Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a na Protokol č. 5 k zmluvám o štatúte Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“), ktorý je pripojený k zmluvám,

–  so zreteľom na články 41 až 43 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na tlačovú správu EIB zo 7. októbra 2016 o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Parížskej dohody Európskou úniou,

–  so zreteľom na správu EIB o činnosti v oblasti hodnotenia operácií za rok 2022 a pracovný program na roky 2023 – 2025, uverejnené 3. marca 2023,

–  so zreteľom na postupy skupiny EIB, ktoré sa týkajú mechanizmu na vybavovanie sťažností, uverejnené 13. novembra 2018,

–  so zreteľom na publikáciu EIB s názvom Úverová politika EIB v oblasti energetiky, ktorá bola uverejnená 8. mája 2023,

–  so zreteľom na plán klimatickej banky skupiny EIB na roky 2021 – 2025 prijatý Správnou radou EIB 11. novembra 2020 a na stratégiu EIB v oblasti klímy z 15. novembra 2020,

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2023 – 2025 uverejnený 2. februára 2023,

–  so zreteľom na správu EIB o investíciách za obdobie 2022/2023 s názvom Odolnosť a obnova v Európe uverejnenú 28. februára 2023,

–  so zreteľom na správu o činnosti skupiny EIB za rok 2022 uverejnenú 2. februára 2023,

–  so zreteľom na prehľad EIB o opatreniach v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti 2023 uverejnený 2. februára 2023,

–  so zreteľom na environmentálny rámec EIB uverejnený 14. novembra 2022,

–  so zreteľom na správu skupiny EIB o správe a riadení spoločnosti za rok 2022 uverejnenú 8. septembra 2023,

–  so zreteľom na publikáciu EIB z 29. novembra 2023 s názvom Globálny strategický plán EIB: financie EÚ pre udržateľnú budúcnosť,

–  so zreteľom na prístup EIB Global k spravodlivej transformácii a spravodlivej odolnosti uverejnený 27. novembra 2023,

–  so zreteľom na správu skupiny EIB o zverejňovaní informácií o riadení rizík za rok 2022 uverejnenú 9. augusta 2023,

–  so zreteľom na prieskum EIB o klíme za roky 2022 – 2023,

–  so zreteľom na rámec skupiny EIB pre environmentálnu a sociálnu udržateľnosť s názvom Politika skupiny EIB v environmentálnej a sociálnej oblasti prijatý 2. februára 2022,

–  so zreteľom na publikáciu EIB z 10. februára 2023 s názvom EIB Global – partnerstvo, ľudia, účinok,

–  so zreteľom na prístup EIB k ľudským právam, ktorý bol uverejnená 6. februára 2023,

–  so zreteľom na správu EIB z 29. júna 2023 s názvom Činnosti skupiny EIB v regiónoch EÚ, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti, v roku 2022,

–  so zreteľom na stratégiu rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien skupiny EIB a jej akčný plán pre rodovú rovnosť;

–  so zreteľom na kódex správania pre zamestnancov skupiny EIB uverejnený 3. februára 2023,

–  so zreteľom na kódex správania výboru audítorov skupiny EIB uverejnený 30. novembra 2021,

–  so zreteľom na kódex správania predstavenstva skupiny EIB uverejnený 14. októbra 2021,

–  so zreteľom na publikáciu EIB z 27. novembra 2023 s názvom Rámec PATH skupiny EIB – verzia 1.2. z novembra 2023 – Podpora protistrán pri zosúlaďovaní s Parížskou dohodou,

–  so zreteľom na balík solidarity EIB pre Ukrajinu, ktorý rada EIB schválila 4. marca 2022,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2021 s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy (COM(2021)0400),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. februára 2023 s názvom Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti (COM(2023)0062),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1229 zo 14. júla 2021 o úverovom nástroji pre verejný sektor v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie(2),

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu medzi Komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou, ktorá nadobudla účinnosť v novembri 2021,

–  so zreteľom na list európskej ombudsmanky prezidentovi EIB z 22. júla 2016 o otázkach konfliktu záujmov a na odpoveď prezidenta EIB z 31. januára 2017,

–  so zreteľom na odporúčania európskej ombudsmanky z 20. novembra 2023 vo veci 2252/2022/OAM,

–  so zreteľom na odporúčania európskej ombudsmanky z 21. apríla 2022 vo veci 1251/2020/PB,

–  so zreteľom na odporúčania európskej ombudsmanky z 27. júla 2022 vo veci 1016/2021/KR,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0031/2024),

A.  keďže skupinu EIB tvoria Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond (EIF) a ide o najväčšiu multilaterálnu finančnú inštitúciu na svete, ktorá je zároveň jedným z najväčších poskytovateľov finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti zmeny klímy pôsobiacim na medzinárodných kapitálových trhoch, ktorý ponúka konkurencieschopné produkty klientom a výhodné podmienky na podporu politík a projektov EÚ v rámci Únie aj mimo nej;

B.  keďže podľa článku 309 ZFEÚ je úlohou EIB prispievať k dosiahnutiu cieľov EÚ;

C.  keďže na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy sú v EÚ potrebné investície vo výške 1 bilióna EUR ročne; keďže EIB môže pomôcť preklenúť túto medzeru prilákaním súkromného kapitálu;

D.  keďže v rokoch 2021 až 2027 sa zárukou vo výške 26,2 miliardy EUR z Programu InvestEU a rezervou z viacročného finančného rámca (VFR) a nástroja NextGenerationEU predpokladá mobilizácia viac ako 372 miliárd EUR dodatočných súkromných a verejných investícií v Európe určených najmä na udržateľnú infraštruktúru, výskum, inovácie a digitalizáciu, malé a stredné podniky MSP a sociálne investície a zručnosti;

Prehľad politík a operácií

1.  opätovne podčiarkuje dôležitú úlohu EIB ako verejnej banky EÚ a ako jedinej medzinárodnej finančnej inštitúcie v úplnom vlastníctve členských štátov, ktorá sa v plnej miere riadi politikami EÚ a podlieha právnym normám EÚ s cieľom podporiť sociálnu a hospodársku obnovu a zamerať sa na investície potrebné na dosiahnutie cieľov Únie;

2.  oceňuje to, že EIB je vždy pripravená prispôsobovať sa a pretvárať sa v súlade s meniacimi sa požiadavkami politiky EÚ a zároveň dodržiavať svoje dlhodobé ciele;

3.  opakuje svoju výzvu na zvýšenie kapitálu s cieľom umožniť, aby EIB poskytovala dlhodobejšiu návratnú finančnú podporu a inovatívne nástroje; konštatuje, že je to potrebné pre spravodlivý inkuzívny udržateľný rast podporujúci kľúčové investície do reálnej ekonomiky, ktoré by sa inak neuskutočnili a ktoré majú potenciál maximalizovať inovačné zisky v kľúčových oblastiach politiky EÚ, ako sú digitalizácia a zelená transformácia; konštatuje, že tieto investície by mali pomôcť pri zmierňovaní obmedzení konkurencieschopnosti, ako sú vysoké ceny energie, chýbajúce zručnosti a nedostatočné investície do inovácií a nových technológií, ako aj pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; očakáva od EIB, že zabezpečí, aby jej financovanie prispievalo k riešeniu zlyhaní trhu, zabránilo účinkom vytláčania a malo merateľné vplyvy bez toho, aby sa ohrozila celková atraktívnosť jej finančnej ponuky;

4.  zdôrazňuje, že EIB si musí zachovať úverový rating AAA a udržať si plnú dôveru kapitálových trhov vo svoje činnosti;

5.  konštatuje, že financovanie EIB zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu vzhľadom na významné sociálne a hospodárske dôsledky vyplývajúce z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, po ktorej nasledovala invázia na Ukrajinu, najmä na infláciu, vysoké úrokové sadzby a napäté verejné financie; ďalej berie na vedomie väčšiu úlohu, ktorú zohráva financovanie EIB v kontexte náročných hospodárskych vyhliadok a väčšej globálnej hospodárskej súťaže, ktoré majú vplyv aj na prebiehajúce projekty;

6.  domnieva sa, že EIB by mohla urobiť viac pre to, aby rozšírila sektorovú rovnováhu a prispôsobila sa regionálnej rozmanitosti v EÚ s cieľom zvýšiť atraktívnosť svojich fondov; žiada EIB, aby sa zaoberala systémovými nedostatkami, ktoré bránia určitým regiónom alebo krajinám plne využívať jej finančné činnosti, pričom bude rešpektovať povahu finančných operácií EIB založenú na dopyte; vyzýva Komisiu, aby posúdila to, či je geografické rozdelenie financovania v rámci Programu InvestEU vyvážené, najmä pokiaľ ide o menšie členské štáty;

7.  vyzýva EIB, aby podporovala projekty, ktoré zabezpečujú vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a ktoré posilňujú sociálne začlenenie a znižovanie nerovností v súlade s environmentálnymi a sociálnymi normami; vyzýva EIB, aby rozšírila svoju úlohu, posudzovala a riešila investičné medzery v sociálnej infraštruktúre a sociálnom zabezpečení, ako sú cenovo dostupné a energeticky efektívne sociálne bývanie, verejné zdravotníctvo, verejné služby, verejná doprava, udržateľná doprava, kultúra a vzdelávanie, a zároveň zabezpečila doplnkovosť a komplementárnosť s inými verejnými fondmi a komerčnými veriteľmi; vyzýva EIB, aby zvýšila váhu sociálnych prínosov pri posudzovaní projektov s cieľom poskytnúť dlhodobé cenovo dostupné riešenia v kontexte krízy životných nákladov a výziev pre domácnosti v Európskej únii vyplývajúcich z celkového hospodárskeho výhľadu; žiada EIB, aby zvýšila podstupovanie rizika v prípade projektov poskytujúcich základné služby s dlhodobými jasnými a merateľnými prínosmi; vyzýva EIB, aby vždy, keď je to možné, finančne uprednostňovala projekty zahŕňajúce zraniteľné alebo marginalizované osoby, najmä mladých ľudí, a projekty vedené občanmi;

Klimatická banka EÚ: ciele v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti

8.  berie na vedomie zistenia uvedené v investičnej správe EIB za tok 2022/2023 s názvom Odolnosť a obnova v Európe, v ktorej sa analyzujú investície do opatrení v oblasti klímy v celej EÚ a chýbajúce investície v rôznych odvetviach; berie tiež na vedomie operačný plán skupiny EIB na roky 2023 – 2025, ktorý potvrdzuje zosúladenie EIB s politickými prioritami EÚ a jej záväzok zvýšiť svoje ambície v oblasti zelenej a digitálnej transformácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala metódu posudzovania nedostatku zeleného financovania v EÚ a posúdila potenciálnu úlohu EIB pri preklenutí tejto medzery vo financovaní;

9.  pripomína, že EIB je najväčším emitentom zelených dlhopisov vo viacerých menách na svete; poukazuje na to, že zvýšenie podielu dlhopisov denominovaných v eurách by ešte viac posilnilo medzinárodnú úlohu eura;

10.  pripomína, že zelená transformácia musí byť inkluzívna a spravodlivá, že zelené investície musia byť životaschopné, a preto očakáva, že EIB svoje úvery, finančné nástroje, technickú pomoc a poradenské služby využije na podporu občanov a podnikov, ktoré čelia sociálno-ekonomickým výzvam vyplývajúcim z ich úsilia o dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050; vyzýva EIB, aby podporovala projekty zabezpečujúce cenovo dostupný prístup k energii z obnoviteľných zdrojov, bývanie a verejné služby, iniciatívy pod vedením komunity a malé projekty s osobitným zameraním na boj proti energetickej chudobe ako prioritu;

11.  víta to, že EIB už splnila cieľ vyčleniť aspoň polovicu zdrojov na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti a že je na dobrej ceste k splneniu cieľa podporiť do roku 2030 zelené investície vo výške 1 bilión EUR; očakáva, že preskúmanie plánu klimatickej banky v roku 2024 nasmeruje EIB plne na cestu k dosiahnutiu cieľa 1,5 stupňa, ako aj cieľa klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, pričom zabezpečí spravodlivú transformáciu pre všetkých; domnieva sa, že referenčnou hodnotou by mali byť najambicióznejšie postupy verejného bankovníctva; opätovne vyzýva, aby súčasťou každého projektu bolo dôkladné posudzovanie alternatív s nižšími emisiami uhlíka a emisií rozsahu 3;

12.  víta zosúladenie zmluvných strán v Paríži (PATH) a očakáva jeho úplné vykonávanie, pokiaľ ide o maximalizáciu znižovania emisií a zvýšenie odolnosti proti zmene klímy; berie na vedomie reakciu EIB na núdzovú energetickú situáciu v EÚ prispôsobením PATH; očakáva, že výnimky udelené v rámci PATH na podporu plánu REPowerEU budú výnimočné, dočasné a plne odôvodnené, aby mohli urýchliť zelenú transformáciu a ukončiť závislosť Európy od dovozu fosílnych palív, a to aj z Ruska; v tejto súvislosti víta zvýšenie podpory EIB pre plán REPowerEU na 45 miliárd EUR vo forme úverov a kapitálového financovania projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti, sietí a skladovania energie, infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel a prelomových technológií v nasledujúcich rokoch;

13.  pripomína, že všetci podnikoví klienti financovania EIB sú zmluvne zaviazaní vytvoriť a zverejniť dôveryhodnú stratégiu zosúladenia sa s Parížskou dohodou („plány dekarbonizácie“), ktorá zahŕňa strednodobé, priebežné, kvantitatívne ciele znižovania emisií a možnosti v dlhšom časovom horizonte na dosiahnutie uhlíkovej neutrality najneskôr do roku 2050; očakáva, že EIB pred prevzatím nových finančných záväzkov systematicky vyhodnotí dôveryhodnosť týchto plánov, pričom uplatní kritériá dekarbonizácie, ktoré sú v súlade s cieľom 1,5 stupňa; opakuje svoju výzvu, že EIB by mala spolupracovať len s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú dôveryhodné plány dekarbonizácie vrátane krátkodobých cieľov kompatibilných s cieľom 1,5 stupňa, ktoré sa budú realizovať čo najskôr, najneskôr však do roku 2025; zdôrazňuje, že nové požiadavky nesmú byť na úkor prístupu MSP k financovaniu;

14.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu EIB pri spravodlivej transformácii; vyzýva EIB, aby znížila minimálnu výšku úveru pre jednotlivé projekty alebo úverové schémy, ktoré prispievajú k spravodlivej transformácii; nabáda EIB, aby intenzívnejšie spolupracovala s vnútroštátnymi a regionálnymi finančnými inštitúciami pri poskytovaní cieleného financovania; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby prispela k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi; víta zapojenie EIB do Mechanizmu spravodlivej transformácie EÚ s cieľom riešiť sociálno-ekonomický vplyv transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo a vytvárať nové príležitosti pre udržateľný rozvoj v oprávnených regiónoch;

15.  vyzýva EIB, aby bez toho, aby ohrozila komerčnú atraktivitu svojho portfólia, prispôsobila svoje činnosti znižovania rizika tak, aby sa súkromné financovanie zameralo na projekty s vysokou úrovňou doplnkovosti, ktoré prispievajú k spravodlivej transformácii; vyzýva EIB, aby sa poučila z realizácie produktov, ako sú fondy v oblasti klímy a infraštruktúry, a tiež z relevantnosti sprostredkovaného kapitálu a potreby zlepšiť pomer rizika a výnosu v menších projektoch zelenej infraštruktúry;

16.  víta zvýšené investície do vodíka; trvá na tom, že úlohou vodíka je prispievať k prechodu na klimatickú neutralitu znižovaním emisií v priemyselných odvetviach, v ktorých to ide ťažko; očakáva zabezpečenie doplnkovosti, aby sa zabránilo odklonu zdrojov z oblasti elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa príslušného delegovaného aktu(3); vyjadruje znepokojenie nad možným vplyvom projektov v oblasti vodíka na zásobovanie vodou v niektorých regiónoch, ako aj na biodiverzitu; vyzýva EIB, aby rozšírila svoje poradenstvo na vodíkový ekosystém EÚ a trh;

17.  zdôrazňuje, že environmentálna a sociálna politika EIB posilňuje záväzok podporovať a vykonávať ciele Dohovoru o biologickej diverzite a globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020, najmä požiadavku, aby financované projekty výrazne nenarušili biodiverzitu a ekosystémy; víta prechod od „žiadnej čistej straty“ k „žiadnej strate“ biodiverzity; usiluje sa o plné uplatňovanie environmentálnej a sociálnej politiky EIB, najmä v projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; naliehavo vyzýva EIB plne zosúladiť svoju environmentálnu a sociálnu politiku s globálnym rámcom pre biodiverzitu po roku 2020;

18.  víta prvé spoločné zásady financovania priaznivého pre prírodu, ktoré uverejnila EIB spolu s ďalšími multilaterálnymi rozvojovými bankami na konferencii COP28; očakáva, že EIB sa bude ďalej aktívnejšie zapájať do investícií, ktoré majú pozitívny vplyv na prírodu, podporujú biodiverzitu a sú sústredené v odvetviach s najväčšími súvisiacimi prínosmi pre biodiverzitu, ako sú vodné hospodárstvo, sanitácia, lesné hospodárstvo a oceány, preukáže najvyššiu úroveň integrity a záruk, najmä pokiaľ ide o práva miestnych komunít, a začlení do tohto procesu poznatky získané z nástroja na financovanie prírodného kapitálu; očakáva, že EIB zvýši financovanie riešení na zníženie znečistenia plastmi;

19.  očakáva viac úsilia pri začleňovaní prírody do analýz a operácií, v ktorých sa posudzuje finančné riziko straty biodiverzity na úrovni protistrán; očakáva, že do rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, najmä pri investíciách v mestskom prostredí, sa budú systematicky začleňovať prvky s priaznivým vplyvom na prírodu; varuje pred projektmi prispievajúcimi k cieľom v oblasti klímy, ktoré vedú k ničeniu biodiverzity;

20.  berie na vedomie prebiehajúce rokovania o odpustení časti dlhu rozvojovej krajiny výmenou za realizáciu ekologických opatrení (debt-for-nature swaps); vyjadruje pochybnosti, či je takéto odpustenie časti dlhu adekvátne z hľadiska rozvoja a ochrany prírody, a znepokojenie nad vysokými transakčnými nákladmi, ktoré sú s tým spojené, najmä preto, že predchádzajúca prax ukázala opodstatnenosť týchto obáv; zdôrazňuje potrebu veľkej transparentnosti a zodpovednosti jednotlivých krajín;

21.  očakáva, že EIB bude aj naďalej uplatňovať prísne normy a uplatniteľné právne predpisy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, a to aj pokiaľ ide o šľachtenie zvierat a krmivá pri chove rýb, vychádzajúce z najprísnejších noriem stanovených EÚ a multilaterálnymi finančnými inštitúciami;

22.  zdôrazňuje, že bezpečnosť dodávok kritických surovín (CRM) má zásadný význam pre ekologickú a digitálnu transformáciu, ako aj pre sektor obrany a priemyselnú základňu EÚ vo všeobecnosti; pripomína úlohu, ktorú EIB zohráva v Európskej aliancii pre suroviny, a cieli Únie zabezpečiť vyšší stupeň autonómie, pokiaľ ide o dodávky kritických surovín; zdôrazňuje význam prístupu obehového hospodárstva ku kritickým surovinám, pričom základom musí byť recyklácia a opätovného použitie, aby sa znížila závislosť EÚ od tretích krajín a podporila strategická autonómia; vyzýva preto EIB, aby viac investovala do odvetvia kritických surovín s cieľom zvýšiť odolnosť v oblasti surovín s osobitným zameraním na recykláciu druhotných surovín a podporiť riešenia obehového hospodárstva na pomoc diverzifikácie dodávok;

Podpora inovácií, malých a stredných podnikov, priemyslu a digitalizácie

23.  pripomína, že MSP sú oporou európskeho hospodárstva; pripomína, že 23 miliónov MSP v EÚ predstavuje 99 % všetkých podnikov a zabezpečuje približne tri štvrtiny všetkých pracovných miest a viac ako 50 % celkovej pridanej hodnoty tvorenej podnikmi v EÚ; zdôrazňuje, že podpora MSP je kľúčovým cieľom skupiny EIB; poukazuje na to, že energetická kríza a dôsledky ruskej vojny na Ukrajine, ako aj čoraz vyššie ceny surovín a rastúce úrokové sadzby predstavujú pre MSP ďalšie výzvy;

24.  pripomína, že skupina EIB v roku 2022 poskytla MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou financovanie v celkovej výške 16,35 miliardy EUR; konštatuje, že podľa hodnotenia skupiny EIB dosiahli operácie skupiny EIB poskytujúce dlhovú podporu pre MSP v rokoch 2010 až 2020 celkovú výšku takmer 20 miliárd EUR ročne (čisté podpísané úvery); vyzýva skupinu EIB, aby zvážila spôsoby, ako ďalej uľahčiť podporu MSP, najmä pokiaľ ide o menšie projekty financovania;

25.  zdôrazňuje úlohu Európskeho investičného fondu pri zlepšovaní prístupu k financovaniu pre menšie spoločnosti EÚ, spoločnosti so strednou kapitalizáciou a startupy, a tým aj jeho podporu podnikania, rastu, inovácií, výskumu a vývoja a zamestnanosti v Únii; poukazuje na to, že stabilné dodávky energie za konkurencieschopné ceny sú jedným zo základov úspešnej priemyselnej politiky, najmä pre MSP; vyzýva skupinu EIB, aby poskytla dodatočný rastový kapitál s cieľom umožniť MSP rozširovať ich činnosť; naliehavo vyzýva skupinu EIB, aby zvýšila podporu zameranú na rozširovanie európskych startupov, a to aj podstúpením väčšieho rizika pri vyplácaní rizikového kapitálu s cieľom zabezpečiť, aby sa európske startupy mohli rozširovať skôr v rámci EÚ ako mimo nej;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EIF intenzívne zameriavala na projekty tvoriace a udržiavajúce vysokokvalitné pracovné miesta vrátane projektov zameraných na riešenie rastúceho problému nezamestnanosti mladých ľudí, ako je tzv. duálny model učňovskej prípravy, ktorý sa v niektorých členských štátoch ukázal ako účinný a úspešný, pokiaľ ide o vytváranie bezpečných a vysokokvalitných pracovných miest;

27.  uznáva, že MSP často disponujú obmedzenými administratívnymi zdrojmi a čelia vyšším nákladom na prijaté úvery a pôžičky ako veľké spoločnosti v dôsledku menej priaznivých podmienok bankových úverov, a považuje za nevyhnutné ponúknuť im jednoduché a ľahko dostupné finančné nástroje; dôrazne preto nabáda skupinu EIB, aby navrhovala svoje programy tak, aby sa zjednodušili administratívne postupy a zároveň poskytla potrebná technická pomoc a primerané financovanie pre poradenské služby, čím sa zlepší ich dostupnosť pre MSP;

28.  opakuje svoju výzvu skupine EIB, aby doplnila úsilie o vybudovanie riešení založených na údajoch s osobitným zameraním na konkurencieschopnosť MSP a aby svoje investície v tejto oblasti zamerala na preklenutie digitálnej priepasti v rámci EÚ, ako aj medzi EÚ a ďalšími technologicky vyspelejšími svetovými regiónmi; vyzýva skupinu EIB, aby zvýšila investície do digitalizácie, rozvoja špičkových technológií, ako je umelá inteligencia, a do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov, ktoré sú nevyhnutné pre silnú priemyselnú základňu;

Ukrajina

29.  víta iniciatívu EÚ pre Ukrajinu, ktorú EIB spustila v marci 2023 s cieľom financovať rekonštrukciu a obnovu na Ukrajine a ktorá je koncipovaná ako dočasný program, ktorý umožní pokračovanie angažovanosti EIB v krajine, kým sa zavedie očakávaná strednodobá podpora EÚ; v tejto súvislosti pripomína význam rozpočtu EÚ ako jediného garanta činnosti EIB, ak zahŕňa poskytovanie úverov mimo EÚ na vykonávanie programov EÚ; požaduje zvýšenie záruk poskytnutých EIB z rozpočtu EÚ s cieľom umožniť EIB pokračovať v poskytovaní dôležitých operácií verejného a súkromného sektora na Ukrajine a rozšíriť svoje činnosti na globálnom Juhu; víta to, že všetky činnosti EIB na Ukrajine sa riadia prioritami sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho oživenia a obnovy v súlade so zásadami „obnovy k lepšiemu“ a budú plne zosúladené s nadchádzajúcim Plánom pre Ukrajinu; víta prvok technickej pomoci na zabezpečenie optimálnej prípravy a realizácie projektov, ako aj opatrenia na budovanie kapacít; očakáva, že v nadchádzajúcom treťom Rýchlom posúdení škôd a potrieb Ukrajiny, ktoré vykoná Svetová banka v koordinácii s Komisiou, EIB a ukrajinskou vládou, sa určia výrazne zvýšené potreby; víta úsilie EIB predchádzať podvodom a korupcii v súvislosti s jej projektmi na Ukrajine, odrádzať od nich a vyšetrovať ich;

30.  zdôrazňuje, že ruská útočná vojna ovplyvnila aj regióny v EÚ a mala významné hospodársky vplyv, najmä vo východných pohraničných krajinách EÚ a jej susedstve, a viedla aj k vážnej humanitárnej kríze; zdôrazňuje, že pri plánovaní budúcich investícií by sa mali brať do úvahy zmeny v dodávateľských reťazcoch a obchodných a hospodárskych vzťahoch spôsobené vojnou; vyzýva EIB, aby zohľadnila geopolitickú situáciu a investície potrebné v krajinách v prvej línii vrátane infraštruktúry a riadenia hraníc;

31.  pripomína, že ruská útočná vojna proti Ukrajine je rozhodujúcim momentom, pretože zásadne zmenila európske bezpečnostné prostredie a vyžaduje si zvýšenie pripravenosti obrany, a teda dostatočné investície; zdôrazňuje, že treba čo najefektívnejšie využívať všetky nástroje, ktoré má EIB k dispozícii; vyzýva EIB, aby posilnila svoju podporu strategickej európskej bezpečnostnej iniciatívy a európskeho obranného priemyslu vrátane MSP, najmä s cieľom prispieť k pokračujúcej podpore Ukrajiny; vyzýva EIB, aby zreformovala svoj zoznam oprávnenosti tak, aby munícia a vojenská technika, ktoré presahujú rámec položiek s dvojakým použitím, už neboli vylúčené z financovania EIB;

EIB Global

32.  očakáva, že činnosti EIB Global budú aj naďalej zosúladené so strategickými záujmami a cieľmi vonkajšej politiky EÚ; víta zapojenie EIB do iniciatívy Global Gateway, ktorá bude hlavne podporovať investície do infraštruktúry a MPS, a tak prispievať k cieľu EÚ, ktorým je posilňovanie jej strategickej autonómie; očakáva, že EIB Global zabezpečí, aby boli investície jasne dodatočné, vytvárali dlhodobé pozitívne vplyvy a aby boli prínosné pre prijímajúce komunity, a to ochranou prírodného a kultúrneho dedičstva, zvyšovaním odolnosti proti zmene klímy, vytváraním miestnych pracovných miest, zvyšovaním životnej úrovne a zmierňovaním chudoby; domnieva sa, že zainteresované strany prijímajúcej krajiny, ako sú orgány verejnej správy, občianska spoločnosť a sociálni partneri, musia byť zapojené do rozhodovania o projektoch Global Gateway a ich vykonávania; ďalej pripomína, že úspech EIB Global závisí od primeranej úrovne zamestnancov na mieste vrátane miestnych pracovníkov;

33.  konštatuje, že od zriadenia novej rozvojovej zložky EIB Global v rekordnej miere využívala špecializované investičné okno, ktoré jej bolo zverené v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, a v roku 2022 poskytla viac ako 10 miliárd EUR, najmä na podporu Ukrajiny a Global Gateway; berie na vedomie globálny strategický plán EIB a očakávanie, že pomôže sprostredkovať aspoň jednu tretinu investícií vo výške 300 miliárd EUR, ktoré sa majú vytvoriť do konca roka 2027; víta cieľ na rok 2025, ktorým je viac ako 50 % ročných úverov určených na investície do opatrení v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti; očakáva, že financovanie prispeje k inkluzívnej a spravodlivej transformácii na celom svete; okrem toho očakáva, že EIB Global zmysluplne prispeje k cieľu EÚ, aby 85 % všetkých nových vonkajších opatrení podporovalo do roku 2025 rodovú rovnosť; víta pokrok dosiahnutý pri zriaďovaní fondu Global Gateway v rámci záruky Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus, ktorý by mal financovať investície súkromného sektora s veľkým vplyvom a poskytovať kapitálové a dlhové financovanie pre infraštruktúru s veľkým vplyvom, čistú energiu a projekty ľudského rozvoja na celom svete; vyjadruje znepokojenie nad absenciou inkluzívnych a zmysluplných konzultácií so zainteresovanými stranami, na ktoré majú jeho aktivity dosah; vyzýva na väčšiu podporu projektov s obmedzenou bankovateľnosťou a vysokou návratnosťou pre verejnosť a na zníženie minimálnej výšky úveru na jednotlivé projekty, najmä v najmenej rozvinutých krajinách;

34.  opakuje svoju výzvu EIB Global, aby operácie kombinovaného financovania obmedzilo na oblasti, v ktorých môžu priniesť pridanú hodnotu miestnemu hospodárstvu, zabránilo vytláčaniu súkromného kapitálu a zabezpečilo, aby sa kombinované financovanie nepoužívalo na základné verejné služby, najmä zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálnu ochranu; pripomína, že ciele rozvojovej politiky EÚ, a najmä cieľ zlepšiť univerzálny a cenovo dostupný prístup k zdravotnej starostlivosti, by mali usmerňovať investície EIB v tejto oblasti tak, aby sa zaistili lepšie výsledky v oblasti zdravia pre všetkých, najmä pre ženy;

35.  vyjadruje znepokojenie nad rýchlo rastúcimi úrovňami zadĺženia a vyššími nákladmi na prijaté úvery a pôžičky v rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách, kde sa odhaduje, že 60 % krajín s nízkymi príjmami je už v ťažkostiach s verejným dlhom alebo vysokým rizikom dlhovej tiesne(4); zdôrazňuje dôležitú úlohu EIB a iných multilaterálnych inštitúcií pri poskytovaní finančných prostriedkov za zvýhodnených podmienok s cieľom zmierniť neudržateľné dlhové zaťaženie;

36.  zastáva názor, že EIB Global by malo niesť zodpovednosť za dodržiavanie zásad stanovených v Parížskej deklarácii o účinnosti pomoci a v Akčnom programe z Akkry (zodpovednosť, zosúladenie, harmonizácia, riadenie zamerané na výsledky a vzájomná zodpovednosť); v tejto súvislosti je osobitne znepokojený konfliktom záujmov medzi agentúrami pre vývozné úvery a rozvojovým financovaním EIB Global, ako aj vplyvom investícií dotknutých EIB Global na rozvojovú doplnkovosť;

37.  berie na vedomie informačnú poznámku EIB, v ktorej je zhrnutý jej prístup k ľudským právam; pripomína EIB, že je dôležité, aby začlenila ľudské práva do svojich postupov náležitej starostlivosti, vykonávala posúdenia vplyvu na ľudské práva, zakotvila svoj všeobecný záväzok v oblasti ľudských práv a pôsobila v plnom súlade s článkom 2 ZFEÚ; opakuje svoju výzvu na prijatie jasných a záväzných pravidiel na doplnenie informačného oznámenia, v ktorom je zhrnutý prístup EIB Global k ľudským právam, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a ukončenie spolupráce; vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že EIB od roku 2015 nevyžaduje, aby realizátori projektov vykonávali individuálne posudzovanie vplyvu na ľudské práva; vyzýva preto EIB, aby poskytla stratégiu v oblasti ľudských práv, ako aj hodnotenie a posúdenie svojich programov v oblasti ľudských práv, a to aj reálnej situácie na mieste v prijímajúcich krajinách, s cieľom zabezpečiť, aby sa konzultovalo s miestnymi komunitami a aby sa systematicky uplatňovalo právo na slobodný predchádzajúci a informovaný súhlas; vyzýva ďalej EIB, aby vypracovala osobitné politiky týkajúce sa obhajcov ľudských práv a protokoly s cieľom reagovať na riziká odvetných opatrení; zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť osobitné opatrenia na zapojenie pôvodných obyvateľov, žien, osôb so zdravotným postihnutím a iných zraniteľných skupín do konzultácií;

38.  opakuje svoju výzvu, aby EIB zabezpečila, že jej operácie budú prospešné pre ženy a dievčatá a budú prispievať k posilneniu ich ekonomického postavenia a zamestnanosti; domnieva sa, že EIB by mohla ďalej zvýšiť objem mikrofinančných úverov pre podniky vedené ženami, ktoré stále čelia diskriminácii v prístupe k financovaniu;

39.  žiada EIB, aby spolupracovala s ostatnými dvojstrannými a multilaterálnymi inštitúciami s cieľom vypracovať a uplatňovať spoločné metodiky na analýzu vplyvu rozvoja s cieľom zabezpečiť dlhodobé pozitívne vplyvy a pridanú hodnotu;

Transparentnosť a riadenie

40.  pripomína, že finančné prostriedky EIB sú verejnými prostriedkami a že ich využívanie by malo vždy podliehať verejnej kontrole a zodpovednosti; uznáva, že EIB v indexe transparentnosti priamych zahraničných investícií za rok 2023 získala hodnotenie „uspokojivý“; vyzýva EIB, aby aktívne a včas uverejňovala podrobnejšie informácie o projektoch vrátane odôvodnenia a kontextu projektov s vysvetlením, ako sú v súlade s cieľmi politiky EÚ a ako ich podporujú, a očakáva, že EIB obmedzí nezverejnenie na platné výnimky uvedené v nariadení (ES) č. 1049/2001(5) a nariadení (ES) č. 1367/2006(6); naliehavo vyzýva EIB, aby vykonala odporúčania európskej ombudsmanky z 20. novembra 2023 vo veci 2252/2022/OAM a z 21. apríla 2022 vo veci 1251/2020/PB a umožnila tým zmysluplne posúdiť environmentálne a sociálne aspekty projektov, ktoré zvažuje financovať;

41.  požaduje väčšiu zodpovednosť EIB voči inštitúciám EÚ, najmä voči Európskemu parlamentu, keďže transparentnosť je jedným zo základných kameňov demokracie; vyzýva preto EIB, aby zintenzívnila podávanie správ Európskeho parlamentu o svojich rozhodnutiach, dosiahnutom pokroku a vplyve svojich úverových činností, najmä prostredníctvom pravidelných štruktúrovaných dialógov medzi Európskym parlamentom a EIB; opakuje svoju žiadosť o uzatvorenie medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a EIB s cieľom zlepšiť prístup k dokumentom a údajom EIB a posilniť demokratickú zodpovednosť vrátane možnosti predkladať EIB otázky na písomné zodpovedanie, ako to už je v prípade Európskej centrálnej banky;

42.  opätovne vyzýva EIB, aby posilnila svoju politiku boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a to aj tým, že nebude financovať príjemcov alebo finančných partnerov, ak majú preukázateľne negatívne výsledky; vyzýva EIB, aby presadzovala preventívne opatrenia a pravidelné daňové výmery namierené proti jurisdikciám, ktoré nespolupracujú na daňové účely, ako aj proti daňovým a fiškálnym podvodom, daňovým únikom, ako aj nezákonnému a agresívnemu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

43.  nabáda viceprezidentov EIB, aby sa nezapojili do návrhov projektov zo svojich domovských krajín; vyzýva EIB, aby v plnej miere vykonala všetky odporúčania ombudsmanky z 27. júla 2022 vo veci 1016/2021/KR a z 31. októbra 2023 vo veci 611/2022/KR, pokiaľ ide o činnosti bývalých členov jej predstavenstva; vyzýva členov predstavenstva EIB, aby zverejnili svoje plánované stretnutia s externými zainteresovanými stranami, a znovu žiada o systematické zverejňovanie obsahu zasadnutí riadiacich orgánov EIB s cieľom ďalej zlepšovať transparentnosť;

44.  konštatuje, že EIB dosiahla pokrok pri dosahovaní rodovo vyváženejšej pracovnej sily, hoci ženy sú naďalej nedostatočne zastúpené na vyšších pozíciách a v kľúčových oblastiach činnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB nedosiahla svoje ciele v oblasti rodovej rovnosti stanovené pre ženy na rôznych úrovniach vo svojej stratégii EIB pre rozmanitosť a začlenenie na roky 2018 – 2021; vyzýva preto banku, aby zintenzívnila svoje úsilie o zvýšenie rodovej rozmanitosti s cieľom dosiahnuť rodovú paritu a lepšiu rodovú rovnováhu vo všetkých funkciách, a najmä na vyšších a riadiacich pozíciách, a aby zároveň zachovala geografickú rovnováhu; vyzýva EIB, aby v rámci svojej organizácie ďalej zvyšovala podporu všetkých foriem rozmanitosti a začlenenia a stanovila ambiciózne ciele;

o
o   o

45.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej investičnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021, s. 1. (3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1184 z 10. februára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 vypracovaním metodiky Únie, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá výroby kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2023, s. 11). (4) Správa Svetovej banky, Global Economic Prospects (Globálne hospodárske vyhliadky), január 2024, https://www.worldbank.org/en/publication/global-economic-prospects. (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2001, s. 43). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).