Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 28. februára 2024, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 273/2004 a nariadenie Rady (ES) č. 111/2005, pokiaľ ide o zaradenie drogového prekurzora izopropylidén [2-(3,4-metyléndioxyfenyl)acetyl]malonát (IMDPAM) a ďalších látok do zoznamu určených látok (C(2024)01219 – 2024/2606(DEA))

P9_TA(2024)0314 B9-0213/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2024)01219),

–  so zreteľom na list Komisie z 13. marca 2024, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci predsedovi Konferencie predsedov výborov,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 273/2004 z 11. februára 2004(1) o prekurzoroch drog, a najmä na jeho článok 15 a 15a ods. 5,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004(2), ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Úniou a tretími krajinami, a najmä na jeho článok 30a a 30b ods. 5,

–  so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 111 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 23. apríla 2024,

A.  keďže legislatívny rámec EÚ týkajúci sa opatrení na kontrolu prístupu k látkam používaným pri výrobe nelegálnych drog sa musí neustále aktualizovať, aby sa zabránilo šíreniu tzv. dizajnových prekurzorov, ktoré sú blízkymi chemickými príbuznými tradičných drogových prekurzorov a sú vytvorené s cieľom obísť existujúce pravidlá;

B.  keďže sodná soľ izopropylidénu [2-(3,4-metyléndioxyfenyl)acetyl] malonátu (IMDPAM) bola identifikovaná ako novo vyvinutý drogový prekurzor používaný pri výrobe MDMA (3,4-metyléndioxymetamfetamínu), bežne známeho ako „extáza“;

C.  keďže v súvislosti s výrobou nelegálnych drog, ako sú MDMA, metamfetamín a amfetamín, bolo sedem esterov kyseliny 2-metyl-3-fenyloxirán-2-karboxylovej (BMK kyseliny glycidovej) a šesť esterov kyseliny 3-(1,3-benzodioxol-5-yl)-2-metyl-oxirán-2-karboxylovej (PMK kyseliny glycidovej) identifikovaných ako možné náhrady BMK kyseliny glycidovej a PMK kyseliny glycidovej, ktoré sú podľa práva EÚ kontrolovanými perkurzormi;

D.  keďže treba pozmeniť zoznam určených látok uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 273/2004 a v prílohe k nariadeniu (ES) č. 111/2005 s cieľom podrobiť IMDPAM a identifikované estery BMK kyseliny glycidovej a PMK kyseliny glycidovej harmonizovaným kontrolným a monitorovacím opatreniam stanoveným v týchto nariadeniach;

E.  keďže opatrenia na kontrolu prístupu k novo určeným látkam podľa nariadení (ES) č. 273/2004 a (ES) č. 111/2005 by mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr, aby sa zabránilo používaniu týchto drogových prekurzorov na výrobu a uvádzanie nelegálnych drog na trh;

F.  keďže v pláne EÚ na boj proti obchodovaniu s drogami a organizovanej trestnej činnosti (COM(2023)0641) sa Európska komisia zaviazala, že v spolupráci s Parlamentom a Radou vynaloží všetko úsilie na urýchlenie postupu prijímania budúcich delegovaných aktov, ktorými sa zaraďujú ďalšie látky do zoznamu podľa nariadení (ES) č. 273/2004 a (ES) č. 111/2005;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2004, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2005, s. 1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o zmenách rokovacieho poriadku týkajúcich sa odbornej prípravy zameranej na predchádzanie konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj zabezpečenie riadneho fungovania kancelárií (2024/2006(REG))

P9_TA(2024)0315 A9-0163/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 236 a 237 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0163/2024),

1.  sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedených zmien;

2.  rozhodol, že tieto zmeny nadobúdajú účinnosť 16. júla 2024;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto rozhodnutie Rade a Komisii pre informáciu.

Platný text   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 10 – odsek 6 – pododsek 2 Poslanci nemôžu byť zvolení do funkcií v rámci Parlamentu ani žiadneho z jeho orgánov, vymenovaní za spravodajcu, ani sa nemôžu zúčastniť na oficiálnej delegácii či medziinštitucionálnych rokovaniach, ak nepodpísali vyhlásenie týkajúce sa uvedeného kódexu. Poslanci nemôžu byť zvolení do funkcií v rámci Parlamentu ani žiadneho z jeho orgánov, vymenovaní za spravodajcu, ani sa nemôžu zúčastniť na oficiálnej delegácii či medziinštitucionálnych rokovaniach: a)  ak nepodpísali vyhlásenie, ktorým potvrdzujú, že sa zaväzujú dodržiavať uvedený kódex vrátane absolvovania špecializovaného školenia zameraného na predchádzanie konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj zabezpečenie riadneho fungovania kancelárií, ktoré pre nich organizuje Parlament; alebo b)  ak neabsolvovali špecializované školenie uvedené v písmene a) v lehote a za podmienok stanovených v uvedenom kódexe. Pozmeňujúce návrhy 4 a 10 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 176 – odsek 1 – pododsek 3 Vo vzťahu k článku 10 ods. 6 môže predseda Parlamentu prijať odôvodnené rozhodnutie podľa tohto článku až vtedy, keď sa v súlade s platným vnútorným administratívnym postupom týkajúcim sa obťažovania a jeho prevencie zistí, že došlo k obťažovaniu. Vo vzťahu k článku 10 ods. 6, pokiaľ ide o zákaz akéhokoľvek druhu psychického alebo sexuálneho obťažovania, ktorý je stanovený v prvom pododseku uvedeného odseku, predseda Parlamentu môže prijať odôvodnené rozhodnutie podľa tohto článku až vtedy, keď sa v súlade s platným vnútorným administratívnym postupom týkajúcim sa obťažovania a jeho prevencie zistí, že došlo k obťažovaniu. Pozmeňujúci návrh 6 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Príloha II – bod 5 5.   V prípade potreby poslanci promptne a v plnej miere využívajú zavedené postupy na riešenie konfliktných situácií alebo obťažovania (psychologického alebo sexuálneho), a to aj tým, že bezodkladne reagujú na všetky obvinenia týkajúce sa obťažovania. Poslanci by sa mali zúčastňovať špecializovanej odbornej prípravy, ktorá je im určená, s cieľom predchádzať konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj zabezpečiť riadne fungovanie kancelárie. 5.   V prípade potreby poslanci v plnej miere spolupracujú v súlade so zavedenými postupmi, ktoré stanovilo Predsedníctvo, v záujme riešenia konfliktných situácií alebo obťažovania (psychologického alebo sexuálneho), a to aj tým, že bezodkladne reagujú na všetky obvinenia týkajúce sa obťažovania. Poslanci, ktorí tak ešte neurobili, sa zúčastnia na špecializovanej odbornej príprave, ktorú pre nich organizuje Parlament a ktorá je zameraná na predchádzanie konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj na zabezpečenie riadneho fungovania kancelárie. Poslanci musia túto odbornú prípravu absolvovať počas prvých šiestich mesiacov svojho funkčného obdobia s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov. Osvedčenia každého poslanca o absolvovaní tejto odbornej prípravy budú uverejnené na webovom sídle Parlamentu.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o delegovanom nariadení Komisie zo 14. marca 2024, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „umelo vyrobené nanomateriály“ (C(2024)01612 – 2024/2691(DEA))

P9_TA(2024)0316 B9-0225/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie zo 14. marca 2024, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „umelo vyrobené nanomateriály“ (C(2024)01612),

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001(1), a najmä na jeho článok 31 a článok 32 ods. 6,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004(2), a najmä na jeho článok 18 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách(3),

–  so zreteľom na zoznamy Únie vytvorené nariadením Komisie (EÚ) č. 1129/2011 z 11. novembra 2011, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 vytvorením zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky v potravinách(4), a nariadením Komisie (EÚ) č. 1130/2011 z 11. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach v potravinách vytvorením zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky v potravinách schválené na používanie v prídavných látkach v potravinách, potravinárskych enzýmoch, potravinárskych arómach a živinách(5),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 257/2010 z 25. marca 2010, ktorým sa ustanovuje program schválených prídavných látok v potravinách v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach v potravinách(6),

–  so zreteľom na článok 111 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže v článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 sa stanovuje, že všetky zložky potravín prítomné vo forme umelých nanomateriálov sa musia jasne uviesť v zozname zložiek potravín v záujme zabezpečenia informovanosti spotrebiteľa; keďže v súlade s tým sa v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 vymedzuje pojem „umelé nanomateriály“, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/2283;

B.  keďže v článku 31 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa Komisia splnomocňuje upravovať a prispôsobovať vymedzenie „umelých nanomateriálov“ spomínané v uvedenom nariadení technickému a vedeckému pokroku alebo vymedzeniam dohodnutým na medzinárodnej úrovni, a to prostredníctvom delegovaných aktov na účely dosiahnutia cieľov tohto nariadenia;

C.  keďže komplexné zoznamy Únie vytvorené nariadeniami (EÚ) č. 1129/2011 a (EÚ) č. 1130/2011 stanovili prídavné látky v potravinách povolené na používanie pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 1333/2008 po preskúmaní ich súladu s jeho ustanoveniami;

Dôsledky vymedzenia pojmu

D.  keďže vymedzenie pojmu „umelý nanomateriál“ v delegovanom nariadení Komisie určí, či má byť potravina v zozname zložiek označená ako „[nano]“, ako sa uvádza v článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011;

E.  keďže cieľom delegovaného nariadenia Komisie je riešiť problémy s výkladom vyplývajúce zo súčasného vymedzenia pojmu zavedením objektívnych prvkov na určenie toho, či nanomateriál je alebo nie je „umelý“, napríklad nahradením pojmu „úmyselne vyrobený [materiál]“ pojmom „vyrobený“;

F.  keďže delegované nariadenie Komisie bráni tomu, aby sa za nanomateriály v potravinách považovali častice, ktoré nie sú v pevnom stave, ako sú micely, lipozómy alebo kvapôčky v emulzii v nanorozmeroch, a zložky obsahujúce menej ako 50 % častíc s veľkosťou menšou ako 100 nm;

G.  keďže navrhovaná štandardná prahová hodnota 50 % alebo viac častíc v nanorozmeroch je svojvoľná a menej ochranná ako výklad vymedzenia pojmu v nariadení (EÚ) 2015/2283, ktorý podali niektoré členské štáty, napríklad Francúzsko; keďže v tomto nariadení sa neuvažuje o prahovej hodnote rozdelenia veľkosti častíc pod 100 nm;

H.  keďže navrhované vymedzenie pojmu by potenciálne vylúčilo mnohé nanolátky z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, ktoré by tak nepodliehali povinnosti označovania „[nano]“; keďže Komisia v bode 3 dôvodovej správy uvádza, že „počet materiálov používaných v potravinách, ktoré môžu obsahovať určitý podiel nanočastíc, je obmedzený a väčšina týchto materiálov, ak nie všetky, nie sú nové“ a že „potenciálne vplyvy delegovaného aktu sa preto budú týkať len veľmi obmedzeného počtu materiálov“;

I.  keďže v súčasnosti sú to práve prídavné látky v potravinách, ktoré môžu byť prítomné v potravinách ako nanomateriály; keďže Francúzska národná agentúra pre zdravie a bezpečnosť (ANSES) uviedla 37 nanolátok používaných vo viac ako 900 potravinárskych výrobkoch(7); keďže testy vykonané spotrebiteľskými a mimovládnymi organizáciami (Agir pour l'Environnement(8), Que Choisir(9), 60 Millions de consommateurs(10), AVICENN(11) vo Francúzsku, Foodwatch(12) a Bund(13) v Nemecku, Testachats(14) v Belgicku a Altroconsumo(15) v Taliansku a OCU v Španielsku(16)) opakovane preukázali prítomnosť prídavných látok v potravinách s významným podielom nanočastíc, napríklad potravinárske farbivo oxid železa (E172) používané v mliečnych výrobkoch, pečive a niektorých raňajkových cereáliách môže obsahovať nanočastice pod prahovou hodnotou 50 %; keďže z toho vyplýva, že nedostatočné označovanie niektorých zložiek potravín ako „[nano]“ je spôsobené predovšetkým nedostatočným presadzovaním platných právnych predpisov a v oveľa menšej miere problémami s ich výkladom;

J.  keďže štúdia z roku 2020, ktorú zadala Európska chemická agentúra, ukázala, že občania požadujú lepšie označovanie výrobkov každodennej spotreby obsahujúcich nanomateriály(17);

Rozpory s odporúčaniami a novými vedeckými poznatkami

K.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. marca 2014 o delegovanom nariadení Komisie z 12. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „umelé nanomateriály“(18), vzniesol námietku proti veľmi podobnému vymedzeniu s rovnakou 50 % prahovou hodnotou, ktoré vylučovalo všetky prídavné látky v potravinách, pričom sa domnieval, že toto vymedzenie je „v rozpore so základným cieľom smernice usilovať o vysokú úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov a ich záujmov vytvorením základu, aby sa koneční spotrebitelia mohli rozhodovať na základe informácií“; keďže Európsky parlament vyzval Komisiu, aby predložila nový delegovaný akt, ktorý zohľadní jeho stanovisko;

L.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. októbra 2020 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení príloha k nariadeniu (EÚ) č. 231/2012, ktorým sa ustanovujú špecifikácie prídavných látok uvedených v prílohách II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008, pokiaľ ide o špecifikácie pre oxid titaničitý (E 171)(19), vzniesol námietku proti návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa povoľujú šarže potravinárskeho oxidu titaničitého (E 171), ktoré obsahujú menej ako 50 % častíc menších ako 100 nm;

M.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín odporučil(20), že „s ohľadom na súčasné nejasnosti v súvislosti s bezpečnosťou by sa pre použitie v potravinách mala zvážiť nižšia prahová hodnota počtu nanočastíc, napr. 10 % namiesto 50 %, ktoré sú v súčasnosti navrhované v odporúčaní“;

N.  keďže akademické organizácie, verejné orgány, mimovládne spotrebiteľské a environmentálne organizácie a odbory sa v konzultačnom procese Komisie zasadzovali za vymedzenie pojmu, ktoré by zahŕňalo všetky materiály, či už vyrobené, náhodné alebo prírodné, a štandardnú prahovú hodnotu 10 % alebo viac častíc v rozdelení podľa veľkosti;

O.  keďže od roku 2014 nové vedecké pokroky a poznatky potvrdzujú, že nanomateriály môžu prekonávať fyziologické bariéry a sú často nebezpečnejšie ako látky v mikrostave alebo makrostave(21);

P.  keďže agentúra ANSES uverejnila v apríli 2023 podrobnú správu(22), v ktorej uvádza, že vymedzenie nanomateriálov stanovené v odporúčaní Komisie z 10. júna 2022(23), ktoré slúžilo ako základ pre revíziu vymedzenia pojmu „umelé nanomateriály“ stanoveného v nariadení (EÚ) 2015/2283, v predpisoch pre jednotlivé odvetvia, najmä v oblasti potravín, by bolo škodlivé pre prevenciu rizík pre zdravie a životné prostredie; keďže agentúra ANSES zdôraznila, že prahová hodnota počtu nanočastíc 50 %, ktorá je súčasťou horizontálneho vymedzenia pojmu „[nano]“, „nie je založená na spoľahlivých vedeckých argumentoch“, a odporučila stanoviť nižšiu prahovú hodnotu;

Q.  keďže zisťovanie nanočastíc v zložkách potravín na základe 10 % prahovej hodnoty počtu nanočastíc je možné, pretože túto hraničnú hodnotu v súčasnosti uplatňuje francúzske Generálne riaditeľstvo pre spotrebiteľské záležitosti, hospodársku súťaž a kontrolu podvodov pri svojich kontrolných činnostiach(24);

Zásada predbežnej opatrnosti

R.  keďže v článku 191 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje zásada predchádzania škodám a prevencie ako jedna zo základných zásad Únie;

S.  keďže v článku 168 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“;

1.  vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Komisii a aby jej oznámila, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;

3.  domnieva sa, že delegované nariadenie Komisie nie je zlučiteľné s cieľom a obsahom nariadenia (EÚ) 2015/2283 a že prekračuje delegované právomoci udelené Komisii v článku 31 uvedeného nariadenia;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhovaná prahová hodnota 50 % nezohľadňuje technický a vedecký pokrok;

5.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala zásadu predbežnej opatrnosti, zabezpečila bezpečnosť a informovanosť spotrebiteľov a zohľadnila prístup „jedno zdravie“;

6.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18. (3) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16. (4) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2011, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2011, s. 178. (6) Ú. v. EÚ L 80, 26.3.2010, s. 19. (7) https://www.anses.fr/fr/nanomateriaux-alimentation-premiere-application-methodologie. (8) https://www.agirpourlenvironnement.org/communiques-presse/enquete-exclusive-des-analyses-revelent-la-presence-de-nanoparticules-dans-3980/. (9) https://www.quechoisir.org/enquete-nanoparticules-taille-mini-doutes-maxi-n50748/. (10) https://bibliotheque.60millions-mag.com/detail/publication/detail-top-right/561?issue_id=113421&switch_toc=archive. (11) https://veillenanos.fr/wp-content/uploads/2023/01/Rapport-test-EN-20230113.pdf. (12) https://www.foodwatch.org/de/potenziell-krebserregender-farbstoff-in-backzutaten-von-dr-oetker. (13) https://www.bund.net/fileadmin/user_upload_bund/publikationen/chemie/‌nanotechnologie_in_lebensmitteln_hintergrund.pdf. (14) https://www.test-achats.be/sante/sante-au-quotidien/produits-testes/news/nanoparticules-affichage. (15) https://www.altroconsumo.it/alimentazione/sicurezza-alimentare/news/nanoparticelle. (16) https://www.ocu.org/toda-la-informacion?type=magazine-articles&magazine=ocu%20compra%20maestra&year=2019. (17) https://echa.europa.eu/-/what-do-eu-citizens-think-about-nanomaterials-. (18) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 92. (19) Ú. v. EÚ C 395, 29.3.2021, s. 28. (20) https://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/assets/corporatenanotechnology121003.pdf. (21) https://veillenanos.fr/en/dossier/nanos-and-health/nanos-health-risks/. (22) Stanovisko agentúry Anses (2023): Vymedzenie pojmu nanomateriálov: analýzy, výzvy a kontroverzie, https://www.anses.fr/en/system/files/AP2018SA0168RaEN.pdf. (23) Odporúčanie Komisie z 10. júna 2022 týkajúce sa vymedzenia pojmu nanomateriál (Ú. v. EÚ C 229, 14.6.2022, s. 1). (24) Anses (2020): Nanomatériaux dans les produits destinés à l’alimentation. Rapport d’expertise collective, https://www.anses.fr/fr/system/files/ERCA2016SA0226Ra.pdf (s. 86).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1153 a nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1315/2013 (COM(2021)0812 – C9-0472/2021 – 2021/0420(COD))	P9_TA(2024)0317 A9-0147/2023
KORIGENDÁ COR01

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0812) a zmenený návrh (COM(2022)0384),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0472/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. októbra 2021(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. októbra 2022(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 9. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0147/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, o zmene nariadenia (EÚ) 2021/1153 a nariadenia (EÚ) č. 913/2010 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1315/2013

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/1679.)

(1) Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 120. (2) Ú. v. EÚ C 498, 30.12.2022, s. 68.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (COM(2022)0677 – C9-0400/2022 – 2022/0396(COD))	P9_TA(2024)0318 A9-0319/2023
KORIGENDÁ COR01

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0677),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0400/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2023(1),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, talianskou Poslaneckou snemovňou a talianskym Senátom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9‑0319/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/... o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2025/40.)

(1) Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 114. (2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 22. novembra 2023 (Prijaté texty, P9_TA(2023)0425).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (prepracované znenie) (COM(2022)0542 – C9-0364/2022 – 2022/0347(COD))	P9_TA(2024)0319 A9-0233/2023
KORIGENDÁ COR01

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0542),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0364/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. júla 2023(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 27. júna 2023 adresovaný Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súlade s článkom 110 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 8. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 110 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0233/2023),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(4), pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2024/2881.)

(1) Ú. v. EÚ C 146, 27.4.2023, s. 46. (2) Ú. v. EÚ C, C/2023/251, 26.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/251/oj. (3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1. (4) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 13. septembra 2023 (Prijaté texty, P9_TA(2023)0318).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh a zrušuje sa nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (COM(2022)0459 – C9-0315/2022 – 2022/0278(COD))	P9_TA(2024)0320 A9-0246/2023
KORIGENDÁ COR01

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0459),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 114, 21 a 46 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0315/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2022(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2023(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na listy Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0246/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa stanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/2747.)

(1) Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 95. (2) Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 82. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 13. septembra 2023 (Prijaté texty, P9_TA(2023)0317).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426, (EÚ) 2019/1009 a (EÚ) č. 305/2011, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, prijímanie spoločných špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na jednotnom trhu (COM(2022)0461 – C9-0314/2022 – 2022/0279(COD))

P9_TA(2024)0321 A9-0244/2023

KORIGENDÁ COR01

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0461),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0314/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 14. decembra 2022(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2023(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0244/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426, (EÚ) 2023/988 a (EÚ) 2023/1230, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, predpoklad zhody, prijímanie spoločných špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na vnútornom trhu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/2748.)

(1) Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 95. (2) Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 82.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2000/14/ES, 2006/42/ES, 2010/35/EÚ, 2013/29/EÚ, 2014/28/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/31/EÚ, 2014/32/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ a 2014/68/EÚ, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, prijímanie spoločných špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na jednotnom trhu (COM(2022)0462 – C9-0313/2022 – 2022/0280(COD))

P9_TA(2024)0322 A9-0245/2023

KORIGENDÁ COR01

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0462),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 91 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0313/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2022(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2023(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0245/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorou sa menia smernice 2000/14/ES, 2006/42/ES, 2010/35/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ a 2014/68/EÚ, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, predpoklad zhody, prijímanie spoločných špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na vnútornom trhu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2024/2749.)

(1) Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 95. (2) Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 82.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (COM(2021)0891 – C9-0473/2021 – 2021/0428(COD))

P9_TA(2024)0323 A9-0280/2023

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0891),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. b) a e) a článok 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0473/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. mája 2022(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. októbra 2022(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0280/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/1717.)

(1) Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 69. (2) Ú. v. EÚ C 498, 30.12.2022, s. 114.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (COM(2023)0126 – C9-0034/2023 – 2023/0052(COD))	P9_TA(2024)0324 A9-0396/2023
KORIGENDÁ COR01

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0126),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0034/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2023(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0396/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2024/3237.)

(1) Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 154.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rastlinách získaných určitými novými genómovými technikami a potravinách a krmivách z nich a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/625 (COM(2023)0411 – C9-0238/2023 – 2023/0226(COD))

P9_TA(2024)0325 A9-0014/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0411),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 43 ods. 2, článok 114 a článok 168 ods. 4 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0238/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality cyperským Parlamentom a maďarským Parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. októbra 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 17. apríla 2024(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0014/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/… o rastlinách získaných určitými novými novými genómovými technikami presného šľachtenia a potravinách a krmivách z nich a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/625 a smernice 98/44/ES [PN 292]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 43 a 114 a článok 168 ods. 4 písm. b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Od roku 2001, keď bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES((4)) o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, významný pokrok v oblasti biotechnológií viedol k vývoju nových genómových techník, predovšetkým k technikám úpravy genómu, ktoré umožňujú meniť genóm na presných miestach. Významný pokrok v oblasti génového inžinierstva už prispel k rozšírenému používaniu selekcie s podporou markerov, ktorá umožňuje identifikovať a mobilizovať zaujímavé gény prítomné v biodiverzite. [PN 1]

(1a)   Možnosť patentovať nové genómové techniky a výsledky ich používania môže zvýšiť dominantné postavenie nadnárodných semenárskych podnikov, pokiaľ ide o prístup poľnohospodárov k osivám. V situácii, keď veľké spoločnosti už majú monopol na osivá a čoraz viac kontrolujú prírodné zdroje, by takáto situácia zbavila poľnohospodárov akejkoľvek slobody konania a boli by závislí od súkromných spoločností. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zakázať patenty na tieto produkty. [PN 167]

(2)  Nové genómové techniky predstavujú rôznorodú skupinu genómových techník, z ktorých každá sa môže používať rôznymi spôsobmi na dosiahnutie odlišných výsledkov a výrobkov. Ich výsledkom môžu byť organizmy s modifikáciami, ktoré sú rovnocenné zmenám, ktoré možno získať konvenčnými metódami šľachtenia, alebo organizmy s komplexnejšími modifikáciami. V rámci nových genómových techník sa cielenou mutagenézou a cisgenézou (vrátane intragenézy) zavádzajú genetické modifikácie bez vloženia genetického materiálu z nekrížiteľných druhov (transgenéza). Využívajú iba šľachtiteľský genofond, t. j. celkovú genetickú informáciu, ktorá je k dispozícii na účely konvenčného šľachtenia vrátane genetických informácií zo vzdialene príbuzných rastlinných druhov, ktoré sa môžu krížiť použitím pokročilých techník šľachtenia. Techniky cielenej mutagenézy majú za následok zmenu (zmeny) sekvencie DNA na presnýchcielených miestach v genóme organizmu. Výsledkom techník cisgenézy je vloženie genetického materiálu, ktorý už je súčasťou šľachtiteľského genofondu, do genómu organizmu. Intragenéza predstavuje podmnožinu techník cisgenézy, ktorej výsledkom je vloženie preskupenej kópie genetického materiálu tvoreného dvomi alebo viacerými sekvenciami DNA, ktoré už sú súčasťou šľachtiteľského genofondu, do genómu. [PN 2]

(3)  Prebieha verejný a súkromný výskum s využitím nových genómových techník týkajúci sa širšieho okruhu rôznych plodín a vlastností v porovnaní s plodinami a vlastnosťami získanými transgénovými technikami povolenými v Únii alebo na celosvetovej úrovni((5)).Patria sem rastliny s vyššou toleranciou alebo odolnosťou voči chorobám rastlín a škodcom, rastliny s toleranciou voči herbicídom, rastliny s vyššou toleranciou alebo odolnosťou voči účinkom zmeny klímy a environmentálnym tlakom, rastliny s vyššou efektívnosťou využívania živín a vody, ako aj rastliny s vyššími výnosmi a odolnosťou a s lepšími kvalitatívnymi vlastnosťami. Tieto typy nových rastlín by v spojení s pomerne jednoduchou a rýchlou použiteľnosťou týchto nových techník mohli zabezpečiť prínos pre poľnohospodárov, spotrebiteľov a životné prostredie. Nové genómové techniky teda majú potenciál prispievať k cieľom v oblasti inovácií a udržateľnosti uvedeným v Európskej zelenej dohode((6)) a stratégii Z farmy na stôl((7)), stratégii biodiverzity((8)) a stratégii pre adaptáciu na zmenu klímy((9)), ako aj ku globálnej potravinovej bezpečnosti((10)), k stratégii pre biohospodárstvo((11)) a k strategickej autonómii Únie((12)). [PN 3]

(4)  Zámerné uvoľnenie organizmov získaných použitím nových genómových techník vrátane výrobkov, ktoré obsahujú takéto organizmy alebo sa z nich skladajú, do životného prostredia, ako aj umiestňovanie potravín a krmív vyrobených z týchto organizmov na trh podliehajú smernici 2001/18/EC, nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003((13)) a v prípade potravín a krmív aj nariadeniu (ES) č. 1829/2003((14)), kým na používanie rastlinných buniek v uzavretých priestoroch sa vzťahuje smernica 2009/1/ES a cezhraničný pohyb NGT rastlín do tretích krajín je upravený nariadením (ES) č. 1946/2003 (ďalej len „právne predpisy Únie týkajúce sa GMO“).

(5)  Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-528/16 Confédération paysanne a i.(15) rozhodol, že geneticky modifikované organizmy získané prostredníctvom nových techník/metód mutagenézy, ktoré sa objavili alebo sa prevažne vyvinuli po prijatí smernice 2001/18/ES, nemožno považovať za organizmy vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(6)  Rada v rozhodnutí (EÚ) 2019/1904(16) požiadala Komisiu, aby do 30. apríla 2021 vzhľadom na uvedený rozsudok predložila štúdiu, pokiaľ ide o postavenie nových genómových techník v práve Únie, a návrh (s priloženým posúdením vplyvu), ak sa to v závislosti od záverov štúdie ukáže ako vhodné.

(7)  Komisia v štúdii o nových genómových technikách((17)) dospela k záveru, že právne predpisy Únie týkajúce sa GMO nie sú vhodné na účely úpravy zámerného uvoľnenia rastlín získaných určitými novými genómovými technikami a umiestňovania súvisiacich výrobkov vrátane potravín a krmív na trh. V štúdii sa konkrétne dospelo k záveru, že postup povoľovania a požiadavky na posúdenie rizík v súvislosti s GMO podľa právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO nie sú prispôsobené pre rozmanité potenciálne organizmy a výrobky, ktoré je možné získať určitými novými genómovými technikami, najmä prostredníctvom cielenej mutagenézy a cisgenézy (vrátane intragenézy), a že tieto požiadavky môžu byť neprimerané alebo neadekvátne. Zo štúdie vyplynulo, že tento problém sa týka najmä rastlín získaných uvedenými technikami, vzhľadom na množstvo vedeckých dôkazov, ktoré už sú k dispozícii, týkajúcich sa predovšetkým ich bezpečnosti. Právne predpisy Únie týkajúce sa GMO je navyše náročné vykonávať a presadzovať v prípade rastlín získaných cielenou mutagenézou a cisgenézou a súvisiacich výrobkov. Genetické modifikácie zavedené týmito technikami sú v určitých prípadoch nerozoznateľné analytickými metódami od prirodzených mutácií alebo od genetických modifikácií zavedených konvenčnými technikami šľachtenia, kým v prípade genetických modifikácií zavedených použitím transgenézy je vo všeobecnosti možné rozdiel pozorovať. Právne predpisy Únie týkajúce sa GMO okrem toho nenapomáhajú vývoju inovačných a užitočných výrobkov, ktoré by mohli prispieť k udržateľnosti, potravinovej bezpečnosti a odolnosti agropotravinového reťazca.

(8)  Je preto nevyhnutné prijať špecifický právny rámec pre GMO získané cielenou mutagenézou a cisgenézou a pre súvisiace výrobky, keď sú zámerne uvoľnené do životného prostredia alebo keď sa umiestňujú na trh.

(9)  Na základe súčasných vedeckých a technických poznatkov, najmä o bezpečnostných aspektoch, by sa toto nariadenie malo týkať iba GMO, ktoré sú rastlinami, t. j. organizmov v taxonomických skupinách Archaeplastida alebo Phaeophyceae. Dostupné poznatky o iných organizmoch, ako sú, čím sa vylučujú mikroorganizmy, huby a živočíchy, o ktorých existuje menej dostupných poznatkovby sa mali preskúmať s ohľadom na budúce legislatívne iniciatívy v tejto oblasti. Z rovnakého dôvodu by sa toto nariadenie malo vzťahovať len na rastliny získané určitými novými genómovými technikami: cielenou mutagenézou a cisgenézou (vrátane intragenézy) (ďalej len „NGT rastliny“), ale nie inými novými genómovými technikami. Takéto NGT rastliny nie sú nositeľmi genetického materiálu z nekrížiteľných druhov. GMO získané inými novými genómovými technikami, ktorými sa do organizmu zavádza genetický materiál z nekrížiteľných druhov (transgenéza), by naďalej mali podliehať len právnym predpisom Únie týkajúcim sa GMO, keďže výsledné rastliny by mohli predstavovať špecifické riziká spojené s transgénom. Navyše neexistuje žiaden náznak, že by v prípade aktuálnych požiadaviek na GMO získané transgenézou uvedených v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa GMO bolo v súčasnosti potrebné ich prepracovanie. [PN 5]

(10)  Pri plnom zohľadnení zásady predbežnej opatrnosti by právny rámec pre NGT rastliny by mal mať rovnaké ciele ako právne predpisy Únie týkajúce sa GMO, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia a riadne fungovanie vnútorného trhu v prípade dotknutých rastlín a výrobkov, pričom by mal zohľadňovať špecifickosť NGT rastlín. Tento právny rámec by mal umožňovať vývoj rastlín, potravín a krmív, ktoré obsahujú NGT rastliny, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené, a iných výrobkov, ktoré obsahujú NGT rastliny alebo sa z nich skladajú (ďalej len „NGT výrobky“), a ich umiestňovanie na trh, aby mohol prispievať k cieľom v oblasti inovácií a udržateľnosti uvedeným v Európskej zelenej dohode, stratégii Z farmy na stôl, stratégii biodiverzity a stratégii pre adaptáciu na zmenu klímy a aby sa ním posilnila konkurencieschopnosť agropotravinárskeho sektora Únie na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni. [PN 6]

(11)  Toto nariadenie predstavuje lex specialis vo vzťahu k právnym predpisom Únie týkajúcim sa GMO. Zavádzajú sa ním osobitné ustanovenia pre NGT rastliny a NGT výrobky. Avšak v prípadoch, keď sa v tomto nariadení nestanovujú žiadne osobitné pravidlá, by NGT rastliny a výrobky (vrátane potravín a krmív) získané z nich mali aj naďalej podliehať požiadavkám právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO a pravidlám týkajúcim sa GMO v sektorových právnych predpisoch, ako je nariadenie (EÚ) 2017/625 o úradných kontrolách, alebo v právnych predpisoch o určitých výrobkoch, ako je rastlinný a lesný množiteľský materiál. [PN 7]

(12)  Potenciálne riziká NGT rastlín sú rôzne, od rizikových profilov podobných konvenčne vyšľachteným rastlinám po rôzne typy a úrovne nebezpečenstva a rizika, ktoré by mohli byť podobné ako v prípade rastlín získaných transgenézou. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť osobitné pravidlá na úpravu posúdenia rizík a požiadaviek na riadenie rizík podľa potenciálnych rizík, ktoré predstavujú NGT rastliny a NGT výrobky, alebo neexistencie takýchto rizík.

(13)  V tomto nariadení by sa malo rozlišovať medzi dvomi kategóriami NGT rastlín.

(13a)   NGT rastliny, ktoré majú potenciál pretrvávať, rozmnožovať sa alebo sa šíriť v životnom prostredí v rámci polí alebo mimo nich, by sa mali hodnotiť s najvyššou úrovňou kontroly, pokiaľ ide o vplyv takýchto rastlín na prírodu a životné prostredie. [PN 8]

(14)  S NGT rastlinami, ktoré by sa mohli vyskytnúť aj prirodzene alebo ktoré by mohli byť vyrobené konvenčnými technikami šľachtenia, a s ich potomstvom získaným konvenčnými technikami šľachtenia (ďalej len „NGT rastliny kategórie 1“) by sa malo zaobchádzať ako s rastlinami, ktoré sa vyskytujú prirodzene alebo ktoré boli vytvorené konvenčnými technikami šľachtenia, keďže sú rovnocenné a keďže ich riziká sú porovnateľné, čo sa v plnom rozsahu odchyľuje od právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO a požiadaviek súvisiacich s GMO v sektorových právnych predpisoch. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa v tomto nariadení mali stanoviť kritériá na určenie, či je NGT rastlina rovnocenná s prirodzene sa vyskytujúcimi alebo konvenčne vyšľachtenými rastlinami, a na stanovenie postupu, podľa ktorého príslušné orgány majú overovať plnenie týchto kritérií a prijímať rozhodnutia o ich splnení pred uvoľnením NGT rastlín alebo NGT výrobkov alebo pred ich umiestnením na trh. Tieto kritériá by mali byť objektívne a mali by vychádzať z vedeckých poznatkov. Mali by sa týkať typu a rozsahu genetických modifikácií, ktoré možno pozorovať v prírode alebo v organizmoch získaných konvenčnými technikami šľachtenia, a mali byť zahŕňať prahové hodnoty týkajúce sa veľkosti a počtu genetických modifikácií genómu NGT rastlín. Keďže vedecké a technické poznatky sa v tejto oblasti rýchlo vyvíjajú, v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa Komisii mala udeliť právomoc aktualizovať tieto kritériá s ohľadom na vedecký a technický pokrok, pokiaľ ide o typ a rozsah genetických modifikácií, ktoré sa môžu vyskytovať v prírode alebo ktoré môžu vzniknúť konvenčným šľachtením. [PN 9]

(14a)   Vzhľadom na veľkú zložitosť rastlinných genómov by kritériá, na základe ktorých sa NGT rastlina považuje za rovnocennú s prirodzene sa vyskytujúcou alebo konvenčne vyšľachtenou rastlinou, mali odrážať rozmanitosť veľkosti genómu rastlín a ich vlastností. Polyploidné rastliny obsahujú viac ako dva homologické chromozómy. V rámci tejto kategórie polyploidných rastlín majú tetraploidné, hexaploidné a oktoploidné rastliny 4, 6 a 8 dvojíc chromozómov. Polyploidné rastliny majú tendenciu vykazovať väčší počet genetických modifikácií v porovnaní s monoploidnými rastlinami. Z týchto dôvodov by mal akýkoľvek limit celkového počtu individuálnych modifikácií na rastlinu odrážať počet dvojíc chromozómov v rastline („ploídia“). [PN 10]

(15)  Všetky NGT rastliny, ktoré nepatria do kategórie 1 (ďalej len „NGT rastliny kategórie 2“), by naďalej mali podliehať požiadavkám právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO, pretože zahŕňajú komplexnejší súbor modifikácií genómu.

(16)  Na NGT rastliny a výrobky kategórie 1 by sa nemali vzťahovať pravidlá a požiadavky právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO ani ustanovenia v iných právnych predpisoch Únie, ktoré sa uplatňujú v prípade GMO. V záujme právnej istoty pre prevádzkovateľov a v záujme transparentnosti by sa pred zámerným uvoľnením vrátane umiestnenia na trh malo získať vyhlásenie o statuse rastliny ako NGT rastliny kategórie 1.

(17)  Toto vyhlásenie by sa malo získať pred každým zámerným uvoľnením každej NGT rastliny kategórie 1 na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, napríklad na poľné pokusy, ktoré sa majú uskutočniť na území Únie, keďže kritériá vychádzajú z údajov, ktoré sú k dispozícii pred poľnými pokusmi a nezávisia od týchto pokusov. Ak sa na území Únie nemajú uskutočniť žiadne poľné pokusy, prevádzkovatelia by toto vyhlásenie mali získať pred umiestnením NGT výrobku kategórie 1 na trh.

(18)  Keďže kritériá na posúdenie NGT rastliny ako rovnocennej s prirodzene sa vyskytujúcimi alebo konvenčne vyšľachtenými rastlinami nesúvisia s druhom činnosti, ktorá si vyžaduje zámerné uvoľnenie NGT rastliny, vyhlásenie o statuse rastliny ako NGT rastliny kategórie 1 vydané pred jej zámerným uvoľnením na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, na území Únie by malo platiť aj pre umiestnenie súvisiacich NGT výrobkov na trh. Vzhľadom na vysokú mieru neistoty v štádiu poľných pokusov, pokiaľ ide o to, či sa výrobok dostane na trh, a na pravdepodobné zapojenie menších prevádzkovateľov do týchto uvoľnení, postup overovania statusu NGT rastliny kategórie 1 pred poľnými pokusmi by mali vykonať príslušné vnútroštátne orgány, keďže by to pre prevádzkovateľov predstavovalo nižšie administratívne zaťaženie, a rozhodnutie na úrovni Únie by sa malo prijať iba v prípade, keď k správe o overení budú doručené pripomienky od iných príslušných vnútroštátnych orgánov. Ak sa žiadosť o overenie predloží pred umiestnením NGT výrobkov na trh a ak iné členské štáty vznesú odôvodnené námietky, postup by sa mal uskutočniť na úrovni Úniepo porade s Komisiou a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“), aby sa zabezpečila efektívnosť postupu overovania a konzistentnosť vyhlásení o statuse NGT rastliny kategórie 1. [PN 11]

(18a)   V záujme účinného výberu nových odrôd, ktoré pomôžu poľnohospodárskemu sektoru zvýšiť potravinovú bezpečnosť, ako aj udržateľnosť, adaptáciu na dôsledky zmeny klímy a odolnosť voči nim, je potrebné zohľadniť špecifiká polyploidných rastlín, čo sú rastliny, ktoré obsahujú viac ako dva genómy. V prípade takýchto rastlín by mal byť maximálny počet genetických modifikácií povolených na zaradenie do kategórie 1 NGT úmerný počtu genómov, ktoré obsahujú. [PN 12]

(19)  Príslušné orgány členských štátov, Komisia a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad EFSA“) by mali dodržiavať prísneprimerané lehoty, aby sa zabezpečilo, že vyhlásenia o statuse NGT rastliny kategórie 1 budú vystavené v primeranej lehote. [PN 13]

(20)  Overenie statusu NGT rastliny kategórie 1 je technickej povahy a jeho súčasťou nie je žiadne posudzovanie rizík ani faktory riadenia rizík, pričom rozhodnutie o statuse má len deklaratórnu povahu. Keď sa teda tento postup vykonáva na úrovni Únie, uvedené vykonávacie rozhodnutia by sa mali prijať na základe konzultačného postupu, ktorý prostredníctvom vedeckej a technickej pomoci podporí úrad EFSA.

(21)  Rozhodnutiami, ktorými sa vyhlasuje status NGT rastliny kategórie 1, by sa dotknutej NGT rastline malo prideliť identifikačné číslo, aby sa zaistila transparentnosť a sledovateľnosť týchto rastlín, keď sú uvedené v databáze, a na účely označenia rastlinného množiteľského materiálu získaného z týchto rastlín. Uvedené informácie by mali zahŕňať informácie o technike alebo technikách použitých na získanie vlastnosti alebo vlastností. [PN 14]

(22)  NGT rastliny kategórie 1 by mali naďalej podliehať akémukoľvek regulačnému rámcu, ktorý sa uplatňuje na konvenčne vyšľachtené rastliny. Podobne ako v prípade konvenčných rastlín a výrobkov budú uvedené NGT rastliny a výrobky z nich podliehať platným sektorovým právnym predpisom o osivách a inom rastlinnom množiteľskom materiáli, potravinách, krmivách a iných výrobkoch, ako aj horizontálnym rámcom, ako sú právne predpisy o ochrane prírody a environmentálna zodpovednosť. V tejto súvislosti sa NGT potraviny kategórie 1, ktoré majú podstatne zmenené zloženie alebo štruktúru, ktorá ovplyvňuje výživovú hodnotu, metabolizmus alebo úroveň nežiaducich látok v týchto potravinách, budú považovať za nové potraviny, a preto budú patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283((18)) a podliehať posúdeniu rizík v kontexte uvedeného nariadenia.

(23)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007((19)) sa zakazuje používanie GMO a výrobkov vyrobených z GMO alebo ich pomocou v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. GMO sa v ňom vymedzujú na účely uvedeného nariadenia odkazom na smernicu 2001/18/ES, pričom sú zo zákazu vylúčené GMO získané pomocou techník genetickej modifikácie, ktoré sú uvedené v zozname prílohy I B k smernici 2001/18/ES. V dôsledku toho bude v ekologickej poľnohospodárskej výrobe zakázané používanie NGT rastlín kategórie 2. Je však potrebné objasniť status NGT rastlín kategórie 1 na účely ekologickej poľnohospodárskej výroby. PoužívanieV súčasnosti je potrebné ďalej zvážiť zlučiteľnosť používania nových genómových techník v súčasnosti nie je zlučiteľné s pojmomso zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 ani s tým, ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby vnímajú spotrebitelia. Používanie NGT rastlín kategórie 1 by preto malo byť v ekologickej poľnohospodárskej výrobe takisto zakázané, až kým sa neuskutoční takéto ďalšie posúdenie. [PN 15]

(24)  Malo by sa prijať ustanovenie na zabezpečenie transparentnosti, pokiaľ ide o používanie odrôd NGT rastlín kategórie 1, aby sa zaistilo, že výrobné reťazce, ktoré nechcú využívať nové genómové techniky, budú mať túto možnosť, a tým sa zaručila dôvera spotrebiteľov. NGT rastliny, ktoré boli vyhlásené za rastliny so statusom NGT rastliny kategórie 1, by sa mali uviesť vo verejne dostupnej databáze vrátane informácií o technike alebo technikách použitých na získanie vlastnosti alebo vlastností. S cieľom zabezpečiť sledovateľnosť, transparentnosť a možnosť voľby pre prevádzkovateľov počas výskumu a šľachtenia rastlín by sa mal rastlinný množiteľský materiál NGT rastlín kategórie 1 pri predaji osív poľnohospodárom alebo pri inom sprístupňovaní rastlinného množiteľského materiálu tretím stranám označiť ako NGT materiál kategórie 1. [PN 16]

(25)  Na NGT rastliny kategórie 2 by sa naďalej mali vzťahovať požiadavky právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO, keďže na základe súčasných vedeckých a technických poznatkov sa ich riziká musia posúdiť. Osobitné pravidlá by sa mali stanoviť na prispôsobenie postupov a určitých ďalších pravidiel stanovených v smernici 2001/18/ES a nariadení (ES) č. 1829/2003 osobitnej povahe NGT rastlín kategórie 2 a rôznym úrovniam rizika, ktoré môžu predstavovať.

(26)  NGT rastliny a výrobky kategórie 2 by naďalej mali podliehať súhlasu alebo povoleniu v súlade so smernicou 2001/18/ES alebo s nariadením (ES) č. 1829/2003, aby mohli byť uvoľnené do životného prostredia alebo umiestnené na trh. Vzhľadom na veľkú rozmanitosť týchto NGT rastlín sa však množstvo informácií potrebných na posúdenie rizík bude v jednotlivých prípadoch líšiť. Úrad EFSA vo svojich vedeckých stanoviskách k rastlinám vyvinutým prostredníctvom cisgenézy a intragenézy(20) a k rastlinám vyvinutým prostredníctvom cielenej mutagenézy(21) odporučil flexibilitu v súvislosti s požiadavkami na údaje na posúdenie rizík týchto rastlín. Na základe kritérií úradu EFSA na posúdenie rizík rastlín získaných cielenou mutagenézou, cisgenézou a intragenézou((22)) by pri určovaní typu a množstva údajov potrebných na vykonanie posúdenia rizík týchto NGT rastlín mali byť nápomocné aspekty týkajúce sa bezpečného používania v minulosti, blízkosti z hľadiska životného prostredia a funkcie a štruktúry modifikovanej/vloženej sekvencie či sekvencií. Je preto nevyhnutné stanoviť všeobecné zásady a kritériá posúdenia rizík týchto rastlín a zároveň zabezpečiť flexibilitu a možnosť prispôsobiť metodiky posúdenia rizík vedeckému a technickému pokroku.

(27)  Požiadavky na obsah oznámení súhlasu s umiestnením výrobkov, ktoré obsahujú GMO alebo sa z nich skladajú, iných ako potraviny alebo krmivá na trh a na obsah žiadostí o povolenie na umiestnenie geneticky modifikovaných potravín a krmív na trh sa stanovujú v iných právnych predpisoch. S cieľom zabezpečiť súlad medzi oznámeniami súhlasu a žiadosťami o povolenie pri NGT výrobkoch kategórie 2 by obsah týchto oznámení a žiadostí mal byť rovnaký, okrem oznámení a žiadostí, ktoré sa týkajú hodnotenia posúdenia bezpečnosti potravín a krmív, keďže majú význam iba pre NGT potraviny a krmivá kategórie 2.

(28)  Referenčné laboratórium Európskej únie pre geneticky modifikované potraviny a krmivá (RLEÚ) v spolupráci s Európskou sieťou laboratórií pre GMO (ENGL) dospelo k záveru, že analytické testovanie sa nepovažuje za uskutočniteľné v prípade všetkých výrobkov získaných cielenou mutagenézou a cisgenézou((23)). Keď zavedené modifikácie genetického materiálu nie sú špecifické pre predmetnú NGT rastlinu, nie je možné rozlíšiť NGT rastlinu od konvenčných rastlín. V prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť analytickú metódu, prostredníctvom ktorej prebieha detekcia, identifikácia a kvantifikácia, ak to oznamovateľ alebo žiadateľ riadne odôvodní, by sa mali adaptovať spôsoby splnenia požiadaviek týkajúcich sa analytickej metódy. To by sa malo dosiahnuť prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých podľa tohto nariadenia. Malo by sa stanoviť aj to, aby referenčné laboratórium EÚ s pomocou Európskej siete laboratórií pre GMO prijalo usmernenia pre žiadateľov k minimálnym požiadavkám na účinnosť analytických metód. Adaptovať sa môžu aj spôsoby vykonávania validácie metódy.

(29)  Podľa smernice 2001/18/ES sa po zámernom uvoľnení GMO alebo ich umiestnení na trh vyžaduje plán monitorovania ich environmentálnych účinkov, poskytuje sa však flexibilita, čo sa týka zostavovania plánu, pričom sa zohľadňuje posúdenie rizík pre životné prostredie, charakteristiky GMO, ich očakávaného použitia a prijímajúceho životného prostredia. Genetické modifikácie NGT rastlín kategórie 2 môžu siahať od zmien, pri ktorých je potrebné len obmedzené posúdenie rizík, až po komplexné úpravy, ktoré si vyžadujú dôkladnejšiu analýzu možných rizík. Požiadavky na monitorovanie environmentálnych účinkov NGT rastlín kategórie 2 po ich umiestnení na trh by sa preto mali prispôsobiť s ohľadom na posúdenie environmentálnych rizík a na skúsenosti z poľných pokusov, charakteristiky dotknutej NGT rastliny, charakteristiky a rozsah jej očakávaného použitia, a najmä na akékoľvek bezpečné používanie rastliny v minulosti a charakteristiky prijímajúceho životného prostredia. Vzhľadom na zásadu predbežnej opatrnosti by sa mal pri prvom udelení súhlasu vždy vyžadovať plán monitorovania environmentálnych účinkov. Od požiadavky na monitorovanie by malo byť možné upustiť len pri obnovení súhlasu za predpokladu, že sa preukáže by sa preto nemal vyžadovať v prípade, ak je nepravdepodobné, že NGT rastlina kategórie 2 bude predstavovaťnepredstavuje riziká, ktoré si vyžadujú monitorovanie, ako sú nepriame, oneskorené alebo nepredvídané účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie. [PN 17]

(30)  Z dôvodu proporcionality by povolenie po prvom obnovení malo platiť na neurčitý čas, pokiaľ sa v čase obnovenia nerozhodne inak na základe posúdenia rizík a dostupných informácií o dotknutej NGT rastline, pričom toto obnovenie podlieha prehodnoteniu, keď sa objavia nové informácie.

(31)  Z dôvodu právnej istoty a dobrej správy vecí verejných by sa lehoty, v ktorých má úrad EFSA vydať svoje stanovisko k žiadosti o povolenie, mali predĺžiť iba v prípadoch, keď sú na vykonanie posúdenia žiadosti potrebné dodatočné informácie, pričom predĺženie týchto lehôt by nemalo byť dlhšie ako pôvodne stanovená lehota, pokiaľ to nie je opodstatnené povahou údajov alebo mimoriadnymi okolnosťami.

(32)  Na zvýšenie transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov by sa prevádzkovateľom malo povoliť doplniť označenie NGT výrobkov kategórie 2 ako GMO o informácie o vlastnosti získanej genetickou modifikáciou. S cieľom zabrániť klamlivým alebo zavádzajúcim označeniam by sa v oznámení súhlasu alebo v žiadosti o povolenie mal uviesť návrh takéhoto označenia a toto označenie by sa malo špecifikovať v rozhodnutí o súhlase alebo o povolení.

(33)  Potenciálnym oznamovateľom alebo žiadateľom o povolenie NGT rastlín a výrobkov kategórie 2, ktoré majú vlastnosti s potenciálom prispievať k udržateľnému agropotravinovému systému, by sa mali ponúkať regulačné stimuly s cieľom smerovať vývoj NGT rastlín kategórie 2 smerom k týmto vlastnostiam. Kritériá na uplatnenie týchto stimulov by sa mali zameriavať na široké kategórie vlastností s potenciálom prispievať k udržateľnosti (ako sú vlastnosti spojené s toleranciou biotického a abiotického stresu alebo s odolnosťou voči takémuto stresu, lepšie nutričné charakteristiky alebo vyšší výnos) a mali by vychádzať z príspevku k hodnote pre udržateľné pestovanie a používanie, ako sa vymedzuje v [článku 52 ods. 1 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výrobe rastlinného množiteľského materiálu a jeho umiestňovaní na trh v Únii(24), ktorý predložila Komisia]. Uplatniteľnosť kritérií v celej EÚ neumožňuje užšie vymedzenie vlastností, ktoré by umožnilo zamerať sa na konkrétne otázky alebo zohľadniť miestne a regionálne osobitosti.

(34)  Stimuly by mali pozostávať zo zrýchleného postupu týkajúceho sa posudzovania rizík v prípade žiadostí vybavovaných v rámci plne centralizovaného postupu (potraviny a krmivá) a posilnené poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia s cieľom pomôcť šľachtiteľom s prípravou dokumentácie na účely environmentálneho posudzovania a posúdenia bezpečnosti potravín a krmív, a to bez toho, aby to malo vplyv na všeobecné ustanovenia týkajúce sa poradenstva pred predložením žiadosti alebo oznámenia, oznamovania štúdií a konzultácií s tretími stranami podľa článkov 32a, 32b a 32c nariadenia (ES) č. 178/2002((25)).

(35)  Dodatočné stimuly by sa mali poskytnúť vtedy, keď je oznamovateľom alebo žiadateľom malý alebo stredný podnik (ďalej len „MSP“), na podporu prístupu týchto podnikov k regulačným postupom, na podporu diverzifikácie šľachtiteľov NGT rastlín a podporu vývoja druhov plodín a ich vlastností prostredníctvom nových genómových techník drobnými šľachtiteľmi, a to oslobodením MSP od poplatkov za validáciu detekčných metód a prostredníctvom rozsiahlejšieho poradenstva pred predložením žiadosti alebo oznámenia, ktoré sa bude týkať aj koncepcie štúdií, ktoré sa majú vykonať na účely posúdenia rizík.

(36)  Rastliny tolerantné voči herbicídom sa šľachtia úmyselne tak, aby boli tolerantné voči herbicídom, aby sa mohli pestovať v kombinácii s používaním uvedených herbicídov. Ak takéto pestovanie neprebieha v primeraných podmienkach, môže viesť k vývoju buriny odolnej voči týmto herbicídom alebo k potrebe zvýšiť množstvo používaných herbicídov bez ohľadu na techniku šľachtenia. Z tohto dôvodu NGT rastliny s vlastnosťami tolerancie voči herbicídom by nemali byť oprávnené na stimuly podľa tohto rámca. V rámci tohto nariadenia by sa však nemali prijať iné osobitné opatrenia pre NGT rastliny tolerantné voči herbicídom, pretože takéto opatrenia sa prijímajú horizontálne v rámci [návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výrobe rastlinného množiteľského materiálu a jeho umiestňovaní na trh v Únii, ktorý predložila Komisia]patriť do rozsahu pôsobnosti NGT rastlín kategórie 1. [PN 18]

(37)   S cieľom umožniť, aby NGT rastliny prispievali k cieľom udržateľnosti podľa Európskej zelenej dohody, stratégie Z farmy na stôl a stratégie biodiverzity, by sa malo pestovanie NGT rastlín v Únii uľahčiť. To si vyžaduje, aby šľachtitelia a poľnohospodári mohli predvídať možnosti pestovania takýchto rastlín v Únii. Možnosť, aby členské štáty mohli prijímať opatrenia, ktorými sa obmedzuje alebo zakazuje pestovanie NGT rastlín kategórie 2 na celom ich území alebo na jeho časti, stanovená v článku 26b smernice 2001/18/ES, by preto oslabila tieto ciele. [PN 239]

(38)  Očakáva sa, že osobitné pravidlá stanovené v tomto nariadení týkajúce sa postupu povoľovania pre NGT rastliny kategórie 2 budú mať za následok zvýšenie pestovania NGT rastlín kategórie 2 v Únii v porovnaní s doterajšou situáciou v rámci aktuálnych právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO. V dôsledku toho je nevyhnutné, aby orgány verejnej moci členských štátov vymedzili opatrenia upravujúce koexistenciu s cieľom vyvážiť záujmy pestovateľov konvenčných rastlín, rastlín ekologickej poľnohospodárskej výroby a geneticky modifikovaných rastlín, a tým im poskytnúť možnosť výberu medzi jednotlivými druhmi výroby v súlade s cieľom stratégie Z farmy na stôl, aby sa do roku 2030 obhospodarovalo ekologickým spôsobom 25 % poľnohospodárskej pôdy.

(39)  V záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu, by sa na NGT rastliny a súvisiace výrobky mal vzťahovať a voľný pohyb tovaru za predpokladu, že spĺňajú požiadavky ostatného práva ÚnieNGT rastlín a NGT výrobkov v rámci Únie by sa zámerné uvoľňovanie NGT rastlín a uvádzanie NGT výrobkov na trh malo zakladať na harmonizovaných požiadavkách a postupoch stanovených v tomto nariadení, ktoré by viedli k prijatiu rozhodnutia jednotne uplatniteľného na všetky členské štáty. [PN 20]

(40)  Vzhľadom na novosťprebiehajúci vývoj nových genómových techník bude dôležité dôkladne monitorovať vývoj NGT rastlín a výrobkov a ich prítomnosť na trhu a vyhodnotiť všetky súvisiace vplyvy na zdravie ľudí a zvierat, na životné prostredie a na environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť. Informácie by sa mali zhromažďovať pravidelne aby Komisia mala vykonať hodnotenie do piatich rokov od prijatia prvého rozhodnutia o povolení zámerného uvoľnenia alebo umiestnenia NGT rastlín alebo NGT výrobkov na trh v Únii. Týmto hodnotením by sa mal by Komisia mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia s cieľom posúdiť pokrok dosiahnutý vzhľadom na dostupnosť NGT rastlín alebo NGT výrobkov obsahujúcich takéto charakteristiky alebo vlastnosti na trhu EÚv Únii s cieľom ďalšieho zlepšenia tohto nariadenia. [PN 21]

(41)  V záujme zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia vo vzťahu k NGT rastlinám a NGT výrobkom by sa požiadavky vyplývajúce z tohto nariadenia mali uplatňovať nediskriminujúcim spôsobom na výrobky, ktoré pochádzajú z Únie, a na výrobky, ktoré sú dovážané z tretích krajín.

(42)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, je ich však možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, tak, aby sa NGT rastliny a NGT výrobky mohli voľne pohybovať na vnútornom trhu, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(43)  Typy vyvinutých NGT rastlín a vplyv určitých vlastností na environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť sa neustále vyvíjajú. Na základe dostupných dôkazov o takomto vývoji a vplyvoch, pričom sa v plnej miere zohľadňuje zásada predbežnej opatrnosti, by sa preto Komisii v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala udeliť právomoc pozmeniť zoznam vlastností, ktoré by sa mali podporovať stimulmi alebo od ktorých by sa malo odrádzať v záujme dosiahnutia cieľov Zelenej dohody, ako aj stratégie Z farmy na stôl, stratégie biodiverzity a stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy. [PN 22]

(44)  Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva((26)). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(45)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o informácie požadované na preukázanie, že NGT rastlina je NGT rastlina kategórie 1, pokiaľ ide o vypracovanie a podanie oznámenia tohto určenia a pokiaľ ide o metodiku posúdení environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 a NGT potravín a NGT krmív a požiadavky na informácie na účely týchto posúdení v súlade so zásadami a kritériami stanovenými v tomto nariadení. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011((27)).

(45a)   Európsky parlament vyzval Úniu a jej členské štáty, aby neudeľovali patenty na biologický materiál a zabezpečili slobodu činnosti a šľachtiteľskú výnimku pre odrody. Malo by sa zabezpečiť, aby šľachtitelia mali plný prístup ku genetickému materiálu NGT rastlín, ktoré vo svojej podstate nie sú transgénovými rastlinami. Prístup ku genetickému materiálu možno najlepšie zabezpečiť, keď sa právo držiteľov patentov vyčerpá v rukách šľachtiteľa (šľachtiteľská výnimka). Keďže súčasné ustanovenia v patentovom práve neustanovujú úplnú šľachtiteľskú výnimku, malo by sa zabezpečiť, aby patenty neobmedzovali šľachtiteľov a poľnohospodárov pri používaní NGT rastlín. Preto by sa na NGT rastliny nemali vzťahovať patentové právne predpisy, ale v záujme ochrany duševného vlastníctva by sa na ne mal vzťahovať výlučne systém práv Spoločenstva k odrodám rastlín stanovený v nariadení Rady (ES) č. 2100/94, ktorý umožňuje používanie šľachtiteľskej výnimky. NGT rastliny, ich odvodené osivá, ich rastlinný materiál, súvisiaci genetický materiál, ako sú gény a génové sekvencie, a rastlinné vlastnosti by preto mali byť vylúčené z patentovateľnosti. Vylúčenie z patentovateľnosti by sa malo uplatňovať konzistentne vo všetkých právnych predpisoch. Okrem toho by sa malo zabezpečiť, aby bol rastlinný materiál vylúčený z patentovateľnosti odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, aby sa zabránilo udeľovaniu patentov alebo podávaniu patentových prihlášok medzi dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a uplatňovaním jeho ustanovení. V prípade patentov, ktoré už boli udelené alebo v prípade nevybavených patentových prihlášok vzťahujúcich sa na rastlinný materiál, by sa účinky patentov mali ďalej obmedziť. Okrem toho by Komisia v pripravovanej štúdii mala posúdiť a zaoberať sa tým, ako by sa mal ďalej riešiť širší problém patentov, ktoré sa priamo alebo nepriamo udeľujú na rastlinný materiál napriek predchádzajúcemu úsiliu o odstránenie medzier. Posúdenie by malo byť zamerané najmä na úlohu a vplyv patentov na prístup šľachtiteľov a poľnohospodárov k rastlinnému množiteľskému materiálu, rozmanitosť osív a dostupné ceny, ako aj na inovácie, a najmä na príležitosti pre MSP. K správe Komisie by mali byť priložené príslušné legislatívne návrhy s cieľom zabezpečiť ďalšie potrebné úpravy rámca práv duševného vlastníctva. [PN 23]

(46)  Komisia by mala pravidelne zhromažďovať informácie s cieľom posúdiť výsledky právnych predpisov pri dosahovaní vývoja a dostupnosti NGT rastlín a NGT výrobkov na trhu, ktoré môžu prispievať k cieľom Európskej zelenej dohody, stratégie Z farmy na stôl, stratégie biodiverzity a stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy, a s cieľom zaistiť podklady pre hodnotenie právnych predpisov. Určil sa široký súbor ukazovateľov(28), ktorý by Komisia mala pravidelne preskúmavať. Ukazovatele by mali podporovať monitorovanie potenciálnych zdravotných a environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 a súvisiacich NGT výrobkov, monitorovanie vplyvu NGT rastlín na environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť, ako aj vplyvu na ekologické poľnohospodárstvo a na akceptáciu NGT výrobkov zo strany spotrebiteľov. Prvá správa o monitorovaní by sa mala predložiť tri roky po oznámení prvých výrobkov alebo udelení povolenia pre ne, aby sa zabezpečila dostupnosť dostatočného množstva údajov po úplnom vykonaní nového právneho predpisu, a následne by sa správy mali predkladať v pravidelných intervaloch. Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia dva roky po uverejnení prvej správy o monitorovaní, aby sa v plnej miere mohol prejaviť vplyv prvých výrobkov, ktoré prešli overovaním alebo ktorým bolo udelené povolenie.

(47)  Určité odkazy na ustanovenia právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625((29)) sa musia zmeniť s cieľom včleniť doň osobitné ustanovenia tohto právneho predpisu uplatniteľné na NGT rastliny.

(47a)   Európska zelená dohoda, program Z farmy na stôl a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity kladú ekologické poľnohospodárstvo do centra prechodu na udržateľné potravinové systémy, pričom cieľom je do roku 2030 rozšíriť európsku poľnohospodársku pôdu využívanú na ekologickú produkciu na 25 %. Ide o jasné uznanie environmentálnych prínosov ekologického poľnohospodárstva, menšej závislosti poľnohospodárov od vstupov, odolných dodávok potravín a potravinovej nezávislosti. Toto nariadenie nesmie negatívne ovplyvniť cestu k prechodu európskych potravinových systémov na ekologické poľnohospodárstvo na 25 % do roku 2030. [PN 241]

(47b)   Mali by sa stanoviť požiadavky sledovateľnosti pre potraviny a krmivá vyrobené z NGT s cieľom uľahčiť presné označovanie týchto výrobkov v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách, aby sa zaistilo poskytovanie presných informácií prevádzkovateľom a spotrebiteľom, ktoré by im umožnili účinne využívať slobodu voľby a zároveň by umožnili kontrolovať a overovať tvrdenia uvedené na označeniach. Požiadavky na potraviny a krmivá vyrobené z NGT by mali byť podobné, aby sa predišlo nesúladu informácií v prípade zmien konečného použitia. [PN 243]

(48)  Keďže uplatňovanie tohto nariadenia si vyžaduje prijatie vykonávacích aktov, malo by sa odložiť s cieľom umožniť prijatie takýchto opatrení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti stanovujú osobitné pravidlá pre zámerné uvoľnenie rastlín získaných určitými novými genómovými technikami (ďalej len „NGT rastliny“) do životného prostredia na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, a pre umiestnenie na trh potravín a krmív, ktoré obsahujú takéto rastliny, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené, a výrobkov iných ako potraviny a krmivá, ktoré obsahujú takéto rastliny alebo sa z nich skladajú, na trhzabezpečujúc vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia. [PN 24]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na:

1.  NGT rastliny;

2.  potraviny, ktoré obsahujú NGT rastliny, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené alebo obsahujú zložky, ktoré sú vyrobené z NGT rastlín;

3.  krmivá, ktoré obsahujú NGT rastliny, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené;

4.  výrobky iné ako potraviny a krmivá, ktoré obsahujú NGT rastliny alebo sa z nich skladajú.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  vymedzenie pojmov „organizmus“, „zámerné uvoľnenie“ a „umiestnenie na trh“ stanovené v smernici 2001/18/ES, vymedzenie pojmov „potraviny“ a „krmivá“ stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002, vymedzenie pojmu „sledovateľnosť“ stanovené v nariadení (ES) č. 1830/2003, vymedzenie pojmu „rastlina“ stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031(30) a vymedzenie pojmu „rastlinný množiteľský materiál“ stanovené v [návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výrobe rastlinného množiteľského materiálu a jeho umiestňovaní na trh v Únii(31), ktorý predložila Komisia];

2.  „rastlina získaná novými genómovými technikami“ alebo „NGT rastlina“ je geneticky modifikovaná rastlina získaná cielenou mutagenézou alebo cisgenézou alebo ich kombináciou, pod podmienkou, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nie je súčasťou šľachtiteľského genofondu na konvenčné šľachtiteľské účely a ktorý mohol byť dočasne vložený počas vývoja NGT rastliny; [PN 25]

3.  „geneticky modifikovaný organizmus“ alebo „GMO“ je geneticky modifikovaný organizmus vymedzený v článku 2 ods. 2 smernice 2001/18/ES s výnimkou organizmov získaných technikami genetickej modifikácie uvedenými v prílohe I B k smernici 2001/18/ES;

4.  „cielená mutagenéza“ sú techniky mutagenézy, ktorých výsledkom je zmena (zmeny) sekvencie DNA na presnýchcielených miestach v genóme organizmu; [PN 26]

5.  „cisgenéza“ sú techniky genetickej modifikácie, ktorých výsledkom je vloženie genetického materiálu, ktorý už je súčasťou šľachtiteľského genofondu, do genómu organizmu;

6.  „šľachtiteľský genofond na konvenčné šľachtiteľské účely“ sú celkové genetické informácie dostupné o jednom druhu a iných taxonomických druhoch, s ktorými sa môže krížiť, a to aj použitím pokročilých techník, ako je záchrana embryí, indukovaná polyploidia a premosťujúce kríženie; [PN 27]

7.  „NGT rastlina kategórie 1“ je NGT rastlina, ktorá:

a)  spĺňa kritériá rovnocennosti s konvenčnými rastlinami stanovené v prílohe I, alebo

b)  je potomstvom NGT rastliny (rastlín) uvedenej (uvedených) v písmene a) vrátane potomstva odvodeného krížením takýchto rastlín, pod podmienkou, že neexistujú žiadne ďalšie modifikácie, na základe ktorých by sa na ne vzťahovala smernica 2001/18/ES alebo nariadenie 1829/2003;

8.  „NGT rastlina kategórie 2“ je NGT rastlina iná ako NGT rastlina kategórie 1;

9.  „NGT rastlina na použitie v potravinách“ je NGT rastlina, ktorá sa môže použiť ako potravina alebo ako zdrojový materiál na výrobu potravín;

10.  „NGT rastlina na použitie v krmivách“ je NGT rastlina, ktorá sa môže použiť ako krmivo alebo ako zdrojový materiál na výrobu krmiva;

11.  „vyrobený z NGT rastliny“ je úplne alebo čiastočne odvodený z NGT rastliny, avšak neobsahujúci NGT rastlinu ani neskladajúci sa z NGT rastliny;

12.  „NGT výrobok“ je výrobok iný ako potraviny a krmivá, ktorý obsahuje NGT rastlinu alebo sa z nej skladá, a potraviny a krmivá, ktoré obsahujú takúto rastlinu, skladajú sa z nej alebo sú z nej vyrobené;

13.  „NGT výrobok kategórie 1“ je NGT produkt, pre ktorý platí, že NGT rastlina, ktorú obsahuje, z ktorej sa skladá alebo (v prípade potravín alebo krmív) z ktorej je vyrobený, je NGT rastlina kategórie 1;

14.  „NGT výrobok kategórie 2“ je NGT produkt, pre ktorý platí, že NGT rastlina, ktorú obsahuje, z ktorej sa skladá alebo (v prípade potravín alebo krmív) z ktorej je vyrobený, je NGT rastlina kategórie 2;

15.  „malý a stredný podnik (MSP)“ je MSP v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES2;

15a.   „prístup jedno zdravie“ je integrovaný, zjednocujúci prístup, ktorého cieľom je udržateľne vyvážiť a optimalizovať zdravie ľudí, zvierat, rastlín a ekosystémov, a sa v ňom uznáva , že zdravie ľudí, domácich a voľne žijúcich zvierat, voľne rastúcich rastlín a širšie životné prostredie vrátane ekosystémov sú úzko prepojené a vzájomne závislé; [PN 28]

15b.   „chimérický proteín“ sú bielkoviny vytvorené spojením dvoch alebo viacerých génov alebo častí génov, ktoré boli pôvodne kódované pre samostatné bielkoviny. [PN 29]

Článok 4

Zámerné uvoľnenie NGT rastlín na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, a umiestňovanie NGT výrobkov na trh

Bez toho, aby boli dotknuté ostatné požiadavky práva Únie, NGT rastlina môže by zámerne uvoľnená do životného prostredia na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, a NGT výrobok môže byť umiestnený na trh iba vtedy, ak:

1.  rastlina je NGT rastlinou kategórie 1 a

a)  v jej prípade bolo vydané rozhodnutie s vyhlásením o takomto statuse v súlade s článkom 6 alebo 7 alebo

b)  ide o potomstvo rastliny (rastlín) uvedenej (uvedených) v písmene a) pod podmienkou, že sú stále splnené kritériá rovnocennosti stanovené v prílohe I; alebo [PN 30]

2.  rastlina je NGT rastlinou kategórie 2 a bol jej udelený súhlas alebo bolo jej udelené povolenie v súlade s kapitolou III. [PN 31]

Vykonávanie, presadzovanie a uplatňovanie tohto nariadenia nesmie mať za cieľ ani za následok zabránenie alebo sťaženie dovozu NGT rastlín a výrobkov z tretích krajín, ktoré spĺňajú rovnaké normy, ako sú normy stanovené v tomto nariadení. [PN 32]

Článok 4a

Vylúčenie z patentovateľnosti

NGT rastliny, rastlinný materiál, ich časti, genetické informácie a vlastnosti procesu, ktoré obsahujú, nesmú byť patentovateľné. [PN 33]

KAPITOLA II

NGT rastliny kategórie 1 a NGT výrobky kategórie 1

Článok 5

Status NGT rastlín kategórie 1

1.  Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na GMO, uvedené v právnych predpisoch Únie sa nevzťahujú na NGT rastliny kategórie 1.

2.  Na účely nariadenia (EÚ) 2018/848 sa pravidlá uvedené v jeho článku 5 písm. f) bode iii) a v článku 11 uplatňujú na NGT rastliny kategórie 1 a na výrobky vyrobené z týchto rastlín alebo týmito rastlinami. [7 rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] Komisia predloží správu o vývoji vnímania spotrebiteľov a výrobcov, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh. [PN 34]

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa menia kritériá rovnocennosti NGT rastlín s konvenčnými rastlinami stanovené v prílohe I, pričom zohľadní možné súvisiace riziká a funkčné dôsledky v overovacom postupe s cieľom prispôsobiť ich najnovšiemu vedeckému a technologickému vývoju v súvislosti s druhmi a rozsahom modifikácií, ktoré sa môžu vyskytovať prirodzene alebo ktoré môžu vzniknúť konvenčným šľachtením. [PN 35]

3a.   Náhodná alebo technicky nevyhnutná prítomnosť NGT rastlín kategórie 1, množiteľského materiálu alebo ich častí v ekologickej poľnohospodárskej výrobe alebo v neekologických produktoch povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s článkami 24 a 25 nariadenia (EÚ) 2018/848 nepredstavuje nesúlad s uvedeným nariadením. [PN 36]

Článok 6

Postup overovania statusu NGT rastliny kategórie 1 pred zámerným uvoľnením na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh

1.  Na získanie vyhlásenia o statuse NGT rastliny kategórie 1 uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. a) pred vykonaním zámerného uvoľnenia NGT rastliny na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, osoba, ktorá má v úmysle vykonať zámerné uvoľnenie, v súlade s odsekmi 2 a 3 a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. b) predloží žiadosť o overenie, či sú splnené kritériá uvedené v prílohe I, aspoň jedna z vlastností uvedených v časti 1 prílohy III a kritériá vylúčenia uvedené v časti 2 prílohy III (ďalej len „žiadosť o overenie“),. Uvedená žiadosť o overenie sa predloží príslušnému orgánu určenému v súlade s článkom 4 ods. 4 smernice 2001/18/ES v členskom štáte, na ktorého území sa má uvoľnenie uskutočniť, v súlade s odsekmi 2 a 3 a delegovaným aktom prijatým v súlade s článkom 6 ods. 11a písm. b). [PN 37]

2.  Ak má osoba v úmysle vykonať takéto zámerné uvoľnenie súčasne vo viacerých členských štátoch, žiadosť o overenie predloží príslušnému orgánu jedného z týchto členských štátov.

3.  Žiadosť o overenie uvedená v odseku 1 sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú, a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa môžu vyžadovať podľa článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, táto žiadosť musí obsahovať:

a)  meno/názov a adresu žiadateľa;

b)  opis a špecifikáciu NGT rastliny;

c)  opis vlastnosti (vlastností) a charakteristík, ktoré sa zaviedli alebo modifikovali, vrátane informácií o technike alebo technikách použitých na získanie znaku alebo znakov a vrátane zverejnenia sekvencie genetickej modifikácie; [PN 38]

ca)   akýkoľvek patent alebo nevybavené patentové prihlášky, ktoré sa vzťahujú na celú rastlinu kategórie 1 NGT alebo jej časť; [PN 253]

d)  kópiu štúdií, ktoré boli vykonané, a všetky ostatné materiály, ktoré sú k dispozícii, na preukázanie toho, že:

i)  rastlina je NGT rastlinou, ako aj tohoto, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nepochádza zo šľachtiteľskéhoz genofondu na konvenčné šľachtiteľské účely, ak bol takýto genetický materiál dočasne vložený počas vývoja rastliny, v súlade s požiadavkami na informácie stanovenými vo vykonávacomv delegovanom akte prijatom podľa článku 276 ods. 11a písm. a); [PN 39]

ii)  NGT rastlina spĺňa kritériá uvedené v prílohe I, má aspoň jednu z vlastností uvedených v časti 1 prílohy III a spĺňa kritériá vylúčenia uvedené v časti 2 prílohy III; [PN 40]

da)   názov odrody; [PN 41]

e)  v prípadoch uvedených v odseku 2 informáciu o členských štátoch, v ktorých žiadateľ zamýšľa vykonať zámerné uvoľnenie;

f)  identifikáciu častí žiadosti o overenie a akékoľvek iné doplňujúce informácie, v súvislosti s ktorými žiadateľ žiada o zachovanie dôvernosti, spolu s overiteľným odôvodnením, podľa článku 11 tohto nariadenia a článku 39 nariadenia (ES) č. 178/2002.

4.  Príslušný orgán žiadateľovi bez zbytočného odkladu potvrdí doručenie žiadosti o overenie, pričom uvedie dátum doručenia žiadosti. Žiadosť bez zbytočného odkladu sprístupní ostatným členským štátom a Komisii.

5.  Ak žiadosť o overenie neobsahuje všetky potrebné informácie, príslušný orgán ju do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti o overenie vyhlási sa za neprípustnú. Príslušný orgán bez zbytočného odkladu informuje žiadateľa, ostatné členské štáty a Komisiu o neprípustnosti žiadosti o overenie a poskytne dôvody pre svoje rozhodnutie.

6.  Ak sa žiadosť o overenie nepovažuje za neprípustnú podľa odseku 5, príslušný orgán overí, či NGT rastlina spĺňa kritériá uvedené v prílohe I a do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti o overenie vypracuje správu o overení. Príslušný orgán môže pri príprave správy o overení v prípade potreby konzultovať s úradom EFSA. Príslušný orgán bez zbytočného odkladu sprístupní správu o overení ostatným členským štátom a Komisii. [PN 42]

7.  Ostatné členské štáty a Komisia môžu k správe o overení, pokiaľ ide o splnenie kritérií stanovených v prílohe I, predložiť pripomienkyodôvodnené námietky do 20 dní od jej doručenia. Tieto odôvodnené námietky sa týkajú výlučne kritérií stanovených v prílohách I a III a obsahujú vedecké odôvodnenie. [PN 43]

8.  Ak členský štát ani Komisia do 10 pracovných dní od uplynutia lehotyv lehote uvedenej v odseku 7 nepredložia žiadne pripomienkyodôvodnené vedecké námietky, príslušný vnútroštátny orgán, ktorý vypracoval správu o overení, prijme rozhodnutie, v ktorom vyhlási, či NGT rastlina je NGT rastlinou kategórie 1. Príslušný vnútroštátny orgán toto rozhodnutie bez zbytočného odkladudo 10 pracovných dní zašle žiadateľovi, ostatným členským štátom a Komisii. [PN 311]

9.  V prípadoch, keď iný členský štát alebo Komisia predložia pripomienkyvznesú odôvodnenú námietku v lehote uvedenej v odseku 7, príslušný orgán, ktorý vypracoval správu o overení, bez zbytočného odkladu postúpi pripomienky Komisiizverejní odôvodnené námietky. [PN 45]

10.  Komisia po konzultáciách s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad EFSA“) do 45 pracovných dní od doručenia pripomienokodôvodnených námietok vypracuje návrh rozhodnutia, v ktorom vyhlási, či NGT rastlina je NGT rastlinou kategórie 1, pričom v ňom zohľadní uvedené pripomienkyodôvodnené námietky. Rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2. [PN 46]

11.  Komisia uverejní zhrnutie rozhodnutí uvedených v odsekoch 8 a 10 v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Postup overovania statusu NGT rastliny kategórie 1 pred umiestnením NGT výrobkov na trh

1.  Ak ešte nebolo vydané vyhlásenie o statuse NGT rastliny kategórie 1 uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) v súlade s článkom 6, na získanie takéhoto vyhlásenia pred umiestnením NGT výrobku na trh osoba, ktorá má v úmysle umiestniť výrobok na trh, v súlade s odsekom 2 a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. b) predloží žiadosť o overenie úradu EFSA.

2.  Žiadosť o overenie uvedená v odseku 1 sa úradu EFSA predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú, a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa môžu vyžadovať podľa článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, táto žiadosť musí obsahovať:

a)  meno/názov a adresu žiadateľa;

b)  opis a špecifikáciu NGT rastliny;

ba)   názov odrody; [PN 48]

c)  opis vlastnosti (vlastností) a charakteristík, ktoré sa zaviedli alebo modifikovali, vrátane informácií o technike alebo technikách použitých na získanie znaku alebo znakov a vrátane zverejnenia sekvencie genetickej modifikácie; [PN 49]

d)  kópiu štúdií, ktoré boli vykonané, a všetky ostatné materiály, ktoré sú k dispozícii, na preukázanie toho, že:

i)  rastlina je NGT rastlinou, ako aj toho, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nepochádza zo šľachtiteľského genofondu, ak bol takýto genetický materiál dočasne vložený počas vývoja rastliny, v súlade s požiadavkami na informácie stanovenými vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. a);

ii)  NGT rastlina spĺňa kritériá uvedené v prílohe I;

da)   plán monitorovania vplyvov na životné prostredie; [PN 260]

e)  identifikáciu častí žiadosti o overenie a akékoľvek iné doplňujúce informácie, v súvislosti s ktorými žiadateľ žiada o zachovanie dôvernosti, spolu s overiteľným odôvodnením, podľa článku 11 tohto nariadenia a článku 39 nariadenia (ES) č. 178/2002.

3.  Úrad EFSA žiadateľovi bezodkladne potvrdí doručenie žiadosti o overenie, pričom uvedie dátum doručenia žiadosti. Úrad EFSA žiadosť o overenie bez zbytočného odkladu sprístupní členským štátom a Komisii a v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 zverejní žiadosť o overenie, príslušné podporné informácie a akékoľvek doplňujúce informácie, ktoré poskytol žiadateľ, po vypustení všetkých informácií označených ako dôverné v súlade s článkami 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a v súlade s článkom 11 tohto nariadenia.

4.  Ak žiadosť o overenie neobsahuje všetky potrebné informácie, úrad EFSA ju do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti o overenie vyhlási sa za neprípustnú. Úrad EFSA bez zbytočného odkladu informuje žiadateľa, členské štáty a Komisiu o neprípustnosti žiadosti o overenie a poskytne dôvody pre svoje rozhodnutie.

5.  Ak sa žiadosť o overenie nepovažuje za neprípustnú podľa odseku 4, úrad EFSA do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti o overenie vydá svoje stanovisko o tom, či NGT rastlina spĺňa kritériá uvedené v prílohe I. Úrad EFSA stanovisko sprístupní Komisii a členským štátom. Úrad EFSA v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 zverejní svoje stanovisko po vypustení všetkých informácií označených ako dôverné v súlade s článkami 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a s článkom 11 tohto nariadenia.

6.  Komisia do 30 pracovných dní od doručenia stanoviska úradu EFSA vypracuje návrh rozhodnutia, v ktorom vyhlási, či NGT rastlina je NGT rastlinou kategórie 1, pričom v ňom zohľadní stanovisko úradu. Rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.

7.  Komisia uverejní zhrnutie rozhodnutiakonečné rozhodnutie v Úradnom vestníku Európskej únie a na osobitnej a verejne dostupnej webovej stránke uverejní svoj návrh rozhodnutia a odôvodnené námietky uvedené v článku 6. [PN 50]

Článok 8

Systém výmeny informácií medzi členskými štátmi, Komisiou a úradom EFSA

Komisia zriadi a spravuje elektronický systém na predkladanie žiadostí o overenie podľa článkov 6 a 7 a na výmenu informácií podľa tejto hlavy.

Článok 9

Databáza rozhodnutí s vyhláseniami o statuse NGT rastlín kategórie 1

1.  Komisia zriadi a spravuje databázu, v ktorej budú uvedené rozhodnutia s vyhláseniami o statuse NGT rastlín kategórie 1 prijaté v súlade s článkom 6 ods. 8 a 10 a s článkom 7 ods. 6.

Databáza musí obsahovať tieto informácie:

a)  meno/názov a adresu žiadateľa;

b)  opis a špecifikáciu NGT rastliny kategórie 1; [PN 51]

ba)   názov odrody; [PN 52]

c)  súhrnný opis techniky (techník) použitej (použitých) na získanie genetickej modifikácie;

d)  opis vlastnosti (vlastností) a charakteristík, ktoré sa zaviedli alebo modifikovali;

e)  identifikačné číslo a

ea)   ak je k dispozícii, stanovisko alebo vyjadrenie úradu EFSA uvedené v článku 6 ods. 10 a článku 7 ods. 5; a [PN 53]

f)  rozhodnutie uvedené v článku 6 ods. 8 alebo 10, prípadne v článku 7 ods. 6.

2.  Táto databáza je verejne prístupná a v online formáte. [PN 54]

Článok 10

Označovanie rastlinného množiteľského materiálu NGT rastlín kategórie 1 vrátane šľachtiteľského materiálu

NGT rastliny kategórie 1, výrobky, ktoré obsahujú NGT rastlinu (rastliny) kategórie 1 alebo sa skladajú z takýchto rastlín a rastlinný množiteľský materiál vrátane materiálu na šľachtiteľské a vedecké účely, ktorý obsahuje NGT rastlinu (rastliny) kategórie 1 alebo sa skladá z takýchto rastlín a ktorý sa sprístupňuje tretím stranám, či už za odplatu alebo bezplatne, sa označí štítkom so slovami „NGT kat. 1nové genómové techniky“ (cat 1 NGTNew Genomic Techniques), za ktorými. V prípade rastlinného množiteľského materiálu za uvedenými slovami nasleduje identifikačné číslo NGT rastliny (rastlín) NGT, z ktorej (ktorých) sa rastlinný množiteľský materiál získal. [PN 264]

Náležitú sledovateľnosť NGT na základe dokumentov zabezpečuje prenos a uchovávanie informácií, že výrobok obsahuje alebo sa skladá z NGT rastlín a výrobkov a jedinečné kódy pre takéto NGT na všetkých stupňoch ich umiestnenia na trhu. [PN 265]

Článok 11

Dôvernosť

1.  Žiadateľ uvedený v článkoch 6 a 7 môže príslušnému orgánu členského štátu, prípadne úradu EFSA predložiť žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tejto hlavy, a k žiadosti priloží overiteľné odôvodnenie, v súlade s odsekmi 3 a 6.

2.  Príslušný orgán, prípadne úrad EFSA posúdi žiadosť o zachovanie dôvernosti uvedenú v odseku 1.

3.  Príslušný orgán, prípadne úrad EFSA môže na základe overiteľného odôvodnenia priznať dôverné zaobchádzanie len v súvislosti s týmito prvkami informácií, ak žiadateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:

a)  prvky informácií uvedené v článku 39 ods. 2 písm. a), b) a c) nariadenia (ES) č. 178/2002;

b)  informácie o sekvencii DNA a

c)  šľachtiteľské vzory a stratégie šľachtenia.

4.  Po konzultácii so žiadateľom príslušný orgán, prípadne úrad EFSA rozhodne, ktoré informácie sa majú považovať za dôverné, a informuje žiadateľa o svojom rozhodnutí.

5.  Členské štáty, Komisia a úrad EFSA prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nedošlo k zverejneniu dôverných informácií, ktoré boli predmetom oznámenia alebo výmeny podľa tejto kapitoly.

6.  Mutatis mutandis sa uplatňujú príslušné ustanovenia článkov 39e a 41 nariadenia (ES) č. 178/2002.

7.  V prípade, že žiadateľ žiadosť o overenie stiahne, členské štáty, Komisia a úrad EFSA rešpektujú dôvernosť, ktorú príslušný orgán alebo úrad EFSA priznal v súlade s týmto článkom. Ak dôjde k stiahnutiu žiadosti o overenie skôr, ako príslušný orgán alebo úrad EFSA rozhodne v príslušnej žiadosti o zachovanie dôvernosti, členské štáty, Komisia a úrad EFSA nezverejnia informácie, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o zachovanie dôvernosti.

Článok 11a

Zrušenie rozhodnutia

Ak z výsledkov monitorovania vyplynie, že existuje riziko pre zdravie alebo životné prostredie, alebo ak nové vedecké údaje podporia túto hypotézu, príslušný orgán môže zrušiť svoje rozhodnutie uvedené v článku 6 ods. 8 alebo vyhlásenie uvedené v článku 7 ods. 5. Rozhodnutie o zrušení musí byť zaslané doporučenou poštou príjemcovi rozhodnutia, ktorý má 15 dní na predloženie pripomienok. V takomto prípade je odo dňa nasledujúceho po dni doručenia doporučeného listu zakázané uvádzať NGT rastlinu alebo výrobok na trh. [PN 266]

KAPITOLA III

NGT rastliny kategórie 2 a NGT výrobky kategórie 2

Článok 12

Status NGT rastlín kategórie 2 a NGT výrobkov kategórie 2

Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na GMO, uvedené v právnych predpisoch Únie, pokiaľ sa od nich toto nariadenie neodchyľuje, sa vzťahujú na NGT rastliny kategórie 2 a NGT výrobky kategórie 2.

ODDIEL 1

Zámerné uvoľnenie NGT rastlín kategórie 2 na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh

Článok 13

Obsah oznámenia uvedeného v článku 6 smernice 2001/18/ES

Pokiaľ ide o zámerné uvoľnenie NGT rastlín kategórie 2 na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, oznámenie uvedené v článku 6 ods. 1 smernice 2001/18/ES musí obsahovať:

a)  meno/názov a adresu oznamovateľa;

b)  kópiu štúdií, ktoré boli vykonané, a všetky ostatné materiály, ktoré sú k dispozícii, na preukázanie toho, že rastlina je NGT rastlinou, ako aj toho, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nepochádza zo šľachtiteľského genofondu, ak bol takýto genetický materiál dočasne vložený počas vývoja rastliny, v súlade s požiadavkami na informácie stanovenými vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. a);

c)  technickú dokumentáciu s informáciami špecifikovanými v prílohe II, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia environmentálnych rizík zámerného uvoľnenia NGT rastliny alebo kombinácie NGT rastlín:

i)  všeobecné informácie vrátane informácií o pracovníkoch a ich odbornej príprave;

ii)  informácie týkajúce sa NGT rastliny (rastlín) kategórie 2;

iii)  informácie týkajúce sa podmienok uvoľnenia a potenciálneho prijímajúceho životného prostredia;

iv)  informácie o vzájomnom pôsobení medzi NGT rastlinou (rastlinami) kategórie 2 a životným prostredím;

v)  plán monitorovania s cieľom zistiť účinky NGT rastliny (rastlín) kategórie 2 na ľudské zdravie alebo na životné prostredie;

vi)  v relevantných prípadoch informácie o kontrole, nápravných metódach, spracovaní odpadu a o plánoch reakcie na núdzové situácie;

vii)  identifikácia častí oznámenia a akékoľvek iné doplňujúce informácie, v súvislosti s ktorými oznamovateľ žiada o zachovanie dôvernosti, spolu s overiteľným odôvodnením, podľa článku 25 smernice 2001/18/ES;

viii)  zhrnutie dokumentácie;

d)  posúdenie environmentálnych rizík vykonané v súlade so zásadami a s kritériami stanovenými v častiach 1 a 2 prílohy II a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. c).

ODDIEL 2

Umiestnenie NGT výrobkov kategórie 2 iných ako potraviny alebo krmivá na trh

Článok 14

Obsah oznámenia uvedeného v článku 13 smernice 2001/18/ES

1.  Pokiaľ ide o umiestnenie NGT výrobkov kategórie 2 iných ako potraviny a krmivá na trh, oznámenie uvedené v článku 13 ods. 2 smernice 2001/18/ES bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa môžu vyžadovať podľa článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, musí obsahovať:

a)  meno/názov a adresu oznamovateľa a jeho zástupcu so sídlom v Únii (ak oznamovateľ nie je usadený v Únii);

b)  opis a špecifikáciu NGT rastliny kategórie 2;

c)  rozsah pôsobnosti oznámenia:

i)  pestovanie;

ii)  iné použitia (ktoré sa uvedú v oznámení);

d)  kópiu štúdií, ktoré boli vykonané, a všetky ostatné materiály, ktoré sú k dispozícii, na preukázanie toho, že rastlina je NGT rastlinou, ako aj toho, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nepochádza zo šľachtiteľského genofondu, ak bol takýto genetický materiál dočasne vložený počas vývoja rastliny, v súlade s požiadavkami na informácie stanovenými vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. a);

e)  posúdenie environmentálnych rizík vykonané v súlade so zásadami a s kritériami stanovenými v častiach 1 a 2 prílohy II a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. c);

f)  podmienky umiestnenia výrobku na trh vrátane špecifických podmienok používania a zaobchádzania;

g)  s odkazom na článok 15 ods. 4 smernice 2001/18/ES navrhovanú lehotu platnosti súhlasu, ktorá by nemala prevyšovať 10 rokov;

h)  v prípade potreby plán monitorovania environmentálnych účinkov v súlade s prílohou VII k smernici 2001/18/ES vrátane návrhu lehoty jeho platnosti; takáto lehota sa môže líšiť od navrhovanej časovej lehoty na súhlas. Ak sa oznamovateľ na základe výsledkov akéhokoľvek uvoľnenia oznámeného v súlade s oddielom 1, na základe zistení posúdenia environmentálnych rizík, charakteristík NGT rastliny, charakteristík a rozsahu jej očakávaného použitia a charakteristík prijímajúceho životného prostredia v súlade s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. d) domnieva, že v prípade danej NGT rastliny nie je nutný plán monitorovania, oznamovateľ môže navrhnúť, že nepredloží plán monitorovania;

i)  návrh označenia, ktoré musí spĺňať požiadavky uvedené v bode A.8 prílohy IV k smernici 2001/18/ES, v článku 4 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1830/2003 a v článku 23 tohto nariadenia;

j)  navrhované obchodné názvy výrobkov a názvy NGT rastlín kategórie 2, ktoré sú v nich obsiahnuté, a návrh na jednoznačný identifikátor NGT rastliny kategórie 2 vytvorený v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 65/2004((32)). Po vydaní súhlasu sa poskytnú všetky nové obchodné názvy príslušnému orgánu;

k)  opis, ako sa plánuje použiť výrobok. Rozdiely v použití alebo v nakladaní s výrobkom v porovnaní s podobnými geneticky nemodifikovanými výrobkami sa zvýraznia;

l)  metódy odberu vzoriek (vrátane odkazov na existujúce úradné alebo štandardizované metódy odberu vzoriek), detekcie, identifikácie a kvantifikácie NGT rastliny. V prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť analytickú metódu, prostredníctvom ktorej prebieha detekcia, identifikácia a kvantifikácia, ak to oznamovateľ riadne odôvodní, adaptujú sa spôsoby splnenia požiadaviek analytickej metódy, a to spôsobom stanoveným vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. e) a v usmerneniach uvedených v článku 29 ods. 2;

m)  vzorky NGT rastliny kategórie 2 a jej kontrolné vzorky a informácie, ktoré sa týkajú miesta, kde možno získať prístup k referenčnému materiálu;

n)  v prípade potreby informácie, ktoré sa majú poskytnúť na účely dosiahnutia súladu s prílohou II ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite;

o)  identifikáciu častí oznámenia a akékoľvek iné doplňujúce informácie, v súvislosti s ktorými oznamovateľ žiada o zachovanie dôvernosti, spolu s overiteľným odôvodnením, podľa článku 25 smernice 2001/18/ES a článkov 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002;

p)  zhrnutie dokumentácie v štandardizovanej forme.

2.  Oznamovateľ v tomto oznámení uvedie informácie o údajoch alebo výsledkoch z uvoľnení rovnakej NGT rastliny kategórie 2 alebo rovnakej kombinácie NGT rastlín kategórie 2, ktoré boli oznámené predtým alebo v súčasnosti a/alebo ktoré oznamovateľ uskutočnil buď v rámci Únie, alebo mimo nej.

3.  Príslušný orgán, ktorý vypracúva hodnotiacu správu uvedenú v článku 14 smernice 2001/18/ES, preskúma súlad oznámenia s odsekmi 1 a 2.

Článok 15

Osobitné ustanovenia týkajúce sa monitorovania

V písomnom súhlase uvedenom v článku 19 smernice 2001/18/ES sa buď špecifikujú požiadavky na monitorovanie uvedené v článku 19 ods. 3 písm. f), alebo sa v ňom uvedie, že monitorovanie sa nevyžaduje. Článok 17 ods. 2 písm. b) smernice 2001/18/ES sa neuplatňuje, ak sa monitorovanie podľa súhlasu nevyžaduje.

Článok 16

Označovanie v súlade s článkom 23

Okrem informácií podľa článku 19 ods. 3 smernice 2001/18/ES sa v písomnom súhlase špecifikuje označenie v súlade s článkom 23 tohto nariadenia. [PN 56]

Článok 17

Trvanie platnosti súhlasu po obnovení

1.  Súhlas udelený podľa časti C smernice 2001/18/ES po prvom obnovení v súlade s článkom 17 smernice 2001/18/ES platí na neurčitý čas, pokiaľ sa v rozhodnutí uvedenom v článku 17 ods. 6 alebo 8 nestanoví, že obnovenie na základe oprávnených dôvodov vychádzajúcich zo zistení posúdenia rizík vykonaného podľa tohto nariadenia a na základe skúseností s používaním, čo zahŕňa aj výsledky monitorovania, ak sa to stanovuje v súhlase, platí na určitý čas.

2.  Posledná veta článku 17 ods. 6 a 8 smernice 2001/18/ES sa neuplatňuje.

2a.   Ak z výsledkov monitorovania vyplynie, že existuje riziko pre zdravie alebo životné prostredie, alebo ak nové vedecké údaje podporia túto hypotézu, príslušný orgán môže svoje rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie o zrušení musí byť zaslané doporučenou poštou príjemcovi rozhodnutia, ktorý má 15 dní na predloženie pripomienok. V takomto prípade je odo dňa nasledujúceho po dni doručenia doporučeného listu zakázané uvádzať NGT rastlinu alebo výrobok na trh. [PN 268]

ODDIEL 3

Umiestnenie NGT rastlín kategórie 2 určených na použitie v potravinách alebo krmivách a NGT potravín a krmív kategórie 2 na trh

Článok 18

Rozsah pôsobnosti

Tento oddiel sa vzťahuje na:

a)  NGT rastliny kategórie 2 určené na použitie v potravinách alebo krmivách;

b)  potraviny, ktoré obsahujú NGT rastliny kategórie 2, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené alebo ktoré obsahujú zložky, ktoré sú vyrobené z NGT rastlín kategórie 2 (ďalej len „NGT potraviny kategórie 2“);

c)  krmivá, ktoré obsahujú NGT rastliny kategórie 2, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené (ďalej len „NGT krmivá kategórie 2“).

Článok 19

Osobitné ustanovenia týkajúce sa žiadosti o povolenie uvedenej v článkoch 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003

1.  Odchylne od článku 5 ods. 3 písm. e) a od článku 17 ods. 3 písm. e) nariadenia (ES) č. 1829/2003 a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa môžu vyžadovať podľa článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, sa k žiadosti o povolenie NGT rastliny kategórie 2 určenej na použitie v potravinách alebo krmivách alebo NGT potraviny alebo krmiva kategórie 2 priloží kópia štúdií vrátane vypracovaných nezávislých štúdií, ktoré boli predmetom odborného preskúmania (ak sú k dispozícii), a akékoľvek ďalšie dostupné materiály, ktoré preukazujú, že:

a)  rastlina je NGT rastlinou, ako aj to, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nepochádza zo šľachtiteľského genofondu, ak bol takýto genetický materiál dočasne vložený počas vývoja rastliny, v súlade s požiadavkami na informácie stanovenými vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. a);

b)  potravina alebo krmivo spĺňa kritériá, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1 alebo článku 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1829/2003, na základe posúdenia bezpečnosti potraviny alebo krmiva vykonaného v súlade so zásadami a s kritériami stanovenými v častiach 1 a 3 prílohy II k tomuto nariadeniu a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. c).

2.  Odchylne od článku 5 ods. 3 písm. i) a od článku 17 ods. 3 písm. i) nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa k žiadosti o povolenie priložia metódy odberu vzoriek (vrátane odkazov na existujúce úradné alebo štandardizované metódy odberu vzoriek), metódy detekcie, identifikácie a kvantifikácie NGT rastliny a v prípade potreby metódy detekcie a identifikácie NGT rastliny v NGT potravine alebo krmive.

V prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť analytickú metódu, prostredníctvom ktorej prebieha detekcia, identifikácia a kvantifikácia, ak to žiadateľ riadne odôvodní alebo ak k príslušnému záveru dospeje referenčné laboratórium Európskej únie uvedené v článku 32 nariadenia (ES) č. 1829/2003 počas postupu uvedeného v článku 20 ods. 4, adaptujú sa spôsoby splnenia požiadaviek analytickej metódy, a to spôsobom stanoveným vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. e) a v usmerneniach uvedených v článku 29 ods. 2.

3.  Odchylne od článku 5 ods. 5 a článku 17 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v prípade NGT rastlín kategórie 2 alebo potravín alebo krmív, ktoré obsahujú NGT rastliny kategórie 2 alebo sa z nich skladajú, sa k žiadosti priloží aj:

a)  posúdenie environmentálnych rizík vykonané v súlade so zásadami a s kritériami stanovenými v častiach 1 a 2 prílohy II a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. c);

b)  v prípade potreby plán monitorovania environmentálnych účinkov v súlade s prílohou VII k smernici 2001/18/ES vrátane návrhu dĺžky trvania jeho platnosti. Táto dĺžka trvania sa môže líšiť od navrhovanej dĺžky trvania platnosti povolenia. Ak sa žiadateľ na základe výsledkov akéhokoľvek uvoľnenia oznámeného v súlade s oddielom 1, na základe zistení posúdenia environmentálnych rizík, charakteristík NGT rastliny, charakteristík a rozsahu jej očakávaného použitia a charakteristík prijímajúceho životného prostredia v súlade s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. d) domnieva, že v prípade danej NGT rastliny nie je potrebný plán monitorovania, žiadateľ môže navrhnúť, že nepredloží plán monitorovania.

4.  Žiadosť takisto musí obsahovať návrh označenia v súlade s článkom 23.

Článok 20

Osobitné ustanovenia týkajúce sa stanoviska úradu EFSA

1.  Odchylne od článku 6 ods. 1 a 2 a od článku 18 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 úrad EFSA vydá stanovisko k žiadosti o povolenie uvedenej v článku 19 tohto nariadenia do šiestich mesiacov od doručenia platnej žiadosti.

Ak sa úrad EFSA alebo príslušný orgán členského štátu, ktorý vykonáva posúdenie environmentálnych rizík alebo posúdenie bezpečnosti potravín a krmív podľa článku 6 ods. 3 písm. b) a c) a článku 18 ods. 3 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 1829/2003, domnieva, že sú potrebné dodatočné informácie, úrad EFSA alebo príslušný vnútroštátny orgán prostredníctvom úradu EFSA požiada žiadateľa o predloženie uvedených informácií v stanovenej lehote. V takomto prípade sa lehota šiestich mesiacov predĺži o danú dodatočnú lehotu. Toto predĺženie nepresiahne šesť mesiacov, ak si to nevyžiada povaha požadovaných údajov alebo mimoriadne okolnosti.

2.  Okrem úloh uvedených v článku 6 ods. 3 a v článku 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1829/2003 úrad EFSA overí, či všetky údaje a doklady predložené žiadateľom sú v súlade s článkom 19 tohto nariadenia.

3.  Odchylne od článku 6 ods. 3 písm. d) a od článku 18 ods. 3 písm. d) nariadenia (ES) č. 1829/2003 úrad EFSA referenčnému laboratóriu Únie uvedenému v článku 32 nariadenia (ES) č. 1829/2003 postúpi údaje uvedené v článku 19 ods. 2 tohto nariadenia a v článku 5 ods. 3 písm. j) a v článku 17 ods. 3 písm. j) nariadenia (ES) č. 1829/2003.

4.  Referenčné laboratórium Únie otestuje a validuje metódu detekcie, identifikácie a kvantifikácie navrhnutú žiadateľom v súlade s článkom 19 ods. 2 alebo posúdi, či informácie, ktoré poskytol. Ak žiadateľ, odôvodňujú odôvodní žiadosť o adaptované spôsoby splnenia požiadaviek na detekčné metódy, referenčné laboratórium Únie uskutoční vlastný výskum a analýzy, aby potvrdilo uvádzanú neuskutočniteľnosť. V takom prípade sa rozhodnutie referenčného laboratória Únie odôvodní a zverejní v uvedenom odseku. [PN 228]

5.  Odchylne od článku 6 ods. 5 písm. f) a článku 18 ods. 5 písm. f) nariadenia (ES) č. 1829/2003 v prípade stanoviska v prospech udelenia povolenia pre potravinu alebo krmivo musí toto stanovisko zároveň obsahovať:

a)  metódu validovanú referenčným laboratóriom Únie na detekciu vrátane odberu vzoriek a v prípade potreby na identifikáciu a kvantifikáciu NGT rastliny, ako aj na detekciu a identifikáciu NGT rastliny v NGT potravine alebo krmive a odôvodnenie akejkoľvek adaptácie danej metódy v prípadoch uvedených v článku 19 ods. 2 druhom pododseku;

b)  údaj o tom, kde možno získať prístup k vhodnému referenčnému materiálu.

6.  Okrem údajov uvedených v článku 6 ods. 5 písm. d) a v článku 18 ods. 5 písm. d) nariadenia (ES) č. 1829/2003 musí stanovisko obsahovať aj návrh označenia v súlade s článkom 23 tohto nariadenia.

Článok 21

Trvanie platnosti povolenia po obnovení

Odchylne od článku 11 ods. 1 a článku 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1829/2003 povolenie po prvom obnovení platí na neurčitý čas, pokiaľ Komisia nerozhodne o obnovení povolenia na určitý čas na základe oprávnených dôvodov vychádzajúcich zo zistení posúdenia rizík vykonaného podľa tohto nariadenia a na základe skúseností s používaním, čo zahŕňa aj výsledky monitorovania, ak sa to stanovuje v povolení.

Ak z výsledkov monitorovania vyplynie, že existuje riziko pre zdravie alebo životné prostredie, alebo ak nové vedecké údaje podporia túto hypotézu alebo ak príslušný orgán môže svoje rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie o zrušení musí byť zaslané doporučenou poštou príjemcovi rozhodnutia, ktorý má 15 dní na predloženie pripomienok. V takomto prípade je odo dňa nasledujúceho po dni doručenia doporučeného listu zakázané uvádzať NGT rastlinu alebo výrobok na trh. [PN 270]

ODDIEL 4

Spoločné ustanovenia pre NGT rastliny kategórie 2 a NGT výrobky kategórie 2

Článok 22

Stimuly pre NGT rastliny kategórie 2 a NGT výrobky kategórie 2, ktoré majú vlastnosti relevantné z hľadiska udržateľnosti

1.  Stimuly podľa tohto článku sa vzťahujú na NGT rastliny kategórie 2 a NGT výrobky kategórie 2, v prípade ktorých aspoň jedna zo zamýšľaných vlastností NGT rastliny nadobudnutých genetickou modifikáciou sa nachádza v časti 1 prílohy IIIčlánku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) .../…(33) a ani jedna jej vlastnosť sa neuvádza v časti 2 uvedenej prílohy. [PN 57]

2.  Na žiadosti o povolenie predložené v súlade s článkom 5 alebo 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v spojení s článkom 19 sa vzťahujú tieto stimuly:

a)  odchylne od článku 20 ods. 1 prvého pododseku tohto nariadenia úrad EFSA vydá svoje stanovisko k žiadosti do štyroch mesiacov od doručenia platnej žiadosti, pokiaľ komplexnosť výrobku nevyžaduje uplatnenie lehoty uvedenej v článku 20 ods. 1. Túto lehotu možno predĺžiť za podmienok uvedených v článku 20 ods. 1 druhom pododseku;

b)  ak je žiadateľom MSP, oslobodí sa od platby finančných príspevkov referenčnému laboratóriu Únie a Európskej sieti laboratórií pre GMO uvedeným v článku 32 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

3.  Toto poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia na účely posúdenia rizík vykonaného v súlade s prílohou II sa popri článku 32a nariadenia (ES) č. 178/2002 poskytuje pred podaním oznámení predložených v súlade s článkom 13 smernice 2001/18/ES v spojení s článkom 14 a žiadostí o povolenie predložených v súlade s článkami 5 alebo 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v spojení s článkom 19:

a)  zamestnanci úradu EFSA na žiadosť potenciálneho žiadateľa alebo oznamovateľa poskytujú poradenstvo týkajúce sa vierohodných hypotéz rizika, ktoré potenciálny žiadateľ alebo oznamovateľ zistil na základe vlastností rastliny, výrobku alebo hypotetickej rastliny alebo výrobku, ktoré sa musia riešiť poskytnutím informácií podľa častí 2 a 3 prílohy II. Poradenstvo sa však nevzťahuje na koncepciu štúdií, ktoré sa majú zaoberať hypotézami rizika;

b)  ak je potenciálnym žiadateľom alebo oznamovateľom MSP, môže úradu EFSA oznámiť, ako plánuje riešiť vierohodné hypotézy rizika uvedené v písmene a), ktoré zistil na základe vlastností rastliny, výrobku alebo hypotetickej rastliny alebo výrobku vrátane koncepcie štúdií, ktoré plánuje vykonať v súlade s požiadavkami stanovenými v častiach 2 a 3 prílohy II. Úrad EFSA poskytne poradenstvo týkajúce sa oznámených informácií, a to aj o koncepcii štúdií.

4.  Poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia uvedené v odseku 3 musí spĺňať tieto požiadavky:

a)  poradenstvo sa poskytuje bez toho, aby tým bolo dotknuté akékoľvek následné posúdenie žiadostí alebo oznámení Vedeckou skupinou úradu EFSA pre geneticky modifikované organizmy alebo aby bolo v tomto ohľade záväzné. Zamestnanci úradu EFSA poskytujúci poradenstvo sa nezapájajú do žiadnej prípravnej vedeckej ani technickej práce, ktorá je priamo alebo nepriamo relevantná pre žiadosť alebo oznámenie, ktoré je predmetom poradenstva;

b)  v prípade potenciálnych oznámení v súlade s článkom 13 smernice 2001/18/ES v spojení s článkom 14 a v prípade potenciálnych žiadostí v súlade s článkami 5 alebo 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v spojení s článkom 19, pokiaľ ide o NGT rastlinu kategórie 2, ktorá sa má použiť na osivo alebo ako iný rastlinný množiteľský materiál, poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia poskytne úrad EFSA spoločne s príslušným orgánom členského štátu, ktorému sa má oznámenie alebo žiadosť predložiť, alebo v úzkej spolupráci s týmto príslušným orgánom;

c)  úrad EFSA zverejní zhrnutie poradenstva pred predložením žiadosti alebo oznámenia hneď, ako sa žiadosť alebo oznámenie posúdi ako platné. Mutatis mutandis sa uplatňuje článok 38 ods. 1a;

d)  potenciálni žiadatelia alebo oznamovatelia, ktorí preukážu, že sú MSP, môžu o poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia uvedené v odseku 3 písm. a) požiadať v inom čase.

5.  Každá žiadosť o stimuly sa predkladá úradu EFSA v čase podania žiadosti o poradenstvo uvedené v odseku 3 alebo v čase podania žiadosti uvedenej v článkoch 5 alebo 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v spojení s článkom 19 a priložia sa k nej tieto informácie:

a)  informácie nevyhnutné na preukázanie toho, že zamýšľaná vlastnosť či zamýšľané vlastnosti NGT rastliny kategórie 2 nadobudnuté genetickou modifikáciou spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1;

b)  v prípade potreby informácie potrebné na preukázanie toho, že (potenciálnym) žiadateľom alebo oznamovateľom je MSP;

c)  na účely odseku 3 informácie týkajúce sa aspektov uvedených v časti 1 prílohy II, pokiaľ sa už môžu poskytnúť, a akékoľvek iné relevantné informácie.

6.  Na informácie, ktoré sa podľa potreby predkladajú úradu EFSA podľa tohto článku, sa uplatňuje článok 26 smernice 2001/18/ES a článok 30 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

7.  Úrad EFSA stanoví praktické opatrenia na vykonávanie odsekov 3 až 6.

8.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa menia zoznamy vlastností NGT rastlín stanovené v prílohe III s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technologickému vývoju a novým dôkazom o vplyve týchto vlastností na udržateľnosť, a to za týchto podmienok:

a)  Komisia prihliada na monitorovanie vplyvov tohto nariadenia v súlade s článkom 30 ods. 3;

b)  Komisia vykoná preskúmanie aktuálnej vedeckej literatúry týkajúcej sa vplyvu na environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť vlastnosti či vlastností, ktoré zamýšľa pridať do zoznamu v prílohe III alebo z tohto zoznamu vypustiť;

c)  v prípade potreby Komisia zohľadní výsledky monitorovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s článkom 14 písm. h) alebo s článkom 19 ods. 3 a ktoré sa týkalo NGT rastlín s vlastnosťou či vlastnosťami nadobudnutými genetickou modifikáciou týchto rastlín.

Článok 23

Označovanie povolených NGT výrobkov kategórie 2

Okrem požiadaviek na označovanie uvedených v článku 21 smernice 2001/18/ES, v článkoch 12, 13, 24 a 25 nariadenia (ES) č. 1829/2003 a v článku 4 ods. 6 až 7 nariadenia (ES) č. 1830/2003 a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky podľa iných právnych predpisov Únie, na označení povolených NGT výrobkov kategórie 2 sa môže uviesť aj vlastnosť alebo vlastnosti nadobudnuté genetickou modifikáciou, ako sa špecifikuje v súhlase alebo povolení podľa kapitoly III oddielov 2 alebo 3 tohto nariadenia.

Článok 24

Opatrenia na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti NGT rastlín kategórie 2

Členské štáty prijmú primerané opatrenia na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti NGT rastlín kategórie 2 vo výrobkoch, ktoré nepodliehajú smernici 2001/18/ES ani nariadeniu (ES) č. 1829/2003.

Článok 25

Pestovanie

Článok 26b smernice 2001/18/ES sa nevzťahuje na NGT rastliny kategórie 2.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 26

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 11a a článku 22 ods. 8 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 59]

3.  DelegovanieDelegovania právomoci uvedené v článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 11a a v článku 22 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Týmto rozhodnutím nie je dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 60]

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva((34)).

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 11a a článku 22 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 61]

Článok 27

Vykonávacie akty

Komisia prijíma vykonávacie akty, pokiaľ ide o:

a)   informácie požadované na preukázanie toho, že rastlina je NGT rastlinou; [PN 62]

b)   vypracovanie a podanie žiadostí o overenie uvedených v článkoch 6 a 7; [PN 63]

c)  metodiku posúdenia environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 a posúdení bezpečnosti NGT potravín a krmív kategórie 2 a požiadavky na informácie na účely týchto posúdení v súlade so zásadami a s kritériami stanovenými v prílohe II;

d)  uplatňovanie článkov 14 a 19 vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú vypracovania a podania oznámenia alebo žiadosti;

e)  adaptované spôsoby splnenia požiadaviek na analytické metódy uvedené v článku 14 ods. 1 písm. l) a v článku 19 ods. 2.

Pred prijatím vykonávacích aktov uvedených v písmenách a) až d) Komisia uskutoční konzultácie s úradom EFSA. Vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 3.

Článok 28

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor zriadený článkom 58 nariadenia (ES) č. 178/2002.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 29

Usmernenie

1.  Úrad EFSA vydá pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia podrobné usmernenie k vypracovaniu a podávaniu oznámení a žiadostí uvedených v kapitolách II a III a k vykonávaniu prílohy II ako pomoc pre oznamovateľov alebo žiadateľov.

2.  Referenčné laboratórium Európskej únie pre geneticky modifikované potraviny a krmivá zriadené podľa článku 32 nariadenia (ES) č. 1829/2003 s pomocou Európskej siete laboratórií pre GMO vydajú pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia podrobné usmernenie k vykonávaniu článku 14 ods. 1 písm. l) a článku 19 ods. 2 ako pomoc pre oznamovateľov alebo žiadateľov.

Článok 30

Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie

1.  Komisia najskôr tri roky po prijatí prvého rozhodnutia v súlade s článkom 6 ods. 8 alebo 10 alebo s článkom 7 ods. 6 alebo v súlade s kapitolou III oddielmi 2 alebo 3, podľa toho, čo nastane skôr, a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o vykonávaní tohto nariadenia.

2.  Správa sa musímusí identifikovať a musí sa zaoberať aj akýmikoľvek otázkami týkajúcimi sa biodiverzity a životného prostredia, zdravia ľudí a zvierat, otázkami zmeny agronomických postupov, ako aj sociálno-ekonomickými a etickými otázkami, ktoré sa vyskytlimohli vyskytnúť pri uplatňovaní tohto nariadenia. [PN 64]

3.  Na účely podávania správ uvedeného v odseku 1 Komisia po porade s príslušnými orgánmi členských štátov v súlade so smernicou 2001/18/ES a s nariadením (ES) č. 1829/2003 najneskôr do [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vypracuje podrobný program monitorovania vplyvu tohto nariadenia založený na ukazovateľoch vrátane zamýšľaných a nezamýšľaných účinkov a systematických účinkov na životné prostredie, biodiverzitu a ekosystémy. Určia sa v ňom opatrenia, ktoré má prijať Komisia a členské štáty v súvislosti so zhromažďovaním a s analýzou údajov a iných dôkazov. [PN 65]

4.  Najskôr dva roky po uverejnení prvej správy uvedenej v odseku 1 Komisia vykoná hodnotenie vykonávania tohto nariadenia a jeho vplyvu na zdravie ľudí a zvierat, životné prostredie, informovanosť spotrebiteľov, fungovanie vnútorného trhu a hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť.

5.  Komisia predloží správu o hlavných zisteniach hodnotenia uvedeného v odseku 4 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5a.   Komisia do júna 2025 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o úlohe a vplyve patentov na prístup šľachtiteľov a poľnohospodárov k rôznorodému rastlinnému množiteľskému materiálu, ako aj na inovácie, a najmä na príležitosti pre MSP. V správe sa posúdi, či sú okrem ustanovení článku 4a a článku 33a tohto nariadenia potrebné ďalšie právne ustanovenia. Ak je to vhodné na zabezpečenie prístupu šľachtiteľov a poľnohospodárov k rastlinnému množiteľskému materiálu, rozmanitosti osív a dostupných cien, k správe sa pripojí legislatívny návrh na riešenie ďalších potrebných úprav rámca pre práva duševného vlastníctva. [PN 66]

5b.   Komisia do roku 2024 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu, v ktorej zhodnotí špecifiká a potreby ďalších sektorov, na ktoré sa nevzťahujú tieto právne predpisy, ako sú napríklad mikroorganizmy, vrátane návrhu na ďalšie opatrenia v oblasti politík. [PN 67]

5c.   Komisia každé štyri roky posúdi kritériá rovnocennosti stanovené v prílohe I a v prípade potreby ich aktualizuje prostredníctvom delegovaného aktu uvedeného v článku 5 ods. 3. [PN 68]

Článok 31

Odkazy v iných právnych predpisoch Únie

Pokiaľ ide o NGT rastliny kategórie 2, odkazy v iných právnych predpisoch Únie na prílohu II alebo prílohu III k smernici 2001/18/ES sa považujú za odkazy na časti 1 a 2 prílohy II k tomuto nariadeniu.

Článok 32

Administratívne preskúmanie

Akékoľvek rozhodnutie alebo nečinnosť pri výkone právomocí, ktoré sú zverené úradu EFSA týmto nariadením, môže preskúmať Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti členského štátu alebo akejkoľvek osoby, ktorá je takýmto rozhodnutím alebo nečinnosťou úradu priamo a bezprostredne dotknutá.

Na tento účel sa žiadosť predloží Komisii do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dotknutá strana dozvedela o predmetnom konaní alebo nečinnosti.

Komisia do dvoch mesiacov vypracuje návrh rozhodnutia, v ktorom, ak je to potrebné, požiada úrad EFSA o zrušenie jeho rozhodnutia alebo o nápravu jeho nečinnosti.

Článok 33

Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/625

Článok 23 nariadenia (EÚ) 2017/625 sa mení takto:

1.  V odseku 2 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:"

„ii) pestovaním GMO určených na potravinársku výrobu a výrobu krmív a so správnym uplatňovaním plánu monitorovania uvedeného v článku 13 ods. 2 písm. e) smernice 2001/18/ES, v článku 5 ods. 5 písm. b) a článku 17 ods. 5 písm. b) nariadenia (ES) č. 1829/2003 a v článku 14 ods. 1 písm. h) a článku 19 ods. 3 písm. b) nariadenia [odkaz na toto nariadenie];“

2.  V odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) pestovaním GMO určených na potravinársku výrobu a výrobu krmív a so správnym uplatňovaním plánu monitorovania uvedeného v článku 13 ods. 2 písm. e) smernice 2001/18/ES, v článku 5 ods. 5 písm. b) a článku 17 ods. 5 písm. b) nariadenia (ES) č. 1829/2003 a v článku 14 ods. 1 písm. h) a článku 19 ods. 3 písm. b) nariadenia [odkaz na toto nariadenie].“

Článok 33a

Zmeny smernice 98/44/ES(35)

1.   Článok 4 smernice 98/44/ES o právnej ochrane biotechnologických vynálezov sa mení takto:

a)   v odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená:"

b)   dopĺňa sa tento odsek:"

„4. Odsekmi 2 a 3 nie sú dotknuté vylúčenia z patentovateľnosti uvedené v odseku 1.““

2.   V článku 8 sa dopĺňa tento odsek:"

„3. Odchylne od odsekov 1 a 2 sa ochrana udelená patentom vzťahujúcim sa na biologický materiál, ktorý má v dôsledku vynálezu špecifické vlastnosti, nevzťahuje na biologický materiál s rovnakými špecifickými vlastnosťami získaný nezávisle od patentovaného biologického materiálu a v podstate biologickým spôsobom, alebo na biologický materiál získaný z takéhoto materiálu reprodukciou alebo rozmnožovaním.““

3.   V článku 9 sa dopĺňajú tieto odseky:"

„2. Odchylne od odseku 1 rastlinný výrobok, ktorý obsahuje genetické informácie získané patentovateľným technickým postupom alebo z nich pozostáva, nie je patentovateľný, ak nie je odlíšiteľný od rastlinných produktov, ktoré obsahujú rovnaké genetické informácie získané v podstate biologickým spôsobom alebo z nich pozostávajú.

3.   Odchylne od odseku 1 sa ochrana udelená patentom výrobku, ktorý obsahuje genetické informácie alebo pozostáva z genetických informácií, nevzťahuje na rastlinný materiál, v ktorom je tento výrobok začlenený a v ktorom je táto genetická informácia obsiahnutá a plní svoju funkciu, avšak ktorý nie je odlíšiteľný od rastlinného materiálu, ktorý je získaný alebo ktorý možno získať v podstate biologickým spôsobom.

4.   Ochrana udelená patentu na technický postup, ktorý umožňuje výrobu výrobku, ktorý obsahuje genetické informácie alebo pozostáva z genetických informácií, nevzťahuje na rastlinný materiál, v ktorom je tento výrobok začlenený a v ktorom je táto genetická informácia obsiahnutá a plní svoju funkciu, avšak ktorý nie je odlíšiteľný od rastlinného materiálu, ktorý je získaný alebo ktorý možno získať v podstate biologickým spôsobom.“. [PN 69, 291cp1, 230/rev1 a 291cp3]

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Uplatňuje sa od [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Články 4a a 33a sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti. [PN 70]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

Príloha I

Kritériá rovnocennosti NGT rastlín s konvenčnými rastlinami

NGT rastlina sa považuje za rovnocennú s konvenčnými rastlinami, keď sa od prijímajúcej/rodičovskej rastliny líši najviac 20 genetickými modifikáciami typov uvedenýchak sú splnené tieto podmienky uvedené v bodoch 1 až 5 v rámci akejkoľvek sekvencie DNA vyznačujúcej sa sekvenčnou podobnosťou s cieľovým úsekom, ktorú možno predpovedať prostredníctvom bioinformatických nástrojov.a 1a: [PN 71]

1.  Počet týchto genetických modifikácií, ktoré možno navzájom kombinovať, nepresahuje 3 na akúkoľvek sekvenciu kódujúcu proteín, pričom sa berie do úvahy, že mutácie v intrónoch a regulačných sekvenciách sú z tejto prahovej hodnoty vylúčené:

a)   nahradenie alebo vloženie najviac 20 nukleotidov;

b)   odstránenie ľubovoľného počtu nukleotidov; [PN 72]

1a.  Tieto genetické modifikácie, ktoré možno navzájom kombinovať, nevytvárajú chimérický proteín, ktorý sa nevyskytuje v druhoch z genofondu na šľachtiteľské účely, ani neprerušujú endogénny gén:

a)   vloženie kontinuálnych sekvencií DNA nachádzajúcich sa v genofonde na šľachtiteľské účely;

b)   substitúcia endogénnych sekvencií DNA kontinuálnymi sekvenciami DNA nachádzajúcimi sa v genofonde na šľachtiteľské účely;

c)   inverzia alebo translokácia kontinuálnych endogénnych sekvencií DNA nachádzajúcich sa v genofonde na šľachtiteľské účely. [PN 73]

2.   odstránenie ľubovoľného počtu nukleotidov; [PN 74]

3.   pod podmienkou, že genetická modifikácia nepreruší endogénny gén:

a)   cielené vloženie priľahlej sekvencie DNA nachádzajúcej sa v šľachtiteľskom genofonde;

b)   cielená substitúcia endogénnej sekvencie DNA priľahlou sekvenciou DNA nachádzajúcou sa v šľachtiteľskom genofonde; [PN 75]

4.   cielená inverzia sekvencie ľubovoľného počtu nukleotidov; [PN 76]

5.   akákoľvek iná cielená modifikácia ľubovoľného rozsahu, pod podmienkou, že výsledné sekvencie DNA sa už vyskytujú (pravdepodobne s modifikáciami prijateľnými podľa bodov 1 a/alebo 2) v druhu zo šľachtiteľského genofondu. [PN 77]

Príloha II

Posúdenie rizík NGT rastlín kategórie 2 a NGT potravín a krmív kategórie 2

V časti 1 tejto prílohy sa opisujú všeobecné zásady, ktoré sa majú dodržať pri vykonávaní posúdenia environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 uvedených v článku 13 písm. c) a d), článku 14 ods. 1 písm. e) a článku 19 ods. 3 písm. a) a posúdenia bezpečnosti NGT potravín a krmív kategórie 2 uvedených v článku 19 ods. 1 písm. b). Časť 2 obsahuje opis špecifických informácií na posúdenie environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 a v časti 3 sa nachádza opis špecifických informácií na posúdenie bezpečnosti NGT potravín a krmív kategórie 2.

Časť 1 – Všeobecné zásady a informácie

Posúdenie environmentálnych rizík sa vykonáva v súlade so zásadami stanovenými v prílohe II k smernici 2001/18/ES.

Typ a množstvo informácií potrebných na posúdenie environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 stanovené v prílohe III k smernici 2001/18/ES a na posúdenie bezpečnosti NGT potravín a krmív kategórie 2 sa prispôsobí podľa ich rizikového profilu. Medzi faktory, ktoré treba posúdiť, patria:

a)  charakteristiky NGT rastliny, najmä vložená vlastnosť či vlastnosti, funkcia modifikovanej alebo vloženej genómovej sekvencie alebo sekvencií a funkcia každého génu prerušeného vložením cisgénu alebo jeho častí;

aa)   vlastnosti prijímajúcej rastliny ako alergénnosť, potenciál pre tok génov, potenciál buriny, ekologická funkcia; [PN 78]

b)  predchádzajúce skúsenosti s konzumáciou podobných rastlín alebo výrobkov z nich;

c)  predchádzajúce skúsenosti s pestovaním rovnakého rastlinného druhu alebo rastlinného druhu, ktorý sa vyznačuje podobnými vlastnosťami alebo v ktorom boli modifikované, vložené alebo prerušené podobné genómové sekvencie;

d)  rozsah a podmienky uvoľnenia;

e)  plánované podmienky použitia NGT rastliny.

Posúdenie environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 a posúdenie rizík NGT potravín a NGT krmív kategórie 2 tvorí:

a)  identifikácia a charakterizácia nebezpečenstva;

b)  posúdenie expozície;

c)  charakterizácia rizika.

Za každých okolností sa vyžadujú tieto informácie:

a)  identifikácia a charakterizácia nebezpečenstva

i)  informácie týkajúce sa prijímajúcej rastliny, prípadne rodičovských rastlín;

ii)  molekulárna charakterizácia.

Informácie sa poskytujú zhromaždením už dostupných údajov z vedeckej literatúry alebo z iných zdrojov alebo prípadne vygenerovaním vedeckých údajov tak, že sa vykonajú príslušné experimentálne alebo bioinformatické štúdie.

b)  posúdenie expozície

Treba poskytnúť informácie o pravdepodobnosti každého identifikovaného potenciálneho nepriaznivého účinku. Táto pravdepodobnosť sa vyhodnotí podľa potreby s ohľadom na charakteristiku prijímajúceho životného prostredia (prijímajúcich životných prostredí), plánovanú funkciu, dietetickú úlohu, očakávanú úroveň používania potraviny a krmiva v EÚ a rozsahu žiadosti o povolenie.

c)  charakterizácia rizika

Žiadateľ pri charakterizácii rizika NGT rastlín a NGT potravín a krmív vychádza z informácií vyplývajúcich z identifikácie nebezpečenstva, charakterizácie nebezpečenstva a posúdenia expozície. Pri každom potenciálne nepriaznivom účinku sa riziko charakterizuje ako kombinácia rozsahu nepriaznivého účinku a pravdepodobnosti výskytu uvedeného nepriaznivého účinku s cieľom poskytnúť kvantitatívny alebo semikvantitatívny odhad rizika. V prípade potreby sa pri každom identifikovanom riziku opíše miera neistoty.

Všetky informácie o identifikácii a charakterizácii nebezpečenstva uvedené v častiach 2 a 3 sa vyžadujú iba v prípade, ak osobitné vlastnosti a plánované použitie NGT rastliny kategórie 2 alebo NGT potravín alebo krmív kategórie 2 vyvolajú hypotézu možného rizika, ktoré možno riešiť využitím špecifikovaných informácií.

Časť 2 – Špecifické informácie na posúdenie environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2, pokiaľ ide o identifikáciu a charakterizáciu nebezpečenstva

1.  Analýza agronomických a fenotypových charakteristík a charakteristík zloženia

2.  Stálosť a invazívnosť

3.  Možný prenos génov

4.  Vzájomné pôsobenie NGT rastliny a cieľových organizmov

5.  Vzájomné pôsobenie NGT rastliny a necieľových organizmov

6.  Vplyvy špecifických techník pestovania, riadenia a zberu úrody

6a.  Vplyv na ekologické pestovanie [PN 79]

7.  Účinky na biogeochemické procesy

8.  Účinky na zdravie ľudí a zvierat

8a.  Vplyv na ochranu a zachovanie biodiverzity [PN 80]

Časť 3 – Špecifické informácie na posúdenie bezpečnosti NGT potravín a krmív kategórie 2, pokiaľ ide o identifikáciu a charakterizáciu nebezpečenstva

1.  Analýza agronomických a fenotypových charakteristík a charakteristík zloženia

2.  Toxikológia

3.  Alergénnosť

4.  Posúdenie nutričných hodnôt

Príloha III

Vlastnosti uvedené v článku 6 a článku 22 [PN 81]

Časť 1

Vlastnosti odôvodňujúce stimuly uvedené v článku 22:

1.  výnos vrátane stability výnosov a výnosu za podmienok s obmedzenými vstupmi za predpokladu, že tieto vlastnosti prispievajú aj k bodu 2, 3 alebo 4 tejto prílohy; [PN 82]

2.  tolerancia/odolnosť voči biotickému stresu vrátane chorôb rastlín spôsobených háďatkami, hubami, baktériami, vírusmi a inými škodcami;

3.  tolerancia/odolnosť voči abiotickému stresu vrátane stresu, ktorý spôsobuje alebo zhoršuje zmena klímy;

4.  efektívnejšie využívanie zdrojov, ako je voda a živiny;

5.  charakteristiky, ktoré zvyšujú udržateľnosť uskladňovania, spracovania a distribúcie;

6.  lepšie kvalitatívne alebo nutričné charakteristiky;

7.  znížená potreba vonkajších vstupov, ako sú prípravky na ochranu rastlín a hnojivá, ak to nie je v rozpore s časťou 2 prílohy III. [PN 83]

Časť 2

Vlastnosti, na základe ktorých sa vylučuje uplatnenie stimulov uvedených v článku 22: tolerancia voči herbicídom.

(1) Ú. v. EÚ C, C/2024/893, 6.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/893/oj. (2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (3) Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 7. februára 2024 (Prijaté texty, P9_TA(2024)0067). (4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1). (5) Poznatky a riešenia vyplývajúce z projektov v oblasti výskumu a inovácií financovaných EÚ týkajúcich sa stratégií šľachtenia rastlín môžu prispieť k riešeniu problémov s detekciou, k zabezpečeniu sledovateľnosti a autentickosti a k podpore inovácií v oblasti nových genómových techník. V rámci siedmeho rámcového programu a nástupníckeho programu Horizont 2020 sa financovalo vyše 1 000 projektov prostredníctvom investícií vo výške presahujúcej 3 miliardy EUR. V rámci programu Horizont Európa prebieha aj podpora nových spoločných výskumných projektov týkajúcich sa stratégií šľachtenia rastlín [SWD(2021) 92]. (6) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final]. (7) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381 final]. (8) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final]. (9) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82 final]. (10) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov [COM(2022) 133 final]; Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), 2022, Gene editing and agrifood systems (Úprava génov a agropotravinové systémy), Rím, ISBN 978-92-5-137417-7. (11) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Udržateľné biohospodárstvo pre Európu – ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie, Úrad pre publikácie, 2018, https://data.europa.eu/doi/10.2777/792130. (12) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika [COM(2021) 66 final]. (13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24). (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1). (15) Rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2018, Confédération paysanne a i./Premier ministre a Ministre de l’agriculture, de l’agroalimentaire et de la forêt, C-528/16, ECLI:EU:C:2018:583. (16) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1904 z 8. novembra 2019, ktorým sa od Komisie požaduje, aby vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-528/16 predložila štúdiu, pokiaľ ide o postavenie nových genómových techník v práve Únie, a návrh, ak sa to vzhľadom na výsledky štúdie ukáže ako vhodné (Ú. v. EÚ L 293, 14.11.2019, s. 103). (17) Study on the status of new genomic techniques under Union law and in light of the Court of Justice ruling in Case C-528/16 (Štúdia o postavení nových genómových techník v práve Únie vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-528/16) [SWD(2021) 92 final]. (18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1). (19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1). (20) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy, Mullins, E., Bresson, J.-L., Dalmay, T., Dewhurst, I. C., Epstein, M. M., Firbank, L. G., Guerche, P., Hejatko, J., Moreno, F. J., Naegeli, H., Nogué, F., Sánchez Serrano, J. J., Savoini, G., Veromann, E., Veronesi, F., Casacuberta, J., Fernandez Dumont, A., Gennaro, A., Lenzi, P., Lewandowska, A., Munoz Guajardo, I. P., Papadopoulou, N., a Rostoks, N., 2022. Updated scientific opinion on plants developed through cisgenesis and intragenesis (Aktualizované vedecké stanovisko k rastlinám vyvinutým prostredníctvom cisgenézy a intragenézy). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2022) 20(10):7621, 33 s., https://doi.org/10.2903/j.efsa.2022.7621. (21) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy, Naegeli, H., Bresson, J.-L., Dalmay, T., Dewhurst, I. C., Epstein, M. M., Firbank, L. G., Guerche, P., Hejatko, J., Moreno, F. J., Mullins, E., Nogué, F., Sánchez Serrano, J. J., Savoini, G., Veromann, E., Veronesi, F., Casacuberta, J., Gennaro, A., Paraskevopoulos, K., Raffaello, T., a Rostoks, N., 2020. Applicability of the EFSA Opinion on site-directed nucleases type 3 for the safety assessment of plants developed using site-directed nucleases type 1 and 2 and oligonucleotide-directed mutagenesis. (Platnosť stanoviska EFSA k miestne riadeným nukleázam typu 3, pokiaľ ide o posúdenie bezpečnosti rastlín vyvinutých použitím miestne riadených nukleáz typu 1 a 2 a mutagenézy riadenej oligonukleotidmi). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2020) 18(11):6299, 14 s., https://doi. org/10.2903/j.efsa.2020.6299. (22) Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy, Mullins, E., Bresson, J.-L., Dalmay, T., Dewhurst, I. C., Epstein, M. M., Firbank, L. G., Guerche, P., Hejatko, J., Moreno, F. J., Naegeli, H., Nogué, F., Rostoks, N., Sánchez Serrano, J. J., Savoini, G., Veromann, E., Veronesi, F., Fernandez, A., Gennaro, A., Papadopoulou, N., Raffaello, T., a Schoonjans, R., 2022. Statement on criteria for risk assessment of plants produced by targeted mutagenesis, cisgenesis and intragenesis (Vyhlásenie o kritériách posúdenia rizík rastlín získaných cielenou mutagenézou, cisgenézou a intragenézou). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2022) 20(10):7618, 12 s., https://doi.org/10.2903/j.efsa.2022.7618. (23) Európska sieť laboratórií pre GMO (ENGL), Detection of food and feed plant products obtained by new mutagenesis techniques (Detekcia potravín a krmív vyrobených z rastlinných produktov získaných novými technikami mutagenézy), 26. marca 2019 (JRC116289); 13. júna 2023 (JRC133689; EUR 31521 EN). (24) COM(2023) 414 final. (25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1). (26) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (28) SWD(2023) 412. (29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1). (30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4). (31) COM(2023) 414 final. (32) Nariadenie Komisie (ES) č. 65/2004 zo 14. januára 2004, ktoré zavádza systém vypracovania a prideľovania jednoznačných identifikátorov pre geneticky modifikované organizmy (Ú. v. EÚ L 10, 16.1.2004, s. 5). (33) *Návrh Komisie na nariadenie o rastlinnom množiteľskom materiáli (COM/2023/414), (2023/0227(COD)). (34) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 13).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízových situácií a financovanie opatrení na riešenie krízových situácií (COM(2023)0226 – C9-0139/2023 – 2023/0111(COD))

P9_TA(2024)0326 A9-0155/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0226),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0139/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. júla 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2023(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0155/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízových situácií a financovanie opatrení na riešenie krízových situácií(3)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(4),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Rámec Únie pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“), bol ustanovený po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 a vychádza z medzinárodne schváleného dokumentu Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions(6) (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie), ktorý vypracovala Rada pre finančnú stabilitu. Rámec Únie pre riešenie krízových situácií pozostáva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(7) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014(8). Oba akty sa vzťahujú na inštitúcie so sídlom v Únii a na každý ďalší subjekt v rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice alebo uvedeného nariadenia (ďalej len „subjekty“). Rámec Únie pre riešenie krízových situácií sa zameriava na riadne riešenie zlyhania inštitúcií a subjektov zachovaním zásadných funkcií inštitúcií a subjektov a predchádzania ohrozeniu finančnej stability a súčasne sa snaží chrániť vkladateľov a verejné finančné prostriedky. Okrem toho je cieľom rámca Únie pre riešenie krízových situácií podporiť rozvoj vnútorného trhu s bankovými službami vytvorením harmonizovaného režimu na koordinované riešenie cezhraničných kríz a zamedzením narušovania rovnakých podmienok.

(1a)  Banková únia v súčasnosti spočíva len na dvoch zo zamýšľaných troch pilierov, a to na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM) a jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM). Pre chýbajúci tretí pilier, európsky systém ochrany vkladov (EDIS), je teda stále neúplná. Dobudovanie bankovej únie tvorí neoddeliteľnú súčasť hospodárskej a menovej únie a finančnej stability najmä preto, že zmierňuje riziká „začarovaného kruhu“, ktorý vzniká prepojením bánk so štátom.

(2)  Po niekoľkých rokoch od jeho zavedenia sa ukazuje, že rámec Únie pre riešenie krízových situácií vo svojej súčasne platnej podobe pre niektoré uvedené ciele neprináša zamýšľané výsledky. Hoci inštitúcie a subjekty dosiahli významný pokrok v riešiteľnosti krízových situácií a na tento účel vynaložili značné prostriedky, konkrétne zvyšovaním kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ako aj dopĺňaním prostriedkov do mechanizmov na financovanie riešenia krízových situácií, rámec Únie na riešenie krízových situácií sa využíva zriedka. Zlyhania určitých menších a stredných inštitúcií a subjektov sa namiesto toho riešia najmä neharmonizovanými vnútroštátnymi opatreniami. Žiaľ, namiesto záchranných sietí financovaných odvetvím vrátane mechanizmov financovania riešenia krízových situácií sa ešte stále využívajú peniaze daňovníkov. Zdá sa, že túto situáciu vyvolávajú neprimerané stimuly. Tieto neprimerané stimuly vyplývajú z interakcie rámca Únie pre riešenie krízových situácií a vnútroštátnych pravidiel, pričom pri posudzovaní verejného záujmu sa voľné uváženie nie vždy využíva tak, ako sa má rámec Únie pre riešenie krízových situácií uplatňovať. Rámec Únie pre riešenie krízových situácií sa využíval málo aj preto, že vkladateľom inštitúcií financovaných z vkladov hrozilo, že by museli znášať straty, aby sa týmto inštitúciám zaručil prístup k externému financovaniu pri riešení krízovej situácie, najmä ak nedisponujú inými záväzkami použiteľnými pri záchrane z vnútorných zdrojov. Od uplatňovania rámca Únie pre riešenie krízových situácií odrádza napokon aj to, že pravidlá prístupu k financovaniu mimo rámca riešenia krízovej situácie sú menej prísne ako v rámci riešenia krízovej situácie, a preto sa na úkor rámca Únie pre riešene krízových situácií namiesto vlastných zdrojov inštitúcie alebo subjektu alebo záchranných sietí financovaných odvetvím využívajú iné riešenia, ktoré často používajú peniaze daňovníkov. Z uvedenej situácie zase vyplýva riziko fragmentácie, riziko neoptimálnych výsledkov pri riadení zlyhania inštitúcií a subjektov, najmä v prípade menších a stredných inštitúcií a subjektov, a alternatívne náklady spojené s nevyužitím finančných zdrojov. Preto treba zabezpečiť účinnejšie a jednotnejšie uplatňovanie rámca Únie pre riešenie krízových situácií a zabezpečiť, aby sa mohol uplatniť, keď je to vo verejnom záujme, a to aj v prípade menších a stredných inštitúcií ▌.

(3)  Podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa členské štáty, ktoré nadviazali úzku spoluprácu medzi Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, majú považovať za zúčastnené členské štáty na účely uvedeného nariadenia. V nariadení (EÚ) č. 806/2014 sa neuvádzajú žiadne podrobnosti o procese prípravy na začatie úzkej spolupráce pri výkone úloh súvisiacich s riešením krízovej situácie. Preto je vhodné tieto detaily stanoviť.

(4)  Intenzita a úroveň detailu činnosti potrebnej na účely plánovania riešení krízových situácií v dcérskych spoločnostiach, ktoré neboli identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, sa líšia v závislosti od veľkosti a rizikového profilu dotknutých inštitúcií a subjektov, prítomnosti zásadných funkcií a stratégie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (ďalej len „Jednotná rada“) by preto mala mať možnosť posúdiť tieto faktory pri identifikovaní opatrení, ktoré sa majú prijať v súvislosti s takýmito dcérskymi spoločnosťami, a v prípade potreby postupovať podľa zjednodušeného postupu.

(5)  Inštitúcia alebo subjekt v likvidácii podľa vnútroštátneho práva po ich vyhlásení za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, a v prípade ktorých Jednotná rada dospeje k záveru, že riešenie ich krízovej situácie nie je vo verejnom záujme, v konečnom dôsledku smerujú k odchodu z trhu. Znamená to, že nie je potrebný plán opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade zlyhania, a to bez ohľadu na to, či príslušný orgán dotknutej inštitúcii alebo dotknutému subjektu povolenie už odňal. To isté sa týka zvyškovej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, po prevode aktív, práv a záväzkov v rámci stratégie prevodu. Preto je vhodné stanoviť, že v uvedených situáciách sa prijatie plánov riešenia krízových situácií nevyžaduje.

(6)  Jednotná rada môže v súčasnosti zakázať určité rozdeľovanie výnosov, ak inštitúcia alebo subjekt neplní požiadavku na kombinovaný vankúš, ktorá sa zohľadňuje ako doplnok k minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL“). Na zabezpečenie právnej istoty a prispôsobenie sa existujúcim postupom pre výkon rozhodnutí Jednotnej rady však treba jasnejšie stanoviť úlohy orgánov, ktoré sa podieľajú na zákaze rozdeľovania výnosov. Je preto vhodné stanoviť, že Jednotná rada by sa s pokynom na zákaz takéhoto rozdeľovania výnosov mala obrátiť na vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý by mal rozhodnutie Jednotnej rady vykonať. Okrem toho sa v určitých situáciách od inštitúcie alebo subjektu môže požadovať splnenie MREL na inom základe, než na akom je táto inštitúcia alebo subjekt povinný dodržiavať požiadavky na kombinovaný vankúš. Táto situácia vedie k neistote, pokiaľ ide o podmienky vykonávania právomocí Jednotnej rady pri zákaze rozdeľovanie výnosov a výpočtu maximálnej rozdeliteľnej sumy v súvislosti s MREL. Malo by sa preto stanoviť, že v uvedených prípadoch by Jednotná rada mala dať pokyn vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby zakázali určité rozdeľovanie výnosov na základe predpokladaného požadovaného kombinovaného vankúša vyplývajúceho z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1118(9). Na zabezpečenie transparentnosti a právnej istoty by Jednotná rada mala oznámiť predpokladaný požadovaný kombinovaný vankúš inštitúcii alebo subjektu, ktoré by potom mali túto predpokladanú požiadavku na kombinovaný vankúš zverejniť.

(7)  V smernici 2014/59/EÚ a nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa stanovujú právomoci, ktoré majú vykonávať orgány pre riešenie krízových situácií, pričom niektoré z nich nie sú zahrnuté do nariadenia (EÚ) č. 806/2014. V rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácii to vedie k neistote v tom, kto a za akých podmienok by tieto právomoci mal vykonávať. Preto treba určiť, ako by vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií mali vykonávať určité právomoci stanovené len v smernici 2014/59/EÚ vo vzťahu k subjektom a skupinám v priamej zodpovednosti Jednotnej rady. V týchto prípadoch by Jednotná rada mala mať možnosť, ak to považuje za potrebné, poveriť výkonom týchto právomocí vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Jednotná rada by najmä mala mať možnosť poveriť vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, aby od inštitúcie alebo subjektu vyžadovali vedenie podrobných záznamov o finančných zmluvách, ktorých zmluvnou stranou je inštitúcia alebo subjekt, alebo aby uplatnili právomoc pozastaviť niektoré finančné záväzky podľa článku 33a smernice 2014/59/EÚ. Keďže povolenia zredukovať nástroje oprávnených záväzkov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(10), ktoré možno použiť aj na inštitúcie a subjekty a záväzky, na ktoré sa vzťahuje MREL, si nevyžadujú uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, Jednotná rada by mala mať možnosť dať tieto povolenia inštitúciám alebo subjektom priamo bez nutnosti dávať vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií pokyn, aby túto právomoc vykonali.

(8)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876(11), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877(12) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879(13) sa do práva Únie transponovala medzinárodná norma týkajúca sa hlavných prvkov celkovej kapacity na absorpciu strát zverejnená Radou pre finančnú stabilitu 9. novembra 2015 (ďalej len „norma TLAC“) pre globálne systémovo významné banky, ktoré sa v práve Únie označujú ako globálne systémovo významné inštitúcie (ďalej len „G-SII“). Nariadením (EÚ) 2019/877 a smernicou (EÚ) 2019/879 sa zmenila aj MREL stanovená v smernici 2014/59/EÚ a nariadení (EÚ) č. 806/2014. Treba zosúladiť ustanovenia v nariadení (EÚ) č. 806/2014 týkajúce sa MREL s vykonávaním normy TLAC pre G-SII, pokiaľ ide o určité záväzky, ktoré by sa mohli použiť na splnenie tej časti MREL, ktorá by sa mala splniť z vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov. Najmä záväzky, ktoré majú rovnaké postavenie ako určité vylúčené záväzky, by sa mali započítať do vlastných zdrojov a podriadených oprávnených nástrojov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, ak suma týchto vylúčených záväzkov v súvahe subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, nepresahuje 5 % sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a z tohto započítania nevyplývajú riziká súvisiace so zásadou, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia.

(9)  Pravidlá pre stanovenie MREL sa zameriavajú najmä na stanovenie vhodnej úrovne MREL za predpokladu, že prednosť bude mať nástroj záchrany z vnútorných zdrojov ako stratégia riešenia krízovej situácie. Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 však umožňuje Jednotnej rade použiť iné nástroje riešenia krízovej situácie, konkrétne nástroje, ktoré využívajú prevod obchodných činností inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu. Preto by sa malo stanoviť, že ak sa v pláne riešenia krízových situácií predpokladá použitie odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie ako nástroja ▌samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie, Jednotná rada by mala stanoviť úroveň MREL pre dotknutý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na základe špecifík týchto nástrojov riešenia krízovej situácie a rôznych potrieb absorpcie strát a rekapitalizácie, ktoré sú s týmito nástrojmi spojené.

(10)  Úroveň MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, je súčtom predpokladanej sumy strát pri riešení krízovej situácie a sumy rekapitalizácie, ktorá subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, umožní naďalej plniť podmienky pre vydanie povolenia a pokračovať vo výkone svojej činnosti na primerané obdobie. Určité preferované stratégie na riešenie krízových situácií sú spojené s prevodom aktív, práv a záväzkov na príjemcu ▌, a to najmä odpredaj obchodnej činnosti ako nástroj. V týchto prípadoch sa ciele rekapitalizačnej zložky nemusia uplatňovať v rovnakom rozsahu ako v prípade otvorenej záchrany bánk z vnútorných zdrojov, pretože od Jednotnej rady sa nebude vyžadovať zabezpečenie toho, aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, po opatrení na riešenie krízovej situácie obnovil súlad s požiadavkami na vlastné zdroje. Napriek tomu sa v takých prípadoch predpokladá, že straty presiahnu požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Je preto vhodné stanoviť, že úroveň MREL týchto subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, má naďalej zahŕňať sumu rekapitalizácie, ktorá je upravená primerane danej stratégii riešenia krízovej situácie.

(11)  Ak sa v rámci stratégie riešenia krízovej situácie predpokladá použitie iných nástrojov na riešenie krízovej situácie ako záchrany výlučne z vnútorných zdrojov, potreby rekapitalizácie dotknutého subjektu budú po vyriešení krízovej situácie vo všeobecnosti nižšie ako v prípade otvorenej záchrany bánk z vnútorných zdrojov. Preto pri úprave úrovne MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a v ktorých pláne riešenia krízových situácií sa predpokladá odpredaj obchodnej činnosti alebo preklenovacia inštitúcia ako nástroj ▌, samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie, by Jednotná rada mala zohľadniť vlastnosti týchto nástrojov vrátane predpokladaného rozsahu prevodu na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu, druhov nástrojov, ktoré sa majú previesť, ich predpokladanej hodnoty a predajnosti, ako aj na koncepciu preferovanej stratégie riešenia krízovej situácie vrátane doplnkového využitia oddelenia aktív ako nástroja. Keďže orgán pre riešenie krízových situácií je pri riešení krízovej situácie povinný individuálne rozhodnúť o každom možnom použití finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov a keďže takéto rozhodnutie nemožno s istotou predpokladať ex ante, Jednotná rada by nemala uvažovať s možným príspevkom zo systému ochrany vkladov (pri kalibrácii úrovne MREL v rámci riešenia krízovej situácie). Tento prístup tiež znižuje pravdepodobnosť morálneho hazardu tým, že sa zabezpečuje, aby subjekty vopred nepredpokladali, že finančné prostriedky z príslušného systému ochrany vkladov sa použijú na dosiahnutie cieľa 8 % celkových záväzkov a vlastných zdrojov.

▌

(13)  Podľa článku 4 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013(14) je ECB oprávnená vykonávať úlohy dohľadu v súvislosti s včasnou intervenciou. Riziká vyplývajúce z odlišných transpozícií opatrení včasnej intervencie stanovených v smernici 2014/59/EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov treba obmedziť a ECB uľahčiť účinné a jednotné uplatňovanie jej právomoci prijímať opatrenia včasnej intervencie. Tieto opatrenia včasnej intervencie boli vytvorené s cieľom umožniť príslušným orgánom nápravu zhoršenej finančnej a ekonomickej situácie inštitúcie alebo subjektu a maximálne zníženie rizika a vplyvu možného riešenia krízových situácií. V dôsledku nedostatočnej istoty, pokiaľ ide o spúšťacie faktory uplatňovania týchto opatrení včasnej intervencie a ich čiastočné prekrývanie s opatreniami dohľadu sa však opatrenia včasnej intervencie zriedkakedy využívajú. Ustanovenia smernice 2014/59/EÚ týkajúce sa opatrení včasnej intervencie by sa preto mali premietnuť do nariadenia (EÚ) č. 806/2014, čím sa zabezpečí jednotný a priamo uplatniteľný právny nástroj pre ECB, pričom podmienky uplatňovania týchto opatrení včasnej intervencie by sa mali zjednodušiť a viac spresniť. Na odstránenie nejasností s ohľadom na podmienky a čas odvolania riadiaceho orgánu a menovania dočasných správcov by tieto opatrenia mali byť výslovne označené ako opatrenia včasnej intervencie a ich uplatnenie by malo podliehať rovnakým podmienkam. Zároveň by sa od ECB malo vyžadovať, aby vybrala vhodné opatrenia na riešenie konkrétnej situácie podľa zásady proporcionality. Aby ECB mohla zohľadniť riziká poškodenia dobrej povesti alebo riziká súvisiace s praním špinavých peňazí alebo informačnými a komunikačnými technológiami, mala by podmienky uplatňovania opatrení včasnej intervencie posudzovať nielen na základe kvantitatívnych ukazovateľov, ako sú kapitálové požiadavky alebo požiadavky na likviditu, úroveň pákového efektu, nesplácané úvery alebo koncentrácie expozícií, ale aj na základe kvalitatívnych ukazovateľov.

(14)  Treba zabezpečiť, aby mala Jednotná rada možnosť pripraviť sa na možné riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán by mal preto dostatočne včas informovať Jednotnú radu o zhoršení finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu a Jednotná rada by mala mať potrebné právomoci vykonať prípravné opatrenia. Aby Jednotná rada mohla čo možno najrýchlejšie reagovať na zhoršenie situácie inštitúcie alebo subjektu, je dôležité, aby predchádzajúce uplatnenie opatrení včasnej intervencie nebolo podmienkou pre Jednotnú radu na prijatie opatrení vedúcich k ponuke inštitúcie alebo subjektu na predaj alebo na vyžiadanie informácií s cieľom aktualizovať plán riešenia krízových situácií a stanoviť odhadnú cenu. V záujme zabezpečenia jednotnej, koordinovanej, účinnej a včasnej reakcie na zhoršenie finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu a riadnej prípravy na možné riešenie krízovej situácie treba zlepšiť interakciu a koordináciu medzi ECB, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Jednotnou radou. Hneď, ako inštitúcia alebo subjekt splní podmienky pre uplatnenie opatrení včasnej intervencie, by ECB, príslušné vnútroštátne orgány a Jednotná rada mali zintenzívniť výmenu informácií vrátane predbežných informácií a spoločne monitorovať finančnú situáciu inštitúcie alebo subjektu.

(14a)  Ak Jednotná rada požaduje informácie potrebné na účely aktualizácie plánov riešenia krízových situácií, prípravy na možné riešenie krízovej situácie subjektu alebo na stanovenie odhadnej ceny, ECB alebo dotknuté príslušné vnútroštátne orgány by mali Jednotnej rade poskytnúť tieto informácie v rozsahu, v akom ich majú k dispozícii. Ak ECB alebo dotknuté príslušné vnútroštátne orgány ešte nemajú príslušné informácie k dispozícii, Jednotná rada a ECB alebo dotknuté príslušné vnútroštátne orgány by mali spolupracovať a svoje kroky koordinovať s cieľom zhromaždiť informácie, ktoré Jednotná rada považuje za potrebné. V kontexte takejto spolupráce by vnútroštátne príslušné orgány mali zhromažďovať potrebné informácie s náležitým zreteľom na zásadu proporcionality.

(15)  V prípade menej významných cezhraničných skupín, ak inštitúcia alebo subjekt naďalej vykonáva činnosť, ale existuje významné riziko jeho zlyhania, treba zabezpečiť včasné opatrenia a včasnú koordináciu medzi Jednotnou radou a ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán by mal preto takéto riziko čo najskôr oznámiť Jednotnej rade. V uvedenom oznámenie by sa mali uviesť dôvody takéhoto posúdenia zo strany ECB alebo dotknutého príslušného vnútroštátneho orgánu a prehľad alternatívnych opatrení súkromného sektora, opatrení dohľadu alebo opatrení včasnej intervencie, ktoré sú k dispozícii na zamedzenie zlyhania inštitúcie alebo subjektu v primeranom časovom horizonte. Takýmto včasným oznámením by nemali byť dotknuté postupy na určenie toho, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie. Predchádzajúce oznámenie ECB alebo dotknutého príslušného vnútroštátneho orgánu Jednotnej rade o významnom riziku, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, by nemalo byť podmienkou pre následné konštatovanie, že inštitúcia alebo subjekt skutočne zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Ak sa navyše neskôr inštitúcia alebo subjekt posúdi ako inštitúcia alebo subjekt, ktorý zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, pričom neexistujú alternatívne riešenia na zamedzenie takéhoto zlyhania v primeranom časovom horizonte, Jednotná rada je povinná prijať rozhodnutie, či sa má uplatniť opatrenie na riešenie krízovej situácie. V takomto prípade môže byť včasné rozhodnutie o uplatnení opatrenia na riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu mimoriadne dôležitá na úspešné vykonanie stratégie riešenia krízovej situácie, a to najmä preto, lebo včasnejšia intervencia v inštitúcii alebo subjekte môže prispieť k zabezpečeniu dostatočnej kapacity na absorbovanie strát a likvidity na vykonanie uvedenej stratégie. Je preto vhodné umožniť Jednotnej rade, aby v úzkej spolupráci s ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom posúdila, čo predstavuje primeraný časový horizont na vykonanie alternatívnych opatrení na zabránenie zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu. Pri tomto posudzovaní by sa mala zohľadniť aj potreba zachovať schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií a dotknutého subjektu účinne vykonávať stratégiu riešenia krízových situácií tam, kde je to v konečnom dôsledku potrebné, ale nemala by brániť prijatiu alternatívnych opatrení. Plánovaný časový rámec pre alternatívne opatrenia by mal byť najmä taký, aby neohrozil účinnosť potenciálneho vykonávania stratégie riešenia krízových situácií. Aby sa zabezpečil včasný výsledok a umožnilo sa Jednotnej rade riadne sa pripraviť na možné riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu, by sa Jednotná rada a ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán mali pravidelne stretávať a Jednotná rada by mala rozhodnúť o frekvencii týchto stretnutí vzhľadom na okolnosti prípadu.

(16)  Aby bolo možné riešiť závažné porušenia prudenciálnych požiadaviek, treba upresniť podmienky, za ktorých možno rozhodnúť, že materské spoločnosti vrátane holdingových spoločností zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Porušenie uvedených požiadaviek materskou spoločnosťou by malo byť závažné, ak je druh a rozsah takéhoto porušenia porovnateľný s porušením, ktoré – ak by sa ho dopustila úverová inštitúcia – bolo dôvodom na to, aby jej príslušný orgán odňal povolenie podľa článku 18 smernice 2013/36/EÚ.

(17)  Rámec pre riešenie krízových situácií by sa mal potenciálne vzťahovať na každú inštitúciu alebo subjekt bez ohľadu na ich veľkosť a obchodný model s priaznivým výsledkom posúdenia verejného záujmu. Na zabezpečenie takéhoto výsledku by sa mali stanoviť kritériá pre posúdenie verejného záujmu v prípade zlyhávajúcej inštitúcie alebo subjektu. V tejto súvislosti treba objasniť, že v závislosti od osobitných okolností možno určité funkcie inštitúcie alebo subjektu považovať za zásadné, ak by ich prerušenie malo vplyv na finančnú stabilitu alebo kritické služby na regionálnej úrovni, najmä ak nahraditeľnosť kritických funkcií určuje príslušný geografický trh.

(18)  Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa malo prihliadať na to, že vkladatelia sú lepšie chránení, keď sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov využívajú efektívnejšie a straty z týchto finančných prostriedkov sa minimalizujú. Preto by sa pri posudzovaní verejného záujmu mal cieľ riešenia krízových situácií, ktorým je ochrana vkladateľov, považovať za lepšie dosiahnutý pri riešení krízovej situácie, ak by pre systém ochrany vkladov bola možnosť platobnej neschopnosti nákladnejšia.

(19)  Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa takisto malo čo najviac prihliadať na rozdiel medzi financovaním prostredníctvom záchranných sietí od subjektov v danom odvetví (mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie alebo systémov ochrany vkladov) na jednej strane a financovaním od členských štátov z peňazí daňovníkov na strane druhej. Financovanie od členských štátov je spojené s vyšším rizikom morálneho hazardu a nižšou motiváciou dodržiavať trhovú disciplínu a malo by sa o ňom uvažovať iba za mimoriadnych okolností. Jednotná rada by preto pri posudzovaní cieľa minimalizovať využívanie mimoriadnej verejnej finančnej podpory mala dať prednosť financovaniu z mechanizmov financovania riešenia krízových situácií alebo systému ochrany vkladov pred financovaním zo rozpočtových zdrojov členských štátov v rovnakom objeme.

(19a)  Ak vnútroštátne rámce pre platobnú neschopnosť a riešenie krízových situácií dosahujú ciele rámca v rovnakej miere, prednosť by mala mať možnosť, pri ktorej sa minimalizuje riziko pre daňovníkov a hospodárstvo. Týmto prístupom sa zabezpečí obozretný a zodpovedný postup v súlade so všeobecným cieľom ochrany záujmov daňovníkov, ako aj širšej hospodárskej stability.

(19b)  Mimoriadna finančná podpora finančným inštitúciám a subjektom od daňovníkov by sa mala, ak vôbec, poskytovať len na riešenie vážnych hospodárskych otrasov za mimoriadnych okolností systémovej povahy, pretože je značnou záťažou pre verejné financie a narúša rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

(20)  Aby sa zabezpečilo najúčinnejšie dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií, výsledok posúdenia verejného záujmu by ▌mal zvážiť, či likvidáciou zlyhávajúcej inštitúcie alebo subjektu v rámci bežného konkurzného konania by sa ciele riešenia krízových situácií dosiahli účinnejšie než riešením krízovej situácie, a nielen v rovnakom rozsahu ako krízová situácia.

(21)  Zo skúseností získaných pri vykonávaní smernice 2014/59/EÚ, nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a smernice 2014/49/EÚ vyplýva, že treba bližšie určiť podmienky, za ktorých možno výnimočne poskytnúť opatrenia preventívnej povahy, ktoré sa považujú za mimoriadnu verejnú finančnú podporu. S cieľom minimalizovať narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielnej povahy systémov ochrany vkladov v Únii by sa mali výnimočne povoliť intervencie z takýchto systémov v súvislosti s preventívnymi opatreniami, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v smernici 2014/49/EÚ a považujú sa za mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ak prijímajúca inštitúcia alebo subjekt nespĺňajú ani jednu z podmienok na to, aby sa považovali za inštitúciu alebo subjekt, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Malo by sa zabezpečiť, aby sa preventívne opatrenia prijímali dostatočne včas. ECB v súčasnosti na účely preventívnej rekapitalizácie zakladá svoju úvahu, že inštitúcia alebo subjekt je solventný, na výhľadovom posúdení na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúcom sa toho, či inštitúcia alebo subjekt môže splniť požiadavky na vlastné zdroje stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 alebo v nariadení (EÚ) 2019/2033 a dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje stanovenú v smernici 2013/36/EÚ alebo smernici (EÚ) 2019/2034. Tento postup by sa mal stanoviť v nariadení (EÚ) č. 806/2014. Okrem toho pri riešení príčin možných finančných ťažkostí, ktorým čelia inštitúcie a subjekty, a pri predchádzaní ich zlyhaniu môžu byť účinné a efektívne aj opatrenia na riešenie aktív so zníženou hodnotou, ako sú subjekty pre správu aktív alebo systémy zaručenia aktív, ktoré by tak mohli predstavovať významné preventívne opatrenia. Malo by sa preto stanoviť, že takéto preventívne opatrenia môžu mať formu opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou.

(22)  V záujme zachovania trhovej disciplíny, ochrany verejných finančných prostriedkov a zabránenia narušeniam hospodárskej súťaže by mali preventívne opatrenia naďalej predstavovať výnimku a mali by sa uplatňovať len pri riešení závažného narušenia trhu alebo zachovania finančnej stability, najmä v prípade systémovej krízy. Okrem toho by sa preventívne opatrenia nemali využívať na riešenie vzniknutých alebo pravdepodobných strát. Najspoľahlivejším nástrojom na identifikovanie vzniknutých strát alebo strát, ktoré pravdepodobne vzniknú, je preskúmanie kvality aktív vykonávané ECB, európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo – EBA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(15) alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ECB a príslušné vnútroštátne orgány by mali použiť takéto preskúmanie na identifikovanie strát, ktoré vznikli alebo pravdepodobne vzniknú, ak takéto preskúmanie možno vykonať v primeranom časovom horizonte. Ak to možné nie je, ECB a príslušné vnútroštátne orgány by mali za prevládajúcich okolností čo najspoľahlivejšie identifikovať straty, ktoré vznikli alebo pravdepodobne vzniknú, v prípade potreby na základe kontrol na mieste.

(23)  Preventívna rekapitalizácia sa zameriava na podporu životaschopných inštitúcií a subjektov, ktoré budú podľa zistení v blízkej budúcnosti pravdepodobne čeliť dočasným ťažkostiam, a na predídenie ďalšiemu zhoršeniu ich situácie. Aby sa predišlo poskytovaniu subvencií z verejných zdrojov podnikom, ktoré sú neziskové už v čase poskytnutia podpory, preventívne opatrenia poskytované formou nadobudnutia nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov, prípadne opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou, by nemali presiahnuť sumu potrebnú na krytie nedostatočného kapitálu, ktorá sa uvádza v nepriaznivom scenári na základe stresového testu alebo rovnocenných skúšok. Aby sa financovanie z verejných zdrojov napokon ukončilo, tieto preventívne opatrenia by takisto mali byť časovo obmedzené a zahŕňať jasný harmonogram na ich ukončenie (ďalej len „stratégia ukončenia podporných opatrení“). Netermínované nástroje vrátane vlastného kapitálu Tier 1 by sa mali využívať len za výnimočných okolností a mali by sa na ne vzťahovať určité kvantitatívne obmedzenia, keďže zo svojej podstaty nie sú vhodné na dodržanie podmienky dočasnosti.

(24)  Preventívne opatrenia by sa mali obmedzovať na sumu, ktorú by inštitúcia alebo subjekt potrebovali na zachovanie svojej platobnej schopnosti v prípade udalosti z nepriaznivého scenára stanoveného na základe stresového testu alebo rovnocenných skúšok. V prípade preventívnych opatrení vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou by prijímajúca inštitúcia alebo subjekt mali mať možnosť použiť túto sumu na krytie strát z prevedených aktív alebo v kombinácii s nadobudnutím kapitálových nástrojov za predpokladu, že sa neprekročí celková suma zisteného nedostatku. Takisto treba zabezpečiť, aby takéto preventívne opatrenia vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou boli v súlade s existujúcimi pravidlami štátnej pomoci a najlepšími postupmi, aby sa nimi obnovila dlhodobá životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu, aby bola štátna pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum a aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. Z týchto dôvodov by dotknuté orgány mali v prípade preventívnych opatrení vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou zohľadniť osobitné usmernenia vrátane koncepcie zriaďovania správcovských spoločností(16) a oznámenia o riešení nesplácaných úverov(17). Na tieto preventívne opatrenia vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou by sa takisto mala vždy vzťahovať imperatívna podmienka dočasnosti. Očakáva sa, že verejnými zárukami poskytnutými na stanovené obdobie v súvislosti s aktívami dotknutej inštitúcie alebo subjektu so zníženou hodnotou sa zabezpečí dodržiavanie podmienky dočasnosti lepšie ako prevodmi takýchto aktív na verejne podporovaný subjekt. V záujme zabezpečenia toho, aby inštitúcie, ktoré dostávajú podporu, dodržiavali podmienky opatrení podpory, by ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány mali od inštitúcií, ktoré nesplnili svoje záväzky, požadovať plán nápravy. Ak ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán zastáva názor, že opatreniami v pláne nápravy nemožno dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť inštitúcie alebo ak inštitúcia nesplnila plán nápravy, ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán by mal vykonať posúdenie toho, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 806/2014.

(25)  Je dôležité zabezpečiť rýchle a včasné opatrenie na riešenie krízovej situácie zo strany Jednotnej rady, ak takéto opatrenie zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci alebo pomoci z fondu. Je preto potrebné umožniť Jednotnej rade prijať dotknutý program riešenia krízovej situácie skôr, ako Komisia posúdi, či je takáto pomoc zlučiteľná s jednotným trhom. Aby sa však zabezpečilo dobré fungovanie vnútorného trhu v takejto situácii, programy riešenia krízovej situácie, ktoré zahŕňajú poskytnutie štátnej pomoci alebo pomoci z fondu, by mali v konečnom dôsledku naďalej podliehať schváleniu takejto pomoci Komisiou. S cieľom umožniť Komisii čo najskôr posúdiť, či je pomoc z fondu zlučiteľná s jednotným trhom, a zabezpečiť plynulý tok informácií treba tiež stanoviť, že Jednotná rada a Komisia by si mali urýchlene vymieňať všetky potrebné informácie týkajúce sa možného použitia pomoci z fondu, a stanoviť konkrétne pravidlá týkajúce sa toho, kedy a aké informácie by Jednotná rada mala poskytovať Komisii na účely posúdenia zlučiteľnosti pomoci z fondu.

(26)  Postup, ktorým sa upravuje začatie riešenia krízovej situácie, a postup, ktorým sa upravuje rozhodnutie uplatniť právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu, sú podobné. Je preto vhodné zosúladiť príslušné úlohy Jednotnej rady a ECB, prípadne príslušného vnútroštátneho orgánu, keď na jednej strane posudzujú, či existujú podmienky pre uplatnenie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu, a keď na strane druhej posudzujú podmienky pre prijatie programu riešenia krízovej situácie.

(27)  Je možné, že opatrenie na riešenie krízovej situácie sa má uplatniť na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý vedie skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, pričom právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu sa má uplatniť na iný subjekt tej istej skupiny. Vzájomné závislosti medzi takýmito subjektmi vrátane existencie konsolidovaných kapitálových požiadaviek, ktoré sa majú obnoviť, a potreby aktivovať mechanizmy presunutia strát smerom nahor a kapitálu smerom nadol, môžu spôsobovať ťažkosti pri posudzovaní potrieb absorpcie strát a rekapitalizácie pre každý subjekt samostatne, a tým aj pri stanovovaní potrebných súm, ktoré sa majú odpísať alebo konvertovať za každý subjekt. Mal by sa preto stanoviť postup pre uplatnenie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v týchto situáciách, pričom Jednotná rada by mala zohľadňovať takéto vzájomné závislosti. Na tento účel platí, že ak jeden subjekt spĺňa podmienky pre uplatnenie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu a druhý subjekt v rámci tej istej skupiny zároveň spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, Jednotná rada by mala prijať program riešenia krízovej situácie vzťahujúci sa na oba subjekty.

(28)  V záujme zlepšenia právnej istoty a vzhľadom na potenciálny význam záväzkov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku budúcich neistých udalostí vrátane výsledku súdnych sporov prebiehajúcich v čase riešenia krízovej situácie, treba stanoviť, ako s danými záväzkami zaobchádzať na účely uplatnenia nástroja záchrany z vnútorných zdrojov. Hlavnými zásadami by v tomto zmysle mali byť tie, ktoré sa uvádzajú v účtovných pravidlách, a najmä v účtovných pravidlách stanovených v medzinárodnom účtovnom štandarde č. 37, ako boli prijaté v nariadení Komisie (ES) č. 1126/2008(18). Na tomto základe by mali orgány pre riešenie krízových situácií stanoviť rozdiel medzi rezervami a podmienenými záväzkami. Rezervy sú záväzky, ktoré sa týkajú pravdepodobného úbytku finančných prostriedkov a možno ich spoľahlivo odhadnúť. Podmienené záväzky sa nevykazujú ako účtovné záväzky, keďže sa týkajú povinnosti, ktorú nemožno považovať za pravdepodobnú v čase odhadu alebo ktorú nemožno spoľahlivo odhadnúť.

(29)  Keďže rezervy sú účtovné záväzky, malo by sa určiť, že takéto rezervy sa majú posudzovať rovnako ako iné záväzky. Takéto rezervy by mali byť použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov, pokiaľ nespĺňajú jedno z osobitných kritérií nato, aby boli vylúčené z rámca nástroja záchrany z vnútorných zdrojov. Vzhľadom na potenciálny význam týchto rezerv pri riešení krízovej situácie a s cieľom zabezpečiť istotu pri uplatňovaní nástroja záchrany z vnútorných zdrojov by sa malo stanoviť, že rezervy sú súčasťou záväzkov použiteľných pri záchrane z vnútorných zdrojov a že sa na ne preto vzťahuje nástroj záchrany z vnútorných zdrojov.

(30)  Podľa účtovných zásad nemožno podmienené záväzky vykazovať ako záväzky, a preto by nemali byť použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov. Je však potrebné zabezpečiť, aby podmienený záväzok vyplývajúci z udalosti, ktorá je nepravdepodobná alebo ktorú nemožno spoľahlivo odhadnúť v čase riešenia krízovej situácie, neoslabil účinnosť stratégie riešenia krízovej situácie, a najmä nástroja záchrany z vnútorných zdrojov. Aby sa dosiahol tento cieľ, odhadca by pri oceňovaní na účely riešenia krízovej situácie mal posúdiť podmienené záväzky, ktoré sú zahrnuté v súvahe inštitúcie alebo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a kvantifikovať potenciálnu hodnotu týchto záväzkov podľa svojich najlepších schopností. S cieľom zabezpečiť, aby si po procese riešenia krízovej situácie inštitúcia alebo subjekt primeraný čas udržali dostatočnú dôveru trhu, odhadca by mal pri určovaní sumy, o ktorú by sa mali odpísať alebo konvertovať záväzky použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov na účely obnovy podielov vlastného kapitálu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prihliadnuť na túto potenciálnu hodnotu. Konkrétne orgán pre riešenie krízových situácií by mal uplatniť svoje právomoci vykonať konverziu na záväzky použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov v rozsahu potrebnom na zabezpečenie toho, aby rekapitalizácia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, bola dostatočná na pokrytie potenciálnych strát, ktoré môžu byť spôsobené záväzkom vzniknutým z dôvodu nepravdepodobnej udalosti. Pri posudzovaní sumy, ktorá sa má odpísať alebo konvertovať, by orgán pre riešenie krízových situácií mal dôkladne zvážiť vplyv potenciálnej straty na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe viacerých faktorov vrátane pravdepodobnosti výskytu udalosti, lehoty pre jej výskyt a výšky podmieneného záväzku.

(31)  Za určitých okolností môže Jednotná rada po tom, ako jednotný fond na riešenie krízových situácií poskytol príspevok do maximálnej výšky 5 % celkových záväzkov subjektu vrátane vlastných zdrojov, použiť dodatočné zdroje financovania na ďalšiu podporu opatrenia na riešenie krízovej situácie. Malo by jasnejšie určiť, za akých okolností môže jednotný fond na riešenie krízových situácií poskytnúť ďalšiu podporu, ak všetky záväzky s prioritným postavením nižším ako vklady, ktoré nie sú povinne alebo na základe voľného uváženia vylúčené zo záchrany z vnútorných zdrojov, boli úplne odpísané alebo úplne konvertované.

(32)  Úspešnosť riešenia krízovej situácie závisí od včasného prístupu Jednotnej rady k relevantným informáciám od inštitúcií a subjektov, ktoré patria do zodpovednosti Jednotnej rady, a od verejných inštitúcií a orgánov. V tejto súvislosti by okrem informácií, ktoré má ECB k dispozícii ako orgán dohľadu v rámci nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, Jednotná rada mala mať prístup k informáciám štatistickej povahy, ktoré ECB zozbierala v rámci svojej funkcie centrálnej banky. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2533/98(19) by Jednotná rada mala zabezpečiť fyzickú a logickú ochranu dôverných štatistických údajov a mala by si vyžiadať povolenie pre ECB na ďalší prenos, ktorý môže byť potrebný na plnenie úloh Jednotnej rady. Keďže informácie týkajúce sa počtu zákazníkov, pre ktorých je inštitúcia alebo subjekt jediným alebo hlavným bankovým partnerom, ktoré sú vedené v centralizovaných automatizovaných mechanizmoch zriadených podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849(20), môžu byť potrebné na vykonanie posúdenia verejného záujmu, Jednotná rada by mala dostávať tieto informácie na individuálnom základe. Takisto by sa malo stanoviť presné načasovanie nepriameho prístupu Jednotnej rady k informáciám. Konkrétne, keď má relevantné informácie k dispozícii inštitúcia alebo orgán s povinnosťou spolupracovať s Jednotnou radou a Jednotná rada požaduje informácie, táto inštitúcia alebo orgán by mali tieto informácie poskytnúť Jednotnej rade. Ak v danom čase nie sú tieto informácie k dispozícii, a to bez ohľadu na dôvod takejto nedostupnosti, Jednotná rada by mala mať možnosť získať ich od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má tieto informácie, od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií alebo priamo, a to po tom, ako o tom informovala tieto vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Takisto by Jednotná rada mala mať možnosť stanoviť postup, na základe ktorého by mala dostávať informácie od finančných subjektov, a formu, v akej by mala dostávať tieto informácie, aby sa zabezpečilo, že takéto informácie budú najvhodnejšími informáciami pre jej potreby, a to vrátane virtuálnych dátových priestorov. Okrem toho, aby sa zabezpečila čo najširšia spolupráca so všetkými subjektmi, v prípade ktorých je pravdepodobné, že majú údaje relevantné pre Jednotnú radu a potrebné na vykonávanie úloh, ktorými bola poverená, a aby sa zabránilo duplicitným žiadostiam adresovaným inštitúciám a subjektom, verejné inštitúcie a subjekty, s ktorými by Jednotná rada mala mať možnosť spolupracovať, kontrolovať dostupnosť informácií a vymieňať si informácie, by mali zahŕňať členov Európskeho systému centrálnych bánk, príslušné systémy ochrany vkladov, Európsky výbor pre systémové riziká, európske orgány dohľadu a Európsky mechanizmus pre stabilitu. Napokon, aby sa v prípade potreby zabezpečila včasná intervencia finančných mechanizmov zmluvne dohodnutých pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, Jednotná rada by mala informovať Komisiu a ECB ihneď po tom, ako usúdi, že môže byť potrebné aktivovať takéto finančné mechanizmy, a poskytnúť Komisii a ECB všetky informácie potrebné na vykonávanie ich úloh v súvislosti s takýmito finančnými mechanizmami.

(33)  V článku 86 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa uvádza, že bežné konkurzné konanie vo vzťahu k inštitúciám a subjektom v rozsahu pôsobnosti smernice BRRD sa nezačne okrem situácie, keď sa tak stane na podnet orgánu pre riešenie krízových situácií, a že príkaz na zaradenie inštitúcie alebo subjektu do bežného konkurzného konania sa má vydať len so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií. Toto ustanovenie sa nezohľadňuje v nariadení (EÚ) č. 806/2014. V súlade s rozdelením úloh stanovených v nariadení (EÚ) č. 806/2014 by sa vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií mali poradiť s Jednotnou radou pred tým, ako budú konať v súlade s článkom 86 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ v prípade inštitúcií a subjektov, ktoré sú v priamej zodpovednosti Jednotnej rady.

(34)  Kritériá výberu na pozíciu podpredsedu Jednotnej rady sú rovnaké ako kritéria výberu predsedu a ostatných členov Jednotnej rady na plný úväzok. Je preto vhodné poskytnúť aj podpredsedovi Jednotnej rady tie isté hlasovacie práva, ako majú predseda a členovia Jednotnej rady na plný úväzok.

▌

(36)  Aby Jednotná rada mohla na svojom plenárnom zasadnutí predbežne posúdiť návrh predbežného rozpočtu pred tým, ako predseda predloží jeho konečný návrh, malo by sa predĺžiť obdobie, ktoré má predseda na predloženie úvodného návrhu ročného rozpočtu Jednotnej rady.

(37)  Po úvodnom období nárastu jednotného fondu na riešenie krízových situácií uvedeného v článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa môžu jeho dostupné finančné prostriedky mierne znížiť pod jeho cieľovú úroveň, najmä v dôsledku zvýšenia krytých vkladov. Je preto pravdepodobné, že výška príspevkov ex-ante, ktoré budú pravdepodobne vyžiadané za takýchto okolností, bude nízka. V niektorých rokoch sa preto môže stať, že výška týchto príspevkov ex ante nebude už zodpovedať nákladom na vyberanie týchto príspevkov. Jednotná rada by preto mala mať možnosť odložiť vyberanie príspevkov ex ante najviac na tri roky dovtedy, kým suma, ktorá sa má vybrať, nedosiahne výšku primeranú nákladom na proces vyberania, za predpokladu, že takéto odloženie významne neovplyvní schopnosť Jednotnej rady využívať jednotný fond na riešenie krízových situácií.

(38)  Neodvolateľné platobné záväzky sú jednou zo zložiek dostupných finančných prostriedkov jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Je preto potrebné určiť okolnosti, za ktorých môžu byť tieto platobné záväzky vyžiadané, a uplatniteľný postup pri ukončení záväzkov, ak sa na inštitúciu alebo subjekt prestane vzťahovať povinnosť platiť príspevky do jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Okrem toho s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť a istotu, pokiaľ ide o podiel neodvolateľných platobných záväzkov v rámci celkovej sumy príspevkov ex ante, ktoré sa majú získať, by Jednotná rada mala každoročne stanoviť takýto podiel na základe platných obmedzení.

(39)  Maximálna ročná výška mimoriadnych príspevkov ex post do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktoré môžu byť vyžiadané, je v súčasnosti obmedzená na trojnásobok sumy príspevkov ex ante. Po úvodnom období nárastu uvedeného v článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 budú takéto príspevky ex ante za iných okolností ako v prípade použitia jednotného fondu na riešenie krízových situácií závisieť len od zmien úrovne krytých vkladov, a preto je pravdepodobné, že budú nízke. Určenie maximálnej výšky mimoriadnych príspevkov ex post na základe príspevkov ex ante by potom malo za následok výrazné obmedzenie možnosti jednotného fondu na riešenie krízových situácií získať príspevky ex post, a tým by sa znížila jeho akcieschopnosť. Aby sa zabránilo takémuto výsledku, mal by sa stanoviť odlišný limit a maximálna výška mimoriadnych príspevkov ex post povolených na vyžiadanie by mala byť stanovená vo výške trojnásobku jednej osminy cieľovej úrovne fondu.

(40)  Jednotný fond na riešenie krízových situácií možno použiť na podporu uplatňovania nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, pričom súbor aktív, práva a záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa prevádzajú na príjemcu. V takom prípade môže mať Jednotná rada pohľadávku voči zvyškovej inštitúcii alebo subjektu pri ich následnej likvidácii v rámci bežného konkurzného konania. To môže nastať, ak sa jednotný fond na riešenie krízových situácií použije v súvislosti so stratami, ktoré by inak znášali veritelia, a to aj v rámci záruk na aktíva a záväzky alebo krytia rozdielu medzi prevedenými aktívami a záväzkami. Aby sa zabezpečilo, že akcionári a veritelia, ktorí zostali vo zvyškovej inštitúcii alebo subjekte, účinne absorbujú straty inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a zlepšia možnosť splatenia Jednotnej rade v konkurznom konaní, takéto pohľadávky Jednotnej rady voči zvyškovej inštitúcii alebo subjektu a pohľadávky, ktoré vyplývajú z primeraných výdavkov riadne vynaložených Jednotnou radou, by mali mať rovnaké prioritné postavenie v konkurznom konaní, ako je postavenie pohľadávok vnútroštátnych mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v každom zúčastnenom členskom štáte, pričom toto postavenie by malo byť vyššie ako prioritné postavenie vkladov a systémov ochrany vkladov. Keďže cieľom kompenzácií vyplatených akcionárom a veriteľom z jednotného fondu na riešenie krízových situácií z dôvodu porušenia zásady, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, je vykompenzovať výsledky opatrenia na riešenie krízovej situácie, tieto kompenzácie by nemali viesť k vzniku pohľadávok Jednotnej rady.

(41)  Keďže niektoré ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 806/2014 týkajúce sa úlohy, ktorú systémy ochrany vkladov môžu zohrávať pri riešení krízovej situácie, sú podobné ustanoveniam smernice 2014/59/EÚ, zmeny týchto ustanovení v smernici 2014/59/EÚ uskutočnené smernicou [Úrad pre publikácie: vložte číslo smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ] by sa mali zohľadniť v nariadení (EÚ) č. 806/2014.

(42)  Transparentnosť je kľúčom k zabezpečeniu integrity trhu, trhovej disciplíny a ochrany investorov. S cieľom zabezpečiť, aby Jednotná rada mohla podporovať úsilie a zúčastňovať sa na úsilí zameranom na väčšiu transparentnosť, by Jednotná rada mala mať možnosť zverejniť informácie vyplývajúce z jej vlastných analýz, posúdení a zistení vrátane jej posúdení riešiteľnosti, ak by sa takýmto zverejnením nenarušila ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, a ak existuje vyšší verejný záujem na zverejnení.

(43)  Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(44)  Aby sa zabezpečila konzistentnosť, zmeny nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktoré sú podobné zmenám smernice 2014/59/EÚ uskutočneným smernicou … [Úrad pre publikácie: vložte číslo smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ], by sa mali uplatňovať od toho istého dátumu, ako je dátum transpozície smernice … [Úrad pre publikácie: vložte číslo smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ], ktorým je … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Nie je však dôvod odkladať uplatňovanie tých zmien nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktoré sa týkajú výlučne fungovania jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Tieto zmeny by sa preto mali uplatňovať od … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 mesiac od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

(45)  Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne zlepšiť účinnosť a efektívnosť rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií v prípade inštitúcií a subjektov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu rizík, ktoré rozdielne vnútroštátne prístupy môžu predstavovať pre integritu jednotného trhu, ale skôr ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie zmenou pravidiel, ktoré sú už stanovené na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 806/2014

Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 sa mení takto:

(1)  Článok 3 ods. 1 sa mení takto:

a)  bod 24a sa nahrádza takto:"

„24a) „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ je právnická osoba usadená v zúčastnenom členskom štáte, ktorá bola Jednotnou radou alebo vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií identifikovaná v súlade s článkom 8 tohto nariadenia ako subjekt, v súvislosti s ktorým sa v pláne riešenia krízových situácií stanovujú opatrenia na riešenie krízovej situácie;“;

b)  vkladajú sa tieto body 24d a 24e:"

c)  bod 49 sa nahrádza takto:"

„(49) „záväzky použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov“ sú záväzky vrátane tých, ktorými sa vytvárajú účtovné rezervy, a kapitálové nástroje, ktoré sa nekvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2 subjektu uvedeného v článku 2 a ktoré nie sú podľa článku 27 ods. 3 vylúčené z rámca nástroja záchrany z vnútorných zdrojov;“;

(2)  V článku 4 sa vkladá tento odsek 1a:"

„1a. Členské štáty čo najskôr informujú Jednotnú radu o svojej žiadosti o nadviazanie úzkej spolupráce s ECB podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

Členské štáty po oznámení uskutočnenom podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a pred nadviazaním úzkej spolupráce poskytnú všetky informácie o subjektoch a skupinách usadených na ich území, ktoré môže Jednotná rada požadovať, aby sa pripravila na úlohy, ktorými bola poverená na základe tohto nariadenia a dohody.“;

(3)  Článok 7 sa mení takto:

a)  v odseku 3 štvrtom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:"

„Pri plnení úloh uvedených v tomto odseku uplatňujú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedajúce ustanovenia tohto nariadenia. Všetky odkazy na Jednotnú radu uvedené v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 5, článku 8 ods. 6, 8, 12 a 13, článku 10 ods. 1 až 10, článku 10a, článkoch 11 až 14, článku 15 ods. 1, 2 a 3, článku 16, článku 18 ods. 1, 1a, 2 a 6, článku 20, článku 21 ods. 1 až 7, článku 21 ods. 8 druhom pododseku, článku 21 ods. 9 a 10, článku 22 ods. 1, 3 a 6, článkoch 23 a 24, článku 25 ods. 3 a článku 27 ods. 1 až 15 a článku 27 ods. 16 druhom pododseku druhej vete, treťom pododseku a štvrtom pododseku prvej, tretej a štvrtej vete a v článku 32 sa vo vzťahu k skupinám a subjektom uvedeným v prvom pododseku tohto odseku považujú za odkazy na vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií.“;

b)  odsek 5 sa mení takto:

i)  slová „článok 12 ods. 2“ sa nahrádzajú slovami „článok 12 ods. 3“;

ii)  dopĺňa sa tento pododsek:"

„Po nadobudnutí účinnosti oznámenia uvedeného v prvom pododseku môžu zúčastnené členské štáty rozhodnúť o tom, že zodpovednosť za plnenie úloh vo vzťahu k subjektom a skupinám usadeným na ich území iným, než sú subjekty a skupiny uvedené v odseku 2, sa vráti vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, pričom v takom prípade sa prvý pododsek už neuplatňuje. Členské štáty, ktoré majú v úmysle využiť túto možnosť, oznámia túto skutočnosť Jednotnej Rade a Komisii. Toto oznámenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.“;

(4)  Článok 8 sa mení takto:

a)  v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Jednotná rada môže vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií vydať pokyn vykonávať právomoci uvedené v článku 10 ods. 8 smernice 2014/59/EÚ. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia pokyny Jednotnej rady v súlade s článkom 29 tohto nariadenia.“;

aa)  v odseku 9 sa prvý pododsek mení takto:

i)  vkladá sa toto písmeno:"

„aa) v príslušnom prípade podrobný opis dôvodov, na základe ktorých sa určilo, že inštitúcia sa má považovať za likvidačný subjekt, vrátane vysvetlenia, ako orgán pre riešenie krízových situácií dospel k záveru, že inštitúcii chýbajú zásadné funkcie;“;

ii)  vkladá sa toto písmeno:"

„ja) opis toho, ako by sa jednotlivými stratégiami riešenia krízových situácií dali najlepšie dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 14;“;

iii)  vkladá sa toto písmeno:"

„pa) podrobný a kvantifikovaný zoznam krytých vkladov a oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov.“;

b)  v odseku 10 sa dopĺňajú tieto pododseky:"

„Na určenie opatrení, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam uvedeným v prvom pododseku písm. b), ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, môže Jednotná rada uplatniť zjednodušený prístup, a to po konzultácii s príslušným vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií a pokiaľ takýto prístup nebude mať negatívny vplyv na riešiteľnosť krízových situácií skupiny so zreteľom na veľkosť dcérskej spoločnosti, jej rizikový profil, absenciu zásadných funkcií a stratégiu riešenia krízovej situácie skupiny.

V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa určí, či sa subjekty v rámci skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, iné ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, môžu považovať za likvidačné subjekty. Bez toho, aby boli dotknuté iné okolnosti, ktoré môže Jednotná rada považovať za relevantné, subjekty poskytujúce zásadné funkcie sa nepovažujú za likvidačné subjekty.“;

ba)  v odseku 11 sa dopĺňa toto písmeno:"

„-aa) podrobný opis dôvodov, na základe ktorých sa určilo, že subjekt skupiny sa má považovať za likvidačný subjekt, vrátane vysvetlenia, ako orgán pre riešenie krízových situácií dospel k záveru, že inštitúcii chýbajú zásadné funkcie, a ako sa zohľadnil pomer celkovej hodnoty jeho rizikovej expozície a prevádzkových výnosov v celkovej hodnote rizikovej expozície a prevádzkových výnosov skupiny, ako aj pomer finančnej páky subjektu skupiny v kontexte skupiny;“;

c)  dopĺňa sa tento odsek:"

„14. Jednotná rada neprijme plány riešenia krízových situácií subjektov a skupín uvedených v odseku 1, ak sa uplatňuje článok 22 ods. 5 alebo ak sa podľa článku 32b smernice 2014/59/EÚ začalo konkurzné konanie v súvislosti so subjektom alebo skupinou ▌ v súlade s príslušnými vnútroštátnym právom.“;

(5)  Článok 10 sa mení takto:

a)  vo štvrtom pododseku odseku 4 sa slová „prvom pododseku“ nahrádzajú slovami „treťom pododseku“;

b)  v odseku 7 sa slová „určenú inštitúcii alebo materskej spoločnosti“ nahrádzajú slovami „určenú subjektu alebo materskej spoločnosti“ a slová „vplyv na obchodný model inštitúcie“ sa nahrádzajú slovami „vplyv na obchodný model subjektu alebo skupiny“;

c)  odsek 10 sa mení takto:

i)  v druhom pododseku sa slovo „inštitúcia“ (v jednotlivých gramatických tvaroch) nahrádza slovami „dotknutý subjekt“ (v príslušných gramatických tvaroch);

ii)  v treťom pododseku sa slovo „inštitúciu“ nahrádza slovom „subjekt“;

iii)  dopĺňa sa tento pododsek:"

„Ak opatrenia, ktoré navrhol dotknutý subjekt, účinne znižujú alebo odstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, Jednotná rada po porade s ECB alebo s dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom a prípadne s určeným orgánom makroprudenciálneho dohľadu prijme rozhodnutie. V uvedenom rozhodnutí uvedie, že navrhované opatrenia účinne znižujú alebo odstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, a vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií vydá pokyn, aby od inštitúcie, materskej spoločnosti alebo akejkoľvek dcérskej spoločnosti dotknutej skupiny požadovali implementáciu navrhovaných opatrení.“;

d)  dopĺňa sa tento odsek:"

„13a. Po skončení jednotlivých cyklov plánovania orgán pre riešenie krízových situácií zverejní anonymizovaný zoznam, ktorý v súhrnnej forme obsahuje všetky zistené podstatné prekážky riešiteľnosti krízovej situácie a príslušných opatrení na ich riešenie. Uplatnia sa ustanovenia o služobnom tajomstve stanovené v článku 88. “;

(6)  Článok 10a sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa úvodné slová nahrádzajú takto:"

„1. Ak sa subjekt nachádza v situácii, že spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše ku každej z požiadaviek uvedených v článku 141a ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2013/36/EÚ, nespĺňa však požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše k požiadavkám uvedeným v článkoch 12d a 12e tohto nariadenia, ak sa vypočítavajú v súlade s článkom 12a ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, Jednotná rada má v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku právomoc vydať vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií pokyn, aby zakázal subjektu rozdeľovať výnosy presahujúce maximálnu rozdeliteľnú sumu súvisiacu s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „M-MDA“), vypočítanou v súlade s odsekom 4 tohto článku niektorým z týchto postupov:“;

b)  dopĺňa sa tento odsek 7:"

„7. Ak subjekt nepodlieha požiadavke na kombinovaný vankúš na tom istom základe, na akom sa od neho vyžaduje spĺňať požiadavky uvedené v článkoch 12d a 12e, Jednotná rada uplatní odseky 1 až 6 tohto článku na základe predpokladanej požiadavky na kombinovaný vankúš v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1118*. Uplatňuje sa článok 128 štvrtý odsek smernice 2013/36/EÚ.

Jednotná rada zahrnie predpokladanú požiadavku na kombinovaný vankúš uvedenú v prvom pododseku do rozhodnutia, v ktorom sa stanovujú požiadavky uvedené v článkoch 12d a 12e tohto nariadenia. Subjekt zverejní predpokladanú požiadavku na kombinovaný vankúš spolu s informáciami uvedenými v článku 45i ods. 3 smernice 2014/59/EÚ.

______________________________

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1.).“;

(7)  V článku 12 sa dopĺňa tento odsek 8:"

„8. Jednotná rada zodpovedá za vydávanie povolení uvedených v článku 77 ods. 2 a článku 78a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 subjektom uvedeným v odseku 1 tohto článku. Jednotná rada určí svoje rozhodnutie dotknutému subjektu.“;

(8)  V článku 12a sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby subjekty uvedené v článku 12 ods. 1 a 3 vždy spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pokiaľ to požaduje Jednotná rada, a tak, ako to určí Jednotná rada v súlade s týmto článkom a článkami 12b až 12i.“;

(9)  Článok 12c sa mení takto:

a)  v odsekoch 4 a 5 sa slovo „G-SII“ nahrádza slovami „subjekty G-SII“;

b)  v odseku 7 sa v úvodnej časti slová „odseku 3“ nahrádzajú slovami „odseku 4“ a slovo „G-SII“ sa nahrádza slovami „subjekty G-SII“;

c)  odsek 8 sa mení takto:

i)  v prvom pododseku sa slovo „G-SII“ nahrádza slovami „subjekty G-SII“;

ii)  v druhom pododseku písm. c) sa slovo „G-SII“ nahrádza slovami „subjektom G-SII“;

d)  dopĺňa sa tento odsek 10:"

(10)  V článku 12d ods. 3 ôsmom pododseku a ods. 6 ôsmom pododseku sa slová „kľúčových hospodárskych funkcií“ nahrádzajú slovami „zásadných funkcií“;

(11)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 12da

Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre stratégie prevodu▌

1.  Pri uplatňovaní článku 12d na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie ako stratégiu riešenia krízovej situácie preferuje odpredaj obchodnej spoločnosti alebo preklenovaciu inštitúciu ako nástroj ▌, Jednotná rada podľa potreby určí primeranú výšku rekapitalizácie ustanovenú v článku 12d ods. 3 podľa týchto kritérií:

▌

3.  Výsledkom uplatnenia odseku 1 nesmie byť suma, ktorá je vyššia ako hodnota vyplývajúca z uplatnenia článku 12d ods. 3 alebo hodnota, ktorá je nižšia ako 13,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej podľa článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nižšia ako 5 % celkovej expozície príslušného subjektu uvedeného v odseku 1 tohto článku vypočítanej podľa článkov 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“;

(12)  V článku 12e ods. 1 sa slová „G-SII alebo je súčasťou G-SII“ nahrádzajú slovami „subjektom G-SII“.

(13)  Článok 12g sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  druhý pododsek sa nahrádza takto:"

„Jednotná rada môže po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane ECB rozhodnúť o uplatňovaní požiadavky stanovenej v tomto článku na subjekt uvedený v článku 2 písm. b) a na finančnú inštitúciu uvedenú v článku 2 písm. c), ktorá je dcérskou spoločnosťou subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, ale sama nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši.“;

ii)  v treťom pododseku sa slová „prvého pododseku“ nahrádzajú slovami „prvého a druhého pododseku“;

b)  dopĺňa sa tento odsek 4:"

(14)  Článok 12k sa mení takto:

a)  vkladá sa tento odsek:"

„1a. Odchylne od článku 12a ods. 1 stanoví Jednotná rada primerané prechodné obdobia na to, aby subjekty splnili požiadavky uvedené v článku 12f alebo 12g alebo požiadavky vyplývajúce z uplatnenia článku 12c ods. 4, 5 alebo 7 podľa toho, čo je vhodné, ak sa na inštitúcie alebo subjekty vzťahujú uvedené požiadavky po nadobudnutí účinnosti [tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Lehota pre subjekty na splnenie požiadaviek uvedených v článku 12f alebo 12g alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatnenia článku 12c ods. 4, 5 alebo 7 je ... [štyri roky odo dňa začatia uplatňovania tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Podľa toho, čo je vhodné, stanoví Jednotná rada predbežné cieľové úrovne požiadaviek uvedených v článku 12f alebo 12g alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatňovania článku 12c ods. 4, 5 alebo 7, ktoré sú subjekty uvedené v prvom pododseku tohto odseku povinné dosiahnuť do ... [dvoch rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Predbežné cieľové úrovne spravidla zabezpečia lineárne zvyšovanie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov potrebných na splnenie požiadavky.

b)  v odseku 3 písm. a) sa slová „Jednotná rada alebo vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií“ nahrádzajú slovami „Jednotná rada“;

c)  v odseku 4 sa slová „G-SII“ nahrádzajú slovami „G-SII alebo G-SII mimo EÚ“;

d)  v odsekoch 5 a 6 sa slová „Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií“ nahrádzajú slovami „Jednotná rada“;

(15)  Článok 13 sa nahrádza takto:"

„Článok 13

Opatrenia včasnej intervencie

1.  ECB bez zbytočné odkladu zváži a v príslušnom prípade prijme opatrenia včasnej intervencie, ak subjekt uvedený v článku 7 ods. 2 písm. a) spĺňa niektorú z týchto podmienok:

V prípade významného zhoršovania podmienok alebo vzniku nepriaznivých okolností či získania nových informácií o niektorom subjekte môže ECB rozhodnúť, že podmienka uvedená v prvom pododseku písm. a) bode ii) je splnená, bez toho, aby sa predtým prijali iné nápravné opatrenia vrátane výkonu právomocí uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

ECB alebo v príslušnom prípade príslušný orgán podľa smernice 2014/65/EÚ alebo Jednotná rada na účely prvého pododseku písm. b) bezodkladne informujú príslušný vnútroštátny orgán o porušení alebo pravdepodobnom porušení.

2.  Na účely odseku 1 opatrenia včasnej intervencie zahŕňajú:

3.  ECB zvolí vhodné a včasné opatrenia včasnej intervencie na základe toho, čo je primerané vzhľadom na sledované ciele, pričom zohľadní závažnosť porušenia alebo pravdepodobného porušenia a rýchlosť zhoršovania finančnej situácie subjektu, ako aj na iné relevantné informácie.

4.  Pre každé opatrenie uvedené v odseku 2 stanoví ECB lehotu, ktorá je primeraná na dokončenie tohto opatrenia a ktorá ECB umožní vyhodnotiť jeho účinnosť.

Opatrenie sa vyhodnotí bezprostredne po uplynutí lehoty a hodnotenie sa poskytne Jednotnej rade a príslušným vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií. Ak sa pri hodnotení dospeje k záveru, že opatrenia neboli vykonané v plnom rozsahu alebo nie sú účinné, ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán po porade s Jednotnou radou a príslušným vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií posúdi podmienku uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. a).

5.  Ak sú súčasťou skupiny subjekty so sídlom v zúčastnených členských štátoch, ako aj v nezúčastnených členských štátoch, na účely konzultácií a spolupráce s nezúčastnenými členskými štátmi v súlade s článkom 30 smernice 2014/59/EÚ príslušné vnútroštátne orgány zúčastnených členských štátov zastupuje ECB.

Ak sú súčasťou skupiny subjekty so sídlom v zúčastnených členských štátoch a dcérske spoločnosti so sídlom alebo významné pobočky umiestnené v nezúčastnených členských štátoch, ECB podľa potreby včas oznámi všetky rozhodnutia alebo opatrenia uvedené v článkoch 13 až 13c, ktoré sú relevantné pre skupinu, príslušným orgánom alebo orgánom pre riešenie krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch.“;

(16)  Vkladajú sa tieto články 13a, 13b a 13c:"

„Článok 13a

Výmena vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu

Na účely článku 13 ods. 2 písm. e) sa nový vrcholový manažment alebo riadiaci orgán alebo jednotliví členovia týchto orgánov menujú v súlade s právom Únie a členského štátu a podliehajú schváleniu ECB.

Článok 13b

Dočasný správca

1.  Na účely článku 13 ods. 2 písm. f) môže ECB podľa toho, čo je za daných okolností primerané, menovať akéhokoľvek dočasného správcu na výkon niektorej z týchto úloh:

ECB v momente menovania dočasného správcu uvedie, či bude postupovať podľa písmena a) alebo b).

Na účely prvého pododseku písm. b) ECB v momente menovania dočasného správcu bližšie stanoví úlohu, povinnosti a právomoci tohto dočasného správcu, ako aj všetky požiadavky na riadiaci orgán subjektu, aby pred prijatím konkrétnych rozhodnutí alebo opatrení konzultoval s dočasným správcom alebo získal jeho súhlas.

ECB zverejní menovanie každého dočasného správcu okrem prípadov, keď dočasný správca nemá právomoc zastupovať subjekt ani prijímať rozhodnutia v jeho mene.

Každý dočasný správca musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 91 ods. 1, 2 a 8 smernice 2013/36/EÚ. Posúdenie ECB, či dočasný správca spĺňa tieto požiadavky, je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o menovaní tohto dočasného správcu.

2.  ECB určí právomoci dočasného správcu v čase jeho menovania na základe toho, čo je za daných okolností primerané. K týmto právomociam môžu patriť niektoré alebo všetky právomoci riadiaceho orgánu subjektu podľa stanov subjektu a podľa vnútroštátneho práva vrátane právomoci vykonávať niektoré alebo všetky administratívne funkcie riadiaceho orgánu subjektu. Právomoci dočasného správcu vo vzťahu k subjektu musia byť v súlade s príslušným právom obchodných spoločností. V prípade zmeny okolností môže ECB tieto právomoci upraviť.

3.  V momente menovania dočasného správcu stanoví ECB jeho úlohu a funkcie. Táto úloha a funkcie môžu zahŕňať všetky tieto činnosti:

ECB v momente menovania stanoví všetky obmedzenia úloh a funkcií dočasného správcu.

4.  ECB má výhradnú právomoc menovať a odvolať ktoréhokoľvek dočasného správcu. ECB môže odvolať dočasného správcu kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu. ECB môže kedykoľvek upraviť podmienky menovania dočasného správcu s výhradou tohto článku.

5.  ECB môže požadovať, aby si určité kroky dočasného správcu vyžadovali predchádzajúci súhlas ECB. ECB stanoví všetky takéto požiadavky v momente menovania dočasného správcu alebo v momente akejkoľvek úpravy podmienok menovania dočasného správcu.

V každom prípade môže dočasný správca vykonávať právomoc zvolať valné zhromaždenie akcionárov subjektu a stanoviť program jeho rokovania iba s predchádzajúcim súhlasom ECB.

6.  Na žiadosť ECB pripravuje dočasný správca správy o finančnej pozícii subjektu a o krokoch podniknutých počas trvania svojej funkcie, a to v intervaloch, ktoré stanoví ECB, aspoň raz po uplynutí prvých šiestich mesiacov a v každom prípade na konci svojho mandátu.

7.  Dočasný správca sa menuje na obdobie najviac jedného roka. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch jedenkrát predĺžiť, ak sú aj naďalej splnené podmienky na menovanie dočasného správcu. Tieto podmienky určuje ECB a akcionárom odôvodňuje každé predĺženie času, na ktorý je dočasný správca menovaný.

8.  S výhradou tohto článku nemá menovanie dočasného správcu vplyv na práva akcionárov stanovené právom Únie alebo členského štátu pre obchodné spoločnosti.

9.  Dočasný správca menovaný podľa odsekov 1 až 8 tohto článku sa v zmysle vnútroštátneho práva nepovažuje za tieňového ani skutočného riaditeľa.

Článok 13c

Príprava na riešenie krízovej situácie

1.  V prípade subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 2 a subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány bezodkladne oznámia Jednotnej rade každú z týchto skutočností:

Jednotná rada oznámi Komisii všetky informácie, ktoré získala podľa prvého pododseku.

ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán pozorne monitorujú v úzkej spolupráci s Jednotnou radou situáciu subjektov a skupín uvedených v prvom pododseku a to, či dodržiavajú opatrenia uvedené v prvom pododseku písm. a), ktorých cieľom je riešiť zhoršenie situácie týchto subjektov a skupín, a opatrenia včasnej intervencie uvedené v prvom pododseku písm. c).

2.  Ak sa ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán domnievajú, že existuje závažné riziko, že vo vzťahu k subjektu uvedenému v článku 7 ods. 2 alebo subjektu uvedenému v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5 sa vzťahuje jedna alebo viaceré okolnosti uvedené v článku 18 ods. 4, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, oznámia to čo najskôr Jednotnej rade. Toto oznámenie musí obsahovať:

Po doručení oznámenia uvedeného v prvom pododseku Jednotná rada v úzkej spolupráci s ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom posúdi, čo je primeraným časom na účely posúdenia podmienky uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b), pričom zohľadní rýchlosť zhoršovania podmienok subjektu, prípadný vplyv na finančný systém, na ochranu vkladateľov a na zachovanie finančných prostriedkov klientov, riziko zvýšenia celkových nákladov pre zákazníkov a hospodárstvo zdĺhavým procesom, potrebu účinne vykonávať stratégiu riešenia krízovej situácie a všetky ostatné relevantné aspekty. Jednotná rada čo najskôr oznámi toto posúdenie ECB alebo dotknutému príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

Na základe oznámenia uvedeného v prvom pododseku ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán v úzkej spolupráci s Jednotnou radou monitorujú situáciu subjektu, vykonávanie akýchkoľvek relevantných opatrení v predpokladanej lehote a akýkoľvek iný relevantný vývoj. Na tento účel sa Jednotná rada a ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán pravidelne stretávajú, pričom frekvenciu stretnutí stanoví Jednotná rada po zvážení okolností prípadu. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán a Jednotná rada si navzájom bezodkladne poskytujú všetky relevantné informácie.

Jednotná rada oznamuje Komisii všetky informácie, ktoré získala podľa prvého pododseku.

3.  ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán poskytnú Jednotnej rade všetky informácie, ktoré si Jednotná rada vyžiada a ktoré sú potrebné na všetky tieto účely:

Ak ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány tieto informácie ešte nemajú k dispozícii, Jednotná rada a ECB a príslušné vnútroštátne orgány spolupracujú a koordinujú svoje kroky s cieľom získať tieto informácie. Na tento účel majú ECB a príslušné vnútroštátne orgány právomoc požadovať od subjektu, aby poskytol takéto informácie, a to aj formou inšpekcií na mieste, a aby poskytol tieto informácie Jednotnej rade.

4.  Jednotná rada má právomoc ponúknuť na predaj potenciálnym kupujúcim subjekt uvedený v článku 7 ods. 2 alebo subjekt uvedený v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5 alebo prijať opatrenia na účely takejto ponuky na predaj, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, alebo o to požiadať dotknutý subjekt, na tieto účely:

4a.  Ak sa Jednotná rada pri výkone právomoci uvedenej v odseku 4 rozhodne uviesť subjekt na trh priamo pre potenciálnych kupujúcich, náležite zohľadní okolnosti prípadu a prípadný vplyv, ktorý by výkon tejto právomoci mohol mať na celkovú pozíciu subjektu.

5.  Na účely odseku 4 má Jednotná rada právomoc:

Ak Jednotná rada vykonáva svoju právomoc podľa prvého pododseku písm. b) tohto odseku, uplatňuje sa článok 88.

6.  Zistenie, že podmienky stanovené v článku 13 ods. 1 tohto nariadenia alebo v článku 27 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sú splnené, a predchádzajúce prijatie opatrení včasnej intervencie nie sú nevyhnutnými podmienkami na to, aby sa Jednotná rada pripravila na riešenie krízovej situácie dotknutého subjektu alebo aby vykonávala právomoci uvedené v odsekoch 4 a 5 tohto článku.

7.  Jednotná rada bezodkladne informuje Komisiu, ECB, dotknuté príslušné vnútroštátne orgány a dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií o každom opatrení prijatom podľa odsekov 4 a 5.

8.  ECB, príslušné vnútroštátne orgány, Jednotná rada a príslušné vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú:

ECB, príslušné vnútroštátne orgány, Jednotná rada a príslušné vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby tieto opatrenia a kroky boli jednotné, koordinované a účinné.“;

(17)  V článku 14 ods. 2 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:"

(18)  V článku 16 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Jednotná rada prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k materskej spoločnosti uvedenej v článku 2 písm. b), ak sú splnené podmienky stanovené v článku 18 ods. 1.

(19)  Článok 18 sa mení takto:

a)  odseky 1, 1a, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

Posúdenie podmienky uvedenej v prvom pododseku písm. a) po porade s Jednotnou radou vykoná ECB v prípade subjektov uvedených v článku 7 ods. 2 písm. a) alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán v prípade subjektov uvedených v článku 7 ods. 2 písm. b), článku 7 ods. 3) druhom pododseku, článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5. Jednotná rada smie na svojom výkonnom zasadnutí vykonať toto posúdenie iba vtedy, ak o svojom zámere vykonať toto posúdenie informovala ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán a iba vtedy, ak ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán do troch kalendárnych dní od prijatia uvedenej informácie nevykonajú toto posúdenie sami. Predtým alebo po tom, ako Jednotná rada informovala o svojom zámere vykonať posúdenie podmienky uvedenej v prvom pododseku písm. a), ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán bezodkladne poskytnú Jednotnej rade všetky relevantné informácie, ktoré Jednotná rada požaduje na účely informovaného posúdenia.

Ak ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán usúdia, že podmienka uvedená v prvom pododseku písm. a) je vo vzťahu k subjektu uvedenému v prvom pododseku splnená, bezodkladne toto posúdenie oznámia Komisii a Jednotnej rade.

Splnenie podmienky uvedenej v prvom pododseku písm. b) posúdi Jednotná rada na svojom výkonnom zasadnutí a v úzkej spolupráci s ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom po bezodkladnej konzultácii s povereným orgánom systému ochrany vkladov a podľa potreby so systémom inštitucionálneho zabezpečenia, ktorého je inštitúcia členom. Súčasťou konzultácie so systémom inštitucionálneho zabezpečenia je posúdenie dostupnosti opatrení zo strany systému inštitucionálneho zabezpečenia, ktoré by v primeranom čase mohli zabrániť zlyhaniu inštitúcie. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán bezodkladne poskytnú Jednotnej rade všetky relevantné informácie, ktoré Jednotná rada požaduje na účely informovaného posúdenia. ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán takisto môžu informovať Jednotnú radu o tom, že podmienku stanovenú v prvom pododseku písm. b) považujú za splnenú.

1a.  Jednotná rada prijme program riešenia krízovej situácie v súlade s odsekom 1 vo vzťahu k ústrednému orgánu a všetkým úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, iba ak ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, alebo skupina, ktorej krízová situácia sa rieši a do ktorej patria, ako celok spĺňa podmienky stanovené v prvom pododseku odseku 1.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté prípady, keď sa ECB rozhodla vykonávať úlohy dohľadu nad úverovými inštitúciami priamo podľa článku 6 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, v prípade doručenia oznámenia podľa odseku 1 vo vzťahu k subjektu alebo skupine uvedeným v článku 7 ods. 3 Jednotná rada bezodkladne oznámi svoje posúdenie uvedené vo štvrtom pododseku odseku 1 ECB alebo dotknutému príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

3.  Podmienkou prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie nie je predchádzajúce prijatie opatrenia podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, článku 27 smernice 2014/59/EÚ, článku 13 tohto nariadenia alebo článku 104 smernice 2013/36/EÚ.“;

b)  odsek 4 sa mení takto:

i)  v prvom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:"

„d) vyžaduje sa mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou prípadov, keď sa táto podpora poskytuje jednou z foriem uvedených v článku 18a ods. 1“;

ii)  druhý a tretí pododsek sa vypúšťajú;

c)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Na účely odseku 1 písm. c) sa opatrenie na riešenie krízovej situácie považuje za opatrenie vo verejnom záujme, ak je toto opatrenie na riešenie krízovej situácie nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie uvedených v článku 14, pričom dané opatrenie je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a ak by sa likvidáciou inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania nedali uvedené ciele riešenia krízovej situácie dosiahnuť účinnejšie.

Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku sa predpokladá, že opatrenia na riešenie krízovej situácie nie sú vo verejnom záujme, ak sa orgán pre riešenie krízových situácii rozhodol požadovať od inštitúcie zjednodušené povinnosti podľa článku 4. Domnienka je vyvrátiteľná a neuplatňuje sa, ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že jeden alebo viacero cieľov riešenia krízových situácií by boli ohrozené v prípade likvidácie inštitúcie v bežnom konkurznom konaní.

Pri posudzovaní uvedenom v prvom pododseku Jednotná rada na základe informácií, ktoré má k dispozícii v čase tohto posudzovania, vyhodnotí a porovná celú mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ▌ktorá sa má poskytnúť subjektu, a to tak v prípade riešenia krízovej situácie, ako aj v prípade likvidácie v súlade s príslušným vnútroštátnym právom.

Na účely druhého pododseku tohto odseku zúčastnené členské štáty, systémy ochrany vkladov a v prípade potreby určený orgán podľa článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/49/EÚ informujú Jednotnú radu o všetkých prípravných opatreniach na priznanie opatrení uvedených v článku 18a ods. 1 písm. c) a d) tohto nariadenia vrátane všetkých kontaktov s Komisiou pred oznámením.“;

d)  v odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Do 24 hodín od postúpenia programu riešenia krízovej situácie Jednotnou radou Komisia tento program buď schváli, alebo voči nemu vznesie námietku, a to pokiaľ ide o aspekty voľného uváženia programu riešenia krízovej situácie v prípadoch, ktoré nie sú uvedené v treťom pododseku tohto odseku, alebo pokiaľ ide o navrhované použitie štátnej pomoci alebo pomoci z fondu, ktorá sa nepovažuje za zlučiteľnú s pravidlami vnútorného trhu.“;

e)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

„11. Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b), Jednotná rada môže vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií vydať pokyn na výkon právomoci podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje článok 33a smernice 2014/59/EÚ, v súlade s podmienkami stanovenými vo vnútroštátnom práve. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia pokyny Jednotnej rady v súlade s článkom 29.

11a.   V záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania tohto článku vydá Jednotná rada usmernenia a vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií stanoví návod na uplatňovanie regulačných technických predpisov uvedených v článku 32 ods. 5a smernice 2014/59/EÚ.“;

(20)  Vkladá sa tento článok 18a:"

„Článok 18a

Mimoriadna verejná finančná podpora

1.  Mimoriadna verejná finančná podpora mimo opatrenia na riešenie krízovej situácie sa môže poskytnúť subjektu uvedenému v článku 2 výnimočne iba v nasledujúcich prípadoch a za predpokladu, že táto mimoriadna verejná finančná podpora spĺňa podmienky a požiadavky stanovené rámcom Únie pre štátnu pomoc:

2.  Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) musia spĺňať všetky tieto podmienky:

Na účely prvého pododseku písm. a) sa subjekt považuje za solventný, ak ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán dospeli k záveru, že nedošlo alebo podľa aktuálnych predpokladov pravdepodobne nasledujúcich dvanásť mesiacov nedôjde k porušeniu žiadnej z požiadaviek uvedených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, článku 104a smernice 2013/36/EÚ, článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, článku 40 smernice (EÚ) 2019/2034 alebo príslušných uplatniteľných požiadaviek podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie.

Na účely prvého pododseku písm. d) dotknutý príslušný orgán kvantifikuje straty, ktoré subjekt utrpel alebo pravdepodobne utrpí. Táto kvantifikácia vychádza prinajmenšom z preskúmania kvality aktív vykonaných ECB, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi alebo prípadne inšpekciami na mieste vykonanými príslušným orgánom. Ak sa takéto činnosti nedajú vykonať včas, príslušný orgán môže pri hodnotení vychádzať zo súvahy inštitúcie za predpokladu, že súvaha je v súlade s uplatniteľnými účtovnými pravidlami a štandardmi potvrdenými nezávislým externým audítorom ▌. Príslušný orgán vynaloží maximálne úsilie, aby zabezpečil, že kvantifikácia bude vychádzať z trhovej hodnoty aktív, záväzkov a podsúvahových položiek inštitúcie alebo subjektu.

Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) bode iii) sa obmedzujú na opatrenia, ktoré ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán vyhodnotili ako potrebné na zaistenie platobnej schopnosti subjektu riešením nedostatku jeho kapitálu stanoveného na základe stresových testov založených na nepriaznivom scenári na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie alebo na úrovni jednotného mechanizmu dohľadu alebo na základe rovnocenných skúšok uskutočňovaných ECB, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi a v prípade potreby potvrdených ECB alebo dotknutým príslušným orgánom.

Odchylne od odseku 1 písm. a) bodu iii) sa nadobudnutie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 výnimočne povolí, ak je povaha zisteného nedostatku taká, že nadobudnutie akýchkoľvek iných nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov by dotknutému subjektu neumožnilo vyriešiť nedostatok jeho kapitálu stanoveného na základe relevantného stresového testu podľa nepriaznivého scenára alebo rovnocenným postupom. Hodnota nadobudnutých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 nesmie presiahnuť 2 % celkovej hodnoty rizikovej expozície dotknutej inštitúcie alebo subjektu vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak niektoré z podporných opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) nie je v súlade s podmienkami stratégie ukončenia podporného opatrenia stanoveného v čase poskytnutia tohto opatrenia umorené, splatené alebo inak ukončené, ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán požiada inštitúciu alebo subjekt, aby predložili plán jednorazovej nápravy. V pláne nápravy sa uvedú kroky, ktoré treba podniknúť na zachovanie alebo obnovenie súladu s požiadavkami dohľadu, dlhodobou životaschopnosťou inštitúcie alebo subjektu a ich schopnosťou splatiť poskytnutú sumu, ako aj súvisiaci časový rámec.

Ak ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán neuznajú plán jednorazovej nápravy za dôveryhodný alebo uskutočniteľný, alebo ak inštitúcia alebo subjekt plán nápravy nedodržia, vykoná sa posúdenie toho, či inštitúcia alebo subjekt zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, v súlade s článkom 18.

2a.  ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán informujú Jednotnú radu o svojom posúdení, či sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), b) a d), pokiaľ ide o subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 2 a subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 4 písm. b) a článku 7 ods. 5.“;

(21)  Článok 19 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Ak je súčasťou opatrenia na riešenie krízovej situácie poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo pomoci z fondu v súlade s odsekom 3 tohto článku, program riešenia krízovej situácie uvedený v článku 18 ods. 6 tohto nariadenia nadobudne účinnosť až vtedy, keď Komisia prijme kladné alebo podmienečné rozhodnutie alebo rozhodnutie o nevznesení námietok týkajúce sa zlučiteľnosti použitia takejto pomoci s pravidlami vnútorného trhu. Komisia po zvážení potreby včasného výkonu programu riešenia krízovej situácie Jednotnou radou prijme rozhodnutie o zlučiteľnosti použitia štátnej pomoci alebo pomoci z fondu s pravidlami vnútorného trhu najneskôr vtedy, keď schváli program riešenia krízovej situácie alebo voči nemu vznesie námietky podľa článku 18 ods. 7 druhého pododseku, alebo keď uplynie obdobie 24 hodín uvedené v článku 18 ods. 7 piatom pododseku, podľa toho, čo nastane skôr. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 24 hodín od postúpenia programu riešenia krízovej situácie Jednotnou radou, program riešenia krízovej situácie sa považuje za Komisiou schválený a nadobudne účinnosť v súlade s článkom 18 ods. 7 piatym pododsekom.

Inštitúcie Únie majú pri plnení úloh, ktorými boli poverené v článku 18 tohto nariadenia, zavedené štrukturálne mechanizmy, ktorými sa zaistí prevádzková nezávislosť a zabráni konfliktom záujmov, ktoré by mohli vzniknúť medzi funkciami poverenými výkonom týchto úloh a inými funkciami, a v tejto súvislosti primerane zverejňujú všetky príslušné informácie o svojej vnútornej štruktúre.“;

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Len čo Jednotná rada usúdi, že môže byť potrebné použiť fond, neformálne, rýchlo a dôverne sa obráti na Komisiu, aby prerokovala možné použitie fondu vrátane právnych a ekonomických aspektov súvisiacich s jeho použitím. Keď sa Jednotná rada dostatočne ubezpečí, že súčasťou plánovaného programu riešenia krízovej situácie bude použitie pomoci z fondu, formálne oznámi navrhované využívanie fondu Komisii. Toto oznámenie musí obsahovať všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na vypracovanie vlastného posúdenia podľa tohto odseku a ktoré má Jednotná rada k dispozícii alebo ktoré je oprávnená získať v súlade s týmto nariadením.

Po doručení oznámenia uvedeného v prvom pododseku Komisia posúdi, či využitie fondu nenaruší hospodársku súťaž alebo nevyvolá riziko jej narušenia tým, že by natoľko zvýhodňovalo príjemcu alebo akýkoľvek iný podnik, aby obchod medzi členskými štátmi nebol zlučiteľný s pravidlami vnútorného trhu. Pri použití fondu uplatňuje Komisia kritériá stanovené pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, ktoré sú zakotvené v článku 107 ZFEÚ. Jednotná rada poskytne Komisii informácie, ktoré má k dispozícii, alebo informácie, ktoré je oprávnená získať v súlade s týmto nariadením a ktoré Komisia považuje za potrebné na vykonanie tohto posúdenia.

Pri príprave vlastného posúdenia sa Komisia riadi všetkými príslušnými nariadeniami prijatými podľa článku 109 ZFEÚ, ako aj príslušnými oznámeniami a usmerneniami Komisie a všetkými opatreniami prijatými Komisiou pri uplatňovaní pravidiel, ktoré vyplývajú zo zmlúv, týkajú sa štátnej pomoci a sú platné v čase vyhotovenia posúdenia. Pri uplatňovaní uvedených opatrení sa odkazy na členský štát zodpovedný za oznamovanie pomoci považujú za odkazy na Jednotnú radu vrátane všetkých ostatných potrebných zmien.

Komisia rozhodne o zlučiteľnosti použitia fondu s pravidlami vnútorného trhu a toto rozhodnutie zašle Jednotnej rade a vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch. Uvedené rozhodnutie môže byť podmienené okolnosťami, záväzkami alebo povinnosťami týkajúcimi sa príjemcu a zohľadní sa v ňom potreba včasného vykonania opatrenia na riešenie krízovej situácie Jednotnou radou.

V rozhodnutí sa môžu stanoviť aj povinnosti Jednotnej rady, vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v zúčastnenom členskom štáte alebo dotknutých členských štátoch alebo príjemcu, a to v príslušných prípadoch a v rozsahu, v akom tieto povinnosti spadajú do ich príslušných právomocí, aby bolo možné sledovať ich dodržiavanie. K nim môžu patriť požiadavky na menovanie správcu alebo inej nezávislej osoby, ktorá bude pomáhať pri sledovaní. Správca alebo iná nezávislá osoba môžu plniť funkcie, ako môžu byť vymedzené v rozhodnutí Komisie.

Každé rozhodnutie podľa tohto odseku sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Komisia môže vydať negatívne rozhodnutie určené Jednotnej rade, ak zistí, že navrhované využívanie fondu by nebolo v súlade s pravidlami vnútorného trhu a nemožno ho uplatňovať tak, ako navrhuje Jednotná rada. Po prijatí takéhoto rozhodnutia Jednotná rada prehodnotí svoj program riešenia krízovej situácie a prepracuje ho.“;

c)  odsek 10 sa nahrádza takto:"

„10. Odchylne od odseku 3 môže Rada na žiadosť členského štátu alebo Jednotnej rady do siedmich dní od podania uvedenej žiadosti jednomyseľne rozhodnúť o tom, že využívanie fondu sa považuje za zlučiteľné s pravidlami vnútorného trhu, ak je toto rozhodnutie odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami. Ak Rada do siedmich dní od podania uvedenej žiadosti nerozhodne, rozhodnutie vo veci prijme Komisia.“;

(22)  Článok 20 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Skôr, než Jednotná rada určí, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie alebo pre odpis alebo konverziu kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 21 ods. 1, zabezpečí, aby osoba nezávislá od akéhokoľvek verejného orgánu vrátane Jednotnej rady a akéhokoľvek vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií a od dotknutého subjektu spravodlivo, obozretne a realisticky ocenila aktíva a záväzky subjektu, ako sa uvádza v článku 2.“;

b)  vkladá sa tento odsek 8a:"

„8a. Ak je to potrebné na vypracovanie rozhodnutí uvedených v odseku 5 písm. c) a d), odhadca doplní informácie uvedené v odseku 7 písm. c) odhadom hodnoty podsúvahových aktív a záväzkov vrátane podmienených záväzkov a aktív.“;

c)  v odseku 18 sa dopĺňa toto písmeno d):"

„d) pri určovaní strát, ktoré by systému ochrany vkladov vznikli v prípade likvidácie inštitúcie v bežnom konkurznom konaní, uplatňujú sa kritériá a metodika uvedené v článku 11e smernice 2014/49/EÚ a v ľubovoľnom delegovanom akte prijatom podľa uvedeného článku.“;

(23)  Článok 21 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  prvý pododsek sa mení takto:

—  úvodné slová sa nahrádzajú takto:"

„1. Jednotná rada na základe postupu stanoveného v článku 18 uplatní právomoc odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 7a, v súvislosti so subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 2 a subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatnenie uvedených ustanovení, len ak po doručení oznámenia v súlade s druhým pododsekom alebo z vlastnej iniciatívy na svojom výkonnom zasadnutí dospeje k záveru, že je splnená jedna alebo viaceré tieto podmienky:“;

—  písmeno e) sa nahrádza takto:"

„e) subjekt alebo skupina si vyžadujú mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou prípadov, keď sa táto podpora poskytuje jednou z foriem uvedených v článku 18a ods. 1.“;

ii)  druhý pododsek sa nahrádza takto:"

„Posúdenie podmienok uvedených v prvom pododseku písm. a) až d) vykoná ECB v prípade subjektov uvedených v článku 7 ods. 2 písm. a) alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán v prípade subjektov uvedených v článku 7 ods. 2 písm. b), článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5 a Jednotná rada na svojom výkonnom zasadnutí v súlade s pridelením úloh podľa postupu stanoveného v článku 18 ods. 1 a 2.“;

b)  odsek 2 sa vypúšťa;

c)  v odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) s prihliadnutím na načasovanie, potrebu účinne vykonávať právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu alebo stratégiu riešenia krízovej situácie v prípade skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a na iné relevantné okolnosti nie sú reálne predpoklady, že akékoľvek opatrenie vrátane alternatívnych opatrení súkromného sektora, opatrenie dohľadu alebo opatrenia včasnej intervencie iné ako odpísanie dlhu či konverzia relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov uvedených v odseku 7a by v primeranom čase zabránili zlyhaniu daného subjektu alebo skupiny.“;

d)  odsek 9 sa nahrádza takto:"

„9. Ak je splnená jedna alebo viaceré podmienky uvedené v odseku 1 v súvislosti so subjektom uvedeným v tomto odseku a ak sú splnené aj podmienky uvedené v článku 18 ods. 1 v súvislosti s týmto subjektom alebo subjektom, ktorý patrí do tej istej skupiny, uplatňuje sa postup stanovený v článku 18 ods. 6, 7 a 8.“;

(24)  Článok 27 sa mení takto:

a)  odsek 7 sa nahrádza takto:"

▌

c)  v odseku 13 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

(25)  Článok 30 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

„Povinnosť spolupráce a výmeny informácií“;

b)  vkladajú sa tieto odseky 2a, 2b a 2c:"

„2a. Jednotná rada, ESRB, EBA, ESMA a EIOPA úzko spolupracujú a navzájom si poskytujú všetky informácie potrebné na výkon svojich úloh.

2b.  ECB a ostatní členovia Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) úzko spolupracujú s Jednotnou radou a poskytujú jej všetky informácie potrebné na plnenie jej úloh vrátane informácií, ktoré získavajú v súlade so svojím štatútom. Na príslušné výmeny sa vzťahuje článok 88 ods. 6.

2c.  S Jednotnou radou úzko spolupracujú určené orgány uvedené v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/49/EÚ. Určené orgány a Jednotná rada si navzájom poskytujú všetky informácie potrebné na plnenie svojich úloh.“;

c)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

d)  odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. V prípade potreby Jednotná rada uzavrie memorandum o porozumení s ECB a ostatnými členmi ESCB, s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi, v ktorom sa všeobecne uvedú podmienky ich spolupráce podľa odsekov 2, 2a, 2b a 4 tohto článku a podľa článku 74 druhého odseku pri výkone povinností, ktoré im ukladá právo Únie. Memorandum podlieha pravidelnému preskúmaniu a zverejní sa pod podmienkou dodržania požiadaviek na zachovanie služobného tajomstva.“;

(26)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 30a

Informácie uchovávané v centrálnom automatizovanom mechanizme

1.  Orgány, ktoré prevádzkujú centrálne automatizované mechanizmy zavedené podľa článku 32a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849**, poskytujú Jednotnej rade na jej žiadosť informácie o počte klientov, pre ktorých je subjekt uvedený v článku 2 jediným alebo hlavným bankovým partnerom.

2.  Jednotná rada vyžaduje informácie uvedené v odseku 1 iba v jednotlivých prípadoch a ak je to potrebné na účely plnenia jej úloh podľa tohto nariadenia.

3.  Jednotná rada môže poskytovať informácie získané podľa prvého odseku vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií v súvislosti s plnením ich úloh podľa tohto nariadenia.

______________________________

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“;

(27)  ▌Článok 31 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

b)  dopĺňa sa tento odsek:"

„3. V prípade subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 2 a subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií sa skôr, ako začnú konať podľa článku 86 smernice 2014/59/EÚ, poradia s Jednotnou radou.“;

(28)  V článku 32 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Keď skupina zahŕňa subjekty so sídlom v zúčastnených členských štátoch, ako aj v nezúčastnených členských štátoch alebo tretích krajinách, a bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek súhlas Rady či Komisie požadovaný podľa tohto nariadenia, Jednotná rada na účely konzultácií a spolupráce s nezúčastnenými členskými štátmi alebo tretími krajinami v súlade s článkami 7, 8, 12, 13, 16, 18, 45h, 55 a článkami 88 až 92 smernice 2014/59/EÚ zastupuje vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch.“;

(29)  Článok 34 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa úvodné slová nahrádzajú takto:"

„Jednotná rada môže pri plnom využívaní všetkých informácií, ktoré už má ECB k dispozícii, vrátane informácií zhromaždených členmi ESCB v súlade s ich štatútom, alebo všetkých informácií, ktoré už majú k dispozícii príslušné vnútroštátne orgány, ESRB, EBA, ESMA alebo EIOPA, požadovať prostredníctvom vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií alebo priamo po informovaní týchto orgánov, aby jej poskytli všetky informácie potrebné na vykonávanie jej úloh od nasledujúcich právnických alebo fyzických osôb podľa postupu a vo forme, ktoré požaduje Jednotná rada:“;

b)  odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:"

„5. Jednotná rada, ECB, členovia ESCB, príslušné vnútroštátne orgány, ESRB, EBA, ESMA, EIOPA a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií môžu vypracovať memorandá o porozumení, v ktorých stanovia postup výmeny informácií. Výmena informácií medzi Jednotnou radou, ECB a ostatnými členmi ESCB, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ESRB, EBA, ESMA, EIOPA a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií sa nepovažuje za porušenie požiadavky zachovávať služobné tajomstvo.

6.  Príslušné vnútroštátne orgány, ECB, členovia ESCB, ESRB, EBA, ESMA, EIOPA a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s Jednotnou radou, aby overili, či sú v čase predloženia žiadosti už k dispozícii niektoré alebo všetky požadované informácie. Ak sú takéto informácie k dispozícii, príslušné vnútroštátne orgány, ECB a ostatní členovia ESCB, ESRB, EBA, ESMA, EIOPA alebo vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií poskytnú tieto informácie Jednotnej rade.“;

(30)  V článku 43 ods. 1 sa vkladá toto písmeno aa):"

„aa) podpredsedu menovaného v súlade s článkom 56;“;

(30a)  Článok 45 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

„Transparentnosť a zodpovednosť“;

b)  vkladá sa tento odsek:"

„3a. Jednotná rada zverejňuje svoje politiky, usmernenia, všeobecné pokyny, usmerňujúce pokyny a pracovné dokumenty útvarov o riešení krízových situácií vo všeobecnosti a postupov a metodík, ktoré sa majú uplatňovať v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, pokiaľ takéto zverejnenie neznamená zverejnenie dôverných informácií.“;

(31)  V článku 50 ods. 1 sa písmeno n) nahrádza takto:"

„n) menuje účtovníka a interného audítora v súlade so služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania, ktorý je pri výkone svojich povinností funkčne nezávislý;“;

(31a)  V článku 50 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:"

„qa) zabezpečuje, aby sa s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií konzultovali usmernenia, všeobecné pokyny, politiky alebo usmerňujúce pokyny pre politiky riešenia krízových situácií, postupy alebo metodiky riešenia krízových situácií, ku ktorých výkonu tieto vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií budú prispievať.“;

(32)  Článok 53 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:"

„Jednotnú radu na jej výkonnom zasadnutí tvorí predseda, podpredseda a štyria členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b).“;

b)  V odseku 5 sa slová „článku 43 ods. 1 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „článku 43 ods. 1 písm. a), aa) a b)“;

(33)  V článku 55 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"

„1. Ak pri rokovaní o jednotlivých subjektoch alebo skupinách so sídlom len v jednom zúčastnenom členskom štáte, nie sú všetci členovia uvedení v článku 53 ods. 1 a 3 schopní do termínu stanoveného predsedom dosiahnuť spoločnú dohodu na základe konsenzu, predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) prijmú rozhodnutie jednoduchou väčšinou.

2.  Ak pri rokovaní o cezhraničnej skupine všetci členovia uvedení v článku 53 ods. 1 a 4 nie sú do termínu stanoveného predsedom schopní dosiahnuť spoločnú dohodu na základe konsenzu, predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) prijmú rozhodnutie jednoduchou väčšinou.“;

(34)  Článok 56 sa mení takto:

a)  v odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:"

„d) zostavenie predbežného návrhu rozpočtu a návrhu rozpočtu Jednotnej rady v súlade s článkom 61 a plnenie rozpočtu Jednotnej rady v súlade s článkom 63;“;

b)  v odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Funkčné obdobie predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b) je päť rokov. ▌

Osoba, ktorá vykonávala funkciu ▌ predsedu, podpredsedu alebo člena uvedenú v článku 43 ods. 1 písm. b), nemôže byť menovaná do žiadnej z dvoch ďalších funkcií.“;

c)  ▌odsek 6 ▌sa nahrádza takto:"

„6. Po vypočutí Jednotnej rady na jej plenárnom zasadnutí Komisia poskytne Európskemu parlamentu rodovo vyvážený užší zoznam kandidátov na funkciu predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b) a o užšom zozname informuje Radu. Európsky parlament môže uskutočniť vypočutie kandidátov z uvedeného užšieho zoznamu. Komisia v súlade s výsledným rozhodnutím Európskeho parlamentu predloží Európskemu parlamentu na schválenie návrh na menovanie predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b). Po schválení tohto návrhu prijme Rada vykonávacie rozhodnutie o menovaní predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b). Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.“;

▌

e)  v odseku 7 sa posledná veta nahrádza takto:"

„Predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) ostávajú vo funkcii až do menovania svojich nástupcov, ktorí sa svojich funkcií ujmú v súlade s rozhodnutím Rady uvedeným v odseku 6 tohto článku.“;

ea)  odsek 8 sa vypúšťa.

(35)  Článok 61 sa nahrádza takto:"

„Článok 61

Zostavenie rozpočtu

1.  Predseda do 31. marca každého roka vypracuje predbežný návrh rozpočtu Jednotnej rady vrátane výkazu odhadovaných príjmov a výdavkov Jednotnej rady na nasledujúci rok spolu s plánom pracovných miest na nasledujúci rok a predloží ho Jednotnej rade na jej plenárnom zasadnutí.

Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí v prípade potreby upraví predbežný návrh rozpočtu Jednotnej rady spolu s plánom pracovných miest.

2.  Na základe predbežného návrhu rozpočtu, ktorý Jednotná rada prijala na svojom plenárnom zasadnutí, vypracuje predseda návrh rozpočtu Jednotnej rady a predloží ho na schválenie Jednotnej rade na jej plenárnom zasadnutí.

Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí do 30. novembra každého roku v prípade potreby upraví návrh rozpočtu, ktorý predložil predseda, a prijme konečný rozpočet Jednotnej rady spolu s plánom pracovných miest.“;

(35a)  V článku 62 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Za prijatie štandardov vnútornej kontroly a zavedenie systémov a postupov vnútornej kontroly vhodných pre výkon úloh vnútorného audítora na svojom plenárnom zasadnutí zodpovedá Jednotná rada.“;

(36)  V článku 69 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň stanovenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky vypočítané v súlade s článkom 70 sa vyberajú až do dosiahnutia cieľovej úrovne. Jednotná rada môže odložiť výber pravidelných príspevkov získavaných v súlade s článkom 70 až o tri roky s cieľom zabezpečiť, aby suma, ktorá sa má vybrať, dosiahla výšku úmernú nákladom na proces výberu, ak takýto odklad významne neovplyvní schopnosť Jednotnej rady využívať fond podľa oddielu 3. Po prvom dosiahnutí cieľovej úrovne a po následnom znížení dostupných finančných prostriedkov na menej ako dve tretiny cieľovej úrovne sa uvedené príspevky stanovia na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do štyroch rokov.“;

(37)  Článok 70 sa mení takto:

a)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Súčasťou dostupných finančných prostriedkov, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň stanovenú v článku 69, môžu byť aj neodvolateľné platobné záväzky, ktoré sú plne zabezpečené kolaterálom vo forme nízkorizikových aktív nezaťažených právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vyčlenené na výhradné použitie Jednotnou radou na účely uvedené v článku 76 ods. 1. Podiel uvedených neodvolateľných platobných záväzkov nesmie presiahnuť 30 % z celkovej výšky príspevkov získaných podľa tohto článku. V rámci tohto limitu Jednotná rada každý rok stanoví podiel neodvolateľných platobných záväzkov z celkovej výšky príspevkov, ktoré sa majú získať v súlade s týmto článkom.“;

b)  vkladá sa tento odsek 3a:"

„3a. Ak podľa článku 76 treba použiť fond, Jednotná rada vyzve na splatenie neodvolateľných platobných záväzkov prijatých podľa odseku 3 uvedeného článku.

Ak inštitúcia alebo subjekt prestanú patriť do rozsahu pôsobnosti článku 2 a už nie sú povinné platiť príspevky v súlade s odsekom 1 tohto článku, Jednotná rada vyzve na splatenie neodvolateľných platobných záväzkov prijatých podľa odseku 3, ktoré sú naďalej splatné. Ak je príspevok súvisiaci s neodvolateľným platobným záväzkom riadne zaplatený na základe prvej výzvy, Jednotná rada záväzok zruší a kolaterál vráti. Ak príspevok nie je riadne zaplatený na základe prvej výzvy, Jednotná rada kolaterál zabaví a záväzok zruší.“;

(38)  V článku 71 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Celková výška mimoriadnych príspevkov ex post za rok nesmie presiahnuť trojnásobok 12,5 % cieľovej úrovne.“;

(39)  V článku 74 sa vkladá tento odsek:"

„Jednotná rada informuje Komisiu a ECB hneď, ako usúdi, že môže byť potrebné aktivovať zmluvne zabezpečené mechanizmy financovania pre fond v súlade s týmto článkom, a poskytne Komisii a ECB všetky informácie potrebné na výkon ich úloh v súvislosti s týmito mechanizmami financovania.“;

(40)  Článok 76 sa mení takto:

a)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Ak Jednotná rada dospeje k záveru, že použitie fondu na účely uvedené v odseku 1 pravdepodobne povedie k preneseniu časti strát subjektu uvedeného v článku 2 na fond, uplatnia sa zásady používania fondu stanovené v článku 27.“;

b)  dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:"

„5. Ak sa nástroje na riešenie krízových situácií uvedené v článku 22 ods. 2 písm. a) alebo b) uplatňujú len na prevod časti aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, Jednotná rada má voči zvyšku subjektu nárok na úhradu všetkých výdavkov a strát, ktoré fondu vzniknú v dôsledku akýchkoľvek príspevkov na riešenie krízových situácií podľa odsekov 1 a 2 tohto článku v súvislosti so stratami, ktoré by inak znášali veritelia.

6.  Pohľadávky Jednotnej rady uvedené v odseku 5 tohto článku a v článku 22 ods. 6 majú v každom zúčastnenom členskom štáte rovnaký stupeň priority ako pohľadávky vnútroštátnych mechanizmov financovania riešenia krízových situácií podľa vnútroštátneho práva tohto členského štátu, ktorým sa riadi bežné konkurzné konanie podľa článku 108 ods. 9 smernice 2014/59/EÚ.“;

(41)  Článok 79 sa mení takto:

a)  odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

„1. Zúčastnené členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď Jednotná rada vo vzťahu k úverovej inštitúcii prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie, za predpokladu, že uvedeným opatrením sa zabezpečuje, aby vkladatelia krytých vkladov, a fyzické osoby, ako aj mikropodniky a malé a stredné podniky s oprávnenými vkladmi mali naďalej prístup k svojim vkladom s cieľom zabrániť tomu, aby takíto vkladatelia znášali straty, systém ochrany vkladov, ku ktorému je táto úverová inštitúcia pridružená, prispieval na účely stanovené v článku 109 smernice 2014/59/EÚ.

2.  Jednotná rada v úzkej spolupráci so systémom ochrany vkladov stanoví sumu príspevku systému ochrany vkladov v súlade s odsekom 1 po porade so systémom ochrany vkladov a v prípade potreby s určeným orgánom v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/49/EÚ na základe predpokladaných nákladov na výplatu vkladateľov podľa článku 11e smernice 2014/49/EÚ a v súlade s podmienkami uvedenými v článku 20 tohto nariadenia.

3.  Jednotná rada oznámi svoje rozhodnutie uvedené v prvom pododseku určenému orgánu v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/49/EÚ a systému ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená. Systém ochrany vkladov bezodkladne vykoná toto rozhodnutie.“;

b)  v odseku 5 sa vypúšťajú druhý a tretí pododsek.

(41a)  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 79a

Správy o likvidite pri riešení krízových situácií

Komisia do 31. decembra 2024 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o likvidite pri riešení krízových situácií.

V správe preskúma, či dočasný nedostatok likvidity po rekapitalizácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, je spôsobený okrem iného chýbajúcim nástrojom v súbore nástrojov na riešenie krízových situácií a preskúma najúčinnejšie spôsoby riešenia dočasných nedostatkov likvidity s ohľadom na postupy v iných jurisdikciách. V správe uvedie konkrétne možnosti politiky.

Článok 79b

V súvislosti s obnovením diskusií o bankovej únii Komisia do 31. decembra 2026 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti a rozsahu interného mechanizmu prevodu strát v rámci skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, ako výsledku reformy rámca pre krízové riadenie.

V správe vyhodnotí najmä rozsah riešenia krízových situácií, úroveň dosahovania vnútorných cieľov MREL, podmienky prístupu k záchranným sieťam financovaným z odvetvia, najmä z jednotného fondu.“;

(42)  V článku 85 ods. 3 sa slová „uvedenému v“ nahrádzajú slovami „prijatému podľa“;

(43)  V článku 88 sa dopĺňa tento odsek 7:"

„7. Tento článok nebráni Jednotnej rade zverejňovať svoje analýzy alebo posúdenia, a to ani vtedy, keď sú založené na informáciách od subjektov uvedených v článku 2 alebo iných orgánov, ako sa uvádza v odseku 6 tohto článku, ak Jednotná rada usúdi, že toto zverejnenie by nepoškodilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, a že zverejnenie je vo verejnom záujme, ktorý prevažuje nad všetkými ostatnými záujmami uvedenými v odseku 5 tohto článku. Takéto zverejnenie by mala uskutočniť Jednotná rada pri výkone svojich funkcií podľa tohto nariadenia na účely odseku 1 tohto článku.“;

(43a)  V článku 94 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:"

„aa) súčinnosť medzi existujúcim rámcom a zriadením európskeho systému ochrany vkladov.“.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Článok 1 bod 1 písm. a), body 2 a 3, bod 4 písm. a), bod 5 písm. a) a b) a písmeno c) body i) a ii), bod 6 písm. a), bod 7, bod 13 písm. a) bod i) a písmeno b), bod 14 písm. a), b) a d), bod 19 písm. d) a e), bod 21, bod 23 písm. a) bod i) prvá zarážka, písmená b) a d), body 25 až 35 a body 39, 42 a 43 sa však uplatňujú od … [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = jeden mesiac po dátume nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda

(1) Ú. v. EÚ C 307, 31.8.2023, s. 19. (2) Ú. v. EÚ C 349, 29.9.2023, s. 161. (3) * Zmeny v celom texte vyplývajú z prijatia pozmeňujúceho návrhu 1. Nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌. (4) Ú. v. EÚ C , , s. . (5) Ú. v. EÚ C , , s. . (6) Rada pre finančnú stabilitu, Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie), 15. októbra 2014. (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190). (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1). (9) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1.). (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1). (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1). (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 226). (13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 296). (14) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63). (15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12). (16) COM(2018) 133 final. (17) COM(2020) 822 final. (18) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1). (19) Nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8). (20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízovej situácie a financovanie opatrení na riešenie krízovej situácie (COM(2023)0227 – C9-0135/2023 – 2023/0112(COD))

P9_TA(2024)0327 A9-0153/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0227),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0135/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. júla 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2023(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0153/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/…, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízovej situácie a financovanie opatrení na riešenie krízovej situácie(3)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(4),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Rámec Únie na riešenie krízovej situácie pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“) bol zavedený po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 na základe medzinárodne uznávaného dokumentu Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie)(6), ktorý vydala Rada pre finančnú stabilitu. Rámec Únie na riešenie krízovej situácie tvorí smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(7) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014(8). Oba akty sa uplatňujú na inštitúcie usadené v Únii aj na všetky ostatné subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice alebo uvedeného nariadenia (ďalej len „subjekty“). Rámec Únie na riešenie krízovej situácie sa zameriava na riadne riešenie zlyhania inštitúcií a subjektov zachovaním zásadných funkcií inštitúcií a subjektov a odvrátením hrozieb pre finančnú stabilitu pri súčasnej ochrane vkladateľov a verejných finančných prostriedkov. Okrem toho sa rámec Únie na riešenie krízovej situácie zameriava na posilnenie rozvoja vnútorného trhu s bankovými službami vytvorením harmonizovaného režimu na koordinované riešenie cezhraničných kríz a predchádzaním narušeniam hospodárskej súťaže, ako aj rizikám nerovnakého zaobchádzania.

(2)  Niekoľko rokov po začatí jeho vykonávania sa ukazuje, že rámec Únie na riešenie krízovej situácie tak, ako sa v súčasnosti uplatňuje, nedosahuje želateľné výsledky pri plnení niektorých uvedených cieľov. Hoci inštitúcie a subjekty dosiahli významný pokrok, pokiaľ ide o riešiteľnosť, a vynaložili na tento účel značné prostriedky, konkrétne prostredníctvom zvyšovania kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ako aj dopĺňania prostriedkov v mechanizmoch financovania riešenia krízovej situácie, rámec Únie na riešenie krízovej situácie sa využíva zriedka. Zlyhania určitých menších a stredných inštitúcií a subjektov sa namiesto toho zväčša riešia prostredníctvom neharmonizovaných vnútroštátnych opatrení. Namiesto záchranných sietí financovaných odvetvím vrátane mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie sa žiaľ, stále využívajú peniaze daňových poplatníkov. Uvedená situácia podľa všetkého vyplýva z neprimeraných stimulov. Tieto neprimerané stimuly vyplývajú zo vzájomného pôsobenia rámca Únie na riešenie krízovej situácie s vnútroštátnymi pravidlami, pričom široká voľná pôsobnosť posúdenia verejného záujmu sa vždy neuplatňuje tak, aby sa pri nej prihliadalo na pôvodný zámer uplatňovania rámca Únie na riešenie krízovej situácie. Zároveň sa rámec Únie na riešenie krízovej situácie málo využíva v dôsledku rizík znášania strát vkladateľmi inštitúcií financovaných z vkladov, aby sa zabezpečilo, že uvedené inštitúcie môžu získať prístup k externému financovaniu pri riešení krízovej situácie, a to najmä v prípade neexistencie iných záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov. A napokon od uplatňovania rámca Únie na riešenie krízovej situácie odrádza to, že mimo riešenia krízovej situácie existujú menej prísne pravidlá prístupu k financovaniu ako pri riešení krízovej situácie, preto sa využívajú iné riešenia, ktoré často zahŕňajú využitie peňazí daňových poplatníkov namiesto vlastných zdrojov inštitúcie a subjektu, prípadne záchranných sietí financovaných subjektmi odvetvia. Táto situácia potom prináša riziká fragmentácie, riziká neoptimálnych výsledkov pri riadení zlyhaní inštitúcií a subjektov, a to najmä v prípade menších a stredných inštitúcií a subjektov, ako aj alternatívne náklady vyplývajúce z nevyužitých finančných zdrojov. Preto je potrebné zabezpečiť účinnejšie a súdržnejšie uplatňovanie rámca Únie na riešenie krízovej situácie, ako aj jeho uplatňovanie vždy, keď je to vo verejnom záujme, a to aj v prípade menších a stredných inštitúcií▌.

(2a)  Cieľom revízie smernice 2014/59/EÚ je lepšie chrániť peniaze daňových poplatníkov a vytvoriť nové systémové mechanizmy pre inštitúcie a subjekty, na ktoré sa nevzťahuje existujúci rámec pre riešenie krízových situácií. Cieľom tohto rámca je znížiť hospodárske zaťaženie spoločnosti znížením celkových nákladov spojených so zlyhaním bánk. Použitie peňazí daňových poplatníkov by sa so zavedením revidovaného rámca malo výrazne obmedziť, aby sa zabezpečilo častejšie a účinnejšie využívanie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

(3)  Intenzita a úroveň podrobností úsilia pri plánovaní riešenia krízovej situácie potrebné v prípade dcérskych spoločností, ktoré neboli určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, sa líšia v závislosti od veľkosti a rizikového profilu dotknutých inštitúcií a subjektov, prítomnosti zásadných funkcií a stratégie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali byť schopné zvážiť uvedené faktory pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade takýchto dcérskych spoločností, a v prípade potreby postupovať podľa zjednodušeného prístupu.

(3a)  Jedným z hlavných cieľov tejto zmeny smernice je zaviesť aktualizovaný prístup, ktorý orgánom umožní účinne riešiť potenciálne zlyhanie niektorých bánk alebo skupiny bánk. Tento prístup by mal podporovať transparentnosť a predvídateľnosť a zároveň minimalizovať nepriaznivé hospodárske dôsledky. Takýto prístup je v súlade so všeobecnou zásadou záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa smernice 2014/59/EÚ, pričom sa zároveň zachováva praktická uskutočniteľnosť riešenia zlyhania stredne veľkých bánk.

(4)  Inštitúcia alebo subjekt, ktoré sa likvidujú podľa vnútroštátneho práva po ich určení za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, v prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že riešenie ich krízovej situácie nie je vo verejnom záujme, napokon smerujú k odchodu z trhu. Znamená to, že nie je potrebný plán opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade zlyhania, a to bez ohľadu na to, či už príslušný orgán odňal dotknutej inštitúcii alebo dotknutému subjektu povolenie. To isté sa týka zvyškovej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, po prevode aktív, práv a záväzkov v súvislosti so stratégiou prevodu. Preto je vhodné stanoviť, že v uvedených situáciách sa prijatie plánov riešenia krízovej situácie nevyžaduje.

(5)  Orgány pre riešenie krízových situácií môžu v súčasnosti zakázať určité rozdeľovanie výnosov, ak inštitúcia alebo subjekt nesplní požiadavku na kombinovaný vankúš, ktorá sa zohľadňuje ako doplnok k minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. V niektorých situáciách sa však od inštitúcie alebo subjektu môže vyžadovať splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na inom základe, ako keď sa od inštitúcie alebo subjektu vyžaduje dodržanie požiadavky na kombinovaný vankúš. Uvedená situácia vytvára neistoty, pokiaľ ide o podmienky vykonávania právomocí orgánov pre riešenie krízových situácií zakázať rozdeľovanie výnosov a vypočítať maximálnu rozdeliteľnú sumu v súvislosti s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Preto by sa malo stanoviť, že v uvedených prípadoch by mali orgány pre riešenie krízových situácií uplatňovať právomoc zakázať určité rozdeľovanie výnosov na základe odhadu požiadavky na kombinovaný vankúš vyplývajúcej z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1118(9). S cieľom zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu by mali orgány pre riešenie krízových situácií oznámiť odhad požiadavky na kombinovaný vankúš inštitúcii alebo subjektu, ktorý by potom daný odhad požiadavky na kombinovaný vankúš zverejnil.

(6)  Opatrenia včasnej intervencie boli vypracované s cieľom umožniť príslušným orgánom napraviť zhoršenie finančnej a hospodárskej situácie inštitúcie alebo subjektu a v čo najväčšej miere znížiť riziko a vplyv možného riešenia krízovej situácie. V dôsledku nedostatočnej istoty, pokiaľ ide o spúšťacie faktory uplatňovania týchto opatrení včasnej intervencie, a ich čiastočného prekrývania s opatreniami dohľadu sa však opatrenia včasnej intervencie využívajú zriedka. Podmienky uplatňovania uvedených opatrení včasnej intervencie by sa preto mali zjednodušiť a podrobnejšie špecifikovať. V záujme odstránenia neistôt, pokiaľ ide o podmienky a časový rámec odvolania riadiaceho orgánu a vymenovania dočasných správcov, by sa mali uvedené opatrenia výslovne vymedziť ako opatrenia včasnej intervencie a na ich uplatňovanie by sa mali vzťahovať tie isté spúšťacie faktory. Zároveň by sa malo od príslušných orgánov vyžadovať, aby vybrali vhodné opatrenia na riešenie konkrétnej situácie v súlade so zásadou proporcionality. S cieľom umožniť príslušným orgánom zohľadnenie rizík poškodenia dobrej povesti alebo rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí alebo informačnými a komunikačnými technológiami by mali príslušné orgány posúdiť podmienky uplatňovania opatrení včasnej intervencie nielen na základe kvantitatívnych ukazovateľov, ako sú kapitálové požiadavky a požiadavky na likviditu, úroveň pákového efektu, nesplácané úvery alebo koncentrácia expozícií, ale aj na základe kvalitatívnych spúšťacích faktorov.

(7)  S cieľom zvýšiť právnu istotu by sa mali zrušiť opatrenia včasnej intervencie stanovené v smernici 2014/59/EÚ, ktoré sa prekrývajú s už existujúcimi právomocami podľa prudenciálneho rámca stanoveného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(10) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034(11). Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby boli orgány pre riešenie krízových situácií schopné pripraviť sa na možné riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu. Príslušný orgán by mal preto informovať orgány pre riešenie krízových situácií o zhoršení finančných podmienok inštitúcie alebo subjektu s dostatočným predstihom a orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať potrebné právomoci na vykonanie prípravných opatrení. Je dôležité uviesť, že s cieľom umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií čo najrýchlejšie zareagovať na zhoršenie podmienok inštitúcie alebo subjektu, by nemalo byť predchádzajúce uplatnenie opatrení včasnej intervencie podmienkou na to, aby orgán pre riešenie krízových situácií mohol prijať opatrenia na uvedenie inštitúcie alebo subjektu na trh, prípadne žiadať o informácie na účely aktualizácie plánu riešenia krízovej situácie a vypracovania ocenenia. S cieľom zabezpečiť jednotnú, koordinovanú, účinnú a včasnú reakciu na zhoršenie finančných podmienok inštitúcie alebo subjektu a riadne vypracovať možné riešenie krízovej situácie je potrebné posilniť interakciu a koordináciu medzi príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií. Keď inštitúcia alebo subjekt splnia podmienky na uplatnenie opatrení včasnej intervencie, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali zintenzívniť výmenu informácií vrátane predbežných informácií a spoločne monitorovať finančnú situáciu inštitúcie alebo subjektu.

(8)  Je potrebné zaistiť včasné opatrenie a včasnú koordináciu medzi príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií, keď inštitúcia alebo subjekt naďalej vyvolávajú obavy, pričom existuje závažné riziko, že inštitúcia alebo subjekt môžu zlyhať. Príslušný orgán by mal preto takéto riziko oznámiť orgánu pre riešenie krízových situácií čo najskôr. Uvedené oznámenie by malo obsahovať dôvody na uskutočnenie posúdenia príslušným orgánom a vypracovanie prehľadu alternatívnych opatrení súkromného sektora, opatrenie dohľadu alebo opatrenia včasnej intervencie, ktoré sú k dispozícii na zabránenie zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu v primeranom časovom rámci. Takýmto včasným oznámením by nemali byť dotknuté postupy na určenie toho, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie. Predchádzajúce oznámenie príslušného orgánu adresované orgánu pre riešenie krízových situácií o významnom riziku, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, by nemalo byť podmienkou pre následné konštatovanie, že inštitúcia alebo subjekt skutočne zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Okrem toho, ak neskôr inštitúcia alebo subjekt posúdia ako zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, pričom neexistujú alternatívne riešenia na zabránenie tomuto zlyhaniu v primeranom časovom rámci, orgán pre riešenie krízových situácií musí prijať rozhodnutie, či prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie. V takom prípade môže byť včasnosť rozhodnutia o uplatnení opatrenia na riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu mimoriadne dôležitá na úspešné vykonanie stratégie riešenia krízovej situácie, a to najmä preto, lebo včasnejšia intervencia v inštitúcii alebo subjekte môže prispieť k zabezpečeniu dostatočných úrovní kapacity na absorpciu strát a likviditu na vykonanie uvedenej stratégie. Preto je vhodné umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií posúdiť v úzkej spolupráci s príslušným orgánom, čo predstavuje primeraný časový rámec na vykonanie alternatívnych opatrení s cieľom zabrániť zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu. Pri tomto posudzovaní by sa mala zohľadniť aj potreba zachovať schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií a dotknutého subjektu účinne vykonávať stratégiu riešenia krízových situácií tam, kde je to v konečnom dôsledku potrebné, ale nemala by brániť prijatiu alternatívnych opatrení. Plánovaný časový rámec pre alternatívne opatrenia by mal byť najmä taký, aby neohrozil účinnosť potenciálneho vykonávania stratégie riešenia krízových situácií. S cieľom zabezpečiť včasný výsledok a umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií riadne sa pripraviť na potenciálne riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu by sa mali orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán pravidelne schádzať, pričom orgán pre riešenie krízových situácií by mal rozhodnúť o frekvencii týchto stretnutí vzhľadom na okolnosti prípadu.

(9)  Rámec riešenia krízových situácií sa má potenciálne uplatňovať na každú inštitúciu alebo každý subjekt bez ohľadu na ich veľkosť a obchodný model, ak nástroje dostupné podľa vnútroštátneho práva nie sú primerané na riadenie ich zlyhania. V záujme zabezpečenia takéhoto výsledku by sa mali stanoviť kritériá na uplatnenie posúdenia verejného záujmu na zlyhávajúcu inštitúciu alebo zlyhávajúci subjekt. V tejto súvislosti je potrebné objasniť, že v závislosti od osobitných okolností možno určité funkcie inštitúcie alebo subjektu považovať za kritické, aj ak by ich prerušenie malo vplyv na finančnú stabilitu alebo kritické služby ▌na regionálnej úrovni, najmä ak nahraditeľnosť kritických funkcií určuje príslušný geografický trh.

(9a)   Aby sa zabezpečilo, že posúdenie vplyvu na regionálnej úrovni môže byť založené na údajoch, ktoré sú dostupné konzistentným spôsobom v celej Únii, regionálna úroveň by sa mala chápať s odkazom na územné jednotky úrovne 1 alebo úrovne 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (úroveň NUTS 1 alebo 2) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003(12).

(10)  Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa malo prihliadať na to, že vkladatelia sú lepšie chránení, keď sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov využívajú efektívnejšie a straty z týchto finančných prostriedkov sa minimalizujú. Preto by sa mal pri posudzovaní verejného záujmu cieľ riešenia krízových situácií spočívajúci v ochrane vkladateľov považovať za lepšie dosiahnutý pri riešení krízovej situácie, ak by možnosť konkurzného konania bola pre systém ochrany vkladov nákladnejšia.

(10a)  Ak rámce členských štátov pre platobnú neschopnosť a riešenie krízových situácií dosahujú ciele rámca v rovnakej miere, mala by sa uprednostniť možnosť, pri ktorej sa minimalizuje riziko pre daňových poplatníkov a hospodárstvo. Týmto prístupom sa zabezpečí obozretný a zodpovedný postup v súlade so všeobecným cieľom ochrany záujmov daňových poplatníkov, ako aj širšej hospodárskej stability.

(11)  Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa takisto malo v čo najväčšej miere prihliadať na rozdiel medzi financovaním poskytovaným prostredníctvom záchranných sietí financovaných subjektmi odvetvia (mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie alebo systémov ochrany vkladov) a financovaním poskytovaným členskými štátmi z peňazí daňových poplatníkov. Financovanie poskytované členskými štátmi so sebou nesie vyššie riziko morálneho hazardu a nižšiu motiváciu dodržiavať trhovú disciplínu. Preto by orgány pre riešenie krízových situácií mali pri posudzovaní cieľa minimálneho využívania mimoriadnej verejnej finančnej podpory uprednostňovať financovanie prostredníctvom mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie alebo systému ochrany vkladov a financovanie prostredníctvom rovnakého objemu zdrojov z rozpočtu členských štátov by sa malo zvážiť len za mimoriadnych okolností.

(11a)   Mimoriadna finančná podpora inštitúciám a subjektom od daňových poplatníkov by sa mala, ak vôbec, poskytovať len na nápravu vážnych hospodárskych otrasov za mimoriadnych okolností systémovej povahy, pretože je značnou záťažou pre verejné financie a narúša rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

(12)  S cieľom zaistiť čo najúčinnejšie dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií by mal byť výsledok posúdenia verejného záujmu negatívny iba vtedy, ak by sa likvidáciou zlyhávajúcej inštitúcie alebo zlyhávajúceho subjektu v rámci bežného konkurzného konania dosiahli ciele riešenia krízových situácií účinnejšie, a nielen v rovnakom rozsahu ako v prípade riešenia krízovej situácie.

(12a)  Pri rozhodovaní medzi riešením krízovej situácie a likvidáciou by sa mala uprednostniť možnosť s nižšími celkovými nákladmi. V tomto posúdení by sa mali zohľadniť rôzne náklady vrátane nákladov súvisiacich s vyplatením prostriedkov zo systému ochrany vkladov, ako je obdobie potrebné na vymáhanie majetku a strata príjmu počas procesu. V prípadoch, keď riešenie krízovej situácie aj likvidácia vykazujú podobné nákladové profily, by sa mala uprednostniť možnosť, ktorá prináša menej súvisiacich rizík pre hospodárstvo, a to aj pokiaľ ide o verejné financie a dosah na stabilitu hospodárstva.

(13)  Zlyhávajúca inštitúcia alebo zlyhávajúci subjekt, ktorých krízová situácia sa nerieši, by sa mali zlikvidovať v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve. Takéto postupy sa môžu v jednotlivých členských štátoch do veľkej miery líšiť. Hoci je vhodné umožniť dostatočnú flexibilitu na využitie existujúcich vnútroštátnych postupov, určité aspekty by sa mali objasniť tak, aby sa zabezpečil odchod dotknutých inštitúcií alebo subjektov z trhu.

(14)  Malo by sa zabezpečiť, aby príslušný vnútroštátny administratívny alebo justičný orgán promptne začal konanie podľa vnútroštátneho práva, ak sa inštitúcia alebo subjekt považujú za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, pričom ich krízová situácia sa nerieši. Ak je podľa vnútroštátneho práva k dispozícii dobrovoľná likvidácia inštitúcie alebo subjektu na základe rozhodnutia akcionárov, takáto možnosť by mala zostať dostupná. Malo by sa zabezpečiť, aby opatrenie, ktoré urýchlene neprijmú akcionári, prijal príslušný vnútroštátny administratívny alebo justičný orgán.

(15)  Takisto treba stanoviť, že konečným výsledkom takýchto postupov je odchod zlyhávajúcej inštitúcie alebo zlyhávajúceho subjektu z trhu alebo ukončenie ich bankových činností. V závislosti od vnútroštátneho práva je možné tento cieľ dosiahnuť rôzne, napríklad predajom inštitúcie alebo subjektu alebo ich častí, predajom ich konkrétnych aktív alebo záväzkov, postupnou likvidáciou alebo ukončením ich bankových činností vrátane platieb a prijímania vkladov s cieľom odpredať postupne ich aktíva na účely splatenia dotknutých veriteľov. S cieľom posilniť predvídateľnosť postupov by sa však mal daný výsledok dosiahnuť v primeranom časovom rámci.

(16)  Príslušné orgány by mali byť splnomocnené odňať povolenie inštitúcii alebo subjektu výhradne na základe toho, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá a ich krízová situácia sa nerieši. Príslušné orgány by mali mať možnosť odňať povolenie na podporu cieľa likvidácie inštitúcie alebo subjektu v súlade s vnútroštátnym právom, a to najmä v prípadoch, keď nie je možné začať dostupné postupy podľa vnútroštátneho práva vtedy, keď sa určí, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, pričom to platí aj pre prípady, keď inštitúcia alebo subjekt ešte podľa súvahy nevykazuje platobnú neschopnosť. V záujme lepšieho zabezpečenia dosiahnutia cieľa likvidácie inštitúcie alebo subjektu by mali členské štáty zaistiť, aby odňatie povolenia príslušným orgánom takisto patrilo medzi možné podmienky na začatie aspoň jedného postupu podľa vnútroštátneho práva, ktorý sa vzťahuje na zlyhávajúce inštitúcie alebo subjekty alebo inštitúcie a subjekty, ktoré pravdepodobne zlyhajú, ale ktorých krízová situácia sa nerieši.

(17)  Zo skúseností získaných pri vykonávaní smernice 2014/59/EÚ, nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ(13) vyplýva, že je potrebné špecifikovať ďalšie podmienky, za ktorých možno výnimočne povoliť opatrenia preventívnej povahy, ktoré sa považujú za mimoriadnu verejnú finančnú podporu. S cieľom minimalizovať narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielnej povahy systémov ochrany vkladov v Únii by sa mali výnimočne povoliť intervencie zo systémov ochrany vkladov v súvislosti s preventívnymi opatreniami zlučiteľnými so smernicou 2014/49/EÚ, ktoré sa považujú za mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ak prijímajúca inštitúcia alebo prijímajúci subjekt nespĺňajú ani jednu z podmienok na to, aby sa považovali za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú. Malo by sa zabezpečiť, aby sa preventívne opatrenia prijímali s dostatočným časovým predstihom. Európska centrálna banka (ECB) v súčasnosti určuje platobnú schopnosť inštitúcie alebo subjektu na účely preventívnej rekapitalizácie na základe posúdenia orientovaného na budúcnosť, pri ktorom sa určuje, či dokáže inštitúcia alebo subjekt v nasledujúcich 12 mesiacoch dodržať požiadavky na vlastné zdroje stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(14) alebo v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033(15) a dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje stanovenú v smernici 2013/36/EÚ alebo smernici (EÚ) 2019/2034. Uvedená prax by sa mala stanovovať v smernici 2014/59/EÚ. Okrem toho pri riešení príčin možných finančných ťažkostí, ktorým čelia inštitúcie a subjekty, a pri predchádzaní ich zlyhaniu môžu byť účinné a efektívne aj opatrenia na riešenie aktív so zníženou hodnotou, ako sú subjekty pre správu aktív alebo systémy zaručenia aktív, ktoré tak môžu predstavovať významné preventívne opatrenia. Preto by sa malo špecifikovať, že takéto preventívne opatrenia môžu mať podobu opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou.

(18)  V záujme zachovania trhovej disciplíny, ochrany verejných finančných prostriedkov a zabránenia narušeniam hospodárskej súťaže by mali preventívne opatrenia naďalej predstavovať výnimku a mali by sa uplatňovať len pri riešení situácií závažného narušenia trhu alebo zachovania finančnej stability, najmä v prípade systémovej krízy. Okrem toho by sa preventívne opatrenia nemali využívať na riešenie vzniknutých alebo pravdepodobných strát. Najspoľahlivejším nástrojom na určenie vzniknutých strát alebo strát, ktoré pravdepodobne vzniknú, je preskúmanie kvality aktív ECB, európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) (EBA), stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(16), alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Príslušné orgány by mali toto preskúmanie využiť na určenie vzniknutých strát alebo strát, ktoré pravdepodobne vzniknú, ak ho možno uskutočniť v primeranom časovom rámci. Ak to nie je možné, príslušné orgány by mali určiť vzniknuté straty alebo straty, ktoré pravdepodobne vzniknú, najspoľahlivejším možným spôsobom za prevládajúcich okolností, v prípade potreby aj na základe kontrol na mieste.

(19)  Preventívna rekapitalizácia sa zameriava na podporu životaschopných inštitúcií a subjektov, ktoré budú podľa zistení v blízkej budúcnosti pravdepodobne čeliť dočasným ťažkostiam, a na predídenie ďalšiemu zhoršeniu ich situácie. S cieľom zabrániť poskytovaniu verejných subvencií podnikom, ktoré sú neziskové už v čase poskytnutia podpory, by preventívne opatrenia vykonávané v podobe nadobudnutia nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov, prípadne prostredníctvom opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou, nemali presiahnuť sumu potrebnú na krytie nedostatočného kapitálu, ktorá sa uvádza v nepriaznivom scenári na základe stresového testu alebo rovnocenných činností. Aby sa financovanie z verejných zdrojov napokon ukončilo, tieto preventívne opatrenia by takisto mali byť časovo obmedzené a zahŕňať jasný harmonogram na ich ukončenie (▌stratégia ukončenia podporných opatrení). Trvalé nástroje vrátane vlastného kapitálu Tier 1 by sa mali využívať iba vo výnimočných prípadoch a mali by sa na ne vzťahovať určité kvantitatívne obmedzenia, keďže zo svojej podstaty nie sú vhodné na dodržanie podmienky dočasnosti.

(20)  Preventívne opatrenia by sa mali obmedzovať na sumu, ktorú by inštitúcia alebo subjekt potrebovali na zachovanie svojej platobnej schopnosti v prípade výskytu udalosti z nepriaznivého scenára, ako sa určuje na základe stresového testu alebo rovnocenných činností. V prípade preventívnych opatrení v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou by mala mať prijímajúca inštitúcia alebo prijímajúci subjekt možnosť použiť danú sumu na krytie strát v prípade prevedených aktív alebo v kombinácii s nadobudnutím kapitálových nástrojov, za predpokladu, že nie je presiahnutá celková zistená nedostatočná suma. Takisto treba zabezpečiť, aby boli takéto preventívne opatrenia v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou v súlade s existujúcimi pravidlami štátnej pomoci a najlepšími postupmi, obnovovali dlhodobú životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu, aby sa štátna pomoc obmedzovala na nevyhnutné minimum a predišlo sa narušeniam hospodárskej súťaže. Z uvedených dôvodov by mali dotknuté orgány v prípade preventívnych opatrení v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou zohľadniť osobitné usmernenie vrátane koncepcie zriaďovania správcovských spoločností(17) a oznámenia o riešení nesplácaných úverov(18). Na uvedené preventívne opatrenia v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou by sa mala vždy vzťahovať prevažujúca podmienka dočasnosti. Očakáva sa, že verejné záruky udelené na konkrétne obdobie v súvislosti s aktívami dotknutej inštitúcie alebo dotknutého subjektu so zníženou hodnotou by mali zabezpečiť lepšie dodržanie podmienky dočasnosti ako prevody takýchto aktív na verejne podporovaný subjekt. V záujme zabezpečenia toho, aby inštitúcie, ktoré dostávajú podporu, dodržiavali podmienky opatrení podpory, by príslušné orgány mali od inštitúcií, ktoré nesplnili svoje záväzky, požadovať plán nápravy. Ak príslušný orgán zastáva názor, že opatrenia v pláne nápravy nie sú schopné dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť inštitúcie, alebo ak inštitúcia nedodržala plán nápravy, príslušné orgány by mali vykonať posúdenie, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, v súlade s článkom 32 smernice 2014/59/EÚ.

(21)  S cieľom riešiť závažné porušenia prudenciálnych požiadaviek treba podrobnejšie špecifikovať podmienky na určenie toho, či holdingové spoločnosti zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Porušenie uvedených požiadaviek holdingovou spoločnosťou by malo byť závažné vtedy, ak je druh a rozsah porušenia porovnateľný s porušením, ktoré by bolo v prípade, že by sa ho dopustila úverová inštitúcia, dôvodom na to, aby jej príslušný orgán odňal povolenie podľa článku 18 smernice 2013/36/EÚ.

(22)  Členské štáty môžu mať podľa svojich vnútroštátnych zákonov právomoci pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania, ktoré môžu zahŕňať aj oprávnené vklady. Ak sa pozastavenie povinností týkajúcich sa platieb alebo dodania priamo netýka finančných okolností úverovej inštitúcie, vklady nesmú byť na účely smernice 2014/49/EÚ nedostupné. V dôsledku toho nemusia byť vkladatelia schopní dlhšie obdobie získať prístup k svojim vkladom. S cieľom udržať dôveru vkladateľov v bankový sektor a zachovať jeho finančnú stabilitu by mali členské štáty zabezpečiť, aby mali vkladatelia prístup k primeranej dennej sume svojich vkladov, napríklad na úhradu životných nákladov, ak sú ich vklady neprístupné v dôsledku pozastavenia platieb z iných dôvodov ako z tých, ktoré vedú k vyplateniu vkladateľov. Takýto postup by mal byť naďalej výnimočný a členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali vkladatelia prístup k primeraným denným sumám.

(23)  V záujme zlepšenia právnej istoty a vzhľadom na potenciálny význam záväzkov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku budúcich neistých udalostí vrátane výsledku súdnych sporov prebiehajúcich v čase riešenia krízovej situácie, treba stanoviť, ako s danými záväzkami zaobchádzať na účely uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Hlavnými zásadami by v tomto zmysle mali byť tie, ktoré sa uvádzajú v účtovných pravidlách, a najmä v účtovných pravidlách stanovených v medzinárodnom účtovnom štandarde č. 37, ako boli prijaté v nariadení Komisie (ES) č. 1126/2008(19). Na tomto základe by mali orgány pre riešenie krízových situácií stanoviť rozdiel medzi rezervami a podmienenými záväzkami. Rezervy a podmienené záväzky sa týkajú pravdepodobného odlevu finančných prostriedkov a je možné ich spoľahlivo odhadnúť. Podmienené záväzky sa nepovažujú za účtovné záväzky, keďže sa týkajú povinnosti, ktorú nemožno považovať za pravdepodobnú v čase odhadu alebo ju nemožno spoľahlivo odhadnúť.

(24)  Keďže rezervy predstavujú účtovné záväzky, malo by sa špecifikovať, že s takýmito rezervami sa má zaobchádzať rovnako ako s ostatnými záväzkami. Takéto rezervy by mali byť použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, pokiaľ nespĺňajú niektoré z konkrétnych kritérií na vylúčenie z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Vzhľadom na potenciálny význam uvedených rezerv pri riešení krízovej situácie a s cieľom zabezpečiť istotu pri uplatňovaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa malo špecifikovať, že rezervy sú súčasťou záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov a že vzhľadom na to sa na ne uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Takisto by sa malo zabezpečiť, že po uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa bude s uvedenými záväzkami a akýmikoľvek povinnosťami alebo pohľadávkami z nich vyplývajúcimi zaobchádzať ako s takými, ktoré sú na všetky účely uhradené. Osobitne významné je to v prípade záväzkov a povinností vyplývajúcich z návrhov na začatie súdneho konania proti inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši.

(25)  Podľa účtovných zásad sa nemôžu podmienené záväzky považovať za záväzky, a preto by nemali byť použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov. Je však potrebné zabezpečiť, aby podmienený záväzok vyplývajúci z udalosti, ktorá je nepravdepodobná alebo ktorú nemožno spoľahlivo odhadnúť v čase riešenia krízovej situácie, nemal vplyv na účinnosť stratégie riešenia krízových situácií, a najmä nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Na dosiahnutie tohto cieľa by mal odhadca pri oceňovaní na účely riešenia krízovej situácie posúdiť podmienené záväzky uvedené v súvahe inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a vyčísliť potenciálnu hodnotu uvedených záväzkov podľa svojich najlepších schopností. S cieľom zabezpečiť, aby si po procese riešenia krízovej situácie inštitúcia alebo subjekt primeraný čas udržali dostatočnú dôveru trhu, odhadca by mal pri stanovovaní sumy, o ktorú by sa mali odpísať alebo konvertovať záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov na účely obnovy podielov vlastného kapitálu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prihliadnuť na potenciálnu hodnotu. Konkrétne by mal orgán pre riešenie krízových situácií uplatniť svoje právomoci na konverziu záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov v miere potrebnej na zabezpečenie dostatočnej rekapitalizácie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na krytie potenciálnych strán, ktoré môžu byť spôsobené záväzkom, ktorý môže vyplynúť z nepravdepodobnej udalosti. Pri posudzovaní sumy, ktorá sa má odpísať alebo konvertovať, by mal orgán pre riešenie krízových situácií dôkladne zvážiť vplyv potenciálnej straty na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a to na základe viacerých faktorov, ako napríklad pravdepodobnosti výskytu udalosti, časového rámca jej výskytu a výšky podmieneného záväzku.

(26)  Za určitých okolností môžu orgány pre riešenie krízových situácií po tom, ako sa z mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie poskytne príspevok v maximálnej výške 5 % celkových záväzkov inštitúcie alebo subjektu vrátane vlastných zdrojov, využiť dodatočné zdroje financovania na ďalšiu podporu opatrenia na riešenie krízovej situácie. Malo by sa jednoznačnejšie špecifikovať, za akých okolností sa môže z mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie poskytnúť ďalšia podpora, ak boli odpísané alebo konvertované všetky záväzky s nižším postavením než vklady, ktoré nie sú povinne alebo diskrečne vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, v plnej výške.

(27)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876(20), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877(21) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879(22) sa v Únii vykonáva medzinárodný dokument Total Loss-absorbing Capacity (TLAC) Term Sheet (Hlavné prvky celkovej kapacity na absorpciu strát), ktorý vydala Rada pre finančnú stabilitu 9. novembra 2015 (ďalej len „norma TLAC“) pre globálne systémovo významné banky, ktoré sa v práve Únie nazývajú globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII). Nariadením (EÚ) 2019/877 a smernicou (EÚ) 2019/879 sa okrem toho menia aj minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovené v smernici 2014/59/EÚ a v nariadení (EÚ) č. 806/2014. Je potrebné zosúladiť ustanovenia smernice 2014/59/EÚ o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky s vykonávaním normy TLAC pre G-SII, pokiaľ ide o určité záväzky, ktoré by sa mohli použiť na splnenie časti minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré by sa mali dosiahnuť pomocou vlastných zdrojov a ostatných podriadených záväzkov. Konkrétne by mali byť do vlastných zdrojov a podriadených oprávnených nástrojov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, začlenené záväzky, ktoré majú rovnaké postavenie ako určité vylúčené záväzky, ak výška týchto vylúčených záväzkov v súvahe subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, nepresahuje 5 % výšky vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, pričom z tohto začlenenia nevyplývajú žiadne riziká v súvislosti so zásadou, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“.

(28)  Pravidlá určovania minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa zväčša zameriavajú na stanovenie primeranej úrovne minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pričom sa za uprednostňovanú stratégiu riešenia krízových situácií považuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov. V smernici 2014/59/EÚ sa však orgánom pre riešenie krízových situácií umožňuje použitie ostatných nástrojov riešenia krízovej situácie, konkrétne tých, ktoré vychádzajú z prevodu podnikania inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu. Malo by sa preto stanoviť, že v prípade, že sa v pláne riešenia krízových situácií predpokladá použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie ▌ samostatne alebo spolu s inými nástrojmi riešenia krízovej situácie, by orgány pre riešenie krízových situácií mali stanoviť úroveň MREL pre dotknutý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na základe osobitostí týchto nástrojov riešenia krízovej situácie a rôznych potrieb absorpcie strát a rekapitalizácie, ktoré sú s týmito nástrojmi spojené.

(29)  Úroveň minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, je súčtom výšky strát, ktoré sa očakávajú pri riešení krízovej situácie, a sumy rekapitalizácie, ktorá umožňuje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, naďalej spĺňať podmienky povolenia, pričom mu umožňuje počas primeraného obdobia vykonávať činnosti. Určité uprednostňované stratégie na riešenie krízovej situácie sú spojené s prevodom aktív, práv a záväzkov na príjemcu ▌, najmä nástroj odpredaja obchodnej činnosti. V týchto prípadoch sa nemusia ciele sledované prvkom rekapitalizácie uplatňovať v rovnakom rozsahu, keďže orgán pre riešenie krízových situácií nebude musieť zabezpečiť, aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, po opatrení na riešenie krízovej situácie znovu dosiahol súlad s požiadavkami na vlastné zdroje. Straty v takýchto prípadoch by však mali podľa očakávaní presiahnuť požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Preto je vhodné stanoviť, že úroveň minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedených subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, bude naďalej obsahovať sumu rekapitalizácie upravenú tak, aby bola primeraná stratégii riešenia krízovej situácie.

(30)  Ak sa v rámci stratégie riešenia krízovej situácie predpokladá použitie iných nástrojov riešenia krízovej situácie ako záchrany výlučne pomocou vnútorných zdrojov, potreby rekapitalizácie dotknutého subjektu budú po riešení krízovej situácie vo všeobecnosti nižšie ako v prípade otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov. Kalibrácia MREL by v takýchto prípadoch mala zohľadňovať tento aspekt pri odhadovaní požiadavky na rekapitalizáciu. Preto pri úprave úrovne MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a v ktorých pláne riešenia krízových situácií sa predpokladá nástroj odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroj preklenovacej inštitúcie ▌samostatne alebo spolu s inými nástrojmi riešenia krízovej situácie, by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť vlastnosti týchto nástrojov vrátane očakávaného rozsahu prevodu na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu, druhov nástrojov, ktoré sa majú previesť, očakávanej hodnoty a predajnosti týchto nástrojov, ako aj na koncepciu uprednostňovanej stratégie riešenia krízovej situácie vrátane doplnkového využitia nástroja oddelenia aktív. Keďže orgán pre riešenie krízových situácií musí rozhodnúť individuálne o každom možnom využití finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie a keďže takéto rozhodnutie nemožno s istotou predpokladať ex ante, orgány pre riešenie krízových situácií by nemali zohľadňovať potenciálny príspevok systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie počas kalibrovania úrovne minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

▌

(32)  Medzi rámcom riešenia krízovej situácie a rámcom zneužívania trhu existuje vzájomný vzťah. Konkrétne platí, že opatrenia prijaté pri príprave na riešenie krízovej situácie sa môžu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014(23) považovať za dôverné informácie a ich predčasné zverejnenie ohrozuje proces riešenia krízovej situácie. Inštitúcie, ktorých krízová situácia sa rieši, môžu prijať kroky na riešenie tohto problému tým, že požiadajú o odloženie zverejnenia dôverných informácií podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 596/2014. V čase prípravy riešenia krízovej situácie však nemusia vždy existovať správne stimuly na to, aby inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, o takéto odloženie požiadala. S cieľom vyhnúť sa takýmto situáciám by mali mať orgány pre riešenie krízových situácií právomoc priamo žiadať o odloženie zverejnenia dôverných informácií podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 v mene inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

(33)  S cieľom uľahčiť plánovanie riešenia krízovej situácie, posúdenie riešiteľnosti a výkon právomocí na riešenie alebo odstránenie prekážok riešiteľnosti, ako aj posilniť výmenu informácií, by mal orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie s významnými pobočkami v iných členských štátoch zriadiť kolégium pre riešenie krízových situácií, ktorému by mal predsedať.

(34)  Po počiatočnom období vytvárania mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie uvedenom v článku 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa môžu dostupné finančné prostriedky mechanizmov mierne znížiť pod cieľovú úroveň, a to najmä v dôsledku nárastu krytých vkladov. Za týchto okolností sa bude pravdepodobne požadovať len malá suma príspevkov ex ante. V niektorých rokoch preto príspevky ex ante už nemusia zodpovedať nákladom na ich výber. Orgány pre riešenie krízových situácií by teda mali mať možnosť odložiť na najviac tri roky výber príspevkov ex ante, kým suma, ktorá sa má vybrať, nedosiahne sumu primeranú nákladom na proces výberu, za predpokladu, že takéto odloženie nemá závažný vplyv na schopnosť orgánov pre riešenie krízových situácií využívať mechanizmy financovania riešenia krízovej situácie.

(35)  Neodvolateľné platobné záväzky tvoria jeden z prvkov dostupných finančných prostriedkov mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie. Preto je potrebné špecifikovať okolnosti, za ktorých možno žiadať o tieto platobné záväzky, a platný postup ukončenia záväzkov v prípade, že sa na inštitúciu alebo subjekt prestane uplatňovať povinnosť platiť príspevky do mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie. Okrem toho by s cieľom zabezpečiť lepšiu transparentnosť a istotu, pokiaľ ide o podiel neodvolateľných platobných záväzkov na celkovej výške príspevkov ex ante, ktoré sa majú získať, mali orgány pre riešenie krízových situácií takýto podiel stanovovať každoročne na základe platných obmedzení.

(36)  Maximálna ročná výška mimoriadnych príspevkov ex post do mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie, o ktorú možno požiadať, sa v súčasnosti obmedzuje na trojnásobok výšky príspevkov ex ante. Po počiatočnom období vytvárania uvedenom v článku 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ budú tieto príspevky ex ante v iných prípadoch, ako je využívanie mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie, závisieť iba od odchýlok v úrovni krytých vkladov, a preto budú pravdepodobne malé. Založenie maximálnej výšky mimoriadnych príspevkov ex post na príspevkoch ex ante by preto mohlo mať za následok drastické obmedzenie možnosti získať príspevky ex post v rámci mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie, čím sa zníži ich schopnosť konať. S cieľom zabrániť takémuto výsledku by sa malo stanoviť iné obmedzenie a maximálna výška mimoriadnych príspevkov ex post, o ktoré možno požiadať, by sa mala stanoviť na trojnásobok jednej osminy cieľovej úrovne dotknutého mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie.

(37)  V smernici 2014/59/EÚ sa čiastočne harmonizuje postavenie vkladov podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie. V týchto pravidlách sa stanovuje trojúrovňová hierarchia vkladov, v ktorej majú kryté vklady najvyššie prioritné postavenie, a po nich nasledujú oprávnené vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov nad úrovňou krytia. V prípade zvyšných vkladov, t. j. vkladov veľkých spoločností, ktoré presahujú úroveň krytia, a vkladov, ktoré nie sú oprávnené na vyplatenie zo systému ochrany vkladov, sa požadovalo nižšie prioritné postavenie, ale ich pozícia nebola inak harmonizovaná. A napokon platí, že pohľadávky systémov ochrany vkladov majú rovnaké vyššie prioritné postavenie ako kryté vklady. Toto riešenie sa však neukázalo ako optimálne na ochranu vkladateľov. Čiastočná harmonizácia vytvorila medzi jednotlivými členskými štátmi rozdiely v zaobchádzaní s týmito zvyšnými vkladateľmi, a to najmä preto, lebo čoraz vyšší počet členských štátov okrem toho udeľuje zvyšným vkladom zákonnú prednosť. Uvedené rozdiely spôsobili aj ťažkosti pri vypracúvaní kontrafaktuálneho scenára konkurzného konania pre cezhraničné skupiny počas oceňovania na účely riešenia krízovej situácie. Okrem toho mala ▌trojúrovňová hierarchia pohľadávok vkladateľov potenciál priniesť problémy s dodržaním zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, a to najmä vtedy, ak vklady s prioritou, ktorá nebola harmonizovaná v smernici 2014/59/EÚ, mali rovnaké postavenie ako nadriadené pohľadávky. V neposlednom rade vysoké prioritné postavenie udeľované pohľadávkam systémov ochrany vkladov znemožňovalo efektívne a účinné využitie dostupných finančných prostriedkov uvedených systémov pri iných intervenciách ako vyplatenie krytých vkladov v prípade konkurzného konania, a to najmä pri riešení krízovej situácie, alternatívnych opatreniach v rámci konkurzného konania alebo preventívnych opatreniach. Ochrana krytých vkladov nevychádza z prioritného postavenia pohľadávok v rámci systému ochrany vkladov, ale zabezpečuje sa prostredníctvom povinných vylúčení zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov pri riešení krízovej situácie a okamžitého vyplatenia zo systému ochrany vkladov v prípade nedostupnosti vkladov. Preto by sa malo zmeniť postavenie vkladov v súčasnej hierarchii pohľadávok.

(37a)  Zmenou poradia veriteľov sa nielen zlepšuje dostupnosť systémov ochrany vkladov a jednotného fondu na riešenie krízových situácií namiesto použitia verejnej podpory, ale zároveň sa vytvárajú podmienky pre finančne účinnejšie riešenia pri riešení krízových situácií finančných inštitúcií. To by zase malo znížiť náklady daňových poplatníkov a podporiť efektívne využívanie rôznych nástrojov existujúcich vo finančnom ekosystéme Únie.

(38)  Postavenie ▌vkladov by sa malo plne harmonizovať zavedením ▌dvojúrovňového prístupu, pri ktorom ▌vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov majú vyššie prioritné postavenie ako oprávnené vklady veľkých podnikov a ústredných a regionálnych vlád. Tento úrovňový prístup je navrhnutý tak, aby poskytoval zvýšenú ochranu širokému spektru vkladateľov, odrážal jedinečné vlastnosti ich vkladov, a zároveň otváral možnosť riešenia krízových situácií subjektom, na ktoré sa nevzťahuje súčasný rámec. Zároveň by malo využitie systémov ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie, konkurzného konania a preventívnych opatrení vždy podliehať dodržaniu príslušnej podmienky, konkrétne takzvanému „testu najnižších nákladov“.

▌

(41)  Zmeny prioritného postavenia vkladov▌ by nemali negatívny vplyv na ochranu udelenú krytým vkladom v prípade zlyhania, keďže táto ochrana by sa zaručovala aj naďalej prostredníctvom povinného vylúčenia krytých vkladov z absorpcie strát v prípade riešenia krízovej situácie, a napokon aj vyplatením zo systému ochrany vkladov v prípade nedostupnosti vkladov.

(42)  Mechanizmy financovania riešenia krízovej situácie možno využiť na podporu uplatňovania nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, pričom súbor aktív, práv a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa prevedie na príjemcu. V takom prípade môže mať mechanizmus financovania riešenia krízovej situácie pohľadávku voči zvyškovej inštitúcii alebo zvyškovému subjektu pri následnej likvidácii v rámci bežného konkurzného konania. To sa môže stať vtedy, keď sa mechanizmus financovania riešenia krízovej situácie využije v súvislosti so stratami, ktoré by inak znášali veritelia, a to aj v podobe zaručenia aktív a záväzkov alebo krytia rozdielu medzi prevedenými aktívami a záväzkami. S cieľom zabezpečiť, aby akcionári a veritelia, ktorí zostali vo zvyškovej inštitúcii alebo zvyškovom subjekte, účinne absorbovali straty inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a zlepšiť možnosť vyplatenia pri konkurznom konaní do záchrannej siete na riešenie krízovej situácie by uvedené pohľadávky mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie voči zvyškovej inštitúcii alebo zvyškovému subjektu a pohľadávky vyplývajúce z odôvodnených výdavkov, ktoré boli riadne vynaložené, mali mať v konkurznom konaní vyššie postavenie ako pohľadávky z vkladov a pohľadávky v rámci systému ochrany vkladov. Keďže kompenzácie vyplatené akcionárom a veriteľom z mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie v dôsledku porušenia zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, sú zamerané na náhradu výsledkov opatrenia na riešenie krízovej situácie, nemali by viesť k pohľadávkam voči uvedeným mechanizmom.

(43)  V záujme zabezpečenia dostatočnej flexibility a uľahčenia intervencií zo systému ochrany vkladov na podporu využitia nástrojov riešenia krízovej situácie, ▌ak sú potrebné na to, aby sa zabránilo tomu, že straty budú znášať vkladatelia, by sa mali špecifikovať určité aspekty využívania systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie. Konkrétne treba špecifikovať, že systém ochrany vkladov sa môže využiť na podporu transakcií prevodu, ktoré zahŕňajú vklady vrátane oprávnených vkladov presahujúcich úroveň krytia poskytovanú systémom ochrany vkladov, ako aj vklady vylúčené z vyplatenia zo systému ochrany vkladov, a to v určitých prípadoch a za jasne stanovených podmienok. Príspevok systému ochrany vkladov by sa mal zameriavať na krytie nedostatočnej hodnoty aktív prevedených na kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu v porovnaní s hodnotou prevedených vkladov. Ak sa v rámci transakcie vyžaduje od kupujúceho príspevok s cieľom zabezpečiť kapitálovú neutralitu a zachovať súlad s kapitálovými požiadavkami kupujúceho, malo by sa umožniť, aby systém ochrany vkladov prispel aj k tomu. Podpora opatrenia na riešenie krízovej situácie zo systému ochrany vkladov by mala mať podobu hotovosti alebo inú podobu, ako sú záruky alebo dohody o podiele na strate, ktoré môžu minimalizovať vplyv podpory na dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov a zároveň umožniť, aby sa príspevok zo systému ochrany vkladov vynaložil na jeho účely.

(44)  Na príspevok systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie by sa mali vzťahovať určité obmedzenia. Po prvé je potrebné zabezpečiť, aby žiadna strata, ktorú môže systém ochrany vkladov znášať v dôsledku intervencie pri riešení krízovej situácie, nepresiahla stratu, ktorú by systém ochrany vkladov znášal pri konkurznom konaní, ak by sa z neho vyplatili krytí vkladatelia a prebrali sa ich pohľadávky vo výške presahujúcej aktíva inštitúcie. Táto výška by sa mala určiť na základe testu najnižších nákladov v súlade s kritériami a metodikou stanovenými v smernici 2014/49/EÚ, pričom by sa mali zohľadniť všetky relevantné faktory vrátane časovej hodnoty peňazí, ako aj oneskorenia pri vymáhaní finančných prostriedkov v insolvenčnom konaní. Uvedené kritériá a metodika by sa mali použiť aj pri určovaní zaobchádzania so systémom ochrany vkladov, ak inštitúcia vstúpila do bežného konkurzného konania pri vykonávaní oceňovania ex post na účely posúdenia súladu so zásadou, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, a určenia akejkoľvek kompenzácie, ktorá sa má vyplatiť do systému ochrany vkladov. Po druhé by výška príspevku zo systému ochrany vkladov na krytie rozdielu medzi aktívami a záväzkami, ktoré sa majú previesť na kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu, nemala presiahnuť rozdiel medzi prevedenými aktívami a prevedenými vkladmi a záväzkami s rovnakým alebo vyšším prioritným postavením v konkurznom konaní, ako majú uvedené vklady. Tým by sa zabezpečilo, že príspevok zo systému ochrany vkladov sa použije iba na to, aby sa zabránilo znášaniu strát vkladateľmi, ak je to potrebné, a nie na ochranu veriteľov, ktorí majú v konkurznom konaní nižšie postavenie ako vklady. Súčet príspevku zo systému ochrany vkladov na krytie rozdielu medzi aktívami a záväzkami a príspevku zo systému ochrany vkladov na vlastné zdroje príjemcu by však nemal presiahnuť náklady na vyplatenie krytých vkladateľov, ktoré sa vypočítajú na základe testu najnižších nákladov.

(45)  Malo by sa špecifikovať, že zo systému ochrany vkladov sa môže pri riešení krízovej situácie prispieť na prevod záväzkov iných ako kryté vklady iba vtedy, ak orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že vklady iné ako kryté vklady nemôžu byť zachránené z vnútorných zdrojov, ani ponechané vo zvyškovej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorá sa bude likvidovať. Konkrétne by sa malo orgánu pre riešenie krízových situácií umožniť, aby zabránil pripísaniu strát uvedeným vkladom, ak je vylúčenie úplne nevyhnutné a je primerané na zachovanie kontinuity zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti alebo ak je potrebné na zabránenie vzniku rozsiahlej nákazy a finančnej nestability, ktorá by mohla spôsobiť závažné narušenie hospodárstva Únie alebo členského štátu. Tie isté dôvody by sa mali uplatňovať aj na začlenenie záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov do prevodu na kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu s prioritným postavením nižším, ako je postavenie vkladov. V takom prípade by sa prevod uvedených záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov nemal podporiť príspevkom zo systému ochrany vkladov. Ak sa vyžaduje finančná podpora prevodu uvedených záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, mala by sa poskytnúť z mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie.

(46)  Vzhľadom na možnosť použiť systém ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie je potrebné podrobnejšie špecifikovať spôsob, akým možno príspevok zo systému ochrany vkladov započítať do výpočtu požiadaviek na prístup k mechanizmom financovania riešenia krízovej situácie. Ak príspevok akcionárov a veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom znížení, odpisov alebo konverzie ich záväzkov spoločne s príspevkom zo systému ochrany vkladov dosahuje aspoň 8 % celkových záväzkov inštitúcie vrátane jej vlastných zdrojov, inštitúcia by mala mať možnosť získať prístup k mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie na získanie ďalších finančných prostriedkov, ak je to potrebné na zabezpečenie účinného riešenia krízovej situácie v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií. Ak sú uvedené podmienky splnené, príspevok zo systému ochrany vkladov by sa mal obmedzovať na sumu potrebnú na umožnenie prístupu k mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie, pokiaľ suma, ktorou prispel mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, nepresahuje limit 5 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, pričom v takom prípade by systém ochrany vkladov mal úmerne prispieť k nadmernej sume. V záujme zabezpečenia toho, aby bolo riešenie krízovej situácie naďalej financované predovšetkým z vnútorných zdrojov inštitúcie a aby sa minimalizovali narušenia hospodárskej súťaže, by malo byť využitie príspevku zo systému ochrany vkladov na zabezpečenie prístupu k mechanizmom financovania riešenia krízovej situácie možné iba v prípade inštitúcií, ktorých plán riešenia krízovej situácie alebo plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny neobsahuje riadnu likvidáciu v prípade zlyhania, pričom minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky určená orgánmi pre riešenie krízových situácií pre uvedené inštitúcie bola stanovená na úrovni, ktorá obsahuje absorpciu strát aj sumy rekapitalizácie. Možnosť použiť príspevok zo systému ochrany vkladov na zabezpečenie prístupu k mechanizmom financovania riešenia krízových situácií by mala byť dostupná len pre inštitúcie s minimálnym záznamom o súlade s požiadavkami MREL.

(47)  Keďže úlohou orgánu EBA je ďalej zbližovať postupy orgánov, by mal orgán EBA monitorovať koncepciu a vykonávanie posúdení riešiteľnosti inštitúcií a skupín, ako aj opatrení a príprav orgánov pre riešenie krízových situácií na zabezpečenie účinného vykonávania nástrojov riešenia krízovej situácie a právomocí, a podávať o tom správy. V týchto správach by mal orgán EBA takisto posudzovať úroveň transparentnosti opatrení prijímaných orgánmi pre riešenie krízových situácií pre príslušné externé zainteresované strany, ako aj mieru, akou prispievajú k príprave na riešenie krízovej situácie a riešiteľnosti inštitúcií. Orgán EBA by mal ďalej podávať správy o opatreniach prijatých členskými štátmi na ochranu retailových investorov v prípade dlhových nástrojov, ktoré sú oprávnené na minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa smernice 2014/59/EÚ, pričom by v nich mal porovnávať a posudzovať každý potenciálny vplyv na cezhraničné operácie. Rozsah existujúcich regulačných technických predpisov týkajúcich sa odhadu dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje a požiadavky na kombinovaný vankúš v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal subjekty, ktoré neboli určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ak uvedené požiadavky neboli stanovené na rovnakom základe ako minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Vo výročnej správe o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by mal orgán EBA posudzovať aj to, ako orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú politiky nových pravidiel kalibrovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre stratégie prevodu. Keďže orgán EBA má za úlohu prispievať k zabezpečovaniu súdržného a koordinovaného krízového riadenia a režimu riešenia krízových situácií v Únii, mal by takisto koordinovať krízové simulačné cvičenia a vykonávať nad nimi dohľad. Uvedené simulácie by mali zahŕňať koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, orgánmi pre riešenie krízových situácií a systémami ochrany vkladov počas zhoršovania finančnej situácie inštitúcií a subjektov, testovanie uplatňovania súboru nástrojov pri plánovaní ozdravenia a riešenia krízovej situácie, včasnej intervencie a holistického riešenia krízovej situácie. Uvedené postupy by sa mali týkať najmä cezhraničného rozmeru pri spolupráci medzi príslušnými orgánmi a uplatňovania dostupných nástrojov a právomocí. V prípade potreby by sa mali krízové simulačné cvičenia zaoberať aj prijímaním a vykonávaním programov riešenia krízových situácií v rámci bankovej únie podľa nariadenia (EÚ) č. 806/2014.

(48)  Kvalitné posúdenie vplyvu je mimoriadne dôležité na vypracovanie riadnych a na dôkazoch založených legislatívnych návrhov, keďže fakty a dôkazy predstavujú kľúčové informácie na prijímanie rozhodnutí počas legislatívneho postupu. Z uvedeného dôvodu by mali orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, ECB, ostatní členovia Európskeho systému centrálnych bánk a orgán EBA poskytovať Komisii na jej žiadosť všetky informácie, ktoré potrebuje na plnenie úloh súvisiacich s tvorbou politík, ako aj na vypracúvanie posúdení vplyvu, prípravu legislatívnych návrhov a rokovanie o nich.

(49)  Smernica 2014/59/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(50)  Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť účinnosť a efektívnosť rámca pre ozdravenie a riešenie krízovej situácie inštitúcií a subjektov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu existencie rizík, že odlišné vnútroštátne prístupy by mohli mať vplyv na integritu jednotného trhu, ale lepšie ich možno dosiahnuť na úrovni Únie zmenou pravidiel, ktoré sú už stanovené na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2014/59/EÚ

Smernica 2014/59/EÚ sa mení takto:

(1)  Článok 2 ods. 1 sa mení takto:

a)  Vkladá sa tento bod 29a:"

„29a. „alternatívne opatrenie súkromného sektora“ je akákoľvek podpora, ktorá sa nekvalifikuje ako mimoriadna verejná finančná podpora;“;

b)  Bod 35 sa nahrádza takto:"

„35. „zásadné funkcie“ sú činnosti, služby alebo operácie, ktorých prerušenie by v jednom alebo vo viacerých členských štátoch pravdepodobne viedlo k narušeniu základných služieb reálneho hospodárstva alebo narušeniu finančnej stability na národnej úrovni alebo v prípade potreby na regionálnej úrovni v dôsledku veľkosti inštitúcie alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšej a vnútornej prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií; na účely tohto bodu sa regionálna úroveň posudzuje s ohľadom na územnú jednotku zodpovedajúcu územným jednotkám úrovne 1 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (úroveň NUTS 1) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003* alebo úrovne NUTS 2 v prípade, ak významné narušenie služieb na úrovni NUTS 2 predstavuje podstatné riziká systémovej krízy na národnej úrovni;

_____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).“;

c)  Bod 71 sa nahrádza takto:"

„71. „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ sú záväzky vrátane tých, ktoré spôsobujú účtové rezervy, a kapitálové nástroje, ktoré nie sú kvalifikované ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2 inštitúcie alebo subjektu uvedené v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) a ktoré nie sú podľa článku 44 ods. 2 vylúčené z rámca nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov;“;

d)  Vkladajú sa tieto body 83d a 83e:"

e)  Vkladá sa tento bod 93a:"

„93a. „vklad“ je na účely článkov 108 a 109 vklad vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice 2014/49/EÚ;“

(2)  V článku 5 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto:"

„2. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie aktualizovali svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie, jej obchodnej činnosti alebo jej finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán ozdravenia alebo ktorá by si mohla vyžiadať jeho podstatnú zmenu. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie.

Ak sa do 12 mesiacov od poslednej ročnej aktualizácie plánu ozdravenia nevyskytnú žiadne zmeny uvedené v prvom pododseku, príslušné orgány môžu výnimočne až do nasledujúceho 12-mesačného obdobia upustiť od povinnosti aktualizovať plán ozdravenia. Takáto výnimka sa neudelí na viac ako dve po sebe nasledujúce 12-mesačné obdobia.

3.  V plánoch ozdravenia sa nepočíta s možnosťou prístupu ani so získaním týchto prostriedkov:

4.  V príslušných prípadoch zahŕňajú plány ozdravenia analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia na základe podmienok vypracovaných v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti plánu ozdravenia podľa odseku 3, a určuje tie aktíva, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.“

(3)  V článku 6 sa odsek 5 nahrádza takto:"

„5. Ak príslušný orgán usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámi svoje závery posudzovanej inštitúcii alebo materskej spoločnosti skupiny a požiada inštitúciu, aby v lehote troch mesiacov, ktorú možno so súhlasom orgánov o jeden mesiac predĺžiť, predložila prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené riešenie týchto nedostatkov alebo prekážok.“

(4)  V článku 8 ods. 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Orgán EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

(5)  ▌Článok 10 sa mení takto:

a)  odsek 7 sa mení takto:

i)  Vkladá sa toto písmeno:"

„aa) v prípade potreby podrobný opis dôvodov, na základe ktorých sa určilo, že inštitúcia sa má považovať za likvidačný subjekt, vrátane vysvetlenia, ako orgán pre riešenie krízových situácií dospel k záveru, že inštitúcii chýbajú zásadné funkcie;“;

ii)  Vkladá sa toto písmeno:"

„ja) opis toho, ako by sa jednotlivými stratégiami riešenia krízových situácií dali najlepšie dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 31;“;

iii)  Vkladá sa toto písmeno: "

„pa) podrobný a kvantifikovaný zoznam krytých vkladov a oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov a malých a stredných podnikov;“;

b)  vkladá sa tento odsek 8a:"

„8a. Orgány pre riešenie krízových situácií neprijmú plány riešenia krízových situácií, ak sa proti subjektu začalo konkurzné konanie v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom podľa článku 32b alebo ak sa uplatňuje článok 37 ods. 6.“;

c)  V odseku 9 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„EBA predloží tento prepracovaný návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].“

(6)  Článok 12 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa dopĺňa tento tretí a štvrtý pododsek:"

„Identifikácia opatrení, ktoré sa majú prijať v súvislosti s dcérskymi spoločnosťami uvedenými v prvom pododseku písm. b), ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, môže podliehať zjednodušenému prístupu orgánov pre riešenie krízových situácií, ak takýto prístup nemá negatívny vplyv na riešiteľnosť krízovej situácie skupiny, pričom sa zohľadňuje veľkosť dcérskej spoločnosti, jej rizikový profil, neexistencia zásadných funkcií a stratégia riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa určí, či sa subjekty v rámci skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, iné ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, kvalifikujú ako likvidačné subjekty. Bez toho, aby boli dotknuté iné faktory, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií považovať za relevantné, subjekty, ktoré poskytujú zásadné funkcie, sa nekvalifikujú ako likvidačné subjekty.“;

aa)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa vypracuje na základe požiadaviek podľa článku 10 a informácií poskytnutých podľa článku 11.“;

ab)  v odseku 3 sa vkladá toto písmeno:"

„aa) obsahuje podrobný opis dôvodov na určenie, že subjekt skupiny uvedený v odseku 1 písm. a) až d) sa má kvalifikovať ako subjekt v likvidácii, vrátane vysvetlenia, ako orgán pre riešenie krízových situácií dospel k záveru, že inštitúcia nemá zásadné funkcie, a ako sa zohľadnil pomer jej celkovej výšky rizikovej expozície a prevádzkového príjmu v celkovej výške rizikovej expozície a prevádzkového príjmu skupiny, ako aj pomer finančnej páky subjektu skupiny v kontexte skupiny;“;

b)  Vkladá sa tento odsek 5a:"

„5a. Orgány pre riešenie krízových situácií neprijmú plány riešenia krízových situácií, ak sa proti subjektu začalo konkurzné konanie ▌v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom podľa článku 32b alebo ak sa uplatňuje článok 37 ods. 6.“

(7)  V článku 13 ods. 4 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:"

„Orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

(8)  V článku 15 sa dopĺňa tento odsek 5:"

„5. Orgán EBA monitoruje vypracúvanie vnútorných politík a vykonávanie posúdení riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín stanovených v tomto článku a v článku 16 orgánmi pre riešenie krízových situácií. Orgán EBA predloží Komisii správu o existujúcich postupoch posúdení riešiteľnosti krízových situácií a možných rozdieloch medzi členskými štátmi do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a v prípade potreby monitoruje vykonávanie každého odporúčania uvedeného v tejto správe.

(9)  V článku 16a sa dopĺňa tento odsek 7:"

„7. Ak sa na subjekt nevzťahuje požiadavka na kombinovaný vankúš na rovnakom základe ako na základe, na ktorom je povinný dodržiavať požiadavky uvedené v článkoch 45c a 45d, orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú odseky 1 až 6 tohto článku na základe odhadu požiadavky na kombinovaný vankúš vypočítaného v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1118*. Uplatňuje sa článok 128 štvrtý odsek smernice 2013/36/EÚ.

Orgán pre riešenie krízových situácií zahŕňa odhadovanú požiadavku na kombinovaný vankúš uvedenú v prvom pododseku do rozhodnutia, ktorým sa určujú požiadavky uvedené v článkoch 45c a 45d tejto smernice. Subjekt zverejní odhadovanú požiadavku na kombinovaný vankúš spolu s informáciami uvedenými v článku 45i ods. 3.

______________________________

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1).“

(10)  ▌Článok 17 sa mení takto:

a)  V odseku 4 sa dopĺňa tento tretí pododsek:"

„Ak opatrenia navrhnuté dotknutým subjektom účinne znižujú alebo odstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, orgán pre riešenie krízových situácií prijme rozhodnutie po konzultácii s príslušným orgánom. V tomto rozhodnutí sa uvedie, že navrhované opatrenia účinne znižujú alebo odstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie a že od subjektu sa vyžaduje, aby navrhované opatrenia vykonal.“;

b)  Dopĺňa sa tento odsek:"

„8a. Orgán pre riešenie krízových situácií na konci každého cyklu plánovania riešenia krízových situácií zverejní anonymizovaný zoznam, ktorý v agregovanej forme obsahuje všetky identifikované podstatné prekážky riešiteľnosti krízovej situácie a príslušných opatrení na ich riešenie. Uplatnia sa ustanovenia o dôvernosti stanovené v článku 84 tejto smernice.“

(11)  Článok 18 sa mení takto:

a)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi všetky opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, orgánu EBA, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií týkajúce sa identifikovania podstatných prekážok, a v prípade potreby posúdenia opatrení navrhovaných materskou spoločnosťou v Únii a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť takéto prekážky, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.“;

b)  Odsek 9 nahrádza takto:"

„9. Ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie o prijatí ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v článku 17 ods. 5 písm. g), h) alebo k), orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s odsekom 6, 6a alebo 7 tohto článku pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

(12)  Články 27 a 28 sa nahrádzajú takto:"

„Článok 27

Opatrenia včasnej intervencie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bezodkladne zvážili a v náležitých prípadoch prijali opatrenia včasnej intervencie, ak inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

Príslušný orgán môže v prípade, že dochádza k výraznému zhoršovaniu podmienok, alebo ak vzniknú nepriaznivé okolnosti alebo boli získané nové informácie o subjekte, rozhodnúť o tom, že podmienka uvedená v prvom pododseku písm. a) bode ii) je splnená, bez toho, aby predtým prijal iné nápravné opatrenia vrátane vykonávania právomocí uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 39 smernice (EÚ) č. 2019/2034.

Na účely prvého pododseku písm. b) tohto odseku členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány podľa smernice 2014/65/EÚ alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 alebo v náležitých prípadoch orgán pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovali príslušný orgán o porušení alebo pravdepodobnom porušení.

1a.  Na účely odseku 1 opatrenia včasnej intervencie zahŕňajú tieto činnosti:

2.  Príslušné orgány zvolia vhodné a včasné opatrenia včasnej intervencie na základe toho, čo je primerané sledovaným cieľom, so zreteľom na závažnosť porušenia alebo pravdepodobného porušenia a rýchlosť zhoršenia finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), a to okrem iných relevantných informácií.

3.  Pre každé z opatrení uvedených v odseku 1a príslušné orgány stanovia lehotu, ktorá je primeraná na dokončenie uvedeného opatrenia a ktorá príslušnému orgánu umožňuje vyhodnotiť jeho účinnosť.

Vyhodnotenie opatrenia sa vykoná bezodkladne po dosiahnutí lehoty a poskytne sa orgánu pre riešenie krízových situácií. Ak sa pri hodnotení zistí, že opatrenia neboli vykonané v plnom rozsahu alebo nie sú účinné, príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií vykoná posúdenie podmienky uvedenej v článku 32 ods. 1 písm. a).

4.  Orgán EBA do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] vydá návrh regulačných technických noriem na podporu jednotného uplatňovania spúšťacích faktorov pre využívanie opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 28

Výmena vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu

Na účely článku 27 ods. 1a písm. e) členské štáty zabezpečia, aby nový vrcholový manažment alebo riadiaci orgán alebo jednotliví členovia uvedených orgánov boli vymenovaní v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom a aby podliehali schváleniu alebo súhlasu príslušného orgánu.“

(13)  Článok 29 sa mení takto:

a)  Odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

Príslušný orgán stanoví svoju voľbu podľa písmena a) alebo b) v čase vymenovania dočasného správcu.

Na účely prvého pododseku písm. b) príslušný orgán ďalej spresní v čase vymenovania dočasného správcu úlohu, povinnosti a právomoci uvedeného dočasného správcu, ako aj všetky požiadavky na riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu, aby konzultoval s dočasným správcom alebo získal jeho súhlas pred prijatím konkrétnych rozhodnutí alebo opatrení.

Členské štáty vyžadujú, aby príslušný orgán zverejnil vymenovanie každého dočasného správcu s výnimkou prípadov, keď dočasný správca nemá právomoc zastupovať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo právomoc rozhodovať v ich mene.

Členské štáty ďalej zabezpečia, aby každý dočasný správca spĺňal požiadavky stanovené v článku 91 ods. 1, 2 a 8 smernice 2013/36/EÚ. Posúdenie príslušných orgánov, či dočasný správca spĺňa uvedené požiadavky, je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o vymenovaní uvedeného dočasného správcu.

2.  Príslušný orgán určí právomoci dočasného správcu v čase jeho vymenovania na základe toho, čo je za daných okolností primerané. Medzi tieto právomoci môžu patriť niektoré alebo všetky právomoci riadiaceho orgánu inštitúcie alebo subjektu v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v rámci stanov inštitúcie alebo subjektu a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov vrátane právomoci vykonávať niektoré alebo všetky administratívne funkcie riadiaceho orgánu inštitúcie alebo subjektu. Právomoci dočasného správcu vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu musia byť v súlade s uplatniteľným právom obchodných spoločností. Tieto právomoci môže príslušný orgán upraviť v prípade zmeny okolností.

3.  Príslušný orgán v čase vymenovania stanoví úlohu a funkcie dočasného správcu. Takéto úlohy a funkcie môžu zahŕňať:

Príslušný orgán stanoví všetky obmedzenia, pokiaľ ide o úlohu a funkcie dočasného správcu v čase jeho vymenovania.“;

b)  V odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Dočasný správca môže v každom prípade vykonávať právomoc zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) a stanoviť program jeho rokovania iba s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu.“;

c)  Odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Na žiadosť príslušného orgánu dočasný správca vypracuje správy o finančnej pozícii inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) a o krokoch podniknutých počas trvania svojej funkcie v intervaloch, ktoré stanoví príslušný orgán, a to najmenej raz po skončení prvých šiestich mesiacov, a v každom prípade na konci svojho mandátu.“;

ca)  Odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. Dočasný správca sa vymenúva na obdobie najviac jedného roka. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch raz predĺžiť, ak sú aj naďalej splnené podmienky na vymenovanie dočasného správcu. Príslušný orgán je zodpovedný za určenie toho, či sú tieto podmienky splnené, a za odôvodnenie každého takéhoto rozhodnutia akcionárom.“

(14)  Článok 30 sa mení takto:

a)  Názov sa nahrádza takto:"

„Koordinácia opatrení včasnej intervencie vo vzťahu k skupinám“;

b)  Odseky 1 až 4 sa nahrádzajú takto:"

„1. Ak sú vo vzťahu k materskej spoločnosti v Únii splnené podmienky pre uloženie opatrení včasnej intervencie podľa článku 27, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi túto skutočnosť orgánu EBA a uskutoční konzultácie s ostatnými príslušnými orgánmi v rámci kolégia dohľadu pred rozhodnutím o uplatňovaní opatrenia včasnej intervencie.

2.  Po oznámení a konzultáciách uvedených v odseku 1 orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe rozhodne, či uplatní opatrenia včasnej intervencie podľa článku 27 vo vzťahu k príslušnej materskej spoločnosti v Únii, pričom zohľadní vplyv uvedených opatrení na subjekty skupiny v iných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie orgánu EBA a ostatným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu.

3.  Ak sú vo vzťahu k dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti v Únii splnené podmienky pre uloženie opatrení včasnej intervencie podľa článku 27, príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad, ktorý plánuje prijať opatrenie podľa uvedených článkov, oznámi svoj zámer orgánu EBA a uskutoční konzultácie s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe.

Po prijatí oznámenia orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe môže posúdiť pravdepodobný vplyv uloženia opatrení včasnej intervencie podľa článku 27 na predmetnú inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), na skupinu alebo na subjekty skupiny v iných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi toto posúdenie príslušnému orgánu do troch dní.

Po uvedenom oznámení a konzultáciách príslušný orgán rozhodne, či uplatní opatrenie včasnej intervencie. V rozhodnutí sa náležite zohľadní akýkoľvek posudok orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe. Príslušný orgán oznámi rozhodnutie orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe a ostatným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu.

4.  Ak viac než jeden príslušný orgán plánuje uplatniť opatrenie včasnej intervencie podľa článku 27 na viac ako jednu inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v rovnakej skupine, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ďalšie relevantné príslušné orgány posúdia, či je vhodnejšie vymenovať toho istého dočasného správcu pre všetky dotknuté subjekty, alebo skoordinovať uplatňovanie iných opatrení včasnej intervencie na viac ako jednu inštitúciu alebo subjekt s cieľom zjednodušiť prijatie riešení na obnovenie finančnej pozície dotknutej inštitúcie alebo subjektu. Posúdenie má formu spoločného rozhodnutia orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a iných relevantných príslušných orgánov. Spoločné rozhodnutie sa dosiahne do piatich dní od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 1. Spoločné rozhodnutie sa zdôvodní a stanoví v dokumente, ktorý orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne materskej spoločnosti v Únii.

Orgán EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do piatich dní, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány dcérskych spoločností môžu prijať individuálne rozhodnutia o vymenovaní dočasného správcu inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), za ktoré nesú zodpovednosť, a o uplatňovaní opatrení včasnej intervencie.“;

c)  Odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Orgán EBA môže na žiadosť ktoréhokoľvek príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom, ktoré plánujú uplatňovať jedno alebo viaceré z opatrení uvedených v článku 27 ods. 1a písm. a) tejto smernice vzhľadom na body 4, 10, 11 a 19 oddielu A prílohy k tejto smernici, v článku 27 ods. 1a písm. c) tejto smernice alebo v článku 27 ods. 1a písm. d) tejto smernice, aby dosiahli dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

(15)  Vkladá sa tento článok 30a:"

„Článok 30a

Príprava na riešenie krízovej situácie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bezodkladne oznámili orgánom pre riešenie krízových situácií každý z týchto úkonov:

Príslušné orgány v úzkej spolupráci s orgánmi pre riešenie krízových situácií pozorne monitorujú situáciu inštitúcie alebo subjektu a ich dodržiavanie opatrení uvedených v prvom pododseku písm. a), ktorých cieľom je riešiť zhoršenie situácie uvedenej inštitúcie alebo subjektu, a opatrení včasnej intervencie uvedených v prvom pododseku písm. c).

2.  Príslušné orgány čo najskôr oznámia orgánom pre riešenie krízových situácií, ak sa domnievajú, že existuje závažné riziko, že by sa vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) uplatnila jedna alebo viacero okolností uvedených v článku 32 ods. 4. Uvedené oznámenie musí obsahovať:

Orgány pre riešenie krízových situácií po doručení oznámenia uvedeného v prvom pododseku v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi posúdia, čo predstavuje primeraný časový rámec na účely posúdenia podmienky uvedenej v článku 32 ods. 1 písm. b), pričom zohľadnia rýchlosť zhoršenia podmienok inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), potenciálny vplyv na finančný systém, ochranu vkladateľov a zachovanie finančných prostriedkov klientov, riziko, že zdĺhavý proces zvýši celkové náklady pre klientov a hospodárstvo, potrebu účinného vykonávania stratégie riešenia krízových situácií a všetky ďalšie príslušné aspekty. Orgány pre riešenie krízových situácií oznámia toto posúdenie príslušným orgánom čo najskôr.

Po oznámení uvedenom v prvom pododseku príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií v úzkej spolupráci monitorujú situáciu inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), vykonávanie všetkých príslušných opatrení v ich očakávanom časovom rámci a každý iný relevantný vývoj. Na tento účel sa orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány pravidelne stretávajú s frekvenciou stanovenou orgánmi pre riešenie krízových situácií so zreteľom na okolnosti prípadu. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií si bezodkladne navzájom poskytujú všetky relevantné informácie.

3.  Príslušné orgány poskytujú orgánom pre riešenie krízových situácií všetky informácie požadované orgánmi pre riešenie krízových situácií potrebné na všetky tieto úkony:

Ak príslušné orgány takéto informácie ešte nemajú k dispozícii, orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány spolupracujú a koordinujú svoju činnosť s cieľom získať tieto informácie. Na tento účel majú príslušné orgány právomoc požadovať od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby takéto informácie poskytli, a to aj prostredníctvom kontrol na mieste, a aby uvedené informácie poskytli orgánom pre riešenie krízových situácií.

4.  Právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií zahŕňajú právomoc uviesť na trh inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) pre potenciálnych kupujúcich, alebo prijať opatrenia na takéto uvedenie na trh pre potenciálnych kupujúcich, alebo požadovať, aby tak urobili inštitúcia alebo subjekt, a to na tieto účely:

4a.  Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní právomoci uvedenej v odseku 4 rozhodne uviesť subjekt na trh priamo potenciálnym kupujúcim, náležite zohľadní okolnosti prípadu a potenciálny vplyv výkonu tejto právomoci na celkovú pozíciu subjektu.

5.  Na účely odseku 4 majú orgány pre riešenie krízových situácií právomoc požiadať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby zaviedli digitálnu platformu na výmenu informácií, ktoré sú potrebné na uvedenie tejto inštitúcie alebo subjektu na trh, s potenciálnymi kupujúcimi alebo poradcami a odhadcami, ktorých orgán pre riešenie krízových situácií angažoval. V takom prípade sa uplatňuje článok 84 ods. 1 písm. e).

6.  Určenie toho, že podmienky stanovené v článku 27 ods. 1 sú splnené, a predchádzajúce prijatie opatrení včasnej intervencie nie je pre orgány pre riešenie krízových situácií nevyhnutnou podmienkou na prípravu na riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo na výkon právomoci uvedenej v odsekoch 4 a 5 tohto článku.

7.  Orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne informujú príslušné orgány o každom opatrení prijatom podľa odsekov 4 a 5.

8.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracovali:

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby uvedené opatrenia boli konzistentné, koordinované a účinné.“

(16)  V článku 31 ods. 2 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:"

(17)  Článok 32 sa mení takto:

a)  Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

2.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán vykonal posúdenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a) po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií.

Členské štáty môžu stanoviť, že okrem príslušného orgánu môže posúdenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a) vydať aj orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom, ak orgány pre riešenie krízových situácií podľa vnútroštátneho práva majú potrebné nástroje na vydanie takéhoto posúdenia, a to najmä primeraný prístup k relevantným informáciám. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán bezodkladne poskytol orgánu pre riešenie krízových situácií všetky relevantné informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií požaduje na vykonanie svojho posúdenia, a to pred tým, ako orgán pre riešenie krízových situácií informuje o svojom zámere vykonať uvedené posúdenie, alebo po tom.

Splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. b) posúdi orgán pre riešenie krízových situácií v úzkej spolupráci s príslušným orgánom po bezodkladnej konzultácii s povereným orgánom systému ochrany vkladov a podľa potreby systému inštitucionálneho zabezpečenia, ktorej je inštitúcia členom. Súčasťou konzultácie so systémom inštitucionálneho zabezpečenia je posúdenie dostupnosti opatrení zo strany systému inštitucionálneho zabezpečenia, ktoré by v primeranom časovom rámci mohli zabrániť zlyhaniu inštitúcie. Príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií všetky relevantné informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií požaduje na účely vypracovania svojho posúdenia. Príslušný orgán môže takisto informovať orgán pre riešenie krízových situácií, že považuje podmienku stanovenú v odseku 1 písm. b) za splnenú.“;

b)  Odsek 4 sa mení takto:

i)  V prvom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:"

„d) vyžaduje sa mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou prípadov, keď sa takáto podpora poskytuje jednou z foriem uvedených v článku 32c;“;

ii)  Druhý až a piaty pododsek sa vypúšťajú;

c)  Odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Na účely odseku 1 písm. c) sa s opatrením na riešenie krízovej situácie zaobchádza ako s opatrením vo verejnom záujme, ak je uvedené opatrenie na riešenie krízovej situácie nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 a ak je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a ak by sa splnenie týchto cieľov nedosiahlo efektívnejšie likvidáciou inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania.

Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku sa predpokladá, že opatrenia na riešenie krízovej situácie nie sú vo verejnom záujme, ak sa orgán pre riešenie krízových situácii rozhodol uplatňovať na inštitúciu zjednodušené povinnosti podľa článku 4. Domnienka je vyvrátiteľná a neuplatňuje sa, ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že jeden alebo viacero cieľov riešenia krízových situácií by boli ohrozené, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania.

Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní posúdenia uvedeného v prvom pododseku na základe informácií, ktoré mal k dispozícii v čase uvedeného posúdenia, zhodnotil a porovnal všetku mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ▌ktorá sa inštitúcii poskytne, a to v prípade riešenia krízovej situácie aj v prípade likvidácie v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.“

5a.  EBA prispeje k monitorovaniu a podpore účinného a konzistentného uplatňovania posúdenia verejného záujmu uvedeného v odseku 5.

Do... [dvoch rokov od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice] EBA predloží správu o rozsahu a uplatňovaní odseku 5 v celej Únii. Táto správa sa poskytne Komisii s cieľom posúdiť účinnosť opatrení uvedených v odseku 5 a ich vplyv na rovnaké podmienky.

Na základe výsledku správy môže EBA vypracovať regulačné technické predpisy s cieľom zjednotiť postupy a vyrovnať podmienky medzi členskými štátmi, a to do... [dvoch rokov od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice].“

(18)  Články 32a a 32b sa nahrádzajú takto:"

„Článok 32a

Podmienky pre riešenie krízovej situácie pre ústredný orgán a úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií ▌prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k ústrednému orgánu a všetkým úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené a ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, len ak ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, alebo skupina, ktorej krízová situácia sa rieši a ku ktorej patria, spĺňa ako celok podmienky stanovené v článku 32 ods. 1.

Článok 32b

Konanie vo vzťahu k inštitúciám a subjektom, na ktoré sa nevzťahuje opatrenie na riešenie krízovej situácie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií určí, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b), ale nie podmienku stanovenú v článku 32 ods. 1 písm. c), príslušný vnútroštátny správny alebo justičný orgán mal právomoc bezodkladne začať postup na riadnu likvidáciu inštitúcie alebo subjektu v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sa riadne likvidujú v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, opustili trh alebo ukončili svoje bankové činnosti v primeranom časovom rámci.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií určí, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b), ale nie podmienku uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. c), určenie, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), bolo podmienkou na odňatie povolenia príslušným orgánom podľa článku 18 smernice 2013/36/EÚ.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby odňatie povolenia inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) bolo dostatočnou podmienkou pre to, aby príslušný vnútroštátny správny alebo justičný orgán mal možnosť bezodkladne začať postup na riadnu likvidáciu inštitúcie alebo subjektu v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.“

(19)  Vkladá sa tento článok 32c:"

„Článok 32c

Mimoriadna verejná finančná podpora

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa inštitúcii alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) výnimočne mohla poskytnúť v nasledujúcich prípadoch mimoriadna verejná finančná podpora mimo opatrenia na riešenie krízovej situácie za predpokladu, že mimoriadna verejná finančná podpora spĺňa podmienky a požiadavky stanovené v rámci Únie pre štátnu pomoc:

2.  Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) musia spĺňať všetky tieto podmienky:

Na účely prvého pododseku písm. a) sa inštitúcia alebo subjekt považujú za solventné, ak príslušný orgán dospel k záveru, že nedošlo alebo je pravdepodobné, že počas 12 nasledujúcich mesiacov na základe súčasných očakávaní nedôjde k porušeniu žiadnej z požiadaviek uvedených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, článku 104a smernice 2013/36/EÚ, článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, článku 40 smernice (EÚ) 2019/2034 alebo v príslušných uplatniteľných požiadavkách podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

Na účely prvého pododseku písm. d) dotknutý príslušný orgán vyčísli straty, ktoré inštitúcii alebo subjektu vznikli alebo pravdepodobne vzniknú. Táto kvantifikácia vychádza aspoň z preskúmaní kvality aktív vykonaných ECB, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi alebo prípadne inšpekciami na mieste vykonanými príslušným orgánom. Ak sa takéto činnosti nedajú vykonať včas, príslušný orgán smie pri hodnotení vychádzať zo súvahy inštitúcie alebo subjektu za predpokladu, že súvaha je v súlade s uplatniteľnými účtovnými pravidlami a štandardmi potvrdenými nezávislým externým audítorom. Príslušný orgán vynaloží maximálne úsilie, aby zabezpečil, že kvantifikácia bude vychádzať z trhovej hodnoty aktív, záväzkov a podsúvahových položiek inštitúcie alebo subjektu.

Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) bode iii) sa obmedzia na opatrenia, ktoré príslušný orgán posúdil ako potrebné na zaistenie platobnej schopnosti inštitúcie alebo subjektu, a to riešením nedostatku kapitálu stanoveného v nepriaznivom scenári na základe stresových testov alebo rovnocenných činností v jednotlivých štátoch, v rámci Únie alebo v rámci jednotného mechanizmu dohľadu vykonaných Európskou centrálnou bankou, orgánom EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi a podľa potreby potvrdených príslušným orgánom.

Odchylne od odseku 1 písm. a) bodu iii) je nadobudnutie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 výnimočne povolené, ak je povaha zisteného nedostatku taká, že nadobudnutie akýchkoľvek iných nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov by dotknutej inštitúcii alebo subjektu neumožnilo riešiť nedostatok kapitálu stanovený v nepriaznivom scenári na základe príslušného stresového testu alebo rovnocennej činnosti. Hodnota nadobudnutých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 nesmie presiahnuť 2 % celkovej hodnoty rizikovej expozície dotknutej inštitúcie alebo subjektu vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak niektoré z podporných opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) nie je v súlade s podmienkami ▌stratégie ukončenia podporného opatrenia stanoveného v čase poskytnutia tohto opatrenia umorené, splatené alebo inak ukončené, príslušný orgán požiada inštitúciu alebo subjekt, aby predložili plán jednorazovej nápravy. V pláne nápravy sa opisujú kroky, ktoré sa majú podniknúť s cieľom zachovať alebo obnoviť súlad s požiadavkami dohľadu, dlhodobú životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu a ich schopnosť splatiť poskytnutú sumu, ako aj súvisiaci časový rámec.

Ak príslušný orgán neuzná plán jednorazovej nápravy za dôveryhodný alebo uskutočniteľný, alebo ak inštitúcia alebo subjekt nedodrží plán jednorazovej nápravy, vykoná sa posúdenie toho, či inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, v súlade s článkom 32.

3.  Orgán EBA do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 rok po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa typu testov, preskúmaní alebo činností uvedených v odseku 2 štvrtom pododseku, ktoré môžu viesť k podporným opatreniam uvedeným v odseku 1 písm. a) bode iii).“

(20)  V článku 33 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d), ak daný subjekt spĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1.

(21)  Článok 33a sa mení takto:

a)  V odseku 8 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovali inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) a orgány uvedené v článku 83 ods. 2 písm. a) až h) o výkone právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku po určení, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), a pred prijatím rozhodnutia o riešení krízových situácií.“;

b)  V odseku 9 sa vkladá druhý pododsek:"

„Odchylne od prvého pododseku členské štáty zabezpečia, aby v prípade že sa takéto právomoci vykonávajú v súvislosti s oprávnenými vkladmi a uvedené vklady sa nepovažujú za nedostupné na účely smernice 2014/49/EÚ, vkladatelia mali prístup k primeranej dennej sume týchto vkladov.“

(22)  Článok 35 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vymenovať osobitného správcu, ktorý nahradí riadiaci orgán alebo spolupracuje s riadiacim orgánom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacou inštitúciou. Orgány pre riešenie krízových situácií vymenovanie osobitného správcu zverejnia. Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby osobitný správca disponoval odbornosťou, schopnosťami a znalosťami požadovanými na výkon jeho funkcií.

Článok 91 smernice 2013/36/EÚ sa neuplatňuje na vymenovanie osobitných správcov.“;

b)  V odseku 2 sa prvá veta nahrádza takto:"

„Osobitný správca má všetky právomoci akcionárov a riadiaceho orgánu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie.“;

c)  Odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Členské štáty vyžadujú, aby osobitný správca vypracúval pre orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý ho vymenoval, správy o hospodárskej a finančnej situácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie a o krokoch podniknutých pri plnení svojich povinností, a to v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj na začiatku a na konci svojho mandátu.“

(23)  Článok 36 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:"

„1. Pred určením, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie alebo podmienky na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov, ako sú uvedené v článku 59, orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).“;

b)  vkladá sa tento odsek 7a:"

„7a. Ak je to potrebné na vypracovanie rozhodnutí uvedených v odseku 4 písm. c) a d), odhadca doplní informácie uvedené v odseku 6 písm. c) odhadom hodnoty podsúvahových aktív a záväzkov vrátane podmienených záväzkov a aktív.“

(24)  V článku 37 sa dopĺňa tento odsek 11:"

„11. Orgán EBA monitoruje opatrenia a prípravu orgánov pre riešenie krízových situácií, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí v prípade riešenia krízových situácií. Orgán EBA predloží Komisii správu o aktuálnom stave existujúcich postupov a možných rozdieloch medzi členskými štátmi do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a v prípade potreby monitoruje vykonávanie každého odporúčania uvedeného v tejto správe.

(25)  Článok 40 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa úvodná veta nahrádza takto:"

„S cieľom uplatniť nástroj preklenovacej inštitúcie a so zreteľom na potrebu zachovať v preklenovacej inštitúcii zásadné funkcie alebo vykonávať všetky ciele riešenia krízových situácií členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť na preklenovaciu inštitúciu všetky tieto nástroje:“;

b)  V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na účel uvedený v článku 43 ods. 2 písm. b) nenarušuje schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií kontrolovať preklenovaciu inštitúciu. Ak uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov umožňuje úplné poskytnutie kapitálu preklenovacej inštitúcie konverziou záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov na akcie alebo iné typy kapitálových nástrojov, možno upustiť od požiadavky, aby preklenovacia inštitúcia bola úplne alebo čiastočne vo vlastníctve jedného alebo viacerých orgánov verejnej moci.“

(26)  V článku 42 ods. 5 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) takýto prevod je potrebný na zabezpečenie riadneho fungovania inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív, alebo“;

(27)  Článok 44 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zaistia, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov mohol uplatňovať na všetky záväzky inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vrátane tých, ktoré spôsobujú účtovnú rezervu a ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedeného nástroja podľa odsekov 2 alebo 3 tohto článku.“;

b)  Odsek 5 sa nahrádza takto:"

▌

(28)  ▌Článok 44a sa mení takto:

a)  Vkladajú sa tieto odseky:"

Úverová inštitúcia zabezpečí, aby podmienky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku boli splnené v čase nákupu na základe informácií poskytnutých retailovým klientom v súlade s odsekom 3.

6b.  Oprávnené nástroje uvedené v odseku 6a predané emitujúcou úverovou inštitúciou svojim vkladateľom, ktorí sa kvalifikujú ako retailoví investori bez splnenia podmienok stanovených v uvedenom odseku, sa nezapočítavajú do požiadaviek podľa článku 45e alebo 45f, pokiaľ sú v držbe vkladateľa, ktorému boli predané.

6c.  Orgány pre riešenie krízových situácií v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkami 15 až 16 monitorujú každoročne podľa konkrétnej skupiny a inštitúcie rozsah, v akom sú nástroje oprávnené na MREL v držbe retailových investorov, a výsledky oznamujú orgánu EBA aspoň raz ročne.“;

b)  Vkladajú sa tieto odseky:"

„7a. Členské štáty nemusia uplatňovať odseky 6a a 6b tohto článku na záväzky uvedené v odseku 6a emitované pred... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

8.  Orgán EBA do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] predloží Komisii správu o uplatňovaní tohto článku. V tejto správe sa porovnajú opatrenia prijaté členskými štátmi na dosiahnutie súladu s týmto článkom, analyzuje ich účinnosť pri ochrane retailových investorov a posúdi ich vplyv na cezhraničné operácie.

Komisia môže na základe tejto správy predložiť legislatívne návrhy na zmeny tejto smernice.“

(29)  V článku 45 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie a subjekty v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) nepretržite spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, keď sa to vyžaduje a je to určené orgánom pre riešenie krízových situácií v tomto článku a článkoch 45a až 45i a v súlade s týmito článkami.“

(30)  Článok 45b sa mení takto:

a)  V odsekoch 4 a 5 sa slovo „G-SII“ nahrádza slovom „subjektmi G-SII“, v odseku 7 sa slovo „G-SII“ nahrádza slovom „subjekty G-SII“;

b)  odsek 8 sa mení takto:

i)  V prvom pododseku sa slovo „G-SII“ nahrádza slovom „subjekty G-SII“;

ii)  V druhom pododseku písm. c) sa slovo „G-SII“ nahrádza slovom „subjektom G-SII“;

iii)  Vo štvrtom pododseku sa slovo „G-SII“ nahrádza slovom „subjekty G-SII“;

c)  Dopĺňa sa tento odsek 10:"

(31)  Článok 45c sa mení takto:

a)  V odseku 3 ôsmom pododseku sa slová „kľúčových hospodárskych funkcií“ nahrádzajú slovami „kľúčových funkcií“;

b)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

c)  V odseku 7 ôsmom pododseku sa slová „kľúčových hospodárskych funkcií“ nahrádzajú slovami „kľúčových funkcií“.

(32)  Vkladá sa tento článok 45ca:"

„Článok 45ca

Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre stratégie prevodu▌

1.  Pri uplatňovaní článku 45c na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorého uprednostňovaná stratégia riešenia krízových situácií predpokladá, samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie,▌použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie▌, orgán pre riešenie krízových situácií stanoví primeranú výšku rekapitalizácie stanovenú v článku 45c ods. 3 na základe týchto kritérií, pokiaľ to je relevantné:

▌

3.  Výsledkom uplatnenia odseku 1 nesmie byť suma, ktorá je vyššia ako hodnota vyplývajúca z uplatnenia článku 45c ods. 3 alebo hodnota, ktorá je nižšia ako 13,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej podľa článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nižšia ako 5 % celkovej expozície príslušného subjektu uvedeného v odseku 1 tohto článku vypočítanej podľa článkov 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“

(33)  V článku 45d ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:"

„Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý je subjektom G-SII, pozostáva z:“.

(34)  V článku 45f ods. 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Odchylne od prvého a druhého pododseku tohto odseku materské spoločnosti v Únii, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia rieši, ale sú dcérskymi spoločnosťami subjektov z tretích krajín, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 45c a 45d na konsolidovanom základe.“

(35)  Článok 45l sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) ako sa požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovená v súlade s článkom 45e alebo článkom 45f implementovala na vnútroštátnej úrovni vrátane článku 45ca, a najmä, či došlo k odchýlkam v úrovniach stanovených pre porovnateľné subjekty v jednotlivých členských štátoch;“;

b)  V odseku 3 druhom pododseku sa dopĺňa táto veta:"

„Povinnosť uvedená v odseku 2 sa prestane uplatňovať po predložení druhej správy.“

(35a)  V článku 45m sa vkladá tento odsek:"

„1a. Odchylne od článku 45 ods. 1, orgány pre riešenie krízových situácií určia primerané prechodné obdobia pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) s cieľom splniť požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f alebo požiadavky v článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, ak inštitúcie alebo subjekty podliehajú týmto požiadavkám v dôsledku nadobudnutia účinnosti ... [tejto pozmeňujúcej smernice]. Lehota pre inštitúcie a subjekty na splnenie požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadavky vyplývajúcej z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7 je ... [dva roky od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice].

Podľa toho, čo je vhodné, stanoví orgán pre riešenie krízových situácií predbežné cieľové úrovne požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, ktoré sú inštitúcie alebo subjekty uvedené v prvom pododseku tohto odseku povinné dosiahnuť do ... [dvoch rokov od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice]. Úrovne predbežného cieľa spravidla zabezpečia lineárne zvyšovanie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov potrebných na splnenie požiadavky.

(36)  V článku 45m sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Požiadavky uvedené v článku 45b ods. 4 a 7 a prípadne v článku 45c ods. 5 a 6 sa neuplatňujú počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dátume, keď subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo skupina, ktorej súčasťou je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, boli identifikované ako G-SII alebo G-SII mimo EÚ alebo subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, začal byť v situácii uvedenej v článku 45c ods. 5 alebo 6.“

(37)  V článku 46 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

(38)  V článku 47 ods. 1 písmeno b) sa bod i) nahrádza takto:"

„i) relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59, ktoré emitovala inštitúcia, na základe právomoci uvedenej v článku 59 ods. 2, alebo“

(39)  Článok 52 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Za výnimočných okolností môže orgán pre riešenie krízových situácií predĺžiť jednomesačnú lehotu na predloženie plánu reorganizácie obchodnej činnosti o ďalší mesiac.“;

b)  v odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zahrnuli do plánu reorganizácie obchodnej činnosti ďalšie prvky.“

(40)  V článku 53 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Ak orgán pre riešenie krízových situácií na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži istinu záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku vrátane záväzku, ktorý spôsobuje účtovnú rezervu, na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré v čase výkonu tejto právomoci ešte neexistovali, sa na všetky účely považujú za uhradené a nie sú prípustné v žiadnych následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo k akémukoľvek následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii.“

(41)  Článok 55 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) záväzok nie je vkladom podľa článku 108 ods. 1 písm. a) alebo b);“;

b)  V odseku 2 sa piaty a šiesty pododsek nahrádzajú takto:"

„Ak orgán pre riešenie krízových situácií, v rámci posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkami 15 a 16, alebo v ktoromkoľvek inom čase zistí, že v rámci triedy záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky, výška záväzkov, ktoré nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1 tohto článku, spolu so záväzkami, ktoré sú vylúčené z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 44 ods. 2, alebo ktoré budú pravdepodobne vylúčené v súlade s článkom 44 ods. 3, predstavuje viac ako 10 % tejto triedy, okamžite posúdi vplyv uvedenej konkrétnej skutočnosti na riešiteľnosť krízovej situácie danej inštitúcie alebo subjektu, vrátane vplyvu na riešiteľnosť krízovej situácie vyplývajúceho z rizika porušenia záruk pre veriteľov stanovených v článku 73 pri uplatnení právomocí odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu oprávnených záväzkov.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií dospeje na základe posúdenia uvedeného v piatom pododseku tohto odseku k záveru, že záväzky, ktoré nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1 tohto článku, vytvárajú podstatnú prekážku riešiteľnosti krízovej situácie, náležite uplatní právomoci uvedené v článku 17 na odstránenie tejto prekážky riešiteľnosti krízovej situácie.“;

c)  Vkladá sa tento odsek:"

Ak sú inštitúcie a subjekty súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, správu vypracúva subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši v súvislosti so skupinou, ktorej krízová situácia sa rieši, v rozsahu požadovanom v odseku 1 druhom a treťom pododseku.“;

d)  Dopĺňa sa tento odsek:"

„8a. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom spresniť postupy a jednotné formáty a vzory na podávanie správ orgánom pre riešenie krízových situácií uvedených v odseku 2a.

Orgán EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do... [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

(42)  článok 59 sa mení takto:

a)  V odseku 3 sa písmeno e) nahrádza takto:"

„e) inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou prípadov, keď sa podpora poskytuje v jednej z foriem uvedených v článku 32c.“;

b)  V odseku 4 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) vzhľadom na časové hľadisko, potrebu účinne vykonávať právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu alebo stratégiu riešenia krízových situácií v prípade skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek opatrenie vrátane alternatívnych opatrení súkromného sektora, opatrenia orgánu dohľadu alebo opatrení včasnej intervencie iných než odpísanie alebo konverzia kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov, ako sa uvádza v odseku 1a, by zabránilo zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupiny v primeranom časovom rámci.“

(43)  článok 63 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  písmeno m) sa nahrádza takto:"

„m) právomoc vyžadovať od príslušného orgánu, aby včas posúdil nadobúdateľa kvalifikovaného podielu, a to odchylne od lehôt stanovených v článku 22 smernice 2013/36/EÚ a v článku 12 smernice 2014/65/EÚ;“;

ii)  Dopĺňa sa toto písmeno n):"

„n) právomoc podávať žiadosti podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 v mene inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.“;

b)  V odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) s výhradou článku 3 ods. 6 a článku 85 ods. 1 požiadavkám získať povolenie alebo súhlas od akejkoľvek verejnej alebo súkromnej osoby vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a príslušných orgánov na účely článkov 22 až 27 smernice 2013/36/EÚ;“

(44)  V článku 71a sa odsek 3 nahrádza takto:"

(45)  V článku 74 ods. 3 sa dopĺňa toto písmeno d):"

„d) pri určovaní strát, ktoré by systém ochrany vkladov utrpel, ak by sa inštitúcia likvidovala v rámci bežného konkurzného konania, sa uplatňujú kritériá a metodika uvedené v článku 11e smernice 2014/49/EÚ a v každom delegovanom akte prijatom podľa uvedeného článku.“

(45a)  V článku 84 sa vkladá tento odsek:"

„6a. Tento článok nebráni výmene informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a daňovými orgánmi v tom istom členskom štáte, pokiaľ je takáto výmena stanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch daného členského štátu. Ak tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť zverejnené len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, ktorý ich poskytol.“

(46)  V článku 88 sa vkladá tento odsek 6a:"

„6a. Na uľahčenie úloh uvedených v článku 10 ods. 1, článku 15 ods. 1 a článku 17 ods. 1 a na výmenu všetkých relevantných informácií orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie s významnými pobočkami v iných členských štátoch zriadi kolégium pre riešenie krízových situácií a predsedá mu.

Orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie uvedenej v prvom pododseku rozhodne, ktoré orgány sa zúčastňujú na zasadnutí alebo činnosti kolégia pre riešenie krízových situácií, pričom zohľadní dôležitosť činnosti, ktorá sa má pre uvedené orgány plánovať alebo ktorú majú uvedené orgány koordinovať, najmä potenciálny vplyv na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch a úlohy uvedené v prvom pododseku.

Orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie uvedenej v prvom pododseku vopred v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií o organizovaní takýchto zasadnutí, hlavných bodoch, ktoré sa majú prerokovať, a činnostiach, ktoré sa majú zvážiť. Orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie uvedenej v prvom pododseku včas a v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia aj o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach alebo o vykonaných opatreniach.“

(46a)  V článku 90 sa dopĺňa tento odsek:"

„4a. Článok 84 nebráni výmene informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a daňovými orgánmi v tom istom členskom štáte, pokiaľ je takáto výmena stanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch daného členského štátu. Ak tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť zverejnené len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, ktorý ich poskytol.“

(47)  Článok 91 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

Informácie uvedené v prvom pododseku sa môžu zahrnúť do oznámení predložených podľa článku 81 ods. 3 adresátom uvedeným v prvom pododseku tohto odseku.“;

b)  v odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

(48)  V článku 92 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

(49)  V článku 97 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Orgány pre riešenie krízových situácií v prípade potreby uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci s relevantnými orgánmi tretích krajín uvedenými v odseku 2 tohto článku. Tieto dohody musia byť v súlade s rámcovou dohodou orgánu EBA.

Príslušné orgány v prípade potreby uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci s relevantnými orgánmi tretích krajín uvedenými v odseku 2 tohto článku. Tieto opatrenia musia byť v súlade s rámcovou dohodou orgánu EBA a musia zabezpečiť, aby informácie zverejňované orgánmi z tretej krajiny podliehali záruke, že sú splnené požiadavky na služobné tajomstvo, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 84.“

(50)  V článku 98 sa odsek 1 mení takto:

a)  Úvodná veta sa nahrádza takto:"

„Členské štáty zabezpečia, aby si orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné ministerstvá vymieňali dôverné informácie, vrátane plánov ozdravenia, s relevantnými orgánmi z tretích krajín iba vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:“;

b)  Dopĺňa sa tento druhý a tretí pododsek:"

Na účely druhého pododseku informácie o ozdravení a riešení krízových situácií zahŕňajú všetky informácie priamo súvisiace s úlohami príslušných orgánov podľa tejto smernice, najmä plánovanie ozdravenia a plány ozdravenia, opatrenia včasnej intervencie a vymieňanie informácií s orgánmi pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o plánovanie riešenia krízových situácií, plány riešenia krízových situácií a opatrenia na riešenie krízovej situácie.“

(51)  V článku 101 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Ak orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií na účely uvedené v odseku 1 tohto článku pravdepodobne povedie k čiastočnému preneseniu strát inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, uplatnia sa zásady upravujúce použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií stanovené v článku 44.“

(52)  V článku 102 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 tohto článku znížia pod cieľovú úroveň bližšie určenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky získané v súlade s článkom 103 sa obnovia, až pokiaľ sa nedosiahne cieľová úroveň. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu odložiť výber pravidelných príspevkov získaných v súlade s článkom 103 najviac o tri roky, ak suma, ktorá sa má vybrať, dosiahne sumu, ktorá je úmerná nákladom na postup výberu, za predpokladu, že takýto odklad zásadne neovplyvní schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií používať mechanizmy financovania riešenia krízových situácií podľa článku 101. Po dosiahnutí cieľovej úrovne po prvý raz a keď sa disponibilné finančné prostriedky následne znížili pod dve tretiny cieľovej úrovne, uvedený príspevok sa stanovuje na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do štyroch rokov.“

(53)  Článok 103 sa mení takto:

a)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Dostupné finančné prostriedky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 môžu zahŕňať aj neodvolateľné platobné záväzky, ktoré sú plne zaručené kolaterálom vo forme aktív s nízkym rizikom nezaťažených žiadnymi právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vybrané na výhradné použitie orgánmi pre riešenie krízových situácií na účely uvedené v článku 101 ods. 1. Podiel uvedených neodvolateľných platobných záväzkov nesmie presiahnuť 30 % z celkovej výšky príspevkov získaných podľa tohto článku. V rámci tohto obmedzenia orgán pre riešenie krízových situácií každoročne stanoví podiel neodvolateľných platobných záväzkov na celkovej výške príspevkov, ktoré sa majú získať v súlade s týmto článkom.“;

b)  Vkladá sa tento odsek 3a:"

„3a. Orgán pre riešenie krízových situácií požiada o neodvolateľné platobné záväzky prijaté podľa odseku 3 tohto článku, keď treba použiť mechanizmy financovania riešenia krízových situácií podľa článku 101.

Ak subjekt prestane patriť do rozsahu pôsobnosti článku 1 a už nepodlieha povinnosti platiť príspevky v súlade s odsekom 1 tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií požiada o neodvolateľné platobné záväzky prijaté podľa odseku 3, ktoré sú stále splatné. Ak je príspevok spojený s neodvolateľným platobným záväzkom riadne splatený na prvú výzvu, orgán pre riešenie krízových situácií zruší záväzok a vráti kolaterál. Ak príspevok nie je riadne splatený na prvú výzvu, orgán pre riešenie krízových situácií zadrží kolaterál a zruší záväzok.“

(54)  V článku 104 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Tieto mimoriadne príspevky ex post nesmú presiahnuť trikrát 12,5 % cieľovej úrovne stanovenej v článku 102.“

(55)  Článok 108 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

b)  Dopĺňajú sa tieto odseky 8 a 9:"

„8. Ak sa nástroje riešenia krízových situácií uvedené v článku 37 ods. 3 písm. a) alebo b) použijú na prevod len časti aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, má mechanizmus financovania riešenia krízových situácií voči zvyškovej inštitúcii alebo subjektu v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nárok na úhradu všetkých výdavkov a strát, ktoré vznikli mechanizmu financovania riešenia krízových situácií v dôsledku všetkých príspevkov poskytnutých na riešenie krízovej situácie podľa článku 101 ods. 1 v súvislosti so stratami, ktoré by veritelia inak znášali.

9.  Členské štáty zabezpečia, aby nároky mechanizmu financovania riešenia krízových situácií uvedené v odseku 8 tohto článku a v článku 37 ods. 7 mali v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa riadi bežné konkurzné konanie, prednostné prioritné postavenie, ktoré je vyššie ako postavenie stanovené pre nároky z vkladov a systémov ochrany vkladov podľa odseku 1 tohto článku.“

(56)  Článok 109 sa mení takto:

a)  Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

Členské štáty zabezpečia, aby po tom, ako systém ochrany vkladov poskytol príspevok v prípadoch uvedených v druhom pododseku, inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, sa zdržala nadobúdania podielov v iných podnikoch, ako aj rozdeľovania výnosov v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1 alebo platbami z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, alebo iných činností, ktoré môžu viesť k odlevu finančných prostriedkov.

Náklady na príspevok systému ochrany vkladov nesmú byť v žiadnom prípade vyššie ako náklady na vyplatenie vkladateľov vypočítané systémom ochrany vkladov podľa článku 11e smernice 2014/49/EÚ.

Ak sa na základe hodnotenia podľa článku 74 určilo, že náklady na príspevok systému ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie boli vyššie ako straty, ktoré by mu vznikli, ak by sa inštitúcia zrušila na základe bežného konkurzného konania, systém ochrany vkladov má v súlade s článkom 75 právo na výplatu tohto rozdielu z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií určil sumu príspevku systému ochrany vkladov v súlade s odsekom 1 po konzultácii so systémom ochrany vkladov týkajúcej sa odhadovaných nákladov na vyplatenie vkladateľov podľa článku 11e smernice 2014/49/EÚ a v súlade s podmienkami uvedenými v článku 36 tejto smernice.

Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie uvedené v prvom pododseku systému ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená. Systém ochrany vkladov vykoná toto rozhodnutie bezodkladne.“;

b)  Vkladajú sa tieto odseky 2a a 2b:"

„2a. Ak sa prostriedky zo systému ochrany vkladov používajú v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom písm. a) s cieľom prispieť k rekapitalizácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov previedol svoje podiely na akciách alebo iných kapitálových nástrojoch v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromný sektor čo najskôr, ako to umožnia obchodné a finančné okolnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov otvorene a transparentne uvádzal na trh akcie a iné kapitálové nástroje uvedené v prvom pododseku a aby sa akcie a iné kapitálové nástroje týmto predajom významne neskreslili alebo aby sa nediskriminovali potenciálni kupujúci. Každý takýto predaj sa uskutoční za obchodných podmienok.

2b.  Príspevok systému ochrany vkladov podľa odseku 1 druhého pododseku sa započítava do prahových hodnôt stanovených v článku 44 ods. 5 písm. a) a v článku 44 ods. 8 písm. a).

Ak použitie systému ochrany vkladov podľa odseku 1 druhého pododseku spolu s príspevkom na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ktorý poskytnú akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a iných záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, umožňuje použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, príspevok systému ochrany vkladov sa obmedzí na sumu potrebnú na splnenie prahových hodnôt stanovených v článku 44 ods. 5 písm. a) a v článku 44 ods. 8 písm. a). Po príspevku systému ochrany vkladov sa mechanizmus financovania riešenia krízových situácií použije v súlade so zásadami, ktorými sa riadi používanie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, stanovenými v článkoch 44 a 101.

Odchylne od obmedzenia príspevkov zo systému ochrany vkladov podľa druhého pododseku tohto odseku, ak sú splnené podmienky podľa článku 44 ods. 7, sa vyžaduje dodatočný príspevok zo systému ochrany vkladov. Tento dodatočný príspevok sa rovná sume, ktorou prispel mechanizmus financovania riešenia krízových situácií nad 5 % limit stanovený v článku 44 ods. 5 písm. b), vynásobenej podielom krytých vkladov ako súčasti celkových záväzkov v rámci prevodu.

c)  Odsek 3 sa vypúšťa;

d)  V odseku 5 sa vypúšťa druhý a tretí pododsek.

(57)  V článku 111 ods. 1 sa dopĺňa tento bod e):"

„e) nedodržanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedenej v článku 45e alebo 45f.“

(58)  Článok 128 sa mení takto:

a)  Názov sa nahrádza takto:"

„Spolupráca a výmena informácií medzi inštitúciami a orgánmi“;

b)  Dopĺňa sa tento odsek:"

„Orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, orgán EBA, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, ECB a ostatní členovia Európskeho systému centrálnych bánk poskytnú Komisii na jej žiadosť a v stanovenom časovom rámci všetky informácie potrebné na plnenie jej úloh súvisiacich s tvorbou politík vrátane vykonávania posúdení vplyvu, prípravy legislatívnych návrhov a účasti na legislatívnom procese. Zamestnanci Komisie a Komisia podliehajú požiadavkám zachovania služobného tajomstva stanoveným v článku 88 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014*, pokiaľ ide o prijaté informácie.

______________________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).“

(59)  Vkladá sa tento článok 128a:"

„Článok 128a

Simulácie krízového riadenia

1.  Orgán EBA koordinuje pravidelné celoúniové cvičenia na testovanie uplatňovania tejto smernice, nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a smernice 2014/49/EÚ v cezhraničných situáciách týkajúce sa všetkých týchto aspektov:

2.  Orgán EBA vypracuje správu, v ktorej uvedie kľúčové zistenia a závery z cvičení. Táto správa sa zverejní.“

Článok 2

Transpozícia

1.  Členské štáty najneskôr do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Tieto ustanovenia uplatňujú od ... [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 1 deň od dátumu transpozície tejto pozmeňujúcej smernice].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

(1) Ú. v. EÚ C 307, 31.8.2023, s. 19. (2) Ú. v. EÚ C 349, 29.9.2023, s. 161. (3) * Zmeny v celom texte vyplývajú z prijatia pozmeňujúceho návrhu 1. Nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌. (4) Ú. v. EÚ C, , s. . (5) Ú. v. EÚ C, , s. . (6) Rada pre finančnú stabilitu, Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie), 15. októbra 2014. (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190). (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1). (9) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1). (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338). (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64). (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1). (13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149). (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1). (15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1). (16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12). (17) COM(2018) 133 final. (18) COM(2020) 822 final. (19) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1). (20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1). (21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 226). (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 296). (23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/49/EÚ, pokiaľ ide o rozsah ochrany vkladov, využívanie finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov, cezhraničnú spoluprácu a transparentnosť (COM(2023)0228 – C9-0133/2023 – 2023/0115(COD))

P9_TA(2024)0328 A9-0154/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0228),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0133/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. júla 2023(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0154/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorou sa mení smernica 2014/49/EÚ, pokiaľ ide o rozsah ochrany vkladov, využívanie finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov, cezhraničnú spoluprácu a transparentnosť(2)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Komisia v súlade s článkom 19 ods. 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ(6) preskúmala uplatňovanie a rozsah pôsobnosti uvedenej smernice a dospela k záveru, že cieľ ochrany vkladateľov v Únii vytvorením systémov ochrany vkladov bol v prevažnej miere splnený. Komisia však takisto dospela k záveru, že je potrebné riešiť zostávajúce nedostatky ochrany vkladateľov, zlepšiť fungovanie systémov ochrany vkladov a zároveň harmonizovať iné pravidlá intervencie systémov ochrany vkladov ako postupy vyplatenia náhrady.

(1a)  Banková únia v súčasnosti spočíva len na dvoch zo zamýšľaných troch pilierov, a to na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM) a jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM). Z dôvodu chýbajúceho tretieho piliera, európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), je preto stále neúplná. Cieľom prebiehajúceho preskúmania rámca Únie pre krízové riadenie a ochranu vkladov je pripraviť pôdu pre dlhodobé dokončenie bankovej únie vrátane zriadenia európskeho systému ochrany vkladov. Dobudovanie bankovej únie tvorí neoddeliteľnú súčasť hospodárskej a menovej únie a finančnej stability, najmä preto, že zmierňuje riziká „začarovaného kruhu“, ktorý vzniká prepojením bánk so štátom.

(1b)  S cieľom zabezpečiť hladký prechod na dobudovanie bankovej únie je potrebné harmonizovať funkcie, ktoré môžu systémy ochrany vkladov vykonávať. Preto by sa viaceré diskrečné právomoci podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú súčasťou smernice 2014/49/EÚ, mali obmedziť a všetky systémy ochrany vkladov by mali byť schopné financovať opatrenia na riešenie krízových situácií, preventívne opatrenia a iné alternatívne opatrenia k vyplácaniu vkladateľov.

(1c)  Rámec krízového riadenia Únie by mal vždy zabezpečiť, aby straty neboli socializované a aby sa zdroje daňových poplatníkov nevyužívali na pomoc alebo záchranu úverových inštitúcií v ťažkostiach.

(2)  Nesplnenie povinnosti platiť príspevky do systémov ochrany vkladov alebo poskytovať informácie vkladateľom a systémom ochrany vkladov by mohlo ohroziť cieľ ochrany vkladateľov. Systémy ochrany vkladov alebo prípadne určené orgány môžu za oneskorenú platbu príspevkov uplatňovať peňažné sankcie. Je dôležité zlepšiť koordináciu medzi systémami ochrany vkladov, určenými a príslušnými orgánmi s cieľom prijať opatrenia na presadzovanie voči úverovej inštitúcii, ktorá si neplní svoje povinnosti. Hoci uplatňovanie opatrení dohľadu a presadzovania príslušnými orgánmi voči úverovým inštitúciám upravujú vnútroštátne právne predpisy a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(7), je potrebné zabezpečiť, aby určené orgány včas informovali príslušné orgány o akomkoľvek porušení povinností úverových inštitúcií podľa pravidiel ochrany vkladov.

(3)  V snahe podporiť ďalšie zbližovanie postupov systémov ochrany vkladov a pomôcť systémom ochrany vkladov pri testovaní ich odolnosti by mal Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vypracovať návrh regulačných predpisov o vykonávaní stresových testov systémov ochrany vkladov.

(4)  Podľa článku 5 ods. 1 písm. d) smernice 2014/49/EÚ sú z krytia systémom ochrany vkladov vylúčené vklady určitých finančných inštitúcií vrátane investičných spoločností. Finančné prostriedky, ktoré tieto finančné inštitúcie dostanú od svojich klientov a ktoré uložia v úverovej inštitúcii v mene svojich klientov pri výkone služieb, ktoré ponúkajú, by však mali byť za určitých podmienok chránené.

(5)  Rozsah vkladateľov, ktorí sú v súčasnosti chránení prostredníctvom vyplatenia náhrad zo systému ochrany vkladov, je odôvodnený zámerom chrániť neprofesionálnych investorov, pričom sa predpokladá, že profesionálni investori takúto ochranu nepotrebujú. Z tohto dôvodu boli orgány verejnej moci vylúčené z krytia. Väčšinu orgánov verejnej správy (ktoré v niektorých členských štátoch zahŕňajú školy a nemocnice) však nemožno považovať za profesionálnych investorov. Treba preto zabezpečiť, aby vklady všetkých neprofesionálnych investorov vrátane orgánov verejnej správy mohli využívať výhody plynúce z ochrany, ktorú ponúka systém ochrany vkladov.

(6)  Vklady vyplývajúce z určitých udalostí vrátane transakcií s nehnuteľnosťami týkajúcich sa súkromného nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo výplaty určitých poistných plnení môžu dočasne viesť k veľkým vkladom. Z tohto dôvodu sa v článku 6 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ v súčasnosti členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby mali vklady vyplývajúce z týchto udalostí ochranu vyššiu ako 100 000 EUR aspoň tri mesiace, ale nie dlhšie ako 12 mesiacov po tom, čo bola suma pripísaná, alebo od okamihu, v ktorom sa takéto vklady stali právne prevoditeľnými. Aby sa dosiahla harmonizácia ochrany vkladateľov v Únii a znížila administratívna zložitosť a právna neistota súvisiaca s rozsahom ochrany takýchto vkladov, je okrem úrovne krytia 100 000 EUR potrebné zosúladiť ich ochranu na minimálnu sumu aspoň 500 000 EUR a maximálne 2 500 000 EUR na harmonizované obdobie šiestich mesiacov. Po transpozícii členskými štátmi by Komisia mala preskúmať sumy, ktoré sú chránené, s cieľom určiť, či by sa maximálna suma mala znížiť, pričom by sa malo zohľadniť, či sú chránené sumy primerané a či zabezpečujú rovnaké podmienky v celej Únii.

(7)  Počas transakcie s nehnuteľnosťami môžu finančné prostriedky pred skutočným vyrovnaním transakcie prechádzať cez rôzne účty. Na ochranu vkladateľov, ktorí uskutočňujú transakcie s nehnuteľnosťami rovnakým spôsobom, by sa preto ochrana dočasne vysokých zostatkov mala vzťahovať na príjmy z predaja, ako aj na finančné prostriedky uložené na kúpu súkromného nehnuteľného majetku určeného na bývanie v rámci vopred stanoveného krátkodobého obdobia.

(8)  V snahe zabezpečiť včasné vyplatenie sumy, ktorú má systém ochrany vkladov vyplatiť, a zjednodušiť administratívne pravidlá a pravidlá výpočtu by sa mala zrušiť možnosť zohľadniť splatné záväzky pri výpočte sumy vyplatených náhrad.

(9)  Treba optimalizovať prevádzkové kapacity systémov ochrany vkladov a znížiť ich administratívne zaťaženie. Z tohto dôvodu by sa malo stanoviť, že pokiaľ ide o identifikáciu vkladateľov, ktorí majú nárok na vklady na účtoch príjemcov, alebo o posúdenie toho, či majú vkladatelia nárok na ochranné opatrenia vo forme dočasne vysokých zostatkov, zostáva povinnosťou vkladateľov a majiteľov účtov, aby preukázali svoj nárok vlastnými prostriedkami.

(10)  Na určité vklady sa môže vzťahovať dlhšia lehota na vyplatenie náhrad, pretože sa pri nich vyžaduje, aby systémy ochrany vkladov overili nárok na vyplatenie náhrady. V snahe harmonizovať pravidlá v rámci Únie by sa lehota na vyplatenie náhrad mala obmedziť na 20 pracovných dní od prijatia príslušnej dokumentácie.

(11)  Administratívne náklady spojené s vyplatením malých súm na spiacich účtoch môžu prevážiť nad výhodami pre vkladateľa. Je preto potrebné špecifikovať, že systémy ochrany vkladov by nemali byť povinné prijímať aktívne kroky na vyplatenie vkladov vedených na takýchto účtoch pod určitými prahovými hodnotami, ktoré by sa mali stanoviť na vnútroštátnej úrovni. Právo vkladateľov požadovať takúto sumu by sa však malo zachovať. Okrem toho, ak má ten istý vkladateľ aj iné aktívne účty, systémy ochrany vkladov by mali túto sumu zahrnúť do výpočtu sumy, ktorá sa má vyplatiť.

(12)  Systémy ochrany vkladov majú rôzne metódy vyplatenia náhrad vkladateľom, od vyplatenia náhrad v hotovosti až po elektronické prevody. V snahe zabezpečiť vysledovateľnosť procesu vyplatenia náhrad zo systémov ochrany vkladov a zachovať súlad s cieľmi rámca Únie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu by však vyplatenie náhrad vkladateľom prostredníctvom úhrad malo byť štandardnou metódou vyplatenia náhrad, ak náhrada presahuje sumu 10 000 EUR.

(13)  Finančné inštitúcie sú z ochrany vkladov vylúčené. Určité finančné inštitúcie vrátane inštitúcií elektronických peňazí, platobných inštitúcií a investičných spoločností však takisto ukladajú finančné prostriedky prijaté od svojich klientov na bankové účty, často dočasne, aby splnili povinnosti v oblasti ochrany v súlade s odvetvovými právnymi predpismi vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES(8), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366(9) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ(10). Vzhľadom na rastúcu úlohu týchto finančných inštitúcií by systémy ochrany vkladov mali chrániť takéto vklady pod podmienkou, že títo klienti sú identifikovaní alebo identifikovateľní.

(14)  Klienti finančných inštitúcií vždy nevedia, do ktorej úverovej inštitúcie sa rozhodla finančná inštitúcia ich finančné prostriedky uložiť. Systémy ochrany vkladov by preto nemali zlučovať takéto vklady s vkladom, ktorý by mohli mať tí istí klienti v rovnakej úverovej inštitúcii, ako je tá, kam finančná inštitúcia uložila svoje vklady. Úverové inštitúcie nemusia poznať klientov, ktorí majú nárok na sumu vedenú na klientskych účtoch, ani nemusia byť schopné kontrolovať a zaznamenávať jednotlivé údaje o týchto klientoch. ▌

(15)  Pri vyplatení náhrad vkladateľom sa môžu systémy ochrany vkladov ocitnúť v situáciách, ktoré vyvolávajú obavy z prania špinavých peňazí. Systém ochrany vkladov by preto mal odoprieť vyplatenie náhrady vkladateľovi, keď dostane upozornenie, že finančná spravodajská jednotka bankový alebo platobný účet v súlade s platnými pravidlami boja proti praniu špinavých peňazí pozastavila.

(16)  V článku 9 smernice 2014/49/EÚ sa stanovuje, že ak systém ochrany vkladov uskutočňuje výplaty v súvislosti s postupom riešenia krízových situácií, systému ochrany vkladov by mal voči dotknutej úverovej inštitúcii vzniknúť nárok na sumu rovnajúcu sa jeho výplatám a tento nárok by mal mať rovnocenné postavenie ako kryté vklady. V uvedenom ustanovení sa nerozlišuje medzi príspevkom zo systému ochrany vkladov pri použití nástroja otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov a príspevkom zo systému ochrany vkladov na financovanie stratégie prevodu (nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie) po likvidácii zvyškového subjektu. V záujme jasnosti a právnej istoty, pokiaľ ide o existenciu a výšku nároku systému ochrany vkladov v rôznych scenároch, je potrebné špecifikovať, že ak systém ochrany vkladov prispieva k podpore uplatňovania nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie alebo alternatívnych opatrení, ktorými sa súbor aktív, práv a pasív úverovej inštitúcie vrátane vkladov prevádza na príjemcu, uvedenému systému ochrany vkladov by mal voči zvyškovému subjektu vzniknúť nárok v rámci následného likvidačného konania podľa vnútroštátneho práva. V snahe zabezpečiť, aby akcionári a veritelia úverovej inštitúcie, ktorí zostali vo zvyškovom subjekte, účinne absorbovali straty uvedenej úverovej inštitúcie, a zlepšiť možnosť vyplatenia náhrad systému ochrany vkladov v rámci konkurzných konaní, by nárok systému ochrany vkladov mal mať rovnaké postavenie ako kryté vklady. Ak sa uplatňuje nástroj otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov (t. j. úverová inštitúcia pokračuje vo svojich operáciách), systém ochrany vkladov prispieva sumou, ktorá by sa z krytých vkladov odpísala alebo by sa konvertovala na absorbovanie strát uvedenej úverovej inštitúcie, ak by sa kryté vklady zahrnuli do záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Príspevok zo systému ochrany vkladov by preto nemal viesť k nároku voči inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, pretože by sa tým odstránil účel príspevku zo systému ochrany vkladov.

(17)  Aby sa zabezpečila konvergencia postupov systému ochrany vkladov a právna istota pre vkladateľov pri nárokovaní si náhrady za svoje vklady a vyhlo sa operačným prekážkam systémov ochrany vkladov, je dôležité stanoviť primerane dlhú lehotu, v rámci ktorej si môžu vkladatelia nárokovať vyplatenie svojich vkladov, a to v tých prípadoch, keď systém ochrany vkladov nevyplatil náhrady vkladateľom v lehotách stanovených v článku 8 smernice 2014/49/EÚ v prípade vyplatenia vkladov.

(18)  Podľa článku 10 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ členské štáty zabezpečia, aby do 3. júla 2024 dosiahli dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov cieľovú úroveň minimálne vo výške 0,8 % sumy krytých vkladov jeho členov. S cieľom objektívne posúdiť, či systémy ochrany vkladov spĺňajú túto požiadavku, by sa malo stanoviť jasné referenčné obdobie na určenie výšky krytých vkladov a dostupných finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov. Vzhľadom na rozšírenie rozsahu použitia systému ochrany vkladov by sa primeranosť cieľovej úrovne 0,8 % mala pozorne sledovať a posudzovať.

(19)  S cieľom zabezpečiť odolnosť systémov ochrany vkladov by ich finančné prostriedky mali pochádzať zo stabilných a neodvolateľných príspevkov. Určité zdroje financovania systému ochrany vkladov vrátane úverov a očakávaných spätne vymožených náhrad sú príliš neisté na to, aby sa mohli započítať ako príspevky na dosiahnutie cieľovej úrovne systému ochrany vkladov. V snahe harmonizovať podmienky splnenia cieľovej úrovne systémov ochrany vkladov a zabezpečiť, aby dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov boli financované z príspevkov odvetvia, by sa mali finančné prostriedky, ktoré spĺňajú podmienky na dosiahnutie cieľovej úrovne, odlíšiť od finančných prostriedkov, ktoré sa považujú za doplnkové zdroje financovania. Záporné peňažné toky finančných prostriedkov systému ochrany vkladov vrátane predvídateľných splátok úverov možno plánovať a zohľadňovať v pravidelných príspevkoch členov systému ochrany vkladov, a preto by nemali viesť k zníženiu dostupných finančných prostriedkov pod cieľovú úroveň. Treba preto spresniť, že po prvom dosiahnutí cieľovej úrovne by sa malo štvorročné obdobie na doplnenie prostriedkov vyžadovať len v prípade nedostatku dostupných finančných prostriedkov v systéme ochrany vkladov spôsobeného intervenciou systému ochrany vkladov (vyplatenie náhrady alebo preventívne opatrenia, opatrenia na riešenie krízových situácií alebo alternatívne opatrenia). Ak sa po takejto intervencii systému ochrany vkladov dostupné finančné prostriedky znížia o menej ako jednu tretinu, obdobie na doplnenie prostriedkov by malo byť dva roky. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku by mal orgán EBA vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví metodika výpočtu cieľovej úrovne systémom ochrany vkladov.

(20)  Dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov by mali byť okamžite použiteľné, aby bolo možné čeliť neočakávaným prípadom vyplatenia náhrad alebo iných intervencií. Vzhľadom na rôzne postupy v celej Únii je vhodné stanoviť požiadavky na investičnú stratégiu finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov s cieľom zmierniť akýkoľvek negatívny vplyv na schopnosť systému ochrany vkladov plniť svoje povinnosti. Ak systém ochrany vkladov nie je oprávnený stanoviť investičnú stratégiu, orgán alebo subjekt v členskom štáte, ktorý je zodpovedný za stanovenie investičnej stratégie, by mal pri stanovovaní tejto investičnej stratégie dodržiavať aj zásady týkajúce sa diverzifikácie a investícií do nízkorizikových a likvidných aktív. Aby sa zachovala úplná prevádzková nezávislosť a flexibilita systému ochrany vkladov, pokiaľ ide o prístup k jeho finančným prostriedkom, v prípade, že sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov ukladajú do štátnej pokladnice, by sa tieto finančné prostriedky mali vyčleniť a umiestniť na oddelený účet.

(21)  Možnosť zvýšiť dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov prostredníctvom povinných príspevkov členských inštitúcií do existujúcich systémov povinných príspevkov zriadených členským štátom na pokrytie nákladov súvisiacich so systémovým rizikom sa nikdy nevyužila, a preto by sa mala zrušiť.

(22)  Je potrebné posilniť ochranu vkladateľov a zároveň sa vyhnúť potrebe rýchleho predaja aktív systému ochrany vkladov za akúkoľvek cenu a obmedziť možné negatívne procyklické účinky na bankový sektor vyvolané výberom mimoriadnych príspevkov. Systémy ochrany vkladov by preto mali mať možnosť využívať alternatívne mechanizmy financovania, ktoré im umožnia kedykoľvek získať krátkodobé financovanie z iných zdrojov, ako sú príspevky, a to aj pred použitím svojich dostupných finančných prostriedkov a finančných prostriedkov vybraných formou mimoriadnych príspevkov. Keďže úverové inštitúcie by mali v prvom rade znášať náklady a zodpovednosť za financovanie systémov ochrany vkladov, alternatívne mechanizmy financovania z verejných prostriedkov by nemali byť povolené.

(23)  V snahe zabezpečiť primerane diverzifikované investície finančných prostriedkov systému ochrany vkladov a konvergentné postupy by orgán EBA mal vydať usmernenia, ktorými by sa v tejto súvislosti poskytli systémom ochrany vkladov pokyny.

(24)  Zatiaľ čo hlavnou úlohou systémov ochrany vkladov je vyplatenie náhrad krytým vkladateľom, intervencie na iné účely ako vyplatenie náhrad môžu byť pre systémy ochrany vkladov nákladovo efektívnejšie a môžu zabezpečiť neprerušovaný prístup k vkladom uľahčovaním stratégií prevodu. Od systémov ochrany vkladov sa môže vyžadovať, aby prispievali k riešeniu krízových situácií úverových inštitúcií. Okrem toho v niektorých členských štátoch môžu systémy ochrany vkladov financovať preventívne opatrenia na obnovenie dlhodobej životaschopnosti úverových inštitúcií alebo alternatívne opatrenia v rámci konkurzného konania. Hoci uvedené preventívne a alternatívne opatrenia môžu výrazne zlepšiť ochranu vkladov, je potrebné, aby takéto opatrenia podliehali primeraným ochranným opatreniam, a to aj vo forme harmonizovaného testu najnižších nákladov, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky, ako aj účinnosť a nákladová efektívnosť takýchto opatrení. Takéto ochranné opatrenia by sa mali uplatňovať len na intervencie financované z dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov, ktoré upravuje táto smernica.

(24a)  Je nevyhnutné, aby sa akékoľvek zapojenie systému ochrany vkladov do akéhokoľvek scenára uskutočnilo s dôrazom na nákladovú účinnosť a transparentnosť. Tento prístup je nevyhnutný na to, aby sa zabránilo narušeniu rovnakých podmienok a aby sa zabezpečilo, že sa neposkytnú žiadne nespravodlivé výhody konkrétnym účastníkom trhu. Transparentnosť a nákladová účinnosť sú základnými zásadami, ktoré podporujú integritu a spravodlivé fungovanie systému ochrany vkladov.

(25)  Opatrenia na predchádzanie zlyhaniu úverovej inštitúcie prostredníctvom dostatočne včasných intervencií môžu zohrávať účinnú úlohu v kontexte kontinuity nástrojov krízového riadenia na zachovanie dôvery vkladateľov a finančnej stability. Uvedené opatrenia môžu mať rôzne formy – opatrenia kapitálovej podpory prostredníctvom nástrojov vlastných zdrojov (vrátane nástrojov vlastného kapitálu Tier 1) alebo iných kapitálových nástrojov, záruk alebo úverov. Systémy ochrany vkladov využívajú tieto opatrenia rôznorodým spôsobom. Na zabezpečenie kontinuity nástrojov krízového riadenia a využívania preventívnych opatrení spôsobom, ktorý je v súlade s rámcom riešenia krízových situácií a pravidlami štátnej pomoci, je potrebné špecifikovať načasovanie a podmienky ich uplatňovania. Preventívne opatrenia nie sú vhodné na absorpciu vzniknutých strát, keď úverová inštitúcia už zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a mali by sa použiť včas, aby sa zabránilo zhoršeniu finančnej situácie banky. Určené orgány by preto mali overiť, či boli splnené podmienky pre takúto intervenciu zo strany systému ochrany vkladov. A napokon uvedenými podmienkami využívania dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov by nemalo byť dotknuté posúdenie príslušného orgánu, či schéma inštitucionálneho zabezpečenia spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(11).

(26)  Aby sa zabezpečilo, že sa dosiahne cieľ preventívnych opatrení, malo by sa od úverových inštitúcií vyžadovať, aby predložili príslušnému orgánu poznámku, v ktorej uvedú opatrenia, ktoré sa zaviažu prijať. ▌ Takáto poznámka by mala obsahovať všetky prvky, ktorých cieľom je zabrániť zápornému peňažnému toku finančných prostriedkov a posilniť kapitálovú a likviditnú pozíciu úverovej inštitúcie, čo úverovej inštitúcii umožní plniť všetky príslušné prudenciálne a iné regulačné požiadavky s výhľadom do budúcnosti. Uvedená poznámka by preto mala obsahovať opatrenia na získavanie kapitálu vrátane pravidiel pre udeľovanie práv, dobrovoľnej konverzie podriadených dlhových nástrojov, opatrení v oblasti riadenia pasív, predaja aktív, ktorými sa získa kapitál, sekuritizácie portfólií a zadržania výnosov vrátane zákazov vyplatenia dividend a zákazov nadobúdania podielov v podnikoch. Okrem toho by sa v poznámke mal podrobne uviesť počiatočný nedostatok kapitálu úverovej inštitúcie, zavedené opatrenia na zvýšenie kapitálu a ochranné opatrenia zavedené na zabránenie odlevu finančných prostriedkov. Z toho istého dôvodu by úverové inštitúcie mali počas vykonávania opatrení uvedených v poznámke posilniť aj svoje pozície v oblasti likvidity a zdržať sa agresívnych obchodných praktík, ako aj vyplácania dividend alebo variabilných odmien alebo spätného odkupovania vlastných akcií alebo uplatňovania opcie na nástroje hybridného kapitálu. Takáto poznámka by mala obsahovať aj stratégiu ukončenia všetkých prijatých podporných opatrení. Úverová inštitúcia by mala v primeranom časovom rámci poskytnúť príslušnému orgánu plán reorganizácie obchodnej činnosti s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť. Preventívne opatrenia poskytnuté úverovej inštitúcii by sa mali pozastaviť, ak príslušný orgán nie je presvedčený, že plán reorganizácie obchodnej činnosti je dôveryhodný a realizovateľný na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti. Ak je úverová inštitúcia členom schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 1 ods. 2 písm. c), schéma inštitucionálneho zabezpečenia by mala schváliť plán reorganizácie obchodnej činnosti po konzultácii s príslušným orgánom. Ak príslušný orgán nie je spokojný s plánom reorganizácie obchodnej činnosti, mal by vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií majú najlepšiu pozíciu na posudzovanie relevantnosti a dôveryhodnosti opatrení uvedených v pláne reorganizácie obchodnej činnosti. V snahe zabezpečiť, aby určené orgány systému ochrany vkladov, od ktorých úverová inštitúcia vyžaduje financovanie preventívneho opatrenia, mohli posúdiť, či sú splnené všetky podmienky preventívnych opatrení, mali by príslušné orgány spolupracovať s určenými orgánmi. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k uplatňovaniu preventívnych opatrení v celej Únii, orgán EBA by mal vydať usmernenia, ktoré by úverovým inštitúciám pomohli vypracovať uvedený plán reorganizácie obchodnej činnosti.

(26a)  V záujme zmiernenia morálneho hazardu by v náležitých prípadoch mali úverová inštitúcia, ktorá dostáva podporu od systémov ochrany vkladov vo forme preventívnych opatrení, jej akcionári, veritelia alebo podnikateľská skupina, do ktorej patrí, prispievať k reštrukturalizácii zo svojich vlastných zdrojov a poskytovať primeranú odmenu za preventívne opatrenie poskytnuté systémom ochrany vkladov.

(27)  V snahe zabezpečiť, aby úverové inštitúcie, ktoré dostanú podporu od systémov ochrany vkladov formou preventívnych opatrení, plnili svoje záväzky, mali by príslušné orgány od úverových inštitúcií, ktoré nesplnili svoje záväzky, požadovať plán nápravy, splatenie sumy, ktorou prispeli v rámci preventívnych opatrení, alebo splnenie stratégie ukončenia angažovanosti. Ak príslušný orgán zastáva názor, že opatreniami v pláne nápravy nemožno dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť úverovej inštitúcie, systém ochrany vkladov by nemal úverovej inštitúcii žiadnu ďalšiu preventívnu podporu poskytovať a príslušné orgány by mali vykonať posúdenie toho, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, podľa článku 32 smernice 2014/59/EÚ. Rovnaké dôsledky by mali platiť aj v prípadoch, keď úverová inštitúcia nedodrží plán nápravy. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k uplatňovaniu preventívnych opatrení v celej Únii, orgán EBA by mal vydať usmernenia, ktoré by úverovým inštitúciám pomohli vypracovať uvedený plán nápravy.

(28)  Na zabránenie škodlivým účinkom na hospodársku súťaž a na vnútorný trh je potrebné stanoviť, že v prípade alternatívnych opatrení v rámci konkurzného konania sú príslušné orgány zastupujúce úverovú inštitúciu v súvislosti s vnútroštátnym konkurzným konaním (likvidátor, správca konkurznej podstaty, správca alebo podobný úradník) povinné prijať opatrenia na to, aby sa daná inštitúcia alebo časť jej obchodnej činnosti uvádzali na trh v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny. Úverová inštitúcia alebo akýkoľvek sprostredkovateľ konajúci v mene úverovej inštitúcie by mali uplatňovať pravidlá, ktoré sú primerané na uvádzanie aktív, práv a pasív, ktoré sa majú previesť na potenciálnych kupujúcich, na trh. V každom prípade by sa na využívanie štátnych zdrojov mali v prípade potreby naďalej vzťahovať príslušné pravidlá štátnej pomoci podľa zmluvy.

(29)  Keďže hlavným cieľom systémov ochrany vkladov je chrániť kryté vklady, systémy ochrany vkladov by mali mať možnosť financovať iné intervencie ako vyplatenie vkladov, len ak sú takéto intervencie lacnejšie ako vyplatenia vkladov. Skúsenosti s uplatňovaním tohto pravidla (ďalej len „test najnižších nákladov“) ukázali niekoľko nedostatkov, keďže sa v súčasnom rámci neuvádza, ako určiť náklady na tieto intervencie, ani náklady na vyplatenie vkladov. V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie testu najnižších nákladov v celej Únii je potrebné presne stanoviť výpočet týchto nákladov. Zároveň je potrebné vyhnúť sa príliš prísnym podmienkam, ktoré by účinne znemožnili využívanie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na iné intervencie ako na vyplatenie vkladov. Pri posudzovaní najnižších nákladov by systémy ochrany vkladov mali najprv overiť, či sú náklady na financovanie vybraného opatrenia nižšie ako náklady na vyplatenie krytých vkladov. V metodike pre posúdenie najnižších nákladov by sa mala zohľadniť časová hodnota peňazí.

(30)  Likvidácia môže byť zdĺhavý proces, ktorého efektívnosť závisí od efektívnosti vnútroštátnych súdnych systémov, režimov platobnej neschopnosti, individuálnych charakteristík bánk a okolností zlyhania. Pri intervenciách systémov ochrany vkladov ako súčasti alternatívnych opatrení by mal test najnižších nákladov vychádzať z ocenenia aktív a záväzkov úverovej inštitúcie stanoveného v článku 36 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a z odhadu stanoveného v článku 36 ods. 8 uvedenej smernice. Presné hodnotenie spätne vymožených náhrad v prípade likvidácie však môže byť náročné v kontexte testu najnižších nákladov na preventívne opatrenia, o ktorých sa predpokladá, že k nim dochádza dlho pred akoukoľvek predvídateľnou likvidáciou. Preto by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť kontrafaktuálny scenár testu najnižších nákladov na preventívne opatrenia a v každom prípade by sa očakávané spätne vymožené náhrady mali obmedziť na primeranú sumu, ktorá vychádza zo spätne vymožených náhrad pri minulých výplatných udalostiach.

(31)  Určené orgány by mali odhadnúť náklady na opatrenie pre systém ochrany vkladov, a to aj po splatení úveru, kapitálovej injekcie alebo použití záruky, po odpočítaní očakávaných výnosov, prevádzkových výdavkov a potenciálnych strát, oproti kontrafaktuálnemu scenáru vychádzajúcemu z hypotetickej konečnej straty na konci konkurzného konania, ktorá by mala zohľadniť spätne vymožené náhrady zo systému ochrany vkladov ako súčasť konkurzného konania banky. Okrem toho by sa v kontrafaktuálnom scenári mali zohľadniť možné náklady systému ochrany vkladov spôsobené hospodárskou a finančnou nestabilitou vrátane potreby použiť dodatočné finančné prostriedky v rámci mandátu systému ochrany vkladov na ochranu vkladateľov a finančnú stabilitu a na predchádzanie rozšíreniu škodlivých vplyvov. Na získanie spravodlivejšieho a komplexnejšieho obrazu o skutočných nákladoch na vyplatenie náhrad vkladateľom by odhad straty, ktorá vznikla v dôsledku vyplatenia krytých vkladov, mal zahŕňať náklady nepriamo súvisiace s vyplatením náhrad vkladateľom. Takéto náklady by mali zahŕňať ▌ náklady, ktoré by systém ochrany vkladov mohol znášať v dôsledku využívania alternatívneho financovania. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie testu najnižších nákladov by mal orgán EBA vypracovať návrh regulačných technických predpisov o metodike výpočtu nákladov na rôzne intervencie systému ochrany vkladov. Aby sa zabezpečil súlad metodiky na posudzovanie najnižších nákladov so zákonnými alebo zmluvnými povinnosťami systému ochrany vkladov, by mal orgán EBA ▌ vypracovať návrh regulačných technických predpisov ▌.

(32)  V snahe zlepšiť harmonizovanú ochranu vkladateľov a špecifikovať príslušné povinnosti v celej Únii by mal systém ochrany vkladov domovského členského štátu zabezpečiť vyplatenie vkladateľov nachádzajúcich sa v členských štátoch, v ktorých úverové inštitúcie, ktoré sú členom systému ochrany vkladov, prijímajú vklady a iné návratné finančné prostriedky tým, že ponúkne cezhraničné služby prijímania vkladov aj bez usadenia v hostiteľskom členskom štáte. S cieľom uľahčiť operácie vyplatenia vkladov a poskytovanie informácií vkladateľom by systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu mal byť oprávnený pôsobiť ako kontaktné miesto pre vkladateľov v úverových inštitúciách, ktoré uplatňujú slobodu poskytovať služby.

(33)  Spolupráca medzi systémami ochrany vkladov v rámci Únie je nevyhnutná na zabezpečenie rýchleho a nákladovo efektívneho vyplatenia náhrad vkladateľom v prípadoch, keď úverové inštitúcie poskytujú bankové služby prostredníctvom pobočiek v iných členských štátoch. Vzhľadom na technologický pokrok, ktorý podporuje využívanie cezhraničných prevodov a diaľkovú identifikáciu, by sa systému ochrany vkladov domovského členského štátu malo umožniť, aby vyplatil vkladateľov priamo v pobočkách, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, za predpokladu, že administratívne zaťaženie a náklady sú nižšie ako v prípade, keby náhrady vyplatil systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu. Táto pružnosť by mala dopĺňať súčasný mechanizmus spolupráce, v ktorom sa vyžaduje, aby systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu vyplatil vkladateľov v pobočkách v mene systému ochrany vkladov domovského členského štátu. Na zachovanie dôvery vkladateľov v hostiteľských aj domovských členských štátoch by mal orgán EBA vydať usmernenia na pomoc systémom ochrany vkladov pri takejto spolupráci, okrem iného aj tým, že navrhne zoznam podmienok, za ktorých by sa systém ochrany vkladov domovského členského štátu mohol rozhodnúť vyplatiť náhrady vkladateľom v pobočkách, ktoré sa nachádzajú v hostiteľskom členskom štáte.

(34)  Úverové inštitúcie sa môžu pridružiť k inému systému ochrany vkladov, pretože presunú svoje sídlo do iného členského štátu alebo transformujú svoju dcérsku spoločnosť na pobočku, prípadne naopak. V článku 14 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ sa vyžaduje, aby sa príspevky takejto úverovej inštitúcie zaplatené počas 12 mesiacov pred presunom previedli do tohto iného systému ochrany vkladov úmerne k sume presunutých krytých vkladov. V snahe zabezpečiť, aby prevod príspevkov do prijímajúceho systému ochrany vkladov nebol závislý od rozdielnych vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa fakturácie alebo skutočného dátumu platby príspevkov, by systém ochrany vkladov pôvodu mal vypočítať sumu, ktorá sa má previesť, na základe potenciálnych záväzkov, ktoré znáša prijímajúci systém ochrany vkladov v dôsledku prevodu. Orgán EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť metodiku výpočtu sumy, ktorá sa má previesť, s cieľom zabezpečiť neutrálny vplyv prevodu na finančnú situáciu prijímajúceho systému ochrany vkladov a pôvodného systému ochrany vkladov vo vzťahu k rizikám, ktoré pokrývajú.

(35)  Je potrebné zabezpečiť rovnakú ochranu vkladateľov v celej Únii, ktorú nemožno plne zaručiť režimom posudzovania rovnocennosti ochrany vkladateľov v tretích krajinách. Z tohto dôvodu by pobočky úverovej inštitúcie v Únii, ktorá má svoje ústredie v tretej krajine, mali vstúpiť do systému ochrany vkladov v členskom štáte, v ktorom vykonávajú svoju činnosť prijímania vkladov. Touto požiadavkou by sa takisto zabezpečil súlad so smernicami 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ, ktorých cieľom je zaviesť spoľahlivejšie prudenciálne rámce a rámce riešenia krízových situácií pre skupiny z tretích krajín poskytujúce bankové služby v Únii. Naopak, malo by sa zabrániť tomu, aby boli systémy ochrany vkladov vystavené hospodárskym a finančným rizikám tretích krajín. Vklady v pobočkách zriadených v tretích krajinách úverovými inštitúciami Únie by nemali byť chránené.

(36)  Štandardizované a pravidelné zverejňovanie informácií zvyšuje informovanosť vkladateľov o ochrane vkladov. Aby sa zosúladili požiadavky na zverejňovanie informácií s technologickým vývojom, mali by sa v týchto požiadavkách zohľadniť nové digitálne komunikačné kanály, prostredníctvom ktorých úverové inštitúcie komunikujú s vkladateľmi. Vkladatelia by mali získať jasné a jednotné informácie, v ktorých by sa vysvetľovala ochrana ich vkladov, pričom by sa mala obmedziť súvisiace administratívne zaťaženie úverových inštitúcií alebo systémov ochrany vkladov. Orgán EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť na jednej strane obsah a formát informačného formulára pre vkladateľov, ktorý sa má každoročne vkladateľom predkladať, a na druhej strane vzorové informácie, ktoré sú buď systémy ochrany vkladov, alebo úverové inštitúcie povinné oznamovať vkladateľom v osobitných situáciách vrátane zlúčenia úverových inštitúcií, konštatovania nedostupnosti vkladov alebo vyplatenia náhrad za vložené finančné prostriedky klientom.

(37)  Zlúčenie úverovej inštitúcie alebo transformácia dcérskej spoločnosti na pobočku, prípadne naopak, môže mať vplyv na kľúčové vlastnosti ochrany vkladateľov. Aby sa predišlo nepriaznivým dôsledkom pre vkladateľov, ktorí by mali vklady v oboch zlučovaných bankách a ktorých nárok na krytie vkladov by sa znížil z dôvodu zmien v pridružení k systému ochrany vkladov, všetci vkladatelia by mali byť informovaní o takýchto zmenách a mali by mať právo vybrať svoje finančné prostriedky bez toho, aby im bola uložená sankcia, až do sumy rovnajúcej sa strate krytia ich vkladov.

(38)  V snahe zachovať finančnú stabilitu, zabrániť šíreniu škodlivého vplyvu a umožniť vkladateľom v relevantných prípadoch uplatniť si práva na nárok na náhradu vkladov by príslušné určené orgány, systémy ochrany vkladov a úverové inštitúcie mali informovať vkladateľov o tom, že sa vklady stanú nedostupnými.

(39)  S cieľom zvýšiť transparentnosť pre vkladateľov a posilniť finančnú spoľahlivosť a dôveru medzi systémami ochrany vkladov pri plnení ich povinností by sa mali zlepšiť súčasné požiadavky na podávanie správ. Vychádzajúc zo súčasných požiadaviek, ktoré umožňujú systémom ochrany vkladov požadovať od svojich členských inštitúcií všetky potrebné informácie, aby sa pripravili na vyplatenie vkladov, aj systémy ochrany vkladov by mali mať možnosť požadovať informácie potrebné na prípravu na vyplatenia náhrad v kontexte cezhraničnej spolupráce. Na žiadosť systému ochrany vkladov by sa od členských inštitúcií malo vyžadovať, aby poskytovali všeobecné informácie o všetkých významných cezhraničných činnostiach v iných členských štátoch. Podobne v snahe poskytnúť orgánu EBA vhodný rozsah informácií o vývoji dostupných finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov a o používaní týchto prostriedkov by členské štáty mali zabezpečiť, aby systémy ochrany vkladov každý rok informovali orgán EBA o výške krytých vkladov a dostupných finančných prostriedkoch a oznámili orgánu EBA okolnosti, ktoré viedli k využívaniu finančných prostriedkov systému ochrany vkladov buď na vyplatenie náhrady, alebo iné opatrenia. V neposlednom rade s cieľom zohľadniť posilnenú úlohu systémov ochrany vkladov v rámci krízového riadenia bánk, ktorej cieľom je uľahčiť využívanie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov pri riešení krízových situácií, by systémy ochrany vkladov mali mať právo získať súhrn plánov na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií na ročnom základe, aby sa zvýšila ich všeobecná pripravenosť na poskytnutie finančných prostriedkov.

(40)  Technické predpisy v oblasti finančných služieb by mali uľahčiť jednotnú harmonizáciu a primeranú ochranu vkladateľov v rámci Únie. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgán EBA ako orgán s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami poveril vypracovaním návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a ktoré má prijať Komisia.

(41)  Komisia by mala v prípadoch stanovených v tejto smernici prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(12) s cieľom špecifikovať: a) technické údaje týkajúce sa identifikácie klientov finančných inštitúcií na vyplatenie náhrad za vklady finančných prostriedkov klientov, kritériá vyplatenia náhrad majiteľovi účtu v prospech každého klienta alebo priamo klientovi a pravidlá na zabránenie viacnásobným nárokom na vyplatenie náhrad tomu istému príjemcovi; b) metodiku testu najnižších nákladov a c) metodiku výpočtu dostupných finančných prostriedkov, ktoré spĺňajú podmienky pre cieľovú úroveň.

(42)  Komisia by v prípadoch stanovených v tejto smernici mala prijať návrh vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom EBA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom špecifikovať: a) obsah a formát informačného formulára pre vkladateľov, vzor informácií, ktoré by mali vkladateľom oznamovať buď systémy ochrany vkladov, alebo úverové inštitúcie; b) postupy, ktoré majú úverové inštitúcie dodržiavať pri poskytovaní informácií svojim systémom ochrany vkladov, ako aj systémy ochrany vkladov a určené orgány orgánu EBA, a vzory na poskytovanie týchto informácií.

(43)  Smernica 2014/49/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(44)  V snahe umožniť pobočkám úverových inštitúcií, ktoré majú svoje ústredie mimo Únie a ktoré nie sú členmi systému ochrany vkladov zriadeného v Únii, aby vstúpili do systému ochrany vkladov v Únii, by sa uvedeným pobočkám malo poskytnúť dostatočné obdobie na prijatie potrebných krokov na splnenie tejto požiadavky.

(45)  Smernicou 2014/49/EÚ sa členským štátom umožňuje uznať schému inštitucionálneho zabezpečenia ako systém ochrany vkladov, ak spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a je v súlade so smernicou 2014/49/EÚ. Na zohľadnenie osobitného obchodného modelu týchto schém inštitucionálneho zabezpečenia, najmä významu funkcií, ktoré sú stredobodom ich povinností, ktoré vykonávajú okrem funkcií, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, je vhodné stanoviť možnosť pre členské štáty, aby umožnili schémam inštitucionálneho zabezpečenia naďalej vykonávať takéto funkcie. Okrem toho, s cieľom poskytnúť im dostatočný čas na prispôsobenie sa novým ustanoveniam, najmä zárukám na uplatňovanie preventívnych opatrení, by sa malo poskytnúť trojročné prechodné obdobie pre schémy inštitucionálneho zabezpečenia. ▌ S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a zachovať vysoký stupeň ochrany vkladateľov by sa funkcie a úlohy vykonávané nad rámec funkcií a úloh, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mali financovať dodatočnými finančnými prostriedkami nad rámec cieľovej úrovne. Schémy inštitucionálneho zabezpečenia by mali vytvoriť osobitný fond na iné účely schémy inštitucionálneho zabezpečenia ako na funkcie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a to na základe dohody Európskej centrálnej banky, príslušného vnútroštátneho orgánu a príslušnej schémy inštitucionálneho zabezpečenia.

(46)  S cieľom umožniť systémom ochrany vkladov a určeným orgánom vybudovať potrebnú prevádzkovú kapacitu na uplatňovanie nových pravidiel používania preventívnych opatrení je vhodné stanoviť časový odklad pre uplatňovanie týchto nových pravidiel.

(47)  Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečenie jednotnej ochrany vkladateľov v Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu existencie rizík, že odlišné vnútroštátne prístupy by mohli mať vplyv na celistvosť jednotného trhu, ale lepšie ich možno zmenou pravidiel, ktoré sú už stanovené na úrovni Únie, dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2014/49/EÚ

Smernica 2014/49/EÚ sa mení takto:

1.  Článok 1 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa vytvorenia a fungovania systémov ochrany vkladov, krytia a vyplatenia náhrad za vklady, ako aj používania finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na opatrenia zamerané na zabezpečenie prístupu vkladateľov k ich vkladom.“;

b)  V odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:"

„d) úverové inštitúcie a pobočky úverových inštitúcií, ktoré majú svoje ústredie mimo Únie, pridružené k systémom uvedeným v tomto odseku písm. a), b) alebo c).“;

2.  V článku 2 sa odsek 1 mení takto:

a)  V bode 3 sa úvodné slová nahrádzajú takto:"

„3. „vklad“ je kreditný zostatok, ktorý vznikne z peňažných prostriedkov ponechaných na účte alebo z dočasných stavov vyplývajúcich z bežných bankových transakcií obvykle uskutočňovaných úverovými inštitúciami pri vykonávaní ich obchodných činností a ktorého vyplatenie sa od úverovej inštitúcie vyžaduje v zmysle platných zákonných a zmluvných podmienok vrátane termínovaného vkladu a sporiaceho vkladu, ale s vylúčením kreditného zostatku, ak:“;

b)  V bode 13 sa úvodné slová nahrádzajú takto:"

„13. „platobný záväzok“ je neodvolateľný záväzok úverovej inštitúcie, ktorý je plne zabezpečený kolaterálom, že zaplatí systému ochrany vkladov peňažnú sumu, ak o to uvedený systém ochrany vkladov požiada, a ak kolaterál:“;

c)  Dopĺňajú sa tieto body 19 až 23:"

d)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Podiely v stavebných spoločnostiach Írska sa okrem podielov kapitálového charakteru v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) považujú za vklady.“

____________________________________________

* [Úrad pre publikácie: vložte úplný odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

** [Úrad pre publikácie: vložte úplný odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

3.  Článok 4 sa mení takto:

-a)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Zmluvný systém uvedený v článku 1 ods. 2 písm. b) tejto smernice sa môže oficiálne uznať ako systém ochrany vkladov, ak je v súlade s touto smernicou.

Schéma inštitucionálneho zabezpečenia sa môže oficiálne uznať ako systém ochrany vkladov, ak spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a je v súlade s touto smernicou.

Členské štáty zabezpečia, aby do... [36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] schéma inštitucionálneho zabezpečenia, ktorá je uznaný za systém ochrany vkladov podľa tohto odseku, oddelí svoje dostupné finančné prostriedky, na ktoré sa vzťahuje cieľová úroveň v súlade s článkom 10 ods. 2 tejto smernice, od dodatočných finančných prostriedkov na plnenie iných mandátov, než sú mandáty upravené touto smernicou.“

a)  Odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia neplní svoje povinnosti člena systému ochrany vkladov, uvedený systém ochrany vkladov o tom bezodkladne informoval určený orgán a príslušný orgán tejto úverovej inštitúcie.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán v spolupráci s určeným orgánom urýchlene prijal všetky primerané opatrenia vrátane uloženia sankcií, ak je to potrebné, na zabezpečenie toho, aby dotknutá úverová inštitúcia plnila svoje povinnosti ako člen systému ochrany vkladov. ▌

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade, že úverové inštitúcie porušia povinnosti, ktoré im prináležia ako členovi systému ochrany vkladov. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“;

b)  Vkladá sa tento odsek 4a:"

„4a. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia nezaplatí príspevky uvedené v článku 10 a článku 11 ods. 4 v časovom rámci stanovenom systémom ochrany vkladov, uvedený systém ochrany vkladov účtoval na obdobie omeškania zákonnú úrokovú sadzbu zo splatnej sumy.“;

c)  Odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:"

„5. Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov informoval určený orgán, ak opatrenia uvedené v odsekoch 4 a 4a nedokážu obnoviť plnenie zo strany úverovej inštitúcie. Členské štáty zabezpečia, aby určený orgán posúdil, či inštitúcia naďalej spĺňa podmienky na zachovanie členstva v systéme ochrany vkladov, a informoval príslušný orgán o výsledku tohto posúdenia.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príslušný orgán rozhodne odňať povolenie v súlade s článkom 18 smernice 2013/36/EÚ, úverová inštitúcia prestala byť členom systému ochrany vkladov. Členské štáty zabezpečia, aby vklady vedené v deň, keď úverová inštitúcia prestala byť členom systému ochrany vkladov, boli naďalej kryté týmto systémom ochrany vkladov na najviac šesť mesiacov.“;

ca)  V odseku 7 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Určené orgány majú potrebné právomoci v oblasti presadzovania práva vrátane právomocí ukladať sankcie alebo iné správne opatrenia na nápravu porušení tejto smernice systémom ochrany vkladov.“;

d)  Odsek 8 sa vypúšťa;

e)  Dopĺňa sa tento odsek 13:"

„13. ▌ Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov o rozsahu, obsahu a postupoch stresových testov uvedených v odseku 10.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

4.  Článok 5 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa mení takto:

i)  Úvodné slová sa nahrádzajú takto:"

„1. Z vyplatenia akýchkoľvek náhrad zo systému ochrany vkladov sú vylúčené:“;

ii)  Písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) vklady vyplývajúce z transakcií, v súvislosti s ktorými došlo k odsúdeniu za pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu;“;

▌

iv)  Písmeno f) sa nahrádza takto:"

„ f) vklady, ktorých majiteľ nebol nikdy identifikovaný podľa článku 16 nariadenia (EÚ) … [Úrad pre publikácie: vložte krátky odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], ak sa tieto vklady stali nedostupnými, okrem prípadov, keď majiteľ požiada o vyplatenie a preukáže, že chýbajúca identifikácia nebola spôsobená jeho konaním;“;

v)  Písmeno j) sa vypúšťa;

va)  Dopĺňa sa toto písmeno:"

„ka) vklady osôb alebo právnych subjektov, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné sankcie prijaté Úniou.“;

b)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Odchylne od odseku 1 písm. i) môžu členské štáty rozhodnúť, aby sa vklady vedené v osobných dôchodkových systémoch a zamestnaneckých dôchodkových systémoch malých a stredných podnikov zahrnuli do úrovne krytia stanovenej v článku 6 ods. 1.“

5.  Článok 6 sa mení takto:

a)  Odsek 2 sa mení takto:

i)  Úvodné slová sa nahrádzajú takto:"

„Okrem odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce vklady boli 6 mesiacov po tom, čo bola suma pripísaná, alebo od okamihu, v ktorom sa takéto vklady stali právne prevoditeľné, chránili do minimálnej výšky 500 000 EUR a do maximálnej výšky 2 500 000 EUR:“;

ii)  Písmeno a) sa nahrádza takto:"

„a) vklady vyplývajúce z transakcií s nehnuteľnosťami týkajúcich sa súkromných nehnuteľností určených na bývanie a vklady určené na takéto transakcie za predpokladu, že uvedené transakcie uzatvorila v lehote štyroch mesiacov fyzická osoba, a za predpokladu, že uvedená fyzická osoba môže predložiť dokumenty preukazujúce takúto transakciu;“;

iia)  Dopĺňa sa tento pododsek:"

„Do ... [36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] Komisia vykoná prieskum súm, ktoré sú chránené, ako sa uvádza v prvom pododseku a ako ich transponujú členské štáty, s cieľom určiť, či by sa maximálna suma uvedená v tomto pododseku mala znížiť, pričom by sa malo zohľadniť, či sú chránené sumy primerané a či zabezpečujú rovnaké podmienky v celej Únii. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“;

b)  Vkladá sa tento odsek 2a:"

„2a. Členské štáty zabezpečia, aby úroveň krytia stanovená v odseku 2 dopĺňala úroveň krytia stanovenú v odseku 1.“

6.  Článok 7 sa mení takto:

a)  Odsek 5 sa vypúšťa;

aa)  Odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie aspoň raz ročne oznamovali svojim systémom ochrany vkladov súhrnnú sumu oprávnených vkladov. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mohli úverové inštitúcie kedykoľvek požiadať, aby ich informovali o úhrnnej sume oprávnených vkladov každého vkladateľa.“;

b)  Odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov vyplatil úrok z vkladov, ktorý dovtedy vznikol, ale ktorý k dátumu, ku ktorému príslušný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a) alebo ku ktorému súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. b), nebol pripísaný ani odpísaný. Nesmie sa prekročiť úroveň krytia stanovená v článku 6 ods. 1 alebo za okolností uvedených v článku 6 ods. 2 úroveň krytia stanovená v uvedenom odseku.

Keď úrokové sadzby na určitých vkladoch výrazne prevyšujú prevládajúcu trhovú úrokovú sadzbu, určenú a založenú na základe transparentných a verejne dostupných údajov, systém ochrany vkladov má právomoc upraviť vyplatené úroky tak, aby odrážali prevládajúcu trhovú úrokovú sadzbu v čase určenia príslušným správnym orgánom alebo rozhodnutia súdneho orgán. Táto úprava sa vykoná s cieľom zabrániť morálnemu hazardu. Kritériá a metodika vymedzenia pojmu „výrazne presiahnuť“ a úpravy sa stanovia transparentným spôsobom v súlade s usmerneniami vypracovanými orgánom EBA a podliehajú schváleniu príslušného orgánu.“

7.  Vkladá sa tento článok 7a:"

„Článok 7a

Dôkazné bremeno týkajúce sa oprávnenosti vkladu a nároku na vklad

Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 3 vkladateľ alebo prípadne majiteľ účtu preukázal, že dotknuté vklady spĺňajú podmienky článku 6 ods. 2 alebo že má nárok na vklady za okolností uvedených v článku 7 ods. 3.“

8.  Článok 8 sa mení takto:

-a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Systémy ochrany vkladov zabezpečia, aby suma vyplácanej náhrady bola sprístupnená čo najskôr, ako je to možné, a v každom prípade najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa, v ktorom relevantný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a) alebo v ktorom súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. b).“;

-aa)  Odsek 2 sa vypúšťa;

a)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Odchylne od odseku 1 členské štáty umožnia systémom ochrany vkladov uplatňovať dlhšiu lehotu vyplatenia náhrad za vklady uvedené v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 3 a článku 8b, ktorá nesmie byť dlhšia ako 20 pracovných dní odo dňa, keď uvedené systémy ochrany vkladov dostali úplnú dokumentáciu, ktorú požadovali od vkladateľa alebo prípadne majiteľa účtu, na preskúmanie žiadostí a overenie, či sú splnené podmienky na vyplatenie náhrady. Pre vklady uvedené v článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 3, ak systémy ochrany vkladov nie sú schopné sprístupniť sumu vyplácaných náhrad do siedmich pracovných dní, systémy ochrany vkladov zabezpečia, aby vkladatelia mali do piatich pracovných dní po dodaní žiadosti o túto sumu prístup k primeranej sume svojich krytých vkladov na pokrytie životných nákladov.“;

aa)  Odsek 4 sa vypúšťa;

b)  Odsek 5 sa mení takto:

i)  Písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) odchylne od odseku 9 počas uplynulých 24 mesiacov sa neuskutočnila žiadna transakcia týkajúca sa vkladu (spiaci účet), okrem prípadov, keď má vkladateľ vklady aj na inom účte, ktorý nie je spiaci“;

ii)  Písmeno d) sa vypúšťa;

c)  Odsek 8 sa vypúšťa;

d)  Odsek 9 nahrádza takto:"

„9. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa počas uplynulých 24 mesiacov neuskutočnila žiadna transakcia týkajúca sa vkladu, mohli systémy ochrany vkladov stanoviť prahovú hodnotu týkajúcu sa správnych nákladov, ktoré by uvedeným systémom ochrany vkladov vznikli pri vyplatení náhrad. Systémy ochrany vkladov nie sú povinné podniknúť aktívne kroky na vyplatenie náhrady vkladateľom, ktorá je pod uvedenou prahovou hodnotou. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov vyplatili náhradu vkladateľom, ktorá je pod touto prahovou hodnotou, ak o to uvedení vkladatelia požiadajú.“;

9.  Vkladajú sa tieto články 8a, 8b a 8c:"

„Článok 8a

Vyplatenie náhrad za vklady presahujúce 10 000 EUR

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sumy, ktoré sa majú vyplatiť, presiahnu 10 000 EUR, systémy ochrany vkladov vyplatia náhradu vkladateľom prostredníctvom úhrady v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ*.

Článok 8b

Krytie vkladov finančných prostriedkov klienta

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli vklady finančných prostriedkov klienta kryté systémami ochrany vkladov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa úroveň krytia uvedená v článku 6 ods. 1 uplatňovala na každého klienta, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 písm. c) tohto článku. Odchylne od článku 7 ods. 1 pri určovaní sumy vyplatených náhrad pre jednotlivého klienta systém ochrany vkladov nezohľadňuje úhrnné vklady finančných prostriedkov, ktoré tento klient uložil v tej istej úverovej inštitúcii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov vyplácali kryté vklady priamo klientovi.

4.  Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 8c

Pozastavenie vyplatenia náhrad v prípade obáv týkajúcich sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby určený orgán do 24 hodín od okamihu, v ktorom dostal informácie uvedené v článku 48 ods. 4 [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final], informoval systém ochrany vkladov o výsledku opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) … [Úrad pre publikácie: vložte krátky odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final]. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie vymieňané medzi určeným orgánom a systémom ochrany vkladov obmedzovali na informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plnenie úloh a povinností systému ochrany vkladov podľa tejto smernice, a aby sa pri takejto výmene informácií dodržiavali požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES**.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov pozastavili vyplatenie náhrad uvedené v článku 8 ods. 1, ak vkladateľ alebo akákoľvek osoba, ktorá má nárok na sumy vedené na jej účte, bola obvinená z trestného činu vyplývajúceho z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu alebo v súvislosti s nimi, a to až do vydania rozsudku súdu.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov pozastavili vyplatenie náhrad uvedené v článku 8 ods. 1 na rovnaké obdobie, ako sa stanovuje v článku 20 [Úrad pre publikácie: vložte krátky odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final], ak ich finančná spravodajská jednotka uvedená v článku 32 smernice (EÚ) [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final] oznámi, že sa rozhodla pozastaviť transakciu alebo odoprieť súhlas s uskutočnením takejto transakcie alebo pozastaviť bankový alebo platobný účet v súlade s článkom 20 ods. 1 alebo 2 smernice (EÚ) [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final].

4.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov neboli brané na zodpovednosť za žiadne opatrenia prijaté v súlade s pokynmi finančnej spravodajskej jednotky. Systémy ochrany vkladov používajú všetky informácie získané od finančnej spravodajskej jednotky len na účely tejto smernice.

__________________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).“

10.  V článku 9 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:"

„2. Bez toho, aby boli dotknuté práva podľa vnútroštátneho práva, majú systémy ochrany vkladov, ktoré uskutočňujú výplaty na základe ochrany v medziach vnútroštátneho rámca, pri likvidačnom konaní alebo reorganizácii právo subrogácie v súvislosti s právami vkladateľov, ktoré sa vzťahuje na sumu rovnajúcu sa výplatám systémov ochrany vkladov uskutočneným v prospech vkladateľov. Systémy ochrany vkladov, ktoré prispievajú v kontexte nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 37 ods. 3 písm. a) alebo b) smernice 2014/59/EÚ alebo v kontexte opatrení prijatých v súlade s článkom 11 ods. 5 tejto smernice, majú nárok voči zvyškovej úverovej inštitúcii na náhradu každej straty, ktorá vznikla v dôsledku akýchkoľvek príspevkov na riešenie krízovej situácie podľa článku 109 smernice 2014/59/EÚ alebo akýchkoľvek príspevkov na prevod uskutočnený podľa článku 11 ods. 5 tejto smernice v sume rovnajúcej sa ich príspevku pod podmienkou, že sa zvyšková úverová inštitúcia zlikviduje. ▌ Tento nárok je rovnocenný s krytými vkladmi podľa vnútroštátneho práva upravujúceho riadne konkurzné konanie.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby vkladatelia, ktorých vklady neboli vyplatené alebo uznané systémom ochrany vkladov v lehotách stanovených v článku 8 ods. 1 a 3, mohli požiadať o vyplatenie náhrad za svoje vklady do piatich rokov.“

11.  Článok 10 sa mení takto:

a)  Odsek 2 sa mení takto:

i)  Za prvý pododsek sa vkladajú tieto pododseky:"

„Na účely výpočtu cieľovej úrovne uvedenej v prvom pododseku sa za referenčné obdobie považuje obdobie medzi 31. decembrom, ktorý predchádza dátumu, ku ktorému sa má cieľová úroveň dosiahnuť, a uvedeným dátumom.

Pri určovaní toho, či systém ochrany vkladov dosiahol uvedenú cieľovú úroveň, členské štáty zohľadňujú len dostupné finančné prostriedky, ktorými do systému ochrany vkladov priamo prispeli členovia systému ochrany vkladov alebo ktoré sa od nich vymohli, po odpočítaní správnych poplatkov a platieb. Tieto dostupné finančné prostriedky zahŕňajú investičný príjem pochádzajúci z finančných prostriedkov, ktorými prispeli členovia do systému ochrany vkladov, ale nezahŕňajú vyplatenia náhrad, ktoré si oprávnení vkladatelia nenárokujú počas postupov vyplatenia, akékoľvek dlhové záväzky splatné systémom ochrany vkladov vrátane pôžičiek od iných systémov ochrany vkladov a alternatívne mechanizmy financovania uvedené v článku 10 ods. 9. Nesplatený úver inému systému ochrany vkladov podľa článku 12 sa považuje za aktívum systému ochrany vkladov, ktorý úver poskytol, a môže sa započítať do cieľovej úrovne daného systému ochrany vkladov.“;

ii)  Tretí pododsek sa nahrádza takto:"

„Ak sa po prvý raz dosiahla cieľová úroveň uvedená v prvom pododseku a dostupné finančné prostriedky sa po vyplatení finančných prostriedkov systému ochrany vkladov v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 11 ods. 2, 3 a 5 znížili na menej ako dve tretiny cieľovej úrovne, systémy ochrany vkladov stanovia pravidelný príspevok na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do štyroch rokov.

Ak sa po prvý raz dosiahla cieľová úroveň uvedená v prvom pododseku a dostupné finančné prostriedky sa po vyplatení finančných prostriedkov systému ochrany vkladov v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 11 ods. 2, 3 a 5 znížili o menej ako jednu tretinu cieľovej úrovne, systémy ochrany vkladov stanovia pravidelný príspevok na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do dvoch rokov.“;

iia)  Piaty pododsek sa nahrádza takto:"

„Členské štáty môžu predĺžiť úvodné obdobie uvedené v prvom pododseku maximálne o štyri roky, ak sa zo systému ochrany vkladov uhradili kumulatívne platby prevyšujúce 0,8 % krytých vkladov na vyplatenie náhrady vkladateľom.“;

b)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Dostupné finančné prostriedky, ktoré systém ochrany vkladov zohľadňuje na dosiahnutie cieľovej úrovne uvedenej v odseku 2, môžu zahŕňať platobné záväzky splatné do 48 hodín na žiadosť systému ochrany vkladov. Celkový podiel takýchto platobných záväzkov nesmie presiahnuť 30 % celkovej sumy dostupných finančných prostriedkov získaných v súlade s odsekom 2.

Orgán EBA vydá usmernenia o platobných záväzkoch, v ktorých stanoví kritériá prípustnosti uvedených záväzkov;“;

c)  Odsek 4 sa vypúšťa;

d)  Odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. Členský štát zabezpečí, aby systémy ochrany vkladov, určené orgány alebo príslušné orgány stanovili investičnú stratégiu pre dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov a aby uvedená investičná stratégia bola v súlade so zásadou diverzifikácie a investícií do nízkorizikových a likvidných aktív.

Členské štáty zabezpečia, aby investičná stratégia uvedená v prvom pododseku tohto odseku bola v súlade so zásadami stanovenými v článkoch 4, 8 a 10 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/451*.

_______________

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/451 zo 16. decembra 2015, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a kritériá investičnej stratégie a pravidlá správy jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 79, 3.3.2016, s. 2).“;

e)  Vkladá sa tento odsek 7a:"

„7a. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mohli vložiť všetky svoje dostupné finančné prostriedky alebo ich časť do svojej národnej centrálnej banky alebo štátnej pokladnice za predpokladu, že je to pre systém ochrany vkladov nákladovo efektívne rozhodnutie a že tieto dostupné finančné prostriedky sú vedené na oddelenom účte a že sú ľahko dostupné na použitie systémom ochrany vkladov v súlade s článkami 11 a 12.“;

ea)  Odsek 9 nahrádza takto:"

„9. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov zaviedli primerané alternatívne mechanizmy financovania, ktoré im umožnia získať krátkodobé financovanie na uspokojenie nárokov uplatňovaných voči týmto systémom ochrany vkladov. Členské štáty zabezpečia, aby sa alternatívne mechanizmy financovania systémov ochrany vkladov nefinancovali z verejných prostriedkov.“;

f)  Odsek 10 sa vypúšťa;

g)  Dopĺňajú sa tieto odseky 11, 12 a 13:"

„11. Členské štáty zabezpečia, aby v súvislosti s opatreniami uvedenými v článku 11 ods. 1, 2, 3 a 5 mohli systémy ochrany vkladov používať finančné prostriedky pochádzajúce z alternatívnych mechanizmov financovania uvedených v článku 10 ods. 9 ▌, pred použitím dostupných finančných prostriedkov a pred výberom mimoriadnych príspevkov uvedených v článku 10 ods. 8. ▌

12.  Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

13.  Orgán EBA do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vypracuje usmernenia na pomoc systémom ochrany vkladov pri diverzifikácii ich dostupných finančných prostriedkov a o tom, ako by systémy ochrany vkladov mohli investovať do nízkorizikových aktív uplatniteľných na dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov.“

12.  Článok 11 sa nahrádza takto:"

„Článok 11

Použitie finančných prostriedkov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky uvedené v článku 10 predovšetkým na zabezpečenie vyplatenia náhrad vkladateľom v súlade s článkom 8.▌

2.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií v súlade s článkom 109 smernice 2014/59/EÚ. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií určili sumu, ktorou má systém ochrany vkladov prispieť na financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií po tom, ako uvedené orgány pre riešenie krízových situácií konzultovali so systémom ochrany vkladov výsledky testu najnižších nákladov uvedeného v článku 11e tejto smernice. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov bezodkladne reagovali na takéto konzultácie.

3.  Členské štáty povolia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na preventívne opatrenia uvedené v článku 11a v prospech úverovej inštitúcie, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

4.  Ak sa dostupné finančné prostriedky používajú na preventívne opatrenia alebo alternatívne opatrenia uvedené v článkoch 3 a 5 ▌, pridružené úverové inštitúcie bezodkladne poskytnú systému ochrany vkladov prostriedky použité na takéto opatrenia, v prípade potreby vo forme mimoriadnych príspevkov, ak platí niektorá z týchto podmienok:

5.  Ak sa úverová inštitúcia zlikviduje v súlade s článkom 32b smernice 2014/59/EÚ s cieľom opustiť trh alebo ukončiť svoju bankovú činnosť, členské štáty povolia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na alternatívne opatrenia na zachovanie prístupu vkladateľov k ich vkladom vrátane prevodu aktív a záväzkov a prevodu portfólia vkladov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

13.  Vkladajú sa tieto články 11a až 11e:"

„Článok 11a

Preventívne opatrenia

1.  ▌ Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na preventívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 3 za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

2.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mali zavedené monitorovacie systémy a rozhodovacie postupy, ktoré sú vhodné na výber a vykonávanie preventívnych opatrení a monitorovanie súvisiacich rizík.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mohli vykonávať preventívne opatrenia len vtedy, ak určený orgán potvrdil, že boli splnené všetky podmienky stanovené v odseku 1. Určený orgán informuje príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií.

Ak poberajúca inštitúcia patrí do schémy inštitucionálneho zabezpečenia v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c), táto schéma inštitucionálneho zabezpečenia určí na základe výsledkov testu najnižších nákladov uvedeného v článku 11e výšku dostupných finančných prostriedkov na preventívne opatrenia, ktorá sa oznámi určenému orgánu.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov ▌využíval svoje dostupné finančné prostriedky na opatrenia kapitálovej podpory vrátane rekapitalizácie, opatrení na zníženie hodnoty aktív a záruk za aktíva, len ak sú splnené podmienky podľa článku 11b.

Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov previedol svoje podiely na akciách alebo iných kapitálových nástrojoch v podporovanej úverovej inštitúcii ▌ čo najskôr, ako to dovolia obchodné a finančné okolnosti.

4a.  Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať:

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 11b

Požiadavky na financovanie preventívnych opatrení

1.  Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie, ktoré žiadajú systém ochrany vkladov o financovanie preventívnych opatrení v súlade s článkom 11 ods. 3, predložili príslušnému orgánu poznámku s opatreniami, ktoré sa uvedené úverové inštitúcie zaväzujú prijať s cieľom zabezpečiť súlad s uplatniteľnými požiadavkami v oblasti dohľadu v súlade so smernicou 2013/36/EÚ a s nariadením (EÚ) č. 575/2013.

2.  V poznámke uvedenej v odseku 1 sa stanovia opatrenia na zmiernenie rizika zhoršenia finančného zdravia a posilnenie kapitálovej pozície a pozície týkajúcej sa likvidity úverovej inštitúcie.

2a.  Ak sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov používajú na preventívne opatrenia v súlade s článkom 11 ods. 3 tejto smernice, príslušný orgán požiada prijímajúcu úverovú inštitúciu, aby podľa potreby aktualizovala plán ozdravenia vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 32 smernice 2014/59/EÚ alebo plán ozdravenia skupiny vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 33 uvedenej smernice. Príslušný orgán nariadi podporovanej úverovej inštitúcii, aby vykonala opatrenia uvedené v článku 6 ods. 6 treťom pododseku smernice 2014/59/EÚ, ak sú splnené podmienky v článku 6 ods. 6 uvedenej smernice.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby ▌ v prípade opatrenia kapitálovej podpory podľa odseku 1 dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov pokrývali len aktuálny nedostatok kapitálu na základe týchto prvkov, ako sú dokázané v poznámke:

Pri určovaní nedostatku kapitálu môže systém ochrany vkladov zohľadniť aj akékoľvek výhľadové posúdenie kapitálovej primeranosti vrátane plánu na zachovanie kapitálu uvedeného v článku 142 smernice 2013/36/EÚ.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia je členom schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 1 ods. 2 písm. c), nedostatok kapitálu určila schéma inštitucionálneho zabezpečenia.

Pri určovaní nedostatku kapitálu systém ochrany vkladov informuje príslušný orgán.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby v poznámke uvedenej v odseku 1 bola stanovená stratégia ukončenia preventívnych opatrení vrátane jasne určeného splátkového kalendára úverových inštitúcií ohľadom všetkých splatných finančných prostriedkov, ktoré boli prijaté v rámci preventívnych opatrení. Tieto informácie sa zverejnia až jeden rok po ukončení stratégie ukončenia angažovanosti alebo vykonania plánu nápravy alebo ukončení posúdenia podľa článku 11c ods. 3.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa nevyplácali žiadne dividendy, spätné odkúpenia akcií ani variabilné odmeny a aby podporená úverová inštitúcia neprijala neodvolateľný záväzok vyplácať dividendy, spätné odkúpenia akcií ani variabilné odmeny. Príslušný orgán môže výnimočne čiastočne obmedziť tento zákaz, ak úverová inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že je zo zákona povinná vyplácať dividendy. Členské štáty zabezpečia, aby obmedzenia podľa tohto odseku zostali v platnosti dovtedy, kým podporovaná úverová inštitúcia uhradí systému ochrany vkladov rovnakú sumu, aká sa použila na preventívne opatrenia.

5a.  Členské štáty zabezpečia, aby do šiestich mesiacov od poskytnutia počiatočnej finančnej podpory prijímajúca úverová inštitúcia predložila príslušnému orgánu plán reorganizácie obchodnej činnosti. Ak príslušný orgán nie je presvedčený, že plán reorganizácie obchodnej činnosti je dôveryhodný a realizovateľný na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti, preventívne opatrenia voči dotknutej úverovej inštitúcii sa pozastavia a príslušný orgán vykoná vhodné opatrenia na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, ak úverová inštitúcia patrí do schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 1 ods. 2 písm. c), plán reorganizácie obchodnej činnosti schváli schéma inštitucionálneho zabezpečenia po konzultácii s príslušným orgánom.

6.  ▌ Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia stanovené v pláne reorganizácie obchodnej činnosti uvedenom v odseku 5a boli zlučiteľné s plánom reštrukturalizácie úverovej inštitúcie, ktorý vyžaduje Komisia v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.

6a.  Príslušný orgán poskytne plán reorganizácie obchodnej činnosti orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií môže preskúmať plán reorganizácie obchodnej činnosti s cieľom identifikovať akékoľvek opatrenia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, a môže vypracovať pre príslušný orgán odporúčania v súvislosti s týmito záležitosťami. Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje posúdenie a odporúčania v lehote stanovenej príslušným orgánom.

Článok 11c

Plán nápravy

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia nesplní záväzky uvedené v poznámke uvedenej v článku 11b ods. 1 alebo v pláne reorganizácie obchodnej činnosti uvedenom v článku 11b ods. 5a prvom pododseku alebo nevráti sumu príspevku v rámci preventívnych opatrení k dátumu splatnosti alebo nedodržiava stratégiu ukončenia angažovanosti uvedenú v článku 11b ods. 4, systém ochrany vkladov o tom bezodkladne informoval príslušný orgán.

2.  V situácii uvedenej v odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán požiadal úverovú inštitúciu o predloženie jednorazového plánu nápravy určenému orgánu a systému ochrany vkladov s opisom krokov, ktoré úverová inštitúcia prijme na zabezpečenie súladu s požiadavkami v oblasti dohľadu, zabezpečenie jej dlhodobej životaschopnosti a vrátenie splatnej sumy, ktorou prispel systém ochrany vkladov na preventívne opatrenie, ako aj súvisiaci časový rámec. Určený orgán a systém ochrany vkladov konzultujú s príslušným orgánom ohľadom predpokladaných opatrení v pláne nápravy.

3.  Ak príslušný orgán nie je presvedčený o tom, že je plán nápravy dôveryhodný alebo uskutočniteľný, alebo ak úverová inštitúcia nedodrží plán nápravy, systém ochrany vkladov uvedenej úverovej inštitúcii neposkytne žiadne ďalšie preventívne opatrenia a príslušné orgány vykonajú posúdenie o tom, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, v súlade s článkom 32 smernice 2014/59/EÚ.

4.  Orgán EBA do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vydá usmernenia, v ktorých stanoví prvky plánu reorganizácie obchodnej činnosti sprevádzajúceho preventívne opatrenia uvedené v článku 11b ods. 3 až 5a ▌ a plán nápravy uvedený v odseku 1 tohto článku.

Článok 11d

▌Alternatívne opatrenia

1.  ▌ Členské štáty umožnia použitie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na alternatívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 5. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že systémy ochrany vkladov financujú takéto opatrenia, úverové inštitúcie uviedli na trh aktíva, práva a pasíva, ktoré uvedené úverové inštitúcie zamýšľajú previesť, resp. aby prijali opatrenia na ich uvedenie na trh. Bez toho, aby bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, takéto uvádzanie na trh musí byť v súlade so všetkými týmito požiadavkami:

1a.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď sa systém ochrany vkladov používa v súlade s článkom 11 ods. 5 v súvislosti s úverovou inštitúciou, a za predpokladu, že takýmto opatrením sa zabezpečuje, aby fyzické osoby, mikropodniky a malé a stredné podniky mali naďalej prístup k svojim vkladom, systém ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená, prispeje nasledujúcimi sumami, aby nemuseli znášať straty:

Článok 11e

Test najnižších nákladov

1.  Pri zvažovaní použitia finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na opatrenia uvedené v článku 11 ods. 2, 3 alebo 5 členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov porovnali:

2.  Na porovnanie uvedené v odseku 1 sa uplatňujú tieto aspekty:

3.  Členské štáty zabezpečia, aby suma použitá na financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2, na preventívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 3 alebo na alternatívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 5 nepresiahla sumu krytých vkladov v úverovej inštitúcii.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií poskytli systému ochrany vkladov všetky informácie potrebné na porovnanie uvedené v odseku 1. Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií poskytol systému ochrany vkladov odhadované náklady na príspevok systému ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie úverovej inštitúcie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2.

4a.  Členské štáty čo najskôr po vykonaní alternatívnych opatrení zabezpečia, aby systém ochrany vkladov poskytol príslušnému orgánu, orgánu pre riešenie krízových situácií a určenému orgánu súhrn základných prvkov výpočtu vykonaného podľa tohoto článku. Toto zhrnutie zahŕňa najmä čistú mieru návratnosti odvodenú od odhadovaných nákladov na vyplatenie vkladateľov pre systém ochrany vkladov a rozsiahle odôvodnenie súvisiacich východiskových predpokladov.

5.  Orgán EBA po zohľadnení regulačných technických predpisov prijatých v súlade s článkom 36 ods. 16 smernice 2014/59/EÚ vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť:

Pri výpočte odhadovaných nákladov na vyplatenie vkladateľov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b), sa v prípade ▌opatrení uvedených v článku 11 ods. 2, 3 alebo 5 v metodike uvedenej v písmene b) zohľadní účinky nákazy, hospodárske a finančné riziká a prípadné škody na povesti bankového systému vrátane prípadnej ochrany spoločnej ochrannej známky a význam preventívnych opatrení pre zákonné alebo zmluvné povinnosti systému ochrany vkladov vrátane systému inštitucionálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. c).

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

13a.  Článok 13 sa nahrádza takto:"

„1. Príspevky do systémov ochrany vkladov uvedené v článku 10 vychádzajú zo sumy krytých vkladov a stupňa rizika, ktorému sú príslušní členovia každého jednotlivého systému ochrany vkladov vystavení.

Členské štáty môžu stanoviť nižšie príspevky pre nízko rizikové sektory úverových inštitúcií pridružených k systému ochrany vkladov, ktoré upravuje vnútroštátne právo.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že členovia schémy inštitucionálneho zabezpečenia platia do systému ochrany vkladov nižšie príspevky.

Členské štáty môžu povoliť, aby sa pre ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie trvale pridružené k ústrednému orgánu uvedenému v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 určovala riziková váha na konsolidovanom základe pre ústredný orgán a jeho pridružené inštitúcie ako pre celok.

Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že úverové inštitúcie zaplatia minimálny príspevok bez ohľadu na sumu ich krytých vkladov.

2.   Systémy ochrany vkladov môžu použiť vlastné metódy založené na riziku na určenie a výpočet príspevkov založených na riziku, ktoré platia ich členovia. Výpočet príspevkov je úmerný riziku členov a náležite zohľadňuje rizikové profily rôznych podnikateľských modelov. Uvedené metódy môžu zohľadňovať aj stranu aktív súvahy a rizikové ukazovatele, ako je napríklad kapitálová primeranosť, kvalita aktív a likvidita.

Každú metódu schvaľuje príslušný orgán v spolupráci s určeným orgánom. Orgán EBA je informovaný o schválených metódach.

3.  S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice vypracuje orgán EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť metódy výpočtu príspevkov do systémov ochrany vkladov v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

14.  Článok 14 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov kryli vkladateľov v pobočkách zriadených ich členskými úverovými inštitúciami v iných členských štátoch a vkladateľov usadených v členských štátoch, v ktorých ich členské úverové inštitúcie uplatňujú slobodu poskytovať služby, ako sa uvádza v hlave V kapitole 3 smernice 2013/36/EÚ.“;

b)  V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

c)  Vkladajú sa tieto odseky 2a a 2b:"

„2a. Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu mohol na základe dohody so systémom ochrany vkladov domovského členského štátu pôsobiť ako kontaktné miesto pre vkladateľov v úverových inštitúciách, ktoré uplatňujú slobodu poskytovať služby, ako sa uvádza v hlave V kapitole 3 smernice 2013/36/EÚ, a aby sa mu nahradili vzniknuté náklady.

2b.  V prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 2a členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov domovského členského štátu a systém ochrany vkladov dotknutého hostiteľského členského štátu mali uzavretú dohodu o podmienkach vyplatenia vrátane náhrady všetkých vzniknutých nákladov, o kontaktnom mieste pre vkladateľov, o harmonograme a spôsobe platby. Systém ochrany vkladov domovského členského štátu poskytuje systému ochrany vkladov hostiteľského členského štátu informácie o počte vkladateľov, výške krytých vkladov a možných príslušných zmenách týchto údajov.“;

d)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia prestane byť členom systému ochrany vkladov a vstúpi do systému ochrany vkladov iného členského štátu, alebo ak sa niektoré činnosti úverovej inštitúcie prevedú do systému ochrany vkladov iného členského štátu, pôvodný systém ochrany vkladov previedol do prijímajúceho systému ochrany vkladov sumu, ktorá odráža dodatočné potenciálne záväzky, ktoré znáša prijímajúci systém ochrany vkladov ako výsledok prevodu, s prihliadnutím na vplyv prevodu na finančnú situáciu prijímajúceho systému ochrany a pôvodného systému ochrany vkladov vo vzťahu k rizikám, ktoré pokrývajú. ▌

Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať metodiku výpočtu sumy, ktorá sa má previesť, s cieľom zabezpečiť neutrálny vplyv prevodu na finančnú situáciu oboch systémov ochrany vkladov vo vzťahu k rizikám, ktoré pokrývajú.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v druhom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010.“;

e)  Vkladá sa tento odsek 3a:"

„3a. Na účely odseku 3 členské štáty zabezpečia, aby pôvodný systém ochrany vkladov previedol sumu uvedenú v tomto odseku do jedného mesiaca od zmeny členstva v systéme ochrany vkladov.“;

f)  Dopĺňa sa tento odsek 9:"

„9. Do... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] orgán EBA vydá usmernenia o ▌ príslušných úlohách domovských a hostiteľských systémov ochrany vkladov, ako sa uvádza v odseku 2 ▌ vrátane zoznamu okolností a podmienok, za ktorých ▌systém ochrany vkladov domovského členského štátu má vyplatiť náhrady vkladateľom v pobočkách nachádzajúcich sa v inom členskom štáte, ako sa stanovuje v odseku 2 treťom pododseku.“

15.  Článok 15 sa nahrádza takto:"

„Článok 15

Pobočky úverových inštitúcií, ktoré sú zriadené v tretích krajinách

Členské štáty vyžadujú od pobočiek úverových inštitúcií, ktoré majú ústredie mimo Únie, aby vstúpili do systému ochrany vkladov na ich území pred tým, ako umožnia takýmto pobočkám prijímať oprávnené vklady v uvedených členských štátoch.

Členské štáty zabezpečia, aby takéto pobočky prispievali do systémov ochrany vkladov v súlade s článkom 13.“

16.  vkladá sa tento článok 15a:"

„Článok 15a

Členské úverové inštitúcie, ktoré majú pobočky v tretích krajinách

Členské štáty zabezpečia, aby sa systémy ochrany vkladov nevzťahovali na vkladateľov v pobočkách, ktoré zriadili ich členské úverové inštitúcie v tretích krajinách, s výnimkou prípadov, keď uvedené systémy ochrany vkladov po schválení určeným orgánom vyberú príslušné príspevky od dotknutých úverových inštitúcií.

Orgán EBA vydá usmernenia, v ktorých stanoví okolností, za akých by určené orgány mali schváliť krytie vkladateľov v pobočkách, ktoré v tretích krajinách zriadili úverové inštitúcie, ktoré sú členmi systémov ochrany vkladov.“

17.  Článok 16 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie poskytli existujúcim vkladateľom aj osobám, ktoré majú v úmysle stať sa vkladateľmi, informácie, ktoré uvedení vkladatelia potrebujú na identifikáciu systémov ochrany vkladov, ktorého je úverová inštitúcia a jej pobočky v rámci Únie členom. Úverové inštitúcie poskytujú tieto informácie vo forme informačného formulára pripraveného vo formáte umožňujúcom extrahovanie údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XX [nariadenie o jednotnom európskom mieste prístupu]***.

_______________________________________________

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XX/XXX z dd. mm. yyyy, ktorým sa zriaďuje jednotné európske miesto prístupu, ktoré poskytuje centralizovaný prístup k verejne dostupným informáciám týkajúcim sa finančných služieb, kapitálových trhov a udržateľnosti.“;

b)  Vkladá sa tento odsek 1a:"

c)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie poskytli informačný formulár uvedený v odseku 1 pred tým, ako uzavrú zmluvu o prijatí vkladu, a následne každý krát, keď dôjde k zmene poskytovaných informácií. Vkladatelia potvrdia prijatie tohto informačného formulára, pokiaľ sa tieto informácie nesprístupnia verejnosti.“;

d)  V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie na výpisoch z účtu svojich vkladateľov potvrdili, že vklady sú oprávnenými vkladmi, vrátane odkazu na informačný formulár uvedený v odseku 1.“;

e)  Odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie sprístupnili informácie uvedené v odseku 1 v jazyku, na ktorom sa vkladateľ dohodol s úverovou inštitúciou pri otvorení účtu, alebo v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom je pobočka zriadená.“;

f)  Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:"

„6. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade zlúčenia úverových inštitúcií, transformácie dcérskych spoločností úverových inštitúcií na pobočky alebo podobných operácií úverové inštitúcie oznámili túto skutočnosť svojim vkladateľom najmenej jeden mesiac pred tým, ako operácia nadobudne právny účinok, ak príslušný orgán neumožní kratšiu lehotu odôvodnenú obchodným tajomstvom alebo finančnou stabilitou. V tomto oznámení sa vysvetlí vplyv operácie na ochranu vkladateľa.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že v dôsledku operácií uvedených v prvom pododseku budú vkladatelia s vkladmi v týchto úverových inštitúciách postihnutí zníženou ochranou vkladov, dotknuté úverové inštitúcie oznámili uvedeným vkladateľom, že môžu vybrať alebo previesť na inú úverovú inštitúciu svoje oprávnené vklady vrátane všetkých pripísaných úrokov a plnení, a to bez akejkoľvek sankcie až do sumy rovnajúcej sa strate krytia ich vkladov do troch mesiacov od oznámenia uvedeného v prvom pododseku.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie, ktoré prestanú byť členmi systému ochrany vkladov, o tom informovali svojich vkladateľov aspoň jeden mesiac pred takýmto odstúpením. Tieto informácie zahŕňajú vysvetlenie vplyvu odstúpenia na ochranu vkladateľov. Členské štáty zabezpečia, aby vkladatelia úverovej inštitúcie, ktorá prestala byť členom systému ochrany vkladov, mohli previesť svoje vklady na inú inštitúciu, ktorá je členom toho istého systému ochrany vkladov, bez toho, aby znášali akékoľvek náklady na prevod.

g)  Vkladá sa tento odsek 7a:"

„7a. Členské štáty zabezpečia, aby dotknuté určené orgány, systémy ochrany vkladov a úverové inštitúcie informovali vkladateľov, okrem iného aj prostredníctvom uverejnenia na svojich webových sídlach, o tom, že príslušný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a), alebo súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. b).“;

h)  Odsek 8 nahrádza takto:"

„8. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že vkladateľ využíva internetové bankovníctvo, úverové inštitúcie poskytli informácie, ktoré musia poskytnúť svojim vkladateľom podľa tejto smernice, elektronickými prostriedkami, pokiaľ vkladateľ nepožiada o tieto informácie v papierovej forme.“;

i)  Dopĺňa sa tento odsek 9:"

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

18.  Vkladá sa tento článok 16a:"

„Článok 16a

Výmena informácií medzi úverovými inštitúciami a systémom ochrany vkladov a podávanie správ orgánmi

1.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov dostávali aspoň raz ročne a kedykoľvek na ▌ požiadanie ▌ od svojich pridružených úverových inštitúcií všetky informácie potrebné na prípravu vyplatenia náhrad vkladateľom v súlade s požiadavkou na identifikáciu stanovenou v článku 5 ods. 4 vrátane informácií na účely článku 8 ods. 5 a článkov 8b a 8c.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie aspoň raz ročne a kedykoľvek na požiadanie poskytli systému ochrany vkladov, ktorého sú členmi, informácie o:

V informáciách uvedených v písmenách a) a b) sa uvádzajú členské štáty, v ktorých sa uvedené pobočky alebo vkladatelia nachádzajú.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov každý rok do 31. marca informovali orgán EBA o sume krytých vkladov vo svojom členskom štáte k 31. decembru predchádzajúceho roka. Do toho istého dátumu systémy ochrany vkladov oznámia orgánu EBA aj sumu svojich dostupných finančných prostriedkov vrátane podielu požičaných zdrojov, platobných záväzkov a harmonogramu na dosiahnutie cieľovej úrovne po vyplatení finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov uvedených v článku 10 ods. 2.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby určené orgány bez zbytočného odkladu oznámili orgánu EBA a rade pre riešenie krízových situácií každú z týchto informácií: