Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej články 21 a 36,

–  so zreteľom na správu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 15. júna 2023 s názvom Správa o SZBP – Naše priority v roku 2023,

–  so zreteľom na Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, ktorý schválila Európska rada 24. marca 2022,

–  so zreteľom na novú strategickú koncepciu NATO, ktorú prijali hlavy štátov a predsedovia vlád na samite NATO v Madride 29. júna 2022,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 1. februára 2024,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 14. a 15. decembra 2023,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 29. a 30. júna 2023,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. júna 2022,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 24. a 25. marca 2022,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/509 z 22. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj a zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2015/528(1),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 20. júna 2023 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu (COM(2023)0338),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 1. decembra 2021 s názvom Global Gateway (JOIN(2021)0030),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. novembra 2023 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2023 (COM(2023)0690),

–  so zreteľom na správy o rozšírení za rok 2023 a na plán rastu pre západný Balkán, ktoré Komisia predložila 8. novembra 2023,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 23. novembra 2022 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej stratégii Únie pre rozširovanie(2),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2023 týkajúce sa rozhodnutia začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskou republikou, začatia prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou, hneď ako sa dosiahne potrebný stupeň súladu s kritériami členstva, a udelenia štatútu kandidátskej krajiny Gruzínsku za predpokladu, že sa prijmú príslušné kroky stanovené v oznámení Komisie z roku 2023 o politike rozširovania EÚ (COM(2023)0690) z 8. novembra 2023,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. februára 2024 o plánovanej izraelskej vojenskej operácii v Rafahu,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 7. júna 2023 s názvom Nový program vzťahov medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku (JOIN(2023)0017),

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú Valným zhromaždením OSN 23. februára 2023 s názvom Zásady Charty Organizácie Spojených národov, ktoré sú základom komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine (A/RES/ES-11/6), a na predchádzajúce rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o agresii voči Ukrajine,

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú Valným zhromaždením OSN 7. apríla 2022 s názvom Pozastavenie práv Ruskej federácie byť súčasťou Rady pre ľudské práva (A/RES/ES-11/3),

–  so zreteľom na rezolúciu s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (Agenda 2030) (A/RES/70/1), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 na samite OSN o udržateľnom rozvoji v New Yorku a v ktorom sa stanovili ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/162 z 23. januára 2023 o misii Európskej únie v Arménsku (EUMA)(3),

–  so zreteľom na rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/1970 zo 17. októbra 2022(4) a 2022/2507 z 19. decembra 2022(5), ktorými sa mení rozhodnutie 2010/452/SZBP o pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku, EUMM Georgia,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. marca 2023 o vzťahoch medzi EÚ a Arménskom(6) a vzťahoch medzi EÚ a Azerbajdžanom(7), na svoje uznesenie z 19. januára 2023 o humanitárnych dôsledkoch blokády v Náhornom Karabachu(8) a na svoje uznesenie z 5. októbra 2023 o situácii v Náhornom Karabachu po útoku Azerbajdžanu a pretrvávajúcich hrozbách voči Arménsku(9),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2023 o vykonávaní civilnej SBOP a inej pomoci EÚ v oblasti civilnej bezpečnosti(10),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 5. októbra 2022 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k strategickým vzťahom a partnerstvu EÚ s Africkým rohom(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2023 o zhoršení základných slobôd v Hongkongu, najmä o prípade Jimmyho Laia(12),

–  so zreteľom na revíziu Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa v polovici trvania,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2023 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(13) a na svoje uznesenie z 9. marca 2022 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o porušovaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu prijaté v súlade s článkom 144 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ na roky 2021 – 2025 (GAP III) a na akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť na roky 2019 – 2024,

–  so zreteľom na Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana(15), ktorým sa zaviedla dočasná ochrana v prípade osôb, ktoré utekajú pred ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine,

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady Európy zo 16. – 17. mája 2023 z Reykjavíku s názvom „Zjednotení okolo našich hodnôt“,

–  so zreteľom na vyhlásenie o budúcom členstve Bieloruska v Európskej únii, na vyhlásenie demokratických síl Bieloruska o solidarite s ukrajinským ľudom a na politické vyhlásenie demokratických síl Bieloruska, ktoré boli všetky prijaté na konferencii Nové Bielorusko 6. augusta 2023,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júla 2023 o odporúčaniach na reformu pravidiel Európskeho parlamentu týkajúcich sa transparentnosti, integrity, vyvodzovania zodpovednosti a boja proti korupcii(16),

–  so zreteľom na správu z 9. mája 2022 o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – správa o nákladoch spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby 28. augusta 2023(17),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z februára 1999 týkajúce sa zriadenia európskeho civilného mierového zboru(18),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0389/2023),

A.  keďže medzinárodný poriadok založený na pravidlách je pod stále väčším tlakom spôsobeným autokratickými aktérmi, ktorí sa samostatne alebo spoločne snažia ovplyvniť alebo oslabiť multilaterálne organizácie, zriadiť konkurenčné organizácie, spôsobiť destabilizáciu návratom k zmýšľaniu založenému na sférach vplyvu a ohroziť medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ako aj globálnu a regionálnu bezpečnosť;

B.  keďže títo čoraz viac autokratickí aktéri spochybňujú aj univerzálnosť ľudských práv a oslabujú demokratické normy na celom svete; keďže EÚ a podobne zmýšľajúci partneri by mali prioritne obhajovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách;

C.  keďže útočná vojna Ruska proti Ukrajine a jej dôsledky vrátane hospodárskej neistoty, potravinovej neistoty a vysokých cien energií zvýšili nestabilitu v bezprostrednom susedstve EÚ, čím prinútili EÚ, aby sa opäť prioritne zamerala na svoju politiku rozširovania, ktorá sa ukázala ako jej najúčinnejší nástroj zahraničnej politiky;

D.  keďže Európska rada 14. a 15. decembra 2023 schválila balík týkajúci sa rozšírenia na rok 2023, ktorý Komisia predložila 8. novembra 2023 Komisia a tým odporučila začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskou republikou, začať prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou, hneď ako sa dosiahne potrebný stupeň súladu s kritériami členstva, a udeliť Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že sa ešte prijmú určité kroky; keďže cieľom plánu rastu pre západný Balkán je podporiť hospodársku integráciu v rámci západného Balkánu a do konca tohto desaťročia odstrániť sociálno-ekonomickú priepasť medzi Úniou a našimi partnermi; keďže finančné prostriedky sa uvoľnia po uskutočnení jednotlivých reformných programov; keďže politika rozširovania sa musí riadiť kodanskými kritériami a mala by zostať procesom založeným na zásluhách; keďže EÚ musí urýchliť svoju politiku rozširovania a pristupujúce krajiny musia zároveň pokračovať vo vykonávaní reforiem a plnení požadovaných kritérií; keďže konzistentná komunikácia a jasné smerovanie k integrácii kandidátskych krajín sú nevyhnutné na udržanie proeurópskej perspektívy; keďže krajiny západného Balkánu sa musia zamerať na riešenie konfliktu, zmierenie, zosúladenie so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP), vzájomnú spoluprácu a reformy s cieľom dosiahnuť spoločne bezpečnosť a stabilitu v regióne;

E.  keďže stabilita v Baltskom mori a Čiernom mori má zásadný význam pre bezpečnosť Európy vrátane jej energetickej bezpečnosti, ako uvádza Strategický kompas EÚ a NATO, a preto si vyžaduje komplexné stratégie a zmysluplné opatrenia; keďže EÚ nemôže byť vnímaná ako úspešný a dôveryhodný globálny aktér, ak nemôže poskytnúť bezpečnosť vo svojom bezprostrednom susedstve;

F.  keďže Rada predĺžila dočasnú ochranu pre ľudí utekajúcich pred útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine od 4. marca 2024 do 4. marca 2025;

G.  keďže 1. februára 2024 Rada dosiahla dohodu o revízii viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 vrátane ustanovenia o Nástroji pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd EUR s cieľom poskytnúť v období 2024 – 2027 súdržnú, predvídateľnú a flexibilnú podporu na obnovu, rekonštrukciu a modernizáciu Ukrajiny;

H.  keďže útočná vojna Ruska opätovne potvrdila úlohu NATO ako základu kolektívnej obrany svojich členov a znovu potvrdila nevyhnutnosť silnej transatlantickej väzby; keďže rozhodnutie NATO vyčleniť minimálne 2 % hrubého domáceho produktu na výdavky na obranu vykonalo len niekoľko členov NATO z EÚ; keďže zámer Ruska rozložiť euroatlantickú bezpečnostnú architektúru zlyhal na celej čiare vďaka hrdinskej obrane Ukrajiny a vďaka rýchlej a rozhodnej reakcii spojencov NATO;

I.  keďže útočná vojna Ruska proti Ukrajine vyzdvihla potrebu ambicióznejšej, dôveryhodnejšej, strategickejšej a jednotnejšej činnosti EÚ na svetovej scéne a potrebu, aby členské štáty preukázali potrebnú politickú vôľu posilniť SZBP a transformovať ju na plnohodnotnú európsku politiku;

J.  keďže Sacharovova cena za slobodu myslenia za rok 2021 bola udelená ruskému opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému; keďže od februára 2021 bol väznený v neľudských podmienkach, naposledy v Jamalskoneneckej autonómnej oblasti na západe Sibíri, kde bol 16. februára 2024 zavraždený, za čo nesie konečnú zodpovednosť prezident Putin a ruské orgány; keďže to svedčí o krutosti a neúprosnosti Putinovho totalitného režimu; keďže vražda Navaľného by mala byť pre EÚ varovným signálom a mala by ju povzbudiť, aby zvýšila svoju podporu Ukrajine a posilnila svoje nástroje na ochranu demokracie a ľudských práv v EÚ aj mimo nej;

K.  keďže teroristické útoky hnutia Hamas na Izrael poukázali na nestabilnú a dynamickú bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe a na potrebu, aby EÚ a ďalší medzinárodní aktéri prevzali väčšiu zodpovednosť a pomáhali vládam a organizáciám občianskej spoločnosti v regióne pri dosahovaní trvalého a udržateľného mieru, najmä tým, že budú naďalej podporovať riešenie pre Izrael a Palestínu založené na existencii dvoch štátov; keďže 7. októbra 2023 bolo počas odsúdeniahodného teroristického útoku Hamasu zabitých 1139 izraelských a zahraničných občanov a 240 ľudí bolo odvedených ako rukojemníci; keďže v dôsledku reakcie izraelskej vlády boli v Pásme Gazy zabité desaťtisíce nevinných Palestínčanov a stovky zamestnancov OSN, zdravotníkov a novinárov; keďže pokračujúce bombardovanie a nútená evakuácia Palestínčanov južne od Pásma Gazy spôsobili zúfalú a rýchlo sa zhoršujúcu humanitárnu situáciu; keďže v dôsledku útokov izraelských síl a osadníkov prišlo od 7. októbra 2023 na Západnom brehu o život najmenej 330 Palestínčanov; keďže Medzinárodný trestný súd vo svojom predbežnom rozhodnutí nariadil Izraelu, aby vykonal predbežné opatrenia vo veci týkajúcej sa uplatňovania Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy v Pásme Gazy (Juhoafrická republika/Izrael);

L.  keďže je naliehavo potrebné posilniť schopnosť EÚ a jej členských štátov, a to aj v oblasti obrannej politiky, čo umožní Únii lepšie brániť svoje záujmy bez zbytočného spoliehania sa na tretie štáty, ale v úzkej spolupráci so svojimi spojencami, presadzovať svoje hodnoty a posilniť svoj príspevok ku globálnemu multilateralizmu, mierovému riešeniu konfliktov a rozvoju demokracie, právneho štátu a základných práv na celom svete;

M.  keďže zvýšená nestabilita a volatilita medzinárodného prostredia predstavuje mnohostranné hrozby pre bezpečnosť a stabilitu Únie; keďže EÚ musí v reakcii na to posilniť transatlantické vzťahy a budovať strategické partnerstvá založené na úcte a vzájomnej dôvere s podobne zmýšľajúcimi partnermi z globálneho Juhu;

N.  keďže 19. septembra 2023 Azerbajdžan začal nevyprovokovanú vojenskú ofenzívu s cieľom opätovne násilne získať kontrolu nad svojím medzinárodne uznaným územím Náhorného Karabachu, ktorá sa skončila exodom arménskeho obyvateľstva z tohto územia; keďže obnovené násilnosti v Zakaukazsku vyvolávajú vážne obavy a vyžadujú si aktívnejšie zapojenie EÚ v regióne; keďže všetky štátne inštitúcie tzv. Náhornej Karabašskej republiky boli 1. januára 2024 rozpustené; keďže vyhliadky na normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom sú naďalej slabé, a preto by EÚ mala podporovať a povzbudzovať obe strany na ich ceste k dosiahnutiu historickej mierovej dohody, a to aj tým, že ponúkne vyhliadky na užšiu integráciu s EÚ, ak sa rozhodnú v tejto ceste pokračovať;

O.  keďže medzinárodné spoločenstvo uznáva právo Izraelu brániť sa proti teroristickej hrozbe, ktorú predstavuje Hamas v pásme Gazy; keďže teroristické útoky Hamasu na Izrael, ku ktorým došlo 7. októbra 2023, zdôraznili nestabilnú bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe; keďže riziko eskalácie v regióne je najvyššie za posledné desaťročia a o to väčšmi je potrebné, aby EÚ a iní medzinárodní aktéri prevzali väčšiu zodpovednosť za trvalý a udržateľný mier, najmä získaním podpory pre riešenie založené na existencii dvoch štátov medzi Izraelom a Palestínou;

P.  keďže je potrebný komplexný prístup k budovaniu mieru, do ktorého by sa zapojili civilní špecialisti s cieľom vykonávať praktické mierové opatrenia; keďže miestne a medzinárodné mimovládne organizácie vykonávajú kľúčové činnosti zamerané na predchádzanie konfliktom a mierové riešenie konfliktov a je mimoriadne dôležité čo najlepšie využiť ich skúsenosti;

Q.  keďže rastúca nestabilita v južnom susedstve EÚ a širšom stredomorskom regióne, ako aj v regióne Sahel a subsaharskej Afrike, predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu Únie a pre jej schopnosť stať sa rozhodujúcim aktérom na medzinárodnej scéne;

R.  keďže napätie v indicko-tichomorskom regióne je čoraz významnejšie, najmä vzhľadom na stále asertívnejší postoj, ktorý zaujala Čínska ľudová republika voči Taiwanu;

S.  keďže úpadok slobody médií, pretrvávajúce útoky na novinárov, šírenie dezinformácií a zahraničné zasahovanie ohrozujú demokracie a bezpečnosť EÚ; keďže EÚ musí spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi krajinami s cieľom brániť slobodu médií a slobodu prejavu a bojovať proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu v tretích krajinách;

T.  keďže dôsledky zmeny klímy majú čoraz vážnejší vplyv na rôzne aspekty ľudského života vrátane geopolitického poriadku a svetovej bezpečnosti a stability; keďže je mimoriadne dôležité, aby boj proti zmene klímy, ktorý si vyžaduje opatrenia v oblasti klímy, pomáhal tým, ktorí čelia najzávažnejším dôsledkom;

U.  keďže vzhľadom na zlyhanie dôležitých dohôd v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojenia, ale aj vzhľadom na vznikajúce technológie, by sa kontrola zbrojenia a nešírenie zbraní mali stať hlavným zameraním zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

1.  zdôrazňuje, že jeho uznesenia o vykonávaní SZBP sú kľúčovým prvkom jeho príspevku k tvorbe zahraničnej politiky EÚ; zdôrazňuje, že tieto uznesenia poukazujú na praktické dôsledky posilneného práva na kontrolu v oblasti zahraničnej politiky, ktoré Európskemu parlamentu udeľuje Lisabonská zmluva; pripomína, že uznesenie z roku 2023 je posledným uznesením o vykonávaní SZBP v tomto volebnom období a jeho cieľom je slúžiť ako usmernenie pre budúcu výkonnú moc EÚ pri stanovovaní priorít zahraničnej politiky na ďalšie volebné obdobie a ich ďalšom vykonávaní; zdôrazňuje, že v čoraz nestabilnejšom medzinárodnom prostredí musí EÚ súčasne riešiť mnohé výzvy v oblasti zahraničnej politiky, ktoré ju priamo a nepriamo ovplyvňujú, ako sú prebiehajúca ruská útočná vojna proti Ukrajine, rastúca konkurencia veľkých mocností, potenciálne nové vymedzenie globálnej rovnováhy moci, neustále pokusy o oslabenie multilaterálneho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a zvýšené prepojenie zahraničných a vnútorných kríz; je pevne presvedčený, že EÚ musí v záujme zachovania svojej relevantnosti na medzinárodnej scéne a schopnosti účinne brániť svoje záujmy a hodnoty uvoľniť politickú vôľu členských štátov dosiahnuť ciele zahraničnej politiky prostredníctvom nástrojov na úrovni EÚ, zvýšiť kapacity, spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi a regionálnymi organizáciami a zamerať sa na poskytovanie konkurenčnej ponuky pre globálny Juh, pričom bude čo najúčinnejšie využívať všetky zdroje, politiky a nástroje, ktoré má k dispozícii, ako súčasť integrovaného prístupu; zdôrazňuje, že na to, aby EÚ mohla pôsobiť ako globálny aktér v súčasnom globálnom prostredí, musí vykonávať rozhodnú, disciplinovanú a asertívnu zahraničnú politiku, ktorá spĺňa jej vlastné strategické ciele a naďalej aktívne vymedzuje, presadzuje a obhajuje jej záujmy vo svete;

2.  zdôrazňuje, že schopnosť EÚ konať ako globálny aktér zahraničnej politiky, spoľahlivý medzinárodný partner a dôveryhodný aktér v oblasti bezpečnosti a obrany spočíva na rozvoji a posilňovaní jej vonkajších činností v rámci SZBP, ako aj na jej schopnosti proaktívne vymedzovať, presadzovať a obhajovať svoje záujmy vo svete bez neprimeraného spoliehania sa na zdroje tretích štátov, čo by mohlo ponechať Úniu otvorenú vnútornému rozdeleniu, na oživení existujúcich partnerstiev a vytváraní nových partnerstiev a na politickej vôli prevziať väčšiu iniciatívu a zodpovednosť na globálnej scéne a zároveň účinne chrániť, brániť a presadzovať svoje hodnoty; ďalej zdôrazňuje, že členské štáty musia EÚ umožniť, aby vystupovala jednotne s cieľom, a tak zvýšiť dôveryhodnosť a zachovať súdržnosť; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že je mimoriadne dôležité posilniť jednotu a solidaritu ďalším rozvíjaním spoločného vnímania hrozieb;

3.  pripomína, že EÚ by sa vo svojej vonkajšej činnosti mala riadiť hodnotami a zásadami zakotvenými v článku 2, článku 3 ods. 5 a článku 21 Zmluvy o EÚ, ktoré inšpirovali vytvorenie, rozvoj a rozširovanie EÚ, okrem iného zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a dodržiavania zásad Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Európskeho dohovoru o ľudských právach a medzinárodného práva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia niekedy nedosahuje tieto ciele, čo má negatívny vplyv na jej záujmy, bezpečnosť a medzinárodnú povesť; zdôrazňuje, že ambiciózny záväzok vonkajšej politiky EÚ v oblasti ľudských práv si vyžaduje jej konzistentnosť a príklad;

4.  domnieva sa, že EÚ by mala formovať svoju SZBP zodpovedajúcim spôsobom a na základe týchto štyroch cieľov:

Riešenie dôsledkov útočnej vojny Ruska proti Ukrajine

5.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že nezákonná, nevyprovokovaná a neopodstatnená útočná vojna Ruska proti Ukrajine, ktorú umožňuje a podporuje nelegitímny Lukašenkov režim v Bielorusku a režim v Iráne, priniesla vojnu späť na európsky kontinent; opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje činnosť ruského vedenia, ktorá zahŕňa porušovanie medzinárodného práva, narúšanie uznaných hraníc, nezákonný presun a deportácie chránených osôb a detí a krádeže pozemkov, ako aj závažné vojnové zločiny; žiada, aby Rusko a jeho zástupné sily ukončili všetky vojenské operácie a aby ruské vedenie okamžite a bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny a z akejkoľvek inej krajiny, ktorej územie alebo jeho časti nezákonne okupuje; odsudzuje všetky hybridné útoky, ktoré Rusko používa na Ukrajine, a dôrazne odsudzuje šírenie ruskej propagandy o jeho vojne na Ukrajine;

6.  odsudzuje úlohu nezákonného režimu Alexandra Lukašenka pri de facto odovzdaní národnej zvrchovanosti Kremľu s cieľom udržať sa pri moci v Bielorusku;

7.  opakuje, že Gruzínsko zažilo ruskú vojenskú agresiu už v auguste 2008; dôrazne odsudzuje pokračujúcu nezákonnú okupáciu gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko zo strany Ruska a podobne odsudzuje narúšanie zvrchovanosti a územnej celistvosti Moldavskej republiky prítomnosťou ruských jednotiek v Podnestersku; opätovne potvrdzuje svoju podporu suverenite a územnej celistvosti Gruzínska a Moldavska a zdôrazňuje, že zlomyseľné pokusy Ruska násilne zmeniť hranice zvrchovaných štátov v Európe predstavujú závažnú hrozbu pre bezpečnosť EÚ; nabáda EÚ a členské štáty, aby posilnili bezpečnostnú spoluprácu s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskou republikou, najmä v boji proti hybridným hrozbám, dezinformáciám a kybernetickej bezpečnosti;

8.  vzdáva hold statočným obyvateľom Ukrajiny, ktorí odvážne bránia nielen svoju krajinu, zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť, ale aj európske hodnoty a európsku bezpečnosť, a dodržiavajú normy a zásady Charty OSN a Helsinského záverečného aktu; vyjadruje úctu a vďaku za podporu, ktorú ľudu Ukrajiny poskytujú jednotlivci a organizácie občianskej spoločnosti; oceňuje činnosť gruzínskeho a bieloruského ľudu, ktorý aktívne podporuje boj Ukrajiny; víta predĺženie dočasnej ochrany pre ľudí utekajúcich pred ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine;

9.  zdôrazňuje, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine destabilizuje východné susedstvo a západný Balkán a ohrozuje ich bezpečnosť a stabilitu, čo zase ohrozuje bezpečnosť samotnej EÚ; domnieva sa, že EÚ by sa preto mala prioritne zamerať na reformu svojej susedskej politiky a urýchliť proces rozširovania súbežne s inštitucionálnymi reformami a reformami rozhodovacieho procesu potrebnými s cieľom zachovať integračnú kapacitu Únie;

10.  vyzýva na aktívnejšiu komunikačnú stratégiu s cieľom presadzovať úlohu a prínosy rozširovania na západnom Balkáne a vo Východnom partnerstve, ako aj podporiť finančnú a technickú pomoc EÚ; v tejto súvislosti pripomína, že EÚ je už dnes najväčším obchodným partnerom a najväčším poskytovateľom investičnej a finančnej pomoci na západnom Balkáne; konštatuje, že do konca roka 2023 už bolo z nástroja IPA III viazaných viac ako 6,5 miliardy EUR a že EÚ v časovom rámci 2021 – 2023 zmobilizovala investície do tohto regiónu vo výške 16,6 miliardy EUR;

11.  s osobitným znepokojením berie na vedomie účinok presahovania ruskej agresie voči Ukrajine, najmä v južnom susedstve, širšom Stredozemí, Zakaukazsku, Strednej Ázii, Afrike a na Blízkom východe; vyjadruje poľutovanie nad škodlivým vplyvom, hybridnou vojnou a dezinformačnými kampaňami zo strany Ruska v týchto regiónoch a požaduje väčšiu angažovanosť a pomoc zo strany EÚ;

12.  víta tretie zasadnutie Európskeho politického spoločenstva (EPC) ako platformy na diskusiu, dialóg a spoluprácu s partnerskými krajinami; žiada, aby sa Európsky parlament výrazne zapojil do objasňovania rozsahu pôsobnosti a budúcej činnosti EPC; zdôrazňuje, že podmienkou budúceho úspechu a súdržnosti tohto formátu je určité zosúladenie, pokiaľ ide o demokratické hodnoty a zásady; opakuje, že EPC nesmie byť za žiadnych okolností zámienkou na odklad prístupu krajín zapojených do procesu rozširovania k EÚ;

13.  opakuje, že je potrebné, aby členské štáty kolektívnym a dobre koordinovaným spôsobom investovali do obrany, a požaduje úplné a rýchle vykonávanie Strategického kompasu pri zahrnutí poznatkov získaných z ruskej útočnej vojny proti Ukrajine s cieľom dosiahnuť skutočnú európsku obrannú úniu, ktorá bude interoperabilná a doplnková k aliancii NATO a ktorá môže v prípade potreby konať nezávisle;

14.  zdôrazňuje najmä potrebu ďalej spolupracovať s NATO na vytvorení kapacity rýchleho nasadenia a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaistili plnú funkčnosť útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií do roku 2025; dôrazne nabáda VP/PK, aby navrhol rozhodnutie Rady o kapacite rýchleho nasadenia EÚ s cieľom chrániť hodnoty Únie a slúžiť záujmom Únie ako celku, reagovať na bezprostredné hrozby a rýchlo reagovať na krízovú situáciu mimo Únie, a to aj v obmedzujúcom prostredí a vo všetkých fázach cyklu konfliktu; zdôrazňuje, že kapacita rýchleho nasadenia EÚ by sa mala zriadiť ako trvalo dostupná sila a mala by absolvovať spoločný výcvik s cieľom stať sa stálou silou;

15.  zdôrazňuje potrebu zvýšenia výroby vojenskej munície v EÚ, čo by sa malo dosiahnuť prostredníctvom intenzívnejšej priemyselnej spolupráce a spoločnej výroby; opakuje, že v rámci európskej spolupráce je naliehavo potrebné dosiahnuť referenčnú hodnotu 35 % pre obstarávanie obranného vybavenia a referenčnú hodnotu 20 % pre výskum a technológie v oblasti obrany, na ktorých sa dohodli všetky členské štáty v rámci Európskej obrannej agentúry; vyzýva na posilnenie Spravodajského a situačného centra EÚ a centra Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre reakcie na krízy prostredníctvom vytvorenia systému automatických tokov spravodajských informácií z členských štátov do ESVČ a do Spravodajského a situačného centra EÚ o zahraničnopolitických a bezpečnostných problémoch, ktoré sa vyskytujú mimo EÚ;

16.  víta dodatočné finančné prostriedky pre Európsky mierový nástroj a vyzýva členské štáty, aby zlepšili schopnosť tohto nástroja konať, a to prostredníctvom udržateľného a primeraného financovania; v tejto súvislosti víta závery Rady pre zahraničné veci z 22. januára 2024, ako aj závery Európskej rady z 1. februára 2024, v ktorých sa uvádza dohoda o spôsoboch a celkovom finančnom strope nového Fondu pomoci pre Ukrajinu; očakáva, že konečné rozhodnutie sa prijme na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa bude konať 21. a 22. marca 2024; víta rozhodnutia o zavedení aktu na podporu výroby munície (ASAP) a posilnení európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní s cieľom posilniť európske obranné kapacity; opakuje svoju výzvu na urýchlené začatie diskusie s cieľom vytvoriť ďalší mimorozpočtový finančný nástroj, ktorý by sa zaoberal celým životným cyklom vojenských spôsobilostí na úrovni EÚ;

17.  konštatuje, že reakciu EÚ na ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine pozorne sledujú autokratickí aktéri na celom svete a táto reakcia bude mať rozhodujúci vplyv na formovanie ich správania na medzinárodnej scéne; vyjadruje uznanie Rade a členským štátom za rozhodnú reakciu na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine; víta mobilizáciu bezprecedentných súm makroekonomickej, finančnej, hospodárskej a humanitárnej pomoci Ukrajine, prijatie dvanástich balíkov sankcií v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ktoré by mali mať ničivý vplyv na ruské hospodárstvo, a dodávky zbraní a munície členskými štátmi, čo umožňuje aj Európsky mierový nástroj je však znepokojený skutočnosťou, že Maďarsko stále blokuje ôsmu tranžu Európskeho mierového nástroja určenú Ukrajine; požaduje ďalšiu izoláciu a tlak voči Ruskej federácii posilneným uplatňovaním reštriktívnych opatrení, a to aj voči Bielorusku; vyzýva na posilnenie diplomatických kontaktov so všetkými štátmi, ktoré sa zdržali hlasovania alebo sa nezúčastnili hlasovania o rezolúciách Valného zhromaždenia OSN z 13. októbra 2022 a 2. marca 2023; vyzýva na proaktívnu diplomaciu s tretími krajinami v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi partnermi, najmä s USA, Kanadou a Spojeným kráľovstvom, s cieľom minimalizovať obchádzanie týchto sankcií a odstrániť všetky zostávajúce právne medzery s cieľom zastaviť túto prax; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dvanástym balíkom sankcií EÚ sa predlžuje obdobie ukončenia dovozu konkrétnych výrobkov z ocele;

18.  víta odhodlanie Únie a väčšiny členských štátov usilovať sa o úplnú energetickú nezávislosť od Ruskej federácie; opakuje svoju výzvu na okamžité a úplné embargo na dovoz fosílnych palív z Ruska a produktov vyrobených z ruskej ropy; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby posilnili monitorovaciu kapacitu týkajúcu sa fosílnych palív s cieľom zabrániť opätovnému vývozu; vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty v minulom roku zvýšili objem svojho dovozu zemného plynu a LNG z Ruska;

19.  poukazuje na to, že konzistentné a jednotné uplatňovanie reštriktívnych opatrení vo všetkých členských štátoch je predpokladom dôveryhodnosti a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva všetky tretie krajiny, a najmä kandidátske krajiny EÚ, aby preukázali jednoznačný záväzok voči medzinárodnému právu a strategickým záujmom a hodnotám EÚ a aby sa zosúladili s reštriktívnymi opatreniami EÚ voči Rusku; vyzýva Komisiu, aby kriticky posúdila pomoc EÚ tretím krajinám, ktoré aktívne podporujú ruskú agresiu voči Ukrajine, a naliehavo vyzýva Radu, aby uložila reštriktívne opatrenia voči tretím krajinám, ktoré umožňujú inváziu Ruska na Ukrajinu, či už prostredníctvom uľahčenia obchádzania sankcií, alebo prostredníctvom poskytovania priamej vojenskej pomoci, ako je to v prípade Iránu alebo KĽDR;

20.  nabáda Komisiu, VP/PK a členské štáty, aby zmobilizovali medzinárodnú podporu pre mierovú formuláciu, ktorú predložila Ukrajina, a aby sa zapojili do bezpečnostných záväzkov voči Ukrajine, ako sa odporúča v Kyjevskom bezpečnostnom pakte; víta dvojstranné bezpečnostné dohody podpísané medzi Spojeným kráľovstvom, Nemeckom, Francúzskom a Ukrajinou, ktorými sa plnia záväzky prijaté skupinou G7 12. júla 2023 s cieľom zabrániť akémukoľvek novému ruskému útoku na Ukrajinu v dohľadnej budúcnosti; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ a jej členské štáty presadzovali vytvorenie osobitného medzinárodného tribunálu na stíhanie zločinu agresie, trestných činov predstavujúcich genocídu a vojnových zločinov voči Ukrajine vrátane sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktom, ktorých sa dopustila Ruská federácia a jej spojenci, predovšetkým Bielorusko, vrátane ich politického a vojenského vedenia; vyzýva Komisiu a Radu, aby za teroristickú organizáciu označili ruskú štátom financovanú súkromnú vojenskú Wagnerovu skupinu; víta novovytvorené Medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine, ktorého hostiteľom je Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), ktoré uľahčí formulovanie obžaloby v budúcich súdnych konaniach; naliehavo vyzýva Komisiu, aby lokalizovala a zmapovala imobilizované ruské aktíva a predložila právne primeraný a účinný návrh na využívanie týchto aktív na financovanie obrany a obnovy Ukrajiny, pričom by sa zabezpečilo, že tento právne primeraný návrh bude vypracovaný v úzkej koordinácii s partnerskými krajinami G7; zdôrazňuje, že odmínovanie a odstraňovanie nevybuchnutej munície sú nevyhnutnými predpokladmi pre obnovu Ukrajiny vrátane jej poľnohospodárskej výroby, ktorá je nevyhnutná pre hospodárstvo krajiny a pre globálnu potravinovú bezpečnosť; zdôrazňuje, že toto úsilie si bude vyžadovať komplexné, dlhodobé financovanie;

21.  víta rýchle vytvorenie a úspešné vykonávanie vojenskej pomocnej misie Európskej únie na podporu Ukrajiny a navrhuje, aby EÚ zvážila jej posilnenie; konštatuje, že táto misia je konkrétnym prejavom neochvejnej podpory EÚ voči zvrchovanosti a územnej celistvosti tejto krajiny; žiada, aby sa vyvinulo úsilie o zriadenie ďalších medzinárodných misií s cieľom zabezpečiť slobodu plavby a podporiť humanitárne koridory a bezpečnú prepravu ukrajinského obilia;

22.  vyzýva členské štáty, aby si zachovali odhodlanie a jednotu, ktoré už preukázali, a poskytovali Ukrajine ďalšiu politickú, humanitárnu, vojenskú, infraštruktúrnu, hospodársku a finančnú podporu, aby túto vojnu vyhrala; v tejto súvislosti víta pomoc, ktorú členské štáty poskytujú jednotlivo aj prostredníctvom nástrojov EÚ vrátane návrhu Komisie na zriadenie Nástroja pre Ukrajinu; víta medziinštitucionálnu dohodu zo 6. februára 2024, ktorou sa v období 2024 – 2027 zabezpečuje predvídateľná finančná podpora Ukrajine vo výške 50 miliárd EUR s cieľom prispieť k obnove, rekonštrukcii a modernizácii krajiny; zdôrazňuje potrebu úplnej transparentnosti pri vykonávaní tohto nástroja; vyzýva členské štáty, aby naďalej poskytovali Ukrajine potrebnú vojenskú pomoc na vyhostenie ruských síl z jej územia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyrábali muníciu a poskytli ju ukrajinským ozbrojeným silám spolu s ďalšími potrebnými zdrojmi pre Ukrajinu na obsluhu jej vojenského vybavenia; nabáda členské štáty, aby naďalej poskytovali finančnú a politickú podporu občianskej spoločnosti na Ukrajine a v jej okolí;

23.  trvá na tom, že EÚ sa nemôže neustále spoliehať na ad hoc mobilizáciu, a v tejto súvislosti pripomína potrebu zlepšiť a jasne vymedziť schopnosť EÚ konať v reakcii na globálne krízy udržateľným spôsobom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ by mala pokračovať v rozvoji svojich vlastných autonómnych a odolných nástrojov v rámci svojej vonkajšej činnosti a v rámci SZBP; pripomína, že Strategický kompas stanovuje ambiciózny postup činnosti a poskytuje EÚ nástroje na to, aby bola účinným garantom bezpečnosti, ako aj asertívnejším globálnym aktérom, a preto vyzýva na jeho urýchlené a úplné vykonávanie; vyzýva inštitúcie EÚ, aby posilnili svoju schopnosť strategického výhľadu s cieľom pripraviť sa na budúce výzvy;

24.  požaduje dynamickejšie a konzistentnejšie využívanie globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského akt EÚ), ktorý sa naďalej nedostatočne využíva v súbore nástrojov zahraničnej politiky EÚ; víta návrh VP/PK o protikorupčnom sankčnom režime, ktorý by EÚ umožnil zamerať sa na závažné korupčné činy na celom svete; trvá na tom, že korupcia má overiteľný vplyv na stav ľudských práv a oslabuje fungovanie štátnych inštitúcií a právny štát; v tejto súvislosti vyzýva, aby Rada urýchlene prijala navrhovaný protikorupčný sankčný režim;

Postupné prispôsobovanie štruktúr, nástrojov, spôsobilostí, fondov a rozhodovacích postupov EÚ

25.  uznáva, že požiadavka jednomyseľnosti núti členské štáty, aby neúnavne pracovali na dosiahnutí kompromisu a jednoty, čo je zdrojom politického vplyvu EÚ na svetovej scéne; poukazuje však na to, že kompromis medzi ideálom jednoty a vysokými nákladmi na jednomyseľnosť z hľadiska dôveryhodnosti by sa mal posudzovať kriticky, najmä so zreteľom na účinné fungovanie rozšírenej Európskej únie; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že jednotlivé členské štáty využili svoje právo veta na oslabenie dohôd, oddialenie rozhodovania alebo úplné zmarenie spoločnej politiky;

26.  pripomína, že členské štáty musia dodržiavať zásady zmlúv, najmä článok 24 a článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby aktívne a bezpodmienečne podporovali zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity; zdôrazňuje, že podmienky aktivácie článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a spôsoby poskytovania podpory neboli nikdy jasne vymedzené; považuje za potrebné urýchlene vypracovať stratégiu politiky solidarity a operatívne vykonávacie opatrenia pre doložku o vzájomnej pomoci stanovenú v článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ;

27.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál rýchlych, účinných a efektívnych opatrení v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, ako sa stanovuje okrem iného v premosťovacích doložkách Zmluvy o EÚ, sa využíva len vo veľmi obmedzenom rozsahu; opakuje svoju výzvu Rade, aby postupne prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, pokiaľ ide o rozhodnutia v oblastiach SZBP, ktoré nemajú vojenské ani obranné dôsledky; uznáva obavy niektorých členských štátov týkajúce sa zníženej schopnosti ovplyvňovať zahraničnú a bezpečnostnú politiku na úrovni EÚ; uznáva, že pokrok smerom k uplatňovaniu hlasovania kvalifikovanou väčšinou môže byť len postupný a vychádzať z vybudovania európskej strategickej kultúry; v tejto súvislosti nabáda na:

28.  opakuje, že Európsky parlament zohráva zásadnú úlohu v SZBP a osobitne k nej prispieva prostredníctvom svojej parlamentnej diplomacie a svojich rôznych nástrojov, kanálov a kontaktov vrátane svojich programov na podporu demokracie, ktoré majú veľký potenciál zapojiť kľúčové politické zainteresované strany a uľahčiť demokratickú správu vecí verejných; zdôrazňuje najmä pridanú hodnotu parlamentnej diplomacie počas ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a v tejto súvislosti zdôrazňuje cennú spoluprácu na politickej a technickej úrovni medzi Najvyššou radou Ukrajiny a Európskym parlamentom;

29.  zdôrazňuje význam parlamentnej diplomacie, ktorá by sa mala vykonávať prostredníctvom už existujúcich kanálov, ako sú Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci, oficiálne delegácie a činnosti na podporu demokracie, napríklad pravidelné parlamentné dialógy s partnerskými krajinami; trvá na tom, že zahraničná a bezpečnostná politika EÚ sa musí zameriavať na ciele, ktorými sú predchádzanie krízam, spolupráca v oblasti regionálnej bezpečnosti, globálne opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia, posilnenie ľudských práv a zabezpečenie vykonávania agendy cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030; vyzýva na ďalší rozvoj preventívnej diplomacie EÚ ako aktívneho nástroja zahraničnej politiky, a to aj sprostredkovania mieru a mierového dialógu; naliehavo vyzýva ESVČ, aby vykonávala cvičenia na základe „získaných poznatkov“ a analyzovala predchádzajúce európske diplomatické úsilie a jeho výsledky, ako aj prácu osobitných zástupcov a osobitných vyslancov; trvá na tom, že je potrebné posilniť parlamentnú diplomaciu s partnermi v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii s cieľom prispieť k zámeru EÚ posilniť vzťahy s podobne zmýšľajúcimi partnermi, a tak riešiť spoločné geopolitické, hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy;

30.  žiada, aby sa ďalej objasnilo fungovanie, formát zastúpenia a zodpovednosť prístupu Tímu Európa s cieľom zabezpečiť účinné prideľovanie zdrojov a zabrániť duplicite v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ; trvá na tom, že Európsky parlament je súčasťou Tímu Európa a malo by sa k nemu tak pristupovať;

31.  zdôrazňuje potrebu aktualizácie vyhlásenia o politickej zodpovednosti z roku 2010 ako rámca pre vzťahy medzi ESVČ a Európskym parlamentom; domnieva sa, že Európsky parlament potrebuje prostriedky na využitie svojich nástrojov na boj proti globálnemu zhoršovaniu demokracie, a to aj prostredníctvom pozorovania volieb a mediácie, predchádzania konfliktom, posilnenej komunikácie na miestnej úrovni o demokracii a parlamentnej diplomacie; zdôrazňuje doplnkovú úlohu Európskeho parlamentu v diplomacii EÚ;

32.  zdôrazňuje úlohu VP/PK ako premostenia medzi SZBP a vonkajšími vzťahmi EÚ s cieľom zabezpečiť najvyššiu úroveň koordinácie a súdržnosti vo vonkajšej činnosti EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch je zastúpenie EÚ navonok nejasné; zdôrazňuje, že je potrebné jasne vymedziť právomoci VP/PK, predsedu Komisie a predsedu Európskej rady týkajúce sa vonkajšej činnosti a zastúpenia EÚ;

33.  domnieva sa, že je potrebný silnejší inštitucionalizovaný parlamentný dohľad nad vonkajšou činnosťou EÚ vrátane pravidelného a včasného, ale bezpečného prístupu k dôverným informáciám, brífingov v Európskom parlamente a rýchlejších komunikačných kanálov s ESVČ; v tejto súvislosti pripomína právo Európskeho parlamentu na informácie o otázkach SZBP podľa článku 36 Zmluvy o EÚ; víta zriadenie geopolitického dialógu na vysokej úrovni a nabáda na otvorenejšie diskusie, a to aj pokračovaním pravidelných konzultácií s členmi Komisie a ESVČ a zapojením Európskeho parlamentu do vykonávania Európskeho mierového nástroja, Strategického kompasu a iniciatívy Global Gateway;

34.  potvrdzuje, že Európsky parlament by mal pri rozhodnutiach Únie o medzinárodných veciach v plnej miere využívať svoje právomoci v oblasti dohľadu a rozpočtu; vyzýva na zmenu štruktúry rozpočtu SZBP, pričom by existoval jeden rozpočtový riadok pre každú civilnú misiu SBOP, aby sa umožnila lepšia kontrola a väčšia transparentnosť;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet SZBP na civilné misie SBOP sa medzi viacročným finančným rámcom (VFR) na roky 2014 – 2020 a VFR na roky 2021 – 2027 zvýšil len nepatrne, hoci počet misií a úlohy, ktoré tieto misie vykonávajú, vzrástol, bezpečnostné prostredie sa stalo náročnejším a náklady na operácie sa zvýšili; naliehavo žiada členské štáty, aby na SZBP vyčlenili dostatočné finančné prostriedky vzhľadom na potrebu brániť mier, demokraciu a právny štát a zabezpečiť lepšiu koordináciu s ostatnými oblasťami politiky; v tejto súvislosti vyzýva na primeranú úpravu VFR a na zvýšenie financovania vonkajšej činnosti EÚ;

36.  ďalej opakuje, že EÚ a jej členské štáty musia ďalej začleňovať podporu demokracie do plánovania finančných nástrojov EÚ, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vybaviť príslušné delegácie EÚ primeranými prostriedkami na zvýšenie činností verejnej diplomacie a na rozvoj ich spôsobilostí v oblasti strategickej komunikácie v záujme boja proti dezinformáciám a propagande; žiada, aby sa ESVČ – tak jej ústredie, ako aj delegácie EÚ – posilnila poskytnutím primeraných finančných a ľudských zdrojov, aby sa tak EÚ mohla lepšie pripraviť na súčasné a vznikajúce globálne výzvy, ako je rastúca nestabilita, asertívne autoritárstvo a núdzová situácia v oblasti klímy; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vykonávali feministickú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá je v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 10. marca 2022 o akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť III(19);

37.  víta vykonávanie pilotného projektu s názvom Smerom k vytvoreniu európskej diplomatickej akadémie; vyzýva na vytvorenie stálej štruktúry podporovanej potrebnými zdrojmi; požaduje, aby sa uskutočnilo preskúmanie a prijalo rozhodnutie, pokiaľ ide o spôsoby prístupu do ESVČ pre tých, ktorí absolvovali štúdium na tejto akadémii, čo môže prispieť k úplnému rozvoju autonómnej diplomacie EÚ formovanej spoločnou diplomatickou kultúrou z pohľadu EÚ; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila stály program rezidenčnej odbornej prípravy o vonkajšej činnosti EÚ a SZBP pre mladých diplomatov z kandidátskych krajín EÚ;

Posilnenie a obrana multilateralizmu založeného na pravidlách

38.  zdôrazňuje, že multilaterálne fóra, najmä OSN a jej agentúry, by sa mali považovať za preferovaný formát EÚ pre spoluprácu; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad čoraz väčším významom exkluzívnych formátov spolupráce, ktoré svedčia o rastúcej konkurencii medzi veľkými mocnosťami; zároveň konštatuje, že medzinárodné inštitúcie a normy sa využívajú čoraz viac, a v tejto súvislosti poukazuje na spory v rámci WTO a WHO; zdôrazňuje, že tento trend stavia EÚ do chúlostivej pozície, keď musí hľadať rovnováhu týkajúcu sa potreby apelovať na širokú a inkluzívnu koncepciu multilateralizmu a zároveň uprednostňovať spoluprácu s vybranými podobne zmýšľajúcimi partnermi; vyzýva členské štáty, aby posilnili inkluzívne formy multilaterálneho riadenia, a v tejto súvislosti nabáda Komisiu, ESVČ a Radu, aby zintenzívnili medziinštitucionálnu spoluprácu s multilaterálnymi organizáciami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou medzinárodného systému založeného na pravidlách a riadenia globálneho spoločného vlastníctva, vrátane OSN a jej agentúr, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), WHO, WTO a NATO;

39.  konštatuje, že je potrebné zabezpečiť jednotu, súdržnosť a komplementárnosť úsilia medzi EÚ a NATO pri presadzovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti; zdôrazňuje, že NATO zostáva základným kameňom európskej bezpečnosti, a vyzýva na ďalšie posilnenie spolupráce medzi NATO a EÚ pri súčasnom posilnení európskeho piliera v rámci NATO, okrem iného dôsledným plnením referenčnej hodnoty NATO pre výdavky na obranu vo výške 2 % hrubého domáceho produktu; požaduje väčšiu spoluprácu s NATO v boji proti dezinformáciám a hybridným hrozbám pochádzajúcim z tretích krajín;

40.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby aktívne podporovali komplexnú inštitucionálnu reformu multilaterálnych inštitúcií, predovšetkým systému OSN, a najmä Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by mala zahŕňať opatrenia zamerané na obmedzenie používania veta, posilnenie regionálneho zastúpenia, zodpovednosť výkonných orgánov voči zhromaždeniam, ktoré ich zvolia, a nové vymedzenie zloženia členstva Bezpečnostnej rady tak, aby lepšie odrážalo geopolitickú realitu, a to aj vytvorením stáleho kresla pre EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na zabezpečenie strategickej nevyhnutnosti EÚ v čoraz viac multipolárnom svete; vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že EÚ bude v OSN, najmä v Bezpečnostnej rade, vystupovať jednotne; žiada zabezpečenie nepretržitého dialógu so Spojeným kráľovstvom s cieľom zachovať spoluprácu v rámci Bezpečnostnej rady; vyzýva všetky členské štáty OSN, aby prijali opatrenia na zrušenie práva veta Ruska v Bezpečnostnej rade;

41.  vyzýva VP/PK, aby podporoval presvedčivý, trvalý a cielený demokratický naratív, ktorý preukáže, že demokracia prináša výhody jednotlivcom a spoločnostiam na celom svete a je schopná odolávať autokratickému tlaku a vplyvu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Čínska ľudová republika, Rusko, Irán a iné totalitné alebo autoritárske režimy využívajú manipuláciu s informáciami a škodlivé zasahovanie ako integrálne nástroje na vyvíjanie tlaku na multilaterálne inštitúcie a demokratické hodnoty a normy, na narušenie kontrol zneužívania moci, na zvýšenie výskytu a závažnosti porušovania ľudských práv, na zúženie priestoru pre občiansku spoločnosť, nezávislé médiá a demokratické opozičné hnutia a na šírenie protizápadných dezinformácií; v tejto súvislosti nabáda na investície do strategickej komunikácie a boja proti zahraničnému zasahovaniu a šíreniu dezinformácií a víta spoluprácu ESVČ s OSN na globálnom kódexe správania pre integritu informácií;

42.  zdôrazňuje čoraz častejší jav nadnárodných hrozieb voči obhajcom ľudských práv a politickým aktivistom zo strany vnútroštátnych orgánov ich krajín alebo zástupcov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zahraničným obhajcom ľudských práv a aktivistom s pobytom v EÚ poskytli primerané finančné a iné prostriedky, ktoré im umožnia pokračovať v práci na diaľku bez strachu z odvetných opatrení; oceňuje neúnavnú prácu organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv na celom svete a vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju podporu občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv; vyjadruje vážne znepokojenie nad rastúcimi útokmi na rôzne menšiny na celom svete vrátane komunity LGBTIQ osôb a náboženských menšín, ako sú kresťania; zdôrazňuje, že prierezovosť sa musí zohľadňovať vo všetkých opatreniach EÚ vrátane vykonávania SZBP s cieľom podporiť plnohodnotnú rodovú rovnosť;

43.  čo najdôraznejšie odsudzuje zabitie Alexeja Navaľného 16. februára 2024, poprednej ruskej politickej osobnosti a laureáta Sacharovovej ceny za rok 2021, ktorý bol väznený v trestaneckej kolónii a vystavený zlému zaobchádzaniu vrátane mučenia, svojvoľného trestania a psychologického nátlaku; požaduje zlepšenie podmienok pre politických väzňov v Rusku, a to v súlade s jeho medzinárodnými záväzkami; odsudzuje eskaláciu porušovania ľudských práv ruským režimom, ako aj pokračujúce represie proti kritikom vlády, obhajcom ľudských práv a nezávislým novinárom; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli pomoc ruským obhajcom ľudských práv, prodemokratickým aktivistom a nezávislým novinárom v Rusku aj mimo neho; naliehavo vyzýva Radu, aby prijala reštriktívne opatrenia voči osobám zodpovedným za zabitie Alexeja Navaľného a za svojvoľné stíhanie a mučenie osôb protestujúcich proti vojne;

44.  uznáva, že viacerí aktéri na globálnom Juhu prejavujú väčšiu asertivitu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem „globálny Juh“ predpokladá určitý stupeň jednoty, pričom v skutočnosti ide o veľmi rôznorodú skupinu aktérov, ktorí sa vyznačujú rozdielnymi ambíciami a pozíciami; uznáva medzinárodný vplyv týchto aktérov;

45.  pripomína, že EÚ je popredným darcom oficiálnej rozvojovej pomoci ma svete; zdôrazňuje, že EÚ musí zostať spoľahlivým spojencom v rámci rozvojovej spolupráce na celom svete; vyjadruje znepokojenie nad rastúcim skepticizmom a neangažovanosťou v EÚ; vyzýva EÚ, aby reagovala na očakávania partnerských krajín a urýchlene plnila politické dohody s týmito krajinami s cieľom ukázať, že EÚ je kľúčovým a strategickým partnerom, a preukázať, že medzinárodný systém založený na pravidlách dokáže čeliť súčasným výzvam; v tejto súvislosti podporuje silnejšiu politickú prítomnosť v krajinách, kde EÚ zanechávala prevažne stopu vo forme rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje najmä význam prítomnosti EÚ v Afrike a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konsolidovali politický dialóg na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj poskytovali rôznorodú škálu technickej podpory – vrátane financovania na úrovni vlády a miestneho spoločenstva – s cieľom dosiahnuť väčšiu efektívnosť a viditeľnosť; zdôrazňuje, že je dôležité uzavrieť politické dohody s tretími krajinami založené na spoločných európskych hodnotách a základných právach;

46.  vyzýva Radu, aby začala realizovať projekt zriadenia európskeho civilného mierového zboru, ktorý by združoval odborné znalosti inštitucionálnych a neinštitucionálnych aktérov v oblasti predchádzania konfliktom, mierového riešenia konfliktov a zmierenia, a to s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť, konzistentnosť, účinnosť, flexibilitu a viditeľnosť civilného krízového riadenia EÚ;

47.  pripomína, že EÚ by mala byť asertívnejším globálnym aktérom v oblasti mieru a bezpečnosti ľudí; konštatuje, že účinná rozvojová spolupráca a ambiciózna obchodná politika majú zásadný význam aj pri riešení základných príčin migrácie a iných výziev, ktorým Únia čelí;

48.  vyzýva Komisiu, aby účinne a urýchlene využívala stratégiu Global Gateway ako udržateľnú alternatívu k čínskej iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta a ako nástroj na zvýšenie prítomnosti a viditeľnosti EÚ na celom svete prostredníctvom investícií do infraštruktúry a telekomunikácií, ktoré vytvárajú národnú hodnotu v partnerských krajinách a umožňujú ich sociálno-ekonomický rozvoj, v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou, pričom bude sledovať záujmy EÚ v oblasti prosperity a bezpečnosti; pripomína, že Global Gateway treba chápať ako strategickú koncepciu, v ktorej je integrovaná zahraničná, hospodárska a rozvojová politika; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že koordinácia s medzinárodnými finančnými inštitúciami, dobre vymedzené zapojenie súkromného sektora a prispôsobená strategická komunikácia sú nevyhnutné na to, aby tento nástroj dosiahol želaný rozsah; v tejto súvislosti víta prvé fórum Global Gateway na vysokej úrovni, ktoré usporiadala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v októbri 2023; trvá na tom, že Európsky parlament by mal byť užšie zapojený do rozhodovacieho procesu s cieľom zaručiť transparentné riadenie a zabezpečiť riadnu koordináciu stratégie Global Gateway s partnerstvom G7 pre globálnu infraštruktúru a investície;

49.  konštatuje, že investície a pomoc EÚ by sa mali zamerať na spoločné ciele na najvhodnejšej úrovni činnosti s jasným zviditeľnením v prijímajúcich krajinách a na individualizované investície, ktoré reagujú na potreby našich partnerov, ktoré sú vymedzené aktívnejšou a konštruktívnejšou spoluprácou s nimi;

50.  vyzýva na mnohostranné riešenia nových výziev a novej reality, ako je kybernetická bezpečnosť, biotechnológia a umelá inteligencia; trvá na tom, že multilateralizmus má zásadný význam pre účinné udržiavanie poriadku vo vesmíre a na potrebe prehĺbiť súčasné iniciatívy a začať nové, s cieľom zachovať mierové využívanie vesmíru;

Presadzovanie záujmov prostredníctvom rozvoja silných strategických spojenectiev a partnerstiev s podobne zmýšľajúcimi partnermi

51.  zdôrazňuje potrebu vybudovať strategickú solidaritu medzi podobne zmýšľajúcimi partnermi ako najlepšiu reakciu na nebezpečnejšie a nepredvídateľnejšie bezpečnostné prostredie; zdôrazňuje potrebu posilniť existujúce partnerstvá s krajinami, s ktorými máme spoločné hodnoty, najmä v otázkach, ako sú strategické závislosti, hospodársky nátlak, politické zasahovanie a dezinformácie, a zdôrazňuje význam budovania nových spojenectiev, okrem iného na globálnom Juhu, pri zohľadnení vzájomných potrieb a záujmov s cieľom podporiť skutočné a vyvážené partnerstvá; domnieva sa, že do vzťahov s tretími krajinami by sa mala plne začleniť zásada „viac za viac“, na základe ktorej bude EÚ rozvíjať užšie partnerstvá s krajinami, ktoré dodržiavajú zásady SZBP a SBOP a základné hodnoty Únie; naopak sa domnieva, že zásada „menej za menej“ by sa mala uplatňovať na tretie krajiny, ktoré zjavne porušujú ľudské práva a medzinárodné právo, a tiež na krajiny, ktoré iným tretím krajinám umožňujú dopúšťať sa takéhoto porušovania; pripomína, že v súlade s tým by sa mala upraviť úroveň a intenzita angažovanosti EÚ, najmä pokiaľ ide o rozvojovú spoluprácu, obchodné výhody a prístup k programom EÚ;

52.  zdôrazňuje význam silnej a strategickej transatlantickej spolupráce vrátane spolupráce medzi NATO a EÚ založenej na spoločných hodnotách, záujmoch a cieľoch a na zásade rovnocenného partnerstva; vyzýva Komisiu, aby podporovala užšie vzťahy s kľúčovými partnermi v USA aj Kanade s cieľom čeliť globálnym výzvam, ktoré ovplyvňujú naše spoločné hodnoty, záujmy, bezpečnosť a prosperitu; naliehavo vyzýva Komisiu a PK/VP, aby úzko spolupracovali s oboma partnermi zintenzívnením a konsolidáciou už zavedených mechanizmov spolupráce vrátane Rady EÚ – USA pre obchod a technológie; zdôrazňuje najmä, že je potrebné dosiahnuť pokrok v kľúčových spisoch zahraničnej politiky vrátane našich príslušných vzťahov s Čínou, východného a južného susedstva Európy, Afriky, Latinskej Ameriky a Karibiku, ako aj indicko-tichomorského regiónu; pokiaľ ide o tento región, poukazuje na osobitný dialóg medzi USA a EÚ o bezpečnosti a obrane a o indicko-tichomorskom regióne s cieľom rozvíjať užšiu a ambicióznejšiu spoluprácu a zdôrazňuje vôbec prvé spoločné námorné cvičenie medzi EÚ a USA v severozápadnom Indickom oceáne v marci 2023; požaduje intenzívnejšiu transatlantickú spoluprácu v oblasti obchodu a boja proti výzvam spôsobeným rýchlymi technologickými zmenami a rastúcimi kybernetickými hrozbami;

53.  pripomína, že USA sú najdôležitejším spojencom Európskej únie; opakuje svoju požiadavku, aby sa samity medzi EÚ a USA konali pravidelne s cieľom poskytovať neustály stimul pre črtu nevyhnutnosti transatlantickej spolupráce; opakuje, že podporuje zriadenie transatlantickej politickej rady, ktorá by slúžila ako fórum na pravidelný a účinný inštitucionálny dialóg medzi EÚ a USA o zahraničnej a bezpečnostnej politike; vyzýva Snemovňu reprezentantov, aby zriadila stálu delegáciu Kongresu pre transatlantický dialóg zákonodarcov (TALD) v súlade so spoločným vyhlásením z roku 1999 o vytvorení TALD medzi Kongresom USA a Európskym parlamentom, keďže by sa tým posilnila naša schopnosť viesť politický dialóg a spolupracovať;

54.  vyzýva EÚ a USA, aby dosiahli rozhodujúci pokrok v rokovaniach o posilnení medzinárodných dodávateľských reťazcov kritických nerastov s cieľom nájsť vzájomne prijateľné riešenia na boj proti diskriminačnému vplyvu zákona USA o znižovaní inflácie;

55.  víta uzavretie Windsorského rámca a pripomína význam dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom pre silné a konštruktívne partnerstvo so Spojeným kráľovstvom; zdôrazňuje kľúčový a viacúrovňový význam protokolu o Severnom Írsku a Windsorského rámca pre dlhodobé vzťahy so Spojeným kráľovstvom;

56.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dohoda o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom neobsahuje ustanovenia o spolupráci v oblasti zahraničnej politiky a obrany; v tejto súvislosti vyzýva na väčšie zapojenie Spojeného kráľovstva do európskych projektov v oblasti bezpečnosti a obrany a na štruktúrovanejšiu a pravidelnejšiu spoluprácu so Spojeným kráľovstvom v oblasti zahraničných vecí, a to na základe konštruktívnych skúseností so spoluprácou medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v boji proti ruskej útočnej vojne proti Ukrajine vrátane prijatia a monitorovania sankcií; víta spoločné misie zástupcov EÚ a Spojeného kráľovstva do tretích krajín s cieľom predchádzať obchádzaniu sankcií; zdôrazňuje spoločné záujmy a kolektívnu zodpovednosť a požaduje trvalejšie formy koordinácie, pokiaľ ide o zahraničnú a bezpečnostnú politiku v rôznych regiónoch; víta účasť Spojeného kráľovstva v Európskom politickom spoločenstve a to, že usporiada jeho štvrtý samit; je presvedčený, že Európske politické spoločenstvo môže upevňovať dôveru medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, podporovať užší dialóg o spoločných výzvach, najmä v oblasti bezpečnosti, a slúžiť ako liaheň pre konkrétne projekty spolupráce;

57.  víta vytvorenie konzultačnej skupiny Bielorusko – EÚ s cieľom umožniť nepretržitý dialóg medzi EÚ a bieloruskými demokratickými silami, ako aj pokračujúcu podporu poskytovanú ruským obhajcom ľudských práv a nezávislým médiám v Rusku aj mimo neho; je šokovaný smrťou laureáta Sacharovovej ceny za rok 2021 Alexeja Navaľného, ktorý bol zatknutý a odsúdený z pochybných a politicky motivovaných dôvodov a ktorý obetoval svoj život, aby bránil demokraciu a postavil sa proti útlaku a korupcii v Rusku; vyzýva ruský režim, aby okamžite objasnil okolnosti smrti Alexeja Navaľného; opakuje svoju podporu bieloruskej demokratickej opozícii, všetkým politickým väzňom a odvážnym aktivistom a novinárom v Bielorusku, ktorí naďalej bojujú proti režimu nelegitímneho vodcu a spolupáchateľstvu režimu v ruskej útočnej vojne proti Ukrajine napriek prebiehajúcim zásahom a ktorí vyjadrili želanie dosiahnuť demokratický rozvoj Bieloruska a jeho členstvo v EÚ, okrem iného na konferencii Nové Bielorusko, ktorá sa konala v auguste 2023 vo Varšave; zdôrazňuje, že takéto úsilie dokazuje zásadnú úlohu občianskej spoločnosti pri posilňovaní demokracie;

58.  odsudzuje aktívnu úlohu Lukašenkovho režimu pri podpore ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné uplatňovať rovnaké sankcie voči Bielorusku ako voči Rusku, keďže Lukašenkov režim sa plne podieľa na páchaných vojnových zločinoch, ako je únos tisícov ukrajinských detí;

59.  je šokovaný a zhrozený vraždou laureáta Sacharovovej ceny za rok 2021 a ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorý obetoval svoj život, aby bránil demokraciu a postavil sa proti útlaku a korupcii v Rusku;

60.  víta balík týkajúci sa rozširovania na rok 2023 a plán rastu pre západný Balkán, ktorý zahŕňa nástroj vo výške 6 miliárd EUR vo forme grantov a pôžičiek na urýchlenie sociálno-ekonomickej konvergencie s EÚ v rokoch 2024 až 2027; potvrdzuje, že skúma návrh nástroja na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán a že bude spolupracovať s Radou s cieľom zabezpečiť rýchlu ratifikáciu; vyzýva Radu, aby preukázala skutočný politický záväzok k perspektíve členstva krajín západného Balkánu v EÚ; konštatuje, že by to malo zahŕňať pokrok v prístupových rokovaniach s Albánskom, s Čiernou Horou a so Severným Macedónskom; prioritne podporuje úsilie o dosiahnutie príslušných ústavných zmien v Severnom Macedónsku a vyzýva všetky politické sily, aby v tejto súvislosti zohrávali konštruktívnu úlohu; žiada najmä vlády členských štátov, ktoré stanovili túto dodatočnú požiadavku pre Severné Macedónsko, aby urobili všetko pre podporu tohto úsilia; vyjadruje poľutovanie nad neodôvodnenými oneskoreniami v prístupových procesoch Severného Macedónska a Albánska a pripomína, že kandidátske krajiny by sa mali posudzovať na základe ich vlastných zásluh pri plnení objektívnych kritérií pristúpenia vrátane vykonávania ich reforiem súvisiacich s EÚ, ako aj zosúladenia ich politík so SZBP, napríklad postojov a reštriktívnych opatrení prijatých v reakcii na ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine; víta skutočnosť, že väčšina krajín západného Balkánu je zosúladená so SZBP, pričom vyzýva Belehrad, aby urýchlene urobil to isté, najmä vzhľadom na to, že Srbsko je jednou z mála európskych krajín, ktoré ešte nie sú v súlade so sankciami prijatými v reakcii na ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine; pripomína, že pristúpenie sa môže uskutočňovať len po tom, ako sa daná krajina zosúladí so sankciami EÚ voči Rusku a dosiahne významný pokrok v reformách súvisiacich s EÚ; je naďalej veľmi znepokojený destabilizačným vplyvom srbských orgánov na celý región;

61.  berie na vedomie predbežné zistenia a závery medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva týkajúce sa predčasných parlamentných volieb v Srbsku, ktoré sa konali 17. decembra 2023; víta vysokú volebnú účasť, je však znepokojený oznámenými nezrovnalosťami a procedurálnymi nedostatkami; zdôrazňuje, že riadne fungovanie demokratických inštitúcií Srbska je jadrom procesu pristúpenia krajiny k EÚ, a vyzýva príslušné orgány, aby riadne prešetrili odporúčania medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie a prijali následné opatrenia; nabáda politické vedenie Srbska, aby zabezpečilo konštruktívny a inkluzívny dialóg v celom politickom spektre a uskutočnilo potrebné reformy, aby Srbsko mohlo napredovať na ceste k pristúpeniu k EÚ;

62.  je hlboko znepokojený verejným vyhlásením prezidenta Vučića vo februári 2024, v ktorom výslovne schvaľuje možné vojenské opatrenia ČĽR voči Taiwanu v rozpore s politikou EÚ podporujúcou status quo v Taiwanskom prielive a varovaním pred jednostrannými opatreniami, najmä násilím alebo nátlakom;

63.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vysoké politické napätie a polarizácia v Čiernej Hore oneskorili pokrok v reformách súvisiacich s EÚ a uvrhli krajinu do hlbokej politickej a inštitucionálnej krízy, čo zastavilo proces pristúpenia Čiernej Hory k EÚ; víta vytvorenie novej vlády a zdôrazňuje, že je dôležité, aby vláda bola schopná a odhodlaná pokračovať v reformách súvisiacich s EÚ a udržať Čiernu Horu pevne na strategickej ceste do EÚ;

64.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že srbské parlamentné a komunálne voľby, ktoré sa konali 17. decembra 2023, sa odchýlili od medzinárodných noriem a záväzkov Srbska k slobodným a spravodlivým voľbám v dôsledku pretrvávajúceho a systematického zneužívania inštitúcií a médií etablovanými subjektmi s cieľom získať nespravodlivú a nenáležitú výhodu; domnieva sa, že tieto voľby nemožno považovať za voľby uskutočnené za spravodlivých podmienok; je znepokojený správami o rozsiahlom a systematickom rozsahu podvodov, ktoré ohrozili integritu volieb v Srbsku; konštatuje, že podľa tvrdení medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie voľby prebehli bez problémov, no v deň ich konania došlo k viacerým procesným chybám vrátane nejednotného uplatňovania záruk počas hlasovania a sčítavania hlasov, častých prípadov preplnených volebných miestností, porušovania tajnosti hlasovania a viacerých prípadov skupinového hlasovania a dominovalo im rozhodujúce zapojenie prezidenta Vučića spolu so systémovými výhodami vládnucej strany; vyjadruje vážne znepokojenie nad týmito nezrovnalosťami a celkovým volebným prostredím, ktoré sú pod úrovňou štandardov, ktoré sa očakávajú od kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ; pripomína srbským orgánom, že riadne fungovanie srbských demokratických inštitúcií tvorí ústredný prvok procesu pristúpenia Srbska k EÚ a metodiky pristúpenia k EÚ; požaduje, aby rešpektovaní medzinárodní právni experti a inštitúcie vykonali nezávislé medzinárodné vyšetrovanie nezrovnalostí parlamentných, provinčných a komunálnych volieb, s osobitnou pozornosťou venovanou voľbám do mestského zastupiteľstva v Belehrade, keďže niektoré obvinenia vrátane tých, ktoré sa týkajú organizovanej migrácie voličov na miestnej úrovni, presahujú rozsah správ OBSE/ODIHR;

65.  víta rozhodnutie Európskej rady začať prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou po dosiahnutí potrebnej úrovne plnenia kritérií členstva; netrpezlivo očakáva správu Komisie o pokroku, ktorá sa očakáva najneskôr v marci 2024; naliehavo vyzýva politických lídrov krajiny, aby vykonali rozsiahly súbor reforiem vrátane volebných reforiem v súlade s rozhodnutiami vnútroštátnych a medzinárodných súdov s cieľom zabezpečiť zásady rovnosti a nediskriminácie pre všetkých občanov a štátotvorné národy, ako je zakotvené v jej ústave, a pri plnom rešpektovaní rozsudkov vnútroštátnych a medzinárodných súdov vrátane všetkých rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcich sa Bosny a Hercegoviny; odsudzuje opakujúcu sa štvavú rétoriku a separatistické zákony a politiky zo strany vedenia Republiky srbskej vrátane osláv neústavného Dňa Republiky srbskej, ktoré sa konali 9. januára 2024; vyzýva členské štáty a zástupcov medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine, aby presadzovali a podporovali vykonávanie týchto rozsudkov; opakovane požaduje cielené sankcie voči destabilizujúcim aktérom v Bosne a Hercegovine, najmä voči Miloradovi Dodikovi, ako aj ďalším vysokopostaveným úradníkom Republiky srbskej a srbským úradníkom, ktorí poskytujú politickú a materiálnu podporu separatistickým politikám; vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, že tieto sankcie bude môcť prijať Rada, a aby ich uložili na bilaterálnej úrovni alebo na základe dohody s ostatnými členskými štátmi, ak ich prijatie v Rade nebude možné; víta dosiahnutú dohodu o predĺžení mandátu ozbrojených síl EÚ v Bosne a Hercegovine v rámci operácie Althea do 2. novembra 2024 a pripomína, že táto misia stále zohráva kľúčovú úlohu v oblasti bezpečnosti a stability Bosny a Hercegoviny; naliehavo vyzýva vojenskú misiu EÚ, aby aktívne predchádzala nezákonným pochodom a iným provokáciám, ako aj hrozbám voči všetkým, ktorí pracujú na pomoci obetiam genocídy a investujú do medzietnického zmierenia a mierovej budúcnosti krajiny;

66.  víta skutočnosť, že nevyprovokovaná útočná vojna proti Ukrajine podnietila EÚ k tomu, aby prehodnotila svoju politiku rozširovania; opätovne potvrdzuje, že tempo procesu rozširovania závisí tak od schopnosti jednotlivých krajín splniť prístupové kritériá, ako aj od odhodlania politických lídrov v krajinách západného Balkánu a členských štátoch EÚ; vyjadruje znepokojenie nad nárastom etnického nacionalizmu na západnom Balkáne; vyzýva ESVČ, aby pozorne monitorovala situáciu s cieľom zabrániť napätiu; zdôrazňuje význam činností na podporu demokracie, ktoré uľahčuje Európsky parlament, ako je dialóg Jeana Monneta a proces parlamentného dialógu;

67.  víta nedávne signály týkajúce sa zrýchleného harmonogramu pre kandidátske krajiny; žiada, aby sa zabezpečilo, že prebiehajúce a budúce prístupové rokovania sa nebudú oneskorovať z dôvodu osobitných národných záujmov alebo potreby reformy zmlúv; opakuje, že je potrebné pokračovať v práci na pristúpení nových členských štátov a súbežne na prehlbovaní EÚ; zdôrazňuje význam finančných nástrojov, ako je Nástroj predvstupovej pomoci III, pre posilnenie partnerstva medzi EÚ a kandidátskymi krajinami; požaduje vypracovanie koherentnej stratégie pre postupnú integráciu všetkých kandidátskych krajín, a to aj do odvetvových politík a ako pozorovateľov v rôznych inštitúciách Únie; je naďalej hlboko znepokojený správami, že komisár pre susedstvo a rozšírenie sa zámerne snaží obísť a podkopať kľúčový význam demokratických reforiem a reforiem právneho štátu v krajinách usilujúcich sa o pristúpenie k EÚ; vyzýva Komisiu, aby začala nezávislé a nestranné vyšetrovanie, či správanie komisára pre susedstvo a rozšírenie a politiky, ktoré presadzuje, nepredstavujú porušenie Kódexu správania členov Európskej komisie a povinností komisára vyplývajúcich zo zmlúv;

68.  berie na vedomie strategický význam západného Balkánu v dnešnom geopolitickom kontexte, ako aj pre bezpečnosť a stabilitu EÚ ako celku; opätovne zdôrazňuje potrebu väčšej európskej prítomnosti a viditeľnosti v regióne s cieľom odkloniť škodlivé zahraničné vplyvy a ich hybridné činnosti;

69.  odsudzuje teroristický útok, ku ktorému došlo 24. septembra 2023 na príslušníkov kosovskej polície v obci Banjska na severe Kosovskej republiky, a ďalšie provokácie; opakovane zdôrazňuje svoju pozíciu prijatú v uznesení z 19. októbra 2023(20); v tejto súvislosti naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa usilovali zmierniť situáciu a vyhnúť sa akejkoľvek rétorike alebo krokom, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu napätiu; pozorne sleduje prebiehajúce vyšetrovania a opakuje, že zodpovední páchatelia musia byť braní na zodpovednosť a musia čeliť spravodlivosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali opatrenia proti srbskej vláde, ak vyšetrovania odhalia, že srbský štát bol priamo zapojený do uvedeného teroristického útoku alebo násilných útokov, ku ktorým došlo na severe Kosova v máji 2023, alebo ak srbské orgány nie sú ochotné plne spolupracovať;

70.  podporuje normalizáciu vzťahov medzi Kosovom a Srbskom a rozvoj dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý sprostredkúva EÚ; vyzýva Kosovo a Srbsko, aby sa bezodkladne zapojili do dialógu v dobrej viere a v duchu kompromisu s cieľom dosiahnuť komplexnú a právne záväznú dohodu o normalizácii svojich vzťahov na základe vzájomného uznania, a to v súlade s medzinárodným právom; pripomína, že nenapredovanie v normalizácii vzťahov by malo nepriaznivý vplyv na integráciu oboch krajín do EÚ; vyjadruje poľutovanie nad reštriktívnymi opatreniami uvalenými Radou voči Kosovu a vyzýva na ich okamžité zrušenie; vyzýva EÚ, aby prijala vyvážený prístup k mediácii medzi stranami s cieľom prekonať súčasnú patovú situáciu; pripomína, že neúspech tohto dialógu by ovplyvnil aj úlohu EÚ ako dôveryhodného zahraničnopolitického aktéra;

71.  vyjadruje poľutovanie nad početnými nezrovnalosťami, ktoré pozorovatelia nahlásili počas predčasných parlamentných volieb Srbska, ktoré sa konali 17. decembra 2023, okrem iného vrátane zneužívania verejných zdrojov, tlaku na zamestnancov verejného sektora, zastrašovania a nátlaku na voličov, kupovania hlasov a ovládnutia médií; vyzýva na rýchle nezávislé vyšetrenie týchto nezrovnalostí; v tejto súvislosti vyzýva srbské orgány, aby sa riadili odporúčaniami medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie; vyjadruje znepokojenie nad hlbokou polarizáciou srbskej spoločnosti a nedávnymi násilnými udalosťami vrátane údajného napadnutia opozičného politika srbskými tajnými službami;

72.  víta rozhodnutie Európskej rady začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskou republikou; vyzýva Radu, aby prijala príslušné rokovacie rámce, hneď ako sa podniknú relevantné kroky stanovené v príslušných odporúčaniach Komisie z 8. novembra 2023; s uspokojením berie na vedomie odporúčanie na začatie prístupových rokovaní aj s Bosnou a Hercegovinou po dosiahnutí potrebnej úrovne plnenia kritérií členstva; víta žiadosť Kosova o členstvo v EÚ a žiada Komisiu, aby na ňu odpovedala; pripomína, že žiadosť Kosova o to, aby bolo považované za kandidátsku krajinu, sa bude posudzovať na základe jeho vlastných zásluh a jeho úspechu pri plnení kodanských kritérií pre členstvo v EÚ; víta však zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Kosova;

73.  s uspokojením berie na vedomie rozhodnutie Európskej rady udeliť Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že sa podniknú relevantné kroky stanovené v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023, a to aj v oblasti boja proti dezinformáciám, zosúladenia so SZBP, zlepšenia vykonávania parlamentného dohľadu a riešenia politickej polarizácie, deoligarchizácie a boja proti korupcii; opakuje svoje výzvy na prepustenie bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho z humanitárnych dôvodov a nabáda prezidentku Salome Zurabišviliovú, aby využila svoje ústavné právo na jeho omilostenie, čo by prispelo k zníženiu politickej polarizácie v krajine; zdôrazňuje legitímne európske ambície gruzínskeho ľudu, a preto zdôrazňuje význam podpory EÚ pre túto krajinu so zameraním na aktérov občianskej spoločnosti, ktorí sa usilujú o integráciu Gruzínska do EÚ; poukazuje na potenciálnu stabilizačnú úlohu, ktorú môže Gruzínsko zohrávať v Zakaukazsku;

74.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky s cieľom zabezpečiť, aby Rusko splnilo svoje záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí z 12. augusta 2008 sprostredkovanej Európskou úniou, najmä aby stiahlo všetky svoje vojenské a bezpečnostné sily z okupovaných území Gruzínska, s cieľom umožniť nasadenie medzinárodných bezpečnostných mechanizmov na mieste a poskytnúť pozorovateľskej misii EÚ neobmedzený prístup do gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko okupovaných Ruskom; nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby ďalej posilňovali kapacity pozorovateľskej misie EÚ a ďalej rozširovali jej mandát; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby používali pojem „okupácia“ v súvislosti s gruzínskymi regiónmi Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré sú nezákonne okupované Ruskom a sú pod jeho účinnou kontrolou, ako sa stanovuje v príslušných rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva a vo vyšetrovaní Medzinárodného trestného súdu;

75.  domnieva sa, že pristúpenie Ukrajiny a Moldavskej republiky k EÚ by bolo geostrategickou investíciou do zjednotenej a silnej Európy; víta podporný balík a začatie civilnej partnerskej misie EÚ v Moldavskej republike; oceňuje pokrok, ktorý sa už dosiahol v oblasti reforiem, a naliehavo žiada Komisiu, aby predložila ambiciózny plán prístupových rokovaní, ktoré sa majú začať čo najskôr, ako aj postupného začleňovania Ukrajiny a Moldavska do politík a programov EÚ; zdôrazňuje zložitosť procesu rozširovania a jeho charakter založený na zásluhách, čo si vyžaduje plynulé a včasné prijímanie opatrení; ďalej trvá na tom, že je potrebné neustále vyvíjať úsilie na úpravu existujúcich prístupových nástrojov a vytvoriť právny základ pre Nástroj predvstupovej pomoci III; so záujmom očakáva, že Európska rada sa bude vnútornými reformami týkajúcimi sa rozširovania zaoberať na svojich nadchádzajúcich zasadnutiach s cieľom prijať do leta 2024 závery o pláne budúcej práce;

76.  opakuje, že je potrebné prehodnotiť mnohostrannú politiku Východného partnerstva s cieľom obnoviť regionálnu angažovanosť a program regionálnych demokratických reforiem, a to aj prostredníctvom Parlamentného zhromaždenia Euronest;

77.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Azerbajdžan uprednostnil v súvislosti s Náhorným Karabachom vojenské riešenie pred diplomaciou, pričom uznáva, že Náhorný Karabach je medzinárodne uznaný ako azerbajdžanské územie; čo najdôraznejšie odsudzuje vopred naplánovaný a neodôvodnený útok Azerbajdžanu proti Arménom v Náhornom Karabachu a proti obyvateľom, ktorí v tomto regióne zostali; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby umožnili bezpečný návrat arménskeho obyvateľstva do Náhorného Karabachu a poskytli spoľahlivé záruky, pokiaľ ide o ochranu ich práv; požaduje ochranu arménskeho kultúrneho, historického a náboženského dedičstva v Náhornom Karabachu v súlade s normami UNESCO a medzinárodnými záväzkami Azerbajdžanu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ofenzíva zo strany Baku predstavovala hrubé porušenie medzinárodného práva a ľudských práv a jasné porušenie trojstranného vyhlásenia o prímerí z 9. novembra 2020 a záväzkov, ktoré Azerbajdžan prijal počas rokovaní sprostredkovaných Európskou úniou; je presvedčený, že skutočný dialóg medzi Azerbajdžanom a Arménskom je jedinou udržateľnou cestou vpred, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby takéto úsilie podporovali; podporuje prebiehajúce mierové rozhovory medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré vážne sťažila nedávna vojenská operácia proti Náhornému Karabachu vedúca k exodu arménskeho obyvateľstva; zdôrazňuje, že dôstojný a trvalý regionálny mier, ktorý zachováva suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť oboch krajín, je predpokladom stability v susedstve; je znepokojený pokusmi niektorých vedúcich predstaviteľov a regionálnych mocností využiť súčasnú situáciu spôsobom, ktorý by mohol ohroziť krehké vyhliadky na mier; zdôrazňuje, že akékoľvek úsilie o dosiahnutie cieľov použitím sily a porušením územnej celistvosti susedných krajín by malo naraziť na rozhodnú reakciu zo strany EÚ a medzinárodného spoločenstva;

78.  vyzýva civilnú misiu EÚ v Arménsku (EUMA), aby pozorne sledovala vývoj bezpečnostnej situácie na mieste, podávala Európskemu parlamentu transparentné správy a aktívne prispievala k úsiliu o vyriešenie konfliktu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili mandát misie EUMA, rozšírili jej veľkosť a predĺžili jej trvanie a aby takisto rozmiestnili pozorovateľov pozdĺž hranice s Tureckom; vyzýva Azerbajdžan, aby umožnil misii EUMA prítomnosť na jeho strane hranice a v Náhornom Karabachu;

79.  vyzýva VP/PK a ESVČ, aby naďalej podporovali Arménsko prostredníctvom Európskeho mierového nástroja, najmä s cieľom posilniť jeho obranné spôsobilosti proti hybridným hrozbám, a tak rozšíriť jeho bezpečnostný priestor nad rámec Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti; víta nadviazanie politického a bezpečnostného dialógu medzi EÚ a Arménskom a jeho druhé zasadnutie 15. novembra 2023;

80.  zdôrazňuje, že viacnásobné varovania Európskeho parlamentu týkajúce sa tejto situácie neviedli k žiadnej zmene v politike EÚ voči Azerbajdžanu; trvá na tom, že akékoľvek prehĺbenie vzťahov EÚ s Azerbajdžanom musí zostať podmienené tým, že krajina dosiahne výrazný pokrok v oblasti dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu, demokracie a základných slobôd vrátane ochrany etnických menšín; v tejto súvislosti vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnymi zhoršujúcimi sa zásahmi proti nezávislým novinárom a obhajcom ľudských práv v Azerbajdžane; ďalej vyzýva EÚ, aby okamžite uložila sankcie voči Azerbajdžanu a pozastavila memorandum o porozumení o strategickom partnerstve v oblasti energetiky; ďalej spochybňuje vhodnosť usporiadania konferencie COP29 v Azerbajdžane v roku 2024, keďže táto krajina plánuje v nasledujúcom desaťročí zvýšiť svoju produkciu fosílnych palív o tretinu;

81.  opakovane zdôrazňuje svoju podporu demokraticky zvolenej vláde Arménska a svoje plné rešpektovanie zvrchovanosti, demokracie a územnej celistvosti krajiny; chváli vyhlásenie premiéra Nikola Pašinjana, že Arménsko nebude vtiahnuté do novej vojny s Azerbajdžanom, a jeho nedávne výzvy na obnovenie mierových rozhovorov s Azerbajdžanom na najvyššej úrovni; odsudzuje zasahovanie Ruska v Arménsku, ktorého cieľom šíriť nepokoje; vyzýva EÚ, aby posilnila svoju angažovanosť v Zakaukazsku; víta, že Arménsko ratifikovalo Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu;

82.  je aj naďalej znepokojený skutočnosťou, že turecká vláda nezvrátila negatívny trend zhoršovania demokracie, právneho štátu, základných práv a nezávislosti súdnictva, že zahraničná politika Turecka je naďalej v rozpore s prioritami EÚ v rámci SZBP a že Turecko sa nezosúladilo so sankciami voči Rusku; rozhodne nesúhlasí s vyhláseniami tureckého prezidenta, v ktorých tvrdil, že Hamas nie je teroristickou organizáciou, a vyjadruje sklamanie nad týmito vyhláseniami;

83.  zdôrazňuje, že bez zásadnej zmeny kurzu zo strany tureckej vlády nemôže byť proces pristúpenia Turecka k EÚ obnovený; žiada EÚ a tureckú vládu, aby dosiahli pokrok smerom k užšiemu, dynamickejšiemu a strategickejšiemu partnerstvu vzhľadom na kľúčovú úlohu Turecka v regióne a jeho význam ako spojenca NATO; odporúča Komisii, aby začala proces reflexie s cieľom nájsť paralelný a realistický rámec pre vzťahy medzi EÚ a Tureckom, ktorý by zahŕňal záujmy všetkých zainteresovaných strán a ktorý by Turecko zakotvil do EÚ namiesto toho, aby ho posúval smerom k Rusku alebo Iránu;

84.  víta čiastočné zmiernenie napätia vo východnom Stredozemí a Egejskom mori a vyzýva Turecko, aby spolu so svojimi partnermi v týchto regiónoch pracovalo na konštruktívnom, a nie asertívnom alebo agresívnom prístupe; víta v tejto súvislosti dlho odkladané rozhodnutie Turecka a Maďarska konečne schváliť pristúpenie Švédska k NATO, a naliehavo vyzýva turecké vnútroštátne orgány, aby úzko spolupracovali s vyslancom pre sankcie EÚ;

85.  odsudzuje začatie nezákonných stavebných prác tureckých Cyperčanov v nárazníkovej zóne v blízkosti obce Pyla/Pile s dvoma komunitami na Cypre, ako aj útoky na príslušníkov mierových jednotiek OSN a škody na vozidlách OSN z 18. augusta 2023; požaduje dodržiavanie štatútu nárazníkovej zóny a mandátu mierových síl OSN na Cypre; pripomína, že ohrozenie bezpečnosti mierových jednotiek OSN a škody na majetku OSN sú trestnými činmi podľa medzinárodného práva; naliehavo vyzýva Turecko a vedúcich predstaviteľov cyperských Turkov, aby zastavili a zvrátili všetky takéto jednostranné činnosti a vyhli sa akýmkoľvek ďalším krokom a provokáciám, ktoré neprispievajú k obnoveniu rokovaní pod vedením OSN; víta dohodu, ktorú strany dosiahli s cieľom nájsť riešenie týkajúce sa cesty v Pyla/Pile na Cypre a stabilizovať situáciu, a vyzýva na zapojenie sa do mierových rokovaní a na skutočný proces dialógu;

86.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viac ako 25 rokov po začatí barcelonského procesu sa nepodarilo vytvoriť spoločný priestor prosperity, stability a slobody so stredomorskými krajinami južného susedstva; nabáda VP/PK a Komisiu, aby posilnili južný rozmer susedstva EÚ, a to aj prostredníctvom intenzívnejšieho dialógu a prísnejšej podmienenosti viazanej na vyplácanie finančných prostriedkov, a zabezpečili primerané zdroje na včasné a účinné vykonávanie nového programu pre Stredozemie; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú krajiny južného susedstva pri riadení migrácie spôsobom založeným na zásadách ľudských práv migrantov a utečencov, ako sú zakotvené v medzinárodnom, regionálnom a vnútroštátnom práve, solidarity, rovnováhy a rozdelenia zodpovednosti medzi krajinami; zdôrazňuje význam spolupráce s týmito krajinami s cieľom zmierniť základné príčiny migrácie a dôsledky neregulárnej migrácie, obchodovania s ľuďmi a pašovania nedovolených zbraní a tovaru kultúrneho charakteru; poukazuje na to, že mnohé krajiny južného susedstva majú bohaté zdroje energie a môžu viac prispievať k diverzifikácii dodávok energie v európskych krajinách;

87.  berie na vedomie politickú dohodu o komplexnom balíku opatrení v rámci partnerstva s Tuniskom; pripomína, že toto memorandum o porozumení je spojené s podmienkami, a naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila ich dodržiavanie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že memorandum o porozumení nezahrnulo záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré EÚ očakávala v rámci svojich dohôd s tretími krajinami; ďalej sa domnieva sa, že vzťahy medzi EÚ a Tuniskom by mali vychádzať z rámca dohody o pridružení medzi EÚ a Tuniskom a na rešpektovaní demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu, a to s plným parlamentným dohľadom nad vykonávaním dohody o pridružení a vyplácaním finančných prostriedkov EÚ Tunisku; je pevne presvedčený, že prevod finančných prostriedkov EÚ by mal byť podmienený dodržiavaním noriem v oblasti ľudských práv Tuniskom a mal by zahŕňať ustanovenia o podmienenosti a zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby predložila mechanizmus na zabezpečenie súladu v tejto súvislosti a aby pritom preskúmala všetky relevantné možnosti;

88.  je veľmi znepokojený posunom tuniského vedenia smerom k autoritárstvu, zadržiavaním predstaviteľov opozície a občianskej spoločnosti a prenasledovaním utečencov a žiadateľov o azyl a naliehavo vyzýva tuniské orgány, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a práva migrantov; ďalej odsudzuje rozhodnutie tuniských orgánov zamietnuť vstup delegácii parlamentného Výboru pre zahraničné veci a naliehavo vyzýva tuniské orgány, aby umožnili otvorený politický dialóg;

89.  zdôrazňuje potrebu strategickejšej spolupráce s krajinami Perzského zálivu, najmä pokiaľ ide o podporu regionálnej bezpečnosti, spolupráce, opatrení v oblasti klímy, ľudských práv a boja proti korupcii; víta obnovenie diplomatických vzťahov medzi Saudskoarabským kráľovstvom a Iránskou islamskou republikou; okrem toho víta navrhované nadviazanie štruktúrovaného dialógu o bezpečnosti medzi EÚ a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive; v tejto súvislosti pripomína potrebu úplnej transparentnosti a zodpovednosti v strategickom partnerstve medzi EÚ a krajinami Perzského zálivu; žiada EÚ a členské štáty, aby naďalej vyzdvihovali dodržiavanie ľudských práv a rodovej rovnosti a postupné zosúlaďovanie hodnôt, najmä v rámci reakcie na ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine a jej dôsledky;

90.  zdôrazňuje, že SZBP sa zameriava na rozvoj a upevňovanie demokracie, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a že Saudskoarabské kráľovstvo nemá tieto ciele; berie na vedomie skutočnosť, že Saudskoarabské kráľovstvo naďalej spolupracuje s EÚ v rámci pravidelného dialógu o ľudských právach; odsudzuje však pretrvávajúce porušovanie ľudských práv v krajine, najmä uplatňovanie rozsudkov smrti a popráv a obmedzenia občianskych a politických práv, ako aj slobody prejavu, a vyzýva na zrušenie trestu smrti;

91.  odsudzuje brutálny zásah iránskej polície a bezpečnostných síl vrátane Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) proti demonštráciám súvisiacim so zabitím Žíny Mahsy Amíníovej a mnohých iných odporcov režimu, ktorí boli mučení a zabití; žiada prijatie ďalších reštriktívnych opatrení voči IRGC, jeho pomocným silám a všetkým osobám, a to aj najvyšším úradníkom, zodpovedným za porušovanie ľudských práv účastníkov pokojných protestov; vyzýva Radu, aby označila IRGC a jeho pomocné sily vrátane iránskej mravnostnej polície, polovojenských milícií Basídž a jednotiek Quds za teroristické subjekty;

92.  opätovne vyjadruje svoju podporu pokojnému opozičnému hnutiu v celom Iráne, ktoré protestuje proti systémovému a zvyšujúcemu sa útlaku žien a závažnému porušovaniu ľudských práv a základných slobôd; odsudzuje iránsky režim za jeho prenasledovanie, sledovanie, únosy a vyhrážky smrťou voči iránskym aktivistom a za jeho systematickú diskrimináciu žien prostredníctvom zákonov a iných právnych predpisov, ktoré vážne obmedzujú ich slobody; vyzýva na vytvorenie medzinárodného mechanizmu vyšetrovania a zodpovednosti za porušovanie ľudských práv iránskou vládou;

93.  odsudzuje iránsky režim za poskytovanie vojenského vybavenia Rusku počas jeho brutálnej a nezákonnej agresie voči Ukrajine; zdôrazňuje, že Islamská republika prispieva k vojnovým zločinom na Ukrajine, keďže toto vybavenie sa používa na útoky proti civilistom a civilnej infraštruktúre, a vyzýva na dôraznú reakciu EÚ na zapojenie Iránu do ruskej vojny; odsudzuje, že Irán finančne podporuje označené teroristické skupiny vrátane Hizballáhu, Hamasu, Palestínskeho islamského džihádu a húthíov; odsudzuje nezákonné, neprijateľné a hlboko destabilizujúce útoky húthíov na komerčné plavidlá prechádzajúce cez Červené more, ktorí používajú riadené strely, malé člny a pokusy o únosy; zdôrazňuje, že to spôsobilo výrazné narušenie svetového obchodu, keďže lodné spoločnosti sú nútené presmerovať veľkú časť dopravy z Červeného mora okolo južnej časti Afriky; vyzýva na kolektívne opatrenia a nabáda na posilnenie angažovanosti EÚ a medzinárodnej spolupráce; v tejto súvislosti víta rozhodnutie členských štátov začať námornú operáciu SBOP pod názvom ASPIDES s cieľom chrániť obchodné plavidlá posilnením informovanosti o námornej situácii a sprievodných plavidiel s cieľom zabrániť útokom a zabezpečiť slobodu plavby na jednej z najkritickejších vodných ciest na svete; vyzýva na okamžité ukončenie týchto nezákonných útokov a prepustenie nezákonne zadržiavaných plavidiel a posádok; vyjadruje znepokojenie nad destabilizačným účinkom činností Iránu na Blízky východ a na vyhliadku izraelsko-palestínskeho mieru; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť širšie škodlivé a destabilizačné činnosti Iránu a bojovať proti nim na celom Blízkom východe a za jeho hranicami; dôrazne odmieta iránsku rukojemnícku diplomaciu a žiada, aby všetci európski štátni príslušníci zadržiavaní v Iráne boli prepustení a mohli opustiť krajinu; vyzýva režim v Teheráne, aby prestal so zastrašovaním a represiami voči skupinám iránskej diaspóry v EÚ a na celom svete; vyzýva vlády členských štátov, aby sa oboznámili so špecifickými taktikami nadnárodných represií, ktoré používa Irán;

94.  vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcim obohacovaním uránu zo strany Islamskej republiky až na úroveň čistoty 60 % a nad opakovaným porušovaním spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA); nabáda na obnovenie rokovaní o zmluve o spoločnom komplexnom akčnom pláne;

95.  čo najdôraznejšie odsudzuje hanebné teroristické útoky Hamasu proti Izraelu; požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov unesených teroristickou skupinou Hamas a vrátenie tiel mŕtvych rukojemníkov; uznáva právo Izraela na sebaobranu, ako je zakotvené a obmedzené medzinárodným právom, a uznáva, že konanie Izraela ako také musí byť prísne v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, čo znamená, že všetky strany konfliktu musia vždy rozlišovať medzi bojovníkmi a civilistami, útoky musia byť vždy zamerané len na vojenské ciele a civilisti a civilná infraštruktúra sa nesmú stať terčom útokov; odsudzuje neprimeranú izraelskú vojenskú reakciu, v dôsledku ktorej prišiel o život bezprecedentný počet civilistov; je veľmi znepokojený mimoriadne zhoršenou humanitárnou situáciou v Pásme Gazy a vyzýva na trvalé prímerie, aby sa mohla poskytovať pomoc civilistom v Pásme Gazy; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pokračovalo v humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu v tejto oblasti a zvyšovalo ju, a opakuje, že humanitárna pomoc EÚ sa mu musí naďalej poskytovať; naliehavo vyzýva izraelské orgány, aby zabezpečili nepretržitý prístup humanitárnej pomoci do Pásma Gazy s dôrazom na neprerušované dodávky základných potrieb, ako sú palivo, potraviny, voda, zdravotnícke potreby a prístrešie, a to v súlade s medzinárodným právom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Palestínska samospráva od roku 2005 neuskutočnila voľby, čo obmedzuje jej dôveryhodnosť, a očakáva, že voľby sa čoskoro uskutočnia;

96.  vyzýva členské štáty, aby podporili MSD a vyzvali Izrael, aby okamžite začal dodržiavať právne záväzné príkazy vydané týmto dvorom;

97.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Hamas a jeho spojenci sa čoraz viac snažia posunúť konflikt na oveľa širšiu oblasť s cieľom vyvíjať tlak na Izrael, ako sa pozemná ofenzíva v pásme Gazy zintenzívňuje; je preto znepokojený tým, že Irán a jeho spojenci tlačia na regionálnu vojnu; je mimoriadne znepokojený eskalačným potenciálom vojny, ako aj jej vplyvom na širší región, najmä situáciou na izraelsko-libanonskej hranici, keďže bojovníci lojálni voči Hizballáhu odpaľujú rakety do Izraela; zdôrazňuje, že je dôležité zmierniť napätie v regióne;

98.  opakuje svoju neochvejnú podporu dohodnutému riešeniu pre Izrael a Palestínu založenému na existencii dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967 s dvoma zvrchovanými, demokratickými štátmi ako mierumilovnými susedmi a Jeruzalemom ako spoločným hlavným mestom; nabáda ESVČ a členské štáty, aby vyvinuli európsku iniciatívu s cieľom dosiahnuť návrat k riešeniu založenom na existencii dvoch štátov; v tejto súvislosti vyzýva VP/PK a osobitného zástupcu pre mierový proces na Blízkom východe, aby získali medzinárodnú podporu pre Deň mierového úsilia za mier na Blízkom východe, ktorý bol iniciovaný v New Yorku na Valnom zhromaždení OSN v septembri 2023; uvedomuje si skutočnosť, že na obnovenie rokovaní musia medzinárodné zainteresované strany vrátane USA, Organizácie Spojených národov, EÚ a arabských štátov vzájomne dopĺňať svoje úsilie, aby bolo konštruktívne; pripomína, že osady na okupovaných palestínskych územiach sú podľa medzinárodného práva nezákonné; dôrazne odsudzuje nárast násilia extrémistických osadníkov páchaného na Palestínčanoch; vyzýva na okamžité ukončenie politiky osídľovania a na ukončenie okupácie palestínskych území, ktoré sú hlavnou prekážkou životaschopnosti riešenia založeného na existencii dvoch štátov; žiada, aby sa voči extrémistickým osadníkom, ktorí porušujú ľudské práva a medzinárodné právo, uložili reštriktívne opatrenia; podporuje spravodlivé, životaschopné a dohodnuté riešenie otázky palestínskych utečencov; zdôrazňuje, že pokračujúca podpora Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe zostáva kľúčovým prvkom stratégie EÚ prispievať k stabilite a mieru na Blízkom východe; so znepokojením berie na vedomie nedávne obvinenia Izraela voči 12 zamestnancom Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA); víta okamžitú a rozhodnú reakciu OSN na obvinenia vrátane okamžitého prepustenia príslušných zamestnancov a začatia dvoch samostatných vyšetrovaní v tejto veci Úradom OSN pre služby vnútorného dohľadu (OIOS) a nezávislou kontrolnou skupinou pod vedením bývalej francúzskej ministerky Catherine Colonnaovej a troch európskych organizácií; v tejto súvislosti vyzýva Izrael, aby úzko spolupracoval a úradu OIOS a nezávislej hodnotiacej skupine poskytol všetky potrebné dôkazy; víta rozhodnutie Komisie nepozastaviť financovanie agentúre UNRWA skôr, ako OSN oznámi výsledok vyšetrovaní a opatrenia, ktoré prijme; naliehavo vyzýva všetky darcovské krajiny, ktoré pozastavili financovanie agentúre UNRWA z dôvodu obvinení, aby prehodnotili svoje rozhodnutie vzhľadom na okamžitú reakciu agentúry UNRWA na obvinenia a jej kľúčovú úlohu spočívajúcu v poskytovaní pomoci na záchranu životov dvom miliónom osôb v pásme Gazy, ktorých prežitie v jednej z najväčších a najzložitejších humanitárnych kríz na svete od nej závisí;

99.  opätovne zdôrazňuje silnú podporu EÚ práci Medzinárodného trestného súdu a Medzinárodného súdneho dvora; žiada, aby osoby zodpovedné za teroristické činy a porušovanie medzinárodného práva boli brané na zodpovednosť, a preto žiada, aby sa všetky možné vojnové zločiny vyšetrili; opätovne zdôrazňuje, že úmyselné útoky na civilistov predstavujú závažné porušenie medzinárodného práva rovnako ako nútený presun obyvateľstva; požaduje spravodlivosť pre obete teroristických útokov Hamasu, ktoré zahŕňali hromadné vraždy a sexuálne mučenie, a to 7. októbra 2023, ako aj neskôr; berie na vedomie žalobu, ktorú na Medzinárodnom súdnom dvore podala na Izrael Južná Afrika;

100.  uznáva, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine predstavuje výzvy aj príležitosti pre štáty v Strednej Ázii, ktoré tradične udržiavajú úzke vzťahy s Ruskom; vyjadruje znepokojenie nad ruským a čínskym tlakom vyvíjaným v regióne a zdôrazňuje potrebu zvýšiť prítomnosť EÚ v Strednej Ázii v reakcii naň; zdôrazňuje záujem EÚ na posilnení hospodárskych vzťahov a zintenzívnení politických väzieb s krajinami Strednej Ázie, čiastočne s cieľom riešiť obchádzanie sankcií voči Rusku a Bielorusku; vyzýva vnútroštátne orgány týchto krajín, najmä Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu, aby úzko spolupracovali s EÚ, najmä s jej vyslancom pre sankcie, a v tejto súvislosti tiež pripomína význam užších pracovných vzťahov s OBSE;

101.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali politické a hospodárske reformy, ktoré posilňujú právny štát, demokraciu, dobrú správu vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv, v prípade potreby aj v kontexte všeobecného systému preferencií (GSP) a GSP+, a aby nabádali na dobré susedské vzťahy; opakuje, že všetky krajiny regiónu Strednej Ázie sa musia zaviazať k dodržiavaniu Charty OSN, najmä zásad rešpektovania nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých krajín;

102.  víta výsledky druhého hospodárskeho fóra EÚ – Stredná Ázia, ktoré sa uskutočnilo v Almaty v máji 2023, a druhého stretnutia predsedu Európskej rady s hlavami štátov všetkých piatich stredoázijských krajín v júni 2023; žiada, aby sa na tieto stretnutia a vyhlásenia na vysokej úrovni nadviazalo konkrétnymi opatreniami; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že prvý samit EÚ – Stredná Ázia je naplánovaný na tento rok; víta schválenie spoločného plánu na prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a Strednou Áziou, ktorý slúži ako strategický plán na dosiahnutie pokroku v dialógu a spolupráci v konkrétnych oblastiach vrátane budovania kultúrnej, sociálnej a hospodárskej odolnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podpísali posilnenú dohodu o partnerstve a spolupráci (EPCA) s Kirgizskom, dokončili prípravné práce pre podpísanie posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci s Uzbekistanom a rýchlo pokročili v prebiehajúcich rokovaniach o posilnenej dohode o partnerstve a spolupráci s Tadžikistanom;

103.  pripomína, že krajiny Strednej Ázie sú významnými dodávateľmi surovín a energie; zastáva názor, že EÚ má veľký záujem o oživenie tzv. stredného koridoru nielen ako regionálnej hospodárskej zóny, ale aj ako alternatívy k novému eurázijskému pozemnému mostu, ktorý však prechádza ruským a bieloruským územím, na ktoré sú uvalené sankcie; zdôrazňuje význam podpory regionálnej integrácie pozdĺž tzv. stredného koridoru, a to aj s cieľom prilákať financovanie projektov infraštruktúry v rámci stratégie Global Gateway;

104.  opakuje, že neuznáva de facto afganskú vládu; je znepokojený katastrofálnou hospodárskou a humanitárnou situáciou v Afganistane, ako aj porušovaním práv žien a dievčat v krajine; odsudzuje drastické zníženie kapacity Svetového potravinového programu poskytovať potravinovú pomoc afganskému obyvateľstvu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie kritickej humanitárnej pomoci afganskému obyvateľstvu a zaistili dodatočné financovanie núdzovej pomoci; vyzýva VP/PK, aby nastolil myšlienku trestného stíhania vedúcich predstaviteľov Talibanu na MTS za ich zločiny proti ženám a dievčatám;

105.  podporuje päť kľúčových kritérií, ktoré Rada prijala 21. septembra 2021 a ktoré slúžia ako hlavné zásady pre budúcu spoluprácu s Talibanom, ale domnieva sa, že je potrebné vynaložiť veľké úsilie na vymedzenie dlhodobej stratégie na riešenie núdzového stavu v oblasti ľudských práv a rodového apartheidu, ku ktorému v súčasnosti v Afganistane dochádza; zdôrazňuje, že evakuačný program EÚ pre ľudí v Afganistane, ktorí pracovali pre európske misie, spoliehali sa na európsku ochranu a stále im hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, nemožno ukončiť, pokiaľ ľudia spĺňajúci kritériá zostanú v krajine;

106.  vyjadruje poľutovanie nad vetom Ruskej federácie na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN 11. júla 2023, pokiaľ ide o obnovenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2672(2023) týkajúcej sa cezhraničného poskytovania humanitárnej pomoci ľuďom v severozápadnej Sýrii cez Báb al-Hawá, ktoré ohrozuje viac ako štyri milióny ľudí, ktorí sú pri uspokojovaní svojich základných potrieb v oblasti potravín, liekov a iných životne dôležitých dodávok závislí od humanitárnej pomoci; berie na vedomie opätovné začlenenie Sýrie do Ligy arabských štátov; domnieva sa, že nemôže dôjsť k normalizácii súčasného sýrskeho režimu, a zdôrazňuje, že sýrsky politický proces je zablokovaný;

107.  opakuje, že mierový, slobodný, prepojený, otvorený a stabilný indicko-tichomorský región založený na pravidlách je životne dôležitým európskym záujmom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hospodárska súťaž s veľkými mocnosťami si vynucuje parametre, pokiaľ ide o schopnosť EÚ podporovať multilateralizmus v regióne; v tejto súvislosti poukazuje na to, že stretnutie Ázia – Európa je stále v slepej uličke z dôvodu geopolitického napätia s Ruskom; berie na vedomie úsilie VP/PK o spoluprácu s týmto regiónom, o čom svedčí organizovanie tretieho ministerského fóra EÚ pre indicko-tichomorský región 2. februára 2024 spolu so švédskym predsedníctvom a účasť VP/PK na regionálnom fóre Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) 14. júla 2023; vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala ministerské fórum o spolupráci v indicko-tichomorskom regióne ako každoročné podujatie;

108.  podporuje užšie politické väzby s podobne zmýšľajúcimi partnermi v súlade so stratégiou EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne, najmä s Japonskom, Kórejskou republikou, Austráliou, Novým Zélandom, Taiwanom a členskými štátmi združenia ASEAN, a to aj v oblasti námornej bezpečnosti, nešírenia zbraní a odolnosti voči hybridným hrozbám; víta úsilie ESVČ v oblasti budovania kapacít v indicko-tichomorskom regióne, ktorých cieľom je vytvoriť odolnosť proti manipulácii s informáciami a zasahovaniu zo zahraničia; zdôrazňuje potrebu posilniť medziľudské vzťahy s našimi partnermi, najmä mládežnícke výmeny, občiansku spoluprácu a spoluprácu expertných skupín; zdôrazňuje, že zachovanie mieru, stability a slobody plavby v indicko-tichomorskom regióne má naďalej kľúčový význam pre záujmy EÚ a jej členských štátov;

109.  vyzýva KĽDR, aby úplne, overiteľne a nezvratne zastavila svoje programy v oblasti zbraní hromadného ničenia a balistických rakiet; čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúce zločiny proti ľudskosti a naliehavo vyzýva orgány krajiny, aby uskutočnili reformný proces, v rámci ktorého sa budú dodržiavať a chrániť všetky ľudské práva; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ a medzinárodné spoločenstvo zabránili vojenskej spolupráci a obchodovaniu so zbraňami medzi Ruskom a KĽDR;

110.  konštatuje, že geopolitické výzvy posilnili spoločný záujem Indie a EÚ na zaistení bezpečnosti, prosperity a udržateľného rozvoja; zdôrazňuje úplné vykonávanie stratégie EÚ pre Indiu z roku 2018 a plán činností EÚ a Indie do roku 2025 v úzkej koordinácii s vlastnými činnosťami členských štátov v záujme aktívnej spolupráce s Indiou; víta vytvorenie Rady EÚ – India pre obchod a technológie; nabáda na prehĺbenie vzťahov medzi Indiou a EÚ ako strategickými partnermi; v tejto súvislosti žiada, aby sa dodržiaval záväzok k pravidelným viacúrovňovým dialógom a samitom, aby bilaterálne vzťahy patrili naďalej medzi priority; okrem toho podporuje štruktúrovanejší medziparlamentný dialóg medzi Európskym parlamentom a jeho indickým partnerom; domnieva sa, že takýto dialóg by pomohol pri koordinácii pozícií a iniciatív na multilaterálnych fórach, najmä v OSN, Svetovej obchodnej organizácii a G20; zdôrazňuje význam úspešného uzavretia rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou pri zohľadnení citlivých otázok na oboch stranách; vyjadruje nádej, že India zosúladí svoj postoj k ruskej invázii na Ukrajinu s postojom transatlantického spoločenstva, a vyzýva Radu a VP/PK, aby v tejto súvislosti vyvinuli diplomatické úsilie; v tejto súvislosti pripomína, že akékoľvek prehĺbenie partnerstva by malo byť založené na hodnotách slobody, demokracie, pluralizmu, právneho štátu, rovnosti, dodržiavania ľudských práv, udržateľného rozvoja a záväzku podporovať inkluzívny globálny poriadok založený na pravidlách;

111.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad najnovšími posunmi vo vnútropolitickom a vojenskom postoji Číny od 20. národného zjazdu Komunistickej strany Číny; domnieva sa, že rastúca asertivita Číny, čiastočne prostredníctvom politiky hospodárskeho nátlaku, zostáva jednou z hlavných geopolitických výziev 21. storočia; zastáva názor, že Čína preukazuje, že má zámer a čoraz viac aj hospodársku, diplomatickú, vojenskú a technologickú silu narúšať medzinárodný poriadok založený na pravidlách; trvá na tom, že si to vyžaduje viacrozmernú reakciu, v rámci ktorej bude EÚ naďalej selektívne spolupracovať s Čínou v mnohých kľúčových otázkach, ale zároveň zmierni riziko tohto vzťahu postupným znižovaním hospodárskej závislosti v kritických odvetviach v súlade so stratégiou EÚ v oblasti hospodárskej bezpečnosti; konštatuje, že výrazná spolupráca s Čínou je čoraz zložitejšia z dôvodu významnejších rozmerov konkurencie a systémovej rivality; zdôrazňuje, že Čína je naďalej dôležitá v mnohých oblastiach politiky vrátane zmeny klímy; varuje, že prehlbujúce sa čínsko-ruské strategické partnerstvo, a to aj v oblasti transferu technológií a vojenských spôsobilostí a spolupráce s Arktickým regiónom, môže zvýšiť schopnosť Číny vyvíjať nátlak na partnerov EÚ v Ázii a na celom svete; opakuje svoju požiadavku o asertívnejšiu stratégiu EÚ – Čína, ktorá by formovala vzťahy s Čínou v záujme EÚ a plne zohľadňovala výzvy vyplývajúce z nárastu Číny ako globálneho aktéra;

112.  odsudzuje činy hybridnej vojny, ako sú kybernetické útoky, dezinformačné kampane a sledovanie či špionáž čínskych občanov v rámci EÚ; naliehavo vyzýva Čínu, aby okamžite ukončila tieto zlomyseľné činy a svoju manipuláciu s informáciami a zasahovanie do volieb, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene vykonali iniciatívy týkajúce sa zahraničného zasahovania do všetkých demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií, ako navrhoval Európsky parlament; odsudzuje sankcie voči poslancom Európskeho parlamentu (a iným subjektom EÚ) a národných parlamentov, európskym think-tankom a výskumníkom a vyzýva na ich okamžité a bezpodmienečné zrušenie;

113.  odsudzuje systém nútenej práce pod vedením čínskej vlády a jej porušovanie ľudských práv, o ktorom Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva uviedol, že môže predstavovať zločiny proti ľudskosti vrátane vysokého rizika genocídy v Sin-ťiangu a zločiny proti ľudskosti v Tibete a vo Vnútornom Mongolsku, ako aj represívne politiky voči iným etnickým menšinám; pripomína, že „politika jednej Číny“ zostáva základným kameňom vzťahov medzi EÚ a Čínou; opätovne odsudzuje porušovanie medzinárodných záväzkov Čínou, porušovanie čínsko-britských a čínsko-portugalských spoločných vyhlásení, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, zásady „jedna krajina, dva systémy“ a hongkonského základného zákona, ako aj zásah proti autonómii osobitného administratívneho regiónu a predstaviteľom opozície vrátane členov občianskej spoločnosti a ich rodinných príslušníkov; vyzýva Komisiu, aby posúdila autonómny štatút Hongkongu a Macao vzhľadom na porušovanie čínsko-britskej a čínsko-portugalskej spoločnej deklarácie Čínou a potláčanie autonómie Hongkongu;

114.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť jednotný európsky prístup, keď Čína využije svoj hospodársky vplyv na umlčanie odporu voči jej porušovaniu ľudských práv; naliehavo vyzýva Čínu, aby vyšetrila akékoľvek porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva a predchádzala mu; pripomína, že Čína má ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN osobitnú zodpovednosť v súvislosti so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad situáciou kresťanov a iných náboženských menšín vrátane ich slobody bohoslužieb v Číne, keďže čelia neustálemu prenasledovaniu;

115.  odsudzuje rastúci trend nadnárodných represií zo strany Číny a vyzýva tie členské štáty EÚ, ktoré ešte nepozastavili svoje zmluvy o vydávaní osôb s Čínou a Hongkongom, aby ich pozastavili a aby na svojom území zatvorili všetky zostávajúce nezákonné čínske „policajné stanice“; vyjadruje znepokojenie nad „dohodou o posilnení spolupráce v oblasti presadzovania práva a o spoločných hliadkach“, ktorú 16. februára 2024 podpísali čínske ministerstvo verejnej bezpečnosti a maďarské ministerstvo vnútra; vyzýva maďarskú vládu, aby okamžite a v plnom rozsahu zverejnila všetky podrobnosti dohody a jej možné nepriaznivé účinky na spoločnú bezpečnosť a zvrchovanosť Európskej únie; vyzýva ESVČ, aby pozorne monitorovala súdne procesy s politickými väzňami v Hongkongu a aby vyzvala na prepustenie takýchto politických väzňov vrátane zakladateľa novín Apple Daily Jimmyho Laia;

116.  berie na vedomie najnovší samit aliancie BRICS, ktorý sa uskutočnil v auguste 2023 v Johannesburgu, a geopolitické ciele Číny, pokiaľ ide o alianciu BRICS a naratívy Číny v kontexte jej iniciatív globálneho rozvoja, globálnej bezpečnosti a globálnej civilizácie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty zintenzívnili dialóg a spoluprácu s niektorými členmi aliancie BRICS+ s cieľom bojovať proti škodlivému konaniu Ruska a rastúcemu celosvetovému vplyvu Číny;

117.  naliehavo vyzýva EÚ a Čínu, aby zintenzívnili dialóg a úzku spoluprácu v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, ako aj všeobecnejšie, pokiaľ ide o udržateľné využívanie morských biologických zdrojov a správu oceánov; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila spoluprácu so Spojeným kráľovstvom, so Spojenými štátmi americkými, s Japonskom a s ďalšími kľúčovými aktérmi v oblasti námornej a rybárskej politiky, pričom využije svoje diplomatické nástroje na nabádanie Číny, aby dosiahla pokrok v potrebných reformách svojho rámca riadenia rybárstva;

118.  dôrazne odsudzuje neustále vojenské provokácie Číny voči Taiwanu a znovu opakuje, že rozhodne odmieta akúkoľvek jednostrannú zmenu statusu quo v Taiwanskom prielive, čo ohrozuje regionálnu stabilitu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prostredníctvom jasného a konzistentného signálu zabezpečili, že akýkoľvek pokus o jednostrannú zmenu súčasného stavu v Taiwanskom prielive, najmä prostredníctvom sily alebo nátlaku, nebude možné akceptovať a bude stáť veľa; zdôrazňuje, že územné nároky Číny nemajú žiadny základ v medzinárodnom práve; okrem toho odsudzuje skutočnosť, že Čína blokuje účasť Taiwanu v multilaterálnych organizáciách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali zmysluplnú účasť Taiwanu na príslušných medzinárodných organizáciách, ako sú WHO, Medzinárodná organizácia civilného letectva a Rámcový dohovor OSN o zmene klímy; opakuje, že Taiwan je kľúčovým partnerom EÚ a demokratickým spojencom v indicko-tichomorskom regióne; uznáva význam Taiwanu pri zabezpečovaní globálnych dodávateľských reťazcov, najmä v odvetví špičkových technológií, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby nadviazali užšiu spoluprácu s Taiwanom; víta návštevy na Taiwane od roku 2021, ktoré uskutočnili po sebe nasledujúce oficiálne delegácie parlamentných výborov, a nabáda na ďalšie výmeny medzi EÚ a Taiwanom; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala prípravné opatrenia na rokovania o bilaterálnej investičnej dohode s Taiwanom;

119.  odsudzuje vyhlásenia čínskeho prezidenta, že Čína sa nikdy nevzdá práva použiť silu voči Taiwanu, a nabáda vedúcich predstaviteľov Číny, aby po taiwanských prezidentských a parlamentných voľbách postupovali opatrne a zdržanlivo; konštatuje, že Taiwan ani Čína si nie sú navzájom podriadené; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že Čína využíva nepriateľské dezinformácie s cieľom podkopať dôveru v demokraciu a správu vecí verejných na Taiwane; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými partnermi s cieľom pomôcť udržať demokraciu na Taiwane a zachovať ju bez zahraničného zasahovania a hrozieb, a zdôrazňuje, že taiwanský ľud môže na medzinárodnej scéne zastupovať len demokraticky zvolená vláda Taiwanu; konštatuje, že je potrebné zamerať sa aj na preventívnu diplomaciu, aby sa zabránilo eskalácii v Taiwanskom prielive;

120.  konštatuje, že Čína sa v poslednom desaťročí zamerala na posilnenie svojho vplyvu v indicko-tichomorskom regióne zintenzívnením pomoci, rozvoja, diplomacie a bezpečnostnej spolupráce; zdôrazňuje, že je potrebné spojiť zdroje s cieľom účinne posilniť politickú stopu EÚ a presadiť EÚ ako spoľahlivého a strategického partnera v Tichomorí; vyjadruje znepokojenie nad pokusmi Číny dominovať jej blízkomorskému regiónu vrátane Juhočínskeho mora a Východočínskeho mora, čo by mohlo vážne narušiť regionálnu rovnováhu moci a negatívne ovplyvniť hospodárske a politické záujmy EÚ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Čínu, aby zastavila všetky vojenské akcie a tlak namierené proti filipínskemu námorníctvu a jeho okupovaným ostrovom v Juhočínskom mori; nabáda členské štáty, aby spojili svoje sily a na ministerskej úrovni spolupracovali s tichomorskými ostrovnými krajinami a Organizáciou afrických, karibských a tichomorských štátov; zdôrazňuje, že seriózne nadviazanie na konferenciu COP28 je kľúčovou otázkou pre krajiny v regióne, a preto naliehavo vyzýva ESVČ, aby presadzovala globálnu podporu udržateľnej zelenej transformácie a zintenzívnila svoju diplomaciu v oblasti klímy s cieľom upevniť spoluprácu v oblasti opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie;

121.  zdôrazňuje, že ASEAN je kľúčovým spojencom pri posilňovaní multilateralizmu založeného na pravidlách; požaduje úzku spoluprácu v súlade so spoločným vyhlásením vedúcich predstaviteľov EÚ a ASEAN zo 14. decembra 2022 s cieľom formovať regionálnu dynamiku nad rámec binárnych obmedzení čínsko-americkej hospodárskej súťaže; v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje význam zachovania slobody plavby v Juhočínskom a vo Východočínskom mori; pripomína, že je potrebné v plnej miere vykonávať akčný plán EÚ – ASEAN na obdobie 2023 – 2027;

122.  víta podpísanie dohody zo Samoy nasledujúcej po Dohode z Cotonou a jej regionálnych protokolov, ktoré umožnia bezprecedentné regionálne zameranie na africké, karibské a tichomorské krajiny, a žiada rýchlu ratifikáciu zo strany Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov aj zo strany EÚ; naliehavo žiada Komisiu a PK/VP, aby zabezpečili nadviazanie na samit EÚ – Africká únia z februára 2022 s cieľom prehĺbiť spoluprácu na iniciatívach spoločného záujmu a uspokojiť potreby partnerských krajín v Afrike; žiada, aby sa čo najskôr uskutočnilo odložené tretie zasadnutie ministrov EÚ a Africkej únie; zdôrazňuje, že EÚ by mala sledovať geografické priority na bilaterálnej úrovni so zameraním na kľúčových afrických partnerov, ale aj na regionálnej úrovni so zameraním na vykonávanie regionálnych stratégií pre Sahel a pobrežné krajiny, oblasť Veľkých jazier a Africký roh; v tejto súvislosti víta operáciu Atalanta, ktorá sa ako prvá námorná operácia EÚ s osobitným cieľom chrániť plavidlá v rámci Svetového potravinového programu OSN stala úspešnou operáciou boja proti pirátstvu; nabáda Radu a členské štáty, aby zvážili rozšírenie geografického rozsahu operácie Atalanta;

123.  pripisuje osobitný význam posilneniu spolupráce v oblasti bezpečnosti s krajinami Guinejského zálivu, podpore ich integrácie a medziregionálnej solidarity; v tejto súvislosti víta spustenie bezpečnostnej a obrannej iniciatívy EÚ na podporu západoafrických krajín Guinejského zálivu na počiatočné obdobie dvoch rokov v úzkej koordinácii s Pobrežím Slonoviny, Ghanou, Togom a Beninom; vyjadruje vážne znepokojenie nad zhoršením stability v regióne Sahel, ktoré sa ešte prehĺbilo v dôsledku vojenského prevratu v Nigeri a rozpustenia demokratických inštitúcií; neuznáva a neuzná orgány, ktoré vznikli v dôsledku prevratu v Nigeri; opakuje svoju veľmi jasnú výzvu na bezodkladné úplné obnovenie ústavného poriadku a v tejto súvislosti sa plne pripája k vyhláseniam Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov a jeho afrických a medzinárodných partnerov;

124.  odsudzuje zasahovanie Ruska do Afriky, najmä zvýšeným pôsobením Wagnerovej skupiny na tomto kontinente, a dôrazne odsudzuje spáchané zneužívanie a zločiny; pripomína, že stabilita v regióne Sahel má priamy vplyv na bezpečnosť a stabilitu európskych vonkajších hraníc v Stredozemí; vyzýva EÚ, aby navýšila zdroje a posilnila spoluprácu s našimi partnermi zameranú na boj proti obchodovaniu s ľuďmi cez Stredozemie a Bielorusko a na rozloženie zločineckých sietí používaných na obchodovanie s ľuďmi; zastáva názor, že politika EÚ týkajúca sa Sahelu nepriniesla očakávané výsledky, a berie na vedomie oznámenie VP/PK o revízii stratégie EÚ pre región Sahel;

125.  zdôrazňuje potrebu prispôsobiť súčasný prístup s cieľom zachovať si vplyv a žiada, aby sa posilnila angažovanosť a podpora EÚ pre tento región; víta, že Komisia pripravuje „nový strategický prístup“ k partnerstvu s Afrikou, pričom zohľadňuje novú geopolitickú situáciu, a naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili vzájomne prospešné partnerstvo zamerané na spoločné otázky pre Európu a Afriku; víta investičný balík Global Gateway Afrika – Európa vo výške 150 miliárd EUR zameraný na podporu afrických partnerov pri rozvoji silnej, inkluzívnej, zelenej a digitálnej obnovy a transformácie; domnieva sa, že úsilie o boj proti dezinformáciám a lepšie predstavenie podpory EÚ pre Afriku treba naliehavo zvýšiť a zlepšiť;

126.  zdôrazňuje, že prístup k bezpečnej pitnej vode je jednou z hlavných výziev 21. storočia, a to najmä z toho dôvodu, že takmer 60 % vodných zdrojov prekračuje politické územné hranice; zdôrazňuje, že nedostatok vody môže viesť k najzávažnejším konfliktom, ak sa neplánuje integrované a spoločné využívanie tokov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ prijala stratégiu na uľahčenie technologických a geopolitických riešení v oblastiach postihnutých nedostatkom vody, čo má vysoko destabilizačný potenciál; nabáda krajiny, ktoré sa nachádzajú v hlavných oblastiach konfliktov súvisiacich s vodou, aby podpísali Helsinský dohovor o vode z roku 1992 týkajúci sa ochrany a využívania cezhraničných vodných ciest a medzinárodných jazier;

127.  odsudzuje kroky, ktoré podnikol Nicolas Maduro z Venezuely a ktoré predstavujú priamu hrozbu pre zvrchovanosť Guyany; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby sa zapojilo do diskusií s cieľom nájsť diplomatické riešenie rešpektujúce jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) v súvislosti s týmto dlhodobým sporom;

128.  odsudzuje autoritársky režim Daniela Ortegu a Rosario Murilla, ktorí systematicky podkopávajú demokratické štruktúry Nikaraguy vrátane deľby moci, volebného systému a dodržiavania ľudských práv; pripomína, že režim v Nikarague udržiava silné väzby s inými autokraciami, napríklad v Iráne, Venezuele a Kube, pričom neustále preukazuje svoju podporu Kremľu tým, že okrem iného povoľuje ruskú vojenskú prítomnosť v Nikarague; vyzýva na oslobodenie všetkých politických väzňov, medzi ktorých patrí niekoľko katolíckych biskupov a kňazov, ktorí boli zadržiavaní v snahe umlčať disidentov, na návrat k zásadám právneho štátu a na uľahčenie dialógu medzi režimom a opozíciou zo strany EÚ; odsudzuje pokračujúce psychické a fyzické týranie zo strany policajných a väzenských orgánov a situáciu zadržiavania v izolácii, ktorej niektorí čelia bez prístupu k svojim právnikom, rodinám alebo lekárskej starostlivosti; pripomína nikaragujskému režimu jeho zodpovednosť zabezpečiť, aby podmienky zadržiavania boli v súlade s jeho medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv a normami, ako sú Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami (pravidlá Nelsona Mandelu);

129.  považuje politický prístup EÚ ku Kube za konštruktívny, ale kritický, ako je zakotvené v dohode o politickom dialógu a spolupráci z roku 2016; vyjadruje poľutovanie nad tým, že kubánsky režim už desaťročia neustále ignoruje a porušuje tieto zásady a práva; čo najdôraznejšie odsudzuje systematické porušovanie a zneužívanie ľudských práv, ktoré sa v poslednom čase vystupňovalo, voči tisícom politických väzňov, demonštrantom, politickým disidentom, náboženským vodcom, aktivistom za ľudské práva a nezávislým umelcom, ktorých sa dopúšťa kubánsky režim; naliehavo vyzýva kubánske orgány, aby okamžite ukončili politiku represií; konštatuje, že štvrtý dialóg o ľudských právach sa uskutočnil na Kube v novembri 2023, ale odsudzuje skutočnosť, že sa na ňom nezúčastnili žiadne nezávislé organizácie občianskej spoločnosti; preto dospel k záveru, že tento postup nepriniesol hmatateľné výsledky; domnieva sa, že EÚ považuje dialóg za cieľ sám osebe, a nie za nástroj na zlepšenie životných podmienok kubánskych občanov, ktorí boli svedkami vážneho nedostatku potravín a zdravotných kríz vedúcich k rozsiahlemu vyľudňovaniu; odmieta skutočnosť, že kubánsky režim v súčasnosti zakazuje návštevy „in loco“ ako súčasť mechanizmu dohľadu dostupného nestranným medzinárodným aktérom, ako je Európska únia; v tejto súvislosti dôrazne odsudzuje, že kubánsky režim odoprel delegácii Európskeho parlamentu návštevu krajiny;

130.  konštatuje, že EÚ by sa mala osobitne zaujímať o oživenie svojho partnerstva s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku; konštatuje, že angažovanosť EÚ v tomto regióne v posledných desaťročiach zoslabla, v dôsledku čoho vzniklo vákuum pre zahraničných škodlivých aktérov; naliehavo vyzýva krajiny Latinskej Ameriky, aby zaujali pevnejší postoj k odsúdeniu ruskej agresie voči Ukrajine; je znepokojený nárastom organizovanej trestnej činnosti a obchodovania s drogami v Latinskej Amerike, čo má vplyv aj na EÚ; dôrazne odsudzuje násilie a trestné útoky ozbrojených skupín zapojených do obchodovania s drogami v Ekvádore a jeho okolí; žiada výrazné posilnenie medziregionálnej spolupráce s cieľom bojovať s týmto javom;

131.  berie na vedomie samit EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý sa konal 17. a 18. júla 2023, a vyjadruje nádej, že zlepší vzťahy medzi oboma regiónmi, najmä vzhľadom na rastúci vplyv Číny a Ruska v Latinskej Amerike a Karibiku; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby pokračovali v aktívnej diplomacii v regióne so silným dôrazom na obranu multilaterálneho globálneho poriadku, medzinárodného práva a dodržiavania demokracie a ľudských práv; víta podpísanie novej rámcovej dohody medzi EÚ a Čile, ktorá pozostáva z politickej a kooperačnej časti, ako aj z obchodnej a investičnej časti, a žiada, aby sa dosiahol pokrok smerom k podpísaniu a ratifikácii globálnej dohody medzi EÚ a Mexikom; vyzýva Komisiu a belgické predsedníctvo Rady, aby dosiahli rozhodný pokrok a uzavreli dohodu s Mercosurom do konca súčasného volebného obdobia, pričom si zachovajú najvyššiu úroveň ambícií, pokiaľ ide o presadzovanie jej ustanovení o udržateľnosti; takisto víta ukončenie ratifikácie dohody o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou;

132.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať ešte silnejšie vzťahy s Nórskom ako najužšie pridruženým partnerom EÚ prostredníctvom Dohody o Európskom hospodárskom priestore, víta ukončenie vysvetľujúcich rozhovorov so Švajčiarskom a vyzýva na dosiahnutie pokroku v rokovaniach o novej dohode; víta výsledok rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a Andorrou a San Marínom; berie na vedomie pozastavenie rokovaní o dohode o pridružení s Monakom;

133.  požaduje väčšiu angažovanosť EÚ v Arktíde, ktorá má pre EÚ kľúčový geostrategický význam vzhľadom na dôsledky zmeny klímy, priemyselnú a hospodársku súťaž, bezpečnostné výzvy spôsobené okrem iného ruskou vojenskou expanziou na ďalekom severe a slobodu a bezpečnosť plavby; konštatuje, že NATO zdôraznilo význam ďalekého severu, najmä z dôvodu rozšírenia možných námorných trás, prístupu k prírodným zdrojom, ochrany klímy a územných nárokov, čo všetko môže viesť k zvýšenému geopolitickému napätiu; zdôrazňuje, že angažovanosť EÚ v tomto regióne musí zahŕňať spoluprácu s miestnymi partnermi vrátane pôvodného obyvateľstva;

134.  žiada, aby sa posilnila podpora stratégie námornej bezpečnosti EÚ, keďže sloboda plavby je čoraz väčším problémom; trvá na tom, že sloboda plavby sa musí vždy rešpektovať, pričom treba uprednostňovať zmiernenie napätia a predchádzanie ozbrojeným konfliktom a vojenským incidentom;

135.  zdôrazňuje, že južná polárna oblasť by sa mala považovať za novú oblasť záujmu z dôvodu meniacej sa geopolitickej dynamiky; podčiarkuje význam mnohostrannej spolupráce pri riadení chránených morských oblastí; nabáda EÚ, aby vypracovala účelný európsky polárny program, ktorého cieľom je začleniť vlastné regionálne ambície do SZBP a ktorý spája značné záujmy členských štátov v oblasti vedy, ochrany oceánov, rybolovu, regionálneho mieru a multilateralizmu založeného na pravidlách; žiada posilnený dialóg medzi EÚ a Čínou o Antarktíde;

o
o   o

136.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 102, 24.3.2021, s. 14. (2) Ú. v. EÚ C 167, 11.5.2023, s. 105. (3) Ú. v. EÚ L 22, 24.1.2023, s. 29. (4) Ú. v. EÚ L 270, 18.10.2022, s. 93. (5) Ú. v. EÚ L 325, 20.12.2022, s. 110. (6) Ú. v. EÚ C, C/2023/404, 23.11.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/404/oj (7) Ú. v. EÚ C, C/2023/405, 23.11.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/405/oj. (8) Ú. v. EÚ C 214, 16.6.2023, s. 104. (9) Prijaté texty, P9_TA(2023)0356. (10) Prijaté texty, P9_TA(2023)0106. (11) Ú. v. EÚ C 132, 14.4.2023, s. 115. (12) Prijaté texty, P9_TA(2023)0242. (13) Prijaté texty, P9_TA(2023)0219. (14) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 61. (15) Ú. v. EÚ L 71, 4.3.2022, s. 1. (16) Prijaté texty, P9_TA(2023)0292. (17) Štúdia – „Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – správa o nákladoch spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni“, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, 28. augusta 2023. (18) Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s. 164. (19) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 150. (20) Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. októbra 2023 o nedávnom vývoji v rámci srbsko-kosovského dialógu vrátane situácie v obciach na severe Kosova (Prijaté texty, P9_TA(2023)0372).