Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o novej vlne masového zatýkania opozičných aktivistov a ich rodinných príslušníkov v Bielorusku (2024/2550(RSP))

P9_TA(2024)0070 RC-B9-0110/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bielorusku,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v januári 2024 bieloruský Výbor pre štátnu bezpečnosť (KGB) uskutočnil razie, výsluchy a zatknutia, ktorých cieľom sa stalo viac ako 200 rodinných príslušníkov súčasných a bývalých politických väzňov, ako aj osôb, ktorým bola poskytnutá podpora z iniciatívy INeedHelpBY, pričom tieto akcie boli zdôvodnené obvineniami z „extrémizmu“; keďže vo väčšine prípadov ide o matky a manželky politických väzňov vrátane Mariny Adamovičovej, manželky Mikalaja Statkeviča, Tacjany Sevjarynecovej, matky Pavala Sevjarynecova, a už skôr zatknutej Darji Losikovej, manželky Ihara Losika;

B.  keďže v neprítomnosti boli vznesené ďalšie obvinenia proti 20 politickým analytikom, novinárom a sociológom, ktorí boli označení za „analytikov Cichanovskej“ a v prípade odsúdenia im hrozí konfiškácia majetku a odňatie občianstva;

C.  keďže politickí väzni vrátane vedúcich predstaviteľov strán Mikalaja Kazlova, Ryhora Kastusjuova, Mikalaja Statkeviča a Pavala Sevjaryneca čelia izolácii, mučeniu, odopieraniu zdravotnej starostlivosti a nútenej práci;

D.  keďže posledný zásah predchádza parlamentným a miestnym „voľbám“, ktoré sa majú konať 25. februára 2024; keďže zákon o politických stranách z roku 2023 bráni demokratickým opozičným stranám v účasti na voľbách;

1.  dôrazne odsudzuje nedávnu vlnu hromadného zatýkania v Bielorusku a naliehavo vyzýva nelegitímny Lukašenkov režim, aby zastavil represie, najmä akékoľvek prenasledovanie založené na rodovej príslušnosti, a pripomína režimu jeho medzinárodné záväzky;

2.  vyzýva na okamžité bezpodmienečné prepustenie a odškodnenie všetkých viac ako 1400 politických väzňov, ako aj ich rodín a svojvoľne zadržiavaných osôb, a na obnovenie ich plných práv;

3.  opakuje svoje stanovisko k nedostatočnej transparentnosti, slobode a spravodlivosti pred parlamentnými a miestnymi voľbami v Bielorusku a vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby výsledky neuznali;

4.  vyzýva PK/VP a Radu, aby reagovali uložením prísnejších sankcií Lukašenkovmu režimu, a to aj v prípade tovaru, pri ktorom dochádza k nútenej práci politických väzňov, prísnejších finančných sankcií a sankcií voči jednotlivcom zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv vrátane vysokopostavených úradníkov a príslušníkov bezpečnostných síl; vyzýva na ďalšie zníženie diplomatickej prítomnosti Bieloruska v EÚ, pokračujúcu podporu obetiam režimu prostredníctvom osobitných nástrojov, ktoré im umožnia získať víza a povolenia na pobyt v EÚ, a budú riešiť prípady osôb bez štátnej príslušnosti;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali dokumentáciu porušovania ľudských práv v Bielorusku, aby podporili transformáciu vyšetrovania Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva týkajúceho sa situácie v oblasti ľudských práv v Bielorusku na plne nezávislý vyšetrovací mechanizmus, aby zachovali mandát osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva v Bielorusku a ďalej vyvodzovali zodpovednosť prostredníctvom extrateritoriálnej a univerzálnej jurisdikcie;

6.  opakuje svoju solidaritu s bieloruským ľudom a svoju podporu jeho legitímnym snahám o demokratickú a európsku budúcnosť a je naďalej odhodlaný neúnavne spolupracovať s demokratickými silami, občianskou spoločnosťou a nezávislými médiami v prospech bieloruského ľudu;

7.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, PK/VP, členským štátom, zástupcom bieloruských demokratických síl, bieloruským orgánom de facto, OSN a OBSE.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o zvýšenom počte popráv v Iráne, najmä prípad Mohammada Ghobadlúa (2024/2551(RSP))

P9_TA(2024)0071 RC-B9-0102/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 2023 bolo v Iráne popravených viac ako 800 osôb, čo je najvyšší počet od roku 2015, a viac ako 500 demonštrantov bolo zabitých v rámci pokračujúceho potláčania hnutia Žena, život, sloboda; keďže neúmerne sú zasiahnuté menšiny;

B.  keďže odvolanie proti trestu smrti, ktoré podal Mohammad Ghobadlou, 23-ročný muž s mentálnym postihnutím, bolo 23. januára 2024 zamietnuté a bol popravený; keďže jeho nespravodlivé súdne konanie bolo poznačené obvineniami z mučenia a tajnosťami;

C.  keďže UNHRC uviedla, že v januári 2024 bolo popravených najmenej 54 osôb; keďže podľa organizácie Human Rights Watch v súčasnosti hrozí bezprostredná poprava najmenej 11 väzňom vrátane Anwara Khezriho, Kamrana Sheikheha a Khosrowa Basharata;

D.  keďže Irán bežne využíva tzv. rukojemnícku diplomaciu ako nástroj zahraničnej politiky;

1.  dôrazne odsudzuje popravy pokojných demonštrantov v Iráne vrátane popravy Mohammada Ghobadlúa; vyjadruje poľutovanie nad tým, že režim vo veľkej miere využíva trest smrti na zastrašovanie spoločnosti a potláčanie nesúhlasu; zdôrazňuje, že ide o zabíjanie schválené štátom; naliehavo vyzýva Irán, aby zmiernil všetky rozsudky smrti a úplne zrušil trest smrti; opätovne pripomína svoj pevný nesúhlas s trestom smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností; plne podporuje kampaň za zrušenie trestu smrti, ktorú začala väznená nositeľka Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadi; opakuje svoju pokračujúcu podporu iránskemu hnutiu Žena, život, sloboda;

2.  vyzýva na bezpodmienečné a okamžité prepustenie všetkých osôb, ktoré boli svojvoľne odsúdené na trest smrti, a všetkých väzňov svedomia vrátane štátnych príslušníkov EÚ, najmä Ahmadrezu Djalalího a Johana Floderusa;

3.  Požaduje novú a odvážnu stratégiu EÚ pre Irán vrátane boja proti jeho rukojemníckej diplomacii;

4.  opakuje svoju neochvejnú výzvu Rade, aby označila Zbor iránskych revolučných gárd (IRGC) za teroristickú organizáciu a uložila ďalšie sankcie EÚ na úradníkov a subjekty zapojené do závažného porušovania ľudských práv vrátane najvyššieho vodcu, prezidenta a generálneho prokurátora;

5.  opätovne odsudzuje brutálne represie Iránu voči pokojným demonštrantom, najmä voči ženám a menšinám; vyzýva na nestranné, nezávislé a transparentné vyšetrenie obvinení z porušovania ľudských práv demonštrantov;

6.  vyzýva Irán, aby dodržiaval zásady riadneho procesu; odsudzuje hrozné podmienky zadržiavania, rozšírené používanie mučenia vrátane sexuálneho násilia a nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti a právnemu zastupovaniu;

7.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby monitorovali súdne konania a organizovali návštevy väzníc, v ktorých sú zadržiavaní väzni svedomia vrátane štátnych príslušníkov EÚ, v súlade s usmerneniami EÚ o obhajcoch ľudských práv;

8.  vyzýva členské štáty, aby začali trestné vyšetrovanie úradníkov zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv, a to aj v rámci univerzálnej jurisdikcie;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila technickú a rozpočtovú podporu silnej a nezávislej iránskej občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby uľahčili víza, azyl a núdzové granty pre tých, ktorí musia utiecť z Iránu;

10.  vyzýva členské štáty, aby podporili obnovenie mandátov osobitného spravodajcu OSN pre Irán a nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie na nadchádzajúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva;

11.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi a iránskym orgánom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o nedávnych útokoch na Štedrý deň v nigérijskom štáte Plateau (2024/2552(RSP))

P9_TA(2024)0072 RC-B9-0105/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bezpečnostnú situáciu v Nigérii zhoršila eskalácia náboženských, etnických a medzikomunitných konfliktov, najmä v strednom páse Nigérie, kde si konflikt medzi poľnohospodármi a kočovnými pastiermi v súvislosti s pôdou a vodnými zdrojmi vyžiadal od Vianoc obrovský počet obetí na životoch;

B.  keďže od 23. do 25. decembra 2023 začali ozbrojenci rozsiahly útok na viac ako 160 dedín v správnych oblastiach Bokkos, Barkin Ladi a Magu v štáte Plateau, pri ktorom zahynulo viac ako 335 ľudí vrátane najmenej 200 príslušníkov kresťanských komunít;

C.  keďže mnohé z vysídlených osôb v súčasnosti žijú v dočasných táboroch s obmedzeným prístupom k vode, sanitácii, potravinám, liekom a zdravotnej starostlivosti vrátane služieb v oblasti duševného zdravia;

D.  keďže podľa nigérijských mimovládnych organizácií bolo od roku 2009 zabitých 52 000 kresťanov a 34 000 moslimov a bolo zničených 18 000 kostolov a 2 200 kresťanských škôl;

E.  keďže násilie zo strany islamských teroristických skupín, ako sú Boko Haram a Islamský štát v provincii západná Afrika, ktoré sa zameriavajú na kresťanov aj moslimov v severovýchodnej Nigérii, už z domovov vyhnalo viac než dva milióny ľudí;

F.  keďže faktory podnecujúce zrážky sa prekrývajú a sú zakotvené okrem iného v územných sporoch, etnickom napätí, prístupe k obmedzeným zdrojom a zhoršovaní životného prostredia;

1.  dôrazne odsudzuje násilné činy počas Vianoc namierené proti kresťanom a iným komunitám, ktoré viedli k bezprecedentnému počtu úmrtí, zranení a vysídleniu osôb, a vyjadruje solidaritu všetkým postihnutým;

2.  vyzýva nigérijské orgány, aby podnikli kroky proti militantným islamistickým skupinám, ktoré zneužívajú konflikt medzi poľnohospodármi a pastiermi, a naliehavo ich vyzýva, aby riešili jeho základné príčiny; varuje, že tento konflikt môže byť využitý na stupňovanie náboženskej nenávisti; uznáva úlohu zmeny klímy, súťaženia o obmedzené zdroje a zánik účinných mediačných systémov pri zhoršovaní konfliktu medzi poľnohospodármi a pastiermi, čo donútilo pastierov k tomu, aby sa presťahovali na juh;

3.  vyzýva nigérijské orgány, aby dôkladne a nezávisle vyšetrili vianočné útoky a zabezpečili, aby zodpovedné osoby boli vzaté na zodpovednosť;

4.  naliehavo vyzýva všetkých humanitárnych aktérov, aby zabezpečili vyčlenenie dostatočných zdrojov na riešenie krízy;

5.  víta diskusiu nigérijského parlamentu o tejto otázke a nabáda nigérijskú vládu, aby posilnila bezpečnosť komunít, podporovala dialóg a mediáciu konfliktov a opätovne potvrdila svoj záväzok k sociálno-ekonomickej obnove;

6.  víta silné partnerstvo medzi EÚ a Nigériou a vyzýva na jeho ďalšie prehĺbenie v oblasti bezpečnosti, mediácie, medzináboženského a medzikultúrneho dialógu a budovania mieru; nabáda osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby navštívil Nigériu; s potešením berie na vedomie, že v októbri 2023 bol oznámený investičný balík Global Gateway pre Nigériu vo výške 900 miliónov EUR;

7.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Nigérie.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o automatizovanej výmene údajov na účely policajnej spolupráce („prümský rámec II“), ktorým sa menia rozhodnutia Rady 2008/615/SVV a 2008/616/SVV a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726, (EÚ) 2019/817 a (EÚ) 2019/818 (COM(2021)0784(COR1) – C9-0455/2021 – 2021/0410(COD))

P9_TA(2024)0073 A9-0200/2023

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0784(COR1)),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 16 ods. 2, článok 87 ods. 2 písm. a) a článok 88 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0455/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. novembra 2023, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0200/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 8. februára 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o automatizovanom vyhľadávaní a výmene údajov na účely policajnej spolupráce a o zmene rozhodnutí Rady 2008/615/SVV a 2008/616/SVV a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726, (EÚ) 2019/817 a (EÚ) 2019/818 (prümské nariadenie II)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/982.)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o prioritách EÚ pre 68. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (2023/2973(RSP))

P9_TA(2024)0074 B9-0091/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na 68. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien a jeho prioritnú tému „Urýchlenie dosiahnutia rodovej rovnosti a posilnenia postavenia všetkých žien a dievčat riešením chudoby a posilnením inštitúcií a financovania s rodovým hľadiskom“,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a na Pekinskú akčnú platformu z 15. septembra 1995 a na výsledky jej hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Agendu 2030 OSN pre udržateľný rozvoj, zásadu „na nikoho nezabudnúť“, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 1 zameraný na odstránenie chudoby, cieľ udržateľného rozvoja č. 5 zameraný na dosiahnutie rodovej rovnosti a zlepšenie životných podmienok žien, cieľ udržateľného rozvoja č. 8 zameraný na dosiahnutie udržateľného a hospodárskeho rastu,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ na roky 2021 – 2025 (GAP III),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 z 5. marca 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. júna 2022 o spoločnom európskom postupe v oblasti starostlivosti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2022 o chudobe žien v Európe(2),

–  so zreteľom na článok 157 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o prioritách EÚ pre 68. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (O-000056/2023 – B9-0005/2024 a O-000057/2023 – B9-0006/2024)),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

A.  keďže zabezpečenie práv žien a rodovej rovnosti je základnou zásadou EÚ zakotvenou v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a v článku 23 Charty základných práv Európskej únie; keďže uplatňovanie rodového hľadiska a rodové rozpočtovanie sú dôležitými nástrojmi na dosiahnutie tohto cieľa a začlenenie týchto zásad do všetkých politík, opatrení a činností EÚ vrátane jej vonkajších rozmerov;

B.  keďže 189 krajín z celého sveta vrátane Európskej únie a jej členských štátov sa na štvrtej svetovej konferencii o ženách v Pekingu v roku 1995 zaviazalo pracovať na dosiahnutí rodovej rovnosti a posilnení postavenia všetkých žien a dievčat; keďže v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5 z Agendy pre udržateľný rozvoj, ktorú prijali členské štáty OSN v roku 2015, sa stanovuje rok 2030 ako konečný termín na dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien a dievčat v celej ich rozmanitosti;

C.  keďže EÚ si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za začlenenie rodového hľadiska do všetkých oblastí svojej vonkajšej politiky, ako je rozvojová spolupráca, humanitárna pomoc, obchod, poľnohospodárstvo, klíma a migrácia, aby mala vplyv na odstránenie chudoby žien vo svete;

D.  keďže cieľom koncepcie feministickej zahraničnej politiky je posilnenie postavenia žien a dievčat, riešenie kríz a zníženie negatívneho vplyvu na ženy, dievčatá a rodovú rovnosť vrátane boja proti chudobe žien; keďže EÚ by sa mala usilovať o takýto holistický prístup vo svojej vonkajšej činnosti;

E.  keďže v Pekinskej akčnej platforme z roku 1995 sa zdôrazňuje, že rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat a uplatňovanie ich ľudských práv sú rozhodujúcimi faktormi pri odstraňovaní chudoby; keďže chudoba a sociálne a politické vylúčenie spolu úzko súvisia; keďže chudoba žien je komplexný viacrozmerný problém, ktorý má pôvod vo vnútroštátnej aj v medzinárodnej oblasti; keďže z tohto dôvodu je kľúčové bojovať proti všetkým základným príčinám a prejavom chudoby žien; keďže to obmedzuje ich schopnosť naplno využiť svoj potenciál a uplatňovať si svoje práva v spoločnosti, aby sa pre ne zabezpečilo udržateľné živobytie;

F.  keďže ženy a dievčatá sú v porovnaní s mužmi naďalej neprimerane postihnuté chudobou a rizikom sociálneho vylúčenia, a to najmä ženy a dievčatá, ktoré zažívajú rôzne formy diskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických znakov, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie(3), rodu, rodovej identity a prejavu a pohlavných znakov; keďže sa odhaduje, že 383 miliónov žien a dievčat na celom svete žije z menej ako 1,90 USD na deň v porovnaní s 368 miliónmi mužov a chlapcov(4); keďže miera chudoby žien je vyššia ako u mužov (12,8 % oproti 12,3 %)(5);

G.  keďže chudoba žien a rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch sú výsledkom nahromadenia systémových a štrukturálnych nerovností a diskriminácie; keďže škodlivé rodové stereotypy a sociálne normy stále ovplyvňujú rozdelenie práce v domácnosti, vo vzdelávaní, na pracovisku a v spoločnosti a prístup k moci, zdrojom vrátane prístupu k financiám alebo úverom prostredníctvom rôznych zdrojov, ako je rizikový kapitál vrátane investičných sietí žien, vlastníctvo pôdy a dedičstvo a rozhodovanie; keďže neplatená starostlivosť a práca v domácnosti predstavujú pre ženy a dievčatá neprimeranú záťaž a tieto domáce a povinnosti v oblasti starostlivosti sa primerane neuznávajú;

H.  keďže prístup k službám vrátane starostlivosti o deti a služieb dlhodobej starostlivosti má vplyv najmä na ženy a dievčatá, pretože často vypĺňajú medzery v poskytovaní starostlivosti a pri podpore rodín, čím sa zachováva neprimeraná zodpovednosť žien za neplatenú starostlivosť;

I.  keďže v celosvetovom meradle tvoria ženy viac ako 70 % pracovníkov v sektoroch zdravotníctva a starostlivosti(6); keďže tento druh práce je systematicky podceňovaný, pretože ho ženy v minulosti aj teraz vykonávajú bezplatne v rámci domácnosti; keďže ženy sú častejšie zamestnané na čiastočný úväzok z dôvodu ich neúmerného zaťaženia neplatenou starostlivosťou; keďže ženy trpia chudobou pracujúcich, ktorá vedie k sociálnemu vylúčeniu; keďže by sa mali urýchlene riešiť sociálne, rodové a ekonomické následky pre osoby s povinnosťami v oblasti starostlivosti;

J.  keďže sektory, v ktorých prevažne pôsobia ženy, napríklad zdravotníctvo a starostlivosť, sú systémovo nedostatočne platené a podhodnotené; keďže podpora ekonomickej nezávislosti si vyžaduje uznanie a vykonávanie vhodných opatrení na zabezpečenie rovnakej účasti žien na trhu práce, rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, prístupu k dôstojným pracovným príležitostiam, ako aj uznanie súvislosti medzi podhodnotenou a nedostatočne platenou prácou v sektoroch, v ktorých prevažujú ženy;

K.  keďže chudoba zvyšuje vplyv rodovo motivovaného násilia na ženách a dievčatách, keďže čoraz väčšie hospodárske ťažkosti viac sťažujú ženám odchod od partnera, ktorý ich zneužíva; keďže rodovo motivované násilie je štrukturálnym a spoločenským problémom, ktorý možno nájsť vo všetkých sociálno-ekonomických skupinách a ktorý nezávisí od pôvodu alebo viery; keďže rodovo motivované násilie tiež prispieva k chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pretože násilie dramaticky ovplyvňuje zdravie a môže viesť k strate zamestnania a bezdomovectvu;

L.  keďže chudoba vystavuje ženy väčšiemu riziku obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania, pretože ony a ich rodiny sú ekonomicky závislé od svojich tyranov;

M.  keďže je dôležité pochopiť súvislosti medzi chudobou a prístupom k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam (ďalej len „SRZP“); keďže chudoba spolu s ďalšími praktickými, právnymi, finančnými, kultúrnymi a sociálnymi prekážkami môže viesť k nedostupnosti služieb SRZP pre ženy vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva a modernej antikoncepcie, ako aj byť ich dôsledkom; keďže odkladanie a odmietanie prístupu k bezpečnej a legálnej starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva predstavuje formu násilia voči ženám a dievčatám; keďže viaceré organizácie pre ľudské práva uvádzajú, že odopieranie bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva môže predstavovať mučenie alebo kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie;

N.  keďže prevencia, včasné odhalenie a liečba HIV a iných pohlavne prenosných infekcií, rakoviny reprodukčných orgánov vrátane rakoviny krčka maternice a starostlivosť a liečba neplodnosti sú nevyhnutné pre záchranu životov;

O.  keďže prístup k hygienickým a menštruačným výrobkom je sťažený rodovo podmieneným zdaňovaním menštruačných výrobkov, čo prehlbuje problém menštruačnej chudoby; keďže hanba, neliečená menštruačná bolesť a diskriminačné tradície a nedostatok vody a hygienických zariadení na zabezpečenie menštruačnej hygieny vedú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a nižšej dochádzke dievčat do školy a žien do práce;

P.  keďže ekonomická nezávislosť a posilnenie postavenia žien, zabezpečenie rovnakej odmeny za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty, ako aj možnosť rovnocenne sa zúčastňovať na trhu práce a na hospodárskom rozhodovaní sú nielen kľúčové pre dosiahnutie rodovej rovnosti, zaručenie výkonu práv žien a ukončenie chudoby, ale aj prospešné pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok; keďže rovnaká odmena za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty a možnosť rovnocenne sa zúčastňovať na trhu práce a na hospodárskom rozhodovaní sú predpokladom rovnosti hospodárstiev a spoločností; keďže podpora ekonomickej nezávislosti si okrem iného vyžaduje podporu podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti žien a mala by byť sprevádzaná vhodnými opatreniami;

Q.  keďže dôležitým nástrojom na odstránenie chudoby žien je rodová rovnosť na trhu práce, ktorá prináša výhody nielen ženám, ale aj celému hospodárstvu, s pozitívnym vplyvom na HDP, úroveň zamestnanosti a produktivitu; keďže zlepšenie rodovej rovnosti by do roku 2050 viedlo k zvýšeniu HDP na obyvateľa v EÚ o 6,1 až 9,6 % a k vytvoreniu ďalších 10,5 milióna pracovných miest;

R.  keďže krízy vrátane zmeny klímy a všetkých súvisiacich dôsledkov vrátane straty biodiverzity, prírodných katastrof, pandémií a ozbrojených konfliktov majú neprimeraný vplyv na ženy; keďže ženy a dievčatá v zraniteľných situáciách majú horší prístup k zdrojom potrebným na zvládnutie a prekonanie krízy alebo majú nad nimi menšiu kontrolu; keďže krízy nie sú rodovo neutrálne a prehlbujú sociálne a rodové nerovnosti; keďže chudoba rodičov a najmä matiek často vedie k chudobe detí;

S.  keďže od roku 2021 sa inflácia prudko zvýšila, a to najmä v dôsledku vysokých nákladov na energie a potraviny; keďže mzdy sa podľa predpokladov nebudú zvyšovať tak rýchlo ako inflácia, čím vznikne kríza životných nákladov; keďže táto kríza akútne ohrozuje živobytie, zdravie, blahobyt a ekonomickú nezávislosť žien a zároveň obmedzuje ich možnosti nákupu základných potrieb vrátane potravín, bývania a prehlbuje energetickú chudobu;

T.  keďže pokrok, ktorý sa v posledných rokoch dosiahol v EÚ v oblasti posilňovania postavenia žien a podpory rovnosti v spoločnosti, a to prostredníctvom iniciatív, ako sú transparentné postupy prijímania zamestnancov v podnikoch alebo transparentnosť odmeňovania, sa musí posilniť, pretože sú nevyhnutné na dosiahnutie rodovej rovnosti, ktorá je obzvlášť dôležitá v čase krízy;

U.  keďže investície do politík na posilnenie postavenia žien zlepšujú aj životné podmienky ich rodín, a najmä ich detí; keďže neúplné rodiny, ktorých hlavou sú väčšinou matky, sú viac ohrozené chudobou a majú vyššiu pravdepodobnosť prenosu generačnej chudoby;

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva.

(1) Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 30. (2) Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 2. (3) Charta základných práv EÚ, článok 21. (4) Azcona, G. a Bhatt, A., Poverty is not gender neutral (Chudoba nie je rodovo neutrálna), OSN Ženy, marec 2023. (5) Gender differences in poverty and household composition through the life cycle (Rodové rozdiely v chudobe a zložení domácností počas životného cyklu), OSN Ženy a Svetová banka. (6) Uznesenie z 5. júla 2022 o chudobe žien v Európe, prijaté texty, P9_TA(2022)0274.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o situácii v Srbsku po voľbách (2024/2521(RSP))

P9_TA(2024)0075 RC-B9-0106/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Srbsku, a najmä na uznesenie z 10. mája 2023 o správe Komisie o Srbsku za rok 2022(1),

–  so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia EÚ o Srbsku, najmä spoločné vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a komisára pre susedstvo a rozšírenie Olivéra Várhelyiho z 19. decembra 2023 o parlamentných voľbách,

–  so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie k predčasným parlamentným voľbám v Srbsku zo 17. decembra 2023,

–  so zreteľom na spoločné stanovisko Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“)/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ďalej len „ODIHR“) a Benátskej komisie z 19. decembra 2022 k ústavnému a právnemu rámcu upravujúcemu fungovanie demokratických inštitúcií v Srbsku – volebný zákon a volebná správa,

–  so zreteľom na správu ad hoc výboru predsedníctva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy zo 17. januára 2024 o pozorovaní volieb s názvom „Pozorovanie predčasných parlamentných volieb v Srbsku (17. decembra 2023)“,

–  so zreteľom na prejav komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa o voľbách v Srbsku, ktorý predniesol v mene podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Josepa Borrella na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 17. januára 2024,

–  so zreteľom na otvorený list o povolebnej situácii v Srbsku, ktorý podpísali predsedovia výborov pre zahraničné veci viacerých krajín EÚ,

–  so zreteľom na proces parlamentného dialógu v Srbsku, ktorý sprostredkúva Európsky parlament,

–  so zreteľom na ústavu Srbska z roku 2006 a na jej zákon o voľbách poslancov parlamentu z roku 2022,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 01/2022 z 10. januára 2022 s názvom Podpora EÚ pre právny štát na západnom Balkáne: napriek úsiliu zásadné problémy pretrvávajú,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže po masovej streľbe v Belehrade a pri Mladenovaci v máji 2023 sa v celom Srbsku konali masové protesty pod heslom „Srbsko proti násiliu“; keďže prezident Srbska 1. novembra 2023, odvolávajúc sa na požiadavky opozície na predčasné voľby, rozpustil parlament; keďže predčasné parlamentné voľby naplánoval na 17. decembra 2023;

B.  keďže od roku 2012 boli všetky parlamentné voľby v Srbsku okrem jedných predčasné; keďže išlo o tretie parlamentné voľby za menej ako štyri roky;

C.  keďže po náhlom a súbežnom odstúpení 65 primátorov a starostov z vládnucej strany vrátane primátora Belehradu a po rozhodnutí Zhromaždenia autonómneho regiónu Vojvodina rozpustiť sa napriek stabilným väčšinám boli na ten istý deň 17. decembra 2023 zvolané predčasné komunálne voľby v tretine srbských obcí a provinčné voľby vo Vojvodine; keďže nie je dobrou ani dlhodobo osvedčenou praxou usporiadať v ten istý deň čiastočné komunálne a parlamentné voľby; keďže mnohí pozorovatelia vnímajú predčasné čiastočné komunálne voľby ako nástroj na upevnenie moci súčasnou vládou a zneužívanie hlasovacích práv miestnych komunít;

D.  keďže voľby sa uskutočnili v atmosfére zvýšenej sociálnej polarizácie a intenzívneho súťaženia medzi protichodnými politickými programami; keďže boli poznačené bezprecedentnou mierou negatívnych kampaní a šírenia strachu, ako aj útokmi proti politickým oponentom a novinárom;

E.  keďže do dňa konania volieb Srbsko nevykonalo kľúčové odporúčania OBSE/ODIHR a Benátskej komisie vrátane tých, ktoré sa týkajú zabezpečenia rovnakých podmienok, opatrení na predchádzanie zneužívaniu verejných funkcií a štátnych zdrojov, oddelenia úradných povinností a aktivít súvisiacich s kampaňou a účinných mechanizmov na zabránenie zastrašovaniu a tlaku na voličov vrátane kupovania hlasov;

F.  keďže kampaň sa celkovo vyznačovala ešte extrémnejšou polarizáciou, agresívnou rétorikou, osobnou diskreditáciou, slovným napádaním a štvavým jazykom; keďže tlak na zamestnancov verejného sektora, zneužívanie verejných zdrojov a systémy odmien pre voličov vyvolali obavy v súvislosti so schopnosťou voličov rozhodnúť sa bez neprimeraného tlaku; keďže tieto praktiky okrem niektorých problémov, ktoré sa týkali prístupu opozície na verejné miesta, narušili rovnaké podmienky a zotreli hranicu medzi štátom a vládnucou stranou, čo je v rozpore s medzinárodnými normami; keďže Ruskom sponzorované médiá ako Sputnik Srbija a Russia Today Balkan aktívne prispeli k šíreniu dezinformácií, najmä o opozičných kandidátoch;

G.  keďže kampani v drvivej miere dominoval súčasný prezident Vučić, ktorý napriek tomu, že v týchto voľbách nekandidoval, prevzal ústrednú úlohu v každodennej kampani prostredníctvom intenzívnej účasti na podujatiach Srbskej pokrokovej strany (SNS); keďže zoznam, ktorý viedla SNS, bol pomenovaný po Aleksandrovi Vučićovi;

H.  keďže kroky orgánov vykonávajúcich dohľad nad kampaňou a elektronickými médiami zostali do značnej miery neúčinné pri odrádzaní od porušovania pravidiel počas volebného obdobia;

I.  keďže medzinárodnú volebnú pozorovateľskú misiu uskutočnili OBSE/ODIHR, Parlamentné zhromaždenie OBSE, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a Európsky parlament, aby zistili, či voľby boli v súlade so záväzkami OBSE a inými medzinárodnými záväzkami a normami pre demokratické voľby a s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

J.  keďže zoznamy voličov boli aktualizované prostredníctvom jednotného registra voličov a konečný počet voličov bol 6 500 666; keďže sa tvrdilo, že v registri zostalo mnoho zosnulých osôb;

K.  keďže účasť voličov bola 58,58 %, čo bolo o niečo viac ako v predchádzajúcich voľbách, ktoré sa konali v roku 2022;

L.  keďže napriek tomu, že 43 % z 2 827 kandidátov do parlamentu boli ženy a že sa vyvinulo úsilie na podporu účasti žien, ženy sú vo volených a menovaných funkciách vo všeobecnosti aj naďalej nedostatočne zastúpené;

M.  keďže voľby sa celkovo uskutočnili bez problémov, ale v deň konania volieb sa vyskytli mnohé procesné nedostatky vrátane nejednotného uplatňovania záruk počas hlasovania a sčítania hlasov, častých prípadov preplnených volebných miestností, porušovania tajnosti hlasovania, mnohých prípadov skupinového hlasovania a ojedinelých fyzických útokov;

N.  keďže podľa volebnej komisie Srbskej republiky získala SNS 46,75 % hlasov, zatiaľ čo najväčšia opozičná koalícia „Srbsko proti násiliu“ získala 23,66 %, Socialistická strana Srbska 6,55 %, koalícia NADA 5,02 %, „My – Hlas ľudu“ 4,69 % a päť menšinových kandidátskych listín získalo spolu 3,68 %;

O.  keďže vo vyhlásení o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie sa zdôrazňuje, že „predčasným parlamentným voľbám zo 17. decembra, hoci boli technicky dobre zorganizované a ponúkli voličom možnosť výberu politických alternatív, dominovala rozhodujúca účasť prezidenta, ktorá spolu so systémovými výhodami vládnucej strany vytvorila nespravodlivé podmienky“; keďže sa očakáva, že záverečná správa OBSE/ODIHR bude uverejnená v nadchádzajúcich týždňoch;

P.  keďže hlavné obvinenia z nezrovnalostí počas volebného dňa sa týkajú najmä Belehradu, kde boli fiktívni voliči z iných srbských obcí, kde sa v ten deň voľby nekonali, ako aj zo susedných krajín registrovaní orgánmi v bytoch, kde nebývali; keďže sa objavili viaceré obvinenia z toho, že voličov žijúcich v zahraničí vládnuca strana zhromažďovala a autobusmi zvážala do Srbska, aby odovzdali svoje hlasy v komunálnych voľbách v Belehrade;

Q.  keďže srbská organizácia občianskej spoločnosti CRTA vykonala hĺbkovú analýzu založenú na obmedzených údajoch a zdrojoch a poskytla veľmi konzervatívny odhad, že tieto nepresnosti v registri voličov predstavujú najmenej 30 000 voličov; keďže táto organizácia má presvedčivé dôkazy o tom, že táto nepresnosť bola súčasťou stratégie nezákonnej a nelegitímnej manipulácie s voľbami s cieľom ovplyvniť výsledky volieb a zmeniť vôľu voličov; keďže z celého Srbska a zo zahraničia (z Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory) boli privážaní ľudia, aby hlasovali v komunálnych voľbách v Belehrade; keďže dokonca aj vládni úradníci a politici z Bosny a Hercegoviny otvorene hlasovali v komunálnych voľbách v Belehrade; keďže srbská vláda obhajovala túto prax ako legitímnu;

R.  keďže ďalšie podstatné obvinenia z nezrovnalostí zahŕňajú kupovanie hlasov, zaujatosť médií, tlak na zamestnancov verejného sektora a sociálne zraniteľné skupiny, zneužívanie verejných zdrojov, zastrašovanie a viacnásobné hlasovanie;

S.  keďže srbské orgány všetky nezrovnalosti popierajú; keďže srbský prezident aj médiá kontrolované Kremľom uviedli, že iné krajiny brutálnym spôsobom zasahovali do volebného procesu v Srbsku, pričom však neposkytli podložené dôkazy o týchto tvrdeniach; keďže premiérka Brnabićová verejne poďakovala ruským spravodajským službám za poskytnutie informácií o plánovaných činnostiach opozície; keďže šírenie ruských dezinformácií a naratívov je v Srbsku zásadným a pretrvávajúcim problémom, najmä počas volebných kampaní; keďže Kremeľ odsúdil verejné protesty proti zmanipulovaným srbským všeobecným voľbám ako pokusy Západu zvrhnúť vládu a zorganizovať ďalší „majdanský puč“;

T.  keďže nezávislé srbské organizácie, ktoré odsúdili nezrovnalosti počas nedávnych volieb, sú vystavené neustálym útokom vládnych úradníkov; keďže napriek tomu, že tieto organizácie odhalili množstvo konkrétnych dôkazov poukazujúcich na volebný podvod, srbské orgány doteraz odmietajú vyšetriť tieto tvrdenia o nezrovnalostiach a namiesto toho sa pokúsili zdiskreditovať a zastrašiť volebných pozorovateľov, ktorí nezrovnalosti zverejnili; keďže od volieb poprední srbskí politici vrátane prezidenta bezdôvodne očierňujú poslancov Európskeho parlamentu a ďalších členov medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie;

U.  keďže opozícia spochybnila výsledky volieb, najmä komunálnych volieb v Belehrade, čo viedlo k rozsiahlym pokojným demonštráciám, ktoré iniciovali opozičná koalícia „Srbsko proti násiliu“ a občianske združenie ProGlas s cieľom žiadať zrušenie volieb a uskutočnenie nového hlasovania; keďže štátna volebná komisia sťažnosti opozície zamietla; keďže opozícia požaduje zrušenie výsledkov volieb na Ústavnom súde pre obvinenia z rozsiahleho podvodu;

V.  keďže protest 24. decembra 2023 sa stal násilným, keď niektorí demonštranti vtrhli do priestorov zastupiteľstva mesta Belehrad, po čom polícia zatkla 38 osôb vrátane študentov, ktorí boli stíhaní za porušovanie ústavného poriadku a z ktorých niektorí stále zostávajú v domácom väzení; keďže niekoľko pokojných demonštrantov tvrdilo, že na demonštrácie prenikli maskovaní výtržníci; keďže pokojní demonštranti takisto odsúdili neprimerané použitie sily zo strany polície;

W.  keďže v uplynulom desaťročí, odkedy sa ujal funkcie prezident Vučić, dochádza v Srbsku k neustálemu narúšaniu slobody médií, ktoré sa vyznačuje politickým tlakom, hrozbami a dokonca fyzickými útokmi na novinárov; keďže organizácia Reportéri bez hraníc zaradila Srbsko vo svojom svetovom rebríčku slobody tlače medzi najnižšie miesta v Európe, pričom krajina v roku 2023 klesla o 12 miest na 91. pozíciu;

X.  keďže právny štát a riadne fungovanie srbských demokratických inštitúcií zostávajú hlavnou výzvou pre vstup Srbska do EÚ;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že srbské parlamentné a komunálne voľby, ktoré sa konali 17. decembra 2023, sa odchýlili od medzinárodných noriem a záväzkov Srbska k slobodným a spravodlivým voľbám v dôsledku pretrvávajúceho a systematického zneužívania inštitúcií a médií etablovanými subjektmi s cieľom získať nespravodlivú a nenáležitú výhodu; domnieva sa, že tieto voľby nemožno považovať za voľby uskutočnené za spravodlivých podmienok; je znepokojený správami o rozsiahlom a systematickom rozsahu podvodov, ktoré ohrozili integritu volieb v Srbsku;

2.  konštatuje, že podľa tvrdení medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie voľby prebehli bez problémov, no v deň ich konania došlo k viacerým procesným chybám vrátane nejednotného uplatňovania záruk počas hlasovania a sčítavania hlasov, častých prípadov preplnených volebných miestností, porušovania tajnosti hlasovania a viacerých prípadov skupinového hlasovania; vyjadruje vážne znepokojenie nad týmito nezrovnalosťami a celkovým volebným prostredím, ktoré sú pod úrovňou štandardov, ktoré sa očakávajú od kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ; pripomína srbským orgánom, že riadne fungovanie demokratických inštitúcií krajiny tvorí ústredný prvok procesu pristúpenia Srbska k EÚ a metodiky pristúpenia k EÚ;

3.  s vážnym znepokojením berie na vedomie rozsiahle dôkazy, ktoré zhromaždili medzinárodní a domáci pozorovatelia a ktoré poukazujú na činnosti uskutočnené pred dňom volieb a počas neho, ktoré mohli zmeniť výsledok volieb a mohli kriticky ovplyvniť najmä výsledky komunálnych volieb v Belehrade a vážne narušiť legitimitu parlamentných volieb;

4.  požaduje, aby rešpektovaní medzinárodní právni experti a inštitúcie vykonali nezávislé medzinárodné vyšetrovanie nezrovnalostí parlamentných, provinčných a komunálnych volieb, s osobitnou pozornosťou venovanou voľbám do mestského zastupiteľstva v Belehrade, keďže niektoré obvinenia vrátane tých, ktoré sa týkajú organizovanej migrácie voličov na miestnej úrovni, presahujú rozsah správ OBSE/ODIHR; podporuje urýchlené vyslanie ad hoc vyšetrovacej misie do Srbska za účasti Európskeho parlamentu;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala iniciatívu na vyslanie expertnej misie do Srbska s cieľom posúdiť situáciu, pokiaľ ide o nedávne voľby a povolebný vývoj, v snahe uľahčiť podmienky na nadviazanie potrebného spoločenského dialógu, a to s cieľom obnoviť dôveru verejnosti v inštitúcie a posúdiť a riešiť systémové otázky právneho štátu v Srbsku, berúc si za vzor Priebeho správy;

6.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou inštitucionálnou reakciou na vážne obvinenia z účasti úradujúcich politikov na volebnej manipulácii a zneužívaní, čo prispieva k atmosfére beztrestnosti a vedie k pokračovaniu týchto praktík; so znepokojením konštatuje, že niektoré volebné nezrovnalosti, ku ktorým došlo v čase pred voľbami v decembri 2023, predstavujú možné porušenie srbského práva a ústavy krajiny; zdôrazňuje, že ak sa umožní pretrvávanie tohto stavu bez vyvodenia akýchkoľvek dôsledkov, táto prax bude naďalej narúšať dôveru vo volebný proces a inštitúcie Srbska, čo neodvolateľne poškodí demokratický poriadok a zbrzdí ďalšiu európsku integráciu; zdôrazňuje potrebu dôkladného prešetrenia všetkých sťažností súvisiacich s voľbami vrátane nedávnej žiadosti o zrušenie volieb do mestského zastupiteľstva v Belehrade konaných 17. decembra 2023, ktorú na ústavnom súde podal úradník koalície Srbsko proti násiliu;

7.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným stíhaním a sankciami v súvislosti s trestnými činmi počas volieb vrátane závažných obvinení z nezákonnej manipulácie registra voličov a hlasovacích práv, nátlaku a zastrašovania občanov a kandidátov na voľby, prípadov korupcie, falšovania podpisov občanov, klientelizmu, nezákonného a nezákonného zneužívania údajov občanov, zneužívania štátnych funkcií a absencie účinných mechanizmov, ktoré by zabránili úradujúcim politikom získať vo voľbách nespravodlivú inštitucionálnu výhodu;

8.  naliehavo vyzýva srbské orgány, aby vyšetrili, stíhali a postavili pred súd osoby zodpovedné za akékoľvek trestné činy počas volieb a za akékoľvek útoky na študentov;

9.  odsudzuje organizované útoky srbských úradníkov na volebných pozorovateľov vrátane poslancov Európskeho parlamentu a vyzýva na návrat k úctivej a konštruktívnej diskusii, pričom zdôrazňuje význam vzájomného rešpektu v demokratickom procese; je hlboko znepokojený pokusmi o diskreditáciu a zastrašovanie pozorovateľov; naliehavo vyzýva srbské orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie akýmkoľvek ďalším dezinformačným kampaniam proti volebným pozorovateľom, vytvorili podmienky, ktoré umožnia národným a medzinárodným volebným pozorovateľom účinne vykonávať ich prácu, a chránili ich pred akýmkoľvek násilím, hrozbami, odvetnými opatreniami, nepriaznivou diskrimináciou, nátlakom alebo akýmkoľvek iným svojvoľným konaním v reakcii na ich legitímne uplatňovanie práv a slobôd; oceňuje prácu domácich pozorovateľov z Centra pre výskum, transparentnosť a zodpovednosť (CRTA) a Centra pre slobodné voľby a demokraciu (CeSID);

10.  je znepokojený „pasivizáciou“ adries bydliska niektorých kategórií občanov, a to aj v Belehrade a južnom Srbsku, čo ich zbavuje volebného práva; vyzýva zodpovedné orgány, aby tieto závažné porušenia volebných práv bezodkladne napravili;

11.  naliehavo vyzýva Srbskú republiku, aby sa venovala obavám v súvislosti s účasťou národnostných menšín na volebnom procese, zabezpečila jednotné uplatňovanie kritérií pre postavenie menšiny a riešila zraniteľnosť voči nátlaku a kupovaniu hlasov;

12.  vyzýva srbské orgány, aby súčasné problémy prekonávali inštitucionálnymi riešeniami; vyzýva srbský parlament a vládu, aby vyvinuli maximálne úsilie o to, aby dokázali účinne fungovať a vyhli sa neustálemu cyklu kampaní a častých predčasných volieb;

13.  naliehavo vyzýva srbské orgány, aby obnovili dôveru voličov v celkový proces, stanovili plne transparentné volebné postupy a zabezpečili vyvodenie zodpovednosti orgánov, a to bez ohľadu na to, či zaisťujú voľby alebo do nich zasahujú; vyzýva srbské orgány, aby v plnom rozsahu a zásadne spolupracovali s ODIHR, EÚ a Radou Európy a uľahčili inkluzívny proces s cieľom posilniť práva, slobody, inštitúcie a postupy, ktoré súvisia s voľbami, za účasti domácich volebných pozorovateľov a politických strán; víta všetky skutočné kroky, ktoré sa podnikli v tomto smere;

14.  konštatuje so znepokojením, že Srbsko nevykonalo veľa dlhodobých odporúčaní OBSE/ODIHR týkajúcich sa hlavných otázok volebného procesu, a to aj napriek tomu, že bolo v tomto smere opakovane vyzývané, a to aj Komisiou; berie na vedomie nedávne zmeny, ktoré selektívne riešili niektoré z predchádzajúcich odporúčaní OBSE/ODIHR a Benátskej komisie, najmä tie, ktoré sa týkajú právneho rámca na financovanie volebnej kampane;

15.  so záujmom očakáva záverečnú správu vypracovanú OBSE/ODIHR I-EOM; naliehavo vyzýva Srbsko, aby po konzultácii s odbornými organizáciami občianskej spoločnosti a v dostatočnom predstihu pred budúcimi voľbami vykonalo odporúčania uvedené v spoločnom stanovisku Benátskej komisie a OBSE/ODIHR z 19. decembra 2022 k ústavnému a právnemu rámcu upravujúcemu fungovanie demokratických inštitúcií v Srbsku, a to s cieľom zabrániť novým nezrovnalostiam a podvodom a zároveň zaručiť demokratické fungovanie krajiny, najmä tie odporúčania, ktoré sa týkajú prístupu konkurenčných kandidátov k médiám, posilnenia transparentnosti a zodpovednosti pri financovaní kampane, ako aj opatrení na riešenie nátlaku na voličov a zneužívania administratívnych zdrojov;

16.  vyzýva Srbsko, aby vykonalo odporúčanie OBSE/ODIHR týkajúce sa uskutočnenia komplexného auditu jednotného registra voličov s cieľom riešiť obavy týkajúce sa presnosti vrátane obvinení z migrácie voličov a zo zaraďovania zosnulých osôb do zoznamu; vyjadruje znepokojenie nad obvineniami, že v jednotnom registri voličov sa už zaznamenal výrazný nárast počtu voličov v mestách, kde sa budú konať komunálne voľby v priebehu roka 2024;

17.  naliehavo vyzýva štátnu komisiu pre voľby, aby podnikla potrebné kroky, ktorými rozptýli obavy týkajúce sa transparentnosti a efektívnosti jej fungovania, a to vrátane včasného zverejňovania výsledkov monitorovania realizovaného počas kampane;

18.  odsudzuje absenciu plurality médií počas volebnej kampane, ako aj dezinformácie a rozšírené neetické a neobjektívne mediálne spravodajstvo v prospech úradujúcich politikov; so znepokojením konštatuje, že veľký počet médií je pod vplyvom alebo kontrolou vlády, čo viedlo k nerovnakým podmienkam pre opozičných kandidátov počas kampane; odsudzuje útoky médií blízkych vláde na kritických novinárov; vyjadruje poľutovanie nad prevažujúcim verejným pôsobením srbského prezidenta pred kampaňou a počas nej, keďže sa tým odstránili hranice medzi inštitúciou prezidenta, štátom a vládnucou politickou stranou;

19.  je znepokojený tým, že napriek novým zákonom o elektronických médiách a o verejných informáciách a médiách sa podmienky a pluralita v médiách zhoršili; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Regulačný úrad pre elektronické médiá (REM) zanedbal svoje povinnosti podľa zákona, t. j. kontrolovať kampaň v médiách, podávať správy o svojich zisteniach a sankcionovať médiá, ktoré porušili zákon, šírili nenávistné prejavy alebo nedodržali novinárske normy; s obavami berie na vedomie, že tento úrad zverejnil len výsledky monitorovania verejnoprávneho vysielateľa a súkromných káblových kanálov, ale neurobil tak v prípade súkromných celoštátnych kanálov blízkych vládnucej strane;

20.  vyjadruje znepokojenie nad prípadmi zneužívajúcich útokov a urážok spojených s obťažovaním novinárov, aktivistov za ľudské práva a organizácií občianskej spoločnosti, za ktorými stáli niekedy vládni úradníci, najmä pred voľbami; naliehavo vyzýva srbské orgány, aby bojovali proti zahraničnému zasahovaniu a dezinformačným kampaniam, výrazne zlepšili ochranu nezávislej žurnalistiky a zaručili transparentné mediálne prostredie; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia vyvinúť viac úsilia o zabezpečenie ochrany práv a slobôd srbských novinárov a médií; poukazuje na to, že prístup k predvstupovému financovaniu by sa mal využiť ako prostriedok na zastavenie ďalšieho zhoršovania situácie v oblasti slobody médií;

21.  vyzýva na reformu účinnosti mechanizmov dohľadu nad kampaňou vrátane Agentúry na predchádzanie korupcii a ad hoc výboru pre dohľad nad kampaňou, aby sa zaručilo včasné a transparentné vybavovanie sťažností týkajúcich sa zneužívania verejných zdrojov;

22.  zdôrazňuje, že Srbsko ako kandidátska krajina na členstvo v EÚ dostatočne neuplatňuje základné demokratické normy EÚ a medzinárodné demokratické normy; vyzýva srbské orgány, aby zabezpečili dostatočné demokratické záruky v súvislosti s konaním nasledujúcich riadnych komunálnych volieb v roku 2024, ako aj budúcich volieb;

23.  poznamenáva, že za uplynulých 12 rokov boli všetky srbské parlamenty okrem jedného predčasne rozpustené a že ďalšie zbytočné predčasné voľby oslabia politickú stabilitu; zdôrazňuje, že neustále predčasné voľby, permanentný režim vedenia kampane a dlhé odklady pri zostavovaní vlád neprispievajú k účinnej demokratickej správe krajiny, ale naopak oslabujú parlament a vedú k nedostatku parlamentného legislatívneho dohľadu a legitimity;

24.  zdôrazňuje význam slobody prejavu a uznáva, že každý má právo vyjadriť svoj názor a zúčastniť sa na pokojných protestoch; v tejto súvislosti odsudzuje neprimerané použitie policajného násilia proti pokojným demonštrantom protestujúcim proti volebným podvodom; je znepokojený obvineniami, že do protestov prenikli agenti provokatéri, aby vyvolali zásah polície; vyjadruje znepokojenie nad hodnotením, že s niektorými účastníkmi protestu konaného 24. decembra 2023 policajné sily a súdnictvo zaobchádzali neprimerane tvrdo, čo je v ostrom protiklade s postupom srbskej polície pri predchádzajúcich protestoch v krajine; naliehavo vyzýva diplomatické misie EÚ a členských štátov, aby naďalej monitorovali prebiehajúce súdne prípady súvisiace s protestmi;

25.  dôrazne odsudzuje nepodložené tvrdenia srbských orgánov, že členské štáty EÚ sa podieľajú na organizácii povolebných protestov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že protesty sa zneužili ako zámienka na to, aby sa v médiách blízkych vládnucej strane šírila rétorika namierená proti EÚ;

26.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočne hlasnou kritikou zo strany Komisie, najmä zo strany komisára pre rozšírenie, pokiaľ ide o početné obvinenia z volebných podvodov v srbských voľbách, a vyzýva Komisiu, aby sa bezodkladne začala zaoberať nedostatkami, ktoré viedli k týmto obvineniam;

27.  opakuje svoju pozíciu, že prístupové rokovania so Srbskom by mali napredovať len vtedy, ak krajina dosiahne výrazný pokrok v reformách súvisiacich s EÚ vrátane úplného vykonávania odporúčaní OBSE/ODIHR a Benátskej komisie; vyzýva Komisiu a Radu, aby uplatňovali prísnu podmienenosť; vyzýva Komisiu, aby sa dôkladne zaoberala správami Európskeho dvora audítorov a okamžite začala audit finančných prostriedkov poskytnutých srbskej vláde v rámci nástroja predvstupovej pomoci III (IPA III) a iných finančných nástrojov; zdôrazňuje, že ak srbské orgány nie sú ochotné vykonať kľúčové volebné odporúčania alebo zo zistení tohto vyšetrovania vyplynie, že srbské orgány boli priamo zapojené do volebných podvodov, je žiadúce pozastaviť vyplácanie finančných prostriedkov EÚ pre závažné porušenie zásad právneho štátu v súvislosti so srbskými voľbami;

28.  je rozhodnutý pozorne sledovať povolebný vývoj v Srbsku a zaväzuje sa podporovať reformy, ktoré posilnia demokraciu a pomôžu Srbsku pokročiť na ceste k pristúpeniu k EÚ; zdôrazňuje, že sa všetkými svojimi činnosťami, najmä dialógom medzi politickými stranami a parlamentným dialógom, snaží o podporu politického pluralizmu a zabezpečenie inkluzívneho volebného prostredia v Srbsku; upozorňuje na to, že je dôležité pokračovať v dialógu medzi stranami aj v parlamentnom dialógu; vyzýva EÚ, aby prispela k uľahčeniu vnútorného a zmysluplného dialógu medzi vládou a opozíciou v Srbsku s cieľom prekonať súčasnú atmosféru hlbokej politickej polarizácie; v tejto súvislosti považuje Európsky parlament za najvhodnejšiu inštitúciu, ktorá môže pôsobiť ako konštruktívny sprostredkovateľ;

29.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a Národnému zhromaždeniu Srbska, Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Parlamentnému zhromaždeniu OBSE a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C, C/2023/1065, 15.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1065/oj.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o vykonávaní stratégie EÚ pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (2023/2082(INI))

P9_TA(2024)0076 A9-0030/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. júna 2018 vo veci C-673/16,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý Európska únia ratifikovala 28. júna 2023,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor OSN o odstránení rasovej diskriminácie a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na jogjakartské princípy a na uplatňovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv v súvislosti so sexuálnou orientáciou, rodovou totožnosťou, rodovým vyjadrením a pohlavnými znakmi,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2021 o právach LGBTIQ osôb v EÚ(1),

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku pri vykonávaní stratégie pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásady právneho štátu zo strany Poľskej republiky(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2021 o porušeniach práva EÚ a práv LGBTIQ občanov v Maďarsku v dôsledku právnych zmien prijatých maďarským parlamentom(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2022 o rastúcom počte trestných činov z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám v celej Európe s ohľadom na nedávnu homofóbnu vraždu na Slovensku(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2023 o všeobecnej dekriminalizácii homosexuality vzhľadom na nedávny vývoj v Ugande(6),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní rozhodnutí a prijímaní verejných listín vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve (COM(2022)0695), ktorý predložila Komisia 7. decembra 2022,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre parlamentné výskumné služby z decembra 2023 s názvom Stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 – prehľad vykonávania(7),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ k stratégiám a akčným plánom na posilnenie rovnosti LGBTIQ osôb, ktoré vypracovala Komisia v roku 2022,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2024/442 z 24. januára 2024 o žiadosti o registráciu európskej iniciatívy občanov s názvom Zákaz konverzných praktík v Európskej únii podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788(8),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0030/2024),

A.  keďže práva LGBTIQ+ osôb sú základnými právami a brzdy a protiváhy, pokiaľ ide o právny štát a demokraciu, majú zásadný význam pre ochranu práv LGBTIQ osôb; keďže bezpečnosť a dôstojnosť LGBTIQ+ osôb je bezpečnosťou a dôstojnosťou nás všetkých;

B.  keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a v charte a malo by sa plne rešpektovať;

C.  keďže rovnosť a ochrana menšín patria medzi hodnoty EÚ zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

D.  keďže v článku 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov;

E.  keďže všetky členské štáty prijali v rámci medzinárodného práva a zmlúv EÚ záväzok a povinnosť rešpektovať, zaručovať, chrániť a napĺňať základné práva;

F.  keďže v niektorých členských štátoch sa dosiahol pokrok v ochrane a podpore práv LGBTIQ+ osôb;

G.  keďže diskriminácia na základe skutočnej alebo vnímanej sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového prejavu a pohlavných znakov (ďalej len „SOGIESC“) pretrváva v celej EÚ;

H.  keďže vývoj v niektorých členských štátoch ukázal, že pokrok v oblasti práv LGBTIQ+ osôb nemožno považovať za samozrejmosť;

I.  keďže v roku 2022 Komisia spolu s Európskym parlamentom a 15 členskými štátmi podala na Súdny dvor žalobu na Maďarsko v súvislosti s porušovaním práv LGBTIQ osôb;

J.  keďže Lotyšsko by sa malo pripojiť k podskupine pre rovnosť LGBTIQ osôb, ktorá bola zriadená v rámci skupiny na vysokej úrovni pre nediskrimináciu, rovnosť a rozmanitosť – ako posledný členský štát po Cypre, ktorý o to nedávno prejavil záujem – s cieľom zlepšiť vykonávanie stratégie rovnosti LGBTIQ osôb vo všetkých členských štátoch;

K.  keďže Európsky parlament čo najdôraznejšie odsúdil diskriminačné zákony, politiky a praktiky voči LGBTIQ+ osobám, ako je napríklad tzv. zákon proti homosexualite v Ugande;

L.  keďže 30. novembra 2023 najvyšší súd v Rusku zakázal medzinárodné hnutie LGBT, ktoré vyhlásil za extrémistickú organizáciu; keďže toto rozhodnutie je vážnym útokom na LGBTIQ+ osoby a obhajcov ľudských práv v Rusku a bude mať vážny vplyv na ich situáciu; keďže LGBTIQ+ osoby v Číne zažívajú zvýšené obťažovanie a cenzúru, a to aj online;

M.  keďže Medzinárodná asociácia lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb (ILGA) vo výročnom európskom preskúmaní za rok 2023 zdokumentovala najvyšší počet aktov násilia páchaných na LGBTIQ+ osobách za 12 rokov;

N.  keďže nárast rétoriky zameranej proti právam, a to aj zo strany volených politikov, prispel k tomu, že LGBTIQ+ osoby a obhajcovia práv LGBTIQ+ osôb sú vystavení nepriateľskému prostrediu;

O.  keďže budovanie bezpečných, slobodných a inkluzívnych spoločností pre LGBTIQ+ osoby znamená riešenie viacnásobných a prierezových prejavov diskriminácie, vylúčenia a násilia;

P.  keďže LGBTIQ+ osoby čelia na celom svete diskriminácii a násiliu;

Q.  keďže Európska únia sa zaviazala presadzovať a chrániť práva LGBTIQ+ osôb na celom svete;

R.  keďže všetky formy a prejavy nenávisti a neznášanlivosti vrátane nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti sú nezlučiteľné s hodnotami EÚ, ktorými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv, ako sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

S.  keďže postupy tzv. konverznej terapie môžu spočívať v rôznych metódach, ako sú elektrošoky, užívanie hormónov alebo exorcistické obrady, ktoré predstavujú praktiky mučenia; a odhaduje sa, že 2 % LGBTIQ+ osôb v EÚ boli skutočne podrobené takýmto postupom tzv. konverznej terapie a 5 % bola konverzná terapia ponúknutá, hoci skutočné čísla môžu byť oveľa vyššie;

T.  keďže európska iniciatíva občanov s názvom Zákaz konverzných praktík v Európskej únii bola Komisii predložená 27. novembra 2023; keďže vyzýva EÚ, aby prijala opatrenia s cieľom navrhnúť záväzný právny zákaz postupov konverzie zameraných na LGBTIQ+ občanov v Európskej únii; keďže Komisia túto európsku iniciatívu občanov v plnom rozsahu zaregistrovala 21. januára 2024;

Hlavné závery

1.  víta stratégiu Komisie pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, ktorú Komisia prijala 12. novembra 2020 (COM(2020)0698), a jej nedávnu správu o pokroku pri vykonávaní tejto stratégie; víta záväzok Komisie podporovať členské štáty pri vykonávaní stratégie a vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozdielnou otvorenosťou stratégie v jednotlivých členských štátoch; víta úsilie Komisie o dosiahnutie rovnosti LGBTIQ+ osôb vo všetkých oblastiach zahrnutých do stratégie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré kľúčové opatrenia, ktoré Komisia pôvodne plánovala, sa doteraz nevykonali;

2.  uznáva pokrok dosiahnutý pri vykonávaní stratégie pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, pričom zdôrazňuje, že skutočná rovnosť LGBTIQ+ osôb v EÚ je stále ďaleko od aktuálnej skutočnosti; vyjadruje znepokojenie nad diskrimináciou a násilím, ktorým čelia LGBTIQ+ osoby v EÚ, a tým, ako to ovplyvňuje ich neobmedzenú možnosť viesť slobodný a dôstojný život;

3.  ľutuje, že Rada už od roku 2008 blokuje horizontálnu antidiskriminačnú smernicu; domnieva sa, že akákoľvek aktualizácia tohto návrhu Komisiou musí vychádzať z pozície Európskeho parlamentu, zameriavať sa na prierezovú diskrimináciu a výslovne zakazovať diskrimináciu na základe akejkoľvek kombinácie dôvodov uvedených v charte; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada tieto požiadavky ignorovala, a naliehavo ju vyzýva, aby ich začlenila do svojho mandátu a aby prijala všetky primerané opatrenia na boj proti diskriminácii v EÚ;

4.  vyzýva na zahrnutie všetkých dôvodov diskriminácie súvisiacich so sexuálnou orientáciou, rodovou identitou, rodovým vyjadrením a pohlavnými znakmi do antidiskriminačných právnych predpisov EÚ na základe širokého výkladu dôvodov diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a pohlavia a zásady rovnosti žien a mužov stanovenej v zmluvách; poznamenáva, že sa tým zabezpečí právna istota a komplexnosť ochrany LGBTIQ+ osôb;

5.  zdôrazňuje, že LGBTIQ+ osoby sú neprimerane postihnuté bezdomovectvom, chudobou a sociálno-ekonomickým vylúčením; vyjadruje znepokojenie nad dôsledkami pandémie ochorenia COVID-19 a krízy životných nákladov a krízy bývania, na životy LGBTIQ+ osôb; opätovne pripomína, že bývanie je základným právom;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek právnym predpisom EÚ, ktoré zakazujú diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie v zamestnaní a povolaní, LGBTIQ+ osoby ešte stále čelia prekážkam v prístupe k zamestnaniu, najmä k dôstojným pracovným miestam; domnieva sa, že práva LGBTIQ+ osôb sú právami pracovníkov;

7.  zdôrazňuje, že diskriminácia na základe skutočnej alebo vnímanej sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavia má stále výrazný vplyv na fyzické, duševné a sexuálne zdravie a pohodu LGBTIQ+ osôb; vyjadruje poľutovanie nad tým, že LGBTIQ+ osoby stále čelia diskriminácii v prístupe k zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že prístup k zdravotnej starostlivosti by sa mal poskytovať ako všeobecná, včasná a prístupná verejná služba;

8.  zdôrazňuje potrebu inkluzívneho a bezpečného vzdelávania pre LGBTIQ+ osoby vo všetkých členských štátoch, najmä pre LGBTIQ+ mladých ľudí;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že LGBTIQ+ osoby sú v niektorých členských štátoch stále diskriminované, pokiaľ ide o prístup k sociálnej ochrane, sociálnemu zabezpečeniu, prístupu k dodávkam tovaru a iným odvetviam alebo službám;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že staršie LGBTIQ+ osoby sú obzvlášť postihnuté nedostatkom práv LGBTIQ+ osôb, čo ďalej prehlbuje pocit sociálnej izolácie a prekážky v prístupe k základným službám; zdôrazňuje, že staršia LGBTIQ+ populácia je často zanedbávaná pri tvorbe verejných politík a projektov vrátane tých, ktoré sú prispôsobené pre LGBTIQ+ osoby; zdôrazňuje, že staršia populácia LGBTIQ+ je neprimerane postihnutá chudobou a nedostatkom prístupu k dôstojnému bývaniu a primeranej sieti starostlivosti; zdôrazňuje, že európska zóna slobody LGBTIQ nemôže nikoho vynechať;

11.  zdôrazňuje, že služby starostlivosti o LGBTIQ+ osoby musia vždy zabezpečovať dôstojnosť, nezávislosť, samostatnosť a blahobyt osôb, ktorým sa poskytujú, ako aj ich účasť na spoločenskom živote, vrátane možnosti domácej starostlivosti a komunitných služieb;

12.  konštatuje, že LGBTIQ+ osoby vo vidieckych, v okrajových a najvzdialenejších regiónoch čelia osobitným výzvam a prekážkam v prístupe k základným službám;

13.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že LGBTIQ+ osoby potrebujú uplatniť svoje právo požiadať o azyl v Európskej únii; vyjadruje znepokojenie nad tým, že transrodové a intersexuálne osoby čelia pri podávaní žiadostí o azyl ešte ďalším prekážkam; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa situácia LGBTIQ+ osôb zohľadňovala pri navrhovaní azylovej a migračnej politiky Únie;

14.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom nenávistných prejavov, trestných činov z nenávisti a násilia voči LGBTIQ+ osobám, a to aj na online platformách, kde by to mohlo viesť k porušeniu práv na súkromie divákov obsahu LGBTIQ+; pripomína potrebu preventívnej a ochrannej verejnej politiky týkajúcej sa nenávistných prejavov motivovaných predsudkami, trestných činov z nenávisti a násilia voči LGBTIQ+ osobám; uznáva, že prípady nenávistných prejavov a trestných činov voči LGBTIQ+ osobám sú nedostatočne nahlasované, čo je spôsobené nedostatkom dôvery vo verejné orgány pri riešení takýchto trestných činov;

15.  odsudzuje skutočnosť, že nárast krajne pravicových politických síl podnietil nárast stigmatizácie, obťažovania, násilia a prenasledovania LGBTIQ+ osôb a organizácií občianskej spoločnosti a aktivistov LGBTIQ+; odsudzuje rastúce obviňovanie komunity LGBTIQ+ a škodlivé označovanie podpory práv LGBTIQ+ osôb za „ideológiu“;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ riešila situáciu LGBTIQ+ osôb v rámci formálnych rokovaní s kandidátskymi krajinami a podporovala všetky krajiny zapojené do procesu rozširovania pri odstraňovaní legislatívnych medzier a zabezpečovaní základných práv LGBTIQ+ osôb;

17.  trvá na tom, že EÚ musí zaujať spoločný prístup k právnemu uznávaniu manželstiev a partnerstiev osôb rovnakého pohlavia a dúhových rodičov vrátane transrodových rodičov a k právnemu uznávaniu rodu, aby sa zaistil najlepší záujem detí v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a ESĽP;

18.  poukazuje na výzvy, ktorým čelia transrodové, nebinárne a intersexuálne osoby v EÚ, najmä v súvislosti s ich sociálno-ekonomickým a sociálno-demografickým postavením; zdôrazňuje, že absencia právnych postupov uznania rodu alebo prekážky v prístupe k týmto postupom v členských štátoch porušujú práva transrodových, nebinárnych a intersexuálnych osôb v celej Únii a bránia ich túžbam;

19.  trvá na tom, že dúhové rodiny majú právo na voľný pohyb v EÚ a deti dúhových rodín by nemali byť diskriminované pri získavaní občianstva EÚ;

20.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že technológie na rozpoznávanie tváre a profilovanie by mohli spôsobiť väčšie riziká pre LGBTIQ+ osoby, najmä pre transrodové, nebinárne a intersexuálne osoby;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýba ucelený prehľad o financovaní rovnosti LGBTIQ+ osôb zo strany EÚ v rámci rôznych programov na podporu stratégie;

22.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby Komisia zabezpečila prístup k financovaniu pre organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv LGBTIQ+ osôb v Únii a v tretích krajinách; konštatuje, že primerané a flexibilné financovanie organizácií občianskej spoločnosti, ktoré obhajujú práva LGBTIQ+ osôb, je základnou podmienkou ochrany a podpory práv LGBTIQ+ osôb v Európskej únii a v tretích krajinách;

23.  víta iniciatívy EÚ zamerané na ochranu obhajcov ľudských práv LGBTIQ+ osôb a na uľahčenie ich práce pri obrane základných práv; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ pokračovala v boji proti stigmatizácii a obťažovaniu obhajcov ľudských práv LGBTIQ+ osôb. víta podporu, ktorú Komisia poskytuje aktivistom LGBTIQ+ na Ukrajine, najmä prostredníctvom „priameho zadania“ od začiatku ruskej invázie a útočnej vojny proti Ukrajine;

24.  pripomína, že európska humanitárna pomoc by mala zohľadňovať rodové hľadisko, vek, ochranu a LGBTIQ+ osoby, ako aj prierezovosť ako zásadu, a mala by byť v súlade s humanitárnymi zásadami;

25.  zdôrazňuje, že EÚ nesmie pri ochrane základných práv na nikoho zabudnúť;

Odporúčania

26.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili skutočné uplatňovanie práv LGBTIQ+ osôb vo všetkých politikách EÚ; vyzýva, aby sa politiky vzťahovali na dôvody viacnásobnej a prierezovej diskriminácie, ktorá môže byť okrem iného založená na sociálno-ekonomickom statuse, veku, rase, náboženstve, skutočnej alebo domnelej sexuálnej orientácii, rodovej identite, rodovom vyjadrení a pohlavných znakoch alebo zdravotnom postihnutí; žiada, aby sa v politikách zohľadňovali osobitné podmienky vidieckych, okrajových a najvzdialenejších regiónov;

27.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zahrnuli SOGIESC do dôvodov, ktoré sa zohľadňujú v antidiskriminačných právnych predpisoch EÚ, v súlade s mandátom Európskeho parlamentu k návrhu smernice o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie(9);

28.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zapájali LGBTIQ+ osoby do tvorby politiky, a to aj do navrhovania a vykonávania sociálno-ekonomických a bytových politík a politík v oblasti vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby riešili krízu v oblasti životných nákladov a bývania, a to aj stanovením osobitných opatrení pre LGBTIQ+ osoby;

29.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a v povolaní;

30.  víta návrh Komisie na nariadenie o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní rozhodnutí a prijímaní verejných listín vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve s cieľom chrániť práva všetkých detí tým, že sa zabezpečí, aby sa ich rodičovské väzby, najmä vrátane rodičov rovnakého pohlavia, vytvorené v jednom členskom štáte, uznávali vo všetkých členských štátoch EÚ; žiada Komisiu, aby preskúmala potenciál iných právnych základov v zmluvách, najmä článkov 19 a 21 ZFEÚ, s cieľom zabezpečiť, aby manželstvá, partnerstvá, rodičovstvo a rodinné životy LGBTIQ+ osôb boli plne a bezpodmienečne uznané všetkými členskými štátmi bez diskriminácie a prekážok voľného pohybu;

31.  víta rozhodnutie Komisie z 15. júla 2021 začať právne kroky proti členským štátom za porušovanie základných práv LGBTIQ+ osôb; vyzýva Komisiu, aby naďalej pozorne monitorovala vykonávanie práva EÚ v členských štátoch a začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ak boli porušené základné práva LGBTIQ+ osôb, a to podľa článku 2 Zmluvy o EÚ, Charty základných práv, prípadne sekundárnych právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby systematicky využívala zrýchlené konania a žiadosti o predbežné opatrenia na Súdneho dvora;

32.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú dodržiavať rozsudky Súdneho dvora EÚ a ESĽP, a to riešením prípadov nedodržiavania predpisov prostredníctvom opatrení podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ a nariadenia o podmienenosti právnym štátom, najmä tie, ktoré sa týkajú LGBTIQ+ osôb a dúhových rodín prekračujúcich hranice v rámci EÚ;

33.  vyzýva všetky členské štáty, aby dodržiavali usmernenia k stratégiám a akčným plánom na posilnenie rovnosti LGBTIQ osôb(10), ktoré pripravila podskupina pre rovnosť LGBTIQ osôb;

34.  vyzýva členské štáty, aby rozšírili pokrytie služieb zdravotnej starostlivosti a umožnili LGBTIQ+ osobám vyhľadať osobitnú starostlivosť týkajúcu sa aj sexuálneho a reprodukčného zdravia a technológií; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti diskriminácii LGBTIQ+ osôb v sektore zdravotníctva;

35.  vyzýva členské štáty, aby poskytli viac financovania na poskytovanie služieb pre obete rodovo motivovaného násilia a aby podporovali LGBTIQ+ obete, najmä LGBTIQ+ ženy a zohľadnili pritom ich osobitné potreby a skúsenosti;

36.  pripomína, že je potrebné zabezpečiť, aby sa technológie rozpoznávania tváre a profilovania riadili zásadami transparentnosti, vysvetliteľnosti, spravodlivosti a zodpovednosti s cieľom riešiť predsudky a riziká, ktoré vytvárajú LGBTIQ+ osoby;

37.  vyzýva EÚ, aby poskytla prístup k azylu LGBTIQ+ osobám vrátane osôb z tretích krajín klasifikovaných ako bezpečné krajiny;

38.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila podporu rovnosti LGBTIQ+ osôb v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, ako bolo oznámené v stratégii pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, a aby túto podporu zahrnula do pracovného programu na roky 2023 – 2025;

39.  vyzýva Agentúru Európskej únie pre azyl (EUAA), aby urýchlene dokončila svoje praktické usmernenie týkajúce sa žiadateľov so SOGIESC a aby sa členské štáty týmto usmernením riadili;

40.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala vplyvy a financovala organizácie občianskej spoločnosti a akademické projekty, ktoré skúmajú antigenderové hnutia, s cieľom účinne na ne reagovať;

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní politík a programov na podporu LGBTIQ+ osôb v Európe a na celom svete vychádzali z empirických a zo systematických poznatkov organizácií občianskej spoločnosti a akademických výskumných pracovníkov;

42.  vyzýva Úniu a členské štáty, aby uznali skutočnú alebo vnímanú sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rodové vyjadrenie a pohlavné znaky ako motívy predsudkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili nenávistné prejavy, trestné činy z nenávisti a násilie motivované SOGIESC, a to aj online; víta iniciatívu Komisie rozšíriť zoznam trestných činov EÚ v článku 83 ods. 1 ZFEÚ o nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti, čím by sa umožnilo stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií uplatniteľných vo všetkých členských štátoch EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby trestné právo EÚ dôsledne reagovalo na nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že od uverejnenia oznámenia Komisie uplynuli takmer dva roky a že Rada v tomto smere nedosiahla žiadny pokrok, hoci bola schopná rýchlo rozšíriť zoznam trestných činov EÚ na iné účely; vyjadruje poľutovanie nad touto nečinnosťou, pretože k nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti dochádza čoraz viac; opakuje svoju výzvu Rade, aby sa dôsledne usilovala o dosiahnutie konsenzu, aby Komisia mohla začať druhú fázu postupu;

43.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v pracovnom programe na zvýšenie informovanosti a podporu nahlasovania trestných činov z nenávisti motivovaných SOGIESC; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že policajti a súdni úradníci absolvujú odbornú prípravu o otázkach týkajúcich sa LGBTIQ+ osôb, aby mohli lepšie podporovať LGBTIQ+ osoby a primerane vyšetrovať a stíhať prípady trestných činov z nenávisti;

44.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala právny rámec EÚ a možné spôsoby, ktoré by sa mohli použiť na boj proti postupom konverznej terapie a na ich zákaz na úrovni EÚ, a aby na členské štáty naliehala, aby zakázali tzv. konverzné terapie na základe SOGIESC;

45.  ako prvý krok víta skutočnosť, že Komisia formálne zaregistrovala európsku iniciatívu občanov s názvom Zákaz postupov konverzie v Európskej únii, keďže sa tým uznávajú právne dôvody na európskej úrovni na to, aby mohla v tejto veci konať; vyjadruje podporu tejto EIO; vyzýva Komisiu, aby konala a navrhla právne texty na základe zmlúv a nariadenia o EIO(11);

46.  vyzýva na zákaz mrzačenia pohlavných orgánov, najmä mrzačenia pohlavných orgánov intersexuálnych osôb a mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

47.  vyzýva členské štáty, aby si naďalej vymieňali najlepšie postupy v oblasti ochrany základných práv intersexuálnych detí;

48.  vyzýva na zákaz nútených potratov a nútených sterilizácií; zdôrazňuje význam práva LGBTIQ+ osôb na sebaurčenie, ich autonómie a fyzického a duševného zdravia; zdôrazňuje, že pozícia Európskeho parlamentu k návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu zahŕňa pridanie mrzačenia ženských pohlavných orgánov, mrzačenia pohlavných orgánov intersexuálnych osôb a nútenej sterilizácie medzi tzv. trestné činy EÚ;

49.  vyzýva členské štáty, aby uznali manželstvo a rodičovstvo párov rovnakého pohlavia na účely výkonu práv vyplývajúcich z práva EÚ, ako to požaduje Súdny dvor;

50.  vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie zaviedli prístupné právne predpisy a postupy pre právne uznávanie rodu;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali bezpečné a inkluzívne prostredie vo vzdelávaní, v kultúre, športe a iných odvetviach;

52.  vyzýva členské štáty, aby prijali ďalšie kroky na zaručenie rovných práv pre LGBTIQ+ osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom výslovnej ochrany pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, ktoré sú potrebné vo všetkých oblastiach života vrátane zamestnania, bývania, vzdelávania, verejného ubytovania a úverov;

53.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčania Rady týkajúce sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole, a najmä aby do nich zahrnuli opatrenia proti diskriminácii LGBTIQ+ osôb, najmä LGBTIQ+ mladých ľudí, s cieľom zabezpečiť bezpečné a inkluzívne vzdelávanie;

54.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na riešenie šikanovania a obťažovania LGBTIQ+ detí a mladých ľudí v školách a zvýšili informovanosť o týchto prípadoch; zdôrazňuje, že takéto situácie prispievajú k sociálnemu vylúčeniu;

55.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila financovanie programu Erasmus+ v rámci témy „Podpora rovnosti LGBT+ osôb“ prostredníctvom aktívneho komunikačného úsilia v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi;

56.  vyzýva EÚ, aby bola príkladom a prevzala vedúcu úlohu pri presadzovaní práv LGBTIQ+ osôb na celom svete v súlade s jej usmerneniami o ľudských právach týkajúcich sa nediskriminácie vo vonkajšej činnosti;

57.  vyzýva Komisiu, aby v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zriadila osobitného zástupcu pre rovnosť LGBTIQ+ osôb s cieľom zabezpečiť horizontálne vykonávanie stratégie pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 v zahraničí;

58.  vyjadruje znepokojenie nad stavom práv LGBTIQ osôb na celom svete; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby využívali rozvojovú politiku ako nástroj na presadzovanie reforiem v rozvojových krajinách, riešili nedostatky v uznávaní a ochrane týchto práv a zabezpečili práva LGBTIQ+ osôb;

59.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že LGBTIQ+ osoby dostanú podporu v rámci rozpočtových a finančných nástrojov, ako aj v rámci širších programov rozvojovej pomoci;

60.  vyzýva Komisiu, aby podporovala kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny pri vykonávaní právnych predpisov EÚ, a to aj v oblasti práv LGBTIQ+ osôb, a aby monitorovala ich pokrok;

61.  vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala možnosti refinancovania a poskytovania flexibilného financovania, ktoré by umožnilo prístup k takémuto financovaniu malým, základným ochrancom ľudských práva a iným aktérom občianskej spoločnosti pôsobiacim v oblasti podpory práv LGBTIQ+ osôb v Únii a v tretích krajinách v súlade s právom EÚ;

62.  vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala svoju komunikáciu o možnostiach financovania na podporu rovnosti LGBTIQ+ osôb, najmä v členských štátoch, v ktorých sa rovnosť stretla s prekážkami;

63.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú spravovať finančné prostriedky EÚ v súlade s chartou vrátane práva na nediskrimináciu, ako to vyžaduje horizontálna „základná podmienka“ podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach(12) (NSU); zdôrazňuje, že Komisia nemôže uhradiť žiadne výdavky, kým nie sú splnené príslušné základné podmienky;

64.  vyzýva EÚ, aby pokračovala v boji proti stigmatizácii a obťažovaniu obhajcov ľudských práv LGBTIQ+ osôb a chránila obhajcov ľudských práv z tretích krajín; vyzýva EÚ, aby rozšírila tieto mechanizmy na obhajcov ľudských práv v EÚ a umožnila tak ochranu obhajcov ľudských práv LGBTIQ+ osôb v členských štátoch;

65.  naliehavo vyzýva EÚ, aby rozšírila takúto ochranu na obhajcov ľudských práv v členských štátoch EÚ;

66.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila zber údajov o diskriminácii na základe SOGIESC a aby tieto údaje využívala pri tvorbe inkluzívnych verejných politík zodpovedajúcich potrebám LGBTIQ+ osôb a podporovala využívanie týchto údajov členskými štátmi;

67.  vyzýva všetky členské štáty, aby samy zhodnotili svoj pokrok pri vykonávaní stratégie pre rovnosť LGBTIQ+ osôb a podelili sa o svoje výsledky s Komisiou a Európskym parlamentom;

68.  vyzýva všetky členské štáty, aby prijali národné akčné plány a stratégie pre rovnosť LGBTIQ+ osôb do roku 2025;

69.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala novú stratégiu pre rovnosť LGBTIQ+ osôb na roky 2025 – 2030 založenú na pevných záväzkoch, ktorá bude odrážať chartu, výzvy a očakávania Európskeho parlamentu, organizácií občianskej spoločnosti a LGBTIQ+ osôb v Európe a na celom svete; žiada Komisiu, aby oznámila časový limit pre nasledujúcu stratégiu pre rovnosť LGBTIQ+ osôb pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024;

70.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že ďalšia stratégia pre rovnosť LGBTIQ+ osôb sa bude riadiť silnejším nástrojom, ktorý bude dopĺňať plán vykonávania zameraný na ciele, silná štruktúra začleňovania práv LGBTIQ+ osôb, ktorý zabezpečí, že práva LGBTIQ+ osôb budú začlenené do všetkých politík EÚ vrátane všetkých dôvodov diskriminácie súvisiacich so sexuálnou orientáciou, rodovou identitou, rodovým vyjadrením a pohlavnými znakmi, a prideľovanie zdrojov; že jeho súčasťou bude harmonogram a míľniky, ktorými sa zabezpečí monitorovanie, hodnotenie, zodpovednosť a získavanie poznatkov vrátane konzultácií s organizáciami LGBTIQ+; ďalej vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť skupinám v zraniteľných situáciách, ako sú situácie LGBTIQ+ detí a mladých ľudí;

71.  vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcom funkčnom období zabezpečila portfólio komisára pre rovnosť a rozmanitosť;

72.  vyzýva na zavedenie funkcie koordinátora pre práva LGBTIQ+ osôb v Komisii;

o
o   o

73.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín a parlamentom na nižšej ako národnej úrovni a miestnym orgánom členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 2. (2) Ú. v. EÚ C 474, 24.11.2021, s. 140. (3) Prijaté texty, P9_TA(2020)0225. (4) Prijaté texty, P9_TA(2021)0362. (5) Prijaté texty, P9_TA(2022)0372. (6) Prijaté texty, P9_TA(2023)0120. (7) Štúdia – Stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 – prehľad vykonávania, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, 2023. (8) Ú. v. EÚ L, 2024/442, 05.02.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_impl/2024/442/oj. (9) Návrh Komisie zo 7. decembra 2022 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v oblasti rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi a rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v otázkach zamestnania a povolania a o vypustení článku 20 smernice 2006/54/ES a článku 11 smernice 2010/41/EÚ (COM(2022)0688). (10) Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16). (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 55). (12) Nariadenie (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o dohodách o pridružení týkajúcich sa účasti tretích krajín na programoch Únie (2023/3018(RSP))

P9_TA(2024)0077 B9-0096/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej článok 218,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013(1) (nariadenie Horizont Európa), a na vyhlásenie o dohodách o pridružení uvedené v pozícii Európskeho parlamentu v prvom čítaní zo 17. apríla 2019 k uvedenému nariadeniu(2),

–  so zreteľom na návrh Partnerskej dohody o vzťahoch a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Novým Zélandom na strane druhej(3),

–  so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou na jednej strane a Novým Zélandom na strane druhej o účasti Nového Zélandu na programoch Únie(4),

–  so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou na jednej strane a vládou Faerských ostrovov na strane druhej o účasti Faerských ostrovov na programoch Únie(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/1526 z 9. septembra 2022 o poverení začať rokovania s Kanadou o dohode o všeobecných zásadách účasti Kanady na programoch Únie a o pridružení Kanady k programu Horizont Európa – rámcovému programu pre výskum a inovácie (2021 – 2027)(6),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2023/1081 z 15. mája 2023 o poverení začať rokovania s Japonskom o dohode o všeobecných zásadách účasti Japonska na programoch Únie a o pridružení Japonska k programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie (2021 – 2027)(7),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2023/1093 z 15. mája 2023, o poverení začať rokovania s Kórejskou republikou o Dohode o všeobecných zásadách účasti Kórejskej republiky na programoch Únie a o pridružení Kórejskej republiky k programu Horizont Európa rámcový program pre výskum a inovácie (2021 – 2027)(8),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. novembra 2010(9),

–  so zreteľom na otázku Komisii o dohodách o pridružení týkajúcich sa účasti tretích krajín na programoch Únie (O-000004/2024 – B9-0009/2024),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

Všeobecné aspekty

1.  uznáva potenciál obohatiť výsledky programov Únie prostredníctvom aktívnej a vzájomne prospešnej spolupráce s tretími krajinami, ktoré majú spoločné demokratické hodnoty s EÚ;

2.  uznáva program Horizont Európa za najväčší program spolupráce v oblasti výskumu a inovácií na svete na obdobie rokov 2021 – 2027;

3.  podporuje pridruženie tretích krajín, ktoré majú dobré kapacity v oblasti vedy, technológií a inovácií, k programu Horizont Európa a uznáva, že takáto spolupráca prispieva k celkovej sile a účinnosti vonkajšej činnosti Únie; nabáda Komisiu, aby hľadala a uzatvárala ďalšie dohody o pridružení s tretími krajinami, pretože to zvyšuje konkurencieschopnosť EÚ na svetovej scéne; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa vo všetkých príslušných dohodách o pridružení podporovali ciele programu Horizont Európa v oblasti klímy;

4.  zdôrazňuje, že pridruženie tretích krajín k programom EÚ nie je len technickým aktom, ale skôr politickým rozhodnutím týkajúcim sa vzťahov pridružených krajín s EÚ a konkrétne v prípade programu Horizont Európa otázkou vedeckej a akademickej slobody;

5.  uznáva pravidlá stanovené v zmluvách, ktoré sa musia dodržiavať v súlade so zásadou právneho štátu, aby sa zachovala inštitucionálna rovnováha a úloha, ktorá sa priznáva Európskemu parlamentu; domnieva sa, že sa musí dodržiavať zásada lojálnej spolupráce, ktorou sa zaručuje, že všetky inštitúcie EÚ si navzájom pomáhajú pri plnení úloh vyplývajúcich zo zmlúv, a to aj s cieľom zabezpečiť, aby sa viac zohľadňoval názor Európskeho parlamentu ako priameho zástupcu občanov EÚ;

6.  spochybňuje prístup Komisie, pokiaľ ide o uzatváranie medzinárodných dohôd venovaných účasti tretích krajín na programoch Únie, ktorý bráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho výsadných práv v rámci postupov uzatvárania medzinárodných dohôd Únie;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby pri uzatváraní akýchkoľvek dohôd o pridružení, ktoré sa budú riadiť touto novou štruktúrou, v plnej miere zohľadnili úlohu Európskeho parlamentu v súlade so zmluvami;

8.   zdôrazňuje, že jeho schopnosť vyjadriť zmysluplný súhlas s medzinárodnými dohodami, ktoré sa konkrétne týkajú účasti konkrétnych krajín na programoch Únie, je obmedzená skutočnosťou, že takéto dohody nestanovujú štruktúru, ktorá by zaručovala parlamentnú kontrolu v rámci postupu udeľovania súhlasu s pridružením ku konkrétnemu programu Únie;

Dohody o spolupráci a pridružení medzi Novým Zélandom a Európskou úniou

9.   uznáva silné historické a kultúrne väzby medzi EÚ a Novým Zélandom, ako aj výborný stav ich bilaterálnych vzťahov, ktoré sú založené na spoločných demokratických hodnotách a mnohých spoločných záujmoch; oceňuje vynikajúcu spoluprácu v oblasti obchodu, zahraničnej politiky, výskumu a inovácií a na multilaterálnych fórach;

10.  zdôrazňuje dôležitú úlohu Nového Zélandu ako jedného z kľúčových partnerov EÚ s podobným zmýšľaním v dynamickom a strategicky a hospodársky významnom indicko-tichomorskom regióne; vyzýva na hlbšiu spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, najmä v oblasti zahraničných vecí; v tejto súvislosti zdôrazňuje prebiehajúcu bezpečnostnú spoluprácu medzi EÚ a Novým Zélandom, najmä pokiaľ ide o operácie a misie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ; pripomína, že Nový Zéland zaujal rovnaké stanovisko ako EÚ, keď odsúdil nezákonnú inváziu Ruska na Ukrajinu a podporil Ukrajinu poskytnutím pomoci a zavedením sankcií proti Rusku;

11.  okrem toho zdôrazňuje nedávno uzavretú dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Novým Zélandom, ktorej zámerom je ešte viac posilniť dvojstranné vzťahy a liberalizovať a uľahčiť obchod a investície, čím sa vytvoria významné vzájomné výhody a hospodárske príležitosti pre podniky a spotrebiteľov, a ktorá zahŕňa prísne a záväzné sociálne a environmentálne záväzky týkajúce sa Parížskej dohody; zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú môže európska diaspóra na Novom Zélande zohrávať pri ďalšom prehlbovaní vzťahov medzi Novým Zélandom a EÚ;

12.  uznáva, že EÚ a Nový Zéland majú dlhú históriu spolupráce v oblasti výskumu; zdôrazňuje, že Nový Zéland má výborné výsledky v účasti na programe Horizont 2020, v rámci ktorého bolo financovaných 77 projektov, a že novozélandskí výskumní pracovníci sa mohli zúčastniť na dvoch predchádzajúcich rámcových programoch pre výskum a inovácie, RP7 a iniciatíve Horizont 2020, čo poukazuje na potenciálne výhody pridruženia Nového Zélandu k programu Horizont Európa;

13.  víta návrh na posilnenie partnerstva EÚ s Novým Zélandom prostredníctvom pridruženia Nového Zélandu k programu Horizont Európa, v rámci ktorého sa ďalej posilní spolupráca v oblasti výskumu a inovácií a z Nového Zélandu spraví najdôležitejšieho regionálneho partnera EÚ v oblasti vedy a inovácií; konštatuje však, že chýbajú ustanovenia, ktorými by sa umožnila riadna parlamentná kontrola budúceho pridruženia Nového Zélandu k programom Únie;

14.  poukazuje na to, že v dohode o účasti Nového Zélandu na programoch Únie Komisia a Rada udeľujú spoločnému výboru zriadenému na základe tejto dohody právomoc prijímať protokoly o zapojení Nového Zélandu do akéhokoľvek programu Únie napriek tomu, že Európsky parlament proti tejto výsade namieta, čo de facto udeľuje spoločnému výboru vykonávaciu právomoc v podstatných aspektoch; konštatuje, že medzi základné rozhodnutia, ktoré sa delegujú na spoločný výbor, patrí rozsah pridruženia k jednotlivým programom, ako aj základné ustanovenia týkajúce sa automatického korekčného mechanizmu;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločný výbor je oprávnený prostredníctvom protokolov meniť akýkoľvek prevládajúci protokol o pridružení, ktorý môže zahŕňať aj ustanovenia týkajúce sa revízií, auditov a finančných nezrovnalostí; uznáva, že k týmto zmenám by došlo bez dodatočnej účasti Európskeho parlamentu; uznáva, že udelením súhlasu by Európsky parlament v skutočnosti udelil spoločnému výboru neobmedzený mandát; poukazuje na to, že Rada má za úlohu monitorovať činnosť Komisie v spoločnom výbore, ale v skutočnosti túto povinnosť často zanedbáva a nepodáva Európskemu parlamentu dostatočné správy, čo vedie k úplnému nedostatku dohľadu a kontroly nad týmito medzinárodnými dohodami;

16.  zdôrazňuje svoj postoj k dohodám o pridružení týkajúcich sa programu Horizont Európa, ktorý prijal vo vyhlásení sprevádzajúcom prijatie nariadenia Horizont Európa, a zdôrazňuje, že žiadny orgán zriadený prostredníctvom takýchto dohôd by nemal obchádzať potrebu získať zmysluplný súhlas Európskeho parlamentu; domnieva sa, že by sa na takýto orgán nemali delegovať podstatné aspekty zapojenia tretej krajiny do programu Horizont Európa;

17.  nesúhlasí s touto novou štruktúrou medzinárodných dohôd, v rámci ktorej sa neumožňuje Európskemu parlamentu vykonávať svoje právomoci v súlade s článkom 218 ods. 6 písm. a) ZFEÚ; domnieva sa, že sa tým bráni plneniu výsadných právomocí Európskeho parlamentu, zanedbáva požadovaná inštitucionálna rovnováha, a preto je potrebné ju zmeniť;

18.  v tejto súvislosti pripomína, že v článku 218 ods. 10 ZFEÚ sa stanovuje, že Európsky parlament by mal byť bezodkladne a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých fázach postupu rokovania a uzatvárania medzinárodných dohôd uvedených v tomto článku, a že ako rozhodol Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), toto pravidlo je vyjadrením demokratických zásad, na ktorých je EÚ založená; zdôrazňuje najmä skutočnosť, že Súdny dvor už skôr uviedol, že zapojenie Európskeho parlamentu do rozhodovacieho procesu je na úrovni EÚ odrazom základnej demokratickej zásady, podľa ktorej sa má ľud podieľať na výkone moci prostredníctvom zastupiteľského zhromaždenia(10);

19.  v tejto súvislosti pripomína, že predmetné dohody nemajú obdobu, pretože sa nimi umožňuje účasť nového typu tretích krajín a po prvýkrát sa tak deje prostredníctvom všeobecnej dohody, ktorá sa vzťahuje na všetky programy Únie; zdôrazňuje, že v minulosti sa takáto účasť zabezpečovala prostredníctvom individuálnej dohody pre každý program Únie a obmedzovala sa na konkrétny viacročný finančný rámec; zdôrazňuje, že vzhľadom na novú povahu týchto dohôd Európsky parlament nemá k dispozícii náležité údaje alebo informácie, ktoré by sa mohli použiť na zmysluplné posúdenie ich potenciálneho vplyvu na súčasnú generáciu programov Únie alebo na budúce generácie programov Únie;

20.  domnieva sa, že v tejto súvislosti by mal byť Európsky parlament schopný zmysluplne zabezpečiť účasť občanov na rozhodovacom procese vzhľadom na štruktúru týchto medzinárodných dohôd, v ktorých sa rozhodnutie o pridružení, vrátane rozsahu tohto pridruženia, k danému programu tretej krajiny prijíma až v budúcnosti, často dlho po tom, ako Európsky parlament súhlasil s uzavretím pôvodnej dohody s touto treťou krajinou;

21.  pripomína, že jeho postoj k prístupu Komisie by sa nemal chápať ako námietka voči Novému Zélandu alebo dobre zavedenej a silnej spolupráci, ktorá vždy existovala medzi touto krajinou a EÚ;

Účasť iných podobne zmýšľajúcich krajín na programoch Únie

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh dohody o účasti Faerských ostrovov a navrhované pridruženia Kanady, Kórejskej republiky a Japonska majú rovnakú štruktúru ako návrh dohody s Novým Zélandom; žiada, aby Komisia nebránila výkonu práva Európskeho parlamentu na súhlas s akýmkoľvek pridružením k programu Únie a aby sa dohody o pridružení s novými partnermi uzatvárali len vtedy, keď Európsky parlament mohol uplatniť svoje právo na zmysluplný súhlas;

23.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedávno dohodnutá automatická zľava z príspevku Spojeného kráľovstva do programu Horizont Európa v prípade „nižšej ako očakávanej“ účasti Spojeného kráľovstva v programe viedla k nesúladu s ustanoveniami dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, s ktorou Európsky parlament vyslovil súhlas;

Ďalší postup

24.  pripomína, že by mal byť bezodkladne a v plnom rozsahu informovaný o všetkých fázach rokovaní a uzatvárania medzinárodných dohôd v súlade s rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou;

25.  vyzýva Komisiu, aby mu pravidelne predkladala podrobné správy o vykonávaní dohôd, ako napríklad aktualizované informácie o takých aspektoch, ako sú dosiahnuté míľniky, problémy, ktorým čelí, miera úspešnosti návrhov subjektov z tretích krajín, ročné príspevky tretích krajín, plnenie rozpočtu a výsledky auditu;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala rokovania o medziinštitucionálnej dohode, ktorá by stanovila všeobecné zásady demokratickej kontroly vykonávania dohôd o účasti tretích krajín na programoch Únie zo strany Európskeho parlamentu;

27.  vyjadruje nádej, že Komisia objasní situáciu a poskytne náležitú a uspokojivú odpoveď na otázku Európskeho parlamentu na ústne zodpovedanie, aby bolo možné udeliť súhlas; je ochotný plne spolupracovať s Komisiou a Radou na dosiahnutí tohto výsledku;

o
o   o

28.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1. (2) Pozícia Európskeho parlamentu v prvom čítaní zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia (Ú. v. EÚ C 158, 30.4.2021, s. 184). (3) Ú. v. EÚ L 321, 29.11.2016, s. 3. (4) Ú. v. EÚ L 182, 19.7.2023, s. 4. (5) Ú. v. EÚ L 154, 7.6.2022, s. 4. (6) Ú. v. EÚ L 237, 14.9.2022, s. 17. (7) Ú. v. EÚ L 144, 5.6.2023, s. 58. (8) Ú. v. EÚ L 146, 6.6.2023, s. 18. (9) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (10) Rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, Roquette Frères/Rada, vec C-138/79, ECLI:EU:C:1980:249, bod 33 a rozsudok z 24. júna 2014, Parlament/Rada, vec C-658/11, ECLI:EU:C:2014:2025, bod 81.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o multilaterálnych rokovaniach pred blížiacou sa 13. Konferenciou ministrov WTO v Abú Zabí v dňoch 26. – 29. februára 2024 (2023/2868(RSP))

P9_TA(2024)0078 B9-0090/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu z Marrákešu z 15. apríla 1994 o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie WTO z Dauhy zo 14. novembra 2001(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o WTO, najmä na uznesenia z 25. novembra 2021 o multilaterálnych rokovaniach pred blížiacou sa 12. Konferenciou ministrov WTO(2), z 29. novembra 2018 o Svetovej obchodnej organizácii: ďalší postup(3) a z 28. novembra 2019 o kríze odvolacieho orgánu WTO(4),

–  so zreteľom na výsledné dokumenty prijaté konsenzom na výročných zasadnutiach Parlamentnej konferencie o WTO 7. decembra 2018 v Ženeve(5) a 10. decembra 2017 v Buenos Aires(6),

–  so zreteľom na výsledky 12. Konferencie ministrov WTO, ktorá sa konala v júni 2022 v Ženeve (MC12), ktoré zahŕňajú výsledný dokument, súbor ministerských rozhodnutí a vyhlásení a Dohodu o rybolovných dotáciách,

–  so zreteľom na výsledky 11. Konferencie ministrov WTO, ktorá sa konala v decembri 2017 v Buenos Aires (MC11), ktoré zahŕňajú súbor ministerských rozhodnutí a spoločných vyhlásení o elektronickom obchode, uľahčení investícií, regulácii vnútroštátnych služieb a mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch (MMSP),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Buenos Aires o obchode a posilnení ekonomického postavenia žien, ktoré bolo schválené 12. decembra 2017, a na neformálnu pracovnú skupinu pre obchod a rodovú rovnosť zriadenú 23. septembra 2020,

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenia ministrov zastupujúcich členov WTO z 10. decembra 2021 o znečistení plastmi a environmentálne udržateľnom obchode s plastmi, zo 14. decembra 2021 o obchode a environmentálnej udržateľnosti a zo 14. decembra 2021 o dotáciách na fosílne palivá,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“), ktorá je v platnosti od novembra 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. februára 2021 s názvom Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika a na jeho prílohu s názvom Reformovanie WTO: smerom k udržateľnému a účinnému multilaterálnemu obchodnému systému (COM(2021)0066),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre medzinárodný obchod,

A.  keďže WTO bola vytvorená s cieľom ďalej liberalizovať obchod s tovarom a službami, posilniť multilateralizmus a podporiť spravodlivý, otvorený, inkluzívny, nediskriminačný multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách s cieľom zlepšiť blahobyt ľudí na celom svete; keďže celkovým cieľom obchodnej politiky EÚ je prispievať k harmonickému rozvoju svetového obchodu, k postupnému odstraňovaniu obmedzení v medzinárodnom obchode a v oblasti priamych zahraničných investícií, ako aj k znižovaniu colných a iných prekážok, ako aj k zabezpečeniu blahobytu ľudí; keďže obchod je životne dôležitý a kľúčový nástroj na podporu a doplnenie úsilia o presadzovanie udržateľného rastu a zlepšovanie životnej úrovne, pričom zabezpečuje plnú a kvalitnejšiu zamestnanosť a veľký a neprestajne rastúci objem reálneho príjmu v súlade s cieľom udržateľného rozvoja, pričom sa usiluje chrániť a zachovávať životné prostredie, ako aj zlepšovať prostriedky na tento účel spôsobom, ktorý je v súlade s ich príslušnými potrebami a záujmami na rôznych úrovniach hospodárskeho rozvoja;

B.  keďže silný, otvorený a inkluzívny multilaterálny obchodný systém by mal zohrávať ešte významnejšiu úlohu pri dosahovaní globálnych cieľov v oblasti zmeny klímy a dosiahnutia nulových čistých emisií, napríklad prostredníctvom výmeny tovaru, služieb a postupov nevyhnutných pre technológie čistej energie a obehové hospodárstvo;

C.  keďže multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách je v súčasnosti pod veľkým tlakom, podlieha geopolitickému napätiu spôsobenému niektorými členmi WTO a nimi prijatými jednostrannými opatreniami, ako aj neodôvodnenému spoliehaniu sa na bezpečnostnú výnimku zo Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) zo strany niektorých jej členov, čo už vedie k roztrieštenejšiemu a menej predvídateľnému kontextu obchodnej politiky; keďže 75 % obchodu sa stále uskutočňuje na základe sadzby podľa doložky najvyšších výhod, čo potvrdzuje, že WTO je základom svetového hospodárstva; keďže výsledok 12. Konferencie ministrov ukázal, že WTO môže stále uzatvárať multilaterálne dohody a reagovať na núdzové situácie;

D.  keďže Dohoda WTO o rybolovných dotáciách dohodnutá na 12. Konferencii ministrov je vôbec prvou multilaterálnou obchodnou dohodou, ktorej jadrom je environmentálna udržateľnosť, ktorou sa stanovuje záväzný súbor globálnych pravidiel, ktoré pomôžu obmedziť škodlivé dotácie v odhadovanej výške 22 miliárd USD ročne, ktoré vlády poskytujú odvetviu rybolovu, ako sa stanovuje v cieli udržateľného rozvoja č. 14.6; keďže táto dohoda zatiaľ neobsahuje pravidlá týkajúce sa rybolovných dotácií, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu, ktoré predstavujú viac než polovicu všetkých rybolovných dotácií, o ktorých stále prebiehajú rokovania;

E.  keďže na 12. Konferencii ministrov WTO bolo 17. júna 2022 prijaté rozhodnutie, ktorým sa v rámci Dohody WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) poskytuje flexibilita s cieľom umožniť výrobu a dodávky vakcín na COVID-19, pričom sa odložilo rozhodnutie o rozšírení rozsahu týchto možností flexibility na terapeutiká a diagnostiká na ochorenie COVID-19; keďže Rada WTO pre TRIPS vedie rokovania o predĺžení výnimky z dohody TRIPS;

F.  keďže potravinová bezpečnosť je naďalej výzvou, keďže v roku 2022 bolo 258 miliónov ľudí v krízovej alebo horšej miere akútnej potravinovej neistoty, pričom v roku 2021 ich bolo 193 miliónov; keďže v Dohode WTO o poľnohospodárstve v rámci Uruguajského kola sa výslovne uznáva dôležitosť zohľadnenia potravinovej bezpečnosti v prebiehajúcich rokovaniach; keďže obchod má potenciál zlepšiť dostupnosť potravín v regiónoch, kde je obmedzená, a môže tiež prispieť k zlepšeniu ekonomického prístupu k potravinám vytvorením pracovných príležitostí a zvýšením príjmov;

G.  keďže členovia WTO preukázali svoj záväzok riešiť nedostatok potravín a zabezpečiť núdzovú potravinovú pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny, a to v ministerskom vyhlásení o núdzovej reakcii na potravinovú neistotu, ako aj v ministerskom rozhodnutí o vyňatí humanitárnych nákupov potravín v rámci Svetového potravinového programu (WFP) zo zákazov alebo z obmedzení vývozu, ktoré boli schválené na 12. Konferencii ministrov;

H.  keďže udržateľný obchod môže pomôcť zmierniť zmenu klímy a bojovať proti nej;

I.  keďže od 11. decembra 2019 už Odvolací orgán WTO nie je funkčný, čo prinieslo zastavenie funkčnej, nezávislej a nestrannej fázy odvolania; keďže na 12. Konferencii ministrov sa členovia WTO zaviazali viesť diskusie s cieľom zabezpečiť, aby bol do roku 2024 prístupný pre všetkých členov WTO plne a riadne fungujúci systém urovnávania sporov;

J.  keďže Európsky parlament spolu s Medziparlamentnou úniou zohráva už viac ako 20 rokov kľúčovú úlohu pri vytváraní parlamentného rozmeru WTO prostredníctvom Parlamentnej konferencie o WTO;

K.  keďže 13. Konferencia ministrov WTO (MC13) sa uskutoční 26. až 29. februára 2024 v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch;

1.  opakuje svoje plné odhodlanie presadzovať trvalú hodnotu multilateralizmu a zdôrazňuje, že je nevyhnutný modernizovaný multilaterálny systém na riadenie obchodu; požaduje obchodnú agendu, ktorej základom bude spravodlivý obchod založený na pravidlách v prospech všetkých a ktorá prispeje k udržateľnému hospodárskemu rozvoju, nad rámec vymedzenia rastu DPH, a prosperite, čo povedie k posilneniu mieru a bezpečnosti; zdôrazňuje, že WTO by mala podporovať plnenie cieľov udržateľného rozvoja, zdravotných, sociálnych, environmentálnych a ľudských práv a zabezpečenia toho, aby multilaterálne dohodnuté a harmonizované pravidlá uplatňovali všetci;

2.  naliehavo vyzýva všetkých členov WTO, aby sa zaviazali k úspešnému výsledku 13. Konferencie ministrov; domnieva sa, že 13. Konferencia ministrov by mala byť východiskovým bodom na napredovanie a modernizáciu WTO, aby sa zabezpečilo, že môže zohrávať úlohu pri riešení výziev 21. storočia vrátane problémov, akými sú zmena klímy, potravinová bezpečnosť, strata biodiverzity, zdravie, udržateľnosť a odstránenie chudoby; naliehavo vyzýva všetkých členov WTO, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerať sa na konkrétne výsledky, ktoré preukážu, že WTO dokáže riešiť súčasné výzvy; víta usmernenia zo samitu vyšších úradníkov, ktorý sa konal 22. a 23. októbra 2023; žiada najmä členov WTO, aby uzavreli druhú fázu multilaterálnej Dohody o rybolovných dotáciách a prekonali zostávajúce prekážky, aby bolo možné konečne prijať balík inštitucionálnych reforiem vrátane rozhodnutia, ktoré by viedlo k plne funkčnému systému urovnávania sporov; opakuje, že je potrebné ďalej posilňovať úlohu sekretariátu WTO;

3.  domnieva sa, že teraz je naliehavo potrebné pristúpiť k zásadnej reforme WTO a že by sa to malo odraziť vo výsledku 13. Konferencie ministrov; víta všetku prácu, ktorá bola v tejto súvislosti vykonaná od poslednej Konferencie ministrov; vyzýva členov WTO, aby prijali komplexný balík, v ktorom sa preskúmajú funkcie WTO v oblasti monitorovania, vyjednávania, prejednávania a urovnávania sporov, v ktorom by sa náležitá pozornosť mala venovať aj parlamentnému rozmeru WTO s cieľom zvýšiť účinnosť, inkluzívnosť, transparentnosť, dôveryhodnosť a legitimitu WTO;

4.  vyzýva na silnejšiu a ešte konštruktívnejšiu angažovanosť všetkých členov WTO s cieľom čo najrýchlejšie obnoviť plne funkčný systém urovnávania sporov, ktorý okrem iného rieši nadmernú dĺžku postupov; oceňuje prácu sprostredkovateľa pri riadení procesu, ktorý by mal viesť ku konsolidovanému návrhu textu, ktorý sa má predložiť na 13. Konferencii ministrov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že doteraz nebol dosiahnutý žiadny významný pokrok; vyzýva členov, aby sa zapojili do konštruktívnych a transparentných diskusií, aby na 13. Konferencii ministrov dosiahli dohodu o systéme urovnávania sporov; pripomína, že záväzný, dvojstupňový a nezávislý proces by mal zostať hlavným cieľom;

5.  s cieľom preklenúť čas, kým nebude opäť fungovať plne funkčný orgán na urovnávanie sporov na úrovni WTO, vyzýva členov, aby zvážili pristúpenie k viacstrannej dočasnej dohode o rozhodcovskom konaní o odvolaní (MPIA) s cieľom preukázať svoj záväzok k spravodlivému a fungujúcemu systému urovnávania sporov;

6.  naliehavo vyzýva všetkých členov WTO, ktorí ešte neratifikovali Dohodu WTO o rybolovných dotáciách, aby ju urýchlene ratifikovali, aby tak dohoda nadobudla platnosť čo najskôr, čo si vyžaduje ratifikáciu dvoma tretinami členov; zdôrazňuje zásadný význam rýchleho dosiahnutia dohody aj o pravidlách týkajúcich sa rybolovných dotácií, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu, s cieľom zabrániť vyčerpaniu morských biologických zdrojov a umožniť ich udržateľné riadenie; pri rešpektovaní potrieb osobitného a rozdielneho zaobchádzania v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 14.6;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné začleniť rozvojový rozmer WTO, a to aj prostredníctvom reformného procesu WTO a prostredníctvom lepšieho prispôsobenia zásady osobitného a diferencovaného zaobchádzania plneniu potrieb rozvojových krajín; vyjadruje poľutovanie nad tým, že WTO ešte v plnej miere nesplnila svoj rozvojový program z Dauhy; víta už prijaté rozhodnutie o rozšírení podporných opatrení na pomoc najmenej rozvinutým krajinám na ceste k ukončeniu štatútu najmenej rozvinutých krajín s cieľom poskytnúť bezproblémové a udržateľné prechodné obdobie na zrušenie obchodných preferencií; opakuje výzvu na prehodnotenie a revíziu mechanizmu osobitného a diferencovaného zaobchádzania s náležitým zapojením všetkých členov WTO, aby lepšie odrážal ukazovatele ľudského rozvoja a zároveň chránil politický priestor na riešenie nekalého obchodu, a preto vyzýva členov WTO, aby tento systém zrevidovali; zdôrazňuje však, že sebapresadzovanie statusu rozvoja ako jediného kritéria by mohlo viesť k nekalému obchodu;

8.  zdôrazňuje potrebu oživiť diskusie o štátnej podpore priemyselných odvetví v rámci WTO vrátane aktualizácie Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniachs cieľom zvýšiť transparentnosť a prispôsobiť súbor pravidiel WTO o subvenciách, a tak reagovať na súčasné výzvy, ako napríklad zmenu klímy a riešenie nekalých praktík určitých členov WTO, a účinne riešiť negatívne účinky presahovania, ako je nadmerná kapacita a uhlíkovo náročné dodávateľské reťazce; zastáva názor, že 13. Konferencia ministrov by mala začať časovo obmedzený pracovný program, aby sa umožnilo rokovanie o štátnej intervencii na podporu priemyselných odvetví s cieľom poskytnúť odporúčania pre 14. Konferenciu ministrov;

9.  zdôrazňuje potrebu dosiahnuť pokrok v rokovaniach o poľnohospodárstve s cieľom dosiahnuť dôveryhodné výsledky v otázkach, ako je trvalé riešenie verejného skladového hospodárstva na účely potravinovej bezpečnosti, domáca podpora, prístup na trh, bavlna, vývozné obmedzenia a hospodárska súťaž v oblasti vývozu a posilnenie poľnohospodárskeho odvetvia s cieľom reagovať na súčasné výzvy vrátane živobytia na vidieku a environmentálnej udržateľnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre poľnohospodárov; vyzýva na lepšie zdieľanie informácií a transparentnosť poľnohospodárskych politík a aby sa na úrovni WTO podporila rozsiahlejšia výmena údajov o obchodovaní s komoditami a súkromných zásobách s Výborom pre svetovú potravinovú bezpečnosť; víta podpísanie memoranda o porozumení medzi WTO a FAO počas konferencie Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 28) v roku 2023, ktorým sa posilní spolupráca okrem iného v oblasti poľnohospodárskej reformy, potravinovej bezpečnosti a zmeny klímy; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zasadzovať za prísnejšie kritériá udržateľnosti v súlade s cieľmi zelenej dohody;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť výsledok v oblasti potravinovej bezpečnosti vrátane konkrétnych opatrení na zvýšenie odolnosti najmenej rozvinutých krajín a rozvojových krajín, ktoré sú čistými dovozcami potravín, pri ich reakcii na akútnu potravinovú nestabilitu;

11.  očakáva, že v rámci reformy WTO sa vytvorí jednoduchšia cesta pre začlenenie otvorených viacstranných dohôd do multilaterálnej štruktúry s cieľom zabezpečiť pokrok v oblastiach, ktoré nie sú dostatočne rozvinuté pre všetkých členov; opakovane preto zdôrazňuje svoju výzvu všetkým členom WTO, aby zvážili spôsob vytvorenia nového systému, s jasnými zásadami a minimálnym počtom členov, ktorí by sa mali podieľať na viacstrannej iniciatíve, a na tomto základe vytvorili jednoduchý mechanizmus, ktorý umožní začlenenie výsledných dohôd do štruktúry WTO;

12.  víta ukončenie rokovaní o dohode o uľahčení investovania pre rozvoj s cieľom vytvoriť spravodlivejšie, transparentnejšie, efektívnejšie a predvídateľnejšie prostredie na uľahčenie cezhraničných investícií a účasti rozvojových krajín na globálnych investičných tokoch; podporuje začlenenie tejto dohody do súboru pravidiel WTO podľa prílohy 4 o viacstranných obchodných dohodách, ako sa stanovuje v článku X.9 Dohody o založení WTO, a domnieva sa, že to môže slúžiť ako vzor pre budúce viacstranné dohody;

13.  zdôrazňuje význam multilaterálnych a viacstranných pravidiel digitálneho obchodu, keďže v súčasnosti predstavuje 25 % celkového obchodu; dôrazne podporuje úsilie o nájdenie spravodlivého a trvalého riešenia pre elektronické prenosy v súvislosti s moratóriom, najmä s ohľadom na negatívne účinky neobnovenia moratória, najmä na ženy a na malé a stredné podniky; víta a podporuje širokú členskú základňu, ambiciózny program rokovaní a pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol v rámci viacstranných rokovaní WTO o elektronickom obchode; zdôrazňuje význam voľného toku elektronických prenosov, ktoré majú zásadný význam pre digitálny obchod a znižujú obchodné náklady, zvyšujú blahobyt spotrebiteľov, ako aj konkurencieschopnosť vývozu a prinášajú významné výhody, najmä pre MSP a rozvojové krajiny; pripomína svoju pozíciu, že potenciálna dohoda musí zaručiť spravodlivý prístup na trh pre tovar a služby súvisiace s elektronickým obchodom v tretích krajinách, ako aj ochranu práv spotrebiteľov a pracovných práv a uľahčiť inováciu podnikov; zdôrazňuje, že potenciálna dohoda o elektronickom obchode musí byť v súlade s existujúcimi aj budúcimi právnymi predpismi EÚ a musí poskytovať dostatočný politický priestor na digitálnu reguláciu, najmä pokiaľ ide o otázky, ako sú toky údajov, lokalizácia údajov ochrana údajov, umelá inteligencia a zdrojový kód; vyzýva všetkých partnerov, aby sa v plnej miere zapojili do úsilia o ukončenie rokovaní do konania 13. Konferencie ministrov a toto úsilie podporovali; zdôrazňuje potrebu preklenúť digitálnu priepasť prostredníctvom výmeny najlepších postupov a posilnenia budovania kapacít;

14.  pripomína záväzok WTO voči mikropodnikom a MSP a pripomína, že mikropodniky a MSP tvoria podstatnú časť svetového hospodárstva a majú nevyužitý potenciál v globálnych hodnotových reťazcoch; naliehavo vyzýva členov, aby naďalej hľadali riešenia, ktoré by mikropodnikom a MSP pomohli zvýšiť svoju účasť na svetovom obchode, pričom sa zohľadnia ich osobitné potreby;

15.  domnieva sa, že výsledkom 13. Konferencie ministrov by mal byť akčný program pre obchodnú politiku podporujúci ciele udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížsku dohodu; dôrazne nabáda členov WTO, aby zvážili všetky možné opatrenia s cieľom prispieť k obmedzeniu emisií skleníkových plynov v súlade s UNFCCC a so závermi 28. zasadnutia konferencie zmluvných strán, zlepšiť s Parížskou dohodou a klimatickú neutralitu a posilniť spoluprácu v rámci WTO, pokiaľ ide o opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni; víta konštruktívne diskusie v rámci viacstranných iniciatív o reforme dotácií na fosílne palivá, dialógu o znečistení plastmi a štruktúrovaných diskusií o obchode a environmentálnej udržateľnosti (TESSD); vyzýva na obnovenie rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch (EGA); vyzýva WTO, aby uľahčila výmenu informácií a spoluprácu medzi členmi WTO v oblasti metodík stanovovania cien uhlíka; zdôrazňuje potrebu napredovať v diskusii o službách a tovaroch, a to aj o procesoch a výrobných metódach, ktoré pomáhajú riešiť výzvy v oblasti životného prostredia a klímy; pripomína, že akékoľvek jednostranné opatrenia prijaté členmi musia byť v súlade s pravidlami WTO a rozhodnutie uplatniť výnimky GATT sa musí starostlivo zvážiť; naliehavo vyzýva EÚ, aby zvýšila informovanosť o svojich právnych predpisoch v oblasti udržateľnosti, ako je smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), a nariadenie o odlesňovaní a vysvetlila ich motiváciu s cieľom zabezpečiť, aby boli uznané ako skutočný a nediskriminačný pokus prispieť k plneniu globálnych environmentálnych cieľov a zvýšiť udržateľnosť obchodu, a to aj poskytovaním praktickejších informácií o tom, ako sa nariadenia uplatňujú v praxi; víta vôbec prvý „obchodný deň“ na 28. zasadnutí konferencie zmluvných strán a historický úspech na konferencii zmluvných strán, ktorý sa dosiahol v oblasti odklonu od fosílnych palív; očakáva, že rozhodnutie konferencie zmluvných strán sa premietne do práce WTO;

16.  opätovne poukazuje na prepojenie medzi rodovou rovnosťou a inkluzívnym rozvojom a zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien je zásadné z hľadiska odstránenia chudoby a že súbežné odstránenie prekážok brániacich zapojeniu žien do obchodu a riešenie nepriaznivých vplyvov súčasných obchodných pravidiel na ženy v ich rozmanitých úlohách má rozhodujúci význam pre hospodársky rozvoj; nabáda všetkých členov WTO, aby podpísali vyhlásenie o obchode a posilnení ekonomického postavenia žien prijaté v roku 2017 v Buenos Aires, a naliehavo vyzýva jeho signatárov, aby plnili svoje záväzky; víta zriadenie neformálnej pracovnej skupiny WTO pre obchod a rodové otázky; blahoželá WTO k zorganizovaniu Svetového kongresu obchodu o rodovej rovnosti v decembri 2022, ktorá bola prvou medzinárodnou výskumnou konferenciou o obchode a rodovej rovnosti;

17.  uznáva, že členovia WTO súhlasili s diskusiou o rozsahu rozhodnutia TRIPS, ktoré sa vzťahuje na diagnostiku a terapeutiká COVID-19; vyzýva členov WTO, aby prijali rozhodnutie na 13. Konferencii ministrov, pričom treba mať na pamäti stimuly na inovácie; vyzýva členov WTO, aby preskúmali svoje vnútroštátne právne predpisy a politiky s cieľom zabezpečiť úplné začlenenie všetkých príslušných flexibilných opatrení v oblasti duševného vlastníctva, ktoré chránia prístup k liekom;

18.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že Európsky parlament bude naďalej úzko zapojený do príprav 13. Konferencie ministrov a že bude bezodkladne informovaný o najnovšom vývoji a budú sa s ním viesť konzultácie počas Konferencie ministrov v roku 2024;

19.  vyzýva členov WTO, aby zabezpečili demokratickú legitimitu a transparentnosť posilnením parlamentného rozmeru WTO a parlamentnej konferencie; oceňuje významnú prácu spoločnej parlamentnej konferencie Európskeho parlamentu a Medziparlamentnej únie (IPU) o WTO; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby mali poslanci lepší prístup ku všetkým obchodným rokovaniam a aby boli zapojení do navrhovania a vykonávania rozhodnutí WTO; nabáda vedúcich predstaviteľov, aby podporili nový naratív týkajúci sa obchodu, v ktorom sa obchod považuje za podporujúci faktor, a nie za prekážku pri dosahovaní udržateľnosti, bezpečnosti a inkluzívnosti;

20.  vyzýva členov WTO, aby zintenzívnili výmenu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti, odborových zväzov a podnikateľských organizácií a aby posilnili spoluprácu s inými medzinárodnými organizáciami, ako je napríklad Medzinárodná organizácia práce a v širšom zmysle systém OSN; očakáva, že vedúci predstavitelia budú viac informovať na každej úrovni o výhodách obchodu založeného na pravidlách;

21.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnej riaditeľke Svetovej obchodnej organizácie a Medziparlamentnej únii.

(1) Ministerské vyhlásenie z Dauhy (WT/MIN (01)/DEC/1) zo 14. novembra 2001. (2) Ú. v. EÚ C 224, 8.6.2022, s. 89. (3) Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 113. (4) Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 62. (5) https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/158345/outcome_document-final-e.pdf. (6) https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/231517/2017_PCWTO_outcome_EN.pdf.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o Russiagate: obvinenia z ruského zasahovania do demokratických procesov Európskej únie (2024/2548(RSP))

P9_TA(2024)0079 RC-B9-0124/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. septembra 2023 o zmenách rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu v záujme posilnenia integrity, nezávislosti a zodpovednosti(1),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júla 2023 o odporúčaniach na reformu pravidiel Európskeho parlamentu týkajúcich sa transparentnosti, integrity, vyvodzovania zodpovednosti a boja proti korupcii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2023 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2022 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, najmä na svoje uznesenie z 23. novembra 2022 o uznaní Ruskej federácie ako štátu podporujúceho terorizmus(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2024 o európskom historickom vedomí(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2022 o ruskej agresii voči Ukrajine(8),

–  so zreteľom na správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 23. januára 2024 s názvom Druhá správa ESVČ o hrozbách zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania – rámec pre sieťovú obranu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. decembra 2023 o obrane demokracie (COM(2023)0630),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 12. decembra 2023 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú harmonizované požiadavky na vnútornom trhu týkajúce sa transparentnosti zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín a ktorou sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 (COM(2023)0637),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2020 o akčnom pláne pre európsku demokraciu (COM(2020)0790),

–  so zreteľom na právnu zásadu prezumpcie neviny,

–  so zreteľom na svoj rokovací poriadok a kódex správania poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 o posilnení transparentnosti a integrity v inštitúciách EÚ zriadením nezávislého etického orgánu EÚ(9),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže zahraničné zasahovanie, manipulácia s informáciami a dezinformácie predstavujú závažné porušenie všeobecných hodnôt a zásad, na ktorých je Únia založená, ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita, úcta k ľudským právam a základným slobodám, demokracia a právny štát; keďže dôvera v integritu Európskeho parlamentu a právny štát má zásadný význam pre fungovanie európskej demokracie;

B.  keďže existujú dôkazy o ruskom zasahovaní a manipulácii v mnohých demokraciách, ako aj o jeho praktickej podpore extrémistických síl a radikálne zmýšľajúcich subjektov s cieľom posilniť destabilizáciu Únie;

C.  keďže Osobitný výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií podrobne odhalil úsilie a aktivity pod vedením Ruska zamerané na infiltráciu, ovplyvňovanie a zasahovanie do európskych demokracií a inštitúcií EÚ; keďže Európsky parlament teraz reaguje na zahraničné zasahovanie ostražitejšia; keďže však treba prijať ráznejšie opatrenia a uskutočniť vnútorné reformy na zabezpečenie účinnej ochrany pred neprimeraným vonkajším vplyvom;

D.  keďže Rusko využíva širokú škálu taktík hybridnej vojny na dosiahnutie svojich cieľov v rámci širšej stratégie na oslabenie riadneho fungovania európskych demokratických procesov; keďže využívanie zahraničného zasahovania a zahraničnej manipulácie s informáciami ako prostriedku na rozdelenie demokratických spoločností predchádzalo nevyprovokovanej ruskej útočnej vojne proti Ukrajine a odvtedy sa ďalej zintenzívnilo; keďže šírenie dezinformácií Ruskom prostredníctvom tradičných médií aj platforiem sociálnych médií, získavanie elít, hackerské útoky voči volebným kandidátom a kybernetické útoky vzrástli na bezprecedentnú úroveň;

E.  keďže systematické falšovanie histórie je už desaťročia súčasťou ruskej informačnej vojny;

F.  keďže Kremeľ využíva rozsiahlu sieť agentov vplyvu v celej EÚ, ktorí ovplyvňujú volebné procesy a politiky v kľúčových strategických otázkach, ako je energetická infraštruktúra; keďže títo agenti vplyvu sa aktívne zameriavajú na všetky oblasti verejného života, najmä na kultúru, historické povedomie, médiá a náboženské spoločenstvá, ako aj na politikov a ich rodiny; keďže desiatky vyšetrovaní preukázalo prepojenie medzi poprednými európskymi politickými a verejnými činiteľmi, či už aktívnymi alebo na dôchodku, a Kremľom;

G.  keďže sa stále objavujú nové informácie o financovaní politických aktivít a politikov v Európskej únii z krajín mimo nej pred 24. februárom 2022 a po ňom, a to najmä z Ruska; keďže toto financovanie predstavuje riziko pre integritu demokratických procesov v členských štátoch EÚ a vyžaduje si dôkladné vyšetrenie, aby sa vyvodila zodpovednosť spoluvinníkov; keďže Kremeľ sponzoroval a podporoval niekoľko krajne pravicových a krajne ľavicových strán a politikov v Európe a okrem iného umožnil strane Marine Le Penovej získať v roku 2013 úver z ruskej banky vo výške 9,4 milióna EUR; keďže odvtedy Marine Le Pen a členovia jej strany pri viacerých príležitostiach vyjadrili prokremeľský postoj;

H.  keďže Rusko nadviazalo kontakty so stranami, osobnosťami a hnutiami s cieľom využiť aktérov v inštitúciách Únie na legitimizovanie ruských postojov, podporu hnutí za nezávislosť a zástupných vlád a presadzovanie zmiernenia sankcií a dôsledkov medzinárodnej izolácie; keďže poslanci Európskeho parlamentu z určitých politických skupín, ako aj niektorí nezaradení poslanci Európskeho parlamentu šíria zjavnú prokremeľskú propagandu;

I.  keďže v rámci hlavných politických strán existujú aj politici, ktorí „chápu Rusko“; keďže niekoľko verejných činiteľov z členských štátov EÚ vrátane bývalých predsedov vlád a členov kabinetu, z ktorých je najlepším príkladom Gerhard Schröder, zastáva dobre platené pozície v energetických spoločnostiach kontrolovaných Kremľom; keďže aj po plnohodnotnej agresii Ruska voči Ukrajine sa niektorí z nich rozhodli neodstúpiť a naďalej dostávať krvavé peniaze Kremľa za tichej spoluúčasti svojich politických strán; keďže naďalej využívajú svoj proruský vplyv na svojich domácich aj európskej politickej scéne;

J.  keďže správy nezávislých médií z 29. januára 2024 priniesli konkrétne dôkazy o tom, že poslankyňa EP Tatjana Ždanoka mohla aspoň v rokoch 2004 až 2017 pôsobiť ako informátorka piateho útvaru Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (FSB);

K.  keďže jej konanie bolo opísané ako pomoc zahŕňajúca politickú podporu Ruskej federácie organizovaním podujatí, ako aj poskytovaním informácií o vnútornom fungovaní Európskeho parlamentu; keďže z vyšetrovacej správy vyplýva, že dotknutá poslankyňa EP aspoň raz požiadala protistranu o platbu na pokrytie výdavkov za poskytnuté služby;

L.  keďže tieto obvinenia sa okrem iného opierajú podľa opisu o uniknuté e-mailové rozhovory medzi príslušnou poslankyňou EP a dvoma pracovníkmi piateho úradu Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie z 3. októbra 2005 a neskôr;

M.  keďže dotknutá poslankyňa EP je dobre známa tým, že počas celého svojho pôsobenia ako poslankyňa EP zastáva proruský postoj a neustále šíri protilotyšské a protiúnijné naratívy vrátane nesúhlasu s existenciou Lotyšska ako zvrchovanej krajiny a odmietania odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu; keďže je známe aj veľmi problematické politické správanie tejto poslankyne EP, okrem iného jej účasť na pozorovateľskej návšteve referenda na Kryme okupovanom Ruskom v roku 2014, návšteva sýrskeho diktátora Baššára al-Asada v roku 2016 a jej vystúpenie v prokremeľskom televíznom programe v Moskve; keďže poslankyňa EP zámerne vzbudila dojem, že tieto cesty sa uskutočnili v mene Európskeho parlamentu alebo EÚ; keďže dotknutá poslankyňa EP zorganizovala a propagovala podujatia v Európskom parlamente s prokremeľskými zástupcami z Doneckej a Luhanskej oblasti pred ich nezákonnou anexiou; keďže jej aktivity boli údajne často podporované poprednými skupinami financovanými Kremľom, ako je napríklad nadácia Russkij Mir; keďže táto poslankyňa spolu s ďalšími poslancami EP zorganizovala verejné podujatia a vycestovala do Litvy, aby demonštrovala na podporu Algirdasa Paleckisa, litovského občana a bývalého diplomata a politika, ktorý bol odsúdený za špionáž v prospech Ruska;

N.  keďže novinové správy už dlho upozorňujú na kontakty a úzke osobné vzťahy medzi separatistami v Katalánsku vrátane orgánov vlády autonómneho spoločenstva Katalánsko a Kremľom; keďže investigatívni novinári informovali o tom, že bývalý ruský diplomat Nikolaj Sadovnikov sa v predvečer nezákonného katalánskeho referenda v októbri 2017 stretol v Barcelone s vtedajším separatistickým vodcom a súčasným poslancom EP Carlesom Puigdemontom; keďže cieľom Ruska je budovaním kontaktov a vzťahov vytvárať politický a hospodársky vplyv na destabilizáciu demokracie v Európskej únii; keďže okresný súd 1 v Barcelone zodpovedný za vyšetrovanie prípadu Voloh, ktorý okrem iného prepája bývalého prezidenta Katalánska a jeho spolupracovníkov s Ruskom, nedávno predĺžil vyšetrovanie o šesť mesiacov; keďže zástupcovia skupiny katalánskych separatistov v Španielsku, ktorí udržiavali vzťahy s osobnosťami blízkymi Kremľa – vrátane príslušnej poslankyne EP – požadujú udelenie amnestie na ich údajné trestné činy;

O.  keďže dotknutá poslankyňa EP bola vylúčená zo svojej politickej skupiny a v súčasnosti pôsobí ako nezaradená poslankyňa; keďže dotknutá poslankyňa získala podporu od niektorých ďalších poslancov EP, ktorých verejné postoje k medzinárodným otázkam sú podobné jej;

P.  keďže po týchto odhaleniach predsedníčka Európskeho parlamentu okamžite oznámila začatie interného vyšetrovania vrátane postúpenia veci poradnému výboru pre správanie poslancov; keďže toto vyšetrovanie v súčasnosti stále prebieha; keďže medzi možné sankcie podľa rokovacieho poriadku patrí strata nároku na denný príspevok, dočasné pozastavenie účasti na všetkých alebo niektorých činnostiach Európskeho parlamentu a obmedzenie práv na prístup k dôverným alebo utajovaným skutočnostiam; keďže lotyšská bezpečnostná služba oznámila, že tieto obvinenia vyšetrí;

Q.  keďže dotknutá poslankyňa Európskeho parlamentu nie je jediným poslancom Európskeho parlamentu, ktorý sa zapájal do aktivít zahŕňajúcich účasť na podvodných volebných pozorovateľských misiách na územiach okupovaných Ruskom a podporu zámeny s oficiálnymi misiami Európskeho parlamentu; keďže viacerí poslanci EP boli za toto porušenie sankcionovaní v rámci postupu skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb; keďže tieto návštevy sa systematicky konali v Rusku a na územiach okupovaných Ruskom;

R.  keďže boli hlásené prípady, keď poslanci EP využívali zdroje Európskeho parlamentu na presadzovanie a podporu činností, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s prípadmi zahraničného zasahovania, napríklad v decembri 2022, keď bieloruský štátny propagandistický kanál STV získal prístup do priestorov Európskeho parlamentu a do zariadení na nahrávanie videí VoxBox vo vnútri Európskeho parlamentu, v dôsledku čoho viacerí poslanci EP využili priestory Európskeho parlamentu na tvorbu prokremeľského a protiúnijného dezinformačného obsahu;

S.  keďže v roku 2016 ruská vládnuca strana Jedinaja Rasija (Jednotné Rusko) podpísala dohodu o spolupráci s rakúskou stranou krajne pravicovej slobody (FPÖ), v ktorej vyzvala na intenzívnejšiu spoluprácu medzi oboma stranami a silnejšie politické a hospodárske väzby medzi Viedňou a Moskvou; keďže táto dohoda bola podpísaná za prítomnosti poslanca EP z FPÖ, ktorý odvtedy opakovane vyzýva na zmiernenie sankcií EÚ voči Rusku a šíri prokremeľské dezinformácie;

T.  keďže nemecké ministerstvo zahraničných vecí odhalilo rozsiahlu dezinformačnú kampaň, ktorú údajne organizovalo Rusko na platforme X, predtým známej ako Twitter, zameranú na manipuláciu verejnej mienky; keďže renomované nemecké médiá odhalili, že zamestnanec poslanca nemeckého Spolkového snemu, ktorý je členom strany Alternative für Deutschland (AfD), bol označený za kontaktnú osobu FSB;

U.  keďže niektorí poslanci EP už niekoľko rokov zamestnávajú ruských štátnych príslušníkov, ktorí podporujú Putinov režim, ako stážistov, akreditovaných asistentov poslancov a poradcov skupín, a to dokonca aj po začatí ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; keďže v rokoch 2018 a 2019 Elizaveta Peskova, dcéra hovorcu Vladimíra Putina Dmitrija Peskova, pracovala ako stážistka u poslanca EP;

V.  keďže po odhaleniach Katargate Parlament v septembri 2023 aktualizoval a výrazne posilnil svoj rámec vnútornej integrity, okrem iného prostredníctvom hĺbkovej revízie svojho rokovacieho poriadku, kódexu správania poslancov EP a príslušných rozhodnutí Predsedníctva;

W.  keďže rok 2024 je kľúčovým volebným rokom a okrem volieb do Európskeho parlamentu naplánovaných na 6. – 9. júna 2024 sa majú vo viacerých členských štátoch konať prezidentské, celoštátne, regionálne a miestne voľby; keďže voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 budú pravdepodobne osobitným cieľom dezinformačných kampaní na miestnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ;

1.  vyjadruje hlboké pobúrenie a vážne znepokojenie nad pokračujúcimi snahami Ruska o podkopávanie európskej demokracie; je zhrozený dôveryhodnými správami, ktoré odhaľujú snahy Ruska o podnecovanie rozporov medzi európskymi občanmi náborom poslancov EP ako agentov vplyvu, ako aj jeho úsilie systematicky vytvárať systém závislostí prostredníctvom európskych politických strán, ktoré potom pôsobia ako zosilovače kremeľskej propagandy a slúžia jeho záujmom; pripomína, že uplatňovaním dlhodobej stratégie zasahovania v zahraničí sa Rusko snaží oslabiť a v konečnom dôsledku zničiť demokraciu v Európe; poukazuje na Putinovo úsilie úplne rozložiť akúkoľvek formu demokracie v Rusku a zdôrazňuje, že to musí byť varovným signálom, aby sa netolerovali Putinove dlhodobé ciele, a teda aby sa tieto pokusy Ruska o zasahovanie riešili ako mimoriadne závažná záležitosť; zdôrazňuje, že tieto taktiky musia čeliť dôsledkom; opakuje svoju výzvu členským štátom, aby ďalej rozvíjali a doladili balíky sankcií prijatých proti Ruskej federácii a odstránili medzery v presadzovaní v súčasnosti platných reštriktívnych opatrení;

2.  jednoznačne odsudzuje pokračujúce úsilie Ruska o zneužívanie a falšovanie historickej pamäte týkajúcej sa najtragickejších období Európy vrátane dôsledkov paktu Molotov – Ribbentrop a teroru, ktorý nasledoval na územiach, ktoré dobylo nacistické Nemecko a komunistické Rusko, s cieľom ospravedlniť svoju súčasnú brutálnu, nezákonnú a neľudskú agresiu a svoju expanzívnu politiku;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o tom, že poslankyňa EP Tatjana Ždanoka mohla pôsobiť ako informátorka piateho útvaru FSB, zatiaľ čo zároveň pôsobila ako poslankyňa Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že informátor FSB, ktorý má prístup k výhodám a informáciám ako poslanec Európskeho parlamentu, by bol vážnou hrozbou pre bezpečnosť a demokraciu našej Únie; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Európsky parlament, ako aj lotyšské orgány dôkladne vyšetrili túto záležitosť s cieľom bezodkladne určiť primerané sankcie a trestné konanie;

4.  zdôrazňuje, že dotknutá poslankyňa EP bola vylúčená zo svojej politickej skupiny z dôvodov súvisiacich s jej postojmi k Rusku a Ukrajine a v súčasnosti je nezaradená; zdôrazňuje, že veľká väčšina poslancov EP nepodporuje jej názory a drvivou väčšinou odsúdili nezákonnú inváziu Ruska na Ukrajinu, používanie taktiky hybridnej vojny proti európskej demokracii a iné agresívne a protidemokratické politické rozhodnutia Ruska v posledných rokoch; konštatuje však, že malý počet poslancov EP sa podieľal na akciách spoločne s príslušnou poslankyňou EP, pričom vyjadrovali podobné názory a otvorene sa zastávali Ruska;

5.  zaväzuje sa poskytovať plnú podporu lotyšským orgánom a spolupracovať s nimi pri vyšetrovaní správania dotknutej poslankyne EP; vyzýva príslušné orgány, aby vyšetrili, či dotknutá poslankyňa EP podlieha stíhaniu podľa vnútroštátneho trestného práva, a je naďalej pripravený poskytnúť plnú podporu a spoluprácu na tento účel;

6.  víta postúpenie príslušnej poslankyne EP poradnému výboru pre kódex správania; zaväzuje sa v plnej miere presadzovať svoj uplatniteľný vnútorný sankčný rámec; konštatuje, že údajné skutočnosti pochádzajú z obdobia pred nedávnym prijatím reformy rámca integrity Európskeho parlamentu; domnieva sa, že samotné pravidlá by nezabránili údajnému odsúdeniahodnému správaniu poslankyne EP; je však naďalej pripravený ďalej vyhodnocovať a dolaďovať fungovanie rámca integrity Európskeho parlamentu, ktorý bol posilnený v dôsledku kauzy Katargate, a v ňom obsiahnutých sankcií;

7.  podporuje prebiehajúce vyšetrovania, ale zdôrazňuje, že treba rešpektovať riadny proces, zásady právneho štátu a základné práva; opakuje, že politické rozhodnutia nemožno kriminalizovať a že poslanci EP nesmú pri výkone svojho legitímneho mandátu čeliť ďalším obmedzeniam pri vyjadrovaní svojich názorov;

8.  poukazuje na ďalšie prípady poslancov EP, ktorí vedome slúžia záujmom Ruska; zdôrazňuje, že aktivity týchto poslancov EP oslabujú bezpečnosť, dôveryhodnosť a demokratickú odolnosť EÚ; vyjadruje hlboké znepokojenie nad väzbami, ktoré dotknutá poslankyňa EP mohla mať s ďalšími poslancami EP, a dôrazne odsudzuje akékoľvek vnútorné koordinované pokusy o presadzovanie politickej agendy Kremľa v rámci Európskeho parlamentu; považuje za nevyhnutné okamžite vykonať dôkladné vnútorné vyšetrovanie s cieľom preskúmať všetky možné prípady zahraničného zasahovania zo strany Ruska a iného zlovoľného zasahovania do práce Európskeho parlamentu;

9.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad nedávnymi správami, že ruské orgány poskytujú krajne pravicovým politickým stranám a aktérom v rôznych krajinách EÚ, najmä v Nemecku a vo Francúzsku, špecifické naratívy s cieľom oslabiť verejnú podporu Ukrajiny po rozsiahlej invázii Ruska v roku 2022; zdôrazňuje závažnosť väzieb Ruska so stranami a politikmi v Únii a jeho rozsiahle zasahovanie do separatistických hnutí na európskych územiach, napríklad v Katalánsku;

10.  opätovne vyjadruje pobúrenie nad pravidelnými odhaleniami rozsiahleho ruského financovania politických strán, politikov, predstaviteľov a hnutí vo viacerých demokratických krajinách s cieľom zasahovať do ich vnútroštátnych procesov a získať v nich vplyv; uznáva, že v drvivej väčšine členských štátov je úplne alebo čiastočne zakázané, aby politické strany a kandidáti prijímali dary zo zahraničia; vyjadruje znepokojenie nad väzbami Ruska s viacerými politickými stranami a politikmi v EÚ; pripomína, že aj v prípadoch, keď zákon obmedzuje zdroje politického financovania, ruskí aktéri nachádzajú spôsoby, ako ho obísť a ponúkajú podporu svojim spojencom formou úverov od zahraničných bánk (napríklad v prípade strany Národný front v roku 2016), poskytnutím kúpnych a obchodných zmlúv (napríklad, podľa tvrdení novín Der Spiegel a Süddeutsche Zeitung zo 17. mája 2019, v prípade strany FPÖ a, podľa tvrdení portálu Buzzfeed a novín L’Espresso z 10. júla 2019, v prípade strany Lega per Salvini Premier) a podporou finančných aktivít (ako uvádza britská tlač o kampani Leave.eu);

11.  je mimoriadne znepokojený údajnými vzťahmi medzi katalánskymi separatistami a ruskou vládou; konštatuje, že ak sa ruské zasahovanie v Katalánsku potvrdí, bude súčasťou širšej ruskej stratégie na podporu vnútornej destabilizácie a nejednoty EÚ; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozsiahlymi dezinformačnými kampaňami, ktoré Rusko vedie v Katalánsku, ako aj nad údajnými intenzívnymi kontaktmi a mnohými stretnutiami medzi agentmi zodpovednými za zasahovanie Ruska do hnutia za nezávislosť a regionálnej vlády autonómneho spoločenstva Katalánsko; vyzýva príslušné justičné orgány, aby účinne vyšetrili prepojenia poslancov EP údajne spojených s Kremľom a pokusy Ruska o destabilizáciu a zasahovanie v EÚ a jej členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad všetkými útokmi na sudcov, ktorí vyšetrujú akékoľvek zasahovanie; vyzýva, aby sa prípady príslušných katalánskych poslancov EP postúpili poradnému výboru pre kódex správania;

12.  dôrazne odsudzuje nedávny incident na Slovensku, keď ruská Zahraničná spravodajská služba (SVR) v provokatívnom kroku vydala vyhlásenie počas predvolebného moratória, v ktorom spochybnila integritu volebného procesu Slovenskej republiky; vyjadruje znepokojenie nad viditeľnou a priamou úlohou ruskej diplomacie v slovenskom verejnom a politickom živote od parlamentných volieb v septembri 2023;

13.  dôrazne odsudzuje rozsiahlu dezinformačnú kampaň odhalenú nemeckým ministerstvom zahraničných vecí, ktorú údajne zorganizovalo Rusko na platforme X s úmyslom manipulovať verejnú mienku v Nemecku;

14.  so znepokojením konštatuje, že platforma X prestala dodržiavať dobrovoľný Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií; je znepokojený rozsiahlymi dezinformáciami a nezákonným obsahom na platforme;

15.  opakuje svoje predchádzajúce stanovisko, že výnimočný charakter ruského zahraničného zasahovania si vyžaduje osobitné úsilie vnútroštátnych inštitúcií a inštitúcií EÚ vrátane Európskeho parlamentu o identifikáciu, riešenie a prekonanie tejto konkrétnej hrozby;

16.  dôrazne odsudzuje alarmujúcu odhalenie, ktoré priniesli renomované nemecké médiá, že zamestnanec spojený so stranou AfD a s členom nemeckého Spolkového snemu bol identifikovaný ako kontaktná osoba FSB, čo vyvoláva vážne obavy v súvislosti s možným zahraničným vplyvom v nemeckom politickom prostredí;

17.  pripomína, že zahraničné zasahovanie je systémovou hrozbou, proti ktorej treba dôrazne bojovať; zdôrazňuje, že hybridná vojna, zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie nie sú len problémami zahraničnej politiky a bezpečnosti, ale v skutočnosti ohrozujú samotný základ našich demokracií; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaujali trvalý prierezový prístup s cieľom účinnejšie bojovať proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu; domnieva sa, že zasahovanie do volieb v jednom členskom štáte ovplyvňuje EÚ ako celok, keďže takéto zasahovanie môže mať vplyv na zloženie inštitúcií EÚ; domnieva sa, že vnútroštátne orgány nemôžu riešiť tieto hrozby izolovane a že všetko nevyrieši ani samoregulácia súkromného sektora; víta prácu, ktorú vykonala Európska služba pre vonkajšiu činnosť v rámci svojej druhej správy o hrozbách zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, ktorá bola uverejnená 23. januára 2024, a odporúča užšiu spoluprácu s NATO v tejto oblasti; je naďalej odhodlaný pokračovať vo svojom úsilí a bojovať proti zahraničnému zasahovaniu v EÚ v nadchádzajúcich rokoch okrem iného aj prostredníctvom špecializovaného parlamentného orgánu;

18.  naďalej neochvejne podporuje úsilie o zlepšenie a presadzovanie pravidiel, ktoré chránia integritu tejto inštitúcie ako piliera európskej demokracie; domnieva sa, že obvinenia týkajúce sa príslušnej poslankyne EP zdôrazňujú potrebu posilnenej bezpečnostnej kultúry v rámci Európskeho parlamentu; žiada, aby sa najvyššia úroveň politickej a administratívnej pozornosti venovala odporúčaniam z 13. júla 2023 na reformu pravidiel Európskeho parlamentu týkajúcich sa transparentnosti, integrity, zodpovednosti a boja proti korupcii, a vyzýva na úplné vykonávanie navrhovaných opatrení vrátane povinného a pravidelného školenia poslancov EP a zamestnancov v oblasti bezpečnosti a integrity, primeranej bezpečnostnej previerky a posilnenej kontroly zamestnancov, najmä tých, ktorí sa zúčastňujú na schôdzach za zatvorenými dverami; požaduje prísnejšiu kontrolu organizácie podujatí, pozývania externých hostí do Európskeho parlamentu a prístupu ku komunikačným platformám Európskeho parlamentu; vyzýva vnútroštátne orgány, aby dodržiavali postupy a spoločný časový rámec, keď sú požiadané o udelenie bezpečnostnej previerky poslancom a zamestnancom Európskeho parlamentu, ako aj v prípade akýchkoľvek bezpečnostných previerok týkajúcich sa inštitúcií EÚ; je pevne presvedčený, že zdroje Európskeho parlamentu, ako je sponzorovanie podujatí a ciest, poskytovanie prístupu k videoštúdiám a iným komunikačným platformám a financovanie komunikačných projektov politických skupín alebo poslancov EP, sa nesmú využívať na oslabenie hodnôt EÚ alebo na účely šírenia nepriateľských informácií autoritárskymi režimami; opakuje svoju výzvu na prísnejšie pravidlá pre cesty poslancov EP, ktoré hradia cudzie krajiny a subjekty; domnieva sa, že podobné pravidlá by sa mali vypracovať pre cesty akreditovaných asistentov poslancov alebo zamestnancov politických skupín;

19.  opakuje svoj rozhodný záväzok pokračovať v uskutočňovaní závažných a konkrétnych reforiem v Európskom parlamente s cieľom preukázať nulovú toleranciu korupcie a korupčného politického zasahovania a chrániť európsku demokraciu;

20.  opätovne sa zasadzuje za čo najskoršie zriadenie nezávislého etického orgánu v súlade so svojím uznesením zo 16. septembra 2021; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zvýšili svoje ambície, pokiaľ ide o zriadenie tohto orgánu;

21.  vyzýva sekretariát registra transparentnosti EÚ, aby v súlade s rozhodnutím Rady z 3. júna 2022 o reštriktívnych opatreniach(10) zakázal všetky subjekty s priamymi alebo nepriamymi vzťahmi s vládou Ruska;

22.  očakáva, že Komisia a Rada zrealizujú balík opatrení na ochranu demokracie s cieľom urýchlene prijať opatrenia a odstrániť mnohé medzery v právnych predpisoch EÚ o financovaní politických strán, vytvoriť povinný regulačný systém pre veľké platformy a zvýšiť kybernetickú obranu EÚ proti možným útokom na náš volebný systém; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby významne a trvalo investovali do posilnenia našej demokratickej odolnosti a právneho štátu, a to aj prostredníctvom opatrení zameraných na posilnenie spôsobilostí EÚ v oblasti kontrarozviedky; zdôrazňuje, že trestné vyšetrovanie obvinení zo špionáže patrí do právomoci členských štátov; zdôrazňuje, že takmer vo všetkých členských štátoch boli odhalené ruské špionážne siete; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie a spoluprácu, a to aj s cieľom neutralizovať pokusy o získanie citlivých technológií od spoločností EÚ na podporu vojenských spôsobilostí Ruska; víta skutočnosť, že niekoľko krajín EÚ zriadilo osobitné vyšetrovacie výbory venované boju proti ruskému vplyvu;

23.  odsudzuje všetky druhy angažovania elít a techniku kooptovania vrcholových štátnych zamestnancov a bývalých politikov EÚ, okrem iného tým, že sa im poskytujú lukratívne pracovné miesta v spoločnostiach prepojených s vládami, ktoré sa aktívne zapájajú do zasahovania proti EÚ; žiada, aby sa poslancom EP zakázalo vykonávať platenú vedľajšiu pracovnú činnosť alebo činnosti v mene organizácií alebo jednotlivcov zaradených do registra transparentnosti alebo v mene krajín mimo EÚ s cieľom obmedziť potenciálne konflikty záujmov a zahraničné zasahovanie;

24.  konštatuje, že zákony sú nevyhnutné na boj proti korupcii a kriminálnemu správaniu, ale samy osebe nemôžu zabrániť trestným a neetickým činom jednotlivých poslancov EP; zdôrazňuje, že všetky politické skupiny v Európskom parlamente nesú určitú zodpovednosť za monitorovanie činnosti svojich poslancov, a preto pripomína všetkým skupinám, aby urýchlene konali v prípade, že sa dozvedia o akomkoľvek správaní, ktoré vyvoláva pochybnosti o bezúhonnosti ktoréhokoľvek ich poslanca; vyzýva všetkých poslancov EP a skupiny, aby v tejto súvislosti plne spolupracovali s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi EÚ;

25.  domnieva sa, že slobodné a spravodlivé voľby sú jadrom demokratického procesu, a preto naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby základom vládnej moci bola výlučne vôľa ľudu bez zahraničného zasahovania prostredníctvom škodlivých subjektov, a to s osobitným zreteľom na prípravu európskych volieb, ktoré sa uskutočnia 6. – 9. júna 2024; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby vykonávali stratégie odolnosti na účely volieb, a zdôrazňuje potrebu posilniť trvalé monitorovacie úsilie a zlepšiť jeho vykonávanie v dostatočnom predstihu pred voľbami, referendami a inými dôležitými politickými procesmi v celej Európe;

26.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu investigatívnej žurnalistiky pri odhaľovaní pokusov o zahraničné zasahovanie a tajné činnosti; opakuje svoju výzvu adresovanú inštitúciám EÚ a členským štátom, aby zabezpečili dostatočné a udržateľné financovanie investigatívnej žurnalistiky;

27.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2023)0316. (2) Prijaté texty, P9_TA(2023)0292. (3) Ú. v. EÚ C, C/2023/1226, 21.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1226/oj. (4) Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 61. (5) Ú. v. EÚ C 167, 11.5.2023, s. 18. (6) Ú. v. EÚ C 171, 6.5.2021, s. 25. (7) Prijaté texty, P9_TA(2024)0030. (8) Ú. v. EÚ C 125, 18.3.2022, s. 2. (9) Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 159. (10) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/884 z 3. júna 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/512/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 153, 3.6.2022, s. 128).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2024 o ďalších represiách voči demokratickým silám vo Venezuele: útoky na prezidentskú kandidátku Maríu Corinu Machadovú (2024/2549(RSP))

P9_TA(2024)0080 RC-B9-0097/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na ďalšie zmluvy a nástroje Organizácie Spojených národov týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 29. januára 2024,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho sekretariátu Organizácie amerických štátov z 28. januára 2024 o nedávnych udalostiach vo Venezuele,

–  so zreteľom na čiastočnú dohodu o podpore politických práv a volebných záruk pre všetkých (Dohoda z Barbadosu), ktorú v októbri 2023 podpísala Madurova vláda a venezuelská opozičná aliancia Jednotná platforma,

–  so zreteľom na prvú správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie OSN pre Venezuelskú bolívarovskú republiku, uverejnenú 16. septembra 2020,

–  so zreteľom na ústavu Venezuely,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ (EOM) vo Venezuele z 22. februára 2022 s názvom Regionálne a komunálne voľby 21. novembra 2021 a vyhlásenie predsedu volebnej pozorovateľskej delegácie Európskeho parlamentu Jordiho Cañasa z 23. novembra 2021 o regionálnych a miestnych voľbách vo Venezuele v roku 2021,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže voľby vo Venezuele v roku 2024 by mohli znamenať koniec skorumpovanej autokracie a návrat k demokracii, ak budú dodržané všetky body Dohody z Barbadosu; keďže vo Venezuele sú naďalej porušované občianske a politické práva, čo už roky vyvoláva nestabilitu a násilie; keďže krajinu už muselo opustiť viac ako osem miliónov ľudí;

B.  keďže dochádza k systematickému obmedzovaniu verejných informácií, slobody presvedčenia a prejavu a práva na pokojné zhromažďovanie, zvlášť ak ide o odporcov režimu, odborárov, obhajcov ľudských práv a ľudí z najzraniteľnejších skupín spoločnosti;

C.  keďže 17. októbra 2023 podpísal vo Venezuele Madurov režim s opozičným združením Jednotná platforma dve dohody, známe ako dohody z Barbadosu, ktoré sa týkali otázok, ako sú presadzovanie politických práv a volebných záruk pre všetkých a prepustenie politických väzňov; keďže táto dohoda sa týkala dôležitých tém, ako je napríklad umožnenie účasti medzinárodných pozorovateľov na volebnom procese; keďže dohoda bola podpísaná ako prvý krok k zabezpečeniu slobodných a spravodlivých volieb vo Venezuele;

D.  keďže María Corina Machado sa 22. októbra 2023 stala prezidentskou kandidátkou demokratickej opozície voči režimu, keďže v primárkach získala 92,35 % hlasov;

E.  keďže María Corina Machado, členovia jej volebného tímu vrátane Juana Freitesa, Luisa Camacara a Guillerma Lópeza, ktorí boli nezákonne zadržaní a odvtedy sa považujú za nezvestných, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie a ďalší politickí aktéri v demokratickej opozícii voči režimu boli niekoľko mesiacov terčom nezákonných a politicky motivovaných pokusov o ich diskvalifikáciu na výkon verejnej funkcie; keďže k terčom týchto pokusov patrí aj Henrique Capriles, ktorý v minulosti dvakrát kandidoval na prezidenta a ktorého diskvalifikácia bola potvrdená v rovnakom vyhlásení z 26. januára 2024;

F.  keďže procesu rehabilitácie Maríe Coriny Machadovej chýbali základné aspekty, pretože jej nebola doručená ani kópia obvinení voči nej, ani nedostala príležitosť reagovať na vznesené obvinenia; keďže Najvyšší súd, ktorý slúži režimu, uverejnil na svojej webovej stránke zhrnutie svojho rozhodnutia, ktoré nemá žiadny právny základ; keďže vo venezuelskej ústave sa stanovuje, že administratívne rozhodnutia nemôžu obmedzovať politické práva jednotlivcov, ani im nemôžu brániť vykonávať verejnú funkciu; keďže Najvyšší súd, ktorý slúži režimu, preto nemohol vyniesť v tejto veci rozsudok, ktorý by bol v súlade s ústavou;

G.  keďže 6. decembra 2023 bol Roberto Abdul, člen komisie, ktorá plánovala primárky opozície voči režimu, zatknutý za údajnú vlastizradu; keďže zároveň boli vydané zatykače aj na členov strany Vente Venezuela Henryho Alviareza, Claudiu Macerovú a Pedra Urruchurta za údajné trestné činy vrátane vlastizrady, sprisahania a prania špinavých peňazí;

H.  keďže tieto svojvoľné rozhodnutia sú v rozpore so záväzkom zástancov režimu Nicolása Madura usporiadať v roku 2024 vo Venezuele slobodné prezidentské voľby, ako aj v rozpore s odporúčaniami volebnej pozorovateľskej misie EÚ; keďže pretrvávajúca nezákonná diskvalifikácia opozičných volebných kandidátov správnymi orgánmi vážne obmedzuje právo Venezuelčanov vybrať si svojich zástupcov;

I.  keďže Parlament už vo svojom uznesení z 13. júla 2023 o zákazoch politickej činnosti vo Venezuele(1) dôrazne odsúdil zákazy politickej činnosti kandidátov uložené venezuelským režimom; keďže v uvedenom uznesení Parlament osobitne odsúdil svojvoľný a protiústavný 15-ročný zákaz politickej činnosti Maríe Coriny Machadovej a ďalších významných politických predstaviteľov a vyjadril poľutovanie nad tým, že odporúčania poslednej volebnej pozorovateľskej misie EÚ boli úplne odignorované;

J.  keďže Madurov režim odmietol hlavnej pozorovateľke volebnej pozorovateľskej misie EÚ vstup do Venezuely, kde mala predložiť záverečnú správu o regionálnych a komunálnych voľbách, ktoré sa konali v roku 2021, pretože táto misia EÚ bola už predtým vyhostená z krajiny;

K.  keďže režim vydal 22. januára rozhodnutím generálneho prokurátora štrnásť zatykačov za vykonštruované obvinenia na viacero osôb vrátane obhajkyne ľudských práv Tamary Sujúovej, novinárky Sebastiany Barráezovej, bývalého primátora Caracasu Antonia Ledezmu, politického lídra Leopolda Lópeza, bývalého dočasného prezidenta Venezuely Juana Guaidóa a bývalého starostu Davida Smolanského za vlastizradu, vraždu významnej politickej osoby a za obyčajné uplatnenie si slobody vyjadriť nesúhlas s režimom;

L.  keďže venezuelský parlament, ktorý je pod kontrolou Madurovho režimu, pripravuje nový zákon o financovaní a činnosti mimovládnych organizácií s cieľom obmedziť schopnosť zástupcov občianskej spoločnosti organizovať sa a brániť svoje práva;

M.  keďže 31. januára podporil Maduro výzvu Národného zhromaždenia kontrolovaného režimom, aby sa počnúc 5. februárom a v dialógu s rôznymi sektormi vypracoval návrh harmonogramu prezidentských volieb, ktoré by sa podľa očakávania mali konať v druhej polovici roka 2024, avšak presný dátum doposiaľ nebol stanovený;

N.  keďže plán volieb uvedený v Dohode z Barbadosu je stále možnosť, ako vyriešiť dlhodobú politickú, hospodársku a humanitárnu krízu Venezuely a zorganizovať vo Venezuele slobodné a inkluzívne voľby, ktoré budú politickou súťažou; keďže prenasledovanie opozičných kandidátov režimom je vážnym porušením politických práv a volebných záruk podpísaných v Dohode z Barbadosu;

O.  keďže režim vykonal zmeny aj v Národnej volebnej rade (CNE), aby bránil volebnému procesu a zamedzil akejkoľvek perspektíve návratu k demokracii; keďže v júni 2023 odstúpili traja hlavní funkcionári Národnej volebnej rady, čo viedlo k nútenej rezignácii aj dvoch zostávajúcich funkcionárov; keďže Národné zhromaždenie, ktoré slúži režimu, vymenovalo osobitnú komisiu zloženú zo zástupcov režimu, vrátane manželky Nicolása Madura, ktorá má z ľudí podporujúcich režim vybrať dvoch nových funkcionárov;

1.  dôrazne odsudzuje pokusy o vylúčenie prezidentskej kandidátky demokratickej opozície voči režimu Maríe Coriny Machadovej a ďalších osôb, ako je Henrique Capriles, z výkonu verejnej funkcie; pripomína, že proces jej rehabilitácie mal základné nedostatky, keďže jej nebol doručený dokument s obvineniami, ktoré boli voči nej vznesené, a nedostala ani príležitosť na tieto obvinenia reagovať;

2.  dôrazne odsudzuje útoky voči členom volebného tímu Maríe Coriny Machadovej a ďalším zástupcom opozície a občianskej spoločnosti vrátane obhajcov ľudských práv a novinárov, ich údajné nedobrovoľné zmiznutie, vydanie zatykačov na tieto osoby, ako aj ich zatýkanie; dôrazne odsudzuje zasahovanie Madurovho režimu do priebehu volieb;

3.  požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých svojvoľne zatknutých politických a sociálnych lídrov vrátane troch členov volebného tímu prezidentskej kandidátky opozície voči režimu Maríe Coriny Machadovej, konkrétne Juana Freitesa, Luisa Camacara a Guillerma Lopeza;

4.  opätovne zdôrazňuje, že počínanie Nicolása Madura a jeho zástupcov, vrátane prenasledovania členov demokratickej opozície voči režimu a pokusov zabrániť kandidátom súťažiť v tohtoročných prezidentských voľbách, sú jasným porušením dohôd z Barbadosu, ktoré podpísali zástupcovia vlády Nicolása Madura a Jednotnej platformy s cieľom usporiadať v roku 2024 vo Venezuele prezidentské voľby;

5.  zdôrazňuje, že vyhlásenie Najvyššieho súdu, ktorý slúži režimu, je protiústavné a nezákonné, pretože vychádza zo svojvoľných a politicky motivovaných obvinení, a že uplatnený postup nebol v súlade so zákonom; domnieva sa preto, že rozhodnutie sudcov Najvyššieho súdu dosadených režimom nemá žiadne právne odôvodnenie a že María Corina Machado má naďalej právo kandidovať vo voľbách;

6.  domnieva sa, že tieto kroky sú jasným pokusom o diktátorské politické prenasledovanie, ktoré porušuje občianske a politické práva venezuelského ľudu, a že tieto kroky, ktoré možno predvídať najmä vzhľadom na konanie režimu v minulosti, opäť ničia vyhliadky na usporiadanie slobodných a spravodlivých volieb;

7.  uznáva úsilie opozície voči režimu zorganizovať primárne voľby ako demokratické riešenie pre Venezuelčanov doma aj v zahraničí; naliehavo vyzýva venezuelské orgány, aby poskytli podmienky na zabezpečenie férových, slobodných, inkluzívnych a transparentných volieb;

8.  naliehavo vyzýva venezuelský režim, aby okamžite prestal prenasledovať víťazku primárnych volieb, t. j. plne legitímnu kandidátku opozície voči režimu Maríu Corinu Machadovú, ako aj ďalších opozičných politikov a aby začal vykonávať Dohodu z Barbadosu, okrem iného dodržiavaním zásad volebného plánu a bodu 1 dohody, v ktorom sa uvádza, že strany sú povinné „uznať a rešpektovať právo každého politického aktéra slobodne si vybrať svojho kandidáta v prezidentských voľbách“, čo by znamenalo, že líderka opozície voči režimu María Corina Machado môže v roku 2024 slobodne kandidovať v skutočne demokratických prezidentských voľbách umožňujúcich politickú súťaž;

9.  pripomína ťažké sociálne, hospodárske a humanitárne podmienky, ktoré vo Venezuele pretrvávajú už roky a ktoré Venezuelčania znášajú už príliš dlho; čo najdôraznejšie odsudzuje zabíjanie, neustále represie, systematické mučenie a porušovanie ľudských, občianskych a politických práv venezuelských občanov a ochrancov ľudských práv; naliehavo vyzýva venezuelský režim, aby okamžite prestal s prenasledovaním, potláčaním a porušovaním občianskych práv svojich politických oponentov a obyvateľov krajiny a aby zrušil zatykače na politických oponentov a oslobodil politických väzňov;

10.  odsudzuje prípady zneužívania právneho rámca na obmedzovanie obrany ľudských práv a slobody združovania a je mimoriadne znepokojený návrhom zákona o kontrole, regulovaní, fungovaní a financovaní mimovládnych a súvisiacich organizácií;

11.  konštatuje, že je dôležité umožniť všetkým Venezuelčanom žijúcim tak vo Venezuele, ako aj v zahraničí, zúčastniť sa na voľbách, a to aktualizáciou stáleho zoznamu voličov a registra voličov v zahraničí, ako sa stanovuje v bode 3 ods. 2 písm. e) Dohody z Barbadosu;

12.  dôrazne odsudzuje zasahovanie do vymenovania členov CNE a požaduje nezávislý postup nových nominácií do CNE;

13.  plne podporuje vyšetrovanie Medzinárodného trestného súdu a nezávislej vyšetrovacej misie OSN v súvislosti s rozsiahlymi zločinmi a represiami venezuelského režimu a žiada EÚ, aby podporila súčasné vyšetrovanie podľa Rímskeho štatútu v súvislosti s údajnými zločinmi proti ľudskosti, aby tak bola voči príslušným osobám vyvodená zodpovednosť;

14.  je naďalej pevne odhodlaný podporovať dialóg medzi stranami a volanie venezuelského ľudu po demokratickej budúcnosti; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s medzinárodným spoločenstvom a všetkými mierovými demokratickými zainteresovanými stranami v celom politickom spektre Venezuely a aby využila všetky mechanizmy, ktoré má k dispozícii, a nabádala na návrat k zásadám uvedeným v Dohode z Barbadosu;

15.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby nerušili sankcie uvalené na Madurov režim; trvá na tom, že sankcie by sa mali sprísňovať, až kým nebude v súlade s Dohodou z Barbadosu prijatý jasný a trvalý záväzok dodržiavať základné demokratické štandardy, princípy právneho štátu a ľudské práva; vyzýva na prijatie ďalších cielených sankcií prostredníctvom globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (EU Magnitsky Act) voči sudcom najvyššieho súdu Venezuely, ktorí sa podieľajú na pokusoch zakázať Maríi Corine Machadovej výkon verejných funkcií, ako aj voči členom venezuelských bezpečnostných síl zapojených do systematického porušovania práv odporcov vlády;

16.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, delegáciu EÚ vo Venezuele, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby aj naďalej monitorovali situáciu v krajine a zohrávali asertívnejšiu a viditeľnejšiu úlohu;

17.  trvá na tom, že EÚ nesmie uvažovať o vyslaní volebnej pozorovateľskej misie do Venezuely, kým nebudú existovať jasné a dôveryhodné záruky, že sa bude v plnom rozsahu dodržiavať Dohoda z Barbadosu a volebný plán, kým nebudú rehabilitovaní opoziční politici diskvalifikovaní z výkonu verejnej funkcie, kým María Corina Machado nebude môcť kandidovať vo voľbách a kým sa riadne nezrealizujú odporúčania volebnej pozorovateľskej misie EÚ z roku 2021;

18.  upozorňuje, že voľby a volebné výsledky nebudú uznané, ak tieto podmienky nebudú splnené;

19.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, účastníkom samitu EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Organizácii amerických štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a orgánom venezuelského režimu.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2023)0288.