Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 24. apríla 2024 - Štrasburg
Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: zaradenie drogového prekurzora izopropylidén [2-(3,4-metyléndioxyfenyl)acetyl]malonát (IMDPAM) a ďalších látok do zoznamu určených látok
 Zmeny rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu týkajúce sa odbornej prípravy zameranej na predchádzanie konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj zabezpečenie riadneho fungovania kancelárií
 Námietka voči delegovanému aktu: Nové potraviny – vymedzenie pojmu „umelo vyrobené nanomateriály“
 Transeurópska dopravná sieť
 Obaly a odpady z obalov
 Kvalita okolitého ovzdušia a čistejšie ovzdušie v Európe
 Nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh
 Zmena určitých nariadení, pokiaľ ide o zriadenie nástroja núdzovej pomoci pre jednotný trh
 Zmena určitých smerníc, pokiaľ ide o zriadenie nástroja núdzovej pomoci pre jednotný trh
 Kódex schengenských hraníc
 Cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky
 Rastliny získané určitými novými genomickými technikami a potraviny a krmivá z nich vyrobené
 Opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízových situácií a financovanie opatrení na riešenie krízových situácií (SRMR3)
 Opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízovej situácie a financovanie opatrení na riešenie krízovej situácie (BRRD3)
 Rozsah ochrany vkladov, využívanie finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov, cezhraničná spolupráca a transparentnosť (DGSD2)
 Náležitá starostlivosť podnikov v oblasti udržateľnosti
 Zlepšenie pracovných podmienok práce pre platformy
 Európsky priestor pre zdravotné údaje
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2023/004 DK/Danish Crown – Dánsko
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2023/003 DE/Vallourec – Nemecko
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2024/000 TA 2024 – Technická pomoc na podnet Komisie
 Odstúpenie Únie od Zmluvy o energetickej charte
 Opatrenia na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách
 Dohoda v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci
 Boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu
 Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím
 Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím pre štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte
 Produkcia a uvádzanie rastlinného množiteľského materiálu na trh
 Produkcia a uvádzanie lesného reprodukčného materiálu na trh
 Zriadenie Nástroja na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán
 Zjednodušenie určitých pravidiel SPP
 Schvaľovanie necestných pojazdných strojov prevádzkovaných na verejných pozemných komunikáciách a dohľad nad trhom s nimi
 Zmena nariadenia (EÚ) 2016/2031 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín
 Transparentnosť a integrita činností v oblasti environmentálneho, sociálneho a správneho (ESG) hodnotenia
 Opatrenia na zmiernenie nadmerných expozícií voči centrálnym protistranám z tretích krajín a na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích trhov Únie
 Zaobchádzanie s rizikom koncentrácie voči centrálnym protistranám a s rizikom protistrany pri centrálne zúčtovávaných transakciách s derivátmi
 Zatraktívnenie verejných kapitálových trhov a uľahčenie prístupu ku kapitálu pre MSP – zmena určitých nariadení
 Zatraktívnenie verejných kapitálových trhov a uľahčenie prístupu ku kapitálu pre MSP - zmena smernice
 Akciové štruktúry s viacnásobnými hlasovacími právami v spoločnostiach, ktoré sa uchádzajú o prijatie svojich akcií na obchodovanie na rastovom trhu MSP
 Normy kvality a bezpečnosti pre látky ľudského pôvodu určené na humánne použitie
 Riadené bezpečnostné služby
 Akt o kybernetickej solidarite
 Podniková štatistika trhu práce Európskej únie
 Zmena nariadenia (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o rozsah pravidiel pre referenčné hodnoty, používanie referenčných hodnôt poskytnutých správcom so sídlom v tretej krajine v Únii a určité požiadavky na podávanie správ
 Látky znečisťujúce povrchové a podzemné vody
 Iniciatíva EuroHPC pre startupy na posilnenie vedúceho postavenia Európy v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie
 Právo obchodných spoločností - ďalšie rozšírenie a zdokonalenie využívania digitálnych nástrojov a postupov
 Štatistika obyvateľov, domov a bytov
 Zmena smernice 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia
 Zmena nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty
 Šiesta smernica o boji proti praniu špinavých peňazí
 Nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí
 Zriadenie Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
 Prebiehajúce vypočutia podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ týkajúce sa Maďarska s cieľom posilniť právny štát a ich rozpočtové dôsledky

Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: zaradenie drogového prekurzora izopropylidén [2-(3,4-metyléndioxyfenyl)acetyl]malonát (IMDPAM) a ďalších látok do zoznamu určených látok
PDF 129kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 28. februára 2024, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 273/2004 a nariadenie Rady (ES) č. 111/2005, pokiaľ ide o zaradenie drogového prekurzora izopropylidén [2-(3,4-metyléndioxyfenyl)acetyl]malonát (IMDPAM) a ďalších látok do zoznamu určených látok (C(2024)01219 – 2024/2606(DEA))
P9_TA(2024)0314B9-0213/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2024)01219),

–  so zreteľom na list Komisie z 13. marca 2024, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci predsedovi Konferencie predsedov výborov,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 273/2004 z 11. februára 2004(1) o prekurzoroch drog, a najmä na jeho článok 15 a 15a ods. 5,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004(2), ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Úniou a tretími krajinami, a najmä na jeho článok 30a a 30b ods. 5,

–  so zreteľom na článok 111 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 111 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 23. apríla 2024,

A.  keďže legislatívny rámec EÚ týkajúci sa opatrení na kontrolu prístupu k látkam používaným pri výrobe nelegálnych drog sa musí neustále aktualizovať, aby sa zabránilo šíreniu tzv. dizajnových prekurzorov, ktoré sú blízkymi chemickými príbuznými tradičných drogových prekurzorov a sú vytvorené s cieľom obísť existujúce pravidlá;

B.  keďže sodná soľ izopropylidénu [2-(3,4-metyléndioxyfenyl)acetyl] malonátu (IMDPAM) bola identifikovaná ako novo vyvinutý drogový prekurzor používaný pri výrobe MDMA (3,4-metyléndioxymetamfetamínu), bežne známeho ako „extáza“;

C.  keďže v súvislosti s výrobou nelegálnych drog, ako sú MDMA, metamfetamín a amfetamín, bolo sedem esterov kyseliny 2-metyl-3-fenyloxirán-2-karboxylovej (BMK kyseliny glycidovej) a šesť esterov kyseliny 3-(1,3-benzodioxol-5-yl)-2-metyl-oxirán-2-karboxylovej (PMK kyseliny glycidovej) identifikovaných ako možné náhrady BMK kyseliny glycidovej a PMK kyseliny glycidovej, ktoré sú podľa práva EÚ kontrolovanými perkurzormi;

D.  keďže treba pozmeniť zoznam určených látok uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 273/2004 a v prílohe k nariadeniu (ES) č. 111/2005 s cieľom podrobiť IMDPAM a identifikované estery BMK kyseliny glycidovej a PMK kyseliny glycidovej harmonizovaným kontrolným a monitorovacím opatreniam stanoveným v týchto nariadeniach;

E.  keďže opatrenia na kontrolu prístupu k novo určeným látkam podľa nariadení (ES) č. 273/2004 a (ES) č. 111/2005 by mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr, aby sa zabránilo používaniu týchto drogových prekurzorov na výrobu a uvádzanie nelegálnych drog na trh;

F.  keďže v pláne EÚ na boj proti obchodovaniu s drogami a organizovanej trestnej činnosti (COM(2023)0641) sa Európska komisia zaviazala, že v spolupráci s Parlamentom a Radou vynaloží všetko úsilie na urýchlenie postupu prijímania budúcich delegovaných aktov, ktorými sa zaraďujú ďalšie látky do zoznamu podľa nariadení (ES) č. 273/2004 a (ES) č. 111/2005;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2004, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2005, s. 1.


Zmeny rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu týkajúce sa odbornej prípravy zameranej na predchádzanie konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj zabezpečenie riadneho fungovania kancelárií
PDF 146kWORD 45k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o zmenách rokovacieho poriadku týkajúcich sa odbornej prípravy zameranej na predchádzanie konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj zabezpečenie riadneho fungovania kancelárií (2024/2006(REG))
P9_TA(2024)0315A9-0163/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 236 a 237 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0163/2024),

1.  sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedených zmien;

2.  rozhodol, že tieto zmeny nadobúdajú účinnosť 16. júla 2024;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto rozhodnutie Rade a Komisii pre informáciu.

Platný text   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu
Článok 10 – odsek 6 – pododsek 2
Poslanci nemôžu byť zvolení do funkcií v rámci Parlamentu ani žiadneho z jeho orgánov, vymenovaní za spravodajcu, ani sa nemôžu zúčastniť na oficiálnej delegácii či medziinštitucionálnych rokovaniach, ak nepodpísali vyhlásenie týkajúce sa uvedeného kódexu.
Poslanci nemôžu byť zvolení do funkcií v rámci Parlamentu ani žiadneho z jeho orgánov, vymenovaní za spravodajcu, ani sa nemôžu zúčastniť na oficiálnej delegácii či medziinštitucionálnych rokovaniach:
a)  ak nepodpísali vyhlásenie, ktorým potvrdzujú, že sa zaväzujú dodržiavať uvedený kódex vrátane absolvovania špecializovaného školenia zameraného na predchádzanie konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj zabezpečenie riadneho fungovania kancelárií, ktoré pre nich organizuje Parlament; alebo
b)  ak neabsolvovali špecializované školenie uvedené v písmene a) v lehote a za podmienok stanovených v uvedenom kódexe.
Pozmeňujúce návrhy 4 a 10
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu
Článok 176 – odsek 1 – pododsek 3
Vo vzťahu k článku 10 ods. 6 môže predseda Parlamentu prijať odôvodnené rozhodnutie podľa tohto článku až vtedy, keď sa v súlade s platným vnútorným administratívnym postupom týkajúcim sa obťažovania a jeho prevencie zistí, že došlo k obťažovaniu.
Vo vzťahu k článku 10 ods. 6, pokiaľ ide o zákaz akéhokoľvek druhu psychického alebo sexuálneho obťažovania, ktorý je stanovený v prvom pododseku uvedeného odseku, predseda Parlamentu môže prijať odôvodnené rozhodnutie podľa tohto článku až vtedy, keď sa v súlade s platným vnútorným administratívnym postupom týkajúcim sa obťažovania a jeho prevencie zistí, že došlo k obťažovaniu.
Pozmeňujúci návrh 6
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu
Príloha II – bod 5
5.   V prípade potreby poslanci promptne a v plnej miere využívajú zavedené postupy na riešenie konfliktných situácií alebo obťažovania (psychologického alebo sexuálneho), a to aj tým, že bezodkladne reagujú na všetky obvinenia týkajúce sa obťažovania. Poslanci by sa mali zúčastňovať špecializovanej odbornej prípravy, ktorá je im určená, s cieľom predchádzať konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj zabezpečiť riadne fungovanie kancelárie.
5.   V prípade potreby poslanci v plnej miere spolupracujú v súlade so zavedenými postupmi, ktoré stanovilo Predsedníctvo, v záujme riešenia konfliktných situácií alebo obťažovania (psychologického alebo sexuálneho), a to aj tým, že bezodkladne reagujú na všetky obvinenia týkajúce sa obťažovania.
Poslanci, ktorí tak ešte neurobili, sa zúčastnia na špecializovanej odbornej príprave, ktorú pre nich organizuje Parlament a ktorá je zameraná na predchádzanie konfliktom a obťažovaniu na pracovisku, ako aj na zabezpečenie riadneho fungovania kancelárie. Poslanci musia túto odbornú prípravu absolvovať počas prvých šiestich mesiacov svojho funkčného obdobia s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov. Osvedčenia každého poslanca o absolvovaní tejto odbornej prípravy budú uverejnené na webovom sídle Parlamentu.

Námietka voči delegovanému aktu: Nové potraviny – vymedzenie pojmu „umelo vyrobené nanomateriály“
PDF 154kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o delegovanom nariadení Komisie zo 14. marca 2024, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „umelo vyrobené nanomateriály“ (C(2024)01612 – 2024/2691(DEA))
P9_TA(2024)0316B9-0225/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie zo 14. marca 2024, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „umelo vyrobené nanomateriály“ (C(2024)01612),

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001(1), a najmä na jeho článok 31 a článok 32 ods. 6,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004(2), a najmä na jeho článok 18 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách(3),

–  so zreteľom na zoznamy Únie vytvorené nariadením Komisie (EÚ) č. 1129/2011 z 11. novembra 2011, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 vytvorením zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky v potravinách(4), a nariadením Komisie (EÚ) č. 1130/2011 z 11. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach v potravinách vytvorením zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky v potravinách schválené na používanie v prídavných látkach v potravinách, potravinárskych enzýmoch, potravinárskych arómach a živinách(5),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 257/2010 z 25. marca 2010, ktorým sa ustanovuje program schválených prídavných látok v potravinách v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach v potravinách(6),

–  so zreteľom na článok 111 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže v článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 sa stanovuje, že všetky zložky potravín prítomné vo forme umelých nanomateriálov sa musia jasne uviesť v zozname zložiek potravín v záujme zabezpečenia informovanosti spotrebiteľa; keďže v súlade s tým sa v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 vymedzuje pojem „umelé nanomateriály“, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/2283;

B.  keďže v článku 31 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa Komisia splnomocňuje upravovať a prispôsobovať vymedzenie „umelých nanomateriálov“ spomínané v uvedenom nariadení technickému a vedeckému pokroku alebo vymedzeniam dohodnutým na medzinárodnej úrovni, a to prostredníctvom delegovaných aktov na účely dosiahnutia cieľov tohto nariadenia;

C.  keďže komplexné zoznamy Únie vytvorené nariadeniami (EÚ) č. 1129/2011 a (EÚ) č. 1130/2011 stanovili prídavné látky v potravinách povolené na používanie pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 1333/2008 po preskúmaní ich súladu s jeho ustanoveniami;

Dôsledky vymedzenia pojmu

D.  keďže vymedzenie pojmu „umelý nanomateriál“ v delegovanom nariadení Komisie určí, či má byť potravina v zozname zložiek označená ako „[nano]“, ako sa uvádza v článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011;

E.  keďže cieľom delegovaného nariadenia Komisie je riešiť problémy s výkladom vyplývajúce zo súčasného vymedzenia pojmu zavedením objektívnych prvkov na určenie toho, či nanomateriál je alebo nie je „umelý“, napríklad nahradením pojmu „úmyselne vyrobený [materiál]“ pojmom „vyrobený“;

F.  keďže delegované nariadenie Komisie bráni tomu, aby sa za nanomateriály v potravinách považovali častice, ktoré nie sú v pevnom stave, ako sú micely, lipozómy alebo kvapôčky v emulzii v nanorozmeroch, a zložky obsahujúce menej ako 50 % častíc s veľkosťou menšou ako 100 nm;

G.  keďže navrhovaná štandardná prahová hodnota 50 % alebo viac častíc v nanorozmeroch je svojvoľná a menej ochranná ako výklad vymedzenia pojmu v nariadení (EÚ) 2015/2283, ktorý podali niektoré členské štáty, napríklad Francúzsko; keďže v tomto nariadení sa neuvažuje o prahovej hodnote rozdelenia veľkosti častíc pod 100 nm;

H.  keďže navrhované vymedzenie pojmu by potenciálne vylúčilo mnohé nanolátky z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, ktoré by tak nepodliehali povinnosti označovania „[nano]“; keďže Komisia v bode 3 dôvodovej správy uvádza, že „počet materiálov používaných v potravinách, ktoré môžu obsahovať určitý podiel nanočastíc, je obmedzený a väčšina týchto materiálov, ak nie všetky, nie sú nové“ a že „potenciálne vplyvy delegovaného aktu sa preto budú týkať len veľmi obmedzeného počtu materiálov“;

I.  keďže v súčasnosti sú to práve prídavné látky v potravinách, ktoré môžu byť prítomné v potravinách ako nanomateriály; keďže Francúzska národná agentúra pre zdravie a bezpečnosť (ANSES) uviedla 37 nanolátok používaných vo viac ako 900 potravinárskych výrobkoch(7); keďže testy vykonané spotrebiteľskými a mimovládnymi organizáciami (Agir pour l'Environnement(8), Que Choisir(9), 60 Millions de consommateurs(10), AVICENN(11) vo Francúzsku, Foodwatch(12) a Bund(13) v Nemecku, Testachats(14) v Belgicku a Altroconsumo(15) v Taliansku a OCU v Španielsku(16)) opakovane preukázali prítomnosť prídavných látok v potravinách s významným podielom nanočastíc, napríklad potravinárske farbivo oxid železa (E172) používané v mliečnych výrobkoch, pečive a niektorých raňajkových cereáliách môže obsahovať nanočastice pod prahovou hodnotou 50 %; keďže z toho vyplýva, že nedostatočné označovanie niektorých zložiek potravín ako „[nano]“ je spôsobené predovšetkým nedostatočným presadzovaním platných právnych predpisov a v oveľa menšej miere problémami s ich výkladom;

J.  keďže štúdia z roku 2020, ktorú zadala Európska chemická agentúra, ukázala, že občania požadujú lepšie označovanie výrobkov každodennej spotreby obsahujúcich nanomateriály(17);

Rozpory s odporúčaniami a novými vedeckými poznatkami

K.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. marca 2014 o delegovanom nariadení Komisie z 12. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „umelé nanomateriály“(18), vzniesol námietku proti veľmi podobnému vymedzeniu s rovnakou 50 % prahovou hodnotou, ktoré vylučovalo všetky prídavné látky v potravinách, pričom sa domnieval, že toto vymedzenie je „v rozpore so základným cieľom smernice usilovať o vysokú úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov a ich záujmov vytvorením základu, aby sa koneční spotrebitelia mohli rozhodovať na základe informácií“; keďže Európsky parlament vyzval Komisiu, aby predložila nový delegovaný akt, ktorý zohľadní jeho stanovisko;

L.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. októbra 2020 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení príloha k nariadeniu (EÚ) č. 231/2012, ktorým sa ustanovujú špecifikácie prídavných látok uvedených v prílohách II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008, pokiaľ ide o špecifikácie pre oxid titaničitý (E 171)(19), vzniesol námietku proti návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa povoľujú šarže potravinárskeho oxidu titaničitého (E 171), ktoré obsahujú menej ako 50 % častíc menších ako 100 nm;

M.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín odporučil(20), že „s ohľadom na súčasné nejasnosti v súvislosti s bezpečnosťou by sa pre použitie v potravinách mala zvážiť nižšia prahová hodnota počtu nanočastíc, napr. 10 % namiesto 50 %, ktoré sú v súčasnosti navrhované v odporúčaní“;

N.  keďže akademické organizácie, verejné orgány, mimovládne spotrebiteľské a environmentálne organizácie a odbory sa v konzultačnom procese Komisie zasadzovali za vymedzenie pojmu, ktoré by zahŕňalo všetky materiály, či už vyrobené, náhodné alebo prírodné, a štandardnú prahovú hodnotu 10 % alebo viac častíc v rozdelení podľa veľkosti;

O.  keďže od roku 2014 nové vedecké pokroky a poznatky potvrdzujú, že nanomateriály môžu prekonávať fyziologické bariéry a sú často nebezpečnejšie ako látky v mikrostave alebo makrostave(21);

P.  keďže agentúra ANSES uverejnila v apríli 2023 podrobnú správu(22), v ktorej uvádza, že vymedzenie nanomateriálov stanovené v odporúčaní Komisie z 10. júna 2022(23), ktoré slúžilo ako základ pre revíziu vymedzenia pojmu „umelé nanomateriály“ stanoveného v nariadení (EÚ) 2015/2283, v predpisoch pre jednotlivé odvetvia, najmä v oblasti potravín, by bolo škodlivé pre prevenciu rizík pre zdravie a životné prostredie; keďže agentúra ANSES zdôraznila, že prahová hodnota počtu nanočastíc 50 %, ktorá je súčasťou horizontálneho vymedzenia pojmu „[nano]“, „nie je založená na spoľahlivých vedeckých argumentoch“, a odporučila stanoviť nižšiu prahovú hodnotu;

Q.  keďže zisťovanie nanočastíc v zložkách potravín na základe 10 % prahovej hodnoty počtu nanočastíc je možné, pretože túto hraničnú hodnotu v súčasnosti uplatňuje francúzske Generálne riaditeľstvo pre spotrebiteľské záležitosti, hospodársku súťaž a kontrolu podvodov pri svojich kontrolných činnostiach(24);

Zásada predbežnej opatrnosti

R.  keďže v článku 191 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje zásada predchádzania škodám a prevencie ako jedna zo základných zásad Únie;

S.  keďže v článku 168 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“;

1.  vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Komisii a aby jej oznámila, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;

3.  domnieva sa, že delegované nariadenie Komisie nie je zlučiteľné s cieľom a obsahom nariadenia (EÚ) 2015/2283 a že prekračuje delegované právomoci udelené Komisii v článku 31 uvedeného nariadenia;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhovaná prahová hodnota 50 % nezohľadňuje technický a vedecký pokrok;

5.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala zásadu predbežnej opatrnosti, zabezpečila bezpečnosť a informovanosť spotrebiteľov a zohľadnila prístup „jedno zdravie“;

6.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.
(3) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16.
(4) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2011, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2011, s. 178.
(6) Ú. v. EÚ L 80, 26.3.2010, s. 19.
(7) https://www.anses.fr/fr/nanomateriaux-alimentation-premiere-application-methodologie.
(8) https://www.agirpourlenvironnement.org/communiques-presse/enquete-exclusive-des-analyses-revelent-la-presence-de-nanoparticules-dans-3980/.
(9) https://www.quechoisir.org/enquete-nanoparticules-taille-mini-doutes-maxi-n50748/.
(10) https://bibliotheque.60millions-mag.com/detail/publication/detail-top-right/561?issue_id=113421&switch_toc=archive.
(11) https://veillenanos.fr/wp-content/uploads/2023/01/Rapport-test-EN-20230113.pdf.
(12) https://www.foodwatch.org/de/potenziell-krebserregender-farbstoff-in-backzutaten-von-dr-oetker.
(13) https://www.bund.net/fileadmin/user_upload_bund/publikationen/chemie/‌nanotechnologie_in_lebensmitteln_hintergrund.pdf.
(14) https://www.test-achats.be/sante/sante-au-quotidien/produits-testes/news/nanoparticules-affichage.
(15) https://www.altroconsumo.it/alimentazione/sicurezza-alimentare/news/nanoparticelle.
(16) https://www.ocu.org/toda-la-informacion?type=magazine-articles&magazine=ocu%20compra%20maestra&year=2019.
(17) https://echa.europa.eu/-/what-do-eu-citizens-think-about-nanomaterials-.
(18) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 92.
(19) Ú. v. EÚ C 395, 29.3.2021, s. 28.
(20) https://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/assets/corporatenanotechnology121003.pdf.
(21) https://veillenanos.fr/en/dossier/nanos-and-health/nanos-health-risks/.
(22) Stanovisko agentúry Anses (2023): Vymedzenie pojmu nanomateriálov: analýzy, výzvy a kontroverzie, https://www.anses.fr/en/system/files/AP2018SA0168RaEN.pdf.
(23) Odporúčanie Komisie z 10. júna 2022 týkajúce sa vymedzenia pojmu nanomateriál (Ú. v. EÚ C 229, 14.6.2022, s. 1).
(24) Anses (2020): Nanomatériaux dans les produits destinés à l’alimentation. Rapport d’expertise collective, https://www.anses.fr/fr/system/files/ERCA2016SA0226Ra.pdf (s. 86).


Transeurópska dopravná sieť
PDF 131kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1153 a nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1315/2013 (COM(2021)0812 – C9-0472/2021 – 2021/0420(COD))
P9_TA(2024)0317A9-0147/2023

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0812) a zmenený návrh (COM(2022)0384),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0472/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. októbra 2021(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. októbra 2022(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 9. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0147/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, o zmene nariadenia (EÚ) 2021/1153 a nariadenia (EÚ) č. 913/2010 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1315/2013

P9_TC1-COD(2021)0420


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/1679.)

(1) Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 120.
(2) Ú. v. EÚ C 498, 30.12.2022, s. 68.


Obaly a odpady z obalov
PDF 132kWORD 68k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (COM(2022)0677 – C9-0400/2022 – 2022/0396(COD))
P9_TA(2024)0318A9-0319/2023
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0677),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0400/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2023(1),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, talianskou Poslaneckou snemovňou a talianskym Senátom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9‑0319/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES(3)

P9_TC1-COD(2022)0396


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Výrobky potrebujú vhodný obal na svoju ochranu a jednoduchú prepravu z miesta, kde sa majú vyrobiť, na miesto, kde sa používajú alebo spotrebúvajú. Predchádzanie vzniku prekážok na vnútornom trhu s obalmi je kľúčom k fungovaniu vnútorného trhu s výrobkami. Nejednotné pravidlá a nejasné požiadavky spôsobujú hospodárskym subjektom neistotu a dodatočné náklady.

(2)  Okrem toho sa na výrobu obalov používa veľké množstvo pôvodných materiálov, v Únii sa na ňu spotrebuje 40 % z celkovej spotreby plastov a 50 % z celkovej spotreby papiera, pričom obaly tvoria 36 % tuhého komunálneho odpadu. Vysoká a neustále rastúca úroveň tvorby obalov, ako aj nízka úroveň ich opätovného použitia a zberu, ako aj slabá recyklácia predstavujú významné prekážky na ceste k dosiahnutiu nízkouhlíkového obehového hospodárstva. ▌V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť pravidlá pre celý životný cyklus obalov, ktoré harmonizáciou vnútroštátnych opatrení prispejú k účinnému fungovaniu vnútorného trhu a zároveň zabránia nepriaznivým vplyvom obalov a odpadu z obalov na životné prostredie a ľudské zdravie a tieto vplyvy znížia. Stanovením opatrení v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva by toto nariadenie malo prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo.

(3)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES(6) sa pre členské štáty stanovujú požiadavky na obaly, napríklad základné požiadavky, ktoré sa týkajú zloženia obalov a ich opätovnej použiteľnosti a zhodnotiteľnosti, ako aj ciele zhodnocovania a recyklácie.

(4)  Komisia v roku 2014 v rámci kontroly vhodnosti týkajúcej sa smernice 94/62/ES odporučila úpravy základných požiadaviek ▌ , ktoré sa považovali za kľúčový nástroj na dosiahnutie lepších environmentálnych vlastností obalov, aby boli „konkrétnejšie a ľahšie vykonateľné“ a aby sa posilnili.

(5)  V súlade s Európskou zelenou dohodou uvedenou v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 sa v novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu, ktorý Komisia uviedla vo svojom oznámení z 11. marca 2020, stanovuje záväzok posilniť základné požiadavky na obaly, aby do roku 2030 boli všetky obaly opätovne použiteľné alebo recyklovateľné, a zvážiť ďalšie opatrenia s cieľom znižovať (nadmerné) používanie obalov a odpad z obalov, stimulovať dizajn zameraný na opätovné použitie a recyklovateľnosti obalov, zmenšiť zložitosť obalových materiálov a zaviesť požiadavky na recyklovaný obsah v plastových obaloch. Zdôrazňuje sa v ňom aj potreba znížiť potravinový odpad. Komisia sa zaväzuje, že posúdi uskutočniteľnosť označovania v celej Únii, ktorým sa uľahčí správne triedenie odpadu z obalov pri zdroji.

(6)  Plastový obal je materiálom s najvyššou uhlíkovou náročnosťou a z hľadiska využívania fosílnych palív je recyklácia plastového odpadu približne päťkrát lepšia než spaľovanie s energetickým zhodnocovaním. Tak ako sa uvádza v Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve stanovenej v oznámení Komisie zo 16. januára 2018, aj v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo sa stanovuje záväzok zvýšiť využívanie recyklovaných plastov a prispieť k udržateľnejšiemu využívaniu plastov. Rozpočet Únie a systém vlastných zdrojov prispievajú k znižovaniu znečistenia spôsobeného odpadom z plastových obalov. Od 1. januára 2021 sa rozhodnutím Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053(7) zaviedol vnútroštátny príspevok, ktorý je úmerný množstvu nerecyklovaného odpadu z plastových obalov v každom členskom štáte. Tento vlastný zdroj je súčasťou stimulov na zníženie spotreby jednorazových plastov, podporu recyklácie a posilnenie obehového hospodárstva.

(7)  Rada vo svojich záveroch o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy prijatých 11. decembra 2020 zdôraznila, že v rámci revízie smernice 94/62/ES by sa mali aktualizovať a stanoviť konkrétnejšie, účinnejšie a ľahko vykonateľné ustanovenia na podporu udržateľného používania obalov na vnútornom trhu a na minimalizáciu zložitosti obalov s cieľom podporiť ekonomicky uskutočniteľné riešenia, zlepšiť opakovanú použiteľnosť a recyklovateľnosť obalov, ako aj minimalizovať látky vzbudzujúce obavy v obalových materiáloch, najmä pokiaľ ide o potravinárske obalové materiály, a zabezpečiť označovanie obalov zrozumiteľným spôsobom s cieľom informovať spotrebiteľov o recyklovateľnosti obalov a o tom, kde by sa mal odpad z obalov vyhadzovať, aby sa uľahčila ▌ recyklácia.

(8)  Európsky parlament v uznesení z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva(8) opätovne zdôraznil cieľ zabezpečiť, aby sa všetky obaly do roku 2030 dali ekonomicky prijateľným spôsobom opätovne použiť alebo recyklovať, a vyzval Komisiu, aby predložila legislatívny návrh vrátane opatrení a cieľov na zníženie objemu odpadu a ambicióznych základných požiadaviek v smernici o obaloch a odpadoch z obalov s cieľom znížiť nadmerné používanie obalov, a to aj v elektronickom obchode, zlepšiť recyklovateľnosť a minimalizovať zložitosť obalov, zvýšiť recyklovaný obsah, postupne odstrániť nebezpečné a škodlivé látky a podporiť opätovné použitie.

(9)  Týmto nariadením sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(9)(10), v ktorom sa obaly neriešia ako osobitná kategória výrobkov. Treba však pripomenúť, že v delegovaných aktoch prijatých na základe nariadenia (EÚ) 2024/...(11) sa môžu stanoviť dodatočné alebo podrobnejšie požiadavky na obaly konkrétnych výrobkov, najmä pokiaľ ide o minimalizáciu obalov, ak dizajn alebo zmena dizajnu výrobkov môže viesť k obalom s menším vplyvom na životné prostredie.

(10)  Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na všetky obaly uvedené na trh v Únii a na všetok odpad z obalov bez ohľadu na druh obalu alebo použitý materiál. Z dôvodu právnej zrozumiteľnosti by sa vymedzenie pojmu obal v smernici 94/62/ES malo prepracovať, avšak bez zmeny jeho podstaty. Pojmy spotrebiteľský obal, skupinový obal a prepravný obal by sa mali vymedziť samostatne, aby sa zabránilo zdvojeniu terminológie. Takže spotrebiteľský obal zodpovedá primárnemu obalu, skupinový obal sekundárnemu obalu a prepravný obal terciárnemu obalu.

(11)   Poháre, nádoby na potraviny, desiatové vrecúška alebo iné predmety, ktoré sa môžu využiť ako obal, by sa za obal nemali považovať, ak sú navrhnuté so zámerom, aby ich koncový distribútor predával prázdne. Tieto predmety by sa mali považovať za obal len vtedy, ak sú navrhnuté so zámerom byť naplnené na mieste predaja, a v tom prípade sa považujú za „servisný obal“, alebo ak ich koncový distribútor predáva tak, že obsahujú potraviny alebo nápoje, za predpokladu, že spĺňajú funkciu obalu.

(12)   Vymedzenie pojmu obal prvovýroby by nemalo znamenať rozšírenie výrobkov považovaných za obaly v zmysle tohto nariadenia. Zavedením vymedzenia tohto pojmu a jeho použitím vo vymedzení pojmu výrobca sa zaručuje, že za výrobcu v zmysle tohto nariadenia sa považuje právnická alebo fyzická osoba, ktorá tento druh obalov sprístupňuje po prvýkrát, a nie podniky primárneho sektora (napr. poľnohospodári), ktoré používajú tento druh obalov.

(13)  Predmet, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výrobku a je potrebný na uchovávanie, podporu alebo konzervovanie tohto výrobku počas celej jeho životnosti, pričom všetky prvky tohto predmetu sú určené na spoločné použitie, spotrebu alebo zneškodnenie, by sa nemal považovať za obal, keďže zo svojej podstaty plní svoju funkciu ako súčasť výrobku. Avšak vzhľadom na správanie spotrebiteľov pri zneškodňovaní čajových a kávových vrecúšok, ako aj kávových alebo čajových jednorazových kapsúl, ktoré sa v praxi zneškodňujú spolu so zvyškom výrobku, čo vedie ku kontaminácii kompostovateľných a recyklačných tokov, by sa tieto špecifické predmety mali považovať za obal. Je to v súlade s cieľom zvýšiť triedený zber biologického odpadu, ako sa vyžaduje v článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES(12)zabezpečuje sa tým súdržnosť, pokiaľ ide o finančné a prevádzkové záväzky týkajúce sa konca životnosti. Vymedzenie pojmu obal by nemalo zahŕňať farby, atramenty, politúry, laky a lepidlá priamo na výrobku. Štítky zavesené priamo na výrobok alebo pripevnené k výrobku vrátane samolepiacich etikiet prilepených na ovocie a zeleninu však patria do vymedzenia pojmu obal, keďže adhéznym materiálom je lepidlo, nie samotný štítok. Okrem toho, ak určitý materiál, z ktorého je zložená jednotka obalu, predstavuje len nepodstatnú časť tejto jednotky obalu a v žiadnom prípade nie viac ako 5 % jej celkovej hmotnosti, takáto jednotka obalu by sa nemala považovať za kompozitný obal. Vo vymedzení pojmu kompozitný obal v tomto nariadení by sa jednorazové obaly čiastočne vyrobené z plastov bez ohľadu na prahovú úroveň nemali oslobodiť od požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904(13) o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie.

(14)   Obaly by sa mali uvádzať na trh, len ak spĺňajú požiadavky na udržateľnosť a označovanie stanovené v tomto nariadení. Uvedenie na trh by sa malo považovať za uskutočnené, keď bol obal, ktorý dodal zhotoviteľ alebo dovozca na distribúciu, spotrebu alebo použitie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne, prvýkrát sprístupnený na trhu Únie. Preto by nemalo byť potrebné, aby obaly, ktoré boli uvedené na trh Únie pred dátumom uplatňovania príslušných požiadaviek a ktoré majú distribútori vrátane maloobchodníkov a veľkoobchodníkov na sklade, spĺňali tieto požiadavky.

(15)  V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v ▌ smernici 2008/98/ES a ▌ v súlade so zohľadňovaním životného cyklu s cieľom dosiahnuť najlepší celkový environmentálny výsledok by opatrenia stanovené v tomto nariadení mali byť zamerané na zníženie množstva obalov uvádzaných na trh z hľadiska ich objemu a hmotnosti a na zabránenie vzniku odpadu z obalov, najmä minimalizáciou obalov, nepoužívaním obalov tam, kde to nie je potrebné, a zvýšeným opätovným použitím obalov. Okrem toho sú tieto opatrenia zamerané na zvýšenie používania recyklovaného obsahu v obaloch, najmä v plastových obaloch, kde je využívanie recyklovaného obsahu veľmi nízke, posilnením vysokokvalitných systémov recyklácie, čím sa zvýši miera recyklácie všetkých obalov a zlepší kvalita výsledných druhotných surovín, pričom sa zároveň obmedzia iné formy zhodnocovania a konečného zneškodňovania.

(16)   V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, podľa ktorej sa zneškodňovanie odpadu na skládkach považuje za najmenej uprednostňovanú možnosť, by cieľom opatrení stanovených v tomto nariadení malo byť zníženie objemu skládkovania odpadu z obalov.

(17)  Dizajn, výroba a predaj obalu by mali umožňovať jeho opätovné použitie čo najviac krát, alebo vysokokvalitnú recykláciu a minimalizovať jeho vplyv na životné prostredie počas celého životného cyklu obalu aj, ako aj výrobkov, pre ktoré bol navrhnutý. Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), aby toto nariadenie doplnila stanovením minimálneho počtu obehov pre opakovane použiteľné obaly v konkrétnych kategóriách obalov.

(18)  V súlade s cieľmi akčného plánu pre obehové hospodárstvo ▌ a oznámenia Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom stratégie s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (ďalej len „Chemikálie – stratégia udržateľnosti“) a na zabezpečenie riadneho nakladania s chemikáliami počas celého ich životného cyklu a prechodu na obehové hospodárstvo bez toxických látok, a vzhľadom na význam obalov v každodennom živote je potrebné, aby sa toto nariadenie zaoberalo vplyvmi obalov na zdravie ľudí, životné prostredie a na výsledky v oblasti udržateľnosti v širších súvislostiach vrátane obehovosti, ktoré sú dôsledkom prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy počas celého životného cyklu obalov, od výroby po používanie a koniec životnosti vrátane ▌ nakladania s odpadom.

(19)  Vzhľadom na ▌vedecký a technologický pokrok by sa obaly mali navrhovať a vyrábať tak, aby sa v ich zložení obmedzila prítomnosť určitých ťažkých kovov a iných látok vzbudzujúcich obavy. Ako sa uvádza v stratégii Chemikálie – stratégia udržateľnosti, látky vzbudzujúce obavy sa majú čo najviac minimalizovať a nahrádzať, pričom sa majú postupne odstraňovať najškodlivejšie látky, ktoré sa používajú tam, kde pre spoločnosť nie sú nevyhnutné, najmä v spotrebnom tovare. Preto by sa látky vzbudzujúce obavy ako zložky obalového materiálu alebo ktoréhokoľvek obalového komponentu mali minimalizovať, aby obaly, ako aj materiály recyklované z obalov nemali počas svojho životného cyklu žiadny nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí ani životné prostredie.

(20)   Perfluóroalkylové a polyfluóroalkylové látky (PFAS) sú skupinou tisícok syntetických chemikálií, ktoré sa vo veľkej miere používajú v Únii, ako aj vo zvyšku sveta v širokej škále uplatnení. Z hľadiska hmotnosti PFAS sú odvetvia výroby materiálu prichádzajúceho do styku s potravinami a obalov jedny z najrelevantnejších. Všetky PFAS v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sú buď samy o sebe veľmi perzistentné, alebo sa na veľmi perzistentné PFAS rozkladajú v životnom prostredí. Pokiaľ ide konkrétne o sledované parametre týkajúce sa ľudského zdravia, ktoré sa po dlhodobej expozícii človeka považujú za najviac znepokojujúce, t. j. karcinogenita, mutagenita, reprodukčná toxicita vrátane účinkov na laktáciu alebo prostredníctvom nej, ako aj toxicita pre špecifický cieľový orgán, veľký počet PFAS je klasifikovaných aspoň pre jeden z týchto piatich sledovaných parametrov. Na základe fyzikálnych vlastností PFAS, najmä perzistencie, spolu s identifikovanými účinkami na zdravie niektorých PFAS, tieto látky predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie.

(21)   Prítomnosť PFAS v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami nevyhnutne povedie k expozícii človeka. Vzhľadom na bezprahový charakter nebezpečenstiev spojených s PFAS je expozícia PFAS z materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami neprijateľným rizikom pre ľudské zdravie. PFAS by sa preto mali v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami obmedziť. Aby sa vyhlo prekrývaniu s obmedzeniami používania PFAS stanovenými v iných právnych aktoch Únie, Komisia by mala vykonať hodnotenie s cieľom posúdiť potrebu zmeniť alebo zrušiť toto obmedzenie.

(22)   Bisfenol A (BPA) je chemická zlúčenina používaná pri výrobe materiálov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, ako je opakovane použiteľný plastový kuchynský riad alebo povlaky plechoviek, najmä ako ochranná vrstva. Expozícia BPA, ku ktorej môže dôjsť pri jeho prechode do potravín a nápojov a následnom požití spotrebiteľmi, môže na základe posúdenia, ktoré v roku 2023 uverejnil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), pre spotrebiteľov predstavovať riziko na nízkych úrovniach.

(23)   Vzhľadom na prebiehajúci postup v súvislosti s bisfenolom A (BPA) v súlade s právomocami udelenými Komisii na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004(14) o materiáloch určených na styk s potravinami sa bude obmedzenie používania BPA uplatňovať okrem iného na všetky potravinové obaly. Očakáva sa, že toto navrhované obmedzenie sa prijme do konca roka 2024 so všeobecným prechodným obdobím 18 mesiacov.

(24)  V súlade s akčným plánom EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 12. mája 2021, by politiky Únie mali byť založené na zásade, že preventívne opatrenia by sa mali prijímať pri zdroji. Komisia v stratégii Chemikálie – stratégia udržateľnosti zdôrazňuje, že nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006(15) a (ES) č. 1272/2008(16) by sa mali posilniť ako základný kameň regulácie chemikálií v Únii a že by sa mali doplniť o koherentné prístupy k posudzovaniu chemikálií a nakladaniu s nimi v existujúcich odvetvových právnych predpisoch. Látky v obaloch a komponentoch obalov sú preto obmedzené pri zdroji a primárne sa na nimi zaoberá nariadenie (ES) č. 1907/2006 v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v jeho hlave VIII s cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie vo všetkých fázach životného cyklu látky vrátane štádia odpadu. Preto treba pripomenúť, že ▌ uvedené nariadenie sa uplatňuje na prijatie alebo zmenu obmedzení týkajúcich sa látok vyrábaných na použitie alebo používaných pri výrobe obalov alebo komponentov obalov, ako aj na uvádzanie látok prítomných v obaloch alebo komponentoch obalov na trh.

Pokiaľ ide o obaly, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1935/2004, treba pripomenúť, že uvedené nariadenie sa uplatňuje na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov balených potravín. Je možné, že látky nachádzajúce sa v obaloch, komponentoch obalov a odpade z obalov podliehajú aj obmedzeniam stanoveným v iných právnych aktoch Únie, ako sú napríklad obmedzenia a zákazy, ktoré sa stanovili v súvislosti s perzistentnými organickými látkami v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021(17).

(25)  Okrem obmedzení stanovených v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006, ▌a obmedzení stanovených v nariadení (ES) č. 1935/2004, ktoré sa vzťahujú na materiál a predmety prichádzajúce do kontaktu s potravinami, je z dôvodu konzistentnosti vhodné zachovať existujúce obmedzenia týkajúce sa olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu, ktoré sa nachádzajú v obaloch alebo komponentoch obalov.

(26)  Výnimky z úrovní koncentrácie olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu, ktoré sa nachádzajú v obaloch alebo komponentoch obalov, sú stanovené v rozhodnutiach Komisie 2001/171/ES(18) a 2009/292/ES(19) prijatom na základe smernice 94/62/ES a mali by sa zachovať aj v rámci tohto nariadenia. S cieľom zmeniť alebo zrušiť tieto výnimky ▌alebo znížiť limitnú hodnotu koncentrácie pre uvedené kovy v tomto nariadení, a tak ich prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku, by sa však mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Na základe stratégie Chemikálie – stratégia udržateľnosti sa má rovnaká limitná hodnota pre nebezpečné látky v zásade uplatňovať na pôvodný aj recyklovaný materiál. Môžu však nastať výnimočné okolnosti, za ktorých môže byť potrebné odchýliť sa od tejto zásady. V takých prípadoch by sa odlišná limitná hodnota pre recyklovaný materiál v porovnaní s pôvodným materiálom mala odôvodniť na základe individuálnej analýzy. Pri zmene existujúcich výnimiek pre úrovne koncentrácie olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu by Komisia túto zásadu mala zohľadniť.

(27)  Bez toho, aby bolo dotknuté obmedzenie týkajúce sa PFAS, by sa týmto nariadením nemalo umožňovať obmedzenie používania látok z dôvodu chemickej bezpečnosti alebo z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou potravín, pokiaľ neexistuje neprijateľné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, okrem iného vrátane obmedzení, ktoré sa týkajú olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu a ktoré už boli stanovené na základe smernice 94/62/ES a mali by sa naďalej upravovať týmto nariadením, keďže takéto obmedzenia sa upravujú inými právnymi aktmi Únie. Najmä z iných dôvodov než je chemická bezpečnosť alebo bezpečnosť potravín by sa však týmto nariadením malo tiež umožňovať obmedzenie ▌látok prítomných v obaloch a komponentoch obalov alebo používaných v ich výrobných procesoch, ktoré negatívne ovplyvňujú udržateľnosť obalu, hlavne pokiaľ ide o jeho obehovosť, predovšetkým opätovné použitie alebo procesy recyklácie.

(28)  Jedným z najúčinnejších opatrení na zlepšenie ▌obehovosti obalov, zvýšenie miery ich recyklácie a využívania recyklovaného obsahu v obaloch je dizajnovanie obalov na účely ich recyklácie, keď sa raz stanú odpadom. Kritériá recyklačného dizajnu boli stanovené pre viacero formátov obalov v rámci dobrovoľných priemyselných schém alebo v niektorých členských štátoch, ktoré ich stanovili na účely modulácie poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. S cieľom zabrániť prekážkam na vnútornom trhu a poskytnúť priemyslu rovnaké podmienky a s cieľom podporiť udržateľnosť obalov je dôležité stanoviť povinné požiadavky týkajúce sa recyklovateľnosti obalov harmonizáciou kritérií a metodiky posudzovania recyklovateľnosti obalov na základe metodiky recyklačného dizajnu na úrovni ▌ Únie. V záujme splnenia cieľa stanoveného v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, podľa ktorého by do roku 2030 mali byť všetky obaly recyklovateľné ekonomicky prijateľným spôsobom, by recyklovateľné obaly mali byť navrhnuté na účely materiálovej recyklácie a mali by sa stanoviť výkonnostné triedy recyklovateľnosti obalov označené A, B alebo C na základe kritérií recyklačného dizajnu pre kategórie obalov uvedené v prílohe II, aby sa obal mohol považovať za recyklovateľný a aby sa mohol uviesť na trh. Ak je obal v triede nižšej ako C, mal by sa považovať za technicky nerecyklovateľný a jeho uvádzanie na trh by sa malo obmedziť. Obaly by však mali byť v súlade s týmito kritériami až od 1. januára 2030, aby sa hospodárskym subjektom poskytol dostatočný čas na prispôsobenie. Od 1. januára 2038 by obaly na to, aby mohli byť uvedené na trh, mali byť v súlade s triedou B.

(29)   Materiálová recyklácia v zmysle vymedzenia v tomto nariadení by mala dopĺňať vymedzenia pojmov recyklácie a materiálového zhodnocovania v smernici 2008/98/ES. Materiálová recyklácia udržiava zdroje v rámci materiálového hospodárstva v obehu, a preto by nemala zahŕňať biologické spracovanie odpadu. Vymedzenie pojmu materiálová recyklácia by nemalo mať vplyv na výpočet cieľov recyklácie stanovených pre členské štáty podľa tohto nariadenia. Tieto ciele a ich výpočet vychádzajú z vymedzenia pojmu „recyklácia“ v smernici 2008/98/ES.

(30)   Vysokokvalitná recyklácia znamená, že recyklované materiály majú na základe zachovaných technických vlastností rovnakú alebo vyššiu kvalitu v porovnaní s pôvodným materiálom a môžu sa použiť ako náhrada za primárne suroviny na účely obalov alebo podobné druhy využitia. Recyklovaný materiál možno recyklovať viackrát. Na to, aby bolo možné vyrábať vysokokvalitné recyklované suroviny, je nevyhnutný zber riadne triedeného odpadu z obalov. Rozdiel medzi materiálovou recykláciou a vysokokvalitnou recykláciou spočíva v tom, že materiálovou recykláciou sa obalový materiál zrecykluje na materiály, zatiaľ čo pri vysokokvalitnej recyklácii sa obal zrecykluje na materiály takej kvality, že sa môžu použiť ako rovnaká trieda kvality na obaly alebo iné druhy využitia, pri ktorých sa zachováva kvalita recyklovaného materiálu.

(31)  Keďže samotné posudzovanie ▌ recyklačného dizajnu nezabezpečuje, že sa obal v praxi aj zrecykluje, je potrebné stanoviť jednotnú metodiku a mechanizmus spracovateľského reťazca, ktorým sa zabezpečí, že sa odpad z obalov účinne recykluje vo veľkom rozsahu na základe zavedených najmodernejších procesov triedeného zberu a zavedených postupov triedenia a recyklácie osvedčených v prevádzkovom prostredí. Po roku 2035 by sa preto malo vykonávať nové posúdenie na základe množstva (hmotnosti) materiálu reálne zrecyklovaného v každej kategórii obalov podľa metodiky a prahových hodnôt na základe článku 6. Prahové hodnoty pre recykláciu vo veľkom rozsahu by sa mali vymedziť s prihliadnutím na cieľ týkajúci sa množstva recyklovaného materiálu za rok stanovený v tomto nariadení. Možno predpokladať, že v roku 2030 už Komisia bude mať od členských štátov prvé údaje o množstvách recyklovaného odpadu z obalov podľa kategórie obalu v súlade s povinnosťami stanovenými v článku 56 ods. 2 písm. c) a článku 56 ods. 4 v oblasti monitorovania. Výrobcovia v prípade individuálneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, poverené organizácie zodpovednosti výrobcov, alebo ak sú za organizáciu nakladania s odpadom z obalov zodpovedné orgány verejnej správy, prevádzkovatelia nakladania s odpadom z obalov, by mali zabezpečiť, aby sa odpad z obalov zbieral triedeným zberom, triedil a materiál recykloval v inštalovanej infraštruktúre s využitím zavedených postupov v osvedčenom prevádzkovom prostredí, pričom by zhotoviteľovi mali poskytnúť všetku technickú dokumentáciu o recyklácii obalov vo veľkom rozsahu.

(32)  S cieľom stanoviť harmonizované pravidlá týkajúce sa recyklačného dizajnu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, v ktorých stanoví podrobné kritériá recyklačného dizajnu pre jednotlivé kategórie obalov. Komisia by takisto mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty na posúdenie toho, či je obal recyklovaný vo veľkom rozsahu vrátane kategórií obalov, ktoré nie sú v tomto nariadení uvedené. ▌

(33)  S cieľom stimulovať inovácie v oblasti obalov je vhodné umožniť, aby obaly, ▌ktoré majú inovačné vlastnosti vedúce k výraznému zlepšeniu základnej funkcie obalov a majú preukázateľné prínosy pre životné prostredie, dostali ▌dodatočné obdobie piatich rokov na splnenie požiadaviek na recyklovateľnosť. Inovačné vlastnosti by mali byť odôvodnené, najmä pokiaľ ide o použitie nových materiálov, a plánované zavedenie postupu recyklácie by sa malo vysvetliť v technickej dokumentácii priloženej k obalu. Tieto informácie by sa okrem iného mali použiť na prípadnú zmenu vykonávacích aktov o kritériách recyklačného dizajnu. Hospodársky subjekt by mal pred uvedením inovačného obalu na trh informovať Komisiu aj príslušný orgán.

(34)  V záujme ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí a zvierat je vzhľadom na povahu balených výrobkov a súvisiace požiadavky vhodné, aby sa požiadavky na recyklovateľnosť neuplatňovali povinne na vnútorný obal v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6(20) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES(21), ktorý je v priamom kontakte s liekom, ani na vonkajší obal v zmysle vymedzenia v uvedených aktoch v prípade, že je takýto obal potrebný na splnenie osobitných požiadaviek na zachovanie kvality liekov.

Okrem toho by sa požiadavky na recyklovateľnosť nemali povinne uplatňovať na plastové obaly zdravotníckych pomôcok citlivé na kontakt, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745(22), diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746(23), na plastové obaly citlivé na kontakt pre potraviny určené pre dojčatá a malé deti a potraviny na osobitné lekárske účely, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013(24), ani na obaly používané na prepravu nebezpečného tovaru podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES(25) Oslobodené, nie však z odseku 6aa, by mali byť aj spotrebiteľské obaly z ľahkého dreva, korku, textilu, kaučuku, keramiky alebo porcelánu, keďže sa uvádzajú na trh vo veľmi malých množstvách, t. j. každá kategória predstavuje menej ako 1 % hmotnosti obalov uvedených na trh Únie.

(35)  Niektoré členské štáty prijímajú opatrenia na podporu recyklovateľnosti obalov moduláciou poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov; takéto iniciatívy prijaté na vnútroštátnej úrovni môžu pre hospodárske subjekty vytvárať regulačnú neistotu, najmä ak dodávajú obaly do viacerých členských štátov. Modulácia poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov je zároveň účinným hospodárskym nástrojom na stimulovanie udržateľnejšieho dizajnu obalov a vedie k lepšie recyklovateľným obalom, pričom zlepšuje aj fungovanie vnútorného trhu. Preto treba harmonizovať kritériá modulácie poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe výkonnostnej triedy recyklovateľnosti získanej v posúdení recyklovateľnosti, pričom konkrétna výška takýchto poplatkov sa nestanoví. Keďže tieto kritériá by sa mali vzťahovať na kritériá recyklovateľnosti obalov, je vhodné splnomocniť Komisiu na prijatie takýchto harmonizovaných kritérií súčasne so stanovením podrobných kritérií recyklačného dizajnu pre jednotlivé kategórie obalov.

(36)  Obaly by mali byť na zabezpečenie svojej obehovosti navrhnuté a vyrobené tak, aby vo zvýšenej miere umožňovali nahradenie pôvodných materiálov recyklovanými materiálmi. Zvýšené využívanie recyklovaných materiálov podporuje rozvoj obehového hospodárstva, v ktorom dobre fungujú trhy s recyklovanými materiálmi, znižuje náklady, závislosť a negatívne vplyvy na životné prostredie súvisiace s využívaním primárnych surovín a umožňuje efektívnejšie využívanie materiálov z hľadiska zdrojov. Pokiaľ ide o rôzne obalové materiály, najnižší podiel recyklovaných materiálov je v plastových obaloch. S cieľom čo najvhodnejšie riešiť túto problematiku treba zvýšiť využívanie recyklovaných plastov, a to tak, že sa stanovia povinné ciele pre recyklovaný obsah v plastových obaloch na rôznych úrovniach v závislosti od kontaktnej citlivosti(26) rôznych prípadov použitia plastových obalov a zabezpečí sa, aby sa tieto ciele stali do roku 2030 záväznými. S cieľom ▌zabezpečiť postupné zvyšovanie obehovosti obalov by sa od roku 2040 mali uplatňovať vyššie ciele.

(37)  Malo by sa objasniť, ▌že papierový materiál, ktorý je výsledkom procesu výroby buničiny, nepatrí do vymedzenia pojmu plast v zmysle tohto nariadenia.

(38)  S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat v súlade s požiadavkami právnych predpisov Únie a zabrániť akémukoľvek riziku pre bezpečnosť dodávok a bezpečnosť liekov a zdravotníckych pomôcok ▌je vhodné vyňať z povinnosti minimálneho recyklovaného obsahu v plastových obaloch vnútorné obaly ▌v zmysle vymedzenia v ▌nariadení (EÚ) 2019/6 a v smernici 2001/83/ES ▌, ako aj ▌ plastové obaly citlivé na kontakt v prípade zdravotníckych pomôcok, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/745, a ▌obaly citlivé na kontakt v prípade diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/746, a plastové obaly citlivé na kontakt v prípade potravín určených len pre dojčatá a malé deti a potravín na osobitné lekárske účely, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 609/2013. Toto vyňatie by sa malo uplatňovať aj na vonkajší obal humánnych a veterinárnych liekov v zmysle vymedzenia v ▌nariadení (EÚ) 2019/6 a v smernici 2001/83/ES v prípadoch, keď musí spĺňať osobitné požiadavky na zachovanie kvality lieku.

(39)   V záujme dosiahnutia cieľov týkajúcich sa integrácie recyklovaného obsahu uvedených v tomto nariadení by Komisia mala najneskôr do troch rokov od jeho nadobudnutia účinnosti uverejniť preskúmanie stavu technologického vývoja a environmentálných vlastností obalov z plastov na biologickéj báze a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh s požiadavkami a cieľmi v oblasti udržateľnosti.

(40)  S cieľom predchádzať vzniku prekážok na vnútornom trhu a zabezpečiť účinné vykonávanie povinností podľa tohto nariadenia by hospodárske subjekty mali zabezpečiť, aby plastová časť obalu obsahovala určitý minimálny percentuálny podiel recyklovaného obsahu zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu, a to každý druh a formát obalu, ako sa uvádzajú v prílohe II tabuľke 1, výrobný závod a rok.

(41)   Použitie výrobného závodu ako základu pre výpočet znamená, že zhotoviteľ obalov bude mať pri dosahovaní minimálneho percentuálneho podielu recyklovaného obsahu určitú flexibilitu. Pojem výrobný závod by sa mal chápať ako odkaz len na jedno priemyselné zariadenie, kde sa obal vyrába.

(42)  Hospodárske subjekty by mali mať motiváciu zvyšovať recyklovaný obsah v plastovej časti obalov. Jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa je zabezpečiť moduláciu poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe percentuálneho podielu recyklovaného obsahu v obaloch. Modulácia poplatkov v takýchto prípadoch by mala byť založená na spoločných pravidlách výpočtu a overovania recyklovaného obsahu v takýchto obaloch. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať možnosť zachovať existujúce systémy, ktoré poskytujú prednostný a spravodlivý prístup k recyklovanému materiálu na účely splnenia cieľov minimálneho obsahu recyklovaného materiálu, za predpokladu, že sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Okrem toho by sa v prípade recyklovaných materiálov mal poskytnúť prednostný prístup za trhové ceny, pričom množstvo recyklátov, ku ktorým sa poskytne prednostný prístup, by malo zodpovedať množstvu obalov, ktoré hospodársky subjekt uviedol na trh príslušného členského štátu počas stanoveného obdobia.

(43)  Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania pravidiel výpočtu a overovania podielu recyklovaného obsahu získaného zhodnotením spotrebiteľského plastového odpadu podľa druhu a formátu obalu (uvedených v prílohe II tabuľke 1), výrobného závodu a roku, a to so zreteľom na vplyv procesu recyklácie na životné prostredie, a stanovenia formátu technickej dokumentácie by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie ustanovenia v súlade ▌nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(27).

(44)   S cieľom zabezpečiť vnútorný trh pre vysokokvalitnú recykláciu plastov a používanie druhotných surovín by plastová časť obalov uvádzaných na trh mala obsahovať určitý minimálny percentuálny podiel recyklovaného obsahu zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu podľa druhu a formátu obalov (uvedených v prílohe II tabuľke 1) vypočítaný za každý výrobný závod a rok. Druh obalu by sa mal chápať ako odkaz na prevládajúci polymér, z ktorého je obal vyrobený, zatiaľ čo formát obalu by sa mal chápať ako odkaz na veľkosť a tvar konkrétnej jednotky obalu.

(45)   Vysoká úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o úroveň emisií do ovzdušia, vody a pôdy, je potrebná z viacerých dôvodov. Po prvé, zmena klímy je globálny jav, ktorý nemá hranice, a jej účinky nie sú priamo spojené so zdrojom emisií skleníkových plynov: krajiny s nízkymi emisiami skleníkových plynov môžu pociťovať dôsledky zmeny klímy v rozsahu, ktorý nie je úmerný k ich individuálnym príspevkom ku globálnym emisiám skleníkových plynov. Po druhé, vodné systémy sú vzájomne prepojené, okrem iného aj prostredníctvom oceánskych prúdov, a skúsenosti z minulosti ukazujú, že znečistenie (aj v súvislosti s plastovým odpadom), ku ktorému dochádza v jednej časti planéty, sa môže vo veľkej miere šíriť do iných oceánov a na iné kontinenty. Po tretie, emisie do pôdy môžu mať nielen lokálne, ale aj cezhraničné dôsledky, najmä ak tieto emisie prechádzajú do vodných cyklov v prírode. Podpora využívania recyklovaného obsahu v plastových obaloch vychádza z predpokladu, že samotný recyklovaný obsah bol vyrobený environmentálne udržateľným spôsobom, aby sa znížila uhlíková stopa a podporovalo sa obehové hospodárstvo. Na tento účel je potrebné, aby existovali určité záruky, že spôsobom získavania recyklovaného obsahu sa neanulujú environmentálne prínosy používania takéhoto recyklovaného obsahu v následných plastových obaloch. Preto je potrebné riešiť súvisiace environmentálne obavy bez rozdielu na to, či sa plastové obaly vyrábajú na domácom trhu alebo sa dovážajú. Na tento účel by sa na dovoz do Únie mali vzťahovať rovnocenné podmienky, pokiaľ ide o emisie a triedený zber, ako aj pokiaľ ide o kritériá udržateľnosti týkajúce sa recyklačných technológií.

(46)  Triedený zber plastového odpadu je zásadný z hľadiska jeho priameho a pozitívneho vplyvu na mieru zberu, kvalitu zozbieraného materiálu a kvalitu recyklátov. Umožňuje vysokokvalitnú recykláciu a podporuje využívanie kvalitných druhotných surovín. Napredovanie k „recyklujúcej spoločnosti“ pomáha predchádzať vzniku odpadu a využívať odpad ako zdroj, pričom zabraňuje blokovaniu zdrojov na nižších úrovniach hierarchie odpadového hospodárstva, ktoré má škodlivé účinky na životné prostredie a nezohľadňuje nakladanie s odpadmi environmentálne vhodným spôsobom. Triedený zber takisto zabraňuje miešaniu nebezpečného odpadu a odpadu, ktorý nie je nebezpečný, zaisťuje bezpečnosť odpadu a jeho prepravy a zabraňuje znečisťovaniu, ako sa stanovuje v medzinárodných nástrojoch, ako je Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní z 22. marca 1989(28), Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982(29), Dohovor o predchádzaní znečisťovaniu morí zhadzovaním odpadu a iných látok do mora z 29. decembra 1972 (Londýnsky dohovor) a jeho protokol z roku 1996 (Londýnsky protokol) a príloha V k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973 (dohovor MARPOL) zmenenému protokolom z roku 1978.

(47)  Okrem toho diskusia na medzinárodnej úrovni v rámci rôznych zasadnutí medzivládneho rokovacieho výboru pre znečistenie plastmi s cieľom vytvoriť medzinárodný právne záväzný nástroj v oblasti znečistenia plastmi, a to aj v morskom prostredí pod záštitou Programu OSN pre životné prostredie, na medzinárodnej úrovni preukázala potrebu zintenzívniť opatrenia týkajúce sa triedeného zberu plastov, aby sa obmedzil ich vplyv na životné prostredie a podporilo obehové hospodárstvo, a tak sa predchádzalo vzniku odpadu a znižovalo využívanie prírodných zdrojov, ako aj vôľu potenciálnych zmluvných strán prijať opatrenia v tomto smere. V dohovore o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov(30) sa od zmluvných strán vyžaduje, aby chránili životné prostredie pred znečisťovaním ovzdušia a snažili sa obmedziť a pokiaľ možno postupne znižovať znečisťovanie ovzdušia vrátane diaľkového znečisťovania ovzdušia prechádzajúceho hranicami štátov a predchádzať mu. Podľa Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier(31) sa od zmluvných strán vyžaduje, aby prijali opatrenia na prevenciu, kontrolu a znižovanie akéhokoľvek cezhraničného dosahu znečistenia vôd. V súlade s Deklaráciou z Ria, ktorú prijala Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v roku 1992, by mal znečisťovateľ v zásade znášať náklady spojené so znečistením. Priemyselné činnosti, ako je recyklácia plastov, by preto mali byť sprevádzané opatreniami na predchádzanie znečisťovaniu a jeho znižovanie.

(48)  V súlade s environmentálnym cieľom, ktorým je podpora obsahu zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu, je potrebné, aby sa recyklácia plastov vykonávala spôsobom, ktorý minimalizuje znečistenie z nej vyplývajúce. V opačnom prípade by sa v dôsledku priemyselného znečistenia, ku ktorému dochádza počas recyklácie, znížila alebo zanikla environmentálna pridaná hodnota podpory používania recyklovaného plastového obsahu. Mali by sa vypracovať kritériá udržateľnosti, pokiaľ ide o technológie recyklácie spotrebiteľského plastového odpadu. Mala by sa nimi zaručiť vysoká úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, najmä čo sa týka úrovne emisií do ovzdušia, vody a pôdy a efektívnosti využívania zdrojov. Recyklácia by sa preto mala vykonávať environmentálne vhodným spôsobom, vďaka čomu sa zabezpečí vysoká kvalita procesov recyklácie a výrobkov a vysoké normy pre odvetvia recyklácie. Zaručením náležitej úrovne udržateľnosti recyklačnej technológie a následne aj recyklátu sa podpora používania recyklovaného obsahu v plastových obaloch stáva environmentálne zodpovedným opatrením. Aj na rokovaniach počas zasadnutí medzivládneho rokovacieho výboru pre znečistenie plastmi strany zdôrazňujú, že je dôležité, aby recyklačné technológie fungovali environmentálne vhodným spôsobom.

(49)   Metodikou posudzovania, overovania a osvedčovania, a to aj prostredníctvom externého auditu, rovnocennosti pravidiel uplatňovaných v prípade, že sa recyklovaný obsah zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu recykluje alebo vyzbiera mimo Únie, by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o úroveň emisií do ovzdušia, vody a pôdy, so zreteľom na potrebu zaistiť, aby sa recyklácia vykonávala environmentálne vhodným spôsobom, na možnosť zabezpečiť vysokokvalitnú recykláciu, vysokú úroveň noriem kvality pre odvetvia recyklácie a úroveň efektívneho využívania zdrojov. Takéto úvahy sú kľúčom k dosiahnutiu obehovosti zdrojov, a tým k zníženiu tlaku na vyčerpateľné prírodné zdroje.

(50)  Treba pripomenúť, že materiály prichádzajúce do styku s potravinami obsahujúce recyklované plasty by mali spĺňať požiadavky stanovené v nariadení Komisie (EÚ) 2022/1616(32), do ktorého sú zahrnuté požiadavky na recyklačné technológie. Pokiaľ ide o plastové obaly, s výnimkou prípadov, keď vyrobené z polyetyléntereftalátu (PET), je v dostatočnom časovom predstihu pred dňom začatia uplatňovania súvisiacich požiadaviek na recyklovaný obsah opodstatnené prehodnotiť dostupnosť vhodných recyklačných technológií pre takéto plastové obaly, a to aj vzhľadom na to, či už bolo udelené povolenie podľa príslušných pravidiel Únie a či je takáto technológia v praxi nainštalovaná. Na základe tohto posúdenia môže byť potrebné stanoviť výnimky z požiadaviek na recyklovaný obsah pre konkrétne plastové obaly citlivé na kontakt alebo tieto výnimky zrevidovať. Na tento účel by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty.

(51)  S cieľom zohľadniť riziká súvisiace s možnými nedostatočnými dodávkami konkrétneho plastového odpadu na recykláciu, ktoré by mohli viesť k nadmerným cenám alebo nepriaznivým účinkom na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o dočasnú zmenu cieľov týkajúcich sa povinného recyklovaného obsahu v plastových obaloch. Pri hodnotení opodstatnenosti takéhoto delegovaného aktu by Komisia mala posúdiť riadne odôvodnené žiadosti fyzických a právnických osôb.

(52)  V prípade iných materiálov ako plastu, napríklad skla alebo hliníka, je trend nahrádzania primárnych surovín recyklovanými materiálmi zrejmý a očakáva sa, že bude pokračovať z dôvodu vývoja právneho a hospodárskeho prostredia a očakávaní spotrebiteľov. Komisia by však mala pozorne monitorovať používanie recyklovaného obsahu v obalových materiáloch iných ako plasty a mala by posúdiť vhodnosť návrhu na stanovenie ďalších opatrení vrátane stanovenia cieľov zameraných na zvýšenie používania recyklovaného obsahu v iných ako plastových obaloch.

(53)  Tok biologického odpadu je často kontaminovaný bežnými plastmi a materiálové recyklačné toky sú často kontaminované kompostovateľnými plastmi. Táto krížová kontaminácia vedie k plytvaniu zdrojmi a k nižšej kvalite druhotných surovín a malo by sa jej predchádzať pri zdroji. V prípade kompostovateľných obalov by členské štáty mali v tomto zmysle špecifikovať vhodné nakladanie s odpadom na svojom území. Keďže vhodný spôsob zneškodňovania kompostovateľných plastových obalov je pre spotrebiteľov čoraz nejasnejší, je odôvodnené a potrebné stanoviť zrozumiteľné a spoločné pravidlá používania kompostovateľných plastových obalov, ktoré by sa nariaďovali len vtedy, ak ich používanie prináša jasný úžitok pre životné prostredie alebo zdravie ľudí. Platí to najmä vtedy, keď používanie kompostovateľných obalov pomáha zberu alebo zneškodňovaniu biologického odpadu, napríklad v prípade výrobkov, pri ktorých sa obzvlášť ťažko rozlišuje medzi obsahom a obalom, ako sú čajové vrecúška.

(54)  V prípade obmedzeného použitia obalových riešení z biologicky rozložiteľných plastových polymérov existuje preukázateľný environmentálny prínos používania kompostovateľných obalov, ktoré vstupujú do kompostární vrátane zariadení na anaeróbnu digesciu v riadených podmienkach. Okrem toho, ak členské štáty uplatňujú ustanovenia článku 22 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/98/ES a ak sú v týchto členských štátoch k dispozícii vhodné systémy zberu odpadu a infraštruktúry na spracovanie odpadu, mala by existovať ▌určitá flexibilita pri rozhodovaní o tom, či na svojich územiach umožnia používanie kompostovateľných obalov, pokiaľ ide o jednorazové kapsuly na kávu, čaj alebo iné nápoje, ak pozostávajú z iných ako kovových obalových materiálov, veľmi ľahkých a ľahkých plastových tašiek a iných obalov, ktoré podľa požiadaviek členských štátov museli byť kompostovateľné pred týmto nariadením. S cieľom zabrániť neistote spotrebiteľov, pokiaľ ide o správny spôsob zneškodnenia obalu, a vzhľadom na environmentálny prínos obehovosti uhlíka by sa všetky ostatné ▌obaly mali materiálovo recyklovať a dizajnom takýchto obalov by sa malo zabezpečiť, že tým nebude ovplyvnená recyklovateľnosť iných tokov odpadu.

(55)   Biologicky rozložiteľný odpad by navyše nemal spôsobovať prítomnosť kontaminantov v komposte. Mali by sa zrevidovať požiadavky normy EN 13432 Obaly – Požiadavky na obaly zhodnotiteľné kompostovaním a biodegradáciou – Skúšobná schéma a kritériá hodnotenia na konečnú prijateľnosť obalov, pokiaľ ide o časy kompostovania, prípustné úrovne kontaminácie a obmedzenia uvoľňovania mikroplastov, aby sa tieto materiály mohli vhodným spôsobom spracúvať v zariadeniach na spracovanie biologického odpadu. Okrem toho by sa v Únii mala stanoviť podobná norma pre domáce kompostovanie.

(56)   Ako sa uvádza v „Politickom rámci EÚ pre plasty na biologickej báze, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty“ stanovenom v oznámení Komisie z 30. novembra 2022, dodržiavanie noriem priemyselného kompostovania neznamená rozklad pri domácom kompostovaní. Pri priemyselnom kompostovaní sú požadovanými podmienkami vysoké teploty a vysoká úroveň vlhkosti. Pokiaľ ide o domáce kompostovanie, ktoré vykonávajú súkromné osoby, a to aj v rámci komunít, skutočné podmienky do veľkej miery závisia od miestnych klimatických podmienok a praxe spotrebiteľa. Preto hrozí riziko, že biodegradácia pri domácom kompostovaní bude pomalšia ako pri priemyselnom kompostovaní alebo neprebehne úplne. Najmä domáce kompostovanie plastových obalov by malo prichádzať do úvahy len pri osobitnom použití, v kontexte osobitných miestnych podmienok a pod dohľadom príslušných orgánov.

(57)  Ak je to odôvodnené a vhodné vzhľadom na technologický a regulačný vývoj, ktorý má vplyv na zneškodňovanie kompostovateľných plastov, a za osobitných podmienok, ktorými sa zabezpečí, že používanie takýchto materiálov je prospešné pre životné prostredie a zdravie ľudí, Komisia by mala podľa potreby predložiť legislatívny návrh s cieľom zmeniť ▌zoznam kompostovateľných obalov.

(58)  S cieľom uľahčiť posudzovanie zhody s požiadavkami na kompostovateľné obaly je potrebné stanoviť predpoklad zhody pre kompostovateľné obaly, ktoré spĺňajú harmonizované normy prijaté v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012(33). Mali by sa pritom zohľadniť podrobné technické špecifikácie uvedených požiadaviek v súlade s najnovším vedeckým a technologickým vývojom. Parametre vrátane času kompostovania a prípustných úrovní kontaminácie by mali odrážať skutočné podmienky v zariadeniach na spracovanie biologického odpadu vrátane procesov anaeróbnej digescie. Súčasná norma pre priemyselné kompostovanie už nebude poskytovať predpoklad zhody, pretože ju treba zrevidovať a nahradiť aktualizovanou verziou. Pred tým, ako bude k dispozícii nová alebo aktualizovaná harmonizovaná norma, sa však súčasná norma môže použiť ako usmernenie. V oblasti domácich kompostovateľných obalov by mala Komisia podľa potreby požiadať o vývoj európskych noriem (EN).

(59)  Treba pripomenúť, že každý obal určený na styk s potravinami alebo v styku s potravinami vrátane kompostovateľných obalov musí spĺňať požiadavky stanovené v ▌nariadení (ES) č. 1935/2004. Dokumentácia a informácie požadované podľa legislatívnych aktov Únie o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami sa podľa potreby môžu použiť aj ako súčasť informácií a dokumentácie požadovaných v tomto nariadení.

(60)  Obal by mal byť navrhnutý tak, aby sa minimalizoval jeho objem a hmotnosť a zároveň sa zachovala jeho schopnosť plniť funkcie obalu a umožnila recyklovateľnosť. Zhotoviteľ obalov by mal obal posúdiť na základe výkonnostných kritérií uvedených v prílohe IV k tomuto nariadeniu. Vzhľadom na cieľ tohto nariadenia znižovať produkciu obalov a vznik odpadu z obalov a zlepšovať obehovosť obalov na celom vnútornom trhu je vhodné podrobnejšie špecifikovať existujúce kritériá a sprísniť ich. Zoznam výkonnostných kritérií obalov, ako sa uvádza v existujúcej harmonizovanej norme EN 13428:2004 Obaly – Špecifické požiadavky na výrobu a zloženie – Predchádzanie znižovaním pri zdroji, by sa preto mal upraviť. Pred tým, ako bude k dispozícii nová alebo aktualizovaná harmonizovaná norma, sa však môže použiť existujúca norma EN 13428:2004. Hoci obchodovanie s obalmi a ich akceptácia spotrebiteľmi sú pre dizajn obalov naďalej relevantné, tieto aspekty by nemali byť súčasťou výkonnostných kritérií a ako také by nemali odôvodňovať väčšiu hmotnosť a objem obalov. Nemalo by to však ohroziť špecifikácie výrobkov v prípade remeselných a priemyselných výrobkov, ani potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov s obalmi, ktoré sú registrované a chránené v rámci systému EÚ na ochranu zemepisných označení ako súčasť cieľa Únie chrániť kultúrne dedičstvo a tradičné odborné znalosti vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013(34) pre víno, nariadenia (EÚ) 2019/787(35) pre liehoviny, alebo na ktoré sa vzťahujú iné systémy kvality uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012(36).

Nemalo by to ohroziť ani dizajn obalov chránený právnymi predpismi Únie alebo členských štátov v oblasti dizajnu alebo ochranných známok alebo medzinárodnými dohodami, ktoré platia v jednom z členských štátov. Táto výnimka je odôvodnená len v rozsahu, v akom nové pravidlá minimalizácie obalov ovplyvnia tvar obalu takým spôsobom, že pomocou ochrannej známky už nebude možné odlíšiť označený tovar od tovaru iného podniku a dizajn obalu si už nebude môcť zachovať svoje nové a individuálne vlastnosti. S cieľom zabrániť riziku zneužitia by sa výnimka mala vzťahovať len na práva k ochranným známkam a dizajnom chráneným pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Na druhej strane, recyklovateľnosť, používanie recyklovaného obsahu a opätovné použitie môžu odôvodňovať dodatočnú hmotnosť alebo objem obalov a mali by sa k výkonnostným kritériám doplniť. Obaly s dvojitými stenami, falošným dnom a inými vlastnosťami, ktorých cieľom je len zvýšiť vnímaný objem výrobku, by sa nemali uvádzať na trh, pretože nespĺňajú požiadavku na minimalizáciu obalov. Rovnaké pravidlo by sa malo uplatňovať na nadbytočné obaly, ktoré na zabezpečenie funkčnosti obalu nie sú potrebné.

(61)  S cieľom splniť požiadavky na minimalizáciu obalov by sa osobitná pozornosť mala venovať obmedzeniu prázdneho priestoru v skupinových a prepravných obaloch vrátane obalov v elektronickom obchode.

(62)  S cieľom uľahčiť posudzovanie zhody s požiadavkami na minimalizáciu obalov treba stanoviť predpoklad zhody obalov, ktoré spĺňajú harmonizované normy prijaté v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, na vyjadrenie podrobných technických špecifikácií uvedených požiadaviek a stanoviť merateľné kritériá dizajnu, ktorými môžu byť napríklad maximálna hmotnosť alebo limity prázdneho priestoru v prípade konkrétnych formátov obalov, ako aj štandardizované dizajny obalov, ktoré sú v súlade s požiadavkou na minimalizáciu obalov.

(63)  V záujme podpory obehovosti a udržateľného používania obalov by sa mali vytvárať stimuly pre opakovane použiteľné obaly a systémy opätovného použitia obalov. Na tento účel treba objasniť pojem opakovane použiteľné obaly a zabezpečiť, aby sa spájal nielen s dizajnom obalov, ktorý by mal umožňovať čo najvyšší počet ▌obehov a zachovanie bezpečnostných, kvalitatívnych a hygienických požiadaviek pri ich vyprázdňovaní, vykladaní, opätovnom plnení alebo opätovnom nakladaní, ale aj so zriadením systémov opätovného použitia, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v tomto nariadení. S cieľom uľahčiť posudzovanie zhody s požiadavkami na opakovane použiteľné obaly treba stanoviť predpoklad zhody obalov, ktoré spĺňajú harmonizované normy prijaté v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, na vyjadrenie podrobných technických špecifikácií uvedených požiadaviek a vymedziť kritériá a formáty opakovane použiteľných obalov vrátane minimálneho počtu ciest alebo obehov, štandardizované dizajny, ako aj požiadavky na systémy opätovného použitia vrátane hygienických požiadaviek.

(64)  Spotrebiteľov je potrebné informovať a umožniť im vhodné zneškodňovanie akéhokoľvek odpadu z obalov ▌. Najvhodnejšie by bolo vytvoriť harmonizovaný systém označovania na základe materiálového zloženia obalu na triedenie odpadu a spárovať ho so zodpovedajúcimi označeniami na nádobách na odpad. Pri ich navrhovaní by sa malo vychádzať z potreby, aby takýto harmonizovaný systém označovania uznávali všetci občania bez ohľadu na ich situáciu, ako je vek a jazykové znalosti. To sa dá dosiahnuť použitím piktogramov s minimálnym množstvom použitých jazykových prostriedkov. Minimalizovali by sa tým tiež náklady na preklad použitého jazyka, ktorý by bol inak potrebný.

(65)   Triedenie je nevyhnutným krokom na zabezpečenie väčšej obehovosti obalov. Malo by sa podporovať zdokonaľovanie triediacich kapacít, a to najmä prostredníctvom technologických inovácií, so zámerom umožniť vyššiu kvalitu triedenia, a tým aj vyššiu kvalitu surovín na recykláciu.

(66)  S cieľom uľahčiť spotrebiteľom triedenie a zneškodňovanie odpadu z obalov by sa mal zaviesť systém harmonizovaných symbolov, ktorý by sa mal umiestniť na obaly aj na nádoby na odpad, a spotrebitelia by sa tak pri zneškodňovaní odpadu mohli riadiť podľa príslušných zhodných symbolov. Symboly by mali umožňovať náležité nakladanie s odpadom, pretože by spotrebiteľom mali poskytovať informácie o kompostovacích vlastnostiach takýchto obalov, a najmä by mali predchádzať mylnej domnienke spotrebiteľov, že kompostovateľné obaly ako také nie sú vhodné na domáce kompostovanie a že sa dajú kompostovať len za priemyselne kontrolovaných podmienok, alebo predchádzať zahadzovaniu kompostovateľných obalov v prírode. Takýmto prístupom by sa mal zlepšiť triedený zber odpadu z obalov, čo by viedlo ku kvalitnejšej recyklácii odpadu z obalov, a na vnútornom trhu by sa zaviedla určitá úroveň harmonizácie systémov zberu odpadu z obalov. Treba tiež harmonizovať symboly spojené s povinnými zálohovými systémami zriadenými po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Členské štáty môžu požadovať, aby sa takéto harmonizované označenie používalo na obaloch, ktoré podliehajú zálohovým systémom zriadeným na základe vnútroštátneho práva pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Vzhľadom na to, že zber sa nevykonáva systémami zberu komunálneho odpadu, používanie týchto symbolov by nemalo byť povinné v prípade prepravných obalov s výnimkou obalov v elektronickom obchode.

(67)  Označovanie recyklovaného obsahu v obaloch by nemalo byť povinné, pretože tieto informácie nie sú na zabezpečenie riadneho spracovania obalov na konci životnosti rozhodujúce. Zhotovitelia však budú musieť spĺňať cieľové hodnoty recyklovaného obsahu podľa tohto nariadenia a môžu si zvoliť, že budú pre spotrebiteľov tieto informácie uvádzať na svojich obaloch. Označenie recyklovaného obsahu by sa malo harmonizovať, aby sa tieto informácie oznamovali harmonizovane v celej Únii.

(68)   Označovanie obsahu plastov na biologickej báze v obaloch by takisto nemalo byť povinné, keďže plasty na biologickej báze musia spĺňať viaceré podmienky, aby sa zabezpečila udržateľnosť, a je potrebných viac vedeckých dôkazov na zabezpečenie toho, aby bolo používanie plastov na biologickej báze počas celého ich životného cyklu v súlade so zásadami obehového hospodárstva, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 30. novembra 2022 s názvom Politický rámec EÚ pre plasty na biologickej báze, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty. Zhotovitelia však môžu chcieť uvádzať tieto informácie na svojich obaloch s cieľom informovať spotrebiteľov o tom, že daný obal obsahuje plasty na biologickej báze. Označenie obsahu plastov na biologickej báze by sa malo harmonizovať, aby sa tieto informácie oznamovali harmonizovane v celej Únii.

(69)  S cieľom informovať koncových používateľov o opätovnej použiteľnosti, dostupnosti systémov opätovného použitia a umiestnení kanálov zberu, pokiaľ ide o opakovane použiteľné obaly, mali by takéto obaly mať kód QR alebo iný dátový nosič, ktorý takéto informácie poskytuje. Kód QR alebo iný typ normalizovaného otvoreného digitálneho dátového nosiča by mal obsahovať informácie, ktoré uľahčujú vysledovanie a výpočet ciest a obehov alebo priemerný odhad, ak takýto výpočet nie je možný. Toto označenie by malo byť dobrovoľné pre systémy s otvoreným cyklom, ktoré nemajú prevádzkovateľa systému. Opakovane použiteľný spotrebiteľský obal by mal byť okrem toho v mieste predaja jasne označený.

(70)  Označenia na obaloch by sa nemali množiť. Ak sa preto v iných právnych aktoch Únie vyžaduje, aby boli informácie o balenom výrobku k dispozícii digitálne na dátovom nosiči, mali by byť informácie požadované pre obal podľa tohto nariadenia a informácie požadované pre balený výrobok dostupné na tom istom dátovom nosiči. Tento dátový nosič by mal byť v súlade s požiadavkami tohto nariadenia alebo iných uplatniteľných právnych aktov Únie. Najmä ak sa na balený výrobok vzťahuje nariadenie (EÚ) 2024/...(37) alebo iné právne akty Únie, v ktorých sa vyžaduje digitálny pas výrobku, tento digitálny pas výrobku by sa mal použiť aj na poskytovanie príslušných informácií podľa tohto nariadenia. Ak obal obsahuje látky vzbudzujúce obavy, mal by byť označený normalizovanou technológiou digitálneho označovania, ako sa stanoví vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou. Tieto informácie by mali umožniť podporu obehovosti a zabezpečiť, aby prevádzkovatelia v oblasti nakladania s odpadom mali prístup k relevantným informáciám o chemickom zložení s cieľom určiť najvhodnejšiu možnosť nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, čím sa podporí obehovosť obalov.

(71)  Na podporu vykonávania cieľov tohto nariadenia by spotrebitelia mali byť chránení pred zavádzajúcimi a mätúcimi informáciami o vlastnostiach obalov a ich vhodnom spracovaní po skončení životnosti, pre ktoré sa v tomto nariadení stanovujú harmonizované označenia. Obaly zahrnuté do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov možno na celom území, na ktoré sa tento systém vzťahuje, identifikovať prostredníctvom zodpovedajúceho symbolu, a to len pomocou kódu QR alebo inej normalizovanej technológie digitálneho označovania, aby bolo zjavné, že výrobca spĺňa svoje záväzky v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Tento symbol by mal byť pre spotrebiteľov alebo používateľov jasný a jednoznačný, pokiaľ ide o recyklovateľnosť obalu.

(72)   Obaly, na ktoré sa vzťahujú povinné zálohové systémy, by mali mať označenie s informáciami o tom, že na tieto obaly sa takýto systém vzťahuje, a preto by sa mali zbierať prostredníctvom osobitných kanálov zberu, ktoré na tento účel schválili vnútroštátne orgány. Toto označenie by malo byť harmonizovaným označením na úrovni EÚ, ktoré stanoví Komisia. Členské štáty môžu požadovať, aby sa takéto harmonizované označenie používalo na obaloch, ktoré podliehajú zálohovým systémom zriadeným na základe vnútroštátneho práva pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(73)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES(38) funguje ako „záchranná sieť“, ktorá zabezpečuje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa vo všetkých odvetviach a dopĺňa podrobnejšie požiadavky v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa jednotlivých odvetví alebo výrobkov, s výnimkou prípadu rozporu medzi touto smernicou a inými pravidlami Únie týkajúcimi sa osobitných aspektov nekalých obchodných praktík, keď by mali mať prednosť uvedené iné pravidlá a mali by sa uplatňovať na uvedené osobitné aspekty. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825(39) sa stanovuje, že zobrazovanie dobrovoľného označenia udržateľnosti, ktoré nespĺňa určité požiadavky, predstavuje nekalú obchodnú praktiku.

(74)  Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania požiadaviek na označovanie by sa mali na Komisiu preniesť ▌vykonávacie právomoci s cieľom ďalej zlepšovať triedenie odpadu, stanoviť podmienky identifikácie materiálového zloženia obalov prostredníctvom štandardizovaných otvorených digitálnych technológií a stanoviť podrobné harmonizované špecifikácie požiadaviek na označovanie obalov a nádob na odpad stanovených v tomto nariadení. Pri vypracúvaní týchto špecifikácií by Komisia mala obmedziť lingvistické prvky na minimum a zohľadniť vedecké alebo iné dostupné technické informácie vrátane príslušných medzinárodných noriem. Harmonizované označovanie obalov, ktoré podliehajú zálohovému systému, by sa malo navrhnúť so zreteľom na rozdiely v účtovaných zálohoch, ktoré môžu existovať medzi členskými štátmi. Vzhľadom na nový systém by sa rozhodnutie Komisie 97/129/ES(40) malo zrušiť po ... [42 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a jeho obsah by sa mal začleniť do tohto vykonávacieho aktu.

(75)  Hospodárske subjekty by mali zabezpečiť, aby obaly spĺňali požiadavky podľa tohto nariadenia. Mali by prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie takéhoto súladu vzhľadom na svoje úlohy v dodávateľskom reťazci s cieľom zabezpečiť voľný pohyb obalov na vnútornom trhu a zlepšiť ich udržateľnosť.

(76)  Zhotoviteľ má o procese dizajnu a výroby podrobné znalosti a je teda na vykonanie postupu posudzovania zhody stanoveného v tomto nariadení najvhodnejší. Takéto posudzovanie zhody by preto malo ostať výlučne povinnosťou zhotoviteľa.

(77)  Malo by sa zabezpečiť, aby dodávatelia obalov alebo obalových materiálov poskytli zhotoviteľovi všetky informácie a dokumentáciu, ktoré potrebuje na preukázanie zhody obalov a obalových materiálov. Tieto informácie a dokumentácia by sa mali poskytovať buď v papierovej alebo elektronickej podobe.

(78)  V záujme ochrany fungovania vnútorného trhu treba zabezpečiť, aby obaly z tretích krajín, ktoré vstupujú na trh Únie, boli v súlade s týmto nariadením, či už sa dovážajú ako samostatný obal alebo súčasť baleného výrobku. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby zhotovitelia v súvislosti s týmito obalmi vykonali náležité postupy posudzovania zhody. Dovozcovia by preto mali zabezpečiť, aby obal, ktorý uvádzajú na trh, spĺňal uvedené požiadavky a aby dokumentácia vypracovaná zhotoviteľmi bola k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom na kontrolné účely.

(79)  Pri uvádzaní obalu na trh by mal každý dovozca uviesť na obale svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku, ako aj poštovú adresu a prípadne elektronické komunikačné prostriedky, ktorými ho možno kontaktovať. Výnimky by sa mali povoliť v prípadoch, keď obal takéto označenia neumožňuje.

(80)  Keď distribútor sprístupňuje obal na trhu po jeho uvedení na trh zhotoviteľom alebo dovozcom, mal by pristupovať k uplatniteľným požiadavkám tohto nariadenia s náležitou starostlivosťou. Distribútor by mal takisto zabezpečiť, aby zaobchádzanie s obalom nemalo nepriaznivý vplyv na jeho súlad s uvedenými požiadavkami.

(81)  Vzhľadom na to, že distribútori a dovozcovia majú k trhovému prostrediu blízko a zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní súladu obalov s požiadavkami, mali by sa zúčastňovať na úlohách spojených s dohľadom nad trhom, ktoré vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány, a mali by byť pripravení aktívne sa zapájať a uvedeným orgánom poskytovať všetky potrebné informácie týkajúce sa dotknutého obalu.

(82)  Každý dovozca alebo distribútor, ktorý buď uvádza na trh obal pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou, alebo uvedený obal upravuje tak, že by to mohlo mať vplyv na súlad s týmto nariadením, by sa mal považovať za zhotoviteľa a prevziať zodpovednosť za povinnosti zhotoviteľa.

(83)  Zabezpečenie vysledovateľnosti obalu v celom dodávateľskom reťazci uľahčuje úlohu orgánov dohľadu nad trhom, ktorou je vysledovať hospodárske subjekty, ktoré na trh uviedli alebo na ňom sprístupnili nevyhovujúce obaly. Od hospodárskych subjektov by sa preto malo vyžadovať, aby počas určitého obdobia uchovávali informácie o svojich transakciách.

(84)  Problém nadmernej tvorby odpadu z obalov nemožno v plnej miere riešiť stanovením povinností týkajúcich sa dizajnu obalov. V prípade určitých druhov obalov by sa hospodárskym subjektom, ktoré takéto obaly plnia alebo inak využívajú, mala stanoviť povinnosť zredukovať pomer prázdneho priestoru. V prípade skupinových obalov, prepravných obalov a obalov v elektronickom obchode používaných na dodávanie výrobkov koncovým distribútorom alebo koncovému používateľovi by pomer prázdneho priestoru nemal presiahnuť 50 %. V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a s cieľom podporiť inováciu obalov, aby sa znížil odpad z obalov, by sa malo umožniť, aby hospodárske subjekty, ktoré používajú spotrebiteľské obaly ako obaly v elektronickom obchode, boli od tejto povinnosti oslobodené. Táto povinnosť sa nevzťahuje na opakovane použiteľné obaly.

(85)  Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia na vnútornom trhu, ako aj vysokej úrovne bezpečnosti potravín a hygieny potravín ▌a na ľahšie dosiahnutie cieľov týkajúcich sa predchádzania vzniku odpadu z obalov by sa nemalo povoliť, aby sa na trh uvádzali zbytočné obaly alebo obaly, ktorým sa dalo predísť. Zoznam formátov takýchto obalov je uvedený v prílohe V k tomuto nariadeniu. Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, aby sa zoznam prispôsoboval technickému a vedeckému pokroku. Komisia by mala uverejniť usmernenia, v ktorých podrobnejšie vysvetlí prílohu V, vrátane príkladov obalov a usmernení k výnimkám z obmedzení.

(86)  V záujme podpory cieľa obehovosti a udržateľného používania obalov treba obmedziť riziko, že obaly, ktoré sa na trhu ponúkajú ako opakovane použiteľné, sa v praxi opätovne nepoužívajú, a zabezpečiť, že spotrebitelia budú opakovane použiteľné obaly vracať. Najvhodnejším spôsobom na dosiahnutie tohto cieľa je uložiť hospodárskym subjektom, ktoré používajú opakovane použiteľné obaly, povinnosť zabezpečiť zavedenie systému opätovného použitia, čím sa umožní cirkulácia, obeh a opakované používanie takýchto obalov. S cieľom zabezpečiť maximálny prínos takýchto systémov by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na systémy s otvoreným a uzavretým cyklom. Súčasťou technickej dokumentácie takýchto obalov by malo byť aj potvrdenie súladu opakovane použiteľných obalov so systémom opätovného použitia. Systémy opätovného použitia sa môžu líšiť veľkosťou a geografickým rozsahom od menších miestnych systémov po väčšie systémy, ktoré sa vzťahujú na územie jedného alebo viacerých členských štátov.

(87)  Opakovane použiteľné obaly musia byť pre používateľov bezpečné. Hospodárske subjekty, ktoré ponúkajú svoje výrobky v opakovane použiteľných obaloch, musia preto zabezpečiť, aby sa takýto obal pred opätovným použitím podrobil procesu úpravy, pre ktorý by sa mali stanoviť požiadavky.

(88)  Opakovane použiteľný obal sa stáva odpadom v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98/ES, keď sa ho držiteľ zbaví, chce sa ho zbaviť alebo je povinný sa ho zbaviť. Opakovane použiteľné obaly v procese úpravy sa zvyčajne za odpad nepovažujú.

(89)  S cieľom stimulovať predchádzanie vzniku odpadu by sa mal zaviesť nový pojem „opätovné plnenie“. Opätovné plnenie by sa malo považovať za osobitné opatrenie na predchádzanie vzniku odpadu, ktoré je potrebné a započítava sa do plnenia cieľov predchádzania vzniku odpadu stanovených v tomto nariadení.

(90)  Ak hospodárske subjekty ponúkajú možnosť nakupovať výrobky prostredníctvom opätovného plnenia, mali by zabezpečiť, aby ich miesta opätovného plnenia zodpovedali určitým požiadavkám v záujme zabezpečenia zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Ak preto spotrebitelia používajú svoje vlastné nádoby, hospodárske subjekty by ich mali v tejto súvislosti informovať o podmienkach bezpečného opätovného plnenia a používania týchto nádob. S cieľom podporovať opätovné plnenie by hospodárske subjekty nemali na miestach opätovného plnenia poskytovať bezplatné obaly, ani obaly, ktoré nie sú súčasťou zálohového systému. Hospodárske subjekty by mali byť oslobodené od zodpovednosti za problémy bezpečnosti potravín, ktoré by mohli vzniknúť následkom použitia nádob poskytnutých spotrebiteľmi.

(91)  Aby sa znížil rastúci podiel jednorazových obalov a čoraz väčšie množstvo vzniknutého odpadu z obalov, treba stanoviť kvantitatívne ciele opätovného použitia ▌obalov v odvetviach, ktoré sa vyhodnotili ako odvetvia s najväčším potenciálom na zníženie množstva odpadu z obalov; konkrétne ide o potraviny a nápoje určené na konzumáciu mimo miesta predaja, o veľkú bielu techniku a prepravné obaly. Toto vyhodnotenie sa opieralo o také faktory, ako sú existujúce systémy opätovného použitia, potreba používania obalov a možnosť spĺňať funkčné požiadavky, pokiaľ ide o uchovávanie, čistotu, zdravie, hygienu a bezpečnosť. Prihliadalo sa aj na rozdiely medzi výrobkami a ich výrobnými a distribučnými systémami ▌. Pri plnení takýchto cieľov by sa mali zohľadniť environmentálne prínosy dosiahnuté počas celého životného cyklu výrobku. Očakáva sa, že stanovením cieľov sa podporí inovácia a zvýši sa podiel riešení opätovného použitia a opätovného plnenia. ▌Jednorazové obaly na potraviny a nápoje podávané a konzumované v priestoroch odvetvia HORECA by nemali byť povolené. Spotrebitelia by mali mať vždy možnosť zakúpiť si potraviny a nápoje na účely konzumácie mimo miesta predaja v opakovane použiteľných alebo vlastných nádobách za podmienok, ktoré nie sú menej výhodné ako v prípade potravín a nápojov ponúkaných v jednorazových obaloch. Hospodárske subjekty, ktoré predávajú potraviny alebo nápoje na účely konzumácie mimo miesta predaja, by mali spotrebiteľom ponúknuť možnosť zakúpiť si potraviny alebo nápoje vo svojich vlastných nádobách a možnosť zakúpiť si potraviny a nápoje v opakovane použiteľných obaloch.

(92)  Za určitých podmienok by členské štáty mali mať možnosť oslobodiť hospodárske subjekty od povinnosti opätovného použitia na obnoviteľné obdobie piatich rokov. Tieto podmienky by mali súvisieť s vysokou mierou recyklácie a uplatniteľnou mierou predchádzania vzniku odpadu v členskom štáte, ktorý udeľuje výnimku, vrátane prvej prechodnej miery predchádzania vzniku odpadu vo výške 3 %, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2028, ako aj s prijatím podnikového plánu predchádzania vzniku odpadu a recyklácie zo strany hospodárskych subjektov.

(93)   Uvádzanie na trh v prípade obalov, na ktoré sa vzťahuje článok 25 ods. 1 a body 3 a 4 prílohy V k tomuto nariadeniu, určených na použitie v dopravných prostriedkoch prevádzkovaných cezhranične, na palube ktorých sú k dispozícii stravovacie služby, ako napríklad lietadlá, vlaky, výletné lode, trajekty, jachty a lode, by sa malo chápať ako cestovanie s týmito obalmi do Únie alebo v rámci nej. Cestovanie v rámci Únie by sa malo chápať ako situácia, keď dopravný prostriedok odchádza z miesta určenia a prichádza do miesta určenia nachádzajúceho sa v Únii.

(94)  Na zvýšenie efektivity takýchto cieľov a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi by sa ciele týkajúce sa opätovného použitia ▌ mali určiť pre hospodárske subjekty. Ciele týkajúce sa nápojov by sa mali ▌určiť ▌pre koncových distribútorov. Niektoré osobitné nápoje, ktoré sa považujú za nápoje podliehajúce skaze a ktoré sú citlivé na mikrobiologické znehodnotenie baktériami alebo kvasinkami, potrebujú na ochranu pred znehodnotením a na zachovanie dlhej trvanlivosti špecifickú aseptickú technológiu. Mlieko a iné nápoje podliehajúce skaze by preto mali byť oslobodené od povinnosti splniť ciele týkajúce sa opätovného použitia nápojových obalov. Tieto ciele by sa mali vypočítať ako percentuálny podiel z predaja, objemu alebo hmotnosti predanejopakovane použiteľných obaloch v rámci systému opätovného použitia ▌, alebo v prípade prepravných obalov ako percentuálny podiel z počtu použití. Ciele by mali byť materiálovo neutrálne. Na zabezpečenie jednotných podmienok plnenia cieľov v oblasti opätovného použitia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o metodiku ich výpočtu ▌.

(95)  V niektorých prípadoch nie je použitie formátov jednorazových prepravných obalov potrebné, keďže existuje široká škála dobre fungujúcich alternatív vo forme opätovne použiteľných obalov. S cieľom zabezpečiť účinné využívanie takýchto alternatív je vhodné od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby pri preprave výrobkov medzi rôznymi lokalitami toho istého hospodárskeho subjektu alebo medzi hospodárskym subjektom a prepojenými alebo partnerskými podnikmi používali len ▌opakovane použiteľné prepravné obaly, pokiaľ ide o také formáty obalov, ako sú palety, skladacie plastové škatule, plastové prepravky, stredne veľké kontajnery (pevné aj pružné) na voľne ložený náklad alebo sudy. Rovnaká povinnosť by sa z tých istých dôvodov mala vzťahovať na hospodárske subjekty prepravujúce výrobky v rámci jedného členského štátu. V prípade niektorých osobitných prepravných obalov, ako sú napríklad lepenkové škatule, sa opakovane použiteľné alternatívy nemôžu používať pri výrobkoch citlivých na kontakt, ktoré si vyžadujú osobitné umývanie medzi použitiami, pričom pri iných druhoch využitia je počet obehov veľmi nízky. Lepenkové škatule by preto mali byť oslobodené od povinnosti plniť ciele týkajúce sa opätovného použitia prepravných obalov.

(96)  Dosiahnutie cieľov opätovného použitia a opätovného plnenia môže byť pre menšie hospodárske subjekty náročné. Určité hospodárske subjekty by preto mali byť oslobodené od povinnosti spĺňať ciele týkajúce sa opätovného použitia obalov, ak uvádzajú na trh menší ako určitý objem obalov a spĺňajú definíciu mikropodniku podľa odporúčania Komisie 2003/361/ES(41) alebo ich predajná plocha má menšiu rozlohu ▌než určitý limit. Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ ▌s cieľom stanoviť ďalšie výnimky pre iné hospodárske subjekty alebo vyňať osobitné formáty obalov, na ktoré sa vzťahujú ciele týkajúce sa opätovného použitia alebo opätovného plnenia, v prípade závažných problémov v oblasti hygieny, bezpečnosti potravín alebo životného prostredia, ktoré bránia dosiahnutiu týchto cieľov.

(97)  Na overenie súladu s cieľmi opätovného použitia ▌je potrebné, aby príslušné hospodárske subjekty podávali správy príslušným orgánom. Hospodárske subjekty by mali od 1. januára 2030 nahlasovať príslušné údaje za každý kalendárny rok. Členské štáty by mali tieto údaje zverejňovať.

(98)   Keďže hospodárske subjekty môžu využívať viacero rôznych formátov obalov, dosiahnutie cieľov opätovného použitia by sa malo vypočítavať na základe celkového počtu predajných jednotiek alebo hmotnosti potravín alebo celkového počtu predajných jednotiek alebo objemu nápojov sprístupnených na trhu.

(99)  Vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú úroveň spotreby plastových tašiek, neefektívne využívanie zdrojov a ich potenciál znečisťovania odpadom je vhodné zachovať ustanovenia zamerané na dosiahnutie udržateľného zníženia spotreby plastových tašiek, ktoré sa už stanovilo v smernici 94/62/ES zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720(42). Vzhľadom na súčasné rozdielne prístupy a obmedzené požiadavky na podávanie správ o plastových taškách je ťažké posúdiť, či sa opatreniami na zníženie spotreby prijatými členskými štátmi dosiahol cieľ „udržateľného“ zníženia spotreby takýchto tašiek a takisto či sa nimi nezvýšila spotreba iných druhov plastových tašiek. Preto treba harmonizovať vymedzenie pojmu udržateľné znižovanie spotreby a stanoviť spoločný cieľ, ako aj zaviesť nové požiadavky na podávanie správ.

(100)  Vzhľadom na výsledky hodnotiacej štúdie o plastových taškách treba prijať ďalšie opatrenia na zníženie ich spotreby a posúdenie možných účinkov ich nahradenia veľmi ľahkými plastovými taškami a hrubšími plastovými taškami s hrúbkou steny väčšou ako 50 mikrónov.

(101)   Keďže veľmi ľahké plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrónov majú vysoký potenciál stať sa odpadom a prispievať k znečisťovaniu morí, mali by sa prijať opatrenia na obmedzenie ich uvádzania na trh s výnimkou nevyhnutne potrebných použití. Tieto plastové tašky by sa nemali uvádzať na trh ako obaly pre voľne ložené potraviny, ak sa to nevyžaduje z hygienických dôvodov alebo na balenie vlhkých voľne ložených potravín, ako je surové mäso, ryby alebo mliečne výrobky.

(102)  ▌S cieľom dosiahnuť trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek na svojom území by členské štáty mali mať možnosť prijať opatrenia, medzi ktoré patria zákaz týchto druhov plastových tašiek, plnenie vnútroštátnych cieľov zníženia, zachovanie alebo zavedenie hospodárskych nástrojov, ako aj iných trhových obmedzení za predpokladu, že tieto opatrenia sú primerané a nediskriminačné. Takéto opatrenia sa môžu líšiť podľa vplyvu ľahkých plastových tašiek na životné prostredie, keď sa zhodnocujú alebo zneškodňujú, ich kompostovacích vlastností, životnosti alebo ich špecifického plánovaného použitia. Za predpokladu, že sa dosiahnu ciele stanovené pre plastové tašky, môžu členské štáty vykonávať ustanovenia, ktoré sa ich týkajú, prostredníctvom dohôd medzi príslušnými orgánmi a dotknutými hospodárskymi odvetviami.

(103)   Zníženie používania plastových tašiek by nemalo viesť k ich nahradeniu inými obalovými materiálmi. Komisia by mala monitorovať používanie iných materiálov a navrhnúť cieľ a prípadne opatrenia na zníženie spotreby takýchto materiálov.

(104)  S cieľom zabezpečiť účinné a harmonizované uplatňovanie požiadaviek na udržateľnosť podľa tohto nariadenia by sa malo ich plnenie merať spoľahlivými, presnými a reprodukovateľnými metódami, v ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy.

(105)  Na vnútornom trhu by nemali existovať žiadne prekážky obchodu, a preto by sa na úrovni Únie mali harmonizovať požiadavky na udržateľnosť obalov vrátane požiadaviek na látky vzbudzujúce obavy, ktoré sa nachádzajú v obaloch, na kompostovateľné obaly, minimalizáciu obalov, opakovane použiteľné obaly a systémy opätovného použitia. Na uľahčenie posudzovania zhody s takýmito požiadavkami vrátane metód skúšok, meraní alebo výpočtov treba stanoviť predpoklad zhody pre obaly a balené výrobky, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami prijatými v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, na účely vyjadrenia podrobných technických špecifikácií uvedených požiadaviek, najmä týkajúcich sa životného cyklu obalov a balených výrobkov, zohľadniť štandardné vzorce spotrebiteľského správania a zabezpečiť spoľahlivosť, aby sa zabránilo ich úmyselnému či neúmyselnému obchádzaniu.

(106)  V prípade absencie harmonizovaných noriem by sa mali využívať spoločné technické špecifikácie ako núdzové riešenie na uľahčenie povinnosti zhotoviteľa dosiahnuť súlad s požiadavkami na udržateľnosť, napríklad keď dochádza k zbytočným prieťahom pri zavádzaní harmonizovanej normy. Využitie tohto riešenia by malo byť možné aj vtedy, keď Komisia obmedzila alebo zrušila odkazy na príslušné harmonizované normy v súlade s článkom 11 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. K predpokladu zhody by mal viesť aj súlad so spoločnými technickými špecifikáciami prijatými Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov.

(107)  Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania spoločných technických špecifikácií by sa mali na Komisiu preniesť ▌vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť, zmeniť alebo zrušiť spoločné technické špecifikácie týkajúce sa požiadaviek na udržateľnosť, označovanie a systémy opätovného použitia, ako aj prijať metódy skúšok, meraní alebo výpočtov. Komisia by mala zohľadniť názory príslušných orgánov alebo expertnej skupiny a pri príprave návrhov vykonávacích aktov by mala náležite konzultovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

(108)  S cieľom zabezpečiť súlad s inými právnymi predpismi Únie by postupom posudzovania zhody mal byť modul vnútornej kontroly výroby, ktorý je zahrnutý v tomto nariadení, na základe modulov zahrnutých v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES(43).

(109)  Označenie CE na obale by nemalo znamenať súlad obalu s požiadavkami tohto nariadenia, ale len uvádzať súlad baleného výrobku s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie o výrobkoch, ak je to relevantné. V právnych predpisoch Únie o výrobkoch sa zvyčajne vyžaduje umiestnenie označenia CE týkajúceho sa výrobku buď priamo na výrobok alebo na jeho obal. Požiadavka, aby označenie CE na obale preukazovalo súlad s požiadavkami tohto nariadenia, môže viesť k neistote a nedorozumeniam v súvislosti s otázkou, či sa označenie vzťahuje na samotný obal alebo na balený výrobok, a v konečnom dôsledku k neistote týkajúcej sa skutočnej bezpečnosti a súladu príslušných balených výrobkov.

(110)  Súlad samotného obalu s požiadavkami tohto nariadenia by sa mal namiesto toho preukazovať EÚ vyhlásením o zhode.

(111)  Zhotovitelia by mali vypracovať EÚ vyhlásenie o zhode, v ktorom uvedú informácie o zhode obalu s týmto nariadením. Aj iné právne akty Únie môžu od zhotoviteľov vyžadovať, aby vypracovali EÚ vyhlásenie o zhode. Aby sa zabezpečil účinný prístup k informáciám na účely dohľadu nad trhom by sa malo vypracovať jediné EÚ vyhlásenie o zhode vo vzťahu ku všetkým aktom Únie. Aby sa znížilo administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov, malo by sa umožniť, že toto jediné EÚ vyhlásenie o zhode bude tvorené súborom pozostávajúcim z príslušných jednotlivých vyhlásení o zhode.

(112)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(44) sa stanovuje rámec pre dohľad nad trhom s výrobkami, ako aj pre kontroly výrobkov z tretích krajín. Uvedené nariadenie by malo byť uplatniteľné na obaly, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to s cieľom zabezpečiť, aby obaly, na ktoré sa vzťahuje voľný pohyb tovaru v rámci Únie, spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, medzi ktoré patrí zdravie ľudí, bezpečnosť a životné prostredie.

(113)  V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov, podpory zásad obehového hospodárstva, posilnenia využitia obnoviteľných zdrojov energie, zvýšenia energetickej efektívnosti, zníženia závislosti Únie od dovážaných zdrojov, poskytovania nových hospodárskych príležitostí a príspevku k dlhodobej konkurencieschopnosti by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť. Efektívnejšie využívanie zdrojov by prinieslo aj významné čisté úspory podnikom, orgánom verejnej správy a spotrebiteľom v Únii, pričom by sa zároveň znížili celkové ročné emisie skleníkových plynov.

(114)  Napriek požiadavkám na minimalizáciu obalov a cieľom stanoveným v smernici 94/62/ES sa vznik odpadu z obalov v absolútnom vyjadrení a v množstve vyjadrenom na obyvateľa zvyšuje, pričom trendy naznačujú ďalší prudký pokles v oblasti opätovného použitia a opätovného plnenia obalov, ktorý sa ešte posilňuje v dôsledku zintenzívnenia konzumácie výrobkov, ktoré si zákazníci odnášajú so sebou, a elektronického obchodu. S vývojom výrobkov, materiálov a vzorcov správania v oblasti spotreby došlo k výraznému nárastu používania jednorazových obalov, najmä jednorazových plastov. Súvisí to s maloobchodným prostredím, ktoré má širšie distribučné siete, pričom výrobky sa vyrábajú a balia na vysokorýchlostných baliacich linkách, ktoré kombinovaným účinkom vyvíjaným na trh tlačia segment opätovného použitia a opätovného plnenia nadol.

(115)  S cieľom monitorovať a overovať, či výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov dodržiavajú povinnosti v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov týkajúce sa zberu a spracovania odpadu z ich výrobkov, je potrebné, aby členské štáty určili jeden alebo viac príslušných orgánov.

(116)  Na zabezpečenie lepšieho, včasnejšieho a jednotnejšieho vykonávania týchto povinností členskými štátmi a včasné odhadnutie akýchkoľvek problémov, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, by sa mal zachovať systém správ včasného varovania, ktorý umožní odhaliť nedostatky a ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov podniknúť potrebné opatrenia. Rozšírenie tohto systému, ktorý sa podľa smernice 94/62/ES vzťahoval na dosiahnutie cieľov recyklácie, by malo zahŕňať aj ciele na zredukovanie odpadu z obalov, ktoré majú členské štáty dosiahnuť do roku 2030 a 2035.

(117)  Keďže nakladanie s obalmi a odpadom z obalov je vo všeobecnosti dôležitým prvkom odpadového hospodárstva, členské štáty by v plánoch odpadového hospodárstva vypracovaných v rámci plnenia povinnosti stanovenej v smernici 2008/98/ES mali tejto otázke venovať samostatnú kapitolu. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa týkajú predchádzania vzniku odpadu a opätovného použitia, mali by sa zahrnúť do programov predchádzania vzniku odpadu požadovaných podľa smernice 2008/98/ES. Tieto kapitoly by sa mali zahrnúť do plánov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu v rámci nadchádzajúceho pravidelného hodnotenia požadovaného podľa smernice 2008/98/ES alebo skôr.

(118)  Toto nariadenie vychádza z pravidiel nakladania s odpadom a všeobecných zásad stanovených v smernici 2008/98/ES.

(119)  Predchádzanie vzniku odpadu je najefektívnejším spôsobom zlepšovania efektívneho využívania zdrojov a znižovania vplyvu odpadu na životné prostredie. Je preto dôležité, aby hospodárske subjekty prijali vhodné opatrenia na znižovanie vzniku odpadu elimináciou nadbytočných obalov a používania určitých formátov obalov, predĺžením životnosti obalov, zmenou dizajnu výrobkov tak, aby sa nemuseli používať žiadne obaly alebo aby sa použilo menej obalov, a to vrátane predaja voľne loženého tovaru, a prechodom z jednorazových obalov na opakovane použiteľné obaly.

(120)  Na dosiahnutie ambiciózneho a trvalého zníženia celkovej tvorby odpadu z obalov by sa mali stanoviť ciele na zníženie množstva odpadu z obalov na obyvateľa, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Pre splnenie cieľa znížiť toto množstvo do roku 2030 o 5 % v porovnaní s rokom 2018 by sa malo do roku 2030 v celej Únii dosiahnuť celkové absolútne zníženie v priemere približne o 19 % v porovnaní so základným scenárom na rok 2030. Členské štáty by mali do roku 2035 v porovnaní s rokom 2018 znížiť tvorbu odpadu z obalov o 10 %; odhaduje sa, že v porovnaní so základným scenárom na rok 2030 sa tým zníži objem odpadu z obalov o 29 %. Aby úsilie o znižovanie tvorby odpadu pokračovalo aj po roku 2030, mal by sa stanoviť cieľ zníženia do roku 2035 o 10 % v porovnaní s rokom 2018, čo by v porovnaní so základným scenárom znamenalo zníženie o 29 %, a do roku 2040 by sa mal stanoviť cieľ zníženia o 15 % v porovnaní s rokom 2018, čo bude v porovnaní so základným scenárom znamenať zníženie o 37 %. Členské štáty, ktoré zaviedli odlišný systém nakladania s odpadom z obalov z domácností na jednej strane a s odpadom z priemyselných a komerčných obalov na strane druhej, by mali mať možnosť si svoje špecifikum zachovať.

(121)   Keďže vznik odpadu z komerčných a priemyselných obalov nesúvisí so spotrebou domácností, ciele predchádzania vzniku odpadu na osobu sa ako také nemôžu uplatňovať na odpad z komerčných a priemyselných obalov.

(122)  Členské štáty môžu dosiahnuť tieto ciele prostredníctvom hospodárskych nástrojov a iných opatrení s cieľom poskytnúť stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva vrátane opatrení, ktoré sa majú vykonávať prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako aj podporou vytvárania a účinného fungovania systémov opätovného použitia a nabádaním hospodárskych subjektov, aby koncovým používateľom ponúkali ďalšie možnosti opätovného plnenia obalov. Takéto opatrenia by sa mali prijímať súbežne a popri ďalších opatreniach podľa tohto nariadenia zameraných na redukciu obalov a odpadu z obalov, ako napríklad požiadavky na minimalizáciu obalov, ciele opätovného použitia a povinnosti opätovného plnenia, prahové hodnoty objemu a opatrenia na dosiahnutie trvalého zníženia spotreby ľahkých plastových tašiek. Členský štát môže pri dodržaní všeobecných pravidiel stanovených v ZFEÚ a v súlade s ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení prijať ustanovenia, ktoré idú nad rámec minimálnych cieľov týkajúcich sa predchádzania vzniku odpadu stanovených v tomto nariadení. Pri vykonávaní takýchto opatrení by si členské štáty mali byť vedomé rizika prechodu od ťažších obalových materiálov k ľahším obalovým materiálom a mali by uprednostniť opatrenia, ktoré toto riziko minimalizujú.

(123)  Na uplatnenie zásady „znečisťovateľ platí“ je vhodné uložiť povinnosti týkajúce sa nakladania s odpadom z obalov výrobcom. Na tento účel toto nariadenie vychádza z požiadaviek na rozšírenú zodpovednosť výrobcu stanovenú v smernici 2008/98/ES, aby sa zabezpečilo, že sa zavedie systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý plne pokryje náklady na nakladanie s odpadom z obalov, a aby sa uľahčili náležité kontroly zo stany príslušných orgánov. Cieľom tohto nariadenia je jasne vymedziť jedného výrobcu na jednotku obalu, či už ide o prázdne obaly alebo obal obsahujúci výrobky. Výrobca by spravidla mal byť hospodársky subjekt usadený v členskom štáte, ktorý po prvýkrát na trhu členského štátu sprístupňuje balené výrobky z územia uvedeného členského štátu ako zhotoviteľ, dovozca alebo distribútor usadený v danom členskom štáte. To zahŕňa všetky ponuky v oblasti distribúcie, spotreby alebo použitia, ktoré by mohli viesť ku skutočnej dodávke. Preto v prípade, že spoločnosť kupuje balený výrobok z iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom sa táto spoločnosť nachádza, alebo z tretej krajiny a dodáva tento balený výrobok v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, mala by sa táto spoločnosť považovať za výrobcu, keďže ide o prvú spoločnosť, ktorá sprístupňuje balený výrobok z územia daného členského štátu. V prípade online platforiem by sa za počiatočnú ponuku výrobku malo považovať sprístupnenie v zmysle vymedzenia výrobcu. Avšak s cieľom minimalizovať akúkoľvek zbytočnú administratívnu záťaž pre malé podniky, ktoré na mieste predaja plnia prepravné obaly, opakovane použiteľné obaly, obaly prvovýroby alebo servisné obaly, by výrobcom mal byť zhotoviteľ, distribútor alebo dovozca takéhoto obalu, ktorý obal po prvýkrát sprístupňujeúzemia členského štátu, keďže tento hospodársky subjekt má najlepšie predpoklady na splnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

(124)  Na druhej strane, ak sa obal alebo balený výrobok sprístupňuje prostredníctvom zmlúv uzavretých na diaľku priamo koncovému používateľovi, výrobca by mohol byť usadený aj v inom členskom štáte alebo v tretej krajine. V takýchto prípadoch, ak je výrobca usadený v inom členskom štáte, mal by vymenovať splnomocneného zástupcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu v členskom štáte, v ktorom sa nachádza koncový používateľ. V snahe zabrániť riziku vyhýbania sa povinnostiam vyplývajúcim z rozšírenej zodpovednosti výrobcu môžu členské štáty stanoviť, že vymenovanie splnomocneného zástupcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu je povinné aj vtedy, ak je výrobca usadený v tretej krajine. Aby sa zaručilo dodržiavanie zásady „znečisťovateľ platí“ a v súvislosti s dodržiavaním rozšírenej zodpovednosti výrobcu je potrebné zabezpečiť istotu v súvislosti s tým, ktorý druh výrobcu je zodpovedný za odpad z obalov, a to najmä v prípade logistických spoločností. Logistické spoločnosti sú spoločnosti, ktoré prijímajú tovar pochádzajúci z tretích krajín a manipulujú s dovezeným tovarom (napr. ho rozbaľujú a prebaľujú do menších formátov/množstiev na splnenie požiadaviek zákazníkov) pred tým, ako ho odošlú bez (úplne alebo čiastočne) pôvodného prepravného obalu svojim zákazníkom, ktorí sa môžu nachádzať v iných členských štátoch. V tomto prípade by sa teda mal určiť výrobca pre (pôvodné) prepravné obaly pochádzajúce z tretích krajín, ktoré zostávajú v logistickej spoločnosti a stávajú sa odpadom v Únii. Logistická spoločnosť zvyčajne tovar nevlastní, ale mala by sa považovať za výrobcu v súvislosti s obalmi pochádzajúcimi z tretích krajín, s ktorými počas svojej činnosti manipuluje.

(125)   Popri nákladoch uložených výrobcom podľa článku 40 ods. 1a tohto nariadenia a pri transpozícii smernice 2008/98/ES môžu členské štáty naďalej pokrývať potrebné náklady vyplývajúce z upratovacích činností vrátane prepravy a následného spracovania odpadu z obalov, ktorý sa nachádza v odpadkoch, ako súčasť celkových nákladov na nakladanie s odpadom z obalov, na ktoré by sa mala vzťahovať rozšírená zodpovednosť výrobcu. Uvedené náklady by nemali presiahnuť náklady potrebné na nákladovo efektívne poskytovanie uvedených služieb a dotknuté subjekty by si ich mali stanoviť medzi sebou transparentným a nediskriminačným spôsobom.

(126)  S cieľom monitorovať, či si výrobcovia plnia finančné a organizačné povinnosti, pokiaľ ide o zabezpečenie nakladania s odpadom z obalov, ktoré sprístupňujú po prvýkrát na trhu členského štátu, je potrebné, aby príslušný orgán v každom členskom štáte zriadil a spravoval register a aby výrobcovia boli povinní sa v ňom zaregistrovať.

(127)  Požiadavky na registráciu by sa mali v celej Únii v čo najväčšej možnej miere harmonizovať, aby sa registrácia uľahčila, najmä ak výrobcovia sprístupňujú obaly v rôznych členských štátoch. Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania požiadaviek na registráciu by sa na Komisiu mali preniesť ▌vykonávacie právomoci, aby stanovila spoločný formát pre registráciu, ako aj podávanie správ na účely registra, a podrobne určila údaje, ktoré sa majú nahlasovať.

(128)  V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ vyjadrenou v článku 191 ods. 2 ZFEÚ je nevyhnutné, aby výrobcovia, vrátane subjektov elektronického obchodu, ktorí uvádzajú na trh Únie obaly a balené výrobky, prevzali zodpovednosť za nakladanie s obalmi na konci ich životnosti. Treba pripomenúť, že systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa musia zaviesť do 31. decembra 2024, ako sa stanovuje v smernici 94/62/ES, keďže sú najvhodnejším prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa a môžu mať pozitívny vplyv na životné prostredie znížením tvorby odpadu z obalov a zvýšením jeho zberu a recyklácie. Existujú však veľké rozdiely, pokiaľ ide o spôsob vytvárania týchto systémov, ich efektívnosť a rozsah zodpovednosti výrobcov. Pravidlá o rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovené v smernici 2008/98/ES by sa preto mali vo všeobecnosti uplatňovať na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov obalov a mali by sa v prípade potreby a vhodnosti doplniť o ďalšie konkrétne ustanovenia. Výrobcovia by napríklad mali financovať označovanie nádob na odpad s cieľom uľahčiť triedený zber odpadu z obalov. Takáto povinnosť by bola v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a všeobecnými minimálnymi požiadavkami na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovenými v smernici 2008/98/ES.

(129)   Pokiaľ ide o povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov, toto nariadenie predstavuje vo vzťahu k smernici 2008/98/ES lex specialis. Znamená to, že ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu by mali mať prednosť pred akýmikoľvek protichodnými ustanoveniami uvedenej smernice. Táto zásada sa týka napríklad požiadaviek na registráciu výrobcov, moduláciu poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu a podávanie správ.

(130)   Okrem harmonizovaných požiadaviek na recyklovateľnosť na účely modulácie finančných príspevkov výrobcov, ktoré sa stanovia v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia, by členské štáty mali mať možnosť uplatniť iné kritériá, napríklad recyklovaný obsah, opakovanú použiteľnosť, prítomnosť nebezpečných látok alebo ďalšie kritériá v súlade so smernicou 2008/98/ES.

(131)  Výrobcovia by mali mať možnosť vykonávať tieto povinnosti kolektívne prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré za nich preberajú zodpovednosť. Výrobcovia alebo organizácie zodpovednosti výrobcov by mali podliehať schváleniu členskými štátmi a mali by okrem iného doložiť, že disponujú finančnými prostriedkami na pokrytie nákladov vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Členské štáty by pri stanovovaní administratívnych a procedurálnych pravidiel udeľovania povolení výrobcom na účely individuálneho dosiahnutia súladu a organizáciám zodpovednosti výrobcov na účely kolektívneho dosiahnutia súladu mohli rozlišovať postupy pre individuálnych výrobcov a organizácie zodpovednosti výrobcov s cieľom obmedziť administratívne zaťaženie individuálnych výrobcov. Treba pripomenúť, že členské štáty môžu povoliť viaceré organizácie zodpovednosti výrobcov, keďže hospodárska súťaž medzi nimi môže mať pre spotrebiteľov väčší prínos. Príslušný orgán by mal mať možnosť výrobcom alebo povereným organizáciám zodpovednosti výrobcov účtovať za povoľovací postup týkajúci sa plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu primerané poplatky založené na nákladoch.

(132)   Ak poplatok v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu účtovaný organizáciou zodpovednosti výrobcov patrí do kategórie verejných príjmov, ako je to v prípade organizácie zodpovednosti výrobcov riadenej štátom, a s cieľom dodržiavať rozpočtové pravidlá vyžadujúce, aby boli verejné príjmy podložené presnými údajmi, môže členský štát požadovať, aby výrobca informácie stanovené v prílohe IX častiach B a C poskytoval príslušnému orgánu zodpovednému za register častejšie než raz ročne. Keďže v prípade organizácií zodpovednosti výrobcov riadených štátom neexistuje poverenie zastúpeného výrobcu, požiadavky stanovené v tomto nariadení týkajúce sa takýchto poverení by sa nemali uplatňovať.

(133)  V tomto nariadení by sa malo upresniť, ako uplatňovať vysledovateľnosť povinností obchodníkov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065(45), vrátane jeho článku 30 ods. 2 a 3, na poskytovateľov online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s výrobcami ponúkajúcimi obaly spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii, pokiaľ ide o registre výrobcov zriadené podľa tohto nariadenia. Na účely tohto nariadenia by sa každý výrobca bez ohľadu na to, či je usadený v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktorý ponúka obaly prostredníctvom zmlúv uzavretých na diaľku priamo spotrebiteľom nachádzajúcim sa v členskom štáte, mal považovať za obchodníka v zmysle vymedzenia tohto pojmu v nariadení (EÚ) 2022/2065. S cieľom zabrániť neplneniu si povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov by sa malo spresniť, ako by títo poskytovatelia online platforiem mali tieto povinnosti plniť, pokiaľ ide o registre výrobcov obalov zriadené podľa tohto nariadenia. V tomto kontexte by poskytovatelia online platforiem, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly III oddielu 4 nariadenia (EÚ) 2022/2065 a ktorí spotrebiteľom umožňujú uzatvárať s výrobcami zmluvy na diaľku, mali od daných výrobcov v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2065 ešte predtým, ako im povolia využívať služby, získať informácie o ich súlade s pravidlami týkajúcimi sa rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovenými v tomto nariadení. Pravidlá vysledovateľnosti obchodníkov predávajúcich obaly online podliehajú pravidlám presadzovania práva stanoveným v nariadení (EÚ) 2022/2065.

(134)   Podobné nežiaduce situácie neplnenia si povinností by sa mohli vyskytnúť, pokiaľ ide o poskytovateľov logistických služieb. Toto nariadenie obsahuje ustanovenia, ktorými sa im v tom má zabrániť na základe prístupu, ktorý sa podobá prístupu v nariadení (EÚ) 2022/2065, pokiaľ ide o poskytovateľov online platforiem.

(135)   Register výrobcov zriadený podľa tohto nariadenia sa má považovať za verejný register podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065. Preto by poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s výrobcami zmluvy na diaľku mali vynaložiť maximálne úsilie, aby posúdili, či informácie, ktoré poskytujú dotknutí výrobcovia, sú spoľahlivé a úplné, pričom by mali najmä využívať alebo kontrolovať voľne prístupné oficiálne online databázy a online rozhrania alebo by mali požiadať dotknutých obchodníkov, aby v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2065 poskytli dôveryhodné podporné dokumenty. Pokiaľ ide o verejne dostupné údaje podľa tohto nariadenia, „vynaložiť maximálne úsilie“ v zmysle článku 30 ods. 2 prvého pododseku nariadenia (EÚ) 2022/2065 si zvyčajne môže vyžadovať overenie informácií poskytnutých výrobcom na základe verejne dostupných údajov podľa tohto nariadenia. Platí to najmä vtedy, ak členský štát zriadil online rozhranie na automatické zosúlaďovanie údajov podľa tohto nariadenia. Finančnými príspevkami uloženými výrobcom podľa článku 45 ods. 2 tohto nariadenia by nemala byť dotknutá žiadna dobrovoľná dohoda medzi online trhmi a výrobcami, keď online trh súhlasí s prijatím všetkých alebo časti týchto nákladov v mene výrobcov prostredníctvom písomného poverenia.

(136)   Finančnými príspevkami uloženými výrobcom podľa článku 45 ods. 2 tohto nariadenia by nemala byť dotknutá žiadna dobrovoľná dohoda medzi online trhmi a výrobcami, keď online trhy súhlasia v mene výrobcov prostredníctvom písomného poverenia s prijatím všetkých alebo časti týchto nákladov.

(137)  Členské štáty by mali stanoviť opatrenia, ktorými sa vykonáva rozšírená zodpovednosť výrobcov, pravidlá pre triedený zber odpadu z obalov a označovanie nádob na odpad, v prípadoch, keď sa v tomto nariadení nestanovuje plná harmonizácia takýchto opatrení. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť ďalšie požiadavky na vykonávanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súlade so smernicou 2008/98/ES a týmto nariadením za predpokladu, že takého opatrenia nevytvárajú prekážky na vnútornom trhu. Toto nariadenie neupravuje, ktorý subjekt je zodpovedný za zber odpadu z obalov, ani iné vnútroštátne zmluvné dojednania o zbere odpadu z obalov.

(138)  Členské štáty by mali zriadiť systémy vrátenia a zberu odpadu z obalov, ktorými by ho nasmerovali k najvhodnejšej alternatíve nakladania s odpadom podľa hierarchie odpadového hospodárstva. Tieto systémy by mali byť otvorené pre všetky zainteresované strany, najmä hospodárske subjekty a orgány verejnej správy, a mali by sa zriaďovať so zreteľom na životné prostredie a zdravie, bezpečnosť a hygienu spotrebiteľov. Systémy vrátenia obalov a ich zberu by sa mali uplatňovať aj na obaly dovážaných výrobkov podľa nediskriminačných ustanovení.

(139)   Je možné, že členské štáty už pri transpozícii článku 7 smernice 94/62/ES do vnútroštátneho práva zaviedli systémy triedeného zberu a recyklácie odpadu, z ktorých vychádzajú príslušné vnútroštátne povolenia a zmluvné dojednania. Členské štáty môžu uvedené systémy naďalej používať pod podmienkou, že správne vykonávajú povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia.

(140)  Členské štáty by takisto mali prijať opatrenia na podporu recyklácie, ktorá spĺňa normy kvality týkajúce sa používania recyklovaných materiálov v príslušných odvetviach. Táto povinnosť je obzvlášť dôležitá vzhľadom na minimálny percentuálny podiel stanovený pre recyklovaný obsah v plastových obaloch.

(141)   Zber obalov je rozhodujúcim krokom k zabezpečeniu ich obehovosti a silného trhu s druhotnými surovinami. Zavedenie povinnej miery zberu je stimulom na rozvoj efektívnych a cielených systémov zberu na vnútroštátnej úrovni, a tým na zvýšenie množstva triedeného a potenciálne recyklovaného odpadu.

(142)  Ukázalo sa, že dobre fungujúce zálohové systémy zabezpečujú veľmi vysokú mieru zberu a vysokokvalitnú recykláciu, najmä nápojových fliaš a plechoviek. Je vhodné, aby členské štáty zriadili zálohové systémy, ktorými sa podporí dosiahnutie cieľa triedeného zberu jednorazových plastových nápojových fliaš stanoveného v smernici (EÚ) 2019/904 a ešte viac sa zvýši už vysoká miera zberu a vysokokvalitná recyklácia kovových nápojových nádob. Tieto systémy prispejú k zvýšeniu dodávok kvalitnej druhotnej suroviny vhodnej na recykláciu v uzavretom cykle a zníži sa vďaka nim znečisťovanie odpadom z nápojových obalov.

(143)  Zálohové systémy by mali byť pre jednorazové plastové nápojové fľaše a kovové nápojové nádoby povinné. Členské štáty môžu podľa svojho rozhodnutia zaradiť do týchto systémov aj iné obaly pre iné výrobky alebo obaly vyrobené z iných materiálov, najmä jednorazové sklené fľaše, a mali by zabezpečiť, aby zálohové systémy v prípade formátov jednorazových obalov, najmä jednorazových sklených nápojových fliaš, boli k dispozícii aj pre opakovane použiteľné obaly, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné. Mali by zvážiť zavedenie zálohových systémov aj v prípade opakovane použiteľných obalov. ▌ Členskému štátu by sa malo povoliť, aby pri dodržaní všeobecných pravidiel stanovených v ZFEÚ a v súlade s ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení prijal ustanovenia, ktoré idú nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v tomto nariadení, napríklad účtovanie zálohu na mieste predaja v prípade konzumácie v pohostinských zariadeniach alebo povinnosť všetkých koncových distribútorov prijímať zálohované obaly bez ohľadu na obalový materiál a formát, ktorý distribuujú, alebo ich predajnú plochu.

(144)   V tomto nariadení by sa mala zohľadniť rozmanitosť zálohových systémov, ktoré v Únii existujú, a malo by sa zabezpečiť, aby sa nebránilo technologickému vývoju týchto systémov, ak spĺňajú podmienky a kritériá na zvýšenie miery zberu a zaistenie kvalitnejšej recyklácie.

(145)  Vzhľadom na povahu výrobkov a rozdiely v ich systémoch výroby a distribúcie by však zálohové systémy nemali byť povinné pre obaly na víno, aromatizované vínne výrobky a výrobky podobné vínu, liehoviny a mlieko a mliečne výrobky uvedené v časti XVI prílohy I k ▌nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013. Členské štáty však môžu zaviesť zálohové systémy, ktoré sa budú vzťahovať na tieto nápojové obaly, ako aj na iné nápojové a iné ako nápojové obaly.

(146)  Od 1. januára 2029 by všetky zálohové systémy pre jednorazové plastové nápojové fľaše a jednorazové kovové nápojové nádoby mali spĺňať všeobecné minimálne požiadavky stanovené v tomto nariadení s výnimkou zálohových systémov zriadených pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, ktoré k 1. januáru 2029 dosiahli cieľ 90 % miery triedeného zberu. Vďaka týmto požiadavkám sa v členských štátoch môže dosiahnuť väčšia konzistentnosť a vyššia návratnosť. Stanovili sa na základe názorov zainteresovaných strán, odborných analýz a najlepších postupov, ktoré sa osvedčili v existujúcich zálohových systémoch. Požiadavky sú navrhnuté tak, aby umožňovali inovácie a zároveň poskytovali istú úroveň flexibility na prispôsobenie sa miestnym podmienkam.

(147)  Členské štáty s regiónmi s vysokou mierou cezhraničného obchodovania by mali zabezpečiť, aby zálohové systémy umožňovali na určených zberných miestach zber obalov zo zálohových systémov iných členských štátov, a mali by sa snažiť umožniť vrátenie zálohu.

(148)  Členské štáty, ktoré v roku 2026 dosiahnu 80 % mieru zberu cieľových druhov obalov bez zálohového systému, môžu požiadať, aby zálohový systém nemuseli zriadiť.

(149)   Členské štáty sa môžu rozhodnúť zaviesť zálohový systém na nižšej ako celoštátnej úrovni, pričom zohľadnia príslušné vnútroštátne administratívne rozdelenia a osobitnú situáciu zámorských území, pokiaľ preukážu environmentálne a hospodárske výsledky takéhoto systému a jeho úplný súlad s 90 % mierou zberu jednorazových plastových nápojových fliaš a kovových nápojových obalov stanovenou v tomto nariadení.

(150)  Ako osobitné opatrenie na predchádzanie vzniku odpadu z obalov by členské štáty mali aktívne podporovať riešenia opätovného použitia a opätovného plnenia obalov. Mali by podporovať vytváranie systémov opätovného použitia a opätovného plnenia a monitorovať fungovanie týchto systémov a dodržiavanie hygienických noriem. Členské štáty sa nabádajú, aby prijali aj iné opatrenia, ako napríklad zriadenie zálohových systémov pre opakovane použiteľné formáty obalov, využívanie ekonomických stimulov alebo stanovenie požiadaviek na koncových distribútorov, aby sprístupnili určitý percentuálny podiel iných výrobkov, než sú výrobky, na ktoré sa vzťahujú ciele opätovného použitia a povinnosti opätovného plnenia v opakovane použiteľných obaloch alebo prostredníctvom opätovného plnenia za predpokladu, že takéto požiadavky nepovedú k fragmentácii jednotného trhu a vytváraniu obchodných prekážok.

(151)   Požiadavky na zber, triedenie, redistribúciu do plničiek a čistenie sú úplne odlišné pre zálohové systémy jednorazových obalov a pre systémy opätovného použitia založené na zálohoch. Minimálne požiadavky na zálohové systémy by sa preto nemali vzťahovať na systémy opätovného použitia založené na zálohoch. Namiesto toho by sa mali uplatňovať požiadavky špecifické pre systémy opätovného použitia.

(152)  Smernica 94/62/ES bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852(46), ktorou sa pre členské štáty stanovujú ciele recyklácie, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025 a do roku 2030. Tieto ciele a pravidlá ich výpočtu by sa mali zachovať. Vzhľadom na odlišnú východiskovú pozíciu jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o ciele recyklácie, a napriek tomu, že v tomto nariadení sa navrhujú opatrenia na uľahčenie dosiahnutia týchto cieľov, by malo ▌byť stále možné za určitých podmienok predĺžiť lehoty na dosiahnutie cieľov recyklácie na rok 2030. Komisia by však mala byť splnomocnená zamietnuť revidovaný plán vykonávania, ktorý predloží členský štát.

(153)  V smernici 94/62/ES sa od Komisie vyžaduje preskúmanie cieľov recyklácie obalov na rok 2030 na účely zachovania týchto cieľov alebo prípadne ich zvýšenia. Zatiaľ však nie je vhodné zmeniť ciele stanovené na rok 2030, keďže z dôkazov vyplýva, že niektoré členské štáty majú s plnením existujúcich cieľov stále ťažkosti. Z tohto dôvodu by sa mali zaviesť opatrenia, ktoré by zhotoviteľov nabádali, aby na trh uvádzali obaly, ktoré možno vo väčšej miere recyklovať, a pomohli tak členským štátom dosiahnuť ciele recyklácie. V budúcnosti by sa Komisii mali nahlasovať podrobnejšie údaje o obaloch a recyklácii odpadu z obalov ▌a ich tokoch. Komisii to umožní preskúmať ciele s možnosťou ich zachovania alebo zvýšenia. Aby bolo možné zohľadniť účinky opatrení zameraných na zlepšenie recyklovateľnosti obalov by sa preskúmanie nemalo uskutočniť skôr ako plánované celkové vyhodnotenie tohto nariadenia, t. j. 7 rokov po nadobudnutí jeho účinnosti. Počas tohto preskúmania by sa mala venovať pozornosť aj možnosti stanoviť nové ciele, ktoré by boli v porovnaní so súčasnými cieľmi podrobnejšie.

(154)  Výpočet cieľov recyklácie by mal vychádzať z hmotnosti odpadu z obalov, ktorý sa recykluje. Členské štáty by mali zabezpečiť spoľahlivosť a presnosť zhromaždených údajov o recyklovanom odpade z obalov. Platí všeobecné pravidlo, že skutočné váženie odpadu z obalov, ktorý sa považuje za recyklovaný, by malo prebiehať na vstupe do procesu recyklácie. Členským štátom by sa napriek tomu malo v záujme obmedzenia administratívnej záťaže, za predpokladu splnenia prísnych podmienok a odchylne od všeobecného pravidla povoliť určovanie hmotnosti recyklovaného odpadu z obalov na základe merania výstupov každého procesu triedenia odpadu, ktoré sa majú opraviť o priemernú stratovosť, ku ktorej dochádza pred vstupom do procesu recyklácie. Straty na materiáloch, ku ktorým došlo pred vstupom do procesu recyklácie, napríklad v dôsledku triedenia alebo iných predbežných procesov, by do množstva odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný, nemali byť zahrnuté. Tieto straty možno stanoviť na základe elektronických registrov, technických špecifikácií, podrobných pravidiel pre výpočet priemernej stratovosti pre jednotlivé toky odpadu alebo iných rovnocenných opatrení. Členské štáty by mali podávať správy o takýchto opatreniach v správach o kontrole kvality spolu s údajmi o recyklácii odpadu, ktoré nahlasujú Komisii. Priemerná stratovosť by sa podľa možnosti mala stanoviť na úrovni jednotlivých zariadení na triedenie a mala by byť prepojená s rôznymi hlavnými druhmi odpadu, rôznymi zdrojmi, ako napríklad domácnosť alebo obchod, rôznymi systémami zberu a rôznymi druhmi procesov triedenia. Priemerná stratovosť by sa mala používať len v prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne iné spoľahlivé údaje, najmä v kontexte prepravy a vývozu odpadu. Straty hmotnosti materiálov alebo látok v dôsledku fyzikálnych alebo chemických zmien spojených s recykláciou, v rámci ktorej sa odpad z obalov skutočne spracúva na výrobky, materiály alebo látky, by sa od hmotnosti odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný, nemali odpočítavať.

(155)  Ak sa výpočet miery recyklácie uplatňuje na aeróbne alebo anaeróbne spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z obalov, množstvo odpadu, ktorý sa takto spracuje, možno považovať za recyklovaný odpad, ak v dôsledku takéhoto spracovania vzniká výstup, ktorý sa použije ako recyklovaný výrobok, materiál alebo látka. Zatiaľ čo výstupom z takéhoto spracovania je najčastejšie kompost alebo digestát, zohľadniť by sa mohol aj iný výstup za predpokladu, že obsahuje porovnateľné množstvo recyklovaného obsahu vo vzťahu k množstvu spracovaného biologicky rozložiteľného odpadu z obalov. V iných prípadoch a v súlade s vymedzením pojmu recyklácia by sa do dosahovania cieľov recyklácie nemalo započítavať opätovné spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z obalov na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie, ktoré sa zneškodnia alebo ktoré sa majú použiť v rámci akéhokoľvek procesu, ktorý má rovnaký účel ako zhodnocovanie odpadu, okrem recyklácie.

(156)  Ak materiály odpadu z obalov prestávajú byť odpadom v dôsledku prípravnej činnosti ešte pred tým, ako sa skutočne opätovne spracujú, možno ich považovať za recyklované, ak sú určené na ďalšie spracovanie na výrobky, materiály alebo látky určené na svoj pôvodný účel alebo na iné účely. Materiály v stave konca odpadu, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie, ktoré majú byť spätne zasypané alebo zneškodnené, alebo ktoré sa majú použiť v rámci akéhokoľvek procesu, ktorý má rovnaký účel ako zhodnocovanie odpadu, okrem recyklácie, by sa nemali započítať do dosahovania cieľov recyklácie.

(157)   Komisia by pri stanovovaní metodiky výpočtu a overovania percentuálneho podielu recyklovaného obsahu mala posúdiť hospodárske a environmentálne výsledky dostupných recyklačných technológií vrátane kvality výstupného materiálu, dostupnosti odpadu, potrebnej energie, emisií skleníkových plynov a ďalších príslušných vplyvov na životné prostredie. Komisia by mala zohľadniť aj to, že takéto technológie sa môžu využiť v súvislosti s klamlivými tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia.

(158)   Tvrdenia o vlastnostiach obalov, pre ktoré sa v tomto nariadení stanovujú právne požiadavky, ako je recyklovateľnosť, úroveň recyklovaného obsahu a opakovaná použiteľnosť, by sa mali uvádzať len v súvislosti s tými vlastnosťami obalov, ktoré prevyšujú uplatniteľné minimálne požiadavky stanovené v tomto nariadení, a v súlade s metodikami a pravidlami stanovenými podľa tohto nariadenia. Malo by sa v nich tiež uvádzať, či sa týkajú jednotky obalu, časti jednotky obalu alebo všetkých obalov, ktoré výrobca uvádza na trh.

(159)  Členským štátom by sa malo umožniť, aby zohľadnili recykláciu kovov vytriedených po spaľovaní odpadu úmerne k podielu spaľovaného odpadu z obalov za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité kritériá kvality stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/1004(47), ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade v súlade so smernicou 2008/98/ES.

(160)  V prípade vývozu odpadu z obalov z Únie na recykláciu sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006(48).

(161)  Keďže opätovné použitie znamená, že na trh sa neuvádzajú žiadne nové obaly, opakovane použiteľné spotrebiteľské obaly, ktoré sú uvedené na trh po prvýkrát, a drevené obaly, ktoré sa opravujú na opätovné použitie, by sa mali zohľadniť na účely plnenia cieľov recyklácie obalov. Členským štátom by sa malo umožniť, aby to využili na výpočet upravenej úrovne cieľov recyklácie, pri ktorom zohľadnia maximálne 5 percentuálnych bodov priemerného podielu opakovane použiteľných spotrebiteľských obalov uvedených na trh po prvýkrát a opätovne použitých ako súčasť systému opätovného použitia za predchádzajúce tri roky.

(162)  Výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov by sa mali aktívne zapájať do poskytovania informácií koncovým používateľom, najmä spotrebiteľom, o predchádzaní vzniku odpadu z obalov a o nakladaní s ním. Tieto informácie by mali zahŕňať dostupnosť mechanizmov opätovného použitia obalov, význam označení umiestnených na obale a iné pokyny na zneškodňovanie odpadu z obalov. Výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov by mali spotrebiteľov informovať aj o tom, že obaly označené ako kompostovateľné sú kompostovateľné v priemyselne kontrolovaných podmienkach v zariadeniach na spracovanie biologického odpadu a nie sú vhodné na domáce kompostovanie. Žiadne obaly by sa nemali vyhadzovať ako odpadky. Výrobcovia by tiež mali informovať o tom, že koncoví používatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní environmentálne optimálneho nakladania s odpadom z obalov. Pri poskytovaní informácií všetkým koncovým používateľom, ako aj pri nahlasovaní údajov o obaloch by sa mali využívať moderné informačné technológie. Tieto informácie by sa mali poskytovať klasickými prostriedkami, napríklad formou kampaní s využitím exteriérových či interiérových plagátov a sociálnych médií, alebo inovatívnejšími prostriedkami, medzi ktoré patrí elektronický prístup na webové sídla prostredníctvom kódov QR uvedených na obale.

(163)   Separovaný zber mimo domácností je dôležitým prvkom pri zvyšovaní miery zberu obalov a zlepšovaní ich obehovosti. Členské štáty a hospodárske subjekty by mali mať možnosť prijať osobitné opatrenia separovaného zberu mimo domácností prispôsobené miestu a zvykom spotrebiteľov.

(164)  Členské štáty by mali Komisii poskytovať informácie o dosahovaní cieľov recyklácie za každý kalendárny rok. Na účely vyhodnotenia účinnosti opatrení zameraných na zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek by sa mali nahlasovať aj údaje o spotrebe veľmi ľahkých plastových tašiek a hrubých plastových tašiek, aby bolo možné posúdiť, či sa spotreba týchto tašiek v reakcii na úsporné opatrenia zamerané na ľahké plastové tašky zvýšila. Poskytovanie údajov o ročnej spotrebe veľmi hrubých tašiek by malo byť pre členské štáty dobrovoľné. Aby sa dalo posúdiť, či sú povinné zálohové systémy, ktoré majú členské štáty zriadiť, účinné alebo či sú výnimky členských štátov z povinnosti zriadiť tieto systémy odôvodnené, je dôležité získať zo správ podávaných členskými štátmi informácie o miere zberu takýchto obalov.

(165)  S cieľom stanoviť metodiku posudzovania recyklovateľnosti vo veľkom rozsahu by členské štáty mali nahlasovať aj údaje o množstvách recyklovaného odpadu z obalov podľa kategórie obalov a o množstvách ▌ obalov po prvýkrát sprístupnených na trhu členského štátu podľa kategórie obalov. Správy by sa mali podávať každoročne. Komisia by mala tieto údaje doplniť a uverejňovať ich s cieľom monitorovať každoročný vývoj recyklácie odpadu z obalov vo veľkom rozsahu.

(166)  Členské štáty by mali údaje nahlasovať Komisii elektronicky a poskytnúť jej správu o kontrole kvality. Okrem toho by údaje o cieľoch recyklácie mala sprevádzať správa s opisom opatrení prijatých na vytvorenie účinného systému kontroly kvality a vysledovateľnosti odpadu z obalov.

(167)  Na zabezpečenie jednotných podmienok pre vykonávanie povinností nahlasovania by sa na Komisiu mali preniesť právomoci, aby mohla stanoviť pravidlá výpočtu a overovania údajov o dosahovaní cieľov recyklácie, o miere triedeného zberu obalov, na ktoré sa vzťahuje zálohový systém, a údajov potrebných na stanovenie metodiky posudzovania recyklovateľnosti vo veľkom rozsahu. Tento vykonávací akt by mal zahŕňať aj pravidlá určovania množstva vzniknutého odpadu z obalov a mal by sa v ňom určovať aj formát nahlasovania údajov. Mala by sa v ňom stanoviť aj metodika výpočtu ročnej spotreby ľahkých plastových tašiek na osobu a formát nahlasovania týchto údajov, keďže je to potrebné na podporu monitorovania a úplného vykonávania podstatných požiadaviek týkajúcich sa plastových tašiek, najmä s cieľom zabezpečiť nahlasovanie rozčlenených a povinných údajov o rôznych kategóriách plastových tašiek. Týmto vykonávacím aktom by sa mali nahradiť rozhodnutia Komisie (EÚ) 2018/896(49) a 2005/270/ES(50).

(168)  Členské štáty by mali zriadiť databázy obalov a zabezpečiť ich riadne fungovanie, aby mohli spoločne s Komisiou monitorovať plnenie cieľov stanovených v tomto nariadení.

(169)  Účinné presadzovanie požiadaviek na udržateľnosť je dôležité na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, aby sa prejavili očakávané výhody tohto nariadenia a jeho prínos k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy, energetiky a obehovosti. Príslušné orgány by sa preto mali usilovať kontrolovať presnosť aspoň časti vyhlásení o zhode ročne a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020(51), ktorým sa stanovuje horizontálny rámec pre dohľad nad trhom a kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie, by sa malo uplatňovať na obaly, pre ktoré sa stanovujú požiadavky na udržateľnosť podľa tohto nariadenia. V mechanizmoch dohľadu nad trhom stanovených v nariadení (EÚ) 2019/1020 sa stanovujú požiadavky na dohľad nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, ako aj ochranné mechanizmy na kontrolu súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o uvádzanie obalov na trh.

(170)  Obaly by sa mali uvádzať na trh len vtedy, ak nepredstavujú známe riziko pre životné prostredie a zdravie ľudí. S cieľom dosiahnuť lepšie zosúladenie s osobitnou povahou požiadaviek na udržateľnosť a zabezpečiť, aby sa činnosti dohľadu nad trhom zamerali na nesúlad s týmito požiadavkami, by sa mal obal predstavujúci riziko na účely tohto nariadenia definovať ako obal, ktorý z dôvodu nesúladu s požiadavkou na udržateľnosť alebo preto, že zodpovedný hospodársky subjekt nespĺňa požiadavku na udržateľnosť, môže nepriaznivo ovplyvniť životné prostredie alebo iné verejné záujmy chránené príslušnými požiadavkami.

(171)  Mal by existovať postup, na základe ktorého by boli zainteresované strany informované o opatreniach, ktorých prijatie sa plánuje v súvislosti s obalmi predstavujúcimi riziko. Vďaka danému postupu by sa orgánom dohľadu nad trhom v členských štátoch takisto umožnilo, aby v spolupráci s príslušnými hospodárskymi subjektmi konali v súvislosti s týmito obalmi ešte v ranej fáze. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť ▌vykonávacie právomoci na účely určenia opodstatnenosti vnútroštátnych opatrení prijatých v súvislosti s nevyhovujúcimi výrobkami.

(172)  Orgány dohľadu nad trhom by mali mať právo vyžadovať od hospodárskych subjektov prijatie nápravného opatrenia na základe zistení, že daný obal nevyhovuje požiadavkám na udržateľnosť a označovanie alebo že daný hospodársky subjekt porušuje iné pravidlá týkajúce sa uvádzania obalu na trh alebo jeho sprístupňovania na trhu. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania požiadaviek na hospodárske subjekty, aby prijali nápravné opatrenie, by sa na Komisiu mali preniesť ▌vykonávacie právomoci, aby mohla rozhodnúť o opodstatnenosti vnútroštátneho opatrenia.

(173)  V prípade obáv týkajúcich sa zdravia ľudí by orgán dohľadu nad trhom nemal hodnotiť riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat pochádzajúce z obalového materiálu, keď sa toto riziko prenesie na balený obsah obalového materiálu, ale mal by upozorniť orgány príslušné na kontrolu týchto rizík a určené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625(52) ▌ , nariadení (EÚ) 2017/745, (EÚ) 2017/746 a (EÚ) 2019/6 a smernice 2001/83/ES.

(174)  Verejné obstarávanie predstavuje 14 % HDP Únie. S cieľom prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality, zvýšeniu energetickej efektívnosti a efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, ako aj prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré chráni verejné zdravie a biodiverzitu, by sa na Komisiu mala preniesť právomoc prijímať vykonávacie akty, ▌aby vo vhodných prípadoch vyžadovala od verejných obstarávateľov a obstarávateľov v zmysle vymedzenia v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(53) a 2014/25/EÚ(54), aby zosúladili svoje verejné obstarávanie s konkrétnymi minimálnymi povinnými požiadavkami na zelené verejné obstarávanie, ktoré sa stanovia vo vykonávacích aktoch prijatých podľa tohto nariadenia. Na rozdiel od dobrovoľného prístupu by sa povinnými požiadavkami malo zabezpečiť, že sa využitie verejných výdavkov na posilnenie dopytu po výkonnejších obaloch maximalizuje. Tieto požiadavky by mali byť transparentné, objektívne a nediskriminačné. Požiadavky sa môžu vzťahovať na technické špecifikácie, výberové kritériá alebo podmienky plnenia zákazky a nemusia byť nevyhnutne splnené kumulatívne. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať možnosť prijať ustanovenia, ktoré idú nad rámec minimálnych požiadaviek na zelené verejné obstarávanie stanovených v tomto nariadení, a to pri dodržaní všeobecných pravidiel stanovených v ZFEÚ a v súlade s ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení.

(175)  Vykonávacie právomoci, ktoré sa na Komisiu prenášajú týmto nariadením a netýkajú sa určenia opodstatnenosti opatrení prijatých členskými štátmi v súvislosti s nevyhovujúcimi obalmi, by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(176)  V záujme ochrany fungovania vnútorného trhu a vytvorenia rovnakých podmienok treba zabezpečiť, aby obaly z tretích krajín, ktoré vstupujú na trh Únie, boli v súlade s týmto nariadením, či už sa dovážajú ako samostatný obal alebo ako súčasť baleného výrobku. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby zhotovitelia v súvislosti s týmito obalmi vykonali náležité postupy posudzovania zhody. Prioritou by mala byť spolupráca na trhu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a hospodárskymi subjektmi. Intervencie orgánov určených podľa článku 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa síce môžu týkať akýchkoľvek obalov vstupujúcich na trh Únie, no mali by sa zamerať predovšetkým na obaly, na ktoré sa vzťahujú zákazy vydané orgánmi dohľadu nad trhom. Ak orgány dohľadu nad trhom vydajú takéto zákazy, ktoré sa neobmedzujú len na vnútroštátne územie, mali by orgánom určeným na kontrolu obalov, ktoré vstupujú na trh Únie, oznámiť podrobné údaje potrebné na identifikáciu takýchto nevyhovujúcich obalov na hraniciach vrátane informácií o daných balených výrobkoch a hospodárskych subjektoch, aby sa dal uplatniť prístup založený na riziku v prípade výrobkov vstupujúcich na trh Únie. V takýchto prípadoch sa colné orgány zamerajú na identifikáciu a zastavenie týchto obalov na hraniciach.

(177)  Na optimalizáciu procesu kontroly na vonkajších hraniciach Únie a zníženie záťaže s ním spojenej treba umožniť automatizovaný prenos údajov medzi Informačným a komunikačným systémom pre dohľad nad trhom (ICSMS) a colnými systémami. Mali by sa rozlišovať dva rôzne prenosy údajov vzhľadom na ich príslušné účely. V prvom type ide o zákazy, o ktorých orgány dohľadu nad trhom rozhodli v nadväznosti na identifikáciu nevyhovujúcich obalov a ktoré by sa mali oznamovať zo systému ICSMS colným orgánom, aby ich orgány určené na kontrolu na vonkajších hraniciach využívali s cieľom identifikovať obaly, ktoré môžu zodpovedať takýmto zákazom. V tomto prvom type prenosu údajov by sa mal používať elektronický ▌systém riadenia colných ▌rizík stanovený v článku 36 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447(55) ▌, a to bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek budúci vývoj prostredia týkajúceho sa riadenia colných rizík. V druhom type prenosu, ak colné orgány zistia, že obal je nevyhovujúci, bude potrebná správa prípadov, a to aj na prenos oznámenia o pozastavení, záverov orgánov dohľadu nad trhom a výsledku opatrení prijatých colnými orgánmi. Prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo podporuje tento druhý typ prenosu údajov medzi systémom ICSMS a vnútroštátnymi colnými systémami.

(178)  Na zabezpečenie jednotných podmienok realizácie prepojenia systémov na účely komunikácie medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť procesné pravidlá a podrobnosti vykonávacích opatrení vrátane funkcií, dátových prvkov a spracúvania údajov, ako aj pravidlá spracúvania osobných údajov, dôvernosti a spoločného prevádzkovania tohto prepojenia.

(179)  Pri prijímaní delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(56). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Pri vypracúvaní týchto delegovaných aktov by Komisia mala zohľadniť vedecké alebo iné dostupné technické informácie vrátane príslušných medzinárodných noriem.

(180)  S cieľom zabezpečiť, aby sa požiadavky na výrobky uvedené v smernici (EÚ) 2019/904 mohli monitorovať a presadzovať a aby podliehali ▌primeranému dohľadu nad trhom, malo by sa nariadenie (EÚ) 2019/1020 zmeniť tak, aby sa do rozsahu jeho pôsobnosti zahrnula smernica (EÚ) 2019/904. Požiadavky, ▌podľa ktorých má byť v plastových nápojových fľašiach od 1. januára 2030 určitý obsah recyklovaného plastu, by sa mali zo smernice (EÚ) 2019/904 vypustiť, keďže táto záležitosť sa výlučne upravuje týmto nariadením. Mali by sa vypustiť aj zodpovedajúce nahlasovacie povinnosti.

(181)   Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetky obaly. Určité jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje smernica (EÚ) 2019/904, ako napríklad plastové tašky, poháre na nápoje, nádoby na potraviny a nápoje vrátane fliaš, sa považujú za obaly. Smernica (EÚ) 2019/904 sa považuje za lex specialis vo vzťahu k tomuto nariadeniu. V prípade rozporu medzi smernicou (EÚ) 2019/904 a týmto nariadením, by sa v rozsahu jej pôsobnosti mala uplatňovať uvedená smernica. Smernicou (EÚ) 2019/904 sa od členských štátov požaduje, aby prijali opatrenia na zníženie spotreby niektorých jednorazových plastových výrobkov vrátane obmedzení uvádzania na trh. Takéto obmedzenia uvádzania na trh by v prípade rozporu s akýmikoľvek ustanoveniami tohto nariadenia mali mať prednosť a mali by sa uplatňovať. V tomto nariadení sa stanovuje obmedzenie uvádzania plastových výrobkov uvedených v prílohe V bode 3 na trh, zatiaľ čo v smernici (EÚ) 2019/904 sa členským štátom umožňuje, aby prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie zníženia spotreby týchto jednorazových plastových výrobkov. Keďže vnútroštátne vykonávacie opatrenia podľa smernice (EÚ) 2019/904 môžu byť menej reštriktívne ako zákaz uvádzania na trh, toto nariadenie by malo mať prednosť pred smernicou (EÚ) 2019/904, pokiaľ ide o výrobky zahrnuté do vymedzenia pojmu obal, s cieľom podporiť znižovanie používania jednorazových plastových obalov a znižovať množstvo jednorazových plastových obalov v životnom prostredí. Preto by členské štáty nemali mať možnosť prijať výnimku zo zákazu stanoveného v smernici (EÚ) 2019/904, pokiaľ ide o uvádzanie obalov vyrobených z expandovaného polystyrénu na trh. Aby sa zohľadnila táto skutočnosť, smernica (EÚ) 2019/904 by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(182)   Keďže týmto nariadením sa neupravuje recyklovaný obsah v plastových častiach obalov pred 1. januárom 2030, ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na recyklovaný obsah v plastových nápojových fľašiach v smernici (EÚ) 2019/904 by mali ostať v platnosti do uvedeného dátumu.

(183)  S cieľom zvýšiť dôveru verejnosti v obaly uvádzané na trh, najmä pokiaľ ide o súlad s požiadavkami na udržateľnosť, by sa na hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na trh nevyhovujúce obaly alebo si neplnia povinnosti, mali vzťahovať sankcie. Preto je potrebné, aby členské štáty vo vnútroštátnom práve stanovili pre prípady nedodržania súladu s týmto nariadením účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(184)   V článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili prostriedky nápravy, ktoré sú dostatočné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, vrátane súdov členských štátov. V tejto súvislosti by členské štáty mali zabezpečiť, aby dotknutá verejnosť, medzi ktorú by mohli patriť fyzické alebo právnické osoby, ktoré sa sťažovali na údajný nesúlad obalov alebo balených výrobkov s týmto nariadením alebo ju nahlásili, mala prístup k spravodlivosti v súlade so záväzkami, na ktorých sa členské štáty dohodli ako zmluvné strany Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(185)  Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách, ktorými sú efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota EÚ, a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení. Komisia by mala Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov predložiť správu o vykonávaní tohto nariadenia a o jeho vplyve na environmentálnu udržateľnosť obalov, ako aj na fungovanie vnútorného trhu.

(186)  Hospodárskym subjektom je potrebné poskytnúť dostatočný čas na splnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia a členským štátom na vytvorenie administratívnej infraštruktúry potrebnej na jeho uplatňovanie. Preto by sa aj nariadenie malo začať uplatňovať až odo dňa, keď bude možné takéto prípravy reálne dokončiť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, ako malým a stredným podnikom uľahčiť dodržiavanie povinností a požiadaviek podľa tohto nariadenia, a to aj prostredníctvom usmernení, ktoré má poskytnúť Komisia, aby hospodárskym subjektom, a najmä malým a stredným podnikom, toto dodržiavanie uľahčila.

(187)  Na splnenie týchto záväzkov a vytvorenie ambiciózneho, ale pritom harmonizovaného rámca pre oblasť obalov treba prijať nariadenie, ktorým sa stanovia požiadavky na obaly počas celého ich životného cyklu. Smernica 94/62/ES by sa preto mala zrušiť.

(188)  Aby sa členským štátom umožnilo prijať potrebné administratívne opatrenia týkajúce sa organizácie povoľovacích postupov príslušnými orgánmi a zároveň sa zachovala kontinuitu pre hospodárske subjekty, by sa uplatňovanie tohto nariadenia malo odložiť.

(189)  Smernica 94/62/ES by sa s účinnosťou odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia mala zrušiť. Na zabezpečenie hladkého prechodu a kontinuity, kým Komisia neprijme nové pravidlá podľa tohto nariadenia, a na zabezpečenie kontinuity pri uplatňovaní systému vlastných zdrojov Únie, pokiaľ ide o vlastný zdroj založený na nerecyklovanom odpade z plastových obalov, by však určité povinnosti podľa uvedenej smernice týkajúce sa označovania, cieľov recyklácie a odovzdávania údajov Komisii mali počas určitého obdobia zostať v platnosti.

(190)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie environmentálnej udržateľnosti obalov a zabezpečenie voľného pohybu obalov na vnútornom trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z hľadiska ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa ▌uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa stanovujú požiadavky na celý životný cyklus obalov, pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť a označovanie, s cieľom umožniť ich uvádzanie na trh. Stanovujú sa v ňom aj požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcu, predchádzanie vzniku odpadu z obalov, ako je znižovanie objemu zbytočných obalov a opätovné použitie alebo opätovné plnenie obalov, ako aj zberspracovanie odpadu z obalov vrátane recyklácie.

2.  Toto nariadenie prispieva k účinnému fungovaniu vnútorného trhu harmonizáciou vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa obalov a odpadu z obalov s cieľom zabrániť prekážkam obchodu, narušeniu a obmedzeniu hospodárskej súťaže v rámci Únie a zároveň predchádzať nepriaznivým vplyvom obalov a odpadu z obalov na životné prostredie a ľudské zdravie alebo tieto vplyvy znižovať, a to na základe vysokej úrovne ochrany životného prostredia.

3.  Tým, že sa v tomto nariadení ustanovujú opatrenia v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva podľa článku 4 smernice 2008/98/ES, prispieva k prechodu na obehové hospodárstvo a k dosiahnutiu klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119(57).

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky obaly bez ohľadu na použitý materiál a na všetok odpad z obalov bez ohľadu na to, či sa takýto odpad používa alebo vzniká v priemysle, inom výrobnom, maloobchodnom alebo distribučnom odvetví, v administratíve, službách alebo domácnostiach.

2.  Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2008/98/ES, pokiaľ ide o nakladanie s nebezpečným odpadom, ako aj regulačné požiadavky Únie na obaly, ktoré sa týkajú napríklad bezpečnosti, kvality, ochrany zdravia a hygieny balených výrobkov, či požiadavky na prepravu. V prípadoch rozporu medzi týmto nariadením a smernicou 2008/68/ES má však prednosť uvedená smernica.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „obal“ je predmet, bez ohľadu na to, z akého materiálu je zhotovený, ktorý je určený na použitie hospodárskym subjektom pri uchovávaní a ochrane výrobkov, manipulácii s nimi, ich dodávaní alebo prezentácii inému hospodárskemu subjektu alebo koncovému používateľovi a ktorý sa môže rozlišovať formátom obalu na základe jeho funkcie, materiálu a dizajnu vrátane:

a)  predmetu, ktorý je potrebný na uchovávanie, podporu alebo konzervovanie výrobku počas celej jeho životnosti bez toho, aby bol neoddeliteľnou súčasťou výrobku, a ktorý je určený na použitie, spotrebu alebo zneškodnenie spolu s výrobkom;

b)  komponentu a pomocného prvku predmetu uvedeného v písmene a), ktorý je do predmetu začlenený;

c)  pomocného prvku predmetu uvedeného v písmene a), ktorý je na výrobok priamo zavesený alebo je k nemu pripojený, ktorý plní funkciu obalu bez toho, aby bol neoddeliteľnou súčasťou výrobku, a ktorý je určený na použitie, spotrebu alebo zneškodnenie spolu s výrobkom;

d)  predmetu navrhnutého a určeného na naplnenie na mieste predaja na účely výdaja výrobku, označovaný aj ako „servisný obal“;

e)  zneškodniteľného predmetu predávaného a napĺňaného alebo navrhnutého a určeného na naplnenie na mieste predaja, ktorý spĺňa funkciu obalu;

f)  priepustných čajových, kávových alebo iných nápojových vrecúšok alebo jednorazových kapsúl obsahujúcich čaj, kávu alebo iný nápoj, ktoré po použití zmäknú a ktoré sú určené na použitie a zneškodnenie spolu s výrobkom;

g)  nepriepustnej čajovej, kávovej alebo inej nápojovej jednorazovej kapsuly určenej na použitie v stroji, ktorá sa používa a zneškodňuje spolu s výrobkom;

2.   „obal určený na konzumáciu výrobku mimo miesta predaja“ je servisný obal, ktorý sa na obsluhovanom mieste predaja plní nápojmi alebo hotovými potravinami zabalenými na účely prepravy a určenými na priamu konzumáciu mimo miesta predaja bez ďalšej prípravy, ktoré sa zvyčajne konzumujú priamo z tohto obalu;

3.   „obal prvovýroby“ sú predmety navrhnuté a určené na používanie ako obaly nespracovaných výrobkov prvovýroby v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(58);

4.  „spotrebiteľský obal“ je obal určený na to, aby pre koncového používateľa na mieste predaja tvoril predajnú jednotku pozostávajúcu z výrobkov a obalu;

5.  „skupinový obal“ je obal určený na to, aby na mieste predaja tvoril skupinu určitého počtu predajných jednotiek, bez ohľadu na to, či už sa takáto skupina predajných jednotiek predáva koncovému používateľovi alebo či slúži ▌ na uľahčenie dopĺňania regálov na mieste predaja alebo na vytvorenie skladovacej alebo distribučnej jednotky, a ktorý sa môže z výrobku odstrániť bez ovplyvnenia jeho vlastností;

6.  „prepravný obal“ je obal určený na uľahčenie manipulácie a prepravy jednej alebo viacerých predajných jednotiek alebo skupiny predajných jednotiek, aby sa zabránilo poškodeniu výrobku pri manipulácii a preprave; avšak s výnimkou cestných, železničných, lodných a leteckých kontajnerov;

7.  „obal v elektronickom obchode“ je prepravný obal používaný na dodávanie výrobkov koncovému používateľovi v rámci online predaja alebo inými prostriedkami predaja na diaľku;

8.  „inovatívny obal“ je forma obalu, ktorá sa vyrába s použitím nových materiálov, čo vedie k výraznému zlepšeniu jednej alebo viacerých funkcií obalu, ako napríklad uchovávanie, ochrana, manipulácia s výrobkami alebo ich dodávanie, ako aj k celkovým preukázateľným prínosom pre životné prostredie, avšak s výnimkou obalu, ktorý je výsledkom úprav existujúceho obalu a ktorého hlavným účelom je zlepšenie prezentácie výrobkov a marketingu;

9.  „jednorazový obal“ je obal, ktorý nie je opakovane použiteľný;

10.  „obal citlivý na kontakt“ je obal, ktorý je určený na použitie pri výrobkoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003(59), (ES) č. 1935/2004, (ES) č. 767/2009(60), (ES) č. 1223/2009(61), (EÚ) 2017/745, (EÚ) 2017/746, (EÚ) 2019/4(62), (EÚ) 2019/6, smernice 2001/83/ES alebo smernice 2008/68/ES alebo pri výrobkoch v zmysle vymedzenia v článkoch 1 a 2 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2023/1809(63), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES(64) alebo smernice 2008/68/ES;

11.  „sprístupnenie na trhu“ je každé dodanie obalu na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok, alebo bezplatne;

12.  „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie obalu na trhu Únie;

13.  „hospodársky subjekt“ sú zhotovitelia, dodávatelia obalov, dovozcovia, distribútori, splnomocnení zástupcovia, koncoví distribútori ▌ a poskytovatelia logistických služieb;

14.  „zhotoviteľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zhotovuje obal alebo balený výrobok, s výnimkou prípadu, keď fyzická alebo právnická osoba dáva obal alebo balený výrobok navrhnúť alebo zhotoviť pod jeho vlastným menom alebo ochrannou známkou bez ohľadu na to, či je na obale alebo na balenom výrobku viditeľná akákoľvek iná ochranná známka, kedy sa za zhotoviteľa považuje táto fyzická alebo právnická osoba, čo však neplatí v prípade prepravných obalov, opakovane použiteľných obalov, obalov prvovýroby, skupinových obalov, spotrebiteľských obalov alebo servisných obalov, pričom ak sa na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá dala obal navrhnúť alebo zhotoviť pod jeho vlastným menom alebo ochrannou známkou, vzťahuje vymedzenie mikropodniku v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES, ktoré je verejne dostupné k... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], a poskytovateľ obalu sa nachádza v tom istom členskom štáte, potom sa za zhotoviteľa považuje poskytovateľ obalu;

15.  „výrobca“ je každý zhotoviteľ, dovozca alebo distribútor, ktorý, bez ohľadu na použitú techniku predaja, a to aj prostredníctvom zmlúv uzavretých na diaľku v zmysle vymedzenia v článku 2 bodu 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ(65), buď:

a)  je usadený v členskom štáte a po prvýkrát z územia daného členského štátu a na tom istom území sprístupňuje prepravný obal, servisný obal vrátane opakovane použiteľného servisného obalu alebo obal prvovýroby; alebo

b)  je usadený v členskom štáte a po prvýkrátúzemia daného členského štátu a na tom istom území sprístupňuje výrobky balené v iných obaloch, než sú obaly uvedené v bode a), alebo

c)  je usadený v členskom štáte alebo tretej krajine a po prvýkrát na území iného členského štátu sprístupňuje priamo koncovým používateľom prepravný obal, servisný obal vrátane opakovane použiteľného servisného obalu, obal prvovýroby alebo výrobky balené v iných obaloch, než sú obaly uvedené vyššie, alebo

d)  je usadený v členskom štáte a vybaľuje balené výrobky bez toho, aby bol koncovým používateľom, pokiaľ nie je výrobcom podľa písmen a) až c) iná osoba;

16.  „dodávateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodáva obal alebo obalový materiál zhotoviteľovi ▌;

17.  „dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza obal alebo balený výrobok z tretej krajiny na trh Únie;

18.  „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci s výnimkou zhotoviteľa alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje obal alebo balený výrobok na trhu;

19.  „splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá dostala od zhotoviteľa písomné poverenie, aby v súvislosti s konkrétnymi úlohami týkajúcimi sa povinností zhotoviteľa podľa tohto nariadenia konala v jeho mene;

20.  „splnomocnený zástupca pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu“ je fyzická alebo právnická osoba usadená v členskom štáte, v ktorom výrobca po prvýkrát sprístupňuje obal alebo balený výrobok na trhu členského štátu okrem členského štátu alebo tretej krajiny, v ktorých je výrobca usadený ▌, ktorú výrobca vymenoval v súlade s článkom 8a ods. 5 tretím pododsekom smernice 2008/98/ES na účely plnenia povinností tohto výrobcu podľa kapitoly VII tohto nariadenia;

21.  „koncový distribútor“ je fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, ktorá koncovému používateľovi dodáva balené výrobky, a to aj prostredníctvom opätovného použitia, alebo výrobky, ktoré možno kúpiť prostredníctvom opätovného plnenia;

22.  „spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba, ktorá koná s účelom nesúvisiacim s jej obchodnou, podnikateľskou alebo profesijnou činnosťou;

23.  „koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko v Únii alebo je usadená v Únii, ktorej bol výrobok sprístupnený ako spotrebiteľovi alebo ako profesionálnemu koncovému používateľovi pri výkone priemyselnej alebo profesijnej činnosti a ktorá tento výrobok vo forme, v ktorej jej bol dodaný, už ďalej nesprístupňuje na trhu;

24.  „kompozitný obal“ je jednotka obalu zložená z dvoch alebo viacerých rôznych materiálov, ktoré sú časťou hmotnosti hlavného obalového materiálu a ktoré nemožno manuálne oddeliť, a preto tvoria jednu ucelenú jednotku, pokiaľ daný materiál nepredstavuje nepodstatnú časť jednotky obalu a v žiadnom prípade nie viac ako 5 % celkovej hmotnosti jednotky obalu, s výnimkou označení, politúr, farieb, atramentov, lepidiel a lakov; týmto nie je dotknutá smernica (EÚ) 2019/904;

25.  „odpad z obalov“ sú všetky obaly alebo obalové materiály, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu odpad stanovené v článku 3 smernice 2008/98/ES, s výnimkou zvyškov pri výrobe;

26.  „predchádzanie vzniku odpadu z obalov“ sú opatrenia, ktoré sa prijímajú predtým, ako sa akýkoľvek obal alebo obalový materiál stane odpadom z obalov, a ktorými sa znižuje množstvo odpadu z obalov tak, že sa na uchovávanie, ochranu, dodávanie alebo prezentáciu výrobkov či manipuláciu s nimi vyžaduje menej obalu alebo sa nevyžaduje žiadny obal, vrátane opatrení týkajúcich sa opätovného použitia obalov a opatrení na predĺženie životnosti obalov pred tým, ako sa stanú odpadom;

27.  „opätovné použitie“ je každá činnosť, pri ktorej sa opakovane použiteľný obal znova viackrát použije na ten istý účel, na ktorý bol určený;

28.  „obeh“ je cyklus, ktorý absolvuje opakovane použiteľný obal od chvíle, keď je uvedený na trh spolu s výrobkom na účely jeho uchovania, ochrany, manipulácie s ním, jeho dodania alebo prezentácie, do chvíle, keď je v rámci systému opätovného použitia pripravený na opätovné použitie s cieľom opakovane ho dodať koncovým používateľom spolu s ďalším výrobkom;

29.  „cesta“ je presun obalu od naplnenia alebo naloženia po vyprázdnenie alebo vyloženie vykonaný v rámci obehu alebo samostatne;

30.  „systémy opätovného použitia“ sú organizačné, technické ▌ alebo finančné opatrenia, spolu so stimulmi, ktoré umožňujú opätovné použitie v systéme s uzavretým alebo otvoreným cyklom, pričom ich súčasťou sú zálohové systémy, ktoré zabezpečujú zber obalov na opätovné použitie ▌ ;

31.  „úprava“ je každá činnosť uvedená v prílohe VI časti B potrebná na obnovenie funkčného stavu opakovane použiteľného obalu na účely jeho opätovného použitia;

32.  „opätovné plnenie“ je činnosť, pri ktorej nádoba, ktorú vlastní koncový používateľ, plní funkciu obalu, alebo pri ktorej nádobu, ktorú koncový používateľ zakúpil na mieste predaja koncového distribútora, koncový používateľ alebo koncový distribútor napĺňa jedným alebo viacerými výrobkami, ktoré koncový používateľ kúpil od koncového distribútora;

33.  „miesto opätovného plnenia“ je miesto, kde koncový distribútor ponúka koncovým používateľom výrobky, ktoré sa dajú kúpiť s využitím opätovného plnenia;

34.  „odvetvie HORECA“ sú činnosti ubytovacích a stravovacích služieb podľa NACE Rev. 2 – štatistickej klasifikácie ekonomických činností;

35.   „predajná plocha“ je plocha určená na vystavovanie tovaru ponúkaného na predaj, na jeho úhradu a na zdržiavanie sa a pohyb zákazníkov; nepatria sem priestory, ktoré nie sú prístupné verejnosti, napr. skladovacie priestory ani iné priestory, kde sa nevystavujú výrobky, napr. parkoviská; v kontexte obalov v elektronickom obchode sa skladovacie a expedičné priestory považujú za predajnú plochu;

36.  „recyklačný dizajn“ je dizajn obalu vrátane jednotlivých komponentov obalu, ktorým sa zabezpečuje recyklovateľnosť obalu zavedenými procesmi zberu, triedenia a recyklácie osvedčenými v prevádzkovom prostredí;

37.   „recyklovateľnosť“ je zlučiteľnosť obalu s nakladaním s odpadom a jeho spracovaním už v štádiu návrhu, a to na základe triedeného zberu, triedenia do oddelených tokov, recyklácie vo veľkom rozsahu a používania recyklovaných materiálov na nahradenie primárnych surovín;

38.  „odpad z obalov recyklovaný vo veľkom rozsahu“ je odpad z obalov, ktorý sa zbiera triedeným zberom, triedi a recyklujeinštalovanej infraštruktúre s využitím zavedených postupov osvedčených v prevádzkovom prostredí, ktorými sa na úrovni Únie zabezpečuje, že množstvo materiálu zrecyklovaného za rok v rámci každej kategórie obalov uvedenej v tabuľke 2 v prílohe II dosiahne alebo prekročí 30 % v prípade dreva a 55 % v prípade všetkých ostatných materiálov; to zahŕňa aj odpad z obalov vyvážaný z Únie na účely nakladania s odpadom, ktorý možno považovať za odpad spĺňajúci požiadavky článku 53 ods. 11;

39.   „materiálová recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadový materiál opätovne spracuje na materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely, okrem biologického spracovania odpadu, opätovného spracovania organického materiálu, energetického zhodnocovania a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania;

40.   „vysokokvalitná recyklácia“ je každý proces recyklácie, ktorým sa produkujú recyklované materiály, ktoré majú na základe zachovaných technických vlastností rovnakú kvalitu ako pôvodné materiály a používajú sa ako náhrada za primárne suroviny na účely obalov alebo podobné druhy využitia, pri ktorých sa zachováva kvalita recyklovaného materiálu;

41.  „kategória obalu“ je kombinácia materiálov a špecifického dizajnu obalu, ktorý určuje recyklovateľnosť s odkazom na zavedené najnovšie procesy zberu, triedenia a recyklácie; je osvedčená v prevádzkovom prostredí a relevantná pre vymedzenie kritérií recyklačného dizajnu;

42.  „začlenený komponent“ je komponent obalu, ktorý sa od hlavného telesa jednotky obalu môže odlišovať a môže byť z iného materiálu, ale ktorý je neoddeliteľnou súčasťou jednotky obalu a jej funkcie, nemusí sa od hlavnej jednotky obalu oddeľovať, aby sa zabezpečila jeho funkčnosť, a zvyčajne sa odstraňuje súčasne s jednotkou obalu, aj keď nie nevyhnutne rovnakým spôsobom zneškodnenia;

43.  „samostatný komponent“ je komponent obalu, ktorý sa od hlavného telesa jednotky obalu odlišuje a je z iného materiálu, z hlavnej jednotky obalu sa musí úplne a trvalo demontovať ▌ a zvyčajne sa odstraňuje skôr než jednotka obalu a oddelene od nej; zahŕňa komponenty obalu, ktoré možno od seba oddeliť len mechanickým namáhaním počas prepravy alebo triedenia;

44.  „jednotka obalu“ je jednotka ako celok vrátane akýchkoľvek začlenených alebo samostatných komponentov, ktoré spoločne plnia funkciu obalu, ako napríklad uchovávanie, ochrana, dodávanie, skladovanie, preprava alebo prezentácia výrobkov a manipulácia s nimi, a vrátane samostatných jednotiek skupinových alebo prepravných obalov, ak sa odstránia skôr než v mieste predaja;

45.  „druhotné suroviny“ sú materiály, ktoré prešli všetkými potrebnými kontrolami a triedením, ktoré boli získané recyklačnými procesmi a ktoré môžu nahradiť primárne suroviny;

46.  „spotrebiteľský plastový odpad“ je ▌odpad v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice 2008/98/ES, ktorý je plastom a vzniká z plastových výrobkov, ktoré boli dodané na distribúciu, spotrebu alebo používanie a uvedené na trh členského štátu alebo tretej krajiny;

47.  „kompostovateľný obal“ je obal, ktorý sa biologicky rozkladá len v priemyselne kontrolovaných podmienkach alebo je schopný biologického rozkladu v takýchto podmienkach, a to podľa potreby pomocou fyzikálneho spracovania či anaeróbnej digescie, ktoré v konečnom dôsledku vedú k premene obalu na oxid uhličitý alebo (bez prístupu kyslíka) na metán, minerálne soli, biomasu a vodu, ▌a nebráni triedenému zberu a kompostovaniu ani ananeróbnej digescii, ani ich neohrozuje;

48.   „domáci kompostovateľný obal“ je obal, ktorý sa môže biologicky rozložiť v nekontrolovaných podmienkach, ktoré nepredstavujú priemyselné kompostovacie zariadenia a ktorého kompostovanie vykonávajú súkromné osoby s cieľom vyrábať kompost na vlastné použitie;

49.   „plasty na biologickej báze“ sú plasty, ktoré sú vyrobené z biologických zdrojov, napr. z biomasy, organického odpadu alebo vedľajších produktov, a to bez ohľadu na to, či sú biologicky rozložiteľné alebo biologicky nerozložiteľné;

50.  „jednorazové plastové nápojové fľaše“ sú nápojové fľaše uvedené v časti F prílohy k smernici (EÚ) 2019/904;

51.  „plast“ je materiál, ktorý sa skladá z polyméru v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 5 nariadenia (ES) č. 1907/2006 vrátane takého polyméru, do ktorého mohli byť pridané prísady alebo iné látky a ktorý dokáže fungovať ako hlavný štruktúrny komponent obalu, s výnimkou prírodných polymérov, ktoré neboli chemicky modifikované;

52.  „plastové tašky“ sú tašky s uchami alebo bez nich, vyrobené z plastu, ktoré sa poskytujú spotrebiteľom na mieste predaja výrobkov;

53.  „ľahké plastové tašky“ sú plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 50 mikrónov;

54.  „veľmi ľahké plastové tašky“ sú plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrónov;

55.  „hrubé plastové tašky“ sú plastové tašky s hrúbkou steny od 50 do 99 mikrónov;

56.  „veľmi hrubé plastové tašky“ sú plastové tašky s hrúbkou steny viac než 99 mikrónov;

57.  „nádoby na odpad“ sú nádoby na skladovanie a zber odpadu, napr. kontajnery, odpadkové koše a vrecia;

58.  „záloh“ je vymedzená peňažná suma, ktorá nie je súčasťou ceny baleného alebo plneného výrobku a ktorá sa vyberá od koncového používateľa pri nákupe takéhoto baleného alebo plneného výrobku, pričom sa na ňu vzťahuje zálohový systém v danom členskom štáte a koncový používateľ ju získa späť, keď on alebo akákoľvek iná osoba zálohovaný obal vráti na zbernom mieste zriadenom na tento účel;

59.  „zálohový systém“ je systém, v ktorom sa koncovému používateľovi pri nákupe baleného alebo plneného výrobku, na ktorý sa vzťahuje tento systém, účtuje záloh, ktorý sa získa späť, ▌keď sa zálohovaný obal vráti prostredníctvom jedného z kanálov zberu, ktoré na tento účel schvália vnútroštátne orgány;

60.  „technická špecifikácia“ je dokument stanovujúci technické požiadavky, ktoré musí výrobok, proces alebo služba spĺňať;

61.  „harmonizovaná norma“ je norma v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

62.  „posudzovanie zhody“ je postup preukazovania, či boli v súvislosti s obalom splnené požiadavky týkajúce sa udržateľnosti, bezpečnosti, označovania a informovania uvedené v tomto nariadení;

63.  „organizácia zodpovednosti výrobcov“ je právnická osoba, ktorá finančne alebo finančne aj prevádzkovo organizuje plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v mene niekoľkých výrobcov;

64.  „životný cyklus“ sú po sebe idúce a navzájom prepojené fázy života obalu, ktoré pozostávajú zo zaobstarania surovín alebo ich získania z prírodných zdrojov, predbežného spracovania, výroby, skladovania, distribúcie, používania, opravy, opätovného použitia a konca životnosti;

65.  „obal predstavujúci riziko“ je obal, ktorý tým, že nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo požiadavky podľa tohto nariadenia, okrem tých požiadaviek, ktoré sú uvedené v článku 62 ods. 1, by mohol nepriaznivo ovplyvniť životné prostredie, zdravie alebo iné verejné záujmy chránené danými požiadavkami;

66.  „obal predstavujúci vážne riziko“ je ▌ obal predstavujúci riziko, v prípade ktorého sa na základe posúdenia vyhodnotilo, že daný stupeň relevantného nesplnenia požiadaviek alebo súvisiacej ujmy si vyžaduje rýchly zásah orgánov dohľadu nad trhom, a to aj v prípadoch, keď nesplnenie požiadaviek nemá okamžité účinky;

67.  „online platforma“ je online platforma v zmysle vymedzenia v článku 3 bodu i) nariadenia (EÚ) 2022/2065;

68.  „odpad“ je odpad v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 3 smernice 2008/98/ES; opakovane použiteľný obal odoslaný na úpravu sa nepovažuje za odpad;

69.   „verejné zákazky“ sú verejné zákazky v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 5 smernice 2014/24/EÚ alebo v zmysle smernice 2014/25/EÚ.

Uplatňuje sa vymedzenie▌ pojmov „nakladanie s odpadom“, „zber“, „triedený zber“, „spracovanie“ „príprava na opätovné použitie“, „recyklácia“ a „systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu“▌stanovené v článku 3 bodoch▌9, 10, 11, 14, 16, 17 a 21 smernice 2008/98/ES.

Uplatňuje sa vymedzenie pojmov▌ „dohľad nad trhom“, „orgán dohľadu nad trhom“, „poskytovateľ logistických služieb“, „nápravné opatrenie“, „riziko“, „spätné prevzatie“ (ďalej ako „stiahnutie od používateľa“), „stiahnutie“ (ďalej ako „stiahnutie z trhu“) v článku 3▌bodoch 3, 4, 11, 16, 18, 22 a 23 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

Uplatňuje sa vymedzenie pojmov „látky vzbudzujúce obavy“ a „dátový nosič“ uvedené v článku 2 bodoch 27 a 29 nariadenia (EÚ) 2024/...(66).

Orientačný zoznam predmetov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu obal v odseku 1 bode 1, sa uvádza v prílohe I.

Článok 4

Voľný pohyb

1.  Obal sa uvedie na trh iba vtedy, ak je v súlade s týmto nariadením.

2.  Členské štáty nesmú zakázať, obmedziť ani sťažiť uvedenie na trh v prípade obalu, ktorý spĺňa požiadavky na udržateľnosť, označovanie a informovanie stanovené v článkoch 5 až 12.

3.  Ak sa členské štáty rozhodnú zachovať alebo zaviesť vnútroštátne požiadavky na udržateľnosť alebo na informácie okrem tých, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, tieto požiadavky nesmú byť v rozpore s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a členské štáty nesmú zakázať, obmedziť ani sťažiť uvedenie na trh v prípade obalu, ktorý je v súlade s týmto nariadením, z dôvodu jeho nesúladu s uvedenými vnútroštátnymi požiadavkami.

4.  Členské štáty nesmú na veľtrhoch, výstavách alebo podobných podujatiach brániť vystavovaniu obalu, ktorý nie je v súlade s týmto nariadením, a to za predpokladu, že sa na viditeľnom označení zreteľne uvádza, že daný obal nie je v súlade s týmto nariadením a nie je na predaj dovtedy, pokým nebude zabezpečená jeho zhoda s nariadením.

Kapitola II

Požiadavky na udržateľnosť

Článok 5

Požiadavky na látky v obaloch

1.  Obaly uvádzané na trh sa vyrábajú tak, aby sa minimalizovala prítomnosť a koncentrácia látok vzbudzujúcich obavy ako zložiek obalového materiálu alebo ktoréhokoľvek komponentu obalu, a to aj pokiaľ ide o ich prítomnosť v emisiách a akýchkoľvek výstupoch nakladania s odpadom, ako sú druhotné suroviny, popol alebo iný materiál na konečné zneškodnenie, ako aj ich nepriaznivý vplyv na životné prostredie z dôvodu mikroplastov.

2.   Komisia monitoruje prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy v obaloch a komponentoch obalov a v prípade potreby prijme príslušné následné opatrenia.

Komisia s pomocou Európskej chemickej agentúry do 31. decembra 2026 vypracuje správu o prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy v obaloch a komponentoch obalov s cieľom určiť, v akom rozsahu uvedené látky nepriaznivo ovplyvňujú opätovné použitie a recykláciu materiálov alebo aký majú vplyv na chemickú bezpečnosť. Táto správa môže obsahovať zoznam látok vzbudzujúcich obavy prítomných v obaloch a komponentoch obalov a môže sa v nej uviesť rozsah, v akom by mohli predstavovať neprijateľné riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a výboru uvedenému v článku 65 tohto nariadenia správu, v ktorej podrobne opíše svoje zistenia a zváži vhodné následné opatrenia, ktoré zahŕňajú:

a)  v prípade látok vzbudzujúcich obavy v obalových materiáloch, ktoré majú predovšetkým nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie: použitie postupov uvedených v článku 68 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1907/2006 na prijatie nových obmedzení;

b)  v prípade látok vzbudzujúcich obavy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú opätovné použitie a recykláciu materiálov v obaloch, v ktorých sú prítomné: zavedenie obmedzení v rámci kritérií recyklačného dizajnu v súlade s článkom 6 ods. 4 tohto nariadenia.

Ak sa členský štát domnieva, že látka nepriaznivo ovplyvňuje opätovné použitie a recykláciu materiálov v obaloch, v ktorých je prítomná, do 31. decembra 2025 poskytne tieto informácie Komisii a Európskej chemickej agentúre, a ak sú k dispozícii, odkáže aj na príslušné posúdenia rizika alebo iné relevantné údaje.

3.   Členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby zvážila obmedzenie používania látok vzbudzujúcich obavy, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť opätovné použitie a recykláciu materiálov v obaloch, v ktorých sú prítomné z iných dôvodov, ako sú dôvody týkajúce sa predovšetkým ich chemickej bezpečnosti podľa ustanovení článku 6 ods. 4 písm. a). Členské štáty k takýmto žiadostiam priložia správu, v ktorej sa dokumentuje identifikácia a použitia látky a opis toho, ako použitie látok v obaloch bráni recyklácii z iných dôvodov, ako sú dôvody týkajúce sa predovšetkým chemickej bezpečnosti. Komisia žiadosť vyhodnotí a výsledky tohto hodnotenia predloží výboru uvedenému v článku 65.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia týkajúce sa chemikálií stanovené v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 alebo prípadne obmedzenia a osobitné opatrenia týkajúce sa materiálovpredmetov v styku s potravinami v nariadení (ES) č. 1935/2004, súčet úrovní koncentrácie olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu pochádzajúcich z látok prítomných v obaloch alebo komponentoch obalov nesmie prekročiť 100 mg/kg.

5.   Od ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa nesmú uvádzať na trh obaly prichádzajúce do styku s potravinami obsahujúce perfluórakylové a polyfluórakylové látky (PFAS) v koncentrácii, ktorá je na úrovni nasledujúcich limitných hodnôt alebo vyššia, pokiaľ uvádzanie na trh pre tieto obaly obsahujúce túto koncentráciu PFAS nie je zakázané na základe iného právneho aktu Únie:

a)  hodnota 25 ppb pre akúkoľvek PFAS meraná cielenou analýzou PFAS (polymérne PFAS sú z kvantifikácie vylúčené);

b)  hodnota 250 ppb pre súčet PFAS meraná ako súčet cielených analýz PFAS, ktorým prípadne predchádza rozklad prekurzorov (polymérne PFAS sú z kvantifikácie vylúčené); a

c)  50 ppm pre PFAS (vrátane polymérnych PFAS); ak celkový obsah fluóru prekročí 50 mg/kg, zhotoviteľ, dovozca alebo následný užívateľ poskytne orgánom presadzovania práva na požiadanie dôkaz o obsahu fluóru meranom ako obsah látok PFAS alebo iných látok ako PFAS.

Na účely tohto nariadenia PFAS zahŕňajú akékoľvek látky, ktoré obsahujú aspoň jeden plne fluórovaný metyl (CF3-) alebo metylén (-CF2-) atómu uhlíka (bez pripojeného atómu H/Cl/Br/I), s výnimkou látok, ktoré obsahujú len tieto štrukturálne prvky: CF3-X alebo X-CF2-X’, kde X = -OR alebo -NRR’ a X’ = metyl (-CH3), metylén (-CH2-), aromatická skupina, karbonylová skupina (-C(O)-), -OR’’, -SR’’ alebo –NR’’R’’’; a kde R/R’/R’ je vodík (-H), metyl (-CH3), metylén (-CH2-), aromatická skupina alebo karbonylová skupina (-C(O)-).

Komisia do... [4 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vykoná hodnotenie, v ktorom posúdi potrebu zmeniť alebo zrušiť tento odsek s cieľom zabrániť prekrývaniu s obmedzeniami alebo zákazmi používania PFAS stanovenými v súlade s nariadením (ES) č. 1907/2006, nariadením (EÚ) 2019/1021 alebo nariadením (ES) č. 1935/2004.

6.  Súlad s požiadavkami stanovenými v odsekoch 4 a 5 sa preukazuje v technickej dokumentácii vypracovanej v súlade s prílohou VII.

7.  Na zohľadnenie ▌vedeckého a technického pokroku môže Komisia prijímať delegované akty v súlade s článkom 64, aby sa toto nariadenie zmenilo s cieľom znížiť limitnú hodnotu pre súčet úrovní koncentrácie olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu pochádzajúcich z látok prítomných v obaloch alebo komponentoch obalov uvedených v odseku 4.

8.  Na zohľadnenie vedeckého a technického pokroku môže Komisia prijímať delegované akty v súlade s článkom 64 s cieľom zmeniť toto nariadenie a určiť podmienky, za ktorých sa limitná hodnota uvedená v odseku 4 nevzťahuje na recyklované materiály alebo na cykly výrobkov, ktoré sú v uzavretom a riadenom reťazci, ako aj na základe kategórií obalov uvedených v tabuľke 1 v prílohe II určiť druhy alebo formáty obalov, na ktoré sa vzťahuje výnimka z požiadaviek stanovených v uvedenom odseku. Takéto delegované akty sa odôvodňujú pre každý jednotlivý prípad na základe analýzy a sú časovo obmedzené, stanovujú sa v nich primerané požiadavky na označovanie a informovanie a obsahujú požiadavky na pravidelné nahlasovanie s cieľom zabezpečiť pravidelné preskúmanie výnimky. Delegované akty prijaté v súlade s týmto odsekom sa prijímajú len na zmenu výnimiek stanovených v rozhodnutiach Komisie 2001/171/ES a 2009/292/ES.

9.   Komisia do … [7 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vyhodnotí, či tento článok a kritériá recyklačného dizajnu stanovené v súlade s článkom 6 ods. 4 dostatočne prispievajú k minimalizácii prítomnosti a koncentrácie látok vzbudzujúcich obavy ako zložiek obalových materiálov.

Článok 6

Recyklovateľný obal

1.  Všetky obaly uvedené na trh musia byť recyklovateľné.

2.  Obal sa považuje za recyklovateľný, ak spĺňa tieto podmienky:

a)  je navrhnutý na účely materiálovej recyklácie umožňujúcej využiť výsledné druhotné suroviny, ktoré sú dostatočnej kvality v porovnaní s pôvodným materiálom a v súlade s odsekom 4 ich možno použiť ako náhradu za primárne suroviny;

b)  keď sa stane odpadom, môže sa vyzbierať triedeným zberom v súlade s článkom 48 ods. 1 a 3, možno ho vytriediť do špecifických tokov odpadu bez vplyvu na recyklovateľnosť iných tokov odpadu a možno ho recyklovať vo veľkom rozsahu na základe metodiky stanovenej v súlade s odsekom 5.

Obaly, ktoré sú v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 4, sa považujú za obaly spĺňajúce podmienku stanovenú v písmene a) tohto odseku.

Obaly, ktoré sú v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 4 a s vykonávacími aktmi prijatými podľa odseku 5, sa považujú za obaly spĺňajúce obidve podmienky stanovené v tomto odseku.

Odsek 2 písm. a) sa uplatňuje od 1. januára 2030 alebo od dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov uvedených v odseku 4, podľa toho, čo nastane neskôr.

Odsek 2 písm. b) sa uplatňuje od 1. januára 2035 alebo päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacích aktov uvedených v odseku 5, podľa toho, čo nastane neskôr.

3.  Zhotoviteľ v súlade s článkom 15 posúdi recyklovateľnosť obalov na základe delegovaných aktov ▌podľa odseku 4 a vykonávacích aktov podľa odseku 5. Recyklovateľnosť obalov sa vyjadruje vo výkonnostných triedach recyklovateľnosti A, B alebo C opísaných v tabuľke 3 v prílohe II.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 10, sa obal nesmie uvádzať na trh od 1. januára 2030 alebo 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti delegovaných aktov podľa odseku 4, podľa toho, čo nastane neskôr, ak nie je recyklovateľný v triede A, B alebo C.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 10, sa obal nesmie uvádzať na trh od 1. januára 2038, ak nie je recyklovateľný v triede A alebo B.

4.  Komisia do 1. januára 2028 po zohľadnení noriem vypracovaných európskymi normalizačnými organizáciami prijme delegované akty, ktorými stanoví:

a)   kritériá recyklačného dizajnu a výkonnostné triedy recyklovateľnosti na základe tabuľky 3 v prílohe II a parametrov uvedených v prílohe II tabuľke 4 pre kategórie obalov v tabuľke 1 uvedenej prílohy;

kritériá recyklačného dizajnu a výkonnostné triedy recyklovateľnosti sa vypracujú na základe prevládajúceho materiálu, pričom sa v nich:

i)  zohľadňuje, či je možné odpad z obalov oddeliť do rôznych materiálových tokov na účely recyklácie, triediť a recyklovať, aby výsledné druhotné suroviny boli dostatočnej kvality v porovnaní s pôvodným materiálom a bolo ich možné použiť ako náhradu za primárne suroviny na účely obalov alebo iné druhy využitia, pri ktorých sa zachováva kvalita recyklovaného materiálu, v prípade, že je to možné;

ii)  zohľadňujú zavedené procesy zberu, triedenia a recyklácie osvedčené v prevádzkovom prostredí a vzťahujú sa na všetky komponenty obalov;

iii)  zohľadňujú dostupné recyklačné technológie, ich hospodárske a environmentálne výsledky vrátane kvality výstupného materiálu, dostupnosti odpadu, potrebnej energie a emisií skleníkových plynov;

iv)  podľa potreby identifikujú látky vzbudzujúce obavy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú opätovné použitie a recykláciu materiálov v obaloch, v ktorých sú prítomné;

v)  v prípade potreby zavádzajú obmedzenia týkajúce sa prítomnosti takýchto látok alebo skupín takýchto látok v obaloch alebo komponentoch obalov z dôvodov, ktoré sa netýkajú predovšetkým chemickej bezpečnosti; takéto obmedzenia môžu slúžiť aj na zníženie neprijateľných rizík pre ľudské zdravie alebo životné prostredie bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia týkajúce sa chemikálií stanovené v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 alebo prípadne obmedzenia a osobitné opatrenia týkajúce sa materiálov a predmetov v styku s potravinami v nariadení (ES) č. 1935/2004.

b)   spôsoby vykonávania posúdenia recyklovateľnosti a vyjadrenia jeho výsledku prostredníctvom výkonnostných tried recyklovateľnosti na jednotku obalu z hľadiska hmotnosti, vrátane materiálovo špecifických kritérií a efektívnosti triedenia pri určovaní toho, či je obal recyklovateľný podľa odseku 2;

c)   opis podmienok súladu s príslušnými výkonnostnými triedami recyklovateľnosti pre každú kategóriu obalov uvedenú v tabuľke 1 v prílohe II;

d)   rámec týkajúci sa modulácie finančných príspevkov, ktoré majú výrobcovia zaplatiť, aby si splnili povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovené v článku 45 ods. 1, a to na základe výkonnostných tried recyklovateľnosti obalu.

Pri prijímaní delegovaných aktov uvedených v prvom pododseku Komisia zohľadňuje výsledky prípadného posúdenia vykonaného podľa článku 5 ods. 2. Uvedené delegované akty sa prijmú v súlade s článkom 64.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 64 a zmeniť tabuľku 1 v prílohe II s cieľom prispôsobiť ju vedeckému a technickému vývoju materiálových a výrobných riešení, ako aj infraštruktúre zberu, triedenia a recyklácie. Komisia je splnomocnená prijímať kritériá recyklačného dizajnu pre ďalšie kategórie obalov alebo vytvárať podkategórie v rámci kategórií uvedených v tabuľke 1 v prílohe II.

Hospodárske subjekty musia splniť nové alebo aktualizované kritériá recyklačného dizajnu najneskôr do troch rokov od nadobudnutia účinnosti príslušného delegovaného aktu.

5.  Komisia do 1. januára 2030 prijme vykonávacie akty, pokiaľ ide o:

a)  stanovenie metodiky posudzovania recyklovateľnosti vo veľkom rozsahu pre každú kategóriu obalov uvedenú v tabuľke 2 v prílohe II na účely doplnenia prílohy II tabuľky 3 o prahové hodnoty pre posudzovanie recyklovateľnosti vo veľkom rozsahu a v prípade potreby aktualizáciu celkových výkonnostných tried recyklovateľnosti opísaných v prílohe II tabuľke 3. Táto metodika sa zakladá prinajmenšom na týchto prvkoch:

i)   množstvá obalov podľa kategórií obalov uvedených v tabuľke 2 v prílohe II uvedené na trh v Únii ako celku a v každom členskom štáte;

ii)  množstvá recyklovaného odpadu z obalov vypočítané v bode výpočtu v súlade s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 56 ods. 7 písm. a) podľa kategórií obalov uvedených v tabuľke 2 v prílohe II v Únii ako celku a v každom členskom štáte;

b)  mechanizmus spracovateľského reťazca zabezpečujúci recykláciu obalov vo veľkom rozsahu; takýto mechanizmus spracovateľského reťazca sa zakladá prinajmenšom na týchto prvkoch:

i)  technická dokumentácia týkajúca sa množstva vyzbieraného odpadu z obalov, ktorý sa odosiela do triediacich a recyklačných zariadení;

ii)  proces overovania, ktorý zhotoviteľom umožňuje získať potrebné údaje od hospodárskych subjektov v nadväzujúcich odvetviach, aby sa zabezpečilo, že obaly sa recyklujú vo veľkom rozsahu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

Údaje uvedené v písmenách a) a b) musia byť dostupné a ľahko prístupné verejnosti.

6.   Komisia posúdi podrobnosť údajov, ktoré je potrebné nahlasovať na účely metodiky posudzovania recyklovateľnosti vo veľkom rozsahu. Komisia v prípade potreby prijme delegované akty v súlade s článkom 64 s cieľom zmeniť tabuľku 2 v prílohe II a tabuľku 3 v prílohe XII a prispôsobiť ich technickému a vedeckému vývoju.

7.   Komisia môže do roku 2035 na základe vývoja technológií triedenia a recyklácie preskúmať minimálnu prahovú hodnotu na to, aby sa obal považoval za recyklovaný vo veľkom rozsahu, a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na revíziu.

8.   S cieľom zvýšiť úroveň recyklovateľnosti obalov sa 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov prijatých v súlade s odsekom 4 a vykonávacích aktov prijatých v súlade s odsekom 5 upravia finančné príspevky, ktoré výrobcovia platia na splnenie svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu stanovenej v článku 45, a to podľa výkonnostných tried recyklovateľnosti, ako sa podrobne stanovuje v delegovaných aktoch podľa odseku 4 a vykonávacích aktoch podľa odseku 5.

Členské štáty pri uplatňovaní takýchto kritérií zohľadnia technickú uskutočniteľnosť a hospodársku životaschopnosť recyklácie obalových materiálov uvedených v odseku 11 písm. g).

9.  Súlad s požiadavkami stanovenými v odsekoch 2 a 3 sa preukazuje v technickej dokumentácii týkajúcej sa obalu v zmysle prílohy VII.

Ak jednotka obalu obsahuje začlenené komponenty, posúdenie súladu s kritériami recyklačného dizajnu a s požiadavkami na recyklovateľnosť vo veľkom rozsahu zahŕňa všetky začlenené komponenty. Osobitné posúdenie sa vykoná pre začlenené komponenty, ktoré sa od seba môžu oddeliť mechanickým namáhaním počas prepravy alebo triedenia.

Ak jednotka obalu obsahuje samostatné komponenty, posúdenie súladu s požiadavkami na recyklačný dizajn a s požiadavkami na recyklovateľnosť vo veľkom rozsahu sa vykoná zvlášť pre každý samostatný komponent.

Všetky komponenty jednotky obalu musia byť zlučiteľné so zavedenými procesmi zberu, triedenia a recyklácie osvedčenými v prevádzkovom prostredí a nesmú brániť recyklovateľnosti hlavného telesa jednotky obalu.

10.  Odchylne od odsekov 2 a 3, sa inovatívny obal, ktorý nespĺňa požiadavky podľa odseku 2, môže od 1. januára 2030 uvádzať na trh najviac 5 rokov po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol po prvýkrát uvedený na trh.

Pri využití tejto výnimky informuje hospodársky subjekt príslušný orgán pred uvedením inovatívneho obalu na trh, pričom uvedie aj všetky technické podrobnosti, ktorými preukáže, že obal je inovatívnym obalom. Uvedené oznámenie obsahuje aj časový harmonogram na splnenie požiadaviek recyklovateľnosti vo veľkom rozsahu, pokiaľ ide o zber a recykláciu inovatívnych obalov. Tieto informácie sa sprístupňujú Komisii a vnútroštátnym orgánom pre dohľad nad trhom.

Ak sa príslušný orgán domnieva, že obal nie je inovatívnym obalom, hospodársky subjekt musí splniť existujúce kritériá recyklačného dizajnu.

Ak sa príslušný orgán domnieva, že obal je inovatívnym obalom, informuje o tom Komisiu.

Komisia posúdi žiadosti príslušných orgánov týkajúce sa inovatívnej povahy obalu a podľa potreby aktualizuje alebo prijme nové delegované akty podľa odseku 4 tohto článku.

Po uplynutí lehoty uvedenej v prvom pododseku sa k takémuto obalu priloží technická dokumentácia uvedená v odseku 9, a preto musí byť plne v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku.

Komisia monitoruje vplyv výnimky uvedenej v prvom pododseku na množstvo obalov uvedených na trh. Komisia v prípade potreby prijme legislatívny návrh s cieľom zmeniť prvý pododsek.

Členské štáty sa neustále snažia zlepšovať infraštruktúru zberu a triedenia inovatívnych obalov s očakávaným prínosom pre životné prostredie.

11.  ▌Tento článok sa neuplatňuje na:

a)  vnútorný obal v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 23 smernice 2001/83/ES a v článku 4 bode 25 nariadenia (EÚ) 2019/6;

b)  ▌obal citlivý na kontakt v prípade zdravotníckych pomôcok, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/745;

c)  ▌obal citlivý na kontakt v prípade zdravotníckych pomôcok in vitro, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/746;

d)   vonkajší obal v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 24 smernice 2001/83/ES a v článku 4 bode 26 nariadenia (EÚ) 2019/6 v prípadoch, keď je takýto obal potrebný na splnenie osobitných požiadaviek na zachovanie kvality lieku;

e)  obal citlivý na kontakt pre počiatočnú dojčenskú výživu a následnú dojčenskú výživu, spracované potraviny na báze obilnín, detské potraviny a potraviny na osobitné lekárske účely v zmysle vymedzenia v článku 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 609/2013;

f)   obal používaný na prepravu nebezpečného tovaru podľa smernice 2008/68/ES;

g)   spotrebiteľský obal vyrobený z ľahkého dreva, korku, textilu, kaučuku, keramiky, porcelánu alebo vosku; na tento obal sa však vzťahuje odsek 8.

12.   Komisia do 1. januára 2035 preskúma výnimky podľa odseku 11, pričom zohľadní aspoň vývoj technológií triedenia a recyklácie a praktické skúsenosti, ktoré získali hospodárske subjekty a členské štáty. Na tomto základe vyhodnotí, či je ich potrebné zachovať, a podľa potreby predloží legislatívny návrh.

Článok 7

Minimálny recyklovaný obsah v plastových obaloch

1.  Od 1. januára 2030 alebo tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 8, podľa toho, čo nastane neskôr, musí každá plastová časť obalu uvedeného na trh obsahovať nasledujúci minimálny percentuálny podiel recyklovaného obsahu zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu, platný pre každý druh a formát obalu, ako sa uvádza v tabuľke 1 v prílohe II, ktorý sa vypočíta ako priemer na výrobný závod za rok:

a)  30 % v prípade obalu citlivého na kontakt vyrobeného z polyetyléntereftalátu (PET) ako hlavného komponentu s výnimkou jednorazových nápojových fliaš;

b)  10 % v prípade obalu citlivého na kontakt vyrobeného z iných plastových materiálov než PET s výnimkou jednorazových plastových nápojových fliaš;

c)  30 % v prípade jednorazových plastových nápojových fliaš;

d)  35 % v prípade iných plastových obalov, než sa uvádzajú v písmenách a), b) a c).

2.  Od 1. januára 2040 musí každá plastová časť obalu uvedeného na trh obsahovať nasledujúci minimálny percentuálny podiel recyklovaného obsahu zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu, platný pre každý druh a formát obalu, ako sa uvádza v tabuľke 1 v prílohe II, ktorý sa vypočíta ako priemer na výrobný závod za rok:

a)  50 % v prípade ▌obalu citlivého na kontakt vyrobeného z polyetyléntereftalátu (PET) ako hlavného komponentu s výnimkou jednorazových ▌nápojových fliaš;

b)   25 % v prípade obalu citlivého na kontakt vyrobeného z iných plastových materiálov než PET;

c)  65 % v prípade jednorazových plastových nápojových fliaš;

d)  65 % v prípade iných plastových obalov, než sa uvádzajú v písmenách a), b) a c).

3.   Na účely tohto článku sa recyklovaný obsah zhodnocuje zo spotrebiteľského plastového odpadu, ktorý:

a)  sa vyzbieral v rámci Únie podľa tohto nariadenia, vnútroštátnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2019/904 a smernica 2008/98/ES, podľa toho, čo je relevantné, alebo sa vyzbieral v tretej krajine v súlade s normami pre triedený zber na podporu vysokokvalitnej recyklácie, ktoré sú rovnocenné s normami uvedenými v tomto nariadení, v smernici (EÚ) 2019/904 a prípadne smernici 2008/98/ES, podľa toho, čo je relevantné; a

b)  sa v uplatniteľných prípadoch recykloval v zariadení nachádzajúcom sa v Únii, na ktoré sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ(67), alebo sa recykloval v zariadení nachádzajúcom sa v tretej krajine, na ktoré sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa prevencie a znižovania emisií do ovzdušia, vody a pôdy súvisiacich s činnosťami recyklácie; tieto pravidlá musia byť rovnocenné s pravidlami týkajúcimi sa emisných limitov a úrovní environmentálneho správania stanovenými v súlade so smernicou 2010/75/EÚ, ktoré sa uplatňujú na zariadenie usadené v Únii, ktoré vykonáva rovnakú činnosť; táto podmienka sa uplatňuje len v prípade, ak by sa tieto limity a úrovne uplatňovali na zariadenie nachádzajúce sa v Únii, ktoré vykonáva rovnakú činnosť ako obdobné zariadenie nachádzajúce sa v tretej krajine.

4.  Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na:

a)  vnútorný obal v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 23 smernice 2001/83/ES a v článku 4 bode 25 nariadenia (EÚ) 2019/6;

b)  plastový obal citlivý na kontakt v prípade zdravotníckych pomôcok, pomôcok určených výlučne na výskumné použitie a skúšaných pomôcok, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/745;

c)  plastový obal citlivý na kontakt v prípade zdravotníckych pomôcok in vitro, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/746;

d)  vonkajší obal v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 24 smernice 2001/83/ES a v článku 4 bode 26 nariadenia (EÚ) 2019/6 v prípadoch, keď je takýto obal potrebný na splnenie osobitných požiadaviek na zachovanie kvality lieku;

e)   kompostovateľný plastový obal;

f)   obal používaný na prepravu nebezpečného tovaru podľa smernice 2008/68/ES;

g)   plastový obal citlivý na kontakt pre potraviny určené len pre dojčatá a malé deti, potraviny na osobitné lekárske účely a obal na nápoje a potraviny zvyčajne používané pre malé deti v zmysle vymedzenia v článku 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 609/2013;

h)   obal pre materiál, komponenty a komponenty vnútorného obalu na výrobu liekov podľa smernice 2001/83/ES a veterinárnych liekov podľa nariadenia (EÚ) 2019/6, ak je takýto obal potrebný na splnenie noriem kvality lieku.

5.  Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na:

a)   plastový obal určený na styk s potravinami v prípade, že množstvo recyklovaného obsahu predstavuje hrozbu pre ľudské zdravie a vedie k nesúladu balených výrobkov s nariadením (ES) č. 1935/2004;

b)  akúkoľvek plastovú časť predstavujúcu menej ako 5 % celkovej hmotnosti celej jednotky obalu.

6.  Súlad s požiadavkami stanovenými v odsekoch 1 a 2 preukazujú hospodárske subjekty v technických informáciách týkajúcich sa obalu v zmysle prílohy VII.

7.  Finančné príspevky, ktoré platia výrobcovia, aby si splnili povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov v zmysle článku 45, sa ▌môžu upraviť na základe percentuálneho podielu recyklovaného obsahu použitého v obale. Pri každej takejto úprave sa zohľadnia kritériá udržateľnosti týkajúce sa recyklačných technológií a environmentálne náklady na účely recyklovaného obsahu.

8.  Komisia do 31. decembra 2026 prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví metodiku výpočtu a overovania percentuálneho podielu recyklovaného obsahu zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu, ktorý sa recykluje a vyzbiera v Únii v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 3, ako aj formát technickej dokumentácie uvedenej v prílohe VII. Komisia na tento účel zohľadní využívanie výsledných druhotných surovín, ktoré sú dostatočnej kvality v porovnaní s pôvodným materiálom a možno ich použiť ako náhradu za primárne suroviny. Súčasťou metodiky overovania môže byť povinnosť vykonať nezávislý externý audit zhotoviteľov recyklovaného obsahu v Únii a plastových obalov uvedených na trh ako predajná jednotka oddelená od iných výrobkov, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok stanovených v odseku 3 a v delegovanom akte podľa odseku 9.

Komisia pri prijímaní vykonávacích aktov posúdi hospodárske a environmentálne výsledky, pokiaľ ide o dostupné recyklačné technológie, vrátane kvality výstupného materiálu, dostupnosti odpadu, potrebnej energie, emisií skleníkových plynov a ďalších príslušných vplyvov na životné prostredie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

9.   Komisia do 31. decembra 2026 na základe posúdenia uvedeného v poslednej vete odseku 8 prijme delegované akty, ktorými toto nariadenie doplní o kritériá udržateľnosti týkajúce sa technológií recyklácie plastov. Na účely tohto článku sa recyklovaný obsah zhodnocuje zo spotrebiteľského plastového odpadu, ktorý sa recykluje buď v:

a)  zariadeniach nachádzajúcich sa v Únii využívajúcich recyklačné technológie, ktoré spĺňajú takéto kritériá udržateľnosti stanovené podľa tohto odseku; alebo

b)  zariadeniach nachádzajúcich sa v tretej krajine využívajúcich recyklačné technológie, ktoré sú v súlade s normami rovnocennými s kritériami udržateľnosti vypracovanými v rámci delegovaných aktov.

10.   Komisia do 31. decembra 2026 prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví metodiku posudzovania, overovania a osvedčovania, a to aj prostredníctvom externého auditu, rovnocennosti pravidiel uplatňovaných v prípade, že sa recyklovaný obsah zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu recykluje alebo vyzbiera mimo Únie. V posúdení sa zohľadnia normy týkajúce sa ochrany životného prostredia a ľudského zdravia vrátane noriem na zabezpečenie toho, aby sa recyklácia vykonávala environmentálne vhodným spôsobom, a noriem týkajúcich sa vysokokvalitnej recyklácie, ako je efektívne využívanie zdrojov, a normy kvality pre odvetvia recyklácie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

11.  Od 1. januára 2029 alebo dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 8, podľa toho, čo nastane neskôr, musí byť výpočet a overenie percentuálneho podielu recyklovaného obsahu v obaloch podľa odseku 1 v súlade s pravidlami stanovenými vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 8.

12.  Komisia do 1. januára 2028 posúdi v prípade konkrétnych plastových obalov potrebu výnimiek z minimálneho percentuálneho podielu stanoveného v odseku 1 písm. b) a d) alebo potrebu revízie výnimky stanovenej podľa odseku 4.

Na základe uvedeného posúdenia, ak nie sú k dispozícii vhodné recyklačné technológie na recykláciu plastových obalov, pretože nie sú povolené podľa príslušných pravidiel Únie alebo nie sú dostatočne nainštalované v praxi, je Komisia pri zohľadnení požiadaviek súvisiacich s bezpečnosťou, najmä pokiaľ ide o plastové obaly citlivé na kontakt vrátane potravinových obalov, splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 64 s cieľom zmeniť toto nariadenie a:

a)  stanoviť v prípade konkrétnych plastových obalov výnimky z rozsahu, časového plánu alebo minimálnych percentuálnych podielov stanovených v odseku 1 písm. b) a d) a

b)  podľa potreby zmeniť zoznam výnimiek stanovených v odseku 4.

13.  Ak je to odôvodnené nedostatočnou dostupnosťou alebo nadmernými cenami konkrétnych recyklovaných plastov, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat, bezpečnosť dodávok potravín alebo životné prostredie, čím sa nadmerne sťažuje dodržiavanie minimálnych percentuálnych podielov recyklovaného obsahu stanovených v odsekoch 1 a 2, Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 64 s cieľom zmeniť odseky 1 a 2 zodpovedajúcou úpravou minimálnych percentuálnych podielov. Pri hodnotení odôvodnenia takejto úpravy Komisia posúdi žiadosti fyzických alebo právnických osôb, ku ktorým majú byť priložené relevantné informácie a údaje o situácii na trhu v súvislosti s týmto spotrebiteľským plastovým odpadom a najlepšie dostupné dôkazy týkajúce sa súvisiacich rizík pre zdravie ľudí alebo zvierat, bezpečnosť dodávok potravín alebo životné prostredie. Komisia prijme takýto delegovaný akt len vo výnimočných prípadoch, ak by mohli nastať vážne nepriaznivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat, bezpečnosť dodávok potravín alebo životné prostredie.

14.   Komisia do ... [7 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] s prihliadnutím na vývoj špičkových technológií a praktické skúsenosti, ktoré získali hospodárske subjekty a členské štáty, predloží správu, v ktorej preskúma vykonávanie minimálneho percentuálneho podielu recyklovaného obsahu do roku 2030 stanoveného v tomto článku, pričom vyhodnotí, do akej miery tieto percentuálne podiely vedú k riešeniam podporujúcim udržateľné obaly, ktoré sa dajú účinne a ľahko zrealizovať, na základe skúseností s dosahovaním percentuálnych podielov do roku 2030 a vyvíjajúcich sa okolností posúdi, či je možné dosiahnuť percentuálne podiely stanovené na rok 2040, a zhodnotí relevantnosť zachovania výnimiek a odchýlok stanovených v tomto článku, ako aj nevyhnutnosť alebo vhodnosť stanovenia nových minimálnych percentuálnych podielov recyklovaného obsahu. K uvedenej správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto článku, najmä minimálnych percentuálnych podielov recyklovaného obsahu do roku 2040.

15.  Komisia do ... [7 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] preskúma situáciu týkajúcu sa používania recyklovaných obalových materiálov v iných než plastových obaloch a na tomto základe posúdi vhodnosť zavedenia opatrení alebo stanovenia cieľov na zvýšenie používania recyklovaného obsahu v takýchto iných obaloch a v prípade potreby predloží legislatívny návrh.

Článok 8

Biologické suroviny v plastových obaloch

1.   Komisia do ... [3 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] preskúma stav technologického vývoja a environmentálne vlastnosti obalov z plastov na biologickéj báze, pričom zohľadní kritériá udržateľnosti stanovené v článku 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001(68).

2.   Komisia na základe preskúmania uvedeného v odseku 1 v prípade potreby predloží legislatívny návrh s cieľom:

a)  stanoviť požiadavky na udržateľnosť pre biologické suroviny v plastových obaloch;

b)  stanoviť ciele v záujme zvýšenia používania biologických surovín v plastových obaloch;

c)  zaviesť možnosť dosiahnuť ciele stanovené v článku 7 ods. 1 a 2 tohto nariadenia používaním plastových surovín na biologickej báze namiesto recyklovaného obsahu zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu v prípade, že nie sú k dispozícii vhodné recyklačné technológie pre obaly prichádzajúce do styku s potravinami, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) 2022/1616;

d)  v prípade potreby zmeniť vymedzenie pojmu plast na biologickej báze stanovené v článku 3 bode 49.

Článok 9

Kompostovateľné obaly

1.  Odchylne od článku 6 ods. 1 musia byť obaly uvedené na trh podľa článku 3 ods. 1 písm. f) a samolepiace etikety prilepené na ovocie a zeleninu od ... [36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] v súlade s normami pre kompostovanie v priemyselne kontrolovaných podmienkach v zariadeniach na spracovanie biologického odpadu a v prípade, že to vyžadujú členské štáty, v súlade s vnútroštátnymi normami pre kompostovanie uvedenými v odseku 6.

2.  Odchylne od článku 6 ods. 1, ak členské štáty povoľujú, aby sa odpad s podobnými vlastnosťami v oblasti biologickej rozložiteľnosti a kompostovateľnosti zbieral spoločne s biologickým odpadom podľa článku 22 ods. 1 smernice 2008/98/ES a ak sú k dispozícii vhodné systémy zberu odpadu a infraštruktúra na spracovanie odpadu zabezpečujúce, že kompostovateľné obaly vstupujú v rámci nakladania s odpadom do toku organického odpadu, môžu členské štáty požadovať, aby sa nasledujúce obaly na ich trhu po prvýkrát sprístupnili len vtedy, ak sú kompostovateľné:

a)  obaly podľa článku 3 ods. 1, bodu 1 písm. g) zložené z iného ako kovového materiálu, veľmi ľahké plastové tašky a ľahké plastové tašky;

b)  obaly iné než obaly uvedené v písmene a), pri ktorých už členský štát vyžadoval, aby boli kompostovateľné pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia.

3.  Od … [36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] musia iné obaly než obaly uvedené v odsekoch 1 a 2 vrátane obalov vyrobených z biologicky rozložiteľných plastových polymérov a iných biologicky rozložiteľných materiálov umožňovať materiálovú recykláciu v súlade s článkom 6, a to bez toho, aby sa ovplyvnila recyklovateľnosť iných tokov odpadu.

4.  Súlad s požiadavkami stanovenými v odsekoch 1 až 3 sa preukazuje v technických informáciách týkajúcich sa obalu v zmysle prílohy VII.

5.  Komisia môže vykonať analýzu toho, či by sa do článku 9 ods. 1 alebo do článku 9 ods. 2 písm. a) mali – ak to bude vzhľadom na technologický a regulačný vývoj ovplyvňujúci elimináciu kompostovateľných obalov odôvodnené a vhodné a za podmienok stanovených v prílohe III zahrnúť ďalšie obaly, a podľa potreby predložiť legislatívny návrh.

6.   Komisia do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] požiada európske normalizačné organizácie, aby vypracovali alebo aktualizovali harmonizované normy, ktorými sa stanovia podrobné technické špecifikácie požiadaviek na kompostovateľné obaly. Komisia bude požaduje, aby sa v súlade s najnovším vedeckým a technologickým vývojom zohľadnili parametre, ako sú retenčné časy, teploty a miešanie, ktoré odrážajú skutočné podmienky v domácich kompostoch a zariadeniach na spracovanie biologického odpadu vrátane procesov anaeróbnej digescie. Komisia požaduje, aby uvedené normy zahŕňali aj overenie, či kompostovateľný obal, ktorý prechádza biologickým rozkladom podliehajúcim špecifikovaným parametrom, v konečnom dôsledku vedie k premene na oxid uhličitý alebo (bez prístupu kyslíka) na metán, minerálne soli, biomasu a vodu.

Komisia do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] tiež požiada európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizované normy, ktorými sa stanovia podrobné technické špecifikácie požiadaviek na domácu kompostovateľnosť obalov uvedených v článku 9 ods. 1.

Článok 10

Minimalizácia obalov

1.  Zhotoviteľ alebo dovozca do 1. januára 2030 zabezpečia, aby bol obal uvedený na trh navrhnutý tak, aby sa jeho hmotnosť a objem znížili na minimum potrebné na zabezpečenie jeho funkčnosti, pričom sa zohľadní tvar a materiál, z ktorého je obal vyrobený.

2.  Zhotoviteľ alebo dovozca zabezpečia, aby sa obal, ktorý nespĺňa výkonnostné kritériá stanovené v prílohe IV, a obal s vlastnosťami, ktorých cieľom je len zvýšiť vnímaný objem výrobku vrátane dvojitých stien, falošného dna a zbytočných vrstiev, neuvádzali na trh, pokiaľ nie je dizajn obalu chránený dizajnom Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) 6/2002(69), právami k dizajnom v rozsahu uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES(70), vrátane medzinárodných dohôd, ktoré platia v jednom z členských štátov, alebo pokiaľ jeho tvar nie je ochranou známkou patriacou do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001(71) alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436(72) vrátane ochranných známok zapísaných podľa medzinárodných dohôd, ktoré sú platné v jednom z členských štátov, alebo balený výrobok alebo nápoj nepatrí k zemepisným označeniam pôvodu, ktoré sú chránené podľa právnych aktov Únie vrátane nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 pre víno a nariadenia (EÚ) 2019/787 pre liehoviny, alebo ktoré spadajú pod systémy kvality uvedené v nariadení (EÚ) č. 1151/2012.

Výnimka v predchádzajúcom pododseku sa vzťahuje len na práva k dizajnom a ochranné známky chránené k... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a len v prípade, že uplatňovanie požiadaviek podľa tohto článku ovplyvňuje i) dizajn obalu tak, že mení jeho novosť alebo osobitý charakter, alebo ii) ochrannú známku tak, že pomocou ochrannej známky už nie je možné odlíšiť označený tovar od tovaru iných podnikov.

3.   Komisia do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] požiada európske normalizačné organizácie, aby podľa potreby pripravili alebo aktualizovali harmonizované normy stanovujúce metodiku výpočtu a merania súladu s požiadavkami na minimalizáciu obalov podľa tohto nariadenia. V prípade najbežnejších typov a formátov obalov by sa v takýchto normách mali špecifikovať maximálne primerané hmotnostné a objemové limity a prípadne hrúbka steny a maximálny prázdny priestor.

4.  Súlad s požiadavkami stanovenými v odsekoch 1 a 2 sa preukazuje v technickej dokumentácii uvedenej v prílohe VII a obsahujúcej tieto prvky:

a)  vysvetlenie technických špecifikácií, noriem a podmienok použitých na posúdenie obalu na základe výkonnostných kritérií a metodiky v zmysle prílohy IV;

b)  určenie požiadaviek na dizajn, ktoré bránia ďalšiemu zníženiu hmotnosti alebo objemu obalu, pre každé z týchto výkonnostných kritérií;

c)  všetky výsledky testov, štúdie alebo iné relevantné zdroje, ako je modelovanie a simulácie, použité na posúdenie minimálneho potrebného objemu alebo hmotnosti obalu.

V prípade opakovane použiteľného obalu sa pri posudzovaní súladu s požiadavkami stanovenými v odseku 1 zohľadní funkcia opakovane použiteľného obalu v zmysle článku 11 a v prvom rade požiadavky v ňom stanovené.

Článok 11

Opakovane použiteľné obaly

1.  Obal uvedený na trh od... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa považuje za opakovane použiteľný, ak spĺňa tieto podmienky:

a)  bol skoncipovaný, navrhnutý a uvedený na trh s cieľom viacnásobného opätovného použitia;

b)  bol skoncipovaný a navrhnutý tak, aby zvládol čo možno najviac ▌ obehov za bežne predvídateľných podmienok používania;

c)   spĺňa požiadavky týkajúce sa zdravia, bezpečnosti a hygieny spotrebiteľov;

d)  možno ho vyprázdniť alebo vyložiť bez toho, aby sa spôsobilo poškodenie obalu, ktoré by bránilo ďalšiemu plneniu jeho funkcie a jeho opätovnému použitiu;

e)  možno ho vyprázdniť, vyložiť, opätovne naplniť alebo opätovne naložiť, pričom sa zabezpečí súlad s platnými bezpečnostnými a hygienickými požiadavkami vrátane požiadaviek na bezpečnosť potravín;

f)  dá sa upraviť v súlade s prílohou VI časťou B, pričom si zachováva schopnosť plniť zamýšľanú funkciu;

g)  možno ho vyprázdniť, vyložiť, opätovne naplniť alebo opätovne naložiť, pričom sa zachová kvalita a bezpečnosť baleného výrobku a umožní sa pripojenie označenia a poskytnutie informácií o vlastnostiach tohto výrobku a o samotnom obale vrátane všetkých príslušných pokynov a informácií na zaistenie bezpečnosti, primeraného používania, vysledovateľnosti a trvanlivosti výrobku;

h)  možno ho vyprázdniť, vyložiť, opätovne naplniť alebo opätovne naložiť bez ohrozenia zdravia a bezpečnosti osôb, ktoré sú za to zodpovedné; a

i)  keď sa stane odpadom, spĺňa špecifické požiadavky na recyklovateľný obal ▌stanovené v článku 6.

2.   Komisia do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme delegovaný akt, v ktorom stanoví minimálny počet obehov podľa odseku 1 písm. b) pre opakovane použiteľné obaly, pokiaľ ide o formáty obalov, ktoré sa najčastejšie používajú pri opätovnom použití, pričom zohľadní hygienické a iné požiadavky, ako je napríklad logistika.

3.  Súlad s požiadavkami stanovenými v odseku 1 sa preukazuje v technických informáciách týkajúcich sa obalu v zmysle prílohy VII.

Kapitola III

Požiadavky na označovanie a informácie

Článok 12

Označovanie obalov

1.  Od ... [42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 6 a 7, podľa toho, čo nastane neskôr, sa na obaloch uvádzaných na trh uvádza označenie obsahujúce informácie o jeho materiálovom zložení s cieľom uľahčiť spotrebiteľom triedenie. Označenie je založené na piktogramoch a musí byť ľahko zrozumiteľné, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím. V prípade obalov uvedených v článku 9 ods. 1 a v príslušných prípadoch v článku 9 ods. 2 sa na označení uvádza, že je materiál kompostovateľný, že nie je vhodný na domáce kompostovanie a že kompostovateľné obaly sa nesmú zahadzovať v prírode. S výnimkou obalov v elektronickom obchode sa táto povinnosť neuplatňuje na prepravné obaly ani obaly, ktoré sú súčasťou zálohového systému.

Okrem harmonizovaného označenia uvedeného v tomto odseku môžu hospodárske subjekty umiestniť na obal kód QR alebo iný typ digitálneho dátového nosiča, ktorý obsahuje informácie o mieste určenia každého samostatného komponentu obalu, aby sa spotrebiteľom uľahčilo triedenie.

Obal, na ktorý sa vzťahujú zálohové systémy uvedené v článku 50 ods. 1, sa označí jasným a jednoznačným označením. Obal môže byť okrem vnútroštátneho označenia označený aj harmonizovaným farebným označením stanoveným v príslušnom vykonávacom akte prijatom podľa odseku 6. Členské štáty môžu vyžadovať, aby obaly, na ktoré sa vzťahujú zálohové systémy, boli označené týmto harmonizovaným farebným označením, za predpokladu, že to nepovedie k narušeniu vnútorného trhu ani k obchodným prekážkam pre výrobky z iných členských štátov.

2.  Na opakovane použiteľnom obale uvedenom na trh od ... [48 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 6, podľa toho, čo nastane neskôr, sa uvádza označenie informujúce používateľa o tom, že je opakovane použiteľný. Ďalšie informácie o opakovanej použiteľnosti obalu vrátane dostupnosti miestneho, vnútroštátneho alebo celoúnijného systému opätovného použitia a informácie o zberných miestach sa sprístupnia prostredníctvom kódu QR alebo iného typu normalizovaného otvoreného digitálneho dátového nosiča, ktorý uľahčuje vysledovanie obalu a výpočet ciest a obehov alebo, ak takýto výpočet nie je možný, priemerný odhad. Opakovane použiteľný spotrebiteľský obal musí byť okrem toho v mieste predaja jasne označený a odlíšený od jednorazových obalov.

3.   Odchylne od odseku 2 sa požiadavka niesť označenie a kód QR alebo iný typ normalizovaného otvoreného digitálneho dátového nosiča neuplatňuje na systémy s otvoreným cyklom, ktoré nemajú prevádzkovateľa systému v súlade s prílohou VI.

4.  ▌Od ... [42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 6, podľa toho, čo nastane neskôr, ak sa uvádza na trh obal, na ktorý sa vzťahuje článok 7 a obsahuje označenie s informáciami o podiele recyklovaného obsahu, toto označenie a prípadne kód QR alebo iný typ digitálneho dátového nosiča musí byť v súlade so špecifikáciami stanovenými v príslušnom vykonávacom akte prijatom podľa článku 12 ods. 6 a musí byť založené na metodike podľa článku 7 ods. 8. Ak▌je na obale označenie s informáciami o podiele obsahu plastov na biologickej báze, toto označenie musí byť v súlade so špecifikáciami stanovenými v príslušnom vykonávacom akte prijatom podľa článku 12 ods. 6.

5.  Označenia uvedené v odsekoch 1 až 4 a kód QR alebo iný typ normalizovaného otvoreného digitálneho dátového nosiča uvedený v odseku 2 sa na obal umiestnia, vytlačia alebo vyryjú viditeľne, čitateľne a pevne, aby sa nedali ľahko zmazať. Tieto informácie sú tiež pre koncových používateľov dostupné pred kúpou výrobku prostredníctvom online predaja. Ak to charakter a veľkosť obalu neumožňujú či nezaručujú, označenia sa umiestnia na skupinový obal. Ak to charakter a veľkosť obalu neumožňujú či nezaručujú alebo ak je potrebné zabezpečiť nediskriminačný prístup k informáciám pre zraniteľné skupiny, najmä osoby so zrakovým postihnutím, označenia uvedené v odsekoch 1 až 4 sa poskytujú prostredníctvom jedného elektronicky čitateľného kódu alebo iného typu dátového nosiča.

Informácie obsiahnuté na označeniach uvedených v odsekoch 1 až 4 a v kóde QR alebo na inom type digitálneho dátového nosiča sa sprístupnia v jednom alebo vo viacerých jazykoch, ktoré sú pre koncových používateľov ľahko zrozumiteľné a ktoré určí členský štát, v ktorom sa má obal sprístupniť na trhu.

Ak sa informácie poskytujú elektronicky v súlade s odsekmi 2 až 4, uplatňujú sa tieto požiadavky:

a)  primerané a relevantné osobné údaje sa zhromažďujú len na obmedzený účel poskytnúť používateľovi prístup k príslušným informáciám o dodržiavaní súladu uvedeným v odsekoch 2 až 4 tohto článku so zreteľom na článok 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(73);

b)  tieto informácie sa nesmú zobrazovať spolu s inými informáciami určenými na predajné alebo marketingové účely.

Ak sa v právnom akte Únie vyžaduje, aby sa informácie o balenom výrobku poskytovali na dátovom nosiči, na poskytnutie informácií požadovaných pre balený výrobok a ▌pre obal sa použije jeden dátový nosič, pričom tieto informácie budú ľahko rozlíšiteľné.

6.  Komisia do ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť harmonizované označenie a špecifikácie týkajúce sa požiadaviek na označovanie a formátov pre označovanie obalov podľa odsekov 1 až 4, a to aj pre prípad, že sa informácie poskytujú digitálnymi prostriedkami. Komisia pri príprave vykonávacieho aktu zohľadní osobitosti kompozitných obalov. Komisia pri vývoji harmonizovaného označenia pre obaly, na ktoré sa vzťahujú zálohové systémy uvedené v článku 50 ods. 2, zohľadní všetky existujúce variácie v rámci zálohu účtovaného členskými štátmi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

7.  Komisia do ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť metodiku určovania materiálového zloženia obalov v zmysle odseku 1 prostredníctvomnormalizovaných otvorených technológií digitálneho označovania, a to aj v prípade kompozitných obalov a začlenených alebo samostatných komponentov obalov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

Od 1. januára 2030 to bude zahŕňať aj určenie látok vzbudzujúcich obavy prostredníctvom normalizovaných otvorených digitálnych technológií, pričom sa uvedie aspoň názov a koncentrácia látky vzbudzujúcej obavy prítomnej v každom materiáli jednotky obalu. Obaly uvádzané na trh, ktoré obsahujú látky vzbudzujúce obavy, sa označia prostredníctvom technológií uvedených v prvom pododseku.

8.  Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky týkajúce sa iných únijných harmonizovaných označení, hospodárske subjekty nesmú poskytovať ani zobrazovať označenia, značky, symboly ani nápisy, ktoré by mohli spotrebiteľov alebo iných koncových používateľov uviesť do omylu alebo zmiasť, pokiaľ ide o požiadavky na udržateľnosť obalov, iné vlastnosti obalov alebo možnosti nakladania s odpadom z obalov, pre ktoré sa v tomto nariadení stanovuje harmonizované označovanie. Komisia v prípade potreby prijme usmernenia s cieľom objasniť aspekty, ktoré by mohli spotrebiteľov alebo iných koncových používateľov uviesť do omylu alebo zmiasť.

9.  Od ... [2 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa obaly zahrnuté do režimu rozšírenej zodpovednosti výrobcov na celom území členského štátu, v ktorom sa takýto režim alebo systém uplatňuje, označujú len prostredníctvom zodpovedajúceho symbolukóde QR alebo pomocou inej normalizovanej digitálnej technológie označovania, s cieľom uviesť, že výrobca plní svoje povinnosti v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tento symbol musí byť jasný a jednoznačný a nesmie spotrebiteľov ani používateľov uviesť do omylu, pokiaľ ide o recyklovateľnosť alebo opakovanú použiteľnosť obalu.

10.   Obaly, na ktoré sa vzťahujú iné zálohové systémy, než sú systémy uvedené v článku 50 ods. 1, môžu byť na základe vnútroštátneho práva na celom území, na ktorom sa takýto režim alebo systém uplatňuje, označené zodpovedajúcim symbolom. Tento symbol musí byť jasný a jednoznačný a nesmie spotrebiteľov ani používateľov uviesť do omylu, pokiaľ ide o recyklovateľnosť alebo opakovanú použiteľnosť obalu v členskom štáte, v ktorom má byť vrátený. Členské štáty nesmú zakázať umiestňovanie označení týkajúcich sa zálohového systému, ktorý je zavedený v inom členskom štáte.

11.   Tento článok sa nevzťahuje na vnútorný a vonkajší obal v zmysle vymedzenia v nariadeniach (EÚ) 2017/745, (EÚ) 2017/746, (EÚ) 2019/6 a v smernici 2001/83/ES, ak na obale nie je žiadny priestor z dôvodu iných požiadaviek na označovanie vymedzených v uvedených legislatívnych aktoch alebo ak by označenie obalu mohlo ohroziť bezpečné používanie liekov na humánne použitie alebo veterinárnych liekov.

12.   Obaly uvedené v odsekoch 1, 2 a 4, ktoré sú vyrobené alebo dovezené pred lehotami v nich stanovenými, sa môžu uvádzať na trh do 36 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti požiadaviek na označovanie stanovených v odsekoch 1, 2 a 4.

Článok 13

Označovanie nádob na odpad na zber odpadu z obalov

1.  Členské štáty do... [42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo 30 mesiacov po prijatí vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 2, podľa toho, čo nastane neskôr, zabezpečia, že sa na všetky nádoby na odpad z obalov viditeľne, čitateľne a nezmazateľne pripevnia, vytlačia alebo vyryjú harmonizované označenia, ktoré umožňujú triedený zber jednotlivých konkrétnych materiálových zložiek odpadu z obalov, ktoré sa majú vyhadzovať do samostatných nádob. Nádoba na odpad z obalov môže mať viac ako jedno označenie. Táto povinnosť sa nevzťahuje na nádoby, na ktoré sa vzťahuje zálohový systém.

2.   Komisia do [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť harmonizované označenie a špecifikácie týkajúce sa požiadaviek na označovanie a formátov označovania nádob uvedených v odseku 1. Komisia pri príprave vykonávacieho aktu zohľadní osobitosti systémov zberu zavedených v členských štátoch, ako aj špecifiká kompozitných obalov. Označenie nádob zodpovedá označeniu obalov, ako sa uvádza v článku 12 ods. 6, s výnimkou označenia obalov, na ktoré sa vzťahujú zálohové systémy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

Článok 14

Tvrdenia

Tvrdenia týkajúce sa životného prostredia v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. o) smernice 2005/29/ES týkajúce sa vlastností obalov, pre ktoré sa v tomto nariadení stanovujú právne požiadavky, sa môžu uvádzať v súvislosti s obalmi uvedenými na trh, ak spĺňajú tieto požiadavky:

a)  tvrdenia sa uvádzajú len v súvislosti s vlastnosťami obalov, ktoré prevyšujú uplatniteľné minimálne požiadavky stanovené v tomto nariadení, v súlade s kritériami, metodikami a pravidlami výpočtu v ňom stanovenými a

b)  v tvrdeniach sa uvádza, či sa týkajú jednotky obalu, časti jednotky obalu alebo všetkých obalov, ktoré výrobca uvádza na trh.

Súlad s požiadavkami stanovenými v tomto odseku sa preukazuje v technickej dokumentácii týkajúcej sa obalu v zmysle prílohy VII.

Kapitola IV

Povinnosti hospodárskych subjektov neuvedené v kapitolách VI a VIII

Článok 15

Povinnosti zhotoviteľov

1.  Zhotovitelia uvádzajú na trh iba obaly, ktoré sú v zhode s požiadavkami článkov 5 až 12.

2.  Pred uvedením obalu na trh zhotovitelia vykonajú alebo vo svojom mene nechajú vykonať príslušný postup posudzovania zhody uvedený v článku 38 a vypracujú technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe VII.

Ak sa na základe príslušného postupu posudzovania zhody uvedeného v článku 38 preukáže súlad obalu s uplatniteľnými požiadavkami, zhotovitelia v súlade s článkom 39 vypracujú EÚ vyhlásenie o zhode.

3.  Zhotovitelia uchovávajú technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe VII a EÚ vyhlásenie o zhode 5 rokov po uvedení jednorazového obalu na trh a 10 rokov po uvedení opakovane použiteľného obalu na trh.

4.  Zhotovitelia zabezpečia zavedenie postupov na zachovanie zhody sériovej výroby obalu s týmto nariadením. Zhotovitelia náležite zohľadnia zmeny v dizajne alebo vlastnostiach obalu, ako aj zmeny v harmonizovaných normách, spoločných technických špecifikáciách alebo iných technických špecifikáciách, na základe ktorých sa zhoda vyhlasuje alebo overuje ▌. Ak zhotovitelia zistia, že zhoda obalu s požiadavkami by mohla byť narušená, vykonajú alebo vo svojom mene nechajú vykonať opätovné posúdenie v súlade s postupom posudzovania zhody uvedeným v článku 38 a prílohe VII.

5.  Zhotovitelia zabezpečia, aby na obale bolo umiestnené typové číslo, číslo šarže, sériové číslo alebo akýkoľvek iný prvok, ktorý umožňuje identifikáciu obalu, alebo ak to rozmer či povaha obalu neumožňujú, aby sa požadované informácie uviedli v sprievodnej dokumentácii k balenému výrobku.

6.  Zhotovitelia uvedú na obale alebo v kóde QR či inom dátovom nosiči svoje meno, registrované obchodné meno alebo zapísanú ochrannú známku, ako aj poštovú adresu a prípadne elektronické komunikačné prostriedky, ktorými ich možno kontaktovať. Ak to nie je možné, požadované informácie sa poskytnú ako súčasť informácií prostredníctvom kódu QR alebo iného typu digitálneho dátového nosiča uvedeného v článku 12 ods. 2 alebo dátového nosiča uvedeného v článku 12 ods. 5, alebo v sprievodnej dokumentácii k balenému výrobku. V poštovej adrese sa uvedie jedno konkrétne miesto, na ktorom možno zhotoviteľa kontaktovať. Takéto informácie musia byť jasné, zrozumiteľné a čitateľné.

7.  Zhotovitelia zabezpečia, aby informácie poskytnuté v súlade s odsekmi 5 a 6 boli jasné, zrozumiteľné a čitateľné a aby nenahrádzali, nezakrývali ani nemohli byť zameniteľné s informáciami požadovanými v inom právnom predpise Únie o označovaní baleného výrobku.

8.  Zhotovitelia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod sa domnievať, že obal, ktorý uviedli na trh odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, nie je v zhode s jednou či viacerými uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12, okamžite prijmú potrebné nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť zhodu daného obalu s požiadavkami, prípadne jeho stiahnutie z trhu alebo od používateľa. Zhotovitelia bezodkladne informujú orgán dohľadu nad trhom v členskom štáte, v ktorom sprístupnili dotknutý obal na trhu, o podozrení na nesúlad a o prijatých nápravných opatreniach.

9.   Odchylne od odseku 8 sa povinnosť uviesť do súladu, stiahnuť z trhu alebo od používateľa obal, o ktorom sa predpokladá, že nie je v súlade s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12, nevzťahuje na opakovane použiteľné obaly uvedené na trh pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

10.  Na základe odôvodnenej žiadosti vnútroštátneho orgánu zhotovitelia poskytnú všetky informácie a dokumentáciu vrátane technickej dokumentácie, ktoré sú potrebné na preukázanie zhody obalu, v jednom alebo viacerých jazykoch, ktoré sú pre tento orgán ľahko zrozumiteľné. Uvedené informácie a dokumentácia sa poskytujú elektronicky a na požiadanie v papierovej podobe. Príslušné dokumenty sa sprístupnia do 10 dní od doručenia žiadosti vnútroštátneho orgánu. Zhotovitelia spolupracujú s vnútroštátnym orgánom na každom opatrení prijatom s cieľom napraviť každý prípad nesúladu s požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 11.

11.   Odseky 2 a 3 sa nevzťahujú na prepravné obaly na mieru pre konfigurovateľné zdravotné pomôcky a zdravotné systémy, ktoré sa majú použiť v priemyselnom a zdravotníckom prostredí.

12.   Ak sa v prípade prepravných obalov, opakovane použiteľných obalov, obalov prvovýroby, skupinových obalov, spotrebiteľských obalov alebo servisných obalov na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá dala obal navrhnúť alebo zhotoviť pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou, vzťahuje vymedzenie mikropodniku v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES, ktoré je verejne dostupné k … [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], a poskytovateľ obalu sa nachádza v Európskej únii, potom sa na účely tohto článku za zhotoviteľa považuje poskytovateľ obalu.

Článok 16

Informačné povinnosti dodávateľov obalov alebo obalových materiálov

1.  Každý dodávateľ obalov alebo obalových materiálov poskytne zhotoviteľovi všetky informácie a dokumentáciu, ktoré zhotoviteľ potrebuje na preukázanie zhody obalov a obalových materiálov s týmto nariadením, vrátane technickej dokumentácie uvedenej v prílohe VII a požadovanej podľa článkov 5 až 11, a to v jednom alebo viacerých jazykoch, ktoré sú pre zhotoviteľa ľahko zrozumiteľné. Tieto informácie a dokumentácia sa poskytujú buď v papierovej alebo elektronickej podobe.

2.  Dokumentácia a informácie stanovené v právnych aktoch Únie uplatniteľných na obal citlivý na kontakt sú v prípade potreby súčasťou dokumentácie a informácií, ktoré sa majú poskytnúť zhotoviteľovi podľa odseku 1.

Článok 17

Povinnosti splnomocnených zástupcov

1.  Zhotoviteľ môže písomným poverením určiť splnomocneného zástupcu.

Povinnosti stanovené v článku 15 ods. 1 a povinnosť vypracovať technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe VII a požadovanú v článkoch 5 až 11 nie sú súčasťou poverenia splnomocneného zástupcu.

2.  Splnomocnený zástupca vykonáva úlohy uvedené v poverení od zhotoviteľa. Poverenie umožňuje splnomocnenému zástupcovi prinajmenšom:

a)  uchovávať pre vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom EÚ vyhlásenie o zhode a technickú dokumentáciu 5 rokov po uvedení jednorazového obalu na trh a 10 rokov po uvedení opakovane použiteľného obalu na trh;

b)  spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi, ak o to požiadajú, na všetkých opatreniach prijatých v prípade, ak obal, na ktorý sa vzťahuje poverenie splnomocneného zástupcu, nespĺňa príslušné požiadavky;

c)  na základe odôvodnenej žiadosti vnútroštátneho orgánu poskytnúť tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody obalu v jednom alebo viacerých jazykoch, ktoré sú pre tento orgán ľahko zrozumiteľné;

d)  na základe žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu sprístupniť príslušné dokumenty do 10 dní od doručenia takejto žiadosti;

e)  vypovedať poverenie, ak zhotoviteľ koná v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z tohto nariadenia.

Článok 18

Povinnosti dovozcov

1.  Dovozcovia uvádzajú na trh iba obaly, ktoré sú v zhode s požiadavkami článkov 5 až 12.

2.  Pred uvedením obalu na trh dovozcovia zabezpečia, aby:

a)  bol vykonaný náležitý postup posudzovania zhody uvedený v článku 38 a aby zhotoviteľ vypracoval technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe VII a požadovanú podľa článkov 5 až 11;

b)  obal je označený v súlade s článkom 12;

c)  boli k obalu priložené požadované dokumenty;

d)  zhotoviteľ spĺňal požiadavky stanovené v článku 15 ods. 5 a 6.

Ak sa dovozca domnieva alebo má dôvod sa domnievať, že obal nespĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené v článkoch 5 až 12, dovozca ho neuvedie na trh, kým obal nebude tieto požiadavky spĺňať.

3.  Dovozcovia uvedú na obale svoje meno, registrované obchodné meno alebo zapísanú ochrannú známku, ako aj poštovú adresu a prípadne elektronické komunikačné prostriedky, ktorými ich možno kontaktovať. Ak to nie je možné, požadované informácie sa poskytnú na dátovom nosiči alebo v sprievodnej dokumentácii k balenému výrobku. Kontaktné údaje musia byť jasné, zrozumiteľné a čitateľné.

4.  Dovozcovia zabezpečia, aby informácie poskytnuté v súlade s odsekom 3 boli jasné, zrozumiteľné a čitateľné a aby nenahrádzali, nezakrývali ani nemohli byť zameniteľné s informáciami požadovanými v iných právnych aktoch Únie o označovaní baleného výrobku.

5.  Dovozcovia zabezpečia, aby v čase, keď nesú za obal zodpovednosť, podmienky uskladnenia alebo prepravy neohrozovali jeho súlad s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12.

6.  Dovozcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod sa domnievať, že obal, ktorý uviedli na trh, nie je v zhode s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12, okamžite prijmú potrebné nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť zhodu daného obalu s požiadavkami, prípadne jeho stiahnutie z trhu alebo od používateľa.

7.  Dovozcovia bezodkladne informujú orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch, v ktorých obal sprístupnili na trhu, o podozrení na nesúlad a o prijatých nápravných opatreniach.

8.  Dovozcovia uchovávajú pre orgány dohľadu nad trhom počas 5 rokov od uvedenia jednorazového obalu na trh a počas 10 rokov od uvedenia opakovane použiteľného obalu na trh kópiu EÚ vyhlásenia o zhode a zabezpečujú, aby bola týmto orgánom na požiadanie sprístupnená technická dokumentácia uvedená v prílohe VII a požadovaná podľa článkov 5 až 11.

9.  Dovozcovia na základe odôvodnenej žiadosti vnútroštátneho orgánu poskytnú tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu vrátane technickej dokumentácie, ktoré sú potrebné na preukázanie zhody obalu s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12, a to v jednom alebo viacerých jazykoch, ktoré sú pre tento orgán ľahko zrozumiteľné. Uvedené informácie a dokumentácia sa poskytujú elektronicky a na požiadanie v papierovej podobe. Príslušné dokumenty sa sprístupnia do 10 dní od doručenia žiadosti vnútroštátneho orgánu.

10.  Dovozcovia spolupracujú s príslušným vnútroštátnym orgánom na každom opatrení prijatom s cieľom napraviť každý prípad nesúladu s požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12.

Článok 19

Povinnosti distribútorov

1.  Pri sprístupňovaní obalu na trhu musia distribútori uplatňovať požiadavky tohto nariadenia s náležitou pozornosťou.

2.  Pred sprístupnením obalu na trhu distribútori overia, že:

a)  výrobca, na ktorého sa vzťahujú povinnosti týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcov za obal, je zaregistrovaný v registri výrobcov uvedenom v článku 44;

b)  obal je označený v súlade s článkom 12;

c)  zhotoviteľ a dovozca splnili príslušné požiadavky stanovené v článku 15 ods. 5 a 6 a v článku 18 ods. 3.

3.  Ak sa distribútor pred sprístupnením obalu na trhu domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že obal nie je v zhode s požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12, alebo že zhotoviteľ alebo dovozca nespĺňa uvedené uplatniteľné požiadavky, distribútor nesmie obal na trhu sprístupniť, kým obal nebude v zhode s požiadavkami alebo kým ich zhotoviteľ nebude spĺňať.

Distribútori zabezpečia, aby v čase, keď nesú za obal zodpovednosť, podmienky uskladnenia alebo prepravy neohrozovali jeho súlad s požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12.

4.   Distribútor nesmie použiť informácie, ktoré poskytol výrobca, na iný účel ako na overenie súladu s uplatniteľnými požiadavkami. Zneužívanie takýchto informácií distribútormi na komerčné účely je zakázané.

5.  Distribútori, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod sa domnievať, že obal, ktorý sprístupnili na trhu s baleným výrobkom, nie je v zhode s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12, zabezpečia, aby sa prijali potrebné nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť zhodu daného obalu s požiadavkami, prípadne jeho stiahnutie z trhu alebo od používateľa.

Distribútori bezodkladne informujú orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch, v ktorých obal sprístupnili na trhu, o podozrení na nesúlad a o prijatých nápravných opatreniach.

6.  Distribútori na základe odôvodnenej žiadosti vnútroštátneho orgánu poskytnú tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu, ku ktorým majú prístup a ktoré sú relevantné na preukázanie zhody obalu s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12, a to v jednom alebo viacerých jazykoch, ktoré sú pre tento orgán ľahko zrozumiteľné. Uvedené informácie a dokumentácia sa poskytujú elektronicky a na požiadanie v papierovej podobe.

Distribútori spolupracujú s vnútroštátnym orgánom na každom opatrení prijatom s cieľom napraviť každý prípad nesúladu s požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12.

Článok 20

Povinnosti poskytovateľov logistických služieb

1.   Výrobcovia ponúkajúci obaly spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii poskytnú poskytovateľom logistických služieb informácie uvedené v článku 45 ods. 5 písm. a) a b) v čase uzavretia zmluvy medzi poskytovateľom a výrobcom o ktorejkoľvek zo služieb uvedených v článku 3 bode 11 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.   Po prijatí informácií uvedených v odseku 1 a v čase uzavretia zmluvy medzi poskytovateľom a výrobcom o ktorejkoľvek zo služieb uvedených v článku 3 bode 11 nariadenia (EÚ) 2019/1020 vynaloží poskytovateľ logistických služieb maximálne úsilie na posúdenie toho, či sú informácie uvedené v odseku 1 spoľahlivé a úplné, a to prostredníctvom akejkoľvek voľne prístupnej oficiálnej online databázy alebo online rozhrania, ktoré sprístupnil členský štát alebo Únia, alebo prostredníctvom verejne dostupného registračného zoznamu podľa článku 44 ods. 13, alebo prostredníctvom žiadostí adresovaných výrobcovi o poskytnutie podporných dokumentov zo spoľahlivých zdrojov. Na účely tohto nariadenia sú výrobcovia zodpovední za presnosť poskytnutých informácií.

Ak poskytovateľ logistických služieb získa dostatočné indície alebo má dôvod domnievať sa, že ktorákoľvek informácia uvedená v odseku 1 získaná od dotknutého výrobcu je nepresná, neúplná alebo neaktuálna, požiada výrobcu, aby túto situáciu bezodkladne alebo v lehote stanovenej právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi napravil.

Ak výrobca uvedené informácie neopraví ani nedoplní, poskytovateľ logistických služieb urýchlene pozastaví poskytovanie svojej služby dotknutému výrobcovi v súvislosti s ponúkaním obalov alebo balených výrobkov spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii dovtedy, kým sa žiadosti plne nevyhovie. Poskytovateľ logistických služieb uvedie výrobcovi dôvody pozastavenia poskytovania služby.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150(74), ak poskytovateľ logistických služieb pozastaví poskytovanie svojej služby podľa odseku 2 tohto článku, dotknutý výrobca má právo napadnúť rozhodnutie poskytovateľa logistických služieb na súde členského štátu, v ktorom je poskytovateľ logistických služieb usadený.

4.   Poskytovatelia logistických služieb zabezpečia, aby v súvislosti s obalmi, s ktorými manipulujú, nedošlo v dôsledku podmienok ich skladovania, manipulácie s nimi a ich balenia, zasielania či expedovania k ohrozeniu súladu týchto obalov s požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12.

Článok 21

Prípad, v ktorom sa povinnosti zhotoviteľov uplatňujú na dovozcov a distribútorov

Dovozca alebo distribútor sa na účely tohto nariadenia považujú za zhotoviteľa a vzťahujú sa na nich povinnosti zhotoviteľa podľa článku 15, ak na trh uvedú obal pod svojím menom alebo ochrannou známkou alebo upravia obal, ktorý už bol uvedený na trh, spôsobom, ktorý môže ovplyvniť súlad obalu s relevantnými požiadavkami tohto nariadenia. Ak sa v prípade prepravných obalov, opakovane použiteľných obalov, obalov prvovýroby, skupinových obalov, spotrebiteľských obalov alebo servisných obalov na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá dala obal navrhnúť alebo zhotoviť pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou, vzťahuje vymedzenie mikropodniku v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES, ktoré je verejne dostupné k … [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], a poskytovateľ obalu sa nachádza v Európskej únii, potom sa na účely tohto článku za zhotoviteľa považuje poskytovateľ obalu.

Článok 22

Identifikácia hospodárskych subjektov

1.  Hospodárske subjekty poskytnú na požiadanie orgánom dohľadu nad trhom tieto informácie:

a)  totožnosť každého hospodárskeho subjektu, ktorý im dodal obaly;

b)  totožnosť každého hospodárskeho subjektu, ktorému dodali obaly.

2.  Hospodárske subjekty musia byť schopné poskytnúť informácie uvedené v odseku 1 písm. a) počas 5 rokov, odkedy im boli dodané jednorazové obaly, a počas 10 rokov, odkedy im boli dodané opakovane použiteľné obaly.

Hospodárske subjekty musia byť schopné poskytnúť informácie uvedené v odseku 1 písm. b) počas 5 rokov, odkedy dodali jednorazové obaly, a počas 10 rokov, odkedy dodali opakovane použiteľné obaly.

Článok 23

Informačné povinnosti prevádzkovateľov v oblasti nakladania s odpadom z obalov

Prevádzkovatelia v oblasti nakladania s odpadom z obalov každoročne poskytujú príslušným orgánom informácie o odpadoch z obalov uvedené v prílohe XII tabuľke 3 prostredníctvom elektronického registra alebo registrov v súlade s článkom 35 ods. 1 smernice 2008/98/ES.

Prevádzkovatelia v oblasti nakladania s odpadom z obalov každoročne poskytujú výrobcom v prípade individuálneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu alebo poverenej organizácii zodpovednosti výrobcov v prípade kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu všetky informácie potrebné na splnenie informačných povinností uvedených v článku 44 ods. 10.

Členské štáty môžu na základe vnútroštátneho práva stanoviť, že ak sú za organizáciu nakladania s odpadom z obalov zodpovedné orgány verejnej správy, prevádzkovatelia nakladania s odpadom z obalov týmto orgánom verejnej správy každoročne poskytujú všetky informácie potrebné na splnenie informačných povinností uvedených v článku 44 ods. 10 alebo inými prostriedkami na doplnenie elektronického registra alebo registrov v súlade s článkom 35 ods. 1 smernice 2008/98/ES.

Kapitola V

Povinnosti hospodárskych subjektov neuvedené v kapitole VIII

Článok 24

Povinnosť týkajúca sa nadmerného obalu

1.  Hospodárske subjekty, ktoré plnia obaly do skupinových obalov, prepravných obalov alebo obalov v elektronickom obchode, do 1. januára 2030 alebo do 36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov prijatých podľa druhého pododseku podľa toho, čo nastane neskôr, zabezpečia, aby pomer prázdneho priestoru bol maximálne 50 %.

Komisia je do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť metodiku výpočtu pomeru prázdneho priestoru stanoveného v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3. Táto metodika zohľadňuje osobitné charakteristiky obalov, ktoré je potrebné vložiť do dostatočne veľkého prázdneho priestoru s cieľom dodržať uplatniteľné právne požiadavky alebo ochrániť výrobok, najmä pokiaľ ide o balené výrobky nepravidelných tvarov, obaly obsahujúce viac ako jeden spotrebiteľský obal alebo výrobok, obaly obsahujúce tekuté výrobky, balené výrobky, ktorých obsah sa môže ľahko poškodiť, balené výrobky, ktoré môžu byť vzhľadom na svoje malé rozmery poškodené väčšími výrobkami, ako aj minimálny priestor na prepravných obaloch, aby bolo možné pripojiť etiketu zásielky.

2.  Na účely tohto výpočtu:

a)  prázdny priestor je rozdiel medzi celkovým objemom skupinového obalu, prepravného obalu alebo obalu v elektronickom obchode a objemom spotrebiteľského obalu, ktorý sa v nich nachádza;

b)  pomer prázdneho priestoru je pomer prázdneho priestoru v zmysle vymedzenia v písmene a) tohto odseku k celkovému objemu skupinového obalu, prepravného obalu alebo obalu v elektronickom obchode.

Za prázdny priestor sa považuje priestor naplnený výplňovými materiálmi, ako sú papierové odrezky, vzduchové vankúšiky, bublinková fólia, molitan, pena, drevitá vlna, polystyrén alebo čipsy z polystyrénovej peny.

3.   Hospodársky subjekt, ktorý plní spotrebiteľský obal, do … [36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] zabezpečí, aby sa prázdny priestor zmenšil na minimum potrebné na zabezpečenie funkčnosti obalu vrátane ochrany výrobku. Pomer prázdneho priestoru v prípade spotrebiteľského obalu je rozdiel medzi celkovým vnútorným objemom obalu a objemom baleného výrobku.

Na účely posúdenia súladu s týmto odsekom sa za prázdny priestor považuje priestor vyplnený papierovými odrezkami, vzduchovými vankúšikmi, bublinkovou fóliou, molitanom, penou, drevitou vlnou, polystyrénom, čipsami z polystyrénovej peny alebo inými výplňovými materiálmi.

V prípade spotrebiteľských obalov pre výrobky, ktoré sa počas prepravy usadzujú alebo pri ktorých je potrebný voľný priestor na ochranu potravinového výrobku alebo iných výrobkov, ktoré majú takéto vlastnosti, sa súlad s týmto odsekom posudzuje ako úroveň naplnenia obalu v mieste plnenia. Vzduch medzi balenými potravinami alebo v nich alebo ochranné plyny sa nepovažujú za prázdny priestor.

4.  Hospodárske subjekty, ktoré používajú spotrebiteľský obal ako obal v elektronickom obchode alebo používajú opakovane použiteľný obal v rámci systému opätovného použitia, sú od povinnosti stanovenej v odseku 1 oslobodené. Zabezpečia však, aby takýto spotrebiteľský obal spĺňal požiadavky stanovené v článku 10.

5.   Komisia do ... [7 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] preskúma pomer prázdneho priestoru v odseku 1, ako aj výnimky v odseku 4 a posúdi, či je možné stanoviť pomery prázdneho priestoru pre spotrebiteľský obal, najmä v prípade hračiek, kozmetiky, súprav „urob si sám“ a elektronických výrobkov.

Článok 25

Obmedzenia týkajúce sa používania určitých formátov obalov

1.  Od 1. januára 2030 nesmú hospodárske subjekty uvádzať na trh obaly vo formátoch a na účely, ktoré sa uvádzajú v prílohe V.

2.   Členské štáty môžu zachovať obmedzenia prijaté pred 1. januárom 2025 týkajúce sa uvádzania na trh v prípade obalov vo formátoch a na účely uvedené v prílohe V, ale vyrobených z materiálov, ktoré sa neuvádzajú v prílohe V.

3.   Ustanovením odseku 1 nie je dotknutý článok 9 ods. 2 písm. b).

4.  Členské štáty môžu oslobodiť od obmedzení prílohy V bodu 3mikropodniky v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES v znení verejne dostupnom [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], ▌ ak sa preukázalo, že nie je technicky možné nepoužívať obaly alebo získať prístup k infraštruktúre, ktorá je potrebná na fungovanie systému opätovného použitia.

5.  Komisia do... [7 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] posúdi pozitívny vplyv obmedzení a výnimiek z nich na životné prostredie a zohľadní dostupnosť alternatívnych obalových riešení, ktoré spĺňajú bezpečnostné a hygienické požiadavky uplatniteľné na obaly citlivé na kontakt. Na základe tohto posúdenia Komisia preskúma toto ustanovenie a prílohu V, aby ich prispôsobila vedecko-technickému pokroku s cieľom znižovať odpad z obalov, a na tomto základe posúdi vhodnosť zavedenia nových obmedzení týkajúcich sa používania osobitných formátov obalov, relevantnosť zachovania výnimiek a odchýlok stanovených v tomto článku a v prípade potreby predloží legislatívny návrh.

6.   Komisia do … [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] po konzultácii s členskými štátmi a s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín uverejní usmernenia, v ktorých podrobnejšie vysvetlí prílohu V vrátane príkladov formátov obalov v rozsahu pôsobnosti a všetkých výnimiek z týchto obmedzení a poskytne zoznam príkladov ovocia a zeleniny, ktoré sú vyňaté z prílohy V bodu 2.

Článok 26

Povinnosti týkajúce sa opakovane použiteľných obalov

1.  Hospodárske subjekty, ktoré sprístupňujú opakovane použiteľné obaly na území členského štátu prvýkrát, zabezpečia, aby bol v tomto členskom štáte zavedený systém opätovného použitia takýchto obalov vrátane stimulu na zabezpečenie zberu, pričom tento systém spĺňa požiadavky stanovené v článku 27 a prílohe VI. Tento odsek sa považuje za splnený systémami opätovného použitia, ktoré už existujú v členských štátoch.

2.  Opis súladu systému s týmito požiadavkami sa vypracuje ako súčasť technickej dokumentácie o opakovane použiteľných obaloch, ktorá sa má poskytnúť podľa článku 11 ods. 3. Na tento účel zhotoviteľ požiada účastníkov systému o príslušné písomné potvrdenia uvedené v prílohe VI.

Článok 27

Povinnosť týkajúca sa systémov opätovného použitia

1.  Hospodárske subjekty, ktoré používajú opakovane použiteľné obaly, sa podieľajú na jednom alebo viacerých systémoch opätovného použitia a zabezpečujú, aby systémy opätovného použitia, ktorých súčasťou sú opakovane použiteľné obaly, spĺňali požiadavky stanovené v prílohe VI v časti A.

2.  Hospodárske subjekty, ktoré používajú opakovane použiteľné obaly zabezpečia, aby boli takéto obaly upravené v súlade s prílohou VI časťou B pred tým, ako ich znovu ponúknu na použitie koncovým používateľom.

3.   Hospodárske subjekty, ktoré používajú opakovane použiteľné obaly, môžu určiť tretie strany, ktoré budú zodpovedné za jeden alebo viac vzájomne prepojených systémov opätovného použitia. Určené tretie strany zabezpečia, aby systémy opätovného použitia, ktorých súčasťou sú opakovane použiteľné obaly, spĺňali požiadavky stanovené v prílohe VI v časti A.

Ak hospodárske subjekty určili tretiu stranu uvedenú v prvom pododseku tohto odseku, povinnosti stanovené v tomto článku plnia v ich mene tretie strany.

4.   Od hospodárskych subjektov, ktoré používajú opakovane použiteľné obaly v systémoch s uzavretým cyklom v zmysle vymedzenia v prílohe VI, sa vyžaduje, aby obaly vrátili do zberných miest určených účastníkmi systému a schválených prevádzkovateľom systému.

Článok 28

Povinnosti týkajúce sa opätovného plnenia

1.  Ak hospodárske subjekty ponúkajú možnosť zakúpiť si výrobky opätovným plnením, poskytnú koncovým používateľom tieto informácie:

a)  typy nádob, ktoré sa môžu použiť na nákup ponúkaných výrobkov opätovným plnením;

b)  hygienické normy na opätovné plnenie,

c)  zodpovednosť koncového používateľa v súvislosti so zdravím a bezpečnosťou, pokiaľ ide o používanie nádob uvedených v písmene a).

Tieto informácie sa pravidelne aktualizujú a buď sa viditeľne zobrazia v daných priestoroch alebo sa koncovým používateľom poskytnú iným spôsobom.

2.  Hospodárske subjekty, ktoré umožňujú opätovné plnenie, zabezpečia, aby miesta opätovného plnenia spĺňali požiadavky stanovené v prílohe VI v časti C a všetky požiadavky stanovené v iných právnych aktoch Únie na predaj výrobkov opätovným plnením.

3.  Hospodárske subjekty, ktoré umožňujú opätovné plnenie, zabezpečia, aby v prípade, že sa obaly a nádoby ponúkajú koncovým používateľom na miestach opätovného plnenia, neposkytovali bezplatne, ak nespĺňajú požiadavky podľa prílohy VI, alebo aby sa poskytovali ako súčasť zálohového systému.

4.  Hospodárske subjekty môžu odmietnuť opätovne naplniť nádobu, ktorú poskytol koncový používateľ, ak koncový používateľ nedodržiava požiadavky, ktoré daný hospodársky subjekt oznámil v súlade s odsekom 1, najmä ak ju považujú za nehygienickú alebo nevhodnú pre predávané potraviny alebo nápoje. Hospodárske subjekty nenesú žiadnu zodpovednosť za problémy s hygienou alebo bezpečnosťou potravín, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku použitia nádob, ktoré poskytol koncový používateľ.

5.   Od 1. januára 2030 koncoví distribútori s predajnou plochou väčšou ako 400 m2 vynaložia úsilie na vyčlenenie 10 % tejto predajnej plochy na miesta opätovného plnenia pre potravinové aj nepotravinové výrobky.

Článok 29

Ciele opätovného použitia ▌

1.  Od 1. januára 2030 hospodárske subjekty, ktoré používajú prepravné obaly alebo spotrebiteľské obaly používané na prepravu výrobkov v rámci územia Únie, a to aj prostredníctvom elektronického obchodu, vo forme paliet, skladacích plastových škatúľ, škatúľ, podložiek, plastových prepraviek, stredne veľkých kontajnerov na voľne ložený náklad, vedier, sudov a kanistrov všetkých veľkostí a materiálov vrátane pružných formátov alebo fólií a popruhov na palety na stabilizáciu a ochranu výrobkov umiestnených na paletách počas prepravy, zabezpečia, aby aspoň 40 % takýchto použitých obalov bolo opakovane použiteľným obalom v rámci systému opätovného použitia.

Od 1. januára 2040 hospodárske subjekty vynaložia úsilie na to, aby sa využilo aspoň 70 % takýchto obalov v opakovane použiteľnom formáte v rámci systému opätovného použitia.

2.  Odchylne od odseku 1 hospodárske subjekty, ktoré používajú prepravné obaly alebo spotrebiteľské obaly používané na prepravu výrobkov uvedených v odseku 1 tohto článku v rámci územia Únie medzi rôznymi miestami, na ktorých prevádzkovateľ vykonáva svoju činnosť, alebo medzi ktorýmkoľvek miestom, na ktorom prevádzkovateľ vykonáva svoju činnosť, a miestami akéhokoľvek iného prepojeného podniku alebo partnerského podniku v zmysle vymedzenia v článku 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361, vo verzii verejne dostupnej k... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], zabezpečia, aby boli takéto obaly opakovane použiteľné v rámci systému opätovného použitia.

3.  Odchylne od odseku 1 hospodárske subjekty, ktoré na dodanie výrobkov inému hospodárskemu subjektu v rámci toho istého členského štátu používajú prepravné obaly alebo spotrebiteľské obaly uvedené v odseku 1 používané na prepravu, zabezpečia, aby boli takéto obaly opakovane použiteľné v rámci systému opätovného použitia.

4.  Povinnosti stanovené v odsekoch 1, 2 a 3 sa nevzťahujú na prepravné obaly alebo spotrebiteľské obaly:

a)   používané na prepravu nebezpečného tovaru podľa smernice 2008/68/ES;

b)   používané na prepravu veľkých strojov, zariadení a komodít, pre ktoré sú obaly prispôsobené tak, aby vyhovovali individuálnym požiadavkám objednávajúceho hospodárskeho subjektu;

c)  v pružnom formáte používanom na prepravu, ktorý je v priamom styku s potravinami a krmivami v zmysle vymedzenia v nariadení (ES) č. 178/2002 a zložkami potravín v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011(75);

d)  vo forme lepenkových škatúľ.

5.  Od 1. januára 2030 hospodárske subjekty používajúce skupinové obaly vo forme škatúľ s výnimkou lepenky, ktoré sa používajú mimo spotrebiteľských obalov na zoskupenie určitého počtu výrobkov s cieľom vytvoriť skladovú alebo distribučnú jednotku, zabezpečia, aby aspoň 10 % takýchto použitých obalov tvorili opakovane použiteľné obaly v rámci systému opätovného použitia.

Od 1. januára 2040 hospodárske subjekty vynaložia úsilie na to, aby sa aspoň 25 % takýchto obalov využilo v opakovane použiteľnom formáte v rámci systému opätovného použitia.

6.  Koncový distribútor, ktorý spotrebiteľom sprístupňuje na trhu na území členského štátu alkoholické a nealkoholické nápoje v spotrebiteľských obaloch, od 1. januára 2030 zabezpečí, aby sa aspoň 10 % týchto výrobkov sprístupnilo v opakovane použiteľných obaloch v rámci systému opätovného použitia.

Od 1. januára 2040 hospodárske subjekty vynaložia úsilie, aby sa aspoň 40 % týchto výrobkov sprístupnilo v opakovane použiteľných obaloch v rámci systému opätovného použitia.

Koncový distribútor spravodlivo prispieva k dosiahnutiu cieľov balenými výrobkami vyrobenými pod jeho značkou.

7.  Ciele stanovené v odseku 6 sa nevzťahujú na:

a)   nápoje, ktoré sa majú považovať za nápoje rýchlo podliehajúce skaze podľa článku 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, a mlieko a mliečne výrobky uvedené v časti XVI prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 a ich mliečne analógie, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2202 9911 a 2202 9915;

b)   kategórie hroznových vinárskych výrobkov uvedené v časti II bodoch 1, 3 až 9, 11, 12, 15, 16 a 17 prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013;

c)  aromatizované vínne výrobky v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014(76);

d)  podobné výrobky ako vínne výrobky a aromatizované vínne výrobky získané z ovocia iného ako hrozno a zelenina, ostatné kvasené nápoje, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 2206 00;

e)  liehové nápoje na báze alkoholu zodpovedajúce položke 2208 kombinovanej nomenklatúry v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87(77).

8.  Komisia do … [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] po konzultácii s členskými štátmi uverejní usmernenia, v ktorých poskytne podrobnejšie vysvetlenie k výrobkom patriacim do rozsahu pôsobnosti odsekov 6 a 7.

9.  Koncoví distribútori uvedení v odseku 6 spätne preberajú bezplatne všetky opakovane použiteľné obaly rovnakého typu, formy a veľkosti ako obaly, ktoré sprístupnili na trhu v rámci konkrétneho osobitného systému opätovného použitia na mieste predaja, pričom zabezpečia ich zhodnotenie a návrat v rámci celého distribučného reťazca. Koncoví používatelia musia mať možnosť vrátiť obaly na mieste, kde prebieha samotné odovzdanie takýchto obalov, alebo v jeho blízkosti. Koncový distribútor vracia súvisiace zálohy v plnej výške alebo prijme opatrenia na oznámenie vrátenia obalov v súlade s pravidlami príslušného osobitného systému opätovného použitia, čo môže znamenať vyplatenie súvisiacich zálohov.

10.  Koncoví distribútori sú oslobodení od povinnosti spĺňať ciele uvedené v odseku 6, ak počas kalendárneho roka majú predajnú plochu najviac 100 m². Na základe osobitných podmienok konečnej distribúcie a niektorých výrobných odvetví, a to aj na vnútroštátnej úrovni, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 64 s cieľom upraviť prahovú hodnotu týkajúcu sa predajnej plochy.

11.  Členské štáty môžu koncových distribútorov oslobodiť od povinnosti splniť ciele uvedené v odseku 6, ak sa ich predajná plocha nachádza na ostrove s menej ako 2 000 obyvateľmi alebo v obci s hustotou obyvateľstva nižšou ako 54 osôb/km². Požiadavky stanovené v odseku 6 sa však uplatňujú na všetky populačné centrá/lokality s viac ako 5 000 obyvateľmi. Okrem toho, ak tento koncový distribútor predáva výrobky uvedené v odseku 6 v opakovane použiteľnom obale, musí zabezpečiť spätné prevzatie takéhoto obalu podľa odseku 9. V takom prípade, ak má koncový distribútor viac ako jednu predajnú plochu a len jedna alebo niektoré z týchto plôch sa nachádzajú na takomto ostrove, príslušné nápoje a výrobky sprístupnené na trhu v rámci územia členského štátu na tejto predajnej ploche sa do plnenia cieľov podľa odseku 6 nezapočítavajú.

12.  Členské štáty môžu povoliť, aby koncoví distribútori vytvorili združenia na účely plnenia svojich povinností podľa odseku 6. Tieto združenia nesmú presiahnuť 40 % trhového podielu príslušnej kategórie nápojov a pozostávajú najviac z piatich koncových distribútorov.

Tieto združenia sa môžu vzťahovať len na kategórie nápojov sprístupnené na trhu na území členského štátu všetkými členmi združenia.

Obmedzenie na piatich koncových distribútorov sa neuplatňuje, ak pôsobia pod rovnakou obchodnou značkou.

Ak členské štáty udelia možnosť podľa tohto odseku, informácie, ktoré združenie poskytuje orgánu členského štátu, obsahujú minimálne:

a)  hospodárske subjekty zahrnuté do združenia a

b)  hospodársky subjekt vymenovaný za vedúceho združenia, ktorý bude kontaktným miestom.

Členské štáty môžu v prípade potreby stanoviť ďalšie požiadavky na informácie, ktoré sú potrebné na presadzovanie povinností podľa odseku 6 v spojení s týmto odsekom.

Hospodárske subjekty zabezpečia, aby ich dohody boli v súlade s článkami 101 a 102 ZFEÚ. Bez toho, aby bola dotknutá všeobecná uplatniteľnosť pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže na takéto združenia, všetci členovia združenia predovšetkým zabezpečia, aby v kontexte ich dohody o združení nemohlo dôjsť k výmene údajov ani k výmene informácií, s výnimkou informácií uvedených v článku 30 ods. 2, a to aj v súvislosti s potenciálnymi údajmi o predaji.

Do 1. januára 2028 Komisia prijme delegované akty, ktorými sa doplní toto nariadenie s cieľom stanoviť a spresniť podrobné podmienky a požiadavky na podávanie správ, ktoré sa majú uplatňovať na tieto dohody o združení, pričom sa zohľadní druh a množstvo obalov, ktoré každý prevádzkovateľ uvádza na trh každý kalendárny rok, a miesto, kde sa hospodárske subjekty nachádzajú.

13.  Hospodárske subjekty sú oslobodené od povinnosti spĺňať ciele uvedené v tomto článku, ak počas kalendárneho roka:

a)  sprístupnili na trhu na území členského štátu najviac 1 000 kg obalov a

b)  spĺňali vymedzenie pojmu mikropodnik v súlade s pravidlami stanovenými v odporúčaní Komisie 2003/361 vo verejne dostupnom znení k … [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 64 s cieľom upraviť prahové hodnoty podľa písmena a) na základe osobitných podmienok konečnej distribúcie a niektorých výrobných odvetví, a to aj na vnútroštátnej úrovni.

14.   Členské štáty môžu oslobodiť hospodárske subjekty od povinností podľa tohto článku na obdobie piatich rokov za týchto podmienok:

a)  členský štát, ktorý udelil výnimku, dosiahne úroveň o 5 percentuálnych bodov vyššiu ako ciele recyklácie odpadu z obalov pre jednotlivé materiály, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025, a podľa správy uverejnenej Komisiou tri roky pred uvedeným dátumom sa očakáva, že dosiahne úroveň o 5 percentuálnych bodov vyššiu ako cieľová hodnota na rok 2030;

b)  členský štát, ktorý udeľuje výnimku, je na dobrej ceste k splneniu príslušných cieľov predchádzania vzniku odpadu stanovených v článku 43 tohto nariadenia a môže preukázať, že do roku 2028 dosiahol predchádzanie vzniku aspoň 3 % odpadu v porovnaní so základným scenárom z roku 2018;

c)  hospodárske subjekty prijali podnikový plán predchádzania vzniku odpadu a recyklácie, ktorý prispieva k dosiahnutiu cieľov predchádzania vzniku odpadu a recyklácie uvedených v článkoch 43 a 52.

Ak sú splnené podmienky, členský štát môže obdobie piatich rokov predĺžiť.

15.  Za podmienok stanovených v článku 51 môžu členské štáty stanoviť pre hospodárske subjekty ciele, ktoré presahujú minimálne ciele stanovené v odsekoch 1, 2, 3, 5 a 6 tohto článku, pokiaľ sú potrebné vyššie ciele na to, aby členský štát dosiahol jeden alebo viacero cieľov uvedených v článku 43.

16.   Za podmienok stanovených v článku 51 môžu členské štáty stanoviť pre hospodárske subjekty ciele týkajúce sa nápojov sprístupnených v spotrebiteľských obaloch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 6 tohto článku, pokiaľ sú tieto dodatočné ciele potrebné na to, aby členský štát dosiahol jeden alebo viacero cieľov uvedených v článku 43.

17.   Ciele stanovené v tomto článku sa vypočítajú za obdobie kalendárneho roka.

18.   Na zohľadnenie najnovších vedeckých a hospodárskych údajov a vývoja je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 64 s cieľom zmeniť toto nariadenie a stanoviť:

a)  výnimky pre hospodárske subjekty okrem tých, ktoré sú uvedené v tomto článku, z dôvodu osobitných hospodárskych obmedzení, ktoré sa vyskytujú v konkrétnom odvetví v súvislosti s plnením cieľov stanovených v tomto článku;

b)  výnimky pre osobitné formáty obalov, na ktoré sa vzťahujú cieľové hodnoty stanovené v odsekoch 1, 2, 3, 5 a 6 tohto článku, ak dosiahnutiu týchto cieľov bránia dôvody v oblasti hygieny a bezpečnosti potravín;

c)  výnimky pre osobitné formáty obalov, na ktoré sa vzťahujú ciele stanovené v odsekoch 1, 2, 3, 5 a 6 tohto článku, ak dosiahnutiu týchto cieľov bránia environmentálne dôvody.

19.   Komisia do 1. januára 2034 s prihliadnutím na vývoj špičkových technológií a praktické skúsenosti, ktoré získali hospodárske subjekty a členské štáty, predloží správu, v ktorej preskúma vykonávanie cieľov do roku 2030 stanovených v tomto článku, pričom vyhodnotí, do akej miery tieto ciele vedú k riešeniam podporujúcim udržateľné obaly, ktoré sa dajú účinne a ľahko zrealizovať, na základe skúseností s dosahovaním cieľov do roku 2030 a vyvíjajúcich sa okolností posúdi, či je možné dosiahnuť ciele stanovené do roku 2040, a zhodnotí relevantnosť zachovania výnimiek a odchýlok stanovených v tomto článku, posúdenie životného cyklu jednorazových obalov opakovane použiteľných obalov, ako aj potrebu alebo vhodnosť stanovenia nových cieľov opätovného použitia a opätovného plnenia iných kategórií obalov. Posúdenie Komisie zahŕňa posúdenie vplyvu na zamestnanosť. K tejto správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto článku, najmä cieľov do roku 2040. Členské štáty do decembra 2032 poskytnú Komisii údaje o posúdení vplyvu na zamestnanosť v súvislosti s plnením cieľov opätovného použitia na svojich vnútroštátnych územiach. Pred predložením posúdení vplyvu na zamestnanosť Komisii členské štáty informujú vnútroštátnych sociálnych partnerov zastupujúcich pracovníkov a zamestnávateľov v odvetviach, na ktoré sa vzťahujú ciele opätovného použitia obalov, a konzultujú s nimi.

Článok 30

Pravidlá výpočtu dosahovania cieľov opätovného použitia ▌

1.  Hospodársky subjekt, ktorý používa takýto obal, na účely preukázania dosiahnutia cieľov stanovených v článku 29 ods. 1 a 5 vypočíta:

a)  počet ekvivalentných jednotiek každého z formátov obalov uvedených v článku 29 ods. 1 a predstavujúcich opakovane použiteľné obaly v rámci systému opätovného použitia, ktoré použil v danom kalendárnom roku;

b)  počet ekvivalentných jednotiek každého z formátov obalov uvedených v článku 29 ods. 1 iných, než sa uvádzajú v písmene a), ktoré použil v danom kalendárnom roku.

2.  Koncový distribútor, ktorý na území členského štátu sprístupňuje na trhu takéto výrobky, na účely preukázania dosiahnutia cieľov stanovených v článku 29 ods. 6 a v článku 33 vypočíta zvlášť pre každú cieľovú hodnotu:

a)  celkový počet predajných jednotiek alebo celkový objem nápojov ▌ v opakovane použiteľných obaloch v rámci systému opätovného použitia, ktoré boli na území členského štátu v danom kalendárnom roku sprístupnené na trhu;

b)  celkový počet predajných jednotiek alebo celkový objem nápojov ▌, ktoré boli na území členského štátu v danom kalendárnom roku sprístupnené na trhu inými prostriedkami, než sa uvádza v písmene a).

3.  Komisia do 30. júna 2027 prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobné pravidlá výpočtu a metodiku, pokiaľ ide o ciele stanovené v článku 29.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

4.   Povinnosť preukázať dosiahnutie cieľov stanovených v článku 29 sa uplatňuje od 1. januára 2030 alebo 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacích aktov uvedených v odseku 3, podľa toho, čo nastane neskôr.

Článok 31

Podávanie správ príslušným orgánom o cieľoch opätovného použitia ▌

1.  Hospodárske subjekty uvedené v článku 29 ods. 1 až 8 podávajú príslušnému orgánu uvedenému v článku 40 tohto nariadenia správu o údajoch týkajúcich sa dosiahnutia cieľových hodnôt stanovených v článku 29 za každý kalendárny rok.

2.  Správa uvedená v odseku 1 sa predkladá do šiestich mesiacov od skončenia nahlasovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú.

3.  Prvé nahlasované obdobie sa týka kalendárneho roka, ktorý sa začína 1. januára 2030.

4.  Príslušné orgány zavedú elektronické systémy, prostredníctvom ktorých sa im budú nahlasovať údaje, a spresnia formáty, ktoré sa majú používať.

5.  Na zabezpečenie spoľahlivosti nahlasovaných údajov môžu príslušné orgány požiadať o akékoľvek dodatočné informácie.

6.  Členské štáty zverejnia výsledky správ uvedených v odseku 1.

7.   Do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia zriadi Európske monitorovacie stredisko pre opätovné použitie. Monitorovacie stredisko je zodpovedné za monitorovanie vykonávania opatrení stanovených v tomto nariadení, zhromažďovanie údajov o postupoch opätovného použitia a prispievanie k vývoju najlepšie osvedčených postupov v oblasti opätovného použitia.

Článok 32

Povinnosť opätovného plnenia pre odvetvie potravín a nápojov na konzumáciu mimo miesta predaja

1.   Do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]:

a)  koncový distribútor, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v odvetví HORECA a na území členského štátu sprístupňuje na trhu v obaloch určených na konzumáciu výrobku mimo miesta predaja studené alebo teplé nápoje, ktoré sa na mieste predaja nalievajú do nádob na účely konzumácie mimo miesta predaja, poskytne spotrebiteľom systém, ktorý im umožní priniesť si vlastnú nádobu na naplnenie;

b)  koncový distribútor, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v odvetví HORECA a na trhu na území členského štátu sprístupňuje v spotrebiteľských obaloch hotové jedlá určené na okamžitú konzumáciu mimo miesta predaja bez potreby akejkoľvek ďalšej prípravy a obvykle konzumované z danej nádoby, poskytne spotrebiteľom systém, ktorý im umožní priniesť si vlastnú nádobu na naplnenie.

2.  Koncoví distribútori uvedení v odseku 1 ponúkajú tovar naplnený v nádobe, ktorú si priniesol spotrebiteľ, za cenu, ktorá nie je vyššia, a za podmienok, ktoré nie sú horšie ako v prípade predajnej jednotky pozostávajúcej z toho istého tovaru a jednorazového obalu.

Títo koncoví distribútori informujú koncových spotrebiteľov v mieste predaja, prostredníctvom jasne viditeľných a čitateľných informačných tabúľ alebo nápisov, o možnosti dostať tovar v opätovne plniteľnej nádobe poskytnutej spotrebiteľom.

Článok 33

Ponuka opätovného použitia v odvetví potravín a nápojov na konzumáciu mimo miesta predaja

1.   Do ... [36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] koncový distribútor, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v odvetví HORECA a ktorý na území členského štátu sprístupňuje na trhu v obaloch určených na konzumáciu výrobku mimo miesta predaja studené alebo teplé nápoje alebo hotové potraviny určené na okamžitú konzumáciu bez potreby akejkoľvek ďalšej prípravy, ktoré sa na mieste predaja plnia do nádob na účely konzumácie mimo miesta predaja, poskytne spotrebiteľom možnosť použitia obalu v rámci systému opätovného použitia.

2.  Títo koncoví distribútori informujú koncových spotrebiteľov v mieste predaja, prostredníctvom jasne viditeľných a čitateľných informačných tabúľ alebo nápisov, o možnosti dostať tovar v opakovane použiteľnom obale.

3.  Koncoví distribútori ponúkajú tovar naplnený v opakovane použiteľnom obale za cenu, ktorá nie je vyššia, a za podmienok, ktoré nie sú horšie ako v prípade predajnej jednotky pozostávajúcej z toho istého tovaru a jednorazového obalu.

4.  Koncoví distribútori sú oslobodení od uplatňovania tohto článku, ak sa na nich vzťahuje vymedzenie mikropodniku stanovené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES.

5.  Od roku 2030 vynaloží hospodársky subjekt úsilie na to, aby ponúkal 10 % výrobkov vo formáte opakovane použiteľných obalov.

6.  Za podmienok stanovených v článku 51 môžu členské štáty stanoviť pre hospodárske subjekty ciele, ktoré presahujú minimálne ciele stanovené v odseku 5 tohto článku, pokiaľ sú potrebné vyššie ciele na to, aby členský štát dosiahol jeden alebo viacero cieľov uvedených v článku 43.

Kapitola VI

Plastové tašky

Článok 34

Plastové tašky

1.  Členské štáty prijmú opatrenia na dosiahnutie trvalého zníženia spotreby ľahkých plastových tašiek na svojom území.

Trvalé zníženie sa považuje za dosiahnuté, ak do 31. decembra 2025 a následne do 31. decembra každého nasledujúceho roka ročná spotreba nepresiahne 40 ľahkých plastových tašiek na osobu alebo ekvivalentný cieľ vyjadrený hmotnostne.

2.  Opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať na splnenie cieľa stanoveného v odseku 1, zohľadňujú environmentálny vplyv ľahkých plastových tašiek pri ich výrobe, recyklácii alebo zneškodňovaní a ich kompostovacie vlastnosti, trvanlivosť alebo ich konkrétne určenie. Takéto opatrenia môžu odchylne od článku 4 zahŕňať obmedzenia uvádzania na trh za predpokladu, že sú primerané a nediskriminačné.

3.  Členské štáty môžu popri opatreniach uvedených v odsekoch 1 a 2 prijať opatrenia, ako sú hospodárske nástroje a vnútroštátne ciele na znižovanie spotreby, pokiaľ ide o akýkoľvek druh plastových tašiek bez ohľadu na hrúbku ich steny, v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo ZFEÚ.

4.  Členské štáty môžu z povinností stanovených v odseku 1 vyňať veľmi ľahké plastové tašky, ktoré sa vyžadujú na hygienické účely alebo sa poskytujú ako spotrebiteľský obal pre nebalené potraviny s cieľom zabrániť plytvaniu potravinami.

5.   Komisia do... [7 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vypracuje správu o iných obalových materiáloch, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ktoré pravdepodobne budú mať škodlivejší vplyv na životné prostredie, a v prípade potreby predloží legislatívny návrh, v ktorom stanoví ciele zníženia emisií a opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov.

Kapitola VII

Zhoda obalov s normami

Článok 35

Metódy skúšok, meraní a výpočtov

Na účely súladu a overovania súladu obalu s požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12, 24 a 27 tohto nariadenia sa skúšky, merania a výpočty vykonávajú spoľahlivými, presnými a reprodukovateľnými metódami, v ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy a ktorých výsledky sa považujú za výsledky s nízkou mierou neistoty.

Článok 36

Predpoklad zhody

1.  Predpokladá sa, že metódy skúšok, meraní a výpočtov uvedené v článku 35, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami alebo ich časťami, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, spĺňajú požiadavky stanovené v danom článku, na ktoré sa tieto normy alebo ich časti vzťahujú.

2.   Ak metódy skúšok, meraní alebo výpočtov uvedené v odseku 1 vykonávajú orgány posudzovania zhody na základe akreditácie v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008, predpokladá sa, že sú tieto metódy v zhode s požiadavkami podľa odseku 1.

3.  Predpokladá sa, že obal, ktorý je v zhode s harmonizovanými normami alebo ich časťami, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, spĺňa požiadavky ▌ stanovené v článkoch 5 až 12, 24 a 27, na ktoré sa tieto normy alebo ich časti vzťahujú.

Článok 37

Spoločné ▌ špecifikácie

1.  Predpokladá sa, že obal, ktorý je v zhode so spoločnými ▌ špecifikáciami uvedenými v odseku 2 alebo ich časťami, spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 5 až 12 a článku 27, pokiaľ sa na tieto požiadavky vzťahujú tieto spoločné ▌ špecifikácie alebo ich časti.

2.  Komisia môže vo vykonávacích aktoch stanoviť spoločné ▌ špecifikácie pre požiadavky stanovené v článkoch 5 až 12 a článku 27, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy vzťahujúce sa na príslušné požiadavky stanovené v článkoch 5 až 12 a v článku 27 a ani sa neočakáva, že sa takýto odkaz uverejní v primeranej lehote, alebo existujúca norma nespĺňa požiadavky, na ktoré sa má žiadosť vzťahovať, a

b)  Komisia v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 požiadala jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie, aby vypracovali alebo zrevidovali harmonizovanú normu týkajúcu sa požiadaviek stanovených v článkoch 5 až 12 a článku 27, a je splnená jedna z týchto podmienok:

i)  žiadosť nebola akceptovaná žiadnou z európskych normalizačných organizácií, ktorým bola adresovaná;

ii)  žiadosť bola akceptovaná aspoň jednou z európskych normalizačných organizácií, ktorým bola adresovaná, ale požadované harmonizované normy:

–  neboli prijaté v lehote stanovenej v žiadosti,

–  nevyhovujú žiadosti alebo

–  nie sú úplne v súlade s požiadavkami, na ktoré sa majú vzťahovať.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

3.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 2 boli splnené.

4.  Ak európska normalizačná organizácia prijme harmonizovanú normu a navrhne Komisii, aby na ňu uverejnila odkaz v Úradnom vestníku Európskej únie, Komisia túto harmonizovanú normu posúdi v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012. Keď sa odkaz na harmonizovanú normu uverejníÚradnom vestníku Európskej únie, Komisia zruší vykonávacie akty uvedené v odseku 2 alebo ich časti, ktoré sa vzťahujú na rovnaké požiadavky stanovené v článkoch 5 až 12 a článku 27 ▌ .

5.   Ak sa členský štát alebo Európsky parlament domnieva, že spoločná špecifikácia úplne nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 5 až 12 a v článku 27, informuje o tom Komisiu predložením podrobného vysvetlenia. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v prípade potreby môže zmeniť vykonávací akt, ktorým sa stanovuje dotknutá spoločná špecifikácia.

Článok 38

Postupy posudzovania zhody

Posudzovanie zhody obalu s požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12 sa vykonáva v súlade s postupom stanoveným v prílohe VII.

Článok 39

EÚ vyhlásenie o zhode

1.  V EÚ vyhlásení o zhode sa potvrdzuje, že splnenie požiadaviek uvedených v článkoch 5 až 12 bolo preukázané.

2.  EÚ vyhlásenie o zhode sa vypracúva podľa vzoru stanoveného v prílohe VIII, obsahuje prvky uvedené v príslušnom module stanovenom v prílohe VII a priebežne sa aktualizuje. Preloží sa do jazyka alebo jazykov požadovaných členským štátom, v ktorom sa obal uvádza na trh alebo sa sprístupňuje na trhu.

3.  Ak sa na obal alebo balený výrobok vzťahuje viac ako jeden právny akt Únie, v ktorom sa vyžaduje EÚ vyhlásenie o zhode, vo vhodných prípadoch sa vypracuje v súvislosti so všetkými týmito aktmi Únie jediné EÚ vyhlásenie o zhode. V tomto vyhlásení sa uvedú príslušné akty Únie vrátane odkazov na ich uverejnenie. Môže ísť o dokumentáciu pozostávajúcu z príslušných jednotlivých EÚ vyhlásení o zhode.

4.  Vypracovaním EÚ vyhlásenia o zhode zhotoviteľ preberá zodpovednosť za súlad obalu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

5.   Príslušné orgány sa usilujú kontrolovať presnosť aspoň časti vyhlásení o zhode ročne, ktoré sa posudzujú na základe prístupu založeného na riziku, a prijímajú potrebné opatrenia na riešenie nesúladu, ako je stiahnutie nevyhovujúcich výrobkov z trhu.

Kapitola VIII

Nakladanie s obalmi a odpadom z obalov

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 40

Príslušný orgán

1.  Členské štáty určia jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za vykonávanie a presadzovanie povinností stanovených v tejto kapitole a v článku 6 ods. 10, článku 29 ods. 1 až 8 a článkoch 30, 31 a 34.

2.  Členské štáty stanovia podrobnosti o organizácii a činnosti príslušného orgánu alebo príslušných orgánov vrátane administratívnych a procesných pravidiel upravujúcich:

a)  registráciu výrobcov v súlade s článkom 44;

b)  organizáciu a monitorovanie požiadaviek na podávanie správ podľa článku 44 ods. 7 a 8;

c)  dohľad nad vykonávaním povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súlade s článkom 45;

d)   povolenie na plnenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu v súlade s článkom 47;

e)  sprístupňovanie informácií v súlade s článkom 56.

3.  Do ... [5 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia ] sú členské štáty povinné Komisii oznámiť názvy a adresy príslušných orgánov určených podľa odseku 1. Členské štáty Komisiu bez zbytočného odkladu informujú o všetkých zmenách názvov alebo adries príslušných orgánov.

Článok 41

Správa o včasnom varovaní

1.  Komisia v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou vypracuje správy o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článkoch 43 a 52, a to najneskôr tri roky pred uplynutím každej lehoty stanovenej v týchto článkoch.

2.  Správy uvedené v odseku 1 obsahujú:

a)  odhad stavu dosahovania cieľov za každý členský štát;

b)  zoznam členských štátov, v prípade ktorých hrozí, že ciele nedosiahnu v príslušných lehotách, ku ktorému sú pripojené vhodné odporúčania pre dané členské štáty;

c)  príklady najlepších postupov, ktoré sa používajú v celej Únii a ktoré by mohli slúžiť ako usmernenie na zlepšenie dosahovania cieľov.

Článok 42

Plány odpadového hospodárstva a programy predchádzania vzniku odpadu

1.  Členské štáty zahrnú do plánov odpadového hospodárstva požadovaných podľa článku 28 smernice 2008/98/ES osobitnú kapitolu o nakladaná s obalmi a odpadmi z obalov vrátane opatrení prijatých podľa článkov 48, 50 a 52 tohto nariadenia.

2.   Členské štáty zahrnú do programov predchádzania vzniku odpadu požadovaných podľa článku 29 smernice 2008/98/ES osobitnú kapitolu o obaloch a predchádzaní vzniku odpadu z obalov a znečisťovaniu prostredia odpadom vrátane opatrení prijatých podľa článkov 43 a 51 tohto nariadenia.

ODDIEL 2

Predchádzanie vzniku odpadu

Článok 43

Predchádzanie vzniku odpadu z obalov

1.  Každý členský štát zníži množstvo vzniknutého odpadu z obalov na obyvateľa v porovnaní s množstvom vzniknutého odpadu z obalov na obyvateľa v roku 2018, ktoré bolo Komisii oznámené v súlade s rozhodnutím 2005/270/ES, aspoň o:

a)  5 % do roku 2030;

b)  10 % do roku 2035;

c)  15 % do roku 2040.

V záujme podpory členských štátov pri dosahovaní cieľov predchádzania vzniku odpadu z obalov uvedených v odseku 1 Komisia do … [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme prostredníctvom vykonávacích aktov korekčný faktor s cieľom zohľadniť nárast alebo pokles cestovného ruchu vo vzťahu k základnému roku. Tento korekčný faktor je založený na miere vzniku odpadu z obalov na turistu a variácii turistov v porovnaní s referenčným rokom 2018 a zohľadňuje potenciál zníženia množstva odpadu z obalov v cestovnom ruchu.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 3, členské štáty, ktoré už zaviedli samostatné systémy nakladania s odpadom z obalov, jeden systém pre odpad z obalov z domácností a druhý pre odpad z priemyselných a komerčných obalov, si môžu tieto systémy zachovať.

3.   Pri dosahovaní cieľov stanovených v odseku 1 sa každý členský štát usiluje znížiť množstvo vzniknutého odpadu z plastových obalov.

4.  Členské štáty v súlade s celkovými cieľmi politiky Únie v oblasti odpadov a v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v tomto článku vykonávajú opatrenia zamerané na predchádzanie vzniku odpadu z obalov a minimalizáciu vplyvu obalov na životné prostredie. Okrem opatrenia uvedeného v tomto nariadení môžu takéto opatrenia zahŕňať využívanie hospodárskych nástrojov a iných opatrení na poskytovanie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako sú opatrenia uvedené v prílohách IV a IVa k smernici 2008/98/ES, alebo iných vhodných nástrojov a opatrení vrátane stimulov prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov a požiadaviek na výrobcov alebo organizácie zodpovednosti výrobcov, aby prijali plány na predchádzanie vzniku odpadu. Musia byť primerané a nediskriminačné a navrhnuté tak, aby sa v súlade so ZFEÚ zabránilo obchodným prekážkam alebo narušeniu hospodárskej súťaže. Takéto opatrenia nesmú viesť k prechodu na ľahší obalový materiál spĺňajúci cieľ minimalizácie odpadu.

5.   Na účely odseku 4 a bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184(78), členské štáty motivujú reštaurácie, jedálne, bary, kaviarne a stravovacie služby, aby svojim zákazníkom podávali vodu z vodovodu, ak je k dispozícii, a to bezplatne alebo za nízky servisný poplatok v opakovane použiteľnom alebo opätovne naplniteľnom formáte.

6.  Členské štáty môžu na účely odseku 4 zaviesť opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu z obalov, ktoré presahujú minimálne ciele uvedené v odseku 1, ak súčasne dodržia ustanovenia uvedené v tomto nariadení.

7.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty do roku 2025 požiadať Komisiu, aby na výpočet cieľov podľa odseku 1 použila iný základný rok ako rok 2018. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 6 tohto článku, môže Komisia povoliť členským štátom použiť požadovaný základný rok pri výpočte cieľov podľa odseku 1 pod podmienkou, že členský štát poskytne podložené dôkazy o:

a)  výraznom náraste množstva odpadu z obalov počas roka, ktorý sa má použiť ako základ na výpočet cieľov podľa odseku 1;

b)  tom, že tento nárast vyplýva len zo zmien v postupoch podávania správ;

c)  tom, že zvýšenie nie je spôsobené zvýšenou spotrebou, a

d)  o lepšej porovnateľnosti údajov medzi členskými štátmi.

8.  Komisia do... [7 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] preskúma ciele stanovené v odseku 1 a posúdi potrebu zahrnúť osobitné ciele pre určité obalové materiály. Na tento účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej pripojí legislatívny návrh, ak to bude považovať za náležité.

ODDIEL 3

Register výrobcov a rozšírená zodpovednosť výrobcu

Článok 44

Register výrobcov

1.  Členské štáty do 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacích aktov uvedených v článku 44 ods. 14 zriadia register slúžiaci na monitorovanie dodržiavania požiadaviek, ktoré sú stanovené v tejto kapitole, výrobcami obalov.

Register obsahuje odkazy na iné webové sídla vnútroštátnych registrov výrobcov s cieľom uľahčiť vo všetkých členských štátoch registráciu výrobcov alebo splnomocnených zástupcov pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu.

2.  Výrobcovia sú povinní zaregistrovať sa v registri uvedenom v odseku 1. Na tento účel predložia žiadosť o registráciu v každom členskom štáte, v ktorom po prvýkrát sprístupňujú na trhu obal alebo balené výrobky. Ak výrobca poveril organizáciu zodpovednosti výrobcov uvedenú v článku 46 ods. 1, musí táto organizácia spĺňať povinnosti stanovené v tomto článku, pokiaľ členský štát, v ktorom je register zriadený, neurčí inak.

3.  Členské štáty môžu stanoviť, že povinnosti stanovené v tomto článku môže v mene výrobcov na základe písomného poverenia plniť splnomocnený zástupca pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu.

4.  Ak výrobcovia alebo prípadne v súlade s článkom 45 ich splnomocnení zástupcovia pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu nie sú v členskom štáte registrovaní, obaly na trhu tohto členského štátu nesprístupnia.

5.  Žiadosť o registráciu obsahuje informácie, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s prílohou IX časťou A. Členské štáty môžu požiadať o dodatočné informácie alebo dokumenty, ak sú potrebné na monitorovanie a zabezpečenie súladu s týmto nariadením a s pravidlami, ktoré členský štát prijme podľa článku 40 ods. 2.

6.  Ak splnomocnený zástupca pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu zastupuje viac ako jedného výrobcu, poskytne okrem informácií, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 5, aj názov/meno a kontaktné údaje každého zastupovaného výrobcu osobitne.

7.  Výrobca alebo prípadne splnomocnený zástupca výrobcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu, alebo organizácia zodpovednosti výrobcov stanovená podľa vnútroštátneho práva v súlade s odsekom 2 tohto článku nahlásia príslušnému orgánu zodpovednému za register do 1. júna za každý celý predchádzajúci kalendárny rok informácie stanovené v prílohe IX v časti B. Členské štáty môžu požadovať, aby správy podliehali auditu a certifikácii nezávislými audítormi pod dohľadom príslušných orgánov uvedených v článku 40 ods. 1, a to na základe prípadných vnútroštátnych noriem.

8.   Výrobcovia, ktorí na trhu členského štátu po prvýkrát sprístupnili množstvo obalov alebo obalových výrobkov menšie ako 10 ton za jeden kalendárny rok, alebo prípadne splnomocnený zástupca výrobcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu, alebo organizácia zodpovednosti výrobcov stanovená podľa vnútroštátneho práva v súlade s odsekom 2 tohto článku nahlásia príslušnému orgánu zodpovednému za register do 1. júna za každý celý predchádzajúci kalendárny rok informácie stanovené v prílohe IX v časti C.

Členské štáty môžu stanoviť, že za konkrétny kalendárny rok môžu výrobcovia a prípadne splnomocnení zástupcovia výrobcu alebo organizácia zodpovednosti výrobcov podávať správy na základe uvedeného pododseku len vtedy, ak na trh uvedú množstvo obalov, ktorého maximálna prahová hodnota je počas jedného kalendárneho roka nižšia ako 10 ton, a to za podmienky, že v opačnom prípade dotknutý členský štát nebude mať dostatočné presné údaje na:

a)  splnenie nahlasovacích povinností podľa článku 56 ods. 1 a 2 v danom kalendárnom roku a

b)  zabezpečenie úplnosti databáz podľa článku 57 a poskytnúť údaje podľa článku 56 ods. 2 písm. a).

9.   Ak je to potrebné z rozpočtových dôvodov, členský štát môže požadovať, aby výrobca štvrťročne nahlasoval informácie stanovené v prílohe IX v častiach B a C príslušnému orgánu zodpovednému za register podľa tohto článku.

10.   Výrobcovia v prípade individuálneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, poverená organizácia zodpovednosti výrobcov v prípade kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu alebo prevádzkovatelia systémov opätovného použitia v prípade, že systémy opätovného použitia spĺňajú povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcu, každoročne nahlasujú príslušnému orgánu za každý celý predchádzajúci kalendárny rok informácie stanovené v prílohe IX v časti D. Členské štáty môžu na základe vnútroštátneho práva stanoviť, že ak sú za organizáciu nakladania s odpadmi z obalov zodpovedné orgány verejnej správy, informácie stanovené v prílohe IX v časti D nahlasujú tieto orgány.

11.  Príslušný orgán zodpovedný za register:

a)  prijíma žiadosti o registráciu výrobcov uvedené v odseku 2 prostredníctvom systému elektronického spracovania údajov, ktorých podrobnosti sa sprístupnia na webových sídlach príslušných orgánov;

b)  udeľuje registrácie a poskytuje registračné číslo najneskôr do dvanástich týždňov od predloženia všetkých informácií stanovených v odsekoch 5 a 6;

c)  môže stanoviť podmienky týkajúce sa predmetných požiadaviek a procesu registrácie bez toho, aby požiadavky stanovené v odsekoch 5 a 6 doplnil o ďalšie podstatné požiadavky;

d)  môže výrobcom za spracovanie žiadostí v zmysle odseku 2 účtovať poplatky, ktoré vychádzajú z nákladov a sú primerané;

e)  prijíma a monitoruje správy podávané podľa odsekov 7 a 8.

12.  Výrobca alebo prípadne splnomocnený zástupca výrobcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu alebo organizácia zodpovednosti výrobcov bez zbytočného odkladu oznámia príslušnému orgánu všetky zmeny informácií obsiahnutých v registrácii a každé trvalé ukončenie sprístupňovania na trhu na území členského štátu, ktoré sa uskutočnilo po prvýkrát, obalu alebo baleného výrobku uvedeného v registrácii. Ak výrobca prestal existovať ako výrobca, vylúči sa z registra tri roky po skončení kalendárneho roka, v ktorom sa končí registrácia výrobcu.

13.  Členské štáty zabezpečujú, aby bol zoznam registrovaných výrobcov ľahkobezplatne verejne dostupný. Zachováva sa však dôvernosť citlivých obchodných informácií v súlade s príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom. Zoznam registrovaných výrobcov musí byť strojovo čitateľný a musí sa dať triediť a prehľadávať s prihliadnutím na otvorené normy používania tretími stranami.

14.  Komisia do …[12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát registrácie v registri a podávania správ do registra a ktorými sa určí podrobnosť údajov, ktoré sa majú nahlasovať, ako aj druhy obalov a kategórie materiálov, na ktoré sa má podávanie správ vzťahovať.

Formát podávania správ je interoperabilný, založený na otvorených normách a strojovo čitateľných údajoch a je prenosný prostredníctvom interoperabilnej siete na výmenu údajov bez odkázanosti na určitého dodávateľa.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

Článok 45

Rozšírená zodpovednosť výrobcu

1.  Výrobcovia ▌ musia mať v rámci systémov zriadených v súlade s článkami 8 a 8a smernice 2008/98/ES a s týmto oddielom rozšírenú zodpovednosť výrobcu za obaly alebo balené výrobky, ktoré ▌ po prvýkrát sprístupňujú na trhu členského štátu.

2.   Okrem nákladov uvedených v článku 8a ods. 4 písm. a) smernice 2008/98/ES pokrývajú finančné príspevky, ktoré platí výrobca, tieto náklady:

a)  náklady na označovanie nádob na odpad na zber odpadu z obalov, ako sa uvádza v článku 13, a

b)  náklady na zisťovanie zloženia zozbieraného zmesového komunálneho odpadu podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2023/595(79) a podľa vykonávacích aktov, ktoré sa majú prijať podľa článku 56 ods. 7 písm. a) tohto nariadenia, ak sa v uvedených vykonávacích aktoch stanovuje povinnosť vykonávať takéto zisťovania.

Náklady, ktoré sa majú pokryť, sa stanovia transparentným, primeraným, nediskriminačným a účinným spôsobom.

3.  Výrobca v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 15 písm. c) vymenuje písomným poverením splnomocneného zástupcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu v každom členskom štáte inom než členský štát, v ktorom je usadený, v ktorom obaly sprístupňuje po prvýkrát. Členské štáty môžu stanoviť, že výrobcovia usadení v tretích krajinách vymenujú písomným poverením splnomocneného zástupcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu pri prvom sprístupnení balených výrobkov na ich území.

4.   Členské štáty môžu stanoviť, že ak je v rámci daného členského štátu stanovené automatické zosúlaďovanie údajov s vnútroštátnym registrom, použije sa na overenie písmen a) a b).

5.  Na účely súladu s článkom 30 ods. 1 písm. d) a e) nariadenia (EÚ) 2022/2065 poskytovatelia online platforiem, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly III oddielu 4 nariadenia (EÚ) 2022/2065 a ktorí umožňujú spotrebiteľom uzatvárať s výrobcami zmluvy na diaľku, získavajú od výrobcov, ktorí spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii ponúkajú obaly, tieto informácie, a to predtým, ako im povolia využívať ich služby:

a)  informácie o registrácii výrobcov v zmysle článku 44 v členskom štáte, v ktorom sa spotrebiteľ nachádza, a registračné číslo (čísla) výrobcu v uvedenom registri;

b)  samoosvedčenie výrobcu, ktorým sa potvrdzuje, že ponúka len obaly, v súvislosti s ktorými sú v členskom štáte, v ktorom sa nachádza spotrebiteľ, splnené požiadavky rozšírenej zodpovednosti výrobcov uvedené v odsekoch 1 a 3 tohto článku.

Ak výrobca predáva svoje výrobky prostredníctvom online trhu, povinnosti stanovené v článku 45 ods. 2 môže v mene výrobcov splniť na základe písomného poverenia poskytovateľ online platformy.

6.   Po prijatí informácií uvedených v odseku 5 a pred tým, ako sa výrobcom umožní využívať jeho služby, poskytovateľ online platforiem vynaloží maximálne úsilie na to, aby posúdil, či sú prijaté informácie úplné a spoľahlivé.

Článok 46

Organizácia zodpovednosti výrobcov

1.  Výrobcovia môžu poveriť organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá má v súlade s článkom 47 povolenie vykonávať v ich mene povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Členské štáty môžu prijať opatrenia, ktorými sa poverenie organizácie zodpovednosti výrobcov stane povinným.

2.  Ak sú na území členského štátu viaceré organizácie zodpovednosti výrobcov oprávnené plniť v mene výrobcov povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, členský štát zabezpečí, aby organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcovia, ktorí nepoverili organizáciu zodpovednosti výrobcov, pokrývali spolu celé územie členského štátu, pokiaľ ide o činnosti v súlade s článkom 47 ods. 3 a článkami 48 a 50. Členské štáty poveria príslušný orgán alebo určia nezávislú tretiu stranu, aby dohliadali na to, že si organizácie zodpovednosti výrobcov plnia povinnosti koordinovaným spôsobom.

3.  Organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečujú dôvernosť údajov, ktorými disponujú, pokiaľ ide o informácie chránené vlastníckymi právami alebo informácie pochádzajúce priamo od jednotlivých výrobcov alebo ich splnomocnených zástupcov.

4.  Okrem informácií uvedených v článku 8a ods. 3 písm. e) smernice 2008/98/ES organizácie zodpovednosti výrobcov uverejňujú na svojich webových sídlach aspoň raz ročne ▌ informácie o množstve obalov alebo balených výrobkov, ktoré po prvýkrát sprístupnili na trhu členského štátu, a o úrovniach zhodnotených a zrecyklovaných materiálov vo vzťahu k množstvu obalov, v súvislosti s ktorými si plnia povinnosti týkajúce sa zodpovednosti výrobcov. Členské štáty môžu stanoviť, že ak sú za organizáciu nakladania s odpadom z obalov zodpovedné orgány verejnej správy, tieto verejné orgány aspoň raz ročne uverejnia na svojich webových sídlach informácie o úrovniach zhodnotených a recyklovaných materiálov vo vzťahu k množstvu odpadu z obalov vzniknutého na ich území.

5.   Organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečujú rovnaké zaobchádzanie s výrobcami bez ohľadu na ich pôvod alebo veľkosť bez toho, aby neprimerane zaťažovali výrobcov malých množstiev obalov vrátane malých a stredných podnikov.

Článok 47

Povolenie na plnenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov

1.  Výrobca v prípade individuálneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu alebo poverené organizácie zodpovednosti výrobcov v prípade kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu požiadajú príslušný orgán o povolenie.

2.  Členský štát vo svojich opatreniach, ktorými sa stanovujú administratívne a procesné pravidlá uvedené v článku 40, stanoví požiadavky a podrobnosti povoľovacieho postupu, ktoré sa môžu líšiť pri individuálnom alebo kolektívnom plnení rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a spôsoby overovania súladu vrátane informácií, ktoré majú na tento účel poskytnúť výrobcovia alebo organizácie zodpovednosti výrobcov. Povoľovací postup zahŕňa požiadavky na overovanie opatrení zavedených na zabezpečenie súladu s požiadavkami stanovenými v odseku 3 a časové rámce tohto overovania, ktoré nesmú presiahnuť 18 týždňov od predloženia úplnej dokumentácie k žiadosti. Toto overovanie vykonáva príslušný orgán alebo nezávislý odborník, ktorý vydá správu o overení týkajúcu sa výsledku. Nezávislý odborník je nezávislý od príslušného orgánu a od organizácií zodpovednosti výrobcov alebo od výrobcov, ktorí majú povolenie na individuálne plnenie.

3.  Opatrenia, ktoré majú členské štáty zaviesť v súlade s odsekom 2, zahŕňajú opatrenia zabezpečujúce, aby:

a)  požiadavky stanovené v článku 8a ods. 3 písm. a) až d) smernice 2008/98/ES boli splnené;

b)  opatrenia zavedené alebo hradené výrobcom alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov boli dostatočné na to, aby sa umožnilo vrátenie všetkých odpadov z obalov a nakladanie s odpadom z obalov v súlade s článkom 48 ods. 1 a 3 a článkom 50, a to bezplatne pre spotrebiteľov, s frekvenciou úmernou pokrytej ploche a objemu, pokiaľ ide o množstvo a druhy obalov alebo balených výrobkov, ktoré tento výrobca alebo výrobcovia, v mene ktorých organizácia zodpovednosti výrobcov koná, po prvýkrát sprístupnili na trhu členského štátu;

c)  s distribútormi, orgánmi verejnej správy alebo tretími stranami vykonávajúcimi nakladanie s odpadom v ich mene boli na tento účel zavedené potrebné dohody vrátane predbežných dohôd;

d)  bola k dispozícii potrebná kapacita triedenia a recyklácie, aby sa zozbieraný odpad z obalov následne podrobil predbežnému spracovaniu a vysokokvalitnej recyklácii;

e)  bola splnená požiadavka stanovená v odseku 6.

4.  Výrobca alebo organizácia zodpovednosti výrobcov bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán o všetkých zmenách informácií uvedených v žiadosti o povolenie, o všetkých zmenách týkajúcich sa podmienok povolenia, alebo o trvalom ukončení svojich činností. Príslušný orgán môže rozhodnúť o zmene príslušného povolenia podľa oznámených zmien.

5.  Príslušný orgán môže rozhodnúť o zrušení príslušného povolenia, najmä ak výrobca alebo organizácia zodpovednosti výrobcov už nespĺňajú požiadavky týkajúce sa organizácie spracovania odpadu z obalov alebo si neplnia povinnosti v súvislosti s inou rozšírenou zodpovednosťou výrobcu v rámci systémov zriadených v súlade s článkami 8 a 8a smernice 2008/98/ES a s týmto oddielom, ako je podávanie správ príslušnému orgánu, alebo v súvislosti s oznamovaním všetkých zmien, ktoré sa týkajú podmienok povolenia, alebo ukončili činnosť.

6.  Výrobca v prípade individuálneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov a organizácia zodpovednosti výrobcov vymenovaná v prípade kolektívneho plnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcu poskytnú primeranú záruku určenú na pokrytie nákladov súvisiacich s činnosťami nakladania s odpadom, ktoré má znášať výrobca alebo organizácia zodpovednosti výrobcov v prípade nedodržania povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a to aj v prípade trvalého ukončenia činnosti alebo v prípade platobnej neschopnosti. Členské štáty môžu na túto záruku stanoviť dodatočné požiadavky. Takáto záruka môže mať formu verejného fondu, ktorý je financovaný z poplatkov výrobcov a za ktorý je spoločne a nerozdielne zodpovedný členský štát.

ODDIEL 4

Systémy vrátenia, zberu a zálohovania

Článok 48

Systémy vrátenia a zberu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa zriadili systémy a infraštruktúry, ktoré koncovým používateľom umožnia vrátenie a triedený zber všetkého odpadu z obalov s cieľom zabezpečiť, aby sa s týmto odpadom zaobchádzalo v súlade s článkami 4, 10 a 13 smernice 2008/98/ES a uľahčila sa jeho príprava na opätovné použitie a vysokokvalitnú recykláciu. Obaly, ktoré spĺňajú kritériá recyklačného dizajnu stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 6 ods. 4 tejto smernice, sa zbierajú na recykláciu. Spaľovanie a skládkovanie takýchto obalov nie je povolené s výnimkou odpadu, ktorý je výsledkom následných činností spracovania odpadu z obalov vyzbieraného triedeným zberom, v prípade ktorého recyklácia nie je uskutočniteľná alebo neprináša najlepší environmentálny výsledok.

2.   S cieľom uľahčiť kvalitnú recykláciu členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedla komplexná infraštruktúra zberu a triedenia, ktorá uľahčí recykláciu a zaručí dostupnosť plastového odpadu na recykláciu. Takéto systémy môžu poskytovať prioritný prístup k recyklovaným surovinám na použitia, v ktorých sa uchováva alebo zhodnocuje osobitná kvalita recyklovaného materiálu tak, aby sa mohol ďalej recyklovať a používať rovnakým spôsobom a na podobné použitie s minimálnou stratou množstva, kvality alebo funkcie.

3.  Členské štáty môžu povoliť výnimky z povinnosti vrátenia a triedeného zberu odpadu uvedenej v odseku 1 pre určité formáty odpadu za predpokladu, že spoločný zber obalov alebo zložiek takéhoto odpadu z obalov, alebo ich zber spoločne s iným odpadom nemajú vplyv na schopnosť takýchto obalov alebo zložiek odpadu z obalov podrobiť sa príprave na opätovné použitie, recykláciu alebo iné činnosti zhodnocovania v súlade s článkami 4 a 13 smernice 2008/98/ES a výsledok týchto činností má porovnateľnú kvalitu ako výsledok dosiahnutý v triedenom zbere.

4.  Systémy uvedené v odseku 1:

a)  sú otvorené účasti hospodárskych subjektov dotknutých odvetví, príslušných orgánov verejnej správy a tretích strán, ktoré vykonávajú nakladanie s odpadom v ich mene;

b)  pokrývajú celé územie členského štátu a všetok odpad z obalov zo všetkých druhov obalov a činností a zohľadňujú počet obyvateľstva, očakávaný objem a zloženie odpadu z obalov, ako aj prístupnosť daného miesta pre koncových používateľov a jeho vzdialenosť od nich; zahŕňajú triedený zber vo verejných aj obchodných priestoroch a v obytných oblastiach, ktorý musí mať dostatočnú kapacitu;

c)  vzťahujú sa na dovážané výrobky za nediskriminačných podmienok, pokiaľ ide o podrobné opatrenia a akékoľvek poplatky za prístup do systémov či akékoľvek iné podmienky, a sú navrhnuté tak, aby nepredstavovali obchodné prekážky ani nenarúšali hospodársku súťaž v súlade so ZFEÚ.

5.   Členské štáty môžu zabezpečiť účasť verejných systémov nakladania s odpadom na organizácii systémov uvedených v odseku 1.

6.  Členské štáty prijmú opatrenia na podporu recyklácie odpadu z obalov, ktorá spĺňa normy kvality týkajúce sa používania recyklovaných materiálov v príslušných odvetviach.

7.   Členské štáty môžu zabezpečiť, aby sa odpad z obalov, ktorý sa nezbiera triedeným zberom, pred zneškodnením alebo energetickým zhodnotením triedil tak, aby sa z neho odstránili obaly určené na recykláciu.

Článok 49

Povinný zber

Členské štáty do 1. januára 2029 prijmú ciele povinného zberu a prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby zber materiálov uvedených v článku 52 bol v súlade s cieľmi recyklácie vymedzenými v článku 52 a cieľmi povinného recyklovaného obsahu vymedzenými v článku 7.

Článok 50

Zálohové systémy

1.  Členské štáty prijmú do 1. januára 2029 potrebné opatrenia, aby každý rok zabezpečili triedený zber aspoň 90 % hmotnosti týchto formátov obalov po prvýkrát sprístupnených na trhu daného členského štátu v danom kalendárnom roku:

a)  jednorazových plastových nápojových fliaš s kapacitou do troch litrov a

b)  jednorazových kovových nápojových nádob s kapacitou do troch litrov.

Členské štáty môžu na výpočet cieľov stanovených v písmenách a) a b), ako sa uvádza vo vykonávacom akte podľa článku 53 ods. 2, použiť množstvo odpadu z obalov vzniknutého z obalov uvedených na trh.

2.  Na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1 prijmú členské štáty opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa pre príslušné formáty obalov uvedené v odseku 1 zriadili zálohové systémy a aby sa záloh účtoval na mieste predaja. Členské štáty môžu oslobodiť hospodárske subjekty od vyberania zálohu v prípade, že sa výrobok konzumuje v priestoroch odvetvia HORECA, za predpokladu, že sa zálohovaný obal otvorí, výrobok sa skonzumuje a prázdny zálohovaný obal sa vráti v daných priestoroch.

Povinnosť uvedená v prvej vete prvého pododseku sa nevzťahuje na obaly v prípade:

a)  vína a kategórií vínnych výrobkov uvedených v bodoch 1, 3, 8, 9, 11, 12, 15, 16 a 17 časti II prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 alebo aromatizovaných vínnych výrobkov v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 251/2014;b) podobných výrobkov ako vínne výrobky a aromatizované vínne výrobky získaných z ovocia iného ako hrozno a zelenina a ostatných kvasených nápojov, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 2206 00;

c)  liehových nápojov na báze alkoholu zodpovedajúcich položke 2208 kombinovanej nomenklatúry v prílohe I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87;

d)  mlieka a mliečnych výrobkov uvedených v časti XVI prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013.

Členské štáty môžu zo zálohových systémov vyňať jednorazové plastové nápojové fľaše a jednorazové kovové nápojové nádoby s objemom menším ako 0,1 litra, ak ich zahrnutie do systémov nie je technicky uskutočniteľné.

3.  ▌ Členské štáty môžu byť oslobodené od povinnosti podľa odseku 2 za týchto podmienok:

a)  miera triedeného zberu požadovaná podľa článku 48 ods. 4 a 6 príslušného formátu obalov nahlásená Komisii podľa článku 56 ods. 1 písm. c) je vyššia ako 80 % hmotnosti takýchto obalov po prvýkrát sprístupnených na trhu na území daného členského štátu v kalendárnom roku 2026. Ak táto skutočnosť ešte nebola Komisii nahlásená, členský štát poskytne na základe overených vnútroštátnych údajov a opisu vykonaných opatrení podložené odôvodnenie, že podmienky na udelenie výnimky stanovené v tomto odseku sú splnené;

b)  najneskôr 12 mesiacov pred uplynutím lehoty stanovenej v odseku 1 tohto článku členský štát oznámi Komisii svoju žiadosť o výnimku a predloží plán vykonávania, v ktorom uvedie stratégiu s konkrétnymi opatreniami vrátane harmonogramu na zabezpečenie dosiahnutia 90 % miery triedeného zberu podľa hmotnosti obalov uvedených v odseku 1.

4.  Do troch mesiacov od doručenia plánu vykonávania predloženého podľa odseku 3 písm. b) môže Komisia požiadať členský štát o revíziu uvedeného plánu, ak sa domnieva, že plán nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v písmene b) uvedeného odseku. Dotknutý členský štát predloží revidovaný plán do 3 mesiacov od doručenia žiadosti Komisie.

5.  Ak sa miera triedeného zberu obalov uvedených v odseku 1 v dotknutom členskom štáte zníži a zostane pod úrovňou 90 % hmotnosti daného formátu obalov uvedeného na trh počas troch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, Komisia dotknutému členskému štátu oznámi, že výnimka sa už neuplatňuje. Zálohový systém sa zriadi do 1. januára druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom Komisia oznámila dotknutému členskému štátu, že výnimka sa už neuplatňuje.

6.  Členské štáty sa usilujú vytvoriť a udržiavať zálohové systémy, najmä pokiaľ ide o jednorazové sklené nápojové fľaše a nápojové kartóny ▌. Členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby zálohové systémy v prípade formátov jednorazových obalov, najmä jednorazových sklených nápojových fliaš, boli k dispozícii aj pre opakovane použiteľné obaly, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné.

7.  Členský štát môže pri dodržaní všeobecných pravidiel stanovených v ZFEÚ a v súlade s ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení prijať ustanovenia, ktoré idú nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v tomto článku, ako napríklad možnosť zahrnúť obaly uvedené v odseku 2 písm. a) a b) a obaly pre iné výrobky alebo vyrobené z iných materiálov.

8.  Členské štáty zabezpečia, aby miesta a možnosti týkajúce sa vrátenia opakovane použiteľných obalov s podobným účelom a formátom ako obaly uvedené v odseku 1 boli vyhovujúce aj pre koncových používateľov, keďže majú vrátiť jednorazový obal do zálohového systému.

9.  Členské štáty do 1. januára 2029 zabezpečia, aby aspoň ▌ zálohové systémy zriadené podľa odseku 2 po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia spĺňali minimálne kritériá uvedené v prílohe X.

Minimálne kritériá uvedené v prílohe X sa neuplatňujú na zálohové systémy zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, ktorými sa cieľ 90 % stanovený v odseku 1 dosiahne do 1. januára 2029. Členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby existujúce zálohové systémy pri prvom preskúmaní spĺňali minimálne požiadavky uvedené v prílohe X. Ak sa cieľ 90 % nedosiahne do 1. januára 2029, existujúce zálohové systémy musia spĺňať minimálne požiadavky uvedené v prílohe X najneskôr do 1. januára 2035.

Komisia do 1. januára 2038 v spolupráci s členskými štátmi posúdi vykonávanie tohto článku a určí, ako maximalizovať interoperabilitu zálohového systému.

10.   Minimálne kritériá uvedené v prílohe X sa neuplatňujú v najvzdialenejších regiónoch uznaných vo štvrtom pododseku článku 349 ZFEÚ vzhľadom na ich miestne špecifiká.

ODDIEL 5

Opätovné použitie a opätovné plnenie

Článok 51

Opätovné použitie a opätovné plnenie

1.  Členské štáty prijmú opatrenia na podporu environmentálne vhodného spôsobu zriaďovania systémov opätovného použitia obalov s dostatočnými stimulmi pre vrátenie a systémov ich opätovného plnenia. Tieto systémy musia spĺňať požiadavky stanovené v článkoch 27 a 28 tohto nariadenia a v prílohe VI k tomuto nariadeniu a nesmú ohrozovať hygienu potravín ani bezpečnosť spotrebiteľov.

2.  Opatrenia uvedené v odseku 1 môžu zahŕňať:

a)  používanie zálohových systémov v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe X v prípade opakovane použiteľných obalov a iných formátov obalov než tých, ktoré sú uvedené v článku 50 ods. 1;

b)  používanie ekonomických stimulov vrátane požiadaviek na koncových distribútorov s cieľom účtovať poplatky za používanie jednorazových obalov a na mieste predaja informovať spotrebiteľov o nákladoch na takéto obaly;

c)  požiadavky na zhotoviteľov alebo koncových distribútorov, aby v rámci systému opätovného použitia alebo opätovného plnenia sprístupnili v opakovane použiteľných obaloch určitý percentuálny podiel iných výrobkov, než sú výrobky, na ktoré sa vzťahujú ciele stanovené v článku 29, pod podmienkou, že to nepovedie k narušeniu vnútorného trhu alebo obchodným prekážkam pre výrobky z iných členských štátov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov a zálohové systémy vyčlenili minimálnu časť svojho rozpočtu na financovanie opatrení na znižovanie a predchádzanie vzniku odpadu.

ODDIEL 6

Ciele recyklácie a podpora recyklácie

Článok 52

Ciele recyklácie a podpora recyklácie

1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov recyklácie na celom svojom území:

a)  do 31. decembra 2025 aspoň 65 % hmotnosti všetkého vzniknutého odpadu z obalov;

b)  do 31. decembra 2025 tieto minimálne hmotnostné percentuálne podiely týchto špecifických materiálov nachádzajúcich sa vo vzniknutom odpade z obalov:

i)  50 % plastu;

ii)  25 % dreva;

iii)  70 % železných kovov;

iv)  50 % hliníka;

v)  70 % skla;

vi)  75 % papiera a lepenky;

c)  do 31. decembra 2030 aspoň 70 % hmotnosti všetkého vzniknutého odpadu z obalov;

d)  do 31. decembra 2030 tieto minimálne hmotnostné percentuálne podiely týchto špecifických materiálov nachádzajúcich sa vo vzniknutom odpade z obalov:

i)  55 % plastu;

ii)  30 % dreva;

iii)  80 % železných kovov;

iv)  60 % hliníka;

v)  75 % skla;

vi)  85 % papiera a lepenky.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 písm. a) a c), môže členský štát predĺžiť lehoty stanovené v odseku 1 písm. b) bodoch i) až vi) a písm. d) bodoch i) až vi) najviac o päť rokov za týchto podmienok:

a)  výnimka z cieľov počas predĺženej lehoty je obmedzená maximálne na 15 percentuálnych bodov v prípade jedného cieľa alebo maximálne na 15 percentuálnych bodov rozdelených medzi dva ciele;

b)  na základe výnimky z cieľov počas predĺženej lehoty neklesne miera recyklácie v rámci jedného cieľa pod 30 %;

c)  na základe výnimky z cieľov počas predĺženej lehoty neklesne miera recyklácie v rámci jedného cieľa uvedeného v odseku 1 písm. b) bode v) a vi) pod 60 % a miera recyklácie v rámci jedného cieľa uvedeného v ods. 1 písm. d) bode v) a vi) pod 70 % a

d)  najneskôr 24 mesiacov pred príslušnou lehotou stanovenou v odseku 1 písm. b) a d) tohto článku členský štát oznámi Komisii svoj zámer predĺžiť lehotu a predloží Komisii plán vykonávania v súlade s prílohou XI k tomuto nariadeniu, ktorý sa môže kombinovať s plánom vykonávania predloženým podľa článku 11 ods. 3 písm. b) smernice 2008/98/ES.

3.  Do troch mesiacov od doručenia plánu vykonávania predloženého podľa odseku 2 písm. d) môže Komisia požiadať členský štát o revíziu uvedeného plánu, ak sa domnieva, že plán nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe XI. Dotknutý členský štát predloží revidovaný plán do 3 mesiacov od doručenia žiadosti Komisie. Ak sa Komisia domnieva, že plán stále nespĺňa požiadavky stanovené v prílohe XI, čo znamená, že je nepravdepodobné, že členské štáty budú schopné splniť ciele v dodatočnej lehote požadovanej členským štátom, najneskôr však do piatich rokov, Komisia zamietne plán vykonávania a členské štáty sú povinné splniť ciele v lehotách stanovených v odseku 1 písm. a) a c) tohto článku.

4.  Komisia do … [7 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] preskúma ciele stanovené v odseku 1 písm. c) a d), aby ich zvýšila alebo stanovila ďalšie ciele. Na tento účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej pripojí legislatívny návrh, ak to bude považovať za náležité.

5.  Členské štáty v prípade potreby podporujú používanie materiálov získaných z recyklovaného odpadu z obalov na výrobu obalov a ďalších výrobkov, a to tak, že:

a)  zlepšia trhové podmienky pre takéto materiály;

b)  preskúmajú existujúce pravidlá, ktoré bránia používaniu takýchto materiálov.

6.  Členský štát môže pri dodržaní všeobecných pravidiel stanovených v ZFEÚ a v súlade s ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení prijať ustanovenia, ktoré idú nad rámec minimálnych cieľov stanovených v tomto článku.

Článok 53

Pravidlá výpočtu dosiahnutia cieľov recyklácie

1.  Výpočet toho, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 52 ods. 1, sa vykoná v súlade s pravidlami stanovenými v tomto článku.

2.  Členské štáty vypočítajú hmotnosť vzniknutého odpadu z obalov v danom kalendárnom roku. Výpočet odpadu z obalov vzniknutého v členskom štáte musí byť vyčerpávajúci.

Metodika výpočtu vzniknutého odpadu z obalov je založená na týchto prístupoch:

a)  obaly sprístupnené na trhu v členskom štáte v danom konkrétnom roku alebo

b)  množstvo odpadu z obalov vzniknutého v rovnakom roku v danom členskom štáte.

Výpočty založené na oboch prístupoch uvedených v písmenách a) a b) sa upravia tak, aby sa zabezpečila porovnateľnosť, spoľahlivosť a úplnosť výsledkov v súlade s požiadavkami a overeniami, ktoré sa majú stanoviť vo vykonávacom akte uvedenom v článku 56 ods. 7 písm. a).

3.  Členské štáty vypočítajú hmotnosť recyklovaného odpadu z obalov v danom kalendárnom roku. Hmotnosť recyklovaného odpadu z obalov sa vypočíta ako hmotnosť obalov, ktoré sa stali odpadom a ktoré po vykonaní všetkých potrebných kontrol, triedenia a iných prípravných postupov na odstraňovanie odpadových materiálov, ktoré nie sú určené na ďalšie prepracovanie, a na zabezpečenie vysokej kvality recyklácie, vstupujú do recyklácie, v rámci ktorej dôjde k vlastnému prepracovaniu odpadových materiálov na výrobky, materiály alebo látky.

4.  V prípade kompozitného obalu a iných obalov pozostávajúcich z viac než jedného materiálu sa výpočet vykonáva a hlásenie sa podáva za každý materiál obsiahnutý v obale. Členské štáty môžu postupovať odchylne od tejto požiadavky v prípade, že daný materiál tvorí bezvýznamnú časť jednotky obalu a v žiadnom prípade nepresahuje 5 % celkovej hmotnosti jednotky obalu.

5.  Na účely odseku 3 sa hmotnosť recyklovaného odpadu z obalov meria v okamihu, keď odpad vstupuje do recyklácie.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku možno hmotnosť recyklovaného odpadu z obalov merať pri výstupe z akejkoľvek triediacej činnosti za predpokladu, že:

a)  takýto výstupný odpad sa následne recykluje;

b)  hmotnosť materiálov alebo látok, ktoré sa odstránia ďalšími operáciami pred recykláciou, a následne sa nerecyklujú, nie je zahrnutá do hmotnosti odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný.

6.  Členské štáty zavedú účinný systém kontroly kvality a vysledovateľnosti odpadu z obalov s cieľom spĺňať podmienky stanovené v odsekoch 2 5. Tento systém môže pozostávať z elektronických registrov zriadených podľa článku 35 ods. 4 smernice 2008/98/ES alebo technických špecifikácií požiadaviek na kvalitu triedeného odpadu. Môže tiež pozostávať z priemernej stratovosti pri triedenom odpade pre rôzne druhy odpadu a postupy nakladania s odpadom za predpokladu, že spoľahlivé údaje nemožno získať iným spôsobom. Priemerná stratovosť sa vypočíta na základe pravidiel výpočtu stanovených v delegovanom akte prijatom podľa článku 11a ods. 10 smernice 2008/98/ES.

7.  Množstvo biologicky rozložiteľného odpadu z obalov, ktorý sa spracúva aeróbne alebo anaeróbne, možno považovať za recyklovaný odpad, ak sa týmto spracovaním produkuje kompost, digestát alebo iný výstupný materiál s porovnateľným množstvom recyklovaného obsahu vo vzťahu k vstupnému množstvu, ktorý sa má použiť ako recyklovaný produkt, materiál alebo látka. V prípade, že sa výstupný produkt používa na pôde, členské štáty ho môžu považovať za recyklovaný odpad, ak výsledkom tohto použitia je prínos pre poľnohospodárstvo alebo životné prostredie.

8.  Množstvo odpadových materiálov z obalov, ktoré prestali byť odpadom v dôsledku prípravných procesov ešte pred prepracovaním, možno považovať za recyklované, ak sú tieto materiály určené na ďalšie prepracovanie na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Materiál, ktorý prestáva byť odpadom, ktorý sa má použiť ako palivo alebo iný prostriedok na výrobu energie, alebo sa má spáliť, zasypať alebo uložiť na skládke, sa však nepovažuje za recyklovaný.

9.  Členské štáty môžu zohľadniť recykláciu kovov vytriedených po spaľovaní odpadu úmerne k podielu spaľovaného odpadu z obalov za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité kritériá kvality stanovené v rozhodnutí (EÚ) 2019/1004.

10.  Odpad z obalov zaslaný do iného členského štátu na účely recyklácie v danom inom členskom štáte môže za recyklovaný odpad považovať len členský štát, v ktorom sa daný odpad z obalov vyzbieral.

11.  Odpad z obalov vyvážaný z Únie za recyklovaný odpad považuje ten členský štát, v ktorom sa vyzbieral, len ak sú splnené požiadavky stanovené v odseku 3 a ak v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006 vývozca poskytne listinný dôkaz o tom, že preprava odpadu spĺňa požiadavky uvedeného nariadenia a že spracovanie odpadu z obalov mimo Únie sa uskutočnilo za podmienok, ktoré sú ▌ rovnocenné s požiadavkami v príslušnom environmentálnom práve Únie.

Článok 54

Pravidlá výpočtu dosiahnutia cieľov recyklácie začlenením opätovného použitia

1.  Členský štát sa môže rozhodnúť dosiahnuť upravenú cieľovú úroveň pre daný rok uvedenú v článku 52 ods. 1 berúc do úvahy priemerný podiel v predchádzajúcich troch rokoch opakovane použiteľných spotrebiteľských obalov uvedených na trh po prvýkrát a opätovne použitých ako súčasť systému opätovného použitia obalov.

Upravená úroveň sa vypočíta tak, že:

a)  od cieľov stanovených v článku 52 ods. 1 písm. a) a c) sa odpočíta podiel opakovane použiteľných spotrebiteľských obalov uvedený v prvom pododseku zo všetkých spotrebiteľských obalov uvedených na trh a

b)  od cieľov stanovených v článku 52 ods. 1 písm. b) a d) sa odpočíta podiel opakovane použiteľných spotrebiteľských obalov uvedený v prvom pododseku, ktoré pozostávajú z príslušného obalového materiálu, zo všetkých spotrebiteľských obalov pozostávajúcich z daného materiálu uvedených na trh.

Pri výpočte príslušnej upravenej cieľovej úrovne sa berie do úvahy najviac päť percentuálnych bodov z priemerného podielu opakovane použiteľných spotrebiteľských obalov.

2.  Členský štát môže na výpočet cieľov stanovených v článku 52 ods. 1 písm. a), článku 52 ods. 1 písm. b) bode ii), článku 52 ods. 1 písm. c) a článku 52 ods. 1 písm. d) bode ii) vziať do úvahy množstvo opravených drevených obalov na opätovné použitie.

ODDIEL 7

Informácie a podávanie správ

Článok 55

Informácie o predchádzaní vzniku odpadu z obalov a o nakladaní s ním

1.  Okrem informácií uvedených v článku 8a ods. 2 smernice 2008/98/ES a v článku 12 tohto nariadenia výrobcovia alebo organizácie zodpovednosti výrobcov, ak boli poverené v súlade s článkom 46 ods. 1, alebo orgány verejnej správy vymenované členskými štátmi pri uplatňovaní článku 8a ods. 2 smernice 2008/98/ES sprístupnia koncovým používateľom, a najmä spotrebiteľom, tieto informácie týkajúce sa predchádzania vzniku odpadu z obalov a nakladania s ním v súvislosti s obalmi, ktoré výrobcovia dodávajú na území členského štátu:

a)  úloha koncových používateľov v príspevku k predchádzaniu vzniku odpadu vrátane najlepších postupov;

b)  dostupné možnosti opätovného použitia obalu;

c)  úloha koncových používateľov v príspevku k triedenému zberu odpadových materiálov z obalov vrátane manipulácie s obalmi obsahujúcimi nebezpečné výrobky alebo odpad;

d)  význam označení a symbolov pripevnených, vyznačených alebo vytlačených na obale v súlade s článkom 12 alebo nachádzajúcich sa v sprievodných dokumentoch k balenému výrobku;

e)  vplyv nevhodného odhadzovania odpadu z obalov, ako je znečisťovanie prostredia odpadom alebo jeho odhadzovanie do zmesového komunálneho odpadu, na životné prostredie a na zdravie ľudí alebo bezpečnosť osôb, a nepriaznivý vplyv jednorazových obalov, najmä plastových tašiek, na životné prostredie;

f)  kompostovacie vlastnosti a vhodné možnosti nakladania s odpadom v prípade kompostovateľných obalov podľa článku 9 ods. 2; spotrebitelia sú informovaní o tom, že kompostovateľné obaly nie sú vhodné na domáce kompostovanie a nesmú sa odhadzovať v prírode.

Povinnosti podľa odseku 1 písm. d) sa uplatňujú od … [42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo odo dňa uplatňovania článku 12 podľa toho, čo nastane neskôr.

2.  Informácie uvedené v odseku 1 musia byť aktuálne a poskytujú sa prostredníctvom:

a)  webových sídiel alebo iných prostriedkov elektronickej komunikácie;

b)  informovania verejnosti;

c)  vzdelávacích programov a kampaní;

d)  informačných tabúľ v jednom alebo viacerých jazykoch, ktoré sú pre používateľov a spotrebiteľov ľahko zrozumiteľné.

3.  Ak sa informácie poskytujú verejne, zachováva sa dôvernosť citlivých obchodných informácií v súlade s príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom.

Článok 56

Podávanie správ Komisii

1.  Členské štáty nahlasujú Komisii za každý kalendárny rok tieto údaje:

a)  údaje o vykonávaní článku 52 ods. 1 písm. a) až d) a o opakovane použiteľných obaloch;

b)  ročnú spotrebu veľmi ľahkých plastových tašiek, ľahkých plastových tašiek, hrubých plastových tašiek a veľmi hrubých plastových tašiek na osobu, zvlášť za každú kategóriu, ako sa uvádza v prílohe XII tabuľke 4;

c)  mieru triedeného zberu obalov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zriadiť zálohové systémy stanovené v článku 50 ods. 1.

Členské štáty môžu tiež poskytnúť údaje o ročnej spotrebe tašiek z iného materiálu ▌.

2.  Členské štáty nahlasujú za každý ▌ kalendárny rok údaje o:

a)  množstve obalov po prvýkrát sprístupnených na trhu na území daného členského štátu za každú kategóriu obalov, ako sa uvádza v prílohe XII tabuľke 3;

b)  množstve odpadu z obalov vyzbieraného ▌ za každý obalový materiál, ako sa uvádza v článku 52;

c)  množstve recyklovaného odpadu z obalov a miery recyklácie pre každú kategóriu obalov, ako sa uvádza v prílohe XII tabuľke 3.

3.  Prvé nahlasované obdobie sa týka:

a)  druhého celého kalendárneho roka po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu, ktorým sa stanovuje formát podávania správ Komisii v súlade s odsekom 7, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v odseku 1 písm. a) a b) a odseku 2;

b)  kalendárneho roka, ktorý sa začína 1. januára 2028, pokiaľ ide o povinnosť stanovenú v odseku 1 písm. c).

4.  Členské štáty sprístupnia údaje uvedené v odsekoch 1 a 2 elektronicky do 19 mesiacov od skončenia nahlasovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje zasielajú elektronicky do 19 mesiacov od skončenia nahlasovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú, vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 7.

5.  K údajom sprístupneným členskými štátmi v súlade s týmto článkom sa pripojí správa o kontrole kvality. Správa o kontrole kvality sa predkladá vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 7.

6.  K údajom, ktoré členské štáty sprístupňujú v súlade s týmto článkom, sa pripája správa o opatreniach prijatých podľa článku 53 ods. 7 a 11 zahŕňajúca v náležitých prípadoch podrobné informácie o priemernej stratovosti.

7.  Komisia do … [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia:

a)  pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov v súlade s odsekom 1 písm. a) a c) a odsekom 2 vrátane metodiky určovania vzniknutého odpadu z obalov a formátu nahlasovania;

b)  metodika výpočtu ročnej spotreby ľahkých plastových tašiek na osobu v zmysle odseku 1 písm. b) a formát nahlasovania;

c)   korekčný faktor uvedený v článku 43 ods. 3, aby sa zohľadnil nárast alebo pokles cestovného ruchu vo vzťahu k základnému roku na účely dosiahnutia cieľov predchádzania vzniku odpadu z obalov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

8.  Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovatelia systémov opätovného použitia a všetky hospodárske subjekty, ktoré v členských štátoch sprístupňujú obaly, poskytli príslušným orgánom presné a spoľahlivé údaje, ktoré členským štátom umožnia plniť si nahlasovacie povinnosti podľa tohto článku, pričom sa v prípade potreby zohľadnia osobitné problémy, ktorým čelia malé a stredné podniky, pokiaľ ide o poskytovanie podrobných údajov.

Článok 57

Databázy obalov

1.  Členské štáty do 12 mesiacov odo dňa prijatia vykonávacích aktov uvedených v článku 56 ods. 7 prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť zriadenie databáz obalov a odpadu z obalov na harmonizovanom základe, ak ešte nie sú zavedené, a tak umožniť podávanie správ Komisii.

2.  Databázy uvedené v odseku 1 obsahujú:

a)  informácie o veľkosti, vlastnostiach a vývoji tokov obalov a odpadu z obalov na úrovni jednotlivých členských štátov;

b)  údaje uvedené v prílohe XII.

3.   Databázy obalov sú prístupné širšej verejnosti v strojovo čitateľnom formáte, ktorý umožňuje aktualizovaný prístup k údajom, pokiaľ ide o podávanie správ a náklady na nakladanie s odpadom z obalov, zabezpečuje interoperabilitu a opätovné použitie údajov. Poskytujú sa prostredníctvom:

a)  webového sídla alebo prostredníctvom iných prostriedkov elektronickej komunikácie v úradnom jazyku dotknutého členského štátu alebo

b)  verejných správ v úradnom jazyku dotknutého členského štátu.

Týmito požiadavkami nie sú dotknuté citlivé obchodné informácie ani právne predpisy o ochrane údajov.

Kapitola IX

Ochranné postupy

Článok 58

Postup zaobchádzania s obalmi predstavujúcimi riziko na vnútroštátnej úrovni

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 19 ▌ nariadenia (EÚ) 2019/1020, ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu majú dostatočný dôvod domnievať sa, že obaly, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, predstavujú riziko pre životné prostredie alebo ľudské zdravie, bez zbytočného odkladu vykonajú hodnotenie týkajúce sa dotknutého obalu vo vzťahu ku všetkým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení, ktoré sa týkajú daného rizika. S orgánmi dohľadu nad trhom podľa potreby spolupracujú príslušné hospodárske subjekty.

Na účely odseku 1 orgány zodpovedné za presadzovanie tohto nariadenia postupujú v nadväznosti na sťažnosti alebo správy týkajúce sa údajného nesúladu obalov a balených výrobkov s týmto nariadením a overujú, či sa prijali primerané nápravné opatrenia.

Ak v priebehu hodnotenia orgány dohľadu nad trhom zistia, že obal nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby v primeranej lehote predpísanej orgánmi dohľadu nad trhom a úmernej povahe a prípadne aj miere nesúladu prijal náležité a primerané nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť zhodu daného obalu s požiadavkami.

2.  Odchylne od odseku 1 v prípade ohrozenia ľudského zdravia v súvislosti s obalom citlivým na kontakt podliehajúcim osobitným právnym aktom Únie zameraným na ochranu ľudského zdravia orgány dohľadu nehodnotia riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat pochádzajúce z obalového materiálu, ak sa prenáša na obsah zabalený v obalovom materiáli, ale upozornia orgány príslušné na kontrolu týchto rizík. Týmito orgánmi sú príslušné orgány uvedené v nariadeniach (EÚ) 2017/625, (EÚ) 2017/745, (EÚ) 2017/746, (EÚ) 2019/6 alebo v smernici 2001/83/ES.

3.  Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že nespĺňanie požiadaviek sa netýka len územia ich štátu, informujú Komisiu a ostatné členské štáty o výsledkoch hodnotenia a o opatreniach, ktoré má hospodársky subjekt na ich žiadosť prijať.

4.  Hospodársky subjekt zabezpečí prijatie všetkých náležitých nápravných opatrení v súvislosti so všetkými dotknutými obalmi, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii.

5.  Ak príslušný hospodársky subjekt v lehote uvedenej v odseku 1 druhom pododseku neprijme primerané nápravné opatrenia alebo nesúlad pretrváva, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom zakázať sprístupnenie obalu na vnútroštátnom trhu, stiahnuť obal z daného trhu alebo od používateľa.

Orgány dohľadu nad trhom bezodkladne informujú o týchto opatreniach Komisiu a ostatné členské štáty.

6.  Informácie určené Komisii a ostatným členským štátom uvedené v odseku 5 sa oznamujú prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a zahŕňajú všetky podrobné údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúceho obalu, údaje o pôvode obalu, povahe údajného nesúladu a súvisiaceho rizika, povahe a trvaní prijatých vnútroštátnych opatrení, ako aj argumenty, ktoré predložil príslušný hospodársky subjekt, a v náležitom prípade informácie uvedené v článku 61 ods. 1. Orgány dohľadu nad trhom takisto uvedú, či je nesúlad spôsobený jedným z týchto dôvodov:

a)  obal nespĺňa požiadavky na udržateľnosť stanovené v článkoch 5 až 11 tohto nariadenia;

b)  nedostatky v harmonizovaných normách alebo spoločných špecifikáciách uvedených v článkoch 36 a 37 tohto nariadenia.

7.  Členské štáty, okrem členského štátu, ktorý inicioval daný postup, bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých prijatých opatreniach a o akýchkoľvek dostupných dodatočných informáciách týkajúcich sa nesúladu dotknutého obalu a o svojich námietkach v prípade nesúhlasu s prijatým vnútroštátnym opatrením.

8.  Ak žiaden členský štát ani Komisia do troch mesiacov od doručenia informácií podľa odseku 4 nevznesú námietku v súvislosti s predbežným opatrením, ktoré členský štát prijal, dané opatrenie sa považuje za opodstatnené.

V predbežných opatreniach sa môže stanoviť obdobie dlhšie alebo kratšie ako tri mesiace s cieľom zohľadniť osobitosti príslušných požiadaviek.

9.  Členské štáty zabezpečia, aby bol obal stiahnutý z ich trhu alebo aby sa v súvislosti s dotknutým obalom alebo zhotoviteľom bezodkladne prijali iné vhodné obmedzujúce opatrenia.

Článok 59

Ochranný postup Únie

1.  Ak sú po ukončení postupu stanoveného v článku 58 ods. 56 vznesené námietky voči opatreniu, ktoré prijal členský štát, alebo ak sa Komisia domnieva, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právom Únie, Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom či subjektmi a zhodnotí toto vnútroštátne opatrenie. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodne, či vnútroštátne opatrenie je alebo nie je opodstatnené.

Takýto vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

2.  Svoje rozhodnutie Komisia adresuje všetkým členským štátom a okrem nich ho bezodkladne oznámi aj príslušnému hospodárskemu subjektu alebo subjektom.

Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia nevyhovujúceho obalu zo svojho trhu a náležite o tom informujú Komisiu.

Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, dotknutý členský štát dané opatrenie zruší.

3.  Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad obalu sa pripisuje nedostatkom v harmonizovaných normách uvedených v článku 36 tohto nariadenia, Komisia uplatní postup stanovený v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

4.  Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad obalu sa pripisuje nedostatkom v spoločných technických špecifikáciách uvedených v článku 37, Komisia dotknuté spoločné technické špecifikácie bezodkladne zmení alebo zruší.

Článok 60

Vyhovujúce obaly, ktoré predstavujú riziko

1.  Ak po vykonaní hodnotenia podľa článku 58 členský štát zistí, že hoci je obal v súlade s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v článkoch 5 až 12, predstavuje riziko pre životné prostredie alebo zdravie ľudí, bezodkladne požiada príslušný hospodársky subjekt, aby v primeranej lehote predpísanej orgánmi dohľadu nad trhom a úmernej povahe a prípadne aj stupňu rizika prijal všetky primerané opatrenia, aby dotknutý obal pri uvedení na trh toto riziko už nepredstavoval, aby dosiahol zhodu s požiadavkami, aby bol stiahnutý z trhu alebo od používateľa.

2.  Odchylne od odseku 1 v prípade ohrozenia ľudského zdravia v súvislosti s obalom citlivým na kontakt podliehajúcim osobitným právnym aktom Únie zameraným na ochranu ľudského zdravia orgány dohľadu nehodnotia riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat pochádzajúce z obalového materiálu, ak sa prenáša na obsah zabalený v obalovom materiáli, ale upozornia orgány príslušné na kontrolu týchto rizík. Týmito orgánmi sú príslušné orgány uvedené v nariadeniach (EÚ) 2017/625, (EÚ) 2017/745, (EÚ) 2017/746, 2019/6 alebo v smernici 2001/83/ES.

3.  Hospodársky subjekt zabezpečí prijatie nápravných opatrení v súvislosti so všetkými dotknutými obalmi, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii.

4.  Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o svojich zisteniach a následných opatreniach podľa odseku 1. Tieto informácie zahŕňajú všetky dostupné podrobnosti, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu dotknutého obalu, údaje o pôvode a dodávateľskom reťazci obalu, charaktere súvisiaceho rizika, charaktere a trvaní prijatých vnútroštátnych opatrení.

5.  Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom alebo subjektmi a zhodnotí prijaté vnútroštátne opatrenia. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom určí, či uvedené vnútroštátne opatrenie je alebo nie je opodstatnené, a podľa potreby navrhne náležité opatrenia.

Takýto vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany životného prostredia alebo zdravia ľudí okamžite uplatniteľný vykonávací akt v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 4.

Rozhodnutie Komisie je určené všetkým členským štátom a Komisia ho ihneď oznámi členským štátom a príslušnému hospodárskemu subjektu či subjektom.

Článok 61

Kontroly obalov, ktoré vstupujú na trh Únie

1.  Orgány dohľadu nad trhom bezodkladne oznámia orgánom určeným podľa článku 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1020 opatrenia uvedené v článku 58 ods. 5 tohto nariadenia, ak sa nesúlad neobmedzuje len na ich vnútroštátne územie. Toto oznámenie obsahuje všetky relevantné informácie, najmä údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúceho obalu, na ktorý sa opatrenia vzťahujú, a v prípade baleného výrobku, na identifikáciu samotného výrobku.

2.   Orgány určené podľa článku 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1020 použijú informácie oznámené podľa odseku 1 tohto článku na vykonanie svojej analýzy rizík podľa článku 25 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

3.  Oznamovanie informácií uvedených v odseku 1 sa uskutočňuje zadaním informácií do príslušného prostredia riadenia colných rizík.

4.  Komisia vytvorí prepojenie na automatizáciu komunikácie uvedenej v odseku 1 z informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 58 ods. 6 do prostredia uvedeného v odseku 3. Toto prepojenie začne fungovať najneskôr dva roky odo dňa prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 5.

5.  Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých stanoví procesné pravidlá a podrobnosti vykonávacích opatrení pre odsek 4 vrátane funkcií, dátových prvkov a spracúvania údajov, ako aj pravidlá spracúvania osobných údajov, dôvernosti a spoločného prevádzkovania prepojenia uvedeného v odseku 4.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 65 ods. 3.

Článok 62

Formálny nesúlad

1.  Ak členský štát dospeje k jednému z nasledujúcich zistení, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby daný nesúlad odstránil:

a)  EÚ vyhlásenie o zhode nebolo vyhotovené;

b)  EÚ vyhlásenie o zhode nebolo vyhotovené správne;

c)  kód QR alebo dátový nosič uvedené v článku 12 neposkytujú prístup k požadovaným informáciám v súlade s uvedeným článkom;

d)  technická dokumentácia uvedená v prílohe VII nie je k dispozícii, je neúplná alebo obsahuje chyby;

e)  informácie uvedené v článku 15 ods. 6 alebo článku 18 ods. 3 chýbajú, sú nesprávne alebo neúplné;

f)  nie je splnená ktorákoľvek iná administratívna požiadavka stanovená v článku 15 alebo článku 18;

g)  nie sú splnené požiadavky týkajúce sa nadmerných obalov podľa článku 24 alebo obmedzení používania určitých formátov obalov podľa článku 25;

h)  v súvislosti s opakovane použiteľnými obalmi nie sú splnené požiadavky na zriadenie, prevádzkovanie alebo účasť v systéme opätovného použitia uvedenom v článku 27;

i)  v súvislosti s opätovným plnením nie sú splnené požiadavky na informácie stanovené v článku 28 ods. 1 a 2;

j)  nie sú splnené požiadavky na miesta opätovného plnenia stanovené v článku 28 ods. 3;

k)  nedosiahli sa ciele opätovného použitia a opätovného plnenia uvedené v článku 29;

l)   nie sú splnené požiadavky na recyklovateľné obaly stanovené v článku 6;

m)   nie sú splnené požiadavky na minimálny recyklovaný obsah obalov stanovené v článku 7;

2.  Ak nesúlad uvedený v odseku 1 písm. a) až f) pretrváva, dotknutý členský štát prijme všetky náležité opatrenia na zákaz sprístupnenia daného obalu na trhu alebo zabezpečí jeho stiahnutie od používateľa alebo z trhu.

3.  Ak nesúlad uvedený v odseku 1 písm. g) až k) pretrváva, členské štáty uplatňujú pravidlá o sankciách uplatniteľných na porušenia tohto nariadenia, ktoré stanovia členské štáty v súlade s článkom 68.

Kapitola X

Zelené verejné obstarávanie

Článok 63

Zelené verejné obstarávanie

1.  S cieľom stimulovať ponuku environmentálne udržateľných obalov a dopyt po nich Komisia do … [60 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví minimálne povinné požiadavky na verejné zákazky v rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/25/EÚ na obaly alebo balené výrobky, alebo služby využívajúce obaly alebo balené výrobky zadané verejnými obstarávateľmi v zmysle vymedzení článku 2 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ alebo článku 3 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ alebo obstarávateľmi v zmysle vymedzenia článku 4 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ, v rámci ktorých obaly alebo balené výrobky predstavujú viac ako 30 % predpokladanej hodnoty zákazky alebo hodnoty výrobkov použitých pri poskytovaní služieb, ktoré sú predmetom zákazky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 65 ods. 3.

2.  Požiadavky stanovené vo vykonávacích aktoch podľa odseku 1 sa uplatňujú na postupy zadávania verejných zákaziek uvedených v tom odseku, ktoré sa začali 12 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti príslušného vykonávacieho aktu alebo neskôr.

3.  ▌ Minimálne povinné požiadavky na zelené verejné obstarávanie vychádzajú z požiadaviek stanovených v článkoch 5 až 11 a z týchto prvkov:

a)  hodnota a objem verejných zákaziek zadaných pre obaly alebo balené výrobky alebo pre služby alebo práce s použitím obalov alebo balených výrobkov;

b)  či je pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov ekonomicky uskutočniteľné nakupovať environmentálne udržateľnejšie obaly alebo balené výrobky bez neprimeraných nákladov;

c)   situácia na trhu s príslušnými obalmi alebo balenými výrobkami na úrovni Únie;

d)   vplyvy požiadaviek na hospodársku súťaž;

e)   povinnosti v oblasti nakladania s odpadom z obalov.

4.   Minimálne povinné požiadavky na zelené verejné obstarávanie môžu mať formu:

a)  technických špecifikácií účasti v zmysle článku 42 smernice 2014/24/EÚ a článku 60 smernice 2014/25/EÚ;

b)  podmienok účasti v zmysle článku 58 smernice 2014/24/EÚ a článku 80 smernice 2014/25/EÚ alebo

c)  podmienok plnenia zákaziek v zmysle článku 70 smernice 2014/24/EÚ a článku 87 smernice 2014/25/EÚ.

Uvedené minimálne povinné požiadavky na zelené verejné obstarávanie sa vypracujú v súlade so zásadami uvedenými v smernici 2014/24/EÚ a v smernici 2014/25/EÚ s cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.

5.   Verejní obstarávatelia a obstarávatelia uvedení v odseku 1 sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch odchýliť od povinných požiadaviek stanovených vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 1 z dôvodov verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sa takisto môžu odchýliť od povinných požiadaviek v riadne odôvodnených prípadoch, keď by ich dodržiavanie viedlo k neriešiteľným technickým ťažkostiam.

Kapitola XI

Delegované právomoci a postup výboru

Článok 64

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 7, článku 6 ods. 4, článku 6 ods. 5, článku 7 ods. 12, článku 7 ods. 13, článku 7 ods. 15, článku 9 ods. 5, článku 25 ods. 5, článku 29 ods. 12 a 18 a článku 63 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie desiatich rokov od … [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 7, článku 6 ods. 4, článku 6 ods. 5, článku 7 ods. 12, článku 7 ods. 13, článku 7 ods. 15, článku 9 ods. 5, článku 25 ods. 5, článku 29 ods. 12 a 18 a článku 63 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 7, článku 6 ods. 4, článku 6 ods. 5, článku 7 ods. 12, článku 7 ods. 13, článku 7 ods. 15, článku 9 ods. 5, článku 25 ods. 5, článku 29 ods. 12 a 18 a článku 63 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 65

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor uvedený v článku 39 smernice 2008/98/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s článkom 5 uvedeného nariadenia.

Kapitola XII

Zmeny

Článok 66

Zmeny nariadenia (EÚ) 2019/1020

Nariadenie (EÚ) 2019/1020 sa mení takto:

1.  V prílohe I sa dopĺňajú tieto body:"

„X [Úrad pre publikácie: vložte ďalšie číslo v poradí] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 155, 12.6.2019, s. 1).

X [Úrad pre publikácie: vložte ďalšie číslo v poradí] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (Ú. v. EÚ L, …, ELI: …)(80).“

"

2.  V prílohe II sa vypúšťa bod 8.

Článok 67

Zmeny v smernici (EÚ) 2019/904

Smernica (EÚ) 2019/904 sa mení takto:

1-a.   V článku 2 ods. 2 sa na konci vety dopĺňajú tieto slová: „pokiaľ sa v nariadení o obaloch a odpade z obalov výslovne neustanovuje inak.“

Článok 22 ods. 4a má prednosť, ak je v rozpore s článkom 4 smernice (EÚ) 2019/904, pokiaľ ide o jednorazové plastové obaly uvedené v prílohe V bode 3.

2.  V článku 6 ods. 5 sa vypúšťajú písmená a) a b), a to od 1. januára 2030 alebo tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 7 ods. 8, podľa toho, čo nastane neskôr.

3.  V článku 13 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e), a to od 1. januára 2030 alebo tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 7 ods. 8, podľa toho, čo nastane neskôr.

4.  V článku 13 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Komisia preskúma údaje a informácie nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch svojho preskúmania. V správe sa posudzuje systém zberu údajov a informácií, zdroje údajov a informácií a metodika použitá v členských štátoch, ako aj úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a konzistentnosť týchto údajov a informácií. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracuje po prvom nahlásení údajov a informácií členskými štátmi a potom každé štyri roky.“

"

5.   Príloha časť B sa mení takto:

a)  odseky 7, 8 a 9 sa nahrádzajú takto:"

„7. nádoby na potraviny vyrobené z expandovaného (EPS) alebo extrudovaného (XPS) polystyrénu, t. j. nádoby, ako sú škatule, s viečkom alebo bez viečka, ktoré sa používajú na potraviny, ktoré sú:

   a) určené na priamu konzumáciu buď na mieste predaja, alebo na inom mieste, ako je miesto predaja (tzv. take-away);
   b) spravidla konzumované priamo z tejto nádoby a
   c) hotové na konzumáciu bez akejkoľvek ďalšej prípravy, napríklad varenia alebo zohrievania, vrátane nádob na potraviny určené na rýchle občerstvenie (tzv. fast food) alebo na akékoľvek iné jedlá určené na priamu konzumáciu s výnimkou nápojových obalov, tanierov a balení a vrecúšok obsahujúcich potraviny;
   8. nápojové obaly vyrobené z expandovaného (EPS) alebo extrudovaného (XPS) polystyrénu vrátane ich uzáverov a viečok;
   9. poháre na nápoje vyrobené z expandovaného (EPS) alebo extrudovaného (XPS) polystyrénu vrátane ich uzáverov a viečok;“

"

b)  vkladajú sa tieto odseky:"

„10. zmršťovacie fólie, ktoré sa používajú na letiskách alebo na železničných staniciach na ochranu batožiny počas prepravy;

   11. čipsy z polystyrénu a iných plastov, ktoré sa používajú na ochranu baleného tovaru počas prepravy a manipulácie;
   12. plastové krúžky pre viackusové balenie používané ako skupinový obal v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/*(81).

________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/… o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (Ú. v. EÚ L, …, ELI: …).“

"

Kapitola XIII

Záverečné ustanovenia

Článok 68

Sankcie

1.  Členské štáty do … [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. ▌ Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a oznámia jej každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

2.  Sankcie za nesplnenie požiadaviek článkov 24 až 29 zahŕňajú správne pokuty. Ak sa v právnom systéme členského štátu nestanovujú správne pokuty, tento odsek sa môže uplatňovať tak, že pokutové konanie iniciuje príslušný orgán a pokutu uloží príslušný vnútroštátny súd, pričom sa zabezpečí, aby tieto právne prostriedky nápravy boli účinné a mali rovnocenný účinok ako správne pokuty uvedené v tomto odseku. Ukladané pokuty musia byť v každom prípade aj účinné, primerané a odrádzajúce.

3.  Členské štáty oznámia tieto pravidlá a opatrenia Komisii do … [1 rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa ich týka.

Článok 69

Hodnotenie

Do … [osem rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a jeho prínosu k fungovaniu vnútorného trhu a zlepšeniu environmentálnej udržateľnosti obalov. Toto hodnotenie obsahuje časť venovanú okrem iného vplyvu tohto nariadenia na agropotravinový systém a potravinový odpad. Správu o hlavných zisteniach tohto hodnotenia Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Na vypracovanie tejto správy poskytnú členské štáty Komisii potrebné informácie.

Článok 70

Zrušenie a prechodné ustanovenia

Smernica 94/62/ES sa zrušuje s účinnosťou od ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Uplatňujú sa však tieto prechodné ustanovenia:

a)  článok 8 ods. 2 smernice 94/62/ES sa naďalej uplatňuje do …[30 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 12 ods. 6];

b)   článok 9 ods. 1 a 2 smernice 94/62/ES sa naďalej uplatňuje so zreteľom na základné požiadavky podľa prílohy II bodu 1 prvej zarážky do 31. decembra 2029;

c)  článok 5 ods. 2 a 3, článok 6 ods. 1 písm. d) a e) a článok 6a smernice 94/62/ES sa naďalej uplatňujú do … [posledný deň kalendárneho roka po 36 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

d)  článok 12 ods. 3a, 3b, 3c a 4 smernice 94/62/ES sa naďalej uplatňuje do … [posledný deň toho kalendárneho roka, v ktorom uplynie obdobie 36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] s výnimkou ustanovenia o odovzdávaní údajov Komisii, ktoré sa naďalej uplatňuje do … [posledný deň kalendárneho roka po 54 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. ▌

e)   rozhodnutia 2001/171/ES a 2009/292/ES zostávajú v účinnosti a naďalej sa uplatňujú až do ich zrušenia delegovanými aktmi, ktoré Komisia prijme podľa článku 55 ods. 7 tohto nariadenia;

f)   členské štáty môžu zachovať vnútroštátne ustanovenia obmedzujúce uvádzanie na trh v prípade obalov vo formátoch a na účely uvedené v prílohe V bodoch 2 a 3 do … [3 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Článok 4 ods. 3 sa neuplatňuje na vnútroštátne opatrenia zachované na základe tohto odseku do … [3 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XIII.

Článok 71

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 67 ods. 5 sa však uplatňuje od …[48 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

PRÍLOHA I

ORIENTAČNÝ ZOZNAM PREDMETOV, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE VYMEDZENIE POJMU OBAL V ČLÁNKU 3 BODE 1

Predmety, na ktoré sa vzťahuje článok 3 bod 1 písm. a)

Obal

Škatuľky na sladkosti

Celofánový obal na CD obaloch

Obaly používané na posielanie katalógov a časopisov (s časopisom vo vnútri)

Papierové košíčky na pečenie predávané spolu s cukrárskym výrobkom

Rúrky, tuby a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál (napr. fólia, alobal, papier), okrem rúrok, túb a valcov, ktoré slúžia ako súčasť výrobných strojov a ktoré sa nepoužívajú na prezentáciu výrobku ako predajnej jednotky

Kvetináče určené na použitie iba pri predaji a preprave ▌

Sklené fľašky na injekčné roztoky

Valcové obaly na CD (predávané spolu s CD, neurčené na uchovávanie CD)

Vešiaky na oblečenie (predávané spolu s oblečením)

Zápalkové škatuľky

Systémy sterilných zábran (vrecká, podložky a materiály potrebné na zachovanie sterility výrobku)

Opätovne plniteľné oceľové valcové nádoby používané na rôzne druhy plynov, okrem hasiacich prístrojov

Fóliové vrecká na čaj a kávu

Krabičky používané na tuby zubnej pasty

Neobalové výrobky

Kvetináče vrátane podnosov na osivo, ktoré sa používajú v medzipodnikových vzťahoch a v rôznych fázach výroby alebo sú určené na predaj s rastlinou

Škatule na náradie

Ochranné voskové vrstvy na syroch

Technologické obaly mäsových výrobkov

Vešiaky na oblečenie (predávané oddelene od oblečenia)

Náplne do tlačiarní

Obaly na CD, DVD a videokazety (predávané spolu s CD, DVD alebo videokazetami)

Valcové obaly na CD (predávané prázdne, určené na uchovávanie CD)

Rozpustné vrecúška na detergenty

Svietidlá na hroby (schránky na sviečky)

Mechanický mlynček (zabudovaný do opätovne plniteľnej nádoby, napr. opätovne plniteľný mlynček na čierne korenie)

Predmety, na ktoré sa vzťahuje článok 3 bod 1 písm. d) a e)

Obaly, ak sú koncipované a určené na plnenie na mieste predaja

Papierové alebo plastové tašky

Jednorazové taniere a šálky

Potravinová fólia

Desiatové vrecúška

Hliníková fólia

Plastová fólia na oblečenie vyčistené v čistiarňach

Neobalové výrobky

Miešadlo

Jednorazový príbor

Baliaci papier (predávaný samostatne spotrebiteľom a prevádzkovateľom podnikov)

Papierové formy na pečenie (predávané prázdne)

Papierové košíčky na pečenie predávané bez cukrárskeho výrobku

Jednorazové taniere a poháre neurčené na plnenie na mieste predaja

Predmety, na ktoré sa vzťahuje článok 3 bod 1 písm. b) a c)

Obal

Štítky zavesené priamo na výrobku alebo upevnené k výrobku vrátane etikiet nalepených na ovocí a zelenine

Kefka riasenky, ktorá tvorí časť uzáveru nádobky

Samolepiace etikety prilepené na inú obalovú položku

Svorky

Plastové obaly na papier

Odmerky, ktoré tvoria časť uzáveru nádob na detergenty

Mechanický mlynček (zabudovaný do opätovne neplniteľnej nádoby naplnenej výrobkom, napr. mlynček na čierne korenie naplnený čiernym korením)

Neobalové výrobky

Štítky na rádiofrekvenčnú identifikáciu (RFID)

Nálepky na označenie pneumatík (EÚ 2020/740)

PRÍLOHA II

KATEGÓRIE A PARAMETERE POSUDZOVANIA RECYKLOVATEĽNOSTI OBALOV

Tabuľka 1

Orientačný zoznam obalových materiálov, druhov a kategórií obalov uvedených v článku 6

Kategória

číslo (nové)

Prevládajúci

obalový

materiál

Druh obalu

Formát (ilustratívny a neúplný)

Farba/

Optická priepustnosť

1

sklo

sklo a kompozitné obaly, ktorých najväčšiu zložku tvorí sklo

fľaše, poháre, flakóny, kozmetické tégliky, dózy, ampulky, liekovky vyrobené zo skla (sodno-vápenato-kremičitého), aerosólové spreje

2

papier/lepenka

obaly z papiera/lepenky

škatule, podložky, skupinové obaly, pružné papierové obaly (napr. fólie, listy, vrecká, viečka, kornútky, vrecúška)

3

papier/lepenka

kompozitné obaly, ktorých najväčšiu zložku tvorí papier/lepenka

obalový kartón na tekutiny a papierové poháre (t. j. laminované polyolefínmi a s hliníkom alebo bez neho), podložky, taniere a poháre, metalizovaný alebo plastový laminovaný papier/lepenka, papier/lepenka s plastovými vložkami/oknami

4

kov

oceľ a kompozitné obaly, ktorých najväčšiu zložku tvorí oceľ

pevné formáty (obaly aerosólových sprejov, plechovky, plechovky na farby, škatule, podložky, sudy, tuby) vyrobené z ocele vrátane pocínovaného plechu a nehrdzavejúcej ocele

5

kov

hliník a kompozitné obaly, ktorých najväčšiu zložku tvorí hliník - pevný

pevné formáty (potravinové a nápojové plechovky, fľaše, obaly aerosólov, sudy, tuby, plechovky, škatule, podložky) vyrobené z hliníka

6

kov

hliník a kompozitné obaly, ktorých najväčšiu zložku tvorí hliník - stredne pevný a pružný

stredne pevné a pružné formáty (nádoby a podložky, tuby, fólie, pružné fólie) vyrobené z hliníka

7

plast

PET – pevný

fľaše a ploché fľaše

priehľadná číra/farebná, nepriehľadná

8

plast

PET – pevný

pevné formáty iné ako fľaše a ploché fľaše (vrátane téglikov, dóz, pohárov, šálok, jednovrstvových a viacvrstvových podložiek a nádob, aerosólových sprejov)

priehľadná číra/farebná, nepriehľadná

9

plast

PET – pružný

Fólie

prírodná/farebná

10

plast

PE – pevný

nádoby, fľaše, podložky, tégliky a tuby

prírodná/farebná

11

plast

PE – pružný

fólie vrátane viacvrstvových a hybridných obalov

prírodná/farebná

12

plast

PP – pevný

nádoby, fľaše, podložky, tégliky a tuby

prírodná/farebná

13

plast

PP – pružný

fólie vrátane viacvrstvových a hybridných obalov

prírodná/farebná

14

plast

HDPE a PP – pevný

prepravky a palety, dutinkové dosky (kartónplast)

prírodná/farebná

15

plast

PS a XPS – pevný

pevné formáty (vrátane obalov na mliečne výrobky, podložiek, pohárov a iných nádob na potraviny)

prírodná/farebná

16

plast

EPS – pevný

pevné formáty (vrátane škatúľ na ryby/biely tovar a podložiek)

prírodná/farebná

17

plast

ostatné pevné plasty (napr. PVC, PC) vrátane hybridných materiálov – pevné

pevné formáty vrátane napr. stredne veľkých kontajnerov na voľne ložený náklad, sudov

18

plast

ostatné pružné plasty vrátane hybridných materiálov – pružné

vrecká, blistery, termoformované obaly, vákuové obaly, obaly s upravenou atmosférou/upravenou vlhkosťou vrátane napr. pružných stredne veľkých nádob na voľne ložený náklad, vriec, pružných fólií

19

plast

biologicky rozložiteľné plasty[1]pevné (napr. PLA, PHB) a pružné (napr. PLA)

pevné a pružné formáty

20

drevo, korok

drevené obaly vrátane korku

palety, škatule, prepravky

21

textil

prírodné a syntetické textilné vlákna

tašky

22

keramika alebo porcelánová kamenina

íl, kameň

tégliky, nádoby, fľaše, dózy

[1] Poznámka: táto kategória obsahuje plasty, ktoré sú ľahko biologicky rozložiteľné (t. j. preukázaná schopnosť konverzie pôvodného materiálu na CO2, vodu a minerály biologickými procesmi do 6 mesiacov prevyšuje 90 %), a to bez ohľadu na východiskový materiál použitý na ich výrobu. Biopolyméry, ktoré nie sú ľahko biologicky rozložiteľné, patria do ostatných príslušných kategórií plastov.

Tabuľka 2

Orientačný zoznam obalových materiálov a kategórií uvedených v článku 6

Materiál

Kategórie

Odkaz na prílohu II tabuľku 1

plast

PET pevný

kat. 7, 8

PE pevný, PP pevný, HDPE a PP pevné

kat. 10, 12, 14

fólie/pružné

kat. 9, 11, 13, 18

PS, XPS, EPS

kat. 15, 16

ostatné pevné plasty

kat. 17

biologicky rozložiteľné plasty (pevné a pružné)

kat. 19

papier/lepenka

papier/lepenka (s výnimkou obalového kartónu na tekutiny)

kat. 2, 3

obalový kartón na tekutiny

kat. 3

kov

Hliník

kat. 5, 6

Oceľ

kat. 4

sklo

sklo

kat. 1

drevo

drevo, korok

kat. 20

iné

textil, keramika/porcelán a ostatné

kat. 21, 22

Tabuľka 3

Výkonnostné triedy recyklovateľnosti

Recyklovateľnosť obalov sa vyjadruje vo výkonnostných triedach A, B alebo C.

Od roku 2030 je výkonnosť recyklovateľnosti založená na kritériách recyklačného dizajnu. Kritériami recyklačného dizajnu sa zabezpečí obehovosť používania výsledných druhotných surovín dostatočnej kvality ako náhrady za primárne suroviny.

Posúdenie založené na kritériách recyklačného dizajnu sa vykonáva pre každú kategóriu obalov uvedenú v prílohe II tabuľke 1, pričom sa zohľadní metodika stanovená podľa článku 6 ods. 4 a súvisiace delegované akty, ako aj parametre stanovené v prílohe II tabuľke 4. Po zvážení kritérií na jednotku obalu sa obal zaradí do kategórií A, B alebo C. Ak je výkonnostná trieda recyklovateľnosti jednotky obalu nižšia ako 70 %, považuje sa za nevyhovujúci výkonnostným triedam recyklovateľnosti, a preto sa obal bude považovať za technicky nerecyklovateľný a jeho uvádzanie na trh by sa malo obmedziť.

Od roku 2035 sa do posudzovania recyklovateľnosti obalov pridá nový faktor, a to posúdenie „recyklácie vo veľkom rozsahu“. Preto sa následne vykoná nové posúdenie na základe množstva (hmotnosti) materiálu reálne recyklovaného v každej kategórii obalov podľa metodiky stanovenej vo vykonávacích aktoch prijatých podľa článku 6 ods. 5. Prahové hodnoty týkajúce sa ročného množstva recyklovaného obalového materiálu na dosiahnutie súladu s posúdením recyklácie vo veľkom rozsahu sa vymedzia s prihliadnutím na cieľ stanovený v článku 3 bode 38.

2030

2035

2038

Výkonnostná trieda recyklovateľnosti

Recyklačný dizajn

Posúdenie recyklovateľnosti na jednotku z hľadiska hmotnosti

Výkonnostná trieda recyklovateľnosti (pre recyklačný dizajn)

Recyklačný dizajn

Posúdenie recyklovateľnosti na jednotku z hľadiska hmotnosti

Výkonnostná trieda recyklovateľnosti (pre posúdenie recyklácie vo veľkom rozsahu)

Výkonnostná trieda recyklovateľnosti

Recyklačný dizajn

Posúdenie recyklovateľnosti na jednotku z hľadiska hmotnosti

Výkonnostná trieda recyklovateľnosti (pre posúdenie recyklácie vo veľkom rozsahu)

trieda A

95 % alebo viac

trieda A

95 % alebo viac

trieda A recyklácie vo veľkom rozsahu

trieda A

95 % alebo viac

trieda A recyklácie vo veľkom rozsahu

trieda B

80 % alebo viac

trieda B

80 % alebo viac

trieda B recyklácie vo veľkom rozsahu

trieda B

80 % alebo viac

trieda B recyklácie vo veľkom rozsahu

trieda C

70 % alebo viac

trieda C

70 % alebo viac

trieda C recyklácie vo veľkom rozsahu

trieda C

NEMOŽNO UVIESŤ NA TRH

70 % alebo viac

trieda C recyklácie vo veľkom rozsahu

TECHNICKY NERECYKLOVATEĽNÉ

menej ako 70 %

TECHNICKY NERECYKLOVATEĽNÉ

menej ako 70 %

NERECYKLOVANÉ VO VEĽKOM ROZSAHU

(pod prahovými hodnotami uvedenými v článku 3 bode 38)

TECHNICKY NERECYKLOVATEĽNÉ

menej ako 70 %

NERECYKLOVANÉ VO VEĽKOM ROZSAHU

(pod prahovými hodnotami uvedenými v článku 3 bode 38)

Tabuľka 4

Neúplný zoznam parametrov na stanovenie kritérií recyklačného dizajnu podľa článku 6

Zoznam v tejto tabuľke sa použije ako základ pri vymedzovaní kritérií recyklačného dizajnu (ako sa stanovuje v článku 6 ods. 4). Kritériá recyklačného dizajnu sa potom použijú na stanovenie výpočtov vedúcich k výkonnostným triedam uvedeným v tabuľke 3. Pri posudzovaní týchto parametrov sa okrem toho zohľadňuje:

–  oddeliteľnosť akejkoľvek zložky obalu, či už ručne spotrebiteľom alebo v spracovateľských zariadeniach,

–  efektívnosť procesov triedenia a recyklácie, napr. výťažnosť,

–  vývoj technológií triedenia a recyklácie (s cieľom zohľadniť situáciu, keď sa obal v súčasnosti triediť nedá, ale jeho triedenie by mohlo byť možné o dva roky) a

–  zachovanie funkčnosti druhotných surovín, ktorá umožňuje nahradiť primárne suroviny.

Pri stanovovaní kritérií recyklačného dizajnu sa zohľadňuje funkčnosť obalu, ktorú pre obal zabezpečujú tieto parametre.

Parametre pre kritériá recyklačného dizajnu

Relevantnosť parametra

Prísady

Prísady sú často látky, ktoré sa do materiálov pridávajú, aby im dodali špecifické vlastnosti. Prítomnosť prísad v obalových nádobách môže viesť k nesprávnemu triedeniu obalových materiálov počas procesu triedenia a kontaminovať získané druhotné suroviny.

Štítky

Miera pokrytia štítkami môže ovplyvniť efektívnosť procesu triedenia. Materiál, z ktorého je štítok vyrobený, a druh lepidla/adhézneho materiálu zároveň ovplyvňujú kvalitu druhotnej suroviny.

Rukávy

Miera pokrytia rukávom na hlavnom obale ovplyvňuje možnosti triedenia. Použitie rukávov môže okrem toho ovplyvniť schopnosť oddeliť ich od hlavného obalu.

Materiál, z ktorého je rukáv vyrobený, môže ovplyvniť triediteľnosť aj recyklovateľnosť obalu.

Uzávery a iné malé komponenty obalov

Uzávery sú komponenty používané na uzavretie alebo zapečatenie obalu. Môžu existovať rôzne typy uzáverov, pevné alebo pružné, ako napríklad zmršťovacia fólia na ochranu pred manipuláciou, obloženia, zátky, veká, pečate, ventily atď.

Materiál, z ktorého je uzáver vyrobený, môže ovplyvniť triediteľnosť aj recyklovateľnosť obalu.

Uzávery, ktoré nie sú pevne pripevnené na obaly, môžu zvýšiť znečisťovanie odpadom.

Malé komponenty obalov pripevnené k hlavnému obalu môžu ovplyvniť oddeliteľnosť a recyklovateľnosť. Môžu sa teda v procese triedenia a recyklácie stratiť.

Lepidlá

Lepidlo možno používať tak, aby ho bolo možné ľahko oddeliť v procese recyklácie alebo koncovým používateľom alebo tak, aby neovplyvňovalo efektívnosť procesov triedenia a recyklácie. Prítomnosť zvyškov lepidla na obale môže znížiť kvalitu (čistotu) druhotných surovín.

Umývateľnými lepidlami možno zabezpečiť oddelenie od hlavného obalu, ako aj to, že v druhotnej surovine nezostanú zvyšky lepidla.

Farbivá

Farbivá sú látky, ktoré dodávajú obalovému materiálu farbu.

Výrazne farbené papierové alebo plastové materiály môžu spôsobiť problémy pri triedení a môžu znížiť kvalitu druhotných surovín.

Zloženie materiálu

Uprednostňuje sa používanie jednozložkových materiálov alebo kombinácií materiálov, ktoré umožňujú ľahké oddelenie a zabezpečujú vysokú vyťažiteľnosť druhotných surovín.

Izolačné vrstvy/nátery

Materiál alebo látka pridaná na získanie izolačných vlastností alebo rôzne materiály aplikované na povrch s cieľom dodať iné vlastnosti.

Prítomnosť izolačných vrstiev/náterov v obale môže sťažovať recykláciu. Uprednostňujú sa kombinácie, ktorými sa zabezpečí vysoká vyťažiteľnosť druhotných surovín.

Atramenty a laky/tlač/číselné označovanie

Atramenty a laky sú zmesi farbív s inými látkami, ktoré sa na materiál aplikujú tlačou alebo prostredníctvom náteru (atrament), alebo ochranný náter vyrobený zo živice a/alebo acetylcelulózy rozpustenej v prchavom rozpúšťadle (lak). Číselné označovanie je tlač aplikovaná priamo na spotrebiteľské obaly na účely označovania kódmi výrobných šarží a inými informáciami a značkami.

Používanie atramentov s látkami vzbudzujúcimi obavy bráni recyklácii, keďže tieto jednotky obalu nemožno recyklovať. Tlačiarenské farby môžu pri uvoľnení kontaminovať recyklačný tok cez premývaciu vodu. Podobne môžu tlačiarenské farby, ktoré sa neuvoľnia, narušiť transparentnosť recyklačného toku.

Zvyšky výrobkov/jednoduché vyprázdnenie

Zvyšky obsahu obalu môžu ovplyvniť triediteľnosť a recyklovateľnosť. Obal by mal mať taký dizajn, aby bolo možné jednoducho vyprázdniť jeho obsah, aby bol pri odhadzovaní úplne prázdny.

Jednoduché

rozobratie

Komponenty, ktoré sú navzájom pevne pripevnené, môžu ovplyvniť triediteľnosť a recyklovateľnosť obalu. Dizajn obalu môže uľahčiť možnosť oddelenia rôznych komponentov do rôznych materiálových tokov.

PRÍLOHA III

KOMPOSTOVATEĽNÉ OBALY

Podmienky, ktoré treba zohľadniť pri nariaďovaní alebo zavádzaní povinného používania kompostovateľného formátu obalov:

a)  nemohol byť navrhnutý ako opakovane použiteľný obal ani príslušné výrobky nemohli byť uvedené na trh bez obalu;

b)  je navrhnutý tak, aby na konci svojej životnosti vstúpil do toku organického odpadu;

c)  je biologicky rozložiteľného charakteru, ktorý umožňuje, aby prešiel fyzikálnym ▌ alebo biologickým rozkladom vrátane anaeróbnej digescie, čo v konečnom dôsledku vedie k premene na oxid uhličitý a vodu, novú mikrobiálnu biomasu, minerálne soli a ▌ (bez prístupu kyslíka) metán;

d)  jeho používanie výrazne zvyšuje zber organického odpadu v porovnaní s používaním nekompostovateľných obalových materiálov;

e)  jeho používanie výrazne znižuje kontamináciu kompostu nekompostovateľnými obalmi ▌ a nespôsobuje problémy pri spracovaní biologického odpadu;

f)  jeho používanie nezvyšuje kontamináciu tokov nekompostovateľných odpadov z obalov.

PRÍLOHA IV

METODIKA POSUDZOVANIA MINIMALIZÁCIE OBALOV

Časť I

Výkonnostné kritériá

1.  Ochrana výrobku: dizajnom obalov sa zabezpečuje ochrana výrobku od miesta balenia alebo plnenia až do konečného použitia s cieľom zabrániť značnému poškodeniu, strate, zhoršeniu kvality výrobku alebo vzniku odpadu z neho. Medzi požiadavky možno zahrnúť ochranu pred mechanickým alebo chemickým poškodením, vibráciami, kompresiou, vlhkosťou, stratou vlhkosti, oxidáciou, svetlom, kyslíkom, mikrobiologickou infekciou, škodcami, zhoršením organoleptických vlastností atď., ako aj odkazy na osobitné právne akty Únie, ktorými sa stanovujú požiadavky na kvalitu výrobku.

2.  Procesy výroby obalov: dizajn obalov musí byť kompatibilný s procesmi výroby a plnenia obalov. Procesy výroby obalov môžu určovať prvky dizajnu obalov, ako je tvar nádoby, tolerančný limit hrúbky, veľkosť, možnosť opracovania špecifikácie minimalizujúce odpad pri výrobe. Procesy, ktoré používa zhotoviteľ produktov, si tiež môžu vyžadovať určité dizajnové prvky obalov, ako je odolnosť proti nárazu a namáhaniu, mechanická pevnosť, rýchlosť a účinnosť baliacej linky, stabilita pri preprave, odolnosť voči teplu, účinné zatváranie, minimálny voľný priestor, hygiena.

3.  Logistika: dizajnom obalov sa musí zabezpečiť primeraná a bezpečná distribúcia, preprava a skladovanie baleného výrobku a manipulácia s ním. Požiadavky môžu zahŕňať rozmerovú koordináciu pre optimálne využitie priestoru, kompatibilitu s paletizačnými a depaletizačnými systémami, systém manipulovania a skladovania, integritu obalu počas prepravy a manipulácie.

4.   Funkčnosť obalu: dizajnom obalu sa musí zabezpečiť jeho funkčnosť s prihliadnutím na účel výrobku a osobitosti vyplývajúce z príležitosti jeho predaja, ako je napríklad predaj na darčekové účely alebo pri príležitosti sezónnych udalostí.

5.  Požiadavky na informácie: dizajnom obalu sa musí zabezpečiť, aby sa používateľom a spotrebiteľom mohli poskytnúť všetky potrebné informácie týkajúce sa samotného zabaleného výrobku, jeho používania, skladovania a starostlivosti oň vrátane bezpečnostných pokynov. Požiadavky môžu zahŕňať poskytovanie informácií o výrobku, pokynov na skladovanie, aplikáciu a používanie, čiarových kódov, dátumu minimálnej trvanlivosti atď.

6.  Hygiena a bezpečnosť: dizajnom obalu sa musí zabezpečiť bezpečnosť používateľov a spotrebiteľov, ako aj bezpečnosť a hygiena výrobkov počas celej distribúcie, konečného použitia a zneškodňovania. Požiadavky môžu zahŕňať dizajn zameraný na bezpečnú manipuláciu, bezpečnosť pre deti, ochranu proti neoprávnenému manipulovaniu, krádeži a falšovaniu, výstražné upozornenia, jasné označenie obsahu, bezpečné otváranie, uzáver na zníženie tlaku.

7.  Právne požiadavky: dizajnom obalu sa musí zabezpečiť, aby mohli obal a zabalený výrobok byť v súlade s platným právom.

8.  Recyklovaný obsah, recyklovateľnosť a opätovné použitie: dizajnom obalu sa musí zabezpečiť opakovaná použiteľnosť, recyklovateľnosť a zapracovanie recyklovaného obsahu, ako sa vyžaduje v tomto nariadení. Ak je obal určený na opätovné použitie, musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 11 ods. 1. To znamená, že môže byť potrebné zvýšiť hmotnosť alebo objem obalu nad rámec toho, čo umožňujú faktory v rámci výkonnostných tried, aby bol možný napr. vyšší počet ciest alebo obehov, uľahčilo sa zapracovanie recyklovaného obsahu alebo aby sa zvýšila recyklovateľnosť (napr. pri prechode na jednozložkový materiál alebo recyklovaný post-spotrebiteľský obsah).

Časť II

Metodika posudzovania a určovanie minimálneho objemu a minimálnej hmotnosti obalov

Posúdenie minimálneho objemu a minimálnej hmotnosti obalu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie jeho funkčnosti, ako sa opisuje v článku 3 bode 1, sa vysvetlí v technickej dokumentácii a zahŕňať aspoň:

a)   opis výsledku posúdenia vrátane podrobností výpočtu minimálnej potrebnej hmotnosti a minimálneho potrebného objemu obalu. Zohľadnia a zdokumentujú sa možné odchýlky medzi výrobnými šaržami pre ten istý obal;

b)  pre každé výkonnostné kritérium uvedené v časti I sa uvedie opis požiadavky na dizajn, ktorá bráni ďalšiemu zníženiu hmotnosti alebo objemu obalu bez ohrozenia funkčnosti obalu vrátane bezpečnosti a hygieny pre zabalený výrobok, obal a používateľa. Opíše sa metóda použitá na identifikáciu týchto požiadaviek na dizajn a vysvetlia sa dôvody, ktoré bránia ďalšiemu zníženiu hmotnosti alebo objemu obalu. Preskúmajú sa všetky možnosti zníženia v súvislosti s daným obalovým materiálom, ako napríklad zníženie akejkoľvek nadbytočnej vrstvy, ktorá neplní funkciu balenia. Nahradenie jedného obalového materiálu iným sa nepovažuje za dostatočné;

c)  všetky výsledky testov, prieskumov trhu alebo štúdií, ktoré sa použili na posúdenie vykonané podľa písmen a) a b).

PRÍLOHA V

OBMEDZENIA TÝKAJÚCE SA POUŽÍVANIA URČITÝCH FORMÁTOV OBALOV

 

Formát obalu

Obmedzené použitie

Názorný príklad

1.

jednorazové plastové skupinové obaly

plastové obaly používané na mieste predaja ▌na zoskupovanie tovaru predávaného vo fľašiach, v konzervách, plechovkách, nádobkách, dózach a vrecúškach a ktoré sú navrhnuté tak, aby spotrebiteľom ▌ umožnili naraz nakúpiť viac ako jeden výrobok alebo ich na to povzbudili; Nepatria sem skupinové obaly potrebné na uľahčenie manipulácie ▌.

fólie na skupinové balenie výrobkov, zmršťovacie fólie

2.

jednorazové plastové ▌obaly na nespracované čerstvé ovocie a zeleninu

jednorazové plastové obaly na balené čerstvé ovocie a zeleninu, ktorých hmotnosť je menšia než 1,5 kg. Členské štáty môžu stanoviť výnimky z tohto obmedzenia, ak existuje preukázateľná potreba zabrániť strate vody alebo sviežosti (vädnutiu), mikrobiologickým nebezpečenstvám alebo fyzickým otrasom, oxidácii alebo ak neexistuje iná možnosť, ako zabrániť zmiešaniu ovocia a zeleniny z ekologickej poľnohospodárskej výroby s ovocím a zeleninou z neekologickej poľnohospodárskej výroby v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia (ES) č. 834/2007 o certifikácii a označovaní, ktorá si nevyžaduje neprimerané hospodárske a administratívne náklady.

sieťky, vrecúška, podložky, nádobky

3.

jednorazové plastové ▌obaly

jednorazové plastové obaly na potraviny a nápoje podávané a konzumované v priestoroch odvetvia HORECA, ktoré zahŕňajú všetky stravovacie plochy v mieste podnikania a mimo neho so stolmi a stoličkami, priestory na státie a priestory na stravovanie, ktoré koncovým používateľom ponúka spoločne niekoľko hospodárskych subjektov alebo tretia strana na účely konzumácie potravín a nápojov. Zariadenia v odvetví HORECA, ktoré nemajú prístup k pitnej vode, sú vyňaté.

podložky, jednorazové taniere a šálky, vrecúška, ▌ škatule

4.

jednorazové plastové obaly na dochucovadlá, zaváraniny, omáčky, smotanu do kávy, cukor a koreniny a pochutiny v odvetví HORECA

jednorazové obaly v odvetví HORECA, ktoré obsahujú jednotlivé porcie alebo dávky, používané na dochucovadlá, zaváraniny, omáčky, smotanu do kávy, cukor a koreniny a pochutiny, s výnimkou týchto prípadov:

A)   obaly dodávané spolu s hotovými potravinami určenými na okamžitú konzumáciu mimo miesta predaja, a to bez potreby akejkoľvek ďalšej prípravy;

B)  takéto obaly sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a hygieny v zariadeniach, v ktorých existuje zdravotná požiadavka na individualizovanú starostlivosť, ako sú nemocnice, kliniky, opatrovateľské zariadenia.

vrecúška, dózy, podložky, škatule

5.

jednorazové obaly ▌ v sektore ubytovania určené na použitie pri jednotlivých rezerváciách

jednorazové obaly na kozmetické, hygienické a toaletné výrobky na použitie v sektore ubytovania podľa NACE Rev. 2 – Štatistická klasifikácia ekonomických činností určené na použitie výlučne pri jednotlivých rezerváciách, ktoré sa pred príchodom ďalšieho hosťa odhodia

fľaštičky na šampón, fľaštičky na krémy na ruky a telové mlieka, vrecúška na ▌mydlá

6.

veľmi ľahké plastové tašky

veľmi ľahké plastové tašky s výnimkou veľmi ľahkých plastových tašiek potrebných z hygienických dôvodov alebo poskytovaných ako primárny obal pre nebalené potraviny, keď to pomáha predchádzať plytvaniu potravinami

veľmi tenké tašky poskytované pre voľne ložené potraviny

PRÍLOHA VI

POŽIADAVKY ŠPECIFICKÉ PRE SYSTÉMY OPÄTOVNÉHO POUŽITIA A NA MIESTA OPÄTOVNÉHO PLNENIA

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)   „organizácia riadenia“ je opis riadiacej štruktúry systému opätovného použitia, v ktorom sa vymedzuje úloha účastníkov systému, vlastníctvo a akýkoľvek plánovaný prevod vlastníctva obalov, ako aj iné relevantné prvky riadenia systému opätovného použitia v zmysle vymedzenia v tejto prílohe;

b)  „systém s uzavretým cyklom“ je systém opätovného použitia, v ktorom prevádzkovateľ systému alebo spolupracujúca skupina účastníkov systému uskutočňuje obeh opakovane použiteľných obalov bez zmeny ich vlastníctva;

c)  „systém s otvoreným cyklom“ je systém opätovného použitia, v ktorom sú opakovane použiteľné obaly v obehu medzi nešpecifikovaným počtom účastníkov systému a vlastníctvo obalov sa mení na jednom alebo viacerých miestach procesu opätovného použitia;

d)  „prevádzkovateľ systému“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom systému a ktorá spravuje systém opätovného použitia;

e)  „účastník systému“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa zúčastňuje na systéme opätovného použitia a vykonáva aspoň jednu z týchto činností: zbiera obaly buď od koncových používateľov alebo od iných účastníkov systému, upravuje ich, distribuuje ich účastníkom systému, prepravuje ich, plní ich výrobkami, balí ich alebo ich ponúka koncovým používateľom. Systém opätovného použitia môže zahŕňať jedného alebo viacerých účastníkov vykonávajúcich uvedené činnosti.

Časť A

Požiadavky na systémy opätovného použitia

1.  Všeobecné požiadavky na systémy opätovného použitia

Na všetky systémy opätovného použitia sa vzťahujú tieto požiadavky, ktoré musia byť splnené súčasne:

a)  systém má jasne vymedzenú riadiacu štruktúru, ktorá je opísaná v organizácii riadenia;

b)  riadiaca štruktúra zabezpečuje, aby bolo možné splniť ciele systému stanovené v organizácii riadenia a prípadne ciele opätovného použitia a akékoľvek iné ciele systému;

c)  riadiaca štruktúra umožňuje rovnaký prístup a spravodlivé podmienky pre všetky hospodárske subjekty, ktoré sa chcú stať súčasťou systému;

d)  riadiaca štruktúra umožňuje rovnaký prístup a spravodlivé podmienky pre všetkých koncových používateľov;

e)   systém je navrhnutý tak, aby sa zabezpečilo, že opakovane použiteľné obaly, ktoré sú v rámci systému v obehu, dokončia aspoň minimálny plánovaný počet obehov, ako sa uvádza v delegovanom akte prijatom podľa článku 11;

f)  systém má pravidlá vymedzujúce jeho fungovanie vrátane požiadaviek na používanie obalov, ktoré prijali všetci účastníci systému a v ktorých by sa mali špecifikovať:

i)  druhy a dizajn obalov, ktoré môžu byť v systéme v obehu;

ii)  opis výrobkov určených na použitie, naplnenie alebo prepravu prostredníctvom systému;

iii)  podmienky správneho zaobchádzania s obalmi a ich používania;

iv)  podrobné požiadavky na úpravu obalov;

v)  požiadavky na zber obalov;

vi)  požiadavky na uskladňovanie obalov;

vii)  požiadavky na plnenie obalov alebo nakladanie na obaly;

viii)  pravidlá na zabezpečenie účinného a efektívneho zberu opakovane použiteľných obalov vrátane stimulov pre koncových používateľov, aby vrátili obaly na zberné miesta alebo do systému hromadného zberu;

ix)  pravidlá na zabezpečenie rovnakého a spravodlivého prístupu k systému opätovného použitia aj pre zraniteľných koncových používateľov;

g)  prevádzkovateľ systému kontroluje riadne fungovanie systému a overuje, či je opätovné použitie riadne umožnené;

h)  systém má pravidlá podávania správ, ktoré umožňujú prístup k údajom o počte naplnení alebo opätovných použití (t. j. obehy podľa kategórie), počte odmietaní, miere zberu (t. j. miera návratnosti), počte predajných jednotiek alebo ekvivalentných jednotiek vrátane materiálu a podľa kategórie, alebo priemerný odhad, ak takýto výpočet nie je možný, a o počte jednotiek opakovane použiteľných alebo opätovne naplniteľných obalov pridaných do systému, počte jednotiek obalov, ktoré boli spracované v rámci plánu na konci životnosti;

i)  dizajn obalov je stanovená v súlade so vzájomne dohodnutými špecifikáciami alebo normami;

j)  systém zabezpečuje spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov pre všetkých účastníkov systému;

k)   systém zabezpečuje plnenie povinností rozšírenej zodpovednosti výrobcu za opakovane použiteľné obaly používané v systéme a tie, ktoré sa stali odpadom.

Systémy s otvoreným cyklom, ktoré nemajú prevádzkovateľa, sú vyňaté z časti A bodu 1 písm. b), g), h) a j).

Systémy s otvoreným cyklom zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sú oslobodené od požiadaviek uvedených v časti A bode 1 písm. a), b), c), g), h) a j).

2.  Požiadavky na systémy s uzavretým cyklom

Okrem všeobecných požiadaviek uvedených v bode 1 musia byť súčasne splnené tieto požiadavky:

a)  systém má reverznú logistiku uľahčujúcu presun obalov od používateľov alebo koncových používateľov späť k účastníkom systému;

b)  systém zabezpečuje zber, úpravu a redistribúciu obalov;

c)  účastníci systému sú povinní prevziať obal späť zo zberného miesta, ak bol použitý, zozbieraný a uskladnený v súlade s pravidlami systému.

3.  Požiadavky na systémy s otvoreným cyklom

Okrem všeobecných požiadaviek uvedených v bode 1 musia byť súčasne splnené tieto požiadavky:

a)  po použití obalu sa účastník systému rozhodne, či obal opätovne použije alebo ho odovzdá inému účastníkovi systému na opätovné použitie;

b)  systém zabezpečuje, aby boli zber, úprava a redistribúcia obalov zavedené a všeobecne dostupné;

c)  súčasťou systému je úprava spĺňajúca požiadavky podľa časti B tejto prílohy.

Časť B

Úprava

1.  Proces úpravy nesmie vytvárať riziká pre zdravie a bezpečnosť osôb, ktoré sú zaň zodpovedné, a v rámci neho sa minimalizuje jeho vplyv na životné prostredie. Prevádzkuje sa v súlade s platnými právnymi predpismi o materiáloch citlivých na kontakt, odpade a priemyselných emisiách.

2.  Úprava zahŕňa tieto operácie prispôsobené opakovane použiteľnému formátu obalu a jeho plánovanému použitiu:

a)  posúdenie stavu obalu;

b)  odstránenie poškodených alebo opätovne nepoužiteľných komponentov;

c)  prenos odstránených komponentov do vhodného procesu zhodnotenia;

d)  čistenie a umývanie v súlade s požadovanými hygienickými podmienkami;

e)  oprava obalov;

f)  kontrola a posúdenie vhodnosti na daný účel.

3.  V prípade potreby by sa procesy čistenia a umývania mali aplikovať v rôznych fázach úpravy a mali by sa opakovať.

4.  Upravený výrobok musí spĺňať požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť, ktoré sa naň vzťahujú.

Časť C

Požiadavky na opätovné plnenie

▌ Miesta opätovného plnenia musia spĺňať tieto požiadavky:

a)  poskytovať jasné a presné informácie o:

i)  hygienických normách, ktoré musí nádoba koncového používateľa spĺňať, aby ju mohol v mieste opätovného plnenia použiť;

ii)  druhy a vlastnosti nádob, ktoré možno použiť na nákup výrobkov prostredníctvom opätovného plnenia;

iii)   kontaktné údaje koncového distribútora na zabezpečenie súladu s hygienickými normami stanovenými v uplatniteľnom práve;

b)  obsahovať meracie zariadenie alebo poskytovať podobné prostriedky, ktorými sa pre koncového používateľa zabezpečí stanovenie konkrétneho množstva na nákup;

c)  cena, ktorú platia koncoví používatelia nesmie zahŕňať hmotnosť nádoby určenej na opätovné plnenie.

PRÍLOHA VII

POSTUP POSUDZOVANIA ZHODY

Modul A

Vnútorná kontrola výroby

1.  Vnútorná kontrola výroby je postupom posudzovania zhody, ktorým si zhotoviteľ plní povinnosti stanovené v bodoch 2, 3 a 4 a zaručuje a vyhlasuje na svoju vlastnú zodpovednosť, že príslušné obaly spĺňajú požiadavky podľa článkov 5 až 12 tohto nariadenia, ktoré sa na ne uplatňujú.

2.  Technická dokumentácia

Zhotoviteľ vypracuje technickú dokumentáciu. Uvedenou dokumentáciou sa umožní posúdenie zhody obalu s príslušnými požiadavkami a uvedie sa v nej primeraná analýza a posúdenie rizika či rizík nesúladu.

V technickej dokumentácii sa uvedú uplatniteľné požiadavky a zahrnie sa do nej, ak je to z hľadiska posudzovania relevantné, dizajn, výroba a používanie obalu. Technická dokumentácia musí v prípade potreby obsahovať aspoň tieto prvky:

a)  všeobecný opis obalu a jeho plánovaného použitia;

b)  koncepčný dizajn, výrobné výkresy a materiály komponentov ▌, atď.;

c)  opisy a vysvetlenia potrebné na pochopenie uvedených výkresov a schém a na fungovanie obalu;

d)  tento zoznam:

i)  harmonizované normy uvedené v článku 36, uplatňované úplne alebo čiastočne;

ii)  spoločné ▌ špecifikácie uvedené v článku 37, uplatňované úplne alebo čiastočne;

iii)  iné relevantné technické špecifikácie na účely merania alebo výpočtu;

iv)  v prípade čiastočne uplatnených harmonizovaných noriem a/alebo spoločných špecifikácií označenie častí, ktoré sa uplatňovali;

v)  ak sa neuplatňujú harmonizované normy a/alebo spoločné ▌ špecifikácie, opis riešení prijatých na splnenie požiadaviek uvedených v bode 1;

e)  kvalitatívny opis spôsobu, akým sa vykonali posúdenia stanovené v článkoch 6, 10 a 11, a

f)  protokoly o skúškach.

3.  Výroba

Zhotoviteľ prijme všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zaručoval súlad vyrobeného obalu s technickou dokumentáciou uvedenou v bode 2 a s požiadavkami uvedenými v bode 1.

4.  Vyhlásenie o zhode

Zhotoviteľ vydá písomné vyhlásenie o zhode pre každý druh obalu a spolu s technickou dokumentáciou ho pre vnútroštátne orgány uchováva k dispozícii desať rokov od uvedenia príslušného obalu na trh. Vo vyhlásení o zhode sa uvádza obal, pre ktorý bolo vypracované.

Kópia vyhlásenia o zhode sa na požiadanie sprístupní príslušným orgánom.

5.  Splnomocnený zástupca

Povinnosti zhotoviteľa stanovené v bode 4, pokiaľ ide o uchovávanie technickej dokumentácie, môže v jeho mene a na jeho zodpovednosť plniť jeho splnomocnený zástupca, pokiaľ sú uvedené v poverení.

PRÍLOHA VIII

EÚ VYHLÁSENIE O ZHODE Č. * …

1.  Č. … (jedinečná identifikácia obalu):

2.  Názov/Meno a adresa zhotoviteľa a prípadne jeho splnomocneného zástupcu:

3.  Toto vyhlásenie o zhode sa vydáva na výhradnú zodpovednosť zhotoviteľa:

4.  Predmet vyhlásenia (identifikácia obalu umožňujúca vysledovateľnosť): opis obalu:

5.  Predmet vyhlásenia uvedený v bode 4 je v súlade s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie: ... (odkaz na iné uplatnené akty Únie):

6.  Odkazy na použité príslušné harmonizované normy alebo spoločné špecifikácie alebo odkazy na iné technické špecifikácie, v súvislosti s ktorými sa vyhlasuje zhoda:

7.  V príslušných prípadoch notifikovaná osoba … (názov, adresa, číslo)... vykonala … (opis intervencie) ... a vydala certifikát (-y): ... (podrobné údaje vrátane jeho dátumu, prípadne informácií o dĺžke a podmienkach jeho platnosti).

8.  Doplňujúce informácie:

Podpísané za a v mene:

(miesto a dátum vydania):

(meno, funkcia) (podpis):

* (identifikačné číslo vyhlásenia)

PRÍLOHA IX

INFORMÁCIE NA ÚČELY REGISTRÁCIE A PODÁVANIA SPRÁV DO REGISTRA V ZMYSLE ČLÁNKU 44

Časť I

A. Informácie, ktoré sa majú predložiť pri registrácii

1.  Informácie, ktoré má výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca predložiť na účely rozšírenej zodpovednosti výrobcu, zahŕňajú:

a)  názov a obchodné značky (ak existujú), pod ktorými výrobca sprístupňuje obaly na trhu v členskom štáte, a adresa výrobcu vrátane poštového smerovacieho čísla a mesta/obce, ulice a čísla, krajiny, telefónu, ak existuje, webovej a e-mailovej adresy s uvedením jednotného kontaktného miesta;

b)   ak výrobca poveril splnomocneného zástupcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu, okrem informácií uvedených v písmene a): názov a adresa zástupcu vrátane poštového smerovacieho čísla a mesta/obce, ulice a čísla, krajiny, telefónu

a e-mailovej adresy;

c)  národný identifikačný kód výrobcu vrátane jeho čísla v obchodnom registri alebo rovnocenného úradného registračného čísla a európskeho alebo vnútroštátneho daňového identifikačného čísla;

d)  vyhlásenie o tom, ako si výrobca plní svoje povinnosti podľa článku 45 vrátane osvedčenia vydaného organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak sa uplatňuje článok 46 ods. 1.

2.  Ak je organizácia zodpovednosti výrobcov poverená plnením povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, informácie, ktoré má poskytnúť výrobca, zahŕňajú názov a kontaktné údaje vrátane poštového smerovacieho čísla a mesta/obce, ulice a čísla, krajiny, telefónu, webovej a e-mailovej adresy, národný identifikačný kód organizácie zodpovednosti výrobcov vrátane čísla v obchodnom registri alebo rovnocenného úradného registračného čísla a európskeho alebo vnútroštátneho daňového identifikačného čísla organizácie zodpovednosti výrobcov, a poverenie zastúpeného výrobcu, vyhlásenie výrobcu alebo prípadne splnomocneného zástupcu výrobcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu alebo organizácie zodpovednosti výrobcov, v ktorom sa uvádza, že poskytnuté informácie sú pravdivé.

3.  V prípade, že výrobca poveril vykonaním povinnosti zaregistrovania podľa článku 44 organizáciu zodpovednosti výrobcov uvedenú v článku 46 ods. 1, poskytne okrem informácií požadovaných podľa časti A bodu 1 tejto prílohy aj:

a)  názvy/mená a kontaktné údaje vrátane poštových smerovacích čísel a miest/obcí, ulíc a čísel, krajín, telefónnych čísel, webových a e-mailových adries zastupovaných výrobcov;

b)  v príslušných prípadoch poverenie každého zastupovaného výrobcu;

c)  ak organizácia zodpovednosti výrobcov zastupuje viac ako jedného výrobcu, uvedie oddelene informácie o tom, ako si každý zo zastúpených výrobcov plní povinnosti stanovené v článku 45.

Časť II

Informácie, ktoré sa majú predkladať na účely podávania správ

B.  Informácie, ktoré sa majú predkladať na účely podávania správ podľa článku 44 ods. 7

a)  národný identifikačný kód výrobcu;

b)  nahlasované obdobie:

c)  množstvá v jednotlivých kategóriách obalov vyjadrené hmotnosťou, ako sa stanovuje v prílohe II tabuľke 1, ktoré výrobca sprístupňuje na trhu členského štátu po prvýkrát;

d)  opatrenia na zabezpečenie zodpovednosti výrobcu, pokiaľ ide o ▌ obaly uvádzané na trh.

C.  Informácie, ktoré sa majú predkladať na účely podávania správ podľa článku 44 ods. 8:

a)   národný identifikačný kód výrobcu;

b)   nahlasované obdobie:

c)   informácie o druhoch obalov stanovené v tabuľke 1;

d)   opatrenia na zabezpečenie zodpovednosti výrobcu, pokiaľ ide o obaly uvádzané na trh.

Tabuľka 1

 

Množstvá sprístupnené v členskom štáte vyjadrené hmotnosťou

sklo

 

plast

 

papier/lepenka

 

železný kov

 

hliník

 

drevo

 

iné

 

spolu

 

D.  Informácie, ktoré sa majú predkladať na účely podávania správ podľa článku 44 ods. 10

a)   množstvá odpadu z obalov vyjadrené hmotnosťou podľa kategórií v zmysle vymedzenia v prílohe II tabuľke 2, ktoré sa vyzbierali v členskom štáte a odoslali na triedenie;

b)   množstvá odpadu z obalov vyjadrené hmotnosťou podľa kategórií, ktoré sa v členskom štáte recyklovali, zhodnotili a zneškodnili alebo ktoré sa prepravili v rámci Únie alebo mimo nej, ako sa stanovuje v prílohe XII tabuľke 3;

c)   množstvá vyjadrené hmotnosťou jednorazových plastových nápojových fliaš s kapacitou do troch litrov a jednorazových kovových nápojových nádob s kapacitou do troch litrov vyzbieraných triedeným zberom, ako sa stanovuje v prílohe XII tabuľke 5.

PRÍLOHA X

MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA ZÁLOHOVÉ SYSTÉMY

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„prevádzkovateľ systému“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorej bola zverená zodpovednosť za zriadenie alebo prevádzkovanie zálohového systému v členskom štáte.

Minimálne všeobecné požiadavky na zálohové systémy

Členské štáty zabezpečia, aby zálohové systémy zriadené na ich území spĺňali tieto minimálne požiadavky:

a)  ustanovený je jediný prevádzkovateľ systému alebo jedinému prevádzkovateľovi systému je udelená licencia, alebo v prípade, že existuje viac ako jeden prevádzkovateľ systému, členský štát prijme opatrenia na zabezpečenie koordinácie medzi jednotlivými prevádzkovateľmi systémov;

b)  riadenie a súvisiace prevádzkové pravidlá systému umožňujú rovnaký prístup a spravodlivé podmienky pre všetky hospodárske subjekty, ktoré sa chcú stať súčasťou systému, za predpokladu, že na trhu sprístupňujú obaly, ktoré patria do druhu alebo kategórie obalov zahrnutých do systému;

c)  s cieľom umožniť prevádzkovateľovi systému získavať údaje o zbere obalov, na ktoré sa vzťahuje zálohový systém, sú zavedené kontrolné postupy a systémy podávania správ;

d)  stanovená je minimálna úroveň zálohu, ktorá je dostatočná na dosiahnutie požadovanej miery zberu;

e)  stanovené sú minimálne požiadavky na finančnú kapacitu prevádzkovateľa systému, ktoré umožňujú prevádzkovateľovi systému vykonávať jeho funkcie;

f)  prevádzkovateľ systému je neziskový a nezávislý právny subjekt;

g)  prevádzkovatelia systému vykonávajú výlučne úlohy vyplývajúce z pravidiel tohto nariadenia a všetky ďalšie úlohy súvisiace s koordináciou a prevádzkou zálohového systému stanovené členskými štátmi;

h)  prevádzkovatelia systému koordinujú fungovanie zálohového systému;

i)  prevádzkovatelia systému písomne uchovávajú:

i)  štatút, ktorým sa stanovuje jeho vnútorná organizácia;

ii)  dôkaz o svojom systéme financovania;

iii)  vyhlásenie preukazujúce súlad systému s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, ako aj so všetkými ďalšími požiadavkami stanovenými v členskom štáte, v ktorom pôsobí;

j)  dostatočné množstvo ročného obratu prevádzkovateľa systému sa využíva na kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti ▌ o nakladaní s odpadom z obalov;

k)  prevádzkovatelia systému musia poskytovať všetky informácie požadované príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom systém funguje, na účely monitorovania súladu s požiadavkami podľa tejto prílohy;

l)  členské štáty zabezpečia, aby koncoví distribútori boli povinní prijímať zálohované obaly z obalových materiálov a vo formátoch, ktoré distribuujú, a vracať koncovým používateľom zálohy po vrátení zálohovaných obalov, pokiaľ koncoví používatelia nemajú rovnako dostupné prostriedky na vyplatenie zálohu po použití zálohovaného obalu, a to prostredníctvom jedného zo zberných kanálov, ktoré v prípade potravinových obalov zabezpečujú recykláciu potravinovej akostnej triedy a ktoré na tento účel povoľujú vnútroštátne orgány.

Táto povinnosť sa neuplatňuje, ak predajná plocha neumožňuje koncovým používateľom vrátiť zálohované obaly. Koncoví distribútori však budú musieť vždy prijímať vrátenie prázdnych obalov výrobkov, ktoré predávajú.

m)  koncovému používateľovi sa umožňuje vrátiť zálohovaný obal bez toho, aby musel kúpiť akýkoľvek tovar; záloh sa vráti spotrebiteľovi;

n)  všetky zálohované obaly, ktoré sa zbierajú v rámci zálohového systému, sú jasne označené tak, aby koncoví používatelia mohli ľahko rozoznať, že takéto obaly treba vrátiť;

o)  poplatky sú transparentné;

okrem minimálnych požiadaviek môžu členské štáty podľa potreby stanoviť dodatočné požiadavky s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov tohto nariadenia, najmä zvýšiť čistotu zozbieraného odpadu z obalov, znížiť množstvo odpadu alebo podporiť iné ciele obehového hospodárstva.

Členské štáty s regiónmi s vysokou mierou cezhraničného obchodovania zabezpečia, aby zálohové systémy umožňovali zber obalov zo zálohových systémov iných členských štátov na určených zberných miestach, a usilujú sa umožniť vrátenie zálohu, ktorý bol vyúčtovaný koncovému používateľovi pri nákupe obalu.

PRÍLOHA XI

PLÁN VYKONÁVANIA, KTORÝ SA MÁ PREDLOŽIŤ PODĽA ČLÁNKU 52 ODS. 2 PÍSM. D)

Plán vykonávania, ktorý sa má predložiť podľa článku 52 ods. 2 písm. d), obsahuje:

a)  posúdenie minulých, súčasných a plánovaných mier recyklácie, skládkovania a iného nakladania s odpadom z obalov a posúdenie tokov, z ktorých sa tento odpad skladá;

b)  posúdenie vykonávania plánov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu zavedených podľa článkov 28 a 29 smernice 2008/98/ES;

c)  dôvody, pre ktoré sa členský štát domnieva, že by nemusel byť schopný dosiahnuť príslušný cieľ stanovený v článku 52 ods. 1 písm. b) v lehote v ňom stanovenej, a posúdenie dodatočnej lehoty potrebnej na splnenie tohto cieľa;

d)  opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 52 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ktoré sa vzťahujú na členský štát počas predĺženia lehoty, vrátane primeraných hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení na zabezpečenie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 smernice 2008/98/ES a v prílohe IVa k uvedenej smernici;

e)  harmonogram vykonávania opatrení uvedených v písmene d), určenie orgánu zodpovedného za ich vykonávanie a hodnotenie ich individuálneho prínosu k dosiahnutiu cieľov uplatniteľných v prípade predĺženia lehoty;

f)  informácie o financovaní nakladania s odpadom v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“;

g)  opatrenia na zlepšenie kvality údajov s cieľom lepšie plánovať a monitorovať výkonnosť nakladania s odpadom.

PRÍLOHA XII

ÚDAJE, KTORÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY UKLADAJÚ DO DATABÁZ O OBALOCH A ODPADOCH Z OBALOV

(PODĽA TABULIEK 1 AŽ 4)

1.  V prípade spotrebiteľských, skupinových a prepravných obalov:

(a)  množstvá pre každú kategóriu obalov v členskom štáte (vyrobených + dovezených + skladovaných – vyvezených) (tabuľka 1);

(b)  množstvá opakovane použiteľných obalov (tabuľka 2).

2.  V prípade odpadu zo spotrebiteľských, skupinových a z prepravných obalov:

(a)  pre každú kategóriu obalov (tabuľka 3):

i)  množstvá po prvýkrát sprístupnené na trhu na území členského štátu;

ii)  množstvá vzniknutého odpadu z obalov;

iii)  množstvá zneškodnených, zhodnotených a recyklovaných obalov;

(b)  ročná spotreba veľmi ľahkých plastových tašiek, ľahkých plastových tašiek a hrubých plastových tašiek na osobu, oddelene pre každú kategóriu, ako sa stanovuje v článku 56 ods. 1 písm. b) (tabuľka 4);

(c)  miera triedeného zberu formátov obalov, na ktoré sa vzťahujú zálohové systémy, ako sa stanovuje v článku 50 ods. 1 (tabuľka 5).

Tabuľka 1

Množstvo obalov (spotrebiteľských, skupinových a prepravných) vytvorených na území štátu

 

Výroba (v tonách)

—  Vývoz (v tonách)

+ Dovoz (v tonách)

+ Skladovanie (v tonách)

= Spolu

sklo

 

 

 

 

 

plast

 

 

 

 

 

papier/lepenka ▌

 

 

 

 

 

železný kov

 

 

 

 

 

hliník

 

 

 

 

 

drevo

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

spolu

 

 

 

 

 

Tabuľka 2

Celkové množstvo opakovane použiteľných obalov (spotrebiteľských, skupinových a prepravných) ▌ po prvýkrát sprístupnených na trhu na území štátu

 

Hmotnosť obalov po prvýkrát sprístupnených na trhu na území daného členského štátu (v tonách)

Opakovane použiteľné obaly

Opakovane použiteľné spotrebiteľské obaly

Hmotnosť (v tonách)

Percentuálny podiel celkového množstva opakovane použiteľných obalov

Hmotnosť (v tonách)

Percentuálny podiel celkového množstva opakovane použiteľných spotrebiteľských obalov

sklo

 

 

 

 

 

plast

 

 

 

 

 

papier/lepenka ▌

 

 

 

 

 

železný kov (vrátane pocínovaných obalov ▌)

 

 

 

 

 

hliník

 

 

 

 

 

drevo

 

 

 

 

 

iné

 

 

 

 

 

spolu

 

 

 

 

 

Tabuľka 3

Množstvo podľa kategórie obalov v zmysle vymedzenia v prílohe II tabuľke 2: odpad po prvýkrát sprístupnený na trhu na území členského štátu, vzniknutý odpad z obalov a odpad z obalov, ktorý sa na území členského štátu zneškodnil, zhodnotil a recykloval a ktorý sa z územia členského štátu vyviezol.

Materiál

Kategória

Obaly po prvýkrát sprístupnené na trhu na území členského štátu (t)

Vzniknutý odpad z obalov (t)

Celkové množstvo obalov

zneškodnený odpad (t)

Celkové množstvo odpadu z obalov

zhodnotený odpad (t)

Celkové množstvo obalov

recyklovaný odpad (t)

Celkové množstvo obalov

zneškodnený odpad (t)

Celkové množstvo odpadu z obalov

zhodnotený odpad (t)

Celkové množstvo obalov

recyklovaný odpad (t)

Na území štátu

Mimo územia štátu

Plast

PET pevný

 

 

 

 

 

 

 

 

PE pevný, PP pevný, HDPE a PP pevné

 

 

 

 

 

 

 

 

fólie/pružné

 

 

 

 

 

 

 

 

PS, XPS, EPS

 

 

 

 

 

 

 

 

ostatné pevné plasty

 

 

 

 

 

 

 

 

biologicky rozložiteľné plasty (pevné a pružné)

 

 

 

 

 

 

 

 

papier/lepenka

papier/lepenka (s výnimkou obalového kartónu na tekutiny)

 

 

 

 

 

 

 

 

obalový kartón na tekutiny

 

 

 

 

 

 

 

 

Kov

hliník

 

 

 

 

 

 

 

 

oceľ

 

 

 

 

 

 

 

 

Sklo

sklo

 

 

 

 

 

 

 

 

Drevo

drevo, korok

 

 

 

 

 

 

 

 

Iné

textil, keramika/porcelán a ostatné

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka 4

Množstvo veľmi ľahkých plastových tašiek, ľahkých plastových tašiek, hrubých plastových tašiek a veľmi hrubých plastových tašiek spotrebovaných na osobu na území štátu

 

Plastové tašky spotrebované na území štátu

Počet na osobu

Hmotnosť (v tonách) na osobu

Veľmi ľahké plastové tašky

plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrónov

 

 

Ľahké plastové tašky

plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 50 mikrónov

 

 

Hrubé plastové tašky

plastové tašky s hrúbkou steny od 50 do 99 mikrónov

 

 

Tabuľka 5

Miera triedeného zberu formátov obalov, na ktoré sa vzťahujú zálohové systémy, ako sa stanovuje v článku 50 ods. 1

 

Hmotnosť obalov po prvýkrát uvedených na trh na území štátu (t)

Vyzbierané triedeným zberom na území štátu zálohovým systémom (t)

Jednorazové plastové nápojové fľaše s kapacitou do troch litrov

 

 

Jednorazové kovové nápojové nádoby s kapacitou do troch litrov

 

 

PRÍLOHA XIII

TABUĽKA ZHODY

(1) Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 114.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 22. novembra 2023 (Prijaté texty, P9_TA(2023)0425).
(3)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(4)Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 114.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).
(7)Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom (Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1).
(8)Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 11.
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa zriaďuje rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn udržateľných výrobkov, a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2020/1828 a nariadenie (EÚ) 2023/1542 a zrušuje smernica 2009/125/ES (Ú. v. EÚ L, ..., ELI: ...).
(10)+Ú. v. EÚ: vložte číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS 106/23 (2022/0095(COD)) a vložte číslo, dátum a odkaz na uverejnenie smernice v úradnom vestníku do poznámky pod čiarou.
(11)++Ú. v. EÚ: vložte do textu číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS 106/23 (2022/0095(COD)).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 155, 12.6.2019, s. 1).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4).
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(17)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 z 20. júna 2019 o perzistentných organických látkach (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 45).
(18)Rozhodnutie Komisie 2001/171/ES z 19. februára 2001, ktorým sa stanovujú podmienky pre výnimku na sklené obaly vo vzťahu k úrovniam koncentrácie ťažkých kovov ustanoveným v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 62, 2.3.2001, s. 20).
(19)Rozhodnutie Komisie 2009/292/ES z 24. marca 2009, ktorým sa ustanovuje výnimka v prípade plastových prepraviek a plastových paliet v súvislosti s úrovňou koncentrácie ťažkých kovov ustanovenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. EÚ L 79, 25.3.2009, s. 44).
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch a o zrušení smernice 2001/82/ES (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43).
(21)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1).
(23)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176).
(24)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a ktorým sa zrušuje smernica Rady 92/52/EHS, smernica Komisie 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 35).
(25)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).
(26)Obal citlivý na kontakt odkazuje na plastový obal výrobkov, na ktorý sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/4 z 11. decembra 2018 o výrobe, uvádzaní na trh a používaní medikovaných krmív a o zmene nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 a zrušení smernice Rady 90/167/EHS (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 1), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch a o zrušení smernice 2001/82/ES (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).
(27)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(28)Ú. v. ES L 39, 16.2.1993, s. 3.
(29)Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 3.
(30)Ú. v. ES L 171, 27.6.1981, s. 13.
(31)Ú. v. ES L 186, 5.8.1995, s. 44.
(32)Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1616 z 15. septembra 2022 o materiáloch a predmetoch z recyklovaného plastu určených na styk s potravinami a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 282/2008 (Ú. v. EÚ L 243, 20.9.2022, s. 3).
(33)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).
(34)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(35)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008 (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 1).
(36)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).
(37)+Ú. v. EÚ: vložte do textu číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS 106/23 (2022/0095(COD)).
(38)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).
(39)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 z 28. februára 2024, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a prostredníctvom lepšieho informovania (Ú. v. EÚ L, 2024/825, 6.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/825/oj).
(40)Rozhodnutie Komisie z 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 50, 20.2.1997, s. 28).
(41)Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov [oznámené pod číslom dokumentu C(2003) 1422] (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(42)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek (Ú. v. EÚ L 115, 6.5.2015, s. 11).
(43)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).
(44)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).
(45)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1).
(46)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 141).
(47)Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1004 zo 7. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2012) 2384 (Ú. v. EÚ L 163, 20.6.2019, s. 66).
(48)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).
(49)Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/896 z 19. júna 2018, ktorým sa stanovuje metodika výpočtu ročnej spotreby ľahkých plastových tašiek a mení rozhodnutie 2005/270/ES (Ú. v. EÚ L 160, 25.6.2018, s. 6).
(50)Rozhodnutie Komisie 2005/270/ES z 22. marca 2005 stanovujúce formáty, ktoré sa vzťahujú na databázový systém podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. EÚ L 86, 5.4.2005, s. 6).
(51)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1). ▌
(52)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).
(53)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(54)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(55)Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).
(56)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(57)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).
(58)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(59)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29).
(60)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1).
(61)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).
(62)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/4 z 11. decembra 2018 o výrobe, uvádzaní na trh a používaní medikovaných krmív a o zmene nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 a zrušení smernice Rady 90/167/EHS (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 1).
(63)Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2023/1809 zo 14. septembra 2023, ktorým sa stanovujú kritériá environmentálnej značky EÚ pre absorpčné hygienické produkty a opakovane použiteľné menštruačné kalíšky (Ú. v. EÚ L 234, 22.9.2023, s. 142).
(64)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51).
(65)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).
(66)+Ú. v. EÚ: Vložte do textu číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS 106/23 (2022/0095(COD)).
(67)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).
(68)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(69)Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1).
(70)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289, 28.10.1998, s. 28).
(71)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 16.6.2017, s. 1).
(72)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2015, s. 1).
(73)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(74)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).
(75)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).
(76)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 14).
(77)Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).
(78)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).
(79)Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/595 zo 16. marca 2023, ktorým sa stanovuje vzor výkazu týkajúceho sa vlastného zdroja založeného na nerecyklovanom odpade z plastových obalov podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2021/770 (Ú. v. EÚ L 79, 17.3.2023, s. 151).
(80)+Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo, dátum prijatia a údaje o uverejnení tohto nariadenia [2022/0396(COD)].
(81)+Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo tohto nariadenia [2022/0396 (COD)] a doplňte príslušnú poznámku pod čiarou.


Kvalita okolitého ovzdušia a čistejšie ovzdušie v Európe
PDF 133kWORD 52k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (prepracované znenie) (COM(2022)0542 – C9-0364/2022 – 2022/0347(COD))
P9_TA(2024)0319A9-0233/2023
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0542),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0364/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. júla 2023(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 27. júna 2023 adresovaný Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súlade s článkom 110 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 8. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 110 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0233/2023),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(4), pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (prepracované znenie)(5)

P9_TC1-COD(2022)0347


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie , a najmä na jej článok 192 ods. 1 ,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(6),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(7),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(8),

keďže:

(1)  Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES(9) a 2008/50/ES(10) boli podstatným spôsobom zmenené. Pri príležitosti ďalších zmien by sa z dôvodu jasnosti mali uvedené smernice prepracovať.

(2)  Komisia 11. decembra 2019 vo svojom oznámení s názvom Európska zelená dohoda stanovila ambiciózny plán transformácie Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktorého cieľom je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Konkrétne v oblasti čistého ovzdušia sa Komisia zaviazala ďalej zlepšovať kvalitu ovzdušia a vo väčšej miere zosúladiť normy Únie v oblasti kvality ovzdušia s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Komisia v Európskej zelenej dohode takisto oznámila posilnenie ustanovení o monitorovaní, modelovaní a plánovaní kvality ovzdušia.

(3)  Vo svojom oznámení z 12. mája 2021 s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy Komisia stanovila akčný plán nulového znečistenia, ktorý sa okrem iného zaoberá aspektmi Európskej zelenej dohody týkajúcimi sa znečistenia, a ďalej sa zaväzuje znížiť do roku 2030 vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie o viac ako 55 % a ekosystémy Únie, v ktorých znečistenie ovzdušia ohrozuje biodiverzitu, o 25 %.

(4)  V akčnom pláne nulového znečistenia sa stanovuje aj vízia na rok 2050, podľa ktorej sa znečistenie ovzdušia zníži na úrovne, ktoré sa už nebudú považovať za škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy. Na tento účel by sa mal použiť fázový prístup k stanovovaniu súčasných a budúcich noriem Únie v oblasti kvality ovzdušia, pričom by sa mali stanoviť ▌ normy kvality ovzdušia na rok 2030 i na roky nasledujúce po ňom a mala by sa vypracovať perspektíva zosúladenia s najaktuálnejšími usmerneniami WHO ku kvalite ovzdušia najneskôr do roku 2050 na základe mechanizmu pravidelného preskúmavania s cieľom zohľadniť najnovšie vedecké dôkazy. Vzhľadom na súvis medzi znižovaním znečistenia a dekarbonizáciou by sa dlhodobý cieľ splniť ambíciu nulového znečistenia mal plniť spolu so znižovaním emisií skleníkových plynov, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119(11).

(5)   V septembri 2021 aktualizovala WHO svoje usmernenia ku kvalite ovzdušia, ktoré vychádzajú zo systematického preskúmania vedeckých dôkazov o vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie. V aktualizovaných usmerneniach WHO o kvalite ovzdušia sa zdôrazňujú nové dôkazy o účinkoch, ktoré sa vyskytujú pri nízkych úrovniach vystavenia znečisteniu ovzdušia, a stanovujú sa nižšie smerodajné úrovne kvality ovzdušia pre tuhé častice (PM10 a PM2,5) a pre oxid dusičitý v porovnaní s predchádzajúcimi usmerneniami. V tejto smernici sa zohľadňujú najnovšie vedecké dôkazy vrátane najaktuálnejších usmernení WHO o kvalite ovzdušia.

(6)   V posledných troch desaťročiach priniesli právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy neustále znižovanie emisií škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie a zodpovedajúce zlepšenia kvality ovzdušia. Možnosti politiky analyzované v rámci posúdenia vplyvu priloženého k tejto smernici naznačujú dodatočné čisté sociálno-ekonomické prínosy ďalšieho znižovania znečistenia ovzdušia, pričom predpokladané peňažne vyjadrené prínosy pre zdravie a životné prostredie výrazne prevyšujú očakávané náklady na vykonávanie.

(7)  Pri prijímaní príslušných opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme dosiahnutia cieľa nulového znečistenia ovzdušia by sa členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia mali riadiť zásadou predbežnej opatrnosti, zásadami, že by sa mali prijať preventívne opatrenia, že škoda na životnom prostredí by sa mala prioritne odstraňovať pri zdroji a že znečisťovateľ by mal platiť stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a zásadou „nespôsobovať škodu“ stanovenou v Európskej zelenej dohode uznávajúc aj ľudské právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ako sa priznáva v rezolúcii č. 76/300, ktorú schválilo Valné zhromaždenie OSN 28. júla 2022. Mali by zohľadňovať okrem iného tieto prvky: pozitívny vplyv lepšej kvality ovzdušia na verejné zdravie, kvalitu životného prostredia a odolnosť ekosystémov, blaho občanov, rovnosť a ochranu citlivých populácií a zraniteľných skupín, náklady na zdravotnú starostlivosť, prosperitu spoločnosti, zamestnanosť a konkurencieschopnosť hospodárstva; energetickú transformáciu, posilnenú energetickú bezpečnosť a boj proti energetickej chudobe; potravinovú bezpečnosť a cenovú dostupnosť potravín; rozvoj udržateľných a inteligentných riešení v oblasti mobility a dopravy a súvisiacej infraštruktúry; vplyv zmien správania; vplyv fiškálnych politík; spravodlivosť a solidaritu v členských štátoch i medzi nimi vzhľadom na ich hospodársku spôsobilosť, vnútroštátne okolnosti, ako sú napríklad osobitosti ostrovov, a potrebu postupnej konvergencie; potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu vhodnými programami vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj pre zdravotníckych pracovníkov; najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy, najmä zistenia, o ktorých informuje WHO; potrebu začleniť riziká súvisiace so znečistením ovzdušia do investičných a plánovacích rozhodnutí; nákladovú účinnosť, najlepšie dostupné technologické riešenia a technologickú neutralitu pri dosahovaní zníženia emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj postupné zvyšovanie environmentálnej integrity a miery ambicióznosti.

(8)   Táto smernica prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja OSN, najmä cieľov udržateľného rozvoja č. 3, 7, 10, 11 a 13.

(9)  Vo všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591(12) (ôsmy environmentálny akčný plán) sa stanovuje okrem iného cieľ dosiahnuť netoxické životné prostredie a chrániť zdravie a blaho ľudí, zvierat a ekosystémov pred environmentálnymi rizikami a negatívnymi vplyvmi, a na tento účel sa v ňom stanovuje, okrem iného, že je potrebné ďalšie zlepšovanie metód monitorovania, lepšia medzinárodná spolupráca, lepšie informovanie verejnosti a prístup k spravodlivosti. Tým sa riadia ciele stanovené v tejto smernici.

(10)  Komisia by mala pravidelne preskúmavať vedecké dôkazy týkajúce sa znečisťujúcich látok, ich účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie, a, okrem iného, priamych a nepriamych nákladov na zdravotnú starostlivosť spojených so znečistením ovzdušia, socioekonomických vplyvov, environmentálnych nákladov a behaviorálneho, fiškálneho a technologického rozvoja. Na základe svojho preskúmania by Komisia mala posúdiť, či sú uplatniteľné normy kvality ovzdušia stále vhodné na dosiahnutie cieľov tejto smernice. Komisia by mala vykonať prvé preskúmanie do 31. decembra 2030. Pri vykonávaní preskúmania by Komisia mala posúdiť možnosti a harmonogram zosúladenia noriem kvality ovzdušia s najnovšími usmerneniami WHO pre kvalitu ovzdušia, či je potrebné aktualizovať normy kvality ovzdušia na základe najnovších vedeckých informácií, či by sa mali zahrnúť ďalšie látky znečisťujúce ovzdušie a či by sa mali zmeniť ustanovenia o predĺžení lehôt na dosiahnutie a cezhraničné znečisťovanie ovzdušia. Po tomto preskúmaní by Komisia, ak to bude považovať za nevyhnutné, mala predložiť návrh na revíziu noriem kvality ovzdušia alebo na zahrnutie ďalších látok znečisťujúcich ovzdušie. Ak to Komisia považuje za potrebné, mala by tiež predložiť návrhy na zavedenie alebo revíziu akýchkoľvek príslušných právnych predpisov týkajúcich sa zdrojov s cieľom prispieť k dosiahnutiu navrhovaných revidovaných noriem kvality ovzdušia na úrovni Únie a navrhnúť ďalšie opatrenia, ktoré sa majú prijať na úrovni Únie.

(11)  Spoločný prístup k hodnoteniu kvality okolitého ovzdušia by sa mal uplatňovať pomocou spoločných kritérií hodnotenia. Pri hodnotení kvality okolitého ovzdušia by sa malo prihliadať na počet obyvateľstva a veľkosť ekosystémov, ktoré sú vystavené znečisteniu ovzdušia. Je preto vhodné zatriediť územie jednotlivých členských štátov do zón odrážajúcich hustotu obyvateľstva a územných jednotiek s priemernou expozíciou.

(12)  Stále merania by mali byť povinné v zónach, v ktorých sa prekračujú prahy na hodnotenie . Modelovacie aplikácie a indikatívne merania popri informáciách zo stálych meraní umožňujú výklad údajov zo vzorkovacích miest z hľadiska geografického rozloženia koncentrácií. Používanie takýchto doplňujúcich techník hodnotenia by rovnako malo umožniť zníženie požadovaného minimálneho počtu vzorkovacích miest pre stále merania v zónach, v ktorých sa plnia limitné hodnoty cieľových hodnôt, ale prekračuje sa prah na hodnotenie. V zónach, v ktorých sú limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty prekročené, by sa dva roky po prijatí vykonávacích aktov o modelovacích aplikáciách a určení priestorovej reprezentatívnosti vzorkovacích miest mali na posúdenie kvality okolitého ovzdušia okrem povinných stálych meraní používať aj modelovacie aplikácie alebo indikatívne merania. V záujme lepšieho pochopenia úrovní a rozptylu znečistenia by sa takisto malo vykonávať doplňujúce monitorovanie pozaďových koncentrácií a depozície znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší.

(13)  V prípade potreby by sa mali používať modelovacie aplikácie, ktoré umožnia interpretáciu údajov zo vzorkovacích miest z hľadiska geografického rozloženia koncentrácií znečisťujúcich látok, ktoré môžu pomôcť odhaliť porušenia noriem kvality ovzdušia a zabezpečia podkladové údaje pre plány kvality ovzdušia a cestovné mapy kvality ovzdušia a umiestňovanie vzorkovacích miest. Okrem požiadaviek na monitorovanie kvality ovzdušia ustanovených v tejto smernici sa členské štáty vyzývajú, aby na účely monitorovania využívali informačné produkty a doplnkové nástroje, ako sú pravidelné správy o hodnotení a posudzovaní kvality alebo online aplikácie v danej oblasti politiky, ktoré poskytuje zložka Vesmírneho programu Únie týkajúca sa pozorovania Zeme, najmä služba monitorovania atmosféry programu Copernicus.

(14)  Je dôležité, aby sa v monitorovacích superlokalitách v mestských pozaďových miestach i vo vidieckych pozaďových miestach monitorovali nové znečisťujúce látky, ako sú ultrajemné častice, čierny uhlík a elementárny uhlík, ako aj amoniak a oxidačný potenciál tuhých častíc, a to s cieľom podporiť získavanie vedeckých poznatkov o ich účinkoch na ľudské zdravie a životné prostredie, ako odporúča WHO. Pre členské štáty, ktoré majú menej ako 10 000 km2, by postačovalo meranie na monitorovacích superlokalitách vo vidieckych pozaďových miestach.

(15)  Podrobné merania jemných tuhých častíc (PM 2,5) by sa mali vykonávať s cieľom lepšie porozumieť vplyvu týchto znečisťujúcich látok a v záujme vypracovania vhodných politík. Takéto merania by sa mali vykonať spôsobom, ktorý je v súlade s meraniami Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP), ktorý bol ustanovený Dohovorom o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov prijatým Európskou hospodárskou komisiou Organizácie Spojených národov (UNECE) v roku 1979 a schváleným rozhodnutím Rady 81/462/EHS(13) a jeho protokolmi vrátane Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999, ktorý bol revidovaný v roku 2012 .

(16)  S cieľom zabezpečiť, aby boli zhromaždené informácie o znečistení ovzdušia dostatočne reprezentatívne a porovnateľné v rámci Únie , je dôležité, aby sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia používali štandardizované techniky merania a spoločné kritériá pre počet a umiestnenie vzorkovacích miest. Na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia sa môžu použiť aj iné techniky ako meranie, a preto je potrebné vymedziť kritériá použitia a vyžadovanú presnosť týchto techník.

(17)  Poskytnutie referenčných metód merania sa považuje za dôležitú otázku. Komisia už dala pokyn na prípravu noriem EN na meranie polycyklických aromatických uhľovodíkov a na hodnotenie výkonnosti snímačových systémov na určenie koncentrácií plynných znečisťujúcich látok a tuhých častíc (PM10 a PM 2,5) v okolitom ovzduší, s úmyslom ich skorého vypracovania a schválenia. V prípade absencie normalizovaných metód EN by malo byť povolené použitie medzinárodných normalizovaných referenčných metód merania, vnútroštátnych normalizovaných referenčných metód merania alebo technických špecifikácií Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN).

(18)  S cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie ako celok je mimoriadne dôležité bojovať proti emisiám znečisťujúcich látok pri zdroji a identifikovať a vykonávať najúčinnejšie opatrenia na znižovanie emisií na miestnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, najmä v súvislosti s emisiami z poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy, systémov vykurovania a chladenia a výroby energie. Preto by sa malo emisiám škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie zabraňovať, predchádzať im alebo by sa mali znižovať a mali by sa stanoviť primerané normy pre kvalitu ovzdušia, okrem iného na základe najaktuálnejších vedeckých dôkazov vrátane odporúčaní WHO.

(19)  Vedecké dôkazy ukazujú, že oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, tuhé častice (PM10 a PM 2,5), benzén, oxid uhoľnatý, arzén, kadmium, olovo, nikel, niektoré polycyklické aromatické uhľovodíky a ozón sú zodpovedné za rad významných nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a súvisia s niektorými neprenosnými ochoreniami, so zdravotnými problémami a zvýšenou úmrtnosťou. Na ľudské zdravie a životné prostredie vplývajú prostredníctvom koncentrácií v okolitom ovzduší a prostredníctvom depozície.

(20)   Hoci je znečistenie ovzdušia všeobecným zdravotným problémom, riziká nie sú medzi obyvateľstvom rozložené rovnomerne, citlivá časť populácie a zraniteľné skupiny sú vystavené väčšiemu riziku poškodenia ako iné. V tejto smernici sa uznávajú zvýšené riziká a špecifické potreby citlivej časti populácie a zraniteľných skupín v súvislosti so znečistením ovzdušia a jej cieľom je informovať a chrániť ich.

(21)   Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry č. 22/2018 s názvom Nerovnaká expozícia a nerovnaké vplyvy: sociálna zraniteľnosť voči znečisteniu ovzdušia, hluku a extrémnym teplotám v Európe platí, že zdravie ľudí s nižším sociálno-ekonomickým postavením má tendenciu byť viac postihnuté znečistením ovzdušia ako zdravie bežného obyvateľstva, a to v dôsledku ich väčšieho vystavenia znečisteniu, ako aj v dôsledku väčšej zraniteľnosti. V tejto smernici sa zohľadňujú sociálne aspekty znečistenia ovzdušia a sociálno-ekonomické vplyvy prijatých opatrení.

(22)  Účinky ▌ arzénu, kadmia, olova, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov na ľudské zdravie, vplývajúce aj prostredníctvom potravinového reťazca, a na životné prostredie sa takisto objavujú v dôsledku depozície. Akumulácia týchto látok v pôde a ochrana podzemnej vody by sa mali zohľadniť.

(23)  Priemerná expozícia obyvateľstva znečisťujúcim látkam s najväčším preukázaným vplyvom na ľudské zdravie, t. j. jemným tuhým časticiam (PM2.5) a oxidu dusičitému, by sa mala na základe najaktuálnejších odporúčaní WHO znížiť. Na tento účel by sa okrem limitných hodnôt, ale nie ako náhrada, malo zaviesť povinné zníženie priemernej expozície ako doplnková norma kvality ovzdušia.

(24)  Kontrola vhodnosti smerníc o kvalite okolitého ovzdušia týkajúca sa smerníc 2004/107/ES a 2008/50/ES ukázala, že pri znižovaní koncentrácií znečisťujúcich látok sú efektívnejšie skôr limitné hodnoty než iné typy noriem kvality ovzdušia, ako sú cieľové hodnoty. S cieľom minimalizovať škodlivé účinky na ľudské zdravie, venujúc osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám a citlivému obyvateľstvu, a na životné prostredie by sa mali stanoviť limitné hodnoty pre koncentráciu oxidu siričitého, oxidu dusičitého, tuhých častíc (PM10 a PM 2,5), benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, olova, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší. Benzo[a]pyrén by sa mal používať ako markér karcinogénneho rizika polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší.

(25)  S cieľom umožniť členským štátom pripraviť sa na revidované normy kvality ovzdušia stanovené touto smernicou a zabezpečiť právnu kontinuitu by mali byť počas prechodného obdobia limitné hodnoty a cieľové hodnoty totožné s hodnotami stanovenými podľa zrušených smerníc, až kým sa nezačnú uplatňovať nové limitné hodnoty.

(26)  Ozón je cezhraničnou znečisťujúcou látkou, ktorá sa tvorí v atmosfére z emisií primárnych znečisťujúcich látok. Na niektoré z týchto atmosférických znečisťujúcich látok sa zameriava smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284(14). Prízemný ozón nepriaznivo ovplyvňuje nielen ľudské zdravie, ale aj vegetáciu a ekosystémy. Pokrok dosiahnutý pri plnení cieľových hodnôt kvality ovzdušia a dlhodobých cieľov pre ozón stanovených v tejto smernici by sa mal podľa potreby určovať podľa cieľov a záväzkov znižovania emisií stanovených v smernici (EÚ) 2016/2284 a prostredníctvom vykonávania nákladovo efektívnych opatrení, cestovných máp kvality ovzdušia a plánov kvality ovzdušia.

(27)  Cieľové hodnoty pre ozón a dlhodobé ciele na zabezpečenie účinnej ochrany ľudského zdravia, vegetácie a ekosystémov pred škodlivými účinkami pôsobenia ozónu by sa mali aktualizovať s ohľadom na najaktuálnejšie vedecké dôkazy vrátane odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie.

(28)  Na ochranu širokej verejnosti a osobitne citlivých a zraniteľných skupín obyvateľstva pred krátkodobým pôsobením zvýšených koncentrácií znečisťujúcich látok by sa mali pre oxid siričitý, oxid dusičitý, tuhé častice (PM10 a PM2.5) a ozón stanoviť výstražné a informačné prahy. Týmito prahmi by sa podľa potreby malo spustiť informovanie verejnosti o súvisiacich zdravotných rizikách expozície a vykonávanie krátkodobých opatrení na zníženie úrovne znečistenia na miestach, kde dôjde k prekročeniu výstražného prahu.

(29)  V súlade s článkom 193 ZFEÚ si môžu členské štáty uchovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia za predpokladu, že sú kompatibilné so zmluvami a že sa oznámia Komisii. K takémuto oznámeniu sa môže pripiť vysvetlenie postupu, ako tieto normy kvality ovzdušia stanovili a aké vedecké informácie pri tom použili.

(30)  Ak je kvalita ovzdušia ▌už dobrá, mala by sa zachovať alebo zlepšiť. Tam, kde hrozí riziko, že normy kvality okolitého ovzdušia stanovené v tejto smernici nebudú alebo nie sú splnené, by členské štáty mali prijať príslušné opatrenia v súlade s relevantnými lehotami stanovenými v tejto smernici s cieľom dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami, hodnotami povinného zníženia priemernej expozície a kritickými úrovňami a podľa možnosti dosiahnuť cieľové hodnoty ▌a dlhodobé ciele pre ozón.

(31)  Ortuť je veľmi nebezpečná látka pre ľudské zdravie a životné prostredie. Je prítomná všade v životnom prostredí a vo forme metylortuti má schopnosť akumulovať sa v organizmoch, a najmä koncentrovať sa v organizmoch umiestnených vyššie v potravinovom reťazci. Ortuť uvoľnená do atmosféry je schopná prenosu na veľké vzdialenosti.

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/852(15) je zamerané na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred uvoľňovaním ortuti, založenú na koncepcii zohľadňovania životného cyklu a zohľadňujúcu výrobu, používanie, spracovanie odpadov a emisie. Ustanovenia o monitorovaní ortuti v tejto smernici dopĺňajú uvedené nariadenie a poskytujú preň informácie.

(33)  Riziká vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia pre vegetáciu a prírodné ekosystémy najväčšie na miestach mimo mestských oblastí. Hodnotenie týchto rizík a súlad s kritickými úrovňami pre ochranu vegetácie by sa preto mali sústrediť na miesta mimo zastavaných oblastí. V tomto hodnotení by sa mali zohľadniť a doplniť požiadavky podľa smernice (EÚ) 2016/2284 týkajúce sa monitorovania vplyvov znečistenia ovzdušia na suchozemské a vodné ekosystémy a podávania správ o takýchto vplyvoch.

(34)  Príspevky z prírodných zdrojov možno hodnotiť, ale nie riadiť. Preto tam, kde možno príspevky prírodných zdrojov k znečisťujúcim látkam v okolitom ovzduší určiť s dostatočnou istotou a kde k prekročeniu dochádza úplne či čiastočne kvôli týmto príspevkom z prírodných zdrojov, mali by byť tieto za podmienok stanovených v tejto smernici odčítané pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia a povinnými hodnotami zníženia priemernej expozície. Príspevky k prekročeniu limitných hodnôt tuhých častíc (PM10), ktoré možno pripísať zimnému posypu alebo soleniu ciest, by malo byť možné pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia odčítať tiež za predpokladu, že sa prijali primerané opatrenia na zníženie koncentrácií. Odpočítanie týchto prirodzených príspevkov nebráni členským štátom prijať opatrenia na zníženie ich vplyvu na zdravie.

(35)   Je nevyhnutné systematicky monitorovať kvalitu ovzdušia na miestach s vysokým znečistením ovzdušia vrátane miest, kde je úroveň znečistenia výrazne ovplyvnená emisiami zo zdrojov ťažkého znečistenia, ktoré by mohli vystaviť jednotlivcov a skupiny obyvateľstva zvýšeným rizikám nepriaznivých účinkov na zdravie. Na tento účel by členské štáty mali na miestach s vysokým znečistením ovzdušia zriadiť vzorkovacie miesta a prijať vhodné opatrenia na minimalizáciu vplyvu znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie na týchto miestach.

(36)  V zónach s obzvlášť náročnými podmienkami by malo byť možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť lehotu na dosiahnutie súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia v prípadoch, keď bez ohľadu na vykonávanie primeraných opatrení na znižovanie znečistenia existujú výrazné problémy s dosiahnutím súladu v osobitných zónach ▌. Každé predĺženie lehoty pre danú zónu by mala sprevádzať komplexná cestovná mapa kvality ovzdušia, ktorú posúdi Komisia. Členské štáty by mali v cestovnej mape stanoviť vhodné opatrenia, aby sa obdobie prekračovania hodnôt čo najviac skrátilo. Členské štáty by mali takisto preukázať, že opatrenia uvedené v pláne boli vykonané na zabezpečenie súladu ▌.

(37)  Mali by sa vypracovať a aktualizovať plány kvality ovzdušia pre zóny alebo územné jednotky s priemernou expozíciou, v rámci ktorých koncentrácie znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší prekračujú príslušné limitné hodnoty kvality ovzdušia, cieľové hodnoty ▌alebo povinné hodnoty zníženia priemernej expozície. Mali by sa vypracovať a aktualizovať aj plány kvality ovzdušia pre prekročenie cieľových hodnôt ozónu s výnimkou prípadov, keď za daných okolností neexistuje významný potenciál na zníženie koncentrácií ozónu a opatrenia na riešenie prekročení by znamenali neprimerané náklady.

(38)   Látky znečisťujúce ovzdušie pochádzajú z množstva rôznych zdrojov a činností. S cieľom zabezpečiť celistvosť medzi rôznymi politikami by sa ▌plány kvality ovzdušia alebo cestovné mapy kvality ovzdušia mali, ak je to uskutočniteľné, zosúladiť s plánmi a programami pripravenými podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2002/49/ES(16) a 2010/75/EÚ(17), a smernice (EÚ) 2016/2284.

(39)   Ako sa stanovuje v judikatúre Súdneho dvora(18), skutočnosť, že bol vypracovaný plán kvality ovzdušia, sama osebe neznamená, že členský štát si napriek tomu splnil svoje povinnosti zabezpečiť, aby úrovne látok znečisťujúcich ovzdušie neprekračovali normy kvality ovzdušia stanovené touto smernicou.

(40)  Cestovné mapy kvality ovzdušia by sa mali vypracovať aj pred rokom 2030, ak existuje riziko, že členské štáty nedosiahnu limitné hodnoty alebo prípadne cieľové hodnoty ▌do uvedeného dátumu, aby sa zabezpečilo zodpovedajúce zníženie úrovní znečisťujúcich látok. V cestovnej mape kvality ovzdušia by sa mali stanoviť politiky a opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad s týmito limitnými hodnotami a prípadne cieľovými hodnotami do lehoty na ich dosiahnutie. V záujme právnej zrozumiteľnosti a bez ohľadu na použitú konkrétnu terminológiu je cestovná mapa kvality ovzdušia typom plánu kvality ovzdušia vymedzeným v tejto smernici.

(41)  V prípade, že existuje riziko prekročenia jedného alebo viacerých výstražných prahov, mali by sa vypracovať krátkodobé akčné plány určujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase s cieľom znížiť toto riziko a obmedziť jeho trvanie. ▌Členské štáty by mali mať možnosť za určitých okolností upustiť od vypracovania takýchto krátkodobých akčných plánov pre ozón, ak neexistuje významný potenciál na zníženie rizika, trvania alebo závažnosti takéhoto prekročenia.

(42)  Znečistenie ovzdušia nemá hranice a je spoločné pre celú Úniu. Vo väčšine členských štátov vzniká značná časť znečistenia mimo ich územia. V prípade potreby, ak po závažnom znečistení pochádzajúcom z iného členského štátu úroveň znečisťujúcej látky presahuje alebo pravdepodobne presiahne akúkoľvek limitnú hodnotu, cieľové hodnoty, hodnotu povinného zníženia priemernej expozície alebo výstražný prah, členské štáty by mali navzájom spolupracovať . Cezhraničný charakter špecifických znečisťujúcich látok, ako sú ozón a tuhé častice (PM10 a PM2,5), zaväzuje dotknuté členské štáty k vzájomnej spolupráci s cieľom identifikovať zdroje znečistenia ovzdušia a opatrenia, ktoré sa majú prijať na riešenie týchto zdrojov, a vypracovať koordinované činnosti, ako je koordinácia plánov kvality ovzdušia a krátkodobých akčných plánov, v rámci ktorých by mal každý členský štát riešiť zdroje znečistenia na svojom území s cieľom odstrániť takéto prekročenia, ako aj informovať verejnosť. Členské štáty by v prípade potreby mali spolupracovať s tretími krajinami s osobitným dôrazom na včasné zaangažovanie kandidátskych krajín. Komisia by mala byť včas informovaná o každej takejto spolupráci a mala by byť prizvaná, aby sa na nej zúčastnila a pomáhala pri nej, a mala by byť schopná v prípade potreby na požiadanie poskytnúť členským štátom technickú podporu.

(43)  Je nevyhnutné, aby členské štáty a Komisia zhromažďovali, vymieňali a zverejňovali informácie o kvalite ovzdušia s cieľom lepšie porozumieť vplyvom znečistenia ovzdušia a vypracovať vhodné politiky. Aktuálne informácie o koncentráciách všetkých regulovaných znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, ak sú k dispozícii, informácie o vplyvoch na zdravie ako aj cestovné mapy kvality ovzdušia a krátkodobé akčné plány by sa mali pohotovo sprístupňovať verejnosti súdržným a ľahko zrozumiteľným spôsobom.

(44)   S cieľom zabezpečiť široký prístup verejnosti k informáciám o kvalite ovzdušia by sa tieto informácie mali zverejňovať prostredníctvom digitálnych a prípadne nedigitálnych komunikačných kanálov.

(45)  Informácie o koncentráciách a depozícii regulovaných znečisťujúcich látok by sa mali zasielať Komisii ako základ pre pravidelné správy. S cieľom uľahčiť narábanie s informáciami o kvalite ovzdušia a ich porovnávanie by sa mali tieto údaje poskytovať Komisii v štandardizovanej forme.

(46)  Je nevyhnutné prispôsobiť postupy poskytovania údajov, ich hodnotenia a podávania správ o kvalite ovzdušia tak, aby umožnili použitie elektronických prostriedkov a internetu ako hlavných nástrojov na sprístupnenie informácií a aby boli takéto postupy v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES(19).

(47)  Je vhodné ustanoviť možnosť prispôsobiť kritériá a techniky používané na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia vedeckému a technickému pokroku a prispôsobiť tomu informácie, ktoré sa majú poskytovať.

(48)  Ako bolo objasnené v judikatúre Súdneho dvora(20), členské štáty nesmú obmedziť procesnú spôsobilosť na námietku voči rozhodnutiu subjektu verejného sektora na tých členov dotknutej verejnosti, ktorí sa podieľali na predchádzajúcom správnom konaní pri prijímaní daného rozhodnutia. ▌Okrem toho, každý postup preskúmania musí byť spravodlivý, nestranný, včasný a nesmie byť neúnosne nákladný a mali by sa ním zabezpečiť primerané ▌mechanizmy nápravy vrátane prípadných súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania. Okrem toho sa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora(21) prístup k spravodlivosti má prinajmenšom poskytnúť dotknutej verejnosti.

(49)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržuje zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie (ďalej „charta“). Ak k poškodeniu ľudského zdravia došlo v dôsledku porušenia článkov vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa transponujú články 19 ods. 1 až 5 a články 20 ods. 1 a 2 tejto smernice, a k tomuto porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti, členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali osoby dotknuté takýmito porušeniami právo požadovať a získať náhradu takejto škody od relevantného príslušného orgánu. Cieľom pravidiel týkajúcich sa náhrady škody, prístupu k spravodlivosti a sankcií stanovených v tejto smernici je zabraňovať škodlivým účinkom znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie a životné prostredie, predchádzať im a znižovať ich v súlade s článkom 191 ods. 1 ZFEÚ. Cieľom týchto pravidiel je začleniť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie kvality životného prostredia do politík Únie v súlade so zásadou udržateľného rozvoja zakotvenou v článku 37 uvedenej charty a konkretizovať povinnosť chrániť právo na život a právo na nedotknuteľnosť osoby a právo na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú stanovené v článkoch 2, 3 a 35 uvedenej charty. Táto smernica takisto to prispieva aj k právu na účinný prostriedok nápravy pred súdom, ktoré je stanovené v článku 47 uvedenej charty, pokiaľ ide o ochranu ľudského zdravia. Sankcie stanovené v tejto smernici by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(50)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ▌tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o ďalšie technické podrobnosti modelovacích aplikácií; určenie priestorovej reprezentatívnosti vzorkovacích miest; preukazovanie a odčítanie prekročení, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom; stanovenie príspevkov z opätovného rozptylu tuhých častíc po zimnom posype alebo solení; o požiadavkách na prognózy vykonané na účely predĺženia lehôt na dosiahnutie cieľov a o informáciách, ktoré sa majú zahrnúť do správ o vykonávaní; a o požiadavkách na prenos informácií a podávanie správ o kvalite ovzdušia, pokiaľ ide o i) stanovovanie pravidiel týkajúcich sa informácií o kvalite okolitého ovzdušia, ktoré majú členské štáty sprístupniť Komisii, ako aj o lehoty, v ktorých sa majú tieto informácie poskytnúť, a ii) o zefektívnenie spôsobu nahlasovania údajov a o vzájomnú výmenu informácií a údajov zo sietí a jednotlivých vzorkovacích miest merajúcich znečistenie okolitého ovzdušia v rámci členských štátov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(22).

(51)  S cieľom zabezpečiť, aby táto smernica naďalej plnila svoje ciele, najmä zabraňovala škodlivým účinkom kvality okolitého ovzdušia na ľudské zdravie a životné prostredie, predchádzala im a znižovala ich, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu príloh III až VII, IX a X k tejto smernici, s cieľom zohľadniť technický a vedecký vývoj týkajúci posudzovania kvality okolitého ovzdušia, zamýšľané opatrenia na zahrnutie krátkodobých akčných plánov a náležité informovanie verejnosti ▌. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(23). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(52)  Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(53)  Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice, ktorá je uvedená v časti B prílohy XI do vnútroštátneho práva.

(54)   Keďže cieľom tejto smernice, a to stanoviť opatrenia o kvalite ovzdušia s cieľom dosiahnuť cieľ nulového znečistenia, aby sa kvalita ovzdušia v Únii postupne zlepšovala na úrovne, ktoré sa už nepovažujú za škodlivé pre ľudské zdravie, prírodné ekosystémy alebo biodiverzitu, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu cezhraničnej povahy znečisťujúcich látok v ovzduší, ale z dôvodov ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Ciele

1.  V tejto smernici sa stanovujú opatrenia o kvalite ovzdušia s cieľom dosiahnutia cieľa nulového znečistenia ▌, aby sa kvalita ovzdušia v Únii postupne zlepšovala na úrovne, ktoré sa už nepovažujú za škodlivé pre ľudské zdravie, prírodné ekosystémy a biodiverzitu ako sa vymedzujú najlepšími dostupnými a najaktuálnejšími vedeckými dôkazmi, čím sa najneskôr do roku 2050 prispeje k životnému prostrediu bez toxických látok.

2.  V tejto smernici sa ustanovujú limitné hodnoty, cieľové hodnoty, hodnoty povinného zníženia priemernej expozície, ciele priemernej koncentrácie expozície, kritické úrovne, výstražné prahy, informačné prahy a dlhodobé ciele. Takéto normy kvality ovzdušia, ktoré sú stanovené v prílohe I, sa ▌ pravidelne preskúmavajú ▌v súlade s článkom 3 v súlade s odporúčaniami WHO.

3.  Táto smernica takisto prispieva k dosahovaniu cieľov Únie, pokiaľ ide o znižovanie znečistenia, biodiverzitu a ekosystémy, a to v súlade s 8. environmentálnym akčným programom, ako aj posilnenú súčinnosť medzi politikou Únie v oblasti kvality ovzdušia a inými príslušnými politikami Únie.

Článok 2

Predmet úpravy

V tejto smernici sa ustanovujú opatrenia zamerané na ▌:

1.  ▌vymedzenie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na ľudské zdravie a životné prostredie;

2.  ▌stanovenie spoločných metód a kritérií určených na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia v členských štátoch;

3.  ▌monitorovanie súčasnej kvality okolitého ovzdušia a dlhodobých trendov, ako aj vplyvov únijných a vnútroštátnych opatrení na kvalitu okolitého ovzdušia;

4.  ▌zabezpečenie porovnateľnosti informácií o kvalite okolitého ovzdušia v celej Únii a ich sprístupňovania verejnosti ▌;

5.  ▌udržiavanie kvality ovzdušia tam, kde je dobrá, a jej zlepšenie v ostatných prípadoch;

6.  ▌podporu intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi a ich príslušnými orgánmi a úradmi pri znižovaní znečistenia ovzdušia.

Článok 3

Pravidelné preskúmanie

1.  Do 31. decembra 2030 a potom každých päť rokov, prípadne aj častejšie, ak nové zásadné vedecké zistenia, ako sú revidované usmernenia WHO ku kvalite ovzdušia, upozornia na to, že je to nevyhnutné, Komisia preskúma vedecké dôkazy, ktoré sa týkajú látok znečisťujúcich ovzdušie a ich účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie a ktoré sú relevantné pre dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 1, a Európskemu parlamentu a Rade predloží správu s hlavnými zisteniami.

2.  Počas preskúmania uvedeného v odseku 1 sa posúdi, či sú uplatniteľné normy kvality ovzdušia naďalej vhodné na dosiahnutie cieľa zabraňovať škodlivým účinkom na ľudské zdravie a životné prostredie, predchádzať im alebo ich znižovať a či by sa mali zahrnúť aj ďalšie látky znečisťujúce ovzdušie.

V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 1 sa v preskúmaní posúdia možnosti a harmonogramy na uvedenie do súladu s najaktuálnejšími usmerneniami WHO ku kvalite ovzdušia a s najnovšími vedeckými dôkazmi.

V preskúmaní sa posúdia aj všetky ostatné ustanovenia tejto smernice vrátane tých, ktoré sa týkajú predĺženia lehôt na dosiahnutie cieľov a cezhraničného znečistenia ovzdušia, a okrem toho sa v ňom posúdia najaktuálnejšie vedecké dôkazy vrátane prípadných dôkazov o látkach znečisťujúcich ovzdušie nameraných na monitorovacích superlokalitách uvedených v článku 10, ktoré však v súčasnosti nie sú zahrnuté v prílohe I.

Na účely preskúmania Komisia zohľadní okrem iného:

a)  najnovšie vedecké informácie od príslušných orgánov Únie, medzinárodných organizácií, ako je WHO a Dohovor EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, a iných relevantných vedeckých organizácií;

b)  behaviorálne zmeny, fiškálne politiky a technologický vývoj ovplyvňujúci kvalitu ovzdušia a jej hodnotenie;

c)  situácie v oblasti kvality ovzdušia a súvisiace vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie vrátane vplyvu ozónu na vegetáciu v členských štátoch;

d)   priame a nepriame náklady na zdravotnú starostlivosť a životné prostredie spojené so znečistením ovzdušia;

e)   povahu a sociálno-ekonomické vplyvy doplnkových opatrení, ktoré sa majú vykonať na dosiahnutie nových cieľov, ako aj analýzu nákladov a prínosov týchto opatrení;

f)  pokrok dosiahnutý pri vykonávaní vnútroštátnych a únijných opatrení na znižovanie znečisťujúcich látok a pri zlepšovaní kvality ovzdušia;

g)   príslušné právne predpisy týkajúce sa zdrojov na úrovni Únie pre odvetvia a činnosti, ktoré prispievajú k znečisteniu ovzdušia, vrátane pokroku dosiahnutého pri vykonávaní takýchto právnych predpisov;

h)   relevantné informácie, ktoré členské štáty predložili Komisii na účely preskúmania;

i)   zavedenie prísnejších noriem kvality ovzdušia jednotlivými členskými štátmi v súlade s článkom 193 ZFEÚ.

3.  Pri vykonávaní preskúmania Komisii pomáha Európska environmentálna agentúra.

4.  Ak to Komisia na základe preskúmania považuje za potrebné, predloží návrh na revíziu noriem kvality ovzdušia alebo na zahrnutie ďalších látok znečisťujúcich ovzdušie. Okrem toho, ak to Komisia považuje za potrebné, predloží tiež návrhy na zavedenie alebo revíziu akýchkoľvek príslušných právnych predpisov týkajúcich sa zdrojov s cieľom prispieť k dosiahnutiu navrhovaných revidovaných noriem kvality ovzdušia, ktoré sa majú prijať na úrovni Únie.

5.   Ak Komisia počas preskúmania zistí, že sú potrebné ďalšie opatrenia na dosiahnutie uplatniteľných noriem kvality ovzdušia vo významnej oblasti územia Únie, môže navrhnúť ďalšie opatrenia, ktoré sa majú prijať na úrovni Únie.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „okolité ovzdušie“ je vonkajšie ovzdušie v troposfére, okrem pracovísk, ako sú vymedzené v článku 2 smernice Rady 89/654/EHS(24), na ktoré sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci a do ktorých nemá verejnosť pravidelný prístup;

2.   „normy kvality ovzdušia“ sú limitné hodnoty, cieľové hodnoty, hodnoty povinného zníženia priemernej expozície, cieľové hodnoty priemernej koncentrácie expozície, kritické úrovne, výstražné prahy, informačné prahy a dlhodobé ciele;

3.  „znečisťujúca látka“ je akákoľvek látka prítomná v okolitom ovzduší s pravdepodobnými škodlivými vplyvmi na ľudské zdravie alebo životné prostredie;

4.  „úroveň“ je koncentrácia znečisťujúcej látky v okolitom ovzduší alebo jej ukladanie na povrchu v danom čase;

5.  „celková depozícia“ je celkové množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa prenieslo z atmosféry na povrchy, ako napríklad na pôdu, vegetáciu, vodu, budovy, v danej oblasti v danom čase;

6.  „PM10“ sú tuhé častice, ktoré prejdú zariadením so vstupným otvorom definovaným v referenčnej metóde na vzorkovanie a meranie PM10, EN 12341, selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 10 μm s 50 % účinnosťou;

7.  „PM2,5“ sú tuhé častice, ktoré prejdú zariadením so vstupným otvorom definovaným v referenčnej metóde na vzorkovanie a meranie PM2,5, EN 12341, selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 2,5 μm s 50 % účinnosťou;

8.  „oxidy dusíka“ je súčet zmiešavacích pomerov oxidu dusnatého a oxidu dusičitého v jednotke objemu vzduchu (ppbv) vyjadrený v jednotkách hmotnostnej koncentrácie oxidu dusičitého (μg/m3);

9.  „arzén“, „kadmium“, „olovo“, „nikel“ a „benzo[a]pyrén“ je celkový obsah týchto prvkov a zlúčenín vo frakcii PM10;

10.  „polycyklické aromatické uhľovodíky“ sú organické zlúčeniny zložené z najmenej dvoch spojených benzénových jadier obsahujúcich len uhlík a vodík;

11.  „celková plynná ortuť“ sú výpary ortuti ako prvku (Hg0) a reaktívna plynná ortuť, t. j. druh ortuti rozpustný vo vode s dostatočne vysokým tlakom pár, aby existoval v plynnom stave;

12.  „prchavé organické zlúčeniny“ alebo „VOC“ sú iné organické zlúčeniny z antropogénnych a biogénnych zdrojov než metán, ktoré sú schopné tvoriť fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka za prítomnosti slnečného svetla;

13.  „prekurzory ozónu“ sú látky, ktoré prispievajú k tvorbe prízemného ozónu;

14.  „čierny uhlík“ alebo „BC“ sú uhlíkové aerosóly merané absorpciou svetla;

15.  „ultrajemné častice“ alebo „UFP“ sú častice s priemerom menším alebo rovnakým ako 100 nm, pričom UFP sa merajú ako početné koncentrácie častíc na kubický centimeter s dolnou hranicou rozsahu veľkosti ▌10 nm a s hornou hranicou rozsahu veľkosti bez obmedzenia;

16.   „oxidačný potenciál tuhých častíc“ je miera schopnosti tuhých častíc oxidovať potenciálne cieľové molekuly;

17.  „zóna“ je časť územia členského štátu, ktorú tento členský štát vymedzil na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia;

18.   „územná jednotka s priemernou expozíciou“ je časť územia členského štátu určená týmto členským štátom na účely určenia ukazovateľa priemernej expozície, ktorá zodpovedá regiónu NUTS 1 alebo NUTS 2, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003(25), alebo kombinácii dvoch alebo viacerých susediacich regiónov NUTS 1 alebo NUTS 2 za predpokladu, že ich celková kombinovaná veľkosť je menšia ako celé územie daného členského štátu a nepresahuje 85 000 km²;

19.  „aglomerácia“ je konurbácia s viac ako 250 000 obyvateľmi alebo, ak je počet obyvateľov 250 000 alebo menej, s určitou hustotou obyvateľstva na km2, ktorú stanovia členské štáty;

20.  „hodnotenie“ je akákoľvek metóda použitá na meranie, výpočet, predpovedanie alebo odhadovanie úrovní;

21.  „prah na hodnotenie“ je úroveň, ktorou sa určuje požadovaný režim hodnotenia, ktorý sa má použiť na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia;

22.  „stále merania“ sú merania uskutočňované na vzorkovacích miestach nepretržite alebo náhodným odberom vzoriek na stálych miestach aspoň počas jedného kalendárneho roka s cieľom určiť úrovne v súlade s príslušnými cieľmi v oblasti kvality údajov;

23.  „indikatívne merania“ sú merania vykonávané buď v pravidelných intervaloch počas kalendárneho roka, alebo náhodným odberom vzoriek s cieľom určiť úrovne v súlade s cieľmi kvality údajov, ktoré sú menej prísne ako úrovne požadované pre stále merania;

24.   „modelovacia aplikácia“ je použitie modelovacieho systému chápaného ako reťazec modelov a podmodelov vrátane všetkých potrebných vstupných údajov a akékoľvek následné spracovanie;

25.  „objektívny odhad“ sú ▌informácie o koncentrácii alebo úrovni spádu emisií konkrétnej znečisťujúcej látky získané pomocou odbornej analýzy a ktoré môžu zahŕňať používanie štatistických nástrojov ▌;

26.  „priestorová reprezentatívnosť“ je prístup pri hodnotení, pre ktorý platí, že metriky kvality ovzdušia zistené na vzorkovacom mieste sú pre výslovne vymedzenú zemepisnú oblasť reprezentatívne, pokiaľ sa dané metriky kvality ovzdušia v danej oblasti nelíšia od metrík zistených na danom vzorkovacom mieste o viac ako o vopred určenú úroveň tolerancie;

27.   „miesta s vysokým znečistením ovzdušia“ sú miesta v zóne s najvyššími koncentráciami, ktorým bude obyvateľstvo pravdepodobne priamo alebo nepriamo vystavené počas obdobia, ktoré je významné vo vzťahu k priemerovanému obdobiu limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt, a to aj tam, kde je úroveň znečistenia výrazne ovplyvnená emisiami zo zdrojov ťažkého znečistenia, ako sú napríklad neďaleké preťažené cesty a cesty s veľkou premávkou, jediný priemyselný zdroj alebo priemyselná oblasť s mnohými zdrojmi, prístavmi, letiskami, intenzívnym vykurovaním domácností alebo ich kombináciou;

28.  „mestské pozaďové miesta“ sú miesta v mestských a prímestských oblastiach, kde sú úrovne expozície bežného mestského obyvateľstva reprezentatívne;

29.  „vidiecke pozaďové miesta“ sú miesta vo vidieckych oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, kde sú úrovne expozície reprezentatívne pre expozíciu bežného vidieckeho obyvateľstva, vegetácie a prírodných ekosystémov;

30.  „monitorovacia superlokalita“ je monitorovacia stanica na mestskom pozaďovom alebo vidieckom pozaďovom mieste, na ktorej sa nachádza viacero vzorkovacích miest s cieľom zhromažďovať dlhodobé údaje o viacerých znečisťujúcich látkach;

31.  „limitná hodnota“ je úroveň, ktorá je stanovená na základe vedeckých poznatkov na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na ľudské zdravie alebo životné prostredie a ktorá sa má dosiahnuť v danom období a nesmie sa po jej dosiahnutí prekročiť;

32.  „cieľová hodnota ▌“ je úroveň stanovená na základe vedeckých poznatkov na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov  ▌ na ľudské zdravie alebo životné prostredie, ktorá sa má podľa možnosti dosiahnuť v danom období;

33.  „indikátor priemernej expozície“ alebo „AEI“ je priemerná úroveň, ktorá je určená na základe meraní na mestských pozaďových miestach v rámci územnej jednotky s priemernou expozíciou ▌, alebo, ak sa v rámci danej územnej jednotky nenachádza mestská oblasť, na základe meraní na vidieckych pozaďových miestach, ktorá odráža expozíciu obyvateľstva a ktorá sa používa na kontrolu splnenia povinného zníženia priemernej expozície a cieľa priemernej koncentrácie expozície pre danú územnú jednotku;

34.  „hodnota povinného zníženia priemernej expozície“ je percentuálne zníženie priemernej expozície obyvateľstva vyjadrené ako indikátor priemernej expozície územnej jednotky v rámci územnej jednotky s priemernou expozíciou ▌, stanovené na referenčný rok s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na ľudské zdravie, ktoré sa má dosiahnuť v danom období a ktoré sa nesmie po jeho dosiahnutí prekročiť;

35.  „cieľ priemernej koncentrácie expozície“ je úroveň indikátora priemernej expozície, ktorá sa má dosiahnuť s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na ľudské zdravie;

36.  „kritická úroveň“ je úroveň , nad ktorou sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na niektorých prijímateľov, akými sú stromy, iné rastliny alebo prírodné ekosystémy, ale nie ľudia;

37.  „výstražný prah“ je úroveň, pri prekročení ktorej existuje riziko poškodenia ľudského zdravia už pri krátkodobej expozícii, a to zdravia obyvateľstva ako celku, a pri ktorej majú členské štáty okamžite zakročiť;

38.  „informačný prah“ je úroveň, pri prekročení ktorej existuje riziko poškodenia ľudského zdravia už pri krátkodobej expozícii, a to obzvlášť zdravia citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, a pri ktorej je potrebné im okamžite poskytnúť vhodné informácie;

39.  „dlhodobý cieľ“ je úroveň, ktorá sa má dosiahnuť v dlhodobom horizonte, okrem prípadov nedosiahnuteľných primeranými opatreniami, s cieľom poskytovať účinnú ochranu ľudského zdravia a životného prostredia;

40.  „príspevky z prírodných zdrojov“ sú emisie znečisťujúcich látok, ktoré nie sú priamo ani nepriamo spôsobené ľudskou činnosťou vrátane prírodných udalostí, ako sú sopečné erupcie, seizmická činnosť, geotermálne aktivity, prírodné požiare, silný vietor, morské aerosóly, resuspenzia do atmosféry alebo prenos prírodných častíc zo suchých oblastí;

41.  „plán kvality ovzdušia“ je plán, v ktorom sa stanovujú politiky a opatrenia s cieľom dodržiavať limitné hodnoty, cieľové hodnoty  ▌alebo hodnoty povinného zníženia priemernej expozície, ak boli prekročené;

42.   „cestovná mapa kvality ovzdušia“ je plán kvality ovzdušia prijatý pred termínom na dosiahnutie limitných hodnôt a cieľových hodnôt, v ktorom sa stanovujú politiky a opatrenia na dosiahnutie súladu s týmito limitnými hodnotami a cieľovými hodnotami v lehote na ich dosiahnutie;

43.  „krátkodobý akčný plán“ je plán, v ktorom sa stanovujú núdzové opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkodobom horizonte na zníženie bezprostredného rizika prekročenia výstražných prahov alebo na obmedzenie trvania takéhoto prekročenia;

44.  „citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny“ sú tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú trvalo alebo dočasne citlivejšie alebo zraniteľnejšie voči účinkom znečistenia ovzdušia ▌ než priemerné obyvateľstvo, a to z dôvodu osobitných charakteristík, ktoré spôsobujú, že zdravotné účinky expozície sú významnejšie, alebo preto, že majú vyššiu citlivosť alebo nižšiu prahovú hodnotu, pokiaľ ide o účinky na zdravie, alebo majú zníženú schopnosť chrániť sa;

45.  „dotknutá verejnosť“ je jedna alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby dotknuté alebo pravdepodobne dotknuté prekročením noriem kvality ovzdušia alebo verejnosť, ktorá má záujem na rozhodovacích postupoch týkajúcich sa vykonávania článku 9, 19 alebo 20; na účely tohto vymedzenia pojmu sa vychádza z predpokladu, že na tomto rozhodovaní majú záujem mimovládne organizácie, ktoré presadzujú ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia a spĺňajú požiadavky vnútroštátneho práva.

Článok 5

Zodpovednosť

Členské štáty určia príslušné orgány a subjekty na vhodných úrovniach zodpovedné za:

a)  hodnotenie kvality okolitého ovzdušia vrátane zaručenia primeraného fungovania a údržby monitorovacej siete;

b)  schvaľovanie meracích systémov (metód, vybavenia, sietí a laboratórií);

c)  zaisťovanie presnosti meraní a prenosu a spoločného využívania údajov z meraní;

d)  podpora presnosti modelovacích aplikácií;

e)  analýzu metód hodnotenia;

f)  koordináciu na svojom území, ak Komisia organizuje celoúnijné programy na zabezpečenie kvality;

g)  spoluprácu s ostatnými členskými štátmi a Komisiou a to aj pri cezhraničnom znečisťovaní ovzdušia;

h)  vypracovanie plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia;

i)  vypracovanie krátkodobých akčných plánov;

j)   poskytovanie a udržiavanie indexu kvality ovzdušia a iných relevantných informácií pre verejnosť, ako sa uvádzajú v prílohe X.

Článok 6

Ustanovenie zón a územných jednotiek s priemernou expozíciou

Členské štáty stanovia na svojom území zóny a územné jednotky s priemernou expozíciou, a to aj na úrovni aglomerácií, ak je to na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia vhodné. Vo všetkých zónach a územných jednotkách s priemernou expozíciou sa vykonáva hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia.

KAPITOLA II

HODNOTENIE KVALITY OKOLITÉHO OVZDUŠIA A RÝCHLOSTI DEPOZÍCIE

Článok 7

Postup hodnotenia

1.  Prahy na hodnotenie uvedené v prílohe II sa vzťahujú na oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, tuhé častice (PM10 a PM2,5), ▌, benzén, oxid uhoľnatý, arzén, kadmium, olovo, nikel, benzo[a]pyrén a ozón v okolitom ovzduší.

Každá zóna sa klasifikuje podľa týchto prahov na hodnotenie.

2.  Členské štáty preskúmajú klasifikáciu uvedenú v odseku 1 najmenej každých 5 rokov v súlade s postupom stanoveným v  ▌odseku 3. Klasifikácie sa však preskúmajú častejšie v prípade, ak dôjde k významným zmenám v činnostiach, ktoré majú vplyv na koncentrácie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých častíc (PM10 a PM2,5), benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, olova, niklu, benzo[a]pyrénu alebo ozónu v okolitom ovzduší.

3.   Prekročenia prahov na hodnotenie uvedených v prílohe II sa určujú na základe koncentrácií počas predchádzajúcich 5 rokov, ak sú k dispozícii dostatočné údaje. Prah na hodnotenie sa považuje za prekročený, ak bol v priebehu týchto predchádzajúcich 5 rokov prekročený aspoň v 3 jednotlivých rokoch.

Ak sú k dispozícii údaje za menej ako 5 rokov, členské štáty môžu na určenie prekročení prahov na hodnotenie kombinovať krátkodobé meracie kampane počas roku a na miestach, ktoré sa pravdepodobne vyznačujú najvyššími úrovňami znečistenia, ▌s informáciami z emisných inventúr a výsledkami získanými z modelovacích aplikácií.

Článok 8

Kritériá posudzovania

1.  Členské štáty hodnotia kvalitu okolitého ovzdušia vzhľadom na znečisťujúce látky uvedené v článku 7 vo všetkých svojich zónach v súlade s kritériami stanovenými v odsekoch 2 až 6 tohto článku a v súlade s prílohou IV.

2.  Vo všetkých zónach, ktoré sú klasifikované sako zóny prekračujúce prahy na hodnotenie stanovené pre znečisťujúce látky uvedené v článku 7, sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia použijú stále merania. Tieto stále merania sa môžu doplniť modelovacími aplikáciami alebo indikatívnymi meraniami s cieľom vyhodnotiť kvalitu ovzdušia a poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení látok znečisťujúcich ovzdušie a o priestorovej reprezentatívnosti stálych meraní.

3.  Po uplynutí dvoch rokov od prijatia vykonávacích aktov uvedených v odseku 7 tohto článku sa popri stálych meraniach používajú modelovacie aplikácie alebo indikatívne merania na posúdenie kvality okolitého ovzdušia vo všetkých zónach, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok prekračuje príslušnú limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu stanovenú v prílohe I.

Modelovacie aplikácie alebo indikatívne merania uvedené v prvom pododseku poskytujú ▌informácie o priestorovom rozložení znečisťujúcich látok. Ak sa používajú modelovacie aplikácie, poskytujú aj informácie o priestorovej reprezentatívnosti stálych meraní a vykonávajú sa tak často, ako je to vhodné, najmenej však každých 5 rokov.

4.  Vo všetkých zónach, ktoré sú klasifikované ako zóny, v ktorých sú úrovne znečisťujúcich látok nižšie ako prahy na hodnotenie stanovené pre znečisťujúce látky uvedené v článku 7, postačujú na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia modelovacie aplikácie, indikatívne merania, objektívne odhady alebo ich kombinácia.

5.  Výsledky modelovacích aplikácií použité v súlade s odsekom 3 alebo 4 tohto článku alebo článku 9 ods. 3 alebo indikatívnych meraní sa zohľadňujú na účely hodnotenia kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty a cieľové hodnoty.

Ak sú k dispozícii stále merania s priestorovou reprezentatívnosťou pokrývajúcou oblasť prekročenia vypočítanú modelovacou aplikáciou, členský štát sa môže rozhodnúť nevykazovať modelované prekročenie ako prekročenie príslušných limitných hodnôt a cieľových hodnôt.

6.  Ak modelovacie aplikácie použité v súlade s odsekmi 3 alebo 4 vykazujú prekročenie ktorejkoľvek limitnej hodnoty alebo ▌ cieľovej hodnoty v oblasti zóny, ktorú nepokrývajú stále merania a ich priestorová reprezentatívnosť, môže sa použiť aspoň jedno dodatočné pevné alebo indikatívne meranie v možných dodatočných miestach s vysokým znečistením ovzdušia v zóne, ako sa uvádza v modelovacej aplikácii.

Ak modelovacie aplikácie použité v súlade s článkom 9 ods. 3 vykazujú prekročenie ktorejkoľvek limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty v oblasti zóny, ktorú nepokrývajú stále merania a ich priestorová reprezentatívnosť, použije sa aspoň jedno dodatočné pevné alebo indikatívne meranie v možných dodatočných miestach s vysokým znečistením ovzdušia v zóne, ako sa uvádza v modelovacej aplikácii.

Ak sa použijú dodatočné stále merania, tieto merania sa stanovia do 2 kalendárnych rokov po modelovaní prekročenia. Ak sa použijú dodatočné indikatívne merania, tieto merania sa stanovia do 1 kalendárneho roka po modelovaní prekročenia. Merania musia pokrývať aspoň 1 kalendárny rok v súlade s požiadavkami na najmenšie pokrytie údajmi stanovenými v bode B prílohy V s cieľom posúdiť úroveň koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky.

Ak sa členský štát rozhodne, že nevykoná žiadne dodatočné stále alebo indikatívne merania, na hodnotenie kvality ovzdušia sa použije prekročenie vyplývajúce z modelovacích aplikácií.

7.   Do ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov poskytne ďalšie technické podrobnosti týkajúce sa:

a)   modelovacích aplikácií vrátane toho, ako sa pri posudzovaní kvality ovzdušia zohľadnia výsledky modelovacích aplikácií a indikatívnych meraní a ako možno overiť potenciálne prekročenia zistené týmito metódami posudzovania;

b)   určenia priestorovej reprezentatívnosti vzorkovacích miest.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

8.  Tam, kde sa hodnotia regionálne vzorce vplyvu na ekosystémy, sa zváži použitie bioindikátorov, a to aj v súlade s monitorovaním uskutočneným podľa smernice (EÚ) 2016/2284.

Článok 9

Vzorkovacie miesta

1.  Umiestnenie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých častíc (PM10 a PM2,5), benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, olova, niklu, benzo[a]pyrénu a ozónu v okolitom ovzduší sa určí v súlade s prílohou IV.

2.  V žiadnej zóne, v ktorej úroveň znečisťujúcich látok prekračuje prah na hodnotenie stanovený v prílohe II nesmie byť počet vzorkovacích miest pre žiadnu znečisťujúcu látku nižší ako minimálny počet vzorkovacích miest určený v časti A ▌ a ▌ časti C prílohy III.

3.  Pre zóny, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok prekračuje príslušný prah na hodnotenie stanovený v prílohe II, ale neprekračuje príslušné limitné hodnoty stanovené ▌, cieľové hodnoty ▌ a kritické úrovne stanovené v ▌prílohe I, sa minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania môže v súlade s časťami A a C prílohy III znížiť až o 50 % za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)  indikatívne merania alebo modelovacie aplikácie poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia, pokiaľ ide o limitné hodnoty, cieľové hodnoty ▌, kritické úrovne, informačné prahy a výstražné prahy, a poskytujú aj primerané informácie pre verejnosť popri informáciách, ktoré poskytujú ▌ vzorkovacie miesta pre stále merania;

b)  počet vzorkovacích miest, ktoré sa majú zriadiť, a priestorové rozlíšenie indikatívnych meraní a modelovacích aplikácií sú dostatočné na stanovenie koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky v súlade s cieľmi v oblasti kvality údajov uvedenými v častiach A a B prílohy V a vedú k výsledkom hodnotenia, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v časti E prílohy V;

c)  počet indikatívnych meraní, ak sa používajú na plnenie požiadaviek tohto odseku, je aspoň rovnaký ako počet stálych meraní, ktoré sa nahrádzajú, a indikatívne merania sú rovnomerne rozdelené počas celého kalendárneho roka;

d)  v prípade ozónu sa na všetkých ostatných vzorkovacích miestach merajúcich ozón meria oxid dusičitý s výnimkou vidieckych pozaďových miest na hodnotenie ozónu, ako sa uvádza v časti B prílohy IV.

4.  Na území členského štátu sa zriadi jedno alebo viac vzorkovacích miest prispôsobených monitorovaciemu cieľu uvedenému v oddiele 3 časti A prílohy VII na účely poskytovania údajov o koncentráciách prekurzorov ozónu uvedených v časti B uvedeného oddielu, a to na miestach určených v súlade s časťou C uvedeného oddielu.

5.   Oxid dusičitý sa meria na minimálne 50 % vzorkovacích miest pre ozón požadovaných podľa časti A tabuľky 2 prílohy III. Takéto meranie je nepretržité, s výnimkou vidieckych pozaďových staníc, ako sa uvádza v časti B prílohy IV, kde sa môžu použiť iné metódy merania.

6.  Každý členský štát v súlade s prílohou IV zabezpečí, aby rozmiestnenie vzorkovacích miest použité pri výpočte indikátorov priemernej expozície pre PM2,5 a oxid dusičitý ▌ primerane odrážalo expozíciu bežného obyvateľstva. Počet vzorkovacích miest nesmie byť nižší ako počet určený podľa časti B prílohy III.

7.  Vzorkovacie miesta, na ktorých boli zaznamenané prekročenia príslušnej limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty uvedenej v oddiele 1 prílohy I počas predchádzajúcich troch rokov, sa nepremiestnia, pokiaľ premiestnenie nie je potrebné vzhľadom na osobitné okolnosti vrátane priestorového rozvoja. Premiestnenie takýchto vzorkovacích miest je podporené modelovacími aplikáciami alebo indikatívnymi meraniami a, podľa možností, zaručí kontinuitu meraní a musí sa uskutočniť v rámci oblasti ich priestorovej reprezentatívnosti. Podrobné zdôvodnenie každého premiestnenia takýchto vzorkovacích miest sa plne zdokumentuje v súlade s požiadavkami stanovenými v časti D prílohy IV.

8.   Na zhodnotenie podielu benzo[a]pyrénu v okolitom ovzduší každý členský štát monitoruje iné relevantné polycyklické aromatické uhľovodíky na obmedzenom množstve vzorkovacích miest. Tieto polycyklické aromatické uhľovodíky zahŕňajú aspoň: benz[a]antracén, benzo[b]fluorantén, benzo[j]fluorantén, benzo[k]fluorantén, indeno[1,2,3-cd]pyrén a dibenz[a,h]antracén. Vzorkovacie miesta pre tieto polycyklické aromatické uhľovodíky sú umiestnené spolu so vzorkovacími miestami pre benzo[a]pyrén a vyberajú sa takým spôsobom, aby sa dali identifikovať geografické variácie a dlhodobé trendy.

9.   Okrem monitorovania požadovaného podľa článku 10 členské štáty monitorujú úrovne ultrajemných častíc v súlade s časťou D prílohy III a oddielom 4 prílohy VII. Monitorovanie koncentrácií čierneho uhlíka možno uskutočňovať na tých istých miestach.

Článok 10

Monitorovacie superlokality

1.  Každý členský štát zriadi na mestskom pozaďovom mieste aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu na každých 10 miliónov obyvateľov. Členské štáty, ktoré majú menej ako 10 miliónov obyvateľov, zriadia na mestskom pozaďovom mieste aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu.

▌ Členské štáty, ktorých územie je väčšie ako 10 000 km2 ale menšie ako 100 000 km2, zriadia na vidieckom pozaďovom mieste aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu. Každý členský štát, ktoré majú menej ako 100 000 km2, zriadia na vidieckom pozaďovom mieste aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu na 100 000 km2.

2.  Umiestnenie monitorovacích superlokalít sa pre mestské pozaďové miesta a vidiecke pozaďové miesta určí v súlade s časťou B prílohy IV.

3.  Na účely splnenia požiadaviek týkajúcich sa minimálneho počtu vzorkovacích miest pre príslušné znečisťujúce látky, ako sa uvádza v prílohe III, sa môžu zohľadniť všetky vzorkovacie miesta, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v častiach B a C prílohy IV a ktoré sú nainštalované v monitorovacích superlokalitách.

4.  Členský štát môže na účely splnenia požiadaviek stanovených v odseku 1 zriadiť ▌ s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi jednu alebo viacero spoločných monitorovacích superlokalít. Tým nie je dotknutá povinnosť každého členského štátu zriadiť aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu na mestskom pozaďovom mieste a povinnosť každého členského štátu, ktoré územie je väčšie ako 10 000 km2, zriadiť aspoň jednu monitorovaciu superlokalitu na vidieckom pozaďovom mieste.

5.   Merania v ▌ monitorovacích superlokalitách na mestských pozaďových a vidieckych pozaďových miestach zahŕňajú znečisťujúce látky uvedené v časti 1 tabuľke 1 a 2 prílohy VII a môžu zahŕňať aj znečisťujúce látky uvedené v tabuľke 3 tejto časti.

6.   Členský štát sa môže rozhodnúť nemerať čierny uhlík, ultrajemné častice alebo amoniak v polovici svojich monitorovacích superlokalít vo vidieckych pozaďových staniciach, ak počet jeho monitorovacích superlokalít vo vidieckych pozaďových staniciach prekračuje počet jeho monitorovacích superlokalít v mestských pozaďových staniciach aspoň v pomere 2:1, ak výber jeho monitorovacích superlokalít je reprezentatívny pre tieto znečisťujúce látky.

7.  Vo vhodných prípadoch sa monitorovanie koordinuje so stratégiou monitorovania a programom merania EMEP, s výskumnou infraštruktúrou Aerosol, Clouds and Trace Gases Research Infrastructure (ACTRIS) a s monitorovaním vplyvov znečistenia ovzdušia vykonávaným podľa smernice (EÚ) 2016/2284.

Článok 11

Referenčné metódy merania, modelovacie aplikácie a ciele v oblasti kvality údajov

1.  Členské štáty uplatňujú referenčné metódy merania určené v častiach A a C prílohy VI.

Môžu sa však použiť iné metódy merania , a to za podmienok stanovených v častiach B, C a D ▌prílohy VI.

2.   Členské štáty uplatňujú modelovacie aplikácie kvality ovzdušia za podmienok stanovených v časti E prílohy VI.

3.  Údaje o hodnotení kvality ovzdušia musia spĺňať ciele v oblasti kvality údajov stanovené v prílohe V.

KAPITOLA III

RIADENIE KVALITY OKOLITÉHO OVZDUŠIA

Článok 12

Požiadavky pre prípady, ak sú úrovne nižšie ako limitné hodnoty, cieľové hodnoty ▌a ciele priemernej koncentrácie expozície ▌

1.  V zónach, v ktorých sú úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší pod príslušnými limitnými hodnotami určenými v oddiele 1 prílohy I, členské štáty musia udržiavať úrovne týchto znečisťujúcich látok pod danými limitnými hodnotami.

2.  V zónach, v ktorých sú úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší pod príslušnými cieľovými hodnotami určenými v oddieloch 1 a 2 prílohy I, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, ktoré neprinášajú neprimerané náklady, na zachovanie týchto úrovní pod ▌ cieľovými hodnotami.

Členské štáty sa usilujú o dosiahnutie dlhodobých cieľov pre ozón stanovených v oddiele 2 prílohy I, a, po ich dosiahnutí, sa usilujú o zachovanie úrovní ozónu pod týmito dlhodobými cieľmi, pokiaľ to faktory vrátane cezhraničného charakteru znečistenia ozónom, prchavé organické zlúčeniny z biogénnych zdrojov a meteorologické podmienky umožňujú a za predpokladu, že dané nevyhnutné opatrenia nepovedú k neprimeraným nákladom.

3.  V územných jednotkách s priemernou expozíciou ▌, v ktorých sú indikátory priemernej expozície pre PM2,5 a NO2 nižšie ako príslušná hodnota cieľov priemernej koncentrácie expozície pre tieto znečisťujúce látky, ako sa stanovuje v oddiele 5 prílohy I, musia členské štáty udržiavať úrovne týchto znečisťujúcich látok pod úrovňou cieľov priemernej koncentrácie expozície.

4.  Členské štáty sa usilujú dosiahnuť a udržiavať najlepšiu kvalitu okolitého ovzdušia a vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia s cieľom dosiahnuť cieľ nulového znečistenia uvedený v článku 1 ods. 1, a to v súlade s odporúčaniami WHO a na úrovni pod prahmi na hodnotenie stanovenými v prílohe II.

Článok 13

Limitné hodnoty, ▌cieľové hodnoty  a hodnoty povinného zníženia priemernej expozície

1.  Členské štáty zabezpečia, že úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší neprekročia príslušné limitné hodnoty stanovené v oddiele 1 prílohy I.

2.  Členské štáty ▌prijatím všetkých potrebných opatrení, ktoré neprinášajú neprimerané náklady, zabezpečia, že úrovne znečisťujúcich látok vo všetkých ich zónach neprekročia príslušné cieľové hodnoty ▌ stanovené v oddieloch 1 a 2 ▌ prílohy I .

3.  Členské štáty zabezpečia, aby boli hodnoty povinného zníženia priemernej expozície v prípade PM2,5 a NO2 stanovené v oddiele 5 časti B prílohy I v ich územných jednotkách s priemernou expozíciou ▌ dosiahnuté, ak tieto hodnoty prekračujú ciele priemernej koncentrácie expozície stanovené v oddiele 5 časti C prílohy I.

4.  Dodržiavanie odsekov 1, 2 a 3 tohto článku sa vyhodnotí v súlade s prílohou IV.

5.  Indikátory priemernej expozície sa hodnotia v súlade s oddielom 5 časťou A prílohy I.

6.  Lehotu na dosiahnutie limitných hodnôt stanovených v oddiele 1 tabuľke 1 prílohy I možno predĺžiť v súlade s článkom 18.

7.  Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia vrátane noriem kvality ovzdušia, ktoré sú prísnejšie, ako opatrenia uvedené v tomto článku v súlade s článkom 193 ZFEÚ. Členské štáty oznámia takéto opatrenia Komisii do 3 mesiacov od ich prijatia. ▌

Článok 14

Kritické úrovne na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov

Členské štáty zabezpečia dodržiavanie kritických úrovní určených v oddiele 3 prílohy I, ako sú vyhodnotené v súlade s časťou A, bodom 1 a časťou B bodom 3 prílohy IV.

Článok 15

Prekročenia výstražných prahov alebo informačných prahov

1.  Výstražné prahy pre koncentrácie oxidu siričitého, oxidu dusičitého, ▌tuhých častíc (PM10 a PM2,5) a ozónu v okolitom ovzduší sú stanovené v oddiele 4 časti B prílohy I.

2.  Informačné prahy pre koncentrácie oxidu siričitého, oxidu dusičitého, tuhých častíc (PM10 a PM2,5) a ozón sú stanovené v oddiele 4 časti B prílohy I.

3.   V prípade prekročenia výstražného prahu stanoveného v oddiele 4 časti A prílohy I alebo prípadne, ak sa predpokladá, že bude prekročený na základe modelovacích aplikácií alebo iných prognostických nástrojov, členské štáty v prípade potreby vykonajú bez zbytočného odkladu núdzové opatrenia uvedené v krátkodobých akčných plánoch vypracovaných podľa článku 20.

4.  Na miestach, kde dôjde k prekročeniu akýchkoľvek výstražných prahov alebo akýchkoľvek informačných prahov stanovených v oddiele 4 prílohy I, alebo prípadne, ak sa predpokladá, že budú prekročené na základe modelovacích aplikácií alebo iných prognostických nástrojov, členské štáty podniknú potrebné kroky na informovanie verejnosti v čo najkratšom čase a pokiaľ možno do niekoľkých hodín, v súlade s bodmi 2 a 3 prílohy X, pričom využijú rôzne mediálne a komunikačné kanály a zabezpečia prístup širokej verejnosti k takýmto informáciám.

5.   Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia vrátane prísnejších výstražných prahov alebo informačných prahov v súlade s článkom 193 ZFEÚ. Členské štáty oznámia takéto opatrenia Komisii do 3 mesiacov od ich prijatia.

Článok 16

Príspevky z prírodných zdrojov

1.  Členské štáty môžu za daný rok identifikovať:

a)  zóny, v ktorých možno prekračovanie limitných hodnôt pre danú znečisťujúcu látku pripísať prírodným zdrojom; ako aj

b)  územné jednotky s priemernou expozíciou, v ktorých možno prekračovanie úrovne určenej hodnotami povinného zníženia priemernej expozície pripísať prírodným zdrojom.

2.  Členské štáty poskytnú Komisii zoznamy všetkých takýchto zón a územných jednotiek s priemernou expozíciou, ako sa uvádza v odseku 1, ako aj informácie o koncentráciách i zdrojoch a dôkaz, že prekročenia možno pripísať prírodným zdrojom.

3.  V tých prípadoch, kde bola Komisia informovaná o prekročeniach, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom, v súlade s odsekom 2, sa takéto prekročenia nepovažujú za prekročenia na účely tejto smernice. Ak sa Komisia domnieva, že dôkazy poskytnuté členským štátom nie sú dostatočné, informuje tento členský štát o tom, že prekročenie sa nepovažuje za pripísateľné prírodným zdrojom, kým tento členský štát neposkytne primerané dodatočné informácie.

4.   Komisia do 31. decembra 2026 poskytne prostredníctvom vykonávacích aktov technické podrobnosti týkajúce sa preukázania a odpočítania prekročení, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom. Takéto technické podrobnosti špecifikujú obsah dôkazov, ktoré majú členské štáty poskytnúť podľa odseku 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

Článok 17

Prekročenia, ktoré možno pripísať zimnému posypu alebo soleniu ciest

1.  Členské štáty môžu za daný rok identifikovať zóny, v ktorých dochádza k prekročeniu limitných hodnôt pre PM10 v okolitom ovzduší z dôvodu opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest.

2.  Členské štáty poskytnú Komisii zoznamy všetkých takýchto zón , ako sa uvádza v odseku 1 spolu s informáciami o koncentráciách a zdrojoch PM10 v takýchto zónach.

Členské štáty takisto poskytnú dôkaz o tom, že všetky prekročenia vznikli v dôsledku opätovného rozptylu častíc a že na zníženie týchto koncentrácií sa podnikli primerané opatrenia.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, pokiaľ ide o zóny uvedené v odseku 1 tohto článku, musia členské štáty vypracovať plány kvality ovzdušia stanovené v článku 19 iba v prípade, že prekročenia možno pripísať iným zdrojom PM10, než je zimný posyp alebo solenie ciest.

4.   Komisia do 31. decembra 2026 prostredníctvom vykonávacích aktov poskytne technické podrobnosti týkajúce sa metodiky určovania príspevkov z opätovného rozptylu tuhých častíc po zimnom posype alebo zimnom solení ciest, ako aj informácie, ktoré majú členské štáty poskytnúť podľa odseku 2, ktoré v prípade potreby zahŕňajú informácie o príspevku opätovného rozptylu na denných úrovniach koncentrácie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

Článok 18

Predĺženie lehoty na dosiahnutie hodnôt a výnimka z povinnosti uplatňovať určité limitné hodnoty

1.  Ak v danej zóne nie je možné dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre tuhé častice (PM10 a PM2,5), oxid dusičitý, benzén alebo benzo(a)pyrén v lehotách stanovených v oddiele 1 tabuľke 1 prílohy I, ▌členské štáty môžu túto lehotu pre túto konkrétnu zónu predĺžiť o obdobie odôvodnené cestovnou mapou kvality ovzdušia a za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku:

a)  do 1. januára 2040, ak je to odôvodnené disperznými charakteristikami špecifickými pre danú lokalitu, orografickými hraničnými podmienkami, nepriaznivými klimatickými podmienkami, cezhraničnými príspevkami, alebo ak potrebné zníženia možno dosiahnuť len nahradením značnej časti existujúcich systémov vykurovania domácností, ktoré sú zdrojom znečistenia spôsobujúceho prekročenie alebo

b)  do 1. januára 2035, ak je to odôvodnené prognózami, ktoré preukazujú, že ani pri zohľadnení očakávaného vplyvu účinných opatrení v oblasti znečistenia ovzdušia identifikovaných v pláne kvality ovzdušia nie je možné dosiahnuť limitné hodnoty do termínu dosiahnutia.

Ak sa lehota na dosiahnutie cieľov odloží v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, ale dosiahnutie nemožno dosiahnuť do uvedenej odloženej lehoty, členské štáty môžu lehotu pre túto konkrétnu zónu odložiť po druhý a posledný krát o obdobie, ktoré nie je dlhšie ako dva roky od skončenia prvého obdobia odkladu a ktoré je odôvodnené aktualizovaným plánom kvality ovzdušia za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 2.

2.  Členské štáty môžu odložiť lehotu na dosiahnutie cieľov v súlade s odsekom 1, ak sú splnené tieto podmienky:

a)   pre zónu, na ktorú by sa malo predĺženie vzťahovať, sa do 31. decembra 2028 v súlade s článkom 19 ods. 6, 7 a 8 vypracuje cestovná mapa kvality ovzdušia;

b)   cestovná mapa kvality ovzdušia uvedená v písmene a) tohto odseku sa doplní o informácie o opatreniach na znižovanie znečistenia ovzdušia uvedené v časti B prílohy VIII , a preukáže, ako sa zabezpečí, aby boli obdobia prekročenia limitných hodnôt čo najkratšie;

c)   cestovná mapa kvality ovzdušia uvedená v písmene a) tohto odseku vychádza z projekcií kvality ovzdušia vrátane projekcií vykonaných na účely prílohy VIII časti A bodu 5 a bodu 7 písm. e), v ktorých sa uvádza, ako sa dosiahnu limitné hodnoty čo najskôr, najneskôr však do konca odloženej lehoty na dosiahnutie, pričom sa zohľadnia primerané opatrenia;

d)   v cestovnej mape kvality ovzdušia uvedenej v písmene a) sa uvádza, ako budú verejnosť, a najmä citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny, súdržným a ľahko zrozumiteľným spôsobom informované o dôsledkoch daného predĺženia pre ľudské zdravie a životné prostredie;

e)   v cestovnej mape kvality ovzdušia uvedenom v písmene a) sa uvádza, ako sa zmobilizuje dodatočné financovanie, a to aj prostredníctvom príslušných vnútroštátnych programov a únijných programov financovania podľa potreby, s cieľom urýchliť zlepšenie kvality ovzdušia v zóne, na ktorú by sa dané predĺženie vzťahovalo;

f)   podmienky stanovené v odseku 3 sú splnené počas celého obdobia odkladu lehoty na dosiahnutie;

g)   ak sa lehota na dosiahnutie odloží v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom, aktualizovaná cestovná mapa kvality ovzdušia uvedená v danom pododseku preukazuje, že prvý plán kvality ovzdušia bol vykonaný alebo že sa podnikli kroky na účely jeho vykonávania, a dopĺňa sa analýzou, z ktorej vyplýva, že pôvodné prognózy súladu vypracované v súlade s písmenom c) tohto odseku sa neuskutočnili.

3.   Počas obdobia odkladu lehoty na dosiahnutie v súlade s odsekom 1 členské štáty zaručia, aby boli splnené tieto podmienky:

a)   opatrenia uvedené v cestovnej mape kvality ovzdušia uvedenej v odseku 1 tohto článku, prípadne aktualizované v súlade s písmenom b) tohto odseku, sa vykonávajú, ako to preukázal členský štát prostredníctvom správy o vykonávaní vrátane aktualizovaných prognóz emisií a, ak je to možné, koncentrácií, ktoré sa Komisii poskytujú na dvaapolročnom základe a po prvýkrát do 30. júna 2031; v prípade potreby možno uviesť odkaz na najnovšie programy a prognózy emisií nahlásené podľa smernice (EÚ) 2016/2284 a sprievodnú informatívnu správu o inventúrach a v relevantných prípadoch správu o vykonávaní možno začleniť do aktualizovanej cestovnej mapy;

b)   cestovná mapa kvality ovzdušia uvedená v odseku 1 tohto článku sa aktualizuje v súlade s článkom 19 ods. 5;

c)   od 1. januára 2035 vykazujú úrovne koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky všeobecný klesajúci trend v súlade s orientačnou trajektóriou k dosiahnutiu súladu odhadnutou v aktualizovanej cestovnej mape kvality ovzdušia stanovenej podľa časti A bodu 7 písm. e) prílohy VIII;

d)   správy o vykonávaní a aktualizované cestovné mapy kvality ovzdušia sa oznámia Komisii do dvoch mesiacov od ich prijatia.

4.   Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 31 januára 2029, prípady, v ktorých sa podľa ich názoru môže uplatňovať odsek 1 prvá pododsek písm. a) alebo b), a oznámia cestovnú mapu kvality ovzdušia uvedenú v odseku 1 a všetky príslušné informácie, ktoré Komisia potrebuje na vyhodnotenie toho, či vznesený dôvod na predĺženie bol opodstatnený a či sú splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku.

Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 31. januára 2034 prípady, v ktorých sa podľa ich názoru nie je možné dosiahnuť dosiahnutie do odloženého termínu na dosiahnutie cieľa v súlade s druhým pododsekom odseku 1, a oznámia aktualizovanú cestovnú mapu kvality ovzdušia uvedenú v odseku 1 a všetky príslušné informácie, ktoré Komisia potrebuje na vyhodnotenie toho, či vznesený dôvod na druhé a posledné predĺženie bol opodstatnený a či sú splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku.

Pokiaľ ide o prognózy poskytnuté ako dôvod na odklad, členské štáty zdôvodnia metódy, ako aj údaje použité na získanie týchto prognóz.

Komisia pri hodnotení zohľadní prognózy kvality ovzdušia poskytnuté príslušným členským štátom, odhadované účinky opatrení, ktoré prijal tento členský štát, na kvalitu okolitého ovzdušia v tomto členskom štáte, ako aj odhadované účinky opatrení Únie na kvalitu okolitého ovzdušia.

Ak Komisia nevznesie žiadne námietky do 9 mesiacov od doručenia uvedeného oznámenia, príslušné podmienky na uplatňovanie odseku 1 sa považujú za splnené.

Ak sú vznesené námietky, Komisia môže od členského štátu vyžadovať úpravu alebo poskytnutie nových cestovných máp kvality ovzdušia na splnenie požiadaviek stanovených v odseku 1.

5.   Komisia do 31. decembra 2026 prostredníctvom vykonávacích aktov poskytne ďalšie technické podrobnosti týkajúce sa požiadaviek na prognózy vykonané na účely odseku 1 tohto článku s cieľom preukázať, ako sa dosiahnu limitné hodnoty uvedené v oddiele 1 tabuľke 1 prílohy I, pričom zohľadní primerané opatrenia. Okrem toho sa v ňom špecifikujú informácie, ktoré sa majú zahrnúť do správ o vykonávaní na účely odseku 3 tohto článku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

KAPITOLA IV

PLÁNY

Článok 19

Plány kvality ovzdušia a cestovné mapy kvality ovzdušia

1.  Ak v daných zónach prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší akúkoľvek limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu stanovenú v oddiele 1 prílohy I, členské štáty vypracujú plány kvality ovzdušia pre tieto zóny, v ktorých stanovia primerané opatrenia na dosiahnutie príslušnej limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty a na zabezpečenie toho, aby bolo obdobie prekročenia hodnôt čo najkratšie a v žiadnom prípade netrvalo viac ako 4 roky od konca kalendárneho roka, v ktorom bolo nahlásené prvé prekročenie hodnôt. Tieto plány kvality ovzdušia sa vytvoria čo možno najskôr a najneskôr do 2 rokov od kalendárneho roku, v ktorom bolo dané prekročenie ktorejkoľvek limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty zaznamenané. ▌

Ak sa v danej zóne na prekročenie limitnej hodnoty už vzťahuje cestovná mapa kvality ovzdušia, členské štáty zaručia, aby opatrenia stanovené v tejto cestovnej mape boli primerané, aby bolo obdobie prekročenia hodnôt čo najkratšie, a prípadne prijmú dodatočné efektívnejšie opatrenia a riadia sa postupom aktualizácie cestovnej mapy, ako sa stanovuje v odseku 5.

2.  Ak v ▌územných jednotkách pokrývajúcich aspoň jednu zónu prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší ktorúkoľvek cieľovú hodnotu pre ozón stanovenú v oddiele 2 prílohy I, členské štáty vypracujú pre dané územné jednotky ▌ plány kvality ovzdušia, v ktorých sa stanovia príslušné opatrenia s cieľom dosiahnuť cieľovú hodnotu pre ozón a čo najviac skrátiť obdobie prekračovania. Tieto plány kvality ovzdušia sa vytvoria čo možno najskôr a najneskôr do dvoch rokov od kalendárneho roku, v ktorom bolo dané prekročenie cieľovej hodnoty pre ozón zaznamenané. ▌

Ak sa v danej územnej jednotke na prekročenie cieľovej hodnoty ozónu už vzťahuje cestovná mapa kvality ovzdušia, členské štáty zaručia, aby opatrenia stanovené v tejto cestovnej mape boli primerané, aby bolo obdobie prekročenia hodnôt čo najkratšie, a prípadne sa riadia postupom aktualizácie cestovnej mapy, ako sa stanovuje v odseku 5.

Členské štáty však môžu upustiť od vypracovania takýchto plánov kvality ovzdušia alebo cestovných máp kvality ovzdušia s cieľom riešiť prekročenie ozónu, ak neexistuje významný potenciál na zníženie koncentrácií ozónu vzhľadom na geografické a meteorologické podmienky a ak by opatrenia viedli k neprimeraným nákladom.

Ak sa nevypracuje plán kvality ovzdušia alebo cestovná mapa kvality ovzdušia, členské štáty poskytnú verejnosti a Komisii podrobné odôvodnenie, prečo neexistuje významný potenciál na zníženie prekročenia, čo vedie k rozhodnutiu nevypracovať plán kvality ovzdušia alebo cestovnú mapu kvality ovzdušia.

Aspoň každých 5 rokov členské štáty opätovne posúdia potenciál zníženia koncentrácií ozónu.

V prípade územných jednotiek ▌, v ktorých je cieľová hodnota pre ozón prekročená, členské štáty zabezpečia, aby príslušný národný program riadenia znečisťovania ovzdušia vypracovaný podľa článku 6 smernice (EÚ) 2016/2284 zahŕňal opatrenia na riešenie prekurzorov ozónu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

3.  Ak v územných jednotkách s priemernou expozíciou nie sú dosiahnuté hodnoty povinného zníženia priemernej expozície stanovených v oddiele 5 prílohy I, členské štáty vypracujú pre dané územné jednotky s priemernou expozíciou plány kvality ovzdušia, v ktorých sa stanovia vhodné opatrenia na dosiahnutie hodnoty povinného zníženia priemernej expozície a na zabezpečenie čo najkratšieho obdobia prekračovania hodnôt. Tieto plány kvality ovzdušia sa vytvoria čo možno najskôr a najneskôr do 2 rokov od kalendárneho roku, v ktorom bolo dané prekročenie hodnôt povinného zníženia priemernej expozície zaznamenané. V plánoch kvality ovzdušia sa stanovia vhodné opatrenia na dosiahnutie hodnoty povinného zníženia priemernej expozície a na zabezpečenie čo najkratšieho obdobia prekračovania hodnôt.

4.  Ak sú od 1. januára 2026 do 31. decembra 2029 v zóne alebo územnej jednotke ▌úrovne znečisťujúcich látok nad ktoroukoľvek limitnou hodnotou alebo cieľovou hodnotou, ktorá sa má dosiahnuť do 1. januára 2030, ako sa stanovuje v oddiele 1, tabuľke 1 prílohy I a v oddiele 2 časti B prílohy I, a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tretí pododsek tohto článku, členské štáty vypracujú cestovnú mapu kvality ovzdušia pre dotknutú znečisťujúcu látku s cieľom dosiahnuť príslušné limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty do uplynutia lehoty na ich dosiahnutie. Tieto cestovné mapy kvality ovzdušia sa vytvoria čo možno najskôr a najneskôr do 2 rokov od kalendárneho roku, v ktorom bolo dané prekročenie ▌ zaznamenané.

Členské štáty sa však môžu zdržať vypracovania takýchto cestovných máp, ak základný scenár na základe informácií požadovaných v časti A bode 5 prílohy VIII preukáže, že limitná hodnota alebo cieľová hodnota sa dosiahne opatreniami, ktoré sú už v platnosti, vrátane prípadov, keď je prekročenie spôsobené dočasnými činnosťami ovplyvňujúcimi úrovne znečisťujúcich látok v jednom roku. Ak cestovná mapa nie je vypracovaná podľa tohto pododseku, členské štáty poskytnú verejnosti a Komisii podrobné odôvodnenie.

5.   Ak počas tretieho kalendárneho roka po uplynutí lehoty na vypracovanie plánu kvality ovzdušia alebo cestovnej mapy kvality ovzdušia pretrvávajú prekročenia ktorejkoľvek limitnej hodnoty, povinného zníženia priemernej expozície alebo cieľovej hodnoty, a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tretí pododsek, členské štáty aktualizujú plán kvality ovzdušia alebo cestovnú mapu kvality ovzdušia a v nich uvedené opatrenia vrátane ich vplyvu na predpokladané emisie a koncentrácie, a to najneskôr 5 rokov po uplynutí lehoty na vypracovanie predchádzajúceho plánu kvality ovzdušia alebo cestovnej mapy kvality ovzdušia a prijmú dodatočné a účinnejšie opatrenia na čo najkratšie obdobie prekračovania hodnôt.

6.  Plány kvality ovzdušia a cestovné mapy kvality ovzdušia musia obsahovať aspoň tieto informácie:

a)  informácie uvedené v časti A bodoch 1 až 7 prílohy VIII;

b)  v prípade potreby informácie uvedené v časti A bodoch 8, 9 a 10 prílohy VIII;

c)  ▌ informácie o príslušných opatreniach na znižovanie emisií uvedené v časti B bode 2 prílohy VIII.

Členské štáty zahrnú v prípade potreby opatrenia uvedené v článku 20 ods. 2 a osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín vrátane detí do svojich plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia.

Pri príprave plánov kvality ovzdušia alebo cestovných máp kvality ovzdušia členské štáty posúdia riziko prekročenia príslušných výstražných prahov pre dané znečisťujúce látky. Daná analýza sa v prípade potreby použije na vypracovanie krátkodobých akčných plánov.

Ak sa plány kvality ovzdušia alebo cestovné mapy kvality ovzdušia vypracúvajú pre niekoľko znečisťujúcich látok alebo noriem kvality ovzdušia, členské štáty podľa potreby vypracujú integrované plány kvality ovzdušia alebo cestovné mapy kvality ovzdušia týkajúce sa všetkých dotknutých znečisťujúcich látok a noriem kvality ovzdušia.

Členské štáty v najväčšom možnom rozsahu zabezpečia súlad svojich plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia s ostatnými plánmi, ktoré majú významný vplyv na kvalitu ovzdušia vrátane tých, ktoré sú vyžadované podľa smerníc 2002/49/EÚ, 2010/75/EÚ a (EÚ) 2016/2284 a podľa právnych predpisov v oblasti klímy, biodiverzity, energetiky, dopravy a poľnohospodárstva.

7.  Členské štáty konzultujú s verejnosťou v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES(26) a s príslušnými orgánmi, ktorých sa vykonávanie plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia môže týkať z dôvodu ich zodpovednosti v oblasti znečistenia ovzdušia a kvality ovzdušia, o návrhoch plánov kvality ovzdušia a návrhoch cestovných máp kvality ovzdušia a všetkých významných aktualizáciách plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia pred ich dokončením. Členské štáty zabezpečia, aby verejnosť mala pri konzultáciách s verejnosťou prístup k návrhu plánu kvality ovzdušia alebo návrhu cestovnej mapy kvality ovzdušia, ktorý obsahuje minimálne informácie požadované podľa prílohy VIII, a ak je to možné, aj netechnické zhrnutie informácií uvedených v tomto pododseku.

Členské štáty podporujú aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán pri príprave, vykonávaní a aktualizovaní plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia. Pri príprave plánov kvality ovzdušia a cestovných máp kvality ovzdušia členské štáty zabezpečia, aby sa zainteresované strany, ktorých činnosti prispievajú k situácii prekročenia hodnôt, nabádali k tomu, aby navrhli opatrenia, ktoré môžu prijať s cieľom pomôcť ukončiť takéto prekračovania, a aby sa podnecovali k účasti na uvedených konzultáciách mimovládne organizácie, ako sú environmentálne a zdravotné organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti vrátane zdravotníckych pracovníkov a príslušné priemyselné združenia.

8.  Plány kvality ovzdušia a cestovné mapy kvality ovzdušia sa oznámia Komisii do 2 mesiacov od ich prijatia.

Článok 20

Krátkodobé akčné plány

1.  Ak v danej zóne existuje riziko, že úrovne znečisťujúcich látok prekročia jeden alebo viac výstražných prahov určených v oddiele 4 prílohy I, členské štáty vypracujú krátkodobé akčné plány určujúce núdzové opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase na zníženie rizika vzniku takéhoto prekročenia či na obmedzenie jeho trvania.

Ak však existuje riziko prekročenia výstražného prahu pre ozón, členské štáty môžu upustiť od vypracovania takýchto krátkodobých akčných plánov, ak po zohľadnení vnútroštátnych zemepisných, meteorologických a hospodárskych podmienok neexistuje významný potenciál na zníženie rizika vzniku, trvania alebo závažnosti takéhoto prekročenia.

Ak je potenciál zníženia rizika takéhoto prekročenia v prípade tuhých častíc (PM10 a PM2,5) výrazne obmedzený, berúc do úvahy miestne geografické a meteorologické podmienky a špecifiká vykurovacích systémov domácností, členské štáty môžu vypracovať krátkodobý akčný plán, ktorý sa zameriava len na osobitné opatrenia zamerané na ochranu širokej verejnosti, ako aj citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, ako aj ľahko zrozumiteľné informácie o odporúčanom správaní s cieľom znížiť vystavenie nameranému alebo predpokladanému prekročeniu.

2.  Pri vypracúvaní krátkodobých akčných plánov uvedených v odseku 1 môžu členské štáty v závislosti od jednotlivých prípadov stanoviť účinné opatrenia na kontrolu a v prípade potreby na dočasné pozastavenie činností, ktoré prispievajú k riziku prekročenia príslušných limitných hodnôt, cieľových hodnôt alebo výstražného prahu. Členské štáty vo svojich krátkodobých akčných plánoch zohľadnia aj zoznam opatrení uvedený v prílohe IX a v závislosti od podielu hlavných zdrojov znečistenia na prekročeniach, ktoré treba odstrániť, zvážia, ak je to vhodné, zahrnutie opatrení vo vzťahu k činnostiam, ako je doprava, stavebné práce, priemyselné zariadenia, poľnohospodárstvo a využívanie výrobkov a vykurovanie domácností, do týchto krátkodobých akčných plánov. V rámci týchto plánov sa zvážia aj osobitné akcie na ochranu citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín vrátane detí.

3.  Členské štáty pred dokončením návrhov krátkodobých akčných plánov a všetkých ich významných aktualizácií konzultujú s verejnosťou, v súlade so smernicou 2003/35/ES, a s príslušnými orgánmi, ktorých sa vykonávanie daného krátkodobého akčného plánu môže týkať z dôvodu ich zodpovednosti v oblasti znečistenia ovzdušia a kvality ovzdušia.

4.  Keď členské štáty vypracujú krátkodobý akčný plán, sprístupnia verejnosti a príslušným organizáciám, ako sú environmentálne a zdravotné organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, organizácií zastupujúcich zdravotníckych pracovníkov, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti a príslušné priemyselné združenia, výsledky svojich zistení o uskutočniteľnosti a obsahu konkrétnych krátkodobých akčných plánov, ako aj informácie o vykonávaní týchto plánov.

5.  ▌Krátkodobé akčné plány sa oznámia Komisii do 1 roka od ich prijatia v rámci výročných správ podľa článku 23.

6.   Pri vypracúvaní svojich krátkodobých plánov uvádzajúcich núdzové opatrenia, ktoré sa majú prijať, môžu členské štáty požiadať Komisiu, aby zorganizovala výmenu najlepších postupov s cieľom umožniť žiadajúcim členským štátom využívať skúsenosti iných členských štátov.

Článok 21

Cezhraničné znečistenie ovzdušia

1.  Na miestach, kde cezhraničný prenos znečistenia ovzdušia z jedného alebo viacerých členských štátov vo výraznej miere prispieva k prekročeniu limitnej hodnoty, cieľovej hodnoty pre ozón, hodnoty povinného zníženia priemernej expozície alebo výstražného prahu v inom členskom štáte, tento členský štát to oznámi členským štátom, v ktorých má znečistenie ovzdušia pôvod, a Komisii.

2.  Dotknuté členské štáty navzájom spolupracujú, a to aj vytváraním spoločných tímov odborníkov a s technickou podporou Komisie, s cieľom identifikovať zdroje znečistenia ovzdušia, príspevky týchto zdrojov k prekročeniu hodnôt v inom členskom štáte a opatrenia, ktoré sa majú prijať individuálne a v koordinácii s ostatnými členskými štátmi na riešenie týchto zdrojov, a vypracúvajú koordinované činnosti, ako je koordinácia plánov kvality ovzdušia podľa článku 19, v ktorých každý členský štát rieši zdroje znečistenia nachádzajúce sa na jeho území s cieľom odstrániť takéto prekročenia.

Členské štáty si navzájom odpovedajú včas a informujú Komisiu, najneskôr však do troch mesiacov od prijatia oznámenia od iného členského štátu v súlade s prvým pododsekom.

3.  V prípade každej spolupráce uvedenej v odseku 2 tohto článku sa Komisia o nej upovedomí a prizve, aby sa na tejto spolupráci zúčastnila alebo pomáhala pri nej. Komisia môže požiadať dotknuté členské štáty, aby poskytli aktuálne informácie o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní akýchkoľvek koordinovaných činností stanovených podľa uvedeného odseku. Vo vhodných prípadoch Komisia zváži, pri zohľadnení správ vypracovaných podľa článku 11 smernice (EÚ) 2016/2284, či sa na úrovni Únie prijmú ďalšie opatrenia na zníženie emisií prekurzorov spôsobujúcich cezhraničné znečistenie.

4.  Členské štáty, ak je to podľa článku 20 vhodné, pripravia a vykonávajú koordinované krátkodobé akčné plány vzťahujúce sa na susediace zóny v iných členských štátoch. Členské štáty zabezpečia, aby susediace zóny v iných členských štátoch dostali všetky potrebné informácie týkajúce sa takýchto krátkodobých akčných plánov bez zbytočného odkladu.

5.  Ak došlo k prekročeniu výstražného prahu alebo informačného prahu v zónach v blízkosti štátnych hraníc, informácie o takýchto prekročeniach sa čo najskôr poskytujú príslušným orgánom dotknutých susedných členských štátov. Tieto informácie sa takisto sprístupňujú verejnosti.

6.   V oznámení uvedenom v odseku 1 môžu členské štáty za príslušný rok určiť:

a)  zóny, v ktorých cezhraničný prenos znečistenia ovzdušia z jedného alebo viacerých členských štátov významne prispieva k prekročeniu limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt v týchto zónach;

b)  územné jednotky s priemernou expozíciou, v ktorých cezhraničný prenos znečistenia ovzdušia z jedného alebo viacerých členských štátov významne prispieva k prekročeniu úrovne určenej hodnotami povinného zníženia priemernej expozície v týchto jednotkách.

Členský štát môže dotknutým členským štátom a Komisii poskytnúť aj zoznamy takýchto zón a územných jednotiek s priemernou expozíciou spolu s informáciami o koncentráciách a dôkazmi preukazujúcimi, že znečistenie ovzdušia z cezhraničných zdrojov vrátane z tretích krajín, nad ktorými tento členský štát nemá priamu kontrolu, významne prispieva k prekročeniam. Komisia môže zvážiť tieto informácie, ak je to relevantné, na účely článku 18.

7.  Pri vypracúvaní plánov stanovených v odsekoch 2 a 4 a pri informovaní verejnosti, ako uvádza odsek 5, sa členské štáty podľa potreby usilujú o spoluprácu s tretími krajinami, najmä kandidátskymi krajinami. Členské štáty môžu v prípade potreby požiadať Komisiu o technickú podporu.

KAPITOLA V

HODNOTENIE A PREDKLADANIE SPRÁV

Článok 22

Informácie pre verejnosť

1.  Členské štáty zabezpečia primerané a včasné informovanie verejnosti a príslušných organizácií, ako sú environmentálne a zdravotné organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, zdravotnícki pracovníci, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti a príslušné priemyselné združenia, o:

a)  kvalite ovzdušia v súlade s prílohou ▌X;

b)   umiestnenie vzorkovacích miest pre všetky látky znečisťujúce ovzdušie, ako aj informácie o akýchkoľvek problémoch pri plnení požiadaviek na pokrytie údajov podľa vzorkovacieho miesta a znečisťujúcej látky;

c)  každom rozhodnutí o predĺžení lehoty podľa článku 18;

d)  plánoch kvality ovzdušia a cestovných mapách kvality ovzdušia stanovených v článku 19;

e)  krátkodobých akčných plánoch vypracovaných v súlade s článkom 20;

f)  účinkoch prekročení limitných hodnôt, cieľových hodnôt ▌, hodnôt povinného zníženia priemernej expozície, cieľoch priemernej koncentrácie expozície, výstražných prahov a informačných prahov v súhrnnom hodnotení; súhrnné hodnotenie vo vhodných prípadoch obsahuje aj ďalšie informácie a hodnotenia ochrany životného prostredia, ako aj informácie o znečisťujúcich látkach , na ktoré sa vzťahuje článok 10 a príloha VII.

2.  Členské štáty stanovia a sprístupnia prostredníctvom verejného zdroja ľahko zrozumiteľným spôsobom index kvality ovzdušia zahŕňajúci hodinové aktualizácie aspoň oxidu siričitého, oxidu dusičitého, tuhých častíc (PM10 a PM2,5) a ozónu za predpokladu, že existuje povinnosť monitorovať tieto znečisťujúce látky podľa tejto smernice. Tento index môže v relevantných prípadoch zahŕňať ďalšie znečisťujúce látky. Pokiaľ je to možné, index kvality ovzdušia musí byť porovnateľný vo všetkých členských štátoch a musí sa riadiť odporúčaniami WHO. Index kvality ovzdušia vychádza z indexov kvality ovzdušia na európskej úrovni, ktoré poskytla Európska environmentálna agentúra, a zahŕňa informácie týkajúce sa dôsledkov na zdravie vrátane informácií prispôsobených citlivému obyvateľstvu a zraniteľným skupinám Alternatívne môžu členské štáty na splnenie požiadaviek stanovených v tomto odseku použiť index kvality ovzdušia, ktorý poskytla Európska environmentálna agentúra. Ak sa členský štát rozhodne nepoužívať index poskytnutý Európskou environmentálnou agentúrou, odkaz na tento index sa sprístupní na vnútroštátnej úrovni.

3.   Členské štáty zverejňujú informácie o symptómoch spojených s vrcholmi znečistenia ovzdušia a o opatreniach na zníženie vystavenia znečisteniu ovzdušia a ochranných správaniach a podnecujú k ich zobrazovaniu verejnosti na miestach, ktoré navštevuje citlivá populácia a zraniteľné skupiny, ako sú zdravotnícke zariadenia.

4.  Členské štáty informujú verejnosť o príslušných orgánoch alebo subjektoch určených na plnenie úloh uvedených v článku 5.

5.  Informácie uvedené v tomto článku sa súdržným a ľahko zrozumiteľným spôsobom sprístupnia verejnosti bezplatne prostredníctvom ľahko prístupných mediálnych a komunikačných kanálov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024(27) a súčasne sa zabezpečí prístup širokej verejnosti k týmto informáciám.

Článok 23

Zasielanie informácií a podávanie správ

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o kvalite okolitého ovzdušia sprístupňovali Komisii v požadovaných lehotách v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v odseku 5 tohto článku a bez ohľadu na súlad s cieľmi v oblasti kvality údajov pre pokrytie údajmi stanovenými v časti B prílohy V.

2.  Na špecifické účely hodnotenia dodržiavania limitných hodnôt, cieľových hodnôt ▌, hodnôt povinného zníženia priemernej expozície a kritických úrovní sa informácie uvedené v odseku 1 tohto článku poskytnú Komisii najneskôr 9 mesiacov po skončení každého kalendárneho roka, pričom obsahujú:

a)  zmeny v zozname a zmeny vymedzenia zón stanovených podľa článku 6 alebo akejkoľvek územnej jednotky s priemernou expozíciou, ktoré sa uskutočnili v príslušnom roku;

b)  zoznam zón a územných jednotiek s priemernou expozíciou a úrovne hodnotených znečisťujúcich látok.

c)  V prípade zón, v ktorých sú úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok vyššie ako limitné hodnoty, cieľové hodnoty pre kritické úrovne, ako aj v prípade územných jednotiek s priemernou expozíciou, v ktorých sú úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok vyššie ako úroveň určení hodnotami povinného zníženia priemernej expozície:

i)  dátumy a obdobia, kedy sa takéto úrovne zistili;

ii)  prípadne hodnotenie príspevkov z prírodných zdrojov a z opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest k vyhodnoteným úrovniam, ako sa poskytuje Komisii podľa článkov 16 a 17.

3.  Členské štáty Komisii v súlade s odsekom 1 zasielajú informácie týkajúce sa zaznamenaných úrovní a trvania období, počas ktorých bol výstražný alebo informačný prah prekročený.

4.  Členské štáty poskytujú Komisii informácie uvedené v časti D prílohy IV do troch mesiacov od ich vyžiadania.

5.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme opatrenia:

a)  ktorými sa stanovujú informácie, ktoré majú členské štáty sprístupniť podľa tohto článku, ako aj lehoty, v ktorých sa majú tieto informácie poskytnúť;

b)  ktorými sa identifikujú spôsoby, ako zefektívniť nahlasovanie údajov a vzájomnú výmenu informácií a údajov zo sietí a jednotlivých vzorkovacích miest merajúcich znečistenie okolitého ovzdušia v členských štátoch.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.

KAPITOLA VI

DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 24

Zmeny a doplnenia príloh

Komisia je v súlade s článkom 25 splnomocnená prijímať delegované akty na zmenu príloh IIIVII, IX a X, s cieľom zohľadniť technický a vedecký vývoj, pokiaľ ide o hodnotenie kvality okolitého ovzdušia, opatrenia, ktoré sa majú zahrnúť do krátkodobých akčných plánov, a informovanie verejnosti.

Zmeny však nesmú priamo alebo nepriamo meniť čokoľvek z nasledujúceho:

a)  limitné hodnoty, cieľové hodnoty ▌, dlhodobé ciele pre ozón, kritické úrovne, výstražné a informačné prahy hodnoty povinného zníženia priemernej expozície a ciele priemernej koncentrácie expozície určené v prílohe I;

b)  termíny na dosiahnutie súladu s ktorýmkoľvek z parametrov uvedených v písmene a).

Článok 25

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 24 sa Komisii udeľuje na obdobie 5 rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 24 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

Delegovaný akt prijatý podľa článku 24 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 26

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre kvalitu okolitého ovzdušia. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) 182/2011.

KAPITOLA VII

PRÍSTUP K SPRAVODLIVOSTI, NÁHRADA ŠKODY A SANKCIE

Článok 27

Prístup k spravodlivosti

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v súlade s ich vnútroštátnym právnym systémom mali členovia dotknutej verejnosti prístup k postupu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom zriadeným podľa zákona s cieľom napadnúť vecnú alebo procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia zo strany členských štátov, pokiaľ ide o počet vzorkovacích miest podľa článku 9 v súlade s príslušnými kritériami stanovenými v prílohách III a IV, plánov kvality ovzdušia a cestovných máp ovzdušia podľa článku 19 a krátkodobých akčných plánov podľa článku 20 členského štátu za predpokladu, že je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)  majú dostatočný záujem;

b)  ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.

Členské štáty určia, čo predstavuje dostatočný záujem a porušenie práva, v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.

Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá presadzuje ochranu ľudského zdravia alebo životného prostredia a spĺňa všetky požiadavky podľa vnútroštátneho práva, považuje za dostatočný na účely prvého pododseku písm. a). Na účely prvého pododseku písmena b) sa aj takéto organizácie považujú za nositeľov práv, ktoré môžu byť porušené.

2.  Postup preskúmania musí byť spravodlivý, nestranný a včasný, nesmie byť neúnosne nákladný a musia sa ním zabezpečiť primerané a účinné mechanizmy nápravy vrátane prípadného súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania.

3.   Členské štáty určia štádium, v ktorom možno proti rozhodnutiam, konaniam alebo opomenutiam podať opravný prostriedok, a to tak, aby prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona nebol znemožnený alebo nadmerne sťažený.

4.  Tento článok nebráni členským štátom v tom, aby vyžadovali postup predbežného preskúmania správnym orgánom, a nie je ním dotknutá požiadavka, aby keď to vyžaduje vnútroštátne právo, boli pred postupmi súdneho preskúmania vyčerpané postupy správneho preskúmania.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti sprístupnili praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu uvedenému v tomto článku.

Článok 28

Náhrada škody na ľudskom zdraví

1.  Členské štáty zabezpečia, aby fyzické osoby, ktoré utrpeli škodu na ľudskom zdraví spôsobenú porušením vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa transponuje článok 19 ods. 1 až 5 a článok 20 ods. 1 a 2 ▌ tejto smernice a ku ktorej došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti príslušnými orgánmi, mali právo požadovať a získať náhradu tejto škody.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa vnútroštátne pravidlá a postupy súvisiace s nárokmi na odškodnenie ▌ koncipovali a uplatňovali tak, aby neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali výkon práva na náhradu škody podľa odseku 1.

3.  Členské štáty môžu stanoviť premlčacie lehoty na podanie žaloby o náhradu škody uvedené v odseku 1▌. Tieto lehoty nezačnú plynúť pred ukončením porušovania a osoba, ktorá žiada o náhradu škody, si uvedomuje alebo od nej možno odôvodnene očakávať, že si uvedomuje, že utrpela škodu v dôsledku porušenia podľa odseku 1.

Článok 29

Sankcie

1.  Bez toho, aby tým boli dotknuté ich povinnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES(28), členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušeniach vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bez zbytočného odkladu jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvňuje. ▌

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v sankciách stanovených podľa odseku 1 náležite zohľadňovali tieto prípadné okolnosti:

a)  povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia;

b)  vplyv na obyvateľstvo, vrátane citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, alebo životné prostredie, ktoré boli porušením zasiahnuté, so zohľadnením cieľa dosiahnuť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

c)  repetitívny alebo jednorazový charakter porušenia vrátane akéhokoľvek predchádzajúceho prijatia napomenutia alebo správnej či trestnej sankcie;

d)  hospodársky prínos pre zodpovednú fyzickú alebo právnickú osobu vyplývajúci z porušenia, pokiaľ ho možno určiť.

KAPITOLA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1 a 3, článkom 4 ods. 2, 7, 9, 14, 15, 16, 18, 21 až 30, 33, 34 a 41 až 45, článkami 5 až 8, článkom 9 ods. 1, 2, 3 a 5 až 9, článkami 10, 11 a 12, článkom 13 ods. 1, 2, 3, 5, 6 a 7, článkom 15, článkom 16 ods. 1, 2 a 4, článkom 17 ods. 4, článkami 18 až 21, článkom 22 ods. 1, 2, 3 a 5, článkami 23 až 29 a prílohami I až X do ... [2 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 31

Zrušenie

1.  Smernice 2004/107/ES a 2008/50/ES, zmenené smernicami uvedenými v časti A prílohy XI, sa zrušujú s účinnosťou od [vložiť dátum 1 deň od uplynutia lehoty na transpozíciu] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v časti B prílohy XI do vnútroštátneho práva.

2.  Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XII.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2, článok 4 ods. 1, 3 až 6, 8, 10 až 13, 17, 19, 20, 31, 32 a 35 až 40, článok 9 ods. 4, článok 13 ods. 4, článok 14, článok 16 ods. 3, článok 17 ods. 1, 2 a 3 a článok 22 ods. 4 sa uplatňujú od ... [deň nasledujúci po dni uvedenom v článku 30 ods. 1 prvom pododseku].

Článok 33

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V … dňa …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda

PRÍLOHA I

NORMY KVALITY OVZDUŠIA

Oddiel 1 – Limitné hodnoty na účely ochrany ľudského zdravia

Tabuľka 1 – Limitné hodnoty na účely ochrany ľudského zdravia, ktoré sa majú dosiahnuť do 1. januára 2030

Priemerované obdobie

Limitná hodnota

 

PM2,5

 

 

1 deň

25 μg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok

Kalendárny rok

10 µg/m³

 

PM10

 

 

1 deň

45 μg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok

Kalendárny rok

20 μg/m3

 

Oxid dusičitý

(NO2)

1 hodina

200 μg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok

1 deň

50 µg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok

Kalendárny rok

20 μg/m3

 

Oxid siričitý

(SO2)

1 hodina

350 μg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok

1 deň

50 μg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok

Kalendárny rok

20 μg/m3

 

Benzén

 

 

Kalendárny rok

3,4 μg/m3

 

Oxid uhoľnatý (CO)

najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota (1)

10 mg/m3

 

1 deň

4 mg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok

Olovo (Pb)

 

 

Kalendárny rok

0,5 μg/m3

 

Arzén (As)

 

 

Kalendárny rok

6,0 ng/m³

 

Kadmium (Cd)

 

 

Kalendárny rok

5,0 ng/m³

 

Nikel (Ni)

 

 

Kalendárny rok

20 ng/m³

 

Benzo[a]pyrén

 

 

Kalendárny rok

1,0 ng/m³

 

(1)  Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových kĺzavých priemerov vypočítaných z hodinových údajov aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, počas ktorého sa dané 8-hodinové obdobie končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie, ktoré sa začína o 17.00 hod. predchádzajúceho dňa a končí o 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie, ktoré sa začína o 16.00 hod. a končí o 24.00 hod. daného dňa.

Tabuľka 2 – Limitné hodnoty na účely ochrany ľudského zdravia, ktoré sa majú dosiahnuť do roku ... [LEHOTA NA TRANSPOZÍCIU]

Priemerované obdobie

Limitná hodnota

 

PM2,5

 

 

Kalendárny rok

25 µg/m³

 

PM10

 

 

1 deň

50 μg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 35-krát za kalendárny rok

Kalendárny rok

40 μg/m3

 

Oxid dusičitý

(NO2)

1 hodina

200 μg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok

Kalendárny rok

40 μg/m3

 

Oxid siričitý

(SO2)

1 hodina

350 μg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 24-krát za kalendárny rok

1 deň

125 μg/m3

sa nemá prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok

Benzén

 

 

Kalendárny rok

5 μg/m3

 

Oxid uhoľnatý (CO)

najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota (1)

10 mg/m3

 

Olovo (Pb)

 

 

Kalendárny rok

0,5 μg/m3

 

 

 

(1)  Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových kĺzavých priemerov vypočítaných z hodinových údajov aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, počas ktorého sa dané 8-hodinové obdobie končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie, ktoré sa začína o 17.00 hod. predchádzajúceho dňa a končí o 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie, ktoré sa začína o 16.00 hod. a končí o 24.00 hod. daného dňa.

Tabuľka 3 – Cieľové hodnoty na účely ochrany ľudského zdravia, ktoré sa majú dosiahnuť do ... [LEHOTA NA TRANSPOZÍCIU]

Arzén (As)

 

 

Kalendárny rok

6,0 ng/m³

 

Kadmium (Cd)

 

 

Kalendárny rok

5,0 ng/m³

 

Nikel (Ni)

 

 

Kalendárny rok

20 ng/m³

 

Benzo[a]pyrén

 

 

Kalendárny rok

1,0 ng/m³

 

Oddiel 2 – Cieľové hodnoty pre ozón a dlhodobé ciele v zónach

A.  Vymedzenie pojmov a kritériá

„Akumulovaná expozícia ozónu nad prahovú hodnotu 40 častí na miliardu“ (AOT40) vyjadrená v „(μg/m3) × počet hodín (h)“ je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími ako 80 μg/m3 (= 40 častí na miliardu) a 80 μg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od 8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ).

B.  Cieľové hodnoty pre ozón

Cieľ

Priemerované obdobie

Cieľová hodnota

 

Ochrana ľudského zdravia

najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota (1)

120 μg/m3

sa za kalendárny rok nemá prekročiť viac ako 18 dní spriemerovaných za 3 roky (2) (3)

Ochrana vegetácie

od mája do júla

AOT40 (vypočítaná z 1-hodinových hodnôt)

18 000 μg/m3 × h spriemerovaná za 5 rokov (2)

(1)  Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových kĺzavých priemerov vypočítaných z hodinových údajov aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, počas ktorého sa dané 8-hodinové obdobie končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek 1 deň je obdobie, ktoré sa začína o 17.00 hod. predchádzajúceho dňa a končí o 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek 1 deň je obdobie, ktoré sa začína o 16.00 hod. a končí o 24.00 hod. daného dňa.

(2)  Ak priemery za tri roky alebo za päť rokov nemožno určiť na základe úplných a po sebe nasledujúcich súborov ročných údajov, najmenší objem ročných údajov vyžadovaných na kontrolu súladu s cieľovými hodnotami ozónu je tento:

—  pre cieľovú hodnotu na účely ochrany ľudského zdravia: platné údaje za jeden rok,

—  pre cieľovú hodnotu na ochranu vegetácie: platné údaje za 3 roky.

(3)  Do 1. januára 2030, 120 μg/m3 nesmie byť prekročených počas viac ako 25 dní kalendárneho roka priemerne počas 3 rokov.

C.  Dlhodobé ciele pre ozón (O3), ktoré sa majú dosiahnuť do 1. januára 2050

Cieľ

Priemerované obdobie

Dlhodobý cieľ

Ochrana ľudského zdravia

najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota v kalendárnom roku

100 μg/m3 (1)

 

Ochrana vegetácie

od mája do júla

AOT40 (vypočítaná z 1-hodinových hodnôt)

6 000 μg/m3 × h

(1)   99. percentil, t. j. tri dni, keď došlo k prekročeniu, za rok.

Oddiel 3 – Kritické úrovne na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov

Priemerované obdobie

Kritická úroveň

Oxid siričitý

(SO2)

Kalendárny rok a zimné obdobie (od 1. októbra do 31. marca)

20 μg/m3

Oxidy dusíka (NOx)

Kalendárny rok

30 μg/m3 NOx

Oddiel 4 – Výstražné prahy a informačné prahy

A.  Výstražné prahy ▌

Pokiaľ ide o oxid siričitý a oxid dusičitý, merania sa majú vykonávať ako hodinový priemer počas troch po sebe nasledujúcich hodín, a pokiaľ ide o PM10 a PM2,5, merania sa majú vykonávať ako denný priemer počas troch po sebe nasledujúcich dní alebo kratšieho obdobia, a to na miestach, ktoré sú reprezentatívnymi miestami pre kvalitu ovzdušia na ploche aspoň 100 km2 alebo v celej zóne podľa toho, čo je menšie.

Meria sa počas 1 hodiny v prípade ozónu; na účely vykonávania článku 20 sa má prekročenie prahu merať alebo predpovedať 3 po sebe nasledujúce hodiny.

Znečisťujúca látka

Priemerované obdobie

Výstražný prah

Oxid siričitý

(SO2)

1 hodina

350 μg/m3

Oxid dusičitý

(NO2)

1 hodina

200 μg/m3

PM2,5

1 deň

50 μg/m3

PM10

1 deň

90 μg/m3

Ozón

1 hodina

240 μg/m3

B.  Informačné ▌ prahy ▌

Pokiaľ ide o oxid siričitý a oxid dusičitý, merania sa majú vykonávať počas 1 hodiny a pokiaľ ide o PM10 a PM2,5, merania sa majú vykonávať počas 1 dňa na miestach, ktoré sú reprezentatívnymi miestami pre kvalitu ovzdušia na ploche aspoň 100 km2 alebo v celej zóne podľa toho, čo je menšie.

Meria sa počas 1 hodiny v prípade ozónu.

Znečisťujúca látka

Priemerované obdobie

Informačný prah

Oxid siričitý

(SO2) 

1 hodina

275 μg/m3

Oxid dusičitý

(NO2) 

1 hodina ▌

150 μg/m3

PM2,5 

1 deň

50 μg/m3

PM10 

1 deň

90 μg/m3

Ozón 

1 hodina

180 μg/m3

Oddiel 5 – Hodnoty povinného zníženia priemernej expozície časticiam PM2,5 a NO2

A.  Indikátor priemernej expozície

Indikátor priemernej expozície (IPE) vyjadrený v μg/m3 sa zakladá na meraniach na všetkých vzorkovacích miestach na mestských pozaďových miestach v územných jednotkách s priemernou expozíciou ▌ na celom území členského štátu. Vypočítava sa ako kĺzavá stredná hodnota koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky za tri kalendárne roky spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta stanovené podľa časti B prílohy III v každej územnej jednotke s priemernou expozíciou. IPE pre konkrétny rok je strednou hodnotou koncentrácie z toho istého roku a z predchádzajúcich dvoch rokov.

Ak členské štáty zistia prekročenia hodnôt, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom, pred výpočtom IPE tieto príspevky z prírodných zdrojov odpočítajú.

IPE sa využíva na preskúmanie toho, či boli hodnoty povinného zníženia priemernej expozície splnené.

B.  Hodnoty povinného zníženia priemernej expozície

Od roku 2030 nesmie IPE prekročiť úroveň, ktorá je:

1.   v prípade PM2,5:

a)   ak pred 10 rokmi úroveň IPE bola < 10,0 μg/m3: o 10 % nižšia ako bola úroveň IPE pred 10 rokmi alebo 8,5 µg/m3, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia, iba ak by IPE nebol vyšší ako je úroveň cieľa priemernej koncentrácie expozície pre PM2,5 vymedzeného v časti C;

b)  ak pred 10 rokmi úroveň IPE bola < 12,0 μg/m3 a ≥ 10,0 µg/m3: o 15 % nižšia ako bola úroveň IPE pred 10 rokmi alebo 9,0 µg/m3, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia;

c)  ak pred 10 rokmi úroveň IPE bola ≥ 12,0 μg/m3: o 25 % nižšia ako bola úroveň IPE pred 10 rokmi;

2.   v prípade NO2:

a)  ak pred 10 rokmi úroveň IPE bola < 20,0 μg/m3: o 15 % nižšia ako bola úroveň IPE pred 10 rokmi alebo 15,0 µg/m3, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia, iba ak by IPE nebol vyšší ako je úroveň cieľa priemernej koncentrácie expozície pre NO2 vymedzeného v časti C;

b)  ak pred 10 rokmi úroveň IPE bola ≥ 20,0 μg/m3: o 25 % nižšia ako bola úroveň IPE pred 10 rokmi;

Pri výpočte úrovní na roky 2030, 2031 a 2032 môžu členské štáty vylúčiť rok 2020 z výpočtu IPE za základný rok.

C.  Ciele priemernej koncentrácie expozície

Cieľom priemernej koncentrácie expozície je táto úroveň IPE.

Znečisťujúca látka

Cieľ priemernej koncentrácie expozície

PM2,5

IPE = 5 µg/m3

NO2

IPE = 10 µg/m3

PRÍLOHA II

Prahy na hodnotenie

Oddiel 1 – Prahy na hodnotenie na účely ochrany zdravia

Znečisťujúca látka

Prah na hodnotenie (ročná stredná hodnota, pokiaľ nie je špecifikované inak)

PM2,5

5 µg/m3

PM10

15 µg/m3

Oxid dusičitý

(NO2)

10 µg/m3

Oxid siričitý

(SO2)

40 µg/m³ (24-hodinová stredná hodnota)(1)

Benzén

1,7 µg/m3

Oxid uhoľnatý (CO)

4 mg/m³ (24-hodinová stredná hodnota)(1)

Olovo (Pb)

0,25 µg/m3

Arzén (As)

3,0 ng/m3

Kadmium (Cd)

2,5 ng/m3

Nikel (Ni)

10 ng/m3

Benzo[a]pyrén

0,30 ng/m3

Ozón (O3)

100 µg/m3 (najväčšia 8-hodinová stredná hodnota)(1)

(1)  99. percentil, t. j. tri dni, keď došlo k prekročeniu, za rok.

Oddiel 2 – Prahy na hodnotenie na účely ochrany vegetácie a prírodných ekosystémov

Znečisťujúca látka

Prah na hodnotenie (ročná stredná hodnota, pokiaľ nie je špecifikované inak)

Oxid siričitý

(SO2)

8 μg/m3 (priemer v období od 1. októbra do 31. marca)

Oxidy dusíka (NOx)

19,5 μg/m3

PRÍLOHA III

Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále meranie

A.  Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále meranie na hodnotenie dodržiavania limitných hodnôt a cieľových hodnôt na účely ochrany ľudského zdravia, ako aj dodržiavania cieľových hodnôt pre ozón, dlhodobých cieľov, výstražných a informačných prahov

1.  Difúzne zdroje

Tabuľka 1 – Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále meranie na hodnotenie dodržiavania limitných hodnôt a cieľových hodnôt na účely ochrany ľudského zdravia, a výstražných prahov a informačných prahov (pre všetky znečisťujúce látky okrem ozónu)

Počet obyvateľov v zóne (v tisícoch)

Najmenší počet vzorkovacích miest, ak koncentrácie prekročia prah na hodnotenie

NO2, SO2, CO, benzén

▌PM10

▌PM2,5

Pb, Cd, As, Ni v časticiach PM10

Benzo[a]pyrén v časticiach PM10

0 - 249

2

2

2

1

1

250 - 499

2

2

2

1

1

500 - 749

2

2

2

1

1

750 - 999

3

2

2

2

2

1 000 - 1 499

4

3

3

2

2

1 500 - 1 999

5

3

4

2

2

2 000 - 2 749

6

4

4

2

3

2 750 - 3 749

7

5

5

2

3

3 750 - 4 749

8

5

6

3

4

4 750 - 5 999

9

6

7

4

5

6 000+

10

7

8

5

5

Tabuľka 2 – Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále meranie na hodnotenie dodržiavania cieľových hodnôt pre ozón, dlhodobých cieľov a výstražných a informačných prahov, ▌(len pre ozón)

Počet obyvateľov v zóne (v tisícoch)

Minimálny počet miest vzorkovacích miest ▌(1)

< 250

1

< 500

2

< 1 000

2

< 1 500

3

< 2 000

4

< 2 750

5

< 3 750

6

≥ 3 750

1 dodatočné vzorkovacie miesto na 2 milióny obyvateľov

(1)  Aspoň jedno vzorkovacie miesto v oblastiach, kde pravdepodobne dôjde k expozícii obyvateľstva najvyšším koncentráciám ozónu. V aglomeráciách sa najmenej 50 % vzorkovacích miest umiestni v predmestských oblastiach.

Tabuľka 3 – Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále meranie na hodnotenie dodržiavania limitných hodnôt a cieľových hodnôt na účely ochrany ľudského zdravia, a výstražných prahov a informačných prahov v zónach, kde sa uplatňuje 50 % zníženie takýchto meraní (pre všetky znečisťujúce látky okrem ozónu)

Počet obyvateľov v zóne (v tisícoch)

Najmenší počet vzorkovacích miest, ak je počet vzorkovacích miest znížený až o 50 %

NO2, SO2, CO, benzén

▌PM10

▌PM2,5

Pb, Cd, As, Ni v časticiach PM10

Benzo[a]pyrén v časticiach PM10

0 - 249

1

1

1

1

1

250 - 499

1

1

1

1

1

500 - 749

1

1

1

1

1

750 - 999

2

1

1

1

1

1 000 - 1 499

2

1

2

1

1

1 500 - 1 999

3

2

2

1

1

2 000 - 2 749

3

2

2

1

2

2 750 - 3 749

4

2

3

1

2

3 750 - 4 749

4

3

3

2

2

4 750 - 5 999

5

3

4

2

3

6 000+

5

4

4

3

3

Tabuľka 4 – Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále meranie na hodnotenie dodržiavania cieľových hodnôt pre ozón, dlhodobých cieľov, ako aj výstražných a informačných prahov v zónach, kde sa uplatňuje 50 % zníženie takýchto meraní (len pre ozón)

Počet obyvateľov v zóne (v tisícoch)

Najmenší počet vzorkovacích miest, ak sa počet vzorkovacích miest zníži až o 50 % (1)

< 250

1

< 500

1

< 1 000

1

< 1 500

2

< 2 000

2

< 2 750

3

< 3 750

3

≥ 3 750

1 dodatočné vzorkovacie miesto na 4 milióny obyvateľov

(1)  Aspoň jedno vzorkovacie miesto v oblastiach, kde pravdepodobne dôjde k expozícii obyvateľstva najvyšším koncentráciám ozónu. V aglomeráciách sa najmenej 50 % vzorkovacích miest umiestni v predmestských oblastiach.

Pre každú zónu musí najmenší počet vzorkovacích miest pre stále merania stanovený v tabuľkách 1 – 4 v tejto časti zahŕňať aspoň jedno vzorkovacie miesto na pozaďovom mieste a jedno vzorkovacie miesto v mieste s vysokým znečistením ovzdušia podľa časti B prílohy IV za predpokladu, že sa tým nezvýši počet vzorkovacích miest. V prípade oxidu dusičitého, tuhých častíc, benzénu a oxidu uhoľnatého to musí zahŕňať aspoň jedno vzorkovacie miesto zamerané na meranie príspevku emisií z dopravy. Ak sa však vyžaduje len jedno vzorkovacie miesto, toto miesto sa musí umiestniť v mieste s vysokým znečistením ovzdušia.

Pokiaľ ide o oxid dusičitý, tuhé častice, benzén a oxid uhoľnatý, v žiadnej zóne nesmie byť rozdiel medzi celkovým počtom vzorkovacích miest na mestských pozaďových miestach a požadovaným celkovým počtom vzorkovacích miest na miestach s vysokým znečistením ovzdušia väčší ako 2. Počet vzorkovacích miest pre PM2,5 a oxid dusičitý na mestských pozaďových miestach musí spĺňať požiadavky stanovené v časti B.

2.  Bodové zdroje

Na hodnotenie znečistenia v blízkosti bodových zdrojov sa počet vzorkovacích miest pre stále merania vypočíta s ohľadom na hustoty emisií, pravdepodobné vzorce šírenia znečistenia v okolitom ovzduší a na možnú expozíciu obyvateľstva. Tieto vzorkovacie miesta sa môžu umiestniť tak, aby bolo možné monitorovať uplatňovanie BAT (najlepších dostupných techník) vymedzených v smernici 2010/75/EÚ.

B.  Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále meranie na posúdenie dodržiavania hodnôt povinného zníženia priemernej expozície časticiam PM2,5 a NO2 na účely ochrany ľudského zdravia

V prípade PM2,5 a NO2 sa pre každú z týchto znečisťujúcich látok musí prevádzkovať aspoň jedno vzorkovacie miesto na každú územnú jednotku s priemernou expozíciou, a aspoň jedno vzorkovacie miesto na milión obyvateľov v mestských oblastiach, ktoré majú viac ako 100 000 obyvateľov. Tieto vzorkovacie miesta môžu byť totožné so vzorkovacími miestami podľa časti A.

C.  Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania kritických úrovní pre SO2 a NOx a dlhodobých cieľov pre ozón

1.  Kritické úrovne na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov

Ak najvyššie koncentrácie prekročia kritické úrovne

jedno vzorkovacie miesto na každých 20 000 km2

Ak najvyššie koncentrácie prekročia prah na hodnotenie

jedno vzorkovacie miesto na každých 40 000 km2

V ostrovných zónach sa počet vzorkovacích miest pre stále merania vypočíta s ohľadom na pravdepodobné vzorce šírenia znečistenia v okolitom ovzduší a na možnú expozíciu vegetácie.

2.  Dlhodobý cieľ ochrany ľudského zdravia a vegetácie pre ozón

V prípade pozaďového merania na vidieku členské štáty zabezpečia aspoň jedno vzorkovacie miesto na 50 000 km2, čo má predstavovať priemernú hustotu vzorkovacích miest vo všetkých zónach krajiny. V prípade zložitého terénu sa odporúča jedno vzorkovacie miesto na 25 000 km2.

D.  Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále merania ultrajemných častíc na miestach, kde je pravdepodobné, že sa vyskytnú vysoké koncentrácie

Popri iných látkach znečisťujúcich ovzdušie sa na vybraných miestach musia merať ultrajemné častice (ďalej aj „UFP“). Vzorkovacie miesta na meranie ultrajemných častíc sú v prípade potreby totožné so vzorkovacími miestami tuhých častíc alebo oxidu dusičitého uvedenými v časti A tejto prílohy a umiestňujú sa v súlade s oddielom 4 prílohy VII. Na tento účel sa na mieste, kde je pravdepodobné, že sa vyskytnú vysoké koncentrácie UFP, zriadi aspoň jedno vzorkovacie miesto na 5 miliónov obyvateľov. Členské štáty, ktoré majú menej ako 5 miliónov obyvateľov, zriadia aspoň jedno ▌vzorkovacie miesto pre stále merania tam, kde je pravdepodobné, že sa vyskytnú vysoké koncentrácie UFP.

Pre všetky členské štáty s viac než 2 miliónmi obyvateľov, monitorovacie superlokality zriadené na mestských alebo vidieckych pozaďových miestach v súlade s článkom 10 sa na účely splnenia požiadaviek na najmenší počet vzorkovacích miest pre UFP stanovený v tejto prílohe nezahŕňajú.

PRÍLOHA IV

Hodnotenie kvality okolitého ovzdušia a umiestnenie vzorkovacích miest

A.  Všeobecné informácie

Kvalita okolitého ovzdušia sa hodnotí vo všetkých zónach takto:

1.  Kvalita okolitého ovzdušia sa hodnotí na všetkých miestach okrem tých, ktoré sa uvádzajú v bode 2.

Na umiestnenie vzorkovacích miest sa uplatňujú časti B a C. Zásady stanovené v častiach B a C sa uplatňujú aj vtedy, ak sú relevantné pri určovaní konkrétnych miest, na ktorých sa stanovujú koncentrácie príslušných znečisťujúcich látok, pokiaľ sa kvalita okolitého ovzdušia hodnotí indikatívnym meraním alebo modelovacími aplikáciami.

2.  Dodržiavanie limitných hodnôt a cieľových hodnôt zameraných na ochranu ľudského zdravia sa nehodnotí na týchto miestach:

a)  na miestach v rámci oblastí, kam nemá verejnosť prístup a kde nie sú stále obydlia;

b)  v súlade s článkom 4 bodom 1 v priestoroch tovární alebo v priemyselných areáloch, na ktoré sa vzťahujú všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;

c)  na vozovkách; a na stredných oddeľujúcich pásoch ciest, okrem miest, kde majú chodci alebo cyklisti bežný prístup na stredný oddeľujúci pás.

B.  Umiestnenie vzorkovacích miest na makroúrovni

1.  Informácie

Pri umiestňovaní vzorkovacích miest sa zohľadňujú údaje o emisiách pochádzajúce z národnej siete nahlásené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284, údaje o emisiách nahlásené v rámci Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a, ak sú k dispozícii, miestne zdroje emisií.

2.  Ochrana ľudského zdravia

a)  Vzorkovacie miesta zamerané na ochranu ľudského zdravia sa umiestnia tak, aby poskytovali všetky tieto spoľahlivé údaje:

i)  úrovne koncentrácie v miestach s vysokým znečistením ovzdušia v rámci zón ▌;

ii)  údaje o úrovniach koncentrácie v iných oblastiach v rámci zón, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bežného obyvateľstva tak na mestských pozaďových miestach, ako aj na vidieckych pozaďových miestach;

iii)  v prípade arzénu, kadmia, olova, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov, údaje o rýchlosti depozície predstavujúcej nepriamu expozíciu obyvateľstva prostredníctvom potravinového reťazca;

b)  vzorkovacie miesta sa vo všeobecnosti umiestňujú tak, aby sa predišlo meraniu mikropriestorov v ich bezprostrednej blízkosti, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa musí umiestniť, ak je to uskutočniteľné, tak, aby odoberaná vzorka vzduchu reprezentovala kvalitu ovzdušia na úseku ulice s dĺžkou aspoň 100 m na miestach, kde sa meria príspevok cestnej premávky, aspoň 25 m × 25 m na miestach, kde sa meria príspevok vykurovania domácností, a na miestach s rozlohou aspoň 250 m × 250 m kde sa meria príspevok z priemyselných areálov alebo iných zdrojov, ako sú prístavy alebo letiská, ▌;

c)  ak je cieľom posúdiť kvalitu ovzdušia v miestach s vysokým znečistením ovzdušia , vzorkovacie miesta sa zriadia v oblastiach so zónami s najvyššími koncentráciami, ktorým je obyvateľstvo pravdepodobne priamo alebo nepriamo vystavené počas obdobia, ktoré je významné v súvislosti s priemerovaným obdobím limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt; takéto vzorkovacie oblasti sú umiestnené, ak je to relevantné a v možnom rozsahu, v oblastiach, kre je pravdepodobné, že citlivá populácia a zraniteľné skupiny budú priamo alebo nepriamo vystavené účinkom počas obdobia, ktoré je významné v súvislosti s priemerovaným obdobím limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt, okrem iného obývaných oblastí, škôl, nemocníc, zariadení asistovaného bývania alebo kancelárskych priestorov;

d)  vzorkovacie miesta v pozaďových miestach sa umiestnia tak, aby bola ich úroveň znečistenia ovplyvnená integrovaným príspevkom zo všetkých príslušných zdrojov ▌; úrovni znečistenia nesmie dominovať jediný zdroj, pokiaľ táto situácia nie je typická pre väčšiu mestskú oblasť; tieto vzorkovacie miesta by mali byť spravidla reprezentatívne pre niekoľko kilometrov štvorcových;

e)  vzorkovacie miesta vo vidieckych pozaďových miestach sú umiestnené tak, aby ich úroveň znečistenia bola ovplyvnená integrovaným príspevkom z relevantných zdrojov iných ako mestské oblasti, väčšie cesty alebo priemyselné areály v ich blízkosti, t. j. bližšie ako 5 km;

f)  ak je cieľom posúdiť príspevok cestnej dopravy, vzorkovacie miesta sa umiestňujú tak, aby poskytovali údaje o uliciach, na ktorých sa vyskytujú najvyššie koncentrácie, pričom sa zohľadňuje objem dopravy (predstavujúci najväčšiu hustotu dopravy v zóne), miestne rozptylové podmienky a priestorové využitie územia (napr. v uličných kaňonoch);

g)  ak je cieľom posúdiť príspevok vykurovania domácností, v smere miesta sa umiestnia v smere po vetre od hlavných zdrojov v smere príslušného prevládajúceho vetra od týchto zdrojov; ▌

h)  ak je cieľom posúdiť prínos priemyselných zdrojov, prístavov alebo letísk ▌, aspoň jedno vzorkovacie miesto sa umiestni v smere po vetre od hlavného zdroja v smere príslušného prevládajúceho vetra v najbližšej obytnej oblasti; ak koncentrácia pozadia nie je známa, proti smeru vetra od hlavného zdroja proti smeru príslušného prevládajúceho vetra sa umiestni dodatočné vzorkovacie miesto; vzorkovacie miesta sa môžu umiestniť tak, aby sa dalo monitorovať uplatňovanie BAT;

i)  vzorkovacie miesta musia byť podľa možnosti reprezentatívne aj pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti; v zónach, v ktorých je úroveň látok znečisťujúcich ovzdušie nad prahom na hodnotenie, sa jasne vymedzí plocha, pre ktorú je každé vzorkovacie miesto reprezentatívne; celá zóna musí byť podľa možnosti pokrytá rôznymi oblasťami reprezentatívnosti vymedzenými pre tieto vzorkovacie miesta; koncentrácie v oblastiach v zóne, ktoré nie sú pokryté vzorkovacími miestami danej zóny, sa posudzujú vhodnými metódami;

j)  ak je to potrebné na účely ochrany ľudského zdravia, do úvahy sa musí vziať aj potreba umiestniť vzorkovacie miesta na ostrovoch;

k)  vzorkovacie miesta na meranie arzénu, kadmia, olova, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov sa podľa možnosti umiestnia spoločne so vzorkovacími miestami pre PM10.

3.  Ochrana vegetácie a prírodných ekosystémov

Vzorkovacie miesta zamerané na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov sa umiestnia viac než 20 km od mestských oblastí alebo viac než 5 km od ostatných zastavaných oblastí, priemyselných areálov, diaľnic alebo hlavných ciest s intenzitou dopravy vyššou než 50 000 vozidiel za deň, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa musí umiestniť tak, aby odobraná vzorka vzduchu reprezentovala kvalitu ovzdušia v okolitej oblasti s rozlohou aspoň 1 000 km2. Členský štát môže pri zohľadnení geografických podmienok alebo možností na ochranu mimoriadne zraniteľných oblastí umiestniť vzorkovacie miesto v menšej vzdialenosti alebo tak, aby reprezentovalo kvalitu ovzdušia v menšej oblasti.

Zohľadňuje sa aj potreba hodnotenia kvality ovzdušia na ostrovoch.

4.  Dodatočné kritériá týkajúce sa vzorkovacích miest pre ozón

Na stále a indikatívne merania sa uplatňuje toto:

Druh vzorkovacieho miesta

Ciele merania

Reprezentatívnosť (1)

Kritériá umiestňovania na makroúrovni

Mestské pozaďové miesta na hodnotenie ozónu

Ochrana ľudského zdravia:

posúdiť expozíciu mestského obyvateľstva ozónu, t. j. v miestach, kde sú hustota obyvateľstva a koncentrácia ozónu relatívne vysoké a reprezentujú expozíciu bežného obyvateľstva.

1 až 10 km2

mimo vplyvu miestnych emisií, napr. z dopravy, čerpacích staníc atď.;

odvetrané miesta, kde možno merať dobre zmiešané úrovne; ak je to relevantné a v možnom rozsahu miesta, ktoré navštevuje citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny, ako sú školy, detské ihriská, nemocnice a domovy dôchodcov;

miesta, ako sú obytné a obchodné časti miest, parky (nie v bezprostrednej blízkosti stromov), široké ulice alebo námestia s veľmi obmedzenou alebo žiadnou premávkou, voľné priestranstvá, ktoré sú charakteristické pre vzdelávacie, športové a rekreačné zariadenia

Predmestské miesta na hodnotenie ozónu

ochrana ľudského zdravia a vegetácie:

posúdiť expozíciu obyvateľstva a vegetácie v predmestiach mestských oblastí, kde sa vyskytujú najvyššie úrovne ozónu, ktorým sú obyvateľstvo a vegetácia pravdepodobne priamo alebo nepriamo vystavené

10 až 100 km2

v určitej vzdialenosti od oblasti s najväčšími emisiami, a to v smere po vetre vzhľadom na smer/smery prevládajúceho vetra v čase podmienok priaznivých pre tvorbu ozónu;

v okrajových oblastiach mestských oblastí, kde sú obyvateľstvo, citlivé plodiny alebo prírodné ekosystémy vystavené vysokým úrovniam ozónu;

prípadne na niekoľkých predmestských vzorkovacích miestach, aj proti smeru vetra od oblasti s najväčšími emisiami s cieľom určiť regionálne pozaďové úrovne ozónu

Vidiecke miesta na hodnotenie ozónu

ochrana ľudského zdravia a vegetácie:

posúdiť expozíciu obyvateľstva, plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na subregionálnej úrovni

subregionálne úrovne

(100 až 1 000 km2)

vzorkovacie miesta môžu byť umiestnené v malých osadách alebo oblastiach s prírodnými ekosystémami, lesmi alebo plodinami;

reprezentatívna vzorka ozónu mimo vplyvu priamych miestnych emisií, ako sú priemyselné areály a cesty;

na voľných priestranstvách ▌.

Vidiecke pozaďové miesta na hodnotenie ozónu

ochrana ľudského zdravia a vegetácie:

posúdiť expozíciu plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na regionálnej úrovni, ako aj expozíciu obyvateľstva

regionálne/celoštátne/kontinentálne úrovne

(1 000 do 10 000 km2)

vzorkovacie miesta umiestnené v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva, napr. s prírodnými ekosystémami, lesmi, vo vzdialenosti aspoň 20 km od mestských a priemyselných oblastí a mimo miestnych emisií;

vyhnúť sa miestam, kde v dôsledku lokality dochádza k zvýšenému výskytu prízemných inverzných podmienok ▌;

neodporúčajú sa pobrežné lokality s výrazným denným veterným cyklom miestneho charakteru

(1)  Vzorkovacie miesta musia byť podľa možnosti reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

Pokiaľ ide o vidiecke miesta a vidiecke pozaďové miesta, umiestnenie vzorkovacích miest na posúdenie ozónu sa v prípade potreby koordinuje s požiadavkami na monitorovanie podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1737/2006(29).

5.  Kritériá na určenie oblasti priestorovej reprezentatívnosti vzorkovacích miest

Pri určovaní oblasti priestorovej reprezentatívnosti sa zohľadňujú tieto charakteristiky:

a)  zemepisná oblasť môže zahŕňať nesusediace oblasti, ale jej rozšírenie je obmedzené hranicami posudzovanej zóny;

b)  ak sa hodnotí prostredníctvom modelovacích aplikácií, použije sa systém modelovania vhodný na daný účel a v mieste stanice sa použijú modelované koncentrácie s cieľom zabrániť tomu, aby systematické skresľovanie merania na úrovni modelu skresľovalo hodnotenie;

c)  môžu sa zvážiť iné metriky ako absolútne koncentrácie, napr. percentily;

d)  úrovne tolerancie a možné medze pre jednotlivé znečisťujúce látky sa môžu líšiť v závislosti od charakteristík stanice;

e)  ako metrika kvality ovzdušia za konkrétny rok sa použije ročný priemer pozorovanej koncentrácie znečisťujúcej látky.

C.  Umiestnenie vzorkovacích miest na mikroúrovni

Pokiaľ je to možné, uplatňujú sa tieto pokyny:

a)  prúdenie okolo vstupného otvoru vzorkovacieho miesta musí byť neobmedzené (vo všeobecnosti voľné v uhle aspoň 270° alebo v prípade vzorkovacích miest v línii zástavby aspoň 180°) bez akýchkoľvek prekážok ovplyvňujúcich prúdenie vzduchu v okolí vstupného otvoru (aspoň vo vzdialenosti 1,5 m od budov, balkónov, stromov a iných prekážok a aspoň 0,5 m od najbližšej budovy v prípade vzorkovacích miest, ktoré reprezentujú kvalitu ovzdušia v línii zástavby);

b)  vo všeobecnosti musí byť vstupný otvor vzorkovacieho miesta umiestnený 0,5 m (dýchacia zóna) až 4 m nad zemou; vyššie umiestnenie ▌môže byť tiež vhodné, ak je vzorkovacie miesto umiestnené na pozaďovom mieste; rozhodnutie o uplatnení takéhoto vyššieho umiestnenia musí byť plne zdokumentované;

c)  sonda vo vstupnom otvore nesmie byť umiestnená v bezprostrednej blízkosti zdrojov, aby sa predišlo priamemu odberu emisií, ktoré nie sú zmiešané s okolitým vzduchom a v prípade ktorých je nepravdepodobné, že by im verejnosť bola vystavená;

d)  výstupný otvor vzorkovacieho zariadenia sa umiestni tak, aby sa predišlo recirkulácii vypúšťaného vzduchu do vstupného otvoru vzorkovacieho zariadenia;

e)  pre všetky znečisťujúce látky musia byť vzorkovacie sondy zamerané na meranie príspevkov emisií z dopravy umiestnené aspoň 25 m od okraja hlavných križovatiek a najviac 10 m od obrubníka; Na účely tohto písmena je „obrubník“ línia, ktorá oddeľuje motorizovanú dopravu od iných oblastí; „hlavná križovatka‘ je križovatka, ktorá prerušuje tok dopravy, čo spôsobuje emisie odlišné (systém stop-and-go) od emisií na ostatných úsekoch cesty;

f)  na merania depozície na ▌ pozaďových miestach sa ▌ uplatňujú usmernenia a kritériá EMEP;

g)  pokiaľ ide o meranie ozónu, členské štáty zabezpečia, aby bolo vzorkovacie miesto umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od zdrojov, ako sú pece a komíny spaľovní, a zároveň viac ako 10 metrov od najbližšej cesty, pričom vzdialenosť má v závislosti od intenzity premávky rásť;

h)   do úvahy možno vziať aj tieto faktory:

i)  interferujúce zdroje;

ii)  bezpečnosť;

iii)  prístup;

iv)  dostupnosť zdroja elektrickej energie a telefonického spojenia;

v)  viditeľnosť miesta vzhľadom na okolie;

vi)  bezpečnosť verejnosti a obsluhy;

vii)  vhodnosť umiestnenia vzorkovacích miest pre rozličné znečisťujúce látky na spoločnom mieste;

viii)  požiadavky na plánovanie.

D.  Výber miesta, jeho preskúmanie a zdokumentovanie

1.  V prípade všetkých zón musia príslušné orgány zodpovedné za hodnotenie kvality ovzdušia riadne zdokumentovať postupy výberu miest a zaznamenať informácie odôvodňujúce štruktúru siete a výber umiestnenia všetkých monitorovacích miest. Štruktúra monitorovacej siete musí byť prinajmenšom odôvodnená buď modelovacími aplikáciami, alebo indikatívnymi meraniami.

2.  Dokumentácia musí obsahovať umiestnenie vzorkovacích miest definované priestorovými súradnicami, podrobné mapy a fotografie okolia monitorovaných miest z rôznych zemepisných strán a musí zahŕňať informácie o priestorovej reprezentatívnosti všetkých vzorkovacích miest.

3.  Dokumentácia musí obsahovať dôkazy, pokiaľ ide o dôvody návrhu siete a preukazovanie súladu s bodmi B a C, najmä:

a)  odôvodnenia výberu miest reprezentatívnych pre najvyššie úrovne znečistenia v zóne alebo aglomerácii pre každú znečisťujúcu látku;

b)  dôvody výberu miest reprezentatívnych pre všeobecnú expozíciu obyvateľstva; ako aj

c)  všetky odchýlky od kritérií umiestňovania vzorkovacích miest na mikroúrovni, ich hlavné dôvody a pravdepodobný vplyv na namerané úrovne.

4.  Ak sa v rámci zóny využívajú indikatívne merania, modelovacie aplikácie, objektívny odhad alebo ich kombinácia, do dokumentácie sa zahrnú podrobnosti o týchto metódach a informácie o spôsobe splnenia podmienok uvedených v článku 9 ods. 3.

5.  Ak sa využívajú indikatívne merania, modelovacie aplikácie alebo objektívny odhad, príslušné orgány použijú sieťové údaje nahlásené podľa smernice (EÚ) 2016/2284, informácie o emisiách nahlásené podľa smernice 2010/75/EÚ a v prípade potreby miestne zdroje emisií.

6.  Pokiaľ ide o merania ozónu, členské štáty musia uplatňovať riadny skríning a interpretáciu monitorovacích údajov, a to v kontexte meteorologických a fotochemických procesov ovplyvňujúcich koncentrácie ozónu namerané na príslušnom mieste.

7.  Súčasťou dokumentácie musí byť v prípade potreby zoznam prekurzorov ozónu, cieľ, ktorý sa sleduje ich meraním, a metódy odberu vzoriek týchto prekurzorov a ich merania.

8.  V prípade potreby musia byť súčasťou dokumentácie aj informácie o metódach merania použitých na meranie chemického zloženia častíc PM2,5.

9.  Výberové kritériá, štruktúra siete a umiestnenie monitorovacích miest, ktoré príslušné orgány určili s ohľadom na požiadavky podľa tejto prílohy, sa aspoň raz za päť rokov preskúmajú s cieľom zabezpečiť, aby boli stále platné a optimálne. Preskúmanie sa musí prinajmenšom opierať buď o modelovacie aplikácie alebo indikatívne merania. Ak sa pri takomto preskúmaní zistí, že návrh siete a miesta monitorovania už nie sú platné, príslušný orgán ich čo najskôr aktualizuje.

10.  Po každom preskúmaní a iných relevantných zmenách v monitorovacej sieti sa dokumentácia aktualizuje a vhodnými komunikačnými kanálmi sa zverejní.

PRÍLOHA V

Ciele v oblasti kvality údajov

A.  Neistota merania a modelovacie aplikácie na účely hodnotenia kvality okolitého ovzdušia

Tabuľka 1 - Neistota merania a modelovania dlhodobej (ročnej strednej hodnoty) koncentrácií. ▌

 

Látky znečisťujúce ovzdušie

Najväčšia neistota stálych meraní

Najväčšia neistota indikatívnych meraní (1)

Najväčší pomer medzi neistotou modelovacích aplikácií a objektívneho odhadu a neistotou stálych meraní

Absolútna hodnota

Relatívna hodnota

Absolútna hodnota

Relatívna hodnota

Najväčší pomer

PM2,5

3,0 µg/m3

30 %

4,0 µg/m3

40 %

1,7

PM10

4,0 µg/m3

20 %

6,0 µg/m3

30 %

1,3

SO2 / NO2 / NOx

6,0 µg/m3

30 %

8,0 µg/m3

40 %

1,4

Benzén

0,85 µg/m3

25 %

1,2 µg/m3

35 %

1,7

Olovo

0,125 µg/m3

25 %

0,175 µg/m3

35 %

1,7

Arzén

2,4 ng/m3

40 %

3,0 ng/m3

50 %

1,1

Kadmium

2,0 ng/m3

40 %

2,5 ng/m3

50 %

1,1

Nikel

8,0 ng/m3

40 %

10,0 ng/m3

50 %

1,1

Benzo[a]pyrén

0,5 ng/m3

50 %

0,6 ng/m3

60 %

1,1

(1)  Pri použití indikatívnych meraní na iné účely, ako je posúdenie súladu, okrem iného napr.: na navrhnutie alebo preskúmanie monitorovacej siete, ▌kalibráciu a validáciu modelovacích aplikácií, neistota môže byť neistotou stanovenou pre modelovacie aplikácie.

Tabuľka 2 – Neistota merania a modelovania krátkodobých (denných, 24 hodinových, 8 hodinových a hodinových) stredných koncentrácií

 

Látky znečisťujúce ovzdušie

Najväčšia neistota stálych meraní

Najväčšia neistota indikatívnych meraní (1)

Najväčší pomer medzi neistotou modelovacích aplikácií a objektívneho odhadu a neistotou stálych meraní

Absolútna hodnota

Relatívna hodnota

Absolútna hodnota

Relatívna hodnota

Najväčší pomer

PM2,5 (24-hodinové hodnoty)

6,3 µg/m3

25 %

8,8 µg/m3

35 %

2,5

PM10 (24-hodinové hodnoty)

11,3 µg/m3

25 %

22,5 µg/m3

50 %

2,2

NO2 (denné hodnoty)

7,5 µg/m3

15 %

12,5 µg/m3

25 %

3,2

NO2 (hodinové hodnoty)

30 µg/m3

15 %

50 µg/m3

25 %

3,2

SO2 (denné hodnoty)

7,5 µg/m3

15 %

12,5 µg/m3

25 %

3,2

SO2 (hodinové hodnoty)

52,5 µg/m3

15 %

87,5 µg/m3

25 %

3,2

CO (24-hodinové hodnoty)

0,6 mg/m3

15 %

1,0 mg/m3

25 %

3,2

CO (8-hodinové hodnoty)

1,0 mg/m3

10 %

2,0 mg/m3

20 %

4,9

Ozón (8-hodinová stredná hodnota)

18 µg/m3

15 %

30 µg/m3

25 %

2,2

(1)  Pri použití indikatívnych meraní na iné účely, ako je posúdenie súladu, okrem iného napr.: na navrhnutie alebo preskúmanie monitorovacej siete, ▌kalibráciu a validáciu modelovacích aplikácií, neistota môže byť neistotou stanovenou pre modelovacie aplikácie.

Pri posudzovaní súladu s cieľmi kvality údajov v tabuľkách 1 a 2 tohto bodu sa neistota merania (vyjadrená pri 95 % úrovni spoľahlivosti) metód hodnotenia vypočíta v súlade s príslušnou normou EN pre každú znečisťujúcu látku. V prípade metód, pri ktorých nie je k dispozícii žiadna norma, sa neistota metódy hodnotenia vyhodnotí v súlade so zásadami Spoločného výboru pre usmernenie v metrológii (Joint Committee for Guidance in Metrology – JCGM) 100:2008 „Evaluation of measurement data - Guide to the Expression of Uncertainty in Measurement“ (Hodnotenie nameraných údajov – Príručka vyjadrovania neistoty merania) a s metodikou uvedenou v časti 5 normy ISO 5725:1998. Pri indikatívnych meraniach, ak neexistuje príslušná norma EN sa neistota vypočíta podľa usmernení k preukazovaniu rovnocennosti uvedených v časti B prílohy VI.

Percentuálne hodnoty neistoty v tabuľkách 1 a 2 v tomto bode sa uplatňujú na všetky limitné hodnoty a cieľové hodnoty, ktoré sa vypočítavajú jednoduchým spriemerovaním jednotlivých meraní, ako sú hodinová stredná hodnota, denná stredná hodnota alebo ročná stredná hodnota bez zohľadnenia dodatočnej neistoty, pokiaľ ide o výpočet počtu prekročení hodnôt. Neistota sa interpretuje ako neistota, ktorú možno uplatňovať v oblasti príslušnej limitnej hodnoty alebo cieľových hodnôt ▌. Výpočet neistoty sa nevzťahuje na AOT40 a na hodnoty, ktoré zahŕňajú viac ako 1 rok, viac ako jednu stanicu (napr. IPE) alebo viac ako 1 zložku. Nevzťahuje sa ani na výstražné prahy, informačné prahy a kritické úrovne na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov.

Do roku 2030 sa relatívne hodnoty maximálnych neistôt v tabuľkách 1 a 2 uplatňujú na všetky znečisťujúce látky okrem PM2,5 a NO2/NOx v tabuľke 1, v prípade ktorých je maximálna neistota stálych meraní 25 % a 15 %. Od roku 2030 neistota nameraných údajov použitých na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia nesmie presiahnuť ▌ absolútnu hodnotu ani relatívnu hodnotu, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, vyjadrenú v tomto oddiele.

Najväčšia neistota modelovacích aplikácií sa nastaví na neistotu stálych meraní vynásobenú uplatniteľným najväčším pomerom. Cieľ v oblasti kvality modelovania (t. j. ukazovateľ kvality modelovania menší alebo rovný 1) sa overí aspoň na úrovni 90 % dostupných monitorovacích bodov v hodnotenej oblasti a danom období. V danom monitorovacom bode sa ukazovateľ kvality modelovania vypočíta ako pomer medzi odmocninou strednej kvadratickej odchýlky (stredných kvadratických odchýlok) výsledkov modelovania od meraní a medzi druhou odmocninou súčtu (súčtov) štvorcov neistôt výsledkov modelovacej aplikácie a meraní za celé obdobie hodnotenia. Treba poznamenať, že pri zvažovaní ročných stredných hodnôt sa súčet zníži na jednu hodnotu. Na vyhodnotenie neistoty modelovacej aplikácie sa použijú všetky stále merania, ktoré spĺňajú ciele v oblasti kvality údajov (t. j. neistota merania a pokrytie údajmi z merania, ako sa uvádza v častiach A a B tejto prílohy) umiestnené v oblasti hodnotenia modelovacej aplikácie. Treba poznamenať, že najväčší pomer sa interpretuje tak, že sa uplatňuje na celý rozsah koncentrácie.

Pokiaľ ide o krátkodobé stredné koncentrácie, najväčšou neistotou nameraných údajov použitých na posúdenie cieľa kvality modelovania je absolútna neistota vypočítaná pomocou relatívnej hodnoty vyjadrenej v tomto bode nad limitnou hodnotou a lineárne sa znižuje z absolútnej hodnoty pri limitnej hodnote na prahovú hodnotu pri nulovej koncentrácii(30). Krátkodobé aj dlhodobé ciele kvality modelovania sa musia splniť.

Pri modelovaní ročných stredných hodnôt koncentrácií benzénu, ▌ arzénu, kadmia, olova, niklu a benzo[a]pyrénu nesmie najväčšia neistota nameraných údajov použitých na hodnotenie cieľa kvality modelovania presiahnuť relatívnu hodnotu vyjadrenú v tomto bode.

Pri modelovaní ročných stredných hodnôt koncentrácií PM10, PM2,5 a oxidu dusičitého nesmie najväčšia neistota nameraných údajov použitých na hodnotenie cieľa kvality modelovania presiahnuť absolútnu hodnotu, ani relatívnu hodnotu vyjadrené v tomto bode.

Ak sa na hodnotenie používa model kvality ovzdušia, zostavia sa odkazy na opisy modelovacej aplikácie a informácie o výpočte cieľa kvality modelovania.

Neistota objektívneho odhadu nesmie presiahnuť neistotu indikatívnych meraní o viac ako uplatniteľný najväčší pomer a nesmie presiahnuť 85 %. Neistota objektívneho odhadu sa definuje ako najväčšia odchýlka nameraných a vypočítaných úrovní koncentrácie za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote alebo cieľovej hodnote ▌bez zohľadnenia času udalostí.

B.  Pokrytie údajmi z merania pre hodnotenie kvality okolitého ovzdušia

„Pokrytie údajmi“ je podiel kalendárneho roka, za ktorý sú k dispozícii platné namerané údaje, vyjadrený v percentách.

Látka znečisťujúca ovzdušie

Najmenšie pokrytie údajmi

Stále merania

(1)

Indikatívne merania (2)

Ročné stredné hodnoty

1-hodinové, 8-hodinové alebo 24-hodinové stredné hodnoty ▌

Ročné stredné hodnoty

1-hodinové, 8-hodinové alebo 24-hodinové stredné hodnoty ▌

SO2, NO2, NOx, CO▌

85 % ▌

85 % ▌

13 %

50 % ▌

O3 a súvisiace NO a NO2

85 %

85 %

13 %

50 %

PM10, PM2,5 

85 %

85 %

13 %

50 %

Benzén

85 %

-

13 %

-

Benzo[a]pyrén, polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), celková plynná ortuť, časticová a plynná dvojmocná ortuť

30 %

-

13 %

-

As, Cd, Ni, Pb 

45 %

-

13 %

-

BC, amoniak (NH3), UFP, rozdelenie ▌UFP podľa veľkosti ▌

80 %

-

13 %

-

Kyselina dusičná, levoglukozanu, organický uhlík (OC), elementárny uhlík (EC), chemické zloženie PM2,5, oxidačný potenciál tuhých častíc

45 %

 

13 %

 

Celková depozícia 

-

-

30 %

-

(1)  V prípade O3 musia byť splnené požiadavky na najmenšie pokrytie údajmi za celý kalendárny rok, ako aj za obdobie od apríla do septembra a od októbra do marca.

Hodnotenie požiadavky na najmenšie pokrytie údajmi o AOT40 v prípade ozónu musí byť splnené počas časového obdobia vymedzeného na výpočet hodnoty AOT40.

(2)  V prípade O3 sa najmenšie pokrytie údajmi uplatňuje v období od apríla do septembra (v zimnom období sa nevyžaduje splnenie žiadneho kritéria najmenšieho pokrytia údajmi).

Stále merania SO2, NO2, CO, O3, PM10, PM2,5 a benzénu sa majú vykonávať nepretržite počas celého kalendárneho roka.

V ostatných prípadoch sa merania majú rovnomerne rozdeliť počas kalendárneho roka (alebo v období od apríla do septembra v prípade indikatívnych meraní O3). S cieľom splniť tieto požiadavky a zabezpečiť, aby žiadne potenciálne straty údajov neskreslili výsledky, musia sa v konkrétnych obdobiach (štvrťrok, mesiac, deň v týždni) celého roka splniť požiadavky na najmenšie pokrytie údajmi, a to v závislosti od znečisťujúcej látky a metódy/frekvencie merania.

Členské štáty môžu na vyhodnotenie ročných stredných hodnôt prostredníctvom indikatívnych meraní a prostredníctvom stálych meraní pre znečisťujúce látky s najmenším pokrytím údajmi pod 80 % uplatňovať náhodné merania namiesto nepretržitých meraní, ak môžu dokázať, že neistota vrátane neistoty v dôsledku náhodného výberu vzoriek spĺňa vyžadované ciele v oblasti kvality údajov a najmenšie pokrytie údajmi z indikatívnych meraní. Takýto náhodný výber vzoriek sa musí rozdeliť v rámci roka rovnomerne, aby sa zabránilo skresleniu údajov. Neistotu v rámci náhodného výberu vzoriek možno určiť postupom stanoveným v norme ISO 11222:2002 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie neistoty časového priemeru pri meraniach na zisťovanie kvality ovzdušia“.

Bežná údržba prístrojov sa nesmie vykonávať v obdobiach najväčšieho znečistenia.

Na meranie benzo[a]pyrénu a ďalších polycyklických aromatických uhľovodíkov sa vyžaduje aspoň 24-hodinový odber vzoriek. Jednotlivé vzorky odobraté v období do jedného mesiaca možno spájať a analyzovať ako súhrnnú vzorku za predpokladu, že danou metódou sa zabezpečí, aby boli vzorky počas tohto obdobia stabilné. Tri rovnorodé zlúčeniny benzo[b]fluorantén, benzo[j]fluorantén, benzo[k]fluorantén môže byť ťažké analyticky rozložiť. V takýchto prípadoch možno oznamovať ich súčet. Odber vzoriek sa rozloží rovnomerne na dni v týždni a počas roka. Na meranie mesačnej alebo týždennej rýchlosti depozície sa odporúčajú odbery vzoriek počas celého roka.

Ustanovenia týkajúce sa jednotlivých vzoriek sa pritom uplatňujú aj na arzén, kadmium, olovo, nikel a celkovú plynnú ortuť. Okrem toho sa povoľuje z filtrov PM10 odberať podvzorky určené na následnú analýzu kovov, ak existujú dôkazy o tom, že podvzorka je reprezentatívna pre celok a ak v prípade porovnania s príslušnými cieľmi v oblasti kvality údajov nedochádza k ohrozeniu citlivosti detekcie. Ako alternatíva k dennému odberu vzoriek sa povoľuje týždenný odber vzoriek na stanovenie kovov v časticiach PM10, a to za predpokladu, že nie sú ohrozené charakteristické znaky celkovej odobranej vzorky.

Pre celkovú depozíciu členské štáty môžu robiť iba mokrý (wet-only) odber vzorky namiesto odberu súhrnnej ▌ vzorky, ak dokážu, že rozdiel medzi nimi je menej ako 10 %. Rýchlosti depozície sa vo všeobecnosti musia uvádzať v μg/m2 za deň.

C.  Kritériá pre agregáciu údajov pre hodnotenie kvality okolitého ovzdušia

Pri zhromažďovaní údajov na účely výpočtu štatistických ukazovateľov sa na kontrolu platnosti použijú tieto kritériá:

Parameter

Požadovaný podiel platných údajov

1-hodinové stredné hodnoty

75 % (t. j. 45 minút)

8-hodinové stredné hodnoty

75 % hodnôt (t. j. 6 hodín)

24-hodinové stredné hodnoty

75 % 1-hodinových stredných hodnôt (t. j. aspoň 18 hodinových hodnôt počas dňa)

Najvyššia denná 8-hodinová stredná hodnota

75 % 8-hodinových stredných hodnôt (t. j. najmenej 18 osemhodinových hodnôt počas dňa)

D.  Metódy hodnotenia súladu a odhadovania štatistických parametrov s cieľom zohľadniť nízke pokrytie údajmi alebo významné straty údajov

Hodnotenie súladu s príslušnými limitnými hodnotami a cieľovými hodnotami ▌ sa vykoná bez ohľadu na to, či sa dosiahli ciele v oblasti kvality údajov pre pokrytie údajmi, za predpokladu, že dostupné údaje umožňujú jednoznačné posúdenie. V prípadoch týkajúcich sa krátkodobých limitných hodnôt a cieľových hodnôt ▌ môžu merania, ktoré pokrývajú len zlomok kalendárneho roka a ktoré neposkytli dostatok platných údajov, ako sa vyžaduje podľa časti B, stále predstavovať nesúlad. V takom prípade a v prípade, že neexistujú jasné dôvody pochybovať o kvalite získaných platných údajov, sa to považuje za prekročenie limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty a vykazuje sa ako také.

E.  Výsledky hodnotenia kvality ovzdušia

Pre zóny, v ktorých sa používajú modelovacie aplikácie kvality ovzdušia alebo objektívny odhad, sa zostavujú tieto informácie:

a)  opis vykonaných hodnotiacich činností,

b)  konkrétne použité metódy s odkazmi na opis daných metód,

c)  zdroje údajov a informácií,

d)  opis výsledkov vrátane neistôt, a najmä rozsah všetkých oblastí alebo prípadne dĺžka cesty v zóne, nad ktorou koncentrácie prekračujú ktorúkoľvek limitnú hodnotu, cieľovú hodnotu ▌ alebo dlhodobý cieľ, a rozsah všetkých oblastí, v ktorých koncentrácie prekračujú prah na hodnotenie,

e)  počet obyvateľov, ktorí sú potenciálne vystavení úrovniam prekračujúcim ktorúkoľvek limitnú hodnotu stanovenú na účely ochrany ľudského zdravia.

F.  Zabezpečovanie kvality na účely hodnotenia kvality okolitého ovzdušia; potvrdenie údajov

1.  V záujme presnosti meraní a dodržiavania cieľov v oblasti kvality údajov stanovených v časti A náležité príslušné orgány a subjekty určené podľa článku 5 zabezpečia:

a)  aby boli všetky merania vykonávané v súvislosti s hodnotením kvality okolitého ovzdušia podľa článku 8 vysledovateľné v súlade s požiadavkami stanovenými v harmonizovanej norme pre skúšobné a kalibračné laboratóriá;

b)  aby mali inštitúcie prevádzkujúce siete a jednotlivé vzorkovacie miesta zavedený systém zabezpečovania a kontroly kvality, ktorého údržba a technické kontroly sa s cieľom zabezpečiť nepretržitú presnosť meracích prístrojov a ich prevádzkyschopnosť vykonáva pravidelne. Príslušné národné referenčné laboratórium daný systém kvality podľa potreby, no aspoň každých päť rokov, preskúmava;

c)  aby sa v súvislosti so zberom údajov a podávaním správ zaviedol postup slúžiaci na zabezpečovanie/kontrolu kvality a aby sa organizácie poverené touto úlohou aktívne podieľali na súvisiacich programoch Únie na zabezpečovanie kvality;

d)  aby boli národné referenčné laboratóriá vymenované náležitým príslušným orgánom alebo subjektom určeným podľa článku 5 tejto smernice a aby boli akreditované na používanie referenčných metód uvedených v prílohe VI k tejto smernici, a to aspoň v prípade tých znečisťujúcich látok, ktorých koncentrácie prekračujú prah na hodnotenie, podľa relevantnej harmonizovanej normy pre skúšobné a kalibračné laboratóriá, odkaz na ktorú bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 2 bodom 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(31), ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom. Tieto laboratóriá sú zodpovedné aj za koordináciu programov Únie na zabezpečovanie kvality organizovaných Spoločným výskumným centrom Komisie (JRC) na území daného členského štátu a zároveň sú na vnútroštátnej úrovni zodpovedné aj za koordináciu náležitého používania referenčných metód a preukazovania rovnocennosti nereferenčných metód; Národné referenčné laboratóriá, ktoré organizujú vzájomné porovnávanie na vnútroštátnej úrovni, musia byť zároveň akreditované podľa príslušnej harmonizovanej normy na skúšanie spôsobilosti;

e)  aby sa národné referenčné laboratóriá aspoň každé tri roky zúčastňovali na programoch Únie na zabezpečovanie kvality organizovaných JRC aspoň v prípade tých znečisťujúcich látok, ktorých koncentrácie sú nad prahom na hodnotenie; účasť sa odporúča, aj pokiaľ ide o iné znečisťujúce látky; ak daná účasť prinesie neuspokojivé výsledky, dotknuté národné laboratórium musí pri svojej ďalšej účasti na vzájomnom porovnávaní preukázať uspokojivé nápravné opatrenia a predložiť o nich správu JRC;

f)  aby národné referenčné laboratóriá podporovali pôsobenie Európskej siete národných referenčných laboratórií zriadenej JRC;

g)  aby bola Európska sieť národných referenčných laboratórií zodpovedná za pravidelné preskúmavanie aspoň raz za 5 rokov neistôt meraní uvedených v časti A, tabuľkách 1 a 2 prvých dvoch stĺpcoch tejto prílohy a za následné vypracovanie návrhu všetkých potrebných zmien určeného Komisii.

2.  Všetky údaje oznamované podľa článku 23 sa považujú za platné okrem údajov označených za predbežné.

G.  Presadzovanie harmonizovaných prístupov k modelovaniu kvality ovzdušia

S cieľom presadzovať a podporovať harmonizované používanie vedecky podložených prístupov k modelovaniu kvality ovzdušia príslušnými orgánmi s dôrazom na modelovacie aplikácie zabezpečia náležité príslušné orgány a subjekty určené podľa článku 5:

a)  aby sa určené referenčné inštitúcie zapojili do Európskej siete modelovania kvality ovzdušia zriadenej JRC;

b)  aby sa na účely splnenia právnych požiadaviek podľa právnych predpisov Únie v rámci príslušných aplikácií modelovania kvality ovzdušia prijali najlepšie postupy modelovania kvality ovzdušia identifikované sieťou vedeckým konsenzom, a to bez toho, aby boli dotknuté adaptácie modelov potrebné v dôsledku osobitných okolností;

c)  aby sa kvalita príslušných aplikácií modelovania kvality ovzdušia pravidelne kontrolovala a zlepšovala vzájomným porovnávaním, ktoré organizuje JRC;

d)  aby bola Európska sieť modelovania kvality ovzdušia zodpovedná za pravidelné preskúmavanie aspoň raz za 5 rokov neistôt modelovania uvedených v časti A, tabuľkách 1 a 2 posledných stĺpcoch tejto prílohy a za následné vypracovanie návrhu všetkých potrebných zmien určeného Komisii.

PRÍLOHA VI

Referenčné metódy hodnotenia koncentrácií v okolitom ovzduší a rýchlostí depozície

A.  Referenčné metódy hodnotenia koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, tuhých častíc (PM10 a PM2,5), ▌ benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, olova, ortuti, niklu, polycyklických aromatických uhľovodíkov, ozónu a iných znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, ako aj rýchlostí depozície

1.  Referenčná metóda merania oxidu siričitého v okolitom ovzduší

Referenčná metóda merania oxidu siričitého je opísaná v norme EN 14212:2012 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná ultrafialová fluorescenčná metóda merania koncentrácie oxidu siričitého“.

2.  Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka v okolitom ovzduší

Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka je opísaná v norme EN 14211:2012 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná chemiluminiscenčná metóda merania koncentrácie oxidu dusičitého a oxidu dusnatého“.

3.  Referenčná metóda odberu vzoriek a merania PM10 v okolitom ovzduší

Referenčná metóda odberu vzoriek a merania PM10 je opísaná v norme EN 12341:2023 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania“.

4.  Referenčná metóda odberu vzoriek a merania PM2,5 v okolitom ovzduší

Referenčná metóda vzorkovania a merania PM2,5 je opísaná v EN 12341:2023 ‚Okolité ovzdušie — Štandardná gravimetrická metóda merania na určenie hmotnostných frakcií PM10 alebo PM2,5 rozptýlených suspendovaných častíc‘.

5.  Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu ▌ arzénu, kadmia, olova a niklu v okolitom ovzduší

Referenčná metóda odberu vzoriek ▌arzénu, kadmia, olova a niklu je opísaná v norme EN 12341:2023 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania“. Referenčná metóda merania ▌ arzénu, kadmia, olova a niklu je opísaná v norme EN 14902:2005 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 suspendovaných častíc“.

6.  Referenčná metóda odberu vzoriek a merania benzénu v okolitom ovzduší

Referenčná metóda odberu vzoriek a merania benzénu je opísaná v norme EN 14662, častiach 1 (2005), 2 (2005) a 3 (2016) „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na meranie koncentrácií benzénu“.

7.  Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší

Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého je opísaná v norme EN 14626:2012 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná nedisperzná infračervená spektroskopická metóda merania koncentrácie oxidu uhoľnatého“.

8.  Referenčná metóda odberu vzoriek a merania polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší

Referenčná metóda odberu vzoriek polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší je opísaná v norme EN 12341:2023 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania“. Referenčná metóda merania benzo[a]pyrénu v okolitom ovzduší je opísaná v norme EN 15549:2008 „Ochrana ovzdušia. Normalizovaná metóda na meranie koncentrácie benzo[a]pyrénu vo vonkajšom ovzduší“. V prípade absencie metódy podľa normy EN pre iné polycyklické aromatické uhľovodíky uvedené v článku 8 ods. 6 môžu členské štáty použiť metódy podľa vnútroštátnych noriem alebo podľa noriem ISO, akou je norma ISO 12884.

9.  Referenčná metóda odberu vzoriek a merania celkovej plynnej ortuti v okolitom ovzduší

Referenčná metóda merania koncentrácií celkovej plynnej ortuti v okolitom ovzduší je opísaná v norme EN 15852:2010 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie celkovej plynnej ortuti“.

10.  Referenčná metóda odberu vzoriek a analýzy depozície arzénu, kadmia, olova, niklu, ortuti a polycyklických aromatických uhľovodíkov

Referenčná metóda stanovenia depozície arzénu, kadmia, olova a niklu je opísaná v norme EN 15841:2009 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda stanovenia atmosférickej depozície arzénu, kadmia, olova a niklu“.

Referenčná metóda stanovenia depozície ortuti je opísaná v norme EN 15853:2010 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie depozície ortuti“.

Referenčná metóda stanovenia depozície benzo[a]pyrénu a iných polycyklických uhľovodíkov uvedených v článku 8 ods. 6 je opísaná v norme EN 15980:2011 „Ochrana ovzdušia. Stanovenie depozície benzo[a]antracénu, benzo[b]fluoranténu, benzo[j]fluoranténu, benzo[k]fluoranténu, benzo[a]pyrénu, dibenzo[a,h]antracénu a indeno[1,2,3-cd]pyrénu“.

11.  Referenčná metóda merania ozónu v okolitom ovzduší

Referenčná metóda merania ozónu je opísaná v norme EN 14625:2012 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná ultrafialová fotometrická metóda merania koncentrácie ozónu“.

12.  Referenčná metóda odberu vzoriek a merania elementárneho uhlíka a organického uhlíka v okolitom ovzduší

Referenčná metóda odberu vzoriek elementárneho uhlíka a organického uhlíka je opísaná v norme EN 12341:2023 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania“. Referenčná metóda merania elementárneho uhlíka a organického uhlíka v okolitom ovzduší je opísaná v norme EN 16909:2017 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Meranie elementárneho uhlíka a organického uhlíka zachyteného na filtroch“.

13.  Referenčná metóda odberu vzoriek a merania NO3-, SO4²-, Cl-, NH4+, Na+, K+, Mg²+, Ca²+ v časticiach PM2,5 v okolitom ovzduší

Referenčná metóda odberu vzoriek NO3-, SO4²-, Cl-, NH4+, Na+, K+, Mg²+, Ca²+ v časticiach PM2,5 je metóda popísaná v norme EN 12341:2023 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania“. Referenčná metóda merania NO3-, SO4²-, Cl-, NH4+, Na+, K+, Mg²+, Ca²+ v časticiach PM2,5 v okolitom ovzduší je opísaná v norme EN 16913:2017 „Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda merania NO3-, SO4²-, Cl-, NH4+, Na+, K+, Mg²+, Ca²+ v časticiach PM2,5 zachytených na filtroch“.

14.  Metódy odberu vzoriek a merania prchavých organických zlúčenín, ktoré sú prekurzormi ozónu, metánu, UFP, BC, rozdelenia ultrajemných častíc podľa veľkosti, amoniaku, tuhej a plynnej dvojmocnej ortuti, kyseliny dusičnej, levoglukozánu a oxidačného potenciálu častíc

Ak neexistuje metóda EN na odber vzoriek a meranie prchavých organických zlúčenín, ktoré sú prekurzormi ozónu, metán, UFP, BC, rozdelenia ultrajemných častíc podľa veľkosti, amoniaku, tuhej a plynnej dvojmocnej ortuti, kyseliny dusičnej, levoglukozánu a oxidačného potenciálu častíc, členské štáty si môžu zvoliť metódy odberu vzoriek a merania, ktoré používajú, v súlade s prílohou V a s prihliadnutím na ciele merania vrátane tých, ktoré sú stanovené v oddiele 3 časti A a prípadne v oddiele 4 časti A prílohy VII. Ak sú k dispozícii referenčné metódy merania podľa medzinárodných noriem, noriem EN alebo vnútroštátnych noriem alebo technické špecifikácie CEN, môžu sa použiť.

B.  Preukazovanie rovnocennosti

1.  Členský štát môže použiť akúkoľvek inú metódu, pri ktorej môže preukázať, že ňou dosahuje rovnocenné výsledky ako ktoroukoľvek z referenčných metód uvedených v časti A, alebo v prípade tuhých častíc akúkoľvek inú metódu, pri ktorej môže dotknutý členský štát preukázať zodpovedajúci vzťah k referenčnej metóde, ako je metóda automatického merania, ktorá spĺňa požiadavky normy EN 16450:2017 „Okolité ovzdušie – Automatizované meracie systémy na meranie koncentrácie tuhých častíc (PM10; PM2,5)“. V tom prípade sa výsledky dosiahnuté pomocou takejto inej metódy musia korigovať, aby sa získali výsledky rovnocenné s tými, ktoré by sa dosiahli pri použití referenčnej metódy.

2.  Komisia môže od členských štátov požadovať vypracovanie a predloženie správy o preukázaní rovnocennosti v súlade s bodom 1.

3.  Pri hodnotení prijateľnosti správy uvedenej v odseku 2 sa Komisia odvoláva na svoje usmernenia k preukazovaniu rovnocennosti. V prípade, že členské štáty na aproximáciu rovnocennosti využívali dočasné faktory, aproximovaná rovnocennosť sa musí potvrdiť alebo zmeniť s odvolaním sa na dané usmernenie Komisie.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade potreby aj spätne vykonali opravy predchádzajúcich nameraných údajov s cieľom dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť údajov.

C.  Štandardizácia

Pri plynných znečisťujúcich látkach sa musí objem štandardizovať pri teplote 293 K a atmosférickom tlaku 101,3 kPa. V prípade tuhých častíc a látok, ktoré sa majú v tuhých časticiach analyzovať (vrátane arzénu, kadmia, olova, niklu a benzo[a]pyrénu), sa objem odoberanej vzorky vzťahuje na okolité podmienky, pokiaľ ide o teplotu a atmosférický tlak v deň merania.

D.  Vzájomné uznávanie údajov

Ak sa preukáže, že zariadenie spĺňa výkonnostné požiadavky referenčných metód uvedených v časti A tejto prílohy, príslušné orgány a subjekty určené podľa článku 5 akceptujú skúšobné protokoly vydané v iných členských štátoch pod podmienkou, že dané skúšobné laboratóriá sú akreditované podľa príslušnej harmonizovanej normy týkajúcej sa skúšobných a kalibračných laboratórií.

Podrobné skúšobné protokoly a všetky výsledky skúšok sa musia sprístupniť iným príslušným orgánom alebo nimi určeným subjektom. V skúšobných protokoloch sa musí preukázať, že zariadenie spĺňa všetky výkonnostné požiadavky vrátane niektorých podmienok špecifických pre daný štát, ktoré sa týkajú životného prostredia a predmetného miesta a ktoré presahujú rámec podmienok, pre ktoré sa už dané zariadenie odskúšalo a typovo schválilo v inom členskom štáte.

E.  Referenčné aplikácie modelovania kvality ovzdušia

Ak neexistuje norma CEN o cieľoch v oblasti kvality modelovania, členské štáty si môžu v súlade s časťou F prílohy V zvoliť modelovacie aplikácie, ktoré používajú.

PRÍLOHA VII

MERANIA V MONITOROVACÍCH SUPERLOKALITÁCH A HMOTNOSTNEJ KONCENTRÁCIE, CHEMICKÉHO ZLOŽENIA ČASTÍC PM2,5, PREKURZOROV OZÓNU A ULTRAJEMNÝCH ČASTÍC

ODDIEL 1 – MERANIA ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK V MONITOROVACÍCH SUPERLOKALITÁCH

Merania vo všetkých monitorovacích superlokalitách na mestských pozaďových i vidieckych pozaďových miestach musia zahŕňať znečisťujúce látky uvedené v príslušných tabuľkách 1 a 2.

Tabuľka 1 – Znečisťujúce látky, ktoré sa majú merať v monitorovacích superlokalitách na mestských pozaďových miestach

Znečisťujúca látka

Druh merania

PM10, PM2,5, UFP, BC

Stále merania

NO2, O3

Stále merania

SO2, CO

Stále alebo indikatívne merania

Rozdelenie UFP podľa veľkosti

Stále alebo indikatívne merania

Benzo[a]pyrén, prípadne ostatné polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) (1)

Stále alebo indikatívne merania

Celková depozícia (2)  benzo[a]pyrénu, prípadne ostatných polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) (1)

Stále alebo indikatívne merania

Arzén, kadmium, olovo a nikel

Stále alebo indikatívne merania

Celková depozícia (2)  arzénu, kadmia, olova, niklu a ortuti

Stále alebo indikatívne merania

Benzén

Stále alebo indikatívne merania

Chemické zloženie častíc PM2,5 v súlade s oddielom 1 prílohy VII

Stále alebo indikatívne merania

1 Benzo[a]pyrén a ostatné polycyklické aromatické uhľovodíky uvedené v článku 9 ods. 8.

2 Ak umiestnenie monitorovacej superlokality na mestskom pozaďovom mieste neumožňuje uplatňovať usmernenia a kritériá EMEP v súlade s bodom C písm. f) prílohy IV, zodpovedajúce meranie depozície sa môže vykonať na samostatnom mestskom pozaďovom mieste v rámci oblasti reprezentatívnosti.

Tabuľka 2 – Znečisťujúce látky, ktoré sa majú merať v monitorovacích superlokalitách na vidieckych pozaďových miestach

Znečisťujúca látka

Druh merania

PM10, PM2,5, UFP, BC

Stále merania

NO2, O3 a amoniak (NH3)

Stále merania

SO2, CO

Stále alebo indikatívne merania

Celková depozícia benzo[a]pyrénu a prípadne ostatných polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU)

Stále alebo indikatívne merania

Celková depozícia arzénu, kadmia, olova, olova, niklu a ortuti

Stále alebo indikatívne merania

Benzo[a]pyrén, prípadne ostatné polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) (1)

Stále alebo indikatívne merania

Arzén, kadmium, olovo a nikel

Stále alebo indikatívne merania

Chemické zloženie častíc PM2,5 v súlade s oddielom 1 prílohy VII

Stále alebo indikatívne merania

Celková plynná ortuť

Stále alebo indikatívne merania

(1)   Benzo[a]pyrén a ostatné polycyklické aromatické uhľovodíky uvedené v článku 9 ods. 8.

Tabuľka 3 – Znečisťujúce látky, ktoré sa odporúčajú monitorovať v monitorovacích superlokalitách na mestských pozaďových miestach a vidieckych pozaďových miestach, ak sa na ne nevzťahujú požiadavky uvedené v tabuľkách 1 a 2 

Znečisťujúca látka

Druh merania

Rozdelenie UFP podľa veľkosti

Stále alebo indikatívne merania

Oxidačný potenciál tuhých častíc

Stále alebo indikatívne merania

Amoniak (NH3)

Stále alebo indikatívne merania

Levoglukozán sa meria ako súčasť chemického zloženia PM2,5

Stále alebo indikatívne merania

Celková plynná ortuť

Stále alebo indikatívne merania

Tuhá a plynná dvojmocná ortuť

Stále alebo indikatívne merania

Kyselina dusičná

Stále alebo indikatívne merania

ODDIEL  2 – Merania HMOTNOSTNEJ KONCENTRÁCIE A chemického zloženia PM2,5

A.  Ciele

Hlavnými cieľmi týchto meraní je zabezpečiť, aby boli k dispozícii primerané informácie o úrovniach na mestských pozaďových miestach a vidieckych pozaďových miestach. Tieto informácie majú zásadný význam pri posudzovaní zvýšených úrovní v znečistenejších oblastiach (ako sú mestské pozaďové miesta, miesta s vysokým znečistením ovzdušia, miesta spojené s priemyslom, miesta spojené s dopravou), pri hodnotení možného príspevku diaľkového prenosu znečisťujúcich látok, pri podpore analýzy rozčlenenia zdrojov a pri získavaní vedomostí o špecifických znečisťujúcich látkach, ako sú tuhé častice. Takisto sú dôležité pre zvýšené využívanie modelovacích aplikácií aj v mestských oblastiach.

B.  Látky

Meranie častíc PM2,5 musí zahŕňať aspoň celkovú hmotnostnú koncentráciu a koncentrácie zlúčenín vhodných na stanovenie ich chemického zloženia. Musí sa zahrnúť aspoň tento zoznam chemických látok:

SO42–

Na+

NH4+

Ca2+

elementárny uhlík (EC)

NO3

K+

Cl

Mg2+

organický uhlík (OC)

C.  Umiestnenie

Merania sa v súlade s prílohou IV vykonávajú v mestských pozaďových a vidieckych pozaďových miestach.

Oddiel 3 – Merania prekurzorov ozónu

A.  Ciele

Hlavnými cieľmi meraní prekurzorov ozónu je analýza všetkých trendov, pokiaľ ide o prekurzory ozónu, kontrola účinnosti stratégií znižovania emisií, kontrola súladu emisných inventúr a podpora pochopenia procesov tvorby ozónu a rozptylu prekurzorov, ako aj uplatnenie fotochemických modelov a pomoc pri priraďovaní zdrojov emisií k sledovaným koncentráciám znečistenia.

B.  Látky

Merania prekurzorov ozónu musia zahŕňať aspoň oxidy dusíka (NO a NO2) a prípadne metán (CH4) a prchavé organické zlúčeniny (VOC). Výber špecifických zlúčenín, ktoré sa majú merať, ▌bude závisieť od sledovaného cieľa a môže byť doplnený inými sledovanými zlúčeninami. Členské štáty môžu použiť metódu, ktorú považujú za vhodnú na dosiahnutie sledovaného cieľa. Referenčná metóda špecifikovaná v prílohe VI sa uplatňuje na oxid dusičitý a oxidy dusíka.

Zoznam VOC, ktorých meranie sa odporúča:

Skupina chemikálií

Látka

Triviálny názov

Názov IUPAC

Vzorec

Číslo CAS

Alkoholy

Metanol

Metanol

CH4O

67-56-1

Etanol

Etanol

C2H6O

64-17-5

Aldehyd

Formaldehyd

Metanál

CH2O

50-00-0

Acetaldehyd

Etanál

C2H4O

75-07-0

Metakroleín

2-metylprop-2-enál

C4H6O

78-85-3

Alkíny

Acetylén

Etín

C2H2

74-86-2

Alkány

Etán

Etán

C2H6

74-84-0

Propán

Propán

C3H8

74-98-6

N-bután

Bután

C4H10

106-97-8

Izobután

2-metylpropán

C4H10

75-28-5

N-pentán

Pentán

C5H12

109-66-0

Izopentán

2-metylbután

C5H12

78-78-4

N-hexán

Hexán

C6H14

110-54-3

Izohexán

2-metylpentán

C6H14

107-83-5

N-heptán

Heptán

C7H16

142-82-5

N-oktán

Oktán

C8H18

111-65-9

Izooktán

2,2,4-trimetylpentán

C8H18

540-84-1

Alkény

Etylén

Etén

C2H4

75-21-8

Propén/propylén

Propén

C3H6

115-07-1

1,3-butadién

Buta-1,3-dién

C4H6

106-99-0

1-butén

But-1-én

C4H8

106-98-9

Trans-2-butén

(E)-but-2-én

C4H8

624-64-6

Cis-2-butén

(Z)-but-2-én

C4H8

590-18-1

1-pentén

Pent-1-én

C5H10

109-67-1

2-pentén

(Z)-pent-2-én

C5H10

627-20-3 (cis-2 pentén)

(E)-pent-2-én

646-04-8 (trans-2 pentén)

Aromatické uhľovodíky

Benzén

Benzén

C6H6

71-43-2

Toluén/metylbenzén

Toluén

C7H8

108-88-3

Etylbenzén

Etylbenzén

C8H10

100-41-4

m + p-xylén

1,3-dimetylbenzén

(m-xylén)

C8H10

108-38-3

(m-xylén)

1,4-dimetylbenzén

(m-xylén)

106-42-3

(p-xylén)

o-xylén

1,2-dimetylbenzén

(o-xylén)

C8H10

95-47-6

1,2,4-trimetylbenzén

1,2,4-trimetylbenzén

C9H12

95-63-6

1,2,3-trimetylbenzén

1,2,3-trimetylbenzén

C9H12

526-73-8

1,3,5-trimetylbenzén

1,3,5-trimetylbenzén

C9H12

108-67-8

Ketóny

Acetón

Propán-2-ón

C3H6O

67-64-1

Metyletylketón

Bután-2-ón

C4H8O

78-93-3

Metylvinylketón

3-butén-2-ón

C4H6O

78-94-4

Terpény

Izoprén

2-metylbut-1,3-dién

C5H8

78-79-5

p-cymén

1-metyl-4-izopropylbenzén

C10H14

99-87-6

Limonén

1-metyl-4-(prop-1-én-2-yl)cyklohexén

C10H16

138-86-3

-myrcén

7-metyl-3-metylidénokta-1,6-dién

C10H16

123-35-3

-pinén

2,6,6-trimetylbicyklo[3.1.1]hept-2-én

C10H16

80-56-8

-pinén

6,6-dimetyl-2-metylénbicyklo[3.1.1]heptán

C10H16

127-91-3

Kamfén

2,2-dimetyl-3-metylidénbicyklo[2.2.1]heptán

C10H16

79-92-5

3-karén

3,7,7-trimetylbicyklo[4.1.0]hept-3-én

C10H16

13466-78-9

1,8-cineol

1,3,3-trimetyl-2-oxabicyklo[2.2.2]oktán

C10H18O

470-82-6

C.  Umiestnenie

Merania sa uskutočňujú na vzorkovacích miestach, ktoré sú zriadené v súlade s požiadavkami podľa tejto smernice a ktoré sa považujú za vhodné, pokiaľ ide o ciele monitorovania uvedené v časti A tohto oddielu.

Oddiel 4 – Meranie ULTRAJEMNÝCH ČASTÍC (UFP)

A.  Ciele

Cieľom takýchto meraní je zabezpečiť, aby boli k dispozícii primerané informácie na miestach, kde sa vyskytujú vysoké koncentrácie UFP, ktoré sú ovplyvnené najmä zdrojmi z leteckej, vodnej alebo cestnej dopravy (ako sú letiská, prístavy, cesty), priemyselných areálov alebo vykurovania domácností. Informácie musia byť vhodné na posúdenie zvýšených úrovní koncentrácií UFP z uvedených zdrojov.

B.  Látky

UFP.

C.  Umiestnenie

Vzorkovacie miesta sa zriadia v súlade s prílohami IV a V na mieste, kde sa pravdepodobne vyskytujú vysoké koncentrácie UFP, po vetre od hlavných zdrojov v smere príslušného prevládajúceho vetra od týchto zdrojov.

PRÍLOHA VIII

Informácie, ktoré sa majú zahrnúť do plánov kvality ovzdušia A CESTOVNÝCH MÁP KVALITY OVZDUŠIA s cieľom zlepšiť kvalitu okolitého ovzdušia

A.  Informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 19 ods. 6

1.  Lokalizácia nadmerného znečistenia

a)  región;

b)  mesto/mestá (mapy);

c)  vzorkovacie miesto (-a) (mapy, zemepisné súradnice).

2.  Všeobecné informácie

a)  druh zóny (mestská, priemyselná alebo vidiecka oblasť) alebo charakteristiky územnej jednotky s priemernou expozíciou alebo inej územnej jednotky (vrátane mestských, priemyselných alebo vidieckych oblastí);

b)  odhad znečisteného prostredia (v km2) a počtu obyvateľstva vystaveného znečisteniu;

c)  koncentrácie alebo indikátor priemernej expozície príslušnej znečisťujúcej látky pozorované najmenej päť rokov pred prekročením až po najnovšie údaje vrátane ich porovnania s limitnými hodnotami alebo s priemerným záväzkom zníženia expozície a cieľom priemernej koncentrácie expozície.

3.  Zodpovedné orgány

Názvy a adresy príslušných orgánov, ktoré sú zodpovedné za vypracovanie a vykonávanie plánov kvality ovzdušia alebo cestovných máp kvality ovzdušia.

4.  Pôvod znečistenia s prihliadnutím na podávanie správ podľa smernice (EÚ) 2016/2284 a na informácie poskytnuté v národnom programe riadenia znečisťovania ovzdušia

a)  zoznam hlavných zdrojov emisií, ktoré spôsobujú znečistenie;

b)  celkové množstvo emisií z týchto zdrojov (v tonách/rok);

c)  posúdenie úrovne emisií (napr. mestská úroveň, regionálna úroveň, vnútroštátna úroveň a cezhraničné príspevky);

d)  rozdelenie zdrojov podľa príslušných odvetví, ktoré prispievajú k prekračovaniu hodnôt uvedených v národnom programe riadenia znečisťovania ovzdušia.

5.  Opis základného scenára použitého ako základ pre plán kvality ovzdušia alebo cestovnú mapu kvality ovzdušia na preukázanie účinkov nečinnosti vrátane predpokladaného vývoja emisií aj koncentrácií.

6.  Identifikácia a podrobnosti opatrení na zníženie znečistenia ovzdušia, ktoré možno zvážiť pri výbere:

a)  vymenovanie a opis všetkých opatrení, o ktorých sa uvažuje v pláne kvality ovzdušia alebo cestovnej mape kvality ovzdušia vrátane určenia príslušného orgánu zodpovedného za ich vykonávanie;

b)  kvantifikácia alebo odhady zníženia emisií (v tonách/rok) a, ak sú k dispozícii, zníženia koncentrácie každého opatrenia podľa písmena a);

7.  Vybrané opatrenia a ich očakávaný vplyv na dosiahnutie súladu v lehotách stanovených v článku 19

a)  zoznam vybraných opatrení, ako aj zoznam informácií (vrátane modelovania a výsledkov hodnotenia opatrení) potrebných na dosiahnutie príslušnej normy kvality ovzdušia v súlade s prílohou I; ak je to relevantné, ak zoznam opatrení podľa bodu 6 písm. a) zahŕňa opatrenia s možným vysokým potenciálom na zlepšenie kvality ovzdušia, ale neboli vybrané na prijatie, vysvetlenie dôvodov, prečo opatrenia neboli vybrané na prijatie;

b)  harmonogram vykonávania každého opatrenia a zodpovední aktéri;

c)  kvantifikácia zníženia emisií (v tonách/rok) na základe kombinácie opatrení uvedených v písmene a);

d)  očakávané kvantifikované zníženie koncentrácie (v µg/m³) na každom vzorkovacom mieste, v ktorom dochádza k prekračovaniu cieľových hodnôt, ▌ alebo indikátora priemernej expozície v prípade prekročenia hodnôt povinného zníženia priemernej expozície, na základe súboru opatrení uvedených v písmene a);

e)  orientačná trajektória smerom k súladu a odhadovaný rok dosiahnutia súladu každej jednotlivej látky znečisťujúcej ovzdušie, na ktorú sa vzťahuje cestovná mapa kvality ovzdušia alebo plán kvality ovzdušia, s prihliadnutím na súbor opatrení uvedených v písmene a);

f)  v prípade cestovných máp kvality ovzdušia a plánov kvality ovzdušia dôvody, ktoré vysvetľujú, ako sa v plánoch alebo cestovných mapách stanovujú opatrenia na zaručenie toho, aby sa obdobie prekročenia udržalo čo najkratšie, vrátane harmonogramu vykonávania.

8.  Príloha 1 k plánom kvality ovzdušia alebo k cestovným mapám kvality ovzdušia Ďalšie podkladové informácie

a)  klimatické údaje;

b)  topografické údaje;

c)  prípadne informácie o druhu cieľov, ktoré si v zóne vyžadujú ochranu;

d)  vymenovanie a opis všetkých dodatočných opatrení, ktorých vplyv na koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie sa v plnej miere prejaví za tri roky alebo neskôr;

e)  sociálno-ekonomické informácie o súvisiacej oblasti s cieľom podporiť otázky environmentálnej rovnosti a ochranu citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín;

f)  opis použitej metódy a predpokladov alebo údajov použitých na projekcie vývoja kvality ovzdušia vrátane, ak je to možné, miery neistoty projekcií a scenárov citlivosti s cieľom zohľadniť najlepší prípad, najpravdepodobnejšie a najhoršie scenáre;

g)  podkladové dokumenty a informácie použité pri posúdení.

9.  Príloha 2 k plánom kvality ovzdušia alebo k cestovným mapám kvality ovzdušia: Zhrnutie opatrení na informovanie verejnosti a konzultácie uskutočnené podľa článku 19 ods. 7, ich výsledky a vysvetlenie, ako boli tieto výsledky zohľadnené v konečnom pláne kvality ovzdušia alebo v cestovnej mape kvality ovzdušia.

10.  Príloha 3 k plánom kvality ovzdušia alebo k cestovným mapám kvality ovzdušia: Hodnotenie opatrení (v prípade aktualizácie plánu kvality ovzdušia)

a)  posúdenie harmonogramu opatrení z predchádzajúceho plánu kvality ovzdušia;

b)  odhad vplyvu opatrení z predchádzajúceho plánu kvality ovzdušia na zníženie emisií a koncentrácií znečisťujúcich látok.

B.  Orientačný zoznam opatrení na znižovanie znečistenia ovzdušia

1.  Informácie o stave vykonávania smerníc uvedených v článku 14 ods. 3 písm. b) smernice (EÚ) 2016/2284.

2.  Informácie o všetkých opatreniach na znižovanie znečistenia ovzdušia, ktorých vykonávanie sa zvažuje na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni v súvislosti s dosahovaním cieľov kvality ovzdušia, ako je:

a)  znižovanie emisií zo stacionárnych zdrojov tým, že sa zabezpečí, aby boli malé a stredné stacionárne spaľovacie zdroje (vrátane spaľovní biomasy) vybavené zariadením na reguláciu emisií alebo aby boli nahradené a aby sa energetická efektívnosť budov zlepšila;

b)  znižovanie emisií z vozidiel prostredníctvom ich dodatočného vybavenia hnacími sústavami s nulovými emisiami a zariadeniami na reguláciu emisií; Na urýchlenie zavedenia tohto opatrenia treba zvážiť využitie ekonomických stimulov;

c)  obstarávanie, ktoré verejné orgány uskutočňujú v súlade s príručkou o zelenom verejnom obstarávaní, ktorého predmetom sú palivá, spaľovacie zariadenia na znižovanie emisií a vozidlá s nulovými emisiami v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. m) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631(32);

d)  znižovanie emisií prostredníctvom využívania vozidiel hromadnej a verejnej dopravy s nulovými a nízkymi emisiami a/alebo vozidiel vybavených modernými digitálnymi riešeniami ovplyvňujúcimi znižovanie emisií;

e)  opatrenia na zlepšenie kvality, efektívnosti, cenovej dostupnosti a prepojenosti hromadnej a verejnej dopravy;

f)  opatrenia súvisiace so zavádzaním a implementáciou infraštruktúry pre alternatívne palivá;

g)  opatrenia na obmedzenie emisií z dopravy prostredníctvom mestského plánovania a riadenia dopravy vrátane:

i)  stanovenia poplatkov za dopravné preťaženie ako sú poplatky za používanie ciest a užívateľské poplatky na základe počtu najazdených kilometrov;

ii)  výberu cestných materiálov;

iii)  parkovacích poplatkov na verejných priestranstvách alebo iných ekonomických stimulov a diferencovaných poplatkov za znečisťujúce vozidlá a vozidlá s nulovými emisiami;

iv)  zavedenia systémov obmedzovania prístupu vozidiel do miest vrátane nízkoemisných zón a zón s nulovými emisiami;

v)  zavedenia štvrtí s nízkou hustotou dopravy, superblokov a štvrtí bez áut;

vi)  zavedenia ulíc bez áut;

vii)  dosiahnutia „poslednej míle“ bez emisií (výfukových emisií);

viii)  podpory spoločného využívania áut a car-poolingu;

ix)  zavádzanie inteligentných dopravných systémov;

x)  vytvorenia multimodálnych uzlov spájajúcich rôzne udržateľné dopravné riešenia a parkovacie zariadenia;

xi)  stimulovania cyklistiky a chôdze, napríklad rozšírením priestoru pre cyklistov a chodcov, uprednostňovaním cyklistiky a chôdze pri plánovaní infraštruktúry, rozšírením siete cyklistických trás;

xii)  plánovania kompaktných miest;

h)  opatrení na podporu modálneho prechodu na aktívnu mobilitu a menej znečisťujúce druhy dopravy (napr. chôdza, bicyklovanie, verejná doprava alebo železnica) vrátane:

i)  elektrifikácie verejnej dopravy, posilnenia siete verejnej dopravy, a zjednodušenia prístupu a využívania, napríklad prostredníctvom digitálnych a vzájomne prepojených rezervačných systémov a informácií o preprave v reálnom čase;

ii)  zabezpečenia plynulej intermodality pri dochádzaní medzi vidiekom a mestami, napríklad medzi železničnou a cyklistickou dopravou a medzi automobilmi a verejnou dopravou (napríklad systémy park and ride);

iii)  presmerovania fiškálnych a hospodárskych stimulov na aktívnu a spoločnú mobilitu vrátane stimulov pre cyklistiku a chôdzu do práce;

iv)  systémov šrotovného pre vozidlá, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie;

i)  opatrení na podporu prechodu na vozidlá a necestné stroje s nulovými emisiami na súkromné, ako aj komerčné použitie;

j)  opatrení na zabezpečenie toho, aby sa v malých, stredných a veľkých stacionárnych zdrojoch a v mobilných zdrojoch využívali nízkoemisné palivá;

k)  opatrení na zníženie znečistenia ovzdušia z priemyselných zdrojov podľa smernice 2010/75/EÚ a prostredníctvom využívania hospodárskych nástrojov, ako sú dane, poplatky alebo obchodovanie s emisiami, pri zohľadnení osobitostí MSP;

l)  zníženia emisií z námornej a leteckej dopravy prostredníctvom využívania alternatívnych palív a zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá, ako aj využívania hospodárskych stimulov na urýchlenie ich zavádzania a stanovenia osobitných požiadaviek pre lode a lode v kotvisku a prístavnú dopravu pri súčasnom urýchlení pobrežného zásobovania elektrickou energiou a elektrifikácie lodí a prístavných pracovných strojov;

m)  opatrení na zníženie emisií z poľnohospodárstva;

n)  opatrení na ochranu zdravia detí alebo iných citlivých a zraniteľných skupín obyvateľstva;

o)  opatrení na podporu zmien správania.

PRÍLOHA IX

NÚDZOVÉ OPATRENIA, KTORÉ SA MAJÚ ZAHRNÚŤ DO KRÁTKODOBÝCH AKČNÝCH PLÁNOV POŽADOVANÝCH PODĽA ČLÁNKU 20

Opatrenia, ktoré sa majú zvážiť v krátkodobom horizonte, zamerané na riešenie zdrojov, ktoré prispievajú k riziku prekročenia výstražného prahu v závislosti od miestnych okolností a uvažovanej znečisťujúcej látky:

a)  obmedzenie premávky vozidiel, najmä v okolí miest, ktoré navštevuje citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny;

b)  nízkonákladová alebo bezplatná verejná doprava;

c)  pozastavenie prevádzky na staveniskách;

d)  čistenie ulíc;

e)  pružná organizácia práce.

PRÍLOHA X

INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ

1.  Členské štáty poskytnú verejnosti aspoň tieto informácie:

a)  aktuálne hodinové údaje z jednotlivých vzorkovacích miest, pokiaľ ide o oxid siričitý, oxid dusičitý, tuhé častice (PM10 a PM2,5), oxid uhoľnatý a ozón; vzťahuje sa to na informácie zo všetkých vzorkovacích miest, kde sú aktuálne informácie k dispozícii, a aspoň na informácie z najmenšieho počtu vzorkovacích miest, ktorý sa vyžaduje podľa prílohy III, ak je metóda merania vhodná pre aktuálne údaje, bez ohľadu na to, či členské štáty poskytujú verejnosti čo najviac aktuálnych údajov a postupne na tento účel prispôsobujú svoje metódy merania; ak sú k dispozícii, poskytnú sa aj aktuálne informácie vyplývajúce z modelovacích aplikácií;

b)  namerané koncentrácie všetkých znečisťujúcich látok a, ak je to možné, ich porovnanie s najnovšími hodnotami odporúčanými WHO, prezentované v príslušných obdobiach stanovených v prílohe I;

c)  informácie, ktoré sa týkajú pozorovaného prekročenia (-í) ktorejkoľvek limitnej hodnoty, cieľovej hodnoty ▌ a hodnoty povinného zníženia priemernej expozície a ktoré zahŕňajú aspoň:

i)  miesto alebo oblasť prekročenia;

ii)  časový údaj o začiatku prekročenia a jeho trvaní;

iii)  nameranú koncentráciu v porovnaní s uplatniteľnými normami kvality ovzdušia alebo indikátorom priemernej expozície v prípade prekročenia hodnôt povinného zníženia priemernej expozície;

d)  informácie, ktoré sa týkajú vplyvu na zdravie ▌ a ktoré zahŕňajú aspoň:

i)  vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie bežného obyvateľstva a, pokiaľ je to možné, na každú znečisťujúcu látku, na ktorú sa vzťahuje táto smernica;

ii)  vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín a, pokiaľ je to možné, na každú znečisťujúcu látku, na ktorú sa vzťahuje táto smernica;

iii)  opis pravdepodobných symptómov,

iv)  odporúčané predbežné opatrenia, ktoré sa majú prijať, rozdelené na preventívne opatrenia, ktoré má prijať obyvateľstvo, citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny;

v)  miesto, kde možno nájsť ďalšie informácie;

e)  informácie o vplyvoch na vegetáciu;

f)  informácie o preventívnych opatreniach na zníženie znečistenia a expozície tomuto znečisteniu: uvedenie odvetví, ktoré sú hlavnými zdrojmi; odporúčania opatrení na zníženie emisií;

g)  informácie o meracích kampaniach alebo podobných činnostiach a ich výsledkoch, ak boli vykonané.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti poskytovali včasné informácie o skutočných alebo predpokladaných prekročeniach výstražných prahov a všetkých informačných prahov; poskytované údaje musia obsahovať aspoň tieto informácie:

a)  informácie o pozorovaných prekročeniach:

i)  miesto alebo oblasť prekročenia,

ii)  druh prekročeného hraničného prahu (výstražný alebo informačný),

iii)  čas začiatku a trvanie prekročenia,

iv)  najvyššiu 1-hodinovú koncentráciu a v prípade ozónu aj najvyššiu 8-hodinovú strednú hodnotu koncentrácie;

b)  predpoveď na nasledujúce popoludnie/nasledujúci deň (dni):

i)  zemepisnú oblasť očakávaných prekročení výstražného prahu alebo informačného prahu,

ii)  predpokladané zmeny znečistenia (t .j. zlepšenie, stabilizácia alebo zhoršenie) spolu s dôvodmi týchto zmien;

c)  informácie o druhu dotknutého obyvateľstva, možných vplyvoch na zdravie a o odporúčanom správaní:

i)  informácie o ohrozených skupinách obyvateľstva,

ii)  opis pravdepodobných symptómov,

iii)  odporúčané predbežné opatrenia, ktoré by malo prijať príslušné obyvateľstvo,

iv)  miesto, kde možno nájsť ďalšie informácie;

d)  informácie o krátkodobých akčných plánoch a preventívnych opatreniach na zníženie znečistenia alebo expozície tomuto znečisteniu: uvedenie odvetví, ktoré sú hlavnými zdrojmi; odporúčania opatrení na zníženie emisií z antropogénnych zdrojov;

e)  odporúčania opatrení na zníženie expozície;

f)  v prípade predpovedaných prekročení podniknú členské štáty kroky na zabezpečenie poskytovania takýchto údajov v uskutočniteľnom rozsahu.

3.  Ak dôjde k prekročeniu alebo ak existuje riziko prekročenia ktorejkoľvek limitnej hodnoty, cieľovej hodnoty ▌, hodnoty povinného zníženia priemernej expozície, výstražných alebo informačných prahov, členské štáty zabezpečia, aby boli informácie uvedené v tejto prílohe dodatočne sprostredkované verejnosti.

PRÍLOHA XI

Časť A

Zrušené smernice so zoznamom neskorších zmien (v zmysle článku 31)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES (Ú. v. ES L 23, 22.1.2005, s. 3.)

 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 109)

iba bod 3.8 prílohy

Smernica Komisie (EÚ) 2015/1480 (Ú. v. EÚ L 226, 29.8.2015, s. 4)

iba články 1 a 2

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES (Ú. v. ES L 152, 11.6.2008, s. 1)

 

 

Časť B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva (v zmysle článku 31)

Smernica

Lehota na transpozíciu

2004/107/ES

15.  február 2007

2008/50/ES

11.  júna 2010

(EÚ) 2015/1480

31.  decembra 2016

_____________

PRÍLOHA XII

TABUĽKA ZHODY

Táto smernica

Smernica 2008/50/ES

Smernica 2004/107/ES

Článok 1

Článok 2

Článok 1

Článok 1

Článok 3

Článok 32

Článok 8

Článok 4

Článok 2

Článok 2

Článok 5

Článok 3

Článok 6

Článok 4

Článok 4 ods. 1

Článok 7

Článok 5 a článok 9 ods. 2

Príloha II oddiel B

Článok 4 ods. 2, 3 a 6

Príloha II oddiel II

Článok 8

Článok 6 a článok 9 ods. 1

Článok 4 ods. 1 až 5 ▌a 10

Článok 9

Články 7 a 10

Príloha V oddiel A bod 1 poznámka pod čiarou č. 1

Článok 4 ods. 7, 8 a 11

Článok 10

Článok 4 ods. 9

Článok 11

Články 8 a 11

Článok 4 ods. 12 a 13

Článok 12

Článok 12, článok 17 ods. 1 a 3 a článok 18

Článok 3 ods. 2

Článok 13

Článok 13 a 15, článok 16 ods. 2 a článok 17 ods. 1

Článok 3 ods. 1 a 3

Článok 14

Článok 14

Článok 15

Článok 19 prvý odsek

Článok 16

Článok 20

Článok 17

Článok 21

Článok 18

Článok 22

 

Článok 19

Článok 17 ods. 2 a článok 23

Článok 3 ods. 3 a článok 5 ods. 2

Článok 20

Článok 24

Článok 21

Článok 25

Článok 22

Článok 26

Článok 7

Článok 23

Článok 19 druhý odsek a článok 27

Príloha III oddiel D

Článok 5 ods. 1 a ods. 4

Článok 24

Článok 28

Článok 4 ods. 15

Článok 25

Článok 26

Článok 29

Článok 6

Článok 27

Článok 28

Článok 29

Článok 30

Článok 9

Článok 30

Článok 33

Článok 10

Článok 31

Článok 31 —

Článok 32

Článok 34

Článok 11

Článok 33

Článok 35

Článok 12

Príloha I

Prílohy VII, XI, XII, XIII a XIV

Príloha I

Príloha II

Príloha II oddiel B

Príloha II oddiel I

Príloha III

Prílohy V a IX

Príloha III, oddiel IV

Príloha IV

Prílohy III a VIII

Príloha III, oddiely I, II a III

Príloha V

Príloha I

Príloha IV

Príloha VI

Príloha VI

Príloha V

Príloha VII

Prílohy IV a X

Príloha VIII

Príloha XV

Príloha IX

Príloha IX

Príloha XVI

Príloha XI

Príloha XII

Príloha XVII

(1) Ú. v. EÚ C 146, 27.4.2023, s. 46.
(2) Ú. v. EÚ C, C/2023/251, 26.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/251/oj.
(3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
(4) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 13. septembra 2023 (Prijaté texty, P9_TA(2023)0318).
(5)* TEXT BOL PREDMETOM ČIASTOČNEJ PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(6)Ú. v. EÚ C 146, 27.4.2023, s. 46.
(7)Ú. v. EÚ C, C/2023/251, 26.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/251/oj.
(8)Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší, (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 3).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).
(12)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22).
(13)Rozhodnutie Rady 81/462/EHS z 11. júna 1981 o uzavretí Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (Ú. v. ES L 171, 27.6.1981, s. 11).
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017, s. 1).
(16)Smernica 2002/49/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).
(18)Rozsudok Súdneho dvora z 19. novembra 2014, ClientEarth/Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs, C-404/13, ECLI:EU:C:2014:2382, bod 49, a rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2020, Európska komisia/Talianska republika, C-644/18, ECLI:EU:C:2020:895, bod 154.
(19)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).
(20)Rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2021, LB a i./College van burgemeester en wethouders van de gemeente Echt-Susteren C–826/18, ECLI:EU:C:2021:7, body 58 and 59;
(21)Rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2008, Dieter Janecek/Freistaat Bayern, C-237/07, ECLI:EU:C:2008:447, bod 42; Rozsudok Súdneho dvora z 19. novembra 2014, ClientEarth/Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs, C-404/13, ECLI:EU:C:2014:2382, bod 56; Rozsudok Súdneho dvora z 26. júna 2019, Lies Craeynest and Others/Brussels Hoofdstedelijk Gewest and Brussels Instituut voor Milieubeheer, C-723/17, ECLI:EU:C:2019:533, bod 56; a Rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe eV/Freistaat Bayern, C-752/18, ECLI:EU:C:2019:1114, bod 56.
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(23)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(24)Smernica Rady 89/654/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (prvá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 1).
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
(26)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17).
(27)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).
(28)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28)
(29)Nariadenie Komisie (ES) č. 1737/2006 zo 7. novembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 týkajúce sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 334, 30.11.2006, s. 1).
(30)Prahová hodnota sa pre PM10 stanoví na 4 µg/m3, pre PM2,5 na 3 µg/m3, pre O3 na 10 µg/m3, pre NO2 na 3 µg/m3, pre SO2 na 5 µg/m3 a pre CO na 0,5 mg/m3. Tieto hodnoty vyplývajú zo súčasných poznatkov a musia sa pravidelne aktualizovať aspoň každých päť rokov, aby odrážali najnovší vývoj.
(31)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).
(32)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13).


Nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh
PDF 132kWORD 46k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh a zrušuje sa nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (COM(2022)0459 – C9-0315/2022 – 2022/0278(COD))
P9_TA(2024)0320A9-0246/2023
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0459),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 114, 21 a 46 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0315/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2022(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2023(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na listy Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0246/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti)(4)

P9_TC1-COD(2022)0278


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 21, 46 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(6),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(7),

keďže:

(1)  Minulé krízy, najmä prvé dni krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ukázali, že voľný pohyb tovaru, osôb a služieb na vnútornom trhu a jeho dodávateľské reťazce môžu byť závažne postihnuté. To môže mať dôsledky pre cezhraničný obchod medzi členskými štátmi, a tým vytvárať prekážky riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Okrem toho počas týchto kríz buď chýbali vhodné nástroje a mechanizmy koordinácie krízového riadenia, nepokrývali všetky aspekty vnútorného trhu, alebo neumožnili včasnú a účinnú reakciu na takéto krízy.

(2)  V počiatočnej fáze krízy spôsobenej ochorením COVID-19 členské štáty obmedzili voľný pohyb na vnútornom trhu a zaviedli rozličné opatrenia týkajúce sa dodávok tovaru a služieb, ktoré boli mimoriadne dôležité alebo nevyhnutné ako reakcia na krízu, ale neboli vždy odôvodnené. Ad hoc opatrenia prijaté Komisiou s cieľom obnoviť fungovanie vnútorného trhu, založené na existujúcich pravidlách, neboli dostatočné. Únia nebola dostatočne pripravená na zabezpečenie efektívnej výroby, obstarávania a distribúcie nezdravotníckeho tovaru dôležitého v krízovej situácii, ako sú osobné ochranné prostriedky. Opatrenia na zabezpečenie dostupnosti nezdravotníckeho tovaru dôležitého v krízovej situácii počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 boli nevyhnutne len reakciou na danú situáciu. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zároveň poukázala na nedostatočnú výmenu informácií a nedostatočný prehľad o výrobných kapacitách v rámci Únie, ako aj na zraniteľné miesta dodávateľských reťazcov v rámci Únie a na celom svete.

(3)   Okrem toho mali nekoordinované opatrenia obmedzujúce voľný pohyb osôb osobitný vplyv na odvetvia závislé od mobilných pracovníkov vrátane pracovníkov v pohraničných regiónoch, ktorí vtedy zohrávali na vnútornom trhu nezastupiteľnú úlohu.

(4)  Rada si prostredníctvom dojednaní EÚ o integrovanej politickej reakcii na krízu (IPCR) mohla vymieňať informácie a koordinovať určité opatrenia v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19, zatiaľ čo členské štáty konali v iných situáciách samostatne. Opatrenia Komisie sa však oneskorili o niekoľko týždňov v dôsledku nedostatočných celoúnijných opatrení v oblasti plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a nejasnosti, na ktorývnútroštátny orgán sa treba obrátiť s cieľom nájsť rýchle riešenie, pokiaľ ide o dosah krízy na vnútorný trh. Okrem toho sa ukázalo, že nekoordinované reštriktívne opatrenia prijaté členskými štátmi ešte viac zhoršujú vplyvy krízy na vnútorný trh. Zistilo sa, že sú potrebné dohody medzi členskými štátmi a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, pokiaľ ide o plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí, koordináciu a spoluprácu na technickej úrovni a výmenu informácií. Okrem toho sa ukázalo, že absencia účinnej koordinácie medzi členskými štátmi viedla k ešte väčšiemu nedostatku tovaru a vytvorila ďalšie prekážky voľnému pohybu služieb a osôb.

(5)  Organizácie zastupujúce hospodárske subjekty tvrdili, že hospodárske subjekty nemali dostatočné informácie o obmedzeniach voľného pohybu ani o opatreniach v oblasti reakcie na krízu, ktoré zaviedli členské štáty počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Bolo to okrem iného z dôvodu nedostatočnej transparentnosti orgánov členských štátov, nevedomosti hospodárskych subjektov o tom, kde získať takéto informácie, jazykových obmedzení a administratívnej záťaže vyplývajúcej z opakovaného zisťovania vo všetkých členských štátoch, najmä v neustále sa meniacom regulačnom prostredí. Takýto nedostatok informácií bránil hospodárskym subjektom prijímať informované obchodné rozhodnutia týkajúce sa rozsahu, v akom by mohli uplatňovať svoje právo na voľný pohyb alebo pokračovať v cezhraničnej prevádzke podniku počas krízovej situácie. Treba zlepšiť dostupnosť informácií o obmedzeniach voľného pohybu a opatreniach reakcie na krízu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

(6)   Napriek počiatočnej nedostatočnej koordinácii však pravidlá vnútorného trhu zohrali kľúčovú úlohu pri zmierňovaní negatívneho vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a pri zabezpečovaní rýchleho oživenia hospodárstva Únie, konkrétne tým, že zabránili neodôvodneným a neprimeraným vnútroštátnym obmedzeniam obsiahnutým v jednostranných opatreniach členských štátov a poskytli silný stimul hľadaniu spoločných riešení, čím podporili solidaritu.

(7)  Udalosti súvisiace s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 zároveň poukázali na to, že Únia musí postupovať koordinovane a musí sa lepšie pripraviť na možné budúce krízy, a to najmä s ohľadom na pretrvávajúce dôsledky zmeny klímy a z nich vyplývajúce prírodné katastrofy, ako aj na globálnu hospodársku a geopolitickú nestabilitu. Ďalšími krízami, ktoré si vyžadujú rýchlejšiu reakciu s cieľom zabrániť prekážkam voľného pohybu na vnútornom trhu a predísť vážnym narušeniam dodávateľských reťazcov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie činností na vnútornom trhu, sú napríklad lesné požiare, zemetrasenia alebo rozsiahle kybernetické útoky. Keďže takéto krízy sú výnimočné a náhle udalosti mimoriadnej povahy a rozsahu, znamená to, že sú dosť neočakávané. Keďže nie je známe, aký druh kríz by sa mohol v budúcnosti vyskytnúť a mať závažný vplyv na vnútorný trh a jeho dodávateľské reťazce, treba zabezpečiť nástroj, ktorý by sa uplatňoval v prípade širokého spektra kríz s vplyvom na vnútorný trh.

(8)  Kríza na vnútornom trhu môže brániť jeho fungovaniu dvojakým spôsobom. Môže vytvárať prekážky voľnému pohybu alebo narúšať dodávateľské reťazce. Narušovaním dodávateľských reťazcov sa môže zhoršovať nedostatok tovaru a služieb na vnútornom trhu a brzdiť výroba, čo vedie k ďalším obchodným prekážkam a narúšaniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi a medzi súkromnými subjektmi, a tým k narúšaniu riadneho fungovania vnútorného trhu. Narušenia dodávateľských reťazcov môžu viesť aj k prijímaniu, alebo pravdepodobnému prijímaniu rozdielnych vnútroštátnych opatrení na riešenie týchto problémov dodávateľského reťazca, následkom čoho sa aktivuje režim núdzovej situácie na vnútornom trhu. Týmto nariadením by sa mali riešiť tieto druhy vplyvov na vnútorný trh a zaviesť opatrenia na zabránenie prekážkam voľného pohybu alebo narušeniam dodávateľského reťazca, ktoré spôsobujú nedostatok tovaru alebo služieb dôležitých v krízovej situácii.

(9)   S cieľom zabrániť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu členských štátov by sa incidenty nahlásené prostredníctvom výstrah ad hoc v záujme včasného varovania uvedených v tomto nariadení mali vymedziť tak, aby sa vylúčili udalosti, ktoré majú zanedbateľný predvídateľný vplyv na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov alebo na dodávateľské reťazce tovaru a služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu.

(10)  Aby sa dal s plnou účinnosťou využiť rámec opatrení stanovený v tomto nariadení v kontexte režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, Komisia by mala byť splnomocnená stanoviť podrobné opatrenia týkajúce sa pripravenosti na krízy, spolupráce, výmeny informácií a krízovej komunikácie. V týchto podrobných opatreniach, ktoré majú formu rámca pre nepredvídané udalosti, by sa mali stanoviť osobitné technické a prevádzkové aspekty mechanizmov na výmenu informácií medzi Komisiou a členskými štátmi. Okrem toho by sa v tomto rámci mali stanoviť zásady operačnej koordinácie medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o krízovú komunikáciu. V tejto súvislosti by sa mal na základe informácií od členských štátov zostaviť osobitný zoznam všetkých príslušných orgánov príslušných členských štátov zapojených do vykonávania rámca stanoveného týmto nariadením. Mali by v ňom byť uvedené najmä úlohy a povinnosti pridelené v súlade s vnútroštátnym právom príslušným orgánom v príslušných členských štátoch počas režimov obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a núdzovej situácie na vnútornom trhu. Opatrenia medzi Komisiou a členskými štátmi by sa mali vzťahovať aj na bezpečnú výmenu informácií týkajúcich sa konzultácií s hospodárskymi subjektmi a sociálnymi partnermi, pokiaľ ide o ich príslušné iniciatívy a opatrenia na zmiernenie dôsledkov potenciálnej krízy a reakciu na ne.

(11)  ▌ Opatrenia stanovené v tomto nariadení by sa mali jednotne, transparentne, efektívne, primerane a včasne zaviesť, a to s primeraným ohľadom na potrebu zachovania zásadných spoločenských funkcií, vrátane verejnej bezpečnosti, ochrany verejnosti, verejného poriadku alebo verejného zdravia. Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa napríklad vnútroštátnych politík verejného zdravia a nemala by ním byť dotknutá zodpovednosť členských štátov za ochranu národnej bezpečnosti a ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku. Týmto nariadením by preto nemali byť dotknuté záležitosti týkajúce sa národnej bezpečnosti a obrany.

(12)  Toto nariadenie poskytuje prostriedky potrebné na zabezpečenie nepretržitého fungovania vnútorného trhu, podnikov pôsobiacich na vnútornom trhu a jeho strategických dodávateľských reťazcov vrátane voľného pohybu tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov a dostupnosti tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii občanom, podnikom a subjektom verejného sektora. Týmto nariadením sa navyše zriaďuje fórum na primeranú koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií. Okrem toho poskytuje prostriedky umožňujúce včasnú prístupnosť a dostupnosť informácií, ktoré sú potrebné na cielenú reakciu a primerané trhové správanie podnikov a občanov počas krízy.

(13)  Týmto nariadením by sa malo podľa možnosti umožniť predvídanie udalostí a kríz tým, že sa Únii umožní aj naďalej vychádzať z priebežných analýz týkajúcich sa kriticky dôležitých oblastí hospodárstva vnútorného trhu ▌.

(14)   Toto nariadenie je doplnené európskym aktom o kritických surovinách, ktorý posilňuje odolnosť a pripravenosť priemyslu Únie, pokiaľ ide o kritické suroviny, a Komisii umožňuje počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu aktivovať cielené opatrenia, keď dôjde k ohrozeniu alebo narušeniu dodávok tovaru kritického významu, a to aj pokiaľ ide o kritické suroviny.

(15)  Nariadením by nemalo dôjsť k zdvojeniu existujúceho rámca pre lieky, zdravotnícke pomôcky alebo iné zdravotnícke protiopatrenia podľa rámca EÚ pre zdravotnú bezpečnosť vrátane nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/123(8), (EÚ) 2022/2370(9) a (EÚ) 2022/2371(10) a nariadenia Rady (EÚ) 2022/2372(11), pokiaľ ide o pripravenosť na krízy a reakciu v oblasti zdravia. Rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť by mal mať prednosť pred týmto nariadením, pokiaľ ide o narušenia dodávateľského reťazca a nedostatok liekov, zdravotníckych pomôcok alebo iné zdravotnícke protiopatrenia, ak sú splnené podmienky tohto rámca. Lieky, zdravotnícke pomôcky alebo iné zdravotnícke protiopatrenia v zmysle nariadení (EÚ) 2022/2371 a (EÚ) 2022/2372 by v prípade, ak boli zaradené do zoznamu prijatého podľa článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2022/2372, mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, nie však vo vzťahu k ustanoveniam týkajúcim sa voľného pohybu tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov počas núdzovej situácie na vnútornom trhu, a najmä k ustanoveniam určeným na obnovenie a uľahčenie voľného pohybu.

(16)  Toto nariadenie by malo dopĺňať dojednania EÚ o integrovanej politickej reakcii na krízu, ktoré riadi Rada podľa rozhodnutia Rady 2014/415/EÚ(12), pokiaľ ide o prácu Rady týkajúcu sa vplyvu medzisektorových kríz na vnútorný trh, ktoré si vyžadujú rozhodovanie v súvislosti s plánovaním pre prípad nepredvídaných udalostí a vykonávaním opatrení obozretného dohľadu a núdzových opatrení. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté dojednania EÚ o integrovanej politickej reakcii na krízu, ktoré riadi Rada podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/1993(13).

(17)  Týmto nariadením by nemal byť dotknutý mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany. Toto nariadenie by sa malo dopĺňať s mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany a malo by ho podľa potreby podporovať, pokiaľ ide o dostupnosť kritického tovaru a voľný pohyb pracovníkov civilnej ochrany vrátane ich vybavenia počas krízových situácií, ktoré patria do pôsobnosti uvedeného mechanizmu.

(18)  Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399(14) vrátane jeho všeobecného rámca pre dočasné obnovenie alebo predĺženie kontroly na vnútorných hraniciach a systému oznamovania dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach.

(19)  Týmto nariadením by nemali byť dotknuté ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(15) o riadení krízy uvedené v jeho článkoch 55 až 57, vykonávané vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/300(16).

(20)  Týmto nariadením by nemal byť dotknutý Európsky mechanizmus pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti (EFSCM). Na potravinové výrobky by sa však mali vzťahovať ustanovenia tohto nariadenia o voľnom pohybe vrátane ▌ tých, ktoré sa týkajú obmedzení práva na voľný pohyb. Opatrenia týkajúce sa potravinových výrobkov ▌sa môžu preskúmať aj z hľadiska ich súladu s akýmikoľvek inými príslušnými ustanoveniami právnych predpisov Únie.

(21)   Týmto nariadením by nemala byť dotknutá možnosť Komisie začať konzultácie alebo spolupracovať v mene Únie s príslušnými orgánmi krajín mimo Únie, a to v súlade s právom Únie a s osobitým dôrazom na rozvojové krajiny, s cieľom hľadať v rámci spolupráce riešenia ako zabrániť narušeniam dodávateľských reťazcov, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami. V prípade potreby to môže zahŕňať koordináciu na príslušných medzinárodných fórach.

(22)   Jednou z výziev identifikovaných počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bola chýbajúca sieť na zabezpečenie pripravenosti a výmeny informácií na jednej strane medzi členskými štátmi a na druhej strane medzi členskými štátmi a Komisiou. Dosiahnutie cieľov sledovaných týmto nariadením by sa preto malo podporiť mechanizmom riadenia. Na úrovni Únie by sa týmto nariadením preto mala zriadiť Rada pre núdzové situácie a odolnosť na vnútornom trhu (ďalej len „rada“) zložená zo zástupcov členských štátov, ktorej by predsedala Komisia a ktorej úlohou by bolo podporovať spoluprácu, výmenu informácií a bezproblémové, účinné a harmonizované vykonávanie tohto nariadenia. Rada by mala Komisii poskytovať poradenstvo a pomáhať jej v osobitných otázkach vrátane jednotného vykonávania tohto nariadenia, mala by uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi a analyzovať príslušné otázky týkajúce sa blížiacich sa alebo aktuálnych kríz a diskutovať o nich.

(23)   Rade by mala predsedať Komisia, ktorá by mala zároveň zabezpečovať jej sekretariát. Každý členský štát by mal do rady vymenovať svojho zástupcu a náhradníka. Predseda rady by mal prizvať zástupcu Európskeho parlamentu ako stáleho pozorovateľa. S cieľom získať relevantné poradenstvo o činnostiach rady a umožniť primeranú účasť expertov by predseda mal mať možnosť pozvať expertov, aby sa ako pozorovatelia podieľali na práci rady a zúčastňovali sa ad hoc na konkrétnych zasadnutiach, ak je takáto účasť relevantná vzhľadom na program týchto zasadnutí. S cieľom zabezpečiť súdržnú a koordinovanú reakciu Únie na rôzne krízy, ktoré by mohli mať vplyv na fungovanie vnútorného trhu, by predseda mal na príslušné zasadnutia rady ako pozorovateľov pozvať aj zástupcov iných orgánov na úrovni Únie dôležitých v krízovej situácii. S cieľom podporiť medzinárodnú spoluprácu by predseda mal pozvať zástupcov medzinárodných organizácií a krajín mimo Únie, aby sa zúčastnili na príslušných zasadnutiach rady v súlade s príslušnými dvojstrannými alebo medzinárodnými dohodami. Predseda by mal mať možnosť pozvať pozorovateľov, aby prispeli do diskusií príslušnými odbornými znalosťami, informáciami a poznatkami, avšak nemali by sa zúčastňovať na formulovaní stanovísk, odporúčaní alebo poradenstva rady.

(24)   Rada by mala mať osobitné úlohy v kontexte rámca pre nepredvídané udalosti, režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Tieto úlohy by mali zahŕňať výmenu názorov a poskytovanie poradenstva Komisii, pokiaľ ide o posudzovanie kritérií, ktoré sa majú zohľadniť pri aktivácii rôznych režimov, a tiež posudzovanie, či sú splnené osobitné predpoklady pre prijatie konkrétnych opatrení reakcie. Komisia by mala stanoviská, odporúčania alebo správy prijaté radou čo najviac zohľadňovať.

(25)   V záujme zaručenia dôvernosti informácií získaných podľa tohto nariadenia sa rada vyzýva, aby vo svojom rokovacom poriadku stanovila, že jej členovia a pozorovatelia nesmú zverejňovať podnikové a obchodné tajomstvá a iné citlivé a dôverné informácie získané alebo vytvorené pri uplatňovaní tohto nariadenia a musia dodržiavať povinnosti služobného tajomstva rovnocenné s tými, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov Komisie.

(26)   V záujme väčšej transparentnosti, zodpovednosti a koordinácie, najmä v čase krízy, by mal mať príslušný výbor Európskeho parlamentu možnosť pozvať predsedu rady, aby pred výborom vystúpil. Európskemu parlamentu by sa mali čo najskôr poskytnúť informácie o všetkých navrhovaných alebo prijatých vykonávacích aktoch Rady. Komisia by mala zohľadniť prvky vyplývajúce zo stanovísk vyjadrených v rámci dialógu o podpore obnovy a odolnosti uskutočneného podľa tohto nariadenia vrátane príslušných uznesení Európskeho parlamentu.

(27)  Okrem toho, aby Komisia zlepšila zapojenie kľúčových zainteresovaných strán, najmä zástupcov hospodárskych subjektov, sociálnych partnerov, výskumných pracovníkov a občianskej spoločnosti, mala by zriadiť platformu zainteresovaných strán, aby uľahčila a podporila dobrovoľnú reakciu na núdzové situácie na vnútornom trhu.

(28)   S cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu a výmenu informácií v kontexte rámca pre nepredvídané udalosti, ako aj režimov obozretného dohľadu a núdzovej situácie na vnútornom trhu by členské štáty mali ustanoviť ústredné kontaktné úrady, ktoré by boli zodpovedné za kontakty s kontaktným úradom na úrovni Únie ustanoveným Komisiou a s ústrednými kontaktnými úradmi iných členských štátov. Ústredné kontaktné úrady by mali byť kontaktným miestom, pokiaľ ide o kontakty s relevantnými príslušnými orgánmi v členských štátoch, a mali by zhromažďovať informácie od týchto orgánov a v príslušných prípadoch aj od orgánov na regionálnej a miestnej úrovni. Ústredné kontaktné úrady by mali byť zodpovedné aj za koordináciu a výmenu informácií. Členské štáty by mali mať možnosť poveriť funkciou ústredného kontaktného úradu už existujúci orgán. Takéto kontaktné úrady by mali takisto odovzdávať jednotným kontaktným miestam v členských štátoch všetky informácie dôležité v krízovej situácii, a to podľa možnosti v reálnom čase.

(29)   Týmto nariadením by nemala byť dotknutá možnosť Komisie posudzovať, či je vhodné uložiť obmedzenia na vývoz tovaru v súlade s medzinárodnými právami a záväzkami Únie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/479(17).

(30)   Týmto nariadením by nemali byť dotknuté opatrenia prijaté v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013(18).

(31)   Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557(19), ktorou sa stanovujú harmonizované minimálne pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby sa služby nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností poskytovali na vnútornom trhu nerušene, zvýšiť odolnosť kritických subjektov poskytujúcich takéto služby a zlepšiť cezhraničnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. Toto nariadenie zároveň túto smernicu dopĺňa.

(32)   S cieľom zlepšiť prípravu na potenciálne budúce krízy, ktoré by mohli mať závažný negatívny vplyv na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov alebo narušiť dodávateľské reťazce tovaru a služieb na vnútornom trhu, a zvýšiť odolnosť počas takýchto kríz by Komisia mala podporovať hospodárske subjekty pri vypracúvaní dobrovoľných krízových protokolov a mala by im túto činnosť uľahčiť. Hospodárske subjekty by mali mať naďalej možnosť slobodne sa rozhodnúť, či sa zapoja do vypracovania takýchto dobrovoľných krízových protokolov. Zapojenie do takýchto dobrovoľných krízových protokolov by nemalo prinášať neprimeranú administratívnu záťaž. V dobrovoľných krízových protokoloch by sa mali stanoviť konkrétne parametre očakávaných narušení, prideliť konkrétne úlohy každému účastníkovi, opísať mechanizmy aktivácie takýchto protokolov a stanoviť súvisiace opatrenia. Do vypracovania takýchto dobrovoľných krízových protokolov sa môžu zapojiť aj príslušné zainteresované strany vrátane orgánov členských štátov, orgánov, úradov a agentúr Únie a organizácií občianskej spoločnosti alebo iné príslušné organizácie. Pri určovaní parametrov narušení, ktoré sa majú posudzovať, by hospodárske subjekty mali mať možnosť využívať svoje predchádzajúce skúsenosti v súvislosti s obmedzeniami voľného pohybu a narušeniami dodávateľského reťazca spôsobenými rôznymi krízami.

(33)   Aby sa dalo čerpať zo skúseností z minulých kríz, Komisia by mala vypracovať a riadiť programy odbornej prípravy a materiály pre verejné a súkromné zainteresované strany vrátane hospodárskych subjektov. Účasť na takýchto programoch odbornej prípravy a na simuláciách by mala zostať dobrovoľná.

(34)   Ako súčasť pripravenosti na krízy by sa týmto nariadením malo umožniť predvídanie udalostí a kríz, v súvislosti s čím by mala existovať možnosť vykonávať stresové testy a simulácie, a to na základe priebežných analýz týkajúcich sa kriticky dôležitých odvetví hospodárstva vnútorného trhu a nepretržitého úsilia Únie v oblasti prognostiky. Komisia by mala predovšetkým vypracovať scenáre a parametre v konkrétnych odvetviach, ktoré pomenúvajú konkrétne riziká spojené s krízou. S cieľom zabezpečiť pripravenosť všetkých aktérov na krízy je potrebné stanoviť pravidlá pre stresové testy, ktoré by sa mali vykonávať aspoň každé dva roky. V tejto súvislosti by Komisia mala uľahčovať a podporovať rozvoj stratégií pripravenosti na núdzové situácie vrátane stratégií krízovej komunikácie a výmeny informácií o uplatniteľných obmedzeniach v náročných situáciách. Pri identifikácii sektorov osobitného zamerania by sa malo vychádzať z existujúcich nástrojov založených na ukazovateľoch, ktoré monitorujú rozvoj dodávateľských reťazcov v Únii s cieľom identifikovať potenciálne ťažkosti, pričom by sa mali zohľadniť príslušné osobitné kritériá, ako sú obchodné toky, dopyt a ponuka, koncentrácia ponuky, výroba a výrobné kapacity Únie a globálne výrobné kapacity v rôznych fázach hodnotového reťazca a vzájomné závislosti medzi hospodárskymi subjektmi.

(35)  Mala by existovať možnosť výmeny informácií týkajúcich sa výstrah ad hoc v záujme včasného varovania, a to prostredníctvom siete vytvorenej medzi ústrednými kontaktnými úradmi členských štátov a kontaktným úradom na úrovni Únie. Takéto výstrahy ad hoc v záujme včasného varovania by sa mali oznamovať Komisii v prípadoch závažných incidentov, aby Únia mohla lepšie sledovať vývoj potenciálnej, bezprostrednej alebo prebiehajúcej krízy, čím by sa dosiahla väčšia pripravenosť v prípade vzniku alebo vývoja krízy.

(36)  Aby sa zohľadnila mimoriadna povaha režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu a možné ďalekosiahle dôsledky na ▌ fungovanie vnútorného trhu počas týchto režimov, vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o aktiváciu režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu, by sa mali výnimočne udeliť Rade v zmysle článku 291 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Vykonávací akt Rady o aktivácii režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom by mal obsahovať prvky, ktoré sú neoddeliteľne spojené s posúdením splnenia podmienok odôvodňujúcich takúto aktiváciu, konkrétne posúdenie potenciálneho vplyvu príslušnej krízy na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov na vnútornom trhu a na jeho dodávateľské reťazce, ďalej zoznam tovaru a služieb kritického významu, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie zásadných spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu, a opatrenia obozretného dohľadu, ktoré sa majú prijať. Okrem toho, ak si aktivácia režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu vyžaduje aj prijatie zoznamu tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo služieb dôležitých v krízovej situácii, alebo oboch, tento zoznam by sa mal prijať súčasne s aktiváciou režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, a preto by mal byť neoddeliteľne spojený s takouto aktiváciou. Preto by sa mali na Radu preniesť aj vykonávacie právomoci na prijatie uvedeného zoznamu tovaru alebo služieb dôležitých v krízovej situácii a každú jeho aktualizáciu. Režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režim núdzovej situácie na vnútornom trhu by sa mal dať rozšíriť vykonávacím aktom Rady na návrh Komisie. Ak sa ukáže, že nie je potrebné, aby bol ktorýkoľvek z týchto režimov aktívny, príslušný režim by sa mal deaktivovať.

(37)   Aby sa zaručilo, že rada dostane náležité informácie o potenciálnej núdzovej situácii na vnútornom trhu, treba zabezpečiť monitorovanie. Monitorovať by sa mali dodávateľské reťazce alebo tovar a služby kritického významu, v súvislosti s ktorými bol aktivovaný režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom, a voľný pohyb osôb zapojených do výroby a dodávok takéhoto tovaru a služieb. Monitorovanie dodávateľských reťazcov tovaru a služieb kritického významu by mali vykonávať príslušné orgány členských štátov na základe žiadostí o dobrovoľné poskytovanie informácií o faktoroch ovplyvňujúcich dostupnosť vybraného tovaru a služieb kritického významu, ako sú výrobná kapacita, dostupnosť potrebnej pracovnej sily, zásoby, obmedzenia dodávateľov, možnosti diverzifikácie a náhrady, podmienky dopytu a úzke miesta.

Žiadosť o dobrovoľné poskytovanie informácií v kontexte takéhoto monitorovania by sa mala adresovať všetkým aktérom v rámci príslušného dodávateľského reťazca tovaru a služieb kritického významu a iným príslušným zainteresovaným stranám so sídlom na území členských štátov. Zhromažďovanie informácií o narušeniach voľného pohybu od hospodárskych subjektov v rámci dodávateľských reťazcov tovaru a služieb kritického významu je obzvlášť dôležité, pretože nedostatok vhodných pracovných síl je jednou z prevládajúcich príčin narúšania dodávateľských reťazcov. Monitorovanie narušení voľného pohybu osôb zapojených do výroby a dodávok tovaru a služieb orgánmi členských štátov by sa malo chápať široko a malo by zahŕňať pracovníkov, poskytovateľov služieb, zástupcov podnikov a ďalšie osoby zapojené do výskumu, vývoja a uvádzania tovaru na trh. Príslušné orgány členských štátov by mali poskytovať získané informácie Komisii a rade prostredníctvom ústredných kontaktných úradov. Tieto informácie by mali umožniť rade poskytovať Komisii poradenstvo o potrebe aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

(38)  V prípade vnútroštátnych opatrení, ktoré nie sú harmonizované podľa tohto nariadenia a ktoré, ak sú prijaté a uplatňované v reakcii na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, ovplyvňujú voľný pohyb tovaru alebo osôb ▌ alebo slobodu poskytovať služby počas núdzových situácií na vnútornom trhu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby takéto opatrenia boli v plnom súlade so ZFEÚ a ďalšími ustanoveniami práva Únie, ako sú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 492/2011(20) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES(21), 2005/36/ES(22), 2006/123/ES(23) a (EÚ) 2015/1535(24). Ak členské štáty prijmú takéto opatrenia, mali by byť odôvodnené a mali by rešpektovať zásady proporcionality a nediskriminácie v súlade s právom Únie.

Okrem toho by v súlade s týmito zásadami takéto opatrenia nemali vytvárať zbytočnú administratívnu záťaž a členské štáty by mali prijať všetky možné opatrenia na obmedzenie akejkoľvek administratívnej záťaže spôsobenej opatreniami prijatými v reakcii na núdzovú situáciu na vnútornom trhu. Okrem toho by akéhokoľvek takéto obmedzenia mali náležite zohľadňovať situáciu pohraničných regiónov a najvzdialenejších regiónov, najmä v súvislosti s cezhraničnými pracovníkmi. Členské štáty by mali odvolať opatrenia prijaté v reakcii na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, ktoré obmedzujú voľný pohyb, ihneď potom, ako už nie sú potrebné. Vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne opatrenia obmedzujúce voľný pohyb, ktoré nie sú harmonizované podľa tohto nariadenia, už nie sú odôvodnené ani primerané, ak je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu deaktivovaný, a preto by sa mali zrušiť.

(39)   Toto nariadenie by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje alebo odôvodňuje obmedzenia voľného pohybu tovaru, služieb a osôb v rozpore so ZFEÚ alebo inými ustanoveniami práva Únie. Napríklad skutočnosť, že niektoré obmedzenia sú výslovne zakázané počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, by sa nemala vykladať tak, že takéto obmedzenia sú mimo tohto režimu odôvodnené, alebo že sú odôvodnené iné prípadné obmedzenia nezlučiteľné s právom Únie, ktoré toto nariadenie výslovne nezakazuje.

(40)   V článku 21 ZFEÚ sa stanovuje, že občania Únie majú právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom toto právo podlieha obmedzeniam a podmienkam stanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonávanie. Podrobné podmienky a obmedzenia týkajúce sa tohto práva sú uvedené v smernici 2004/38/ES. V smernici sa stanovujú všeobecné zásady uplatniteľné na tieto obmedzenia a dôvody, akými sa môžu takéto opatrenia odôvodniť. Týmito dôvodmi sú verejný poriadok, verejná bezpečnosť alebo verejné zdravie. V tejto súvislosti môžu byť obmedzenia voľného pohybu opodstatnené, ak sú primerané a nediskriminačné. Cieľom tohto nariadenia nie je poskytnúť dodatočné dôvody na obmedzenie práva na voľný pohyb osôb nad rámec tých, ktoré sú stanovené v kapitole VI smernice 2004/38/ES.

(41)   Opatrenia na uľahčenie voľného pohybu osôb a iné opatrenia s vplyvom na voľný pohyb osôb stanovené v zmysle tohto nariadenia vychádzajú z článku 21 ZFEÚ a dopĺňajú smernicu 2004/38/ES počas núdzových situácií na vnútornom trhu. Nemali by viesť k schváleniu alebo odôvodneniu obmedzení voľného pohybu v rozpore so zmluvami alebo iným právom Únie.

(42)   V článku 45 ZFEÚ sa stanovuje, že pracovníci majú právo na voľný pohyb, pričom toto právo podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a opatreniach prijatých na ich vykonanie. Článok 46 ZFEÚ je právnym základom pre prijímanie opatrení potrebných na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov v zmysle vymedzenia v článku 45 ZFEÚ. Toto nariadenie obsahuje ustanovenia, ktorými sa dopĺňajú existujúce opatrenia s cieľom ďalej posilniť voľný pohyb osôb, zvýšiť transparentnosť a poskytovať administratívnu pomoc počas núdzových situácií na vnútornom trhu. Tieto opatrenia zahŕňajú vytvorenie jednotných kontaktných miest a ich sprístupnenie pracovníkom a ich zástupcom v členských štátoch a na úrovni Únie počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu podľa tohto nariadenia.

(43)   Je vhodné zakázať určité vnútroštátne opatrenia, ktoré obmedzujú voľný pohyb alebo slobodu poskytovať služby a ktoré by sa nemali ukladať počas núdzovej situácie na vnútornom trhu alebo v reakcii na ňu, pretože sú zjavne neprimerané. Všetky takéto opatrenia prijaté členskými štátmi by sa preto mali posudzovať so zreteľom na tieto harmonizačné ustanovenia, a nie na ZFEÚ ani iné právo Únie.

(44)   Členské štáty by sa mali predovšetkým zdržať prijímania opatrení, ktoré spôsobujú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, alebo v prípade spoločností na základe miesta ich sídla, ústrednej správy alebo hlavného miesta podnikania.

(45)   Členské štáty by sa mali zdržať prijímania opatrení, ktoré znemožňujú osobám vyžívajúcim právo na voľný pohyb vrátiť sa do členského štátu bydliska, ak sa pri vypuknutí krízy ocitnú v inom členskom štáte.

(46)   Členské štáty by sa mali zdržať prijímania opatrení, ktoré znemožňujú osobám využívajúcim právo na voľný pohyb cestovať do iných členských štátov z naliehavých rodinných dôvodov, ak je takéto cestovanie povolené v rámci členského štátu, ktorý prijíma toto opatrenie za rovnakých okolností.

(47)   Toto nariadenie by nemalo členským štátom brániť v tom, aby svojim štátnym príslušníkom a osobám s pobytom umožnili návrat na ich územie počas núdzových situácií na vnútornom trhu. Na uľahčenie takéhoto cestovania by iné členské štáty mali takýmto štátnym príslušníkom a osobám s pobytom umožniť opustiť ich územie, aby mohli cestovať do členského štátu svojej štátnej príslušnosti alebo pobytu, alebo prejsť cez ich územie, aby sa mohli dostať do členského štátu svojej štátnej príslušnosti alebo pobytu.

(48)   Obmedzenia voľného pohybu, a to aj vo forme administratívnych požiadaviek a postupov, ako sú postupy deklarácie, registrácie alebo povoľovania, sú zakázané, ak nie sú v súlade s právom Únie. Ak sa v súlade s právom Únie prijali odôvodnené a primerané administratívne požiadavky a postupy, členské štáty by sa mali počas núdzovej situácie na vnútornom trhu prednostne zamerať na uľahčenie dodržiavania takýchto požiadaviek a vybavovanie takýchto postupov pre osoby zapojené do výroby alebo dodávok tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo služieb dôležitých v krízovej situácii. Na tento účel a v prípade potreby na uľahčenie voľného pohybu takýchto poskytovateľov alebo určitých ich kategórií by Komisia mala zaviesť opatrenia vrátane digitálnych systémov a vzorov.

(49)   Týmto nariadením sa stanovujú povinnosti s cieľom zabezpečiť transparentnosť v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami prijatými počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktoré obmedzujú právo na voľný pohyb osôb. Všetky takéto obmedzenia by mali byť v súlade s právom Únie, najmä so smernicou 2004/38/ES. Týmito povinnosťami by nemali byť dotknuté žiadne existujúce informačné alebo oznamovacie povinnosti, ktoré sa naďalej uplatňujú. Voľný pohyb osôb je mimoriadne dôležitý pre riadne fungovanie vnútorného trhu. Ako ukázala kríza spôsobená ochorením COVID-19, obmedzenia tohto práva na voľný pohyb môžu mať vedľajšie účinky na všetky ostatné základné slobody. Nedostatok informácií o obmedzeniach voľného pohybu osôb v súvislosti s krízou môže občanom Únie a hospodárskym subjektom spôsobiť ďalšie ťažkosti pri riadení ich činností počas krízy. V súčasnosti neexistuje žiadny systém transparentnosti, ktorý by občanom a hospodárskym subjektom Únie mohol poskytovať informácie o obmedzeniach voľného pohybu osôb.

Členské štáty by mali Komisii a ostatným členským štátom oznámiť znenie vnútroštátnych legislatívnych alebo regulačných ustanovení zavádzajúcich obmedzenia výkonu práva na voľný pohyb osôb v reakcii na krízu, ako aj ich zmeny, a to bezodkladne po ich prijatí. K uvedenému zneniu by mali byť priložené dôvody takýchto opatrení, vrátane dôvodov preukazujúcich, že opatrenia sú odôvodnené a primerané, ako aj všetky podkladové vedecké alebo iné údaje na podporu ich prijatia, rozsah pôsobnosti takýchto opatrení, dátumy prijatia a uplatňovania a trvanie týchto opatrení. Aby občania Únie a hospodárske subjekty mohli získať spoľahlivé informácie o obmedzeniach voľného pohybu, členské štáty by mali verejnosti čo najskôr poskytnúť jasné, komplexné a včasné informácie vysvetľujúce takéto opatrenia, najmä ich rozsah, dátum uplatňovania a trvanie. Tieto informácie by sa mali poskytnúť aj Komisii. Na základe toho by Komisia mala príslušné informácie uverejniť na osobitnom webovom sídle dostupnom vo všetkých úradných jazykoch Únie.

(50)  Aby sa zaistilo, že konkrétne opatrenia zamerané na núdzovú situáciu na vnútornom trhu stanovené v tomto nariadení sa použijú len v prípadoch, keď je nevyhnutné reagovať na konkrétnu núdzovú situáciu na vnútornom trhu, takéto opatrenia by mali byť podmienené ▌ aktiváciou vykonávacími aktmi Komisie, v ktorých sa uvedú dôvody danej aktivácie a tovar alebo služby dôležité v krízovej situácii, na ktoré sa takéto opatrenia vzťahujú.

(51)  Okrem toho, aby sa zabezpečila proporcionalita týchto vykonávacích aktov a náležité rešpektovanie úlohy hospodárskych subjektov pri krízovom riadení, Komisia by mala pristúpiť k aktivácii opatrení reakcie na núdzovú situáciu len po aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu Radou a ak hospodárske subjekty nie sú schopné v primeranom čase poskytnúť riešenie na dobrovoľnom základe (tzv. dvojstupňová aktivácia). Potreba aktivácie opatrení reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu by sa mala uviesť v každom takomto vykonávacom akte a v súvislosti so všetkými konkrétnymi aspektmi krízy.

(52)   Aby sa dalo presne posúdiť, či by sa zavedením osobitných opatrení reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu mohol znížiť závažný nedostatok tovaru alebo služieb dôležitých v krízovej situácii alebo bezprostredná hrozba takéhoto nedostatku počas núdzovej situácie na vnútornom trhu, Komisia by mala mať možnosť požadovať informácie od hospodárskych subjektov v dodávateľských reťazcoch tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii. Takéto žiadosti o informácie by sa mali v náležitých prípadoch vzťahovať na: výrobné kapacity a zásoby tovaru dôležitého v krízovej situácii vo výrobných zariadeniach v Únii a v krajinách mimo Únie, ktoré tieto hospodárske subjekty prevádzkujú, s ktorými majú uzavreté zmluvy alebo od ktorých nakupujú dodávky; harmonogram alebo odhad očakávaného výrobného výstupu na nasledujúce tri mesiace pre každé výrobné zariadenie v Únii a v krajinách mimo Únie, ktoré tieto hospodárske subjekty prevádzkujú alebo s ktorými majú uzavreté zmluvy; a podrobné informácie o všetkých relevantných narušeniach dodávateľských reťazcov alebo nedostatkoch v nich. Aby sa zabezpečilo plné zapojenie členského štátu, v ktorom má hospodársky subjekt svoje výrobné zariadenie, Komisia by mala tomuto členskému štátu bezodkladne zaslať kópiu žiadosti o informácie, a ak o to požiada príslušný orgán členského štátu, Komisia by mala tomuto členskému štátu poskytnúť informácie, ktoré získala, a to bezpečnými prostriedkami.

(53)  Žiadosti hospodárskym subjektom o informácie by Komisia mala použiť len vtedy, ak informácie nevyhnutné v záujme primeranej reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, ako sú informácie potrebné na obstarávanie Komisiou v mene alebo na účet členských štátov alebo odhad výrobných kapacít výrobcov tovaru dôležitého v krízovej situácii, ktorého dodávateľské reťazce boli narušené, ešte nemá Komisia k dispozícii a nemožno ich získať z verejne dostupných zdrojov a ani dobrovoľne. Pri podávaní žiadosti o informácie prostredníctvom vykonávacieho aktu by Komisia mala zabezpečiť, aby prínos pre verejný záujem prevážil nad prípadnými nepríjemnosťami, ktoré to môže priniesť dotknutým hospodárskym subjektom. Komisia by mala vziať do úvahy záťaž, a to najmä pre mikropodniky, malé a stredné podniky (MSP), ktorú by takáto žiadosť o informácie mohla predstavovať, a mala by podľa toho stanoviť lehoty na odpoveď. Ak môže vybavenie žiadosti o informácie výrazne narušiť prevádzku hospodárskeho subjektu, takýto subjekt by mal mať možnosť odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií. Hospodársky subjekt by mal byť povinný oznámiť Komisii dôvody každého odmietnutia poskytnúť požadované informácie. Takýmito dôvodmi by malo byť najmä riziko zodpovednosti za porušenie zmluvných povinností nezverejňovania informácií na základe zmlúv, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, alebo riziko zverejnenia informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti v prípade tovaru s možným použitím v kontexte národnej bezpečnosti, čo by mohlo zahŕňať národné rezervy.

(54)   Maximálna lehota, v ktorej má hospodársky subjekt odpovedať na žiadosť o informácie, by mala byť 20 pracovných dní. Osobitná individuálna lehota by sa mala stanoviť podľa individuálnych okolností a v určitých prípadoch by mohla byť kratšia. Hospodársky subjekt by mal mať možnosť požiadať o jednorazové predĺženie lehoty. Celková lehota by sa tak na základe výslovného súhlasu Komisie mohla predĺžiť na viac ako 20 pracovných dní. Malo by sa stanoviť, že každá žiadosť hospodárskeho subjektu o predĺženie lehoty sa predloží Komisii v súlade s dohodami v oblasti komunikácie uvedenými v individuálnom rozhodnutí. Malo by sa tiež stanoviť, že kým Komisia neodpovie na žiadosť o predĺženie lehoty, pôvodná lehota sa bude považovať za platnú v plnom rozsahu.

(55)  Aktiváciou režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu by sa v prípade potreby malo zároveň umožniť spustenie určitých postupov reakcie na krízu, ktorými sa menia pravidlá pre návrh, výrobu, posudzovanie zhody a uvádzanie tovaru, na ktorý sa vzťahujú harmonizované pravidlá Únie, na trh, ako aj určité pravidlá pre tovar, na ktorý sa vzťahuje rámec Únie pre všeobecnú bezpečnosť výrokov. Týmito postupmi reakcie na krízu by sa malo v kontexte núdzovej situácie umožniť rýchle uvádzanie výrobkov označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii na trh. V prípade harmonizovaných výrobkov by orgány posudzovania zhody mali uprednostniť posudzovanie zhody tovaru dôležitého v krízovej situácii pred inými vybavovanými žiadosťami, ktoré sa týkajú iných výrobkov. ▌V prípade neprimeraných oneskorení v postupoch posudzovania zhody tovaru dôležitého v krízovej situácii by príslušné ▌ orgány v členských štátoch mali mať možnosť vydať povolenia pre takýto tovar, v súvislosti s ktorým neboli na účely uvedenia na príslušný trh vykonané uplatniteľné postupy posudzovania zhody, ak spĺňa príslušné bezpečnostné požiadavky. Takéto povolenia by mali byť platné len na území vydávajúceho členského štátu, až kým sa vykonávacím aktom Komisie ich platnosť nerozšíri na územie Únie. Takéto povolenia, ktoré sa odchyľujú od postupov posudzovania zhody, by mali platiť len počas trvania režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

Okrem toho by sa v záujme podpory zvýšenia dodávok harmonizovaného a neharmonizovaného tovaru dôležitého v krízovej situácii mala zaviesť určitá flexibilita, pokiaľ ide o mechanizmus predpokladu zhody a mechanizmus predpokladu zhody so všeobecnou bezpečnostnou požiadavkou v tomto poradí. Výrobcovia tovaru dôležitého v krízovej situácii by v kontexte núdzovej situácie na vnútornom trhu mali mať možnosť spoľahnúť sa aj na vnútroštátne a medzinárodné normy, ktorými sa poskytuje rovnocenná úroveň ochrany ako v prípade ▌ európskych noriem, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie. Pokiaľ ide o samotný harmonizovaný tovar dôležitý v krízovej situácii, v prípadoch, ak harmonizované európske normy neexistujú alebo ich dodržiavanie je mimoriadne sťažené narušeniami vnútorného trhu, Komisia by mala mať možnosť vydať spoločné technické špecifikácie poskytujúce predpoklad zhody s cieľom poskytnúť výrobcom technické riešenia pripravené na okamžité využitie.

(56)  Zavedenie týchto zmien dôležitých v krízovej situácii týkajúcich sa príslušných sektorových harmonizovaných pravidiel Únie si vyžaduje cielené zmeny týchto 16 aktov: ▌ smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES(25), 2006/42/EÚ(26), 2010/35/EÚ(27), ▌ 2014/29/EÚ(28), 2014/30/EÚ(29), ▌ 2014/33/EÚ(30), 2014/34/EÚ(31), 2014/35/EÚ(32), 2014/53/EÚ(33), 2014/68/EÚ(34) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424(35), (EÚ) 2016/425(36), (EÚ) 2016/426(37), (EÚ) č. 305/2011(38), (EÚ) 2023/988(39) a (EÚ) 2023/1230(40). Zmeny stanovujúce postupy reakcie na núdzovú situáciu v každom z príslušných aktov by sa mali začať uplatňovať až na základe osobitnej aktivácie. Aktivácia núdzových postupov v každom príslušnom akte by mala byť podmienená aktiváciou režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu podľa tohto nariadenia a mala by byť obmedzená na výrobky označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii a na trvanie núdzovej situácie na vnútornom trhu.

(57)  Opatrenia na úrovni Únie zamerané na dostupnosť tovaru dôležitého v krízovej situácii, ako sú napríklad prioritné žiadosti, sa môžu ukázať ako nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu a jeho dodávateľských reťazcov, ak existujú závažné ohrozenia fungovania vnútorného trhu, alebo v prípadoch závažného a pretrvávajúceho nedostatku tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo mimoriadne vysokého dopytu po tomto tovare.

(58)  Ak výrobu alebo dodávku určitého tovaru dôležitého v krízovej situácii nemožno zabezpečiť inými prostriedkami, Komisia by mala mať v krajnom prípade v záujme zabezpečenia zachovania životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu možnosť obrátiť sa na hospodárske subjekty so sídlom v Únii so žiadosťou o výrobu alebo dodávku určitého tovaru dôležitého v krízovej situácii. Pri predkladaní takejto žiadosti by Komisia mala zohľadniť možný negatívny vplyv na hospodársku súťaž na vnútornom trhu a riziko prehĺbenia narušení trhu. Výber príjemcov a prijímateľov týchto žiadostí by nemal byť diskriminačný.

(59)  Prioritná žiadosť by mala byť založená na objektívnych, vecných, merateľných a podložených údajoch. V súvislosti s takýmito žiadosťami by sa mali zohľadňovať oprávnené záujmy hospodárskych subjektov a náklady a úsilie potrebné na akúkoľvek zmenu výrobného postupu. V prioritnej žiadosti by sa malo jasne uviesť, že o prijatí alebo zamietnutí žiadosti v plnom rozsahu rozhoduje hospodársky subjekt. Ak sa hospodársky subjekt rozhodne prioritnú žiadosť zamietnuť, môže sa takisto slobodne rozhodnúť, či žiadosť zamietne explicitne a či pri informovaní Komisie o zamietnutí žiadosti poskytne nejaké odôvodnenie.

(60)  Ak prioritnú žiadosť prijme, povinnosť splniť ju by mala mať prednosť pred akoukoľvek povinnosťou plnenia podľa súkromného alebo verejného práva. Cena stanovená v každej prioritnej žiadosti by mala byť spravodlivá a primeraná. Táto cena by sa mala dať vypočítať na základe priemerných trhových cien v posledných rokoch, pričom by sa malo zohľadniť odôvodnenie jej akéhokoľvek zvýšenia alebo zníženia, napríklad s ohľadom na infláciu alebo zvýšenie nákladov na energiu. Vzhľadom na význam zabezpečenia dodávok tovaru dôležitého v krízovej situácii, ktorý je nevyhnutný na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu, by dodržanie povinnosti splniť prioritnú žiadosť nemalo zahŕňať zodpovednosť voči tretím stranám za škody, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku akéhokoľvek porušenia povinností plnenia zmluvy, ktoré sa riadia právom členského štátu, ak bolo porušenie povinností plnenia zmluvy potrebné na dosiahnutie súladu s vyžadovanou prioritizáciou. Hospodárske subjekty, na ktoré sa potenciálne môže vzťahovať prioritná žiadosť, by mali mať možnosť v podmienkach svojich obchodných zmlúv upraviť prípadné dôsledky prioritnej žiadosti. Bez toho, aby bola dotknutá uplatniteľnosť iných ustanovení, by táto výnimka zo zodpovednosti nemala mať vplyv na zodpovednosť za chybné výrobky stanovenú v smernici Rady 85/374/EHS(41).

(61)  Ak hospodársky subjekt výslovne prijal prioritnú žiadosť a Komisia po takomto prijatí prijala vykonávací akt, hospodársky subjekt by mal splniť všetky podmienky tohto vykonávacieho aktu. Dôsledkom nedodržania podmienok stanovených vo vykonávacom akte hospodárskym subjektom by mala byť strata možnosti vzdať sa zmluvnej zodpovednosti. Ak ide o úmyselné nedodržanie podmienok alebo ak bolo nedodržanie podmienok spôsobené hrubou nedbanlivosťou, hospodárskemu subjektu môže byť uložená aj pokuta v súlade so zásadou proporcionality. Pokuta by sa nemala dať uložiť hospodárskym subjektom, ktoré výslovne neprijali prioritnú žiadosť.

(62)  Ak jeden alebo viaceré členské štáty informujú Komisiu o nedostatku tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii alebo o tom, že takýto nedostatok hrozí, Komisia by mala mať možnosť ▌ odporučiť členským štátom, aby prijali opatrenia na zabezpečenie rýchleho zvýšenia dostupnosti tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii. Komisia by mala zvážiť vplyv plánovaných opatrení na dotknuté hospodárske subjekty. Takéto odporúčania môžu zahŕňať opatrenia zamerané na uľahčenie rozšírenia, zmeny účelu alebo vytvorenia nových výrobných kapacít pre tovar dôležitý v krízovej situácii alebo nových kapacít súvisiacich s činnosťami služieb dôležitých v krízovej situácii, ako aj opatrenia zamerané na urýchlenie príslušných a uplatniteľných požiadaviek na schvaľovanie, povoľovanie a registráciu.

(63)  Ak jeden alebo viaceré členské štáty informujú Komisiu o nedostatku tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo služieb dôležitých v krízovej situácii, Komisia by mala tieto informácie postúpiť všetkým príslušným orgánom členských štátov a zefektívniť koordináciu reakcie. Okrem toho s cieľom zabezpečiť dostupnosť určitého tovaru alebo služieb dôležitých v krízovej situácii počas núdzovej situácie na vnútornom trhu a s cieľom ukončiť núdzovú situáciu na vnútornom trhu by Komisia mala mať možnosť odporučiť, aby členské štáty distribuovali tento tovar alebo služby, a to s ▌ náležitým ohľadom na zásady solidarity, nevyhnutnosti a proporcionality. Komisia by mala pomôcť koordinovať takúto distribúciu.

(64)  Okrem súčasnej možnosti spoločného obstarávania Komisie a jedného alebo viacerých členských štátov stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(42) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) by jeden alebo viaceré členské štáty mali mať zároveň možnosť požiadať Komisiu, aby v ich mene alebo na ich účet začala obstarávanie na nákup tovaru a služieb kritického významu alebo tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii s cieľom využiť kúpnu silu a rokovaciu pozíciu Komisie počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Takéto obstarávanie by malo zahŕňať zmluvné nadobúdanie prác, tovaru alebo služieb dôležitých v krízovej situácii verejným obstarávateľom a nadobúdanie alebo prenájom pozemkov, budov alebo iného nehnuteľného majetku od hospodárskych subjektov, ktoré si tento verejný obstarávateľ vybral na účely reakcie na krízu. Komisia by mala mať možnosť uskutočniť príslušný postup obstarávania v mene členských štátov alebo na ich účet na základe dohody medzi stranami alebo konať ako veľkoobchodník, t. j. nakupovať, skladovať a ďalej predávať alebo darovať tovar a služby vrátane prenájmu zúčastneným členským štátom alebo partnerským organizáciám, ktoré si vybrala.

(65)  Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa ukázalo, že Komisia by mala mať možnosť obstarávať tovar a služby dôležité v krízovej situácii spoločne s krajinami mimo Únie, ako sú štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) a európske mikroštáty. Žiadne spoločné postupy obstarávania, ktoré sa začali na účely nadobudnutia tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii alebo tovaru a služieb kritického významu, by nemali mať negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu a nemali by byť diskriminačné ani obmedzovať obchod a ani by nemali narúšať hospodársku súťaž ani akokoľvek priamo finančne vplývať na rozpočet krajín, ktoré sa nezúčastňujú na spoločnom postupe obstarávania. Takisto je nevyhnutné zabezpečiť, aby členské štáty koordinovali svoje opatrenia s podporou Komisie a rady pred začatím postupov obstarávania tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii. Počas pohotovostnej fázy by členské štáty mali zaviesť systém, ktorý by umožnil identifikáciu verejných obstarávateľov, na ktorých sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(43) a ktorí obstarávajú tovar a služby dôležité v krízovej situácii počas núdzových situácií. Členské štáty by mali mať možnosť využívať služby ústredných kontaktných úradov pri zhromažďovaní a prenose informácií o prebiehajúcom a plánovanom obstarávaní verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi na ich území na účely dodržiavania doložky o koordinácii podľa tohto nariadenia.

(66)  Dohoda, ktorou sa riadi obstarávanie Komisie v mene alebo na účet jedného alebo viacerých členských štátov alebo spoločné obstarávanie Komisie a jedného alebo viacerých členských štátov, by mala v náležitom prípade obsahovať doložku o výhradnom práve, na základe ktorej sa zúčastnené členské štáty zaväzujú neobstarávať predmetný tovar alebo služby dôležité v krízovej situácii inými kanálmi a neviesť súbežné rokovania. Ak takáto doložka o výhradnom práve existuje, malo by sa v nej stanoviť, že ak majú členské štáty dodatočné potreby v oblasti obstarávania a takéto obstarávanie podľa názoru Komisie neohrozuje prebiehajúce spoločné obstarávanie alebo obstarávanie v mene alebo na účet členských štátov, zúčastnené členské štáty môžu začať svoj vlastný postup obstarávania.

Účelom doložky o výhradnom práve je zaistiť, aby sa nenarušilo prebiehajúce spoločné obstarávanie alebo obstarávanie v mene alebo na účet členských štátov. Obstarávanie de minimis nemá vplyv na takéto obstarávanie, a preto by verejní obstarávatelia a obstarávatelia členských štátov mali mať možnosť začať postup obstarávania, ktorý je pod finančnými limitmi stanovenými v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ(44). Okrem toho, keďže obstarávanie hospodárskeho subjektu, ktorý sa nezúčastňuje na prebiehajúcom obstarávaní, neohrozuje prebiehajúce obstarávanie, doložka o výhradnom práve stanovená v tomto nariadení by sa na tento druh obstarávania nemala vzťahovať. Ak sa členský štát rozhodne zúčastniť na spoločnom obstarávaní alebo obstarávaní v mene alebo na účet členských štátov na účely nadobudnutia tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii, mal by mať možnosť využiť ústredné kontaktné úrady stanovené v tomto nariadení na informovanie všetkých verejných obstarávateľov a obstarávateľov na svojom území o prebiehajúcom obstarávaní, v súvislosti s ktorým sa uplatňuje doložka o výhradnom práve.

(67)  Transparentnosť je základnou zásadou účinného verejného obstarávania, ktorá zlepšuje hospodársku súťaž, zvyšuje efektívnosť a vytvára rovnaké podmienky. Európsky parlament by mal byť informovaný o postupoch spoločného obstarávania podľa tohto nariadenia a na požiadanie by mu mal byť udelený prístup k zmluvám uzatvoreným na základe týchto postupov, a to za predpokladu primeranej diskrétnosti a ochrany osobných údajov, národnej bezpečnosti členských štátov a citlivých obchodných informácií vrátane obchodných tajomstiev.

(68)   Držiteľom informácií je potrebné poskytnúť záruky, že informácie, ktoré poskytli v dôsledku uplatňovania tohto nariadenia, sa spracúvajú a používajú v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality. Informácie získané monitorovaním a na základe žiadostí o informácie a prioritných žiadostí používajú len inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie a ich zamestnanci, orgány členských štátov a ich zamestnanci alebo akékoľvek osoby vrátane členov a pozorovateľov rady. Takéto informácie by sa mali použiť len na účel, na ktorý boli vyžiadané.

(69)   Keďže rada je poradný orgán Komisie, mala by rešpektovať zásady, normy a pravidlá Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností, vrátane okrem iného ustanovení týkajúcich sa spracovania a uchovávania takýchto informácií, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443(45) a (EÚ, Euratom) 2015/444(46). Zamestnanci Komisie a iných inštitúcií a orgánov Únie, ktorí majú prístup k utajovaným skutočnostiam a citlivým neutajovaným skutočnostiam týkajúcim sa práce rady, by mali byť viazaní požiadavkami na dôvernosť podľa článku 339 ZFEÚ, a to aj po skončení svojich pracovných povinností.

(70)  Ak činnosti, ktoré sa majú vykonať podľa tohto nariadenia, zahŕňajú spracúvanie osobných údajov, takéto spracúvanie by malo byť v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov, konkrétne s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(47) a (EÚ) 2018/1725(48).

(71)   Treba stanoviť pravidlá pre digitálne nástroje s cieľom zabezpečiť pripravenosť, pokiaľ ide o včasnú a účinnú reakciu na možné budúce núdzové situácie, aby sa zaručilo nepretržité fungovanie vnútorného trhu, voľný pohyb tovaru, služieb a osôb v čase krízy a dostupnosť tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii pre občanov, podniky a verejné orgány. V tomto nariadení by sa mali stanoviť aj pravidlá pre digitálne nástroje zaručujúce prioritizáciu a urýchlenie postupov povoľovania, registrácie alebo deklarácie, aby sa uľahčil voľný pohyb osôb a bezpečný prenos a výmena informácií. Komisia a členské štáty by mali opätovne používať alebo v čo najväčšej miere rozšíriť svoje existujúce digitálne nástroje. Ak to nie je možné, Komisia a členské štáty by mali v náležitých a odôvodnených prípadoch zaviesť nové digitálne nástroje. Komisia by mala vykonávacími aktmi stanoviť technické aspekty takýchto nástrojov alebo infraštruktúr.

(72)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o špecifikácie rámca pre nepredvídané udalosti týkajúce sa pripravenosti, spolupráce, výmeny informácií a krízovej komunikácie pre režim obozretného dohľadu a režim núdzovej situácie na vnútornom trhu. Okrem toho by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o možnosť prijať zmierňujúce opatrenia, konkrétne administratívne opatrenia, digitálne nástroje a vzory, ktorými sa uľahčí voľný pohyb osôb. Okrem toho by sa v záujme rýchlej a koordinovanej reakcie mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aj pokiaľ ide o aktiváciu osobitných opatrení reakcie na núdzovú situáciu počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Okrem toho by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie technických aspektov osobitných digitálnych nástrojov na podporu cieľov tohto nariadenia. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(49).

(73)   Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak je to potrebné z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa vplyvov krízy na vnútorný trh.

(74)  Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Predovšetkým sa ním rešpektuje právo na súkromie hospodárskych subjektov zakotvené v článku 7 Charty, právo na ochranu osobných údajov stanovené v článku 8 Charty, sloboda podnikania a zmluvná sloboda, ktoré sú chránené článkom 16 Charty, právo vlastniť majetok chránené článkom 17 Charty, právo na kolektívne vyjednávanie a právo na kolektívnu akciu chránené článkom 28 Charty a právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ako sa stanovuje v článku 47 Charty. ▌

(75)  Týmto nariadením by nemala byť dotknutá autonómia sociálnych partnerov, ako sa uznáva v ZFEÚ.

(76)   Toto nariadenie by sa nemalo vykladať tak, že má vplyv na právo na ochranu životného prostredia, právo na kolektívne vyjednávanie a právo na kolektívnu akciu v súlade s chartou, vrátane práva pracovníkov a zamestnancov na kolektívnu akciu na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku a právo alebo slobodu štrajkovať alebo prijímať iné opatrenia, na ktoré sa vzťahujú osobitné systémy pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou.

(77)   Iné právne akty Únie, napríklad tie, ktorými sa stanovujú povinnosti hospodárskych subjektov sprístupňovať údaje subjektom verejného sektora, nemajú vplyv na toto nariadenie. Preto, ak iné právne akty Únie obsahujú aj ustanovenia o žiadostiach Komisie o informácie, ktoré majú rovnaký účel ako ustanovenia tohto nariadenia, po aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu Radou by sa mali uplatňovať len príslušné ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa žiadostí o informácie.

(78)  Únia je aj naďalej plne oddaná medzinárodnej solidarite a silne podporuje zásadu, že všetky opatrenia považované za nevyhnutné, ktoré sa prijali podľa tohto nariadenia, vrátane opatrení nevyhnutných na prevenciu alebo zmiernenie kritických nedostatkov, sa vykonávajú cielene, transparentne, primerane, dočasne a zlučiteľne so záväzkami Svetovej obchodnej organizácie.

(79)  Súčasťou rámca Únie by mali byť medziregionálne prvky na zavedenie jednotných, medziodvetvových a cezhraničných opatrení pre prípad nepredvídaných udalostí na vnútornom trhu, opatrení obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a opatrení reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, najmä vzhľadom na zdroje, kapacity a zraniteľnosti naprieč susednými regiónmi, zvlášť pohraničnými regiónmi.

(80)   Komisia by mala pravidelne posudzovať fungovanie a účinnosť tohto nariadenia a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade vrátane hodnotenia práce rady, stresových testov, odbornej prípravy a krízových protokolov, kritérií aktivácie režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj používania digitálnych nástrojov. Okrem toho by sa správy mali predkladať do štyroch mesiacov po deaktivácii režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo prípadne režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. V týchto správach by malo byť zahrnuté hodnotenie opatrení prijatých podľa tohto nariadenia v súvislosti s krízou, ktorá viedla k aktivácii uvedeného režimu, najmä pokiaľ ide o účinnosť týchto opatrení. V týchto správach by sa mohli navrhnúť prípadné zlepšenia a v náležitých prípadoch by mohli byť doplnené príslušnými legislatívnymi návrhmi.

(81)   Nariadenie Rady (ES) č. 2679/98(50) stanovuje mechanizmus pre dvojstranné rokovania o prekážkach fungovania vnútorného trhu a ich oznamovanie. Aby sa zabránilo duplicite pravidiel v prípade aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, toto nariadenie by sa malo príslušne zmeniť. Nariadením (ES) č. 2679/98 by nemal byť nijako dotknutý výkon základných práv uznaných na úrovni Únie a členských štátov vrátane práva na štrajk alebo slobody štrajkovať alebo prijímať iné opatrenia, na ktoré sa vzťahujú osobitné systémy pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch, v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou. Nemalo by ním byť dotknuté ani právo vyjednávať, uzatvárať kolektívne zmluvy a vykonávať kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou.

(82)  Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zaručiť hladké a neprerušované fungovanie vnútorného trhu zavedením opatrení pre prípad nepredvídaných udalostí, obozretného dohľadu a núdzovej situácie na vnútornom trhu v záujme uľahčenia koordinácie opatrení reakcie v prípade krízy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu alebo účinkov opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Hlava I

Všeobecné ustanovenia

Kapitola I

Predmet úpravy, ciele, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a ciele

1.  Týmto nariadením sa stanovuje rámec harmonizovaných opatrení na účinné predvídanie vplyvu kríz na vnútorný trh, ako aj prípravu a reakciu naň.

2.   Cieľom rámca uvedeného v odseku 1 je:

a)   chrániť a uľahčovať voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov;

b)   zabezpečiť dostupnosť tovaru a služieb kritického významu a tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii na vnútornom trhu, ak členské štáty prijali alebo s pravdepodobnosťou prijmú rozdielne vnútroštátne opatrenia; a

c)   brániť vytváraniu prekážok riadneho fungovania vnútorného trhu.

3.  Týmto nariadením sa stanovujú najmä:

a)  pravidlá zriadenia a fungovania Rady pre núdzové situácie a odolnosť na vnútornom trhu, ktorá má pomáhať a radiť Komisii, pokiaľ ide o predvídanie vplyvu krízy na vnútorný trh, predchádzanie tomuto vplyvu alebo reagovanie naň;

b)   opatrenia pre prípad nepredvídaných udalostí zamerané na predvídanie, plánovanie a odolnosť;

c)   opatrenia počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom na riešenie vplyvu hrozby krízy, ktorá by mohla vyústiť do núdzovej situácie na vnútornom trhu;

d)  opatrenia počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu na riešenie vplyvu krízy na vnútorný trh vrátane opatrení, ktoré uľahčujú voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov počas tohto režimu;

e)   pravidlá verejného obstarávania počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu;

f)   pravidlá poskytovania digitálnych nástrojov a spolupráce medzi príslušnými orgánmi.

Článok 2

Rozsah ▌

1.  ▌Toto nariadenie sa vzťahuje na tovar, služby a osoby vrátane pracovníkov v rámci vnútorného trhu.

2.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)  lieky v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady(51);

b)  zdravotnícke pomôcky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. e) nariadenia (EÚ) 2022/123;

c)  iné zdravotnícke protiopatrenia uvedené v článku 3 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2022/2371 a zaradené do zoznamu zostaveného v súlade s článkom 7 ods. 1 ▌ nariadenia (EÚ) 2022/2372;

d)  polovodiče v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781(52);

e)  energetické výrobky v zmysle článku 2 ods. 1 smernice Rady 2003/96/ES(53), elektrickú energiu v zmysle článku 2 ods. 2 uvedenej smernice a iné výrobky v zmysle článku 2 ods. 3 uvedenej smernice;

f)  finančné služby, ako je bankovníctvo, služby súvisiace s úvermi, poistením a zaistením, pracovnými alebo osobnými dôchodkami, cennými papiermi, investičnými fondmi, platbami a investičným poradenstvom, vrátane služieb uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(54), ani na činnosti týkajúce sa vyrovnania a zúčtovania a poradenské, sprostredkovateľské a iné pomocné finančné služby;

g)   výrobky obranného priemyslu v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES(55) alebo v zmysle vymedzenia vo vnútroštátnom práve členských štátov v súlade s právom Únie;

3.  Odchylne od odseku 2 písm. a), b) a c) tohto článku sa články 20 až 23 a článok 44 ▌tohto nariadenia uplatňujú na výrobky uvedené v týchto písmenách.

4.  Týmto nariadením nie sú dotknuté iné právne akty Únie, ktorými sa stanovujú osobitné pravidlá reakcie na krízu alebo krízového riadenia, ako napríklad:

a)   rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ(56) o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany.

b)   príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2015/479 týkajúce sa právomoci Komisie posúdiť, či je vhodné uložiť obmedzenia na vývoz tovaru v súlade s medzinárodnými právami a povinnosťami Únie;

c)   nariadenia (EÚ) 2022/2371 a (EÚ) 2022/2372 týkajúce sa rámca EÚ pre zdravotnú bezpečnosť;

d)   rozhodnutie 2014/415/EÚ, ktorým sa stanovujú dojednania o integrovanej politickej reakcii na krízu (IPCR) vrátane politickej koordinačnej úlohy IPCR, a vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2018/1993, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania týchto dojednaní.

5.  Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá hospodárskej súťaže Únie ▌vrátane antitrustových pravidiel, pravidiel fúzií a pravidiel štátnej pomoci.

6.  Týmto nariadením nie je dotknutá zodpovednosť členských štátov za ochranu národnej bezpečnosti ani ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu.

7.   Toto nariadenie nemá vplyv na výkon základných práv v súlade s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Predovšetkým nemá žiaden vplyv na právo na štrajk ani na právo uskutočňovať iné akcie v rámci špecifických systémov pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch v súlade s vnútroštátnym právom a praxou. Nemá vplyv ani na právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy a ani uskutočňovať kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „krízová situácia“ je výnimočná, neočakávaná a náhla prírodná udalosť alebo udalosť spôsobená ľudskou činnosťou mimoriadnej povahy a rozsahu, ktorá prebieha na území Únie alebo mimo neho, ktorá má alebo môže mať závažný negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu a ktorá narúša voľný pohyb tovaru, služieb a osôb alebo narúša fungovanie jeho dodávateľských reťazcov;

2.  „režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom“ je rámec na riešenie hrozby krízy, ktorá by mohla do šiestich mesiacov vyústiť do núdzovej situácie na vnútornom trhu;

3.  „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je rámec na riešenie krízy s významným negatívnym vplyvom na vnútorný trh, ktorá vážne narúša voľný pohyb tovaru, služieb a osôb, alebo, ak sa na takéto závažné narušenie uplatňovali alebo sa pravdepodobne budú uplatňovať rozdielne vnútroštátne opatrenia, fungovanie jeho dodávateľských reťazcov;

4.  „kriticky dôležité sektory“ sú sektory, ktoré majú systémový a zásadný význam pre Úniu a jej členské štáty, pokiaľ ide oudržiavanie verejnej bezpečnosti, ochrany verejnosti, verejného poriadku alebo verejného zdravia, a ktorých narušenie, zlyhanie, strata alebo zničenie môže mať významný negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu v čase hroziacej krízy;

5.  „tovar kritického významu“ alebo „služby kritického významu“ spoločne označované ako „tovar a služby kritického významu“ sú tovar alebo služby, ktoré sú nenahraditeľné, nediverzifikovateľné alebo nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu a jeho dodávateľských reťazcov v kriticky dôležitých sektoroch a ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte prijatom Radou podľa článku 14 ods. 1;

6.  „tovar dôležitý v krízovej situácii“ alebo „služby dôležité v krízovej situácii“ spolu označované ako „tovar a služby dôležité v krízovej situácii“ sú tovar alebo služby, ktoré sú nenahraditeľné, nediverzifikovateľné alebo nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu a jeho dodávateľských reťazcov, ktoré sa považujú za nevyhnutné z hľadiska reakcie na krízu a ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte prijatom Radou podľa článku 18 ods. 4;

7.   „významné incidenty“ sú incidenty, ktoré významne narúšajú alebo môžu významne narušiť fungovanie vnútorného trhu a jeho dodávateľských reťazcov;

8.   „príslušný hospodársky subjekt“ je hospodársky subjekt v dodávateľskom reťazci, ktorý má schopnosť alebo kapacitu vyrábať alebo distribuovať čokoľvek z tohoto:

a)  tovar a služby kritického významu;

b)  tovar dôležitý v krízovej situácii alebo služby dôležité v krízovej situácii;

c)  komponenty tovaru uvedeného v písmenách a) a b);

9.  „mikropodniky, malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú mikropodniky, malé podniky a stredné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(57).

Kapitola II

Riadenie

Článok 4

Rada pre núdzové situácie a odolnosť na vnútornom trhu

1.  Zriaďuje sa Rada pre núdzové situácie a odolnosť na vnútornom trhu (ďalej len „rada“).

2.  Rada je zložená z jedného zástupcu každého členského štátu a jedného zástupcu Komisie. Každý členský štát vymenuje svojho zástupcu a náhradníka. Okrem toho môžu členské štáty v závislosti od povahy krízy v náležitých prípadoch vymenovať zástupcu ad hoc pre konkrétny sektor.

3.  Rade predsedá zástupca Komisie a sekretariát rady zabezpečuje Komisia. ▌

4.   Predseda rady (ďalej len „predseda“) pozve zástupcu Európskeho parlamentu, aby v rade pôsobil ako stály pozorovateľ.

5.   Predseda môže prizvať expertov, aby sa ako pozorovatelia zapojili do práce rady a zúčastňovali sa ad hoc na jej zasadnutiach, ak je ich účasť relevantná vzhľadom na program konkrétneho zasadnutia. Takýmito expertmi môžu byť napríklad zástupcovia hospodárskych subjektov, organizácií zainteresovaných strán a sociálnych partnerov.

6.   Predseda pozýva zástupcov ďalších orgánov dôležitých v krízovej situácii na úrovni Únie, aby sa ako pozorovatelia zúčastnili na príslušných zasadnutiach rady.

7.   Predseda pozýva zástupcov medzinárodných organizácií a krajín mimo Únie na príslušné zasadnutia rady v súlade s príslušnými dvojstrannými alebo medzinárodnými dohodami.

8.   Pozorovatelia nemajú hlasovacie práva a nepodieľajú sa na formulácii stanovísk, odporúčaní ani poradenstva rady. V náležitých prípadoch môže predseda pozorovateľov vyzvať, aby prispeli informáciami a poznatkami.

9.   Rada zasadá najmenej trikrát za rok. Rada na svojom prvom zasadnutí na návrh Komisie a po dohode s ňou prijme svoj rokovací poriadok.

10.   Rada môže prijímať stanoviská, odporúčania alebo správy v súvislosti so svojimi úlohami stanovenými v článku 5. Komisia tieto stanoviská, odporúčania alebo správy čo najviac zohľadní, a to transparentne.

Článok 5

Úlohy rady

1.  Rada poskytuje Komisii pomoc a poradenstvo na účely plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí na vnútornom trhu v zmysle článkov 9 až 13, pokiaľ ide o tieto úlohy:

a)  návrh opatrení administratívnej spolupráce na uľahčenie výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi počas režimov obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktoré majú byť súčasťou rámca pre nepredvídané udalosti uvedeného v článku 9;

b)  posudzovanie incidentov, ktoré Komisii oznámili členské štáty v súlade s článkom 13, a ich vplyvu na vnútorný trh a jeho dodávateľské reťazce;

c)   zhromažďovanie informácií s cieľom predvídať možnosť vzniku krízy, vykonávanie analýzy údajov a získavanie informácií o trhu;

d)   konzultácie so zástupcami hospodárskych subjektov vrátane MSP a priemyslu a v náležitých prípadoch aj so zástupcami sociálnych partnerov s cieľom získavať informácie o trhu v súlade s článkom 43;

e)   analýza súhrnných údajov získaných inými orgánmi dôležitými v krízovej situácii na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;

f)   vedenie archívu vnútroštátnych a únijných krízových opatrení, ktoré sa použili v predchádzajúcich krízach a ovplyvnili vnútorný trh a jeho dodávateľské reťazce a

g)   poradenstvo v oblasti identifikácie opatrení, ktoré sa majú zvoliť na účely predvídania a plánovania, pričom sa zároveň posilňuje odolnosť vnútorného trhu, a poradenstvo o vykonávaní zvolených opatrení.

2.   Rada na účely režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom uvedeného v článku 14 pomáha a radí Komisii v súvislosti s týmito úlohami:

a)  stanovenie, či boli splnené kritériá aktivácie alebo deaktivácie režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom, s cieľom určiť, či existuje hrozba krízy uvedená v článku 3 ods. 2, a rozsah takejto hrozby;

b)  koordinovanie a uľahčovanie výmen a spoločného využívania informácií, a to aj s inými príslušnými orgánmi a inými orgánmi dôležitými v krízovej situácii na úrovni Únie, ako aj v náležitých prípadoch s krajinami mimo Únie, s osobitým dôrazom na štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), kandidátske krajiny na členstvo v Únii a rozvojové krajiny, a s medzinárodnými organizáciami; a

c)   analyzovanie vplyvu krízy na vnútorný trh s náležitým ohľadom na situáciu v pohraničných regiónoch s cieľom nájsť možné riešenia a diskutovanie o tejto otázke.

3.  Rada na účely režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu uvedeného v článku 18 pomáha a radí Komisii v súvislosti s týmito úlohami:

a)  analýza informácií dôležitých v krízovej situácii, ktoré zhromaždili členské štáty alebo Komisia;

b)  stanovenie, či boli splnené kritériá aktivácie alebo deaktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu;

c)  poradenstvo k identifikácii opatrení, ktoré sa majú na úrovni Únie zvoliť v rámci reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, a poradenstvo o vykonávaní zvolených opatrení;

d)  vykonávanie preskúmania vnútroštátnych krízových opatrení;

e)  koordinácia a uľahčovanie výmen a spoločného využívania informácií, a to aj s inými orgánmi dôležitými v krízovej situácii na úrovni Únie, ako aj prípadne s krajinami mimo Únie s osobitým dôrazom na štáty EZVO, kandidátske krajiny Únie a rozvojové krajiny, a s medzinárodnými organizáciami.

f)   analyzovanie vplyvu krízy na vnútorný trh s náležitým ohľadom na situáciu v pohraničných regiónoch s cieľom nájsť možné riešenia a diskutovanie o tejto otázke a

g)   prípadné stanovenie zoznamu kategórií osôb zapojených do výroby alebo dodávania tovarov a služieb dôležitých v krízovej situácii, pre ktoré treba stanoviť spoločné vzory a formy, ktoré môžu členské štáty na dobrovoľnom základe použiť.

4.   Komisia zabezpečí zapojenie všetkých orgánov na úrovni Únie, ktoré sú relevantné pre príslušnú krízovú situáciu, do práce Rady. Ak je to vhodné, rada úzko spolupracuje a inými príslušnými krízovými orgánmi na úrovni Únie, ako aj s Európskym výborom pre kritické suroviny zriadeným nariadením (EÚ) 2024/...(58)(59) a koordinuje sa s nimi. Komisia zabezpečí koordináciu s opatreniami vykonávanými prostredníctvom iných mechanizmov Únie, ako je mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, dojednania EÚ o integrovanej politickej reakcii na krízu, rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť a európsky rámec pre kritické suroviny. Rada zabezpečuje výmenu informácií s Koordinačným centrom pre reakcie na núdzové situácie v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a integrovaným situačným centrom a spôsobilosťou analytickej podpory v rámci integrovanej politickej reakcie na krízu.

5.   Rada v spolupráci s Komisiou prijíma výročnú správu o činnosti a predkladá ju Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 6

Dialóg na podporu núdzovej situácie a odolnosti

1.   S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie a zabezpečiť väčšiu transparentnosť, zodpovednosť a koordináciu môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať Komisiu ako predsedníčku rady, aby vystúpila pred výborom a poskytla informácie o všetkých otázkach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, najmä po každom zasadnutí rady a každej deaktivácii režimu obozretného dohľadu alebo režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

2.   Európskemu parlamentu sa čo najskôr poskytnú informácie o všetkých navrhovaných alebo prijatých vykonávacích aktoch Rady podľa tohto nariadenia.

3.   Komisia zohľadní všetky prvky vyplývajúce z názorov vyjadrených v rámci dialógu na podporu núdzovej situácie a odolnosti vrátane príslušných uznesení Európskeho parlamentu.

Článok 7

Platforma na podporu núdzovej situácie a odolnosti

1.  Komisia zriadi platformu zainteresovaných strán s cieľom uľahčiť dialóg a partnerstvá v jednotlivých odvetviach tým, že spojí kľúčové zainteresované strany, konkrétne zástupcov hospodárskych subjektov, sociálnych partnerov, výskumných pracovníkov a občianskej spoločnosti. Platforma poskytuje zainteresovaným stranám funkcie, ktoré zainteresovaným stranám umožnia:

a)  uviesť dobrovoľné opatrenia potrebné na úspešnú reakciu na núdzovú situáciu na vnútornom trhu;

b)  poskytovať vedecké poradenstvo, stanoviská alebo správy o záležitostiach súvisiacich s krízou;

c)  prispievať k výmene informácií a najlepších postupov, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru, služieb a osôb a predchádzanie rozdielnym národným opatreniam, ktoré by mohli viesť k cezhraničným obmedzeniam.

2.  Komisia a rada pri vykonávaní tohto nariadenia zohľadnia výsledky odvetvového dialógu a partnerstiev podľa odseku 1, ako aj všetky relevantné vstupy, ktoré poskytli zainteresované strany v súlade s uvedeným odsekom.

Článok 8

Kontaktné úrady

1.  Každý členský štát určí ústredný kontaktný úrad ▌ .

2.   Ústredný kontaktný úrad členského štátu je zodpovedný za kontakty, koordináciu a výmenu informácií s:

a)   ústrednými kontaktnými úradmi iných členských štátov a kontaktným úradom na úrovni Únie uvedeným v odseku 4;

b)   relevantnými príslušnými orgánmi v danom členskom štáte, najmä so zodpovednými vnútroštátnymi jednotnými kontaktnými miestami uvedenými v článku 24.

3.   V záujme plnenia úloh podľa tohto nariadenia ústredný kontaktný úrad členského štátu zhromažďuje vstupy od relevantných príslušných orgánov v danom členskom štáte.

4.  Komisia určí kontaktný úrad ▌na úrovni Únie ▌.

5.   Kontaktný úrad na úrovni Únie je zodpovedný za zabezpečovanie koordinácie a výmeny informácií vrátane informácií dôležitých v krízovej situácii s ústrednými kontaktnými úradmi členských štátov v záujme riadenia režimu obozretného dohľadu nad vnútornom trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

Hlava II

Plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí na vnútornom trhu

Článok 9

Rámec pre nepredvídané udalosti

1.  Komisia pri náležitom zohľadnení stanoviska rady a príspevkov príslušných orgánov na úrovni Únie môže prijať vykonávací akt s cieľom stanoviť podrobné dojednania týkajúce sa rámca pre nepredvídané udalosti v oblasti pripravenosti, výmeny informácií a komunikácie v krízovej situácii pre režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režim núdzovej situácie na vnútornom trhu. Tento vykonávací akt stanoví podrobné dojednania týkajúce sa:

a)  spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a orgánmi na úrovni Únie počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu;

b)  ▌ bezpečnej výmeny informácií a

c)  koordinovaného prístupu ▌ku komunikácii počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu vo vzťahu k verejnosti, pričom Komisia má koordinačnú úlohu.

2.   Vykonávací akt uvedený v odseku 1 sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 2.

3.  Komisia a členské štáty v záujme ▌včasnej spolupráce a bezpečnej výmeny informácií medzi Komisiou, príslušnými orgánmi na úrovni Únie a členskými štátmi zabezpečia zavedenie opatrení, ktoré sa týkajú:

a)  súpisu príslušných orgánov členských štátov, ústredných kontaktných úradov určených v súlade s článkom 8 a jednotných kontaktných miest uvedených v článku 24 vrátane ich kontaktných údajov, pridelených úloh a povinností počas režimu obozretného dohľadu nad jednotným trhom a režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu podľa tohto nariadenia v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov;

b)  konzultácie so zástupcami hospodárskych subjektov▌ vrátane MSP o ich iniciatívach a opatreniach na zmiernenie kríz na vnútornom trhu a na reakcie na ne;

c)   konzultácie so sociálnymi partnermi o dôsledkoch pre voľný pohyb pracovníkov, ich iniciatívach a opatreniach na zmiernenie prípadnej krízy a reakcie na ňu;

d)  spolupráce na technickej úrovni počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌;

e)   komunikácie o rizikách a núdzovej situácii, pričom Komisia zohráva koordinačnú úlohu, a to s ▌ohľadom na existujúce štruktúry.

4.   Aby sa zabezpečilo fungovanie rámca stanoveného v súlade s odsekom 1, Komisia môže spolu s členskými štátmi vykonávať stresové testy, simulácie a preskúmania počas trvania opatrení a po ich skončení a príslušným orgánom na úrovni Únie a členským štátom navrhnúť, aby podľa potreby aktualizovali rámec.

5.   V záujme podpory a uľahčenia voľného pohybu tovaru a služieb počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu Komisia pomáha členským štátom pri koordinovaní ich snáh stanoviť jednotné digitálne formuláre na účely deklarácie, registrácie alebo povoľovania činností uskutočňovaných medzi členskými štátmi.

Článok 10

Dobrovoľné krízové protokoly

1.  Rada môže Komisii odporučiť, aby iniciovala vypracovanie dobrovoľných krízových protokolov hospodárskymi subjektmi na riešenie kríz počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

2.  Komisia podporí a uľahčí vypracovanie týchto dobrovoľných krízových protokolov hospodárskymi subjektmi. Hospodárske subjekty sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, či sa zúčastnia na dobrovoľných krízových protokoloch.

3.  V dobrovoľných krízových protokoloch sa stanovia:

a)  špecifické parametre narušenia, ktoré sa dobrovoľný krízový protokol snaží riešiť, a ciele, ktoré sleduje;

b)  úlohu každého účastníka dobrovoľného krízového protokolu a prípravné opatrenia, ktoré majú prijať po aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, na zmiernenie krízy a reakciu na ňu;

c)  jasný postup pre stanovenie momentu aktivácie a obdobia, počas ktorého treba prijať opatrenia po aktivácii krízového protokolu;

d)  opatrenia na zmiernenie potenciálnych kríz v režime núdzovej situácie na vnútornom trhu a reakciu na ne, prísne obmedzené na to, čo je nevyhnutné na ich riešenie.

4.  Komisia prípadne zapojí orgány členských štátov, ako aj orgány, úrady a agentúry Únie do vypracovania dobrovoľných krízových protokolov. Komisia môže, ak je to potrebné a vhodné, zapojiť aj organizácie občianskej spoločnosti alebo iné relevantné organizácie.

Článok 11

Odborná príprava a simulácie

1.   Komisia pripraví a pravidelne zorganizuje odbornú prípravu zamestnancov ústredných kontaktných úradov zameranú na pripravenosť, koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií v krízovej situácii. Zorganizuje simulácie so zapojením zamestnancov ústredných kontaktných úradov zo všetkých členských štátov, a to na základe potenciálnych scenárov núdzových situácií na vnútornom trhu.

2.   Komisia najmä vypracuje a riadi program odbornej prípravy, ktorý bude vychádzať zo skúseností získaných z predchádzajúcich krízových situácií, ako aj z aspektov celého cyklu riadenia núdzových situácií, aby sa zabezpečila rýchla reakcia na krízové situácie podľa režimu obozretného dohľadu alebo režimu núdzovej situácie. Tento program môžu zahrnovať najmä:

a)  monitorovanie, analýzu a hodnotenie všetkých príslušných opatrení na umožnenie voľného pohybu tovaru, služieb a osôb;

b)  podporu uplatňovania najlepších postupov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, prípadne najlepších postupov vypracovaných krajinami mimo Únie a medzinárodnými organizáciami;

c)  vypracovanie usmernení pre šírenie poznatkov a vykonávanie rôznych úloh na národnej a prípadne regionálnej a miestnej úrovni;

d)  podporu využívania príslušných nových technológií a digitálnych nástrojov na účely reakcie na núdzové situácie na vnútornom trhu.

3.  Komisia vypracuje a poskytne programy odbornej prípravy a materiály pre zainteresované strany vrátane hospodárskych subjektov. Komisia v náležitých prípadoch vyzve zainteresované strany, aby sa zúčastnili na odbornej príprave a simuláciách.

4.   Komisia môže na žiadosť členského štátu poskytnúť poradenstvo a podporu v oblasti opatrení týkajúcich sa pripravenosti a reakcie, pričom zohľadní najmä potreby a záujmy daného členského štátu.

Článok 12

Stresové testy

1.   Komisia po zohľadnení stanoviska rady vykoná a koordinuje stresové testy vrátane simulácií, ktorých cieľom je predvídať núdzovú situáciu na vnútornom trhu a pripraviť sa na ňu.

2.  Komisia najmä:

a)   vypracuje scenáre a parametre pre konkrétne odvetvie, ktoré zachytávajú osobitné riziká spojené s núdzovou situáciou, s cieľom zhodnotiť možný vplyv na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb v tomto odvetví;

b)   uľahčí a podporí rozvoj stratégií pripravenosti na núdzové situácie;

c)   v spolupráci so všetkými zúčastnenými aktérmi určí opatrenia na zmiernenie rizika po ukončení stresových testov.

3.   S cieľom určiť konkrétne odvetvie uvedené v odseku 2 písm. a) Komisia v spolupráci s radou uplatní všetky existujúce nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane mapovania.

4.   Komisia vykonáva stresové testy na úrovni Únie pravidelne a aspoň raz za dva roky. Preto Komisia pozýva pracovníkov ústredných kontaktných úradov všetkých členských štátov, aby sa zúčastnili na simuláciách. Komisia môže pozvať aj ďalších príslušných aktérov zapojených do prevencie núdzových situácií na vnútornom trhu, do pripravenosti a reakcie na ne, aby sa na nich dobrovoľne zúčastnili.

5.   Na základe žiadosti dvoch alebo viacerých členských štátov môže Komisia vykonať stresové testy v konkrétnych zemepisných oblastiach alebo pohraničných regiónoch týchto členských štátov.

6.   Komisia oznámi výsledky stresových testov vykonaných podľa tohto článku rade a uverejní o nich správu.

Článok 13

Výstrahy ad hoc v záujme včasného varovania

1.  Ústredný kontaktný úrad členského štátu bezodkladne oznámi Komisii a ústredným kontaktným úradom ostatných členských štátov všetky ▌významné incidenty▌.

2.  Ústredné kontaktné úrady a všetky relevantné príslušné ▌orgány členských štátov prijmú v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú v súlade s právom Únie, všetky opatrenia potrebné na spracovanie informácií uvedených v odseku 1 spôsobom, ktorý rešpektuje ich dôvernosť, chráni bezpečnosť a verejný poriadok ▌Únie a členských štátov, a chráni bezpečnosť a obchodné záujmy dotknutých hospodárskych subjektov.

3.  S cieľom určiť, či by incident mal byť predmetom varovania podľa odseku 1, ústredný kontaktný úrad členského štátu zohľadní:

a)  trhové postavenie alebo počet hospodárskych subjektov v Únii ovplyvnených incidentom;

b)  trvanie alebo očakávané trvanie incidentu;

c)  zemepisnú oblasť a podiel vnútorného trhu ovplyvneného incidentom a jeho cezhraničné vplyvy, ako aj účinok na mimoriadne zraniteľné alebo vystavené zemepisné oblasti, ako sú najvzdialenejšie regióny; a

d)  vplyv týchto incidentov na tovar, ktorý nemožno diverzifikovať ani nahradiť.

Hlava III

Obozretný dohľad nad vnútorným trhom

Kapitola I

Režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom

Článok 14

Kritériá aktivácie

1.  Ak Komisia po zohľadnení stanoviska poskytnutého radou usúdi, že sú prítomné prvky uvedené v článku 3 ods. 2, navrhne Rade, aby aktivovala režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom. Rada môže aktivovať režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom prostredníctvom vykonávacieho aktu Rady. Trvanie tejto aktivácie sa určí vo vykonávacom akte a je maximálne šesť mesiacov. Súčasťou takéhoto ▌vykonávacieho aktu je:

a)  posúdenie potenciálneho vplyvu krízy na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov na vnútornom trhu a na jeho dodávateľské reťazce;

b)  zoznam dotknutého tovaru a služieb kritického významu a

c)  opatrenia obozretného dohľadu vrátane odôvodnenia týkajúceho sa nevyhnutnosti a proporcionality takýchto opatrení.

2.   Pri posudzovaní toho, či existujú prvky uvedené v článku 3 ods. 2, s cieľom určiť potrebu aktivácie režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom, Komisia a Rada zohľadnia aspoň tieto kritériá:

a)   predpokladaný čas, kým bude pravdepodobne aktivovaný režim núdzovej situácie na jednotnom trhu;

b)   počet alebo trhové postavenie hospodárskych subjektov, u ktorých sa očakáva, že budú ovplyvnené krízou;

c)   rozsah, v akom sa očakáva, že tovar a služby kritického významu budú ovplyvnené krízou; a

d)   zemepisná oblasť, ktorá sa očakáva, že bude ovplyvnená krízou, najmä vplyv na pohraničné regióny a najvzdialenejšie regióny.

Článok 15

Predĺženie a deaktivácia

1.  Ak sa Komisia ▌domnieva, že dôvody na aktiváciu režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom podľa článku 14 ods. 1 zostávajú platné, a s prihliadnutím na stanovisko, ktoré poskytla rada, navrhne Rade, aby predĺžila režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom. S výhradou naliehavých a výnimočných zmien okolností sa bude Komisia maximálne snažiť podať takýto návrh najneskôr 30 dní pred uplynutím obdobia, na ktoré bol aktivovaný režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom. Na základe takéhoto návrhu môže Rada prostredníctvom vykonávacieho aktu Rady predĺžiť režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom vždy najviac o šesť mesiacov.

2.  Ak Komisia po zohľadnení stanoviska rady zistí, že prvky uvedené v článku 3 ods. 2 už nie sú prítomné v súvislosti s niektorými alebo všetkými opatreniami obozretného dohľadu alebo niektorými alebo všetkými tovarmi a službami kritického významu, navrhne Rade, aby úplne alebo čiastočne deaktivovala režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom. Na základe takéhoto návrhu môže Rada prostredníctvom vykonávacieho aktu Rady deaktivovať režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom.

Kapitola II

Opatrenia obozretného dohľadu

Článok 16

Monitorovanie

1.  Po aktivovaní režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 14, ▌príslušné orgány v členských štátoch monitorujú dodávateľské reťazce tovarov a služieb kritického významu a voľný pohyb osôb vrátane pracovníkov zapojených do výroby a dodávok týchto tovarov a služieb.

2.  Komisia zabezpečí štandardizované a bezpečné prostriedky na zhromažďovanie informácií získaných monitorovaním podľa odseku 1 a ich súhrnné spracovanie s použitím elektronických prostriedkov. Zabezpečí sa dôvernosť, pokiaľ ide o obchodne citlivé informácie a informácie s vplyvom na bezpečnosť a verejný poriadok Únie alebo jej členských štátov, a to bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa v súlade s právom Únie vyžaduje, aby sa takéto informácie vrátane obchodných tajomstiev zachovali ako dôverné.

3.  Členské štáty podľa možnosti vytvoria, aktualizujú a vedú súpis ▌dôležitých hospodárskych subjektov so sídlom na ich území pôsobiacich v dodávateľských reťazcoch tovaru a služieb kritického významu. Obsah tohto súpisu je vždy dôverný.

4.  Na základe súpisu vytvoreného podľa odseku 3 tohto článku príslušné vnútroštátne orgány v členských štátoch adresujú žiadosti o dobrovoľné poskytnutie informácií najvýznamnejším hospodárskym subjektom v rámci dodávateľských reťazcov tovaru a služieb kritického významu pôsobiacich na ich území, ak tieto informácie nie je možné získať z iných zdrojov. V týchto žiadostiach sa uvedie najmä to, ktoré informácie o faktoroch ovplyvňujúcich dostupnosť identifikovaného tovaru a služieb kritického významu sa požadujú. Každý oslovený hospodársky subjekt poskytne požadované informácie na dobrovoľnom základe v súlade s pravidlami Únie o hospodárskej súťaži, ktorými sa upravuje výmena informácií. Príslušné ▌orgány v členských štátoch bez zbytočného odkladu zašlú príslušné zistenia Komisii a rade prostredníctvom príslušného ústredného kontaktného úradu.

5.  ▌Príslušné orgány v členských štátoch náležite zohľadnia administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov, a najmä MSP, ktoré môže byť spojené so žiadosťami o informácie, a zabezpečia, aby sa takáto administratívna záťaž udržala na minime a aby sa rešpektovala dôvernosť informácií.

6.   Komisia na základe informácií zhromaždených prostredníctvom monitorovacích činností vykonávaných v súlade s odsekom 1 poskytne rade správu o súhrnných zisteniach.

7.  Komisia môže požiadať radu o prediskutovanie súhrnných zistení a výhľadov rozvoja na základe informácií získaných členskými štátmi v súlade s odsekmi 1 a 4 týkajúcimi sa ich monitorovania dodávateľských reťazcov tovaru a služieb kritického významu a v takom prípade zabezpečí dôvernosť a dodržanie obchodnej citlivosti príslušných informácií.

8.   Komisia tiež môže členským štátom poskytovať relevantné informácie získané ďalšími nástrojmi alebo systémami monitorovania.

Hlava IV

Naliehavá situácia na vnútornom trhu

Kapitola I

Režim naliehavej situácie na vnútornom trhu

Článok 17

Kritériá aktivácie

1.  Pri posudzovaní toho, či sú prítomné prvky uvedené v článku 3 ods. 3, s cieľom určiť potrebu aktivovania režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu Komisia a Rada na základe konkrétnych a spoľahlivých dôkazov posúdia, či kríza vytvára jednu alebo viac prekážok pre voľný pohyb tovaru, služieb alebo osôb a má vplyv aspoň na jednu oblasť životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu.

Ak kríza vedie k narušeniu fungovania dodávateľských reťazcov, Komisia a Rada okrem kritérií stanovených v prvom pododseku posúdi aj to, či tovar a služby možno diverzifikovať alebo nahradiť alebo či možno nahradiť dotknutých pracovníkov.

2.   Pri uplatňovaní odseku 1 Komisia a Rada zohľadnia najmä tieto ukazovatele:

a)   počet významných incidentov oznámených podľa článku 13 ods. 1;

b)  skutočnosť, že kríza viedla k aktivácii niektorého z týchto opatrení:

i)  príslušný mechanizmus Rady v oblasti reakcie na krízu vrátane mechanizmu integrovanej politickej reakcie na krízu;

ii)  mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany; alebo

iii)  ktorýkoľvek z mechanizmov zriadených v rámci EÚ pre zdravotnú bezpečnosť vrátane núdzového rámca stanoveného nariadením (EÚ) 2022/2372;

c)  odhad počtu alebo trhového postavenia a trhového dopytu hospodárskych subjektov, ako aj odhad počtu používateľov, ktorí sa spoliehajú na narušené odvetvie alebo odvetvia vnútorného trhu pri zabezpečovaní dotknutého tovaru alebo služieb;

d)  odhad typov tovaru a služieb alebo počet osôb vrátane pracovníkov ovplyvnených krízou;

e)  vplyv alebo potenciálny vplyv krízy na životne dôležité spoločenské funkcie a hospodárske činnosti, životné prostredie a verejnú bezpečnosť z hľadiska stupňa a trvania týchto vplyvov;

f)  skutočnosť, že hospodárske subjekty dotknuté krízou neboli schopné poskytnúť v primeranom čase riešenie konkrétnych aspektov krízy na dobrovoľnom základe;

g)  zemepisné oblasti vrátane pohraničných regiónov a najvzdialenejších regiónov, ktoré sú a mohli by byť dotknuté krízou, vrátane akéhokoľvek cezhraničného vplyvu na fungovanie dodávateľských reťazcov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu;

h)  význam dotknutých hospodárskych subjektov pri udržiavaní dostatočnej úrovne dodávky tovaru alebo služieb, pričom sa zohľadní dostupnosť alternatívnych prostriedkov na poskytovanie tohto tovaru alebo služieb, a

i)  absencia alebo nedostatok náhrad za tovar alebo služby.

Článok 18

Aktivácia

1.   Režim núdzovej situácie na vnútornom trhu sa aktivuje len vtedy, ak sú splnené kritériá stanovené v článku 17 ods. 1.

2.  Režim núdzovej situácie na vnútornom trhu možno aktivovať bez toho, aby sa v súvislosti s rovnakým tovarom alebo službami predtým aktivoval režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom.

Aktivácia režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti s určitým tovarom a službami nebráni aktivácii alebo pokračovaniu v uplatňovaní režimu obozretného dohľadu nad vnútorných trhom a zavedeniu opatrení obozretného dohľadu stanovených v článku 16 týkajúcich sa rovnakého tovaru a služieb. Ak bol predtým aktivovaný režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom, režim núdzovej situácie na vnútornom trhu ho môže čiastočne alebo úplne nahradiť.

3.  Ak Komisia s prihliadnutím na stanovisko, ktoré poskytla rada, usúdi, že nastala núdzová situácia na vnútornom trhu, navrhne Rade, aby aktivovala režim núdzovej situácie na vnútornom trhu, a prípadne prijala zoznam tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii.

4.  Rada môže aktivovať režim núdzovej situácie na vnútornom trhu a prípadne prijať zoznam tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo služieb dôležitých v krízovej situácii, alebo oboch, a to prostredníctvom vykonávacieho aktu Rady na základe návrhu Komisie. Trvanie aktivácie sa určí vo vykonávacom akte a je maximálne šesť mesiacov. Zoznam tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii možno zmeniť vykonávacím aktom Rady na návrh Komisie.

Článok 19

Predĺženie a deaktivácia

1.  Ak sa Komisia ▌domnieva, že dôvody na aktiváciu režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu podľa článku 17 ods. 1 zostávajú platné, s prihliadnutím na stanovisko, ktoré poskytla rada, navrhne Rade, aby predĺžila režim núdzovej situácie na vnútornom trhu. S výhradou naliehavých a výnimočných zmien okolností sa bude Komisia maximálne snažiť podať takýto návrh najneskôr 30 dní pred uplynutím obdobia, na ktoré bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu. Na základe takéhoto návrhu môže Rada prostredníctvom vykonávacieho aktu Rady predĺžiť režim núdzovej situácie na vnútornom trhu vždy najviac o šesť mesiacov.

2.  Ak má rada konkrétne a spoľahlivé dôkazy o tom, že režim núdzovej situácie na vnútornom trhu by sa mal deaktivovať, môže na tento účel sformulovať stanovisko a postúpiť ho Komisii. Ak Komisia s prihliadnutím na stanovisko, ktoré poskytla rada, usúdi, že núdzová situácia na vnútornom trhu už neexistuje, bezodkladne navrhne Rade deaktiváciu režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

3.  Opatrenia prijaté v súlade s článkami 27 až 35▌ sa prestanú uplatňovať po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. ▌

Kapitola II

Voľný pohyb počas núdzovej situácie na vnútornom trhu

Oddiel I

Opatrenia ▌na uľahčenie voľného pohybu

Článok 20

Obmedzenie voľného pohybu počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, pri prijímaní a uplatňovaní vnútroštátnych opatrení v reakcii na núdzovú situáciu na vnútornom trhu ▌členské štáty zabezpečia, aby takéto opatrenia boli v súlade s právom ▌ Únie, a to aj pokiaľ ide o nediskrimináciu, opodstatnenosť a proporcionalitu.

2.  Členské štáty zabezpečia najmä, aby opatrenia uvedené v odseku 1 boli zrušené hneď, ako prestanú byť opodstatnené alebo primerané.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby žiadna požiadavka uložená občanom alebo hospodárskym subjektom nevytvárala neprimerané alebo zbytočné administratívne zaťaženie.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci dotknutí občania a všetky dotknuté zainteresované strany boli jasne a jednoznačne informované o opatreniach obmedzujúcich voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov a poskytovateľov služieb pred nadobudnutím ich účinnosti. Členské štáty zabezpečia nepretržitý dialóg so zainteresovanými stranami vrátane komunikácie so sociálnymi partnermi a medzinárodnými partnermi.

Článok 21

Zakázané obmedzenia práva na voľný pohyb ▌počas núdzovej situácie na vnútornom trhu

Počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu a pri reakcii na núdzovú situáciu na vnútornom trhu sa členské štáty zdržia zavedenia ktoréhokoľvek z týchto opatrení:

a)   opatrenia, ktoré nie sú časovo obmedzené;

b)  zákazy vývozu v rámci Únie alebo iné opatrenia s rovnocenným účinkom na tovar alebo služby dôležité v krízovej situácii alebo zákazy tranzitu tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo opatrenia s rovnocenným účinkom;

c)  opatrenia, ktoré obmedzujú vývoz tovaru v rámci Únie alebo opatrenia s rovnocenným účinkom, alebo opatrenia, ktoré obmedzujú cezhraničné poskytovanie alebo prijímanie služieb, ak tieto obmedzenia spôsobujú niektorú z týchto situácií:

i)  narušenie dodávateľských reťazcov tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii; alebo

ii)  nedostatok alebo zvýšený nedostatok takéhoto tovaru a služieb na vnútornom trhu;

d)  opatrenia, ktoré diskriminujú osoby s právom na voľný pohyb podľa práva Únie ▌na základe štátnej príslušnosti, alebo v prípade spoločností na základe miesta ich sídla, ústrednej správy alebo hlavného miesta podnikania;

e)   opatrenia, ktoré odopierajú osobám využívajúcim právo na voľný pohyb podľa práva Únie: ▌ právo vstúpiť na územie členského štátu ich štátnej príslušnosti alebo pobytu; právo opustiť územie členského štátu s cieľom cestovať do členského štátu ich štátnej príslušnosti alebo pobytu; alebo právo na tranzit cez členský štát s cieľom dostať sa do členského štátu ich štátnej príslušnosti alebo pobytu;

f)   opatrenia, ktoré zakazujú služobné cesty spojené s výskumom a vývojom, výrobou tovaru dôležitého v krízovej situácii, jeho uvádzaním na trh alebo súvisiacimi kontrolami a údržbou;

g)   opatrenia, ktoré zakazujú cesty medzi členskými štátmi z naliehavých rodinných dôvodov, ak sú takéto cesty povolené v rámci členského štátu, ktorý toto opatrenie zavádza;

h)   opatrenia, ktoré ukladajú cestovné obmedzenia poskytovateľom služieb, zástupcom podnikov a pracovníkom, ktoré im bránia v cestovaní medzi členskými štátmi na miesto výkonu ich činnosti alebo na pracovisko, pokiaľ takéto cestovné opatrenia nie sú zavedené v členskom štáte, ktorý takéto opatrenie zavádza;

i)   opatrenia, ktoré ukladajú obmedzenia zabraňujúce:

i)  cestovaniu poskytovateľov služieb dôležitých v krízovej situácii, zástupcov a pracovníkov podnikov ▌zapojených do výroby tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo do poskytovania služieb dôležitých v krízovej situácii ▌, alebo pracovníkov civilnej ochrany; alebo

ii)  preprave zariadenia pracovníkov civilnej ochrany na miesto ich činnosti.

Článok 22

Zmierňujúce opatrenia pre voľný pohyb osôb

1.  Komisia môže počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu a v záujme uľahčenia voľného pohybu osôb uvedených v článku 21 písm. f) až i) prijať prostredníctvom vykonávacích aktov administratívne dojednania alebo poskytnúť členským štátom digitálne nástroje, aby uľahčili stanovenie kategórií osôb a overenie skutočností uvedených v ustanoveniach členskými štátmi v spolupráci s ďalšími relevantnými členskými štátmi a Komisiou.

2.  Ak Komisia počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu zistí, že členské štáty zaviedli vzory potvrdení, že jednotlivec alebo hospodársky subjekt spĺňa všeobecné podmienky stanovené vo vnútroštátnych núdzových opatreniach, a domnieva sa, že používanie rôznych vzorov každým členským štátom je prekážkou voľného pohybu týchto jednotlivcov alebo hospodárskych subjektov a ich zariadenia, môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vydať vzory potvrdení, ktoré môžu členské štáty používať na dobrovoľnom základe.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie a príslušné vnútroštátne právo a postupy, členské štáty uprednostnia postupy deklarácie, registrácie a povoľovania, pokiaľ ide o poskytovateľov služieb dôležitých v krízovej situácii.

4.   Komisia určí kategórie osôb zapojených do výroby alebo dodávok tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii, ktorým treba uľahčiť voľný pohyb, a to stanovením vzorov prostredníctvom vykonávacích aktov a po konzultácii s radou, ktoré môžu členské štáty používať na dobrovoľnom základe.

5.  Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 1, 2 a 4 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 45 ods. 2. Z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa vplyvu krízy na vnútorný trh Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 3.

6.   Komisia zverejní informácie o zmierňovacích opatreniach, ktoré prijala podľa tohto článku, na osobitnom webovom sídle.

Oddiel II

Transparentnosť a administratívna pomoc

Článok 23

Transparentnosť

1.  Ak bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 ods. 4, členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom znenie všetkých núdzových opatrení, ktoré prijali v reakcii na krízu, a to bezodkladne po ich prijatí prostredníctvom kontaktného úradu na úrovni Únie. Táto povinnosť platí len v prípade, ak sa týmito opatreniami zavádzajú obmedzenia práva na voľný pohyb osôb medzi členskými štátmi a ak neboli predmetom informačnej alebo oznamovacej povinnosti stanovenej inými právnymi predpismi Únie. Takéto oznámenie obsahuje:

a)  dôvody takýchto opatrení vrátane dôvodov preukazujúcich, že opatrenia sú odôvodnené a primerané, ako aj všetky podkladové vedecké alebo iné údaje na podporu ich prijatia;

b)  rozsah takýchto opatrení;

c)  dátum prijatia a dátum uplatňovania a trvanie týchto opatrení.

2.  Členské štáty môžu oznamovať Komisii a ostatným členským štátom prostredníctvom kontaktného úradu na úrovni Únie návrh znenia opatrení uvedených v odseku 1 pred ich prijatím, spolu s informáciami uvedenými v písmenách a) až c) odseku 1.

3.   Oznamovanie podľa odseku 2 nebráni členským štátom prijať dané opatrenia.

4.  Členské štáty poskytnú verejnosti a Komisii čo najskôr jasné, komplexné a včasné informácie vysvetľujúce opatrenia uvedené v odseku 1.

5.  Komisia koordinuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a na základe informácií prijatých podľa tohto článku zverejní na osobitnom webovom sídle vo všetkých úradných jazykoch Únie relevantné informácie o akýchkoľvek obmedzeniach práva na voľný pohyb vrátane informácií o rozsahu a trvaní príslušných vnútroštátnych opatrení a podľa možnosti informácie v reálnom čase. Toto osobitné webové sídlo môže obsahovať interaktívnu mapu s príslušnými informáciami o daných obmedzeniach v reálnom čase.

6.   Komisia informácie prijaté podľa odsekov 1, 2 a 4 sprístupní rade.

7.  Informácie uvedené v odsekoch 1, 2 a 4 sa doručia prostredníctvom bezpečného nástroja, ktorý poskytne Komisia▌.

Článok 24

Jednotné kontaktné miesta v členských štátoch

1.  Každý členský štát prevádzkuje vnútroštátne jednotné kontaktné miesto, ktoré občanom, spotrebiteľom, hospodárskym subjektom a pracovníkom a ich zástupcom poskytuje▌:

a)  pomoc pri vyžiadaní a získaní informácií o vnútroštátnych obmedzeniach voľného pohybu tovaru, služieb, osôb a pracovníkov zavedených počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu;

b)  pomoc pri vykonávaní akýchkoľvek krízových postupov a formalít na vnútroštátnej úrovni, ktoré boli zavedené v dôsledku aktivovania režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby občania, spotrebitelia, hospodárske subjekty a pracovníci a ich zástupcovia mohli na svoju žiadosť a prostredníctvom príslušného jednotného kontaktného miesta získať od príslušných orgánov informácie o spôsobe, akým sa príslušné vnútroštátne opatrenia reakcie na krízu všeobecne vykladajú a uplatňujú. Ak je to vhodné, takéto informácie obsahujú vysvetlenie jednotlivých krokov. Tieto informácie sa poskytujú jasným, pochopiteľným a zrozumiteľným jazykom. Sú ľahko dostupné na diaľku a elektronickými prostriedkami a aktualizujú sa. Členské štáty sprístupnia informácie uvedené v odseku 1 v úradnom jazyku Únie, ktorému bežne rozumie čo najväčší počet cezhraničných používateľov, pričom vynaložia maximálne úsilie o to, aby poskytli tieto informácie aj v iných úradných jazykoch Únie, pričom venujú osobitnú pozornosť situácii a potrebám pohraničných regiónov.

Článok 25

Jednotné kontaktné miesto na úrovni Únie

1.  Komisia zriadi a prevádzkuje jednotné kontaktné miesto na úrovni Únie.

2.  Jednotné kontaktné miesto na úrovni Únie poskytuje občanom, spotrebiteľom, hospodárskym subjektom, pracovníkom a ich zástupcom ▌:

a)  pomoc pri vyžiadaní a získaní informácií o opatreniach reakcie na krízu na úrovni Únie, ktoré sú relevantné alebo ktoré majú vplyv na uplatňovanie voľného pohybu tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu;

b)  pomoc pri vykonávaní všetkých krízových postupov a formalít, ktoré boli zavedené na úrovni Únie v dôsledku aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu;

c)  pomoc pri vypracovaní a zverejnení zoznamu všetkých vnútroštátnych krízových opatrení a národných kontaktných miest.

3.   Jednotnému kontaktnému miestu na úrovni Únie sa pridelia dostatočné ľudské a finančné zdroje.

Kapitola III

Opatrenia reakcie na naliehavú situáciu na vnútornom trhu

Oddiel I

Žiadosti o informácie, núdzové postupy podľa právnych predpisov o výrobkoch a prioritné žiadosti

Článok 26

Požiadavka dvojstupňovej aktivácie

1.  Komisia prijme opatrenia podľa tohto oddielu len po aktivácii núdzovej situácie na vnútornom trhu a stanovení zoznamu Radou podľa článku 18 ods. 4.

2.  Vo vykonávacom akte, ktorým sa zavádza opatrenie podľa tejto kapitoly, sa jasne a konkrétne určia tovar dôležitý v krízovej situácii a služby dôležité v krízovej situácii, na ktoré sa toto opatrenie vzťahuje. Toto opatrenie sa uplatňuje len počas trvania režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

Článok 27

Žiadosti o informácie adresované hospodárskym subjektom

1.  ▌Komisia môže vyzvať relevantné hospodárske subjekty v dodávateľskom reťazci tovaru alebo služieb dôležitých v krízovej situácii, aby poskytli na dobrovoľnom základe ▌ v stanovenej lehote konkrétne informácie v prípade, ak:

a)   je závažný nedostatok tovaru alebo služieb dôležitých v krízovej situácii alebo ak takýto nedostatok bezprostredne hrozí;

b)   sú nevyhnutne potrebné informácie na posúdenie toho, či opatrenia stanovené v článku 28, alebo v článkoch 34 až 39 dokážu znížiť takýto nedostatok alebo jeho bezprostrednú hrozbu;

c)   sú informácie poskytnuté radou alebo získané iným spôsobom od členských štátov v pohotovostnej fáze alebo v režime obozretného dohľadu nad vnútorným trhom nedostatočné a

d)   Komisia nedokáže takéto informácie získať z iných zdrojov.

Komisia po konzultácii s radou posúdi existenciu podmienok uvedených v prvom pododseku.

2.  Komisia môže požiadať o informácie prostredníctvom vykonávacieho aktu v prípade, ak:

a)  Komisii nie sú poskytnuté informácie na dobrovoľnom základe v stanovenom limite podľa odseku 1; alebo

b)  informácie prijaté Komisiou v rámci dobrovoľného poskytovania informácií podľa odseku 1 alebo z akéhokoľvek iného zdroja dostupné v pohotovostnej fáze alebo v režime obozretného dohľadu nad vnútorným trhom ešte stále nie sú dostatočné na posúdenie toho, či by sa zavedením opatrení stanovených v článku 28 alebo článkoch 34 až 39 znížil závažný nedostatok tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo služieb dôležitých v krízovej situácii alebo bezprostredná hrozba takéhoto nedostatku a či by sa mali takéto opatrenia prijať.

3.   Pred prijatím vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 2 a po zohľadnení stanoviska rady Komisia:

a)   posúdi potrebu a primeranosť takejto žiadosti o informácie na splnenie cieľov stanovených v odseku 1 písm. b) a

b)   náležite zohľadní administratívne zaťaženie, ktoré by z takejto žiadosti mohlo vyplývať pre dotknuté hospodárske subjekty, a najmä MSP, a podľa toho stanoví lehoty na predloženie informácií.

4.  Žiadosti o informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa obmedzia na cielené informácie týkajúce sa:

a)  ▌výrobných kapacít a možných existujúcich zásob tovaru dôležitého v krízovej situácii ▌vo výrobných zariadeniach v Únii alebo v krajinách mimo Únie, ktoré tieto príslušné hospodárske subjekty prevádzkujú, s ktorými majú uzavreté zmluvy alebo od ktorých nakupujú dodávky, pričom sa plne rešpektujú obchodné a podnikové tajomstvá▌;

b)   harmonogramu očakávaného výstupu tovaru dôležitého v krízovej situácii vo výrobných zariadeniach v Únii a v krajinách mimo Únie, ktoré tieto hospodárske subjekty prevádzkujú alebo s ktorými majú uzavreté zmluvy, ak je k dispozícii, a to na tri mesiace od prijatia žiadosti o informácie;

c)  významných narušení alebo nedostatku v dodávateľských reťazcoch tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo služieb dôležitých v krízovej situácii.

5.   Vykonávací akt týkajúci sa žiadostí Komisie o informácie od hospodárskych subjektov podľa odseku 2:

a)   stanovuje tovar a služby dôležité v krízovej situácii, ktoré sú relevantné pre žiadosť o informácie;

b)   stanovuje kategóriu hospodárskych subjektov, ktoré pôsobia v rámci dodávateľských reťazcov tovaru dôležitého v krízovej situácii a služieb dôležitých v krízovej situácii a ktorých sa žiadosť o informácie týka;

c)   stanovuje informácie, ktoré sú požadované a v náležitých prípadoch poskytuje vzor otázok, ktoré možno zaslať jednotlivým hospodárskym subjektom;

d)   preukazuje existenciu výnimočnej potreby podľa odseku 1 písm. b), kvôli ktorej sa informácie žiadajú, a obsahuje súhrn posúdenia uvedeného v odseku 3 písm. a);

e)   vysvetľuje účel žiadosti, zamýšľané použitie vyžiadaných informácií a dĺžku ich používania a

f)   stanovuje lehotu, v rámci ktorej môže hospodársky subjekt požiadať Komisiu o úpravu žiadosti.

Žiadosť o informácie uvedená vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku musí byť napísaná jasne, stručne a zrozumiteľne a musí brať ohľad na ochranu obchodných tajomstiev a snahu hospodárskeho subjektu o poskytnutie informácií na dobrovoľnom základe, najmä v prípade MSP.

6.  Na základe žiadosti Komisie o ▌informácie od hospodárskych subjektov prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa odseku 2, Komisia adresuje ▌ individuálne rozhodnutie každému dotknutému hospodárskemu subjektu z kategórie uvedenej v príslušnom vykonávacom akte, v ktorom ich požiada o poskytnutie informácií uvedených v príslušnom vykonávacom akte alebo o vysvetlenie, prečo nemôže hospodársky subjekt tieto informácie poskytnúť. Komisia sa opiera podľa možnosti o relevantné a dostupné kontaktné zoznamy dotknutých hospodárskych subjektov zostavené členskými štátmi v súlade s článkom 16 ods. 3. Komisia môže v náležitých prípadoch tiež získať potrebné informácie o príslušných hospodárskych subjektoch od členských štátov.

7.  Rozhodnutia Komisie s individuálnymi žiadosťami o informácie prijaté podľa odseku 6 musia byť riadne odôvodnené a primerané, pokiaľ ide o objem, povahu a podrobnosť požadovaných údajov, ako aj frekvenciu prístupu k požadovaným údajom, a potrebné na účely riadenia núdzovej situácie▌.

Takéto rozhodnutia obsahujú všetky tieto prvky:

a)  odkaz na vykonávací akt uvedený v odseku 2, z ktorého vychádzajú;

b)  opis situácií závažného nedostatku súvisiaceho s krízou alebo bezprostrednej hrozby tohto nedostatku, ktorá viedla k rozhodnutiu;

c)  záruky na ochranu údajov v súlade s článkom 42, na neposkytovanie citlivých obchodných informácií, na nezverejnenie obchodného tajomstva a ochranu duševného vlastníctva obsiahnuté v odpovedi v súlade s článkom 43;

d)  informácie o možnosti napadnúť rozhodnutie na Súdnom dvore Európskej únie v súlade s príslušným právom Únie;

e)  primeranú lehotu nepresahujúcu 20 pracovných dní na poskytnutie informácií alebo dôvodov odmietnutia poskytnúť takéto informácie.

Pri stanovení lehoty uvedenej v písmene e) druhého pododseku Komisia zohľadní najmä veľkosť daného hospodárskeho subjektu, pokiaľ ide o zamestnancov, a úsilie potrebné na získanie a sprístupnenie informácií.

Hospodársky subjekt môže požiadať o jednorazové predĺženie lehoty do dvoch dní pred jej uplynutím v prípade, že si to vyžaduje závažnosť situácie. Komisia odpovie do jedného pracovného dňa na každú takúto žiadosť o predĺženie lehoty.

8.   Ak môže vybavenie žiadosti o informácie výrazne narušiť prevádzku hospodárskeho subjektu, takýto subjekt môže odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií a toto odmietnutie odôvodní Komisii. Komisia nezverejní takéto odmietnutie poskytnutia požadovaných informácií ani dôvody tohto odmietnutia.

9.   Komisia bezodkladne postúpi kópiu žiadosti o informácie podľa odsekov 1 a 2 príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa hospodársky subjekt nachádza. Ak o to príslušný orgán požiada, Komisia zašle informácie získané od príslušného hospodárskeho subjektu v súlade s právom Únie.

10.   Komisia po prijatí informácií na základe žiadosti o informácie podľa odsekov 1 a 2:

a)   použije informácie len spôsobom, ktorý je v súlade s účelom, na ktorý boli tieto informácie vyžiadané;

b)   zabezpečí, pokiaľ je spracúvanie osobných údajov nevyhnutne potrebné, zavedenie technických a organizačných opatrení na zachovanie dôvernosti a integrity požadovaných informácií, najmä osobných údajov, na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb;

c)   vymaže informácie ihneď, ako nebudú potrebné na uvedený účel, a bezodkladne informuje hospodársky subjekt a príslušný orgán daného členského štátu o výmaze informácií, ak sa nevyžaduje archivovanie informácií z dôvodu transparentnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

11.  Každý relevantný hospodársky subjekt alebo ktokoľvek oprávnený zastupovať hospodársky subjekt ▌poskytne požadované informácie na individuálnom základe v súlade s pravidlami Únie o hospodárskej súťaži, ktorými sa upravuje výmena informácií. ▌

12.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 2 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 2. Z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa vplyvu krízy na vnútorný trh Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 3.

13.   Žiadosť o informácie zaslaná podľa tohto článku sa netýka informácií, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore so základnými záujmami národnej bezpečnosti členských štátov.

Článok 28

Aktivácia núdzových postupov v príslušných právnych predpisoch Únie o výrobkoch

1.   Po aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu prostredníctvom vykonávacieho aktu Rady prijatého podľa článku 18 tohto nariadenia a v prípade nedostatku určitého tovaru dôležitého v krízovej situácii môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov aktivovať núdzové postupy zahrnuté v právnych aktoch Únie zmenených ▌ nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(60)(61) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(62)(63), pokiaľ ide o daný tovar dôležitý v krízovej situácii. V týchto vykonávacích aktoch sa uvádza tovar dôležitý v krízovej situácii a núdzové postupy, ktoré sú predmetom aktivácie, ako aj dôvody pre aktiváciu a jej primeranosť a stanovuje sa trvanie aktivácie.

2.  Aktivácia núdzových postupov podľa odseku 1 sa uplatňuje len počas trvania režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 2. Z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa vplyvu krízy na vnútorný trh Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 3.

Článok 29

Prioritné žiadosti

1.  Komisia môže vo výnimočných situáciách a po konzultácii s členskými štátmi, v ktorých sú hospodárske subjekty usadené, pričom maximálne zohľadní ich názory, adresovať žiadosť jednému alebo viacerým hospodárskym subjektom usadeným v Únii, aby prijali a uprednostnili výrobu alebo dodávku ▌tovaru dôležitého v krízovej situácii („prioritné žiadosti“), ak:

a)  je závažný a pretrvávajúci nedostatok tovaru dôležitého v krízovej situácii, ktorý je predmetom žiadosti, a

b)  výrobu alebo dodávku takéhoto tovaru nemožno dosiahnuť inými opatreniami uvedenými v tomto nariadení, vrátane tých, ktoré sú stanovené v článku 35 alebo v hlave V.

2.  Komisia preukáže, že výber príjemcov a prijímateľov prioritných žiadostí podľa tohto článku je nediskriminačný a je v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

3.  Komisia zakladá prioritné žiadosti uvedené v tomto článku na objektívnych, vecných, merateľných a podložených údajoch, ktoré preukazujú, že takéto stanovenie priorít je nevyhnutné na zabezpečenie zachovania životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu, ako aj so zreteľom na oprávnené záujmy ▌ hospodárskeho subjektu a náklady a úsilie potrebné na akúkoľvek zmenu výrobného poradia dodávateľského reťazca. Komisia v prioritnej žiadosti výslovne uvedie, že hospodársky subjekt môže túto žiadosť zamietnuť.

4.  Ak hospodársky subjekt, ktorému je adresovaná prioritná žiadosť uvedená v odseku 1, výslovne prijal túto žiadosť, Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví:

a)  právny základ prioritnej žiadosti, ktorú musí hospodársky subjekt splniť;

b)  tovar, na ktorý sa vzťahuje prioritná žiadosť, a množstvo, v ktorom sa má dodať;

c)  lehoty, v rámci ktorých sa má prioritná žiadosť splniť;

d)  prijímateľov prioritnej žiadosti; a

e)  vzdanie sa zmluvnej zodpovednosti za podmienok stanovených v odseku 6.

5.  Prioritná žiadosť podľa odseku 4 sa predkladá za spravodlivú a primeranú cenu, pričom sa primerane zohľadnia alternatívne náklady hospodárskeho subjektu pri plnení prioritnej žiadosti v porovnaní s existujúcimi záväzkami na plnenie. Prioritné žiadosti majú prednosť pred každým predchádzajúcim súkromným alebo verejným záväzkom na plnenie v súvislosti s tovarom, ktorý je predmetom prioritnej žiadosti, podľa súkromného alebo verejného práva.

6.  Hospodársky subjekt, ktorý je predmetom prioritnej žiadosti podľa odseku 4, nie je zodpovedný za žiadne nesplnenie záväzku na plnenie, ktoré sa riadi právom členského štátu, za predpokladu, že:

a)  porušenie záväzku na plnenie je potrebné pre splnenie požadovaného uprednostnenia;

b)  vykonávací akt uvedený v odseku 4 bol dodržaný a

c)  dôvodom prijatia prioritnej žiadosti nebolo len nenáležité vyhnutie sa predchádzajúcemu záväzku na plnenie.

7.  Prioritné žiadosti nezahŕňajú tovar, ktorého výroba alebo dodávka by bola v rozpore so základnými záujmami národnej bezpečnosti alebo obrany členských štátov.

8.  Komisia prijme vykonávací akt uvedený v odseku 4 v súlade s platným právom Únie vrátane zásad nevyhnutnosti a proporcionality a v súlade so záväzkami Únie podľa medzinárodného práva.

9.   Vykonávací akt uvedený v odseku 4 tohto článku sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 2.

10.  Ak hospodársky subjekt po tom, ako výslovne prijal prioritnú žiadosť, nesplní túto žiadosť úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti, môže Komisia rozhodnutím, ak sa to považuje za potrebné a primerané, uložiť pokutu dotknutému hospodárskemu subjektu. Táto pokuta nepresiahne 100 000 EUR. Pokuty pre MSP nepresiahnu 25 000 EUR.

Článok 30

Pokuty hospodárskym subjektom za nesplnenie výslovne prijatých prioritných žiadostí

1.  Pri stanovení výšky pokuty uvedenej v článku 29 ods. 10 Komisia zohľadní veľkosť a ekonomické zdroje dotknutého hospodárskeho subjektu, ako aj povahu, závažnosť a trvanie nesplnenia výslovne prijatých prioritných žiadostí, pričom sa náležite zohľadnia zásady primeranosti a vhodnosti.

2.   Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc na preskúmanie rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu v súlade s článkom 29 ods. 10. Uloženú pokutu môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť.

Článok 31

Premlčacia lehota na uloženie pokút

1.  Právomoc Komisie ukladať pokuty v súlade s článkom 29 ods. 10 podlieha dvojročnej premlčacej lehote.

2.   Lehota začína plynúť dňom, keď sa Komisia dozvie o nesplnení prijatých prioritných žiadostí. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného neplnenia povinností však lehota začína plynúť dňom ukončenia neplnenia.

3.  Akýmikoľvek opatreniami prijatými Komisiou alebo príslušnými orgánmi členských štátov na účely zabezpečenia plnenia prioritných žiadostí sa premlčacia lehota prerušuje.

4.  Prerušenie premlčacej lehoty sa uplatňuje pre všetky strany, ktoré nesú zodpovednosť za účasť na neplnení.

5.  Každé prerušenie obnovuje premlčaciu lehotu. Premlčacia lehota však uplynie najneskôr dňom, v ktorom lehota rovnajúca sa dvojnásobku premlčacej lehoty uplynula bez toho, aby Komisia uložila pokutu. Táto lehota sa predlžuje o čas, počas ktorého je premlčacia lehota pozastavená, pretože rozhodnutie Komisie je predmetom prebiehajúceho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.

Článok 32

Premlčacia lehota na vymáhanie pokút

1.  Na právomoc Komisie vymáhať rozhodnutia prijaté podľa článku 29 ods. 10 sa vzťahuje premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov.

2.  Lehota začína plynúť dňom, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným.

3.  Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie pokút sa preruší:

a)  oznámením rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodná výška pokuty alebo ktorým sa odmieta žiadosť o takúto zmenu;

b)  každým úkonom Komisie alebo členského štátu konajúceho na žiadosť Komisie, ktorým sa vynucuje splatenie pokuty.

4.  Každé prerušenie obnovuje premlčaciu lehotu.

5.  Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie pokút sa pozastavuje:

a)  počas povolenej lehoty na zaplatenie;

b)  počas pozastavenia vymáhania platby podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

Článok 33

Právo na vypočutie pri ukladaní pokút

1.  Komisia pred prijatím rozhodnutia podľa článku 29 ods. 10 poskytne dotknutému hospodárskemu subjektu príležitosť na vypočutie v súvislosti:

a)  s predbežnými zisteniami Komisie vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej Komisia vzniesla námietky;

b)  s opatreniami, ktoré by Komisia mohla prijať vzhľadom na predbežné zistenia podľa písmena a) tohto odseku.

2.  Dotknuté hospodárske subjekty môžu predložiť svoje pripomienky k predbežným zisteniam Komisie podľa odseku 1 písm. a) v lehote, ktorú stanoví Komisia vo svojich predbežných zisteniach a ktorá nesmie byť kratšia ako 21 dní.

3.  Komisia zakladá svoje rozhodnutia len na námietkach, ku ktorým sa dotknuté ▌hospodárske subjekty mohli vyjadriť.

4.  V každom konaní sa plne rešpektuje právo dotknutého ▌hospodárskeho subjektu na obhajobu. Dotknutý ▌hospodársky subjekt má právo na prístup k spisu Komisie podľa podmienok dohody o sprístupnení informácií s výhradou oprávneného záujmu hospodárskych subjektov na ochrane ich obchodných tajomstiev. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov členských štátov. Právo na prístup sa najmä nevzťahuje na korešpondenciu medzi Komisiou a orgánmi členských štátov. Žiadne ustanovenie tohto odseku nebráni Komisii v tom, aby zverejnila a využívala informácie potrebné na preukázanie nesúladu.

Oddiel II

Iné opatrenia na zabezpečenie dostupnosti tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii

Článok 34

Solidarita a koordinovaná distribúcia tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii

1.   V prípade nedostatku tovaru alebo služieb dôležitých v krízovej situácii, ktorý sa týka jedného alebo viacerých členských štátov, môžu dotknuté členské štáty oznámiť túto skutočnosť Komisii a uviesť potrebné množstvá a akékoľvek ďalšie relevantné informácie. Komisia poskytne informácie relevantným príslušným orgánom a zefektívni koordináciu odpovedí členských štátov.

2.   Ak je Komisia podľa odseku 1 informovaná o tom, že tovar dôležitý v krízovej situácii alebo služby dôležité v krízovej situácii v členskom štáte nepostačujú na uspokojenie potrieb súvisiacich s núdzovou situáciou na vnútornom trhu, Komisia môže s prihliadnutím na stanovisko poskytnuté radou a informácie získané podľa tohto nariadenia odporučiť ostatným členským štátom, aby distribuovali tento tovar a služby cieleným spôsobom, ak je to možné, so zreteľom na potrebu ďalej nezhoršovať narušenia vnútorného trhu, a to aj v zemepisných oblastiach, ktoré sú takýmito narušeniami obzvlášť postihnuté, a v súlade so zásadami nevyhnutnosti, proporcionality a solidarity a čo najefektívnejším využitím tohto tovaru a služieb s cieľom ukončiť núdzovú situáciu na vnútornom trhu.

Článok 35

Opatrenia na zabezpečenie dostupnosti a dodávok tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo služieb dôležitých v krízovej situácii

1.  Ak je Komisia informovaná podľa článku 34 ods. 1, že existuje riziko nedostatku tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo služieb dôležitých v krízovej situácii v členskom štáte na uspokojenie potrieb súvisiacich s núdzovou situáciou na jednotnom trhu, môže s prihliadnutím na stanovisko rady odporučiť členským štátom, aby prijali osobitné opatrenia. Týmito opatreniami sa musí čo možno najrýchlejšie zabezpečiť účinná reorganizácia dodávateľských reťazcov a výrobných liniek a využitie existujúcich zásob na zvýšenie dostupnosti a dodávok takéhoto tovaru a služieb.

2.  Opatrenia uvedené v odseku 1 môžu zahŕňať najmä opatrenia, ktoré:

a)  uľahčujú rozširovanie alebo reprofiláciu existujúcich výrobných kapacít alebo vytvorenie nových výrobných kapacít pre tovar dôležitý v krízovej situácii,

b)  uľahčujú rozšírenie existujúcich kapacít súvisiacich so servisnými činnosťami alebo zriadenia nových kapacít;

c)  sa zameriavajú na urýchlenie príslušných povoľovacích a schvaľovacích postupov vrátane environmentálnych povolení týkajúcich sa výroby a distribúcie tovaru dôležitého v krízovej situácii alebo ovplyvňujúcich výrobu a distribúciu takéhoto tovaru;

d)   sa zameriavajú na urýchlenie požiadaviek na povolenie a registráciu služieb dôležitých v krízovej situácii;

e)   sa zameriavajú na urýchlenie príslušných postupov schvaľovania výrobkov s cieľom uviesť na trh tovar dôležitý v krízovej situácii, na ktorý sa nevzťahujú žiadne právne predpisy Únie, ktorými sa harmonizujú podmienky uvádzania výrobkov na trh.

Hlava V

Verejné obstarávanie

Kapitola I

Verejné obstarávanie zo strany Komisie v mene alebo na účet členských štátov počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu

Článok 36

Žiadosť členských štátov adresovaná Komisii, aby v ich mene alebo na ich účet obstarávala tovar a služby

1.  Dva alebo viaceré členské ▌štáty môžu požiadať Komisiu, aby v mene alebo na účet členských štátov, ktoré chcú byť zastúpené Komisiou (ďalej len „zúčastnené členské štáty“), začala verejné obstarávanie na nákup tovaru a služieb kritického významu alebo dôležitých v krízovej situácii.

2.  Komisia bezodkladne a po porade s radou posúdi nevyhnutnosť a primeranosť žiadosti uvedenej v odseku 1. Ak má Komisia v úmysle nevyhovieť tejto žiadosti, informuje o tom dotknuté členské štáty a radu a uvedie dôvody svojho zamietnutia.

3.  Ak Komisia súhlasí s obstarávaním v mene alebo na účet zúčastnených členských štátov, musí:

a)  informovať všetky členské štáty a radu o svojom zámere uskutočniť postup verejného obstarávania a vyzve zainteresované členské štáty, aby sa na ňom zúčastnili;

b)   vypracovať návrh dohody, ktorá sa uzatvorí so zúčastnenými členskými štátmi a umožní Komisii obstarávať v ich mene alebo na ich účet.

V tejto dohode vychádzajúcej z návrhu uvedeného v písm. b) prvého pododseku sa stanovia podrobné podmienky verejného obstarávania vrátane praktických dojednaní, navrhovaných maximálnych množstiev, podmienok spoločného nákupu alebo prenájmu v mene alebo na účet zúčastnených členských štátov, a to aj cien a harmonogramov dodávok.

4.   Ak Komisia zruší postup verejného obstarávania v súlade s článkom 171 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), bezodkladne o tom informuje zúčastnené členské štáty, aby mohli ihneď začať vlastné postupy verejného obstarávania.

Článok 37

Zriadenie a vykonávanie mandátu Komisie na rokovanie

1.  Dohodou ▌ uvedenou v článku 36 ods. 3 druhom pododseku sa stanoví mandát na rokovanie pre Komisiu na obstaranie príslušného tovaru a služieb kritického významu alebo tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii v mene alebo na účet zúčastnených členských štátov, a to uzatvorením nových zmlúv. Tento mandát na rokovania zahŕňa kritériá na vyhodnotenie ponúk.

2.   Komisia vyzve zúčastnené členské štáty, aby vymenovali zástupcov, ktorí sa zúčastnia na rokovaniach dohody uvedenej v článku 36 ods. 3 písm. b), ako aj na príprave postupov verejného obstarávania.

3.  Komisia je na základe tejto dohody pri obstarávaní v mene alebo na účet zúčastnených členských štátov oprávnená uzatvárať zmluvy s hospodárskymi subjektmi vrátane jednotlivých výrobcov tovaru a služieb kritického významu alebo tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii, ktoré sa týkajú poskytovania takéhoto tovaru alebo služieb.

4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 171 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia vykonáva postupy obstarávania v mene alebo na účet zúčastnených členských štátov vrátane prijatia rozhodnutia o zadaní zákazky a uzatvorenia z toho vyplývajúcich zmlúv s hospodárskymi subjektmi.

5.   Pri uskutočňovaní postupov verejného obstarávania a pri vykonávaní výsledných dohôd Komisia zabezpečí, aby sa so zúčastnenými členskými štátmi zaobchádzalo nediskriminačným spôsobom.

Článok 38

Dojednania, pokiaľ ide o verejné obstarávanie Komisiou v mene alebo na účet členských štátov

1.  Obstarávanie podľa tohto nariadenia vykonáva Komisia v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide ▌o jej vlastné obstarávanie.

2.  Ak je to riadne odôvodnené mimoriadnou naliehavosťou alebo nevyhnutne potrebné na prispôsobenie sa nepredvídaným okolnostiam vývoja núdzovej situácie na vnútornom trhu a za predpokladu, že úprava podstatne nezmení predmet zákazky, Komisia môže po dohode s dodávateľom:

a)   umožniť úpravu podpísanej zmluvy nad prahovou hodnotou 50 % a až do 100 % pôvodnej hodnoty zákazky; alebo

b)   po vzájomnej dohode s jednoduchou väčšinou zúčastnených členských štátov umožniť ostatným členským štátom pripojiť sa k podpísanej zmluve alebo podpísať dodatočnú zmluvu s vybraným dodávateľom.

3.   Úprava sa považuje za podstatnú zmenu predmetu príslušnej zmluvy alebo dohody, ak sa zmluva alebo dohoda podstatne odlišuje od pôvodne uzatvorenej zmluvy alebo dohody, a to ak je splnená jedna alebo viacero z týchto podmienok:

a)   úpravou sa zavádzajú alebo rušia dôležité podmienky, ktoré by v prípade, že by boli súčasťou pôvodného postupu verejného obstarávania, umožnili vybrať do postupu verejného obstarávania iných ako pôvodne vybraných uchádzačov alebo prijať inú ako pôvodne prijatú ponuku, prilákali by do postupu verejného obstarávania ďalších účastníkov alebo by neviedli k výberu daného úspešného uchádzača;

b)   úpravou sa významne mení ekonomická rovnováha zmluvy alebo dohody v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej zmluve alebo dohode;

c)   úpravou sa výrazne rozširuje rozsah pôsobnosti zmluvy alebo zmluvy.

Kapitola II

Spoločné obstarávania počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu

Článok 39

Postup spoločného obstarávania

1.   ▌Komisia a jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia zo zúčastnených členských štátov môžu vykonať postup spoločného obstarávania v súlade s pravidlami stanovenými v článku 165 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom poskytnúť tovar a služby kritického významu alebo tovar a služby dôležité v krízovej situácii. Členské štáty môžu v plnom rozsahu nadobúdať, prenajímať si alebo formou lízingu získavať spoločne obstarané kapacity.

2.   Účasť na spoločnom postupe obstarávania je otvorená pre všetky členské štáty, ako aj pre štáty Európskeho združenia voľného obchodu a kandidátske krajiny Únie, Andorrské kniežatstvo, Monacké kniežatstvo, Sanmarínsku republiku a Vatikánsky mestský štát.

3.   Postupu spoločného obstarávania predchádza dohoda o spoločnom obstarávaní medzi zúčastnenými členskými štátmi a krajinami mimo Únie s cieľom určiť praktické dojednania upravujúce obstarávanie a kritériá na vyhodnotenie ponúk v súlade s príslušným právom Únie.

4.  Komisia informuje Európsky parlament o postupoch spoločného obstarávania vykonaných v súlade s týmto článkom a na požiadanie udelí prístup k zákazkám, ktoré sa uzatvoria na základe týchto postupov, a to pod podmienkou primeranej ochrany citlivých obchodných informácií vrátane obchodného tajomstva, obchodných vzťahov a záujmov Únie.

Kapitola III

Obstarávanie členskými štátmi počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu

Článok 40

Konzultácie a koordinácia týkajúce sa individuálneho obstarávania členskými štátmi

Ak bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu podľa článku 18, členské štáty vynaložia maximálne úsilie na vzájomné informovanie sa a na informovanie Komisie o prebiehajúcich postupoch obstarávania tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii.

Pred začatím nových postupov obstarávania v súlade s príslušnou smernicou o obstarávaní členské štáty:

a)  sa navzájom informujú o zámere svojich verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov začať postupy obstarávania tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii;

b)  konzultujú s ostatnými členskými štátmi a Komisiou o najvhodnejšom spôsobe obstarávania a

c)  koordinujú svoje postupy obstarávania v čase núdzovej situácie na vnútornom trhu v duchu solidarity medzi členskými štátmi.

Článok 41

Doložka o výhradnom práve

1.   Počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu dohoda, ktorou sa riadi obstarávanie Komisie v mene jedného alebo viacerých zúčastnených členských štátov alebo spoločné obstarávanie Komisie a jedného alebo viacerých členských štátov, v náležitom prípade obsahuje doložku o výhradnom práve, na základe ktorej sa zúčastnené členské štáty zaväzujú neobstarávať predmetný tovar alebo služby dôležité v krízovej situácii inými kanálmi a neviesť súbežné rokovania.

Ak existuje doložka o výhradnom práve, stanoví, že zúčastnené členské štáty môžu začať svoje vlastné postupy obstarávania na nákup dodatočného množstva tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii, ktoré sú predmetom prebiehajúceho spoločného obstarávania alebo obstarávania Komisiou v mene alebo na účet členských štátov, a to spôsobom, ktorý nenarušuje prebiehajúce obstarávanie, a so súhlasom Komisie a po konzultácii so všetkými ostatnými zúčastnenými členskými štátmi. Žiadosť o takúto dohodu sa zasiela Komisii, ktorá ju postúpi ostatným zúčastneným členskými štátom na zváženie.

2.   Doložka o výhradnom práve sa uplatní na všetky nové zmluvy vrátane konkrétnych zmlúv na základe rámcových zmlúv, ktoré by verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia zúčastnených členských štátov zvažovali uzavrieť počas aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

Hlava VI

Ochrana údajov, dôvernosť, pravidlá bezpečnosti a digitálne nástroje

Článok 42

Ochrana osobných údajov

1.  Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracúvania osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES(64) o súkromí a elektronických komunikáciách ani povinnosti Komisie a v náležitých prípadoch iných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie týkajúce sa ich spracúvania osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725 pri plnení svojich povinností.

2.  Osobné údaje sa nespracúvajú ani neoznamujú s výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na účely tohto nariadenia. V takýchto prípadoch sa uplatňujú podmienky nariadení (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 podľa náležitého prípadu.

3.  Ak spracúvanie osobných údajov nie je nevyhnutne potrebné na splnenie mechanizmov stanovených v tomto nariadení, osobné údaje sa anonymizujú takým spôsobom, aby dotknutá osoba nebola identifikovateľná.

Článok 43

Dôvernosť a pravidlá bezpečnosti a ochrany získaných informácií

1.   Informácie získané ako výsledok uplatňovania tohto nariadenia sa používajú len na účely, pre ktoré boli vyžiadané.

2.   Členské štáty a Komisia zabezpečia ochranu podnikových a obchodných tajomstiev a iných citlivých a dôverných informácií získaných a vytvorených pri uplatňovaní tohto nariadenia, a to aj v súvislosti s odporúčaniami a opatreniami, ktoré sa majú prijať, v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

3.   Komisia neuskutoční výmenu žiadnych informácií, ktoré získa podľa tohto nariadenia, spôsobom, ktorý by mohol viesť k identifikácii jednotlivého hospodárskeho subjektu, ak by výmena informácií mala za následok potenciálne poškodenie obchodných záujmov alebo poškodenie dobrého mena tohto hospodárskeho subjektu alebo zverejnenie obchodných tajomstiev.

4.   Rada je viazaná bezpečnostnými pravidlami Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností.

5.   Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa stupeň utajenia utajovaných skutočností poskytovaných alebo vymieňaných podľa tohto nariadenia neznižoval a aby sa takéto utajované skutočnosti neodtajňovali bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu týchto skutočností.

Článok 44

Digitálne nástroje

1.   Komisia a členské štáty do … [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia] vytvoria, udržiavajú a pravidelne aktualizujú interoperabilné digitálne nástroje alebo infraštruktúry IT podporujúce ciele tohto nariadenia, ak neexistujú vhodné nástroje alebo infraštruktúra IT. Takéto nástroje alebo infraštruktúry sa vyvíjajú mimo trvania režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, aby mohli včas a účinne reagovať na prípadné núdzové situácie. Zahŕňajú okrem iného štandardizované, bezpečné a účinné digitálne nástroje pre bezpečné zhromažďovanie a výmenu informácií, ako aj špecializovaný jednotný digitálny portál alebo webové sídlo, na ktorom môžu občania a podniky nájsť a predkladať formuláre vyhlásení, registrácie alebo povolení.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví technické aspekty takýchto nástrojov alebo infraštruktúr a, ak je to možné, využíva už existujúce IT nástroje alebo portály. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 2.

Hlava VII

Záverečné ustanovenia

Článok 45

Výbor

1.  Komisii pomáha Výbor pre núdzové situácie na vnútornom trhu a odolnosť vnútorného trhu. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

Článok 46

Podávanie správ, preskúmanie a hodnotenie

1.  Komisia do ... [päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], a potom každých päť rokov ▌Komisia vykoná hodnotenie a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o fungovaní a účinnosti tohto nariadenia.

2.  Okrem toho Komisia do štyroch mesiacov od deaktivácie režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo prípadne režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu vykoná hodnotenie a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o opatreniach uskutočnených podľa tohto nariadenia v súvislosti s krízou, ktorá viedla k aktivácii tohto režimu, a to najmä o účinnosti týchto opatrení.

3.  Správy uvedené v odsekoch 1 a 2 budú prípadne doplnené o príslušné legislatívne návrhy.

4.  Správy uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú najmä hodnotenie týchto prvkov:

a)   príspevku tohto nariadenia k hladkému a účinnému fungovaniu vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru, služieb a osôb a k predchádzaniu rozdielnym vnútroštátnym opatreniam, ktoré by mohli viesť k cezhraničným obmedzeniam;

b)   opatrení zavedených podľa tohto nariadenia vrátane posúdenia zásad nediskriminácie a proporcionality, najmä:

i)  vplyvu opatrení zavedených v pohotovostnej fáze, hlavne tých, ktoré sa týkajú stresových testov, odbornej prípravy a krízových protokolov, digitálnych nástrojov, odolnosti a dostupnosti tovaru;

ii)  vplyvu opatrení zavedených v rámci režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom;

iii)  vplyvu zavedených opatrení počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, a to najmä na základné práva zakotvené v Charte, konkrétne na slobodu podnikania, slobodu hľadať si zamestnanie a pracovať a na právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie vrátane práva na štrajk;

c)   práce rady vrátane jej práce vo vzťahu k iným orgánom dôležitým v krízovej situácii na úrovni Únie, najmä k dojednaniam EÚ o integrovanej politickej reakcii na krízu, Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie a mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

d)  vhodnosti kritérií na aktiváciu režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo prípadne režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

5.   Na účely odsekov 1 a 2 príslušné orgány členských štátov a rada poskytnú Komisii na jej žiadosť informácie.

V prípade potreby môže Komisia tiež požiadať príslušné orgány, úrady a agentúry Únie o akékoľvek relevantné špecializované alebo vedecké poznatky a tieto poznatky od nich získať.

Článok 47

Zmeny nariadenia (ES) č. 2679/98

Nariadenie (ES) č. 2679/98 sa mení takto:

1.  Článok 2 sa nahrádza takto:"

„Článok 2

Týmto nariadením nie je žiadnym spôsobom dotknutý výkon základných práv uznaných v členských štátoch a na úrovni Únie vrátane práva na štrajk alebo slobody štrajkovať alebo prijímať iné opatrenia v rozsahu pôsobnosti osobitných systémov pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou. Nie je ním dotknuté právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy a v prípade konfliktu záujmov právo pracovníkov a zamestnávateľov uskutočniť kolektívnu akciu na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou.“

"

2.  Dopĺňa sa tento článok:"

„Článok 5a

1.  Ak bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu vymedzený v článku 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*(65) v súlade s článkom 18 tohto nariadenia, články 3, 4 a 5 tohto nariadenia sa prestávajú uplatňovať na tovar dôležitý v krízovej situácii uvedený vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 18 ods. 4 tohto nariadenia počas trvania režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

2.  Ak sa uplatňuje odsek 1 tohto článku, povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia pred aktiváciou režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s nariadením (EÚ) 2024/...+ zostávajú nezmenené.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ, L, ...ELI): ...)“.

"

Článok 48

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

(1) Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 95.
(2) Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 82.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 13. septembra 2023 (Prijaté texty, P9_TA(2023)0317).
(4)* TEXT BOL PREDMETOM ČIASTOČNEJ PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(5)Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 95.
(6)Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 82.
(7) Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/123 z 25. januára 2022 o posilnenej úlohe Európskej agentúry pre lieky z hľadiska pripravenosti na krízy a krízového riadenia v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok (Ú. v. EÚ L 20, 31.1.2022, s. 1).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2370 z 23. novembra 2022 o zmene nariadenia (ES) č. 851/2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (Ú. v. EÚ L 314, 6.12.2022, s. 1).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2371 z 23. novembra 2022 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1082/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 6.12.2022, s. 26).
(11)Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2372 z 24. októbra 2022 o rámci opatrení na zabezpečenie dodávok prostriedkov zdravotníckych protiopatrení dôležitých v krízovej situácii v prípade núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie (Ú. v. EÚ L 314, 6.12.2022, s. 64).
(12)Rozhodnutie Rady 2014/415/EÚ z 24. júna 2014 o podrobnostiach vykonávania doložky o solidarite Úniou (Ú. v. EÚ L 192, 1.7.2014, s. 53).
(13) Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/1993 z 11. decembra 2018 o dojednaniach EÚ o integrovanej politickej reakcii na krízu (Ú. v. EÚ L 320, 17.12.2018, s. 28).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(16) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/300 z 19. februára 2019, ktorým sa stanovuje všeobecný plán krízového riadenia v oblasti bezpečnosti potravín a krmív (Ú. v. EÚ L 50, 21.2.2019, s. 55).
(17)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/479 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách pre vývozy (Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 34).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12 2013, s. 671).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 164).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).
(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).
(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).
(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
(25) Smernica 2000/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1).
(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).
(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady 76/767/EHS, 84/525/EHS, 84/526/EHS, 84/527/EHS a 1999/36/ES (Ú. v. EÚ L 165, 30.6.2010, s. 1).
(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/29/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia jednoduchých tlakových nádob na trhu (prepracovane znenie) (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 45).
(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu (prepracovane znenie) (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 79).
(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 251).
(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/34/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (prepracované znenie) Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 309).
(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357).
(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).
(34) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 164).
(35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 1).
(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 51).
(37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 99).
(38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).
(39) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/988 z 10. mája 2023 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a smernica Rady 87/357/EHS (Ú. v. EÚ L 135, 23.5.2023, s. 1).
(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1230 zo 14. júna 2023 o strojových zariadeniach a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES a smernice Rady 73/361/EHS (Ú. v. EÚ L 165, 29.6.2023, s. 1).
(41) Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29).
(42)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(43)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(44) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(45)Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).
(46)Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
(47)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(48)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(49)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(50) Nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 zo 7. decembra 1998 o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 337, 12.12.1998, s. 8).
(51)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
(52)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781 z 13. septembra 2023, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov a mení nariadenie (EÚ) 2021/694 (akt o čipoch) (Ú. v. EÚ L 229, 18. 9.2023, s. 1).
(53)Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).
(54)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(55)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1).
(56)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).
(57) Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(58)+ Ú. v.: Vložte do textu číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS 78/23 (2023/0079(COD)).
(59)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/…, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, …, ELI: ...).
(60)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS č. ... (2022/0279(COD)) a vložte číslo, dátum prijatia, názov a odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku a odkaz na ELI uvedeného nariadenia do poznámky pod čiarou.
(61)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426, (EÚ) 2023/988 a (EÚ) č. 2023/1230, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, prijímanie spoločných špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na vnútornom trhu (OJ, ..., ELI: ...).
(62)++ Ú. v.: vložte, prosím, číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS č. ... (2022/0280(COD)) a vložte číslo, dátum prijatia, názov a odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku a odkaz na ELI uvedenej smernice do poznámky pod čiarou.
(63)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... (...), ktorou sa menia smernice 2000/14/ES, 2006/42/ES, 2010/35/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ a 2014/68/EÚ, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, predpoklad zhody, prijímanie spoločných špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ, L, ...ELI: ...).
(64) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).
(65)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo tohto nariadenia.


Zmena určitých nariadení, pokiaľ ide o zriadenie nástroja núdzovej pomoci pre jednotný trh
PDF 130kWORD 46k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426, (EÚ) 2019/1009 a (EÚ) č. 305/2011, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, prijímanie spoločných špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na jednotnom trhu (COM(2022)0461 – C9-0314/2022 – 2022/0279(COD))
P9_TA(2024)0321A9-0244/2023
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0461),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0314/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 14. decembra 2022(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2023(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0244/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426, (EÚ) 2023/988 a (EÚ) 2023/1230, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, predpoklad zhody, prijímanie spoločných špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na vnútornom trhu(3)

P9_TC1-COD(2022)0279


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(7)(8) sa stanovujú pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť počas krízy normálne fungovanie vnútorného trhu vrátane voľného pohybu tovaru, služieb a osôb a dostupnosť tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii, ako aj tovaru a služieb, ktoré majú pre občanov, podniky a verejné orgány mimoriadny význam. Uvedené nariadenie sa vzťahuje na tovar aj služby.

(2)  Nariadením (EÚ) 2024/...(9) sa stanovujú opatrenia, ktoré by sa mali zaviesť koherentným, transparentným, účinným, primeraným a včasným spôsobom s cieľom predchádzať vplyvu krízy na fungovanie vnútorného trhu, zmierňovať ho a minimalizovať ho.

(3)  Nariadením (EÚ) 2024/...++ sa stanovuje viacvrstvový mechanizmus pozostávajúci z plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a z režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a z režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

(4)  S cieľom doplniť rámec stanovený nariadením (EÚ) 2024/...++, zaistiť jeho konzistentnosť a ďalej zvýšiť jeho účinnosť je vhodné zabezpečiť, že tovar dôležitý v krízovej situácii uvedený v danom nariadení možno rýchlo uviesť na vnútorný trh s cieľom prispieť k riešeniu a zmierneniu narušení na tomto trhu.

(5)  Vo viacerých odvetvových právnych aktoch Únie sa stanovujú harmonizované pravidlá týkajúce sa navrhovania, výroby a uvádzania určitých výrobkov na trh a v príslušných prípadoch posudzovania ich zhody. Medzi takéto právne akty patria aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011(10), (EÚ) 2016/424(11), (EÚ) 2016/425(12), (EÚ) 2016/426(13) a (EÚ) 2023/1230(14) (ďalej len „zmenené nariadenia“). Tieto právne akty, s výnimkou nariadenia (EÚ) č. 305/2011, vychádzajú zo zásad nového prístupu k technickej harmonizácii. Nariadenia (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2023/1230 sú okrem toho zosúladené aj s referenčnými ustanoveniami stanovenými v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES(15).

(6)  V referenčných ustanoveniach stanovených v rozhodnutí č. 768/2008/ES, ani v osobitných ustanoveniach stanovených v odvetvových harmonizačných právnych predpisoch Únie sa neuvádzajú postupy určené na krízové situácie. Je preto vhodné zaviesť cielené úpravy zmenených nariadení umožňujúce reagovať na dôsledok kríz ovplyvňujúci výrobky, ktoré boli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii v súlade s nariadením (EÚ) 2024/... ++ a na ktoré sa vzťahujú zmenené nariadenia.

(7)  Skúsenosti z predchádzajúcich kríz, ktoré ovplyvnili vnútorný trh, ukázali, že postupy stanovené v odvetvových právnych aktoch Únie nie sú navrhnuté tak, aby vyhovovali potrebám scenárov krízovej reakcie a neponúkajú potrebnú regulačnú flexibilitu. Je preto vhodné stanoviť právny základ pre takéto postupy reakcie na krízu ako doplnok k opatreniam prijatým podľa nariadenia (EÚ) 2024/...++.

(8)  Neharmonizované výrobky možno tiež označiť ako tovar dôležitý v krízovej situácii. Niektoré relevantné mechanizmy podľa tohto nariadenia, najmä predpoklad zhody so všeobecnou bezpečnostnou požiadavkou na základe vnútroštátnych požiadaviek, resp. vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem, by preto mohli predstavovať dodatočnú možnosť, ako preukázať predpoklad bezpečnosti neharmonizovaného tovaru dôležitého v krízovej situácii počas krízy. Uľahčilo by sa tým uvádzanie tohto tovaru na trh počas krízy.

(9)  S cieľom prekonať potenciálne účinky narušení vnútorného trhu v prípade krízy a zabezpečiť, že počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu možno tovar dôležitý v krízovej situácii rýchlo uviesť na trh, je vhodné stanoviť požiadavku, aby orgány posudzovania zhody uprednostňovali žiadosti o posudzovanie zhody takéhoto tovaru pred všetkými nevybavenými žiadosťami týkajúcimi sa výrobkov, ktoré neboli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii. V súvislosti s týmto uprednostnením by orgán posudzovania zhody nemal mať povolené účtovať výrobcovi dodatočné neprimerané náklady. Všetky dodatočné náklady, ktoré orgán posudzovania zhody účtuje výrobcovi, by mali byť striktne úmerné skutočnému dodatočnému úsiliu, ktoré orgán posudzovania zhody vynaložil na vykonanie uprednostnenia, a mali by sa obmedziť na trvanie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Orgány posudzovania zhody by mali naďalej len výnimočne presúvať určité dodatočné a primerané náklady na výrobcov, pričom tento presun by mal odrážať spravodlivé rozdelenie nákladov medzi všetky zainteresované strany zapojené do úsilia obmedziť narušenia fungovania vnútorného trhu. Náklady spojené s posudzovaním zhody by sa nemali stať prekážkou vstupu budúcich nových výrobcov, najmä malých a stredných podnikov, na trh a nemali by obmedzovať vznik inovačných výrobkov. Okrem toho by sa orgány posudzovania zhody notifikované podľa zmenených nariadení mali nabádať k tomu, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o výrobky označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

(10)  V nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)(16) č. 305/2011, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2023/988 a nariadení (EÚ) 2023/1230 by sa mali stanoviť núdzové postupy. Tieto postupy by mali byť uplatniteľné len po aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu a len po tom, ako sa konkrétny tovar, na ktorý sa dané nariadenia vzťahujú, označí ako tovar dôležitý v krízovej situácii v súlade s nariadením (EÚ) 2024/...++ a Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa aktivujú tieto postupy v súlade s uvedeným nariadením.

(11)  Okrem toho pre prípady, keď by napríklad narušenia vnútorného trhu mohli postihnúť orgány posudzovania zhody, alebo pre prípady nepostačujúcich testovacích kapacít pre tovar dôležitý v krízovej situácii je vhodné stanoviť možnosť, aby príslušné vnútroštátne orgány mohli výnimočne a dočasne povoliť uvedenie na trh tých výrobkov, ktoré neprešli obvyklými postupmi posudzovania zhody vyžadovanými v príslušných odvetvových harmonizačných právnych predpisoch Únie.

(12)  Pokiaľ ide o výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti zmenených nariadení a ktoré boli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, by príslušné vnútroštátne orgány mali mať v súvislosti s prebiehajúcou núdzovou situáciou na vnútornom trhu možnosť odchýliť sa od povinnosti vykonávať dané postupy posudzovania zhody stanovené v zmenených nariadeniach ▌, keď je zapojenie notifikovanej osoby povinné. V takýchto prípadoch by uvedené orgány mali mať možnosť vydávať povolenia na uvedenie týchto výrobkov na trh a v príslušných prípadoch na ich uvedenie do prevádzky za predpokladu, že je zabezpečená zhoda so všetkými uplatniteľnými základnými bezpečnostnými požiadavkami. Súlad s uvedenými požiadavkami by malo byť možné preukázať rôznymi prostriedkami, medzi ktoré by mohlo patriť testovanie vzoriek poskytnutých výrobcom, ktorý požiadal o povolenie, vykonávané vnútroštátnymi orgánmi. V povolení vydanom príslušným vnútroštátnym orgánom by mali byť jasne opísané osobitné postupy, ktoré sa dodržali na preukázanie súladu, a ich výsledky.

(13)   Keďže základné bezpečnostné požiadavky harmonizované zmenenými nariadeniami zostanú v platnosti a príslušný vnútroštátny orgán by mal mať možnosť vydať povolenie na uvedenie výrobkov na trh bez označenia CE len výnimočne, a to na dočasné obdobie a navyše k prebiehajúcim postupom posudzovania zhody stanoveným v uvedených nariadeniach, toto nariadenie naďalej zlepšuje podmienky fungovania vnútorného trhu. V tomto nariadení sa preto zohľadňuje kontext, ktorý tvoria plne harmonizované pravidlá vyplývajúce zo zmenených nariadení, ako aj doplňujúce pravidlá vyplývajúce z ich zmien. Tieto zmeny by umožnili vnútroštátnym orgánom uznávať povolenia vydané v iných členských štátoch a vyžadovať od Komisie, aby vykonávacími aktmi rozšírila platnosť takýchto vnútroštátnych povolení z územia jedného členského štátu na územie Únie za predpokladu, že požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú súlad so základnými požiadavkami stanovenými v uvedených zmenených nariadeniach. Takýto paralelný vnútroštátny systém udeľovania povolení vo výnimočných časoch krízy je navyše k prebiehajúcemu postupu posudzovania zhody Únie odôvodnený a primeraný na dosiahnutie legitímneho cieľa ochrany zdravia, života a bezpečnosti osôb. Cieľom tohto pozmeňujúceho nariadenia je zabrániť akémukoľvek obchádzaniu alebo oslabeniu postupu označovania CE tým, že nestanovuje automatické vzájomné uznávanie každého vnútroštátneho povolenia, ktoré sa odchyľuje od postupov posudzovania zhody v čase krízy, a tým zachovať dôveru spotrebiteľov v bezpečnosť výrobkov s označením CE na trhu Únie.

Preto pokiaľ tieto nové odchylné pravidlá zakazujú umiestňovanie označenia CE na výrobky, ktoré boli schválené len na vnútroštátnej úrovni, nemali by mať vplyv na harmonizované právne predpisy o výrobkoch a na dôveru spotrebiteľov v označenie CE, ktoré sa môže umiestniť len vtedy, ak boli dodržané všetky harmonizované hmotnoprávne a procesnoprávne pravidlá. Keďže odchylné pravidlá poskytujú dodatočnú paralelnú cestu na výnimočné uvedenie tovaru dôležitého v krízovej situácii na trh v súvislosti s núdzovou situáciou na vnútornom trhu, umožňujú novým výrobcom rýchlo uviesť ich výrobky na trh bez toho, aby museli čakať na dokončenie bežných postupov posudzovania zhody. Takéto zrýchlené a výnimočné uvedenie na trh prispieva k rýchlemu nárastu dodávok tovaru dôležitého v krízovej situácii a zároveň uľahčuje situáciu výrobcom, pretože im umožňuje uviesť na trh počiatočné šarže alebo série výrobkov pred dokončením postupov posudzovania zhody. Po úspešnom dokončení postupov posudzovania zhody by následné šarže alebo série výrobkov mali byť plne v súlade s príslušnými platnými pravidlami, a teda by sa na ne mali vzťahovať výhody voľného pohybu. Koexistencia výnimočného, odchylného súboru pravidiel uplatňovaného popri existujúcich pravidlách počas núdzovej situácie na vnútornom trhu umožňuje prechod na existujúce pravidlá, čo výrobcom umožňuje naďalej uvádzať ich výrobky na trh aj po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

(14)   Ak Komisia vykonávacím aktom rozšírila platnosť povolenia vydaného členským štátom na územie celej Únie, podmienky uvádzania dotknutých výrobkov na trh, ktoré sú v ňom stanovené, by sa mali uplatňovať len na tieto výrobky uvedené na trh po dátume nadobudnutia účinnosti uvedeného vykonávacieho aktu. V uvedenom vykonávacom akte sa môže stanoviť, že výhoda voľného pohybu sa udeľuje aj výrobkom, ktoré už boli uvedené na trh na základe už existujúcich povolení. Všetky už existujúce povolenia vydané členskými štátmi pred nadobudnutím účinnosti vykonávacieho aktu Komisie by mali prestať poskytovať právny základ na uvedenie tovaru na trh po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu Komisie týkajúceho sa rovnakého tovaru a členské štáty by na tento účel mali prijať potrebné opatrenia. Nemalo by sa požadovať, aby sa tovar, ktorý už bol uvedený na trh na základe povolenia prijatého členským štátom pred prijatím vykonávacieho aktu Komisie, stiahol z trhu alebo prevzal späť, pokiaľ sa v súvislosti s takýmto tovarom nezistili osobitné bezpečnostné obavy vedúce k potrebe nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré má Komisia prijať iným vykonávacím aktom.

(15)   Platnosť všetkých povolení vydaných počas aktívneho režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s núdzovými postupmi stanovenými v tomto nariadení na uvádzanie výrobkov označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii na trh by mala automaticky uplynúť dňom uplynutia platnosti alebo deaktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Malo by však byť možné vydávať aj povolenia s kratšou platnosťou. Po uplynutí platnosti povolenia by sa tovar dôležitý v krízovej situácii už nemal uvádzať na trh na základe uvedeného povolenia. Uplynutie platnosti povolenia by však nemalo automaticky viesť k vzniku povinnosti stiahnuť z trhu alebo prevziať späť tovar, ktorý už bol uvedený na trh na základe uvedeného povolenia. Ak uvedenie na trh nastalo v rozpore s podmienkami stanovenými v povolení alebo existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že tovar, na ktorý sa takéto povolenie vzťahuje, predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom by mali byť oprávnené prijať všetky nápravné a reštriktívne opatrenia, ktoré majú k dispozícii v súlade so zmenenými nariadeniami. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania odvetvových núdzových postupov by Komisia mala byť splnomocnená stanoviť pravidlá týkajúce sa následných opatrení, ktoré sa majú prijať, a postupov, ktoré sa majú dodržiavať v súvislosti s tovarom uvedeným na trh v súlade s príslušnými odvetvovými núdzovými postupmi.

(16)   Aby sa zabezpečila včasná výmena informácií a všetkým členským štátom sa umožnilo reagovať, Komisia a ostatné členské štáty by mali byť bezodkladne informované o všetkých rozhodnutiach o povolení tovaru dôležitého v krízovej situácii, ktoré sa prijali na vnútroštátnej úrovni. Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS) stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020(17) už poskytuje potrebné funkcie na umožnenie rýchleho oznamovania administratívnych rozhodnutí, a preto by členské štáty mali mať možnosť ho na tento účel využívať. Okrem toho by sa mali vymieňať aj informácie o všetkých nápravných alebo reštriktívnych opatreniach. Podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 majú byť takéto informácie prístupné v systéme ICSMS bez ohľadu na to, či sa tieto opatrenia musia oznamovať v systéme Safety Gate z dôvodu, že výrobky predstavujú vážne riziko. Dvojitému vkladaniu sa zabráni dátovým rozhraním medzi systémom Safety Gate a systémom ICSMS, ktoré bude spravovať Komisia v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1020.

(17)   Všetky povolenia na uvedenie tovaru dôležitého v krízovej situácii na trh vydané členskými štátmi by mali obsahovať aspoň určité informácie na podporu posúdenia, či dotknutý tovar spĺňa uplatniteľné základné požiadavky, a mali by obsahovať určité prvky zabezpečujúce vysledovateľnosť. Prvky týkajúce sa vysledovateľnosti by mali zahŕňať osobitné požiadavky týkajúce sa označovania, sprievodných dokladov alebo akýchkoľvek ďalších prostriedkov na zabezpečenie identifikácie dotknutého tovaru a na umožnenie jeho vysledovateľnosti v celom dodávateľskom reťazci. S cieľom zabezpečiť jednotné a súdržné vykonávanie požiadaviek na vysledovateľnosť v celej Únii by sa vo vykonávacích aktoch Komisie, ktorými sa rozširuje platnosť povolení vydaných členským štátom, mali špecifikovať aj spoločné požiadavky na vysledovateľnosť. Tieto požiadavky by mali zahŕňať osobitné opatrenia týkajúce sa označenia, že dotknutý výrobok je „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Pri uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacími aktmi všetky potrebné úpravy požiadaviek na vysledovateľnosť výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ktoré už boli uvedené na trh na základe povolenia vydaného členským štátom.

(18)  Ak núdzová situácia na vnútornom trhu spôsobuje exponenciálny nárast dopytu po určitých výrobkoch a s cieľom podporiť úsilie hospodárskych subjektov uspokojiť takýto dopyt je vhodné poskytnúť technické referencie, ktoré by mali výrobcom umožniť navrhovať a vyrábať tovar dôležitý v krízovej situácii, ktorý spĺňa uplatniteľné základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia.

(19)  Vo viacerých odvetvových harmonizačných aktoch Únie sa výrobcovi poskytuje možnosť využiť predpoklad zhody, ak je jeho výrobok v súlade s harmonizovanou európskou normou. Okrem toho v rámci Únie pre všeobecnú bezpečnosť výrobkov ustanovenom nariadením (EÚ) 2023/988 sa za určitých podmienok stanovuje mechanizmus predpokladu zhody so všeobecnou bezpečnostnou požiadavkou, ak je výrobok v súlade s príslušnými európskymi normami, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak však takéto normy neexistujú alebo ich dodržiavanie môže byť nadmerne sťažené narušeniami spôsobenými krízou, je vhodné stanoviť alternatívne mechanizmy reakcie na krízu.

(20)  Pokiaľ ide o nariadenia (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2023/1230, príslušné vnútroštátne orgány by mali mať možnosť predpokladať, že výrobky vyrobené v súlade s európskymi normami, príslušnými uplatniteľnými vnútroštátnymi normami členských štátov alebo príslušnými uplatniteľnými medzinárodnými normami vypracovanými uznaným medzinárodným normalizačným orgánom, ktoré Komisia označila za vhodné na dosiahnutie zhody a zaručujúce úroveň ochrany rovnocennú úrovni ochrany poskytovanej harmonizovanými normami, spĺňajú príslušné a uplatniteľné základné požiadavky. Výrobky uvedené na trh na základe predpokladu zhody stanoveného núdzovým mechanizmom, ktorý je zriadený týmto nariadením, by sa nemali automaticky stiahnuť z trhu, keď sa prestane uplatňovať vykonávací akt, v ktorom sa uvádzajú európske alebo príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy. V prípade pochybností o súlade harmonizovaného výrobku, ktorý bol označený ako tovar dôležitý v krízovej situácii a uvedený na trh počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu na základe predpokladu zhody stanoveného takýmto vykonávacím aktom, by orgány dohľadu nad trhom mali mať možnosť prijať všetky potrebné nápravné a reštriktívne opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020 a v príslušných odvetvových právnych predpisoch. Po tom, ako sa takýto vykonávací akt prestane uplatňovať, by súlad s európskymi alebo príslušnými uplatniteľnými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými normami už nemal viesť k predpokladu zhody s príslušnými a uplatniteľnými základnými požiadavkami.

(21)   Pokiaľ ide o nariadenie (EÚ) 2023/988, príslušné vnútroštátne orgány by mali mať možnosť predpokladať, že výrobky vyrobené v súlade s európskymi alebo vnútroštátnymi normami členských štátov alebo s príslušnými medzinárodnými normami vypracovanými uznaným medzinárodným normalizačným orgánom spĺňajú všeobecnú bezpečnostnú požiadavku. Výrobky uvedené na trh na základe predpokladu zhody stanoveného núdzovým mechanizmom, ktorá je zriadený týmto nariadením, by sa nemali automaticky stiahnuť z trhu, keď sa prestane uplatňovať vykonávací akt, v ktorom sa uvádzajú európske alebo príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy. Ak existujú dôkazy o tom, že výrobok, ktorý bol označený ako tovar dôležitý v krízovej situácii a uvedený na trh počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu na základe predpokladu zhody stanoveného takýmto vykonávacím aktom, je nebezpečný, orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť prijať všetky primerané opatrenia podľa nariadenia (EÚ) 2023/988. Po tom, ako sa takýto vykonávací akt prestane uplatňovať, by preukázanie súladu s uvedenými európskymi, príslušnými a uplatniteľnými medzinárodnými alebo vnútroštátnymi normami členských štátov už nemalo viesť k predpokladu zhody so všeobecnou bezpečnostnou požiadavkou.

(22)  Okrem toho, pokiaľ ide o nariadenia (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2023/1230, Komisia by mala mať možnosť prijať vykonávacími aktmi spoločné špecifikácie, z ktorých by výrobcovia mali mať možnosť vychádzať, aby mohli využiť predpoklad zhody s uplatniteľnými základnými požiadavkami. Vykonávací akt, ktorým sa stanovia takéto spoločné špecifikácie, by sa mal uplatňovať počas celého trvania režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Výrobky uvedené na trh na základe predpokladu zhody stanoveného preukázaním súladu s uvedenými spoločnými špecifikáciami by sa nemali automaticky stiahnuť z trhu, keď sa prestane uplatňovať vykonávací akt, ktorým sa stanovujú takéto spoločné špecifikácie. V prípade pochybností o súlade výrobku, ktorý bol označený ako tovar dôležitý v krízovej situácii a uvedený na trh počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, na základe predpokladu zhody stanoveného preukázaním súladu so spoločnými špecifikáciami, by orgány dohľadu nad trhom mali mať možnosť prijať všetky potrebné nápravné a reštriktívne opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020 a v príslušných odvetvových právnych predpisoch. Po tom, ako sa prestane uplatňovať vykonávací akt, ktorým sa stanovujú spoločné špecifikácie, by preukázanie súladu s týmito spoločnými špecifikáciami už nemalo viesť k predpokladu zhody s príslušnými a uplatniteľnými základnými požiadavkami.

(23)  S cieľom zabezpečiť, aby sa neohrozila úroveň bezpečnosti, ktorú poskytujú harmonizované a neharmonizované výrobky, treba stanoviť pravidlá sprísneného dohľadu nad trhom, najmä pokiaľ ide o tovar označený ako dôležitý v krízovej situácii, a to aj umožnením užšej spolupráce a vzájomnej podpory medzi orgánmi dohľadu nad trhom.

(24)   V súlade s príslušnými ustanoveniami zmenených nariadení by členské štáty mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné na hospodárske subjekty a orgány posudzovania zhody, keď porušia ustanovenia uvedených nariadení, a to aj nové ustanovenia zavedené týmto nariadením. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť, aby tieto pravidlá presadzovali príslušné vnútroštátne orgány vrátane príslušného notifikujúceho orgánu.

(25)  V počiatočných fázach prípravy všetkých návrhov vykonávacích aktov, ktorými sa stanovia spoločné špecifikácie, a v súlade so zaužívanou praxou by Komisia mala systematicky konzultovať s príslušnými zainteresovanými stranami.

(26)  Nariadenia (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426, (EÚ) 2023/988 a (EÚ) 2023/1230 by sa preto mali primerane zmeniť.

(27)  Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo odložiť, aby sa uplatňovalo od rovnakého dátumu ako nariadenie (EÚ) 2024/...++ ▌,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 305/2011

Nariadenie (EÚ) č. 305/2011 sa mení takto:

1.   V článku 2 sa dopĺňajú tieto body:"

29. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6) nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   30. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).“;

"

2.  Vkladá sa táto kapitola:"

„Kapitola VIa

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 38a

Uplatňovanie núdzových postupov

1.  Články 38b až 38d tohto nariadenia sa uplatňujú len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o stavebné výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.  Články 38b až 38d tohto nariadenia sa uplatňujú výlučne na stavebné výrobky, ktoré boli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) .../...++.

3.  Články 38b až 38d tohto nariadenia sa uplatňujú len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, v súvislosti so stavebnými výrobkami uvedenými na trh v súlade s článkami 38b a 38c. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2a.

Článok 38b

Uprednostňovanie posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na stavebné výrobky vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1, ktoré sú predmetom vykonávania úloh tretej strany notifikovanými osobami v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov podľa článku 28 ods. 1.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali žiadosti o vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov uvedených v odseku 1, bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 38a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje kapacity posudzovania a overovania stavebných výrobkov uvedených v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 38c

Posudzovanie a deklarovanie parametrov na základe noriem a spoločných špecifikácií

1.  Ak boli stavebné výrobky označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce metódy a kritériá posudzovania parametrov takýchto výrobkov vo vzťahu k ich podstatným vlastnostiam, a to v týchto prípadoch:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012* uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných metód a kritérií posudzovania parametrov týchto výrobkov vo vzťahu k ich podstatným vlastnostiam a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo
   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy ▌, ktoré ustanovujú príslušné metódy a kritériá posudzovania parametrov daných výrobkov vo vzťahu k ich podstatným vlastnostiam a na ktoré už boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 stanovujú tie najvhodnejšie alternatívne technické riešenia na účely posudzovania parametrov a vyhlásenia o parametroch v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje príslušná uplatniteľná európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa týmito vykonávacími aktmi stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2a a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tohto nariadenia a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby boli dotknuté články 4 a 6, sa metódy a kritériá stanovené v normách alebo v spoločných špecifikáciách uvedených v odseku 1 tohto článku, prípadne v ich častiach, môžu použiť na posúdenie a deklarovanie parametrov stavebných výrobkov, na ktoré sa tieto normy alebo spoločné špecifikácie vzťahujú, vo vzťahu k ich podstatným vlastnostiam. Vyhlásenie o parametroch na základe noriem alebo spoločných špecifikácií uvedených vo vykonávacom akte podľa odseku 1 tohto článku automaticky prestáva platiť dňom uplynutia platnosti alebo deaktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

6.  Odchylne od článku 38a ods. 3 tohto nariadenia, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že stavebné výrobky, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, alebo viac nespĺňajú deklarované parametre, vyhlásenia o parametrov stavebných výrobkov, ktoré boli uvedené na trh v súlade s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami, zostávajú v platnosti aj po uplynutí platnosti alebo po zrušení vykonávacieho aktu prijatého v zmysle odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločné špecifikácie, ako sú uvedené v odseku 1, obsahujú chyby v kritériách a metódach posudzovania parametrov vo vzťahu k podstatným vlastnostiam, informuje o tom Komisiu a poskytne jej podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmení alebo zruší.

Článok 38d

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa stavebných výrobkov vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020**.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o stavebné výrobky vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1.

_______________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“;

"

3.  V článku 64 sa vkladá tento odsek 2a:"

„2a. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“.

"

Článok 2

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/424

▌ Nariadenie (EÚ) 2016/424 sa mení takto:

1.   V článku 3 sa dopĺňajú tieto body:"

28. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   29. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola:"

„KAPITOLA VA

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 43a

Uplatňovanie núdzových postupov

1.  Články 43b až 43e tohto nariadenia sa uplatňujú len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 ▌nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o subsystémy a bezpečnostné komponenty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.  Články 43b až 43e tohto nariadenia sa uplatňujú výlučne na subsystémy a bezpečnostné komponenty, ktoré boli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

3.  Články 43b až 43e tohto nariadenia sa uplatňujú len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok ▌43c ods. 7 tohto nariadenia sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o subsystémy a bezpečnostné komponenty uvedené na trh alebo zabudované do lanovkového zariadenia v súlade s článkami 43c a 43d. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3.

Článok 43b

Uprednostňovanie posudzovania zhody subsystémov a bezpečnostných komponentov označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na subsystémy a bezpečnostné komponenty vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 18 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody subsystémov a bezpečnostných komponentov uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 43a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody subsystémov a bezpečnostných komponentov podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o subsystémy a bezpečnostné komponenty uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 43c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 18 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh – alebo zabudovanie do lanovkového zariadenia – konkrétneho subsystému alebo bezpečnostného komponentu, ktorý je vyznačený vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 18, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa jeho súlad so všetkými uplatniteľnými základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Za predpokladu, že požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II k tomuto nariadeniu, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétny subsystém ale bezpečnostný komponent môže uviesť na trh alebo zabudovať do lanovkového zariadenia. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3.

Na subsystéme alebo bezpečnostnom komponente, na ktorý sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádza na trh ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 44 ods. 4.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.  Výrobcovia subsystémov alebo bezpečnostných komponentov, na ktorý sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknutý subsystém alebo bezpečnostný komponent spĺňa všetky uplatniteľné základné požiadavky stanovené v prílohe II, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.  V každom povolení vydanom ▌ podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa subsystém alebo bezpečnostný komponent môže uviesť na trh alebo zabudovať do lanovkového zariadenia. V povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými základnými požiadavkami;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého subsystému alebo bezpečnostného komponentu;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknutý subsystém alebo bezpečnostný komponent;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti so subsystémom alebo bezpečnostným komponentom, ktorý bol uvedený na trh alebo zabudovaný do lanovkového zariadenia.

7.  Odchylne od článkov 7, 20 a 21 subsystémy alebo bezpečnostné komponenty, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, ▌ nesmú mať označenie CE a článok 7 sa neuplatňuje.

8.  Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito subsystémami alebo bezpečnostnými komponentmi oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tomto nariadení. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

9.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 18 na území dotknutého členského štátu.

Článok 43d

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli subsystémy a bezpečnostné komponenty ▌ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto subsystémy a bezpečnostné komponenty stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce základné požiadavky stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu, a to v týchto prípadoch:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek ▌ stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo
   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++▌, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných základných požiadaviek stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu a ktoré už boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa týmito vykonávacími aktmi stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3 a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tohto nariadenia a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 17, sa subsystémy a bezpečnostné komponenty, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za subsystémy a bezpečnostné komponenty, ktoré sú v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách určených vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 43a ods. 3 prvého pododseku tohto nariadenia, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že subsystémy alebo bezpečnostné komponenty, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, subsystémy alebo bezpečnostné komponenty, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 2 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za subsystémy alebo bezpečnostné komponenty v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II k tomuto nariadeniu.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia uvedená v odseku 1 úplne nevyhovuje základným požiadavkám ▌stanoveným v prílohe II, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade môže vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmeniť alebo zrušiť.

Článok 43e

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa subsystémov a bezpečnostných komponentov vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o subsystémy a bezpečnostné komponenty vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“;

"

Článok 3

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/425

▌ Nariadenie (EÚ) 2016/425 sa mení takto:

1.   V článku 3 sa dopĺňajú tieto body:"

19. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6) nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   20. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola:"

KAPITOLA VIA

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 41a

Uplatňovanie núdzových postupov

1.  Články 41b až 41e tohto nariadenia sa uplatňujú len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o osobné ochranné prostriedky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.  Články 41b až 41e tohto nariadenia sa uplatňujú len na osobné ochranné prostriedky, ktoré boli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) .../...++.

3.  Články 41b až 41e tohto nariadenia sa uplatňujú len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok ▌41d ods. 7 tohto nariadenia sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o osobné ochranné prostriedky uvedené na trh v súlade s článkami 41c a 41d. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3.

Článok 41b

Uprednostňovanie posudzovania zhody osobných ochranných prostriedkov označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na osobné ochranné prostriedky vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 41a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 12 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody osobných ochranných prostriedkov uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 41a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody osobných ochranných prostriedkov podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o osobné ochranné prostriedky uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 41c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 19 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh alebo uvedenie do prevádzky konkrétneho osobného ochranného prostriedku, ktorý je vyznačený vo vykonávacom akte uvedenom v článku 17a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 19, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa jeho súlad so všetkými uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v prílohe II k tomuto nariadeniu.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Za predpokladu, že požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v prílohe II k tomuto nariadeniu, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétny osobný ochranný prostriedok môže uviesť na trh. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3.

Na osobné ochranné prostriedky, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informáciu o tom, že sa uvádza na trh ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 44 ods. 4.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.  Výrobcovia osobných ochranných prostriedkov, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknuté osobné ochranné prostriedky spĺňajú všetky uplatniteľné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.  V každom povolení vydanom ▌podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa osobné ochranné prostriedky môžu uviesť na trh. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého osobného ochranného prostriedku;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknutý osobný ochranný prostriedok;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti s osobnými ochrannými prostriedkami, ktoré boli uvedené na trh.

7.  Odchylne od článkov 7, 16 a 17 osobné ochranné prostriedky, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, ▌ nesmú mať označenie CE a článok 7 sa neuplatňuje.

8.  Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito osobnými ochrannými prostriedkami oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tomto nariadení. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

9.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 19 na území dotknutého členského štátu.

Článok 41d

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli osobné ochranné prostriedky označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorým uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto osobné ochranné prostriedky stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce uplatniteľné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu, a to v týchto prípadoch:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek ▌ stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo
   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných uplatniteľných základných požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu a ktoré už boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa v týchto vykonávacích aktoch stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3 a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tohto nariadenia a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 14, sa osobné ochranné prostriedky, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za osobné ochranné prostriedky, ktoré sú v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť uvedenými v prílohe II, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách určených vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 41a ods. 3 prvého pododseku tohto nariadenia, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že osobné ochranné prostriedky, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, osobné ochranné prostriedky, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo so spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za osobné ochranné prostriedky v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v prílohe II k tomuto nariadeniu.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia, ako sú uvedené v odseku 1, úplne nevyhovuje základným požiadavkám na ochranu zdravia a bezpečnosť ▌stanoveným v prílohe II, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade môže vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmeniť alebo zrušiť.

Článok 41e

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa osobných ochranných prostriedkov vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 41a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o osobné ochranné prostriedky vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 41a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“;

"

Článok 4

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/426

▌ Nariadenie (EÚ) 2016/426 sa mení takto:

1.   V článku 2 sa dopĺňajú tieto body:"

32. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   33. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola:"

KAPITOLA VA

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 40a

Uplatňovanie núdzových postupov

1.  Články 40b až 40e tohto nariadenia sa uplatňujú len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku ▌28 nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o spotrebiče a príslušenstvo, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.  Články 40b až 40e tohto nariadenia sa uplatňujú iba na spotrebiče a príslušenstvo, ktoré boli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) .../...++.

3.  Články 40b až 40 tohto nariadenia sa však uplatňujú len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok ▌40c ods. 7 tohto nariadenia sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o spotrebiče a príslušenstvo uvedené na trh alebo určené na vlastné účely výrobcu v súlade s článkami 40c a 40d. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3.

Článok 40b

Uprednostňovanie posudzovania zhody spotrebičov a príslušenstva označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na všetky spotrebiče a príslušenstvo označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 17a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 14 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody spotrebičov a príslušenstva uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 40a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody spotrebičov a príslušenstva podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o spotrebiče a príslušenstvo uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 40c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 14 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh – alebo použitie na vlastné účely výrobcu – konkrétneho spotrebiča alebo príslušenstva vyznačeného vo vykonávacom akte uvedenom v článku 40a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 14, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa ich súlad so všetkými uplatniteľnými základnými požiadavkami stanovenými v prílohe I k tomuto nariadeniu.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Za predpokladu, že požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe I k tomuto nariadeniu, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétny spotrebič alebo príslušenstvo komponent môže uviesť na trh alebo použiť na vlastné účely výrobcu. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3.

Na spotrebiči alebo príslušenstve, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádza na trh ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.  Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 42 ods. 4.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.  Výrobcovia spotrebičov alebo príslušenstva, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknutý spotrebič alebo príslušenstvo spĺňa všetky uplatniteľné základné požiadavky stanovené v prílohe I, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.  V každom povolení vydanom ▌ podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa spotrebič alebo príslušenstvo môže uviesť na trh alebo použiť na vlastné účely výrobcu. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými základnými požiadavkami stanovenými v prílohe I k tomuto nariadeniu;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého spotrebiča alebo príslušenstva;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknutý spotrebič alebo príslušenstvo;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti so spotrebičom alebo príslušenstvom uvedeným na trh alebo použitým na vlastné účely výrobcu.

7.  Odchylne od článkov 6, 16 a 17 spotrebiče a príslušenstvo, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, ▌ nesmú mať označenie CE a článok 6 sa neuplatňuje.

8.  Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito spotrebičmi a príslušenstvom oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tomto nariadení. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

9.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 14 na území dotknutého členského štátu.

Článok 40d

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli spotrebiče alebo príslušenstvo označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto spotrebiče alebo príslušenstvo stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce uplatniteľné základné požiadavky stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu, a to v týchto prípadoch:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek ▌ stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo
   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++ ▌, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných uplatniteľných základných požiadaviek stanovených v prílohe I k tomuto nariadeniu ▌a na ktoré už boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa v týchto vykonávacích aktoch stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3 a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tohto nariadenia a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, sa spotrebiče alebo príslušenstvo, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za spotrebiče alebo príslušenstvo, ktoré sú v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami uvedenými v prílohe I, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách určených vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 40a ods. 3 prvého pododseku tohto nariadenia, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že spotrebiče alebo príslušenstvo, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, spotrebiče alebo príslušenstvo, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh alebo použité na vlastné účely výrobcu, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za spotrebiče alebo príslušenstvo v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami stanovenými v prílohe I k tomuto nariadeniu.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia, ako sú uvedené v odseku 1, úplne nevyhovuje uplatniteľným základným požiadavkám ▌stanoveným v prílohe I, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade môže vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmeniť alebo zrušiť.

Článok 40e

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa spotrebiča a príslušenstva vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 40a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o spotrebiče a príslušenstvo vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 40a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“;

"

Článok 5

Zmeny nariadenia (EÚ) 2023/988

Nariadenie (EÚ) 2023/988 sa mení takto:

1.   V článku 2 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

b) Kapitola IIa, oddiel 1 kapitoly III, kapitoly V a VII a kapitoly IX až XI sa neuplatňujú.“;

"

2.  V článku 3 sa dopĺňajú tieto body:"

„29. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   30. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).“;

"

3.   Vkladá sa táto kapitola:"

„KAPITOLA IIA

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 8a

Aktivácia núdzových postupov, vzťah k iným ustanoveniam tohto nariadenia a deaktivácia

1.   Články 8b a 8c tohto nariadenia sa uplatňujú len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.   Články 8b a 8c tohto nariadenia sa uplatňujú len na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré boli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

3.   Články 8b až 8d tohto nariadenia sa uplatňujú len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok 8b

Predpoklad zhody so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť v súvislosti s núdzovou situáciou na vnútornom trhu

1.   Okrem predpokladu zhody stanoveného v článku 7 tohto nariadenia, ak vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré sa zohľadnili pri aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať príslušné európske normy, na ktoré už boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, predpoklad zhody so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v článku 5 sa môže stanoviť aj na účely sprístupňovania výrobkov na trhu, ak je výrobok je v zhode s vnútroštátnymi požiadavkami, pokiaľ ide o riziká a kategórie rizík, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovené vo vnútroštátnom práve členského štátu, v ktorom sa výrobok sprístupňuje na trhu, za predpokladu, že takéto právo je v súlade s právom Únie.

2.   Okrem prípadov, keď sa podľa odseku 1 tohto článku a článku 7 ods. 1 uplatňuje predpoklad zhody so všeobecnej požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v článku 5, členské štáty prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby na účely sprístupňovania výrobkov na trhu ich príslušné orgány považovali výrobky, ktoré sú v súlade s príslušnými európskymi normami okrem tých, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 10 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, s príslušnými medzinárodnými normami vypracovanými uznaným medzinárodným normalizačným orgánom v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 9 nariadenia (EÚ) 1025/2012 alebo s príslušnými vnútroštátnymi normami vypracovanými vnútroštátnym normalizačným orgánom v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 10 nariadenia (EÚ) 1025/2012, za výrobky, v prípade ktorých sa predpokladá, že spĺňajú všeobecnú požiadavku na bezpečnosť stanovenú v tomto nariadení, pokiaľ ide o riziká a kategórie rizík, na ktoré sa tieto normy vzťahujú, ak takéto normy sú primerané vzhľadom na ostatné prvky článkov 6 a 8 tohto nariadenia.

3.   Článok 7 ods. 3 sa uplatňuje na predpoklad zhody stanovený v súlade s týmto článkom.

Článok 8c

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.   Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré sú vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 8a ods. 1.

2.  Orgány dohľadu nad trhom členských štátov zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom .“.

"

Článok 6

Zmeny nariadenia (EÚ) 2023/1230

Nariadenie (EÚ) 2023/1230 sa mení takto:

1.   V článku 3 sa dopĺňajú tieto body:"

37. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6) nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   38. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola:"

„KAPITOLA IVA

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 25a

Uplatňovanie núdzových postupov

1.   Články 25b až 25e tohto nariadenia sa uplatňujú len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o strojové zariadenia a súvisiace výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.   Články 25b až 25e tohto nariadenia sa uplatňujú iba na strojové zariadenia a súvisiace výrobky, ktoré boli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) .../...++.

3.   Články 25b až 25e tohto nariadenia sa uplatňujú len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok 25c ods. 7 tohto nariadenia sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.   Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o strojové zariadenia a súvisiace výrobky uvedené na trh alebo uvedené do prevádzky v súlade s článkami 25c a 25d. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

Článok 25b

Uprednostňovanie posudzovania zhody strojových zariadení a súvisiacich výrobkov označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.   Tento článok sa vzťahuje na všetky druhy strojových zariadení a súvisiacich výrobkov vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 25a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 25 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.   Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody strojových zariadení a súvisiacich výrobkov uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 25a alebo po nej.

3.   Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody strojových zariadení a súvisiacich výrobkov podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.   Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o strojové zariadenia a súvisiace výrobky uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 25c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.   Odchylne od článku 25 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh alebo uvedenie do prevádzky konkrétneho strojového zariadenia alebo súvisiacich výrobkov, ktoré sú vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 25a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 25, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa ich súlad so všetkými uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v tomto nariadení.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Za predpokladu, že požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v prílohe III k tomuto nariadeniu, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri na obmedzené obdobie platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétne strojové zariadenie alebo súvisiace výrobky môžu uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

Na strojovom zariadení a súvisiacich výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádzajú na trh alebo sa uvádzajú do prevádzky ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 4.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.   Výrobcovia strojového zariadenia alebo súvisiacich výrobkov, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknuté strojové zariadenie alebo súvisiace výrobky spĺňajú všetky uplatniteľné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovené v prílohe III, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.   V každom povolení vydanom podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa strojové zariadenie a súvisiace výrobky môžu uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého strojového zariadenia a dotknutých súvisiacich výrobkov;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknuté strojové zariadenie a dotknuté súvisiace výrobky;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti so strojovým zariadením alebo súvisiacimi výrobkami, ktoré boli uvedené na trh alebo uvedené do prevádzky.

7.   Odchylne od článkov 4, 23 a 24 strojové zariadenia alebo súvisiace výrobky, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, nesmú mať označenie CE a článok 4 sa neuplatňuje.

8.   Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito strojovými zariadeniami a súvisiacimi výrobkami oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020 a v tomto nariadení. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

6.   Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 25 na území dotknutého členského štátu.

Článok 25d

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.   Ak boli strojové zariadenia alebo súvisiace výrobky označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto strojové zariadenia a súvisiace výrobky stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce uplatniteľné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu, a to v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovených v prílohe III k tomuto nariadeniu a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo
   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných uplatniteľných základných požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovených v prílohe III k tomuto nariadeniu a ktoré už boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa v týchto vykonávacích aktoch stanoviť spoločné špecifikácie.

3.   Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3 a uplatňujú sa až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertnej skupiny zriadenej podľa tohto nariadenia a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 20, sa strojové zariadenia a súvisiace výrobky, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za strojové zariadenia a súvisiace výrobky, ktoré sú v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v prílohe III, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách určených vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 tohto článku.

6.   Odchylne od článku 25a ods. 3 prvého pododseku tohto nariadenia, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že strojové zariadenia a súvisiace výrobky, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, strojové zariadenia a súvisiace výrobky, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh alebo uvedené do prevádzky, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu považujú za strojové zariadenia a súvisiace výrobky v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v prílohe III k tomuto nariadeniu.

7.   Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia uvedená v odseku 1 úplne nevyhovuje uplatniteľným základným požiadavkám na ochranu zdravia a bezpečnosť stanoveným v prílohe III, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmení alebo zruší.

Článok 25e

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.   Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa strojových zariadení a súvisiacich výrobkov vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 25a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.   Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o strojové zariadenia a súvisiace výrobky vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 25a ods. 1.“.

"

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [rovnaký ako dátum začatia uplatňovania nariadenia uvedený v dokumente PE-CONS č. ... (2022/0278(COD)▌].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

za Európsky parlament za Radu

predsedníčka predseda

(1) Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 95.
(2) Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 82.
(3)* TEXT BOL PREDMETOM ČIASTOČNEJ PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(4)Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 95.
(5) Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 82.
(6)Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).
(8)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS ... [2022/0278(COD)] a vložte číslo, dátum prijatia, názov a odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku do poznámky pod čiarou.
(9)++Ú. v.: vložte, prosím, číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS .../... [2022/0278(COD)].
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 51).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 99).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1230 zo 14. júna 2023 o strojových zariadeniach a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES a smernice Rady 73/361/EHS (Ú. v. EÚ L 165, 29.6.2023, s. 1).
(15)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/988 z 10. mája 2023 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a smernica Rady 87/357/EHS (Ú. v. EÚ L 135, 23.5.2023, s. 1).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).


Zmena určitých smerníc, pokiaľ ide o zriadenie nástroja núdzovej pomoci pre jednotný trh
PDF 131kWORD 47k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2000/14/ES, 2006/42/ES, 2010/35/EÚ, 2013/29/EÚ, 2014/28/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/31/EÚ, 2014/32/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ a 2014/68/EÚ, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, prijímanie spoločných špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na jednotnom trhu (COM(2022)0462 – C9-0313/2022 – 2022/0280(COD))
P9_TA(2024)0322A9-0245/2023
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0462),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 91 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0313/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2022(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2023(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0245/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorou sa menia smernice 2000/14/ES, 2006/42/ES, 2010/35/EÚ, ▌ 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, ▌ 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ a 2014/68/EÚ, pokiaľ ide o núdzové postupy posudzovania zhody, predpoklad zhody, prijímanie spoločných špecifikácií a dohľad nad trhom v dôsledku núdzovej situácie na vnútornom trhu(3)

P9_TC1-COD(2022)0280


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 91 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(7)(8) sa stanovujú pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť počas krízy normálne fungovanie vnútorného trhu vrátane voľného pohybu tovaru, služieb a osôb a dostupnosť tovaru a služieb dôležitých v krízovej situácii, ako aj tovaru a služieb, ktoré majú pre občanov, podniky a verejné orgány mimoriadny význam. Uvedené nariadenie sa vzťahuje na tovar aj služby.

(2)  Nariadením (EÚ) 2024/...(9) sa stanovujú opatrenia, ktoré by sa mali zaviesť koherentným, transparentným, účinným, primeraným a včasným spôsobom s cieľom predchádzať vplyvu krízy na fungovanie vnútorného trhu, zmierňovať ho a minimalizovať ho.

(3)  Nariadením (EÚ) 2024/...++ sa stanovuje viacvrstvový mechanizmus pozostávajúci z plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a z režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a z režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

(4)  S cieľom doplniť rámec stanovený nariadením (EÚ) 2024/...++, zaistiť jeho konzistentnosť a ďalej zvýšiť jeho účinnosť je vhodné zabezpečiť, že tovar dôležitý v krízovej situácii uvedený v danom nariadení možno rýchlo uviesť na vnútorný trh s cieľom prispieť k riešeniu a zmierneniu narušení na tomto trhu.

(5)  Vo viacerých odvetvových právnych aktoch Únie sa stanovujú harmonizované pravidlá týkajúce sa navrhovania, výroby a uvádzania určitých výrobkov na trh a v príslušných prípadoch posudzovania ich zhody. Medzi takéto právne akty patria aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES(10), 2006/42/ES(11), 2010/35/EÚ(12), 2014/29/EÚ(13), 2014/30/EÚ(14), ▌ 2014/33/EÚ(15), 2014/34/EÚ(16), 2014/35/EÚ(17), 2014/53/EÚ(18) a 2014/68/EÚ(19) („zmenené smernice“). Väčšina týchto právnych aktov navyše vychádza zo zásad nového prístupu k technickej harmonizácii a je zosúladená s referenčnými ustanoveniami stanovenými v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES(20).

(6)  V referenčných ustanoveniach stanovených v rozhodnutí č. 768/2008/ES, ani v osobitných ustanoveniach stanovených v odvetvových harmonizačných právnych predpisoch Únie sa neuvádzajú postupy, ktoré sa majú uplatniť v krízových situáciách. Je preto vhodné zaviesť cielené úpravy zmenených smerníc umožňujúce reagovať na dôsledok kríz ovplyvňujúci výrobky, ktoré boli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii v súlade s nariadením (EÚ) 2024/... ++ a na ktoré sa vzťahujú zmenené smernice.

(7)  Skúsenosti z predchádzajúcich kríz, ktoré ovplyvnili vnútorný trh, ukázali, že postupy stanovené v odvetvových právnych aktoch Únie nie sú navrhnuté tak, aby vyhovovali potrebám scenárov krízovej reakcie a neponúkajú potrebnú regulačnú flexibilitu. Je preto vhodné stanoviť právny základ pre takéto postupy reakcie na krízu ako doplnok k opatreniam prijatým podľa nariadenia (EÚ) 2024/...++.

(8)  S cieľom prekonať potenciálne účinky narušení vnútorného trhu v prípade krízy a zabezpečiť, že počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu možno harmonizovaný tovar dôležitý v krízovej situácii rýchlo uviesť na trh, je vhodné stanoviť požiadavku, aby orgány posudzovania zhody uprednostňovali žiadosti o posudzovanie zhody takéhoto tovaru pred všetkými nevybavenými žiadosťami týkajúcimi sa výrobkov, ktoré neboli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii. V súvislosti s týmto uprednostnením by orgán posudzovania zhody nemal mať povolené účtovať výrobcovi dodatočné neprimerané náklady. Všetky dodatočné náklady, ktoré orgán posudzovania zhody účtuje výrobcovi, by mali byť striktne úmerné skutočnému dodatočnému úsiliu, ktoré orgán posudzovania zhody vynaložil na vykonanie uprednostnenia, a mali by sa obmedziť na trvanie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Orgány posudzovania zhody by mali naďalej len výnimočne presúvať určité dodatočné a primerané náklady na výrobcov, pričom tento presun by mal odrážať spravodlivé rozdelenie nákladov medzi všetky zainteresované strany zapojené do úsilia obmedziť narušenia fungovania vnútorného trhu. Náklady spojené s posudzovaním zhody by sa nemali stať prekážkou vstupu budúcich nových výrobcov, najmä malých a stredných podnikov, na trh a nemali by obmedzovať vznik inovačných výrobkov. Okrem toho by sa orgány posudzovania zhody notifikované podľa zmenených smerníc mali nabádať k tomu, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o výrobky označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

(9)  V smerniciach 2000/14/ES, 2006/42/ES, 2010/35/EÚ, ▌2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, ▌ 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ a 2014/68/EÚ by sa mali stanoviť núdzové postupy. Tieto postupy by mali byť uplatniteľné len po aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu a len po tom, ako sa konkrétny tovar, na ktorý sa dané smernice vzťahujú, označí ako tovar dôležitý v krízovej situácii v súlade s nariadením (EÚ) 2024/...++ a Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa aktivujú tieto postupy v súlade s uvedeným nariadením.

(10)  Okrem toho pre prípady, keď by napríklad narušenia vnútorného trhu mohli postihnúť orgány posudzovania zhody, alebo pre prípady nepostačujúcich testovacích kapacít pre tovar dôležitý v krízovej situácii je vhodné stanoviť možnosť, aby príslušné vnútroštátne orgány mohli výnimočne a dočasne povoliť uvedenie na trh tých výrobkov, ktoré neprešli obvyklými postupmi posudzovania zhody vyžadovanými v príslušných odvetvových harmonizačných právnych predpisoch Únie.

(11)  Pokiaľ ide o výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti zmenených smerníc a ktoré boli označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, by príslušné vnútroštátne orgány mali mať v súvislosti s prebiehajúcou núdzovou situáciou na vnútornom trhu možnosť odchýliť sa od povinnosti vykonávať dané postupy posudzovania zhody stanovené v zmenených smerniciach ▌, keď je zapojenie notifikovanej osoby povinné. V takýchto prípadoch by uvedené orgány mali mať možnosť vydávať povolenia na uvedenie týchto výrobkov na trh a v príslušných prípadoch na ich uvedenie do prevádzky za predpokladu, že je zabezpečená zhoda so všetkými uplatniteľnými základnými bezpečnostnými požiadavkami. Súlad s uvedenými požiadavkami by malo byť možné preukázať rôznymi prostriedkami, medzi ktoré by mohlo patriť testovanie vzoriek poskytnutých výrobcom, ktorý požiadal o povolenie, vykonávané vnútroštátnymi orgánmi. V povolení vydanom príslušným vnútroštátnym orgánom by mali byť jasne opísané osobitné postupy, ktoré sa dodržali na preukázanie súladu, a ich výsledky.

(12)   Keďže základné bezpečnostné požiadavky harmonizované zmenenými smernicami zostanú v platnosti a príslušný vnútroštátny orgán by mal mať možnosť vydať povolenie na uvedenie výrobkov na trh bez označenia CE len výnimočne, a to na dočasné obdobie a navyše k prebiehajúcim postupom posudzovania zhody stanoveným v uvedených smerniciach, táto smernica naďalej zlepšuje podmienky fungovania vnútorného trhu. V tejto smernici sa preto zohľadňuje kontext, ktorý tvoria plne harmonizované pravidlá vyplývajúce zo zmenených smerníc, ako aj doplňujúce pravidlá vyplývajúce z ich zmien. Tieto zmeny by umožnili vnútroštátnym orgánom uznávať povolenia vydané v iných členských štátoch a vyžadovať od Komisie, aby vykonávacími aktmi rozšírila platnosť takýchto vnútroštátnych povolení z územia jedného členského štátu na územie Únie, ak požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú súlad so základnými požiadavkami stanovenými v uvedených zmenených smerniciach. Takýto paralelný vnútroštátny systém udeľovania povolení vo výnimočných časoch krízy je navyše k prebiehajúcemu postupu posudzovania zhody Únie odôvodnený a primeraný na dosiahnutie legitímneho cieľa ochrany zdravia, života a bezpečnosti osôb. Cieľom tejto pozmeňujúcej smernice je zabrániť akémukoľvek obchádzaniu alebo oslabeniu postupu označovania CE tým, že nestanovuje automatické vzájomné uznávanie každého vnútroštátneho povolenia, ktoré sa odchyľuje od postupov posudzovania zhody v čase krízy, a tým zachovať dôveru spotrebiteľov v bezpečnosť výrobkov s označením CE na trhu Únie.

Preto pokiaľ tieto nové odchylné pravidlá zakazujú umiestňovanie označenia CE na výrobky, ktoré boli schválené len na vnútroštátnej úrovni, nemali by mať vplyv na harmonizované právne predpisy o výrobkoch a na dôveru spotrebiteľov v označenie CE, ktoré sa môže umiestniť len vtedy, ak boli dodržané všetky harmonizované hmotnoprávne a procesnoprávne pravidlá. Keďže odchylné pravidlá poskytujú dodatočnú paralelnú cestu na výnimočné uvedenie tovaru dôležitého v krízovej situácii na trh v súvislosti s núdzovou situáciou na vnútornom trhu, umožňujú novým výrobcom rýchlo uviesť ich výrobky na trh bez toho, aby museli čakať na dokončenie bežných postupov posudzovania zhody. Takéto zrýchlené a výnimočné uvedenie na trh prispieva k rýchlemu nárastu dodávok tovaru dôležitého v krízovej situácii a zároveň uľahčuje situáciu výrobcom, pretože im umožňuje uviesť na trh počiatočné šarže alebo série výrobkov pred dokončením postupov posudzovania zhody. Po úspešnom dokončení postupov posudzovania zhody by následné šarže alebo série výrobkov mali byť plne v súlade s príslušnými platnými pravidlami, a teda by sa na ne mali vzťahovať výhody voľného pohybu. Koexistencia výnimočného, odchylného súboru pravidiel uplatňovaného popri existujúcich pravidlách počas núdzovej situácie na vnútornom trhu umožňuje prechod na existujúce pravidlá, čo výrobcom umožňuje naďalej uvádzať ich výrobky na trh aj po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

(13)   Ak Komisia vykonávacím aktom rozšírila platnosť povolenia vydaného členským štátom na územie celej Únie, podmienky uvádzania dotknutých výrobkov na trh, ktoré sú v ňom stanovené, by sa mali uplatňovať len na tieto výrobky uvedené na trh po dátume nadobudnutia účinnosti uvedeného vykonávacieho aktu. V uvedenom vykonávacom akte sa môže stanoviť, že výhoda voľného pohybu sa udeľuje aj výrobkom, ktoré už boli uvedené na trh na základe už existujúcich povolení. Všetky už existujúce povolenia vydané členskými štátmi pred nadobudnutím účinnosti vykonávacieho aktu Komisie by mali prestať poskytovať právny základ na uvedenie tovaru na trh po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu Komisie týkajúceho sa rovnakého tovaru a členské štáty by na tento účel mali prijať potrebné opatrenia. Nemalo by sa požadovať, aby sa tovar, ktorý už bol uvedený na trh na základe povolenia prijatého členským štátom pred prijatím vykonávacieho aktu Komisie, stiahol z trhu alebo prevzal späť, pokiaľ sa v súvislosti s takýmto tovarom nezistili osobitné bezpečnostné obavy vedúce k potrebe nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré má Komisia prijať iným vykonávacím aktom.

(14)   Platnosť všetkých povolení vydaných počas aktívneho režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s núdzovými postupmi stanovenými v tejto smernici na uvádzanie výrobkov označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii na trh by mala automaticky uplynúť dňom uplynutia platnosti alebo deaktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Malo by však byť možné vydávať aj povolenia s kratšou platnosťou. Po uplynutí platnosti povolenia by sa tovar dôležitý v krízovej situácii už nemal uvádzať na trh na základe uvedeného povolenia. Uplynutie platnosti povolenia by však nemalo automaticky viesť k vzniku povinnosti stiahnuť z trhu alebo prevziať späť tovar, ktorý už bol uvedený na trh na základe uvedeného povolenia. Ak uvedenie na trh nastalo v rozpore s podmienkami stanovenými v povolení alebo existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že tovar, na ktorý sa takéto povolenie vzťahuje, predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom by mali byť oprávnené prijať všetky nápravné a reštriktívne opatrenia, ktoré majú k dispozícii v súlade so zmenenými smernicami. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania odvetvových núdzových postupov by Komisia mala byť splnomocnená stanoviť pravidlá týkajúce sa následných opatrení, ktoré sa majú prijať, a postupov, ktoré sa majú dodržiavať v súvislosti s tovarom uvedeným na trh v súlade s príslušnými odvetvovými núdzovými postupmi.

(15)   Aby sa zabezpečila včasná výmena informácií a všetkým členským štátom sa umožnilo reagovať, Komisia a ostatné členské štáty by mali byť bezodkladne informované o všetkých rozhodnutiach o povolení tovaru dôležitého v krízovej situácii, ktoré sa prijali na vnútroštátnej úrovni. Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS) stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020(21) už poskytuje potrebné funkcie na umožnenie rýchleho oznamovania administratívnych rozhodnutí, a preto by členské štáty mali mať možnosť ho na tento účel využívať. Okrem toho by sa mali vymieňať aj informácie o všetkých nápravných alebo reštriktívnych opatreniach. Podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 majú byť takéto informácie prístupné v systéme ICSMS bez ohľadu na to, či sa tieto opatrenia musia oznamovať v systéme Safety Gate z dôvodu, že výrobky predstavujú vážne riziko. Dvojitému vkladaniu sa zabráni dátovým rozhraním medzi systémom Safety Gate a systémom ICSMS, ktoré bude spravovať Komisia v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1020.

(16)   Všetky povolenia na uvedenie tovaru dôležitého v krízovej situácii na trh vydané členskými štátmi by mali obsahovať aspoň určité informácie na podporu posúdenia, či dotknutý tovar spĺňa uplatniteľné základné požiadavky, a mali by obsahovať určité prvky zabezpečujúce vysledovateľnosť. Prvky týkajúce sa vysledovateľnosti by mali zahŕňať osobitné požiadavky týkajúce sa označovania, sprievodných dokladov alebo akýchkoľvek ďalších prostriedkov na zabezpečenie identifikácie dotknutého tovaru a na umožnenie jeho vysledovateľnosti v celom dodávateľskom reťazci. S cieľom zabezpečiť jednotné a súdržné vykonávanie požiadaviek na vysledovateľnosť v celej Únii by sa vo vykonávacích aktoch Komisie, ktorými sa rozširuje platnosť povolení vydaných členským štátom, mali špecifikovať aj spoločné požiadavky na vysledovateľnosť. Tieto požiadavky by mali zahŕňať osobitné opatrenia týkajúce sa označenia, že dotknutý výrobok je „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Pri uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacími aktmi všetky potrebné úpravy požiadaviek na vysledovateľnosť výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ktoré už boli uvedené na trh na základe povolenia vydaného členským štátom.

(17)  Ak núdzová situácia na vnútornom trhu spôsobuje exponenciálny nárast dopytu po určitých výrobkoch a s cieľom podporiť úsilie hospodárskych subjektov uspokojiť takýto dopyt je vhodné poskytnúť technické referencie, ktoré by mali výrobcom umožniť navrhovať a vyrábať tovar dôležitý v krízovej situácii, ktorý spĺňa uplatniteľné základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia.

(18)  Vo viacerých odvetvových harmonizačných aktoch Únie sa výrobcovi poskytuje možnosť využiť predpoklad zhody, ak je jeho výrobok v súlade s harmonizovanou európskou normou. Ak však takéto normy neexistujú alebo ich dodržiavanie môže byť nadmerne sťažené narušeniami spôsobenými krízou, je vhodné stanoviť alternatívne mechanizmy reakcie na krízu.

(19)  Pokiaľ ide o smernice 2006/42/ES, ▌ 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, ▌ 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ a 2014/68/EÚ, príslušné vnútroštátne orgány by mali mať možnosť predpokladať, že výrobky vyrobené v súlade s európskymi normami, príslušnými uplatniteľnými vnútroštátnymi normami členských štátov alebo príslušnými uplatniteľnými medzinárodnými normami vypracovanými uznaným medzinárodným normalizačným orgánom, ktoré Komisia označila za vhodné na dosiahnutie zhody a zaručujúce úroveň ochrany rovnocennú úrovni ochrany poskytovanej harmonizovanými normami, spĺňajú príslušné a uplatniteľné základné požiadavky. Výrobky uvedené na trh na základe predpokladu zhody stanoveného núdzovým mechanizmom, ktorý je zriadený touto smernicou, by sa nemali automaticky stiahnuť z trhu, keď sa prestane uplatňovať vykonávací akt, v ktorom sa uvádzajú európske alebo príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy. V prípade pochybností o súlade harmonizovaného výrobku, ktorý bol označený ako tovar dôležitý v krízovej situácii a uvedený na trh počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu na základe predpokladu zhody stanoveného takýmto vykonávacím aktom, by orgány dohľadu nad trhom mali mať možnosť prijať všetky potrebné nápravné a reštriktívne opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020 a v príslušných odvetvových právnych predpisoch. Po tom, ako sa takýto vykonávací akt prestane uplatňovať, by súlad s európskymi alebo príslušnými uplatniteľnými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými normami už nemal viesť k predpokladu zhody s príslušnými a uplatniteľnými základnými požiadavkami.

(20)  Okrem toho, pokiaľ ide o smernice 2006/42/ES, ▌2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, ▌2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ a 2014/68/EÚ, Komisia by mala mať možnosť prijať prostredníctvom vykonávacích aktov spoločné špecifikácie, z ktorých by výrobcovia mali mať možnosť vychádzať, aby mohli využiť predpoklad zhody s uplatniteľnými základnými požiadavkami. Vykonávací akt, ktorým sa stanovia takéto spoločné špecifikácie, by sa mal uplatňovať počas celého trvania režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Výrobky uvedené na trh na základe predpokladu zhody stanoveného preukázaním súladu s uvedenými spoločnými špecifikáciami by sa nemali automaticky stiahnuť z trhu, keď sa prestane uplatňovať vykonávací akt, ktorým sa stanovujú takéto spoločné špecifikácie. V prípade pochybností o súlade výrobku, ktorý bol označený ako tovar dôležitý v krízovej situácii a uvedený na trh počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, na základe predpokladu zhody stanoveného preukázaním súladu so spoločnými špecifikáciami, by orgány dohľadu nad trhom mali mať možnosť prijať všetky potrebné nápravné a reštriktívne opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020 a v príslušných odvetvových právnych predpisoch. Po tom, ako sa prestane uplatňovať vykonávací akt, ktorým sa stanovujú spoločné špecifikácie, by preukázanie súladu s týmito spoločnými špecifikáciami už nemalo viesť k predpokladu zhody s príslušnými a uplatniteľnými základnými požiadavkami.

(21)  S cieľom zabezpečiť, aby sa neohrozila úroveň bezpečnosti, ktorú poskytujú harmonizované výrobky, treba stanoviť pravidlá sprísneného dohľadu nad trhom, najmä pokiaľ ide o tovar označený ako dôležitý v krízovej situácii, a to aj umožnením užšej spolupráce a vzájomnej podpory medzi orgánmi dohľadu nad trhom.

(22)   V súlade s príslušnými ustanoveniami zmenených smerníc by členské štáty mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné na hospodárske subjekty a orgány posudzovania zhody, keď porušia ustanovenia uvedených smerníc, a to aj nové ustanovenia zavedené touto smernicou. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť, aby tieto pravidlá presadzovali príslušné vnútroštátne orgány vrátane príslušného notifikujúceho orgánu.

(23)  V počiatočných fázach prípravy všetkých návrhov vykonávacích aktov, ktorými sa stanovia spoločné špecifikácie, a v súlade so zaužívanou praxou by Komisia mala systematicky konzultovať so zainteresovanými stranami z príslušných odvetví.

(24)  Smernice 2000/14/ES, 2006/42/ES, 2010/35/EÚ,▌2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, ▌ 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ a 2014/68/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2000/14/ES

Smernica 2000/14/ES sa mení takto:

1.   V článku 3 sa dopĺňajú tieto body:"

„g) „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   h) režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...)“;

"

2.   Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 17a

Uplatňovanie núdzových postupov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 17b, 17c a 17d tejto smernice uplatňovali len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 17b, 17c a 17d tejto smernice uplatňovali výlučne na zariadenia uvedené v článku 2 ods. 1, ktoré boli podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 17b, 17c a 17d tejto smernice uplatňovali len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok 17c ods. 7 ▌ tejto smernice sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o zariadenia uvedené v článku 2 ods. 1 a uvedené na trh alebo uvedené do prevádzky v súlade s článkom 17c. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 17b

Uprednostňovanie posudzovania zhody zariadení označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na zariadenia vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 17a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 14 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody zariadení uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 17a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody zariadení podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o zariadenia uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 17c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 14 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh alebo uvedenie do prevádzky konkrétneho zariadenia, ktoré je uvedené v článku 12 a uvedené vo vykonávacom akte podľa článku 17a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 14, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa jeho súlad so všetkými uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici, ktoré sa týkajú emisie hluku v prostredí.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Ak požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici, ktoré sa týkajú emisie hluku v prostredí, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétne zariadenie môže uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2.

Na zariadení, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádza na trh ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 3.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.  Výrobcovia zariadenia, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknuté zariadenie spĺňa všetky uplatniteľné požiadavky týkajúce sa emisie hluku v prostredí ▌, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.  V každom povolení vydanom ▌ podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa zariadenie môže uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými požiadavkami týkajúcimi sa emisie hluku v prostredí ▌;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého zariadenia;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknuté zariadenie;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti s dotknutým zariadením, ktoré bolo uvedené na trh alebo uvedené do prevádzky.

7.  Odchylne od článkov 6 a 11 zariadenia, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, ▌ nesmú mať označenie CE a článok 6 sa neuplatňuje.

8.   Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito zariadeniami oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tejto smernici. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

9.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 14 na území dotknutého členského štátu.

Článok 17d

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa zariadení vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 17a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o zariadenia vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 17a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“;

"

3.   Článok 18 sa nahrádza takto:"

Článok 18

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“.

"

Článok 2

Zmeny smernice 2006/42/ES

▌Smernica 2006/42/ES sa mení takto:

1.   V článku 2 sa v odseku 2 dopĺňajú tieto body:"

n) „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   o) „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...)“.

"

2.   Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 21b

Uplatňovanie núdzových postupov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 21c až 21f tejto smernice uplatňovali len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 ▌nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o strojové zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 21c až 21f tejto smernice uplatňovali výlučne na strojové zariadenia, ktoré boli podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 21c až 21f tejto smernice uplatňovali len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok 21d ods. 7 tejto smernice sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o strojové zariadenia uvedené na trh alebo uvedené do prevádzky v súlade s článkami 21d a 21e. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22 ods. 3.

Článok 21c

Uprednostňovanie posudzovania zhody strojových zariadení označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na strojové zariadenia vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 21b ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 12 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody strojových zariadení uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 21b alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody strojových zariadení podľa odseku 2 ▌nevedie k vzniku ▌dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o strojové zariadenia uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 21d

Výnimka z postupov posudzovania zhody ▌vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 12 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh alebo uvedenie do prevádzky konkrétneho strojového zariadenia, ktoré je vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 21b ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 12, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa jeho súlad so všetkými uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v tejto smernici.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Ak požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v tejto smernici, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétne strojové zariadenie môže uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22 ods. 3.

Na strojovom zariadení, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádza na trh alebo sa uvádza do prevádzky ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 22 ods. 4.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.  Výrobcovia strojového zariadenia, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknuté strojové zariadenie spĺňa všetky uplatniteľné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.  V každom povolení vydanom ▌ podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa strojové zariadenie môže uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť podľa tejto smernice;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého strojového zariadenia;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknuté strojové zariadenie;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti so strojovým zariadením, ktoré bolo uvedené na trh alebo uvedené do prevádzky.

7.  Odchylne od článkov 6 a 16 strojové zariadenia, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, ▌ nesmú mať označenie CE a článok 6 sa neuplatňuje.

8.  Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito strojovými zariadeniami oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tejto smernici. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

9.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 12 na území dotknutého členského štátu.

Článok 21e

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli strojové zariadenia označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto strojové zariadenia stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce uplatniteľné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovené v prílohe I k tejto smernici, a to v týchto prípadoch:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012** uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek ▌ stanovených v prílohe I k tejto smernici a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo
   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných uplatniteľných základných požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovených v prílohe I k tejto smernici a na ktoré už boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa týmito vykonávacími aktmi stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22 ods. 3 a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tejto smernice a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 7, sa strojové zariadenia, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za strojové zariadenia, ktoré sú v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť uvedenými v prílohe I, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách uvedených vo vykonávacích aktoch podľa odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 21b ods. 3 prvého pododseku tejto smernice, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že strojové zariadenia, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, strojové zariadenia, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh alebo uvedené do prevádzky, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za strojové zariadenia v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v prílohe I k tejto smernici.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia, ako sú uvedené v odseku 1, úplne nevyhovuje uplatniteľným základným požiadavkám na ochranu zdravia a bezpečnosť ▌stanoveným v prílohe I, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmení alebo zruší.

Článok 21f

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa strojových zariadení vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 21b ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o strojové zariadenia vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 21b ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).“;

"

3.   V článku 22 sa dopĺňa tento odsek:"

4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.“.

"

Článok 3

Zmeny smernice 2010/35/EÚ

Smernica 2010/35/EÚ sa mení takto:

1.   V článku 2 sa dopĺňajú tieto body:"

27. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   28. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola:"

„KAPITOLA 5A

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 33a

Uplatňovanie núdzových postupov▌

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 33b, 33c a 33d tejto smernice uplatňovali len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o prepravovateľné tlakové zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 33b, 33c a 33d tejto smernice uplatňovali výlučne na prepravovateľné tlakové zariadenia, ktoré boli podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 33b, 33c a 33d tejto smernice uplatňovali len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok 33c ods. 7 tejto smernice sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o prepravovateľné tlakové zariadenia uvedené na trh v súlade s článkom 33c. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38a ods. 2.

Článok 33b

Uprednostňovanie posudzovania zhody prepravovateľných tlakových zariadení označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na prepravovateľné tlakové zariadenia vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 33a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 12 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody prepravovateľných tlakových zariadení uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 33a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody prepravovateľných tlakových zariadení podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o prepravovateľné tlakové zariadenia uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 33c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 12 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh konkrétneho prepravovateľného tlakového zariadenia, ktoré je vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 33a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 14, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa jeho súlad so všetkými uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v prílohách k smernici 2008/68/ES a v tejto smernici.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Ak požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v prílohách k smernici 2008/68/ES a v tejto smernici, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétne prepravovateľné tlakové zariadenie môže uviesť na trh. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38a ods. 2

Na prepravovateľnom tlakovom zariadení, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádza na trh ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 38a ods. 3.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.  Výrobcovia a dovozcovia prepravovateľného tlakového zariadenia, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1 tohto článku, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknuté prepravovateľné tlakové zariadenie spĺňa všetky uplatniteľné požiadavky stanovené v prílohách k smernici 2008/68/ES a v tejto smernici, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.  V každom povolení vydanom ▌podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa prepravovateľné tlakové zariadenie môže uviesť na trh. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v prílohách k smernici 2008/68/ES a v tejto smernici;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého prepravovateľného tlakového zariadenia;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknuté prepravovateľné tlakové zariadenie;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti s dotknutým prepravovateľným tlakovým zariadením, ktoré bolo uvedené na trh.

7.  Odchylne od článkov 14 a 16 prepravovateľné tlakové zariadenia, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, nesmú mať označenie pí a článok 16 sa neuplatňuje.

8.  Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito prepravovateľnými tlakovými zariadeniami oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tejto smernici. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

9.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 18 na území dotknutého členského štátu.

Článok 33d

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa prepravovateľných tlakových zariadení vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 33a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.   Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o prepravovateľné tlakové zariadenia vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 33a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“;

"

3.   Vkladá sa tento článok:"

„Článok 38a Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre prepravu nebezpečného tovaru zriadený článkom 9 smernice 2008/68/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“.

"

Článok 4

Zmeny smernice 2014/29/EÚ

▌Smernica 2014/29/EÚ sa mení takto:

1.   V článku 2 sa dopĺňajú tieto body:"

18. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   19. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).“;

"

2.   ▌vkladá sa táto kapitola▌:"

„KAPITOLA 5A

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 38a

Uplatňovanie núdzových postupov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 38b až 38e tejto smernice uplatňovali len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 ▌nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o nádoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 38b až 38e tejto smernice uplatňovali výlučne na nádoby, ktoré boli podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 38b až 38e tejto smernice uplatňovali len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok 38c ods. 7 tejto smernice sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o nádoby uvedené na trh v súlade s článkami 38c a 38d. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3.

Článok 38b

Uprednostňovanie posudzovania zhody nádob označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na nádoby vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 13 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody nádob uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 38a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody nádob podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o nádoby uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 38c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 13 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh konkrétnych nádob, ktoré sú vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 13, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa jeho súlad so všetkými uplatniteľnými základnými požiadavkami bezpečnosti stanovenými v tejto smernici.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Ak požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu s uplatniteľnými základnými požiadavkami bezpečnosti stanovenými v tejto smernici, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétna nádoba môže uviesť na trh. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3.

Na nádobe, na ktorú sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádza na trh ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 4.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.  Výrobcovia nádob, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknuté nádoby spĺňajú všetky uplatniteľné základné požiadavky bezpečnosti podľa tejto smernice, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.  V každom povolení vydanom ▌podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa nádoba môže uviesť na trh. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opisu postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými základnými požiadavkami bezpečnosti podľa tejto smernice;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutej nádoby;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknutú nádobu;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti s dotknutou nádobou, ktorá bolo uvedená na trh.

7.  Odchylne od článkov 5, 15 a 16 nádoby, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, nesmú mať označenie CE a nápisy a článok 5 sa neuplatňuje.▌

8.  Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito nádobami oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tejto smernici. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

9.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 13 na území dotknutého členského štátu.

Článok 38d

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli nádoby označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto nádoby stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce uplatniteľné základné požiadavky bezpečnosti stanovené v prílohe I k tejto smernici, a to v jednom z týchto prípadov:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek ▌ stanovených v prílohe I k tejto smernici a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo

   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných uplatniteľných základných požiadaviek bezpečnosti stanovených v prílohe I k tejto smernici a na ktoré už boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa týmito vykonávacími aktmi stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3 a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tejto smernice a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, sa nádoby, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za nádoby, ktoré sú v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami bezpečnosti uvedenými v prílohe I, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách uvedených vo vykonávacích aktoch podľa odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 38a ods. 3 prvého pododseku tejto smernice, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že nádoby, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, nádoby, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za nádoby v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami bezpečnosti stanovenými v prílohe I k tejto smernici.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia, ako sú uvedené v odseku 1, úplne nevyhovuje uplatniteľným základným požiadavkám bezpečnosti ▌stanoveným v prílohe I, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade môže vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmeniť alebo zrušiť.

Článok 38e

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa nádob vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o nádoby vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“.

"

Článok 5

Zmeny smernice 2014/30/EÚ

Smernica 2014/30/EÚ sa mení takto:

1.   V článku 3 sa v odseku 1 dopĺňajú tieto body:"

„26. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   27. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...)“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola▌:"

„KAPITOLA 5A

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 40a

Uplatňovanie núdzových postupov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 40b a 40c tejto smernice uplatňovali len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o prístroje, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 40b a 40c tejto smernice uplatňovali výlučne na prístroje, ktoré boli podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 40b a 40c tejto smernice uplatňovali len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o prístroje uvedené na trh v súlade s článkom 40b. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2a.

Článok 40b

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli prístroje označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto prístroje stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce uplatniteľné základné požiadavky stanovené v prílohe I k tejto smernici, a to v týchto prípadoch:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012* uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek ▌ stanovených v prílohe I k tejto smernici a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo

   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných uplatniteľných základných požiadaviek stanovených v prílohe I k tejto smernici a na ktoré už boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa týmito vykonávacími aktmi stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2a a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tejto smernice a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, sa prístroje, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za strojové zariadenia, ktoré sú v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami uvedenými v prílohe I, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách uvedených vo vykonávacích aktoch podľa odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 40a ods. 3 tejto smernice, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že prístroje, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, prístroje, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za prístroje v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami stanovenými v prílohe I k tejto smernici.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia, ako sú uvedené v odseku 1, úplne nevyhovuje uplatniteľným základným požiadavkám ▌stanoveným v prílohe I, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade môže vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmeniť alebo zrušiť.

Článok 40c

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa prístrojov vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 40a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020*.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o prístroje vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 40a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“;

"

3.  V článku 41 sa vkladá tento odsek▌:"

„2a. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“

"

Článok 6

Zmeny smernice 2014/33/EÚ

▌Smernica 2014/33/EÚ sa mení takto:

1.   V článku 2 sa dopĺňajú tieto body: "

22. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   23. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola:"

„KAPITOLA Va

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 41a

Uplatňovanie núdzových postupov▌

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 41b až 41e tejto smernice uplatňovali len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 41b až 41e tejto smernice uplatňovali výlučne na výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov, ktoré boli podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 41b až 41e tejto smernice uplatňovali len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok 41c ods. 8 tejto smernice sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov uvedené na trh v súlade s článkami 41c a 41d. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3.

Článok 41b

Uprednostňovanie posudzovania zhody výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na všetky výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 41a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článkov 15 a 16 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 41a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre dodávateľov a výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 41c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 15 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh konkrétneho bezpečnostného komponentu do výťahov, ktorý je vyznačený vo vykonávacom akte uvedenom v článku 41a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 15, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa jeho súlad so všetkými uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v tejto smernici.

2.  Odchylne od článku 16 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh ▌ konkrétneho výťahu, ktorý je vyznačený vo vykonávacom akte uvedenom v článku 41a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 16, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa jeho súlad so všetkými uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v tejto smernici.

3.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1 alebo 2. Ak požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v tejto smernici, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 alebo 2 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétny výťah alebo bezpečnostný komponent do výťahov môže uviesť na trh. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1 alebo 2. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3.

Na výťahoch alebo bezpečnostných komponentoch do výťahov, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádzajú na trh ako „tovary dôležité v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

4.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 42 ods. 4.

5.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 3 alebo 4, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

6.  Dodávatelia výťahov alebo ▌výrobcovia bezpečnostných komponentov do výťahov, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1 alebo 2, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknuté výťahy alebo bezpečnostné komponenty do výťahov spĺňajú všetky uplatniteľné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

7.  V každom povolení vydanom ▌podľa odseku 1 alebo 2 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa výťahy alebo ▌bezpečnostné komponenty do výťahov môžu uviesť na trh. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť podľa tejto smernice;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého výťahu alebo bezpečnostného komponentu do výťahov;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknuté výťahy alebo bezpečnostné komponenty do výťahov;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti s dotknutými výťahmi alebo bezpečnostnými komponentmi do výťahov, ktoré boli uvedené na trh.

8.  Odchylne od článkov 3, 18 a 19 výťahy alebo bezpečnostné komponenty do výťahov, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku, ▌ nesmú mať označenie CE a článok 3 sa neuplatňuje.

9.  Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2, 3 a 5 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito výťahmi alebo bezpečnostnými komponentmi do výťahov oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tejto smernici. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom ostatných členských štátov.

10.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 5 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článkoch 15 a 16 na území dotknutého členského štátu.

Článok 41d

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce uplatniteľné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovené v prílohe I k tejto smernici, a to v týchto prípadoch:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek ▌ stanovených v prílohe I k tejto smernici a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo

   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti dodávateľov alebo výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných uplatniteľných základných požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovených v prílohe I k tejto smernici a ktoré už boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa týmito vykonávacími aktmi stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3 a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tejto smernice a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 14, sa výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za strojové zariadenia, ktoré sú v zhode so základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť uvedenými v prílohe I, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia a dodávatelia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách uvedených vo vykonávacích aktoch podľa odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 41a ods. 3 prvého pododseku tejto smernice, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v prílohe I k tejto smernici.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia, ako sú uvedené v odseku 1, úplne nevyhovuje uplatniteľným základným požiadavkám na ochranu zdravia a bezpečnosť ▌stanoveným v prílohe I, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmení alebo zruší.

Článok 41e

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 41a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o výťahy a bezpečnostné komponenty do výťahov vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 41a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“.

"

Článok 7

Zmeny smernice 2014/34/EÚ

▌Smernica 2014/34/EÚ sa mení takto:

1.   V článku 2 sa dopĺňajú tieto body: "

27. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   28. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola:"

„KAPITOLA 5A

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 38a

Uplatňovanie núdzových postupov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 38b až 38e tejto smernice uplatňovali len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 ▌nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 38b až 38e tejto smernice uplatňovali výlučne na výrobky, ktoré boli podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 38b až 38e tejto smernice uplatňovali len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok 38c ods. 7 tejto smernice sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o výrobky uvedené na trh alebo používané na vlastné účely výrobcu v súlade s článkami 38c a 38d. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3.

Článok 38b

Uprednostňovanie posudzovania zhody výrobkov označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na všetky výrobky vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 13 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody výrobkov uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 38a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody výrobkov podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o výrobky uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 38c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 13 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh – alebo použitie na vlastné účely výrobcu – konkrétneho výrobku, ktorý je vyznačený vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 13, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa jeho súlad so všetkými uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v tejto smernici.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Ak požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v tejto smernici, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétny výrobok môže uviesť na trh alebo použiť na vlastné účely výrobcu. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3.

Na zariadení, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádza na trh ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 4.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.  Výrobcovia výrobkov, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknuté výrobky spĺňajú všetky uplatniteľné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.  V každom povolení vydanom ▌ podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa výrobok môže uviesť na trh alebo použiť na vlastné účely výrobcu. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť ▌;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého výrobku;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknutý výrobok;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti s výrobkami uvedenými na trh alebo použitými na vlastné účely výrobcu.

7.  Odchylne od článkov 5, 15 a 16 výrobky, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, ▌ nesmú mať označenie CE a článok 5 sa neuplatňuje.

8.  Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito výrobkami oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tejto smernici. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

9.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 13 na území dotknutého členského štátu.

Článok 38d

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli výrobky označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto výrobky stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce uplatniteľné základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovené v prílohe II k tejto smernici, a to v týchto prípadoch:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek ▌ stanovených v prílohe II k tejto smernici a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo
   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných uplatniteľných základných požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovených v prílohe II k tejto smernici ktoré už boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa týmito vykonávacími aktmi stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3 a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tejto smernice a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 17, sa výrobky, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za výrobky, ktoré sú v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť uvedenými v prílohe II, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách uvedených vo vykonávacích aktoch podľa odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 38a ods. 3 prvého pododseku tejto smernice, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že výrobky, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, výrobky, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za výrobky v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovenými v prílohe II k tejto smernici.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia, ako sú uvedené v odseku 1, úplne nevyhovuje uplatniteľným základným požiadavkám na ochranu zdravia a bezpečnosť ▌stanoveným v prílohe II, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade môže vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmeniť alebo zrušiť.

Článok 38e

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.   Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa výrobkov vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o výrobky vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“.

"

Článok 8

Zmeny smernice 2014/35/EÚ

▌Smernica 2014/35/EÚ sa mení takto:

1.   V článku 2 sa dopĺňajú tieto body:"

15. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   16. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...)“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola:"

„Kapitola 4a

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 22a

Uplatňovanie núdzových postupov▌

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 22b až 22c tejto smernice uplatňovali len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 ▌nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o elektrické zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 22b a 22c tejto smernice uplatňovali výlučne na elektrické zariadenia, ktoré boli podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 22b a 22c tejto smernice uplatňovali len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o elektrické zariadenia uvedené na trh v súlade s článkom 22c. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.

Článok 22b

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli elektrické zariadenia označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto elektrické zariadenia stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce bezpečnostné ciele uvedené v článku 3 tejto smernice a stanovené v prílohe I k tejto smernici, a to v týchto prípadoch:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa bezpečnostných cieľov uvedených v článku 3 tejto smernice a stanovených v prílohe I k tejto smernici a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo

   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú bezpečnostných cieľov uvedených v článku 3 tejto smernice a stanovených v prílohe I k tejto smernici a na ktoré už boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa týmito vykonávacími aktmi stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2 a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tejto smernice a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby boli dotknuté články 12, 13 a 14, sa elektrické zariadenia, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za elektrické zariadenia, ktoré sú v zhode s bezpečnostnými cieľmi uvedenými v článku 3 a stanovenými v prílohe I, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách uvedených vo vykonávacích aktoch podľa odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 22a ods. 3 tejto smernice, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že elektrické zariadenia, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, elektrické zariadenia, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh ▌, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za elektrické zariadenia v zhode s bezpečnostnými cieľmi uvedenými v článku 3 tejto smernice a stanovenými v prílohe I k tejto smernici.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia, ako sú uvedené v odseku 1, úplne nevyhovuje bezpečnostným cieľom uvedeným v článku 3 a stanoveným v prílohe I, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmení alebo zruší.

Článok 22c

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa elektrických zariadení vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 22a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020*.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o elektrické zariadenia vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 22a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“.

"

Článok 9

Zmeny smernice 2014/53/EÚ

▌Smernica 2014/53/EÚ sa mení takto:

1.   V článku 2 sa v odseku 1 dopĺňajú tieto body:"

27. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   28. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) .../...++.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...)“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola: "

„KAPITOLA Va

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 43a

Uplatňovanie núdzových postupov▌

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 43b až 43e tejto smernice uplatňovali len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 ▌nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o rádiové zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 43b až 43e tejto smernice uplatňovali výlučne na rádiové zariadenia, ktoré boli podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 43b až 43e tejto smernice uplatňovali len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok 43c ods. 7 tejto smernice sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o rádiové zariadenia uvedené na trh v súlade s článkami 43c a 43d. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 3.

Článok 43b

Uprednostňovanie posudzovania zhody rádiových zariadení označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na všetky rádiové zariadenia vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 17 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody rádiových zariadení uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 43a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody rádiových zariadení podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o rádiové zariadenia uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 43c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 17 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh konkrétneho rádiového zariadenia, ktoré je vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 17, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa jeho súlad so všetkými uplatniteľnými základnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Ak požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu s uplatniteľnými základnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétne rádiové zariadenie môže uviesť na trh. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 3.

Na rádiovom zariadení, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádza na trh ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 45 ods. 4.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.  Výrobcovia rádiového zariadenia, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknuté rádiové zariadenie spĺňa všetky uplatniteľné základné požiadavky, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.  V každom povolení vydanom ▌podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa rádiové zariadenie môže uviesť na trh. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými základnými požiadavkami;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého rádiového zariadenia;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknuté rádiové zariadenie;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti s dotknutým rádiovým zariadením, ktoré bolo uvedené na trh.

7.  Odchylne od článkov 9, 19 a 20 rádiové zariadenia, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, ▌ nesmú mať označenie CE a článok 9 sa neuplatňuje.

8.  Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito rádiovými zariadeniami oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tejto smernici. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

9.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 17 na území dotknutého členského štátu.

Článok 43d

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli rádiové zariadenia označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto rádiové zariadenia stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce uplatniteľné základné požiadavky stanovené v článku 3 tejto smernice, a to v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek ▌ stanovených v článku 3 tejto smernice a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo
   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných uplatniteľných základných požiadaviek stanovených v článku 3 tejto smernice a na ktoré už boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa týmito vykonávacími aktmi stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 45 ods. 3 a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tejto smernice a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, sa rádiové zariadenia, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za rádiové zariadenia, ktoré sú v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami stanovenými v článku 3, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách uvedených vo vykonávacích aktoch podľa odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 43a ods. 3 prvého pododseku tejto smernice, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že rádiové zariadenia, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, rádiové zariadenia, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za rádiové zariadenia v zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami stanovenými v článku 3 tejto smernice.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia, ako sú uvedené v odseku 1 tohto článku, úplne nevyhovuje uplatniteľným základným požiadavkám ▌stanoveným v článku 3, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade môže vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmeniť alebo zrušiť.

Článok 43e

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa rádiových zariadení vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o rádiové zariadenia vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“.

"

Článok 10

Zmeny smernice 2014/68/EÚ

▌Smernica 2014/68/EÚ sa mení takto:

1.   V článku 2 sa dopĺňajú tieto body:"

33. „tovar dôležitý v krízovej situácii“ je tovar dôležitý v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*+;

   34. „režim núdzovej situácie na vnútornom trhu“ je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

_____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...)“;

"

2.   Vkladá sa táto kapitola:"

„KAPITOLA 5A

NÚDZOVÉ POSTUPY

Článok 43a

Uplatňovanie núdzových postupov▌

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 43b až 43e tejto smernice uplatňovali len vtedy, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 28 ▌nariadenia (EÚ) 2024/...++, pokiaľ ide o tlakové zariadenia a zostavy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 43b až 43e tejto smernice uplatňovali výlučne na tlakové zariadenia a zostavy, ktoré boli podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/...++ označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 43b až 43e tejto smernice uplatňovali len počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktorý bol aktivovaný v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++.

Článok 43c ods. 7 tejto smernice sa však uplatňuje počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj po uplynutí jeho platnosti alebo jeho deaktivácii.

4.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa nápravných alebo reštriktívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, postupov, ktoré sa majú dodržať, a požiadaviek na osobitné označovanie a vysledovateľnosť, pokiaľ ide o tlakové zariadenia a zostavy uvedené na trh alebo použité na vlastné účely výrobcu v súlade s článkami 43c a 43d. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3.

Článok 43b

Uprednostňovanie posudzovania zhody tlakových zariadení a zostáv označených ako tovar dôležitý v krízovej situácii

1.  Tento článok sa vzťahuje na tlakové zariadenia alebo zostavy vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1, ktoré sú predmetom postupov posudzovania zhody podľa článku 14 a vyžadujú si povinné zapojenie notifikovanej osoby.

2.  Notifikované osoby vynaložia maximálne úsilie na to, aby prednostne spracovali všetky žiadosti o posudzovanie zhody tlakových zariadení a zostáv uvedených v odseku 1 bez ohľadu na to, či dané žiadosti boli podané pred aktiváciou núdzových postupov podľa článku 43a alebo po nej.

3.  Uprednostňovanie žiadostí o posudzovanie zhody tlakových zariadení a zostáv podľa odseku 2 nevedie k vzniku dodatočných neprimeraných nákladov pre výrobcov, ktorí tieto žiadosti podali.

4.  Notifikované osoby vynaložia primerané úsilie na to, aby zvýšili svoje testovacie kapacity, pokiaľ ide o tlakové zariadenia a zostavy uvedené v odseku 1, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Článok 43c

Výnimka z postupov posudzovania zhody vyžadujúcich si povinné zapojenie notifikovanej osoby

1.  Odchylne od článku 14 môže členský štát na základe riadne odôvodnenej žiadosti predloženej hospodárskym subjektom povoliť na území dotknutého členského štátu uvedenie na trh alebo použitie na vlastné účely výrobcu konkrétneho tlakového zariadenia alebo zostavy, ktorévyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1, v súlade s postupmi uvedenými v danom povolení aj v prípade, že neboli uskutočnené postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 14, ktoré si vyžadujú povinné zapojenie notifikovanej osoby, avšak preukázal sa ich súlad so všetkými uplatniteľnými základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici.

2.   Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1. Ak požiadavky stanovené v povolení zabezpečujú zhodu s uplatniteľnými základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici, Komisia bezodkladne prijme vykonávací akt, ktorým sa rozšíri platnosť povolenia udeleného členským štátom v súlade s odsekom 1 na územie celej Únie a v ktorom sa stanovia podmienky, za ktorých sa konkrétne tlakové zariadenie alebo zostava môže uviesť na trh alebo použiť na vlastné účely výrobcu. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho aktu môže požiadať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby jej poskytli relevantné informácie alebo pripomienky týkajúce sa technického posúdenia, ktoré slúžilo ako základ povolenia uvedeného v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3.

Na tlakovom zariadení alebo zostave, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie platnosti uvedené v prvom pododseku, musí byť uvedená informácia o tom, že sa uvádza na trh alebo používa na vlastné účely výrobcu ako „tovar dôležitý v krízovej situácii“. Vo vykonávacom akte uvedenom v prvom pododseku sa stanoví obsah a forma tejto informácie. Táto informácia, ako aj každé označenie musia byť jasné, zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné a v príslušných prípadoch v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom, ako je stanovené príslušným členským štátom.

3.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti osôb okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 44 ods. 4.

4.   Kým sa neprijme vykonávací akt uvedený v odseku 2 alebo 3, povolenie udelené príslušným vnútroštátnym orgánom v jednom členskom štáte je platné len na území daného členského štátu a na území všetkých ostatných členských štátov, ktorých príslušné vnútroštátne orgány uznali platnosť daného povolenia pred prijatím takéhoto vykonávacieho aktu. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí uznať platnosť tohto povolenia.

5.  Výrobcovia tlakových zariadení alebo zostáv, na ktoré sa vzťahuje postup udeľovania povolení uvedený v odseku 1, na svoju výhradnú zodpovednosť vyhlásia, že dotknuté tlakové zariadenia alebo zostavy spĺňajú všetky uplatniteľné základné bezpečnostné požiadavky, a sú zodpovední za splnenie všetkých postupov posudzovania zhody, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán.

6.  V každom povolení vydanom ▌ podľa odseku 1 sa stanovujú podmienky a požiadavky, za ktorých sa tlakové zariadenie alebo zostava môže uviesť na trh alebo použiť na vlastné účely výrobcu. V takýchto povoleniach sa stanovujú aspoň tieto prvky:

   a) opis postupov, ktorými sa úspešne preukázal súlad s uplatniteľnými základnými bezpečnostnými požiadavkami ▌podľa tejto smernice;
   b) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti dotknutého tlakového zariadenia alebo zostavy;
   c) dátum skončenia platnosti povolenia, ktorý nemôže byť neskôr ako posledný deň obdobia, počas ktorého bol aktivovaný režim núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/... ++;
   d) všetky osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody, pokiaľ ide o dotknuté tlakové zariadenie alebo zostavu;
   e) opatrenia, ktoré sa majú prijať ▌po uplynutí platnosti alebo po deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti s dotknutým tlakovým zariadením alebo zostavou, ktoré boli uvedené na trh alebo použité na vlastné účely výrobcu.

7.  Odchylne od článkov 5, 18 a 19 tlakové zariadenia alebo zostavy, pre ktoré bolo udelené povolenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, ▌ nesmú mať označenie CE a článok 5 sa neuplatňuje.

8.  Orgány dohľadu nad trhom z členského štátu, v ktorom platí povolenie podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku, sú v súvislosti s takýmito tlakovými zariadeniami alebo zostavami oprávnené prijať na vnútroštátnej úrovni všetky nápravné a reštriktívne opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020* a v tejto smernici. O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a orgány dohľadu nad trhom všetkých ostatných členských štátov.

9.  ▌Použitie postupu udeľovania povolení stanoveného v odsekoch 1 až 4 tohto článku nemá vplyv na uplatňovanie príslušných postupov posudzovania zhody stanovených v článku 14 na území dotknutého členského štátu.

Článok 43d

Predpoklad zhody založený na normách a spoločných špecifikáciách

1.  Ak boli tlakové zariadenia a zostavy označené ako tovar dôležitý v krízovej situácii, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie zoznam vhodných noriem alebo ktorými pre takéto tlakové zariadenia a zostavy stanoví spoločné špecifikácie zahŕňajúce uplatniteľné základné bezpečnostné požiadavky stanovené v prílohe I k tejto smernici, a to v týchto prípadoch:

   a) keď v Úradnom vestníku Európskej únie nebol v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 uverejnený žiadny odkaz na harmonizované normy týkajúce sa príslušných základných požiadaviek ▌ stanovených v prílohe I k tejto smernici a neočakáva sa, že takýto odkaz bude uverejnený v primeranej lehote; alebo
   b) keď vážne narušenia fungovania vnútorného trhu, ktoré viedli k aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2024/...++, výrazne obmedzujú možnosti výrobcov využívať harmonizované normy, ktoré sa týkajú príslušných uplatniteľných základných bezpečnostných požiadaviek stanovených v prílohe I k tejto smernici a na ktoré už boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012.

2.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 1 sa stanoví najvhodnejšie alternatívne technické riešenie na účely stanovenia predpokladu zhody v súlade s odsekom 5. Na tento účel sa v uvedených vykonávacích aktoch môžu uverejniť odkazy na európske normy alebo odkazy na príslušné uplatniteľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, alebo ak neexistuje európska norma ani príslušná uplatniteľná vnútroštátna alebo medzinárodná norma, môžu sa týmito vykonávacími aktmi stanoviť spoločné špecifikácie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 3 a uplatňujú sa ▌až do posledného dňa trvania obdobia aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ak takéto vykonávacie akty neboli zmenené alebo zrušené v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Komisia pred vypracovaním návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku informuje výbor uvedený v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že sa domnieva, že podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku boli splnené. Pri príprave tohto návrhu vykonávacieho aktu Komisia zohľadní názory príslušných orgánov alebo expertných skupín zriadených podľa tejto smernice a náležite konzultuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

5.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, sa tlakové zariadenia alebo zostavy, ktoré sú v zhode s normami alebo so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku, alebo s ich časťami, považujú za tlakové zariadenia alebo zostavy, ktoré sú v zhode s uplatniteľnými základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v prílohe I, na ktoré sa tieto normy, spoločné špecifikácie alebo ich časti vzťahujú. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu už výrobcovia nemôžu vychádzať z predpokladu zhody stanoveného v normách alebo v spoločných špecifikáciách uvedených vo vykonávacích aktoch podľa odseku 1 tohto článku.

6.  Odchylne od článku 43a ods. 3 prvého pododseku tejto smernice, pokiaľ neexistuje dostatočný dôvod domnievať sa, že tlakové zariadenia a zostavy, na ktoré sa vzťahujú normy alebo spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 tohto článku, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb, tlakové zariadenia a zostavy, ktoré sú v zhode s týmito normami alebo spoločnými špecifikáciami a ktoré boli uvedené na trh alebo použité na vlastné účely výrobcu, sa po uplynutí platnosti alebo zrušení vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 3 tohto článku a po uplynutí platnosti alebo deaktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu ▌ považujú za tlakové zariadenia a zostavy v zhode s uplatniteľnými základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v prílohe I k tejto smernici.

7.  Ak sa členský štát domnieva, že norma alebo spoločná špecifikácia, ako sú uvedené v odseku 1, úplne nevyhovuje uplatniteľným základným bezpečnostným požiadavkám ▌stanoveným v prílohe I, informuje o tom Komisiu, ktorej poskytne podrobné vysvetlenie. Komisia toto podrobné vysvetlenie posúdi a v náležitom prípade môže vykonávací akt, v ktorom sa uvádza príslušná norma alebo stanovuje príslušná spoločná špecifikácia, zmeniť alebo zrušiť.

Článok 43e

Uprednostňovanie činností dohľadu nad trhom a vzájomná pomoc medzi orgánmi

1.  Členské štáty uprednostnia činnosti dohľadu nad trhom týkajúce sa tlakových zariadení a zostáv vyznačených vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1. Komisia uľahčuje koordináciu úsilia o takéto uprednostňovanie prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

2.  Orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch zaručia, že sa vynaloží maximálne úsilie na to, aby počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu poskytli pomoc ostatným orgánom dohľadu nad trhom, a to aj mobilizáciou a vyslaním tímov odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom žiadajúcich o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie testovacích kapacít, pokiaľ ide o tlakové zariadenia a zostavy vyznačené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 43a ods. 1.

____________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).“.

"

Článok 11

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr ... [rovnaký ako dátum začatia uplatňovania nariadenia uvedený v dokumente PE-CONS č. ... (2022/0278(COD))] opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

2.  Tieto opatrenia sa uplatňujú od ... [Ú. v.: vložte dátum začatia uplatňovania nariadenia uvedený v dokumente PE-CONS č. ... (2022/0278(COD)) + 1 deň].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.  Po nadobudnutí účinnosti tejto smernice členské štáty informujú Komisiu o všetkých návrhoch ustanovení zákonov, právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré zamýšľajú prijať v oblasti pôsobnosti tejto smernice, a to v dostatočnom predstihu tak, aby sa k nim mohla vyjadriť.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda

(1) Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 95.
(2) Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 82.
(3)* TEXT BOL PREDMETOM ČIASTOČNEJ PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(4)Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 95.
(5)Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 82.
(6)Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(7)+ Ú. v.: vložte, prosím, číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS .../... (2022/0278(COD)) a vložte číslo, dátum prijatia, názov a odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku a odkaz na ELI uvedeného nariadenia do poznámky pod čiarou.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa ustanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ ...).
(9)++Ú. v.: vložte, prosím, číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS .../... (2022/0278(COD)).
(10)Smernica 2000/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady 76/767/EHS, 84/525/EHS, 84/526/EHS, 84/527/EHS a 1999/36/ES (Ú. v. EÚ L 165, 30.6.2010, s. 1).
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/29/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia jednoduchých tlakových nádob na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 45).
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 79).
(15)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 251).
(16)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/34/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 309).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357).
(18)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).
(19)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 164).
(20)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).
(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).


Kódex schengenských hraníc
PDF 130kWORD 49k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (COM(2021)0891 – C9-0473/2021 – 2021/0428(COD))
P9_TA(2024)0323A9-0280/2023

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0891),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. b) a e) a článok 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0473/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. mája 2022(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. októbra 2022(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0280/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice

P9_TC1-COD(2021)0428


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/1717.)

(1) Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 69.
(2) Ú. v. EÚ C 498, 30.12.2022, s. 114.


Cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky
PDF 129kWORD 57k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (COM(2023)0126 – C9-0034/2023 – 2023/0052(COD))
P9_TA(2024)0324A9-0396/2023
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0126),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0034/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2023(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0396/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky(2)

P9_TC1-COD(2023)0052


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Smernicou (EÚ) 2015/413 sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, a tým sa znižuje možnosť beztrestnosti páchateľov-nerezidentov. Účinné cezhraničné vyšetrovanie a presadzovanie dodržiavania pravidiel v prípade dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky zlepšuje bezpečnosť cestnej premávky, pretože podnecuje vodičov-nerezidentov dopúšťať sa menšieho počtu deliktov a jazdiť bezpečnejšie.

(2)   Informovanosťou občanov EÚ o platných pravidlách, sankciách uplatniteľných v rôznych členských štátoch a vysokej pravdepodobnosti neodvratnej sankcie sa podporuje bezpečnosť cestnej premávky a znižuje počet dopravných deliktov a rizík spojených s cestnou premávkou.

(3)  Z praxe orgánov presadzovania práva zapojených do vyšetrovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky vyplýva, že aktuálne znenie smernice (EÚ) 2015/413 neuľahčuje v želanej miere účinné vyšetrovanie dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, ktorých sa dopustili vodiči-nerezidenti, ani vykonávanie peňažných sankcií. Výsledkom je pomerná beztrestnosť vodičov-nerezidentov a negatívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky v Únii. Okrem toho sa v kontexte cezhraničného vyšetrovania nie vždy dodržiavajú procesné a základné práva vodičov-nerezidentov, predovšetkým pre nedostatočnú transparentnosť pri stanovovaní výšky pokuty a konaní o opravnom prostriedku. Účelom tejto smernice je ďalej zlepšiť účinnosť vyšetrovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky spáchaných vozidlami evidovanými v inom členskom štáte v úsilí pomôcť Únii dosiahnuť cieľ znížiť počet úmrtí pri všetkých druhoch dopravy na čo najbližšie k nule do roku 2050 a posilniť ochranu základných a procesných práv vodičov-nerezidentov.

(4)  Komisia v rámci politiky EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030(5) potvrdila svoj ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2050 na cestách v EÚ prakticky nulovú úmrtnosť a nulové vážne zranenia („vízia nulovej úmrtnosti na cestách“), ako aj strednodobý cieľ znížiť do roku 2030 počet úmrtí a vážnych zranení o 50 %, ktorý pôvodne v roku 2017 stanovili ministri dopravy Únie vo vyhlásení z Valletty o bezpečnosti cestnej premávky. V snahe dosiahnuť tieto ciele Komisia v rámci oznámenia Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti(6) oznámila svoj zámer revidovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413(7).

(5)  Rozsah pôsobnosti smernice by sa mal rozšíriť aj na ďalšie dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky, aby sa zaručilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými vodičmi. Vzhľadom na právny základ, podľa ktorého bola smernica (EÚ) 2015/413 prijatá, konkrétne článok 91 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, by sa pri doplnených deliktoch malo preukázať priame spojenie s bezpečnosťou cestnej premávky tým, že sa budú riešiť prípady nebezpečného a bezohľadného správania, ktoré predstavuje vážne riziko pre účastníkov cestnej premávky. Pri rozšírení rozsahu pôsobnosti smernice by sa mal zohľadniť aj technický pokrok pri automatickom zaznamenávaní dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky.

(6)  Dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky sú vo vnútroštátnom práve členských štátov klasifikované buď ako správne delikty, ▌ alebo ako trestné činy a môžu viesť ku konaniu zo strany správnych alebo justičných orgánov, ku konaniu na príslušných súdoch pre správne alebo trestné veci, a to v závislosti od uplatniteľných vnútroštátnych postupov. Tieto delikty však členské štáty vo väčšine prípadov stíhajú v rámci hromadných konaní a ako také, keď sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu deliktu vyžaduje presná identifikácia vodiča ako podmienka na uloženie príslušnej sankcie, vo väčšine prípadov, najmä ak sú delikty kvalifikované ako správne delikty, nespĺňajú požiadavky na použitie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ(8) stanovené v článku 6 uvedenej smernice, a preto sa uvedená smernica nemôže použiť. V tejto súvislosti by orgány členského štátu deliktu mali mať k dispozícii praktický postup na vyžiadanie vzájomnej pomoci od príslušných orgánov členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska prostredníctvom presne vymedzených opatrení, ktoré nezasahujú vážne do práv dotknutých osôb, aby bolo možné páchateľov identifikovať v takom rozsahu, v akom sa to vyžaduje podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Tým by však nemali byť dotknuté situácie, keď sa v konkrétnych prípadoch považujú podmienky na uplatnenie smernice 2014/41/EÚ za splnené, keďže v takom prípade by tie členské štáty, ktoré sú smernicou 2014/41/EÚ viazané, mali uplatniť postupy, ktoré sú v nej uvedené. Je potrebné pripomenúť, že justičnú spoluprácu v trestných veciach upravuje osobitný právny rámec Únie, pričom východiskom je zásada vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí.

Preto je potrebné, aby uplatňovanie tejto smernice nenarúšalo práva a povinnosti členských štátov vyplývajúce z iných uplatniteľných právnych predpisov Únie v trestných veciach, a to predovšetkým práva a povinnosti stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2005/214/SVV(9), smernici 2014/41/EÚ, pokiaľ ide o postupy výmeny dôkazov, a postupy doručovania písomností stanovené v článku 5 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii(10). Ďalej by vykonávaním tejto smernice nemali byť dotknuté ani trestné konania, ktoré si vyžadujú osobitné záruky pre dotknutých jednotlivcov, teda procesné záruky pre podozrivé a obvinené osoby zakotvené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ(11), 2012/13/EÚ(12), 2013/48/EÚ(13), (EÚ) 2016/343(14), (EÚ) 2016/800(15) a (EÚ) 2016/1919(16).

(7)  Mali by sa vymedziť oblasti zodpovednosti a kompetencie národných kontaktných bodov, aby sa zaručila ich bezproblémová spolupráca so všetkými orgánmi zapojenými do vyšetrovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Národné kontaktné body by takýmto príslušným orgánom mali vždy byť k dispozícii a odpovedať na ich žiadosti bez zbytočného odkladu. Platiť by to malo bez ohľadu na povahu deliktu či právne postavenie príslušného orgánu, a predovšetkým bez ohľadu na to, či má príslušný orgán celoštátnu, nižšiu než celoštátnu alebo miestnu príslušnosť.

(8)  Základné prvky systému cezhraničnej výmeny informácií zriadeného smernicou (EÚ) 2015/413 sa ukázali ako účinné. Sú však potrebné ďalšie zlepšenia a úpravy, aby sa napravili problémy vyplývajúce z nedostatočných, chybných alebo nepresných údajov. Preto by sa členským štátom mali uložiť ďalšie povinnosti v oblasti potreby udržiavať určité údaje v príslušných databázach dostupné a aktuálne, aby sa zvýšila účinnosť výmeny informácií.

(9)   Vo viacerých členských štátoch sa v súčasnosti vyskytuje fenomén páchania závažných dopravných deliktov automobilmi prenajatými v iných členských štátoch. Vodiči takýchto prenajatých vozidiel, ktorí sa dopustili dopravného deliktu, zostávajú nepotrestaní, pretože môžu využívať rozdiely v pravidlách v jednotlivých členských štátoch, ako aj nedostatky v oblasti výmeny informácií a vzájomnej pomoci.

(10)  Národnému kontaktnému bodu členského štátu deliktu by sa malo ▌ umožniť vykonávať automatizované vyhľadávanie v evidencii vozidiel a získať tak údaje o koncových používateľoch vozidiel, ak sú takéto informácie už k dispozícii. Okrem toho by sa malo stanoviť aj obdobie uchovávania údajov, pokiaľ ide o totožnosť predchádzajúcich vlastníkov, držiteľov a koncových používateľov vozidiel, aby orgány mali pri vyšetrovaní k dispozícii primerané informácie.

(11)  Žiadosť o poskytnutie údajov o evidencii vozidiel a výmena dátových prvkov v cezhraničných prípadoch by mala prebiehať pomocou jediného elektronického systému. Preto by sa automatizované vyhľadávanie údajov o evidencii vozidiel podľa smernice (EÚ) 2015/413 malo vykonávať iba využitím vysoko zabezpečenej softvérovej aplikácie európskeho informačného systému vozidiel a vodičských preukazov (Eucaris) a zmenených verzií daného softvéru, vychádzajúc pritom z existujúceho technického rámca. Táto softvérová aplikácia by mala umožňovať rýchlu, nákladovo efektívnu, bezpečnú a spoľahlivú výmenu konkrétnych údajov o evidencii vozidiel medzi členskými štátmi, a tak zvýšiť efektívnosť vyšetrovania. Členské štáty by si ▌nemali informácie vymieňať inými prostriedkami, ktoré by boli menej nákladovo efektívne a pri ktorých je možné, že nezaručujú ochranu prenášaných údajov. Pri výmene údajov o evidencii vozidiel sa príslušné orgány môžu stretnúť s neobvyklými žiadosťami, ktoré by mohli viesť k podozreniu zo zneužitia výmeny informácií a ktoré si vyžadujú, aby príslušné orgány prijali primerané opatrenia. Takýmito neobvyklými žiadosťami môžu byť najmä žiadosti, ktoré sú nezvyčajné, pokiaľ ide o ich frekvenciu alebo obsah, sú náhle alebo sa týkajú len konkrétnych deliktov. Členské štáty by mali využívať systém Eucaris konkrétne na automatizované vyhľadávanie údajov o evidencii vozidiel a vzájomnú pomoc pri identifikácii dotknutej osoby, ako aj vzájomnú pomoc pri doručovaní informácie o dopravnom delikte a následných písomností a vzájomnú pomoc pri presadzovaní práva.

(12)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení o vyhľadávaní, ktoré majú vykonávať členské štáty, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Mali by sa však zaviesť prechodné opatrenia týkajúce sa automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel na základe existujúceho elektronického systému, aby sa zaručila bezproblémová výmena údajov do momentu, keď sa dané pravidlá začnú uplatňovať.

(13)  V prípadoch, keď nemožno na základe informácií získaných z evidencie vozidiel identifikovať dotknutú osobu s určitosťou, aká sa vyžaduje podľa právnych predpisov členského štátu deliktu, by členské štáty mali spolupracovať s cieľom zistiť totožnosť dotknutej osoby. Na tento účel by sa mal zaviesť postup vzájomnej pomoci zameraný na identifikovanie dotknutej osoby, a to buď prostredníctvom žiadosti o potvrdenie na základe informácií, ktoré príslušný orgán členského štátu deliktu už má, alebo prostredníctvom žiadosti o cielené pátranie, ktoré majú vykonať príslušné orgány členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska.

(14)  Príslušné orgány členských štátov by mali na žiadosti a odpovede používať vzorový elektronický formulár s cieľom poskytnúť dodatočné informácie požadované príslušným orgánom členského štátu deliktu potrebné na identifikáciu dotknutej osoby. Členské štáty by mali využívať svoje národné kontaktné body s cieľom umožniť vysoko bezpečný a efektívny prenos odoslanej žiadosti o vzájomnú pomoc, ako aj prijatej odpovede na ňu. Požadované informácie sa musia zozbierať bez zbytočného odkladu a v každom prípade v lehotách uvedených v tejto smernici. Členský štát, od ktorého sa informácie žiadajú, zohľadňuje pri ich získavaní a pri odpovedaní na žiadosť, že je potrebné včas informovať dotknutú osobu, ako aj to, že žiadajúci členský štát, potrebuje mať možnosť včas podniknúť potrebné kroky, najmä pokiaľ ide o premlčanie v rámci vnútroštátnych právnych predpisov žiadajúceho členského štátu.

(15)  Mali by sa konkrétne určiť dôvody, pre ktoré môže príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska odmietnuť poskytnutie vzájomnej pomoci pri identifikácii dotknutej osoby. Predovšetkým by sa mali prostredníctvom daných postupov zaviesť záruky na zabránenie odhalenia totožnosti chránených osôb, ako sú napríklad chránení svedkovia.

(16)  Členské štáty by mali mať možnosť využívať vnútroštátne postupy na identifikáciu dotknutej osoby, ktoré by uplatnili v prípade, ak by dopravný delikt súvisiaci s bezpečnosťou cestnej premávky spáchala osoba s pobytom v danom členskom štáte. Mala by sa posilniť právna istota, pokiaľ ide o uplatniteľnosť osobitných opatrení prijatých v rámci daných postupov, konkrétne vzhľadom na písomnosti, ktoré si vyžadujú potvrdenie alebo popretie spáchania deliktu, alebo na uloženie povinnosti dotknutým osobám spolupracovať pri identifikácii dotknutej osoby. Uvedené opatrenia by mali mať rovnaké právne účinky na dotknuté osoby ako v domácich prípadoch, a preto by dané osoby mali mať zaručené aj rovnaké štandardy základných a procesných práv.

(17)  V prípadoch, keď sa na účely smernice (EÚ) 2015/413 v právnych predpisoch Únie alebo vnútroštátnom práve členských štátov výslovne stanovuje prístup k iným vnútroštátnym alebo únijným databázam alebo možnosť výmeny informácií z daných databáz, by členské štáty mali mať možnosť vymieňať si informácie aj pomocou takýchto databáz, a to pri dodržaní základných práv vodičov-nerezidentov.

(18)  Dotknutá osoba nemusí poznať právny systém členského štátu deliktu alebo ovládať jeho úradný jazyk či úradné jazyky, a preto by sa mali lepšie zaručiť jej procesné a základné práva. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali zaviesť povinné minimálne požiadavky na obsah informácie o dopravnom delikte a aktuálny vzor informačného listu obsahujúci len základné informácie, ako sa stanovuje v prílohe II k smernici (EÚ) 2015/413, by sa mal prestať používať.

(19)  Minimálnou požiadavkou by malo byť, že informácia o dopravnom delikte je formulovaná zrozumiteľne aj pre osoby bez právnického vzdelania a zahŕňa podrobné informácie o právnej klasifikácii a právnych dôsledkoch deliktu, predovšetkým preto, lebo sankcie za delikty patriace do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/413 môžu byť nepeňažnej povahy, napríklad môžu mať podobu obmedzení práv páchateľa viesť vozidlo. Takisto by sa malo podporiť právo na obhajobu poskytnutím podrobných informácií o tom, v akých prípadoch a akým spôsobom sa toto právo ▌uplatňuje v členskom štáte deliktu. V tejto súvislosti by vodiči-nerezidenti mali mať dostatok času na využitie prostriedku nápravy, napríklad podanie opravného prostriedku. Takisto by sa mal poskytnúť opis prípadného konania v neprítomnosti obžalovaného, pretože môže nastať situácia, že dotknutá osoba neplánuje návrat do členského štátu deliktu, aby sa zúčastnila na konaní. Možnosti platby a spôsoby, ako zmierniť rozsah sankcií, by sa mali sformulovať tak, aby boli jednoducho pochopiteľné, čím sa vytvorí stimul na dobrovoľnú spoluprácu. Vzhľadom na skutočnosť, že informácia o dopravnom delikte by mala byť prvou písomnosťou doručenou dotknutej osobe, mala by obsahovať informácie podľa článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680(17), ktoré by na základe článku 13 ods. 2 písm. d) mali zahŕňať aj údaj o tom, z akého zdroja osobné údaje pochádzajú, ako aj informácie podľa článkov 13 a 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(18). Tieto informácie by sa mali v informácii o dopravnom delikte poskytnúť buď priamo, alebo odkazom na miesto, kde sú k dispozícii. Členské štáty by mali účastníkom cestnej premávky pomáhať pri overovaní pravosti informácie o dopravnom delikte a následných písomností. Na tento účel by si mali členské štáty navzájom, ako aj s Komisiou, bezpečnými prostriedkami vymieňať vzory informácie o dopravnom delikte a následných písomností, ktoré vydali ich orgány a ktoré sa používajú v cezhraničných prípadoch. Členské štáty by sa mali navzájom informovať aj o príslušných orgánoch, ktoré majú právo vydávať tieto písomnosti.

(20)  Ak vykonaná cestná kontrola na mieste v prípade nerezidenta vedie k iniciovaniu konania v dôsledku spáchania dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky, vodičovi-nerezidentovi by sa mala zaslať informácia o dopravnom delikte. V prípadoch kontrol na mieste týkajúcich sa spáchania dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky, keď príslušný orgán vykonal sankciu súvisiacu so spáchaným deliktom na mieste tým, že uložil pokutu, ktorú vodič zaplatil na mieste, by sa vodičovi mali na mieste poskytnúť len určité základné informácie.

(21)  Mali by sa stanoviť pravidlá doručovania písomností, aby sa zaručilo, že osoba, ktorej sa doručí informácia o dopravnom delikte a prípadné následné písomnosti, je skutočne dotknutou osobou, a aby sa zabránilo zahrnutiu nedotknutých tretích strán v dôsledku chyby.

(22)  Ak nie je možné písomnosti doručiť poštou, prostredníctvom doporučenej zásielky, registrovanej zásielky alebo rovnocennými elektronickými prostriedkami, malo by sa príslušnému orgánu členského štátu deliktu umožniť spoľahnúť sa na príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska, že písomnosti a oznámenia doručí dotknutej osobe podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich doručovanie písomností. Členské štáty by mali využívať svoje národné kontaktné body s cieľom umožniť bezpečný a efektívny prenos odoslanej žiadosti o doručenie procesných písomností a prijatej odpovede na ňu.

(23)  Informácia o dopravnom delikte aj akékoľvek následné písomnosti by sa mali zasielať v jazyku dokladu o evidencii vozidla. V prípadoch, keď sa informácia o dopravnom delikte a ďalšie následné oznámenia zasielajú v jazyku, ktorému príjemca nerozumie, dotknutá osoba by mala mať možnosť požiadať o doručenie následných písomností v inom úradnom jazyku EÚ podľa vlastného výberu, než je jazyk dokladu o evidencii vozidla. Príslušný orgán členského štátu deliktu by mal tejto žiadosti vyhovieť.

(24)  Pre prípad, že príslušné orgány členského štátu deliktu nedodržiavajú jazykové normy, pravidlá doručovania písomností alebo svoje vlastné vnútroštátne právo, by sa malo stanoviť účinné súdne preskúmanie.

(25)  S cieľom zabrániť nekalým praktikám, ku ktorým došlo počas vykonávania predchádzajúcej smernice, a chrániť základné práva občanov, ktorých sa týkajú konania súvisiace s cezhraničnou výmenou stanovené touto smernicou, by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich príslušné orgány a národné kontaktné body zodpovedné za vykonávanie tejto smernice v plnej miere dodržiavali povinnosti, ktoré im boli udelené, bez toho, aby splnomocňovali právne subjekty v súkromnom vlastníctve alebo správe na činnosti súvisiace s vykonávaním tejto smernice. Najmä právo na ochranu osobných údajov osôb, ktorých sa takéto konania týkajú, právo na dobrú správu vecí verejných, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, právo na prezumpciu neviny a právo na obhajobu, ako aj riadne fungovanie mechanizmu cezhraničnej výmeny informácií stanoveného touto smernicou si vyžadujú, aby takéto konania mohli začať, viesť a presadzovať iba určené príslušné vnútroštátne orgány. Tým by nemala byť dotknutá možnosť príslušných orgánov spoľahnúť sa na služby technickej podpory, ktoré poskytujú právne subjekty v súkromnom vlastníctve alebo správe, ako sú poštové služby, výroba alebo údržba radarov, analýza užívania drog alebo alkoholu súkromnými laboratóriami. Prechodné obdobie dvoch rokov by malo členským štátom, ktoré pri vykonávaní tejto smernice využili právne subjekty v súkromnom vlastníctve alebo správe, umožniť zabezpečiť, aby ich príslušné orgány boli plne funkčné a schopné riadiť konania súvisiace s cezhraničnou výmenou pri plnom dodržiavaní pravidiel stanovených v tejto smernici.

(26)   Je potrebné zdôrazniť, že existuje závažný problém nevykonávania sankcií za dopravné delikty spáchané nerezidentmi a že zmeny článku 1 rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299/SVV, v ktorom sa stanovuje vymedzenie pojmu rozhodnutie, nemusia postačovať na účinné riešenie tohto problému.

(27)   Keďže rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV nie je vhodné z hľadiska hromadného spracovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, pri ktorých sa nízke peňažné sankcie často kvalifikujú ako správne sankcie, ako aj s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s vodičmi-rezidentmi a vodičmi-nerezidentmi, by sa v tejto smernici mali stanoviť osobitné ustanovenia na poskytovanie vzájomnej pomoci pri cezhraničnom vykonávaní správnych rozhodnutí o pokutách za dopravné delikty.

(28)   Členské štáty by mali mať podľa tejto smernice možnosť vykonávať správne rozhodnutia o pokutách za dopravné delikty cezhranične s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s vodičmi-rezidentmi a vodičmi-nerezidentmi. Nevylučuje sa tým uplatňovanie rámcového rozhodnutia 2005/214/SVV.

(29)   Komisia by v spolupráci s členskými štátmi mala preskúmať riešenia cezhraničného elektronického prístupu k registrom dopravných deliktov, ktoré spravujú vnútroštátne orgány, s cieľom posúdiť spôsoby, ako zlepšiť prístup občanov k ich informáciám o dopravnom delikte.

(30)  Rozsah informácií, ktoré členské štáty oznamujú Komisii, by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal prvky úzko súvisiace s cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky. Zahrnuté by mali byť aj informácie o počte dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, ktorých sa dopustili vodiči vozidiel evidovaných v tretích krajinách a ktoré zistil príslušný orgán, aby Komisia mohla ▌analyzovať aktuálny stav v členských štátoch a navrhovať iniciatívy na spoľahlivom faktickom základe. Na zmiernenie dodatočného administratívneho zaťaženia orgánov členských štátov a zladenie nahlasovania údajov s kalendárom hodnotení, ktorý sleduje Komisia, by sa vykazovacie obdobie malo predĺžiť. Malo by sa povoliť prechodné obdobie, aby sa prebiehajúce dvojročné vykazovacie obdobie mohlo bezproblémovo ukončiť.

(31)   V záujme dosiahnutia cieľov navrhnutých v rámci politiky EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030 – Ďalšie kroky smerom k „vízii nulovej úmrtnosti na cestách“ by sa malo zvážiť, ako riešiť dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky, ktorých sa dopustili vodiči vozidiel evidovaných v tretích krajinách. Na tento účel je potrebné preskúmať rôzne prostriedky na posilnenie spolupráce a výmeny informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky medzi členskými štátmi a tretími krajinami za predpokladu, že sa dotknutým osobám poskytne rovnocenná ochrana a že sa dodržia pravidlá prenosu osobných údajov do tretích krajín. Mali by sa preskúmať aj špecializované digitálne riešenia. Nemalo by tým byť dotknuté právo členských štátov uzatvárať s tretími krajinami dvojstranné alebo mnohostranné dohody o spolupráci pri presadzovaní pravidiel v oblasti dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky. Touto smernicou by sa členským štátom nemalo brániť v tom, aby medzi sebou uzatvárali a uplatňovali dvojstranné alebo mnohostranné dohody, pokiaľ by takéto dohody presahovali a pomáhali zjednodušiť alebo uľahčiť postupy stanovené v tejto smernici.

(32)  Údaje týkajúce sa identifikácie páchateľa predstavujú osobné údaje v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice (EÚ) 2016/680, pričom právny rámec Únie pre nakladanie s osobnými údajmi sa od prijatia smernice (EÚ) 2015/413 výrazne zmenil, a preto by sa ustanovenia o spracúvaní osobných údajov mali zladiť s novým právnym rámcom.

(33)  Podľa článku 62 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/680 má Komisia preskúmať iné akty práva Únie, ktorými sa upravuje spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1 uvedenej smernice, s cieľom posúdiť potrebu zosúladiť tieto akty s uvedenou smernicou a v prípade potreby predložiť potrebné návrhy na zmenu týchto aktov v snahe zabezpečiť konzistentný prístup k ochrane osobných údajov v rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice. Predmetné preskúmanie(19) viedlo k tomu, že smernica (EÚ) 2015/413 bola identifikovaná ako jeden z týchto iných aktov, ktoré sa majú zmeniť. Preto by sa malo objasniť, že spracúvanie osobných údajov by malo spĺňať aj ustanovenia smernice (EÚ) 2016/680, ak spracúvanie patrí do rozsahu jej vecnej a osobnej pôsobnosti.

(34)  Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa smernice (EÚ) 2015/413 by malo byť v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2016/679, smernice (EÚ) 2016/680 a nariadenia (EÚ) 2018/1725(20) v rozsahu ich pôsobnosti.

(35)  Právny základ činností spracúvania údajov potrebných na zistenie totožnosti dotknutej osoby a doručenie informácie o dopravnom delikte a následných písomností dotknutej osobe sa stanovujú v smernici (EÚ) 2015/413 v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. e) a prípadne článkom 10 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkom 8 smernice 2016/680. V súlade s tými istými pravidlami sa v tejto smernici stanovuje právny základ povinnosti členských štátov spracúvať osobné údaje na účely poskytovania vzájomnej pomoci pri identifikovaní dotknutých osôb, pokiaľ ide o dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky uvedené v tejto smernici.

(36)  V niektorých členských štátoch sa osobné údaje dotknutých osôb-nerezidentov uchovávajú v sieti serverov („cloud“). Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá porušenia ochrany osobných údajov stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679 a smernici (EÚ) 2016/680 a pravidlá porušenia ochrany osobných údajov a bezpečnostných incidentov stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555(21), by členské štáty mali zaistiť, že sa vzájomne informujú o kybernetických incidentoch týkajúcich sa predmetných údajov.

(37)  Mal by sa zriadiť online portál („portál cezhraničnej výmeny informácií“), ktorý by účastníkom cestnej premávky v Únii poskytoval komplexné informácie o pravidlách týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky platných v jednotlivých členských štátoch. Takéto informácie by mali byť zrozumiteľné a prístupné. Mali by zahŕňať informácie o právnych prostriedkoch nápravy, o akýchkoľvek právach priznaných dotknutým osobám podľa tejto smernice vrátane jazykových možností, informácie o pravidlách ochrany údajov a uplatniteľných sankciách, a v relevantných prípadoch aj o uplatniteľných nefinančných dôsledkoch, a o systémoch a dostupných prostriedkoch na zaplatenie pokút za dopravné delikty. Nefinančné dôsledky sa týkajú systémov trestných bodov alebo skutočnosti, že spáchanie konkrétneho dopravného deliktu môže viesť k zákazu vedenia motorového vozidla dočasným alebo trvalým odňatím vodičského preukazu dotknutej osobe.

(38)  Komisia by mala poskytovať primeranú finančnú podporu na iniciatívy, ktoré zlepšujú cezhraničnú spoluprácu pri presadzovaní pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky v Únii, vrátane informačných kampaní v celej Únii o rozdieloch vo vnútroštátnych právnych predpisoch s osobitným zameraním na susedné krajiny.

(39)   Členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť, aby sa príjmy z peňažných sankcií za delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky vykonaných podľa tejto smernice použili na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a na zabezpečenie transparentnosti opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky.

(40)  S cieľom zohľadniť relevantný technický pokrok alebo zmeny príslušných právnych aktov Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby mohla meniť prílohu k tejto smernici a aktualizovať ju. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(22). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(41)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice (EÚ) 2015/413 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby určila postupy a technické špecifikácie vrátane opatrení kybernetickej bezpečnosti, a to konkrétne vzhľadom na automatizované vyhľadávanie, ktoré sa má vykonávať pri vyšetrovaní dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, na obsah vzorového elektronického formulára žiadosti a spôsob prenosu informácií týkajúcich sa žiadosti o vzájomnú pomoc pri identifikovaní dotknutej osoby, na obsah elektronického formulára žiadosti o vzájomnú pomoc na doručenie informácie o dopravnom delikte a následných písomností, ▌ ako aj na používanie a správu portálu cezhraničnej výmeny informácií. Technické riešenia by sa mali zladiť s európskym rámcom interoperability a príslušnými riešeniami interoperabilnej Európy uvedenými v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii (akt o interoperabilnej Európe)(23). Vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(24).

(42)  Smernica (EÚ) 2015/413 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(43)   Členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie primeraných a účinných mechanizmov na vykonávania alebo vymáhanie peňažných sankcií.

(44)  Keďže ciele tejto smernice, a to zaručiť vysokú úroveň ochrany pre všetkých účastníkov cestnej premávky v Únii a rovnaké zaobchádzanie s vodičmi prostredníctvom zjednodušenia postupov vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi pri cezhraničnom vyšetrovaní dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky a prostredníctvom posilnenia ochrany základných práv nerezidentov, keď sa delikty spáchajú vozidlom evidovaným v inom členskom štáte, než je členský štát, kde došlo k spáchaniu deliktu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov tejto smernice ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)  V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(25) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal … svoje stanovisko,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica (EÚ) 2015/413 sa mení takto:

1.   Názov smernice sa nahrádza takto:"

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/… z …, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií a vzájomná pomoc, pokiaľ ide o dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky“.

"

2.   Článok 1 sa nahrádza takto:"

„Článok 1

Cieľ“

Cieľom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany všetkých účastníkov cestnej premávky v Únii uľahčením cezhraničnej výmeny informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky a uľahčením vykonávania sankcií, ak boli tieto delikty spáchané vozidlom, ktoré je evidované v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom bol delikt spáchaný.“.

"

3.  Článok 2 sa mení takto:

a)  v prvom odseku sa dopĺňajú tieto písmená:"

„i) nedodržanie bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami;

   j) nebezpečné predchádzanie;
   k) nebezpečné parkovanie alebo zastavenie;
   l) prechádzanie cez jednu alebo viaceré súvislé ▌čiary;
   m) jazda v protismere;
   n) nedodržanie pravidiel vytvárania a využívania záchranárskych uličiek alebo nedanie prednosti vozidlám pohotovostných služieb;
   o) jazda s preťaženým vozidlom;
   p) nedodržanie pravidiel obmedzenia prístupu vozidiel;
   q) útek z miesta nehody;
   r) nedodržanie pravidiel na železničnom priecestí.“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek:"

„Touto smernicou nie sú dotknuté práva a povinnosti vyplývajúce z týchto ustanovení právnych aktov Únie:

   a) rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV*;
   b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ**;
   c) postupov doručovania písomností stanovených v článku 5 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii***;
   d) ustanovení týkajúcich sa práv podozrivých a obvinených osôb stanovených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ****, 2012/13/EÚ*****, 2013/48/EÚ******, (EÚ) 2016/343*******, (EÚ) 2016/800******** a (EÚ) 2016/1919*********.

_________________

* Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005, s. 16).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1).

*** Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, p. 3.

**** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1).

***** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1).

****** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1).

******* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1).

******** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1).

********* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1).“.

"

4.  Článok 3 sa mení takto:

a)  písmená a), j) a l) sa nahrádzajú takto:"

„a) „vozidlo“ je akýkoľvek dopravný prostriedok podliehajúci evidencii podľa práva členského štátu evidencie alebo členského štátu deliktu, ktorý sa bežne používa na prepravu osôb alebo tovaru po ceste. Zahŕňa to aj jazdné súpravy alebo prípojné vozidlá;

   j) „nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu“ je nedovolené používanie časti už existujúceho trvalého alebo dočasného cestného úseku ▌, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;
   l) „národný kontaktný bod“ sú orgány určené na účely prichádzajúcej a odchádzajúcej automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel v súlade s článkom 4, prijatých a odoslaných žiadostí o vzájomnú pomoc na identifikáciu dotknutej osoby v súlade s článkom 5c, prijatých a odoslaných žiadostí o vzájomnú pomoc pri zasielaní informácie o dopravnom delikte alebo následných písomností dotknutej osobe v súlade s článkom 5e a prijatých a odoslaných žiadostí o vzájomnú pomoc pri výkone konečných správnych rozhodnutí o pokutách za dopravné delikty uložených za dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky v súlade s článkom 5f, ako aj odpovedí na ne;“;

"

b)  dopĺňajú sa tieto písmená:"

„o) „nedodržanie bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami“ je nedodržanie dostatočnej vzdialenosti od vozidla idúceho pred dotknutou osobou ▌, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;

   p) „nebezpečné predchádzanie“ je predchádzanie iného vozidla alebo iného účastníka cestnej premávky spôsobom, ktorý porušuje uplatniteľné pravidlá predchádzania, ako sa vymedzujú v práve členského štátu deliktu;
   q) „nebezpečné parkovanie“ je parkovanie alebo zastavenie vozidla spôsobom, ktorý porušuje uplatniteľné pravidlá týkajúce sa nebezpečného parkovania alebo zastavenia, ako sa vymedzujú v práve členského štátu deliktu. Nezaplatenie poplatkov za parkovanie a iné podobné delikty sa nepovažujú za nebezpečné parkovanie;
   r) „prechádzanie cez jednu alebo viaceré súvislé ▌ čiary“ je zmena jazdného pruhu s vozidlom pri nezákonnom prejdení aspoň jednej ▌súvislej čiary, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;
   s) „jazda v protismere“ je vedenie vozidla proti určenému smeru premávky, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;
   t) „nedodržanie pravidiel vytvárania a využívania záchranárskych uličiek alebo nedanie prednosti vozidlám pohotovostných služieb je nedodržanie pravidiel, ktorých cieľom je umožniť vozidlám pohotovostných služieb, ako sú policajné vozidlá, záchranné vozidlá alebo hasičské vozidlá, prejsť a doraziť na miesto núdzovej situácie, ako sa vymedzujú v práve členského štátu deliktu;
   u) „jazda s preťaženým vozidlom“ je využívanie vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky na najväčšiu povolenú hmotnosť alebo najväčšiu povolenú hmotnosť na nápravu, ako sa stanovujú vo vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach, ktorými sa transponuje smernica Rady 96/53/ES*, alebo v práve členského štátu deliktu pre vozidlá alebo operácie, pre ktoré uvedená smernica neobsahuje žiadne takéto požiadavky;
   v) „informácia o dopravnom delikte“ je prvé oznámenie vydané príslušným orgánom členského štátu deliktu dotknutej osobe, ktoré obsahuje aspoň informácie uvedené v článku 5 ods. 2;
   w) „následné písomnosti“ sú akékoľvek rozhodnutie alebo akékoľvek iné písomnosti, ktoré príslušný orgán členského štátu deliktu vydá po vydaní informácie o dopravnom delikte v súvislosti s touto informáciou alebo v súvislosti s dotknutým dopravným deliktom súvisiacim s bezpečnosťou cestnej premávky pred fázou podania opravného prostriedku príslušnému orgánu s právomocou prijímať právne záväzné rozhodnutia;
   x) „▌dotknutá osoba“ je osoba, ktorá je identifikovaná ako osobne zodpovedná za dopravný delikt súvisiaci s bezpečnosťou cestnej premávky uvedený v článku 2 ods. 1 v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu deliktu, alebo vlastník, držiteľ, koncový používateľ alebo vodič vozidla, ktorým bol spáchaný dopravný delikt súvisiaci s bezpečnosťou cestnej premávky uvedený v článku 2 ods. 1, bez ohľadu na to, že nebol identifikovaný ako osobne zodpovedný v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu deliktu;
   y) „koncový používateľ“ je každá ▌osoba, ktorá nie je vlastníkom ani držiteľom vozidla, ale je inou osobou v evidencii vozidiel členského štátu evidencie, ktorá môže zákonne používať toto vozidlo alebo byť zodpovedná za jeho každodennú prevádzku, najmä na základe zmluvy o dlhodobom lízingu alebo prenájme alebo skutočnosti, že je súčasťou vozového parku, ktorý je k dispozícii zamestnancom;
   z) „členský štát bydliska“ je ktorýkoľvek členský štát, o ktorom možno s primeraným stupňom istoty predpokladať, že je miestom obvyklého pobytu dotknutej osoby;
   za) „nedodržanie pravidiel obmedzenia prístupu vozidiel“ je nedodržanie jasne a viditeľne vyznačených predpisov o prístupe kategórií vozidiel na účely bezpečnosti cestnej premávky, ako sú pešie a školské zóny a cyklistické jazdné pruhy, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu. Táto smernica sa nevzťahuje na konanie zodpovedajúce uvedenému vymedzeniu pojmu v týchto prípadoch:
   i) informácie o hraniciach obmedzení, zákazov alebo povinností so zónovou platnosťou, aktuálnom stave prístupu a podmienkach premávky v zónach s obmedzeným prístupom vozidiel, ako ani údaje o trvalých obmedzeniach prístupu vozidiel neboli vytvorené a sprístupnené prostredníctvom vnútroštátneho prístupového bodu v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2022/670**;
   ii) nedodržanie pravidiel týkajúcich sa platieb a iných poplatkov, ktoré sa majú zaplatiť pred vstupom do oblasti, na ktorú sa vzťahuje obmedzenie prístupu vozidiel;
   zb) „útek z miesta nehody“ je situácia, v ktorej páchateľ odíde po tom, ako spôsobil nehodu alebo dopravnú zrážku, aby sa vyhol následkom nehody alebo dopravnej zrážky, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;
   zc) „nedodržanie pravidiel na železničnom priecestí“ je nezastavenie na železničnom priecestí alebo nebezpečné konanie na železničnom priecestí, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;
   zd) „príslušný orgán“ je orgán zodpovedný za evidenciu vozidiel alebo vodičov, za začatie konania v nadväznosti na dopravné delikty, za vyšetrovanie dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky uvedených v článku 2 ods. 1 alebo za vykonávanie príslušných sankcií v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov.“.

________________

* Smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 59).

** Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/670 z 2. februára 2022, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie informačných služieb o doprave v reálnom čase v celej EÚ (Ú. v. EÚ L 122, 25.4.2022, s. 1).“.

"

5.  Vkladá sa tento článok ▌:"

„Článok 3a

Národné kontaktné body

1.  ▌Každý členský štát určí jeden alebo viacero národných kontaktných bodov:

   a) na automatizovanú výmenu údajov o evidencii vozidiel v súlade s článkom 4;
   b) pre prijaté a odoslané žiadosti o vzájomnú pomoc a odpovede na ne s cieľom identifikovať dotknutú osobu v súlade s článkom 5c;
   c) pre prijaté a odoslané žiadosti o vzájomnú pomoc a odpovede na ne pri doručovaní informácie o dopravnom delikte alebo následných písomností dotknutej osobe v súlade s článkom 5e a
   d) pre prijaté a odoslané žiadosti o vzájomnú pomoc a odpovede na ne pri výkone konečných správnych rozhodnutí o pokutách za dopravný delikt uložených za dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky v súlade s článkom 5f.

Právomoci národných kontaktných bodov sa riadia uplatniteľným právom dotknutého členského štátu.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné národné kontaktné body navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť včasnú výmenu všetkých potrebných informácií a dodržanie lehôt stanovených v článku 5c ods. 4, článku 5c ods. 7 a článku 5a ods. 2.“.

"

6.  Článok 4 sa nahrádza takto:"

„Článok 4

Postupy pri výmene údajov o evidencii vozidiel a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi

1.  Na účely vyšetrovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré boli zistené na území členského štátu deliktu, udelí členský štát evidencie vozidiel národným kontaktným bodom členského štátu deliktu prístup k nasledujúcim údajom o vnútroštátnej evidencii vozidiel s právomocou vykonávať automatizované vyhľadávanie:

   a) údaje o vozidlách;
   b) údaje o držiteľoch, a ak sú k dispozícii, údaje o vlastníkoch a koncových používateľoch vozidiel ▌.

Dátové prvky uvedené v prvom pododseku písm. a) a b), ktoré sú potrebné na vykonanie vyhľadávania, sú stanovené v prílohe.

Pri vyhľadávaní formou odoslanej žiadosti používa príslušný orgán členského štátu deliktu úplné evidenčné číslo. Príslušný orgán členského štátu deliktu takisto zabezpečí, aby každá odoslaná žiadosť obsahovala názov príslušného orgánu, ktorý žiadosť podal, identifikátor používateľa, ktorý žiadosť vybavuje, a číslo žiadosti.

1a.   V relevantných prípadoch dopravných deliktov uvedených v článku 2 ods. 1 môže príslušný orgán s cieľom zistiť, či bol konkrétny dopravný delikt spáchaný určitým vozidlom, prostredníctvom svojho národného kontaktného bodu najprv požiadať len o prístup k technickým údajom o vozidle uvedeným v oddiele 2 časti II prílohy. Keď sa preukáže, že došlo k spáchaniu deliktu, príslušný orgán môže prostredníctvom svojho národného kontaktného bodu následne požiadať o prístup k osobným údajom týkajúcim sa dotknutej osoby uvedeným v oddiele 2 častiach III, IV, V a VI prílohy.

1b.   Členský štát deliktu použije údaje získané pri vyšetrovaní dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky uvedených v článku 2 ods. 1 s cieľom zistiť, kto je osobne zodpovedný za tieto dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu.

4.  Národný kontaktný bod členského štátu evidencie zabezpečí, aby sa aspoň v nasledujúcich prípadoch zaslala osobitná správa s informáciou o tom, že v čase spáchania deliktu:

   a) vozidlo bolo zošrotované;
   b) je vozidlo vo vnútroštátnej evidencii vozidiel vedené ako odcudzené;
   c) je tabuľka s evidenčným číslom vozidla ▌v každej vnútroštátnej evidencii vozidiel vedená ako odcudzená;
   d) vo vnútroštátnej evidencii vozidiel nie sú žiadne informácie o evidovanom vozidle;
   e) zadané vyhľadávané údaje sú na základe niektorých vnútroštátnych požiadaviek týkajúcich sa syntaxe považované za nesprávne;
   f) informácie nemožno poskytnúť v prípade, že by požadované informácie odhalili totožnosť osoby chránenej v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu evidencie.

8a.   Národný kontaktný bod členského štátu evidencie zabezpečí, aby sa neposkytli žiadne iné osobné údaje ako tie, ktoré sa týkajú spáchaného deliktu.

8b.   Členský štát deliktu zabezpečí, aby k výmene údajov o evidencii vozidiel prostredníctvom jeho národných kontaktných bodov mali prístup len jeho príslušné orgány.

8c.  V prípade vzájomnej pomoci v súlade s článkami 5c, 5e alebo 5f príslušné orgány členských štátov zabezpečia, aby každá žiadosť o vzájomnú pomoc obsahovala názov príslušného orgánu, ktorý žiadosť podal, identifikátor používateľa, ktorý žiadosť vybavuje, a číslo žiadosti.“.

"

7.  Vkladá sa tento článok▌:"

„Článok 4a

Vnútroštátne evidencie vozidiel

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli dátové prvky uvedené v oddiele 2 častiach I, II a IV prílohy, ktoré sú k dispozícii v ich vnútroštátnej evidencii vozidiel, aktuálne.

2.   Na účely tejto smernice uchovávajú členské štáty dátové prvky uvedené v oddiele 2 časti V a VI prílohy, ak sú k dispozícii, vo vnútroštátnej evidencii vozidiel počas minimálne 12 mesiacov po akejkoľvek zmene vlastníka, držiteľa alebo koncového používateľa dotknutého vozidla, ale nie dlhšie, než je potrebné, ako sa vymedzuje v práve členských štátov.“.

"

8.  Článok 5 sa nahrádza takto:"

„Článok 5

Informácia o dopravnom delikte týkajúca sa dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky

1.  Príslušný orgán členského štátu deliktu rozhodne, či sa má alebo nemá začať konanie v nadväznosti na dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky uvedené v článku 2 ods. 1.

Ak príslušný orgán členského štátu deliktu rozhodne začať takéto konanie, informuje o dopravnom delikte súvisiacom s bezpečnosťou cestnej premávky a prípadne o rozhodnutí začať v nadväznosti naň konanie dotknutú osobu prostredníctvom informácie o dopravnom delikte, pričom dodrží lehotu stanovenú v článku 5a ods. 2.

Informácia o dopravnom delikte môže slúžiť aj na účely, ktoré nie sú uvedené v druhom pododseku a ktoré sú potrebné na výkon rozhodnutia, ako napríklad žiadosť o poskytnutie informácii o totožnosti a adrese zodpovednej osoby, zisťovanie, či sa dotknutá osoba priznáva k spáchaniu deliktu alebo ho popiera, alebo žiadosť o zaplatenie.

2.  Informácia o dopravnom delikte obsahuje aspoň:

   a) údaj, že informácia o dopravnom delikte sa vydáva na účely tejto smernice;
   b) názov, poštovú adresu, telefónne číslo a e-mailovú adresu príslušného orgánu členského štátu deliktu;
   c) všetky relevantné informácie týkajúce sa dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky, predovšetkým údaje o vozidle, ktorým sa delikt spáchal, vrátane evidenčného čísla vozidla, miesta, dátumu a času deliktu, povahy deliktu, podrobných odkazov na porušené právne ustanovenia a v náležitom prípade údajov týkajúcich sa zariadenia použitého na zaznamenanie deliktu;
   d) podrobné informácie o právnej klasifikácii dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky, uplatniteľných sankciách a iných právnych dôsledkoch dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky vrátane informácií týkajúcich sa zákazu vedenia motorového vozidla (vrátane trestných bodov alebo iných obmedzení práva viesť motorové vozidlo) v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu deliktu;
   e) podrobné informácie o tom, kde a ako si možno uplatniť právo na obhajobu alebo podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu stíhať dopravný delikt súvisiaci s bezpečnosťou cestnej premávky vrátane požiadaviek na prípustnosť takého opravného prostriedku a lehoty na jeho podanie, ako aj informácie o tom, či a za akých podmienok sa vedie konanie v neprítomnosti obžalovaného, v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu deliktu;
   f) v príslušnom prípade informácie o opatreniach prijatých na identifikáciu dotknutej osoby v súlade s článkom 5d a o dôsledkoch nespolupracovania;
   g) v príslušnom prípade podrobné informácie o názve, adrese, medzinárodnom čísle bankového účtu (IBAN) orgánu, na ktorý možno zaplatiť uloženú peňažnú sankciu, informácie o lehote platby a možných alternatívnych a prístupných spôsoboch platby, predovšetkým o osobitných softvérových aplikáciách, pričom podmienkou je, že tieto metódy sú prístupné pre rezidentov aj nerezidentov;
   h) jasné a komplexné informácie o uplatniteľných pravidlách ochrany údajov, právach dotknutých osôb, údaj o tom, kde možno získať ▌informácie poskytnuté na základe článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 vrátane informácií o tom, z akých zdrojov osobné údaje pochádzajú, alebo na základe článkov 13 a 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679, alebo údaj o tom, že všeobecne uplatniteľné pravidlá ochrany údajov sú k dispozícii na portáli uvedenom v článku 8 tejto smernice;
   i) v príslušnom prípade podrobné informácie o tom, či a ako možno sankcie za delikty uvedené v článku 2 ods. 1 zmierniť, a to aj prostredníctvom skorého zaplatenia peňažnej sankcie;
   j) v príslušnom prípade počas prechodného obdobia uvedeného v článku 5h ods. 2 jednoznačný údaj, že súkromný ▌ subjekt, ktorý informáciu o dopravnom delikte zasiela, je na to splnomocnený členským štátom deliktu v súlade s článkom 5h, ako aj presné rozčlenenie žiadaných súm podľa príslušného právneho základu;
   ja) odkaz, a ak je to možné, QR kód na portál uvedený v článku 8.

3.  Príslušný orgán členského štátu deliktu zabezpečí, aby sa vodičovi-nerezidentovi doručila informácia o dopravnom delikte uvedená v odseku 2, ak sa u vodiča-nerezidenta vykonala cestná kontrola na mieste a príslušný orgán nevykonal na mieste sankciu súvisiacu so spáchaným dopravným deliktom. Uvedená informácia o dopravnom delikte sa zašle vodičovi-nerezidentovi v súlade s článkom 5a ods. 2.

3a.   Príslušný orgán členského štátu deliktu zabezpečí, aby sa v prípade, keď sa u vodiča-nerezidenta vykonala cestná kontrola na mieste a príslušný orgán vykonal sankciu súvisiacu so spáchaným dopravným deliktom na mieste, vodičovi-nerezidentovi doručili aspoň tieto informácie:

   a) potvrdenie o finančnej transakcii alebo oznámenie o uložení peňažnej sankcie, ktorá sa má zaplatiť v stanovenej lehote;
   b) kontaktné údaje príslušného orgánu;
   c) informácie o spáchaných deliktoch a v relevantných prípadoch o tom, ako zabezpečiť dodržiavanie predpisov v budúcnosti;
   d) ak je to možné, odkaz alebo QR kód na portál uvedený v článku 8.

Tieto informácie sa poskytujú v niektorom z úradných jazykov členského štátu deliktu alebo v akomkoľvek inom úradnom jazyku EÚ, ktorý príslušný orgán považuje za vhodný.

4.  Príslušný orgán členského štátu deliktu zabezpečí na žiadosť dotknutých osôb a v súlade s vnútroštátnym právom, aby sa poskytol prístup ku všetkým ▌informáciám, ktoré má príslušný orgán členského štátu deliktu k dispozícii a ktoré sa týkajú vyšetrovania deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky uvedeného v článku 2 ods. 1. Členský štát deliktu môže považovať požadovanie takýchto informácií za žiadosť o využitie opravného prostriedku proti uloženej sankcii, pričom v takom prípade o tejto skutočnosti, ako aj o právnych a procesných dôsledkoch takejto žiadosti jasne a stručne informuje dotknutú osobu v informácii o dopravnom delikte.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby lehota na uplatnenie práv podať opravný prostriedok alebo zmierniť sankcie v súlade s odsekom 2 písm. e) a i) bola pre nerezidentov primeraná na zabezpečenie účinného výkonu takýchto práv a začala plynúť od dátumu zaslania alebo doručenia informácie o dopravnom delikte alebo úradného rozhodnutia o zodpovednosti dotknutej osoby poštou alebo elektronicky.“.

"

9.  Vkladajú sa ▌tieto články:"

„Článok 5a

Doručovanie informácie o dopravnom delikte a následných písomností

1.  Príslušný orgán členského štátu deliktu zasiela informáciu o dopravnom delikte a následné písomnosti ▌dotknutým osobám poštou, prostredníctvom doporučenej zásielky, registrovanej zásielky alebo rovnocennými elektronickými prostriedkami v súlade s kapitolou III oddielom 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014*(26).

2.  Príslušný orgán členského štátu deliktu zabezpečí, aby sa informácia o dopravnom delikte a akékoľvek následné písomnosti zasielali, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu. Informácia o dopravnom delikte adresovaná držiteľovi, vlastníkovi alebo koncovému používateľovi vozidla sa vydá najneskôr 11 mesiacov po dopravnom delikte v prípade, že bolo automatizované vyhľadávanie podľa článku 4 ods. 1 úspešné a príslušný orgán zistil totožnosť a adresu držiteľa, vlastníka alebo koncového používateľa vozidla s potrebnou mierou istoty, ktorá sa vyžaduje na základe vnútroštátnych právnych predpisov.

V prípade, že automatizované vyhľadávanie podľa článku 4 ods. 1 nebolo úspešné alebo príslušný orgán nebol schopný zistiť totožnosť a adresu držiteľa, vlastníka alebo koncového používateľa vozidla s potrebnou mierou istoty, ktorá sa vyžaduje na základe vnútroštátnych právnych predpisov, informácia o dopravnom delikte sa vydá najneskôr 5 mesiacov po tom, ako príslušný orgán členského štátu deliktu tieto informácie zistil.

9.  Členské štáty sa nabádajú, aby umožnili dotknutým osobám pripojiť sa k súdnemu konaniu na diaľku prostredníctvom audiovizuálneho spojenia.

Článok 5b

Preklad informácie o dopravnom delikte a nevyhnutných následných písomností

1.  Ak sa príslušný orgán členského štátu deliktu rozhodne začať konanie v nadväznosti na dopravné delikty uvedené v článku 2 ods. 1, vydá informáciu o dopravnom delikte a akékoľvek nevyhnutné následné písomnosti v jazyku dokladu o evidencii vozidla.

Na účely tohto článku rozhodujú o tom, či je konkrétna následná písomnosť nevyhnutná, príslušné orgány. Príslušné orgány však berú do úvahy, že dotknutá osoba potrebuje porozumieť obvineniam a byť schopná v plnej miere si uplatniť právo na obhajobu. Zahŕňa to najmä všetky relevantné informácie týkajúce sa spáchaného deliktu a jeho povahy, uloženej sankcie, možných právnych prostriedkov nápravy proti tomuto rozhodnutiu, lehoty stanovenej na tento účel a orgánu, ktorému sa má opravný prostriedok podať.

2.  Príslušné orgány rozhodnú o tom, či sa v konkrétnom prípade za nevyhnutnú považuje ešte akákoľvek iná písomnosť.

3.  Nevyžaduje sa preklad tých častí nevyhnutných písomností, ktoré nie sú dôležité na to, aby sa dotknuté osoby oboznámili s prípadom, ktorý sa proti nim vedie, v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom.

4.  Príslušný orgán členského štátu deliktu na žiadosť dotknutej osoby umožní, aby jej boli následné písomnosti doručené v jednom inom úradnom jazyku EÚ, než je jazyk dokladu o evidencii vozidla.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby kvalita prekladov informácie o dopravnom delikte a následných písomností zodpovedala minimálne štandardu stanovenému v článku 3 ods. 9 smernice 2010/64/EÚ.

6.  Členský štát deliktu zabezpečí, aby dotknutý príslušný orgán účinne a rýchlo preskúmal informáciu o dopravnom delikte a následné písomnosti doručené dotknutým osobám, ak o to požiada dotknutá osoba z dôvodu, že tieto písomnosti nie sú v súlade s týmto článkom a článkami 5, 5a a 5e.

Článok 5c

Vzájomná pomoc pri identifikácii dotknutej osoby

1.  Členské štáty si poskytujú vzájomnú pomoc, ak príslušné orgány ▌členského štátu deliktu vyčerpali všetky ostatné prostriedky, ktoré majú k dispozícii, najmä ak:

   a) vykonali automatizované vyhľadávanie v súlade s článkom 4 ods. 1 a
   b) nahliadli do iných databáz, ktoré sú výslovne povolené v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi,

a napriek tomu sa im nepodarilo identifikovať dotknutú osobu s potrebnou mierou istoty, ktorá sa vyžaduje na základe vnútroštátnych právnych predpisov na začatie alebo vedenie konania v nadväznosti na dopravné delikty uvedeného v článku 5 ods. 1.

1a.   Členské štáty uplatňujú ustanovenia o vzájomnej pomoci podľa tohto článku, ale ak sú po posúdení okolností jednotlivých prípadov splnené podmienky stanovené v článku 6 smernice 2014/41/EÚ, členské štáty viazané smernicou 2014/41/EÚ môžu uplatňovať smernicu 2014/41/EÚ len medzi sebou.

2.  Príslušný orgán členského štátu deliktu rozhodne, či požiada o vzájomnú pomoc, aby získal dodatočné informácie uvedené v odseku 3 druhom pododseku. Žiadosť môže podať len príslušný orgán v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu. Príslušný orgán členského štátu deliktu použije získané údaje na určenie toho, kto je osobne zodpovedný za dopravné delikty uvedené v článku 2 ods. 1 tejto smernice, ktoré boli spáchané na území členského štátu deliktu.

3.  Ak príslušný orgán členského štátu deliktu rozhodol požiadať o vzájomnú pomoc v súlade s odsekom 1, zašle prostredníctvom svojho národného kontaktného bodu ▌elektronicky štruktúrovanú ▌žiadosť národnému kontaktnému bodu členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska.

Príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska možno požiadať, aby:

   b) zistil totožnosť a adresu dotknutej osoby v súlade so svojím vnútroštátnym právom, a to aj pomocou iných vnútroštátnych databáz, ako je evidencia vodičských preukazov alebo evidencia obyvateľstva;
   c) požiadal vlastníka, držiteľa alebo koncového používateľa vozidla o poskytnutie informácií o totožnosti zodpovednej osoby, jej adrese a v prípade, že sú dostupné, aj iných kontaktných údajov v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi postupmi, ako keby príslušné vyšetrovacie opatrenie nariadili jeho vlastné orgány.

4.  ▌Príslušný orgán členského štátu evidencie alebo bydliska získa požadované informácie uvedené v odseku 3 bez zbytočného odkladu s výnimkou prípadov, keď sa rozhodne uplatniť jeden z dôvodov odmietnutia uvedených v odseku 7 alebo keď nie je možné požadované informácie získať. Príslušný orgán členského štátu evidencie alebo bydliska odpovie na žiadosť elektronicky prostredníctvom svojho národného kontaktného miesta bez zbytočného odkladu a najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil informácie potrebné na účely odpovede na žiadosť.

Príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska dodržiava pri získavaní dodatočných informácií formality a postupy, o ktoré výslovne požiadal príslušný orgán členského štátu deliktu, pokiaľ to nie je nezlučiteľné s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.

7.  Príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska môžu odmietnuť poskytnúť dodatočné informácie požadované v súlade s odsekom 3. Môžu tak urobiť len v týchto prípadoch:

   a) podľa práva členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska existuje imunita alebo výsada, na základe ktorej nie je možné informácie poskytnúť;
   b) poskytnutie požadovaných informácií by bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem alebo by ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu;
   c) poskytnutie požadovaných informácií by bolo v rozpore so základnými záujmami národnej bezpečnosti členského štátu, od ktorého sa informácie žiadajú, alebo by ich poškodilo, ohrozilo by zdroj informácií alebo by zahŕňalo využitie utajovaných skutočností týkajúcich sa konkrétnych spravodajských činností;
   d) možno sa dôvodne domnievať, že poskytnutie požadovaných informácií by nebolo zlučiteľné s povinnosťami členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska vyplývajúcimi z článku 6 Zmluvy o Európskej únii a Charty základných práv Európskej únie;
   e) poskytnutím požadovaných informácií by sa ohrozila bezpečnosť fyzickej osoby alebo by sa odhalila totožnosť osoby chránenej v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska.

Keď sa príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska rozhodne uplatniť niektorý z dôvodov odmietnutia alebo zistí, že nie je možné získať požadované informácie, najneskôr do dvoch mesiacov o tom informuje členský štát deliktu prostredníctvom svojho národného kontaktného bodu. Príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska môže v prípadoch uvedených v písmenách b), c) a e) rozhodnúť, že neuvedie, ktorý dôvod odmietnutia uplatnil.

11.  Elektronicky štruktúrovaná žiadosť ▌ obsahuje tieto informácie:

   b) dátové prvky týkajúce sa dotknutej osoby získané pri automatizovanom vyhľadávaní vykonanom v súlade s článkom 4 ods. 1;
   c) ak sú k dispozícií, záznamy obrazu vodiča získané zo zariadenia na zaznamenávanie deliktov, predovšetkým z rýchlostných kamier;
   d) údaje týkajúce sa dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky uvedeného v článku 2 ods. 1;
   e) údaje týkajúce sa zúčastneného vozidla;
   f) dôvod žiadosti o vzájomnú pomoc.

Článok 5d

Vnútroštátne opatrenia na uľahčenie identifikácie zodpovednej osoby

1.  Členské štáty môžu na základe svojich vnútroštátnych právnych predpisov prijať akékoľvek opatrenie v súvislosti s dopravnými deliktmi súvisiacimi s bezpečnosťou cestnej premávky uvedenými v článku 2 ods. 1 na identifikovanie zodpovednej osoby, ako sú napríklad opatrenia týkajúce sa povinnosti držiteľa, vlastníka alebo koncového používateľa vozidla spolupracovať pri identifikácii zodpovednej osoby, a to za predpokladu, že sa dodržia základné a procesné práva podľa práva Únie a vnútroštátneho práva.

2.  V súlade s odsekom 1 môžu príslušné orgány konkrétne:

   a) doručiť dotknutým osobám písomnosti týkajúce sa dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky uvedených v článku 2 ods. 1 vrátane písomností, ktorými sa dotknuté osoby vyzývajú, aby potvrdili svoju zodpovednosť za dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky;
   b) v maximálnej možnej miere presadzovať uplatňovanie povinností uložených dotknutým osobám, ktoré sú relevantné pre identifikáciu zodpovednej osoby, vrátane súvisiacich sankcií.

Článok 5e

Vzájomná pomoc pri doručovaní informácie o dopravnom delikte a následných písomností

1.   Príslušný orgán členského štátu deliktu môže zaslať informáciu o dopravnom delikte alebo následné písomnosti dotknutým osobám prostredníctvom príslušných orgánov členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska v týchto prípadoch:

   a) adresa osoby, ktorej je písomnosť určená, je neznáma, neúplná alebo nie je istá;
   b) na základe procesných pravidiel podľa vnútroštátneho práva členského štátu deliktu je potrebný iný dôkaz o doručení písomnosti, než je dôkaz, ktorý možno získať poštou, prostredníctvom doporučenej zásielky, registrovanej zásielky alebo rovnocenných elektronických prostriedkov;
   c) nebolo možné doručiť písomnosť poštou, prostredníctvom doporučenej zásielky, registrovanej zásielky alebo rovnocenných elektronických prostriedkov;
   d) členský štát deliktu sa môže dôvodne domnievať, že doručenie písomnosti poštou, prostredníctvom doporučenej zásielky, registrovanej zásielky alebo rovnocenných elektronických prostriedkov v danom konkrétnom prípade nebude účinné alebo nie je vhodné.

Príslušné orgány členského štátu deliktu a členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska navzájom komunikujú prostredníctvom svojich národných kontaktných bodov.

2.   Členský štát evidencie alebo členský štát bydliska zabezpečí, aby sa informácia o dopravnom delikte a následné písomnosti, ktoré sa majú doručiť v súlade s odsekom 1, doručili buď v súlade s ich vnútroštátnym právom, alebo v náležite odôvodnených prípadoch osobitnou metódou, o ktorú požiadal členský štát deliktu, ak takáto metóda nie je nezlučiteľná s ich vnútroštátnym právom.

3.   Členský štát evidencie alebo členský štát bydliska zabezpečia, aby príslušný orgán poskytol elektronicky štruktúrovanú odpoveď, ktorá zahŕňa:

   a) ak je doručenie úspešné, dátum doručenia a údaje o osobe, ktorá písomnosť prijala;
   b) ak doručenie nie je úspešné, dôvod nedoručenia informácie o dopravnom delikte alebo následných písomností.

Odpoveď pri úspešnom doručení sa považuje za dôkaz o doručení písomnosti.

Článok 5f

Vzájomná pomoc pri presadzovaní práva

1.   Členské štáty si navzájom poskytujú pomoc pri presadzovaní práva v prípade nezaplatenia pokuty za dopravný delikt uloženej za spáchanie dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky uvedených v článku 2 ods. 1.

2.   Po doručení informácie o dopravnom delikte dotknutej osobe a v prípade nezaplatenia pokuty za dopravný delikt uloženej príslušným orgánom členského štátu deliktu môže uvedený orgán požiadať príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska o pomoc pri výkone správnych rozhodnutí o pokutách za dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky uvedené v článku 2 ods. 1.

3.   Žiadosť o pomoc musí spĺňať tieto kritériá:

   a) rozhodnutie o pokute za dopravný delikt je správnej povahy, je konečné a vykonateľné podľa platných zákonov a iných právnych predpisov žiadajúceho členského štátu;
   b) členský štát deliktu má k dispozícii dôkaz o doručení žiadosti o zaplatenie pokuty za dopravný delikt dotknutej osobe;
   c) dotknutá osoba bola informovaná a mala možnosť podať právne prostriedky nápravy proti správnemu rozhodnutiu o uložení pokuty za dopravný delikt v súlade s platnými zákonmi a inými právnymi predpismi členského štátu deliktu a
   d) pokuta za dopravný delikt je vyššia ako 70 EUR.

4.   Príslušný orgán členského štátu deliktu zasiela žiadosť o vzájomnú pomoc uvedenú v odseku 1 tohto článku členskému štátu evidencie alebo členskému štátu bydliska v elektronicky štruktúrovanej podobe.

5.   Ak dotknutá osoba môže preukázať uhradenie pokuty za dopravný delikt, príslušný orgán členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska o tom bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu deliktu.

6.   Príslušné orgány členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska uznajú správne rozhodnutie o pokute za dopravný delikt, ktoré bolo zaslané v súlade s týmto článkom, bez toho, aby vyžadovali ďalšie formálne náležitosti, a bezodkladne prijmú všetky potrebné opatrenia na jeho vykonanie, pokiaľ sa nerozhodnú uplatniť niektorý z dôvodov na odmietnutie uznania alebo odmietnutie vykonania stanovených v odseku 8.

7.   Výkon rozhodnutia o pokute za dopravný delikt sa riadi zákonmi a inými právnymi predpismi uplatniteľnými v členskom štáte evidencie alebo členskom štáte bydliska.

8.   Príslušný orgán členského štátu, ktorému je žiadosť určená, môže odmietnuť uznať a vykonať správne rozhodnutie o pokute za dopravný delikt, ak sa zistí, že:

   a) výkon rozhodnutia o pokute za dopravný delikt je v rozpore so zásadou ne bis in idem;
   b) podľa práva členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska existuje imunita, na základe ktorej nie je možné správne rozhodnutie o pokute za dopravný delikt vykonať;
   c) rozhodnutie o pokute za dopravný delikt už nie je vykonateľné podľa práva členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska z dôvodu uplynutia času;
   d) rozhodnutie o pokute za dopravný delikt nie je konečné;
   e) rozhodnutie o pokute za dopravný delikt alebo aspoň nevyhnutná časť jeho obsahu nie je preložená, ako sa vymedzuje v článku 5b;
   f) žiadosť je neúplná a príslušné orgány členského štátu deliktu ju nie sú schopné doplniť alebo
   g) sú porušené základné práva alebo základné právne princípy zakotvené v Charte základných práv Európskej únie.

Ak sa žiadosť zamietne, príslušný orgán členského štátu registrácie alebo členského štátu bydliska o tom informuje príslušný orgán členského štátu deliktu a uvedie dôvody zamietnutia.

9.   Peňažná suma získaná z výkonu rozhodnutia o pokute za dopravný delikt pripadne členskému štátu evidencie alebo členskému štátu bydliska, pokiaľ sa členský štát deliktu a členský štát evidencie alebo členský štát bydliska nedohodli inak. Peniaze sa vykazujú v mene členského štátu evidencie alebo členského štátu bydliska, podľa toho, ktorému je žiadosť určená.

10.   Odseky 1 až 9 nebránia uplatňovaniu rámcového rozhodnutia 2005/214/SVV ani dvojstranných či mnohostranných dohôd alebo dojednaní medzi členskými štátmi, pokiaľ takéto dohody alebo dojednania prispievajú k ďalšiemu zjednodušeniu alebo uľahčeniu postupov na výkon peňažných sankcií v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5g

Technické špecifikácie pre výmenu údajov o evidencii vozidiel a vzájomnú pomoc

1.  Členské štáty používajú na výmenu informácií alebo spracovanie žiadostí o vzájomnú pomoc v súlade s článkom 3a ods. 1 osobitne koncipovanú a vysoko zabezpečenú softvérovú aplikáciu európskeho informačného systému vozidiel a vodičských preukazov (Eucaris) a zmenené verzie tohto softvéru.

Členské štáty zabezpečia, aby spracúvanie údajov v súlade s odsekom 1 bolo bezpečné, nákladovo efektívne, rýchle a spoľahlivé a aby sa vykonávalo interoperabilnými prostriedkami v rámci decentralizovanej štruktúry.

2.  Komisia najneskôr jeden rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice prijme vykonávacie akty na stanovenie postupov, obsahu a technických softvérových špecifikácií vrátane opatrení kybernetickej bezpečnosti pre elektronicky štruktúrované žiadosti a odpovede súvisiace s článkom 3a ods. 1 písm. a) a prostriedky prenosu informácií na spracovanie žiadostí o vzájomnú pomoc vrátane používania jednotných vzorov a pre postupy stanovené v článkoch 4, 5c, 5e a 5f.

3.  Informácie vymieňané prostredníctvom systému Eucaris sa prenášajú v zašifrovanej forme.

4.  Komisia pri stanovovaní týchto vykonávacích aktov zohľadní tieto prvky:

   i) príslušné orgány majú možnosť identifikovať priamy a nepriamy prístup, ak žiadosť nepochádza od známeho člena elektronickej komunikačnej platformy;
   ii) členský štát evidencie má možnosť požiadať o podrobné informácie o delikte pred zaslaním evidenčných údajov členskému štátu deliktu a možnosť odmietnuť zaslanie evidenčných údajov, ak tento členský štát neodpovie na prvú žiadosť o podrobné informácie do jedného mesiaca;
   iii) príslušné orgány majú možnosť nahliadnuť do žiadostí s cieľom zaručiť, že sú riadne odôvodnené a spĺňajú požiadavky tejto smernice;
   iv) log nahliadnutí s automatickým upozornením členov v prípade neobvykle vysokého počtu nahliadnutí a
   v) zavedenie postupov, ktoré členským štátom umožnia prijímať vhodné opatrenia v reakcii na tieto upozornenia a na neobvyklé žiadosti s cieľom zmierniť riziká spojené s údajmi, ako aj postupy na organizovanie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti monitorovania, riadenia a zmierňovania rizík, najmä pokiaľ ide o neodosielanie údajov v reakcii na neobvyklé žiadosti odchylne od článku 4 ods. 1;
   vi) prípady, keď majú príslušné orgány možnosť vymieňať si údaje v synchrónnom jednotlivom režime a prípady, keď majú možnosť vymieňať si údaje v asynchrónnom dávkovom režime.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10a ods. 2.

5.  Kým vykonávacie akty uvedené v odseku 2 tohto článku nebudú uplatniteľné, vyhľadávanie uvedené v článku 3a odseku 1 písm. a) sa vykonáva v súlade s postupmi opísanými v kapitole 3 bodoch 2 a 3 prílohy k rozhodnutiu 2008/616/SVV**, ktoré sa uplatňujú spolu s prílohou k tejto smernici.

6.  Každý členský štát znáša svoje vlastné náklady vyplývajúce zo správy, používania, údržby a aktualizácií softvérovej aplikácie a jej zmenených verzií.

Článok 5h

Súkromné právne subjekty

1.  Členské štáty po dvoch rokoch od transpozície tejto smernice zabezpečia, aby príslušné orgány nesplnomocňovali právne subjekty v súkromnom vlastníctve alebo správe s vlastnou právnou subjektivitou na vykonávanie akýchkoľvek činností súvisiacich s uplatňovaním tejto smernice.

2.  Členské štáty do lehoty uvedenej v odseku 1 zabezpečia, aby postupy týkajúce sa dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky uvedených v článku 2 ods. 1, ako je výmena informácií, presadzovanie predpisov alebo akýkoľvek druh vzájomnej pomoci podľa tejto smernice, mohli začať a vykonávať len príslušné orgány.

_________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

** Rozhodnutie Rady 2008/616/SVV z 23. júna 2008 o vykonávaní rozhodnutia 2008/615/SVV o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 12).“.

"

10.  Články 6 a 7 sa nahrádzajú takto:"

„Článok 6

Podávanie správ a monitorovanie

2.  Každý členský štát do … [štyri roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a následne každé štyri roky zasiela Komisii správu o uplatňovaní tejto smernice. Správa obsahuje údaje a štatistiky za každý kalendárny rok vykazovaného obdobia.

3.  V správe sa uvedie počet automatizovaných vyhľadávaní adresovaných národnému kontaktnému bodu členského štátu evidencie, ktoré členský štát deliktu uskutočnil v súlade s článkom 4 ods. 1 v nadväznosti na dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky uvedené v článku 2 ods. 1 spáchané na jeho území, spolu s druhom deliktov, pre ktoré boli žiadosti odoslané, a počet žiadostí bez výsledkov štruktúrovaný podľa dôvodu neúspešnosti. Tieto informácie môžu byť založené na údajoch poskytnutých prostredníctvom systému Eucaris.

Správa musí zahŕňať aj opis situácie na vnútroštátnej úrovni vo vzťahu k danému postupu v nadväznosti na dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky a akýchkoľvek súvisiacich problémov, ktorým čelia členské štáty. V opise sa musí uviesť aspoň:

   a) celkový počet zaevidovaných dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa zaznamenali automaticky alebo bez identifikácie▌ dotknutej osoby na mieste;
   b) počet zaevidovaných dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky uvedených v článku 2 ods. 1 spáchaných vozidlami evidovanými v inom členskom štáte, než je členský štát, kde došlo k spáchaniu deliktu, ktoré sa zaznamenali automaticky alebo bez identifikácie ▌dotknutej osoby na mieste;
   c) počet pevných alebo prenosných zariadení na automatické zaznamenávanie deliktov vrátane rýchlostných kamier;
   d) počet peňažných sankcií dobrovoľne uhradených nerezidentmi,
   e) počet elektronicky zaslaných žiadostí o vzájomnú pomoc a odpovedí na ne v súlade s článkom 5c ods. 3 a počet takýchto žiadostí, pri ktorých sa informácie neposkytli;
   f) počet elektronicky zaslaných žiadostí o vzájomnú pomoc a odpovedí na ne v súlade s článkom 5c a článkom 5e ods. 1 a počet takýchto žiadostí, pri ktorých nebolo možné doručiť písomnosti;
   fa) počet elektronicky zaslaných žiadostí o vzájomnú pomoc a odpovedí na ne v súlade s článkom 5f, počet takýchto žiadostí, pri ktorých bolo možné uplatniť sankcie, a počet takýchto žiadostí, pri ktorých nebolo možné vykonať sankcie.

3a.   V správe sa uvedie aj počet a druh dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré spáchali vodiči vozidiel evidovaných v tretích krajinách.

4.  Komisia posúdi správy od členských štátov a informuje výbor uvedený v článku 10a o ich obsahu najneskôr šesť mesiacov od doručenia správ od všetkých členských štátov.

Kapitola 7

Ďalšie povinnosti

Právo získať informácie o spracovaní svojich údajov majú aj právne subjekty, ktoré sú držiteľmi, vlastníkmi alebo koncovými používateľmi vozidiel a na ktoré sa vzťahuje výmena údajov podľa tejto smernice.

Členské štáty sa navzájom informujú o kybernetických incidentoch oznámených podľa článku 23 smernice (EÚ) 2022/2555, ak sa incidenty týkajú údajov uchovávaných vo virtuálnych cloudoch či prostredníctvom virtuálnych alebo fyzických cloudových hostingových služieb.“.

"

10.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 7a

Finančná podpora na cezhraničnú spoluprácu pri presadzovaní práva

Komisia poskytuje finančnú podporu na iniciatívy, ktoré prispievajú k cezhraničnej spolupráci pri presadzovaní pravidiel bezpečnosti cestnej premávky v Únii, predovšetkým k výmene najlepších postupov, a k uplatňovaniu inteligentných metód a techník presadzovania práva v členských štátov, ktoré zintenzívňujú budovanie kapacity orgánov presadzovania práva. Finančná podpora sa môže poskytnúť aj na kampane na zvyšovanie informovanosti o cezhraničných opatreniach na presadzovanie práva a informačné kampane v celej Únii o rozdieloch vo vnútroštátnych právnych predpisoch.“.

"

11.  Článok 8 sa nahrádza takto:"

„Článok 8

Informačný portál ▌o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky („portál cezhraničnej výmeny informácií“)

1.  Komisia zriadi a spravuje online portál cezhraničnej výmeny informácií dostupný vo všetkých úradných jazykoch Únie určený na výmenu informácií s účastníkmi cestnej premávky o pravidlách v oblasti pôsobnosti tejto smernice platných v členských štátoch a v prípade osobitného významu aj o spôsoboch, ako zabezpečiť ich dodržiavanie. Zahŕňať by to malo informácie o právnych prostriedkoch nápravy, o akýchkoľvek právach priznaných dotknutým osobám podľa tejto smernice vrátane jazykových možností, informácie o pravidlách ochrany údajov a uplatniteľných sankciách a v relevantných prípadoch aj uplatniteľných nefinančných dôsledkoch, a o systémoch a dostupných prostriedkoch na zaplatenie pokút za dopravné delikty.

4.  Portál cezhraničnej výmeny informácií musí by kompatibilný s rozhraním zriadeným podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724* a s inými portálmi alebo platformami s podobným účelom, akým je napríklad Európsky portál elektronickej justície.

5.  Členské štáty poskytujú ▌Komisii na účely tohto článku aktuálne informácie. Členské štáty zabezpečia, aby sa na webových sídlach ich príslušných orgánov uvádzal odkaz na online portál.

________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).“.

"

11.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 8a

Dvojstranné a mnohostranné dohody medzi členskými štátmi

Touto smernicou nie je vylúčené uplatňovanie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní medzi členskými štátmi, pokiaľ takéto dohody alebo dojednania umožňujú prekonať požiadavky tejto smernice a pomáhajú ďalej zjednodušiť alebo uľahčiť postupy stanovené v tejto smernici.“.

"

12.  Článok 9 sa nahrádza takto:"

Článok 9

Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10 týkajúce sa aktualizácie prílohy so zreteľom na technický pokrok, alebo keď si to vyžadujú právne akty Únie, ktoré sú priamo relevantné z hľadiska aktualizácie prílohy.“.

"

13.  Vkladajú sa ▌tieto články:"

„Článok 10a

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak ▌výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 10b

Podávanie správ zo strany Komisie

Komisia najneskôr do 18 mesiacov od doručenia správ uvedených v článku 6 ods. 2 od všetkých členských štátov predloží správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 10c

Podávanie správ v prechodnom období

Členské štáty zašlú Komisii najneskôr 6. mája 2026 komplexnú správu v súlade s druhým a tretím odsekom tohto článku.

V komplexnej správe sa uvedie počet automatizovaných vyhľadávaní adresovaných národným kontaktným bodom členských štátov evidencie, ktoré členský štát deliktu uskutočnil v nadväznosti na delikty spáchané na jeho území, spolu s druhom deliktov, pre ktoré boli žiadosti adresované, a počet žiadostí bez výsledkov.

Komplexná správa musí zahŕňať aj opis situácie na vnútroštátnej úrovni vo vzťahu k danému postupu v nadväznosti na dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky, pričom sa tento opis zakladá na podiele takých deliktov, po ktorých nasledovalo doručenie informácie o dopravnom delikte.

________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“.

"

14.   Vkladá sa tento článok:"

„Článok 11a

Revízia

Komisia do … [tri roky po transpozícii] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch. K správe sa v náležitom prípade pripojí návrh určený Európskemu parlamentu a Rade na ďalšiu revíziu tejto smernice, pokiaľ ide o zahrnutie iných deliktov, ak z údajov členských štátov vyplýva, že by to malo pozitívny a kvantifikovateľný vplyv na bezpečnosť cestnej premávky.“.

"

15.  Príloha I sa nahrádza znením, ktoré je uvedené v prílohe k tejto smernici.

16.  Príloha II sa vypúšťa.

Článok 2

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do … [tridsať mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

PRÍLOHA

Dátové prvky potrebné na vykonanie vyhľadávania uvedeného v článku 4 ods. 1 a 1a

1.  Dátové prvky počiatočného vyhľadávania (odoslaná žiadosť)

Položka

P ▌(1)

Poznámky

Členský štát evidencie

P

Rozlišujúci znak(2) členského štátu evidencie zaznamenaného vozidla

Evidenčné číslo

P

Úplné evidenčné číslo zaznamenaného vozidla

Údaje týkajúce sa deliktu a/alebo kontroly vozidla

P

 

Miesto, kde došlo k deliktu

P

Adresa alebo kilometrovníkové staničenie vozovky, kde došlo k deliktu

Členský štát deliktu a/alebo kontroly vozidla

P

Rozlišujúci znak (3) členského štátu deliktu

Príslušný orgán

P

Názov príslušného orgánu v súlade s článkom 4 ods. 1, ktorý je zodpovedný za vyžiadanie údajov alebo za konanie

Identifikátor používateľa

P

Identifikátor používateľa v súlade s článkom 4 ods. 1, ktorý je zodpovedný za vyžiadanie údajov alebo za konanie

Číslo žiadosti

P

Číslo žiadosti poskytnuté orgánom zodpovedným za konanie, ktorý podáva žiadosť v súlade s článkom 4 ods. 1

Referenčný dátum deliktu a/alebo kontroly vozidla

P

 

Referenčný čas deliktu a/alebo kontroly vozidla

P

 

Účel vyhľadania

P

Kód druhu dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky uvedeného v článku 2 ods. 1:

1 = prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti

2 = vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu

3 = nepoužitie bezpečnostného pásu

4 = nezastavenie na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení

5 = nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu

10 = vedenie vozidla pod vplyvom návykových látok

11 = nepoužitie ochrannej prilby

12 = nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného zariadenia počas vedenia vozidla

[…] = nedodržanie bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami

[…] = nebezpečné predchádzanie

[…] = nebezpečné parkovanie alebo zastavenie

[…] = prechádzanie cez jednu alebo viaceré súvislé ▌čiary

[…] = jazda v protismere

[…] = nedodržanie pravidiel vytvárania a využívania záchranárskych uličiek alebo nedanie prednosti vozidlám pohotovostných služieb

[…] = jazda s preťaženým vozidlom

[…] = nedodržanie pravidiel obmedzenia prístupu vozidiel

[…] = útek z miesta nehody

[…] = nedodržanie pravidiel na železničnom priecestí

(1)   P = povinné nahlásenie dátového prvku. ▌

(2)(3) Rozlišujúci znak v súlade s článkom 37 Viedenského dohovoru z 8. novembra 1968 uzatvoreného pod záštitou Európskej hospodárskej komisie OSN alebo kód členského štátu v rámci systému Eucaris.

2.  Dátové prvky získané na základe počiatočného vyhľadávania vykonaného podľa článku 4 ods. 1 a 1a

Časť I. Údaje týkajúce sa vozidiel poskytnuté v súlade s článkom 4 ods. 1

Položka

P/N (4)

Poznámky (5)

Evidenčné číslo

P

(Kód A) Úplné evidenčné číslo vozidla, ktoré je predmetom žiadosti

Číslo podvozku/VIN

P

(Kód E) Úplné číslo podvozku/VIN vozidla, ktoré je predmetom žiadosti

Členský štát evidencie

P

Rozlišujúci znak(6) členského štátu evidencie vozidla, ktoré je predmetom žiadosti

Značka

P

(Kód D.1) Značka vozidla, ktoré je predmetom žiadosti, napr. Ford, Opel, Renault

Obchodné označenie vozidla

P

(Kód D.3) Obchodné označenie vozidla, ktoré je predmetom žiadosti, napr. Focus, Astra, Megane

Kód kategórie v EÚ

P

(Kód J) napr. N1, M2, N2, L, T

Dátum prvého prihlásenia do evidencie

P

(Kód B) Dátum prvého prihlásenia vozidla, ktoré je predmetom žiadosti, do evidencie

Dátum posledného prihlásenia do evidencie

P

(Kód I) Dátum posledného prihlásenia vozidla, ktoré je predmetom žiadosti, do evidencie

Jazyk

P

Jazyk dokladu o evidencii vozidla

Predchádzajúce žiadosti o informácie

N

Dátumy predchádzajúcich žiadostí o informácie o vozidle, ktoré je predmetom žiadosti

(4)   P = povinné nahlásenie dátového prvku, ak je k dispozícii vo vnútroštátnej evidencii členského štátu, N = nepovinné nahlásenie dátového prvku.

(5)   Kódy sú harmonizované podľa príloh I a II k smernici Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá (Ú. v. ES L 138, 1.6.1999, s. 57).

(6)   Rozlišujúci znak v súlade s článkom 37 Viedenského dohovoru z 8. novembra 1968 uzatvoreného pod záštitou Európskej hospodárskej komisie OSN alebo kód členského štátu v rámci systému Eucaris.

Časť II. Údaje týkajúce sa vozidiel poskytnuté v súlade s článkom 4 ods. 1a

Položka

P/N (7)

Poznámky (8)

Najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť vozidla okrem motocyklov

P

(Kód F.1)

Najväčšia povolená celková hmotnosť vozidla v prevádzke v členskom štáte evidencie

P

(Kód F.2)

Najväčšia povolená celková hmotnosť celého vozidla v prevádzke v členskom štáte evidencie

P

(Kód F.3)

Hmotnosť vozidla v prevádzke s karosériou a so spojovacím zariadením v prípade ťažného vozidla v prevádzke kategórie inej než M1

P

(Kód G)

Počet náprav

P

(Kód L)

Rázvor (v mm)

P

(Kód M)

V prípade vozidiel s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg rozloženie najväčšej technicky prípustnej celkovej hmotnosti na nápravy:

P

(Kód N)

náprava 1 (v kg)

(Kód N.1)

(v náležitom prípade) náprava 2 (v kg)

(Kód N.2)

(v náležitom prípade) náprava 3 (v kg)

(Kód N.3)

(v náležitom prípade) náprava 4 (v kg)

(Kód N.4)

(v náležitom prípade) náprava 5 (v kg)

(Kód N.5)

Najväčšia technicky prípustná prípojná hmotnosť prípojného vozidla:

P

(Kód O)

brzdeného (v kg)

(Kód O.1)

nebrzdeného (v kg)

(Kód O.2)

Motor:

N

(Kód P)

Druh paliva alebo zdroj energie

 

(Kód P.3)

Typ podľa normy Euro

N

(Kód V.9)

(7)   P = povinné nahlásenie dátového prvku, ak je k dispozícii vo vnútroštátnej evidencii členského štátu. N = nepovinné nahlásenie dátového prvku.

(8)   Kódy sú harmonizované podľa príloh I a II k smernici Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá (Ú. v. ES L 138, 1.6.1999, s. 57).

Časť III. Údaje o držiteľoch a vlastníkoch vozidla

Položka

P/N (9)

Poznámky (10)

Údaje o držiteľoch vozidla

(Kód C.1)

Údaje sa týkajú držiteľa osvedčenia o evidencii príslušného vozidla

Priezvisko (názov spoločnosti) držiteľa osvedčenia o evidencii

P

(Kód C.1.1)

Priezvisko, tituly atď. sa uvedú v oddelených kolónkach a priezvisko (názov) sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Meno

P

(Kód C.1.2)

Meno(-á) a iniciály sa uvedú v oddelených kolónkach a meno sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Adresa

P

(Kód C.1.3)

Ulica, číslo domu, PSČ, miesto bydliska, krajina bydliska atď. sa uvedú v oddelených kolónkach a adresa sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Prostriedky elektronickej komunikácie

N

E-mailová adresa pre elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky v súlade s článkom 5a ods. 1

Pohlavie

N

Muž/žena

Dátum narodenia

P

 

Právny subjekt

P

Fyzická alebo právnická osoba

Miesto narodenia

N

 

Identifikačné číslo

P

Identifikačné číslo, ktoré jednoznačne identifikuje osobu alebo spoločnosť

Údaje o vlastníkoch vozidla

 

(Kód C.2) Údaje sa týkajú vlastníka vozidla

Priezvisko (názov spoločnosti) vlastníka

P

(Kód C.2.1)

Meno

P

(Kód C.2.2)

Adresa

P

(Kód C.2.3)

Prostriedky elektronickej komunikácie

N

E-mailová adresa pre elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky v súlade s článkom 5a ods. 1

Pohlavie

N

Muž/žena

Dátum narodenia

P

Právny subjekt

P

Fyzická alebo právnická osoba

Miesto narodenia

N

 

Identifikačné číslo

P

Identifikačné číslo, ktoré jednoznačne identifikuje osobu alebo spoločnosť

(9)   P = povinné nahlásenie dátového prvku, ak je k dispozícii vo vnútroštátnej evidencii členského štátu. N = nepovinné nahlásenie dátového prvku.

(10)   Kódy sú harmonizované podľa príloh I a II k smernici Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá (Ú. v. ES L 138, 1.6.1999, s. 57).

Časť IV. Údaje o koncových používateľoch vozidiel

Položka

P/N (11)

Poznámky

Údaje o koncových používateľoch vozidla

 

Údaje sa týkajú koncového používateľa vozidla

Zaevidované meno/názov spoločnosti koncového používateľa

P

Priezvisko, tituly atď. sa uvedú v oddelených kolónkach a priezvisko (názov) sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Meno

P

Meno(-á) a iniciály sa uvedú v oddelených kolónkach a meno sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Adresa

P

Ulica, číslo domu, PSČ, miesto bydliska, krajina bydliska atď. sa uvedú v oddelených kolónkach a adresa sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Prostriedky elektronickej komunikácie

N

E-mailová adresa pre elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky v súlade s článkom 5a ods. 1

Pohlavie

N

Muž/žena

Dátum narodenia

P

 

Právny subjekt

P

Fyzická alebo právnická osoba

Miesto narodenia

N

 

Identifikačné číslo

P

Identifikačné číslo, ktoré jednoznačne identifikuje osobu alebo spoločnosť

(11)   P = povinné nahlásenie dátového prvku, ak je k dispozícii vo vnútroštátnej evidencii členského štátu. N = nepovinné nahlásenie dátového prvku.

Časť V. Údaje v čase spáchania deliktu týkajúce sa predchádzajúcich držiteľov a vlastníkov vozidla, ktoré je predmetom počiatočného vyhľadávania v oddiele 1 tejto prílohy v súlade s článkom 4a ods. 2

Položka

P/N (12)

Poznámky (13)

Údaje o predchádzajúcich držiteľoch vozidla

(Kód C.1)

Údaje sa týkajú držiteľa osvedčenia o evidencii príslušného vozidla

Priezvisko (názov spoločnosti) predchádzajúceho držiteľa osvedčenia o evidencii

P

(Kód C.1.1)

Priezvisko, tituly atď. sa uvedú v oddelených kolónkach a priezvisko (názov) sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Meno

P

(Kód C.1.2)

Meno(-á) a iniciály sa uvedú v oddelených kolónkach a meno sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Adresa

P

(Kód C.1.3)

Ulica, číslo domu, PSČ, miesto bydliska, krajina bydliska atď. sa uvedú v oddelených kolónkach a adresa sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Prostriedky elektronickej komunikácie

N

E-mailová adresa pre elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky v súlade s článkom 5a ods. 1

Pohlavie

N

Muž/žena

Dátum narodenia

P

 

Právny subjekt

P

Fyzická alebo právnická osoba

Miesto narodenia

N

 

Identifikačné číslo

P

Identifikačné číslo, ktoré jednoznačne identifikuje osobu alebo spoločnosť

Údaje o predchádzajúcich vlastníkoch vozidla

(Kód C.2) Údaje sa týkajú predchádzajúceho vlastníka vozidla

Priezvisko (názov spoločnosti) predchádzajúceho vlastníka

P

(Kód C.2.1)

Meno

P

(Kód C.2.2)

Adresa

P

(Kód C.2.3)

Prostriedky elektronickej komunikácie

N

E-mailová adresa pre elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky v súlade s článkom 5a ods. 1

Pohlavie

N

Muž/žena

Dátum narodenia

P

 

Právny subjekt

P

Fyzická alebo právnická osoba

Miesto narodenia

N

 

Identifikačné číslo

P

Identifikačné číslo, ktoré jednoznačne identifikuje osobu alebo spoločnosť

(12)   P = povinné nahlásenie dátového prvku, ak je k dispozícii vo vnútroštátnej evidencii členského štátu, N = nepovinné nahlásenie dátového prvku.

(13)   Kódy sú harmonizované podľa príloh I a II k smernici Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá (Ú. v. ES L 138, 1.6.1999, s. 57).

Časť VI. Údaje v čase spáchania deliktu týkajúce sa predchádzajúceho koncového používateľa vozidla, ktoré je predmetom počiatočného vyhľadávania v oddiele 1 tejto prílohy v súlade s článkom 4a ods. 2

Položka

P/N (14)

Poznámky

Údaje o predchádzajúcich koncových používateľoch vozidla

Údaje sa týkajú predchádzajúceho koncového používateľa vozidla

Zaevidované meno/názov spoločnosti predchádzajúceho koncového používateľa

P

Priezvisko, tituly atď. sa uvedú v oddelených kolónkach a priezvisko (názov) sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Meno

P

Meno(-á) a iniciály sa uvedú v oddelených kolónkach a meno sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Adresa

P

Ulica, číslo domu, PSČ, miesto bydliska, krajina bydliska atď. sa uvedú v oddelených kolónkach a adresa sa uvedie vo formáte, ktorý umožňuje tlač

Prostriedky elektronickej komunikácie

N

E-mailová adresa pre elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky v súlade s článkom 5a ods. 1

Pohlavie

N

Muž/žena

Dátum narodenia

P

 

Miesto narodenia

N

 

Identifikačné číslo

P

Identifikačné číslo, ktoré jednoznačne identifikuje osobu alebo spoločnosť

(14)   P = povinné nahlásenie dátového prvku, ak je k dispozícii vo vnútroštátnej evidencii členského štátu, N = nepovinné nahlásenie dátového prvku.

(1) Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 154.
(2)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(3)Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 154.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(5)SWD(2019) 283 final.
(6)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti, COM(2020) 789 final.
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2015, s. 9).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1).
(9)Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005, s. 16).
(10)Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1).
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1).
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1).
(15)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1).
(16)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(19)COM(2020) 262 final.
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(21)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 80).
(22)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(23)COM(2022) 720 final.
(24)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(26)


Rastliny získané určitými novými genomickými technikami a potraviny a krmivá z nich vyrobené
PDF 347kWORD 96k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rastlinách získaných určitými novými genómovými technikami a potravinách a krmivách z nich a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/625 (COM(2023)0411 – C9-0238/2023 – 2023/0226(COD))
P9_TA(2024)0325A9-0014/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0411),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 43 ods. 2, článok 114 a článok 168 ods. 4 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0238/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality cyperským Parlamentom a maďarským Parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. októbra 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 17. apríla 2024(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0014/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/… o rastlinách získaných určitými novými novými genómovými technikami presného šľachtenia a potravinách a krmivách z nich a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/625 a smernice 98/44/ES [PN 292]

P9_TC1-COD(2023)0226


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 43 a 114 a článok 168 ods. 4 písm. b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Od roku 2001, keď bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES((4)) o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, významný pokrok v oblasti biotechnológií viedol k vývoju nových genómových techník, predovšetkým k technikám úpravy genómu, ktoré umožňujú meniť genóm na presných miestach. Významný pokrok v oblasti génového inžinierstva už prispel k rozšírenému používaniu selekcie s podporou markerov, ktorá umožňuje identifikovať a mobilizovať zaujímavé gény prítomné v biodiverzite. [PN 1]

(1a)   Možnosť patentovať nové genómové techniky a výsledky ich používania môže zvýšiť dominantné postavenie nadnárodných semenárskych podnikov, pokiaľ ide o prístup poľnohospodárov k osivám. V situácii, keď veľké spoločnosti už majú monopol na osivá a čoraz viac kontrolujú prírodné zdroje, by takáto situácia zbavila poľnohospodárov akejkoľvek slobody konania a boli by závislí od súkromných spoločností. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zakázať patenty na tieto produkty. [PN 167]

(2)  Nové genómové techniky predstavujú rôznorodú skupinu genómových techník, z ktorých každá sa môže používať rôznymi spôsobmi na dosiahnutie odlišných výsledkov a výrobkov. Ich výsledkom môžu byť organizmy s modifikáciami, ktoré sú rovnocenné zmenám, ktoré možno získať konvenčnými metódami šľachtenia, alebo organizmy s komplexnejšími modifikáciami. V rámci nových genómových techník sa cielenou mutagenézou a cisgenézou (vrátane intragenézy) zavádzajú genetické modifikácie bez vloženia genetického materiálu z nekrížiteľných druhov (transgenéza). Využívajú iba šľachtiteľský genofond, t. j. celkovú genetickú informáciu, ktorá je k dispozícii na účely konvenčného šľachtenia vrátane genetických informácií zo vzdialene príbuzných rastlinných druhov, ktoré sa môžu krížiť použitím pokročilých techník šľachtenia. Techniky cielenej mutagenézy majú za následok zmenu (zmeny) sekvencie DNA na presnýchcielených miestach v genóme organizmu. Výsledkom techník cisgenézy je vloženie genetického materiálu, ktorý už je súčasťou šľachtiteľského genofondu, do genómu organizmu. Intragenéza predstavuje podmnožinu techník cisgenézy, ktorej výsledkom je vloženie preskupenej kópie genetického materiálu tvoreného dvomi alebo viacerými sekvenciami DNA, ktoré už sú súčasťou šľachtiteľského genofondu, do genómu. [PN 2]

(3)  Prebieha verejný a súkromný výskum s využitím nových genómových techník týkajúci sa širšieho okruhu rôznych plodín a vlastností v porovnaní s plodinami a vlastnosťami získanými transgénovými technikami povolenými v Únii alebo na celosvetovej úrovni((5)).Patria sem rastliny s vyššou toleranciou alebo odolnosťou voči chorobám rastlín a škodcom, rastliny s toleranciou voči herbicídom, rastliny s vyššou toleranciou alebo odolnosťou voči účinkom zmeny klímy a environmentálnym tlakom, rastliny s vyššou efektívnosťou využívania živín a vody, ako aj rastliny s vyššími výnosmi a odolnosťou a s lepšími kvalitatívnymi vlastnosťami. Tieto typy nových rastlín by v spojení s pomerne jednoduchou a rýchlou použiteľnosťou týchto nových techník mohli zabezpečiť prínos pre poľnohospodárov, spotrebiteľov a životné prostredie. Nové genómové techniky teda majú potenciál prispievať k cieľom v oblasti inovácií a udržateľnosti uvedeným v Európskej zelenej dohode((6)) a stratégii Z farmy na stôl((7)), stratégii biodiverzity((8)) a stratégii pre adaptáciu na zmenu klímy((9)), ako aj ku globálnej potravinovej bezpečnosti((10)), k stratégii pre biohospodárstvo((11)) a k strategickej autonómii Únie((12)). [PN 3]

(4)  Zámerné uvoľnenie organizmov získaných použitím nových genómových techník vrátane výrobkov, ktoré obsahujú takéto organizmy alebo sa z nich skladajú, do životného prostredia, ako aj umiestňovanie potravín a krmív vyrobených z týchto organizmov na trh podliehajú smernici 2001/18/EC, nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003((13)) a v prípade potravín a krmív aj nariadeniu (ES) č. 1829/2003((14)), kým na používanie rastlinných buniek v uzavretých priestoroch sa vzťahuje smernica 2009/1/ES a cezhraničný pohyb NGT rastlín do tretích krajín je upravený nariadením (ES) č. 1946/2003 (ďalej len „právne predpisy Únie týkajúce sa GMO“).

(5)  Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-528/16 Confédération paysanne a i.(15) rozhodol, že geneticky modifikované organizmy získané prostredníctvom nových techník/metód mutagenézy, ktoré sa objavili alebo sa prevažne vyvinuli po prijatí smernice 2001/18/ES, nemožno považovať za organizmy vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(6)  Rada v rozhodnutí (EÚ) 2019/1904(16) požiadala Komisiu, aby do 30. apríla 2021 vzhľadom na uvedený rozsudok predložila štúdiu, pokiaľ ide o postavenie nových genómových techník v práve Únie, a návrh (s priloženým posúdením vplyvu), ak sa to v závislosti od záverov štúdie ukáže ako vhodné.

(7)  Komisia v štúdii o nových genómových technikách((17)) dospela k záveru, že právne predpisy Únie týkajúce sa GMO nie sú vhodné na účely úpravy zámerného uvoľnenia rastlín získaných určitými novými genómovými technikami a umiestňovania súvisiacich výrobkov vrátane potravín a krmív na trh. V štúdii sa konkrétne dospelo k záveru, že postup povoľovania a požiadavky na posúdenie rizík v súvislosti s GMO podľa právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO nie sú prispôsobené pre rozmanité potenciálne organizmy a výrobky, ktoré je možné získať určitými novými genómovými technikami, najmä prostredníctvom cielenej mutagenézy a cisgenézy (vrátane intragenézy), a že tieto požiadavky môžu byť neprimerané alebo neadekvátne. Zo štúdie vyplynulo, že tento problém sa týka najmä rastlín získaných uvedenými technikami, vzhľadom na množstvo vedeckých dôkazov, ktoré už sú k dispozícii, týkajúcich sa predovšetkým ich bezpečnosti. Právne predpisy Únie týkajúce sa GMO je navyše náročné vykonávať a presadzovať v prípade rastlín získaných cielenou mutagenézou a cisgenézou a súvisiacich výrobkov. Genetické modifikácie zavedené týmito technikami sú v určitých prípadoch nerozoznateľné analytickými metódami od prirodzených mutácií alebo od genetických modifikácií zavedených konvenčnými technikami šľachtenia, kým v prípade genetických modifikácií zavedených použitím transgenézy je vo všeobecnosti možné rozdiel pozorovať. Právne predpisy Únie týkajúce sa GMO okrem toho nenapomáhajú vývoju inovačných a užitočných výrobkov, ktoré by mohli prispieť k udržateľnosti, potravinovej bezpečnosti a odolnosti agropotravinového reťazca.

(8)  Je preto nevyhnutné prijať špecifický právny rámec pre GMO získané cielenou mutagenézou a cisgenézou a pre súvisiace výrobky, keď sú zámerne uvoľnené do životného prostredia alebo keď sa umiestňujú na trh.

(9)  Na základe súčasných vedeckých a technických poznatkov, najmä o bezpečnostných aspektoch, by sa toto nariadenie malo týkať iba GMO, ktoré sú rastlinami, t. j. organizmov v taxonomických skupinách Archaeplastida alebo Phaeophyceae. Dostupné poznatky o iných organizmoch, ako sú, čím sa vylučujú mikroorganizmy, huby a živočíchy, o ktorých existuje menej dostupných poznatkovby sa mali preskúmať s ohľadom na budúce legislatívne iniciatívy v tejto oblasti. Z rovnakého dôvodu by sa toto nariadenie malo vzťahovať len na rastliny získané určitými novými genómovými technikami: cielenou mutagenézou a cisgenézou (vrátane intragenézy) (ďalej len „NGT rastliny“), ale nie inými novými genómovými technikami. Takéto NGT rastliny nie sú nositeľmi genetického materiálu z nekrížiteľných druhov. GMO získané inými novými genómovými technikami, ktorými sa do organizmu zavádza genetický materiál z nekrížiteľných druhov (transgenéza), by naďalej mali podliehať len právnym predpisom Únie týkajúcim sa GMO, keďže výsledné rastliny by mohli predstavovať špecifické riziká spojené s transgénom. Navyše neexistuje žiaden náznak, že by v prípade aktuálnych požiadaviek na GMO získané transgenézou uvedených v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa GMO bolo v súčasnosti potrebné ich prepracovanie. [PN 5]

(10)  Pri plnom zohľadnení zásady predbežnej opatrnosti by právny rámec pre NGT rastliny by mal mať rovnaké ciele ako právne predpisy Únie týkajúce sa GMO, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia a riadne fungovanie vnútorného trhu v prípade dotknutých rastlín a výrobkov, pričom by mal zohľadňovať špecifickosť NGT rastlín. Tento právny rámec by mal umožňovať vývoj rastlín, potravín a krmív, ktoré obsahujú NGT rastliny, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené, a iných výrobkov, ktoré obsahujú NGT rastliny alebo sa z nich skladajú (ďalej len „NGT výrobky“), a ich umiestňovanie na trh, aby mohol prispievať k cieľom v oblasti inovácií a udržateľnosti uvedeným v Európskej zelenej dohode, stratégii Z farmy na stôl, stratégii biodiverzity a stratégii pre adaptáciu na zmenu klímy a aby sa ním posilnila konkurencieschopnosť agropotravinárskeho sektora Únie na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni. [PN 6]

(11)  Toto nariadenie predstavuje lex specialis vo vzťahu k právnym predpisom Únie týkajúcim sa GMO. Zavádzajú sa ním osobitné ustanovenia pre NGT rastliny a NGT výrobky. Avšak v prípadoch, keď sa v tomto nariadení nestanovujú žiadne osobitné pravidlá, by NGT rastliny a výrobky (vrátane potravín a krmív) získané z nich mali aj naďalej podliehať požiadavkám právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO a pravidlám týkajúcim sa GMO v sektorových právnych predpisoch, ako je nariadenie (EÚ) 2017/625 o úradných kontrolách, alebo v právnych predpisoch o určitých výrobkoch, ako je rastlinný a lesný množiteľský materiál. [PN 7]

(12)  Potenciálne riziká NGT rastlín sú rôzne, od rizikových profilov podobných konvenčne vyšľachteným rastlinám po rôzne typy a úrovne nebezpečenstva a rizika, ktoré by mohli byť podobné ako v prípade rastlín získaných transgenézou. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť osobitné pravidlá na úpravu posúdenia rizík a požiadaviek na riadenie rizík podľa potenciálnych rizík, ktoré predstavujú NGT rastliny a NGT výrobky, alebo neexistencie takýchto rizík.

(13)  V tomto nariadení by sa malo rozlišovať medzi dvomi kategóriami NGT rastlín.

(13a)   NGT rastliny, ktoré majú potenciál pretrvávať, rozmnožovať sa alebo sa šíriť v životnom prostredí v rámci polí alebo mimo nich, by sa mali hodnotiť s najvyššou úrovňou kontroly, pokiaľ ide o vplyv takýchto rastlín na prírodu a životné prostredie. [PN 8]

(14)  S NGT rastlinami, ktoré by sa mohli vyskytnúť aj prirodzene alebo ktoré by mohli byť vyrobené konvenčnými technikami šľachtenia, a s ich potomstvom získaným konvenčnými technikami šľachtenia (ďalej len „NGT rastliny kategórie 1“) by sa malo zaobchádzať ako s rastlinami, ktoré sa vyskytujú prirodzene alebo ktoré boli vytvorené konvenčnými technikami šľachtenia, keďže sú rovnocenné a keďže ich riziká sú porovnateľné, čo sa v plnom rozsahu odchyľuje od právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO a požiadaviek súvisiacich s GMO v sektorových právnych predpisoch. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa v tomto nariadení mali stanoviť kritériá na určenie, či je NGT rastlina rovnocenná s prirodzene sa vyskytujúcimi alebo konvenčne vyšľachtenými rastlinami, a na stanovenie postupu, podľa ktorého príslušné orgány majú overovať plnenie týchto kritérií a prijímať rozhodnutia o ich splnení pred uvoľnením NGT rastlín alebo NGT výrobkov alebo pred ich umiestnením na trh. Tieto kritériá by mali byť objektívne a mali by vychádzať z vedeckých poznatkov. Mali by sa týkať typu a rozsahu genetických modifikácií, ktoré možno pozorovať v prírode alebo v organizmoch získaných konvenčnými technikami šľachtenia, a mali byť zahŕňať prahové hodnoty týkajúce sa veľkosti a počtu genetických modifikácií genómu NGT rastlín. Keďže vedecké a technické poznatky sa v tejto oblasti rýchlo vyvíjajú, v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa Komisii mala udeliť právomoc aktualizovať tieto kritériá s ohľadom na vedecký a technický pokrok, pokiaľ ide o typ a rozsah genetických modifikácií, ktoré sa môžu vyskytovať v prírode alebo ktoré môžu vzniknúť konvenčným šľachtením. [PN 9]

(14a)   Vzhľadom na veľkú zložitosť rastlinných genómov by kritériá, na základe ktorých sa NGT rastlina považuje za rovnocennú s prirodzene sa vyskytujúcou alebo konvenčne vyšľachtenou rastlinou, mali odrážať rozmanitosť veľkosti genómu rastlín a ich vlastností. Polyploidné rastliny obsahujú viac ako dva homologické chromozómy. V rámci tejto kategórie polyploidných rastlín majú tetraploidné, hexaploidné a oktoploidné rastliny 4, 6 a 8 dvojíc chromozómov. Polyploidné rastliny majú tendenciu vykazovať väčší počet genetických modifikácií v porovnaní s monoploidnými rastlinami. Z týchto dôvodov by mal akýkoľvek limit celkového počtu individuálnych modifikácií na rastlinu odrážať počet dvojíc chromozómov v rastline („ploídia“). [PN 10]

(15)  Všetky NGT rastliny, ktoré nepatria do kategórie 1 (ďalej len „NGT rastliny kategórie 2“), by naďalej mali podliehať požiadavkám právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO, pretože zahŕňajú komplexnejší súbor modifikácií genómu.

(16)  Na NGT rastliny a výrobky kategórie 1 by sa nemali vzťahovať pravidlá a požiadavky právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO ani ustanovenia v iných právnych predpisoch Únie, ktoré sa uplatňujú v prípade GMO. V záujme právnej istoty pre prevádzkovateľov a v záujme transparentnosti by sa pred zámerným uvoľnením vrátane umiestnenia na trh malo získať vyhlásenie o statuse rastliny ako NGT rastliny kategórie 1.

(17)  Toto vyhlásenie by sa malo získať pred každým zámerným uvoľnením každej NGT rastliny kategórie 1 na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, napríklad na poľné pokusy, ktoré sa majú uskutočniť na území Únie, keďže kritériá vychádzajú z údajov, ktoré sú k dispozícii pred poľnými pokusmi a nezávisia od týchto pokusov. Ak sa na území Únie nemajú uskutočniť žiadne poľné pokusy, prevádzkovatelia by toto vyhlásenie mali získať pred umiestnením NGT výrobku kategórie 1 na trh.

(18)  Keďže kritériá na posúdenie NGT rastliny ako rovnocennej s prirodzene sa vyskytujúcimi alebo konvenčne vyšľachtenými rastlinami nesúvisia s druhom činnosti, ktorá si vyžaduje zámerné uvoľnenie NGT rastliny, vyhlásenie o statuse rastliny ako NGT rastliny kategórie 1 vydané pred jej zámerným uvoľnením na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, na území Únie by malo platiť aj pre umiestnenie súvisiacich NGT výrobkov na trh. Vzhľadom na vysokú mieru neistoty v štádiu poľných pokusov, pokiaľ ide o to, či sa výrobok dostane na trh, a na pravdepodobné zapojenie menších prevádzkovateľov do týchto uvoľnení, postup overovania statusu NGT rastliny kategórie 1 pred poľnými pokusmi by mali vykonať príslušné vnútroštátne orgány, keďže by to pre prevádzkovateľov predstavovalo nižšie administratívne zaťaženie, a rozhodnutie na úrovni Únie by sa malo prijať iba v prípade, keď k správe o overení budú doručené pripomienky od iných príslušných vnútroštátnych orgánov. Ak sa žiadosť o overenie predloží pred umiestnením NGT výrobkov na trh a ak iné členské štáty vznesú odôvodnené námietky, postup by sa mal uskutočniť na úrovni Úniepo porade s Komisiou a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“), aby sa zabezpečila efektívnosť postupu overovania a konzistentnosť vyhlásení o statuse NGT rastliny kategórie 1. [PN 11]

(18a)   V záujme účinného výberu nových odrôd, ktoré pomôžu poľnohospodárskemu sektoru zvýšiť potravinovú bezpečnosť, ako aj udržateľnosť, adaptáciu na dôsledky zmeny klímy a odolnosť voči nim, je potrebné zohľadniť špecifiká polyploidných rastlín, čo sú rastliny, ktoré obsahujú viac ako dva genómy. V prípade takýchto rastlín by mal byť maximálny počet genetických modifikácií povolených na zaradenie do kategórie 1 NGT úmerný počtu genómov, ktoré obsahujú. [PN 12]

(19)  Príslušné orgány členských štátov, Komisia a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad EFSA“) by mali dodržiavať prísneprimerané lehoty, aby sa zabezpečilo, že vyhlásenia o statuse NGT rastliny kategórie 1 budú vystavené v primeranej lehote. [PN 13]

(20)  Overenie statusu NGT rastliny kategórie 1 je technickej povahy a jeho súčasťou nie je žiadne posudzovanie rizík ani faktory riadenia rizík, pričom rozhodnutie o statuse má len deklaratórnu povahu. Keď sa teda tento postup vykonáva na úrovni Únie, uvedené vykonávacie rozhodnutia by sa mali prijať na základe konzultačného postupu, ktorý prostredníctvom vedeckej a technickej pomoci podporí úrad EFSA.

(21)  Rozhodnutiami, ktorými sa vyhlasuje status NGT rastliny kategórie 1, by sa dotknutej NGT rastline malo prideliť identifikačné číslo, aby sa zaistila transparentnosť a sledovateľnosť týchto rastlín, keď sú uvedené v databáze, a na účely označenia rastlinného množiteľského materiálu získaného z týchto rastlín. Uvedené informácie by mali zahŕňať informácie o technike alebo technikách použitých na získanie vlastnosti alebo vlastností. [PN 14]

(22)  NGT rastliny kategórie 1 by mali naďalej podliehať akémukoľvek regulačnému rámcu, ktorý sa uplatňuje na konvenčne vyšľachtené rastliny. Podobne ako v prípade konvenčných rastlín a výrobkov budú uvedené NGT rastliny a výrobky z nich podliehať platným sektorovým právnym predpisom o osivách a inom rastlinnom množiteľskom materiáli, potravinách, krmivách a iných výrobkoch, ako aj horizontálnym rámcom, ako sú právne predpisy o ochrane prírody a environmentálna zodpovednosť. V tejto súvislosti sa NGT potraviny kategórie 1, ktoré majú podstatne zmenené zloženie alebo štruktúru, ktorá ovplyvňuje výživovú hodnotu, metabolizmus alebo úroveň nežiaducich látok v týchto potravinách, budú považovať za nové potraviny, a preto budú patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283((18)) a podliehať posúdeniu rizík v kontexte uvedeného nariadenia.

(23)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007((19)) sa zakazuje používanie GMO a výrobkov vyrobených z GMO alebo ich pomocou v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. GMO sa v ňom vymedzujú na účely uvedeného nariadenia odkazom na smernicu 2001/18/ES, pričom sú zo zákazu vylúčené GMO získané pomocou techník genetickej modifikácie, ktoré sú uvedené v zozname prílohy I B k smernici 2001/18/ES. V dôsledku toho bude v ekologickej poľnohospodárskej výrobe zakázané používanie NGT rastlín kategórie 2. Je však potrebné objasniť status NGT rastlín kategórie 1 na účely ekologickej poľnohospodárskej výroby. PoužívanieV súčasnosti je potrebné ďalej zvážiť zlučiteľnosť používania nových genómových techník v súčasnosti nie je zlučiteľné s pojmomso zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 ani s tým, ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby vnímajú spotrebitelia. Používanie NGT rastlín kategórie 1 by preto malo byť v ekologickej poľnohospodárskej výrobe takisto zakázané, až kým sa neuskutoční takéto ďalšie posúdenie. [PN 15]

(24)  Malo by sa prijať ustanovenie na zabezpečenie transparentnosti, pokiaľ ide o používanie odrôd NGT rastlín kategórie 1, aby sa zaistilo, že výrobné reťazce, ktoré nechcú využívať nové genómové techniky, budú mať túto možnosť, a tým sa zaručila dôvera spotrebiteľov. NGT rastliny, ktoré boli vyhlásené za rastliny so statusom NGT rastliny kategórie 1, by sa mali uviesť vo verejne dostupnej databáze vrátane informácií o technike alebo technikách použitých na získanie vlastnosti alebo vlastností. S cieľom zabezpečiť sledovateľnosť, transparentnosť a možnosť voľby pre prevádzkovateľov počas výskumu a šľachtenia rastlín by sa mal rastlinný množiteľský materiál NGT rastlín kategórie 1 pri predaji osív poľnohospodárom alebo pri inom sprístupňovaní rastlinného množiteľského materiálu tretím stranám označiť ako NGT materiál kategórie 1. [PN 16]

(25)  Na NGT rastliny kategórie 2 by sa naďalej mali vzťahovať požiadavky právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO, keďže na základe súčasných vedeckých a technických poznatkov sa ich riziká musia posúdiť. Osobitné pravidlá by sa mali stanoviť na prispôsobenie postupov a určitých ďalších pravidiel stanovených v smernici 2001/18/ES a nariadení (ES) č. 1829/2003 osobitnej povahe NGT rastlín kategórie 2 a rôznym úrovniam rizika, ktoré môžu predstavovať.

(26)  NGT rastliny a výrobky kategórie 2 by naďalej mali podliehať súhlasu alebo povoleniu v súlade so smernicou 2001/18/ES alebo s nariadením (ES) č. 1829/2003, aby mohli byť uvoľnené do životného prostredia alebo umiestnené na trh. Vzhľadom na veľkú rozmanitosť týchto NGT rastlín sa však množstvo informácií potrebných na posúdenie rizík bude v jednotlivých prípadoch líšiť. Úrad EFSA vo svojich vedeckých stanoviskách k rastlinám vyvinutým prostredníctvom cisgenézy a intragenézy(20) a k rastlinám vyvinutým prostredníctvom cielenej mutagenézy(21) odporučil flexibilitu v súvislosti s požiadavkami na údaje na posúdenie rizík týchto rastlín. Na základe kritérií úradu EFSA na posúdenie rizík rastlín získaných cielenou mutagenézou, cisgenézou a intragenézou((22)) by pri určovaní typu a množstva údajov potrebných na vykonanie posúdenia rizík týchto NGT rastlín mali byť nápomocné aspekty týkajúce sa bezpečného používania v minulosti, blízkosti z hľadiska životného prostredia a funkcie a štruktúry modifikovanej/vloženej sekvencie či sekvencií. Je preto nevyhnutné stanoviť všeobecné zásady a kritériá posúdenia rizík týchto rastlín a zároveň zabezpečiť flexibilitu a možnosť prispôsobiť metodiky posúdenia rizík vedeckému a technickému pokroku.

(27)  Požiadavky na obsah oznámení súhlasu s umiestnením výrobkov, ktoré obsahujú GMO alebo sa z nich skladajú, iných ako potraviny alebo krmivá na trh a na obsah žiadostí o povolenie na umiestnenie geneticky modifikovaných potravín a krmív na trh sa stanovujú v iných právnych predpisoch. S cieľom zabezpečiť súlad medzi oznámeniami súhlasu a žiadosťami o povolenie pri NGT výrobkoch kategórie 2 by obsah týchto oznámení a žiadostí mal byť rovnaký, okrem oznámení a žiadostí, ktoré sa týkajú hodnotenia posúdenia bezpečnosti potravín a krmív, keďže majú význam iba pre NGT potraviny a krmivá kategórie 2.

(28)  Referenčné laboratórium Európskej únie pre geneticky modifikované potraviny a krmivá (RLEÚ) v spolupráci s Európskou sieťou laboratórií pre GMO (ENGL) dospelo k záveru, že analytické testovanie sa nepovažuje za uskutočniteľné v prípade všetkých výrobkov získaných cielenou mutagenézou a cisgenézou((23)). Keď zavedené modifikácie genetického materiálu nie sú špecifické pre predmetnú NGT rastlinu, nie je možné rozlíšiť NGT rastlinu od konvenčných rastlín. V prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť analytickú metódu, prostredníctvom ktorej prebieha detekcia, identifikácia a kvantifikácia, ak to oznamovateľ alebo žiadateľ riadne odôvodní, by sa mali adaptovať spôsoby splnenia požiadaviek týkajúcich sa analytickej metódy. To by sa malo dosiahnuť prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých podľa tohto nariadenia. Malo by sa stanoviť aj to, aby referenčné laboratórium EÚ s pomocou Európskej siete laboratórií pre GMO prijalo usmernenia pre žiadateľov k minimálnym požiadavkám na účinnosť analytických metód. Adaptovať sa môžu aj spôsoby vykonávania validácie metódy.

(29)  Podľa smernice 2001/18/ES sa po zámernom uvoľnení GMO alebo ich umiestnení na trh vyžaduje plán monitorovania ich environmentálnych účinkov, poskytuje sa však flexibilita, čo sa týka zostavovania plánu, pričom sa zohľadňuje posúdenie rizík pre životné prostredie, charakteristiky GMO, ich očakávaného použitia a prijímajúceho životného prostredia. Genetické modifikácie NGT rastlín kategórie 2 môžu siahať od zmien, pri ktorých je potrebné len obmedzené posúdenie rizík, až po komplexné úpravy, ktoré si vyžadujú dôkladnejšiu analýzu možných rizík. Požiadavky na monitorovanie environmentálnych účinkov NGT rastlín kategórie 2 po ich umiestnení na trh by sa preto mali prispôsobiť s ohľadom na posúdenie environmentálnych rizík a na skúsenosti z poľných pokusov, charakteristiky dotknutej NGT rastliny, charakteristiky a rozsah jej očakávaného použitia, a najmä na akékoľvek bezpečné používanie rastliny v minulosti a charakteristiky prijímajúceho životného prostredia. Vzhľadom na zásadu predbežnej opatrnosti by sa mal pri prvom udelení súhlasu vždy vyžadovať plán monitorovania environmentálnych účinkov. Od požiadavky na monitorovanie by malo byť možné upustiť len pri obnovení súhlasu za predpokladu, že sa preukáže by sa preto nemal vyžadovať v prípade, ak je nepravdepodobné, že NGT rastlina kategórie 2 bude predstavovaťnepredstavuje riziká, ktoré si vyžadujú monitorovanie, ako sú nepriame, oneskorené alebo nepredvídané účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie. [PN 17]

(30)  Z dôvodu proporcionality by povolenie po prvom obnovení malo platiť na neurčitý čas, pokiaľ sa v čase obnovenia nerozhodne inak na základe posúdenia rizík a dostupných informácií o dotknutej NGT rastline, pričom toto obnovenie podlieha prehodnoteniu, keď sa objavia nové informácie.

(31)  Z dôvodu právnej istoty a dobrej správy vecí verejných by sa lehoty, v ktorých má úrad EFSA vydať svoje stanovisko k žiadosti o povolenie, mali predĺžiť iba v prípadoch, keď sú na vykonanie posúdenia žiadosti potrebné dodatočné informácie, pričom predĺženie týchto lehôt by nemalo byť dlhšie ako pôvodne stanovená lehota, pokiaľ to nie je opodstatnené povahou údajov alebo mimoriadnymi okolnosťami.

(32)  Na zvýšenie transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov by sa prevádzkovateľom malo povoliť doplniť označenie NGT výrobkov kategórie 2 ako GMO o informácie o vlastnosti získanej genetickou modifikáciou. S cieľom zabrániť klamlivým alebo zavádzajúcim označeniam by sa v oznámení súhlasu alebo v žiadosti o povolenie mal uviesť návrh takéhoto označenia a toto označenie by sa malo špecifikovať v rozhodnutí o súhlase alebo o povolení.

(33)  Potenciálnym oznamovateľom alebo žiadateľom o povolenie NGT rastlín a výrobkov kategórie 2, ktoré majú vlastnosti s potenciálom prispievať k udržateľnému agropotravinovému systému, by sa mali ponúkať regulačné stimuly s cieľom smerovať vývoj NGT rastlín kategórie 2 smerom k týmto vlastnostiam. Kritériá na uplatnenie týchto stimulov by sa mali zameriavať na široké kategórie vlastností s potenciálom prispievať k udržateľnosti (ako sú vlastnosti spojené s toleranciou biotického a abiotického stresu alebo s odolnosťou voči takémuto stresu, lepšie nutričné charakteristiky alebo vyšší výnos) a mali by vychádzať z príspevku k hodnote pre udržateľné pestovanie a používanie, ako sa vymedzuje v [článku 52 ods. 1 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výrobe rastlinného množiteľského materiálu a jeho umiestňovaní na trh v Únii(24), ktorý predložila Komisia]. Uplatniteľnosť kritérií v celej EÚ neumožňuje užšie vymedzenie vlastností, ktoré by umožnilo zamerať sa na konkrétne otázky alebo zohľadniť miestne a regionálne osobitosti.

(34)  Stimuly by mali pozostávať zo zrýchleného postupu týkajúceho sa posudzovania rizík v prípade žiadostí vybavovaných v rámci plne centralizovaného postupu (potraviny a krmivá) a posilnené poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia s cieľom pomôcť šľachtiteľom s prípravou dokumentácie na účely environmentálneho posudzovania a posúdenia bezpečnosti potravín a krmív, a to bez toho, aby to malo vplyv na všeobecné ustanovenia týkajúce sa poradenstva pred predložením žiadosti alebo oznámenia, oznamovania štúdií a konzultácií s tretími stranami podľa článkov 32a, 32b a 32c nariadenia (ES) č. 178/2002((25)).

(35)  Dodatočné stimuly by sa mali poskytnúť vtedy, keď je oznamovateľom alebo žiadateľom malý alebo stredný podnik (ďalej len „MSP“), na podporu prístupu týchto podnikov k regulačným postupom, na podporu diverzifikácie šľachtiteľov NGT rastlín a podporu vývoja druhov plodín a ich vlastností prostredníctvom nových genómových techník drobnými šľachtiteľmi, a to oslobodením MSP od poplatkov za validáciu detekčných metód a prostredníctvom rozsiahlejšieho poradenstva pred predložením žiadosti alebo oznámenia, ktoré sa bude týkať aj koncepcie štúdií, ktoré sa majú vykonať na účely posúdenia rizík.

(36)  Rastliny tolerantné voči herbicídom sa šľachtia úmyselne tak, aby boli tolerantné voči herbicídom, aby sa mohli pestovať v kombinácii s používaním uvedených herbicídov. Ak takéto pestovanie neprebieha v primeraných podmienkach, môže viesť k vývoju buriny odolnej voči týmto herbicídom alebo k potrebe zvýšiť množstvo používaných herbicídov bez ohľadu na techniku šľachtenia. Z tohto dôvodu NGT rastliny s vlastnosťami tolerancie voči herbicídom by nemali byť oprávnené na stimuly podľa tohto rámca. V rámci tohto nariadenia by sa však nemali prijať iné osobitné opatrenia pre NGT rastliny tolerantné voči herbicídom, pretože takéto opatrenia sa prijímajú horizontálne v rámci [návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výrobe rastlinného množiteľského materiálu a jeho umiestňovaní na trh v Únii, ktorý predložila Komisia]patriť do rozsahu pôsobnosti NGT rastlín kategórie 1. [PN 18]

(37)   S cieľom umožniť, aby NGT rastliny prispievali k cieľom udržateľnosti podľa Európskej zelenej dohody, stratégie Z farmy na stôl a stratégie biodiverzity, by sa malo pestovanie NGT rastlín v Únii uľahčiť. To si vyžaduje, aby šľachtitelia a poľnohospodári mohli predvídať možnosti pestovania takýchto rastlín v Únii. Možnosť, aby členské štáty mohli prijímať opatrenia, ktorými sa obmedzuje alebo zakazuje pestovanie NGT rastlín kategórie 2 na celom ich území alebo na jeho časti, stanovená v článku 26b smernice 2001/18/ES, by preto oslabila tieto ciele. [PN 239]

(38)  Očakáva sa, že osobitné pravidlá stanovené v tomto nariadení týkajúce sa postupu povoľovania pre NGT rastliny kategórie 2 budú mať za následok zvýšenie pestovania NGT rastlín kategórie 2 v Únii v porovnaní s doterajšou situáciou v rámci aktuálnych právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO. V dôsledku toho je nevyhnutné, aby orgány verejnej moci členských štátov vymedzili opatrenia upravujúce koexistenciu s cieľom vyvážiť záujmy pestovateľov konvenčných rastlín, rastlín ekologickej poľnohospodárskej výroby a geneticky modifikovaných rastlín, a tým im poskytnúť možnosť výberu medzi jednotlivými druhmi výroby v súlade s cieľom stratégie Z farmy na stôl, aby sa do roku 2030 obhospodarovalo ekologickým spôsobom 25 % poľnohospodárskej pôdy.

(39)  V záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu, by sa na NGT rastliny a súvisiace výrobky mal vzťahovať a voľný pohyb tovaru za predpokladu, že spĺňajú požiadavky ostatného práva ÚnieNGT rastlín a NGT výrobkov v rámci Únie by sa zámerné uvoľňovanie NGT rastlín a uvádzanie NGT výrobkov na trh malo zakladať na harmonizovaných požiadavkách a postupoch stanovených v tomto nariadení, ktoré by viedli k prijatiu rozhodnutia jednotne uplatniteľného na všetky členské štáty. [PN 20]

(40)  Vzhľadom na novosťprebiehajúci vývoj nových genómových techník bude dôležité dôkladne monitorovať vývoj NGT rastlín a výrobkov a ich prítomnosť na trhu a vyhodnotiť všetky súvisiace vplyvy na zdravie ľudí a zvierat, na životné prostredie a na environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť. Informácie by sa mali zhromažďovať pravidelne aby Komisia mala vykonať hodnotenie do piatich rokov od prijatia prvého rozhodnutia o povolení zámerného uvoľnenia alebo umiestnenia NGT rastlín alebo NGT výrobkov na trh v Únii. Týmto hodnotením by sa mal by Komisia mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia s cieľom posúdiť pokrok dosiahnutý vzhľadom na dostupnosť NGT rastlín alebo NGT výrobkov obsahujúcich takéto charakteristiky alebo vlastnosti na trhu v Únii s cieľom ďalšieho zlepšenia tohto nariadenia. [PN 21]

(41)  V záujme zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia vo vzťahu k NGT rastlinám a NGT výrobkom by sa požiadavky vyplývajúce z tohto nariadenia mali uplatňovať nediskriminujúcim spôsobom na výrobky, ktoré pochádzajú z Únie, a na výrobky, ktoré sú dovážané z tretích krajín.

(42)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, je ich však možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, tak, aby sa NGT rastliny a NGT výrobky mohli voľne pohybovať na vnútornom trhu, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(43)  Typy vyvinutých NGT rastlín a vplyv určitých vlastností na environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť sa neustále vyvíjajú. Na základe dostupných dôkazov o takomto vývoji a vplyvoch, pričom sa v plnej miere zohľadňuje zásada predbežnej opatrnosti, by sa preto Komisii v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala udeliť právomoc pozmeniť zoznam vlastností, ktoré by sa mali podporovať stimulmi alebo od ktorých by sa malo odrádzať v záujme dosiahnutia cieľov Zelenej dohody, ako aj stratégie Z farmy na stôl, stratégie biodiverzity a stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy. [PN 22]

(44)  Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva((26)). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(45)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o informácie požadované na preukázanie, že NGT rastlina je NGT rastlina kategórie 1, pokiaľ ide o vypracovanie a podanie oznámenia tohto určenia a pokiaľ ide o metodiku posúdení environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 a NGT potravín a NGT krmív a požiadavky na informácie na účely týchto posúdení v súlade so zásadami a kritériami stanovenými v tomto nariadení. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011((27)).

(45a)   Európsky parlament vyzval Úniu a jej členské štáty, aby neudeľovali patenty na biologický materiál a zabezpečili slobodu činnosti a šľachtiteľskú výnimku pre odrody. Malo by sa zabezpečiť, aby šľachtitelia mali plný prístup ku genetickému materiálu NGT rastlín, ktoré vo svojej podstate nie sú transgénovými rastlinami. Prístup ku genetickému materiálu možno najlepšie zabezpečiť, keď sa právo držiteľov patentov vyčerpá v rukách šľachtiteľa (šľachtiteľská výnimka). Keďže súčasné ustanovenia v patentovom práve neustanovujú úplnú šľachtiteľskú výnimku, malo by sa zabezpečiť, aby patenty neobmedzovali šľachtiteľov a poľnohospodárov pri používaní NGT rastlín. Preto by sa na NGT rastliny nemali vzťahovať patentové právne predpisy, ale v záujme ochrany duševného vlastníctva by sa na ne mal vzťahovať výlučne systém práv Spoločenstva k odrodám rastlín stanovený v nariadení Rady (ES) č. 2100/94, ktorý umožňuje používanie šľachtiteľskej výnimky. NGT rastliny, ich odvodené osivá, ich rastlinný materiál, súvisiaci genetický materiál, ako sú gény a génové sekvencie, a rastlinné vlastnosti by preto mali byť vylúčené z patentovateľnosti. Vylúčenie z patentovateľnosti by sa malo uplatňovať konzistentne vo všetkých právnych predpisoch. Okrem toho by sa malo zabezpečiť, aby bol rastlinný materiál vylúčený z patentovateľnosti odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, aby sa zabránilo udeľovaniu patentov alebo podávaniu patentových prihlášok medzi dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a uplatňovaním jeho ustanovení. V prípade patentov, ktoré už boli udelené alebo v prípade nevybavených patentových prihlášok vzťahujúcich sa na rastlinný materiál, by sa účinky patentov mali ďalej obmedziť. Okrem toho by Komisia v pripravovanej štúdii mala posúdiť a zaoberať sa tým, ako by sa mal ďalej riešiť širší problém patentov, ktoré sa priamo alebo nepriamo udeľujú na rastlinný materiál napriek predchádzajúcemu úsiliu o odstránenie medzier. Posúdenie by malo byť zamerané najmä na úlohu a vplyv patentov na prístup šľachtiteľov a poľnohospodárov k rastlinnému množiteľskému materiálu, rozmanitosť osív a dostupné ceny, ako aj na inovácie, a najmä na príležitosti pre MSP. K správe Komisie by mali byť priložené príslušné legislatívne návrhy s cieľom zabezpečiť ďalšie potrebné úpravy rámca práv duševného vlastníctva. [PN 23]

(46)  Komisia by mala pravidelne zhromažďovať informácie s cieľom posúdiť výsledky právnych predpisov pri dosahovaní vývoja a dostupnosti NGT rastlín a NGT výrobkov na trhu, ktoré môžu prispievať k cieľom Európskej zelenej dohody, stratégie Z farmy na stôl, stratégie biodiverzity a stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy, a s cieľom zaistiť podklady pre hodnotenie právnych predpisov. Určil sa široký súbor ukazovateľov(28), ktorý by Komisia mala pravidelne preskúmavať. Ukazovatele by mali podporovať monitorovanie potenciálnych zdravotných a environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 a súvisiacich NGT výrobkov, monitorovanie vplyvu NGT rastlín na environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť, ako aj vplyvu na ekologické poľnohospodárstvo a na akceptáciu NGT výrobkov zo strany spotrebiteľov. Prvá správa o monitorovaní by sa mala predložiť tri roky po oznámení prvých výrobkov alebo udelení povolenia pre ne, aby sa zabezpečila dostupnosť dostatočného množstva údajov po úplnom vykonaní nového právneho predpisu, a následne by sa správy mali predkladať v pravidelných intervaloch. Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia dva roky po uverejnení prvej správy o monitorovaní, aby sa v plnej miere mohol prejaviť vplyv prvých výrobkov, ktoré prešli overovaním alebo ktorým bolo udelené povolenie.

(47)  Určité odkazy na ustanovenia právnych predpisov Únie týkajúcich sa GMO v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625((29)) sa musia zmeniť s cieľom včleniť doň osobitné ustanovenia tohto právneho predpisu uplatniteľné na NGT rastliny.

(47a)   Európska zelená dohoda, program Z farmy na stôl a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity kladú ekologické poľnohospodárstvo do centra prechodu na udržateľné potravinové systémy, pričom cieľom je do roku 2030 rozšíriť európsku poľnohospodársku pôdu využívanú na ekologickú produkciu na 25 %. Ide o jasné uznanie environmentálnych prínosov ekologického poľnohospodárstva, menšej závislosti poľnohospodárov od vstupov, odolných dodávok potravín a potravinovej nezávislosti. Toto nariadenie nesmie negatívne ovplyvniť cestu k prechodu európskych potravinových systémov na ekologické poľnohospodárstvo na 25 % do roku 2030. [PN 241]

(47b)   Mali by sa stanoviť požiadavky sledovateľnosti pre potraviny a krmivá vyrobené z NGT s cieľom uľahčiť presné označovanie týchto výrobkov v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách, aby sa zaistilo poskytovanie presných informácií prevádzkovateľom a spotrebiteľom, ktoré by im umožnili účinne využívať slobodu voľby a zároveň by umožnili kontrolovať a overovať tvrdenia uvedené na označeniach. Požiadavky na potraviny a krmivá vyrobené z NGT by mali byť podobné, aby sa predišlo nesúladu informácií v prípade zmien konečného použitia. [PN 243]

(48)  Keďže uplatňovanie tohto nariadenia si vyžaduje prijatie vykonávacích aktov, malo by sa odložiť s cieľom umožniť prijatie takýchto opatrení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti stanovujú osobitné pravidlá pre zámerné uvoľnenie rastlín získaných určitými novými genómovými technikami (ďalej len „NGT rastliny“) do životného prostredia na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, a pre umiestnenie na trh potravín a krmív, ktoré obsahujú takéto rastliny, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené, a výrobkov iných ako potraviny a krmivá, ktoré obsahujú takéto rastliny alebo sa z nich skladajú, na trhzabezpečujúc vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia. [PN 24]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na:

1.  NGT rastliny;

2.  potraviny, ktoré obsahujú NGT rastliny, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené alebo obsahujú zložky, ktoré sú vyrobené z NGT rastlín;

3.  krmivá, ktoré obsahujú NGT rastliny, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené;

4.  výrobky iné ako potraviny a krmivá, ktoré obsahujú NGT rastliny alebo sa z nich skladajú.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  vymedzenie pojmov „organizmus“, „zámerné uvoľnenie“ a „umiestnenie na trh“ stanovené v smernici 2001/18/ES, vymedzenie pojmov „potraviny“ a „krmivá“ stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002, vymedzenie pojmu „sledovateľnosť“ stanovené v nariadení (ES) č. 1830/2003, vymedzenie pojmu „rastlina“ stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031(30) a vymedzenie pojmu „rastlinný množiteľský materiál“ stanovené v [návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výrobe rastlinného množiteľského materiálu a jeho umiestňovaní na trh v Únii(31), ktorý predložila Komisia];

2.  „rastlina získaná novými genómovými technikami“ alebo „NGT rastlina“ je geneticky modifikovaná rastlina získaná cielenou mutagenézou alebo cisgenézou alebo ich kombináciou, pod podmienkou, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nie je súčasťou šľachtiteľského genofondu na konvenčné šľachtiteľské účely a ktorý mohol byť dočasne vložený počas vývoja NGT rastliny; [PN 25]

3.  „geneticky modifikovaný organizmus“ alebo „GMO“ je geneticky modifikovaný organizmus vymedzený v článku 2 ods. 2 smernice 2001/18/ES s výnimkou organizmov získaných technikami genetickej modifikácie uvedenými v prílohe I B k smernici 2001/18/ES;

4.  „cielená mutagenéza“ sú techniky mutagenézy, ktorých výsledkom je zmena (zmeny) sekvencie DNA na presnýchcielených miestach v genóme organizmu; [PN 26]

5.  „cisgenéza“ sú techniky genetickej modifikácie, ktorých výsledkom je vloženie genetického materiálu, ktorý už je súčasťou šľachtiteľského genofondu, do genómu organizmu;

6.  „šľachtiteľský genofond na konvenčné šľachtiteľské účely“ sú celkové genetické informácie dostupné o jednom druhu a iných taxonomických druhoch, s ktorými sa môže krížiť, a to aj použitím pokročilých techník, ako je záchrana embryí, indukovaná polyploidia a premosťujúce kríženie; [PN 27]

7.  „NGT rastlina kategórie 1“ je NGT rastlina, ktorá:

a)  spĺňa kritériá rovnocennosti s konvenčnými rastlinami stanovené v prílohe I, alebo

b)  je potomstvom NGT rastliny (rastlín) uvedenej (uvedených) v písmene a) vrátane potomstva odvodeného krížením takýchto rastlín, pod podmienkou, že neexistujú žiadne ďalšie modifikácie, na základe ktorých by sa na ne vzťahovala smernica 2001/18/ES alebo nariadenie 1829/2003;

8.  „NGT rastlina kategórie 2“ je NGT rastlina iná ako NGT rastlina kategórie 1;

9.  „NGT rastlina na použitie v potravinách“ je NGT rastlina, ktorá sa môže použiť ako potravina alebo ako zdrojový materiál na výrobu potravín;

10.  „NGT rastlina na použitie v krmivách“ je NGT rastlina, ktorá sa môže použiť ako krmivo alebo ako zdrojový materiál na výrobu krmiva;

11.  „vyrobený z NGT rastliny“ je úplne alebo čiastočne odvodený z NGT rastliny, avšak neobsahujúci NGT rastlinu ani neskladajúci sa z NGT rastliny;

12.  „NGT výrobok“ je výrobok iný ako potraviny a krmivá, ktorý obsahuje NGT rastlinu alebo sa z nej skladá, a potraviny a krmivá, ktoré obsahujú takúto rastlinu, skladajú sa z nej alebo sú z nej vyrobené;

13.  „NGT výrobok kategórie 1“ je NGT produkt, pre ktorý platí, že NGT rastlina, ktorú obsahuje, z ktorej sa skladá alebo (v prípade potravín alebo krmív) z ktorej je vyrobený, je NGT rastlina kategórie 1;

14.  „NGT výrobok kategórie 2“ je NGT produkt, pre ktorý platí, že NGT rastlina, ktorú obsahuje, z ktorej sa skladá alebo (v prípade potravín alebo krmív) z ktorej je vyrobený, je NGT rastlina kategórie 2;

15.  „malý a stredný podnik (MSP)“ je MSP v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES2;

15a.   „prístup jedno zdravie“ je integrovaný, zjednocujúci prístup, ktorého cieľom je udržateľne vyvážiť a optimalizovať zdravie ľudí, zvierat, rastlín a ekosystémov, a sa v ňom uznáva , že zdravie ľudí, domácich a voľne žijúcich zvierat, voľne rastúcich rastlín a širšie životné prostredie vrátane ekosystémov sú úzko prepojené a vzájomne závislé; [PN 28]

15b.   „chimérický proteín“ sú bielkoviny vytvorené spojením dvoch alebo viacerých génov alebo častí génov, ktoré boli pôvodne kódované pre samostatné bielkoviny. [PN 29]

Článok 4

Zámerné uvoľnenie NGT rastlín na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, a umiestňovanie NGT výrobkov na trh

Bez toho, aby boli dotknuté ostatné požiadavky práva Únie, NGT rastlina môže by zámerne uvoľnená do životného prostredia na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, a NGT výrobok môže byť umiestnený na trh iba vtedy, ak:

1.  rastlina je NGT rastlinou kategórie 1 a

a)  v jej prípade bolo vydané rozhodnutie s vyhlásením o takomto statuse v súlade s článkom 6 alebo 7 alebo

b)  ide o potomstvo rastliny (rastlín) uvedenej (uvedených) v písmene a) pod podmienkou, že sú stále splnené kritériá rovnocennosti stanovené v prílohe I; alebo [PN 30]

2.  rastlina je NGT rastlinou kategórie 2 a bol jej udelený súhlas alebo bolo jej udelené povolenie v súlade s kapitolou III. [PN 31]

Vykonávanie, presadzovanie a uplatňovanie tohto nariadenia nesmie mať za cieľ ani za následok zabránenie alebo sťaženie dovozu NGT rastlín a výrobkov z tretích krajín, ktoré spĺňajú rovnaké normy, ako sú normy stanovené v tomto nariadení. [PN 32]

Článok 4a

Vylúčenie z patentovateľnosti

NGT rastliny, rastlinný materiál, ich časti, genetické informácie a vlastnosti procesu, ktoré obsahujú, nesmú byť patentovateľné. [PN 33]

KAPITOLA II

NGT rastliny kategórie 1 a NGT výrobky kategórie 1

Článok 5

Status NGT rastlín kategórie 1

1.  Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na GMO, uvedené v právnych predpisoch Únie sa nevzťahujú na NGT rastliny kategórie 1.

2.  Na účely nariadenia (EÚ) 2018/848 sa pravidlá uvedené v jeho článku 5 písm. f) bode iii) a v článku 11 uplatňujú na NGT rastliny kategórie 1 a na výrobky vyrobené z týchto rastlín alebo týmito rastlinami. [7 rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] Komisia predloží správu o vývoji vnímania spotrebiteľov a výrobcov, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh. [PN 34]

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa menia kritériá rovnocennosti NGT rastlín s konvenčnými rastlinami stanovené v prílohe I, pričom zohľadní možné súvisiace riziká a funkčné dôsledky v overovacom postupe s cieľom prispôsobiť ich najnovšiemu vedeckému a technologickému vývoju v súvislosti s druhmi a rozsahom modifikácií, ktoré sa môžu vyskytovať prirodzene alebo ktoré môžu vzniknúť konvenčným šľachtením. [PN 35]

3a.   Náhodná alebo technicky nevyhnutná prítomnosť NGT rastlín kategórie 1, množiteľského materiálu alebo ich častí v ekologickej poľnohospodárskej výrobe alebo v neekologických produktoch povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s článkami 24 a 25 nariadenia (EÚ) 2018/848 nepredstavuje nesúlad s uvedeným nariadením. [PN 36]

Článok 6

Postup overovania statusu NGT rastliny kategórie 1 pred zámerným uvoľnením na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh

1.  Na získanie vyhlásenia o statuse NGT rastliny kategórie 1 uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. a) pred vykonaním zámerného uvoľnenia NGT rastliny na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, osoba, ktorá má v úmysle vykonať zámerné uvoľnenie, v súlade s odsekmi 2 a 3 a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. b) predloží žiadosť o overenie, či sú splnené kritériá uvedené v prílohe I, aspoň jedna z vlastností uvedených v časti 1 prílohy III a kritériá vylúčenia uvedené v časti 2 prílohy III (ďalej len „žiadosť o overenie“),. Uvedená žiadosť o overenie sa predloží príslušnému orgánu určenému v súlade s článkom 4 ods. 4 smernice 2001/18/ES v členskom štáte, na ktorého území sa má uvoľnenie uskutočniť, v súlade s odsekmi 2 a 3 a delegovaným aktom prijatým v súlade s článkom 6 ods. 11a písm. b). [PN 37]

2.  Ak má osoba v úmysle vykonať takéto zámerné uvoľnenie súčasne vo viacerých členských štátoch, žiadosť o overenie predloží príslušnému orgánu jedného z týchto členských štátov.

3.  Žiadosť o overenie uvedená v odseku 1 sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú, a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa môžu vyžadovať podľa článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, táto žiadosť musí obsahovať:

a)  meno/názov a adresu žiadateľa;

b)  opis a špecifikáciu NGT rastliny;

c)  opis vlastnosti (vlastností) a charakteristík, ktoré sa zaviedli alebo modifikovali, vrátane informácií o technike alebo technikách použitých na získanie znaku alebo znakov a vrátane zverejnenia sekvencie genetickej modifikácie; [PN 38]

ca)   akýkoľvek patent alebo nevybavené patentové prihlášky, ktoré sa vzťahujú na celú rastlinu kategórie 1 NGT alebo jej časť; [PN 253]

d)  kópiu štúdií, ktoré boli vykonané, a všetky ostatné materiály, ktoré sú k dispozícii, na preukázanie toho, že:

i)  rastlina je NGT rastlinou, ako aj tohoto, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nepochádza zo šľachtiteľskéhoz genofondu na konvenčné šľachtiteľské účely, ak bol takýto genetický materiál dočasne vložený počas vývoja rastliny, v súlade s požiadavkami na informácie stanovenými vo vykonávacomv delegovanom akte prijatom podľa článku 276 ods. 11a písm. a); [PN 39]

ii)  NGT rastlina spĺňa kritériá uvedené v prílohe I, má aspoň jednu z vlastností uvedených v časti 1 prílohy III a spĺňa kritériá vylúčenia uvedené v časti 2 prílohy III; [PN 40]

da)   názov odrody; [PN 41]

e)  v prípadoch uvedených v odseku 2 informáciu o členských štátoch, v ktorých žiadateľ zamýšľa vykonať zámerné uvoľnenie;

f)  identifikáciu častí žiadosti o overenie a akékoľvek iné doplňujúce informácie, v súvislosti s ktorými žiadateľ žiada o zachovanie dôvernosti, spolu s overiteľným odôvodnením, podľa článku 11 tohto nariadenia a článku 39 nariadenia (ES) č. 178/2002.

4.  Príslušný orgán žiadateľovi bez zbytočného odkladu potvrdí doručenie žiadosti o overenie, pričom uvedie dátum doručenia žiadosti. Žiadosť bez zbytočného odkladu sprístupní ostatným členským štátom a Komisii.

5.  Ak žiadosť o overenie neobsahuje všetky potrebné informácie, príslušný orgán ju do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti o overenie vyhlási sa za neprípustnú. Príslušný orgán bez zbytočného odkladu informuje žiadateľa, ostatné členské štáty a Komisiu o neprípustnosti žiadosti o overenie a poskytne dôvody pre svoje rozhodnutie.

6.  Ak sa žiadosť o overenie nepovažuje za neprípustnú podľa odseku 5, príslušný orgán overí, či NGT rastlina spĺňa kritériá uvedené v prílohe I a do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti o overenie vypracuje správu o overení. Príslušný orgán môže pri príprave správy o overení v prípade potreby konzultovať s úradom EFSA. Príslušný orgán bez zbytočného odkladu sprístupní správu o overení ostatným členským štátom a Komisii. [PN 42]

7.  Ostatné členské štáty a Komisia môžu k správe o overení, pokiaľ ide o splnenie kritérií stanovených v prílohe I, predložiť pripomienkyodôvodnené námietky do 20 dní od jej doručenia. Tieto odôvodnené námietky sa týkajú výlučne kritérií stanovených v prílohách I a III a obsahujú vedecké odôvodnenie. [PN 43]

8.  Ak členský štát ani Komisia do 10 pracovných dní od uplynutia lehotyv lehote uvedenej v odseku 7 nepredložia žiadne pripomienkyodôvodnené vedecké námietky, príslušný vnútroštátny orgán, ktorý vypracoval správu o overení, prijme rozhodnutie, v ktorom vyhlási, či NGT rastlina je NGT rastlinou kategórie 1. Príslušný vnútroštátny orgán toto rozhodnutie bez zbytočného odkladudo 10 pracovných dní zašle žiadateľovi, ostatným členským štátom a Komisii. [PN 311]

9.  V prípadoch, keď iný členský štát alebo Komisia predložia pripomienkyvznesú odôvodnenú námietku v lehote uvedenej v odseku 7, príslušný orgán, ktorý vypracoval správu o overení, bez zbytočného odkladu postúpi pripomienky Komisiizverejní odôvodnené námietky. [PN 45]

10.  Komisia po konzultáciách s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad EFSA“) do 45 pracovných dní od doručenia pripomienokodôvodnených námietok vypracuje návrh rozhodnutia, v ktorom vyhlási, či NGT rastlina je NGT rastlinou kategórie 1, pričom v ňom zohľadní uvedené pripomienkyodôvodnené námietky. Rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2. [PN 46]

11.  Komisia uverejní zhrnutie rozhodnutí uvedených v odsekoch 8 a 10 v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Postup overovania statusu NGT rastliny kategórie 1 pred umiestnením NGT výrobkov na trh

1.  Ak ešte nebolo vydané vyhlásenie o statuse NGT rastliny kategórie 1 uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) v súlade s článkom 6, na získanie takéhoto vyhlásenia pred umiestnením NGT výrobku na trh osoba, ktorá má v úmysle umiestniť výrobok na trh, v súlade s odsekom 2 a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. b) predloží žiadosť o overenie úradu EFSA.

2.  Žiadosť o overenie uvedená v odseku 1 sa úradu EFSA predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú, a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa môžu vyžadovať podľa článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, táto žiadosť musí obsahovať:

a)  meno/názov a adresu žiadateľa;

b)  opis a špecifikáciu NGT rastliny;

ba)   názov odrody; [PN 48]

c)  opis vlastnosti (vlastností) a charakteristík, ktoré sa zaviedli alebo modifikovali, vrátane informácií o technike alebo technikách použitých na získanie znaku alebo znakov a vrátane zverejnenia sekvencie genetickej modifikácie; [PN 49]

d)  kópiu štúdií, ktoré boli vykonané, a všetky ostatné materiály, ktoré sú k dispozícii, na preukázanie toho, že:

i)  rastlina je NGT rastlinou, ako aj toho, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nepochádza zo šľachtiteľského genofondu, ak bol takýto genetický materiál dočasne vložený počas vývoja rastliny, v súlade s požiadavkami na informácie stanovenými vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. a);

ii)  NGT rastlina spĺňa kritériá uvedené v prílohe I;

da)   plán monitorovania vplyvov na životné prostredie; [PN 260]

e)  identifikáciu častí žiadosti o overenie a akékoľvek iné doplňujúce informácie, v súvislosti s ktorými žiadateľ žiada o zachovanie dôvernosti, spolu s overiteľným odôvodnením, podľa článku 11 tohto nariadenia a článku 39 nariadenia (ES) č. 178/2002.

3.  Úrad EFSA žiadateľovi bezodkladne potvrdí doručenie žiadosti o overenie, pričom uvedie dátum doručenia žiadosti. Úrad EFSA žiadosť o overenie bez zbytočného odkladu sprístupní členským štátom a Komisii a v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 zverejní žiadosť o overenie, príslušné podporné informácie a akékoľvek doplňujúce informácie, ktoré poskytol žiadateľ, po vypustení všetkých informácií označených ako dôverné v súlade s článkami 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a v súlade s článkom 11 tohto nariadenia.

4.  Ak žiadosť o overenie neobsahuje všetky potrebné informácie, úrad EFSA ju do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti o overenie vyhlási sa za neprípustnú. Úrad EFSA bez zbytočného odkladu informuje žiadateľa, členské štáty a Komisiu o neprípustnosti žiadosti o overenie a poskytne dôvody pre svoje rozhodnutie.

5.  Ak sa žiadosť o overenie nepovažuje za neprípustnú podľa odseku 4, úrad EFSA do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti o overenie vydá svoje stanovisko o tom, či NGT rastlina spĺňa kritériá uvedené v prílohe I. Úrad EFSA stanovisko sprístupní Komisii a členským štátom. Úrad EFSA v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 zverejní svoje stanovisko po vypustení všetkých informácií označených ako dôverné v súlade s článkami 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a s článkom 11 tohto nariadenia.

6.  Komisia do 30 pracovných dní od doručenia stanoviska úradu EFSA vypracuje návrh rozhodnutia, v ktorom vyhlási, či NGT rastlina je NGT rastlinou kategórie 1, pričom v ňom zohľadní stanovisko úradu. Rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.

7.  Komisia uverejní zhrnutie rozhodnutiakonečné rozhodnutie v Úradnom vestníku Európskej únie a na osobitnej a verejne dostupnej webovej stránke uverejní svoj návrh rozhodnutia a odôvodnené námietky uvedené v článku 6. [PN 50]

Článok 8

Systém výmeny informácií medzi členskými štátmi, Komisiou a úradom EFSA

Komisia zriadi a spravuje elektronický systém na predkladanie žiadostí o overenie podľa článkov 6 a 7 a na výmenu informácií podľa tejto hlavy.

Článok 9

Databáza rozhodnutí s vyhláseniami o statuse NGT rastlín kategórie 1

1.  Komisia zriadi a spravuje databázu, v ktorej budú uvedené rozhodnutia s vyhláseniami o statuse NGT rastlín kategórie 1 prijaté v súlade s článkom 6 ods. 8 a 10 a s článkom 7 ods. 6.

Databáza musí obsahovať tieto informácie:

a)  meno/názov a adresu žiadateľa;

b)  opis a špecifikáciu NGT rastliny kategórie 1; [PN 51]

ba)   názov odrody; [PN 52]

c)  súhrnný opis techniky (techník) použitej (použitých) na získanie genetickej modifikácie;

d)  opis vlastnosti (vlastností) a charakteristík, ktoré sa zaviedli alebo modifikovali;

e)  identifikačné číslo a

ea)   ak je k dispozícii, stanovisko alebo vyjadrenie úradu EFSA uvedené v článku 6 ods. 10 a článku 7 ods. 5; a [PN 53]

f)  rozhodnutie uvedené v článku 6 ods. 8 alebo 10, prípadne v článku 7 ods. 6.

2.  Táto databáza je verejne prístupná a v online formáte. [PN 54]

Článok 10

Označovanie rastlinného množiteľského materiálu NGT rastlín kategórie 1 vrátane šľachtiteľského materiálu

NGT rastliny kategórie 1, výrobky, ktoré obsahujú NGT rastlinu (rastliny) kategórie 1 alebo sa skladajú z takýchto rastlín a rastlinný množiteľský materiál vrátane materiálu na šľachtiteľské a vedecké účely, ktorý obsahuje NGT rastlinu (rastliny) kategórie 1 alebo sa skladá z takýchto rastlín a ktorý sa sprístupňuje tretím stranám, či už za odplatu alebo bezplatne, sa označí štítkom so slovami „NGT kat. 1nové genómové techniky“ (cat 1 NGTNew Genomic Techniques), za ktorými. V prípade rastlinného množiteľského materiálu za uvedenými slovami nasleduje identifikačné číslo NGT rastliny (rastlín) NGT, z ktorej (ktorých) sa rastlinný množiteľský materiál získal. [PN 264]

Náležitú sledovateľnosť NGT na základe dokumentov zabezpečuje prenos a uchovávanie informácií, že výrobok obsahuje alebo sa skladá z NGT rastlín a výrobkov a jedinečné kódy pre takéto NGT na všetkých stupňoch ich umiestnenia na trhu. [PN 265]

Článok 11

Dôvernosť

1.  Žiadateľ uvedený v článkoch 6 a 7 môže príslušnému orgánu členského štátu, prípadne úradu EFSA predložiť žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tejto hlavy, a k žiadosti priloží overiteľné odôvodnenie, v súlade s odsekmi 3 a 6.

2.  Príslušný orgán, prípadne úrad EFSA posúdi žiadosť o zachovanie dôvernosti uvedenú v odseku 1.

3.  Príslušný orgán, prípadne úrad EFSA môže na základe overiteľného odôvodnenia priznať dôverné zaobchádzanie len v súvislosti s týmito prvkami informácií, ak žiadateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:

a)  prvky informácií uvedené v článku 39 ods. 2 písm. a), b) a c) nariadenia (ES) č. 178/2002;

b)  informácie o sekvencii DNA a

c)  šľachtiteľské vzory a stratégie šľachtenia.

4.  Po konzultácii so žiadateľom príslušný orgán, prípadne úrad EFSA rozhodne, ktoré informácie sa majú považovať za dôverné, a informuje žiadateľa o svojom rozhodnutí.

5.  Členské štáty, Komisia a úrad EFSA prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nedošlo k zverejneniu dôverných informácií, ktoré boli predmetom oznámenia alebo výmeny podľa tejto kapitoly.

6.  Mutatis mutandis sa uplatňujú príslušné ustanovenia článkov 39e a 41 nariadenia (ES) č. 178/2002.

7.  V prípade, že žiadateľ žiadosť o overenie stiahne, členské štáty, Komisia a úrad EFSA rešpektujú dôvernosť, ktorú príslušný orgán alebo úrad EFSA priznal v súlade s týmto článkom. Ak dôjde k stiahnutiu žiadosti o overenie skôr, ako príslušný orgán alebo úrad EFSA rozhodne v príslušnej žiadosti o zachovanie dôvernosti, členské štáty, Komisia a úrad EFSA nezverejnia informácie, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o zachovanie dôvernosti.

Článok 11a

Zrušenie rozhodnutia

Ak z výsledkov monitorovania vyplynie, že existuje riziko pre zdravie alebo životné prostredie, alebo ak nové vedecké údaje podporia túto hypotézu, príslušný orgán môže zrušiť svoje rozhodnutie uvedené v článku 6 ods. 8 alebo vyhlásenie uvedené v článku 7 ods. 5. Rozhodnutie o zrušení musí byť zaslané doporučenou poštou príjemcovi rozhodnutia, ktorý má 15 dní na predloženie pripomienok. V takomto prípade je odo dňa nasledujúceho po dni doručenia doporučeného listu zakázané uvádzať NGT rastlinu alebo výrobok na trh. [PN 266]

KAPITOLA III

NGT rastliny kategórie 2 a NGT výrobky kategórie 2

Článok 12

Status NGT rastlín kategórie 2 a NGT výrobkov kategórie 2

Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na GMO, uvedené v právnych predpisoch Únie, pokiaľ sa od nich toto nariadenie neodchyľuje, sa vzťahujú na NGT rastliny kategórie 2 a NGT výrobky kategórie 2.

ODDIEL 1

Zámerné uvoľnenie NGT rastlín kategórie 2 na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh

Článok 13

Obsah oznámenia uvedeného v článku 6 smernice 2001/18/ES

Pokiaľ ide o zámerné uvoľnenie NGT rastlín kategórie 2 na akýkoľvek iný účel, ako je umiestnenie na trh, oznámenie uvedené v článku 6 ods. 1 smernice 2001/18/ES musí obsahovať:

a)  meno/názov a adresu oznamovateľa;

b)  kópiu štúdií, ktoré boli vykonané, a všetky ostatné materiály, ktoré sú k dispozícii, na preukázanie toho, že rastlina je NGT rastlinou, ako aj toho, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nepochádza zo šľachtiteľského genofondu, ak bol takýto genetický materiál dočasne vložený počas vývoja rastliny, v súlade s požiadavkami na informácie stanovenými vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. a);

c)  technickú dokumentáciu s informáciami špecifikovanými v prílohe II, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia environmentálnych rizík zámerného uvoľnenia NGT rastliny alebo kombinácie NGT rastlín:

i)  všeobecné informácie vrátane informácií o pracovníkoch a ich odbornej príprave;

ii)  informácie týkajúce sa NGT rastliny (rastlín) kategórie 2;

iii)  informácie týkajúce sa podmienok uvoľnenia a potenciálneho prijímajúceho životného prostredia;

iv)  informácie o vzájomnom pôsobení medzi NGT rastlinou (rastlinami) kategórie 2 a životným prostredím;

v)  plán monitorovania s cieľom zistiť účinky NGT rastliny (rastlín) kategórie 2 na ľudské zdravie alebo na životné prostredie;

vi)  v relevantných prípadoch informácie o kontrole, nápravných metódach, spracovaní odpadu a o plánoch reakcie na núdzové situácie;

vii)  identifikácia častí oznámenia a akékoľvek iné doplňujúce informácie, v súvislosti s ktorými oznamovateľ žiada o zachovanie dôvernosti, spolu s overiteľným odôvodnením, podľa článku 25 smernice 2001/18/ES;

viii)  zhrnutie dokumentácie;

d)  posúdenie environmentálnych rizík vykonané v súlade so zásadami a s kritériami stanovenými v častiach 1 a 2 prílohy II a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. c).

ODDIEL 2

Umiestnenie NGT výrobkov kategórie 2 iných ako potraviny alebo krmivá na trh

Článok 14

Obsah oznámenia uvedeného v článku 13 smernice 2001/18/ES

1.  Pokiaľ ide o umiestnenie NGT výrobkov kategórie 2 iných ako potraviny a krmivá na trh, oznámenie uvedené v článku 13 ods. 2 smernice 2001/18/ES bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa môžu vyžadovať podľa článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, musí obsahovať:

a)  meno/názov a adresu oznamovateľa a jeho zástupcu so sídlom v Únii (ak oznamovateľ nie je usadený v Únii);

b)  opis a špecifikáciu NGT rastliny kategórie 2;

c)  rozsah pôsobnosti oznámenia:

i)  pestovanie;

ii)  iné použitia (ktoré sa uvedú v oznámení);

d)  kópiu štúdií, ktoré boli vykonané, a všetky ostatné materiály, ktoré sú k dispozícii, na preukázanie toho, že rastlina je NGT rastlinou, ako aj toho, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nepochádza zo šľachtiteľského genofondu, ak bol takýto genetický materiál dočasne vložený počas vývoja rastliny, v súlade s požiadavkami na informácie stanovenými vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. a);

e)  posúdenie environmentálnych rizík vykonané v súlade so zásadami a s kritériami stanovenými v častiach 1 a 2 prílohy II a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. c);

f)  podmienky umiestnenia výrobku na trh vrátane špecifických podmienok používania a zaobchádzania;

g)  s odkazom na článok 15 ods. 4 smernice 2001/18/ES navrhovanú lehotu platnosti súhlasu, ktorá by nemala prevyšovať 10 rokov;

h)  v prípade potreby plán monitorovania environmentálnych účinkov v súlade s prílohou VII k smernici 2001/18/ES vrátane návrhu lehoty jeho platnosti; takáto lehota sa môže líšiť od navrhovanej časovej lehoty na súhlas. Ak sa oznamovateľ na základe výsledkov akéhokoľvek uvoľnenia oznámeného v súlade s oddielom 1, na základe zistení posúdenia environmentálnych rizík, charakteristík NGT rastliny, charakteristík a rozsahu jej očakávaného použitia a charakteristík prijímajúceho životného prostredia v súlade s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. d) domnieva, že v prípade danej NGT rastliny nie je nutný plán monitorovania, oznamovateľ môže navrhnúť, že nepredloží plán monitorovania;

i)  návrh označenia, ktoré musí spĺňať požiadavky uvedené v bode A.8 prílohy IV k smernici 2001/18/ES, v článku 4 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1830/2003 a v článku 23 tohto nariadenia;

j)  navrhované obchodné názvy výrobkov a názvy NGT rastlín kategórie 2, ktoré sú v nich obsiahnuté, a návrh na jednoznačný identifikátor NGT rastliny kategórie 2 vytvorený v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 65/2004((32)). Po vydaní súhlasu sa poskytnú všetky nové obchodné názvy príslušnému orgánu;

k)  opis, ako sa plánuje použiť výrobok. Rozdiely v použití alebo v nakladaní s výrobkom v porovnaní s podobnými geneticky nemodifikovanými výrobkami sa zvýraznia;

l)  metódy odberu vzoriek (vrátane odkazov na existujúce úradné alebo štandardizované metódy odberu vzoriek), detekcie, identifikácie a kvantifikácie NGT rastliny. V prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť analytickú metódu, prostredníctvom ktorej prebieha detekcia, identifikácia a kvantifikácia, ak to oznamovateľ riadne odôvodní, adaptujú sa spôsoby splnenia požiadaviek analytickej metódy, a to spôsobom stanoveným vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. e) a v usmerneniach uvedených v článku 29 ods. 2;

m)  vzorky NGT rastliny kategórie 2 a jej kontrolné vzorky a informácie, ktoré sa týkajú miesta, kde možno získať prístup k referenčnému materiálu;

n)  v prípade potreby informácie, ktoré sa majú poskytnúť na účely dosiahnutia súladu s prílohou II ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite;

o)  identifikáciu častí oznámenia a akékoľvek iné doplňujúce informácie, v súvislosti s ktorými oznamovateľ žiada o zachovanie dôvernosti, spolu s overiteľným odôvodnením, podľa článku 25 smernice 2001/18/ES a článkov 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002;

p)  zhrnutie dokumentácie v štandardizovanej forme.

2.  Oznamovateľ v tomto oznámení uvedie informácie o údajoch alebo výsledkoch z uvoľnení rovnakej NGT rastliny kategórie 2 alebo rovnakej kombinácie NGT rastlín kategórie 2, ktoré boli oznámené predtým alebo v súčasnosti a/alebo ktoré oznamovateľ uskutočnil buď v rámci Únie, alebo mimo nej.

3.  Príslušný orgán, ktorý vypracúva hodnotiacu správu uvedenú v článku 14 smernice 2001/18/ES, preskúma súlad oznámenia s odsekmi 1 a 2.

Článok 15

Osobitné ustanovenia týkajúce sa monitorovania

V písomnom súhlase uvedenom v článku 19 smernice 2001/18/ES sa buď špecifikujú požiadavky na monitorovanie uvedené v článku 19 ods. 3 písm. f), alebo sa v ňom uvedie, že monitorovanie sa nevyžaduje. Článok 17 ods. 2 písm. b) smernice 2001/18/ES sa neuplatňuje, ak sa monitorovanie podľa súhlasu nevyžaduje.

Článok 16

Označovanie v súlade s článkom 23

Okrem informácií podľa článku 19 ods. 3 smernice 2001/18/ES sa v písomnom súhlase špecifikuje označenie v súlade s článkom 23 tohto nariadenia. [PN 56]

Článok 17

Trvanie platnosti súhlasu po obnovení

1.  Súhlas udelený podľa časti C smernice 2001/18/ES po prvom obnovení v súlade s článkom 17 smernice 2001/18/ES platí na neurčitý čas, pokiaľ sa v rozhodnutí uvedenom v článku 17 ods. 6 alebo 8 nestanoví, že obnovenie na základe oprávnených dôvodov vychádzajúcich zo zistení posúdenia rizík vykonaného podľa tohto nariadenia a na základe skúseností s používaním, čo zahŕňa aj výsledky monitorovania, ak sa to stanovuje v súhlase, platí na určitý čas.

2.  Posledná veta článku 17 ods. 6 a 8 smernice 2001/18/ES sa neuplatňuje.

2a.   Ak z výsledkov monitorovania vyplynie, že existuje riziko pre zdravie alebo životné prostredie, alebo ak nové vedecké údaje podporia túto hypotézu, príslušný orgán môže svoje rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie o zrušení musí byť zaslané doporučenou poštou príjemcovi rozhodnutia, ktorý má 15 dní na predloženie pripomienok. V takomto prípade je odo dňa nasledujúceho po dni doručenia doporučeného listu zakázané uvádzať NGT rastlinu alebo výrobok na trh. [PN 268]

ODDIEL 3

Umiestnenie NGT rastlín kategórie 2 určených na použitie v potravinách alebo krmivách a NGT potravín a krmív kategórie 2 na trh

Článok 18

Rozsah pôsobnosti

Tento oddiel sa vzťahuje na:

a)  NGT rastliny kategórie 2 určené na použitie v potravinách alebo krmivách;

b)  potraviny, ktoré obsahujú NGT rastliny kategórie 2, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené alebo ktoré obsahujú zložky, ktoré sú vyrobené z NGT rastlín kategórie 2 (ďalej len „NGT potraviny kategórie 2“);

c)  krmivá, ktoré obsahujú NGT rastliny kategórie 2, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené (ďalej len „NGT krmivá kategórie 2“).

Článok 19

Osobitné ustanovenia týkajúce sa žiadosti o povolenie uvedenej v článkoch 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003

1.  Odchylne od článku 5 ods. 3 písm. e) a od článku 17 ods. 3 písm. e) nariadenia (ES) č. 1829/2003 a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa môžu vyžadovať podľa článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, sa k žiadosti o povolenie NGT rastliny kategórie 2 určenej na použitie v potravinách alebo krmivách alebo NGT potraviny alebo krmiva kategórie 2 priloží kópia štúdií vrátane vypracovaných nezávislých štúdií, ktoré boli predmetom odborného preskúmania (ak sú k dispozícii), a akékoľvek ďalšie dostupné materiály, ktoré preukazujú, že:

a)  rastlina je NGT rastlinou, ako aj to, že neobsahuje žiadny genetický materiál, ktorý nepochádza zo šľachtiteľského genofondu, ak bol takýto genetický materiál dočasne vložený počas vývoja rastliny, v súlade s požiadavkami na informácie stanovenými vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. a);

b)  potravina alebo krmivo spĺňa kritériá, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1 alebo článku 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1829/2003, na základe posúdenia bezpečnosti potraviny alebo krmiva vykonaného v súlade so zásadami a s kritériami stanovenými v častiach 1 a 3 prílohy II k tomuto nariadeniu a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. c).

2.  Odchylne od článku 5 ods. 3 písm. i) a od článku 17 ods. 3 písm. i) nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa k žiadosti o povolenie priložia metódy odberu vzoriek (vrátane odkazov na existujúce úradné alebo štandardizované metódy odberu vzoriek), metódy detekcie, identifikácie a kvantifikácie NGT rastliny a v prípade potreby metódy detekcie a identifikácie NGT rastliny v NGT potravine alebo krmive.

V prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť analytickú metódu, prostredníctvom ktorej prebieha detekcia, identifikácia a kvantifikácia, ak to žiadateľ riadne odôvodní alebo ak k príslušnému záveru dospeje referenčné laboratórium Európskej únie uvedené v článku 32 nariadenia (ES) č. 1829/2003 počas postupu uvedeného v článku 20 ods. 4, adaptujú sa spôsoby splnenia požiadaviek analytickej metódy, a to spôsobom stanoveným vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 27 písm. e) a v usmerneniach uvedených v článku 29 ods. 2.

3.  Odchylne od článku 5 ods. 5 a článku 17 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v prípade NGT rastlín kategórie 2 alebo potravín alebo krmív, ktoré obsahujú NGT rastliny kategórie 2 alebo sa z nich skladajú, sa k žiadosti priloží aj:

a)  posúdenie environmentálnych rizík vykonané v súlade so zásadami a s kritériami stanovenými v častiach 1 a 2 prílohy II a s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. c);

b)  v prípade potreby plán monitorovania environmentálnych účinkov v súlade s prílohou VII k smernici 2001/18/ES vrátane návrhu dĺžky trvania jeho platnosti. Táto dĺžka trvania sa môže líšiť od navrhovanej dĺžky trvania platnosti povolenia. Ak sa žiadateľ na základe výsledkov akéhokoľvek uvoľnenia oznámeného v súlade s oddielom 1, na základe zistení posúdenia environmentálnych rizík, charakteristík NGT rastliny, charakteristík a rozsahu jej očakávaného použitia a charakteristík prijímajúceho životného prostredia v súlade s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 27 písm. d) domnieva, že v prípade danej NGT rastliny nie je potrebný plán monitorovania, žiadateľ môže navrhnúť, že nepredloží plán monitorovania.

4.  Žiadosť takisto musí obsahovať návrh označenia v súlade s článkom 23.

Článok 20

Osobitné ustanovenia týkajúce sa stanoviska úradu EFSA

1.  Odchylne od článku 6 ods. 1 a 2 a od článku 18 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 úrad EFSA vydá stanovisko k žiadosti o povolenie uvedenej v článku 19 tohto nariadenia do šiestich mesiacov od doručenia platnej žiadosti.

Ak sa úrad EFSA alebo príslušný orgán členského štátu, ktorý vykonáva posúdenie environmentálnych rizík alebo posúdenie bezpečnosti potravín a krmív podľa článku 6 ods. 3 písm. b) a c) a článku 18 ods. 3 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 1829/2003, domnieva, že sú potrebné dodatočné informácie, úrad EFSA alebo príslušný vnútroštátny orgán prostredníctvom úradu EFSA požiada žiadateľa o predloženie uvedených informácií v stanovenej lehote. V takomto prípade sa lehota šiestich mesiacov predĺži o danú dodatočnú lehotu. Toto predĺženie nepresiahne šesť mesiacov, ak si to nevyžiada povaha požadovaných údajov alebo mimoriadne okolnosti.

2.  Okrem úloh uvedených v článku 6 ods. 3 a v článku 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1829/2003 úrad EFSA overí, či všetky údaje a doklady predložené žiadateľom sú v súlade s článkom 19 tohto nariadenia.

3.  Odchylne od článku 6 ods. 3 písm. d) a od článku 18 ods. 3 písm. d) nariadenia (ES) č. 1829/2003 úrad EFSA referenčnému laboratóriu Únie uvedenému v článku 32 nariadenia (ES) č. 1829/2003 postúpi údaje uvedené v článku 19 ods. 2 tohto nariadenia a v článku 5 ods. 3 písm. j) a v článku 17 ods. 3 písm. j) nariadenia (ES) č. 1829/2003.

4.  Referenčné laboratórium Únie otestuje a validuje metódu detekcie, identifikácie a kvantifikácie navrhnutú žiadateľom v súlade s článkom 19 ods. 2 alebo posúdi, či informácie, ktoré poskytol. Ak žiadateľ, odôvodňujú odôvodní žiadosť o adaptované spôsoby splnenia požiadaviek na detekčné metódy, referenčné laboratórium Únie uskutoční vlastný výskum a analýzy, aby potvrdilo uvádzanú neuskutočniteľnosť. V takom prípade sa rozhodnutie referenčného laboratória Únie odôvodní a zverejní v uvedenom odseku. [PN 228]

5.  Odchylne od článku 6 ods. 5 písm. f) a článku 18 ods. 5 písm. f) nariadenia (ES) č. 1829/2003 v prípade stanoviska v prospech udelenia povolenia pre potravinu alebo krmivo musí toto stanovisko zároveň obsahovať:

a)  metódu validovanú referenčným laboratóriom Únie na detekciu vrátane odberu vzoriek a v prípade potreby na identifikáciu a kvantifikáciu NGT rastliny, ako aj na detekciu a identifikáciu NGT rastliny v NGT potravine alebo krmive a odôvodnenie akejkoľvek adaptácie danej metódy v prípadoch uvedených v článku 19 ods. 2 druhom pododseku;

b)  údaj o tom, kde možno získať prístup k vhodnému referenčnému materiálu.

6.  Okrem údajov uvedených v článku 6 ods. 5 písm. d) a v článku 18 ods. 5 písm. d) nariadenia (ES) č. 1829/2003 musí stanovisko obsahovať aj návrh označenia v súlade s článkom 23 tohto nariadenia.

Článok 21

Trvanie platnosti povolenia po obnovení

Odchylne od článku 11 ods. 1 a článku 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1829/2003 povolenie po prvom obnovení platí na neurčitý čas, pokiaľ Komisia nerozhodne o obnovení povolenia na určitý čas na základe oprávnených dôvodov vychádzajúcich zo zistení posúdenia rizík vykonaného podľa tohto nariadenia a na základe skúseností s používaním, čo zahŕňa aj výsledky monitorovania, ak sa to stanovuje v povolení.

Ak z výsledkov monitorovania vyplynie, že existuje riziko pre zdravie alebo životné prostredie, alebo ak nové vedecké údaje podporia túto hypotézu alebo ak príslušný orgán môže svoje rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie o zrušení musí byť zaslané doporučenou poštou príjemcovi rozhodnutia, ktorý má 15 dní na predloženie pripomienok. V takomto prípade je odo dňa nasledujúceho po dni doručenia doporučeného listu zakázané uvádzať NGT rastlinu alebo výrobok na trh. [PN 270]

ODDIEL 4

Spoločné ustanovenia pre NGT rastliny kategórie 2 a NGT výrobky kategórie 2

Článok 22

Stimuly pre NGT rastliny kategórie 2 a NGT výrobky kategórie 2, ktoré majú vlastnosti relevantné z hľadiska udržateľnosti

1.  Stimuly podľa tohto článku sa vzťahujú na NGT rastliny kategórie 2 a NGT výrobky kategórie 2, v prípade ktorých aspoň jedna zo zamýšľaných vlastností NGT rastliny nadobudnutých genetickou modifikáciou sa nachádza v časti 1 prílohy IIIčlánku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) .../…(33) a ani jedna jej vlastnosť sa neuvádza v časti 2 uvedenej prílohy. [PN 57]

2.  Na žiadosti o povolenie predložené v súlade s článkom 5 alebo 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v spojení s článkom 19 sa vzťahujú tieto stimuly:

a)  odchylne od článku 20 ods. 1 prvého pododseku tohto nariadenia úrad EFSA vydá svoje stanovisko k žiadosti do štyroch mesiacov od doručenia platnej žiadosti, pokiaľ komplexnosť výrobku nevyžaduje uplatnenie lehoty uvedenej v článku 20 ods. 1. Túto lehotu možno predĺžiť za podmienok uvedených v článku 20 ods. 1 druhom pododseku;

b)  ak je žiadateľom MSP, oslobodí sa od platby finančných príspevkov referenčnému laboratóriu Únie a Európskej sieti laboratórií pre GMO uvedeným v článku 32 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

3.  Toto poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia na účely posúdenia rizík vykonaného v súlade s prílohou II sa popri článku 32a nariadenia (ES) č. 178/2002 poskytuje pred podaním oznámení predložených v súlade s článkom 13 smernice 2001/18/ES v spojení s článkom 14 a žiadostí o povolenie predložených v súlade s článkami 5 alebo 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v spojení s článkom 19:

a)  zamestnanci úradu EFSA na žiadosť potenciálneho žiadateľa alebo oznamovateľa poskytujú poradenstvo týkajúce sa vierohodných hypotéz rizika, ktoré potenciálny žiadateľ alebo oznamovateľ zistil na základe vlastností rastliny, výrobku alebo hypotetickej rastliny alebo výrobku, ktoré sa musia riešiť poskytnutím informácií podľa častí 2 a 3 prílohy II. Poradenstvo sa však nevzťahuje na koncepciu štúdií, ktoré sa majú zaoberať hypotézami rizika;

b)  ak je potenciálnym žiadateľom alebo oznamovateľom MSP, môže úradu EFSA oznámiť, ako plánuje riešiť vierohodné hypotézy rizika uvedené v písmene a), ktoré zistil na základe vlastností rastliny, výrobku alebo hypotetickej rastliny alebo výrobku vrátane koncepcie štúdií, ktoré plánuje vykonať v súlade s požiadavkami stanovenými v častiach 2 a 3 prílohy II. Úrad EFSA poskytne poradenstvo týkajúce sa oznámených informácií, a to aj o koncepcii štúdií.

4.  Poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia uvedené v odseku 3 musí spĺňať tieto požiadavky:

a)  poradenstvo sa poskytuje bez toho, aby tým bolo dotknuté akékoľvek následné posúdenie žiadostí alebo oznámení Vedeckou skupinou úradu EFSA pre geneticky modifikované organizmy alebo aby bolo v tomto ohľade záväzné. Zamestnanci úradu EFSA poskytujúci poradenstvo sa nezapájajú do žiadnej prípravnej vedeckej ani technickej práce, ktorá je priamo alebo nepriamo relevantná pre žiadosť alebo oznámenie, ktoré je predmetom poradenstva;

b)  v prípade potenciálnych oznámení v súlade s článkom 13 smernice 2001/18/ES v spojení s článkom 14 a v prípade potenciálnych žiadostí v súlade s článkami 5 alebo 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v spojení s článkom 19, pokiaľ ide o NGT rastlinu kategórie 2, ktorá sa má použiť na osivo alebo ako iný rastlinný množiteľský materiál, poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia poskytne úrad EFSA spoločne s príslušným orgánom členského štátu, ktorému sa má oznámenie alebo žiadosť predložiť, alebo v úzkej spolupráci s týmto príslušným orgánom;

c)  úrad EFSA zverejní zhrnutie poradenstva pred predložením žiadosti alebo oznámenia hneď, ako sa žiadosť alebo oznámenie posúdi ako platné. Mutatis mutandis sa uplatňuje článok 38 ods. 1a;

d)  potenciálni žiadatelia alebo oznamovatelia, ktorí preukážu, že sú MSP, môžu o poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia uvedené v odseku 3 písm. a) požiadať v inom čase.

5.  Každá žiadosť o stimuly sa predkladá úradu EFSA v čase podania žiadosti o poradenstvo uvedené v odseku 3 alebo v čase podania žiadosti uvedenej v článkoch 5 alebo 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v spojení s článkom 19 a priložia sa k nej tieto informácie:

a)  informácie nevyhnutné na preukázanie toho, že zamýšľaná vlastnosť či zamýšľané vlastnosti NGT rastliny kategórie 2 nadobudnuté genetickou modifikáciou spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1;

b)  v prípade potreby informácie potrebné na preukázanie toho, že (potenciálnym) žiadateľom alebo oznamovateľom je MSP;

c)  na účely odseku 3 informácie týkajúce sa aspektov uvedených v časti 1 prílohy II, pokiaľ sa už môžu poskytnúť, a akékoľvek iné relevantné informácie.

6.  Na informácie, ktoré sa podľa potreby predkladajú úradu EFSA podľa tohto článku, sa uplatňuje článok 26 smernice 2001/18/ES a článok 30 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

7.  Úrad EFSA stanoví praktické opatrenia na vykonávanie odsekov 3 až 6.

8.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa menia zoznamy vlastností NGT rastlín stanovené v prílohe III s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technologickému vývoju a novým dôkazom o vplyve týchto vlastností na udržateľnosť, a to za týchto podmienok:

a)  Komisia prihliada na monitorovanie vplyvov tohto nariadenia v súlade s článkom 30 ods. 3;

b)  Komisia vykoná preskúmanie aktuálnej vedeckej literatúry týkajúcej sa vplyvu na environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť vlastnosti či vlastností, ktoré zamýšľa pridať do zoznamu v prílohe III alebo z tohto zoznamu vypustiť;

c)  v prípade potreby Komisia zohľadní výsledky monitorovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s článkom 14 písm. h) alebo s článkom 19 ods. 3 a ktoré sa týkalo NGT rastlín s vlastnosťou či vlastnosťami nadobudnutými genetickou modifikáciou týchto rastlín.

Článok 23

Označovanie povolených NGT výrobkov kategórie 2

Okrem požiadaviek na označovanie uvedených v článku 21 smernice 2001/18/ES, v článkoch 12, 13, 24 a 25 nariadenia (ES) č. 1829/2003 a v článku 4 ods. 6 až 7 nariadenia (ES) č. 1830/2003 a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky podľa iných právnych predpisov Únie, na označení povolených NGT výrobkov kategórie 2 sa môže uviesť aj vlastnosť alebo vlastnosti nadobudnuté genetickou modifikáciou, ako sa špecifikuje v súhlase alebo povolení podľa kapitoly III oddielov 2 alebo 3 tohto nariadenia.

Článok 24

Opatrenia na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti NGT rastlín kategórie 2

Členské štáty prijmú primerané opatrenia na predchádzanie neúmyselnej prítomnosti NGT rastlín kategórie 2 vo výrobkoch, ktoré nepodliehajú smernici 2001/18/ES ani nariadeniu (ES) č. 1829/2003.

Článok 25

Pestovanie

Článok 26b smernice 2001/18/ES sa nevzťahuje na NGT rastliny kategórie 2.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 26

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 11a a článku 22 ods. 8 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 59]

3.  DelegovanieDelegovania právomoci uvedené v článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 11a a v článku 22 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Týmto rozhodnutím nie je dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 60]

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva((34)).

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 11a a článku 22 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 61]

Článok 27

Vykonávacie akty

Komisia prijíma vykonávacie akty, pokiaľ ide o:

a)   informácie požadované na preukázanie toho, že rastlina je NGT rastlinou; [PN 62]

b)   vypracovanie a podanie žiadostí o overenie uvedených v článkoch 6 a 7; [PN 63]

c)  metodiku posúdenia environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 a posúdení bezpečnosti NGT potravín a krmív kategórie 2 a požiadavky na informácie na účely týchto posúdení v súlade so zásadami a s kritériami stanovenými v prílohe II;

d)  uplatňovanie článkov 14 a 19 vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú vypracovania a podania oznámenia alebo žiadosti;

e)  adaptované spôsoby splnenia požiadaviek na analytické metódy uvedené v článku 14 ods. 1 písm. l) a v článku 19 ods. 2.

Pred prijatím vykonávacích aktov uvedených v písmenách a) až d) Komisia uskutoční konzultácie s úradom EFSA. Vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 3.

Článok 28

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor zriadený článkom 58 nariadenia (ES) č. 178/2002.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 29

Usmernenie

1.  Úrad EFSA vydá pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia podrobné usmernenie k vypracovaniu a podávaniu oznámení a žiadostí uvedených v kapitolách II a III a k vykonávaniu prílohy II ako pomoc pre oznamovateľov alebo žiadateľov.

2.  Referenčné laboratórium Európskej únie pre geneticky modifikované potraviny a krmivá zriadené podľa článku 32 nariadenia (ES) č. 1829/2003 s pomocou Európskej siete laboratórií pre GMO vydajú pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia podrobné usmernenie k vykonávaniu článku 14 ods. 1 písm. l) a článku 19 ods. 2 ako pomoc pre oznamovateľov alebo žiadateľov.

Článok 30

Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie

1.  Komisia najskôr tri roky po prijatí prvého rozhodnutia v súlade s článkom 6 ods. 8 alebo 10 alebo s článkom 7 ods. 6 alebo v súlade s kapitolou III oddielmi 2 alebo 3, podľa toho, čo nastane skôr, a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o vykonávaní tohto nariadenia.

2.  Správa sa musímusí identifikovať a musí sa zaoberať aj akýmikoľvek otázkami týkajúcimi sa biodiverzity a životného prostredia, zdravia ľudí a zvierat, otázkami zmeny agronomických postupov, ako aj sociálno-ekonomickými a etickými otázkami, ktoré sa vyskytlimohli vyskytnúť pri uplatňovaní tohto nariadenia. [PN 64]

3.  Na účely podávania správ uvedeného v odseku 1 Komisia po porade s príslušnými orgánmi členských štátov v súlade so smernicou 2001/18/ES a s nariadením (ES) č. 1829/2003 najneskôr do [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vypracuje podrobný program monitorovania vplyvu tohto nariadenia založený na ukazovateľoch vrátane zamýšľaných a nezamýšľaných účinkov a systematických účinkov na životné prostredie, biodiverzitu a ekosystémy. Určia sa v ňom opatrenia, ktoré má prijať Komisia a členské štáty v súvislosti so zhromažďovaním a s analýzou údajov a iných dôkazov. [PN 65]

4.  Najskôr dva roky po uverejnení prvej správy uvedenej v odseku 1 Komisia vykoná hodnotenie vykonávania tohto nariadenia a jeho vplyvu na zdravie ľudí a zvierat, životné prostredie, informovanosť spotrebiteľov, fungovanie vnútorného trhu a hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť.

5.  Komisia predloží správu o hlavných zisteniach hodnotenia uvedeného v odseku 4 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5a.   Komisia do júna 2025 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o úlohe a vplyve patentov na prístup šľachtiteľov a poľnohospodárov k rôznorodému rastlinnému množiteľskému materiálu, ako aj na inovácie, a najmä na príležitosti pre MSP. V správe sa posúdi, či sú okrem ustanovení článku 4a a článku 33a tohto nariadenia potrebné ďalšie právne ustanovenia. Ak je to vhodné na zabezpečenie prístupu šľachtiteľov a poľnohospodárov k rastlinnému množiteľskému materiálu, rozmanitosti osív a dostupných cien, k správe sa pripojí legislatívny návrh na riešenie ďalších potrebných úprav rámca pre práva duševného vlastníctva. [PN 66]

5b.   Komisia do roku 2024 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu, v ktorej zhodnotí špecifiká a potreby ďalších sektorov, na ktoré sa nevzťahujú tieto právne predpisy, ako sú napríklad mikroorganizmy, vrátane návrhu na ďalšie opatrenia v oblasti politík. [PN 67]

5c.   Komisia každé štyri roky posúdi kritériá rovnocennosti stanovené v prílohe I a v prípade potreby ich aktualizuje prostredníctvom delegovaného aktu uvedeného v článku 5 ods. 3. [PN 68]

Článok 31

Odkazy v iných právnych predpisoch Únie

Pokiaľ ide o NGT rastliny kategórie 2, odkazy v iných právnych predpisoch Únie na prílohu II alebo prílohu III k smernici 2001/18/ES sa považujú za odkazy na časti 1 a 2 prílohy II k tomuto nariadeniu.

Článok 32

Administratívne preskúmanie

Akékoľvek rozhodnutie alebo nečinnosť pri výkone právomocí, ktoré sú zverené úradu EFSA týmto nariadením, môže preskúmať Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti členského štátu alebo akejkoľvek osoby, ktorá je takýmto rozhodnutím alebo nečinnosťou úradu priamo a bezprostredne dotknutá.

Na tento účel sa žiadosť predloží Komisii do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dotknutá strana dozvedela o predmetnom konaní alebo nečinnosti.

Komisia do dvoch mesiacov vypracuje návrh rozhodnutia, v ktorom, ak je to potrebné, požiada úrad EFSA o zrušenie jeho rozhodnutia alebo o nápravu jeho nečinnosti.

Článok 33

Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/625

Článok 23 nariadenia (EÚ) 2017/625 sa mení takto:

1.  V odseku 2 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:"

„ii) pestovaním GMO určených na potravinársku výrobu a výrobu krmív a so správnym uplatňovaním plánu monitorovania uvedeného v článku 13 ods. 2 písm. e) smernice 2001/18/ES, v článku 5 ods. 5 písm. b) a článku 17 ods. 5 písm. b) nariadenia (ES) č. 1829/2003 a v článku 14 ods. 1 písm. h) a článku 19 ods. 3 písm. b) nariadenia [odkaz na toto nariadenie];“

"

2.  V odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) pestovaním GMO určených na potravinársku výrobu a výrobu krmív a so správnym uplatňovaním plánu monitorovania uvedeného v článku 13 ods. 2 písm. e) smernice 2001/18/ES, v článku 5 ods. 5 písm. b) a článku 17 ods. 5 písm. b) nariadenia (ES) č. 1829/2003 a v článku 14 ods. 1 písm. h) a článku 19 ods. 3 písm. b) nariadenia [odkaz na toto nariadenie].“

"

Článok 33a

Zmeny smernice 98/44/ES(35)

1.   Článok 4 smernice 98/44/ES o právnej ochrane biotechnologických vynálezov sa mení takto:

a)   v odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená:"

c) NGT rastliny, rastlinný materiál, ich časti, genetické informácie a vlastnosti procesu, ktoré obsahujú, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) .../... [Ú. v.: vložte číslo tohto nariadenia];

   d) rastliny, rastlinný materiál a ich časti, genetické informácie a vlastnosti procesu, ktoré obsahujú a ktoré možno získať technikami vylúčenými z rozsahu pôsobnosti smernice 2001/18/ES uvedenými v prílohe I B k uvedenej smernici.“

"

b)   dopĺňa sa tento odsek:"

4. Odsekmi 2 a 3 nie sú dotknuté vylúčenia z patentovateľnosti uvedené v odseku 1.“

"

2.   V článku 8 sa dopĺňa tento odsek:"

3. Odchylne od odsekov 1 a 2 sa ochrana udelená patentom vzťahujúcim sa na biologický materiál, ktorý má v dôsledku vynálezu špecifické vlastnosti, nevzťahuje na biologický materiál s rovnakými špecifickými vlastnosťami získaný nezávisle od patentovaného biologického materiálu a v podstate biologickým spôsobom, alebo na biologický materiál získaný z takéhoto materiálu reprodukciou alebo rozmnožovaním.“

"

3.   V článku 9 sa dopĺňajú tieto odseky:"

2. Odchylne od odseku 1 rastlinný výrobok, ktorý obsahuje genetické informácie získané patentovateľným technickým postupom alebo z nich pozostáva, nie je patentovateľný, ak nie je odlíšiteľný od rastlinných produktov, ktoré obsahujú rovnaké genetické informácie získané v podstate biologickým spôsobom alebo z nich pozostávajú.

3.   Odchylne od odseku 1 sa ochrana udelená patentom výrobku, ktorý obsahuje genetické informácie alebo pozostáva z genetických informácií, nevzťahuje na rastlinný materiál, v ktorom je tento výrobok začlenený a v ktorom je táto genetická informácia obsiahnutá a plní svoju funkciu, avšak ktorý nie je odlíšiteľný od rastlinného materiálu, ktorý je získaný alebo ktorý možno získať v podstate biologickým spôsobom.

4.   Ochrana udelená patentu na technický postup, ktorý umožňuje výrobu výrobku, ktorý obsahuje genetické informácie alebo pozostáva z genetických informácií, nevzťahuje na rastlinný materiál, v ktorom je tento výrobok začlenený a v ktorom je táto genetická informácia obsiahnutá a plní svoju funkciu, avšak ktorý nie je odlíšiteľný od rastlinného materiálu, ktorý je získaný alebo ktorý možno získať v podstate biologickým spôsobom.“. [PN 69, 291cp1, 230/rev1 a 291cp3]

"

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Uplatňuje sa od [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Články 4a a 33a sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti. [PN 70]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

Príloha I

Kritériá rovnocennosti NGT rastlín s konvenčnými rastlinami

NGT rastlina sa považuje za rovnocennú s konvenčnými rastlinami, keď sa od prijímajúcej/rodičovskej rastliny líši najviac 20 genetickými modifikáciami typov uvedenýchak sú splnené tieto podmienky uvedené v bodoch 1 až 5 v rámci akejkoľvek sekvencie DNA vyznačujúcej sa sekvenčnou podobnosťou s cieľovým úsekom, ktorú možno predpovedať prostredníctvom bioinformatických nástrojov.a 1a: [PN 71]

1.  Počet týchto genetických modifikácií, ktoré možno navzájom kombinovať, nepresahuje 3 na akúkoľvek sekvenciu kódujúcu proteín, pričom sa berie do úvahy, že mutácie v intrónoch a regulačných sekvenciách sú z tejto prahovej hodnoty vylúčené:

a)   nahradenie alebo vloženie najviac 20 nukleotidov;

b)   odstránenie ľubovoľného počtu nukleotidov; [PN 72]

1a.  Tieto genetické modifikácie, ktoré možno navzájom kombinovať, nevytvárajú chimérický proteín, ktorý sa nevyskytuje v druhoch z genofondu na šľachtiteľské účely, ani neprerušujú endogénny gén:

a)   vloženie kontinuálnych sekvencií DNA nachádzajúcich sa v genofonde na šľachtiteľské účely;

b)   substitúcia endogénnych sekvencií DNA kontinuálnymi sekvenciami DNA nachádzajúcimi sa v genofonde na šľachtiteľské účely;

c)   inverzia alebo translokácia kontinuálnych endogénnych sekvencií DNA nachádzajúcich sa v genofonde na šľachtiteľské účely. [PN 73]

2.   odstránenie ľubovoľného počtu nukleotidov; [PN 74]

3.   pod podmienkou, že genetická modifikácia nepreruší endogénny gén:

a)   cielené vloženie priľahlej sekvencie DNA nachádzajúcej sa v šľachtiteľskom genofonde;

b)   cielená substitúcia endogénnej sekvencie DNA priľahlou sekvenciou DNA nachádzajúcou sa v šľachtiteľskom genofonde; [PN 75]

4.   cielená inverzia sekvencie ľubovoľného počtu nukleotidov; [PN 76]

5.   akákoľvek iná cielená modifikácia ľubovoľného rozsahu, pod podmienkou, že výsledné sekvencie DNA sa už vyskytujú (pravdepodobne s modifikáciami prijateľnými podľa bodov 1 a/alebo 2) v druhu zo šľachtiteľského genofondu. [PN 77]

Príloha II

Posúdenie rizík NGT rastlín kategórie 2 a NGT potravín a krmív kategórie 2

V časti 1 tejto prílohy sa opisujú všeobecné zásady, ktoré sa majú dodržať pri vykonávaní posúdenia environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 uvedených v článku 13 písm. c) a d), článku 14 ods. 1 písm. e) a článku 19 ods. 3 písm. a) a posúdenia bezpečnosti NGT potravín a krmív kategórie 2 uvedených v článku 19 ods. 1 písm. b). Časť 2 obsahuje opis špecifických informácií na posúdenie environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 a v časti 3 sa nachádza opis špecifických informácií na posúdenie bezpečnosti NGT potravín a krmív kategórie 2.

Časť 1 – Všeobecné zásady a informácie

Posúdenie environmentálnych rizík sa vykonáva v súlade so zásadami stanovenými v prílohe II k smernici 2001/18/ES.

Typ a množstvo informácií potrebných na posúdenie environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 stanovené v prílohe III k smernici 2001/18/ES a na posúdenie bezpečnosti NGT potravín a krmív kategórie 2 sa prispôsobí podľa ich rizikového profilu. Medzi faktory, ktoré treba posúdiť, patria:

a)  charakteristiky NGT rastliny, najmä vložená vlastnosť či vlastnosti, funkcia modifikovanej alebo vloženej genómovej sekvencie alebo sekvencií a funkcia každého génu prerušeného vložením cisgénu alebo jeho častí;

aa)   vlastnosti prijímajúcej rastliny ako alergénnosť, potenciál pre tok génov, potenciál buriny, ekologická funkcia; [PN 78]

b)  predchádzajúce skúsenosti s konzumáciou podobných rastlín alebo výrobkov z nich;

c)  predchádzajúce skúsenosti s pestovaním rovnakého rastlinného druhu alebo rastlinného druhu, ktorý sa vyznačuje podobnými vlastnosťami alebo v ktorom boli modifikované, vložené alebo prerušené podobné genómové sekvencie;

d)  rozsah a podmienky uvoľnenia;

e)  plánované podmienky použitia NGT rastliny.

Posúdenie environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2 a posúdenie rizík NGT potravín a NGT krmív kategórie 2 tvorí:

a)  identifikácia a charakterizácia nebezpečenstva;

b)  posúdenie expozície;

c)  charakterizácia rizika.

Za každých okolností sa vyžadujú tieto informácie:

a)  identifikácia a charakterizácia nebezpečenstva

i)  informácie týkajúce sa prijímajúcej rastliny, prípadne rodičovských rastlín;

ii)  molekulárna charakterizácia.

Informácie sa poskytujú zhromaždením už dostupných údajov z vedeckej literatúry alebo z iných zdrojov alebo prípadne vygenerovaním vedeckých údajov tak, že sa vykonajú príslušné experimentálne alebo bioinformatické štúdie.

b)  posúdenie expozície

Treba poskytnúť informácie o pravdepodobnosti každého identifikovaného potenciálneho nepriaznivého účinku. Táto pravdepodobnosť sa vyhodnotí podľa potreby s ohľadom na charakteristiku prijímajúceho životného prostredia (prijímajúcich životných prostredí), plánovanú funkciu, dietetickú úlohu, očakávanú úroveň používania potraviny a krmiva v EÚ a rozsahu žiadosti o povolenie.

c)  charakterizácia rizika

Žiadateľ pri charakterizácii rizika NGT rastlín a NGT potravín a krmív vychádza z informácií vyplývajúcich z identifikácie nebezpečenstva, charakterizácie nebezpečenstva a posúdenia expozície. Pri každom potenciálne nepriaznivom účinku sa riziko charakterizuje ako kombinácia rozsahu nepriaznivého účinku a pravdepodobnosti výskytu uvedeného nepriaznivého účinku s cieľom poskytnúť kvantitatívny alebo semikvantitatívny odhad rizika. V prípade potreby sa pri každom identifikovanom riziku opíše miera neistoty.

Všetky informácie o identifikácii a charakterizácii nebezpečenstva uvedené v častiach 2 a 3 sa vyžadujú iba v prípade, ak osobitné vlastnosti a plánované použitie NGT rastliny kategórie 2 alebo NGT potravín alebo krmív kategórie 2 vyvolajú hypotézu možného rizika, ktoré možno riešiť využitím špecifikovaných informácií.

Časť 2 – Špecifické informácie na posúdenie environmentálnych rizík NGT rastlín kategórie 2, pokiaľ ide o identifikáciu a charakterizáciu nebezpečenstva

1.  Analýza agronomických a fenotypových charakteristík a charakteristík zloženia

2.  Stálosť a invazívnosť

3.  Možný prenos génov

4.  Vzájomné pôsobenie NGT rastliny a cieľových organizmov

5.  Vzájomné pôsobenie NGT rastliny a necieľových organizmov

6.  Vplyvy špecifických techník pestovania, riadenia a zberu úrody

6a.  Vplyv na ekologické pestovanie [PN 79]

7.  Účinky na biogeochemické procesy

8.  Účinky na zdravie ľudí a zvierat

8a.  Vplyv na ochranu a zachovanie biodiverzity [PN 80]

Časť 3 – Špecifické informácie na posúdenie bezpečnosti NGT potravín a krmív kategórie 2, pokiaľ ide o identifikáciu a charakterizáciu nebezpečenstva

1.  Analýza agronomických a fenotypových charakteristík a charakteristík zloženia

2.  Toxikológia

3.  Alergénnosť

4.  Posúdenie nutričných hodnôt

Príloha III

Vlastnosti uvedené v článku 6 a článku 22 [PN 81]

Časť 1

Vlastnosti odôvodňujúce stimuly uvedené v článku 22:

1.  výnos vrátane stability výnosov a výnosu za podmienok s obmedzenými vstupmi za predpokladu, že tieto vlastnosti prispievajú aj k bodu 2, 3 alebo 4 tejto prílohy; [PN 82]

2.  tolerancia/odolnosť voči biotickému stresu vrátane chorôb rastlín spôsobených háďatkami, hubami, baktériami, vírusmi a inými škodcami;

3.  tolerancia/odolnosť voči abiotickému stresu vrátane stresu, ktorý spôsobuje alebo zhoršuje zmena klímy;

4.  efektívnejšie využívanie zdrojov, ako je voda a živiny;

5.  charakteristiky, ktoré zvyšujú udržateľnosť uskladňovania, spracovania a distribúcie;

6.  lepšie kvalitatívne alebo nutričné charakteristiky;

7.  znížená potreba vonkajších vstupov, ako sú prípravky na ochranu rastlín a hnojivá, ak to nie je v rozpore s časťou 2 prílohy III. [PN 83]

Časť 2

Vlastnosti, na základe ktorých sa vylučuje uplatnenie stimulov uvedených v článku 22: tolerancia voči herbicídom.

(1) Ú. v. EÚ C, C/2024/893, 6.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/893/oj.
(2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(3) Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 7. februára 2024 (Prijaté texty, P9_TA(2024)0067).
(4)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).
(5)Poznatky a riešenia vyplývajúce z projektov v oblasti výskumu a inovácií financovaných EÚ týkajúcich sa stratégií šľachtenia rastlín môžu prispieť k riešeniu problémov s detekciou, k zabezpečeniu sledovateľnosti a autentickosti a k podpore inovácií v oblasti nových genómových techník. V rámci siedmeho rámcového programu a nástupníckeho programu Horizont 2020 sa financovalo vyše 1 000 projektov prostredníctvom investícií vo výške presahujúcej 3 miliardy EUR. V rámci programu Horizont Európa prebieha aj podpora nových spoločných výskumných projektov týkajúcich sa stratégií šľachtenia rastlín [SWD(2021) 92].
(6)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final].
(7)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381 final].
(8)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final].
(9)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82 final].
(10)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov [COM(2022) 133 final]; Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), 2022, Gene editing and agrifood systems (Úprava génov a agropotravinové systémy), Rím, ISBN 978-92-5-137417-7.
(11)Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Udržateľné biohospodárstvo pre Európu – ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie, Úrad pre publikácie, 2018, https://data.europa.eu/doi/10.2777/792130.
(12)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika [COM(2021) 66 final].
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1).
(15)Rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2018, Confédération paysanne a i./Premier ministre a Ministre de l’agriculture, de l’agroalimentaire et de la forêt, C-528/16, ECLI:EU:C:2018:583.
(16)Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1904 z 8. novembra 2019, ktorým sa od Komisie požaduje, aby vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-528/16 predložila štúdiu, pokiaľ ide o postavenie nových genómových techník v práve Únie, a návrh, ak sa to vzhľadom na výsledky štúdie ukáže ako vhodné (Ú. v. EÚ L 293, 14.11.2019, s. 103).
(17)Study on the status of new genomic techniques under Union law and in light of the Court of Justice ruling in Case C-528/16 (Štúdia o postavení nových genómových techník v práve Únie vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-528/16) [SWD(2021) 92 final].
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1).
(19)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1).
(20)Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy, Mullins, E., Bresson, J.-L., Dalmay, T., Dewhurst, I. C., Epstein, M. M., Firbank, L. G., Guerche, P., Hejatko, J., Moreno, F. J., Naegeli, H., Nogué, F., Sánchez Serrano, J. J., Savoini, G., Veromann, E., Veronesi, F., Casacuberta, J., Fernandez Dumont, A., Gennaro, A., Lenzi, P., Lewandowska, A., Munoz Guajardo, I. P., Papadopoulou, N., a Rostoks, N., 2022. Updated scientific opinion on plants developed through cisgenesis and intragenesis (Aktualizované vedecké stanovisko k rastlinám vyvinutým prostredníctvom cisgenézy a intragenézy). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2022) 20(10):7621, 33 s., https://doi.org/10.2903/j.efsa.2022.7621.
(21)Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy, Naegeli, H., Bresson, J.-L., Dalmay, T., Dewhurst, I. C., Epstein, M. M., Firbank, L. G., Guerche, P., Hejatko, J., Moreno, F. J., Mullins, E., Nogué, F., Sánchez Serrano, J. J., Savoini, G., Veromann, E., Veronesi, F., Casacuberta, J., Gennaro, A., Paraskevopoulos, K., Raffaello, T., a Rostoks, N., 2020. Applicability of the EFSA Opinion on site-directed nucleases type 3 for the safety assessment of plants developed using site-directed nucleases type 1 and 2 and oligonucleotide-directed mutagenesis. (Platnosť stanoviska EFSA k miestne riadeným nukleázam typu 3, pokiaľ ide o posúdenie bezpečnosti rastlín vyvinutých použitím miestne riadených nukleáz typu 1 a 2 a mutagenézy riadenej oligonukleotidmi). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2020) 18(11):6299, 14 s., https://doi. org/10.2903/j.efsa.2020.6299.
(22)Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy, Mullins, E., Bresson, J.-L., Dalmay, T., Dewhurst, I. C., Epstein, M. M., Firbank, L. G., Guerche, P., Hejatko, J., Moreno, F. J., Naegeli, H., Nogué, F., Rostoks, N., Sánchez Serrano, J. J., Savoini, G., Veromann, E., Veronesi, F., Fernandez, A., Gennaro, A., Papadopoulou, N., Raffaello, T., a Schoonjans, R., 2022. Statement on criteria for risk assessment of plants produced by targeted mutagenesis, cisgenesis and intragenesis (Vyhlásenie o kritériách posúdenia rizík rastlín získaných cielenou mutagenézou, cisgenézou a intragenézou). Vestník EFSA (EFSA Journal) (2022) 20(10):7618, 12 s., https://doi.org/10.2903/j.efsa.2022.7618.
(23)Európska sieť laboratórií pre GMO (ENGL), Detection of food and feed plant products obtained by new mutagenesis techniques (Detekcia potravín a krmív vyrobených z rastlinných produktov získaných novými technikami mutagenézy), 26. marca 2019 (JRC116289); 13. júna 2023 (JRC133689; EUR 31521 EN).
(24)COM(2023) 414 final.
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(26)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(27)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(28)SWD(2023) 412.
(29)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).
(30)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4).
(31)COM(2023) 414 final.
(32)Nariadenie Komisie (ES) č. 65/2004 zo 14. januára 2004, ktoré zavádza systém vypracovania a prideľovania jednoznačných identifikátorov pre geneticky modifikované organizmy (Ú. v. EÚ L 10, 16.1.2004, s. 5).
(33)*Návrh Komisie na nariadenie o rastlinnom množiteľskom materiáli (COM/2023/414), (2023/0227(COD)).
(34)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(35)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 13).


Opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízových situácií a financovanie opatrení na riešenie krízových situácií (SRMR3)
PDF 347kWORD 96k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízových situácií a financovanie opatrení na riešenie krízových situácií (COM(2023)0226 – C9-0139/2023 – 2023/0111(COD))
P9_TA(2024)0326A9-0155/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0226),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0139/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. júla 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2023(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0155/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízových situácií a financovanie opatrení na riešenie krízových situácií(3)

P9_TC1-COD(2023)0111


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(4),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Rámec Únie pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“), bol ustanovený po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 a vychádza z medzinárodne schváleného dokumentu Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions(6) (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie), ktorý vypracovala Rada pre finančnú stabilitu. Rámec Únie pre riešenie krízových situácií pozostáva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(7) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014(8). Oba akty sa vzťahujú na inštitúcie so sídlom v Únii a na každý ďalší subjekt v rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice alebo uvedeného nariadenia (ďalej len „subjekty“). Rámec Únie pre riešenie krízových situácií sa zameriava na riadne riešenie zlyhania inštitúcií a subjektov zachovaním zásadných funkcií inštitúcií a subjektov a predchádzania ohrozeniu finančnej stability a súčasne sa snaží chrániť vkladateľov a verejné finančné prostriedky. Okrem toho je cieľom rámca Únie pre riešenie krízových situácií podporiť rozvoj vnútorného trhu s bankovými službami vytvorením harmonizovaného režimu na koordinované riešenie cezhraničných kríz a zamedzením narušovania rovnakých podmienok.

(1a)  Banková únia v súčasnosti spočíva len na dvoch zo zamýšľaných troch pilierov, a to na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM) a jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM). Pre chýbajúci tretí pilier, európsky systém ochrany vkladov (EDIS), je teda stále neúplná. Dobudovanie bankovej únie tvorí neoddeliteľnú súčasť hospodárskej a menovej únie a finančnej stability najmä preto, že zmierňuje riziká „začarovaného kruhu“, ktorý vzniká prepojením bánk so štátom.

(2)  Po niekoľkých rokoch od jeho zavedenia sa ukazuje, že rámec Únie pre riešenie krízových situácií vo svojej súčasne platnej podobe pre niektoré uvedené ciele neprináša zamýšľané výsledky. Hoci inštitúcie a subjekty dosiahli významný pokrok v riešiteľnosti krízových situácií a na tento účel vynaložili značné prostriedky, konkrétne zvyšovaním kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ako aj dopĺňaním prostriedkov do mechanizmov na financovanie riešenia krízových situácií, rámec Únie na riešenie krízových situácií sa využíva zriedka. Zlyhania určitých menších a stredných inštitúcií a subjektov sa namiesto toho riešia najmä neharmonizovanými vnútroštátnymi opatreniami. Žiaľ, namiesto záchranných sietí financovaných odvetvím vrátane mechanizmov financovania riešenia krízových situácií sa ešte stále využívajú peniaze daňovníkov. Zdá sa, že túto situáciu vyvolávajú neprimerané stimuly. Tieto neprimerané stimuly vyplývajú z interakcie rámca Únie pre riešenie krízových situácií a vnútroštátnych pravidiel, pričom pri posudzovaní verejného záujmu sa voľné uváženie nie vždy využíva tak, ako sa má rámec Únie pre riešenie krízových situácií uplatňovať. Rámec Únie pre riešenie krízových situácií sa využíval málo aj preto, že vkladateľom inštitúcií financovaných z vkladov hrozilo, že by museli znášať straty, aby sa týmto inštitúciám zaručil prístup k externému financovaniu pri riešení krízovej situácie, najmä ak nedisponujú inými záväzkami použiteľnými pri záchrane z vnútorných zdrojov. Od uplatňovania rámca Únie pre riešenie krízových situácií odrádza napokon aj to, že pravidlá prístupu k financovaniu mimo rámca riešenia krízovej situácie sú menej prísne ako v rámci riešenia krízovej situácie, a preto sa na úkor rámca Únie pre riešene krízových situácií namiesto vlastných zdrojov inštitúcie alebo subjektu alebo záchranných sietí financovaných odvetvím využívajú iné riešenia, ktoré často používajú peniaze daňovníkov. Z uvedenej situácie zase vyplýva riziko fragmentácie, riziko neoptimálnych výsledkov pri riadení zlyhania inštitúcií a subjektov, najmä v prípade menších a stredných inštitúcií a subjektov, a alternatívne náklady spojené s nevyužitím finančných zdrojov. Preto treba zabezpečiť účinnejšie a jednotnejšie uplatňovanie rámca Únie pre riešenie krízových situácií a zabezpečiť, aby sa mohol uplatniť, keď je to vo verejnom záujme, a to aj v prípade menších a stredných inštitúcií ▌.

(3)  Podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa členské štáty, ktoré nadviazali úzku spoluprácu medzi Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, majú považovať za zúčastnené členské štáty na účely uvedeného nariadenia. V nariadení (EÚ) č. 806/2014 sa neuvádzajú žiadne podrobnosti o procese prípravy na začatie úzkej spolupráce pri výkone úloh súvisiacich s riešením krízovej situácie. Preto je vhodné tieto detaily stanoviť.

(4)  Intenzita a úroveň detailu činnosti potrebnej na účely plánovania riešení krízových situácií v dcérskych spoločnostiach, ktoré neboli identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, sa líšia v závislosti od veľkosti a rizikového profilu dotknutých inštitúcií a subjektov, prítomnosti zásadných funkcií a stratégie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (ďalej len „Jednotná rada“) by preto mala mať možnosť posúdiť tieto faktory pri identifikovaní opatrení, ktoré sa majú prijať v súvislosti s takýmito dcérskymi spoločnosťami, a v prípade potreby postupovať podľa zjednodušeného postupu.

(5)  Inštitúcia alebo subjekt v likvidácii podľa vnútroštátneho práva po ich vyhlásení za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, a v prípade ktorých Jednotná rada dospeje k záveru, že riešenie ich krízovej situácie nie je vo verejnom záujme, v konečnom dôsledku smerujú k odchodu z trhu. Znamená to, že nie je potrebný plán opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade zlyhania, a to bez ohľadu na to, či príslušný orgán dotknutej inštitúcii alebo dotknutému subjektu povolenie už odňal. To isté sa týka zvyškovej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, po prevode aktív, práv a záväzkov v rámci stratégie prevodu. Preto je vhodné stanoviť, že v uvedených situáciách sa prijatie plánov riešenia krízových situácií nevyžaduje.

(6)  Jednotná rada môže v súčasnosti zakázať určité rozdeľovanie výnosov, ak inštitúcia alebo subjekt neplní požiadavku na kombinovaný vankúš, ktorá sa zohľadňuje ako doplnok k minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL“). Na zabezpečenie právnej istoty a prispôsobenie sa existujúcim postupom pre výkon rozhodnutí Jednotnej rady však treba jasnejšie stanoviť úlohy orgánov, ktoré sa podieľajú na zákaze rozdeľovania výnosov. Je preto vhodné stanoviť, že Jednotná rada by sa s pokynom na zákaz takéhoto rozdeľovania výnosov mala obrátiť na vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý by mal rozhodnutie Jednotnej rady vykonať. Okrem toho sa v určitých situáciách od inštitúcie alebo subjektu môže požadovať splnenie MREL na inom základe, než na akom je táto inštitúcia alebo subjekt povinný dodržiavať požiadavky na kombinovaný vankúš. Táto situácia vedie k neistote, pokiaľ ide o podmienky vykonávania právomocí Jednotnej rady pri zákaze rozdeľovanie výnosov a výpočtu maximálnej rozdeliteľnej sumy v súvislosti s MREL. Malo by sa preto stanoviť, že v uvedených prípadoch by Jednotná rada mala dať pokyn vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby zakázali určité rozdeľovanie výnosov na základe predpokladaného požadovaného kombinovaného vankúša vyplývajúceho z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1118(9). Na zabezpečenie transparentnosti a právnej istoty by Jednotná rada mala oznámiť predpokladaný požadovaný kombinovaný vankúš inštitúcii alebo subjektu, ktoré by potom mali túto predpokladanú požiadavku na kombinovaný vankúš zverejniť.

(7)  V smernici 2014/59/EÚ a nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa stanovujú právomoci, ktoré majú vykonávať orgány pre riešenie krízových situácií, pričom niektoré z nich nie sú zahrnuté do nariadenia (EÚ) č. 806/2014. V rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácii to vedie k neistote v tom, kto a za akých podmienok by tieto právomoci mal vykonávať. Preto treba určiť, ako by vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií mali vykonávať určité právomoci stanovené len v smernici 2014/59/EÚ vo vzťahu k subjektom a skupinám v priamej zodpovednosti Jednotnej rady. V týchto prípadoch by Jednotná rada mala mať možnosť, ak to považuje za potrebné, poveriť výkonom týchto právomocí vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Jednotná rada by najmä mala mať možnosť poveriť vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, aby od inštitúcie alebo subjektu vyžadovali vedenie podrobných záznamov o finančných zmluvách, ktorých zmluvnou stranou je inštitúcia alebo subjekt, alebo aby uplatnili právomoc pozastaviť niektoré finančné záväzky podľa článku 33a smernice 2014/59/EÚ. Keďže povolenia zredukovať nástroje oprávnených záväzkov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(10), ktoré možno použiť aj na inštitúcie a subjekty a záväzky, na ktoré sa vzťahuje MREL, si nevyžadujú uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, Jednotná rada by mala mať možnosť dať tieto povolenia inštitúciám alebo subjektom priamo bez nutnosti dávať vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií pokyn, aby túto právomoc vykonali.

(8)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876(11), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877(12) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879(13) sa do práva Únie transponovala medzinárodná norma týkajúca sa hlavných prvkov celkovej kapacity na absorpciu strát zverejnená Radou pre finančnú stabilitu 9. novembra 2015 (ďalej len „norma TLAC“) pre globálne systémovo významné banky, ktoré sa v práve Únie označujú ako globálne systémovo významné inštitúcie (ďalej len „G-SII“). Nariadením (EÚ) 2019/877 a smernicou (EÚ) 2019/879 sa zmenila aj MREL stanovená v smernici 2014/59/EÚ a nariadení (EÚ) č. 806/2014. Treba zosúladiť ustanovenia v nariadení (EÚ) č. 806/2014 týkajúce sa MREL s vykonávaním normy TLAC pre G-SII, pokiaľ ide o určité záväzky, ktoré by sa mohli použiť na splnenie tej časti MREL, ktorá by sa mala splniť z vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov. Najmä záväzky, ktoré majú rovnaké postavenie ako určité vylúčené záväzky, by sa mali započítať do vlastných zdrojov a podriadených oprávnených nástrojov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, ak suma týchto vylúčených záväzkov v súvahe subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, nepresahuje 5 % sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a z tohto započítania nevyplývajú riziká súvisiace so zásadou, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia.

(9)  Pravidlá pre stanovenie MREL sa zameriavajú najmä na stanovenie vhodnej úrovne MREL za predpokladu, že prednosť bude mať nástroj záchrany z vnútorných zdrojov ako stratégia riešenia krízovej situácie. Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 však umožňuje Jednotnej rade použiť iné nástroje riešenia krízovej situácie, konkrétne nástroje, ktoré využívajú prevod obchodných činností inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu. Preto by sa malo stanoviť, že ak sa v pláne riešenia krízových situácií predpokladá použitie odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie ako nástroja ▌samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie, Jednotná rada by mala stanoviť úroveň MREL pre dotknutý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na základe špecifík týchto nástrojov riešenia krízovej situácie a rôznych potrieb absorpcie strát a rekapitalizácie, ktoré sú s týmito nástrojmi spojené.

(10)  Úroveň MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, je súčtom predpokladanej sumy strát pri riešení krízovej situácie a sumy rekapitalizácie, ktorá subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, umožní naďalej plniť podmienky pre vydanie povolenia a pokračovať vo výkone svojej činnosti na primerané obdobie. Určité preferované stratégie na riešenie krízových situácií sú spojené s prevodom aktív, práv a záväzkov na príjemcu ▌, a to najmä odpredaj obchodnej činnosti ako nástroj. V týchto prípadoch sa ciele rekapitalizačnej zložky nemusia uplatňovať v rovnakom rozsahu ako v prípade otvorenej záchrany bánk z vnútorných zdrojov, pretože od Jednotnej rady sa nebude vyžadovať zabezpečenie toho, aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, po opatrení na riešenie krízovej situácie obnovil súlad s požiadavkami na vlastné zdroje. Napriek tomu sa v takých prípadoch predpokladá, že straty presiahnu požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Je preto vhodné stanoviť, že úroveň MREL týchto subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, má naďalej zahŕňať sumu rekapitalizácie, ktorá je upravená primerane danej stratégii riešenia krízovej situácie.

(11)  Ak sa v rámci stratégie riešenia krízovej situácie predpokladá použitie iných nástrojov na riešenie krízovej situácie ako záchrany výlučne z vnútorných zdrojov, potreby rekapitalizácie dotknutého subjektu budú po vyriešení krízovej situácie vo všeobecnosti nižšie ako v prípade otvorenej záchrany bánk z vnútorných zdrojov. Preto pri úprave úrovne MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a v ktorých pláne riešenia krízových situácií sa predpokladá odpredaj obchodnej činnosti alebo preklenovacia inštitúcia ako nástroj ▌, samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie, by Jednotná rada mala zohľadniť vlastnosti týchto nástrojov vrátane predpokladaného rozsahu prevodu na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu, druhov nástrojov, ktoré sa majú previesť, ich predpokladanej hodnoty a predajnosti, ako aj na koncepciu preferovanej stratégie riešenia krízovej situácie vrátane doplnkového využitia oddelenia aktív ako nástroja. Keďže orgán pre riešenie krízových situácií je pri riešení krízovej situácie povinný individuálne rozhodnúť o každom možnom použití finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov a keďže takéto rozhodnutie nemožno s istotou predpokladať ex ante, Jednotná rada by nemala uvažovať s možným príspevkom zo systému ochrany vkladov (pri kalibrácii úrovne MREL v rámci riešenia krízovej situácie). Tento prístup tiež znižuje pravdepodobnosť morálneho hazardu tým, že sa zabezpečuje, aby subjekty vopred nepredpokladali, že finančné prostriedky z príslušného systému ochrany vkladov sa použijú na dosiahnutie cieľa 8 % celkových záväzkov a vlastných zdrojov.

(13)  Podľa článku 4 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013(14) je ECB oprávnená vykonávať úlohy dohľadu v súvislosti s včasnou intervenciou. Riziká vyplývajúce z odlišných transpozícií opatrení včasnej intervencie stanovených v smernici 2014/59/EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov treba obmedziť a ECB uľahčiť účinné a jednotné uplatňovanie jej právomoci prijímať opatrenia včasnej intervencie. Tieto opatrenia včasnej intervencie boli vytvorené s cieľom umožniť príslušným orgánom nápravu zhoršenej finančnej a ekonomickej situácie inštitúcie alebo subjektu a maximálne zníženie rizika a vplyvu možného riešenia krízových situácií. V dôsledku nedostatočnej istoty, pokiaľ ide o spúšťacie faktory uplatňovania týchto opatrení včasnej intervencie a ich čiastočné prekrývanie s opatreniami dohľadu sa však opatrenia včasnej intervencie zriedkakedy využívajú. Ustanovenia smernice 2014/59/EÚ týkajúce sa opatrení včasnej intervencie by sa preto mali premietnuť do nariadenia (EÚ) č. 806/2014, čím sa zabezpečí jednotný a priamo uplatniteľný právny nástroj pre ECB, pričom podmienky uplatňovania týchto opatrení včasnej intervencie by sa mali zjednodušiť a viac spresniť. Na odstránenie nejasností s ohľadom na podmienky a čas odvolania riadiaceho orgánu a menovania dočasných správcov by tieto opatrenia mali byť výslovne označené ako opatrenia včasnej intervencie a ich uplatnenie by malo podliehať rovnakým podmienkam. Zároveň by sa od ECB malo vyžadovať, aby vybrala vhodné opatrenia na riešenie konkrétnej situácie podľa zásady proporcionality. Aby ECB mohla zohľadniť riziká poškodenia dobrej povesti alebo riziká súvisiace s praním špinavých peňazí alebo informačnými a komunikačnými technológiami, mala by podmienky uplatňovania opatrení včasnej intervencie posudzovať nielen na základe kvantitatívnych ukazovateľov, ako sú kapitálové požiadavky alebo požiadavky na likviditu, úroveň pákového efektu, nesplácané úvery alebo koncentrácie expozícií, ale aj na základe kvalitatívnych ukazovateľov.

(14)  Treba zabezpečiť, aby mala Jednotná rada možnosť pripraviť sa na možné riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán by mal preto dostatočne včas informovať Jednotnú radu o zhoršení finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu a Jednotná rada by mala mať potrebné právomoci vykonať prípravné opatrenia. Aby Jednotná rada mohla čo možno najrýchlejšie reagovať na zhoršenie situácie inštitúcie alebo subjektu, je dôležité, aby predchádzajúce uplatnenie opatrení včasnej intervencie nebolo podmienkou pre Jednotnú radu na prijatie opatrení vedúcich k ponuke inštitúcie alebo subjektu na predaj alebo na vyžiadanie informácií s cieľom aktualizovať plán riešenia krízových situácií a stanoviť odhadnú cenu. V záujme zabezpečenia jednotnej, koordinovanej, účinnej a včasnej reakcie na zhoršenie finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu a riadnej prípravy na možné riešenie krízovej situácie treba zlepšiť interakciu a koordináciu medzi ECB, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Jednotnou radou. Hneď, ako inštitúcia alebo subjekt splní podmienky pre uplatnenie opatrení včasnej intervencie, by ECB, príslušné vnútroštátne orgány a Jednotná rada mali zintenzívniť výmenu informácií vrátane predbežných informácií a spoločne monitorovať finančnú situáciu inštitúcie alebo subjektu.

(14a)  Ak Jednotná rada požaduje informácie potrebné na účely aktualizácie plánov riešenia krízových situácií, prípravy na možné riešenie krízovej situácie subjektu alebo na stanovenie odhadnej ceny, ECB alebo dotknuté príslušné vnútroštátne orgány by mali Jednotnej rade poskytnúť tieto informácie v rozsahu, v akom ich majú k dispozícii. Ak ECB alebo dotknuté príslušné vnútroštátne orgány ešte nemajú príslušné informácie k dispozícii, Jednotná rada a ECB alebo dotknuté príslušné vnútroštátne orgány by mali spolupracovať a svoje kroky koordinovať s cieľom zhromaždiť informácie, ktoré Jednotná rada považuje za potrebné. V kontexte takejto spolupráce by vnútroštátne príslušné orgány mali zhromažďovať potrebné informácie s náležitým zreteľom na zásadu proporcionality.

(15)  V prípade menej významných cezhraničných skupín, ak inštitúcia alebo subjekt naďalej vykonáva činnosť, ale existuje významné riziko jeho zlyhania, treba zabezpečiť včasné opatrenia a včasnú koordináciu medzi Jednotnou radou a ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán by mal preto takéto riziko čo najskôr oznámiť Jednotnej rade. V uvedenom oznámenie by sa mali uviesť dôvody takéhoto posúdenia zo strany ECB alebo dotknutého príslušného vnútroštátneho orgánu a prehľad alternatívnych opatrení súkromného sektora, opatrení dohľadu alebo opatrení včasnej intervencie, ktoré sú k dispozícii na zamedzenie zlyhania inštitúcie alebo subjektu v primeranom časovom horizonte. Takýmto včasným oznámením by nemali byť dotknuté postupy na určenie toho, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie. Predchádzajúce oznámenie ECB alebo dotknutého príslušného vnútroštátneho orgánu Jednotnej rade o významnom riziku, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, by nemalo byť podmienkou pre následné konštatovanie, že inštitúcia alebo subjekt skutočne zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Ak sa navyše neskôr inštitúcia alebo subjekt posúdi ako inštitúcia alebo subjekt, ktorý zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, pričom neexistujú alternatívne riešenia na zamedzenie takéhoto zlyhania v primeranom časovom horizonte, Jednotná rada je povinná prijať rozhodnutie, či sa má uplatniť opatrenie na riešenie krízovej situácie. V takomto prípade môže byť včasné rozhodnutie o uplatnení opatrenia na riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu mimoriadne dôležitá na úspešné vykonanie stratégie riešenia krízovej situácie, a to najmä preto, lebo včasnejšia intervencia v inštitúcii alebo subjekte môže prispieť k zabezpečeniu dostatočnej kapacity na absorbovanie strát a likvidity na vykonanie uvedenej stratégie. Je preto vhodné umožniť Jednotnej rade, aby v úzkej spolupráci s ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom posúdila, čo predstavuje primeraný časový horizont na vykonanie alternatívnych opatrení na zabránenie zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu. Pri tomto posudzovaní by sa mala zohľadniť aj potreba zachovať schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií a dotknutého subjektu účinne vykonávať stratégiu riešenia krízových situácií tam, kde je to v konečnom dôsledku potrebné, ale nemala by brániť prijatiu alternatívnych opatrení. Plánovaný časový rámec pre alternatívne opatrenia by mal byť najmä taký, aby neohrozil účinnosť potenciálneho vykonávania stratégie riešenia krízových situácií. Aby sa zabezpečil včasný výsledok a umožnilo sa Jednotnej rade riadne sa pripraviť na možné riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu, by sa Jednotná rada a ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán mali pravidelne stretávať a Jednotná rada by mala rozhodnúť o frekvencii týchto stretnutí vzhľadom na okolnosti prípadu.

(16)  Aby bolo možné riešiť závažné porušenia prudenciálnych požiadaviek, treba upresniť podmienky, za ktorých možno rozhodnúť, že materské spoločnosti vrátane holdingových spoločností zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Porušenie uvedených požiadaviek materskou spoločnosťou by malo byť závažné, ak je druh a rozsah takéhoto porušenia porovnateľný s porušením, ktoré – ak by sa ho dopustila úverová inštitúcia – bolo dôvodom na to, aby jej príslušný orgán odňal povolenie podľa článku 18 smernice 2013/36/EÚ.

(17)  Rámec pre riešenie krízových situácií by sa mal potenciálne vzťahovať na každú inštitúciu alebo subjekt bez ohľadu na ich veľkosť a obchodný model s priaznivým výsledkom posúdenia verejného záujmu. Na zabezpečenie takéhoto výsledku by sa mali stanoviť kritériá pre posúdenie verejného záujmu v prípade zlyhávajúcej inštitúcie alebo subjektu. V tejto súvislosti treba objasniť, že v závislosti od osobitných okolností možno určité funkcie inštitúcie alebo subjektu považovať za zásadné, ak by ich prerušenie malo vplyv na finančnú stabilitu alebo kritické služby na regionálnej úrovni, najmä ak nahraditeľnosť kritických funkcií určuje príslušný geografický trh.

(18)  Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa malo prihliadať na to, že vkladatelia sú lepšie chránení, keď sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov využívajú efektívnejšie a straty z týchto finančných prostriedkov sa minimalizujú. Preto by sa pri posudzovaní verejného záujmu mal cieľ riešenia krízových situácií, ktorým je ochrana vkladateľov, považovať za lepšie dosiahnutý pri riešení krízovej situácie, ak by pre systém ochrany vkladov bola možnosť platobnej neschopnosti nákladnejšia.

(19)  Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa takisto malo čo najviac prihliadať na rozdiel medzi financovaním prostredníctvom záchranných sietí od subjektov v danom odvetví (mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie alebo systémov ochrany vkladov) na jednej strane a financovaním od členských štátov z peňazí daňovníkov na strane druhej. Financovanie od členských štátov je spojené s vyšším rizikom morálneho hazardu a nižšou motiváciou dodržiavať trhovú disciplínu a malo by sa o ňom uvažovať iba za mimoriadnych okolností. Jednotná rada by preto pri posudzovaní cieľa minimalizovať využívanie mimoriadnej verejnej finančnej podpory mala dať prednosť financovaniu z mechanizmov financovania riešenia krízových situácií alebo systému ochrany vkladov pred financovaním zo rozpočtových zdrojov členských štátov v rovnakom objeme.

(19a)  Ak vnútroštátne rámce pre platobnú neschopnosť a riešenie krízových situácií dosahujú ciele rámca v rovnakej miere, prednosť by mala mať možnosť, pri ktorej sa minimalizuje riziko pre daňovníkov a hospodárstvo. Týmto prístupom sa zabezpečí obozretný a zodpovedný postup v súlade so všeobecným cieľom ochrany záujmov daňovníkov, ako aj širšej hospodárskej stability.

(19b)  Mimoriadna finančná podpora finančným inštitúciám a subjektom od daňovníkov by sa mala, ak vôbec, poskytovať len na riešenie vážnych hospodárskych otrasov za mimoriadnych okolností systémovej povahy, pretože je značnou záťažou pre verejné financie a narúša rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

(20)  Aby sa zabezpečilo najúčinnejšie dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií, výsledok posúdenia verejného záujmu by ▌mal zvážiť, či likvidáciou zlyhávajúcej inštitúcie alebo subjektu v rámci bežného konkurzného konania by sa ciele riešenia krízových situácií dosiahli účinnejšie než riešením krízovej situácie, a nielen v rovnakom rozsahu ako krízová situácia.

(21)  Zo skúseností získaných pri vykonávaní smernice 2014/59/EÚ, nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a smernice 2014/49/EÚ vyplýva, že treba bližšie určiť podmienky, za ktorých možno výnimočne poskytnúť opatrenia preventívnej povahy, ktoré sa považujú za mimoriadnu verejnú finančnú podporu. S cieľom minimalizovať narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielnej povahy systémov ochrany vkladov v Únii by sa mali výnimočne povoliť intervencie z takýchto systémov v súvislosti s preventívnymi opatreniami, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v smernici 2014/49/EÚ a považujú sa za mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ak prijímajúca inštitúcia alebo subjekt nespĺňajú ani jednu z podmienok na to, aby sa považovali za inštitúciu alebo subjekt, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Malo by sa zabezpečiť, aby sa preventívne opatrenia prijímali dostatočne včas. ECB v súčasnosti na účely preventívnej rekapitalizácie zakladá svoju úvahu, že inštitúcia alebo subjekt je solventný, na výhľadovom posúdení na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúcom sa toho, či inštitúcia alebo subjekt môže splniť požiadavky na vlastné zdroje stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 alebo v nariadení (EÚ) 2019/2033 a dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje stanovenú v smernici 2013/36/EÚ alebo smernici (EÚ) 2019/2034. Tento postup by sa mal stanoviť v nariadení (EÚ) č. 806/2014. Okrem toho pri riešení príčin možných finančných ťažkostí, ktorým čelia inštitúcie a subjekty, a pri predchádzaní ich zlyhaniu môžu byť účinné a efektívne aj opatrenia na riešenie aktív so zníženou hodnotou, ako sú subjekty pre správu aktív alebo systémy zaručenia aktív, ktoré by tak mohli predstavovať významné preventívne opatrenia. Malo by sa preto stanoviť, že takéto preventívne opatrenia môžu mať formu opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou.

(22)  V záujme zachovania trhovej disciplíny, ochrany verejných finančných prostriedkov a zabránenia narušeniam hospodárskej súťaže by mali preventívne opatrenia naďalej predstavovať výnimku a mali by sa uplatňovať len pri riešení závažného narušenia trhu alebo zachovania finančnej stability, najmä v prípade systémovej krízy. Okrem toho by sa preventívne opatrenia nemali využívať na riešenie vzniknutých alebo pravdepodobných strát. Najspoľahlivejším nástrojom na identifikovanie vzniknutých strát alebo strát, ktoré pravdepodobne vzniknú, je preskúmanie kvality aktív vykonávané ECB, európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo – EBA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(15) alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ECB a príslušné vnútroštátne orgány by mali použiť takéto preskúmanie na identifikovanie strát, ktoré vznikli alebo pravdepodobne vzniknú, ak takéto preskúmanie možno vykonať v primeranom časovom horizonte. Ak to možné nie je, ECB a príslušné vnútroštátne orgány by mali za prevládajúcich okolností čo najspoľahlivejšie identifikovať straty, ktoré vznikli alebo pravdepodobne vzniknú, v prípade potreby na základe kontrol na mieste.

(23)  Preventívna rekapitalizácia sa zameriava na podporu životaschopných inštitúcií a subjektov, ktoré budú podľa zistení v blízkej budúcnosti pravdepodobne čeliť dočasným ťažkostiam, a na predídenie ďalšiemu zhoršeniu ich situácie. Aby sa predišlo poskytovaniu subvencií z verejných zdrojov podnikom, ktoré sú neziskové už v čase poskytnutia podpory, preventívne opatrenia poskytované formou nadobudnutia nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov, prípadne opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou, by nemali presiahnuť sumu potrebnú na krytie nedostatočného kapitálu, ktorá sa uvádza v nepriaznivom scenári na základe stresového testu alebo rovnocenných skúšok. Aby sa financovanie z verejných zdrojov napokon ukončilo, tieto preventívne opatrenia by takisto mali byť časovo obmedzené a zahŕňať jasný harmonogram na ich ukončenie (ďalej len „stratégia ukončenia podporných opatrení“). Netermínované nástroje vrátane vlastného kapitálu Tier 1 by sa mali využívať len za výnimočných okolností a mali by sa na ne vzťahovať určité kvantitatívne obmedzenia, keďže zo svojej podstaty nie sú vhodné na dodržanie podmienky dočasnosti.

(24)  Preventívne opatrenia by sa mali obmedzovať na sumu, ktorú by inštitúcia alebo subjekt potrebovali na zachovanie svojej platobnej schopnosti v prípade udalosti z nepriaznivého scenára stanoveného na základe stresového testu alebo rovnocenných skúšok. V prípade preventívnych opatrení vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou by prijímajúca inštitúcia alebo subjekt mali mať možnosť použiť túto sumu na krytie strát z prevedených aktív alebo v kombinácii s nadobudnutím kapitálových nástrojov za predpokladu, že sa neprekročí celková suma zisteného nedostatku. Takisto treba zabezpečiť, aby takéto preventívne opatrenia vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou boli v súlade s existujúcimi pravidlami štátnej pomoci a najlepšími postupmi, aby sa nimi obnovila dlhodobá životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu, aby bola štátna pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum a aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. Z týchto dôvodov by dotknuté orgány mali v prípade preventívnych opatrení vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou zohľadniť osobitné usmernenia vrátane koncepcie zriaďovania správcovských spoločností(16) a oznámenia o riešení nesplácaných úverov(17). Na tieto preventívne opatrenia vo forme opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou by sa takisto mala vždy vzťahovať imperatívna podmienka dočasnosti. Očakáva sa, že verejnými zárukami poskytnutými na stanovené obdobie v súvislosti s aktívami dotknutej inštitúcie alebo subjektu so zníženou hodnotou sa zabezpečí dodržiavanie podmienky dočasnosti lepšie ako prevodmi takýchto aktív na verejne podporovaný subjekt. V záujme zabezpečenia toho, aby inštitúcie, ktoré dostávajú podporu, dodržiavali podmienky opatrení podpory, by ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány mali od inštitúcií, ktoré nesplnili svoje záväzky, požadovať plán nápravy. Ak ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán zastáva názor, že opatreniami v pláne nápravy nemožno dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť inštitúcie alebo ak inštitúcia nesplnila plán nápravy, ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán by mal vykonať posúdenie toho, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 806/2014.

(25)  Je dôležité zabezpečiť rýchle a včasné opatrenie na riešenie krízovej situácie zo strany Jednotnej rady, ak takéto opatrenie zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci alebo pomoci z fondu. Je preto potrebné umožniť Jednotnej rade prijať dotknutý program riešenia krízovej situácie skôr, ako Komisia posúdi, či je takáto pomoc zlučiteľná s jednotným trhom. Aby sa však zabezpečilo dobré fungovanie vnútorného trhu v takejto situácii, programy riešenia krízovej situácie, ktoré zahŕňajú poskytnutie štátnej pomoci alebo pomoci z fondu, by mali v konečnom dôsledku naďalej podliehať schváleniu takejto pomoci Komisiou. S cieľom umožniť Komisii čo najskôr posúdiť, či je pomoc z fondu zlučiteľná s jednotným trhom, a zabezpečiť plynulý tok informácií treba tiež stanoviť, že Jednotná rada a Komisia by si mali urýchlene vymieňať všetky potrebné informácie týkajúce sa možného použitia pomoci z fondu, a stanoviť konkrétne pravidlá týkajúce sa toho, kedy a aké informácie by Jednotná rada mala poskytovať Komisii na účely posúdenia zlučiteľnosti pomoci z fondu.

(26)  Postup, ktorým sa upravuje začatie riešenia krízovej situácie, a postup, ktorým sa upravuje rozhodnutie uplatniť právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu, sú podobné. Je preto vhodné zosúladiť príslušné úlohy Jednotnej rady a ECB, prípadne príslušného vnútroštátneho orgánu, keď na jednej strane posudzujú, či existujú podmienky pre uplatnenie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu, a keď na strane druhej posudzujú podmienky pre prijatie programu riešenia krízovej situácie.

(27)  Je možné, že opatrenie na riešenie krízovej situácie sa má uplatniť na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý vedie skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, pričom právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu sa má uplatniť na iný subjekt tej istej skupiny. Vzájomné závislosti medzi takýmito subjektmi vrátane existencie konsolidovaných kapitálových požiadaviek, ktoré sa majú obnoviť, a potreby aktivovať mechanizmy presunutia strát smerom nahor a kapitálu smerom nadol, môžu spôsobovať ťažkosti pri posudzovaní potrieb absorpcie strát a rekapitalizácie pre každý subjekt samostatne, a tým aj pri stanovovaní potrebných súm, ktoré sa majú odpísať alebo konvertovať za každý subjekt. Mal by sa preto stanoviť postup pre uplatnenie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v týchto situáciách, pričom Jednotná rada by mala zohľadňovať takéto vzájomné závislosti. Na tento účel platí, že ak jeden subjekt spĺňa podmienky pre uplatnenie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu a druhý subjekt v rámci tej istej skupiny zároveň spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, Jednotná rada by mala prijať program riešenia krízovej situácie vzťahujúci sa na oba subjekty.

(28)  V záujme zlepšenia právnej istoty a vzhľadom na potenciálny význam záväzkov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku budúcich neistých udalostí vrátane výsledku súdnych sporov prebiehajúcich v čase riešenia krízovej situácie, treba stanoviť, ako s danými záväzkami zaobchádzať na účely uplatnenia nástroja záchrany z vnútorných zdrojov. Hlavnými zásadami by v tomto zmysle mali byť tie, ktoré sa uvádzajú v účtovných pravidlách, a najmä v účtovných pravidlách stanovených v medzinárodnom účtovnom štandarde č. 37, ako boli prijaté v nariadení Komisie (ES) č. 1126/2008(18). Na tomto základe by mali orgány pre riešenie krízových situácií stanoviť rozdiel medzi rezervami a podmienenými záväzkami. Rezervy sú záväzky, ktoré sa týkajú pravdepodobného úbytku finančných prostriedkov a možno ich spoľahlivo odhadnúť. Podmienené záväzky sa nevykazujú ako účtovné záväzky, keďže sa týkajú povinnosti, ktorú nemožno považovať za pravdepodobnú v čase odhadu alebo ktorú nemožno spoľahlivo odhadnúť.

(29)  Keďže rezervy sú účtovné záväzky, malo by sa určiť, že takéto rezervy sa majú posudzovať rovnako ako iné záväzky. Takéto rezervy by mali byť použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov, pokiaľ nespĺňajú jedno z osobitných kritérií nato, aby boli vylúčené z rámca nástroja záchrany z vnútorných zdrojov. Vzhľadom na potenciálny význam týchto rezerv pri riešení krízovej situácie a s cieľom zabezpečiť istotu pri uplatňovaní nástroja záchrany z vnútorných zdrojov by sa malo stanoviť, že rezervy sú súčasťou záväzkov použiteľných pri záchrane z vnútorných zdrojov a že sa na ne preto vzťahuje nástroj záchrany z vnútorných zdrojov.

(30)  Podľa účtovných zásad nemožno podmienené záväzky vykazovať ako záväzky, a preto by nemali byť použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov. Je však potrebné zabezpečiť, aby podmienený záväzok vyplývajúci z udalosti, ktorá je nepravdepodobná alebo ktorú nemožno spoľahlivo odhadnúť v čase riešenia krízovej situácie, neoslabil účinnosť stratégie riešenia krízovej situácie, a najmä nástroja záchrany z vnútorných zdrojov. Aby sa dosiahol tento cieľ, odhadca by pri oceňovaní na účely riešenia krízovej situácie mal posúdiť podmienené záväzky, ktoré sú zahrnuté v súvahe inštitúcie alebo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a kvantifikovať potenciálnu hodnotu týchto záväzkov podľa svojich najlepších schopností. S cieľom zabezpečiť, aby si po procese riešenia krízovej situácie inštitúcia alebo subjekt primeraný čas udržali dostatočnú dôveru trhu, odhadca by mal pri určovaní sumy, o ktorú by sa mali odpísať alebo konvertovať záväzky použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov na účely obnovy podielov vlastného kapitálu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prihliadnuť na túto potenciálnu hodnotu. Konkrétne orgán pre riešenie krízových situácií by mal uplatniť svoje právomoci vykonať konverziu na záväzky použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov v rozsahu potrebnom na zabezpečenie toho, aby rekapitalizácia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, bola dostatočná na pokrytie potenciálnych strát, ktoré môžu byť spôsobené záväzkom vzniknutým z dôvodu nepravdepodobnej udalosti. Pri posudzovaní sumy, ktorá sa má odpísať alebo konvertovať, by orgán pre riešenie krízových situácií mal dôkladne zvážiť vplyv potenciálnej straty na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe viacerých faktorov vrátane pravdepodobnosti výskytu udalosti, lehoty pre jej výskyt a výšky podmieneného záväzku.

(31)  Za určitých okolností môže Jednotná rada po tom, ako jednotný fond na riešenie krízových situácií poskytol príspevok do maximálnej výšky 5 % celkových záväzkov subjektu vrátane vlastných zdrojov, použiť dodatočné zdroje financovania na ďalšiu podporu opatrenia na riešenie krízovej situácie. Malo by jasnejšie určiť, za akých okolností môže jednotný fond na riešenie krízových situácií poskytnúť ďalšiu podporu, ak všetky záväzky s prioritným postavením nižším ako vklady, ktoré nie sú povinne alebo na základe voľného uváženia vylúčené zo záchrany z vnútorných zdrojov, boli úplne odpísané alebo úplne konvertované.

(32)  Úspešnosť riešenia krízovej situácie závisí od včasného prístupu Jednotnej rady k relevantným informáciám od inštitúcií a subjektov, ktoré patria do zodpovednosti Jednotnej rady, a od verejných inštitúcií a orgánov. V tejto súvislosti by okrem informácií, ktoré má ECB k dispozícii ako orgán dohľadu v rámci nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, Jednotná rada mala mať prístup k informáciám štatistickej povahy, ktoré ECB zozbierala v rámci svojej funkcie centrálnej banky. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2533/98(19) by Jednotná rada mala zabezpečiť fyzickú a logickú ochranu dôverných štatistických údajov a mala by si vyžiadať povolenie pre ECB na ďalší prenos, ktorý môže byť potrebný na plnenie úloh Jednotnej rady. Keďže informácie týkajúce sa počtu zákazníkov, pre ktorých je inštitúcia alebo subjekt jediným alebo hlavným bankovým partnerom, ktoré sú vedené v centralizovaných automatizovaných mechanizmoch zriadených podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849(20), môžu byť potrebné na vykonanie posúdenia verejného záujmu, Jednotná rada by mala dostávať tieto informácie na individuálnom základe. Takisto by sa malo stanoviť presné načasovanie nepriameho prístupu Jednotnej rady k informáciám. Konkrétne, keď má relevantné informácie k dispozícii inštitúcia alebo orgán s povinnosťou spolupracovať s Jednotnou radou a Jednotná rada požaduje informácie, táto inštitúcia alebo orgán by mali tieto informácie poskytnúť Jednotnej rade. Ak v danom čase nie sú tieto informácie k dispozícii, a to bez ohľadu na dôvod takejto nedostupnosti, Jednotná rada by mala mať možnosť získať ich od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má tieto informácie, od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií alebo priamo, a to po tom, ako o tom informovala tieto vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Takisto by Jednotná rada mala mať možnosť stanoviť postup, na základe ktorého by mala dostávať informácie od finančných subjektov, a formu, v akej by mala dostávať tieto informácie, aby sa zabezpečilo, že takéto informácie budú najvhodnejšími informáciami pre jej potreby, a to vrátane virtuálnych dátových priestorov. Okrem toho, aby sa zabezpečila čo najširšia spolupráca so všetkými subjektmi, v prípade ktorých je pravdepodobné, že majú údaje relevantné pre Jednotnú radu a potrebné na vykonávanie úloh, ktorými bola poverená, a aby sa zabránilo duplicitným žiadostiam adresovaným inštitúciám a subjektom, verejné inštitúcie a subjekty, s ktorými by Jednotná rada mala mať možnosť spolupracovať, kontrolovať dostupnosť informácií a vymieňať si informácie, by mali zahŕňať členov Európskeho systému centrálnych bánk, príslušné systémy ochrany vkladov, Európsky výbor pre systémové riziká, európske orgány dohľadu a Európsky mechanizmus pre stabilitu. Napokon, aby sa v prípade potreby zabezpečila včasná intervencia finančných mechanizmov zmluvne dohodnutých pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, Jednotná rada by mala informovať Komisiu a ECB ihneď po tom, ako usúdi, že môže byť potrebné aktivovať takéto finančné mechanizmy, a poskytnúť Komisii a ECB všetky informácie potrebné na vykonávanie ich úloh v súvislosti s takýmito finančnými mechanizmami.

(33)  V článku 86 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa uvádza, že bežné konkurzné konanie vo vzťahu k inštitúciám a subjektom v rozsahu pôsobnosti smernice BRRD sa nezačne okrem situácie, keď sa tak stane na podnet orgánu pre riešenie krízových situácií, a že príkaz na zaradenie inštitúcie alebo subjektu do bežného konkurzného konania sa má vydať len so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií. Toto ustanovenie sa nezohľadňuje v nariadení (EÚ) č. 806/2014. V súlade s rozdelením úloh stanovených v nariadení (EÚ) č. 806/2014 by sa vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií mali poradiť s Jednotnou radou pred tým, ako budú konať v súlade s článkom 86 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ v prípade inštitúcií a subjektov, ktoré sú v priamej zodpovednosti Jednotnej rady.

(34)  Kritériá výberu na pozíciu podpredsedu Jednotnej rady sú rovnaké ako kritéria výberu predsedu a ostatných členov Jednotnej rady na plný úväzok. Je preto vhodné poskytnúť aj podpredsedovi Jednotnej rady tie isté hlasovacie práva, ako majú predseda a členovia Jednotnej rady na plný úväzok.

(36)  Aby Jednotná rada mohla na svojom plenárnom zasadnutí predbežne posúdiť návrh predbežného rozpočtu pred tým, ako predseda predloží jeho konečný návrh, malo by sa predĺžiť obdobie, ktoré má predseda na predloženie úvodného návrhu ročného rozpočtu Jednotnej rady.

(37)  Po úvodnom období nárastu jednotného fondu na riešenie krízových situácií uvedeného v článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa môžu jeho dostupné finančné prostriedky mierne znížiť pod jeho cieľovú úroveň, najmä v dôsledku zvýšenia krytých vkladov. Je preto pravdepodobné, že výška príspevkov ex-ante, ktoré budú pravdepodobne vyžiadané za takýchto okolností, bude nízka. V niektorých rokoch sa preto môže stať, že výška týchto príspevkov ex ante nebude už zodpovedať nákladom na vyberanie týchto príspevkov. Jednotná rada by preto mala mať možnosť odložiť vyberanie príspevkov ex ante najviac na tri roky dovtedy, kým suma, ktorá sa má vybrať, nedosiahne výšku primeranú nákladom na proces vyberania, za predpokladu, že takéto odloženie významne neovplyvní schopnosť Jednotnej rady využívať jednotný fond na riešenie krízových situácií.

(38)  Neodvolateľné platobné záväzky sú jednou zo zložiek dostupných finančných prostriedkov jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Je preto potrebné určiť okolnosti, za ktorých môžu byť tieto platobné záväzky vyžiadané, a uplatniteľný postup pri ukončení záväzkov, ak sa na inštitúciu alebo subjekt prestane vzťahovať povinnosť platiť príspevky do jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Okrem toho s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť a istotu, pokiaľ ide o podiel neodvolateľných platobných záväzkov v rámci celkovej sumy príspevkov ex ante, ktoré sa majú získať, by Jednotná rada mala každoročne stanoviť takýto podiel na základe platných obmedzení.

(39)  Maximálna ročná výška mimoriadnych príspevkov ex post do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktoré môžu byť vyžiadané, je v súčasnosti obmedzená na trojnásobok sumy príspevkov ex ante. Po úvodnom období nárastu uvedeného v článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 budú takéto príspevky ex ante za iných okolností ako v prípade použitia jednotného fondu na riešenie krízových situácií závisieť len od zmien úrovne krytých vkladov, a preto je pravdepodobné, že budú nízke. Určenie maximálnej výšky mimoriadnych príspevkov ex post na základe príspevkov ex ante by potom malo za následok výrazné obmedzenie možnosti jednotného fondu na riešenie krízových situácií získať príspevky ex post, a tým by sa znížila jeho akcieschopnosť. Aby sa zabránilo takémuto výsledku, mal by sa stanoviť odlišný limit a maximálna výška mimoriadnych príspevkov ex post povolených na vyžiadanie by mala byť stanovená vo výške trojnásobku jednej osminy cieľovej úrovne fondu.

(40)  Jednotný fond na riešenie krízových situácií možno použiť na podporu uplatňovania nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, pričom súbor aktív, práva a záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa prevádzajú na príjemcu. V takom prípade môže mať Jednotná rada pohľadávku voči zvyškovej inštitúcii alebo subjektu pri ich následnej likvidácii v rámci bežného konkurzného konania. To môže nastať, ak sa jednotný fond na riešenie krízových situácií použije v súvislosti so stratami, ktoré by inak znášali veritelia, a to aj v rámci záruk na aktíva a záväzky alebo krytia rozdielu medzi prevedenými aktívami a záväzkami. Aby sa zabezpečilo, že akcionári a veritelia, ktorí zostali vo zvyškovej inštitúcii alebo subjekte, účinne absorbujú straty inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a zlepšia možnosť splatenia Jednotnej rade v konkurznom konaní, takéto pohľadávky Jednotnej rady voči zvyškovej inštitúcii alebo subjektu a pohľadávky, ktoré vyplývajú z primeraných výdavkov riadne vynaložených Jednotnou radou, by mali mať rovnaké prioritné postavenie v konkurznom konaní, ako je postavenie pohľadávok vnútroštátnych mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v každom zúčastnenom členskom štáte, pričom toto postavenie by malo byť vyššie ako prioritné postavenie vkladov a systémov ochrany vkladov. Keďže cieľom kompenzácií vyplatených akcionárom a veriteľom z jednotného fondu na riešenie krízových situácií z dôvodu porušenia zásady, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, je vykompenzovať výsledky opatrenia na riešenie krízovej situácie, tieto kompenzácie by nemali viesť k vzniku pohľadávok Jednotnej rady.

(41)  Keďže niektoré ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 806/2014 týkajúce sa úlohy, ktorú systémy ochrany vkladov môžu zohrávať pri riešení krízovej situácie, sú podobné ustanoveniam smernice 2014/59/EÚ, zmeny týchto ustanovení v smernici 2014/59/EÚ uskutočnené smernicou [Úrad pre publikácie: vložte číslo smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ] by sa mali zohľadniť v nariadení (EÚ) č. 806/2014.

(42)  Transparentnosť je kľúčom k zabezpečeniu integrity trhu, trhovej disciplíny a ochrany investorov. S cieľom zabezpečiť, aby Jednotná rada mohla podporovať úsilie a zúčastňovať sa na úsilí zameranom na väčšiu transparentnosť, by Jednotná rada mala mať možnosť zverejniť informácie vyplývajúce z jej vlastných analýz, posúdení a zistení vrátane jej posúdení riešiteľnosti, ak by sa takýmto zverejnením nenarušila ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, a ak existuje vyšší verejný záujem na zverejnení.

(43)  Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(44)  Aby sa zabezpečila konzistentnosť, zmeny nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktoré sú podobné zmenám smernice 2014/59/EÚ uskutočneným smernicou … [Úrad pre publikácie: vložte číslo smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ], by sa mali uplatňovať od toho istého dátumu, ako je dátum transpozície smernice … [Úrad pre publikácie: vložte číslo smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ], ktorým je … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Nie je však dôvod odkladať uplatňovanie tých zmien nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktoré sa týkajú výlučne fungovania jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Tieto zmeny by sa preto mali uplatňovať od … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 mesiac od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

(45)  Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne zlepšiť účinnosť a efektívnosť rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií v prípade inštitúcií a subjektov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu rizík, ktoré rozdielne vnútroštátne prístupy môžu predstavovať pre integritu jednotného trhu, ale skôr ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie zmenou pravidiel, ktoré sú už stanovené na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 806/2014

Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 sa mení takto:

(1)  Článok 3 ods. 1 sa mení takto:

a)  bod 24a sa nahrádza takto:"

„24a) „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ je právnická osoba usadená v zúčastnenom členskom štáte, ktorá bola Jednotnou radou alebo vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií identifikovaná v súlade s článkom 8 tohto nariadenia ako subjekt, v súvislosti s ktorým sa v pláne riešenia krízových situácií stanovujú opatrenia na riešenie krízovej situácie;“;

"

b)  vkladajú sa tieto body 24d a 24e:"

„24d) „G-SII mimo EÚ“ je G-SII mimo EÚ, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 134 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

   24e) „subjekt G-SII“ je subjekt G-SII, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 136 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;“;

"

c)  bod 49 sa nahrádza takto:"

„(49) „záväzky použiteľné pri záchrane z vnútorných zdrojov“ sú záväzky vrátane tých, ktorými sa vytvárajú účtovné rezervy, a kapitálové nástroje, ktoré sa nekvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2 subjektu uvedeného v článku 2 a ktoré nie sú podľa článku 27 ods. 3 vylúčené z rámca nástroja záchrany z vnútorných zdrojov;“;

"

(2)  V článku 4 sa vkladá tento odsek 1a:"

„1a. Členské štáty čo najskôr informujú Jednotnú radu o svojej žiadosti o nadviazanie úzkej spolupráce s ECB podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

Členské štáty po oznámení uskutočnenom podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a pred nadviazaním úzkej spolupráce poskytnú všetky informácie o subjektoch a skupinách usadených na ich území, ktoré môže Jednotná rada požadovať, aby sa pripravila na úlohy, ktorými bola poverená na základe tohto nariadenia a dohody.“;

"

(3)  Článok 7 sa mení takto:

a)  v odseku 3 štvrtom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:"

„Pri plnení úloh uvedených v tomto odseku uplatňujú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedajúce ustanovenia tohto nariadenia. Všetky odkazy na Jednotnú radu uvedené v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 5, článku 8 ods. 6, 8, 12 a 13, článku 10 ods. 1 až 10, článku 10a, článkoch 11 až 14, článku 15 ods. 1, 2 a 3, článku 16, článku 18 ods. 1, 1a, 2 a 6, článku 20, článku 21 ods. 1 až 7, článku 21 ods. 8 druhom pododseku, článku 21 ods. 9 a 10, článku 22 ods. 1, 3 a 6, článkoch 23 a 24, článku 25 ods. 3 a článku 27 ods. 1 až 15 a článku 27 ods. 16 druhom pododseku druhej vete, treťom pododseku a štvrtom pododseku prvej, tretej a štvrtej vete a v článku 32 sa vo vzťahu k skupinám a subjektom uvedeným v prvom pododseku tohto odseku považujú za odkazy na vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií.“;

"

b)  odsek 5 sa mení takto:

i)  slová „článok 12 ods. 2“ sa nahrádzajú slovami „článok 12 ods. 3“;

ii)  dopĺňa sa tento pododsek:"

„Po nadobudnutí účinnosti oznámenia uvedeného v prvom pododseku môžu zúčastnené členské štáty rozhodnúť o tom, že zodpovednosť za plnenie úloh vo vzťahu k subjektom a skupinám usadeným na ich území iným, než sú subjekty a skupiny uvedené v odseku 2, sa vráti vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, pričom v takom prípade sa prvý pododsek už neuplatňuje. Členské štáty, ktoré majú v úmysle využiť túto možnosť, oznámia túto skutočnosť Jednotnej Rade a Komisii. Toto oznámenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.“;

"

(4)  Článok 8 sa mení takto:

a)  v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Jednotná rada môže vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií vydať pokyn vykonávať právomoci uvedené v článku 10 ods. 8 smernice 2014/59/EÚ. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia pokyny Jednotnej rady v súlade s článkom 29 tohto nariadenia.“;

"

aa)  v odseku 9 sa prvý pododsek mení takto:

i)  vkladá sa toto písmeno:"

„aa) v príslušnom prípade podrobný opis dôvodov, na základe ktorých sa určilo, že inštitúcia sa má považovať za likvidačný subjekt, vrátane vysvetlenia, ako orgán pre riešenie krízových situácií dospel k záveru, že inštitúcii chýbajú zásadné funkcie;“;

"

ii)  vkladá sa toto písmeno:"

„ja) opis toho, ako by sa jednotlivými stratégiami riešenia krízových situácií dali najlepšie dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 14;“;

"

iii)  vkladá sa toto písmeno:"

„pa) podrobný a kvantifikovaný zoznam krytých vkladov a oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov.“;

"

b)  v odseku 10 sa dopĺňajú tieto pododseky:"

„Na určenie opatrení, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam uvedeným v prvom pododseku písm. b), ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, môže Jednotná rada uplatniť zjednodušený prístup, a to po konzultácii s príslušným vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií a pokiaľ takýto prístup nebude mať negatívny vplyv na riešiteľnosť krízových situácií skupiny so zreteľom na veľkosť dcérskej spoločnosti, jej rizikový profil, absenciu zásadných funkcií a stratégiu riešenia krízovej situácie skupiny.

V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa určí, či sa subjekty v rámci skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, iné ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, môžu považovať za likvidačné subjekty. Bez toho, aby boli dotknuté iné okolnosti, ktoré môže Jednotná rada považovať za relevantné, subjekty poskytujúce zásadné funkcie sa nepovažujú za likvidačné subjekty.“;

"

ba)  v odseku 11 sa dopĺňa toto písmeno:"

„-aa) podrobný opis dôvodov, na základe ktorých sa určilo, že subjekt skupiny sa má považovať za likvidačný subjekt, vrátane vysvetlenia, ako orgán pre riešenie krízových situácií dospel k záveru, že inštitúcii chýbajú zásadné funkcie, a ako sa zohľadnil pomer celkovej hodnoty jeho rizikovej expozície a prevádzkových výnosov v celkovej hodnote rizikovej expozície a prevádzkových výnosov skupiny, ako aj pomer finančnej páky subjektu skupiny v kontexte skupiny;“;

"

c)  dopĺňa sa tento odsek:"

„14. Jednotná rada neprijme plány riešenia krízových situácií subjektov a skupín uvedených v odseku 1, ak sa uplatňuje článok 22 ods. 5 alebo ak sa podľa článku 32b smernice 2014/59/EÚ začalo konkurzné konanie v súvislosti so subjektom alebo skupinou ▌ v súlade s príslušnými vnútroštátnym právom.“;

"

(5)  Článok 10 sa mení takto:

a)  vo štvrtom pododseku odseku 4 sa slová „prvom pododseku“ nahrádzajú slovami „treťom pododseku“;

b)  v odseku 7 sa slová „určenú inštitúcii alebo materskej spoločnosti“ nahrádzajú slovami „určenú subjektu alebo materskej spoločnosti“ a slová „vplyv na obchodný model inštitúcie“ sa nahrádzajú slovami „vplyv na obchodný model subjektu alebo skupiny“;

c)  odsek 10 sa mení takto:

i)  v druhom pododseku sa slovo „inštitúcia“ (v jednotlivých gramatických tvaroch) nahrádza slovami „dotknutý subjekt“ (v príslušných gramatických tvaroch);

ii)  v treťom pododseku sa slovo „inštitúciu“ nahrádza slovom „subjekt“;

iii)  dopĺňa sa tento pododsek:"

„Ak opatrenia, ktoré navrhol dotknutý subjekt, účinne znižujú alebo odstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, Jednotná rada po porade s ECB alebo s dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom a prípadne s určeným orgánom makroprudenciálneho dohľadu prijme rozhodnutie. V uvedenom rozhodnutí uvedie, že navrhované opatrenia účinne znižujú alebo odstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, a vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií vydá pokyn, aby od inštitúcie, materskej spoločnosti alebo akejkoľvek dcérskej spoločnosti dotknutej skupiny požadovali implementáciu navrhovaných opatrení.“;

"

d)  dopĺňa sa tento odsek:"

13a. Po skončení jednotlivých cyklov plánovania orgán pre riešenie krízových situácií zverejní anonymizovaný zoznam, ktorý v súhrnnej forme obsahuje všetky zistené podstatné prekážky riešiteľnosti krízovej situácie a príslušných opatrení na ich riešenie. Uplatnia sa ustanovenia o služobnom tajomstve stanovené v článku 88. “;

"

(6)  Článok 10a sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa úvodné slová nahrádzajú takto:"

„1. Ak sa subjekt nachádza v situácii, že spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše ku každej z požiadaviek uvedených v článku 141a ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2013/36/EÚ, nespĺňa však požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše k požiadavkám uvedeným v článkoch 12d a 12e tohto nariadenia, ak sa vypočítavajú v súlade s článkom 12a ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, Jednotná rada má v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku právomoc vydať vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií pokyn, aby zakázal subjektu rozdeľovať výnosy presahujúce maximálnu rozdeliteľnú sumu súvisiacu s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „M-MDA“), vypočítanou v súlade s odsekom 4 tohto článku niektorým z týchto postupov:“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek 7:"

„7. Ak subjekt nepodlieha požiadavke na kombinovaný vankúš na tom istom základe, na akom sa od neho vyžaduje spĺňať požiadavky uvedené v článkoch 12d a 12e, Jednotná rada uplatní odseky 1 až 6 tohto článku na základe predpokladanej požiadavky na kombinovaný vankúš v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1118*. Uplatňuje sa článok 128 štvrtý odsek smernice 2013/36/EÚ.

Jednotná rada zahrnie predpokladanú požiadavku na kombinovaný vankúš uvedenú v prvom pododseku do rozhodnutia, v ktorom sa stanovujú požiadavky uvedené v článkoch 12d a 12e tohto nariadenia. Subjekt zverejní predpokladanú požiadavku na kombinovaný vankúš spolu s informáciami uvedenými v článku 45i ods. 3 smernice 2014/59/EÚ.

______________________________

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1.).“;

"

(7)  V článku 12 sa dopĺňa tento odsek 8:"

„8. Jednotná rada zodpovedá za vydávanie povolení uvedených v článku 77 ods. 2 a článku 78a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 subjektom uvedeným v odseku 1 tohto článku. Jednotná rada určí svoje rozhodnutie dotknutému subjektu.“;

"

(8)  V článku 12a sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby subjekty uvedené v článku 12 ods. 1 a 3 vždy spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pokiaľ to požaduje Jednotná rada, a tak, ako to určí Jednotná rada v súlade s týmto článkom a článkami 12b až 12i.“;

"

(9)  Článok 12c sa mení takto:

a)  v odsekoch 4 a 5 sa slovo „G-SII“ nahrádza slovami „subjekty G-SII“;

b)  v odseku 7 sa v úvodnej časti slová „odseku 3“ nahrádzajú slovami „odseku 4“ a slovo „G-SII“ sa nahrádza slovami „subjekty G-SII“;

c)  odsek 8 sa mení takto:

i)  v prvom pododseku sa slovo „G-SII“ nahrádza slovami „subjekty G-SII“;

ii)  v druhom pododseku písm. c) sa slovo „G-SII“ nahrádza slovami „subjektom G-SII“;

d)  dopĺňa sa tento odsek 10:"

„10. Jednotná rada môže subjektom, ktorých krízová situácia sa rieši, dovoliť, aby požiadavky uvedené v odsekoch 4, 5 a 7 splnili použitím vlastných zdrojov alebo záväzkov uvedených v odsekoch 1 a 3, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) v prípade subjektov, ktoré sú subjektmi G-SII alebo subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši a na ktoré sa vzťahuje článok 12d ods. 4 alebo 5, Jednotná rada neznížila požiadavku uvedenú v odseku 4 tohto článku podľa prvého pododseku uvedeného odseku;
   b) záväzky uvedené v odseku 1 tohto článku, ktoré nespĺňajú podmienku uvedenú v článku 72b ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, spĺňajú podmienky stanovené v článku 72b ods. 4 písm. b) až e) uvedeného nariadenia.“;

"

(10)  V článku 12d ods. 3 ôsmom pododseku a ods. 6 ôsmom pododseku sa slová „kľúčových hospodárskych funkcií“ nahrádzajú slovami „zásadných funkcií“;

(11)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 12da

Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre stratégie prevodu▌

1.  Pri uplatňovaní článku 12d na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie ako stratégiu riešenia krízovej situácie preferuje odpredaj obchodnej spoločnosti alebo preklenovaciu inštitúciu ako nástroj ▌, Jednotná rada podľa potreby určí primeranú výšku rekapitalizácie ustanovenú v článku 12d ods. 3 podľa týchto kritérií:

   a) veľkosť, obchodný model, model financovania a rizikový profil subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo prípadne veľkosť časti subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši a na ktorú sa vzťahuje odpredaj obchodnej činnosti alebo preklenovacia inštitúcia ako nástroj;
   b) akcie, iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sa majú previesť na príjemcu, ako sa uvádza v pláne riešenia krízových situácií, so zreteľom na:
   i) hlavné oblasti obchodnej činnosti a zásadné funkcie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;
   ii) záväzky, ktoré boli vylúčené zo záchrany z vnútorných zdrojov podľa článku 27 ods. 3;
   iii) ochranné opatrenia uvedené v článkoch 73 až 80 smernice 2014/59/EÚ;
   iiia) predpokladané požiadavky na vlastné zdroje za každú preklenovaciu inštitúciu, ktoré by mohli byť potrebné na odchod z trhu subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, aby sa podľa potreby zabezpečil súlad preklenovacej inštitúcie s nariadením (EÚ) č. 575/2013, so smernicou 2013/36/EÚ a smernicou 2014/65/EÚ;
   iiib ) predpokladanú požiadavku príjemcu, aby transakcia bola kapitálovo neutrálna vzhľadom na požiadavky platné pre nadobúdajúci subjekt;
   c) predpokladanú hodnotu a predajnosť akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, uvedených v písmene b) so zreteľom na:
   i) všetky podstatné prekážky brániace riešiteľnosti, identifikované orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré ▌súvisia s odpredajom obchodnej činnosti alebo preklenovacou inštitúciou ako nástrojom;
   ii) straty vyplývajúce z aktív, práv alebo záväzkov ponechaných vo zvyškovej inštitúcii;
   iia) potenciálne nepriaznivé trhové prostredie v čase riešenia krízovej situácie;
   d) to, či uprednostňovaná stratégia riešenia krízovej situácie predpokladá prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo všetkých aktív, práv a záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, resp. ich časti;
   e) to, či preferovaná stratégia riešenia krízovej situácie predpokladá oddelenie aktív ako nástroja.

3.  Výsledkom uplatnenia odseku 1 nesmie byť suma, ktorá je vyššia ako hodnota vyplývajúca z uplatnenia článku 12d ods. 3 alebo hodnota, ktorá je nižšia ako 13,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej podľa článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nižšia ako 5 % celkovej expozície príslušného subjektu uvedeného v odseku 1 tohto článku vypočítanej podľa článkov 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“;

"

(12)  V článku 12e ods. 1 sa slová „G-SII alebo je súčasťou G-SII“ nahrádzajú slovami „subjektom G-SII“.

(13)  Článok 12g sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  druhý pododsek sa nahrádza takto:"

„Jednotná rada môže po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane ECB rozhodnúť o uplatňovaní požiadavky stanovenej v tomto článku na subjekt uvedený v článku 2 písm. b) a na finančnú inštitúciu uvedenú v článku 2 písm. c), ktorá je dcérskou spoločnosťou subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, ale sama nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši.“;

"

ii)  v treťom pododseku sa slová „prvého pododseku“ nahrádzajú slovami „prvého a druhého pododseku“;

b)  dopĺňa sa tento odsek 4:"

„4. Ak v súlade s globálnou stratégiou riešenia krízovej situácie dcérske spoločností so sídlom v Únii alebo materská spoločnosť v Únii a jej dcérske inštitúcie nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, a členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií, ak bolo zriadené podľa článku 89 smernice 2014/59/EÚ, súhlasia s touto stratégiou, dcérske spoločnosti so sídlom v Únii alebo na konsolidovanom základe materská spoločnosť v Únii splnia požiadavku uvedenú v článku 12a ods. 1 tak, že vydajú nástroje uvedené v odseku 2 písm. a) a b) tohto článku vo vzťahu k:

   a) svojej hlavnej materskej spoločnosti so sídlom v tretej krajine;
   b) dcérskym spoločnostiam tejto hlavnej materskej spoločnosti, ktoré majú sídlo v tej istej tretej krajine;
   c) iným subjektom za podmienok stanovených v odseku 2 písm. a) bode i) a ods. 2 písm. b) bode ii) tohto článku.“;

"

(14)  Článok 12k sa mení takto:

a)  vkladá sa tento odsek:"

1a. Odchylne od článku 12a ods. 1 stanoví Jednotná rada primerané prechodné obdobia na to, aby subjekty splnili požiadavky uvedené v článku 12f alebo 12g alebo požiadavky vyplývajúce z uplatnenia článku 12c ods. 4, 5 alebo 7 podľa toho, čo je vhodné, ak sa na inštitúcie alebo subjekty vzťahujú uvedené požiadavky po nadobudnutí účinnosti [tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Lehota pre subjekty na splnenie požiadaviek uvedených v článku 12f alebo 12g alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatnenia článku 12c ods. 4, 5 alebo 7 je ... [štyri roky odo dňa začatia uplatňovania tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Podľa toho, čo je vhodné, stanoví Jednotná rada predbežné cieľové úrovne požiadaviek uvedených v článku 12f alebo 12g alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatňovania článku 12c ods. 4, 5 alebo 7, ktoré sú subjekty uvedené v prvom pododseku tohto odseku povinné dosiahnuť do ... [dvoch rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Predbežné cieľové úrovne spravidla zabezpečia lineárne zvyšovanie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov potrebných na splnenie požiadavky.

Ak je to riadne odôvodnené a primerané, môže Jednotná rada stanoviť prechodné obdobie, ktoré trvá do ... [štyroch rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto pozmeňujúceho nariadenia], podľa kritérií uvedených v odseku 7, pričom zohľadní:

   a) vývoj finančnej situácie subjektu;
   b) predpoklad, že subjekt v primeranom čase dokáže zabezpečiť splnenie požiadaviek uvedených v článku 12f alebo 12g alebo požiadavky vyplývajúcej z uplatnenia článku 12c ods. 4, 5 alebo 7; a
   c) to, či subjekt dokáže nahradiť záväzky, ktoré už nespĺňajú kritériá oprávnenosti alebo splatnosti, a ak nie, či je uvedená neschopnosť idiosynkratickej povahy alebo dôsledkom narušenia celého trhu.“;

"

b)  v odseku 3 písm. a) sa slová „Jednotná rada alebo vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií“ nahrádzajú slovami „Jednotná rada“;

c)  v odseku 4 sa slová „G-SII“ nahrádzajú slovami „G-SII alebo G-SII mimo EÚ“;

d)  v odsekoch 5 a 6 sa slová „Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií“ nahrádzajú slovami „Jednotná rada“;

(15)  Článok 13 sa nahrádza takto:"

„Článok 13

Opatrenia včasnej intervencie

1.  ECB bez zbytočné odkladu zváži a v príslušnom prípade prijme opatrenia včasnej intervencie, ak subjekt uvedený v článku 7 ods. 2 písm. a) spĺňa niektorú z týchto podmienok:

   a) subjekt spĺňa podmienky uvedené v článku 102 smernice 2013/36/EÚ alebo článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a platí niektorá z týchto podmienok:
   i) subjekt neprijal nápravné opatrenia požadované zo strany ECB vrátane opatrení uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 alebo článku 49 smernice (EÚ) 2019/2034;
   ii) ECB považuje iné nápravné opatrenia ako opatrenia včasnej intervencie za nedostatočné na riešenie problémov▌;
   b) subjekt porušuje alebo do 12 mesiacov po posúdení ECB pravdepodobne poruší požiadavky stanovené v hlave II smernice 2014/65/EÚ, v článkoch 3 až 7, článkoch 14 až 17 alebo článkoch 24, 25 a 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, resp. v článkoch 12f alebo 12g tohto nariadenia.

V prípade významného zhoršovania podmienok alebo vzniku nepriaznivých okolností či získania nových informácií o niektorom subjekte môže ECB rozhodnúť, že podmienka uvedená v prvom pododseku písm. a) bode ii) je splnená, bez toho, aby sa predtým prijali iné nápravné opatrenia vrátane výkonu právomocí uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

ECB alebo v príslušnom prípade príslušný orgán podľa smernice 2014/65/EÚ alebo Jednotná rada na účely prvého pododseku písm. b) bezodkladne informujú príslušný vnútroštátny orgán o porušení alebo pravdepodobnom porušení.

2.  Na účely odseku 1 opatrenia včasnej intervencie zahŕňajú:

   a) požiadavku, aby riadiaci orgán subjektu vykonal niektorý z týchto krokov:
   i) zaviedol jednu alebo viaceré mechanizmy alebo opatrenia stanovené v pláne ozdravenia;
   ii) aktualizoval plán ozdravenia v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, ak sa okolnosti, ktoré viedli k včasnej intervencii, líšia od predpokladov stanovených v pôvodnom pláne ozdravenia, a v stanovenej lehote zaviedol jeden alebo viaceré mechanizmy alebo opatrenia stanovené v aktualizovanom pláne ozdravenia;
   b) požiadavku, aby riadiaci orgán subjektu zvolal valné zhromaždenie akcionárov subjektu, alebo ak riadiaci orgán uvedenú požiadavku nesplní, aby sa toto valné zhromaždenie zvolalo priamo, a v oboch prípadoch určiť program rokovania a požadovať, aby akcionári zvážili prijatie určitých rozhodnutí;
   c) požiadavku, aby riadiaci orgánu subjektu vypracoval akčný plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s niektorými alebo všetkými veriteľmi, prípadne aj v súlade s plánom ozdravenia;
   d) požiadavku zmeniť právnu štruktúru inštitúcie;
   e) požiadavku odvolať alebo vymeniť vrcholový manažment alebo riadiaci orgánu subjektu, a to buď celý alebo jednotlivé osoby v súlade s článkom 13a;
   f) menovanie jedného alebo viacerých dočasných správcov subjektu v súlade s článkom 13b;
   fa) požiadavku, aby riadiaci orgán subjektu vypracoval plán, ktorý je subjekt schopný vykonať, ak sa príslušná právnická osoba rozhodne začať dobrovoľnú likvidáciu subjektu.

3.  ECB zvolí vhodné a včasné opatrenia včasnej intervencie na základe toho, čo je primerané vzhľadom na sledované ciele, pričom zohľadní závažnosť porušenia alebo pravdepodobného porušenia a rýchlosť zhoršovania finančnej situácie subjektu, ako aj na iné relevantné informácie.

4.  Pre každé opatrenie uvedené v odseku 2 stanoví ECB lehotu, ktorá je primeraná na dokončenie tohto opatrenia a ktorá ECB umožní vyhodnotiť jeho účinnosť.

Opatrenie sa vyhodnotí bezprostredne po uplynutí lehoty a hodnotenie sa poskytne Jednotnej rade a príslušným vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií. Ak sa pri hodnotení dospeje k záveru, že opatrenia neboli vykonané v plnom rozsahu alebo nie sú účinné, ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán po porade s Jednotnou radou a príslušným vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií posúdi podmienku uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. a).

5.  Ak sú súčasťou skupiny subjekty so sídlom v zúčastnených členských štátoch, ako aj v nezúčastnených členských štátoch, na účely konzultácií a spolupráce s nezúčastnenými členskými štátmi v súlade s článkom 30 smernice 2014/59/EÚ príslušné vnútroštátne orgány zúčastnených členských štátov zastupuje ECB.

Ak sú súčasťou skupiny subjekty so sídlom v zúčastnených členských štátoch a dcérske spoločnosti so sídlom alebo významné pobočky umiestnené v nezúčastnených členských štátoch, ECB podľa potreby včas oznámi všetky rozhodnutia alebo opatrenia uvedené v článkoch 13 až 13c, ktoré sú relevantné pre skupinu, príslušným orgánom alebo orgánom pre riešenie krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch.“;

"

(16)  Vkladajú sa tieto články 13a, 13b a 13c:"

„Článok 13a

Výmena vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu

Na účely článku 13 ods. 2 písm. e) sa nový vrcholový manažment alebo riadiaci orgán alebo jednotliví členovia týchto orgánov menujú v súlade s právom Únie a členského štátu a podliehajú schváleniu ECB.

Článok 13b

Dočasný správca

1.  Na účely článku 13 ods. 2 písm. f) môže ECB podľa toho, čo je za daných okolností primerané, menovať akéhokoľvek dočasného správcu na výkon niektorej z týchto úloh:

   a) dočasne nahradiť riadiaci orgán subjektu;
   b) dočasne spolupracovať s riadiacim orgánom subjektu.

ECB v momente menovania dočasného správcu uvedie, či bude postupovať podľa písmena a) alebo b).

Na účely prvého pododseku písm. b) ECB v momente menovania dočasného správcu bližšie stanoví úlohu, povinnosti a právomoci tohto dočasného správcu, ako aj všetky požiadavky na riadiaci orgán subjektu, aby pred prijatím konkrétnych rozhodnutí alebo opatrení konzultoval s dočasným správcom alebo získal jeho súhlas.

ECB zverejní menovanie každého dočasného správcu okrem prípadov, keď dočasný správca nemá právomoc zastupovať subjekt ani prijímať rozhodnutia v jeho mene.

Každý dočasný správca musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 91 ods. 1, 2 a 8 smernice 2013/36/EÚ. Posúdenie ECB, či dočasný správca spĺňa tieto požiadavky, je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o menovaní tohto dočasného správcu.

2.  ECB určí právomoci dočasného správcu v čase jeho menovania na základe toho, čo je za daných okolností primerané. K týmto právomociam môžu patriť niektoré alebo všetky právomoci riadiaceho orgánu subjektu podľa stanov subjektu a podľa vnútroštátneho práva vrátane právomoci vykonávať niektoré alebo všetky administratívne funkcie riadiaceho orgánu subjektu. Právomoci dočasného správcu vo vzťahu k subjektu musia byť v súlade s príslušným právom obchodných spoločností. V prípade zmeny okolností môže ECB tieto právomoci upraviť.

3.  V momente menovania dočasného správcu stanoví ECB jeho úlohu a funkcie. Táto úloha a funkcie môžu zahŕňať všetky tieto činnosti:

   a) oboznámenie sa s finančnou pozíciou subjektu;
   b) riadenie obchodnej činnosti subjektu alebo jej časti s cieľom zachovať alebo obnoviť jeho finančnú pozíciu;
   c) prijímanie opatrení na obnovenie spoľahlivého a obozretného riadenia obchodnej činnosti subjektu.

ECB v momente menovania stanoví všetky obmedzenia úloh a funkcií dočasného správcu.

4.  ECB má výhradnú právomoc menovať a odvolať ktoréhokoľvek dočasného správcu. ECB môže odvolať dočasného správcu kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu. ECB môže kedykoľvek upraviť podmienky menovania dočasného správcu s výhradou tohto článku.

5.  ECB môže požadovať, aby si určité kroky dočasného správcu vyžadovali predchádzajúci súhlas ECB. ECB stanoví všetky takéto požiadavky v momente menovania dočasného správcu alebo v momente akejkoľvek úpravy podmienok menovania dočasného správcu.

V každom prípade môže dočasný správca vykonávať právomoc zvolať valné zhromaždenie akcionárov subjektu a stanoviť program jeho rokovania iba s predchádzajúcim súhlasom ECB.

6.  Na žiadosť ECB pripravuje dočasný správca správy o finančnej pozícii subjektu a o krokoch podniknutých počas trvania svojej funkcie, a to v intervaloch, ktoré stanoví ECB, aspoň raz po uplynutí prvých šiestich mesiacov a v každom prípade na konci svojho mandátu.

7.  Dočasný správca sa menuje na obdobie najviac jedného roka. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch jedenkrát predĺžiť, ak sú aj naďalej splnené podmienky na menovanie dočasného správcu. Tieto podmienky určuje ECB a akcionárom odôvodňuje každé predĺženie času, na ktorý je dočasný správca menovaný.

8.  S výhradou tohto článku nemá menovanie dočasného správcu vplyv na práva akcionárov stanovené právom Únie alebo členského štátu pre obchodné spoločnosti.

9.  Dočasný správca menovaný podľa odsekov 1 až 8 tohto článku sa v zmysle vnútroštátneho práva nepovažuje za tieňového ani skutočného riaditeľa.

Článok 13c

Príprava na riešenie krízovej situácie

1.  V prípade subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 2 a subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány bezodkladne oznámia Jednotnej rade každú z týchto skutočností:

   a) každé opatrenie uvedené v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 alebo v článku 104 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ, ktorého prijatie požadujú od subjektu alebo skupiny s cieľom riešiť zhoršenie situácie tohto subjektu alebo skupiny;
   b) ak sa činnosťou dohľadu preukáže, že vo vzťahu k subjektu alebo skupine sú splnené podmienky stanovené v článku 13 ods. 1 tohto nariadenia alebo v článku 27 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, posúdenie toho, či sú tieto podmienky splnené, bez ohľadu na akékoľvek opatrenie včasnej intervencie;
   c) uplatnenie každého opatrenia včasnej intervencie uvedeného v článku 13 tohto nariadenia alebo v článku 27 smernice 2014/59/EÚ.

Jednotná rada oznámi Komisii všetky informácie, ktoré získala podľa prvého pododseku.

ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán pozorne monitorujú v úzkej spolupráci s Jednotnou radou situáciu subjektov a skupín uvedených v prvom pododseku a to, či dodržiavajú opatrenia uvedené v prvom pododseku písm. a), ktorých cieľom je riešiť zhoršenie situácie týchto subjektov a skupín, a opatrenia včasnej intervencie uvedené v prvom pododseku písm. c).

2.  Ak sa ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán domnievajú, že existuje závažné riziko, že vo vzťahu k subjektu uvedenému v článku 7 ods. 2 alebo subjektu uvedenému v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5 sa vzťahuje jedna alebo viaceré okolnosti uvedené v článku 18 ods. 4, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, oznámia to čo najskôr Jednotnej rade. Toto oznámenie musí obsahovať:

   a) dôvod oznámenia;
   b) prehľad opatrení, ktoré majú v primeranom čase zabrániť zlyhaniu subjektu, ich predpokladaný vplyv na subjekt, pokiaľ ide o okolnosti uvedené v článku 18 ods. 4, a predpokladanú lehotu na vykonanie týchto opatrení.

Po doručení oznámenia uvedeného v prvom pododseku Jednotná rada v úzkej spolupráci s ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom posúdi, čo je primeraným časom na účely posúdenia podmienky uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b), pričom zohľadní rýchlosť zhoršovania podmienok subjektu, prípadný vplyv na finančný systém, na ochranu vkladateľov a na zachovanie finančných prostriedkov klientov, riziko zvýšenia celkových nákladov pre zákazníkov a hospodárstvo zdĺhavým procesom, potrebu účinne vykonávať stratégiu riešenia krízovej situácie a všetky ostatné relevantné aspekty. Jednotná rada čo najskôr oznámi toto posúdenie ECB alebo dotknutému príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

Na základe oznámenia uvedeného v prvom pododseku ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán v úzkej spolupráci s Jednotnou radou monitorujú situáciu subjektu, vykonávanie akýchkoľvek relevantných opatrení v predpokladanej lehote a akýkoľvek iný relevantný vývoj. Na tento účel sa Jednotná rada a ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán pravidelne stretávajú, pričom frekvenciu stretnutí stanoví Jednotná rada po zvážení okolností prípadu. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán a Jednotná rada si navzájom bezodkladne poskytujú všetky relevantné informácie.

Jednotná rada oznamuje Komisii všetky informácie, ktoré získala podľa prvého pododseku.

3.  ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán poskytnú Jednotnej rade všetky informácie, ktoré si Jednotná rada vyžiada a ktoré sú potrebné na všetky tieto účely:

   a) aktualizácia plánu riešenia krízových situácií a príprava na možné riešenie krízovej situácie subjektu uvedeného v článku 7 ods. 2 alebo subjektu uvedeného v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie týchto ustanovení;
   b) vykonávanie oceňovania uvedeného v článku 20 ods. 1 až 15.

Ak ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány tieto informácie ešte nemajú k dispozícii, Jednotná rada a ECB a príslušné vnútroštátne orgány spolupracujú a koordinujú svoje kroky s cieľom získať tieto informácie. Na tento účel majú ECB a príslušné vnútroštátne orgány právomoc požadovať od subjektu, aby poskytol takéto informácie, a to aj formou inšpekcií na mieste, a aby poskytol tieto informácie Jednotnej rade.

4.  Jednotná rada má právomoc ponúknuť na predaj potenciálnym kupujúcim subjekt uvedený v článku 7 ods. 2 alebo subjekt uvedený v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5 alebo prijať opatrenia na účely takejto ponuky na predaj, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, alebo o to požiadať dotknutý subjekt, na tieto účely:

   a) pripraviť sa na riešenie krízovej situácie dotknutého subjektu s výhradou podmienok stanovených v článku 39 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a požiadaviek zachovania služobného tajomstva stanovených v článku 88 tohto nariadenia;
   b) poskytnúť informácie na účely posúdenia podmienky uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia Jednotnou radou.

4a.  Ak sa Jednotná rada pri výkone právomoci uvedenej v odseku 4 rozhodne uviesť subjekt na trh priamo pre potenciálnych kupujúcich, náležite zohľadní okolnosti prípadu a prípadný vplyv, ktorý by výkon tejto právomoci mohol mať na celkovú pozíciu subjektu.

5.  Na účely odseku 4 má Jednotná rada právomoc:

   a) požadovať od dotknutého subjektu, aby zaviedol digitálnu platformu, kde možno zdieľať informácie, ktoré sú potrebné na to, aby mohol byť dotknutý subjekt ponúknutý na predaj, s potenciálnymi kupujúcimi alebo poradcami a odhadcami, ktorých angažuje Jednotná rada;
   b) požadovať od dotknutého vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vypracoval predbežný program riešenia krízovej situácie dotknutého subjektu.

Ak Jednotná rada vykonáva svoju právomoc podľa prvého pododseku písm. b) tohto odseku, uplatňuje sa článok 88.

6.  Zistenie, že podmienky stanovené v článku 13 ods. 1 tohto nariadenia alebo v článku 27 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sú splnené, a predchádzajúce prijatie opatrení včasnej intervencie nie sú nevyhnutnými podmienkami na to, aby sa Jednotná rada pripravila na riešenie krízovej situácie dotknutého subjektu alebo aby vykonávala právomoci uvedené v odsekoch 4 a 5 tohto článku.

7.  Jednotná rada bezodkladne informuje Komisiu, ECB, dotknuté príslušné vnútroštátne orgány a dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií o každom opatrení prijatom podľa odsekov 4 a 5.

8.  ECB, príslušné vnútroštátne orgány, Jednotná rada a príslušné vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú:

   a) pri zvažovaní prijatia opatrení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a), ktorých cieľom je riešiť zhoršenie situácie subjektu a skupiny, a opatrení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. c);
   b) pri zvažovaní prijatia akýchkoľvek opatrení uvedených v odsekoch 4 a 5;
   c) počas výkonu opatrení uvedených v písmenách a) a b) tohto pododseku.

ECB, príslušné vnútroštátne orgány, Jednotná rada a príslušné vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby tieto opatrenia a kroky boli jednotné, koordinované a účinné.“;

"

(17)  V článku 14 ods. 2 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:"

„c) chrániť verejné zdroje minimalizáciou závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory, najmä ak sa poskytuje z rozpočtu členského štátu;

   d) chrániť kryté vklady a podľa možnosti aj nekrytú časť oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov a chrániť investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9/ES;“;

"

(18)  V článku 16 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Jednotná rada prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k materskej spoločnosti uvedenej v článku 2 písm. b), ak sú splnené podmienky stanovené v článku 18 ods. 1.

Na tieto účely sa materská spoločnosť uvedená v článku 2 písm. b) považuje za spoločnosť, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré z týchto okolností:

   a) materská spoločnosť spĺňa jednu alebo viaceré podmienky stanovené v článku 18 ods. 4 písm. b), c) alebo d);
   b) materská spoločnosť závažne porušuje príslušné požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 alebo vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, alebo z objektívnych ukazovateľov vyplýva, že ich materská spoločnosť v blízkej budúcnosti závažne poruší.“;

"

(19)  Článok 18 sa mení takto:

a)  odseky 1, 1a, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

„1. Jednotná rada prijme program riešenia krízových situácií podľa odseku 6 v súvislosti so subjektom uvedeným v článku 7 ods. 2 a subjektmi uvedenými v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, len ak dospeje k záveru, a to na svojom výkonnom zasadnutí a po doručení oznámenia v súlade s druhým pododsekom alebo zo svojej vlastnej iniciatívy, že sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;
   b) ▌nie sú reálne predpoklady, že akékoľvek alternatívne opatrenie súkromného sektora vrátane opatrení v rámci systému inštitucionálneho zabezpečenia, opatrenia dohľadu, opatrení včasnej intervencie alebo odpisov či konverzie relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov uvedených v článku 21 ods. 1 prijaté v súvislosti so subjektom by v primeranom čase zabránili zlyhaniu subjektu alebo jeho pravdepodobnému zlyhaniu;
   c) opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme podľa odseku 5.

Posúdenie podmienky uvedenej v prvom pododseku písm. a) po porade s Jednotnou radou vykoná ECB v prípade subjektov uvedených v článku 7 ods. 2 písm. a) alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán v prípade subjektov uvedených v článku 7 ods. 2 písm. b), článku 7 ods. 3) druhom pododseku, článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5. Jednotná rada smie na svojom výkonnom zasadnutí vykonať toto posúdenie iba vtedy, ak o svojom zámere vykonať toto posúdenie informovala ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán a iba vtedy, ak ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán do troch kalendárnych dní od prijatia uvedenej informácie nevykonajú toto posúdenie sami. Predtým alebo po tom, ako Jednotná rada informovala o svojom zámere vykonať posúdenie podmienky uvedenej v prvom pododseku písm. a), ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán bezodkladne poskytnú Jednotnej rade všetky relevantné informácie, ktoré Jednotná rada požaduje na účely informovaného posúdenia.

Ak ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán usúdia, že podmienka uvedená v prvom pododseku písm. a) je vo vzťahu k subjektu uvedenému v prvom pododseku splnená, bezodkladne toto posúdenie oznámia Komisii a Jednotnej rade.

Splnenie podmienky uvedenej v prvom pododseku písm. b) posúdi Jednotná rada na svojom výkonnom zasadnutí a v úzkej spolupráci s ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom po bezodkladnej konzultácii s povereným orgánom systému ochrany vkladov a podľa potreby so systémom inštitucionálneho zabezpečenia, ktorého je inštitúcia členom. Súčasťou konzultácie so systémom inštitucionálneho zabezpečenia je posúdenie dostupnosti opatrení zo strany systému inštitucionálneho zabezpečenia, ktoré by v primeranom čase mohli zabrániť zlyhaniu inštitúcie. ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán bezodkladne poskytnú Jednotnej rade všetky relevantné informácie, ktoré Jednotná rada požaduje na účely informovaného posúdenia. ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán takisto môžu informovať Jednotnú radu o tom, že podmienku stanovenú v prvom pododseku písm. b) považujú za splnenú.

1a.  Jednotná rada prijme program riešenia krízovej situácie v súlade s odsekom 1 vo vzťahu k ústrednému orgánu a všetkým úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, iba ak ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, alebo skupina, ktorej krízová situácia sa rieši a do ktorej patria, ako celok spĺňa podmienky stanovené v prvom pododseku odseku 1.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté prípady, keď sa ECB rozhodla vykonávať úlohy dohľadu nad úverovými inštitúciami priamo podľa článku 6 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, v prípade doručenia oznámenia podľa odseku 1 vo vzťahu k subjektu alebo skupine uvedeným v článku 7 ods. 3 Jednotná rada bezodkladne oznámi svoje posúdenie uvedené vo štvrtom pododseku odseku 1 ECB alebo dotknutému príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

3.  Podmienkou prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie nie je predchádzajúce prijatie opatrenia podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, článku 27 smernice 2014/59/EÚ, článku 13 tohto nariadenia alebo článku 104 smernice 2013/36/EÚ.“;

"

b)  odsek 4 sa mení takto:

i)  v prvom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:"

„d) vyžaduje sa mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou prípadov, keď sa táto podpora poskytuje jednou z foriem uvedených v článku 18a ods. 1“;

"

ii)  druhý a tretí pododsek sa vypúšťajú;

c)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Na účely odseku 1 písm. c) sa opatrenie na riešenie krízovej situácie považuje za opatrenie vo verejnom záujme, ak je toto opatrenie na riešenie krízovej situácie nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie uvedených v článku 14, pričom dané opatrenie je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a ak by sa likvidáciou inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania nedali uvedené ciele riešenia krízovej situácie dosiahnuť účinnejšie.

Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku sa predpokladá, že opatrenia na riešenie krízovej situácie nie sú vo verejnom záujme, ak sa orgán pre riešenie krízových situácii rozhodol požadovať od inštitúcie zjednodušené povinnosti podľa článku 4. Domnienka je vyvrátiteľná a neuplatňuje sa, ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že jeden alebo viacero cieľov riešenia krízových situácií by boli ohrozené v prípade likvidácie inštitúcie v bežnom konkurznom konaní.

Pri posudzovaní uvedenom v prvom pododseku Jednotná rada na základe informácií, ktoré má k dispozícii v čase tohto posudzovania, vyhodnotí a porovná celú mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ▌ktorá sa má poskytnúť subjektu, a to tak v prípade riešenia krízovej situácie, ako aj v prípade likvidácie v súlade s príslušným vnútroštátnym právom.

Na účely druhého pododseku tohto odseku zúčastnené členské štáty, systémy ochrany vkladov a v prípade potreby určený orgán podľa článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/49/EÚ informujú Jednotnú radu o všetkých prípravných opatreniach na priznanie opatrení uvedených v článku 18a ods. 1 písm. c) a d) tohto nariadenia vrátane všetkých kontaktov s Komisiou pred oznámením.“;

"

d)  v odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Do 24 hodín od postúpenia programu riešenia krízovej situácie Jednotnou radou Komisia tento program buď schváli, alebo voči nemu vznesie námietku, a to pokiaľ ide o aspekty voľného uváženia programu riešenia krízovej situácie v prípadoch, ktoré nie sú uvedené v treťom pododseku tohto odseku, alebo pokiaľ ide o navrhované použitie štátnej pomoci alebo pomoci z fondu, ktorá sa nepovažuje za zlučiteľnú s pravidlami vnútorného trhu.“;

"

e)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

„11. Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b), Jednotná rada môže vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií vydať pokyn na výkon právomoci podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje článok 33a smernice 2014/59/EÚ, v súlade s podmienkami stanovenými vo vnútroštátnom práve. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia pokyny Jednotnej rady v súlade s článkom 29.

11a.   V záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania tohto článku vydá Jednotná rada usmernenia a vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií stanoví návod na uplatňovanie regulačných technických predpisov uvedených v článku 32 ods. 5a smernice 2014/59/EÚ.;

"

(20)  Vkladá sa tento článok 18a:"

„Článok 18a

Mimoriadna verejná finančná podpora

1.  Mimoriadna verejná finančná podpora mimo opatrenia na riešenie krízovej situácie sa môže poskytnúť subjektu uvedenému v článku 2 výnimočne iba v nasledujúcich prípadoch a za predpokladu, že táto mimoriadna verejná finančná podpora spĺňa podmienky a požiadavky stanovené rámcom Únie pre štátnu pomoc:

   a) ak s cieľom vyhnúť sa vážnemu narušeniu hospodárstva členského štátu výnimočnej alebo systémovej povahy a zachovať finančnú stabilitu má mimoriadna verejná finančná podpora niektorú z týchto foriem:
   i) štátna záruka na nástroje likvidity, ktorú poskytujú centrálne banky v súlade s podmienkami centrálnych bánk;
   ii) štátna záruka na novo emitované záväzky;
   iii) nadobudnutie nástrojov vlastných zdrojov iných ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 alebo ostatných kapitálových nástrojov alebo použitie aktív so zníženou hodnotou za ceny, na obdobie trvania a za podmienok, ktoré dotknutej inštitúcii alebo subjektu neposkytujú neoprávnenú výhodu, za predpokladu, že sa v čase poskytnutia verejnej podpory nevyskytne žiadna z okolností uvedených v článku 18 ods. 4 písm. a), b) alebo c), resp. v článku 21 ods. 1;
   b) keď má mimoriadna verejná finančná podpora formu nákladovo efektívneho zásahu systému ochrany vkladov v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 11a a 11b smernice 2014/49/EÚ za predpokladu, že nenastala žiadna z okolností uvedených v článku 18 ods. 4;
   c) keď má mimoriadna verejná finančná podpora formu nákladovo efektívneho zásahu systému ochrany vkladov v súvislosti s likvidáciou úverovej inštitúcie podľa článku 32b smernice 2014/59/EÚ a v súlade s podmienkami stanovenými v článku 11 ods. 5 smernice 2014/49/EÚ;
   d) keď má mimoriadna verejná finančná podpora formu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ poskytnutej v súvislosti s likvidáciou inštitúcie alebo subjektu podľa článku 32b smernice 2014/59/EÚ, ktorá je iná ako podpora poskytnutá systémom ochrany vkladov podľa článku 11 ods. 5 smernice 2014/49/EÚ.

2.  Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) musia spĺňať všetky tieto podmienky:

   a) opatrenia sú obmedzené na solventné subjekty na základe potvrdenia ECB alebo dotknutého príslušného vnútroštátneho orgánu;
   b) opatrenia sú preventívnej a dočasnej povahy a zakladajú sa na vopred vymedzenej ▌stratégii ukončenia podporného opatrenia schváleného ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom vrátane jasne uvedeného dátumu ukončenia, dátumu predaja alebo harmonogramu splácania pre každé z poskytnutých opatrení; tieto informácie sa nezverejnia do jedného roka po ukončení stratégie ukončenia podporného opatrenia alebo vykonávania plánu nápravy alebo posúdenia podľa siedmeho pododseku tohto odseku;
   c) opatrenia sú primerané na účely nápravy dôsledkov vážneho narušenia alebo na účely zachovania finančnej stability;
   d) opatrenia sa nepoužijú na kompenzáciu strát, ktoré subjekt utrpel alebo pravdepodobne utrpí počas nasledujúcich 12 mesiacov.

Na účely prvého pododseku písm. a) sa subjekt považuje za solventný, ak ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán dospeli k záveru, že nedošlo alebo podľa aktuálnych predpokladov pravdepodobne nasledujúcich dvanásť mesiacov nedôjde k porušeniu žiadnej z požiadaviek uvedených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, článku 104a smernice 2013/36/EÚ, článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, článku 40 smernice (EÚ) 2019/2034 alebo príslušných uplatniteľných požiadaviek podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie.

Na účely prvého pododseku písm. d) dotknutý príslušný orgán kvantifikuje straty, ktoré subjekt utrpel alebo pravdepodobne utrpí. Táto kvantifikácia vychádza prinajmenšom z preskúmania kvality aktív vykonaných ECB, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi alebo prípadne inšpekciami na mieste vykonanými príslušným orgánom. Ak sa takéto činnosti nedajú vykonať včas, príslušný orgán môže pri hodnotení vychádzať zo súvahy inštitúcie za predpokladu, že súvaha je v súlade s uplatniteľnými účtovnými pravidlami a štandardmi potvrdenými nezávislým externým audítorom ▌. Príslušný orgán vynaloží maximálne úsilie, aby zabezpečil, že kvantifikácia bude vychádzať z trhovej hodnoty aktív, záväzkov a podsúvahových položiek inštitúcie alebo subjektu.

Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) bode iii) sa obmedzujú na opatrenia, ktoré ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán vyhodnotili ako potrebné na zaistenie platobnej schopnosti subjektu riešením nedostatku jeho kapitálu stanoveného na základe stresových testov založených na nepriaznivom scenári na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie alebo na úrovni jednotného mechanizmu dohľadu alebo na základe rovnocenných skúšok uskutočňovaných ECB, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi a v prípade potreby potvrdených ECB alebo dotknutým príslušným orgánom.

Odchylne od odseku 1 písm. a) bodu iii) sa nadobudnutie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 výnimočne povolí, ak je povaha zisteného nedostatku taká, že nadobudnutie akýchkoľvek iných nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov by dotknutému subjektu neumožnilo vyriešiť nedostatok jeho kapitálu stanoveného na základe relevantného stresového testu podľa nepriaznivého scenára alebo rovnocenným postupom. Hodnota nadobudnutých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 nesmie presiahnuť 2 % celkovej hodnoty rizikovej expozície dotknutej inštitúcie alebo subjektu vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak niektoré z podporných opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) nie je v súlade s podmienkami stratégie ukončenia podporného opatrenia stanoveného v čase poskytnutia tohto opatrenia umorené, splatené alebo inak ukončené, ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán požiada inštitúciu alebo subjekt, aby predložili plán jednorazovej nápravy. V pláne nápravy sa uvedú kroky, ktoré treba podniknúť na zachovanie alebo obnovenie súladu s požiadavkami dohľadu, dlhodobou životaschopnosťou inštitúcie alebo subjektu a ich schopnosťou splatiť poskytnutú sumu, ako aj súvisiaci časový rámec.

Ak ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán neuznajú plán jednorazovej nápravy za dôveryhodný alebo uskutočniteľný, alebo ak inštitúcia alebo subjekt plán nápravy nedodržia, vykoná sa posúdenie toho, či inštitúcia alebo subjekt zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, v súlade s článkom 18.

2a.  ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán informujú Jednotnú radu o svojom posúdení, či sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), b) a d), pokiaľ ide o subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 2 a subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 4 písm. b) a článku 7 ods. 5.“;

"

(21)  Článok 19 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Ak je súčasťou opatrenia na riešenie krízovej situácie poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo pomoci z fondu v súlade s odsekom 3 tohto článku, program riešenia krízovej situácie uvedený v článku 18 ods. 6 tohto nariadenia nadobudne účinnosť až vtedy, keď Komisia prijme kladné alebo podmienečné rozhodnutie alebo rozhodnutie o nevznesení námietok týkajúce sa zlučiteľnosti použitia takejto pomoci s pravidlami vnútorného trhu. Komisia po zvážení potreby včasného výkonu programu riešenia krízovej situácie Jednotnou radou prijme rozhodnutie o zlučiteľnosti použitia štátnej pomoci alebo pomoci z fondu s pravidlami vnútorného trhu najneskôr vtedy, keď schváli program riešenia krízovej situácie alebo voči nemu vznesie námietky podľa článku 18 ods. 7 druhého pododseku, alebo keď uplynie obdobie 24 hodín uvedené v článku 18 ods. 7 piatom pododseku, podľa toho, čo nastane skôr. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 24 hodín od postúpenia programu riešenia krízovej situácie Jednotnou radou, program riešenia krízovej situácie sa považuje za Komisiou schválený a nadobudne účinnosť v súlade s článkom 18 ods. 7 piatym pododsekom.

Inštitúcie Únie majú pri plnení úloh, ktorými boli poverené v článku 18 tohto nariadenia, zavedené štrukturálne mechanizmy, ktorými sa zaistí prevádzková nezávislosť a zabráni konfliktom záujmov, ktoré by mohli vzniknúť medzi funkciami poverenými výkonom týchto úloh a inými funkciami, a v tejto súvislosti primerane zverejňujú všetky príslušné informácie o svojej vnútornej štruktúre.“;

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Len čo Jednotná rada usúdi, že môže byť potrebné použiť fond, neformálne, rýchlo a dôverne sa obráti na Komisiu, aby prerokovala možné použitie fondu vrátane právnych a ekonomických aspektov súvisiacich s jeho použitím. Keď sa Jednotná rada dostatočne ubezpečí, že súčasťou plánovaného programu riešenia krízovej situácie bude použitie pomoci z fondu, formálne oznámi navrhované využívanie fondu Komisii. Toto oznámenie musí obsahovať všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na vypracovanie vlastného posúdenia podľa tohto odseku a ktoré má Jednotná rada k dispozícii alebo ktoré je oprávnená získať v súlade s týmto nariadením.

Po doručení oznámenia uvedeného v prvom pododseku Komisia posúdi, či využitie fondu nenaruší hospodársku súťaž alebo nevyvolá riziko jej narušenia tým, že by natoľko zvýhodňovalo príjemcu alebo akýkoľvek iný podnik, aby obchod medzi členskými štátmi nebol zlučiteľný s pravidlami vnútorného trhu. Pri použití fondu uplatňuje Komisia kritériá stanovené pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, ktoré sú zakotvené v článku 107 ZFEÚ. Jednotná rada poskytne Komisii informácie, ktoré má k dispozícii, alebo informácie, ktoré je oprávnená získať v súlade s týmto nariadením a ktoré Komisia považuje za potrebné na vykonanie tohto posúdenia.

Pri príprave vlastného posúdenia sa Komisia riadi všetkými príslušnými nariadeniami prijatými podľa článku 109 ZFEÚ, ako aj príslušnými oznámeniami a usmerneniami Komisie a všetkými opatreniami prijatými Komisiou pri uplatňovaní pravidiel, ktoré vyplývajú zo zmlúv, týkajú sa štátnej pomoci a sú platné v čase vyhotovenia posúdenia. Pri uplatňovaní uvedených opatrení sa odkazy na členský štát zodpovedný za oznamovanie pomoci považujú za odkazy na Jednotnú radu vrátane všetkých ostatných potrebných zmien.

Komisia rozhodne o zlučiteľnosti použitia fondu s pravidlami vnútorného trhu a toto rozhodnutie zašle Jednotnej rade a vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch. Uvedené rozhodnutie môže byť podmienené okolnosťami, záväzkami alebo povinnosťami týkajúcimi sa príjemcu a zohľadní sa v ňom potreba včasného vykonania opatrenia na riešenie krízovej situácie Jednotnou radou.

V rozhodnutí sa môžu stanoviť aj povinnosti Jednotnej rady, vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v zúčastnenom členskom štáte alebo dotknutých členských štátoch alebo príjemcu, a to v príslušných prípadoch a v rozsahu, v akom tieto povinnosti spadajú do ich príslušných právomocí, aby bolo možné sledovať ich dodržiavanie. K nim môžu patriť požiadavky na menovanie správcu alebo inej nezávislej osoby, ktorá bude pomáhať pri sledovaní. Správca alebo iná nezávislá osoba môžu plniť funkcie, ako môžu byť vymedzené v rozhodnutí Komisie.

Každé rozhodnutie podľa tohto odseku sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Komisia môže vydať negatívne rozhodnutie určené Jednotnej rade, ak zistí, že navrhované využívanie fondu by nebolo v súlade s pravidlami vnútorného trhu a nemožno ho uplatňovať tak, ako navrhuje Jednotná rada. Po prijatí takéhoto rozhodnutia Jednotná rada prehodnotí svoj program riešenia krízovej situácie a prepracuje ho.“;

"

c)  odsek 10 sa nahrádza takto:"

„10. Odchylne od odseku 3 môže Rada na žiadosť členského štátu alebo Jednotnej rady do siedmich dní od podania uvedenej žiadosti jednomyseľne rozhodnúť o tom, že využívanie fondu sa považuje za zlučiteľné s pravidlami vnútorného trhu, ak je toto rozhodnutie odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami. Ak Rada do siedmich dní od podania uvedenej žiadosti nerozhodne, rozhodnutie vo veci prijme Komisia.“;

"

(22)  Článok 20 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Skôr, než Jednotná rada určí, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie alebo pre odpis alebo konverziu kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 21 ods. 1, zabezpečí, aby osoba nezávislá od akéhokoľvek verejného orgánu vrátane Jednotnej rady a akéhokoľvek vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií a od dotknutého subjektu spravodlivo, obozretne a realisticky ocenila aktíva a záväzky subjektu, ako sa uvádza v článku 2.“;

"

b)  vkladá sa tento odsek 8a:"

„8a. Ak je to potrebné na vypracovanie rozhodnutí uvedených v odseku 5 písm. c) a d), odhadca doplní informácie uvedené v odseku 7 písm. c) odhadom hodnoty podsúvahových aktív a záväzkov vrátane podmienených záväzkov a aktív.“;

"

c)  v odseku 18 sa dopĺňa toto písmeno d):"

„d) pri určovaní strát, ktoré by systému ochrany vkladov vznikli v prípade likvidácie inštitúcie v bežnom konkurznom konaní, uplatňujú sa kritériá a metodika uvedené v článku 11e smernice 2014/49/EÚ a v ľubovoľnom delegovanom akte prijatom podľa uvedeného článku.“;

"

(23)  Článok 21 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  prvý pododsek sa mení takto:

—  úvodné slová sa nahrádzajú takto:"

„1. Jednotná rada na základe postupu stanoveného v článku 18 uplatní právomoc odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 7a, v súvislosti so subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 2 a subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatnenie uvedených ustanovení, len ak po doručení oznámenia v súlade s druhým pododsekom alebo z vlastnej iniciatívy na svojom výkonnom zasadnutí dospeje k záveru, že je splnená jedna alebo viaceré tieto podmienky:“;

"

—  písmeno e) sa nahrádza takto:"

„e) subjekt alebo skupina si vyžadujú mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou prípadov, keď sa táto podpora poskytuje jednou z foriem uvedených v článku 18a ods. 1.“;

"

ii)  druhý pododsek sa nahrádza takto:"

„Posúdenie podmienok uvedených v prvom pododseku písm. a) až d) vykoná ECB v prípade subjektov uvedených v článku 7 ods. 2 písm. a) alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán v prípade subjektov uvedených v článku 7 ods. 2 písm. b), článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5 a Jednotná rada na svojom výkonnom zasadnutí v súlade s pridelením úloh podľa postupu stanoveného v článku 18 ods. 1 a 2.“;

"

b)  odsek 2 sa vypúšťa;

c)  v odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) s prihliadnutím na načasovanie, potrebu účinne vykonávať právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu alebo stratégiu riešenia krízovej situácie v prípade skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a na iné relevantné okolnosti nie sú reálne predpoklady, že akékoľvek opatrenie vrátane alternatívnych opatrení súkromného sektora, opatrenie dohľadu alebo opatrenia včasnej intervencie iné ako odpísanie dlhu či konverzia relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov uvedených v odseku 7a by v primeranom čase zabránili zlyhaniu daného subjektu alebo skupiny.“;

"

d)  odsek 9 sa nahrádza takto:"

„9. Ak je splnená jedna alebo viaceré podmienky uvedené v odseku 1 v súvislosti so subjektom uvedeným v tomto odseku a ak sú splnené aj podmienky uvedené v článku 18 ods. 1 v súvislosti s týmto subjektom alebo subjektom, ktorý patrí do tej istej skupiny, uplatňuje sa postup stanovený v článku 18 ods. 6, 7 a 8.“;

"

(24)  Článok 27 sa mení takto:

a)  odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. Z fondu sa môže poskytnúť príspevok, ako sa uvádza v odseku 6, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu rovnajúci sa najmenej 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vypočítaný v súlade s ocenením stanoveným v článku 20 ods. 1 až 15, poskytli akcionári, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a ostatných záväzkov použiteľných pri záchrane z vnútorných zdrojov redukciou, odpísaním dlhu alebo konverziou podľa článku 48 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a článku 21 ods. 10 tohto nariadenia a v prípade potreby zo systému ochrany vkladov podľa článku 79 tohto nariadenia a článku 109 smernice 2014/59/EÚ;
   b) príspevok z fondu nepresahuje 5 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vypočítaných v súlade s ocenením stanoveným v článku 20 ods. 1 až 15.“;

"

c)  v odseku 13 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Posúdením uvedeným v prvom pododseku sa stanoví suma, ktorú zo záväzkov použiteľných pri záchrane z vnútorných zdrojov treba odpísať alebo konvertovať:

   a) na obnovu podielu vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne stanovenie podielu preklenovacej inštitúcie, s ohľadom na všetky kapitálové príspevky z fondu podľa článku 76 ods. 1 písm. d);
   b) na udržanie dostatočnej dôvery trhu v inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo v preklenovaciu inštitúciu, s ohľadom na potrebu pokryť podmienené záväzky, a aby inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, mohla najmenej jeden rok naďalej plniť podmienky povolenia a naďalej vykonávala činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo podľa smernice 2014/65/EÚ.“;

"

(25)  Článok 30 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

Povinnosť spolupráce a výmeny informácií“;

"

b)  vkladajú sa tieto odseky 2a, 2b a 2c:"

„2a. Jednotná rada, ESRB, EBA, ESMA a EIOPA úzko spolupracujú a navzájom si poskytujú všetky informácie potrebné na výkon svojich úloh.

2b.  ECB a ostatní členovia Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) úzko spolupracujú s Jednotnou radou a poskytujú jej všetky informácie potrebné na plnenie jej úloh vrátane informácií, ktoré získavajú v súlade so svojím štatútom. Na príslušné výmeny sa vzťahuje článok 88 ods. 6.

2c.  S Jednotnou radou úzko spolupracujú určené orgány uvedené v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/49/EÚ. Určené orgány a Jednotná rada si navzájom poskytujú všetky informácie potrebné na plnenie svojich úloh.“;

"

c)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Jednotná rada sa usiluje o úzku spoluprácu s každým nástrojom verejnej finančnej pomoci vrátane Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) najmä vo všetkých týchto situáciách:

   a) vo výnimočných situáciách uvedených v článku 27 ods. 9 a v prípade, keď sa týmto nástrojom poskytol alebo pravdepodobne poskytne priama alebo nepriama finančná pomoc subjektom so sídlom v zúčastnenom členskom štáte;
   b) v prípade, keď Jednotná rada zmluvne zabezpečila pre fond mechanizmus financovania podľa článku 74.“;

"

d)  odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. V prípade potreby Jednotná rada uzavrie memorandum o porozumení s ECB a ostatnými členmi ESCB, s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi, v ktorom sa všeobecne uvedú podmienky ich spolupráce podľa odsekov 2, 2a, 2b a 4 tohto článku a podľa článku 74 druhého odseku pri výkone povinností, ktoré im ukladá právo Únie. Memorandum podlieha pravidelnému preskúmaniu a zverejní sa pod podmienkou dodržania požiadaviek na zachovanie služobného tajomstva.“;

"

(26)  Vkladá sa tento článok:"

Článok 30a

Informácie uchovávané v centrálnom automatizovanom mechanizme

1.  Orgány, ktoré prevádzkujú centrálne automatizované mechanizmy zavedené podľa článku 32a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849**, poskytujú Jednotnej rade na jej žiadosť informácie o počte klientov, pre ktorých je subjekt uvedený v článku 2 jediným alebo hlavným bankovým partnerom.

2.  Jednotná rada vyžaduje informácie uvedené v odseku 1 iba v jednotlivých prípadoch a ak je to potrebné na účely plnenia jej úloh podľa tohto nariadenia.

3.  Jednotná rada môže poskytovať informácie získané podľa prvého odseku vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií v súvislosti s plnením ich úloh podľa tohto nariadenia.

______________________________

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“;

"

(27)  ▌Článok 31 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Spolupráca v rámci výmeny informácií sa uskutočňuje v súlade s článkom 11 a článkom 13 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ bez toho, aby bola dotknutá kapitola 5 tejto hlavy. V tomto rámci a na účely hodnotenia plánov riešenia krízových situácií Jednotná rada:

   a) môže požiadať vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, aby Jednotnej rade poskytli všetky potrebné informácie, ktoré získali;
   b) na žiadosť vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií zúčastneného členského štátu poskytne tomuto orgánu všetky informácie, ktoré sú potrebné na plnenie úloh tohto orgánu podľa tohto nariadenia.“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek:"

„3. V prípade subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 2 a subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených ustanovení, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií sa skôr, ako začnú konať podľa článku 86 smernice 2014/59/EÚ, poradia s Jednotnou radou.“;

"

(28)  V článku 32 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Keď skupina zahŕňa subjekty so sídlom v zúčastnených členských štátoch, ako aj v nezúčastnených členských štátoch alebo tretích krajinách, a bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek súhlas Rady či Komisie požadovaný podľa tohto nariadenia, Jednotná rada na účely konzultácií a spolupráce s nezúčastnenými členskými štátmi alebo tretími krajinami v súlade s článkami 7, 8, 12, 13, 16, 18, 45h, 55 a článkami 88 až 92 smernice 2014/59/EÚ zastupuje vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch.“;

"

(29)  Článok 34 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa úvodné slová nahrádzajú takto:"

„Jednotná rada môže pri plnom využívaní všetkých informácií, ktoré už má ECB k dispozícii, vrátane informácií zhromaždených členmi ESCB v súlade s ich štatútom, alebo všetkých informácií, ktoré už majú k dispozícii príslušné vnútroštátne orgány, ESRB, EBA, ESMA alebo EIOPA, požadovať prostredníctvom vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií alebo priamo po informovaní týchto orgánov, aby jej poskytli všetky informácie potrebné na vykonávanie jej úloh od nasledujúcich právnických alebo fyzických osôb podľa postupu a vo forme, ktoré požaduje Jednotná rada:“;

"

b)  odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:"

„5. Jednotná rada, ECB, členovia ESCB, príslušné vnútroštátne orgány, ESRB, EBA, ESMA, EIOPA a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií môžu vypracovať memorandá o porozumení, v ktorých stanovia postup výmeny informácií. Výmena informácií medzi Jednotnou radou, ECB a ostatnými členmi ESCB, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ESRB, EBA, ESMA, EIOPA a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií sa nepovažuje za porušenie požiadavky zachovávať služobné tajomstvo.

6.  Príslušné vnútroštátne orgány, ECB, členovia ESCB, ESRB, EBA, ESMA, EIOPA a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s Jednotnou radou, aby overili, či sú v čase predloženia žiadosti už k dispozícii niektoré alebo všetky požadované informácie. Ak sú takéto informácie k dispozícii, príslušné vnútroštátne orgány, ECB a ostatní členovia ESCB, ESRB, EBA, ESMA, EIOPA alebo vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií poskytnú tieto informácie Jednotnej rade.“;

"

(30)  V článku 43 ods. 1 sa vkladá toto písmeno aa):"

„aa) podpredsedu menovaného v súlade s článkom 56;“;

"

(30a)  Článok 45 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

Transparentnosť a zodpovednosť;

"

b)  vkladá sa tento odsek:"

„3a. Jednotná rada zverejňuje svoje politiky, usmernenia, všeobecné pokyny, usmerňujúce pokyny a pracovné dokumenty útvarov o riešení krízových situácií vo všeobecnosti a postupov a metodík, ktoré sa majú uplatňovať v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, pokiaľ takéto zverejnenie neznamená zverejnenie dôverných informácií.“;

"

(31)  V článku 50 ods. 1 sa písmeno n) nahrádza takto:"

„n) menuje účtovníka a interného audítora v súlade so služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania, ktorý je pri výkone svojich povinností funkčne nezávislý;“;

"

(31a)  V článku 50 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:"

qa) zabezpečuje, aby sa s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií konzultovali usmernenia, všeobecné pokyny, politiky alebo usmerňujúce pokyny pre politiky riešenia krízových situácií, postupy alebo metodiky riešenia krízových situácií, ku ktorých výkonu tieto vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií budú prispievať.“;

"

(32)  Článok 53 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:"

„Jednotnú radu na jej výkonnom zasadnutí tvorí predseda, podpredseda a štyria členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b).“;

"

b)  V odseku 5 sa slová „článku 43 ods. 1 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „článku 43 ods. 1 písm. a), aa) a b)“;

(33)  V článku 55 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"

„1. Ak pri rokovaní o jednotlivých subjektoch alebo skupinách so sídlom len v jednom zúčastnenom členskom štáte, nie sú všetci členovia uvedení v článku 53 ods. 1 a 3 schopní do termínu stanoveného predsedom dosiahnuť spoločnú dohodu na základe konsenzu, predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) prijmú rozhodnutie jednoduchou väčšinou.

2.  Ak pri rokovaní o cezhraničnej skupine všetci členovia uvedení v článku 53 ods. 1 a 4 nie sú do termínu stanoveného predsedom schopní dosiahnuť spoločnú dohodu na základe konsenzu, predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) prijmú rozhodnutie jednoduchou väčšinou.“;

"

(34)  Článok 56 sa mení takto:

a)  v odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:"

„d) zostavenie predbežného návrhu rozpočtu a návrhu rozpočtu Jednotnej rady v súlade s článkom 61 a plnenie rozpočtu Jednotnej rady v súlade s článkom 63;“;

"

b)  v odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Funkčné obdobie predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b) je päť rokov. ▌

Osoba, ktorá vykonávala funkciu ▌ predsedu, podpredsedu alebo člena uvedenú v článku 43 ods. 1 písm. b), nemôže byť menovaná do žiadnej z dvoch ďalších funkcií.“;

"

c)  ▌odsek 6 ▌sa nahrádza takto:"

„6. Po vypočutí Jednotnej rady na jej plenárnom zasadnutí Komisia poskytne Európskemu parlamentu rodovo vyvážený užší zoznam kandidátov na funkciu predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b) a o užšom zozname informuje Radu. Európsky parlament môže uskutočniť vypočutie kandidátov z uvedeného užšieho zoznamu. Komisia v súlade s výsledným rozhodnutím Európskeho parlamentu predloží Európskemu parlamentu na schválenie návrh na menovanie predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b). Po schválení tohto návrhu prijme Rada vykonávacie rozhodnutie o menovaní predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b). Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.“;

"

e)  v odseku 7 sa posledná veta nahrádza takto:"

„Predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) ostávajú vo funkcii až do menovania svojich nástupcov, ktorí sa svojich funkcií ujmú v súlade s rozhodnutím Rady uvedeným v odseku 6 tohto článku.“;

"

ea)  odsek 8 sa vypúšťa.

(35)  Článok 61 sa nahrádza takto:"

„Článok 61

Zostavenie rozpočtu

1.  Predseda do 31. marca každého roka vypracuje predbežný návrh rozpočtu Jednotnej rady vrátane výkazu odhadovaných príjmov a výdavkov Jednotnej rady na nasledujúci rok spolu s plánom pracovných miest na nasledujúci rok a predloží ho Jednotnej rade na jej plenárnom zasadnutí.

Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí v prípade potreby upraví predbežný návrh rozpočtu Jednotnej rady spolu s plánom pracovných miest.

2.  Na základe predbežného návrhu rozpočtu, ktorý Jednotná rada prijala na svojom plenárnom zasadnutí, vypracuje predseda návrh rozpočtu Jednotnej rady a predloží ho na schválenie Jednotnej rade na jej plenárnom zasadnutí.

Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí do 30. novembra každého roku v prípade potreby upraví návrh rozpočtu, ktorý predložil predseda, a prijme konečný rozpočet Jednotnej rady spolu s plánom pracovných miest.“;

"

(35a)  V článku 62 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Za prijatie štandardov vnútornej kontroly a zavedenie systémov a postupov vnútornej kontroly vhodných pre výkon úloh vnútorného audítora na svojom plenárnom zasadnutí zodpovedá Jednotná rada.“;

"

(36)  V článku 69 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň stanovenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky vypočítané v súlade s článkom 70 sa vyberajú až do dosiahnutia cieľovej úrovne. Jednotná rada môže odložiť výber pravidelných príspevkov získavaných v súlade s článkom 70 až o tri roky s cieľom zabezpečiť, aby suma, ktorá sa má vybrať, dosiahla výšku úmernú nákladom na proces výberu, ak takýto odklad významne neovplyvní schopnosť Jednotnej rady využívať fond podľa oddielu 3. Po prvom dosiahnutí cieľovej úrovne a po následnom znížení dostupných finančných prostriedkov na menej ako dve tretiny cieľovej úrovne sa uvedené príspevky stanovia na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do štyroch rokov.“;

"

(37)  Článok 70 sa mení takto:

a)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Súčasťou dostupných finančných prostriedkov, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň stanovenú v článku 69, môžu byť aj neodvolateľné platobné záväzky, ktoré sú plne zabezpečené kolaterálom vo forme nízkorizikových aktív nezaťažených právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vyčlenené na výhradné použitie Jednotnou radou na účely uvedené v článku 76 ods. 1. Podiel uvedených neodvolateľných platobných záväzkov nesmie presiahnuť 30 % z celkovej výšky príspevkov získaných podľa tohto článku. V rámci tohto limitu Jednotná rada každý rok stanoví podiel neodvolateľných platobných záväzkov z celkovej výšky príspevkov, ktoré sa majú získať v súlade s týmto článkom.“;

"

b)  vkladá sa tento odsek 3a:"

„3a. Ak podľa článku 76 treba použiť fond, Jednotná rada vyzve na splatenie neodvolateľných platobných záväzkov prijatých podľa odseku 3 uvedeného článku.

Ak inštitúcia alebo subjekt prestanú patriť do rozsahu pôsobnosti článku 2 a už nie sú povinné platiť príspevky v súlade s odsekom 1 tohto článku, Jednotná rada vyzve na splatenie neodvolateľných platobných záväzkov prijatých podľa odseku 3, ktoré sú naďalej splatné. Ak je príspevok súvisiaci s neodvolateľným platobným záväzkom riadne zaplatený na základe prvej výzvy, Jednotná rada záväzok zruší a kolaterál vráti. Ak príspevok nie je riadne zaplatený na základe prvej výzvy, Jednotná rada kolaterál zabaví a záväzok zruší.“;

"

(38)  V článku 71 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Celková výška mimoriadnych príspevkov ex post za rok nesmie presiahnuť trojnásobok 12,5 % cieľovej úrovne.“;

"

(39)  V článku 74 sa vkladá tento odsek:"

„Jednotná rada informuje Komisiu a ECB hneď, ako usúdi, že môže byť potrebné aktivovať zmluvne zabezpečené mechanizmy financovania pre fond v súlade s týmto článkom, a poskytne Komisii a ECB všetky informácie potrebné na výkon ich úloh v súvislosti s týmito mechanizmami financovania.“;

"

(40)  Článok 76 sa mení takto:

a)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Ak Jednotná rada dospeje k záveru, že použitie fondu na účely uvedené v odseku 1 pravdepodobne povedie k preneseniu časti strát subjektu uvedeného v článku 2 na fond, uplatnia sa zásady používania fondu stanovené v článku 27.“;

"

b)  dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:"

„5. Ak sa nástroje na riešenie krízových situácií uvedené v článku 22 ods. 2 písm. a) alebo b) uplatňujú len na prevod časti aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, Jednotná rada má voči zvyšku subjektu nárok na úhradu všetkých výdavkov a strát, ktoré fondu vzniknú v dôsledku akýchkoľvek príspevkov na riešenie krízových situácií podľa odsekov 1 a 2 tohto článku v súvislosti so stratami, ktoré by inak znášali veritelia.

6.  Pohľadávky Jednotnej rady uvedené v odseku 5 tohto článku a v článku 22 ods. 6 majú v každom zúčastnenom členskom štáte rovnaký stupeň priority ako pohľadávky vnútroštátnych mechanizmov financovania riešenia krízových situácií podľa vnútroštátneho práva tohto členského štátu, ktorým sa riadi bežné konkurzné konanie podľa článku 108 ods. 9 smernice 2014/59/EÚ.“;

"

(41)  Článok 79 sa mení takto:

a)  odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

„1. Zúčastnené členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď Jednotná rada vo vzťahu k úverovej inštitúcii prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie, za predpokladu, že uvedeným opatrením sa zabezpečuje, aby vkladatelia krytých vkladov, a fyzické osoby, ako aj mikropodniky a malé a stredné podniky s oprávnenými vkladmi mali naďalej prístup k svojim vkladom s cieľom zabrániť tomu, aby takíto vkladatelia znášali straty, systém ochrany vkladov, ku ktorému je táto úverová inštitúcia pridružená, prispieval na účely stanovené v článku 109 smernice 2014/59/EÚ.

2.  Jednotná rada v úzkej spolupráci so systémom ochrany vkladov stanoví sumu príspevku systému ochrany vkladov v súlade s odsekom 1 po porade so systémom ochrany vkladov a v prípade potreby s určeným orgánom v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/49/EÚ na základe predpokladaných nákladov na výplatu vkladateľov podľa článku 11e smernice 2014/49/EÚ a v súlade s podmienkami uvedenými v článku 20 tohto nariadenia.

3.  Jednotná rada oznámi svoje rozhodnutie uvedené v prvom pododseku určenému orgánu v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/49/EÚ a systému ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená. Systém ochrany vkladov bezodkladne vykoná toto rozhodnutie.“;

"

b)  v odseku 5 sa vypúšťajú druhý a tretí pododsek.

(41a)  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 79a

Správy o likvidite pri riešení krízových situácií

Komisia do 31. decembra 2024 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o likvidite pri riešení krízových situácií.

V správe preskúma, či dočasný nedostatok likvidity po rekapitalizácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, je spôsobený okrem iného chýbajúcim nástrojom v súbore nástrojov na riešenie krízových situácií a preskúma najúčinnejšie spôsoby riešenia dočasných nedostatkov likvidity s ohľadom na postupy v iných jurisdikciách. V správe uvedie konkrétne možnosti politiky.

Článok 79b

V súvislosti s obnovením diskusií o bankovej únii Komisia do 31. decembra 2026 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti a rozsahu interného mechanizmu prevodu strát v rámci skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, ako výsledku reformy rámca pre krízové riadenie.

V správe vyhodnotí najmä rozsah riešenia krízových situácií, úroveň dosahovania vnútorných cieľov MREL, podmienky prístupu k záchranným sieťam financovaným z odvetvia, najmä z jednotného fondu.“;

"

(42)  V článku 85 ods. 3 sa slová „uvedenému v“ nahrádzajú slovami „prijatému podľa“;

(43)  V článku 88 sa dopĺňa tento odsek 7:"

„7. Tento článok nebráni Jednotnej rade zverejňovať svoje analýzy alebo posúdenia, a to ani vtedy, keď sú založené na informáciách od subjektov uvedených v článku 2 alebo iných orgánov, ako sa uvádza v odseku 6 tohto článku, ak Jednotná rada usúdi, že toto zverejnenie by nepoškodilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, a že zverejnenie je vo verejnom záujme, ktorý prevažuje nad všetkými ostatnými záujmami uvedenými v odseku 5 tohto článku. Takéto zverejnenie by mala uskutočniť Jednotná rada pri výkone svojich funkcií podľa tohto nariadenia na účely odseku 1 tohto článku.“;

"

(43a)  V článku 94 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:"

„aa) súčinnosť medzi existujúcim rámcom a zriadením európskeho systému ochrany vkladov.“.

"

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Článok 1 bod 1 písm. a), body 2 a 3, bod 4 písm. a), bod 5 písm. a) a b) a písmeno c) body i) a ii), bod 6 písm. a), bod 7, bod 13 písm. a) bod i) a písmeno b), bod 14 písm. a), b) a d), bod 19 písm. d) a e), bod 21, bod 23 písm. a) bod i) prvá zarážka, písmená b) a d), body 25 až 35 a body 39, 42 a 43 sa však uplatňujú od … [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = jeden mesiac po dátume nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda

(1) Ú. v. EÚ C 307, 31.8.2023, s. 19.
(2) Ú. v. EÚ C 349, 29.9.2023, s. 161.
(3)* Zmeny v celom texte vyplývajú z prijatia pozmeňujúceho návrhu 1. Nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(4) Ú. v. EÚ C , , s. .
(5) Ú. v. EÚ C , , s. .
(6) Rada pre finančnú stabilitu, Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie), 15. októbra 2014.
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
(9) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1.).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 226).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 296).
(14) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(16) COM(2018) 133 final.
(17) COM(2020) 822 final.
(18) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
(19) Nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8).
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).


Opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízovej situácie a financovanie opatrení na riešenie krízovej situácie (BRRD3)
PDF 360kWORD 102k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízovej situácie a financovanie opatrení na riešenie krízovej situácie (COM(2023)0227 – C9-0135/2023 – 2023/0112(COD))
P9_TA(2024)0327A9-0153/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0227),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0135/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. júla 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2023(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0153/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/…, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízovej situácie a financovanie opatrení na riešenie krízovej situácie(3)

P9_TC1-COD(2023)0112


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(4),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Rámec Únie na riešenie krízovej situácie pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“) bol zavedený po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 na základe medzinárodne uznávaného dokumentu Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie)(6), ktorý vydala Rada pre finančnú stabilitu. Rámec Únie na riešenie krízovej situácie tvorí smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(7) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014(8). Oba akty sa uplatňujú na inštitúcie usadené v Únii aj na všetky ostatné subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice alebo uvedeného nariadenia (ďalej len „subjekty“). Rámec Únie na riešenie krízovej situácie sa zameriava na riadne riešenie zlyhania inštitúcií a subjektov zachovaním zásadných funkcií inštitúcií a subjektov a odvrátením hrozieb pre finančnú stabilitu pri súčasnej ochrane vkladateľov a verejných finančných prostriedkov. Okrem toho sa rámec Únie na riešenie krízovej situácie zameriava na posilnenie rozvoja vnútorného trhu s bankovými službami vytvorením harmonizovaného režimu na koordinované riešenie cezhraničných kríz a predchádzaním narušeniam hospodárskej súťaže, ako aj rizikám nerovnakého zaobchádzania.

(2)  Niekoľko rokov po začatí jeho vykonávania sa ukazuje, že rámec Únie na riešenie krízovej situácie tak, ako sa v súčasnosti uplatňuje, nedosahuje želateľné výsledky pri plnení niektorých uvedených cieľov. Hoci inštitúcie a subjekty dosiahli významný pokrok, pokiaľ ide o riešiteľnosť, a vynaložili na tento účel značné prostriedky, konkrétne prostredníctvom zvyšovania kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ako aj dopĺňania prostriedkov v mechanizmoch financovania riešenia krízovej situácie, rámec Únie na riešenie krízovej situácie sa využíva zriedka. Zlyhania určitých menších a stredných inštitúcií a subjektov sa namiesto toho zväčša riešia prostredníctvom neharmonizovaných vnútroštátnych opatrení. Namiesto záchranných sietí financovaných odvetvím vrátane mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie sa žiaľ, stále využívajú peniaze daňových poplatníkov. Uvedená situácia podľa všetkého vyplýva z neprimeraných stimulov. Tieto neprimerané stimuly vyplývajú zo vzájomného pôsobenia rámca Únie na riešenie krízovej situácie s vnútroštátnymi pravidlami, pričom široká voľná pôsobnosť posúdenia verejného záujmu sa vždy neuplatňuje tak, aby sa pri nej prihliadalo na pôvodný zámer uplatňovania rámca Únie na riešenie krízovej situácie. Zároveň sa rámec Únie na riešenie krízovej situácie málo využíva v dôsledku rizík znášania strát vkladateľmi inštitúcií financovaných z vkladov, aby sa zabezpečilo, že uvedené inštitúcie môžu získať prístup k externému financovaniu pri riešení krízovej situácie, a to najmä v prípade neexistencie iných záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov. A napokon od uplatňovania rámca Únie na riešenie krízovej situácie odrádza to, že mimo riešenia krízovej situácie existujú menej prísne pravidlá prístupu k financovaniu ako pri riešení krízovej situácie, preto sa využívajú iné riešenia, ktoré často zahŕňajú využitie peňazí daňových poplatníkov namiesto vlastných zdrojov inštitúcie a subjektu, prípadne záchranných sietí financovaných subjektmi odvetvia. Táto situácia potom prináša riziká fragmentácie, riziká neoptimálnych výsledkov pri riadení zlyhaní inštitúcií a subjektov, a to najmä v prípade menších a stredných inštitúcií a subjektov, ako aj alternatívne náklady vyplývajúce z nevyužitých finančných zdrojov. Preto je potrebné zabezpečiť účinnejšie a súdržnejšie uplatňovanie rámca Únie na riešenie krízovej situácie, ako aj jeho uplatňovanie vždy, keď je to vo verejnom záujme, a to aj v prípade menších a stredných inštitúcií▌.

(2a)  Cieľom revízie smernice 2014/59/EÚ je lepšie chrániť peniaze daňových poplatníkov a vytvoriť nové systémové mechanizmy pre inštitúcie a subjekty, na ktoré sa nevzťahuje existujúci rámec pre riešenie krízových situácií. Cieľom tohto rámca je znížiť hospodárske zaťaženie spoločnosti znížením celkových nákladov spojených so zlyhaním bánk. Použitie peňazí daňových poplatníkov by sa so zavedením revidovaného rámca malo výrazne obmedziť, aby sa zabezpečilo častejšie a účinnejšie využívanie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

(3)  Intenzita a úroveň podrobností úsilia pri plánovaní riešenia krízovej situácie potrebné v prípade dcérskych spoločností, ktoré neboli určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, sa líšia v závislosti od veľkosti a rizikového profilu dotknutých inštitúcií a subjektov, prítomnosti zásadných funkcií a stratégie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali byť schopné zvážiť uvedené faktory pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade takýchto dcérskych spoločností, a v prípade potreby postupovať podľa zjednodušeného prístupu.

(3a)  Jedným z hlavných cieľov tejto zmeny smernice je zaviesť aktualizovaný prístup, ktorý orgánom umožní účinne riešiť potenciálne zlyhanie niektorých bánk alebo skupiny bánk. Tento prístup by mal podporovať transparentnosť a predvídateľnosť a zároveň minimalizovať nepriaznivé hospodárske dôsledky. Takýto prístup je v súlade so všeobecnou zásadou záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa smernice 2014/59/EÚ, pričom sa zároveň zachováva praktická uskutočniteľnosť riešenia zlyhania stredne veľkých bánk.

(4)  Inštitúcia alebo subjekt, ktoré sa likvidujú podľa vnútroštátneho práva po ich určení za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, v prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že riešenie ich krízovej situácie nie je vo verejnom záujme, napokon smerujú k odchodu z trhu. Znamená to, že nie je potrebný plán opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade zlyhania, a to bez ohľadu na to, či už príslušný orgán odňal dotknutej inštitúcii alebo dotknutému subjektu povolenie. To isté sa týka zvyškovej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, po prevode aktív, práv a záväzkov v súvislosti so stratégiou prevodu. Preto je vhodné stanoviť, že v uvedených situáciách sa prijatie plánov riešenia krízovej situácie nevyžaduje.

(5)  Orgány pre riešenie krízových situácií môžu v súčasnosti zakázať určité rozdeľovanie výnosov, ak inštitúcia alebo subjekt nesplní požiadavku na kombinovaný vankúš, ktorá sa zohľadňuje ako doplnok k minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. V niektorých situáciách sa však od inštitúcie alebo subjektu môže vyžadovať splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na inom základe, ako keď sa od inštitúcie alebo subjektu vyžaduje dodržanie požiadavky na kombinovaný vankúš. Uvedená situácia vytvára neistoty, pokiaľ ide o podmienky vykonávania právomocí orgánov pre riešenie krízových situácií zakázať rozdeľovanie výnosov a vypočítať maximálnu rozdeliteľnú sumu v súvislosti s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Preto by sa malo stanoviť, že v uvedených prípadoch by mali orgány pre riešenie krízových situácií uplatňovať právomoc zakázať určité rozdeľovanie výnosov na základe odhadu požiadavky na kombinovaný vankúš vyplývajúcej z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1118(9). S cieľom zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu by mali orgány pre riešenie krízových situácií oznámiť odhad požiadavky na kombinovaný vankúš inštitúcii alebo subjektu, ktorý by potom daný odhad požiadavky na kombinovaný vankúš zverejnil.

(6)  Opatrenia včasnej intervencie boli vypracované s cieľom umožniť príslušným orgánom napraviť zhoršenie finančnej a hospodárskej situácie inštitúcie alebo subjektu a v čo najväčšej miere znížiť riziko a vplyv možného riešenia krízovej situácie. V dôsledku nedostatočnej istoty, pokiaľ ide o spúšťacie faktory uplatňovania týchto opatrení včasnej intervencie, a ich čiastočného prekrývania s opatreniami dohľadu sa však opatrenia včasnej intervencie využívajú zriedka. Podmienky uplatňovania uvedených opatrení včasnej intervencie by sa preto mali zjednodušiť a podrobnejšie špecifikovať. V záujme odstránenia neistôt, pokiaľ ide o podmienky a časový rámec odvolania riadiaceho orgánu a vymenovania dočasných správcov, by sa mali uvedené opatrenia výslovne vymedziť ako opatrenia včasnej intervencie a na ich uplatňovanie by sa mali vzťahovať tie isté spúšťacie faktory. Zároveň by sa malo od príslušných orgánov vyžadovať, aby vybrali vhodné opatrenia na riešenie konkrétnej situácie v súlade so zásadou proporcionality. S cieľom umožniť príslušným orgánom zohľadnenie rizík poškodenia dobrej povesti alebo rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí alebo informačnými a komunikačnými technológiami by mali príslušné orgány posúdiť podmienky uplatňovania opatrení včasnej intervencie nielen na základe kvantitatívnych ukazovateľov, ako sú kapitálové požiadavky a požiadavky na likviditu, úroveň pákového efektu, nesplácané úvery alebo koncentrácia expozícií, ale aj na základe kvalitatívnych spúšťacích faktorov.

(7)  S cieľom zvýšiť právnu istotu by sa mali zrušiť opatrenia včasnej intervencie stanovené v smernici 2014/59/EÚ, ktoré sa prekrývajú s už existujúcimi právomocami podľa prudenciálneho rámca stanoveného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(10) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034(11). Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby boli orgány pre riešenie krízových situácií schopné pripraviť sa na možné riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu. Príslušný orgán by mal preto informovať orgány pre riešenie krízových situácií o zhoršení finančných podmienok inštitúcie alebo subjektu s dostatočným predstihom a orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať potrebné právomoci na vykonanie prípravných opatrení. Je dôležité uviesť, že s cieľom umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií čo najrýchlejšie zareagovať na zhoršenie podmienok inštitúcie alebo subjektu, by nemalo byť predchádzajúce uplatnenie opatrení včasnej intervencie podmienkou na to, aby orgán pre riešenie krízových situácií mohol prijať opatrenia na uvedenie inštitúcie alebo subjektu na trh, prípadne žiadať o informácie na účely aktualizácie plánu riešenia krízovej situácie a vypracovania ocenenia. S cieľom zabezpečiť jednotnú, koordinovanú, účinnú a včasnú reakciu na zhoršenie finančných podmienok inštitúcie alebo subjektu a riadne vypracovať možné riešenie krízovej situácie je potrebné posilniť interakciu a koordináciu medzi príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií. Keď inštitúcia alebo subjekt splnia podmienky na uplatnenie opatrení včasnej intervencie, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali zintenzívniť výmenu informácií vrátane predbežných informácií a spoločne monitorovať finančnú situáciu inštitúcie alebo subjektu.

(8)  Je potrebné zaistiť včasné opatrenie a včasnú koordináciu medzi príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií, keď inštitúcia alebo subjekt naďalej vyvolávajú obavy, pričom existuje závažné riziko, že inštitúcia alebo subjekt môžu zlyhať. Príslušný orgán by mal preto takéto riziko oznámiť orgánu pre riešenie krízových situácií čo najskôr. Uvedené oznámenie by malo obsahovať dôvody na uskutočnenie posúdenia príslušným orgánom a vypracovanie prehľadu alternatívnych opatrení súkromného sektora, opatrenie dohľadu alebo opatrenia včasnej intervencie, ktoré sú k dispozícii na zabránenie zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu v primeranom časovom rámci. Takýmto včasným oznámením by nemali byť dotknuté postupy na určenie toho, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie. Predchádzajúce oznámenie príslušného orgánu adresované orgánu pre riešenie krízových situácií o významnom riziku, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, by nemalo byť podmienkou pre následné konštatovanie, že inštitúcia alebo subjekt skutočne zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Okrem toho, ak neskôr inštitúcia alebo subjekt posúdia ako zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, pričom neexistujú alternatívne riešenia na zabránenie tomuto zlyhaniu v primeranom časovom rámci, orgán pre riešenie krízových situácií musí prijať rozhodnutie, či prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie. V takom prípade môže byť včasnosť rozhodnutia o uplatnení opatrenia na riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu mimoriadne dôležitá na úspešné vykonanie stratégie riešenia krízovej situácie, a to najmä preto, lebo včasnejšia intervencia v inštitúcii alebo subjekte môže prispieť k zabezpečeniu dostatočných úrovní kapacity na absorpciu strát a likviditu na vykonanie uvedenej stratégie. Preto je vhodné umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií posúdiť v úzkej spolupráci s príslušným orgánom, čo predstavuje primeraný časový rámec na vykonanie alternatívnych opatrení s cieľom zabrániť zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu. Pri tomto posudzovaní by sa mala zohľadniť aj potreba zachovať schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií a dotknutého subjektu účinne vykonávať stratégiu riešenia krízových situácií tam, kde je to v konečnom dôsledku potrebné, ale nemala by brániť prijatiu alternatívnych opatrení. Plánovaný časový rámec pre alternatívne opatrenia by mal byť najmä taký, aby neohrozil účinnosť potenciálneho vykonávania stratégie riešenia krízových situácií. S cieľom zabezpečiť včasný výsledok a umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií riadne sa pripraviť na potenciálne riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu by sa mali orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán pravidelne schádzať, pričom orgán pre riešenie krízových situácií by mal rozhodnúť o frekvencii týchto stretnutí vzhľadom na okolnosti prípadu.

(9)  Rámec riešenia krízových situácií sa má potenciálne uplatňovať na každú inštitúciu alebo každý subjekt bez ohľadu na ich veľkosť a obchodný model, ak nástroje dostupné podľa vnútroštátneho práva nie sú primerané na riadenie ich zlyhania. V záujme zabezpečenia takéhoto výsledku by sa mali stanoviť kritériá na uplatnenie posúdenia verejného záujmu na zlyhávajúcu inštitúciu alebo zlyhávajúci subjekt. V tejto súvislosti je potrebné objasniť, že v závislosti od osobitných okolností možno určité funkcie inštitúcie alebo subjektu považovať za kritické, aj ak by ich prerušenie malo vplyv na finančnú stabilitu alebo kritické služby ▌na regionálnej úrovni, najmä ak nahraditeľnosť kritických funkcií určuje príslušný geografický trh.

(9a)   Aby sa zabezpečilo, že posúdenie vplyvu na regionálnej úrovni môže byť založené na údajoch, ktoré sú dostupné konzistentným spôsobom v celej Únii, regionálna úroveň by sa mala chápať s odkazom na územné jednotky úrovne 1 alebo úrovne 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (úroveň NUTS 1 alebo 2) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003(12).

(10)  Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa malo prihliadať na to, že vkladatelia sú lepšie chránení, keď sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov využívajú efektívnejšie a straty z týchto finančných prostriedkov sa minimalizujú. Preto by sa mal pri posudzovaní verejného záujmu cieľ riešenia krízových situácií spočívajúci v ochrane vkladateľov považovať za lepšie dosiahnutý pri riešení krízovej situácie, ak by možnosť konkurzného konania bola pre systém ochrany vkladov nákladnejšia.

(10a)  Ak rámce členských štátov pre platobnú neschopnosť a riešenie krízových situácií dosahujú ciele rámca v rovnakej miere, mala by sa uprednostniť možnosť, pri ktorej sa minimalizuje riziko pre daňových poplatníkov a hospodárstvo. Týmto prístupom sa zabezpečí obozretný a zodpovedný postup v súlade so všeobecným cieľom ochrany záujmov daňových poplatníkov, ako aj širšej hospodárskej stability.

(11)  Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa takisto malo v čo najväčšej miere prihliadať na rozdiel medzi financovaním poskytovaným prostredníctvom záchranných sietí financovaných subjektmi odvetvia (mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie alebo systémov ochrany vkladov) a financovaním poskytovaným členskými štátmi z peňazí daňových poplatníkov. Financovanie poskytované členskými štátmi so sebou nesie vyššie riziko morálneho hazardu a nižšiu motiváciu dodržiavať trhovú disciplínu. Preto by orgány pre riešenie krízových situácií mali pri posudzovaní cieľa minimálneho využívania mimoriadnej verejnej finančnej podpory uprednostňovať financovanie prostredníctvom mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie alebo systému ochrany vkladov a financovanie prostredníctvom rovnakého objemu zdrojov z rozpočtu členských štátov by sa malo zvážiť len za mimoriadnych okolností.

(11a)   Mimoriadna finančná podpora inštitúciám a subjektom od daňových poplatníkov by sa mala, ak vôbec, poskytovať len na nápravu vážnych hospodárskych otrasov za mimoriadnych okolností systémovej povahy, pretože je značnou záťažou pre verejné financie a narúša rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

(12)  S cieľom zaistiť čo najúčinnejšie dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií by mal byť výsledok posúdenia verejného záujmu negatívny iba vtedy, ak by sa likvidáciou zlyhávajúcej inštitúcie alebo zlyhávajúceho subjektu v rámci bežného konkurzného konania dosiahli ciele riešenia krízových situácií účinnejšie, a nielen v rovnakom rozsahu ako v prípade riešenia krízovej situácie.

(12a)  Pri rozhodovaní medzi riešením krízovej situácie a likvidáciou by sa mala uprednostniť možnosť s nižšími celkovými nákladmi. V tomto posúdení by sa mali zohľadniť rôzne náklady vrátane nákladov súvisiacich s vyplatením prostriedkov zo systému ochrany vkladov, ako je obdobie potrebné na vymáhanie majetku a strata príjmu počas procesu. V prípadoch, keď riešenie krízovej situácie aj likvidácia vykazujú podobné nákladové profily, by sa mala uprednostniť možnosť, ktorá prináša menej súvisiacich rizík pre hospodárstvo, a to aj pokiaľ ide o verejné financie a dosah na stabilitu hospodárstva.

(13)  Zlyhávajúca inštitúcia alebo zlyhávajúci subjekt, ktorých krízová situácia sa nerieši, by sa mali zlikvidovať v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve. Takéto postupy sa môžu v jednotlivých členských štátoch do veľkej miery líšiť. Hoci je vhodné umožniť dostatočnú flexibilitu na využitie existujúcich vnútroštátnych postupov, určité aspekty by sa mali objasniť tak, aby sa zabezpečil odchod dotknutých inštitúcií alebo subjektov z trhu.

(14)  Malo by sa zabezpečiť, aby príslušný vnútroštátny administratívny alebo justičný orgán promptne začal konanie podľa vnútroštátneho práva, ak sa inštitúcia alebo subjekt považujú za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, pričom ich krízová situácia sa nerieši. Ak je podľa vnútroštátneho práva k dispozícii dobrovoľná likvidácia inštitúcie alebo subjektu na základe rozhodnutia akcionárov, takáto možnosť by mala zostať dostupná. Malo by sa zabezpečiť, aby opatrenie, ktoré urýchlene neprijmú akcionári, prijal príslušný vnútroštátny administratívny alebo justičný orgán.

(15)  Takisto treba stanoviť, že konečným výsledkom takýchto postupov je odchod zlyhávajúcej inštitúcie alebo zlyhávajúceho subjektu z trhu alebo ukončenie ich bankových činností. V závislosti od vnútroštátneho práva je možné tento cieľ dosiahnuť rôzne, napríklad predajom inštitúcie alebo subjektu alebo ich častí, predajom ich konkrétnych aktív alebo záväzkov, postupnou likvidáciou alebo ukončením ich bankových činností vrátane platieb a prijímania vkladov s cieľom odpredať postupne ich aktíva na účely splatenia dotknutých veriteľov. S cieľom posilniť predvídateľnosť postupov by sa však mal daný výsledok dosiahnuť v primeranom časovom rámci.

(16)  Príslušné orgány by mali byť splnomocnené odňať povolenie inštitúcii alebo subjektu výhradne na základe toho, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá a ich krízová situácia sa nerieši. Príslušné orgány by mali mať možnosť odňať povolenie na podporu cieľa likvidácie inštitúcie alebo subjektu v súlade s vnútroštátnym právom, a to najmä v prípadoch, keď nie je možné začať dostupné postupy podľa vnútroštátneho práva vtedy, keď sa určí, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, pričom to platí aj pre prípady, keď inštitúcia alebo subjekt ešte podľa súvahy nevykazuje platobnú neschopnosť. V záujme lepšieho zabezpečenia dosiahnutia cieľa likvidácie inštitúcie alebo subjektu by mali členské štáty zaistiť, aby odňatie povolenia príslušným orgánom takisto patrilo medzi možné podmienky na začatie aspoň jedného postupu podľa vnútroštátneho práva, ktorý sa vzťahuje na zlyhávajúce inštitúcie alebo subjekty alebo inštitúcie a subjekty, ktoré pravdepodobne zlyhajú, ale ktorých krízová situácia sa nerieši.

(17)  Zo skúseností získaných pri vykonávaní smernice 2014/59/EÚ, nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ(13) vyplýva, že je potrebné špecifikovať ďalšie podmienky, za ktorých možno výnimočne povoliť opatrenia preventívnej povahy, ktoré sa považujú za mimoriadnu verejnú finančnú podporu. S cieľom minimalizovať narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielnej povahy systémov ochrany vkladov v Únii by sa mali výnimočne povoliť intervencie zo systémov ochrany vkladov v súvislosti s preventívnymi opatreniami zlučiteľnými so smernicou 2014/49/EÚ, ktoré sa považujú za mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ak prijímajúca inštitúcia alebo prijímajúci subjekt nespĺňajú ani jednu z podmienok na to, aby sa považovali za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú. Malo by sa zabezpečiť, aby sa preventívne opatrenia prijímali s dostatočným časovým predstihom. Európska centrálna banka (ECB) v súčasnosti určuje platobnú schopnosť inštitúcie alebo subjektu na účely preventívnej rekapitalizácie na základe posúdenia orientovaného na budúcnosť, pri ktorom sa určuje, či dokáže inštitúcia alebo subjekt v nasledujúcich 12 mesiacoch dodržať požiadavky na vlastné zdroje stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(14) alebo v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033(15) a dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje stanovenú v smernici 2013/36/EÚ alebo smernici (EÚ) 2019/2034. Uvedená prax by sa mala stanovovať v smernici 2014/59/EÚ. Okrem toho pri riešení príčin možných finančných ťažkostí, ktorým čelia inštitúcie a subjekty, a pri predchádzaní ich zlyhaniu môžu byť účinné a efektívne aj opatrenia na riešenie aktív so zníženou hodnotou, ako sú subjekty pre správu aktív alebo systémy zaručenia aktív, ktoré tak môžu predstavovať významné preventívne opatrenia. Preto by sa malo špecifikovať, že takéto preventívne opatrenia môžu mať podobu opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou.

(18)  V záujme zachovania trhovej disciplíny, ochrany verejných finančných prostriedkov a zabránenia narušeniam hospodárskej súťaže by mali preventívne opatrenia naďalej predstavovať výnimku a mali by sa uplatňovať len pri riešení situácií závažného narušenia trhu alebo zachovania finančnej stability, najmä v prípade systémovej krízy. Okrem toho by sa preventívne opatrenia nemali využívať na riešenie vzniknutých alebo pravdepodobných strát. Najspoľahlivejším nástrojom na určenie vzniknutých strát alebo strát, ktoré pravdepodobne vzniknú, je preskúmanie kvality aktív ECB, európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) (EBA), stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(16), alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Príslušné orgány by mali toto preskúmanie využiť na určenie vzniknutých strát alebo strát, ktoré pravdepodobne vzniknú, ak ho možno uskutočniť v primeranom časovom rámci. Ak to nie je možné, príslušné orgány by mali určiť vzniknuté straty alebo straty, ktoré pravdepodobne vzniknú, najspoľahlivejším možným spôsobom za prevládajúcich okolností, v prípade potreby aj na základe kontrol na mieste.

(19)  Preventívna rekapitalizácia sa zameriava na podporu životaschopných inštitúcií a subjektov, ktoré budú podľa zistení v blízkej budúcnosti pravdepodobne čeliť dočasným ťažkostiam, a na predídenie ďalšiemu zhoršeniu ich situácie. S cieľom zabrániť poskytovaniu verejných subvencií podnikom, ktoré sú neziskové už v čase poskytnutia podpory, by preventívne opatrenia vykonávané v podobe nadobudnutia nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov, prípadne prostredníctvom opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou, nemali presiahnuť sumu potrebnú na krytie nedostatočného kapitálu, ktorá sa uvádza v nepriaznivom scenári na základe stresového testu alebo rovnocenných činností. Aby sa financovanie z verejných zdrojov napokon ukončilo, tieto preventívne opatrenia by takisto mali byť časovo obmedzené a zahŕňať jasný harmonogram na ich ukončenie (▌stratégia ukončenia podporných opatrení). Trvalé nástroje vrátane vlastného kapitálu Tier 1 by sa mali využívať iba vo výnimočných prípadoch a mali by sa na ne vzťahovať určité kvantitatívne obmedzenia, keďže zo svojej podstaty nie sú vhodné na dodržanie podmienky dočasnosti.

(20)  Preventívne opatrenia by sa mali obmedzovať na sumu, ktorú by inštitúcia alebo subjekt potrebovali na zachovanie svojej platobnej schopnosti v prípade výskytu udalosti z nepriaznivého scenára, ako sa určuje na základe stresového testu alebo rovnocenných činností. V prípade preventívnych opatrení v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou by mala mať prijímajúca inštitúcia alebo prijímajúci subjekt možnosť použiť danú sumu na krytie strát v prípade prevedených aktív alebo v kombinácii s nadobudnutím kapitálových nástrojov, za predpokladu, že nie je presiahnutá celková zistená nedostatočná suma. Takisto treba zabezpečiť, aby boli takéto preventívne opatrenia v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou v súlade s existujúcimi pravidlami štátnej pomoci a najlepšími postupmi, obnovovali dlhodobú životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu, aby sa štátna pomoc obmedzovala na nevyhnutné minimum a predišlo sa narušeniam hospodárskej súťaže. Z uvedených dôvodov by mali dotknuté orgány v prípade preventívnych opatrení v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou zohľadniť osobitné usmernenie vrátane koncepcie zriaďovania správcovských spoločností(17) a oznámenia o riešení nesplácaných úverov(18). Na uvedené preventívne opatrenia v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou by sa mala vždy vzťahovať prevažujúca podmienka dočasnosti. Očakáva sa, že verejné záruky udelené na konkrétne obdobie v súvislosti s aktívami dotknutej inštitúcie alebo dotknutého subjektu so zníženou hodnotou by mali zabezpečiť lepšie dodržanie podmienky dočasnosti ako prevody takýchto aktív na verejne podporovaný subjekt. V záujme zabezpečenia toho, aby inštitúcie, ktoré dostávajú podporu, dodržiavali podmienky opatrení podpory, by príslušné orgány mali od inštitúcií, ktoré nesplnili svoje záväzky, požadovať plán nápravy. Ak príslušný orgán zastáva názor, že opatrenia v pláne nápravy nie sú schopné dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť inštitúcie, alebo ak inštitúcia nedodržala plán nápravy, príslušné orgány by mali vykonať posúdenie, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, v súlade s článkom 32 smernice 2014/59/EÚ.

(21)  S cieľom riešiť závažné porušenia prudenciálnych požiadaviek treba podrobnejšie špecifikovať podmienky na určenie toho, či holdingové spoločnosti zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Porušenie uvedených požiadaviek holdingovou spoločnosťou by malo byť závažné vtedy, ak je druh a rozsah porušenia porovnateľný s porušením, ktoré by bolo v prípade, že by sa ho dopustila úverová inštitúcia, dôvodom na to, aby jej príslušný orgán odňal povolenie podľa článku 18 smernice 2013/36/EÚ.

(22)  Členské štáty môžu mať podľa svojich vnútroštátnych zákonov právomoci pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania, ktoré môžu zahŕňať aj oprávnené vklady. Ak sa pozastavenie povinností týkajúcich sa platieb alebo dodania priamo netýka finančných okolností úverovej inštitúcie, vklady nesmú byť na účely smernice 2014/49/EÚ nedostupné. V dôsledku toho nemusia byť vkladatelia schopní dlhšie obdobie získať prístup k svojim vkladom. S cieľom udržať dôveru vkladateľov v bankový sektor a zachovať jeho finančnú stabilitu by mali členské štáty zabezpečiť, aby mali vkladatelia prístup k primeranej dennej sume svojich vkladov, napríklad na úhradu životných nákladov, ak sú ich vklady neprístupné v dôsledku pozastavenia platieb z iných dôvodov ako z tých, ktoré vedú k vyplateniu vkladateľov. Takýto postup by mal byť naďalej výnimočný a členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali vkladatelia prístup k primeraným denným sumám.

(23)  V záujme zlepšenia právnej istoty a vzhľadom na potenciálny význam záväzkov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku budúcich neistých udalostí vrátane výsledku súdnych sporov prebiehajúcich v čase riešenia krízovej situácie, treba stanoviť, ako s danými záväzkami zaobchádzať na účely uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Hlavnými zásadami by v tomto zmysle mali byť tie, ktoré sa uvádzajú v účtovných pravidlách, a najmä v účtovných pravidlách stanovených v medzinárodnom účtovnom štandarde č. 37, ako boli prijaté v nariadení Komisie (ES) č. 1126/2008(19). Na tomto základe by mali orgány pre riešenie krízových situácií stanoviť rozdiel medzi rezervami a podmienenými záväzkami. Rezervy a podmienené záväzky sa týkajú pravdepodobného odlevu finančných prostriedkov a je možné ich spoľahlivo odhadnúť. Podmienené záväzky sa nepovažujú za účtovné záväzky, keďže sa týkajú povinnosti, ktorú nemožno považovať za pravdepodobnú v čase odhadu alebo ju nemožno spoľahlivo odhadnúť.

(24)  Keďže rezervy predstavujú účtovné záväzky, malo by sa špecifikovať, že s takýmito rezervami sa má zaobchádzať rovnako ako s ostatnými záväzkami. Takéto rezervy by mali byť použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, pokiaľ nespĺňajú niektoré z konkrétnych kritérií na vylúčenie z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Vzhľadom na potenciálny význam uvedených rezerv pri riešení krízovej situácie a s cieľom zabezpečiť istotu pri uplatňovaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa malo špecifikovať, že rezervy sú súčasťou záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov a že vzhľadom na to sa na ne uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Takisto by sa malo zabezpečiť, že po uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa bude s uvedenými záväzkami a akýmikoľvek povinnosťami alebo pohľadávkami z nich vyplývajúcimi zaobchádzať ako s takými, ktoré sú na všetky účely uhradené. Osobitne významné je to v prípade záväzkov a povinností vyplývajúcich z návrhov na začatie súdneho konania proti inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši.

(25)  Podľa účtovných zásad sa nemôžu podmienené záväzky považovať za záväzky, a preto by nemali byť použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov. Je však potrebné zabezpečiť, aby podmienený záväzok vyplývajúci z udalosti, ktorá je nepravdepodobná alebo ktorú nemožno spoľahlivo odhadnúť v čase riešenia krízovej situácie, nemal vplyv na účinnosť stratégie riešenia krízových situácií, a najmä nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Na dosiahnutie tohto cieľa by mal odhadca pri oceňovaní na účely riešenia krízovej situácie posúdiť podmienené záväzky uvedené v súvahe inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a vyčísliť potenciálnu hodnotu uvedených záväzkov podľa svojich najlepších schopností. S cieľom zabezpečiť, aby si po procese riešenia krízovej situácie inštitúcia alebo subjekt primeraný čas udržali dostatočnú dôveru trhu, odhadca by mal pri stanovovaní sumy, o ktorú by sa mali odpísať alebo konvertovať záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov na účely obnovy podielov vlastného kapitálu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prihliadnuť na potenciálnu hodnotu. Konkrétne by mal orgán pre riešenie krízových situácií uplatniť svoje právomoci na konverziu záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov v miere potrebnej na zabezpečenie dostatočnej rekapitalizácie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na krytie potenciálnych strán, ktoré môžu byť spôsobené záväzkom, ktorý môže vyplynúť z nepravdepodobnej udalosti. Pri posudzovaní sumy, ktorá sa má odpísať alebo konvertovať, by mal orgán pre riešenie krízových situácií dôkladne zvážiť vplyv potenciálnej straty na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a to na základe viacerých faktorov, ako napríklad pravdepodobnosti výskytu udalosti, časového rámca jej výskytu a výšky podmieneného záväzku.

(26)  Za určitých okolností môžu orgány pre riešenie krízových situácií po tom, ako sa z mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie poskytne príspevok v maximálnej výške 5 % celkových záväzkov inštitúcie alebo subjektu vrátane vlastných zdrojov, využiť dodatočné zdroje financovania na ďalšiu podporu opatrenia na riešenie krízovej situácie. Malo by sa jednoznačnejšie špecifikovať, za akých okolností sa môže z mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie poskytnúť ďalšia podpora, ak boli odpísané alebo konvertované všetky záväzky s nižším postavením než vklady, ktoré nie sú povinne alebo diskrečne vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, v plnej výške.

(27)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876(20), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877(21) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879(22) sa v Únii vykonáva medzinárodný dokument Total Loss-absorbing Capacity (TLAC) Term Sheet (Hlavné prvky celkovej kapacity na absorpciu strát), ktorý vydala Rada pre finančnú stabilitu 9. novembra 2015 (ďalej len „norma TLAC“) pre globálne systémovo významné banky, ktoré sa v práve Únie nazývajú globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII). Nariadením (EÚ) 2019/877 a smernicou (EÚ) 2019/879 sa okrem toho menia aj minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovené v smernici 2014/59/EÚ a v nariadení (EÚ) č. 806/2014. Je potrebné zosúladiť ustanovenia smernice 2014/59/EÚ o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky s vykonávaním normy TLAC pre G-SII, pokiaľ ide o určité záväzky, ktoré by sa mohli použiť na splnenie časti minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré by sa mali dosiahnuť pomocou vlastných zdrojov a ostatných podriadených záväzkov. Konkrétne by mali byť do vlastných zdrojov a podriadených oprávnených nástrojov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, začlenené záväzky, ktoré majú rovnaké postavenie ako určité vylúčené záväzky, ak výška týchto vylúčených záväzkov v súvahe subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, nepresahuje 5 % výšky vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, pričom z tohto začlenenia nevyplývajú žiadne riziká v súvislosti so zásadou, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“.

(28)  Pravidlá určovania minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa zväčša zameriavajú na stanovenie primeranej úrovne minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pričom sa za uprednostňovanú stratégiu riešenia krízových situácií považuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov. V smernici 2014/59/EÚ sa však orgánom pre riešenie krízových situácií umožňuje použitie ostatných nástrojov riešenia krízovej situácie, konkrétne tých, ktoré vychádzajú z prevodu podnikania inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu. Malo by sa preto stanoviť, že v prípade, že sa v pláne riešenia krízových situácií predpokladá použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie ▌ samostatne alebo spolu s inými nástrojmi riešenia krízovej situácie, by orgány pre riešenie krízových situácií mali stanoviť úroveň MREL pre dotknutý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na základe osobitostí týchto nástrojov riešenia krízovej situácie a rôznych potrieb absorpcie strát a rekapitalizácie, ktoré sú s týmito nástrojmi spojené.

(29)  Úroveň minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, je súčtom výšky strát, ktoré sa očakávajú pri riešení krízovej situácie, a sumy rekapitalizácie, ktorá umožňuje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, naďalej spĺňať podmienky povolenia, pričom mu umožňuje počas primeraného obdobia vykonávať činnosti. Určité uprednostňované stratégie na riešenie krízovej situácie sú spojené s prevodom aktív, práv a záväzkov na príjemcu ▌, najmä nástroj odpredaja obchodnej činnosti. V týchto prípadoch sa nemusia ciele sledované prvkom rekapitalizácie uplatňovať v rovnakom rozsahu, keďže orgán pre riešenie krízových situácií nebude musieť zabezpečiť, aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, po opatrení na riešenie krízovej situácie znovu dosiahol súlad s požiadavkami na vlastné zdroje. Straty v takýchto prípadoch by však mali podľa očakávaní presiahnuť požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Preto je vhodné stanoviť, že úroveň minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedených subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, bude naďalej obsahovať sumu rekapitalizácie upravenú tak, aby bola primeraná stratégii riešenia krízovej situácie.

(30)  Ak sa v rámci stratégie riešenia krízovej situácie predpokladá použitie iných nástrojov riešenia krízovej situácie ako záchrany výlučne pomocou vnútorných zdrojov, potreby rekapitalizácie dotknutého subjektu budú po riešení krízovej situácie vo všeobecnosti nižšie ako v prípade otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov. Kalibrácia MREL by v takýchto prípadoch mala zohľadňovať tento aspekt pri odhadovaní požiadavky na rekapitalizáciu. Preto pri úprave úrovne MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a v ktorých pláne riešenia krízových situácií sa predpokladá nástroj odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroj preklenovacej inštitúcie ▌samostatne alebo spolu s inými nástrojmi riešenia krízovej situácie, by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť vlastnosti týchto nástrojov vrátane očakávaného rozsahu prevodu na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu, druhov nástrojov, ktoré sa majú previesť, očakávanej hodnoty a predajnosti týchto nástrojov, ako aj na koncepciu uprednostňovanej stratégie riešenia krízovej situácie vrátane doplnkového využitia nástroja oddelenia aktív. Keďže orgán pre riešenie krízových situácií musí rozhodnúť individuálne o každom možnom využití finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie a keďže takéto rozhodnutie nemožno s istotou predpokladať ex ante, orgány pre riešenie krízových situácií by nemali zohľadňovať potenciálny príspevok systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie počas kalibrovania úrovne minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

(32)  Medzi rámcom riešenia krízovej situácie a rámcom zneužívania trhu existuje vzájomný vzťah. Konkrétne platí, že opatrenia prijaté pri príprave na riešenie krízovej situácie sa môžu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014(23) považovať za dôverné informácie a ich predčasné zverejnenie ohrozuje proces riešenia krízovej situácie. Inštitúcie, ktorých krízová situácia sa rieši, môžu prijať kroky na riešenie tohto problému tým, že požiadajú o odloženie zverejnenia dôverných informácií podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 596/2014. V čase prípravy riešenia krízovej situácie však nemusia vždy existovať správne stimuly na to, aby inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, o takéto odloženie požiadala. S cieľom vyhnúť sa takýmto situáciám by mali mať orgány pre riešenie krízových situácií právomoc priamo žiadať o odloženie zverejnenia dôverných informácií podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 v mene inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

(33)  S cieľom uľahčiť plánovanie riešenia krízovej situácie, posúdenie riešiteľnosti a výkon právomocí na riešenie alebo odstránenie prekážok riešiteľnosti, ako aj posilniť výmenu informácií, by mal orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie s významnými pobočkami v iných členských štátoch zriadiť kolégium pre riešenie krízových situácií, ktorému by mal predsedať.

(34)  Po počiatočnom období vytvárania mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie uvedenom v článku 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa môžu dostupné finančné prostriedky mechanizmov mierne znížiť pod cieľovú úroveň, a to najmä v dôsledku nárastu krytých vkladov. Za týchto okolností sa bude pravdepodobne požadovať len malá suma príspevkov ex ante. V niektorých rokoch preto príspevky ex ante už nemusia zodpovedať nákladom na ich výber. Orgány pre riešenie krízových situácií by teda mali mať možnosť odložiť na najviac tri roky výber príspevkov ex ante, kým suma, ktorá sa má vybrať, nedosiahne sumu primeranú nákladom na proces výberu, za predpokladu, že takéto odloženie nemá závažný vplyv na schopnosť orgánov pre riešenie krízových situácií využívať mechanizmy financovania riešenia krízovej situácie.

(35)  Neodvolateľné platobné záväzky tvoria jeden z prvkov dostupných finančných prostriedkov mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie. Preto je potrebné špecifikovať okolnosti, za ktorých možno žiadať o tieto platobné záväzky, a platný postup ukončenia záväzkov v prípade, že sa na inštitúciu alebo subjekt prestane uplatňovať povinnosť platiť príspevky do mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie. Okrem toho by s cieľom zabezpečiť lepšiu transparentnosť a istotu, pokiaľ ide o podiel neodvolateľných platobných záväzkov na celkovej výške príspevkov ex ante, ktoré sa majú získať, mali orgány pre riešenie krízových situácií takýto podiel stanovovať každoročne na základe platných obmedzení.

(36)  Maximálna ročná výška mimoriadnych príspevkov ex post do mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie, o ktorú možno požiadať, sa v súčasnosti obmedzuje na trojnásobok výšky príspevkov ex ante. Po počiatočnom období vytvárania uvedenom v článku 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ budú tieto príspevky ex ante v iných prípadoch, ako je využívanie mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie, závisieť iba od odchýlok v úrovni krytých vkladov, a preto budú pravdepodobne malé. Založenie maximálnej výšky mimoriadnych príspevkov ex post na príspevkoch ex ante by preto mohlo mať za následok drastické obmedzenie možnosti získať príspevky ex post v rámci mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie, čím sa zníži ich schopnosť konať. S cieľom zabrániť takémuto výsledku by sa malo stanoviť iné obmedzenie a maximálna výška mimoriadnych príspevkov ex post, o ktoré možno požiadať, by sa mala stanoviť na trojnásobok jednej osminy cieľovej úrovne dotknutého mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie.

(37)  V smernici 2014/59/EÚ sa čiastočne harmonizuje postavenie vkladov podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie. V týchto pravidlách sa stanovuje trojúrovňová hierarchia vkladov, v ktorej majú kryté vklady najvyššie prioritné postavenie, a po nich nasledujú oprávnené vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov nad úrovňou krytia. V prípade zvyšných vkladov, t. j. vkladov veľkých spoločností, ktoré presahujú úroveň krytia, a vkladov, ktoré nie sú oprávnené na vyplatenie zo systému ochrany vkladov, sa požadovalo nižšie prioritné postavenie, ale ich pozícia nebola inak harmonizovaná. A napokon platí, že pohľadávky systémov ochrany vkladov majú rovnaké vyššie prioritné postavenie ako kryté vklady. Toto riešenie sa však neukázalo ako optimálne na ochranu vkladateľov. Čiastočná harmonizácia vytvorila medzi jednotlivými členskými štátmi rozdiely v zaobchádzaní s týmito zvyšnými vkladateľmi, a to najmä preto, lebo čoraz vyšší počet členských štátov okrem toho udeľuje zvyšným vkladom zákonnú prednosť. Uvedené rozdiely spôsobili aj ťažkosti pri vypracúvaní kontrafaktuálneho scenára konkurzného konania pre cezhraničné skupiny počas oceňovania na účely riešenia krízovej situácie. Okrem toho mala ▌trojúrovňová hierarchia pohľadávok vkladateľov potenciál priniesť problémy s dodržaním zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, a to najmä vtedy, ak vklady s prioritou, ktorá nebola harmonizovaná v smernici 2014/59/EÚ, mali rovnaké postavenie ako nadriadené pohľadávky. V neposlednom rade vysoké prioritné postavenie udeľované pohľadávkam systémov ochrany vkladov znemožňovalo efektívne a účinné využitie dostupných finančných prostriedkov uvedených systémov pri iných intervenciách ako vyplatenie krytých vkladov v prípade konkurzného konania, a to najmä pri riešení krízovej situácie, alternatívnych opatreniach v rámci konkurzného konania alebo preventívnych opatreniach. Ochrana krytých vkladov nevychádza z prioritného postavenia pohľadávok v rámci systému ochrany vkladov, ale zabezpečuje sa prostredníctvom povinných vylúčení zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov pri riešení krízovej situácie a okamžitého vyplatenia zo systému ochrany vkladov v prípade nedostupnosti vkladov. Preto by sa malo zmeniť postavenie vkladov v súčasnej hierarchii pohľadávok.

(37a)  Zmenou poradia veriteľov sa nielen zlepšuje dostupnosť systémov ochrany vkladov a jednotného fondu na riešenie krízových situácií namiesto použitia verejnej podpory, ale zároveň sa vytvárajú podmienky pre finančne účinnejšie riešenia pri riešení krízových situácií finančných inštitúcií. To by zase malo znížiť náklady daňových poplatníkov a podporiť efektívne využívanie rôznych nástrojov existujúcich vo finančnom ekosystéme Únie.

(38)  Postavenie ▌vkladov by sa malo plne harmonizovať zavedením ▌dvojúrovňového prístupu, pri ktorom ▌vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov majú vyššie prioritné postavenie ako oprávnené vklady veľkých podnikov a ústredných a regionálnych vlád. Tento úrovňový prístup je navrhnutý tak, aby poskytoval zvýšenú ochranu širokému spektru vkladateľov, odrážal jedinečné vlastnosti ich vkladov, a zároveň otváral možnosť riešenia krízových situácií subjektom, na ktoré sa nevzťahuje súčasný rámec. Zároveň by malo využitie systémov ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie, konkurzného konania a preventívnych opatrení vždy podliehať dodržaniu príslušnej podmienky, konkrétne takzvanému „testu najnižších nákladov“.

(41)  Zmeny prioritného postavenia vkladov▌ by nemali negatívny vplyv na ochranu udelenú krytým vkladom v prípade zlyhania, keďže táto ochrana by sa zaručovala aj naďalej prostredníctvom povinného vylúčenia krytých vkladov z absorpcie strát v prípade riešenia krízovej situácie, a napokon aj vyplatením zo systému ochrany vkladov v prípade nedostupnosti vkladov.

(42)  Mechanizmy financovania riešenia krízovej situácie možno využiť na podporu uplatňovania nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, pričom súbor aktív, práv a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa prevedie na príjemcu. V takom prípade môže mať mechanizmus financovania riešenia krízovej situácie pohľadávku voči zvyškovej inštitúcii alebo zvyškovému subjektu pri následnej likvidácii v rámci bežného konkurzného konania. To sa môže stať vtedy, keď sa mechanizmus financovania riešenia krízovej situácie využije v súvislosti so stratami, ktoré by inak znášali veritelia, a to aj v podobe zaručenia aktív a záväzkov alebo krytia rozdielu medzi prevedenými aktívami a záväzkami. S cieľom zabezpečiť, aby akcionári a veritelia, ktorí zostali vo zvyškovej inštitúcii alebo zvyškovom subjekte, účinne absorbovali straty inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a zlepšiť možnosť vyplatenia pri konkurznom konaní do záchrannej siete na riešenie krízovej situácie by uvedené pohľadávky mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie voči zvyškovej inštitúcii alebo zvyškovému subjektu a pohľadávky vyplývajúce z odôvodnených výdavkov, ktoré boli riadne vynaložené, mali mať v konkurznom konaní vyššie postavenie ako pohľadávky z vkladov a pohľadávky v rámci systému ochrany vkladov. Keďže kompenzácie vyplatené akcionárom a veriteľom z mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie v dôsledku porušenia zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, sú zamerané na náhradu výsledkov opatrenia na riešenie krízovej situácie, nemali by viesť k pohľadávkam voči uvedeným mechanizmom.

(43)  V záujme zabezpečenia dostatočnej flexibility a uľahčenia intervencií zo systému ochrany vkladov na podporu využitia nástrojov riešenia krízovej situácie, ▌ak sú potrebné na to, aby sa zabránilo tomu, že straty budú znášať vkladatelia, by sa mali špecifikovať určité aspekty využívania systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie. Konkrétne treba špecifikovať, že systém ochrany vkladov sa môže využiť na podporu transakcií prevodu, ktoré zahŕňajú vklady vrátane oprávnených vkladov presahujúcich úroveň krytia poskytovanú systémom ochrany vkladov, ako aj vklady vylúčené z vyplatenia zo systému ochrany vkladov, a to v určitých prípadoch a za jasne stanovených podmienok. Príspevok systému ochrany vkladov by sa mal zameriavať na krytie nedostatočnej hodnoty aktív prevedených na kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu v porovnaní s hodnotou prevedených vkladov. Ak sa v rámci transakcie vyžaduje od kupujúceho príspevok s cieľom zabezpečiť kapitálovú neutralitu a zachovať súlad s kapitálovými požiadavkami kupujúceho, malo by sa umožniť, aby systém ochrany vkladov prispel aj k tomu. Podpora opatrenia na riešenie krízovej situácie zo systému ochrany vkladov by mala mať podobu hotovosti alebo inú podobu, ako sú záruky alebo dohody o podiele na strate, ktoré môžu minimalizovať vplyv podpory na dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov a zároveň umožniť, aby sa príspevok zo systému ochrany vkladov vynaložil na jeho účely.

(44)  Na príspevok systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie by sa mali vzťahovať určité obmedzenia. Po prvé je potrebné zabezpečiť, aby žiadna strata, ktorú môže systém ochrany vkladov znášať v dôsledku intervencie pri riešení krízovej situácie, nepresiahla stratu, ktorú by systém ochrany vkladov znášal pri konkurznom konaní, ak by sa z neho vyplatili krytí vkladatelia a prebrali sa ich pohľadávky vo výške presahujúcej aktíva inštitúcie. Táto výška by sa mala určiť na základe testu najnižších nákladov v súlade s kritériami a metodikou stanovenými v smernici 2014/49/EÚ, pričom by sa mali zohľadniť všetky relevantné faktory vrátane časovej hodnoty peňazí, ako aj oneskorenia pri vymáhaní finančných prostriedkov v insolvenčnom konaní. Uvedené kritériá a metodika by sa mali použiť aj pri určovaní zaobchádzania so systémom ochrany vkladov, ak inštitúcia vstúpila do bežného konkurzného konania pri vykonávaní oceňovania ex post na účely posúdenia súladu so zásadou, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, a určenia akejkoľvek kompenzácie, ktorá sa má vyplatiť do systému ochrany vkladov. Po druhé by výška príspevku zo systému ochrany vkladov na krytie rozdielu medzi aktívami a záväzkami, ktoré sa majú previesť na kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu, nemala presiahnuť rozdiel medzi prevedenými aktívami a prevedenými vkladmi a záväzkami s rovnakým alebo vyšším prioritným postavením v konkurznom konaní, ako majú uvedené vklady. Tým by sa zabezpečilo, že príspevok zo systému ochrany vkladov sa použije iba na to, aby sa zabránilo znášaniu strát vkladateľmi, ak je to potrebné, a nie na ochranu veriteľov, ktorí majú v konkurznom konaní nižšie postavenie ako vklady. Súčet príspevku zo systému ochrany vkladov na krytie rozdielu medzi aktívami a záväzkami a príspevku zo systému ochrany vkladov na vlastné zdroje príjemcu by však nemal presiahnuť náklady na vyplatenie krytých vkladateľov, ktoré sa vypočítajú na základe testu najnižších nákladov.

(45)  Malo by sa špecifikovať, že zo systému ochrany vkladov sa môže pri riešení krízovej situácie prispieť na prevod záväzkov iných ako kryté vklady iba vtedy, ak orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že vklady iné ako kryté vklady nemôžu byť zachránené z vnútorných zdrojov, ani ponechané vo zvyškovej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorá sa bude likvidovať. Konkrétne by sa malo orgánu pre riešenie krízových situácií umožniť, aby zabránil pripísaniu strát uvedeným vkladom, ak je vylúčenie úplne nevyhnutné a je primerané na zachovanie kontinuity zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti alebo ak je potrebné na zabránenie vzniku rozsiahlej nákazy a finančnej nestability, ktorá by mohla spôsobiť závažné narušenie hospodárstva Únie alebo členského štátu. Tie isté dôvody by sa mali uplatňovať aj na začlenenie záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov do prevodu na kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu s prioritným postavením nižším, ako je postavenie vkladov. V takom prípade by sa prevod uvedených záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov nemal podporiť príspevkom zo systému ochrany vkladov. Ak sa vyžaduje finančná podpora prevodu uvedených záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, mala by sa poskytnúť z mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie.

(46)  Vzhľadom na možnosť použiť systém ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie je potrebné podrobnejšie špecifikovať spôsob, akým možno príspevok zo systému ochrany vkladov započítať do výpočtu požiadaviek na prístup k mechanizmom financovania riešenia krízovej situácie. Ak príspevok akcionárov a veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom znížení, odpisov alebo konverzie ich záväzkov spoločne s príspevkom zo systému ochrany vkladov dosahuje aspoň 8 % celkových záväzkov inštitúcie vrátane jej vlastných zdrojov, inštitúcia by mala mať možnosť získať prístup k mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie na získanie ďalších finančných prostriedkov, ak je to potrebné na zabezpečenie účinného riešenia krízovej situácie v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií. Ak sú uvedené podmienky splnené, príspevok zo systému ochrany vkladov by sa mal obmedzovať na sumu potrebnú na umožnenie prístupu k mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie, pokiaľ suma, ktorou prispel mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, nepresahuje limit 5 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, pričom v takom prípade by systém ochrany vkladov mal úmerne prispieť k nadmernej sume. V záujme zabezpečenia toho, aby bolo riešenie krízovej situácie naďalej financované predovšetkým z vnútorných zdrojov inštitúcie a aby sa minimalizovali narušenia hospodárskej súťaže, by malo byť využitie príspevku zo systému ochrany vkladov na zabezpečenie prístupu k mechanizmom financovania riešenia krízovej situácie možné iba v prípade inštitúcií, ktorých plán riešenia krízovej situácie alebo plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny neobsahuje riadnu likvidáciu v prípade zlyhania, pričom minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky určená orgánmi pre riešenie krízových situácií pre uvedené inštitúcie bola stanovená na úrovni, ktorá obsahuje absorpciu strát aj sumy rekapitalizácie. Možnosť použiť príspevok zo systému ochrany vkladov na zabezpečenie prístupu k mechanizmom financovania riešenia krízových situácií by mala byť dostupná len pre inštitúcie s minimálnym záznamom o súlade s požiadavkami MREL.

(47)  Keďže úlohou orgánu EBA je ďalej zbližovať postupy orgánov, by mal orgán EBA monitorovať koncepciu a vykonávanie posúdení riešiteľnosti inštitúcií a skupín, ako aj opatrení a príprav orgánov pre riešenie krízových situácií na zabezpečenie účinného vykonávania nástrojov riešenia krízovej situácie a právomocí, a podávať o tom správy. V týchto správach by mal orgán EBA takisto posudzovať úroveň transparentnosti opatrení prijímaných orgánmi pre riešenie krízových situácií pre príslušné externé zainteresované strany, ako aj mieru, akou prispievajú k príprave na riešenie krízovej situácie a riešiteľnosti inštitúcií. Orgán EBA by mal ďalej podávať správy o opatreniach prijatých členskými štátmi na ochranu retailových investorov v prípade dlhových nástrojov, ktoré sú oprávnené na minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa smernice 2014/59/EÚ, pričom by v nich mal porovnávať a posudzovať každý potenciálny vplyv na cezhraničné operácie. Rozsah existujúcich regulačných technických predpisov týkajúcich sa odhadu dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje a požiadavky na kombinovaný vankúš v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal subjekty, ktoré neboli určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ak uvedené požiadavky neboli stanovené na rovnakom základe ako minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Vo výročnej správe o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by mal orgán EBA posudzovať aj to, ako orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú politiky nových pravidiel kalibrovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre stratégie prevodu. Keďže orgán EBA má za úlohu prispievať k zabezpečovaniu súdržného a koordinovaného krízového riadenia a režimu riešenia krízových situácií v Únii, mal by takisto koordinovať krízové simulačné cvičenia a vykonávať nad nimi dohľad. Uvedené simulácie by mali zahŕňať koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, orgánmi pre riešenie krízových situácií a systémami ochrany vkladov počas zhoršovania finančnej situácie inštitúcií a subjektov, testovanie uplatňovania súboru nástrojov pri plánovaní ozdravenia a riešenia krízovej situácie, včasnej intervencie a holistického riešenia krízovej situácie. Uvedené postupy by sa mali týkať najmä cezhraničného rozmeru pri spolupráci medzi príslušnými orgánmi a uplatňovania dostupných nástrojov a právomocí. V prípade potreby by sa mali krízové simulačné cvičenia zaoberať aj prijímaním a vykonávaním programov riešenia krízových situácií v rámci bankovej únie podľa nariadenia (EÚ) č. 806/2014.

(48)  Kvalitné posúdenie vplyvu je mimoriadne dôležité na vypracovanie riadnych a na dôkazoch založených legislatívnych návrhov, keďže fakty a dôkazy predstavujú kľúčové informácie na prijímanie rozhodnutí počas legislatívneho postupu. Z uvedeného dôvodu by mali orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, ECB, ostatní členovia Európskeho systému centrálnych bánk a orgán EBA poskytovať Komisii na jej žiadosť všetky informácie, ktoré potrebuje na plnenie úloh súvisiacich s tvorbou politík, ako aj na vypracúvanie posúdení vplyvu, prípravu legislatívnych návrhov a rokovanie o nich.

(49)  Smernica 2014/59/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(50)  Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť účinnosť a efektívnosť rámca pre ozdravenie a riešenie krízovej situácie inštitúcií a subjektov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu existencie rizík, že odlišné vnútroštátne prístupy by mohli mať vplyv na integritu jednotného trhu, ale lepšie ich možno dosiahnuť na úrovni Únie zmenou pravidiel, ktoré sú už stanovené na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2014/59/EÚ

Smernica 2014/59/EÚ sa mení takto:

(1)  Článok 2 ods. 1 sa mení takto:

a)  Vkladá sa tento bod 29a:"

„29a. „alternatívne opatrenie súkromného sektora“ je akákoľvek podpora, ktorá sa nekvalifikuje ako mimoriadna verejná finančná podpora;“;

"

b)  Bod 35 sa nahrádza takto:"

„35. „zásadné funkcie“ sú činnosti, služby alebo operácie, ktorých prerušenie by v jednom alebo vo viacerých členských štátoch pravdepodobne viedlo k narušeniu základných služieb reálneho hospodárstva alebo narušeniu finančnej stability na národnej úrovni alebo v prípade potreby na regionálnej úrovni v dôsledku veľkosti inštitúcie alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšej a vnútornej prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií; na účely tohto bodu sa regionálna úroveň posudzuje s ohľadom na územnú jednotku zodpovedajúcu územným jednotkám úrovne 1 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (úroveň NUTS 1) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003* alebo úrovne NUTS 2 v prípade, ak významné narušenie služieb na úrovni NUTS 2 predstavuje podstatné riziká systémovej krízy na národnej úrovni;

_____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).“;

"

c)  Bod 71 sa nahrádza takto:"

„71. „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ sú záväzky vrátane tých, ktoré spôsobujú účtové rezervy, a kapitálové nástroje, ktoré nie sú kvalifikované ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2 inštitúcie alebo subjektu uvedené v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) a ktoré nie sú podľa článku 44 ods. 2 vylúčené z rámca nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov;“;

"

d)  Vkladajú sa tieto body 83d a 83e:"

„83d. „G-SII mimo EÚ“ je G-SII mimo EÚ vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 134 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

   83e. „subjekt G-SII“ je subjekt G-SII vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 136 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;“;

"

e)  Vkladá sa tento bod 93a:"

„93a. „vklad“ je na účely článkov 108 a 109 vklad vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice 2014/49/EÚ;“

"

(2)  V článku 5 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto:"

„2. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie aktualizovali svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie, jej obchodnej činnosti alebo jej finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán ozdravenia alebo ktorá by si mohla vyžiadať jeho podstatnú zmenu. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie.

Ak sa do 12 mesiacov od poslednej ročnej aktualizácie plánu ozdravenia nevyskytnú žiadne zmeny uvedené v prvom pododseku, príslušné orgány môžu výnimočne až do nasledujúceho 12-mesačného obdobia upustiť od povinnosti aktualizovať plán ozdravenia. Takáto výnimka sa neudelí na viac ako dve po sebe nasledujúce 12-mesačné obdobia.

3.  V plánoch ozdravenia sa nepočíta s možnosťou prístupu ani so získaním týchto prostriedkov:

   a) mimoriadna verejná finančná podpora;
   b) núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;
   c) pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá za neštandardných podmienok zabezpečenia kolaterálom, splatnosti alebo úrokových sadzieb.

4.  V príslušných prípadoch zahŕňajú plány ozdravenia analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia na základe podmienok vypracovaných v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti plánu ozdravenia podľa odseku 3, a určuje tie aktíva, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.“

"

(3)  V článku 6 sa odsek 5 nahrádza takto:"

„5. Ak príslušný orgán usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámi svoje závery posudzovanej inštitúcii alebo materskej spoločnosti skupiny a požiada inštitúciu, aby v lehote troch mesiacov, ktorú možno so súhlasom orgánov o jeden mesiac predĺžiť, predložila prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené riešenie týchto nedostatkov alebo prekážok.“

"

(4)  V článku 8 ods. 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Orgán EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

(5)  ▌Článok 10 sa mení takto:

a)  odsek 7 sa mení takto:

i)  Vkladá sa toto písmeno:"

„aa) v prípade potreby podrobný opis dôvodov, na základe ktorých sa určilo, že inštitúcia sa má považovať za likvidačný subjekt, vrátane vysvetlenia, ako orgán pre riešenie krízových situácií dospel k záveru, že inštitúcii chýbajú zásadné funkcie;“;

"

ii)  Vkladá sa toto písmeno:"

„ja) opis toho, ako by sa jednotlivými stratégiami riešenia krízových situácií dali najlepšie dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 31;“;

"

iii)  Vkladá sa toto písmeno: "

„pa) podrobný a kvantifikovaný zoznam krytých vkladov a oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov a malých a stredných podnikov;“;

"

b)  vkladá sa tento odsek 8a:"

„8a. Orgány pre riešenie krízových situácií neprijmú plány riešenia krízových situácií, ak sa proti subjektu začalo konkurzné konanie v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom podľa článku 32b alebo ak sa uplatňuje článok 37 ods. 6.“;

"

c)  V odseku 9 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„EBA predloží tento prepracovaný návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].“

"

(6)  Článok 12 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa dopĺňa tento tretí a štvrtý pododsek:"

„Identifikácia opatrení, ktoré sa majú prijať v súvislosti s dcérskymi spoločnosťami uvedenými v prvom pododseku písm. b), ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, môže podliehať zjednodušenému prístupu orgánov pre riešenie krízových situácií, ak takýto prístup nemá negatívny vplyv na riešiteľnosť krízovej situácie skupiny, pričom sa zohľadňuje veľkosť dcérskej spoločnosti, jej rizikový profil, neexistencia zásadných funkcií a stratégia riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa určí, či sa subjekty v rámci skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, iné ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, kvalifikujú ako likvidačné subjekty. Bez toho, aby boli dotknuté iné faktory, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií považovať za relevantné, subjekty, ktoré poskytujú zásadné funkcie, sa nekvalifikujú ako likvidačné subjekty.“;

"

aa)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa vypracuje na základe požiadaviek podľa článku 10 a informácií poskytnutých podľa článku 11.“;

"

ab)  v odseku 3 sa vkladá toto písmeno:"

„aa) obsahuje podrobný opis dôvodov na určenie, že subjekt skupiny uvedený v odseku 1 písm. a) až d) sa má kvalifikovať ako subjekt v likvidácii, vrátane vysvetlenia, ako orgán pre riešenie krízových situácií dospel k záveru, že inštitúcia nemá zásadné funkcie, a ako sa zohľadnil pomer jej celkovej výšky rizikovej expozície a prevádzkového príjmu v celkovej výške rizikovej expozície a prevádzkového príjmu skupiny, ako aj pomer finančnej páky subjektu skupiny v kontexte skupiny;“;

"

b)  Vkladá sa tento odsek 5a:"

„5a. Orgány pre riešenie krízových situácií neprijmú plány riešenia krízových situácií, ak sa proti subjektu začalo konkurzné konanie ▌v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom podľa článku 32b alebo ak sa uplatňuje článok 37 ods. 6.“

"

(7)  V článku 13 ods. 4 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:"

„Orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

(8)  V článku 15 sa dopĺňa tento odsek 5:"

„5. Orgán EBA monitoruje vypracúvanie vnútorných politík a vykonávanie posúdení riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín stanovených v tomto článku a v článku 16 orgánmi pre riešenie krízových situácií. Orgán EBA predloží Komisii správu o existujúcich postupoch posúdení riešiteľnosti krízových situácií a možných rozdieloch medzi členskými štátmi do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a v prípade potreby monitoruje vykonávanie každého odporúčania uvedeného v tejto správe.

Správa uvedená v prvom pododseku zahŕňa aspoň tieto aspekty:

   a) posúdenie metodík vypracovaných orgánmi pre riešenie krízových situácií na vykonávanie posúdení riešiteľnosti krízových situácií vrátane identifikácie oblastí možných rozdielov medzi členskými štátmi;
   b) posúdenie testovacích kapacít požadovaných orgánmi pre riešenie krízových situácií na zabezpečenie účinného vykonávania stratégie riešenia krízových situácií;
   c) úroveň transparentnosti metodík vypracovaných orgánmi pre riešenie krízových situácií na vykonávanie posúdení riešiteľnosti krízových situácií a ich výsledku voči príslušným zainteresovaným stranám.“

"

(9)  V článku 16a sa dopĺňa tento odsek 7:"

„7. Ak sa na subjekt nevzťahuje požiadavka na kombinovaný vankúš na rovnakom základe ako na základe, na ktorom je povinný dodržiavať požiadavky uvedené v článkoch 45c a 45d, orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú odseky 1 až 6 tohto článku na základe odhadu požiadavky na kombinovaný vankúš vypočítaného v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1118*. Uplatňuje sa článok 128 štvrtý odsek smernice 2013/36/EÚ.

Orgán pre riešenie krízových situácií zahŕňa odhadovanú požiadavku na kombinovaný vankúš uvedenú v prvom pododseku do rozhodnutia, ktorým sa určujú požiadavky uvedené v článkoch 45c a 45d tejto smernice. Subjekt zverejní odhadovanú požiadavku na kombinovaný vankúš spolu s informáciami uvedenými v článku 45i ods. 3.

______________________________

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1).“

"

(10)  ▌Článok 17 sa mení takto:

a)  V odseku 4 sa dopĺňa tento tretí pododsek:"

„Ak opatrenia navrhnuté dotknutým subjektom účinne znižujú alebo odstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, orgán pre riešenie krízových situácií prijme rozhodnutie po konzultácii s príslušným orgánom. V tomto rozhodnutí sa uvedie, že navrhované opatrenia účinne znižujú alebo odstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie a že od subjektu sa vyžaduje, aby navrhované opatrenia vykonal.“;

"

b)  Dopĺňa sa tento odsek:"

„8a. Orgán pre riešenie krízových situácií na konci každého cyklu plánovania riešenia krízových situácií zverejní anonymizovaný zoznam, ktorý v agregovanej forme obsahuje všetky identifikované podstatné prekážky riešiteľnosti krízovej situácie a príslušných opatrení na ich riešenie. Uplatnia sa ustanovenia o dôvernosti stanovené v článku 84 tejto smernice.

"

(11)  Článok 18 sa mení takto:

a)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi všetky opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, orgánu EBA, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií týkajúce sa identifikovania podstatných prekážok, a v prípade potreby posúdenia opatrení navrhovaných materskou spoločnosťou v Únii a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť takéto prekážky, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.“;

"

b)  Odsek 9 nahrádza takto:"

„9. Ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie o prijatí ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v článku 17 ods. 5 písm. g), h) alebo k), orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s odsekom 6, 6a alebo 7 tohto článku pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

(12)  Články 27 a 28 sa nahrádzajú takto:"

„Článok 27

Opatrenia včasnej intervencie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bezodkladne zvážili a v náležitých prípadoch prijali opatrenia včasnej intervencie, ak inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

   a) inštitúcia alebo subjekt spĺňa podmienky uvedené v článku 102 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 38 smernice (EÚ) 2019/2034, alebo príslušný orgán určil, že opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy uplatňované inštitúciou alebo subjektom, ako aj vlastné zdroje a likvidita v držbe uvedenej inštitúcie alebo subjektu nezabezpečujú správne riadenie a krytie rizík a uplatňuje sa niektorá z týchto podmienok:
   i) inštitúcia alebo subjekt neprijali nápravné opatrenia požadované príslušným orgánom vrátane opatrení uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 49 smernice (EÚ) 2019/2034;
   ii) príslušný orgán sa domnieva, že iné nápravné opatrenia než opatrenia včasnej intervencie nie sú dostatočné na riešenie problémov▌;
   b) inštitúcia alebo subjekt do 12 mesiacov po posúdení príslušným orgánom porušuje alebo pravdepodobne poruší požiadavky stanovené v hlave II smernice 2014/65/EÚ, v článkoch 3 až 7, článkoch 14 až 17 alebo článkoch 24, 25 a 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 alebo v článkoch 45e alebo 45f tejto smernice.

Príslušný orgán môže v prípade, že dochádza k výraznému zhoršovaniu podmienok, alebo ak vzniknú nepriaznivé okolnosti alebo boli získané nové informácie o subjekte, rozhodnúť o tom, že podmienka uvedená v prvom pododseku písm. a) bode ii) je splnená, bez toho, aby predtým prijal iné nápravné opatrenia vrátane vykonávania právomocí uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 39 smernice (EÚ) č. 2019/2034.

Na účely prvého pododseku písm. b) tohto odseku členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány podľa smernice 2014/65/EÚ alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 alebo v náležitých prípadoch orgán pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovali príslušný orgán o porušení alebo pravdepodobnom porušení.

1a.  Na účely odseku 1 opatrenia včasnej intervencie zahŕňajú tieto činnosti:

   a) požiadavku, aby riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) uskutočňoval ktorýkoľvek z týchto úkonov:
   i) vykonávať jeden alebo viacero mechanizmov alebo opatrení stanovených v pláne ozdravenia;
   ii) aktualizovať plán ozdravenia v súlade s článkom 5 ods. 2, ak sa okolnosti, ktoré viedli k včasnej intervencii, líšia od predpokladov vymedzených v pôvodnom pláne ozdravenia, a vykonávať jeden alebo viacero mechanizmov alebo opatrení stanovených v aktualizovanom pláne ozdravenia v konkrétnom časovom rámci;
   b) požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby zvolal, alebo, ak tak riadiaci orgán neurobí, priamo zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie alebo subjektu, a v oboch prípadoch určiť program rokovania a požadovať, aby akcionári zvážili prijatie určitých rozhodnutí;
   c) požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby vypracoval akčný plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s niektorými alebo všetkými veriteľmi, a to podľa potreby podľa plánu ozdravenia;
   d) požadovať zmeny v právnych štruktúrach inštitúcie;
   e) požadovať, aby bol odvolaný alebo vymenený vrcholový manažment alebo riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), a to buď vcelku, alebo jednotlivé osoby v súlade s článkom 28;
   f) vymenovať jedného alebo viacerých dočasných správcov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkom 29;
   fa) požiadavku, aby riadiaci orgán subjektu vypracoval plán, ktorý subjekt môže vykonať v prípade, že sa príslušná právnická osoba subjektu rozhodne začať dobrovoľnú likvidáciu subjektu.

2.  Príslušné orgány zvolia vhodné a včasné opatrenia včasnej intervencie na základe toho, čo je primerané sledovaným cieľom, so zreteľom na závažnosť porušenia alebo pravdepodobného porušenia a rýchlosť zhoršenia finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), a to okrem iných relevantných informácií.

3.  Pre každé z opatrení uvedených v odseku 1a príslušné orgány stanovia lehotu, ktorá je primeraná na dokončenie uvedeného opatrenia a ktorá príslušnému orgánu umožňuje vyhodnotiť jeho účinnosť.

Vyhodnotenie opatrenia sa vykoná bezodkladne po dosiahnutí lehoty a poskytne sa orgánu pre riešenie krízových situácií. Ak sa pri hodnotení zistí, že opatrenia neboli vykonané v plnom rozsahu alebo nie sú účinné, príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií vykoná posúdenie podmienky uvedenej v článku 32 ods. 1 písm. a).

4.  Orgán EBA do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] vydá návrh regulačných technických noriem na podporu jednotného uplatňovania spúšťacích faktorov pre využívanie opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 28

Výmena vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu

Na účely článku 27 ods. 1a písm. e) členské štáty zabezpečia, aby nový vrcholový manažment alebo riadiaci orgán alebo jednotliví členovia uvedených orgánov boli vymenovaní v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom a aby podliehali schváleniu alebo súhlasu príslušného orgánu.“

"

(13)  Článok 29 sa mení takto:

a)  Odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

„1. Na účely článku 27 ods. 1a písm. f) členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli na základe toho, čo je za daných okolností primerané, vymenovať akéhokoľvek dočasného správcu, aby vykonával jeden z týchto úkonov:

   a) dočasne vymeniť riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);
   b) dočasne spolupracovať s riadiacim orgánom inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

Príslušný orgán stanoví svoju voľbu podľa písmena a) alebo b) v čase vymenovania dočasného správcu.

Na účely prvého pododseku písm. b) príslušný orgán ďalej spresní v čase vymenovania dočasného správcu úlohu, povinnosti a právomoci uvedeného dočasného správcu, ako aj všetky požiadavky na riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu, aby konzultoval s dočasným správcom alebo získal jeho súhlas pred prijatím konkrétnych rozhodnutí alebo opatrení.

Členské štáty vyžadujú, aby príslušný orgán zverejnil vymenovanie každého dočasného správcu s výnimkou prípadov, keď dočasný správca nemá právomoc zastupovať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo právomoc rozhodovať v ich mene.

Členské štáty ďalej zabezpečia, aby každý dočasný správca spĺňal požiadavky stanovené v článku 91 ods. 1, 2 a 8 smernice 2013/36/EÚ. Posúdenie príslušných orgánov, či dočasný správca spĺňa uvedené požiadavky, je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o vymenovaní uvedeného dočasného správcu.

2.  Príslušný orgán určí právomoci dočasného správcu v čase jeho vymenovania na základe toho, čo je za daných okolností primerané. Medzi tieto právomoci môžu patriť niektoré alebo všetky právomoci riadiaceho orgánu inštitúcie alebo subjektu v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v rámci stanov inštitúcie alebo subjektu a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov vrátane právomoci vykonávať niektoré alebo všetky administratívne funkcie riadiaceho orgánu inštitúcie alebo subjektu. Právomoci dočasného správcu vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu musia byť v súlade s uplatniteľným právom obchodných spoločností. Tieto právomoci môže príslušný orgán upraviť v prípade zmeny okolností.

3.  Príslušný orgán v čase vymenovania stanoví úlohu a funkcie dočasného správcu. Takéto úlohy a funkcie môžu zahŕňať:

   a) oboznámenie sa s finančnou pozíciou inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);
   b) riadenie obchodnej činnosti alebo časti obchodnej činnosti inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) s cieľom zachovať alebo obnoviť finančnú pozíciu tejto inštitúcie alebo subjektu;
   c) prijímanie opatrení na obnovenie zdravého a obozretného riadenia obchodnej činnosti inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

Príslušný orgán stanoví všetky obmedzenia, pokiaľ ide o úlohu a funkcie dočasného správcu v čase jeho vymenovania.“;

"

b)  V odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Dočasný správca môže v každom prípade vykonávať právomoc zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) a stanoviť program jeho rokovania iba s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu.“;

"

c)  Odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Na žiadosť príslušného orgánu dočasný správca vypracuje správy o finančnej pozícii inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) a o krokoch podniknutých počas trvania svojej funkcie v intervaloch, ktoré stanoví príslušný orgán, a to najmenej raz po skončení prvých šiestich mesiacov, a v každom prípade na konci svojho mandátu.“;

"

ca)  Odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. Dočasný správca sa vymenúva na obdobie najviac jedného roka. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch raz predĺžiť, ak sú aj naďalej splnené podmienky na vymenovanie dočasného správcu. Príslušný orgán je zodpovedný za určenie toho, či sú tieto podmienky splnené, a za odôvodnenie každého takéhoto rozhodnutia akcionárom.“

"

(14)  Článok 30 sa mení takto:

a)  Názov sa nahrádza takto:"

„Koordinácia opatrení včasnej intervencie vo vzťahu k skupinám“;

"

b)  Odseky 1 až 4 sa nahrádzajú takto:"

„1. Ak sú vo vzťahu k materskej spoločnosti v Únii splnené podmienky pre uloženie opatrení včasnej intervencie podľa článku 27, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi túto skutočnosť orgánu EBA a uskutoční konzultácie s ostatnými príslušnými orgánmi v rámci kolégia dohľadu pred rozhodnutím o uplatňovaní opatrenia včasnej intervencie.

2.  Po oznámení a konzultáciách uvedených v odseku 1 orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe rozhodne, či uplatní opatrenia včasnej intervencie podľa článku 27 vo vzťahu k príslušnej materskej spoločnosti v Únii, pričom zohľadní vplyv uvedených opatrení na subjekty skupiny v iných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie orgánu EBA a ostatným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu.

3.  Ak sú vo vzťahu k dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti v Únii splnené podmienky pre uloženie opatrení včasnej intervencie podľa článku 27, príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad, ktorý plánuje prijať opatrenie podľa uvedených článkov, oznámi svoj zámer orgánu EBA a uskutoční konzultácie s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe.

Po prijatí oznámenia orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe môže posúdiť pravdepodobný vplyv uloženia opatrení včasnej intervencie podľa článku 27 na predmetnú inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), na skupinu alebo na subjekty skupiny v iných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi toto posúdenie príslušnému orgánu do troch dní.

Po uvedenom oznámení a konzultáciách príslušný orgán rozhodne, či uplatní opatrenie včasnej intervencie. V rozhodnutí sa náležite zohľadní akýkoľvek posudok orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe. Príslušný orgán oznámi rozhodnutie orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe a ostatným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu.

4.  Ak viac než jeden príslušný orgán plánuje uplatniť opatrenie včasnej intervencie podľa článku 27 na viac ako jednu inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v rovnakej skupine, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ďalšie relevantné príslušné orgány posúdia, či je vhodnejšie vymenovať toho istého dočasného správcu pre všetky dotknuté subjekty, alebo skoordinovať uplatňovanie iných opatrení včasnej intervencie na viac ako jednu inštitúciu alebo subjekt s cieľom zjednodušiť prijatie riešení na obnovenie finančnej pozície dotknutej inštitúcie alebo subjektu. Posúdenie má formu spoločného rozhodnutia orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a iných relevantných príslušných orgánov. Spoločné rozhodnutie sa dosiahne do piatich dní od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 1. Spoločné rozhodnutie sa zdôvodní a stanoví v dokumente, ktorý orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne materskej spoločnosti v Únii.

Orgán EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do piatich dní, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány dcérskych spoločností môžu prijať individuálne rozhodnutia o vymenovaní dočasného správcu inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), za ktoré nesú zodpovednosť, a o uplatňovaní opatrení včasnej intervencie.“;

"

c)  Odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Orgán EBA môže na žiadosť ktoréhokoľvek príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom, ktoré plánujú uplatňovať jedno alebo viaceré z opatrení uvedených v článku 27 ods. 1a písm. a) tejto smernice vzhľadom na body 4, 10, 11 a 19 oddielu A prílohy k tejto smernici, v článku 27 ods. 1a písm. c) tejto smernice alebo v článku 27 ods. 1a písm. d) tejto smernice, aby dosiahli dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

(15)  Vkladá sa tento článok 30a:"

„Článok 30a

Príprava na riešenie krízovej situácie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bezodkladne oznámili orgánom pre riešenie krízových situácií každý z týchto úkonov:

   a) každé opatrenie uvedené v článku 104 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ, ktoré vyžaduje, aby ho inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice prijal a ktorého cieľom je riešiť zhoršenie situácie inštitúcie, subjektu alebo skupiny;
   b) ak činnosť dohľadu preukáže, že podmienky stanovené v článku 27 ods. 1 tejto smernice sú vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice splnené, posúdenie, či sú tieto podmienky splnené, a to bez ohľadu na akékoľvek opatrenie včasnej intervencie;
   c) uplatňovanie každého z opatrení včasnej intervencie uvedených v článku 27.

Príslušné orgány v úzkej spolupráci s orgánmi pre riešenie krízových situácií pozorne monitorujú situáciu inštitúcie alebo subjektu a ich dodržiavanie opatrení uvedených v prvom pododseku písm. a), ktorých cieľom je riešiť zhoršenie situácie uvedenej inštitúcie alebo subjektu, a opatrení včasnej intervencie uvedených v prvom pododseku písm. c).

2.  Príslušné orgány čo najskôr oznámia orgánom pre riešenie krízových situácií, ak sa domnievajú, že existuje závažné riziko, že by sa vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) uplatnila jedna alebo viacero okolností uvedených v článku 32 ods. 4. Uvedené oznámenie musí obsahovať:

   a) dôvody oznámenia;
   b) prehľad opatrení, ktoré by zabránili zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu v primeranom časovom rámci, ich očakávaný vplyv na inštitúciu alebo subjekt, pokiaľ ide o okolnosti uvedené v článku 32 ods. 4, ako aj očakávaný časový rámec na vykonávanie týchto opatrení.

Orgány pre riešenie krízových situácií po doručení oznámenia uvedeného v prvom pododseku v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi posúdia, čo predstavuje primeraný časový rámec na účely posúdenia podmienky uvedenej v článku 32 ods. 1 písm. b), pričom zohľadnia rýchlosť zhoršenia podmienok inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), potenciálny vplyv na finančný systém, ochranu vkladateľov a zachovanie finančných prostriedkov klientov, riziko, že zdĺhavý proces zvýši celkové náklady pre klientov a hospodárstvo, potrebu účinného vykonávania stratégie riešenia krízových situácií a všetky ďalšie príslušné aspekty. Orgány pre riešenie krízových situácií oznámia toto posúdenie príslušným orgánom čo najskôr.

Po oznámení uvedenom v prvom pododseku príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií v úzkej spolupráci monitorujú situáciu inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), vykonávanie všetkých príslušných opatrení v ich očakávanom časovom rámci a každý iný relevantný vývoj. Na tento účel sa orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány pravidelne stretávajú s frekvenciou stanovenou orgánmi pre riešenie krízových situácií so zreteľom na okolnosti prípadu. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií si bezodkladne navzájom poskytujú všetky relevantné informácie.

3.  Príslušné orgány poskytujú orgánom pre riešenie krízových situácií všetky informácie požadované orgánmi pre riešenie krízových situácií potrebné na všetky tieto úkony:

   a) aktualizácia plánu riešenia krízovej situácie a príprava prípadného riešenia krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);
   b) vykonávanie oceňovania uvedeného v článku 36.

Ak príslušné orgány takéto informácie ešte nemajú k dispozícii, orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány spolupracujú a koordinujú svoju činnosť s cieľom získať tieto informácie. Na tento účel majú príslušné orgány právomoc požadovať od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby takéto informácie poskytli, a to aj prostredníctvom kontrol na mieste, a aby uvedené informácie poskytli orgánom pre riešenie krízových situácií.

4.  Právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií zahŕňajú právomoc uviesť na trh inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) pre potenciálnych kupujúcich, alebo prijať opatrenia na takéto uvedenie na trh pre potenciálnych kupujúcich, alebo požadovať, aby tak urobili inštitúcia alebo subjekt, a to na tieto účely:

   a) pripraviť riešenie krízovej situácie uvedenej inštitúcie alebo subjektu za podmienok stanovených v článku 39 ods. 2 a ustanovení o dôvernosti stanovených v článku 84;
   b) vypracovať posúdenie podmienky uvedenej v článku 32 ods. 1 písm. b) orgánom pre riešenie krízových situácií.

4a.  Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní právomoci uvedenej v odseku 4 rozhodne uviesť subjekt na trh priamo potenciálnym kupujúcim, náležite zohľadní okolnosti prípadu a potenciálny vplyv výkonu tejto právomoci na celkovú pozíciu subjektu.

5.  Na účely odseku 4 majú orgány pre riešenie krízových situácií právomoc požiadať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby zaviedli digitálnu platformu na výmenu informácií, ktoré sú potrebné na uvedenie tejto inštitúcie alebo subjektu na trh, s potenciálnymi kupujúcimi alebo poradcami a odhadcami, ktorých orgán pre riešenie krízových situácií angažoval. V takom prípade sa uplatňuje článok 84 ods. 1 písm. e).

6.  Určenie toho, že podmienky stanovené v článku 27 ods. 1 sú splnené, a predchádzajúce prijatie opatrení včasnej intervencie nie je pre orgány pre riešenie krízových situácií nevyhnutnou podmienkou na prípravu na riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo na výkon právomoci uvedenej v odsekoch 4 a 5 tohto článku.

7.  Orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne informujú príslušné orgány o každom opatrení prijatom podľa odsekov 4 a 5.

8.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracovali:

   a) pri zvažovaní prijímania opatrení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) tohto článku, ktorých cieľom je riešiť zhoršenie situácie inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ako aj opatrení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku;
   b) pri zvažovaní prijímania každého z opatrení uvedených v odsekoch 4 a 5;
   c) počas vykonávania opatrení uvedených v písmenách a) a b) tohto pododseku.

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby uvedené opatrenia boli konzistentné, koordinované a účinné.“

"

(16)  V článku 31 ods. 2 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:"

„c) chrániť verejné zdroje minimalizáciou závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory, najmä ak sa poskytuje z rozpočtu členského štátu;

   d) chrániť kryté vklady a podľa možnosti aj nekrytú časť oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov a malých a stredných podnikov a chrániť investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9/ES;“

"

(17)  Článok 32 sa mení takto:

a)  Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii, ak orgány pre riešenie krízových situácií po prijatí oznámenia podľa odseku 2 alebo z vlastnej iniciatívy podľa postupu stanoveného v odseku 2 určia, že sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;
   b) ▌neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenie súkromného sektora vrátane opatrení vykonaných v rámci systému inštitucionálneho zabezpečenia, opatrenia dohľadu, opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov uvedených v článku 59 ods. 2 prijaté v súvislosti so subjektom by zabránili zlyhaniu inštitúcie alebo jej pravdepodobnému zlyhaniu v primeranom časovom horizonte;
   c) opatrenie na riešenie krízovej situácie je vo verejnom záujme podľa odseku 5.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán vykonal posúdenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a) po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií.

Členské štáty môžu stanoviť, že okrem príslušného orgánu môže posúdenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a) vydať aj orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom, ak orgány pre riešenie krízových situácií podľa vnútroštátneho práva majú potrebné nástroje na vydanie takéhoto posúdenia, a to najmä primeraný prístup k relevantným informáciám. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán bezodkladne poskytol orgánu pre riešenie krízových situácií všetky relevantné informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií požaduje na vykonanie svojho posúdenia, a to pred tým, ako orgán pre riešenie krízových situácií informuje o svojom zámere vykonať uvedené posúdenie, alebo po tom.

Splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. b) posúdi orgán pre riešenie krízových situácií v úzkej spolupráci s príslušným orgánom po bezodkladnej konzultácii s povereným orgánom systému ochrany vkladov a podľa potreby systému inštitucionálneho zabezpečenia, ktorej je inštitúcia členom. Súčasťou konzultácie so systémom inštitucionálneho zabezpečenia je posúdenie dostupnosti opatrení zo strany systému inštitucionálneho zabezpečenia, ktoré by v primeranom časovom rámci mohli zabrániť zlyhaniu inštitúcie. Príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií všetky relevantné informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií požaduje na účely vypracovania svojho posúdenia. Príslušný orgán môže takisto informovať orgán pre riešenie krízových situácií, že považuje podmienku stanovenú v odseku 1 písm. b) za splnenú.“;

"

b)  Odsek 4 sa mení takto:

i)  V prvom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:"

„d) vyžaduje sa mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou prípadov, keď sa takáto podpora poskytuje jednou z foriem uvedených v článku 32c;“;

"

ii)  Druhý až a piaty pododsek sa vypúšťajú;

c)  Odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Na účely odseku 1 písm. c) sa s opatrením na riešenie krízovej situácie zaobchádza ako s opatrením vo verejnom záujme, ak je uvedené opatrenie na riešenie krízovej situácie nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 a ak je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a ak by sa splnenie týchto cieľov nedosiahlo efektívnejšie likvidáciou inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania.

Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku sa predpokladá, že opatrenia na riešenie krízovej situácie nie sú vo verejnom záujme, ak sa orgán pre riešenie krízových situácii rozhodol uplatňovať na inštitúciu zjednodušené povinnosti podľa článku 4. Domnienka je vyvrátiteľná a neuplatňuje sa, ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že jeden alebo viacero cieľov riešenia krízových situácií by boli ohrozené, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania.

Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní posúdenia uvedeného v prvom pododseku na základe informácií, ktoré mal k dispozícii v čase uvedeného posúdenia, zhodnotil a porovnal všetku mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ▌ktorá sa inštitúcii poskytne, a to v prípade riešenia krízovej situácie aj v prípade likvidácie v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.“

5a.  EBA prispeje k monitorovaniu a podpore účinného a konzistentného uplatňovania posúdenia verejného záujmu uvedeného v odseku 5.

Do... [dvoch rokov od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice] EBA predloží správu o rozsahu a uplatňovaní odseku 5 v celej Únii. Táto správa sa poskytne Komisii s cieľom posúdiť účinnosť opatrení uvedených v odseku 5 a ich vplyv na rovnaké podmienky.

Na základe výsledku správy môže EBA vypracovať regulačné technické predpisy s cieľom zjednotiť postupy a vyrovnať podmienky medzi členskými štátmi, a to do... [dvoch rokov od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice].“

"

(18)  Články 32a a 32b sa nahrádzajú takto:"

„Článok 32a

Podmienky pre riešenie krízovej situácie pre ústredný orgán a úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií ▌prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k ústrednému orgánu a všetkým úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené a ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, len ak ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, alebo skupina, ktorej krízová situácia sa rieši a ku ktorej patria, spĺňa ako celok podmienky stanovené v článku 32 ods. 1.

Článok 32b

Konanie vo vzťahu k inštitúciám a subjektom, na ktoré sa nevzťahuje opatrenie na riešenie krízovej situácie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií určí, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b), ale nie podmienku stanovenú v článku 32 ods. 1 písm. c), príslušný vnútroštátny správny alebo justičný orgán mal právomoc bezodkladne začať postup na riadnu likvidáciu inštitúcie alebo subjektu v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sa riadne likvidujú v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, opustili trh alebo ukončili svoje bankové činnosti v primeranom časovom rámci.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií určí, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b), ale nie podmienku uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. c), určenie, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), bolo podmienkou na odňatie povolenia príslušným orgánom podľa článku 18 smernice 2013/36/EÚ.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby odňatie povolenia inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) bolo dostatočnou podmienkou pre to, aby príslušný vnútroštátny správny alebo justičný orgán mal možnosť bezodkladne začať postup na riadnu likvidáciu inštitúcie alebo subjektu v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.“

"

(19)  Vkladá sa tento článok 32c:"

„Článok 32c

Mimoriadna verejná finančná podpora

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa inštitúcii alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) výnimočne mohla poskytnúť v nasledujúcich prípadoch mimoriadna verejná finančná podpora mimo opatrenia na riešenie krízovej situácie za predpokladu, že mimoriadna verejná finančná podpora spĺňa podmienky a požiadavky stanovené v rámci Únie pre štátnu pomoc:

   a) ak s cieľom vyhnúť sa vážnemu narušeniu hospodárstva členského štátu výnimočnej alebo systémovej povahy a zachovať finančnú stabilitu má mimoriadna verejná finančná podpora niektorú z týchto foriem:
   i) štátna záruka na zaručenie facilít likvidity, ktorú poskytujú centrálne banky v súlade s podmienkami centrálnych bánk;
   ii) štátna záruka na novo emitované záväzky;
   iii) nadobudnutie nástrojov vlastných zdrojov iných ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 alebo iných kapitálových nástrojov alebo použitie opatrení na oceňovanie aktív so zníženou hodnotou za ceny, trvania a iných podmienok, ktorými sa dotknutá inštitúcia alebo subjekt nezvýhodňuje, ak sa v čase udelenia verejnej podpory nevyskytujú žiadne z okolností uvedených v článku 32 ods. 4 písm. a), b) alebo c), ani okolnosti uvedené v článku 59 ods. 3;
   b) keď má mimoriadna verejná finančná podpora formu nákladovo efektívneho zásahu systému ochrany vkladov ▌v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 11a a 11b smernice 2014/49/EÚ za predpokladu, že sa nevyskytne žiadna z okolností uvedených v článku 32 ods. 4;
   c) ak má mimoriadna verejná finančná podpora formu nákladovo efektívneho zásahu systému ochrany vkladov v súvislosti s likvidáciou úverovej inštitúcie podľa článku 32b a v súlade s podmienkami stanovenými v článku 11 ods. 5 smernice 2014/49/EÚ;
   d) ak má mimoriadna verejná finančná podpora formu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá sa poskytuje v súvislosti s likvidáciou inštitúcie alebo subjektu podľa článku 32b tejto smernice a ktorá je iná ako podpora poskytnutá systémom ochrany vkladov podľa článku 11 ods. 5 smernice 2014/49/EÚ.

2.  Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) musia spĺňať všetky tieto podmienky:

   a) opatrenia sa obmedzujú na solventné inštitúcie alebo subjekty, ako ich potvrdil príslušný orgán;
   b) opatrenia majú preventívnu a dočasnú povahu a sú založené na vopred vymedzenej stratégii ▌ukončenia podporného opatrenia schváleného príslušným orgánom vrátane jasne stanoveného dátumu ukončenia, dátumu predaja alebo splátkového kalendára pre každé z poskytnutých opatrení; tieto informácie sa nezverejnia do jedného roka po ukončení stratégie ukončenia podporného opatrenia alebo vykonávania plánu nápravy alebo posúdenia podľa siedmeho pododseku tohto odseku;
   c) opatrenia sú primerané na nápravu dôsledkov vážneho narušenia alebo na zachovanie finančnej stability;
   d) opatrenia sa nepoužijú na kompenzáciu strát, ktoré inštitúcia alebo subjekt utrpel alebo pravdepodobne utrpí počas nasledujúcich 12 mesiacov.

Na účely prvého pododseku písm. a) sa inštitúcia alebo subjekt považujú za solventné, ak príslušný orgán dospel k záveru, že nedošlo alebo je pravdepodobné, že počas 12 nasledujúcich mesiacov na základe súčasných očakávaní nedôjde k porušeniu žiadnej z požiadaviek uvedených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, článku 104a smernice 2013/36/EÚ, článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, článku 40 smernice (EÚ) 2019/2034 alebo v príslušných uplatniteľných požiadavkách podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

Na účely prvého pododseku písm. d) dotknutý príslušný orgán vyčísli straty, ktoré inštitúcii alebo subjektu vznikli alebo pravdepodobne vzniknú. Táto kvantifikácia vychádza aspoň z preskúmaní kvality aktív vykonaných ECB, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi alebo prípadne inšpekciami na mieste vykonanými príslušným orgánom. Ak sa takéto činnosti nedajú vykonať včas, príslušný orgán smie pri hodnotení vychádzať zo súvahy inštitúcie alebo subjektu za predpokladu, že súvaha je v súlade s uplatniteľnými účtovnými pravidlami a štandardmi potvrdenými nezávislým externým audítorom. Príslušný orgán vynaloží maximálne úsilie, aby zabezpečil, že kvantifikácia bude vychádzať z trhovej hodnoty aktív, záväzkov a podsúvahových položiek inštitúcie alebo subjektu.

Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) bode iii) sa obmedzia na opatrenia, ktoré príslušný orgán posúdil ako potrebné na zaistenie platobnej schopnosti inštitúcie alebo subjektu, a to riešením nedostatku kapitálu stanoveného v nepriaznivom scenári na základe stresových testov alebo rovnocenných činností v jednotlivých štátoch, v rámci Únie alebo v rámci jednotného mechanizmu dohľadu vykonaných Európskou centrálnou bankou, orgánom EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi a podľa potreby potvrdených príslušným orgánom.

Odchylne od odseku 1 písm. a) bodu iii) je nadobudnutie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 výnimočne povolené, ak je povaha zisteného nedostatku taká, že nadobudnutie akýchkoľvek iných nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov by dotknutej inštitúcii alebo subjektu neumožnilo riešiť nedostatok kapitálu stanovený v nepriaznivom scenári na základe príslušného stresového testu alebo rovnocennej činnosti. Hodnota nadobudnutých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 nesmie presiahnuť 2 % celkovej hodnoty rizikovej expozície dotknutej inštitúcie alebo subjektu vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak niektoré z podporných opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) nie je v súlade s podmienkami ▌stratégie ukončenia podporného opatrenia stanoveného v čase poskytnutia tohto opatrenia umorené, splatené alebo inak ukončené, príslušný orgán požiada inštitúciu alebo subjekt, aby predložili plán jednorazovej nápravy. V pláne nápravy sa opisujú kroky, ktoré sa majú podniknúť s cieľom zachovať alebo obnoviť súlad s požiadavkami dohľadu, dlhodobú životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu a ich schopnosť splatiť poskytnutú sumu, ako aj súvisiaci časový rámec.

Ak príslušný orgán neuzná plán jednorazovej nápravy za dôveryhodný alebo uskutočniteľný, alebo ak inštitúcia alebo subjekt nedodrží plán jednorazovej nápravy, vykoná sa posúdenie toho, či inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, v súlade s článkom 32.

3.  Orgán EBA do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 rok po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa typu testov, preskúmaní alebo činností uvedených v odseku 2 štvrtom pododseku, ktoré môžu viesť k podporným opatreniam uvedeným v odseku 1 písm. a) bode iii).“

"

(20)  V článku 33 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d), ak daný subjekt spĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1.

Na uvedené účely sa subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) považuje za subjekt, ktorý zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá za ktorejkoľvek z týchto okolností:

   a) subjekt spĺňa jednu alebo viacero podmienok stanovených v článku 32 ods. 4 písm. b), c) alebo d);
   b) subjekt závažne porušuje alebo existujú objektívne prvky, ktoré preukazujú, že subjekt v blízkej budúcnosti závažne poruší uplatniteľné požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 alebo v smernici 2013/36/EÚ.“

"

(21)  Článok 33a sa mení takto:

a)  V odseku 8 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovali inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) a orgány uvedené v článku 83 ods. 2 písm. a) až h) o výkone právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku po určení, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), a pred prijatím rozhodnutia o riešení krízových situácií.“;

"

b)  V odseku 9 sa vkladá druhý pododsek:"

„Odchylne od prvého pododseku členské štáty zabezpečia, aby v prípade že sa takéto právomoci vykonávajú v súvislosti s oprávnenými vkladmi a uvedené vklady sa nepovažujú za nedostupné na účely smernice 2014/49/EÚ, vkladatelia mali prístup k primeranej dennej sume týchto vkladov.“

"

(22)  Článok 35 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vymenovať osobitného správcu, ktorý nahradí riadiaci orgán alebo spolupracuje s riadiacim orgánom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacou inštitúciou. Orgány pre riešenie krízových situácií vymenovanie osobitného správcu zverejnia. Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby osobitný správca disponoval odbornosťou, schopnosťami a znalosťami požadovanými na výkon jeho funkcií.

Článok 91 smernice 2013/36/EÚ sa neuplatňuje na vymenovanie osobitných správcov.“;

"

b)  V odseku 2 sa prvá veta nahrádza takto:"

„Osobitný správca má všetky právomoci akcionárov a riadiaceho orgánu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie.“;

"

c)  Odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Členské štáty vyžadujú, aby osobitný správca vypracúval pre orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý ho vymenoval, správy o hospodárskej a finančnej situácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie a o krokoch podniknutých pri plnení svojich povinností, a to v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj na začiatku a na konci svojho mandátu.“

"

(23)  Článok 36 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:"

„1. Pred určením, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie alebo podmienky na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov, ako sú uvedené v článku 59, orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).“;

"

b)  vkladá sa tento odsek 7a:"

„7a. Ak je to potrebné na vypracovanie rozhodnutí uvedených v odseku 4 písm. c) a d), odhadca doplní informácie uvedené v odseku 6 písm. c) odhadom hodnoty podsúvahových aktív a záväzkov vrátane podmienených záväzkov a aktív.“

"

(24)  V článku 37 sa dopĺňa tento odsek 11:"

„11. Orgán EBA monitoruje opatrenia a prípravu orgánov pre riešenie krízových situácií, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí v prípade riešenia krízových situácií. Orgán EBA predloží Komisii správu o aktuálnom stave existujúcich postupov a možných rozdieloch medzi členskými štátmi do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a v prípade potreby monitoruje vykonávanie každého odporúčania uvedeného v tejto správe.

Správa uvedená v prvom pododseku zahŕňa aspoň tieto aspekty:

   a) zavedené mechanizmy na vykonávanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ako aj úroveň vzťahov s infraštruktúrami finančného trhu a v prípade potreby orgánmi z tretích krajín;
   b) zavedené mechanizmy na sfunkčnenie používania iných nástrojov riešenia krízových situácií;
   c) úroveň transparentnosti voči príslušným zainteresovaným stranám, pokiaľ ide o mechanizmy uvedené v písmenách a) a b).“

"

(25)  Článok 40 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa úvodná veta nahrádza takto:"

„S cieľom uplatniť nástroj preklenovacej inštitúcie a so zreteľom na potrebu zachovať v preklenovacej inštitúcii zásadné funkcie alebo vykonávať všetky ciele riešenia krízových situácií členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť na preklenovaciu inštitúciu všetky tieto nástroje:“;

"

b)  V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na účel uvedený v článku 43 ods. 2 písm. b) nenarušuje schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií kontrolovať preklenovaciu inštitúciu. Ak uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov umožňuje úplné poskytnutie kapitálu preklenovacej inštitúcie konverziou záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov na akcie alebo iné typy kapitálových nástrojov, možno upustiť od požiadavky, aby preklenovacia inštitúcia bola úplne alebo čiastočne vo vlastníctve jedného alebo viacerých orgánov verejnej moci.“

"

(26)  V článku 42 ods. 5 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) takýto prevod je potrebný na zabezpečenie riadneho fungovania inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív, alebo“;

"

(27)  Článok 44 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zaistia, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov mohol uplatňovať na všetky záväzky inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vrátane tých, ktoré spôsobujú účtovnú rezervu a ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedeného nástroja podľa odsekov 2 alebo 3 tohto článku.“;

"

b)  Odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže poskytnúť príspevok uvedený v odseku 4, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu rovnajúci sa sume nie nižšej než 8 % celkových pasív (vrátane vlastných zdrojov) inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ocenený v súlade s oceňovaním stanoveným v článku 36 poskytli akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a ostatných záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov prostredníctvom zníženia, odpísania alebo konverzie podľa článku 48 ods. 1 a článku 60 ods. 1, ako aj v prípade potreby systém ochrany vkladov podľa článku 109;
   b) príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií nepresahuje 5 % celkových pasív (vrátane vlastných zdrojov) inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ocenený v súlade s oceňovaním stanoveným v článku 36.“

"

(28)  ▌Článok 44a sa mení takto:

a)  Vkladajú sa tieto odseky:"

„6a. Členské štáty zabezpečia, aby úverová inštitúcia vydávajúca oprávnené nástroje kvalifikované ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, nástroje kapitálu Tier 2 alebo oprávnené záväzky mohla predať tieto nástroje existujúcemu vkladateľovi tejto úverovej inštitúcie, ktorý sa kvalifikuje ako retailový klient v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 11 smernice 2014/65/EÚ, len ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) tohto článku a ak sú v čase nákupu splnené obe tieto podmienky:

   a) vkladateľ, ktorý sa kvalifikuje ako retailový klient, neinvestuje súhrnnú sumu presahujúcu 10 % svojho portfólia finančných nástrojov do nástrojov uvedených v tomto odseku;
   b) prvotná investícia do jedného alebo viacerých nástrojov uvedených v tomto odseku je aspoň 30 000 EUR.

Úverová inštitúcia zabezpečí, aby podmienky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku boli splnené v čase nákupu na základe informácií poskytnutých retailovým klientom v súlade s odsekom 3.

6b.  Oprávnené nástroje uvedené v odseku 6a predané emitujúcou úverovou inštitúciou svojim vkladateľom, ktorí sa kvalifikujú ako retailoví investori bez splnenia podmienok stanovených v uvedenom odseku, sa nezapočítavajú do požiadaviek podľa článku 45e alebo 45f, pokiaľ sú v držbe vkladateľa, ktorému boli predané.

6c.  Orgány pre riešenie krízových situácií v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkami 15 až 16 monitorujú každoročne podľa konkrétnej skupiny a inštitúcie rozsah, v akom sú nástroje oprávnené na MREL v držbe retailových investorov, a výsledky oznamujú orgánu EBA aspoň raz ročne.“;

"

b)  Vkladajú sa tieto odseky:"

„7a. Členské štáty nemusia uplatňovať odseky 6a a 6b tohto článku na záväzky uvedené v odseku 6a emitované pred... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

8.  Orgán EBA do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] predloží Komisii správu o uplatňovaní tohto článku. V tejto správe sa porovnajú opatrenia prijaté členskými štátmi na dosiahnutie súladu s týmto článkom, analyzuje ich účinnosť pri ochrane retailových investorov a posúdi ich vplyv na cezhraničné operácie.

Komisia môže na základe tejto správy predložiť legislatívne návrhy na zmeny tejto smernice.“

"

(29)  V článku 45 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie a subjekty v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) nepretržite spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, keď sa to vyžaduje a je to určené orgánom pre riešenie krízových situácií v tomto článku a článkoch 45a až 45i a v súlade s týmito článkami.“

"

(30)  Článok 45b sa mení takto:

a)  V odsekoch 4 a 5 sa slovo „G-SII“ nahrádza slovom „subjektmi G-SII“, v odseku 7 sa slovo „G-SII“ nahrádza slovom „subjekty G-SII“;

b)  odsek 8 sa mení takto:

i)  V prvom pododseku sa slovo „G-SII“ nahrádza slovom „subjekty G-SII“;

ii)  V druhom pododseku písm. c) sa slovo „G-SII“ nahrádza slovom „subjektom G-SII“;

iii)  Vo štvrtom pododseku sa slovo „G-SII“ nahrádza slovom „subjekty G-SII“;

c)  Dopĺňa sa tento odsek 10:"

„10. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu povoliť, aby subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňali požiadavky uvedené v odsekoch 4, 5 a 7 s použitím vlastných zdrojov alebo záväzkov uvedených v odsekoch 1 a 3, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) v prípade subjektov, ktoré sú subjektmi G-SII alebo subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, a na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, orgán pre riešenie krízových situácií neznížil požiadavku uvedenú v odseku 4 tohto článku podľa prvého pododseku uvedeného odseku;
   b) záväzky uvedené v odseku 1 tohto článku, ktoré nespĺňajú podmienku uvedenú v článku 72b ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, spĺňajú podmienky stanovené v článku 72b ods. 4 písm. b) až e) uvedeného nariadenia.“

"

(31)  Článok 45c sa mení takto:

a)  V odseku 3 ôsmom pododseku sa slová „kľúčových hospodárskych funkcií“ nahrádzajú slovami „kľúčových funkcií“;

b)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie spresní metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať na odhad požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ a požiadavky na kombinovaný vankúš pre:

   a) subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha uvedeným požiadavkám podľa smernice 2013/36/EÚ;
   b) subjekty, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ak subjekt nepodlieha uvedeným požiadavkám podľa smernice 2013/36/EÚ na rovnakom základe ako požiadavkám uvedeným v článku 45f tejto smernice.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [Úrad pre publikácie – vložiť dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

"

c)  V odseku 7 ôsmom pododseku sa slová „kľúčových hospodárskych funkcií“ nahrádzajú slovami „kľúčových funkcií“.

(32)  Vkladá sa tento článok 45ca:"

„Článok 45ca

Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre stratégie prevodu

1.  Pri uplatňovaní článku 45c na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorého uprednostňovaná stratégia riešenia krízových situácií predpokladá, samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie,▌použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie▌, orgán pre riešenie krízových situácií stanoví primeranú výšku rekapitalizácie stanovenú v článku 45c ods. 3 na základe týchto kritérií, pokiaľ to je relevantné:

   a) veľkosť▌, obchodný model, model financovania a rizikový profil subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo v relevantných prípadoch veľkosť časti subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši a na ktorú sa vzťahuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroj preklenovacej inštitúcie;
   b) akcie, iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sa majú previesť na príjemcu, ako sa uvádza v pláne riešenia krízových situácií, pričom sa zohľadní:
   i) hlavné oblasti obchodnej činnosti a zásadné funkcie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;
   ii) záväzky vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 2;
   iii) ochranné opatrenia uvedené v článkoch 73 až 80;
   iiia) predpokladané požiadavky na vlastné zdroje za každú preklenovaciu inštitúciu, ktoré by mohli byť potrebné na odchod z trhu subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, aby sa podľa potreby zabezpečil súlad preklenovacej inštitúcie s nariadením (EÚ) č. 575/2013, so smernicou 2013/36/EÚ a smernicou 2014/65/EÚ;
   iiib) predpokladanú požiadavku príjemcu, aby transakcia bola kapitálovo neutrálna vzhľadom na požiadavky platné pre nadobúdajúci subjekt;
   c) očakávaná hodnota a obchodovateľnosť akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, uvedené v písmene b), pričom sa zohľadní:
   i) všetky podstatné prekážky brániace riešiteľnosti, identifikované orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré ▌súvisia s použitím nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie;
   ii) straty vyplývajúce z aktív, práv alebo záväzkov zostávajúcich v zvyškovej inštitúcii;
   iia) potenciálne nepriaznivé trhové prostredie v čase riešenia krízovej situácie;
   d) či sa v uprednostňovanej stratégii riešenia krízových situácií predpokladá prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva emitovaných subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo všetkých aktív, práv a záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo ich časti;
   e) či sa v uprednostňovanej stratégii riešenia krízových situácií predpokladá uplatnenie nástroja oddelenia aktív.

3.  Výsledkom uplatnenia odseku 1 nesmie byť suma, ktorá je vyššia ako hodnota vyplývajúca z uplatnenia článku 45c ods. 3 alebo hodnota, ktorá je nižšia ako 13,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej podľa článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nižšia ako 5 % celkovej expozície príslušného subjektu uvedeného v odseku 1 tohto článku vypočítanej podľa článkov 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“

"

(33)  V článku 45d ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:"

„Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý je subjektom G-SII, pozostáva z:“.

"

(34)  V článku 45f ods. 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Odchylne od prvého a druhého pododseku tohto odseku materské spoločnosti v Únii, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia rieši, ale sú dcérskymi spoločnosťami subjektov z tretích krajín, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 45c a 45d na konsolidovanom základe.“

"

(35)  Článok 45l sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) ako sa požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovená v súlade s článkom 45e alebo článkom 45f implementovala na vnútroštátnej úrovni vrátane článku 45ca, a najmä, či došlo k odchýlkam v úrovniach stanovených pre porovnateľné subjekty v jednotlivých členských štátoch;“;

"

b)  V odseku 3 druhom pododseku sa dopĺňa táto veta:"

„Povinnosť uvedená v odseku 2 sa prestane uplatňovať po predložení druhej správy.“

"

(35a)  V článku 45m sa vkladá tento odsek:"

„1a. Odchylne od článku 45 ods. 1, orgány pre riešenie krízových situácií určia primerané prechodné obdobia pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) s cieľom splniť požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f alebo požiadavky v článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, ak inštitúcie alebo subjekty podliehajú týmto požiadavkám v dôsledku nadobudnutia účinnosti ... [tejto pozmeňujúcej smernice]. Lehota pre inštitúcie a subjekty na splnenie požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadavky vyplývajúcej z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7 je ... [dva roky od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice].

Podľa toho, čo je vhodné, stanoví orgán pre riešenie krízových situácií predbežné cieľové úrovne požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, ktoré sú inštitúcie alebo subjekty uvedené v prvom pododseku tohto odseku povinné dosiahnuť do ... [dvoch rokov od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice]. Úrovne predbežného cieľa spravidla zabezpečia lineárne zvyšovanie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov potrebných na splnenie požiadavky.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť prechodné obdobie, ktoré sa skončí po... [štyroch rokoch odo dňa začatia uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice], ak je to riadne odôvodnené a primerané na základe kritérií uvedených v odseku 7, pričom sa zohľadní:

   a) vývoj finančnej situácie subjektu;
   b) vyhliadky, že tento subjekt dokáže v primeranej časovom rámci zabezpečiť splnenie požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7; a
   c) to, či subjekt dokáže nahradiť záväzky, ktoré už nespĺňajú kritériá oprávnenosti alebo splatnosti, a ak nie, či je uvedená neschopnosť idiosynkratickej povahy alebo dôsledkom narušenia celého trhu.“

"

(36)  V článku 45m sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Požiadavky uvedené v článku 45b ods. 4 a 7 a prípadne v článku 45c ods. 5 a 6 sa neuplatňujú počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dátume, keď subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo skupina, ktorej súčasťou je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, boli identifikované ako G-SII alebo G-SII mimo EÚ alebo subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, začal byť v situácii uvedenej v článku 45c ods. 5 alebo 6.“

"

(37)  V článku 46 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„V posúdení uvedenom v odseku 1 tohto článku sa stanoví suma, ktorou sa záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov musia odpísať alebo konvertovať s cieľom:

   a) obnoviť podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne stanoviť podiel preklenovacej inštitúcie, pričom sa zohľadnia akékoľvek kapitálové príspevky z fondu na riešenie krízových situácií podľa článku 101 ods. 1 písm. d) tejto smernice;
   b) udržať dostatočnú dôveru trhu v inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovaciu inštitúciu, pričom sa zohľadňujú akékoľvek podmienené záväzky, a umožniť inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, aby najmenej jeden rok pokračovala v plnení podmienok pre udelenie povolenia a naďalej vykonávala činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ.“

"

(38)  V článku 47 ods. 1 písmeno b) sa bod i) nahrádza takto:"

„i) relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59, ktoré emitovala inštitúcia, na základe právomoci uvedenej v článku 59 ods. 2, alebo“

"

(39)  Článok 52 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Za výnimočných okolností môže orgán pre riešenie krízových situácií predĺžiť jednomesačnú lehotu na predloženie plánu reorganizácie obchodnej činnosti o ďalší mesiac.“;

"

b)  v odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zahrnuli do plánu reorganizácie obchodnej činnosti ďalšie prvky.“

"

(40)  V článku 53 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Ak orgán pre riešenie krízových situácií na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži istinu záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku vrátane záväzku, ktorý spôsobuje účtovnú rezervu, na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré v čase výkonu tejto právomoci ešte neexistovali, sa na všetky účely považujú za uhradené a nie sú prípustné v žiadnych následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo k akémukoľvek následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii.“

"

(41)  Článok 55 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) záväzok nie je vkladom podľa článku 108 ods. 1 písm. a) alebo b);“;

"

b)  V odseku 2 sa piaty a šiesty pododsek nahrádzajú takto:"

„Ak orgán pre riešenie krízových situácií, v rámci posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkami 15 a 16, alebo v ktoromkoľvek inom čase zistí, že v rámci triedy záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky, výška záväzkov, ktoré nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1 tohto článku, spolu so záväzkami, ktoré sú vylúčené z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 44 ods. 2, alebo ktoré budú pravdepodobne vylúčené v súlade s článkom 44 ods. 3, predstavuje viac ako 10 % tejto triedy, okamžite posúdi vplyv uvedenej konkrétnej skutočnosti na riešiteľnosť krízovej situácie danej inštitúcie alebo subjektu, vrátane vplyvu na riešiteľnosť krízovej situácie vyplývajúceho z rizika porušenia záruk pre veriteľov stanovených v článku 73 pri uplatnení právomocí odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu oprávnených záväzkov.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií dospeje na základe posúdenia uvedeného v piatom pododseku tohto odseku k záveru, že záväzky, ktoré nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1 tohto článku, vytvárajú podstatnú prekážku riešiteľnosti krízovej situácie, náležite uplatní právomoci uvedené v článku 17 na odstránenie tejto prekážky riešiteľnosti krízovej situácie.“;

"

c)  Vkladá sa tento odsek:"

„2a. Inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) podávajú orgánu pre riešenie krízových situácií každoročne tieto správy:

   a) celkové nesplatené sumy všetkých záväzkov, ktoré sa riadia právom tretej krajiny;
   b) v prípade položiek uvedených v písmene a):
   i) o ich zložení vrátane ich profilu splatnosti,
   ii) o ich postavení v bežnom konkurznom konaní,
   iii) o tom, či je zodpovednosť vylúčená podľa článku 44 ods. 2,
   iv) či v zmluvných ustanoveniach majú podmienku požadovanú v odseku 1,
   v) ak sa zistí, že je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s odsekom 2, kategóriu záväzku podľa odseku 7.

Ak sú inštitúcie a subjekty súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, správu vypracúva subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši v súvislosti so skupinou, ktorej krízová situácia sa rieši, v rozsahu požadovanom v odseku 1 druhom a treťom pododseku.“;

"

d)  Dopĺňa sa tento odsek:"

„8a. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom spresniť postupy a jednotné formáty a vzory na podávanie správ orgánom pre riešenie krízových situácií uvedených v odseku 2a.

Orgán EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do... [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

(42)  článok 59 sa mení takto:

a)  V odseku 3 sa písmeno e) nahrádza takto:"

„e) inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou prípadov, keď sa podpora poskytuje v jednej z foriem uvedených v článku 32c.“;

"

b)  V odseku 4 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) vzhľadom na časové hľadisko, potrebu účinne vykonávať právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu alebo stratégiu riešenia krízových situácií v prípade skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek opatrenie vrátane alternatívnych opatrení súkromného sektora, opatrenia orgánu dohľadu alebo opatrení včasnej intervencie iných než odpísanie alebo konverzia kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov, ako sa uvádza v odseku 1a, by zabránilo zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupiny v primeranom časovom rámci.“

"

(43)  článok 63 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  písmeno m) sa nahrádza takto:"

„m) právomoc vyžadovať od príslušného orgánu, aby včas posúdil nadobúdateľa kvalifikovaného podielu, a to odchylne od lehôt stanovených v článku 22 smernice 2013/36/EÚ a v článku 12 smernice 2014/65/EÚ;“;

"

ii)  Dopĺňa sa toto písmeno n):"

„n) právomoc podávať žiadosti podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 v mene inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.“;

"

b)  V odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) s výhradou článku 3 ods. 6 a článku 85 ods. 1 požiadavkám získať povolenie alebo súhlas od akejkoľvek verejnej alebo súkromnej osoby vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a príslušných orgánov na účely článkov 22 až 27 smernice 2013/36/EÚ;“

"

(44)  V článku 71a sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Odsek 1 sa uplatňuje na akúkoľvek finančnú zmluvu, ktorá spĺňa všetky tieto aspekty:

   a) vytvára sa ňou nová povinnosť alebo podstatne mení existujúca povinnosť po dátume nadobudnutia účinnosti ustanovení prijatých na vnútroštátnej úrovni na účel transpozície tohto článku;
   b) ustanovuje sa ňou výkon jedného alebo viacerých práv ukončiť zmluvu alebo práv vymáhať záložné práva, na ktoré by sa uplatnili článok 33a, 68, 69, 70 alebo 71, ak by sa finančná zmluva upravovala právom členského štátu.“

"

(45)  V článku 74 ods. 3 sa dopĺňa toto písmeno d):"

„d) pri určovaní strát, ktoré by systém ochrany vkladov utrpel, ak by sa inštitúcia likvidovala v rámci bežného konkurzného konania, sa uplatňujú kritériá a metodika uvedené v článku 11e smernice 2014/49/EÚ a v každom delegovanom akte prijatom podľa uvedeného článku.“

"

(45a)  V článku 84 sa vkladá tento odsek:"

„6a. Tento článok nebráni výmene informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a daňovými orgánmi v tom istom členskom štáte, pokiaľ je takáto výmena stanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch daného členského štátu. Ak tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť zverejnené len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, ktorý ich poskytol.“

"

(46)  V článku 88 sa vkladá tento odsek 6a:"

„6a. Na uľahčenie úloh uvedených v článku 10 ods. 1, článku 15 ods. 1 a článku 17 ods. 1 a na výmenu všetkých relevantných informácií orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie s významnými pobočkami v iných členských štátoch zriadi kolégium pre riešenie krízových situácií a predsedá mu.

Orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie uvedenej v prvom pododseku rozhodne, ktoré orgány sa zúčastňujú na zasadnutí alebo činnosti kolégia pre riešenie krízových situácií, pričom zohľadní dôležitosť činnosti, ktorá sa má pre uvedené orgány plánovať alebo ktorú majú uvedené orgány koordinovať, najmä potenciálny vplyv na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch a úlohy uvedené v prvom pododseku.

Orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie uvedenej v prvom pododseku vopred v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií o organizovaní takýchto zasadnutí, hlavných bodoch, ktoré sa majú prerokovať, a činnostiach, ktoré sa majú zvážiť. Orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie uvedenej v prvom pododseku včas a v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia aj o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach alebo o vykonaných opatreniach.“

"

(46a)  V článku 90 sa dopĺňa tento odsek:"

„4a. Článok 84 nebráni výmene informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a daňovými orgánmi v tom istom členskom štáte, pokiaľ je takáto výmena stanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch daného členského štátu. Ak tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť zverejnené len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, ktorý ich poskytol.“

"

(47)  Článok 91 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Keď orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že inštitúcia alebo akýkoľvek subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorý je dcérskou spoločnosťou v rámci skupiny, spĺňa podmienky uvedené v článku 32 alebo 33, uvedený orgán bezodkladne oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak nejde o ten istý orgán, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe a členom kolégia pre riešenie krízových situácií predmetnej skupiny tieto informácie:

   a) rozhodnutie, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňa podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b), prípadne v článku 33 ods. 1 alebo 2, alebo podmienky uvedené v článku 33 ods. 4;
   b) výsledok posúdenia podmienky uvedenej v článku 32 ods. 1 písm. c);
   c) opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo konkurzné opatrenia, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za vhodné pre uvedenú inštitúciu alebo subjekt.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa môžu zahrnúť do oznámení predložených podľa článku 81 ods. 3 adresátom uvedeným v prvom pododseku tohto odseku.“;

"

b)  v odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

(48)  V článku 92 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

(49)  V článku 97 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Orgány pre riešenie krízových situácií v prípade potreby uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci s relevantnými orgánmi tretích krajín uvedenými v odseku 2 tohto článku. Tieto dohody musia byť v súlade s rámcovou dohodou orgánu EBA.

Príslušné orgány v prípade potreby uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci s relevantnými orgánmi tretích krajín uvedenými v odseku 2 tohto článku. Tieto opatrenia musia byť v súlade s rámcovou dohodou orgánu EBA a musia zabezpečiť, aby informácie zverejňované orgánmi z tretej krajiny podliehali záruke, že sú splnené požiadavky na služobné tajomstvo, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 84.“

"

(50)  V článku 98 sa odsek 1 mení takto:

a)  Úvodná veta sa nahrádza takto:"

„Členské štáty zabezpečia, aby si orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné ministerstvá vymieňali dôverné informácie, vrátane plánov ozdravenia, s relevantnými orgánmi z tretích krajín iba vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:“;

"

b)  Dopĺňa sa tento druhý a tretí pododsek:"

„Členské štáty zabezpečia, aby si príslušné orgány vymieňali dôverné informácie s relevantnými orgánmi z tretích krajín iba vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

   a) v súvislosti s informáciami o ozdravení a riešení krízových situácií podmienky stanovené v prvom pododseku;
   b) v súvislosti s ďalšími informáciami, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii, podmienky stanovené v článku 55 smernice 2013/36/EÚ.

Na účely druhého pododseku informácie o ozdravení a riešení krízových situácií zahŕňajú všetky informácie priamo súvisiace s úlohami príslušných orgánov podľa tejto smernice, najmä plánovanie ozdravenia a plány ozdravenia, opatrenia včasnej intervencie a vymieňanie informácií s orgánmi pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o plánovanie riešenia krízových situácií, plány riešenia krízových situácií a opatrenia na riešenie krízovej situácie.“

"

(51)  V článku 101 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Ak orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií na účely uvedené v odseku 1 tohto článku pravdepodobne povedie k čiastočnému preneseniu strát inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, uplatnia sa zásady upravujúce použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií stanovené v článku 44.“

"

(52)  V článku 102 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 tohto článku znížia pod cieľovú úroveň bližšie určenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky získané v súlade s článkom 103 sa obnovia, až pokiaľ sa nedosiahne cieľová úroveň. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu odložiť výber pravidelných príspevkov získaných v súlade s článkom 103 najviac o tri roky, ak suma, ktorá sa má vybrať, dosiahne sumu, ktorá je úmerná nákladom na postup výberu, za predpokladu, že takýto odklad zásadne neovplyvní schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií používať mechanizmy financovania riešenia krízových situácií podľa článku 101. Po dosiahnutí cieľovej úrovne po prvý raz a keď sa disponibilné finančné prostriedky následne znížili pod dve tretiny cieľovej úrovne, uvedený príspevok sa stanovuje na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do štyroch rokov.“

"

(53)  Článok 103 sa mení takto:

a)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Dostupné finančné prostriedky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 môžu zahŕňať aj neodvolateľné platobné záväzky, ktoré sú plne zaručené kolaterálom vo forme aktív s nízkym rizikom nezaťažených žiadnymi právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vybrané na výhradné použitie orgánmi pre riešenie krízových situácií na účely uvedené v článku 101 ods. 1. Podiel uvedených neodvolateľných platobných záväzkov nesmie presiahnuť 30 % z celkovej výšky príspevkov získaných podľa tohto článku. V rámci tohto obmedzenia orgán pre riešenie krízových situácií každoročne stanoví podiel neodvolateľných platobných záväzkov na celkovej výške príspevkov, ktoré sa majú získať v súlade s týmto článkom.“;

"

b)  Vkladá sa tento odsek 3a:"

„3a. Orgán pre riešenie krízových situácií požiada o neodvolateľné platobné záväzky prijaté podľa odseku 3 tohto článku, keď treba použiť mechanizmy financovania riešenia krízových situácií podľa článku 101.

Ak subjekt prestane patriť do rozsahu pôsobnosti článku 1 a už nepodlieha povinnosti platiť príspevky v súlade s odsekom 1 tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií požiada o neodvolateľné platobné záväzky prijaté podľa odseku 3, ktoré sú stále splatné. Ak je príspevok spojený s neodvolateľným platobným záväzkom riadne splatený na prvú výzvu, orgán pre riešenie krízových situácií zruší záväzok a vráti kolaterál. Ak príspevok nie je riadne splatený na prvú výzvu, orgán pre riešenie krízových situácií zadrží kolaterál a zruší záväzok.“

"

(54)  V článku 104 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Tieto mimoriadne príspevky ex post nesmú presiahnuť trikrát 12,5 % cieľovej úrovne stanovenej v článku 102.“

"

(55)  Článok 108 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich bežné konkurzné konanie:

   a) tieto majú rovnaké prioritné postavenie, ktoré je vyššie ako postavenie stanovené pre pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov:
   i) vklady, ktoré sú vylúčené z krytia podľa článku 5 smernice 2014/49/EÚ;
   ii) tá časť oprávnených vkladov právnických osôb, ktoré nie sú mikropodniky, malé a stredné podniky, ktorá presahuje úroveň krytia podľa článku 6 smernice 2014/49/EÚ;
   iii) tá časť oprávnených vkladov centrálnych a regionálnych vlád, ktorá presahuje úroveň krytia podľa článku 6 smernice 2014/49/EÚ;
   iv) časť vkladov právnických osôb, ktoré nie sú mikropodnikmi, malými alebo strednými podnikmi, ktoré by boli oprávnenými vkladmi, ak by sa neuskutočnili prostredníctvom pobočiek nachádzajúcich sa mimo Únie patriacich inštitúciám usadeným v Únii, ktorá presahuje úroveň krytia stanovenú v článku 6 smernice 2014/49/EÚ;
   b) mali rovnaké prioritné postavenie, ktoré je vyššie ako postavenie stanovené podľa písmena a):
   i) kryté vklady;
   ii) systémy ochrany vkladov pre ich pohľadávky podľa článku 9 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ;
   iii) oprávnené vklady iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmene a) bodoch ii) a iii); ako aj
   iv) vklady, ktoré by boli oprávnenými vkladmi, ak by sa neuskutočnili prostredníctvom pobočiek nachádzajúcich sa mimo Únie patriacich inštitúciám usadeným v Únii, ktoré nie sú uvedené v písmene a) bode iv).“;

"

b)  Dopĺňajú sa tieto odseky 8 a 9:"

„8. Ak sa nástroje riešenia krízových situácií uvedené v článku 37 ods. 3 písm. a) alebo b) použijú na prevod len časti aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, má mechanizmus financovania riešenia krízových situácií voči zvyškovej inštitúcii alebo subjektu v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nárok na úhradu všetkých výdavkov a strát, ktoré vznikli mechanizmu financovania riešenia krízových situácií v dôsledku všetkých príspevkov poskytnutých na riešenie krízovej situácie podľa článku 101 ods. 1 v súvislosti so stratami, ktoré by veritelia inak znášali.

9.  Členské štáty zabezpečia, aby nároky mechanizmu financovania riešenia krízových situácií uvedené v odseku 8 tohto článku a v článku 37 ods. 7 mali v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa riadi bežné konkurzné konanie, prednostné prioritné postavenie, ktoré je vyššie ako postavenie stanovené pre nároky z vkladov a systémov ochrany vkladov podľa odseku 1 tohto článku.“

"

(56)  Článok 109 sa mení takto:

a)  Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

'1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízovej situácie v súvislosti s úverovou inštitúciou, a za predpokladu, že takýmto opatrením sa zabezpečuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, systém ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená, prispel nasledujúcimi sumami▌:

   a) ak sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, a to nezávisle alebo v kombinácii s nástrojom oddelenia aktív, sumou, o ktorú by sa kryté vklady odpísali alebo konvertovali s cieľom absorbovať straty a rekapitalizovať inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši podľa článku 46 ods. 1, zahŕňajúcou kryté vklady v rámci rozsahu pôsobnosti záchrany pomocou vnútorných zdrojov;
   b) ak sa uplatňuje odpredaj obchodnej činnosti alebo nástroje preklenovacej inštitúcie, a to nezávisle alebo v kombinácii s inými nástrojmi riešenia krízových situácií:
   i) sumou potrebnou na pokrytie rozdielu medzi hodnotou krytých vkladov a záväzkov s rovnakým alebo vyšším prioritným postavením ako vklady a hodnota aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sa majú previesť na príjemcu, ako aj
   ii) prípadne sumou potrebnou na zabezpečenie kapitálovej neutrality príjemcu po prevode.

V prípadoch uvedených v prvom pododseku písm. b), ak prevod na príjemcu zahŕňa vklady, ktoré nie sú krytými vkladmi alebo inými záväzkami použiteľnými pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, a orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že na tieto vklady alebo pasíva sa vzťahujú okolnosti uvedené v článku 44 ods. 3, systém ochrany vkladov prispieva:

   a) sumou potrebnou na pokrytie rozdielu medzi hodnotou krytých vkladov vrátane vkladov, ktoré nie sú krytými vkladmi, a záväzkov s rovnakým alebo vyšším prioritným postavením ako vklady a hodnota aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sa majú previesť na príjemcu, ako aj
   b) prípadne sumou potrebnou na zabezpečenie kapitálovej neutrality prevodu v prípade príjemcu.

Členské štáty zabezpečia, aby po tom, ako systém ochrany vkladov poskytol príspevok v prípadoch uvedených v druhom pododseku, inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, sa zdržala nadobúdania podielov v iných podnikoch, ako aj rozdeľovania výnosov v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1 alebo platbami z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, alebo iných činností, ktoré môžu viesť k odlevu finančných prostriedkov.

Náklady na príspevok systému ochrany vkladov nesmú byť v žiadnom prípade vyššie ako náklady na vyplatenie vkladateľov vypočítané systémom ochrany vkladov podľa článku 11e smernice 2014/49/EÚ.

Ak sa na základe hodnotenia podľa článku 74 určilo, že náklady na príspevok systému ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie boli vyššie ako straty, ktoré by mu vznikli, ak by sa inštitúcia zrušila na základe bežného konkurzného konania, systém ochrany vkladov má v súlade s článkom 75 právo na výplatu tohto rozdielu z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií určil sumu príspevku systému ochrany vkladov v súlade s odsekom 1 po konzultácii so systémom ochrany vkladov týkajúcej sa odhadovaných nákladov na vyplatenie vkladateľov podľa článku 11e smernice 2014/49/EÚ a v súlade s podmienkami uvedenými v článku 36 tejto smernice.

Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie uvedené v prvom pododseku systému ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená. Systém ochrany vkladov vykoná toto rozhodnutie bezodkladne.“;

"

b)  Vkladajú sa tieto odseky 2a a 2b:"

„2a. Ak sa prostriedky zo systému ochrany vkladov používajú v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom písm. a) s cieľom prispieť k rekapitalizácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov previedol svoje podiely na akciách alebo iných kapitálových nástrojoch v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromný sektor čo najskôr, ako to umožnia obchodné a finančné okolnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov otvorene a transparentne uvádzal na trh akcie a iné kapitálové nástroje uvedené v prvom pododseku a aby sa akcie a iné kapitálové nástroje týmto predajom významne neskreslili alebo aby sa nediskriminovali potenciálni kupujúci. Každý takýto predaj sa uskutoční za obchodných podmienok.

2b.  Príspevok systému ochrany vkladov podľa odseku 1 druhého pododseku sa započítava do prahových hodnôt stanovených v článku 44 ods. 5 písm. a) a v článku 44 ods. 8 písm. a).

Ak použitie systému ochrany vkladov podľa odseku 1 druhého pododseku spolu s príspevkom na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ktorý poskytnú akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a iných záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, umožňuje použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, príspevok systému ochrany vkladov sa obmedzí na sumu potrebnú na splnenie prahových hodnôt stanovených v článku 44 ods. 5 písm. a) a v článku 44 ods. 8 písm. a). Po príspevku systému ochrany vkladov sa mechanizmus financovania riešenia krízových situácií použije v súlade so zásadami, ktorými sa riadi používanie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, stanovenými v článkoch 44 a 101.

Odchylne od obmedzenia príspevkov zo systému ochrany vkladov podľa druhého pododseku tohto odseku, ak sú splnené podmienky podľa článku 44 ods. 7, sa vyžaduje dodatočný príspevok zo systému ochrany vkladov. Tento dodatočný príspevok sa rovná sume, ktorou prispel mechanizmus financovania riešenia krízových situácií nad 5 % limit stanovený v článku 44 ods. 5 písm. b), vynásobenej podielom krytých vkladov ako súčasti celkových záväzkov v rámci prevodu.

Prvý a druhý pododsek sa však neuplatňujú na inštitúcie, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

   a) inštitúcia bola identifikovaná ako likvidačný subjekt v pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny alebo v pláne riešenia krízových situácií;
   b) inštitúcia porušila svoj priebežný alebo prípadne svoj konečný cieľ MREL v štyroch štvrťrokoch počas štyroch rokov končiacich sa šesť mesiacov pred stanovením zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania podľa článku 32 ods. 1 písm. a). Štvorročné obdobie nezohľadňuje dva po sebe nasledujúce štvrťroky bezprostredne predchádzajúce takémuto stanoveniu zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania.“;

"

c)  Odsek 3 sa vypúšťa;

d)  V odseku 5 sa vypúšťa druhý a tretí pododsek.

(57)  V článku 111 ods. 1 sa dopĺňa tento bod e):"

„e) nedodržanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedenej v článku 45e alebo 45f.“

"

(58)  Článok 128 sa mení takto:

a)  Názov sa nahrádza takto:"

„Spolupráca a výmena informácií medzi inštitúciami a orgánmi“;

"

b)  Dopĺňa sa tento odsek:"

„Orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, orgán EBA, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, ECB a ostatní členovia Európskeho systému centrálnych bánk poskytnú Komisii na jej žiadosť a v stanovenom časovom rámci všetky informácie potrebné na plnenie jej úloh súvisiacich s tvorbou politík vrátane vykonávania posúdení vplyvu, prípravy legislatívnych návrhov a účasti na legislatívnom procese. Zamestnanci Komisie a Komisia podliehajú požiadavkám zachovania služobného tajomstva stanoveným v článku 88 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014*, pokiaľ ide o prijaté informácie.

______________________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).“

"

(59)  Vkladá sa tento článok 128a:"

„Článok 128a

Simulácie krízového riadenia

1.  Orgán EBA koordinuje pravidelné celoúniové cvičenia na testovanie uplatňovania tejto smernice, nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a smernice 2014/49/EÚ v cezhraničných situáciách týkajúce sa všetkých týchto aspektov:

   a) spolupráca príslušných orgánov počas plánovania ozdravenia;
   b) spolupráca medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi pred zlyhaním a počas riešenia krízových situácií finančných inštitúcií, a to aj pri vykonávaní programov riešenia krízových situácií prijatých podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 806/2014.

2.  Orgán EBA vypracuje správu, v ktorej uvedie kľúčové zistenia a závery z cvičení. Táto správa sa zverejní.“

"

Článok 2

Transpozícia

1.  Členské štáty najneskôr do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Tieto ustanovenia uplatňujú od ... [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 1 deň od dátumu transpozície tejto pozmeňujúcej smernice].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

(1) Ú. v. EÚ C 307, 31.8.2023, s. 19.
(2) Ú. v. EÚ C 349, 29.9.2023, s. 161.
(3)* Zmeny v celom texte vyplývajú z prijatia pozmeňujúceho návrhu 1. Nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(4) Ú. v. EÚ C, , s. .
(5) Ú. v. EÚ C, , s. .
(6) Rada pre finančnú stabilitu, Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie), 15. októbra 2014.
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
(9) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(17) COM(2018) 133 final.
(18) COM(2020) 822 final.
(19) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).
(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 226).
(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 296).
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).


Rozsah ochrany vkladov, využívanie finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov, cezhraničná spolupráca a transparentnosť (DGSD2)
PDF 324kWORD 84k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/49/EÚ, pokiaľ ide o rozsah ochrany vkladov, využívanie finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov, cezhraničnú spoluprácu a transparentnosť (COM(2023)0228 – C9-0133/2023 – 2023/0115(COD))
P9_TA(2024)0328A9-0154/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0228),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0133/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. júla 2023(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0154/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorou sa mení smernica 2014/49/EÚ, pokiaľ ide o rozsah ochrany vkladov, využívanie finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov, cezhraničnú spoluprácu a transparentnosť(2)

P9_TC1-COD(2023)0115


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Komisia v súlade s článkom 19 ods. 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ(6) preskúmala uplatňovanie a rozsah pôsobnosti uvedenej smernice a dospela k záveru, že cieľ ochrany vkladateľov v Únii vytvorením systémov ochrany vkladov bol v prevažnej miere splnený. Komisia však takisto dospela k záveru, že je potrebné riešiť zostávajúce nedostatky ochrany vkladateľov, zlepšiť fungovanie systémov ochrany vkladov a zároveň harmonizovať iné pravidlá intervencie systémov ochrany vkladov ako postupy vyplatenia náhrady.

(1a)  Banková únia v súčasnosti spočíva len na dvoch zo zamýšľaných troch pilierov, a to na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM) a jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM). Z dôvodu chýbajúceho tretieho piliera, európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), je preto stále neúplná. Cieľom prebiehajúceho preskúmania rámca Únie pre krízové riadenie a ochranu vkladov je pripraviť pôdu pre dlhodobé dokončenie bankovej únie vrátane zriadenia európskeho systému ochrany vkladov. Dobudovanie bankovej únie tvorí neoddeliteľnú súčasť hospodárskej a menovej únie a finančnej stability, najmä preto, že zmierňuje riziká „začarovaného kruhu“, ktorý vzniká prepojením bánk so štátom.

(1b)  S cieľom zabezpečiť hladký prechod na dobudovanie bankovej únie je potrebné harmonizovať funkcie, ktoré môžu systémy ochrany vkladov vykonávať. Preto by sa viaceré diskrečné právomoci podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú súčasťou smernice 2014/49/EÚ, mali obmedziť a všetky systémy ochrany vkladov by mali byť schopné financovať opatrenia na riešenie krízových situácií, preventívne opatrenia a iné alternatívne opatrenia k vyplácaniu vkladateľov.

(1c)  Rámec krízového riadenia Únie by mal vždy zabezpečiť, aby straty neboli socializované a aby sa zdroje daňových poplatníkov nevyužívali na pomoc alebo záchranu úverových inštitúcií v ťažkostiach.

(2)  Nesplnenie povinnosti platiť príspevky do systémov ochrany vkladov alebo poskytovať informácie vkladateľom a systémom ochrany vkladov by mohlo ohroziť cieľ ochrany vkladateľov. Systémy ochrany vkladov alebo prípadne určené orgány môžu za oneskorenú platbu príspevkov uplatňovať peňažné sankcie. Je dôležité zlepšiť koordináciu medzi systémami ochrany vkladov, určenými a príslušnými orgánmi s cieľom prijať opatrenia na presadzovanie voči úverovej inštitúcii, ktorá si neplní svoje povinnosti. Hoci uplatňovanie opatrení dohľadu a presadzovania príslušnými orgánmi voči úverovým inštitúciám upravujú vnútroštátne právne predpisy a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(7), je potrebné zabezpečiť, aby určené orgány včas informovali príslušné orgány o akomkoľvek porušení povinností úverových inštitúcií podľa pravidiel ochrany vkladov.

(3)  V snahe podporiť ďalšie zbližovanie postupov systémov ochrany vkladov a pomôcť systémom ochrany vkladov pri testovaní ich odolnosti by mal Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vypracovať návrh regulačných predpisov o vykonávaní stresových testov systémov ochrany vkladov.

(4)  Podľa článku 5 ods. 1 písm. d) smernice 2014/49/EÚ sú z krytia systémom ochrany vkladov vylúčené vklady určitých finančných inštitúcií vrátane investičných spoločností. Finančné prostriedky, ktoré tieto finančné inštitúcie dostanú od svojich klientov a ktoré uložia v úverovej inštitúcii v mene svojich klientov pri výkone služieb, ktoré ponúkajú, by však mali byť za určitých podmienok chránené.

(5)  Rozsah vkladateľov, ktorí sú v súčasnosti chránení prostredníctvom vyplatenia náhrad zo systému ochrany vkladov, je odôvodnený zámerom chrániť neprofesionálnych investorov, pričom sa predpokladá, že profesionálni investori takúto ochranu nepotrebujú. Z tohto dôvodu boli orgány verejnej moci vylúčené z krytia. Väčšinu orgánov verejnej správy (ktoré v niektorých členských štátoch zahŕňajú školy a nemocnice) však nemožno považovať za profesionálnych investorov. Treba preto zabezpečiť, aby vklady všetkých neprofesionálnych investorov vrátane orgánov verejnej správy mohli využívať výhody plynúce z ochrany, ktorú ponúka systém ochrany vkladov.

(6)  Vklady vyplývajúce z určitých udalostí vrátane transakcií s nehnuteľnosťami týkajúcich sa súkromného nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo výplaty určitých poistných plnení môžu dočasne viesť k veľkým vkladom. Z tohto dôvodu sa v článku 6 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ v súčasnosti členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby mali vklady vyplývajúce z týchto udalostí ochranu vyššiu ako 100 000 EUR aspoň tri mesiace, ale nie dlhšie ako 12 mesiacov po tom, čo bola suma pripísaná, alebo od okamihu, v ktorom sa takéto vklady stali právne prevoditeľnými. Aby sa dosiahla harmonizácia ochrany vkladateľov v Únii a znížila administratívna zložitosť a právna neistota súvisiaca s rozsahom ochrany takýchto vkladov, je okrem úrovne krytia 100 000 EUR potrebné zosúladiť ich ochranu na minimálnu sumu aspoň 500 000 EUR a maximálne 2 500 000 EUR na harmonizované obdobie šiestich mesiacov. Po transpozícii členskými štátmi by Komisia mala preskúmať sumy, ktoré sú chránené, s cieľom určiť, či by sa maximálna suma mala znížiť, pričom by sa malo zohľadniť, či sú chránené sumy primerané a či zabezpečujú rovnaké podmienky v celej Únii.

(7)  Počas transakcie s nehnuteľnosťami môžu finančné prostriedky pred skutočným vyrovnaním transakcie prechádzať cez rôzne účty. Na ochranu vkladateľov, ktorí uskutočňujú transakcie s nehnuteľnosťami rovnakým spôsobom, by sa preto ochrana dočasne vysokých zostatkov mala vzťahovať na príjmy z predaja, ako aj na finančné prostriedky uložené na kúpu súkromného nehnuteľného majetku určeného na bývanie v rámci vopred stanoveného krátkodobého obdobia.

(8)  V snahe zabezpečiť včasné vyplatenie sumy, ktorú má systém ochrany vkladov vyplatiť, a zjednodušiť administratívne pravidlá a pravidlá výpočtu by sa mala zrušiť možnosť zohľadniť splatné záväzky pri výpočte sumy vyplatených náhrad.

(9)  Treba optimalizovať prevádzkové kapacity systémov ochrany vkladov a znížiť ich administratívne zaťaženie. Z tohto dôvodu by sa malo stanoviť, že pokiaľ ide o identifikáciu vkladateľov, ktorí majú nárok na vklady na účtoch príjemcov, alebo o posúdenie toho, či majú vkladatelia nárok na ochranné opatrenia vo forme dočasne vysokých zostatkov, zostáva povinnosťou vkladateľov a majiteľov účtov, aby preukázali svoj nárok vlastnými prostriedkami.

(10)  Na určité vklady sa môže vzťahovať dlhšia lehota na vyplatenie náhrad, pretože sa pri nich vyžaduje, aby systémy ochrany vkladov overili nárok na vyplatenie náhrady. V snahe harmonizovať pravidlá v rámci Únie by sa lehota na vyplatenie náhrad mala obmedziť na 20 pracovných dní od prijatia príslušnej dokumentácie.

(11)  Administratívne náklady spojené s vyplatením malých súm na spiacich účtoch môžu prevážiť nad výhodami pre vkladateľa. Je preto potrebné špecifikovať, že systémy ochrany vkladov by nemali byť povinné prijímať aktívne kroky na vyplatenie vkladov vedených na takýchto účtoch pod určitými prahovými hodnotami, ktoré by sa mali stanoviť na vnútroštátnej úrovni. Právo vkladateľov požadovať takúto sumu by sa však malo zachovať. Okrem toho, ak má ten istý vkladateľ aj iné aktívne účty, systémy ochrany vkladov by mali túto sumu zahrnúť do výpočtu sumy, ktorá sa má vyplatiť.

(12)  Systémy ochrany vkladov majú rôzne metódy vyplatenia náhrad vkladateľom, od vyplatenia náhrad v hotovosti až po elektronické prevody. V snahe zabezpečiť vysledovateľnosť procesu vyplatenia náhrad zo systémov ochrany vkladov a zachovať súlad s cieľmi rámca Únie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu by však vyplatenie náhrad vkladateľom prostredníctvom úhrad malo byť štandardnou metódou vyplatenia náhrad, ak náhrada presahuje sumu 10 000 EUR.

(13)  Finančné inštitúcie sú z ochrany vkladov vylúčené. Určité finančné inštitúcie vrátane inštitúcií elektronických peňazí, platobných inštitúcií a investičných spoločností však takisto ukladajú finančné prostriedky prijaté od svojich klientov na bankové účty, často dočasne, aby splnili povinnosti v oblasti ochrany v súlade s odvetvovými právnymi predpismi vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES(8), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366(9) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ(10). Vzhľadom na rastúcu úlohu týchto finančných inštitúcií by systémy ochrany vkladov mali chrániť takéto vklady pod podmienkou, že títo klienti sú identifikovaní alebo identifikovateľní.

(14)  Klienti finančných inštitúcií vždy nevedia, do ktorej úverovej inštitúcie sa rozhodla finančná inštitúcia ich finančné prostriedky uložiť. Systémy ochrany vkladov by preto nemali zlučovať takéto vklady s vkladom, ktorý by mohli mať tí istí klienti v rovnakej úverovej inštitúcii, ako je tá, kam finančná inštitúcia uložila svoje vklady. Úverové inštitúcie nemusia poznať klientov, ktorí majú nárok na sumu vedenú na klientskych účtoch, ani nemusia byť schopné kontrolovať a zaznamenávať jednotlivé údaje o týchto klientoch. ▌

(15)  Pri vyplatení náhrad vkladateľom sa môžu systémy ochrany vkladov ocitnúť v situáciách, ktoré vyvolávajú obavy z prania špinavých peňazí. Systém ochrany vkladov by preto mal odoprieť vyplatenie náhrady vkladateľovi, keď dostane upozornenie, že finančná spravodajská jednotka bankový alebo platobný účet v súlade s platnými pravidlami boja proti praniu špinavých peňazí pozastavila.

(16)  V článku 9 smernice 2014/49/EÚ sa stanovuje, že ak systém ochrany vkladov uskutočňuje výplaty v súvislosti s postupom riešenia krízových situácií, systému ochrany vkladov by mal voči dotknutej úverovej inštitúcii vzniknúť nárok na sumu rovnajúcu sa jeho výplatám a tento nárok by mal mať rovnocenné postavenie ako kryté vklady. V uvedenom ustanovení sa nerozlišuje medzi príspevkom zo systému ochrany vkladov pri použití nástroja otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov a príspevkom zo systému ochrany vkladov na financovanie stratégie prevodu (nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie) po likvidácii zvyškového subjektu. V záujme jasnosti a právnej istoty, pokiaľ ide o existenciu a výšku nároku systému ochrany vkladov v rôznych scenároch, je potrebné špecifikovať, že ak systém ochrany vkladov prispieva k podpore uplatňovania nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie alebo alternatívnych opatrení, ktorými sa súbor aktív, práv a pasív úverovej inštitúcie vrátane vkladov prevádza na príjemcu, uvedenému systému ochrany vkladov by mal voči zvyškovému subjektu vzniknúť nárok v rámci následného likvidačného konania podľa vnútroštátneho práva. V snahe zabezpečiť, aby akcionári a veritelia úverovej inštitúcie, ktorí zostali vo zvyškovom subjekte, účinne absorbovali straty uvedenej úverovej inštitúcie, a zlepšiť možnosť vyplatenia náhrad systému ochrany vkladov v rámci konkurzných konaní, by nárok systému ochrany vkladov mal mať rovnaké postavenie ako kryté vklady. Ak sa uplatňuje nástroj otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov (t. j. úverová inštitúcia pokračuje vo svojich operáciách), systém ochrany vkladov prispieva sumou, ktorá by sa z krytých vkladov odpísala alebo by sa konvertovala na absorbovanie strát uvedenej úverovej inštitúcie, ak by sa kryté vklady zahrnuli do záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Príspevok zo systému ochrany vkladov by preto nemal viesť k nároku voči inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, pretože by sa tým odstránil účel príspevku zo systému ochrany vkladov.

(17)  Aby sa zabezpečila konvergencia postupov systému ochrany vkladov a právna istota pre vkladateľov pri nárokovaní si náhrady za svoje vklady a vyhlo sa operačným prekážkam systémov ochrany vkladov, je dôležité stanoviť primerane dlhú lehotu, v rámci ktorej si môžu vkladatelia nárokovať vyplatenie svojich vkladov, a to v tých prípadoch, keď systém ochrany vkladov nevyplatil náhrady vkladateľom v lehotách stanovených v článku 8 smernice 2014/49/EÚ v prípade vyplatenia vkladov.

(18)  Podľa článku 10 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ členské štáty zabezpečia, aby do 3. júla 2024 dosiahli dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov cieľovú úroveň minimálne vo výške 0,8 % sumy krytých vkladov jeho členov. S cieľom objektívne posúdiť, či systémy ochrany vkladov spĺňajú túto požiadavku, by sa malo stanoviť jasné referenčné obdobie na určenie výšky krytých vkladov a dostupných finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov. Vzhľadom na rozšírenie rozsahu použitia systému ochrany vkladov by sa primeranosť cieľovej úrovne 0,8 % mala pozorne sledovať a posudzovať.

(19)  S cieľom zabezpečiť odolnosť systémov ochrany vkladov by ich finančné prostriedky mali pochádzať zo stabilných a neodvolateľných príspevkov. Určité zdroje financovania systému ochrany vkladov vrátane úverov a očakávaných spätne vymožených náhrad sú príliš neisté na to, aby sa mohli započítať ako príspevky na dosiahnutie cieľovej úrovne systému ochrany vkladov. V snahe harmonizovať podmienky splnenia cieľovej úrovne systémov ochrany vkladov a zabezpečiť, aby dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov boli financované z príspevkov odvetvia, by sa mali finančné prostriedky, ktoré spĺňajú podmienky na dosiahnutie cieľovej úrovne, odlíšiť od finančných prostriedkov, ktoré sa považujú za doplnkové zdroje financovania. Záporné peňažné toky finančných prostriedkov systému ochrany vkladov vrátane predvídateľných splátok úverov možno plánovať a zohľadňovať v pravidelných príspevkoch členov systému ochrany vkladov, a preto by nemali viesť k zníženiu dostupných finančných prostriedkov pod cieľovú úroveň. Treba preto spresniť, že po prvom dosiahnutí cieľovej úrovne by sa malo štvorročné obdobie na doplnenie prostriedkov vyžadovať len v prípade nedostatku dostupných finančných prostriedkov v systéme ochrany vkladov spôsobeného intervenciou systému ochrany vkladov (vyplatenie náhrady alebo preventívne opatrenia, opatrenia na riešenie krízových situácií alebo alternatívne opatrenia). Ak sa po takejto intervencii systému ochrany vkladov dostupné finančné prostriedky znížia o menej ako jednu tretinu, obdobie na doplnenie prostriedkov by malo byť dva roky. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku by mal orgán EBA vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví metodika výpočtu cieľovej úrovne systémom ochrany vkladov.

(20)  Dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov by mali byť okamžite použiteľné, aby bolo možné čeliť neočakávaným prípadom vyplatenia náhrad alebo iných intervencií. Vzhľadom na rôzne postupy v celej Únii je vhodné stanoviť požiadavky na investičnú stratégiu finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov s cieľom zmierniť akýkoľvek negatívny vplyv na schopnosť systému ochrany vkladov plniť svoje povinnosti. Ak systém ochrany vkladov nie je oprávnený stanoviť investičnú stratégiu, orgán alebo subjekt v členskom štáte, ktorý je zodpovedný za stanovenie investičnej stratégie, by mal pri stanovovaní tejto investičnej stratégie dodržiavať aj zásady týkajúce sa diverzifikácie a investícií do nízkorizikových a likvidných aktív. Aby sa zachovala úplná prevádzková nezávislosť a flexibilita systému ochrany vkladov, pokiaľ ide o prístup k jeho finančným prostriedkom, v prípade, že sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov ukladajú do štátnej pokladnice, by sa tieto finančné prostriedky mali vyčleniť a umiestniť na oddelený účet.

(21)  Možnosť zvýšiť dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov prostredníctvom povinných príspevkov členských inštitúcií do existujúcich systémov povinných príspevkov zriadených členským štátom na pokrytie nákladov súvisiacich so systémovým rizikom sa nikdy nevyužila, a preto by sa mala zrušiť.

(22)  Je potrebné posilniť ochranu vkladateľov a zároveň sa vyhnúť potrebe rýchleho predaja aktív systému ochrany vkladov za akúkoľvek cenu a obmedziť možné negatívne procyklické účinky na bankový sektor vyvolané výberom mimoriadnych príspevkov. Systémy ochrany vkladov by preto mali mať možnosť využívať alternatívne mechanizmy financovania, ktoré im umožnia kedykoľvek získať krátkodobé financovanie z iných zdrojov, ako sú príspevky, a to aj pred použitím svojich dostupných finančných prostriedkov a finančných prostriedkov vybraných formou mimoriadnych príspevkov. Keďže úverové inštitúcie by mali v prvom rade znášať náklady a zodpovednosť za financovanie systémov ochrany vkladov, alternatívne mechanizmy financovania z verejných prostriedkov by nemali byť povolené.

(23)  V snahe zabezpečiť primerane diverzifikované investície finančných prostriedkov systému ochrany vkladov a konvergentné postupy by orgán EBA mal vydať usmernenia, ktorými by sa v tejto súvislosti poskytli systémom ochrany vkladov pokyny.

(24)  Zatiaľ čo hlavnou úlohou systémov ochrany vkladov je vyplatenie náhrad krytým vkladateľom, intervencie na iné účely ako vyplatenie náhrad môžu byť pre systémy ochrany vkladov nákladovo efektívnejšie a môžu zabezpečiť neprerušovaný prístup k vkladom uľahčovaním stratégií prevodu. Od systémov ochrany vkladov sa môže vyžadovať, aby prispievali k riešeniu krízových situácií úverových inštitúcií. Okrem toho v niektorých členských štátoch môžu systémy ochrany vkladov financovať preventívne opatrenia na obnovenie dlhodobej životaschopnosti úverových inštitúcií alebo alternatívne opatrenia v rámci konkurzného konania. Hoci uvedené preventívne a alternatívne opatrenia môžu výrazne zlepšiť ochranu vkladov, je potrebné, aby takéto opatrenia podliehali primeraným ochranným opatreniam, a to aj vo forme harmonizovaného testu najnižších nákladov, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky, ako aj účinnosť a nákladová efektívnosť takýchto opatrení. Takéto ochranné opatrenia by sa mali uplatňovať len na intervencie financované z dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov, ktoré upravuje táto smernica.

(24a)  Je nevyhnutné, aby sa akékoľvek zapojenie systému ochrany vkladov do akéhokoľvek scenára uskutočnilo s dôrazom na nákladovú účinnosť a transparentnosť. Tento prístup je nevyhnutný na to, aby sa zabránilo narušeniu rovnakých podmienok a aby sa zabezpečilo, že sa neposkytnú žiadne nespravodlivé výhody konkrétnym účastníkom trhu. Transparentnosť a nákladová účinnosť sú základnými zásadami, ktoré podporujú integritu a spravodlivé fungovanie systému ochrany vkladov.

(25)  Opatrenia na predchádzanie zlyhaniu úverovej inštitúcie prostredníctvom dostatočne včasných intervencií môžu zohrávať účinnú úlohu v kontexte kontinuity nástrojov krízového riadenia na zachovanie dôvery vkladateľov a finančnej stability. Uvedené opatrenia môžu mať rôzne formy – opatrenia kapitálovej podpory prostredníctvom nástrojov vlastných zdrojov (vrátane nástrojov vlastného kapitálu Tier 1) alebo iných kapitálových nástrojov, záruk alebo úverov. Systémy ochrany vkladov využívajú tieto opatrenia rôznorodým spôsobom. Na zabezpečenie kontinuity nástrojov krízového riadenia a využívania preventívnych opatrení spôsobom, ktorý je v súlade s rámcom riešenia krízových situácií a pravidlami štátnej pomoci, je potrebné špecifikovať načasovanie a podmienky ich uplatňovania. Preventívne opatrenia nie sú vhodné na absorpciu vzniknutých strát, keď úverová inštitúcia už zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a mali by sa použiť včas, aby sa zabránilo zhoršeniu finančnej situácie banky. Určené orgány by preto mali overiť, či boli splnené podmienky pre takúto intervenciu zo strany systému ochrany vkladov. A napokon uvedenými podmienkami využívania dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov by nemalo byť dotknuté posúdenie príslušného orgánu, či schéma inštitucionálneho zabezpečenia spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(11).

(26)  Aby sa zabezpečilo, že sa dosiahne cieľ preventívnych opatrení, malo by sa od úverových inštitúcií vyžadovať, aby predložili príslušnému orgánu poznámku, v ktorej uvedú opatrenia, ktoré sa zaviažu prijať. ▌ Takáto poznámka by mala obsahovať všetky prvky, ktorých cieľom je zabrániť zápornému peňažnému toku finančných prostriedkov a posilniť kapitálovú a likviditnú pozíciu úverovej inštitúcie, čo úverovej inštitúcii umožní plniť všetky príslušné prudenciálne a iné regulačné požiadavky s výhľadom do budúcnosti. Uvedená poznámka by preto mala obsahovať opatrenia na získavanie kapitálu vrátane pravidiel pre udeľovanie práv, dobrovoľnej konverzie podriadených dlhových nástrojov, opatrení v oblasti riadenia pasív, predaja aktív, ktorými sa získa kapitál, sekuritizácie portfólií a zadržania výnosov vrátane zákazov vyplatenia dividend a zákazov nadobúdania podielov v podnikoch. Okrem toho by sa v poznámke mal podrobne uviesť počiatočný nedostatok kapitálu úverovej inštitúcie, zavedené opatrenia na zvýšenie kapitálu a ochranné opatrenia zavedené na zabránenie odlevu finančných prostriedkov. Z toho istého dôvodu by úverové inštitúcie mali počas vykonávania opatrení uvedených v poznámke posilniť aj svoje pozície v oblasti likvidity a zdržať sa agresívnych obchodných praktík, ako aj vyplácania dividend alebo variabilných odmien alebo spätného odkupovania vlastných akcií alebo uplatňovania opcie na nástroje hybridného kapitálu. Takáto poznámka by mala obsahovať aj stratégiu ukončenia všetkých prijatých podporných opatrení. Úverová inštitúcia by mala v primeranom časovom rámci poskytnúť príslušnému orgánu plán reorganizácie obchodnej činnosti s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť. Preventívne opatrenia poskytnuté úverovej inštitúcii by sa mali pozastaviť, ak príslušný orgán nie je presvedčený, že plán reorganizácie obchodnej činnosti je dôveryhodný a realizovateľný na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti. Ak je úverová inštitúcia členom schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 1 ods. 2 písm. c), schéma inštitucionálneho zabezpečenia by mala schváliť plán reorganizácie obchodnej činnosti po konzultácii s príslušným orgánom. Ak príslušný orgán nie je spokojný s plánom reorganizácie obchodnej činnosti, mal by vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií majú najlepšiu pozíciu na posudzovanie relevantnosti a dôveryhodnosti opatrení uvedených v pláne reorganizácie obchodnej činnosti. V snahe zabezpečiť, aby určené orgány systému ochrany vkladov, od ktorých úverová inštitúcia vyžaduje financovanie preventívneho opatrenia, mohli posúdiť, či sú splnené všetky podmienky preventívnych opatrení, mali by príslušné orgány spolupracovať s určenými orgánmi. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k uplatňovaniu preventívnych opatrení v celej Únii, orgán EBA by mal vydať usmernenia, ktoré by úverovým inštitúciám pomohli vypracovať uvedený plán reorganizácie obchodnej činnosti.

(26a)  V záujme zmiernenia morálneho hazardu by v náležitých prípadoch mali úverová inštitúcia, ktorá dostáva podporu od systémov ochrany vkladov vo forme preventívnych opatrení, jej akcionári, veritelia alebo podnikateľská skupina, do ktorej patrí, prispievať k reštrukturalizácii zo svojich vlastných zdrojov a poskytovať primeranú odmenu za preventívne opatrenie poskytnuté systémom ochrany vkladov.

(27)  V snahe zabezpečiť, aby úverové inštitúcie, ktoré dostanú podporu od systémov ochrany vkladov formou preventívnych opatrení, plnili svoje záväzky, mali by príslušné orgány od úverových inštitúcií, ktoré nesplnili svoje záväzky, požadovať plán nápravy, splatenie sumy, ktorou prispeli v rámci preventívnych opatrení, alebo splnenie stratégie ukončenia angažovanosti. Ak príslušný orgán zastáva názor, že opatreniami v pláne nápravy nemožno dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť úverovej inštitúcie, systém ochrany vkladov by nemal úverovej inštitúcii žiadnu ďalšiu preventívnu podporu poskytovať a príslušné orgány by mali vykonať posúdenie toho, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, podľa článku 32 smernice 2014/59/EÚ. Rovnaké dôsledky by mali platiť aj v prípadoch, keď úverová inštitúcia nedodrží plán nápravy. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k uplatňovaniu preventívnych opatrení v celej Únii, orgán EBA by mal vydať usmernenia, ktoré by úverovým inštitúciám pomohli vypracovať uvedený plán nápravy.

(28)  Na zabránenie škodlivým účinkom na hospodársku súťaž a na vnútorný trh je potrebné stanoviť, že v prípade alternatívnych opatrení v rámci konkurzného konania sú príslušné orgány zastupujúce úverovú inštitúciu v súvislosti s vnútroštátnym konkurzným konaním (likvidátor, správca konkurznej podstaty, správca alebo podobný úradník) povinné prijať opatrenia na to, aby sa daná inštitúcia alebo časť jej obchodnej činnosti uvádzali na trh v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny. Úverová inštitúcia alebo akýkoľvek sprostredkovateľ konajúci v mene úverovej inštitúcie by mali uplatňovať pravidlá, ktoré sú primerané na uvádzanie aktív, práv a pasív, ktoré sa majú previesť na potenciálnych kupujúcich, na trh. V každom prípade by sa na využívanie štátnych zdrojov mali v prípade potreby naďalej vzťahovať príslušné pravidlá štátnej pomoci podľa zmluvy.

(29)  Keďže hlavným cieľom systémov ochrany vkladov je chrániť kryté vklady, systémy ochrany vkladov by mali mať možnosť financovať iné intervencie ako vyplatenie vkladov, len ak sú takéto intervencie lacnejšie ako vyplatenia vkladov. Skúsenosti s uplatňovaním tohto pravidla (ďalej len „test najnižších nákladov“) ukázali niekoľko nedostatkov, keďže sa v súčasnom rámci neuvádza, ako určiť náklady na tieto intervencie, ani náklady na vyplatenie vkladov. V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie testu najnižších nákladov v celej Únii je potrebné presne stanoviť výpočet týchto nákladov. Zároveň je potrebné vyhnúť sa príliš prísnym podmienkam, ktoré by účinne znemožnili využívanie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na iné intervencie ako na vyplatenie vkladov. Pri posudzovaní najnižších nákladov by systémy ochrany vkladov mali najprv overiť, či sú náklady na financovanie vybraného opatrenia nižšie ako náklady na vyplatenie krytých vkladov. V metodike pre posúdenie najnižších nákladov by sa mala zohľadniť časová hodnota peňazí.

(30)  Likvidácia môže byť zdĺhavý proces, ktorého efektívnosť závisí od efektívnosti vnútroštátnych súdnych systémov, režimov platobnej neschopnosti, individuálnych charakteristík bánk a okolností zlyhania. Pri intervenciách systémov ochrany vkladov ako súčasti alternatívnych opatrení by mal test najnižších nákladov vychádzať z ocenenia aktív a záväzkov úverovej inštitúcie stanoveného v článku 36 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a z odhadu stanoveného v článku 36 ods. 8 uvedenej smernice. Presné hodnotenie spätne vymožených náhrad v prípade likvidácie však môže byť náročné v kontexte testu najnižších nákladov na preventívne opatrenia, o ktorých sa predpokladá, že k nim dochádza dlho pred akoukoľvek predvídateľnou likvidáciou. Preto by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť kontrafaktuálny scenár testu najnižších nákladov na preventívne opatrenia a v každom prípade by sa očakávané spätne vymožené náhrady mali obmedziť na primeranú sumu, ktorá vychádza zo spätne vymožených náhrad pri minulých výplatných udalostiach.

(31)  Určené orgány by mali odhadnúť náklady na opatrenie pre systém ochrany vkladov, a to aj po splatení úveru, kapitálovej injekcie alebo použití záruky, po odpočítaní očakávaných výnosov, prevádzkových výdavkov a potenciálnych strát, oproti kontrafaktuálnemu scenáru vychádzajúcemu z hypotetickej konečnej straty na konci konkurzného konania, ktorá by mala zohľadniť spätne vymožené náhrady zo systému ochrany vkladov ako súčasť konkurzného konania banky. Okrem toho by sa v kontrafaktuálnom scenári mali zohľadniť možné náklady systému ochrany vkladov spôsobené hospodárskou a finančnou nestabilitou vrátane potreby použiť dodatočné finančné prostriedky v rámci mandátu systému ochrany vkladov na ochranu vkladateľov a finančnú stabilitu a na predchádzanie rozšíreniu škodlivých vplyvov. Na získanie spravodlivejšieho a komplexnejšieho obrazu o skutočných nákladoch na vyplatenie náhrad vkladateľom by odhad straty, ktorá vznikla v dôsledku vyplatenia krytých vkladov, mal zahŕňať náklady nepriamo súvisiace s vyplatením náhrad vkladateľom. Takéto náklady by mali zahŕňať ▌ náklady, ktoré by systém ochrany vkladov mohol znášať v dôsledku využívania alternatívneho financovania. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie testu najnižších nákladov by mal orgán EBA vypracovať návrh regulačných technických predpisov o metodike výpočtu nákladov na rôzne intervencie systému ochrany vkladov. Aby sa zabezpečil súlad metodiky na posudzovanie najnižších nákladov so zákonnými alebo zmluvnými povinnosťami systému ochrany vkladov, by mal orgán EBA ▌ vypracovať návrh regulačných technických predpisov ▌.

(32)  V snahe zlepšiť harmonizovanú ochranu vkladateľov a špecifikovať príslušné povinnosti v celej Únii by mal systém ochrany vkladov domovského členského štátu zabezpečiť vyplatenie vkladateľov nachádzajúcich sa v členských štátoch, v ktorých úverové inštitúcie, ktoré sú členom systému ochrany vkladov, prijímajú vklady a iné návratné finančné prostriedky tým, že ponúkne cezhraničné služby prijímania vkladov aj bez usadenia v hostiteľskom členskom štáte. S cieľom uľahčiť operácie vyplatenia vkladov a poskytovanie informácií vkladateľom by systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu mal byť oprávnený pôsobiť ako kontaktné miesto pre vkladateľov v úverových inštitúciách, ktoré uplatňujú slobodu poskytovať služby.

(33)  Spolupráca medzi systémami ochrany vkladov v rámci Únie je nevyhnutná na zabezpečenie rýchleho a nákladovo efektívneho vyplatenia náhrad vkladateľom v prípadoch, keď úverové inštitúcie poskytujú bankové služby prostredníctvom pobočiek v iných členských štátoch. Vzhľadom na technologický pokrok, ktorý podporuje využívanie cezhraničných prevodov a diaľkovú identifikáciu, by sa systému ochrany vkladov domovského členského štátu malo umožniť, aby vyplatil vkladateľov priamo v pobočkách, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, za predpokladu, že administratívne zaťaženie a náklady sú nižšie ako v prípade, keby náhrady vyplatil systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu. Táto pružnosť by mala dopĺňať súčasný mechanizmus spolupráce, v ktorom sa vyžaduje, aby systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu vyplatil vkladateľov v pobočkách v mene systému ochrany vkladov domovského členského štátu. Na zachovanie dôvery vkladateľov v hostiteľských aj domovských členských štátoch by mal orgán EBA vydať usmernenia na pomoc systémom ochrany vkladov pri takejto spolupráci, okrem iného aj tým, že navrhne zoznam podmienok, za ktorých by sa systém ochrany vkladov domovského členského štátu mohol rozhodnúť vyplatiť náhrady vkladateľom v pobočkách, ktoré sa nachádzajú v hostiteľskom členskom štáte.

(34)  Úverové inštitúcie sa môžu pridružiť k inému systému ochrany vkladov, pretože presunú svoje sídlo do iného členského štátu alebo transformujú svoju dcérsku spoločnosť na pobočku, prípadne naopak. V článku 14 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ sa vyžaduje, aby sa príspevky takejto úverovej inštitúcie zaplatené počas 12 mesiacov pred presunom previedli do tohto iného systému ochrany vkladov úmerne k sume presunutých krytých vkladov. V snahe zabezpečiť, aby prevod príspevkov do prijímajúceho systému ochrany vkladov nebol závislý od rozdielnych vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa fakturácie alebo skutočného dátumu platby príspevkov, by systém ochrany vkladov pôvodu mal vypočítať sumu, ktorá sa má previesť, na základe potenciálnych záväzkov, ktoré znáša prijímajúci systém ochrany vkladov v dôsledku prevodu. Orgán EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť metodiku výpočtu sumy, ktorá sa má previesť, s cieľom zabezpečiť neutrálny vplyv prevodu na finančnú situáciu prijímajúceho systému ochrany vkladov a pôvodného systému ochrany vkladov vo vzťahu k rizikám, ktoré pokrývajú.

(35)  Je potrebné zabezpečiť rovnakú ochranu vkladateľov v celej Únii, ktorú nemožno plne zaručiť režimom posudzovania rovnocennosti ochrany vkladateľov v tretích krajinách. Z tohto dôvodu by pobočky úverovej inštitúcie v Únii, ktorá má svoje ústredie v tretej krajine, mali vstúpiť do systému ochrany vkladov v členskom štáte, v ktorom vykonávajú svoju činnosť prijímania vkladov. Touto požiadavkou by sa takisto zabezpečil súlad so smernicami 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ, ktorých cieľom je zaviesť spoľahlivejšie prudenciálne rámce a rámce riešenia krízových situácií pre skupiny z tretích krajín poskytujúce bankové služby v Únii. Naopak, malo by sa zabrániť tomu, aby boli systémy ochrany vkladov vystavené hospodárskym a finančným rizikám tretích krajín. Vklady v pobočkách zriadených v tretích krajinách úverovými inštitúciami Únie by nemali byť chránené.

(36)  Štandardizované a pravidelné zverejňovanie informácií zvyšuje informovanosť vkladateľov o ochrane vkladov. Aby sa zosúladili požiadavky na zverejňovanie informácií s technologickým vývojom, mali by sa v týchto požiadavkách zohľadniť nové digitálne komunikačné kanály, prostredníctvom ktorých úverové inštitúcie komunikujú s vkladateľmi. Vkladatelia by mali získať jasné a jednotné informácie, v ktorých by sa vysvetľovala ochrana ich vkladov, pričom by sa mala obmedziť súvisiace administratívne zaťaženie úverových inštitúcií alebo systémov ochrany vkladov. Orgán EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť na jednej strane obsah a formát informačného formulára pre vkladateľov, ktorý sa má každoročne vkladateľom predkladať, a na druhej strane vzorové informácie, ktoré sú buď systémy ochrany vkladov, alebo úverové inštitúcie povinné oznamovať vkladateľom v osobitných situáciách vrátane zlúčenia úverových inštitúcií, konštatovania nedostupnosti vkladov alebo vyplatenia náhrad za vložené finančné prostriedky klientom.

(37)  Zlúčenie úverovej inštitúcie alebo transformácia dcérskej spoločnosti na pobočku, prípadne naopak, môže mať vplyv na kľúčové vlastnosti ochrany vkladateľov. Aby sa predišlo nepriaznivým dôsledkom pre vkladateľov, ktorí by mali vklady v oboch zlučovaných bankách a ktorých nárok na krytie vkladov by sa znížil z dôvodu zmien v pridružení k systému ochrany vkladov, všetci vkladatelia by mali byť informovaní o takýchto zmenách a mali by mať právo vybrať svoje finančné prostriedky bez toho, aby im bola uložená sankcia, až do sumy rovnajúcej sa strate krytia ich vkladov.

(38)  V snahe zachovať finančnú stabilitu, zabrániť šíreniu škodlivého vplyvu a umožniť vkladateľom v relevantných prípadoch uplatniť si práva na nárok na náhradu vkladov by príslušné určené orgány, systémy ochrany vkladov a úverové inštitúcie mali informovať vkladateľov o tom, že sa vklady stanú nedostupnými.

(39)  S cieľom zvýšiť transparentnosť pre vkladateľov a posilniť finančnú spoľahlivosť a dôveru medzi systémami ochrany vkladov pri plnení ich povinností by sa mali zlepšiť súčasné požiadavky na podávanie správ. Vychádzajúc zo súčasných požiadaviek, ktoré umožňujú systémom ochrany vkladov požadovať od svojich členských inštitúcií všetky potrebné informácie, aby sa pripravili na vyplatenie vkladov, aj systémy ochrany vkladov by mali mať možnosť požadovať informácie potrebné na prípravu na vyplatenia náhrad v kontexte cezhraničnej spolupráce. Na žiadosť systému ochrany vkladov by sa od členských inštitúcií malo vyžadovať, aby poskytovali všeobecné informácie o všetkých významných cezhraničných činnostiach v iných členských štátoch. Podobne v snahe poskytnúť orgánu EBA vhodný rozsah informácií o vývoji dostupných finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov a o používaní týchto prostriedkov by členské štáty mali zabezpečiť, aby systémy ochrany vkladov každý rok informovali orgán EBA o výške krytých vkladov a dostupných finančných prostriedkoch a oznámili orgánu EBA okolnosti, ktoré viedli k využívaniu finančných prostriedkov systému ochrany vkladov buď na vyplatenie náhrady, alebo iné opatrenia. V neposlednom rade s cieľom zohľadniť posilnenú úlohu systémov ochrany vkladov v rámci krízového riadenia bánk, ktorej cieľom je uľahčiť využívanie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov pri riešení krízových situácií, by systémy ochrany vkladov mali mať právo získať súhrn plánov na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií na ročnom základe, aby sa zvýšila ich všeobecná pripravenosť na poskytnutie finančných prostriedkov.

(40)  Technické predpisy v oblasti finančných služieb by mali uľahčiť jednotnú harmonizáciu a primeranú ochranu vkladateľov v rámci Únie. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgán EBA ako orgán s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami poveril vypracovaním návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a ktoré má prijať Komisia.

(41)  Komisia by mala v prípadoch stanovených v tejto smernici prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(12) s cieľom špecifikovať: a) technické údaje týkajúce sa identifikácie klientov finančných inštitúcií na vyplatenie náhrad za vklady finančných prostriedkov klientov, kritériá vyplatenia náhrad majiteľovi účtu v prospech každého klienta alebo priamo klientovi a pravidlá na zabránenie viacnásobným nárokom na vyplatenie náhrad tomu istému príjemcovi; b) metodiku testu najnižších nákladov a c) metodiku výpočtu dostupných finančných prostriedkov, ktoré spĺňajú podmienky pre cieľovú úroveň.

(42)  Komisia by v prípadoch stanovených v tejto smernici mala prijať návrh vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom EBA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom špecifikovať: a) obsah a formát informačného formulára pre vkladateľov, vzor informácií, ktoré by mali vkladateľom oznamovať buď systémy ochrany vkladov, alebo úverové inštitúcie; b) postupy, ktoré majú úverové inštitúcie dodržiavať pri poskytovaní informácií svojim systémom ochrany vkladov, ako aj systémy ochrany vkladov a určené orgány orgánu EBA, a vzory na poskytovanie týchto informácií.

(43)  Smernica 2014/49/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(44)  V snahe umožniť pobočkám úverových inštitúcií, ktoré majú svoje ústredie mimo Únie a ktoré nie sú členmi systému ochrany vkladov zriadeného v Únii, aby vstúpili do systému ochrany vkladov v Únii, by sa uvedeným pobočkám malo poskytnúť dostatočné obdobie na prijatie potrebných krokov na splnenie tejto požiadavky.

(45)  Smernicou 2014/49/EÚ sa členským štátom umožňuje uznať schému inštitucionálneho zabezpečenia ako systém ochrany vkladov, ak spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a je v súlade so smernicou 2014/49/EÚ. Na zohľadnenie osobitného obchodného modelu týchto schém inštitucionálneho zabezpečenia, najmä významu funkcií, ktoré sú stredobodom ich povinností, ktoré vykonávajú okrem funkcií, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, je vhodné stanoviť možnosť pre členské štáty, aby umožnili schémam inštitucionálneho zabezpečenia naďalej vykonávať takéto funkcie. Okrem toho, s cieľom poskytnúť im dostatočný čas na prispôsobenie sa novým ustanoveniam, najmä zárukám na uplatňovanie preventívnych opatrení, by sa malo poskytnúť trojročné prechodné obdobie pre schémy inštitucionálneho zabezpečenia. ▌ S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a zachovať vysoký stupeň ochrany vkladateľov by sa funkcie a úlohy vykonávané nad rámec funkcií a úloh, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mali financovať dodatočnými finančnými prostriedkami nad rámec cieľovej úrovne. Schémy inštitucionálneho zabezpečenia by mali vytvoriť osobitný fond na iné účely schémy inštitucionálneho zabezpečenia ako na funkcie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a to na základe dohody Európskej centrálnej banky, príslušného vnútroštátneho orgánu a príslušnej schémy inštitucionálneho zabezpečenia.

(46)  S cieľom umožniť systémom ochrany vkladov a určeným orgánom vybudovať potrebnú prevádzkovú kapacitu na uplatňovanie nových pravidiel používania preventívnych opatrení je vhodné stanoviť časový odklad pre uplatňovanie týchto nových pravidiel.

(47)  Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečenie jednotnej ochrany vkladateľov v Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu existencie rizík, že odlišné vnútroštátne prístupy by mohli mať vplyv na celistvosť jednotného trhu, ale lepšie ich možno zmenou pravidiel, ktoré sú už stanovené na úrovni Únie, dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2014/49/EÚ

Smernica 2014/49/EÚ sa mení takto:

1.  Článok 1 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa vytvorenia a fungovania systémov ochrany vkladov, krytia a vyplatenia náhrad za vklady, ako aj používania finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na opatrenia zamerané na zabezpečenie prístupu vkladateľov k ich vkladom.“;

"

b)  V odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:"

„d) úverové inštitúcie a pobočky úverových inštitúcií, ktoré majú svoje ústredie mimo Únie, pridružené k systémom uvedeným v tomto odseku písm. a), b) alebo c).“;

"

2.  V článku 2 sa odsek 1 mení takto:

a)  V bode 3 sa úvodné slová nahrádzajú takto:"

„3. „vklad“ je kreditný zostatok, ktorý vznikne z peňažných prostriedkov ponechaných na účte alebo z dočasných stavov vyplývajúcich z bežných bankových transakcií obvykle uskutočňovaných úverovými inštitúciami pri vykonávaní ich obchodných činností a ktorého vyplatenie sa od úverovej inštitúcie vyžaduje v zmysle platných zákonných a zmluvných podmienok vrátane termínovaného vkladu a sporiaceho vkladu, ale s vylúčením kreditného zostatku, ak:“;

"

b)  V bode 13 sa úvodné slová nahrádzajú takto:"

„13. „platobný záväzok“ je neodvolateľný záväzok úverovej inštitúcie, ktorý je plne zabezpečený kolaterálom, že zaplatí systému ochrany vkladov peňažnú sumu, ak o to uvedený systém ochrany vkladov požiada, a ak kolaterál:“;

"

c)  Dopĺňajú sa tieto body 19 až 23:"

19. „orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/59/EÚ;

   20. „vklady finančných prostriedkov klienta“ sú finančné prostriedky, ktoré majitelia účtov, ktorými sú finančné inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vkladajú pri vykonávaní svojej obchodnej činnosti v úverovej inštitúcii na účet svojich klientov;
   21. „rámec Únie pre štátnu pomoc“ je rámec stanovený v článkoch 107, 108 a 109 ZFEÚ a v nariadeniach a všetkých aktoch Únie vrátane usmernení, oznámení a upozornení vypracovaných alebo prijatých podľa článku 108 ods. 4 alebo článku 109 ZFEÚ;
   22. „pranie špinavých peňazí“ je pranie špinavých peňazí v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] *;
   23. „financovanie terorizmu“ je financovanie terorizmu v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] **“;

"

d)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Podiely v stavebných spoločnostiach Írska sa okrem podielov kapitálového charakteru v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) považujú za vklady.“

____________________________________________

* [Úrad pre publikácie: vložte úplný odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

** [Úrad pre publikácie: vložte úplný odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

"

3.  Článok 4 sa mení takto:

-a)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Zmluvný systém uvedený v článku 1 ods. 2 písm. b) tejto smernice sa môže oficiálne uznať ako systém ochrany vkladov, ak je v súlade s touto smernicou.

Schéma inštitucionálneho zabezpečenia sa môže oficiálne uznať ako systém ochrany vkladov, ak spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a je v súlade s touto smernicou.

Členské štáty zabezpečia, aby do... [36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] schéma inštitucionálneho zabezpečenia, ktorá je uznaný za systém ochrany vkladov podľa tohto odseku, oddelí svoje dostupné finančné prostriedky, na ktoré sa vzťahuje cieľová úroveň v súlade s článkom 10 ods. 2 tejto smernice, od dodatočných finančných prostriedkov na plnenie iných mandátov, než sú mandáty upravené touto smernicou.“

"

a)  Odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia neplní svoje povinnosti člena systému ochrany vkladov, uvedený systém ochrany vkladov o tom bezodkladne informoval určený orgán a príslušný orgán tejto úverovej inštitúcie.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán v spolupráci s určeným orgánom urýchlene prijal všetky primerané opatrenia vrátane uloženia sankcií, ak je to potrebné, na zabezpečenie toho, aby dotknutá úverová inštitúcia plnila svoje povinnosti ako člen systému ochrany vkladov. ▌

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade, že úverové inštitúcie porušia povinnosti, ktoré im prináležia ako členovi systému ochrany vkladov. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“;

"

b)  Vkladá sa tento odsek 4a:"

„4a. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia nezaplatí príspevky uvedené v článku 10 a článku 11 ods. 4 v časovom rámci stanovenom systémom ochrany vkladov, uvedený systém ochrany vkladov účtoval na obdobie omeškania zákonnú úrokovú sadzbu zo splatnej sumy.“;

"

c)  Odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:"

„5. Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov informoval určený orgán, ak opatrenia uvedené v odsekoch 4 a 4a nedokážu obnoviť plnenie zo strany úverovej inštitúcie. Členské štáty zabezpečia, aby určený orgán posúdil, či inštitúcia naďalej spĺňa podmienky na zachovanie členstva v systéme ochrany vkladov, a informoval príslušný orgán o výsledku tohto posúdenia.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príslušný orgán rozhodne odňať povolenie v súlade s článkom 18 smernice 2013/36/EÚ, úverová inštitúcia prestala byť členom systému ochrany vkladov. Členské štáty zabezpečia, aby vklady vedené v deň, keď úverová inštitúcia prestala byť členom systému ochrany vkladov, boli naďalej kryté týmto systémom ochrany vkladov na najviac šesť mesiacov.“;

"

ca)  V odseku 7 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Určené orgány majú potrebné právomoci v oblasti presadzovania práva vrátane právomocí ukladať sankcie alebo iné správne opatrenia na nápravu porušení tejto smernice systémom ochrany vkladov.“;

"

d)  Odsek 8 sa vypúšťa;

e)  Dopĺňa sa tento odsek 13:"

„13. ▌ Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov o rozsahu, obsahu a postupoch stresových testov uvedených v odseku 10.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

"

4.  Článok 5 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa mení takto:

i)  Úvodné slová sa nahrádzajú takto:"

„1. Z vyplatenia akýchkoľvek náhrad zo systému ochrany vkladov sú vylúčené:“;

"

ii)  Písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) vklady vyplývajúce z transakcií, v súvislosti s ktorými došlo k odsúdeniu za pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu;“;

"

iv)  Písmeno f) sa nahrádza takto:"

„ f) vklady, ktorých majiteľ nebol nikdy identifikovaný podľa článku 16 nariadenia (EÚ) … [Úrad pre publikácie: vložte krátky odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], ak sa tieto vklady stali nedostupnými, okrem prípadov, keď majiteľ požiada o vyplatenie a preukáže, že chýbajúca identifikácia nebola spôsobená jeho konaním;“;

"

v)  Písmeno j) sa vypúšťa;

va)  Dopĺňa sa toto písmeno:"

„ka) vklady osôb alebo právnych subjektov, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné sankcie prijaté Úniou.“;

"

b)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Odchylne od odseku 1 písm. i) môžu členské štáty rozhodnúť, aby sa vklady vedené v osobných dôchodkových systémoch a zamestnaneckých dôchodkových systémoch malých a stredných podnikov zahrnuli do úrovne krytia stanovenej v článku 6 ods. 1.“

"

5.  Článok 6 sa mení takto:

a)  Odsek 2 sa mení takto:

i)  Úvodné slová sa nahrádzajú takto:"

„Okrem odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce vklady boli 6 mesiacov po tom, čo bola suma pripísaná, alebo od okamihu, v ktorom sa takéto vklady stali právne prevoditeľné, chránili do minimálnej výšky 500 000 EUR a do maximálnej výšky 2 500 000 EUR:“;

"

ii)  Písmeno a) sa nahrádza takto:"

„a) vklady vyplývajúce z transakcií s nehnuteľnosťami týkajúcich sa súkromných nehnuteľností určených na bývanie a vklady určené na takéto transakcie za predpokladu, že uvedené transakcie uzatvorila v lehote štyroch mesiacov fyzická osoba, a za predpokladu, že uvedená fyzická osoba môže predložiť dokumenty preukazujúce takúto transakciu;“;

"

iia)  Dopĺňa sa tento pododsek:"

„Do ... [36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] Komisia vykoná prieskum súm, ktoré sú chránené, ako sa uvádza v prvom pododseku a ako ich transponujú členské štáty, s cieľom určiť, či by sa maximálna suma uvedená v tomto pododseku mala znížiť, pričom by sa malo zohľadniť, či sú chránené sumy primerané a či zabezpečujú rovnaké podmienky v celej Únii. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“;

"

b)  Vkladá sa tento odsek 2a:"

„2a. Členské štáty zabezpečia, aby úroveň krytia stanovená v odseku 2 dopĺňala úroveň krytia stanovenú v odseku 1.“

"

6.  Článok 7 sa mení takto:

a)  Odsek 5 sa vypúšťa;

aa)  Odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie aspoň raz ročne oznamovali svojim systémom ochrany vkladov súhrnnú sumu oprávnených vkladov. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mohli úverové inštitúcie kedykoľvek požiadať, aby ich informovali o úhrnnej sume oprávnených vkladov každého vkladateľa.“;

"

b)  Odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov vyplatil úrok z vkladov, ktorý dovtedy vznikol, ale ktorý k dátumu, ku ktorému príslušný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a) alebo ku ktorému súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. b), nebol pripísaný ani odpísaný. Nesmie sa prekročiť úroveň krytia stanovená v článku 6 ods. 1 alebo za okolností uvedených v článku 6 ods. 2 úroveň krytia stanovená v uvedenom odseku.

Keď úrokové sadzby na určitých vkladoch výrazne prevyšujú prevládajúcu trhovú úrokovú sadzbu, určenú a založenú na základe transparentných a verejne dostupných údajov, systém ochrany vkladov má právomoc upraviť vyplatené úroky tak, aby odrážali prevládajúcu trhovú úrokovú sadzbu v čase určenia príslušným správnym orgánom alebo rozhodnutia súdneho orgán. Táto úprava sa vykoná s cieľom zabrániť morálnemu hazardu. Kritériá a metodika vymedzenia pojmu „výrazne presiahnuť“ a úpravy sa stanovia transparentným spôsobom v súlade s usmerneniami vypracovanými orgánom EBA a podliehajú schváleniu príslušného orgánu.“

"

7.  Vkladá sa tento článok 7a:"

„Článok 7a

Dôkazné bremeno týkajúce sa oprávnenosti vkladu a nároku na vklad

Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 3 vkladateľ alebo prípadne majiteľ účtu preukázal, že dotknuté vklady spĺňajú podmienky článku 6 ods. 2 alebo že má nárok na vklady za okolností uvedených v článku 7 ods. 3.“

"

8.  Článok 8 sa mení takto:

-a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Systémy ochrany vkladov zabezpečia, aby suma vyplácanej náhrady bola sprístupnená čo najskôr, ako je to možné, a v každom prípade najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa, v ktorom relevantný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a) alebo v ktorom súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. b).“;

"

-aa)  Odsek 2 sa vypúšťa;

a)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Odchylne od odseku 1 členské štáty umožnia systémom ochrany vkladov uplatňovať dlhšiu lehotu vyplatenia náhrad za vklady uvedené v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 3 a článku 8b, ktorá nesmie byť dlhšia ako 20 pracovných dní odo dňa, keď uvedené systémy ochrany vkladov dostali úplnú dokumentáciu, ktorú požadovali od vkladateľa alebo prípadne majiteľa účtu, na preskúmanie žiadostí a overenie, či sú splnené podmienky na vyplatenie náhrady. Pre vklady uvedené v článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 3, ak systémy ochrany vkladov nie sú schopné sprístupniť sumu vyplácaných náhrad do siedmich pracovných dní, systémy ochrany vkladov zabezpečia, aby vkladatelia mali do piatich pracovných dní po dodaní žiadosti o túto sumu prístup k primeranej sume svojich krytých vkladov na pokrytie životných nákladov.“;

"

aa)  Odsek 4 sa vypúšťa;

b)  Odsek 5 sa mení takto:

i)  Písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) odchylne od odseku 9 počas uplynulých 24 mesiacov sa neuskutočnila žiadna transakcia týkajúca sa vkladu (spiaci účet), okrem prípadov, keď má vkladateľ vklady aj na inom účte, ktorý nie je spiaci“;

"

ii)  Písmeno d) sa vypúšťa;

c)  Odsek 8 sa vypúšťa;

d)  Odsek 9 nahrádza takto:"

„9. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa počas uplynulých 24 mesiacov neuskutočnila žiadna transakcia týkajúca sa vkladu, mohli systémy ochrany vkladov stanoviť prahovú hodnotu týkajúcu sa správnych nákladov, ktoré by uvedeným systémom ochrany vkladov vznikli pri vyplatení náhrad. Systémy ochrany vkladov nie sú povinné podniknúť aktívne kroky na vyplatenie náhrady vkladateľom, ktorá je pod uvedenou prahovou hodnotou. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov vyplatili náhradu vkladateľom, ktorá je pod touto prahovou hodnotou, ak o to uvedení vkladatelia požiadajú.“;

"

9.  Vkladajú sa tieto články 8a, 8b a 8c:"

„Článok 8a

Vyplatenie náhrad za vklady presahujúce 10 000 EUR

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sumy, ktoré sa majú vyplatiť, presiahnu 10 000 EUR, systémy ochrany vkladov vyplatia náhradu vkladateľom prostredníctvom úhrady v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ*.

Článok 8b

Krytie vkladov finančných prostriedkov klienta

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli vklady finančných prostriedkov klienta kryté systémami ochrany vkladov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) takéto vklady sa ukladajú v mene a výhradne na účet klientov, ktorí sú oprávnení na ochranu v súlade s článkom 5 ods. 1;
   b) takéto vklady sa uskutočňujú na účely oddelenia finančných prostriedkov klienta v súlade s požiadavkami na ochranu finančných prostriedkov stanovenými v práve Únie upravujúcom činnosti subjektov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. d);
   c) klienti uvedení v písmene a) sú identifikovaní alebo identifikovateľní na základe konečnej zodpovednosti subjektu, ktorý vedie účet v mene klientov, pred dátumom, ku ktorému príslušný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a) alebo ku ktorému súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. b).

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa úroveň krytia uvedená v článku 6 ods. 1 uplatňovala na každého klienta, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 písm. c) tohto článku. Odchylne od článku 7 ods. 1 pri určovaní sumy vyplatených náhrad pre jednotlivého klienta systém ochrany vkladov nezohľadňuje úhrnné vklady finančných prostriedkov, ktoré tento klient uložil v tej istej úverovej inštitúcii.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov vyplácali kryté vklady priamo klientovi.

4.  Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

   a) technické podrobnosti týkajúce sa identifikácie klientov na účely vyplatenia náhrad v súlade s článkom 8;

   c) pravidlá na zabránenie viacnásobným nárokom na vyplatenie náhrady tomu istému príjemcovi.

Pri vypracúvaní tohto návrhu regulačných technických predpisov orgán EBA zohľadní všetky tieto aspekty:

   a) osobitosti obchodného modelu rôznych typov finančných inštitúcií uvedených v článku 5 ods. 1 písm. d);
   b) osobitné požiadavky uplatniteľného práva Únie upravujúceho činnosti finančných inštitúcií uvedených v článku 5 ods. 1 písm. d), pokiaľ ide o zaobchádzanie s finančnými prostriedkami klienta.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 8c

Pozastavenie vyplatenia náhrad v prípade obáv týkajúcich sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby určený orgán do 24 hodín od okamihu, v ktorom dostal informácie uvedené v článku 48 ods. 4 [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final], informoval systém ochrany vkladov o výsledku opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) … [Úrad pre publikácie: vložte krátky odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final]. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie vymieňané medzi určeným orgánom a systémom ochrany vkladov obmedzovali na informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plnenie úloh a povinností systému ochrany vkladov podľa tejto smernice, a aby sa pri takejto výmene informácií dodržiavali požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES**.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov pozastavili vyplatenie náhrad uvedené v článku 8 ods. 1, ak vkladateľ alebo akákoľvek osoba, ktorá má nárok na sumy vedené na jej účte, bola obvinená z trestného činu vyplývajúceho z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu alebo v súvislosti s nimi, a to až do vydania rozsudku súdu.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov pozastavili vyplatenie náhrad uvedené v článku 8 ods. 1 na rovnaké obdobie, ako sa stanovuje v článku 20 [Úrad pre publikácie: vložte krátky odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final], ak ich finančná spravodajská jednotka uvedená v článku 32 smernice (EÚ) [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final] oznámi, že sa rozhodla pozastaviť transakciu alebo odoprieť súhlas s uskutočnením takejto transakcie alebo pozastaviť bankový alebo platobný účet v súlade s článkom 20 ods. 1 alebo 2 smernice (EÚ) [Úrad pre publikácie: vložte odkaz – návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 – COM(2021) 423 final].

4.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov neboli brané na zodpovednosť za žiadne opatrenia prijaté v súlade s pokynmi finančnej spravodajskej jednotky. Systémy ochrany vkladov používajú všetky informácie získané od finančnej spravodajskej jednotky len na účely tejto smernice.

__________________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).“

"

10.  V článku 9 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:"

„2. Bez toho, aby boli dotknuté práva podľa vnútroštátneho práva, majú systémy ochrany vkladov, ktoré uskutočňujú výplaty na základe ochrany v medziach vnútroštátneho rámca, pri likvidačnom konaní alebo reorganizácii právo subrogácie v súvislosti s právami vkladateľov, ktoré sa vzťahuje na sumu rovnajúcu sa výplatám systémov ochrany vkladov uskutočneným v prospech vkladateľov. Systémy ochrany vkladov, ktoré prispievajú v kontexte nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 37 ods. 3 písm. a) alebo b) smernice 2014/59/EÚ alebo v kontexte opatrení prijatých v súlade s článkom 11 ods. 5 tejto smernice, majú nárok voči zvyškovej úverovej inštitúcii na náhradu každej straty, ktorá vznikla v dôsledku akýchkoľvek príspevkov na riešenie krízovej situácie podľa článku 109 smernice 2014/59/EÚ alebo akýchkoľvek príspevkov na prevod uskutočnený podľa článku 11 ods. 5 tejto smernice v sume rovnajúcej sa ich príspevku pod podmienkou, že sa zvyšková úverová inštitúcia zlikviduje. ▌ Tento nárok je rovnocenný s krytými vkladmi podľa vnútroštátneho práva upravujúceho riadne konkurzné konanie.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby vkladatelia, ktorých vklady neboli vyplatené alebo uznané systémom ochrany vkladov v lehotách stanovených v článku 8 ods. 1 a 3, mohli požiadať o vyplatenie náhrad za svoje vklady do piatich rokov.“

"

11.  Článok 10 sa mení takto:

a)  Odsek 2 sa mení takto:

i)  Za prvý pododsek sa vkladajú tieto pododseky:"

„Na účely výpočtu cieľovej úrovne uvedenej v prvom pododseku sa za referenčné obdobie považuje obdobie medzi 31. decembrom, ktorý predchádza dátumu, ku ktorému sa má cieľová úroveň dosiahnuť, a uvedeným dátumom.

Pri určovaní toho, či systém ochrany vkladov dosiahol uvedenú cieľovú úroveň, členské štáty zohľadňujú len dostupné finančné prostriedky, ktorými do systému ochrany vkladov priamo prispeli členovia systému ochrany vkladov alebo ktoré sa od nich vymohli, po odpočítaní správnych poplatkov a platieb. Tieto dostupné finančné prostriedky zahŕňajú investičný príjem pochádzajúci z finančných prostriedkov, ktorými prispeli členovia do systému ochrany vkladov, ale nezahŕňajú vyplatenia náhrad, ktoré si oprávnení vkladatelia nenárokujú počas postupov vyplatenia, akékoľvek dlhové záväzky splatné systémom ochrany vkladov vrátane pôžičiek od iných systémov ochrany vkladov a alternatívne mechanizmy financovania uvedené v článku 10 ods. 9. Nesplatený úver inému systému ochrany vkladov podľa článku 12 sa považuje za aktívum systému ochrany vkladov, ktorý úver poskytol, a môže sa započítať do cieľovej úrovne daného systému ochrany vkladov.“;

"

ii)  Tretí pododsek sa nahrádza takto:"

„Ak sa po prvý raz dosiahla cieľová úroveň uvedená v prvom pododseku a dostupné finančné prostriedky sa po vyplatení finančných prostriedkov systému ochrany vkladov v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 11 ods. 2, 3 a 5 znížili na menej ako dve tretiny cieľovej úrovne, systémy ochrany vkladov stanovia pravidelný príspevok na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do štyroch rokov.

Ak sa po prvý raz dosiahla cieľová úroveň uvedená v prvom pododseku a dostupné finančné prostriedky sa po vyplatení finančných prostriedkov systému ochrany vkladov v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 11 ods. 2, 3 a 5 znížili o menej ako jednu tretinu cieľovej úrovne, systémy ochrany vkladov stanovia pravidelný príspevok na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do dvoch rokov.“;

"

iia)  Piaty pododsek sa nahrádza takto:"

„Členské štáty môžu predĺžiť úvodné obdobie uvedené v prvom pododseku maximálne o štyri roky, ak sa zo systému ochrany vkladov uhradili kumulatívne platby prevyšujúce 0,8 % krytých vkladov na vyplatenie náhrady vkladateľom.“;

"

b)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Dostupné finančné prostriedky, ktoré systém ochrany vkladov zohľadňuje na dosiahnutie cieľovej úrovne uvedenej v odseku 2, môžu zahŕňať platobné záväzky splatné do 48 hodín na žiadosť systému ochrany vkladov. Celkový podiel takýchto platobných záväzkov nesmie presiahnuť 30 % celkovej sumy dostupných finančných prostriedkov získaných v súlade s odsekom 2.

Orgán EBA vydá usmernenia o platobných záväzkoch, v ktorých stanoví kritériá prípustnosti uvedených záväzkov;“;

"

c)  Odsek 4 sa vypúšťa;

d)  Odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. Členský štát zabezpečí, aby systémy ochrany vkladov, určené orgány alebo príslušné orgány stanovili investičnú stratégiu pre dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov a aby uvedená investičná stratégia bola v súlade so zásadou diverzifikácie a investícií do nízkorizikových a likvidných aktív.

Členské štáty zabezpečia, aby investičná stratégia uvedená v prvom pododseku tohto odseku bola v súlade so zásadami stanovenými v článkoch 4, 8 a 10 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/451*.

_______________

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/451 zo 16. decembra 2015, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a kritériá investičnej stratégie a pravidlá správy jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 79, 3.3.2016, s. 2).“;

"

e)  Vkladá sa tento odsek 7a:"

„7a. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mohli vložiť všetky svoje dostupné finančné prostriedky alebo ich časť do svojej národnej centrálnej banky alebo štátnej pokladnice za predpokladu, že je to pre systém ochrany vkladov nákladovo efektívne rozhodnutie a že tieto dostupné finančné prostriedky sú vedené na oddelenom účte a že sú ľahko dostupné na použitie systémom ochrany vkladov v súlade s článkami 11 a 12.“;

"

ea)  Odsek 9 nahrádza takto:"

„9. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov zaviedli primerané alternatívne mechanizmy financovania, ktoré im umožnia získať krátkodobé financovanie na uspokojenie nárokov uplatňovaných voči týmto systémom ochrany vkladov. Členské štáty zabezpečia, aby sa alternatívne mechanizmy financovania systémov ochrany vkladov nefinancovali z verejných prostriedkov.“;

"

f)  Odsek 10 sa vypúšťa;

g)  Dopĺňajú sa tieto odseky 11, 12 a 13:"

„11. Členské štáty zabezpečia, aby v súvislosti s opatreniami uvedenými v článku 11 ods. 1, 2, 3 a 5 mohli systémy ochrany vkladov používať finančné prostriedky pochádzajúce z alternatívnych mechanizmov financovania uvedených v článku 10 ods. 9 ▌, pred použitím dostupných finančných prostriedkov a pred výberom mimoriadnych príspevkov uvedených v článku 10 ods. 8. ▌

12.  Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

   a) metodiku výpočtu dostupných finančných prostriedkov spĺňajúcich podmienky pre cieľovú úroveň uvedenú v odseku 2 vrátane vymedzenia dostupných finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov a kategórií dostupných finančných prostriedkov, ktoré pochádzajú z poskytnutých finančných prostriedkov;
   b) podrobnosti postupu na dosiahnutie cieľovej úrovne uvedenej v odseku 2 po tom, ako systém ochrany vkladov použil dostupné finančné prostriedky v súlade s článkom 11.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

13.  Orgán EBA do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vypracuje usmernenia na pomoc systémom ochrany vkladov pri diverzifikácii ich dostupných finančných prostriedkov a o tom, ako by systémy ochrany vkladov mohli investovať do nízkorizikových aktív uplatniteľných na dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov.“

"

12.  Článok 11 sa nahrádza takto:"

Článok 11

Použitie finančných prostriedkov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky uvedené v článku 10 predovšetkým na zabezpečenie vyplatenia náhrad vkladateľom v súlade s článkom 8.▌

2.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií v súlade s článkom 109 smernice 2014/59/EÚ. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií určili sumu, ktorou má systém ochrany vkladov prispieť na financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií po tom, ako uvedené orgány pre riešenie krízových situácií konzultovali so systémom ochrany vkladov výsledky testu najnižších nákladov uvedeného v článku 11e tejto smernice. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov bezodkladne reagovali na takéto konzultácie.

3.  Členské štáty povolia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na preventívne opatrenia uvedené v článku 11a v prospech úverovej inštitúcie, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) úverová inštitúcia nebola určená ako inštitúcia, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ▌;
   b) systém ochrany vkladov potvrdil, že náklady na opatrenie nepresahujú náklady na vyplatenie vkladateľov vypočítané v súlade s článkom 11e;
   c) splnené sú všetky podmienky stanovené v článkoch 11a a 11b.

4.  Ak sa dostupné finančné prostriedky používajú na preventívne opatrenia alebo alternatívne opatrenia uvedené v článkoch 3 a 5 ▌, pridružené úverové inštitúcie bezodkladne poskytnú systému ochrany vkladov prostriedky použité na takéto opatrenia, v prípade potreby vo forme mimoriadnych príspevkov, ak platí niektorá z týchto podmienok:

   a) vznikne potreba vyplatiť náhradu vkladateľom alebo zasiahnuť pri riešení krízovej situácie a suma dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov je nižšia ako dve tretiny cieľovej úrovne;
   b) dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov klesnú pod 40 % cieľovej úrovne po financovaní preventívnych opatrení, pokiaľ sa v splátkovom kalendári inštitúcie alebo inštitúcií, ktorým sa poskytujú preventívne opatrenia, nepredpokladá úhrada zo strany týchto inštitúcií do 12 mesiacov, čo vedie k tomu, že dostupné finančné prostriedky prekročia 40 % cieľovej úrovne.

5.  Ak sa úverová inštitúcia zlikviduje v súlade s článkom 32b smernice 2014/59/EÚ s cieľom opustiť trh alebo ukončiť svoju bankovú činnosť, členské štáty povolia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na alternatívne opatrenia na zachovanie prístupu vkladateľov k ich vkladom vrátane prevodu aktív a záväzkov a prevodu portfólia vkladov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) systém ochrany vkladov potvrdí, že náklady na opatrenie nepresahujú náklady na vyplatenie vkladateľov vypočítané v súlade s článkom 11e tejto smernice;
   b) ▌ sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 11d tejto smernice;
   c) ak má opatrenie formu prevodu aktív alebo pasív, prevod zahŕňa pasíva, ktoré majú jednu alebo viac z týchto foriem:
   i) kryté vklady;
   ii) oprávnené vklady od fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov;
   iii) vklady, ktoré by boli oprávnenými vkladmi fyzických osôb a mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ak by sa neuskutočnili prostredníctvom tých pobočiek inštitúcií usadených v Únii, ktoré sa nachádzajú mimo Únie;
   iv) akékoľvek záväzky, ktoré boli v hierarchii pohľadávok vnútroštátnych veriteľov v prípade platobnej neschopnosti nadradené krytým vkladom.

"

13.  Vkladajú sa tieto články 11a až 11e:"

„Článok 11a

Preventívne opatrenia

1.  ▌ Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov používali dostupné finančné prostriedky na preventívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 3 za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

   a) k žiadosti úverovej inštitúcie o financovanie takýchto preventívnych opatrení je pripojená poznámka obsahujúca opatrenia uvedené v článku 11b;
   b) úverová inštitúcia konzultovala s príslušným orgánom opatrenia predpokladané v poznámke uvedenej v článku 11b;
   c) použitie preventívnych opatrení systémom ochrany vkladov je spojené s podmienkami uloženými podporovanej úverovej inštitúcii, ktoré zahŕňajú aspoň prísnejšie monitorovanie rizík úverovej inštitúcie spolu s mechanizmom riadenia, ktorý uľahčuje takéto monitorovanie, ▌väčšie práva na overovanie pre systém ochrany vkladov a častejšie podávanie správ príslušným orgánom;
   d) použitie preventívnych opatrení systémom ochrany vkladov je podmienené účinným prístupom vkladateľov ku krytým vkladom;
   e) pridružené úverové inštitúcie sú schopné platiť mimoriadne príspevky v súlade s článkom 11 ods. 4;
   f) úverová inštitúcia dodržiava svoje povinnosti podľa tejto smernice, nebola jej v posledných piatich rokoch poskytnutá mimoriadna verejná finančná podpora v súlade s článkom 32c ods. 1 písm. a) smernice 2014/59/EÚ a v plnej miere dodržala splátkový kalendár splácania alebo uhradila akúkoľvek predchádzajúcu mimoriadnu verejnú finančnú podporu alebo preventívne opatrenie;
   fa) preventívne opatrenia sa nepoužijú na vyrovnanie strát, ktoré úverovej inštitúcii alebo subjektu vznikli alebo pravdepodobne vzniknú v blízkej budúcnosti, pokiaľ neprítomnosť takéhoto opatrenia nevedie k narušeniu finančnej stability.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mali zavedené monitorovacie systémy a rozhodovacie postupy, ktoré sú vhodné na výber a vykonávanie preventívnych opatrení a monitorovanie súvisiacich rizík.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mohli vykonávať preventívne opatrenia len vtedy, ak určený orgán potvrdil, že boli splnené všetky podmienky stanovené v odseku 1. Určený orgán informuje príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií.

Ak poberajúca inštitúcia patrí do schémy inštitucionálneho zabezpečenia v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c), táto schéma inštitucionálneho zabezpečenia určí na základe výsledkov testu najnižších nákladov uvedeného v článku 11e výšku dostupných finančných prostriedkov na preventívne opatrenia, ktorá sa oznámi určenému orgánu.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov ▌využíval svoje dostupné finančné prostriedky na opatrenia kapitálovej podpory vrátane rekapitalizácie, opatrení na zníženie hodnoty aktív a záruk za aktíva, len ak sú splnené podmienky podľa článku 11b.

Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov previedol svoje podiely na akciách alebo iných kapitálových nástrojoch v podporovanej úverovej inštitúcii ▌ čo najskôr, ako to dovolia obchodné a finančné okolnosti.

4a.  Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať:

   a) podmienky uvedené v odseku 1 písm. c);
   b) systémy monitorovania a postupy rozhodovania, ktoré majú mať systémy ochrany vkladov zavedené v súlade s odsekom 2;
   c) so zreteľom na požiadavky v článku 11b, spôsoby spolupráce medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií, určenými orgánmi a príslušnými orgánmi podľa odsekov 1 a 3 tohto článku.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 11b

Požiadavky na financovanie preventívnych opatrení

1.  Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie, ktoré žiadajú systém ochrany vkladov o financovanie preventívnych opatrení v súlade s článkom 11 ods. 3, predložili príslušnému orgánu poznámku s opatreniami, ktoré sa uvedené úverové inštitúcie zaväzujú prijať s cieľom zabezpečiť súlad s uplatniteľnými požiadavkami v oblasti dohľadu v súlade so smernicou 2013/36/EÚ a s nariadením (EÚ) č. 575/2013.

2.  V poznámke uvedenej v odseku 1 sa stanovia opatrenia na zmiernenie rizika zhoršenia finančného zdravia a posilnenie kapitálovej pozície a pozície týkajúcej sa likvidity úverovej inštitúcie.

2a.  Ak sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov používajú na preventívne opatrenia v súlade s článkom 11 ods. 3 tejto smernice, príslušný orgán požiada prijímajúcu úverovú inštitúciu, aby podľa potreby aktualizovala plán ozdravenia vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 32 smernice 2014/59/EÚ alebo plán ozdravenia skupiny vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 33 uvedenej smernice. Príslušný orgán nariadi podporovanej úverovej inštitúcii, aby vykonala opatrenia uvedené v článku 6 ods. 6 treťom pododseku smernice 2014/59/EÚ, ak sú splnené podmienky v článku 6 ods. 6 uvedenej smernice.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby ▌ v prípade opatrenia kapitálovej podpory podľa odseku 1 dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov pokrývali len aktuálny nedostatok kapitálu na základe týchto prvkov, ako sú dokázané v poznámke:

   a) počiatočný nedostatok kapitálu zistený v stresovom teste Únie, preskúmaní kvality aktív alebo rovnocennom postupe alebo počas procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu, ako to potvrdil príslušný orgán;
   b) opatrenia na zvýšenie kapitálu, ktoré sa majú vykonať do šiestich mesiacov od predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti;
   c) záruky zabraňujúce úbytku finančných prostriedkov vrátane opatrení uvedených v odseku 5;
   d) v prípade potreby príspevky akcionárov a držiteľov podriadeného dlhu podporovanej úverovej inštitúcie.

Pri určovaní nedostatku kapitálu môže systém ochrany vkladov zohľadniť aj akékoľvek výhľadové posúdenie kapitálovej primeranosti vrátane plánu na zachovanie kapitálu uvedeného v článku 142 smernice 2013/36/EÚ.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia je členom schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 1 ods. 2 písm. c), nedostatok kapitálu určila schéma inštitucionálneho zabezpečenia.

Pri určovaní nedostatku kapitálu systém ochrany vkladov informuje príslušný orgán.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby v poznámke uvedenej v odseku 1 bola stanovená stratégia ukončenia preventívnych opatrení vrátane jasne určeného splátkového kalendára úverových inštitúcií ohľadom všetkých splatných finančných prostriedkov, ktoré boli prijaté v rámci preventívnych opatrení. Tieto informácie sa zverejnia až jeden rok po ukončení stratégie ukončenia angažovanosti alebo vykonania plánu nápravy alebo ukončení posúdenia podľa článku 11c ods. 3.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa nevyplácali žiadne dividendy, spätné odkúpenia akcií ani variabilné odmeny a aby podporená úverová inštitúcia neprijala neodvolateľný záväzok vyplácať dividendy, spätné odkúpenia akcií ani variabilné odmeny. Príslušný orgán môže výnimočne čiastočne obmedziť tento zákaz, ak úverová inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že je zo zákona povinná vyplácať dividendy. Členské štáty zabezpečia, aby obmedzenia podľa tohto odseku zostali v platnosti dovtedy, kým podporovaná úverová inštitúcia uhradí systému ochrany vkladov rovnakú sumu, aká sa použila na preventívne opatrenia.

5a.  Členské štáty zabezpečia, aby do šiestich mesiacov od poskytnutia počiatočnej finančnej podpory prijímajúca úverová inštitúcia predložila príslušnému orgánu plán reorganizácie obchodnej činnosti. Ak príslušný orgán nie je presvedčený, že plán reorganizácie obchodnej činnosti je dôveryhodný a realizovateľný na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti, preventívne opatrenia voči dotknutej úverovej inštitúcii sa pozastavia a príslušný orgán vykoná vhodné opatrenia na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, ak úverová inštitúcia patrí do schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 1 ods. 2 písm. c), plán reorganizácie obchodnej činnosti schváli schéma inštitucionálneho zabezpečenia po konzultácii s príslušným orgánom.

6.  ▌ Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia stanovené v pláne reorganizácie obchodnej činnosti uvedenom v odseku 5a boli zlučiteľné s plánom reštrukturalizácie úverovej inštitúcie, ktorý vyžaduje Komisia v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.

6a.  Príslušný orgán poskytne plán reorganizácie obchodnej činnosti orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií môže preskúmať plán reorganizácie obchodnej činnosti s cieľom identifikovať akékoľvek opatrenia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, a môže vypracovať pre príslušný orgán odporúčania v súvislosti s týmito záležitosťami. Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje posúdenie a odporúčania v lehote stanovenej príslušným orgánom.

Článok 11c

Plán nápravy

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia nesplní záväzky uvedené v poznámke uvedenej v článku 11b ods. 1 alebo v pláne reorganizácie obchodnej činnosti uvedenom v článku 11b ods. 5a prvom pododseku alebo nevráti sumu príspevku v rámci preventívnych opatrení k dátumu splatnosti alebo nedodržiava stratégiu ukončenia angažovanosti uvedenú v článku 11b ods. 4, systém ochrany vkladov o tom bezodkladne informoval príslušný orgán.

2.  V situácii uvedenej v odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán požiadal úverovú inštitúciu o predloženie jednorazového plánu nápravy určenému orgánu a systému ochrany vkladov s opisom krokov, ktoré úverová inštitúcia prijme na zabezpečenie súladu s požiadavkami v oblasti dohľadu, zabezpečenie jej dlhodobej životaschopnosti a vrátenie splatnej sumy, ktorou prispel systém ochrany vkladov na preventívne opatrenie, ako aj súvisiaci časový rámec. Určený orgán a systém ochrany vkladov konzultujú s príslušným orgánom ohľadom predpokladaných opatrení v pláne nápravy.

3.  Ak príslušný orgán nie je presvedčený o tom, že je plán nápravy dôveryhodný alebo uskutočniteľný, alebo ak úverová inštitúcia nedodrží plán nápravy, systém ochrany vkladov uvedenej úverovej inštitúcii neposkytne žiadne ďalšie preventívne opatrenia a príslušné orgány vykonajú posúdenie o tom, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, v súlade s článkom 32 smernice 2014/59/EÚ.

4.  Orgán EBA do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vydá usmernenia, v ktorých stanoví prvky plánu reorganizácie obchodnej činnosti sprevádzajúceho preventívne opatrenia uvedené v článku 11b ods. 3 až 5a ▌ a plán nápravy uvedený v odseku 1 tohto článku.

Článok 11d

Alternatívne opatrenia

1.  ▌ Členské štáty umožnia použitie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na alternatívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 5. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že systémy ochrany vkladov financujú takéto opatrenia, úverové inštitúcie uviedli na trh aktíva, práva a pasíva, ktoré uvedené úverové inštitúcie zamýšľajú previesť, resp. aby prijali opatrenia na ich uvedenie na trh. Bez toho, aby bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, takéto uvádzanie na trh musí byť v súlade so všetkými týmito požiadavkami:

   a) uvádzanie na trh je otvorené a transparentné a neskresľuje aktíva, práva a pasíva, ktoré sa majú previesť;
   b) uvádzanie na trh nezvýhodňuje ani nediskriminuje potenciálnych kupujúcich a neposkytuje žiadne výhody potenciálnemu kupujúcemu;
   c) uvádzanie na trh nesprevádza konflikt záujmov;
   d) pri uvádzaní na trh sa zohľadňuje potreba zaviesť rýchle riešenie s prihliadnutím na lehotu, ktorá je v článku 3 ods. 2 druhom pododseku stanovená na prijatie rozhodnutia uvedeného v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a);
   e) cieľom uvádzania na trh je v čo najväčšej možnej miere maximalizovať predajnú cenu predmetných aktív, práv a pasív.

1a.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď sa systém ochrany vkladov používa v súlade s článkom 11 ods. 5 v súvislosti s úverovou inštitúciou, a za predpokladu, že takýmto opatrením sa zabezpečuje, aby fyzické osoby, mikropodniky a malé a stredné podniky mali naďalej prístup k svojim vkladom, systém ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená, prispeje nasledujúcimi sumami, aby nemuseli znášať straty:

   i) sumou potrebnou na pokrytie rozdielu medzi hodnotou krytých vkladov a záväzkov s rovnakou alebo vyššou prioritou a celkovou hodnotou aktív, ktoré sa majú previesť na príjemcu; a
   ii) prípadne sumou potrebnou na zabezpečenie kapitálovej neutrality príjemcu po prevode.

Článok 11e

Test najnižších nákladov

1.  Pri zvažovaní použitia finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na opatrenia uvedené v článku 11 ods. 2, 3 alebo 5 členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov porovnali:

   a) odhadované náklady systému ochrany vkladov na financovanie opatrení uvedených v článku 11 ods. 2, 3 alebo 5;
   b) odhadované náklady na vyplatenie vkladateľov v súlade s článkom 8 ods. 1.

2.  Na porovnanie uvedené v odseku 1 sa uplatňujú tieto aspekty:

   a) pri odhade nákladov uvedených v odseku 1 písm. a) systém ochrany vkladov zohľadňuje očakávané príjmy, prevádzkové výdavky a potenciálne straty súvisiace s opatrením;
   b) v prípade opatrení uvedených v článku 11 ods. 2 a 5 systém ochrany vkladov zakladá svoj odhad nákladov na vyplatenie vkladateľov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b), na ocenení aktív a záväzkov úverovej inštitúcie uvedených v článku 36 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a odhade uvedenom v článku 36 ods. 8 uvedenej smernice;
   c) v prípade opatrení uvedených v článku 11 ods. 2, 3 a 5 systém ochrany vkladov pri odhadovaní nákladov na vyplatenie vkladateľov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b), zohľadní očakávanú mieru návratnosti pohľadávok, ▌ potenciálne dodatočné náklady na financovanie systému ochrany vkladov a možné náklady pre systém ochrany vkladov vyplývajúce z potenciálnej hospodárskej a finančnej nestability vrátane potreby použiť dodatočné finančné prostriedky v rámci mandátu systému ochrany vkladov na ochranu vkladateľov a finančnej stability a na predchádzanie rozšíreniu škodlivých vplyvov;
   d) v prípade opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 systém ochrany vkladov pri odhade nákladov na vyplatenie vkladateľov vynásobí odhadovanú mieru návratnosti pohľadávok vypočítanú v súlade s metodikou uvedenou v odseku 5 písm. b) koeficientom 85 %.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby suma použitá na financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2, na preventívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 3 alebo na alternatívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 5 nepresiahla sumu krytých vkladov v úverovej inštitúcii.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií poskytli systému ochrany vkladov všetky informácie potrebné na porovnanie uvedené v odseku 1. Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií poskytol systému ochrany vkladov odhadované náklady na príspevok systému ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie úverovej inštitúcie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2.

4a.  Členské štáty čo najskôr po vykonaní alternatívnych opatrení zabezpečia, aby systém ochrany vkladov poskytol príslušnému orgánu, orgánu pre riešenie krízových situácií a určenému orgánu súhrn základných prvkov výpočtu vykonaného podľa tohoto článku. Toto zhrnutie zahŕňa najmä čistú mieru návratnosti odvodenú od odhadovaných nákladov na vyplatenie vkladateľov pre systém ochrany vkladov a rozsiahle odôvodnenie súvisiacich východiskových predpokladov.

5.  Orgán EBA po zohľadnení regulačných technických predpisov prijatých v súlade s článkom 36 ods. 16 smernice 2014/59/EÚ vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť:

   a) metodiku výpočtu odhadovaných nákladov uvedených v odseku 1 písm. a), v ktorej sa zohľadnia osobitosti predmetného opatrenia;
   b) metodiku výpočtu odhadovaných nákladov na vyplatenie vkladateľov uvedených v odseku 1 písm. b) vrátane očakávanej návratnosti pohľadávok uvedenej v odseku 2 písm. c), potenciálne dodatočné náklady na financovanie systému ochrany vkladov a možné náklady pre systém ochrany vkladov vyplývajúce z potenciálnej hospodárskej a finančnej nestability vrátane potreby použiť dodatočné finančné prostriedky v rámci mandátu systému ochrany vkladov na ochranu vkladateľov a finančnej stability a na predchádzanie rozšíreniu škodlivých vplyvov;
   c) podľa potreby spôsob účtovania v metodikách uvedených v písmenách a), b) a c) v prípade zmeny hodnoty peňazí v dôsledku potenciálne vzniknutých príjmov v priebehu času.

Na výpočet potenciálnych dodatočných nákladov pre systém ochrany vkladov uvedených v prvom pododseku písm. b) sa v metodike zohľadnia:

   a) administratívne náklady spojené s procesom splácania;
   b) administratívne náklady na vyberanie príspevkov podľa článku 10 ods. 8, ak by takéto príspevky boli potrebné na vyplatenie vkladateľov, a náklady na aktivizáciu alternatívnych mechanizmov financovania podľa článku 10 ods. 9, ak by sa tieto mechanizmy aktivovali; 

Pri výpočte odhadovaných nákladov na vyplatenie vkladateľov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b), sa v prípade ▌opatrení uvedených v článku 11 ods. 2, 3 alebo 5 v metodike uvedenej v písmene b) zohľadní účinky nákazy, hospodárske a finančné riziká a prípadné škody na povesti bankového systému vrátane prípadnej ochrany spoločnej ochrannej známky a význam preventívnych opatrení pre zákonné alebo zmluvné povinnosti systému ochrany vkladov vrátane systému inštitucionálneho zabezpečenia uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. c).

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

13a.  Článok 13 sa nahrádza takto:"

„1. Príspevky do systémov ochrany vkladov uvedené v článku 10 vychádzajú zo sumy krytých vkladov a stupňa rizika, ktorému sú príslušní členovia každého jednotlivého systému ochrany vkladov vystavení.

Členské štáty môžu stanoviť nižšie príspevky pre nízko rizikové sektory úverových inštitúcií pridružených k systému ochrany vkladov, ktoré upravuje vnútroštátne právo.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že členovia schémy inštitucionálneho zabezpečenia platia do systému ochrany vkladov nižšie príspevky.

Členské štáty môžu povoliť, aby sa pre ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie trvale pridružené k ústrednému orgánu uvedenému v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 určovala riziková váha na konsolidovanom základe pre ústredný orgán a jeho pridružené inštitúcie ako pre celok.

Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že úverové inštitúcie zaplatia minimálny príspevok bez ohľadu na sumu ich krytých vkladov.

2.   Systémy ochrany vkladov môžu použiť vlastné metódy založené na riziku na určenie a výpočet príspevkov založených na riziku, ktoré platia ich členovia. Výpočet príspevkov je úmerný riziku členov a náležite zohľadňuje rizikové profily rôznych podnikateľských modelov. Uvedené metódy môžu zohľadňovať aj stranu aktív súvahy a rizikové ukazovatele, ako je napríklad kapitálová primeranosť, kvalita aktív a likvidita.

Každú metódu schvaľuje príslušný orgán v spolupráci s určeným orgánom. Orgán EBA je informovaný o schválených metódach.

3.  S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice vypracuje orgán EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť metódy výpočtu príspevkov do systémov ochrany vkladov v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

"

14.  Článok 14 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov kryli vkladateľov v pobočkách zriadených ich členskými úverovými inštitúciami v iných členských štátoch a vkladateľov usadených v členských štátoch, v ktorých ich členské úverové inštitúcie uplatňujú slobodu poskytovať služby, ako sa uvádza v hlave V kapitole 3 smernice 2013/36/EÚ.“;

"

b)  V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Odchylne od prvého pododseku členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov domovského členského štátu mohol rozhodnúť o vyplatení náhrad vkladateľom v pobočkách priamo, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

   i) administratívne zaťaženie a náklady na takéto vyplatenie náhrad sú nižšie ako vyplatenie náhrad zo strany systému ochrany vkladov hostiteľského členského štátu;
   ii) systém ochrany vkladov domovského členského štátu zabezpečí, aby vkladatelia neboli v horšom postavení, než v prípade, ak by sa náhrada vykonala v súlade s prvým pododsekom;
   iia) vyplatenie sa uskutoční v tej istej mene, ako by sa uskutočnilo, ak by sa náhrada uskutočnila v súlade s prvým pododsekom.“;

"

c)  Vkladajú sa tieto odseky 2a a 2b:"

„2a. Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu mohol na základe dohody so systémom ochrany vkladov domovského členského štátu pôsobiť ako kontaktné miesto pre vkladateľov v úverových inštitúciách, ktoré uplatňujú slobodu poskytovať služby, ako sa uvádza v hlave V kapitole 3 smernice 2013/36/EÚ, a aby sa mu nahradili vzniknuté náklady.

2b.  V prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 2a členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov domovského členského štátu a systém ochrany vkladov dotknutého hostiteľského členského štátu mali uzavretú dohodu o podmienkach vyplatenia vrátane náhrady všetkých vzniknutých nákladov, o kontaktnom mieste pre vkladateľov, o harmonograme a spôsobe platby. Systém ochrany vkladov domovského členského štátu poskytuje systému ochrany vkladov hostiteľského členského štátu informácie o počte vkladateľov, výške krytých vkladov a možných príslušných zmenách týchto údajov.“;

"

d)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia prestane byť členom systému ochrany vkladov a vstúpi do systému ochrany vkladov iného členského štátu, alebo ak sa niektoré činnosti úverovej inštitúcie prevedú do systému ochrany vkladov iného členského štátu, pôvodný systém ochrany vkladov previedol do prijímajúceho systému ochrany vkladov sumu, ktorá odráža dodatočné potenciálne záväzky, ktoré znáša prijímajúci systém ochrany vkladov ako výsledok prevodu, s prihliadnutím na vplyv prevodu na finančnú situáciu prijímajúceho systému ochrany a pôvodného systému ochrany vkladov vo vzťahu k rizikám, ktoré pokrývajú. ▌

Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať metodiku výpočtu sumy, ktorá sa má previesť, s cieľom zabezpečiť neutrálny vplyv prevodu na finančnú situáciu oboch systémov ochrany vkladov vo vzťahu k rizikám, ktoré pokrývajú.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v druhom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010.“;

"

e)  Vkladá sa tento odsek 3a:"

„3a. Na účely odseku 3 členské štáty zabezpečia, aby pôvodný systém ochrany vkladov previedol sumu uvedenú v tomto odseku do jedného mesiaca od zmeny členstva v systéme ochrany vkladov.“;

"

f)  Dopĺňa sa tento odsek 9:"

„9. Do... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] orgán EBA vydá usmernenia o ▌ príslušných úlohách domovských a hostiteľských systémov ochrany vkladov, ako sa uvádza v odseku 2 ▌ vrátane zoznamu okolností a podmienok, za ktorých ▌systém ochrany vkladov domovského členského štátu má vyplatiť náhrady vkladateľom v pobočkách nachádzajúcich sa v inom členskom štáte, ako sa stanovuje v odseku 2 treťom pododseku.“

"

15.  Článok 15 sa nahrádza takto:"

Článok 15

Pobočky úverových inštitúcií, ktoré sú zriadené v tretích krajinách

Členské štáty vyžadujú od pobočiek úverových inštitúcií, ktoré majú ústredie mimo Únie, aby vstúpili do systému ochrany vkladov na ich území pred tým, ako umožnia takýmto pobočkám prijímať oprávnené vklady v uvedených členských štátoch.

Členské štáty zabezpečia, aby takéto pobočky prispievali do systémov ochrany vkladov v súlade s článkom 13.

"

16.  vkladá sa tento článok 15a:"

Článok 15a

Členské úverové inštitúcie, ktoré majú pobočky v tretích krajinách

Členské štáty zabezpečia, aby sa systémy ochrany vkladov nevzťahovali na vkladateľov v pobočkách, ktoré zriadili ich členské úverové inštitúcie v tretích krajinách, s výnimkou prípadov, keď uvedené systémy ochrany vkladov po schválení určeným orgánom vyberú príslušné príspevky od dotknutých úverových inštitúcií.

Orgán EBA vydá usmernenia, v ktorých stanoví okolností, za akých by určené orgány mali schváliť krytie vkladateľov v pobočkách, ktoré v tretích krajinách zriadili úverové inštitúcie, ktoré sú členmi systémov ochrany vkladov.“

"

17.  Článok 16 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie poskytli existujúcim vkladateľom aj osobám, ktoré majú v úmysle stať sa vkladateľmi, informácie, ktoré uvedení vkladatelia potrebujú na identifikáciu systémov ochrany vkladov, ktorého je úverová inštitúcia a jej pobočky v rámci Únie členom. Úverové inštitúcie poskytujú tieto informácie vo forme informačného formulára pripraveného vo formáte umožňujúcom extrahovanie údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XX [nariadenie o jednotnom európskom mieste prístupu]***.

_______________________________________________

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XX/XXX z dd. mm. yyyy, ktorým sa zriaďuje jednotné európske miesto prístupu, ktoré poskytuje centralizovaný prístup k verejne dostupným informáciám týkajúcim sa finančných služieb, kapitálových trhov a udržateľnosti.“;

"

b)  Vkladá sa tento odsek 1a:"

„1a. Členské štáty zabezpečia, aby informačný formulár uvedený v odseku 1 obsahoval všetky tieto informácie:

   i) základné informácie o ochrane vkladov;
   ii) kontaktné údaje úverovej inštitúcie ako prvého kontaktného miesta pre informácie o obsahu informačného formulára;
   iii) úroveň krytia vkladov uvedených v článku 6 ods. 1 a 2 v EUR alebo prípadne v inej mene;
   iv) uplatniteľné vylúčenia zo systému ochrany vkladov;
   v) obmedzenie ochrany v súvislosti so spoločnými účtami;
   vi) lehotu na vyplatenie náhrad v prípade zlyhania úverovej inštitúcie;
   vii) menu, v ktorej sa náhrada vyplatí;
   viii) identifikáciu systému ochrany vkladov zodpovedného za ochranu vkladu vrátane odkazu na jeho webové sídlo.“;

"

c)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie poskytli informačný formulár uvedený v odseku 1 pred tým, ako uzavrú zmluvu o prijatí vkladu, a následne každý krát, keď dôjde k zmene poskytovaných informácií. Vkladatelia potvrdia prijatie tohto informačného formulára, pokiaľ sa tieto informácie nesprístupnia verejnosti.“;

"

d)  V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie na výpisoch z účtu svojich vkladateľov potvrdili, že vklady sú oprávnenými vkladmi, vrátane odkazu na informačný formulár uvedený v odseku 1.“;

"

e)  Odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie sprístupnili informácie uvedené v odseku 1 v jazyku, na ktorom sa vkladateľ dohodol s úverovou inštitúciou pri otvorení účtu, alebo v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom je pobočka zriadená.“;

"

f)  Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:"

„6. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade zlúčenia úverových inštitúcií, transformácie dcérskych spoločností úverových inštitúcií na pobočky alebo podobných operácií úverové inštitúcie oznámili túto skutočnosť svojim vkladateľom najmenej jeden mesiac pred tým, ako operácia nadobudne právny účinok, ak príslušný orgán neumožní kratšiu lehotu odôvodnenú obchodným tajomstvom alebo finančnou stabilitou. V tomto oznámení sa vysvetlí vplyv operácie na ochranu vkladateľa.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že v dôsledku operácií uvedených v prvom pododseku budú vkladatelia s vkladmi v týchto úverových inštitúciách postihnutí zníženou ochranou vkladov, dotknuté úverové inštitúcie oznámili uvedeným vkladateľom, že môžu vybrať alebo previesť na inú úverovú inštitúciu svoje oprávnené vklady vrátane všetkých pripísaných úrokov a plnení, a to bez akejkoľvek sankcie až do sumy rovnajúcej sa strate krytia ich vkladov do troch mesiacov od oznámenia uvedeného v prvom pododseku.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie, ktoré prestanú byť členmi systému ochrany vkladov, o tom informovali svojich vkladateľov aspoň jeden mesiac pred takýmto odstúpením. Tieto informácie zahŕňajú vysvetlenie vplyvu odstúpenia na ochranu vkladateľov. Členské štáty zabezpečia, aby vkladatelia úverovej inštitúcie, ktorá prestala byť členom systému ochrany vkladov, mohli previesť svoje vklady na inú inštitúciu, ktorá je členom toho istého systému ochrany vkladov, bez toho, aby znášali akékoľvek náklady na prevod.

"

g)  Vkladá sa tento odsek 7a:"

„7a. Členské štáty zabezpečia, aby dotknuté určené orgány, systémy ochrany vkladov a úverové inštitúcie informovali vkladateľov, okrem iného aj prostredníctvom uverejnenia na svojich webových sídlach, o tom, že príslušný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. a), alebo súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 8 písm. b).“;

"

h)  Odsek 8 nahrádza takto:"

„8. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že vkladateľ využíva internetové bankovníctvo, úverové inštitúcie poskytli informácie, ktoré musia poskytnúť svojim vkladateľom podľa tejto smernice, elektronickými prostriedkami, pokiaľ vkladateľ nepožiada o tieto informácie v papierovej forme.“;

"

i)  Dopĺňa sa tento odsek 9:"

„9. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

   a) obsah a formát informačného formulára uvedeného v odseku 1a;
   b) postup, ktorý sa má dodržiavať pri obsahu a poskytovaní informácií, ktoré sa majú poskytovať v oznámeniach určených orgánov, systémov ochrany vkladov alebo úverových inštitúcií vkladateľom, a to v situáciách uvedených v článkoch 8b a 8c a v odsekoch 6, 7 a 7a tohto článku.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

18.  Vkladá sa tento článok 16a:"

Článok 16a

Výmena informácií medzi úverovými inštitúciami a systémom ochrany vkladov a podávanie správ orgánmi

1.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov dostávali aspoň raz ročne a kedykoľvek na ▌ požiadanie ▌ od svojich pridružených úverových inštitúcií všetky informácie potrebné na prípravu vyplatenia náhrad vkladateľom v súlade s požiadavkou na identifikáciu stanovenou v článku 5 ods. 4 vrátane informácií na účely článku 8 ods. 5 a článkov 8b a 8c.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie aspoň raz ročne a kedykoľvek na požiadanie poskytli systému ochrany vkladov, ktorého sú členmi, informácie o:

   a) vkladateľoch v pobočkách uvedených úverových inštitúcií;
   b) vkladateľoch, ktorí sú príjemcami služieb poskytovaných členskými inštitúciami na základe slobody poskytovať služby.

V informáciách uvedených v písmenách a) a b) sa uvádzajú členské štáty, v ktorých sa uvedené pobočky alebo vkladatelia nachádzajú.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov každý rok do 31. marca informovali orgán EBA o sume krytých vkladov vo svojom členskom štáte k 31. decembru predchádzajúceho roka. Do toho istého dátumu systémy ochrany vkladov oznámia orgánu EBA aj sumu svojich dostupných finančných prostriedkov vrátane podielu požičaných zdrojov, platobných záväzkov a harmonogramu na dosiahnutie cieľovej úrovne po vyplatení finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov uvedených v článku 10 ods. 2.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby určené orgány bez zbytočného odkladu oznámili orgánu EBA a rade pre riešenie krízových situácií každú z týchto informácií:

   a) určenie nedostupných vkladov podľa okolností uvedených v článku 2 ods. 1 bode 8;
   b) či sa uplatnili niektoré z opatrení uvedených v článku 11 ods. 2, 3 a 5, sumu finančných prostriedkov použitých v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 11 ods. 2, 3 a 5, ako aj prípadne a keď bude k dispozícii sumu vymožených finančných prostriedkov, výsledné náklady systému ochrany vkladov a trvanie procesu vymáhania;
   c) dostupnosť a používanie alternatívnych mechanizmov financovania, ako sa uvádza v článku 10 ods. 3;
   d) všetky systémy ochrany vkladov, ktoré ukončili svoju činnosť, alebo zriadenie akéhokoľvek nového systému ochrany vkladov, a to aj v dôsledku zlúčenia alebo v dôsledku toho, že systém ochrany vkladov začal fungovať cezhranične.

Oznámenie uvedené v prvom pododseku obsahuje súhrn opisujúci všetky tieto aspekty:

   a) východiskovú situáciu úverovej inštitúcie;
   b) opatrenia, na ktoré sa použili finančné prostriedky systému ochrany vkladov, vrátane osobitných nástrojov, ktoré sa použili na opatrenia uvedené v článku 11 ods. 2, 3 a 5;
   c) očakávanú sumu použitých dostupných finančných prostriedkov.

5.  Orgán EBA bez zbytočného odkladu uverejní informácie prijaté v súlade s odsekmi 2 a 3 a súhrn uvedený v odseku 4.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií úverových inštitúcií, ktoré sú členmi systémov ochrany vkladov, poskytli uvedenému systému ochrany vkladov každoročne zhrnutie kľúčových prvkov plánov riešenia krízových situácií uvedených v článku 10 ods. 7 písm. a) smernice 2014/59/EÚ.

7.  Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť postupy, ktoré sa majú dodržiavať pri poskytovaní informácií uvedených v odsekoch 1 až 4, vzory na poskytovanie týchto informácií a bližšie určiť obsah týchto informácií, pričom zohľadní druhy vkladateľov.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

"

19.  Príloha I sa vypúšťa.

Článok 2

Prechodné ustanovenia

1.  Členské štáty zabezpečia, aby pobočky úverových inštitúcií, ktoré majú ústredie mimo Únie a prijímajú oprávnené vklady v členskom štáte k … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti] a k tomuto dátumu nie sú členmi systému ochrany vkladov, vstúpili do systému ochrany vkladov prevádzkovanému na ich území do … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti]. Článok 1 ods. 15 sa na uvedené pobočky neuplatňuje do … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti].

2.  Odchylne od článku 11 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ zmenenej touto smernicou a článkov 11a, 11b, 11c a 11e v súvislosti s preventívnymi opatreniami môžu členské štáty do … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] povoliť, aby schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) dodržiavali vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa vykonáva článok 11 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ v znení platnom k … [Úrad pre publikácie: vložte dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Článok 3

Transpozícia

1.  Členské štáty najneskôr do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne informujú Komisiu o znení týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Ustanovenia potrebné na dodržiavanie článku 11 ods. 3 zmeneného touto smernicou, ako aj článkov 11a, 11b, 11c a 11e v súvislosti s preventívnymi opatreniami však uplatňujú od ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda

(1) Ú. v. EÚ C 307, 31.8.2023, s. 19.
(2)* Zmeny v celom texte vyplývajú z prijatia pozmeňujúceho návrhu 1. Nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(3) Ú. v. EÚ C, , s. .
(4) Ú. v. EÚ C, , s. .
(5) Ú. v. EÚ C, , s. .
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).


Náležitá starostlivosť podnikov v oblasti udržateľnosti
PDF 131kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 (COM(2022)0071 – C9-0050/2022 – 2022/0051(COD))
P9_TA(2024)0329A9-0184/2023

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0071),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 50 ods. 1, článok 50 ods. 2 písm. g) a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0050/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2022(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre rozvoj, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0184/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859

P9_TC1-COD(2022)0051


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2024/1760.)

(1) Ú. v. EÚ C 443, 22.11.2022, s. 81.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 1. júna 2023 (Prijaté texty, P9_TA(2023)0209).


Zlepšenie pracovných podmienok práce pre platformy
PDF 130kWORD 53k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy (COM(2021)0762 – C9-0454/2021 – 2021/0414(COD))
P9_TA(2024)0330A9-0301/2022
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0762),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 153 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. b) a článkom 16 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0454/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym Parlamentom, ktoré tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. marca 2022(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 29. júna 2022(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0301/2022),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy(3)

P9_TC1-COD(2021)0414


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 písm. b) v spojení s jej článkom 153 ods. 1 písm. b) a s článkom 16 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ) patrí medzi ciele Únie okrem iného presadzovať blaho svojich národov a usilovať sa o ▌udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou zameranom na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku.

(2)  V článku 31 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta ▌“) sa stanovuje právo každého pracovníka na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť. Článok 27 charty chráni právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku. V článku 8 charty sa stanovuje, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. V článku 12 charty sa stanovuje, že každý má právo na slobodu zhromažďovania a združovania na všetkých úrovniach. V článku 16 charty sa uznáva sloboda podnikania. V článku 21 charty sa stanovuje právo na nediskrimináciu.

(3)  V zásade č. 5 Európskeho piliera sociálnych práv (ďalej len „pilier“) vyhláseného v Göteborgu 17. novembra 2017(7) sa stanovuje, že bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci právo na spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie vzhľadom na pracovné podmienky, prístup k sociálnej ochrane a odbornej príprave ▌; že v súlade s právnymi predpismi a kolektívnymi zmluvami sa má zabezpečiť nevyhnutná flexibilita pre zamestnávateľov, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť meniacim sa hospodárskym podmienkam; že sa majú podporovať inovatívne formy práce, ktoré zaručujú kvalitné pracovné podmienky, že sa má podnecovať podnikanie a samostatná zárobková činnosť; sa má uľahčovať pracovná mobilita a že sa má zamedziť pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam, okrem iného zákazom zneužívania atypických zmlúv. V zásade č. 7 piliera sa stanovuje, že pracovníci majú na začiatku zamestnania právo na písomné informácie o právach a povinnostiach vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, že pred každým prepustením majú pracovníci právo na informácie o dôvodoch prepustenia a právo na poskytnutie primeranej výpovednej lehoty a že majú právo na prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a v prípade bezdôvodného prepustenia majú právo na nápravu vrátane primeranej náhrady. V zásade 10 piliera sa stanovuje, že pracovníci majú právo na vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právo na ochranu svojich osobných údajov v súvislosti so zamestnaním. Na sociálnom samite v Porte sa v máji 2021 schválil akčný plán, ktorý sprevádza ▌pilier(8) ▌.

(4)  Digitalizácia mení svet práce, zlepšuje produktivitu, zvyšuje flexibilitu a zároveň prináša určité riziká, pokiaľ ide o zamestnanosť a pracovné podmienky. Technológie založené na algoritmoch vrátane automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov umožnili vznik a rast digitálnych pracovných platforiem. Nové formy digitálnej interakcie a nové technológie vo svete práce, ak sú dobre regulované a implementované, môžu vytvoriť príležitosti na prístup k dôstojným a kvalitným pracovným miestam pre ľudí, ktorí tradične takýto prístup nemajú. Ak sú však neregulované, môžu tiež viesť k dohľadu založenému na technológiách, zvýšiť nerovnováhu moci a nepriehľadnosť pri rozhodovaní a tiež môžu predstavovať riziko, pokiaľ ide o dôstojné pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, rovnaké zaobchádzanie a právo na súkromie.

(5)  Prácu pre platformy vykonávajú jednotlivci prostredníctvom digitálnej infraštruktúry digitálnych pracovných platforiem, ktoré poskytujú službu svojim zákazníkom. Vyskytuje sa v širokej škále oblastí a vyznačuje sa vysokou mierou rôznorodosti z hľadiska typov digitálnych pracovných platforiem, zúčastnených odvetví a vykonávaných činností, ako aj profilov jednotlivcov pracujúcich pre platformy. Digitálne pracovné platformy organizujú prostredníctvom algoritmov v menšej alebo väčšej miere – v závislosti od svojho obchodného modelu – ▌výkon práce, jej odmeňovanie a vzťah medzi zákazníkmi a osobami vykonávajúcimi prácu. Práca pre platformy sa môže vykonávať výlučne online prostredníctvom elektronických nástrojov („online práca pre platformy“) alebo hybridným spôsobom, ktorý spája online komunikáciu s následnou činnosťou vo fyzickom svete („práca pre platformy na mieste“). Mnohé z existujúcich digitálnych pracovných platforiem sú medzinárodnými podnikateľskými subjektmi, ktoré zavádzajú svoje činnosti a obchodné modely vo viacerých členských štátoch alebo cezhranične.

(6)  Práca pre platformy môže byť príležitosťou ako jednoduchšie vstúpiť na trh práce, zarobiť si dodatočný príjem vedľajšou činnosťou alebo využívať určitú flexibilitu pri organizácii pracovného času. Väčšina osôb pracujúcich pre platformy má zároveň inú prácu alebo iný zdroj príjmu a má zvyčajne nízku mzdu, pričom práca pre platformy sa rýchlo vyvíja, čo vedie k novým obchodným modelom a formám zamestnania, ktoré niekedy unikajú existujúcim systémom ochrany. Je preto dôležité doplniť tento proces o primerané záruky pre osoby pracujúce pre platformy bez ohľadu na povahu zmluvného vzťahu. Práca pre platformy môže mať predovšetkým viesť k nepredvídateľnosti pracovného času a stierať hranice medzi pracovnoprávnym vzťahom a samostatnou zárobkovou činnosťou, ako aj medzi povinnosťami zamestnávateľov a pracovníkov. Nesprávna klasifikácia postavenia v zamestnaní má dôsledky pre dotknuté osoby, keďže je pravdepodobné, že obmedzuje prístup k existujúcim pracovným a sociálnym právam. Takisto vedie k nerovnakým podmienkam, pokiaľ ide o podniky, ktoré svojich pracovníkov klasifikujú správne, a má vplyv na systémy pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch, na ich základ dane a pokrytie a udržateľnosť ich systémov sociálnej ochrany. Hoci majú tieto výzvy širší záber než je práca pre platformy, v platformovom hospodárstve sú obzvlášť naliehavé a závažné.

(7)  Súdne konania vo viacerých členských štátoch poukázali pri určitých druhoch práce pre platformy na pretrvávajúcu nesprávnu klasifikáciu postavenia v zamestnaní, najmä v odvetviach, v ktorých digitálne pracovné platformy majú určitú mieru riadenia alebo kontroly ▌. Zatiaľ čo digitálne pracovné platformy často klasifikujú osoby, ktoré prostredníctvom nich pracujú, ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo „nezávislých dodávateľov“, mnohé súdy zastávali názor, že platformy tieto osoby de facto riadia a kontrolujú, pričom ich často integrujú do svojich hlavných obchodných činností ▌. Tieto súdy preto preklasifikovali údajné samostatne zárobkovo činné osoby na pracovníkov zamestnaných platformami ▌.

(8)  Automatizované monitorovacie a rozhodovacie systémy riadené algoritmami čoraz viac nahrádzajú funkcie, ktoré v podnikoch zvyčajne vykonávajú manažéri, ako sú prideľovanie úloh, oceňovanie jednotlivých úloh, určovanie pracovného času, dávanie pokynov, hodnotenie vykonanej práce, poskytovanie stimulov alebo ukladanie sankcií. Digitálne pracovné platformy predovšetkým používajú takéto algoritmické systémy ako štandardný spôsob organizácie a riadenia práce pre platformy prostredníctvom svojej infraštruktúry. Osobám pracujúcim pre platformy, ktoré podliehajú takémuto algoritmickému riadeniu, často chýba prístup k informáciám o tom, ako algoritmy fungujú, ktoré osobné údaje sa používajú a ako ich správanie ovplyvňuje rozhodnutia prijaté automatizovanými systémami. K týmto informáciám nemajú prístup ani zástupcovia pracovníkov, iní zástupcovia osôb pracujúcich pre platformy, inšpektoráty práce ani iné príslušné orgány. Osoby pracujúce pre platformy okrem toho často nepoznajú dôvody rozhodnutí prijatých alebo podporovaných automatizovanými systémami a nemajú možnosť dostať vysvetlenie týchto rozhodnutí, o nemôžu o nich diskutovať s kontaktnou osobou alebo ich napadnúť a požadovať opravu alebo prípadne nápravu.

(9)  Keď platformy pôsobia vo viacerých členských štátoch alebo cezhranične, často nie je jasné, kde sa práca pre platformy vykonáva ani kto ju vykonáva, a to najmä v prípade online práce pre platformy. Ani vnútroštátne orgány nemajú ľahký prístup k údajom o digitálnych pracovných platformách vrátane počtu osôb pracujúcich pre platformy, ich postavenia v zamestnaní a ich pracovných podmienok. To komplikuje presadzovanie platných pravidiel ▌.

(10)  Súbor právnych nástrojov stanovuje minimálne normy v oblasti pracovných podmienok a pracovných práv v celej Únii. Patrí k nim najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152(9) o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES(10) o pracovnom čase, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES(11) o dočasnej agentúrnej práci a ďalšie osobitné nástroje týkajúce sa aspektov, ako sú bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, tehotné pracovníčky, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, práca na dobu určitú, práca na kratší pracovný čas, vysielanie pracovníkov, ▌ako aj ďalších aspektov. Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) okrem toho rozhodol, že čas pohotovosti, počas ktorého sú príležitosti pracovníka na vykonávanie iných činností do značnej miery obmedzené, sa má považovať za pracovný čas(12). Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES(13) sa ustanovuje všeobecný rámec minimálnych požiadaviek pre informovanie a porady so zamestnancami v podnikoch alebo prevádzkach v Únii.

(11)  V odporúčaní Rady z 8. novembra 2019 ▌ o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov samostatne zárobkovo činné osoby(14) sa členským štátom odporúča, aby prijali opatrenia na zabezpečenie formálneho a efektívneho krytia, primeranosti a transparentnosti systémov sociálnej ochrany pre všetkých pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby ▌.

(12)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(15) ▌sa zabezpečuje ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, a najmä sa v ňom stanovujú určité práva a povinnosti, ako aj záruky týkajúce sa zákonného, spravodlivého a transparentného spracúvania osobných údajov, a to aj pokiaľ ide o automatizované individuálne rozhodovanie. ▌

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150(16) podporuje spravodlivosť a transparentnosť pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb poskytovaných prevádzkovateľmi online platforiem.

(14)  Zatiaľ čo existujúce ▌právne akty Únie stanovujú určité všeobecné záruky, výzvy v oblasti práce pre platformy si vyžadujú určité ďalšie osobitné opatrenia. Na zavedenie primeraného a udržateľného rámca pre rozvoj práce pre platformy ▌je potrebné, aby Únia stanovila ▌minimálne práva pracovníkov platforiem a pravidlá na zlepšenie ochrany osobných údajov osôb pracujúcich pre platformy s cieľom riešiť výzvy vyplývajúce z práce pre platformy. Mali by sa zaviesť opatrenia uľahčujúce správne určenie postavenia v zamestnaní v prípade osôb pracujúcich pre platformy v Únii a mala by sa zlepšiť transparentnosť práce pre platformy, a to aj v cezhraničných situáciách. Okrem toho by sa osobám pracujúcim pre platformy mali poskytnúť práva zamerané na podporu transparentnosti, spravodlivosti a zodpovednosti. Tieto práva by mali byť zamerané aj na ochranu pracovníkov a zlepšenie pracovných podmienok pri algoritmickom riadení vrátane uplatňovania kolektívneho vyjednávania. Malo by sa to uskutočniť s cieľom zlepšiť právnu istotu a usilovať sa o rovnaké podmienky medzi digitálnymi pracovnými platformami a offline poskytovateľmi služieb a podporiť udržateľný rast digitálnych pracovných platforiem v Únii.

(15)  Komisia v súlade s článkom 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) uskutočnila so sociálnymi partnermi dvojfázovú konzultáciu o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. Sociálni partneri sa nedohodli na začatí rokovaní o týchto otázkach. Je však dôležité prijať v tejto oblasti opatrenia na úrovni Únie, a to tak, že sa súčasný právny rámec prispôsobí vzniku práce pre platformy vrátane používania automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov.

(16)  Komisia okrem toho uskutočnila rozsiahle výmeny s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane digitálnych pracovných platforiem, združení osôb pracujúcich pre platformy, odborníkov z akademickej obce, členských štátov a medzinárodných organizácií a zástupcov občianskej spoločnosti.

(17)  Cieľom tejto smernice je zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov platforiem a chrániť osobné údaje osôb pracujúcich pre platformy ▌. Oba ciele sa sledujú súčasne a zatiaľ čo sa navzájom posilňujú a sú navzájom neoddeliteľne prepojené, jeden nie je podriadený druhému. Pokiaľ ide o článok 153 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, v tejto smernici sa stanovujú pravidlá zamerané na podporu správneho určenia postavenia v zamestnaní v prípade osôb pracujúcich pre platformy a na zlepšenie pracovných podmienok a transparentnosti v oblasti práce pre platformy, a to aj v cezhraničných situáciách, ako aj na ochranu pracovníkov v kontexte algoritmického riadenia. Pokiaľ ide o článok 16 ZFEÚ, touto smernicou sa stanovujú pravidlá na zlepšenie ochrany fyzických osôb pracujúcich pre platformy, pokiaľ ide o spracúvanie ich osobných údajov, a to zvýšením transparentnosti, spravodlivosti a zodpovednosti príslušných postupov algoritmického riadenia pri práci pre platformy.

(18)   Táto smernica by sa mala uplatňovať na osoby pracujúce pre platformy v Únii, ktoré majú, alebo o ktorých sa na základe posúdenia skutočností môže usúdiť, že majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v každom členskom štáte, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora ▌. Ustanovenia o algoritmickom riadení, ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov, by sa mali vzťahovať aj na ▌ osoby pracujúce pre platformy ▌, ktoré nemajú pracovnú zmluvu ani pracovnoprávny vzťah.

(19)   Touto smernicou by sa mali stanoviť záväzné pravidlá, ktoré sa budú vzťahovať na všetky digitálne pracovné platformy bez ohľadu na ich miesto usadenia a bez ohľadu na inak platné právo za predpokladu, že práca pre platformy organizovaná prostredníctvom tejto digitálnej pracovnej platformy sa vykonáva v Únii.

(20)  Digitálne pracovné platformy sa líšia od iných online platforiem tým, že na účely organizácie práce vykonávanej jednotlivcami na jednorazovú alebo opakovanú žiadosť príjemcu služby poskytovanej platformou používajú automatizované monitorovacie alebo rozhodovacie systémy. Automatizované monitorovacie a rozhodovacie systémy spracúvajú osobné údaje osôb pracujúcich pre platformy a prijímajú alebo podporujú rozhodnutia, ktoré majú okrem iného vplyv na pracovné podmienky. Vďaka týmto prvkom sa digitálne pracovné platformy stávajú odlišnou formou organizácie poskytovania služieb nezávislými profesionálnymi poskytovateľmi v porovnaní s tradičnejšími formami organizácie poskytovania služieb, ako sú tradičné formy jazdy na zavolanie či dispečing dopravných služieb. Zvýšená zložitosť štrukturálnej organizácie digitálnych pracovných platforiem ide tiež ruka v ruke s ich rýchlym vývojom, čím sa často vytvárajú systémy organizácie práce, ktorá sa vyznačuje „variabilnou geometriou“. Mohli by napríklad nastať prípady, keď digitálne pracovné platformy poskytujú službu, ktorej príjemcom je samotná digitálna pracovná platforma alebo samostatný obchodný subjekt v rámci tej istej skupiny podnikov, alebo organizujú prácu takým spôsobom, že sa stierajú tradičné vzorce, ktoré sú v systémoch poskytovania služieb zvyčajne rozpoznateľné.

Mohlo by tomu tak byť aj v prípade platforiem zameraných na mikroprácu alebo hromadnú prácu („crowdwork“), pričom tieto platformy sú typom online digitálnej pracovnej platformy, ktorá podnikom a iným klientom poskytuje prístup k veľkej a flexibilnej pracovnej sile na účely dokončenia malých úloh, ktoré možno vykonávať na diaľku pomocou počítača a internetového pripojenia, ako je napríklad označovanie („tagging“). Úlohy sa rozdeľujú a distribuujú veľkému počtu jednotlivcov (tzv. crowd), ktorí ich môžu plniť asynchrónne.

(21)  Pri organizácii práce vykonávanej jednotlivcami by sa mala prinajmenšom významná úloha pripisovať zosúlaďovaniu dopytu po službe s ponukou práce zo strany jednotlivca, ktorý má zmluvný vzťah (bez ohľadu na jeho určenie a povahu) s digitálnou pracovnou platformou a ktorý je k dispozícii na výkon konkrétnej úlohy. Môže to zahŕňať aj iné činnosti, ako je spracovanie platieb. Za digitálne pracovné platformy by sa nemali považovať online platformy, ktoré neorganizujú prácu vykonávanú jednotlivcami, ale poskytujú len prostriedky, ktorými sa poskytovatelia služieb môžu dostať ku koncovému používateľovi, a to bez akéhokoľvek ďalšieho zapojenia platformy, napríklad prostredníctvom inzercie ponúk alebo žiadostí o služby alebo zhromažďovania a zobrazovania dostupných poskytovateľov služieb v konkrétnej oblasti. Vymedzenie digitálnej pracovnej platformy by sa nemalo vzťahovať na poskytovateľov služby, ktorej primárnym účelom je využívať alebo spoločne využívať aktíva, ako je napríklad krátkodobý prenájom ubytovania, alebo umožňovať ďalej predávať tovar jednotlivcom, ktorí nie sú profesionálnymi predajcami, a ani na tých poskytovateľov, ktorí organizujú činnosti dobrovoľníkov. Malo by sa obmedziť na poskytovateľov služby, v prípade ktorých organizácia práce vykonávanej jednotlivcom (napr. preprava osôb alebo tovaru alebo čistenie) predstavuje nevyhnutnú a zásadnú, a nie len malú a čisto vedľajšiu zložku.

(22)  Mechanizmy a postupy týkajúce sa zastúpenia pracovníkov sa v jednotlivých členských štátoch líšia, pričom odzrkadľujú ich rôzny historický vývoj, rôznorodosť inštitúcií a odlišnú hospodársku a politickú situáciu. Medzi základné podmienky, ktoré umožňujú dobre fungujúci sociálny dialóg, patrí existencia silných a nezávislých odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov s prístupom k relevantným informáciám potrebným na účasť na sociálnom dialógu a dodržiavanie základných práv slobody združovania a kolektívneho vyjednávania.

(23)  Podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 135 o zástupcoch pracovníkov (1971), ktorý v súčasnosti ratifikovalo 24 členských štátov, môžu byť zástupcami pracovníkov osoby, ktoré sú uznané za zástupcov podľa vnútroštátneho práva alebo praxe, či už ide o zástupcov odborových zväzov, t. j. zástupcov vymenovaných alebo zvolených odborovými zväzmi, resp. členmi týchto zväzov; alebo o volených zástupcov, t. j. zástupcov, ktorých si slobodne zvolili pracovníci podniku v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv a ktorých funkcie nezahŕňajú činnosti považované v danej krajine za výlučnú výsadu odborových zväzov. V tomto dohovore sa uvádza, že ak sú v tom istom podniku zástupcovia odborov, ako aj volení zástupcovia, takéto zastúpenie sa nezneužije na oslabenie postavenia príslušných odborov alebo ich zástupcov, a že sa má podporovať spolupráca medzi volenými zástupcami a príslušnými odbormi alebo ich zástupcami.

(24)  Členské štáty ratifikovali Dohovor MOP č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať (1949), podľa ktorého opatrenia smerujúce k vytvoreniu organizácií pracovníkov ovládaných zamestnávateľmi alebo organizáciami zamestnávateľov alebo na podporovanie organizácií pracovníkov finančnými alebo inými prostriedkami s úmyslom podriadiť tieto organizácie kontrole zamestnávateľov alebo organizáciám zamestnávateľov sa považujú za zasahovanie, proti ktorému musia členské štáty MOP organizácie pracovníkov chrániť. Je dôležité sa takýmito opatreniami zaoberať, aby sa zabezpečilo, že pri vymedzovaní alebo vykonávaní praktických opatrení týkajúcich sa informovania a konzultácií podľa tejto smernice budú zamestnávatelia a zástupcovia pracovníkov spolupracovať a brať ohľad na svoje vzájomné práva a povinnosti, pričom sa zohľadnia záujmy podniku alebo prevádzky na jednej strane a pracovníkov na strane druhej.

(25)  V niektorých prípadoch nemajú osoby pracujúce pre platformy priamy zmluvný vzťah s digitálnou pracovnou platformou, ale sú vo vzťahu so sprostredkovateľom, prostredníctvom ktorého vykonávajú prácu pre platformy. Takýto spôsob organizácie práce pre platformy často vedie k širokej škále rôznych a zložitých viacstranných vzťahov vrátane subdodávateľských reťazcov, ako aj k tomu, že nie sú jasné zodpovednosti digitálnej pracovnej platformy a sprostredkovateľov. Osoby pracujúce pre platformy, ktoré pracujú prostredníctvom sprostredkovateľov, sú vystavené rovnakým rizikám súvisiacim s nesprávnou klasifikáciou ich postavenia v zamestnaní a používaním automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov ako osoby pracujúce pre platformy, ktoré pracujú priamo pre digitálnu pracovnú platformu. Členské štáty by preto mali stanoviť vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa na základe tejto smernice na ne vzťahovala rovnaká úroveň ochrany ako na osoby pracujúce pre platformy, ktoré majú priamy zmluvný vzťah s digitálnou pracovnou platformou. Členské štáty by mali stanoviť vhodné mechanizmy, v prípade potreby aj prostredníctvom systémov spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti.

(26)  S cieľom bojovať proti nepravej samostatnej zárobkovej činnosti v oblasti práce pre platformy a uľahčiť správne určenie postavenia v zamestnaní by členské štáty mali mať zavedené vhodné postupy na predchádzanie nesprávnej klasifikácii postavenia v zamestnaní osôb pracujúcich pre platformy, ako aj postupy na jej riešenie. Cieľom týchto postupov by malo byť zistenie existencie pracovnoprávneho vzťahu, ako sa vymedzuje vo vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora, a tým zabezpečenie toho, aby pracovníci platforiem v plnej miere požívali rovnaké zamestnanecké práva ako ostatní pracovníci v súlade s príslušným právom Únie, ▌vnútroštátnym ▌právomkolektívnymi zmluvami. Ak sa na základe skutočností preukáže existencia pracovnoprávneho vzťahu, strana alebo strany konajúce ako zamestnávateľ by sa mali jasne identifikovať a mali by dodržiavať príslušné povinnosti zamestnávateľov podľa práva Únie, vnútroštátneho práva a kolektívnych zmlúv uplatniteľných v príslušnom odvetví činnosti.

(27)  Ak sa zistí, že strana je zamestnávateľom a spĺňa podmienky na to, aby bola agentúrou dočasného zamestnávania v súlade so smernicou 2008/104/ES, uplatňujú sa povinnosti podľa uvedenej smernice.

(28)  Obzvlášť dôležitá v prípade práce pre platformy, keď zmluvné podmienky často jednostranne určuje jedna strana, je zásada prednosti podstaty pred formou, ktorá znamená, že určenie existencie pracovnoprávneho vzťahu by sa malo riadiť predovšetkým skutočnosťami týkajúcimi sa skutočného výkonu práce vrátane odmeňovania, a nie opisom vzťahu stranami, v súlade s odporúčaním MOP č. 198 o pracovnom pomere ▌(2006).

(29)  Zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb, či už na vnútroštátnej úrovni alebo v cezhraničných situáciách, je formou nepravdivo deklarovanej práce, ktorá je často spájaná s nedeklarovanou prácou. O nepravú samostatne zárobkovú činnosť ide vtedy, keď je osoba formálne deklarovaná za samostatne zárobkovo činnú, pričom spĺňa podmienky, ktoré sú charakteristické pre pracovnoprávny vzťah. Takéto nepravdivé deklarovanie sa často uskutočňuje s cieľom vyhnúť sa určitým právnym alebo daňovým povinnostiam a vytvoriť konkurenčnú výhodu v porovnaní so spoločnosťami dodržiavajúcimi právne predpisy. Súdny dvor rozhodol(17), že kvalifikovanie za samostatne zárobkovo činnú osobu z hľadiska vnútroštátneho práva nevylučuje, že sa daná osoba musí v zmysle práva Únie kvalifikovať ako pracovník(18), ak je jej nezávislosť iba fiktívna, a tak zakrýva skutočný pracovnoprávny vzťah.

(30)  Zabezpečenie správneho určenia postavenia v zamestnaní by nemalo brániť zlepšeniu ▌podmienok pravých samostatne zárobkovo činných osôb pracujúcich pre platformy. Ako užitočné usmernenie na tento účel môže slúžiť oznámenie Komisie z 30. septembra 2022, v ktorom sú obsiahnuté usmernenia o uplatňovaní práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne zmluvy týkajúce sa pracovných podmienok samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov a uvádza sa v ňom, že podľa Komisie kolektívne zmluvy medzi samostatne zárobkovo činnými osobami bez zamestnancov a digitálnymi pracovnými platformami, ktoré sa týkajú pracovných podmienok, nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ZFEÚ. Je však nevyhnutné, aby zavádzanie týchto kolektívnych zmlúv neohrozilo ciele tejto smernice, najmä správnu klasifikáciu osôb pracujúcich pre platformy, pokiaľ ide o ich postavenie v zamestnaní.

(31)  Kontrola a riadenie môžu mať in concreto rôzne formy vzhľadom na to, že model platformového hospodárstva sa neustále vyvíja; digitálna pracovná platforma by napríklad mohla vykonávať riadenie a kontrolu nielen priamymi prostriedkami, ale aj uplatňovaním sankcií alebo iných foriem nepriaznivého zaobchádzania alebo tlaku. V kontexte práce pre platformy je pre osoby pracujúce pre platformy často zložité mať náležitý prístup k nástrojom a informáciám potrebným na to, aby pred príslušným orgánom mohli uplatniť skutočnú povahu svojho zmluvného vzťahu a práv z neho odvodených. Okrem toho je pre riadenie osôb pracujúcich pre platformy prostredníctvom automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov charakteristický neprehľadný tok informácií z digitálnej pracovnej platformy. Kvôli týmto črtám práce pre platformy pretrváva fenomén nesprávnej klasifikácie ako nepravá samostatná zárobková činnosť, čo bráni tomu, aby sa správne určilo postavenie pracovníkov platforiem v zamestnaní a zabezpečil sa ich prístup k dôstojným životným a pracovným podmienkam. Členské štáty by preto mali stanoviť opatrenia, ktorými sa pre osoby pracujúce pre platformy zabezpečí účinné procesné uľahčenie pri zisťovaní správneho určenia ich postavenia v zamestnaní. Domnienka pracovnoprávneho vzťahu v prospech osôb pracujúcich pre platformy je v tejto súvislosti účinným nástrojom, ktorý výrazne prispieva k zlepšeniu životných a pracovných podmienok pracovníkov platforiem. Takýto vzťah by sa mal preto z právneho hľadiska považovať za pracovnoprávny vzťah, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora, ak sa zistia skutočnosti, ktoré naznačujú, že dochádza ku kontrole a riadeniu.

(32)  Účinná právna domnienka si vyžaduje, aby vnútroštátne právo účinne uľahčovalo osobe pracujúcej pre platformy mať z tejto domnienky prospech. Požiadavky podľa právnej domnienky by nemali byť zaťažujúce a osobe pracujúcej pre platformy by mali uľahčiť poskytovanie dôkazov svedčiacich o existencii pracovnoprávneho vzťahu v situácii nerovnováhy moci vo vzťahu digitálnej pracovnej platforme. Účelom domnienky je účinne riešiť a napraviť nerovnováhu moci medzi osobami pracujúcimi pre platformy a digitálnou pracovnou platformou. Modality právnej domnienky by mali stanovovať členské štáty, pokiaľ sa nimi zabezpečí zavedenie účinnej vyvrátiteľnej právnej domnienky pracovnoprávneho vzťahu, ktorá predstavuje procesné uľahčenie v prospech osôb pracujúcich pre platformy, a nebudú mať za následok zvýšenie zaťaženia spojené s požiadavkami na osoby pracujúce pre platformy alebo na ich zástupcov v konaniach, v ktorých sa zisťuje ich postavenie v zamestnaní. Uplatňovanie právnej domnienky by nemalo automaticky viesť k preklasifikovaniu osôb pracujúcich pre platformy. Ak sa digitálna pracovná platforma snaží vyvrátiť právnu domnienku, malo by byť úlohou digitálnej pracovnej platformy, aby preukázala, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora.

(33)  V súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov platforiem tým, že sa správne určí ich pracovnoprávny vzťah, a tým sa zabezpečí, aby požívali príslušné práva vyplývajúce z práva Únie, vnútroštátneho práva a kolektívnych zmlúv, by sa právna domnienka mala uplatňovať vo všetkých príslušných správnych alebo súdnych konaniach, v ktorých ide o postavenie v zamestnaní v prípade osoby pracujúcej pre platformy. Hoci sa touto smernicou členským štátom neukladá žiadna povinnosť uplatňovať právnu domnienku v daňových konaniach, trestných konaniach a konaniach v oblasti sociálneho zabezpečenia, je nevyhnutné, aby sa domnienka podľa tejto smernice účinne uplatňovala vo všetkých členských štátoch. Predovšetkým by nič v tejto smernici nemalo členským štátom brániť v tom, aby ako záležitosť vnútroštátneho práva uplatňovali túto domnienku v týchto alebo iných správnych alebo súdnych konaniach alebo aby uznávali výsledky konaní, v ktorých sa domnienka uplatnila na účely priznania práv pre preklasifikovaných pracovníkov podľa iných oblastí práva.

(34)  V záujme právnej istoty by právna domnienka nemala mať žiadne retroaktívne právne účinky, a preto by sa mala uplatňovať len na obdobie, ktoré sa začína ... [dátum transpozície tejto smernice], to aj pokiaľ ide o zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pred uvedeným dátumom a ktoré ▌k uvedenému dátumu stále trvajú. Nároky týkajúce sa možnej existencie pracovnoprávneho vzťahu pred uvedeným dátumom a z toho vyplývajúce práva a povinnosti do uvedeného dátumu by sa preto mali posudzovať len na základe vnútroštátneho práva a práva Únie vrátane smernice (EÚ) 2019/1152, ktoré predchádzali tejto smernici.

(35)  Vzťah medzi osobou pracujúcou pre platformy a digitálnou pracovnou platformou nemusí spĺňať požiadavky pracovnoprávneho vzťahu v súlade s vymedzením stanoveným v platných právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi príslušného členského štátu, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora ▌. Členské štáty by mali zabezpečiť možnosť vyvrátiť právnu domnienku ▌tak, že na základe uvedeného vymedzenia preukážu, že predmetný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom. Digitálne pracovné platformy majú úplný prehľad o všetkých skutkových prvkoch určujúcich právnu povahu vzťahu, najmä o algoritmoch, prostredníctvom ktorých riadia svoje operácie. Preto by mali niesť dôkazné bremeno, ak tvrdia, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom. Úspešné vyvrátenie domnienky v súdnych alebo správnych konaniach by nemalo brániť uplatneniu domnienky v následných súdnych konaniach alebo odvolaniach v súlade s vnútroštátnym procesným právom.

(36)  Na zabezpečenie právnej istoty a transparentnosti pre všetky zúčastnené strany je nevyhnutné účinné vykonávanie právnej domnienky prostredníctvom rámca podporných opatrení. K takýmto opatreniam by malo patriť šírenie komplexných informácií smerom k verejnosti, vypracovanie usmernení vo forme konkrétnych a praktických odporúčaní pre digitálne pracovné platformy, osoby pracujúce pre platformy, sociálnych partnerov a príslušné vnútroštátne orgány, ako aj zabezpečenie účinných kontrol a inšpekcií v súlade s vnútroštátnym právom a praxou, v prípade potreby aj stanovením cieľov pre takéto kontroly a inšpekcie.

(37)  Príslušné vnútroštátne orgány členských štátov by mali využívať vzájomnú spoluprácu, okrem iného aj prostredníctvom výmeny informácií, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve a praxi, s cieľom zabezpečiť správne určenie postavenia v zamestnaní v prípade osôb pracujúcich pre platformy.

(38)  Tieto opatrenia by mali slúžiť na podporu správneho určenia existencie pracovnoprávneho vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v danom členskom štáte, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora, vrátane prípadného potvrdenia klasifikácie ako pravej samostatne zárobkovo činnej osoby. Aby mohli tieto orgány vykonávať svoje úlohy pri presadzovaní ustanovení tejto smernice, pričom sa zdôrazňuje právomoc členských štátov rozhodovať o personálnom obsadení vnútroštátnych orgánov, je potrebné, aby mali primerané personálne obsadenie. Je preto potrebné, aby príslušné vnútroštátne orgány disponovali primeranými ľudskými zdrojmi, ktoré majú požadované zručnosti a prístup k náležitej odbornej príprave, a aby bola zabezpečená dostupnosť technických odborných znalostí v oblasti algoritmického riadenia. Dohovor MOP č. 81 o inšpekcii práce (1947) obsahuje informácie o tom, ako určiť dostatočný počet inšpektorov práce tak, aby bolo zaistené účinné plnenie ich povinností. Príslušné vnútroštátne orgány by mali pri rozhodovaní o inšpekciách a kontrolách, ktoré majú v úmysle vykonávať, zohľadniť rozhodnutie príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorého výsledkom je zmena postavenia v zamestnaní v prípade osoby pracujúcej pre platformy.

(39)   Zatiaľ čo v nariadení (EÚ) 2016/679 sa stanovuje všeobecný rámec ochrany fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov, je potrebné stanoviť konkrétne pravidlá na riešenie obáv, ktoré súvisia so spracúvaním osobných údajov prostredníctvom automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov v kontexte práce pre platformy. V článku 88 nariadenia (EÚ) 2016/679 sa už stanovuje, že členské štáty môžu prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv stanoviť konkrétnejšie pravidlá na zabezpečenie ochrany práv a slobôd v súvislosti so spracúvaním osobných údajov zamestnancov v súvislosti so zamestnaním. V tejto smernici sa stanovujú konkrétnejšie záruky týkajúce sa spracúvania osobných údajov prostredníctvom automatizovaných systémov v kontexte práce pre platformy, čím sa zabezpečuje vyššia úroveň ochrany osobných údajov osôb pracujúcich pre platformy. V tejto smernici sa predovšetkým stanovujú konkrétnejšie pravidlá vo vzťahu k s nariadeniu (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o používanie a transparentnosť automatizovaného rozhodovania. Zároveň sa v tejto smernici stanovujú aj dodatočné opatrenia k nariadeniu (EÚ) 2016/679 v kontexte práce pre platformy s cieľom zabezpečiť ochranu ich osobných údajov, najmä ak sa rozhodnutia prijímajú alebo sú podporené automatizovaným spracúvaním osobných údajov. V tejto súvislosti by sa pojmy týkajúce sa ochrany osobných údajov v tejto smernici mali chápať v zmysle vymedzenia pojmov stanoveného v nariadení (EÚ) 2016/679.

(40)  V článkoch 5 a 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 sa vyžaduje, aby sa osobné údaje spracúvali zákonným, spravodlivým a transparentným spôsobom. Z toho vyplývajú určité obmedzenia, pokiaľ ide o spôsob, akým môžu digitálne pracovné platformy spracúvať osobné údaje prostredníctvom automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov. V konkrétnom prípade práce pre platformy však nemožno predpokladať, že súhlas osôb pracujúcich pre platformy so spracúvaním ich osobných údajov bol poskytnutý slobodne. Vzhľadom na nerovnováhu moci medzi osobou pracujúcou pre platformy a digitálnou pracovnou platformou platí, že osoby pracujúce pre platformy často nemajú skutočnú slobodnú voľbu alebo nemôžu odmietnuť či odvolať súhlas bez toho, aby to poškodilo ich zmluvný vzťah. Digitálne pracovné platformy by preto nemali spracúvať osobné údaje osôb pracujúcich pre platformy na základe toho, že osoba pracujúca pre platformy vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov.

(41)  Digitálne pracovné platformy by nemali prostredníctvom automatizovaných monitorovacích systémov ani prostredníctvom akéhokoľvek automatizovaného systému používaného na podporu alebo prijímanie rozhodnutí, ktoré majú vplyv na osoby pracujúce pre platformy, spracúvať žiadne osobné údaje o emocionálnom alebo psychickom stave osoby pracujúcej pre platformy, spracúvať žiadne osobné údaje v súvislosti s jej súkromnými konverzáciami, zbierať žiadne osobné údaje, keď osoba pracujúca pre platformy neponúka ani nevykonáva prácu pre platformy, spracúvať žiadne osobné údaje s cieľom predvídať uplatňovanie základných práv vrátane práva združovať sa, práva na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie alebo práva na informácie a konzultácie, ako sa vymedzujú v charte, a nemali by spracúvať osobné údaje na vyvodenie rasového alebo etnického pôvodu, migračného postavenia, politických názorov, náboženského alebo filozofického presvedčenia, zdravotného postihnutia, zdravotného stavu vrátane chronickej choroby alebo HIV stavu, emocionálneho alebo psychického stavu, členstva v odborových zväzoch, sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie osoby.

(42)  Digitálne pracovné platformy by nemali spracúvať biometrické údaje osôb pracujúcich pre platformy na účely identifikácie, konkrétne na určenie totožnosti osoby porovnaním jej biometrických údajov s uloženými biometrickými údajmi viacerých osôb v databáze (identifikácia jedna k mnohým – „one-to-many“). Týmto nie je dotknutá možnosť, aby digitálne pracovné platformy vykonávali biometrické overenie, konkrétne overenie totožnosti osoby porovnaním jej biometrických údajov s údajmi, ktoré predtým poskytla tá istá osoba (overenie alebo autentifikácia jedna k jednej – „one-to-one“), ak je takéto spracúvanie osobných údajov inak zákonné podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a iného príslušného práva Únie a vnútroštátneho práva.

(43)  Údaje založené na biometrii sú osobné údaje, ktoré sú výsledkom osobitného technického spracúvania týkajúceho sa ▌fyzických, fyziologických alebo behaviorálnych znakov, signálov alebo charakteristických znakov fyzickej osoby, ako sú výrazy tváre, pohyby, frekvencia pulzu, hlas, stlačenie klávesov alebo chôdza, ktoré môžu alebo nemusia umožniť alebo potvrdiť identifikáciu fyzickej osoby.

(44)  Spracúvanie osobných údajov prostredníctvom automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov používaných digitálnymi pracovnými platformami je potenciálne rizikové z hľadiska práv a slobôd osôb pracujúcich pre platformy. Digitálne pracovné platformy by preto mali vždy vykonávať posúdenie vplyvu na ochranu údajov v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 35 nariadenia (EÚ) 2016/679. Vzhľadom na účinky, ktoré majú rozhodnutia prijímané automatizovanými rozhodovacími systémami na osoby pracujúce pre platformy, a najmä na pracovníkov platforiem, sa v tejto smernici stanovujú konkrétnejšie pravidlá týkajúce sa konzultácií s osobami pracujúcimi pre platformy a ich zástupcami v kontexte posúdení vplyvu na ochranu údajov.

(45)   Okrem toho, čo sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2016/679, by sa na digitálne pracovné platformy ▌ mali vzťahovať povinnosti ▌transparentnosti a informovania v súvislosti s automatizovanými monitorovacími systémami a automatizovanými systémami, ktoré sa používajú na ▌ prijímanie alebo podporu rozhodnutí, ktoré majú vplyv na osoby pracujúce pre platformy vrátane pracovných podmienok pracovníkov platforiem, ako je ich prístup k pracovným úlohám, ich príjmy, ich bezpečnosť a ochrana zdravia, ich pracovný čas, ich povýšenie alebo tomu rovnocenné opatrenie a ich zmluvné postavenie vrátane obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia ich účtu. ▌Malo by sa tiež spresniť, aký druh informácií by sa mal poskytovať osobám pracujúcim pre platformy v súvislosti s takýmito automatizovanými systémami, ako aj to, v akej forme a kedy by sa mali poskytovať. Jednotlivým pracovníkom platforiem by sa na účely ich účinného informovania mali tieto informácie poskytovať v stručnej, jednoduchej a zrozumiteľnej forme, pokiaľ sa systémy a ich charakteristiky priamo týkajú ich samotných a prípadne ich pracovných podmienok. Takisto by mali mať právo požadovať komplexné a podrobné informácie o všetkých relevantných systémoch. Komplexné a podrobné informácie o takýchto automatizovaných ▌systémoch by sa tiež mali na požiadanie poskytovať ▌zástupcom osôb pracujúcich pre platformy, ako aj príslušným vnútroštátnym orgánom▌, aby sa im umožnilo vykonávať svoje funkcie.

(46)  Okrem práva na prenosnosť osobných údajov, ktoré dotknutá osoba poskytla prevádzkovateľovi v súlade s článkom 20 nariadenia (EÚ) 2016/679, by osoby pracujúce pre platformy mali mať právo, aby sa im bez prekážok a v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte poskytli akékoľvek osobné údaje, ktoré vznikli pri výkone ich práce v kontexte automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov digitálnej pracovnej platformy, a to aj hodnotenia a recenzie, aby ich mohli postúpiť alebo dať postúpiť tretej strane, vrátane inej digitálnej pracovnej platformy. Digitálne pracovné platformy by mali osobám pracujúcim pre platformy poskytovať nástroje na uľahčenie účinnej a bezplatnej prenosnosti údajov, aby mohli uplatňovať svoje práva podľa tejto smernice a podľa nariadenia (EÚ) 2016/679.

(47)  V niektorých prípadoch sa stáva, že digitálne pracovné platformy svoj vzťah s osobou pracujúcou pre platformy formálne neukončia, ale obmedzia účet danej osoby. Uvedené sa má chápať ako akékoľvek obmedzenie možnosti vykonávať prácu pre platformy prostredníctvom účtu vrátane obmedzenia prístupu k účtu alebo prístupu k pracovným úlohám.

(48)   Digitálne pracovné platformy vo veľkej miere využívajú automatizované monitorovacie alebo rozhodovacie systémy pri riadení osôb pracujúcich pre platformy. Monitorovanie elektronickými prostriedkami môže zasahovať do súkromia a rozhodnutia prijaté alebo podporované takýmito systémami, napríklad tie, ktoré sa týkajú ponuky prideľovania úloh, príjmov, ich bezpečnosti a ochrany zdravia, pracovného času, prístupu k odbornej príprave, povýšenia alebo postavenia v rámci organizácie a zmluvného postavenia, môžu mať priamy vplyv na osoby pracujúce pre platformy, ktoré nemusia mať priamy kontakt s manažérom alebo nadriadeným – človekom. Digitálne pracovné platformy by preto mali zabezpečiť ľudský dohľad a pravidelne, aspoň každé dva roky, vykonávať hodnotenie vplyvu, ktorý majú jednotlivé rozhodnutia prijaté alebo podporované automatizovanými monitorovacími alebo rozhodovacími systémami na osoby pracujúce pre platformy, a to prípadne aj pokiaľ ide o ich pracovné podmienky a rovnaké zaobchádzanie v práci. Do tohto procesu hodnotenia by sa mali zapojiť zástupcovia pracovníkov.Digitálne pracovné platformy by mali na tento účel zabezpečiť dostatok ľudských zdrojov. Osoby, ktoré digitálna pracovná platforma poverí funkciou vykonávania dohľadu, by mali mať potrebnú spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoc na výkon tejto funkcie, a najmä právo zrušiť automatizované rozhodnutia. Pri výkone svojich funkcií by mali ▌byť chránené pred prepustením, disciplinárnymi opatreniami alebo iným nepriaznivým zaobchádzaním. Okrem toho je dôležité, aby digitálne pracovné platformy riešili systematické nedostatky v používaní automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov. Preto, ak sa v rámci činností súvisiacich s dohľadom zistí, že existujú vysoké riziká diskriminácie pri práci alebo porušovania práv osôb pracujúcich pre platformy, digitálne pracovné platformy by mali prijať vhodné opatrenia na ich riešenie vrátane možnosti ukončiť používanie takýchto systémov.

(49)   V nariadení (EÚ) 2016/679 sa od prevádzkovateľov vyžaduje, aby vykonali vhodné opatrenia na ochranu práv a slobôd a oprávnených záujmov dotknutých osôb v prípadoch, keď sa na dotknuté osoby vzťahujú rozhodnutia založené výlučne na automatizovanom spracúvaní. Toto ustanovenie vyžaduje aspoň právo dotknutej osoby na zásah vykonaný človekom zo strany prevádzkovateľa, právo vyjadriť svoje stanovisko a právo napadnúť rozhodnutie. Ako doplnenie k nariadeniu (EÚ) 2016/679 v kontexte algoritmického riadenia a vzhľadom na závažný vplyv, ktorý môžu mať na osoby pracujúce pre platformy rozhodnutia o obmedzení, pozastavení alebo zrušení ich zmluvného vzťahu alebo účtu alebo akékoľvek rozhodnutia s rovnocennými nepriaznivými dôsledkami, by tieto rozhodnutia mal vždy prijímať človek. Ako doplnenie k nariadeniu (EÚ) 2016/679 v kontexte algoritmického riadenia v prípade práce pre platformy by osoby pracujúce pre platformy mali mať právo bez zbytočného odkladu získať od digitálnej pracovnej platformy vysvetlenie, pokiaľ ide o rozhodnutie, neexistenciu rozhodnutia alebo súbor rozhodnutí podporených alebo prípadne prijatých ▌automatizovanými rozhodovacími systémami.

Na tento účel by im digitálna pracovná platforma mala poskytnúť možnosť diskutovať a objasniť skutočnosti, okolnosti a dôvody takýchto rozhodnutí s kontaktnou osobou – človekom na digitálnej pracovnej platforme. Okrem toho, keďže určité rozhodnutia budú mať pravdepodobne mimoriadne významné negatívne účinky na osoby pracujúce pre platformy a najmä na ich potenciálne príjmy, ak digitálna pracovná platforma obmedzí, pozastaví alebo zruší účet osoby pracujúcej pre platformy, odmietne platbu za prácu vykonanú touto osobou alebo ovplyvní základné aspekty zmluvného vzťahu, digitálna pracovná platforma by mala osobe pracujúcej pre platformy čo najskôr, najneskôr však v deň nadobudnutia účinnosti takýchto rozhodnutí, poskytnúť písomné odôvodnenie príslušného rozhodnutia. Ak získané vysvetlenie alebo dôvody nie sú uspokojivé alebo ak sa osoby pracujúce pre platformy domnievajú, že ich práva boli rozhodnutím porušené, mali by mať tiež právo požiadať digitálnu pracovnú platformu o preskúmanie rozhodnutia a poskytnutie odôvodnenej odpovede bez zbytočného odkladu a v každom prípade do dvoch týždňov od prijatia žiadosti.

Ak takéto rozhodnutia porušujú také práva uvedených osôb, ako sú pracovné práva, právo na nediskrimináciu alebo právo na ochranu ich osobných údajov, digitálna pracovná platforma by mala takéto rozhodnutia bez zbytočného odkladu opraviť, alebo ak to nie je možné, poskytnúť primeranú náhradu za vzniknutú škodu a prijať potrebné opatrenia na zabránenie podobným rozhodnutiam v budúcnosti vrátane ukončenia používania daného systému. Pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutí človekom, v prípade komerčných používateľov by mali mať prednosť osobitné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2019/1150.

(50)  Smernicou Rady 89/391/EHS(19) sa zavádzajú opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci vrátane povinnosti zamestnávateľov posudzovať riziká pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a stanovujú sa ňou všeobecné zásady prevencie, ktoré majú zamestnávatelia dodržiavať. Automatizované monitorovacie a rozhodovacie systémy môžu mať významný vplyv na bezpečnosť a fyzické a duševné zdravie pracovníkov platforiem.Algoritmické riadenie, hodnotenie a disciplína zintenzívňujú pracovné úsilie tým, že zvyšujú monitorovanie, zvyšujú tempo vyžadované od pracovníkov, minimalizujú medzery v pracovnom procese a rozširujú pracovnú činnosť nad rámec bežného pracoviska a pracovného času. Obmedzené učenie sa v práci a vplyv na úlohy v dôsledku používania netransparentných algoritmov, intenzifikácia práce a neistota, na ktorú sa poukázalo vyššie, môžu zvýšiť stres a úzkosť pracovnej sily. Digitálne pracovné platformy by preto mali tieto riziká vyhodnotiť, posúdiť, či sú záruky systémov vhodné na riešenie týchto rizík, a prijať náležité preventívne a ochranné opatrenia. Mali by zabrániť tomu, aby používanie takýchto systémov viedlo k neprimeranému tlaku na pracovníkov alebo aby ohrozilo ich zdravie. V záujme posilnenia účinnosti týchto ustanovení by digitálna pracovná platforma mala svoje hodnotenie rizík a posúdenie zmierňujúcich opatrení sprístupniť pracovníkom platforiem, ich zástupcom a príslušným orgánom.

(51)   Kľúčom k podpore účinného sociálneho dialógu je informovanie zástupcov pracovníkov a konzultácie s nimi, ktoré sú na úrovni Únie regulované smernicou 2002/14/ES. Keďže zavedenie automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov alebo podstatné zmeny v ich používaní zo strany digitálnych pracovných platforiem majú priamy vplyv na organizáciu práce a na individuálne pracovné podmienky pracovníkov platforiem, sú potrebné dodatočné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že digitálne pracovné platformy budú ▌pred prijatím takýchto rozhodnutí na príslušnej úrovni informovať zástupcov pracovníkov platforiem a účinne s nimi konzultovať. Vzhľadom na technickú zložitosť systémov algoritmického riadenia by sa informácie mali poskytovať včas, aby sa zástupcovia pracovníkov platforiem mohli pripraviť na konzultáciu, v prípade potreby koordinovaným spôsobom a s pomocou odborníka, ktorého si vyberú pracovníci platformy alebo ich zástupcovia. Táto smernica nemá vplyv na opatrenia týkajúce sa informovania a konzultácií uvedené v smernici 2002/14/ES.

(52)  Ak takýto zástupca pracovníkov neexistuje, malo by byť možné, aby boli pracovníci prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy priamo informovaní o každom takomto zavedení alebo podstatnej zmene, pokiaľ ide o automatizované monitorovacie a rozhodovacie systémy.

(53)   Medzi osoby pracujúce pre platformy patria aj samostatne zárobkovo činné osoby. Vplyv automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov, ktoré využívajú digitálne pracovné platformy, na ochranu ich osobných údajov a ich príležitosti zárobku je podobný ako vplyv na pracovníkov platforiem. Preto by sa práva uvedené v ▌ tejto smernici týkajúce sa ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov v kontexte algoritmického riadenia, najmä práva týkajúce sa transparentnosti automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov, obmedzení spracúvania alebo získavania osobných údajov, monitorovania a preskúmania vykonaných človekom, ktoré sa týkajú významného rozhodnutia, mali vzťahovať aj na osoby pracujúce pre platformy ▌, ktoré nemajú ▌pracovnoprávny vzťah. Práva týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a informovania pracovníkov platforiem alebo ich zástupcov a konzultácií s nimi, ktoré sú špecifické pre pracovníkov z hľadiska práva Únie, by sa na nich nemali vzťahovať. V nariadení (EÚ) 2019/1150 sa stanovujú záruky týkajúce sa spravodlivosti a transparentnosti pre samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce pre platformy za predpokladu, že sa považujú za komerčných používateľov v zmysle uvedeného nariadenia. Pokiaľ ide o preskúmanie významných rozhodnutí človekom, v prípade komerčných používateľov by mali mať prednosť osobitné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2019/1150.

(54)  Povinnosti digitálnych pracovných platforiem vrátane povinností týkajúcich sa informovania a konzultácií v súvislosti s automatizovanými monitorovacími a rozhodovacími systémami sa uplatňujú bez ohľadu na to, či automatizované monitorovacie a rozhodovacie systémy spravuje samotná digitálna pracovná platforma alebo externý poskytovateľ služieb, ktorý vykonáva spracúvanie údajov v mene digitálnej pracovnej platformy.

(55)  S cieľom umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom zabezpečiť, aby digitálne pracovné platformy dodržiavali pracovné právne predpisy a nariadenia, ▌najmä ak sú usadené v inej krajine, než je členský štát, v ktorom pracovník platformy vykonáva prácu, mali by digitálne pracovné platformy deklarovať prácu vykonanú pracovníkmi platforiem príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva. Na zabránenie nekalej hospodárskej súťaži medzi digitálnymi pracovnými platformami je tiež kľúčový systematický a transparentný systém informácií, a to aj na cezhraničnej úrovni. Táto povinnosť by nemala nahrádzať povinnosti týkajúce sa vyhlásenia alebo oznámenia stanovené inými nástrojmi Únie.

(56)  Európsky orgán práce prispieva k zabezpečeniu spravodlivej mobility pracovnej sily v celej Únii; uľahčuje najmä spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi v záujme konzistentného, efektívneho a účinného uplatňovania a presadzovania príslušných právnych predpisov Únie, koordinuje a podporuje zosúladené a spoločné inšpekcie, vykonáva analýzy a posudzovanie rizík v otázkach cezhraničnej mobility pracovnej sily a podporuje členské štáty pri riešení problému nedeklarovanej práce. Preto zohráva dôležitú úlohu pri riešení výziev, ktoré súvisia s cezhraničnými činnosťami mnohých digitálnych pracovných platforiem, ako aj tých, ktoré súvisia s nedeklarovanou prácou v rámci práce pre platformy.

(57)   Informácie o práci pre platformy, ktorú vykonávajú osoby pracujúce pre platformy prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, o ich počte, informácie o ich zmluvnom postavení alebo postavení v zamestnaní a o všeobecných podmienkach vzťahujúcich sa na tieto zmluvné vzťahy sú nevyhnutné na podporu ▌príslušných orgánov pri správnom určovaní postavenia v zamestnaní v prípade osôb pracujúcich pre platformy a pri zabezpečovaní dodržiavania právnych povinností, ako aj ▌zástupcov pracovníkov platforiem pri výkone ich zastupiteľských funkcií ▌. Tieto orgány a zástupcovia by takisto mali mať právo požiadať digitálne pracovné platformy o ďalšie objasnenie a podrobnosti týkajúce sa poskytnutých informácií.

(58)  Vo viacerých členských štátoch sa preukázalo využívanie nedeklarovanej práce v rámci dodávateľských platforiem. Táto prax sa vykonáva prostredníctvom prenajatých identít, kedy osoby pracujúce pre platformy s právom pracovať, ktoré sa v platforme zaregistrujú, prenajímajú svoje účty migrantom bez dokladov a maloletým osobám. To so sebou prináša nedostatočnú ochranu týchto osôb, vrátane neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých situácia často vedie k obmedzeniu prístupu k spravodlivosti zo strachu z odvetných opatrení alebo rizika vyhostenia. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES(20) sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Povinnosti týkajúce sa transparentnosti a pravidlá týkajúce sa sprostredkovateľov stanovené v tejto smernici spolu so smernicou 2009/52/ES výrazne prispievajú k riešeniu problému nedeklarovanej práce v rámci práce pre platformy. Okrem toho je nevyhnutné, aby digitálne pracovné platformy zabezpečili spoľahlivé overovanie totožnosti pracovníkov platforiem.

(59)  V Únii je vypracovaný rozsiahly systém ustanovení na presadzovanie súboru právnych predpisov ▌v sociálnej oblasti, ktorého prvky by sa mali uplatňovať na túto smernicu s cieľom zabezpečiť, aby osoby pracujúce pre platformy mali prístup k včasnému, účinnému a nestrannému urovnávaniu sporov a k právnemu prostriedku nápravy vrátane primeranej náhrady vzniknutej škody. So zreteľom na zásadnú povahu práva na účinnú právnu ochranu by osoby pracujúce pre platformy mali mať takúto ochranu aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného zmluvného vzťahu, v ktorom došlo k údajnému porušeniu práv podľa tejto smernice.

(60)  Zástupcovia osôb pracujúcich pre platformy by mali mať v súlade s vnútroštátnym právom a praxou možnosť zastupovať jednu alebo viacero osôb pracujúcich pre platformy v akomkoľvek súdnom alebo správnom konaní s cieľom presadzovať akékoľvek práva alebo povinnosti vyplývajúce z tejto smernice. Podanie žaloby v mene viacerých osôb pracujúcich pre platformy alebo ich podpora je spôsob, ako uľahčiť konania, ktoré by inak neboli podané z dôvodu procesných a finančných prekážok alebo strachu z represálií.

(61)  Práca pre platformy je charakterizovaná neexistenciou spoločného pracoviska, na ktorom sa osoby pracujúce pre platformy môžu navzájom spoznaťkomunikovať medzi sebou a so svojimi zástupcami, a to aj na účely obrany svojich záujmov vo vzťahu k digitálnej pracovnej platforme. Preto je potrebné vytvoriť súlade s organizáciou práce digitálnych pracovných platforiem digitálne komunikačné kanály, v rámci ktorých môžu osoby pracujúce pre platformy ▌navzájom súkromne a bezpečne komunikovať a byť kontaktované zástupcami pracovníkov platforiem. Digitálne pracovné platformy by mali takéto komunikačné kanály vytvárať v rámci svojej digitálnej infraštruktúry alebo prostredníctvom podobne účinných prostriedkov, pričom by mali rešpektovať ochranu osobných údajov a zdržať sa prístupu k tejto komunikácií alebo jej monitorovania.

(62)  Osoby pracujúce pre platformy sú najmä pri práci na mieste vystavené riziku násilia a obťažovania bez toho, aby mali fyzické pracovisko, na ktorom by mohli riešiť sťažnosti. Obťažovanie a sexuálne obťažovanie môžu mať negatívny vplyv na zdravie a bezpečnosť pracovníkov platforiem. Pokiaľ ide o prácu pre platformy, členské štáty by mali prijať preventívne opatrenia vrátane vytvorenia účinných kanálov nahlasovania. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby podporovali účinné opatrenia na boj proti násiliu a obťažovaniu v rámci práce pre platformy a najmä aby zahrnuli vhodné kanály nahlasovania pre samostatne zárobkovo činné osoby.

(63)  V správnych alebo súdnych konaniach týkajúcich sa práv a povinností stanovených v tejto smernici môžu byť prvky, ktoré sa týkajú organizácie prácektoré umožňujú stanoviť postavenie v zamestnaní, a najmä to, či digitálna pracovná platforma kontroluje určité prvky výkonu práce alebo riadi výkon práce, ako aj ďalšie prvky, ktoré sa týkajú používania automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov, v držbe digitálnej pracovnej platformy a môžu byť ťažko dostupné osobám pracujúcim pre platformy a príslušným orgánom. Vnútroštátne súdy alebo príslušné orgány by preto mali mať možnosť nariadiť digitálnej pracovnej platforme, aby sprístupnila všetky relevantné dôkazy, ktoré má pod kontrolou, vrátane dôverných informácií, s výhradou účinných opatrení na ochranu takýchto informácií.

(64)  Vzhľadom na to, že v tejto smernici sa stanovujú konkrétnejšie pravidlá a dodatočné pravidlá vo vzťahu k nariadeniu (EÚ) 2016/679 v kontexte práce pre platformy, ktorými sa má zabezpečiť ochrana osobných údajov osôb pracujúcich pre platformy, vnútroštátne dozorné orgány uvedené v nariadení (EÚ) 2016/679 by mali mať právomoc monitorovať uplatňovanie uvedených záruk. Na presadzovanie konkrétnejších a dodatočných pravidiel tejto smernice by sa mal uplatňovať procesný rámec nariadenia (EÚ) 2016/679, predovšetkým jeho kapitoly VI, VII a VIII, a to najmä pokiaľ ide o mechanizmy dozoru, spolupráce a konzistentnosti, prostriedky nápravy, zodpovednosť a sankcie vrátane právomoci ukladať správne pokuty do výšky uvedenej v článku 83 ods. 5 uvedeného nariadenia.

(65)  Automatizované monitorovacie alebo rozhodovacie systémy používané v kontexte práce pre platformy zahŕňajú spracúvanie osobných údajov osôb pracujúcich pre platformy a v rámci nich ovplyvňujú pracovné podmienky a práva pracovníkov platforiem, čo vyvoláva otázky týkajúce sa práva na ochranu údajov, ako aj iných oblastí práva, ako je pracovné právo. Dozorné orgány pre ochranu údajov a iné príslušné orgány ▌by preto mali pri presadzovaní tejto smernice spolupracovať, a to aj na cezhraničnej úrovni, vrátane vzájomnej výmeny relevantných informácií bez toho, aby bola ovplyvnená nezávislosť dozorných orgánov pre ochranu údajov.

(66)  Na to, aby bola ochrana podľa tejto smernice účinná, je nevyhnutné chrániť osoby pracujúce pre platformy, ktoré uplatňujú svoje príslušné práva priznané touto smernicou, pred prepustením, pokiaľ ide o pracovníkov platforiem, alebo pred ukončením zmluvy, pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby, a pred rovnocennými opatreniami vrátane pozastavenia účtu.

(67)  Keďže dvojaký cieľ tejto smernice, konkrétne zlepšenie pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy a ochrana osobných údajov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu potreby zavedenia spoločných minimálnych požiadaviek ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(68)  Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky, ale nie je dotknutá možnosť, aby členské štáty mohli prijať a zachovať ustanovenia, ktoré sú pre osoby pracujúce pre platformy priaznivejšie. Práva nadobudnuté podľa existujúceho právneho rámca by sa mali naďalej uplatňovať, a to aj pokiaľ ide o mechanizmy na zistenie existencie pracovnoprávneho vzťahu, za predpokladu, že sa touto smernicou nezavádzajú priaznivejšie ustanovenia. Vykonávanie tejto smernice sa nemôže použiť na obmedzenie existujúcich práv stanovených v existujúcom práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve v tejto oblasti, ani sa nemôže považovať za platný dôvod na obmedzenie všeobecnej úrovne ochrany v oblasti, ktorou sa zaoberá táto smernica, ani existujúcich výsad udelených zástupcom.

(69)  Musí sa rešpektovať autonómia sociálnych partnerov. Členské štáty by mali byť schopné umožniť sociálnym partnerom, aby za osobitných podmienok ponechali v platnosti, dohadovali, uzatvárali a presadzovali kolektívne zmluvy, ktoré sa odlišujú od niektorých ustanovení, pričom sa bude rešpektovať celková ochrana pracovníkov platforiem.

(70)  Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty nemali ukladať zbytočné administratívne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju ▌malých a stredných podnikov (MSP). Členské štáty sa preto vyzývajú, aby posúdili vplyv svojich transpozičných opatrení na MSP s cieľom zabezpečiť, že ich neprimerane nezasiahnu, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom a administratívnemu zaťaženiu. ▌

(71)  Členské štáty môžu poveriť sociálnych partnerov vykonaním tejto smernice, ak o to sociálni partneri spoločne požiadajú a za predpokladu, že členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, aby zabezpečili, že môžu za každých okolností zaručiť výsledky, ktoré táto smernica sleduje. V súlade s vnútroštátnym právom a praxou by zároveň mali prijať primerané opatrenia, aby zabezpečili účinné zapojenie sociálnych partnerov a podporili a posilnili sociálny dialóg s cieľom vykonávať ustanovenia tejto smernice.

(72)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(21) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(73)  V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(22) sa konzultovaloeurópskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko 2. februára 2022(23),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Cieľom tejto smernice je zlepšiť pracovné podmienky a ochranu osobných údajov v oblasti práce pre platformy prostredníctvom:

a)  zavedenia opatrení na uľahčenie správneho určenia postavenia v zamestnaní v prípade osôb pracujúcich pre platformy;

b)  podpory transparentnosti, spravodlivosti, ľudského dohľadu, bezpečnosti a zodpovednosti pri algoritmickom riadení v oblasti práce pre platformy a

c)  zlepšenia transparentnosti v oblasti práce pre platformy, a to aj v cezhraničných situáciách.

2.  V tejto smernici sa stanovujú minimálne práva, ktoré sa uplatňujú na každú osobu pracujúcu pre platformy v Únii, ktorá má, alebo o ktorej sa na základe posúdenia skutočností môže usúdiť, že má pracovnú zmluvu alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora. ▌

V ▌tejto smernici sa stanovujú aj pravidlá na zlepšenie ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov tým, že sa stanovujú opatrenia týkajúce sa algoritmického riadenia uplatniteľné na osoby pracujúce pre platformy v Únii vrátane osôb, ktoré nemajú pracovnú zmluvu alebo nie v pracovnoprávnom vzťahu.

3.  Táto smernica sa vzťahuje na digitálne pracovné platformy, ktoré organizujú prácu pre platformy vykonávanú v Únii, bez ohľadu na ich miesto usadenia a bez ohľadu na inak uplatniteľné právo.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „digitálna pracovná platforma“ je každá fyzická alebo právnická osoba poskytujúca ▌službu, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)  poskytuje sa aspoň čiastočne na diaľku elektronickými prostriedkami, ako je webové sídlo alebo mobilná aplikácia;

b)  poskytuje sa na žiadosť príjemcu služby;

c)  ako nevyhnutný a podstatný prvok zahŕňa organizáciu práce vykonávanej jednotlivcami za platbu bez ohľadu na to, či sa táto práca vykonáva online alebo na určitom mieste;

d)  zahŕňa používanie automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov;

2.  „práca pre platformy“ je akákoľvek práca organizovaná prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy a vykonávaná v Únii jednotlivcom na základe zmluvného vzťahu medzi digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom a jednotlivcom bez ohľadu na to, či existuje zmluvný vzťah medzi jednotlivcom alebo sprostredkovateľom a príjemcom služby;

3.  „osoba pracujúca pre platformy“ je každý jednotlivec pracujúci pre platformy bez ohľadu na povahu zmluvného vzťahu alebo jeho určenie ▌zúčastnenými stranami;

4.  „pracovník platformy“ je každá osoba pracujúca pre platformy, ktorá má pracovnú zmluvu alebo sa považuje za osobu v pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora;

5.  „sprostredkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá na účely sprístupnenia práce pre platformy pre digitálnu pracovnú platformu alebo prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy:

a)  nadviaže zmluvný vzťah s touto digitálnou pracovnou platformou a s osobou pracujúcou pre platformy; alebo

b)  je v subdodávateľskom reťazci medzi touto digitálnou pracovnou platformou a osobou pracujúcou pre platformy;

6.  „zástupcovia ▌pracovníkov“ sú zástupcovia pracovníkov platforiem, ako sú odborové zväzy, a zástupcovia, ktorých slobodne volia pracovníci platforiem v súlade s vnútroštátnym právom a praxou;

7.  „zástupcovia osôb pracujúcich pre platformy“ sú zástupcovia pracovníkov, a pokiaľ sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve a praxi, zástupcovia osôb pracujúcich pre platformy iných ako pracovníci platforiem;

8.  „automatizované monitorovacie systémy“ sú systémy, ktoré sa používajú na vykonávanie alebo podporu monitorovania, dozoru alebo hodnotenia pracovného výkonu osôb pracujúcich pre platformy alebo činností vykonávaných v pracovnom prostredí, a to aj zberom osobných údajov, prostredníctvom elektronických prostriedkov;

9.  „automatizované rozhodovacie systémy“ sú systémy, ktoré sa používajú na prijímanie alebo podporu, a to prostredníctvom elektronických prostriedkov, rozhodnutí, ktoré významne ovplyvňujú osoby pracujúce pre platformy, vrátane pracovných podmienok pracovníkov platforiem, najmä rozhodnutí, ktoré majú vplyv na ich nábor, prístup k pracovným úlohám a ich organizáciu, ich príjmy vrátane oceňovania jednotlivých úloh, ich bezpečnosť a ochranu zdravia, ich pracovný čas, ich prístup k odbornej príprave, povýšeniu alebo rovnocennému opatreniu, a ich zmluvné postavenie vrátane obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia ich účtu;

2.  Vymedzenie digitálnych pracovných platforiem stanovené v odseku 1 bode 1 nezahŕňa poskytovateľov služby, ktorej primárnym účelom je využívať alebo spoločne využívať aktíva alebo umožňovať jednotlivcom, ktorí nie sú profesionálnymi predajcami, ďalej predávať tovar.

Článok 3

Sprostredkovatelia

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v prípade, že digitálna pracovná platforma využíva sprostredkovateľov, na osoby pracujúce pre platformy, ktoré majú zmluvný vzťah so sprostredkovateľom, vzťahovala rovnaká úroveň ochrany poskytovaná podľa tejto smernice, ako na osoby, ktoré majú priamy zmluvný vzťah s digitálnou pracovnou platformou. Na tento účel prijmú členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom a praxou opatrenia na zavedenie vhodných mechanizmov, ktoré v prípade potreby zahŕňajú systémy spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti.

KAPITOLA II

POSTAVENIE V ZAMESTNANÍ

Článok 4

Správne určenie postavenia v zamestnaní

1.  Členské štáty majú zavedené vhodné a účinné postupy na overenie a zabezpečenie správneho určenia postavenia v zamestnaní v prípade osôb pracujúcich pre platformy s cieľom zistiť existenciu pracovnoprávneho vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora, a to aj uplatnením domnienky pracovnoprávneho vzťahu v súlade s článkom 5.

2.  Určenie existencie pracovnoprávneho vzťahu sa riadi predovšetkým skutočnosťami týkajúcimi sa skutočného výkonu práce, vrátane používania automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov pri organizácii práce pre platformy, a to bez ohľadu na to, ako sa tento vzťah klasifikuje v akýchkoľvek zmluvných dojednaniach, na ktorých sa mohli zúčastnené strany medzi sebou dohodnúť. ▌

3.  Ak sa preukáže existencia pracovnoprávneho vzťahu, v súlade s vnútroštátnymi právnymi systémami sa jasne identifikujú strana alebo strany, ktoré preberajú povinnosti zamestnávateľa.

Článok 5

Právna domnienka

1.  Zmluvný vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou ▌ a osobou pracujúcou pre platformy prostredníctvom tejto platformy ▌ sa z právneho hľadiska považuje za pracovnoprávny vzťah, ak sa zistia skutočnosti, ktoré naznačujú kontrolu a riadenie v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami alebo zaužívanou praxou platnými v členských štátoch a s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora. Ak sa digitálna pracovná platforma snaží vyvrátiť právnu domnienku, je úlohou digitálnej pracovnej platformy, aby preukázala, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora.

2.  Na tento účel zavedú členské štáty účinnú vyvrátiteľnú právnu domnienku pracovnoprávneho vzťahu, ktorá predstavuje procesné uľahčenie v prospech osôb pracujúcich pre platformy, a zabezpečia, aby táto právna domnienka nemala za následok zvýšenie zaťaženia spojené s požiadavkami na osoby pracujúce pre platformy alebo na ich zástupcov v konaniach, v ktorých sa zisťuje ich postavenie v zamestnaní.

3.  Právna domnienka sa uplatňuje vo všetkých príslušných správnych alebo súdnych konaniach, v ktorých ide o správne určenie postavenia v zamestnaní v prípade osoby pracujúcej pre platformy.

Právna domnienka sa neuplatňuje na konania týkajúce sa daní, trestných vecí a sociálneho zabezpečenia. Členské štáty však môžu uplatniť právnu domnienku v týchto konaniach ako záležitosť vnútroštátneho práva.

4.  Osoby pracujúce pre platformy, a v súlade s vnútroštátnym právom a praxou ich zástupcovia, majú právo začať konanie uvedené v odseku 3 prvom pododseku s cieľom zistiť správne postavenie v zamestnaní v prípade osoby pracujúcej pre platformy.

5.  Ak sa príslušný vnútroštátny orgán domnieva, že osoba pracujúca pre platformy by mohla byť nesprávne klasifikovaná, začne vhodné opatrenia alebo konanie v súlade s vnútroštátnym právom a praxou s cieľom zistiť postavenie tejto osoby v zamestnaní.

6.  Pokiaľ ide o zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pred dátumom stanoveným v článku 29 ods. 1 a ktoré stále k uvedenému dátumu trvajú, právna domnienka uvedená v tomto článku sa uplatňuje len na obdobie začínajúce uvedeným dátumom.

Článok 6

Rámec podporných opatrení

Členské štáty vytvoria rámec podporných opatrení s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a dodržiavanie právnej domnienky. Najmä:

a)  vypracujú vhodné usmernenia, a to aj vo forme konkrétnych a praktických odporúčaní pre digitálne pracovné platformy, osoby pracujúce pre platformy a sociálnych partnerov, aby porozumeli právnej domnienke a vykonávali ju, a to aj pokiaľ ide o postupy na jej vyvrátenie;

b)  v súlade s vnútroštátnym právom a praxou vypracujú usmernenia a stanovia vhodné postupy pre príslušné vnútroštátne orgány a pre spoluprácu medzi rôznymi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, aby proaktívne identifikovali digitálne pracovné platformy, ktoré nedodržiavajú pravidlá ▌správneho určenia postavenia v zamestnaní, zameriavali sa na ne a postihovali ich;

c)  v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou zabezpečia účinné kontroly a inšpekcie vykonávané vnútroštátnymi orgánmi, a najmä v prípade potreby zabezpečia kontroly a inšpekcie konkrétnych digitálnych pracovných platforiem, v prípade ktorých príslušný vnútroštátny orgán zistil existenciu postavenia v zamestnaní u osoby pracujúcej pre platformy, pričom zároveň zabezpečia, aby takéto kontroly a inšpekcie boli primerané a nediskriminačné;

d)  zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány mali primeranú odbornú prípravu, ako aj dostupnosť technických odborných znalostí v oblasti algoritmického riadenia s cieľom umožniť týmto orgánom vykonávať úlohy uvedené v písmene b).

KAPITOLA III

ALGORITMICKÉ RIADENIE

Článok 7

Obmedzenia týkajúce sa spracúvania osobných údajov prostredníctvom automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov

1.   Digitálne pracovné platformy prostredníctvom automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov:

a)  nespracúvajú žiadne osobné údaje o emocionálnom alebo psychickom stave osoby pracujúcej pre platformy;

b)  nespracúvajú žiadne osobné údaje v súvislosti so súkromnými rozhovormi vrátane komunikácie s inými osobami pracujúcimi pre platformy a ich zástupcami;

c)  nezbierajú žiadne osobné údaje počas obdobia, keď osoba pracujúca pre platformy neponúka ani nevykonáva prácu pre platformy;

d)  nespracúvajú osobné údaje s cieľom predvídať uplatňovanie základných práv vrátane práva združovať sa, práva na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie alebo práva na informácie a konzultácie v zmysle vymedzenia v charte;

e)  nespracúvajú osobné údaje na vyvodenie rasového alebo etnického pôvodu, migračného postavenia, politických názorov, náboženského alebo filozofického presvedčenia, zdravotného postihnutia, zdravotného stavu vrátane chronickej choroby alebo HIV stavu, emocionálneho alebo psychického stavu, členstva v odborových zväzoch, sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie osoby;

f)  nespracúvajú žiadne biometrické údaje, ako sa vymedzujú v článku 4 bode 14 nariadenia (EÚ) 2016/679, týkajúce sa osoby pracujúcej pre platformy s cieľom zistiť totožnosť tejto osoby tak, že tieto údaje porovnajú s biometrickými údajmi jednotlivcov uloženými v databáze.

2.  Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú na všetky osoby pracujúce pre platformy od začiatku náborového alebo výberového konania.

3.  Okrem automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov sa tento článok vzťahuje aj na digitálne pracovné platformy, ak používajú automatizované systémy na podporu alebo prijímanie rozhodnutí, ktoré akýmkoľvek spôsobom ovplyvňujú osoby pracujúce pre platformy.

Článok 8

Posúdenie vplyvu na ochranu údajov

1.  Spracúvanie osobných údajov, ktoré digitálna pracovná platforma vykonáva prostredníctvom automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov, je typom spracúvania, ktoré je potenciálne rizikové z hľadiska práv a slobôd fyzických osôb v zmysle článku 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679. Ak sa na základe článku 35 ods. 1 uvedeného nariadenia vykonáva posúdenie vplyvu, ktorý má spracúvanie osobných údajov prostredníctvom automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov na ochranu osobných údajov osôb pracujúcich pre platformy, vrátane obmedzení spracúvania stanovených v článku 7 tejto smernice, digitálne pracovné platformy konajúce ako prevádzkovatelia v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 7 uvedeného nariadenia sa snažia získať názory osôb pracujúcich pre platformy a ich zástupcov.

2.  Digitálne pracovné platformy poskytnú uvedené posúdenie zástupcom pracovníkov.

Článok 9

Transparentnosť automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov

1.  Členské štáty vyžadujú, aby digitálne pracovné platformy informovali o používaní automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov osoby pracujúce pre platformy, zástupcov pracovníkov platforiem a na požiadanie príslušné vnútroštátne orgány.

Tieto informácie sa týkajú:

a)  všetkých druhov rozhodnutí podporovaných alebo prijímaných automatizovanými rozhodovacími systémami vrátane prípadov, keď takéto systémy významne podporujú alebo prijímajú rozhodnutia, ktoré nemajú významný vplyv na osoby pracujúce pre platformy;

b)  pokiaľ ide o automatizované monitorovacie systémy:

i)  skutočnosti, že takéto systémy sa používajú alebo sa práve zavádzajú;

ii)  kategórií údajov a činností, ktoré tieto systémy monitorujú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré hodnotia, vrátane hodnotenia príjemcom služby;

iii)  cieľa monitorovania a toho, ako ho systém dosiahne;

iv)  príjemcov alebo kategórií príjemcov osobných údajov spracúvaných takýmito systémami a akéhokoľvek postúpenia alebo prenosu takýchto osobných údajov, a to aj v rámci skupiny podnikov;

c)  pokiaľ ide o automatizované rozhodovacie systémy:

i)  skutočnosti, že takéto systémy sa používajú alebo sa práve zavádzajú;

ii)  kategórií rozhodnutí, ktoré sú prijímané alebo podporované týmito systémami;

iii)  kategórií údajov a hlavných parametrov, ktoré takéto systémy zohľadňujú, a relatívneho významu týchto hlavných parametrov v automatizovanom rozhodovaní vrátane spôsobu, akým osobné údaje alebo správanie osoby pracujúcej pre platformy ovplyvňujú rozhodnutia;

iv)  dôvodov rozhodnutí o obmedzení, pozastavení alebo zrušení účtu osoby pracujúcej pre platformy, o zamietnutí platby za prácu vykonanú touto osobou, ako aj dôvodov rozhodnutí o jej zmluvnom postavení ▌alebo akéhokoľvek rozhodnutia s rovnocennými alebo nepriaznivými dôsledkami.

2.   Digitálne pracovné platformy poskytujú informácie uvedené v odseku 1 vo forme písomného dokumentu, ktorý môže byť v elektronickom formáte. Informácie sa predkladajú v transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko prístupnej forme, pričom sa používa jasný a jednoduchý jazyk.

3.  Osobám pracujúcim pre platformy sa poskytnú stručné informácie o systémoch a ich charakteristikách, ktoré priamo ovplyvňujú ich samotných, prípadne ich pracovné podmienky, a to najneskôr v prvý pracovný deň pred zavedením zmien, ktoré ovplyvňujú pracovné podmienky, organizáciu práce alebo monitorovanie pracovného výkonu, alebo kedykoľvek na požiadanie. Na požiadanie sa im poskytnú aj komplexné a podrobné informácie o všetkých príslušných systémoch a ich charakteristikách.

4.  Zástupcom pracovníkov sa poskytnú komplexné a podrobné informácie o všetkých príslušných systémoch a ich charakteristikách. Tieto informácie sa im poskytnú pred použitím takýchto systémov alebo pred zavedením zmien, ktoré ovplyvňujú pracovné podmienky, organizáciu práce alebo monitorovanie pracovného výkonu, alebo kedykoľvek na požiadanie. Príslušným vnútroštátnym orgánom sa poskytnú komplexné a podrobné informácie kedykoľvek na požiadanie.

5.  Digitálne pracovné platformy poskytujú informácie uvedené v odseku 1 osobám, ktoré sa zúčastňujú na náborovom alebo výberovom konaní. Tieto informácie sa poskytujú v súlade s odsekom 2, sú stručné a týkajú sa len automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov používaných v tomto konaní a poskytujú sa pred začatím tohto konania.

6.  Osoby pracujúce pre platformy majú právo na prenosnosť osobných údajov, ktoré vznikli pri výkone ich práce v kontexte automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov digitálnej pracovnej platformy, vrátane hodnotení a recenzií, bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na práva príjemcu služby podľa nariadenia (EÚ) 2016/679. Digitálna pracovná platforma poskytuje osobám pracujúcim pre platformy bezplatne nástroje na uľahčenie účinného uplatnenia ich práv na prenosnosť uvedených v článku 20 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v prvej vete tohto odseku. Na žiadosť osoby pracujúcej pre platformy postúpi digitálna pracovná platforma takéto osobné údaje priamo tretej strane.

Článok 10

Ľudský dohľad nad automatizovanými systémami

1.  Členské štáty zabezpečia, aby digitálne pracovné platformy dohliadali na vplyv, ktorý majú jednotlivé rozhodnutia prijaté alebo podporované automatizovanými monitorovacími a rozhodovacími systémami používanými digitálnou pracovnou platformou na osoby pracujúce pre platformy a v náležitých prípadoch aj na ich pracovné podmienky a rovnaké zaobchádzanie v práci, a aby so zapojením zástupcov pracovníkov pravidelne a v každom prípade každé dva roky vykonávali hodnotenie tohto vplyvu.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby digitálne pracovné platformy zabezpečili dostatok ľudských zdrojov na účinný dohľad a hodnotenie zamerané na vplyv jednotlivých rozhodnutí prijatých alebo podporovaných automatizovanými monitorovacími alebo rozhodovacími systémami. Osoby, ktoré digitálna pracovná platforma poverí funkciou dohľadu a hodnotenia, musia mať potrebnú spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoc vykonávať túto funkciu, a to aj na účely zrušenia automatizovaných rozhodnutí. Pri výkone svojich funkcií sú chránené pred prepustením alebo rovnocennými opatreniami, disciplinárnymi opatreniami alebo iným nepriaznivým zaobchádzaním.

3.  Ak sa pri dohľade alebo hodnotení uvedenom v odseku 1 zistí, že pri používaní automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov existuje vysoké riziko diskriminácie pri práci, alebo sa zistí, že jednotlivými rozhodnutiami prijatými alebo podporovanými automatizovanými monitorovacími a rozhodovacími systémami sa porušili práva osoby pracujúcej pre platformy, digitálna pracovná platforma prijme potrebné kroky vrátane prípadnej úpravy automatizovaného monitorovacieho a rozhodovacieho systému alebo ukončenia jeho používania s cieľom zabrániť takýmto rozhodnutiam v budúcnosti.

4.  Informácie o hodnotení podľa odseku 1 sa postúpia zástupcom pracovníkov platforiem. Digitálne pracovné platformy sprístupnia na požiadanie tieto informácie aj osobám pracujúcim pre platformy a príslušným vnútroštátnym orgánom.

5.  Akékoľvek rozhodnutie o obmedzení, pozastavení alebo zrušení zmluvného vzťahu alebo účtu osoby pracujúcej pre platformy alebo akékoľvek iné rozhodnutie s rovnocennými nepriaznivými dôsledkami prijíma človek.

Článok 11

Preskúmanie človekom

1.  Členské štáty zabezpečia, aby osoby pracujúce pre platformy mali právo bez zbytočného odkladu získať od digitálnej pracovnej platformy vysvetlenie akéhokoľvek rozhodnutia prijatého alebo podporovaného automatizovaným rozhodovacím systémom. Vysvetlenie v ústnej alebo písomnej forme sa predkladá transparentným a zrozumiteľným spôsobom, pričom sa používa jednoduchý jazyk. Členské štáty zabezpečia, aby digitálne pracovné platformy poskytovali osobám pracujúcim pre platformy prístup ku kontaktnej osobe, ktorú určí digitálna pracovná platforma, na diskusiu a objasnenie skutočností, okolností a dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu. Digitálne pracovné platformy zabezpečia, aby tieto kontaktné osoby mali potrebnú spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoc vykonávať túto funkciu.

Digitálne pracovné platformy poskytnú osobe pracujúcej pre platformy písomné odôvodnenie akéhokoľvek rozhodnutia podporovaného alebo prípadne prijatého automatizovaným rozhodovacím systémom o obmedzení, pozastavení alebo zrušení účtu tejto osoby pracujúcej pre platformy, akéhokoľvek rozhodnutia o odmietnutí platby za prácu vykonanú touto osobou pracujúcou pre platformy, akéhokoľvek rozhodnutia o zmluvnom postavení tejto osoby pracujúcej pre platformy, akéhokoľvek rozhodnutia s podobnými účinkami alebo akéhokoľvek iného rozhodnutia, ktoré má vplyv na základné aspekty zamestnania alebo iných zmluvných vzťahov, a to bez zbytočného odkladu a najneskôr v deň nadobudnutia jeho účinnosti.

2.  Osoby pracujúce pre platformy a v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou zástupcovia konajúci v mene osôb pracujúcich pre platformy majú právo požiadať digitálnu pracovnú platformu o preskúmanie rozhodnutí uvedených v odseku 1. Digitálna pracovná platforma reaguje na takúto žiadosť tak, že osobe pracujúcej pre platformu poskytne dostatočne presnú a primerane odôvodnenú odpoveď vo forme písomného dokumentu, ktorý môže byť v elektronickom formáte, a to bez zbytočného odkladu a v každom prípade do dvoch týždňov od prijatia žiadosti.

3.  Ak rozhodnutie uvedené v odseku 1 porušuje práva osoby pracujúcej pre platformy, digitálna pracovná platforma bezodkladne vykoná nápravu tohto rozhodnutia a v každom prípade do dvoch týždňov od prijatia rozhodnutia. Ak takáto náprava nie je možná, digitálna pracovná platforma ponúkne primeranú náhradu za vzniknutú škodu. Digitálna pracovná platforma v každom prípade prijme potrebné kroky vrátane prípadnej úpravy automatizovaného rozhodovacieho systému alebo ukončenia jeho používania s cieľom zabrániť takýmto rozhodnutiam v budúcnosti.

4.  Týmto článkom nie sú dotknuté disciplinárne postupy a postupy prepúšťania stanovené vo vnútroštátnom práve a praxi a v kolektívnych zmluvách.

5.  Tento článok sa nevzťahuje na osoby pracujúce pre platformy, ktoré sú zároveň komerčnými používateľmi v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) 2019/1150.

Článok 12

Bezpečnosť a ochrana zdravia

1.  Bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 89/391/EHS a súvisiace smernice v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ ide o pracovníkov platforiem, digitálne pracovné platformy:

a)  vyhodnotia riziká automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov pre ich bezpečnosť a ochranu zdravia, najmä pokiaľ ide o možné riziká pracovných úrazov a psychosociálne a ergonomické riziká;

b)  posúdia, či sú ochranné opatrenia týchto systémov primerané identifikovaným rizikám vzhľadom na osobitné charakteristiky pracovného prostredia;

c)  zavedú vhodné preventívne a ochranné opatrenia.

2.  V súvislosti s požiadavkami podľa odseku 1 tohto článku digitálne pracovné platformy zabezpečia účinné informovanie pracovníkov platforiem a/alebo ich zástupcov, konzultácie s nimi a ich účasť v súlade s článkami 10 a 11 smernice Rady 89/391/EHS.

3.  Digitálne pracovné platformy nepoužívajú automatizované monitorovacie alebo rozhodovacie systémy žiadnym spôsobom, ktorý vytvára neprimeraný tlak na pracovníkov platforiem alebo inak ohrozuje bezpečnosť a fyzické a duševné zdravie pracovníkov platforiem.

4.  Okrem automatizovaných rozhodovacích systémov sa tento článok uplatňuje aj vtedy, ak digitálne pracovné platformy používajú automatizované systémy na podporu alebo prijímanie rozhodnutí, ktoré akýmkoľvek spôsobom ovplyvňujú pracovníkov platforiem.

5.  S cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov platforiem, a to aj pokiaľ ide o násilie a obťažovanie, členské štáty zabezpečia, aby digitálne pracovné platformy prijali preventívne opatrenia vrátane účinných kanálov nahlasovania.

Článok 13

Informovanie a konzultácie

1.  Touto smernicou nie je dotknutá smernica 89/391/EHS, pokiaľ ide o informovanie a konzultácie, ani smernice 2002/14/ES a 2009/38/ES.

2.  Okrem dodržiavania súladu so smernicami uvedenými v odseku 1 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby sa informovanie zástupcov pracovníkov a porada s nimi v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. f) a g) smernice 2002/14/ES zo strany digitálnych pracovných platforiem vzťahovali aj na rozhodnutia, ktoré by mohli viesť k zavedeniu automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov alebo k podstatným zmenám v ich používaní. Na účely tohto odseku sa informovanie zástupcov pracovníkov a konzultácie s nimi uskutočňujú za rovnakých podmienok, pokiaľ ide o výkon práv na informácie a konzultácie, ako sú stanovené v smernici 2002/14/ES.

3.  Zástupcom pracovníkov platformy môže pomáhať odborník podľa ich výberu, pokiaľ je to potrebné na to, aby záležitosť, ktorá je predmetom informovania a konzultácií, preskúmali a vyjadrili k nej stanovisko. Ak má digitálna pracovná platforma v dotknutom členskom štáte viac ako 250 pracovníkov, náklady na odborníka hradí digitálna pracovná platforma za predpokladu, že sú primerané. Členské štáty môžu určiť frekvenciu žiadostí o odborníka a zabezpečiť pritom účinnosť tejto pomoci.

Článok 14

Informovanie pracovníkov

Ak pracovníci platforiem nie sú zastúpení, členské štáty zabezpečia, aby digitálna pracovná platforma dotknutých pracovníkov platforiem priamo informovala o rozhodnutiach, ktoré by mohli viesť k zavedeniu automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov alebo k podstatným zmenám v ich používaní. Informácie sa poskytujú vo forme písomného dokumentu, ktorý môže byť v elektronickom formáte, a predkladajú sa v transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko prístupnej forme, pričom sa používa jasný a jednoduchý jazyk

Článok 15

Osobitné opatrenia týkajúce sa zástupcov osôb pracujúcich pre platformy iných ako zástupcovia pracovníkov platforiem

Zástupcovia osôb pracujúcich pre platformy iní ako zástupcovia pracovníkov, môžu uplatňovať práva poskytnuté zástupcom pracovníkov podľa článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 1 a 4, článku 10 ods. 4 a článku 11 ods. 2, len ak konajú v mene osôb pracujúcich pre platformy, ktoré nie sú pracovníkmi platforiem, pokiaľ ide o ochranu ich osobných údajov.

KAPITOLA IV

TRANSPARENTNOSŤ PRÁCE PRE PLATFORMY

Článok 16

Deklarovanie práce pre platformy

Členské štáty vyžadujú, aby digitálne pracovné platformy deklarovali prácu vykonávanú pracovníkmi platformy príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v právnych predpisoch dotknutých členských štátov.

Tým nie sú dotknuté osobitné povinnosti podľa práva Únie, podľa ktorých sa práca deklaruje príslušným orgánom členského štátu v prípade cezhraničných situácií.

Článok 17

Prístup k relevantným informáciám o práci pre platformy

1.  Členské štáty zabezpečia, aby digitálne pracovné platformy sprístupnili príslušným orgánom, ako aj zástupcom osôb pracujúcich pre platformy tieto informácie:

a)  počet osôb pracujúcich pre platformy prostredníctvom príslušnej digitálnej pracovnej platformy v rozčlenení podľa miery činnosti a ich zmluvného postavenia alebo postavenia v zamestnaní;

b)  všeobecné podmienky určené digitálnou pracovnou platformou a uplatniteľné na tieto zmluvné vzťahy;

c)  priemerné trvanie činnosti, priemerný týždenný počet hodín odpracovaných za osobu a priemerný príjem z činnosti osôb pravidelne pracujúcich pre platformy prostredníctvom príslušnej digitálnej pracovnej platformy;

d)  sprostredkovatelia, s ktorými má digitálna pracovná platforma zmluvný vzťah.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby digitálne pracovné platformy poskytovali príslušným vnútroštátnym orgánom informácie o práci vykonávanej osobami pracujúcimi pre platformy a o ich postavení v zamestnaní.

3.   Informácie uvedené v odseku 1 sa poskytujú za každý členský štát, v ktorom osoby pracujú pre platformy prostredníctvom príslušnej digitálnej pracovnej platformy. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. c), tieto informácie sa poskytujú len na požiadanie. Informácie sa aktualizujú aspoň každých šesť mesiacov, a pokiaľ ide o odsek 1 písm. b), vždy, keď sa podmienky podstatne zmenia.

4.   Príslušné orgány uvedené v odseku 1 a zástupcovia osôb pracujúcich pre platformy majú právo požiadať digitálne pracovné platformy o ďalšie objasnenia a podrobnosti týkajúce sa akýchkoľvek poskytnutých informácií vrátane podrobností týkajúcich sa pracovnej zmluvy. Digitálne pracovné platformy na takúto žiadosť odpovedajú bez zbytočného odkladu poskytnutím odôvodnenej odpovede.

5.   Pokiaľ ide o digitálne pracovné platformy, ktoré sú mikropodnikmi, malými alebo strednými podnikmi, členské štáty môžu stanoviť, že periodicita aktualizácie informácií v súlade s odsekom 3 sa zníži na jedenkrát za rok.

KAPITOLA V

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY A VYNÚTITEĽNOSŤ PRÁVA

Článok 18

Právny prostriedok nápravy

Bez toho, aby boli dotknuté články 79 a 82 nariadenia (EÚ) 2016/679, členské štáty zabezpečia, aby osoby pracujúce pre platformy vrátane tých, ktorých pracovnoprávny alebo iný zmluvný vzťah sa skončil, mali prístup k včasnému, účinnému a nestrannému riešeniu sporov a právnemu prostriedku nápravy vrátane primeranej náhrady za vzniknutú škodu v prípade porušenia ich práv vyplývajúcich z tejto smernice. ▌

Článok 19

Postupy v mene alebo na podporu osôb pracujúcich pre platformy

▌Bez toho, aby bol dotknutý článok 80 nariadenia (EÚ) 2016/679, členské štáty zabezpečia, aby sa zástupcovia osôb pracujúcich pre platformy a právne subjekty, ktoré majú v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou oprávnený záujem, pokiaľ ide o ochranu práv osôb pracujúcich pre platformy, mohli zapojiť do akéhokoľvek súdneho alebo správneho konania na presadzovanie akýchkoľvek práv alebo povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Môžu konať v mene alebo na podporu jednej alebo viacerých osôb pracujúcich pre platformy v prípade porušenia akéhokoľvek práva alebo povinnosti vyplývajúcej z tejto smernice, v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

Článok 20

Komunikačné kanály pre osoby pracujúce pre platformy

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby digitálne pracovné platformy vytvorili možnosť, aby sa osoby pracujúce pre platformy mohli navzájom ▌kontaktovať a súkromne a bezpečne medzi sebou komunikovať a aby mohli kontaktovať zástupcov osôb pracujúcich pre platformy alebo byť nimi kontaktovaní, a to prostredníctvom digitálnej infraštruktúry digitálnych pracovných platforiem alebo podobne účinných prostriedkov, pričom sa dodržiavajú povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2016/679. Členské štáty vyžadujú, aby sa digitálne pracovné platformy zdržali prístupu k týmto kontaktom a komunikáciám alebo ich monitorovania. ▌

Článok 21

Prístup k dôkazom

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v konaniach týkajúcich sa ustanovení tejto smernice mohli vnútroštátne súdy alebo príslušné orgány nariadiť digitálnej pracovnej platforme, aby sprístupnila všetky relevantné dôkazy, ktoré má pod kontrolou.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich dôverné informácie, ak to považujú za relevantné pre dané konanie. Zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali pri nariadení sprístupnenia takýchto informácií k dispozícii účinné opatrenia na ochranu takýchto informácií.

Článok 22

Ochrana pred nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými dôsledkami

Členské štáty zavedú opatrenia potrebné na ochranu osôb pracujúcich pre platformy vrátane tých z nich, ktoré sú ich zástupcami, pred akýmkoľvek nepriaznivým zaobchádzaním zo strany digitálnej pracovnej platformy alebo pred akýmikoľvek nepriaznivými dôsledkami vyplývajúcimi z podania sťažnosti voči digitálnej pracovnej platforme alebo vyplývajúcimi z akéhokoľvek konania začatého s cieľom vymôcť súlad s právami stanovenými v tejto smernici.

Článok 23

Ochrana pred prepustením

1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zákaz prepustenia, ukončenia zmluvy alebo postupu s rovnocenným účinkom a všetkých príprav na prepustenie, ukončenie zmluvy alebo postup s rovnocenným účinkom pracovníkov pracujúcich pre platformy z dôvodu, že vykonávali práva stanovené v tejto smernici.

2.  Osoby pracujúce pre platformy, ktoré sa domnievajú, že boli prepustené, že ich zmluva bola ukončená alebo že boli predmetom opatrení s rovnocenným účinkom z dôvodu, že vykonávali práva stanovené v tejto smernici, môžu digitálnu pracovnú platformu požiadať o riadne odôvodnenie ich prepustenia, ukončenia zmluvy alebo rovnocenných opatrení. Digitálna pracovná platforma poskytne toto odôvodnenie písomne bez zbytočného odkladu.

3.  Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že osoby pracujúce pre platformy uvedené v odseku 2 predložia súdu alebo inému príslušnému orgánu alebo subjektu skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že došlo k takémuto prepusteniu, ukončeniu zmluvy alebo rovnocenným opatreniam, digitálna pracovná platforma musela dokázať, že k prepusteniu, ukončeniu zmluvy alebo rovnocenným opatreniam došlo z iných dôvodov, než sú dôvody uvedené v odseku 1.

4.  Členské štáty nemusia uplatňovať odsek 3 na konania, v ktorých zisťovanie skutkových okolností prislúcha súdu alebo inému príslušnému orgánu alebo subjektu.

5.   Odsek 3 sa neuplatňuje na trestné konanie, pokiaľ členský štát nestanoví inak.

Článok 24

Dozor a sankcie

1.  Dozorný orgán alebo orgány zodpovedné za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 sú zodpovedné aj za monitorovanie a presadzovanie uplatňovania ▌článkov 7 až 11 tejto smernice, pokiaľ ide o otázky ochrany údajov, v súlade s príslušnými ustanoveniami kapitol VI, VII a VIII nariadenia (EÚ) 2016/679. V prípade porušenia článkov 7 až 11 tejto smernice sa uplatňuje strop pre správne pokuty uvedený v článku 83 ods. 5 uvedeného nariadenia.

2.  Orgány uvedené v odseku 1 a iné príslušné vnútroštátne orgány relevantných prípadoch spolupracujú pri presadzovaní tejto smernice v rámci svojich príslušných právomocí, najmä ak vzniknú otázky týkajúce sa vplyvu automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov na osoby pracujúce pre platformy. Na tento účel si uvedené orgány navzájom vymieňajú relevantné informácie vrátane informácií získaných v súvislosti s inšpekciami alebo vyšetrovaniami, a to buď na požiadanie, alebo z vlastnej iniciatívy.

3.  Príslušné vnútroštátne orgány spolupracujú s podporou Európskej komisie prostredníctvom výmeny relevantných informácií a najlepších postupov pri vykonávaní právnej domnienky.

4.  Ak osoby pracujúce pre platformy vykonávajú prácu pre platformy v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je digitálna pracovná platforma usadená, príslušné orgány týchto členských štátov si vymieňajú informácie na účely presadzovania tejto smernice.

5.   Bez toho, aby to malo vplyv na odsek 1, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za prípady porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa ustanovení tejto smernice ▌alebo príslušných, už platných ustanovení týkajúcich sa práv, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Sankcie musia byť účinné, ▌odrádzajúce a primerané povahe, závažnosti a dĺžke trvania porušenia zo strany podniku a tiež primerané počtu dotknutých pracovníkov.

6.  V prípade porušení súvisiacich s odmietnutím digitálnych pracovných platforiem dodržiavať právne rozhodnutie, ktorým sa určuje postavenie v zamestnaní v prípade osôb pracujúcich pre platformy, členské štáty stanovia sankcie, ktoré môžu zahŕňať finančné sankcie.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Podpora kolektívneho vyjednávania v oblasti práce pre platformy

Členské štáty bez toho, aby bola dotknutá autonómia sociálnych partnerov, a s prihliadnutím na rozmanitosť vnútroštátnych postupov prijmú primerané opatrenia na podporu úlohy sociálnych partnerov a na podporu uplatňovania práva na kolektívne vyjednávanie v oblasti práce pre platformy, vrátane opatrení na zistenie správneho postavenia v zamestnaní v prípade pracovníkov platforiem a na uľahčenie výkonu ich práv súvisiacich s algoritmickým riadením stanoveným v kapitole III tejto smernice.

Článok 26

Zákaz zníženia úrovne ochrany a priaznivejšie ustanovenia

1.  Táto smernica nepredstavuje opodstatnený dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany, ktorá sa už poskytuje pracovníkom platforiem v rámci členských štátov, a to ani pokiaľ ide o zavedené postupy správneho určenia postavenia v zamestnaní v prípade osôb pracujúcich pre platformy ani existujúce výsady ich zástupcov.

2.  Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov uplatňovať alebo prijímať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú pre pracovníkov platforiem priaznivejšie, alebo podporovať či dovoliť prijímanie kolektívnych dohôd, ktoré sú pre pracovníkov platforiem priaznivejšie, v súlade s cieľmi tejto smernice ▌.

3.  Táto smernica sa nedotýka iných práv priznaných osobám pracujúcim pre platformy na základe iných právnych aktov Únie.

Článok 27

Šírenie informácií

Členské štáty zabezpečia, aby sa vnútroštátne opatrenia, ktorými sa transponuje táto smernica, spolu s príslušnými už platnými ustanoveniami týkajúcimi sa predmetu úpravy, ako sa stanovuje v článku 1, vrátane informácií o uplatňovaní právnej domnienky, oznámili osobám pracujúcim pre platformy a digitálnym pracovným platformám vrátane malých a stredných podnikov, ako aj širokej verejnosti. Tieto informácie sa poskytujú jasným, komplexným a ľahko dostupným spôsobom, a to aj osobám so zdravotným postihnutím.

Článok 28

Kolektívne zmluvy a osobitné pravidlá spracúvania osobných údajov

Členské štáty môžu zákonom alebo kolektívnymi zmluvami stanoviť konkrétnejšie pravidlá na zabezpečenie ochrany práv a slobôd pri spracúvaní osobných údajov osôb pracujúcich pre platformy podľa článkov 9, 10 a 11 podľa článku 26 ods. 1. Členské štáty môžu umožniť sociálnym partnerom ponechať v platnosti, dohadovať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou, ktorými sa stanovia dojednania týkajúce sa práce pre platformy odlišné od tých, ktoré sú uvedené v článkoch 12 a 13, a ak vykonávaním poveria sociálnych partnerov podľa článku 29 ods. 4, od tých, ktoré sú uvedené v článku 17, pričom sa rešpektuje celková ochrana pracovníkov platforiem.

Článok 29

Transpozícia a vykonávanie

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou ▌do ... [2 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3.  V súlade so svojím vnútroštátnym právom a praxou členské štáty prijmú primerané opatrenia na zabezpečenie účinného zapojenia sociálnych partnerov a na podporu a posilnenie sociálneho dialógu s cieľom vykonávať túto smernicu.

4.  Členské štáty môžu poveriť sociálnych partnerov vykonaním tejto smernice, ak o to sociálni partneri spoločne požiadajú a za predpokladu, že členské štáty podniknú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že môžu kedykoľvek zaručiť výsledky sledované touto smernicou.

Článok 30

Preskúmanie zo strany Komisie

Komisia po konzultácii s členskými štátmi, so sociálnymi partnermi na úrovni Únie a s kľúčovými zainteresovanými stranami a zohľadniac vplyv na mikropodniky, malé a stredné podniky do ... [5 rokov odo dňa nadobudnutí účinnosti tejto smernice] preskúma vykonávanie tejto smernice a v náležitých prípadoch navrhne legislatívne zmeny. Komisia venuje pri tomto preskúmaní osobitnú pozornosť vplyvu využívania sprostredkovateľov na celkové vykonávanie tejto smernice, ako aj účinnosti vyvrátiteľnej domnienky pracovnoprávneho vzťahu zavedenej podľa článku 5.

Článok 31

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 32

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ... dňa ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

(1) Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 95.
(2) Ú. v. EÚ C 375, 30.9.2022, s. 45.
(3)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(4)Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 95.
(5)Ú. v. EÚ C 375, 30.9.2022, s. 45.
(6)Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(7)Vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv (Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10).
(8)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, COM(2021)0102.
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105).
(10)Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9).
(12)Rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 2018 vo veci Ville de Nivelles/Rudy Matzak, (C-518/15, ECLI: EU:C:2018:82).
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29).
(14)Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1.
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).
(17)Rozsudky Súdneho dvora z 13. januára 2004, Debra Allonby/Accrington & Rossendale College, Education Lecturing Services, trading as Protocol Professional and Secretary of State for Education and Employment, C-256/01, ECLI:EU:C:2004:18; z 11. novembra 2010, Dita Danosa/LKB Līzings SIA, C-232/09, ECLI:EU:C:2010:674 a zo 4. decembra 2014, FNV Kunsten Informatie en Media/Staat der Nederlanden, C-413/13, ECLI:EU:C:2014:2411.
(18)Rozsudky Súdneho dvora z 3. júla 1986, Deborah Lawrie-Blum/Land Baden-Württemberg, C-66/85, ECLI:EU:C:1986:284; zo 14. októbra 2010, Union Syndicale Solidaires Isère/Premier ministre a i, C-428/09, ECLI:EU:C:2010:612; zo 4. decembra 2014, FNV Kunsten Informatie en Media/Staat der Nederlanden, C-413/13, ECLI:EU:C:2014:2411; z 9. júla 2015, Ender Balkaya/Kiesel Abbruch- und Recycling Technik GmbH, C-229/14, ECLI:EU:C:2015:455; zo 17. novembra 2016, Betriebsrat der Ruhrlandklinik gGmbH/Ruhrlandklinik gGmbH, C-216/15, ECLI:EU:C:2016:883; zo 16. júla 2020, UX/Governo della Repubblica italiana, C-658/18, ECLI:EU:C:2020:572 a uznesenie Súdneho dvora z 22. apríla 2020, B/Yodel Delivery Network Ltd, C-692/19, ECLI:EU:C:2020:288.
(19)Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).
(20)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24).
(21)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(23)Ú. v. EÚ C ...


Európsky priestor pre zdravotné údaje
PDF 131kWORD 44k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom priestore pre zdravotné údaje (COM(2022)0197 – C9-0167/2022 – 2022/0140(COD))
P9_TA(2024)0331A9-0395/2023
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0197),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 16 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0167/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. septembra 2022(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. februára 2023(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0395/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o európskom priestore pre zdravotné údaje(4)

P9_TC1-COD(2022)0140


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 16 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(6),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(7),

keďže:

(1)  Cieľom tohto nariadenia je vytvoriť európsky priestor pre zdravotné údaje (ďalej aj „EHDS“) v záujme zlepšenia prístupu fyzických osôb k svojim osobným elektronickým zdravotným údajom a kontroly nad nimi v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou (primárne používanie elektronických zdravotných údajov), ako aj na lepšie dosahovanie iných účelov v odvetví zdravotnej a inej starostlivosti, ktoré by boli prínosom pre ▌spoločnosť, ako sú výskum, inovácie, tvorba politík, pripravenosť a reakcia na ohrozenie zdravia vrátane predchádzania budúcim pandémiám, bezpečnosť pacienta, personalizovaná medicína, oficiálne štatistiky alebo regulačné činnosti (sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov). Cieľom je okrem toho zlepšiť fungovanie vnútorného trhu stanovením jednotného právneho a technického rámca, najmä pokiaľ ide o vývoj, uvádzanie na trh a používanie systémov elektronických zdravotných záznamov (ďalej len „systémy EHR“) v súlade s hodnotami Únie. EHDS je kľúčovým prvkom pri vytváraní silnej a odolnej európskej zdravotnej únie.

(2)  Pandémia COVID-19 zdôraznila nevyhnutnosť včasného prístupu ku kvalitným elektronickým zdravotným údajom v záujme pripravenosti a reakcie na ohrozenia zdravia, ako aj prevencie, diagnostiky a liečby a sekundárneho používania zdravotných údajov. Takýto včasný prístup môže prostredníctvom efektívneho dohľadu nad verejným zdravím a jeho monitorovania potenciálne prispieť k ▌účinnejšiemu riadeniu budúcich pandémií, zníženým nákladom a lepšej reakcii na ohrozenia zdravia a v konečnom dôsledku môže pomôcť zachrániť viac životov. Komisia v roku 2020 urýchlene prispôsobila svoj systém správy klinických údajov o pacientoch, ktorý sa zriadil vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/1269(8), aby si členské štáty mohli vymieňať elektronické zdravotné údaje pacientov s ochorením COVID-19 presúvajúcich sa medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a členskými štátmi počas vrcholu pandémie, šlo však len o núdzové riešenie, ktoré poukázalo na potrebu štrukturálneho a konzistentného prístupu na úrovni členských štátov a Únie, a to tak na zlepšenie dostupnosti elektronických zdravotných údajov pre zdravotnú starostlivosť, ako aj na uľahčenie prístupu k elektronickým zdravotným údajom s cieľom riadiť účinné politické reakcie a prispieť k vysokým štandardom ľudského zdravia.

(3)  Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 viedla k výraznej konsolidácii práce siete elektronického zdravotníctva, dobrovoľnej siete orgánov pre elektronické zdravotníctvo, ako hlavného piliera vývoja mobilných aplikácií na sledovanie kontaktov a zasielanie varovaní a technických aspektov digitálnych COVID preukazov EÚ. Zároveň poukázala na potrebu zdieľania elektronických zdravotných údajov, ktoré sú vyhľadateľné, prístupné, interoperabilné a opätovne použiteľné (ďalej len „zásady FAIR“), a zabezpečenia, aby elektronické zdravotné údaje boli čo najotvorenejšie pri súčasnom zachovaní zásady minimalizácie údajov. Mali by sa zaistiť synergie medzi EHDS, európskym cloudom pre otvorenú vedu(9) a európskymi výskumnými infraštruktúrami, ako aj poznatkami získanými z riešení spoločného využívania údajov, ktoré boli vyvinuté v rámci európskej platformy údajov o ochorení COVID-19.

(3a)   Vzhľadom na citlivosť informácií o zdraví osôb sa toto nariadenie usiluje o poskytnutie dostatočných záruk tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečila vysoká miera ochrany, bezpečnosti, dôvernosti a etického používania údajov. Takéto záruky sú potrebné na podporu dôvery v bezpečné zaobchádzanie so zdravotnými údajmi fyzických osôb na primárne a sekundárne používanie.

(4)  Spracúvanie osobných elektronických zdravotných údajov podlieha ustanoveniam nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(10) a v prípade inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie ustanoveniam nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(11). Odkazy na ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 by sa mali v relevantných prípadoch chápať aj ako odkazy na zodpovedajúce ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1725 v prípade inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie.

(5)  Čoraz viac Európanov prekračuje štátne hranice, aby mohli pracovať, študovať, navštevovať príbuzných alebo cestovať. Na uľahčenie výmeny zdravotných údajov a v súlade s potrebou posilnenia postavenia by občania mali mať prístup k svojim zdravotným údajom v elektronickom formáte, ktorý je rozpoznateľný a uznávaný v celej Únii. Medzi takéto osobné elektronické zdravotné údaje by mohli patriť osobné údaje týkajúce sa telesného alebo duševného zdravia fyzickej osoby vrátane údajov o poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti, ktorými sa odhaľujú informácie o jej zdravotnom stave, osobné údaje týkajúce sa zdedených alebo nadobudnutých genetických charakteristických znakov fyzickej osoby, ktoré poskytujú jedinečné informácie o fyziológii alebo zdraví tejto fyzickej osoby a ktoré vyplývajú najmä z analýzy biologickej vzorky danej fyzickej osoby, ako aj údaje o determinantoch zdravia, ako je správanie, vplyvy prostredia, fyzické vplyvy, lekárska starostlivosť a sociálne faktory či faktory súvisiace so vzdelaním. Súčasťou elektronických zdravotných údajov sú aj údaje, ktoré sa pôvodne získali na účely výskumu, štatistiky, posudzovania ohrozenia zdravia, tvorby politík alebo na regulačné účely a ktoré sa môžu sprístupniť v súlade s pravidlami uvedenými v kapitole IV. Elektronické zdravotné údaje sa týkajú všetkých kategórií týchto údajov bez ohľadu na to, či tieto údaje poskytuje dotknutá osoba alebo iné fyzické či právnické osoby, ako sú zdravotnícki pracovníci, alebo či sa spracúvajú vo vzťahu k zdraviu alebo blahobytu fyzickej osoby, a mali by zahŕňať aj vyvodené a odvodené údaje, ako sú diagnózy, testy a lekárske vyšetrenia, ako aj údaje pozorované a zaznamenané automatickými prostriedkami.

(5b)   V zdravotníckych systémoch sa osobné elektronické zdravotné údaje zvyčajne zhromažďujú v podobe elektronických zdravotných záznamov, ktoré typicky obsahujú anamnézu, diagnózy a liečbu, lieky, alergie, imunizácie, ako aj rádiologické snímky a laboratórne výsledky fyzickej osoby a iné lekárske údaje, ktoré sú rozdelené medzi rôznymi subjektmi zo systému zdravotníctva (všeobecní lekári, nemocnice, lekárne, služby starostlivosti). Niektoré členské štáty s cieľom umožniť prístup fyzických osôb alebo zdravotníckych pracovníkov k elektronickým zdravotným údajom, ich zdieľanie a zmenu prijali potrebné právne a technické opatrenia a zriadili centralizované infraštruktúry prepájajúce systémy EHR, ktoré používajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a fyzické osoby. Alternatívne niektoré členské štáty s cieľom umožniť interoperabilitu medzi rôznymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti podporujú verejných a súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri vytváraní priestorov pre osobné zdravotné údaje. Viaceré členské štáty takisto podporili alebo poskytli služby prístupu k zdravotným údajom pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov (napríklad prostredníctvom portálov pre pacientov alebo zdravotníckych pracovníkov). Okrem toho prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, že systémy EHR alebo wellness aplikácie sú schopné prenášať si elektronické zdravotné údaje s ústredným systémom EHR (niektoré členské štáty tak robia napríklad zabezpečením systému certifikácie). Takéto systémy však nezaviedli všetky členské štáty, pričom členské štáty, ktoré ich zaviedli, tak urobili fragmentovaným spôsobom. Na uľahčenie voľného pohybu osobných zdravotných údajov v celej Únii a na zabránenie negatívnym dôsledkom pre pacientov pri prijímaní zdravotnej starostlivosti v cezhraničnom kontexte sú nevyhnutné opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivci mali zlepšený prístup k vlastným osobným elektronickým zdravotným údajom a aby boli oprávnení tieto údaje zdieľať. V tejto súvislosti by sa mali prijať primerané opatrenia na úrovni Únie a členských štátov ako prostriedok na zníženie rozdrobenosti, rôznorodosti a rozdelenia a na vytvorenie systému, ktorý je používateľsky ústretový a intuitívny, vo všetkých členských štátoch. Akákoľvek digitálna transformácia v sektore zdravotníctva by mala byť zameraná na inkluzívnosť a mala by byť prínosom aj pre fyzické osoby s obmedzenou možnosťou prístupu k digitálnym službám a ich využívania vrátane osôb so zdravotným postihnutím.

(6)  V kapitole III nariadenia (EÚ) 2016/679 sa stanovujú osobitné ustanovenia týkajúce sa práv fyzických osôb vo vzťahu k spracúvaniu ich osobných údajov. EHDS vychádza z týchto práv a dopĺňa niektoré, ▌ktoré sa uplatňujú na osobné elektronické zdravotné údaje. Tieto práva sa uplatňujú bez ohľadu na členský štát, v ktorom sa osobné elektronické zdravotné údaje spracúvajú, druh poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdroje údajov alebo členský štát, v ktorom je fyzická osoba poistená. Práva a pravidlá súvisiace s primárnym používaním osobných elektronických zdravotných údajov podľa kapitol II a III tohto nariadenia sa týkajú všetkých kategórií týchto údajov bez ohľadu na to, ako boli získané alebo kto ich poskytol, na právny dôvod spracúvania podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo na postavenie prevádzkovateľa ako verejnej či súkromnej organizácie. Dodatočnými právami na prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom a ich prenosnosťou by nemali byť dotknuté práva na prístup a prenosnosť stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679. Fyzické osoby majú tieto práva aj naďalej za podmienok stanovených v tomto nariadení.

(8)  Práva udelené nariadením (EÚ) 2016/679 by sa mali naďalej uplatňovať. Právo fyzickej osoby na prístup k údajom, ktoré sa stanovuje v článku 15 nariadenia (EÚ) 2016/679, by sa malo v sektore zdravotníctva ďalej doplniť. Podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 prevádzkovatelia nemusia poskytnúť prístup okamžite. ▌Právo na prístup k zdravotným údajom sa na mnohých miestach stále bežne uplatňuje prostredníctvom poskytovania požadovaných zdravotných údajov v papierovej podobe alebo ako naskenované dokumenty, čo je časovo náročné pre prevádzkovateľa, ako je nemocnica alebo iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytujúci prístup. To spomaľuje prístup fyzických osôb k zdravotným údajom a môže to mať negatívny vplyv na fyzické osoby, ak takýto prístup potrebujú okamžite v dôsledku naliehavých okolností týkajúcich sa ich zdravotného stavu. Z tohto dôvodu je potrebné poskytnúť fyzickým osobám efektívnejší spôsob prístupu k ich vlastným osobným elektronickým zdravotným údajom. Mali by mať právo na bezplatný, okamžitý prístup k vymedzeným prioritným kategóriám osobných elektronických zdravotných údajov, ako je pacientsky sumár, a to v súlade s technologickou uskutočniteľnosťou, prostredníctvom služby prístupu k elektronickým zdravotným údajom. Toto právo by sa malo zaviesť bez ohľadu na členský štát, v ktorom sa osobné elektronické zdravotné údaje spracúvajú, druh poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdroje údajov alebo členský štát, v ktorom je fyzická osoba poistená. Rozsah tohto doplnkového práva stanoveného podľa tohto nariadenia a podmienky jeho uplatňovania sa určitým spôsobom líšia od práva na prístup podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2016/679. To nariadenie sa vzťahuje na všetky osobné údaje, ktoré uchováva prevádzkovateľ, a uplatňuje sa voči jednotlivému prevádzkovateľovi, ktorý má potom až mesiac na to, aby odpovedal na žiadosť. Právo na prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom podľa tohto nariadenia by sa malo obmedziť na kategórie údajov, ktoré patria do jeho rozsahu pôsobnosti, malo by sa uplatňovať prostredníctvom služby prístupu k elektronickým zdravotným údajom a poskytovať okamžitú odpoveď. Práva podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 by sa mali naďalej uplatňovať, čo jednotlivcom umožní využívať práva podľa oboch rámcov. Predovšetkým by sa malo zachovať právo na získanie papierovej kópie elektronických zdravotných údajov, keďže ide o jedno z práv stanovených v nariadení (EÚ) 2016/679.

(9)  Zároveň by sa malo zohľadniť, že okamžitý prístup fyzických osôb k určitým druhom ich osobných elektronických zdravotných údajov môže byť škodlivý pre bezpečnosť fyzických osôb ▌alebo neetický. Napríklad by mohlo byť neetické elektronickým kanálom informovať pacienta o stanovení diagnózy nevyliečiteľnej choroby, ktorá pravdepodobne povedie k jeho predčasnému úmrtiu, namiesto toho, aby sa takáto informácia najskôr poskytla v rámci konzultácie s pacientom. Preto by malo byť možné odložiť poskytovanie tohto prístupu v takýchto situáciách na obmedzený čas, napríklad až do okamihu kontaktu medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom. Členské štáty ▌by mali ▌mať možnosť vymedziť takúto výnimku vtedy, ak v súlade s požiadavkami článku 23 nariadenia (EÚ) 2016/679 predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti.

(9a)   Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci členských štátov týkajúce sa počiatočnej registrácie osobných elektronických zdravotných údajov, ako je napríklad podmieňovanie registrácie genetických údajov súhlasom fyzickej osoby alebo inými zárukami. Členské štáty môžu požadovať, aby sa údaje pred uplatňovaním tohto nariadenia sprístupnili v elektronickom formáte. Týmto by nemala byť dotknutá povinnosť sprístupniť osobné elektronické zdravotné údaje zaznamenané po začatí uplatňovania tohto nariadenia dostupné v elektronickom formáte.

(10)  Fyzické osoby by mali mať možnosť dopĺňať do svojich elektronických zdravotných záznamov elektronické zdravotné údaje alebo uchovávať vo svojich samostatných osobných zdravotných záznamoch dodatočné informácie, ku ktorým môžu pristupovať zdravotnícki pracovníci, s cieľom doplniť informácie, ktoré majú k dispozícii. Informácie, ktoré vkladajú fyzické osoby, nemusia byť natoľko spoľahlivé ako elektronické zdravotné údaje zadávané a overované zdravotníckymi pracovníkmi, a nemajú rovnakú klinickú či právnu hodnotu ako informácie poskytnuté zdravotníckymi pracovníkmi. Preto by mali byť jasne odlíšiteľné od údajov poskytovaných odborníkmi. Táto možnosť, aby fyzické osoby pridávali a dopĺňali osobné elektronické zdravotné údaje, ▌by ich nemala oprávňovať na zmenu osobných elektronických zdravotných údajov poskytovaných zdravotníckymi pracovníkmi.

(10a)   Umožnením jednoduchšieho a rýchlejšieho prístupu fyzických osôb k svojim osobným elektronickým zdravotným údajom sa im ďalej umožňuje aj odhaľovanie možných chýb, ako sú nesprávne informácie alebo nesprávne priradené záznamy pacienta. Fyzickým osobám by sa v takýchto prípadoch malo prostredníctvom služby prístupu k osobným zdravotným údajom umožniť, aby elektronicky, okamžite a bezodplatne požiadali o opravu nesprávnych elektronických zdravotných údajov. Takéto žiadosti o opravu by potom mali vybavovať príslušní prevádzkovatelia v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, prípadne s účasťou zdravotníckych pracovníkov s relevantnou špecializáciou zodpovedných za liečbu tejto fyzickej osoby.

(11)  ▌Podľa článku 20 nariadenia (EÚ) 2016/679 je právo na prenosnosť údajov obmedzené ▌na údaje spracúvané na základe súhlasu alebo zmluvy a poskytnuté dotknutou osobou prevádzkovateľovi ▌. Okrem toho má fyzická osoba podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 právo na prenos osobných údajov priamo od jedného prevádzkovateľa druhému prevádzkovateľovi len vtedy, ak je to technicky možné. V uvedenom nariadení sa však neukladá povinnosť zabezpečiť, aby bol tento priamy prenos technicky možný. Toto právo by sa malo doplniť podľa tohto nariadenia, čím by sa fyzickým osobám umožnilo aspoň vymieňať si a poskytovať prístup aspoň k prioritným kategóriám svojich osobných elektronických zdravotných údajov zdravotníckym pracovníkom podľa vlastného výberu a sťahovať si takéto zdravotné údaje. Fyzické osoby by okrem toho mali mať právo požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o prenos časti svojich elektronických zdravotných údajov jasne identifikovanému príjemcovi v sektore služieb sociálneho zabezpečenia alebo preplácania nákladov. Takýto prevod by mal byť len jednosmerný.

(12)  ▌Rámec stanovený v tomto nariadení by mal vychádzať z práva na prenosnosť údajov stanoveného v nariadení (EÚ) 2016/679 tým, že zabezpečuje, aby fyzické osoby mali ako dotknuté osoby možnosť prenášať svoje elektronické zdravotné údaje vrátane vyvodených údajov v európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov, a to bez ohľadu na právny základ na spracúvanie elektronických zdravotných údajov. Zdravotnícki pracovníci by nemali brániť uplatňovaniu práv fyzických osôb, napríklad odmietnutím zohľadnenia elektronických zdravotných údajov, ktoré pochádzajú z iného členského štátu a ktoré sa poskytli v interoperabilnom a spoľahlivom európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov.

(12a)   Prístup poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo iných jednotlivcov k osobným zdravotným záznamom by mal byť pre fyzické osoby transparentný. Služby prístupu k zdravotným údajom by mali poskytovať podrobné informácie o prístupoch k údajom, napríklad o tom, kedy a ktorý subjekt alebo jednotlivec získal prístup ku ktorým údajom. Fyzické osoby by takisto mali mať možnosť umožniť alebo znemožniť automatické oznámenia týkajúce sa prístupu k ich zdravotným údajom prostredníctvom služieb prístupu pre zdravotníckych pracovníkov. S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie by Komisia mala byť splnomocnená stanoviť podrobné prvky vo vykonávacom akte.

(13)  Fyzické osoby nemusia mať záujem umožniť prístup k určitým častiam svojich osobných elektronických zdravotných údajov pri súčasnom umožnení prístupu k iným častiam. To môže byť relevantné najmä v prípadoch citlivých zdravotných problémov, ako sú problémy súvisiace s duševným alebo sexuálnym zdravím, citlivé výkony, ako sú umelé prerušenie tehotenstva, alebo údaje o konkrétnych liekoch, ktoré by mohli odhaliť iné citlivé problémy. Takéto selektívne zdieľanie osobných elektronických zdravotných údajov by sa preto malo podporovať a vykonávať prostredníctvom obmedzení stanovených fyzickou osobou rovnakým spôsobom v rámci členského štátu a v prípade cezhraničnej výmeny údajov. Tieto obmedzenia by mali umožniť dostatočnú podrobnosť na obmedzenie častí súborov údajov, ako sú zložky pacientskych sumárov. Pred stanovením obmedzení by fyzické osoby mali byť informované o ▌bezpečnostných rizikách pre pacientov, ktoré sú spojené s obmedzením prístupu k zdravotným údajom. Keďže nedostupnosť obmedzených osobných elektronických zdravotných údajov môže mať vplyv na poskytovanie alebo kvalitu služieb zdravotnej starostlivosti poskytovaných fyzickej osobe, daná osoba by mala niesť zodpovednosť za to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti tieto údaje zohľadniť. Takéto obmedzenia však môžu mať život ohrozujúce následky, a preto by prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom mal byť v záujme ochrany životne dôležitých záujmov možný v núdzových situáciách. Členské štáty by mohli vo vnútroštátnom práve stanoviť špecifickejšie právne ustanovenia o mechanizmoch obmedzení, ktoré fyzická osoba uplatňuje na časti svojich osobných elektronických zdravotných údajov, najmä pokiaľ ide o zdravotnú zodpovednosť v prípade, že fyzická osoba zaviedla obmedzenia.

(13a)   Navyše vzhľadom na rôznu citlivosť v členských štátoch, pokiaľ ide o mieru kontroly pacientov nad svojimi zdravotnými údajmi, by členské štáty mali mať možnosť stanoviť absolútne právo namietať proti prístupu kohokoľvek okrem pôvodného prevádzkovateľa bez toho, aby došlo k prístupu v núdzových situáciách. Ak sa tak rozhodnú, mali by stanoviť pravidlá a osobitné záruky týkajúce sa takýchto mechanizmov. Takéto pravidlá a osobitné záruky sa môžu týkať aj osobitných kategórií osobných elektronických zdravotných údajov, napríklad genetických údajov. Takéto právo namietať znamená, že osobné elektronické zdravotné údaje týkajúce sa osôb, ktoré ich využili, by neboli sprístupnené prostredníctvom služieb zriadených v rámci EHDS nad rámec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý ošetrenie poskytol. V prípade fyzických osôb, ktoré namietajú, môžu členské štáty vyžadovať registráciu a uchovávanie elektronických zdravotných údajov v systéme EHR, ktorý používa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytol zdravotnícke služby a ktorý je prístupný len pre nich. Ak fyzická osoba uplatnila toto právo namietať, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú naďalej dokumentovať ošetrenie poskytnuté v súlade s platnými pravidlami a budú mať prístup k údajom, ktoré zaregistrovali. Fyzické osoby, ktoré využili takéto právo namietať, by mali mať možnosť zmeniť svoje rozhodnutie. Ak tak urobia, osobné elektronické zdravotné údaje získané počas obdobia námietky nemusia byť dostupné prostredníctvom prístupových služieb a platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU).

(15)  Včasný a úplný prístup zdravotníckych pracovníkov k zdravotným záznamom pacientov je nevyhnutný na zabezpečenie kontinuity starostlivosti, predchádzanie duplicitám a chybám a na zníženie nákladov. V dôsledku nedostatočnej interoperability však zdravotnícki pracovníci v mnohých prípadoch nemajú prístup k úplným zdravotným záznamom svojich pacientov a nemôžu prijímať optimálne lekárske rozhodnutia v záujme diagnostiky a liečby, čo vytvára ďalšie značné náklady pre systémy aj fyzické osoby a môže to viesť k horším výsledkom v oblasti zdravia fyzických osôb. Elektronickými zdravotnými údajmi sprístupnenými v interoperabilnom formáte, ktoré možno prenášať medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, sa zároveň môže znížiť administratívna záťaž na zdravotníckych pracovníkov, ktorá vyplýva z ručného zadávania alebo kopírovania zdravotných údajov medzi elektronickými systémami. Zdravotníckym pracovníkom by sa preto mali poskytnúť vhodné elektronické prostriedky, ako sú príslušné elektronické zariadenia a portály pre zdravotníckych pracovníkov alebo iné služby prístupu pre zdravotníckych pracovníkov, na používanie osobných elektronických zdravotných údajov pri plnení svojich úloh. Keďže je ťažké vopred vyčerpávajúcim spôsobom určiť, ktoré údaje z existujúcich údajov v prioritných kategóriách sú z lekárskeho hľadiska relevantné v konkrétnej oblasti starostlivosti, zdravotnícki pracovníci by mali mať široký prístup. Zdravotnícki pracovníci by pri prístupe k údajom týkajúcim sa svojich pacientov mali dodržiavať platné právne predpisy, kódexy správania, deontologické usmernenia alebo iné ustanovenia, ktorými sa riadi etické správanie, pokiaľ ide o výmenu informácií alebo prístup k nim, najmä v život ohrozujúcich alebo extrémnych situáciách, aby sa obmedzilo využívanie ich prístupu na to, čo je relevantné v danej konkrétnej epizóde starostlivosti. V súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 by poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pri prístupe k osobným zdravotným údajom mali dodržiavať zásadu minimalizácie údajov a prístup k nim obmedziť na údaje nevyhnutne potrebné a odôvodnené pre danú službu. Poskytovanie služieb prístupu zdravotníckym pracovníkom je úlohou vo verejnom záujme, ktorá je pridelená týmto nariadením a ktorej plnenie si vyžaduje spracúvanie osobných údajov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/679. V tomto nariadení sa stanovujú podmienky a záruky týkajúce sa spracúvania elektronických zdravotných údajov v rámci služby prístupu zdravotníckych pracovníkov v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) 2016/679, ako sú podrobné ustanovenia o zaznamenávaní s cieľom zabezpečiť transparentnosť voči dotknutým osobám. Týmto nariadením by však nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo týkajúce sa spracúvania zdravotných údajov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane právnych predpisov, ktorými sa stanovujú kategórie zdravotníckych pracovníkov, ktorí môžu spracúvať rozličné kategórie elektronických zdravotných údajov.

(15b)   S cieľom uľahčiť výkon doplnkových práv na prístup a prenosnosť stanovených podľa tohto nariadenia by členské štáty mali zriadiť jednu alebo viacero služieb prístupu k elektronickým zdravotným údajom. Tieto služby sa môžu poskytovať ako online portál pre pacientov, prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo inými prostriedkami na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni alebo poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Mali by byť navrhnuté prístupným spôsobom, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím. Preukázanie takejto služby umožňujúcej fyzickým osobám jednoduchý prístup k ich osobným elektronickým zdravotným údajom vo významnom verejnom záujme. Spracúvanie osobných elektronických zdravotných údajov v týchto službách je potrebné na plnenie úlohy stanovenej týmto nariadením v zmysle článku 6 ods. 1 písm. e) a článku 9 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) 2016/679. V tomto nariadení sa stanovujú požadované podmienky a záruky pre spracúvanie elektronických zdravotných údajov v rámci služieb prístupu k elektronickým zdravotným údajom, ako je elektronická identifikácia fyzických osôb, ktoré majú prístup k takýmto službám.

(15c)   Fyzické osoby by mali mať možnosť udeliť oprávnenie fyzickým osobám podľa svojho výberu, napr. svojim príbuzným alebo iným blízkym fyzickým osobám, ktoré im umožní prístup alebo kontrolu prístupu k ich osobným elektronickým zdravotným údajom alebo používanie služieb elektronického zdravotníctva v ich mene. Takéto oprávnenia môžu byť užitočné aj z dôvodov zjednodušenia v iných situáciách. Na vykonávanie týchto oprávnení by sa v členských štátoch mali zriadiť proxy služby na uplatňovanie uvedených oprávnení, pričom by sa mali prepojiť so službami prístupu k osobným zdravotným údajom, ako sú portály pre pacientov alebo mobilné aplikácie orientované na pacienta. Uvedené proxy služby by mali zároveň umožniť poručníkom konať v mene svojich nezaopatrených detí; v takýchto situáciách by mohli byť oprávnenia automatické. Okrem uvedených proxy služieb by mali členské štáty zriadiť aj ľahko dostupné podporné služby pre fyzické osoby s primerane vyškolenými pracovníkmi, ktorí im budú pomáhať pri výkone ich práv. Aby sa zohľadnili prípady, v ktorých by zobrazenie niektorých osobných elektronických zdravotných údajov maloletých ich poručníkom mohlo byť v rozpore so záujmami alebo s vôľou maloletej osoby, členské štáty by mali mať možnosť vo vnútroštátnom práve stanoviť takéto obmedzenia a záruky, ako aj potrebnú technickú implementáciu. Služby prístupu k osobným zdravotným údajom, ako sú portály pre pacientov alebo mobilné aplikácie, by mali využívať takéto oprávnenia, a tak umožniť oprávneným fyzickým osobám prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom, ktoré patria do rozsahu oprávnenia, aby mohli viesť k požadovanému účinku. Digitálne náhradné riešenia by sa mali zosúladiť s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (12) a technickými špecifikáciami európskej peňaženky digitálnej identity, aby sa zabezpečilo horizontálne riešenie so zvýšenou používateľskou ústretovosťou. To by malo prispieť k zníženiu administratívneho aj finančného zaťaženia členských štátov znížením rizika vývoja paralelných systémov, ktoré nie sú interoperabilné v celej Únii.

(15d)   V niektorých členských štátoch poskytujú zdravotnú starostlivosť tímy riadenia primárnej starostlivosti vymedzené ako skupiny zdravotníckych pracovníkov zameraných na primárnu starostlivosť (všeobecní lekári), ktorí vykonávajú svoje činnosti primárnej starostlivosti na základe nimi vypracovaného plánu zdravotnej starostlivosti. Vo viacerých členských štátoch existujú aj iné typy zdravotníckych tímov na iné účely starostlivosti. V súvislosti s primárnym používaním zdravotných údajov v európskom priestore pre zdravotné údaje by sa mal poskytnúť prístup zdravotníckym pracovníkom takýchto tímov.

(16b)   Dozorné orgány zriadené v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679 sú oprávnené na monitorovanie a presadzovanie uvedeného nariadenia, najmä pokiaľ ide o monitorovanie spracúvania osobných elektronických zdravotných údajov a vybavovanie všetkých sťažností podaných fyzickými osobami. V EHDS sa stanovujú dodatočné práva pre fyzické osoby, ktoré ich primárne používajú, a to nad rámec práv na prístup a prenosnosť zakotvených v nariadení (EÚ) 2016/679, ktorými sa tieto práva dopĺňajú. Tieto dodatočné práva by mali presadzovať aj dozorné orgány zriadené podľa článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa týmto orgánom poskytli finančné a ľudské zdroje, priestory a infraštruktúra, ktoré sú potrebné na účinné plnenie tejto dodatočnej úlohy. Dozorný orgán alebo orgány zodpovedné za monitorovanie a presadzovanie spracúvania osobných elektronických zdravotných údajov na primárne používanie v súlade s nariadením by mali mať právomoc ukladať správne pokuty. Právny systém Dánska neumožňuje ukladanie správnych pokút stanovených v tomto nariadení. Pravidlá týkajúce sa správnych pokút sa môžu uplatňovať takým spôsobom, že v Dánsku uložia pokuty príslušné vnútroštátne súdy ako trestnú sankciu za predpokladu, že takéto uplatňovanie pravidiel má rovnocenný účinok ako správne pokuty uložené dozornými orgánmi. Ukladané pokuty by v každom prípade mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(16c)   Členské štáty by sa mali usilovať o dodržiavanie etických zásad, ako sú európske etické zásady pre digitálne zdravotníctvo, ktoré prijala sieť elektronického zdravotníctva 26. januára 2022, a zásadu dôvernosti informácií medzi zdravotníckymi pracovníkmi a pacientmi pri uplatňovaní tohto nariadenia, pričom európske etické zásady pre digitálne zdravotníctvo uznávajú ich význam, poskytujú usmernenia odborníkom z praxe, výskumníkom, inovátorom, tvorcom politík a regulačným orgánom.

(17)  Význam rôznych kategórií elektronických zdravotných údajov sa v odlišných scenároch zdravotnej starostlivosti líši. V rôznych kategóriách sa takisto dosiahli odlišné úrovne vyspelosti v oblasti normalizácie, a preto môže byť vykonávanie mechanizmov ich výmeny v závislosti od kategórie viac či menej zložité. Zlepšenie interoperability a zdieľania údajov by preto malo byť postupné, pričom je nevyhnutné uprednostnenie kategórií elektronických zdravotných údajov. Sieť elektronického zdravotníctva za najviac relevantné vo väčšine situácií zdravotnej starostlivosti označila kategórie elektronických zdravotných údajov, ako sú pacientsky sumár, elektronická preskripcia a dispenzácia, laboratórne výsledky a správy, prepúšťacie správy, ▌lekárske snímky a s nimi súvisiace správy, a členské štáty by ich mali považovať za prioritné kategórie, pokiaľ ide o zavedenie prístupu k nim a ich prenosu. Ak takéto prioritné kategórie údajov predstavujú skupiny elektronických zdravotných údajov, toto nariadenie by sa malo uplatňovať nielen na celé skupiny, ale aj na jednotlivé zápisy údajov, na ktoré sa vzťahujú. Napríklad vzhľadom na to, že stav očkovania je súčasťou pacientskeho sumáru, práva a požiadavky spojené s pacientskym sumárom by sa mali vzťahovať aj na takýto špecifický stav očkovania, aj keď sa spracúva oddelene od celého pacientskeho sumáru. Ak sa na účely zdravotnej starostlivosti identifikujú ďalšie potreby výmeny ďalších kategórií elektronických zdravotných údajov, podľa tohto nariadenia by sa mal umožniť prístup k týmto ďalším kategóriám a ich výmena. Dodatočné kategórie by sa mali najprv zaviesť na úrovni členských štátov a ich výmena by sa mala umožniť v cezhraničných situáciách medzi spolupracujúcimi členskými štátmi na dobrovoľnom základe. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výmene údajov v pohraničných regiónoch susediacich členských štátov, kde je poskytovanie cezhraničných služieb zdravotnej starostlivosti častejšie a vyžaduje si ešte rýchlejšie postupy ako vo všeobecnosti v celej Únii.

(19)  Úroveň dostupnosti osobných zdravotných údajov a genetických údajov v elektronickom formáte sa medzi členskými štátmi líši. EHDS by mal fyzickým osobám uľahčiť dostupnosť týchto údajov v elektronickom formáte, ako aj umožniť im lepšiu kontrolu nad prístupom k svojim osobným elektronickým zdravotným údajom a ich zdieľaním. Prispelo by to aj k dosiahnutiu cieľa, aby 100 % občanov Únie malo do roku 2030 prístup k svojim elektronickým zdravotným záznamom, ako sa uvádza v politickom programe s názvom Cesta k digitálnemu desaťročiu. Na zabezpečenie dostupnosti a prenosnosti elektronických zdravotných údajov by sa prístup k takýmto údajom a ich prenos mali uskutočňovať v interoperabilnom spoločnom európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov, a to prinajmenšom v prípade určitých elektronických zdravotných údajov, ako sú pacientske sumáre, elektronické preskripcie a dispenzácie, lekárske snímky a správy zo zobrazovacích vyšetrení, laboratórne výsledky a prepúšťacie správy, na ktoré sa vzťahujú prechodné obdobia. Ak fyzická osoba sprístupňuje osobné elektronické zdravotné údaje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti alebo lekárni alebo ak ich prenáša iný prevádzkovateľ v európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov, tento formát by sa mal akceptovať a príjemca by mal mať možnosť čítať údaje a používať ich na poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo na výdaj lieku, čím sa podporí poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti alebo výdaj elektronickej preskripcie. Formát by mal byť navrhnutý tak, aby sa v čo najväčšej možnej miere uľahčil preklad elektronických zdravotných údajov zastúpených jeho používaním do úradných jazykov Únie. V odporúčaní Komisie (EÚ) 2019/243(13) sa stanovujú základy takéhoto spoločného európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov. Interoperabilita EHDS by mala prispieť k vysokej kvalite európskych súborov zdravotných údajov. Používanie európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov by sa malo rozšíriť na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Komisia by mala byť splnomocnená rozšíriť európsky formát na výmenu elektronických zdravotných záznamov prostredníctvom vykonávacích aktov o ďalšie kategórie údajov, ktoré používajú členské štáty, ktoré o ne majú záujem. Európsky formát na výmenu elektronických zdravotných záznamov môže mať rôzne profily na používanie na úrovni systémov EHR a na úrovni národných kontaktných bodov na platforme Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) pre cezhraničnú výmenu údajov.

(20)  Hoci sú systémy EHR rozšírené, úroveň digitalizácie zdravotných údajov sa v členských štátoch líši v závislosti od kategórií údajov a pokrytia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí zdravotné údaje zaznamenávajú v elektronickom formáte. Aby sa podporilo uplatňovanie práv dotknutých osôb na prístup k elektronickým zdravotným údajom a ich výmenu, v snahe predísť ďalšej fragmentácii sú nevyhnutné opatrenia na úrovni Únie. Určité kategórie zdravotných údajov by sa mali systematicky a na základe špecifických požiadaviek na kvalitu údajov zaznamenávať v elektronickom formáte s cieľom prispieť k vysokej kvalite starostlivosti a jej kontinuite. Európsky formát na výmenu elektronických zdravotných záznamov by mal tvoriť základ špecifikácií týkajúcich sa zaznamenávania a výmeny elektronických zdravotných údajov. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty na stanovenie ▌požiadaviek na kvalitu údajov.

(21)  Telemedicína sa stáva čoraz dôležitejším nástrojom, ktorý môže pacientom umožniť prístup k starostlivosti a má potenciál znížiť nerovnosti v oblasti zdravia a posilniť voľný pohyb občanov Únie cez hranice. Poskytovanie starostlivosti vo vzdialených regiónoch môžu uľahčiť digitálne a iné technologické nástroje. Ak sú digitálne služby súčasťou fyzického poskytovania služby zdravotnej starostlivosti, digitálna služba by sa mala považovať za súčasť celkového poskytovania starostlivosti. Podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sú členské štáty zodpovedné za svoju politiku v oblasti zdravia, najmä za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti vrátane regulácie činností, ako sú online lekárne, telemedicína a iné služby, ktoré poskytujú a uhrádzajú, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Rôzne politiky v oblasti zdravotnej starostlivosti by však nemali ▌predstavovať prekážky voľného pohybu elektronických zdravotných údajov v kontexte cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vrátane telemedicíny, ako sú online lekárenské služby.

(22)  V nariadení (EÚ) č. 910/2014 sa stanovujú podmienky, za akých členské štáty vykonávajú identifikáciu fyzických osôb v cezhraničných situáciách pomocou prostriedkov elektronickej identifikácie vydaných iným členským štátom, pričom sa v ňom uvádzajú pravidlá vzájomného uznávania takýchto prostriedkov elektronickej identifikácie. EHDS si vyžaduje bezpečný prístup k elektronickým zdravotným údajom, a to aj v cezhraničných scenároch. Služby prístupu k elektronickým zdravotným údajom a služby telemedicíny by mali uplatňovať práva fyzických osôb bez ohľadu na členský štát, v ktorom sú poistení, a preto by mali podporovať identifikáciu ▌fyzických osôb pomocou akýchkoľvek prostriedkov elektronickej identifikácie uznaných podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Vzhľadom na možnosť problémov súvisiacich s totožnosťou v cezhraničných situáciách môže byť potrebné, aby členské štáty vydali doplnkové prístupové tokeny alebo kódy fyzickým osobám, ktoré prichádzajú z iných členských štátov a dostávajú zdravotnú starostlivosť. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty na účely interoperabilnej cezhraničnej identifikácie a autentifikácie fyzických osôb a zdravotníckych pracovníkov vrátane akýchkoľvek doplnkových mechanizmov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie možnosti fyzických osôb uplatňovať svoje práva na osobné elektronické zdravotné údaje v cezhraničných situáciách.

(22a)   V záujme plánovania a zavádzania noriem prístupu k elektronickým zdravotným údajom a ich prenosu a presadzovania práv fyzických osôb a zdravotníckych pracovníkov by členské štáty mali zriadiť príslušné orgány pre elektronické zdravotníctvo ako samostatné organizácie alebo ako súčasť aktuálne existujúcich orgánov. Zamestnanci orgánu pre elektronické zdravotníctvo by nemali mať finančné alebo iné záujmy v priemyselných odvetviach alebo hospodárskych činnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť ich nestrannosť. Okrem toho by mali členské štáty uľahčiť účasť vnútroštátnych subjektov na spolupráci na úrovni Únie, nasmerovanie odborných znalostí a poskytovanie poradenstva pri koncipovaní riešení potrebných na dosiahnutie cieľov EHDS. Orgány pre elektronické zdravotníctvo existujú vo väčšine členských štátov a zaoberajú sa elektronickými zdravotnými záznamami, interoperabilitou, bezpečnosťou alebo normalizáciou. Orgány pre elektronické zdravotníctvo by pri vykonávaní svojich úloh mali spolupracovať najmä s dozornými orgánmi zriadenými podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a orgánmi dohľadu zriadenými podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Môžu spolupracovať aj s Európskou radou pre umelú inteligenciu podľa [akt o umelej inteligencii 2021/0106(COD)], Koordinačnou skupinou pre zdravotnícke pomôcky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745(14), Európskym dátovým inovačným výborom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868(15) a príslušnými orgánmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854(16).

(22b)   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá fyzická alebo právnická osoba by mala mať právo na účinný opravný prostriedok proti právne záväznému rozhodnutiu orgánu pre elektronické zdravotníctvo, ktoré sa jej týka. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, by každá fyzická alebo právnická osoba mala mať právo na účinný opravný prostriedok, ak orgán pre elektronické zdravotníctvo sťažnosť nevybavil alebo fyzickú alebo právnickú osobu neinformoval do troch mesiacov o pokroku alebo výsledku sťažnosti. Konanie proti orgánu pre elektronické zdravotníctvo by sa malo viesť na súdoch členských štátov, v ktorých je orgán pre elektronické zdravotníctvo zriadený.

(23)  Orgány pre elektronické zdravotníctvo by mali mať dostatočné technické zručnosti, pričom by mohli spájať expertov z rôznych organizácií. Činnosti orgánov pre elektronické zdravotníctvo by sa mali s cieľom zabezpečiť ich efektívnosť riadne plánovať a monitorovať. Orgány pre elektronické zdravotníctvo by mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie práv fyzických osôb vytvorením celoštátnych, regionálnych a miestnych technických riešení, ako sú sprostredkovanie elektronických zdravotných záznamov a portály pre pacientov. Mali by pri tom uplatňovať spoločné normy a špecifikácie daných riešení, podporovať uplatňovanie noriem a špecifikácií pri verejných obstarávaniach a používať iné inovačné prostriedky vrátane kompenzácie riešení, ktoré sú v súlade s požiadavkami EHDS na interoperabilitu a bezpečnosť. Členské štáty by mali zabezpečiť realizáciu vhodných iniciatív odbornej prípravy. Zdravotnícki pracovníci by mali byť najmä informovaní a vyškolení v súvislosti so svojimi právami a povinnosťami podľa tohto nariadenia. Orgány pre elektronické zdravotníctvo by mali na vykonávanie svojich úloh spolupracovať na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie s inými subjektmi vrátane poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, výrobcov systémov EHR a wellness aplikácií, ako aj iných zainteresovaných strán zo sektora zdravotníctva alebo informačných technológií, subjektov zaoberajúcich sa systémami preplácania, orgánov hodnotenia zdravotníckej technológie, regulačných orgánov a agentúr pre lieky, orgánov pre zdravotnícke pomôcky, verejných obstarávateľov a orgánov pre kybernetickú bezpečnosť alebo elektronickú identifikáciu.

(24)  Prístup k elektronickým zdravotným údajom a ich prenos majú význam v situáciách cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, keďže môžu podporiť kontinuitu starostlivosti vtedy, ak fyzické osoby vycestujú do iného členského štátu alebo zmenia svoje miesto pobytu. Kontinuita starostlivosti a rýchly prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom sú ešte dôležitejšie pre osoby s pobytom v pohraničných regiónoch, ktoré často prekračujú hranicu s cieľom získať zdravotnú starostlivosť. V mnohých pohraničných regiónoch môžu byť niektoré špecializované služby zdravotnej starostlivosti dostupné bližšie skôr cezhranične než v tom istom členskom štáte. Infraštruktúra na cezhraničný prenos osobných elektronických zdravotných údajov je potrebná v situáciách, keď fyzická osoba využíva služby poskytovateľa zdravotnej starostlivosti usadeného v inom členskom štáte. Malo by sa zvážiť postupné rozširovanie infraštruktúry a jej financovanie. Na tento účel sa zriadila infraštruktúra s dobrovoľnou účasťou, platforma Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU), ako súčasť opatrení stanovených v článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ(17). Členské štáty prostredníctvom platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) začali poskytovať fyzickým osobám možnosť zdieľať ich osobné elektronické zdravotné údaje s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti počas cestovania v zahraničí. Na základe týchto skúseností by sa účasť členských štátov na digitálnej infraštruktúre platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) zriadenej týmto nariadením mala stať povinnou. Technické špecifikácie infraštruktúry platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) by mali umožniť výmenu prioritných kategórií elektronických zdravotných údajov, ako aj ďalších kategórií podporovaných európskym formátom na výmenu elektronických zdravotných záznamov. Tieto špecifikácie by sa mali vymedziť prostredníctvom vykonávacích aktov a mali by vychádzať z cezhraničných špecifikácií európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov doplnených o ďalšie špecifikácie kybernetickej bezpečnosti, technickej a sémantickej interoperability, prevádzky a riadenia služieb. Týmto nariadením by sa členským štátom mala uložiť povinnosť pripojiť sa k infraštruktúre, dodržiavať technické špecifikácie platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) a pripojiť k nej poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane lekární, keďže je to nevyhnutné na uplatňovanie práv fyzických osôb stanovených podľa tohto nariadenia na prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom a ich používanie bez ohľadu na členský štát. ▌

(25)  ▌Platforma Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) poskytuje členským štátom spoločnú infraštruktúru na zabezpečenie pripojiteľnosti a interoperability účinným a bezpečným spôsobom na podporu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov pred prenosom osobných elektronických zdravotných údajov prostredníctvom tejto infraštruktúry a po ňom. Členské štáty sú zodpovedné za organizáciu svojich národných kontaktných bodov a za [spracovanie osobných údajov na] poskytovanie zdravotnej starostlivosti pred prenosom údajov prostredníctvom tejto infraštruktúry a po ňom. Komisia by mala monitorovať dodržiavanie potrebných požiadaviek národnými kontaktnými bodmi prostredníctvom kontrol súladu. V prípade závažného nedodržiavania pravidiel zo strany národného kontaktného bodu by Komisia mala mať možnosť pozastaviť dotknuté služby poskytované týmto národným kontaktným bodom. Komisia by mala konať ako sprostredkovateľ v mene členských štátov v rámci tejto infraštruktúry a mala by pre ňu poskytovať ústredné služby. S cieľom zabezpečiť súlad s pravidlami ochrany údajov a poskytnúť rámec riadenia rizík na prenos osobných elektronických zdravotných údajov by sa vo vykonávacích aktoch mali podrobne stanoviť osobitné povinnosti členských štátov ako spoločných prevádzkovateľov a povinnosti Komisie ako sprostredkovateľa v ich mene. Každý členský štát je výlučne zodpovedný za údaje a služby v členskom štáte. Toto nariadenie poskytuje právny základ pre spracúvanie osobných elektronických zdravotných údajov v tejto infraštruktúre ako úloha vykonávaná vo verejnom záujme, ktorá je stanovená právom Únie v zmysle článku 6 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/679. Toto spracúvanie je potrebné na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cezhraničných situáciách, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2 písm. h) uvedeného nariadenia.

(26)  Okrem služieb platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) môžu byť na výmenu osobných elektronických zdravotných údajov založených na európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov potrebné ďalšie služby alebo doplnkové infraštruktúry, napríklad v prípadoch núdzových situácií v oblasti verejného zdravia alebo tam, kde architektúra platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) nie je vhodná na vykonávanie niektorých prípadov použitia. Príklady takýchto prípadov použitia zahŕňajú podporu funkcií očkovacích preukazov vrátane výmeny informácií o očkovacích plánoch alebo overovania potvrdení o očkovaní alebo iných zdravotných potvrdení. Bolo by to dôležité aj na zavedenie dodatočných funkcií na riešenie kríz v oblasti verejného zdravia, ako je podpora sledovania kontaktov na účely zabránenia šíreniu infekčných chorôb. Platforma Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) by mala podporovať výmenu osobných elektronických zdravotných údajov s kontaktnými miestami príslušných tretích krajín a medzinárodnými organizáciami s cieľom prispieť ku kontinuite zdravotnej starostlivosti. Týka sa to najmä cezhraničného mobilného obyvateľstva so susednými tretími krajinami, kandidátskych krajín a pridruženia zámorských krajín a území. Pripojenie takýchto národných kontaktných bodov pre elektronické zdravotníctvo tretích krajín alebo interoperabilita s digitálnymi systémami zriadenými na medzinárodnej úrovni by mali podliehať kontrole, ktorou sa zaistí dodržiavanie súladu takéhoto ▌kontaktného bodu s technickými špecifikáciami, pravidlami ochrany údajov a ďalšími požiadavkami platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU). Okrem toho vzhľadom na to, že spojenie s platformou Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) bude zahŕňať prenosy osobných elektronických zdravotných údajov do tretích krajín, ako napríklad zdieľanie pacientskeho sumáru, keď pacient žiada o starostlivosť v danej tretej krajine, budú musieť byť zavedené príslušné nástroje prenosu podľa kapitoly V nariadenia (EÚ) 2016/679. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom prepojiť takéto tretie krajiny a medzinárodné organizácie s platformou Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU). Pri príprave týchto vykonávacích aktov by sa mali zohľadniť národné bezpečnostné záujmy členských štátov.

(27)  S cieľom umožniť bezproblémovú výmenu elektronických zdravotných údajov a zabezpečiť dodržiavanie práv fyzických osôb a zdravotníckych pracovníkov by systémy EHR uvádzané na jednotný trh Únie mali byť schopné bezpečne uchovávať a prenášať kvalitné elektronické zdravotné údaje. Toto je kľúčovým cieľom EHDS na zaistenie bezpečného a voľného pohybu elektronických zdravotných údajov v Únii. Na tento účel by sa mal pre systémy EHR, v ktorých sa spracúva jedna alebo viacero prioritných kategórií elektronických zdravotných údajov, stanoviť povinný systém posudzovania zhody systémov EHR, aby sa vyriešila fragmentácia trhu a zároveň sa zabezpečil primeraný prístup. Prostredníctvom tohto sebahodnotenia systémy EHR preukážu súlad s požiadavkami na interoperabilitu, bezpečnosť a zaznamenávanie na oznamovanie osobných elektronických zdravotných údajov stanovenými v dvoch povinných komponentoch elektronických zdravotných záznamov harmonizovaných týmto nariadením, a to „komponente interoperability európskych systémov EHR na výmenu“ a v „európskom komponente zaznamenávania systémov EHR“. Tieto dva komponenty sú zamerané na transformáciu údajov, hoci môžu znamenať nepriame požiadavky na register údajov a prezentáciu údajov v systémoch EHR. Technické špecifikácie „európskeho komponentu interoperability pre systémy EHR“ a „európskeho komponentu zaznamenávania systémov EHR“ by sa mali vymedziť prostredníctvom vykonávacích aktov a mali by byť založené na používaní európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov. Komponenty by mali byť navrhnuté tak, aby boli opätovne použiteľné a aby sa bezproblémovo integrovali s inými komponentmi v rámci väčšieho softvérového systému. Pokiaľ ide o bezpečnosť týchto komponentov, tieto požiadavky by sa mali vzťahovať na prvky, ktoré sú špecifické pre systémy EHR, keďže všeobecnejšie bezpečnostné vlastnosti by mali podporovať iné mechanizmy, ako ▌nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(18) [akt o kybernetickej odolnosti 2022/0272(COD)]. Na podporu tohto procesu by sa mali zriadiť európske digitálne testovacie prostredia, ktoré by poskytovali automatizované prostriedky na testovanie toho, či harmonizované komponenty systému EHR fungujú v súlade s požiadavkami stanovenými v kapitole III tohto nariadenia. Na tento účel by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom určiť spoločné špecifikácie pre toto prostredie. Komisia by mala vyvinúť softvér potrebný pre testovacie prostredie a sprístupniť ho ako otvorený zdroj. Členské štáty by mali byť tie, ktoré prevádzkujú testovacie prostredia, keďže sú bližšie k výrobcom a majú lepšie predpoklady na ich podporu. Výrobcovia by mali používať tieto prostredia na testovanie svojich výrobkov pred ich uvedením na trh, pričom by mali naďalej niesť plnú zodpovednosť za súlad svojich výrobkov. Výsledky skúšky by sa mali stať súčasťou technickej dokumentácie výrobku. Ak systém EHR alebo jeho časť spĺňa európske normy alebo spoločné špecifikácie, mal by sa v technickej dokumentácii uviesť aj zoznam príslušných európskych noriem a spoločných špecifikácií. Na podporu porovnateľnosti by Komisia mala vypracovať jednotný vzor technickej dokumentácie.

(27a)   K systémom EHR by mal byť pripojený informačný formulár, ktorý obsahuje informácie pre profesionálnych používateľov. Ak k systému EHR nie je pripojený takýto informačný list a jasný a úplný návod na použitie v prístupných formátoch pre osoby so zdravotným postihnutím, dotknutý výrobca systému EHR, jeho splnomocnený zástupca a všetky ostatné príslušné hospodárske subjekty by mali byť povinní doplniť do systému EHR tento informačný list a tieto pokyny na použitie.

(28)  Zatiaľ čo systémy EHR, ktoré sú výrobcom konkrétne určené na to, aby sa používali na spracúvanie jednej alebo viacerých osobitných kategórií elektronických zdravotných údajov, by mali podliehať povinnej samocertifikácii, softvér na všeobecné účely by sa nemal považovať za systém EHR, a to ani vtedy, keď sa používa v kontexte zdravotnej starostlivosti, a preto by sa nemalo vyžadovať, aby spĺňal ustanovenia kapitoly III. Týka sa to prípadov, ako je softvér na spracovanie textu používaný na písanie správ, ktorý by sa potom stal súčasťou opisných elektronických zdravotných záznamov, univerzálneho midlvérového softvéru alebo softvéru na správu databáz, ktorý sa používa ako súčasť riešení na uchovávanie údajov.

(28a)   Týmto nariadením sa zavádza povinný systém sebahodnotenia zhody pre dva povinné harmonizované komponenty elektronických zdravotných záznamov systémov EHR s cieľom zabezpečiť, aby si systémy EHR uvedené na trh Únie mohli vymieňať údaje v európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov a aby mali požadované zaznamenávacie schopnosti. Vyhlásenie výrobcu o zhode je odôvodnené tým, že sa zabezpečí, aby boli tieto požiadavky zaručené primeraným spôsobom bez neprimeraného zaťaženia členských štátov a výrobcov.

(28aa)   Členské štáty by mali vychádzať pri zabezpečovaní správneho uplatňovania režimu označovania CE z existujúcich mechanizmov a v prípade nesprávneho používania tohto označenia by mali prijať náležité opatrenia. Ak systémy EHR podliehajú inému právu Únie, pokiaľ ide o aspekty, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje a ktoré takisto vyžadujú umiestnenie označenia CE, označenie CE by malo uvádzať, že systémy spĺňajú aj požiadavky tohto iného práva.

(28b)   Členské štáty by si mali ponechať právomoc vymedziť požiadavky týkajúce sa akýchkoľvek iných komponentov systémov EHR a podmienky pripojenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k ich príslušným vnútroštátnym infraštruktúram, ktoré môžu byť predmetom posúdenia treťou stranou na vnútroštátnej úrovni. S cieľom podporiť hladké fungovanie jednotného trhu so systémami EHR, produktami elektronického zdravotníctva a súvisiacimi službami by sa mala zabezpečiť čo najväčšia transparentnosť, pokiaľ ide o vnútroštátne predpisy, ktorými sa stanovujú požiadavky na systémy EHR, a ustanovenia o ich posudzovaní zhody v súvislosti s inými aspektmi, než sú harmonizované komponenty systémov EHR podľa nariadenia. Členské štáty by mali informovať Komisiu o týchto vnútroštátnych požiadavkách, aby mala potrebné informácie na zabezpečenie toho, aby nebránili harmonizovaným komponentom systémov EHR alebo aby s nimi neboli nepriaznivo prepojené.

(29)  Určité komponenty systémov EHR by sa mohli považovať za zdravotnícke pomôcky podľa nariadenia (EÚ) 2017/745 alebo diagnostické pomôcky in vitro podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746(19). Softvér alebo modul(y) softvéru, ktorý patrí do vymedzenia pojmu „zdravotnícka pomôcka“, „diagnostická zdravotnícka pomôcka in vitro“ alebo „vysokorizikový systém umelej inteligencie“, by sa mal certifikovať v súlade s nariadením (EÚ) 2017/745, nariadením (EÚ) 2017/746, resp. nariadením Európskeho parlamentu a Rady […] [akt o umelej inteligencii, 2021/0106(COD)]. Hoci tieto produkty majú spĺňať požiadavky každého uplatniteľného nariadenia, členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa príslušné posudzovanie zhody vykonávalo ako spoločný alebo koordinovaný postup s cieľom obmedziť administratívne zaťaženie výrobcov a iných hospodárskych subjektov. Základné požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa interoperability by sa mali uplatňovať len v rozsahu, v akom výrobca zdravotníckej pomôcky, diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro alebo vysokorizikového systému umelej inteligencie, ktoré poskytujú elektronické zdravotné údaje na spracovanie v rámci systému EHR, tvrdí, že sú interoperabilné s takýmto systémom EHR. V takomto prípade by sa na uvedené zdravotnícke pomôcky, diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro a vysokorizikové systémy umelej inteligencie mali vzťahovať ustanovenia o spoločných špecifikáciách systémov EHR.

(30)  Na ďalšiu podporu interoperability a bezpečnosti môžu členské štáty zachovať alebo stanoviť osobitné pravidlá verejného obstarávania, preplácania, financovania alebo používania systémov EHR na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s organizáciou, poskytovaním alebo financovaním služieb zdravotnej starostlivosti. Takýmito osobitnými pravidlami by sa nemalo brániť voľnému pohybu systémov EHR v Únii. Niektoré členské štáty zaviedli povinnú certifikáciu systémov EHR alebo povinné skúšanie interoperability v prípade ich pripojenia k vnútroštátnym službám elektronického zdravotníctva. Takéto požiadavky sa často vyjadrujú pri obstarávaniach, ktoré organizujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, celoštátne alebo regionálne orgány. Povinnou certifikáciou systémov EHR na úrovni Únie by sa mal stanoviť základ, ktorý možno používať pri obstarávaní na vnútroštátnej úrovni.

(31)  S cieľom zaručiť pacientom účinné uplatňovanie ich práv podľa tohto nariadenia by poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali dodržiavať toto nariadenie aj v prípade, že systém EHR vyvinú a používajú „interne“ na vykonávanie interných činností bez toho, aby ho uviedli na trh za odplatu alebo odmenu. V uvedenom kontexte by takíto poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali spĺňať všetky požiadavky, ktoré sa uplatňujú na výrobcov, pokiaľ ide o interný systém, ktorý uviedli do prevádzky. Takíto poskytovatelia zdravotnej starostlivosti však môžu potrebovať dodatočný čas na prípravu. Z tohto dôvodu by sa tieto požiadavky mali na takéto systémy uplatňovať až po predĺženom prechodnom období.

(32)  Treba stanoviť jasné a primerané rozdelenie povinností, ktoré zodpovedá úlohe každého subjektu v dodávateľskom a distribučnom procese systémov EHR. Hospodárske subjekty by mali byť zodpovedné za dodržiavanie súladu vo vzťahu k svojim príslušným úlohám v takomto procese a mali by zabezpečiť, aby na trhu sprístupnili iba systémy EHR, ktoré spĺňajú príslušné požiadavky.

(33)  Výrobcovia systémov EHR by mali preukázať dodržiavanie súladu so základnými požiadavkami na interoperabilitu a bezpečnosť prostredníctvom zavedenia spoločných špecifikácií. Na tento účel by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci na stanovenie takýchto spoločných špecifikácií týkajúcich sa súborov údajov, kódovacích systémov, technických špecifikácií vrátane noriem, špecifikácií a profilov na výmenu údajov, ako aj požiadaviek a zásad súvisiacich s bezpečnosťou, dôvernosťou, integritou, bezpečnosťou pacienta a ochranou osobných údajov, ako aj špecifikácií a požiadaviek súvisiacich so správou identifikácie a používaním elektronickej identifikácie. Orgány pre elektronické zdravotníctvo by mali prispievať k vývoju takýchto spoločných špecifikácií. V príslušných prípadoch by tieto spoločné špecifikácie mali vychádzať z existujúcich harmonizovaných noriem pre harmonizované komponenty systémov EHR a mali by byť zlučiteľné s odvetvovými právnymi predpismi. Ak majú spoločné špecifikácie osobitný význam v súvislosti s požiadavkami na ochranu údajov systémov EHR, pred ich prijatím by sa mali uskutočniť konzultácie s Európskym výborom pre ochranu údajov (EDPB) a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (EDPS) podľa článku 42 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(34)  S cieľom zabezpečiť primerané a účinné presadzovanie požiadaviek a povinností stanovených v kapitole III tohto nariadenia by sa mal uplatňovať systém dohľadu nad trhom a súladu produktov stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020(20). V závislosti od organizácie stanovenej na vnútroštátnej úrovni by takéto činnosti dohľadu nad trhom mohli vykonávať orgány pre elektronické zdravotníctvo zabezpečujúce riadne uplatňovanie kapitoly II alebo samostatný orgán dohľadu nad trhom zodpovedný za systémy EHR. Zatiaľ čo určenie orgánov pre elektronické zdravotníctvo ako orgánov dohľadu nad trhom by mohlo mať dôležité praktické výhody pri vykonávaní zdravotnej a inej starostlivosti, malo by sa predísť akýmkoľvek konfliktom záujmov, napríklad oddelením rôznych úloh.

(34aa)   Zamestnanci orgánov dohľadu nad trhom by nemali mať žiadne priame ani nepriame hospodárske, finančné či osobné konflikty záujmov, ktoré by sa mohli považovať za ohrozujúce ich nezávislosť, a predovšetkým by sa nemali nachádzať v situácii, ktorá môže, priamo alebo nepriamo, ovplyvniť ich profesijnú nestrannosť. Členské štáty by mali určiť a uverejniť postup výberu orgánov dohľadu nad trhom. Mali by zabezpečiť, aby bol postup transparentný a neumožňoval konflikt záujmov.

(35)  Používatelia wellness aplikácií, ako sú mobilné aplikácie, by mali byť informovaní o kapacite takýchto aplikácií pripojiť sa k systémom EHR alebo vnútroštátnym elektronickým zdravotným riešeniam a poskytovať im údaje v prípadoch, keď sú údaje vytvorené wellness aplikáciami užitočné na účely zdravotnej starostlivosti. Schopnosť týchto aplikácií exportovať údaje v interoperabilnom formáte je dôležitá aj na účely prenosnosti údajov. Používatelia by mali byť v príslušných prípadoch informovaní o dodržiavaní súladu takýchto aplikácií s požiadavkami na interoperabilitu a bezpečnosť. Vzhľadom na veľký počet wellness aplikácií a obmedzený význam údajov, ktoré mnohé z nich vytvárajú na účely zdravotnej starostlivosti, by však systém certifikácie v prípade týchto aplikácií nebol primeraný. Preto by sa mal zriadiť povinný systém označovania pre wellness aplikácie s tvrdením o interoperabilite so systémom EHR ako vhodný mechanizmus, ktorým sa používateľom wellness aplikácií poskytuje transparentnosť, pokiaľ ide o dodržiavanie súladu s požiadavkami, a tým sa používateľom pomáha pri výbere vhodných wellness aplikácií s prísnymi normami interoperability a bezpečnosti. Komisia by mala vo vykonávacích aktoch stanoviť podrobnosti týkajúce sa formátu a obsahu takéhoto označenia.

(35a)   Členské štáty by mali mať naďalej možnosť regulovať iné aspekty používania wellness aplikácií, ako sa uvádza v článku 31, za predpokladu, že takéto pravidlá sú v súlade s právom Únie.

(36)  Distribúcia informácií o certifikovaných systémoch EHR a označených wellness aplikáciách je potrebná na to, aby sa obstarávateľom a používateľom takýchto produktov umožnilo nájsť interoperabilné riešenia pre ich konkrétne potreby. Na úrovni Únie by sa preto mala zriadiť databáza interoperabilných systémov EHR a wellness aplikácií, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadení (EÚ) 2017/745 a […] [akt o umelej inteligencii, 2021/0106(COD)], podobná Európskej databáze zdravotníckych pomôcok (Eudamed) zriadenej nariadením (EÚ) 2017/745. Cieľmi databázy EÚ pre interoperabilné systémy EHR a wellness aplikácie by malo byť zvýšiť celkovú transparentnosť, vyhnúť sa viacnásobným požiadavkám na podávanie správ a zefektívniť a uľahčiť tok informácií. V prípade zdravotníckych pomôcok a systémov umelej inteligencie by sa registrácia mala zachovať v rámci existujúcich databáz zriadených podľa nariadenia (EÚ) 2017/745, resp. nariadenia […] [akt o umelej inteligencii, 2021/0106(COD)], ale malo by sa uvádzať dodržiavanie súladu s požiadavkami na interoperabilitu v rámci tvrdení výrobcov, a to s cieľom poskytovať informácie obstarávateľom.

(37)  Toto nariadenie je zamerané na vytvorenie spoločného mechanizmu na prístup k elektronickým zdravotným údajom na ▌sekundárne používanie v celej Únii bez toho, aby sa bránilo zavedeným zmluvným alebo iným mechanizmom alebo aby sa nahradili. V rámci tohto mechanizmu by držitelia údajov mali ▌údaje, ktoré majú k dispozícii, sprístupniť na základe povolenia na prístup k údajom alebo žiadosti o údaje. Naúčely spracúvania elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie by sa mal vyžadovať jeden z právnych základov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a), c), e) alebo f) nariadenia (EÚ) 2016/679 v spojení s článkom 9 ods. 2 uvedeného nariadenia. Toto nariadenie poskytuje právny základ v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 pre sekundárne používanie osobných elektronických zdravotných údajov vrátane záruk umožňujúcich spracúvanie osobitných kategórií údajov v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. g), h), i) a j) nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkom 10 ods. 2 písm. g), h), i) a j) nariadenia (EÚ) 2018/1725, pokiaľ ide o zákonné účely, dôveryhodnú správu na poskytovanie prístupu k zdravotným údajom (prostredníctvom zapojenia orgánov pre prístup k zdravotným údajom) a spracúvanie v zabezpečenom prostredí, ako aj modality spracúvania údajov stanovené v povolení na prístup k údajom. Členské štáty preto už nemôžu podľa článku 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/679 zachovať ani zaviesť ďalšie podmienky vrátane obmedzení a osobitných ustanovení požadujúcich súhlas fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie podľa tohto nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 33 ods. 8b. Žiadatelia o údaje by zároveňmali preukázať právny základ podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo v príslušných prípadoch článku 5 nariadenia (EÚ) 2018/1725, na základe ktorého by mohli požiadať o prístup k elektronickým zdravotným údajom podľa tohto nariadenia, a mali by spĺňať podmienky stanovené v kapitole IV. Zároveň by mal orgán pre prístup k zdravotným údajom posúdiť informácie poskytnuté žiadateľom o údaje, na základe ktorých by mal byť schopný vystaviť povolenie na prístup k údajom na spracovanie elektronických osobných zdravotných údajov podľa tohto nariadenia, ktoré by malo spĺňať požiadavky a podmienky stanovené v kapitole IV tohto nariadenia. Konkrétnejšie, v prípade spracúvania elektronických zdravotných údajov, ktoré uchovávajú držitelia zdravotných údajov, vzniká týmto nariadením držiteľovi zdravotných údajov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679 v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. i) a j) uvedeného nariadenia právna povinnosť sprístupniť osobné elektronické zdravotné údaje orgánom pre prístup k zdravotným údajom, pričom právny základ na účely prvotného spracúvania (napr. poskytovanie zdravotnej starostlivosti) nie je dotknutý. ▌Týmto nariadením sa orgánom pre prístup k zdravotným údajom stanovujú aj úlohy vo verejnom záujmev zmysle článku 6 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/679 a spĺňajú sa požiadavky článku 9 ods. 2 písm. g), h), i), resp. j) nariadenia (EÚ) 2016/679. ▌Ak sa používateľ zdravotných údajov spolieha na právny základ, ktorý ponúka článok 6 ods. 1 písm. e) alebo článok 6 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo článok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2018/1725, v tomto prípade by toto nariadenie malo poskytovať záruky požadované podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(37b)   Sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov môže priniesť veľké spoločenské výhody. Na účely regulácie a politiky založenej na dôkazoch, ako aj na účely výskumu, hodnotenia zdravotníckych technológií a klinických cieľov, by sa malo podporovať využívanie údajov a dôkazov z klinickej praxe vrátane výsledkov hlásených pacientmi. Údaje o zdraví, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, môžu dopĺňať údaje a dôkazy z praxe. Na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité, aby súbory údajov sprístupnené na sekundárne používanie týmto nariadením boli čo najúplnejšie. V tomto nariadení sa stanovujú potrebné záruky na zmiernenie určitých rizík spojených s realizáciou týchto prínosov. Sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov je založené na pseudonymizovaných alebo anonymizovaných údajoch, aby sa zabránilo identifikácii dotknutých osôb.

(37c)   S cieľom vyvážiť potrebu používateľov údajov mať vyčerpávajúce a reprezentatívne súbory údajov s autonómiou fyzických osôb, pokiaľ ide o ich osobné elektronické zdravotné údaje, ktoré sa považujú za osobitne citlivé, by fyzické osoby mali mať možnosť podieľať sa na spracúvaní svojich osobných elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie podľa tohto nariadenia, a to vo forme práva odmietnuť spracovanie takýchto osobných elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie. V tejto súvislosti by sa mal zabezpečiť ľahko zrozumiteľný, prístupný a užívateľsky prívetivý mechanizmus odmietnutia. Okrem toho je nevyhnutné poskytnúť fyzickým osobám dostatočné a úplné informácie o ich práve na odmietnutie, a to aj o výhodách a nevýhodách pri uplatňovaní tohto práva. Od fyzických osôb by sa nemalo vyžadovať, aby uviedli dôvody odmietnutia a mali by mať možnosť svoju voľbu kedykoľvek prehodnotiť. Na určité účely so silným prepojením na verejný záujem, ako sú činnosti na ochranu pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia alebo vedecký výskum z dôležitých dôvodov verejného záujmu, je však vhodné stanoviť pre členské štáty možnosť vytvoriť, pokiaľ ide o ich vnútroštátny kontext, mechanizmus na poskytovanie prístupu k údajom fyzických osôb, ktoré využili právo na odmietnutie, s cieľom zabezpečiť, aby sa v týchto situáciách mohli sprístupniť úplné súbory údajov. Takéto mechanizmy by mali byť v súlade s požiadavkami na sekundárne používanie stanovenými podľa tohto nariadenia. Vedecký výskum z dôležitých dôvodov verejného záujmu by mohol zahŕňať napríklad výskum zameraný na neuspokojené liečebné potreby vrátane zriedkavých chorôb alebo nových ohrození zdravia. Pravidlá týkajúce sa takejto prednosti pred právom na odmietnutie by mali rešpektovať podstatu základných práv a slobôd a byť nevyhnutným a primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti na plnenie verejného záujmu v oblasti legitímnych vedeckých a spoločenských cieľov. Takáto prednosť by mala byť dostupná len pre používateľov zdravotných údajov, ktorí sú subjektmi verejného sektora, vrátane príslušných európskych inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr poverených vykonávaním úloh v oblasti verejného zdravia alebo iným subjektom povereným vykonávaním verejných úloh v oblasti verejného zdravia alebo konajúcim v mene orgánu verejnej moci alebo povereným týmto orgánom a len za podmienok, že údaje nemožno včas a účinne získať alternatívnymi prostriedkami. Takíto používatelia zdravotných údajov by mali odôvodniť, že využitie prednosti je potrebné v prípade individuálnej žiadosti o prístup alebo žiadosti o údaje. Ak sa takáto prednosť využije, naďalej sa budú uplatňovať záruky podľa kapitoly IV, najmä zákaz spätnej identifikácie zo strany používateľov údajov vrátane pokusov o ňu.

(38)  V kontexte EHDS už elektronické zdravotné údaje existujú a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, profesijné združenia, verejné inštitúcie, regulačné orgány, výskumníci, poisťovatelia atď. ich získavajú v rámci svojich činností. ▌Tieto údaje by sa mali sprístupniť aj na sekundárne používanie. Väčšina existujúcich údajov týkajúcich sa zdravia však nie je sprístupnená na iné účely, než na ktoré sa získali. Obmedzuje to schopnosť výskumníkov, inovátorov, tvorcov politík, regulačných orgánov a lekárov používať uvedené údaje na rôzne účely vrátane výskumu, inovácií, tvorby politík, regulačných účelov, bezpečnosti pacientov alebo personalizovanej medicíny. Aby sa v plnej miere využili výhody sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov, všetci držitelia zdravotných údajov by mali prispieť k tomuto úsiliu sprístupniť rôzne kategórie elektronických zdravotných údajov, ktoré uchovávajú, na sekundárne používanie za predpokladu, že uvedené úsilie sa vynakladá prostredníctvom efektívnych a zabezpečených procesov, a pri náležitom zachovaní služobných povinností, vrátane povinnosti zachovávať dôvernosť. V odôvodnených prípadoch, napríklad v prípade zložitej a zaťažujúcej žiadosti, môže orgán pre prístup k zdravotným údajom predĺžiť lehotu pre držiteľov zdravotných údajov na sprístupnenie požadovaných elektronických zdravotných údajov orgánu pre prístup k zdravotným údajom.

(39)  Kategórie elektronických zdravotných údajov, ktoré možno spracúvať na sekundárne používanie, by mali byť dostatočne široké a flexibilné, aby vyhovovali vyvíjajúcim sa potrebám používateľov zdravotných údajov, pričom by sa stále mali obmedzovať na údaje týkajúce sa zdravia alebo na údaje, o ktorých je známe, že ovplyvňujú zdravie. Môžu zahŕňať aj relevantné údaje zo zdravotníckeho systému (elektronické zdravotné záznamy, údaje o nárokoch, údaje o výdajoch, údaje z registrov chorôb, genomické údaje atď.), ako aj údaje s vplyvom na zdravie (napríklad konzumácia rôznych látok, sociálne a ekonomické postavenie, správanie vrátane environmentálnych faktorov, napríklad znečistenie, žiarenie, používanie určitých chemických látok). Zahŕňajú ▌niektoré kategórie údajov, ktoré sa pôvodne získali na iné účely, ako je výskum, štatistika, bezpečnosť pacientov, regulačné činnosti alebo tvorba politík (napr. registre tvorby politík, registre týkajúce sa vedľajších účinkov liekov alebo zdravotníckych pomôcok atď.). Napríklad európske databázy, ktoré uľahčujú (opätovné) používanie údajov, sú dostupné v niektorých oblastiach, ako je rakovina (európsky informačný systém o rakovine) alebo zriedkavé choroby (európska platforma na registráciu zriedkavých chorôb, registre ERN atď.). Údaje môžu zahŕňať aj údaje automaticky generované zo zdravotníckych pomôcok a údaje vytvorené osobami, ako sú wellness aplikácie. Údaje o klinickom skúšaní a klinických skúškach by sa mali zahrnúť po skončení klinického skúšania alebo klinických skúšok bez toho, aby to malo vplyv na akékoľvek dobrovoľné zdieľanie údajov zadávateľmi prebiehajúcich skúšaní a skúšok. Údaje na sekundárne používanie ▌by sa mali ▌sprístupniť prednostne v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý uľahčuje ich spracovanie počítačovými systémami. To by malo zahŕňať formáty, ako sú záznamy v relačnej databáze, dokumenty XML alebo súbory CSV, ale aj voľný text, zvukové záznamy, videá a obrázky poskytované ako súbory čitateľné počítačom.

(39aa)   Používateľ zdravotných údajov, ktorý využíva prístup k súborom údajov poskytnutý podľa tohto nariadenia, by mohol údaje obohatiť o rôzne opravy, poznámky a iné vylepšenia, napríklad doplnením chýbajúcich alebo neúplných údajov, čím by sa zlepšila presnosť, úplnosť alebo kvalita údajov v súbore údajov. Používatelia zdravotných údajov by sa mali viesť k tomu, aby orgánom pre prístup k zdravotným údajom oznamovali kritické chyby v súboroch údajov. Na podporu zlepšenia pôvodnej databázy a ďalšieho používania obohateného súboru údajov by sa mal súbor údajov s takýmito vylepšeniami a opisom zmien bezplatne sprístupniť pôvodnému držiteľovi údajov. Držiteľ údajov by mal sprístupniť nový súbor údajov, pokiaľ proti tomu neposkytne odôvodnené oznámenie orgánu pre prístup k zdravotným údajom, napríklad v prípadoch nízkej kvality obohatenia. Malo by sa zabezpečiť aj sekundárne používanie iných ako osobných elektronických údajov. Ako sa ukázalo počas pandémie COVID-19, najmä genomické údaje o patogénoch majú značnú hodnotu pre ľudské zdravie. Včasný prístup k takýmto údajom a ich sprístupňovanie sa ukázali ako zásadné v záujme rýchleho vývoja detekčných nástrojov, zdravotníckych protiopatrení a reakcií na ohrozenia verejného zdravia. Najväčší úžitok z úsilia v oblasti genomiky patogénov sa dosiahne, keď verejné zdravie a výskumné postupy sprístupnia súbory údajov a budú sa navzájom informovať a zlepšovať.

(39b)   S cieľom zvýšiť účinnosť sekundárneho používania osobných elektronických zdravotných údajov a v plnej miere využívať možnosti, ktoré ponúka toto nariadenie, by sa mala v EHDS umožniť dostupnosť elektronických zdravotných údajov opísaných v kapitole IV tak, aby boli údaje čo najprístupnejšie, vysokokvalitné, pripravené a vhodné na účely vytvárania vedeckej, inovačnej a spoločenskej hodnoty a kvality. Práca na vykonávaní EHDS a ďalších zlepšeniach súborov údajov by sa mala vykonávať prednostne pre súbory údajov, ktoré sú najvhodnejšie na vytvorenie takejto hodnoty a kvality.

(40)  ▌Verejné alebo súkromné subjekty často dostávajú verejné finančné prostriedky z vnútroštátnych fondov alebo fondov Únie na získavanie a spracúvanie elektronických zdravotných údajov na účely výskumu, štatistiky (oficiálnej alebo neoficiálnej) alebo na iné podobné účely, a to aj v oblastiach, v ktorých je získavanie takýchto údajov rozdrobené alebo zložité, ako sú zriedkavé choroby, rakovina atď. Takéto údaje, ktoré získali a spracovali držitelia zdravotných údajov s podporou únijného alebo vnútroštátneho verejného financovania, by mali byť sprístupnené ▌orgánom pre prístup k zdravotným údajom, aby sa maximalizoval vplyv verejných investícií a podporili výskum, inovácie, bezpečnosť pacientov alebo tvorba politík v prospech spoločnosti. V niektorých členských štátoch zohrávajú v zdravotníctve ústrednú úlohu súkromné subjekty vrátane súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a profesijných združení. Zdravotné údaje, ktorými disponujú títo poskytovatelia, by sa takisto mali sprístupniť na sekundárne používanie. Držitelia zdravotných údajov by preto v kontexte sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov mali byť subjektmi, ktoré sú poskytovateľmi zdravotnej alebo inej starostlivosti alebo ktoré vykonávajú výskum, pokiaľ ide o sektory zdravotnej alebo inej starostlivosti, alebo vyvíjajú produkty alebo služby určené pre odvetvia zdravotnej alebo inej starostlivosti. Takéto subjekty môžu byť verejné, neziskové alebo súkromné. V súlade s týmto vymedzením by sa za držiteľov zdravotných údajov mali považovať opatrovateľské zariadenia, centrá dennej starostlivosti, subjekty poskytujúce služby osobám so zdravotným postihnutím, obchodné a technologické činnosti súvisiace so starostlivosťou, ako je ortopédia, a spoločnosti poskytujúce služby starostlivosti. Držiteľmi zdravotných údajov by mali byť aj právnické osoby, ktoré vyvíjajú wellness aplikácie. Za držiteľov zdravotných údajov by sa mali považovať aj inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, ktoré spracúvajú uvedené kategórie zdravotných údajov a údajov o zdravotnej starostlivosti, ako aj registre úmrtnosti. S cieľom zabrániť neprimeranému zaťaženiu by fyzické osoby a mikropodniky mali byť vo všeobecnosti oslobodené od povinností držiteľov zdravotných údajov. Členské štáty by však mali mať možnosť rozšíriť povinnosti držiteľov údajov na fyzické osoby a mikropodniky vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie a vzhľadom na zásady účinnosti a efektívnosti by členské štáty mali mať možnosť prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov rozhodnúť, že v prípade určitých kategórií držiteľov údajov majú ich povinnosti ako držiteľov údajov vykonávať subjekty sprostredkovania zdravotných údajov. Takýmito subjektmi sprostredkovania zdravotných údajov by mali byť právnické osoby schopné spracúvať a sprístupňovať elektronické zdravotné údaje poskytované držiteľmi údajov na sekundárne používanie. Takéto subjekty sprostredkovania zdravotných údajov vykonávajú iné úlohy ako služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10 nariadenia (EÚ) 2022/868. „subjekt sprostredkovania zdravotných údajov“ je právnická osoba, ktorá je schopná sprístupniť elektronické zdravotné údaje poskytnuté držiteľmi údajov na sekundárne používanie, a to aj na účely registrácie, poskytovania, spracúvania, obmedzenia prístupu alebo výmeny elektronických zdravotných údajov.

(40c)   Elektronické zdravotné údaje chránené právami duševného vlastníctva alebo obchodným tajomstvom vrátane údajov o klinickom skúšaní, skúškach a štúdiách môžu byť veľmi užitočné na sekundárne používanie a môžu podporiť inovácie v rámci Únie v prospech pacientov z Únie. S cieľom stimulovať nepretržité vedúce postavenie Únie v tejto oblasti výmena údajov o klinickom skúšaní a klinických skúškach prostredníctvom EHDS na sekundárne používanie [...]. Mali by byť k dispozícii v čo najväčšej možnej miere, pričom by sa mali prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu týchto práv. Toto nariadenie by sa nemalo používať na zníženie alebo obchádzanie takejto ochrany a malo by byť v súlade s príslušnými ustanoveniami o transparentnosti stanovenými v práve Únie, ako sú ustanovenia stanovené pre údaje o klinickom skúšaní a klinických skúškach. Je na orgáne pre prístup k zdravotným údajom, aby posúdil, ako zachovať túto ochranu a zároveň umožniť používateľom zdravotných údajov prístup k takýmto údajom v čo najväčšej možnej miere. Ak to nie je možné, mal by o tom informovať používateľa zdravotných údajov a vysvetliť, prečo nie je možné poskytnúť prístup k takýmto údajom. Právne, organizačné a technické opatrenia na ochranu práv duševného vlastníctva alebo obchodného tajomstva by mohli zahŕňať spoločné zmluvné dojednania o prístupe k elektronickým zdravotným údajom, osobitné povinnosti v súvislosti s takýmito právami v rámci povolenia na prístup k údajom, predbežné spracovanie údajov na generovanie odvodených údajov, ktoré chránia obchodné tajomstvo, ale stále sú užitočné pre používateľa alebo konfiguráciu zabezpečeného prostredia spracovania, aby používateľ zdravotných údajov k takýmto údajom nemal prístup.

(41)  Sekundárnym používaním zdravotných údajov v rámci EHDS by sa malo verejným, súkromným, neziskovým subjektom, ako aj jednotlivým výskumníkom umožniť, aby mali prístup k zdravotným údajom na účely výskumu, inovácií, tvorby politík, vzdelávacích činností, bezpečnosti pacientov, regulačných činností alebo personalizovanej medicíny, a to v súlade s účelmi stanovenými v tomto nariadení. Prístupom k údajom na sekundárne používanie by sa malo prispieť k všeobecným záujmom spoločnosti. Najmä sekundárne používanie zdravotných údajov na účely výskumu a vývoja by malo prispieť k prospechu pre spoločnosť z nových liekov, zdravotníckych pomôcok, výrobkov a služieb zdravotnej starostlivosti za prijateľné a spravodlivé ceny pre občanov Únie, ako aj k zlepšeniu prístupu k nim a dostupnosti takýchto produktov a služieb vo všetkých členských štátoch. Činnosti, na účely ktorých je prístup v kontexte tohto nariadenia zákonný, môžu zahŕňať používanie elektronických zdravotných údajov na úlohy realizované verejnými subjektmi, ako je napríklad výkon verejnej úlohy vrátane dohľadu nad verejným zdravím, plánovania úloh a podávania správ o nich, tvorby politík v oblasti zdravia, zaistenia bezpečnosti pacientov, kvality starostlivosti a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti. Verejné subjekty a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie môžu požadovať pravidelný prístup k elektronickým zdravotným údajom počas dlhšieho obdobia, a to aj na účely plnenia svojho mandátu, ktorý je stanovený v tomto nariadení. Subjekty verejného sektora môžu vykonávať takéto výskumné činnosti s využitím tretích strán vrátane subdodávateľov tak dlho, pokiaľ subjekt verejného sektora zostane kontrolórom týchto činností. Poskytovaním údajov by sa mali podporovať aj činnosti súvisiace s vedeckým výskumom. Pojem účely vedeckého výskumu by sa mal vykladať široko, napríklad vrátane technického rozvoja a demonštračných činností, základného výskumu, aplikovaného výskumu a výskumu financovaného zo súkromných zdrojov. Príkladmi sú inovačné činnosti vrátane trénovania algoritmov umelej inteligencie, ktoré by sa mohli použiť v oblasti zdravotnej starostlivosti alebo starostlivosti o fyzické osoby, ako aj hodnotenie a ďalší vývoj existujúcich algoritmov a produktov na takéto účely. EHDS by mal prispievať aj k základnému výskumu; hoci prínosy pre koncových používateľov a pacientov môžu byť v základnom výskume menej priame, takýto výskum má zásadný význam pre spoločenské prínosy z dlhodobého hľadiska. V niektorých prípadoch by informácie o niektorých fyzických osobách (napríklad genomické informácie o fyzických osobách s určitým ochorením) mohli podporiť diagnostiku alebo liečbu iných fyzických osôb. Je potrebné, aby verejné subjekty išli nad rámec núdzového rozsahu pôsobnosti kapitoly V nariadenia (EÚ) 2023/2854. Subjekty verejného sektora však môžu v prípade spracúvania alebo prepájania údajov požiadať o podporu orgánov pre prístup k zdravotným údajom. V tomto nariadení sa subjektom verejného sektora poskytuje prostriedok na získanie prístupu k informáciám, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh, ktoré im ukladá zákon, ale mandát takýchto subjektov verejného sektora sa nerozširuje. ▌

(41aa)   Každý pokus o použitie údajov na akékoľvek opatrenia poškodzujúce fyzickú osobu, ako napríklad na zvýšenie poistného, na vykonávanie činností potenciálne škodlivých pre fyzické osoby v súvislosti so zamestnaním, dôchodkom a bankovníctvom vrátane hypotéky na nehnuteľnosti, na reklamnú propagáciu produktov alebo liečby, na automatizáciu individuálneho rozhodovania, na spätnú identifikáciu fyzických osôb alebo na vývoj škodlivých produktov, by mal byť zakázaný. Tento zákaz sa vzťahuje na činnosti, ktoré sú v rozpore s etickými ustanoveniami podľa vnútroštátneho práva, s výnimkou etických ustanovení týkajúcich sa súhlasu s právom namietať proti spracúvaniu osobných údajov a s právom namietať, ktoré má toto nariadenie pri uplatňovaní všeobecnej zásady prednosti práva Únie prednosť pred vnútroštátnym právom. Malo by sa takisto zakázať poskytnutie prístupu k elektronickým zdravotným údajom alebo ich sprístupnenie iným spôsobom tretím stranám neuvedeným v povolení na prístup k údajom. V povolení na prístup k údajom by sa mala uviesť totožnosť oprávnených osôb, najmä totožnosť hlavného vyšetrovateľa, ktorí budú mať právo na prístup k elektronickým zdravotným údajom v zabezpečenom prostredí spracovania. Hlavnými vyšetrovateľmi sú hlavné osoby zodpovedné za žiadosť o prístup k elektronickým zdravotným údajom a za spracúvanie požadovaných údajov v zabezpečenom prostredí spracovania v mene používateľa zdravotných údajov.

(41ab)   Týmto nariadením by sa nemalo vytvoriť splnomocnenie na sekundárne používanie zdravotných údajov na účely presadzovania práva. Predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo výkon trestných sankcií príslušnými orgánmi by nemali patriť medzi účely sekundárneho používania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Súdy a iné subjekty justičného systému by sa preto nemali považovať za používateľov údajov pri sekundárnom používaní zdravotných údajov podľa tohto nariadenia. Okrem toho by sa vymedzenie držiteľov zdravotných údajov nemalo vzťahovať na súdy a iné subjekty justičného systému, a preto by nemali byť adresátmi povinností držiteľov zdravotných údajov podľa tohto nariadenia. Právomoci príslušných orgánov v oblasti predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania stanovené zákonom na získanie elektronických zdravotných údajov nie sú dotknuté. Podobne elektronické zdravotné údaje, ktoré majú súdy k dispozícii na účely súdneho konania, nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(42)  Zriadenie jedného alebo viacerých orgánov pre prístup k zdravotným údajom, ktoré v členských štátoch podporujú prístup k elektronickým zdravotným údajom, je základným prvkom podpory sekundárneho používania zdravotných údajov. Členské štáty by preto mali zriadiť jeden alebo viacero orgánov pre prístup k zdravotným údajom, napríklad s cieľom zohľadniť svoju ústavnú, organizačnú a administratívnu štruktúru. Jeden z týchto orgánov pre prístup k zdravotným údajom by sa však mal určiť ako koordinátor v prípade, že existuje viac ako jeden orgán pre prístup k údajom. Ak členský štát zriadi viacero orgánov, mal by na vnútroštátnej úrovni stanoviť pravidlá na zabezpečenie koordinovanej účasti uvedených orgánov v rade EHDS. Uvedený členský štát by mal určiť najmä jeden orgán pre prístup k zdravotným údajom, ktorý bude fungovať ako jednotné kontaktné miesto v záujme účinnej účasti uvedených orgánov, a zabezpečiť rýchlu a bezproblémovú spoluprácu s inými orgánmi pre prístup k zdravotným údajom, radou EHDS a Komisiou. Orgány pre prístup k zdravotným údajom sa môžu líšiť z hľadiska organizácie a veľkosti od špecializovanej plnohodnotnej organizácie po oddelenie alebo odbor v existujúcej organizácii ▌. Orgány pre prístup k zdravotným údajom by nemali byť ovplyvňované pri svojom rozhodovaní o prístupe k elektronickým údajom na sekundárne používanie a mali by sa vyhýbať akémukoľvek konfliktu záujmov. Členovia riadiacich a rozhodovacích orgánov a zamestnanci každého orgánu pre prístup k zdravotným údajom by sa mali zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich povinnosťami, a nemali by vykonávať žiadnu činnosť nezlučiteľnú s touto funkciou. Ich nezávislosť by však nemala znamenať, že orgán pre prístup k zdravotným údajom nemôže podliehať kontrolným alebo monitorovacím mechanizmom týkajúcim sa jeho finančných výdavkov alebo súdnemu preskúmaniu. Každému orgánu pre prístup k zdravotným údajom by sa mali poskytnúť finančné, technické a ľudské zdroje, priestory a infraštruktúra potrebné na účinné plnenie jeho úloh vrátane tých, ktoré súvisia so spoluprácou s inými orgánmi pre prístup k zdravotným údajom v celej Únii. Každý orgán pre prístup k zdravotným údajom by mal mať samostatný verejný ročný rozpočet, ktorý môže byť súčasťou celkového štátneho alebo národného rozpočtu. S cieľom umožniť lepší prístup k zdravotným údajom a na doplnenie článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2022/868 by členské štáty mali orgánom pre prístup k zdravotným údajom zveriť právomoci prijímať rozhodnutia o prístupe k zdravotným údajom a ich sekundárnom používaní. Mohlo by to spočívať v pridelení nových úloh príslušným orgánom, ktoré členské štáty určili podľa článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2022/868 alebo v určení existujúcich alebo nových odvetvových orgánov zodpovedných za takéto úlohy v súvislosti s prístupom k zdravotným údajom. Členovia a zamestnanci orgánov pre prístup k zdravotným údajom by mali mať potrebnú kvalifikáciu, skúsenosti a zručnosti.

(43)  Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali monitorovať uplatňovanie kapitoly IV tohto nariadenia a prispievať k jej jednotnému uplatňovaniu v celej Únii. Na tento účel orgány pre prístup k zdravotným údajom spolupracujú navzájom, ako aj s Komisiou. Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali spolupracovať aj so zainteresovanými stranami vrátane organizácií pacientov. Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali podporovať držiteľov zdravotných údajov, ktorí sú malými podnikmi v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES, najmä lekárov a lekárne. Keďže sekundárne používanie zdravotných údajov zahŕňa spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia, uplatňujú sa príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 a dozorné orgány v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 a nariadenia (EÚ) 2018/1725 by mali zostať jedinými orgánmi príslušnými na presadzovanie týchto pravidiel. ▌Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali informovať orgány pre ochranu údajov o všetkých uložených sankciách a akýchkoľvek možných problémoch týkajúcich sa spracúvania údajov na sekundárne používanie a vymieňať si všetky relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii, s cieľom zabezpečiť presadzovanie príslušných pravidiel. Okrem úloh potrebných na zabezpečenie účinného sekundárneho používania zdravotných údajov by sa orgán pre prístup k zdravotným údajom mal usilovať o rozšírenie dostupnosti ďalších súborov údajov týkajúcich sa zdravia ▌a propagáciu vývoja spoločných noriem. Mali by používať odskúšané najmodernejšie techniky zaručujúce, že pri spracúvaní elektronických zdravotných údajov sa zachová súkromie informácií obsiahnutých v údajoch, v prípade ktorých sa povolilo sekundárne používanie, vrátane techník pseudonymizácie, anonymizácie, generalizácie, odstraňovania a znáhodňovania osobných údajov. Orgány pre prístup k zdravotným údajom môžu pripravovať súbory údajov podľa požiadaviek používateľa údajov, ktoré nadväzujú na vydané povolenie na prístup k údajom. V tejto súvislosti by orgány pre prístup k zdravotným údajom mali spolupracovať cezhranične s cieľom rozvíjať a vymieňať si najlepšie postupy a techniky. Zahŕňa to pravidlá anonymizácie mikrodátových súborov. Ak je to relevantné, Komisia by prostredníctvom vykonávacích aktov mala stanoviť postupy a požiadavky a poskytnúť technické nástroje na jednotný postup anonymizácie a pseudonymizácie elektronických zdravotných údajov.

(44)  ▌Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali zabezpečiť transparentnosť sekundárneho používania poskytovaním verejných informácií o udelených povoleniach a ich odôvodneniach, opatreniach prijatých na ochranu práv fyzických osôb, o tom, ako môžu fyzické osoby uplatňovať svoje práva v súvislosti so sekundárnym používaním, a o výsledkoch sekundárneho používania, ako sú odkazy na vedecké publikácie. Vo vhodných prípadoch by tieto informácie o výsledkoch sekundárneho používania mali zahŕňať aj stručné zhrnutie, ktoré má poskytnúť používateľ zdravotných údajov. Tieto povinnosti týkajúce sa transparentnosti dopĺňajú povinnosti stanovené v článku 14 nariadenia (EÚ) 2016/679. Mohli by sa uplatňovať výnimky uvedené v článku 14 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679. ▌Ak sa uplatňujú takéto výnimky, tieto povinnosti týkajúce sa transparentnosti prispievajú k zabezpečeniu spravodlivého a transparentného spracúvania, ako sa uvádza v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679, napr. informácií o účele a spracúvaných kategóriách údajov, čo fyzickým osobám umožňuje pochopiť, či sa ich údaje sprístupňujú na sekundárne používanie na základe povolení na prístup k údajom.

(44a)  Fyzické osoby by mali byť prostredníctvom držiteľov zdravotných údajov informované o významných zisteniach týkajúcich sa ich zdravia, ktoré zistili používatelia zdravotných údajov. Fyzické osoby by mali mať právo požiadať, aby neboli informované o takýchto zisteniach. Členské štáty by na to mohli stanoviť podmienky. Členské štáty by mali mať možnosť v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2016/679 obmedziť rozsah povinnosti informovať fyzické osoby, keď je to potrebné na ich ochranu na základe bezpečnosti pacienta a z etických dôvodov, a to oddialením oznamovania informácií, kým zdravotnícky pracovník nebude môcť fyzickým osobám oznámiť a vysvetliť informácie, ktoré môžu mať na ne závažný vplyv.

(44b)   Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali na podporu transparentnosti uverejniť aj dvojročné správy o činnosti, ktoré poskytujú prehľad o ich činnostiach. Ak členský štát určil viac ako jeden orgán pre prístup k zdravotným údajom, koordinačný orgán by mal vypracovať a uverejniť spoločnú správu. Správy o činnosti by sa mali riadiť štruktúrou dohodnutou v rade EHDS a mali by poskytovať prehľad ▌činností vrátane informácií o rozhodnutiach o žiadostiach, auditoch a spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami. Medzi takéto zainteresované strany môžu patriť zástupcovia fyzických osôb, organizácie pacientov, zdravotnícki pracovníci, výskumní pracovníci a etické výbory.

▌(46)  Na podporu sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov by sa držitelia údajov mali vyhýbať odmietnutiu vydania údajov, vyžadovaniu neoprávnených poplatkov, ktoré nie sú transparentné ani úmerné nákladom na sprístupnenie údajov (a prípadne marginálnym nákladom na získavanie údajov), požadovaniu od používateľov údajov spoločné uverejnenie výskumu alebo iným praktikám, ktoré by mohli odradiť používateľov údajov od požadovania údajov. Ak je držiteľ zdravotných údajov subjektom verejného sektora, časť poplatkov spojená s jeho nákladmi by nemala pokrývať náklady na počiatočné získanie údajov. Ak je etický súhlas potrebný na poskytnutie povolenia na prístup k údajom, jeho hodnotenie by malo vychádzať z jeho vlastných hodnôt. ▌

(47)  Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali mať možnosť v súvislosti so svojimi úlohami vyberať poplatky vzhľadom na horizontálne pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) 2022/868. V rámci takýchto poplatkov možno zohľadniť situáciu a záujem malých a stredných podnikov, jednotlivých výskumníkov alebo verejných subjektov. Členské štáty môžu najmä zaviesť politiky pre orgány pre prístup k zdravotným údajom v ich jurisdikcii, ktoré umožnia účtovať znížené poplatky určitým kategóriám používateľov údajov. Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali byť schopné pokryť náklady na svoju činnosť poplatkami stanovenými primeraným, odôvodneným a transparentným spôsobom. To môže viesť k vyšším poplatkom pre niektorých používateľov, ak si obsluha ich aplikácií na prístup k údajom a žiadostí o údaje vyžaduje viac práce. Držitelia zdravotných údajov by mali mať možnosť požiadať o poplatky aj za sprístupňovanie údajov, ktoré odrážajú ich náklady. Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali rozhodnúť o výške takýchto poplatkov, ktoré by zahŕňali aj poplatky požadované držiteľom zdravotných údajov. Takéto poplatky by mal účtovať orgán pre prístup k zdravotným údajom používateľovi zdravotných údajov na jednej faktúre. Orgán pre prístup k zdravotným údajom by mal potom postúpiť príslušnú časť držiteľovi zdravotných údajov. Na zabezpečenie harmonizovaného prístupu týkajúceho sa politík v oblasti poplatkov a ich štruktúry by mala Komisia prijať vykonávacie akty. Na poplatky vyberané podľa tohto nariadenia by sa mali uplatňovať ustanovenia v článku 10 ▌nariadenia (EÚ) 2023/2854.

(48)  S cieľom posilniť presadzovanie pravidiel o sekundárnom používaní elektronických zdravotných údajov by sa mali plánovať vhodné opatrenia, ktoré môžu viesť k administratívnym pokutám alebo opatreniam na presadzovanie od orgánov pre prístup k zdravotným údajom alebo dočasnému či definitívnemu vylúčeniu používateľov zdravotných údajov alebo držiteľov zdravotných údajov, ktorí si neplnia svoje povinnosti, z rámca EHDS. Orgán pre prístup k zdravotným údajom by mal byť splnomocnený overovať dodržiavanie súladu a poskytovať používateľom a držiteľom zdravotných údajov možnosť odpovedať na akékoľvek zistenia a napraviť akékoľvek nesplnenie povinnosti. Pri rozhodovaní o výške administratívnej pokuty alebo opatrenia na presadzovanie pre každý jednotlivý prípad by orgány pre prístup k zdravotným údajom mali zohľadniť maržu a kritériá stanovené v tomto nariadení, pričom by mali zabezpečiť, aby opatrenia alebo pokuty boli primerané.

(49)  Vzhľadom na citlivosť elektronických zdravotných údajov treba znížiť riziká týkajúce sa súkromia fyzických osôb, a to uplatňovaním zásady minimalizácie údajov uvedenej v článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679. Preto by sa iné ako osobné elektronické zdravotné údaje ▌mali sprístupniť vo všetkých prípadoch, v ktorých je to dostatočné. Ak používateľ údajov potrebuje použiť osobné elektronické zdravotné údaje, mal by vo svojej žiadosti jasne uviesť odôvodnenie použitia tohto druhu údajov a orgán pre prístup k zdravotným údajom by mal posúdiť oprávnenosť tohto odôvodnenia. Osobné elektronické zdravotné údaje by sa mali sprístupňovať len v pseudonymizovanom formáte. Vzhľadom na osobitné účely spracúvania by sa údaje mali anonymizovať alebo pseudonymizovať čo najskôr v reťazci sprístupňovania údajov na sekundárne používanie. Pseudonymizáciu a anonymizáciu môžu ▌vykonávať orgány pre prístup k zdravotným údajom alebo držitelia zdravotných údajov. Ako prevádzkovatelia môžu orgány pre prístup k zdravotným údajom a držitelia zdravotných údajov delegovať tieto úlohy na spracovateľov údajov. Pri poskytovaní prístupu k anonymizovanému alebo pseudonymizovanému súboru údajov by mal orgán pre prístup k zdravotným údajom používať najmodernejšiu technológiu a najnovšie normy anonymizácie alebo pseudonymizácie, čím sa v maximálnej možnej miere zabezpečí, aby fyzické osoby nemohli byť používateľmi zdravotných údajov spätne identifikované. Takéto technológie a normy pre anonymizáciu údajov by sa mali ďalej rozvíjať. Používatelia zdravotných údajov by sa nemali pokúšať o spätnú identifikáciu fyzických osôb zo súboru údajov poskytnutého podľa tohto nariadenia, pretože sa vystavujú administratívnym pokutám a opatreniam na presadzovanie stanoveným v tomto nariadení alebo možným trestnoprávnym sankciám, ak to vnútroštátne právne predpisy predpokladajú.Žiadateľ o zdravotné údaje by mal mať možnosť okrem toho požiadať o odpoveď na žiadosť o zdravotné údaje v anonymizovanom štatistickom formáte. V tomto prípade by používateľ zdravotných údajov spracúval len iné ako osobné údaje a orgán pre prístup k zdravotným údajom by zostal výhradným prevádzkovateľom všetkých osobných údajov potrebných na poskytnutie odpovede na žiadosť o zdravotné údaje.

(50)  Na zabezpečenie toho, aby všetky orgány pre prístup k zdravotným údajom vydávali povolenia podobným spôsobom, treba zaviesť štandardný spoločný postup vydávania povolení na prístup k údajom, a to na základe podobných žiadostí v rôznych členských štátoch. Žiadateľ by mal orgánom pre prístup k zdravotným údajom poskytnúť niekoľko informačných prvkov, ktoré by orgánu pomohli vyhodnotiť žiadosť o prístup k údajom a rozhodnúť, či žiadateľ môže získať povolenie na prístup k údajom na sekundárne používanie údajov, pričom sa zabezpečí aj koherentnosť medzi rôznymi orgánmi pre prístup k zdravotným údajom. Informácie poskytnuté ako súčasť žiadosti o prístup k údajom by sa mali riadiť požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, aby sa umožnilo ich dôkladné posúdenie, keďže povolenie na prístup k údajom by sa malo vydať len vtedy, ak sú splnené všetky potrebné podmienky stanovené v tomto nariadení. Okrem toho by malo v relevantných prípadoch obsahovať vyhlásenie žiadateľa o zdravotných údajoch, že zamýšľané použitie požadovaných údajov nepredstavuje riziko stigmatizácie alebo poškodenia dôstojnosti jednotlivcov alebo skupín, na ktoré sa požadovaný súbor údajov vzťahuje. Na základe vnútroštátnych právnych predpisov možno požadovať etické posúdenie. V takomto prípade by existujúce etické orgány mali mať možnosť vykonávať takéto posúdenia pre orgány pre prístup k zdravotným údajom. Existujúce etické orgány členských štátov by mali na tento účel sprístupniť svoje odborné znalosti orgánu pre prístup k zdravotným údajom. Členské štáty sa prípadne môžu rozhodnúť, že etické orgány alebo odborné znalosti budú neoddeliteľnou súčasťou orgánu pre prístup k zdravotným údajom. Orgány pre prístup k zdravotným údajom a prípadne držitelia zdravotných údajov by mali používateľom zdravotných údajov pomáhať pri výbere vhodných súborov údajov alebo zdrojov údajov na účel určenia sekundárneho používania. Ak žiadateľ potrebuje údaje v anonymizovanom štatistickom formáte, mal by predložiť žiadosť o údaje, v ktorej od orgánu pre prístup k zdravotným údajom požaduje, aby poskytol priamo výsledok. Zamietnutie povolenia na prístup k údajom zo strany orgánu pre zdravotné údaje by žiadateľovi nemalo brániť v predložení novej žiadosti o prístup k údajom. S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup orgánov pre prístup k zdravotným údajom a obmedziť zbytočnú administratívnu záťaž pre žiadateľov o zdravotné údaje by Komisia mala podporovať harmonizáciu žiadostí o prístup k zdravotným údajom, ako aj žiadostí o zdravotné údaje, a to aj stanovením príslušných vzorov žiadostí.

(51)  Keďže zdroje orgánov pre prístup k zdravotným údajom sú obmedzené, môžu uplatňovať pravidlá stanovovania priorít, napríklad uprednostňovanie verejných inštitúcií pred súkromnými subjektmi, ale v rámci rovnakej kategórie priorít by nemali robiť žiadne rozdiely medzi vnútroštátnymi orgánmi alebo organizáciami z iných členských štátov. Používateľ zdravotných údajov by mal mať možnosť predĺžiť trvanie povolenia na prístup k údajom, aby napríklad umožnil posudzovateľom vedeckej publikácie prístup k súborom údajov alebo aby umožnil ďalšiu analýzu súboru údajov na základe počiatočných zistení. Vyžadovalo by si to zmenu povolenia na prístup k zdravotným údajom a môže to podliehať ďalšiemu poplatku. V každom prípade by však tieto ďalšie použitia súboru údajov mali byť zohľadnené v povolení na prístup k údajom. Používateľ zdravotných údajov by ich mal podľa možnosti uviesť vo svojej prvej žiadosti o vydanie povolenia na prístup k údajom. S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup medzi orgánmi pre prístup k zdravotným údajom by Komisia mala podporovať harmonizáciu povolenia na prístup k údajom.

(52)  Ako ukázala kríza COVID-19, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie so zákonným mandátom v oblasti verejného zdravia, najmä Komisia, potrebujú prístup k zdravotným údajom na dlhšie obdobie a opakovane. Môže to ▌tak byť za osobitných okolností stanovených právom Únie alebo členských štátov v časoch krízy a pri pravidelnom poskytovaní vedeckých dôkazov a technickej podpory v záujme politík Únie. Prístup k takýmto údajom sa môže vyžadovať v konkrétnych členských štátoch alebo na celom území Únie. Takíto používatelia zdravotných údajov by mali mať možnosť využiť zrýchlený postup na sprístupnenie údajov za normálnych okolností za menej ako dva mesiace s možnosťou predĺženia lehoty o jeden mesiac v zložitejších prípadoch.

(53)  Členské štáty by mali mať možnosť určiť dôveryhodných držiteľov údajov, v prípade ktorých by sa postup povolenia na prístup k údajom vykonával zjednodušeným spôsobom, aby sa zmiernilo administratívne zaťaženie orgánov pre prístup k zdravotným údajom pri vybavovaní žiadostí o údaje, ktoré spracúvajú. Dôveryhodní držitelia údajov by mali mať možnosť posúdiť žiadosti o prístup k údajom predložené v rámci tohto zjednodušeného postupu vzhľadom na ich odborné znalosti pri zaoberaní sa s druhom zdravotných údajov, ktoré spracúvajú, avydať odporúčanie týkajúce sa povolenia na prístup k údajom ▌. Orgán pre prístup k zdravotným údajom by mal zostať zodpovedný za vydanie konečného povolenia na prístup k údajom a nemal by byť viazaný odporúčaním, ktoré poskytol dôveryhodný držiteľ údajov. Subjekty sprostredkovania zdravotných údajov by nemali byť určené za dôveryhodných držiteľov zdravotných údajov.

(54)  Vzhľadom na citlivosť elektronických zdravotných údajov by používatelia údajov nemali mať k takýmto údajom neobmedzený prístup. Akýkoľvek prístup k požadovaným elektronickým zdravotným údajom na sekundárne používanie by sa mal uskutočniť prostredníctvom zabezpečeného prostredia spracovania. Na zaistenie spoľahlivých technických a bezpečnostných záruk pre elektronické zdravotné údaje by mal orgán pre prístup k zdravotným údajom alebo prípadne dôveryhodný držiteľ údajov poskytnúť prístup k takýmto údajom v zabezpečenom prostredí spracovania, ktoré spĺňa prísne technické a bezpečnostné normy stanovené podľa tohto nariadenia. ▌Spracúvanie osobných údajov v takomto zabezpečenom prostredí by malo byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 vrátane požiadaviek v článku 28 a v príslušných prípadoch v kapitole V, ak zabezpečené prostredie spravuje tretia strana. Takéto zabezpečené prostredie spracovania by malo znížiť riziká pre súkromie súvisiace s takýmito činnosťami spracúvania a predísť tomu, aby sa elektronické zdravotné údaje priamo prenášali k používateľom údajov. Orgán pre prístup k zdravotným údajom alebo držiteľ údajov poskytujúci túto službu by mal mať stále pod kontrolou prístup k elektronickým zdravotným údajom, a to pomocou prístupu, ktorý bol udelený používateľom údajov a určený podmienkami vydaného povolenia na prístup k údajom. Používatelia údajov by mali z takéhoto zabezpečeného prostredia spracovania extrahovať iba iné ako osobné elektronické zdravotné údaje. Ide teda o základnú záruku ochrany práv a slobôd fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním ich elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie. Komisia by mala pomôcť členskému štátu pri vyvíjaní spoločných bezpečnostných noriem v snahe podporiť bezpečnosť a interoperabilitu rôznych zabezpečených prostredí.

(54a)  V nariadení (EÚ) 2022/868 sa stanovujú všeobecné pravidlá správy dátového altruizmu. Keďže sa v zdravotníctve narába s citlivými údajmi, mali by sa zároveň stanoviť ďalšie kritériá, a to prostredníctvom súboru pravidiel, ktorý sa uvádza v nariadení (EÚ) 2022/868. Ak sa v rámci takéhoto súboru pravidiel ráta s použitím zabezpečeného prostredia spracovania v prípade tohto odvetvia, malo by to byť v súlade s kritériami stanovenými v tomto nariadení. Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali spolupracovať s orgánmi určenými podľa nariadenia (EÚ) 2022/868, aby dohliadali na činnosť organizácií, ktoré sa v odvetví zdravotnej alebo inej starostlivosti zaoberajú dátovým altruizmom.

(55)  V prípade spracúvania elektronických zdravotných údajov v rozsahu udeleného povolenia alebo žiadosti o údaje by sa držitelia zdravotných údajov vrátane dôveryhodných držiteľov, orgán pre prístup k zdravotným údajom a používateľ zdravotných údajov mali považovať za prevádzkovateľa pre konkrétnu časť procesu podľa jeho úlohy v ňom. Držiteľ zdravotných údajov by sa mal považovať za prevádzkovateľa na účely sprístupnenia požadovaných osobných elektronických zdravotných údajov orgánu pre prístup k zdravotným údajom, zatiaľ čo orgán pre prístup k zdravotným údajom by sa mal považovať za prevádzkovateľa pri spracúvaní osobných elektronických zdravotných údajov pri príprave údajov a ich sprístupňovaní používateľovi zdravotných údajov. Používateľ údajov by sa mal považovať za prevádzkovateľa na účely spracúvania osobných elektronických zdravotných údajov v pseudonymizovanej forme v zabezpečenom prostredí spracovania na základe povolenia na prístup k údajom. Orgán pre prístup k zdravotným údajom by sa mal považovať za sprostredkovateľa v mene používateľa zdravotných údajov na spracúvanie vykonávané používateľom zdravotných údajov na základe povolenia na prístup k údajom v zabezpečenom prostredí spracovania, ako aj na účely spracovania s cieľom získať odpoveď na žiadosť o údaje. Podobne by sa dôveryhodný držiteľ zdravotných údajov mal považovať za prevádzkovateľa pri spracúvaní osobných elektronických zdravotných údajov súvisiacich s poskytovaním elektronických zdravotných údajov používateľovi zdravotných údajov na základe povolenia na prístup k údajom alebo žiadosti o údaje. Dôveryhodný držiteľ zdravotných údajov by sa mal považovať za spracovateľa pre používateľa zdravotných údajov pri poskytovaní údajov prostredníctvom zabezpečeného prostredia spracovania.

(55b)  S cieľom dosiahnuť inkluzívny a udržateľný rámec na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov vo viacerých krajinách by sa mala zriadiť cezhraničná infraštruktúra. Platforma Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) by mala urýchliť sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov a zároveň zvýšiť právnu istotu, rešpektovať súkromie fyzických osôb a byť interoperabilná. Vzhľadom na citlivosť zdravotných údajov by sa vždy, keď je to možné, mali dodržiavať zásady ako „ochrana súkromia už v štádiu návrhu“, „štandardná ochrana súkromia“ a „žiadanie o údaje na mieste ich výskytu namiesto prenášania údajov“. Členské štáty by mali určiť národné kontaktné body na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov ako organizačné a technické brány pre orgány pre prístup k zdravotným údajom a prepojiť tieto kontaktné body s platformou Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU). Služba Únie pre prístup k údajom by sa mala prepojiť aj s platformou Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU). Oprávnenými účastníkmi platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) by navyše mohli byť orgány pre prístup k zdravotným údajom, výskumné infraštruktúry zriadené podľa nariadenia Rady (ES) č. 723/2009 ako Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC)(21), ako Konzorcium pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC) podľa rozhodnutia (EÚ) 2022/2481(22) alebo podobné štruktúry zriadené podľa iných právnych predpisov Únie, ako aj ďalšie druhy subjektov vrátane infraštruktúr v rámci Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI), infraštruktúr združených v rámci európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC). Národné kontaktné body tretích krajín a systémy zriadené na medzinárodnej úrovni by sa tiež mohli stať oprávnenými účastníkmi platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) za predpokladu, že spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. Digitálna stratégia Komisie podporuje prepojenie rôznych spoločných európskych dátových priestorov. Platforma Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) by preto mala umožniť sekundárne používanie rôznych kategórií elektronických zdravotných údajov vrátane prepojenia zdravotných údajov s údajmi z iných dátových priestorov, ako je životné prostredie, poľnohospodárstvo, sociálny sektor atď. Takáto interoperabilita medzi sektorom zdravotníctva a sektormi, ako sú environmentálne, sociálne a poľnohospodárske sektory, môže byť relevantná pre ďalšie poznatky o determinantoch zdravia. Komisia by mohla poskytovať viacero služieb v rámci platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) vrátane podpory výmeny informácií medzi orgánmi pre prístup k zdravotným údajom a oprávnenými účastníkmi pri vybavovaní žiadostí o cezhraničný prístup, udržiavania katalógov elektronických zdravotných údajov dostupných prostredníctvom infraštruktúry, vyhľadávaní sietí a dopytov týkajúcich sa metaúdajov, konektivity a služieb týkajúcich sa plnenia požiadaviek. Komisia môže na žiadosť prevádzkovateľov vytvoriť aj zabezpečené prostredie, ktoré umožní prenos a analýzu údajov z rôznych národných infraštruktúr. ▌V záujme efektívnosti, racionalizácie a interoperability informačných technológií pri výmenách údajov by sa existujúce systémy na spoločné využívanie údajov mali čo možno najviac opätovne využívať, ako napríklad tie, ktoré sa budujú na výmenu dôkazov v rámci kedysi jediného technického systému nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724(23).

(55c)  Okrem toho vzhľadom na to, že spojenie s platformou Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) by mohlo zahŕňať prenosy osobných údajov týkajúcich sa žiadateľa alebo používateľa zdravotných údajov do tretích krajín, na takéto zdieľanie budú musieť byť zavedené príslušné nástroje prenosu podľa kapitoly V nariadenia (EÚ) 2016/679.

(56)  V prípade cezhraničných registrov alebo databáz, ako sú registre európskych referenčných sietí pre zriedkavé choroby, ktoré prijímajú údaje od rôznych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vo viacerých členských štátoch, by mal byť zodpovedným za poskytovanie prístupu k údajom orgán pre prístup k zdravotným údajom, v ktorom má koordinátor registra sídlo.

(57)  Proces udeľovania oprávnení na získanie prístupu k osobným zdravotným údajom v rôznych členských štátoch môže byť pre používateľov údajov opakujúci sa a zdĺhavý. Vždy, keď je to možné, by sa mali vytvoriť synergie na zníženie zaťaženia a prekážok pre používateľov údajov. Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť tento cieľ, je dodržiavať zásadu „jedinej žiadosti“, podľa ktorej používateľ údajov môže získať na základe jednej žiadosti oprávnenie od viacerých orgánov pre prístup k zdravotným údajom v rôznych členských štátoch alebo od oprávnených účastníkov.

(58)  Orgány pre prístup k zdravotným údajom by mali poskytovať informácie o dostupných súboroch údajov a ich charakteristikách, aby používatelia údajov mohli byť informovaní o základných skutočnostiach týkajúcich sa súboru údajov a posúdiť ich prípadný význam pre nich. Preto by mal každý súbor údajov obsahovať aspoň informácie týkajúce sa zdroja, povahy údajov a podmienok sprístupnenia údajov. Držiteľ zdravotných údajov by mal aspoň raz ročne skontrolovať, či je opis jeho súboru údajov vo vnútroštátnom katalógu súborov údajov presný a aktuálny. Preto by sa mal vytvoriť únijný katalóg súborov údajov, aby sa uľahčilo vyhľadávanie súborov údajov, ktoré sú dostupné v EHDS; aby sa držiteľom údajov pomohlo uverejňovať ich súbory údajov; aby sa všetkým zainteresovaným stranám vrátane širokej verejnosti, a to aj s ohľadom na osoby so zdravotným postihnutím, poskytovali informácie o súboroch údajov umiestnených v EHDS (ako sú označenia kvality a užitočnosti údajov, informačné listy súborov údajov); aby sa používateľom údajov poskytovali aktuálne informácie o súboroch údajov týkajúce sa kvality a užitočnosti údajov.

(59)  Informácie o kvalite a užitočnosti súborov údajov výrazne zvyšujú hodnotu výsledkov výskumu a inovácie, ktoré sú náročné na údaje, pričom zároveň podporujú regulačné a politické rozhodovanie založené na faktoch. Zlepšenie kvality a využiteľnosti súborov údajov prostredníctvom informovaných rozhodnutí zákazníkov a harmonizácia súvisiacich požiadaviek na úrovni Únie, ktoré zohľadňujú existujúce únijné a medzinárodné normy, usmernenia, odporúčania na získavanie údajov a výmenu údajov (t. j. zásady FAIR: vyhľadateľné, prístupné, interoperabilné a opätovne použiteľné údaje), sú prínosom aj pre držiteľov údajov, zdravotníckych pracovníkov, fyzické osoby a celkovo hospodárstvo Únie. Na základe označenia kvality a využiteľnosti údajov pre súbory údajov by sa používatelia údajov informovali o charakteristikách súboru údajov týkajúcich sa kvality a užitočnosti a umožnilo by sa im vybrať súbory údajov, ktoré najlepšie zodpovedajú ich potrebám. Označením kvality a využiteľnosti údajov by sa nemalo zamedzovať sprístupneniu súborov údajov prostredníctvom EHDS, ale držiteľom údajov a používateľom údajov by sa ním mal poskytnúť mechanizmus transparentnosti. Napríklad súbor údajov, ktorý nespĺňa žiadnu požiadavku na kvalitu a využiteľnosť údajov, by mal byť označený triedou predstavujúcou najnižšiu kvalitu a využiteľnosť, ale mal by byť stále dostupný. Očakávania stanovené v rámcoch opísaných v článku 10 nariadenia […] [akt o umelej inteligencii 2021/0106(COD)] a jeho príslušná dokumentácia uvedená v prílohe IV by sa mali zohľadniť pri vyvíjaní rámca kvality a využiteľnosti údajov. Členské štáty by mali prostredníctvom komunikačných činností zvýšiť informovanosť o označení kvality a využiteľnosti údajov. Komisia by tieto činnosti mohla podporovať. Používatelia by mohli uprednostniť používanie súborov údajov podľa ich užitočnosti a kvality.

(60)  Únijný katalóg súborov údajov by mal minimalizovať administratívne zaťaženie vlastníkov údajov a iných používateľov databázy, mal by byť používateľsky ústretový, prístupný a nákladovo efektívny, mal by spájať vnútroštátne katalógy údajov a mal by sa vyhýbať nadbytočnej registrácii súborov údajov. Únijný katalóg súborov údajov by sa mohol zosúladiť s iniciatívou data.europa.eu, a to bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) 2022/868. Mala by sa zabezpečiť interoperabilita medzi únijným katalógom súborov údajov, vnútroštátnymi katalógmi údajov a katalógmi súborov údajov z európskych výskumných infraštruktúr a iných relevantných infraštruktúr na zdieľanie údajov.

(61)  Prebieha spolupráca a činnosť medzi rôznymi profesijnými organizáciami, Komisiou a ďalšími inštitúciami s cieľom vytvoriť minimálne dátové polia a iné charakteristiky rôznych súborov údajov (napríklad registrov). Táto činnosť je pokročilejšia v oblastiach, ako je rakovina, zriedkavé choroby, kardiovaskulárne a metabolické ochorenia, hodnotenie rizikových faktorov a štatistika, a mala by sa zohľadniť pri formulovaní nových noriem a harmonizovaných šablón pre štruktúrované dátové prvky špecifické pre jednotlivé choroby. Mnohé súbory údajov však nie sú harmonizované, čo vedie k problémom s porovnateľnosťou a sťažuje cezhraničný výskum. Preto by sa vo vykonávacích aktoch mali stanoviť podrobnejšie pravidlá na zabezpečenie harmonizovaného ▌kódovania a zaznamenávania elektronických zdravotných údajov, aby sa umožnilo ich poskytovanie na sekundárne používanie konzistentným spôsobom. Takéto súbory údajov môžu zahŕňať údaje z registrov zriedkavých chorôb, databáz liekov na ojedinelé ochorenia, onkologických registrov a registrov vysoko relevantných infekčných chorôb. Členské štáty by mali zamerať činnosť na poskytovanie udržateľných hospodárskych a sociálnych prínosov európskych systémov a služieb elektronického zdravotníctva a interoperabilných aplikácií v záujme dosiahnutia vysokej miery dôvery a bezpečnosti, posilnenia kontinuity starostlivosti a zaistenia prístupu k bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Existujúce infraštruktúry a registre zdravotníckych údajov môžu poskytnúť modely užitočné k definovaniu a implementácii noriem týkajúcich sa údajov a interoperability, a mali by sa využívať, aby sa umožnila kontinuita a nadviazalo sa na existujúce odborné znalosti.

(62)  Komisia by mala podporovať členské štáty pri budovaní kapacít a účinnosti v oblasti systémov elektronického zdravotníctva na primárne a sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov. Členským štátom by sa malo pomáhať pri posilňovaní ich kapacít. Činnosti na úrovni Únie, ako je referenčné porovnávanie a výmena najlepších postupov, sú v tomto zmysle relevantnými opatreniami. Mali by zohľadňovať osobitné podmienky rôznych kategórií zainteresovaných strán, ako sú občianska spoločnosť, výskumní pracovníci, zdravotnícke spoločnosti a MSP.

(62a)   Na dosiahnutie dôvery, bezpečnosti a primeraného využívania zdravotných údajov, a tým aj na úspešné vykonávanie tohto nariadenia je nevyhnutné zlepšenie gramotnosti fyzických osôb aj zdravotníckych pracovníkov v oblasti elektronického zdravotníctva. Zdravotnícki pracovníci majú pred sebou v kontexte digitalizácie hlbokú zmenu a v rámci realizácie EHDS im budú ponúknuté ďalšie digitálne nástroje. Budú musieť rozvíjať svoju gramotnosť v oblasti elektronického zdravotníctva a digitálne zručnosti. Členské štáty by mali umožniť zdravotníckym pracovníkom, aby absolvovali kurzy digitálnej gramotnosti a mohli sa pripraviť na prácu so systémami EHR. Takéto kurzy by mali zdravotníckym pracovníkom a prevádzkovateľom IT umožniť získať dostatočnú odbornú prípravu na prácu s novou digitálnou infraštruktúrou s cieľom zaistiť kybernetickú bezpečnosť a etickú správu zdravotných údajov. Odborná príprava by sa mala pravidelne rozvíjať, preskúmavať a aktualizovať v rámci konzultácií a spolupráce s príslušnými odborníkmi. Zlepšenie gramotnosti v oblasti elektronického zdravotníctva je nevyhnutné na to, aby fyzické osoby získali skutočnú kontrolu nad svojimi zdravotnými údajmi, mohli aktívne riadiť svoje zdravie a starostlivosť oň a chápať dôsledky správy týchto údajov na primárne aj sekundárne používanie. Rôzne demografické skupiny majú rôzny stupeň digitálnej gramotnosti, čo môže ovplyvniť schopnosť fyzických osôb uplatniť si práva na kontrolu svojich elektronických zdravotných údajov. Členské štáty, a to aj regionálne a miestne orgány, by preto mali podporovať aj gramotnosť v oblasti elektronického zdravotníctva a informovanosť verejnosti a zároveň zabezpečiť, aby vykonávanie tohto nariadenia prispievalo k znižovaniu nerovností a nediskriminovalo osoby bez digitálnych zručností. Osobitná pozornosť by sa mala venovať osobám so zdravotným postihnutím a zraniteľným skupinám vrátane migrantov a starších. Členské štáty by mali vytvoriť cielené vnútroštátne programy digitálnej gramotnosti vrátane programov na maximalizáciu sociálneho začlenenia a na zabezpečenie toho, aby všetky fyzické osoby mohli účinne uplatňovať svoje práva podľa tohto nariadenia. Členské štáty by mali takisto poskytovať fyzickým osobám usmernenia pre pacientov na používanie elektronických zdravotných záznamov a primárne používanie ich osobných elektronických zdravotných údajov. Usmernenia by mali byť prispôsobené úrovni gramotnosti pacienta v oblasti elektronického zdravotníctva, s osobitnou pozornosťou voči potrebám zraniteľných skupín.

(63)  K dosiahnutiu cieľov EHDS by malo prispieť aj využívanie finančných prostriedkov. Pri formulovaní podmienok verejného obstarávania, výziev na predkladanie návrhov a prideľovania finančných prostriedkov Únie vrátane štrukturálnych a kohéznych fondov by mali verejní obstarávatelia, príslušné vnútroštátne orgány v členských štátoch vrátane orgánov pre elektronické zdravotníctvo a orgánov pre prístup k zdravotným údajom, ako aj Komisia uvádzať odkazy na uplatniteľné technické špecifikácie, normy a profily týkajúce sa interoperability, bezpečnosti a kvality údajov, ako aj ďalšie požiadavky vytvorené podľa tohto nariadenia. Finančné prostriedky Únie by sa mali transparentne rozdeliť medzi členské štáty, pričom by sa mali zohľadniť rôzne úrovne digitalizácie systému zdravotnej starostlivosti. Sprístupnenie údajov na sekundárne používanie si vyžaduje dodatočné zdroje pre systémy zdravotnej starostlivosti, najmä pre verejné systémy. Táto dodatočná záťaž by sa mala riešiť a vo fáze implementácie EHDS minimalizovať.

(63a)   Implementácia EHDS si vyžaduje primerané investície do budovania kapacít a odbornej prípravy, ako aj dobre financovaný záväzok k verejným konzultáciám a zapojeniu verejnosti tak na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni Únie. Hospodárske náklady na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali znášať na úrovni tak členských štátov, ako aj Únie, a malo by sa nájsť spravodlivé rozdelenie tejto záťaže medzi členské štáty a Úniu.

(64)  Niektoré kategórie elektronických zdravotných údajov môžu byť naďalej zvlášť citlivé, aj keď sú v anonymizovanom formáte, a teda nie sú osobné, s čím sa už konkrétne rátalo v nariadení (EÚ) 2022/868. Dokonca aj v situáciách, keď sa použijú najmodernejšie techniky anonymizácie, naďalej existuje zvyškové riziko, že by bola k dispozícii alebo by sa sprístupnila kapacita na spätnú identifikáciu, a to nad rámec prostriedkov, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že by sa použili. Takéto zvyškové riziko existuje v súvislosti so zriedkavými chorobami (život ohrozujúcim alebo chronicky invalidizujúcim stavom postihujúcim nie viac ako päť z 10 tisíc osôb v Únii), v prípade ktorých obmedzený počet prípadov znižuje možnosť úplného zoskupenia uverejnených údajov v záujme zachovania súkromia fyzických osôb pri súčasnom udržaní vhodnej úrovne podrobnosti tak, aby údaje zostali zmysluplné. Môže to mať dosah na rôzne druhy zdravotných údajov v závislosti od úrovne podrobnosti a opisu charakteristík dotknutých osôb, počtu osôb, ktorých sa to týka, alebo napríklad v prípade údajov zahrnutých v elektronických zdravotných záznamoch, v prípade registrov chorôb, biobánk, osobou vytvorených údajov atď., keď sú charakteristiky identifikácie rozsiahlejšie a keď to v kombinácii s inými informáciami (napr. vo veľmi malých geografických oblastiach) alebo prostredníctvom technologického vývoja metód, ktoré neboli k dispozícii v čase anonymizácie, môže viesť k spätnej identifikácii dotknutých osôb pomocou prostriedkov, ktoré sú nad rámec prostriedkov, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že by sa použili. Naplnenie takéhoto rizika spätnej identifikácie fyzických osôb by vyvolalo veľké obavy a pravdepodobne by ohrozilo prijatie politiky a pravidiel týkajúcich sa sekundárneho používania stanovených v tomto nariadení. Okrem toho techniky zoskupovania sú v prípade iných ako osobných údajov obsahujúcich napríklad obchodné tajomstvá menej odskúšané, ako napríklad pri podávaní správ o klinickom skúšaní a klinických skúškach, a presadzovanie práva pri porušovaní obchodných tajomstiev mimo Únie je v prípade neexistencie uspokojivej medzinárodnej ochrannej normy náročnejšie. Preto v prípade týchto druhov zdravotných údajov pretrváva riziko spätnej identifikácie po anonymizácii alebo zoskupení, ktoré pôvodne nebolo možné primerane zmierniť. Táto otázka spadá pod kritériá uvedené v článku 5 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2022/868. Na tieto druhy zdravotných údajov by sa teda vzťahovalo splnomocnenie stanovené v článku 5 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2022/868 na prenos do tretích krajín. V rámci ochranných opatrení úmerných riziku spätnej identifikácie by sa museli zohľadňovať špecifické vlastnosti rôznych kategórií údajov alebo rôznych techník anonymizácie či zoskupovania a tieto opatrenia budú podrobne opísané v kontexte delegovaného aktu na základe splnomocnenia stanoveného v článku 5 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2022/868.

(64b)   Spracúvanie veľkého množstva osobných údajov týkajúcich sa zdravia na účely stanovené v EHDS v rámci činností spracúvania údajov v súvislosti so spravovaním žiadostí o prístup k údajom, povolení na prístup k údajom a žiadostí o údaje so sebou prináša vyššie riziko neoprávneného prístupu k takýmto osobným údajom, ako aj možnosť kybernetických incidentov. Osobné zdravotné údaje sú obzvlášť citlivé, pretože často predstavujú intímne informácie, na ktoré sa vzťahuje lekárske tajomstvo a ktorých zverejnenie neoprávneným tretím stranám môže spôsobiť značné ťažkosti. Pri plnom zohľadnení zásad uvedených v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie sa týmto nariadením zabezpečuje úplné dodržiavanie základných práv, práva na súkromie a zásady proporcionality. S cieľom zabezpečiť úplnú integritu a dôvernosť osobných elektronických zdravotných údajov podľa nariadenia, zaručiť osobitne vysokú úroveň ochrany a bezpečnosti a znížiť riziko nezákonného prístupu k týmto osobným elektronickým zdravotným údajom sa v nariadení stanovuje, že osobné elektronické zdravotné údaje sa majú uchovávať a spracúvať výlučne v Únii na účely vykonávania úloh stanovených v tomto nariadení, pokiaľ sa neuplatňuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(64d)   Subjekty z tretích krajín alebo medzinárodné organizácie by k elektronickým zdravotným údajom mali mať prístup len na základe zásady reciprocity. Sprístupnenie zdravotných údajov tretej krajine sa môže uskutočniť len vtedy, ak Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanovila, že príslušná tretia krajina umožňuje subjektom Únie používať zdravotné údaje za rovnakých podmienok a s rovnakými zárukami ako v Únii. Komisia by mala monitorovať situáciu v týchto tretích krajinách a medzinárodných organizáciách, mala by uviesť zoznam a zabezpečiť jeho pravidelné preskúmanie. Ak Komisia zistí, že tretia krajina už nezabezpečuje prístup za rovnakých podmienok, mala by príslušný vykonávací akt zrušiť.

(65)  Na podporu jednotného uplatňovania tohto nariadenia vrátane cezhraničnej interoperability zdravotných údajov by sa mala zriadiť Rada európskeho priestoru pre zdravotné údaje (ďalej len „rada EHDS“). Komisia by sa mala zúčastňovať na jej činnostiach a spolupredsedať jej. Rada EHDS by mala mať možnosť vydávať písomné príspevky k jednotnému uplatňovaniu tohto nariadenia v celej Únii, a to aj tým, že členským štátom pomôže koordinovať používanie elektronických zdravotných údajov na účely zdravotnej starostlivosti, certifikácie, ale aj pokiaľ ide o sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov a financovanie týchto činností. Môže to zahŕňať aj výmenu informácií o rizikách a incidentoch v zabezpečených prostrediach spracovania. Tento druh výmeny informácií nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce z iných právnych aktov, ako sú oznámenia o porušení ochrany údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679. Vo všeobecnosti nie sú činnosťami rady EHDS dotknuté právomoci dozorných orgánov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679. Keďže sa na vnútroštátnej úrovni môžu orgány pre elektronické zdravotníctvo zaoberajúce sa primárnym používaním elektronických zdravotných údajov líšiť od orgánov pre prístup k zdravotným údajom zaoberajúcich sa sekundárnym používaním elektronických zdravotných údajov, ich funkcie sú rozdielne a v každej z týchto oblastí je potrebná odlišná spolupráca, rade EHDS by sa malo umožniť zriaďovať podskupiny zaoberajúce sa týmito dvoma funkciami, ako aj prípadne ďalšie podskupiny. V záujme efektívnej pracovnej metódy by orgány pre elektronické zdravotníctvo a orgány pre prístup k zdravotným údajom mali na vnútroštátnej úrovni vytvoriť siete a prepojenia s rôznymi ďalšími subjektmi a orgánmi, ale aj na úrovni Únie. Takéto subjekty by mohli zahŕňať orgány pre ochranu osobných údajov, kybernetickú bezpečnosť, elektronickú identifikáciu a normalizáciu, ako aj subjekty a expertné skupiny podľa nariadení 2023/2854, […] a […] [akt o umelej inteligencii a akt o kybernetickej bezpečnosti]. Rada EHDS by mala fungovať nezávisle, vo verejnom záujme a v súlade so svojím kódexom správania.

(65a)   Ak sa podľa rady EHDS prerokúvajú relevantné otázky, rada by mala mať možnosť pozvať pozorovateľov, napríklad európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, zástupcov inštitúcií Únie vrátane Európskeho parlamentu a iných zainteresovaných strán.

(65b)   Malo by sa zriadiť fórum zainteresovaných strán, ktoré by radilo rade EHDS pri plnení jej úloh poskytovaním vstupov zainteresovaných strán v otázkach súvisiacich s týmto nariadením. Fórum zainteresovaných strán by mali tvoriť zástupcovia pacientov, spotrebiteľov, zdravotníckych pracovníkov, priemyslu, vedeckých výskumníkov a akademickej obce. Malo by mať vyvážené zloženie a zastupovať názory rôznych príslušných zainteresovaných strán. Zastúpené by v ňom mali byť komerčné aj nekomerčné záujmy.

(66)  S cieľom zabezpečiť riadne každodenné riadenie cezhraničných infraštruktúr na primárne a sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov je potrebné vytvoriť riadiace skupiny zložené zo zástupcov členských štátov. Tieto skupiny by mali prijímať prevádzkové rozhodnutia o každodennom technickom riadení infraštruktúr a ich technickom vývoji vrátane technických zmien infraštruktúr, zlepšenia funkcií alebo služieb alebo zabezpečenia interoperability s inými infraštruktúrami, digitálnymi systémami alebo dátovými priestormi. Ich činnosti sa nevzťahujú na prispievanie k rozvoju vykonávacích aktov, ktoré majú vplyv na tieto infraštruktúry. Tieto skupiny môžu na svoje zasadnutia pozvať aj zástupcov iných oprávnených účastníkov ako pozorovateľov. Tieto skupiny by mali pri vykonávaní svojich úloh konzultovať s príslušnými odborníkmi.

(66a)   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne, súdne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, by každá fyzická alebo právnická osoba mala mať právo podať sťažnosť orgánu pre elektronické zdravotníctvo alebo orgánu pre prístup k zdravotným údajom, ak sa fyzická alebo právnická osoba domnieva, že jej práva alebo záujmy podľa tohto nariadenia boli dotknuté. Vyšetrovanie na základe podanej sťažnosti by sa s výhradou súdneho preskúmania malo vykonávať v rozsahu primeranom pre daný konkrétny prípad. Orgán pre elektronické zdravotníctvo alebo orgán pre prístup k zdravotným údajom by mal v primeranej lehote informovať fyzickú alebo právnickú osobu o pokroku a výsledku sťažnosti. Ak si prípad vyžaduje ďalšie vyšetrovanie alebo koordináciu s iným orgánom pre elektronické zdravotníctvo alebo orgánom pre prístup k zdravotným údajom, fyzickej alebo právnickej osobe by sa mali poskytnúť dočasné informácie. S cieľom uľahčiť podávanie sťažností by mal každý orgán pre elektronické zdravotníctvo a orgán pre prístup k zdravotným údajom prijať opatrenia, ako je poskytnutie formulára na podanie sťažnosti, ktorý možno vyplniť aj elektronicky, bez toho, aby sa vylúčila možnosť použiť iné prostriedky komunikácie. Ak sa sťažnosť týka práv fyzických osôb súvisiacich s ochranou ich osobných údajov, orgán pre elektronické zdravotníctvo alebo orgán pre prístup k zdravotným údajom by mal sťažnosť postúpiť dozorným orgánom podľa nariadenia (EÚ) 2016/679. Orgány pre elektronické zdravotníctvo spolupracujú s cieľom bez zbytočného odkladu vybaviť a vyriešiť sťažnosti, a to aj výmenou všetkých relevantných informácií elektronickými prostriedkami.

(66b)   Ak sa fyzická osoba domnieva, že jej práva podľa tohto nariadenia boli porušené, mala by mať právo poveriť neziskový subjekt, organizáciu alebo združenie zriadené v súlade s právom členského štátu, ktorých ciele podľa stanov sú vo verejnom záujme a ktoré pôsobia v oblasti ochrany osobných údajov, aby podali sťažnosť v jej mene.

(66f)   Orgán pre elektronické zdravotníctvo, orgán pre prístup k zdravotným údajom, držiteľ zdravotných údajov alebo používateľ zdravotných údajov by mali nahradiť všetky škody, ktoré by osoba mohla utrpieť v dôsledku opatrení, ktoré sú v rozpore s týmto nariadením. Podľa judikatúry Súdneho dvora by sa mal pojem škody vykladať v širokom zmysle tak, aby sa v plnej miere zohľadnili ciele tohto nariadenia. Tým nie sú dotknuté prípadné nároky na náhradu škody vyplývajúce z porušenia iných predpisov stanovených v práve Únie alebo členského štátu. Fyzické osoby by za utrpenú škodu mali dostať úplnú a účinnú náhradu.

(66h)   S cieľom posilniť presadzovanie pravidiel tohto nariadenia by sa okrem primeraných opatrení, ktoré ukladá orgán pre prístup k zdravotným údajom podľa tohto nariadenia, alebo namiesto nich, za akékoľvek porušenie tohto nariadenia mali ukladať sankcie vrátane správnych pokút. Ukladanie sankcií vrátane správnych pokút by malo podliehať primeraným procesným zárukám v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie a Charty základných práv Európskej únie vrátane účinnej súdnej ochrany a riadneho procesu.

(66j)   Je vhodné stanoviť ustanovenia umožňujúce orgánom pre prístup k zdravotným údajom uplatňovať správne pokuty za určité porušenia tohto nariadenia, pričom za závažné porušenia sa majú považovať určité porušenia, ako je spätná identifikácia fyzických osôb, sťahovanie osobných zdravotných údajov mimo zabezpečeného prostredia spracovania a spracúvanie údajov na zakázané použitie alebo mimo povolenia na prístup k údajom. V tomto nariadení by sa mali uvádzať porušenia a horná hranica príslušných správnych pokút, ako aj kritériá ich stanovenia, ktoré by mal určiť príslušný orgán pre prístup k zdravotným údajom v každom jednotlivom prípade, s ohľadom na všetky relevantné okolnosti konkrétnej situácie s náležitým zreteľom najmä na povahu, závažnosť a trvanie porušenia a jeho následkov, ako aj opatrenia, ktoré sa prijali na zabezpečenie súladu s povinnosťami podľa tohto nariadenia a na predchádzanie následkom porušenia alebo ich zmiernenie. Keď sa správne pokuty ukladajú podniku, podnik by sa mal na tieto účely považovať za podnik v súlade s článkami 101 a 102 ZFEÚ. Členské štáty by mali rozhodnúť, či a do akej miery budú správnym pokutám podliehať orgány verejnej moci. Uložením správnej pokuty alebo napomenutím nie je dotknuté uplatňovanie iných právomocí orgánov pre prístup k zdravotným údajom alebo iné sankcie podľa tohto nariadenia.

(66k)   Právny systém Dánska neumožňuje ukladanie správnych pokút stanovených v tomto nariadení. Malo by byť možné uplatňovať pravidlá o správnych pokutách tak, aby v Dánsku pokuty ukladali príslušné vnútroštátne súdy ako trestnú sankciu za predpokladu, že takéto uplatňovanie pravidiel v Dánsku bude mať rovnocenný účinok ako správne pokuty ukladané orgánmi pre prístup k zdravotným údajom. Príslušný vnútroštátny súd by preto mal zohľadniť odporúčanie orgánu pre prístup k zdravotným údajom, ktorý podal návrh na začatie konania o uložení pokuty. Ukladané pokuty by v každom prípade mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(67)  Keďže ciele tohto nariadenia: posilniť postavenie fyzických osôb prostredníctvom vyššej miery kontroly nad svojimi osobnými zdravotnými údajmi a podporiť ich voľný pohyb zabezpečením prenosnosti zdravotných údajov; podporiť skutočný jednotný trh so službami a s produktmi elektronického zdravotníctva; zabezpečiť jednotný a efektívny rámec na opätovné používanie zdravotných údajov fyzických osôb na výskum, inováciu, tvorbu politík a regulačné činnosti nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov prostredníctvom samotných koordinačných opatrení, ako vyplynulo z hodnotenia digitálnych aspektov smernice 2011/24/EÚ, ale z dôvodov harmonizácie opatrení týkajúcich sa práv fyzických osôb vo vzťahu k ich elektronickým zdravotným údajom, interoperability elektronických zdravotných údajov a spoločného rámca a záruk na primárne a sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(68)  S cieľom zabezpečiť, aby EHDS splnil svoje ciele, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o rôzne ustanovenia týkajúce sa primárneho a sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(24). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(69)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(25).

(70)  Členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania ustanovení tohto nariadenia vrátane stanovenia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií za ich porušenie. Pri rozhodovaní o výške sankcie pre každý jednotlivý prípad by členské štáty mali zohľadniť rozpätia a kritériá stanovené v tomto nariadení. Spätná identifikácia fyzických osôb by sa mala považovať za závažné porušenie tohto nariadenia.

(70a)   Zavedenie EHDS si bude vyžadovať značné úsilie v oblasti rozvoja vo všetkých členských štátoch a ústredných útvaroch. Na sledovanie pokroku by Komisia mala až do úplného uplatňovania tohto nariadenia každoročne podávať správu o dosiahnutom pokroku, pričom zohľadní informácie poskytnuté členskými štátmi. Tieto správy môžu obsahovať odporúčania na nápravné opatrenia, ako aj posúdenie dosiahnutého pokroku.

(71)  S cieľom posúdiť, či sa týmto nariadením účinne a efektívne dosahujú jeho ciele, či je súdržné a stále relevantné a či sa ním poskytuje pridaná hodnota na úrovni Únie, by Komisia mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Komisia by mala vykonať čiastočné hodnotenie tohto nariadenia osem rokov po nadobudnutí jeho účinnosti ▌a celkové hodnotenie desať rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Komisia by mala po každom hodnotení predložiť správy o svojich hlavných zisteniach Európskemu parlamentu a Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

(72)  V záujme úspešného cezhraničného zavedenia EHDS by sa za spoločnú referenciu mal na zaistenie právnej, organizačnej, sémantickej a technickej interoperability považovať európsky rámec interoperability(26).

(73)  Z hodnotenia digitálnych aspektov smernice 2011/24/EÚ vyplýva obmedzená účinnosť siete elektronického zdravotníctva, ale aj výrazný potenciál práce EÚ v tejto oblasti, ako sa ukázalo pri práci počas pandémie. Z tohto dôvodu sa článok 14 smernice zruší a nahradí týmto nariadením a smernica sa zodpovedajúcim spôsobom zmení.

(73a)   Týmto nariadením sa dopĺňajú základné požiadavky stanovené v nariadení 2024/... [akt o kybernetickej odolnosti 2022/0272(COD)] pre systémy elektronických zdravotných záznamov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktoré sú produktmi s digitálnymi prvkami v zmysle nariadenia 2024/... [akt o kybernetickej odolnosti 2022/0272(COD)], ktorý by preto mal spĺňať aj základné požiadavky stanovené v nariadení 2024/... [akt o kybernetickej odolnosti 2022/0272(COD)]. Ich výrobcovia by mali preukázať zhodu požadovanú podľa tohto nariadenia. Na uľahčenie dosiahnutia súladu môžu výrobcovia vypracovať jednotnú technickú dokumentáciu obsahujúcu prvky požadované oboma právnymi aktmi. Malo by byť možné preukázať súlad systémov EHR so základnými požiadavkami stanovenými v nariadení 2024/... [akt o kybernetickej odolnosti 2022/0272(COD)] prostredníctvom rámca posudzovania podľa tohto nariadenia s výnimkou používania testovacieho prostredia podľa tohto nariadenia.

(74)  V súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa viedli konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a Európskym výborom pre ochranu údajov a výsledkom bolo vydanie spoločného stanoviska č. 3/2022 z 12. júla 2022.

(75)  Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, a najmä článkov 101 a 102 ZFEÚ. Opatrenia stanovené v tomto nariadení by sa nemali používať na obmedzovanie hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý je v rozpore so ZFEÚ.

(76)  Vzhľadom na potrebu technickej prípravy by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti. S cieľom podporiť úspešné zavedenie EHDS a vytvorenie účinných podmienok pre európsku spoluprácu v oblasti zdravotných údajov by sa mal prijať postupný prístup k jeho zavedeniu.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Týmto nariadením sa zriaďuje európsky priestor pre zdravotné údaje (ďalej aj „EHDS“), a to stanovením spoločných pravidiel, ▌noriem ▌, infraštruktúr a rámca riadenia s cieľom uľahčiť prístup k elektronickým zdravotným údajom na účely primárneho a sekundárneho používania týchto údajov.

2.  Týmto nariadením sa:

a)  špecifikujú a dopĺňajú práva fyzických osôb stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679 v súvislosti s primárnym a sekundárnym používaním ich osobných elektronických zdravotných údajov;

b)  stanovujú spoločné pravidlá pre systémy elektronických zdravotných záznamov (ďalej len „systémy EHR“) v súvislosti s dvoma povinnými softvérovými komponentmi, a to „európsky komponent interoperability pre systémy EHR“ a „európsky komponent zaznamenávania systémov EHR“ vymedzenými v článku 2 ods. 2 písm. nc) a nd), a wellness aplikáciami, v ktorých sa tvrdí, že sú interoperabilné so systémami EHR v súvislosti s týmito dvoma komponentmi v Únii na primárne používanie;

c)  stanovujú spoločné pravidlá a mechanizmy primárneho a sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov;

d)  zriaďuje ▌cezhraničná infraštruktúra, ktorá umožňuje primárne používanie osobných elektronických zdravotných údajov v celej Únii;

e)  zriaďuje ▌cezhraničná infraštruktúra na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov;

f)   zavádza riadenie a koordinácia na vnútroštátnej a európskej úrovni pre primárne aj sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov.

4.  Týmto nariadením nie sú dotknuté iné právne akty Únie týkajúce sa prístupu k elektronickým zdravotným údajom, ich spoločného využívania alebo sekundárneho používania alebo požiadaviek súvisiacich so spracúvaním údajov v súvislosti s elektronickými zdravotnými údajmi, najmä nariadenia (EÚ) 2016/679, (EÚ) 2018/1725, (EÚ) 536/2014(27), No 223/2009(28), (EÚ) 2022/868 a (EÚ) 2023/2854 a smernice 2002/58/EC(29) a (EÚ) 2016/943(30). 

4a.   Odkazy na ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 sa v relevantných prípadoch chápu aj ako odkazy na zodpovedajúce ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1725.

5.  Týmto nariadením nie sú dotknuté nariadenia (EÚ) 2017/745, (EÚ) 2017/746 a […] [AI 2021/0106(COD)], pokiaľ ide o bezpečnosť zdravotníckych pomôcok, diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro a systémov umelej inteligencie, ktoré sú v interakcii so systémami EHR.

6.  Týmto nariadením nie je dotknuté právo Únie ani vnútroštátne právo týkajúce sa spracúvania elektronických zdravotných údajov na účely nahlasovania, dodržiavania žiadostí o prístup k informáciám alebo preukazovania alebo overovania súladu s právnymi povinnosťami alebo právom Únie alebo vnútroštátnym právom týkajúcim sa udeľovania prístupu k úradným dokumentom a ich zverejňovania.

6a.   Týmto nariadením nie sú dotknuté osobitné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktorými sa stanovuje prístup k elektronickým zdravotným údajom na účely ďalšieho spracúvania verejnými orgánmi členských štátov, inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie alebo súkromnými subjektmi poverenými podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva úlohou verejného záujmu na účely vykonávania takejto úlohy.

6b.   Týmto nariadením nie je dotknutý prístup k elektronickým zdravotným údajom na sekundárne používanie dohodnutý v rámci zmluvných alebo administratívnych dojednaní medzi verejnými alebo súkromnými subjektmi.

7.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov:

a)  v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie;

b)  príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  vymedzenie pojmov „osobné údaje“, „spracúvanie“, „pseudonymizácia“, „prevádzkovateľ“, „sprostredkovateľ“, „tretia strana“, „súhlas“, „genetické údaje“, „údaje týkajúce sa zdravia“, „medzinárodná organizácia“ v zmysle článku 4 ods. 1, 2, 5, 7, 8, 10, 11, 13, 15 a 26 nariadenia (EÚ) 2016/679;

b)  vymedzenie pojmov „zdravotná starostlivosť“, „členský štát, v ktorom je pacient poistený“, „členský štát, v ktorom sa poskytuje ošetrenie“, „zdravotnícky pracovník“, „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“, „liek“ a „lekársky predpis“ v zmysle článku 3 písm. a), c), d), f), g), i) a k) ▌smernice 2011/24/EÚ;

c)  vymedzenie pojmov „údaje“, „prístup“, „dátový altruizmus“, „subjekt verejného sektora“ a „zabezpečené prostredie spracovania“ v zmysle článku 2 bodov 1, 13, 16, 17 a 20 nariadenia (EÚ) 2022/868;

d)  vymedzenie pojmov „sprístupnenie na trhu“, „uvedenie na trh“, „dohľad nad trhom“, „orgán dohľadu nad trhom“, „nesúlad“, „výrobca“, „dovozca“, „distribútor“, „hospodársky subjekt“, „nápravné opatrenie“, ▌„spätné prevzatie“ a „stiahnutie“ v zmysle článku 2 bodov 1, 2, 3, 4, 7, 8, 9, 10, 13, 16, ▌22 a 23 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

e)  vymedzenie pojmov „zdravotnícka pomôcka“, „účel určenia“, „návod na použitie“, „výkon“, „zdravotnícke zariadenie“ a „spoločné špecifikácie“ v zmysle článku 2 bodov 1, 12, 14, 22, 36 a 71 nariadenia (EÚ) 2017/745;

f)  vymedzenie pojmov „elektronická identifikácia“, „prostriedok elektronickej identifikácie“ a „osobné identifikačné údaje“ v zmysle článku 3 bodov 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

g)   vymedzenie pojmu „verejní obstarávatelia“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(31);

h)   vymedzenie pojmu „verejné zdravie“ v zmysle článku 3 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008(32).

2.  Na účely tohto nariadenia sa okrem toho uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „osobné elektronické zdravotné údaje“ sú údaje týkajúce sa zdravia a genetické údaje v zmysle článku 4 bodov 13 a 15 nariadenia (EÚ) 2016/679, ▌ktoré sa spracúvajú v elektronickej podobe;

b)  „iné ako osobné elektronické zdravotné údaje“ sú elektronické zdravotné údaje, ktoré nie sú osobné elektronické zdravotné ▌údaje a ktoré zahŕňajú údaje, ktoré boli anonymizované tak, že sa už netýkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ako aj údaje, ktoré sa nikdy netýkali dotknutej osoby;

c)  „elektronické zdravotné údaje“ sú osobné alebo iné ako osobné elektronické zdravotné údaje;

d)  „primárne používanie elektronických zdravotných údajov“ je spracúvanie ▌elektronických zdravotných údajov na účely poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti s cieľom posúdiť, udržať alebo obnoviť zdravotný stav fyzickej osoby, ktorej sa uvedené údaje týkajú, vrátane predpisovania, vydávania a poskytovania liekov a zdravotníckych pomôcok, ako aj na účely príslušných sociálnych ▌, administratívnych služieb alebo služieb preplácania nákladov;

e)  „sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov“ je spracúvanie elektronických zdravotných údajov na účely stanovené v kapitole IV tohto nariadenia, ktoré nie sú pôvodnými účelmi, na ktoré boli údaje získané alebo vytvorené;

f)  „interoperabilita“ je schopnosť organizácií, ako aj softvérových aplikácií alebo zariadení od toho istého výrobcu alebo rôznych výrobcov byť v interakcii ▌, čo zahŕňa výmenu informácií a vedomostí bez zmeny obsahu údajov medzi týmito organizáciami, softvérovými aplikáciami alebo zariadeniami, a to prostredníctvom postupov, ktoré podporujú;

h)  „zaznamenávanie elektronických zdravotných údajov“ je zaznamenávanie zdravotných údajov v elektronickom formáte, a to manuálnym vkladaním údajov, získavaním údajov nejakým zariadením alebo konverziou neelektronických zdravotných údajov do elektronického formátu, aby sa spracovali v systéme EHR alebo vo wellness aplikácii;

i)  „služba prístupu k elektronickým zdravotným údajom“ je online služba, napr. portál alebo mobilná aplikácia, ktorá umožňuje fyzickým osobám, ktoré nekonajú v rámci svojej profesijnej úlohy, aby mali prístup k svojim vlastným elektronickým zdravotným údajom alebo elektronickým zdravotným údajom tých fyzických osôb, ku ktorých elektronickým zdravotným údajom majú zákonné oprávnenie na prístup;

j)  „služba prístupu pre zdravotníckych pracovníkov“ je služba podporovaná systémom EHR, ktorá umožňuje zdravotníckym pracovníkom, aby mali prístup k údajom fyzických osôb, ktoré ošetrujú;

m)  „elektronický zdravotný záznam“ je súbor elektronických zdravotných údajov súvisiacich s fyzickou osobou, ktoré sa získavajú v zdravotníckom systéme a spracúvajú na účel poskytovania ▌zdravotnej starostlivosti;

n)  „systém EHR“ (systém elektronických zdravotných záznamov) je akýkoľvek systém, v ktorom zariadenie alebo softvér umožňuje uchovávať, sprostredkovať, exportovať, importovať, konvertovať, upravovať alebo zobrazovať osobné elektronické zdravotné údaje, ktoré patria do prioritných kategórií osobných elektronických zdravotných údajov, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1 tohto nariadenia, a ktorý výrobca určil na používanie poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní starostlivosti o pacienta alebo pacientom na prístup k svojim zdravotným údajom;

na)   „uvedenie do prevádzky“ je prvé použitie systému EHR, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, v Únii na určený účel;

nb)   „softvérový komponent“ alebo „komponent“ je samostatná časť softvéru, ktorá poskytuje špecifickú funkciu alebo vykonáva špecifické funkcie alebo postupy a ktorá môže fungovať nezávisle alebo v spojení s inými komponentmi;

nc)   „európsky komponent interoperability systémov EHR“ (alebo „komponent interoperability“) je softvérový komponent systému EHR, ktorý poskytuje a prijíma osobné elektronické zdravotné údaje uvedené v článku 5 vo formáte uvedenom v článku 6 tohto nariadenia; európsky komponent interoperability je nezávislý od európskeho komponentu logovania;

nd)   „európsky komponent logovania systémov EHR“ (alebo „komponent logovania“) je softvérový komponent systému EHR, ktorý poskytuje logovacie údaje týkajúce sa prístupov zdravotníckych pracovníkov alebo iných jednotlivcov k osobným elektronickým zdravotným údajom uvedeným v článku 5 vo formáte vymedzenom v bode 3.4 prílohy II k tomuto nariadeniu; európsky komponent logovania je nezávislý od európskeho komponentu interoperability;

p)  „označenie zhody CE“ je označenie, ktorým výrobca dáva najavo, že systém EHR je v zhode s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a v ďalších uplatniteľných právnych predpisoch Únie týkajúcich sa jeho umiestňovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(33);

pa)   „riziko“ je kombinácia stupňa závažnosti ujmy a pravdepodobnosti výskytu nebezpečenstva spôsobujúceho ujmu na zdraví, bezpečnosti alebo informačnej bezpečnosti;

q)  „vážny incident“ je akékoľvek nesprávne fungovanie alebo zhoršenie charakteristík alebo výkonu systému EHR sprístupneného na trhu, ktoré priamo alebo nepriamo vyústilo, mohlo vyústiť alebo môže vyústiť do:

i)  úmrtia fyzickej osoby alebo vážneho poškodenia zdravia fyzickej osoby alebo vážnej ujmy na právach fyzickej osoby;

ii)  vážneho narušenia riadenia a prevádzky kritickej infraštruktúry v zdravotníctve;

xa)   „starostlivosť“ je odborná služba, ktorej účelom je riešiť osobitné potreby osoby, ktorá si z dôvodu postihnutia alebo iného telesného alebo duševného stavu vyžaduje pomoc vrátane preventívnych a podporných opatrení pri vykonávaní základných činností každodenného života s cieľom podporiť jej osobnú samostatnosť;

y)  „držiteľ zdravotných údajov“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný orgán v sektore zdravotnej starostlivosti alebo starostlivosti, v prípade potreby vrátane služieb preplácania nákladov, ako aj akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyvíja produkty alebo služby určené pre sektory zdravotníctva, zdravotnej starostlivosti alebo starostlivosti; ktorá vyvíja alebo vyrába wellness aplikácie; ktorá vykonáva výskum týkajúci sa sektora zdravotnej alebo inej starostlivosti alebo pôsobí ako register úmrtnosti; ako aj akákoľvek inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie; ktoré majú buď:

a)   v súlade s ▌uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi právo alebo povinnosť spracúvať osobné elektronické zdravotné údaje na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo starostlivosti alebo na účely verejného zdravia, preplácania nákladov, výskumu, inovácií, tvorby politík, oficiálnych štatistík, bezpečnosti pacientov alebo na regulačné účely, a to ako prevádzkovateľ alebo spoločný prevádzkovateľ, alebo

b)   spôsobilosť sprístupňovať iné ako osobné elektronické zdravotné údaje prostredníctvom kontroly technického riešenia produktu a súvisiacich služieb, a to aj takéto údaje zaznamenávať, poskytovať, vymieňať alebo obmedzovať prístup k nim.

z)  „používateľ zdravotných údajov“ je fyzická alebo právnická osoba vrátane inštitúcií, orgánov alebo agentúr Únie, ktorej bol udelený zákonný prístup k ▌elektronickým zdravotným údajom na sekundárne používanie na základe povolenia na prístup k údajom, žiadosti o údaje alebo schválenia prístupu oprávneným účastníkom na platforme Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU);

aa)  „povolenie na prístup k údajom“ je administratívne rozhodnutie, ktoré orgán pre prístup k zdravotným údajom vydal používateľovi zdravotných údajov ▌na spracúvanie určitých elektronických zdravotných údajov uvedených v povolení na prístup k údajom na konkrétne účely sekundárneho používania ▌na základe podmienok stanovených v kapitole IV tohto nariadenia;

ab)  „súbor údajov“ je štruktúrovaná zbierka elektronických zdravotných údajov;

aba)   „súbory údajov s vysokým vplyvom na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov“ sú súbory údajov, ktorých opakované použitie je spojené s významnými prínosmi vzhľadom na ich význam pre výskum v oblasti zdravia;

ac)  „katalóg súborov údajov“ je zbierka opisov súborov údajov, ktorá je systematicky usporiadaná a pozostáva z verejnej časti zameranej na používateľa, v ktorej sú informácie o parametroch jednotlivých súborov údajov prístupné elektronickými prostriedkami prostredníctvom online portálu;

ad)  „kvalita údajov“ je miera, do akej sú prvky elektronických zdravotných údajov vhodné na ich zamýšľané primárne a sekundárne používanie;

ae)  „označenie kvality a využiteľnosti údajov“ je grafický diagram vrátane stupnice, ktorý opisuje kvalitu údajov a podmienky používania súboru údajov;

aea)   „wellness aplikácia“ je akékoľvek zariadenie alebo softvér, ktoré výrobca určil na to, aby ich fyzická osoba používala na spracúvanie elektronických zdravotných údajov výslovne na poskytovanie informácií o zdraví jednotlivých osôb alebo na poskytovanie starostlivosti na iné účely, ako je poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

KAPITOLA II

Primárne používanie elektronických zdravotných údajov

Oddiel 1

Práva fyzických osôb v súvislosti s primárnym používaním ich osobných elektronických zdravotných údajov

Článok 3

[Práva fyzických osôb v súvislosti s primárnym používaním ich osobných elektronických zdravotných údajov]

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí požiadavky technického vykonávania práv stanovených v tomto oddiele.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Článok 5

Prioritné kategórie osobných elektronických zdravotných údajov na primárne používanie

1.  Ak sa na účely tejto kapitoly údaje spracúvajú v elektronickom formáte, prioritnými kategóriami osobných elektronických zdravotných údajov sú ▌:

a)  pacientske sumáre;

b)  elektronické preskripcie;

c)  elektronické dispenzácie;

d)  vyšetrenia s lekárskymi snímkami a s nimi súvisiace správy zo zobrazovacích vyšetrení;

e)  výsledky lekárskych testov vrátane laboratórnych a iných diagnostických výsledkov a súvisiacich správ;

f)  prepúšťacie správy.

Hlavné charakteristiky prioritných kategórií osobných elektronických zdravotných údajov ▌sú stanovené v prílohe I.

Členské štáty môžu na základe vnútroštátneho práva stanoviť, že na primárne používanie podľa tejto kapitoly sa sprístupnia a vymieňajú ďalšie kategórie osobných elektronických zdravotných údajov. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť cezhraničné špecifikácie pre tieto kategórie údajov podľa článku 6 ods. 2ab a článku 12 ods. 8.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 67 s cieľom meniť ▌prílohu I doplnením, zmenou alebo odstránením hlavných charakteristík prioritných kategórií osobných elektronických zdravotných údajov, ako sa uvádza v odseku 1. Zmeny musia spĺňať tieto kumulatívne kritériá:

a)  charakteristika je relevantná pre zdravotnú starostlivosť poskytovanú fyzickým osobám;

b)  pozmenená charakteristika sa podľa najnovších informácií používa vo väčšine členských štátov;

c)  cieľom zmien je prispôsobiť prioritné kategórie technickému vývoju a medzinárodným normám.

Článok 6

Európsky formát na výmenu elektronických zdravotných záznamov

1.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví technické špecifikácie prioritných kategórií osobných elektronických zdravotných údajov uvedených v článku 5 ods. 1, v ktorých stanoví európsky formát na výmenu elektronických zdravotných záznamov. Takýto formát je bežne používaný, strojovo čitateľný a umožňuje prenos osobných elektronických zdravotných údajov medzi rôznymi softvérovými aplikáciami, zariadeniami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Formát by mal podporovať prenos štruktúrovaných a neštruktúrovaných zdravotných údajov. Formát musí obsahovať tieto prvky:

a)  harmonizované súbory údajov, ktoré obsahujú elektronické zdravotné údaje a vymedzujú ich štruktúry, napr. dátové polia a skupiny údajov na ▌reprezentáciu klinického obsahu a ďalších častí elektronických zdravotných údajov;

b)  kódovacie systémy a hodnoty kódov, ktoré sa majú používať v súboroch údajov obsahujúcich elektronické zdravotné údaje;

c)  technické špecifikácie interoperability na výmenu elektronických zdravotných údajov vrátane reprezentácie ich obsahu, noriem a profilov.

2.  Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2. ▌

2a.  Komisia pravidelne aktualizuje európsky formát na výmenu elektronických zdravotných záznamov prostredníctvom vykonávacích aktov s cieľom začleniť príslušné revízie systémov a názvosloví kódovania zdravotnej starostlivosti.

2ab.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť technické špecifikácie, ktorými sa európsky formát na výmenu elektronických zdravotných záznamov rozšíri o ďalšie kategórie elektronických zdravotných údajov uvedené v článku 5 ods. 1 pododseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby boli prioritné kategórie osobných elektronických zdravotných údajov uvedené v článku 5 vydané v európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov uvedenom v odseku 1. Ak sa takéto údaje prenášajú automatickými prostriedkami na primárne používanie, prijímajúci poskytovateľ akceptuje formát údajov a musí byť schopný ich prečítať.

Článok 7

Zaznamenávanie osobných elektronických zdravotných údajov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa elektronické zdravotné údaje spracúvajú na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zaznamenali príslušné osobné zdravotné údaje, ktoré úplne alebo čiastočne patria aspoň do prioritných kategórií uvedených v článku 5, ▌v elektronickom formáte v systéme EHR.

1a.   Ak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti spracúvajú údaje v elektronickom formáte, zabezpečia, aby sa osobné elektronické zdravotné údaje fyzických osôb, ktoré ošetrujú, aktualizovali na základe informácií týkajúcich sa poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

2.  Ak sa osobné elektronické zdravotné údaje ▌zaznamenali v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, ktorý nie je členským štátom, v ktorom je daná osoba poistená, členský štát, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, zabezpečí, aby sa údaje zaznamenali pod ▌identifikačnými údajmi fyzickej osoby v členskom štáte, v ktorom je daná osoba poistená.

3.  Komisia v relevantných prípadoch prostredníctvom vykonávacích aktov určí požiadavky na kvalitu údajov na účely zaznamenávania osobných elektronických zdravotných údajov v systéme EHR vrátane sémantiky, jednotnosti, konzistentnosti zaznamenávania, presnosti a úplnosti údajov. ▌

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Pri zaznamenávaní alebo aktualizácii zdravotných údajov sa v elektronických zdravotných záznamoch uvedie zdravotnícky pracovník, čas a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý vykonal záznam alebo aktualizáciu. Členské štáty môžu stanoviť zaznamenávanie ďalších aspektov registrácie údajov.

Článok 8a

Práva fyzických osôb na prístup k svojim osobným elektronickým zdravotným údajom

1.   Fyzické osoby majú právo na prístup k svojim osobným elektronickým zdravotným údajom, a to prinajmenšom k údajom, ktoré patria do prioritných kategórií v článku 5 a ktoré sa spracúvajú na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom služieb prístupu k elektronickým zdravotným údajom uvedených v článku 8aa. Prístup sa poskytne okamžite po zaznamenaní osobných elektronických zdravotných údajov v systéme EHR, pričom sa dodržiava technologická uskutočniteľnosť, a to bezplatne a v ľahko čitateľnej, konsolidovanej a prístupnej forme.

2.   Fyzické osoby alebo ich zástupcovia uvedení v článku 8aa ods. 2 majú právo bezplatne stiahnuť elektronickú kópiu aspoň svojich osobných elektronických zdravotných údajov v prioritných kategóriách uvedených v článku 5 prostredníctvom služieb elektronického prístupu k zdravotným údajom uvedených v článku 8aa v európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov uvedenom v článku 6.

3.   Členské štáty môžu v súlade s článkom 23 nariadenia (EÚ) 2016/679 obmedziť rozsah práv uvedených v odsekoch 1 a 2, najmä keď je to potrebné na ochranu fyzickej osoby na základe bezpečnosti pacienta a z etických dôvodov, a to dočasným odložením ich prístupu k osobným elektronickým zdravotným údajom, kým zdravotnícky pracovník nebude môcť fyzickej osobe riadne oznámiť a vysvetliť informácie, ktoré môžu mať závažný vplyv na jej zdravie.

Článok 8aa

Služby prístupu k elektronickým zdravotným údajom pre fyzické osoby a ich zástupcov

1.   Členské štáty zabezpečia zriadenie jednej alebo viacerých služieb prístupu k elektronickým zdravotným údajom na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré fyzickým osobám umožnia prístup k ich osobným elektronickým zdravotným údajom a výkon práv uvedených v článkoch 8a až 8f a článku 8h. Takéto služby prístupu sú pre fyzické osoby a ich zástupcov bezplatné.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa ako funkcia služieb prístupu k zdravotným údajom zriadila jedna alebo viacero proxy služieb, ktoré umožňujú:

a)   fyzickým osobám oprávňovať iné fyzické osoby podľa vlastného výberu na prístup k svojim osobným elektronickým zdravotným údajom alebo ich časti v ich mene na konkrétne alebo neurčité obdobie a v prípade potreby len na konkrétny účel a spravovať tieto povolenia, a

b)   právnym zástupcom pacientov prístup k elektronickým zdravotným údajom fyzických osôb, ktorých záležitosti spravujú, v súlade s vnútroštátnym právom.

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa takýchto povolení, úkonov opatrovníkov a zástupcov.

2aa.  Proxy služby poskytujú oprávnenia transparentne, ľahko zrozumiteľne a bezplatne, v elektronickej alebo tlačenej podobe. Fyzické osoby a osoby konajúce v ich mene sú informované o svojich právach vyplývajúcich z oprávnenia, ako ich môžu vykonávať a čo môžu od postupu oprávnenia očakávať.

Proxy služby poskytujú fyzickým osobám jednoduchý mechanizmus podávania sťažností.

2ab.  Proxy služby musia byť medzi členskými štátmi interoperabilné. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví technické špecifikácie na zabezpečenie interoperability proxy služieb členských štátov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

2b.  Elektronické služby prístupu k zdravotným údajom, ako aj proxy služby musia byť ľahko dostupné pre osoby so zdravotným postihnutím, zraniteľné skupiny alebo osoby s nízkou digitálnou gramotnosťou.

Článok 8b

Právo fyzických osôb vkladať informácie do svojich vlastných elektronických zdravotných záznamov

Fyzické osoby alebo ich zástupcovia uvedení v článku 8aa ods. 2 majú právo vkladať informácie do svojich vlastných elektronických zdravotných záznamov prostredníctvom služieb prístupu k elektronickým zdravotným údajom alebo aplikácií spojených s týmito službami, ako sa uvádza v článku 8aa. Uvedené informácie musia byť v takýchto prípadoch jasne odlíšiteľné ako informácie vložené fyzickou osobou alebo jej zástupcom. Fyzické osoby nemajú možnosť priamo meniť elektronické zdravotné údaje a súvisiace informácie, ktoré vložili zdravotnícki pracovníci.

Článok 8c

Právo fyzických osôb na opravu

Služby elektronických zdravotných údajov uvedené v článku 8aa poskytujú fyzickým osobám možnosť jednoducho požiadať o opravu svojich osobných údajov online ako spôsob uplatnenia svojho práva na opravu podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2016/679. Prevádzkovateľ vo vhodných prípadoch overí správnosť informácií poskytnutých v žiadosti u príslušného zdravotníckeho pracovníka.

Právo členských štátov môže fyzickým osobám umožniť aj uplatňovanie iných práv podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) 2016/679 online prostredníctvom služieb prístupu k elektronickým zdravotným údajom uvedených v článku 8aa.

Článok 8d

Právo na prenosnosť údajov pre fyzické osoby

1.   Fyzické osoby majú právo umožniť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa vlastného výberu prístup k svojim elektronickým zdravotným údajom alebo ich časti alebo požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, aby preniesol všetky ich elektronické zdravotné údaje alebo ich časť k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa ich vlastného výberu, a to okamžite, bezplatne a bez prekážok zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo výrobcov systémov používaných týmto poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

2.  Fyzické osoby majú právo, aby sa v prípade, že sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nachádzajú v rôznych členských štátoch, elektronické zdravotné údaje prenášali v európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov uvedenom v článku 6 prostredníctvom cezhraničnej infraštruktúry uvedenej v článku 12. Prijímajúci poskytovateľ zdravotnej starostlivosti takéto údaje akceptuje a musí byť schopný ich prečítať.

3.  Fyzické osoby majú právo požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o prenos časti svojich elektronických zdravotných údajov jasne identifikovanému príjemcovi v sektore služieb sociálneho zabezpečenia alebo preplácania, a to okamžite, bezplatne a bez prekážok zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo výrobcov systémov používaných týmto poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Takýto prenos je len jednosmerný.

4.  Ak fyzické osoby dostali elektronickú kópiu svojich prioritných kategórií osobných elektronických zdravotných údajov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2, musia mať možnosť preniesť tieto údaje k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa vlastného výberu v európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov uvedenom v článku 6. Prijímajúci poskytovateľ takéto údaje akceptuje a musí byť schopný ich vo vhodných prípadoch prečítať.

Článok 8e

Právo obmedziť prístup

Fyzické osoby majú právo obmedziť prístup zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ku všetkým svojim osobným elektronickým zdravotným údajom uvedeným v článku 8a alebo k ich častiam.

Pri uplatňovaní tohto práva musia byť fyzické osoby upozornené na to, že obmedzenie prístupu môže mať vplyv na im poskytovanú zdravotnú starostlivosť.

Obmedzenie prístupu zo strany fyzickej osoby nesmie byť viditeľné poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Členské štáty stanovia pravidlá a osobitné záruky týkajúce sa takýchto mechanizmov obmedzenia.

Článok 8f

Právo na získanie informácií o prístupe k údajom

Fyzické osoby majú právo získať informácie, a to aj prostredníctvom automatických oznámení, o akomkoľvek prístupe k svojim osobným elektronickým zdravotným údajom prostredníctvom služby prístupu zdravotníckych pracovníkov uskutočnenom v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou vrátane prístupu poskytnutého v súlade s článkom 4 ods. 4.

Informácie sa poskytujú bezodkladne a bezplatne prostredníctvom služieb prístupu k elektronickým zdravotným údajom. Informácie musia byť k dispozícii aspoň tri roky po každom prístupe k údajom. Tieto informácie musia zahŕňať minimálne:

a)  poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo iných jednotlivcov, ktorí získali prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom;

b)  dátum a čas prístupu;

c)  osobné elektronické zdravotné údaje, ktoré boli sprístupnené.

Za výnimočných okolností môžu členské štáty stanoviť obmedzenia tohto práva, ak existujú vecné náznaky, že by zverejnenie ohrozilo životne dôležité záujmy alebo práva zdravotníckeho pracovníka či starostlivosť o fyzickú osobu.

Článok 8h

Právo fyzických osôb odmietnuť spracovanie na primárne používanie

1.   V právnych predpisoch členských štátov sa môže stanoviť, že fyzické osoby majú právo odmietnuť prístup k ich osobným elektronickým zdravotným údajom zaznamenaným v systéme EHR prostredníctvom služieb prístupu k elektronickým zdravotným údajom uvedených v článkoch 8aa a -9b. V takýchto prípadoch by členské štáty mali zabezpečiť, aby bol výkon tohto práva zvratný.

Ak členské štáty ustanovia takéto právo, stanovia pravidlá a osobitné záruky týkajúce sa takéhoto mechanizmu námietky. Členské štáty môžu najmä umožniť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti alebo zdravotníckemu pracovníkovi získať prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom v prípadoch, keď je spracúvanie potrebné na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679, a to aj vtedy, ak pacient uplatnil právo odmietnuť spracovanie na primárne používanie.

Článok -9a

Prístup zdravotníckych pracovníkov k osobným elektronickým zdravotným údajom

1.   Pri spracúvaní údajov v elektronickom formáte majú zdravotnícki pracovníci prístup k relevantným a potrebným osobným elektronickým zdravotným údajom fyzických osôb, ktoré ošetrujú, a to prostredníctvom služieb prístupu pre zdravotníckych pracovníkov uvedených v článku -9b, bez ohľadu na členský štát, v ktorom je pacient poistený, a členský štát, v ktorom sa poskytuje ošetrenie.

1a.  Ak sa členský štát, v ktorom je liečená fyzická osoba poistená, a členský štát, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, líšia, cezhraničný prístup k elektronickým zdravotným údajom liečenej fyzickej osoby sa poskytuje prostredníctvom infraštruktúry uvedenej v článku 12.

2.  Prístup uvedený v odsekoch 1 a 1a zahŕňa aspoň prioritné kategórie v článku 5.

Členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 stanovia aj pravidlá, v ktorých určia kategórie osobných elektronických zdravotných údajov dostupných pre rôzne kategórie zdravotníckych pracovníkov alebo na rôzne výkony zdravotnej starostlivosti.

V týchto pravidlách sa zohľadní možnosť obmedzení uložených v súlade s článkom 8e.

2a.  V prípade ošetrenia v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je pacient poistený, sa uplatňujú pravidlá členských štátov, v ktorých sa poskytuje ošetrenie, uvedené v odsekoch 1a a 2.

3.  Keď fyzická osoba obmedzila prístup k elektronickým zdravotným údajom podľa článku 8e ods. 1, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnícki pracovníci nesmú byť informovaní o obmedzenom obsahu elektronických zdravotných údajov.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnícky pracovník môže získať prístup k obmedzeným elektronickým zdravotným údajom v prípadoch, keď je prístup potrebný v záujme ochrany životne dôležitých záujmov dotknutej osoby.

Takéto udalosti sa zaznamenávajú v jasnom a zrozumiteľnom formáte a sú pre dotknutú osobu ľahko prístupné.

Do právnych predpisov členských štátov možno doplniť dodatočné záruky.

Článok -9b

Služby prístupu pre zdravotníckych pracovníkov

Pokiaľ ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, členské štáty zabezpečia, aby zdravotnícki pracovníci mali k dispozícii prístup prinajmenšom k prioritným kategóriám elektronických zdravotných údajov uvedeným v článku 5, a to aj v prípade cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, prostredníctvom služieb prístupu pre zdravotníckych pracovníkov.

Tieto služby sú prístupné len zdravotníckym pracovníkom, ktorí vlastnia prostriedky elektronickej identifikácie uznané podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 alebo iné prostriedky elektronickej identifikácie, ktoré sú v súlade so spoločnými špecifikáciami uvedenými v článku 23, a prístup je bezplatný.

Elektronické zdravotné údaje v elektronických zdravotných záznamoch musia byť prezentované používateľsky ústretovým spôsobom, aby ich zdravotnícki pracovníci mohli ľahko používať.

Článok 9

Správa identifikácie

1.  Ak fyzická osoba využíva ▌služby prístupu k osobným zdravotným údajom uvedené v článku 8aa, táto fyzická osoba má právo identifikovať sa elektronicky pomocou akýchkoľvek prostriedkov elektronickej identifikácie, ktoré sa uznávajú podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Členské štáty môžu poskytnúť doplnkové mechanizmy na zabezpečenie primeraného porovnávania totožnosti v cezhraničných situáciách.

2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí požiadavky na interoperabilný cezhraničný mechanizmus identifikácie a autentifikácie pre fyzické osoby a zdravotníckych pracovníkov v súlade s nariadením (EÚ) č. 910/2014. Mechanizmus musí uľahčovať prenosnosť osobných elektronických zdravotných údajov v cezhraničnom kontexte. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

3.  Komisia v spolupráci s členskými štátmi zavedie služby požadované v rámci interoperabilného cezhraničného mechanizmu identifikácie a autentifikácie uvedeného v odseku 2 tohto článku na úrovni Únie ako súčasť cezhraničnej infraštruktúry elektronického zdravotníctva uvedenej v článku 12 ods. 3.

4.  Príslušné orgány členských štátov a Komisia vykonávajú cezhraničný mechanizmus identifikácie a autentifikácie na ▌úrovni členských štátov a Únie.

Článok 9a

Kompenzácia za sprístupnenie osobných elektronických zdravotných údajov

Prijímajúci poskytovateľ nie je povinný poskytnúť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za sprístupnenie elektronických zdravotných údajov žiadnu kompenzáciu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo tretia strana nesmú priamo ani nepriamo účtovať dotknutým osobám poplatok, náhradu alebo náklady za zdieľanie údajov alebo prístup k nim.

Oddiel 1a

Článok 10

Orgán pre elektronické zdravotníctvo

1.  Každý členský štát určí jeden alebo viac orgánov pre elektronické zdravotníctvo zodpovedných za vykonávanie a presadzovanie tejto kapitoly na vnútroštátnej úrovni. Členský štát informuje Komisiu o totožnosti orgánov pre elektronické zdravotníctvo do dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia. Ak členský štát určil viac ako jeden orgán pre elektronické zdravotníctvo a ak orgán pre elektronické zdravotníctvo pozostáva z viacerých organizácií, členský štát oznámi Komisii opis oddelenia úloh medzi týmito rôznymi subjektmi. Komisia tieto informácie uverejní. Ak členský štát určí niekoľko orgánov pre elektronické zdravotníctvo, vyberie jeden, ktorý bude konať ako koordinátor.

2.  Každý orgán pre elektronické zdravotníctvo sa poveruje týmito úlohami a právomocami:

a)  zabezpečovať vykonávanie práv a povinností stanovených v kapitolách II a III prijatím potrebných celoštátnych, regionálnych či miestnych technických riešení a stanovením príslušných pravidiel a mechanizmov;

b)  zabezpečovať, aby úplné a aktuálne informácie o vykonávaní práv a povinností stanovených v kapitolách II a III boli fyzickým osobám, zdravotníckym pracovníkom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ľahko dostupné;

c)  pri zavádzaní technických riešení uvedených v písmene a) presadzovať ich súlad s kapitolami II a III a prílohou II;

d)  prispievať na úrovni Únie k vývoju technických riešení umožňujúcich fyzickým osobám a zdravotníckym pracovníkom uplatňovať ich práva a povinnosti stanovené v tejto kapitole;

e)  uľahčovať osobám so zdravotným postihnutím uplatňovanie ich práv uvedených v článku 3 tohto nariadenia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882(34);

f)  dohliadať na národné kontaktné body pre elektronické zdravotníctvo a spolupracovať s inými orgánmi pre elektronické zdravotníctvo a s Komisiou na ďalšom rozvoji platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU);

g)  zabezpečovať na vnútroštátnej úrovni zavedenie európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a so zainteresovanými stranami;

h)  prispievať na úrovni Únie ▌k vývoju európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov a k vypracovaniu spoločných špecifikácií týkajúcich sa obáv v súvislosti s kvalitou, interoperabilitou, ochranou, bezpečnosťou, ľahkosťou používania, dostupnosťou, nediskrimináciou alebo základnými právami v súlade s článkom 23 a špecifikácií databázy EÚ pre systémy EHR a wellness aplikácie uvedenej v článku 32;

i)  v príslušných prípadoch vykonávať činnosti dohľadu nad trhom v súlade s článkom 28 a zároveň zabezpečovať, aby sa predišlo akémukoľvek konfliktu záujmov;

j)  budovať vnútroštátnu kapacitu na zavedenie interoperability a bezpečnosti primárneho používania elektronických zdravotných údajov a zúčastňovať sa na výmenách informácií a činnostiach budovania kapacít na úrovni Únie;

l)  spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom, zúčastňovať sa na činnostiach týkajúcich sa zvládania rizík, ktoré predstavujú systémy EHR, a vážnych incidentov a dohliadať na vykonávanie nápravných opatrení v súlade s článkom 29;

m)  spolupracovať pri zaisťovaní interoperability, prenosnosti údajov a bezpečnosti elektronických zdravotných údajov ▌s ostatnými príslušnými subjektmi a orgánmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie;

n)  spolupracovať s dozornými orgánmi v súlade s nariadením (EÚ) č. 910/2014, nariadením (EÚ) 2016/679, smernicou 2022/2555 a s inými relevantnými orgánmi vrátane orgánov zodpovedných za kybernetickú bezpečnosť a elektronickú identifikáciu.

4.  Každý členský štát zabezpečí, aby sa každému orgánu pre elektronické zdravotníctvo poskytli ľudské, technické a finančné zdroje, priestory a infraštruktúra, ktoré sú potrebné na účinné plnenie jeho úloh a vykonávanie jeho právomocí.

5.  Orgán pre elektronické zdravotníctvo sa pri plnení svojich úloh vyhýba akýmkoľvek konfliktom záujmov. Zamestnanci orgánu pre elektronické zdravotníctvo konajú vo verejnom záujme a nezávisle.

5a.   Orgány pre elektronické zdravotníctvo pri plnení svojich úloh aktívne spolupracujú a konzultujú so zástupcami relevantných zainteresovaných strán v oblasti zdravia vrátane zástupcov pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zástupcov zdravotníckych pracovníkov, ako aj združení zdravotníckych pracovníkov, spotrebiteľských organizácií a odvetvových združení.

Článok 10a

Podávanie správ orgánom pre elektronické zdravotníctvo

1.  Orgán pre elektronické zdravotníctvo uverejňuje dvojročnú správu o činnosti, ktorá obsahuje komplexný prehľad jeho činností. Ak členský štát určí viac ako jeden orgán pre elektronické zdravotníctvo, za správu je zodpovedný jeden z nich, ktorý požiada ostatné orgány pre elektronické zdravotníctvo o potrebné informácie. Dvojročná správa o činnosti má štruktúru dohodnutú na úrovni Únie v rámci rady EHDS ▌. Správa musí obsahovať informácie aspoň o:

a)  opatreniach prijatých na vykonávanie tohto nariadenia;

b)  percentuálnom podiele fyzických osôb, ktoré majú prístup k rôznym kategóriám údajov svojich elektronických zdravotných záznamov;

c)  vybavovaní žiadostí fyzických osôb v súvislosti s uplatňovaním ich práv podľa tohto nariadenia;

d)  počte poskytovateľov zdravotnej starostlivosti rôzneho druhu vrátane lekární, nemocníc a ostatných miest poskytovania starostlivosti pripojených na platformu Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) vypočítanom:

a)  v absolútnych hodnotách;

b)  ako podiel zo všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti rovnakého druhu a

c)  ako podiel fyzických osôb, ktoré môžu služby využívať;

e)  objemoch elektronických zdravotných údajov rôznych kategórií vymieňaných cezhranične prostredníctvom platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU);

f)  počte prípadov nesúladu s povinnými požiadavkami.

Článok 11

Právo na podanie sťažnosti orgánu pre elektronické zdravotníctvo

1.  Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, fyzické a právnické osoby majú právo v súvislosti s ustanoveniami tejto kapitoly podať orgánu pre elektronické zdravotníctvo sťažnosť, a to individuálne alebo v relevantných prípadoch kolektívne. Ak sa sťažnosť týka práv fyzických osôb podľa článkov 8a až 8f a článku 8h tohto nariadenia, orgán pre elektronické zdravotníctvo postúpi sťažnosť príslušným dozorným orgánom podľa nariadenia (EÚ) 2016/679. Orgán pre elektronické zdravotníctvo poskytne potrebné informácie, ktoré má k dispozícii, príslušnému dozornému orgánu podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 s cieľom uľahčiť jeho posúdenie a vyšetrovanie.

2.  Príslušný orgán pre elektronické zdravotníctvo, u ktorého bola sťažnosť podaná, informuje v súlade s vnútroštátnym právom sťažovateľa o postupe konania a o prijatých rozhodnutiach, v príslušných prípadoch vrátane informácie o tom, že sťažnosť bola postúpená relevantnému dozornému orgánu podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a že dozorný orgán bude pre sťažovateľa od tejto chvíle jediným kontaktným miestom v tejto veci.

3.  Orgány pre elektronické zdravotníctvo v rôznych členských štátoch spolupracujú s cieľom bez zbytočného odkladu vybaviť a vyriešiť sťažnosti týkajúce sa cezhraničnej výmeny a prístupu k osobným elektronickým zdravotným údajom, a to aj výmenou všetkých relevantných informácií elektronickými prostriedkami.

3a.   Každý orgán pre elektronické zdravotníctvo uľahčuje podávanie sťažností.

Článok 11a

Vzťah s dozornými orgánmi pre ochranu údajov

Dozorný orgán alebo orgány zodpovedné za monitorovanie a presadzovanie nariadenia (EÚ) 2016/679 zodpovedajú aj za monitorovanie a presadzovanie uplatňovania článkov 8a až 8f a článku 8h. Príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 sa uplatňujú mutatis mutandis. Majú právomoc ukladať správne pokuty do výšky uvedenej v článku 83 ods. 5 uvedeného nariadenia. Uvedené dozorné orgány a orgány pre elektronické zdravotníctvo uvedené v článku 10 tohto nariadenia v relevantných prípadoch spolupracujú pri presadzovaní tohto nariadenia v rámci svojich príslušných právomocí.

Oddiel 2

Cezhraničná infraštruktúra na primárne používanie osobných elektronických zdravotných údajov

Článok 12

Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU)

1.  Komisia zriadi centrálnu platformu interoperability pre elektronické zdravotníctvo Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) na poskytovanie služieb s cieľom podporiť a uľahčiť výmenu osobných elektronických zdravotných údajov medzi národnými kontaktnými bodmi pre elektronické zdravotníctvo členských štátov.

2.  Každý členský štát určí jeden národný kontaktný bod pre elektronické zdravotníctvo ako organizačnú a technickú bránu na poskytovanie služieb spojených s cezhraničnou výmenou osobných elektronických zdravotných údajov v kontexte primárneho používania. Národný kontaktný bod sa spojí so všetkými ostatnými národnými kontaktnými bodmi pre elektronické zdravotníctvo a s centrálnou platformou interoperability pre elektronické zdravotníctvo v cezhraničnej infraštruktúre Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU). Keď je určeným národným kontaktným bodom subjekt pozostávajúci z viacerých organizácií zodpovedných za vykonávanie rôznych služieb, členský štát oznámi Komisii opis rozdelenia úloh medzi tieto organizácie. ▌Každý členský štát oznámi totožnosť svojho národného kontaktného bodu Komisii do [dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia]. Takýto kontaktný bod možno zriadiť v rámci orgánu pre elektronické zdravotníctvo zriadeného článkom 10 tohto nariadenia. Členské štáty oznámia Komisii každú následnú zmenu totožnosti uvedených kontaktných bodov. Komisia a členské štáty tieto informácie uverejnia.

3.  Každý národný kontaktný bod pre elektronické zdravotníctvo umožňuje výmenu osobných elektronických zdravotných údajov uvedených v článku 5 ods. 1 s ▌národnými kontaktnými bodmi v iných členských štátoch cez Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU). Základom výmeny je európsky formát na výmenu elektronických zdravotných záznamov. Ak členské štáty povolia ďalšie kategórie, národný kontaktný bod pre elektronické zdravotníctvo umožní výmenu ďalších kategórií elektronických zdravotných údajov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a), pokiaľ sa v práve členského štátu stanovil prístup k týmto ďalším kategóriám osobných elektronických zdravotných údajov a ich výmena podľa článku 5 ods. 1 písm. a).

4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme potrebné opatrenia na technický rozvoj platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU), podrobné pravidlá týkajúce sa zabezpečenia, dôvernosti a ochrany osobných elektronických zdravotných údajov, ako aj podmienky kontrol súladu potrebných na pripojenie a zachovanie pripojenia k platforme Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) ▌. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

5.  Členské štáty zabezpečia spojenie všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s ich národnými kontaktnými bodmi pre elektronické zdravotníctvo. Členské štáty zabezpečia, aby ▌pripojení poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mohli s národným kontaktným bodom pre elektronické zdravotníctvo vykonávať obojsmernú výmenu elektronických zdravotných údajov.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby lekárne prevádzkované na ich území vrátane internetových lekární mohli vydávať lieky na základe elektronických preskripcií vydaných v iných členských štátoch za podmienok stanovených v článku 11 smernice 2011/24/EÚ. Lekárne majú prístup k elektronickým preskripciám, ktoré im boli prenesené z iných členských štátov prostredníctvom platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU), a akceptujú ich za predpokladu, že sú splnené požiadavky článku 11 smernice 2011/24/EÚ. Po vydaní liekov na základe elektronickej preskripcie z iného členského štátu lekárne prostredníctvom platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) oznamujú vydanie liekov členskému štátu, ktorý preskripciu vydal.

7.  Národné kontaktné body pre elektronické zdravotníctvo konajú ako spoloční prevádzkovatelia osobných elektronických zdravotných údajov sprostredkúvaných platformou „Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU)“ v prípade spracovateľských operácií, na ktorých sa zúčastňujú. Komisia koná ako sprostredkovateľ.

8.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví pravidlá týkajúce sa požiadaviek kybernetickej bezpečnosti, technickej interoperability, sémantickej interoperability, prevádzky a riadenia služieb v súvislosti so spracúvaním zo strany ▌sprostredkovateľa uvedeného v odseku 7 tohto článku a jeho povinnosti voči prevádzkovateľom v súlade s kapitolou IV nariadenia (EÚ) 2016/679. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

9.  Národné kontaktné body uvedené v odseku 2 musia spĺňať podmienky na to, aby sa pripojili a zostali pripojené k platforme Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU), ako sa stanovuje v odseku 4. Ich súlad sa overuje kontrolami súladu, ktoré vykonáva Komisia.

Článok 13

Doplnkové cezhraničné služby a infraštruktúry elektronického zdravotníctva

1.  Členské štáty môžu prostredníctvom platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) poskytovať doplnkové služby, ktoré uľahčia telemedicínu, mobilné zdravotníctvo, prístup fyzických osôb k ich preloženým zdravotným údajom, výmenu alebo overenie osvedčení týkajúcich sa zdravia vrátane očkovacích preukazov, a služby podporujúce verejné zdravie a monitorovanie verejného zdravia alebo systémy, služby a interoperabilné aplikácie elektronického zdravotníctva s cieľom dosiahnuť vysokú mieru dôvery a bezpečnosti, posilnenie kontinuity starostlivosti a zaistenie prístupu k bezpečnej a veľmi kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví technické aspekty takýchto služieb. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

2.  Komisia a členské štáty môžu uľahčiť výmenu osobných elektronických zdravotných údajov s inými infraštruktúrami, ako je systém správy klinických údajov o pacientoch alebo iné služby či infraštruktúry v oblastiach zdravia, starostlivosti alebo sociálneho zabezpečenia, ktoré sa môžu stať oprávnenými účastníkmi platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU). Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví technické aspekty takýchto výmen. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2. Pripojenie inej infraštruktúry k centrálnej platforme elektronického zdravotníctva, ako aj jej odpojenie podliehajú rozhodnutiu Komisie prijatému vykonávacími aktmi na základe výsledku kontrol súladu technických aspektov takýchto výmen, ako sa uvádza v pododseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

3.  ▌Národný kontaktný bod tretej krajiny alebo systém zriadený na medzinárodnej úrovni sa môže stať oprávneným účastníkom platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) za predpokladu, že spĺňa požiadavky platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) na účely výmeny osobných elektronických zdravotných údajov, ako sa uvádza v článku 12, že prenos vyplývajúci z takéhoto pripojenia je v súlade s pravidlami uvedenými v kapitole V nariadenia (EÚ) 2016/679 a že požiadavky týkajúce sa právnych, organizačných, prevádzkových, sémantických a technických opatrení, ako aj opatrení kybernetickej bezpečnosti sú rovnocenné s požiadavkami, ktoré sa pri prevádzkovaní služieb Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) uplatňujú na členské štáty. Požiadavky uvedené v pododseku 1 sa overujú kontrolou súladu, ktorú vykonáva Komisia.

Na základe výsledku kontroly súladu môže Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijať rozhodnutie o pripojení národného kontaktného bodu tretej krajiny alebo systému zriadeného na medzinárodnej úrovni k platforme Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU), ako aj o odpojení z nej. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Komisia vedie zoznam národných kontaktných bodov tretej krajiny alebo systémov zriadených na medzinárodnej úrovni pripojených k platforme Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) podľa tohto odseku a sprístupní ho verejnosti.

KAPITOLA III

Systémy EHR a wellness aplikácie

Oddiel 1

Rozsah pôsobnosti a všeobecné ustanovenia o systémoch EHR

Článok 13a

Harmonizované komponenty elektronických zdravotných záznamov

1.   Systémy EHR zahŕňajú „európsky komponent interoperability systémov EHR“ a „európsky komponent logovania systémov EHR“ (ďalej len „harmonizované komponenty“) v súlade s ustanoveniami uvedenými v tejto kapitole.

2.   Táto kapitola sa neuplatňuje na softvér používaný v prostredí zdravotnej starostlivosti, ktorý sa využíva na všeobecné účely.

Článok 13b

Uvedenie na trh a do prevádzky

1.   Systémy EHR uvedené v článku 13a ods. 1 možno uviesť na trh alebo do prevádzky, len ak sú v súlade s ustanoveniami uvedenými v tejto kapitole.

2.   Systémy EHR, ktoré sú vyrobené a používané v zdravotníckych zariadeniach so sídlom v Únii, a systémy EHR ponúkané fyzickej alebo právnickej osobe usadenej v Únii ako služba v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535(35) sa považujú za uvedené do prevádzky.

3.   Členské štáty nesmú na základe aspektov týkajúcich sa harmonizovaných komponentov regulovaných týmto nariadením zakázať ani obmedziť uvedenie systémov EHR, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, na trh.

Článok 14

Vzájomné pôsobenie s právnymi predpismi upravujúcimi zdravotnícke pomôcky, diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro a systémy umelej inteligencie

1.  Systémy EHR zahŕňajú „európsky komponent interoperability systémov EHR“ a „európsky komponent logovania systémov EHR“ (ďalej len „harmonizované komponenty“) v súlade s ustanoveniami uvedenými v tejto kapitole.

3.  Výrobcovia zdravotníckych pomôcok v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/745 a výrobcovia diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/746, ktorí tvrdia, že tieto zdravotnícke pomôcky sú interoperabilné s harmonizovanými komponentmi systémov EHR, musia preukázať súlad so základnými požiadavkami na európsky komponent interoperability systémov EHR a európsky komponent logovania systémov EHR stanovenými v oddiele 2 prílohy II k tomuto nariadeniu. Na uvedené zdravotnícke pomôcky je uplatniteľný článok 23 tejto kapitoly.

4.  Poskytovatelia vysokorizikových systémov umelej inteligencie vymedzených v článku 6 nariadenia […] [akt o umelej inteligencii 2021/0106(COD)] a nepatriacich do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2017/745, ktorí tvrdia, že tieto systémy umelej inteligencie sú interoperabilné s harmonizovanými komponentmi systémov EHR, budú musieť preukázať súlad so základnými požiadavkami na európsky komponent interoperability systémov EHR a európsky komponent logovania systémov EHR stanovenými v oddiele 2 prílohy II k tomuto nariadeniu. Na uvedené vysokorizikové systémy umelej inteligencie je uplatniteľný článok 23 tejto kapitoly.

5.  Členské štáty môžu zachovať alebo stanoviť osobitné pravidlá verejného obstarávania, preplácania alebo financovania systémov EHR v súvislosti s organizáciou, poskytovaním alebo financovaním služieb zdravotnej starostlivosti za predpokladu, že takéto požiadavky sú v súlade s právom Únie a nemajú vplyv na fungovanie harmonizovaných komponentov ani ich súlad.

Článok 16

Tvrdenia

V informačnom liste, v návode na použitie alebo v iných informáciách pripojených k systémom EHR a v reklame na systémy EHR je zakázané používať formulácie, názvy, ochranné známky, obrázky a názorné alebo iné symboly, ktoré môžu profesionálneho používateľa v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) 2018/1807 uviesť do omylu, pokiaľ ide o účel určenia, interoperabilitu a zabezpečenie, a to:

a)  pripisovaním funkcií a vlastností systému EHR, ktoré nemá;

b)  neinformovaním profesionálneho používateľa o pravdepodobných obmedzeniach v súvislosti s interoperabilitou alebo bezpečnostnými prvkami systému EHR vo vzťahu k jeho účelu určenia;

c)  navrhovaním iných použití systému EHR ako použití, ktoré sú uvedené v technickej dokumentácii, ktorá tvorí súčasť účelu určenia.

Článok 16a

Verejné obstarávanie, preplácanie a financovanie systémov EHR

Členské štáty môžu zachovať alebo stanoviť osobitné pravidlá verejného obstarávania, preplácania alebo financovania systémov EHR v súvislosti s organizáciou, poskytovaním alebo financovaním služieb zdravotnej starostlivosti za predpokladu, že takéto požiadavky sú v súlade s právom Únie a nemajú vplyv na fungovanie harmonizovaných komponentov ani ich súlad.

Oddiel 2

Povinnosti hospodárskych subjektov v súvislosti so systémami EHR

Článok 17

Povinnosti výrobcov systémov EHR

1.  Výrobcovia systémov EHR musia:

a)  zabezpečiť, aby harmonizované komponenty ich systémov EHR a systémy EHR ako také boli v rozsahu, v akom sa pre ne stanovujú požiadavky v tejto kapitole, v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a so spoločnými špecifikáciami v súlade s článkom 23;

aa)   zabezpečiť, aby komponenty ich systémov EHR neboli obmedzované ani negatívne ovplyvnené inými komponentmi toho istého systému EHR;

b)  vypracovať technickú dokumentáciu svojich systémov EHR v súlade s článkom 24 pred uvedením daných systémov na trh a následne ich aktualizovať;

c)  zabezpečiť, aby k ich systémom EHR bol, pre používateľa bezplatne, pripojený informačný list stanovený v článku 25 a zrozumiteľný a úplný návod na použitie;

d)  vypracovať EÚ vyhlásenie o zhode v súlade s článkom 26;

e)  umiestniť označenie CE v súlade s článkom 27;

ea)   uviesť v systéme EHR meno/názov, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku, ako aj poštovú adresu a webové sídlo, e-mailovú adresu alebo iný digitálny kontakt, na ktorých sa na nich možno obrátiť; v adrese sa uvedie jedno miesto, na ktorom možno výrobcu kontaktovať, s kontaktnými údajmi v jazyku ľahko zrozumiteľnom pre používateľov a orgány dohľadu nad trhom;

f)  plniť povinnosti týkajúce sa registrácie uvedené v článku 32;

g)  bez zbytočného odkladu prijať akékoľvek potrebné nápravné opatrenie týkajúce sa ich systémov EHR, ak sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že takéto systémy nie sú alebo už nie sú v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II, alebo takéto systémy spätne prevziať alebo stiahnuť z trhu; potom informujú vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých sprístupnili svoje systémy EHR alebo ich uviedli do prevádzky, o nezhode a o všetkých prijatých nápravných opatreniach vrátane harmonogramu vykonávania, keď sa tieto harmonizované komponenty ich systému EHR uviedli do zhody a spätne prevzali alebo stiahli z trhu;

h)  informovať distribútorov svojich systémov EHR a v príslušných prípadoch splnomocneného zástupcu, dovozcov a používateľov o nesúlade a o každom nápravnom opatrení, spätnom prevzatí alebo stiahnutí uvedeného systému z trhu;

i)  informovať distribútorov svojich systémov EHR a v príslušných prípadoch splnomocneného zástupcu, dovozcov a používateľov o každej povinnej preventívnej údržbe a jej pravidelnosti;

j)  poskytnúť orgánom dohľadu nad trhom v členských štátoch na ich žiadosť všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody ▌systému EHR, ktorý uviedli na trh alebo do prevádzky, so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II v úradnom jazyku daného členského štátu;

k)  spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom na ich žiadosť pri každom opatrení prijatom na zosúladenie systémov EHR, ktoré uviedli na trh alebo do prevádzky, so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a článku 27a v úradnom jazyku daného členského štátu;

ka)   zriadiť kanály podávania sťažností a viesť register sťažností, nevyhovujúcich systémov EHR a priebežne informovať distribútorov o každom takomto monitorovaní.

2.  Výrobcovia systémov EHR zabezpečujú, aby boli zavedené postupy na zaistenie toho, aby boli koncepcia, vývoj a zavádzanie komponentov systému EHR vymedzených v článku 2 ods. 2 písm. nc) a nd) naďalej v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a spoločnými špecifikáciami uvedenými v článku 23. Zmeny koncepcie alebo charakteristík systému EHR týkajúce sa týchto harmonizovaných komponentov sa primerane zohľadnia a vyjadria v technickej dokumentácii.

3.  Výrobcovia systémov EHR uchovávajú technickú dokumentáciu a EÚ vyhlásenie o zhode 10 rokov od uvedenia ▌systému EHR, na ktorý sa vzťahuje EÚ vyhlásenie o zhode, na trh.

Na základe odôvodnenej žiadosti sa relevantným orgánom sprístupnia zdrojový kód alebo programová logika uvedené v technickej dokumentácii, ak je tento zdrojový kód alebo programová logika potrebná na to, aby mohli skontrolovať súlad so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II.

3a.   Výrobca systémov EHR so sídlom mimo Únie zabezpečí, aby mal jeho splnomocnený zástupca ľahko k dispozícii potrebnú dokumentáciu na plnenie úloh uvedených v článku 18 ods. 2.

3b.   Na základe odôvodnenej žiadosti orgánu dohľadu nad trhom výrobcovia poskytnú tomuto orgánu všetky informácie a dokumenty v tlačenej alebo elektronickej forme potrebné na preukázanie zhody systému EHR so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a spoločnými špecifikáciami uvedenými v článku 23 v jazyku, ktorý je pre tento orgán jednoducho zrozumiteľný. Na požiadanie orgánu s ním spolupracujú na všetkých opatreniach prijatých s cieľom odstrániť riziká, ktoré predstavuje systém EHR uvádzaný na trh alebo do prevádzky.

Článok 18

Splnomocnení zástupcovia

1.  Pred sprístupnením systému EHR na trhu Únie výrobca systému EHR so sídlom mimo Únie písomným splnomocnením vymenuje splnomocneného zástupcu, ktorý je usadený v Únii.

2.  Splnomocnený zástupca vykonáva úlohy uvedené v splnomocnení dohodnutom s výrobcom. Splnomocnenie umožňuje splnomocnenému zástupcovi prinajmenšom:

a)  uchovávať EÚ vyhlásenie o zhode a technickú dokumentáciu pre potreby orgánov dohľadu nad trhom počas obdobia uvedeného v článku 17 ods. 3;

b)  poskytnúť orgánom dotknutých členských štátov na základe odôvodnenej žiadosti orgánu dohľadu nad trhom kópiu splnomocnenia so všetkými informáciami a dokumentáciou potrebnou na preukázanie zhody systému EHR so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a spoločnými špecifikáciami v súlade s článkom 23;

ba)   bez zbytočného odkladu informovať výrobcu, ak má splnomocnený zástupca dôvod domnievať sa, že systém EHR už nie je v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II;

bb)   bez zbytočného odkladu informovať výrobcu o prijatých sťažnostiach od spotrebiteľov a profesionálnych používateľov;

c)  spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom na ich žiadosť pri každom nápravnom opatrení prijatom v súvislosti so systémami EHR, na ktoré sa vzťahuje jeho splnomocnenie;

d)  vypovedať splnomocnenie, ak výrobca koná v rozpore so svojimi povinnosťami podľa tohto nariadenia;

e)   zabezpečiť, aby bola technická dokumentácia na požiadanie sprístupnená príslušným orgánom.

2c.   V prípade výmeny splnomocneného zástupcu sa podrobné pravidlá výmeny týkajú aspoň týchto aspektov:

a)  dátumu vypovedania splnomocnenia odstupujúceho splnomocneného zástupcu a dátumu nadobudnutia platnosti splnomocnenia nastupujúceho splnomocneného zástupcu;

b)  odovzdania dokumentov vrátane aspektov dôvernosti a práv duševného vlastníctva.

2d.   Ak je výrobca usadený mimo Únie a nesplnil povinnosti stanovené v článku 17, splnomocnený zástupca je právne zodpovedný za nedodržanie tohto nariadenia na rovnakom základe a spoločne a nerozdielne s výrobcom.

Článok 19

Povinnosti dovozcov

1.  Dovozcovia uvádzajú na trh Únie iba systémy EHR, ktoré sú v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a spoločnými špecifikáciami v súlade s článkom 23.

2.  Pred sprístupnením systému EHR na trhu dovozcovia zabezpečujú, aby:

a)  výrobca vypracoval technickú dokumentáciu a EÚ vyhlásenie o zhode;

aa)   výrobca bol identifikovaný a bol vymenovaný splnomocnený zástupca v súlade s článkom 18;

b)  systém EHR mal po dokončení postupu posudzovania zhody označenie zhody CE uvedené v článku 27;

c)  bol k systému EHR pripojený informačný list uvedený v článku 25 s jednoznačnýmúplným návodom na použitie vrátane opatrení na údržbu, a to aj v prístupných formátoch.

3.  Dovozcovia v dokumente pripojenom k systému EHR uvedú svoje meno/názov, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku, ako aj poštovú adresu a webové sídlo, e-mailovú adresu alebo iný digitálny kontakt, na ktorých sa na nich možno obrátiť. V adrese sa uvádza jedno konkrétne miesto, na ktorom možno výrobcu kontaktovať. Kontaktné údaje sú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre používateľov a orgány dohľadu nad trhom. Ubezpečia sa, že žiadne informácie uvedené na označení, ktoré poskytol výrobca, nie sú prekryté iným označením.

4.  Dovozcovia zabezpečujú, aby v čase, keď za systém EHR nesú zodpovednosť, sa systém EHR nezmenil spôsobom, ktorý ohrozuje jeho zhodu so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a v článku 27a.

5.  Ak sa dovozca domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že systém EHR nie je alebo už nie je v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a v článku 27a, nesmie tento systém sprístupniť na trhu alebo, ak už systém na trhu sprístupnený bol, ho z trhu stiahne alebo spätne prevezme, kým sa systém neuvedie do zhody. Dovozca v tomto zmysle bez zbytočného odkladu informuje výrobcu takéhoto systému EHR, používateľov a orgány dohľadu nad trhom členského štátu, v ktorom sa systém EHR sprístupnil na trhu, kde sa vyskytla táto situácia, pričom uvedie podrobnosti, najmä o nesúlade a všetkých prijatých nápravných opatreniach, stiahnutí alebo spätnom prevzatí systému. Ak sa dovozca domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že systém EHR predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť fyzických osôb, bez zbytočného odkladu o tom informuje orgán dohľadu nad trhom členského štátu, v ktorom má dovozca sídlo, ako aj výrobcu a v príslušných prípadoch splnomocneného zástupcu.

6.  Dovozcovia uchovávajú kópiu EÚ vyhlásenia o zhode pre potreby orgánov dohľadu nad trhom počas obdobia uvedeného v článku 17 ods. 3 a zabezpečujú, aby bolo možné technickú dokumentáciu týmto orgánom na ich žiadosť sprístupniť.

7.  Dovozcovia poskytnú orgánom dohľadu nad trhom príslušných členských štátov na základe odôvodnenej žiadosti všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody systému EHR. Na jeho žiadosť spolupracujú s týmto orgánom a s výrobcom a v príslušných prípadoch s jeho splnomocneným zástupcom v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa orgán dohľadu nad trhom nachádza. S týmto orgánom spolupracujú na jeho žiadosť pri každom opatrení prijatom na uvedenie svojich systémov EHR do zhody so základnými požiadavkami v súvislosti s uvedenými komponentmi, ako sa stanovuje v prílohe II, alebo na zabezpečenie toho, aby boli systémy EHR stiahnuté alebo spätne prevzaté.

7a.   Dovozcovia zriadia kanály nahlasovania a zabezpečia ich prístupnosť, aby používatelia mohli podávať sťažnosti, a vedú register sťažností, nevyhovujúcich systémov EHR a spätných prevzatí systémov EHR. Dovozcovia overia, či sú zriadené kanály podávania sťažností uvedené v článku 17 ods. 2 verejne dostupné a umožňujú podávať sťažnosti a oznamovať akékoľvek riziká súvisiace s so zdravím a s bezpečnosťou alebo s inými aspektmi ochrany verejného záujmu a akékoľvek vážne incidenty týkajúce sa systému EHR. Ak takéto kanály nie sú k dispozícii, dovozca ich zriadi, pričom zohľadní potreby prístupnosti pre zraniteľné skupiny a osoby so zdravotným postihnutím.

7b.   Dovozcovia vyšetria sťažnosti a informácie o incidentoch týkajúcich sa systému EHR, ktorý sprístupnili na trhu, a tieto sťažnosti, ako aj prípady spätného prevzatia systémov a všetky nápravné opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu systému EHR zaznamenávajú v registri uvedenom v článku 17 ods. 1 písm. ka) alebo vo svojom vlastnom internom registri. Dovozcovia včas informujú výrobcu, distribútorov a v relevantných prípadoch splnomocnených zástupcov o vykonanom vyšetrovaní a jeho výsledkoch.

Článok 20

Povinnosti distribútorov

1.  Pred sprístupnením systému EHR na trhu distribútori overujú, či:

a)  výrobca vypracoval EÚ vyhlásenie o zhode;

b)  systém EHR má označenie zhody CE;

c)  bol k systému EHR pripojený informačný list uvedený v článku 25 s jednoznačnýmúplným návodom na použitie v prístupných formátoch;

d)  dovozca v príslušných prípadoch splnil požiadavky stanovené v článku 19 ods. 3.

2.  Distribútori zabezpečujú, aby sa systém EHR v čase, keď zaň nesú zodpovednosť, nezmenil spôsobom, ktorý ohrozuje jeho zhodu so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II.

3.  Ak sa distribútor domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že systém EHR nie je v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II, nesmie tento systém EHR sprístupniť na trhu, kým sa neuvedie do zhody. Distribútor okrem toho v tomto zmysle bez zbytočného odkladu informuje výrobcu alebo dovozcu, ako aj orgány dohľadu nad trhom členského štátu, v ktorom sa systém EHR sprístupnil na trhu. Ak sa distribútor domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že systém EHR predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť fyzických osôb, [] informuje o tom orgán dohľadu nad trhom členského štátu, v ktorom má distribútor sídlo, ako aj výrobcu a dovozcu.

4.  Distribútori poskytnú orgánu dohľadu nad trhom na základe jeho odôvodnenej žiadosti všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody systému EHR. Na jeho žiadosť spolupracujú s týmto orgánom, ako aj s výrobcom, dovozcom a v príslušných prípadoch so splnomocneným zástupcom výrobcu pri každom opatrení prijatom na uvedenie ▌systémov EHR do zhody so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II alebo na ich stiahnutie alebo spätné prevzatie.

Článok 21

Prípady, v ktorých sa povinnosti výrobcov systému EHR uplatňujú na iné hospodárske subjekty

Dovozca, distribútor alebo používateľ sa na účely tohto nariadenia považuje za výrobcu a vzťahujú sa na neho povinnosti stanovené v článku 17, ak vykonáva niektorú z týchto činností:

a)  sprístupňuje systém EHR na trhu pod vlastným menom/názvom alebo ochrannou známkou;

b)   mení systém EHR už uvedený na trh spôsobom, ktorý môže ovplyvniť jeho zhodu s uplatniteľnými požiadavkami;

c)  vykonáva úpravy systému EHR, ktoré vedú k zmenám zamýšľaného účelu deklarovaného výrobcom.

Článok 22

Identifikácia hospodárskych subjektov

Hospodárske subjekty musia na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom a pre ich potreby do 10 rokov od uvedenia posledného systému EHR, na ktorý sa vzťahuje EÚ vyhlásenie o zhode, na trh identifikovať:

a)  každý hospodársky subjekt, ktorý im dodal systém EHR;

b)  každý hospodársky subjekt, ktorému dodali systém EHR.

Oddiel 3

Zhoda systému EHR

Článok 23

Spoločné špecifikácie

1.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme spoločné špecifikácie týkajúce sa základných požiadaviek stanovených v prílohe II vrátane spoločného vzorového dokumentu a lehoty na zavedenie týchto spoločných špecifikácií. V relevantných prípadoch sa v rámci spoločných špecifikácií zohľadňujú špecifiká zdravotníckych pomôcok a vysokorizikových systémov umelej inteligencie uvedených v článku 14 ods. 34 vrátane najmodernejších noriem pre zdravotnícku informatiku a európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

2.  Spoločné špecifikácie uvedené v odseku 1 obsahujú tieto prvky:

a)  rozsah pôsobnosti;

b)  uplatniteľnosť na rôzne kategórie systémov EHR alebo funkcií zahrnutých v nich;

c)  verziu;

d)  obdobie platnosti;

e)  normatívnu časť;

f)  dôvodovú časť vrátane všetkých príslušných vykonávacích usmernení.

3.  Spoločné špecifikácie môžu obsahovať prvky, ktoré sa týkajú:

a)  súborov údajov, ktoré obsahujú elektronické zdravotné údaje a vymedzujú ich štruktúry, ako sú dátové polia a skupiny údajov na reprezentáciu klinického obsahu a ďalších častí elektronických zdravotných údajov;

b)  kódovacích systémov a hodnôt kódov, ktoré sa majú používať v súboroch údajov obsahujúcich elektronické zdravotné údaje, pričom sa zohľadňuje tak budúca harmonizácia terminológií, ako aj ich kompatibilita s existujúcimi vnútroštátnymi terminológiami;

c)  iných požiadaviek súvisiacich s kvalitou údajov, napríklad úplnosti a presnosti elektronických zdravotných údajov;

d)  technických špecifikácií, noriem a profilov výmeny elektronických zdravotných údajov;

e)  požiadaviek a zásad súvisiacich so zabezpečením, s dôvernosťou, integritou, bezpečnosťou pacienta a ochranou elektronických zdravotných údajov;

f)  špecifikácií a požiadaviek súvisiacich so správou identifikácie a s používaním elektronickej identifikácie.

4.  Systémy EHR, zdravotnícke pomôcky, diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro a vysokorizikové systémy umelej inteligencie uvedené v článkoch 13a a 14, ktoré sú v zhode so spoločnými špecifikáciami uvedenými v odseku 1, sa považujú za systémy EHR, zdravotnícke pomôcky, diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro a vysokorizikové systémy umelej inteligencie, ktoré sú v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II, na ktoré sa vzťahujú uvedené spoločné špecifikácie alebo príslušné časti uvedených spoločných špecifikácií.

5.  Ak spoločné špecifikácie, ktoré sa vzťahujú na požiadavky na interoperabilitu a bezpečnosť systémov EHR, ovplyvňujú zdravotnícke pomôcky, diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro alebo vysokorizikové systémy umelej inteligencie, na ktoré sa vzťahujú iné akty, napríklad nariadenia (EÚ) 2017/745 a (EÚ) 2017/746 alebo […] [akt o umelej inteligencii 2021/0106(COD)], môže prijatiu uvedených spoločných špecifikácií predchádzať konzultácia s Koordinačnou skupinou pre zdravotnícke pomôcky (MDCG) uvedenou v článku 103 nariadenia (EÚ) 2017/745, resp. s Európskou radou pre umelú inteligenciu uvedenou v článku 56 nariadenia […] [akt o umelej inteligencii 2021/0106(COD)] a Európskym výborom pre ochranu údajov.

6.  Ak spoločné špecifikácie, ktoré sa vzťahujú na požiadavky na interoperabilitu a bezpečnosť zdravotníckych pomôcok, diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro alebo vysokorizikových systémov umelej inteligencie, na ktoré sa vzťahujú iné akty, ako sú nariadenia (EÚ) 2017/745 a (EÚ) 2017/746 alebo nariadenie [...] [akt o umelej inteligencii 2021/0106(COD)], ovplyvňujú systémy EHR, Komisia zabezpečí, aby prijatiu uvedených spoločných špecifikácií predchádzala konzultácia s radou EHDS a v príslušných prípadoch s Európskym výborom pre ochranu údajov.

Článok 24

Technická dokumentácia

1.  Výrobcovia vypracujú technickú dokumentáciu pred uvedením systému EHR na trh alebo do prevádzky a pravidelne ju aktualizujú.

2.  Technická dokumentácia sa vypracuje tak, aby sa v nej preukazovalo, že systém EHR spĺňa základné požiadavky stanovené v prílohe II, a orgánom dohľadu nad trhom sa poskytli všetky informácie potrebné na posúdenie súladu systému EHR s uvedenými požiadavkami. Musí obsahovať aspoň prvky stanovené v prílohe III a odkaz na výsledky získané z európskeho digitálneho testovacieho prostredia uvedeného v článku 26a.

3.  Technická dokumentácia sa vypracuje v jednom z úradných jazykov dotknutého členského štátu alebo v jednoducho zrozumiteľnom jazyku. Na základe odôvodnenej žiadosti orgánu dohľadu nad trhom určitého členského štátu výrobca poskytne preklad príslušných častí technickej dokumentácie do úradného jazyka daného členského štátu.

4.  Keď orgán dohľadu nad trhom požiada výrobcu o technickú dokumentáciu alebo preklad jej častí, stanoví lehotu 30 dní na doručenie dokumentácie alebo prekladu, pokiaľ vzhľadom na závažné a bezprostredné riziko nie je odôvodnená kratšia lehota. Ak výrobca nesplní požiadavky uvedené v odsekoch 1, 2 a 3, orgán dohľadu nad trhom môže od neho požadovať, aby dal v stanovenej lehote na svoje náklady vykonať nezávislému subjektu skúšku s cieľom overiť zhodu so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a so spoločnými špecifikáciami uvedenými v článku 23.

Článok 25

Informačný list pripojený k systému EHR

1.  K systémom EHR je pripojený informačný list obsahujúci stručné, úplné, správne a jasné informácie, ktoré sú pre profesionálnych používateľov relevantné, prístupné a zrozumiteľné.

2.  V informačnom liste podľa odseku 1 sa uvádzajú:

a)  totožnosť, registrované obchodné meno alebo registrovaná ochranná známka a kontaktné údaje výrobcu a v príslušných prípadoch jeho splnomocneného zástupcu;

b)  názov a verzia systému EHR a dátum jeho vydania;

c)  jeho účel určenia;

d)  kategórie elektronických zdravotných údajov, na ktorých spracovanie bol systém EHR navrhnutý;

e)  normy, formáty a špecifikácie a ich verzie podporované systémom EHR.

3.  Alternatívne k pripájaniu informačného listu uvedeného v odseku 1 k systému EHR môžu výrobcovia vkladať informácie uvedené v odseku 2 do databázy EÚ ▌uvedenej v článku 32 ▌.

Článok 26

EÚ vyhlásenie o zhode

1.  V EÚ vyhlásení o zhode sa uvedie, že výrobca systému EHR preukázal, že boli splnené základné požiadavky stanovené v prílohe II.

2.  Ak systémy EHR podliehajú iným právnym predpisom Únie, pokiaľ ide o aspekty, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje a ktoré takisto vyžadujú od výrobcu EÚ vyhlásenie o zhode potvrdzujúce, že bolo preukázané splnenie požiadaviek daných právnych predpisov, pre všetky akty Únie uplatniteľné na daný systém EHR sa vypracuje jediné EÚ vyhlásenie o zhode. Toto vyhlásenie obsahuje všetky informácie vyžadované na identifikáciu právnych predpisov Únie, ktorých sa vyhlásenie týka.

3.  EÚ vyhlásenie o zhode musí obsahovať ▌informácie uvedené v prílohe IV a musí sa preložiť do jedného úradného jazyka alebo viacerých úradných jazykov Únie určených členskými štátmi, v ktorých sa systém EHR sprístupňuje.

3a.   Digitálne EÚ vyhlásenia o zhode sa sprístupňujú online počas očakávanej životnosti systému EHR a v každom prípade aspoň 10 rokov po uvedení systému EHR na trh alebo do prevádzky.

4.  Vypracovaním EÚ vyhlásenia o zhode výrobca preberá zodpovednosť za súlad systému EHR s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, keď sa uvádza na trh alebo do prevádzky.

4b.   Komisia uverejní štandardný jednotný vzor EÚ vyhlásenia o zhode a sprístupní ho v digitálnom formáte vo všetkých úradných jazykoch Únie.

Článok 26a

Európske digitálne testovacie prostredie

1.   Komisia vyvinie európske digitálne testovacie prostredie na posudzovanie harmonizovaných komponentov systémov EHR. Komisia sprístupní softvér na podporu európskeho digitálneho testovacieho prostredia ako otvorený zdroj.

2.   Členské štáty zriadia digitálne testovacie prostredie na posudzovanie harmonizovaných komponentov systémov EHR. Takéto prostredia musia byť v súlade so spoločnými špecifikáciami pre európske digitálne testovacie prostredia stanovenými podľa odseku 4. Členské štáty o svojich digitálnych testovacích prostrediach informujú Komisiu.

3.   Výrobcovia použijú testovacie prostredia uvedené v odsekoch 1 a 2 na posúdenie harmonizovaných komponentov systémov EHR pred uvedením systémov EHR na trh. Výsledky tohto testu sa zahrnú do dokumentácie uvedenej v článku 24. Pri skúšaných prvkoch s pozitívnymi výsledkami sa predpokladá zhoda s týmto nariadením.

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví spoločné špecifikácie európskeho digitálneho testovacieho prostredia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Článok 27

Označenie CE

1.  Označenie CE sa umiestňuje viditeľne, čitateľne a neodstrániteľne na dokumenty pripojené k systému EHR a v príslušných prípadoch na obal.

1a.   Označenie CE sa umiestňuje pred uvedením systému EHR na trh.

2.  Označenie CE podlieha všeobecným zásadám stanoveným v článku 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008.

Článok 27a

Vnútroštátne požiadavky a podávanie správ Komisii

1.   Členské štáty môžu zaviesť vnútroštátne požiadavky na systémy EHR a ustanovenia o posudzovaní ich zhody v súvislosti s inými aspektmi, než sú harmonizované komponenty systémov EHR.

2.   Vnútroštátne požiadavky alebo ustanovenia o posudzovaní uvedené v odseku 1 nesmú prekážať harmonizovaným komponentom systémov EHR ani s nimi nepriaznivo interagovať.

3.   Keď členské štáty prijmú predpisy v súlade s odsekom 1, informujú o tom Komisiu.

Oddiel 4

Dohľad nad trhom so systémami EHR

Článok 28

Orgány dohľadu nad trhom

1.  Na systémy EHR sa v súvislosti s požiadavkami uplatniteľnými na tieto systémy a rizikami týchto systémov, na ktoré sa vzťahuje kapitola III tohto nariadenia, uplatňuje nariadenie (EÚ) 2019/1020.

2.  Členské štáty určia orgán alebo orgány dohľadu nad trhom zodpovedné za vykonávanie tejto kapitoly. Svojim orgánom dohľadu nad trhom udelia potrebné právomoci, poskytnú ľudské, finančné a technické zdroje, vybavenie a poznatky potrebné na riadne vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia. Orgány dohľadu nad trhom sú na presadzovanie tejto kapitoly oprávnené prijímať opatrenia uvedené v článku 16 nariadenia (EÚ) 2019/1020. Členské štáty oznámia totožnosť orgánov dohľadu nad trhom Komisii. Komisia a členské štáty tieto informácie uverejnia.

3.  Orgánmi dohľadu nad trhom určenými podľa tohto článku môžu byť orgány pre elektronické zdravotníctvo určené podľa článku 10. Ak úlohy orgánu dohľadu nad trhom vykonáva orgán pre elektronické zdravotníctvo, členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo akémukoľvek konfliktu záujmov.

4.  Orgány dohľadu nad trhom každoročne podávajú Komisii správy o výsledkoch príslušných činností dohľadu nad trhom.

4b.   Ak výrobca alebo iný hospodársky subjekt nespolupracuje s orgánmi dohľadu nad trhom alebo ak sú poskytnuté informácie a dokumentácia neúplné alebo nesprávne, orgány dohľadu nad trhom môžu prijať všetky vhodné opatrenia na zákaz alebo obmedzenie dostupnosti príslušného systému EHR na trhu, na jeho stiahnutie z trhu alebo spätné prevzatie, kým výrobca nebude spolupracovať alebo kým neposkytne úplné a správne informácie.

5.  Orgány dohľadu nad trhom členských štátov spolupracujú navzájom a s Komisiou. Komisia zabezpečuje organizáciu výmen informácií potrebných na tento účel.

6.  V prípade zdravotníckych pomôcok, diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro alebo vysokorizikových systémov umelej inteligencie uvedených v článku 14 ods. 3 a 4 sú zodpovednými orgánmi dohľadu nad trhom orgány uvedené v článku 93 nariadenia (EÚ) 2017/745, článku 88 nariadenia (EÚ) 2017/746, resp. článku 59 nariadenia […] [akt o umelej inteligencii 2021/0106(COD)l].

Článok 29

Zvládanie rizík, ktoré predstavujú systémy EHR, a vážnych incidentov

1.  Ak orgán dohľadu nad trhom jedného členského štátu má dôvod domnievať sa, že systém EHR predstavuje riziko pre zdravie, bezpečnosť alebo práva fyzických osôb alebo pre ochranu osobných údajov, vykoná hodnotenie vo vzťahu k dotknutému systému EHR, pokiaľ ide o všetky príslušné požiadavky stanovené v tomto nariadení. Splnomocnení zástupcovia a všetky ostatné príslušné hospodárske subjekty na tento účel podľa potreby spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom a prijmú všetky primerané opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby dotknutý systém EHR pri uvedení na trh už takéto riziko nepredstavoval alebo aby sa systém EHR v primeranej lehote stiahol z trhu alebo spätne prevzal.

1a.   Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že nesplnenie požiadaviek sa netýka len územia ich štátu, informujú Komisiu a ostatné členské štáty o výsledkoch hodnotenia a o opatreniach, ktoré má hospodársky subjekt na ich žiadosť prijať.

1b.   Ak orgán dohľadu nad trhom dospeje k záveru, že systém EHR spôsobil škodu na zdraví alebo bezpečnosti fyzických osôb alebo na iných aspektoch ochrany verejného záujmu, výrobca okamžite poskytne informácie a v príslušných prípadoch dokumentáciu dotknutej osobe alebo používateľovi, a ak je to vhodné, iným tretím stranám, ktorých sa škoda spôsobená osobe alebo používateľovi týka, bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany údajov.

2.  Hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 zabezpečí prijatie nápravného opatrenia v súvislosti so všetkými dotknutými systémami EHR, ktoré uviedol na trh v celej Únii.

3.  Orgán dohľadu nad trhom bez zbytočného odkladu informuje Komisiu a orgány dohľadu nad trhom alebo v príslušných prípadoch dozorné orgány podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 ostatných členských štátov o opatreniach nariadených podľa odseku 1. Tieto informácie musia obsahovať všetky podrobnosti, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu dotknutého systému EHR, jeho pôvod a dodávateľský reťazec, povahu z neho vyplývajúceho rizika a povahu a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení.

3a.   Ak sa zistenie orgánu dohľadu nad trhom alebo závažný incident, o ktorom bol informovaný, týka ochrany osobných údajov, orgán dohľadu nad trhom bez zbytočného odkladu informuje príslušné dozorné orgány podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a spolupracuje s nimi.

4.  Výrobcovia systémov EHR uvedených na trh alebo do prevádzky oznamujú každý vážny incident týkajúci sa systému EHR orgánom dohľadu nad trhom členských štátov, v ktorých sa takýto vážny incident stal, a orgánom dohľadu nad trhom členských štátov, v ktorých bol takýto systém EHR uvedený na trh alebo do prevádzky. Správa musí obsahovať aj opis nápravných opatrení, ktoré výrobca prijal alebo naplánoval. Členské štáty môžu používateľom systémov EHR uvedených na trh alebo do prevádzky umožniť takéto incidenty nahlasovať.

Takéto oznámenie sa vykoná bez toho, aby tým boli dotknuté požiadavky na oznamovanie incidentov podľa smernice (EÚ) 2022/2555, okamžite po tom, ako výrobca zistil príčinnú súvislosť medzi systémom EHR a vážnym incidentom alebo logickú pravdepodobnosť takej súvislosti, a v každom prípade najneskôr do troch dní po tom, ako sa výrobca o vážnom incidente týkajúcom sa systému EHR dozvedel.

5.  Orgány ▌uvedené v odseku 4 bezodkladne informujú ostatné orgány ▌o vážnom incidente a nápravnom opatrení, ktoré výrobca prijal alebo naplánoval alebo ktoré sa od neho vyžaduje na minimalizáciu rizika opätovného výskytu vážneho incidentu.

6.  Ak úlohy orgánu dohľadu nad trhom nevykonáva orgán pre elektronické zdravotníctvo, orgán dohľadu nad trhom s ním spolupracuje. Informuje orgán pre elektronické zdravotníctvo o každom vážnom incidente a systémoch EHR predstavujúcich riziko vrátane rizík súvisiacich s interoperabilitou, so zabezpečením a s bezpečnosťou pacientov a o všetkých nápravných opatreniach, spätnom prevzatí takýchto systémov EHR alebo ich stiahnutí z trhu.

6b.   V prípade incidentov ohrozujúcich bezpečnosť pacienta alebo bezpečnosť informácií môžu orgány dohľadu nad trhom prijať okamžité opatrenia a vyžadovať okamžité nápravné opatrenia.

Článok 30

Riešenie nesúladu

1.  Ak orgán dohľadu nad trhom dospeje okrem iného k jednému z ďalej uvádzaných zistení, požiada výrobcu dotknutého systému EHR, jeho splnomocneného zástupcu a všetky ostatné príslušné hospodárske subjekty, aby v lehote, ktorú stanoví, prijali vhodné opatrenia na uvedenie tohto systému EHR do súladu:

a)  systém EHR nie je v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a spoločnými špecifikáciami v súlade s článkom 23;

b)  technická dokumentácia ▌nie je k dispozícii, ▌nie je úplná alebo nie je v súlade s článkom 24;

c)  EÚ vyhlásenie o zhode nebolo vypracované alebo nebolo vypracované správne, ako sa uvádza v článku 26;

d)  označenie CE bolo umiestnené v rozpore s článkom 27 alebo nebolo umiestnené;

da)   neboli splnené povinnosti v oblasti registrácie uvedené v článku 32.

1a.   Ak príslušný hospodársky subjekt v primeranej lehote neprijme dostatočné nápravné opatrenia, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky vhodné predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie systému EHR na svojom vnútroštátnom trhu, stiahnuť tento systém z daného trhu alebo ho spätne prevziať.

Orgány dohľadu nad trhom o týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty. Tieto informácie musia obsahovať všetky podrobnosti, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúceho systému EHR, jeho pôvod, povahu údajného nesúladu a z neho vyplývajúceho rizika, povahu a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení a argumenty príslušného hospodárskeho subjektu. Orgány dohľadu nad trhom predovšetkým uvedú, či je daný nesúlad spôsobený niektorou z týchto príčin:

a)   nesplnenie požiadaviek týkajúcich sa základných požiadaviek stanovených v prílohe II systémom EHR;

b)   nedostatky v spoločných špecifikáciách uvedených v článku 23.

d)   Iné členské štáty, ako je členský štát, ktorý začal postup podľa tohto článku, bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých prijatých opatreniach a o akýchkoľvek dodatočných informáciách týkajúcich sa nesúladu dotknutého systému EHR, ktoré majú k dispozícii, a o svojich námietkach v prípade nesúhlasu s prijatým vnútroštátnym opatrením.

e)   Ak žiadny členský štát ani Komisia počas troch mesiacov od prijatia informácií uvedených v druhom pododseku nevznesú námietku proti predbežnému opatreniu prijatému členským štátom, opatrenie sa považuje za opodstatnené.

2.  Ak nesúlad uvedený v odseku 1 pretrváva, dotknutý orgán dohľadu nad trhom prijme všetky primerané opatrenia na obmedzenie alebo zákaz uvedenia systému EHR na trh alebo na zabezpečenie jeho spätného prevzatia alebo stiahnutia z trhu.

Článok 30a

Ochranný postup Únie

1.   Ak sú po ukončení postupu stanoveného v článku 29 ods. 2 a článku 30 ods. 1a vznesené námietky proti opatreniu prijatému členským štátom alebo ak sa Komisia domnieva, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právom Únie, Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom či subjektmi a toto vnútroštátne opatrenie zhodnotí. Na základe výsledkov uvedeného hodnotenia Komisia prijme vykonávací akt v podobe rozhodnutia, v ktorom stanoví, či vnútroštátne opatrenie je alebo nie je opodstatnené. Komisia adresuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a okamžite ho oznámi členským štátom a príslušnému hospodárskemu subjektu či subjektom.

2.   Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia nevyhovujúceho systému EHR zo svojich trhov a informujú o tom Komisiu. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, dotknutý členský štát toto opatrenie zruší.

Oddiel 5

Ďalšie ustanovenia o interoperabilite

Článok 31

▌Označovanie wellness aplikácií

1.  Ak výrobca wellness aplikácie tvrdí, že je interoperabilná so systémom EHR, pokiaľ ide o harmonizované komponenty systémov EHR, a teda v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II a so spoločnými špecifikáciami uvedenými v článku 23, k takejto wellness aplikácii sa pripojí označenie so zreteľným uvedením jej súladu s uvedenými požiadavkami. Označenie vydáva výrobca wellness aplikácie.

2.  Označenie musí obsahovať tieto informácie:

a)  kategórie elektronických zdravotných údajov, v prípade ktorých sa potvrdil súlad so základnými požiadavkami uvedenými v prílohe II;

b)  odkaz na spoločné špecifikácie, ktorými sa preukazuje súlad;

c)  obdobie platnosti označenia.

3.  Komisia ▌prostredníctvom vykonávacích aktov určí formát a obsah označenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

4.  Označenie sa vyhotoví v jednom úradnom jazyku alebo vo viacerých úradných jazykoch Únie alebo v jednoducho zrozumiteľných jazykoch určených členskými štátmi, v ktorých sa wellness aplikácia uvádza na trh alebo do prevádzky.

5.  Platnosť označenia nesmie prekročiť tri roky.

6.  Ak je wellness aplikácia neoddeliteľnou súčasťou zariadenia alebo je uložená v nejakom zariadení po jeho uvedení do prevádzky, sprievodné označenie sa zobrazí v samotnej aplikácii alebo sa umiestni na zariadení, a v prípade softvéru sa použije digitálne označenie. Na zobrazenie označenia sa môžu použiť aj dvojrozmerné čiarové kódy.

7.  Orgány dohľadu nad trhom kontrolujú súlad wellness aplikácií so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II.

8.  Každý dodávateľ wellness aplikácie, pre ktorú bolo vydané označenie, zaistí, aby bolo ku každej osobitnej jednotke takejto wellness aplikácie uvádzanej na trh alebo do prevádzky bezplatne pripojené dané označenie.

9.  Každý distribútor wellness aplikácie, pre ktorú bolo vydané označenie, sprístupní zákazníkom toto označenie v predajnom mieste v elektronickej podobe ▌.

Článok 31a

Interoperabilita wellness aplikácií so systémami EHR

1.   Výrobcovia wellness aplikácií môžu po splnení príslušných podmienok tvrdiť, že wellness aplikácia je interoperabilná so systémom EHR. V takom prípade musia byť používatelia takýchto wellness aplikácií o tejto interoperabilite a jej účinkoch riadne informovaní.

2.   Interoperabilita wellness aplikácií so systémami EHR neznamená automatické zdieľanie alebo prenos všetkých alebo časti zdravotných údajov z wellness aplikácie do systému EHR. Zdieľanie alebo prenos takýchto údajov sú možné len na základe súhlasu fyzickej osoby a v súlade s článkom 8b tohto nariadenia a interoperabilita sa obmedzuje výlučne na tento účel. Výrobcovia wellness aplikácií, ktorí tvrdia, že wellness aplikácia je interoperabilná so systémom EHR, zabezpečia, aby si používateľ mohol vybrať, ktoré kategórie zdravotných údajov z wellness aplikácie chce vložiť do systému EHR.

Oddiel 5a

Registrácia systémov EHR a wellness aplikácií

Článok 32

Databáza EÚ pre registráciu systémov EHR a wellness aplikácií

1.  Komisia zriadi a udržuje verejne dostupnú databázu s informáciami o systémoch EHR, pre ktoré bolo vydané EÚ vyhlásenie o zhode podľa článku 26, a o wellness aplikáciách, pre ktoré bolo vydané označenie podľa článku 31.

2.  Výrobca systému EHR uvedeného v článku 14 alebo wellness aplikácie uvedenej v článku 31 alebo v príslušných prípadoch jeho splnomocnený zástupca pred uvedením takého systému alebo takej aplikácie na trh alebo pred ich uvedením do prevádzky zaregistruje požadované údaje v databáze EÚ uvedenej v odseku 1 a zahrnie výsledky z testovacieho prostredia, ako sa uvádza v článku 26a.

3.  Zdravotnícke pomôcky, diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro alebo vysokorizikové systémy umelej inteligencie uvedené v článku 14 ods. 12 tohto nariadenia sa takisto registrujú v databáze zriadenej podľa nariadenia (EÚ) 2017/745, (EÚ) 2017/746 alebo […] [akt o umelej inteligencii 2021/0106(COD)], podľa toho, ktoré nariadenie sa uplatňuje. V takýchto prípadoch sa informácie postúpia aj do databázy EÚ uvedenej v odseku 1.

4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 67 s cieľom určiť zoznam požadovaných údajov na registráciu výrobcami systémov EHR a wellness aplikácií podľa odseku 2.

KAPITOLA IV

Sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov

Oddiel 1

Všeobecné podmienky sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov

Článok 32a

Uplatniteľnosť na držiteľov zdravotných údajov

Od povinností držiteľov zdravotných údajov stanovených v tejto kapitole sú oslobodené tieto kategórie držiteľov zdravotných údajov:

a)  jednotliví výskumní pracovníci a fyzické osoby;

b)  právnické osoby, ktoré sa považujú za mikropodniky v zmysle vymedzenia v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES.

Členské štáty môžu na základe vnútroštátnych právnych predpisov stanoviť, že povinnosti držiteľov zdravotných údajov stanovené v tejto kapitole sa uplatňujú na držiteľov zdravotných údajov uvedených v odseku 1, ktorí patria do ich právomoci.

Členské štáty môžu na základe vnútroštátnych právnych predpisov stanoviť, že povinnosti určitých kategórií držiteľov údajov plnia subjekty sprostredkovania zdravotných údajov. V takom prípade sa údaje stále považujú za sprístupnené viacerými držiteľmi údajov.

Vnútroštátne právne predpisy vymedzené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku sa oznámia Komisii do [dátum začatia uplatňovania kapitoly IV]. Každý následný právny predpis alebo zmena, ktoré sa ich týkajú, sa bezodkladne ohlásia Komisii.

Článok 33

Minimálne kategórie elektronických údajov na sekundárne používanie

1.  Držitelia zdravotných údajov sprístupnia na sekundárne používanie v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly tieto kategórie elektronických údajov:

a)  elektronické zdravotné údaje z elektronických zdravotných záznamov;

b)  údaje o faktoroch ovplyvňujúcich zdravie vrátane sociálno-ekonomických, environmentálnych a behaviorálnych determinantov zdravia;

ba)   súhrnné údaje o potrebách v oblasti zdravotnej starostlivosti, zdrojoch vyčlenených na zdravotnú starostlivosť, poskytovaní zdravotnej starostlivosti a prístupe k nej a o výdavkoch na zdravotnú starostlivosť a jej financovaní;

c)  ▌údaje o patogénoch s vplyvom na ľudské zdravie;

d)  administratívne údaje týkajúce sa zdravotnej starostlivosti vrátane údajov o dispenzáciách, nárokoch a preplácaní;

e)  ľudské genetické, epigenomickégenomické údaje;

ea)   iné ľudské molekulárne údaje, ako sú proteomické, transkriptomické, metabolomické, lipidomické a iné tzv. -omické údaje;

f)  osobné elektronické zdravotné údaje vytvorené automaticky prostredníctvom zdravotníckych pomôcok ▌;

fa)   údaje z wellness aplikácií;

g)  údaje týkajúce sa profesijného postavenia, špecializácie a inštitúcie zdravotníckych pracovníkov zapojených do liečby fyzickej osoby;

h)  registre zdravotných údajov obyvateľstva (registre verejného zdravia);

i)  ▌údaje z lekárskych registrov a registrov úmrtnosti;

j)  ▌údaje z klinických skúšaní liekov, klinických štúdií a klinických skúšaní zdravotníckych pomôcok, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 536/2014, nariadenie [SOHO], nariadenie (EÚ) 2017/745, resp. nariadenie (EÚ) 2017/746;

k)  iné zdravotné údaje zo zdravotníckych pomôcok ▌;

ka)   údaje z registrov liekov a zdravotníckych pomôcok;

l)  údaje z výskumných kohort, dotazníkov a prieskumov týkajúcich sa zdravia po prvom zverejnení výsledkov;

m)  ▌zdravotné údaje z biobánk a súvisiacich databáz.

6.  Ak subjekt verejného sektora získa údaje v núdzových situáciách v zmysle vymedzenia v článku 15 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) 2023/2854, v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení ho orgán pre prístup k zdravotným údajom môže podporiť poskytnutím technickej podpory pri spracúvaní údajov alebo ich kombinovaním s inými údajmi v záujme spoločnej analýzy.

8.  Členské štáty môžu na základe vnútroštátneho práva stanoviť, že na sekundárne používanie podľa tohto nariadenia sa sprístupnia aj ďalšie kategórie elektronických zdravotných údajov.

8a.   Členské štáty môžu stanoviť pravidlá spracúvania a používania elektronických zdravotných údajov, ktoré obsahujú rôzne zlepšenia týkajúce sa spracúvania elektronických zdravotných údajov na základe povolenia na prístup k údajom podľa článku 46, ako je oprava, anotácia a obohacovanie.

8b.   Členské štáty môžu na vnútroštátnej úrovni zaviesť prísnejšie opatrenia a dodatočné záruky zamerané na ochranu citlivosti a hodnoty údajov, na ktoré sa vzťahuje článok 33 ods. 1 písm. e), fa), m) a ea). Členské štáty oznámia uvedené pravidlá a opatrenia Komisii a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá má na ne vplyv.

Článok 33a

Práva duševného vlastníctva a obchodné tajomstvo

Elektronické zdravotné údaje, ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva, obchodným tajomstvom a/alebo na ktoré sa vzťahuje právo na regulačnú ochranu údajov stanovené v článku 10 ods. 1 smernice 2001/83/ES alebo článku 14 ods. 11 nariadenia (ES) č. 726/2004, sa sprístupnia na sekundárne používanie v súlade so zásadami stanovenými v tomto nariadení. V tejto súvislosti sa uplatňujú tieto pravidlá:

a)   držitelia zdravotných údajov informujú orgán pre prístup k zdravotným údajom o všetkých elektronických zdravotných údajoch, ktoré zahŕňajú obsah alebo informácie chránené právami duševného vlastníctva alebo obchodným tajomstvom a/alebo na ktoré sa vzťahuje právo na regulačnú ochranu údajov stanovené v článku 10 ods. 1 smernice 2001/83/ES alebo článku 14 ods. 11 nariadenia (ES) č. 726/2004, a identifikujú ich. Uvedú, ktorých častí súborov údajov sa to týka, a odôvodnia, prečo údaje potrebujú osobitnú ochranu, ktorú požívajú. Tieto informácie sa poskytujú pri oznamovaní opisov súborov údajov orgánu pre prístup k zdravotným údajom podľa článku 41 ods. 2 v prípade súborov údajov v držbe držiteľa údajov alebo najneskôr na základe žiadosti orgánu pre prístup k zdravotným údajom;

b)   orgány pre prístup k zdravotným údajom prijmú všetky konkrétne vhodné a primerané opatrenia vrátane právnych, organizačných a technických opatrení, ktoré považujú za potrebné na zachovanie ochrany práv duševného vlastníctva, obchodného tajomstva a/alebo práva na regulačnú ochranu údajov stanoveného v článku 10 ods. 1 smernice 2001/83/ES alebo článku 14 ods. 11 nariadenia (ES) č. 726/2004. Potrebu a vhodnosť takýchto opatrení určuje orgán pre prístup k zdravotným údajom;

c)   orgány pre prístup k zdravotným údajom môžu pri vydávaní povolení na prístup k údajom podmieniť prístup k určitým elektronickým zdravotným údajom právnymi, organizačnými a technickými opatreniami. Takéto opatrenia môžu zahŕňať zmluvné dojednania medzi držiteľmi zdravotných údajov a používateľmi zdravotných údajov s cieľom vymieňať si údaje zahŕňajúce informácie alebo obsah chránené právami duševného vlastníctva alebo obchodným tajomstvom. Komisia vypracuje a odporučí nezáväzné vzorové zmluvné podmienky pre takéto dojednania;

d)   ak udelenie prístupu k elektronickým zdravotným údajom na sekundárny účel predstavuje vážne riziko porušenia práv duševného vlastníctva, obchodného tajomstva a/alebo práva na regulačnú ochranu údajov stanoveného v článku 10 ods. 1 smernice 2001/83/ES alebo článku 14 ods. 11 nariadenia (ES) 726/2004, ktoré nemožno uspokojivo vyriešiť, orgán pre prístup k zdravotným údajom v tejto súvislosti zamietne používateľovi zdravotných údajov prístup. Orgán pre prístup k zdravotným údajom informuje používateľa zdravotných údajov o tomto zamietnutí a vysvetlí, prečo nie je možné prístup poskytnúť. Držitelia zdravotných údajov a používatelia zdravotných údajov majú právo podať sťažnosť v súlade s článkom 38b.

Článok 34

Účely, na ktoré sa môžu spracúvať elektronické zdravotné údaje na sekundárne používanie

1.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom poskytujú používateľovi zdravotných údajov prístup k elektronickým zdravotným údajom uvedeným v článku 33 na sekundárne používanie, len ak je ▌spracúvanie týchto údajov používateľom údajov potrebné na jeden z týchto účelov:

a)  ▌verejný záujem v oblasti verejného zdravia a ochrany zdravia pri práci, napríklad činnosti na ochranu pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia dohľad nad verejným zdravím alebo činnosti zabezpečujúce vysokú kvalitu a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti vrátane bezpečnosti pacienta a liekov alebo zdravotníckych pomôcok;

b)  tvorba politík a regulačné aktivity na podporu subjektov verejného sektora alebo inštitúcií, agentúr a orgánov Únie vrátane regulačných orgánov v odvetví zdravotnej alebo inej starostlivosti pri plnení ich úloh vymedzených ich mandátmi;

c)  štatistiky, napríklad oficiálne štatistiky, ktoré sa týkajú odvetví zdravotnej alebo inej starostlivosti, na vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, ako sú vymedzené v nariadení (EÚ) č. 223/2009(36);

d)  činnosti vzdelávania alebo výučby v odvetviach zdravotnej alebo inej starostlivosti na úrovni odborného alebo vysokoškolského vzdelávania;

e)  vedecký výskum týkajúci sa odvetvia zdravotnej alebo inej starostlivosti ▌, ktorý prispieva k hodnoteniu verejného zdravia alebo zdravotníckych technológií alebo zabezpečuje vysokú úroveň kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti, liekov alebo zdravotníckych pomôcok s cieľom priniesť prospech koncovým používateľom, ako sú pacienti, zdravotnícki pracovníci a správcovia zdravotníctva, vrátane:

i)  činností rozvoja a inovovania produktov alebo služieb;

ii)  trénovania, testovania a hodnotenia algoritmov, a to aj v zdravotníckych pomôckach, diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro, systémoch umelej inteligencie a aplikáciách elektronického zdravotníctva ▌;

h)  zlepšovania poskytovania starostlivosti, optimalizácie liečby a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe elektronických zdravotných údajov iných fyzických osôb.

2.  Prístup k elektronickým zdravotným údajom na účely uvedené v odseku 1 písm. a) až c) je vyhradený pre subjekty verejného sektora a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie plniace úlohy, ktoré im zverila Únia alebo vnútroštátne právo, a to aj v prípadoch, keď spracúvanie údajov na splnenie týchto úloh vykonáva tretia strana v mene daného subjektu verejného sektora alebo inštitúcií, agentúr a orgánov Únie.

Článok 35

Zakázané sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov

Používatelia zdravotných údajov spracúvajú elektronické zdravotné údaje na sekundárne používanie len na základe účelov stanovených v povolení na prístup k údajom podľa článku 46 alebo v žiadostiach o údaje podľa článku 47 a v súlade s nimi.

Konkrétne sa zakazuje žiadať o prístup k elektronickým zdravotným údajom a spracúvanie týchto údajov získaných na základe povolenia na prístup k údajom vydaného podľa článku 46 alebo na základe schválenej žiadosti o údaje podľa článku 47 na tieto účely:

a)  prijímanie rozhodnutí, ktoré poškodzujú fyzickú osobu alebo skupinu fyzických osôb, na základe ich elektronických zdravotných údajov; na to, aby sa považovali za „rozhodnutia“, musia mať právne, sociálne alebo hospodárske účinky alebo mať na uvedené fyzické osoby podobne významný vplyv;

b)  prijímanie rozhodnutí vo vzťahu k fyzickej osobe alebo skupine fyzických osôb v súvislosti s pracovnými ponukami alebo ponukami menej výhodných podmienok pri poskytovaní tovaru alebo služieb vrátane ich vylúčenia z plnenia poistnej alebo úverovej zmluvy alebo zmeny ich príspevkov a poistného alebo podmienok ich pôžičiek, alebo prijímanie akýchkoľvek iných rozhodnutí vo vzťahu k fyzickej osobe alebo skupinám fyzických osôb, ktoré majú za následok diskrimináciu na základe získaných zdravotných údajov;

c)  reklamné alebo marketingové činnosti ▌;

e)  vývoj produktov alebo služieb, ktoré môžu poškodiť jednotlivcov, verejné zdravie alebo spoločnosti ako celok, a to okrem iného aj nelegálnych drog, alkoholických nápojov, tabakových a nikotínových výrobkov, zbraní alebo produktov či služieb, ktoré sú navrhnuté alebo upravené takým spôsobom, že vytvárajú závislosť alebo sú v rozpore s verejným poriadkom, alebo predstavujú riziko pre ľudské zdravie;

eb)   činnosti, ktoré sú v rozpore s etickými ustanoveniami podľa vnútroštátneho práva.

Oddiel 2

Správa a mechanizmy sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov

Článok 36

Orgány pre prístup k zdravotným údajom

1.  Členské štáty určia jeden alebo viacero orgánov pre prístup k zdravotným údajom zodpovedných za plnenie úloh uvedených v článkoch 37, 38 a 39. Členské štáty môžu buď zriadiť jeden alebo viacero nových subjektov verejného sektora, alebo sa môžu spoľahnúť na existujúce subjekty verejného sektora alebo na vnútorné útvary subjektov verejného sektora, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tomto článku. Úlohy stanovené v článku 37 možno rozdeliť medzi rôzne orgány pre prístup k zdravotným údajom. Ak členský štát určí viacero orgánov pre prístup k zdravotným údajom, určí jeden orgán pre prístup k zdravotným údajom, aby konal ako koordinátor so zodpovednosťou za koordináciu úloh s ostatnými orgánmi pre prístup k zdravotným údajom, a to s orgánmi v danom členskom štáte aj s orgánmi pre prístup k zdravotným údajom v iných členských štátoch.

Každý orgán pre prístup k zdravotným údajom prispieva k jednotnému uplatňovaniu tohto nariadenia v celej Únii. Na tento účel orgány pre prístup k zdravotným údajom spolupracujú navzájom a s Komisiou a v prípade obáv týkajúcich sa ochrany údajov aj s príslušnými dozornými orgánmi.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa každému orgánu pre prístup k zdravotným údajom poskytli ľudské ▌a finančné zdroje a potrebné odborné znalosti na podporu jeho úloh a vykonávania jeho právomocí.

Ak sa podľa vnútroštátneho práva vyžaduje posúdenie etickými orgánmi, tieto orgány sprístupnia orgánu pre prístup k zdravotným údajom odborné znalosti. Členské štáty môžu alternatívne stanoviť, že etické orgány sa začlenia do orgánu pre prístup k zdravotným údajom.

Členské štáty zabezpečia aj technické zdroje, priestory a infraštruktúru, ktoré sú potrebné na účinné plnenie jeho úloh a vykonávanie jeho právomocí.

2a.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zabránilo akémukoľvek konfliktu záujmov medzi rôznymi úlohami orgánov pre prístup k zdravotným údajom. To môže zahŕňať organizačné záruky, ako je funkčné oddelenie rôznych funkcií orgánov pre prístup k zdravotným údajom, a to aj oddelenie posudzovania žiadostí, prijímania a prípravy súborov údajov vrátane anonymizácie a pseudonymizácie, ako aj poskytovania údajov v zabezpečených prostrediach spracovania.

3.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom pri vykonávaní svojich úloh aktívne spolupracujú s príslušnými zástupcami zainteresovaných strán, najmä so zástupcami pacientov, držiteľov údajov a používateľov údajov predchádzajú akýmkoľvek konfliktom záujmov. ▌

3a.   Orgány pre prístup k zdravotným údajom sa pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí v súlade s týmto nariadením vyhýbajú akýmkoľvek konfliktom záujmov. Zamestnanci orgánov pre prístup k zdravotným údajom konajú vo verejnom záujme a nezávisle.

4.  Členské štáty oznámia Komisii totožnosť orgánov pre prístup k zdravotným údajom určených podľa odseku 1 do dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia. Komisii takisto oznámia každú následnú zmenu totožnosti týchto orgánov. Komisia a členské štáty tieto informácie uverejnia.

Článok 36a

Služba Únie pre prístup k údajom

1.   Úlohy stanovené v článkoch 37 a 39 týkajúce sa držiteľov zdravotných údajov, ktorí sú inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie, vykonáva Komisia.

2.   Komisia zabezpečí, aby sa pridelili ľudské, technické a finančné zdroje, priestory a infraštruktúra, ktoré sú potrebné na účinné plnenie týchto úloh a vykonávanie jej povinností.

3.   Pokiaľ neexistuje výslovné vylúčenie, odkazy na úlohy a povinnosti orgánov pre prístup k zdravotným údajom v tomto nariadení sa vzťahujú aj na Komisiu, ak ide o držiteľov údajov, ktorí sú inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie.

Článok 37

Úlohy orgánov pre prístup k zdravotným údajom

1.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom vykonávajú tieto úlohy:

a)  rozhodujú o žiadostiach o prístup k údajom podľa článku 45, schvaľujú a vydávajú povolenia na prístup k údajom podľa článku 46 na prístup k elektronickým zdravotným údajom, ktoré patria do ich ▌pôsobnosti, na sekundárne používanie a rozhodujú o žiadostiach o údaje podľa článku 47 v súlade s touto kapitolou a kapitolou II nariadenia (EÚ) 2022/868 vrátane toho, že:

iii)   poskytujú používateľom zdravotných údajov prístup k elektronickým zdravotným údajom na základe povolenia na prístup k údajom v zabezpečenom prostredí spracovania v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 50;

iv)   monitorujú a dohliadajú na dodržiavanie požiadaviek stanovených v tomto nariadení používateľmi zdravotných údajov a držiteľmi zdravotných údajov;

vi)   žiadajú o elektronické zdravotné údaje uvedené v článku 33 od príslušných držiteľov zdravotných údajov na základe povolenia na prístup k údajom alebo na základe schválenej žiadosti o údaje;

d)  spracúvajú elektronické zdravotné údaje uvedené v článku 33 vrátane prijímania, kombinácie, prípravy a zostavovania potrebných požadovaných údajov od držiteľov zdravotných údajov a pseudonymizácie alebo anonymizácie údajov;

f)  prijímajú všetky opatrenia potrebné na zachovanie dôvernosti práv duševného vlastníctva, regulačnej ochrany údajov a dôvernosti obchodného tajomstva, ako sa stanovuje v článku 35a, pričom zohľadňujú príslušné práva držiteľa zdravotných údajov aj používateľa zdravotných údajov;

j)  spolupracujú s držiteľmi údajov a vykonávajú dohľad nad nimi s cieľom zabezpečiť jednotné a presné zavádzanie označenia kvality a využiteľnosti údajov stanoveného v článku 56;

k)  udržiavajú systém riadenia na účely zaznamenávania a spracúvania žiadostí o prístup k údajom, žiadostí o údaje, rozhodnutí o týchto žiadostiach, vydaných povolení na prístup k údajom a zodpovedaných žiadostí o údaje, pričom poskytujú aspoň informácie o mene žiadateľa o údaje, účele prístupu, dátume vydania a trvaní povolenia na prístup k údajom a opis žiadosti o prístup k údajom alebo žiadosti o údaje;

l)  udržiavajú verejný informačný systém s cieľom plniť povinnosti uvedené v článku 38;

m)  spolupracujú na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni pri stanovení spoločných noriem, technických požiadaviek a vhodných opatrení ▌na prístup k elektronickým zdravotným údajom v zabezpečenom prostredí spracovania;

n)  spolupracujú na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a poskytujú poradenstvo Komisii o technikách a najlepších postupoch sekundárneho používania a správy elektronických zdravotných údajov;

o)  uľahčujú cezhraničný prístup k elektronickým zdravotným údajom na sekundárne používanie uloženým v iných členských štátoch prostredníctvom platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) a úzko spolupracujú navzájom i s Komisiou;

q)  pomocou elektronických prostriedkov zverejňujú:

i)  vnútroštátny katalóg súborov údajov, ktorý obsahuje podrobnosti o zdroji a povahe elektronických zdravotných údajov v súlade s článkami 55, 56 a 58, a podmienky sprístupnenia elektronických zdravotných údajov. Vnútroštátny katalóg súborov údajov sa sprístupňuje aj jednotným informačným miestam podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2022/868;

ii)  všetky ▌žiadosti o prístup k zdravotným údajom a žiadosti o údaje bez zbytočného odkladu po ich prvom prijatí;

iia)   všetky udelené povolenia na prístup k zdravotným údajom alebo žiadosti o zdravotné údaje, ktorým bolo vyhovené, ako aj rozhodnutia o zamietnutí vrátane odôvodnenia do 30 pracovných dní od ich vydania;

iii)  opatrenia týkajúce sa nesúladu podľa článku 43;

iv)  výsledky oznámené používateľmi zdravotných údajov podľa článku [XX];

v)   informačný systém s cieľom plniť povinnosti uvedené v článku 37a;

vi)   informácie o pripojení národného kontaktného bodu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, hneď ako sa stane oprávneným účastníkom platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) elektronickými prostriedkami, minimálne na ľahko prístupnom webovom sídle alebo webovom portáli;

r)  plnia povinnosti voči fyzickým osobám podľa článku 37a;

t)  plnia všetky ďalšie úlohy súvisiace so sprístupňovaním elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie v súvislosti s týmto nariadením.

2.  Pri vykonávaní svojich úloh orgány pre prístup k zdravotným údajom:

a)  spolupracujú s dozornými orgánmi podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 ▌v súvislosti s osobnými elektronickými zdravotnými údajmi a s radou EHDS;

c)  spolupracujú so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií pacientov, zástupcov fyzických osôb, zdravotníckych pracovníkov, výskumných pracovníkov a etických komisií, ak je to uplatniteľné v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom;

d)  spolupracujú s ostatnými príslušnými vnútroštátnymi subjektmi vrátane príslušných vnútroštátnych subjektov dohľadu nad organizáciami dátového altruizmu podľa nariadenia (EÚ) 2022/868, príslušných orgánov podľa nariadenia (EÚ) 2023/2854 a príslušných vnútroštátnych orgánov v prípade nariadenia (EÚ) 2017/745, (EÚ) 2017/746, resp. nariadenia […] [akt o umelej inteligencii 2021/0106(COD)].

3.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom môžu poskytovať pomoc subjektom verejného sektora, keď tieto subjekty verejného sektora pristupujú k elektronickým zdravotným údajom na základe článku 14 nariadenia (EÚ) 2023/2854.

3a.   Orgán pre prístup k zdravotným údajom môže poskytovať podporu subjektu verejného sektora, ak tento subjekt získa údaje v núdzových situáciách v zmysle vymedzenia v článku 15 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) 2023/2854, v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení, a to poskytnutím technickej podpory pri spracúvaní údajov alebo ich kombinovaním s inými údajmi v záujme spoločnej analýzy.

Článok 37a

Povinnosti orgánov pre prístup k zdravotným údajom voči fyzickým osobám

1.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom zabezpečia, aby podmienky, za ktorých sa elektronické zdravotné údaje sprístupňujú na sekundárne používanie, boli verejne dostupné, aby sa ľahko vyhľadávali elektronickými prostriedkami a aby boli prístupné pre fyzické osoby. To zahŕňa informácie, ktoré sa týkajú:

a)  právneho základu, na ktorom sa prístup udeľuje používateľovi zdravotných údajov;

b)  technických a organizačných opatrení prijatých na ochranu práv fyzických osôb;

c)  uplatniteľných práv fyzických osôb v súvislosti so sekundárnym používaním elektronických zdravotných údajov;

d)  spôsobov, ktorými môžu fyzické osoby uplatňovať svoje práva v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) 2016/679;

da)   totožnosti a kontaktných údajov orgánu pre prístup k zdravotným údajom;

db)   záznamu o tom, komu bol udelený prístup k jednotlivým súborom elektronických zdravotných údajov, a povolenia týkajúceho sa účelov ich spracúvania, ako sa uvádza v článku 34 ods. 1;

e)  výsledkov alebo výstupov projektov, pri ktorých sa elektronické zdravotné údaje použili.

2.  Ak členský štát stanovil, že v orgánoch pre prístup k zdravotným údajom sa uplatňuje právo na odmietnutie podľa článku 48a, príslušné orgány pre prístup k zdravotným údajom poskytnú ▌verejnosti informácie o postupe odmietnutia a uľahčia výkon tohto práva.

3.  Ak používateľ zdravotných údajov informoval orgán pre prístup k zdravotným údajom o významnom zistení súvisiacom so zdravím fyzickej osoby, ako sa uvádza v článku 41a ods. 5 tohto nariadenia, orgán pre prístup k zdravotným údajom informuje držiteľa údajov o tomto zistení. Držiteľ údajov za podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve informuje fyzickú osobualebo ▌ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. Fyzické osoby majú právo požiadať, aby neboli informované o takýchto zisteniach.

4.  Členské štáty ▌informujú širokú verejnosť o úlohe a prínosoch orgánov pre prístup k zdravotným údajom.

Článok 39

Podávanie správ orgánmi pre prístup k zdravotným údajom

1.  Každý orgán pre prístup k zdravotným údajom uverejňuje dvojročnú správu o činnosti a zverejňuje ju na svojom webovom sídle. Ak členský štát určí viac ako jeden orgán pre prístup k zdravotným údajom, za správu je zodpovedný koordinačný orgán uvedený v článku 37 ods. 1, ktorý požiada ostatné orgány pre prístup k zdravotným údajom o potrebné informácie. Správa o činnosti má štruktúru dohodnutú v rámci rady EHDS. Správa o činnosti musí obsahovať aspoň tieto kategórie informácií:

a)  informácie o predložených žiadostiach o prístup k údajom a žiadostiach o údaje týkajúcich sa prístupu k elektronickým zdravotným údajom, napríklad druhy žiadateľov, počet udelených alebo zamietnutých povolení na prístup k údajom, kategórie účelov prístupu a kategórie sprístupnených elektronických zdravotných údajov a v príslušných prípadoch zhrnutie výsledkov použití elektronických zdravotných údajov;

c)  informácie o splnení regulačných a zmluvných záväzkov používateľmi zdravotných údajov a držiteľmi zdravotných údajov, ako aj o počte a výške správnych pokút uložených orgánmi pre prístup k zdravotným údajom;

d)  informácie o auditoch vykonaných u používateľov zdravotných údajov na zabezpečenie súladu spracúvania v zabezpečenom prostredí spracovania podľa článku 50 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia;

e)  informácie o interných auditoch a auditoch tretej strany týkajúcich sa súladu zabezpečeného prostredia spracovania s vymedzenými normami, špecifikáciami a požiadavkami, ako sa uvádza v článku 50 ods. 3 tohto nariadenia;

f)  informácie o vybavovaní žiadostí fyzických osôb v súvislosti s uplatňovaním ich práv na ochranu údajov;

g)  opis jeho činností vykonávaných v súvislosti so zapojením príslušných zainteresovaných strán a s konzultáciami s nimi ▌;

i)  príjmy za povolenia na prístup k údajom a za žiadosti o údaje;

k)  priemerný počet dní od podania žiadosti do prístupu k údajom;

l)  počet označení kvality údajov vydaných držiteľmi údajov, rozčlenený podľa kategórie kvality;

m)  počet odborne recenzovaných výskumných publikácií, politických dokumentov, regulačných postupov, pri ktorých sa použili údaje sprístupnené prostredníctvom EHDS;

n)  počet produktov a služieb elektronického zdravotníctva vrátane aplikácií umelej inteligencie, ktoré boli vyvinuté pomocou údajov sprístupnených prostredníctvom EHDS.

2.  Správa sa zašle Komisii a rade EHDS do šiestich mesiacov od skončenia dvojročného vykazovaného obdobia. Správa sa sprístupní na webovom sídle Komisie.

Článok 41

Povinnosti držiteľov zdravotných údajov

1.  ▌Držitelia zdravotných údajov ▌sprístupnia príslušné elektronické zdravotné údaje podľa článku 33 na požiadanie orgánu pre prístup k zdravotným údajom, a to na základe povolenia na prístup k údajom podľa článku 46 alebo žiadosti o údaje podľa článku 47.

1b.   Držiteľ zdravotných údajov dá vyžiadané elektronické zdravotné údaje uvedené v odseku 1 k dispozícii orgánu pre prístup k zdravotným údajom v primeranej lehote, najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti od tohto orgánu. V odôvodnených prípadoch môže orgán pre prístup k zdravotným údajom túto lehotu predĺžiť najviac o tri mesiace.

1ba.  Držiteľ zdravotných údajov musí plniť svoje povinnosti voči fyzickým osobám stanovené v článku 35d.

2.  Držiteľ zdravotných údajov v súlade s článkom 55 oznamuje orgánu pre prístup k zdravotným údajom ▌opis súboru údajov, ktorý má v držbe. Držiteľ zdravotných údajov aspoň raz ročne skontroluje, či je opis jeho súboru údajov vo vnútroštátnom katalógu súborov údajov presný a aktuálny.

3.   Ak je k súboru údajov pripojené označenie kvality a využiteľnosti údajov podľa článku 56, držiteľ zdravotných údajov poskytuje orgánu pre prístup k zdravotným údajom dostatočnú dokumentáciu, aby tento orgán mohol potvrdiť presnosť označenia.

6.  Držitelia iných ako osobných elektronických zdravotných údajov zabezpečujú prístup k údajom prostredníctvom dôveryhodných otvorených databáz na zabezpečenie neobmedzeného prístupu pre všetkých používateľov, ako aj uchovávania a ochrany údajov. Dôveryhodné otvorené verejné databázy musia mať zavedené spoľahlivé, transparentné a udržateľné riadenie a transparentný model prístupu používateľov.

Článok 41a

Povinnosti používateľov zdravotných údajov

1.  Používatelia zdravotných údajov môžu pristupovať k elektronickým zdravotným údajom a spracúvať ich na sekundárne používanie uvedené v článku 33 len na základe povolenia na prístup k údajom podľa článku 46, žiadosti o údaje podľa článku 47 alebo v situáciách uvedených v článku 45 ods. 3 na základe súhlasu príslušného oprávneného účastníka na prístup k údajom.

2.   Pri spracúvaní elektronických zdravotných údajov v zabezpečených prostrediach spracovania uvedených v článku 50 sa používateľom zdravotných údajov zakazuje poskytovať prístup k elektronickým zdravotným údajom alebo ich inak sprístupňovať tretím stranám, ktoré nie sú uvedené v povolení na prístup k údajom.

2a.  Používatelia zdravotných údajov nesmú spätne identifikovať fyzické osoby, ktorých sa týkajú elektronické zdravotné údaje na platforme Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU), ktoré získali na základe povolenia na prístup k údajom, žiadosti o údaje alebo rozhodnutia o schválení prístupu k údajom od oprávneného účastníka, ani sa o to usilovať.

3.   Používatelia zdravotných údajov zverejňujú výsledky alebo výstupy sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov vrátane informácií relevantných z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti do 18 mesiacov po dokončení spracúvania elektronických zdravotných údajov v zabezpečenom prostredí alebo po doručení odpovede na žiadosť o údaje uvedenú v článku 47.

Toto obdobie môže orgán pre prístup k zdravotným údajom v odôvodnených prípadoch súvisiacich s povolenými účelmi spracúvania elektronických zdravotných údajov predĺžiť, najmä v prípadoch, keď sa výsledok uverejňuje vo vedeckom časopise alebo v inej vedeckej publikácii.

Uvedené výsledky alebo výstupy obsahujú iba anonymné údaje.

Používatelia zdravotných údajov informujú orgány pre prístup k zdravotným údajom, od ktorých dostali povolenie na prístup k údajom, a podporujú ich aj pri uverejňovaní informácií o výsledkoch alebo výstupoch poskytnutých používateľmi zdravotných údajov na webových sídlach orgánov pre prístup k zdravotným údajom. Takýmto uverejnením na webovom sídle orgánov pre prístup k zdravotným údajom nie sú dotknuté práva na uverejňovanie vo vedeckom časopise alebo v inej vedeckej publikácii.

Vždy, keď používatelia zdravotných údajov použijú elektronické zdravotné údaje v súlade s touto kapitolou, priznajú zdroje elektronických zdravotných údajov a skutočnosť, že elektronické zdravotné údaje boli získané v kontexte EHDS.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, používatelia zdravotných údajov informujú orgán pre prístup k zdravotným údajom o všetkých významných nálezoch týkajúcich sa zdravia fyzickej osoby, ktorej údaje boli zahrnuté do súboru údajov.

5.   Používatelia zdravotných údajov spolupracujú s orgánom pre prístup k zdravotným údajom pri vykonávaní jeho úloh.

Článok 42

Poplatky

1.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom vrátane služieb prístupu EÚ alebo dôveryhodných držiteľov zdravotných údajov uvedených v článku 49 môžu účtovať poplatky za sprístupňovanie elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie.

Takéto poplatky sú úmerné nákladom na sprístupnenie údajov a neobmedzujú hospodársku súťaž.

Takéto poplatky sčasti alebo úplne pokrývajú náklady, ktoré súvisia s ▌postupom ▌posúdenia žiadosti o prístup k údajom alebo žiadosti o údaje, udelenia, zamietnutia alebo zmeny povolenia na prístup k údajom podľa článku 45 a 46 alebo poskytnutia odpovede na žiadosť o údaje podľa článku 47, vrátane nákladov súvisiacich s konsolidáciou, prípravou, anonymizáciou, pseudonymizáciou a poskytovaním elektronických zdravotných údajov.

Členské štáty môžu stanoviť znížené poplatky pre určité typy používateľov údajov nachádzajúcich sa v Únii, ako sú subjekty verejného sektora alebo inštitúcie, úrady, agentúry a orgány Únie s právnym mandátom v oblasti verejného zdravia, univerzitní výskumní pracovníci alebo mikropodniky.

2.  Poplatky môžu zahŕňať náhradu nákladov, ktoré vznikli držiteľovi zdravotných údajov pri zostavovaní a príprave elektronických zdravotných údajov, ktoré sa majú sprístupniť na sekundárne používanie. Držiteľ zdravotných údajov poskytne orgánu pre prístup k zdravotným údajom odhad takýchto nákladov. Ak je držiteľom zdravotných údajov subjekt verejného sektora, článok 6 nariadenia (EÚ) 2022/868 sa neuplatňuje ▌. Časť poplatkov súvisiaca s nákladmi držiteľa zdravotných údajov sa vyplatí držiteľovi zdravotných údajov.

4.  Všetky poplatky účtované používateľom zdravotných údajov orgánmi pre prístup k zdravotným údajom alebo držiteľmi zdravotných údajov podľa tohto článku musia byť transparentné a nediskriminačné.

5.  Ak držitelia údajov a používatelia údajov nesúhlasia s výškou poplatkov počas prvého mesiaca od udelenia povolenia na prístup k údajom, orgán pre prístup k zdravotným údajom môže stanoviť poplatky úmerne k nákladom na sprístupnenie elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie. Ak držiteľ údajov alebo používateľ údajov nesúhlasí s poplatkom stanoveným orgánom pre prístup k zdravotným údajom, musí mať prístup k orgánom na urovnávanie sporov v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) 2023/2854.

5a.   Pred vydaním povolenia na prístup k údajom podľa článku 46 alebo poskytnutím odpovede na žiadosť o údaje podľa článku 47 orgán pre prístup k zdravotným údajom informuje žiadateľa o očakávaných poplatkoch. Žiadateľ musí byť informovaný o možnosti stiahnuť žiadosť. Ak žiadateľ svoju žiadosť stiahne, vyúčtujú sa mu len tie náklady, ktoré už vznikli.

6.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví zásady ▌politík poplatkov a štruktúr poplatkov vrátane zrážok pre subjekty uvedené v odseku 1 druhom pododseku s cieľom podporiť jednotnosť a transparentnosť medzi členskými štátmi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Článok 43

Presadzovanie orgánmi pre prístup k zdravotným údajom

2.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom majú pri vykonávaní svojich úloh monitorovania a dohľadu uvedených v článku 37 ods. 1 písm. ra) právo požadovať a prijímať od držiteľov zdravotných údajov a používateľov zdravotných údajov všetky potrebné informácie na overenie súladu s touto kapitolou.

3.  Ak orgány pre prístup k zdravotným údajom zistia, že používateľ zdravotných údajov alebo držiteľ zdravotných údajov nedodržiava požiadavky tejto kapitoly, okamžite oznámia tieto zistenia používateľovi zdravotných údajov alebo držiteľovi zdravotných údajov a prijmú vhodné opatrenia. Orgán pre prístup k zdravotným údajom poskytne dotknutému používateľovi zdravotných údajov alebo držiteľovi zdravotných údajov príležitosť na vyjadrenie svojho stanoviska v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnuť štyri týždne.

Ak sa zistenie o nedodržiavaní požiadaviek týka možného porušenia nariadenia (EÚ) 2016/679, orgán pre prístup k zdravotným údajom okamžite informuje dozorné orgány podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a poskytne im všetky relevantné informácie v súvislosti s týmto zistením.

4.  Pokiaľ ide o nedodržiavanie požiadaviek zo strany používateľa zdravotných údajov, orgány pre prístup k zdravotným údajom majú právomoc odvolať povolenie na prístup k údajom vydané podľa článku 46 a bez zbytočného odkladu zastaviť dotknutú operáciu spracúvania elektronických zdravotných údajov, ktorú vykonáva používateľ zdravotných údajov, ▌a prijmú vhodné a primerané opatrenia na zabezpečenie spracúvania používateľmi zdravotných údajov, ktoré bude v súlade s pravidlami.

Ako súčasť takýchto opatrení môžu tiež orgány pre prístup k zdravotným údajom vo vhodných prípadoch a v súlade s vnútroštátnym právom vylúčiť používateľa zdravotných údajov z akéhokoľvek prístupu k elektronickým zdravotným údajom v rámci EHDS v súvislosti so sekundárnym používaním až na obdobie piatich rokov alebo začať konanie na účely takéhoto vylúčenia.

5.  Pokiaľ ide o nedodržiavanie požiadaviek zo strany držiteľa zdravotných údajov, ak držitelia zdravotných údajov odmietnu vydať elektronické zdravotné údaje orgánom pre prístup k zdravotným údajom so zjavným úmyslom zabrániť použitiu elektronických zdravotných údajov alebo nedodržia lehoty stanovené v článku 41 ods. 1b, orgán pre prístup k zdravotným údajom má právomoc uložiť držiteľovi zdravotných údajov za každý deň omeškania pravidelné penále, ktoré musí byť transparentné a primerané. Výšku pokút stanovuje orgán pre prístup k zdravotným údajom v súlade s vnútroštátnym právom. Ak držiteľ zdravotných údajov opakovane poruší povinnosť ▌spolupráce s orgánom pre prístup k zdravotným údajom, tento orgán môže držiteľa údajov vylúčiť z predkladania žiadostí o prístup k zdravotným údajom podľa kapitoly IV až na obdobie piatich rokov, pričom bude v príslušných prípadoch stále povinný sprístupňovať údaje podľa kapitoly IV, alebo začať konanie v súlade s vnútroštátnym právom na účely takéhoto vylúčenia.

6.  Orgán pre prístup k zdravotným údajom bezodkladne oznámi dotknutému používateľovi alebo držiteľovi zdravotných údajov opatrenia uložené podľa odsekov 4 a 5, ako aj ich dôvody, a stanoví používateľovi alebo držiteľovi zdravotných údajov primeranú lehotu na dosiahnutie súladu s uvedenými opatreniami.

7.  Všetky ▌opatrenia uložené orgánom pre prístup k zdravotným údajom podľa odseku 4 sa oznamujú ostatným orgánom pre prístup k zdravotným údajom prostredníctvom nástroja uvedeného v odseku 8. Orgány pre prístup k zdravotným údajom môžu tieto informácie sprístupniť na svojich webových sídlach.

8.  Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví architektúru IT nástroja v rámci infraštruktúry Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) určeného na podporu a sprehľadnenie opatrení súvisiacich s nedodržiavaním požiadaviek uvedených v tomto článku, najmä pravidelných penále, odvolaní povolení na prístup k údajom a vylúčení, pre ostatné orgány pre prístup k zdravotným údajom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

10.  Komisia po troch rokoch od začatia uplatňovania kapitoly IV vydá v úzkej spolupráci s radou EHDS usmernenia týkajúce sa opatrení na presadzovanie vrátane pravidelných platieb penále a iných opatrení, ktoré majú orgány pre prístup k zdravotným údajom uplatňovať.

Článok 43a

Všeobecné podmienky ukladania správnych pokút orgánmi pre prístup k zdravotným údajom

1.   Každý orgán pre prístup k zdravotným údajom zabezpečí, aby bolo ukladanie správnych pokút podľa tohto článku za porušenia uvedené v odsekoch 4 a 5 v každom jednotlivom prípade účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Správne pokuty sa v závislosti od okolností každého jednotlivého prípadu ukladajú popri opatreniach uvedených v článku 43 ods. 4 a 5 alebo namiesto nich. Pri rozhodovaní o uložení správnej pokuty a jej výške sa v každom jednotlivom prípade náležite zohľadnia tieto skutočnosti:

a)   povaha, závažnosť a trvanie porušenia;

b)   či už iné príslušné orgány uložili za rovnaké porušenie sankcie alebo správne pokuty;

c)   úmyselná alebo nedbanlivostná povaha porušenia;

d)   akékoľvek opatrenie prijaté držiteľom zdravotných údajov alebo používateľom zdravotných údajov na zmiernenie spôsobenej škody;

e)   stupeň zodpovednosti používateľa zdravotných údajov s prihliadnutím na technické a organizačné opatrenia, ktoré vykonal podľa článku 45 ods. 2 písm. e) a f) a článku 45 ods. 4 tohto nariadenia;

f)   akékoľvek relevantné predchádzajúce porušenia zo strany držiteľa zdravotných údajov alebo používateľa zdravotných údajov;

g)   miera spolupráce s orgánom pre prístup k zdravotným údajom pri náprave porušenia a zmierňovaní jeho možných nepriaznivých účinkov;

h)   spôsob, akým sa orgán pre prístup k zdravotným údajom o porušení dozvedel, a najmä to, či používateľ zdravotných údajov porušenie oznámil, a ak áno, v akom rozsahu;

i)   ak boli predtým voči dotknutému prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi v rovnakej veci nariadené opatrenia uvedené v článku 43 ods. 4 a 5, splnenie uvedených opatrení;

j)   akékoľvek iné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti prípadu, napríklad akékoľvek získané finančné výhody alebo straty, ktorým sa zabránilo, priamo alebo nepriamo v súvislosti s porušením.

3.   Ak držiteľ zdravotných údajov alebo používateľ zdravotných údajov úmyselne alebo z nedbanlivosti v prípade rovnakých či prepojených povolení na prístup k zdravotným údajom alebo rovnakých či prepojených žiadostí o zdravotné údaje poruší viacero ustanovení tohto nariadenia, celková suma správnej pokuty nepresiahne výšku stanovenú za najzávažnejšie porušenie.

4.   V súlade s odsekom 2 sa za porušenie povinností držiteľa zdravotných údajov alebo používateľa zdravotných údajov podľa článku 41 a článku 41a ods. 1, 4, 5 a 7 uložia správne pokuty až do výšky 10 000 000 EUR alebo v prípade podniku až do výšky 2 % celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia.

5.   Za porušenia týchto ustanovení sa podľa odseku 2 uložia správne pokuty až do výšky 20 000 000 EUR alebo v prípade podniku až do výšky 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia:

a)   používatelia zdravotných údajov, ktorí spracúvajú elektronické zdravotné údaje získané prostredníctvom povolenia na prístup k údajom vydaného v súlade s článkom 46 na účely uvedené v článku 35;

b)   používatelia zdravotných údajov, ktorí získavajú osobné elektronické zdravotné údaje zo zabezpečených prostredí spracovania;

c)   spätná identifikácia alebo snaha o spätnú identifikáciu fyzických osôb, ktorých sa týkajú elektronické zdravotné údaje, ktoré získali na základe povolenia na prístup k údajom alebo žiadosti o údaje podľa článku 41a ods. 3;

d)   nedodržiavanie opatrení na presadzovanie nariadených orgánom pre prístup k zdravotným údajom podľa článku 43.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté nápravné právomoci orgánov pre prístup k zdravotným údajom podľa článku 43, každý členský štát môže stanoviť pravidlá, či a v akom rozsahu sa môžu správne pokuty uložiť orgánom verejnej moci a verejným subjektom zriadeným v danom členskom štáte.

7.   Výkon právomocí orgánu pre prístup k zdravotným údajom podľa tohto článku podlieha primeraným procesným zárukám v súlade s právom Únie a právom členského štátu vrátane účinných súdnych prostriedkov nápravy a riadneho procesu.

8.  Ak sa v právnom systéme členského štátu nestanovujú správne pokuty, tento článok sa môže uplatňovať tak, že sa v súlade s jeho vnútroštátnym právnym rámcom zabezpečí, aby tieto právne prostriedky nápravy boli účinné a mali rovnocenný účinok ako správne pokuty ukladané orgánmi pre prístup k zdravotným údajom. Ukladané pokuty musia byť v každom prípade účinné, primerané a odrádzajúce. Tieto členské štáty oznámia Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijmú podľa tohto odseku do... [dátum začatia uplatňovania tejto kapitoly nariadenia] a bezodkladne všetky následné pozmeňujúce právne predpisy alebo zmeny, ktoré sa ich týkajú.

Článok 43b

Vzťah s dozornými orgánmi pre ochranu údajov

Dozorný orgán alebo orgány zodpovedné za monitorovanie a presadzovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 zodpovedajú aj za monitorovanie a presadzovanie práva namietať proti spracúvaniu osobných elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie podľa článku 48a. Príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 sa uplatňujú mutatis mutandis. Majú právomoc ukladať správne pokuty do výšky uvedenej v článku 83 uvedeného nariadenia. Uvedené dozorné orgány a orgány pre prístup k zdravotným údajom uvedené v článku 36 tohto nariadenia v relevantných prípadoch spolupracujú pri presadzovaní tohto nariadenia v rámci svojich príslušných právomocí.

Oddiel 3

Prístup k elektronickým zdravotným údajom na sekundárne používanie

Článok 44

Minimalizácia údajov a obmedzenie účelu

1.  Orgán pre prístup k zdravotným údajom zabezpečuje, aby sa prístup poskytoval len k požadovaným elektronickým zdravotným údajom, ktoré sú primerané, relevantné a obmedzené na to, čo je potrebné v súvislosti s účelom spracúvania, ktorý uviedol používateľ zdravotných údajov v žiadosti o prístup k údajom, a to v súlade s udeleným povolením na prístup k údajom.

2.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom poskytujú elektronické zdravotné údaje v anonymizovanom formáte, ak účel spracúvania používateľom zdravotných údajov možno so zreteľom na informácie, ktoré používateľ zdravotných údajov poskytol, dosiahnuť pomocou takýchto údajov.

3.  Ak používateľ zdravotných údajov dostatočne preukázal, že účel spracúvania ▌nemožno splniť pomocou anonymizovaných údajov v súlade s článkom 46 ods. 1 písm. c), orgány pre prístup k zdravotným údajom poskytnú prístup k elektronickým zdravotným údajom v pseudonymizovanom formáte. Informácie potrebné na reverznú pseudonymizáciu sú dostupné len orgánu pre prístup k zdravotným údajom alebo orgánu, ktorý koná ako dôveryhodná tretia strana v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok 45

Žiadosti o prístup k údajom

1.  ▌Fyzická alebo právnická osoba môže orgánu pre prístup k zdravotným údajom predložiť žiadosť o prístup k údajom na účely uvedené v článku 34.

2.  Žiadosť o prístup k údajom obsahuje:

-a)   totožnosť žiadateľa o zdravotné údaje, opis odborných funkcií a činností vrátane totožnosti fyzických osôb, ktoré budú mať v prípade udelenia povolenia na prístup k údajom prístup k elektronickým zdravotným údajom; zoznam fyzických osôb sa môže aktualizovať a v takom prípade sa oznámi orgánu pre prístup k zdravotným údajom;

a)  na ktorý z účelov uvedených v článku 34 ods. 1 sa žiada prístup;

ab)  podrobné vysvetlenie zamýšľaného použitia a očakávaného prínosu súvisiaceho s používaním elektronických zdravotných údajov a toho, ako tento prínos prispieva k účelom uvedeným v písmene a);

b)  opis požadovaných elektronických zdravotných údajov vrátane ich rozsahu a časového rozpätia, formát a podľa možnosti zdroje údajov vrátane geografického pokrytia, pokiaľ sa žiada o údaje od držiteľov zdravotných údajov vo viacerých členských štátoch alebo od oprávnených účastníkov uvedených v odseku 52;

c)  opis toho, či je potrebné sprístupniť elektronické zdravotné údaje v pseudonymizovanom alebo anonymizovanom formáte, a v prípade pseudonymizovaného formátu dôvod, prečo sa spracúvanie nemôže uskutočniť s použitím anonymizovaných údajov;

ea)   ak má žiadateľ v úmysle priniesť do zabezpečeného prostredia spracovania súbory údajov, ktoré už má v držbe, opis týchto súborov údajov;

f)  opis záruk primeraných rizikám, plánovaných na zabránenie akémukoľvek zneužitiu elektronických zdravotných údajov, ako aj na ochranu práv a záujmov držiteľa zdravotných údajov a dotknutých fyzických osôb vrátane zabránenia akejkoľvek spätnej identifikácii fyzických osôb v súbore údajov;

g)  odôvodnený odhad obdobia, počas ktorého budú elektronické zdravotné údaje potrebné na spracúvanie v zabezpečenom prostredí spracovania;

h)  opis nástrojov a výpočtových zdrojov potrebných pre zabezpečené prostredie;

ha)   v príslušných prípadoch informácie o posúdení etických hľadísk spracúvania získanom v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré môže slúžiť ako náhrada ich vlastného etického posúdenia;

hb)   ak chce žiadateľ využiť výnimku podľa článku 48a ods. 3, vysvetlenia požadované vo vnútroštátnom práve podľa uvedeného článku.

3.  Ak žiadateľ o údaje žiada o prístup k elektronickým zdravotným údajom od držiteľov zdravotných údajov usadených vo viac ako jednom členskom štáte alebo od príslušných oprávnených účastníkov uvedených v článku 52, žiadateľ predloží jedinú žiadosť o prístup k údajom prostredníctvom orgánu pre prístup k zdravotným údajom v hlavnom štáte usadenia žiadateľa alebo jedného z týchto držiteľov údajov alebo prostredníctvom služieb poskytovaných Komisiou v cezhraničnej infraštruktúre Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) uvedenej v článku 52. Žiadosť sa automaticky postúpi oprávneným účastníkom a orgánom pre prístup k zdravotným údajom členských štátov, v ktorých sú usadení držitelia zdravotných údajov identifikovaní v žiadosti o prístup k údajom.

4.  Ak sa žiadateľ snaží získať prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom v pseudonymizovanom formáte, musí spolu so žiadosťou o prístup k údajom poskytnúť tieto dodatočné informácie:

a)  opis spôsobu dodržania platného práva Únie a vnútroštátneho práva o ochrane údajov a súkromia pri spracúvaní údajov, najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a konkrétne článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

5.  ▌Subjekty verejného sektora a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie poskytujú rovnaké informácie, ako sa vyžadujú v článku 45 ods. 2 a 45 ods. 4, okrem článku 45 ods. 2 písm. g), v prípade ktorého predkladajú informácie týkajúce sa obdobia, počas ktorého možno k elektronickým zdravotným údajom pristupovať, frekvencie tohto prístupu alebo frekvencie aktualizácií údajov.

Článok 46

Povolenie na prístup k údajom

1.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom rozhodnú o udelení prístupu k elektronickým zdravotným údajom len vtedy, ak sú splnené tieto kumulatívne kritériá:

a)   účel opísaný v žiadosti o prístup k údajom zodpovedá jednému alebo viacerým účelom uvedeným v článku 34 ods. 1 tohto nariadenia;

b)   požadované údaje sú potrebné, vhodné a primerané účelu alebo účelom opísaným v žiadosti o prístup k zdravotným údajom so zreteľom na ustanovenia o minimalizácii údajov a obmedzení účelu v článku 44;

c)   spracúvanie je v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679, a najmä je zabezpečené, že v prípade pseudonymizovaných údajov existuje dostatočné odôvodnenie, že účel nemožno dosiahnuť pomocou anonymizovaných údajov;

e)   žiadateľ je kvalifikovaný vzhľadom na zamýšľané účely používania údajov a má primerané odborné znalosti vrátane odborných kvalifikácií v oblasti zdravotnej starostlivosti, inej starostlivosti, verejného zdravia alebo výskumu, ktoré sú v súlade s etickou praxou a platnými zákonmi a inými právnymi predpismi;

f)   žiadateľ preukáže dostatočné technické a organizačné opatrenia na zabránenie zneužitiu elektronických zdravotných údajov a na ochranu práv a záujmov držiteľa údajov a dotknutých fyzických osôb;

g)   informácie o posúdení etických hľadísk spracúvania sú v príslušných prípadoch v súlade s vnútroštátnymi právom;

h)   ak chce žiadateľ využiť výnimku podľa článku 48a ods. 3, vysvetlenia požadované vo vnútroštátnom práve prijatom podľa uvedeného článku;

ha)  žiadateľ o zdravotné údaje spĺňa všetky ostatné požiadavky tejto kapitoly.

1a.  Orgán pre prístup k zdravotným údajom zohľadňuje aj tieto riziká:

a)   riziká pre národnú obranu, bezpečnosť, verejnú bezpečnosť a verejný poriadok;

c)   riziko narušenia dôverných údajov vo vládnych databázach regulačných orgánov;

2.  Ak orgán pre prístup k zdravotným údajom vo svojom posúdení dospeje k záveru, že požiadavky uvedené v odseku 1 sú splnené a riziká uvedené v odseku 1a sú dostatočne zmiernené, orgán pre prístup k zdravotným údajom vydá povolenie na prístup k údajom. Orgány pre prístup k zdravotným údajom zamietnu všetky žiadosti, ktoré ▌nespĺňajú požiadavky tejto kapitoly.

Ak nie sú splnené požiadavky na udelenie povolenia na prístup k údajom, ale sú splnené požiadavky na poskytnutie odpovede v anonymnom štatistickom formáte podľa článku 47, orgán pre prístup k zdravotným údajom sa môže rozhodnúť poskytnúť odpoveď v anonymnom štatistickom formáte podľa článku 47, ak tento prístup zmierňuje riziká a ak takto možno splniť účel žiadosti o prístup k údajom, za predpokladu, že žiadateľ o zdravotné údaje s touto zmenou postupu súhlasí.

3.  Orgán pre prístup k zdravotným údajom odchylne od nariadenia (EÚ) 2022/868 vydá alebo zamietne povolenie na prístup k údajom do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti o prístup k údajom. Ak orgán pre prístup k zdravotným údajom zistí, že žiadosť o prístup k údajom je neúplná, oznámi to žiadateľovi o zdravotné údaje, ktorý dostane možnosť svoju žiadosť doplniť. Ak žiadateľ o zdravotné údaje tejto žiadosti nevyhovie do štyroch týždňov, povolenie sa neudelí. Orgán pre prístup k zdravotným údajom môže predĺžiť lehotu na odpoveď na žiadosť o prístup k údajom o ďalšie tri mesiace, ak je to potrebné so zreteľom na naliehavosť a zložitosť požiadavky a objem žiadostí predložených na rozhodnutie. V takých prípadoch orgán pre prístup k zdravotným údajom čo najskôr oznámi žiadateľovi, že preskúmaniu žiadosti treba venovať viac času, spolu s dôvodmi oneskorenia. ▌

3a.   Pri vybavovaní žiadostí o prístup k údajom v prípade cezhraničného prístupu k elektronickým zdravotným údajom uvedeného v článku 45 ods. 3 orgány pre prístup k zdravotným údajom a príslušní oprávnení účastníci na platforme Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) uvedení v článku 52 naďalej zodpovedajú za prijímanie rozhodnutí o udelení alebo zamietnutí prístupu k elektronickým zdravotným údajom v rámci svojej pôsobnosti a v súlade s požiadavkami stanovenými v tejto kapitole.

Dotknuté orgány pre prístup k zdravotným údajom a oprávnení účastníci sa navzájom informujú o svojich rozhodnutiach a môžu tieto informácie zohľadniť pri rozhodovaní o udelení alebo zamietnutí prístupu k elektronickým zdravotným údajom.

Na povolenie na prístup k údajom vydané jedným dotknutým orgánom pre prístup k zdravotným údajom sa môže uplatniť vzájomné uznávanie ostatnými dotknutými orgánmi pre prístup k zdravotným údajom.

3b.   Členské štáty stanovia zrýchlený postup podávania žiadostí pre subjekty verejného sektora a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie s právnym mandátom v oblasti verejného zdravia, ak sa má spracúvanie údajov vykonávať na účely uvedené v článku 34 ods. 1 písm. a), b) a c). Orgán pre prístup k zdravotným údajom v rámci tohto zrýchleného postupu vydá alebo zamietne povolenie na prístup k údajom do dvoch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti o prístup k údajom.

Orgán pre prístup k zdravotným údajom môže v prípade potreby predĺžiť lehotu na odpoveď na žiadosť o prístup k údajom o ďalší mesiac.

4.  Po vydaní povolenia na prístup k údajom si orgán pre prístup k zdravotným údajom okamžite vyžiada elektronické zdravotné údaje od držiteľa zdravotných údajov. Orgán pre prístup k zdravotným údajom sprístupní elektronické zdravotné údaje používateľovi zdravotných údajov do dvoch mesiacov po ich prijatí od držiteľov zdravotných údajov, pokiaľ orgán pre prístup k zdravotným údajom neuvedie, že údaje poskytne podľa dlhšieho špecifikovaného harmonogramu.

4a.   V situáciách uvedených v odseku 3a dotknuté orgány pre prístup k zdravotným údajom a oprávnení účastníci, ktorí vydali povolenie na prístup k údajom, môžu rozhodnúť o poskytnutí prístupu k elektronickým zdravotným údajom v zabezpečenom prostredí spracovania, ktoré poskytuje Komisia, ako sa uvádza v článku 52 ods. 10.

5.  Keď orgán pre prístup k zdravotným údajom odmietne vydať povolenie na prístup k údajom, žiadateľovi o zdravotné údaje poskytne odôvodnenie odmietnutia.

6.  Keď orgán pre prístup k zdravotným údajom vydá povolenie na prístup k údajom, v tomto povolení stanoví všeobecné podmienky uplatniteľné na používateľa zdravotných údajov. Povolenie na prístup k údajom obsahuje:

a)  kategórie, špecifikáciu a formát elektronických zdravotných údajov, ku ktorým sa pristupuje a na ktoré sa vzťahuje povolenie na prístup k údajom, vrátane ich zdrojov a či sa k elektronickým zdravotným údajom bude pristupovať v pseudonymizovanom formáte v zabezpečenom prostredí spracovania;

b)  podrobný opis účelu, na ktorý sa údaje sprístupňujú;

ba)   ak bola podaná žiadosť o výnimku podľa článku 48a ods. 3, informácie o tom, či bola alebo nebola udelená, a dôvod tohto rozhodnutia;

baa)   totožnosť oprávnených osôb, najmä totožnosť hlavného vyšetrovateľa, ktorí budú mať právo na prístup k elektronickým zdravotným údajom v zabezpečenom prostredí spracovania;

c)  trvanie povolenia na prístup k údajom;

d)  informácie o technických charakteristikách a nástrojoch dostupných pre používateľa zdravotných údajov v zabezpečenom prostredí spracovania;

e)  poplatky, ktoré má používateľ zdravotných údajov zaplatiť;

f)  všetky ďalšie osobitné podmienky v udelenom povolení na prístup k údajom.

7.  Používatelia údajov majú právo na prístup k elektronickým zdravotným údajom v zabezpečenom prostredí spracovania a ich spracúvanie v súlade s povolením na prístup k údajom vydaným na základe tohto nariadenia.

9.  Povolenie na prístup k údajom sa vydáva na obdobie potrebné na splnenie požadovaných účelov, ktoré nesmie presiahnuť desať rokov. Toto obdobie možno na žiadosť používateľa zdravotných údajov jedenkrát predĺžiť na základe tvrdení a dokumentov odôvodňujúcich toto predĺženie, ktoré sa predložia jeden mesiac pred uplynutím platnosti povolenia na prístup k údajom, a to na obdobie, ktoré nemôže presiahnuť desať rokov. Orgán pre prístup k zdravotným údajom môže ▌účtovať zvýšené poplatky, ktoré zodpovedajú nákladom a rizikám uchovávania elektronických zdravotných údajov na dlhšie ako pôvodné obdobie. V záujme zníženia týchto nákladov a poplatkov môže orgán pre prístup k zdravotným údajom navrhnúť používateľovi zdravotných údajov aj uloženie súboru údajov v systéme uchovávania so zníženými možnosťami. Takéto znížené možnosti nesmú mať vplyv na bezpečnosť spracúvaného súboru údajov. Elektronické zdravotné údaje v zabezpečenom prostredí spracovania sa vymažú do šiestich mesiacov od uplynutia platnosti povolenia na prístup k údajom. Na žiadosť používateľa zdravotných údajov môže orgán pre prístup k zdravotným údajom uchovať vzorec na vytvorenie požadovaného súboru údajov.

10.  Ak treba povolenie na prístup k údajom aktualizovať, používateľ zdravotných údajov predloží žiadosť o zmenu povolenia na prístup k údajom.

13.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu vytvoriť logo na priznanie prínosu EHDS. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2

Článok 47

Žiadosť o zdravotné údaje

1.  Žiadateľ môže predložiť žiadosť o zdravotné údaje na účely uvedené v článku 34 s cieľom získať odpoveď len v anonymizovanom štatistickom formáte. Orgán pre prístup k zdravotným údajom neposkytuje odpoveď na žiadosť o zdravotné údaje v žiadnom inom formáte a používateľ zdravotných údajov nemá žiadny prístup k elektronickým zdravotným údajom použitým na poskytnutie tejto odpovede.

2.  Žiadosť o zdravotné údaje uvedená v odseku 1 obsahuje tieto informácie:

a)  opis totožnosti žiadateľa, jeho odbornej funkcie a činností;

b)  podrobné vysvetlenie zamýšľaného použitia elektronických zdravotných údajov vrátane toho, na ktoré z účelov uvedených v článku 34 ods. 1 sa požaduje prístup;

ba)   opis požadovaných elektronických zdravotných údajov, ich formát, a ak je to možné, zdroje údajov;

bb)   opis štatistického obsahu;

bd)   opis plánovaných záruk na zabránenie akémukoľvek zneužitiu elektronických zdravotných údajov;

be)   opis toho, ako sa pri spracúvaní dodrží článok 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo článok 5 ods. 1 a článok 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725;

bf)   ak chce žiadateľ využiť výnimku podľa článku 48a ods. 3, vysvetlenia požadované vo vnútroštátnom práve podľa uvedeného článku.

2a.   Orgán pre prístup k zdravotným údajom posúdi, či je žiadosť úplná, a zohľadní riziká uvedené v článku 46 ods. 1a.

3.  ▌Orgán pre prístup k zdravotným údajom do troch mesiacov žiadosť o zdravotné údaje posúdi a podľa možnosti do troch mesiacov poskytne používateľovi zdravotných údajov výsledok.

Článok 47a

Vzory na podporu prístupu k elektronickým zdravotným údajom na sekundárne používanie

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví vzory žiadosti o prístup k údajom uvedenej v článku 45, povolenia na prístup k údajom uvedeného v článku 46 a žiadosti o údaje uvedenej v článku 47.

Článok 48a

Právo odmietnuť spracovanie osobných elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie

1.  Fyzické osoby majú právo kedykoľvek a bez uvedenia dôvodov odmietnuť spracovanie osobných elektronických zdravotných údajov, ktoré sa ich týkajú, na sekundárne používanie podľa tohto nariadenia. Výkon tohto práva musí byť zvratný.

2.  Členské štáty zabezpečia prístupný a ľahko zrozumiteľný mechanizmus odmietnutia na výkon tohto práva, ktorým sa fyzickým osobám poskytne možnosť výslovne vyjadriť svoje želanie, aby sa ich osobné elektronické zdravotné údaje nespracúvali na účely sekundárneho používania.

2a.   Po tom, ako fyzická osoba odmietne spracovanie, a ak možno v súbore údajov identifikovať osobné elektronické zdravotné údaje, ktoré sa jej týkajú, osobné elektronické zdravotné údaje, ktoré sa jej týkajú, sa nesprístupnia ani inak nespracúvajú na základe povolení na prístup k údajom podľa článku 46 alebo žiadostí o údaje podľa článku 47, ktoré boli udelené po tom, ako fyzická osoba spracovanie odmietla. To nemá vplyv na spracúvanie osobných elektronických zdravotných údajov týkajúcich sa danej fyzickej osoby na sekundárne používanie na základe povolení na prístup k údajom alebo žiadostí o údaje, ktoré boli udelené, resp. schválené pred tým, ako fyzická osoba spracovanie odmietla.

3.   Členské štáty môžu vo vnútroštátnom práve stanoviť mechanizmus na sprístupnenie údajov, v súvislosti s ktorými sa uplatnilo právo na odmietnutie uvedené v odseku 1, za týchto podmienok:

a)   Žiadosť o prístup k údajom alebo žiadosť o údaje predkladá subjekt verejného sektora alebo inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie s mandátom na vykonávanie úloh v oblasti verejného zdravia alebo iný subjekt poverený vykonávaním verejných úloh v oblasti verejného zdravia alebo konajúci v mene orgánu verejnej moci alebo poverený týmto orgánom, ak je to potrebné na niektorý z týchto účelov:

i)  účely uvedené v článku 34 ods. 1 písm. a) až c);

ii)  vedecký výskum z dôležitých dôvodov verejného záujmu;

b)  údaje nie je možné včas a účinne získať alternatívnymi prostriedkami za rovnocenných podmienok;

c)  žiadateľ poskytol odôvodnenie uvedené v článku 46 ods. 1 písm. h) alebo článku 47 ods. 2 písm. be).

Podmienky uvedené v písmenách a), b) a c) musia byť splnené kumulatívne.

Vnútroštátne právne predpisy stanovujúce takýto mechanizmus obsahujú konkrétne a vhodné opatrenia na ochranu základných práv a osobných údajov fyzických osôb.

Ak sa členský štát rozhodol stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve možnosť požiadať o prístup k údajom, v súvislosti s ktorými sa uplatnilo právo na odmietnutie, uvedenú v tomto odseku a tieto kritériá sú splnené, údaje, v prípade ktorých sa uplatnilo právo na odmietnutie podľa odseku 1, sa môžu zahrnúť pri vykonávaní úloh podľa článku 37 ods. 1 písm. a) bodov iii), vi) a článku 37 ods. 1 písm. d).

4.  Pri uplatňovaní výnimiek stanovených v odseku 3 sa dodržiava podstata základných práv a slobôd a tieto výnimky sú nevyhnutným a primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti na plnenie verejného záujmu v oblasti legitímnych vedeckých a spoločenských cieľov.

5.  Každé spracúvanie podľa výnimky uvedenej v odseku 3 musí byť v súlade s požiadavkami tejto kapitoly, najmä so zákazom spätnej identifikácie vrátane pokusov o ňu v súlade s článkom 41 ods. 2a. Každé legislatívne opatrenie uvedené v odseku 3 obsahuje osobitné ustanovenia o bezpečnosti a ochrane práv fyzických osôb.

6.  Členské štáty oznámia Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijmú podľa odseku 3 tohto článku, a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá má na uvedené ustanovenia vplyv.

7.  Ak si účely, na ktoré držiteľ zdravotných údajov spracúva osobné elektronické zdravotné údaje, nevyžadujú alebo už nevyžadujú identifikáciu dotknutej osoby prevádzkovateľom, držiteľ zdravotných údajov nie je povinný uchovávať, získavať ani spracúvať dodatočné informácie s cieľom identifikovať dotknutú osobu výlučne na účely dodržania práva na odmietnutie podľa tohto článku.

Článok 49

Zjednodušený postup na prístup k elektronickým zdravotným údajom od dôveryhodného držiteľa zdravotných údajov

1.  Ak orgán pre prístup k zdravotným údajom dostane žiadosť o prístup k údajom podľa článku 45 alebo žiadosť o údaje podľa článku 47, ktoré sa vzťahujú len na elektronické zdravotné údaje, ktoré má v držbe dôveryhodný držiteľ zdravotných údajov určený podľa odseku 2, uplatňuje sa postup uvedený v odsekoch 3 až 6.

1a.   Členské štáty môžu stanoviť postup, na základe ktorého môžu držitelia zdravotných údajov požiadať o určenie za dôveryhodných držiteľov zdravotných údajov, ak držiteľ zdravotných údajov spĺňa tieto podmienky:

a)  môže poskytnúť prístup k zdravotným údajom prostredníctvom zabezpečeného prostredia spracovania, ktoré je v súlade s článkom 50;

b)  má potrebné odborné znalosti na posudzovanie žiadostí o prístup k údajom a žiadostí o údaje;

c)  poskytuje potrebné záruky na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Členské štáty určia dôveryhodných jediných držiteľov údajov na základe posúdenia týchto podmienok príslušným orgánom pre prístup k zdravotným údajom.

Členské štáty stanovia postup na pravidelné preskúmanie toho, či dôveryhodný držiteľ zdravotných údajov naďalej spĺňa tieto podmienky.

Orgány pre prístup k zdravotným údajom uvedú dôveryhodných jediných držiteľov údajov v katalógu súborov údajov uvedenom v článku 55.

2.  Žiadosti o prístup k údajom a žiadosti o údaje uvedené v odseku 1 sa predkladajú orgánu pre prístup k zdravotným údajom, ktorý ich môže postúpiť príslušnému dôveryhodnému držiteľovi zdravotných údajov.

3.  Dôveryhodný držiteľ zdravotných údajov posúdi žiadosť o prístup k údajom alebo žiadosť o údaje na základe kritérií uvedených v článku 46 ods. 1 a 1a alebo v príslušných prípadoch v článku 47 ods. 2 a 2a.

4.  Dôveryhodný držiteľ zdravotných údajov predloží svoje posúdenie spolu s návrhom rozhodnutia orgánu pre prístup k zdravotným údajom do dvoch mesiacov po doručení žiadosti od orgánu pre prístup k zdravotným údajom. Orgán pre prístup k zdravotným údajom do dvoch mesiacov od prijatia posúdenia vydá rozhodnutie o žiadosti o prístup k údajom alebo žiadosti o údaje podľa tohto článku. Orgán pre prístup k zdravotným údajom nie je viazaný návrhom, ktorý predložil dôveryhodný držiteľ údajov.

5.  V nadväznosti na rozhodnutie orgánu pre prístup k zdravotným údajom vydať povolenie na prístup k údajom alebo vyhovieť žiadosti o údaje vykonáva dôveryhodný držiteľ zdravotných údajov úlohy uvedené v článku 37 ods. 1 písm. d) a článku 37 ods. 1 bode iii).

5a.   Služba Únie pre prístup k zdravotným údajom môže určiť držiteľov zdravotných údajov, ktorí sú inštitúciami, orgánmi alebo agentúrami Únie a ktorí spĺňajú kritériá uvedené v odseku 1, za dôveryhodných držiteľov zdravotných údajov. Ak tak urobí, odseky 2 až 5 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Článok 50

Zabezpečené prostredie spracovania

1.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom poskytujú prístup k elektronickým zdravotným údajom na základe povolenia na prístup k údajom iba prostredníctvom zabezpečeného prostredia spracovania s technickými a organizačnými opatreniami a požiadavkami na bezpečnosť a interoperabilitu. Zabezpečené prostredie spracovania musí byť v súlade najmä s týmito bezpečnostnými opatreniami:

a)  obmedziť prístup k zabezpečenému prostrediu spracovania na oprávnené fyzické osoby uvedené v príslušnom povolení na prístup k údajom;

b)  minimalizovať riziko neoprávneného čítania, kopírovania, úpravy alebo odstránenia elektronických zdravotných údajov uložených v zabezpečenom prostredí spracovania pomocou najmodernejších technických a organizačných opatrení;

c)  obmedziť vkladanie elektronických zdravotných údajov a kontrolu, zmenu alebo vymazanie elektronických zdravotných údajov uložených v zabezpečenom prostredí spracovania na obmedzený počet oprávnených identifikovateľných jednotlivcov;

d)  zabezpečiť, aby používatelia zdravotných údajov mali prístup len k elektronickým zdravotným údajom, na ktoré sa vzťahuje ich povolenie na prístup k údajom, a to len prostredníctvom individuálnej a jedinečnej totožnosti používateľa a režimov dôverného prístupu;

e)  uchovávať identifikovateľné logy o prístupe k zabezpečenému prostrediu spracovania a činnostiach v ňom počas obdobia potrebného na overenie a audit všetkých spracovateľských operácií v tomto prostredí. Logy o prístupe by sa mali uchovávať najmenej jeden rok;

f)  zaistiť dodržiavanie a monitorovanie bezpečnostných opatrení, ktoré sú uvedené v tomto článku, na zmiernenie potenciálnych bezpečnostných hrozieb.

2.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom zabezpečia, aby sa elektronické zdravotné údaje od držiteľov zdravotných údajov mohli nahrávať vo formáte určenom v povolení na prístup k údajom a aby používateľ zdravotných údajov k nim mal prístup v zabezpečenom prostredí spracovania.

Orgány pre prístup k zdravotným údajom prostredníctvom preskúmania zabezpečia, aby používatelia zdravotných údajov mohli zo zabezpečeného prostredia spracovania sťahovať len iné ako osobné elektronické zdravotné údaje vrátane elektronických zdravotných údajov v anonymizovanom štatistickom formáte.

3.  Orgány pre prístup k zdravotným údajom zabezpečujú pravidelné vykonávanie auditu zabezpečeného prostredia spracovania, a to aj tretími stranami, a prijmú nápravné opatrenia v prípade akýchkoľvek nedostatkov, rizík alebo zraniteľností zistených v zabezpečenom prostredí spracovania.

3a.   Keď osobné elektronické zdravotné údaje spracúvajú uznané organizácie dátového altruizmu podľa kapitoly IV nariadenia (EÚ) 2022/868 s využitím zabezpečeného prostredia spracovania, aj takéto prostredia musia spĺňať bezpečnostné požiadavky stanovené v odseku 1 písm. a) až f) tohto článku.

4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví technické a organizačné požiadavky a požiadavky na informačné zabezpečenie, dôvernosť, ochranu údajov a interoperabilitu v zabezpečenom prostredí spracovania vrátane technických charakteristík a nástrojov, ktoré má používateľ zdravotných údajov v zabezpečenom prostredí spracovania k dispozícii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Článok 51

Prevádzkovanie

1.  Držiteľ zdravotných údajov sa považuje za prevádzkovateľa pri poskytovaní požadovaných osobných elektronických zdravotných údajov orgánu pre prístup k zdravotným údajom podľa článku 41 ods. 1. Orgán pre prístup k zdravotným údajom sa pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia považuje za prevádzkovateľa na účely spracúvania osobných elektronických zdravotných údajov. Bez ohľadu na predchádzajúcu vetu sa orgán pre prístup k zdravotným údajom považuje za sprostredkovateľa v mene používateľa zdravotných údajov, ktorý sa považuje za prevádzkovateľa pri spracúvaní na základe povolenia na prístup k údajom, v zabezpečenom prostredí spracovania pri poskytovaní údajov prostredníctvom takéhoto prostredia, ako aj pri spracúvaní na účely vygenerovania odpovede na žiadosť o údaje podľa článku 46.

1a.   V situáciách uvedených v článku 49 sa dôveryhodný držiteľ zdravotných údajov považuje za prevádzkovateľa pri spracúvaní osobných elektronických zdravotných údajov súvisiacom s poskytovaním elektronických zdravotných údajov používateľovi zdravotných údajov na základe povolenia na prístup k údajom alebo žiadosti o údaje. Dôveryhodný držiteľ zdravotných údajov sa považuje za spracovateľa pre používateľa zdravotných údajov pri poskytovaní údajov prostredníctvom zabezpečeného prostredia spracovania.

2.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov vytvoriť vzor dohôd medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom v situácii uvedenej v článku 51 ods. 1 a 1a. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Oddiel 4

Cezhraničná infraštruktúra na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov

Článok 52

▌Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU)▌

1.  Každý členský štát určí jeden národný kontaktný bod na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov. Národný kontaktný bod je organizačná a technická brána umožňujúca sprístupňovanie elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie v cezhraničnom kontexte a zodpovedná za toto sprístupňovanie. Každý členský štát oznámi Komisii názov a kontaktné údaje národného kontaktného bodu do dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia. Národný kontaktný bod môže byť koordinačným orgánom pre prístup k zdravotným údajom podľa článku 36. Komisia a členské štáty tieto informácie uverejnia.

1a.   Služba Únie pre prístup k údajom pôsobí ako kontaktný bod inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie pre sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov a je zodpovedná za sprístupňovanie elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie.

2.  Národné kontaktné body uvedené v odseku 1 a kontaktný bod uvedený v odseku 1apripojené cezhraničnej infraštruktúre na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov [Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU)]. Národné kontaktné body a kontaktný bod uvedený v odseku 1a uľahčujú cezhraničný prístup rôznych oprávnených účastníkov na infraštruktúre k elektronickým zdravotným údajom na sekundárne používanie. Národné kontaktné body úzko spolupracujú navzájom i s Komisiou.

4.  Výskumné infraštruktúry alebo podobné štruktúry týkajúce sa zdravia, ktorých fungovanie sa zakladá na práve Únie a ktoré podporujú používanie elektronických zdravotných údajov na účely výskumu, tvorby politík, štatistiky, bezpečnosti pacientov alebo na regulačné účely sa môžu stať oprávnenými účastníkmi platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) a pripojiť sa k nej.

5.  Tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie sa môžu stať oprávnenými účastníkmi, ak spĺňajú pravidlá kapitoly IV tohto nariadenia, používateľom údajov nachádzajúcim sa v Únii poskytujú za rovnakých podmienok prístup k elektronickým zdravotným údajom dostupným ich orgánom pre prístup k zdravotným údajom a sú v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanoví, že národný kontaktný bod tretej krajiny alebo systém zriadený na medzinárodnej úrovni je v súlade s požiadavkami platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) na účely sekundárneho používania zdravotných údajov, je v súlade s kapitolou IV tohto nariadenia a používateľom zdravotných údajov nachádzajúcim sa v Únii poskytuje prístup k elektronickým zdravotným údajom, ku ktorým má prístup, za rovnakých podmienok. Súlad s týmito právnymi, organizačnými, technickými a bezpečnostnými požiadavkami vrátane súladu s normami pre zabezpečené prostredia spracovania podľa článku 50 sa kontroluje pod dohľadom Komisie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2. Komisia uverejní zoznam vykonávacích aktov prijatých podľa tohto odseku.

6.  Každý národný kontaktný bod a oprávnený účastník získa požadovanú technickú spôsobilosť na pripojenie sa k platforme Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) a na účasť na nej. Dodržiavajú požiadavky a technické špecifikácie potrebné na prevádzkovanie cezhraničnej infraštruktúry a na umožnenie pripojenia k nej.

8.  Členské štáty a Komisia zriadia platformu Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) na podporu a uľahčovanie cezhraničného prístupu k elektronickým zdravotným údajom na sekundárne používanie prepojením národných kontaktných bodov na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov ▌a oprávnených účastníkov na uvedenej infraštruktúre a centrálnej platforme uvedenej v odseku 9.

9.  Komisia vytvorí, zavedie a prevádzkuje centrálnu platformu pre Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) poskytovaním služieb informačných technológií potrebných na podporu a uľahčenie výmeny informácií medzi orgánmi pre prístup k zdravotným údajom ako súčasti cezhraničnej infraštruktúry na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov. Komisia spracúva elektronické zdravotné údaje iba ako sprostredkovateľ v mene ▌prevádzkovateľov.

10.  Komisia môže na žiadosť dvoch alebo viacerých národných kontaktných bodov v tejto infraštruktúre poskytnúť zabezpečené prostredie spracovania v prípade údajov z viac ako jedného členského štátu v súlade s požiadavkami článku 50. Ak dva alebo viaceré národné kontaktné body alebo oprávnení účastníci vložia elektronické zdravotné údaje do zabezpečeného prostredia spracovania, ktoré spravuje Komisia, sú spoločnými prevádzkovateľmi a Komisia je sprostredkovateľom na účely spracúvania údajov v uvedenom prostredí.

11.  Národné kontaktné body konajú ako spoloční prevádzkovatelia spracovateľských operácií, na ktorých vykonávaní sa na platforme Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) zúčastňujú, pričom Komisia koná ako ich sprostredkovateľ bez toho, aby to malo vplyv na úlohy orgánov pre prístup k zdravotným údajom pred týmito spracovateľskými operáciami a po nich.

12.  Členské štáty a Komisia sa usilujú o zabezpečenie interoperability platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) s ďalšími relevantnými spoločnými európskymi dátovými priestormi, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2022/868 a nariadení (EÚ) 2023/2854.

13.  Komisia ▌prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví:

a)  požiadavky, technické špecifikácie, IT architektúru platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU), ktoré zabezpečujú najmodernejšiu bezpečnosť údajov, dôvernosť a ochranu elektronických zdravotných údajov v cezhraničnej infraštruktúre;

aa)   podmienky a kontroly súladu na zapojenie ▌do platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) a udržanie pripojenia k platforme, ako aj podmienky dočasného odpojenia alebo definitívneho vylúčenia z platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) vrátane osobitných ustanovení pre prípady závažného pochybenia alebo opakovaného porušenia;

b)  minimálne kritériá, ktoré musia spĺňať národné kontaktné body a oprávnení účastníci na infraštruktúre;

c)  povinnosti ▌prevádzkovateľov a sprostredkovateľov zapojených do cezhraničných infraštruktúr;

d)  povinnosti ▌prevádzkovateľov a sprostredkovateľov týkajúce sa zabezpečeného prostredia, ktoré spravuje Komisia;

e)  spoločné špecifikácie interoperability a architektúry týkajúce sa platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) s ďalšími spoločnými európskymi dátovými priestormi.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

14.  Komisia môže v nadväznosti na kladný výsledok kontroly súladu prostredníctvom vykonávacieho aktu prijať rozhodnutia o pripojení jednotlivých oprávnených účastníkov k infraštruktúre. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Článok 53

Prístup k cezhraničným registrom alebo databázam elektronických zdravotných údajov na sekundárne používanie

1.  V prípade cezhraničných registrov a databáz má orgán pre prístup k zdravotným údajom, u ktorého je držiteľ zdravotných údajov pre konkrétny register alebo konkrétnu databázu registrovaný, právomoc rozhodovať o žiadostiach o prístup k údajom na poskytnutie prístupu k elektronickým zdravotným údajom na základe povolenia na prístup k údajom. Ak majú takéto registre alebo databázy spoločných prevádzkovateľov, orgán pre prístup k zdravotným údajom, ktorý rozhoduje o žiadostiach o prístup k údajom na poskytnutie prístupu k elektronickým zdravotným údajom, musí byť orgánom v členskom štáte, kde je usadený jeden zo spoločných prevádzkovateľov.

2.  Ak sa registre alebo databázy z viacerých členských štátov zorganizujú do jednej siete registrov alebo databáz na úrovni Únie, združené registre môžu určiť ▌koordinátora na zabezpečenie poskytovania údajov zo siete registrov na sekundárne používanie. Orgán pre prístup k zdravotným údajom v členskom štáte, kde sa nachádza koordinátor siete, má právomoc rozhodovať o žiadostiach o prístup k údajom na poskytnutie prístupu k elektronickým zdravotným údajom pre sieť registrov alebo databáz.

Oddiel 5

Kvalita a využiteľnosť zdravotných údajov na sekundárne používanie

Článok 55

Opis súboru údajov a katalóg súborov údajov

1.  Orgán pre prístup k zdravotným údajom poskytuje prostredníctvom verejne dostupného a štandardizovaného katalógu strojovo čitateľných súborov údajov informácie vo forme metaúdajov o dostupných súboroch údajov a ich charakteristikách ▌. Opis každého súboru údajov musí obsahovať informácie o zdroji, rozsahu, hlavných charakteristikách, povahe elektronických zdravotných údajov a o podmienkach ich sprístupnenia.

1a.   Opisy súborov údajov vo vnútroštátnom katalógu súborov údajov členských štátov musia byť dostupné aspoň v úradnom jazyku Únie. Katalóg súborov údajov pre inštitúcie Únie, ktorý poskytuje služba Únie pre prístup k údajom, je dostupný vo všetkých úradných jazykoch Únie.

1b.   Katalóg súborov údajov sa sprístupňuje aj jednotným informačným miestam podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2022/868;

2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví minimálne ▌prvky, ktoré majú držitelia zdravotných údajov poskytnúť pre súbory údajov, a ich charakteristiky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Článok 56

Označenie kvality a využiteľnosti údajov

1.  Súbory údajov sprístupnené prostredníctvom orgánov pre prístup k zdravotným údajom môžu mať označenie Únie o kvalite a využiteľnosti údajov, ktoré používajú držitelia zdravotných údajov.

2.  Súbory údajov s elektronickými zdravotnými údajmi, ktoré boli získané a spracované s podporou verejného financovania zo strany Únie alebo členského štátu, musia mať označenie kvality a využiteľnosti údajov v súlade s prvkami stanovenými v odseku 3.

3.  Označenie kvality a využiteľnosti údajov musí v príslušných prípadoch zahŕňať tieto prvky:

a)  v prípade dokumentácie údajov: metaúdaje, podporná dokumentácia, ▌údajový slovník, použitý formát a použité normy, pôvod a v príslušných prípadoch model údajov;

b)  na posúdenie technickej kvality: úplnosť, jedinečnosť, presnosť, platnosť, včasnosť a konzistentnosť údajov;

c)  v prípade postupov riadenia kvality údajov: úroveň vyspelosti postupov riadenia kvality údajov vrátane postupov preskúmania a auditu, posudzovania skreslení;

d)  na posúdenie pokrytia: obdobie, pokrytie obyvateľstva a v príslušných prípadoch reprezentatívnosť občanov zaradených do vzorky priemerný časový rámec, v akom sa fyzická osoba dostane do súboru údajov;

e)  v prípade informácií o prístupe a poskytovaní: čas medzi získaním elektronických zdravotných údajov a ich vložením do súboru údajov, čas poskytnutia elektronických zdravotných údajov po schválení žiadosti o prístup k týmto údajom;

f)  v prípade informácií o úpravách údajov: zlučovanie ▌údajov a dopĺňanie údajov do existujúceho súboru údajov vrátane prepojení s inými súbormi údajov;

fa)   ak je k súboru údajov pripojené označenie kvality a využiteľnosti údajov podľa článku 56, držiteľ zdravotných údajov poskytuje orgánu pre prístup k zdravotným údajom dostatočnú dokumentáciu, aby tento orgán mohol potvrdiť presnosť označenia.

3a.   Ak má orgán pre prístup k zdravotným údajom dôvod domnievať sa, že označenie kvality a využiteľnosti údajov môže byť nepresné, posúdi, či údaje spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 3, a v prípade, že údaje nespĺňajú požadovanú kvalitu, označenie odvolá.

4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 67 s cieľom meniť zoznam prvkov týkajúcich sa označenia kvality a využiteľnosti údajov. Takými delegovanými aktmi sa môže meniť aj zoznam stanovený v odseku 3, a to pridaním, úpravou alebo odstránením požiadaviek na označenie kvality a využiteľnosti údajov.

5.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví vizuálne charakteristiky a technické špecifikácie označenia kvality a využiteľnosti údajov, a to na základe prvkov uvedených v odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2. V uvedených vykonávacích aktoch sa zohľadnia požiadavky uvedené v článku 10 nariadenia […] [akt o umelej inteligencii 2021/0106(COD)] a v príslušných prípadoch všetky prijaté spoločné špecifikácie alebo harmonizované normy na podporu týchto požiadaviek.

Článok 57

Únijný katalóg súborov údajov

1.  Komisia vytvorí a verejne poskytne únijný katalóg súborov údajov prepojením vnútroštátnych katalógov súborov údajov, ktoré vytvorili orgány pre prístup k zdravotným údajom v každom členskom štáte, ako aj katalógov súborov údajov oprávnených účastníkov platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU).

2.  Únijný katalóg súborov údajov a vnútroštátne katalógy súborov údajov, ako aj katalógy súborov údajov oprávnených účastníkov platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) sa uverejnia.

Článok 58

Minimálne špecifikácie súboru údajov

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť minimálne špecifikácie súborov údajov s vysokým vplyvom na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov, pričom zohľadní existujúce infraštruktúry, normy, usmernenia a odporúčania Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

KAPITOLA V

Doplnkové činnosti

Článok 59

Budovanie kapacít

Komisia podporuje výmenu najlepších postupov a odborných znalostí s cieľom budovať kapacity členských štátov na posilnenie systémov elektronického zdravotníctva na primárne a sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov, pričom zohľadňuje osobitné podmienky rôznych kategórií zapojených zainteresovaných strán. Na podporu budovania kapacít Komisia v úzkej spolupráci a po konzultácii s členskými štátmi vypracuje ukazovatele sebahodnotenia pre primárne a sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov.

Článok 59a

Odborná príprava a informácie pre zdravotníckych pracovníkov

1.  Členské štáty vypracujú a zavedú programy odbornej prípravy alebo poskytnú prístup k programom odbornej prípravy pre zdravotníckych pracovníkov, aby pochopili a účinne vykonávali svoju úlohu pri primárnom používaní elektronických zdravotných údajov a prístupe k nim, a to aj v súvislosti s článkami 4, 7 a 9. Členské štáty v tejto súvislosti podporuje Komisia.

2.  Odborná príprava a informácie musia byť prístupné a cenovo dostupné pre všetkých zdravotníckych pracovníkov bez toho, aby bola dotknutá organizácia zdravotnej starostlivosti na vnútroštátnej úrovni.

Článok 59b

Gramotnosť v oblasti elektronického zdravotníctva a prístup k elektronickému zdravotníctvu

1.  Členské štáty propagujú a podporujú gramotnosť v oblasti elektronického zdravotníctva a príslušné schopnosti a zručnosti pacientov. Členské štáty v tejto súvislosti podporuje Komisia.

2.  Kampane alebo programy na zvyšovanie informovanosti sa zameriavajú najmä na informovanie pacientov a širokej verejnosti o primárnom a sekundárnom používaní elektronických zdravotných údajov v rámci európskeho priestoru pre zdravotné údaje vrátane práv, ktoré z nich vyplývajú, ako aj o výhodách, rizikách a potenciálnych prínosoch primárneho a sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov pre vedu a spoločnosť.

3.  Kampane a programy uvedené v odseku 2 sa prispôsobia potrebám osobitných skupín, vypracujú sa, preskúmajú a v prípade potreby sa aktualizujú.

4.  Členské štáty podporujú prístup k infraštruktúre, ktorý je potrebný na účinnú správu elektronických zdravotných údajov fyzických osôb v rámci primárneho aj sekundárneho používania.

Článok 60

Dodatočné požiadavky na verejné obstarávanie a financovanie z prostriedkov Únie

1.  Verejní obstarávatelia ▌vrátane orgánov pre elektronické zdravotníctvo a orgánov pre prístup k zdravotným údajom a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 1 smernice 2014/24/EÚ uvádzajú odkazy na uplatniteľné technické špecifikácie, normy a profily uvedené v článkoch 6, 12, 23, 50, 52 a 56 pre verejné obstarávanie a pri formulovaní svojich súťažných podkladov alebo výziev na predkladanie návrhov, ako aj pri vymedzovaní podmienok financovania z prostriedkov Únie týkajúcich sa tohto nariadenia vrátane základných podmienok pre štrukturálne a kohézne fondy.

2.  Kritériá na získanie financovania z prostriedkov Únie odrážajú požiadavky vypracované v rámci kapitol II, III a IV.

Článok 60a

V súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, ktoré zahŕňajú základné práva zaručené článkami 7 a 8 charty, členské štáty vhodnými technickými a organizačnými opatreniami zabezpečia osobitne vysokú úroveň ochrany a zabezpečenia pri spracúvaní osobných elektronických zdravotných údajov na primárne používanie. V tejto súvislosti toto nariadenie nebráni požiadavke podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o vnútroštátny kontext, podľa ktorej v prípade, že osobné elektronické zdravotné údaje spracúvajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo národný kontaktný bod pre elektronické zdravotníctvo pripojený k platforme Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU), sa úložisko osobných elektronických zdravotných údajov uvedených v článku 5 na účely primárneho používania nachádza v Únii v súlade s právom Únie a medzinárodnými záväzkami.

Článok 60aa

Uchovávanie osobných elektronických zdravotných údajov orgánmi pre prístup k zdravotným údajom a zabezpečené prostredie spracovania

1.   Orgány pre prístup k zdravotným údajom, jediní držitelia údajov a služba Únie pre prístup k údajom pri vykonávaní pseudonymizácie, anonymizácie a akýchkoľvek iných operácií spracúvania osobných údajov uvedených v článkoch 45 až 49 uchovávajú a spracúvajú osobné elektronické zdravotné údaje v Európskej únii, a to prostredníctvom zabezpečeného prostredia spracovania v zmysle článku 50 a článku 52 ods. 8 alebo prostredníctvom platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU). Táto požiadavka sa vzťahuje na každý subjekt vykonávajúci tieto úlohy v ich mene.

2.   Výnimočne sa údaje uvedené v odseku 1 môžu uchovávať a spracúvať v tretej krajine, na území alebo v jednom či viacerých určených sektoroch danej tretej krajiny, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 61

Prenos iných ako osobných elektronických údajov do tretej krajiny

1.  Iné ako osobné elektronické zdravotné údaje sprístupnené orgánmi pre prístup k zdravotným údajom používateľovi zdravotných údajov v tretej krajine na základe povolenia na prístup k údajom podľa článku 46 alebo žiadosti o údaje podľa článku 47 či oprávneným účastníkom v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, ktoré sú založené na elektronických zdravotných údajoch fyzickej osoby patriacich do jednej z kategórií uvedených v článku 33 ▌, sa považujú za vysoko citlivé v zmysle článku 5 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2022/868za predpokladu, že ich prenos do tretích krajín predstavuje riziko spätnej identifikácie pomocou prostriedkov, ktoré sú nad rámec prostriedkov, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že by sa použili, a to najmä vzhľadom na obmedzený počet fyzických osôb tvoriacich súčasť týchto údajov, skutočnosť, že sú geograficky rozptýlené, alebo technologický vývoj očakávaný v blízkej budúcnosti.

2.  Ochranné opatrenia v prípade kategórií údajov uvedených v odseku 1 ▌sa podrobne opíšu v delegovanom akte na základe splnomocnenia stanoveného v článku 5 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2022/868.

Článok 62

Prístup k iným ako osobným elektronickým zdravotným údajom vládami iných krajín

1.  Orgány pre elektronické zdravotníctvo, orgány pre prístup k zdravotným údajom, oprávnení účastníci v rámci cezhraničných infraštruktúr uvedených v článkoch 12 a 52 a používatelia zdravotných údajov prijmú všetky primerané technické, právne a organizačné opatrenia vrátane zmluvných dojednaní s cieľom zabrániť prenosu iných ako osobných elektronických zdravotných údajov uchovávaných v Únii do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii vrátane prístupu vládnych orgánov v tretej krajine k týmto údajom, ak by taký prenos ▌viedol k rozporu s právom Únie alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu ▌.

2.  Akýkoľvek rozsudok súdu tretej krajiny a akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu tretej krajiny, ktorým sa od orgánu pre elektronické zdravotníctvo, orgánu pre prístup k zdravotným údajom alebo používateľov údajov vyžaduje preniesť iné ako osobné elektronické zdravotné údaje v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú uchovávané v Únii, alebo sprístupniť tieto údaje, sú uznané alebo vykonateľné akýmkoľvek spôsobom len v prípade, že sa zakladajú na medzinárodnej dohode, napríklad na zmluve o vzájomnej právnej pomoci, ktorá je v platnosti medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou, alebo na akejkoľvek podobnej dohode medzi žiadajúcou treťou krajinou a členským štátom.

3.  Ak medzinárodná dohoda uvedená v odseku 2 tohto článku neexistuje a orgán pre elektronické zdravotníctvo, orgán pre prístup k zdravotným údajom, používatelia údajov sú adresátmi rozhodnutia alebo rozsudku súdu tretej krajiny alebo rozhodnutia správneho orgánu tretej krajiny o prenose iných ako osobných údajov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú uchovávané v Únii, alebo o sprístupnení týchto údajov, a ak by v dôsledku vyhovenia takému rozhodnutiu hrozilo, že adresát by konal v rozpore s právom Únie alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu, k prenosu alebo sprístupneniu takýchto údajov danému orgánu tretej krajiny dôjde iba vtedy, ak:

a)  systém danej tretej krajiny vyžaduje, aby sa uviedli dôvody a primeranosť takého rozhodnutia alebo rozsudku, a ak vyžaduje konkrétnu povahu takého rozhodnutia alebo rozsudku, napríklad vytvorením dostatočného prepojenia na určité podozrivé osoby alebo porušenia;

b)  odôvodnenú námietku adresáta preskúma príslušný súd tretej krajiny a

c)  príslušný súd tretej krajiny, ktorý vydal rozhodnutie alebo rozsudok alebo ktorý preskúmal rozhodnutie správneho orgánu, je zo zákona danej tretej krajiny splnomocnený náležite zohľadniť relevantné právne záujmy poskytovateľa údajov chránených právom Únie alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.

4.  Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 alebo 3, orgán pre elektronické zdravotníctvo, orgán pre prístup k zdravotným údajom alebo subjekt dátového altruizmu poskytne v reakcii na žiadosť iba minimálne množstvo údajov prípustné na základe primeraného výkladu žiadosti.

5.  Orgány pre elektronické zdravotníctvo, orgány pre prístup k zdravotným údajom, používatelia údajov pred tým, ako vyhovejú žiadosti správneho orgánu tretej krajiny o prístup k údajom držiteľa údajov, informujú držiteľa údajov o existencii tejto žiadosti, okrem prípadov, keď žiadosť slúži na účely presadzovania práva a pokiaľ je to nevyhnutné na zachovanie účinnosti danej činnosti presadzovania práva.

Článok 63

Ďalšie podmienky prenosu osobných elektronických zdravotných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii

▌Prenos osobných elektronických zdravotných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa povoľuje v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679. Členské štáty môžu okrem požiadaviek stanovených v článku 13 ods. 3 a článku 52 ods. 5 tohto nariadenia a požiadaviek stanovených v kapitole V nariadenia (EÚ) 2016/679 zachovať alebo zaviesť ďalšie podmienky medzinárodného prístupu k osobným elektronickým zdravotným údajom a ich prenosu vrátane obmedzení, a to v súlade s podmienkami uvedenými v článku 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 63b

Žiadosti o prístup k údajom a žiadosti o údaje z tretích krajín

1.  Bez toho, aby boli dotknuté články 45, 46 a 47, v prípade orgánov pre prístup k zdravotným údajom určených členskými štátmi a služby Únie pre prístup k údajom sa žiadosti o prístup k údajom a žiadosti o údaje predložené používateľom údajov usadeným v tretej krajine považujú za oprávnené, ak dotknutá tretia krajina:

a)  je zahrnutá vo vykonávacom akte uvedenom v článku 52 ods. 5 alebo

b)  umožňuje žiadateľom z EÚ prístup k elektronickým zdravotným údajom v danej tretej krajine za podmienok, ktoré nie sú prísnejšie ako podmienky stanovené v tomto nariadení, a preto sa na ne vzťahujú vykonávacie akty uvedené v odseku 2.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanoví, že tretia krajina spĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. b). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2. Komisia uverejní zoznam vykonávacích aktov prijatých podľa tohto odseku.

Komisia monitoruje vývoj v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách, ktorý by mohol ovplyvniť fungovanie vykonávacích aktov prijatých podľa odseku 2, a zabezpečí pravidelné preskúmanie fungovania tohto článku.

Ak sa Komisia domnieva, že tretia krajina už nespĺňa požiadavku uvedenú v odseku 1 písm. b), prijme vykonávací akt s cieľom odstrániť takúto tretiu krajinu, ktorá má prístup.

KAPITOLA VI

Európska správa a koordinácia

Článok 64

Rada európskeho priestoru pre zdravotné údaje

1.  Týmto sa zriaďuje Rada európskeho priestoru pre zdravotné údaje (ďalej len „rada EHDS“) s cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou. Rada EHDS pozostáva z dvoch zástupcov za každý členský štát, jedného zástupcu na účely primárneho používania a jedného zástupcu na účely sekundárneho používania, ktorých vymenuje každý členský štát. Každý členský štát má pri hlasovaní jeden hlas. Členovia rady EHDS sa zaväzujú konať vo verejnom záujme a nezávisle.

1a.   Zasadnutiam rady EHDS spolupredsedá zástupca Komisie a jeden zo zástupcov členských štátov uvedených v odseku 1.

1b.   Orgány dohľadu nad trhom uvedené v článku 28, Európsky výbor pre ochranu údajov, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, EMA, ECDC a ENISA sa prizývajú na zasadnutia, ak sa podľa rady rokuje o relevantných otázkach.

1c.   Rada môže na svoje zasadnutia pozvať aj iné vnútroštátne orgány, odborníkov a pozorovateľov, ako aj iné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, výskumné infraštruktúry a iné podobné štruktúry.

1d.   Rada môže vo vhodných prípadoch spolupracovať s inými externými odborníkmi.

2.  V závislosti od funkcií súvisiacich s využívaním elektronických zdravotných údajov môže rada EHDS pracovať v podskupinách zameraných na určité témy, v ktorých sú zastúpené orgány pre elektronické zdravotníctvo alebo orgány pre prístup k zdravotným údajom ▌. Podskupiny podporujú radu EHDS špecifickými odbornými znalosťami. Podskupiny môžu mať podľa potreby spoločné zasadnutia.

3.  Na návrh Komisie prijme rada EHDS rokovací poriadok a kódex správania. V uvedenom rokovacom poriadku sa stanoví zloženie, organizácia, fungovanie a spolupráca podskupín a spolupráca rady EHDS s fórom zainteresovaných strán. Pokiaľ ide o pravidlá hlasovania, rada EHDS sa v čo najväčšej možnej miere uznáša konsenzom. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, rada EHDS sa uznáša dvojtretinovou väčšinou členských štátov.

5.  Rada EHDS spolupracuje s ďalšími príslušnými orgánmi, subjektmi a odborníkmi, ako je Európsky dátový inovačný výbor uvedený v článku 29 nariadenia (EÚ) 2022/868,príslušné subjekty zriadené podľa článku 37 nariadenia (EÚ) 2023/2854,orgány dohľadu zriadené podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, Európsky výbor pre ochranu údajov uvedený v článku 68 nariadenia (EÚ) 2016/679, orgány kybernetickej bezpečnosti vrátane agentúry ENISA a európskeho cloudu pre otvorenú vedu v úsilí o dosiahnutie pokročilých riešení na používanie vyhľadateľných, prístupných, interoperabilných a opätovne použiteľných údajov vo výskume a inováciách.

7.  Rade EHDS pomáha sekretariát, ktorý poskytne Komisia.

7a.   Rada EHDS zverejňuje termíny zasadnutí a zápisnice z rokovaní, ako aj dvojročnú správu o svojej činnosti.

8.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme potrebné opatrenia na zriadenie a činnosti rady EHDS. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2.

Článok 64a

Fórum zainteresovaných strán

1.   Týmto sa zriaďuje fórum zainteresovaných strán na účely uľahčenia výmeny informácií a podpory spolupráce so zainteresovanými stranami v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia.

2.   Fórum zainteresovaných strán sa skladá z príslušných zainteresovaných strán vrátane zástupcov organizácii pacientov, zdravotníckych pracovníkov, priemyslu, organizácii spotrebiteľov, vedeckých výskumníkov a akademickej obce. Fórum zainteresovaných strán má vyvážené zloženie a zastupuje názory rôznych príslušných zainteresovaných strán. Ak sú vo fóre zainteresovaných strán zastúpené obchodné záujmy, musia byť vyvážené medzi veľkými spoločnosťami, MSP a startupmi. Vyvážené musí byť aj zameranie na primárne a sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov.

3.   Členov fóra zainteresovaných strán vymenúva Komisia na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu a transparentného výberového konania. Členovia fóra zainteresovaných strán každoročne predkladajú vyhlásenie o svojich záujmoch, ktoré sa aktualizuje vždy, keď je to relevantné, a zverejní sa.

4.  Fórum zainteresovaných strán môže vo vhodných prípadoch zriadiť stále alebo dočasné podskupiny na účely preskúmania špecifických otázok súvisiacich s cieľmi tohto nariadenia. Fórum zainteresovaných strán vypracuje svoj rokovací poriadok.

5.   Fórum zainteresovaných strán organizuje pravidelné zasadnutia, ktorým predsedá zástupca Komisie.

6.   Fórum zainteresovaných strán vypracúva výročnú správu o svojej činnosti. Táto správa sa zverejňuje.

Článok 65

Úlohy rady EHDS

1.  Rada EHDS má tieto úlohy súvisiace s primárnym používaním elektronických zdravotných údajov v súlade s kapitolami II a III:

a)  pomáhať členským štátom pri koordinácii postupov orgánov pre elektronické zdravotníctvo;

b)  vydávať písomné príspevky a zabezpečovať výmenu najlepších postupov vo veciach týkajúcich sa koordinácie vykonávania tohto nariadenia a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa neho na úrovni členských štátov a so zreteľom na regionálnu a miestnu úroveň, najmä pokiaľ ide o:

i)  ustanovenia v kapitolách II a III;

ii)  rozvoj online služieb uľahčujúcich zdravotníckym pracovníkom a fyzickým osobám bezpečný prístup k elektronickým zdravotným údajom vrátane bezpečnej elektronickej identifikácie;

iii)  ďalšie aspekty primárneho používania elektronických zdravotných údajov;

c)  uľahčiť spoluprácu medzi orgánmi pre elektronické zdravotníctvo budovaním kapacít, zriadením štruktúry na podávanie dvojročných správ o činnosti ▌a výmenou informácií;

d)  poskytovať členom rady informácie týkajúce sa rizík, ktoré predstavujú systémy EHR, a vážnych incidentov, ako aj ich riešenia;

e)  uľahčiť výmenu názorov na primárne používanie elektronických zdravotných údajov s fórom zainteresovaných strán uvedeným v článku 64a, ako aj s regulačnými orgánmi a tvorcami politík v sektore zdravotníctva.

2.  Rada EHDS má tieto úlohy súvisiace so sekundárnym používaním elektronických zdravotných údajov v súlade s kapitolou IV:

a)  pomáhať členským štátom pri koordinácii postupov orgánov pre prístup k zdravotným údajom týkajúcich sa vykonávania ustanovení v kapitole IV s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia;

b)  vydávať písomné príspevky a zabezpečovať výmenu najlepších postupov vo veciach týkajúcich sa koordinácie vykonávania tohto nariadenia a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa neho na úrovni členských štátov, najmä pokiaľ ide o:

i)  vykonávanie pravidiel prístupu k elektronickým zdravotným údajom;

ii)  technické špecifikácie alebo existujúce normy v súvislosti s požiadavkami stanovenými v kapitole IV;

iii)  politiku stimulov na podporu zlepšenia kvality údajov a interoperability;

iv)  politiky týkajúce sa poplatkov, ktoré si majú účtovať orgány pre prístup k zdravotným údajom a držitelia zdravotných údajov;

va)   opatrenia na ochranu osobných údajov zdravotníckych pracovníkov zapojených do liečby fyzických osôb;

vi)  ďalšie aspekty sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov.

ba)   Rada EHDS po konzultácii a v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov pacientov, zdravotníckych pracovníkov a výskumných pracovníkov vypracuje usmernenia s cieľom pomôcť používateľom zdravotných údajov splniť si povinnosť podľa článku 41 ods. 5, najmä určiť, či sú ich zistenia klinicky významné.

c)  uľahčiť spoluprácu medzi orgánmi pre prístup k zdravotným údajom budovaním kapacít, zriadením štruktúry na podávanie dvojročných správ o činnosti ▌a výmenou informácií;

d)  poskytovať informácie týkajúce sa rizík a incidentov ▌v rámci sekundárneho používania elektronických zdravotných údajov, ako aj ich riešenia;

f)  uľahčiť výmenu názorov na sekundárne používanie elektronických zdravotných údajov s fórom zainteresovaných strán uvedeným v článku 64a, ako aj s držiteľmi zdravotných údajov, používateľmi zdravotných údajov, regulačnými orgánmi a tvorcami politík v sektore zdravotníctva.

Článok 66

Riadiace skupiny pre infraštruktúry Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) a Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU)

1.  Týmto sa zriaďujú dve riadiace skupiny ▌pre cezhraničné infraštruktúr uvedené v článkoch 12 a 52: riadiaca skupina pre Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) a riadiaca skupina pre Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU). Každá skupina pozostáva z jedného zástupcu príslušných národných kontaktných bodov za každý členský štát.

1a.   Riadiace skupiny prijímajú prevádzkové rozhodnutia týkajúce sa rozvoja a prevádzky cezhraničných infraštruktúr uvedených v článkoch 12 a 52.

1b.   Riadiace skupiny prijímajú rozhodnutia na základe konsenzu. Ak konsenzus nie je možné dosiahnuť, prijatie rozhodnutia si vyžaduje podporu členov zastupujúcich dvojtretinovú väčšinu, pričom každý členský štát má jeden hlas.

2.  Zloženie, organizácia, fungovanie a spolupráca riadiacich skupín sa stanovia v rokovacom poriadku, ktorý prijmú tieto skupiny.

3.  Na výmenu informácií a názorov na relevantné záležitosti týkajúce sa cezhraničných infraštruktúr stanovených v článkoch 12 a 52 sa môžu prizvať aj iní oprávnení účastníci. Ak sú títo účastníci prizvaní, majú úlohu pozorovateľa.

3a.   K účasti na zasadnutiach skupín môžu byť v úlohe pozorovateľov prizvané zainteresované strany a príslušné tretie strany vrátane zástupcov pacientov, zdravotníckych pracovníkov, spotrebiteľov a priemyslu.

4.  Skupiny si volia predsedov svojich zasadnutí.

5.  Skupinám pomáha sekretariát, ktorý poskytne Komisia.

Článok 66a

Úlohy a zodpovednosť Komisie, pokiaľ ide o fungovanie európskeho priestoru pre zdravotné údaje

1.   Služby uvedené v odseku 1 musia spĺňať dostatočné štandardy kvality, pokiaľ ide o dostupnosť, zabezpečenie, kapacitu, interoperabilitu, údržbu, monitorovanie a vývoj, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie európskeho priestoru pre zdravotné údaje. Komisia ich poskytuje v súlade s prevádzkovými rozhodnutiami príslušných riadiacich skupín.

4.   Komisia každé dva roky vydá verejnú správu o infraštruktúrach a službách na podporu európskeho priestoru pre zdravotné údaje, ktoré poskytuje v súlade s odsekom 1.

4a.   Komisia okrem svojej úlohy pri sprístupňovaní elektronických zdravotných údajov v držbe inštitúcií, orgánov alebo agentúr Únie v súlade s článkami 36, 36a, 52 ods. 1a a svojich úloh podľa kapitoly III vrátane článku 26a zabezpečuje vývoj, údržbu, hosting a prevádzku infraštruktúr a centrálnych služieb potrebných na podporu fungovania európskeho priestoru pre zdravotné údaje pre všetky príslušné pripojené subjekty:

a)  interoperabilný cezhraničný mechanizmus identifikácie a autentifikácie fyzických osôb a zdravotníckych pracovníkov v súlade s článkom 9 ods. 3 a 4;

b)  centrálne služby a infraštruktúry pre elektronické zdravotníctvo platformy Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) v súlade s článkom 12 ods. 1;

c)  kontroly súladu na pripojenie oprávnených účastníkov k platforme Moje zdravie @ EÚ (MyHealth@EU) v súlade s článkom 12 ods. 9;

d)  dodatočné cezhraničné služby a infraštruktúry elektronického zdravotníctva v zmysle článku 13 ods. 1 tohto nariadenia;

e)  ako súčasť platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) službu na predkladanie žiadostí o sprístupnenie elektronických zdravotných údajov od držiteľa zdravotných údajov vo viacerých členských štátoch alebo od iných oprávnených účastníkov a na ich automatické postúpenie príslušným kontaktným bodom v súlade s článkom 45 ods. 3;

f)  centrálne služby a infraštruktúry platformy Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) v súlade s článkom 52 ods. 6 a 7;

g)  zabezpečené prostredie spracovania v súlade s článkom 52 ods. 8, v ktorom môžu orgány pre prístup k zdravotným údajom rozhodnúť o sprístupnení údajov v súlade s článkom 46 ods. 5a;

h)  kontroly súladu na pripojenie oprávnených účastníkov k platforme Zdravotné údaje @ EÚ (HealthData@EU) v súlade s článkom 52 ods. 12;

i)  federovaný katalóg súborov údajov EÚ spájajúci vnútroštátne katalógy súborov údajov v súlade s článkom 57;

j)  sekretariát rady EHDS v súlade s článkom 64 ods. 7;

k)  sekretariát riadiacich skupín v súlade s článkom 66 ods. 5.

KAPITOLA VII

Delegovanie právomoci a výbor

Článok 67

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 2, článku 32 ods. 4 a článku 56 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 2, článku 32 ods. 4 a článku 56 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2, článku 32 ods. 4 a článku 56 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 68

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 68a

Horizontálne sťažnosti

1.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, fyzické a právnické osoby majú právo podať individuálne alebo v relevantných prípadoch kolektívne sťažnosť orgánu pre elektronické zdravotníctvo, ak sa sťažnosť týka ustanovení kapitoly II, alebo orgánu pre prístup k zdravotným údajom, ak sa sťažnosť týka ustanovení kapitoly IV, za predpokladu, že sú negatívne ovplyvnené ich práva alebo záujmy.

2.   Orgán pre elektronické zdravotníctvo alebo orgán pre prístup k zdravotným údajom, ktorému sa sťažnosť podala, informuje sťažovateľa o aktuálnom stave konania a o rozhodnutí, ktoré v súvislosti so sťažnosťou prijal.

3.   Orgány pre elektronické zdravotníctvo a orgány pre prístup k zdravotným údajom poskytujú ľahko prístupné nástroje na podávanie sťažností.

4.   Ak sa sťažnosť týka práv fyzických osôb podľa článkov 8a až 8f a článku 8h alebo 48a tohto nariadenia, sťažnosť sa musí odoslať príslušnému dozornému orgánu podľa nariadenia (EÚ) 2016/679. Orgán pre elektronické zdravotníctvo alebo orgán pre prístup k zdravotným údajom poskytne potrebné informácie, ktoré má k dispozícii, uvedenému dozornému orgánu podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 s cieľom uľahčiť posúdenie a vyšetrovanie sťažnosti.

KAPITOLA VIII

Rôzne

Článok 69

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o iné sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a to predovšetkým pri porušení, na ktoré sa nevzťahujú správne pokuty podľa článkov 43 a 43a, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. ▌

Členské štáty vo vhodných prípadoch zohľadnia tieto neúplné a orientačné kritériá na ukladanie sankcií za porušenie tohto nariadenia:

a)   povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia;

b)   akékoľvek opatrenie prijaté porušovateľom s cieľom zmierniť alebo napraviť škodu spôsobenú porušením;

c)   všetky predchádzajúce porušenia, ktorých sa porušovateľ dopustil;

d)   finančné výhody, ktoré porušovateľ získal, alebo straty, ktorým zabránil v dôsledku porušenia, pokiaľ takéto výhody alebo straty možno spoľahlivo stanoviť;

e)   všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu;

f)   ročný obrat porušovateľa v predchádzajúcom účtovnom roku v Únii.

Členské štáty oznámia tieto pravidlá a opatrenia Komisii do dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa ich týka.

Článok 69a

Právo na náhradu škody

Každá osoba, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia tohto nariadenia, má právo na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie.

Článok 69b

Zastúpenie fyzickej osoby

Ak sa fyzická osoba domnieva, že jej práva podľa tohto nariadenia boli porušené, má právo poveriť neziskový subjekt, organizáciu alebo združenie, ktoré sú zriadené v súlade s právom členského štátu, ktorých ciele podľa stanov sú vo verejnom záujme a ktoré pôsobia v oblasti ochrany osobných údajov, aby podali sťažnosť v jej mene alebo aby uplatnili práva uvedené v článku 68a.

Článok 70

Hodnotenie, preskúmanie a správa o pokroku

1.  Po ôsmich rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Komisia vykoná cielené hodnotenie tohto nariadenia ▌ a správu so svojimi hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, vo vhodných prípadoch spolu s návrhom na zmenu nariadenia. Hodnotenie musí obsahovať tieto informácie:

a)  možnosti ďalšieho rozšírenia interoperability medzi systémami EHR a službami prístupu k elektronickým zdravotným údajom okrem tých, ktoré zriadili členské štáty;

b)  potrebu aktualizovať kategórie údajov uvedené v článku 33 a účely používania uvedené v článku 34;

c)  vykonávanie a využívanie mechanizmov na odmietnutie spracovania na sekundárne používanie uvedených v článku 48a fyzickými osobami, najmä pokiaľ ide o vplyv na verejné zdravie, vedecký výskum a základné práva;

d)  vykonávanie a používanie prísnejších opatrení uvedených v článku 33 ods. 8b;

e)  využívanie a vykonávanie práva uvedeného v článku 3 ods. 9;

f)  posúdenie rámca certifikácie systémov EHR v kapitole III a potrebu zaviesť ďalšie nástroje týkajúce sa posudzovania zhody a predložiť správu o svojich hlavných zisteniach;

g)  posúdenie fungovania vnútorného trhu so systémami EHR;

h)  posúdenie nákladov a prínosov vykonávania ustanovení o sekundárnom používaní uvedených v kapitole IV;

i)  ako aj uplatňovanie poplatkov, ako sa uvádza v článku 42.

2.  Po desiatich rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Komisia vykoná celkové hodnotenie tohto nariadenia a správu so svojimi hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, vo vhodných prípadoch spolu s návrhom na zmenu nariadenia alebo inými vhodnými opatreniami. Toto hodnotenie zahŕňa posúdenie efektívnosti a fungovania systémov poskytujúcich prístup k elektronickým zdravotným údajom na ďalšie spracúvanie vykonávané na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ako sa uvádza v článku 1 ods. 6a, pokiaľ ide o ich vplyv na vykonávanie tohto nariadenia.

3.  Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedenej správy a Komisia tieto informácie v uvedenej správe riadne zohľadní.

4.   Každý rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a až do jeho úplného uplatňovania Komisia predloží Rade správu o pokroku týkajúcu sa aktuálneho stavu príprav na úplné vykonávanie tohto nariadenia. Správa obsahuje informácie o stupni pokroku a pripravenosti členských štátov vrátane posúdenia dosiahnuteľnosti časových rámcov stanovených v článku 72 tohto nariadenia a môže obsahovať aj odporúčania pre členské štáty na zlepšenie pripravenosti na uplatňovanie tohto nariadenia.

Článok 71

Zmena smernice 2011/24/EÚ

Článok 14 smernice 2011/24/EÚ sa vypúšťa s účinnosťou po uplynutí šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

KAPITOLA IX

Odložené uplatňovanie, prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 72

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa začne uplatňovať dva roky po ▌nadobudnutí účinnosti, pokiaľ nie je v odseku 2 stanovené inak.

Články 2a, 5, 6, 8a, 8aa, 8b, 8c, 8d, 8e, 8f, 8h, -9a, -9b, 12 ods. 2, 12 ods. 3, 12 ods. 5, 12 ods. 6, 13a, 13b, 14, ▌31, 31a a 32 kapitol II a III sa uplatňujú takto:

a)  po uplynutí štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti na kategórie osobných elektronických zdravotných údajov uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), b) a c) a na systémy EHR, ktoré výrobca určí na spracúvanie takýchto kategórií údajov;

b)  po uplynutí šiestich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti na kategórie osobných elektronických zdravotných údajov uvedené v článku 5 ods. 1 písm. d), e) a f) a na systémy EHR, ktoré výrobca určí na spracúvanie takýchto kategórií údajov;

c)  po uplynutí jedného roka od dátumu stanoveného v delegovanom akte podľa článku 5 ods. 2 v prípade zmien hlavných charakteristík osobných elektronických zdravotných údajov v prílohe I za predpokladu, že tento dátum začatia uplatňovania nasleduje po dátume začatia uplatňovania uvedenom v písmenách a) a b) pre dotknuté kategórie osobných elektronických zdravotných údajov.

Vykonávacie akty uvedené v článku 2a ods. 3, článku 6 ods. 1, článku 12 ods. 4 a článku 23 ods. 1 sa prijmú do dvoch rokov po dátume nadobudnutia účinnosti a uplatňujú sa, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku.

Kapitola III sa uplatňuje na systémy EHR uvedené do prevádzky v Únii, ako sa uvádza v článku 13b ods. 2, po uplynutí šiestich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti.

Kapitola IV sa uplatňuje po uplynutí štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti s výnimkou článku 33 ods. 1 písm. b), e), ea), j) a l), ktoré sa uplatňujú po uplynutí šiestich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti, a článku 52 ods. 5, ktorý sa uplatňuje po uplynutí desiatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti.

Vykonávacie akty uvedené v článku 48a ods. 5, článku 50 ods. 4, článku 52 ods. 13, článku 53 ods. 3, článku 55 a článku 56 ods. 5 sa prijmú do dvoch rokov po dátume nadobudnutia účinnosti a uplatňujú sa po uplynutí štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

Príloha I

Hlavné charakteristiky prioritných kategórií osobných elektronických zdravotných údajov na primárne používanie

Kategória elektronických zdravotných údajov

Hlavné charakteristiky elektronických zdravotných údajov zaradených do danej kategórie

1.  Pacientsky sumár

Elektronické zdravotné údaje, ktoré obsahujú dôležité klinické skutočnosti týkajúce sa identifikovanej osoby a ktoré sú podstatné na poskytovanie bezpečnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti tejto osobe. Súčasťou pacientskeho sumára sú tieto informácie:

1.  Osobné údaje

2.  Kontaktné údaje

3.  Informácie o poistení

4.  Alergie

5.  Lekárske upozornenia

6.  Informácie o očkovaní/profylaxii, podľa možnosti vo forme očkovacieho preukazu

7.  Súčasné, vyriešené, uzavreté alebo latentné problémy, a to aj v medzinárodnom kódovaní klasifikácie

8.  Textové informácie týkajúce sa anamnézy

9.  Zdravotnícke pomôcky a implantáty

10.   Lekárske zákroky alebo postupy starostlivosti

11.  Funkčný stav

12.  Súčasné a relevantné minulé lieky

13.  Sociálno-historické pripomienky týkajúce sa zdravia

14.  História tehotenstva

15.  Údaje, ktoré uviedol pacient

16.  Výsledky pozorovania zdravotného stavu

17.  Plán starostlivosti

18.  Informácie o zriedkavej chorobe, napr. podrobnosti o vplyve alebo vlastnostiach choroby

2.  Elektronická preskripcia

Elektronický zdravotný údaj predstavujúci lekársky predpis lieku, ako sa vymedzuje v článku 3 písm. k) smernice 2011/24/EÚ

3.  Elektronická dispenzácia

Informácia o tom, že lekáreň dodala fyzickej osobe liek na základe elektronickej preskripcie

4.  Lekárska snímka a správa zo zobrazovacieho vyšetrenia

Elektronický zdravotný údaj týkajúci sa použitia technológií alebo vyhotovený technológiami, ktoré sa používajú na zobrazenie ľudského tela s cieľom predísť poškodeniu zdravia alebo diagnostikovať, monitorovať alebo upraviť zdravotný stav

5.  Laboratórny výsledok

Elektronický zdravotný údaj predstavujúci výsledky štúdií vykonaných najmä pomocou diagnostických pomôcok in vitro v oblastiach, ako je klinická biochémia, hematológia, transfúzne lekárstvo, mikrobiológia, imunológia a iné, a v relevantných prípadoch zahŕňajúci správy na podporu interpretácie výsledkov

6.  Prepúšťacia správa

Elektronický zdravotný údaj, ktorý sa týka výkonu zdravotnej starostlivosti alebo epizódy starostlivosti a obsahuje základné informácie o prijatí, ošetrení a prepustení fyzickej osoby

Príloha II

Základné požiadavky na harmonizované komponenty systémov EHR a produktov, v prípade ktorých výrobca tvrdí, že sú interoperabilné so systémami EHR

Základné požiadavky uvedené v tejto prílohe sa uplatňujú mutatis mutandis na zdravotnícke pomôcky, diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, systémy umelej inteligencie a wellness aplikácie v prípade ktorých výrobca tvrdí, že sú interoperabilné so systémami EHR.

1.  Všeobecné požiadavky

1.1.  Harmonizované komponenty systému elektronických zdravotných záznamov (systém EHR) musia dosahovať výkonnosť určenú ich výrobcom a musia byť navrhnuté a vyrobené tak, aby boli za normálnych podmienok používania vhodné na svoj účel určenia a aby ich používanie neohrozilo bezpečnosť pacientov.

1.2.  Harmonizované komponenty systému EHR musia byť navrhnuté a vyvinuté tak, aby systém bolo možné dodávať a montovať podľa návodu a informácií poskytnutých výrobcom bez nepriaznivého ovplyvnenia jeho charakteristík a výkonnosti počas určeného používania.

1.3.  Systém EHR musí byť navrhnutý a vyvinutý tak, aby jeho interoperabilita, bezpečnostné a ochranné prvky chránili práva fyzických osôb v súlade s účelom určenia systému EHR, ako sa stanovuje v kapitole II tohto nariadenia.

1.4.  Harmonizované komponenty systému EHR, ktorý je určený na prevádzkovanie spolu s inými produktmi vrátane zdravotníckych pomôcok, musia byť navrhnuté a vyrobené tak, aby poskytovali spoľahlivú a zabezpečenú interoperabilitu a kompatibilitu a umožňovali výmenu osobných elektronických zdravotných údajov medzi daným produktom alebo zdravotníckou pomôckou a systémom EHR vo vzťahu k týmto dvom komponentom.

2.  Požiadavky na interoperabilitu

2.1.  Ak je systém EHR navrhnutý tak, aby uchovával alebo sprostredkúval osobné elektronické zdravotné údaje, poskytuje rozhranie umožňujúce prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom, ktoré spracúva v európskom formáte na výmenu zdravotných záznamov prostredníctvom európskeho komponentu interoperability systémov EHR.

2.1a.   Ak je systém EHR navrhnutý tak, aby uchovával alebo sprostredkúval osobné elektronické zdravotné údaje, musí byť schopný prijímať osobné elektronické zdravotné údaje v európskom formáte na výmenu zdravotných záznamov prostredníctvom európskeho komponentu interoperability systémov EHR.

2.1b.   Ak je systém EHR navrhnutý tak, aby poskytoval prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom, musí byť schopný prijímať osobné elektronické zdravotné údaje v európskom formáte na výmenu zdravotných záznamov prostredníctvom európskeho komponentu interoperability systémov EHR.

2.3.  Systém EHR, ktorý obsahuje funkciu vkladania štruktúrovaných osobných elektronických zdravotných údajov, musí umožňovať vkladanie údajov s dostatočnou podrobnosťou na poskytovanie vložených osobných elektronických zdravotných údajov v európskom formáte na výmenu zdravotných záznamov.

2.4.  Harmonizované komponenty systému EHR nesmú obsahovať prvky, ktorými sa zakazuje, obmedzuje alebo zbytočne sťažuje oprávnený prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom, ich výmena alebo ich používanie na povolené účely.

2.5.  Harmonizované komponenty systému EHR nesmú obsahovať prvky, ktorými sa zakazuje, obmedzuje alebo zbytočne sťažuje oprávnené exportovanie osobných elektronických zdravotných údajov z dôvodov nahradenia systému EHR iným produktom.

3.  Požiadavky na bezpečnosť a logovanie.

▌3.2.  Systém EHR určený na používanie zdravotníckymi pracovníkmi musí poskytovať spoľahlivé mechanizmy identifikácie a autentifikácie zdravotníckych pracovníkov ▌.

▌3.4.  Harmonizovaný komponent logovania systému EHR určeného na umožňovanie prístupu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo iných osôb k osobným elektronickým zdravotným údajom poskytuje dostatočné mechanizmy logovania, ktoré zaznamenajú o každej udalosti alebo skupine udalostí prístupu aspoň tieto informácie:

a)  identifikácia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo iných jednotlivcov, ktorí získali prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom;

b)  identifikácia konkrétneho jednotlivca alebo jednotlivcov, ktorí získali prístup k osobným elektronickým zdravotným údajom;

c)  kategórie údajov, ku ktorým sa pristupovalo;

d)  čas a dátum prístupu;

e)  pôvod údajov.

3.6.  Harmonizované komponenty systému EHR obsahujú nástroje alebo mechanizmy na preskúmanie a analýzu údajov logovania alebo podporujú pripojenie a využitie externého softvéru na tieto účely.

3.8.  Harmonizované komponenty systému EHR, ktoré uchovávajú osobné elektronické zdravotné údaje musia podporovať rôzne obdobia uchovávania údajov a prístupové práva, ktoré zohľadňujú pôvod a kategórie elektronických zdravotných údajov.

Príloha III

Technická dokumentácia

Technická dokumentácia uvedená v článku 24 obsahuje v závislosti od harmonizovaných komponentov systémov EHR v príslušnom systéme EHR aspoň tieto informácie:

1.  Podrobný opis systému EHR vrátane:

a)  jeho účelu určenia, dátumu a verzie systému EHR;

b)  kategórií osobných elektronických zdravotných údajov, na ktorých spracovanie bol systém EHR navrhnutý;

c)  spôsobu interakcie systému EHR s hardvérom alebo so softvérom, ktorý nie je súčasťou samotného systému EHR, alebo spôsobu, ako ho možno na takúto interakciu použiť;

d)  verzií príslušného softvéru alebo firmvéru a všetkých požiadaviek súvisiacich s aktualizáciou verzií;

e)  opisu všetkých foriem, v ktorých sa systém EHR uvádza na trh alebo do prevádzky;

f)  opisu hardvéru, na ktorom má systém EHR fungovať;

g)  opisu architektúry systému, v ktorom sa vysvetľuje, ako softvérové komponenty na seba nadväzujú alebo ako sa navzájom dopĺňajú a integrujú do celkového spracovania, ak je to vhodné vrátane názorných ukážok (napr. diagramov a obrázkov) s opisom, na ktorých sú jasne zobrazené kľúčové časti/komponenty vrátane dostatočných vysvetlení na pochopenie obrázkov a diagramov;

h)  technických špecifikácií, ako sú vlastnosti, rozmery a ukazovatele výkonnosti, systému EHR a všetkých zmien/konfigurácií a príslušenstiev, ktoré možno považovať za typickú súčasť špecifikácie produktu tak, ako je dostupná používateľovi, napríklad v reklamných prospektoch, katalógoch a podobných publikáciách, vrátane podrobného opisu štruktúr údajov, ich uchovávania a vstupu/výstupu;

i)  opisu každej zmeny vykonanej v systéme počas jeho životného cyklu;

j)  návodu na použitie pre používateľa a v príslušných prípadoch aj návodu na montáž.

2.  V príslušných prípadoch podrobný opis systému zavedeného na hodnotenie výkonnosti systému EHR.

3.  Odkazy na akékoľvek spoločné špecifikácie použité v súlade s článkom 23, v súvislosti s ktorými sa vyhlasuje zhoda.

4.  Výsledky a kritické analýzy všetkých overovaní a skúšok platnosti vykonaných na preukázanie zhody systému EHR s požiadavkami stanovenými v kapitole III tohto nariadenia, najmä s uplatniteľnými základnými požiadavkami.

5.  Kópia informačného listu uvedeného v článku 25.

6.  Kópia EÚ vyhlásenia o zhode.

Príloha IV

EÚ vyhlásenie o zhode

EÚ vyhlásenie o zhode pre harmonizované komponenty systémov EHR obsahuje všetky tieto informácie:

1.  názov systému EHR, verziu a všetky dodatočné jednoznačné odkazy, ktoré umožnia identifikáciu systému EHR;

2.  názov a adresu výrobcu alebo v príslušných prípadoch jeho splnomocneného zástupcu;

3.  vyhlásenie o tom, že EÚ vyhlásenie o zhode sa vydáva na výhradnú zodpovednosť výrobcu;

4.  vyhlásenie, že predmetný systém EHR je v súlade s ustanoveniami uvedenými v kapitole III tohto nariadenia a v príslušných prípadoch s akýmikoľvek inými príslušnými právnymi predpismi EÚ, ktoré stanovujú vydávanie EÚ vyhlásenia o zhode, spolu s výsledkom z testovacieho prostredia uvedeného v článku 26a;

5.  odkazy na všetky použité príslušné harmonizované normy, v súvislosti s ktorými sa vyhlasuje zhoda;

6.  odkazy na všetky použité spoločné špecifikácie, v súvislosti s ktorými sa vyhlasuje zhoda;

7.  miesto a dátum vydania vyhlásenia, podpis, meno a funkciu osoby, ktorá ho podpísala, a v príslušných prípadoch uvedenie osoby, v ktorej mene bolo vyhlásenie podpísané;

8.  v príslušných prípadoch ďalšie informácie.

(1) Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 123.
(2) Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 64.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 13. decembra 2023 (Prijaté texty, P9_TA(2023)0462).
(4)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(5)Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 123.
(6)Ú. v. EÚ C 157, 3.5.2023, s. 64.
(7) Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(8) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1269 z 26. júla 2019, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2014/287/EÚ, ktorým sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí, schvaľovania a hodnotenia ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných poznatkov v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí (Ú. v. EÚ L 200, 29.7.2019, s. 35).
(9) Portál EOSC (eosc-portal.eu).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).
(13) Odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/243 zo 6. februára 2019 o európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov (Ú. v. EÚ L 39, 11.2.2019, s. 18).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 1).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 z 13. decembra 2023 o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica (EÚ) 2020/1828 (akt o údajoch) (Ú. v. EÚ L, 2023/2854, 22.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2854/oj).
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).
(18) Akt o kybernetickej odolnosti 2022/0272(COD).
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176 – 332).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).
(21)Nariadenie Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) (Ú. v. EÚ L 206, 8.8.2009, s. 1).
(22) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4).
(23)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).
(24)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(26)Európska komisia, európsky rámec interoperability.
(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1).
(28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).
(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 32).
(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).
(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 70).
(33)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).
(34)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).
(35)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
(36)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2023/004 DK/Danish Crown – Dánsko
PDF 147kWORD 49k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, na základe žiadosti Dánska – EGF/2023/004 DK/Danish Crown (COM(2024)0035 – C9-0040/2024 – 2024/0044(BUD))
P9_TA(2024)0332A9-0171/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2024)0035 – C9‑0040/2024),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/691 z 28. apríla 2021 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1309/2013(1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(2), zmenené nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2024/765 z 29. februára 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(3), a najmä na jeho článok 8,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(4), a najmä na jej bod 12,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0171/2024),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorých zasiahli dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu či dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce; keďže táto pomoc sa poskytuje prostredníctvom finančnej podpory poskytovanej pracovníkom a spoločnostiam, pre ktoré pracovali;

B.  keďže Dánsko predložilo žiadosť EGF/2023/004 DK/Danish Crown o finančný príspevok z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v dôsledku prepustenia celkovo 751 pracovníkov(5) v odvetví ekonomickej činnosti v rámci divízie 10 NACE Revision 2 (výroba potravinových výrobkov) v provincii Nordylland, pričom 692 pracovníkov bolo prepustených v referenčnom období na podanie žiadosti od 19. mája 2023 do 19. septembra 2023 a 59 pracovníkov bolo prepustených pred referenčným obdobím alebo po ňom;

C.  keďže žiadosť sa týka 692 pracovníkov prepustených v referenčnom období na podanie žiadosti, a to 651 prepustených pracovníkov, ktorých činnosť v spoločnosti Danish Crown (Danish Crown A/S) bola ukončená a 41 pracovníkov prepustených u dvoch dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov spoločnosti Danish Crown(6);

D.  keďže žiadosť sa týka 59 prepustených pracovníkov, ktorých činnosť bola ukončená pred referenčných obdobím štyroch mesiacov alebo po ňom, kde možno preukázať jasnú príčinnú súvislosť s udalosťou, ktorá viedla k ukončeniu činnosti prepustených pracovníkov počas referenčného obdobia, ako sa vyžaduje v článku 6 ods. 2 nariadenia o EGF;

E.  keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa vyžaduje, aby počas referenčného obdobia štyroch mesiacov dosiahol počet prepustených pracovníkov najmenej 200 osôb v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov, a/alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila;

F.  keďže dánske odvetvie bitúnkov prechádza v Dánsku štrukturálnou krízou; keďže počet zabitých ošípaných sa v Dánsku od roku 2005 znížil o 4,4 milióna (20 %); keďže tento pokles je vo veľkej miere spôsobený prechodom od chovu jatočných ošípaných k chovu prasiatok na vývoz; keďže vývoz prasiatok je pre dánskych poľnohospodárov ziskovejší ako výkrm ošípaných na zabitie z dôvodu nízkych cien bravčového mäsa;

G.  keďže Danish Crown je skupina dánskych potravinárskych spoločností, ktoré sa zaoberajú mäsiarstvom, spracovaním a predajom hlavne bravčového a hovädzieho mäsa; keďže udalosťou, ktorá viedla k tomuto prepúšťaniu, bolo zatvorenie bitúnku spoločnosti Danish Crown v Sæby v obci Frederikshavn v dôsledku poklesu počtu jatočných ošípaných;

H.  keďže boli splnené požiadavky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v právnych predpisoch Únie, ktoré sa týkajú hromadného prepúšťania;

I.  keďže finančné príspevky z EGF by mali byť zacielené predovšetkým na aktívne opatrenia politiky trhu práce a personalizované služby zamerané na rýchle opätovné začlenenie príjemcov do dôstojného a udržateľného zamestnania v rámci ich pôvodného odvetvia činnosti alebo mimo neho a zároveň na ich prípravu na ekologickejšie a digitálnejšie európske hospodárstvo;

J.  keďže revíziou VFR sa znižuje maximálna ročná suma EGF zo 186 miliónov EUR na 30 miliónov EUR (v cenách roku 2018), ako sa stanovuje v článku 8 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zmeneného nariadením (EÚ, Euratom) 2024/765; keďže Komisia by mala monitorovať vykonávanie EGF a všetky inštitúcie by mali prijať nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že bude možné vyhovieť všetkým odôvodneným žiadostiam o podporu z EGF ako prejav solidarity Únie;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené a že Dánsko má podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok 1 882 212 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 3 137 021 EUR vrátane výdavkov na personalizované služby vo výške 2 878 001 EUR a výdavkov na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovaním a propagáciou, kontrolou a podávaním správ vo výške 259 020 EUR;

2.  konštatuje, že dánske orgány podali žiadosť 6. decembra 2023 a že na základe dodatočných informácií, ktoré poskytlo Dánsko, Komisia 29. februára 2024 dokončila svoje hodnotenie a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

3.  konštatuje, že žiadosť sa týka 751 prepustených pracovníkov, ktorých nepriaznivo zasiahlo zatvorenie bitúnku spoločnosti Danish Crown v Sæby; ďalej konštatuje, že dotknutými prijímateľmi bude celkovo 390 prepustených pracovníkov, ktorí sa majú zúčastniť na opatreniach;

4.  berie na vedomie, že väčšina prepustených pracovníkov má nízku úroveň formálnej kvalifikácie (46 %) alebo pomerne zastaranú kvalifikáciu a zručnosti (40 %); berie na vedomie, že 305 (41 %) prepustených pracovníkov má migrantský pôvod a dánčinu neovláda plynulo; v balíku EGF sa navrhujú aj opatrenia na zlepšenie všeobecných kompetencií vrátane zlepšenia jazykových zručností v dánčine;

5.  víta, že Dánsko vypracovalo koordinovaný balík personalizovaných služieb po porade s dotknutými prijímateľmi, ich zástupcami a so sociálnymi partnermi;

6.  pripomína, že personalizované služby, ktoré sa majú poskytnúť pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, pozostávajú z týchto opatrení: motivácia, udržanie motivácie, vzdelávanie a odborná príprava zamerané na všeobecné kompetencie, odborná príprava zameraná na zvyšovanie úrovne zručností/rekvalifikáciu a príspevok na odbornú prípravu/hľadanie zamestnania;

7.  dôrazne víta skutočnosť, že ponuka odbornej prípravy bola vypracovaná na základe viacerých štúdií, ako sú Jobbarometer 2023 (analýza miestnych potrieb pracovnej sily v obciach Frederikshavn, Hjørring, Jammerbugt a Brønderslev), dvojročná správa o rovnováhe na trhu práce, ktorá poskytuje prehľad možných voľných pracovných miest, a analýza FremKom4 o zručnostiach, a že jej cieľom je zvýšiť všeobecné kompetencie (vrátane jazykových zručností a matematickej gramotnosti), digitálne kompetencie a zlepšiť zručnosti potrebné pre pracovné miesta, v súvislosti s ktorými bol zaznamenaný nedostatok;

8.  zdôrazňuje najmä význam článku 7 ods. 2 nariadenia o EGF, v ktorom sa vyžaduje, aby koordinovaný balík zohľadňoval budúce očakávané vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti, ktoré sú kompatibilné s prechodom na hospodárstvo, ktoré je udržateľné a efektívne z hľadiska využívania zdrojov, a to s osobitným zameraním na šírenie zručností potrebných v digitálnom priemyselnom veku;

9.  poznamenáva, že Dánsko začalo poskytovať personalizované služby dotknutým prijímateľom 16. októbra 2023 a že obdobie oprávnenosti na finančný príspevok z EGF preto trvá od 16. októbra 2023 do dátumu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o financovaní;

10.  poznamenáva, že Dánsku začali vznikať administratívne výdavky na využívanie EGF 1. júna 2023 a že výdavky na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou a propagáciou, kontrolou a podávaním správ sú preto oprávnené na finančný príspevok z EGF od 1. júna 2023 do 31 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o financovaní;

11.  zdôrazňuje, že dánske orgány potvrdili, že na oprávnené opatrenia sa neposkytuje pomoc z iných fondov ani finančných nástrojov Únie a že pri prístupe k navrhovaným opatreniam a pri ich vykonávaní sa bude dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

12.  opakuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú zodpovedné podniky na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv, ani žiadne príspevky alebo nároky pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, aby sa v plnej miere zaistil doplnkový charakter pridelenej pomoci;

13.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

14.  poveruje svoju predsedníčku, aby podpísala toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečila jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

15.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, na základe žiadosti Dánska – EGF/2023/004 DK/Danish Crown

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2024/1299.)

(1) Ú. v. EÚ L 153, 3.5.2021, s. 48.
(2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L, 2024/765, 29.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/765/oj.
(4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28.
(5) V zmysle článku 3 nariadenia o EGF.
(6) 37 prepustených pracovníkov spoločnosti TekniClean A/S a štyria prepustení pracovníci Dánskej veterinárnej a potravinovej správy.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2023/003 DE/Vallourec – Nemecko
PDF 150kWORD 49k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, na základe žiadosti Nemecka – EGF/2023/003 DE/Vallourec (COM(2024)0030 – C9-0041/2024 – 2024/0049(BUD))
P9_TA(2024)0333A9-0166/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2024)0030 – C9‑0041/2024),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/691 z 28. apríla 2021 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1309/2013(1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(2), zmenené nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2024/765 z 29. februára 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(3), a najmä na jeho článok 8,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(4), a najmä na jej bod 9,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9‑0166/2024),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorých zasiahli dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu či dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce; keďže táto pomoc sa poskytuje prostredníctvom finančnej podpory udelenej pracovníkom a spoločnostiam, pre ktoré pracovali;

B.  keďže Nemecko predložilo žiadosť EGF/2023/003 DE/Vallourec o finančný príspevok z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len „EGF“) v dôsledku prepustenia 1 518 pracovníkov(5) v hospodárskom odvetví zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 24 (výroba a spracovanie kovov) v susedných mestách Düsseldorf a Mülheim an der Ruhr v rámci referenčného obdobia týkajúceho sa žiadosti, t. j. od 26. apríla 2023 do 26. augusta 2023;

C.  keďže žiadosť sa týka 1 518 pracovníkov, ktorí prišli o prácu v spoločnosti Vallourec Deutschland GmbH (ďalej len „VAD“);

D.  keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom je na poskytnutie príspevku z EGF stanovená podmienka, aby počas referenčného obdobia štyroch mesiacov bolo prepustených najmenej 200 pracovníkov v podniku v členskom štáte vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov, a/alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila;

E.  keďže pandémia ochorenia COVID-19 a ruská útočná vojna proti Ukrajine znížili hospodársku konkurencieschopnosť a majú negatívny vplyv na hospodársky rast v Nemecku;

F.  keďže VAD, nemecká dcérska spoločnosť spoločnosti Vallourec S.A, Francúzsko, vyrábala bezšvové oceľové rúry valcované za tepla v dvoch oceliarňach v Nemecku; keďže po rokoch finančných strát sa v roku 2018 prijali viaceré reštrukturalizačné a racionalizačné opatrenia a začal sa osobitný plán obnovy, čo viedlo k ústupkom na strane pracovníkov, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky; keďže napriek určitému úspechu viedla ekonomická situácia po pandémii ochorenia COVID-19 k ďalším ťažkostiam v nemeckých valcovniach a od roku 2015 zaniklo v dôsledku reštrukturalizácie už viac ako 1400 pracovných miest; keďže spoločnosť Vallourec S.A. sa v roku 2021 rozhodla predať svoje nemecké valcovne a presunúť výrobu do Brazílie; keďže tento predaj zlyhal, čo viedlo k definitívnemu zatvoreniu závodov a k tomu, že do 1. januára 2025 budú prepustení i zostávajúci pracovníci;

G.  keďže spoločnosť VAD súhlasila so založením prechodnej spoločnosti pre každú vlnu prepúšťania pracovníkov a zároveň ponúkla plán predčasného odchodu do dôchodku zamestnancom narodeným v roku 1966 alebo skôr, ako aj plány dobrovoľného ukončenia pracovného pomeru ľuďom, ktorí pravdepodobne nebudú potrebovať dlhšiu pomoc pri hľadaní nového zamestnania;

H.  keďže finančné príspevky z EGF by mali byť zamerané predovšetkým na aktívne opatrenia politiky trhu práce a personalizované služby zamerané na rýchle opätovné začlenenie prijímateľov do dôstojného a udržateľného zamestnania v rámci ich pôvodného odvetvia činnosti alebo mimo neho a zároveň na ich prípravu na klimaticky neutrálnejšie a digitálnejšie európske hospodárstvo;

I.  keďže revíziou VFR sa znižuje maximálna ročná suma EGF zo 186 miliónov EUR na 30 miliónov EUR (v cenách roku 2018), ako sa stanovuje v článku 8 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zmeneného nariadením (EÚ, Euratom) 2024/765; keďže Komisia by mala monitorovať vykonávanie EGF a všetky inštitúcie by mali prijať nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že všetkým odôvodneným žiadostiam o podporu z EGF sa bude môcť ako prejav solidarity EÚ vyhovieť;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené a že Nemecko má podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok 2 984 627 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 4 974 379 EUR vrátane výdavkov na personalizované služby vo výške 4 783 057 EUR a výdavkov na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovaním a propagáciou, kontrolou a podávaním správ vo výške 191 322 EUR;

2.  konštatuje, že nemecké orgány podali žiadosť 15. novembra 2023 a že na základe dodatočných informácií, ktoré Nemecko poskytlo, Komisia 29. februára 2024 dokončila svoje hodnotenie a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

3.  konštatuje, že žiadosť sa týka 1 518 pracovníkov, ktorí prišli o prácu v spoločnosti Vallourec Deutschland GmbH (VAD); ďalej konštatuje, že cieľovými prijímateľmi bude celkovo 835 pracovníkov;

4.  zdôrazňuje, že sa očakáva, že toto prepúšťanie bude mať výrazný nepriaznivý vplyv na miestne hospodárstvo, ktoré v posledných desaťročiach prešlo významnými štrukturálnymi zmenami s výrazným znížením počtu pracovných miest vo výrobe, a to najmä v odvetví výroby kovov; poukazuje na to, že prepúšťanie spôsobí zvýšenie miery nezamestnanosti v Mülheime o 11,6 % a v Düsseldorfe o 5,6 %;

5.  upozorňuje, že profily pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, nezodpovedajú zručnostiam požadovaným na trhu práce; ďalej zdôrazňuje, že väčšina dotknutých pracovníkov má už za sebou dlhú pracovnú kariéru a mnoho rokov pracovala pre spoločnosť VAD, pričom v dôsledku úrovne svojej formálnej kvalifikácie nie sú na súčasnom trhu práce konkurencieschopní, keďže 20,1 % z nich má viac ako 54 rokov; zdôrazňuje, že zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia pracovníkov v súlade s požiadavkami trhu práce súvisiacimi s kvalifikovanými pracovnými miestami bude preto výzvou, najmä vzhľadom na veľký počet ľudí prepustených v rovnakom čase; ďalej zdôrazňuje, že pri zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii prepustených pracovníkov treba zohľadniť strednodobé až dlhodobé kvalifikačné potreby priemyselnej transformácie vzhľadom na klimaticky neutrálnu budúcnosť;

6.  považuje za sociálnu zodpovednosť Únie poskytnúť týmto prepusteným pracovníkom kvalifikáciu nevyhnutnú na ekologickú a spravodlivú transformáciu priemyslu Únie v súlade s Európskou zelenou dohodou, keďže pracovali v odvetví s vysokou uhlíkovou náročnosťou; zdôrazňuje význam výskumu a inovácií s cieľom pripraviť Európu na priemyselnú výrobu zodpovedajúcu potrebám budúcnosti, aby sa zabránilo tomu, že EÚ pôjde cestou dekarbonizácie prostredníctvom deindustrializácie; preto víta personalizované služby, ktoré EGF poskytuje pracovníkom a ktoré zahŕňajú opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností, semináre, pomoc pri voľbe povolania, pracovné poradenstvo, ako aj príspevky na odbornú prípravu, aby sa tento región a celkový trh práce v budúcnosti stali udržateľnejšími a odolnejšími;

7.  víta skutočnosť, že Nemecko vypracovalo koordinovaný balík personalizovaných služieb po porade s dotknutými prijímateľmi, ich zástupcami a so sociálnymi partnermi; víta najmä skutočnosť, že bezprostredne po rozhodnutí o zatvorení valcovní začalo vedenie podniku a zástupcovia zamestnancov rokovania o sociálnom pláne, a najmä o vytvorení prechodnej spoločnosti; uznáva, že spoločnosť VAD vynaložila značné úsilie o minimalizáciu sociálneho vplyvu zatvárania závodov;

8.  pripomína, že personalizované služby, ktoré sa majú poskytnúť pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, pozostávajú z týchto opatrení: odborná príprava a rekvalifikácia prispôsobená na mieru potrebám účastníkov, profesijné poradenstvo, individuálna pomoc pri hľadaní zamestnania a cielené skupinové aktivity, podpora pri zakladaní podniku a príspevok k nemu, ako aj stimuly a príspevky;

9.  veľmi oceňuje navrhnuté opatrenie týkajúce sa základných digitálnych zručností (Digitale Grundqualifizierung), ktoré zabezpečuje šírenie zručností potrebných v digitálnom priemyselnom veku, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 2 nariadenia o EGF; poznamenáva, že toto opatrenie sa zameriava najmä na tých účastníkov, ktorí nemajú žiadne alebo majú len veľmi slabé digitálne zručnosti; víta skutočnosť, že účastníkom budú poskytnuté prenosné počítače, aby mohli absolvovať kurz a prax doma, ako aj to, že osobitná pozornosť sa bude venovať aplikovaným zručnostiam, ktoré účastníkom pomôžu používať internetové nástroje na hľadanie zamestnania;

10.  poznamenáva, že Nemecko začalo poskytovať personalizované služby dotknutým prijímateľom 1. decembra 2023 a že obdobie oprávnenosti na finančný príspevok z EGF preto trvá od 1. decembra 2023 až do uplynutia 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o financovaní;

11.  poznamenáva, že Nemecku začali vznikať administratívne výdavky na využívanie EGF 1. januára 2023 a že výdavky na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou a propagáciou, kontrolou a podávaním správ sú preto oprávnené na finančný príspevok z EGF od 1. januára 2023 do uplynutia 31 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o financovaní;

12.  zdôrazňuje, že nemecké orgány potvrdili, že na oprávnené opatrenia sa neposkytuje pomoc z iných fondov ani finančných nástrojov Únie a že pri prístupe k navrhovaným opatreniam a pri ich vykonávaní sa bude dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

13.  opakuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd zodpovedajú podniky, ani žiadne príspevky alebo nároky pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, aby sa v plnej miere zaistil doplnkový charakter pridelenej pomoci;

14.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

15.  poveruje svoju predsedníčku, aby podpísala toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečila jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

16.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, na základe žiadosti Nemecka –EGF/2023/003 DE/Vallourec

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2024/1298.)

(1) Ú. v. EÚ L 153, 3.5.2021, s. 48.
(2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L, 2024/765, 29.2.2024, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/765/oj?locale=sk.
(4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28.
(5) V zmysle článku 3 nariadenia o EGF.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2024/000 TA 2024 – Technická pomoc na podnet Komisie
PDF 146kWORD 48k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie – EGF/2024/000 TA 2024 – Technická pomoc na podnet Komisie (COM(2024)0084 – C9-0042/2024 – 2024/0003(BUD))
P9_TA(2024)0334A9-0173/2024

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2024)0084 – C9‑0042/2024),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/691 z 28. apríla 2021 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1309/2013(1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(2), zmenené nariadením (EÚ, Euratom) 2024/765(3), a najmä na jeho článok 8,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(4), a najmä na jej bod 9,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0173/2024),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytnúť dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí trpia dôsledkami globalizácie a technologických a environmentálnych zmien, ako sú zmeny štruktúry svetového obchodu, obchodné spory, výrazné zmeny v obchodných vzťahoch Únie alebo v zložení vnútorného trhu a finančné alebo hospodárske krízy, ako aj prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, alebo dôsledkami digitalizácie alebo automatizácie;

B.  keďže pomoc Únie prepusteným pracovníkom by mala byť v prvom rade zameraná na aktívne opatrenia politiky trhu práce a personalizované služby, ktorých cieľom je rýchlo vrátiť ich prijímateľov do dôstojného a udržateľného zamestnania a zároveň ich pripraviť na ekologickejšie a digitálnejšie európske hospodárstvo, a to s náležitým zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii EGF;

C.  keďže Únia najskôr rozšírila rozsah pôsobnosti EGF s cieľom poskytovať finančnú podporu v prípade akejkoľvek významnej udalosti vedúcej k reštrukturalizácii, a tým pokryť hospodárske dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

D.  keďže prijatím nového nariadenia o EGF v roku 2021 sa ďalej rozšíril rozsah pôsobnosti EGF na veľké reštrukturalizačné udalosti vyvolané prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo alebo v dôsledku digitalizácie či automatizácie, pričom sa zároveň znížila požadovaná prahová hodnota na aktiváciu EGF z 500 prepustených pracovníkov na 200;

E.  keďže revíziou VFR sa znižuje maximálna ročná suma EGF zo 186 miliónov EUR na 30 miliónov EUR (v cenách z roku 2018), ako sa stanovuje v článku 8 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zmeneného nariadením (EÚ, Euratom) 2024/765; keďže Komisia by mala monitorovať vykonávanie EGF a všetky inštitúcie by mali prijať nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že bude možné vyhovieť všetkým odôvodneným žiadostiam o podporu z EGF ako prejav solidarity Únie;

F.  keďže v článku 11 ods. 1 nariadenia o EGF sa stanovuje, že 0,5 % z tejto maximálnej sumy sa môže na podnet Komisie poskytnúť na technickú pomoc;

G.  keďže technickú pomoc môžu tvoriť technické a administratívne výdavky na vykonávanie EGF, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, ako aj zhromažďovanie údajov, a to aj v súvislosti so systémami informačných technológií na úrovni organizácií, komunikačnými činnosťami a činnosťami na lepšie zviditeľnenie EGF ako fondu, alebo vzhľadom na konkrétne projekty a iné opatrenia technickej pomoci;

H.  keďže navrhovaná suma 165 000 EUR zodpovedá približne 0,49 % maximálneho ročného rozpočtu vyčleneného pre EGF v roku 2024;

1.  súhlasí s mobilizáciou 165 000 EUR a opatreniami, ktoré Komisia navrhuje financovať ako technickú pomoc v súlade s článkom 11 ods. 1 a 4 a článkom 12 ods. 2, 3 a 4 nariadenia o EGF;

2.  víta pokračujúcu prácu na normalizovaných postupoch pre žiadosti o podporu z EGF a ich riadenie s využitím funkcií systému elektronickej výmeny údajov (spoločný systém zdieľaného riadenia prostriedkov – SFC), čím sa umožní zjednodušenie a rýchlejšie spracovanie žiadostí a lepšie vykazovanie;

3.  berie na vedomie, že Komisia využije dostupný rozpočet v rámci administratívnej podpory na konanie zasadnutí expertnej skupiny kontaktných osôb EGF (dvaja členovia z každého členského štátu) a jedného seminára za účasti implementačných orgánov EGF a sociálnych partnerov na podporu vytvárania sietí medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby na tieto schôdze a semináre naďalej systematicky pozývala Európsky parlament v súlade s príslušnými ustanoveniami rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou;

4.  vyzýva Komisiu, aby upravila odporúčané postupy, ktoré boli vypracované počas pandémie ochorenia COVID-19, najmä tie, ktoré môžu pomôcť urýchliť inkluzívnu zelenú a digitálnu transformáciu a podporiť kľúčové priority Únie, ako je rodová rovnosť;

5.  zdôrazňuje, že treba ďalej posilňovať všeobecnú informovanosť o EGF a jeho viditeľnosť; poukazuje na skutočnosť, že takýto cieľ sa dá dosiahnuť uvádzaním EGF v rozličných publikáciách a audiovizuálnych aktivitách Komisie, ako je stanovené v článku 11 ods. 1 nariadenia o EGF; v tejto súvislosti víta prevádzku osobitnej webovej stránky pre EGF a vyzýva Komisiu, aby ju pravidelne aktualizovala a rozširovala na zviditeľnenie európskej solidarity, ktorú EGF preukázal vo vzťahu k širokej verejnosti, a zvýšenie transparentnosti opatrení Únie;

6.  pripomína žiadajúcim členským štátom ich zásadnú úlohu poskytovať rozsiahle informácie o akciách financovaných z EGF dotknutým prijímateľom, miestnym a regionálnym orgánom, sociálnym partnerom, médiám a širokej verejnosti, ako sa uvádza v článku 12 nariadenia o EGF;

7.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

8.  poveruje svoju predsedníčku, aby podpísala toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečila jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

9.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF/2024/000 TA 2024 – Technická pomoc na podnet Komisie)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2024/1300.)

(1) Ú. v. EÚ L 153, 3.5.2021, s. 48.
(2) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11.
(3) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2024/765 z 29. februára 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L, 2024/765, 29.2.2024, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/765/oj?locale=sk).
(4) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28.


Odstúpenie Únie od Zmluvy o energetickej charte
PDF 116kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu rozhodnutia Rady o odstúpení Únie od Zmluvy o energetickej charte (06509/2024 – C9-0059/2024 – 2023/0273(NLE))
P9_TA(2024)0335A9-0176/2024

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06509/2024),

–  so zreteľom na Zmluvu o energetickej charte, ktorá bola podpísaná 17. decembra 1994 v Lisabone, a najmä na jej článok 47,

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 194 ods. 2, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9‑0059/2024),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0176/2024),

1.  udeľuje súhlas s odstúpením Únie od Zmluvy o energetickej charte;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a zmluvných strán Zmluvy o energetickej charte.


Opatrenia na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách
PDF 222kWORD 60k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/637 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a smernica (EÚ) 2019/997, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ (COM(2023)0930 – C9-0015/2024 – 2023/0441(CNS))
P9_TA(2024)0336A9-0178/2024

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2023)0930),

–  so zreteľom na článok 23 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0015/2024),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0178/2024),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  Rozsah pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/637 by sa mal rozšíriť nad rámec občanov Únie aj na všetky ostatné osoby, ktoré majú právny nárok na konzulárnu ochranu členského štátu, aby sa takýmto osobám umožnilo získať túto ochranu od iného členského štátu za rovnakých podmienok ako nezastúpení občania. Táto kategória osôb môže zahŕňať osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca, osoby bez štátnej príslušnosti a iné osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej krajiny, osoby s oprávneným pobytom v niektorom členskom štáte a ktoré sú držiteľmi cestovného dokladu vydaného týmto členským štátom, a osoby požívajúce dočasnú ochranu.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Zvyšuje sa počet a častosť kríz vedúcich k žiadostiam o konzulárnu ochranu. Pandémia ochorenia COVID-19, kríza v Afganistane, útočná vojna Ruska proti Ukrajine, konflikt v Sudáne, repatriácie z Izraela a Gazy a iné podobné krízy poskytli kontext na identifikáciu nedostatkov a zváženie toho, ako ďalej uľahčiť uplatňovanie práva na konzulárnu ochranu. Na základe ponaučení z týchto skúseností a s cieľom zjednodušiť postupy pre občanov a konzulárne úrady by sa mali objasniť a zefektívniť pravidlá a postupy smernice (EÚ) 2015/637, aby sa zlepšila účinnosť poskytovania konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom Únie, najmä v krízových situáciách. Na miestnej úrovni v tretích krajinách, ako aj na úrovni hlavných miest by sa mali čo najlepšie využívať zdroje dostupné na úrovni členských štátov a Únie.
(2)  Zvyšuje sa počet a častosť kríz vedúcich k žiadostiam o konzulárnu ochranu. Pandémia ochorenia COVID-19, kríza v Afganistane v roku 2021, útočná vojna Ruska proti Ukrajine, konflikt v Sudáne, repatriácie z Izraela a Gazy, množiace sa humanitárne krízy a prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľuďmi a iné podobné krízy poskytli kontext na identifikáciu nedostatkov a zváženie toho, ako ďalej uľahčiť uplatňovanie práva na konzulárnu ochranu. Mala by sa posilniť schopnosť Únie reagovať na tieto prebiehajúce množiace sa krízy, pričom by sa mali odstrániť všetky nedostatky a posilniť naša pripravenosť, schopnosť zhromažďovať informácie a rozhodovať pred krízami a počas nich. Na základe ponaučení z týchto skúseností a s cieľom zjednodušiť postupy pre občanov a konzulárne úrady by sa mali objasniť a zefektívniť pravidlá a postupy smernice (EÚ) 2015/637, aby sa zlepšila účinnosť poskytovania konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom Únie, najmä v krízových situáciách. Na miestnej úrovni v tretích krajinách, ako aj na úrovni hlavných miest by sa mali čo najlepšie využívať zdroje dostupné na úrovni členských štátov a Únie.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  S cieľom zlepšiť právnu istotu pre konzulárne orgány a občanov je vhodné stanoviť podrobnejšie kritériá, ktoré by pomohli pri posudzovaní toho, či sa má občan Únie považovať za nezastúpeného občana, a teda občana oprávneného na poskytnutie konzulárnej ochrany od členského štátu, ktorého konzulárne orgány boli oslovené. Tieto kritériá by mali byť dostatočne flexibilné a mali by sa uplatňovať vzhľadom na miestne okolnosti, ako je jednoduchosť cestovania alebo bezpečnostná situácia v dotknutej tretej krajine. V tejto súvislosti by dôležitými prvkami mali zostať prístupnosť a blízkosť.
(4)  S cieľom zlepšiť právnu istotu pre konzulárne orgány a občanov je vhodné stanoviť podrobnejšie kritériá, ktoré by pomohli pri posudzovaní toho, či sa má občan Únie považovať za nezastúpeného občana, a teda občana oprávneného na poskytnutie konzulárnej ochrany od členského štátu, ktorého konzulárne orgány boli oslovené. Tieto kritériá by mali byť dostatočne pragmatické, flexibilné a mali by sa uplatňovať vzhľadom na miestne okolnosti, ako je jednoduchosť cestovania alebo bezpečnostná situácia v dotknutej tretej krajine. V tejto súvislosti by dôležitými prvkami mali zostať prístupnosť, blízkosť a bezpečnosť.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Prvým kritériom by malo byť, že konzulárne orgány zohľadnia ťažkosti súvisiace so schopnosťou občanov dostať sa v primeranom čase bezpečne na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, pričom by sa mala zohľadniť povaha a naliehavosť požadovanej pomoci a prostriedky, najmä finančné zdroje, ktoré majú k dispozícii. Napríklad potreba náhradného cestovného dokladu EÚ v dôsledku straty cestovných dokladov by v zásade mala viesť k tomu, že občan sa bude považovať za nezastúpeného občana, ak by si jeho cesta na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, vyžadovala prenocovanie alebo použitie leteckej dopravy, keďže nemožno očakávať, že bude za takýchto okolností cestovať.
(5)  Prvým kritériom by malo byť, že konzulárne orgány zohľadnia ťažkosti súvisiace so schopnosťou občanov dostať sa do 48 hodín bezpečne na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, pričom by sa mala zohľadniť povaha a naliehavosť požadovanej pomoci a prostriedky, najmä finančné zdroje, ktoré majú k dispozícii. Hoci primerané časové obdobie bude závisieť od osobitostí každej žiadosti o pomoc, lehota, počas ktorej sa občania môžu bezpečne dostať na veľvyslanectvo alebo konzulát svojho členského štátu alebo počas ktorej sa s nimi veľvyslanectvo alebo konzulát môže spojiť, by v žiadnom prípade nemala presiahnuť 48 hodín. Napríklad potreba náhradného cestovného dokladu EÚ v dôsledku straty cestovných dokladov by v zásade mala viesť k tomu, že občan sa bude považovať za nezastúpeného občana, ak by si jeho cesta na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, vyžadovala prenocovanie alebo použitie leteckej dopravy, keďže nemožno očakávať, že bude za takýchto okolností cestovať.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  Pojem absencia zastúpenia by sa mal vykladať s cieľom zabezpečiť účinnosť práva na konzulárnu ochranu. Občan by sa mal tiež považovať za nezastúpeného občana v situácii, keď by jeho presmerovaním na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, bola pravdepodobne ohrozená konzulárna ochrana, a najmä ak si naliehavosť situácie vyžaduje okamžité konanie dožiadaného veľvyslanectva alebo konzulátu. Je to obzvlášť dôležité v krízových situáciách, keď by neposkytnutie včasnej pomoci mohlo mať na občana obzvlášť negatívny dosah.
(7)  Pojem absencia zastúpenia by sa mal vykladať s cieľom zabezpečiť účinnosť práva na konzulárnu ochranu. Občan by sa mal tiež považovať za nezastúpeného občana v situácii, keď by jeho presmerovaním na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, bola pravdepodobne ohrozená konzulárna ochrana, a najmä ak si naliehavosť situácie vyžaduje okamžité konanie dožiadaného veľvyslanectva alebo konzulátu. Je to obzvlášť dôležité v krízových situáciách, keď by neposkytnutie včasnej pomoci mohlo mať na občana obzvlášť negatívny dosah. Okrem toho by sa malo zohľadniť výrazné zníženie počtu zamestnancov veľvyslanectva alebo konzulátu, ktoré môže významne ovplyvniť účinnosť a efektívnosť ich operácií, keďže by mohlo ešte viac zhoršiť výzvy, ktorým čelia občania žiadajúci o konzulárnu pomoc.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 11
(11)  Žiadosti by sa nemali postupovať, ak by sa tým ohrozila konzulárna ochrana, najmä ak si naliehavosť situácie vyžaduje okamžité konanie veľvyslanectva alebo konzulátu osloveného členského štátu. Mohlo by to tak byť napríklad v prípade vážnych núdzových zdravotných situácií alebo zdanlivo svojvoľného zatknutia. Nezastúpení občania by okrem toho mali byť informovaní o každom takomto postúpení.
(11)  Žiadosti by sa nemali postupovať, ak by sa tým ohrozila konzulárna ochrana, najmä ak si naliehavosť situácie vyžaduje okamžité konanie veľvyslanectva alebo konzulátu osloveného členského štátu. Mohlo by to tak byť napríklad v prípade vážnych núdzových zdravotných situácií alebo zdanlivo svojvoľného alebo politicky motivovaného zatknutia. Nezastúpení občania by okrem toho mali byť informovaní o každom takomto postúpení.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)  Pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom by členské štáty mali zohľadniť osobitné potreby zraniteľných skupín, ako sú maloleté osoby bez sprievodu, tehotné ženy, osoby so zníženou pohyblivosťou, osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby ohrozené diskrimináciou z akéhokoľvek dôvodu, ako sú dôvody uvedené v článku 21 charty.
(13)  Pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom by členské štáty mali zohľadniť prierezový prístup k osobitným potrebám zraniteľných skupín, ako sú maloleté osoby bez sprievodu, obete manželstva vynúteného násilím alebo zajatia v manželstve, ktorým by sa mala poskytnúť právna a psychologická podpora, tehotné ženy, osoby so zníženou pohyblivosťou, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby ohrozené diskrimináciou z akéhokoľvek dôvodu, ako sú dôvody uvedené v článku 21 charty.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 19
(19)  Aby sa zaistila pripravenosť na možné konzulárne krízy, ktoré si vyžadujú poskytovanie pomoci nezastúpeným občanom, miestna konzulárna spolupráca medzi členskými štátmi a delegáciami Únie v tretích krajinách by mala zahŕňať výmeny informácií o záležitostiach týkajúcich sa týchto občanov vrátane ich bezpečnosti a ochrany, vypracovania spoločných konzulárnych pohotovostných plánov a organizovania konzulárnych cvičení. V tejto súvislosti môže byť obzvlášť dôležité, aby konzulárne orgány nezastúpených členských štátov boli zapojené do takejto miestnej konzulárnej spolupráce, pokiaľ ide o koordináciu pripravenosti a reakcie na konzulárne krízy.
(19)  Aby sa zaistila pripravenosť na možné konzulárne krízy, ktoré si vyžadujú poskytovanie pomoci nezastúpeným občanom, vrátane prírodných katastrof, politických nepokojov alebo teroristických útokov, miestna konzulárna spolupráca medzi členskými štátmi a delegáciami Únie v tretích krajinách by mala zahŕňať výmeny informácií o záležitostiach týkajúcich sa týchto občanov vrátane ich bezpečnosti a ochrany, vypracovania spoločných konzulárnych pohotovostných plánov a mechanizmov rýchlej reakcie a organizovania konzulárnych cvičení. V tejto súvislosti môže byť obzvlášť dôležité, aby konzulárne orgány nezastúpených členských štátov boli zapojené do takejto miestnej konzulárnej spolupráce, pokiaľ ide o koordináciu pripravenosti a reakcie na konzulárne krízy.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 23
(23)  Spoločné konzulárne pohotovostné plány by mali v prípade potreby zohľadňovať aj úlohy a povinnosti vedúcich štátov, t. j. členských štátov zastúpených v danej tretej krajine, ktoré sú zodpovedné za koordináciu a vedenie pomoci nezastúpeným občanom počas kríz, s cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu konzulárnej pomoci. Okrem toho by sa v rámci konzulárnych cvičení mali každoročne hodnotiť spoločné konzulárne pohotovostné plány, aby sa zabezpečila ich trvalá relevantnosť. Spoločné konzulárne pohotovostné plány by sa zároveň nemali chápať tak, že nahrádzajú existujúce národné krízové plány členských štátov alebo ovplyvňujú ich zodpovednosť za poskytovanie konzulárnej pomoci ich vlastným štátnym príslušníkom.
(23)  Spoločné konzulárne pohotovostné plány by mali v prípade potreby zohľadňovať aj úlohy a povinnosti vedúcich štátov, t. j. členských štátov zastúpených v danej tretej krajine, ktoré sú zodpovedné za koordináciu a vedenie pomoci nezastúpeným občanom počas kríz, s cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu konzulárnej pomoci. Okrem toho by sa v rámci konzulárnych cvičení mali každoročne alebo častejšie, ak si to mimoriadne okolnosti vyžadujú, hodnotiť spoločné konzulárne pohotovostné plány, aby sa zabezpečila ich trvalá relevantnosť. Spoločné konzulárne pohotovostné plány by sa zároveň nemali chápať tak, že nahrádzajú existujúce národné krízové plány členských štátov alebo ovplyvňujú ich zodpovednosť za poskytovanie konzulárnej pomoci ich vlastným štátnym príslušníkom, ale ako jednotný prístup, ktorý môže ďalej pomôcť koordinovať úsilie zastúpených členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 25
(25)  Cestovné odporúčania, t. j. informácie vydávané členskými štátmi o relatívnej bezpečnosti cestovania do konkrétnych tretích krajín, umožňujú cestujúcim prijať informované rozhodnutie o konkrétnej cestovnej destinácii vrátane tretích krajín, v ktorých členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, nie je zastúpený. Hoci za vydávanie cestovných odporúčaní sú zodpovedné členské štáty, je vhodné, aby sa pri tejto téme skoordinovali, a to najmä v kontexte krízových situácií, s cieľom zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere konzistentnosť úrovne poskytovaných odporúčaní. Mohlo by to zahŕňať dohodu o spoločnej štruktúre úrovní rizika uvedených v cestovných odporúčaniach, pričom by sa na tento účel mohla využiť bezpečná platforma ESVČ. Ak je to možné, takáto koordinácia by sa mala uskutočniť v počiatočnom štádiu, keď členské štáty plánujú zmeniť úroveň svojich cestovných odporúčaní.
(25)  Cestovné odporúčania, t. j. informácie vydávané členskými štátmi o relatívnej bezpečnosti cestovania do konkrétnych tretích krajín, by sa mali pravidelne aktualizovať, aby cestujúcim umožnili prijať informované rozhodnutie o konkrétnej cestovnej destinácii vrátane tretích krajín, v ktorých členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, nie je zastúpený. Hoci za vydávanie cestovných odporúčaní sú zodpovedné členské štáty, je vhodné, aby sa pri tejto téme skoordinovali, a to najmä v súvislosti s krízami, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť úrovne poskytovaných odporúčaní. Mohlo by to zahŕňať dohodu o spoločnej štruktúre úrovní rizika uvedených v cestovných odporúčaniach, pričom by sa na tento účel mohla využiť bezpečná platforma ESVČ. Takáto koordinácia by sa mala uskutočniť v počiatočnom štádiu, keď členské štáty plánujú zmeniť úroveň svojich cestovných odporúčaní.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 26
(26)  Efektívna koordinácia je nevyhnutná na zabezpečenie účinnej reakcie na krízu. Na zabezpečenie takejto koordinácie by členské štáty mali byť podporované centrom ESVČ pre reakcie na krízy a Koordinačným centrom Komisie pre reakcie na núdzové situácie. Koordinovaná reakcia Únie na krízu je obzvlášť dôležitá v prípadoch, keď sa vyžaduje evakuácia, aby sa zabezpečilo efektívne poskytovanie disponibilnej podpory a aby sa čo najlepšie využili dostupné evakuačné kapacity. Z tohto dôvodu by sa informácie o dostupných evakuačných kapacitách mali vymieňať včas, a to aj v prípade záchranných a evakuačných operácií s využitím vojenských prostriedkov.
(26)  Efektívna koordinácia je nevyhnutná na zabezpečenie účinnej reakcie na krízu. Na zabezpečenie takejto koordinácie musia členské štáty dostávať podporu a včasné informácie od centra ESVČ pre reakcie na krízy a Koordinačného centra Komisie pre reakcie na núdzové situácie. Koordinovaná reakcia Únie na krízu je obzvlášť dôležitá v prípadoch, keď sa vyžaduje evakuácia, aby sa zabezpečilo rýchle a efektívne poskytovanie disponibilnej podpory a aby sa čo najlepšie využili dostupné evakuačné kapacity. Z tohto dôvodu by sa relevantné informácie z prvej ruky, napríklad o dostupných evakuačných kapacitách mali vymieňať včas, aby mohli reagovať rýchlo a efektívne, a to aj v prípade záchranných a evakuačných operácií s využitím vojenských prostriedkov. V tejto súvislosti by ESVČ mala mať možnosť dostávať od členských štátov automatické a priebežné informácie o situácii v tretích krajinách.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 28
(28)  Spoločné konzulárne tímy by mali byť založené na zásadách dobrovoľnej účasti, solidarity so zastúpenými členskými štátmi, rovnosti, pokiaľ ide o rozhodnutia o vnútorných pracovných štruktúrach, jednoduchosti zloženia tímov, rozdelenia nákladov – s každým členským štátom, inštitúciou alebo orgánom Únie, ktoré znášajú svoje vlastné prevádzkové náklady – flexibility, viditeľnosti koordinovanej reakcie Únie a otvorenosti voči príslušným tretím krajinám.
(28)  Spoločné konzulárne tímy by mali byť založené na zásadách solidarity so zastúpenými členskými štátmi, rovnosti, pokiaľ ide o rozhodnutia o vnútorných pracovných štruktúrach, jednoduchosti zloženia tímov, rozdelenia nákladov – s každým členským štátom, inštitúciou alebo orgánom Únie, ktoré znášajú svoje vlastné prevádzkové náklady – flexibility, viditeľnosti koordinovanej reakcie Únie a otvorenosti voči príslušným tretím krajinám.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 30
(30)  Na podporu občanov Únie v núdzi je dôležité poskytovať im spoľahlivé informácie o tom, ako využiť konzulárnu pomoc v tretích krajinách. Útvary Komisie a ESVČ by mali prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa šírením relevantných informácií vrátane informácií, ktoré majú členské štáty poskytovať o svojich konzulárnych sieťach a tretích krajinách, v ktorých uzavreli praktické dojednania o rozdelení zodpovednosti za poskytovanie konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom. Na uľahčenie spracovania takýchto informácií by sa tieto informácie mali poskytovať v strojovo čitateľnom formáte.
(30)  Na podporu občanov Únie v núdzi je dôležité poskytovať im spoľahlivé a ľahko prístupné informácie o tom, ako využiť konzulárnu pomoc v tretích krajinách, vrátane možností digitálneho kontaktu. Útvary Komisie a ESVČ by mali v úzkej koordinácii s členskými štátmi šíriť relevantné informácie vrátane informácií, ktoré majú členské štáty poskytovať o svojich konzulárnych sieťach a tretích krajinách, v ktorých uzavreli praktické dojednania o rozdelení zodpovednosti za poskytovanie konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom. Na uľahčenie spracovania takýchto informácií by sa tieto informácie mali poskytovať v strojovo čitateľnom formáte.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 30 a (nové)
(30a)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby občania mali jednoduchý prístup k aktuálnym informáciám o konzulárnej ochrane. V tejto súvislosti by občania EÚ mali počas pobytu v tretích krajinách, najmä v krízových situáciách, dostávať okamžité oznámenia o svojich právach a postupoch na ich uplatňovanie.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 31
(31)  Členské štáty by mali prijať dodatočné opatrenia s cieľom ďalej prispievať k zvyšovaniu informovanosti občanov Únie o ich práve na konzulárnu ochranu, a to aj s prihliadnutím na osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím. Uvádzanie znenia článku 23 ZFEÚ v cestovných pasoch vydávaných členskými štátmi, by bolo jedným z možných spôsobov, ako toho dosiahnuť, a to vzhľadom na obmedzené náklady, ktoré by v tejto súvislosti museli členské štáty vynaložiť, pričom by sa takto zvýšila informovanosť občanov o práve na ochranu diplomatickými a konzulárnymi orgánmi, ako sa už odporúčalo v odporúčaní Komisie K(2007) 58415. Členské štáty by tiež mohli poskytovať informácie o práve na konzulárnu ochranu, ktoré majú nezastúpení občania, v rámci cestovných odporúčaní a kampaní týkajúcich sa konzulárnej pomoci. Mohli by takisto spolupracovať s poskytovateľmi služieb osobnej dopravy a dopravnými uzlami ponúkajúcimi cestovanie do tretích krajín, a to napríklad tak, že ich vyzvú, aby do informačných materiálov poskytovaných zákazníkom doplnili relevantné informácie o práve na konzulárnu ochranu.
(31)  Členské štáty by mali prijať dodatočné opatrenia s cieľom ďalej prispievať k zvyšovaniu informovanosti občanov Únie o ich práve na konzulárnu ochranu, a to aj s prihliadnutím na osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím. Členské štáty by mali uvádzať znenie článku 23 ZFEÚ v cestovných pasoch vydávaných členskými štátmi, a to vzhľadom na obmedzené náklady, pričom by sa takto zvýšila informovanosť občanov o práve na ochranu diplomatickými a konzulárnymi orgánmi, ako sa už odporúčalo v odporúčaní Komisie K(2007) 5841. Členské štáty by tiež mali poskytovať informácie o práve na konzulárnu ochranu, ktoré majú nezastúpení občania, v rámci cestovných odporúčaní a kampaní týkajúcich sa konzulárnej pomoci. Mali by takisto spolupracovať s poskytovateľmi služieb osobnej dopravy a dopravnými uzlami ponúkajúcimi cestovanie do tretích krajín, a to napríklad tak, že ich vyzvú, aby do informačných materiálov poskytovaných zákazníkom doplnili relevantné informácie o práve na konzulárnu ochranu.
__________________
__________________
5 Odporúčanie Komisie K(2007) 5841 z 5. decembra 2007 o uvedení znenia článku 20 Zmluvy o ES v cestovných pasoch (Ú. v. EÚ L 118, 6.5.2008, s. 30, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2008/355/oj).
5 Odporúčanie Komisie K(2007) 5841 z 5. decembra 2007 o uvedení znenia článku 20 Zmluvy o ES v cestovných pasoch (Ú. v. EÚ L 118, 6.5.2008, s. 30, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2008/355/oj).
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 32
(32)  Finančné ustanovenia smernice (EÚ) 2015/637 by sa mali upraviť s cieľom zjednodušiť úhrady nákladov a naďalej zabezpečovať rozdelenie finančného zaťaženia. Nezastúpení občania by mali mať najmä možnosť priamej úhrady nákladov spojených so službami poskytovanými týmto členským štátom za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, aby sa zabránilo administratívnemu zaťaženiu vyplývajúcemu z požadovania úhrady nákladov od členského štátu, ktorého je občan štátnym príslušníkom. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť upustiť od účtovania takýchto nákladov. Keďže v určitých situáciách nezastúpení občania nemusia byť schopní uhradiť platbu pri podávaní žiadosti o pomoc, najmä ak im boli ukradnuté peňažné prostriedky a prostriedky umožňujúce prístup k finančným prostriedkom, je potrebné stanoviť, že konzulárne orgány členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, môžu od nich požadovať, aby podpísali prísľub splatiť náklady. Na základe takéhoto prísľubu môžu orgány členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, požiadať o úhradu nákladov po uplynutí štyroch týždňov od poskytnutia pomoci.
(32)  Finančné ustanovenia smernice (EÚ) 2015/637 by sa mali upraviť s cieľom zjednodušiť úhrady nákladov a naďalej zabezpečovať rozdelenie finančného zaťaženia. Nezastúpení občania by mali mať najmä možnosť priamej úhrady nákladov spojených so službami poskytovanými týmto členským štátom za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, aby sa zabránilo administratívnemu zaťaženiu vyplývajúcemu z požadovania úhrady nákladov od členského štátu, ktorého je občan štátnym príslušníkom. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť upustiť od účtovania takýchto nákladov. Keďže v určitých situáciách nezastúpení občania nemusia byť schopní uhradiť platbu pri podávaní žiadosti o pomoc, najmä ak im boli ukradnuté peňažné prostriedky a prostriedky umožňujúce prístup k finančným prostriedkom, je potrebné stanoviť, že konzulárne orgány členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, môžu od nich požadovať, aby podpísali prísľub splatiť náklady. Na základe takéhoto prísľubu môžu orgány členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, požiadať o úhradu nákladov po uplynutí troch mesiacov od poskytnutia pomoci.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 33
(33)  Keď občan priamo nesplatil náklady, t. j. ani ihneď pri podaní žiadosti, ani v neskoršej fáze, keď o to členský štát, ktorý poskytuje pomoc, požiadal na základe prísľubu splatiť náklady, členský štát, ktorý poskytuje pomoc, by mal byť oprávnený požiadať o úhradu nesplatených nákladov členský štát, ktorého je nezastúpený občan štátnym príslušníkom. Aby sa predišlo žiadostiam o úhradu po uplynutí dlhých lehôt, členský štát, ktorý poskytuje pomoc, by mal podať žiadosť v primeranej lehote a členský štát, ktorého je daný občan štátnym príslušníkom, by mal uhradiť náklady tiež v primeranej lehote.
(33)  Keď občan priamo nesplatil náklady, t. j. ani ihneď pri podaní žiadosti, ani v neskoršej fáze, keď o to členský štát, ktorý poskytuje pomoc, požiadal na základe prísľubu splatiť náklady, členský štát, ktorý poskytuje pomoc, by mal byť oprávnený požiadať o úhradu nesplatených nákladov členský štát, ktorého je nezastúpený občan štátnym príslušníkom. Aby sa predišlo žiadostiam o úhradu po uplynutí dlhých lehôt, členský štát, ktorý poskytuje pomoc, by mal podať žiadosť v primeranej lehote a členský štát, ktorého je daný občan štátnym príslušníkom, by mal uhradiť náklady tiež v primeranej lehote. Lehota by mala zohľadňovať zložitosť problému, zapojenie zamestnancov štruktúry a trvanie pomoci.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 34 a (nové)
(34a)  Okrem príjmov z úhrad členských štátov by sa mal primerane zvýšiť rozpočet ESVČ a ľudské zdroje, aby sa zaručilo riadne plnenie povinností pri poskytovaní pomoci a/alebo ochrany občanom EÚ.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 41
(41)  Pri spracúvaní takýchto osobitných kategórií osobných údajov by príslušné orgány členských štátov a inštitúcie a orgány Únie mali zabezpečiť vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu záujmov dotknutých osôb. Malo by to podľa možnosti zahŕňať šifrovanie takýchto osobných údajov a osobitné prideľovanie prístupových práv zamestnancom, ktorí majú prístup k špecifikovaným druhom osobitných kategórií osobných údajov.
(41)  Pri spracúvaní takýchto osobitných kategórií osobných údajov by príslušné orgány členských štátov a inštitúcie a orgány Únie mali zabezpečiť vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu záujmov a práv dotknutých osôb. Malo by to podľa možnosti zahŕňať šifrovanie takýchto osobných údajov a osobitné prideľovanie prístupových práv zamestnancom, ktorí majú prístup k špecifikovaným druhom osobitných kategórií osobných údajov.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 1 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)
(-1)  Článok 4 sa dopĺňa o tento pododsek 1a:
„Uznaní utečenci a osoby bez štátnej príslušnosti a iné osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej krajiny, ktorí majú pobyt v niektorom členskom štáte a sú držiteľmi cestovného dokladu vydaného týmto členským štátom, majú právo na konzulárnu ochranu za rovnakých podmienok ako nezastúpení občania, ak nie je členský štát, v ktorom majú bydlisko, zastúpený diplomatickým alebo konzulárnym orgánom.“
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 6 – odsek 2 – písmeno a
a)  ťažkosti súvisiace so schopnosťou dotknutého občana dostať sa v primeranom čase bezpečne na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, s prihliadnutím na povahu a naliehavosť požadovanej pomoci a prostriedky, ktoré má daný občan k dispozícii;
a)  ťažkosti súvisiace so schopnosťou dotknutého občana dostať sa v primeranom čase bezpečne na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, s prihliadnutím na povahu a naliehavosť požadovanej pomoci a prostriedky, ktoré má daný občan k dispozícii. Hoci primerané časové obdobie závisí od osobitostí každej žiadosti o pomoc, lehota, počas ktorej sa občania môžu bezpečne dostať na veľvyslanectvo alebo konzulát svojho členského štátu alebo počas ktorej sa s nimi veľvyslanectvo alebo konzulát môže spojiť, nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 48 hodín;
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 7 – odsek 3 a (nový)
3a.  Ak sú delegácie Únie jediným zastúpením, ktoré sa fyzicky nachádza v tretej krajine, alebo ak existuje objektívna potreba dodatočnej pomoci nezastúpeným občanom počas krízovej situácie pre nedostatočnú kapacitu veľvyslanectiev a konzulátov členských štátov, delegácie Únie poskytnú konzulárnu pomoc vrátane vydávania náhradných cestovných dokladov podľa ustanovení smernice (EÚ) 2019/997.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 7 – odsek 4 a (nový)
4a.  Pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom členské štáty zohľadňujú prierezový prístup k osobitným potrebám zraniteľných skupín a jednotlivcov vystavených riziku diskriminácie na akomkoľvek základe, napríklad na základe skutočností uvedených v článku 21 charty, konkrétne z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 9 – odsek 1
(2)  V článku 9 sa písmená e) a f) nahrádzajú takto:
(2)  V článku 9 sa dopĺňa tento bod:
„e) podpora, evakuácia a repatriácia v prípade núdze;
vypúšťa sa
f)  potreba náhradného cestovného dokladu EÚ stanoveného v smernici (EÚ) 2019/997*.
vypúšťa sa
fa)  súdne konania v naliehavých prípadoch, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť.
__________________
__________________
* Smernica Rady (EÚ) 2019/997 z 18. júna 2019, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ a zrušuje rozhodnutie 96/409/SZBP (Ú. v. EÚ L 163, 20.6.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.seu/eli/dir/2019/997/oj).
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 11 – odsek 2
2.  Delegácie Únie podporujú členské štáty pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom v súlade s článkom 5 ods. 10 rozhodnutia 2010/427/EÚ. Takáto podpora môže zahŕňať vykonávanie osobitných úloh konzulárnej pomoci na žiadosť členských štátov a v ich mene. Členský štát, ktorý poskytuje pomoc, a členský štát, ktorého je daný občan štátnym príslušníkom, poskytnú delegácii Únie v príslušnom prípade všetky relevantné informácie.
2.  Delegácie Únie podporujú členské štáty pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom v súlade s článkom 5 ods. 10 rozhodnutia 2010/427/EÚ. Takáto podpora môže zahŕňať vykonávanie osobitných úloh konzulárnej pomoci na žiadosť členských štátov a v ich mene. Členský štát, ktorý poskytuje pomoc, a členský štát, ktorého je daný občan štátnym príslušníkom, bezodkladne poskytnú delegácii Únie v príslušnom prípade všetky relevantné informácie.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 11 – odsek 2 a (nový)
2a.  ESVČ a delegáciám Únie sa pridelia potrebné finančné a ľudské zdroje na pokrytie režijných nákladov a dodatočného horizontálneho administratívneho zaťaženia.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13 – odsek 1 – úvodná časť
1.  V kontexte miestnej konzulárnej spolupráce uvedenej v článku 12 členské štáty a ESVČ vypracujú a schvália spoločný konzulárny pohotovostný plán pre každú tretiu krajinu. Spoločný konzulárny pohotovostný plán sa každoročne aktualizuje a obsahuje:
1.  V kontexte miestnej konzulárnej spolupráce uvedenej v článku 12 členské štáty a ESVČ vypracujú a schvália spoločný konzulárny pohotovostný plán pre každú tretiu krajinu. Spoločný konzulárny pohotovostný plán sa aktualizuje každoročne alebo častejšie, ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti a obsahuje:
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13 – odsek 1 – písmeno a
a)  analýzu konzulárnej situácie v danej krajine vrátane prehľadu veľvyslanectiev alebo konzulátov členských štátov, odhad počtu občanov Únie s uvedením lokalít, kde sa nachádzajú, a posúdenie rizika najpravdepodobnejších scenárov s dosahom na občanov Únie;
a)  analýzu konzulárnej situácie v danej krajine vrátane prehľadu veľvyslanectiev alebo konzulátov členských štátov, odhad počtu občanov Únie s uvedením lokalít, kde sa nachádzajú, a posúdenie rizika najpravdepodobnejších scenárov s dosahom na občanov Únie; ako sú okrem iného vojenské, politické riziká, riziká trestnej činnosti, zdravotné riziká a prírodné katastrofy;
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13 – odsek 2 – pododsek 1
Delegácie Únie, ak sa nachádzajú v danej tretej krajine, koordinujú vypracúvanie a schvaľovanie spoločných konzulárnych pohotovostných plánov, a to na základe príspevkov veľvyslanectiev alebo konzulátov členských štátov zastúpených v dotknutej tretej krajine a konzulárnych orgánov nezastúpených členských štátov. Spoločné konzulárne pohotovostné plány sa sprístupnia všetkým členským štátom, ESVČ a útvarom Komisie.
Delegácie Únie, ak sa nachádzajú v danej tretej krajine, koordinujú vypracúvanie a schvaľovanie spoločných konzulárnych pohotovostných plánov, a to na základe príspevkov veľvyslanectiev alebo konzulátov členských štátov zastúpených v dotknutej tretej krajine a konzulárnych orgánov nezastúpených členských štátov. V prípade potreby to môže zahŕňať spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Spoločné konzulárne pohotovostné plány sa sprístupnia všetkým členským štátom, ESVČ a útvarom Komisie.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13 – odsek 3 a (nový)
3a.  Členské štáty a delegácie Únie spolupracujú pri zavádzaní systémov včasného varovania s cieľom umožniť včasné odhaľovanie potenciálnych kríz alebo nebezpečenstiev, ako sú prírodné katastrofy, politické nepokoje alebo núdzové zdravotné situácie v dotknutej tretej krajine. Tieto systémy využívajú analýzu údajov, posúdenia rizík a výmenu spravodajských informácií s cieľom poskytnúť včasné ukazovatele vznikajúcich hrozieb, čím sa zvýši účinnosť úsilia v oblasti pripravenosti a reakcie na krízy.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13 – odsek 4
4.  Členské štáty poskytujú v súlade s vnútroštátnym právom svojim občanom možnosť zaregistrovať sa vhodnými prostriedkami a nástrojmi u príslušných vnútroštátnych orgánov alebo ich informovať o svojich cestách do tretích krajín alebo pobyte v tretích krajinách.
4.  Členské štáty prijmú v súlade s vnútroštátnym právom aktívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ich občania vhodnými prostriedkami a nástrojmi zaregistrovali u príslušných vnútroštátnych orgánov alebo ich informovali o svojich cestách do tretích krajín alebo pobyte v tretích krajinách, najmä ak dotknuté tretie krajiny nie sú považované za úplne bezpečné.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13 – odsek 5
5.  Členské štáty si vymieňajú informácie o zmenách svojich cestovných odporúčaní pre občanov, a to najmä v kontexte krízových situácií, v počiatočnom štádiu a usilujú sa zabezpečiť konzistentnosť úrovne poskytovaných cestovných odporúčaní.“;
5.  Členské štáty si vymieňajú informácie o zmenách svojich cestovných odporúčaní pre občanov, a to najmä v kontexte krízových situácií, v počiatočnom štádiu a usilujú sa zabezpečiť konzistentnosť úrovne poskytovaných cestovných odporúčaní. Členské štáty by sa mali vždy navzájom informovať, keď sa dozvedia o zvýšených bezpečnostných rizikách.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13 – odsek 5 a (nový)
5a.  Členské štáty zvyšujú situačnú informovanosť delegácií Únie v tretích krajinách, a to aj pravidelnou výmenou aktualizácií posúdení rizika a možných hrozieb pre bezpečnosť občanov EÚ a výmenou informácií o svojich cestovných odporúčaniach.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13 – odsek 5 b (nový)
5b.  ESVČ v úzkej spolupráci s členskými štátmi poskytuje úradníkom Únie a diplomatickým a konzulárnym pracovníkom členských štátov odbornú prípravu v oblasti pripravenosti, simulácie a reakcie na krízu s cieľom zlepšiť ich schopnosť zvládať krízové situácie a poskytovať pomoc občanom EÚ v zahraničí.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13a – odsek 2
2.  V prípade potreby môžu byť členské štáty podporené spoločnými konzulárnymi tímami zloženými z expertov z členských štátov, najmä z členských štátov, ktoré nie sú zastúpené v tretej krajine postihnutej krízou, ESVČ a útvarov Komisie. Spoločné konzulárne tímy sú k dispozícii na rýchle nasadenie do tretích krajín postihnutých konzulárnymi krízami. Účasť v spoločných konzulárnych tímoch je dobrovoľná.
2.  V prípade potreby môžu byť členské štáty podporené spoločnými konzulárnymi tímami zloženými z expertov z členských štátov, najmä z členských štátov, ktoré nie sú zastúpené v tretej krajine postihnutej krízou, ESVČ a útvarov Komisie. Spoločné konzulárne tímy sú k dispozícii na rýchle nasadenie do tretích krajín postihnutých konzulárnymi krízami. Účasť v spoločných konzulárnych tímoch je dobrovoľná. ESVČ a Komisia podporujú pripravenosť týchto expertov a spoločných konzulárnych tímov.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13a – odsek 4
4.  Pri poskytovaní pomoci môžu členské štáty v prípade potreby požiadať o podporu z nástrojov Únie, ako sú štruktúry krízového riadenia ESVČ a jej centrum pre reakcie na krízy a, prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie zriadeného článkom 7 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ, mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany.
4.  Pri poskytovaní pomoci môžu byť členské štáty podporované z nástrojov Únie, ako sú štruktúry krízového riadenia ESVČ a jej centrum pre reakcie na krízy. Členské štáty môžu zapojiť aj Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie zriadené článkom 7 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ, mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a v relevantných prípadoch misie a operácie EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a kapacity rýchleho nasadenia EÚ, ako sa uvádza v Strategickom kompase pre bezpečnosť a obranu.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13a – odsek 4 a (nový)
4a.  Do kapitoly 2 sa vkladá tento článok 13ad: Článok 13ad Osobitná ochrana detí Členské štáty s podporou delegácií Únie prijmú osobitné opatrenia na zabezpečenie práva na konzulárnu ochranu detí, ktoré sú občania EÚ, v tretích krajinách, najmä ak existuje riziko porušenia ich práv zakotvených v Charte základných práv EÚ a v Dohovore OSN o právach dieťaťa. Pri poskytovaní konzulárnej pomoci deťom členské štáty v prvom rade zvažujú blaho dieťaťa.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13b – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť
Členské štáty poskytnú Komisii a vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku aspoň raz ročne tieto informácie:
Členské štáty poskytnú Komisii a ESVČ raz za šesť mesiacov tieto informácie:
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13b – odsek 2
2.  Členské štáty, útvary Komisie a ESVČ zverejňujú informácie uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) spôsobom, ktorý zabezpečuje koherentnosť poskytovaných informácií.
2.  Členské štáty, útvary Komisie a ESVČ zverejňujú informácie uvedené v odseku 1 spôsobom, ktorý zabezpečuje koherentnosť poskytovaných informácií.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13b – odsek 3
3.  Ak o to Komisia požiada, členské štáty poskytnú informácie uvedené v odseku 1 v strojovo čitateľnom formáte.
3.  Členské štáty poskytnú informácie uvedené v odseku 1 v strojovo čitateľnom formáte.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13c – odsek 1 – úvodná časť
1.  Členské štáty prijmú opatrenia na informovanie svojich občanov o ich práve stanovenom v článku 20 ods. 2 písm. c) ZFEÚ. To môže zahŕňať najmä tieto opatrenia:
1.  Členské štáty prijmú opatrenia na informovanie svojich občanov o ich práve stanovenom v článku 20 ods. 2 písm. c) ZFEÚ, najmä:
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13c – odsek 1 – písmeno a
a)  uvedenie prvej vety článku 23 ZFEÚ v národných pasoch;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13c – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  zavádzanie digitálnych technológií a automatizovaných systémov oznamovania, ako sú SMS prostredníctvom telefónnych sietí, s cieľom poskytnúť občanom EÚ základné kontaktné údaje na účely konzulárnej ochrany pri vstupe do tretej krajiny, ako aj varovné správy počas krízových situácií.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 13c – odsek 1 a (nový)
1a.  Okrem toho členské štáty uvádzajú prvú vetu článku 23 ZFEÚ v štátnych cestovných pasoch na viditeľnom mieste.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 14 – odsek 2 – pododsek 1
Ak nezastúpený občan nie je schopný členskému štátu, ktorý poskytuje pomoc, uhradiť náklady uvedené v odseku 1 pri podávaní žiadosti o pomoc, členský štát, ktorý poskytuje pomoc, môže od nezastúpeného občana požadovať, aby podpísal prísľub splatiť náklady. Na základe toho môže členský štát, ktorý poskytuje pomoc, požiadať dotknutého nezastúpeného občana o úhradu týchto nákladov po uplynutí štyroch týždňov od poskytnutia pomoci. Neschopnosťou uhradiť náklady uvedené v odseku 1 pri podávaní žiadosti o pomoc nie je dotknuté právo nezastúpených občanov na konzulárnu ochranu.
Ak nezastúpený občan nie je schopný členskému štátu, ktorý poskytuje pomoc, uhradiť náklady uvedené v odseku 1 pri podávaní žiadosti o pomoc, členský štát, ktorý poskytuje pomoc, môže od nezastúpeného občana požadovať, aby podpísal prísľub splatiť náklady. Na základe toho môže členský štát, ktorý poskytuje pomoc, požiadať dotknutého nezastúpeného občana o úhradu týchto nákladov po uplynutí troch mesiacov od poskytnutia pomoci. Neschopnosťou uhradiť náklady uvedené v odseku 1 pri podávaní žiadosti o pomoc nie je dotknuté právo nezastúpených občanov na konzulárnu ochranu.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 14 – odsek 6
6.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia štandardné vzory, ktoré sa majú použiť pre prísľub splatiť náklady uvedený v odseku 2 a na úhradu nákladov od členského štátu, ktorého je daný občan štátnym príslušníkom, ako sa uvádza v odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15a ods. 2.
6.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia štandardné vzory, dostupné v jazykoch všetkých členských štátov, ktoré sa majú použiť pre prísľub splatiť náklady uvedený v odseku 2 a na úhradu nákladov od členského štátu, ktorého je daný občan štátnym príslušníkom, ako sa uvádza v odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15a ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 16a – odsek 1 – písmeno f a (nové)
fa)  zabezpečiť súlad s ustanoveniami článku 13 ods. 4 týkajúcimi sa registrácie a oznamovania ciest občanov do tretích krajín alebo pobytu v tretích krajinách.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 16a – odsek 1 – písmeno f b (nové)
fb)  poskytnúť informácie a varovania uvedené v článku 13c ods. 1 písm. -a);
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 16a – odsek 1 – písmeno f c (nové)
fc)  spracovať informácie a registrácie ciest alebo pobytu poskytnuté v súlade s článkom 13 ods. 4.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 16a – odsek 6
6.  Príslušné orgány členských štátov a inštitúcie a orgány Únie zabezpečia pri spracúvaní osobných údajov uvedených v odseku 5 vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu záujmov dotknutých osôb. Takisto zavedú vnútorné politiky a prijmú potrebné technické a organizačné opatrenia na zabránenie neoprávnenému prístupu k takýmto osobným údajom a ich prenosu.
6.  Príslušné orgány členských štátov a inštitúcie a orgány Únie zabezpečia pri spracúvaní osobných údajov uvedených v odseku 5 vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu záujmov a práv dotknutých osôb. Takisto zavedú vnútorné politiky a prijmú potrebné technické a organizačné opatrenia na zabránenie neoprávnenému prístupu k takýmto osobným údajom a ich prenosu.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 16a – odsek 7 – pododsek 1
Na účely tejto smernice príslušné orgány členských štátov prenášajú osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len na účely plnenia úloh uvedených v článku 9, článku 10 a článku 13a a v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679.
Na účely tejto smernice príslušné orgány členských štátov prenášajú osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len na účely plnenia úloh uvedených v článku 9, článku 10 a článku 13a a v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679. Osobné údaje uvedené v odseku 5 sú z takéhoto prenosu vylúčené, pokiaľ nebol získaný výslovný predchádzajúci súhlas dotknutého občana Únie.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 16b – odsek 1
Členské štáty zabezpečia, aby mali nezastúpení občania v prípade porušenia ich práv podľa tejto smernice k dispozícii účinný prostriedok nápravy podľa vnútroštátneho práva.
Členské štáty zabezpečia, aby mali nezastúpení občania v prípade porušenia ich práv podľa tejto smernice k dispozícii účinný prístup k mechanizmom podávania sťažností a prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10
Smernica (EÚ) 2015/637
Článok 19 – odsek 3 – pododsek 1
Komisia najskôr [osem rokov po termíne transpozície tejto smernice] vykoná hodnotenie tejto smernice a správu o hlavných zisteniach predloží Európskemu parlamentu a Rade.
Komisia najneskôr [päť rokov po termíne transpozície tejto smernice] vykoná hodnotenie tejto smernice a správu o hlavných zisteniach predloží Európskemu parlamentu a Rade.

Dohoda v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci
PDF 119kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci v mene Európskej únie (07577/2024 – C9-0135/2024 – 2023/0353(NLE))
P9_TA(2024)0337A9-0177/2024

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07577/2024),

–  so zreteľom na návrh dohody podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie (12126/2023),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9‑0135/2024),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0177/2024),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu
PDF 131kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (COM(2022)0105 – C9-0058/2022 – 2022/0066(COD))
P9_TA(2024)0338A9-0234/2023

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0105),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 82 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0058/2022),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, ktorá tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2022(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 40 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0234/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu

P9_TC1-COD(2022)0066


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2024/1385.)

(1) Ú. v. EÚ C 443, 22.11.2022, s. 93.


Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím
PDF 130kWORD 46k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím (COM(2023)0512 – C9-0328/2023 – 2023/0311(COD))
P9_TA(2024)0339A9-0003/2024
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0512),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 53 ods. 1, článok 62, článok 91 a článok 21 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0328/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. januára 2024(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na listy Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre petície,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0003/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorou sa ustanovuje európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím(3)

P9_TC1-COD(2023)0311


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1, článok 62, článok 91 a článok 21 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  ▌Únia je založená na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a dodržiavania ľudských práv a odhodlaná bojovať proti diskriminácii, a to aj z dôvodu zdravotného postihnutia, ako sa to stanovuje v Zmluve o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“), v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím(7) (ďalej len „dohovor UNCRPD“).

(2)  V článku 26 charty Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote.

(3)  Každý občan Únie má základné právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam stanoveným v ZEÚ a ZFEÚ a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. V článku 18 dohovoru UNCRPD sa takisto uznávajú práva osôb so zdravotným postihnutím okrem iného na slobodu pohybu a slobodu voľby miesta pobytu na rovnakom základe s ostatnými.

(4)  Podľa Súdneho dvora Európskej únie má byť postavenie občana Únie základným postavením štátnych príslušníkov členských štátov pri uplatňovaní práva na pohyb a pobyt na území členských štátov, zabezpečujúcim, aby sa v rozsahu vecnej pôsobnosti ZFEÚ s občanmi, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii, nezávisle na ich štátnom občianstve zaobchádzalo rovnako okrem výslovne stanovených výnimiek.

(5)  Únia je zmluvnou stranou dohovoru ▌UNCRPD ▌a je viazaná jeho ustanoveniami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie v rozsahu jej právomocí. Všetky členské štáty sú zmluvnými stranami dohovoru UNCRPD a sú ním viazané v rozsahu svojich právomocí. Hoci Únia a všetky členské štáty dohovor UNCRPD podpísali a ratifikovali, je potrebné pokročiť, pokiaľ ide o rovnosť osôb so zdravotným postihnutím tak na úrovni Únie, ako aj vo všetkých členských štátoch.

(6)  V dohovore UNCRPD sa uznáva, že medzi osoby so zdravotným postihnutím patria osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi environmentálnymi, administratívnymi, technologickými a spoločenskými prekážkami môžu viesť k diskriminačnému zaobchádzaniu. Účelom dohovoru UNCRPD je preto presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké požívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím bez akejkoľvek diskriminácie a podporovať rešpektovanie ich prirodzenej dôstojnosti, individuálnej autonómie vrátane slobody vlastnej voľby a nezávislosti, čím sa zabezpečí ich plné a účinné zapojenie a začlenenie do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. V dohovore UNCRPD sa tiež uznáva, že je dôležité rešpektovať odlišnosti a akceptovať osoby so zdravotným postihnutím ako súčasť ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti a je potrebné prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie rovnosti príležitostí a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. V dohovore UNCRPD sa uvádza, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vystavené viacnásobným formám diskriminácie, a stanovuje sa, že zmluvné strany majú prijať opatrenia, aby im zabezpečili plné a rovnaké požívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd. Tiež sa v ňom uznávajú ťažké podmienky, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím vystavené viacnásobným alebo vystupňovaným formám diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, vierovyznania, politického alebo iného presvedčenia, národnostného, etnického, domorodého alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu, veku alebo iného postavenia.

(7)  V Európskom pilieri sociálnych práv(8), ktorý spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada a Európska komisia 17. novembra 2017 v Göteborgu sa v zásade č. 3 stanovuje, že každý, bez ohľadu na zdravotné postihnutie, má právo na rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám dostupným pre verejnosť, a že je potrebné podporovať rovnosť príležitostí nedostatočne zastúpených skupín. Okrem toho sa v Európskom pilieri sociálnych práv v rámci zásady č. 17 uznáva, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na podporu príjmu, ktorý zaručuje dôstojný život, služby, ktoré im umožnia zapojiť sa do života spoločnosti, a pracovné prostredie prispôsobené ich potrebám.

(8)   Cieľom stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, ktorá sa prostredníctvom oznámenia Komisie prijala 3. marca 2021, je riešiť rôzne výzvy, ktorým osoby so zdravotným postihnutím čelia, a dosiahnuť pokrok vo všetkých oblastiach dohovoru UNCRPD na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni.

(9)  Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882(9) je zlepšiť prístup k určitým výrobkom a službám odstraňovaním prekážok vyplývajúcich z nesúrodých požiadaviek na prístupnosť, ktoré existujú v členských štátoch, a predchádzaním ich vzniku, čím sa prispeje aj k lepšej dostupnosti prístupných výrobkov a služieb na vnútornom trhu vrátane prístupu k webovým sídlam a určitým verejným službám založeným na mobilných zariadeniach a zlepší prístupnosť príslušných informácií. ▌ Okrem toho je cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102(10) zlepšiť prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora.

(10)   V práve Únie sa okrem toho zaručuje právo na nediskrimináciu pri prístupe k doprave, ako aj iné práva. Medzi príklady takýchto práv patrí právo cestujúcich so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou na bezplatnú pomoc v leteckej, železničnej, vodnej doprave alebo autobusovej a autokarovej doprave, ktoré boli stanovené nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006(11), (EÚ) 2021/782(12), (EÚ) č. 1177/2010(13) a (EÚ) č. 181/2011(14). V práve Únie, najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES(15)sa takisto umožňuje, aby členské štáty poskytovali zľavy na mýtach alebo užívateľských poplatkoch za spoplatnené cesty, mosty, tunely, ako aj oslobodenie od povinnosti platiť takéto mýta alebo užívateľské poplatky za akékoľvek vozidlo, ktoré používajú alebo vlastnia osoby so zdravotným postihnutím.

(11)  Osoby so zdravotným postihnutím môžu podať žiadosť o uznanie statusu osoby so zdravotným postihnutím príslušným orgánom alebo subjektom v členskom štáte, v ktorom majú pobyt, keďže to je v ich kompetencii. Postupy posudzovania zdravotného postihnutia sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Keď príslušné orgány alebo subjekty uznajú status žiadateľa ako osoby so zdravotným postihnutím, môžu vydať potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad, v ktorom sa uznáva status žiadateľa ako osoby so zdravotným postihnutím. V členských štátoch, ktoré nemajú vymedzený status osoby so zdravotným postihnutím, možno pri poskytovaní služieb alebo výhod osobám so zdravotným postihnutím uplatniť nároky na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia.

(12)  V dohovore UNCRPD sa uznáva, že diskriminácia a sociálne vylúčenie, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím, vyplývajú skôr z prekážok spôsobených prostredím, systémovými faktormi a postojmi v spoločnosti než zo samotného zdravotného postihnutia. V dôsledku vzájomného neuznávania statusu osôb so zdravotným postihnutím medzi jednotlivými členskými štátmi osoby so zdravotným postihnutím často čelia osobitným a značným ťažkostiam a prekážkam pri uplatňovaní svojho základného práva na rovnaké zaobchádzanie, nediskrimináciu a voľný pohyb. Platí to najmä v prípade krátkodobých pobytov alebo návštev v inom členskom štáte v zmysle článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES(16), v ktorom sa ustanovuje, že občania Únie a ich rodinní príslušníci majú právo pobytu na území iného členského štátu počas obdobia do troch mesiacov bez akýchkoľvek podmienok alebo formalít iných, ako je požiadavka vlastniť platný preukaz totožnosti alebo pas. V prípade období dlhších ako tri mesiace sa podľa článku 7 uvedenej smernice vyžaduje splnenie dodatočných podmienok a v takom prípade sa v článku 8 uvedenej smernice stanovuje, že hostiteľský členský štát môže od občanov Únie požadovať, aby sa zaregistrovali na príslušných úradoch.

(13)  Osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sa na dlhšie obdobie presťahujú do iného členského štátu z pracovných, študijných alebo iných dôvodov, okrem prípadov, ak sa v práve členských štátov stanovuje inak alebo ak sa členské štáty dohodli inak, si môžu dať v súlade s pravidlami platnými v danom inom členskom štáte svoje zdravotné postihnutie ▌posúdiť a formálne uznať príslušnými orgánmi alebo subjektmi v danom inom členskom štáte a môžu získať potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad, v ktorom sa uznáva ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo rozhodnutie o nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia.

(14)   S cieľom podporiť voľný pohyb osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa zúčastňujú na programoch mobility Únie, by sa mal zabezpečiť nepretržitý rovnaký prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu alebo k parkovacím politikám a parkovacím miestam prostredníctvom európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím počas trvania takýchto programov. Únijné programy mobility zahŕňajú programy zriadené Úniou na podporu mobility osôb na dobu určitú do iného členského štátu na účely vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na profesijné, občianske alebo kultúrne účely, ako je napríklad program Európsky zbor solidarity zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888(17) alebo Erasmus+ zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/817(18).

(15)  Osoby s uznaným statusom osoby so zdravotným postihnutím alebo nárokom na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia sa však pri cestovaní do iného členského štátu, ako je štát, v ktorom majú pobyt, alebo pri krátkodobej návšteve takéhoto štátu pravidelne stretávajú so značnými ťažkosťami a prekážkami pri využívaní osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania, ktoré sa v ňom poskytujú, v prípade, ak ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia nie sú uznané v členskom štáte, do ktorého cestujú alebo ktorý navštívia,

a ak nemajú potvrdenie, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad, ktorým sa uznáva ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia v hostiteľskom členskom štáte. Predovšetkým osoby, ktorých zdravotné postihnutie nie je zjavné, často čelia osobitným ťažkostiam, keď sa od nich vyžaduje, aby počas cestovania do iného členského štátu alebo jeho návštevy preukázali svoje zdravotné postihnutie.

(16)  Osoby so zdravotným postihnutím sú pri cestovaní do iného členského štátu alebo jeho návšteve značne znevýhodnené pri uplatňovaní svojho práva na voľný pohyb v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia, ako aj s osobami so zdravotným postihnutím, ktoré sú držiteľmi potvrdenia o zdravotnom postihnutí, preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo iného úradného dokladu, v ktorom sa uznáva ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia v členskom štáte, do ktorého cestujú alebo ktorý navštívia.

(17)  V prípade osôb so zdravotným postihnutím značnú neistotu vyvoláva aj to, že nevedia, či ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a úradné doklady, v ktorých sa uznávajú, budú uznané pri cestovaní do iného členského štátu alebo pri jeho návšteve, ani v akom rozsahu. Tento problém zhoršuje obmedzená dostupnosť online informácií o ich osobitných právach a dostupných výhodách. V konečnom dôsledku to teda osoby so zdravotným postihnutím môže odrádzať od uplatňovania ich práva na voľný pohyb a plné a účinné zapojenie a začlenenie do spoločnosti.

(18)   Občania Únie vyjadrili znepokojenie nad nedostatočným vzájomným uznávaním zdravotného postihnutia v celej Únii vo viacerých petíciách predložených Európskemu parlamentu a žiadali zavedenie preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý by platil v celej Únii.

(19)  Popri rôznych viditeľných a neviditeľných, fyzických, sociálnych a iných prekážkach v prístupe k verejným a súkromným priestorom a službám sú kľúčovými faktormi, ktoré mnohé osoby so zdravotným postihnutím odrádzajú od cestovania, nedostatok primeraných úprav a vysoké náklady. Osoby so zdravotným postihnutím majú osobitné potreby, ktoré vedú k dodatočným výdavkom súvisiacim s ich zdravotným postihnutím a ktoré si môžu vyžadovať využívanie služieb osôb, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osôb uznaných za osobných asistentov v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou, alebo tlmočníkov posunkového jazyka alebo asistenčných zvierat, v dôsledku čoho sú ich cestovné náklady vyššie ako náklady osôb bez zdravotného postihnutia. Neuznanie statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia v iných členských štátoch môžu obmedziť ich prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu alebo k parkovacím politikám a parkovacím miestam vyhradeným pre osoby so zdravotným postihnutím, ako sú napríklad bezplatný prístup alebo zľavy na tarifách, prednostné miesta na sedenie vo verejnej doprave a vyhradené parkovacie miesta, čo má vplyv na ich cestovné náklady, život, sociálnu a ekonomickú integráciu a osobnú autonómiu. Okrem toho veľmi častá nedostatočná znalosť politík zameraných na psychosociálnu, kognitívnu, fyzickú alebo senzorickú prístupnosť môže viesť k diskriminačnému správaniu voči osobám so zdravotným postihnutím.

(20)  Preferenčné zaobchádzanie, ako je napríklad osobná asistencia, prednostný prístup alebo možnosť prednostného vybavenia pri čakaní v rade, bez ohľadu na to, či sa poskytuje za odplatu alebo nie, sú často dôležité na to, aby sa osobám so zdravotným postihnutím umožnil prístup k rôznym službám, aktivitám a zariadeniam a aby ich mohli v plnej miere využívať. V dôsledku vzájomného neuznávania statusu osôb so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a úradných dokladov ▌uznávajúcich takéto postihnutie alebo nárok vydaných v iných členských štátoch, osoby so zdravotným postihnutím v členskom štáte, ktorý navštívia alebo do ktorého cestujú, nemusia mať možnosť využívať osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie poskytované subjektmi verejného sektora alebo súkromnými prevádzkovateľmi v danom členskom štáte držiteľom potvrdenia o zdravotnom postihnutí, preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo iného úradného dokladu, v ktorom sa uznáva status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia, vydaných v členskom štáte, do ktorého cestujú alebo ktorý navštevujú.

(21)  Hoci bol pilotný projekt týkajúci sa preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý sa začal v roku 2016 a prebiehal v ôsmich členských štátoch, dobrovoľný a obmedzený, vyplynulo z neho, že uľahčenie vzájomného uznávania statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia medzi členskými štátmi prinieslo výhody pre osoby so zdravotným postihnutím pri prístupe k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu, pokiaľ ide o služby v oblasti kultúry, voľného času, športu a v niektorých prípadoch aj dopravy, a pri podpore ich krátkodobého cezhraničného pohybu v Únii, i to, že ciele takéhoto preukazu sú i naďalej relevantné pre súčasné potreby osôb so zdravotným postihnutím. Pilotný projekt okrem toho zahŕňal aj ďalšie príklady služieb, aktivít a zariadení, ktoré poskytujú osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie osobám so zdravotným postihnutím.

(22)  Na základe svojho statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia môžu osoby so zdravotným postihnutím požiadať príslušné orgány alebo subjekty v členskom štáte, v ktorom majú pobyt, o vydanie parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, v ktorom sa uznáva ich právo využívať určité parkovacie politiky a parkovacie miesta vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím. Každý členský štát má zavedený postup, či už na miestnej, regionálnej, alebo celoštátnej úrovni, na získanie parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, ako aj kritériá, ktoré sa musia na jeho získanie splniť.

(23)  V odporúčaní Rady 98/376/ES(19) sa stanovuje európsky vzor parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý uľahčuje uznávanie parkovacích preukazov vo všetkých členských štátoch. Vykonávanie tohto odporúčania vzhľadom na jeho nezáväzný charakter a uplatňovanie osobitných vnútroštátnych dodatkov alebo odchýlok od odporúčaného vzoru však viedli k rozšíreniu rôznych parkovacích preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím. Táto rôznorodosť bráni cezhraničnému uznávaniu týchto parkovacích preukazov medzi jednotlivými členskými štátmi a komplikuje prístup osôb so zdravotným postihnutím k osobitným parkovacím politikám a parkovacím miestam vyhradeným pre držiteľov parkovacieho preukazu v iných členských štátoch. Okrem toho toto odporúčanie nebolo aktualizované s cieľom zohľadniť prebiehajúci technologický vývoj a digitalizáciu. Členské štáty tiež v súvislosti s parkovacími preukazmi pre osoby so zdravotným postihnutím čelia problémom s falšovaním a podvodmi, keďže ich formát je zvyčajne pomerne jednoduchý a ľahko sa falšuje a vzhľadom na svoju odlišnosť v jednotlivých členských štátoch sa ťažko overuje. Vzhľadom na túto smernicu, v ktorej sa stanovujú podrobnejšie právne záväzné pravidlá v tejto oblasti, odporúčanie 98/376/ES už nedosahuje svoje ciele. Členské štáty by však mali mať možnosť povoliť, aby parkovacie preukazy pre osoby so zdravotným postihnutím vydané v súlade s uvedeným odporúčaním a pred dátumom začatia uplatňovania opatrení, ktorými sa transponuje táto smernica, mali na ich území rovnaký účinok ako európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím.

(24)  S cieľom uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu súvisiacim so službami vrátane osobnej dopravy, aktivitami a zariadeniami v iných členských štátoch, ako je štát, v ktorom majú pobyt, a to aj vtedy, ak sa poskytujú bezodplatne, by sa mali odstrániť zostávajúce prekážky a ťažkosti pri cestovaní do iného členského štátu alebo pri jeho návšteve vyplývajúce zo vzájomného neuznávania statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a úradných dokladov uznávajúcich tento status alebo nárok ▌vydaných v iných členských štátoch, ako aj z neuznávania parkovacích práv.

(25)  Na uľahčenie uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím ▌pri cestovaní do iného členského štátu alebo návšteve iného členského štátu na účely krátkodobého pobytu na prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu poskytovaným subjektmi verejného sektora alebo súkromnými prevádzkovateľmi bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti a na rovnakom základe ako osobám so zdravotným postihnutím v danom členskom štáte a na uľahčenie využívania všetkých druhov dopravy a výhod vyplývajúcich z parkovacích politík a parkovacích miest vyhradených pre osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako v danom členskom štáte je potrebné zaviesť rámec, pravidlá a spoločné politiky vrátane spoločného štandardizovaného vzoru európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím ako dokladu o uznanom statuse osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím ako dokladu o ich uznanom práve na využívanie parkovacích politík a parkovacích miest vyhradených pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť rozhodnúť, že sa táto smernica bude uplatňovať na osoby s uznaným statusom osoby so zdravotným postihnutím alebo nárokom na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia na obdobia dlhšie ako krátkodobý pobyt.

(26)  Vzájomné uznávanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím by malo osobám s uznaným statusom osoby so zdravotným postihnutím alebo nárokom na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia v členskom štáte, a prípadne osobám, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, uľahčiť a zaručiť prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu poskytovaným subjektmi verejného sektora alebo súkromnými prevádzkovateľmi v rámci rôznych služieb, aktivít a zariadení, a to aj vtedy, ak sa poskytujú bezodplatne, ako aj prístup k parkovacím politikám a parkovacím miestam vyhradeným pre osoby so zdravotným postihnutím,to na rovnakom základe a za rovnakých podmienok, aké sa poskytujú na základe vnútroštátnych potvrdení o zdravotnom postihnutí, preukazov osôb so zdravotným postihnutím alebo iných úradných dokladov, v ktorých sa uznáva status osoby so zdravotným postihnutím, ak takéto úradné doklady existujú, či parkovacích preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím vydaných príslušnými orgánmi alebo subjektmi hostiteľského členského štátu.

(27)  Okrem parkovacích politík a parkovacích miest sa služby, aktivity a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, týkajú rozmanitých a neustále sa meniacich aktivít vrátane aktivít poskytovaných bezodplatne, ktoré poskytujú subjekty verejného sektora alebo súkromní prevádzkovatelia buď povinne, na základe vnútroštátnych alebo miestnych pravidiel alebo zákonných povinností, alebo dobrovoľne, a to najmä zo strany súkromných prevádzkovateľov, v rôznych oblastiach politiky, ako sú kultúra, voľný čas, cestovný ruch, šport, verejná a súkromná doprava a odborná príprava.

(28)  Medzi príklady osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania patria bezplatný prístup, zľavy na tarifách, zľavy na mýtach alebo užívateľských poplatkoch za spoplatnené cesty, mosty alebo tunely, prístup do zón s obmedzenou premávkou a peších zón, prednostné miesta na sedenie vo verejnej doprave, vyhradené a bezbariérové sedadlá vo verejnej doprave, parkoch a iných verejných miestach, bezbariérové sedenie na kultúrnych alebo verejných podujatiach, osobná asistencia, asistenčné zvieratá, ako sú napríklad vodiace alebo asistenčné psy pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb so zrakovým postihnutím, asistencia na pláži pri vstupe do vody, podpora, napríklad vo forme prístupu k informáciám v Braillovom písme, audiosprievodcov, tlmočenia do posunkového jazyka, poskytovanie pomôcok alebo pomoci, zapožičanie invalidného vozíka, zapožičanie plávajúceho invalidného vozíka, poskytovanie turistických informácií v prístupných formátoch a používanie elektrických skútrov na cestách alebo invalidného vozíka v cyklistických jazdných pruhoch bez pokutovania. Medzi príklady parkovacích politík a parkovacích miest patria bezodplatné alebo rozšírené alebo vyhradené parkovacie miesta, ako aj prístup do oblastí, kde je premávka v súlade s vnútroštátnym právom obmedzená na konkrétne vozidlá, napríklad do nízkoemisných zón. V leteckej, železničnej, vodnej alebo autobusovej a autokarovej osobnej doprave sa okrem osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania poskytovaných osobám so zdravotným postihnutím umožňuje bezplatné alebo zľavnené cestovanie alebo, ak je to uskutočniteľné, miesto na sedenie vedľa osoby so zdravotným postihnutím pre asistenčné zvieratá, ako sú napríklad vodiace alebo asistenčné psy pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb so zrakovým postihnutím, osobných asistentov, tlmočníkov do posunkového jazyka alebo iné osoby, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou alebo im asistujú. Osoby, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistujú, sú určené samotnými osobami so zdravotným postihnutím alebo ich poručníkom alebo opatrovníkom a môžu sa meniť ad hoc v závislosti od požiadaviek osôb so zdravotným postihnutím.

(29)   Osobní asistenti sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistujú alebo vykonávajú každodenné činnosti, podľa potreby v rámci zmluvného vzťahu, v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou, a to s cieľom podporiť osobnú autonómiu, uľahčiť spoločenský život osôb so zdravotným postihnutím a podporiť ich nezávislosť. Osobní asistenti by bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť mali mať možnosť sprevádzať osoby so zdravotným postihnutím, ktoré používajú európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím, alebo im asistovať pri cestovaní do iného členského štátu, ako je štát, v ktorom majú pobyt, alebo pri jeho návšteve za predpokladu, že majú právo pohybovať sa v rámci Únie podľa uplatniteľného práva Únie a vnútroštátneho práva.

(30)   V súlade s príslušným právom Únie by členské štáty mali podľa potreby zabezpečiť, aby prevádzkovatelia služieb cezhraničnej osobnej dopravy cestujúcim, ktorí sú držiteľmi európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, pri kúpe cestovného lístka poskytli podľa nariadení č. 181/2011 a (EÚ) č. 1177/2010 alebo podľa nariadenia (EÚ) 2021/782 na požiadanie sprístupnili jasné informácie o osobitných podmienkach alebo preferenčnom zaobchádzaní, ktoré sa vzťahujú na všetky rôzne úseky v rámci danej cesty, aby sa zabránilo tomu, že cestujúci, ktorí sú držiteľmi európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, sa pri vstupe do iného členského štátu v rámci tej istej dopravnej služby ocitnú bez platného cestovného dokladu.

(31)  O vydaní, obnovení a odňatí európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím v členskom štáte sa rozhodne podľa tejto smernice a platných pravidiel, postupov a právomoci daného členského štátu v oblasti posudzovania a uznávania statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a parkovacích práv osôb so zdravotným postihnutím. Ak členské štáty vydávajú európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím priamo, mali by požiadať o súhlas dotknutej osoby. Vydanie a obnovenie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím by malo byť bezplatné, no opätovné vydanie tohto preukazu v prípade straty alebo poškodenia môže byť spoplatnené. Vydávanie a obnovovanie európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím by malo byť buď bezplatné, alebo spoplatnené. Prípadné poplatky účtované za opätovné vydanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím v prípade straty alebo poškodenia alebo za vydanie a obnovenie európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím by nemali presiahnuť príslušné administratívne náklady, ani by nemali byť stanovené na úrovni, ktorá by osobám so zdravotným postihnutím zabránila získať alebo opätovne získať tieto preukazy alebo ich odradila.

(32)  Okrem fyzickej verzie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím by členské štáty mali poskytovať digitálnu verziu preukazu a mali by byť schopné poskytovať digitálnu verziu európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, keď sa prostredníctvom vykonávacích aktov určia technické špecifikácie. Takéto špecifikácie by mali vychádzať zo skúseností z minulej a prebiehajúcej práce na európskej úrovni v oblasti digitalizácie potvrdení a dokladov, ako je digitálny COVID preukaz EÚ, zriadený podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953(20), a mali by umožniť používanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom peňaženky digitálnej identity na úrovni Únie. Osoby so zdravotným postihnutím by mali byť informované o týchto možnostiach a mali by mať možnosť rozhodnúť sa, či budú používať fyzickú alebo digitálnu verziu európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, prípadne obidve. V členských štátoch, v ktorých fyzickú verziu európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím dopĺňa digitálna verzia, by osoby so zdravotným postihnutím mali mať možnosť požiadať o fyzickú verziu, a ak si to želajú, o obe verzie preukazu.

(33)  Vydanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím je spojené so spracúvaním osobných údajov, a to najmä údajov, ktoré sa týkajú statusu držiteľa preukazu ako osoby so zdravotným postihnutím, ktoré predstavujú údaje týkajúce sa zdravia uvedené v článku 4 bode 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(21) a sú osobitnou kategóriou osobných údajov v zmysle článku 9 tohto nariadenia. Každé spracúvanie osobných údajov v súvislosti s touto smernicou má byť v súlade s platným právom v oblasti ochrany údajov, a najmä nariadením (EÚ) 2016/679. Pri transpozícii tejto smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby vnútroštátne právne predpisy obsahovali primerané záruky uplatniteľné na spracúvanie osobných údajov, najmä na osobitné kategórie osobných údajov. Členské štáty by takisto mali zaistiť bezpečnosť, integritu, pravosť a dôvernosť údajov získaných a uchovávaných na účely tejto smernice.

(34)  Členským štátom zodpovedným za vydanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím by mal byť členský štát, v ktorom má daná osoba obvyklý pobyt v súlade s právom Únie a v ktorom získa posúdenie svojho statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia ▌. Držitelia európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť používať preukazy počas toho, ako sa zdržiavajú v inom členskom štáte.

(35)  Cieľom európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím je uľahčiť všetkým osobám so zdravotným postihnutím účinné uplatňovanie ich práva na voľný pohyb v plnej miere, ako aj rovnaký prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu alebo k parkovacím politikám a parkovacím miestam, pokiaľ ide o služby, aktivity a zariadenia poskytované členskými štátmi, a to aj v prípadoch, keď sa neposkytujú za odplatu. Týka sa to najmä osôb so zdravotným postihnutím, ▌ktoré cestujú do iného členského štátu alebo navštívia iný členský štát na účely práce alebo odbornej prípravy.

(36)  Predpokladaný rámec vzájomného uznávania európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím sa nedotýka právomocí členského štátu posudzovať a uznávať status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia alebo poskytnúť osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie, ako napríklad bezplatný prístup alebo zľavy na tarifách, pokiaľ ide o určité služby pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb využívajúcich asistenčné zvieratá a osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov. Neukladá subjektom verejného sektora ani súkromným prevádzkovateľom povinnosť zaviesť vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie ani nevytvára centralizovaný únijný zoznam osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania vo vzťahu k držiteľom európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím v členských štátoch. Subjekty verejného sektora a súkromní prevádzkovatelia môžu poskytnúť určité osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie len určitej skupine osôb so zdravotným postihnutím v závislosti od jej potrieb.

(37)   Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím sa môže vyžadovať ako doklad o statuse osoby so zdravotným postihnutím na účely prístupu za rovnakých podmienok k akýmkoľvek osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu, pokiaľ ide o služby, aktivity alebo zariadenia vrátane tých, ktoré sa poskytujú bezodplatne a ktoré sa poskytujú alebo sú vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím by sa však nemal vyžadovať ako doklad o zdravotnom postihnutí na účely prístupu k akýmkoľvek právam stanoveným v iných právnych predpisoch Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisoch vrátane tých, ktoré poskytujú osobitné výhody, osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, alebo na účely ich uplatňovania. Ak sa potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad pre osoby so zdravotným postihnutím vyžaduje v súlade s právom Únie, európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím by sa nemal vyžadovať ako doklad o zdravotnom postihnutí, pokiaľ sa členský štát nerozhodne zlúčiť svoje vnútroštátne potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad pre osoby so zdravotným postihnutím s európskym preukazom osoby so zdravotným postihnutím.

(38)   Táto smernica sa nevzťahuje na dávky sociálneho zabezpečenia podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004(22) a (ES) č. 987/2009(23), ani na osobitné príspevkové alebo nepríspevkové peňažné alebo vecné dávky v oblasti sociálneho zabezpečenia, sociálnej ochrany alebo zamestnania, ani na sociálnu pomoc podľa článku 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES. Keďže cieľom tejto smernice je uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu pri cestovaní do iného členského štátu alebo pri jeho návšteve na účely krátkodobého pobytu, táto smernica sa nevzťahuje na služby, ktoré sa poskytujú za odplatu alebo bezodplatne na účely dlhodobého začlenenia, habilitácie alebo rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím, ani na osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup k službám poskytovaným osobám so zdravotným postihnutím po zvážení ich individuálnych potrieb a splnení dodatočných kritérií na základe individuálneho posúdenia alebo rozhodnutia o nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia, ktoré sa odlišujú od služieb poskytovaných osobám zo zdravotným postihnutím, ktoré takéto dodatočné kritériá nespĺňajú. Vykonávanie tejto smernice by sa však nemalo využívať na vylúčenie osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania, ktoré sa už poskytujú osobám so zdravotným postihnutím, z rozsahu pôsobnosti tejto smernice tým, že sa podmienia splnením dodatočných kritérií.

(39)  S cieľom zlepšiť informovanosť a uľahčiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu pri cestovaní do iného členského štátu alebo pri jeho návšteve by členské štáty mali zverejniť všetky relevantné informácie o podmienkach, pravidlách, praxi a postupoch na získanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím a o ich následnom používaní v zrozumiteľnej, podrobnej a používateľsky ústretovej podobe a vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom dodržia príslušné požiadavky na prístupnosť pre služby stanovené v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882 vrátane posunkového jazyka, Braillovho písma, asistenčných formátov a zvukov/zvukových funkcií. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby takéto informácie neprekračovali úroveň zložitosti B1 (stredne pokročilý) Spoločného európskeho referenčného rámca Rady Európy pre jazyky.

(40)   Komisia by mala zriadiť osobitnú webovú stránku Únie. Táto webová stránka Únie by mala obsahovať odkaz na vnútroštátne webové sídlo každého členského štátu. Webová stránka Únie by mala byť dostupná vo všetkých úradných jazykoch Únie, v medzinárodnom posunkovom jazyku a v národných posunkových jazykoch členských štátov, ako aj v prístupných a ľahko čitateľných formátoch v súlade s príslušnými požiadavkami na prístupnosť pre služby stanovenými v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882. Informácie uvedené na tejto webovej stránke by mali byť ľahko zrozumiteľné, pričom úroveň zložitosti neprekročí úroveň B1 (stredne pokročilý) Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky Rady Európy.

(41)   V dôsledku nedorozumení, komunikačných bariér alebo nedostatočnej informovanosti sa osobám so zdravotným postihnutím, najmä osobám s neviditeľným zdravotným postihnutím, nie vždy poskytuje najvhodnejšia podpora a úpravy pre ich zdravotné postihnutie, a to ani pri cestovaní verejnou dopravou alebo pri kontakte s vnútroštátnymi orgánmi, alebo počas núdzových situácií. S cieľom motivovať poskytovateľov služieb a uľahčiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu by členské štáty mali zvyšovať informovanosť o existencii a používaní európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím medzi subjektmi verejného sektora a súkromnými prevádzkovateľmi a mali by ich nabádať, aby na dobrovoľnom základe osobám so zdravotným postihnutím poskytovali osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie. Členské štáty môžu stimulovať subjekty verejného sektora a súkromných prevádzkovateľov napríklad tým, že im budú poskytovať informácie o možných osobitných podmienkach alebo preferenčnom zaobchádzaní, ktoré sa majú poskytovať, a odbornú prípravu zameranú na zvyšovanie povedomia o zdravotných postihnutiach, s cieľom zabezpečiť relevantnosť, účinnosť a inkluzívnosť poskytovaných osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania. Členské štáty by sa mali snažiť vypracúvať, vykonávať a hodnotiť všetky takéto opatrenia v konzultácii s osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami, ktoré ich zastupujú.

(42)   Subjekty verejného sektora poskytujúce osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie alebo parkovacie politiky a parkovacie miesta osobám so zdravotným postihnutím by mali takéto informácie verejne sprístupňovať v zrozumiteľnej, podrobnej a používateľsky ústretovej podobe a v prístupných formátoch okrem iného prostredníctvom oficiálneho webového sídla subjektov verejného sektora, ak je k dispozícii, alebo inými vhodnými spôsobmi v súlade s príslušnými požiadavkami na prístupnosť pre služby stanovenými v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882 vrátane posunkového jazyka, Braillovho písma, asistenčných formátov a zvukov/zvukových funkcií. Súkromní prevádzkovatelia poskytujúci osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie alebo parkovacie politiky a parkovacie miesta osobám so zdravotným postihnutím by sa tiež mali nabádať, aby takéto informácie zverejňovali v zrozumiteľnej, podrobnej a používateľsky ústretovej podobe a v prístupných formátoch.

(43)  Členské štáty by mali s podporou Komisie ▌ prijať potrebné kroky, aby sa predišlo akémukoľvek riziku falšovania alebo podvodov v súvislosti s európskym preukazom osoby so zdravotným postihnutím alebo európskym parkovacím preukazom pre osoby so zdravotným postihnutím, a mali by aktívne bojovať proti podvodnému vydávaniu, podvodnému používaniu a falšovaniu týchto preukazov. Členské štáty by si mali vymieňať informácie o takýchto prípadoch s cieľom zabezpečiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, keďže vzájomné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím je základným prvkom európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky opatrenia prijaté na predchádzanie riziku falšovania alebo podvodu rešpektovali práva osôb so zdravotným postihnutím a neviedli k ich stigmatizácii. Členské štáty by mali pri príprave a vykonávaní týchto opatrení konzultovať s osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami, ktoré ich zastupujú.

(44)  S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tejto smernice by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktoré doplnia túto smernicu stanovením digitálnych prvkov fyzických verzií európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím ▌s cieľom predchádzať podvodom a bojovať proti nim, a zmenou dátových polí štandardizovaného formátu preukazov stanovených v tejto smernici, ak sú takéto úpravy potrebné, s cieľom prispôsobiť formát technickému vývoju, predchádzať falšovaniu a podvodom alebo riešiť zneužívanie alebo nesprávne použitie a zabezpečiť interoperabilitu.

(45)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie prístupnej digitálnej verzie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a prístupnej digitálnej verzie európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím pre členské štáty, ktoré sa rozhodnú doplniť svoju fyzickú verziu digitálnou verziou, a tiež pokiaľ ide o stanovenie spoločných technických špecifikácií pre bezpečnostné a digitálne prvky, ako aj záležitosti súvisiace s interoperabilitou fyzickej verzie preukazov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(24).

(46)   V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(25) má Komisia pri príprave delegovaných aktov alebo vykonávacích aktov, ktoré majú dosah na ochranu práv a slobôd fyzických osôb so zreteľom na spracúvanie osobných údajov, konzultovať s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. Komisia môže konzultovať aj s Európskym výborom pre ochranu údajov, ak takéto akty majú osobitný význam pre ochranu práv a slobôd fyzických osôb so zreteľom na spracúvanie osobných údajov.

(47)  Členské štáty by mali zaistiť existenciu primeraných a účinných prostriedkov na zabezpečenie dodržiavania a presadzovania tejto smernice a mali by zaviesť primerané prostriedky nápravy vrátane kontrol dodržiavania súladu a administratívnych postupov alebo súdnych konaní, aby sa zaručilo, že osoby so zdravotným postihnutím, osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, ako aj orgány verejnej moci, ako sú napríklad orgány pre otázky rovnosti, súkromné združenia, organizácie, najmä tie, ktoré zastupujú osoby s telesným postihnutím, alebo iné právne subjekty s oprávneným záujmom o to, aby sa dodržiavali ustanovenia tejto smernice, môžu začať konanie v mene alebo na podporu osoby so zdravotným postihnutím, a to s jej súhlasom a v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v týchto prostriedkoch zohľadňovali článok 13 dohovoru UNCRPD a zásada primeraných úprav vymedzená v článku 2 tohto dohovoru.

(48)  Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia ▌v prípade porušenia alebo nedodržania povinností stanovených v tejto smernici a ▌práv, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti. Primerané opatrenia by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a môžu zahŕňať správne a finančné sankcie, ako sú upomienky, pokuty alebo vyplatenie primeranej náhrady, ako aj iné druhy sankcií.

(49)  Táto smernica je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými najmä chartou a dohovorom UNCRPD. Cieľom tejto smernice je predovšetkým zabezpečiť plné rešpektovanie práv osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej a ekonomickej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote, a podporiť uplatňovanie článku 26 charty.

(50)  Keďže ciele tejto smernice, a to posilniť uplatňovanie práva na slobodný pohyb osôb so zdravotným postihnutím a rozšíriť možnosti osôb so zdravotným postihnutím cestovať do iných členských štátov alebo ich navštíviť, a tak bojovať proti ich diskriminácii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov opatrenia, ktorým sa zavádza rámec pravidiel a spoločných podmienok, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

V tejto smernici sa stanovujú:

a)  pravidlá vydávania európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím ▌osobám so zdravotným postihnutím ako dokladu o statuse osoby so zdravotným postihnutím alebo dokladu o nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutiacieľom podporovať slobodu pohybu osôb so zdravotným postihnutím a uľahčiť krátkodobé pobyty osôb so zdravotným postihnutím v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom majú pobyt, a to tým, že sa im udelí rovnaký prístup ku všetkým osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu, pokiaľ ide o služby, aktivity alebo zariadenia, vrátane tých, ktoré sa poskytujú bezodplatne, ▌poskytovaným alebo vyhradeným pre osoby so zdravotným postihnutím v danom členskom štáte vrátane osôb využívajúcich asistenčné zvieratá a prípadne osôb, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane ich osobných asistentov;

b)   pravidlá vydávania európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím ako dokladu o práve na parkovacie politiky a parkovacie miesta vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom podporovať slobodu pohybu osôb so zdravotným postihnutím a uľahčiť krátkodobé pobyty osôb so zdravotným postihnutím v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom majú pobyt, a to tým, že sa im udelí rovnaký prístup ku všetkým parkovacím politikám a parkovacím miestam, ktoré sa v danom členskom štáte poskytujú alebo sú vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím a prípadne pre osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane ich osobných asistentov;

c)  spoločné vzory európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na parkovacie politiky a parkovacie miesta a na všetky situácie, v ktorých subjekty verejného sektora alebo súkromní prevádzkovatelia poskytujú osobám so zdravotným postihnutím osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup k týmto službám, aktivitám a zariadeniam v rámci krátkodobého pobytu:

a)  služby v zmysle článku 57 ZFEÚ;

b)  služby osobnej dopravy;

c)  iné aktivity a zariadenia ▌ vrátane tých, ktoré sú poskytované bezodplatne.

2.   Členské štáty uplatňujú túto smernicu na dlhšie obdobia, ako je krátkodobý pobyt, v prípade držiteľov európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorí sa zúčastňujú na programe mobility Únie, počas trvania tohto programu.

Členské štáty sa tiež môžu rozhodnúť uplatňovať túto smernicu na držiteľov európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorí navštevujú ich územie alebo sa na ňom zdržiavajú, na obdobia dlhšie, ako je krátkodobý pobyt.

3.  Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)  dávky sociálneho zabezpečenia podľa nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009;

b)  osobitné príspevkové alebo nepríspevkové peňažné dávky alebo vecné dávky v oblasti sociálneho zabezpečenia, sociálnej ochrany alebo zamestnanosti;

c)  sociálnu pomoc podľa článku 24 ods. 2 smernice 2004/38/ES;

d)   služby poskytované za odplatu alebo bezodplatne, ktoré sa poskytujú na účely dlhodobého začlenenia, habilitácie alebo rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím;

e)   osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa prístupu k službám poskytovaným osobám so zdravotným postihnutím po zohľadnení ich individuálnych potrieb a po splnení dodatočných kritérií na základe individuálneho posúdenia alebo rozhodnutia o nároku na osobitné služby.

4.  Táto smernica nemá vplyv na právomoc členských štátov určovať podmienky posudzovania a uznávania statusu osôb so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia, ani na právomoc udeľovať právo na využívanie parkovacích politík a parkovacích miest vyhradených pre osoby so zdravotným postihnutím. Nemá vplyv na právomoc členských štátov vydávať ▌potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo akýkoľvek iný úradný doklad pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane rozhodnutia o nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia na vnútroštátnej, regionálnej či miestnej úrovni.

5.  Táto smernica nemá vplyv na právomoc členských štátov poskytovať alebo vyžadovať poskytovanie osobitných výhod alebo osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania, ako napríklad bezplatného prístupu, zliav na tarifách pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb využívajúcich asistenčné zvieratá a pre osoby, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistujú, vrátane ich osobných asistentov.

6.  Touto smernicou nie sú dotknuté práva, ktoré pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane ich osobných asistentov alebo pre asistenčné zvieratá môžu vyplývať z iných ustanovení práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonáva právo Únie, vrátane tých, ktorými sa poskytujú osobitné výhody, osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie. Európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím sa nevyžaduje ako doklad o zdravotnom postihnutí na účely prístupu k právam uvedeným v tomto odseku alebo ich uplatňovania, v prípade ktorých sa v súlade s právom Únie môže vyžadovať potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad pre osoby so zdravotným postihnutím, pokiaľ sa daný členský štát nerozhodne zlúčiť vnútroštátne potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad pre osoby so zdravotným postihnutím s európskym preukazom osoby so zdravotným postihnutím.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „občan Únie“ je osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu;

2.  „rodinný príslušník“ je rodinný príslušník občana Únie uplatňujúceho svoje právo na voľný pohyb v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice 2004/38/ES alebo v zmysle článku 3 ods. 2 uvedenej smernice, bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť ▌;

3.  „osoby so zdravotným postihnutím“ sú osoby s dlhodobým telesným, mentálnym, intelektuálnym alebo zmyslovým postihnutím, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými;

4.  „osobný asistent“ je osoba, ktorá sprevádza osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistuje, pričom je ako taká uznaná v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou;

5.  „osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie“ sú akékoľvek osobitné podmienky vrátane tých, ktoré súvisia s finančnými podmienkami, alebo akékoľvek diferencované zaobchádzanie súvisiace s pomocou a podporou ▌poskytované osobám so zdravotným postihnutím, prípadne osobám, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov alebo asistenčným zvieratám, bez ohľadu na to, či sa poskytujú dobrovoľne alebo sú uložené ako zákonné povinnosti;

6.  „parkovacie politiky a parkovacie miesta“ sú parkovacie miesta vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím alebo prípadne pre osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, a to buď výhradne alebo všeobecne, ako aj akékoľvek súvisiace parkovacie výhody alebo preferenčné podmienky poskytované osobám so zdravotným postihnutím, ▌a to bez ohľadu na to, či sa poskytujú dobrovoľne alebo sú uložené ako zákonné povinnosti;

7.   „krátkodobý pobyt“ je návšteva alebo pobyt v inom členskom štáte v trvaní do troch mesiacov;

8.   „asistenčné zviera“ je zviera, ktoré poskytuje pomoc alebo plní úlohy v prospech osoby so zdravotným postihnutím v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

Článok 4

Príjemcovia

Táto smernica sa vzťahuje na:

a)  občanov Únie a rodinných príslušníkov, ktorých status osôb so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia uznali príslušné orgány alebo subjekty v členskom štáte, v ktorom majú pobyt, a to aj vydaním potvrdenia o zdravotnom postihnutí, preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo iného úradného dokladu vydaného v súlade s vnútroštátnymi právomocami, praxou a postupmi, ktorých môžu sprevádzať alebo ktorým môžu asistovať iné osoby vrátane osobných asistentov alebo asistenčné zvieratá, čo môže byť vyznačené písmenom „A“ v ich európskom preukaze osoby so zdravotným postihnutím;

b)  občanov Únie a rodinných príslušníkov, ktorých práva na parkovacie politiky a parkovacie miesta vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím uznali príslušné orgány alebo subjekty v členskom štáte, v ktorom majú pobyt, okrem iného vydaním parkovacieho preukazu pre zdravotne postihnuté osoby alebo iného dokladu vydaného v súlade s vnútroštátnymi právomocami, praxou a postupmi, ktorých môžu sprevádzať alebo ktorým môžu asistovať ďalšie osoby vrátane osobných asistentov.

Pokiaľ ide o písmeno a), označenie „A“ sa na európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím môže doplniť aj v prípade osôb so zdravotným postihnutím so zvýšenou potrebou podpory v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

Článok 5

Rovnaký prístup osôb so zdravotným postihnutím k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu ▌

1.  Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa držiteľom európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím pri cestovaní do iného členského štátu, ako je štát, v ktorom majú pobyt, alebo pri návšteve takéhoto štátu na rovnakom základe a za rovnakých podmienok, aké majú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú držiteľmi potvrdenia o zdravotnom postihnutí, preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo iného úradného dokladu, v ktorom sa uznáva ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia v danom členskom štáte, ak takéto úradné doklady existujú, udelil prístup ku všetkým osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu poskytovaným v súvislosti so službami, aktivitami a zariadeniami uvedenými v článku 2 ods. 1.

2.  Pokiaľ nie je v tejto smernici alebo v inom práve Únie uvedené inak, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že ak osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie uvedené v odseku 1 tohto článku zahŕňajú priaznivé podmienky pre osoby, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, alebo osobitné podmienky pre asistenčné zvieratá, tieto priaznivé alebo osobitné podmienky sa budú poskytovať na rovnakom základe a za rovnakých podmienok osobám, ktoré sprevádzajú držiteľov európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov alebo asistenčným zvieratám.

Článok 6

‏Rovnaký prístup osôb so zdravotným postihnutím k parkovacím politikám a parkovacím miestam

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa držiteľom európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím pri cestovaní do iného členského štátu, ako je štát, v ktorom majú pobyt, alebo pri návšteve takéhoto štátu poskytoval prístup k parkovacím politikám a parkovacím miestam vyhradeným pre osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe a za rovnakých podmienok, aké sú v danom členskom štáte stanovené pre držiteľov parkovacích preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím vydaných v danom členskom štáte.

2.   Pokiaľ nie je v tejto smernici alebo v inom práve Únie uvedené inak, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že ak parkovacie politiky a parkovacie miesta uvedené v odseku 1 zahŕňajú priaznivé podmienky pre osoby, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, tieto priaznivé podmienky sa budú poskytovať na rovnakom základe a za rovnakých podmienok osobám, ktoré sprevádzajú držiteľov európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov.

Kapitola II

Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím

Článok 7

Formát, vzájomné uznávanie, vydávanie a platnosť európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím

1.  Každý členský štát zavedie fyzickú verziu európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím podľa spoločného štandardizovaného a prístupného formátu stanoveného v prílohe I. Členské štáty zahrnú ▌do fyzickej verzie preukazu QR kód a iné digitálne prvky, ktoré využívajú elektronické prostriedky na predchádzanie podvodom a boj proti nim, ako sa stanovuje v delegovaných aktoch uvedených v tomto článku odseku 7 prvom pododseku, a to v primeranej lehote po ich prijatí a najneskôr do ... [42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

2.  Európske preukazy osoby so zdravotným postihnutím vydané členskými štátmi sa vzájomne uznávajú vo všetkých členských štátoch.

3.  Príslušné orgány alebo subjekty v členských štátoch vydávajú, obnovujú alebo odnímajú európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím v súlade so svojimi vnútroštátnymi pravidlami, postupmi a praxou. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, členské štáty zaistia bezpečnosť, integritu, pravosť a dôvernosť údajov získaných a uchovávaných na účely tejto smernice. Príslušný orgán alebo subjekt zodpovedný za vydanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím sa považuje za prevádzkovateľa v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 a je zodpovedný za spracúvanie osobných údajov. Spolupráca s externými poskytovateľmi služieb nevylučuje zodpovednosť členského štátu, ktorá môže vyplývať z práva Únie alebo vnútroštátneho práva, za porušenie povinností v súvislosti s osobnými údajmi.

4.  Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím vydáva alebo obnovuje priamo alebo na žiadosť osoby so zdravotným postihnutím alebo oprávnenej osoby v súlade s vnútroštátnym právom členský štát, v ktorom má osoba so zdravotným postihnutím pobyt. Osoby so zdravotným postihnutím musia byť informované o možnosti požiadať o európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím, ak sa nevydáva priamo. Príjemcovi sa vydáva alebo obnovuje bezplatne v rovnakej lehote, ako sa uplatňuje na vydávanie potvrdení o zdravotnom postihnutí, preukazov osoby so zdravotným postihnutím alebo iných úradných dokladov alebo na postup, ktorým sa uznáva status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby založené na zdravotnom postihnutí. Členské štáty sa môžu rozhodnúť účtovať poplatok za náklady súvisiace s opätovným vydaním európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím v prípade straty alebo poškodenia. Ak sa takýto poplatok účtuje, členské štáty zabezpečia, aby poplatok nepresiahol príslušné administratívne náklady alebo neodradil osoby so zdravotným postihnutím od požiadania o opätovné vydanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím.

5.  Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím sa vydáva ako fyzická verzia a doplní sa prístupnou digitálnou verziou v primeranom čase po tom, ako Komisia stanoví technické špecifikácie uvedené v článku 9 ods. 2, a to najneskôr do ... [42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Osoby so zdravotným postihnutím majú možnosť požiadať buď o fyzický, alebo digitálny preukaz, prípadne o obe verzie. Digitálna verzia európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím nesmie obsahovať viac osobných údajov, než sa stanovuje pre fyzickú verziu uvedenú v prílohe I. Osobné údaje obsiahnuté v tejto digitálnej verzii sa zašifrujú a zavedú sa technické opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pamäťové médium čítali len oprávnení používatelia.

6.  Platnosť európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím určuje vydávajúci členský štát. Členské štáty zabezpečia, aby európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutí mal čo najdlhšiu platnosť, pričom podľa potreby zohľadnia dĺžku platnosti potvrdenia o zdravotnom postihnutí, preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo akéhokoľvek iného úradného dokladu, vydaných príslušným orgánom alebo subjektom členského štátu, v ktorom má osoba so zdravotným postihnutím pobyt, alebo trvanie postupu, ktorým sa uznáva status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby.

7.  Do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom doplniť túto smernicu:

a)  stanovením QR kódu a prípadne iných najmodernejších digitálnych prvkov, ktoré využívajú elektronické prostriedky, pre fyzickú verziu európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím s cieľom predchádzať podvodom a bojovať proti nim a

b)  zavedením digitálnych prvkov na zaistenie bezpečnosti fyzickej verzie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím vrátane primeraných bezpečnostných opatrení pre osobné údaje v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, ako aj prvkov interoperability, ako sú spoločné únijné aplikácie na čítanie údajov obsiahnutých v digitálnych prvkoch vo fyzických verziách preukazu, ktoré využívajú elektronické prostriedky na predchádzanie podvodom a boj proti nim.

8.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14, ktorými sa doplní táto smernica úpravou dátových polí štandardizovaného formátu európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím stanoveného v prílohe I, ak je takáto úprava potrebná, aby sa tento formát prispôsobil technickému vývoju, ▌predchádzalo sa falšovaniu a podvodom alebo sa riešilo zneužívanie alebo nesprávne použitie preukazu a aby sa zabezpečila interoperabilita. V týchto delegovaných aktoch sa členským štátom poskytne dostatočný čas na vykonanie takýchto úprav.

Článok 8

Formát, vzájomné uznávanie, vydávanie a platnosť európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím

1.  Každý členský štát zavedie fyzickú verziu európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím podľa spoločného štandardizovaného a prístupného formátu stanoveného v prílohe II. Členské štáty zahrnú ▌do fyzickej verzie preukazu QR kód a iné digitálne prvky, ktoré využívajú elektronické prostriedky na predchádzanie podvodom a boj proti nim stanovené v delegovaných aktoch uvedených v odseku 7 tohto článku, a to v primeranej lehote po ich prijatí, a to najneskôr do ... [42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

2.  Európske parkovacie preukazy pre osoby so zdravotným postihnutím vydané členskými štátmi sa vzájomne uznávajú vo všetkých členských štátoch.

3.  Príslušné orgány alebo subjekty v členských štátoch vydávajú, obnovujú alebo odnímajú európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím v súlade so svojimi vnútroštátnymi pravidlami, postupmi a praxou. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, členské štáty zaistia bezpečnosť, pravosť a dôvernosť osobných údajov získaných a uchovávaných na účely tejto smernice. Príslušný orgán alebo subjekt zodpovedný za vydanie európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím sa považuje za prevádzkovateľa v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 a je zodpovedný za spracúvanie osobných údajov. Spolupráca s externými poskytovateľmi služieb nevylučuje zodpovednosť členského štátu, ktorá môže vyplývať z práva Únie alebo vnútroštátneho práva, za porušenie povinností v súvislosti s osobnými údajmi.

4.  Európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím vydáva alebo obnovuje na žiadosť osoby so zdravotným postihnutím alebo oprávnenej osoby v súlade s vnútroštátnym právom členský štát, v ktorom má osoba so zdravotným postihnutím pobyt. Vydáva alebo obnovuje sa v primeranej lehote od dátumu podania žiadosti, ktorá nesmie prekročiť 90 dní, okrem prípadov, keď prebiehajú potrebné posúdenia. Členské štáty môžu vydať a obnoviť európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím bezplatne alebo účtovať poplatok za náklady spojené s jeho vydaním a obnovením. Ak sa takýto poplatok účtuje, členské štáty zabezpečia, aby poplatok nepresiahol príslušné administratívne náklady ani nebránil osobám so zdravotným postihnutím požiadať o vydanie európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ani ich od toho neodrádzal.

5.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím nahradil všetky existujúce ▌parkovacie preukazy pre osoby so zdravotným postihnutím vydané v súlade s odporúčaním 98/376/ES na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni na základe žiadosti príjemcu o jeho vydanie, a to v každom prípade do … [piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do tohto dátumu môžu členské štáty povoliť, aby parkovacie preukazy pre osoby so zdravotným postihnutím vydané pred ...[42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] v súlade s odporúčaním 98/376/ES mali na ich území takú istú účinnosť ako európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím.

6.  Európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím sa vydáva alebo obnovuje ako fyzický preukaz. Členské štáty môžu rozhodnúť, že fyzickú verziu preukazu doplnia digitálnou, potom ako Komisia stanoví technické špecifikácie uvedené v článku 9 ods. 2. V členských štátoch, v ktorých fyzickú verziu preukazu dopĺňa digitálna verzia, môžu osoby so zdravotným postihnutím požiadať o fyzickú verziu preukazu, a ak si to želajú, aj o jeho digitálnu verziu. Digitálna verzia nesmie obsahovať viac osobných údajov, než sa stanovuje pre fyzickú verziu európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím uvedenú v prílohe II. Osobné údaje obsiahnuté v tejto digitálnej verzii sa zašifrujú a zavedú sa technické opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pamäťové médium čítali len oprávnení používatelia.

7.  Do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom doplniť túto smernicu:

a)  stanovením QR kódu a prípadne iných najmodernejších digitálnych prvkov, ktoré využívajú elektronické prostriedky, pre fyzickú verziu európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom predchádzať podvodom a bojovať proti nim a

b)  stanovením spoločných technických špecifikácií na zaistenie bezpečnosti fyzickej verzie európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane primeraných bezpečnostných opatrení pre osobné údaje v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, ako aj prvkov interoperability, ako sú spoločné únijné aplikácie na čítanie údajov obsiahnutých v digitálnych prvkoch vo fyzických verziách preukazu, ktoré využívajú elektronické prostriedky na predchádzanie podvodom a boj proti nim.

8.  Komisia je tiež splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14, ktorými sa doplní táto smernica úpravou dátových polí štandardizovaného formátu európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím stanoveného v prílohe II, ak je takáto úprava potrebná, aby sa tento formát prispôsobil technickému vývoju, predchádzalo sa falšovaniu a podvodom alebo sa riešilo zneužívanie alebo nesprávne použitie preukazu a aby sa zabezpečila interoperabilita. V týchto delegovaných aktoch sa členským štátom poskytne dostatočný čas na vykonanie takýchto úprav.

KAPITOLA III

Spoločné ustanovenia

Článok 9

Digitálne verzie a spoločné technické špecifikácie

1.   Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť prístupné digitálne verzie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, ktorého dátové polia sú stanovené v prílohe I, a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorého dátové polia sú stanovené v prílohe II, a zabezpečiť interoperabilitu.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia spoločné technické špecifikácie digitálneho pamäťového média na účely, ako sú napríklad overenie platnosti európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím a ich sériových alebo evidenčných čísiel, kontrola ich pravosti, predchádzanie podvodom a falšovaniu, čítanie preukazov v jednotlivých členských štátoch a ich používanie v rámci peňaženky digitálnej identity na úrovni Únie.

3.  Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

4.  Komisia pred prijatím vykonávacieho aktu konzultuje s osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami, ktoré ich zastupujú, ako aj s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(26).

Článok 10

Dohľad a dodržiavanie súladu

1.  Členské štáty s podporou Komisie prijmú potrebné kroky, aby sa predišlo riziku falšovania alebo podvodov a aktívne bojujú proti podvodnému vydávaniu, podvodnému používaniu a falšovaniu európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím.

2.  Ak členský štát zistí závažné prípady alebo systematické zneužívanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím vydaného iným členským štátom na svojom území, tento členský štát o tom informuje vydávajúci členský štát. Vydávajúci členský štát zabezpečí primerané nadväzujúce opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou. Členské štáty si vymieňajú informácie týkajúce sa zneužitia týchto preukazov.

3.  Členské štáty podľa potreby vykonávajú kontroly dodržiavania povinností vyplývajúcich z európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím a zodpovedajúcich práv osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú držiteľmi takýchto preukazov, a to aj vo vzťahu k asistenčným zvieratám, ako aj osôb, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane ich osobných asistentov.

Článok 11

Prístupnosť informácií a zlepšovanie informovanosti

1.   Členské štáty zverejnia podmienky, pravidlá, prax a postupy týkajúce sa vydávania, obnovovania a odnímania európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím v prístupných formátoch vrátane digitálnych a ľahko čitateľných formátov a na požiadanie aj v asistenčných formátoch požadovaných osobami so zdravotným postihnutím.

2.   Členské štáty prijmú primerané opatrenia na zlepšenie informovanosti verejnosti a informovanie osôb so zdravotným postihnutím a organizácií, ktoré ich zastupujú,

a to aj v prístupnými spôsobmi, o existencii európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím a podmienkach na ich získanie, používanie alebo obnovenie. Komisia v spolupráci s členskými štátmi uskutoční európsku kampaň na zlepšovanie informovanosti a nepretržite podporuje zvyšovanie povedomia a šírenie informácií o vykonávaní tejto smernice.

3.   Členské štáty prijmú opatrenia na zlepšenie informovanosti subjektov verejného sektora a súkromných prevádzkovateľov o existencii a používaní európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím a nabádajú tieto orgány a prevádzkovateľov, aby dobrovoľne poskytovali osobám so zdravotným postihnutím osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie a parkovacie politiky a parkovacie miesta v rámci čo najširšej škály služieb, iných aktivít a zariadení.

4.   Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa bezplatne sprístupnia v zrozumiteľnej, podrobnej, používateľsky ústretovej a jednoducho prístupnej podobe, a to aj prostredníctvom oficiálnych webových sídiel subjektov verejného sektora alebo iných vhodných prostriedkov, a v súlade s príslušnými požiadavkami na prístupnosť pre služby stanovenými v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882.

Článok 12

Príslušné orgány alebo subjektykontaktné miesta

1.  Členské štáty určia príslušný orgán alebo orgány alebo príslušný subjekt alebo subjekty zodpovedné za vydávanie, obnovovanie a odnímanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím.

2.   Členské štáty zriadia národné kontaktné miesto alebo miesta, aby sa uľahčil dialóg medzi členskými štátmi a Komisiou o správnej transpozícii a vykonávaní tejto smernice. Členské štáty informujú Komisiu o tomto kontaktnom mieste, resp. miestach do ... [šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Článok 13

Organizácie zastupujúce osoby so zdravotným postihnutím

Členské štáty zabezpečia aktívne konzultácie a zapojenie organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím do príprav, vykonávania a hodnotenia európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím.

Kapitola IV

Delegované a vykonávacie právomoci

Článok 14

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 7 a 8 a v článku 8 ods. 7 a 8 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 7 a 8 a v článku 8 ods. 7 a 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami, ktoré ich zastupujú, ako aj s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 7 ods. 7 alebo 8 alebo podľa článku 8 ods. 7 alebo 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 15

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Kapitola V

Záverečné ustanovenia

Článok 16

Presadzovanie a prostriedky nápravy

1.  Členské štáty zabezpečia, aby existovali primerané a účinné prostriedky na zabezpečenie súladu s touto smernicou a na jej presadzovanie.

2.  Prostriedky uvedené v odseku 1 zahŕňajú:

a)   ustanovenia, podľa ktorých sa v súlade s vnútroštátnym právom a praxou osoby so zdravotným postihnutím alebo nimi určení zástupcovia konajúci v ich mene a s ich súhlasom alebo so súhlasom ich poručníka alebo opatrovníka môžu odvolať proti rozhodnutiu príslušných orgánov alebo subjektov týkajúcemu sa vydania, obnovenia alebo odňatia európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím;

b)  ustanovenia, podľa ktorých môžu osoby so zdravotným postihnutím začať konanie podľa vnútroštátneho práva na súdoch alebo v príslušných správnych orgánoch v prípade nedodržania alebo porušenia povinností alebo práv stanovených v tejto smernici a ▌vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa táto smernica vykonáva;

c)  ustanovenia, podľa ktorých môže jeden alebo viacero nasledujúcich subjektov určených v súlade s vnútroštátnym právom v mene osoby so zdravotným postihnutím alebo na jej podporu a s jej súhlasom, ako aj v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi, začať v záujme ochrany jej práv na súdoch alebo v príslušných správnych orgánoch súdne alebo správne konanie stanovené na účely presadzovania plnenia povinností podľa tejto smernice:

a)  orgány verejnej moci;

b)  súkromné združenia, organizácie alebo iné právne subjekty s oprávneným záujmom o to, aby sa dodržiavala táto smernica, ako sú napríklad organizácie zastupujúce osoby so zdravotným postihnutím.

Článok 17

Nedodržiavanie súladu a sankcie

1.  Členské štáty stanovia v súlade s vnútroštátnym právom a praxou pravidlá pre vhodné opatrenia, ako sú napríklad sankcie, uplatniteľné v prípade nedodržania alebo porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice na subjekty verejného sektora alebo orgány verejnej moci alebo na súkromných prevádzkovateľov a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania týchto pravidiel.

2.  Stanovené opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a musia byť doplnené o účinné nápravné opatrenie.

Článok 18

Prístup k informáciám

1.  Členské štáty zabezpečia, aby ▌subjekty verejného sektora zverejnili informácie o osobitných podmienkach alebo preferenčnom zaobchádzaní alebo o parkovacích politikách a parkovacích miestach, ktoré poskytujú osobám so zdravotným postihnutím podľa článkov 5 a 6, a to aj prostredníctvom ich webových sídiel, ak sú k dispozícii, alebo inými vhodnými prostriedkami.

Každý členský štát zriadi vnútroštátne webové sídlo obsahujúce všeobecné informácie o cieli a používaní európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane prípadných odkazov na príslušné orgány alebo subjekty zodpovedné za vydávanie, obnovovanie a odnímanie týchto preukazov. Toto webové sídlo obsahuje aj dostupné všeobecné informácie o osobitných podmienkach alebo preferenčnom zaobchádzaní, ktoré poskytujú subjekty verejného sektora osobám so zdravotným postihnutím a používateľov presmeruje na konkrétne webové sídla príslušných subjektov verejného sektora, aby mohli získať konkrétnejšie informácie. Uvedené webové sídla môžu tiež obsahovať takéto informácie od súkromných prevádzkovateľov na vnútroštátnej úrovni.

2.   Členské štáty tiež nabádajú súkromných prevádzkovateľov, aby v prístupných formátoch zverejnili informácie o osobitných podmienkach alebo preferenčnom zaobchádzaní a o parkovacích politikách a parkovacích miestach, ktoré poskytujú podľa článkov 5 a 6.

3.  Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa bezplatne sprístupnia v zrozumiteľnej, podrobnej, používateľsky ústretovej a jednoducho prístupnej podobe, ▌prostredníctvom oficiálnych webových sídiel súkromných prevádzkovateľov alebo subjektov verejného sektora, ak sú k dispozícii, prípadne inými vhodnými prostriedkami v súlade s príslušnými požiadavkami na prístupnosť pre služby stanovenými v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882.

4.   V súlade s relevantným právom Únie prevádzkovatelia služieb cezhraničnej osobnej dopravy v príslušných prípadoch zabezpečia, aby sa cestujúcim, ktorí sú držiteľmi európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, poskytli alebo dali k dispozícii zrozumiteľné informácie o osobitných podmienkach alebo preferenčnom zaobchádzaní, ktoré sa uplatňujú na jednotlivé časti ich cesty.

Článok 19

Webová stránka Únie

1.   Do ... [48 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia zriadi osobitnú webovú stránku Únie pre európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím. Táto webová stránka Únie obsahuje odkaz na vnútroštátne webové sídla uvedené v článku 18.

2.   Webová stránka Únie je dostupná vo všetkých úradných jazykoch Únie, v medzinárodnom posunkovom jazyku a v národných posunkových jazykoch členských štátov, ako aj v prístupných a ľahko čitateľných formátoch v súlade s príslušnými požiadavkami na prístupnosť pre služby stanovenými v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882. Informácie uvedené na tejto webovej stránke Únie musia byť ľahko zrozumiteľné, pričom úroveň ich zložitosti neprekračuje úroveň B1 (stredne pokročilý) Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky Rady Európy.

Článok 20

Podávanie správ a hodnotenie

1.  Do ... [78 mesiacov odo dňa začatia uplatňovania tejto smernice] a potom každé štyri roky Komisia predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o uplatňovaní tejto smernice.

2.  Správa uvedená v ods. 1 sa pri zohľadnení, medzi iným, sociálneho, hospodárskeho, technologického a iného relevantného vývoja zameriava na využívanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, najmä na vplyv akýchkoľvek poplatkov, na mieru dosahovania cieľov pri vykonávaní tejto smernice i na vzájomné interakcie s ďalšími relevantnými právnymi aktmi Únie, a to s cieľom posúdiť potrebu preskúmania tejto smernice.

Táto správa obsahuje aj analýzu osobitných situácií znevýhodnenia vyplývajúcich z prierezovej diskriminácie, ktorá sa chápe ako diskriminácia na základe kombinácie zdravotného postihnutia a akýchkoľvek iných dôvodov chránených podľa smerníc Rady 79/7/EHS(27), 2000/43/ES(28), 2000/78/ES(29) alebo 2004/113/ES(30) s osobitným zameraním na ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím.

3.   Komisia do ... [54 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vykoná posúdenie všetkých zostávajúcich nedostatkov týkajúcich sa voľného pohybu osôb so zdravotným postihnutím. Komisia pri rozhodovaní o tom, či sú na riešenie akýchkoľvek takýchto nedostatkov potrebné ďalšie opatrenia na úrovni Únie, náležite zohľadní výsledok tohto posúdenia.

4.  Členské štáty oznámia Komisii na jej žiadosť a dostatočne včas informácie, ▌ktoré Komisia potrebuje na vypracovanie správy uvedenej v odseku 1.

5.  V správe uvedenej v odseku 1 sa zohľadnia stanoviská osôb so zdravotným postihnutím, ▌relevantných mimovládnych organizácií, najmä organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím, ako aj hospodárskych zainteresovaných strán.

Článok 21

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia do ... [30 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Tieto opatrenia uplatňujú od ... [42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

2.  Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.

Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 23

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

PRÍLOHA I

FORMÁT EURÓPSKEHO PREUKAZU OSOBY SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM

Text na PREDNEJ STRANE: „European Disability Card“ v angličtine a v jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu.

ZADNÁ STRANA: Informácie, o ktorých rozhodne vydávajúci členský štát, v jazyku alebo jazykoch daného členského štátu.

20240424-P9_TA(2024)0339_SK-p0000002.png

1.  Veľkosť preukazu zodpovedá formátu ID-1 stanovenému normou ISO/IEC 7810.

2.  Preukaz obsahuje:

–  fotografiu držiteľa preukazu,

–  priezvisko a meno držiteľa preukazu,

–  dátum narodenia držiteľa preukazu,

–  sériové alebo evidenčné číslo preukazu.

3.  Preukaz je tmavomodrej a svetlomodrej farby podľa obrázku v tejto prílohe, pričom referenčné farby sú:

–  tmavomodrá: CMYK 100, 90, 10, 0,

RGB 0, 68, 148,

–  svetlomodrá: CMYK 94, 63, 7, 1,

RGB 0, 110, 183.

4.  Na karte sa uvádza dátum jej vydania a dátum uplynutia platnosti.

5.  Preukaz obsahuje kód krajiny v kruhu z hviezd symbolizujúcich Úniu.

6.  Použije sa typ písma ARIAL Regular, alebo ak to nie je možné, Sans Serif. Medzi farbami popredia a pozadia musí byť dostatočný kontrast.

7.  Názov „European Disability Card“ sa uvádza písmom Arial a v Braillovom písme v rozmeroch podľa marburskej špecifikácie.

8.  Voliteľné písmeno „A“ (vytlačené a Braillovým písmom) sa môže doplniť, ak preukaz oprávňuje osobu so zdravotným postihnutím na sprievod jedného alebo viacerých osobných asistentov alebo iných osôb, ktoré ju sprevádzajú alebo jej asistujú, uznaných podľa vnútroštátneho práva alebo praxe, alebo asistenčných zvierat. Písmeno „A“ sa môže doplniť aj v prípade osôb so zdravotným postihnutím so zvýšenou potrebou podpory v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou.

9.  QR kód a prípadne iné digitálne prvky, ktoré využívajú elektronické prostriedky na predchádzanie podvodom sa pridajú po prijatí delegovaných aktov uvedených v článku 7 ods. 7.

Digitálne prvky vo fyzickej verzii preukazu môžu obsahovať viac osobných údajov ako tie, ktoré sú stanovené pre fyzickú verziu uvedenú v tejto prílohe. Prístup k takýmto údajom je však obmedzený na subjekty verejného sektora vydávajúceho členského štátu a len na oprávnených používateľov. Spracúvanie takýchto osobných údajov musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

10.   Záznamy sú v angličtine a v jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu.

Ak si členský štát želá uviesť údaje v inom jazyku ako angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, chorvátčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina, urobí tak bez toho, aby tým boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto prílohy. Ak členský štát uvádza údaje v bulharčine alebo gréčtine, vystaví verziu preukazu s použitím latinky.

PRÍLOHA II

FORMÁT EURÓPSKEHO PARKOVACIEHO PREUKAZU PRE OSOBY SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM

PREDNÁ STRANA

20240424-P9_TA(2024)0339_SK-p0000003.png

ZADNÁ STRANA

20240424-P9_TA(2024)0339_SK-p0000004.png

1.  Veľkosť európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím je:

–   výška: 106 mm,

–   šírka: 148 mm.

2.  Preukaz je tmavomodrej a žltej farby podľa obrázku v tejto prílohe, pričom referenčné farby sú:

–  tmavomodrá: CMYK 100, 90, 10, 0,

RGB 0, 68, 148,

–  žltá: CMYK 94, 63, 7, 1,

RGB 255, 237, 0.

3.  Európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím sa na prednej aj zadnej strane zvislo rozdeľuje na dve časti.

a)  Ľavá časť prednej strany obsahuje:

–  symbol používateľa invalidného vozíka tmavomodrej farby na žltom pozadí,

–  dátum vydania a dátum uplynutia platnosti preukazu,

–  sériové číslo preukazu,

–  názov ▌vydávajúceho orgánu alebo organizácie,

–  ak je preukaz priradený k vozidlu a členský štát to vyžaduje, evidenčné číslo vozidla; v prípade členských štátov, ktoré nevyžadujú uvedenie evidenčného čísla vozidla, preukaz príslušné dátové pole neobsahuje.

b)  Pravá časť prednej strany obsahuje:

–  veľkými písmenami názov „European Parking Card for persons with disabilities“ v angličtine a v štátnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu (európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím), ako aj v Braillovom písme v rozmeroch podľa marburskej špecifikácie,

–  na pozadí sa uvádza rozlišovací kód vydávajúceho členského štátu v kruhu z hviezd symbolizujúcich Úniu,

–  QR kód a prípadne iné digitálne prvky, ktoré využívajú elektronické prostriedky na predchádzanie podvodom, sa pridajú po prijatí delegovaných aktov uvedených v článku 8 ods. 7.

Digitálne prvky vo fyzickej verzii preukazu môžu obsahovať viac osobných údajov ako tie, ktoré sú stanovené pre fyzickú verziu uvedenú v tejto prílohe. Prístup k takýmto údajom je však obmedzený na subjekty verejného sektora vydávajúceho členského štátu, a len na oprávnených používateľov. Spracúvanie takýchto osobných údajov musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

c)  Ľavá časť zadnej strany obsahuje:

–  priezvisko a krstné meno držiteľa preukazu,

–  dátum narodenia držiteľa preukazu.

d)  Pravá časť zadnej strany obsahuje v angličtine a v štátnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, ktorý preukaz vydáva:

–  vyhlásenie: „Tento preukaz oprávňuje držiteľa na využívanie miestnych parkovacích politík a parkovacích miest vyhradených pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú k dispozícii v dotknutom členskom štáte.“,

–  vyhlásenie: „Pri používaní sa preukaz vystaví v prednej časti vozidla tak, aby bola predná strana preukazu jasne viditeľná na účely kontroly.“.

4.  ▌Záznamy sú v angličtine a v jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu. Ak si členský štát želá uviesť údaje v inom jazyku ako angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, chorvátčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina alebo taliančina, urobí tak bez toho, aby tým boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto prílohy. Ak členský štát uvádza údaje v bulharčine alebo gréčtine, vystaví verziu preukazu s použitím ▌latinky.

(1) Ú. v. EÚ C, C/2024/1595, 5.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1595/oj.
(2) Ú. v. EÚ C, C/2024/1981, 18.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1981/oj.
(3)* TEXT BOL PREDMETOM ČIASTOČNEJ PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(4)Ú. v. EÚ C, C/2024/1595, 5.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1595/oj.
(5)Ú. v. EÚ C, C/2024/1981, 18.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1981/oj.
(6)Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(7)Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 37.
(8)Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10.
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/782 z 29. apríla 2021 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 1).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004, (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1).
(15)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie cestnej infraštruktúry vozidlami (Ú. v. ES L 187, 20.7.1999, s. 42).
(16)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).
(17)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje program Európsky zbor solidarity a zrušujú nariadenia (EÚ) 2018/1475 a (EÚ) č. 375/2014 (Ú. v. EÚ L 202, 8.6.2021, s. 32).
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/817 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie a odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 (Ú. v. EÚ L 189, 28.5.2021, s. 1).
(19)Odporúčanie Rady 98/376/ES zo 4. júna 1998 o parkovacích preukazoch pre osoby so zdravotným postihnutím (Ú. v. ES L 167, 12.6.1998, s. 25).
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 zo 14. júna 2021 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (digitálny COVID preukaz EÚ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 211, 15.6.2021, s. 1).
(21)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).
(23)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1).
(24)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(26)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(27)Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24).
(28)Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).
(29)Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).
(30)Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).


Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím pre štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte
PDF 130kWORD 45k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa smernica [XXXX] rozširuje na štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (COM(2023)0698 – C9-0398/2023 – 2023/0393(COD))
P9_TA(2024)0340A9-0059/2024
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0698),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 79 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0398/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. januára 2024(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0059/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorou sa smernica (EÚ) 2024/...(2) rozširuje na štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte(3)

P9_TC1-COD(2023)0393


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  S cieľom posilniť uplatňovanie práva na voľný pohyb osôb so zdravotným postihnutímrozšíriť možnosti osôb so zdravotným postihnutím pri krátkodobom cestovaní do iného členského štátu alebo pri krátkodobom pobyte v inom členskom štáte sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(6)(7) zaviedol rámec, pravidlá a spoločné podmienky vrátane spoločného štandardizovaného a prístupného formátu európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, ktorý je dokladom o uznanom statuse osoby so zdravotným postihnutím alebo o nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a ktorý jej v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom má pobyt, umožňuje na rovnakom základe a za rovnakých podmienok prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu, ktoré poskytujú súkromní prevádzkovatelia alebo subjekty verejného sektora v širokom spektre služieb, aktivít a zariadení, a to aj vtedy, ak sa poskytujú bezodplatne, ako aj európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý je dokladom o ich uznanom práve na parkovacie politiky a parkovacie miesta vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím.

(2)   V článku 79 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že cieľom činnosti Únie je okrem iného zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch. Na tomto základe by sa mal stanoviť súbor pravidiel stanovujúcich práva, pri ktorých sa poskytuje rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k osobám, ktoré sú príjemcami podľa smernice (EÚ) 2024/...(8), a pre takýchto štátnych príslušníkov tretích krajín.

(3)   V súlade s článkom 67 ods. 2 ZFEÚ sa osoby bez štátnej príslušnosti majú na účely tejto smernice považovať za štátnych príslušníkov tretích krajín.

(4)  S cieľom posilniť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, inklúzie a nediskriminácie, a to aj vo vzťahu k príslušným povinnostiam podľa medzinárodného práva, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín so zdravotným postihnutím s oprávneným pobytom v členskom štáte, ktorí nie sú príjemcami podľa smernice (EÚ) 2024/…(9), a s cieľom zaručiť uznávanie ich statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo ich nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia v celej Únii, a tým tiež zabezpečiť účinné a plné zapojenie takýchto osôb ▌ do života spoločnosti a ich začlenenie do spoločnosti na rovnakom základe s občanmi Únie, je potrebné uplatňovať pravidlá, práva a povinnosti stanovené v smernici (EÚ) 2024/…(10) na osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a majú oprávnený pobyt v členskom štáte a ktorých status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia tento členský štát uznal, a prípadne aj na osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane ich osobných asistentov, alebo na asistenčné zvieratá. Táto smernica by sa napríklad mala vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s poskytnutou dočasnou ochranou v súlade so smernicou Rady 2001/55/ES(11) alebo osobami s udelenou medzinárodnou ochranou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(12)(13)+, ak majú v členskom štáte oprávnený pobyt a ak daný členský štát uznal ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo ich nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia.

(5)   Na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by sa na základe tejto smernice mali primerane uplatňovať všetky ustanovenia smernice (EÚ) 2024/...(14).

(6)   Hoci by touto smernicou nemali byť dotknuté uplatniteľné pravidlá Únie upravujúce mobilitu štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte v rámci Únie, touto smernicou sa zabezpečuje vzájomné uznávanie ich statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo ich nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia vo všetkých členských štátoch, čím by táto smernica mohla uľahčiť výkon práva týchto osôb pohybovať sa alebo cestovať v rámci Únie za predpokladu, že už majú takéto právo na mobilitu. Takíto štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, budú môcť pri pohybe alebo legálnom cestovaní v rámci Únie využívať podľa tejto smernice práva súvisiace so vzájomným uznávaním.

(7)  Členské štáty by preto mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho,

aby sa aj na štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v Únii uplatňovali pravidlá stanovené v smernici (EÚ) 2024/...(15) upravujúce európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím (ktorý je dokladom o uznanom statuse osoby so zdravotným postihnutím alebo o nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia) a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím (ktorý je dokladom o uznanom práve osôb so zdravotným postihnutím na parkovacie politiky a parkovacie miesta vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím), ktoré poskytujú na rovnakom základe a za rovnakých podmienok prístup ku všetkým osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu, pokiaľ ide o služby, aktivity alebo zariadenia, a to aj vtedy, ak sa poskytujú bezodplatne, a parkovacím politikám a parkovacím miestam poskytovaným alebo vyhradeným pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj prípadne pre osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú vrátane ich osobných asistentov bez ohľadu na ich štátu príslušnosť, alebo pre asistenčné zvieratá. To, že sa takýmto štátnym príslušníkom tretích krajín poskytnú práva na prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu alebo k parkovacím politikám a parkovacím miestam vyhradeným pre osoby so zdravotným postihnutím rovnakým spôsobom, ako sa stanovuje pre príjemcov podľa smernice (EÚ) 2024/...(16), nemá vplyv na pravidlá prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov.

(8)   Členské štáty sa vyzývajú, aby informácie v súlade so smernicou (EÚ) 2024/...(17) poskytovali štátnym príslušníkom tretích krajín so zdravotným postihnutím, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú.

(9)   Pri štátnych príslušníkoch tretích krajín so zdravotným postihnutím existuje vyššie riziko, že budú vystavení viacnásobnej diskriminácii. V Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím sa uvádza, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vystavené viacnásobnej diskriminácii, a stanovuje sa, že zmluvné strany majú prijať opatrenia, aby im zabezpečili plné a rovnaké požívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd. Tiež sa v ňom uznávajú ťažké podmienky, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím vystavené viacnásobným alebo vystupňovaným formám diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, vierovyznania, politického alebo iného presvedčenia, národnostného, etnického, domorodého alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu, veku alebo iného postavenia.

(10)   Na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by sa mali vzťahovať aj povinnosti Komisie podľa článku 20 smernice (EÚ) 2024/...(18). Správa Komisie podľa uvedeného článku by mala obsahovať aj analýzu osobitných situácií znevýhodnenia vyplývajúcich z prierezovej diskriminácie, ktorá sa chápe ako diskriminácia na základe kombinácie zdravotného postihnutia a akýchkoľvek iných dôvodov chránených podľa smernice Rady 79/7/EHS(19), 2000/43/ES(20), 2000/78/ES(21) alebo 2004/113/ES(22) s osobitným zameraním na ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím.

(11)  V súlade s článkami 1 a 2 ▌Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(12)  V súlade s článkami 1 a 2 protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(13)  Keďže cieľ tejto smernice, a to rozšírenie pravidiel, práv a povinností podľa smernice (EÚ) 2024/…(23) na osoby so zdravotným postihnutím ▌, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte a nie sú príjemcami podľa smernice (EÚ) 2024/...(24), ako aj na osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane ich osobných asistentov alebo na ich asistenčné zvieratá, a tým tiež uľahčenie ich možnosti cestovať do iných členských štátov a pohybovať sa v nich ▌, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov opatrenia, ktorým sa zavádza rámec pravidiel a spoločných podmienok, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Pravidlá, práva a povinnosti ▌stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(25)(26) sa uplatňujú na štátnych príslušníkov tretích krajínoprávneným pobytom v členskom štáte, ktorí nie sú príjemcami podľa uvedenej smernicektorých status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a práva na parkovacie politiky a parkovacie miesta vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím boli uznané členským štátom, v ktorom majú pobyt, ako aj na osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov alebo asistenčných zvierat v zmysle článku 3 ▌bodov 4 a 8 uvedenej smernice.

Článok 2

Na účely tejto smernice je „štátny príslušník tretej krajiny“ každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ ▌.

Článok 3

Touto smernicou nie sú dotknuté ▌uplatniteľné pravidlá ▌, ktorými sa riadi mobilita štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte v rámci Únie.

Článok 4

Členské štáty môžu prijať opatrenia, ktorými zareagujú na osobitné jazykové potreby štátnych príslušníkov tretích krajín, prípadne aj ponúkaním určitých jazykových služieb.

Článok 5

Na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sa vzťahuje článok 20 smernice (EÚ) 2024/...(27).

Článok 6

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia do ... [30 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Tieto opatrenia uplatňujú od ... [42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice ▌ ].

2.  Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 7

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 8

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

(1) Ú. v. EÚ C, C/2024/1981, 18.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1981/oj.
(2)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(3)* TEXT BOL PREDMETOM ČIASTOČNEJ PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(4) Ú. v. EÚ C, C/2024/1981, 18.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1981/oj.
(5)Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorou sa ustanovuje európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím (Ú. v. EÚ L …, …, ELI: …).
(7)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS .../24 (2023/0311(COD)) a vložte číslo, dátum prijatia, odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku a odkaz na ELI uvedenej smernice do poznámky pod čiarou.
(8)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(9)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(10)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(11)Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/… z ... o normách pre podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti na udelenie medzinárodnej ochrany, pre jednotné postavenie utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah poskytovanej ochrany, ktorým sa mení smernica Rady 2003/109/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (Ú. v. EÚ L ..., ...).
(13)++Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS 70/23 (2016/0223(COD)) a vložte číslo, dátum a odkaz na uverejnenie smernice v úradnom vestníku do poznámky pod čiarou.
(14)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(15)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(16)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(17)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(18)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(19)Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24).
(20)Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).
(21)Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).
(22)Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).
(23)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(24)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).
(25)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorou sa ustanovuje európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím (Ú. v. EÚ L …, …, ELI: …).
(26)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS .../24 (2023/0311(COD)) a vložte číslo, dátum prijatia, odkaz na uverejnenie v úradnom vestníku a odkaz na ELI uvedenej smernice do poznámky pod čiarou.
(27)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS …/24 (2023/0311(COD)).


Produkcia a uvádzanie rastlinného množiteľského materiálu na trh
PDF 668kWORD 182k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výrobe a uvádzaní rastlinného množiteľského materiálu na trh v Únii, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031, (EÚ) 2017/625 a (EÚ) 2018/848 a o zrušení smerníc Rady 66/401/EHS, 66/402/EHS, 68/193/EHS, 2002/53/ES, 2002/54/ES, 2002/55/ES, 2002/56/ES, 2002/57/ES, 2008/72/ES a 2008/90/ES (nariadenie o rastlinnom množiteľskom materiáli) (COM(2023)0414 – C9-0236/2023 – 2023/0227(COD))
P9_TA(2024)0341A9-0149/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0414),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0236/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. decembra 2023(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0149/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/… o výrobe a uvádzaní rastlinného množiteľského materiálu na trh v Únii, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031, a (EÚ) 2017/625 a (EÚ) 2018/848 a o zrušení smerníc Rady 66/401/EHS, 66/402/EHS, 68/193/EHS, 2002/53/ES, 2002/54/ES, 2002/55/ES, 2002/56/ES, 2002/57/ES, 2008/72/ES a 2008/90/ES (nariadenie o rastlinnom množiteľskom materiáli) [PN 1]

P9_TC1-COD(2023)0227


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach roľníkov a iných ľudí pracujúcich vo vidieckych oblastiach, ktorú prijala Rada OSN pre ľudské práva 28. septembra 2018, [PN 2]

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Pravidlá výroby a uvádzania rastlinného množiteľského materiálu (ďalej len „RMM“) poľnohospodárskych plodín, zeleniny, viniča a ovocných drevín na trh sa zaviedli na úrovni Únie od 60. rokov 20. storočia. Výroba a uvádzanie RMM na trh na území Únie sa riadi smernicami Rady 66/401/EHS((3)); 66/402/EHS((4)); 68/193/EHS((5)); 2002/53/ES((6)); 2002/54/ES((7)); 2002/55/ES((8)); 2002/56/ES((9)); 2002/57/ES((10)); 2008/72/ES((11)) a 2008/90/ES((12)) (ďalej len „smernice o a uvádzaní RMM na trh“). Tieto právne akty tvoria právny rámec pre výrobu a uvádzanie RMM na trh, a preto majú veľký význam pre vytvorenie vnútorného trhu s RMM v Únii.

(2)  V posúdeniach vplyvu, ktoré Komisia vykonala v rokoch 2013 a 2023, sa potvrdilo, že tieto smernice mali významný vplyv na voľný pohyb, dostupnosť a vysokú kvalitu RMM na trhu Únie, a tým uľahčili obchodovanie s RMM v rámci Únie.

(3)  Treba však prispôsobiť pravidlá výroby a uvádzania RMM na trh vedecko-technickému vývoju v oblasti poľnohospodárskych a záhradníckych výrobných techník a šľachtenia rastlín. Okrem toho treba aktualizovať právne predpisy na základe zmien medzinárodných noriem a skúseností získaných pri uplatňovaní smerníc o RMM. Tieto pravidlá je potrebné objasniť, aby sa uľahčilo ich harmonizovanejšie vykonávanie. Smernice o uvádzaní RMM na trh by sa preto mali nahradiť jedným nariadením o výrobe a uvádzaní RMM na trh v Únii.

(4)  RMM predstavuje východiskový materiál pre rastlinnú výrobu v Únii. Preto má rozhodujúci význam pre výrobu surovín na potravinárske a krmivárske účely a pre efektívne využívanie rastlinných zdrojov. PrispievaMá za cieľ prispievať k ochrane životného prostredia a kvalite potravinového reťazca a dodávok potravín v Únii ako celku. V tejto súvislosti sa dostupnosť, vysoká kvalita a diverzita RMM vrátane miestne prispôsobených odrôd, ktorých výhodou môže byť vyššia tolerancia voči biotickému a abiotickému stresu, javí ako mimoriadne dôležitá pre dosiahnutie prechodu na udržateľné potravinové systémy, ktorý sa požaduje v rámci stratégie Z farmy na stôl(13), poľnohospodárstvo, záhradníctvo, ochranu životného prostredia, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, potravinovú a krmivovú bezpečnosť a hospodárstvo vo všeobecnosti. [PN 3]

(5)  V záujme dosiahnutia tohto prechodu na udržateľné potravinové systémy by sa preto v právnych predpisoch Únie mala zohľadniť potreba zabezpečiť na úrovni členských štátov a Únie adaptabilitu výroby RMM meniacim sa poľnohospodárskym, záhradníckym a environmentálnym podmienkam, čeliť výzvam zmeny klímy, chrániť a, obnovovať a podporovať biodiverzitu a zaistiť bezpečnosť potravín a splniť čoraz väčšie očakávania poľnohospodárov a spotrebiteľov týkajúce sa kvality, bezpečnosti, diverzity a udržateľnosti RMM. Týmto nariadením by sa mali stimulovať inovácie zamerané na rozvoj odolného RMM, ktorý by prispel k zlepšovaniu plodín, ktoré podporujú zdravie pôdy. [PN 4]

(6)  Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa mal vzťahovať len na RMM určitých rodov a druhov so zvýšeným hospodárskym a spoločenským významom. Tento význam by sa mal posudzovať v závislosti od toho, či tieto rody a druhy predstavujú významnú oblasť výroby a hodnoty v Únii, od ich úlohy pre bezpečnosť výroby potravín a krmív v Únii a od toho, či sa uvádzajú na trh aspoň v dvoch členských štátoch. Táto oblasť výroby a hodnoty sa môže týkať viacerých technických aspektov. V závislosti od okolností sa môže vypočítať na základe faktorov, ako je celková rozloha produktívnej pôdy v niekoľkých rôznych oblastiach Únie, trhová hodnota RMM vo vzťahu k určitým sektorom alebo dopyt po týchto druhoch zo strany poľnohospodárov, konečných používateľov a priemyslu.

(7)  Tieto rody a druhy by mali byť uvedené a klasifikované podľa ich zamýšľaného použitia, a to ako poľnohospodárske plodiny, zelenina, ovocné dreviny alebo vinič. Táto klasifikácia je nevyhnutná na zabezpečenie primeraného prístupu, keďže niektoré druhy sú dôležité len na určité použitie.

(8)  Okrem toho niektoré odrody môžu mať určité vlastnosti, ktoré by pri pestovaní za určitých podmienok mohli mať nežiaduce agronomické účinky, ktoré by narušili cieľ nariadenia prispieť k udržateľnosti poľnohospodárskej výroby. Tento cieľ možno dosiahnuť len vtedy, ak sa tieto odrody pestujú za vhodných podmienok, za ktorých sa zabráni týmto nežiaducim agronomickým účinkom. Tieto podmienky by sa mali vzťahovať na pestovanie týchto odrôd na výrobu potravín, krmív alebo priemyselných materiálov, a nie len vtedy, ak sú určené na výrobu a uvádzanie RMM na trh. Preto by sa toto nariadenie malo vzťahovať na podmienky, za ktorých sa tieto odrody pestujú, a to aj na výrobu potravín, krmív alebo iných výrobkov.

(9)  RMM by sa mal vymedziť komplexne, aby zahŕňal všetky rastliny vhodné a určené na produkciu celých rastlín. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na osivá, ako aj všetky ostatné formy rastlín v ktoromkoľvek štádiu rastu, určené a vhodné na produkciu celých rastlín.

(10)  Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na lesný reprodukčný materiál vzhľadom na jeho osobitné vlastnosti a veľmi odlišné pojmy a použiteľnú terminológiu. Preto sa na lesný reprodukčný materiál vzťahuje osobitný právny akt, a to nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…(14)+.

(11)  Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na množiteľský materiál okrasných rastlín, pretože po konzultáciách s členskými štátmi a zainteresovanými stranami sa dospelo k záveru, že smernica Rady 98/56/ES((15)) stále primerane pokrýva potreby tohto sektora.

(12)  Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať ani na RMM vyvezený do tretích krajín, ani na RMM používaný výlučneakýmkoľvek spôsobom predávaný alebo prevedený na úradné testovanie, šľachtenie, inšpekcie, výstavy alebo vedecké účely vrátane výskumu v poľnohospodárskych podnikoch. Dôvodom je, že tieto kategórie RMM nevyžadujú osobitné harmonizované normy identity alebo kvality a neohrozujú identitu a kvalitu ostatného RMM, ktorý sa uvádza na trh v Únii. [PN 5]

(13)  Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na RMM predávaný alebo prenášaný akýmkoľvek iným spôsobom, či už bezplatne alebo nie, medzi akýmikoľvek osobami na ich vlastné súkromné použitie a na použitie mimo ich živnosti. Bolo by neprimerané stanoviť pravidlá pre takéto používanie RMM, keďže tento druh prenosu je zvyčajne obmedzený na veľmi malé množstvá, nemá komerčný účel a obmedzuje sa na súkromné aktivity.

(13a)   Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na RMM, ku ktorému sa pristupuje, ktorý sa predáva alebo prenáša akýmkoľvek spôsobom v obmedzených množstvách v zmysle vymedzenia v prílohe VIIa, či už bezplatne, alebo nie, na účely dynamickej ochrany, keďže tento typ RMM si nevyžaduje osobitné harmonizované normy identity alebo kvality a neohrozuje identitu a kvalitu ostatných RMM uvádzaných na trh v Únii. [PN 6]

(14)  S cieľom umožniť používateľom informovaný výber by sa RMM mal vyrábať a uvádzať na trh, len ak patrí k odrodám registrovaným v národnom registri odrôd.

(15)  V prípade potreby je však vhodné vyňať podpníky z požiadavky na príslušnosť k odrode, pretože hoci majú významnú hodnotu, často nespadajú pod vymedzenie odrody.

(16)  S cieľom zabezpečiť identitu, kvalitu a transparentnosť a umožniť používateľom informovaný výber by sa RMM mal spravidla vyrábať alebo uvádzať na trh v rámci vopred vymedzených kategórií. Tieto kategórie by mali odrážať rôzne generačné štádiá a úrovne kvality a na základe medzinárodne zavedenej terminológie by sa mali nazývať „predzákladné“, „základné“, „certifikované“ a „štandardné“ osivo a „predzákladný“, „základný“, „certifikovaný“ a „štandardný“ materiál v prípade RMM iného ako osivo.

(17)  RMM každej z týchto kategórií by sa mal vyrábať a uvádzať na trh v súlade s platnými medzinárodnými normami, aby sa zabezpečila čo najvyššia úroveň jeho identifikácie a kvality a aby bol v súlade s najnovším technickým a vedeckým vývojom. Tieto normy by mali podľa potreby zahŕňať Schémy pre odrodovú certifikáciu osív pohybujúcich sa v medzinárodnom obchode ((16)) (ďalej len „schémy OECD pre osivá“), normy pre sadivo zemiakov Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) a pravidlá odberu vzoriek a testovania osiva Medzinárodnej asociácie na skúšanie osív (ISTA).

(18)  V súlade s týmito normami by sa mal súlad RMM s požiadavkami pre kategórie „predzákladný“, „základný“ alebo „certifikovaný“ potvrdiť inšpekciami, odberom vzoriek, testovaním a úradným testovaním na kontrolných políčkach, ktoré vykonávajú príslušné orgány („úradná certifikácia“), a mal by byť potvrdený úradnou náveskou.

(18a)   Mali by sa tiež stanoviť pravidlá pre produkciu klonov in vitro a ich uvádzanie na trh. [PN 7]

(19)  Mali by sa stanoviť špecifické pravidlá výroby a uvádzania klonov, vyselektovaných klonov, multiklonálnych zmesí a polyklonálneho RMM na trh vzhľadom na ich rastúci význam a používanie v sektore RMM. V záujme zabezpečenia transparentnosti, informovaného výberu pre ich používateľov a účinnej úradnej kontroly by sa vyselektované klony a polyklonálny RMM mali registrovať v osobitnom verejnom registri zriadenom príslušnými orgánmi. Mali by sa stanoviť aj pravidlá pre udržiavanie klonov, aby sa zabezpečilo ich zachovanie a identifikácia. [PN 8]

(20)  Profesionálnym prevádzkovateľom by príslušný orgán mal udeliť povolenie vykonávať certifikáciu pod úradným dohľadom, pokiaľ ide o RMM patriaci do určitých druhov a kategórií, a tlačiť úradnú návesku. Mali by sa stanoviť pravidlá pre príslušný úradný dohľad vykonávaný príslušným orgánom a pre odňatie tohto povolenia alebo jeho zmenu. Tieto pravidlá sú potrebné na zabezpečenie efektívneho fungovania celého systému certifikácie.

(21)  Aby sa zabezpečila maximálna možná čistota a homogenita RMM, mal by sa RMM skladovať v oddelených dávkach a oddelene od iného materiálu odlišného od RMM, ako je napríklad obilie určené na použitie v potravinách alebo krmivách.

(22)  Vzhľadom na veľkú diverzitu RMM by profesionálni prevádzkovatelia mali mať možnosť uvádzať dávky RMM na trh vo forme jednotlivých rastlín, balení, zväzkov alebo kontajnerov alebo formou voľne loženého tovaru.

(23)  Mali by sa prijať pravidlá označovania RMM, aby sa zabezpečila vhodná identifikácia tohto materiálu podľa kategórie formou potvrdenia o splnení príslušných požiadaviek týkajúcich sa predzákladného, základného, certifikovaného a štandardného osiva a materiálu.

(24)  V prípade predzákladného, základného a certifikovaného osiva a materiálu by mal príslušný orgán vydať úradnú návesku, zatiaľ čo v prípade štandardného osiva alebo materiálu by sa mala vydať náveska prevádzkovateľa. Je to potrebné na rozlíšenie medzi RMM podliehajúcim certifikácii (úradná certifikácia alebo certifikácia pod úradným dohľadom) a RMM vyrobeným na zodpovednosť profesionálneho prevádzkovateľa. Cieľom vydania osobitnej návesky je uľahčiť informovaný výber profesionálnym prevádzkovateľom a spotrebiteľom, ktorí by mohli chcieť vybrať RMM rôznych štandardov. Takisto by to uľahčilo prácu príslušných orgánov pri navrhovaní ich úradných kontrol v súlade s príslušnými požiadavkami každej kategórie.

(25)  Úradnú návesku by mali vytlačiť a pripevniť oprávnení profesionálni prevádzkovatelia pod úradným dohľadom príslušných orgánov. Keďže však určití profesionálni prevádzkovatelia nemusia mať zdroje na vykonávanie všetkých certifikačných činností a tlačenie úradných návesiek, malo by sa stanoviť, že všetky certifikačné kroky môžu na žiadosť profesionálnych prevádzkovateľov vykonávať aj príslušné orgány.

(26)  Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa obsahu a formy úradnej návesky a návesky prevádzkovateľa s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie príslušných požiadaviek na výrobu a uvádzanie každej kategórie na trh, ako aj identifikáciu týchto návesiek.

(27)  Každá úradná náveska a náveska prevádzkovateľa by mali obsahovať sériové číslo, aby sa zaručila náležitá identifikácia a vysledovateľnosť príslušného RMM a účinnosť úradných kontrol.

(28)  Smernice o uvádzaní RMM na trh a medzinárodné postupy a normy vyžadujú, aby sa osivá určitých druhov vyrábali a aby sa uvádzali na trh len ako predzákladné, základné alebo certifikované osivá vzhľadom na ich význam pre potravinovú bezpečnosť a priemyselné spracovanie a na ochranu záujmov poľnohospodárov, ktorí ich používajú. Preto by sa určité osivá mali vyrábať a uvádzať na trh ako predzákladné, základné alebo certifikované osivá, len ak sú náklady na ich výrobu a uvádzanie na trh primerané účelu zabezpečenia kvalitného osiva pre poľnohospodárov, potravinovej a krmivovej bezpečnosti alebo sú primerané účelu zabezpečenia vysokej hodnoty priemyselného spracovania. Tieto náklady by mali byť primerané aj dosiahnutiu najvyšších noriem týkajúcich sa identity a kvality osiva v súlade s požiadavkami na predzákladné, základné a certifikované osivo. Mal by sa preto vytvoriť zoznam tých druhov osiva, ktorých osivo sa môže vyrábať a uvádzať na trh len ako predzákladné, základné alebo certifikované osivo.

(29)  Osivá sa často uvádzajú na trh v odrodových zmesiach rovnakých druhov alebo v druhových zmesiach. Osivo rodov alebo druhov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa však malo môcť vyrábať a uvádzať na trh len v zmesiach s osivom rodov alebo druhov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Je to potrebné na zabezpečenie dodržiavania príslušných výrobných a obchodných noriem. Členské štáty by však na účely ochrany genetických zdrojov a ochrany prírodného prostredia mali mať možnosť povoliť výrobu a uvádzanie zmesi osiva, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s osivom, ktoré nepatrí k rodom alebo druhom, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na trh. Je to preto, lebo tieto druhy sú najvhodnejšie na účely uvedenej ochrany. Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa týchto zmesí, aby sa zabezpečila ich identita a kvalita.

(30)  Mali by sa stanoviť požiadavky týkajúce sa opätovného balenia a opätovného označovania predzákladného, základného a certifikovaného osiva s cieľom zaručiť, aby počas týchto operácií nedošlo k zmene identity a kvality príslušného RMM.

(31)  Mali by sa vykonať testy na kontrolných políčkach s cieľom overiť odrodovú identitu a čistotu jednotlivých dávok osiva. Mali by sa stanoviť špecifické pravidlá týkajúce sa týchto testov predzákladného, základného, certifikovaného a štandardného osiva na základe platných medzinárodných noriem a skúseností získaných pri uplatňovaní smerníc o uvádzaní RMM na trh.

(32)  Niektoré typy odrôd nespĺňajú stanovené požiadavky na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť. Sú však dôležité pre zachovanie a udržateľné využívanie rastlinných genetických zdrojov, ktoré sú kľúčové pre genetickú diverzitu plodín a nevyhnutné pre prispôsobenie sa zmenám životného prostredia a budúcim potrebám. Ide o tradične pestované alebo nové miestne odrody pestované v špecifických miestnych podmienkach a prispôsobené týmto podmienkam. Vyznačujú sa najmä zníženou vyrovnanosťou v dôsledku vysokéhouspokojivého stupňa genetickej a fenotypovej diverzity medzi jednotlivými množiteľskými jednotkami. Tieto odrody sa označujú ako „odrody na zachovanie genofondu“. Je vhodné uznať, že ochrana genetických zdrojov je dynamický proces a že by sa mali zahrnúť aj novovyšľachtené odrody prispôsobené miestnym podmienkam. Výroba a uvádzanie týchto odrôd na trh prispievajú k cieľom Medzinárodnej zmluvy o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo podporovať zachovanie a udržateľné využívanie rastlinných genetických zdrojov pre výživu a poľnohospodárstvo((17)). Ako zmluvná strana zmluvy sa Únia zaviazala podporovať tieto ciele. [PN 9]

(33)  Vzhľadom na tieto špecifické vlastnosti odrôd na zachovanie genofondu a odchylne od stanovených požiadaviek na výrobu a uvádzanie na trh by sa výroba a uvádzanie RMM, ktorý k nim patrí, na trh mali povoliť za menej prísnych požiadaviek. Tento cieľ je v súlade so zásadami Európskej zelenej dohody, a najmä so zásadou ochrany biodiverzity. Preto je vhodné umožniť, aby tento materiál spĺňal požiadavky na štandardný materiál pre dotknuté druhy. Tento RMM patriaci k odrodám na zachovanie genofondu by sa preto mal označovať termínom „odrody na zachovanie genofondu“. Aj tieto odrody by mali byť registrované, aby ich príslušné orgány mohli kontrolovať a aby sa zaručila informovaná voľba ich používateľov a účinnosť úradných kontrol.

(34)  Zo skúseností z uplatňovania smerníc o uvádzaní na trh vyplýva, že koneční používatelia RMM (amatérski záhradkári a iní) majú často záujem o používanie rozmanitejšieho RMM, ktorý zodpovedá rôznym potrebám, pričom nemusia mať rovnaké požiadavky na kvalitu ako profesionálni prevádzkovatelia. Preto je vhodné povoliť, aby sa odchylne od určitých pravidiel RMM mohol predávať konečným používateľom bez toho, aby musel spĺňať požiadavky na registráciu odrôd a požiadavky na certifikáciu alebo požiadavky na štandardný materiál. Táto výnimka je potrebná na zabezpečenie širšej ponuky pre spotrebiteľov pri dodržaní všeobecných požiadaviek na kvalitu. Okrem toho by sa z dôvodu transparentnosti a lepšej kontroly mali stanoviť pravidlá balenia a označovania RMM určeného len pre konečných používateľov. Z rovnakého dôvodu by profesionálni prevádzkovatelia, ktorí využívajú túto výnimku na predaj konečným používateľom, mali túto činnosť oznámiť príslušným orgánom.

(35)  V Únii pôsobí množstvo génových bánk, organizácií a sietí, ktorých cieľom je zachovať rastlinné genetické zdrojedynamická ochrana. S cieľom uľahčiť ich činnosť je vhodné povoliť, aby sa RMM, ktorý sa im predáva, ktorý predávajú alebo s ktorým obchodujú medzi sebou obchodujúa v rámci seba, odchyľoval od stanovených požiadaviek na výrobu a uvádzanie na trh a aby namiesto toho spĺňal menej prísne pravidlá. [PN 10]

(36)  Poľnohospodári si zvyčajne naturálne alebo za peňažnú náhradu vymieňajú malé množstvá osiva, aby mohli dynamicky hospodáriť s vlastným osivomRMM. Preto je vhodné, aby pre výmenu malých množstiev osivaRMM medzi poľnohospodármi vytvorila výnimka zo stanovených požiadaviek a na úrovni Únie sa stanovili maximálne množstvá. Takáto výnimka by sa mohla uplatniť, ak tieto osiváRMM nepatria k odrode, pre ktorú boli udelené práva k odrodám rastlín v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2100/94((18)). Členské štáty by mali mať možnosť definovať tieto malé množstvá pre konkrétne druhy na rok, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k zneužitiu takejto výnimky, ktorá by mala vplyv na uvádzanie osiva na trhNa Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia s cieľom stanoviť pre každý druh maximálne množstvo, ktoré možno vymieňať. [PN 11]

(37)  Podľa smerníc o uvádzaní RMM na trh sú povolené výnimky zo stanovených požiadaviek na uvádzanie RMM, ktorý patrí k dosiaľ neregistrovaným odrodám, na trh; s odrodami, ktoré ešte neboli úplne testované; s osivom, ktoré nespĺňa platné požiadavky, aby bolo rýchlo sprístupnené na trhu; s osivom, ktoré ešte nebolo definitívne certifikované; s RMM, ktorý má byť dočasne povolený na riešenie dočasných ťažkostí v dodávkach a s RMM na vykonávanie dočasných experimentov s cieľom hľadať lepšie alternatívy k určitým ustanoveniam platných právnych predpisov týkajúcich sa požiadaviek na to, aby RMM patril k registrovanej odrode a spĺňal určité požiadavky na identitu a kvalitu. Tieto výnimky boli užitočné a potrebné pre profesionálnych prevádzkovateľov a príslušné orgány bez toho, aby spôsobili problémy na vnútornom trhu s RMM. Preto by sa mali zachovať. Mali by sa stanoviť podmienky týkajúce sa týchto výnimiek, aby sa zabezpečilo, že sa nebudú zneužívať a že nebudú mať nepriaznivý vplyv na vnútorný trh s RMM.

(38)  Používanie RMM, ktorý nepatrí k odrode podľa tohto nariadenia, ale skôr k skupine rastlín v rámci jedného botanického taxónu s vysokým stupňom genetickej a fenotypovej diverzity medzi jednotlivými množiteľskými jednotkami („heterogénny materiál“), by mohlo byť prínosom najmä v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a v poľnohospodárstve s nízkymi vstupmi, a to zlepšením odolnosti a zvýšením vnútrodruhovej genetickej diverzity pestovaných rastlín. Malo by sa preto umožniť, aby sa RMM z heterogénneho materiálu, s výnimkou krmiva rastlinného pôvodu, vyrábal a uvádzal na trh bez toho, aby musel spĺňať požiadavky na registráciu odrôd a ostatné požiadavky na výrobu a uvádzanie na trh podľa tohto nariadenia. Mali by sa stanoviť špecifické požiadavky na výrobu a uvádzanie tohto materiálu na trh. [PN 12]

(38a)   Heterogénny materiál by nemal pozostávať z GMO ani NGT rastliny kategórie 1 alebo kategórie 2 v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...(19)(20) [nariadenie o NGT]. [PN 13]

(39)  Výroba a uvádzanie RMM na trh v Únii musia spĺňať najvyššie možné normy. Dovoz RMM z tretích krajín by sa preto mal povoliť, len ak sa na základe posúdenia ich platných noriem identity a kvality a systému certifikácie zistí, že takýto RMM spĺňa požiadavky rovnocenné s požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na RMM, ktorý sa vyrába a uvádza na trh v Únii. Takéto posúdenie by malo byť založené na dôkladnom preskúmaní informácií poskytnutých treťou krajinou a jej príslušných právnych predpisov. Malo by vychádzať aj z uspokojivého výsledku auditu, ktorý vykoná Komisia v príslušnej tretej krajine, ak Komisia takýto audit považuje za potrebný.

(40)  Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa označovania a informácií, ktoré sa majú poskytnúť o dovážanom RMM na účely jeho správnej identifikácie, vysledovateľnosti a informovaného výberu zo strany používateľov a na umožnenie úradných kontrol.

(41)  V záujme zabezpečenia transparentnosti a účinnejších kontrol výroby a uvádzania RMM na trh by sa profesionálni prevádzkovatelia mali registrovať. Je vhodné, aby sa registrovali v registroch zriadených členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031((21)), aby sa znížilo administratívne zaťaženie týchto profesionálnych prevádzkovateľov. Je to primerané aj preto, že prevažná väčšina profesionálnych prevádzkovateľov, ktorí vyrábajú a uvádzajú RMM na trh, je už zaregistrovaná v registroch profesionálnych prevádzkovateľov podľa uvedeného nariadenia.

(42)  Mali by sa zaviesť osobitné primerané povinnosti pre profesionálnych prevádzkovateľov pôsobiacich v oblasti výroby v záujme predaja a uvádzania RMM na trh, aby sa zabezpečila ich zodpovednosť, účinnejšie úradné kontroly a riadne uplatňovanie tohto nariadenia. Mali by sa však zohľadniť špecifické vlastnosti a obmedzenia mikropodnikov. [PN 14]

(43)  Zo skúseností vyplýva, že spoľahlivosť a kvalita RMM, ktorým sa na trh uvádza, môžu byť ohrozené, ak nie je možné vysledovať materiál, ktorý nespĺňa platné normy. Preto treba vytvoriť komplexný systém vysledovateľnosti, ktorý umožní stiahnutie z trhu alebo predloženie informácií používateľom RMM alebo príslušným orgánom. Z tohto dôvodu by profesionálni prevádzkovatelia mali mať povinnosť uchovávať informácie a záznamy o transferoch uskutočnených od profesionálnych používateľov a k nim. Takéto vedenie záznamov však nie je vhodné pre obchodovanie v maloobchode.

(44)  Je dôležité zabezpečiť, aby všetok RMM rodov a druhov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia spravidla podliehal registrácii odrody, ku ktorej tento RMM patrí, opisu odrody a príslušným pravidlám.

(45)  Odrody by mali byť registrované v národnom registri odrôd, aby sa zabezpečil informovaný výber ich používateľov a účinnejšie úradné kontroly.

(46)  Národný register odrôd by mal zahŕňať dva typy odrôd: odrody registrované na základe úradného opisu, ak spĺňajú požiadavky odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti, a odrody registrované na základe úradne uznaného opisu v prípade odrôd na zachovanie genofondu. Existencia týchto dvoch rôznych opisov je potrebná na oddelenie dvoch kategórií odrôd, pričom prvá je založená na výsledkoch testovania odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti, zatiaľ čo druhá je založená na historických údajoch týkajúcich sa využívania odrody a praktických skúsenostiach. Takýto prístup okrem toho môže poskytnúť potrebné informácie o vlastnostiach odrôd a ich identite.

(47)  Registrované odrody by mali príslušné orgány ďalej oznamovať prostredníctvom portálu EÚ pre odrody rastlín do registra odrôd Únie s cieľom zabezpečiť prehľad o všetkých odrodách povolených na uvádzanie na trh v Únii.

(48)  Odrody odolné voči herbicídom sú odrody, ktoré boli vyšľachtené tak, aby boli zámerne odolné voči herbicídom, aby sa mohli pestovať v kombinácii s použitím týchto herbicídov. Ak sa takéto pestovanie nevykonáva za vhodných podmienok, môže viesť k rozvoju burín odolných voči týmto herbicídom, k šíreniu génov rezistencie v životnom prostredí alebo k potrebe zvýšiť množstvo použitých herbicídov. Keďže cieľom tohto nariadenia je prispieť k udržateľnosti poľnohospodárskej výroby, príslušné orgány členských štátov zodpovedné za registráciu odrôd a členské štáty, v ktorých sa tieto odrody majú pestovať, by mali mať možnosť podriadiť pestovanie týchto odrôd na svojom území podmienkam pestovania vhodným na zamedzenie týchto nežiaducich účinkov. Okrem toho, ak majú odrody osobitné vlastnosti, okrem odolnosti voči herbicídom, ktoré by mohli mať nežiaduce agronomické účinky, mali by sa na ne vzťahovať aj podmienky pestovania, aby sa tieto agronomické účinky riešili. Tieto podmienky by sa mali vzťahovať na pestovanie týchto odrôd na akýkoľvek účel vrátane výroby potravín, krmív a iných výrobkov, a nielen na účely výroby a uvádzanie RMM na trh. Je to potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia prispieť k udržateľnej poľnohospodárskej výrobe po fáze výroby a uvádzanie RMM na trh. [PN 15]

(49)  S cieľom prispieť k udržateľnosti poľnohospodárskej výroby a slúžiť hospodárskym, environmentálnym a širším spoločenským potrebám by nové odrody všetkých rodov alebo druhov mali vykazovať zlepšenie v porovnaní s inými odrodami tých istých rodov alebo druhov registrovanými v tom istom národnom registri odrôd, pokiaľ ide o určité agronomické, úžitkové a environmentálne aspekty. Medzi tieto aspekty patrí ich výnos vrátane stability výnosu a výnosu v podmienkach nízkych vstupov; tolerancia/odolnosť voči biotickým stresom vrátane chorôb rastlín spôsobených háďatkami, hubami, baktériami, vírusmi, hmyzom a inými škodcami, tolerancia/odolnosť voči abiotickým stresom vrátane adaptácie na podmienky zmeny klímy; efektívnejšie využívanie prírodných zdrojov, ako je voda a živiny; znížená potreba vonkajších vstupov, ako sú prípravky na ochranu rastlín a hnojivá; vlastnosti, ktoré zvyšujú udržateľnosť pestovania, zberu, uskladňovania, spracovania a, distribúcie a využitia, a kvalitatívne alebo výživové vlastnosti („hodnota pre udržateľné pestovanie a využitie“) alebo vlastnosti dôležité pre spracovanie. Na účely rozhodovania o registrácii odrody a s cieľom zabezpečiť dostatočnú flexibilitu pri registrácii odrôd s najžiadanejšími vlastnosťami by sa tieto aspekty mali zohľadniť pre danú odrodu ako celok. Toto preskúmanie by sa vzhľadom na značné prostriedky a prípravu, ktoré sú naň potrebné, malo pri druhoch uvedených v častiach B a C prílohy I vykonávať dobrovoľne. [PN 16]

(50)  Keďže ekologické odrody vhodné pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, ako sa vymedzuje v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/848, sa vyznačujú vysokým stupňom genetickej a fenotypovej diverzity medzi jednotlivými množiteľskými jednotkami, je vhodné, aby ich registrácia podliehala upravenej odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti, a to najmä pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa vyrovnanosti. Okrem toho, aby sa takéto odrody lepšie prispôsobili špecifickým potrebám ekologickej poľnohospodárskej výroby, malo by sa v ekologických podmienkach vykonať preskúmanie ich hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie.

(51)  Z dôvodov účinnosti a zníženia administratívnej záťaže by sa odrody, ktorým bolo udelené právo k odrodám rastlín podľa článku 62 nariadenia (ES) č. 2100/94 alebo podľa právnych predpisov členského štátu, mali považovať za odlišné, vyrovnané a stále a mali by mať vhodné označenie na účely tohto nariadenia.

(52)  Postup registrácie odrôd by mal byť presne vymedzený, aby sa zabezpečila právna istota pre žiadateľov a príslušné orgány a rovnaké podmienky pre všetkých žiadateľov. Preto by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa podávania, obsahu, formálneho preskúmania a dátumu podania žiadostí, odborných preskúmaní, auditu priestorov a organizácie príslušného orgánu, ďalších pravidiel odborného preskúmania, dôvernosti, predbežnej správy z preskúmania a predbežného úradného opisu, správy z preskúmania a konečného úradného opisu, preskúmania názvu odrody a rozhodnutia o registrácii odrody v národnom registri odrôd.

(53)  Z dôvodu efektívnosti a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie príslušných orgánov a žiadateľov by príslušné orgány vo svojich národných registroch odrôd mali zaregistrovať všetky odrody úradne povolené alebo registrované pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia v katalógoch, zoznamoch alebo registroch vytvorených ich príslušnými členskými štátmi podľa smerníc 2002/53/ES, 2002/55/ES, 2008/90/ES a 68/193/EHS. Keďže tieto odrody sa už v Únii uvádzajú na trh a poľnohospodári a iní profesionálni prevádzkovatelia ich už používajú, nemali by podliehať novému postupu registrácie.

(54)  Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa odborného preskúmania odrôd s cieľom usúdiť, či sú odlišné, vyrovnané a stále. Vzhľadom na význam tohto preskúmania pre sektor šľachtenia odrôd a skutočnosť, že vedie k vypracovaniu úradného opisu, by toto odborné preskúmanie mal vykonávať len príslušný orgán.

(55)  Mala by však existovať možnosť vykonať odborné preskúmanie uspokojivej hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie odrody v priestoroch žiadateľa a pod úradným dohľadom príslušného orgánu. Je to potrebné na zníženie administratívnej záťaže, zabezpečenie dostupnosti testovacích zariadení a zníženie nákladov príslušných orgánov. Za testovacie opatrenia by však mal zodpovedať príslušný orgán. Navyše profesionálni prevádzkovatelia, ktorí šľachtia nové odrody, na základe spolupráce s príslušnými orgánmi preukázali svoju kvalifikáciu na vykonávanie takýchto preskúmaní, keďže majú príslušné odborné znalosti, vedomosti a primerané zdroje.

(56)  S cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť a vysokú kvalitu preskúmaní odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti by audit priestorov príslušných orgánov, v ktorých sa tieto preskúmania vykonávajú, mal vykonať Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (ďalej len „CPVO“). Audit priestorov žiadateľov, v ktorých sa pod úradným dohľadom vykonáva preskúmanie uspokojivej hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie, by mali vykonávať príslušné orgány, aby sa zabezpečil súlad s platnými požiadavkami.

(57)  Obdobie registrácie odrody by malo byť 10 rokov, aby sa podporila inovácia v sektore šľachtenia a stiahnutie starých odrôd z trhu a ich nahradenie novými. Toto obdobie by však malo byť 30 rokov pre odrody rodov alebo druhov ovocných drevín a, viniča a odrody na zachovanie genofondu z dôvodu dlhšieho času potrebného na ukončenie produkčného cyklu týchto rodov alebo druhov. [PN 18]

(58)  Na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej osoby by sa malo obdobie registrácie odrody predĺžiť, aby sa umožnilo pokračovanie uvádzania určitých odrôd na trh, ak sa zistí ich potreba a ak stále spĺňajú platné požiadavky.

(59)  Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa udržiavania odrôd v súlade s prijatými postupmi. Je to potrebné na zabezpečenie odrodovej identity počas obdobia jej registrácie, ktorú možno zabezpečiť, len ak udržiavanie príslušnej odrody vykonáva žiadateľ alebo iné osoby, ktoré žiadateľ oznámil príslušnému orgánu, v súlade s určitými požiadavkami a pod úradnou kontrolou príslušných orgánov.

(60)  Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa obsahu národných registrov odrôd a registra odrôd Únie a uchovávania vzoriek registrovaných odrôd („úradná vzorka“ alebo „štandardná vzorka“), ktoré predstavujú živý opis odrody. Je to dôležité na zabezpečenie dostupnosti potrebných informácií o odrode, jej identifikácie počas obdobia jej registrácie a dostupnosti štandardných vzoriek na testovanie na kontrolných políčkach v rámci certifikácie RMM.

(61)  Smernice o uvádzaní RMM na trh by sa mali zrušiť, pretože ich nahrádza toto nariadenie. V dôsledku toho by sa nariadenie (EÚ) 2016/2031 malo zmeniť tak, aby sa z neho odstránili odkazy na uvedené smernice a aby sa zabezpečilo, že regulované nekaranténne škodce sú regulované výlučne týmto nariadením.

(62)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625(22) by sa malo zmeniť tak, aby sa do jeho rozsahu pôsobnosti zahrnula výroba a uvádzanie RMM na trh v súlade s týmto nariadením. Je to dôležité, aby sa zaručil jednotný prístup, pokiaľ ide o úradné kontroly pre celú rastlinnú výrobu a potravinový reťazec, keďže nariadenie (EÚ) 2017/625 sa vzťahuje aj na rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/2031 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848(23).

(63)  V tejto súvislosti by Komisia mala byť splnomocnená na prijatie špecifických pravidiel týkajúcich sa úradných kontrol a opatrení prijatých príslušnými orgánmi v súvislosti s RMM, najmä na stanovenie pravidiel vykonávania úradných kontrol RMM na účely overenia súladu s pravidlami Únie, pravidiel dovozu RMM do Únie a jeho uvádzania na trh v rámci Únie a pravidiel týkajúcich sa činností prevádzkovateľov počas výroby RMM.

(64)   Nariadenie (EÚ) 2018/848 by sa malo zmeniť s cieľom zosúladiť vymedzenia pojmov „rastlinný množiteľský materiál“ a „heterogénny materiál“ s vymedzeniami stanovenými v tomto nariadení. Okrem toho by sa z nariadenia (EÚ) 2018/848 malo vylúčiť splnomocnenie Komisie na prijatie osobitných ustanovení týkajúcich sa uvádzania RMM z ekologického heterogénneho materiálu na trh, keďže všetky pravidlá týkajúce sa výroby a uvádzania RMM na trh by mali byť z dôvodu právnej zrozumiteľnosti stanovené v tomto nariadení. [PN 19]

(65)  S cieľom prispôsobiť zoznam rodov a druhov RMM, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, vývoju súvisiacemu s významom plochy a hodnoty výroby, potravinovej a krmivovej bezpečnosti a počtu členských štátov, v ktorých sa pestujú, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu tohto zoznamu.

(66)  S cieľom prispôsobiť pravidlá výroby a uvádzania RMM na trh technickému a vedeckému vývoju a platným medzinárodným normám by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu požiadaviek tohto nariadenia týkajúcich sa výroby a uvádzania predzákladného, základného, certifikovaného a štandardného materiálu a osiva na trh.

(67)  S cieľom prispôsobiť pravidlá výroby a uvádzania RMM z heterogénneho materiálu na trh technickému a vedeckému vývoju a zohľadniť skúsenosti získané pri uplatňovaní pravidiel tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu požiadaviek týkajúcich sa výroby a uvádzania heterogénneho materiálu na trh.

(68)  S cieľom prispôsobiť obsah registrov odrôd technickému vývoju a nadviazať na skúsenosti získané pri registrácii odrôd by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu požiadaviek týkajúcich sa tohto obsahu.

(69)  S cieľom prispôsobiť pestovanie odrôd rozvoju technických a vedeckých vedomostí by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prijímanie podmienok pestovania odrôd, ktoré sú odolné voči herbicídom alebo majú iné vlastnosti, ktoré by mohli viesť k nežiaducim agronomickým účinkom. Tieto podmienky by mali zahŕňať opatrenia na poli, napríklad striedanie plodín; opatrenia zamerané na monitorovanie; oznamovanie týchto opatrení zo strany členských štátov Komisii a ostatným členským štátom; podávanie správ o uplatňovaní týchto opatrení profesionálnymi prevádzkovateľmi príslušným orgánom a údaje o týchto podmienkach v národných registroch odrôd.

(70)  S cieľom prispôsobiť testovanie a požiadavky na udržateľnú hodnotu požiadaviek na pestovanie a využitie možnému technickému a vedeckému vývoju a možnému vývoju medzinárodných noriem by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia o určité prvky. Tie pozostávajú z potrebných metodík pre pestovateľské skúšky, ktoré sa majú vykonať s cieľom posúdiť a prijať ďalšie požiadavky na udržateľnú hodnotu pre pestovanie a využitie určitých rodov alebo druhov.

(71)  S cieľom prispôsobiť pravidlá označovania odrôd technickému a vedeckému vývoju a nadviazať na skúsenosti získané pri uplatňovaní týchto pravidiel by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia stanovením špecifických kritérií týkajúcich sa vhodnosti názvov odrôd.

(72)  S cieľom prispôsobiť ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa odborných preskúmaní odrôd technickému a vedeckému vývoju a praktickým potrebám príslušných orgánov a profesionálnych prevádzkovateľov a nadviazať na skúsenosti získané pri uplatňovaní príslušných pravidiel by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia stanovením pravidiel týkajúcich sa auditu priestorov profesionálnych prevádzkovateľov s cieľom vykonávať odborné preskúmania uspokojivej hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie.

(73)  S cieľom prispôsobiť ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa preskúmania udržateľného pestovania a využitia technickému alebo vedeckému vývoju a akýmkoľvek novým politikám alebo pravidlám Únie v oblasti udržateľného poľnohospodárstva by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia stanovením minimálnych požiadaviek na vykonávanie tohto preskúmania, stanovením metodík na posudzovanie skúmaných vlastností, stanovením noriem pre hodnotenie a podávanie správ o výsledkoch tohto skúmania a zmenou skúmaných vlastností.

(74)  Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(24). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(75)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(25).

(76)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zlepšiť výkonnosť profesionálnych prevádzkovateľov a identitu a kvalitu RMM, ktorý vyrábajú a uvádzajú na trh, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie požiadaviek na audity, odbornú prípravu, preskúmania, inšpekcie, odber vzoriek a testovanie, pokiaľ ide o konkrétne rody alebo druhy, na úradný dohľad nad profesionálnymi prevádzkovateľmi zo strany príslušných orgánov.

(77)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia týkajúce sa manipulácie a uvádzania RMM na trh a prispôsobiť príslušné pravidlá skúsenostiam získaným pri uplatňovaní ustanovení tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na prijatie špecifických požiadaviek na všetky alebo určité druhy RMM, pokiaľ ide o zlúčenie alebo rozdelenie dávok v súvislosti s pôvodom dávok RMM, ich identifikáciou, záznamami o tejto operácii a označovaním po zlúčení alebo rozdelení dávok RMM.

(78)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, nadviazať na praktické skúsenosti získané pri uplatňovaní jeho ustanovení a zlepšiť integritu RMM uvádzaného na trh by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na prijímanie špecifických požiadaviek týkajúcich sa pečatenia, uzatvárania, veľkosti a formy obalov, zväzkov a kontajnerov určitých druhov RMM.

(79)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, a najmä pokiaľ ide o čitateľnosť, rozpoznateľnosť a bezpečnosť návesiek, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie osobitných ustanovení týkajúcich sa úradných návesiek, návesiek používaných pre určité výnimky a návesiek používaných pre niektoré osobitné typy RMM a stanoviť obsah, veľkosť, farbu a formu týchto návesiek pre príslušné kategórie alebo typy RMM.

(80)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a nadviazať na všetky praktické skúsenosti získané pri uplatňovaní príslušných pravidiel by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie osobitných ustanovení týkajúcich sa zmesí osív.

(81)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o maloobchodný predaj RMM, a zabezpečiť, aby bol tento predaj RMM čo najpraktickejší a najvhodnejší pre každý druh, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na prijímanie pravidiel týkajúcich sa veľkosti, formy a pečatenia malých balení pre osivá, ako aj obalov a zväzkov pre ostatný RMM, ktoré sa predávajú konečným používateľom, a požiadaviek na manipuláciu s nimi.

(82)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a riešiť naliehavé ťažkosti s dodávkami RMM by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o povolenie uvádzať RMM kategórií predzákladného, základného alebo certifikovaného materiálu alebo osiva, na ktoré sa vzťahujú menej prísne požiadavky, na trh, alebo o udelenie výnimky z požiadavky na príslušnosť k odrode, a to v prípade dočasných ťažkostí s dodávkami RMM na obdobie najviac jedného roka, a pokiaľ ide o zrušenie a zmenu tohto povolenia.

(83)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a poskytnúť členským štátom určitú flexibilitu pri prijímaní vnútroštátnych opatrení prispôsobených ich agroklimatickým podmienkam a vyšším kvalitatívnym normám by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom povoliť členským štátom, aby v súvislosti s výrobou a uvádzaním RMM na trh prijali prísnejšie požiadavky na výrobu alebo uvádzanie RMM na trh na celom území dotknutého členského štátu alebo na jeho časti, a s cieľom zrušiť alebo zmeniť takéto opatrenia prijaté podľa smerníc o uvádzaní RMM na trh.

(84)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a rýchlu reakciu na náhle riziká by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na prijímanie núdzových opatrení, ak je pravdepodobné, že výroba alebo uvádzanie RMM na trh predstavuje vážne riziko pre zdravie ľudí, zvierat alebo rastlín, životné prostredie alebo pestovanie iných druhov a ak takéto riziko nemožno uspokojivo zvládnuť opatreniami prijatými dotknutým členským štátom, a pokiaľ ide o zrušenie alebo zmenu takéhoto opatrenia prijatého členským štátom.

(85)  Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenieS cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci rozhodovať o organizáciio špecifické pravidlá organizácie dočasných experimentov s cieľom hľadať lepšie alternatívy k rozsahu pôsobnosti a niektorým ustanoveniam tohto nariadenia. [PN 20]

(86)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o dovoz RMM, a zabezpečiť súlad požiadaviek tretích krajín s rovnocennými požiadavkami Únie by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o uznávanie toho, či RMM konkrétnych rodov, druhov alebo kategórií vyrobený v tretej krajine alebo v konkrétnych oblastiach tretej krajiny spĺňa požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami uplatniteľnými na RMM, ktorý bol vyrobený a ktorý sa uvádza na trh v Únii, aby mohol byť dovezený.

(87)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zabezpečiť primerané udržiavanie registrovaných odrôd aj v tretích krajinách by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o uznanie, že kontroly udržiavania odrôd vykonávané v tretej krajine poskytujú rovnaké záruky ako kontroly stanovené v Únii.

(88)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a prispôsobiť jeho ustanovenia vyvíjajúcim sa platným protokolom Medzinárodnej únie na ochranu nových odrôd rastlín (UPOV) alebo protokolom vypracovaným CPVO a príslušnému technickému a vedeckému vývoju by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijímanie špecifických požiadaviek týkajúcich sa odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti jednotlivých rodov alebo druhov odrôd.

(89)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie špecifických pravidiel, pokiaľ ide o veľkosť štandardnej vzorky registrovaných odrôd používaných na úradné následné kontroly RMM, pravidlá obnovy týchto vzoriek a poskytovanie týchto vzoriek iným členským štátom.

(90)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie harmonizovaného prístupu v súvislosti s výrobou a uvádzaním RMM na trh, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho účinkov, komplexnosti a medzinárodnej povahy ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Z tohto hľadiska a podľa potreby sa v ňom zavádzajú výnimky alebo špecifické požiadavky pre určité typy RMM a profesionálnych prevádzkovateľov.

(91)  Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od troch rokov po nadobudnutí jeho účinnosti, aby sa príslušné orgány a profesionálni prevádzkovatelia mohli prispôsobiť jeho ustanoveniam a tiež aby sa poskytol potrebný čas na prijatie príslušných delegovaných a vykonávacích aktov. Pravidlá týkajúce sa uspokojivej hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie odrôd zeleniny a ovocných drevín by sa však mali uplatňovať od piatich rokov po nadobudnutí jeho účinnosti. Toto dodatočné obdobie je potrebné na to, aby príslušné orgány a profesionálni prevádzkovatelia vykonali potrebné prípravy a prvé testy v oblastiach, ktoré sú v súlade s týmito novými pravidlami,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá výroby av záujme uvádzania rastlinného množiteľského materiálu (ďalej len „RMM“) na trh v Únii a obchodovania s RMM v Únii, a to najmä požiadavky na výrobu RMM na poli a na iných miestach, požiadavky na kategórie materiálu, identitu a kvalitu, certifikáciu, označovanie, balenie, dovoz, profesionálnych prevádzkovateľov a registráciu odrôd. [PN 21]

V tomto nariadení sa stanovujú aj pravidlá týkajúce sa podmienok pestovania určitých odrôd, ktoré sú tolerantné voči herbicídom alebo ktoré by mohli mať nežiaduce agronomické účinky, vrátane pestovania na iné účely ako na výrobu a uvádzanie RMM na trh, na výrobu potravín, krmív a iných výrobkov. [PN 22]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti a ciele

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na rody a druhy uvedené pre príslušné použitia v častiach A až E prílohy I.

Jeho požiadavky sa týkajú všetkých typov RMM, iba osiva alebo iba materiálu iného ako osivo.

Požiadavky týkajúce sa výroby alebo dovozu RMM sa vzťahujú len na výrobu s cieľom jeho uvedenia na trh v Únii. [PN 23]

2.  Ciele tohto nariadenia sú:

a)  zabezpečiťzaistiť kvalitu, bezpečnosť a diverzitu výberu RMM a jeho dostupnosť pre profesionálnych prevádzkovateľov, poľnohospodárov a konečných používateľov; [PN 24]

b)  zabezpečiť rovnakéspravodlivé podmienky pre hospodársku súťaž profesionálnych prevádzkovateľov v celej Únii a fungovanie vnútorného trhu s RMM; [PN 25]

c)  podporovať inovácie a konkurencieschopnosť sektora RMM v Únii;

d)  prispieť k zachovaniudynamickej ochrane a udržateľnému využívaniu rastlinných genetických zdrojov a agrobiodiverzity; [PN 26]

e)  prispieť k udržateľnej poľnohospodárskej výrobe prispôsobenej súčasným a budúcim predpokladaným klimatickým a pôdnym podmienkam; [PN 27]

f)  prispieť k potravinovej bezpečnosti a potravinovej sebestačnosti. [PN 28]

3.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 75 prijímať delegované akty, meniť prílohuktorými sa mení príloha I s cieľom prispôsobiť ju vývoju technických a vedeckých vedomostí a ekonomických údajov týkajúcich sa výroby a uvádzania rodov a druhov na trh, a to pridaním rodov a druhov do zoznamu v uvedenej prílohe alebo ich vyňatím z tohto zoznamu. [PN 29]

Delegovaným aktom uvedenýmDelegovanými aktmi uvedenými v prvom pododseku sa do zoznamu v prílohe I doplnia rody alebo druhy, ak spĺňajú aspoň dva z týchto prvkov: [PN 30]

a)  predstavujú významnú oblasť výroby RMM a významnú hodnotu RMM uvádzaného na trh v Únii;

b)  majú podstatný význam pre bezpečnosť výroby potravín a krmív v Únii v porovnaní s inými rodmi a druhmi, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe a

c)  uvádzajú sa na trh aspoň v dvoch členských štátoch;

ca)   predstavujú záujem z hľadiska environmentálnej udržateľnosti. [PN 31]

Delegovaným aktom uvedeným v prvom pododseku sa rody alebo druhy odstránia zo zoznamu v prílohe I, ak už nespĺňajú aspoň dva z prvkov uvedených v druhom pododseku.

4.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)  množiteľský materiál okrasných rastlín, ako je vymedzený v článku 2 smernice 98/56/ES, a množiteľský materiál rodov alebo druhov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu používaných výlučne na okrasné účely; [PN 32]

b)  lesný reprodukčný materiál vymedzený v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…(26)(27) a množiteľský materiál rodov alebo druhov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu používaných výlučne na lesnícke účely; [PN 33]

c)  RMM vyrobený výlučne na vývoz do tretích krajín; [PN 34]

d)  RMM predávaný alebo prenášaný akýmkoľvek spôsobom, či už bezplatne alebo za úhradu, medzi konečnými používateľmi na ich vlastné súkromné použitie a mimo ich obchodných činností;

e)  RMM používaný výlučnepredávaný alebo prenášaný akýmkoľvek spôsobom, či už bezplatne, alebo za úhradu, na úradné testovanie, šľachtenie, inšpekcie, výstavy alebo vedecké účely. vrátane výskumu v poľnohospodárskych podnikoch a činností vykonávaných génovými bankami; [PN 35]

ea)   výrobu a uvádzanie RMM na trh organizáciami a sieťami na ochranu uvedenými v článku 29 v malých množstvách vymedzených v prílohe VIIa, či už bezplatne alebo za úhradu, na účely dynamickej ochrany; [PN 353]

eb)   RMM vyrábaný poľnohospodármi na ich vlastné použitie. [PN 37]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „rastlinný množiteľský materiál“ (ďalej aj „RMM“) sú rastliny podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031, z ktorých sa dajú vyrobiť celé rastliny a ktoré sú na tieto účely určené;

2.  „profesionálny prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá v Únii profesionálne vykonáva jednu alebo viaceré z týchto činností týkajúcich sa obchodného využitia rastlinného množiteľského materiálu: [PN 38]

a)  výroba;

b)  uvádzanie na trh;

c)  udržiavanie alebo množenie odrôd; [PN 39]

d)  poskytovanie služieb týkajúcich sa identity a kvality;

e)  konzervovanie, skladovanie, sušenie, spracúvanie, ošetrovanie, balenie, pečatenie, označovanie, odber vzoriek alebo testovanie;

3.  „uvádzanie na trh“ sú tieto obchodné činnosti vykonávané profesionálnym prevádzkovateľom: predaj, držba, bezplatný prevod alebo ponuka na predaj vrátane online predaja alebo akýkoľvek iný spôsob prevodu alebo distribúcie v rámci Únie, alebo dovoz do Únie zameraný na obchodné využitie RMM; [PN 40]

4.  „odroda“ je odroda podľa vymedzenia v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2100/94;

5.  „klon“ je:

a)   individuálne rastlinné potomstvo, ktoré bolo pôvodne odvodené z inej jedinej rastliny vegetatívnym množením a ktoré s ňou zostáva geneticky identické; alebo

b)   vegetatívny geneticky zhodný potomok jedinej rastliny; [PN 41]

6.  „vyselektovaný klon“ je klon, ktorý bol vyselektovaný a vybraný pre niektoré svoje osobitné fenotypové znaky v rámci odrody a svoj rastlinolekársky štatút, ktoré mu poskytujú lepšie vlastnosti, platia pre opisa zodpovedá opisu odrody viniča a tých druhov ovocných stromov, pri ktorých sa vyskytla takáto vnútroodrodová variabilita, ku ktorej vyselektovaný klon patrí, a v prípade vyselektovaných klonov, ktoré nepatria k odrode, platia pre opis druhu, ku ktorému patria; [PN 42]

7.  „polyklonálny rastlinný množiteľský materiál“ je skupina niekoľkých odlíšiteľných samostatných rastlinných potomstiev odvodených z rôznychmnožiteľský materiál získaný selekciou zo skupiny najmenej siedmich genotypov s predpokladom genetického zisku, uskutočnenej pomocou kvantitatívnych genetických nástrojov, z toho istého pokusného súboru konkrétnej starej, z ktorých každý zodpovedá opisu odrody, ku ktorej patríktorý obsahuje väčšinu jej vnútroodrodovej diverzity; [PN 43]

8.  „multiklonálna zmes“ je zmes vyselektovaných klonov, ktoré patria k tej istej odrode alebo prípadne k tomu istému druhu, pričom každý z nich bol získaný nezávislou selekciou; [PN 44]

9.  „príslušný orgán“ je ústredný alebo regionálny orgán členského štátu, prípadne zodpovedajúci orgán tretej krajiny, ktorý je zodpovedný za organizáciu úradných kontrol, registráciu, certifikáciu a iné úradné činnosti v súvislosti s výrobou a uvádzaním RMM na trh, alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý bol poverený touto zodpovednosťou v súlade s právnymi predpismi Únie;

10.  „úradný opis“ je opis, ktorý vypracoval príslušný orgán a ktorý zahŕňa príslušné vlastnosti odrody a zároveň umožňuje identifikáciu tejto odrody na základe preskúmania jej odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti;

11.  „úradne uznaný opis“ je písomný opis odrody na zachovanie genofondu, ktorý uznal príslušný orgán a ktorý zahŕňa osobitné vlastnosti odrody a bol získaný iným spôsobom ako preskúmaním jej odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti;

12.  „udržiavanie odrody“ sú opatrenia prijaté na kontrolu odrodovej čistoty a identity, aby odroda zostala v súlade so svojím opisomvlastnosti odrody zodpovedali jej opisu počas nasledujúcich cyklov množenia; [PN 45]

13.  „osivo“ sú semená v botanickom zmysle;

14.  „predzákladné osivo“ je osivo, ktoré patrí do generácie predchádzajúcej generácii základného osiva, je určené na výrobu a certifikáciu základného alebo certifikovaného osiva a o ktorom sa počas úradnej certifikácie alebo certifikácie pod úradným dohľadom zistilo, že spĺňa príslušné podmienky stanovené v časti Ačastiach A a D prílohy II; [PN 46]

15.  „základné osivo“ je osivo, ktoré bolo vyrobené z predzákladného osiva alebo predchádzajúcich generácií základného osiva, je určené na výrobu ďalších generácií základného osiva alebo certifikovaného osiva a o ktorom sa počas úradnej certifikácie alebo certifikácie pod úradným dohľadom zistilo, že spĺňa príslušné podmienky stanovené v časti Ačastiach A a D prílohy II; [PN 47]

16.  „certifikované osivo“ je osivo, ktoré bolo vyrobené z predzákladného alebo základného osiva alebo z predchádzajúcich generácií certifikovaného osiva, o ktorom sa počas úradnej certifikácie alebo certifikácie pod úradným dohľadom zistilo, že spĺňa príslušné podmienky stanovené v časti Ačastiach A a D prílohy II; [PN 48]

17.  „štandardné osivo“ je osivo iné ako predzákladné, základné alebo certifikované osivo, ktoré nie je určené na ďalšie množenie a spĺňa príslušné podmienky stanovené v časti Ačastiach A a D prílohy III; [PN 49]

18.  „predzákladný materiál“ je rastlinný množiteľský materiál iný ako osivo, ktorý patrí do generácie predchádzajúcej generácii základného materiálu, je určený na výrobu a certifikáciu základného alebo certifikovaného materiálu a o ktorom sa počas úradnej certifikácie alebo certifikácie pod úradným dohľadom zistilo, že spĺňa príslušné podmienky stanovené v časti Bčastiach B, C a E prílohy II; [PN 50]

19.  „základný materiál“ je rastlinný množiteľský materiál iný ako osivo, ktorý bol vyrobený z predzákladného materiálu alebo predchádzajúcich generácií základného materiálu, je určený na výrobu a certifikáciu ďalších generácií základného materiálu alebo certifikovaného materiálu a o ktorom sa počas úradnej certifikácie alebo certifikácie pod úradným dohľadom zistilo, že spĺňa príslušné podmienky stanovené v časti Bčastiach B, C a E prílohy II; [PN 51]

20.  „certifikovaný materiál“ je rastlinný množiteľský materiál iný ako osivo, ktorý bol vyrobený z predzákladného alebo základného materiálu alebo predchádzajúcich generácií certifikovaného materiálu a o ktorom sa počas úradnej certifikácie alebo certifikácie pod úradným dohľadom zistilo, že spĺňa príslušné podmienky stanovené v časti Bčastiach B, C a E prílohy II; [PN 52]

21.  „štandardný materiál“ je rastlinný množiteľský materiál, ktorý je iný ako osivo a iný ako predzákladný, základný alebo certifikovaný materiál a ktorý nie je určený na ďalšie množenie a spĺňa príslušné podmienky stanovené v časti Bčastiach B, C a E prílohy III; [PN 53]

22.  „úradná certifikácia“ je úradné potvrdenie vydané príslušným orgánom o súlade predzákladného, základného alebo certifikovaného osiva alebo materiálu s príslušnými požiadavkami tohto nariadenia, pričom tento orgán vykonal všetky príslušné inšpekcie na mieste, odbery vzoriek a testovanie vrátane prípadného testovania na kontrolných políčkach a dospel k záveru, že príslušné osivo alebo materiál spĺňajú uvedené požiadavky;

23.  „certifikácia pod úradným dohľadom“ je potvrdenie vydané osobitne oprávneným profesionálnym prevádzkovateľom o tom, že predzákladné, základné alebo certifikované osivo alebo materiál spĺňajú uplatniteľné požiadavky, pričom tento profesionálny prevádzkovateľ pod úradným dohľadom príslušného orgánu vykonal aspoň jednu alebo viacero príslušných inšpekcií, odberov vzoriek, testovaní alebo vykonal tlač jednej alebo viacerých návesiek a dospel k záveru, že príslušné osivo alebo materiál spĺňajú uvedené požiadavky;

24.  „kategória“ rastlinného množiteľského materiálu je skupina alebo samostatná jednotka rastlinného množiteľského materiálu, ktorá sa kvalifikuje ako predzákladné, základné, certifikované alebo štandardné osivo alebo materiál a je identifikovateľná splnením špecifických požiadaviek na identitu a kvalitu;

25.  „geneticky modifikovaný organizmus“ je geneticky modifikovaný organizmus podľa vymedzenia v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES((28)) s výnimkou organizmov získaných technikami genetickej modifikácie uvedenými v prílohe I B k smernici 2001/18/ES;

26.  „dávka“ je jednotka rastlinného množiteľského materiálu, ktorá je identifikovateľná homogenitou zloženia a pôvodu;

27.  „heterogénny materiál“ je skupina rastlín v rámci jedného botanického taxónu najnižšej známej úrovne, ktorá:

a)  má spoločné fenotypové znaky;

b)  vyznačuje sa vysokým stupňom genetickej a fenotypovej diverzity medzi jednotlivými množiteľskými jednotkami, takže táto skupina rastlín je reprezentovaná materiálom vcelku, a nie malým počtom jednotiek;

c)  nie je odrodou a

d)  nie je zmesou odrôd;

28.  „konečný používateľ“ je každá osoba, ktorá nadobúda, prevádza a využíva rastlinný množiteľský materiál na účely, ktoré nesúvisia s jej primárnymi profesionálnymi činnosťami; [PN 54]

29.  „odroda na zachovanie genofondu“ je odroda, ktorá:

a)  je buď tradične pestovaná krajová odroda, alebo je miestne novovyšľachtená v špecifických miestnych podmienkach v Únii a ktorá je prispôsobená týmtonovo vyšľachtená odroda (moderná krajová odroda) odvodená z výberu v poľnohospodárskom podniku alebo šľachtená na prispôsobenie sa miestnym podmienkam; ako aj v kontexte udržateľného využívania genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo; [PN 55]

aa)   nie je hybridná odroda F1; [PN 56]

b)  sa vyznačuje vysokýmuspokojivým stupňom genetickej a fenotypovej diverzity medzi jednotlivými množiteľskými jednotkami; [PN 57]

ba)   nepodlieha ako celok alebo jej genetické zložky právam duševného vlastníctva, ktoré obmedzujú ich použitie na účely ochrany, výskumu, šľachtenia, vzdelávania, a to aj v poľnohospodárskom podniku poľnohospodárom, ktorý na tieto účely používa RMM tejto odrody vypestovaný v poľnohospodárskom podniku; [PN 58]

30.  „škodce ovplyvňujúce kvalitu“ sú škodce, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)  nie sú karanténnymi škodcami Únie, karanténnymi škodcami chránenej zóny ani regulovanými nekaranténnymi škodcami v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/2031, ani škodcami, na ktorých sa vzťahujú opatrenia prijaté podľa článku 30 ods. 1 uvedeného nariadenia;

b)  vyskytujú sa počas výroby alebo skladovania rastlinného množiteľského materiálu a

c)  ich prítomnosť má neprijateľný nepriaznivý vplyv na kvalitu rastlinného množiteľského materiálu a neprijateľný hospodársky vplyv, pokiaľ ide o používanie tohto rastlinného množiteľského materiálu v Únii; [PN 59]

31.  „prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu“ je situácia, v ktorej sa škodce vôbec nevyskytujú, alebo situácia, v ktorej je výskyt škodcov ovplyvňujúcich kvalitu na príslušnom rastlinnom množiteľskom materiáli taký nízky, že tieto škodce nemajú nepriaznivýnadmerný vplyv na kvalitu daného rastlinného množiteľského materiálu; [PN 60]

32.  „sadivo zemiakov“ sú hľuzy rastliny Solanum tuberosum L. používané na množenie iných zemiakov; [PN 61]

33.  ,poľnohospodár‘ je poľnohospodár podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115(29);

34.  „odchylný typ“ je, pokiaľ ide o osivo alebo iné rastliny, osivo alebo iný rastlinný množiteľský materiál, ktoré nezodpovedajú opisu odrody alebo druhu, ku ktorým majú podľa tohto nariadenia patriť;

35.  „hybridná odroda“ je odroda vyrobená krížením dvoch alebo viacerých iných odrôd;

35a.   „dynamická ochrana“ je ochrana genetickej diverzity v rámci pestovaných rastlinných druhov a medzi nimi a zahŕňa ochranu in situ a ochranu ex situ s cieľom udržateľného využívania rastlinných genetických zdrojov a agrobiodiverzity spôsobom a tempom, ktoré nevedie k dlhodobému poklesu biologickej diverzity, čím sa zachová jej potenciál na uspokojenie potrieb a želaní súčasných a budúcich generácií; [PN 354]

35b.   „NGT rastlina“ sú rastliny získané určitými novými genómovými technikami v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... [nariadenie o NGT]; [PN 63]

35c.   „obchodné osivo“ je osivo vyprodukované a uvádzané na trh pre zmesi uvedené v článku 21, ktoré je identifikovateľné ako patriace k určitému druhu, ale nie odrode, a pri ktorom sa úradnou certifikáciou alebo certifikáciou vykonanou pod úradným dohľadom potvrdí, že spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení pre certifikované osivo s výnimkou požiadavky v článku 5; [PN 64]

35d.   „malé balenia“ sú balenia obsahujúce osivo alebo materiál s maximálnym objemom:

a)   10 kg v prípade obilnín;

b)   5 kg v prípade krmív rastlinného pôvodu, repy, olejnín a priadnych rastlín;

c)   10 kg v prípade sadiva zemiakov;

d)   500 g v prípade strukovín;

e)   100 g v prípade cibule, trebuľky, špargle, mangoldu, cvikly, okrúhlice, dyne červenej, tekvice, mrkvy, reďkvi, hadomoru španielskeho, špenátu a valeriány poľnej;

f)   20 g v prípade všetkých ostatných druhov zeleniny;

g)   10 jedincov v prípade odrezkov ovocia a viniča. [PN 355]

Článok 4

Súlad s nariadením (EÚ) 2016/2031

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/2031.

Každá dávka RMM vyrobená a uvedená na trh v súlade s týmto nariadením musí byť takisto v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch 36, 37, 40, 41, 42, 49, 53 a 54 nariadenia (EÚ) 2016/2031 o karanténnych škodcoch Únie, karanténnych škodcoch chránenej zóny a regulovaných nekaranténnych škodcoch alebo stanovenými podľa nich a v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 30 ods. 1 uvedeného nariadenia.

KAPITOLA II

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA ODRÔD, KATEGÓRIÍ RMM, OZNAČOVANIA, POVOLENÍ, MANIPULÁCIE, DOVOZU A VÝNIMIEK

ODDIEL 1

Všeobecné požiadavky na výrobu a uvádzanie RMM na trh

Článok 5

Príslušnosť k registrovanej odrode

Predmetom výroby a uvádzania na trh v Únii môže byť len RMM, ktorý patrí k odrode registrovanej v národnom registri odrôd uvedenom v článku 44, s výnimkou týchto prípadov:

a)  ako podpníky, ak sa vyrábajú a uvádzajú na trh s uvedením druhu, ku ktorému patria, na príslušnom označení;

b)  ako heterogénny materiál v súlade s článkom 27;

c)  ako RMM predávaný konečným používateľom v súlade s článkom 28;

d)  ako RMM, ktorý bol vyrobený a uvedený na trh na účely ochrany genetických zdrojov v súlade s článkom 29;

e)  ako osivo naturálne vymieňanéRMM vymieňaný medzi poľnohospodármi v súlade s článkom 30; [PN 66]

f)  ako osivo šľachtiteľa v súlade s článkom 31; [PN 67]

g)  ako RMM ešte neregistrovaných odrôd v súlade s článkom 32;

h)  v prípade ťažkostí s dodávkami RMM v súlade s článkom 33.

Článok 6

Príslušnosť k určitým kategóriám RMM

1.  Predmetom výroby a uvádzania na trh v Únii môže byť s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 len RMM, ktorý patrí do jednej z týchto kategórií:

a)  predzákladný materiál alebo osivo;

b)  základný materiál alebo osivo;

c)  certifikovaný materiál alebo osivo;

d)  štandardný materiál alebo osivo.

Ak sa v tomto nariadení odkazuje na nižšie alebo vyššie kategórie týkajúce sa identity a kvality RMM, toto určenie sa zakladá na poradí podľa písmen a) až d), pričom písmeno a) označuje najvyššiu a písmeno d) najnižšiu kategóriu.

2.  Odchylne od odseku 1 sa RMM môže vyrábať a uvádzať na trh bez toho, aby patril do niektorej z kategórií uvedených v písmenách a) až d), v týchto prípadoch:

a)  uvádzanie RMM z heterogénneho materiálu na trh v súlade s článkom 27;

b)  predaj konečnému používateľovi v súlade s článkom 28;

c)  predaj do sietí ochrany prírody a medzi nimi, ako sa uvádza v článku 29;

d)  ako osivo naturálne vymieňanéRMM vymieňaný medzi poľnohospodármi v súlade s článkom 30. [PN 68]

e)  osivo šľachtiteľa, ako sa uvádza v článku 31. [PN 69]

ODDIEL 2

Požiadavky na výrobu a uvádzanie predzákladného, základného, certifikovaného a štandardného materiálu a osiva na trh

Článok 7

Požiadavky na výrobu a uvádzanie predzákladného, základného a certifikovaného osiva a materiálu na trh

1.  Predzákladné, základné a certifikované osivo sa môže vyrábať a uvádzať na trh v Únii, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  predzákladné, základné alebo certifikované osivo je prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu;

b)  vyrába sa a uvádza sa na trh:

i)  po úradnej certifikácii príslušnými orgánmi alebo po certifikácii profesionálnym prevádzkovateľom pod úradným dohľadom;

ii)  v súlade s požiadavkami stanovenými v časti Ačastiach A a D prílohy II a jeho súlad s týmito požiadavkami je osvedčený úradnou náveskou uvedenou v článku 15 ods. 1. [PN 70]

2.  Predzákladný, základný a certifikovaný materiál sa môže vyrábať a uvádzať na trh v Únii, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  predzákladný, základný alebo certifikovaný materiál je prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu;

b)  vyrába sa a uvádza sa na trh:

i)  po úradnej certifikácii príslušnými orgánmi alebo po certifikácii profesionálnym prevádzkovateľom pod úradným dohľadom;

ii)  v súlade s požiadavkami stanovenými v časti Bčastiach B a E prílohy II a jeho súlad s týmito požiadavkami je osvedčený úradnou náveskou uvedenou v článku 15 ods. 1. [PN 71]

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75 s cieľom zmeniť prílohu II. Tieto zmeny sa prispôsobia vývoju medzinárodných technických a vedeckých noriem a môžu sa týkaťtýkajú sa len požiadaviek na: [PN 72]

a)  výsev, výsadbu a výrobu predzákladného, základného a certifikovaného osiva na poli;

b)  zber a pozberovú úpravu predzákladného, základného a certifikovaného osiva;

c)  uvádzanie osiva na trh;

d)  výsev, výsadbu a výrobu predzákladného, základného a certifikovaného materiálu na poli;

e)  zber a pozberovú úpravu predzákladného, základného a certifikovaného materiálu;

f)  uvádzanie predzákladného, základného a certifikovaného materiálu na trh;

g)  predzákladný, základný a certifikovaný materiál klonov,výrobu a uvádzanie predzákladného, základného a certifikovaného materiálu vyselektovaných klonov, multiklonálnych zmesí a polyklonálneho RMM na trh; [PN 73]

h)  výrobu predzákladného, základného a certifikovaného materiálu získaného množením in vitro;

i)  uvádzanie predzákladného, základného a certifikovaného materiálu vyrobeného množením in vitro na trh.

4.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví požiadavky na výrobu a uvádzanie na trh uvedené v časti A časti B prílohyprílohe II, pokiaľ ide o určité rody, druhy alebo kategórie RMM a prípadne o určité stupne, triedy, generácie alebo ďalšie podkategórie dotknutej kategórie. Tieto požiadavky sa týkajú jedného alebo viacerých z týchto prvkov: [PN 74]

a)  špecifických použití rodov, druhov alebo typov dotknutého RMM;

b)  výrobných metód RMM vrátane pohlavného a nepohlavného množenia a množenia in vitro;

c)  podmienok na výsev alebo výsadbu;

d)  pestovania na poli;

e)  zberu a pozberovej úpravy;

f)  hodnôt klíčivosti, čistoty a obsahu iného RMM, vlhkosti, vitality, prítomnosti zeminy alebo cudzích látok; [PN 75]

g)  certifikačných metód RMM vrátane uplatňovania biomolekulárnych alebo iných technických metód, ako aj ich schvaľovania a používania a zoznamu schválených metód v Únii;

h)  podmienok pre podpníky a iné časti rastlín rodov a druhov, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, alebo ich hybridov, ak sa na ne navrúbľoval množiteľský materiál rodu alebo druhu uvedeného v prílohe I alebo ich hybridu;

i)  podmienok na výrobu osív ovocných drevín alebo viniča;

j)  podmienok na výrobu ovocných drevín, viniča alebo sadiva zemiakov z osív.

Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania stanoveným v článku 76 ods. 2 v záujme prispôsobenias cieľom prispôsobiť sa vývoju príslušných medzinárodných technických a vedeckých noriem a so zreteľom na možné dôsledky pre výrobu a dostupnosť RMM a pre malých prevádzkovateľov. Uvedené vykonávacie akty musia byť primerané kategórii RMM. [PN 76]

Článok 8

Požiadavky na výrobu a uvádzanie štandardného osiva a materiálu na trh

1.  Štandardné osivo sa v Únii môže vyrábať a uvádzať na trh, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  je prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu;

b)  vyrába sa a uvádza sa na trh:

i)  na zodpovednosť profesionálneho prevádzkovateľa;

ii)  v súlade s požiadavkami stanovenými v časti Ačastiach A a D prílohy III a jeho súlad s týmito požiadavkami je osvedčený náveskou prevádzkovateľa uvedenou v článku 16. [PN 77]

2.  Štandardný materiál sa v Únii môže vyrábať a uvádzať na trh, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  je prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu;

b)  vyrába sa a uvádza sa na trh:

i)  na zodpovednosť profesionálneho prevádzkovateľa;

ii)  v súlade s požiadavkami stanovenými v časti Bčastiach B a E prílohy III a jeho súlad s týmito požiadavkami je osvedčený náveskou prevádzkovateľa uvedenou v článku 16. [PN 78]

3.   Profesionálni prevádzkovatelia raz ročne predložia príslušnému orgánu vyhlásenie o množstvách štandardného osiva a materiálu podľa jednotlivých druhov, ktoré vyrobili. [PN 79]

4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75 s cieľom zmeniť prílohu III na účely prispôsobenia požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 2 vedeckému a technickému vývoju a platným medzinárodným normám. Tieto zmeny sa týkajú:

a)  požiadaviek na výsev a výsadbu a výrobu štandardných osív na poli;

b)  požiadaviek na zber a pozberovú úpravu štandardných osív;

c)  požiadaviek na uvádzanie štandardného osiva na trh;

d)  požiadaviek na výsev a výsadbu a výrobu štandardného materiálu na poli;

e)  požiadaviek na zber a pozberovú úpravu štandardného materiálu;

f)  požiadaviek na uvádzanie štandardného materiálu na trh;

g)  požiadaviek na klony, vyselektované klony, multiklonálne zmesi a polyklonálnyvýrobu a uvádzanie polyklonálneho RMM štandardného materiálu na trh; [PN 80]

h)  požiadaviek na výrobu štandardného materiálu získaného množením in vitro;

i)  požiadaviek na uvádzanie štandardného materiálu získaného množením in vitro na trh.

4a.   Pokiaľ ide o požiadavky uvedené v písmenách a) až i) odseku 4, pred prijatím delegovaných aktov uvedených v danom odseku Komisia posúdi vykonávanie týchto požiadaviek, pričom zohľadní možné dôsledky pre produkciu a dostupnosť RMM a pre malých prevádzkovateľov. Uvedené delegované akty musia byť primerané kategórii RMM. [PN 81]

5.  Komisia môže prijímať vykonávacie akty, ktorými sa spresnia požiadavky na výrobu a uvádzanie na trh uvedené v časti A časti B prílohyprílohe III, pokiaľ ide o určité rody alebo druhy štandardného osiva alebo materiálu. Tieto požiadavky sa týkajú jedného alebo viacerých z týchto prvkov: [PN 82]

a)  špecifických použití rodov, druhov alebo typov dotknutého RMM;

b)  výrobných metód RMM vrátane pohlavného a nepohlavného množenia a množenia in vitro;

c)  podmienok na výsev alebo výsadbu;

d)  pestovania na poli;

e)  zberu a pozberovej úpravy;

f)  hodnôt klíčivosti, čistoty a obsahu iného RMM, vlhkosti, vitality, prítomnosti zeminy alebo cudzích látok; [PN 83]

g)  uplatňovania medzinárodne uznaných biomolekulárnych alebo iných technických metód, ako aj ich schvaľovania a používania a zoznamu schválených metód v Únii; [PN 84]

h)  podmienok pre podpníky a iné časti rastlín rodov a druhov, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, alebo ich hybridov, ak sa na ne navrúbľoval množiteľský materiál rodu alebo druhu uvedeného v prílohe I alebo ich hybridu;

i)  podmienok na výrobu osív ovocných drevín alebo viniča;

j)  podmienok na výrobu ovocných drevín, viniča alebo sadiva zemiakov z osív.

Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania stanoveným v článku 76 ods. 2 v záujme prispôsobenias cieľom prispôsobiť sa vývoju príslušných medzinárodných technických a vedeckých noriem a so zreteľom na možné dôsledky pre výrobu a dostupnosť RMM a pre malých prevádzkovateľov. Uvedené vykonávacie akty musia byť primerané kategórii RMM. [PN 85]

Článok 9

VýrobaPožiadavky na výrobu a uvádzanie klonov, vyselektovaných klonov, multiklonálnych zmesí a polyklonálneho RMM na trh a ich registrácia [PN 86]

1.  Okrem požiadaviek uvedených v článkoch 4 až 43 sa Predzákladný, základný, a certifikovaný materiál vyselektovaných klonov a štandardný materiál klonov, vyselektovaných klonov, multiklonálnych zmesí a polyklonálneho RMM sa vyrába a uvádza na trh v súlade s odsekmi 2 a 3 a s požiadavkami stanovenými v časti C prílohy II a v časti C prílohy III. [PN 87]

2.  Klony, Vyselektované klony, multiklonálne zmesi a polyklonálny RMM sa môžu vyrábať a uvádzať na trh, len ak sú zaregistrované príslušným orgánom aspoň v jednom úradnom registri vyselektovaných klonov a polyklonálneho RMM zriadenom členským štátom. [PN 88]

Tento register obsahuje všetky prvky uvedené v žiadosti o registráciu klonu, vyselektovaného klonu, multiklonálnej zmesi a polyklonálneho RMM, ako sa uvádza v časti B prílohy II a v časti C bode 2 prílohy IIčlánku 53a. [PN 89]

3.  Klony, Vyselektované klony, multiklonálne zmesi a polyklonálny RMM sa udržiavajú na účely zachovania ich identity. Osoby zodpovedné za udržiavanie klonov, vyselektovaných klonov, multiklonálnych zmesí a polyklonálneho RMM prijmú všetky opatrenia, aby ich príslušné orgány alebo akákoľvek iná osoba mohli overiť na základe vedených záznamov. [PN 90]

3a.   Polyklonálny RMM registrovaný v registri uvedenom v odseku 2 tohto článku sa vyrába a uvádza na trh len vtedy, ak spĺňa všetky požiadavky týkajúce sa štandardného materiálu uvedené v časti C prílohy III. K polyklonálnemu RMM musí byť v súlade s článkom 17 priložená náveska profesionálneho prevádzkovateľa s označením „Polyklonálny materiál“. [PN 91]

ODDIEL 3

Oprávnenie profesionálnych prevádzkovateľov a úradný dohľad príslušných orgánov

Článok 10

Oprávnenie profesionálnych prevádzkovateľov vykonávať certifikáciu pod úradným dohľadom

1.  Príslušný orgán môže na základe žiadosti oprávniť profesionálneho prevádzkovateľa na vykonávanie všetkých alebo niektorých činností požadovaných na certifikáciu RMM pod úradným dohľadom príslušného orgánu pre predzákladný, základný a certifikovaný materiál alebo osivo a na vydávanietlač príslušnej úradnej návesky. [PN 92]

Na udelenie takéhoto oprávnenia a v závislosti od činností, na ktoré sa má oprávnenie udeliť, profesionálny prevádzkovateľ musí:

a)  mať potrebné vedomosti na splnenie požiadaviek uvedených v článku 7;

b)  byť kvalifikovaný na vykonávanie inšpekcií uvedených v prílohe II alebo zamestnávať personál kvalifikovaný na takéto inšpekcie;

c)  zamestnávať kvalifikovaný personál na vykonávanie odberu vzoriek uvedeného v prílohe II alebo uzatvárať zmluvy so spoločnosťami alebo združeniami profesionálnych prevádzkovateľov, ktoré zamestnávajú kvalifikovaný personál na tieto činnosti; [PN 93]

d)  zamestnávať špecializovaný personál a využívať vybavenie na vykonávanie testov uvedených v prílohe II alebo využívať na tieto činnosti laboratóriá na testovanie RMM zamestnávajúce kvalifikovaný personál; [PN 94]

e)  identifikovať a byť schopný monitorovať kritické body procesu výroby, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu a identitu RMM, a viesť záznamy o výsledkoch uvedeného monitorovania;

f)  mať zavedené systémy na zabezpečenie splnenia požiadaviek týkajúcich sa identifikácie dávok podľa článku 13;

g)  mať zavedené systémy na zabezpečenie splnenia požiadaviek na vysledovateľnosť stanovené v článku 42.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa dopĺňa odsek 1, pokiaľ ide o jeden alebo viacero z týchto prvkov: [PN 95]

a)   postup pri žiadosti predloženej profesionálnym prevádzkovateľom; [PN 96]

b)  konkrétne opatrenia, ktoré má príslušný orgán prijať s cieľom potvrdiť súlad s odsekom 1 písm. a) až g). [PN 97]

Článok 11

Odobratie alebo úprava oprávnenia profesionálneho prevádzkovateľa

Ak oprávnený profesionálny prevádzkovateľ prestane spĺňať požiadavky stanovené v článku 10 ods. 1, príslušný orgán požiada tohto prevádzkovateľa, aby v stanovenej lehote prijal nápravné opatrenia.

Ak profesionálny prevádzkovateľ v stanovenej lehote neuplatní nápravné opatrenia uvedené v prvom pododseku, príslušný orgán oprávnenie bezodkladne odoberie alebo náležite upraví. V prípade, že sa zistí, že oprávnenie bolo udelené na základe podvodu, príslušný orgán uloží profesionálnemu prevádzkovateľovi primerané sankcie.

Článok 12

Úradný dohľad príslušných orgánov

1.  Na účely certifikácie pod úradným dohľadom príslušné orgány aspoň raz ročne vykonávajú pravidelné audity, a to aspoň každých 18 mesiacov, s cieľom zabezpečiť, aby profesionálny prevádzkovateľ spĺňal požiadavky uvedené v článku 10 ods. 1. [PN 98]

Organizujú aj odbornú prípravu a preskúmania pracovníkov vykonávajúcich inšpekcie v teréne, odber vzoriek a testovanie podľa tohto nariadenia.

2.  Na účely certifikácie pod úradným dohľadom vykonávajú príslušné orgány úradné inšpekcie, odber vzoriek a testovanie časti plodín na mieste výroby a dávok RMM s cieľom potvrdiť súlad tohto materiálu s požiadavkami uvedenými v článku 7.

Táto časť sa určí na základe posúdenia potenciálneho rizika nesúladu RMM s týmito požiadavkami.

3.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov špecifikovať požiadavkyje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie špecifikovaním požiadaviek na audity, odbornú prípravu, preskúmania, inšpekcie, odber vzoriek a testovanie uvedené v odsekoch 1 a 2, pokiaľ ide o konkrétne rody alebo druhy. [PN 99]

V týchto vykonávacíchdelegovaných aktoch sa môže špecifikovať jeden alebo viacero z týchto prvkov: [PN 100]

a)  kritériá rizika uvedené v odseku 2 a minimálna časť plodín a dávok RMM, ktoré majú byť predmetom inšpekcií, odberu vzoriek a testovania, ako sa uvádza v odseku 2;

b)  monitorovanie činností, ktoré majú vykonávať príslušné orgány;

c)  používanie konkrétnych akreditačných systémov profesionálnym prevádzkovateľom a možnosť príslušných orgánov obmedziť inšpekcie, odber vzoriek a testovanie a monitorovacie činnosti uvedené v tomto článku z dôvodu používania týchto systémov, ako sa uvádza v odseku 2. [PN 101]

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2. [PN 102]

ODDIEL 4

Požiadavky na manipuláciu

Článok 13

Dávky

1.  RMM sa uvádza na trh v dávkach. Obsah odrôd a druhov každej dávky musí byť dostatočne homogénnyhomogénne zmiešaný, pokiaľ ide o jej používateľov, a musí byť identifikovateľný ako odlišný od iných dávok RMM. [PN 103]

2.  Počas spracovania, balenia, skladovania alebo pri dodávke sa môžu dávky RMM zlúčiť do novej dávky, len ak patria k tej istej odrode a majú rovnaký rok zberu. [PN 104]

Ak sa zlúčia dávky pozostávajúce z rôznych certifikačných kategórií, nová dávka patrí do kategórie zložky najnižšej kategórie. Zlučovanie sa môže vykonávať len v zariadení a môžu ho vykonávať len osoby oprávnené príslušným orgánom na tento špecifický účel.

3.  Počas spracúvania, balenia, skladovania alebo pri dodávaní sa dávky RMM môžu rozdeliť na dve alebo viac dávok.

4.  V prípadoch zlúčenia alebo rozdelenia dávok RMM uvedených v odsekoch 2 a 3 vedie profesionálny prevádzkovateľ záznamy o pôvode nových dávok.

5.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať špecifické požiadavky pre všetky alebo určité druhy RMM týkajúce sa maximálnej veľkosti dávok, ich identifikácie a označovania, zlučovania alebo rozdeľovania dávok vo vzťahu k pôvodu dávok RMM, zaznamenávania týchto operácií a označovania po zlúčení alebo rozdelení. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

Článok 14

Obaly, zväzky a kontajnery

1.  RMM sa uvádza na trh v uzavretých obaloch, zväzkoch alebo kontajneroch, ktoré sú zabezpečené pečatným systémom a sú vybavené označením. V prípade RMM iného ako osivo a sadivo zemiakov sa môže uvádzať na trh aj vo forme jednotlivých rastlín. [PN 105]

2.  Obaly, zväzky a kontajnery uvedené v odseku 1 musia byť uzavreté takým spôsobom, aby sa nedali otvoriť bez toho, aby sa toto uzavretie nezničilo alebo aby sa nezanechali stopy dokazujúce, že obal, zväzok alebo kontajner bol otvorený. Účinnosť uzatváracieho systému sa zabezpečí buď zavedením návesiek stanovených v článkoch 15 a 16 do systému, alebo použitím pečate. Obaly a kontajnery sú vyňaté z tejto požiadavky, ak sa uzavretie nedá opätovne použiť.

3.  V prípade predzákladného, základného alebo certifikovaného RMM tieto obaly, zväzky a kontajnery uzatvára príslušný orgán alebo profesionálny prevádzkovateľ pod úradným dohľadom príslušného orgánu. Tieto obaly a kontajnery sa nesmú opätovne uzavrieť, pokiaľ tak neurobí príslušný orgán alebo profesionálny prevádzkovateľ pod úradným dohľadom príslušného orgánu. Ak sa obal, zväzok alebo kontajner opätovne uzavrie, na náveske uvedenej v článku 15 sa uvedie dátum opätovného uzavretia a údaje o zodpovednom príslušnom orgáne.

4.  Dávky predzákladného, základného alebo certifikovaného RMM sa môžu opätovne baliť, opätovne označovať a opätovne zapečatiť len pod úradnou kontroloupríslušným orgánom alebo profesionálnym prevádzkovateľom pod úradným dohľadom príslušného orgánu. [PN 106]

5.  Odchylne od odseku 1 môže profesionálny prevádzkovateľ predávať osivo a sadivo zemiakov priamo poľnohospodárovi formou voľne loženého tovaru. [PN 107]

Tento profesionálny prevádzkovateľ musí mať na tento účel oprávnenie od príslušného orgánu. O takejto činnosti a o dávke, z ktorej takéto osivo a sadivo zemiakov pochádza, vopred informuje príslušný orgán. [PN 108]

Ak sa osivo a sadivo zemiakov nakladá priamo do stroja alebo prívesu poľnohospodára, profesionálny prevádzkovateľ a príslušný poľnohospodár zabezpečia vysledovateľnosť tohto osiva a sadiva zemiakov vydaním a uchovávaním dokumentov, v ktorých sa uvádza druh a odroda, množstvo, čas prenosu a identifikácia dávky. [PN 109]

5a.   Príslušný orgán alebo profesionálny prevádzkovateľ vedie záznamy o:

a)   povolení, nákupe, nakládke a preprave RMM a

b)   kvalite, identifikácii a vysledovateľnosti RMM. [PN 110]

6.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať špecifické požiadavky týkajúce sa pečatenia, uzatvárania, veľkosti a formy obalov, zväzkov a kontajnerov konkrétnych druhov RMM a stanoviť podmienky uvádzania osiva a sadiva zemiakov na trh formou voľne loženého tovaru. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2. [PN 111]

ODDIEL 5

Požiadavky na označovanie

Článok 15

Úradná náveska

1.  Predzákladný, základný a certifikovaný materiál a osivo sa označia a ich súlad s týmto nariadením sa potvrdí formou úradnej návesky vydanej po tom, ako príslušný orgán dospeje k záveru, že požiadavky uvedené v článku 7 boli splnené.

2.  Úradnú návesku vydáva príslušný orgán a je na nej uvedené sériové číslo pridelené príslušným orgánom.

Vytlačí ju:

a)  príslušný orgán, ktorý vydal úradnú návesku, ak o to požiada profesionálny prevádzkovateľ, alebo ak profesionálny prevádzkovateľ nie je oprávnený vykonávať certifikáciu pod úradným dohľadom, príslušný orgán v súlade s článkom 10, alebo [PN 112]

b)  profesionálny prevádzkovateľ alebo združenia profesionálnych prevádzkovateľov pod úradným dohľadom príslušného orgánu, ak je profesionálny prevádzkovateľ oprávnený vykonávať certifikáciu pod úradným dohľadom v súlade s článkom 10. [PN 113]

3.  Úradnú návesku umiestňuje na vonkajšiu stranu zväzku, obalu alebo kontajneru profesionálny prevádzkovateľ pod úradným dohľadom príslušného orgánu alebo osoba konajúca na zodpovednosť profesionálneho prevádzkovateľa.

4.  Úradná náveska sa vydáva nanovo. Samolepiace úradné návesky sa môžu používať, ak to povolí príslušný orgán, ak nehrozí riziko ich opätovného použitia.

5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa dopĺňa tento článok stanovením týchto pravidiel týkajúcich sa:

a)  digitálneho záznamu všetkých činností vykonaných profesionálnymi prevádzkovateľmi a príslušnými orgánmi na účely vydania úradnej návesky;

b)  vytvorenia centralizovanej platformy, ktorá spája členské štáty a Komisiu, s cieľom uľahčiť spracovanie týchto záznamov, prístup k nim a ich používanie;

c)  technických opatrení na vydávanie elektronických úradných návesiek.

Po prijatí takéhoto delegovaného aktu sa úradná náveska môže vydávať aj v elektronickom formáte (ďalej len „elektronická úradná náveska“).

6.  Odchylne od odsekov 1 až 5 tohto článku sa predzákladné, základné a certifikovanesa predzákladný, základný a certifikovaný materiál a osivo dovezené z tretích krajín podľa článku 39 uvádzajúuvádza na trh v Únii s príslušnou náveskou OECD, ktorá ichho sprevádzala pri dovoze. [PN 114]

Článok 16

Náveska prevádzkovateľa

Štandardný materiál a štandardné osivo sa označí náveskou prevádzkovateľa. Táto náveska potvrdzuje, že štandardný materiál alebo štandardné osivo spĺňajú príslušné požiadavky na výrobu a uvádzanie na trh uvedené v článku 8 na základe inšpekcií, odberu vzoriek a testov vykonaných profesionálnym prevádzkovateľom.

Návesku prevádzkovateľa vydáva, tlačí a umiestňuje na vonkajšiu stranu zväzku, obalu alebo kontajneru rastliny profesionálny prevádzkovateľ alebo osoba konajúca na zodpovednosť profesionálneho prevádzkovateľa. Informácie, ktoré sa majú uvádzať na náveske profesionálneho prevádzkovateľa, môže profesionálny prevádzkovateľ, a to na vonkajšiu stranu zväzku, obalu alebo kontajneruosoba konajúca na zodpovednosť profesionálneho prevádzkovateľa vytlačiť priamo na zväzok, obal alebo kontajner rastliny. [PN 115]

Článok 17

Obsah návesiek

1.  Text na úradnej náveske a na náveske prevádzkovateľa musí byť napísaný aspoň v jednom z úradných jazykov Únie.

2.  Úradná náveska a náveska prevádzkovateľa musí byť čitateľná, nezmazateľná, nesmie sa dať upraviť, ak sa s ňou manipuluje, musí byť vytlačená na jednej strane, musí byť z neroztrhnuteľného materiálu, pokiaľ nejde o samolepiacu návesku, nesmie byť predtým použitá a musí byť ľahko viditeľná. V príslušnom prípade obsahuje odkaz na právo k odrodám rastlín a odkaz na register uvedený v článku 46 v prípade ďalších práv duševného vlastníctva. [PN 116]

3.  Príslušný orgán môže na doplňujúce informácie použiťpoužije v relevantných prípadoch akékoľvek miesto na úradnej náveske alebo náveske prevádzkovateľa okrem prvkov uvedených v odseku 4. Tieto informácie sa uvádzajú písmenami, ktoré nie sú väčšie ako písmená použité pre obsah úradnej návesky alebo návesky prevádzkovateľa, ako sa uvádza v odseku 4. Tieto doplňujúce informácie musia byť výlučne vecné, nesmú predstavovať reklamný materiál a musia sa týkať len požiadaviek na výrobu a uvádzanie na trh alebo požiadaviek na označovanie geneticky modifikovaných organizmov alebo NGT rastlín kategórie 1, ako sú vymedzené v článku 3 bode 7 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie o NGT…]. [PN 117]

4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí obsah, veľkosť, farbu a formu úradnej návesky, prípadne návesky prevádzkovateľa, vo vzťahu k príslušným kategóriám alebo typom RMM, pre:

a)  úradnú návesku uvedenú v článku 15 ods. 1;

b)  návesku prevádzkovateľa uvedenú v článku 16;

c)  návesku pre zmesi uvedenú v článku 21 ods. 1;

d)  návesku pre zmesi určené na zachovanie uvedenú v článku 22 ods. 1;

e)  návesku pre opätovne zabalené a opätovne označené osivo uvedenú v článku 23 ods. 5;

f)  návesku pre RMM patriaci k odrodám na zachovanie genofondu uvedenú v článku 26 ods. 2;

g)  návesku pre RMM, ktorý sa predáva konečným používateľom, ako sa uvádza v článku 28 ods. 1 písm. a);

h)   návesku pre RMM, ktorý uvádzajú na trh určité génové banky, organizácie a siete, ako sa uvádza v článku 29; [PN 118]

i)   návesku pre materiál šľachtiteľa uvedenú v článku 31 ods. 2; [PN 119]

j)  návesku pre RMM ešte neregistrovaných odrôd uvedenú v článku 32 ods. 5;

k)  návesku pre RMM povolený v prípadoch dočasných ťažkostí pri dodávkach uvedenú v článku 33 ods. 2; a

l)  návesku pre osivo s dočasným povolením na uvádzanie na trh, ako sa uvádza v článku 34 ods. 3;

m)  návesku pre osivo, ktoré nie je definitívne certifikované, uvedenú v článku 35 ods. 3;

n)  návesku pre RMM dovážaný z tretích krajín uvedenú v článku 40 ods. 1 a 2;

na)   návesku pre polyklonálny materiál uvedenú v článku 9 ods. 4. [PN 120]

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

5.  Príslušný orgán môže oprávniť profesionálneho prevádzkovateľa, aby uviedol iné informácie ako obsah uvedený v odseku 4 a iné ako reklamný materiál, umiestnené na okraji úradnej návesky, na ploche s veľkosťou najviac 20 % celkovej plochy úradnej návesky, s názvom „Iné ako úradné informácie“. Tieto informácie sa uvádzajú písmenami, ktoré nie sú väčšie ako písmená použité pre obsah úradnej návesky, ako sa uvádza v odseku 4.

Článok 18

Odkaz na dávky

Úradná náveska a náveska prevádzkovateľa sa vydáva pre každú dávku.

Ak je dávka rovnakej odrody rozdelená do dvoch alebo viacerých dávok, vydá sa pre každú dávku nová úradná náveska alebo náveska prevádzkovateľa.

Ak sa viac dávok rovnakej odrody spojí do novej dávky, vydá sa pre túto novú dávku nová úradná náveska alebo náveska prevádzkovateľa.

Článok 19

Nesúlad RMM s požiadavkami na výrobu a uvádzanie na trh

Ak sa úradnými kontrolami vykonanými počas obchodovania s RMM preukáže, že predzákladné, základné, certifikované osivoRMM nebol vyrobený alebo materiál alebo štandardné osivo alebo materiál neboli vyrobené alebo uvedenéuvedený na trh v Únii v súlade s príslušnými požiadavkami uvedenými v článkoch 7 alebo 8, alebo ak odrodová identita a čistota RMM neboli potvrdené pri testovaní na kontrolných políčkach v súlade s článkom 24,platnými pre daný RMM, príslušné orgány zabezpečia, aby dotknutý profesionálny prevádzkovateľ prijal potrebné nápravné opatrenia týkajúce sa príslušného RMM aRMM, prípadne jeho priestorov a výrobných metód. Tieto opatrenia sa zameriavajú na dosiahnutie jedného alebo viacerých z týchto prvkov: [PN 121]

a)  dotknutý RMM spĺňa príslušné požiadavky;

b)  dotknutý RMM sa stiahne z trhu alebo sa použije ako iný materiál ako RMM;

c)  s výnimkou štandardného osiva alebo štandardného materiálu, heterogénneho osiva alebo heterogénneho materiálu a RMM uvádzaného na trh na základe výnimiek stanovených v článkoch 27 až 30 sa dotknutý RMM vyrába alebo uvádza na trh v rámci nižšej kategórie v súlade s požiadavkami platnými pre túto kategóriu; [PN 122]

d)  profesionálnemu prevádzkovateľovi sa okrem odobratia alebo zmeny oprávnenia uvedeného v článku 11 ukladajúmôžu v náležitých prípadoch uložiť sankcie ďalšími prostriedkami. [PN 123]

Článok 20

RMM, ktorý sa má vyrábať a uvádzať na trh len ako predzákladné, základné alebo certifikované osivo alebo materiál

1.  RMM patriaci do rodov alebo druhov uvedených v prílohe IV sa môže vyrábať a uvádzať na trh len ako predzákladné, základné alebo certifikované osivo alebo materiál.

2.  Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 75 s cieľom zmeniť prílohu IV.

Delegovaným aktom uvedeným v prvom pododseku sa do prílohy IV doplní rod alebo druh, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)  existuje potreba vyšších záruk kvality osiva patriaceho k danému rodu alebo druhu a

b)  náklady na certifikačné činnosti potrebné na výrobu a uvádzanie príslušného osiva na trh ako predzákladného, základného a certifikovaného osiva musia byť primerané:

i)  účelu zabezpečenia potravinovej a krmivovej bezpečnosti alebo zabezpečenia vysokej hodnoty priemyselného spracovania a

ii)  hospodárskym výhodám vyplývajúcim z najvyšších noriem týkajúcich sa identity a kvality osiva, ktoré vyplývajú z dodržiavania požiadaviek na predzákladné, základné a certifikované osivo v porovnaní s požiadavkami na štandardné osivo.

Táto proporcionalita sa zakladá na celkovom posúdení kombinácie týchto prvkov: význam príslušného rodu alebo druhu pre potravinovú a krmivovú bezpečnosť v Únii; objem jeho výroby v Únii; dopyt po ňom zo strany profesionálnych prevádzkovateľov a prevádzkovateľov potravinárskeho/krmivárskeho priemyslu; náklady na výrobu predzákladného, základného a certifikovaného osiva v porovnaní s nákladmi na výrobu iného osiva toho istého rodu alebo druhu a ekonomické výhody vyplývajúce z výroby a uvádzania predzákladného, základného a certifikovaného osiva na trh v porovnaní s iným osivom toho istého rodu alebo druhu.

Delegovaným aktom uvedeným v prvom pododseku sa odstráni rod alebo druh z prílohy IV, ak už nie je splnená jedna z podmienok stanovených v druhom pododseku písm. b) bodoch i) a ii).

2a.   Na žiadosť členského štátu môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov povoliť, aby bol členský štát oslobodený od povinnosti uplatňovať ustanovenia stanovené v tomto článku na výrobu a uvádzanie RMM na trh na jeho území, ak tento konkrétny RMM patrí k rodu alebo druhu uvedenému v prílohe IV, ktorý sa na jeho území bežne nerozmnožuje ani neuvádza na trh. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

Povolenie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa zakladá na posúdení podmienok stanovených v odseku 2 druhom pododseku písm. a) a b).

Povolenie uvedené v prvom pododseku tohto odseku podlieha pravidelnému preskúmaniu. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, že povolenie sa má zrušiť, ak sa domnieva, že už nie je opodstatnené vzhľadom na podmienky uvedené v odseku 2 druhom pododseku písm. a) a b). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2. [PN 124]

ODDIEL 6

ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY NA ZMESI OSÍV, OPÄTOVNÉ BALENIE OSÍV A TESTY OSÍV NA KONTROLNÝCH POLÍČKACH

Článok 21

Zmesi osív

1.  Zmesi certifikovaného osiva alebo zmesi štandardného osiva rôznych rodov alebo druhov uvedených v časti Ačastiach A a B prílohy I, ktoré spĺňajú požiadavky článkov 5 až 8, bez ohľadu na to, či sú kombinované s obchodným osivom, ako aj rôzne odrody týchto rodov alebo druhov sa môžu vyrábať a uvádzať na trh v Únii, ak spĺňajú požiadavky tohto článku. [PN 125]

K osivu obsiahnutému v týchto zmesiach sa pripojí:

a)  úradná náveska, ak zmes pozostáva len z certifikovaných osív; alebo

b)  náveska prevádzkovateľa v prípade, že zmes pozostáva len zo štandardného osiva alebo z certifikovaného a štandardného osivavo všetkých ostatných prípadoch. [PN 126]

Na účely druhého pododseku písm. a) profesionálni prevádzkovatelia príslušnému orgánu predložia zoznam odrôd a zložiek obchodných osív, z ktorých sa skladá zmes, a ich pomery na overenie oprávnenosti týchto odrôd. [PN 127]

2.  Zmesi osív uvedené v odseku 1 môžu vyrábať len profesionálni prevádzkovatelia, ktorí sú na tento účel oprávnení príslušným orgánom. Na získanie oprávnenia na výrobu takýchto zmesí musia profesionálni prevádzkovatelia splniť tieto požiadavky:

a)  musia mať nainštalované vhodné miešacie zariadenie a zavedené vhodné postupy, ktorými sa zabezpečí, že hotová zmes je rovnomerná a že je možné dosiahnuť stanovený pomer medzi jednotlivými druhmi zložiek v každom kontajneri;

b)  musia mať zodpovednú osobu, ktorá je priamo zodpovedná za miešanie a balenie; a

c)  musia viesť register zmesí osív a ich zamýšľaného použitia.

3.  Miešanie a balenie osiva uvedeného v odseku 1 písm. a) sa vykonáva pod dohľadom príslušného orgánu.

Miešanie sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že neexistuje riziko prítomnosti osív, ktoré nie sú určené na pridanie, a že výsledná zmes je čo najhomogénnejšia.

Hmotnosť osiva v jednom kontajneri, ktorý pozostáva zo zmesi druhov s malými semenami a druhov, ktorých osivo je väčšie ako veľkosť pšenice, nesmie presiahnuť 40 kg.

4.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov na základe technického a vedeckého vývoja a skúseností získaných pri uplatňovaní tohto článku určiť pravidlá týkajúce sa:

a)  miešacieho zariadenia a postupu zmiešavania;

b)  maximálnych veľkostí dávok pre jednotlivé druhy a odrody.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

Článok 22

Zmesi určené na zachovanie

1.  Odchylne od článkov 5 až 8 a článku 21 ods. 1 môžu členské štáty povoliť výrobu a uvádzanie zmesi osiva rôznych rodov alebo druhov uvedených v časti Ačastiach A, B a C prílohy I, ako aj rôznych odrôd týchto rodov alebo druhov, spolu s osivom a rodov alebo druhov uvedených v iných častiach uvedenej prílohy, alebo rodov alebo druhov neuvedených v uvedenej prílohe, ak takáto zmes spĺňatakéto zmesi spĺňajú všetky tieto podmienky: [PN 128]

a)  prispievaprispievajú k zachovaniu genetických zdrojov alebo k obnove prírodného prostredia; a [PN 129]

b)  je prirodzene spojenáspojené s určitou oblasťou („zdrojovou oblasťou“) a prispieva k ochraneoblasť pôvodu“) a prispievajú k zachovaniu genetických zdrojov alebo k obnove prírodného prostredia; [PN 130]

c)  spĺňaspĺňajú požiadavky uvedené v prílohe V; [PN 131]

ca)   nepozostávajú z GMO alebo NGT rastliny kategórie 1 v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 7 nariadenia (EÚ) .../... [nariadenie o NGT] ani z NGT rastliny kategórie 1 alebo 2 v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 8 uvedeného nariadenia. [PN 132]

Takáto zmes predstavuje „zmes určenúTakéto zmesi predstavujú „zmesi určené na zachovanie“, čo sa uvedie na jejich náveske. [PN 133]

2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 75 prijať delegovaný akt, ktorým sa mení príloha V, pokiaľ ide o tieto prvky:

a)  požiadavky na povolenie zmesí semienosív zozbieraných priamo z prírodného miesta patriaceho do vymedzenej zdrojovej oblasti pôvodu na účely ochrany a obnovy prírodného prostredia (priamo zozbierané zmesi určené na zachovanie); [PN 134]

b)  požiadavky na povolenie v prípade zmesí určených na zachovanie z jednotlivo pestovaných plodín;

c)  použitie a obsah niektorých druhov;

d)  požiadavky na pečatenie a balenie;

e)  požiadavky na oprávnenie profesionálnych prevádzkovateľov.

Tieto zmenydelegované akty vychádzajú zo skúseností získaných pri vykonávaní tohto článku a z akéhokoľvek technického a vedeckého vývoja a zlepšenia kvality a identifikácie zmesí určených na zachovanie. Môžu sa týkať len určitých rodov alebo druhov. [PN 135]

3.  Profesionálni prevádzkovatelia nahlásia príslušným orgánom za každú výrobnú sezónu množstvo zmesí určených na zachovanie, ktoré vyrobili a uviedli na trh.

Členské štáty na požiadanie oznámia Komisii a ostatným členským štátom množstvo zmesí určených na zachovanie, ktoré boli vyrobené a uvedené na trh na ich území, a prípadne názvy príslušných orgánov zodpovedných za rastlinné genetické zdroje alebo organizácií uznaných na tento účel.

Článok 23

Opätovné balenie a opätovné označovanie dávok osivaRMM [PN 136]

1.  Dávky osivaRMM predzákladného, základného a certifikovaného osiva sa opätovne zabalia a opätovne označia v súlade s týmto článkom a článkami 14 a 15, ak je to potrebné na rozdelenie alebo zlúčenie dávok. [PN 137]

2.  Opätovné balenie a opätovné označenie dávky osivaRMM vykoná: [PN 138]

a)  profesionálny prevádzkovateľ pod úradným dohľadom príslušného orgánu; alebo

b)  osoba vykonávajúca odber vzoriek osiva, ktorú na tento účel oprávnil príslušný orgán a ktorá tento odber vykonáva pod dohľadom príslušného orgánu a podáva mu správy.

V prípade písmena b) príslušný orgán vopred informuje profesionálneho prevádzkovateľa, aby mohol zorganizovať svoju spoluprácu s osobou vykonávajúcou odber vzoriek osiva.

3.  Profesionálny prevádzkovateľ a osoba vykonávajúca odber vzoriek osiva, ktorí vykonávajú opätovné balenie a opätovné označovanie dávok osiva, prijmú všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa počas opätovného balenia zachovala identita a odrodová čistota dávky osiva, aby nedošlo ku kontaminácii a aby výsledná dávka osiva bola čo najhomogénnejšia.

4.  Profesionálni prevádzkovatelia a osoba vykonávajúca odber vzoriek osiva, uchovávajú o opätovnom balení a opätovnom označovaní dávok osiva záznamy počas troch rokov od príslušného opätovného označenia a opätovného balenia. Informácie obsiahnuté v záznamoch zahŕňajú:

a)  referenčné číslo pôvodnej dávky osiva;

b)  referenčné číslo opätovne zabalenej alebo opätovne označenej dávky osiva;

c)  hmotnosť pôvodnej dávky osiva;

d)  hmotnosť opätovne zabalenej alebo opätovne označenej dávky osiva;

e)  dátum konečnej likvidácie dávky.

Tieto záznamy sa uchovávajú vo formáte, ktorý umožňuje identifikovať a overiť pravosť pôvodnej dávky osiva, ktorá podlieha opätovnému baleniu a opätovnému označovaniu. Záznamy sa na požiadanie sprístupnia príslušnému orgánu.

5.  Z dávky osiva sa odstránia pôvodné pečate a návesky. Profesionálni prevádzkovatelia alebo osoba vykonávajúca odber vzoriek osiva, si takisto ponechajú návesku, ktorá bola vymenená, z každej zložky dávky osiva.

Na nových náveskách sa uvedie buď pôvodné referenčné číslo dávky osiva, alebo nové referenčné číslo dávky osiva pridelené príslušným orgánom.

6.  Ak príslušný orgán pridelí nové referenčné číslo dávky osiva, buď uchová záznam o predchádzajúcom referenčnom čísle dávky osiva, alebo zabezpečí, aby toto predchádzajúce číslo bolo uvedené na nových náveskách.

7.  Opätovné balenie zmesí certifikovaného osiva sa môže vykonávať, len ak sa profesionálny prevádzkovateľ alebo osoba vykonávajúca odber vzoriek osiva uistia, že sa pomer jednotlivých zložiek v rámci zmesi počas procesu prebaľovania zachová.

Článok 24

Testy predzákladného, základného a certifikovaného osiva na kontrolných políčkach

1.  Po výrobe predzákladného, základného a certifikovaného osiva vykonávajú príslušné orgány každoročne testy v teréne bezprostredne po sezóne nasledujúcej po odobratí vzoriek alebo počas nej, ako doplnok k inšpekcii v teréne, na políčkach, kde sa odroda porovnáva s úradne uznanou vzorkou osiva odrody, aby sa zistilo, či sa vlastnosti odrôd v procese výroby nezmenili, a aby sa overila odrodová identita a čistota jednotlivých dávok osiva.

Tieto testy sa použijú na posúdenie:

a)  či sú splnené požiadavky pre ďalšie kategórie alebo generácie. Ak sa na základe takýchto testov bezprostredne nasledujúcej kategórie alebo generácie zistí, že nebola zachovaná odrodová identita alebo čistota osiva, príslušný orgán osivo odvodené z príslušnej dávky necertifikuje;

b)  že takéto osivo spĺňa príslušné požiadavky na identitu, kvalitu a iné požiadavky na certifikáciu. Ak sa na základe takéhoto testu zistí, že požiadavky článku 7 neboli splnené, príslušný orgán stiahne dotknutú dávku z trhu alebo zabezpečí, aby spĺňala platné požiadavky.

2.  Podiel týchto testov predzákladného, základného a certifikovaného osiva na kontrolných políčkach sa určí na základe analýzy rizika týkajúcej sa možného nesúladu osiva s príslušnými požiadavkami.

3.  Na základe analýzy rizika uvedenej v odseku 2 sa vykonajú testy na kontrolných políčkach formou vzoriek odobratých príslušným orgánom zo zozbieraného osiva.

4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie stanovením pravidiel testovania osiva na kontrolných políčkach pre jednotlivé rody alebo druhy. Tieto pravidlá sa prispôsobujú vývoju vedeckých a technických vedomostí a medzinárodných noriem a môžu sa stanoviť pre jednotlivé rody, druhy alebo kategórie. Môžu sa týkať:

a)  kritérií na vykonanie analýzy rizika uvedenej v odseku 2;

b)  postupu testovania;

c)  vyhodnotenia výsledkov testov.

5.  V prípade kontroly odrodovej identity a čistoty sa biomolekulárne techniky môžu použiť ako doplnkový nástroj, ak výsledky testov na kontrolných políčkach uvedených v odseku 1 nie sú jednoznačné.

Článok 25

Testy štandardného osiva na kontrolných políčkach

1.  Po uvedení štandardného osiva na trh príslušné orgány v prípade, že sa to odporúča v analýze rizika, vykonajú testy na kontrolných políčkach s cieľom skontrolovať, či osivo spĺňa príslušné požiadavky na odrodovú identitu a odrodovú čistotustanovené v článku 8, prípadne iné požiadavkyv prílohe III. [PN 139]

2.  Podiel testov na kontrolných políčkach sa určí na základe analýzy rizika týkajúcej sa možného nesúladu príslušných osív s týmito požiadavkami. Takúto analýzu rizika vykoná príslušný orgán na základe územných charakteristík, existencie rizík pre zdravie rastlín v danej oblasti a výsledkov profesionálneho prevádzkovateľa. [PN 140]

3.  Na základe analýzy rizika nedodržania príslušných pravidiel sa testy na kontrolných políčkach uvedené v odseku 1 vykonávajú každoročne, pričom sa použijú vzorky odobraté príslušným orgánom z homogénnych dávok osiva. V týchto testoch sa posudzuje identita a odrodová čistota príslušného osiva, ako aj hodnota jeho klíčivosti a jeho analytická čistota.

4.  V prípade kontroly odrodovej identity a čistoty sa biomolekulárne techniky môžu použiť ako doplnkový nástroj, ak výsledky testov na kontrolných políčkach uvedených v odseku 1 nie sú jednoznačné.

ODDIEL 7

Výnimky z požiadaviek v článkoch 5 až 25

Článok 26

RMM patriaci k odrodám na zachovanie genofondu

1.  Odchylne od článku 20 sa RMM rodov a druhov uvedených v prílohe IV a patriaci k odrode na zachovanie genofondu, ktorá je registrovaná v národnom registri odrôd uvedenom v článku 44 ods. 1 písm. b), môže vyrábať a uvádzať na trh v Únii ako štandardné osivo alebo materiál, ak spĺňa všetky požiadavky týkajúce sa štandardného osiva a materiálu pre príslušné druhy, ako sa uvádza v článku 8. [PN 141]

2.  K RMM uvedenému v odseku 1 sa prikladá náveska prevádzkovateľa s označením „Odroda na zachovanie genofondu“.

3.  Profesionálny prevádzkovateľ, ktorý využíva túto výnimku, každý rok oznámi príslušnému orgánu túto činnosť so zreteľom na dotknuté druhy a množstvá. [PN 142]

Článok 27

RMM z heterogénneho materiálu

1.  Odchylne od článku 5 sa RMM z heterogénneho materiálu s výnimkou výroby krmiva rastlinného pôvodu uvedeného v prílohe I a jeho uvádzania na trh môže vyrábať a uvádzať na trh v Únii bez toho, aby patril k nejakej odrode. Heterogénny materiálRMM z heterogénneho materiálu musí byť v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe VI oznámený príslušnému orgánu a zaregistrovaný príslušným orgánom pred tým, ako sa vyrobí a/alebo uvedie na trh. [PN 143]

2.  Odchylne od článku 7 ods. 1 a 3 a, článku 8, článku 13 ods. 2 a 5 a článkov 18 a 20 ods. 1 a 3 sa RMM z heterogénneho materiálu uvedený v odseku 1 vyrába a uvádza na trh v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe VI. [PN 144]

3.  Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 75 s cieľom zmeniť prílohu VI. Tieto zmeny sa môžu týkať všetkých alebo len určitých rodov alebo druhov a musia:

a)  zlepšiť poskytovanie informácií v oznámeniach, opis a identifikáciu heterogénneho RMM na základe skúseností získaných pri uplatňovaní príslušných pravidiel;

b)  zlepšiť pravidlá týkajúce sa balenia a označovania heterogénneho RMM na základe skúseností získaných z kontrol vykonaných príslušnými orgánmi;

c)  zlepšiť v príslušných prípadoch pravidlá údržby heterogénneho RMM na základe nových najlepších postupov. [PN 145]

Tieto zmeny sa prijmú s cieľom prispôsobiť prílohu vývoju príslušných technických a vedeckých poznatkov a medzinárodných noriem a nadviazať na skúsenosti získané pri uplatňovaní tohto článku týkajúceho sa všetkých alebo len niektorých rodov alebo druhov.

4.  Každý profesionálny prevádzkovateľ, ktorý vyrába a/alebo má v úmysle uvádzať na trh RMM z heterogénneho materiálu, musí pred uvedením na trh predložiť oznámenie príslušnému orgánu. Ak príslušný vnútroštátny orgán do troch mesiacov nepožiada o ďalšie informácie v lehote stanovenej príslušným orgánom, RMM z heterogénneho materiálu sa môže uviesť na trh. [PN 146]

5.  Profesionálny prevádzkovateľ zabezpečí vysledovateľnosť RMM z heterogénneho materiálu uchovávaním informácií umožňujúcich identifikáciu profesionálnych prevádzkovateľov, ktorí mu dodali počiatočný materiál použitý na výrobu (rodičovský materiál) heterogénneho materiálu.

Profesionálny prevádzkovateľ uchováva tieto informácie päť rokov.

Profesionálny prevádzkovateľ vyrábajúci RMM z heterogénneho materiálu určeného na uvedenie na trh vedie a uchováva aj tieto informácie:

a)  názov druhu a názov použitý pre každý oznámený heterogénny materiál;

b)  typ techniky použitej na výrobu heterogénneho materiálu, ako sa uvádza v odseku 1;

c)  charakterizáciu oznámeného heterogénneho materiálu;

d)  stanovište šľachtenia alebo výroby RMM z heterogénneho materiálu a stanovište výroby; [PN 147]

e)  plochu na výrobu RMM z heterogénneho materiálu a vyrobené množstvo.

Príslušné orgány majú prístup k informáciám uvedeným v tomto odseku v kontexte kontrol po uvedení na trh. [PN 148]

6.  Článok 54 sa primerane uplatňuje na vhodnosť označenia heterogénneho materiálu.

7.  Heterogénny materiál oznámený podľa odseku 1 príslušné orgány zaregistrujú v osobitnom registri („register heterogénneho materiálu“). Pre profesionálneho prevádzkovateľa je registrácia bezplatná. [PN 149]

Príslušné orgány vedú, aktualizujú a uverejňujú tento register, sprístupňujú ho online a bezodkladne oznamujú jeho obsah a aktualizácie Komisii. [PN 150]

Článok 28

RMM predávaný konečným používateľom

1.  Odchylne od článkov 5 až 12, článkov 14, 15 a 20 sa RMM môže predávať konečným používateľom, ak spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)  je označený náveskou prevádzkovateľa s názvom RMM a označením „Rastlinný množiteľský materiál pre konečných používateľov – nie je úradne certifikovaný“ alebo v prípade osiva „Osivo pre konečných používateľov – nie je úradne certifikované“;

b)  v prípade, že nepatrí k odrode registrovanej v národnom registri odrôd uvedenom v článku 44, má zverejnený opis na základe súkromnej dokumentácie v obchodnom katalógu vedenom profesionálnym prevádzkovateľom. Profesionálny prevádzkovateľ túto súkromnú dokumentáciu poskytne na požiadanie príslušnému orgánu;

c)  je prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu a akýchkoľvek nedostatkov, ktoré by mohli zhoršiť jeho kvalitu ako množiteľského materiálu, a musí mať uspokojivú vitalitu a rozmery, pokiaľ ide o jeho použiteľnosť ako RMM, a v prípade osiva musí mať uspokojivú klíčivosť a

d)  uvádza sa na trh formou jednotlivých rastlín alebo v prípade osiva a hľúz v malých baleniach.

Profesionálny prevádzkovateľ, ktorý využíva túto výnimku, každý rok oznámi túto činnosť príslušnému orgánu so zreteľom na dotknuté druhy a množstvá. [PN 151]

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pravidlá týkajúce sa požiadaviek na veľkosť, formát, pečatenie a manipuláciu s malými baleniami uvedenými v odseku 1 písm. d).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2. [PN 152]

Článok 29

RMM predávaný do génových bánk, organizácií a sietí aleboorganizáciam a sieťam pôsobiacim v oblasti dynamickej ochrany, predávaný týmito organizáciami a sieťami, medzi nimi a v rámci nich [PN 153]

1.  Odchylne od článkov 5 až 25 možno RMM predávať do génových bánk, organizácií a sietí alebo medzi nimi, ktorých zákonným cieľom alebo cieľom oficiálne oznámeným príslušnému orgánu je zachovanie rastlinných genetických zdrojov zdrojovorganizáciám a sieťam vrátane poľnohospodárov, ktoré sa venujú dynamickej ochrane, týmito organizáciami a sieťami, medzi takýmito organizáciami a sieťami a v rámci nich, pričom všetky činnosti sa vykonávajú na neziskové účely. [PN 154]

Tieto génové banky, organizácie a siete pôsobiace v oblasti ochrany alebo ich členovia ho tiežho takisto môžu predávať osobám, ktoré vykonávajú dynamickú ochranu tohto RMM ako koneční spotrebitelia alebo na poľnohospodárskena neziskové účely. [PN 155]

V prípadoch uvedených v prvom a druhom pododseku musí RMM spĺňať tieto požiadavky:

a)  byť uvedený v registri vedenom týmito génovými bankami, organizáciami a sieťami s príslušnýmpôsobiacimi v oblasti ochrany so základným opisom tohto RMM v prípade, že nepatrí k odrode registrovanej v národnom registri odrôd uvedenom v článku 44; [PN 156]

b)  byť uchovaný v týchto génových bankách, organizáciách a sieťach pôsobiacich v oblasti ochrany a, ak je to z množstevného hľadiska možné,a vzorky tohto RMM sa na požiadanie poskytnú príslušným orgánom; a [PN 157]

c)  byť prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu a akýchkoľvek nedostatkov, ktoré by mohli zhoršiť jeho kvalitu ako množiteľského materiálu, a mať uspokojivú vitalitu a rozmery, pokiaľ ide o jeho použiteľnosť ako RMM, a v prípade osiva mať uspokojivú klíčivosť. [PN 158]

2.  Génové banky, Organizácie a siete pôsobiace v oblasti ochrany oznámia príslušnému orgánu využitie výnimky uvedenej v odseku 1 a dotknuté druhy. [PN 159]

Článok 30

Naturálna Výmena osivaRMM medzi poľnohospodármi [PN 160]

1.  Odchylne od článkov 5 až 25 si poľnohospodári môžu naturálne alebo za peňažnú náhradu vymieňať osivo, ak takéto osivoRMM, ak takýto RMM spĺňa všetky tieto podmienky: [PN 161]

1.  vyrába sa vo vlastných priestoroch príslušného poľnohospodára; [PN 162 - netýka sa slovenskej verzie]

2.  je odvodené z vlastnej úrodyodvodený z vlastných plodín príslušného poľnohospodára; [PN 163]

3.  v prípade osív nie je predmetom zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú uzatvára príslušný poľnohospodár s profesionálnym prevádzkovateľom vykonávajúcim výrobu osiva, a [PN 164]

4.  osivoRMM sa používa na dynamické riadenie a ochranu vlastného osivaRMM poľnohospodára s cieľom prispieť k agrodiverzite. [PN 165]

2.  Takéto osivoTakýto RMM musí spĺňať všetky tieto požiadavky: [PN 166]

a)  nepatrí k odrode, pre ktorú boli udelené práva k odrodám rastlín v súlade s nariadením (ES) č. 2100/94;

b)  je obmedzené na malé množstvá stanovené príslušnými orgánmi pre konkrétne druhy na rok a na poľnohospodáraobmedzený množstvom bez využitia sprostredkovateľských subjektov alebo verejnej ponuky na uvedenie na trh, a [PN 167]

c)  musí byť prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu a akýchkoľvek nedostatkov, ktoré by mohli ovplyvniť jeho kvalitu, a v prípade ako osiva, a musí mať uspokojivú klíčivosť. [PN 168]

3.   Členské štáty každoročne oznámia Komisii a ostatným členským štátom množstvá na jednotlivé druhy vymedzené v súlade s odsekom 2 písm. b). [PN 169]

Článok 30a

Maximálne množstvo každého druhu, ktoré sa môže vymeniť

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie s cieľom stanoviť pre každý druh maximálne množstvo, ktoré možno vymieňať podľa článku 30 ods. 2 písm. b). Toto množstvo sa stanoví s prihliadnutím na potreby drobných profesionálnych poľnohospodárov, ako aj na riziká pre zdravie rastlín, pričom sa podporí rozvoj a udržiavanie rôznych poľnohospodárskych systémov. [PN 170]

Článok 31

Osivo šľachtiteľa

1.   Odchylne od článkov 5 až 25 môže príslušný orgán povoliť prevádzkovateľom, aby predávali osivo generácií predchádzajúcich predzákladnej kategórii iným prevádzkovateľom na účely šľachtenia nových odrôd (osivo šľachtiteľa).

Príslušný orgán pri udeľovaní povolenia určí trvanie povolenia a množstvá pre jednotlivé druhy.

2.   K RMM uvedenému v odseku 1 sa prikladá náveska vydaná profesionálnym prevádzkovateľom s označením „osivo šľachtiteľa“, ktorá sa podľa potreby umiestni na kontajner, zväzok alebo obal tohto materiálu.

Pred použitím ako predzákladné osivo sa zapečatí a označí číslom dávky, ktoré sa použije na účely identifikácie a testovania na kontrolnom políčku. [PN 171]

Článok 32

RMM ešte neregistrovaných odrôd

1.  Odchylne od článku 5 môže príslušný orgán povoliť profesionálnym prevádzkovateľom, aby na účely množenia vyrábali a uvádzali predzákladné osivo, predzákladný materiál, základné osivo a základný materiál, štandardné osivo a štandardný materiál patriace k odrode, ktorá ešte nie je registrovaná v národnom registri odrôd uvedenom v článku 44, na trh, ak sú splnené všetky tieto požiadavky: [PN 172]

a)  príslušné obchodné sektory musia získať tento materiál alebo osivo vopred, aby mali k dispozícii dostatočné zásoby, keď bude príslušná odroda zaregistrovaná, a

b)  neexistuje riziko, že takéto povolenie povedie k nedostatočnej identifikácii alebo kvalite RMM, ktorý sa uvádza na trh, a

c)  príslušný RMM patrí k odrode, pre ktorú bola podaná žiadosť o registráciu v národnom registri odrôd podľa článku 55.

Takéto povolenie sa môže udeliť na maximálne obdobie troch rokov v prípade osiva a piatich rokov v prípade RMM iného ako osivo a na maléobmedzené množstvá pre jednotlivé druhy, ako určí príslušný orgán v závislosti od objemu výroby na úrovni členského štátu. [PN 173]

Táto výnimka sa nesmie vzťahovať na RMM pozostávajúci z geneticky modifikovaného organizmu v zmysle smernice 2001/18/ES. [PN 174]

2.  Odchylne od článkov 5 a 7, článkov 10 až 12, článkov 15, 20, 23 a 24 môže príslušný orgán povoliť profesionálnym prevádzkovateľom na maximálne obdobie troch rokov v prípade osív a piatich rokov v prípade RMM iného ako osivo a v prípade malýchobmedzených množstiev na druh podľa rozhodnutia príslušného orgánu v závislosti od objemu výroby na úrovni členského štátu, aby vyrábali a uvádzali RMM patriaci k odrode, ktorá ešte nie je registrovaná v národnom registri odrôd uvedenom v článku 44, na trh, ak sú splnené všetky tieto požiadavky: [PN 175]

a)  povolený RMM sa používa len na testy alebo skúšky vykonávané profesionálnymi prevádzkovateľmi s cieľom získať informácie o pestovaní alebo používaní príslušnej odrody na farmách;

b)  predaj sa uskutočňuje len tým profesionálnym prevádzkovateľom, bez ďalšieho uvádzania na trh, ktorí vypracujú správu o výsledkoch testov alebo skúšok v súvislosti s informáciami o pestovaní alebo používaní tejto odrody;

c)  neexistuje riziko, že takéto povolenie povedie k nedostatočnej identifikácii alebo kvalite RMM, ktorý sa uvádza na trh, a

d)  povolený RMM spĺňa požiadavky štandardného RMM pre príslušné druhy.

3.  Na získanie povolenia uvedeného v odsekoch 1 a 2 profesionálny prevádzkovateľ príslušným orgánom predloží žiadosť, v ktorej uvedie tieto informácie:

a)   výrobu zásob predzákladného osiva a materiálu, základného osiva a materiálu a certifikovaného osiva a materiálu, ktoré sú k dispozícii pred registráciou odrody, a plánované testy a skúšky štandardného osiva a materiálu; [PN 176]

b)  referenciu odrody šľachtiteľa uvedenú v žiadosti o registráciu;

c)  prípadný postup udržiavania odrody;

d)  orgán, ktorý žiadosť o registráciu odrody posudzuje, a referenciu pridelenú danej žiadosti.

e)   miesto, kde bude prebiehať výroba, a [PN 177]

f)   množstvá materiálu, ktorý sa má sprístupňovať na trhu. [PN 178]

4.  Členské štáty, ktorých príslušné orgány udelili povolenie uvedené v odsekoch 1 a 2, o tom každoročne informujú ostatné členské štáty a Komisiu.

5.  K RMM uvedenému v odsekoch 1 a 2 musí byť priložená náveska vydaná profesionálnym prevádzkovateľom s označením „Odroda zatiaľ neuvedená v zozname“.

Článok 33

Povolenie v prípade dočasných ťažkostí s dodávkami

1.  S cieľom odstrániť dočasné ťažkosti so všeobecnými dodávkami RMM, ktoré sa môžu vyskytnúť v Únii v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok alebo iných nepredvídaných okolností, môžeje Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktusplnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa mení toto nariadenie, s cieľom povoliť členským štátom, aby na obdobie najviac jedného roka povolili uvádzanie kategórií predzákladného, základného alebo certifikovaného materiálu alebo osiva, ktoré spĺňa jednu z týchto podmienok, na trh: [PN 179]

a)  patrí k odrode, ktorá nie je zapísaná v národnom registri odrôd, alebo

b)  spĺňa menej prísne požiadavky, ako sú požiadavky uvedené v článku 7 ods. 1.

Písmeno a) sa uplatňuje odchylne od článku 5 a písmeno b) sa uplatňuje odchylne od článku 7 ods. 1.

V uvedenom vykonávacomdelegovanom akte sa môžu stanoviťstanovia maximálne množstvá, ktoré možno uvádzať na trh podľa jednotlivých rodov alebo druhov. [PN 180]

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2. [PN 181]

2.  K RMM uvedenému v odseku 1 sa prikladá náveska, na ktorej sa prípadne uvádza, že daný RMM patrí k neregistrovanej odrode alebo spĺňa menej prísne požiadavky na kvalitu, ako sú požiadavky uvedené v článku 7 ods. 1.

3.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktuje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa mení toto nariadenie, s cieľom rozhodnúť, že príslušné povolenie musí byť zrušené alebo zmenené, ak dospeje k záveru, že už nie je potrebné alebo primerané cieľu odstrániť dočasné problémy so všeobecnými dodávkami dotknutého RMM. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2. [PN 182]

4.  Členské štáty môžu bez získania povolenia Komisie uvedeného v odseku 1 na obdobie maximálne jedného roka a na obmedzené množstvo podľa rodov alebo druhov, ktoré je potrebné na riešenie príslušných problémov s dodávkami, povoliť výrobu a uvádzanie osiva, ktoré spĺňa hodnoty klíčivosti znížené najviac o 15 percentuálnych bodov v porovnaní s hodnotami stanovenými podľa vykonávacieho aktu uvedeného v článku 7 ods. 3, na trh.

4a.   Členské štáty, ktoré uplatnia výnimku uvedenú v odseku 4, to oznámia Komisii. [PN 183]

4b.   Toto výnimočné povolenie sa nesmie vzťahovať na RMM pozostávajúci z geneticky modifikovaného organizmu v zmysle smernice 2001/18/ES. [PN 184]

Článok 34

Dočasné povolenie v naliehavých prípadoch na uvádzanie osiva, ktoré nie je certifikované ako vyhovujúce platným požiadavkám na kvalitu, na trh

1.  Príslušné orgány môžu na obdobie maximálne jedného mesiaca povoliť uvádzanie osiva ako s predzákladného, základného alebo certifikovaného osiva na trh pred jeho certifikáciou v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 7 týkajúcimi sa klíčivosti, maximálneho obsahu iných druhov alebo čistoty, ak je potrebné toto osivo rýchlo sprístupniť na trhu s cieľom riešiť naliehavé potreby dodávok.

2.  Povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje na základe analytickej správy o osive vydanej profesionálnym prevádzkovateľom, ktorou sa potvrdzuje splnenie požiadaviek týkajúcich sa klíčivosti, obsahu iných druhov alebo čistoty podľa článku 7 ods. 1.

Profesionálny prevádzkovateľ poskytne príslušnému orgánu meno a adresu prvého príjemcu osiva. Profesionálny prevádzkovateľ uchováva informácie o predbežnej analytickej správe k dispozícii príslušnému orgánu.

3.  Osivo uvedené v odseku 1 musí mať návesku s označením „Dočasné povolenie na uvádzanie na trh“.

Článok 35

Ešte necertifikovaný RMM

1.  RMM, ktorý bol vyrobený v Únii, ale ešte nebol certifikovaný ako predzákladné, základné alebo certifikované osivo podľa článku 7, možno uvádzať na trh s odkazom na ktorúkoľvek z uvedených kategórií, ak sú splnené všetky tieto požiadavky:

a)  príslušný orgán alebo profesionálny prevádzkovateľ pod úradným dohľadom príslušného orgánu vykonal pred zberom inšpekciu v teréne, ktorou sa potvrdilo, že uvedený RMM spĺňa požiadavky na výrobu uvedené v článku 7 ods. 1;

b)  je v procese udeľovania certifikácie príslušným orgánom alebo profesionálnym prevádzkovateľom pod úradným dohľadom príslušného orgánu a

c)  sú splnené požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 55a. [PN 185]

2.  RMM uvedený v odseku 1 môže predávať iba profesionálny prevádzkovateľ, ktorý tento RMM vyrobil, profesionálnemu prevádzkovateľovi, ktorý má vykonať certifikáciu. Takýto RMM sa nesmie ďalej previesť na žiadnu inú osobu pred jeho konečnou certifikáciou.

3.  K RMM uvedenému v odseku 1 musí byť priložená náveska vydaná profesionálnym prevádzkovateľom s označením „Osivo/materiál bez konečnej certifikácie“.

4.  Ak sa príslušný orgán v mieste zozbierania RMM („príslušný orgán výroby“) a príslušný orgán v mieste certifikácie RMM podľa článku 7 („príslušný orgán certifikácie“) líšia, poskytnú si príslušné informácie o výrobe a uvádzaní tohto RMM na trh.

5.  RMM, ktorý bol zozbieraný v tretej krajine, ale ešte nebol certifikovaný ako predzákladný, základný alebo certifikovaný materiál podľa článku 7, možno uvádzať na trh v Únii s odkazom na ktorúkoľvek z uvedených kategórií, ak:

a)  bolo prijaté rozhodnutie o rovnocennosti podľa článku 39 týkajúce sa danej tretej krajiny;

b)  sú splnené požiadavky stanovené v odseku 1 písm. a) a b) a v odsekoch 2 a 3 a profesionálni prevádzkovatelia z dotknutej tretej krajiny podliehajú úradnému dohľadu svojich príslušných orgánov;

c)  príslušné orgány členského štátu a dotknutej tretej krajiny si poskytujú relevantné informácie o uvádzaní daného materiálu na trh a

d)  príslušné orgány dotknutej tretej krajiny príslušnému orgánu členského štátu certifikácie na požiadanie poskytujú všetky relevantné informácie o výrobe.

Na účely tohto odseku sa odkazy na príslušný orgán výroby uvedené v odsekoch 1 až 5 považujú za odkazy na príslušný orgán dotknutej tretej krajiny a v nich uvedené odkazy na požiadavky stanovené podľa článku 7 ods. 1 sa považujú za odkazy na rovnocenné požiadavky tretej krajiny, ako sú uznané podľa článku 39 ods. 2.

5a.   Táto výnimka sa nesmie vzťahovať na RMM pozostávajúci z geneticky modifikovaného organizmu v zmysle smernice 2001/18/ES. [PN 186]

Článok 36

Prísnejšie požiadavky na výrobu a obchodovanie

1.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov povoliť členským štátom v súvislosti s výrobou a uvádzaním RMM na trh uložiť prísnejšie požiadavky na výrobu alebo uvádzanie na trh, ako sú požiadavky uvedené v článkoch 7 a 8, na celom území dotknutého členského štátu alebo jeho časti za predpokladu, že tieto prísnejšie požiadavky zodpovedajú špecifickým podmienkam výroby a agroklimatickým potrebám tohto členského štátu s ohľadom na príslušný RMM a nezakazujú, nesťažujú ani neobmedzujú voľný pohyb RMM, ktorý je v súlade s týmto nariadením. [PN 187]

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

2.  Na získanie povolenia uvedeného v odseku 1 členské štáty predložia Komisii žiadosť, v ktorej uvedú:

a)  návrh ustanovení, ktoré obsahujú navrhované požiadavky, a

b)  odôvodnenie nevyhnutnosti a proporcionality takýchto požiadaviek vzhľadom na možné dodatočné náklady na výrobu a uvádzanie na trh. [PN 188]

3.  Povolenie uvedené v odseku 1 sa udelí len v prípade, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  vykonávaním navrhovaných ustanovení uvedených v odseku 2 písm. a) sa zabezpečuje zlepšenie identity a kvality daného RMM a je odôvodnené špecifickými poľnohospodárskymi alebo klimatickými podmienkami dotknutého členského štátu a

b)  navrhované ustanovenia sú potrebné a primerané cieľu opatrenia uvedeného v odseku 2 písm. a).

4.  V prípade potreby každý členský štát do … [jeden rok odo dňa uplatňovania tohto nariadenia] preskúma opatrenia prijaté podľa článku 5 smernice 66/401/EHS, článku 5 smernice 66/402/EHS, článku 7 smernice 2002/54/ES, článku 24 smernice 2002/55/ES, článku 5 smernice 2002/56/ES a článku 7 smernice 2002/57/ES a tieto opatrenia buď zruší, alebo ich zmení s cieľom dosiahnuť súlad s požiadavkami na výrobu a uvádzanie na trh stanovenými a prijatými podľa článkov 7 a 8.

Dotknutý členský štát o týchto opatreniach informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, že opatrenia uvedené v prvom pododseku sa majú zrušiť alebo zmeniť v prípade, že sa považujú za zbytočné a/alebo neprimerané ich cieľu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

Článok 37

Núdzové opatrenia

1.  Ak je pravdepodobné, že výroba alebo uvádzanie RMM na trh predstavuje závažné riziko pre zdravie ľudí, zvierat alebo rastlín, pre životné prostredie alebo pre pestovanie iných druhov a že takéto riziko nemožno uspokojivo zvládnuť prostredníctvom opatrení prijatých dotknutým členským štátom, Komisia bezodkladne príjme prostredníctvom vykonávacích aktov všetky primerané predbežné núdzové opatrenia. Takéto opatrenia sú časovo obmedzené. Môžu zahŕňať ustanovenia obmedzujúce alebo zakazujúce uvádzanie daného RMM na trh alebo stanovujúce vhodné podmienky na jeho výrobu alebo uvádzanie na trh v závislosti od závažnosti situácie.

Odchylne od prvého pododseku sa v prípade nedodržania požiadaviek na plodinové bariéry alebo iných požiadaviek uložených na pestovanie odrôd, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy alebo z nich pozostávajú, zavedú opatrenia obmedzujúce alebo zakazujúce uvádzanie príslušného RMM na trh až do obnovenia úplného súladu. [PN 189]

Takéto opatrenia sa môžu prijať na základe vlastnej iniciatívy Komisie alebo na požiadanie členského štátu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

Z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov s cieľom odstrániť závažné riziko pre ľudské zdravie Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 76 ods. 3.

2.  Ak členský štát úradne informuje Komisiu o potrebe prijať núdzové opatrenia a Komisia nekoná v súlade s odsekom 1, môže príslušný členský štát prijať akékoľvek vhodné, proporcionálne a časovo obmedzené predbežné núdzové opatrenia. Tieto opatrenia môžu zahŕňať ustanovenia, ktorými sa obmedzujú, zakazujú alebo stanovujú vhodné podmienky na výrobu alebo uvádzanie RMM na trh na území daného členského štátu v závislosti od závažnosti situácie. Dotknutý členský štát bezodkladne informuje ostatné členské štáty a Komisiu o prijatých opatreniach a lehote, na ktorú sa vzťahujú, a uvedie dôvody svojho rozhodnutia. Tento prístup umožňuje členským štátom rýchlo a účinne konať v núdzových situáciách s cieľom chrániť zdravie, životné prostredie a hospodárske záujmy. [PN 190]

3.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, že vnútroštátne predbežné núdzové opatrenia uvedené v odseku 2 sa majú zrušiť alebo zmeniť, ak sa domnieva, že tieto opatrenia nie sú opodstatnené vzhľadom na príslušné riziko podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2. Dotknutý členský štát môže zachovať svoje vnútroštátne predbežné núdzové opatrenia do dňa, keď sa začnú uplatňovať vykonávacie akty uvedené v tomto odseku.

Článok 38

Dočasné experimenty s cieľom hľadať lepšie alternatívy k ustanoveniam tohto nariadenia

1.  Odchylne od článkov 2, 5, 6, 7, 8, 9, 20, 26, 27 a 47 až 53 je a 20 môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť o organizáciisplnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie organizáciou dočasných experimentov s cieľom hľadať lepšie alternatívy k ustanoveniam tohto nariadenia týkajúcim sa rodov a druhov, na ktoré sa vzťahuje, požiadaviek na príslušnosť k registrovanej odrode,registrovanému RMM alebo požiadaviek na výrobu a uvádzanie predzákladného, základného, certifikovaného a štandardného materiálu alebo osiva na trh a povinnosti príslušnosti k predzákladnému, základnému a certifikovanému materiálu alebo osivu, požiadaviek na výrobu a uvádzanie heterogénneho materiálu na trh a povinnosti príslušnosti k predzákladnému, základnému a certifikovanému materiálu alebo osivu. [PN 191]

Tieto experimenty môžu mať formu technických alebo vedeckých skúšok, ktorými sa skúma uskutočniteľnosť a vhodnosť nových požiadaviek v porovnaní s požiadavkami stanovenými v článkoch 2, 5, 6, 7, 8, 9, 20, 26, 27 a 47 až 53 a 20 tohto nariadenia. [PN 192]

2.  Vykonávacie akty uvedenéV delegovaných aktoch uvedených v odseku 1 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2 a uvedie sa v nich jeden alebo viacero z týchto prvkov: [PN 193]

a)  dotknuté rody alebo druhy;

b)  podmienky experimentov pre jednotlivé rody alebo druhy;

c)  trvanie experimentu;

d)  povinnosti zúčastnených členských štátov v oblasti monitorovania a podávania správ.

Tieto delegované akty sa prispôsobia vývoju techník výroby príslušného RMM na základea budú vychádzať z porovnávacích skúšok vykonaných členskými štátmi. [PN 194]

3.  Komisia preskúma výsledky týchto experimentov a zhrnie ich v správe, v ktorej v prípade potreby uvedie potrebu zmeniť články 2, 5, 6, 7 až 9, 8 alebo 20, 26, 27 a 47 až 53. [PN 195]

ODDIEL 8

Dovoz z tretích krajín

Článok 39

Dovoz na základe rovnocennosti požiadaviek tretích krajín s požiadavkami Únie

1.  RMM sa môže dovážať z tretích krajín, len ak sa v súlade s odsekom 2 preukáže, že spĺňa požiadavky rovnocenné s požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na RMM, ktorý sa vyrába a uvádza na trh v Únii.

Žiadny takýto dovoz však nie je povolený a žiadna takáto rovnocennosť sa neuznáva podľa odseku 2 pre zmesi určené na zachovanie, ako sú zmesi uvedené v článku 22, a pre RMM, na ktorý sa vzťahujú výnimky z článkov 26 až 30RMM uvedený v článkoch 22 až 29, s výnimkou prípadov, keď pochádza zo susedných krajín. [PN 196]

2.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov uznať, že RMM určitých rodov, druhov alebo kategórií vyrobený v tretej krajine alebo v konkrétnych oblastiach tretej krajiny spĺňa požiadavky rovnocenné s požiadavkami uplatniteľnými na RMM, ktorý sa vyrába a uvádza na trh v Únii, a to na základe všetkých týchto skutočností:

a)  dôkladné preskúmanie informácií a údajov, ktoré dotknutá tretia krajina poskytla;

b)  audit vykonaný Komisiou v dotknutej tretej krajine, ktorým sa preukáže, že príslušný RMM spĺňa požiadavky rovnocenné s požiadavkami uplatňovanými na RMM, ktorý sa vyrába a uvádza na trh v Únii, ak Komisia považovala tento audit za potrebný, a

c)  v prípade osiva skutočnosť, že sa príslušná krajina zúčastňuje na Schémach OECD pre odrodovú certifikáciu osív pohybujúcich sa v medzinárodnom obchode a uplatňuje metódy Medzinárodnej asociácie na skúšanie osív (ISTA), prípadne spĺňa pravidlá Asociácie úradných analytikov osív (AOSA).

Na tento účel Komisia preskúma:

a)  právne predpisy tretej krajiny v oblasti dotknutých druhov;

b)  štruktúru príslušných orgánov tretej krajiny a jej kontrolné útvary, právomoci, ktoré majú, záruky, ktoré môžu poskytnúť, pokiaľ ide o uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov tretej krajiny platných pre dotknuté odvetvie, a spoľahlivosť postupov úradnej certifikácie;

c)  vykonávanie primeraných úradných kontrol týkajúcich sa identifikácie a kvality RMM dotknutých druhov príslušnými orgánmi tretej krajiny;

d)  záruky poskytnuté treťou krajinou, že:

i)  podmienky uplatňované na výrobné prevádzky, z ktorých sa RMM vyváža do Únie, sú v súlade s požiadavkami, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami uvedenými v tomto článku, a

ii)  výrobné prevádzky podliehajú pravidelným a účinným kontrolám príslušnými orgánmi tretej krajiny.

Komisia môže vykonávať aj audity na overenie súladu s druhým pododsekom písm. b) až d).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

3.  Vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 2 sa môže podľa potreby pre príslušný RMM stanoviť jeden alebo viacero z týchto prvkov:

a)  podmienky týkajúce sa inšpekcií vo výrobnej prevádzke vykonávaných v tretích krajinách;

b)  v prípade osiva podmienky týkajúce sa vydania certifikátu zo strany Medzinárodnej asociácie na skúšanie osív treťou krajinou;

c)  podmienky týkajúce sa osiva, ktoré ešte nemá konečnú certifikáciu;

d)  podmienky týkajúce sa balenia, pečatenia a označovania RMM;

e)  podmienky týkajúce sa výroby, identity a uvádzania RMM na trh, okrem podmienok stanovených v právnych predpisoch tretej krajiny, ak je to potrebné na riešenie konkrétnych aspektov týkajúcich sa identity a kvality daného RMM;

f)  požiadavky, ktoré musia spĺňať profesionálni prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú a uvádzajú daný RMM na trh.

4.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov uznať, že kontroly udržiavania odrôd vykonávané v tretej krajine poskytujú rovnaké záruky ako kontroly stanovené v článku 72 ods. 1, 2 a 4, ak sa odrody registrované v národnom registri odrôd alebo v registri odrôd Únie majú udržiavať v dotknutej tretej krajine.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

Článok 40

Označenie a informácie, ktoré sa majú poskytnúť pre RMM dovážaný z tretích krajín

1.  Predzákladné, základné a certifikované osivo uvedené v článku 39 sa môže dovážať z tretích krajín len v prípade, ak má návesku OECD.

Predzákladný, základný a certifikovaný materiál uvedený v článku 39 sa môže dovážať z tretích krajín len v prípade, ak má úradnú návesku vydanú príslušným orgánom dotknutej tretej krajiny.

Tieto návesky musia obsahovať všetky tieto informácie:

a)  údaj „spĺňa pravidlá a normy EÚ“;

b)  informácia o druhu, odrode, kategórii a čísle dávky príslušného RMM;

c)  dátum uzavretia v prípade uvádzania na trh v kontajneroch alebo obaloch;

d)  informácia o tretej krajine výroby a predmetnom príslušnom orgáne;

e)  prípadne posledná tretia krajina, z ktorej sa RMM dováža, a posledná tretia krajina, kde sa RMM vyrobil;

f)  v prípade osiva deklarovaná čistá alebo hrubá hmotnosť dovezeného osiva alebo deklarovaný počet dovezených dávok osiva;

g)  meno osoby, ktorákonečného používateľa, poľnohospodára alebo profesionálneho prevádzkovateľa, ktorý dováža RMM. [PN 197]

2.  Štandardné osivo a štandardný materiál podľa článku 39 sa môžu dovážať z tretích krajín len v prípade, ak majú návesku prevádzkovateľa, ktorá obsahuje všetky tieto informácie:

a)  údaj „spĺňa pravidlá a normy EÚ“;

b)  informácia o druhu, odrode, kategórii a čísle dávky príslušného RMM;

c)  dátum uzavretia v prípade uvádzania na trh v kontajneroch alebo obaloch;

d)  tretia krajina výroby;

e)  prípadne posledná tretia krajina, z ktorej sa RMM dováža, a posledná tretia krajina, kde sa RMM vyrobil;

f)  v prípade osiva deklarovaná čistá alebo hrubá hmotnosť dovezeného osiva alebo deklarovaný počet dovezených dávok osiva;

g)  meno osoby, ktorákonečného používateľa, poľnohospodára alebo profesionálneho prevádzkovateľa, ktorý dováža RMM. [PN 198]

3.  RMM sa môže dovážať do Únie len po elektronickom predložení informácií uvedených v odseku 1 alebo 2 dovozcom príslušnému orgánu členského štátu dovozu.

4.  Členské štáty bezodkladne poskytnú v systéme riadenia informácií pre úradné kontroly (IMSOC) uvedenom v článku 131 nariadenia (EÚ) 2017/625 informácie o všetkých zistených nesúladoch dovezeného RMM v súvislosti s požiadavkami odsekov 1 a 2.

KAPITOLA III

POŽIADAVKY NA PROFESIONÁLNYCH PREVÁDZKOVATEĽOV

Článok 41

Povinnosti profesionálnych prevádzkovateľov vyrábajúcich RMM

Profesionálni prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú RMM s cieľom obchodného využitia, musia: [PN 199]

a)  byť usadení v Únii;

b)  byť zaregistrovaní v registri uvedenom v článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031 v súlade s článkom 66 uvedeného nariadenia;

c)  byť k dispozícii osobne alebo vymenovať osobu, ktorá spolupracuje s príslušnými orgánmi na účely uľahčenia úradných kontrol;

d)  identifikovať a monitorovať kritické body procesu výroby alebo uvádzania na trh, ktoré môžu mať vplyv na identitu a kvalitu RMM;

e)  viesť záznamy o monitorovaní kritických bodov uvedených v písmene b) d) a na požiadanie príslušných orgánov ich poskytnú na účely preskúmania; [PN 200]

f)  zabezpečiť, aby bolo možné dávky RMM samostatne identifikovať;

g)  uchovávať aktualizované informácie o adrese priestorov a iných miest, ktoré sa používajú na výrobu RMM;

h)  zabezpečiť, aby príslušné orgány mali prístup k priestorom a iným miestam výroby vrátane priestorov a polí tretích zmluvných strán, k záznamom z monitorovania a všetkým súvisiacim dokumentom;

i)  v prípade potreby prijať opatrenia na zachovanie identity RMM v súlade s požiadavkami tohto nariadenia;

j)  na žiadosť príslušných orgánov sprístupniť všetky zmluvy s tretími stranami.

Požiadavky stanovené v odseku 1 písm. d) a e) sa nevzťahujú na mikropodniky. [PN 201]

Činnosti, na ktoré sa vzťahujú články 29 a 30, nepodliehajú ustanoveniam tohto článku. [PN 202]

Článok 42

Vysledovateľnosť

1.  Profesionálni prevádzkovatelia zabezpečujú, aby bol RMM vysledovateľný vo všetkých fázach výroby a uvádzania na trh.

2.  Profesionálni prevádzkovatelia na účely odseku 1 uchovávajú informácie, ktoré im umožňujú identifikovať:

a)  profesionálnych prevádzkovateľov, ktorí im dodali príslušné osivo a príslušný materiál;

b)  osoby, ktorým dodali RMM, a príslušný RMM, okrem prípadu konečných používateľov.

Na požiadanie takéto informácie sprístupňujú príslušným orgánom.

3.  Profesionálni prevádzkovatelia uchovávajú záznamy o RMM a profesionálnych prevádzkovateľoch a osobách uvedených v odseku 2 počas troch rokov odo dňa, keď im bol materiál dodaný alebo keď ho dodali.

3a.   Činnosti, na ktoré sa vzťahujú články 29 a 30, nepodliehajú ustanoveniam tohto článku. [PN 203]

Článok 43

Ročné oznamovanie plánovanej výroby a certifikácie predzákladného, základného a certifikovaného osiva a materiálu

Profesionálni prevádzkovatelia každý rok oznámia príslušným orgánom:

a)  svoj zámer vyrábať predzákladný, základný a certifikovaný materiál alebo predzákladné, základné a certifikované osivo najmenej jeden mesiac pred začiatkom tejto výroby a [PN 204]

b)  výrobu predzákladného, základného a certifikovaného materiálu, ktorá sa začala v predchádzajúcich rokoch a pokračuje v dotknutom roku.

V tomto oznámení sa uvedú príslušné rastlinné druhy, odrody a kategórie a presné miesto výroby.

KAPITOLA IV

REGISTRÁCIA ODRÔD

ODDIEL 1

REGISTRE ODRÔD

Článok 44

Zriadenie národných registrov odrôd

1.  Každý členský štát zriadi a zverejní v elektronickom formáte a trvalo aktualizuje jednotný národný register odrôd (ďalej len „národný register odrôd“), ktorý obsahuje: [PN 205]

a)  všetky odrody registrované podľa postupu stanoveného v článkoch 55 až 68;

b)  odrody na zachovanie genofondu uvedené v článku 26 a registrované podľa článku 53.

2.  RMM patriaci k odrode zaregistrovanej aspoň v jednom národnom registri odrôd sa môže vyrábať a uvádzať na trh v Únii v súlade s týmto nariadením.

3.  Po zriadení svojich národných registrov odrôd, ako aj po akejkoľvek ich aktualizácii ich členské štáty bezodkladne oznámia Komisii, aby ich zaradila do registra odrôd Únie uvedeného v článku 45.

4.  Tento článok a články 45 až 74 sa nemôžu vzťahovať na odrody, ktoré sú vyšľachtené výlučne ako zložky hybridných odrôd.

Článok 45

Zriadenie registra odrôd Únie

1.  Komisia zriadi, zverejní v elektronickom formáte a aktualizuje jednotný register odrôd (ďalej len „register odrôd Únie“).

2.  Register odrôd Únie obsahuje odrody registrované v národných registroch odrôd a oznámené v súlade s článkom 44 a aktualizuje sa každý mesiac. [PN 206]

Register odrôd Únie môže byť dostupný prostredníctvom elektronického portálu, ktorý obsahuje ďalšie registre práv k odrodám rastlín, lesného reprodukčného materiálu alebo iných rastlín.

Článok 46

Obsah národných registrov odrôd a registra odrôd Únie

1.  Národné registre odrôd a register odrôd Únie obsahujú všetky prvky uvedené v prílohe VII týkajúce sa odrôd uvedených v článku 44 ods. 1 písm. a).

V prípade odrôd na zachovanie genofondu uvedených v článku 44 ods. 1 písm. b) sa v týchto registroch uvádza aspoň stručný súhrn úradne uznaného opisu, pôvodná oblasť ich pôvodu, ich názov a osoba, ktorá ich udržiava.

2.  Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 75 s cieľom zmeniť prílohu VII doplnením prvkov, ktoré je potrebné zahrnúť do registrov odrôd, pričom zohľadní technický a vedecký vývoj a získané skúsenosti naznačujúce potrebu príslušných orgánov alebo profesionálnych prevádzkovateľov získať presnejšie informácie o registrovaných odrodách. [PN 207]

ODDIEL 2

POŽIADAVKY NA REGISTRÁCIU ODRÔD

Článok 47

Požiadavky na registráciu v národných registroch odrôd

1.  Odrody sa registrujú v národnom registri odrôd v súlade s článkami 55 až 68 iba v prípade, ak:

a)  majú:

i)  úradný opis preukazujúci súlad s požiadavkami na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť stanovenými v článkoch 48, 49 a 50 a v prípade druhov uvedených v časti A s výnimkou účelových trávnikov a v častiach D a E prílohy I spĺňajú požiadavky na uspokojivú hodnotu pre udržateľné pestovanie a využitie, ako sa uvádza v článku 52, alebo [PN 208]

ii)  úradne uznaný opis podľa článku 53, ak ide o odrody na zachovanie genofondu;

b)  majú názov, ktorý sa považuje za vhodný podľa článku 54;

c)  ak odrody obsahujú geneticky modifikované organizmy alebo z nich pozostávajú, organizmus je povolený na pestovanie v príslušnom členskom štáte podľa článku 19 smernice 2001/18/ES alebo článkov 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003, prípadne v príslušnom členskom štáte v súlade s článkom 26b smernice 2001/18/ES;

d)  ak odrody obsahujú NGT rastlinu kategórie 1, ako je vymedzená v článku 3 bode 7 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie o NGT…], alebo z nej pozostávajú, táto rastlina získala vyhlásenie o statuse NGT rastliny kategórie 1 podľa článku 6 alebo 7 uvedeného nariadenia alebo je potomstvom takýchto rastlín;

e)  ak odrody obsahujú NGT rastlinu kategórie 2, ako je vymedzená v článku 3 bode 8 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie o NGT…], alebo z nej pozostávajú, táto rastlina bola povolená podľa kapitoly III uvedeného nariadenia;

f)  ak sú odrody tolerantné voči herbicídom, podliehajú podmienkam pestovania na výrobu RMM a na akýkoľvek iný účel, ktoré boli prijaté podľa odseku 3, alebo v prípade, že takéto podmienky neboli prijaté tak, ako ich prijali príslušné orgány zodpovedné, podmienkam prijatým príslušnými orgánmi zodpovednými za registráciu, a v prípade, že sa majú odrody pestovať v inom členskom štáte, tieto podmienky musí prijať daný príslušný orgán, aby sa zabránilo vzniku odolnosti buriny voči herbicídom v dôsledku ich použitia; ak členský štát už vypracoval plán pestovateľských podmienok, tieto podmienky sa v prípade potreby rozšíria na registrácie následných odrôd s podobnými vlastnosťami v danom členskom štáte; [PN 209]

g)  ak majú odrody iné osobitné vlastnosti ako vlastnosti, ktoré sú uvedené v písmene f), ktoré môžu viesť k nežiaducim agronomickým účinkom, podliehajú podmienkam pestovania na výrobu RMM a na akýkoľvek iný účel, ktoré boli prijaté podľa odseku 3, alebo v prípade, že takéto podmienky neboli prijaté tak, ako ich prijali príslušné orgány zodpovedné, podmienkam prijatým príslušnými orgánmi zodpovednými za ich registráciu, a v prípade, že sa majú odrody pestovať v inom členskom štáte, prijatým príslušným orgánom v danom členskom štáte, aby sa zabránilo týmto konkrétnym nežiaducim agronomickým účinkom, ako je vznik odolnosti škodcov voči príslušným odrodám alebo nežiaduce účinky na opeľovače; ak členský štát už stanovil podmienky pestovania, tieto podmienky sa v náležitých prípadoch rozšíria o registrácie následných odrôd s podobnými vlastnosťami v danom členskom štáte. [PN 210]

Odroda nemôže byť registrovaná zároveň s úradným opisom aj s úradne uznaným opisom.

2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme špecifické požiadavky na vykonávanie skúšok, pokiaľ ide o návrh skúšky a podmienky pestovania, týkajúce sa: [PN 211]

a)  odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti podľa rodov alebo druhov odrôd, ako je uvedené v odseku 1 písm. a), na základe platných protokolov Medzinárodnej únie na ochranu nových odrôd rastlín (UPOV), protokolov stanovených úradom CPVO alebo iných relevantných technických a vedeckých dôkazov; a

b)  špecifické požiadavky týkajúce sa odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti podľa rodov a druhov, ako sa uvádza v písmene a), pre ekologické odrody vhodné pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, ako sa vymedzuje v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/848, na základe platných protokolov stanovených úniou UPOV alebo úradom CPVO, a najmä úpravou požiadaviek týkajúcich sa vyrovnanosti.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

V prípade potreby prispôsobia príslušné požiadavky vývoju medzinárodných noriem a novým vedeckým a technickým vedomostiam.

Kým sa nestanovia požiadavky uvedené v odseku 2 písm. b), posúdenie vyrovnanosti odrôd vhodných pre ekologickú poľnohospodársku výrobu iných, ako sú odrody uvedené v článku 68 ods. 1, sa vykonáva na základe odchylných typov. V prípade samoopelivých druhov sa použije populačný štandard 10 % a pravdepodobnosť prijatia aspoň 90 %. V prípade voľne opeľovaných druhov sa použije populačný štandard 20 % a pravdepodobnosť prijatia aspoň 80 %.

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa toto nariadenie dopĺňa o minimálne požiadavky na podmienky pestovania, ktoré prijmú príslušné orgány podľa odseku 1 písm. f) a g), ktoré sa týkajú: [PN 212]

ia)  opatrení na poli vrátane striedania plodín; [PN 213]

iib)  opatrení zameraných na monitorovanie; [PN 214]

iiic) spôsobu oznámenia podmienok uvedených v bode i)písmene a) Komisii a iným členským štátom; [PN 215]

ivd)  pravidiel podávania správ od profesionálnych prevádzkovateľov príslušným orgánom o uplatňovaní podmienok uvedených v bode i)písmene a); [PN 216]

ve)  uvedenia podmienok stanovených v bode i)písmene a) v národných registroch odrôd. [PN 217]

Tieto podmienky sú založené na najnovších vedeckých a technických vedomostiach.

4.  Na účely registrácie odrody vo svojom národnom registri odrôd príslušný orgán prijmeakceptuje bez akéhokoľvek ďalšieho preskúmania úradný opis, úradne uznaný opis alebo úradné preskúmanie požiadaviek na hodnotu pre udržateľné pestovanie a využitie uvedených v odseku 1 písm. a) bode i), ktoré vytvoril príslušný orgán iného členského štátu, ak medzi týmito dvoma príslušnými orgánmi existujú rovnocenné opatrenia na uznávanie. [PN 218]

Článok 48

Odlišnosť

1.  Na účely úradného opisu uvedeného v článku 47 ods. 1 písm. a) sa odroda považuje za odlišnú, ak sa prejavom vlastností, ktoré vyplývajú z konkrétneho genotypu alebo kombinácie genotypov, zreteľne odlišuje od akejkoľvek inej odrody, ktorej existenciaktorá je všeobecne známa v deň podania žiadosti stanovený podľa článku 58. [PN 219]

2.  Existencia inej odrody, ako sa uvádza v odseku 1, sa považuje za všeobecne známu vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)  odroda je zapísanázahrnutá v národnom registri odrôd alebo v dokumentácii, ktorú príslušnému orgánu poskytujú fyzické alebo právnické osoby zapojené do predaja RMM konečným používateľom alebo do dynamickej ochrany; [PN 220]

b)  žiadosť o registráciu odrody alebo žiadosť o udelenie práva k odrodám rastlín v súvislosti s touto odrodou bola podaná v Únii, alebo

c)  úradný opis tejto odrody existuje v Únii, je všeobecne známy na celom svete alebo sa vykonalo odborné preskúmanie podľa článku 59.

3.  V prípade uplatňovania odseku 2 písm. c) osoby zodpovedné za odborné preskúmania sprístupnia príslušným orgánom úradný opis odrody, ktorú preskúmali.

Článok 49

Vyrovnanosť

Na účely úradného opisu sa odroda považuje za vyrovnanú, ak je s prihliadnutím na odchýlku, ktorú možno očakávať vzhľadom na konkrétne črty jej množenia a typ, dostatočne vyrovnaná v prejave tých vlastností, ktoré sú zahrnuté do skúšky odlišnosti, ako aj v prejave akýchkoľvek iných vlastností použitých na jej úradný opis.

Článok 50

Stálosť

Na účely úradného opisu sa odroda považuje za stálu, ak v prejave tých vlastností, ktoré sú zahrnuté do skúšky odlišnosti, ako aj akýchkoľvek iných vlastností použitých na opis odrody, zostane po opakovanom množení, alebo v prípade cyklov množenia na konci každého takéhoto cyklu, nezmenená.

Článok 51

Udelené práva k odrodám rastlín

Ak odrode bolo udelené právo k odrodám rastlín podľa článku 62 nariadenia (ES) č. 2100/1994 alebo podľa právnych predpisov členského štátu, táto odroda sa považuje za odlišnú, vyrovnanú a stálu na účely úradného opisu a za odrodu s vhodným názvom na účely článku 47 ods. 1 písm. b).

Článok 52

Hodnota pre udržateľné pestovanie a využitie

1.  Na účely článku 47 ods. 1 písm. c) sa hodnota odrody pre udržateľné pestovanie a využitie odrody považuje za uspokojivú, ak jej celkové vlastnosti v porovnaní s inými odrodami toho istého druhu zaregistrovanými v národnom registri odrôd príslušného členského štátu ponúkajú jasné zlepšenie udržateľného pestovania a využívania plodín, iných rastlín alebo výrobkov z nich odvodených.

Vlastnosti uvedené v prvom pododseku podľa druhov, regiónov, agroekologických podmienok a využitia, sú podľa potreby:

a)  výnos vrátane stability výnosov a výnosu za podmienok s obmedzenými vstupmi;

b)  tolerancia/odolnosť voči biotickým stresom vrátane chorôb rastlín spôsobených háďatkami, hubami, baktériami, vírusmi, hmyzom a inými škodcami,

c)  tolerancia/odolnosť voči abiotickým stresom vrátane adaptácie na podmienky zmeny klímy;

d)  efektívnejšie využívanie prírodných zdrojov, ako je voda a živiny;

e)  znížená potreba vonkajších vstupov, ako sú prípravky na ochranu rastlín a hnojivá;

f)  vlastnosti, ktoré zvyšujú udržateľnosť pestovania, zberu, uskladňovania, spracovania a, distribúcie a využitia, [PN 221]

g)  kvalitatívnekvalita alebo výživové vlastnosti. alebo vlastnosti dôležité pre spracovanie; [PN 222]

ga)   zníženie množstva odpadu pred zberom úrody alebo po zbere úrody. [PN 223]

1a.   Preskúmanie hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie sa umožní pre druhy uvedené v častiach B a C prílohy I na dobrovoľnom základe. Ak bolo preskúmanie udržateľného pestovania a využitia vykonané úradným príslušným orgánom alebo pod úradným dohľadom a vedením príslušného orgánu podľa článku 61, povolí sa uvedenie tvrdenia na ploche návesky uvedenej v článku 15 ods. 7. Toto tvrdenie sa bude týkať len tých vlastností, ktoré sa počas skúšobných testov ukázali ako jednoznačne lepšie v porovnaní s inými odrodami toho istého druhu. Dobrovoľný systém umožní príslušným orgánom vypracovať metodiky na hodnotenie vlastností uvedených v odseku 1 druhom pododseku písm. a) až g). [PN 224]

2.  Na účely odseku 1 môžu členské štáty spolupracovať s inými členskými štátmi s podobnými agroekologickými podmienkami. Tieto členské štáty môžu zriadiť spoločné zariadenia na vykonávanie preskúmania hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie.

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75 s cieľom doplniť toto nariadenie prostredníctvom:

a)  stanovenia minimálnych požiadaviek na vykonávanie preskúmania uvedeného v odseku 1;

b)  stanovenia metodík posúdenia vlastností uvedených v odseku 1 druhom pododseku písm. a) až g) ga); [PN 225]

c)  stanovenia noriem pre hodnotenie a podávanie správ o výsledkoch preskúmania hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie.

Týmito delegovanými aktmi sa prispôsobia požiadavky, metodiky a normy uvedené v písmenách a) až c) príslušnému technickému alebo vedeckému vývoju a akýmkoľvek novým politikám alebo pravidlám Únie v oblasti udržateľného poľnohospodárstva.

Ak tieto pravidlá ešte nie sú stanovené, členské štáty môžu prijať takéto pravidlá pre svoje príslušné územia. Informujú o nich Komisiu a ostatné členské štáty.

Uvedenými delegovanými aktmi sa zabezpečí, aby minimálne požiadavky, metodiky a normy uvedené v prvom pododseku písm. a) až c), ktoré sa uplatňujú na časti D a E prílohy I, boli prispôsobené špecifickým vlastnostiam týchto druhov a ich konečnému použitiu, ako aj cieľom rozmanitosti a inovácie. [PN 226]

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať rozhodnutie, ktorým členský štát požiada o zrušenie alebo úpravu týchto pravidiel, ak sa na základe dostupných vedeckých a technických dôkazov považujú za nevhodné na preskúmanie hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie odrody. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2. [PN 227]

4.  Na účely registrácie ekologických odrôd vhodných pre ekologickú poľnohospodársku výrobu vymedzených v článku 3 bode 19 nariadenia (EÚ) 2018/848 sa preskúmanie hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie vykonáva v ekologických podmienkach v súlade s uvedeným nariadením, a najmä s článkom 5 písm. d), e), f) a g) a článkom 12 uvedeného nariadenia a časťou I prílohy II k uvedenému nariadeniu.

Ak príslušné orgány nie sú schopné vykonať preskúmanie v ekologických podmienkach alebo preskúmanie určitých vlastností vrátane náchylnosti na choroby, testovanie sa môže vykonať za podmienok konverzie alebo s obmedzenými vstupmi a len s tým, čo pri takom ošetrení pesticídmi a inými externými vstupmi, ktoré je absolútne nevyhnutné na dokončenie preskúmania. V náležitých prípadoch členské štáty každoročne podávajú Komisii správu o dôvodoch nevykonania testov ošetrenia pesticídmi a inými externými vstupmi za ekologických podmienok a o vykonaní testov za neekologických podmienok. [PN 228]

4a.   Príslušné orgány môžu zahrnúť testovanie konvenčného osiva za podmienok s obmedzenými vstupmi, podmienok ekologickej konverzie alebo ekologických podmienok. [PN 229]

4b.   Komisia do ... [10 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vyhodnotí výsledky dobrovoľného systému uvedeného v odseku 1a a zhrnie výsledky tohto hodnotenia v správe Európskemu parlamentu a Rade. [PN 230]

Článok 53

Registrácia odrôd na zachovanie genofondu

1.  Odchylne od článkov 48, 49, 50, 52, článku 55 ods. 2, článkov 56, 57 a článkov 59 až 65 sa odroda na zachovanie genofondu zaregistruje v národnom registri odrôd, ak spĺňa tieto podmienky:

a)  má úradne uznaný opis špecifikujúci vlastnosti, ktoré ju kvalifikujú ako odrodu na zachovanie genofondu v súlade s vymedzením v článku 3 bode 29;

b)  má označenie svojej pôvodnej oblasti pôvodu, ak je známa, alebo miestnych podmienok, za ktorých bola novovyšľachtená; [PN 231]

c)  má názov v súlade s článkom 54;

d)  udržiava sa v Únii.

Registrácia podľa tohto článku je pre žiadateľa bezplatná. [PN 232]

2.  Odroda na zachovanie genofondu sa zaregistruje v národnom registri odrôd na základe žiadosti profesionálneho prevádzkovateľa usadeného v Únii. Táto žiadosť obsahuje všetky prvky uvedené v odseku 1 písm. a) až d).

Príslušný orgán prijme alebo zamietne registráciu odrody na zachovanie genofondu po kontrole jej súladu s odsekom 1. Príslušný orgán svoje rozhodnutie oznámi žiadateľovi. V prípade zamietnutia registrácie uvedie dôvody takéhoto zamietnutia. [PN 233]

3.  Odroda nebude uvedená v národnom registri odrôd ako odroda na zachovanie genofondu, ak:

a)  je už zapísaná v registri odrôd Únie s úradným opisom podľa článku 44 ods. 1 písm. a) alebo bola v priebehu posledných dvoch rokov alebo do dvoch rokov od uplynutia lehoty poskytnutej podľa článku 71 ods. 2 vymazaná z registra odrôd Únie ako odroda s úradným opisom, alebo

b)  je chránená právom Spoločenstva k odrodám rastlín, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 2100/94, alebo vnútroštátnym právom k odrodám rastlín, alebo je podaná žiadosť v súvislosti s takýmto právom.

4.  Úradne uznaný opis uvedený v odseku 1 písm. a) sa zakladá na výsledkoch neúradných skúšok, poznatkoch získaných z praktických skúseností pri pestovaní, množení a používaní alebo na iných informáciách, najmä od orgánov pre rastlinné genetické zdroje alebo od organizácií uznaných na tento účel členskými štátmi.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť vlastnosti a informácie, ktoré by mal tento opis zahŕňať, ak je to vhodné pre konkrétne druhy. Takéto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2. [PN 234]

5.  Osoba zodpovedná za udržiavanie odrody na zachovanie genofondu uchováva jej vzorky a na požiadanie ich sprístupní príslušným orgánom.

Článok 53a

Požiadavky na registráciu vyselektovaného klonu a polyklonálneho RMM v registri členského štátu

1.   Žiadateľ predloží príslušnému orgánu žiadosť, v ktorej uvedie:

a)   druh a prípadne odrodu, ku ktorej patrí vyselektovaný klon alebo polyklonálny RMM, pričom odroda sa zaregistruje v národnom registri odrôd uvedenom v článku 44;

b)   navrhovaný názov a synonymá;

c)   v náležitom prípade opis polyklonálneho RMM;

d)   udržiavateľa vyselektovaného klonu alebo polyklonálneho RMM;

e)   odkaz na opis hlavných vlastností odrody, ku ktorej patrí vyselektovaný klon alebo polyklonálny RMM;

f)   opis hlavnej hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie vyselektovaného klonu alebo polyklonálneho RMM;

g)   odhadované genetické zisky vyselektovaného klonu alebo polyklonálneho RMM vo vzťahu k celkovým vlastnostiam príslušnej odrody;

h)   informácie o tom, či je vyselektovaný klon alebo polyklonálny RMM už zaregistrovaný v registri iného členského štátu.

2.   Vyselektovaný klon musí spĺňať tieto požiadavky, aby mohol byť zaregistrovaný v registri členského štátu:

a)   je vyselektovaný v rámci odrody, ku ktorej patrí, pre niektoré svoje osobitné vnútroodrodové fenotypové znaky a svoj rastlinolekársky štatút, ktoré mu poskytujú lepšie vlastnosti v súlade s medzinárodne uznávanými metódami založenými na metódach Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno;

b)   pravosť identity odrody vyselektovaného klonu sa zabezpečí pozorovaním fenotypových znakov a prípadne molekulárnou analýzou podľa medzinárodne uznávaných noriem.

3.   Polyklonálny RMM musí spĺňať tieto požiadavky, aby mohol byť zaregistrovaný v registri členského štátu:

a)   vyselektuje sa v jedinom poľnom pokuse obsahujúcom reprezentatívnu vzorku celkovej genetickej diverzity odrody podľa experimentálneho návrhu založeného na medzinárodne uznávaných metódach; táto koncepcia sa zakladá na metódach predpísaných Medzinárodnou organizáciou pre vinič a víno a pozostáva zo siedmych až 20 rôznych genotypov(30);

b)   pravosť identity odrody polyklonálneho RMM sa zabezpečí pozorovaním fenotypových znakov a prípadne molekulárnou analýzou podľa medzinárodne uznávaných noriem.

4.   Príslušný orgán rozhodne o registrácii v registri členského štátu až po tom, čo dospeje k záveru, že sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 pre daný typ materiálu. [PN 235]

Článok 54

Vhodnosť názvov odrôd

1.  Na účely článku 47 ods. 1 písm. b) sa názov odrody nepovažuje sa vhodný, ak:

a)  jeho používanie na území Únie znemožňuje predchádzajúce právo tretej strany;

b)  môže jeho používateľom spôsobiť ťažkosti spojené s rozpoznávaním alebo množením;

c)  je zhodný alebo môže byť zamenený s názvom odrody:

i)  pod ktorým je iná odroda toho istého alebo blízko príbuzného druhu zapísaná v národnom registri odrôd alebo v registri odrôd Únie, alebo v dokumentácii, ktorú príslušnému orgánu predložila fyzická alebo právnická osoba zapojená do dynamickej ochrany; [PN 236]

ii)  pod ktorým bol materiál inej odrody sprístupnený na trhu v členskom štáte alebo v členskom štáte Medzinárodnej únie na ochranu nových odrôd rastlín,

pokiaľ odroda uvedená v bode i) alebo ii) už neexistuje a jej názov nenadobudol žiadny osobitný význam; [PN 237]

d)  je zhodný alebo môže byť zamenený s inými názvami, ktoré sa bežne používajú na sprístupňovanie tovaru na trhu alebo ktoré musia podľa právnych predpisov Únie zostať voľné;

e)  môže v jednom z členských štátov naplniť skutkovú podstatu priestupku alebo je v rozpore s verejným poriadkom;

f)  môže zavádzať alebo spôsobiť zmätok v súvislosti s vlastnosťami, hodnotou, identitou odrody alebo totožnosťou šľachtiteľa.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, ak je odroda už zaregistrovaná v iných národných registroch odrôd, názov sa považuje za vhodný len v prípade, ak je zhodný s názvom uvedeným v týchto registroch.

Tento odsek sa neuplatňuje v prípade, ak:

a)  názov môže zavádzať alebo spôsobiť zmätok v súvislosti s príslušnou odrodou v jednom alebo vo viacerých členských štátoch; alebo

b)  práva tretích strán bránia voľnému používaniu uvedeného názvu v spojení s príslušnou odrodou.

3.  Ak po registrácii odrody príslušný orgán zistí, že názov odrody v čase registrácie nebol vhodný v zmysle odsekov 1 a 2, žiadateľ predloží žiadosť o nový názov. Príslušný orgán rozhodne o tejto žiadosti po konzultácii s úradom CPVO.

Príslušný orgán môže povoliť dočasné používanie predchádzajúceho názvu.

4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75 s cieľom doplniť toto nariadenie a stanoviť špecifické kritériá týkajúce sa vhodnosti názvov odrôd, pokiaľ ide o:

a)  ich vzťah k ochranným známkam;

b)  ich vzťah k zemepisným označeniam alebo označeniam pôvodu pre poľnohospodárske výrobku;

c)  písomné súhlasy držiteľov predchádzajúcich práv na odstránenie prekážok brániacich vhodnosti názvu;

d)  určenie toho, či je názov zavádzajúci alebo spôsobuje zmätok, ako sa uvádza v odseku 1 písm. f), a

e)  používanie názvu vo forme kódu.

ODDIEL 3

POSTUP REGISTRÁCIE ODRÔD V NÁRODNÝCH REGISTROCH ODRÔD

Článok 55

Predloženie žiadosti

Žiadosť o registráciu odrody v národnom registri odrôd môže príslušnému orgánu elektronicky predložiť každý profesionálny prevádzkovateľ usadený v Únii.

Na podanie tejto žiadosti sa môže vzťahovať úhrada poplatku žiadateľom, ktorého výšku stanoví príslušný orgán.

Článok 56

Obsah žiadosti o registráciu odrody

1.  Žiadosť o registráciu odrody v národnom registri odrôd obsahuje tieto údaje:

a)  žiadosť o registráciu;

b)  určenie botanického taxónu, do ktorého odroda patrí;

c)  v príslušných prípadoch registračné číslo žiadateľa, jeho meno a adresu alebo prípadne mená a adresy spolužiadateľov a poverovacie listiny akéhokoľvek zástupcu v konaní;

d)  navrhovaný názovpredbežné označenie; [PN 238]

da)   názov odrody navrhnutý žiadateľom, ktorý môže tvoriť prílohu prihlášky; [PN 239]

e)  meno a adresu osoby zodpovednej za udržiavanie odrody a prípadne registračné číslo tejto osoby;

f)  opis hlavných vlastností odrody, informácie o tom, či je prispôsobená len pre určité ročné obdobia, a vyplnený technický dotazník, ak je k dispozícii;

g)  opis postupu udržiavania odrody;

h)  miesto šľachtenia odrody a prípadne jej konkrétnu oblasť pôvodu;

i)  informácie o tom, či je odroda registrovaná v inom národnom registri odrôd a či je žiadateľovi známe, že žiadosť o registráciu v jednom z týchto registrov je v schvaľovacom procese;

j)  ak odroda obsahuje geneticky modifikovaný organizmus alebo z neho pozostáva, doklad o tom, že daný geneticky modifikovaný organizmus je povolený na pestovanie v Únii v súlade so smernicou 2001/18/ES alebo s nariadením (ES) č. 1829/2003, prípadne v príslušnom členskom štáte v súlade s článkom 26b smernice 2001/18/ES, a doklad o súlade s požiadavkami na pestovanie a monitorovanie v danom vegetačnom období; [PN 240]

k)   ak sa žiadosť týka odrôd na zachovanie genofondu, informácie o úradne uznanom opise odrody, doklad o tomto opise a akýkoľvek podkladový dokument alebo publikáciu; [PN 241]

l)  v prípade žiadosti týkajúcej sa odrôd, ktorým bolo udelené právo k odrodám rastlín podľa nariadenia (ES) č. 2100/94 alebo právnych predpisov členského štátu, dôkaz o tom, že odroda je chránená takýmto právom, spolu so zodpovedajúcim úradným opisom;

m)  ak odroda obsahuje NGT rastlinu kategórie 1, ako je vymedzená v článku 3 bode 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…(31) [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie o NGT], alebo z nej pozostáva, doklad o tom, že táto rastlina získala vyhlásenie o statuse NGT rastliny kategórie 1 podľa článku 6 alebo 7 uvedeného nariadenia alebo že je potomstvom takýchto rastlín;

n)  ak odroda obsahuje NGT rastlinu kategórie 2, ako je vymedzená v článku 3 bode 8 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie o NGT], alebo z nej pozostáva, uvedenie tejto skutočnosti;

o)  zamýšľané použitiev prípade, že je odroda tolerantná voči herbicídom, ako sa uvádza v článku 47 ods. 1 písm. f), alebo podmienky pestovania odrody, ak je to uplatniteľnémá osobitné vlastnosti, ktoré môžu viesť k nežiaducim agronomickým účinkom podľa článku 47 ods. 21 písm. g), uvedenie tejto skutočnosti; [PN 242]

oa)   šľachtiteľské metódy použité pri vývoji odrody; [PN 243]

ob)   existenciu akýchkoľvek práv duševného vlastníctva vzťahujúcich sa na odrodu, jej zložky a vlastnosti v medziach práv, o ktoré žiada žiadateľ alebo ktoré mu boli pre danú odrodu udelené, vrátane prípadov, keď žiadateľ podpísal zmluvnú licenciu alebo získal nútenú licenciu na používanie patentu, ktorý vlastní iný prevádzkovateľ. [PN 244]

2.  K žiadosti o registráciu odrody v národnom registri odrôd sa priloží vzorka, ktorá sa má použiť na preskúmanie tejto odrody. Príslušný orgán príslušného členského štátu stanoví lehotu na predloženie tejto vzorky a určí jej kvalitu a množstvo.

Článok 57

Formálne preskúmanie žiadosti

1.  Príslušný orgán príslušného členského štátu zaregistruje a preskúma každú žiadosť uvedenú v článku 55 s cieľom zistiť, či spĺňa požiadavky stanovené v článku 56.

2.  Ak žiadosť nespĺňa požiadavky stanovené v článku 56, príslušný orgán poskytne žiadateľovi možnosť žiadosť v stanovenej lehote zodpovedajúcim spôsobom opraviť. Ak žiadosť nespĺňa tieto požiadavky do uplynutia uvedenej lehoty, príslušný orgán žiadosť zamietne a registráciu odrody ukončí.

Článok 58

Dátum žiadosti o registráciu

Dátumom podania žiadosti o registráciu je dátum doručenia žiadosti, ktorá v plnom rozsahu spĺňa požiadavky stanovené v článku 56, príslušnému orgánu príslušného členského štátu.

Príslušné orgány bezodkladne zašlú žiadateľovi potvrdenie o úspešnom podaní žiadosti vrátane informácie o dátume podania žiadosti.

Článok 59

Odborné preskúmanie odrody

1.  Ak sa pri formálnom preskúmaní zistí, že žiadosť je v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 56, vykoná sa odborné preskúmanie odrody.

Odborné preskúmanie sa vykoná pestovaním odrody, pričom sa zohľadní zamýšľané použitie a podmienky pestovania odrody. Iné prostriedky vrátane použitia biomolekulárnych techník sa môžu použiť ako doplnkový nástroj, ak je to vhodné na účely odborného preskúmania, dotknutých druhov alebo vlastností, ktoré sa majú kontrolovať, ako sa stanovuje podľa vykonávacieho aktu uvedeného v článku 47 ods. 2 týkajúceho sa odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti.

V rámci odborného preskúmania sa overí:

a)  súlad s požiadavkami na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť odrody, ako sú stanovené v článkoch 48 až 50;

b)  či má odroda hodnotu pre udržateľné pestovanie a využitie v súlade s článkom 52 v prípade odrôd uvedených v článku 47 ods. 1 písm. a) bode ii).

2.  Odborné preskúmanie uvedené v odseku 1 vykonávajú príslušné orgány v súlade s článkom 60, pokiaľ sa neuplatňuje výnimka uvedená v článku 61 ods. 1.

3.  Ak je už dostupná formálna správa o odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti odrody, ktorú vypracoval úrad CPVO alebo iný príslušný orgán, príslušný orgán zohľadní závery tejto správy na účely ukončenia odborného preskúmania.

4.  Na vykonanie odborného preskúmania uvedeného v odseku 1 sa môže vzťahovať úhrada poplatku žiadateľom, ktorého výšku stanoví príslušný orgán.

Článok 60

Audit priestorov príslušného orgánu

Príslušný orgán príslušného členského štátu môže vykonať odborné preskúmanie v súvislosti so súladom s požiadavkami na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť uvedenými v článkoch 48 až 50 iba v prípade, ak sa jeho priestory a pracovné podmienky určené na tento účel považujú za vhodné na vykonanie tohto preskúmania na základe auditu vykonaného úradom CPVO alebo Komisiou.

Na základe auditu uvedeného v prvom pododseku Komisia môže príslušnému orgánu prípadne odporučiť opatrenia na zaistenie vhodnosti priestorov a organizačnej štruktúry príslušných orgánov. Komisia môže vykonať dodatočné audity a prípadne odporučiť príslušným orgánom nápravné opatrenia na zabezpečenie vhodnosti ich priestorov a organizačnej štruktúry.

Článok 61

Oprávnenie žiadateľa vykonať odborné preskúmanie hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie

1.  Odchylne od článku 59 ods. 2 a len pre prevádzkovateľov v rámci dobrovoľného systému uvedeného v článku 52 ods. 1a môže príslušný orgán povoliť žiadateľovi, aby vykonalmôže odborné preskúmanie hodnoty odrody pre udržateľné pestovanie a využitie v súlade s článkom 52 alebo jeho časť vykonať žiadateľ, ak: [PN 245]

a)   bol oprávnený príslušným orgánom príslušného členského štátu; [PN 246]

b)  preskúmanie sa vykonáva pod úradným dohľadom a vedením daného príslušného orgánu a

c)  preskúmanie sa vykonáva v priestoroch určených na tento účel;

ca)   preskúmanie nenahrádza posúdenie rizika vyžadované pre žiadosť o povolenie na uvedenie na trh podľa smernice 2001/18/ES o geneticky modifikovaných organizmoch. [PN 247]

2.  Pred udelením oprávnenia na vykonávanie odborného preskúmania v priestoroch šľachtiteľa príslušný orgán vykoná audit priestorov, zdrojov a organizačných štruktúr žiadateľa. Týmto auditom sa overí, či sú priestory, laboratórne zariadenia, organizačná štruktúra a vykonávanie pestovateľských skúšok vhodné na realizáciu odborného preskúmania v priestoroch šľachtiteľov, pokiaľ ide o súlad s požiadavkami na hodnotu pre udržateľné pestovanie a využitie uvedenými v článku 52.

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie prostredníctvom stanovenia pravidiel týkajúcich sa auditu uvedeného v odseku 2.

4.  Na základe auditu uvedeného v odseku 2 príslušný orgán prípadne môže odporučiť žiadateľovi opatrenia na zabezpečenie vhodnosti priestorov žiadateľa a organizácie preskúmania.

5.  Príslušný orgán môže vykonať dodatočné audity okrem auditu uvedeného v odseku 2 a prípadne odporučiť žiadateľovi, aby v rámci konkrétneho časového obdobia vykonal nápravné opatrenia týkajúce sa jeho priestorov a pracovných opatrení. Ak príslušný orgán dospeje k záveru, že priestory a pracovné opatrenia žiadateľa nie sú po uplynutí tohto obdobia vhodné, môže zrušiť alebo zmeniť oprávnenie uvedené v odseku 1.

Článok 62

Doplňujúce pravidlá odborného preskúmania

1.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 75, ktorými sa dopĺňajú požiadavky na odborné preskúmanie stanovené v článku 59. Tieto delegované akty sa môžu týkať:

a)  kvalifikácie, odbornej prípravy a činností zamestnancov príslušného orgánu alebo žiadateľa na účely odborného preskúmania uvedeného v článku 61;

b)  nevyhnutného vybavenia vrátane laboratórií na testovanie, ktoré je potrebné na vykonanie odborného preskúmania;

c)  zriadenia referenčnej kolekcie odrôd na porovnanie skúmanej odrody s inými odrodami s cieľom posúdiť odlišnosť a riadenia uchovávania takejto referenčnej kolekcie;

d)  zavedenia systémov riadenia kvality vrátane záznamov o činnostiach a protokolov alebo usmernení, ktoré sa majú použiť na odborné preskúmanie;

e)  vykonávania pestovateľských skúšok a laboratórnych testov pre určité rody alebo druhy vrátane biomolekulárnych techník.

Tieto delegované akty sa prispôsobujú dostupným medzinárodným technickým a vedeckým protokolom.

2.  Ak neboli prijaté požiadavky podľa odseku 1, odborné preskúmania sa vykonajú v súlade s vnútroštátnymi protokolmi, pokiaľ ide o prvky uvedené v odseku 1 písm. a) až e).

Článok 63

Dôvernosť

1.  Ak sa v rámci odborného preskúmania uvedeného v článku 59 ukáže ako potrebné preskúmanie genealogických zložiek, s výsledkami tohto preskúmania a opisom genealogických zložiek sa naloží ako s dôvernými, ak o to žiadateľ požiada.

2.  V prípade odrôd RMM určených výlučne na výrobu poľnohospodárskych surovín na priemyselné účely sa určité prvky odborného preskúmania a zamýšľané použitia týchto odrôd, ktorých zverejnenie môže ovplyvniť konkurenčné postavenie žiadateľa, považujú za dôverné, ak o to žiadateľ požiada.

3.  Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý článok 8 nariadenia (EÚ) 2017/625. Príslušné orgány náležite zohľadnia dodržiavanie dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií, ak je takáto dôvernosť stanovená právom Únie alebo vnútroštátnym právom na ochranu oprávnených hospodárskych záujmov. [PN 248]

Článok 64

Predbežná správa o preskúmaní a predbežný úradný opis

1.  Po odbornom preskúmaní uvedenom v článku 59 príslušný orgán vypracuje predbežnú správu o preskúmaní, pokiaľ ide o plnenie požiadaviek na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť a prípadne o vlastnosti hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie, ako sú uvedené v článkoch 48, 49, 50 a 52, a na základe tejto správy vydá predbežný úradný opis odrody.

2.  Predbežná správa o preskúmaní sa môže odvolávať na zistenia iných správ o preskúmaní, ktoré o príslušnej odrode vypracoval dotknutý príslušný orgán, iné príslušné orgány alebo úrad CPVO.

3.  Príslušný orgán oznámi žiadateľovi predbežnú správu o preskúmaní a predbežný úradný popis odrody. Žiadateľ sa môže k týmto dokumentom vyjadriť do 15 kalendárnych dní.

4.  Ak sa príslušný orgán nedomnieva, že predbežná správa o preskúmaní predstavuje dostatočný základ pre rozhodnutie o registrácii odrody, vyžiada si od žiadateľa dodatočné informácie, preskúmania alebo prípadne iné opatrenia na zabezpečenie súladu odrody s požiadavkami týkajúcimi sa odlišnosti, vyrovnanosti, stálosti a hodnoty pre udržateľné pestovanie a/alebo využitie, ako sú uvedené v článkoch 48, 49, 50 a 52.

Článok 65

Správa o preskúmaní a konečný úradný opis

Po zohľadnení všetkých pripomienok k predbežnej správe o preskúmaní a k predbežnému úradnému opisu poskytnutých žiadateľom príslušný orgán vydá konečnú správu o preskúmaní a konečný úradný opis o odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti odrody vrátane zhrnutia výsledkov preskúmania hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie.

Na odôvodnenú žiadosť príslušné orgány poskytnú správy o preskúmaní a úradný opis tretím stranám, pričom sa na ne vzťahujú vnútroštátne ustanovenia alebo ustanovenia Únie o ochrane údajov a uplatniteľné pravidlá o zachovávaní dôvernosti informácií.

Článok 66

Preskúmanie názvu odrody

Po formálnom preskúmaní žiadosti uvedenom v článku 57 a pred registráciou odrody v národnom registri odrôd podľa článku 67 sa príslušný orgán poradí s úradom CPVO o názve odrody, ktorý navrhol žiadateľ.

V súlade s článkom 54 úrad CPVO predloží príslušnému orgánu odporúčanie o vhodnosti názvu odrody, ktorý navrhol žiadateľ. Príslušný orgán informuje žiadateľa o tomto odporúčaní.

Článok 67

Rozhodnutie o registrácii odrody v národnom registri odrôd

1.  Ak sa na základe postupu stanoveného v článkoch 55 až 66 dospelo k záveru, že odroda je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 47 ods. 1, príslušný orgán príslušného členského štátu rozhodne o registrácii odrody v národnom registri odrôd.

2.  Príslušný orgán prijme rozhodnutie o zamietnutí registrácie v národnom registri odrôd, ak:

a)  zistí, že príslušné požiadavky stanovené v článku 47 ods. 1 a článku 48 nie sú splnené, alebo [PN 249]

b)  žiadateľ nesplnil niektorú z povinností stanovených v článkoch 55 až 64.

3.  V rozhodnutiach o zamietnutí registrácie odrody v národnom registri odrôd sa uvedú dôvody oprávňujúce takéto odmietnutie.

4.  Príslušný orgán zašle žiadateľovi rozhodnutie uvedené v odsekoch 1 a 2.

5.  Proti rozhodnutiam uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa možno odvolať v súlade s administratívnymi pravidlami dotknutého členského štátu. Každé odvolanie proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 má odkladný účinok na registráciu príslušnej odrody.

6.  Na prijatie rozhodnutia uvedeného v odseku 1 sa môže vzťahovať úhrada poplatku žiadateľom, ktorého výšku stanoví príslušný orgán.

Článok 68

Odrody registrované podľa smerníc 68/193/EHS, 2002/53/ES, 2002/55/ES a 2008/90/ES

1.  Odchylne od článkov 54 až 67 príslušné orgány vo svojich národných registroch odrôd bezodkladne zaregistrujú všetky odrody úradne schválené alebo registrované pred … [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] v katalógoch, zoznamoch alebo registroch zriadených ich členskými štátmi podľa článku 5 smernice 68/193/EHS, článku 3 smernice 2002/53/ES, článku 3 ods. 2 smernice 2002/55/ES a odrody s úradným opisom podľa článku 7 ods. 4 smernice 2008/90/ES bez uplatnenia postupu registrácie stanoveného v uvedených článkoch. [PN 250]

2.  Odchylne od článku 53 odrody schválené v súlade s článkom 3 smernice 2008/62/ES a článkom 3 ods. 1 a článkom 21 ods. 1 smernice 2009/145/ES a odrody s úradne uznaným opisom podľa článku 7 smernice 2008/90/ES pred … [Ú. v., vložte deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa bezodkladne zaregistrujú v národných registroch odrôd ako odrody na zachovanie genofondu s úradne uznaným opisom bez uplatnenia postupu registrácie stanoveného v uvedenom článku. [PN 251]

ODDIEL 4

Obdobie registrácie a udržiavanie odrody

Článok 69

Obdobie registrácie

1.  Obdobie registrácie odrody v národnom registri odrôd (ďalej len „obdobie registrácie“) je 10 rokov.

Toto obdobie registrácie je však 30 rokov v prípade odrôd na ochranu a odrôd druhov ovocných drevín a množiteľského materiálu viniča, ako sú uvedené v častiach C a D prílohy I. [PN 252]

V prípade odrôd, ktoré pozostávajú z geneticky modifikovaného organizmu alebo ho obsahujú, sa obdobie registrácie obmedzuje na obdobie, počas ktorého je povolené pestovanie tohto geneticky modifikovaného organizmu podľa smernice 2001/18/ES alebo nariadenia (ES) č. 1829/2003.

V prípade odrôd, ktoré pozostávajú z NGT rastliny kategórie 2, ako je vymedzená v článku 3 bode 8 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie o NGT…], alebo ju obsahujú, sa obdobie registrácie obmedzí na obdobie, na ktoré je daná rastlina povolená podľa uvedeného nariadenia.

2.  Obdobie registrácie odrody v národnom registri odrôd sa v súlade s postupom a podmienkami stanovenými v článku 70 môže obnoviť na ďalšie obdobie v trvaní 10 rokov, resp. 30 rokov.

V prípade odrody, ktorá pozostáva z geneticky modifikovaného organizmu alebo ho obsahuje, sa obnovenie obdobia registrácie obmedzuje na obdobie, počas ktorého je povolené pestovanie tohto geneticky modifikovaného organizmu podľa smernice 2001/18/ES alebo nariadenia (ES) č. 1829/2003.

3.  Na registráciu odrody sa môže vzťahovať úhrada ročného poplatku žiadateľom, ktorého výšku stanoví príslušný orgán.

Článok 70

Postup a podmienky obnovenia registrácie

1.  Každá osoba, ktorá chce požiadať o obnovenie registrácie odrody, predloží žiadosť, najskôr 12 mesiacov a najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím obdobia registrácie uvedeného v článku 69 ods. 1.

2.  Žiadosť sa predkladá elektronicky. K žiadosti musia byť priložené dôkazy o tom, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 3.

3.  Obnovenie registrácie odrody v národnom registri odrôd sa môže povoliť len v prípade, ak:

a)  žiadateľ predložil dostatočné dôkazy o tom, že odroda naďalej spĺňa príslušné požiadavky článku 47 ods. 1, a

b)  príslušný orgán príslušného členského štátu zistil, že bola určená osoba zodpovedná za udržiavanie odrody v súlade s článkom 72.

4.  Príslušný orgán môže z vlastnej iniciatívy obnoviť registráciu odrody, ak je po nej stále veľký dopyt zo strany príslušných profesionálnych prevádzkovateľov a poľnohospodárov alebo ak by sa mala zachovať v záujme zachovaniaochrany rastlinných genetických zdrojov za predpokladu, že odroda už nie je chránená právom šľachtiteľov rastlín v súlade s nariadením (ES) č. 2100/94, a za predpokladu, že odroda je vyradená zo zoznamu minimálne dva roky. [PN 253]

Článok 71

Odstránenie z národných registrov odrôd

1.  Príslušný orgán príslušného členského štátu odstráni odrodu z národného registra odrôd, ak:

a)  na základe akýchkoľvek nových dôkazov zistí, že požiadavky na registráciu uvedené v článku 47 ods. 1 už nie sú splnené;

b)  žiadateľ neuhradí poplatok, ktorý príslušný orgán stanovil v súlade s článkom 55, článkom 59 ods. 4, článkom 67 ods. 6 a článkom 69 ods. 3;

c)  o to požiada osoba zodpovedná za udržiavanie odrody, ako sa uvádza v článku 72, alebo ak táto osoba prestala udržiavať odrodu a žiadna iná osoba sa nestala zodpovednou za jej udržiavanie;

d)  odroda už nie je udržiavaná podľa požiadaviek stanovených v článku 72;

e)  odroda je udržiavaná v tretej krajine, ktorá neposkytla súčinnosť pri kontrolách udržiavania odrody podľa článku 72 ods. 7;

f)  údaje, na základe ktorých sa rozhodlo o registrácii, predložené v čase podania žiadosti boli falošné alebo podvodné;

g)  v lehote uvedenej v článku 70 ods. 1 nebola predložená žiadna žiadosť o obnovenie a uplynulo obdobie platnosti registrácie uvedené v článku 69 ods. 1.

2.  Na základe žiadosti žiadateľa príslušný orgán môže povoliť naďalej sprístupňovať na trhu odrodu odstránenú z národného registra odrôd v súlade s odsekom 1 písm. g), a to do 30. júna tretieho roku od odstránenia z registra.

Táto žiadosť sa predloží najneskôr v deň uplynutia obdobia platnosti registrácie.

3.  Po odstránení z národného registra odrôd, ako je uvedené v odseku 1, sa príslušná odroda bezodkladne odstráni z registra odrôd Únie, ak nie je registrovaná v inom národnom registri odrôd.

Článok 72

Udržiavanie odrody

1.  Odrody registrované v národnom registri odrôd udržiava žiadateľ alebo iná osoba, ktorú žiadateľ oznámi príslušnému orgánu. Príslušný orgán povolí tejto inej osobe vykonávať udržiavanie odrody, ak táto osoba preukáže svoju spôsobilosť plniť túto úlohu, a príslušný orgán toto povolenie stiahne, ak táto osoba už nebude spôsobilá na plnenie tejto úlohy. Meno a registračné číslo tejto osoby oznámi žiadateľ príslušnému orgánu členského štátu.

2.  Udržiavanie odrody sa uskutočňuje v súlade s uznávanými postupmi, ktoré sa primeraným spôsobom vzťahujú na jednotlivé rody, druhy alebo konkrétne typy odrôd.

3.  Osoby uvedené v odseku 1 vedú záznamy týkajúce sa udržiavania odrody. Príslušný orgán musí mať možnosť kedykoľvek preveriť udržiavanie odrody v týchto záznamoch. Tieto záznamy musia pokrývať aj výrobu predzákladného, základného, certifikovaného a štandardného materiálu, ako aj fázy výroby pred predzákladným materiálom.

Príslušnému orgánu sa na požiadanie poskytne štandardná vzorka príslušnej odrody.

4.  Príslušný orgán vykonáva kontroly spôsobu, akým sa udržiavanie odrody uskutočňuje, a na tento účel môže odoberať vzorky z dotknutých odrôd. Frekvencia týchto kontrol je založená na pravdepodobnosti nesúladu s odsekmi 1 až 3.

5.  Ak príslušný orgán zistí, že osoba zodpovedná za udržiavanie odrody nespĺňa ustanovenia odsekov 1 až 3, poskytne tejto osobe primeraný čas na prijatie nápravných opatrení alebo požiada o udržiavanie odrody inú osobu. Ak sa v tejto lehote neprijme žiadne takéto opatrenie, príslušný orgán odstráni odrodu z národného registra odrôd v súlade s článkom 71.

6.  Ak sa udržiavanie odrody vykonáva v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorého národnom registri odrôd bola odroda zaregistrovaná, príslušné orgány oboch dotknutých členských štátov si navzájom poskytnú pomoc, pokiaľ ide o kontroly udržiavania odrody. Ak sa takáto pomoc neposkytne v primeranej lehote alebo ak sa dospeje k záveru, že udržiavanie odrody sa nevykonáva v súlade s týmto článkom, príslušný orgán odstráni odrodu z národného registra odrôd v súlade s článkom 71.

7.  Ak sa udržiavanie odrody uskutočňuje v tretej krajine, príslušné orgány členského štátu, v ktorého národnom registri odrôd bola odroda zaregistrovaná, požiadajú úrady tejto tretej krajiny o pomoc pri kontrolách udržiavania odrody, ak sa na toto udržiavanie vzťahuje uznanie rovnocennosti podľa článku 39 ods. 5. Ak sa takáto pomoc neposkytne v primeranej lehote alebo ak sa dospeje k záveru, že udržiavanie odrody sa nevykonáva v súlade s týmto článkom, príslušný orgán odstráni odrodu z národného registra odrôd v súlade s článkom 71.

ODDIEL 5

UCHOVÁVANIE DOKUMENTÁCIE A VZORIEK

Článok 73

Dokumentácia o národných registroch odrôd

Príslušný orgán príslušného členského štátu vedie o každej odrode registrovanej v národnom registri odrôd spis, ktorý obsahuje:

a)  úradný opis alebo úradne uznaný opis odrody;

b)  správu o preskúmaní a

c)  akúkoľvek doplňujúcu správu o preskúmaní podľa článku 64 ods. 4.

V prípade úradne uznaného opisu spis obsahuje len tento opis a podkladové dokumenty.

Článok 74

Vzorky registrovaných odrôd

Príslušné orgány uchovávajú vzorky odrôd registrovaných v národných registroch odrôd a na požiadanie ich sprístupnia akejkoľvek tretej strane.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť veľkosť týchto vzoriek, pravidlá ich nahradenia v prípade, že množstvo pôvodnej vzorky je príliš obmedzené alebo už nie je primerané z dôvodu jej použitia pri iných preskúmaniach, a ich predloženia iným príslušným orgánom. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

KAPITOLA V

PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 75

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomocí uvedenýchPrávomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 4, článku 10 ods. 2, článku 12 ods. 3, článku 15 ods. 5, článku 20 ods. 2, článku 22 ods. 2, článku 24 ods. 4, článku 27 ods. 3, článku 30a, článku 33 ods. 1 a 3, článku 38 ods. 1 a 2, článku 46 ods. 2, článku 47 ods. 3, článku 52 ods. 3, článku 54, ods. 4, článku 61 ods. 3 a článku 62 ods. 1 sa Komisii udeľuje na päťobdobie piatich rokov odo dňaod ... [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 254]

Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na obdobia piatich rokov, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú proti takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím prvého päťročného obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 4, článku 10 ods. 2, článku 12 ods. 3, článku 15 ods. 5, článku 20 ods. 2, článku 22 ods. 2, článku 24 ods. 4, článku 27 ods. 3, článku 30a, článku 33 ods. 1 a 3, článku 38 ods. 1 a 2, článku 46 ods. 2, článku 47 ods. 3, článku 52 ods. 3, článku 54, ods. 4, článku 61 ods. 3 a článku 62 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Týmto rozhodnutím Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 255]

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 4, článku 10 ods. 2, článku 12 ods. 3, článku 15 ods. 5, článku 20 ods. 2, článku 22 ods. 2, článku 24 ods. 4, článku 27 ods. 3, článku 30a, článku 33 ods. 1 a 3, článku 38 ods. 1 a 2, článku 46 ods. 2, článku 47 ods. 3, článku 52 ods. 3, článku 54, ods. 4, článku 61 ods. 3 a článku 62 ods. 1 nadobudne účinnosť, len v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 256]

Článok 76

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá ustanovený článkom 58 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(32). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, uvedený postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

KAPITOLA VI

PODÁVANIE SPRÁV, SANKCIE A ZMENY NARIADENÍ (EÚ) 2016/2031, (EÚ) 2017/625 A (EÚ) 2018/848

Článok 77

Podávanie správ

1.  Do … [päť rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každých päť rokov členské štáty zašlú Komisii správu o:

a)  množstvách certifikovaného a štandardného RMM a plochách použitých na jeho výrobu za rok a podľa druhu, pričom sa uvedú množstvá použité pre ekologické odrody vhodné pre ekologickú poľnohospodársku výrobu; [PN 257]

b)  množstvách RMM z heterogénneho materiálu, ktorý sa uvádza na trh, a plochách použitých na jeho výrobu za rok a podľa druhu,

c)  množstvách RMM odrôd na zachovanie genofondu, ktorý sa uvádza na trh, za rok a podľa druhu,

d)  počte profesionálnych prevádzkovateľov využívajúcich výnimky na predaj konečným používateľom v súlade s článkom 28, a o príslušných druhoch a celkových množstvách RMM podľa druhu; [PN 258]

e)  počte génových bánk, organizácií a sietí pôsobiacich v oblasti ochrany so štatutárnym alebo iným deklarovaným cieľom zachovať rastlinné genetické zdroje rastlín v súlade s článkom 29 a o príslušných druhoch; [PN 259]

f)   množstvách, ako sú vymedzené pre jednotlivé druhy osiva, ktoré si poľnohospodári naturálne vymieňajú v súlade s článkom 30; [PN 260]

g)   množstvách povolených na jednotlivé druhy pre RMM určený na testy a skúšky na šľachtenie nových odrôd v súlade s článkom 31; [PN 261]

h)  množstvách RMM podľa rodov a druhov, na ktoré sa uplatňuje článok 33 ods. 4;

i)  množstvách RMM podľa rodov a druhov dovezených z tretích krajín v súlade s článkom 39;

j)  sankciách uložených v súlade s článkom 78;

k)  počte profesionálnych prevádzkovateľov usadených na ich území;

ka)   pokroku dosiahnutom pri ochrane a udržateľnom využívaní genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo, t. j. prostredníctvom počtu subjektov, ktoré oznámili využívanie článku 29, a ďalších súvisiacich údajov. [PN 331]

2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví technické formáty podávania správ podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 76 ods. 2.

Článok 78

Sankcie

1.  Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané, preventívne a odrádzajúce. Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o týchto pravidlách a opatreniach, ako aj o všetkých následných zmenách, ktoré sa ich týkajú bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní. [PN 262]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa finančné sankcie za porušenia tohto nariadenia, ku ktorým došlo v dôsledku podvodu, v súlade s vnútroštátnym právom rovnali aspoň hospodárskej výhode, ktorú získal profesionálny prevádzkovateľ, alebo určitému percentu z obratu profesionálneho prevádzkovateľa.

Článok 79

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/2031

V článku 37 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa potreby stanoví opatrenia na zabránenie výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov Únie na príslušných rastlinách na výsadbu, ako sa uvádza v článku 36 písm. f). Tieto opatrenia sa podľa potreby týkajú uvedenia týchto rastlín do Únie a ich premiestňovania v nej.“

"

Článok 80

Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/625

Nariadenie (EÚ) 2017/625 sa mení takto:

1.  V článku 1 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:"

„k) výroby a uvádzania rastlinného množiteľského materiálu na trh.“

"

2.  V článku 3 sa dopĺňa tento bod:"

„52. „rastlinný množiteľský materiál“ je rastlinný množiteľský materiál vymedzený v článku 3 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…(*)+“.

_________

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… (Ú. v. …, s. …). [poznámka pod čiarou, ktorá bude v uvedenom nariadení, sa nachádza tu]

[+ Ú. v: vložte do textu číslo tohto nariadenia a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov a odkaz na uverejnenie tohto nariadenia v úradnom vestníku.]“

"

3.  Za článok 22 sa vkladá tento článok:"

„Článok 22a

Špecifické pravidlá pre úradné kontroly a pre opatrenia, ktoré príslušné orgány prijmú v súvislosti s rastlinným množiteľským materiálom

1.  Úradné kontroly na overenie dodržiavania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2 písm. k) zahŕňajú úradné kontroly rastlinného množiteľského materiálu, prevádzkovateľov a iných osôb, na ktoré sa vzťahujú uvedené pravidlá.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 144 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá vykonávania úradných kontrol rastlinného množiteľského materiálu na overenie dodržiavania pravidiel Únie uvedených v článku 1 ods. 2 písm. k) platných pre tento tovar, ako aj pravidlá pre opatrenia, ktoré príslušné orgány prijmú na základe vykonávania týchto úradných kontrol.

V uvedených delegovaných aktoch sa stanovia pravidlá týkajúce sa špecifických požiadaviek na vykonávanie takýchto úradných kontrol:

   a) dovozu konkrétneho rastlinného množiteľského materiálu, na ktorý sa vzťahujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 2 písm. k) o jeho identifikácii a kvalite, do Únie a jeho uvádzania na trh v rámci Únie a
   b) špecifických požiadaviek na vykonávanie takýchto úradných kontrol činností prevádzkovateľov počas výroby konkrétneho rastlinného množiteľského materiálu podľa pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2 písm. k).

3.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví pravidlá týkajúce sa jednotných praktických opatrení pre vykonávanie úradných kontrol rastlinného množiteľského materiálu na overenie dodržiavania pravidiel Únie uvedených v článku 1 ods. 2 písm. k), ktoré sa vzťahujú na tento tovar, a pre opatrenia, ktoré príslušné orgány prijmú na základe takýchto úradných kontrol a ktoré sa týkajú:

   a) jednotnej minimálnej frekvencie takýchto úradných kontrol v prípadoch, keď je potrebná minimálna úroveň úradných kontrol s cieľom reagovať na známe jednotné riziká nedodržiavania pravidiel týkajúcich sa rastlinného množiteľského materiálu určitého pôvodu alebo proveniencie;
   b) jednotnej frekvencie úradných kontrol, ktoré príslušné orgány vykonávajú u prevádzkovateľov oprávnených vykonávať certifikáciu pod úradným dohľadom v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) …/…++

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 145 ods. 2.

_________

++ Ú. v: vložte referenčné číslo tohto nariadenia.

4.  Na účely článku 30 sa povoľuje delegovanie určitých úloh úradných kontrol uvedených v tomto článku na jednu alebo viaceré fyzické osoby.“

"

4.  V článku 40 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:"

„c) laboratóriá, ktoré sú akreditované Medzinárodnou asociáciou na skúšanie osív na vykonávanie analýz, skúšok a diagnostiky vzoriek osiva.“

"

Článok 81

Zmena nariadenia (EÚ) 2018/848

Nariadenie (EÚ) 2018/848 sa mení takto:

1.   Článok 3 sa mení takto:

a)   bod 17 sa nahrádza takto:"

17. „rastlinný množiteľský materiál“ je rastlinný množiteľský materiál vymedzený v článku 3 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…(*)+;“;

____________

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… (Ú. v. …, s. …). [poznámka pod čiarou, ktorá bude v uvedenom nariadení, sa nachádza tu]

[+ Ú. v: vložte do textu číslo tohto nariadenia a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov a odkaz na uverejnenie tohto nariadenia v úradnom vestníku.]

"

b)   bod 18 sa nahrádza takto:"

18. „ekologický heterogénny materiál“ je heterogénny materiál vymedzený v článku 3 bode 27 nariadenia (EÚ) …/…(*)++, ktorý je vyrobený v súlade s týmto nariadením;“.

____________

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… (Ú. v. …, s. …). [poznámka pod čiarou, ktorá bude v uvedenom nariadení, sa nachádza tu]

[++ Ú. v: vložte do textu číslo tohto nariadenia.]

"

2.   Článok 13 sa vypúšťa.

3.   V časti I bode 1.8.4 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2018/848 sa druhý odsek nahrádza takto: „Všetky postupy množenia s výnimkou rastlinných tkanivových kultúr, bunkových kultúr, zárodočnej plazmy, meristémového pletiva, chimérických klonov a materiálu pochádzajúceho z mikrorozmnožovania rastlín sa vykonávajú v rámci certifikovaného ekologického obhospodarovania.“ [PN 263]

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 82

Zrušenia

Smernice 66/401/EHS, 66/402/EHS, 68/193/EHS, 2002/53/ES, 2002/54/ES, 2002/55/ES, 2002/56/ES, 2002/57/ES, 2008/72/ES a 2008/90/ES sa zrušujú.

Odkazy na tieto zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.

Článok 83

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … [36 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Platí však, že

a)  článok 40 ods. 4 sa uplatňuje tri dni po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia;

b)  článok 52 sa uplatňuje od … [60 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] pre druhy uvedené v častiach B a C prílohy Iza predpokladu, že existujú príslušné požiadavky na skúšky, metodiky a normy posudzovania vlastností uvedených v článku 52 ods. 1 druhom pododseku písm. a) až gb). Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. [PN 264]

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

Príloha I

RODY A DRUHY A ICH PRÍSLUŠNÉ POUŽITIA PODĽA ČLÁNKU 2

ČASŤ A

Rody a druhy, ktoré sa majú použiť na výrobu poľnohospodárskych plodín okrem zeleniny

Agrostis canina L.

Agrostis capillaris L.

Agrostis gigantea Roth

Agrostis stolonifera L.

Alopecurus pratensis L.

Arachis hypogaea L.

Arrhenatherum elatius (L.) P. Beauv. ex J. Presl & C. Presl

Avena nuda L.

Avena sativa L. (vrátane A. byzantina K. Koch)

Avena strigosa Schreb.

Beta vulgaris L. partim

Biserrula pelecinus L.

Brassica juncea (L.) Czern.

Brassica napus L. var. napobrassica (L.) Rchb.

Brassica napus L. var. napus

Brassica nigra (L.) W.D.J. Koch

Brassica oleracea L. convar. acephala (DC.) Alef. var. medullosa Thell. + var. varidis L.

Brassica rapa L. var. silvestris (Lam.) Briggs

Bromus catharticus Vahl

Bromus sitchensis Trin.

Cannabis sativa L.

Carthamus tinctorius L.

Carum carvi L.

Cynodon dactylon (L.) Pers.

Dactylis glomerata L.

Festuca arundinacea Schreber

Festuca filiformis Pourr

Festuca ovina L.

Festuca pratensis Huds.

Festuca rubra L.

Festuca trachyphylla (Hack.) Krajina

Galega orientalis Lam.

Glycine max (L.) Merr. partim

Gossypium spp.

Hedysarum coronarium L.

Helianthus annuus L.

Hordeum vulgare L.

Lathyrus cicera L.

Linum usitatissimum L.

Lolium multiflorum Lam.

Lolium perenne L.

Lolium x hybridum Hausskn

Lotus corniculatus L.

Lupinus albus L.

Lupinus angustifolius L.

Lupinus luteus L.

Medicago doliata Carmign.

Medicago italica (Mill.) Fiori

Medicago littoralis Rohde ex Loisel.

Medicago lupulina L.

Medicago murex Willd.

Medicago polymorpha L.

Medicago rugosa Desr.

Medicago sativa L.

Medicago sativa L. nothosubsp. varia (Martyn) Arcang.

Medicago scutellata (L.) Mill.

Medicago truncatula Gaertn.

Onobrychis viciifolia Scop.

Ornithopus compressus L.

Ornithopus sativus Brot.

Oryza sativa L.

Papaver somniferum L.

Phacelia tanacetifolia Benth.

Phalaris aquatica L.

Phalaris canariensis L.

Phleum nodosum L.

Phleum pratense L.

Pisum sativum L. partim

Plantago lanceolata L.

Poa annua L.

Poa nemoralis L.

Poa palustris L.

Poa pratensis L.

Poa trivialis L.

Raphanus sativus L. var. oleiformis Pers.

Secale cereale L.

Sinapis alba L.

Sorghum bicolor (L.) Moench subsp. bicolor

Sorghum bicolor (L.) Moench subsp. bicolor x Sorghum bicolor (L.) Moench subsp. drummondii (Steud.) de Wet ex Davidse

Sorghum bicolor (L.) Moench subsp. drummondii (Steud.) de Wet ex Davidse

Trifolium alexandrinum L. Berseem

Trifolium fragiferum L.

Trifolium glanduliferum Boiss.

Trifolium hirtum All.

Trifolium hybridum L.

Trifolium incarnatum L.

Trifolium isthmocarpum Brot.

Trifolium michelianum Savi

Trifolium pratense L.

Trifolium repens L.

Trifolium resupinatum L.

Trifolium squarrosum L.

Trifolium subterraneum L.

Trifolium vesiculosum Savi

Trigonella foenum–graecum L.

Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

Triticum aestivum L. subsp. aestivum

Triticum aestivum L. subsp. spelta (L.) Thell.

Triticum turgidum L. subsp. durum (Desf.) van Slageren

Vicia benghalensis L.

Vicia faba L. partim

Vicia pannonica Crantz

Vicia sativa L.

Vicia villosa Roth

xFestulolium Asch. & Graebn

xTriticosecale Wittm. ex A. Camus

Zea mays L. partim

Cicer arietinum

Camelina sativa

Fagopyrum esculentu

Lens culinaris

Triticum monococcum

Chenopodium quinoa

Vicia ervilia

Vicia narbonensis

Tritordeum

Lathyrus sativus

Eragrostis tef

Ceratonia siliqua [PN 265]

ČASŤ B

Rody a druhy, ktoré sa majú použiť na pestovanie zeleniny

Allium cepa L.

Allium fistulosum L.

Allium porrum L.

Allium sativum L.

Allium schoenoprasum L.

Anthriscus cerefolium (L.) Hoffm.

Apium graveolens L.

Asparagus officinalis L.

Beta vulgaris L. partim

Brassica oleracea L. partim

Brassica rapa L. partim

Capsicum annuum L.

Cichorium endivia L.

Cichorium intybus L.

Citrullus lanatus (Thunb.) Matsum. et Nakai

Cucumis melo L.

Cucumis sativus L.

Cucurbita maxima Duchesne

Cucurbita pepo L.

Cynara cardunculus L.

Daucus carota L.

Foeniculum vulgare Mill.

Lactuca sativa L.

Petroselinum crispum (Mill.) Nyman ex A. W. Hill

Phaseolus coccineus L.

Phaseolus vulgaris L.

Pisum sativum L. partim

Raphanus sativus L. partim

Rheum rhabarbarum L.

Salvia hispanica. [PN 266]

Scorzonera hispanica L.

Solanum lycopersicum L.

Solanum melongena L.

Spinacia oleracea L.

Valerianella locusta (L.) Laterr.

Vicia faba L. partim

Zea mays L. partim

Hybridy pochádzajúce z kríženia druhov uvedených v tejto časti.

ČASŤ C

Rody a druhy, ktoré sa majú použiť na pestovanie ovocných drevín

Castanea sativa Mill.

Citrus L.

Corylus avellana L.

Cydonia oblonga Mill.

Ficus carica L.

Fortunella Swingle

Fragaria L.

Juglans regia L.

Malus Mill.

Olea europaea L.

Pistacia vera L.

Poncirus Raf.

Prunus amygdalus Batsch

Prunus armeniaca L.

Prunus avium (L.) L.

Prunus cerasus L.

Prunus domestica L.

Prunus persica (L.) Batsch

Prunus salicina Lindley

Pyrus L.

Ribes L.

Rubus L.

Vaccinium L.

ČASŤ D

Rody a druhy, ktoré sa majú použiť na výrobu viniča

Vitis L.

ČASŤ E

Rody a druhy, ktoré sa majú použiť na výrobu zemiakov

Solanum tuberosum L.

Príloha II

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE PREDZÁKLADNÉHO, ZÁKLADNÉHO A CERTIFIKOVANÉHO OSIVA A MATERIÁLU NA TRH PODĽA ČLÁNKU 7

ČASŤ A

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE PREDZÁKLADNÉHO, ZÁKLADNÉHO A CERTIFIKOVANÉHO OSIVA POĽNOHOSPODÁRSKYCH DRUHOV A DRUHOV ZELENINY NA TRH

1.  Všeobecné požiadavky na výrobu predzákladného, základného a certifikovaného osiva

A.  Siatie alebo vysádzanie:

a)  Odroda vysievaného osiva, prípadne vrátane materských rastlín, sa identifikuje prostredníctvom úradnej návesky alebo návesky vydanej profesionálnym prevádzkovateľom a zaznamená sa na zabezpečenie jej vysledovateľnosti. Návesku alebo záznamy o materskej rastline uchováva profesionálny prevádzkovateľ až do vydania úradnej návesky osiva uvádzaného na trh.

b)  Predplodina porastu musí byť v súlade s výrobou osiva druhov, odrody a kategórie porastu a pestovateľská plocha musí byť dostatočne zbavená takých rastlín, ktoré na nej zostali z predplodiny (samovýsev).

c)  Materské rastliny alebo osivo sa musia vysádzať a/alebo vysievať spôsobom, ktorým sa zabezpečí:

i)  dostatočná vzdialenosť od zdrojov peľu toho istého druhu a/alebo rôznych odrôd, od akéhokoľvek nežiaduceho cudzieho opelenia, aby sa v prípade potreby zabránilo krížovému opeleniu s inými plodinami; a

ii)  vhodný zdroj a vhodná úroveň opeľovania s cieľom zabezpečiť následné množenie.

d)  Kvalita pôdy, substrátov, materských rastlín a bezprostredného okolia podliehajú inšpekciám v záujme zabránenia výskytu škodcov alebo ich vektorov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/2031.

e)  Stroje a akékoľvek použité vybavenie sa podrobia inšpekcii a burina alebo osivo z iných druhov alebo odrôd sa odstránia.

f)  V príslušnom prípade sa výroba osiva uskutočňuje oddelene od pestovania osiva patriaceho k rovnakému rodu alebo druhu, ktoré je určené na výrobu potravín alebo krmív, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek uplatniteľných len na daný RMM.

g)  V príslušnom prípade možno pri množení osiva použiť aj množenie in vitro.

B.  Pestovanie na poli:

a)  Zabezpečí sa, aby sa na poli nenachádzali rastliny iných druhov, iných odrôd, ktoré sa javia ako odrodová nečistota a ktoré sa na základe opisu odrody od danej odrody zjavne líšia v jednej alebo viacerých charakteristických vlastnostiach („odchylný typ“). Ak to vzhľadom na vlastnosti príslušného druhu nie je možné, ich prítomnosť sa musí obmedziť na čo najmenšie možné množstvo.

V prípade prítomnosti odchylných typov alebo iných rastlinných druhov alebo odrôd počas fázy pestovania alebo počas spracovania osiva sa použije vhodné ošetrenie a/alebo odstránenie, aby sa zabezpečila odrodová identita a čistota osiva a zabránilo sa prítomnosti akýchkoľvek nežiaducich druhov.

b)  Rastliny sa ošetrujú alebo vylučujú ako zdroj RMM v prípade pozitívnych výsledkov testov alebo viditeľných príznakov napadnutia škodcami či nedostatkov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/2031.

c)  RMM a v náležitých prípadoch aj materské rastliny sa udržiavajú tak, aby sa zabezpečila identita odrody. Toto udržiavanie sa zakladá na úradnom opise alebo úradne uznanom opise odrody.

d)  Materské rastliny sa udržiavajú vo všetkých fázach výroby v takých podmienkach, ktoré umožňujú výrobu osiva a jeho identifikáciu v porovnaní s úradným opisom danej odrody.

e)  Všetky plodiny na poli podliehajú inšpekciám úradne alebo pod úradným dohľadom v ich príslušných vegetačných fázach, s príslušnou frekvenciou a príslušnými metódami pre dotknuté druhy, aby sa overili stanovené požiadavky. Metódy inšpekcií musia byť v súlade s platnými medzinárodnými normami. Ak nie je možné odstrániť alebo oddeliť nevyhovujúce rastliny počas vegetačnej fázy, celé pole sa vyradí z výroby osiva, pokiaľ nežiaduce osivo nemožno mechanicky oddeliť v neskoršej fáze.

C.  Zber a pozberová úprava:

a)  Osivo sa zbiera hromadne alebo vo forme jednotlivých rastlín, podľa toho, ktorý spôsob je vhodný na zabezpečenie jeho identity a čistoty a správnej vysledovateľnosti.

b)  Z každej zapečatenej dávky sa odoberie vzorka osiva. Veľkosť vzorky a intenzita odberu vzoriek, vybavenie a metóda musia byť vhodné pre príslušné druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami.

c)  Všetky vzorky osiva sa podrobia laboratórnemu testovaniu, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek na kvalitu pre príslušný druh. Laboratórne testovanie sa vykonáva v súlade s metódami, vybavením a pestovateľskými substrátmi vhodnými pre príslušné druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami. Testovanie zahŕňa v prípade potreby opakované testovanie hodnoty klíčivosti po určitom období primeranom pre príslušný druh.

d)  Prevádzkovateľ pod úradným dohľadom podrobí všetky dávky osiva, ktoré patria do predzákladnej, základnej alebo certifikovanej kategórie, ak sa budú používať na výrobu ďalších generácií osiva, a najmenej 5 % dávok osiva, ktoré patria do certifikovanej kategórie a ktoré sa už nebudú množiť, testovaniu na kontrolných políčkach na overenie súladu:

i)  s odrodovou identitou;

ii)  s normami minimálnej odrodovej čistoty a

iii)  s požiadavkami na zdravie rastlín.

Dávky osiva patriace do predzákladnej, základnej alebo certifikovanej kategórie sa podrobia úradnému následnému kontrolnému testovaniu založenému na riziku, aby sa overil súlad s predchádzajúcimi požiadavkami. Vzorky použité na úradné následné kontrolné testovanie sa odoberajú úradne.

Testovanie na kontrolných políčkach sa vykoná v súlade s platnými medzinárodnými normami.

Môžu sa použiť vhodné biomolekulárne metódy.

2.  Požiadavky na uvádzanie osiva na trh

Osivo musí v závislosti od vlastností každého rodu alebo druhu a príslušnej kategórie spĺňať všetky tieto požiadavky na kvalitu:

a)  musí mať minimálnu klíčivosť, aby sa po siatí zabezpečil náležitý počet rastlín na meter štvorcový a následný výnos a kvalita výroby;

b)  musí mať maximálny obsah tvrdého osiva, aby sa zabezpečil náležitý počet rastlín na meter štvorcový;

c)  musí mať minimálnu čistotu, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň odrodovej identity;

d)  musí mať maximálny obsah vlhkosti, aby sa zabezpečila ochrana materiálu počas spracúvania, skladovania a sprístupňovania na trhu;

e)  musí mať maximálny obsah osiva iných rodov alebo druhov, aby sa zabezpečila najnižšia prítomnosť nežiaducich rastlín v dávke;

f)  musí mať minimálnu životaschopnosť, vymedzený rozmer a špecifickú klasifikáciu, aby sa zabezpečila vhodnosť materiálu a dostatočná homogenita dávky na siatie alebo vysádzanie;

g)  musí mať maximálnu prítomnosť zeme alebo cudzej prímesi, aby sa zabránilo podvodným praktikám a technickým nečistotám a

h)  nesmie mať špecifické nedostatky a poškodenia, aby sa zabezpečila kvalita a zdravie materiálu.

ČASŤ B

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE PREDZÁKLADNÉHO, ZÁKLADNÉHO A CERTIFIKOVANÉHO MATERIÁLU POĽNOHOSPODÁRSKYCH DRUHOV A DRUHOV ZELENINY A OVOCNÝCH DREVÍN NA TRH [PN 267]

1.  Požiadavky na výrobu predzákladného, základného a certifikovaného materiálu

A.  Siatie alebo vysádzanie:

a)  Identita materiálu, prípadne vrátane materských rastlín a vysievaného osiva, sa určuje prostredníctvom úradnej návesky alebo návesky vydanej profesionálnym prevádzkovateľom a zaznamenanej profesionálnym prevádzkovateľom na zabezpečenie jej vysledovateľnosti. Návesku materiálu po jeho uvedení na trh alebo záznamy o materskej rastline uchováva profesionálny prevádzkovateľ.

b)  Materiál sa vysádza tak, aby:

i)  sa predzákladný materiál počas procesu výroby udržiaval v zariadeniach, ktoré zabezpečujú ochranu pred infekciou vzdušnými vektormi a akýmikoľvek inými možnými zdrojmi;

ii)  bola zabezpečená dostatočná vzdialenosť od iných rastlín rovnakého rodu alebo druhu na základe botanických vlastností a techník šľachtenia každého druhu a prípadne podľa kategórie materiálu, aby sa zabezpečila ochrana pred akýmkoľvek nežiaducim cudzím opelením a aby sa zabránilo krížovému opeleniu s inými plodinami; a

iii)  hustota výsadby bola primeraná na to, aby bolo možné rastliny pozorovať jednotlivo.

c)  Ak je to vhodné, materiál sa pestuje oddelene od materiálu patriaceho k rovnakým rodom alebo druhom určeným na potravinové alebo krmivové účely.

B.  Pestovanie na poli:

a)  Počas všetkých fáz pestovania sa množiteľský a sadivový materiál uchovávajú oddelene od seba.

b)  RMM, ktorý spĺňa požiadavky danej kategórie, sa nesmie miešať s materiálom iných kategórií.

c)  Odchylné typy a zdeformované alebo poškodené rastliny sa likvidujú vo všetkých fázach pestovania.

d)  Materské rastliny sa ošetrujú alebo vylučujú ako zdroj RMM v prípade pozitívnych výsledkov testov alebo viditeľných príznakov napadnutia škodcami či nedostatkov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/2031.

e)  Materské rastliny sa udržiavajú vo všetkých fázach pestovania v takých podmienkach, ktoré umožňujú výrobu RMM a jeho identifikáciu a overenie súladu s úradným opisom alebo úradne uznaným opisom danej odrody. V prípade materských rastlín, ktoré nepatria k odrode, sa toto overenie súladu s úradným opisom alebo úradne uznaným opisom týka druhov, ku ktorým tieto materské rastliny patria.

f)  Materské rastliny podliehajú inšpekciám v príslušných vegetačných fázach, s príslušnou frekvenciou a príslušnými metódami, ktoré sú vhodné pre príslušné rody alebo druhy.

g)  Vzorka, ktorá sa má odobrať z dávky, musí mať primeranú minimálnu veľkosť na určenie splnenia požiadaviek na kvalitu pre príslušné rody alebo druhy. Intenzita, vybavenie a metóda odberu vzoriek musia byť vhodné pre príslušné rody alebo druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami.

h)  Testovanie sa vykonáva v súlade s metódami, vybavením a pestovateľskými substrátmi vhodnými pre príslušné rody alebo druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek na kvalitu.

C.  Zber a pozberová úprava pre druhy a rody patriace do časti E prílohy I (sadivo zemiakov):

a)  Materiál sa zbiera hromadne alebo vo forme jednotlivých rastlín, podľa toho, ktorý spôsob je vhodný na zabezpečenie jeho identity, zdravia a vysledovateľnosti.

b)  Z každej zapečatenej dávky sa odoberie vzorka hľúz. Veľkosť vzorky a intenzita odberu vzoriek, vybavenie a metóda musia byť vhodné pre príslušné druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami.

c)  Všetky vzorky hľuzy sa podrobia laboratórnemu testovaniu, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek na kvalitu a fytosanitárnych požiadaviek na príslušný druh. Laboratórne testovanie sa vykonáva v súlade s metódami, vybavením a pestovateľskými substrátmi vhodnými pre príslušné druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami.

d)  Prevádzkovateľ pod úradným dohľadom príslušného orgánu podrobí všetky dávky, ktoré patria do predzákladnej alebo základnej kategórie, a najmenej 5 % dávok, ktoré patria do certifikovanej kategórie, testovaniu na kontrolných políčkach na overenie súladu:

i)  s odrodovou identitou;

ii)  s normami minimálnej odrodovej čistoty;

iii)  s ich klíčivosťou;

iv)  s požiadavkami na zdravie rastlín.

Dávky patriace do predzákladnej, základnej alebo certifikovanej kategórie sa podrobia úradnému následnému kontrolnému testovaniu založenému na riziku, aby sa overil súlad s predchádzajúcimi požiadavkami. Vzorky použité na úradné následné kontrolné testovanie sa odoberajú úradne.

Testovanie na kontrolných políčkach sa vykoná v súlade s platnými medzinárodnými normami.

Môžu sa použiť vhodné biomolekulárne metódy.

2.  Požiadavky na uvádzanie predzákladného, základného a certifikovaného materiálu na trh

Materiál musí v závislosti od vlastností každého rodu alebo druhu a príslušnej kategórie spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)  musí mať minimálnu životaschopnosť alebo hodnotu klíčivosti, vymedzený rozmer a prípadne špecifickú klasifikáciu, aby sa zabezpečila vhodnosť materiálu a dostatočná homogenita dávky na vysádzanie;

b)  musí byť prakticky bez špecifických nedostatkov.

ČASŤ C

POŽIADAVKY NA VÝROBU, REGISTRÁCIU A UVÁDZANIE VYSELEKTOVANÝCH KLONOV, MULTIKLONÁLNYCH ZMESÍ A POLYKLONÁLNEHO RMM PREDZÁKLADNÉHO, ZÁKLADNÉHO A CERTIFIKOVANÉHO MATERIÁLU NA TRH, AKO SA UVÁDZA V ČLÁNKU 9 ODS. 1 [PN 268]

1.  Požiadavky na výrobu predzákladných, základných a certifikovaných vyselektovaných klonov, multiklonálnych zmesí a polyklonálneho RMM [PN 269]

A.  Výsadba:

a)  Identita vyselektovaného klonu, multiklonálnej zmesi alebo polyklonálneho RMM sa určuje prostredníctvom úradnej návesky alebo návesky vydanej profesionálnym prevádzkovateľom a zaznamenanej profesionálnym prevádzkovateľom na zabezpečenie jej vysledovateľnosti. Návesku materiálu alebo záznamy o príslušných materských rastlinách na výrobu každého vyselektovaného klonu a o príslušných genotypoch na výrobu polyklonálneho RMM uchováva profesionálny prevádzkovateľ po uvedení príslušného RMM na trh. [PN 270]

b)  Materiál sa vysádza tak, aby:

i)  bola zabezpečená dostatočná vzdialenosť od iných rastlín rovnakého rodu alebo druhu na základe botanických vlastností každého druhu a prípadne podľa kategórie materiálu, aby sa zabezpečila ochrana pred akýmkoľvek nežiaducim cudzím opelením a aby sa zabránilo krížovému opeleniu s inými plodinami; [PN 271]

ii)  hustota výsadby bola primeraná na to, aby bolo možné každú rastlinu pozorovať jednotlivo.

c)  Ak je to vhodné, materiál sa pestuje oddelene od materiálu patriaceho k rovnakým rodom alebo druhom určeným na potravinové alebo krmivové účely.

B.  Pestovanie na poli:

a)  Počas všetkých fáz pestovania sa množiteľský a sadivový materiál uchovávajú oddelene od seba.

b)  Množiteľský materiál, ktorý spĺňa požiadavky danej kategórie, sa nesmie miešať s materiálom iných kategórií.

c)  Odchylné typy a zdeformované alebo poškodené rastliny sa zlikvidujú vo všetkých fázach pestovania, aby sa zabezpečila odrodová identita a čistota alebo, v prípade podpníkov nepatriacich k odrode, aby sa zabezpečila pravosť identity druhu a efektívna výroba.

d)  Príslušné materské rastliny a príslušné genotypy sa ako zdroj RMM v prípade nedostatkov vylúčia. [PN 272]

e)  Príslušné materské rastliny a príslušné genotypy sa udržiavajú vo všetkých fázach pestovania v takých podmienkach, ktoré umožňujú výrobu RMM a jeho identifikáciu a overenie súladu s úradným opisom alebo úradne uznaným opisom danej odrody. V prípade materských rastlín, ktoré nepatria k odrode, sa toto overenie súladu s úradným opisom alebo úradne uznaným opisom týka druhov, ku ktorým tieto materské rastliny patria. [PN 273]

f)  Materské rastliny podliehajú inšpekciám v príslušných vegetačných fázach, s príslušnou frekvenciou a príslušnými metódami, ktoré sú vhodné pre príslušné rody alebo druhy.

g)  Vzorka, ktorá sa má odobrať z dávky, musí mať primeranú minimálnu veľkosť na určenie splnenia požiadaviek na kvalitu pre príslušné rody alebo druhy. Intenzita, vybavenie a metóda odberu vzoriek musia byť vhodné pre príslušné rody alebo druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami.

h)  Testovanie sa vykonáva v súlade s metódami, vybavením a pestovateľskými substrátmi vhodnými pre príslušné rody alebo druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek na kvalitu.

i)  V prípade multiklonálnych zmesí sa zmes vyselektovaných klonov tvoriacich multiklonálnu zmes pripraví pred konečným balením tohto RMM a musí obsahovať rovnaké podiely všetkých vyselektovaných klonov, ktoré tvoria multiklonálnu zmes. [PN 274]

j)  V prípade polyklonálneho RMM sa zmes genotypov tvoriacich polyklonálny RMM pripraví pred konečným balením tohto RMM a musí obsahovať rovnaké podiely všetkých genotypov, ktoré tvoria polyklonálny RMM. [PN 275]

2.  Požiadavky na registráciu vyselektovaného klonu, multiklonálnej zmesi a polyklonálneho RMM

a)  Žiadateľ predloží príslušnému orgánu žiadosť, v ktorej uvedie:

i)  druh a prípadne odrodu, ku ktorej patrí vyselektovaný klon, multiklonálna zmes alebo polyklonálny RMM, pričom odroda sa zaregistruje v národnom registri odrôd uvedenom v článku 44;

ii)  navrhovaný názov a synonymá;

iii)  v príslušnom prípade opis zloženia multiklonálnej zmesi alebo polyklonálneho RMM;

iv)  udržiavateľa vyselektovaného klonu, multiklonálnej zmesi alebo polyklonálneho RMM;

v)  odkaz na opis hlavných vlastností odrody, ku ktorej patrí vyselektovaný klon, multiklonálna zmes alebo polyklonálny RMM;

vi)  opis hlavných vlastností hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie vyselektovaného klonu, multiklonálnej zmesi alebo polyklonálneho PRM;

vii)  odhadovaný genetický zisk vyselektovaného klonu, multiklonálnej zmesi alebo polyklonálneho RMM vo vzťahu k celkovej úžitkovosti príslušnej odrody;

viii)  informácie o tom, či je vyselektovaný klon, multiklonálna zmes alebo polyklonálny RMM už zaregistrovaný v registri iného členského štátu.

b)  Vyselektovaný klon, multiklonálna zmes alebo polyklonálny RMM musí na registráciu spĺňať tieto požiadavky pre daný typ materiálu:

i)  polyklonálny RMM sa vyselektuje v jedinom poľnom pokuse obsahujúcom reprezentatívnu vzorku celkovej genetickej diverzity odrody podľa experimentálneho návrhu založeného na medzinárodne uznávaných metódach. V prípade polyklonálneho RMM viniča bude tento návrh založený na metódach predpísaných Medzinárodnou organizáciou pre vinič a víno;

ii)  v prípade množiteľského materiálu viniča sa polyklonálny RMM skladá zo 7 až 20 rôznych genotypov;

iii)  pravosť identity odrody vyselektovaného klonu, každého vyselektovaného klonu multiklonálnej zmesi a každého genotypu polyklonálneho RMM sa zabezpečí pozorovaním fenotypových znakov a prípadne molekulárnou analýzou podľa medzinárodne uznávaných noriem.

Príslušný orgán rozhodne o registrácii až po tom, čo dospeje k záveru, že sú splnené body i) až iii) pre daný typ materiálu.

c)  Požiadavky na uvádzanie predzákladného, základného a certifikovaného materiálu na trh uvedené v časti B bode 2 sa uplatňujú zodpovedajúcim spôsobom. [PN 276]

ČASŤ D

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE PREDZÁKLADNÉHO, ZÁKLADNÉHO A CERTIFIKOVANÉHO OSIVA OVOCNÝCH DREVÍN, VINIČA A SADIVA ZEMIAKOV NA TRH [PN 277]

1.  Požiadavky na výrobu predzákladného, základného a certifikovaného osiva ovocných drevín, viniča a sadiva zemiakov [PN 278]

A.  Siatie alebo vysádzanie:

a)  Materské rastliny a prípadne opeľovacie rastliny sa vysádzajú tak, aby:

i)  bola zabezpečená dostatočná vzdialenosť od iných rastlín rovnakého rodu alebo druhu na základe botanických vlastností a techník šľachtenia a prípadne podľa kategórie materiálu, aby sa zabezpečila ochrana pred akýmkoľvek nežiaducim cudzím opelením a aby sa zabránilo krížovému opeleniu s inými plodinami; a

ii)  hustota výsadby bola primeraná na to, aby bolo možné rastliny pozorovať jednotlivo.

b)  Ak je to vhodné, materiál sa pestuje oddelene od materiálu patriaceho k rovnakým rodom alebo druhom určeným na potravinové alebo krmivové účely.

B.  Pestovanie na poli:

a)  Počas všetkých fáz pestovania sa množiteľský a sadivový materiál uchovávajú oddelene od seba.

b)  Množiteľský materiál, ktorý spĺňa požiadavky danej kategórie, sa nesmie miešať s materiálom iných kategórií.

c)  Kvitnúca materská rastlina podlieha samoopeleniu alebo krížovému opeleniu peľom z okolitých opeľovacích rastlín podľa vhodnosti pre príslušné rody alebo druhy.

d)  Odchylné typy a zdeformované alebo poškodené rastliny sa zlikvidujú vo všetkých fázach pestovania, aby sa zabezpečila pravosť identity odrody alebo, v prípade rastlín nepatriacich k odrode, aby sa zabezpečila pravosť identity druhu, ku ktorému patria, ich dostatočná čistota a efektívna výroba.

e)  Materské rastliny a opeľovacie rastliny sa v prípade nedostatkov vylúčia ako zdroj osiva.

f)  Materské rastliny sa musia udržiavať vo všetkých fázach pestovania za podmienok umožňujúcich výrobu osiva. Materské rastliny a opeľovacie rastliny sa udržiavajú vo všetkých fázach pestovania v podmienkach, ktoré umožňujú ich identifikáciu a overenie súladu s úradným opisom alebo úradne uznaným opisom danej odrody. V prípade materských rastlín a opeľovacích rastlín, ktoré nepatria k odrode, sa toto overenie súladu s úradným opisom alebo úradne uznaným opisom týka druhov, ku ktorým tieto materské rastliny a opeľovacie rastliny patria.

g)  Materské rastliny a opeľovacie rastliny podliehajú inšpekciám v príslušných vegetačných fázach, s príslušnou frekvenciou a príslušnými metódami, ktoré sú vhodné pre príslušné rody alebo druhy.

h)  Vzorka, ktorá sa má odobrať z dávky, musí mať primeranú minimálnu veľkosť na určenie splnenia požiadaviek na kvalitu pre príslušné rody alebo druhy. Intenzita, vybavenie a metóda odberu vzoriek musia byť vhodné pre príslušné rody alebo druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami.

i)  Testovanie sa vykonáva v súlade s metódami, vybavením a pestovateľskými substrátmi vhodnými pre príslušné rody alebo druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek na kvalitu.

2.  Požiadavky na uvádzanie predzákladného, základného a certifikovaného osiva ovocných drevín, viniča a sadiva zemiakov na trh

Osivo musí v závislosti od vlastností každého rodu alebo druhu a príslušnej kategórie spĺňať všetky tieto požiadavky na kvalitu:

a)  musí patriť k odrode a v prípade osiva, ktoré nepatrí k odrode, musí patriť k druhu;

b)  musí mať minimálnu životaschopnosť, vymedzený rozmer a prípadne špecifickú klasifikáciu, aby sa zabezpečila vhodnosť materiálu a dostatočná homogenita dávky na vysádzanie; a

c)  musí byť prakticky bez špecifických nedostatkov a poškodenia, aby sa zabezpečila kvalita osiva.

ČASŤ E

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE PREDZÁKLADNÉHO, ZÁKLADNÉHO A CERTIFIKOVANÉHO MATERIÁLU VYROBENÉHO MNOŽENÍM IN VITRO NA TRH

1.  Požiadavky na výrobu predzákladného, základného a certifikovaného materiálu získaného množením in vitro

A.  Kultúra in vitro

a)  Identita materiálu in vitro alebo in vivo sa podľa potreby určí pomocou návesky a zaznamená sa s cieľom zabezpečiť jeho vysledovateľnosť. Náveska materiálu sa musí uchovávať.

b)  Materiál, ktorého vzorky boli odobraté z materiálu in vivo, sa musí dezinfikovať.

B.  Výroba in vitro

a)  Klony, ktoré pochádzajú z materiálu uvedeného v bode A písm. a), sa vyrobia množením in vitro.

b)  Počas všetkých fáz pestovania sa množiteľský a sadivový materiál uchovávajú oddelene od seba.

c)  Klony, ktoré spĺňajú požiadavky danej kategórie RMM, sa nesmú miešať s klonmi iných kategórií.

d)  Počet po sebe nasledujúcich cyklov množenia in vitro sa podľa potreby obmedzí pre príslušné rody alebo druhy.

e)  Klony sa udržiavajú vo všetkých fázach výroby v takých podmienkach, ktoré umožňujú výrobu RMM a jeho identifikáciu a overenie súladu s úradným opisom alebo úradne uznaným opisom danej odrody. V prípade klonov, ktoré nepatria k odrode, sa toto overenie súladu s úradným opisom alebo úradne uznaným opisom týka druhov, ku ktorým tieto klony patria.

f)  Klony podliehajú inšpekciám v príslušných vegetačných fázach, s príslušnou frekvenciou a príslušnými metódami, ktoré sú vhodné pre príslušné rody alebo druhy.

g)  Vzorka, ktorá sa má odobrať z dávky, musí mať primeranú minimálnu veľkosť na určenie splnenia požiadaviek na kvalitu pre príslušné rody alebo druhy. Intenzita, vybavenie a metóda odberu vzoriek musia byť vhodné pre príslušné rody alebo druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami.

h)  Testovanie sa vykonáva v súlade s metódami, vybavením a pestovateľskými substrátmi vhodnými pre príslušné rody alebo druhy a v súlade s platnými medzinárodnými normami, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek na kvalitu.

2.  Požiadavky na uvádzanie predzákladného, základného a certifikovaného materiálu vyrobeného množením in vitro na trh

Materiál in vitro alebo in vivo musí v závislosti od vlastností každého rodu alebo druhu a príslušnej kategórie spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)  musí patriť k odrode a v prípade materiálu, ktorý nepatrí k odrode, musí patriť k druhu označenému na náveske prostredníctvom:

i)  dodržania fenotypových znakov materiálu in vivo uvedeného v bode A písm. a);

ii)  výroby rastlín in vivo z materiálu in vitro uvedeného v bode A písm. a) a dodržania fenotypových znakov týchto rastlín;

iii)  výroby rastlín in vivo z klonov uvedených v bode B písm. a) a dodržania fenotypových znakov týchto rastlín; a

iv)  prípadne prostredníctvom molekulárnej analýzy materiálu in vitro uvedeného v bode A písm. a) a/alebo klonov uvedených v bode B písm. a);

b)  musí mať minimálnu životaschopnosť, vymedzený rozmer a prípadne špecifickú klasifikáciu, aby sa zabezpečila vhodnosť materiálu a dostatočná homogenita dávky na vysádzanie;

c)  musí byť prakticky bez špecifických nedostatkov a poškodení.

Príloha III

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE ŠTANDARDNÉHO OSIVA A MATERIÁLU NA TRH, AKO SA UVÁDZA V ČLÁNKU 8

ČASŤ A

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE ŠTANDARDNÉHO OSIVA POĽNOHOSPODÁRSKYCH DRUHOV A DRUHOV ZELENINY NA TRH

1.  Všeobecné požiadavky na výrobu štandardného osiva

A.  Siatie alebo vysádzanie:

a)  Na zabezpečenie vysledovateľnosti sa určí odroda vysievaného osiva, prípadne vrátane materských rastlín. Náveska materiálu alebo záznamy o materskej rastline sa uchovávajú najmenej dva roky.

b)  Predplodina porastu nesmie byť v nesúlade s výrobou osiva druhov a odrôd porastu a pestovateľská plocha musí byť dostatočne zbavená takých rastlín, ktoré na nej zostali z predplodiny (samovýsev).

c)  Materské rastliny alebo osivo sa musia vysádzať a/alebo vysievať spôsobom, ktorým sa zabezpečí:

i)  dostatočná vzdialenosť od zdrojov peľu z rovnakých druhov a/alebo rôznych odrôd podľa pravidiel izolácie určených na základe botanických vlastností každého druhu a techník šľachtenia, aby sa zabezpečila ochrana pred akýmkoľvek nežiaducim cudzím opelením a prípadne aby sa zabránilo krížovému opeleniu s inými plodinami; a

ii)  vhodný zdroj a vhodná úroveň opeľovania s cieľom zabezpečiť následné množenie.

d)  Kvalita pôdy, substrátov, materských rastlín a bezprostredného okolia podliehajú inšpekciám v záujme zabránenia výskytu škodcov alebo ich vektorov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/2031.

e)  Náležitá pozornosť je venovaná strojom a všetkým zariadeniam použitým na zabezpečenie neprítomnosti buriny alebo iných druhov, ktoré je ťažké odlíšiť v laboratórnych testoch.

f)  V príslušnom prípade sa výroba osiva uskutočňuje oddelene od pestovania osiva patriaceho k rovnakému rodu alebo druhu, ktoré je určené na výrobu potravín alebo krmív, aby sa zabezpečilo zdravie príslušného materiálu.

g)  V príslušnom prípade možno pri množení osiva použiť aj množenie in vitro.

B.  Výroba na poli:

a)  Je potrebné zabezpečiť, aby sa na poli nevyskytovali odchylné typy. Ak to vzhľadom na vlastnosti príslušného druhu nie je možné, ich prítomnosť sa musí obmedziť na čo najmenšie možné množstvo.

V prípade prítomnosti odchylných typov alebo iných rastlinných druhov alebo odrôd počas fázy pestovania alebo počas spracovania osiva sa použije vhodné ošetrenie a/alebo odstránenie, aby sa zabezpečila odrodová identita a čistota osiva a zabránilo sa prítomnosti akýchkoľvek nežiaducich druhov.

b)  Rastliny sa ošetrujú alebo vylučujú ako zdroj RMM v prípade pozitívnych výsledkov testov alebo viditeľných príznakov napadnutia škodcami či nedostatkov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/2031.

c)  RMM a v náležitých prípadoch aj materské rastliny sa udržiavajú tak, aby sa zabezpečila identita odrody. Toto udržiavanie sa zakladá na úradnom opise alebo úradne uznanom opise odrody.

d)  Materské rastliny sa podľa možnosti udržiavajú vo všetkých fázach výroby v takých podmienkach, ktoré umožňujú výrobu osiva a jeho identifikáciu a overenie súladu s úradným opisom danej odrody. [PN 279]

e)  Všetky plodiny na poli podliehajú inšpekciám v ich príslušných vegetačných fázach, s príslušnou frekvenciou a príslušnými metódami pre dotknuté druhy, aby sa overili stanovené požiadavky. Metódami inšpekcií sa zabezpečí spoľahlivosť pozorovaní. Ak nie je možné odstrániť alebo oddeliť nevyhovujúce rastliny počas vegetačnej fázy, celé pole sa vyradí z výroby osiva, pokiaľ nežiaduce osivo nemožno mechanicky oddeliť v neskoršej fáze.

C.  Zber a pozberová úprava:

a)  Osivo sa zbiera hromadne alebo vo forme jednotlivých rastlín, podľa toho, ktorý spôsob je vhodný na zabezpečenie jeho identity, čistoty a vysledovateľnosti.

b)  Z každej dávky sa odoberie vzorka osiva a testuje sa v laboratóriu, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek na kvalitu pre príslušný druh vrátane klíčivosti. Testovanie zahŕňa v prípade potreby opakované testovanie hodnoty klíčivosti po určitom období primeranom pre príslušný druh.

c)  Dávky osiva sa podrobia úradnému následnému kontrolnému testovaniu na základe rizika s cieľom overiť súlad:

i)  s odrodovou identitou;

ii)  s normami minimálnej odrodovej čistoty;

iii)  s ich klíčivosťou a

iv)  s požiadavkami na zdravie rastlín.

Vzorky použité na úradné následné kontrolné testovanie sa odoberajú úradne.

Môžu sa použiť vhodné biomolekulárne metódy.

2.  Požiadavky na uvádzanie štandardného osiva na trh

Osivo musí spĺňať všetky tieto požiadavky na kvalitu v závislosti od vlastností každého rodu alebo druhu:

a)  musí mať aspoň minimálnu klíčivosť, aby sa po siatí zabezpečil náležitý počet rastlín na meter štvorcový a následný výnos a kvalita výroby;

b)  musí mať najviac maximálny obsah tvrdého osiva, aby sa zabezpečil náležitý počet rastlín na meter štvorcový;

c)  musí mať aspoň minimálnu čistotu, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň odrodovej identity;

d)  musí mať najviac maximálny obsah vlhkosti, aby sa zabezpečila ochrana materiálu počas spracovania, skladovania a sprístupňovania na trhu;

e)  musí mať nanajvýš maximálny obsah osiva iných rodov alebo druhov, aby sa zabezpečila najnižšia prítomnosť nežiaducich rastlín v dávke;

f)  musí mať dostatočnú životaschopnosť, vymedzený rozmer a špecifickú klasifikáciu, aby sa zabezpečila vhodnosť materiálu a dostatočná homogenita dávky na siatie alebo vysádzanie;

g)  musí mať maximálnu prítomnosť zeme alebo cudzej prímesi, aby sa zabránilo podvodným praktikám a technickým nečistotám; a

h)  nesmie mať špecifické nedostatky a poškodenia, aby sa zabezpečila kvalita a zdravie materiálu.

ČASŤ B

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE ŠTANDARDNÉHO MATERIÁLU POĽNOHOSPODÁRSKYCH DRUHOV A DRUHOV ZELENINY, OVOCNÝCH DREVÍN A VINIČA NA TRH [PN 280]

S výnimkou písmena b) bodu i) sa Časť B A prílohy II III sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje na výrobu a uvádzanie štandardného materiálu na trh, a to aj na odrody na ochranu uvádzané na trh v súlade s článkom 26. [PN 281]

Podpníky viniča sa nesmú uvádzať na trh ako štandardný materiál. [PN 282]

ČASŤ C

POŽIADAVKY NA REGISTRÁCIU, VÝROBU A UVÁDZANIE VYSELEKTOVANÝCH KLONOV, MULTIKLONÁLNYCH ZMESÍ A POLYKLONÁLNEHO RMM ŠTANDARDNÉHO MATERIÁLU NA TRH, AKO SA UVÁDZA V ČLÁNKU 9 ODS. 1 [PN 283]

1.  Podpníky viniča sa nesmú uvádzať na trh ako štandardný materiál.Výsadba

Časť C bod 1 prílohy II sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje na výsadbu polyklonálneho RMM. [PN 284]

2.  Časť C prílohy II sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje na registráciu, výrobu a uvádzanie vyselektovaných klonov, multiklonálnych zmesí a polyklonálneho RMM štandardného materiálu na trh.Pestovanie na poli:

a)   Počas všetkých fáz pestovania sa množiteľský a sadivový materiál uchovávajú oddelene od seba.

b)   Odchylné typy a zdeformované alebo poškodené rastliny sa zlikvidujú vo všetkých fázach pestovania, aby sa zabezpečila odrodová identita a čistota alebo, v prípade podpníkov nepatriacich k odrode, aby sa zabezpečila pravosť identity druhu, ako aj zdeformovaných alebo poškodených rastlín a efektívna výroba.

c)   Príslušné materské rastliny sa ako zdroj RMM v prípade nedostatkov vylúčia.

d)   Príslušné materské rastliny sa udržiavajú vo všetkých fázach pestovania v takých podmienkach, ktoré umožňujú výrobu RMM a jeho identifikáciu a overenie súladu s úradným opisom alebo úradne uznaným opisom danej odrody.

e)   Materské rastliny podliehajú vizuálnym inšpekciám v príslušných vegetačných fázach, s príslušnou frekvenciou a príslušnými metódami, ktoré sú vhodné pre príslušné rody alebo druhy. [PN 285]

2a.  Požiadavky na uvádzanie polyklonálneho RMM na trh

Materiál musí v závislosti od vlastností každého rodu alebo druhu spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)  musí mať minimálnu životaschopnosť, vymedzený rozmer a prípadne špecifickú klasifikáciu, aby sa zabezpečila vhodnosť materiálu a dostatočná homogenita dávky na vysádzanie;

b)  musí byť prakticky bez špecifických nedostatkov;

c)  zmes genotypov tvoriacich polyklonálny RMM sa pripraví pred konečným balením tohto RMM a musí obsahovať rovnaké podiely všetkých genotypov, ktoré tvoria polyklonálny RMM; je však prípustná tolerancia, frekvencia žiadneho jednotlivého genotypu nesmie nikdy prekročiť dvojnásobok frekvencie najmenej častého genotypu. [PN 286]

ČASŤ D

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE ŠTANDARDNÉHO OSIVA OVOCNÝCH DREVÍN, VINIČA A SADIVA ZEMIAKOV NA TRH [PN 287]

Časť D prílohy II sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje na výrobu a uvádzanie štandardného osiva ovocných drevín, viniča a sadiva zemiakov na trh. [PN 288]

ČASŤ E

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE ŠTANDARDNÉHO MATERIÁLU VYROBENÉHO MNOŽENÍM IN VITRO NA TRH

Časť E prílohy II sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje na výrobu a uvádzanie štandardného materiálu vyrobeného množením in vitro na trh.

Príloha IV

RODY A DRUHY, KTORÉ SA MÔŽU VYRÁBAŤ A UVÁDZAŤ NA TRH LEN AKO PREDZÁKLADNÉ, ZÁKLADNÉ ALEBO CERTIFIKOVANÉ OSIVO ALEBO MATERIÁLPODĽA ČLÁNKU 20 ODS. 1

ČASŤ A

RODY A DRUHY, KTORÉ SA MAJÚ POUŽIŤ NA VÝROBU POĽNOHOSPODÁRSKYCH PLODÍN INÝCH AKO ZELENINA A KTORÉ SA MÔŽU VYRÁBAŤ A UVÁDZAŤ NA TRH LEN AKO PREDZÁKLADNÉ, ZÁKLADNÉ ALEBO CERTIFIKOVANÉ OSIVO

Agrostis canina L.

Agrostis capillaris L.

Agrostis gigantea Roth.

Agrostis stolonifera L.

Alopecurus pratensis L.

Arachis hypogaea L.

Arrhenatherum elatius (L.) P. Beauv. ex J. Presl & C. Presl.

Avena nuda L.

Avena sativa L.(vrátane A. byzantina K. Koch.)

Avena strigosa Schreb.

Beta vulgaris L.

Brassica juncea (L.) Czern.

Brassica napus L. var. napobrassica (L.) Rchb.

Brassica napus L. var. napus

Brassica nigra (L.) W.D.J. Koch

Brassica oleracea L. convar. acephala (DC.) Alef. var. medullosa Thell. + var. varidis L.

Brassica rapa L.

Bromus catharticus Vahl

Bromus sitchensis Trin.

Cannabis sativa L.

Carthamus tinctorius L.

Carum carvi L.

Cynodon dactylon (L.) Pers.

Dactylis glomerata L.

Festuca arundinacea Schreb.

Festuca filiformis Pourr.

Festuca ovina L.

Festuca pratensis Huds.

Festuca rubra L.

Festuca trachyphylla (Hack.) Krajina

xFestulolium Asch. et Graebn.

Galega orientalis Lam.

Glycine max (L.) Merrill

Gossypium L.

Hedysarum coronarium L.

Helianthus annuus L.

Hordeum vulgare L.

Linum usitatissimum L.

Lolium × boucheanum Kunth

Lolium multiflorum Lam.

Lolium perenne L.

Lotus corniculatus L.

Lupinus albus L.

Lupinus angustifolius L.

Lupinus luteus L.

Medicago lupulina L.

Medicago sativa L.

Medicago × varia T. Martyn

Onobrychis viciifolia Scop.

Oryza sativa L.

Papaver somniferum L.

Phacelia tanacetifolia Benth.

Phalaris aquatica L.

Phalaris canariensis L.

Phleum nodosum L.

Phleum pratense L.

Pisum sativum L.

Poa annua L.

Poa nemoralis L.

Poa palustris L.

Poa pratensis L.

Poa trivialis L.

Raphanus sativus L.

Secale cereale L.

Sinapis alba L.

Solanum tuberosum L.

Sorghum bicolor (L.) Moench

Sorghum bicolor (L.) Moench × Sorghum sudanense (Piper) Stapf.

Sorghum sudanense (Piper) Stapf.

Trifolium alexandrinum L.

Trifolium hybridum L.

Trifolium incarnatum L.

Trifolium pratense L.

Trifolium repens L.

Trifolium resupinatum L.

Trigonella foenum–graecum L.

Trisetum flavescens (L.) P. Beauv.

xTriticosecale Wittm. ex A. Camus.

Triticum aestivum L.

Triticum durum Desf.

Triticum spelta L.

Vicia faba L.

Vicia pannonica Crantz .

Vicia sativa L.

Vicia villosa Roth.

Zea mays L.

ČASŤ B

RODY A DRUHY, KTORÉ SA MÔŽU VYRÁBAŤ A UVÁDZAŤ NA TRH LEN AKO PREDZÁKLADNÝ, ZÁKLADNÝ ALEBO CERTIFIKOVANÝ MATERIÁL

Solanum tuberosum L.

Príloha IVa

DRUHY, KTORÉ MOŽNO VYRÁBAŤ A UVÁDZAŤ NA TRH AKO OBCHODNÉ OSIVO

Arachis hypogaea L.

Biserrula pelecinus

Brassica nigra (L.) W.D.J. Koch

Cynodon dactylon L.

Festuca trachyphylla (Hack.) Krajina)

Festuca filiformis Pour

Hedysarum coronarium L.

Lathyrus cicera

Medicago × varia T. Martyn Sand

Medicago doliata Carmingn

Medicago italica (Mill.) Fiori

Medicago littoralis

Medicago murex

Medicago polymorpha

Medicago rugosa

Medicago scutellata

Medicago truncatula

Medicago x varia Martyn Sand

Onobrychis viciifolia Scop

Ornithopus compressus

Ornithopus sativus

Phalaris aquatica L.

Plantago lanceolata

Poa annua

Poa nemoralis

Trifolium fragiferum

Trifolium glanduliferum

Trifolium hirtum

Trifolium isthmocarpum

Trifolium michelianum

Trifolium squarrosum

Trifolium subterraneum

Trifolium vesiculosum

Trigonella foenum-graecum L.

Vicia bengahalensis L.

Vicia pannonica Crantz

xFestulolium Asch. & Graebn. [PN 289]

Príloha V

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE ZMESÍ URČENÝCH NA ZACHOVANIE NA TRH, AKO SA UVÁDZA V ČLÁNKU 22

1.  Zdrojová Oblasť pôvodu [PN 290]

Príslušné orgány môžu určiť špecifické zdrojové oblasti pôvodu pre zmesi určené na zachovanie, s ktorými sú takéto zmesi prirodzene spojené. Na tento účel zohľadnia informácie od orgánov pre rastlinné genetické zdroje alebo organizácií, ktoré na tento účel uznali členské štáty. [PN 291]

Ak sa zdrojová oblasť pôvodu nachádza vo viac ako jednom členskom štáte, určí sa na základe spoločnej dohody všetkých dotknutých členských štátov. [PN 292]

2.  Druhy

Druhy a prípadne poddruhy používané v zmesiach určených na zachovanie musia byť:

a)  typické pre typ biotopu zdrojovej oblasti pôvodu; [PN 293]

b)  ako zložky zmesi dôležité na zachovanie prírodného prostredia v rámci ochrany genetických zdrojov;

c)  primerané na účely opätovného vytvorenia typu biotopu zdrojovej oblasti pôvodu. [PN 294]

Zmes určená na zachovanie nesmie obsahovať druhy Avena fatua, Avena sterilis a Cuscuta spp.

Maximálny obsah druhu Rumex spp. iného ako Rumex acetosella a Rumex maritimus, Rumex acetosa, R. thyrsiflorus a R. sanguineus nesmie presiahnuť 0,05 % hmotnosti. [PN 295]

3.  Povolenie pre profesionálnych prevádzkovateľov

Profesionálni prevádzkovatelia musia získať povolenie pred výrobou zmesí určených na zachovanie.

Profesionálny prevádzkovateľ predloží žiadosť o povolenie podľa článku 22 ods. 1 s uvedením všetkých týchto prvkov:

a)  názov a adresa profesionálneho prevádzkovateľa;

b)  spôsob zberu: či sa zmes priamo zbiera alebo množí;

c)  zložky ako druhy a prípadne poddruhy a odrody zmesi určenej na zachovanie; ktoré sú typické pre typ biotopu zdrojovej oblasti pôvodu a ktoré sú ako zložky zmesi dôležité na zachovanie prírodného prostredia v rámci ochrany genetických zdrojov; [PN 296]

d)  množstvo zmesi, na ktoré sa vzťahuje povolenie; [PN 297]

e)  zdrojová oblasť pôvodu zmesi; [PN 298]

f)  miesto zberu a v prípade množenej zmesi určenej na zachovanie aj miesto množenia;

g)  typ biotopu zdrojovej oblasti pôvodu zmesi; a [PN 299]

h)  rok zberu.

Žiadosť musí byť doplnená o informácie potrebné na overenie splnenia požiadaviek stanovených v bode odseku 4 v prípade priamo zozbieraných zmesí určených na zachovanie alebo bode odseku 5 v prípade množených zmesí určených na zachovanie. [PN 300]

Príslušné orgány môžu vydať povolenie, ktoré obsahuje dátum povolenia a rozsah povolenia, podľa žiadosti prevádzkovateľa a splnenia požiadaviek, ako aj obmedzenie uvádzania na trh v zdrojovej oblasti.

Profesionálni prevádzkovatelia pred začiatkom každej výrobnej sezóny na konci každého kalendárneho alebo daňového roka oznámia príslušnému orgánu množstvo osiva povolených zmesí určených na zachovanie, pre ktoré je povolenie určené, spolu s veľkosťou a polohou plánovaného miesta alebo miest zberu a dátumom alebo dátumami zberu. [PN 301]

4.  Výroba priamo zozbieraných zmesí určených na zachovanie

Priamo zozbierané zmesi určené na zachovanie musia spĺňať tieto požiadavky:

a)  zmes osiva, ktorá bola zozbieraná v zdrojovej oblasti pôvodu (ďalej len „priamo zozbieraná zmes určená na zachovanie“), sa zbiera na mieste, ktoré nebolo osiate počas 40 rokov pred dátumom povolenia; [PN 302]

b)  percentuálny pomer zložiek priamo zozbieranej zmesi určenej na zachovanie, ktoré sú druhmi a prípadne poddruhmi, je primeraný na účely opätovného vytvorenia typu biotopu zdrojovej oblasti;

c)  maximálny obsah druhov a prípadne poddruhov, ktoré nie sú v súlade s písmenom b), nesmie presiahnuť 1 hm. %;

d)  príslušné orgány môžu vykonávať vizuálne prehliadky na mieste zberu počas obdobia rastu vo vhodných intervaloch a počas zberu, aby sa zabezpečilo, že zmes spĺňa požiadavky stanovené pre tieto zmesi určené na zachovanie a výsledky týchto kontrol zdokumentujú;

e)  testy sa vykonajú úradne alebo pod úradným dohľadom príslušného orgánu, aby sa skontrolovalo, či zmes určená na zachovanie spĺňa stanovené požiadavky; takéto testy sa vykonávajú v súlade so súčasnými medzinárodnými metódami alebo v prípade, že takéto metódy neexistujú, v súlade s akýmikoľvek vhodnými metódami;

f)  vzorky sa odoberajú z homogénnych dávok a musia byť dostatočné na vykonanie testu uvedeného v písmene e).

5.  Výroba množených zmesí určených na zachovanie

Oprávnený prevádzkovateľ môže osivo zmesí určených na zachovanie aj množiť v súlade s týmto postupom:

a)  osivo jednotlivých druhov sa odoberie v zdrojovej oblasti pôvodu, alebo ide o priamo zozbierané zmesi určené na zachovanie predané inému prevádzkovateľovi; [PN 303]

b)  osivo uvedené v písmene a) sa rozmnožuje mimo zdrojovej oblasti ako jednotlivé druhy. Množenie sa môže vykonávať na piatich generáciách; [PN 304]

c)  osivá týchto druhov sa potom zmiešajú s cieľom vytvoriť zmes, ktorá sa skladá z tých rodov, druhov a prípadne poddruhov, ktoré sú typické pre typ biotopu zdrojovej oblasti;

d)  táto zmes môže zahŕňať aj osivo druhov uvedených v časti A prílohy I, ktoré bolo vyrobené konvenčným spôsobom, ak je v súlade s písmenom c); [PN 305]

e)  zozbierané osivo, z ktorého sa množí zmes určená na zachovanie, sa musí zozbierať vo svojej zdrojovej oblasti na mieste zberu, ktoré nebolo osiate 40 rokov pred dátumom povolenia prevádzkovateľa podľa bodu 3;

f)  osivo množenej zmesi určenej na zachovanie musí byť z druhov a prípadne poddruhov, ktoré sú typické pre typ biotopu zdrojovej oblasti a ktoré sú ako zložky zmesi dôležité na zachovanie prírodného prostredia v rámci ochrany genetických zdrojov;

g)  hodnota klíčivosti zložiek uvedených v písmene f) musí byť dostatočná na obnovu typu biotopu zdrojovej oblasti;

h)  maximálny obsah druhov a prípadne poddruhov, ktoré nie sú v súlade s písmenom g f), nesmie presiahnuť 1 hm. %; [PN 306]

i)  zložky množenej zmesi určenej na zachovanie, ktorými sú osivá druhov uvedených v časti A prílohy I, musia pred zmiešaním spĺňať aspoň požiadavky na štandardné osivo pre príslušné druhy;

j)  testy sa vykonajú úradne alebo pod úradným dohľadom členského štátu, aby sa skontrolovalo, či zmes určená na zachovanie spĺňa stanovené požiadavky. Takéto testy sa vykonávajú v súlade so súčasnými medzinárodnými metódami alebo v prípade, že takéto metódy neexistujú, v súlade s akýmikoľvek vhodnými metódami;

k)  vzorky sa odoberajú z homogénnych dávok a musia byť dostatočné na vykonanie testu uvedeného v písmene j).

Príloha VI

POŽIADAVKY NA VÝROBU A UVÁDZANIE RMM Z HETEROGÉNNEHO MATERIÁLU NA TRH, AKO SA UVÁDZA V ČLÁNKU 27 ODS. 2

A.  Oznámenie heterogénneho materiálu

RMM z heterogénneho materiálu, ako sa uvádza v článku 27 ods. 2, sa môže uvádzať na trh po tom, ako profesionálny prevádzkovateľ oznámi heterogénny materiál príslušným orgánom prostredníctvom dokumentácie obsahujúcej:

a)  kontaktné údaje žiadateľa;

b)  druh a názov heterogénneho materiálu;

c)  opis heterogénneho materiálu podľa bodu B;

d)  vyhlásenie žiadateľa, pokiaľ ide o pravdivosť prvkov uvedených v písmenách a), b) a c);

e)  reprezentatívnu vzorku.

Oznámenie sa zašle doporučeným listom s doručenkou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ktorý príslušné orgány akceptujú, spolu s vyžiadaným potvrdením o doručení. Po troch mesiacoch od dátumu uvedeného na návratke a pod podmienkou, že sa nevyžiadali žiadne doplňujúce informácie alebo že dodávateľovi sa neoznámilo formálne zamietnutie z dôvodu neúplnosti oznámenia, sa predpokladá, že príslušný orgán vzal na vedomie oznámenie aj jeho obsah a heterogénny materiál sa zapíše do registra heterogénnych materiálov. Tento register musí zostať pre oficiálneho prevádzkovateľa bezplatný. [PN 307]

B.  Opis heterogénneho materiálu

1.  Opis heterogénneho materiálu zahŕňa všetky tieto prvky:

a)  opis jeho vlastností vrátane:

i)  fenotypovej charakterizácie kľúčových znakov, ktoré sú pre materiál spoločné, spolu s opisom heterogenity materiálu charakterizovaním fenotypovej diverzity pozorovateľnej medzi jednotlivými množiteľskými jednotkami;

ii)  dokumentácie jeho príslušných vlastností vrátane agronomických aspektov, ako sú výnos, stabilita výnosov, vhodnosť pre systémy s nízkym vstupom, úžitkovosť, odolnosť voči abiotickému stresu, odolnosť voči chorobám, kvalitatívne parametre, chuť alebo farba;

iii)  akýchkoľvek dostupných výsledkov testov týkajúcich sa vlastností uvedených v bode ii);

b)  opis typu techniky použitej pri šľachtiteľských alebo výrobných postupoch heterogénneho materiálu;

c)  opis rodičovského materiálu použitého na šľachtenie alebo výrobu heterogénneho materiálu a vlastného programu kontroly výroby, ktorý používa príslušný prevádzkovateľ s odkazom na postupy uvedené v bode B.2 písm. a) a prípadne v bode B.2 písm. c);

d)  opis postupov riadenia a výberu v poľnohospodárskych podnikoch s odkazom na bod B.2 písm. b) a prípadne rodičovského materiálu s odkazom na bod B.2 písm. c);

e)  odkaz na krajinu šľachtenia alebo výroby s informáciami o roku výroby a opisom pôdnoklimatických podmienok.

2.  Heterogénny materiál sa môže získať jednou pochádzať z jednej z týchto techník: [PN 308]

a)  krížením viacerých rôznych druhov rodičovského materiálu podľa protokolov kríženia s cieľom vytvoriť rôznorodý heterogénny materiál prostredníctvom spojenia potomstva, opakovaného výsevu a vystavenia populácie prirodzenej a/alebo ľudskej selekcii za predpokladu, že tento materiál vykazuje vysokú úroveň genetickej diverzity;

b)  postupmi riadenia v poľnohospodárskom podniku vrátane výberu, vytvárania alebo udržiavania materiálu, ktorý sa vyznačuje vysokou úrovňou genetickej diverzity;

c)  akoukoľvek inou technikou používanou na šľachtenie alebo výrobu heterogénneho materiálu, pričom sa berú do úvahy osobitné črty rozmnožovania.

C.  Požiadavky týkajúce sa identity dávok RMM z heterogénneho materiálu

RMM z heterogénneho materiálu je identifikovateľný na základe všetkých týchto prvkov:

a)  prvotný materiál a systém výroby používaný pri krížení na vytvorenie heterogénneho materiálu, ako sa stanovuje v bode B.2 písm. a) alebo prípadne v bode B.2 písm. c), alebo história materiálu a postupy riadenia v poľnohospodárskom podniku vrátane toho, či výber nastal prirodzene a/alebo prostredníctvom ľudského zásahu, v prípadoch uvedených v bode B.2 písm. b) a c);

b)  krajina šľachtenia alebo výroby a

c)  charakterizácia spoločných kľúčových znakov a fenotypovej heterogenity materiálu.

D.  Požiadavky týkajúce sa hygienickej kvality, analytickej čistoty a klíčivosti RMM z heterogénneho materiálu

1.  RMM z heterogénneho materiálu musí spĺňať požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými pre najnižšiu kategóriu príslušných druhov vrátane požiadaviek stanovených pre druhy uvedené v prílohe IV, pokiaľ ide o požiadavky na analytickú čistotu a klíčivosť osiva a požiadavky na kvalitu ostatného materiálu najnižšej kategórie pre príslušný druh. [PN 309]

Rastliny sa ošetrujú alebo vylučujú ako zdroj RMM v prípade nedostatkov alebo pozitívnych výsledkov testov alebo viditeľných príznakov napadnutia škodcami v súlade s nariadením (EÚ) 2016/2031.

2.  Odchylne od bodu D.1 môžu profesionálni prevádzkovatelia umiestniť na trh RMM z heterogénneho materiálu, ktorý nespĺňa podmienky týkajúce sa klíčivosti, a to za predpokladu, že prevádzkovateľ na náveske alebo priamo na obale uvedie hodnotu klíčivosti príslušného RMM.

E.  Požiadavky na balenie a označovanie RMM z heterogénneho materiálu

1.  RMM z heterogénneho materiálu sa musí nachádzať v malých obaloch a v maximálnych množstvách podľa bodu H. V iných obaloch alebo kontajneroch sa však môžu nachádzať len v prípade, ak sú uzavreté takým spôsobom, že ich nemožno otvoriť bez toho, aby sa nezanechali stopy manipulácie s obalom alebo kontajnerom.

2.  Profesionálni prevádzkovatelia na obaly alebo kontajnery s RMM z heterogénneho materiálu umiestnia návesku aspoň v jednom z úradných jazykov Únie.

Táto náveska musí:

i)  byť čitateľná, vytlačená alebo napísaná na jednej strane, novo vydaná a ľahko viditeľná;

ii)  obsahovať informácie uvedené v bode G tejto prílohy okrem prípadov, keď sú tieto informácie vytlačené alebo napísané priamo na obale alebo kontajneri; a

iii)  byť žltá so zeleným diagonálnym krížom.

3.  V prípade malých priehľadných obalov sa náveska môže umiestniť do vnútra balenia za predpokladu, že je zreteľne čitateľná.

4.  Odchylne od bodov E.1 a E.2 sa RMM z heterogénneho materiálu obsiahnutého v uzavretých a označených obaloch a kontajneroch môže predávať konečným používateľom v neoznačených a nezapečatených obaloch v maximálnych množstvách stanovených v bode H, ak je kupujúci na požiadanie v čase dodania písomne informovaný o druhu, názve heterogénneho materiálu a referenčnom čísle dávky.

F.  Udržiavanie heterogénneho materiálu

1.  Ak je udržiavanie možné, profesionálny prevádzkovateľ, ktorý oznámil heterogénny materiál príslušným orgánom, zachová hlavné vlastnosti materiálu v čase jeho oznámenia tým, že materiál udržiava počas celého obdobia, kým zostáva na trhu.

2.  Toto udržiavanie sa musí vykonávať v súlade s prijatými postupmi prispôsobenými udržiavaniu takéhoto heterogénneho materiálu. Profesionálny prevádzkovateľ zodpovedný za udržiavanie vedie záznamy o trvaní a obsahu udržiavania.

3.  Príslušné orgány musia mať vždy prístup k všetkým záznamom, ktoré vedie profesionálny prevádzkovateľ zodpovedný za materiál s cieľom kontrolovať jeho udržiavanie. Profesionálny prevádzkovateľ uchováva tieto záznamy päť rokov po tom, ako príslušný heterogénny materiál prestane uvádzať na trh.

G.  Obsah návesky na obaloch

RMM z heterogénneho materiálu sa uvádza na trh v obaloch s náveskou, ktorá obsahuje tieto prvky:

1.  názov heterogénneho materiálu spolu s výrazom „heterogénny materiál“;

2.  označenie „predpisy a normy EÚ“;

3.  názov a adresu profesionálneho prevádzkovateľa zodpovedného za umiestnenie návesky alebo jeho registračný kód;

4.  krajinu výroby;

5.  referenčné číslo dávky pridelené profesionálnym prevádzkovateľom zodpovedným za umiestnenie návesiek;

6.  mesiac a rok uzavretia, za ktorými nasleduje pojem: „uzavreté“;

7.  druhy, uvedené aspoň pod ich botanickými názvami, ktoré môžu byť v skrátenej forme a bez mien autorov;

8.  deklarovanú čistú alebo hrubú hmotnosť alebo deklarovaný počet RMM s výnimkou malých balení;

9.  v prípade, ak sa uvádza hmotnosť a použijú sa peletovacie látky alebo iné pevné prídavné látky, uvedie sa povaha týchto prídavných látok, ako aj približný pomer hmotnosti čistého osiva a celkovej hmotnosti; a

10.  prípadne hodnota klíčivosti.

H.  Maximálne množstvá RMM heterogénneho materiálu v malých baleniach

Druhy

Maximálna čistá hmotnosť (kg)

Krmivo rastlinného pôvodu

10 [PN 310]

Repa

10

Obilniny

30

Olejniny a priadne rastliny

10

Zemiaky

30

Zelenina:

 

Bôbovité

5

Cibuľa, trebuľka, špargľa, repa obyčajná špentová alebo mangold, cvikla, okrúhlica, dyňa červená, tekvica obrovská, tekvice, mrkva, reďkovka, hadomor španielsky, špenát a valeriánka poľná

0,5

Všetky ostatné druhy zeleniny

0,1

Príloha VII

OBSAH NÁRODNÝCH REGISTROV ODRÔD A REGISTRA ODRÔD ÚNIE PODĽA ČLÁNKU 46

Národné registre odrôd a register odrôd Únie obsahujú všetky tieto prvky:

a)  názov rodu alebo druhu, ku ktorému príslušná odroda patrí;

b)  názov odrody a v prípade odrôd uvedených na trh pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia prípadne iné alternatívne názvy používané pre túto odrodu;

c)  názov a prípadne referenčné číslo žiadateľa;

d)  dátum registrácie odrody a prípadne dátum obnovenia registrácie;

e)  dátum ukončenia platnosti registrácie;

f)  odkaz na súbor, kde možno nájsť úradný opis odrody alebo prípadne úradne uznaný opis odrody;

g)  v prípade odrôd na ochranu úradne uznaným opisom uznaný opis a v príslušnom prípade označením označenie regiónov, v ktorých sa odroda historicky tradične pestovala a ktorým sa prirodzene prispôsobila (ďalej len „oblasti pôvodu“) v prípade novo vyšľachtených odrôd na ochranu miestne podmienky pestovania, ktorým je prispôsobená; [PN 311]

h)  meno osoby zodpovednej za udržiavanie odrody;

i)  názvy členských štátov, ktoré zriadili príslušné národné registre odrôd;

j)  referenčné číslo, pod ktorým bola odroda zaregistrovaná v národnom registri odrôd;

k)  v príslušnom prípade údaj o tom, že odroda je „ekologická odroda vhodná pre ekologickú poľnohospodársku výrobu“;

l)  v príslušnom prípade údaj o tom, že odroda obsahuje geneticky modifikovaný organizmus alebo z neho pozostáva;

m)  v príslušnom prípade údaj o tom, že odroda je zložkou inej registrovanej odrody;

n)  v príslušnom prípade údaj o tom, že RMM, ktorý patrí k danej odrode, sa vyrába a uvádza na trh len vo forme podpníkov;

o)  v príslušnom prípade odkaz na súbor, kde možno nájsť výsledky preskúmania hodnoty pre udržateľné pestovanie a využitie, ako sa uvádza v článku 52;

p)  v príslušnom prípade údaj o metóde množenia odrody vrátane informácie o tom, či ide o hybridnú alebo syntetickú odrodu;

q)  v príslušnom prípade údaj o tom, že odroda obsahuje NGT rastlinu kategórie 1 v zmysle článku 3 bodu 7 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie o NGT] alebo z nej pozostáva, a identifikačné čísla uvedené v článku 9 ods. 1 písm. e) [návrhu o NGT] priradené NGT rastlinám kategórie 1, z ktorých bola odvodená;

r)  v príslušnom prípade údaj o tom, že odroda obsahuje NGT rastlinu kategórie 2 v zmysle článku 3 bodu 8 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie o NGT] alebo z nej pozostáva;

s)  v príslušnom prípade údaj o tom, že odroda je odolná voči herbicídom a údaj o uplatniteľných podmienkach pestovania;

t)  v príslušnom prípade údaj o tom, že odroda má určité vlastnosti iné ako vlastnosti uvedené v písmene s), ktoré môžu viesť k nežiaducim agronomickým účinkom, a údaj o uplatniteľných podmienkach pestovania; [PN 312]

ta)  v náležitých prípadoch príslušné práva duševného vlastníctva vzťahujúce sa na odrodu, jej zložky, vlastnosti a proces vývoja, vo vhodných a náležitých prípadoch vrátane čísla každého príslušného udeleného patentu (patentov) alebo patentu (patentov) v konaní, ktoré musí príslušný orgán poskytnúť a aktualizovať; [PN 313]

tb)  v náležitých prípadoch opis šľachtiteľských techník, ktoré sa použili na vývoj odrody. [PN 314]

Príloha VIIa

MAXIMÁLNE MNOŽSTVÁ NA DYNAMICKÚ OCHRANU

Množstvo sa vzťahuje na fyzickú alebo právnickú osobu, rok a na odrodu/pristúpenie/ekotyp/rastlinný genetický zdroj.

Druh

Maximálna čistá hmotnosť (kg)

Krmivo rastlinného pôvodu

20

Repa

20

Obilniny

200

Olejniny a priadne rastliny

20

Zemiaky

1000

Zelenina:

 

Bôbovité

75

Cibuľa, trebuľka, špargľa, repa obyčajná špentová alebo mangold, cvikla, okrúhlica, dyňa červená, tekvica obrovská, tekvice, mrkva, reďkovka, hadomor španielsky, špenát a valeriánka poľná

1

Všetky ostatné osivá zeleniny

0,5

Vegetatívne rozmnožená zelenina

500 rastlín

Množiteľský materiál ovocia a viniča

150 podpníkov

[PN 315]

Príloha VIII

TABUĽKY ZHODY

Smernica Rady 66/401/ES

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 1a

Článok 2, článok 3

Článok 2 ods. 1 bod A

Článok 2, článok 3, článok 7

Článok 2 ods. 1 bod B.1

Článok 3, článok 7

Článok 2 ods. 1 bod C

Článok 3, článok 7

Článok 2 ods. 1 bod D

Článok 2 ods. 1 bod E

Článok 3

Článok 2 ods. 1 bod F

Článok 2 ods. 1 bod G

Článok 2 ods. 1 písm. a)

Článok 2

Článok 2 ods. 1 písm. b)

Článok 7

Článok 2 ods. 1 písm. d)

Článok 36

Článok 2 ods. 2

Článok 83

Článok 2 ods. 3 bod A

Článok 10

Článok 2 ods. 3 bod B

Článok 10

Článok 2 ods. 4

Článok 10

Článok 3 ods. 1

Článok 20

Článok 3 ods. 1 písm. a)

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 3

Článok 20

Článok 3 ods. 4

Článok 7

Článok 3a

Článok 7, článok 35

Článok 4

Článok 34

Článok 4a

Článok 31, článok 32

Článok 5

Článok 5a

Článok 6

Článok 63

Článok 7 ods. 1

Článok 7

Článok 7 ods. 1a

Článok 10, článok 12

Článok 7 ods. 1b

Článok 10, článok 12

Článok 7 ods. 2

Článok 7

Článok 8 ods. 1

Článok 14

Článok 8 ods. 2

Článok 9 ods. 1

Článok 14

Článok 9 ods. 2

Článok 23

Článok 9 ods. 3

Článok 10.1a

Článok 15

Článok 10a

Článok 15

Článok 10b

Článok 15

Článok 10c

Článok 15

Článok 10d

Článok 14

Článok 11

Článok 15

Článok 11a

Článok 17

Článok 12

Článok 12

Článok 13

Článok 21, článok 22

Článok 13a

Článok 38

Článok 14

Článok 36

Článok 14a

Článok 7, článok 15

Článok 15 ods. 1

Článok 35, článok 39

Článok 15 ods. 2

Článok 35

Článok 15 ods. 3

Článok 35, článok 39

Článok 16

Článok 39

Článok 17

Článok 33

Článok 18

Článok 2

Článok 19 ods. 1

Článok 24

Článok 19 ods. 2

Článok 40

Článok 20

Článok 24

Článok 21

Článok 76

Článok 21a

Článok 7

Článok 22

Článok 22a

Článok 7, článok 26, článok 22

Článok 23

Článok 83

Článok 23a

Článok 24

Príloha I

Článok 7

Príloha II

Článok 7

Príloha III

Článok 7, článok 13

Príloha IV

Článok 17

Príloha V

Článok 35

Smernica Rady 66/402/ES

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 1a

Článok 2

Článok 2 ods. 1 bod A

Článok 2

Článok 2 ods. 1 bod B

Článok 3, článok 7

Článok 2 ods. 1 bod C

Článok 3, článok 7

Článok 2 ods. 1 bod Ca

Článok 3, článok 7

Článok 2 ods. 1 bod C

Článok 3, článok 7

Článok 2 ods. 1 bod D

Článok 3, článok 7

Článok 2 ods. 1 bod E

Článok 3, článok 7

Článok 2 ods. 1 bod F

Článok 3, článok 7

Článok 2 ods. 1 bod H

Článok 3, článok 10

Článok 2 ods. 1 písm. a)

Článok 2

Článok 2 ods. 1 písm. b)

Článok 7

Článok 2 ods. 1 písm. c)

Článok 7

Článok 2 ods. 1 písm. e)

Článok 2 ods. 2

Článok 2 ods. 3

Článok 10

Článok 2 ods. 4

Článok 10

Článok 3

Článok 20, článok 7

Článok 3a

Článok 7, článok 35

Článok 4

Článok 34

Článok 4a

Článok 31, článok 32

Článok 5

Článok 5a

Článok 6

Článok 63

Článok 7 ods. 1

Článok 7

Článok 7 ods. 1a

Článok 10, článok 12

Článok 7 ods. 1b

Článok 10, článok 12

Článok 7 ods. 2

Článok 7

Článok 8 ods. 1

Článok 14

Článok 8 ods. 2

Článok 9 ods. 1

Článok 14

Článok 9 ods. 2

Článok 23

Článok 9 ods. 3

Článok 10 ods. 1 písm. a)

Článok 15

Článok 10 ods. 1 písm. b)

Článok 10 ods. 2

Článok 14

Článok 10 ods. 3

Článok 10a

Článok 14

Článok 11

Článok 15

Článok 11a

Článok 15

Článok 12

Článok 17

Článok 13

Článok 21

Článok 13a

Článok 38

Článok 14

Článok 36

Článok 14a

Článok 7, článok 15

Článok 15 ods. 1

Článok 35, článok 39

Článok 15 ods. 2

Článok 35

Článok 15 ods. 3

Článok 35, článok 39

Článok 16

Článok 39

Článok 17

Článok 33

Článok 18

Článok 2

Článok 19 ods. 1

Článok 24

Článok 19 ods. 2

Článok 40

Článok 20

Článok 24

Článok 21

Článok 76

Článok 21a

Článok 7

Článok 21b

Článok 7

Článok 22

Článok 22a

Článok 7

Článok 23

Článok 83

Článok 23a

Článok 24

Príloha I

Článok 7

Príloha II

Článok 7

Príloha III

Článok 7

Príloha IV

Článok 17

Príloha V

Článok 35

Smernica Rady 68/193/EHS

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 2

Článok 3

Článok 2 ods. 1 bod A

Článok 2 ods. 1 bod B

Článok 2 ods. 1 bod C

Článok 2 ods. 1 bod D

Článok 7

Článok 2 ods. 1 bod E

Článok 7

Článok 2 ods. 1 bod F

Článok 7

Článok 2 ods. 1 bod G

Článok 8

Článok 2 ods. 1 bod H

Článok 2 ods. 1 bod I

Článok 3 bod 3

Článok 2 ods. 2

Článok 3 ods. 1

Článok 7, článok 8

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 3

Článok 2

Článok 3 ods. 4

Článok 7 ods. 3 a 4, príloha II, časť E, príloha III, časť E

Článok 3 ods. 5

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Článok 4

Článok 36

Článok 5

Článok 44

Článok 5a

Článok 47 ods. 1

Článok 5b ods. 1

Článok 48

Článok 5b ods. 2

Článok 50

Článok 5b ods. 3

Článok 49

Článok 5ba ods. 1

Článok 5ba ods. 2

Článok 5ba ods. 3

Článok 47 ods. 1

Článok 5c

Článok 47 ods. 4

Článok 5d

Článok 47 ods. 1

Článok 5e

Článok 71 ods. 1

Článok 5f

Článok 47 ods. 1, príloha VII

Článok 5g

Článok 72

Článok 7

Článok 14

Článok 8 ods. 1

Článok 13

Článok 8 ods. 2

Článok 28

Článok 9

Článok 14

Článok 10

Článok 15

Článok 10a

Článok 17

Článok 11 ods. 1

Článok 80

Článok 11 ods. 2

Článok 40

Článok 12

Článok 12a

Článok 13

Článok 7 ods. 2

Článok 14

Článok 33

Článok 14a

Článok 38

Článok 15 ods. 1

Článok 2

Článok 15 ods. 2

Článok 39

Článok 16

Článok 38

Článok 16a

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Článok 16b

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Článok 17

Článok 76

Článok 17a

Článok 7 ods. 3 a 4, článok 8 ods. 4 a 5

Článok 18

Článok 18a

Článok 18b

Článok 19

Článok 20

Článok 83

Príloha I

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Príloha II

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Príloha III

Článok 14 ods. 6

Príloha IV

Článok 17

Smernica Rady 2002/53/ES

Toto nariadenie

Článok 1 ods. 1

Článok 1

Článok 1 ods. 2

Článok 44 ods. 3, článok 45

Článok 1 ods. 3

Článok 2 ods. 4

Článok 2

Článok 3 ods. 1

Článok 44 ods. 1

Článok 3 ods. 2

Článok 44 ods. 4

Článok 3 ods. 3

Článok 44 ods. 2

Článok 4 ods. 1

Článok 47 ods. 1

Článok 4 ods. 2

Článok 44 ods. 4

Článok 5 ods. 1

Článok 47 ods. 1, článok 48

Článok 5 ods. 2

Článok 50

Článok 5 ods. 3

Článok 49

Článok 5 ods. 4

Článok 52

Článok 6

Článok 44 ods. 2

Článok 7 ods. 1

Článok 59

Článok 7 ods. 2

Článok 7 ods. 3

Článok 63

Článok 7 ods. 4

Článok 47 ods. 1

Článok 7 ods. 5

Článok 8

Článok 9 ods. 1

Článok 44, článok 46, príloha VII

Článok 9 ods. 2 a 3

Článok 47 ods. 1 písm. b), článok 54

Článok 9 ods. 4

Článok 47 ods. 1 písm. a), príloha VII

Článok 9 ods. 5

Článok 46, príloha VII

Článok 10

Článok 44 ods. 3, článok 45, článok 46 ods. 1, príloha VII

Článok 11

Článok 72

Článok 12 ods. 1

Článok 69 ods. 1

Článok 12 ods. 2

Článok 69 ods. 2

Článok 13

Článok 14

Článok 71

Článok 15

Článok 71

Článok 16 ods. 1

Článok 44 ods. 2

Článok 16 ods. 2

Článok 47 ods. 1 písm. f) a g)

Článok 17

Článok 45

Článok 18

Článok 37

Článok 19

Článok 20 ods. 1

Článok 47 ods. 4

Článok 20 ods. 2 a 3

Článok 26

Článok 21

Článok 22

Článok 39

Článok 23

Článok 76

Článok 24

Článok 25

Článok 26

Článok 27

Článok 83

Článok 28

Článok 83

Smernica Rady 2002/54/ES

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 1 ods. 2

Článok 2 ods. 4

Článok 2

Článok 3, článok 7 ods. 4

Článok 3 ods. 2

Článok 6

Článok 3 ods. 2

Článok 80

Článok 4

Článok 6, článok 7 ods. 4

Článok 5

Článok 34, článok 35

Článok 6

Článok 2 ods. 4

Článok 7

Článok 36

Článok 8

Článok 63

Článok 9 ods. 1

Článok 24, článok 25

Článok 9 ods. 2

Článok 13 ods. 5

Článok 10 ods. 1

Článok 13, článok 14

Článok 10 ods. 2

Článok 28

Článok 11

Článok 14

Článok 12

Článok 15, článok 17 ods. 4

Článok 13

Článok 14

Článok 14 ods. 1

Článok 28

Článok 14 ods. 2

Článok 17 ods. 4

Článok 15

Článok 13, článok 14, článok 23

Článok 16

Článok 18

Článok 17

Článok 15, článok 17 ods. 3

Článok 18

Článok 15, článok 17

Článok 19

Článok 38

Článok 20

Článok 21 ods. 1

Článok 7 ods. 1 a 3, článok 15, príloha II

Článok 21 ods. 2

Článok 15, článok 17 ods. 4

Článok 21 ods. 3

Článok 39

Článok 22 ods. 1

Článok 6, článok 7 ods. 4

Článok 22 ods. 2

Článok 35

Článok 23 ods. 1

Článok 39

Článok 23 ods. 2

Článok 24

Článok 33

Článok 25 ods. 1

Článok 80

Článok 25 ods. 2

Článok 39

Článok 26

Článok 27

Článok 7 ods. 3

Článok 28

Článok 76

Článok 29

Článok 30

Článok 7 ods. 4

Článok 30a

Článok 31

Článok 32

Článok 33

Článok 34

Článok 83

Článok 35

Článok 83

Príloha I

Článok 17 ods. 4

Príloha II

Článok 13 ods. 5

Príloha III

Článok 17 ods. 4

Príloha IV

Článok 17 ods. 4 písm. m), článok 35

Príloha V

Príloha VI

Smernica Rady 2002/55/ES

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 2

Článok 2 ods. 1, článok 3, článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Článok 3 ods. 1

Článok 5

Článok 3 ods. 2

Článok 44

Článok 3 ods. 3

Článok 45

Článok 3 ods. 4

Článok 44 ods. 2

Článok 4 ods. 1

Článok 47 ods. 1 písm. a)

Článok 4 ods. 2

Článok 47 ods. 1 písm. c)

Článok 4 ods. 3

Článok 4 ods. 4

Článok 26

Článok 5 ods. 1

Článok 48

Článok 5 ods. 2

Článok 50

Článok 5 ods. 3

Článok 49

Článok 6

Článok 44 ods. 2

Článok 7 ods. 1 a 2

Článok 59

Článok 7 ods. 3

Článok 63

Článok 7 ods. 4

Článok 47 ods. 1 písm. c)

Článok 8

Článok 56

Článok 9 ods. 1

Článok 44, článok 72

Článok 9 ods. 2

Článok 47 ods. 1 písm. b), článok 54

Článok 10

Článok 44 ods. 3, príloha VII

Článok 11

Článok 72

Článok 12 ods. 1

Článok 69

Článok 12 ods. 2

Článok 70

Článok 13

Článok 14

Článok 71

Článok 15

Článok 71

Článok 16 ods. 1

Článok 44 ods. 2

Článok 16 ods. 2

Článok 47 ods. 1 písm. f) a g)

Článok 17

Článok 45

Článok 18

Článok 37

Článok 19

Článok 44 ods. 2

Článok 20

Článok 20

Článok 21

Článok 2 ods. 4, článok 6, článok 7 ods. 4

Článok 22

Článok 34, článok 35

Článok 23 ods. 1

Článok 2 ods. 4

Článok 23 ods. 2

Článok 24

Článok 36

Článok 25

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5, článok 24, článok 25

Článok 26

Článok 13

Článok 27

Článok 14

Článok 28

Článok 15, článok 16, článok 17 ods. 4

Článok 29

Článok 14, článok 28

Článok 30

Článok 14, článok 28

Článok 31

Článok 17 ods. 3

Článok 32

Článok 17 ods. 4

Článok 33

Článok 38

Článok 34

Článok 35

Článok 7 ods. 4

Článok 36 ods. 1

Článok 6, článok 7

Článok 36 ods. 2

Článok 15, článok 17

Článok 36 ods. 3

Článok 39

Článok 37

Článok 39

Článok 38

Článok 33

Článok 39 ods. 1

Článok 80

Článok 39 ods. 2

Článok 39

Článok 40

Článok 24, článok 25

Článok 41

Článok 8 ods. 5

Článok 42

Článok 19

Článok 43

Článok 44 ods. 1

Článok 44 ods. 2

Článok 26

Článok 45

Článok 2 ods. 2, článok 7 ods. 3, článok 8 ods. 4

Článok 46

Článok 76

Článok 47

Článok 48

Článok 26

Článok 49

Článok 50

Článok 51

Článok 52

Článok 83

Článok 53

Článok 83

Príloha I

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Príloha II

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Príloha III

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Príloha IV

Článok 17 ods. 4

Príloha V

Článok 17 ods. 4 písm. m)

Príloha VI

Príloha VII

Smernica Rady 2002/56/ES

Toto nariadenie

Článok 1 prvý odsek

Článok 1

Článok 1 druhý odsek

Článok 2 ods. 4

Článok 2

Článok 3

Článok 3 ods. 1

Článok 20

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 3

Článok 7 ods. 3

Článok 3 ods. 4

Článok 7 ods. 3

Článok 4

Článok 7 ods. 4

Článok 5

Článok 36

Článok 6 ods. 1

Článok 2 ods. 4

Článok 6 ods. 2

Článok 6 ods. 3

Článok 7

Článok 7 ods. 4

Článok 8

Článok 9

Článok 7 ods. 4

Článok 10

Článok 7 ods. 4

Článok 11 ods. 1

Článok 13

Článok 11 ods. 2

Článok 28

Článok 12

Článok 14

Článok 13

Článok 15, článok 17

Článok 14

Článok 15

Článok 15

Článok 16

Článok 17

Článok 18

Článok 7 ods. 3, článok 17

Článok 19

Článok 38

Článok 20

Článok 21

Článok 39

Článok 22

Článok 33

Článok 23 ods. 1

Článok 80

Článok 23 ods. 2

Článok 39

Článok 24

Článok 7 ods. 2

Článok 25

Článok 76

Článok 26

Článok 27

Článok 26

Článok 28

Článok 29

Článok 30

Článok 83

Článok 31

Článok 83

Príloha I

Článok 7 ods. 3

Príloha II

Článok 7 ods. 3

Príloha III

Článok 17

Príloha IV

Príloha V

Smernica Rady 2002/57/ES

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1, článok 2

Článok 2 ods. 1 písm. a)

Článok 2, článok 3

Článok 2 ods. 1 písm. b)

Článok 2

Článok 2 ods. 1 písm. d)

Článok 2, článok 7

Článok 2 ods. 1 písm. e)

Článok 2, článok 7

Článok 2 ods. 1 písm. f)

Článok 2, článok 7

Článok 2 ods. 1 písm. g)

Článok 2, článok 7

Článok 2 ods. 1 písm. h)

Článok 2, článok 7

Článok 2 ods. 1 písm. j)

Článok 2 ods. 1 písm. k)

Článok 3

Článok 2 ods. 2

Článok 2

Článok 2 ods. 3

Článok 7

Článok 2 ods. 3a

Článok 7

Článok 2 ods. 4

Článok 2 ods. 5

Článok 10, článok 12

Článok 2 ods. 6

Článok 10, článok 12

Článok 3 ods. 1

Článok 20

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 3

Článok 3 ods. 4

Článok 7

Článok 4

Článok 7, článok 35

Článok 5

Článok 34

Článok 6

Článok 31, článok 32

Článok 7

Článok 8

Článok 63

Článok 9 ods. 1

Článok 7

Článok 9 ods. 1a

Článok 10, článok 12

Článok 9 ods. 1b

Článok 10, článok 12

Článok 9 ods. 2

Článok 7

Článok 10 ods. 1

Článok 14

Článok 10 ods. 2

Článok 11 ods. 1

Článok 14

Článok 11 ods. 2

Článok 23

Článok 11 ods. 3

Článok 12 ods. 1 písm. a)

Článok 15

Článok 12 ods. 1 písm. b)

Článok 12 ods. 2

Článok 12 ods. 3

Článok 13

Článok 15

Článok 14

Článok 17

Článok 15

Článok 17

Článok 16

Článok 38

Článok 17

Článok 36

Článok 18

Článok 7, článok 15

Článok 19 ods. 1

Článok 35, článok 39

Článok 19 ods. 2

Článok 35

Článok 19a

Článok 20

Článok 39

Článok 21

Článok 33

Článok 22 ods. 1

Článok 24

Článok 22 ods. 2

Článok 40

Článok 23

Článok 24

Článok 24

Článok 7

Článok 25

Článok 76

Článok 26

Článok 27

Článok 7

Článok 28

 

Článok 29

 

Článok 30

 

Článok 31

Článok 82

Článok 32

Článok 83

Článok 33

Článok 83

Príloha I

Článok 7

Príloha II

Článok 7

Príloha III

Článok 7

Príloha IV

Článok 17

Príloha V

Článok 35

Príloha VI

Článok 82

Príloha VII

Článok 82

Smernica Rady 2008/72/ES

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1

Článok 1 ods. 2

Článok 2 ods. 1

Článok 1 ods. 3

Článok 2 ods. 3

Článok 2

Článok 2 ods. 4

Článok 3

Článok 3

Článok 4

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Článok 5 ods. 1 a 2

Článok 41, článok 42

Článok 5 ods. 3

Článok 6 ods. 1

Článok 10

Článok 6 ods. 2 až 4

Článok 7

Článok 8 ods. 1

Článok 10

Článok 8 ods. 2

Článok 2 ods. 4

Článok 8 ods. 3

Článok 44

Článok 9 ods. 1 a 2

Článok 5

Článok 9 ods. 3

Článok 45

Článok 10 ods. 1

Článok 13

Článok 10 ods. 2

Článok 22

Článok 11 ods. 1

Článok 13

Článok 11 ods. 2

Článok 28

Článok 12

Článok 2 ods. 4

Článok 13

Článok 33

Článok 14 ods. 1

Článok 14 ods. 2

Článok 5

Článok 15

Článok 16 ods. 1

Článok 39

Článok 16 ods. 2

Článok 17

Článok 7 ods. 1 a 2, článok 8 ods. 1 a 2

Článok 18

Článok 7 ods. 3, článok 8 ods. 3

Článok 19 ods. 1

Článok 19

Článok 19 ods. 2

Článok 38

Článok 20

Článok 28

Článok 21

Článok 76

Článok 22

Článok 7 ods. 3, článok 8 ods. 3

Článok 23 ods. 1

Článok 23 ods. 2

Článok 80

Článok 24

Článok 83

Článok 25

Článok 26

Článok 83

Článok 27

Článok 83

Príloha I

Príloha II a príloha III

Príloha II

Príloha I

Príloha III

Smernica Rady 2008/90/ES

Toto nariadenie

Článok 1 ods. 1

Článok 1, článok 2

Článok 1 ods. 2

Článok 2 ods. 1

Článok 1 ods. 3

Článok 4

Článok 1 ods. 4

Článok 2 ods. 4

Článok 2

Článok 3

Článok 3 ods. 1

Článok 6

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 3

Článok 3 ods. 4

Článok 2 ods. 4, článok 29

Článok 4

Článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 5

Článok 5

Článok 41

Článok 6 ods. 1

Článok 7, článok 8

Článok 6 ods. 2

Článok 4

Článok 6 ods. 3

Článok 42

Článok 6 ods. 4

Článok 7 ods. 1

Článok 5

Článok 7 ods. 2

Článok 47 ods. 1

Článok 7 ods. 3

Článok 47 ods. 1, článok 54

Článok 7 ods. 4

Článok 47 ods. 1

Článok 7 ods. 5

Článok 47 ods. 2

Článok 7 ods. 6

Článok 47 ods. 2

Článok 8 ods. 1

Článok 13

Článok 8 ods. 2

Článok 13, článok 18

Článok 9 ods. 1

Článok 13, článok 15, článok 16, článok 17

Článok 9 ods. 2

Článok 28

Článok 9 ods. 3

Článok 15, článok 17

Článok 10

Článok 2 ods. 4, článok 29, článok 30

Článok 11

Článok 33

Článok 12 ods. 1

Článok 39

Článok 12 ods. 2

Článok 13

Článok 80

Článok 14

Článok 24, článok 25

Článok 15

Článok 80

Článok 16

Článok 19

Článok 17

Článok 18

Článok 2 ods. 3

Článok 19

Článok 76

Článok 20

Článok 21

Článok 22

Článok 23

Článok 23

Článok 24

Článok 83

Príloha I

Príloha I

Príloha II

(1) Ú. v. EÚ C, C/2024/1583, 5.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1583/oj.
(2)Ú. v. EÚ C, C/2024/1583, 5.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1583/oj.
(3)Smernica Rady 66/401/EHS zo 14. júna 1966 o uvádzaní osiva krmovín na trh (Ú. v. ES 125, 11.7.1966, s. 2298).
(4)Smernica Rady 66/402/EHS zo 14. júna 1966 týkajúca sa obchodovania s osivom obilnín (Ú. v. ES 125, 11.7.1966, s. 2309).
(5)Smernica Rady 68/193/EHS z 9. apríla 1968 o obchodovaní s materiálom na vegetatívne rozmnožovanie viniča (Ú. v. ES L 93, 17.4.1968, s. 15).
(6)Smernica Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 1).
(7)Smernica Rady 2002/54/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom repy (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 12).
(8)Smernica Rady 2002/55/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom zelenín (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 33).
(9)Smernica Rady 2002/56/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní so sadivom zemiakov (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 60).
(10)Smernica Rady 2002/57/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom olejnín a priadnych rastlín (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 74).
(11)Smernica Rady 2008/72/ES z 15. júla 2008 o uvádzaní množiteľského a sadivového zeleninového materiálu iného ako osivo na trh (Ú. v. EÚ L 205, 1.8.2008, s. 28).
(12)Smernica Rady 2008/90/ES z 29. septembra 2008 o uvádzaní množiteľského materiálu ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia do obehu (Ú. v. EÚ L 267, 8.10.2008, s. 8).
(13)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020) 381 final).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… (Ú. v. EÚ…, s. …).+ Ú. v: Vložte do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente [… (COD)] a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov uvedeného nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v Úradnom vestníku.
(15)Smernica Rady 98/56/ES z 20. júla 1998 o obchodovaní s množiteľským materiálom okrasných rastlín (Ú. v. ES L 226, 13.8.1998, s. 16).
(16)Rozhodnutie o revízii Schém OECD pre odrodovú certifikáciu osív pohybujúcich sa v medzinárodnom obchode [OECD/LEGAL/0308] (ďalej len „schémy OECD pre osivá“).
(17)Rozhodnutie Rady 2004/869/ES z 24. februára 2004 o uzavretí Medzinárodnej zmluvy o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo v mene Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 378, 23.12.2004, s. 1).
(18)Nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1).
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... (Ú. v. EÚ ..., s ...).
(20)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente (...(COD)) a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov uvedeného nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v úradnom vestníku a ELI.
(21)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4).
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).
(23)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1).
(24)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 – 18).
(26)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… (Ú. v. EÚ…, s. ...).
(27)+ Ú. v: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente [… (COD)] a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov uvedeného nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v úradnom vestníku.
(28)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).
(29)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).
(30)Medzinárodná organizácia pre vinič a víno, uznesenie OIV-VITI 564B[1]2019.
(31)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … (…, s. …).
(32)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).


Produkcia a uvádzanie lesného reprodukčného materiálu na trh
PDF 375kWORD 106k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o produkcii a uvádzaní lesného reprodukčného materiálu na trh a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 a (EÚ) 2017/625 a zrušení smernice Rady 1999/105/ES (nariadenie o lesnom reprodukčnom materiáli) (COM(2023)0415 – C9-0237/2023 – 2023/0228(COD))
P9_TA(2024)0342A9-0142/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0415),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0237/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. decembra 2023(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0142/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o produkcii a uvádzaní lesného reprodukčného materiálu na trh a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 a (EÚ) 2017/625 a zrušení smernice Rady 1999/105/ES (nariadenie o lesnom reprodukčnom materiáli)

P9_TC1-COD(2023)0228


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie(2),

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

[so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,]

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  V smernici Rady 1999/105/ES(5) sa stanovujú pravidlá produkcie a uvádzania lesného reprodukčného materiálu (ďalej len „LRM“) na trh.

(2)  Lesy pokrývajú približne 45 % územia Únie a majú viacero úloh, ktoré zahŕňajú sociálne, hospodárske, environmentálne, ekologické a kultúrne funkcie. V rámci politiky zmierňovania zmeny klímy je primárnou úlohou lesov, okrem iných funkcií, zachytávanie uhlíka. Na pokrytie týchto potrieb je nevyhnutný vysokokvalitný a rozmanitýdiverzifikovaný LRM prispôsobený klíme. [PN 1]

(3)  Na základe nového technického a vedeckého vývoja, aktualizácie pravidiel a predpisov systému Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na certifikáciu lesného reprodukčného materiálu v medzinárodnom obchode(6) (ďalej len „systém OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny“), nových politických priorít Únie vo vzťahu k udržateľnosti, adaptácii na zmenu klímy a biodiverzite, a najmä Európskej zelenej dohody(7), ako aj skúseností získaných počas vykonávania smernice 1999/105/ES by sa uvedená smernica mala nahradiť novým aktom. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie nových pravidiel v celej Únii by mal mať akt podobu nariadenia.

(4)  Cieľom systému OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny je podporiť produkciu a používanie semien, častí rastlín a rastlín, ktoré boli zozbierané, spracované a uvedené na trh spôsobom, ktorým sa zabezpečuje vysoká kvalita a dostupnosť LRM. Vzhľadom na dĺžku lesných cyklov a náklady na lesný porast a dlhodobé investície do lesov je nevyhnutné, aby lesníci získali úplne spoľahlivé informácie o pôvode a genetických vlastnostiach LRM, ktorý používajú v lesnom poraste. Systém OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny spĺňa túto potrebu prostredníctvom certifikácie a vysledovateľnosti. Má významnú úlohu v pomoci svetovým lesom pri adaptácii na zmenu klímy. Dôraz sa kladie na zachovanie druhovej diverzity a zabezpečenie vysokej genetickej diverzity v rámci druhov a oddielov osiva, čím sa zvyšuje potenciál adaptácie LRM pre budúcu opätovnú výsadbu plochy stromami (ďalej len „umelá obnova lesa“) a vytváranie nových lesov (ďalej len „zalesňovanie“). Umelá obnova lesa môže byť potrebná v prípade, keď časti existujúceho lesa zasiahli extrémne výkyvy počasia, požiare, výskyt chorôb a prienik škodcov alebo iné katastrofy.

(5)  V Európskej zelenej dohode sa stanovuje záväzok Komisie riešiť zmenu klímy a environmentálne problémy. Jej cieľom je transformovať hospodárstvo Únie pre udržateľnú budúcnosť. Pravidlá Únie týkajúce sa produkcie a uvádzania LRM na trh musia byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality(8), a s tromi vykonávacími stratégiami Európskej zelenej dohody: nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy(9), nová stratégia EÚ pre lesy do roku 2030(10) a stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030(11).

(6)  V nariadení (EÚ) 2021/1119 sa od príslušných inštitúcií Únie a členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili nepretržitý pokrok pri zlepšovaní schopnosti adaptácie, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy. Jedným z cieľov novej stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy je preto urýchliť schopnosť adaptácie Únie na zmenu klímy, okrem iného aj zmenou pravidiel o LRM. Právnymi predpismi Únie by sa mala podporovať produkcia a uvádzanie LRM na trh v celej Únii. Na tento účel by sa mala zrušiť možnosť členských štátov obmedziť uznávanie určitého zdroja reprodukčného materiálu a zakázať predaj určitého LRM konečným používateľom, ako sa uvádza v smernici 1999/105/ES.

(7)  Hlavným zámerom novej stratégie EÚ pre lesy do roku 2030 bude účinné zalesňovanie a ochrana a obnova lesov v Únii s cieľom pomôcť zvýšiť absorpciu CO2, znížiť výskyt a rozsah lesných požiarov a podporiť biohospodárstvo v plnom súlade s ekologickými zásadami priaznivými pre biodiverzitu. Zabezpečenie obnovy lesov a posilnené udržateľné obhospodarovanie lesov je nevyhnutné na zaistenie adaptácie na zmenu klímy a odolnosti lesov. V tejto súvislosti sa v novej stratégii EÚ pre lesy uvádza, že adaptácia lesov na zmenu klímy a obnova lesov po škodách v dôsledku zmeny klímy si vyžiada veľký objem vhodného LRM. Znamená to snahu o zabezpečenie a udržateľné využívanie lesných genetických zdrojov, od ktorých závisí lesné hospodárstvo odolnejšie proti zmene klímy. Snaha je potrebná aj na zvýšenie produkcie a dostupnosti takéhoto LRM, poskytovanie lepších informácií o jeho vhodnosti pre klimatické a ekologické podmienky a posilnenie spoločnej produkcie a prenosu cez štátne hranice v rámci Únie. Od profesionálnych prevádzkovateľov by sa preto malo vyžadovať, aby vopred poskytli používateľom informácie o vhodnosti LRM pre klimatické a ekologické podmienky.

(8)  Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je priviesť biodiverzitu Únie na cestu k obnove do roku 2030. V rámci tejto stratégie majú právne predpisy Únie klásť dôraz na zachovanie druhovej diverzity a zabezpečiť vysokú genetickú kvalitu a diverzitu druhov a oddielov osiva. Cieľom je uľahčiť dodávku vysokokvalitného a geneticky rôznorodéhodiverzifikovaného LRM, ktorý je adaptovaný na súčasné a predpokladané budúce klimatické podmienky. Na udržateľné obhospodarovanie lesov a podporu adaptácie lesov na zmenu klímy je podstatné zachovanie a zlepšovanie biodiverzity lesov vrátane genetickej diverzity stromov. Druhy drevín a umelé hybridy podľa tohto nariadenia by mali geneticky vyhovovať miestnym podmienkam a mali by mať vysokú kvalitu. [PN 2]

(9)  Ide o dlhodobý cezhraničný rozmer vzhľadom na skutočnosť, že v nasledujúcich desaťročiach sa očakáva výrazné zrýchlenie už pozorovanej migrácie vegetačných zón smerom na sever. Požiadavka v tomto nariadení na poskytovanie informácií o zónach, v ktorých sa môžu vysádzať semená alebo v ktorých je LRM prispôsobený miestnym podmienkam, by preto bola pre lesníkov mimoriadne užitočná. Príslušné orgány by preto mali určiť zóny s uvedením, že v týchto zónach je semeno vhodné pre miestne podmienky a môže sa zasiať (ďalej len „zóny prenosu semena“). Podobne by mali určiť oblasti s uvedením, že v týchto oblastiach je LRM prispôsobený miestnym podmienkam („oblasti použitia“).

(10)  V smernici 1999/105/ES sa vymedzuje LRM vo vzťahu k jeho významu pre potreby lesného hospodárstva v celej Únii alebo jej časti, stále však nie sú jasné tieto potreby lesného hospodárstva. V záujme jasnosti sa v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia uvádzajú účely, na ktoré je dôležité používať vysokokvalitný LRM.

(11)  LRM sa môže produkovať na použitie pri zalesňovaní/umelej obnove lesa a iných typoch výsadby drevín a na niekoľko rôznych účelov, ako je produkcia dreva a biomateriálov, zachovanie biodiverzity, obnova lesných ekosystémov, adaptácia na zmenu klímy, zmierňovanie zmeny klímy a zachovanie a udržateľné využívanie lesných genetických zdrojov.

(12)  Výskumom sa ukázalo, že posúdenie a uznanie zdroja reprodukčného materiálu vo vzťahu ku konkrétnemu účelu, na ktorý sa bude LRM používať, je nanajvýš dôležité. Okrem toho výsadba vysokokvalitného LRM na správnom mieste má pozitívny vplyv na účel, na ktorý sa LRM používa. Na správnom mieste znamená, že LRM je geneticky a fenotypovo vhodný pre lokalitu, na ktorej sa pestuje, vrátane príslušných projekcií klímy.

(13)  Na zabezpečenie dostatočnej ponuky LRM v reakcii na zvýšený dopyt po LRM je potrebné odstrániť všetky skutočné alebo potenciálne prekážky obchodu, ktoré môžu brániť voľnému pohybu LRM v rámci Únie. Tento cieľ možno dosiahnuť len v prípade, ak príslušné pravidlá Únie o LRM stanovujú najvyššie možné štandardy.

(14)  V pravidlách Únie týkajúcich sa produkcie a uvádzania LRM na trh by sa mali zohľadňovať praktické potreby a tieto pravidlá by sa mali uplatňovať len na určité druhy a umelé hybridy, ktoré sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu. Tieto druhy a umelé hybridy sú dôležité na produkciu LRM pri zalesňovaní, umelej obnove lesa a iných typoch výsadby drevín na účely produkcie dreva a biomateriálov, zachovania biodiverzity, obnovy lesných ekosystémov, adaptácie na zmenu klímy, zmierňovania zmeny klímy a zachovania a udržateľného využívania lesných genetických zdrojov.

(15)  Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť produkciu a uvádzanie vysokokvalitného LRM na trh. Na pomoc pri vytváraní odolných lesov a obnove lesných ekosystémov by používatelia mali byť pred nákupom LRM informovaní o vhodnosti tohto LRM pre klimatické a ekologické podmienky oblasti, v ktorej sa bude používať.

(16)  S cieľom zabezpečiť, že certifikovaný LRM bude prispôsobený klimatickým a ekologickým podmienkam oblasti, v ktorej sa pestuje, príslušné orgány by mali počas postupu uznávania tohto zdroja reprodukčného materiálu posúdiť vlastnosti týkajúce sa udržateľnosti zdroja reprodukčného materiálu. Tieto vlastnosti týkajúce sa udržateľnosti by sa mali týkať adaptácie zdroja reprodukčného materiálu na klimatické a ekologické podmienky a ochrany stromov pred škodcami a ich príznakmi.

(17)  LRM by sa malo zbierať len zo zdroja reprodukčného materiálu, ktorý bol posúdený a uznaný príslušnými orgánmi, aby sa zabezpečila najvyššia možná kvalita tohto LRM. Uznaný zdroj reprodukčného materiálu by mal byť zaregistrovaný v národnom registri s jedinečným odkazom na register a s odkazom na uznanú jednotku.

(17a)   Aby sa zachovala kvalita semien, obaly by mali byť navrhnuté tak, aby sa po otvorení stali nepoužiteľnými, čím sa zaručí, aby boli používatelia informovaní o akejkoľvek manipulácii so semenami a motivovaní k správnemu použitiu celého obsahu, a zabráni sa nesprávnemu skladovaniu semien alebo ich použitiu v čase, keď sú pravdepodobne už pokazené. [PN 3]

(18)  S cieľom prispôsobiť sa vedeckému a technickému vývoju medzinárodných noriem by sa do postupu uznávania zdroja reprodukčného materiálu malo ako doplnková metóda zahrnúť používanie biomolekulárnych techník. Týmito biomolekulárnymi technikami by sa malo umožniť posúdenie pôvodu zdroja reprodukčného materiálu alebo skríning zdroja reprodukčného materiálu na prítomnosť znakov odolnosti voči chorobám prostredníctvom molekulárnych markerov.

(19)  Príslušné orgány príslušných členských štátov by mali vydať list o pôvode pre všetok LRM, ktorý sa získal (t. j. bol zozbieraný) z uznaného zdroja reprodukčného materiálu. Takýto list o pôvode zabezpečuje identifikáciu LRM, obsahuje informácie o jeho pôvode a poskytuje najvhodnejšie podrobnosti pre jeho používateľov a príslušné orgány zodpovedné za jeho úradnú kontrolu. Malo by byť povolené vydávanie listu o pôvode v elektronickej forme.

(19a)   Každý členský štát by mal vypracovať a aktualizovať národný zoznam vydaných listov o pôvode a sprístupniť tento zoznam Komisii a príslušným vnútroštátnym orgánom všetkých ostatných členských štátov. [PN 4]

(20)  Následná certifikácia a uvedenie na trh by sa malo umožniť iba pri LRM, ktorý bol zozbieraný z uznaného zdroja reprodukčného materiálu. Príslušné orgány by mali certifikovať LRM ako materiál kategórie „identifikovaný zdroj“, „selektovaný“, „kvalifikovaný“ a „testovaný“ a uvádzať na trh by sa mal s odkazom na tieto kategórie. Tieto typy kategórií ukazujú, ktoré z vlastností zdroja reprodukčného materiálu boli posúdené, a označujú kvalitu LRM. V prípade LRM nižšej kvality (kategórie „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“) sa pri zdroji reprodukčného materiálu skontrolujú základné vlastnosti. V prípade LRM vyššej kvality (kategórie „kvalifikovaný“ a „testovaný“) sa vyberú rodičovské stromy pre vynikajúce vlastnosti a navrhnuté schémy kríženia. V prípade LRM kategórie „kvalifikovaný“ sa nadradenosť LRM odhaduje na základe vlastností rodičovských stromov. V prípade kategórie „testovaný“ sa musí preukázať nadradenosť tohto LRM v porovnaní buď so zdrojom reprodukčného materiálu, z ktorého bol tento LRM zozbieraný, alebo s referenčnou populáciou. Na kategórie LRM „identifikovaný zdroj“, „selektovaný“, „kvalifikovaný“ a „testovaný“ by sa mali vzťahovať jednotné požiadavky na produkciu a uvádzanie na trh, aby sa zabezpečila transparentnosť, rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a integrita vnútorného trhu.

(21)  Pravidlá certifikácie by sa mali objasniť v prípade LRM, ktorý bol vyprodukovaný inovačnými produkčnými procesmi, a najmä produkčnými technikami na produkciu špecifického typu LRM, konkrétne klonov. Keďže miesto produkcie týchto klonov sa môže líšiť od umiestnenia pôvodného stromu (t. j. zdroja reprodukčného materiálu), z ktorého bol klon získaný, pravidlá by sa mali zmeniť tak, aby sa zaručila vysledovateľnosť.

(22)  Požiadavky na zdroj reprodukčného materiálu určený na zachovanie a udržateľné využívanie lesných genetických zdrojov sa líšia od požiadaviek na zdroj reprodukčného materiálu určený na produkciu LRM na komerčné účely, a to z dôvodu odlišných výberových kritérií uplatňovaných na tieto dva druhy zdrojov reprodukčného materiálu. Na účely zachovania a udržateľného využívania lesných genetických zdrojov by sa mali ponechať všetky stromymaximálne množstvo stromov z porastu v lese. Je to potrebné na zvýšenie genetickej diverzity v rámci jedného druhu drevín. Na druhej strane v prípade zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu LRM na komerčné účely by sa mali vyberať len stromy s vynikajúcimi vlastnosťami. Členským štátom Profesionálnym prevádzkovateľom by sa preto malo povoliť odchýliť sa od platných pravidiel, pokiaľ ide o uznávanie zdroja reprodukčného materiálu, a oznámiť príslušnému orgánu tento zdroj reprodukčného materiálu určený na účely zachovania lesných genetických zdrojov príslušnému orgánu. [PN 5]

(23)  Kategória „identifikovaný zdroj“ predstavuje minimálny štandard požadovaný na uvádzanie LRM na trh, pretože sa neuskutočňuje žiadny alebo len malý fenotypový výber zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu LRM kategórie „identifikovaný zdroj“. Na zabezpečenie vysledovateľnosti by mal profesionálny prevádzkovateľ zaznamenať umiestnenie zdroja reprodukčného materiálu (t. j. provenienciu), z ktorého sa LRM zbiera. Mal by sa uviesť pôvod tohto zdroja reprodukčného materiálu, ak je známy. Je to v súlade so systémom OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny a so skúsenosťami získanými pri vykonávaní smernice 1999/105/ES.

(24)  Podľa systému OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny a po uplatnení smernice 1999/105/ES by mal príslušný orgán posúdiť zdroj reprodukčného materiálu určený na produkciu LRM vybranej kategórie na základe pozorovania vlastností tohto zdroja reprodukčného materiálu pri zohľadnení konkrétneho účelu, na ktorý sa má použiť LRM zozbieraný z tohto zdroja reprodukčného materiálu. Mala by sa zabezpečiť celková kvalita tejto kategórie. Keďže populácia by mala vykazovať vysoký stupeň jednotnosti, stromy, ktoré majú horšie vlastnosti (napr. menšiu veľkosť) v porovnaní s priemernou veľkosťou stromov v celkovej populácii, by sa mali odstrániť.

(25)  Na produkciu LRM kategórie „kvalifikovaný“ by mal profesionálny prevádzkovateľ vybrať zložky zdroja reprodukčného materiálu, ktoré sa použijú pri systéme kríženia na individuálnej úrovni, vďaka ich vynikajúcim vlastnostiam, pokiaľ ide napríklad o adaptáciu na miestne klimatické a ekologické podmienky. Príslušný orgán by mal schváliť zloženie a navrhovaný systém kríženia týchto zložiek, schému ich rozmiestnenia, izolačné podmienky a umiestnenie tohto zdroja reprodukčného materiálu. Je to dôležité na zosúladenie s platnými medzinárodnými normami podľa systému OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny a na zohľadnenie skúseností získaných pri vykonávaní smernice 1999/105/ES.

(26)  Na zdroj reprodukčného materiálu, ktorý je určený na produkciu LRM kategórie „testovaný“, by sa mali vzťahovať čo najprísnejšie požiadavky. Stanovenie nadradenosti LRM by sa malo uskutočniť porovnaním s jedným uznaným alebo vopred vybraným štandardom alebo radšej s niekoľkými štandardmi. Profesionálny prevádzkovateľ vyberá tieto štandardy na základe účelu, na ktorý sa bude LRM kategórie „testovaný“ používať. Ak bude v tejto súvislosti účelom tohto LRM adaptácia na zmenu klímy, potom sa LRM bude porovnávať so štandardmi, ktoré majú dobrú výkonnosť, pokiaľ ide o adaptáciu na miestne klimatické a ekologické podmienky (napr. praktická absencia škodcov a ich príznakov). Po výbere zložiek zdroja reprodukčného materiálu by mal profesionálny prevádzkovateľ preukázať nadradenosť LRM porovnávacím testovaním alebo odhadnúť jeho nadradenosť vyhodnotením genetických zložiek tohto zdroja reprodukčného materiálu. Príslušný orgán by mal byť zapojený do každého kroku tohto procesu. Mal by schváliť návrh experimentov a testy na uznanie zdroja reprodukčného materiálu, overiť záznamy poskytnuté profesionálnym prevádzkovateľom a schváliť buď výsledky testov týkajúcich sa nadradenosti LRM, alebo prípadne genetické hodnotenie. Je to potrebné na zosúladenie s platnými medzinárodnými normami podľa systému OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny a s inými uplatňovanými medzinárodnými normami a na zohľadnenie skúseností získaných pri vykonávaní smernice 1999/105/ES.

(27)  Posudzovanie zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu LRM kategórie „testovaný“ trvá v priemere desať rokov. Na zabezpečenie rýchlejšieho prístupu LRM kategórie „testovaný“ na trh, keď posudzovanie zdroja reprodukčného materiálu stále prebieha, členské štáty by mali mať možnosť dočasne uznať takýto zdroj reprodukčného materiálu na obdobie najviac 10 rokov na celom svojom území alebo jeho časti. Toto uznanie by sa malo udeliť, iba ak predbežné výsledky genetického hodnotenia alebo porovnávacích testov naznačujú, že zdroj reprodukčného materiálu bude po dokončení testov spĺňať požiadavky tohto nariadenia. Toto včasné posúdenie by sa malo preskúmať maximálne v desaťročných intervaloch.

(28)  Súlad LRM s požiadavkami pre kategórie „identifikovaný zdroj“, „selektovaný“, „kvalifikovaný“ a „testovaný“ by sa mal potvrdiť pri inšpekciách vykonaných príslušnými orgánmi podľa potreby pre každú kategóriu („úradná certifikácia“) a mal by byť osvedčený úradnou náveskou.

(29)  Geneticky modifikovaný LRM sa môže uvádzať na trh len v prípade, ak je bezpečný pre ľudské zdravie a životné prostredie a bol povolený na pestovanie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES(12) alebo nariadenia (ES) č. 1829/2003(13) a ak tento LRM patrí do kategórie „testovaný“. LRM získaný určitými novými genómovými technikami sa môže uvádzať na trh len v prípade, ak je v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o rastlinách získaných určitými novými genómovými technikami a potravinách a krmivách z nich](14) a ak tento LRM patrí do kategórie „testovaný“.

(30)  Úradná náveska by mala obsahovať informácie o zdroji reprodukčného materiálu, ktorý obsahuje geneticky modifikovaný organizmus alebo pozostáva z geneticky modifikovaného organizmu alebo ktorý bol vyprodukovaný určitými novými genómovými technikami.

(31)  Profesionálni prevádzkovatelia by mali mať od príslušného orgánu povolenie na vydanie a vytlačenie úradnej návesky pod úradným dohľadom pre určité druhy a kategórie LRM. Profesionálnym prevádzkovateľom sa tak poskytne väčšia flexibilita vo vzťahu k následnému uvádzaniu tohto LRM na trh. Profesionálni prevádzkovatelia však môžu začať tlačiť návesku až po certifikovaní daného LRM po slnení všetkých podmienok vymedzených príslušným orgánom a po tom, ako audit príslušného orgánu určí, že majú potrebné kompetencie, infraštruktúru a zdroje. Toto povolenie je potrebné vzhľadom na úradný charakter úradnej návesky a na zaručenie najvyšších možných noriem kvality pre používateľov LRM. Profesionálnym prevádzkovateľom sa tak poskytne väčšia flexibilita vo vzťahu k následnému uvádzaniu tohto LRM na trh. Mali by sa stanoviť pravidlá na odňatie alebo úpravu tohto povolenia. [PN 6]

(32)  Členským štátom by sa na základe povolenia udeleného Komisiou malo umožniť, aby na svojom území stanovili ďalšie alebo prísnejšie požiadavky na uznávanie zdroja reprodukčného materiálu. Umožnilo by sa tak uplatňovanie národných alebo regionálnych prístupov k produkcii a uvádzaniu LRM na trh, ktoré by boli zamerané na zlepšenie kvality daného LRM, ochranu životného prostredia alebo prínos k ochrane biodiverzity a obnove lesných ekosystémov.

(33)  S cieľom zabezpečiť transparentnosť a účinnejšie kontroly produkcie a uvádzania LRM na trh by profesionálni prevádzkovatelia mali byť registrovaní v registroch zriadených členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031(15). Prostredníctvom takejto registrácie sa znižuje administratívna záťaž pre profesionálnych prevádzkovateľov. Je to nevyhnutné na zabezpečenie efektívnosti úradného registra profesionálnych prevádzkovateľov a na zabránenie dvojitej registrácii. Profesionálni prevádzkovatelia, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie, sú vo veľkej miere zahrnutí do rozsahu pôsobnosti úradného registra profesionálnych prevádzkovateľov podľa nariadenia (EÚ) 2016/2031.

(34)  Profesionálni prevádzkovatelia by príslušnému orgánu a potenciálnym kupcom LRM pred jeho nákupom mali sprístupniť všetky potrebné informácie týkajúce sa jeho totožnosti a vhodnosti pre príslušné klimatické a ekologické podmienky LRM, aby si mohli vybrať najvhodnejší LRM pre svojkonkrétny región. [PN 7]

(35)  Členské štáty by v prípade zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu LRM kategórií „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“ mali vymedziť provenienčné oblasti pre príslušné druhy s cieľom identifikovať oblasť alebo skupiny oblastí, kde sú dostatočne jednotné ekologické podmienky a kde sa nachádza zdroj reprodukčného materiálu s podobnými fenotypovými alebo genetickými vlastnosťami. Je to potrebné, pretože LRM vyprodukovaný z tohto zdroja reprodukčného materiálu sa má uvádzať na trh s odkazom na tieto provenienčné oblasti.

(36)  S cieľom zabezpečiť účinný prehľad a transparentnosť v prípade LRM, ktorý sa produkuje a uvádza na trh v celej Únii, by mal každý členský štát zriadiť, uverejniť a aktualizovať elektronický formát národného registra zdroja reprodukčného materiálu rôznych druhov a umelých hybridov uznaných na jeho území a národného zoznamu, ktorý by sa mal uvádzať ako súhrn národného registra.

(37)  Z rovnakého dôvodu by Komisia mala uverejniť v elektronickom formáte únijný zoznam uznaných zdrojov reprodukčného materiálu na produkciu LRM na základe národných zoznamov poskytnutých jednotlivými členskými štátmi. Tento únijný zoznam by mal obsahovať informácie o zdroji reprodukčného materiálu, ktorý obsahuje geneticky modifikovaný organizmus alebo z neho pozostáva, alebo ktorý bol vyprodukovaný určitými novými genómovými technikami.

(38)  Každý členský štát by mal vypracovať a priebežne aktualizovať pohotovostný plán na zabezpečenie dostatočných dodávok LRM na obnovu lesa v oblastiach postihnutých extrémnymi výkyvmi počasia, lesnými požiarmi, vypuknutím nákaz a prienikom škodcov, katastrofami alebo inými udalosťami. Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa obsahu tohto plánu, aby sa zabezpečili bezodkladné proaktívne a účinné opatrenia proti takýmto rizikám, ak sa objavia. Členské štáty by mali mať možnosť prispôsobiťvymedziť obsah tohto plánu špecifickým klimatickým a ekologickým podmienkamv súlade so špecifickými klimatickými a ekologickými podmienkami na svojom území a mali by mať možnosť prispôsobiť jeho obsah novým vedeckým poznatkom. V tejto požiadavke sa zohľadňujú aj všeobecné opatrenia pripravenosti, ktoré by členské štáty mali dobrovoľne prijať v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany(16). Komisia by mala na žiadosť dotknutého členského štátu prostredníctvom technickej pomoci podporovať vypracovanie plánu a v náležitom prípade jeho aktualizáciu. [PN 8]

(39)  LRM by sa mal počas všetkých fáz produkcie udržovať oddelene podľa jednotlivých uznaných jednotiek. Tieto uznané jednotky by sa mali produkovať a uvádzať na trh v oddieloch, ktoré musia byť dostatočne homogénne a označené ako odlišné od iných oddielov LRM. Malo by sa rozlišovať medzi oddielmi osiva a rastlín s cieľom identifikovať typ LRM a zabezpečiť vysledovateľnosť uznaného zdroja reprodukčného materiálu, z ktorého bol LRM zozbieraný. Tým sa zaručí zachovanie identity a kvality tohto LRM.

(40)  Semená by sa mali uvádzať na trh, iba ak vyhovujú určitým normám kvality. Mali by sa označovať a uvádzať na trh len v uzavretých obaloch, aby sa umožnila ich náležitá identifikácia, kvalita a vysledovateľnosť a aby sa zabránilo podvodom.

(41)  V záujme splnenia cieľa digitálnej stratégie EÚ(17), ktorým je zabezpečiť, aby prechod na digitálne technológie fungoval v prospech ľudí a podnikov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o predpisy týkajúce sa pravidiel digitálneho zaznamenávania všetkých vykonaných úkonov na účely vydania listu o pôvode a úradnej návesky a zriadenia centralizovanej platformy, ktorá uľahčí spracovanie týchto záznamov, prístup k nim a ich používanie.

(42)  Počas obdobia, keď nastanú dočasné ťažkosti pri zbere dostatočných zásob LRM z určitých druhov, by za istých podmienok mal byť dočasne uznaný zdroj reprodukčného materiálu spĺňajúci menej prísne požiadavky. Tieto menej prísne požiadavky by sa mali týkať uznávania zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu rôznych kategórií LRM. Je to potrebné na zabezpečenie pružného prístupu za nepriaznivých okolností a na zabránenie narušenia vnútorného trhu s LRM.

(43)  LRM by sa mal dovážať z tretích krajín len vtedy, ak sa preukáže, že spĺňa požiadavky rovnocenné s požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na LRM, ktorý sa produkuje a uvádza na trh v Únii. Je to potrebné na zabezpečenie toho, aby takýto dovážaný LRM poskytoval rovnakú úroveň kvality ako LRM produkovaný v Únii. Týmto prístupom sa zabezpečí, aby dovoz LRM nielen spĺňal normy Únie, ale aj prispieval ku genetickej diverzite rastlín a udržateľnosti. [PN 9]

(44)  Ak sa LRM dováža do Únie z tretej krajiny, dotknutý profesionálny prevádzkovateľ by mal vopred informovať príslušný orgán o dovoze LRM prostredníctvom systému riadenia informácií pre úradné kontroly (IMSOC) zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625(18). K dovážanému LRM by sa mal navyše priložiť list o pôvode alebo úradný certifikát vydaný treťou krajinou, ktorá je jeho krajinou pôvodu, a záznamy obsahujúce údaje o tomto LRM poskytnuté profesionálnym prevádzkovateľom v tejto tretej krajine. K tomuto LRM by sa mala pripojiť úradná náveska, pretože je to potrebné na zabezpečenie informovaného výberu pre používateľov tohto LRM a na uľahčenie vykonávania príslušných úradných kontrol príslušnými orgánmi.

(45)  S cieľom monitorovať vplyv tohto nariadenia a umožniť Komisii posúdiť zavedené opatrenia by členské štáty mali každých päť rokov podávať správy o ročných množstvách certifikovaného LRM, o prijatých národných pohotovostných plánoch, o informáciách, ktoré majú používatelia k dispozícii o tom, kde je najlepšie pestovať LRM formou webových sídel a/alebo príručiek pre pestovateľov, o množstvách dovezeného LRM a o uložených pokutách.

(46)  S cieľom prispôsobiť sa posunu vegetačných zón a areálov druhov drevín v dôsledku zmeny klímy a akémukoľvek inému vývoju technických alebo vedeckých vedomostí vrátane vedomostí o zmene klímy by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu druhov drevín a ich umelých hybridov, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje.

(47)  S cieľom prispôsobiť sa vývoju vedeckých a technických vedomostí a systému OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny a iným platným medzinárodným normám a zohľadniť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848(19), by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu i) požiadaviek týkajúcich sa zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu LRM, ktorý má byť certifikovaný ako materiál „identifikovaný zdroj“, „selektovaný“, „kvalifikovaný“ a „testovaný“, a ii) kategórií, v rámci ktorých možno na trh uvádzať LRM z rôznych druhov zdrojov reprodukčného materiálu.

(48)  S cieľom umožniť členským štátom flexibilnejší prístup by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie podmienok dočasného povolenia uvádzania LRM, ktorý nespĺňa všetky požiadavky príslušnej kategórie, na trh.

(49)  S cieľom prispôsobiť sa technickému a vedeckému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie požiadaviek, ktoré majú spĺňať oddiely plodov a osiva druhov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré majú spĺňať časti rastlín druhov a umelých hybridov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pokiaľ ide o normy externej kvality pre rod Populus spp. množený osovými alebo nezakorenenými odrezkami, ktoré má spĺňať sadbový materiál druhov a umelých hybridov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a ktoré má spĺňať sadbový materiál určený na predaj konečným používateľom v regiónoch so stredomorským podnebím.

(50)  S cieľom prispôsobiť sa digitálnej stratégii EÚ a technickému vývoju v oblasti digitalizácie služieb by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel týkajúcich sa digitálneho zaznamenávania všetkých činností prijatých profesionálnym prevádzkovateľom a príslušnými orgánmi s cieľom vydať list o pôvode a pokiaľ ide o zriadenie centralizovanej platformy, ktorá spája všetky členské štáty a Komisiu.

(51)  Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác na týchto delegovaných aktoch uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(20). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(52)  Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie osobitných podmienok týkajúcich sa požiadaviek na oznámenie zdroja reprodukčného materiálu a jeho obsahu.

(53)  Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia a uľahčenie uznávania a používania listov o pôvode by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie obsahu a vzoru listu o pôvode pre LRM získaný zo semenných zdrojov a porastov, LRM získaný zo semenných sadov alebo rodičovských – výberových stromov a LRM získaný z klonov a zmesí klonov.

(54)  Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia a zabezpečenie harmonizovaného rámca pre označovanie a poskytovanie informácií týkajúcich sa LRM by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie obsahu úradnej návesky, doplňujúcich informácií v prípade semien a malých množstiev semien, farby návesky pre osobitné kategórie alebo iné druhy LRM a doplňujúcich informácií v prípade osobitných rodov alebo druhov.

(55)  Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia a prispôsobenie sa vývoju v oblasti digitalizácie sektora LRM by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie technických opatrení na vydávanie elektronických listov o pôvode.

(56)  Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia a riešenie naliehavých problémov s dodávkami LRM by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o dočasné schvaľovanie uvádzania jedného alebo viacerých druhov LRM, ktorý spĺňa menej prísne požiadavky, ako sú požiadavky stanovené v tomto nariadení týkajúce sa uznávania zdroja reprodukčného materiálu, na trh.

(57)  Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o rozhodovanie o organizovaní dočasných experimentov s cieľom hľadať lepšie alternatívy k požiadavkám tohto nariadenia, pokiaľ ide o posudzovanie a uznávanie zdroja reprodukčného materiálu, ako aj o produkciu a uvádzanie LRM na trh.

(58)  S cieľom zlepšiť súlad pravidiel týkajúcich sa LRM s právnymi predpismi Únie v oblasti zdravia rastlín by sa na produkciu a uvádzanie LRM na trh podľa tohto nariadenia mali uplatňovať články 36, 37, 40, 41, 49, 53 a 54 nariadenia (EÚ) 2016/2031. S cieľom zabezpečiť súlad s pravidlami nariadenia (EÚ) 2016/2031 o rastlinných pasoch by sa malo umožniť kombinovať úradnú návesku pre LRM s rastlinným pasom.

(59)  Nariadenie (EÚ) 2017/625 by sa malo zmeniť tak, aby sa do jeho rozsahu pôsobnosti zahrnuli pravidlá úradných kontrol v súvislosti s LRM. Cieľom je zabezpečiť konzistentnejšie úradné kontroly a presadzovanie pravidiel týkajúcich sa LRM vo všetkých členských štátoch a súlad s inými aktmi Únie týkajúcimi sa úradných kontrol rastlín, najmä s nariadením (EÚ) 2016/2031 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/….

(60)  Nariadenia (EÚ) 2016/2031 a (EÚ) 2017/625 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(61)  Z dôvodu právnej jasnosti a transparentnosti by sa smernica 1999/105/ES mala zrušiť.

(62)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie harmonizovaného prístupu v súvislosti s produkciou a uvádzaním LRM na trh, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho účinkov, komplexnosti a medzinárodnej povahy ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Z tohto hľadiska a podľa potreby sa v ňom zavádzajú výnimky alebo špecifické požiadavky pre určité typy LRM a profesionálnych prevádzkovateľov.

(63)  Vzhľadom na čas a zdroje potrebné na to, aby sa príslušné orgány a dotknutí profesionálni prevádzkovatelia prispôsobili novým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení, by sa toto nariadenie malo uplatňovať od … [tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá týkajúce sa produkcie a uvádzania lesného reprodukčného materiálu (ďalej aj „LRM“) na trh, a najmä požiadavky na uznávanie zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu LRM, na pôvod a vysledovateľnosť tohto zdroja reprodukčného materiálu, na kategórie LRM, požiadavky na identitu a kvalitu LRM, certifikáciu, označovanie, balenie, dovoz, profesionálnych prevádzkovateľov, registráciu zdroja reprodukčného materiálu, oficiálnych kontrol a národné pohotovostné plány. [PN 10]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na LRM druhov drevín a ich umelých hybridov uvedených v prílohe I, ktoré sa majú uviesť na trh. [PN 11]

2.  Ciele tohto nariadenia sú:

a)  zabezpečiť produkciu a uvádzanie vysokokvalitného LRM na trh v Únii a správne fungovanie vnútorného trhu s LRM; [PN 12]

b)  pomôcť vytvoriť odolné a produktívne lesy, zachovať biodiverzitu, predchádzať používaniu invazívnych druhov a obnoviť lesné ekosystémy a ich fungovanie okrem iného podporou medzidruhovej a vnútrodruhovej genetickej diverzity; [PN 13]

c)  podporiť produkciu dreva a biomateriálov, adaptáciu na zmenu klímy, zmiernenie zmeny klímy a zachovanie a udržateľné využívanie lesných genetických zdrojov.

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa mení zoznam uvedený v prílohe I, ako sa uvádza v odseku 3, pričom zohľadní:

a)  posun vegetačných zón a areálov druhov drevín v dôsledku zmeny klímy;

b)  každý relevantný vývoj technických alebo vedeckých vedomostí. [PN 14]

Týmito delegovanými aktmi sa doplnia druhy a umelé hybridy do zoznamu v prílohe I, ak tieto druhy a umelé hybridy spĺňajú aspoň jeden z týchto prvkov:

a)  predstavujú významnú plochu a hospodársku hodnotu produkcie LRM v Únii;

b)  uvádzajú sa na trh aspoň v dvoch členských štátoch;

c)  považujú sa za dôležité pre ich prínos k adaptácii na zmenu klímy a

d)  považujú sa za dôležité pre ich prínos k zachovaniu biodiverzity.

V delegovaných aktoch uvedených v prvom pododseku sa druhy a umelé hybridy odstránia zo zoznamu v prílohe I, ak už nespĺňajú žiadny z prvkov uvedených v prvom pododseku.

4.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)  rastlinný množiteľský materiál uvedený v článku 2 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie o výrobe a uvádzaní rastlinného množiteľského materiálu];

b)  množiteľský materiál okrasných rastlín, ako je vymedzený v článku 2 smernice 98/56/ES;

c)  LRM vyprodukovaný na vývoz do tretích krajín;

d)  LRM používaný na úradné testovanie, vedecké účely alebo selekčnú prácu.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „lesný reprodukčný materiál“ (ďalej aj „LRM“) sú šišky, súplodia, plody a semená určené na produkciu sadbového materiálusemenné suroviny, časti rastlín a sadbové materiály, ktoré patria k druhom drevín a ich umelým hybridom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu a ktoré sa používajú na zalesňovanie, umelú obnovu lesa a, inú výsadbu drevín a priamy výsev na ktorýkoľvek z týchto účelov: [PN 15]

a)  produkcia dreva a biomateriálov;

b)  zachovanie lesných genetických zdrojov a zachovanie a zvýšenie biodiverzity; [PN 16]

c)  obnova lesných ekosystémov a inej lesnej pôdy, ako aj podpora ich fungovania; [PN 17]

ca)   zriadenie alebo obnova agrolesníckych systémov; [PN 18]

d)  adaptácia na zmenu klímy;

e)  zmiernenie zmeny klímy;

f)  zachovanie a udržateľné využívanie lesných genetických zdrojov;

2.  „zalesňovanie“ je založenie lesa výsadbou a/alebo zámerným výsevom regionálne prispôsobených druhov drevín na pozemkoch, ktoré sa dovtedy využívali iným spôsobom, z čoho vyplýva transformácia využitia pozemku z iného využitia na les(21); [PN 19]

3.  „umelá obnova lesa“ je opätovné založenie lesa výsadbou a/alebo zámerným výsevom regionálne prispôsobených druhov drevín na pozemku klasifikovanom ako les(22); [PN 20]

3a.   „agrolesníctvo“ je vysádzanie stromov na poľnohospodárskej pôde bez zmeny klasifikácie tejto pôdy; [PN 120]

4.  „semenná surovina“ sú šišky, súplodia, plody a semená určené na produkciu sadbového materiálu alebo na priamy výsev; [PN 21]

5.  „sadbový materiál“ je každá rastlina alebo časť rastliny používaná na množenie rastlín a zahŕňa rastliny vypestované zo semenných surovín, z častí rastlín alebo rastlín z prirodzenej obnovy;

6.  „časti rastlín“ sú osové, listové a koreňové odrezky, explantáty alebo embryá určené na mikropropagáciu, puky, odnože, korene, vrúble, nezakorenené odrezky a akékoľvek iné časti rastlín určené na produkciu sadbového materiálu;

7.  „produkcia“ sú všetky štádiá generovania osivaosív, častí rastlín a rastlín, spracovanie semennej suroviny na osivo a pestovanie rastlín zoako aj tie, ktoré sú potrebné na získanie primeraného sadbového materiálu s cieľom uviesť ho na trh príslušný LRM; [PN 22]

8.  „semenný zdroj“ sú stromy v rámci vymedzenej plochy, z ktorých sa semenosemenná surovina zbiera; [PN 23]

9.  „porast“ je vymedzená populácia stromov vyznačujúca sa dostatočnou vyrovnanosťou zloženia;

10.  „semenný sad“ je výsadba výberových stromov, pričom každý strom je identifikovaný klonom, potomstvom alebo provenienciou, ktorá je izolovaná alebo obhospodarovaná tak, aby sa vylúčilo alebo obmedzilo opeľovanie z vonkajších zdrojov a obhospodarovaná tak, aby sa dosahovala častá, bohatá a ľahko zozbierateľná úroda semien;

11.  „rodičovské – výberové stromy“ sú stromy používané ako rodičovské stromy na získavanie potomstva kontrolovaným alebo voľným opeľovaním jedného identifikovaného rodičovského stromu používaného ako samičia rastlina (materský strom) peľom jedného „otcovského stromu“ (plnosesterské potomstvo) alebo viacerých identifikovaných alebo neidentifikovaných „otcovských stromov“ (polostesterské potomstvo);

12.  „klon“ je súbor jedincov (ramet) odvodených pôvodne z jedného jedinca (ortetu) vegetatívnym množením, napríklad odrezkami, mikropropagáciou, vrúbľovaním, odnožami alebo delením;

13.  „zmes klonov“ je zmes identifikovaných klonov v určených pomeroch;

14.  „zdroj reprodukčného materiálu“ je ktorýkoľvek z týchto materiálov: semenný zdroj, porast, semenný sad, rodičovské – výberové stromy, klon alebo zmes klonov;

15.  „uznaná jednotka“ je celá plocha alebo jedinci zdroja reprodukčného materiálu na produkciu LRM, ktorá bola uznaná príslušnými orgánmi; [PN 24]

16.  „oznámená jednotka“ je celá plocha alebo jedinci zdroja reprodukčného materiálu na produkciu LRM určeného na účely zachovania a udržateľného využívania lesných genetických zdrojov, ktorá bola oznámená príslušným orgánom; [PN 25]

17.  „oddiel osiva“ je súbor extrahovaných a/alebo vyčistených semien zozbieraných z uznaného zdroja reprodukčného materiálu a jednotne spracovaných; [PN 26]

18.  „oddiel rastlín“ je súbor sadbového materiálu, ktorý bol vypestovanýrastlín, ktoré boli vypestované z jedného oddielu osiva, alebo súbor vegetatívne namnožený sadbový materiál, ktorý bol vypestovanýnamnožených rastlín, ktoré boli vypestované na vymedziteľnom území a ktorý bolktoré boli jednotne spracovanýspracované; [PN 27]

19.  „číslokód oddielu“ je identifikačné čísloidentifikačný kód oddielu osiva, prípadne oddielu rastlín; [PN 28]

20.  „proveniencia“ je miesto, na ktorom rastie akýkoľvek porast drevín;

21.  „poddruh“ je skupina v rámci druhu, ktorá sa stala do určitej miery fenotypovo a geneticky odlišnou od zvyšku skupiny;

22.  „provenienčná oblasť“ je v prípade druhu alebo poddruhu územie alebo skupina území, na ktorých sú dostatočne jednotné ekologické podmienky a na ktorých porasty alebo semenné zdroje pri prípadnom zohľadnení výškových hraníc vykazujú podobné fenotypové alebo genetické vlastnosti;

23.  „autochtónny porast“ je porast pôvodných druhov drevín, ktorý bol nepretržite obnovovaný buď prirodzenou obnovou, alebo umelo lesným reprodukčným materiálom zozbieraným v tom istom poraste alebo v tých istých porastoch pôvodných druhov drevín v tesnej blízkosti;

24.  „porast miestneho pôvodu“ je autochtónny porast alebo porast umelo vypestovaný zo semena, pričom pôvod tohto porastu a samotný porast sa nachádzajú v rovnakej provenienčnej oblasti;

25.  „pôvod“ je:

a)  pri autochtónnom semennom zdroji alebo poraste miesto, na ktorom príslušné stromy rastú;

b)  pri neautochtónnom semennom zdroji alebo poraste miesto pôvodu semena alebo rastlín použitých na založenie takéhoto zdroja alebo porastu;

c)  pri semennom sade miesta, kde sa jeho zložky pôvodne nachádzali, napríklad ich proveniencia alebo iné relevantné zemepisné informácie;

d)  pri rodičovských – výberových stromoch miesta, kde sa ich zložky pôvodne nachádzali, napríklad ich proveniencia alebo iné relevantné zemepisné informácie;

e)  pri klone je pôvodom miesto, kde sa ortet nachádza alebo sa pôvodne nachádzal alebo kde bol vyselektovaný;

f)  pri zmesi klonov sú pôvodom miesta, kde sa ich ortety nachádzajú alebo sa pôvodne nachádzali alebo kde boli vyselektované;

26.  „umiestnenie zdroja reprodukčného materiálu“ je územie alebo zemepisná poloha, resp. polohy zdroja reprodukčného materiálu primerane pre každú kategóriu LRM;

27.  „miesto produkcie klonov, zmesi klonov alebo rodičovských – výberových stromov“ je miesto alebo presná zemepisná poloha, kde bol LRM vyprodukovaný;

28.  „východiskový materiál“ je rastlina, skupina rastlín, LRM, uchovávaná DNA alebo genetické informácie o klone alebo klonoch v prípade zmesi klonov, ktorá slúži ako referenčný materiál na kontrolu identity klonu (klonov);

29.  „nezakorenený odrezok“ je osový odrezok bez koreňov;

30.  „uvádzanie na trh“ sú tieto komerčné činnosti vykonávané profesionálnym prevádzkovateľom: predaj, držba alebo ponuka LRM na predaj alebo akýkoľvek iný spôsob jeho prevodu alebo distribúcie vrátane odosielania v rámci Únie, alebo jeho dovoz do Únie, a to aj bezodplatne; [PN 29]

31.  „profesionálny prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá profesionálne a na základe povolenia príslušného orgánu vykonáva jednu alebo viaceré z týchto činností s cieľom komerčného využitia LRM: [PN 30]

a)  produkcia vrátane pestovania, množenia a udržiavania LRM;

b)  uvádzanie LRM na trh;

c)  skladovanie, zber, odosielanie a spracúvanie LRM;

32.  „príslušný orgán“ je ústredný alebo regionálny orgán členského štátu, prípadne zodpovedajúci orgán tretej krajiny, ktorý je zodpovedný za organizáciu úradných kontrol, registráciu zdroja reprodukčného materiálu, certifikáciu LRM a iné úradné činnosti súvisiace s produkciou a uvádzaním LRM na trh, alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý bol poverený touto zodpovednosťou v súlade s právnymi predpismi Únie;

33.  „identifikovaný zdroj“ je kategória LRM odvodeného zo zdrojov reprodukčného materiálu, ktorými sú buď semenný zdroj alebo porast nachádzajúce sa v jednej provenienčnej oblasti a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe II;

34.  „selektovaný“ je kategória LRM odvodeného zo zdroja reprodukčného materiálu, ktorým je porast nachádzajúci sa v jednej provenienčnej oblasti, ktorý bol fenotypovo selektovaný na úrovni populácie a ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohe III;

35.  „kvalifikovaný“ je kategória LRM odvodeného zo zdrojov reprodukčného materiálu, ktorými sú semenné sady, rodičovské – výberové stromy, klony alebo zmesi klonov, ktorých zložky boli fenotypovo selektované na úrovni jedinca a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe IV;

36.  „testovaný“ je kategória LRM odvodeného zo zdrojov reprodukčného materiálu, ktorými sú porasty, semenné sady, rodičovské – výberové stromy, klony alebo zmesi klonov a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe V;

37.  „úradná certifikácia“ je certifikácia LRM kategórie „identifikovaný zdroj“, „selektovaný“, „kvalifikovaný“ a „testovaný“, pokiaľ príslušný orgán vykonal všetky príslušné inšpekcie a prípadne odber vzoriek a testovanie LRM a dospel k záveru, že LRM spĺňa príslušné požiadavky tohto nariadenia;

38.  „kategória“ je LRM, ktorý sa kvalifikuje ako identifikovaný zdroj, selektovaný, kvalifikovaný alebo testovaný;

39.  „geneticky modifikovaný organizmus“ je geneticky modifikovaný organizmus podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice 2001/18/ES s výnimkou organizmov získaných technikami genetickej modifikácie uvedenými v prílohe I B k smernici 2001/18/ES;

40.  „rastlina NGT“ je rastlina získaná určitými novými genómovými technikami podľa vymedzenia v článku 3 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [Úrad pre publikácie, vložte odkaz na nariadenie o rastlinách získaných určitými novými genómovými technikami a potravinách a krmivách z nich](23);

41.  „zóny prenosu semena“ sú oblasti a/alebo výškové zóny určené príslušnými orgánmi na prenos LRM, ktorý patrí do kategórií „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“, pričom sa podľa potreby zohľadňujú pôvod a proveniencia LRM, provenienčné pokusy, podmienky prostredia a prognózy budúcej zmeny klímy;

42.  „oblasť použitia LRM zo semenných sadov a rodičovských – výberových stromov“ je oblasť určená príslušnými orgánmi, v ktorej je LRM patriaci do kategórií „kvalifikovaný“ a „testovaný“ adaptovaný na klimatické a ekologické podmienky tejto oblasti, pričom sa primerane zohľadňujú umiestnenie semenných sadov, rodičovských – výberových stromov a ich zložiek, výsledky pokusov s potomstvami a provenienčných pokusov, podmienky prostredia a prognózy budúcej zmeny klímy; [PN 31]

43.  „oblasť použitia klonov a zmesí klonov“ je oblasť určená príslušnými orgánmi, v ktorej je LRM patriaci do kategórie „kvalifikovaný“ a „testovaný“ adaptovaný na klimatické a ekologické podmienky tejto oblasti, pričom sa primerane zohľadňujú pôvod alebo proveniencia klonu (klonov), výsledky pokusov s potomstvami a, provenienčných pokusov a pokusov klonov, podmienky prostredia a prognózy budúcej zmeny klímy; [PN 32]

44.  „FOREMATIS“ je informačný systém Komisie pre lesný reprodukčný materiál;

45.  „prirodzená obnova“ je obnova lesa stromami vyrastenými zo semien, ktoré napadali a vyklíčili in situprirodzenými procesmi prostredníctvom prirodzeného výsevu, klíčenia, prísušku alebo vrstvenia; [PN 33]

46.  „škodce ovplyvňujúce kvalitu“ sú škodce spĺňajúce všetky tieto podmienky:

a)  nie sú karanténnymi škodcami Únie, karanténnymi škodcami chránenej zóny ani regulovanými nekaranténnymi škodcami v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/2031, ani škodcami, na ktorých sa vzťahujú opatrenia prijaté podľa článku 30 ods. 1 uvedeného nariadenia;

b)  vyskytujú sa počas produkcie alebo skladovania LRM a

c)  ich prítomnosť má neprijateľný nepriaznivý dosah na kvalitu LRM a neprijateľný hospodársky dosah, pokiaľ ide o používanie tohto LRM v Únii;

47.  „prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu“ je situácia, v ktorej sa škodce vôbecovplyvňujúce kvalitu nevyskytujú alebo v ktorej je výskyt škodcov ovplyvňujúcich kvalitu na príslušnom LRM taký nízky, že tieto škodce nemajú nepriaznivý vplyv na kvalitu daného LRM. [PN 34]

KAPITOLA II

ZDROJ REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU A Z NEHO ZÍSKANÝ LRM

Článok 4

Uznávanie zdroja reprodukčného materiálu na produkciu LRM

1.  Na produkciu LRM sa môže použiť len zdroj reprodukčného materiálu uznaný príslušnými orgánmi.

2.  Zdroj reprodukčného materiálu určený na produkciu LRM, ktorý sa má certifikovať ako LRM kategórie „identifikovaný zdroj“, sa uzná, ak spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II.

Zdroj reprodukčného materiálu určený na produkciu LRM, ktorý sa má certifikovať ako „selektovaný“, sa uzná, ak spĺňa požiadavky stanovené v prílohe III.

Zdroj reprodukčného materiálu určený na produkciu LRM, ktorý sa má certifikovať ako „kvalifikovaný“, sa uzná, ak spĺňa požiadavky stanovené v prílohe IV.

Zdroj reprodukčného materiálu určený na produkciu LRM, ktorý sa má certifikovať ako „testovaný“, sa uzná, ak spĺňa požiadavky stanovené v prílohe V.

Posúdenie požiadaviek stanovených v prílohách II až V na uznanie zdroja reprodukčného materiálu môže okrem vizuálnej prehliadky, dokladových kontrol, testov a analýz alebo iných doplnkových metód zahŕňať aj použitie biomolekulárnych techník, ak sa považujú za vhodnejšie na účely tohto uznania.

Zdroj reprodukčného materiálu pre všetky kategórie sa posudzuje z hľadiska jeho vlastností týkajúcich sa udržateľnosti, ako sa uvádza v prílohách II až V, s cieľom zohľadniť klimatické a ekologické podmienky.

Uznanie zdroja reprodukčného materiálu sa vykoná s odkazom na uznanú jednotku.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa menia prílohy II, III, IV a V, pokiaľ ide o požiadavky na uznávanie zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu:

a)  LRM kategórie „identifikovaný zdroj“, a najmä požiadavky týkajúce sa druhov zdrojov reprodukčného materiálu, účinnej veľkosti populácie, pôvodu a provenienčnej oblasti, vlastností týkajúcich sa udržateľnosti;

b)  LRM kategórie „selektovaný“, a najmä požiadavky týkajúce sa pôvodu, izolácie, účinnej veľkosti populácie, veku a vývoja, rovnorodosti, vlastností týkajúcich sa udržateľnosti, objemového prírastku, kvality dreva a tvaru alebo habitu;

c)  LRM kategórie „kvalifikovaný“, a najmä požiadavky týkajúce sa sadov, rodičovských – výberových stromov, klonov a zmesí klonov;

d)  LRM kategórie „testovaný“, a najmä požiadavky týkajúce sa vlastností, ktoré sa majú skúmať, dokumentácie, stanovenia testov, analýzy a platnosti testov, genetického hodnotenia zložiek zdroja reprodukčného materiálu, porovnávacieho testovania LRM, predbežného uznania a skorých testov.

e)   LRM v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848. [PN 35]

Týmito zmenami sa pravidlá uznávania zdroja reprodukčného materiálu prispôsobia vývoju vedeckých a technických vedomostí, ako aj vývoju systému OECD pre osivo lesných kultúr a lesné rastliny a iných platných medzinárodných noriem.

3.  Do národného registra podľa článku 12 sa v podobe uznanej jednotky zaradí len uznaný zdroj reprodukčného materiálu. Každá uznaná jednotka musí byť v národnom registri identifikovaná jedinečným odkazom na register.

4.  Uznanie zdroja reprodukčného materiálu sa zruší, ak už nie sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení.

5.  Príslušné orgány po uznaní v pravidelných intervaloch vykonávajú inšpekciu zdrojov reprodukčného materiálu, ktoré sú určené na produkciu LRM a ktoré patria do kategórií „selektovaný“, „kvalifikovaný“ a „testovaný“.

6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa menia prílohy II, III, IV a V s cieľom prispôsobiť ich vývoju vedeckých a technických vedomostí, najmä pokiaľ ide o používanie biomolekulárnych techník, a vývoju príslušných medzinárodných noriem.

Článok 5

Požiadavky na uvádzanie LRM získaného z uznaného zdroja reprodukčného materiálu na trh

1.  LRM získaný z uznaného zdroja reprodukčného materiálu sa uvádza na trh v súlade s týmito pravidlami prostredníctvom profesionálnych prevádzkovateľov: [PN 36]

a)  LRM druhov uvedených v prílohe I možno uvádzať na trh, iba ak patrí do kategórie „identifikovaný zdroj“, „selektovaný“, „kvalifikovaný“ alebo „testovaný“ a bol získaný zo zdroja reprodukčného materiálu, ktorý bol uznaný podľa článku 4, a ak tento zdroj reprodukčného materiálu spĺňa požiadavky v prílohách II, III, IV a V;

b)  LRM umelých hybridov uvedených v prílohe I možno uvádzať na trh, iba ak patrí do kategórie „selektovaný“, „kvalifikovaný“ alebo „testovaný“ a bol získaný zo zdroja reprodukčného materiálu, ktorý bol uznaný podľa článku 4, a ak tento zdroj reprodukčného materiálu spĺňa požiadavky v prílohách III, IV a V;

c)  LRM druhov drevín a umelých hybridov uvedených v prílohe I, ktoré sa rozmnožujú vegetatívne, možno uvádzať na trh, iba ak:

i)  patrí do kategórie „selektovaný“, „kvalifikovaný“ alebo „testovaný“ a

ii)  bol získaný zo zdroja reprodukčného materiálu, ktorý bol uznaný podľa článku 4 a ktorý spĺňa požiadavky v prílohách III, IV a V;

iii)  LRM, ktorý patrí do kategórie „selektovaný“, možno uvádzať na trh, iba ak bol získaný hromadným množením zo semien;

d)  LRM druhov drevín a umelých hybridov uvedených v prílohe I, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy alebo z nich pozostávajú, možno uvádzať na trh, iba ak:

i)  patrí do kategórie „testovaný“ a

ii)  bol získaný zo zdroja reprodukčného materiálu, ktorý bol uznaný podľa článku 4 a ktorý spĺňa požiadavky v prílohe V; a

iii)  je povolený na pestovanie v Únii podľa článku 19 smernice 2001/18/ES alebo článkov 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003, prípadne v príslušnom členskom štáte v súlade s článkom 26b smernice 2001/18/ES;

iiia)   tento materiál schválil príslušný orgán; [PN 121]

iiib)   je označený náveskou, na ktorej sú uvedené slová „nové genómové techniky“ v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) ... [Úrad pre publikácie: vložte odkaz na nariadenie o NGT]; [PN 122]

e)  LRM druhov drevín a umelých hybridov uvedených v prílohe I, ktoré obsahujú rastliny NGT kategórie 1 v zmysle článku 3 bodu 7 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie, vložte, prosím, odkaz na nariadenie o NGT…] alebo z nich pozostávajú, možno uvádzať na trh, iba ak:

i)  patrí do kategórie „testovaný“ a

ii)  bol získaný zo zdroja reprodukčného materiálu, ktorý bol uznaný podľa článku 4 a ktorý spĺňa požiadavky v prílohe V; a

iii)  rastlina získala vyhlásenie o statuse rastliny NGT kategórie 1 podľa článku 6 alebo 7 nariadenia (EÚ) …/… [Úrad pre publikácie, vložte, prosím, odkaz na nariadenie o NGT…] alebo je potomkom takejto rastliny (rastlín);

f)  LRM druhov drevín a umelých hybridov uvedených v prílohe I možno uvádzať na trh, iba ak je k nemu pripojený odkaz na číslo (čísla) listu o pôvode;

g)  je v súlade s článkami 36, 37, 40, 41, 42, 49, 53 a 54 nariadenia (EÚ) 2016/2031 o karanténnych škodcoch Únie, karanténnych škodcoch chránenej zóny, regulovaných nekaranténnych škodcoch a škodcoch, na ktoré sa vzťahujú opatrenia podľa článku 30 uvedeného nariadenia;

h)  v prípade semien možno LRM druhov drevín a umelých hybridov uvedených v prílohe I uvádzať na trh, iba ak sú okrem súladu s písmenami a) až g) k dispozícii aj informácie týkajúce sa:

i)  čistoty;

ii)  hodnoty klíčivosti čistých semien; ak sa vykonáva testovanie, príslušné orgány môžu povoliť uvedenie na trh pred získaním výsledkov testov; dodávateľ je povinný oznámiť výsledky testov kupujúcemu čo najskôr; [PN 37]

iii)  hmotnosti 1 000 čistých semien;

iv)  počtu klíčenia schopných semien na kilogram produktu uvádzaného na trh ako semená, alebo, ak tento počet nemožno stanoviť alebo takéto stanovenie nie je praktické v obmedzenom časovom období, počtu životaschopných semien na kilogram podľa špecifickej metódy. [PN 38]

2.  LRM z rôznych druhov zdrojov reprodukčného materiálu možno uvádzať na trh v kategóriách tak, ako sa stanovuje v tabuľke v prílohe VI.

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 ods. 2, ktorými sa mení tabuľka v prílohe VI týkajúca sa kategórií, v rámci ktorých možno LRM z rôznych druhov zdrojov reprodukčného materiálu uvádzať na trh.

Touto zmenou sa prispôsobia tieto kategórie vývoju vedeckých a technických vedomostí a príslušných medzinárodných noriem.

Článok 6

Požiadavky na LRM získaný zo zdroja reprodukčného materiálu určeného na účely zachovania lesných genetických zdrojov

Na to, aby sa LRM získaný zo zdroja reprodukčného materiálu, na ktorý sa vzťahuje výnimka podľa článku 18, mohol uvádzať na trh, musia byť splnené všetky tieto podmienky:

a)  LRM druhov uvedených v prílohe I možno uvádzať na trh, iba ak patrí do kategórie „identifikovaný zdroj“;

b)  LRM má pôvod, ktorý je prirodzene prispôsobený miestnym a regionálnym podmienkam aalebo v prípade potreby prispôsobený cieľu asistovanej migrácie; a [PN 39]

c)  LRM sa zbiera od všetkýchmaximálneho počtu jedincov oznámeného zdroja reprodukčného materiálu., ktorý je dostatočne početný, aby sa zachovala genetická diverzita druhu; [PN 40]

ca)   pri druhoch, pri ktorých sa vegetatívne rozmnožovanie všeobecne používa na účely zachovania lesných genetických zdrojov, sa použije zmes dostatočne pestrej škály klonov, aby sa zachovala genetická diverzita. [PN 124]

Článok 7

Dočasné povolenie na uvádzanie LRM získaného zo zdroja reprodukčného materiálu, ktorý nespĺňa požiadavky na príslušnú kategóriu, na trh

1.  Príslušné orgány môžu po prijatí delegovaného aktu uvedeného v odseku 2 dočasne povoliť uvádzanie LRM získaného z uznaného zdroja reprodukčného materiálu, ktorý nespĺňa všetky požiadavky na príslušnú kategóriu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), b) a c), na trh. [PN 41]

Príslušné orgány príslušného členského štátu oznámia Komisii a ostatným členským štátom tieto dočasné povolenia a príslušné dôvody odôvodňujúce ich schválenie.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa dopĺňa tento článok stanovením podmienok udelenia dočasného povolenia dotknutému členskému štátu.

Uvedené podmienky zahŕňajú:

a)  odôvodnenie udelenia tohto povolenia s cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľov tohto nariadenia;

b)  maximálne trvaniedoba platnosti povolenia; [PN 42]

c)  povinnostiminimálne podmienky týkajúce sa úradných kontrol profesionálnych prevádzkovateľov, ktorí uplatňujú toto povolenie; [PN 43]

d)  obsah a formu oznámenia uvedeného v odseku 1.

Článok 8

Osobitné požiadavky na určité druhy, kategórie a typy LRM

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa podľa potreby dopĺňa toto nariadenie, pokiaľ ide o požiadavky vhodné pre každý typ, druh alebo kategóriu LRM:

a)  týkajúce sa oddielov plodov a osiva druhov uvedených v prílohe I, pokiaľ ide o druhovú čistotu;

b)  týkajúce sa častí rastlín druhov a umelých hybridov uvedených v prílohe I, pokiaľ ide o kvalitu vo vzťahu k všeobecným vlastnostiam, zdravotnému stavu a veľkosti;

c)  pre normy externej kvality pre rod Populus spp. množený osovými alebo nezakorenenými odrezkami, pokiaľ ide o chyby a minimálne rozmery osových a nezakorenených odrezkov;

d)  týkajúce sa sadbového materiálu druhov a umelých hybridov uvedených v prílohe I, pokiaľ ide o kvalitu vo vzťahu k všeobecným vlastnostiam, zdravotnému stavu, vitalite a fyziologickej kvalite;

e)  týkajúce sa sadbového materiálu, ktorý sa má predávať používateľom v regiónoch so stredomorským podnebím, pokiaľ ide o chyby, veľkosť a vek rastlín a prípadne veľkosť nádoby.

Tento delegovaný akt vychádza zo skúseností získaných uplatňovaním požiadaviek primeraných pre každý typ, druh alebo kategóriu LRM, pokiaľ ide o ustanovenia o inšpekciách, odbere vzoriek a testovaní a izolačných vzdialenostiach. Tieto požiadavky sú v ňom upravené na základe vývoja príslušných medzinárodných noriem, technického a vedeckého vývoja alebo klimatického a ekologického vývoja.

Článok 9

Pohotovostný plán a národný register

1.  Každý členský štát vypracuje jeden alebo viac pohotovostných plánov na zabezpečenie dostatočnej dodávky LRM na zalesnenie oblastí zasiahnutých extrémnymi výkyvmi počasia, lesnými požiarmi, vypuknutím nákaz a prienikom škodcov, katastrofami alebo akoukoľvek inou udalosťou, podľa toho, čo je relevantné a identifikované vo vnútroštátnych posúdeniach rizika vypracovaných v súlade s článkom 6 ods. 1 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ(24). Komisia na žiadosť členského štátu poskytne technickú podporu na vypracovanie pohotovostného plánu. [PN 44]

Tento pohotovostný plán sa vypracuje pre tie druhy drevín a ich umelé hybridy uvedené v prílohe I, ktoré sačlenské štáty považujú za vhodné pre svoje súčasné a predpokladané budúce klimatické a ekologické podmienky dotknutého členského štátu. [PN 45]

V pohotovostnom pláne sa zohľadňuje predpokladané budúce rozšírenie príslušných druhov drevín a ich umelých hybridov na základe simulácií národných a/alebo regionálnych klimatických modelov pre dotknutý členský štát.

V pohotovostných plánoch sa zohľadní potenciálny vznik postihnutých oblastí za hranicami štátu a dotknutý členský štát spolupracuje s ostatnými členskými štátmi na zabezpečení dostatočnej preventívnej dodávky LRM pre cezhraničné postihnuté oblasti. [PN 46]

2.  Členské štáty v príslušných štádiách konzultujú proces vypracúvania a aktualizácie takýchto pohotovostných plánov so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

3.  Súčasťou každého pohotovostného plánu sú:

a)  úlohy a zodpovednosti orgánov zapojených do vykonávania pohotovostného plánu, v prípade akejkoľvek udalosti spôsobujúcej veľký nedostatok LRM, ako aj hierarchia vydávania pokynov a postupy na koordináciu opatrení prijatých príslušnými orgánmi, inými orgánmi verejnej moci, delegovanými orgánmi alebo zapojenými fyzickými osobami, laboratóriami a profesionálnymi prevádzkovateľmi vrátane koordinácie so susednými členskými štátmi a susednými tretími krajinami v náležitom prípade;

aa)   identifikácia zraniteľných stránok a preventívnych opatrení, ako sú zabezpečenie miest na skladovanie semien a škôlok a zvýšenie počtu miest na skladovanie a škôlok; [PN 47]

b)  prístup príslušných orgánov k dodávkam LRM, ktoré boli udržiavané na účely pohotovostného plánovania, do priestorov profesionálnych prevádzkovateľov, najmä lesných škôlok a laboratórií produkujúcich LRM, do priestorov iných príslušných prevádzkovateľov a fyzických osôb;

c)  v prípade potreby prístup príslušných orgánov k zariadeniam, pracovníkom, externým expertízam a zdrojom nevyhnutným na rýchlu a účinnú aktiváciu pohotovostného plánu;

d)  opatrenia týkajúce sa predkladania informácií Komisii, ostatným členským štátom, príslušným profesionálnym prevádzkovateľom a verejnosti, pokiaľ ide o veľký nedostatok LRM, a opatrenia prijaté proti nemu v prípade úradne potvrdeného alebo predpokladaného veľkého nedostatku LRM;

e)  postupy na zaznamenávanie zistení výskytu akéhokoľvek závažného nedostatku LRM;

f)  dostupné posúdenia členského štátu, pokiaľ ide o riziko veľkého nedostatku LRM na jeho území a jeho potenciálny vplyv na zdravie ľudí, zvierat a rastlín a na životné prostredie;

g)  zásady geografického vymedzenia oblastí, v ktorých sa vyskytol veľký nedostatok LRM;

h)  zásady týkajúce sa odbornej prípravy zamestnancov príslušných orgánov a ak je to možné a v náležitom prípade orgánov, orgánov verejnej moci, laboratórií, profesionálnych prevádzkovateľov a iných osôb uvedených v písmene a). [PN 48]

Členské štáty pravidelne prehodnocujú a v prípade potreby aktualizujú svoje pohotovostné plány s cieľom zohľadniť technický a vedecký vývoj v súvislosti so simuláciami klimatických modelov, ktoré sa týkajú predpokladaného budúceho rozšírenia príslušných druhov drevín a ich umelých hybridov.

4.  Členské štáty vytvoria národný register podľa článku 12, ktorý: [PN 49]

a)  obsahuje druhy drevín a umelé hybridy uvedené v prílohe I, ktoré sú relevantné pre súčasné klimatické a ekologické podmienky dotknutého členského štátu;

b)  zohľadní predpokladané budúce rozšírenie týchto druhov drevín a ich umelých hybridov.

Členské štáty do štyroch rokov od dátumu vytvorenia svojich národných registrov vypracujú pohotovostné plány pre druhy a umelé hybridy uvedené v ich registroch.

5.  Členské štáty spolupracujú navzájom a so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami pri vypracúvaní svojich pohotovostných plánov na základe výmeny najlepších postupov a skúseností získaných pri vypracúvaní týchto plánov.

6.  Členské štáty sprístupnia svoje pohotovostné plány Komisii, ostatným členským štátom a všetkým príslušným profesionálnym prevádzkovateľom ich uverejnením v systéme FOREMATIS.

KAPITOLA III

REGISTRÁCIA PROFESIONÁLNYCH PREVÁDZKOVATEĽOV A ZDROJA REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU A VYMEDZENIE PROVENIENČNÝCH OBLASTÍ

Článok 10

Povinnosti profesionálnych prevádzkovateľov

1.  Profesionálni prevádzkovatelia sa registrujú v registri stanovenom v článku 65 nariadenia (EÚ) 2016/2031 v súlade s článkom 66 uvedeného nariadenia.

Majú sídlo v Úniidotknutom členskom štáte a sú oprávnení príslušným orgánom. [PN 50]

2.  Profesionálni prevádzkovatelia sprístupnia príslušnému orgánu a používateľom svojho LRM všetky potrebné informácie týkajúce sa totožnosti LRM, ako aj informácie o jeho vhodnosti pre súčasné a predpokladané budúce klimatické a ekologické podmienky na základe existujúcich poznatkov a údajov. Tieto informácie sa pred prevodom príslušného LRMv súlade s usmerneniami príslušných orgánov poskytnú potenciálnemu kupujúcemu na webových sídlach, v príručkách pre pestovateľov a inými vhodnými prostriedkami pred prevodom príslušného LRM. [PN 51]

Článok 11

Vymedzenie provenienčných oblastí pre určité kategórie

Členské štáty pre príslušné druhy zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu LRM, ktorý patrí do kategórie „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“, vymedzia provenienčné oblasti.

Príslušné orgány vypracujú mapy zobrazujúce vymedzenie provenienčných oblastí a uverejnia ich na svojich webových sídlach. Tieto mapy sprístupnia Komisii a ostatným členským štátom v systéme FOREMATIS.

Článok 12

Národný register a národné zoznamy zdrojov reprodukčného materiálu

1.  Každý členský štát zriadi, uverejní a aktualizuje v elektronickom formáte národný register zdrojov reprodukčného materiálu rôznych druhov uznaných na jeho území podľa článkov 4 a 19 a oznámených podľa článku 18.

Tento register obsahuje úplné údaje o každej uznanej jednotke zdroja reprodukčného materiálu spolu s jej jedinečným odkazom na register.

Odchylne od článku 4 príslušné orgány bezodkladne zaregistrujú vo svojich národných registroch zdroj reprodukčného materiálu zahrnutý pred … [Ú. v. EÚ, vložte, prosím, dátum tohto nariadenia] do príslušných národných registrov uvedených v článku 10 ods. 1 smernice 1999/105/ES bez uplatnenia postupu registrácie stanoveného v uvedenom článku.

2.  Každý členský štát vypracuje, uverejní a aktualizuje národný zoznam zdrojov reprodukčného materiálu, ktorý sa uvádza ako súhrn národného registra. Tento zoznam sprístupní v elektronickom formáte Komisii a ostatným členským štátom v systéme FOREMATIS.

3.  Členské štáty predložia národný zoznam v spoločnej forme pre každú uznanú jednotku zdroja reprodukčného materiálu. Pri kategóriách „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“ môže obsahovať len súhrnný opis zdroja reprodukčného materiálu na základe provenienčných oblastí.

Národný zoznam obsahuje najmä tieto údaje:

a)  botanické meno;

b)  kategóriu;

c)  zdrojtyp zdroja reprodukčného materiálu; [PN 52]

d)  odkaz na register alebo, kde je to vhodné, jeho súhrn, alebo identifikačný kód provenienčnej oblasti;

e)  umiestnenie zdroja reprodukčného materiálu: krátky názov, ak je to vhodné, a ktorýkoľvek z týchto súborov údajov:

i)  pre kategóriu „identifikovaný zdroj“, provenienčnú oblasť a príslušný rozsah zemepisných šírok, dĺžok a nadmorských výšok;

ii)  pre kategóriu „selektovaný“, provenienčnú oblasť a zemepisnú polohu určenú zemepisnou šírkou a dĺžkou a nadmorskou výškou alebo príslušným rozsahom zemepisných šírok, dĺžok a nadmorských výšok;

iii)  pre kategóriu materiálu „kvalifikovaný“, presnú zemepisnú polohu určenú zemepisnou šírkou a dĺžkou a nadmorskou výškou, kde sa zdroj reprodukčného materiálu nachádza;

iv)  pre kategóriu materiálu „testovaný“, presnú zemepisnú polohu určenú zemepisnou šírkou a dĺžkou a nadmorskou výškou, kde sa zdroj reprodukčného materiálu nachádza;

f)  rozloha: veľkosť semenných zdrojov, porastov alebo semenných sadov;

g)  pôvod:

i)  označenie, či je zdroj reprodukčného materiálu autochtónny/miestneho pôvodu, neautochtónny/nepôvodný alebo či je pôvod neznámy;

ii)  neautochtónny/nepôvodný zdroj reprodukčného materiálu, údaj o pôvode, ak je známy;

h)  účel použitia LRM;

i)  v prípade LRM kategórie „testovaný“ údaj o tom, či je:

i)  geneticky modifikovaný alebo

ii)  rastlina NGT;

j)  v prípade kategórií „kvalifikovaný“ a „testovaný“ informácie o mieste produkciezberovej ploche využitej na produkciu klonov alebo zmesí klonov, ak je to vhodné.; [PN 53]

ja)   doplňujúce informácie, ak existujú; [PN 54]

jb)   prípadne existujúce práva duševného vlastníctva pre LRM. [PN 134]

Článok 13

Únijný zoznam uznaných zdrojov reprodukčného materiálu

1.  Komisia na základe národných zoznamov poskytnutých jednotlivými členskými štátmi v súlade s článkom 12 zverejní zoznam nazvaný „Únijný zoznam uznaných zdrojov reprodukčného materiálu na produkciu lesného reprodukčného materiálu“.

Tento zoznam sa sprístupní v elektronickom formáte v systéme FOREMATIS.

2.  Tento zoznam odráža údaje uvádzané v národných zoznamoch podľa článku 12 ods. 1 a obsahuje oblasť použitia. [PN 55]

Článok 13a

Produkcia zo zdroja reprodukčného materiálu

1.   Vysledovateľnosť musí byť zabezpečená od zberu LRM až po uvedenie na trh konečnému používateľovi.

2.   Profesionálni prevádzkovatelia oznámia príslušnému orgánu svoj zámer zberať lesný reprodukčný materiál pred zberom, aby mohol príslušný orgán organizovať kontroly.

3.   Profesionálni prevádzkovatelia predložia príslušnému orgánu záznamy, ktoré dokumentujú zber LRM.

4.   Odvoz z miesta zberu je povolený len s listom o pôvode.

5.   V záujme najvyššej možnej genetickej diverzity v rámci celého oddielu osiva musí zberač osiva zabezpečiť, aby oddiel osiva prešiel intenzívnym zmiešaním počas všetkých štádií spracovania pred uvedením na trh alebo výsevom. [PN 56]

KAPITOLA IV

LIST O PÔVODE, OZNAČOVANIE A BALENIE

Článok 14

List o pôvode

1.  Príslušné orgány na žiadosť profesionálneho prevádzkovateľa po zbere LRM z uznaného zdroja reprodukčného materiálu vydajú list o pôvode LRM (ďalej len „list o pôvode“), v ktorom sa uvedie jedinečný odkaz na register zdroja reprodukčného materiálu pre všetok zozbieraný LRM.

Listom o pôvode sa potvrdzuje splnenie požiadaviek v článku 4 ods. 2, aby LRM pochádzal z uznaného zdroja reprodukčného materiálu. [PN 57]

Komisia vykonávacím aktom prijme obsah a vzor osvedčenia o pôvode pre LRM:

a)  vzor listu o pôvode LRM, ktorý sa získava zo semenných zdrojov a porastov;

b)  vzor listu o pôvode LRM, ktorý sa získava zo semenných sadov alebo rodičovských – výberových stromov; a

c)  vzor listu o pôvode LRM, ktorý sa získava z klonov a zmesí klonov;

ca)   vzor listu o pôvode LRM, ktorý sa získava zo zmesi. [PN 58]

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

2.  Ak členský štát v súlade s článkom 15 ods. 2 prijme opatrenia týkajúce sa následného vegetatívneho množenia, vydá sa nový list o pôvode.

3.  Ak sa vykonáva zmiešavanie v súlade s článkom 15 ods. 3, členské štáty zabezpečia, aby boli odkazy na register jednotlivých zložiek zmesí identifikovateľné a aby bol vydaný nový list o pôvode alebo iný doklad identifikujúci príslušnú zmes.

4.  Ak je oddiel uvedený v článku 15 ods. 1 rozdelený na menšie oddiely, ktoré nie sú jednotne spracované a podrobené následnému vegetatívnemu množeniu, vydá sa nový list o pôvode a uvedie sa odkaz na číslo predchádzajúceho listu o pôvode.

4a.   V prípade zmesi profesionálny prevádzkovateľ oznámi príslušnému orgánu zmiešanie vopred, aby príslušný orgán mohol dohliadať na proces zmiešavania. [PN 59]

5.  List o pôvode sa môže vydať aj v elektronickej forme (ďalej len „elektronický list o pôvode“).

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť technické podmienky vydávania elektronických listov o pôvode s cieľom zabezpečiť ich súlad s týmto článkom, ako aj zodpovedajúci, dôveryhodný a efektívny režim vydávania takýchto elektronických listov o pôvode. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

6.  Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa dopĺňa tento článok a v ktorých stanoví pravidlá týkajúce sa:

a)  digitálneho záznamu všetkých činností vykonaných profesionálnym prevádzkovateľom a príslušnými orgánmi na účely vydania listu o pôvode a

b)  vytvorenia centralizovanej platformy, ktorá spája všetky členské štáty a Komisiu, s cieľom uľahčiť spracovanie týchto záznamov, prístup k nim a ich používanie.

6a.   Každý členský štát vypracuje a aktualizuje národný zoznam vydaných listov o pôvode a sprístupní ho Komisii a príslušným orgánom. [PN 60]

Článok 15

Oddiely

1.  LRM sa počas všetkých fáz produkcie uchováva oddelene podľa jednotlivých uznaných jednotiek zdroja reprodukčného materiálu a listu o pôvode po jeho vydaní s cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť LRM k uznanému zdroju reprodukčného materiálu, z ktorého bol zozbieraný. LRM sa zbiera z týchto jednotlivých uznaných jednotiek a uvádza sa na trh v oddieloch, ktoré sú dostatočne homogénne a identifikované ako odlišné od iných oddielov LRM. [PN 61]

Každý oddiel LRM identifikuje:

a)  číslokód oddielu; [PN 62]

aa)   účel; [PN 63]

b)  kód a číslo listu o pôvode;

c)  botanické meno;

d)  kategória LRM;

e)  zdrojtyp zdroja reprodukčného materiálu; [PN 64]

f)  odkaz na register alebo identifikačný kód provenienčnej oblasti;

g)  v prípade LRM kategórií „identifikovaný zdroj“ a „selektovaný“ alebo, ak je to vhodné, iného LRM, provenienčná oblasť;

h)  ak je to vhodné, či je zdroj reprodukčného materiálu autochtónny alebo miestneho pôvodu, neautochtónny alebo nepôvodný alebo neznámeho pôvodu;

i)  v prípade semenných surovín, rok dozretia, čistotu, percentuálne hodnoty klíčivosti čistých semien, hmotnosť 1 000 čistých semien, počet klíčenia schopných semien na kilogram a názov stanice na testovanie semien; [PN 65]

j)  vek a typ sadbového materiálu semenáčov alebo odrezkov, či už ide o pododrezky, priesady alebo materiál v nádobách;

k)  pre kategóriu „testovaný“, či je:

i)  geneticky modifikovaný;

ii)  rastlina NGT;

ka)   prípadne existujúce práva duševného vlastníctva pre LRM. [PN 135]

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku a článok 5 ods. 1 písm. c), členské štáty uchovávajú LRM, ktorý je predmetom následného vegetatívneho množenia, oddelene a ako taký ho identifikujú. Takýto LRM musí byť zozbieraný z jednej uznanej jednotky v kategóriách „selektovaný“, „kvalifikovaný“ a „testovaný“. V takýchto prípadoch sa vyprodukovaný LRM zaradí do rovnakej kategórie ako pôvodný LRM.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, podlieha miešanie LRM podľa potreby týmto podmienkam:

a)  v rámci kategórií „identifikovaný zdroj“ alebo „selektovaný“ sa miešanie vzťahuje na LRM získaný z dvoch alebo viacerých uznaných jednotiek v rámci jednej provenienčnej oblasti;

b)  v prípade zmiešania LRM v rámci jednej provenienčnej oblasti zo semenných zdrojov a porastov v kategórii „identifikovaný zdroj“ sa nový kombinovaný oddiel certifikuje ako „LRM získaný zo semenného zdroja“;

c)  v prípade zmiešania LRM získaného z neautochtónneho alebo nepôvodného zdroja reprodukčného materiálu s reprodukčným materiálom získaným zo zdroja reprodukčného materiálu neznámeho pôvodu sa nový kombinovaný oddiel certifikuje ako „reprodukčný materiál neznámeho pôvodu“;

d)  v prípade zmiešania LRM získaného z jednej uznanej jednotky z rôznych rokov dozretia sa zaznamenajú skutočné roky dozretia a podiel LRM z každého roku.

V prípade zmiešania v súlade s prvým pododsekom písm. a), b) alebo c) možno odkaz na register nahradiť identifikačným kódom provenienčnej oblasti podľa odseku 1 písm. f).

Článok 16

Úradná náveska

1.  Príslušný orgán alebo profesionálny prevádzkovateľ pod úradným dohľadom príslušného orgánu vydá pre každý oddiel LRM úradnú návesku, ktorá potvrdzuje súlad tohto LRM s požiadavkami uvedenými v článkučlánkom 5. [PN 66]

1a.   Úradnú návesku vytlačí:

a)   príslušný orgán, ak ho o to požiada profesionálny prevádzkovateľ, alebo

b)   profesionálny prevádzkovateľ pod úradným dohľadom príslušného orgánu. [PN 67]

2.  Príslušné orgány povolia profesionálnemu prevádzkovateľovi vytlačiť úradnú návesku po tom, ako príslušný orgán potvrdí súlad tohto LRM s požiadavkami uvedenými v článku 5. Profesionálny prevádzkovateľ je oprávnený vydávať a/alebo tlačiť tútoúradnú návesku, ak príslušný orgán na základe auditu dospel k záveru, že prevádzkovateľ má dostatočnú spôsobilosť, infraštruktúru a zdroje na tlač úradnej návesky. [PN 68]

3.  Príslušný orgán vykonáva pravidelné kontroly s cieľom overiť, či profesionálny prevádzkovateľ spĺňa požiadavky uvedené v odseku 2.

Ak príslušný orgán po udelení povolenia uvedeného v odseku 2 zistí, že profesionálny prevádzkovateľ nespĺňa požiadavky uvedené v spomínanom odseku, bezodkladne odoberie alebo prípadne zmení povolenie.

4.  Úradná náveska okrem informácií požadovaných podľa článku 15 ods. 1 alebo iný doklad dodávateľa, v ktorom sa uvádzajú informácie požadované v uvedenom článku, obsahuje všetky tieto informácie: [PN 69]

a)  číslo listu (čísla listov) o pôvode vydaného (vydaných) v súlade s článkom 14 alebo odkaz na iný dostupný doklad identifikujúci zmes v súlade s článkom 14 ods. 3;

b)  názov profesionálneho prevádzkovateľanázvy dodávajúcich profesionálnych prevádzkovateľov vrátane ich adresy a registračného čísla a mien príjemcov vrátane ich adresy; [PN 70]

c)  dodané množstvo;

d)  v prípade LRM kategórie „testovaný“, ktorého zdroj reprodukčného materiálu bol uznaný podľa článku 4, slová „predbežne uznaný“;

e)  skutočnosť, či bol LRM namnožený vegetatívne.;

ea)   QR kód s pokynmi, ako sa starať o LRM, ako ho skladovať a sadiť. [PN 71]

5.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví tieto prvky týkajúce sa úradnej návesky:

a)  obsah úradnej návesky;

b)  dodatočné informácie v prípade semien a malých množstiev semien;

c)   farbu návesky pre špecifické kategórie alebo iné typy LRM; [ [PN 72]

d)  dodatočné informácie v prípade špecifických rodov alebo druhov.;

da)   údaj o tom, či je materiál produktom genetickej modifikácie podľa smernice 2001/18/ES. [PN 136]

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

5a.   Ak profesionálny prevádzkovateľ používa farebnú návesku alebo doklad v súvislosti s akoukoľvek kategóriou LRM, farba návesky alebo dokladu dodávateľa musí zodpovedať farbe uvedenej v prílohe VI. [PN 73]

6.  Úradná náveska sa môže vydať aj v elektronickej forme (ďalej len „elektronická úradná náveska“).

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť technické podmienky vydávania elektronických úradných návesiek s cieľom zabezpečiť ich súlad s týmto článkom, ako aj zodpovedajúci, dôveryhodný a efektívny režim vydávania takýchto úradných návesiek. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

7.  Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 26, ktorými sa dopĺňa tento článok a v ktorých stanoví pravidlá týkajúce sa:

a)  digitálneho záznamu všetkých činností vykonaných profesionálnymi prevádzkovateľmi a príslušnými orgánmi na účely vydania úradných návesiek;

b)  vytvorenia centralizovanej platformy, ktorá spája členské štáty a Komisiu, s cieľom uľahčiť spracovanie týchto záznamov, prístup k nim a ich používanie.

Článok 17

Balenia semenných surovín

Semenné suroviny sa môžu uvádzať na trh len v uzavretých obaloch, ktoré sa po otvorení stanú nepoužiteľnými. Aby sa zabránilo hnitiu LRM, môže byť balenie uzavretého obalu prispôsobené potrebám príslušného LRM. [PN 74]

KAPITOLA V

VÝNIMKY Z ČLÁNKU 4

Článok 18

Výnimka z povinnosti uznania zdroja reprodukčného materiálu určeného na účely zachovania lesných genetických zdrojov

1.  Odchylne od článku 4 ods. 1 a 2 registrácia zdroja reprodukčného materiálu určeného na účely zachovania lesných genetických zdrojov v národnom registri nepodlieha uznaniu príslušnými orgánmi.

2.  Každý profesionálny prevádzkovateľ, ktorý registruje zdroj reprodukčného materiálu na účely zachovania lesných genetických zdrojov používaných v lesnom hospodárstve, oznámi tento zdroj reprodukčného materiálu príslušnému orgánu dotknutého členského štátu.

3.  Zdroj reprodukčného materiálu uvedený v odseku 1 sa oznamuje príslušným orgánom v súlade s formátom v systéme FOREMATIS.

Oznámenie zdroja reprodukčného materiálu sa vykoná s odkazom na oznámenú jednotku.

Každá oznámená jednotka musí byť v národnom registri identifikovaná jedinečným odkazom na register.

Uvedené oznámenie obsahuje tieto informácie: uvedené v článku 12 ods. 3.

a)   botanické meno;

b)   kategóriu;

c)   zdroj reprodukčného materiálu;

d)   odkaz na register alebo, kde je to vhodné, jeho súhrn, alebo identifikačný kód provenienčnej oblasti;

e)   umiestnenie: krátky názov, ak je to vhodné, a provenienčná oblasť a rozsah zemepisných šírok, dĺžok a nadmorských výšok;

f)   rozloha: veľkosť semenných zdrojov alebo porastov;

g)   pôvod: označenie, či je zdroj reprodukčného materiálu autochtónny/miestneho pôvodu, neautochtónny/nepôvodný alebo či je pôvod neznámy. V prípade neautochtónneho/nepôvodného zdroja reprodukčného materiálu údaj o jeho pôvode, ak je známy;

h)   účel: zachovanie a udržateľné využívanie genetických zdrojov. [PN 75]

4.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa požiadaviek a obsahu tohto oznámenia. V týchto vykonávacích aktoch sa zohľadní vývoj platných medzinárodných noriem a prijmú sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

Článok 19

Uznanie zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu LRM kategórie „z identifikovaného zdroja“ vydané profesionálnymi prevádzkovateľmi

Odchylne od článku 4 ods. 1 a 2 môžu členské štáty povoliť profesionálnym prevádzkovateľom, aby v prípade určitých druhov uznali zdroj reprodukčného materiálu určený na produkciu LRM kategórie „identifikovaný zdroj“, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  provenienčná oblasť, kde je zdroj reprodukčného materiálu umiestnený, je vystavená extrémnym poveternostným podmienkam; a

b)  tieto poveternostné podmienky majú vplyv na reprodukčný cyklus zdroja reprodukčného materiálu a znižujú frekvenciu zberu LRM z tohto zdroja reprodukčného materiálu.

Takéto povolenie podlieha schváleniu zo strany Komisiesa oznámi Komisii. [PN 76]

Článok 20

Predbežné uznanie zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu LRM kategórie „testovaný“

Odchylne od článku 4 ods. 2 môžu členské štáty povoliť uznanie zdroja reprodukčného materiálu určeného na produkciu LRM kategórie „testovaný“ na celom svojom území alebo na jeho časti na obdobie najviac 10 rokov, ak z predbežných výsledkov genetického hodnotenia alebo komparatívnych testov uvedených v prílohe V možno predpokladať, že po ukončení testov bude zdroj reprodukčného materiálu spĺňať požiadavky na uznanie podľa tohto nariadenia.

Článok 21

Dočasné ťažkosti s dodávkami

1.  S cieľom prekonať akékoľvek dočasné ťažkosti vo všeobecnom zásobovaní LRM, ktoré sa vyskytnú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, môže Komisia na žiadosť aspoň jedného dotknutého členského štátu dočasne povoliť členským štátom prostredníctvom vykonávacieho aktu, aby uznali uvádzanie jedného alebo viacerých druhov LRM, ktorý bol získaný zo zdroja reprodukčného materiálu spĺňajúceho menej prísne požiadavky, ako sú požiadavky stanovené v článku 4 ods. 1 a 2, na trh.

2.  Ak Komisia koná v súlade s odsekom 1, na úradnej náveske vydanej podľa článku 16 ods. 1 sa uvedie, že príslušný LRM bol získaný zo zdroja reprodukčného materiálu, ktorý spĺňa menej prísne požiadavky, ako sú požiadavky stanovené v článku 4 ods. 1 a 2.

3.  Vykonávací akt uvedený v odseku 1 sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

Článok 22

Dočasné experimenty s cieľom hľadať lepšie alternatívy k ustanoveniam tohto nariadenia

1.  Odchylne od článkov 1, 4 a 5 môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť o organizovaní dočasných experimentov s cieľom nájsť lepšie alternatívy k ustanoveniam tohto nariadenia týkajúcim sa druhov alebo umelých hybridov, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, k požiadavkám na uznanie zdroja reprodukčného materiálu, ako aj na produkciu a uvádzanie LRM na trh.

Tieto experimenty môžu mať formu technických alebo vedeckých skúšok, ktorými sa skúma uskutočniteľnosť a vhodnosť nových požiadaviek v porovnaní s požiadavkami stanovenými v článkoch 1, 4 a 5 tohto nariadenia.

2.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2 a uvedie sa v nich jeden alebo viacero z týchto prvkov:

a)  príslušné druhy alebo umelé hybridy;

b)  podmienky experimentov pre jednotlivé druhy alebo umelé hybridy;

c)  trvanie experimentu;

d)  povinnosti zúčastnených členských štátov v oblasti monitorovania a podávania správ.

V týchto aktoch sa zohľadní vývoj:

a)  metód určovania pôvodu zdroja reprodukčného materiálu vrátane používania biomolekulárnych techník;

b)  metód zachovania a udržateľného využívania lesných genetických zdrojov s prihliadnutím na platné medzinárodné normy;

c)  metód reprodukcie, produkcie vrátane používania inovačných produkčných postupov;

d)  metód navrhovania schém kríženia zložiek zdroja reprodukčného materiálu;

e)  metód posudzovania vlastností zdroja reprodukčného materiálu a LRM;

f)  metód kontroly príslušného LRM.

Tieto akty sa prispôsobia vývoju techník produkcie príslušného LRM a vychádzajú zo všetkých porovnávacích skúšok a testov vykonaných členskými štátmi.

3.  Komisia preskúma výsledky týchto experimentov a zhrnie ich v správe, v ktorej v prípade potreby uvedie potrebu zmeniť články 1, 4 alebo 5.

Článok 23

Povolenie prijať prísnejšie požiadavky

1.  Pokiaľ ide o požiadavky na uznanie zdroja reprodukčného materiálu a produkciu LRM, odchylne od článku 4 môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov povoliť členským štátom, aby na celom svojom území štátu alebo na jeho časti prijali prísnejšie požiadavky na produkciu, ako sú požiadavky uvedené v danom článku, ak takéto požiadavky nezakazujú, nebránia alebo neobmedzujú voľný pohyb LRM, ktorý je v súlade s týmto nariadením. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2. [PN 77]

2.  Na účely povolenia uvedeného v odseku 1 členské štáty predložia Komisii žiadosť, v ktorej uvedú:

a)  návrh ustanovení, ktoré obsahujú navrhované požiadavky;

b)  odôvodnenie nevyhnutnosti a proporcionality takýchto požiadaviek.

3.  Povolenie uvedené v odseku 1 sa udelí len v prípade, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  požadované opatrenia zabezpečujú aspoň jednu z týchto skutočností:

i)  zlepšenie kvality príslušného LRM;

ii)  ochranu životného prostredia: adaptáciu na zmenu klímy alebo príspevok k ochrane, posilnenie biodiverzity a obnove, alebo obnovu lesných ekosystémov a podporu ich fungovania; [PN 78]

b)  požadované opatrenia sú nevyhnutné a primerané ich cieľu podľa písmena a) a

c)  opatrenia sú odôvodnené na základe špecifických klimatických a ekologických podmienok v dotknutom členskom štáte.

4.  Ak členské štáty prijali dodatočné alebo prísnejšie požiadavky podľa článku 7 smernice 1999/105/ES, dotknuté členské štáty do … [jeden rok odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia] tieto opatrenia preskúmajú a zrušia alebo zmenia ich tak, aby boli v súlade s týmto nariadením.

O týchto opatreniach informujú Komisiu a ostatné členské štáty.

KAPITOLA VI

DOVOZ LRM

Článok 24

Dovoz na základe rovnocennosti požiadaviek tretích krajín s požiadavkami Únie

1.  LRM možno dovážať do Únie z tretích krajín, iba ak sa preukáže, v súlade s odsekom 2, že spĺňa požiadavky rovnocenné s požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na LRM, ktorý sa produkuje a uvádza na trh v Únii. Proces posudzovania a stanovenia rovnocennosti sa zakladá na podrobnom preskúmaní noriem identity a kvality a iných požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na LRM. [PN 79]

2.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, či LRM určitých rodov, druhov alebo kategórií vyprodukovaný v tretej krajine spĺňa požiadavky rovnocenné s požiadavkami uplatniteľnými na LRM vyprodukovaný a uvádzaný na trh v Únii, a to na základe všetkých týchto skutočností:

a)  dôkladného preskúmania informácií a údajov, ktoré dotknutá tretia krajina poskytla a

b)  uspokojivého výsledku auditu vykonaného Komisiou v príslušnej tretej krajine, ak Komisia považovala tento audit za potrebný;

c)  táto tretia krajina je zapojená do systému OECD na certifikáciu lesného reprodukčného materiálu v medzinárodnom obchode.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

3.  Pri prijímaní rozhodnutí uvedených v odseku 1 Komisia zváži, či systémy uznávania a registrácie zdroja reprodukčného materiálu a následnej produkcie LRM z tohto zdroja reprodukčného materiálu, ktoré sa uplatňujú v dotknutej tretej krajine, poskytujú tie isté záruky ako tie, ktoré sú stanovené v článkoch 4, 5 a prípadne v článku 11 pre kategórie „identifikovaný zdroj“, „selektovaný“, „kvalifikovaný“ a „testovaný“.

Článok 25

Oznámenie a osvedčenia o dovezenom LRM

1.  Profesionálni prevádzkovatelia dovážajúci LRM do Únie vopred informujú príslušný orgán o dovoze prostredníctvom systému riadenia informácií pre úradné kontroly (IMSOC) uvedeného v článku 131 nariadenia (EÚ) 2017/625.

2.  K dovážanému LRM sa pripoja všetky tieto náležitosti:

a)  list o pôvode alebo iný úradný certifikát vydaný treťou krajinou pôvodu;

b)  úradná náveska a

c)  záznamy obsahujúce údaje o tomto LRM, ktoré poskytol profesionálny prevádzkovateľ v tejto tretej krajine.;

ca)   nový list o pôvode vydaný príslušným orgánom členského štátu dovozu, ktorý po dovoze nahrádza list o pôvode alebo úradný certifikát podľa písmena a), alebo osvedčenie potvrdzujúce existenciu tohto nového certifikátu. [PN 80]

3.  Po dovoze uvedenom v odseku 1 príslušný orgán dotknutého členského štátu nahradí:

a)  list o pôvode alebo úradný certifikát uvedený v odseku 2 písm. a) novým listom o pôvode vydaným v dotknutom členskom štáte a

b)  úradnú návesku uvedenú v odseku 2 písm. b) novou úradnou náveskou vydanou v dotknutom členskom štáte.

KAPITOLA VII

PROCESNÉ USTANOVENIA

Článok 26

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 2, článku 4 ods. 2 a 6, článku 5 ods. 3, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 1, článku 14 ods. 6 a článku 16 ods. 7 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov odo … [dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2, článku 4 ods. 2 a 6, článku 5 ods. 3, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 1, článku 14 ods. 6 a článku 16 ods. 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade. Zapojenie expertov určených členskými štátmi znamená, že je možné využiť širokú škálu vnútroštátnych odborných znalostí a perspektív, čo prispeje k informovanému a vyváženému rozhodovaniu v súvislosti s delegovanými aktmi. [PN 81]

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2, článku 4 ods. 2 a 6, článku 5 ods. 3, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 1, článku 14 ods. 6 a článku 16 ods. 7 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 27

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá ustanovený článkom 58 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(25). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011(26).

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

KAPITOLA VIII

Podávanie správ, sankcie a zmeny nariadení (EÚ) 2016/2031 a (EÚ) 2017/625

Článok 28

Podávanie správ

Do … [Úrad pre publikácie, vložte, prosím, dátum päť rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každých päť rokov členské štáty zašlú Komisii správu o:

a)  množstvách certifikovaného LRM za rok, ak bol vydaný list o pôvode; [PN 82]

b)  počte prijatých vnútroštátnych pohotovostných plánov prijatých členskými štátmi na prípravu na ťažkosti s dodávkami LRM a o čase potrebnoma zdrojoch potrebných na aktiváciu týchto pohotovostných plánov; [PN 83]

c)  počte webových sídel a/alebo národných príručiek pre pestovateľov, ktoré obsahujú informácie o tom, kde je najlepšie pestovať LRM;

d)  množstvách LRM podľa rodov a druhov dovezených z tretích krajín v rámci rovnocennosti Únie;

e)  sankciách uložených podľa článku 29.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví technické formáty správy uvedenej v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

Článok 29

Sankcie

1.  Členské štáty prijmú predpisy o účinných, primeraných a odrádzajúcich sankciách za porušenie tohto nariadenia a podniknú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o týchto pravidlách a opatreniach, ako aj o všetkých následných zmenách, ktoré sa ich týkajú.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa vo finančných sankciách za porušenia tohto nariadenia, ku ktorým došlo v dôsledku podvodných alebo klamlivých praktík, zohľadnila v súlade s vnútroštátnym právom prinajmenšom hospodárska výhoda profesionálneho prevádzkovateľa alebo percentuálny podiel obratu profesionálneho prevádzkovateľa podľa toho, čo je vhodnejšie.

Článok 30

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/2031

Nariadenie (EÚ) 2016/2031 sa mení takto:

1.  V článku 37 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa potreby stanoví opatrenia na zabránenie výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov Únie na príslušných rastlinách na výsadbu, ako sa uvádza v článku 36 písm. f) tohto nariadenia. Tieto opatrenia sa podľa potreby týkajú uvedenia týchto rastlín do Únie a ich premiestňovania v nej.“

"

2.  V článku 83 sa dopĺňa tento odsek:"

„5a. V prípade rastlín na výsadbu, ktoré sa produkujú alebo uvádzajú na trh v kategóriách „identifikovaný zdroj“, „selektovaný“, „kvalifikovaný“ alebo „testovaný“, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) …/…*+, sa rastlinný pas uvedie v osobitnej forme na úradnej náveske vyhotovenej v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného nariadenia.

Ak sa uplatňuje tento odsek,

   a) rastlinný pas na premiestňovanie v rámci územia Únie obsahuje prvky stanovené v častiach E a F prílohy VII k tomuto nariadeniu;
   b) rastlinný pas na uvedenie do chránenej zóny a na premiestňovanie v rámci nej obsahuje prvky stanovené v časti H prílohy VII k tomuto nariadeniu.

______________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … … (Ú. v. EÚ …).

+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo tohto nariadenia a inštitúcie a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov a odkaz na uverejnenie tohto nariadenia v úradnom vestníku.“

"

3.  Príloha VII sa mení v súlade s prílohou VII k tomuto nariadeniu.

Článok 31

Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/625

Nariadenie (EÚ) 2017/625 sa mení takto:

1.  V článku 1 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:"

„l) produkcie a uvádzania lesného reprodukčného materiálu na trh.“

"

2.  V článku 3 sa dopĺňa tento bod:"

„52. „lesný reprodukčný materiál“ je materiál vymedzený v článku 3 bode 1 nariadenia (EÚ) …/… z …*+

______________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … … (Ú. v. EÚ …).

+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo tohto nariadenia a inštitúcie a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov a odkaz na uverejnenie tohto nariadenia v úradnom vestníku.“

"

3.  Za článok 22a sa vkladá tento článok:"

„Článok 22b

Špecifické pravidlá pre úradné kontroly a pre opatrenia, ktoré príslušné orgány prijmú v súvislosti s lesným reprodukčným materiálom

1.  Úradné kontroly na overenie dodržiavania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2 písm. l) zahŕňajú úradné kontroly produkcie a uvádzania lesného reprodukčného materiálu na trh a úradné kontroly prevádzkovateľov, na ktorých sa tieto pravidlá vzťahujú.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 144 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá vykonávania úradných kontrol lesného reprodukčného materiálu na kontrolu dodržiavania pravidiel Únie uvedených v článku 1 ods. 2 písm. l) platných pre tento tovar, ako aj pravidlá pre opatrenia, ktoré príslušné orgány prijmú na základe vykonávania týchto úradných kontrol.

Týmito delegovanými aktmi sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

   a) špecifických požiadaviek na vykonávanie takýchto úradných kontrol produkcie a uvádzania konkrétneho lesného reprodukčného materiálu, na ktorý sa vzťahujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 2 písm. l), na trh v rámci Únie s cieľom reagovať na nedodržiavanie pravidiel Únie týkajúcich sa lesného reprodukčného materiálu konkrétneho pôvodu alebo proveniencie;
   b) špecifických požiadaviek na vykonávanie takýchto úradných kontrol činností profesionálnych prevádzkovateľov súvisiacich s produkciou konkrétneho lesného reprodukčného materiálu, na ktorý sa vzťahujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 2 písm. l), s cieľom reagovať na nedodržiavanie pravidiel Únie týkajúcich sa lesného reprodukčného materiálu konkrétneho pôvodu alebo proveniencie; a
   c) prípadov, keď majú príslušné orgány v súvislosti so špecifickými nedodržiavaniami pravidiel prijať jedno alebo viacero opatrení uvedených v článku 137 ods. 2 a článku 138 ods. 2.

3.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví pravidlá týkajúce sa jednotných praktických opatrení pre vykonávanie úradných kontrol rastlinného množiteľského materiálu na overenie dodržiavania pravidiel Únie uvedených v článku 1 ods. 2 písm. l), ktoré sa vzťahujú na tento tovar, a pre opatrenia, ktoré príslušné orgány prijmú na základe takýchto úradných kontrol a ktoré sa týkajú:

   a) jednotnej minimálnej frekvencie takýchto úradných kontrol v prípadoch, keď je potrebná minimálna úroveň úradných kontrol s cieľom reagovať na známe jednotné riziká nedodržiavania pravidiel týkajúcich sa lesného reprodukčného materiálu určitého pôvodu alebo proveniencie;
   b) frekvencie úradných kontrol vykonávaných príslušnými orgánmi u prevádzkovateľov oprávnených vydávať úradné návesky pod úradným dohľadom v súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) …/…*+.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 145 ods. 2.

______________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … … (Ú. v. EÚ …).

+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo tohto nariadenia a inštitúcie a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov a odkaz na uverejnenie tohto nariadenia v úradnom vestníku.“

"

KAPITOLA IX

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Zrušenie smernice 1999/105/ES

Smernica 1999/105/ES sa zrušuje.

Odkazy na tento zrušený akt sa považujú za odkazy na toto nariadenie v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

Príloha I

ZOZNAM DRUHOV DREVÍN A UMELÝCH HYBRIDOV

Abies alba Mill.

Picea abies Karst.

Abies bornmulleriana

Picea sitchensis Carr.

Abies cephalonica Loud.

Pinus brutia Ten.

Abies grandis Lindl.

Pinus canariensis C. Smith

Abies pinsapo Boiss.

Pinus cembra L.

Acer campestre

Pinus contorta Loud

Acer platanoides L.

Pinus halepensis Mill.

Acer pseudoplatanus L.

Pinus leucodermis Antoine

Alnus cordata - Juglans regia

Pinus nigra Arnold

Alnus glutinosa Gaertn.

Pinus pinaster Ait.

Alnus incana Moench.

Pinus pinea L.

Betula pendula Roth.

Pinus radiata D. Don

Betula pubescens Ehrh.

Pinus sylvestris L.

Carpinus betulus L.

Pinus taeda

Castanea sativa Mill.

Populus nigra

Cedrus atlantica Carr.

Populus spp. and artificial hybrids between those species

Cedrus libani A. Richard

Populus tremula

Eucalyptus globulus

Prunus avium L.

Eucalyptus gunnii

Pseudotsuga menziesii Franco

Eucalyptus hybride gunnii x dalrympleana

Quercus cerris L.

Eucalyptus nitens

Quercus ilex L.

Fagus sylvatica L.

Quercus petraea Liebl.

Fraxinus angustifolia Vahl.

Quercus pubescens Willd.

Fraxinus excelsior L.

Quercus robur L.

Juglans major x regia

Quercus rubra L.

Juglans nigra

Quercus suber L.

Juglans nigra x regia

Robinia pseudoacacia L.

Larix decidua Mill.

Sorbus domestica

Larix x eurolepis Henry

Sorbus torminalis

Larix kaempferi Carr.

Tilia cordata Mill.

Larix sibirica Ledeb.

Tilia platyphyllos Scop.

Malus sylvestris

[Am. 84]

Príloha II

POŽIADAVKY NA UZNANIE ZDROJA REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU URČENÉHO NA PRODUKCIU LRM KATEGÓRIE „IDENTIFIKOVANÝ ZDROJ“

A.  Všeobecná požiadavka:

Semenný zdroj alebo porast spĺňajú kritériá stanovené príslušnými orgánmi.

B.  Špecifické požiadavky:

1.  Typ zdroja reprodukčného materiálu

Zdrojom reprodukčného materiálu je semenný zdroj alebo porast umiestnený v jednej provenienčnej oblasti.

2.  Účinná veľkosť populácie

Semenný zdroj alebo porast pozostáva z jednej alebo viacerých skupín stromov (porastov) alebo samostatného porastu. Tieto stromy semenných zdrojov alebo porast musia byť dobre rozmiestnené a dostatočne početné, aby sa zachovala genetická diverzita a zabezpečilo primerané krížové opelenie medzi stromami v týchto semenných zdrojoch alebo porastoch. [PN 85]

3.  Pôvod a provenienčná oblasť

a)  V liste o pôvode sa uvedie provenienčná oblasť, umiestnenie a rozsah zemepisných šírok, dĺžok a nadmorských výšok miesta (miest), kde sa LRM zbiera.

b)  Profesionálny prevádzkovateľ určí buď na základe historických dôkazov (bibliografia, dokumentácia vedená príslušnými orgánmi, výskumnými ústavmi alebo inými organizáciami), alebo inými vhodnými prostriedkami (provenienčnými pokusmi) vrátane medzinárodne uznávaných biomolekulárnych techník, či je pôvod zdroja reprodukčného materiálu:

i)  autochtónny;

ii)  neautochtónny;

iii)  miestneho pôvodu;

iv)  nepôvodný;

v)  neznámy.

V prípade neautochtónneho alebo nepôvodného zdroja reprodukčného materiálu sa uvedie pôvod tohto zdroja reprodukčného materiálu, ak je známy.

Príslušný orgán overí informácie poskytnuté profesionálnym prevádzkovateľom.

4.  Vlastnosti týkajúce sa udržateľnosti

a)  Stromy sú dobre prispôsobené klimatickým a ekologickým podmienkam vrátane biotických a abiotických faktorov prevládajúcich v provenienčnej oblasti a tiež okrajovým populáciám preukazujúcim miestnu adaptáciu na extrémnejšie biotické a abiotické faktory. [PN 86]

b)  Stromy sú prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu a ich príznakov. [PN 87]

Príloha III

POŽIADAVKY NA UZNANIE ZDROJA REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU URČENÉHO NA PRODUKCIU LRM KATEGÓRIE „SELEKTOVANÝ“

A.  Všeobecná požiadavka:

Príslušný orgán posúdi porast vzhľadom na konkrétny účel, na ktorý sa bude LRM používať, a v závislosti od tohto účelu priradí náležitú váhu požiadavkám stanoveným v oddiele B. Príslušný orgán určí kritériá výberu na základe tohto špecifického účelu použitia LRM. Tento účel sa uvedie v národnom registri dotknutého členského štátu.

B.  Špecifické požiadavky:

1.  Pôvod: Na základe historických dôkazov (bibliografia, dokumentácia vedená príslušnými orgánmi, výskumnými ústavmi alebo inými organizáciami) alebo inými vhodnými prostriedkami (provenienčnými pokusmi) vrátane medzinárodne uznávaných biomolekulárnych techník sa určí, či je porast autochtónny/miestneho pôvodu, neautochtónny/nepôvodný alebo či je jeho pôvod neznámy. V prípade neautochtónneho/nepôvodného zdroja reprodukčného materiálu sa uvedie jeho pôvod, ak je známy.

2.  Izolácia: Porasty sa nachádzajú v dostatočnej vzdialenosti od porastov rovnakého alebo príbuzného druhu nízkej kvality alebo od porastov príbuzného druhu, ktoré by mohli s príslušným druhom vytvárať hybridy. Tejto požiadavke treba venovať zvláštnu pozornosť v prípade, ak autochtónne porasty/porasty miestneho pôvodu obklopujú neautochtónne/nepôvodné porasty alebo porasty neznámeho pôvodu. [PN 88]

3.  Účinná veľkosť populácie: Na zachovanie genetickej diverzity a zabezpečenie primeraného krížového opelenia sa porasty skladajú z jednej alebo viacerých skupín stromov. Tieto stromy sú v danej oblasti dobre rozmiestnené a dostatočne početné, aby sa zachovala genetická diverzita, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom príbuzenského kríženia a aby sa zabezpečilo primerané krížové opeľovanie medzi týmito stromami.

4.  Vek a vývojový stupeň: Vek alebo vývojový stupeň stromov v porastoch je taký, aby bolo možné jasne posúdiť kritériá dané pre výber týchto stromov.

5.  Vyrovnanosť: Porasty vykazujú normálny stupeň individuálnej variability morfologických vlastností. V prípade potreby sa musia odstrániť stromy nižšej kvality.

6.  Vlastnosti týkajúce sa udržateľnosti:

a)  Porasty sú dobre prispôsobené klimatickým a ekologickým podmienkam vrátane biotických a abiotických faktorov prevládajúcich v provenienčnej oblasti.

b)  Stromy sú prakticky bez výskytu škodcov ovplyvňujúcich kvalitu a ich príznakov a vykazujú odolnosť voči nepriaznivým klimatickým a špecifickým podmienkam v lokalite, kde rastú. [PN 89]

7.  Objemový prírastok: Pri uznávaní vyselektovaných porastov je objem vyprodukovaného dreva spravidla vyšší ako akceptovaný priemerný objem vyprodukovaný v podobných ekologických a hospodárskych podmienkach.

8.  Kvalita dreva: Prihliada sa na kvalitu dreva. Kvalita dreva je základným kritériom, ak sa LRM bude používať v lesnom hospodárstve na účely výroby dreva, nábytku alebo celulózy. V takom prípade príslušný orgán prikladá tomuto kritériu väčšiu váhu.

9.  Tvar alebo habit: Stromy v porastoch musia vykazovať obzvlášť kvalitné morfologické vlastnosti, najmä rovnosť a kruhový prierez kmeňa, vhodný habit vetvenia, jemnosť vetvenia a dobrú schopnosť prirodzeného čistenia kmeňa. Okrem toho pomer vidličnatých stromov a stromov vykazujúcich točivosť musí byť nízky.

Príloha IV

POŽIADAVKY NA UZNANIE ZDROJA REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU URČENÉHO NA PRODUKCIU LRM KATEGÓRIE „KVALIFIKOVANÝ“

1.  Semenné sady

a)  Príslušný orgán uznáva a registruje typ a cieľ systému kríženia, systém kríženia zložiek sadu, ktorými sú klony alebo rodiny, a schému ich rozmiestnenia, zložky sadu, ktorými sú klony alebo rodiny, izoláciu a umiestnenie, ako aj všetky ich zmeny.

b)  Profesionálny prevádzkovateľ vyberie zložky sadu, ktorými sú Klony alebo rodiny, sa vyberú pre ich vynikajúce vlastnosti a náležite zohľadní požiadavky stanovenénáležitá pozornosť sa venuje požiadavkám stanoveným v oddiele B bode 4 a oddiele B bodoch 6 až 9 prílohy III, pričom sa zohľadní konkrétny účel, na ktorý sa bude výsledný LRM používať. [PN 90]

c)  Zložky sadu, ktorými sú klony alebo rodiny, sa musia vysádzať alebo mali byť vysadené podľa schémy semenného sadu schválenej príslušným orgánom, a to podľa usporiadania umožňujúceho identifikáciu každej zložky.

d)  Prebierka vykonávaná v semenných sadoch musí byť predpísaná spoločne s kritériami výberu používanými pri takejto prebierke a registrovaná príslušným orgánom.

e)  Profesionálny prevádzkovateľ obhospodaruje Semenné sady sa obhospodarujú a semenáa zbiera v nich semenása zbierajú tak, aby sa dosiahli ciele sadov. V prípade semenného sadu určeného na produkciu umelého hybridu sa percentuálny podiel hybridov v LRM určí overovacím testom. [PN 91]

2.  Rodičovské – výberové stromy

a)  Profesionálny prevádzkovateľ vyberá Rodičovské stromy sa vyberajú na základe ich výnimočných vlastností alebo ich kombinačných schopností. V prípade výberu na základe vynikajúcich vlastností sa náležite zohľadnia požiadavky stanovené v oddiele B bode 4 a oddiele B bodoch 6 až 9 prílohy III, pričom sa zohľadní konkrétny účel, na ktorý sa bude výsledný LRM používať. [PN 92]

b)  Cieľ, systém kríženia a systém opelenia, zložky, izolácia, umiestnenie a všetky významné zmeny týchto parametrov musí príslušný orgán schváliť a zaregistrovať.

c)  Identita, počet a podiel rodičovských stromov v zmesi musia byť uznané a registrované príslušným orgánom.

d)  V prípade rodičovských stromov určených na produkciu umelého hybridu sa percentuálny podiel hybridov v LRM určí overovacím testom.

3.  Klony

a)  Klony musia byť identifikovateľné na základe rozlišovacích vlastností uznaných a registrovaných príslušným orgánom.

b)  Hodnota jednotlivých klonov sa stanoví na základe pozorovania a kvalitatívneho posúdenia vlastností týchto klonov alebo sa preukáže dostatočne dlhým experimentom.

c)  Ortety používané na produkciu klonov sa selektujú na základe vynikajúcich vlastností a náležitá pozornosť sa venuje požiadavkám stanoveným v oddiele B bode 4 a oddiele B bodoch 6 až 9 prílohy III, pričom sa zohľadní konkrétny účel, na ktorý sa bude výsledný LRM používať.

d)  Príslušné orgány obmedzia uznanie na maximálny počet rokov alebo maximálny počet vyprodukovaných ramet.

4.  Zmesi klonov

a)  Zmesi klonov spĺňajú požiadavky stanovené v bode 3 písm. a), b) a c).

b)  Identita, počet a podiel jednotlivých klonov tvoriacich zložky zmesi, metóda výberu a východiskový materiál musia byť uznané a registrované príslušným orgánom. Každá zmes vykazuje dostatočnú genetickú rôznorodosť.

c)  Príslušné orgány obmedzia uznanie na maximálny počet rokov alebo maximálny počet vyprodukovaných ramet.

Príloha V

POŽIADAVKY NA UZNANIE ZDROJA REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU URČENÉHO NA PRODUKCIU LRM KATEGÓRIE „TESTOVANÝ“

1.  POŽIADAVKY VZŤAHUJÚCE SA NA VŠETKY TESTY

a)  Všeobecné požiadavky

Ak je zdrojom reprodukčného materiálu porast, musí spĺňať príslušné požiadavky stanovené v prílohe III. Ak sú zdrojom reprodukčného materiálu semenný(-é) sad(-y), rodičovské – výberové stromy, klony alebo zmes(-i) klonov, musia spĺňať príslušné požiadavky stanovené v prílohe IV. Príslušný orgán určí kritériá výberu na základe zamýšľaného účelu, na ktorý sa bude LRM používať.

Profesionálni prevádzkovatelia pripravujú, rozvrhujú a vykonávajú testy stanovené na účely uznávania zdrojaoznámia materiál, metódy a výsledky testov príslušnému orgánu zodpovednému za uznávanie zdroja reprodukčného materiálu. Predložené výsledky týchto testov interpretujúsa analyzujú v súlade s medzinárodne uznávanými postupmi. Pri porovnávacích skúškach profesionálny prevádzkovateľ porovná testovaný LRM s jednýmsa použije jeden alebo najlepšie s viacerými uznanýmiviacero uznaných alebo vopred vybraným štandardmivybraných štandardov, ako je opísané v bode 3 písm. b). [PN 93]

aa)   Musí byť splnený minimálny počet oblastí testovania minimálnej veľkosti pre každý druh dreviny uvedený v prílohe I. [PN 94]

b)  Skúmané vlastnosti

i)  Profesionálny prevádzkovateľ navrhne Testy budú navrhnuté na posúdenie príslušných vlastností uvedených v bode ii) a uvedie ichtieto vlastnosti sa uvedú pre každý test v záznamoch o testoch. [PN 95]

ii)  Osobitnú pozornosť treba venovať prispôsobenosti, rastovej schopnosti a dôležitým biotickým a abiotickým faktorom. Vo vzťahu k ekologickým podmienkam regiónu, v ktorom sa test vykonáva, sa okrem toho hodnotia aj iné vlastnosti považované za dôležité vzhľadom na zamýšľaný špecifický účel vrátane súčasných a budúcich predpokladaných klimatických podmienok.

c)  Dokumentácia

Profesionálny prevádzkovateľ vedie záznamy opisujúce testovacie lokalityposkytne všetky potrebné informácie na posúdenie výsledkov testov vrátane umiestnenia, klímy, pôdy, predchádzajúceho použitia, založenia, riadenia a akýchkoľvek škôd spôsobených abiotickými/biotickými faktormi. Profesionálny prevádzkovateľ uvedené záznamy na požiadanie sprístupní príslušnému orgánu. Príslušný orgán zaznamená vek zdroja reprodukčného materiálu a LRM a výsledky v čase hodnotenia. [PN 96]

d)  Príprava testov

i)  Profesionálny prevádzkovateľ pestuje, sadí a spravuje každú vzorku LRMKaždá vzorka LRM musí byť vypestovaná, zasadená a spravovaná rovnakým spôsobom, pokiaľ to umožňujú druhy rastlinného materiálu. [PN 97]

ii)  Profesionálny prevádzkovateľ založí Každý experiment musí byť založený podľa uznaného štatistického princípu s použitím dostatočného počtu stromov tak, aby bolo možné posúdiť individuálne vlastnosti každej z testovaných zložiek. [PN 98]

e)  Analýza a platnosť výsledkov

i)  Profesionálny prevádzkovateľ analyzuje Údaje z experimentov sa analyzujú pomocou medzinárodne uznávaných štatistických metód a prezentuje výsledky sa prezentujú pre každú skúmanú vlastnosť. [PN 99]

ii)  Zabezpečí sa voľný prístup k metodike použitej pri vykonaní testu a k získaným podrobným výsledkom.

iii)  Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa test vykonal, určí navrhovanú oblasť použitia a informuje o všetkých vlastnostiach LRM, ktoré by mohli obmedziť jeho užitočnosť.

iv)  Ak sa počas testov preukáže, že LRM nemá aspoň vlastnosti zdroja reprodukčného materiálu, z ktorého bol tento LRM vyprodukovaný najmä vrátane odolnosti/tolerancie voči hospodársky významným škodcom, potom sa takýto LRM necertifikuje ako testovaný materiál.

2.  POŽIADAVKY VZŤAHUJÚCE SA NA GENETICKÉ HODNOTENIE ZLOŽIEK ZDROJA REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU

a)  Genetickému hodnoteniu môžu byť podrobené zložky týchto zdrojov reprodukčného materiálu: semenné sady, rodičovské – výberové stromy, klony a zmesi klonov.

b)  Dokumentácia

Na uznanie zdroja reprodukčného materiálu sa vyžaduje táto dodatočná dokumentácia s informáciami o:

i)  identite, pôvode a rodokmeni hodnotených zložiek;

ii)  systéme kríženia použitom na produkciu LRM použitého v posudzovacích testoch.

c)  Testovacie postupy

Musia byť splnené tieto požiadavky:

i)  Genetická hodnota každej zložky sa odhaduje na dvoch alebo viacerých miestach založenia testov, pričom aspoň jedno z nich sa nachádza v prostredí relevantnom pre predpokladanú oblasť použitia LRM.

ii)  Obdobie testovania musí byť dostatočne dlhé na to, aby sa mohli prejaviť testované vlastnosti.

iii)  Odhadovaná nadradenosť LRM, ktorý sa má uvádzať na trh, sa vypočíta na základe týchto genetických hodnôt a špecifického systému kríženia.

iv)  Posudzovacie testy a genetické výpočty schvaľuje príslušný orgán.

d)  Interpretácia

i)  Odhadovaná nadradenosť LRM sa pre vlastnosť alebo súbor vlastností vypočíta porovnaním s referenčnou populáciou. Profesionálny prevádzkovateľ definuje referenčnú populáciu v šľachtiteľskom programe a opíše túto referenčnú populáciuReferenčná populácia musí byť vymedzená a opísaná v skúšobných protokoloch. [PN 100]

ii)  Uvedie sa, či je odhadovaná genetická hodnota LRM v prípade ktorejkoľvek dôležitej vlastnosti nižšia než hodnota referenčnej populácie.

3.  POŽIADAVKY VZŤAHUJÚCE SA NA POROVNÁVACIE TESTY LRM

a)  Odber vzoriek LRM

i)  Vzorka LRM určená na porovnávacie testy musí byť skutočne reprezentatívna pre LRM získaný zo zdroja reprodukčného materiálu, ktorý sa má uznať.

ii)  LRM určený na porovnávacie testy získaný pohlavným rozmnožovaním musí byť:

—  zozbieraný v rokoch vyznačujúcich sa kvalitným kvitnutím a produkciou plodov alebo semien a

—  zozbieraný postupom zabezpečujúcim reprezentatívnosť získaných vzoriek.

Na produkciu takéhoto LRM sa môže použiť umelé opelenie.

b)  Štandardy

i)  Výkonnosť štandardov používaných v rámci testov na porovnávacie účely je podľa možnosti dostatočne dlho známa v oblasti, v ktorej sa má test vykonať. Štandardy v zásade predstavujú zdroje reprodukčného materiálu, o ktorých bolo v čase začatia testu preukázané, že sú pre potreby lesného hospodárstva užitočné na zamýšľaný účel v ekologických podmienkach, pre ktoré sa požaduje certifikácia príslušného LRM. Štandardy používané na porovnávacie účely pri testoch sú, pokiaľ je to možné:

—  porasty vybrané podľa kritérií uvedených v prílohe III; alebo

—  zdroj reprodukčného materiálu úradne uznaný na produkciu LRM testovanej kategórie.

ii)  Pri porovnávacích testoch umelých hybridov patria oba rodičovské druhy drevín, pokiaľ je to možné, medzi štandardy.

iii)  Vždy, keď je to možné, sa použije niekoľko štandardov. Ak je to opodstatnené, štandardy môžu byť nahradené najvhodnejším testovaným LRM alebo priemerom zložiek v teste.

iv)  Vo všetkých testoch sa použijú rovnaké štandardy, a to v čo najširšej škále podmienok v lokalite testu.

c)  Interpretácia

i)  Štatisticky významná nadradenosť pri porovnaní so štandardmi je preukázaná aspoň pri jednej dôležitej vlastnosti.

ii)  Profesionálny prevádzkovateľ uvedieMusia sa uviesť akékoľvek vlastnosti dôležité z hospodárskeho alebo environmentálneho hľadiska, ktoré v porovnaní so štandardmi vykazujú výsledky významne nižšej kvality, pričom ich dosah je vyvážený vhodnými vlastnosťami. [PN 101]

4.  PREDBEŽNÉ UZNANIE

Predbežné posúdenie krátkodobých skúšok môže byť základom predbežného uznania. Nárok na nadradenosť založený na včasnom posúdení sa preskúma maximálne v desaťročných intervaloch.

5.  SKORÉ TESTY

Príslušný orgán môže na účely predbežného alebo konečného uznania akceptovať testy zo škôlok, skleníkov a laboratórií, ak možno preukázať, že medzi zistenými vlastnosťami a vlastnosťami, ktoré sa zvyčajne posudzujú pomocou testov v lesnom teréne, existuje úzka korelácia. Ostatné vlastnosti, ktoré sa majú testovať, musia spĺňať požiadavky stanovené v bode 3.

Príloha VI

KATEGÓRIE, V KTORÝCH MOŽNO UVÁDZAŤ LRM Z RÔZNYCH DRUHOV ZDROJOV REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU NA TRH

Zdroj reprodukčného materiálu

Kategória LRM (Farba návesky, ak sa používa farebná úradná náveska)

Identifikovaný zdroj (žltá)

Selektovaný (zelená)

Kvalifikovaný (ružová)

Testovaný (modrá)

Semenný zdroj

x

 

 

 

Porast

x

x

 

x

Semenný sad

 

 

x

x

Rodičovské –výberové stromy

 

 

x

x

Klon

 

 

x

x

Zmes klonov

 

 

x

x

Príloha VII

Zmena prílohy VII k nariadeniu (EÚ) 2016/2031

V prílohe VII k nariadeniu (EÚ) 2016/2031 sa dopĺňajú tieto časti:

„ČASŤ G

Rastlinné pasy na premiestňovanie v rámci územia Únie spolu s úradnou náveskou, ako sa uvádza v článku 83 ods. 5 druhom pododseku

1.  Rastlinný pas na premiestňovanie v rámci územia Únie v kombinácii s úradnou náveskou vo forme spoločnej návesky, ako sa uvádza v článku 83 ods. 5, obsahuje tieto prvky:

a)  slovné spojenie „Rastlinný pas“ v pravom hornom rohu spoločnej návesky v jednom z úradných jazykov Únie a v anglickom jazyku, ak sú rôzne, oddelené lomkou;

b)  vlajku Únie v ľavom hornom rohu spoločnej návesky vytlačenú farebne alebo čierno-bielo. Rastlinný pas je umiestnený na spoločnej náveske bezprostredne nad úradnou náveskou a má rovnakú šírku ako úradná náveska.

2.  Časť A bod 2 sa uplatňuje zodpovedajúcim spôsobom.

ČASŤ H

Rastlinné pasy na uvedenie do chránených zón a premiestňovanie v rámci nich v kombinácii s úradnou náveskou, ako sa uvádza v článku 83 ods. 5 treťom pododseku

1.  Rastlinný pas na uvedenie do chránených zón a premiestňovanie v rámci nich v kombinácii s úradnou náveskou pre LRM vo forme spoločnej návesky, ako sa uvádza v článku 83 ods. 5, obsahuje tieto prvky:

a)  slovné spojenie „Rastlinný pas – Chránená zóna“ v pravom hornom rohu spoločnej návesky v jednom z úradných jazykov Únie a v anglickom jazyku, ak sú rôzne, oddelené lomkou;

b)  bezprostredne pod týmito slovami vedecké mená alebo kódy príslušných karanténnych škodcov chránenej zóny;

c)  vlajku Únie v ľavom hornom rohu spoločnej návesky vytlačenú farebne alebo čierno-bielo.

Rastlinný pas je umiestnený na spoločnej náveske bezprostredne nad úradnou náveskou a má rovnakú šírku ako úradná náveska.

2.  Časť B bod 2 sa uplatňuje zodpovedajúcim spôsobom.“

Príloha VIII

Tabuľka zhody

Smernica Rady 1999/105/ES

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1 prvý pododsek

Článok 2

Článok 3

Článok 3 ods. 1.

Článok 2 ods. 1.

Článok 3 ods. 2.

Článok 2 ods. 5.

Článok 3 ods. 3.

Článok 3 ods. 4.

Článok 2 ods. 4 písm. c)

Článok 4 ods. 1.

Článok 4 ods. 1.

Článok 4 ods. 2 písm. a)

Článok 4 ods. 2, prvý až štvrtý pododsek

Článok 4 ods. 2 písm. b)

Článok 4 ods. 2 siedmy pododsek a článok 4 ods. 3

Článok 4 ods. 3 písm. a)

Článok 4 ods. 4.

Článok 4 ods. 3 písm. b)

Článok 4 ods. 5.

Článok 4 ods. 4.

Články 6 a 18

Článok 4 ods. 5.

Článok 21

Článok 5

-

Článok 6 ods. 1.

Článok 5 ods. 1.

Článok 6 ods. 2.

Článok 5 ods. 2.

Článok 6 ods. 3 prvý pododsek

Článok 8 ods. 1.

Článok 6 ods. 3 druhý pododsek

Článok 8 ods. 2.

Článok 6 ods. 4.

Článok 10 ods. 1.

Článok 6 ods. 5 písm. a)

Článok 2 ods. 4 písm. d)

Článok 6 ods. 5 písm. b)

-

Článok 6 ods. 6.

-

Článok 6 ods. 7.

Článok 7

Článok 6 ods. 8.

Článok 4 ods. 6.

Článok 7

Článok 23

Článok 8

-

Článok 9

Článok 11

Článok 10

Článok 12

Článok 11

Článok 13

Článok 12

Článok 14

Článok 13

Článok 15

Článok 14 ods. 1 prvý pododsek

Článok 16 ods. 1.

Článok 14 ods. 1 písm. a) až e)

Článok 16 ods. 4.

Článok 14 ods. 2 až 6

-

Článok 14 ods. 7.

Článok 15 ods. 1 písm. j)

Článok 15

Článok 17

Článok 16

Článok 31

Článok 17

-

Článok 18

Článok 21

Článok 19

Článok 24

Článok 20

-

Článok 21

Článok 22

Článok 22

Článok 5 ods. 1 písm. g)

Článok 23

Článok 2 ods. 2, článok 4 ods. 2, článok 4 ods. 6, článok 5 ods. 3

Článok 24

Článok 14 ods. 1, článok 14 ods. 5, článok 16 ods. 5, článok 16 ods. 6, článok 18 ods. 4, článok 21 ods. 3, článok 22 ods. 1, článok 23 ods. 1

Článok 25

Článok 26

Článok 26

Článok 27

Článok 27

-

Článok 28

-

Článok 29

Článok 32

Článok 30

Článok 33

Príloha I

Príloha I

Príloha II

Príloha II

Príloha III

Príloha III

Príloha IV

Príloha IV

Príloha V

Príloha V

Príloha VI

Príloha VI

Príloha VII

Článok 8

Príloha VIII

Článok 14

(1) Ú. v. EÚ C, C/2024/1583, 5.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1583/oj.
(2)Ú. v. ES C 199, 14.7.1999, s. 1.
(3)Ú. v. ES C 329, 17.11.1999, s. 15.
(4)Pozícia Európskeho parlamentu z … a pozícia Rady v prvom čítaní z … Pozícia Európskeho parlamentu z … a rozhodnutie Rady z ….
(5)Smernica Rady 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh (Ú. v. ES L 11, 15.1.2000, s. 17).
(6)Rozhodnutie Rady, ktorým sa zriaďuje systém OECD na certifikáciu lesného reprodukčného materiálu v medzinárodnom obchode [OECD/LEGAL/0355].
(7)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska zelená dohoda (COM(2019) 640 v konečnom znení).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).
(9)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021) 82 v konečnom znení).
(10)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 (COM(2021) 572 v konečnom znení).
(11)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020) 380 v konečnom znení).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… (Ú. v. …, s.).
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4).
(16)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).
(17)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (COM(2021) 118 v konečnom znení).
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).
(19)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1).
(20)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(21)FAO (2020) Global Forest Resources Assessment Terms and definitions (Globálne hodnotenie lesných zdrojov – pojmy a definície). https://www.fao.org/3/I8661EN/i8661en.pdf.
(22)FAO (2020) Global Forest Resources Assessment Terms and definitions (Globálne hodnotenie lesných zdrojov – pojmy a definície). https://www.fao.org/3/I8661EN/i8661en.pdf.
(23)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o rastlinách získaných určitými novými genómovými technikami a z nich vyrobených potravinách a krmivách a o zmene smerníc 68/193/EHS, 1999/105/ES, 2002/53/ES, 2002/55/ES a nariadenia (EÚ) 2017/625 (Ú. v. EÚ ...).
(24)Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924.
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(26)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


Zriadenie Nástroja na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán
PDF 136kWORD 51k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán (COM(2023)0692 – C9-0408/2023 – 2023/0397(COD))
P9_TA(2024)0343A9-0085/2024

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0692),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 212 a článok 322 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0408/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov zo 30. januára 2024(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 8. apríla 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na list Výboru pre kontrolu rozpočtu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A9-0085/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu a ktoré bude uverejnené v sérii C Úradného vestníka Európskej únie;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o zriadení Nástroja na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán

P9_TC1-COD(2023)0397


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/1449.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o vhodnej rozpočtovej nomenklatúre pre Nástroj pre západný Balkán

Európsky parlament a Rada berú na vedomie vyhlásenie Európskej komisie o podávaní správ. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu podľa zmlúv, Európsky parlament a Rada majú v úmysle preskúmať nomenklatúru nástroja, napríklad pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky na prijímateľa, s cieľom zabezpečiť primeranú politickú a rozpočtovú kontrolu. Európsky parlament a Rada vyzývajú Európsku komisiu, aby v príslušných prípadoch toto vyhlásenie náležite zvážila pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2025.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Zjednodušenie určitých pravidiel SPP
PDF 134kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/2115 a (EÚ) 2021/2116, pokiaľ ide o normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, zmeny strategických plánov SPP, preskúmanie strategických plánov SPP a výnimky z kontrol a zo sankcií (COM(2024)0139 – C9-0120/2024 – 2024/0073(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2024)0139),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0120/2024),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 24. apríla 2024(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 26. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 163 rokovacieho poriadku,

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/2115 a (EÚ) 2021/2116, pokiaľ ide o normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, zmeny strategických plánov SPP, preskúmanie strategických plánov SPP a výnimky z kontrol a zo sankcií

P9_TC1-COD(2024)0073


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/1468.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Schvaľovanie necestných pojazdných strojov prevádzkovaných na verejných pozemných komunikáciách a dohľad nad trhom s nimi
PDF 129kWORD 55k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o schvaľovaní necestných pojazdných strojov prevádzkovaných na verejných pozemných komunikáciách a dohľade nad trhom s nimi a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 (COM(2023)0178 – C9-0120/2023 – 2023/0090(COD))
P9_TA(2024)0345A9-0382/2023
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0178),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0120/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júna 2023(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0382/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o schvaľovaní necestných pojazdných strojov prevádzkovaných na verejných pozemných komunikáciách a dohľade nad trhom s nimi a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020(2)

P9_TC1-COD(2023)0090


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Môže byť potrebné – či už príležitostne alebo pravidelne – prevádzkovať samohybné pojazdné stroje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES(5) a ktoré sú navrhnuté alebo skonštruované na účely vykonávania práce (ďalej len „necestné pojazdné stroje“), na verejných pozemných komunikáciách, prevažne na premiestnenie z jedného pracoviska na druhé.

(2)   Cieľom tohto nariadenia je upravovať len samohybné stroje. Toto nariadenie sa nevzťahuje na ťahané strojové zariadenia, pretože takéto zariadenia sú obvykle ťahané motorovými vozidlami v rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858(6). Na takéto zariadenia by sa malo vzťahovať nariadenie (EÚ) 2018/858, ktorým sa upravuje typové schvaľovanie motorových vozidiel vrátane ich prípojných vozidiel. Komisia by sa mala zaoberať potrebou stanoviť podľa nariadenia (EÚ) 2018/858 podrobné technické požiadavky týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky osobitnej kategórie ťahaných strojových zariadení, pokiaľ takéto zariadenia nepodliehajú takýmto požiadavkám na základe existujúcich pravidiel.

(3)  Na určité aspekty návrhu a konštrukcie necestných pojazdných strojov sa už vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628(7), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES(8), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ(9) alebo smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ(10) a smernica 2006/42/ES.

(4)  Pokiaľ ide o bezpečnosť pojazdných strojov, smernica 2006/42/ES je hlavným regulačným aktom, ktorý sa uplatňuje na tieto stroje pri ich uvádzaní na trh Únie. Stanovujú sa v nej základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť, ktoré sa vzťahujú na jazdu pojazdných strojov mimo pozemných komunikácií, napr. spomalenie, zastavenie, brzdenie, miesto na sedenie vodiča, zadržiavacie systémy atď. Základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť stanovené v uvedenej smernici sú však navrhnuté tak, aby riešili bezpečnosť len vtedy, keď sú strojové zariadenia v prevádzke, ale nevzťahujú sa na bezpečnostné aspekty takýchto strojových zariadení pri prevádzke na verejných pozemných komunikáciách.

(5)  Vzhľadom na neexistenciu harmonizovaných pravidiel bezpečnosti cestnej premávky necestných pojazdných strojov sú hospodárske subjekty, ktoré vyrábajú alebo sprístupňujú necestné pojazdné stroje na trhu Únie, vystavené značným nákladom spojeným s rôznymi regulačnými požiadavkami v členských štátoch. Okrem toho nie je bezpečnosť cestnej premávky týchto strojov zaistená jednotne na celom území Únie. V dôsledku toho je potrebné zaviesť harmonizované pravidlá na úrovni Únie, pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky necestných pojazdných strojov.

(6)  Na účely rozvoja a fungovania vnútorného trhu Únie je vhodné zaviesť harmonizovaný systém typového schvaľovania a jednotlivého typového schvaľovania pre bezpečnosť cestnej premávky necestných pojazdných strojov, ktoré sú určené na prevádzku na verejných pozemných komunikáciách.

(7)   Cieľom tohto nariadenia je riešiť riziká spojené s plánovanou prevádzkou necestných pojazdných strojov na verejných pozemných komunikáciách. Necestné pojazdné stroje, ktoré v praxi nie sú určené na prevádzku na verejných pozemných komunikáciách, by preto mali byť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčené.

(8)  Keďže účelom tohto nariadenia je riešiť riziká vyplývajúce z prevádzky necestných pojazdných strojov, ktoré sú navrhnuté a skonštruované na vykonávanie prác a nie na prepravu osôb, zvierat alebo tovaru (okrem prenášania materiálu, ktorý prispieva k prevádzke stroja), v cestnej premávke, toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na stroje, ktorých jediným cieľom je bežná preprava osôb, zvierat alebo tovaru. Toto nariadenie sa preto nebude vzťahovať na žiadny typ nových zariadení na osobnú mobilitu (okrem iného elektrické kolobežky na státie a sedenie, pedálové bicykle s pomocným elektropohonom vrátane bicyklov na elektrický pohon a bicyklov určených na prenášanie komerčného nákladu, balančné vozidlá vrátane balančných osobných transportérov a hoverboardov, elektrických jednokoliek, elektrických skateboardov a jednokolesových skateboardov).

(9)  Vzhľadom na účel tohto nariadenia, ktorým je prevádzka necestných pojazdných strojov, ktoré sú navrhnuté a skonštruované na vykonávanie prác a nie na prepravu pracovníkov, v cestnej premávke, z tohto nariadenia by mali byť vylúčené aj necestné pojazdné stroje, ktoré sú vybavené viac ako tromi miestami na sedenie vrátane miesta na sedenie pre vodiča. Za miesto na sedenie by sa mal považovať akýkoľvek priestor, ktorý je určený na použitie pri prevádzkovaní necestného pojazdného stroja na verejnej pozemnej komunikácii, a môže sa ako taký primerane používať a umožňuje sedenie 5. percentilu dospelej ženy.

(10)   Toto nariadenie by sa malo vzťahovať len na necestné pojazdné stroje určené na prevádzku na verejných pozemných komunikáciách, ktoré sa uvádzajú na trh Únie od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia a sú buď novými necestnými pojazdnými strojmi vyrobenými výrobcom usadeným v Únii, alebo necestnými pojazdnými strojmi – novými alebo použitými – dovezenými z tretej krajiny.

(11)   Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na necestné pojazdné stroje určené na prevádzku na verejných pozemných komunikáciách bez ohľadu na ich pohonný systém, a preto by sa malo uplatňovať aj na elektrické a hybridné strojové zariadenia. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté požiadavky na elektrickú bezpečnosť týkajúce sa elektrických pohonov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1230(11).

(12)  Pomalé necestné pojazdné stroje tvoria väčšinu trhu s necestnými pojazdnými strojmi. Okrem toho, niektoré členské štáty zaviedli obmedzenie rýchlosti prevádzky necestných pojazdných strojov v cestnej premávke na 40 km/h. Navyše, keďže riziká bezpečnosti cestnej premávky sú úmerné rýchlosti v cestnej premávke, nebolo by logické, aby sa rámec, ktorým sa riešia bezpečnostné riziká necestných pojazdných strojov, a nie bežných vozidiel, vzťahoval buď na rýchle necestné pojazdné stroje alebo na necestné pojazdné stroje s maximálnou rýchlosťou 6 km/h. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať na pojazdné stroje s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nepresahujúcou 6 km/h alebo presahujúcou 40 km/h.

(13)  V určitých presne vymedzených prípadoch by výrobcovia mali mať možnosť zvoliť si používanie vnútroštátnych systémov, typového schválenia EÚ alebo jednotlivého schválenia EÚ. Vzhľadom na osobitosti prototypov necestných pojazdných strojov používaných na cestných komunikáciách, za ktoré zodpovedá výrobca, na vykonávanie špecifických vývojových skúšobných programov alebo skúšok v teréne, necestných pojazdných strojov navrhnutých a skonštruovaných alebo prispôsobených na používanie civilnou ochranou, hasičskými službami a silami zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku a necestných pojazdných strojov, ktoré sa používajú predovšetkým v kameňolomoch alebo na letiskách, je vhodné poskytnúť výrobcom flexibilitu, pokiaľ ide o uplatňovanie systému schvaľovania.

(14)   Môže to platiť aj v prípade malých a stredných podnikov vyrábajúcich necestné pojazdné stroje v jednotkách, ktoré sú uvádzané na trh, registrované alebo uvádzané do prevádzky, pričom počet jednotiek jedného typu nepresahuje ročne a v každom členskom štáte 70.

(15)   Hoci členské štáty budú môcť zaviesť vnútroštátne systémy pre necestné pojazdné stroje opísané v odôvodneniach 9 a 9a, členské štáty, ktoré takéto schémy nezaviedli, by mali od výrobcov týchto pojazdných strojov vyžadovať dodržiavanie tohto nariadenia. Okrem toho, členské štáty, ktoré takýto systém zaviedli, by mali výrobcovi umožniť riadiť sa týmto nariadením, aby mohol využívať výhody vyplývajúce z voľného pohybu.

(16)  Vzhľadom na to, že v určitých prípadoch by necestné pojazdné stroje z dôvodu svojich nadmerných rozmerov neumožňovali dostatočnú manévrovateľnosť na verejných pozemných komunikáciách alebo by mohli z dôvodu svojej nadmernej hmotnosti, zaťaženia nápravy alebo tlaku pri styku s vozovkou poškodiť povrch verejných pozemných komunikácií alebo inej cestnej infraštruktúry, je vhodné – aj z dôvodu plne automatizovaných jazdných systémov týchto pojazdných strojov na použitie v cestnej premávke – poskytnúť členským štátom možnosť zakázať prevádzku takýchto strojov na verejných pozemných komunikáciách alebo ich registráciu, aj keby boli typovo schválené v súlade s týmto nariadením. S cieľom dosiahnuť vysokú úroveň harmonizácie, pokiaľ ide o necestné pojazdné stroje v celej Únii, je dôležité, aby členské štáty zakázali na verejných pozemných komunikáciách prevádzku len pre obmedzený počet strojov. Členské štáty aj Komisia by preto mali stanoviť dostatočne vysoké prahové hodnoty a umožniť prevádzku na verejných pozemných komunikáciách čo najväčšiemu počtu typovo schválených strojov.

(17)  S cieľom minimalizovať riziko zranenia osôb a poškodenia cestnej infraštruktúry počas prevádzkovania necestného pojazdného stroja na verejnej pozemnej komunikácii by sa mali stanoviť technické požiadavky. Technické požiadavky by mali zahŕňať aspekty týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky, ako je neporušenosť konštrukcie vozidla, najvyššia konštrukčná rýchlosť, regulátor otáčok, zariadenia na obmedzenie rýchlosti a rýchlomer, brzdové zariadenia, riadenie, zorné pole výhľadu, hmotnosti a rozmery. Technické požiadavky by mali zohľadňovať synergie medzi funkciou strojového zariadenia a funkciou používania necestných pojazdných strojov v cestnej premávke. Aby boli tieto technické požiadavky dostatočne nadčasové, Komisia môže stanoviť pravidlá pre dodatočné požiadavky vzhľadom na technický a vedecký pokrok, ako sú asistenčné systémy vodiča a automatizované a diaľkovo ovládané systémy riadenia.

(18)  V záujme zníženia administratívneho zaťaženia hospodárskych subjektov by toto nariadenie malo umožniť používanie komponentov a samostatných technických jednotiek v necestných pojazdných strojoch, ktoré boli typovo schválené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013(12) alebo nariadenia (EÚ) 2018/858.

(19)  Všetky hospodárske subjekty pôsobiace v dodávateľskom a distribučnom reťazci by mali prijať primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby na trhu sprístupňovali iba necestné pojazdné stroje, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. Je potrebné stanoviť jasné a primerané rozdelenie povinností, ktoré zodpovedá úlohe každého hospodárskeho subjektu v rámci dodávateľského a distribučného reťazca.

(20)  Výrobcov by mal pravidelne kontrolovať príslušný orgán alebo primerane kvalifikovaná technická služba určená na tento účel s cieľom zabezpečiť správne vykonávanie a riadne fungovanie postupu monitorovania zhody výroby, ktorý je jeden zo základných kameňov systému typového schválenia EÚ. Miera odberu vzoriek by mala byť úmerná objemu výroby. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich schvaľovacie orgány a orgány dohľadu nad trhom mali potrebné zdroje, ako sú dostatočné rozpočtové, ľudské a materiálne zdroje vrátane dostatočného počtu kompetentných pracovníkov, odborných znalostí, postupov a iných opatrení na vykonávanie právomocí, ktoré im boli udelené podľa článku 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020(13).

(21)  Na zaistenie právnej istoty je potrebné objasniť, že pravidlá dohľadu nad trhom Únie a kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020 sa uplatňujú na necestné pojazdné stroje, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj v súvislosti s aspektmi, ktorých sa týkajú alebo na ktoré sa vzťahujú technické požiadavky tohto nariadenia, a preto zmeniť prílohu I k uvedenému nariadeniu, aby sa v uvedenej prílohe uviedli odkazy na toto nariadenie.

(22)   Je dôležité, aby bol v Únii pre necestné pojazdné stroje stanovený hospodársky subjekt, na ktorý sa budú môcť orgány dohľadu nad trhom obrátiť so žiadosťami, a to aj so žiadosťami o informácie týkajúce sa súladu výrobku s týmto nariadením, a ktorý môže spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom, aby sa zaručilo prijatie okamžitých nápravných opatrení na nápravu prípadov nesúladu. Hospodárske subjekty, ktoré by mali vykonávať tieto úlohy, sú výrobca alebo splnomocnený zástupca, ktorého na tento účel poveril výrobca. Kým je výrobca držiteľom typového schválenia podľa tohto nariadenia, mal by zabezpečiť, aby bol vždy vymenovaný poverený splnomocnený zástupca.

(23)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania postupu typového schválenia EÚ a jednotlivého schválenia EÚ a určitých správnych ustanovení tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(14).

(24)  Na zabezpečenie trvale vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia v rámci vnútorného trhu je nevyhnutná užšia koordinácia medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi prostredníctvom výmeny informácií a koordinovaného posudzovania pod vedením koordinačného orgánu. Takáto koordinácia by tiež viedla k efektívnejšiemu využívaniu obmedzených zdrojov na vnútroštátnej úrovni. Na tento účel by sa malo zriadiť poradné fórum pre členské štáty a Komisiu na propagáciu najlepších postupov, výmenu informácií a koordináciu činností súvisiacich s presadzovaním tohto nariadenia. Vzhľadom na zriadenie takéhoto fóra a jeho úlohy by nemalo byť potrebné zriadiť samostatnú skupinu pre administratívnu spoluprácu, ako sa vyžaduje v článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1020. Fórum by sa však malo považovať za skupinu pre administratívnu spoluprácu na účely siete Únie pre súlad výrobkov uvedenej v článku 29 uvedeného nariadenia.

(25)  Na účely doplnenia tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o metodiku stanovovania prahových hodnôt, ktoré môžu členské štáty uplatňovať v súvislosti s nadmernými rozmermi a hmotnosťami necestných pojazdných strojov, uplatniteľnosti prvkov technických požiadaviek, stanovovania podrobných technických požiadaviek, skúšobných postupov a skúšobných metód, na virtuálne testovanie, na opatrenia na zabezpečenie zhody výroby a na špecifikovanie pravidiel v súvislosti s technickými službami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(15). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(26)  Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie tohto nariadenia a zabezpečiť ich uplatňovanie. Uvedené sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(27)  Komisia by mala informovať Európsky parlament a Radu o uplatňovaní tohto nariadenia a na základe informácií od členských štátov v prípade potreby opätovne zvážiť, či má predložiť výhradný legislatívny návrh ▌alebo predĺžiť prechodné obdobie pre vnútroštátne typové schválenie.

(28)  Aby sa členské štáty a vnútroštátne orgány, ako aj hospodárske subjekty mohli pripraviť na uplatňovanie nových pravidiel zavedených týmto nariadením, mal by sa stanoviť dátum začatia jeho uplatňovania po nadobudnutí jeho účinnosti. Takisto je potrebné stanoviť prechodné obdobie, ktoré výrobcom umožní počas daného obdobia dosiahnuť súlad s týmto nariadením a využívať výhody voľného pohybu, alebo dosiahnuť súlad s príslušnými právnymi predpismi týkajúcimi sa vnútroštátneho typového schválenia.

(29)   S cieľom uľahčiť vykonávanie harmonizovaných európskych ustanovení tohto nariadenia by členské štáty po nadobudnutí jeho účinnosti mali počas prechodného obdobia upustiť od prijímania nových vnútroštátnych technických predpisov na schvaľovanie necestných pojazdných strojov prevádzkovaných na verejných pozemných komunikáciách, ktoré nie sú v súlade s predpismi stanovenými v tomto nariadení. Prechodné obdobie sa uplatňuje len v tých členských štátoch, ktoré počas tohto obdobia majú akékoľvek existujúce alebo zaviedli nové vnútroštátne technické predpisy na schvaľovanie necestných pojazdných strojov prevádzkovaných na verejných pozemných komunikáciách.

(30)   Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Toto nariadenie by sa preto malo vykladať a uplatňovať so zreteľom na tieto práva a zásady, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré zahŕňa právo na rešpektovanie obydlia v súlade s článkom 7 charty.

(31)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie harmonizovaných technických požiadaviek, administratívnych požiadaviek a postupov pre typové schválenie jednotlivé schválenie EÚ nových necestných pojazdných strojov počas prevádzkovania na verejných pozemných komunikáciách, ako aj pravidiel a postupov pre dohľad nad trhom s takýmito strojmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na jeho rozsah a účinky ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadene neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa stanovujú technické požiadavky, administratívne požiadavky a postupy pre typové schválenie EÚ a jednotlivé schválenie EÚ a uvedenie na trh všetkých nových necestných pojazdných strojov určených na prevádzkovanie na verejných pozemných komunikáciách.

2.  Týmto nariadením sa takisto stanovujú pravidlá a postupy pre dohľad nad trhom s necestnými pojazdnými strojmi.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na necestné pojazdné stroje (vozidlá kategórie U), keď sú uvedené na trh a určené na príležitostné alebo pravidelné prevádzkovanie s vodičom alebo bez neho na verejných pozemných komunikáciách.

2.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)  necestné pojazdné stroje s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou presahujúcou 40 km/h;

b)   necestné pojazdné stroje s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nepresahujúcou 6 km/h;

c)  necestné pojazdné stroje vybavené viac ako tromi miestami na sedenie vrátane miesta na sedenie pre vodiča;

d)  strojové zariadenia v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. a) smernice 2006/42/ES a určené predovšetkým na prepravu jednej alebo viacerých osôb či zvierat alebo akéhokoľvek tovaru iného ako nástroje alebo pomocné zariadenia potrebné na vykonanie práce, materiály, ktoré sú výsledkom práce alebo sú potrebné na prácu alebo na prechodné uskladnenie, a materiály prepravované na staveniskách;

e)  vozidlá vrátane motorových vozidiel, traktorov, prípojných vozidiel, dvojkolesových alebo trojkolesových vozidiel, štvorkoliek a ťahaných vymeniteľných zariadení, ktoré patria výlučne do rozsahu spôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 167/2013, nariadenia (EÚ) č. 168/2013 alebo nariadenia (EÚ) 2018/858;

f)  necestné pojazdné stroje, ktoré boli uvedené na trh, evidované alebo uvedené do prevádzky pred [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia].

3.   V prípade nasledujúcich necestných pojazdných strojov sa výrobca môže rozhodnúť požiadať o typové schválenie EÚ, jednotlivé schválenie EÚ alebo vo vhodných prípadoch dodržiavať príslušné vnútroštátne právne predpisy:

a)   necestné pojazdné stroje, ktorých počet jednotiek jedného typu nepresahuje ročne v každom členskom štáte 70 jednotiek;

b)   prototypy necestných pojazdných strojov, ktoré sa na zodpovednosť výrobcu používajú na pozemných komunikáciách na vykonávanie špecifických vývojových skúšobných programov alebo skúšok v teréne, ak boli osobitne navrhnuté a skonštruované na tento účel;

c)   necestné pojazdné stroje navrhnuté a skonštruované na používanie hlavne v kameňolomoch, prístavoch alebo letiskových zariadeniach;

d)   vozidlá navrhnuté a skonštruované alebo prispôsobené na používanie civilnou ochranou, hasičskými službami a silami zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „necestný pojazdný stroj“ je každý samohybný pojazdný stroj s pohonným systémom, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/42/ES a ktorý je navrhnutý a skonštruovaný na účely vykonávania práce;

2.   „nový necestný pojazdný stroj“ je necestný pojazdný stroj, ktorý nebol nikdy uvedený na trh v Únii;

3.  „systém“ je zostava zariadení skombinovaných na vykonávanie jednej alebo viacerých špecifických funkcií v necestnom pojazdnom stroji, na ktorú sa vzťahujú technické požiadavky;

4.   „plne automatizovaný systém riadenia“ je systém riadenia necestného pojazdného stroja, ktorý bol navrhnutý a skonštruovaný tak, aby sa pohyboval samostatne bez akéhokoľvek dohľadu vodiča;

5.  „komponent“ je zariadenie, ktoré má tvoriť súčasť necestného pojazdného stroja a ktoré môže byť typovo schválené nezávisle od tohto stroja;

6.  „samostatná technická jednotka“ je zariadenie, ktoré má tvoriť súčasť necestného pojazdného stroja a ktoré môže byť typovo schválené samostatne;

7.  „typové schválenie EÚ“ je osvedčenie schvaľovacieho orgánu, že typ necestného pojazdného stroja spĺňa príslušné ustanovenia tohto nariadenia;

8.   „jednotlivé schválenie EÚ“ je osvedčenie schvaľovacieho orgánu, že určitý konkrétny necestný pojazdný stroj spĺňa príslušné ustanovenia tohto nariadenia;

9.  „orgán dohľadu nad trhom“ je orgán členského štátu zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad trhom na území daného členského štátu;

10.  „schvaľovací orgán“ je orgán členského štátu, ktorý daný členský štát oznámi Komisii a ktorého právomoc sa vzťahuje na všetky aspekty typového schválenia necestných pojazdných strojov, na vydávanie a prípadne odnímanie alebo zamietanie osvedčení o schválení, na fungovanie ako kontaktný bod pre schvaľovacie orgány ostatných členských štátov, na určovanie technických služieb a na zabezpečovanie toho, aby si výrobca plnil svoje povinnosti týkajúce sa zhody výroby;

11.  „vnútroštátny orgán“ je schvaľovací orgán alebo ktorýkoľvek iný orgán zapojený do dohľadu nad trhom, kontroly hraníc alebo prihlasovania do evidencie a zodpovedný za uvedené úlohy v členskom štáte, pokiaľ ide o necestné pojazdné stroje;

12.  „technická služba“ je nezávislá organizácia alebo orgán určený schvaľovacím orgánom ako skúšobné laboratórium na vykonávanie skúšok alebo ako orgán posudzovania zhody na vykonávanie počiatočného posudzovania alebo iných skúšok alebo kontrol v mene schvaľovacieho orgánu, pričom je možné, aby uvedené funkcie vykonával samotný schvaľovací orgán;

13.  „výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába necestné pojazdné stroje alebo ktorá dáva necestné pojazdné stroje navrhnúť alebo vyrobiť, a ktorá uvádza takéto stroje na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou;

14.  „zástupca výrobcu pre dohľad nad trhom“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorú výrobca riadne vymenoval na vykonávanie úloh uvedených v článku 9;

15.   „zástupca výrobcu pre typové schválenie“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorú výrobca na základe dohody riadne vymenoval na účely plnenia všetkých povinností výrobcu súvisiacich s typovým schválením EÚ a s príslušnými postupmi vrátane úlohy uvedenej v článkoch 18, 19 a 22. Táto dohoda sa musí na žiadosť schvaľovacieho orgánu predložiť;

16.  „dovozca“ je fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá na trh uvádza necestný pojazdný stroj, ktorý bol vyrobený v tretej krajine;

17.  „distribútor“ je obchodník alebo akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, iná ako výrobca alebo dovozca, ktorá sprístupňuje necestný pojazdný stroj na trhu;

18.  „hospodársky subjekt“ je výrobca, zástupca výrobcu pre dohľad nad trhom, dovozca alebo distribútor;

19.  „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie necestného pojazdného stroja v Únii;

20.  „sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka necestného pojazdného stroja určená na distribúciu alebo použitie na trhu v rámci obchodnej činnosti, či už odplatne alebo bezodplatne;

21.  „uvedenie do prevádzky“ je prvé použitie necestného pojazdného stroja v Únii na jeho zamýšľaný účel;

22.  „prihlásenie do evidencie“ je administratívne povolenie na uvedenie necestného pojazdného stroja do prevádzky v cestnej premávke v Únii, ktoré zahŕňa identifikáciu tohto necestného pojazdného stroja a trvalé alebo dočasné pridelenie jeho sériového čísla známeho ako evidenčné číslo;

23.  „osvedčenie o typovom schválení EÚ“ je dokument vydaný schvaľovacím orgánom, ktorý osvedčuje, že typ necestného pojazdného stroja je typovo schválený v súlade s týmto nariadením;

24.   „osvedčenie o jednotlivom schválení EÚ“ je dokument vydaný schvaľovacím orgánom, ktorý osvedčuje, že určitý konkrétny necestný pojazdný stroj je jednotlivo schválený v súlade s týmto nariadením;

25.  „osvedčenie o zhode“ je dokument vydaný výrobcom, ako sa stanovuje v tomto nariadení, ktorý osvedčuje, že vyrobený necestný pojazdný stroj zodpovedá schválenému typu necestného pojazdného stroja;

26.  „typ necestného pojazdného stroja“ je konkrétna skupina necestných pojazdných strojov vrátane variantov a verzií variantov daných strojov, ktoré majú spoločné aspoň tieto základné aspekty:

a)  výrobca;

b)  označenie typu výrobcom;

c)  základné konštrukčné a dizajnové charakteristiky;

d)  chrbticový podvozok/rebrinový podvozok/kĺbový podvozok (zrejmé a zásadné rozdiely);

27.  „variant“ je necestný pojazdný stroj rovnakého typu, ktorý sa v relevantných prípadoch nelíši minimálne v týchto aspektoch:

a)  konštrukčná koncepcia karosérie alebo typ karosérie;

b)  stupeň dokončenia;

c)  pohonný systém (spaľovací motor/hybridný/elektrický/hybridný elektrický alebo iný),

d)  pracovný princíp;

e)  hnacie nápravy (počet, umiestnenie, prepojenie);

f)  prevodovka (typ);

g)  ochranné konštrukcie;

h)  brzdené nápravy (počet);

28.  „verzia variantu“ sú vozidlá, ktoré sú tvorené kombináciami položiek uvedených v informačnom zväzku;

29.  „technické požiadavky“ sú technické požiadavky uvedené v článku 16;

30.  „informačný zväzok“ je informačný zväzok uvedený v článku 20 ods. 4;

31.  „držiteľ typového schválenia EÚ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiadala o typové schválenie EÚ a ktorej bolo vydané osvedčenie o typovom schválení EÚ;

32.  „necestný pojazdný stroj predstavujúci závažné riziko“ je necestný pojazdný stroj, ktorý na základe náležitého posúdenia rizika, pri ktorom sa zohľadní povaha nebezpečenstva a pravdepodobnosť jeho výskytu, predstavuje závažné riziko v súvislosti s bezpečnosťou jeho prevádzky na verejných pozemných komunikáciách a inými aspektmi, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

33.  „spätné prevzatie“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnutie vrátenia necestného pojazdného stroja, ktorý sa už sprístupnil koncovému používateľovi;

34.  „stiahnutie“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť sprístupneniu necestného pojazdného stroja v dodávateľskom reťazci na trhu;

35.   „virtuálna skúšobná metóda“ sú počítačové simulácie vrátane výpočtov na preukázanie toho, že necestný pojazdný stroj spĺňa technické požiadavky bez toho, aby sa vyžadovalo použitie fyzického vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky;

36.   „miesto na sedenie“ je akékoľvek miesto, na ktoré si môže sadnúť jedna osoba.

Článok 4

Kategória vozidiel pre necestné pojazdné stroje

Na účely tohto nariadenia sa na všetky necestné pojazdné stroje typovo schválené podľa tohto nariadenia uplatňuje táto kategória vozidiel: „kategória U“.

KAPITOLA II

POVINNOSTI

Článok 5

Povinnosti členských štátov

1.  Členské štáty zriadia alebo určia orgány príslušné vo veciach týkajúcich sa schvaľovania a dohľadu nad trhom v súlade s týmto nariadením. Členské štáty oznámia zriadenie a určenie takýchto orgánov Komisii.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby ich schvaľovacie orgány a orgány dohľadu nad trhom disponovali potrebnými zdrojmi na riadne plnenie svojich povinností.

3.  Oznámenie schvaľovacích orgánov a orgánov dohľadu nad trhom obsahuje ich názov, adresu vrátane elektronickej adresy a oblasť ich právomoci. Komisia na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam a podrobné informácie o schvaľovacích orgánoch a orgánoch dohľadu nad trhom.

4.  Členské štáty povolia sprístupnenie na trhu, prihlásenie do evidencie, uvedenie do prevádzky alebo prevádzku na verejných pozemných komunikáciách len necestných pojazdných strojov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

5.  Pokiaľ ide o aspekty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, členské štáty nesmú zakazovať, obmedzovať ani sťažovať sprístupnenie na trhu, prihlásenie do evidencie, uvedenie do prevádzky alebo prevádzku na verejných pozemných komunikáciách necestných pojazdných strojov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

6.  Odchylne od odseku 5 môžu členské štáty obmedziť alebo zakázať prevádzku na verejných pozemných komunikáciách alebo prihlásenie do evidencie necestných pojazdných strojov, ktoré boli schválené v súlade s týmto nariadením a spĺňajú tieto kritériá:

a)  stroj by z dôvodu svojich nadmerných rozmerov neumožňoval dostatočnú manévrovateľnosť na verejných pozemných komunikáciách; ▌

b)  stroj by z dôvodu svojej nadmernej hmotnosti, zaťaženia nápravy alebo tlaku pri styku s vozovkou mohol poškodiť povrch verejných pozemných komunikácií alebo inej cestnej infraštruktúry;

c)   vzhľadom na svoj plne automatizovaný alebo diaľkovo ovládaný systém riadenia na pozemných komunikáciách podlieha obmedzeniam stanoveným vo vnútroštátnych dopravných predpisoch.

Komisia je v súlade s článkom 50 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia, ktorými sa stanoví metodika na stanovovanie celoúnijných prahových hodnôt, ktoré sa zavedú prostredníctvom vykonávacích aktov uvedených v ďalšom pododseku, pokiaľ ide o maximálnu celkovú hmotnosť v premávke na pozemných komunikáciách, zaťaženie nápravy alebo tlak pri styku s vozovkou, pri prekročení ktorých sa rozmery, zaťaženie a hmotnosť necestných pojazdných strojov považujú za nadmerné v zmysle prvého pododseku písm. a) a b). ▌

Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví prahové hodnoty v súlade s touto metodikou. Tieto prahové hodnoty sa môžu v prípade rôznych skupín dotknutých necestných strojov líšiť.

7.  Členské štáty organizujú a vykonávajú dohľad nad trhom a kontrolu necestných pojazdných strojov, ktoré vstupujú na trh, v súlade s kapitolami IV, V a VII nariadenia (EÚ) 2019/1020.

8.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány dohľadu nad trhom boli v súlade s vnútroštátnym právom oprávnené vykonávať právomoci, ktoré im boli udelené podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

Článok 6

Povinnosti schvaľovacích orgánov

1.  Schvaľovacie orgány zabezpečia, aby výrobcovia, ktorí žiadajú o typové schválenie EÚ, dodržiavali svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

2.  Schvaľovacie orgány schvália len necestné pojazdné stroje, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia.

3.  Schvaľovacie orgány plnia svoje povinnosti podľa tohto nariadenia nezávisle a nestranne. Efektívne a účinne navzájom spolupracujú a vymieňajú si informácie relevantné vzhľadom na ich úlohu a funkcie.

4.   Schvaľovacie orgány sprístupňujú orgánom dohľadu nad trhom na účely vykonania kontrol potrebné informácie týkajúce sa typového schválenia necestných pojazdných strojov, ktoré podliehajú kontrolám na overenie súladu. Tieto informácie zahŕňajú aspoň informácie uvedené v osvedčení o typovom schválení EÚ a jeho prílohách. Schvaľovacie orgány poskytujú uvedené informácie orgánom dohľadu nad trhom bez zbytočného odkladu.

5.   Ak bol schvaľovací orgán informovaný v súlade s kapitolou IX o podozrení, že necestný pojazdný stroj predstavuje závažné riziko alebo že nespĺňa predpisy, prijme všetky potrebné opatrenia na preskúmanie udeleného typového schválenia a v závislosti od dôvodov a závažnosti preukázaných odchýlok typové schválenie podľa potreby opraví alebo odníme.

Článok 7

Všeobecné povinnosti výrobcov

1.  Výrobcovia zabezpečia, aby necestné pojazdné stroje, ktoré uvádzajú na trh, buď patrili k typu, ktorému bolo udelené typové schválenie EÚ, a aby boli navrhnuté a vyrobené v súlade s týmto typom alebo aby im bolo udelené jednotlivé schválenie EÚ.

2.  Výrobcovia zabezpečia, aby na necestnom pojazdnom stroji s typovým schválením EÚ, ktorý uvádzajú na trh, bol umiestnený povinný štítok a označenie vyžadované podľa tohto nariadenia, aby bolo k tomuto stroju priložené osvedčenie o zhode a aby boli vypracované dokumenty, informácie a pokyny pre používateľa, ako sa vyžaduje v tomto nariadení.

3.  Na účely dohľadu nad trhom vymenujú výrobcovia usadení mimo Únie jedného zástupcu usadeného v Únii, ktorým môže byť zástupca uvedený v článku 18 alebo ďalší zástupca. Zástupca výrobcu pre dohľad nad trhom vykonáva úlohy uvedené v poverení výrobcu, ako sa stanovuje v článku 9.

4.  Výrobcovia na svojom necestnom pojazdnom stroji alebo, ak to nie je možné, ▌v dokumente priloženom k danému stroju uvedú svoj názov, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku, poštovú adresu a e-mailovú adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. V adrese sa uvádza jedno konkrétne miesto, na ktorom možno výrobcu kontaktovať. Kontaktné údaje sa uvádzajú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre koncových používateľov a orgány dohľadu nad trhom.

5.  Výrobcovia sa schvaľovaciemu orgánu zodpovedajú za všetky aspekty schvaľovacieho postupu a za zabezpečenie zhody výroby, či už sú alebo nie sú priamo zapojení do všetkých etáp konštruovania necestného pojazdného stroja.

6.  Výrobcovia zabezpečia zavedenie postupov na to, aby sériová výroba zostala v súlade so schváleným typom. Zmeny v návrhu alebo charakteristikách necestných pojazdných strojov a zmeny v požiadavkách, ktoré podľa vyhlásenia tento stroj spĺňa, sa zohľadnia v súlade s kapitolou V.

7.  Výrobcovia zabezpečia, aby v čase, keď za necestný pojazdný stroj s typovým schválením EÚ nesú zodpovednosť a keď je určený na sprístupnenie na trhu, podmienky skladovania alebo prepravy neohrozovali jeho súlad s týmto nariadením.

8.   Výrobcovia zabezpečia, aby ich necestné pojazdné stroje neboli navrhnuté tak, aby obsahovali stratégie alebo iné prostriedky, ktoré menia vlastnosti vykazované počas skúšobných postupov takým spôsobom, že nie sú v súlade s týmto nariadením, keď vykonávajú prevádzku za podmienok, ktoré možno odôvodnene očakávať pri bežnej prevádzke.

Článok 8

Osobitné povinnosti výrobcov

1.  Výrobcovia, ktorí majú dostatočný dôvod domnievať sa, že typovo schválený necestný pojazdný stroj, ktorý sprístupnili na trhu, nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, bezodkladne prijmú nápravné opatrenia potrebné na uvedenie daného necestného pojazdného stroja do súladu s požiadavkami, prípadne na jeho stiahnutie z trhu alebo spätné prevzatie, ako aj na informovanie používateľa o uvedenom nesúlade.

Výrobca bezodkladne informuje schvaľovací orgán, ktorý udelil typové schválenie EÚ, pričom uvedie podrobné údaje o nesúlade a o všetkých prijatých opatreniach.

2.  Výrobcovia, ktorí majú dostatočný dôvod domnievať sa, že necestný pojazdný stroj, ktorý sprístupnili na trhu, predstavuje závažné riziko, o tom bezodkladne informujú schvaľovacie orgány a orgány dohľadu nad trhom členských štátov, v ktorých bol necestný pojazdný stroj sprístupnený na trhu, pričom podrobne popíšu riziko a všetky prijaté nápravné opatrenia. Výrobcovia bezodkladne informujú používateľov vhodnými prostriedkami.

3.  Výrobcovia uchovávajú k dispozícii schvaľovacím orgánom a orgánom dohľadu nad trhom informačný zväzok a kópiu osvedčení o zhode počas desiatich rokov od uvedenia necestného pojazdného stroja na trh.

4.  Na základe odôvodnenej žiadosti vnútroštátneho orgánu poskytnú výrobcovia danému orgánu prostredníctvom schvaľovacieho orgánu kópiu osvedčenia o typovom schválení EÚ preloženého do jazyka, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre uvedený orgán.

Výrobcovia spolupracujú s vnútroštátnym orgánom pri každom opatrení prijatom v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) 2019/1020 na odstránenie rizík, ktoré predstavujú ich necestné pojazdné stroje uvedené na trh, prihlásené do evidencie alebo uvedené do prevádzky.

5.  Výrobcovia preskúmajú všetky doručené sťažnosti týkajúce sa rizík, podozrení na nehody alebo problémov nesúladu v súvislosti s necestnými pojazdnými strojmi, ktoré uviedli na trh.

V prípade opodstatnenej sťažnosti o nej výrobcovia okamžite informujú svojich distribútorov a dovozcov.

Výrobcovia vedú záznamy o sťažnostiach uvedených v prvom odseku a pri každej sťažnosti aj opis problému a podrobné údaje potrebné na identifikáciu dotknutého typu necestného pojazdného stroja.

Článok 9

Povinnosti zástupcov výrobcu v súvislosti s dohľadom nad trhom

Zástupca výrobcu pre dohľad nad trhom vykonáva úlohy uvedené v poverení od výrobcu. Uvedené poverenie umožňuje zástupcovi:

a)  mať prístup k informačnej zložke uvedenej v článku 19 a k osvedčeniam o zhode;

b)  na základe odôvodnenej žiadosti schvaľovacieho orgánu alebo orgánu dohľadu nad trhom poskytnúť danému orgánu všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody výroby typovo schváleného necestného pojazdného stroja v súlade s týmto nariadením;

c)  spolupracovať so schvaľovacími orgánmi alebo orgánmi dohľadu nad trhom na ich žiadosť pri každom opatrení podľa kapitoly IX tohto nariadenia týkajúcom sa necestných pojazdných strojov, na ktoré sa vzťahuje ich poverenie;

d)   bezodkladne informovať výrobcu o sťažnostiach a hláseniach týkajúcich sa rizík, podozrení na nehody alebo problémov nesúladu, ktoré sa týkajú necestných pojazdných strojov, na ktoré sa vzťahuje dané poverenie;

e)   mať právo ukončiť dané poverenie bez sankcie, ak výrobca koná v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z tohto nariadenia.

Zástupca výrobcu, ktorý ukončí poverenie z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. e), to bezodkladne oznámi schvaľovaciemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie.

Článok 10

Všeobecné povinnosti dovozcov

1.  Dovozcovia zabezpečia, aby necestné pojazdné stroje, ktoré uvádzajú na trh, buď patrili k typu, ktorému bolo udelené typové schválenie EÚ, a aby boli v súlade s týmto typom alebo aby im bolo udelené jednotlivé schválenie EÚ.

2.  Dovozcovia zabezpečia, aby na necestnom pojazdnom stroji s typovým schválením EÚ, ktorý uvádzajú na trh, bol umiestnený povinný štítok a označenie vyžadované podľa tohto nariadenia, aby bolo k tomuto stroju priložené osvedčenie o zhode, aby boli vypracované dokumenty, informácie a pokyny pre používateľa, ako sa vyžaduje v tomto nariadení, a aby boli prípadne splnené povinnosti stanovené v článku 7 ods. 3 a 4.

3.  Dovozcovia na necestnom pojazdnom stroji alebo, ak to nie je možné, na jeho obale alebo v dokumente priloženom k danému stroju uvedú svoj názov, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku, poštovú adresu a e-mailovú adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. V adrese sa uvádza jedno konkrétne miesto, na ktorom možno výrobcu kontaktovať. Kontaktné údaje sa uvádzajú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre koncových používateľov a orgány dohľadu nad trhom.

4.  Dovozcovia zabezpečia, aby v čase, keď za necestný pojazdný stroj s typovým schválením EÚ nesú zodpovednosť a keď je určený na sprístupnenie na trhu, podmienky skladovania alebo prepravy neohrozovali jeho súlad s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia.

Článok 11

Osobitné povinnosti dovozcov

1.  Dovozcovia nesprístupnia na trhu necestný pojazdný stroj, ktorý nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, kým sa neuvedie do súladu s týmito požiadavkami.

2.  Dovozcovia, ktorí majú dostatočný dôvod domnievať sa, že necestný pojazdný stroj, ktorý sprístupnili na trhu, nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, bezodkladne prijmú nápravné opatrenia potrebné na uvedenie daného necestného pojazdného stroja do súladu s týmito požiadavkami, prípadne na jeho stiahnutie z trhu alebo spätné prevzatie.

3.  Dovozcovia, ktorí majú dostatočný dôvod domnievať sa, že necestný pojazdný stroj, ktorý sprístupnili na trhu, predstavuje závažné riziko, bezodkladne informujú výrobcu, schvaľovacie orgány a orgány dohľadu nad trhom členských štátov, v ktorých ho uviedli na trh alebo do prevádzky.

Dovozca ich takisto informuje o každom prijatom opatrení a podrobne popíše závažné riziko a všetky nápravné opatrenia prijaté výrobcom.

4.  Dovozcovia počas desiatich rokov od uvedenia necestného pojazdného stroja na trh uchovávajú k dispozícii schvaľovacím orgánom a orgánom dohľadu nad trhom kópiu osvedčenia o zhode a zabezpečia, aby bol uvedeným orgánom na ich žiadosť sprístupnený informačný zväzok.

5.  Na základe odôvodnenej žiadosti vnútroštátneho orgánu mu dovozcovia poskytnú všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody necestného pojazdného stroja v jazyku, ktorý je pre uvedený orgán ľahko zrozumiteľný. Dovozcovia spolupracujú s uvedeným orgánom na jeho žiadosť pri každom opatrení prijatom na odstránenie rizík, ktoré predstavuje necestný pojazdný stroj, ktorý uviedli na trh.

6.  Dovozcovia vedú záznamy o sťažnostiach a spätných prevzatiach týkajúcich sa necestných pojazdných strojov, ktoré uviedli na trh, a priebežne o takýchto sťažnostiach a spätných prevzatiach informujú svojich distribútorov.

Článok 12

Všeobecné povinnosti distribútorov

1.  Distribútori pri sprístupňovaní necestného pojazdného stroja s typovým schválením EÚ na trhu konajú s náležitým ohľadom na príslušné ustanovenia tohto nariadenia.

2.  Pred sprístupnením necestného pojazdného stroja s typovým schválením EÚ na trhu distribútori overia, či sú splnené tieto podmienky:

a)  na necestnom pojazdnom stroji je umiestnený povinný štítok a označenie, ktoré sa požadujú podľa tohto nariadenia;

b)  k stroju je priložené osvedčenie o zhode;

c)  boli vypracované dokumenty, informácie a pokyny pre používateľa, ako sa vyžaduje v tomto nariadení;

d)  prípadne povinnosti stanovené v článku 7 ods. 3 a 4 a článku 10 ods. 3.

3.  Distribútori zabezpečia, aby v čase, keď za necestný pojazdný stroj s typovým schválením EÚ nesú zodpovednosť, podmienky skladovania alebo prepravy neohrozovali jeho súlad s týmto nariadením.

Článok 13

Osobitné povinnosti distribútorov

1.  Ak majú distribútori dostatočný dôvod domnievať sa, že necestný pojazdný stroj nie je v súlade s týmto nariadením, bezodkladne o tom informujú výrobcu, dovozcu a schvaľovací orgán, ktorý udelil typové schválenie EÚ, a daný stroj nesprístupnia na trhu, kým sa neuvedie do súladu.

2.  Distribútori, ktorí majú dostatočný dôvod domnievať sa, že necestný pojazdný stroj, ktorý sprístupnili na trhu, nie je v súlade s týmto nariadením, informujú výrobcu, dovozcu a schvaľovací orgán, ktorý udelil typové schválenie EÚ.

3.  Distribútori, ktorí majú dostatočný dôvod domnievať sa, že necestný pojazdný stroj, ktorý sprístupnili na trhu, predstavuje závažné riziko, bezodkladne informujú výrobcu, dovozcu, schvaľovacie orgány a orgány dohľadu nad trhom členských štátov, v ktorých ho sprístupnili na trhu.

Distribútor ich takisto informuje o každom prijatom opatrení a uvedie podrobné údaje, najmä o závažnom riziku a nápravných opatreniach prijatých výrobcom.

4.  Distribútori na základe odôvodnenej žiadosti vnútroštátneho orgánu zabezpečia, aby výrobca poskytol vnútroštátnemu orgánu informácie uvedené v článku 8 ods. 4 alebo aby dovozca poskytol vnútroštátnemu orgánu informácie uvedené v článku 11 ods. 4. Na žiadosť uvedeného orgánu s ním spolupracujú pri každom opatrení prijatom v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) 2019/1020 na odstránenie rizík, ktoré predstavuje necestný pojazdný stroj, ktorý sprístupnili na trhu.

5.  Distribútori bezodkladne informujú príslušného výrobcu o všetkých doručených sťažnostiach týkajúcich sa rizík, podozrení na nehody alebo problémov nesúladu súvisiacich s necestným pojazdným strojom, ktorý sprístupnili na trhu.

Článok 14

Prípady, v ktorých sa povinnosti výrobcov uplatňujú na dovozcov a distribútorov

Dovozca alebo distribútor sa na účely tohto nariadenia považujú za výrobcu a vzťahujú sa na nich povinnosti výrobcu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)  keď dovozca alebo distribútor sprístupní necestný pojazdný stroj na trhu, prihlási ho do evidencie alebo je zodpovedný za jeho uvedenie do prevádzky pod svojím názvom alebo ochrannou známkou;

b)  keď dovozca alebo distribútor upraví daný stroj takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad s týmto nariadením.

Článok 15

Identifikácia hospodárskych subjektov

Hospodárske subjekty na požiadanie poskytnú schvaľovacím orgánom a orgánom dohľadu nad trhom počas desiatich rokov od uvedenia necestného pojazdného stroja na trh údaje o totožnosti:

a)  každého hospodárskeho subjektu, ktorý im dodal necestný pojazdný stroj;

b)  každého hospodárskeho subjektu, ktorému dodali necestný pojazdný stroj.

Článok 16

Technické požiadavky na necestné pojazdné stroje pri prevádzke na verejných pozemných komunikáciách

1.  Necestné pojazdné stroje sa navrhujú, konštruujú a zostavujú tak, aby sa minimalizovalo riziko zranenia cestujúcich a iných osôb a poškodenia cestnej infraštruktúry v okolí stroja, keď je tento necestný pojazdný stroj v prevádzke na verejnej pozemnej komunikácii.

2.  Komisia je v súlade s článkom 50 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o podrobné pravidlá týkajúce sa požiadaviek stanovených v odseku 1 pre tieto prvky:

a)  neporušenosť konštrukcie vozidla;

b)  najvyššia konštrukčná rýchlosť, regulátor otáčok, zariadenia na obmedzenie rýchlosti a rýchlomer;

c)  brzdové zariadenia;

d)  riadenie;

e)  zorné pole výhľadu;

f)  stierače čelného skla;

g)  zasklenie a jeho montáž;

h)  zariadenia pre nepriamy výhľad;

i)  osvetlenie, inštalácia svetelných a vizuálnych výstrah a označení;

j)  exteriér ▌a príslušenstvo v polohe v cestnej premávke vrátane pracovného vybavenia a výkyvnej konštrukcie;

k)  zvukové výstražné zariadenia a ich montáž;

l)  vykurovacie systémy, odmrazovanie a odhmlievanie;

m)  miesta na tabuľku s evidenčným číslom;

n)  povinný štítok a označenie;

o)  rozmery;

p)  hmotnosti ▌;

q)  systémy uskladňovania energie;

r)  pneumatiky;

s)  spätný chod;

t)  pásy;

u)  mechanické spojovacie zariadenia;

v)  miesta na sedenie pre vodiča a ostatných cestujúcich a zadržiavacie systémy;

w)  dodatky k návodu na obsluhu špecifické pre používanie v cestnej premávke;

x)  ovládacie prvky obsluhy▌.

Delegovanými aktmi uvedenými v prvom pododseku sa môžu v záujme zaistenia súladu s odsekom 1 stanoviť podrobné pravidlá pre akýkoľvek iný prvok, ak je to potrebné vzhľadom na technický a vedecký pokrok.

Delegované akty uvedené v prvom pododseku vo vhodných prípadoch obsahujú aj podrobné pravidlá týkajúce sa:

a)  skúšobných postupov vybratých z postupov uvedených v článku 22 ods. 3;

b)  skúšobných metód;

c)  medzných hodnôt alebo parametrov v súvislosti s ktorýmkoľvek z prvkov uvedených v prvom pododseku;

d)  opisu zariadenia alebo súčastí, ktorými má byť daný necestný pojazdný stroj vybavený;

e)  špecifických charakteristík necestného pojazdného stroja.

V delegovaných aktoch uvedených v prvom pododseku sa môžu stanoviť rôzne podrobné pravidlá pre rôzne skupiny necestných pojazdných strojov, pričom sa v nich špecifikuje, či sa ich ustanovenia vzťahujú na necestné pojazdné stroje určené na prevádzku na verejných pozemných komunikáciách s vodičom, bez vodiča alebo na obe možnosti.

3.   Komisia pri prijímaní delegovaných aktov uvedených v odseku 2 zabezpečí, aby v nich stanovené požiadavky boli zosúladené a konzistentné s požiadavkami uplatniteľnými na necestné pojazdné stroje na základe iných aktov práva Únie, najmä nariadenia (EÚ) 2023/1230, a aby tieto požiadavky dopĺňali. Pri príprave týchto delegovaných aktov Komisia uskutoční príslušné konzultácie, a to aj s relevantnými zainteresovanými stranami.

Článok 17

Sprístupnenie necestných pojazdných strojov na trhu, ich prihlásenie do evidencie alebo uvedenie do prevádzky

1.  Necestné pojazdné stroje, ktoré sú určené na prevádzku na verejných pozemných komunikáciách, sa nesmú sprístupniť na trhu, prihlásiť do evidencie ani uviesť do prevádzky, pokiaľ nie sú v súlade s týmto nariadením.

2.  Necestné pojazdné stroje sú v súlade s týmto nariadením iba vtedy, ak sú splnené povinnosti stanovené v tomto nariadení, ktoré sa vzťahujú na tieto stroje.

KAPITOLA III

POSTUP TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EÚ

Článok 18

Žiadosť o typové schválenie EÚ

1.   Výrobca alebo jeho zástupca predkladá schvaľovaciemu orgánu žiadosť o typové schválenie EÚ a informačnú zložku uvedenú v článku 19.

V prípade, že je výrobca usadený mimo Únie, vymenuje jediného zástupcu usadeného v rámci Únie, aby ho zastupoval pred schvaľovacím orgánom. Výrobca môže vymenovať takéhoto zástupcu, aj keď je usadený v EÚ.

2.  Typové schválenie EÚ pozostáva zo schválenia necestného pojazdného stroja ako celku v rámci jedinej operácie.

3.  V súvislosti s konkrétnym typom necestného pojazdného stroja sa predkladá len jedna žiadosť o typové schválenie EÚ, a to iba v jednom členskom štáte a iba jednému schvaľovaciemu orgánu v tomto štáte.

4.  Pre každý typ, ktorý má byť schválený, sa predkladá samostatná žiadosť o typové schválenie EÚ.

Článok 19

Informačná zložka

1.  Výrobca alebo jeho zástupca pri predkladaní žiadosti v súlade s článkom 18 ods. 1 poskytne schvaľovaciemu orgánu informačnú zložku.

2.  Informačná zložka obsahuje:

a)  informačný dokument;

b)  všetky údaje, výkresy, fotografie a ostatné relevantné informácie;

c)  kópiu EÚ vyhlásenia o zhode stanoveného v uplatniteľných právnych predpisoch Únie, ktorými sa harmonizujú podmienky uvádzania výrobkov na trh;

d)  všetky informácie, ktoré požaduje schvaľovací orgán v súvislosti s postupom podávania žiadosti.

3.  Informačná zložka sa predkladá v papierovej alebo elektronickej forme, ktorá je prijateľná pre technickú službu a schvaľovací orgán.

4.  Komisia stanoví vzory informačného dokumentu a informačnej zložky prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2.

KAPITOLA IV

VYKONÁVANIE POSTUPOV TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EÚ

Článok 20

Všeobecné ustanovenia pre vykonávanie postupov typového schválenia EÚ

1.  Schvaľovacie orgány udeľujú pre každý typ necestného pojazdného stroja len jedno typové schválenie EÚ.

2.  Schvaľovacie orgány overia všetky tieto položky:

a)  opatrenia na zabezpečenie zhody výroby podľa článku 23 a

b)  súlad typu necestného pojazdného stroja s platnými technickými požiadavkami.

Ak schvaľovací orgán zistí, že typ necestného pojazdného stroja napriek tomu, že spĺňa príslušné technické požiadavky, predstavuje závažné riziko, môže zamietnuť udelenie typového schválenia EÚ. V uvedenom prípade bezodkladne zašle schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov a Komisii podrobný spis, v ktorom vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia a uvedie dôkazy svojich zistení.

3.  Schvaľovací orgán bezodkladne informuje schvaľovacie orgány ostatných členských štátov o svojom zamietnutí alebo odňatí akéhokoľvek typového schválenia EÚ spolu s dôvodmi svojho rozhodnutia, a to prostredníctvom spoločného zabezpečeného elektronického systému výmeny informácií.

4.  Schvaľovací orgán zostaví informačný zväzok, ktorý obsahuje všetky tieto položky:

a)  informačnú zložku doplnenú o skúšobné protokoly a všetky ostatné dokumenty, ktoré do informačnej zložky pridala technická služba alebo schvaľovací orgán počas výkonu svojich funkcií;

b)  súpis uvádzajúci obsah informačného zväzku, ktorý je vhodne očíslovaný a ktorý predstavuje záznam postupných krokov v rámci postupu typového schválenia EÚ, najmä dátumy revízií a aktualizácie. Schvaľovací orgán uchováva informácie obsiahnuté v informačnom zväzku, aby boli k dispozícii počas desiatich rokov po skončení platnosti dotknutého schválenia.

5.  Komisia môže mať prístup k spoločnému zabezpečenému elektronickému systému výmeny informácií, ktorý je uvedený v odseku 3 a v článku 21 ods. 3, článku 26 ods. 3 a článku 27 ods. 5. Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce formát elektronických dokumentov, ktoré sa majú poskytovať prostredníctvom uvedeného systému, mechanizmus výmeny, postupy informovania orgánov o udelení typových schválení EÚ, o ich zmenách, zamietnutiach a odňatiach a o príslušných bezpečnostných opatreniach. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2.

Článok 21

Osvedčenie o typovom schválení EÚ

1.  Po udelení typového schválenia EÚ schvaľovací orgán vydá výrobcovi alebo jeho zástupcovi osvedčenie o typovom schválení EÚ.

Osvedčenie o typovom schválení EÚ ostáva v platnosti, pokiaľ je platné typové schválenie EÚ.

Schvaľovací orgán zmení osvedčenie o typovom schválení EÚ, keď sa zmení príslušné typové schválenie EÚ.

2.  Osvedčenie o typovom schválení EÚ obsahuje všetky tieto prílohy:

a)  informačný zväzok;

b)  dokument s výsledkami skúšok;

c)  meno a vzor podpisu osoby oprávnenej podpisovať osvedčenia o zhode a vyhlásenie o jej funkcii v spoločnosti;

d)  vyplnený vzor osvedčenia o zhode.

3.  Osvedčenia o typovom schválení EÚ sa číslujú podľa harmonizovaného systému stanoveného Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2. Do jedného mesiaca od vydania osvedčenia o typovom schválení EÚ schvaľovací orgán zašle schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov prostredníctvom spoločného zabezpečeného elektronického systému výmeny informácií kópiu osvedčenia o typovom schválení EÚ pre necestný pojazdný stroj spolu s prílohami.

4.  Osvedčenie o typovom schválení EÚ sa vydáva na základe vzoru, ktorý stanovila Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2. Schvaľovací orgán v súvislosti s každým typom necestného pojazdného stroja:

a)  vyplní všetky relevantné oddiely osvedčenia o typovom schválení EÚ vrátane dokumentu s výsledkami skúšok, ktorý je k nemu pripojený;

b)  zostaví súpis informačného zväzku;

c)  bezodkladne vydá výrobcovi alebo jeho zástupcovi vyplnené osvedčenie spolu s prílohami.

5.  Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov vzor dokumentu s výsledkami skúšok, ktorý sa uvádza v odseku 2 písm. b). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2.

6.  V prípade typového schválenia EÚ, na ktoré boli v súlade s článkom 30 uložené obmedzenia, pokiaľ ide o jeho platnosť, sa tieto obmedzenia uvedú v osvedčení o typovom schválení EÚ.

7.  Schvaľovací orgán stanoví zoznam uplatniteľných požiadaviek alebo aktov a pripojí ho k osvedčeniu o typovom schválení EÚ. Komisia schváli vzor takéhoto zoznamu prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2.

Článok 22

Preukazovanie súladu pre typové schválenie EÚ

1.  Na účely udelenia typového schválenia EÚ sa preukazuje súlad s požiadavkami tohto nariadenia, a najmä s platnými technickými požiadavkami.

2.  Výrobca alebo jeho zástupca preukazuje súlad s platnými technickými požiadavkami vypracovaním technickej dokumentácie.

3.  Technická dokumentácia uvedená v odseku 2 musí obsahovať vyhlásenie výrobcu o súlade alebo, ak sa v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia požadujú skúšky, ▌príslušné skúšobné protokoly z týchto skúšobných postupov:

a)  skúšanie vykonané výrobcom. Pokiaľ ide o skúšobné postupy uvedené v tomto pododseku, zodpovednosť schvaľovacieho orgánu sa obmedzuje na kontrolu toho, či je do zložky zahrnuté tak vyhlásenie, ako aj skúšobné protokoly;

b)  skúšanie vykonané technickou službou určenou na vykonávanie takejto činnosti alebo akreditovanou vnútropodnikovou technickou službou daného výrobcu, ktorá je uvedená v článku 43;

c)  skúšanie vykonané výrobcom pod dohľadom technickej služby určenej na vykonávanie takejto činnosti, inej ako akreditovaná vnútropodniková technická služba uvedená v článku 43.

4.  V prípade typového schválenia EÚ pre necestný pojazdný stroj sa akceptujú komponenty alebo samostatné technické jednotky, ktoré sú typovo schválené v súlade s postupmi a požiadavkami stanovenými v nariadení č. 167/2013 alebo nariadení 2018/858, ak sú správne inštalované alebo integrované do necestného pojazdného stroja a neovplyvňujú súlad daného stroja s platnými technickými požiadavkami.

5.  Formát skúšobných protokolov uvedených v odseku 3 musí byť v súlade so všeobecnými požiadavkami, ktoré stanovila Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2.

6.  Výrobca alebo jeho zástupca sprístupní schvaľovaciemu orgánu taký počet necestných pojazdných strojov, aký sa vyžaduje podľa príslušných delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia, na účely vykonania skúšok požadovaných uvedenými delegovanými aktmi.

Požadované skúšky sa vykonajú na necestných pojazdných strojoch, ktoré sú reprezentatívne pre schvaľovaný typ.

Výrobca alebo jeho zástupca však môže na základe dohody so schvaľovacím orgánom vybrať necestný pojazdný stroj, ktorý nie je reprezentatívny pre daný typ, ale je kombináciou viacerých najnepriaznivejších parametrov, pokiaľ ide o požadovanú úroveň plnenia noriem. Počas procesu výberu sa môžu na pomoc pri rozhodovaní použiť virtuálne skúšobné metódy.

7.  Na žiadosť výrobcu alebo jeho zástupcu a vzhľadom na dané požiadavky stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 9 sa môžu s výhradou súhlasu schvaľovacieho orgánu virtuálne skúšobné metódy použiť ako alternatíva skúšobných postupov uvedených v odseku 3.

8.  Virtuálne skúšobné metódy musia spĺňať požiadavky stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 9.

9.  S cieľom zabezpečiť, aby výsledky získané pomocou virtuálneho skúšania boli rovnako relevantné ako výsledky získané pomocou fyzického skúšania, je Komisia v súlade s článkom 50 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie stanovením požiadaviek, ktorých splnenie sa môže overovať pomocou virtuálneho skúšania, a podmienok, za akých má virtuálne skúšanie prebiehať.

Článok 23

Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby

1.  Schvaľovací orgán, ktorý udeľuje typové schválenie EÚ, prijme nevyhnutné opatrenia, aby priamo, v spolupráci so schvaľovacím orgánom iného členského štátu alebo na základe overenia, ktoré už vykonal schvaľovací orgán iného členského štátu, overil, či sa prijali náležité výrobné opatrenia na zabezpečenie toho, aby vyrábané necestné pojazdné stroje zodpovedali schválenému typu a zdokumentovaným plánom kontroly, ktoré sa dohodnú s držiteľom typového schválenia EÚ pre každé schválenie.

2.  Schvaľovací orgán overí, či držiteľ typového schválenia EÚ vydal dostatočný počet vzoriek osvedčení o zhode v súlade s článkom 28 a či držiteľ typového schválenia EÚ prijal primerané opatrenia na zabezpečenie správnosti údajov v osvedčeniach o zhode.

3.  Schvaľovací orgán, ktorý udelil typové schválenie EÚ, prijme vo vzťahu k danému schváleniu nevyhnutné opatrenia, aby priamo, v spolupráci so schvaľovacím orgánom iného členského štátu alebo na základe overenia, ktoré už vykonal schvaľovací orgán iného členského štátu, overil, či opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 zostávajú primerané na to, aby vyrábané necestné pojazdné stroje naďalej zodpovedali schválenému typu a aby boli osvedčenia o zhode naďalej v súlade s článkom 28.

4.  Schvaľovací orgán, ktorý udelil typové schválenie EÚ, môže vykonať všetky kontroly alebo skúšky, ktoré sa požadujú pre typové schválenie EÚ, na vzorkách odobratých v priestoroch držiteľa typového schválenia EÚ vrátane jeho výrobných závodov.

5.  Ak schvaľovací orgán, ktorý udelil typové schválenie EÚ, zistí, že sa opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 neuplatňujú, značne sa odchyľujú od dohodnutých opatrení a plánov kontroly alebo sa už viac nepovažujú za primerané, hoci výroba pokračuje, buď prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie správneho dodržiavania postupu na dosiahnutie zhody výroby, alebo na odňatie daného typového schválenia EÚ. Schvaľovací orgán sa môže rozhodnúť, že prijme všetky potrebné nápravné alebo obmedzujúce opatrenia stanovené v kapitole IX.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 50 delegované akty týkajúce sa detailných opatrení v oblasti zhody výroby, ako sú podrobné podmienky, za ktorých schvaľovacie orgány nesmú odmietnuť overenie, ktoré už vykonal schvaľovací orgán iného členského štátu.

KAPITOLA V

ZMENY TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ EÚ

Článok 24

Všeobecné ustanovenia

1.  Držiteľ typového schválenia EÚ bezodkladne informuje schvaľovací orgán, ktorý udelil typové schválenie EÚ, o každej zmene údajov uvedených v informačnom zväzku.

2.  Uvedený schvaľovací orgán rozhodne o tom, ktorý z postupov stanovených v článku 25 sa má vykonať.

3.  V prípade potreby a po konzultácii s držiteľom typového schválenia EÚ môže schvaľovací orgán rozhodnúť, že je potrebné udeliť zmenené typové schválenie EÚ.

4.  Držiteľ typového schválenia EÚ, ktoré sa má zmeniť, predloží žiadosť o zmenu typového schválenia EÚ schvaľovaciemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie EÚ, ktoré sa má zmeniť.

5.  Ak schvaľovací orgán zistí, že na účely vykonania zmeny typového schválenia EÚ je potrebné zopakovať kontroly alebo skúšky, náležite o tom informuje držiteľa typového schválenia EÚ, ktoré sa má zmeniť.

Postupy, na ktoré sa odkazuje v článku 25, sa uplatňujú, len ak schvaľovací orgán na základe týchto kontrol alebo skúšok dospeje k záveru, že požiadavky na typové schválenie EÚ zostávajú splnené.

Článok 25

Zmeny typového schválenia EÚ

1.  Ak schvaľovací orgán konštatuje, že došlo k zmene údajov uvedených v informačnom zväzku, udelí zmenu typového schválenia EÚ, na ktorú bola podaná žiadosť v súlade s článkom 24.

2.  Ak nie je potrebné zopakovať kontroly alebo skúšky, schvaľovací orgán označí zmenu ako „revízia“.

V takomto prípade schvaľovací orgán podľa potreby vydá zrevidované stránky informačného zväzku, pričom označí každú zrevidovanú stránku, aby zreteľne uviedol charakter zmeny a dátum nového vydania. Táto požiadavka sa považuje za splnenú vydaním konsolidovanej, aktualizovanej verzie informačného zväzku, ku ktorej sa priloží podrobný opis zmien.

3.  Schvaľovací orgán označí zmenu ako „rozšírenie“, ak dôjde ku ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)  vyžadujú sa ďalšie kontroly alebo skúšky;

b)  zmenili sa akékoľvek informácie v osvedčení o typovom schválení EÚ s výnimkou jeho príloh;

c)  na typovo schválené necestné pojazdné stroje sa začali uplatňovať nové požiadavky v rámci ktoréhokoľvek aktu prijatého podľa tohto nariadenia.

4.  Pri každom vydaní zmenených strán informačného zväzku alebo konsolidovanej, aktualizovanej verzie daného zväzku sa zodpovedajúcim spôsobom zmení súpis informačného zväzku pripojený k osvedčeniu o typovom schválení tak, aby sa v ňom uvádzal buď dátum posledného rozšírenia alebo revízie, alebo dátum najnovšej konsolidácie aktualizovanej verzie.

5.  Zmena typového schválenia EÚ necestného pojazdného stroja sa nevyžaduje, ak nové požiadavky uvedené v odseku 3 písm. c) nie sú z technického hľadiska relevantné pre daný typ necestného pojazdného stroja.

Článok 26

Vydávanie a oznamovanie zmien

1.  V prípade revízie vydá schvaľovací orgán držiteľovi typového schválenia EÚ zrevidované dokumenty, prípadne konsolidovanú aktualizovanú verziu vrátane zrevidovaného súpisu informačného zväzku.

2.  V prípade rozšírenia vydá schvaľovací orgán aktualizované osvedčenie o typovom schválení EÚ označené číslom rozšírenia, ktoré sa zvýši podľa počtu za sebou nasledujúcich rozšírení, ktoré už boli udelené. V uvedenom osvedčení sa jasne uvedie dôvod rozšírenia a dátum nového vydania aktualizovaného osvedčenia o typovom schválení EÚ. Aktualizujú sa všetky relevantné oddiely uvedeného osvedčenia, jeho prílohy a súpis informačného zväzku.

Uvedené aktualizované osvedčenie a jeho prílohy vydá schvaľovací orgán držiteľovi typového schválenia EÚ.

3.  Schvaľovací orgán prostredníctvom spoločného zabezpečeného elektronického systému výmeny informácií oznámi schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov akúkoľvek zmenu, ktorá sa vykonala v typových schváleniach EÚ.

KAPITOLA VI

PLATNOSŤ TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EÚ

Článok 27

Ukončenie platnosti

1.  Typové schválenia EÚ sa udeľujú na časovo neobmedzené obdobie.

2.  Typové schválenie EÚ sa stáva neplatným v každom z týchto prípadov:

a)  dobrovoľné definitívne ukončenie výroby necestného pojazdného stroja s typovým schválením EÚ;

b)  povinnými sa stanú nové požiadavky uplatniteľné na necestný pojazdný stroj s typovým schválením EÚ na sprístupnenie na trhu, prihlásenie do evidencie alebo uvedenie necestného pojazdného stroja do prevádzky a typové schválenie nemožno aktualizovať v súlade s kapitolou V;

c)  koniec platnosti typového schválenia EÚ na základe obmedzenia podľa článku 30 ods. 3;

d)  odňatie typového schválenia EÚ v súlade s článkom 23 ods. 5.

V prípade prvého pododseku písm. b) sa však typové schválenie EÚ a príslušné osvedčenie o typovom schválení EÚ na uvedenie necestného pojazdného stroja na trh stanú neplatnými 24 mesiacov po dátume začatia uplatňovania nových požiadaviek uvedených v prvom pododseku písm. b).

3.  Ak je dotknutý len jeden variant v rámci typu alebo jedna verzia v rámci variantu, príslušné typové schválenie EÚ necestného pojazdného stroja sa stane neplatným len v súvislosti s týmto konkrétnym variantom alebo verziou.

4.  Ak sa výroba určitého typu necestného pojazdného stroja s konečnou platnosťou ukončí, držiteľ typového schválenia EÚ to oznámi schvaľovaciemu orgánu, ktorý danému necestnému pojazdnému stroju udelil typové schválenie EÚ.

5.  Do jedného mesiaca po prijatí oznámenia uvedeného v odseku 4 schvaľovací orgán, ktorý danému necestnému pojazdnému stroju udelil typové schválenie EÚ, o tom informuje schvaľovacie orgány ostatných členských štátov prostredníctvom spoločného zabezpečeného elektronického systému výmeny informácií.

6.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, v prípadoch, keď sa má typové schválenie EÚ necestného pojazdného stroja stať neplatným, to držiteľ typového schválenia EÚ oznámi schvaľovaciemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie EÚ.

Schvaľovací orgán, ktorý udelil typové schválenie EÚ, bezodkladne oznámi všetky relevantné informácie schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov prostredníctvom spoločného zabezpečeného elektronického systému výmeny informácií.

7.  V oznámení uvedenom v odseku 6 sa uvedie najmä dátum výroby a identifikačné číslo vozidla naposledy vyrobeného necestného pojazdného stroja.

KAPITOLA VII

OSVEDČENIE O ZHODE A POVINNÝ ŠTÍTOK S OZNAČENÍM

Článok 28

Osvedčenie o zhode

1.  Výrobca dodá osvedčenie o zhode ku každému necestnému pojazdnému stroju, ktorý je vyrobený v súlade s necestným pojazdným strojom s typovým schválením EÚ.

2.  Osvedčenie o zhode sa dodáva koncovému používateľovi bezplatne spolu s necestným pojazdným strojom. Jeho vydanie nesmie byť závislé od výslovnej žiadosti ani predloženia dodatočných informácií držiteľovi typového schválenia EÚ.

3.  Osvedčenie o zhode možno poskytnúť buď v papierovej alebo elektronickej forme.

Ak však kupujúci v čase kúpy necestného pojazdného stroja požaduje papierovú formu daného osvedčenia, uvedené osvedčenie poskytne výrobca bezplatne v papierovej forme.

4.   Schvaľovací orgán prijímajúci osvedčenie o zhode vo forme štruktúrovaných údajov v elektronickom formáte:

a)  zabezpečí, aby mali k osvedčeniu prístup schvaľovacie orgány, orgány dohľadu nad trhom a evidenčné orgány členských štátov a Komisia, a

b)  poskytne prístup len na čítanie.

Členské štáty vytvoria organizáciu a štruktúru svojej dátovej siete s cieľom umožniť prijímanie údajov o osvedčeniach o zhode, pokiaľ možno využitím existujúcich systémov na výmenu štruktúrovaných údajov.

5.  Počas desiatich rokov od dátumu výroby necestného pojazdného stroja výrobca na požiadanie vlastníka necestného pojazdného stroja vydá duplikát osvedčenia o zhode za odplatu, ktorá neprevyšuje náklady na jeho vydanie. Slovo „duplikát“ musí byť jasne viditeľné v jazyku, v ktorom bolo osvedčenie o zhode vypracované, na prednej strane každého duplikátu osvedčenia.

6.  Výrobca použije vzor papierovej a elektronickej formy osvedčenia o zhode, ktorý Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov uvedených v odseku 7.

Každá výmena údajov v súlade s týmto článkom sa vykonáva prostredníctvom zabezpečených protokolov na výmenu údajov stanovených vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 7.

7.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa osvedčenia o zhode v papierovej forme, v ktorých sa stanoví najmä:

a)  vzor osvedčenia o zhode;

b)  ochranné prvky proti falšovaniu a pozmeňovaniu osvedčenia o zhode a

c)  špecifikácia spôsobu podpísania osvedčenia o zhode.

Komisia s ohľadom na údaje, ktoré musí obsahovať osvedčenie o zhode v papierovej forme, prijíma vykonávacie akty týkajúce sa osvedčení o zhode v elektronickej forme, v ktorých sa stanovuje najmä:

a)  základný formát a štruktúra dátových prvkov osvedčení o zhode v elektronickej forme a správ používaných v rámci výmeny;

b)  minimálne požiadavky na bezpečnú výmenu údajov vrátane predchádzania poškodeniu a zneužitiu údajov a opatrenia, ktorými sa zaručuje autentickosť elektronických údajov, napríklad používanie digitálneho podpisu;

c)  prostriedky na výmenu údajov týkajúcich sa osvedčení o zhode v elektronickej forme.

Vykonávacie akty uvedené v tomto odseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 49 ods. 2.

8.   Osvedčenie o zhode sa vypracuje v úradnom jazyku členského štátu. Ktorýkoľvek schvaľovací orgán môže požiadať výrobcu o preklad osvedčenia o zhode do svojich vlastných úradných jazykov.

9.  Osoba oprávnená podpisovať osvedčenia o zhode je členom organizácie výrobcu a je vedením riadne poverená v plnom rozsahu niesť právnu zodpovednosť výrobcu, pokiaľ ide o návrh a konštrukciu a konštrukciu alebo o zhodu výroby necestného pojazdného stroja.

10.  Osvedčenie o zhode sa vyplní v celom rozsahu a nesmie obsahovať žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o iné použitie necestného pojazdného stroja, než je uvedené v tomto nariadení. ▌

11.  V názve osvedčenia o zhode pre necestné pojazdné stroje schválené v súlade s článkom 30 ods. 2 sa uvedie slovné spojenie „Pre necestné pojazdné stroje typovo schválené v súlade s článkom 30 ods. 2 [Úrad pre publikácie: uviesť celý názov a dátum tohto nariadenia – prijatý akt] (predbežné schválenie)“.

12.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže výrobca zaslať osvedčenie o zhode elektronickými prostriedkami evidenčnému orgánu ktoréhokoľvek členského štátu.

Článok 29

Povinný štítok s označením necestného pojazdného stroja

1.  Výrobca ▌pripevní na každý necestný pojazdný stroj vyrobený v súlade so schváleným typom povinný štítok s označením.

2.  Povinný štítok s označením musí byť v súlade so vzorom stanoveným Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2. Prvé takéto vykonávacie akty sa prijmú do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum – 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

KAPITOLA VIII

NOVÉ TECHNOLÓGIE ALEBO NOVÉ KONCEPCIE

Článok 30

Výnimky pre nové technológie alebo nové koncepcie

1.  Žiadosť uvedená v článku 18 sa môže predložiť v súvislosti s typom necestného pojazdného stroja, v ktorom sú zabudované nové technológie alebo koncepcie, ktoré nie sú zlučiteľné s platnými technickými požiadavkami.

2.  Schvaľovací orgán udelí typové schválenie EÚ necestnému pojazdnému stroju podľa odseku 1, ak usúdi, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  v žiadosti sa uvádzajú dôvody, prečo nie sú dotknuté technológie alebo koncepcie zlučiteľné s platnými technickými požiadavkami;

b)  v žiadosti sú opísané dôsledky vo vzťahu k zahrnutým aspektom novej technológie a opatrenia prijaté s cieľom zabezpečiť minimálne rovnakú úroveň ochrany v súvislosti s týmito aspektmi, aká sa stanovuje v požiadavkách, z ktorých sa žiada výnimka;

c)  opisy a výsledky skúšok vykonaných technickou službou určenou na vykonávanie takejto činnosti alebo akreditovanou vnútropodnikovou technickou službou daného výrobcu, ktorá je uvedená v článku 41, preukazujú, že je splnená podmienka uvedená v písmene b).

3.  Udelenie takéhoto typového schválenia EÚ, z ktorého sú vyňaté nové technológie alebo nové koncepcie, podlieha povoleniu zo strany Komisie. Toto povolenie alebo zamietnutie udeliť povolenie sa vydáva prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 49 ods. 2.

Ak je to vhodné, takýmto vykonávacím aktom sa spresní, či povolenie vydané podľa neho podlieha nejakým obmedzeniam, vrátane obdobia platnosti.

V každom prípade je typové schválenie EÚ platné minimálne 36 mesiacov.

4.  Do prijatia rozhodnutia Komisie o povolení môže schvaľovací orgán udeliť predbežné typové schválenie EÚ.

Takéto typové schválenie EÚ je však platné len na území daného členského štátu, pokiaľ ide o typ necestného pojazdného stroja, na ktorý sa vzťahuje požadovaná výnimka, a členských štátov, ktorých schvaľovací orgán akceptoval toto schválenie v súlade s odsekom 5.

Schvaľovací orgán, ktorý udelil predbežné typové schválenie EÚ, bezodkladne informuje Komisiu a ostatné schvaľovacie orgány prostredníctvom súboru obsahujúceho informácie uvedené v odseku 2, že všetky podmienky v uvedenom odseku sú splnené.

Dočasná povaha a obmedzená územná platnosť musí byť zrejmá zo záhlavia osvedčenia o typovom schválení a zo záhlavia osvedčenia o zhode. Komisia môže na účely tohto odseku prijať vykonávacie akty s cieľom poskytnúť vzory osvedčenia o typovom schválení a osvedčenia o zhode. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2.

5.  Schvaľovací orgán iný ako orgán uvedený v odseku 4 môže písomne uznať predbežné typové schválenie EÚ uvedené v odseku 4, aby sa platnosť tohto predbežného schválenia predĺžila na území daného členského štátu.

6.  Ak Komisia zamietne povolenie, schvaľovací orgán bezodkladne oznámi držiteľovi predbežného typového schválenia uvedeného v odseku 3, že predbežné schválenie sa zruší do šiestich mesiacov od dátumu začatia uplatňovania vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 3.

Necestný pojazdný stroj sa však môže uviesť na trh, prihlásiť do evidencie alebo uviesť do prevádzky v členskom štáte, v ktorom schvaľovací orgán udelil dané schválenie, a v každom členskom štáte, v ktorom schvaľovací orgán uznal dané schválenie, ak:

a)  bol tento stroj vyrobený v súlade s predbežným typovým schválením EÚ pred skončením jeho platnosti;

b)  je na tomto stroji umiestnený povinný štítok a označenie, ktoré sa požadujú podľa tohto nariadenia;

c)  k tomuto stroju je priložené predbežné osvedčenie o zhode a

d)  boli vypracované dokumenty, informácie a pokyny pre používateľa, ako sa vyžaduje v tomto nariadení.

Článok 31

Následná zmena delegovaných a vykonávacích aktov

1.  Ak Komisia povolí udelenie výnimky podľa článku 30, bezodkladne podnikne kroky potrebné na zmenu dotknutých delegovaných alebo vykonávacích aktov s cieľom zohľadniť technologický vývoj.

2.  Hneď po zmene príslušných aktov sa zruší každé obmedzenie v rozhodnutí Komisie, ktorým sa táto výnimka povolila.

3.  Pokiaľ neboli prijaté potrebné opatrenia na zmenu delegovaných alebo vykonávacích aktov, Komisia môže na žiadosť členského štátu, ktorý udelil schválenie, prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 49 ods. 2 povoliť členskému štátu, aby predĺžil platnosť typového schválenia EÚ.

KAPITOLA VIIIa

JEDNOTLIVÉ SCHVÁLENIE

Článok 32

Jednotlivé schválenie EÚ

1.   Členské štáty udelia jednotlivé schválenie EÚ necestným pojazdným strojom, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

2.   Žiadosť o jednotlivé schválenie EÚ pre necestný pojazdný stroj predkladá vlastník vozidla, jeho výrobca, zástupca výrobcu alebo jeho dovozca.

3.   V delegovaných aktoch uvedených v článku 16 ods. 2 sa môžu stanoviť rôzne podrobné pravidlá pre necestné pojazdné stroje, ktoré podliehajú jednotlivému schváleniu. Tieto pravidlá sa vzťahujú na skúšobné postupy uvedené v článku 22 ods. 3 písm. b) a c) a pozostávajú z nedeštruktívnych a zjednodušených postupov na preukázanie zhody jednotlivých necestných pojazdných strojov prostredníctvom fyzického, virtuálneho a mechanického posúdenia.

4.   Osvedčeniu o jednotlivom schválení EÚ sa pridelí jedinečné číslo v súlade s harmonizovaným systémom číslovania, ktoré umožňuje aspoň identifikáciu členského štátu, ktorý jednotlivé schválenie EÚ udelil.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa stanoví vzor a systém číslovania osvedčení o jednotlivom schválení EÚ. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2.

KAPITOLA IX

OCHRANNÉ DOLOŽKY

Článok 33

Vnútroštátne hodnotenie necestných pojazdných strojov, pri ktorých existuje podozrenie, že predstavujú vážne riziko alebo že nie sú v súlade s týmto nariadením

1.  Ak orgán dohľadu nad trhom členského štátu na základe svojich vlastných činností dohľadu nad trhom, na základe informácií poskytnutých schvaľovacím orgánom alebo výrobcom alebo na základe sťažností má dostatočné dôvody domnievať sa, že necestný pojazdný stroj predstavuje vážne riziko alebo nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, vykoná hodnotenie dotknutého necestného pojazdného stroja, pokiaľ ide o príslušné ustanovenia tohto nariadenia.

2.  Príslušné hospodárske subjekty a príslušné schvaľovacie orgány plne spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom.

Článok 34

Vnútroštátne postupy zaobchádzania s necestnými pojazdnými strojmi, ktoré predstavujú vážne riziko alebo nie sú v súlade s týmto nariadením

1.  Ak orgán dohľadu nad trhom po vykonaní hodnotenia podľa článku 33 zistí, že necestný pojazdný stroj predstavuje vážne riziko alebo nie je v súlade s týmto nariadením, bezodkladne požiada príslušný hospodársky subjekt, aby bezodkladne prijal všetky primerané nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby dotknutý necestný pojazdný stroj už nepredstavoval toto riziko alebo aby bol v súlade s týmto nariadením. Uvedená lehota zodpovedá závažnosti rizika alebo nesúladu.

2.  Hospodárske subjekty v súlade s povinnosťami stanovenými v článkoch 7 až 14 zabezpečia, aby sa prijali všetky primerané nápravné opatrenia, pokiaľ ide o všetky dotknuté necestné pojazdné stroje, ktoré uviedli na trh, prihlásili do evidencie alebo uviedli do prevádzky.

3.  Ak hospodárske subjekty v rámci príslušnej lehoty uvedenej v odseku 1 ▌neprijmú príslušné nápravné opatrenia alebo ak si riziko vyžaduje rýchle konanie, vnútroštátne orgány prijmú všetky náležité predbežné obmedzujúce opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie dotknutých necestných pojazdných strojov na trhu, ich prihlásenie do evidencie vrátane zákazu prevádzkovania na verejných pozemných komunikáciách alebo uvedenie do prevádzky na svojom vnútroštátnom trhu, alebo s cieľom stiahnuť ich z trhu alebo ich spätne prevziať.

4.  Na obmedzujúce opatrenia uvedené v odseku 3 sa uplatňuje článok 18 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

Článok 35

Nápravné a obmedzujúce opatrenia na úrovni Únie

1.  Vnútroštátne orgány o prijatí nápravného alebo obmedzujúceho opatrenia v súlade s článkom 34 bezodkladne informuje Komisiu a vnútroštátne orgány ostatných členských štátov, a to prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

O svojich zisteniach bezodkladne informujú aj schvaľovací orgán, ktorý udelil schválenie. V prípadoch necestných pojazdných strojov, ktoré predstavujú vážne riziko, sa uvedené nápravné alebo obmedzujúce opatrenia oznamujú aj cez systém rýchleho varovania Safety Gate uvedený v článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/988(16).

Informácie poskytnuté v súlade s prvým a druhým pododsekom zahŕňajú všetky dostupné podrobné údaje vrátane údajov potrebných na identifikáciu dotknutého necestného pojazdného stroja, údaje o jeho pôvode ▌, charaktere údajného nesúladu alebo možného rizika, charaktere a trvaní prijatých vnútroštátnych ▌opatrení, ako aj predložené stanoviská, keď tieto stanoviská predložil príslušný hospodársky subjekt.

2.  Členský štát, ktorý prijme ▌opatrenie, uvedie, či k riziku alebo nesúladu dochádza z dôvodu:

a)  nedodržania súladu necestného pojazdného stroja s týmto nariadením alebo

b)  nedostatkov v príslušných regulačných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia.

3.  Členské štáty iné ako členský štát, ktorý prijme ▌ opatrenia, do jedného mesiaca od oznámenia uvedeného v odseku 1 informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých prijatých ▌ opatreniach a o akýchkoľvek im dostupných informáciách týkajúcich sa nesúladu alebo rizika dotknutého necestného pojazdného stroja, ako aj – v prípade nesúhlasu s oznámeným vnútroštátnym opatrením – o svojich námietkach.

4.  Ak do troch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 1 iný členský štát ani Komisia nevznesú námietku proti oznámenému vnútroštátnemu opatreniu, ostatné členské štát zabezpečia, aby sa na ich území v súvislosti s dotknutými necestnými pojazdnými strojmi bezodkladne prijali podobné ▌opatrenia.

5.  Ak iný členský štát alebo Komisia do troch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 1 vznesie námietku proti oznámenému vnútroštátnemu opatreniu alebo ak Komisia skonštatuje, že oznámené vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právom Únie, Komisia bezodkladne konzultuje s dotknutými členskými štátmi a s príslušným hospodárskym subjektom alebo hospodárskymi subjektmi.

6.  Komisia na základe konzultácie uvedenej v odseku 5 prijme vykonávacie akty s cieľom rozhodnúť o harmonizovaných ▌opatreniach na úrovni Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2.

7.  Komisia bezodkladne oznámi rozhodnutie uvedené v odseku 6 príslušnému hospodárskemu subjektu alebo príslušným hospodárskym subjektom. Členské štáty bezodkladne presadzujú opatrenia, ktoré obsahujú akty uvedené v odseku 6, a informujú o tom Komisiu.

8.  Ak Komisia považuje oznámené vnútroštátne opatrenie za neopodstatnené alebo v rozpore s právom Únie, dotknutý členský štát toto opatrenie zruší alebo upraví v súlade s rozhodnutím Komisie uvedeným v odseku 6.

9.  Ak sa riziko alebo nesúlad pripisuje nedostatkom v regulačných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia, Komisia navrhne potrebné zmeny dotknutých aktov.

10.  V prípade, že sa nápravné opatrenie považuje za opodstatnené v súlade s týmto článkom alebo podlieha vykonávacím aktom uvedeným v odseku 6, toto opatrenie je bezplatne dostupné pre majiteľov dotknutých necestných pojazdných strojov. V prípade, že sa pred prijatím nápravného opatrenia vykonali opravy na náklady držiteľa osvedčenia o evidencii, výrobca takéto náklady uhradí až do výšky nákladov na opravy, ktoré sa požadujú podľa daného nápravného opatrenia.

Článok 36

Typové schválenie EÚ, ktoré nie je v súlade s týmto nariadením

1.   Ak schvaľovací orgán zistí, že udelené typové schválenie nie je v súlade s týmto nariadením, uvedené schválenie odmietne uznať.

2.   Schvaľovací orgán oznámi svoje zamietnutie schvaľovaciemu orgánu, ktorý typové schválenie EÚ udelil, schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov a Komisii. Ak schvaľovací orgán, ktorý typové schválenie EÚ udelil, do jedného mesiaca po uvedenom oznámení potvrdí, že typové schválenie nie je v súlade s týmto nariadením, toto typové schválenie odníme.

3.   Ak schvaľovací orgán, ktorý typové schválenie EÚ udelil, do jedného mesiaca po oznámení uvedenom v odseku 2 vznesie námietku, Komisia bezodkladne uskutoční konzultácie s členskými štátmi, a najmä so schvaľovacím orgánom, ktorý typové schválenie udelil, a s príslušným hospodárskym subjektom.

4.   Komisia na základe konzultácií uvedených v odseku 3 tohto článku prijme vykonávacie akty, ktorými rozhodne o tom, či je zamietnutie uznania typového schválenia EÚ uvedené v odseku 1 tohto článku odôvodnené. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2. Komisia bezodkladne oznámi rozhodnutie uvedené v prvom pododseku príslušným hospodárskym subjektom. Členské štáty tieto akty bezodkladne vykonajú a informujú o tom Komisiu.

5.   Ak Komisia zistí, že udelené typové schválenie nie je v súlade s týmto nariadením, bezodkladne uskutoční konzultácie s členskými štátmi, najmä so schvaľovacím orgánom, ktorý udelil typové schválenie, a s príslušným hospodárskym subjektom. Komisia na základe konzultácií uvedených v prvom pododseku tohto odseku prijme vykonávací akt s cieľom rozhodnúť o zamietnutí uznania typového schválenia uvedeného v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2.

6.   Články 33, 34 a 35 sa uplatňujú na necestné pojazdné stroje, ktorých typové schválenie nie je v súlade s týmto nariadením a ktoré už boli sprístupnené na trhu.

KAPITOLA X

POSKYTOVANIE TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ

Článok 37

Informácie pre používateľov

1.  Výrobca neposkytuje žiadne technické informácie súvisiace s údajmi stanovenými v tomto nariadení, ktoré sa odlišujú od údajov schválených schvaľovacím orgánom.

2.  Výrobca sprístupní používateľom všetky relevantné informácie a potrebné pokyny, v ktorých sa opisujú všetky podmienky alebo obmedzenia spojené s používaním necestného pojazdného stroja. Schvaľovacie orgány informujú o minimálnych informáciách a pokynoch, ktoré je potrebné sprístupniť.

3.  Informácie uvedené v odseku 2 sa poskytujú dodatočne k návodu na obsluhu pri používaní špecificky v cestnej premávke.

4.  Návod na obsluhu pri používaní v cestnej premávke vrátane informácií uvedených v odseku 2 musí byť k dispozícii spolu s necestným pojazdným strojom a dodáva sa:

a)  v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa necestný pojazdný stroj má uviesť na trh, prihlásiť do evidencie alebo uviesť do prevádzky, a

b)  v papierovej alebo ľahko prístupnej elektronickej forme.

Ak sa návod na obsluhu poskytuje v elektronickej forme, výrobca poskytne ▌informácie o tom, ako získať prístup k danému návodu alebo ako ho nájsť v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa necestný pojazdný stroj má uviesť na trh, prihlásiť do evidencie alebo uviesť do prevádzky.

KAPITOLA XI

URČENIE TECHNICKÝCH SLUŽIEB A ICH OZNAMOVANIE

Článok 38

Požiadavky týkajúce sa technických služieb

1.  Určujúce schvaľovacie orgány zabezpečia, že pred tým, ako určia technickú službu podľa článku 40, daná služba spĺňa požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 10 tohto článku.

2.  Technická služba sa zriaďuje podľa vnútroštátnych právnych predpisov a má právnu subjektivitu s výnimkou technickej služby patriacej typovému schvaľovaciemu orgánu a s výnimkou akreditovanej vnútropodnikovej technickej služby výrobcu, ako sa uvádza v článku 41.

3.  Technická služba je orgánom tretej strany, ktorý je nezávislý, pokiaľ ide o navrhovanie, výrobu, dodávku alebo údržbu posudzovaného necestného pojazdného stroja.

Za orgán spĺňajúci požiadavky prvého pododseku možno pod podmienkou, že je preukázaná jeho nezávislosť a nedochádza ku konfliktu záujmov, považovať subjekt patriaci do obchodného združenia alebo profesijnej federácie, ktoré zastupujú podniky zapojené do navrhovania, výroby, obstarávania, montáže, používania alebo údržby necestných pojazdných strojov, ktoré daný subjekt posudzuje, skúša alebo kontroluje.

4.  Technická služba, jej vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie kategórií činností, na ktoré sú určení v súlade s článkom 40 ods. 1, nesmú byť konštruktérmi, výrobcami, dodávateľmi ani údržbármi necestných pojazdných strojov, ktoré posudzujú, ani nesmú zastupovať strany zapojené do uvedených činností. To nevylučuje možnosť používania posudzovaných necestných pojazdných strojov uvedených v odseku 3, ktoré sú potrebné na výkon činností technickej služby, alebo používania takýchto necestných pojazdných strojov na osobné účely.

5.  Technická služba zabezpečuje, aby činnosti jej dcérskych spoločností alebo subdodávateľov neovplyvňovali dôvernosť, objektivitu a nestrannosť kategórií činností, na ktoré bola určená.

6.  Technická služba a jej zamestnanci sú nezávislí a vykonávajú kategórie činností, na ktoré boli určení, s najvyšším stupňom profesijnej bezúhonnosti a potrebnej technickej spôsobilosti v konkrétnej oblasti a nesmú byť vystavení žiadnemu nátlaku či podnetom, najmä finančným, ktoré by mohli ovplyvňovať ich rozhodovanie alebo výsledky ich posudzovania, predovšetkým nátlaku či podnetom zo strany osôb alebo skupín, ktoré sú zainteresované na výsledku daných činností.

7.  Technická služba musí byť schopná splniť všetky kategórie činností, na ktoré bola určená v súlade s článkom 40 ods. 1, tým, že uspokojivo preukáže určujúcemu schvaľovaciemu orgánu, že má:

a)  zamestnancov so zodpovedajúcou kvalifikáciou, špecifickými technickými znalosťami a odborným vzdelaním, ako aj s dostatočnými a primeranými skúsenosťami na vykonávanie danej úlohy;

b)  opisy postupov týkajúcich sa kategórií činností, na ktorých vykonávanie má byť určená, pričom sa zabezpečí transparentnosť a opakovateľnosť daných postupov;

c)  postupy na vykonávanie kategórií činností, na ktoré má byť určená, náležite zohľadňujúce stupeň zložitosti technológie dotknutého necestného pojazdného stroja a hromadný či sériový charakter výrobného procesu a

d)  prostriedky potrebné na vhodný výkon úloh spojených s kategóriami činností, na ktorých vykonávanie má byť určená, a že má prístup k všetkým potrebným zariadeniam alebo priestorom.

Okrem toho musí určujúcemu schvaľovaciemu orgánu preukázať, že spĺňa pravidlá stanovené v delegovaných aktoch uvedených v článku 44, ktoré sú relevantné pre kategórie činností, na ktoré je určená.

8.  Technické služby, ich vrcholový manažment a zamestnanci, ktorí vykonávajú posudzovanie, musia byť nestranní. Nesmú sa zapájať do žiadnych činností, ktoré môžu byť v rozpore s ich nezávislosťou úsudku alebo bezúhonnosťou vo vzťahu ku kategóriám činností, na ktoré sú určení.

9.  Technické služby uzavrú poistenie zodpovednosti za škodu súvisiace s ich činnosťami, pokiaľ túto zodpovednosť nenesie členský štát v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo pokiaľ nie je za posudzovanie zhody priamo zodpovedný samotný členský štát.

10.  Zamestnanci technickej služby sú povinní dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ ide o všetky informácie získané pri vykonávaní svojich úloh podľa tohto nariadenia alebo akéhokoľvek ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktorým sa toto nariadenie uvádza do účinnosti, nie však vo vzťahu k určujúcemu schvaľovaciemu orgánu ani tam, kde sa to vyžaduje podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov. Vlastnícke práva sú chránené.

Článok 39

Dcérske spoločnosti a subdodávatelia technických služieb

1.  Technické služby môžu zadať subdodávateľovi niektoré zo svojich činností, na ktoré boli určené v súlade s článkom 40 ods. 1, alebo ich môžu dať vykonať dcérskej spoločnosti iba so súhlasom ich určujúceho schvaľovacieho orgánu.

2.  Ak technická služba uzatvára subdodávateľské zmluvy na osobitné kategórie činností, na ktoré bola určená, alebo využíva dcérsku spoločnosť, zabezpečí, aby subdodávateľ alebo dcérska spoločnosť spĺňali požiadavky stanovené v článku 38, a zodpovedajúcim spôsobom informuje určujúci schvaľovací orgán.

3.  Technické služby nesú plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané všetkými ich subdodávateľmi alebo dcérskymi spoločnosťami bez ohľadu na to, kde sú usadené.

4.  Technické služby uchovávajú pre potreby určujúceho schvaľovacieho orgánu príslušné dokumenty týkajúce sa posúdenia kvalifikácie subdodávateľa alebo dcérskej spoločnosti a úloh, ktoré vykonávajú.

Článok 40

Určovanie technických služieb

1.  Technické služby sa určia v závislosti od oblasti svojej odbornej spôsobilosti na jednu alebo viaceré z týchto kategórii činností:

a)  kategória A: technické služby, ktoré vykonávajú skúšky uvedené v tomto nariadení vo svojich vlastných priestoroch;

b)  kategória B: technické služby, ktoré dohliadajú na skúšky uvedené v tomto nariadení, pričom takéto skúšky sa vykonávajú v priestoroch výrobcu alebo priestoroch tretej strany;

c)  kategória C: technické služby, ktoré pravidelne posudzujú a monitorujú postupy výrobcu v oblasti kontroly zhody výroby;

d)  kategória D: technické služby, ktoré dohliadajú na skúšky či kontroly alebo vykonávajú skúšky či kontroly v rámci dohľadu nad zhodou výroby.

2.  Schvaľovací orgán môže byť určený ako technická služba pre jednu alebo viac činností uvedených v odseku 1.

3.  Technické služby tretej krajiny iné ako tie, ktoré boli určené v súlade s článkom 41, možno oznámiť na účely článku 44, ale iba vtedy, ak sa takéto uznanie technických služieb stanovuje v dvojstrannej dohode medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou. To nebráni technickej službe zriadenej podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s článkom 38 ods. 2, aby zriadila dcérske spoločnosti v tretích krajinách, za predpokladu, že dcérske spoločnosti priamo riadi a kontroluje určená technická služba.

Článok 41

Akreditované vnútropodnikové technické služby výrobcu

1.  Akreditovaná vnútropodniková technická služba výrobcu môže byť určená len na vykonávanie činností kategórie A uvedených v článku 40 ods. 1 písm. a). Uvedená technická služba tvorí samostatnú a oddelenú časť podniku a nepodieľa sa na návrhu, výrobe, dodávke ani údržbe necestných pojazdných strojov, systémov, komponentov ani samostatných technických jednotiek, ktoré posudzuje.

2.  Akreditovanú vnútropodnikovú technickú službu určuje schvaľovací orgán členského štátu, pričom musí spĺňať tieto požiadavky:

a)  akreditovanú vnútropodnikovú technickú službu akredituje v súlade s pravidlami uvedenými v článku 42 vnútroštátny akreditačný orgán v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(17);

b)  akreditovaná vnútropodniková technická služba a jej zamestnanci sú organizačne identifikovateľní a v rámci podniku, ktorého sú súčasťou, majú zavedené spôsoby podávania správ, ktorými sa zabezpečí a príslušnému vnútroštátnemu akreditačnému orgánu preukáže ich nestrannosť;

c)  akreditovaná vnútropodniková technická služba ani jej zamestnanci sa nesmú zapájať do žiadnych činností, ktoré by mohli byť v rozpore s ich nezávislosťou úsudku alebo bezúhonnosťou vo vzťahu ku kategóriám činností, na ktoré boli určení;

d)  akreditovaná vnútropodniková technická služba poskytuje svoje služby výlučne podniku, ktorého je súčasťou.

3.  Akreditovaná vnútropodniková technická služba sa nemusí oznamovať Komisii na účely článku 44, ale informácie o jej akreditácii poskytne určujúcemu schvaľovaciemu orgánu na požiadanie podnik, ktorého je daná technická služba súčasťou, alebo vnútroštátny akreditačný orgán.

Článok 42

Pravidlá posudzovania technických služieb a akreditovaných vnútropodnikových technických služieb

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 50 delegované akty dopĺňajúce toto nariadenie stanovením pravidiel, ktoré musia technické služby dodržiavať pri ich posudzovaní v súlade s článkom 43, a pravidiel akreditácie vnútropodnikových technických služieb v súlade s článkom 41.

Článok 43

Posúdenie kvalifikácie technických služieb

1.  Určujúci schvaľovací orgán vypracuje hodnotiacu správu, v ktorej sa preukáže, že technická služba, ktorá sa o určenie uchádza, a v relevantných prípadoch akýkoľvek subdodávateľ alebo dcérska spoločnosť bola posúdená z hľadiska jej súladu s požiadavkami tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia. Uvedená správa môže obsahovať osvedčenie o akreditácii vydané akreditačným orgánom.

2.  Posúdenie, na ktorom je správa uvedená v odseku 1 založená, sa vykoná v súlade s pravidlami stanovenými v delegovanom akte uvedenom v článku 42. Hodnotiaca správa sa preskúma aspoň raz za tri roky.

3.  Hodnotiaca správa sa na požiadanie poskytne Komisii. V prípadoch, keď sa posúdenie nezakladá na osvedčení o akreditácii vydanom vnútroštátnym akreditačným orgánom, ktoré potvrdzuje, že technická služba spĺňa požiadavky tohto nariadenia, určujúci schvaľovací orgán poskytne Komisii listinné dôkazy potvrdzujúce odbornú spôsobilosť technickej služby a zavedenie opatrení, ktorými sa zabezpečí, že technická služba je pravidelne monitorovaná určujúcim schvaľovacím orgánom a že spĺňa požiadavky tohto nariadenia a aktov prijatých podľa tohto nariadenia.

4.  Schvaľovací orgán, ktorý má byť určený ako technická služba v súlade s článkom 40 ods. 2, preukáže súlad prostredníctvom posúdenia, ktoré uskutočnili audítori nezávislí od posudzovanej činnosti. Takíto audítori môžu byť z tej istej organizácie za predpokladu, že sú riadení oddelene od zamestnancov vykonávajúcich posudzovanú činnosť.

5.  Akreditovaná vnútropodniková technická služba musí spĺňať relevantné ustanovenia tohto článku.

Článok 44

Postupy oznamovania

1.  Členské štáty oznámia Komisii v prípade každej technickej služby, ktorú určili, názov, adresu vrátane elektronickej adresy, zodpovedné osoby a kategóriu činností, ako aj všetky nasledujúce zmeny týkajúce sa týchto určení. V akte o oznámení sa uvedie, pre ktoré predmety uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu boli technické služby určené.

2.  Technická služba môže vykonávať činnosti uvedené v článku 40 ods. 1 v mene určujúceho schvaľovacieho orgánu zodpovedného za typové schválenie, len ak o tom bola Komisia vopred informovaná v súlade s odsekom 1 tohto článku.

3.  Technickú službu uvedenú v odseku 2 môžu určiť viaceré určujúce schvaľovacie orgány a oznámiť členské štáty daných určujúcich schvaľovacích orgánov bez ohľadu na kategóriu alebo kategórie činností, ktorú bude vykonávať v súlade s článkom 40 ods. 1.

4.  Členské štáty oznámia Komisii všetky ďalšie relevantné zmeny týkajúce sa určenia.

5.  Ak je pri uplatňovaní aktov prijatých podľa tohto nariadenia potrebné určiť konkrétnu organizáciu alebo príslušný orgán vykonávajúci činnosť, ktorá nie je zahrnutá v činnostiach uvedených v článku 40 ods. 1, oznámenie sa vykoná v súlade s týmto článkom.

6.  Komisia uverejní na svojom webovom sídle zoznam a podrobné údaje týkajúce sa technických služieb oznámených v súlade s týmto článkom.

Článok 45

Zmeny v určeniach

1.  Ak určujúci schvaľovací orgán zistil alebo bol informovaný o tom, že technická služba, ktorú určil, už nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo že si neplní svoje povinnosti, určujúci schvaľovací orgán v závislosti od závažnosti nesplnenia týchto požiadaviek alebo neplnenia povinností podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo odníme určenie. Členský štát, ktorý oznámil túto technickú službu, zodpovedajúcim spôsobom bezodkladne informuje Komisiu. Komisia zodpovedajúcim spôsobom upraví uverejnené informácie uvedené v článku 44 ods. 6.

2.  V prípade obmedzenia, pozastavenia alebo odňatia určenia, alebo ak technická služba svoju činnosť už nevykonáva, určujúci schvaľovací orgán podnikne primerané kroky, aby zabezpečil spracovanie podkladov danej technickej služby inou technickou službou alebo aby boli na ich žiadosť sprístupnené určujúcemu schvaľovaciemu orgánu alebo orgánom dohľadu nad trhom.

Článok 46

Spochybnenie odbornej spôsobilosti technických služieb

1.  Komisia prešetrí všetky prípady, v súvislosti s ktorými má pochybnosti alebo je na pochybnosti upozornená, pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť technickej služby alebo pokračujúce plnenie požiadaviek a povinností, ktoré sa na technickú službu vzťahujú.

2.  Členský štát určujúceho schvaľovacieho orgánu poskytne Komisii na požiadanie všetky informácie týkajúce sa podkladov na určenie alebo zachovanie určenia danej technickej služby.

3.  Komisia zabezpečí dôverné zaobchádzanie so všetkými citlivými informáciami získanými počas prešetrovania.

4.  Ak Komisia zistí, že technická služba nespĺňa alebo už nespĺňa požiadavky na jej určenie, zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje členský štát určujúceho schvaľovacieho orgánu.

Komisia uvedený členský štát požiada, aby v prípade potreby určenie obmedzil, pozastavil alebo odňal.

Ak členský štát potrebné nápravné opatrenia neprijme, Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými rozhodne o obmedzení, pozastavení alebo odňatí určenia dotknutej technickej služby. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2. Komisia o týchto vykonávacích aktoch informuje dotknutý členský štát a zodpovedajúcim spôsobom aktualizuje informácie uvedené v článku 44 ods. 6.

Článok 47

Prevádzkové povinnosti technických služieb

1.  Technické služby vykonávajú kategórie činností, na ktoré boli určené, v mene určujúceho schvaľovacieho orgánu a v súlade s postupmi posudzovania a skúšok uvedenými v tomto nariadení.

2.  Technické služby dohliadajú na skúšky potrebné na schválenie alebo na kontroly alebo tieto skúšky či kontroly samy vykonávajú, ako je stanovené v tomto nariadení. Technické služby nesmú vykonávať skúšky, posudzovania ani kontroly, na ktoré neboli svojím schvaľovacím orgánom riadne určené.

3.  Technické služby vždy:

a)  svojmu určujúcemu schvaľovaciemu orgánu umožnia, aby bol podľa potreby prítomný počas posudzovania zhody technickou službou a

b)  bez toho, aby bol dotknutý článok 38 ods. 10 a článok 48, poskytnú svojmu určujúcemu schvaľovaciemu orgánu požadované informácie o svojich kategóriách činností patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

4.  Ak technická služba zistí, že požiadavky stanovené v tomto nariadení výrobca nesplnil, oznámi to určujúcemu schvaľovaciemu orgánu, ktorý následne požiada výrobcu o prijatie náležitých nápravných opatrení a nevydá osvedčenie o typovom schválení, pokiaľ nebudú k spokojnosti schvaľovacieho orgánu prijaté náležité nápravné opatrenia.

5.  Ak v priebehu monitorovania zhody výroby po vydaní osvedčenia o typovom schválení technická služba, ktorá koná v mene určujúceho schvaľovacieho orgánu, zistí, že necestný pojazdný stroj už nie je v súlade s týmto nariadením, oznámi to určujúcemu schvaľovaciemu orgánu. Schvaľovací orgán prijme vhodné opatrenia stanovené v článku 23.

Článok 48

Informačné povinnosti technických služieb

1.  Technické služby informujú svoj určujúci schvaľovací orgán o:

a)  každej nezhode, ktorá si môže vyžiadať zamietnutie, obmedzenie, pozastavenie alebo odňatie osvedčenia o typovom schválení;

b)  akýchkoľvek okolnostiach, ktoré majú vplyv na rozsah a podmienky ich určenia;

c)  každej žiadosti o informácie týkajúcej sa ich činností, ktorú dostali od orgánov dohľadu nad trhom.

2.  Technické služby na požiadanie poskytnú svojmu určujúcemu schvaľovaciemu orgánu informácie o činnostiach vykonávaných v rozsahu ich určenia a akejkoľvek inej vykonávanej činnosti vrátane cezhraničných činností a uzatvárania subdodávateľských zmlúv.

KAPITOLA XII

VYKONÁVACIE AKTY A DELEGOVANÉ AKTY

Článok 49

Postup výboru

1.  Komisii pomáha ▌Technický výbor – poľnohospodárske vozidlá ▌(TC-AV) zriadený nariadením (EÚ) č. 167/2013. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 50

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 6, článku 16 ods. 2, článku 22 ods. 9, článku 23 ods. 6 a článku 42 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomocí uvedených v článku 5 ods. 6, článku 16 ods. 2, článku 22 ods. 9, článku 23 ods. 6 a článku 42 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  ▌Delegované akty prijaté podľa článku 5 ods. 6, článku 16 ods. 2, článku 22 ods. 9, článku 23 ods. 6 a článku 42 nadobudnú účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nim nevznesú námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedených aktov Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

7.   Komisia prijme delegované akty uvedené v článku 5 ods. 6, článku 16 ods. 2, článku 22 ods. 9, článku 23 ods. 6 a článku 42 do ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 51

Zmena nariadenia (EÚ) 2019/1020

V prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2019/1020 sa dopĺňa tento bod:"

„71. [Nariadenie XXX] o schvaľovaní necestných pojazdných strojov prevádzkovaných na verejných pozemných komunikáciách a dohľade nad trhom s nimi a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020“.

"

Článok 52

Fórum na výmenu informácií o presadzovaní právnych predpisov

1.  Fórum na výmenu informácií o presadzovaní právnych predpisov (ďalej len „fórum“) zriadené Komisiou v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2018/858 zváži:

a)  záležitosti týkajúce sa jednotného výkladu požiadaviek stanovených v tomto nariadení;

b)  výsledky činností týkajúcich sa typového schválenia a dohľadu nad trhom;

c)  záležitosti všeobecného významu, pokiaľ ide o vykonávanie požiadaviek stanovených v tomto nariadení v súvislosti s posudzovaním, určovaním a monitorovaním technických služieb;

d)  porušenia predpisov zo strany hospodárskych subjektov;

e)  vykonávanie nápravných alebo obmedzujúcich opatrení stanovených v kapitole IX;

f)  plánovanie, koordináciu a výsledky činností dohľadu nad trhom.

2.  Článok 11 ods. 1, 4, 5, 6 a 7 nariadenia (EÚ) 2018/858 sa uplatňuje mutatis mutandis. Ak je to relevantné na účely vykonávania tohto nariadenia, zainteresované strany, ktoré sa zaoberajú otázkami bezpečnosti v súvislosti s cestnou premávkou, sa na fórum prizvú ako pozorovatelia.

3.  Na účely tohto nariadenia:

a)  článok 30 ods. 2 a článok 32 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa neuplatňujú;

b)  odkazy na skupiny ADCO v článku 11 ods. 8, článku 30 ods. 1 a 3, článku 31 ods. 2 a článku 33 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa považujú za odkazy na fórum.

Článok 53

Sankcie

1.  Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum – presný deň, ktorý predchádza dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] oznámia tieto ustanovenia Komisii a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré na ne majú vplyv.

2.  Druhy porušení, na ktoré sa vzťahujú sankcie, zahŕňajú aspoň:

a)  nepravdivé vyhlásenia počas postupov schvaľovania alebo počas nápravných alebo obmedzujúcich opatrení uložených v súlade s kapitolou IX;

b)  falšovanie výsledkov skúšok na účely typového schválenia, zhody v prevádzke alebo dohľadu nad trhom;

c)  neposkytnutie údajov alebo technických špecifikácií, ktoré by mohli viesť k spätnému prevzatiu, zamietnutiu alebo odňatiu osvedčenia o typovom schválení ;

d)  odmietnutie prístupu k informáciám;

e)  hospodárske subjekty, ktoré sprístupňujú na trhu alebo uvádzajú do prevádzky necestné pojazdné stroje podliehajúce schváleniu bez takéhoto schválenia alebo ktoré s týmto úmyslom falšujú doklady alebo označenia;

f)  hospodárske subjekty, ktoré si neplnia povinnosti;

g)  nesúlad technických služieb, pokiaľ ide o požiadavky na ich určenie.

Článok 54

Preskúmanie

1.  Komisia do ... [96 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívne návrhy.

2.  Správa bude vychádzať z konzultácií s relevantnými zainteresovanými stranami a zohľadnia sa v nej akékoľvek súvisiace európske alebo medzinárodné normy a informácie uvedené v odseku 3.

3.  Členské štáty do ... [84 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] informujú Komisiu o:

a)  uplatňovaní postupov typového schválenia a dohľadu nad trhom stanovených v tomto nariadení;

b)  počte typových schválení EÚ a jednotlivých schválení EÚ udelených podľa tohto nariadenia ▌;

c)  vnútroštátnych požiadavkách na vnútroštátne typové schválenie malých sérií, vnútroštátne jednotlivé schválenie a vnútroštátne typové schválenie a o počte takýchto schválení udelených od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 55

Prechodné ustanovenia

Odchylne od tohto nariadenia môžu členské štáty do 11 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia uplatňovať akékoľvek vnútroštátne právne predpisy o vnútroštátnom typovom schvaľovaní necestných pojazdných strojov na prevádzkovanie na verejných pozemných komunikáciách na necestné pojazdné stroje, ktoré sa uvedú na trh od … [vložiť dátum začatia uplatňovania] do 11 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Počas uvedeného obdobia sa výrobca môže rozhodnúť, či požiada o typové schválenie EÚ, jednotlivé schválenie EÚ alebo bude dodržiavať príslušné vnútroštátne predpisy.

Článok 56

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vnútroštátne orgány môžu od [dátum nadobudnutia účinnosti] na žiadosť výrobcu udeliť typové schválenie EÚ novému typu necestného pojazdného stroja alebo jednotlivé schválenie EÚ novému necestnému pojazdnému stroju a bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 6 a kapitola IX, nezakážu prihlásenie do evidencie, uvedenie na trh alebo uvedenie do prevádzky nového necestného pojazdného stroja, ak je dotknutý necestný pojazdný stroj v súlade s týmto nariadením a s delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými podľa tohto nariadenia.

Ak o to požiada výrobca, po udelení typového schválenia EÚ novému typu necestného pojazdného stroja alebo jednotlivého typového schválenia EÚ novému necestnému pojazdnému stroju podľa odseku 1 nesmú vnútroštátne orgány odmietnuť udeliť iné typové schválenie EÚ alebo iné jednotlivé typové schválenie EÚ, ak je to v súlade s týmto nariadením a s delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými podľa tohto nariadenia.

Uplatňuje sa od [Úrad pre publikácie: vložiť dátum – 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

(1) Ú. v. EÚ C 293, 18.8.2023, s. 142.
(2)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(3)Ú. v. EÚ C 293, 18.8.2023, s. 142.
(4)Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013 a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 53).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1).
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 79).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1230 zo 14. júna 2023 o strojových zariadeniach a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES a smernice Rady 73/361/EHS (Ú. v. EÚ L 165, 29.6.2023, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 1).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(15)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/988 z 10. mája 2023 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 a smernica (EÚ) 2020/1828 a zrušuje smernica 2001/95/ES a smernica Rady 87/357/EHS (Ú. v. EÚ L 135, 23.5.2023, s. 1).
(17)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).


Zmena nariadenia (EÚ) 2016/2031 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín
PDF 132kWORD 43k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031, pokiaľ ide o viacročné programy prieskumov, oznámenia týkajúce sa výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov, dočasné výnimky zo zákazov dovozu a z osobitných dovozných požiadaviek a stanovenie postupov na ich udeľovanie, dočasné požiadavky na dovoz vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov, stanovenie postupov na zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín, obsah rastlinolekárskych osvedčení, používanie rastlinných pasov a pokiaľ ide o určité požiadavky na podávanie správ v súvislosti s vymedzenými oblasťami a prieskumami na zisťovanie výskytu škodcov (COM(2023)0661 – C9-0391/2023 – 2023/0378(COD))
P9_TA(2024)0346A9-0035/2024
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0661),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0391/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. decembra 2023(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0035/2024),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031, pokiaľ ide o viacročné programy prieskumov, oznámenia týkajúce sa výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov, dočasné výnimky zo zákazov dovozu a z osobitných dovozných požiadaviek a stanovenie postupov na ich udeľovanie, dočasné požiadavky na dovoz vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, stanovenie postupov na zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín, obsah rastlinolekárskych osvedčení, používanie rastlinných pasov a pokiaľ ide o určité požiadavky na podávanie správ v súvislosti s vymedzenými oblasťami a prieskumami na zisťovanie výskytu škodcov(2)

P9_TC1-COD(2023)0378


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)   Na zabezpečenie správneho vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031(5) je potrebná väčšia jasnosť, transparentnosť a súdržnosť, keďže zdravé rastliny sú nevyhnutné na ochranu životného prostredia pred škodcami a na udržateľnú poľnohospodársku a záhradnícku produkciu, ktorá prispieva k potravinovej bezpečnosti a potravinovej ochrane.

(2)  V nariadení (EÚ) 2016/2031 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa ochranných opatrení proti škodcom rastlín. Súčasťou týchto pravidiel sú klasifikácia a zostavovanie zoznamov regulovaných škodcov, požiadavky týkajúce sa uvedenia určitých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie a ich premiestňovania v rámci neho, prieskumy, oznámenia o prienikoch škodcov, opatrenia na ich eradikáciu v prípade zistenia ich výskytu na území Únie a certifikácia.

(3)  Súčasťou nariadenia (EÚ) 2016/2031 je okrem toho viacero požiadaviek na podávanie správ, pokiaľ ide o určenie vymedzených oblastí a prieskumy na zisťovanie výskytu karanténnych škodcov Únie, prioritných škodcov a karanténnych škodcov chránených zón, ktoré by sa mali zjednodušiť v súlade s oznámením Komisie zo 16. marca 2023 s názvom Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030.

(4)   Požiadavky na podávanie správ zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní riadneho monitorovania a správneho presadzovania právnych predpisov. Je však dôležité uvedené požiadavky zefektívniť a podporiť harmonizované, štandardizované a digitalizované postupy s cieľom zabezpečiť, aby spĺňali účel, na ktorý boli určené, ako aj znížiť byrokraciu a pri tom obmedziť administratívne a finančné zaťaženie.

(5)  Členské štáty majú v súlade s článkom 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031 Komisii a ostatným členským štátom 30. apríla každého roka oznámiť počet stanovených vymedzených oblastí a ich umiestnenie, daných škodcov a príslušné opatrenia prijaté v tejto súvislosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(6)  Zo skúseností počas uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/2031 vyplýva, že na účely koordinácie rastlinolekárskej politiky na úrovni Únie je účinnejšie oznamovať vymedzené oblasti bezprostredne po ich stanovení. Okamžité oznámenie vymedzených oblastí zo strany členského štátu iným členským štátom, Komisii a profesionálnym prevádzkovateľom má prínos pre informovanosť o výskyte a šírení daného škodcu a následné opatrenia, ktoré sa majú prijať. V článku 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031 by sa preto mala stanoviť povinnosť členských štátov oznamovať Komisii a iným členským štátom vymedzené oblasti hneď po ich stanovení, a to spolu s danými škodcami a príslušnými prijatými opatreniami. Touto povinnosťou sa nevytvára žiadne nové administratívne zaťaženie, keďže oznámenie vymedzených oblastí predstavuje existujúcu povinnosť stanovenú v bode 7.1 prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2019/1715(6) a v súčasnosti ju uplatňujú všetky členské štáty. Stanovením tejto povinnosti v článku 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa ďalej zvýši zrozumiteľnosť v súvislosti s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa vymedzených oblastí, zatiaľ čo príslušná povinnosť vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2019/1715 by sa mala vypustiť s cieľom predísť prelínaniu príslušných ustanovení.

(7)  Okrem toho, ako vyplýva zo skúseností získaných pri uplatňovaní článku 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031, povinnosť členských štátov do 30. apríla každého roka oznámiť Komisii a ostatným členským štátom počet stanovených vymedzených oblastí a ich umiestnenie, daných škodcov a príslušné opatrenia prijaté v predchádzajúcom kalendárnom roku len zvyšuje administratívne zaťaženie a nemá žiaden praktický úžitok v súvislosti s povinnosťou okamžitého oznámenia vymedzených oblastí. Mala by sa preto z uvedeného článku vypustiť.

(8)   Z dôvodu konzistentnosti so zmenou článku 18 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031 by sa oznámenia podľa článku 19 ods. 2 a zrušenie vymedzených oblastí v zmysle článku 19 ods. 4 mali oznamovať aj prostredníctvom elektronického oznamovacieho systému uvedeného v článku 103 daného nariadenia.

(9)   Ako ukázali skúsenosti, členské štáty niekedy potrebujú pomoc odborníkov, aby mohli urýchlene prijať opatrenia proti novým ohniskám niektorých škodcov na svojich územiach. Mal by sa preto vytvoriť pohotovostný tím Únie pre zdravie rastlín (ďalej len „tím“) s cieľom poskytnúť členským štátom na požiadanie naliehavú pomoc pri opatreniach, ktoré sa majú prijať podľa článkov 10 až 19, 27 a 28 nariadenia (EÚ) 2016/2031, týkajúcich sa karanténnych škodcov Únie, ako aj pri opatreniach, ktoré sa majú prijať podľa článku 30 uvedeného nariadenia. V záujme ochrany územia Únie pred možnými ohniskami v tretích krajinách hraničiacich s územím Únie alebo predstavujúcich bezprostredné rastlinolekárske riziko pre dané územie by tím mohol byť na žiadosť jedného či viacerých členských štátov a dotknutej tretej krajiny k dispozícii aj pri poskytovaní naliehavej pomoci v prípade výskytu ohnísk karanténnych škodcov Únie a škodcov, na ktorých sa vzťahujú opatrenia prijaté podľa článku 30 uvedeného nariadenia, na ich územiach.

(10)   S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie tímu by Komisia mala stanoviť pravidlá týkajúce sa jeho vymenovania, zloženia a financovania. V záujme lepšej koordinácie a efektívnosti by členov tímu mala Komisia vymenovať po porade s príslušnými členskými štátmi alebo tretími krajinami spomedzi odborníkov navrhnutých členskými štátmi, pričom títo odborníci by sa mali špecializovať na rôzne aspekty zdravia rastlín.

(11)  Členské štáty majú v súlade s článkom 22 ods. 3, článkom 24 ods. 2 a článkom 34 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 podajú Komisii a ostatným členským štátom do 30. apríla každého roka správu o výsledkoch prieskumov, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom kalendárnom roku na zisťovanie výskytu určitých škodcov na území Únie. Podľa poradia uvedených článkov ide o karanténnych škodcov Únie, škodcov, ktorí sú predmetom opatrení prijatých podľa článkov 29 a 30 nariadenia (EÚ) 2016/2031, prioritných škodcov a karanténnych škodcov chránenej zóny. Okrem toho majú členské štáty v súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 na požiadanie oznámiť Komisii a ostatným členským štátom vytvorenie svojich viacročných programov prieskumov. S cieľom zlepšiť racionalizáciu a digitalizáciu povinností predkladania správ by dotknuté články mali byť zmenené tak, že sa doplnia ustanovenia, v zmysle ktorých sa spomínané oznámenia budú predkladať prostredníctvom elektronického oznamovacieho systému podľa článku 103 uvedeného nariadenia.

(12)  Viacročné programy prieskumov sa podľa článku 23 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) 2016/2031 majú vypracovať na obdobie piatich až siedmich rokov. V záujme zvládnutia výziev spojených s vykonávaním viacročného programu prieskumov a zníženia administratívneho zaťaženia príslušných orgánov by sa toto obdobie malo predĺžiť na desať rokov, pričom by sa malo preskúmavať a aktualizovať.

(13)  V článku 30 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa stanovuje, že ak Komisia dospeje k záveru, že sú splnené kritériá v súvislosti so škodcami, ktorí nie sú zapísaní v zozname karanténnych škodcov Únie, ktorý sa stanovuje v oddiele 3 pododdiele 2 prílohy I k tomu nariadeniu, ihneď prostredníctvom vykonávacích aktov prijme opatrenia na určité časové obdobie, pokiaľ ide o riziká, ktoré títo škodcovia predstavujú.

(14)  V priebehu vykonávania tohto ustanovenia niektoré členské štáty vyjadrili svoje pochybnosti týkajúce sa presného rozsahu pôsobnosti pojmu „opatrenia“, a najmä v súvislosti s tým, či sa vzťahuje na opatrenia prijaté v súvislosti s dovozom alebo vnútorným premiestňovaním tovaru s cieľom zabrániť preniknutiu príslušného škodcu do Únie a jeho šíreniu na jej území. Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a úplnosti by sa preto článok 30 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031 mal zmeniť tak, aby sa v ňom výslovne uvádzalo, že tieto opatrenia môžu zahŕňať zákaz zavlečenia príslušného škodcu na územie Únie, jeho premiestňovania alebo držania, rozmnožovania alebo uvoľňovania na tomto území, spolu s požiadavkami týkajúcimi sa uvedenia rastlín, rastlinných výrobkov a iných predmetov na územie Únie a ich premiestňovania v rámci neho. Napriek tomu by malo byť podľa článkov 8 a 48 uvedeného nariadenia možné aj naďalej udeľovať výnimky z týchto zákazov, ak je to napríklad potrebné na relevantné výskumné alebo šľachtiteľské činnosti súvisiace s rezistenciou alebo toleranciou.

(15)  V článku 41 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa stanovuje, že v prípade, že rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety boli uvedené na územie Únie alebo sú v rámci územia Únie premiestňované v rozpore s odsekom 1 uvedeného článku, členské štáty majú prijať potrebné opatrenia, ako sa uvádza v právnom predpise Únie o úradných kontrolách, a prostredníctvom elektronického oznamovacieho systému uvedeného v článku 103 uvedeného nariadenia to oznámiť Komisii a ostatným členským štátom. Uvedeným článkom sa stanovuje požiadavka na zabránenie výskytu karanténnych škodcov Únie na uvedených rastlinách, rastlinných produktoch alebo iných predmetoch.

(16)  V článku 37 nariadenia (EÚ) 2016/2031, ktorý sa týka opatrení na zabránenie výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov na rastlinách na výsadbu nad stanovenými prahovými hodnotami pri ich uvádzaní na územie Únie alebo pri ich premiestňovaní na tomto území však neexistuje požiadavka na oznámenie nedodržiavania príslušných pravidiel.

  Článok 37 nariadenia (EÚ) 2016/2031 by sa mal preto zmeniť ustanovením, že v prípade nedodržania požiadaviek týkajúcich sa regulovaných nekaranténnych škodcov členské štáty prijmú potrebné opatrenia uvedené v nariadení (EÚ) 2017/625 a prostredníctvom elektronického oznamovacieho systému podľa článku 103 nariadenia (EÚ) 2016/2031 to oznámia Komisii, ostatným členským štátom a dotknutým tretím krajinám.

(17)  Do článku 104 nariadenia (EÚ) 2016/2031, ktorý sa týka oznámení v prípade výskytu škodcov, by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zahrnúť aj odkaz na článok 37 ods. 10 uvedeného nariadenia.

(18)  Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorými sa toto nariadenie dopĺňa stanovením postupov, ktoré sa majú dodržiavať, pokiaľ ide o zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov podľa článku 42 ods. 1. Tento postup by mal zahŕňať všetky tieto prvky: zhromaždenie príslušných dôkazov na vyhodnotenie vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov; opatrenia, ktoré sa majú prijať po získaní týchto dôkazov; postupy ▌príslušného ▌vyhodnotenia; zaobchádzanie so spismi v súvislosti s dôvernosťou a ochranou údajov. Je to potrebné, keďže zo skúseností vyplýva, že stanoveným postupom v súvislosti so zostavovaním zoznamov vysoko rizikových rastlín by sa mohla zaručiť transparentnosť a konzistentnosť pre dotknuté členské štáty, tretie krajiny a profesionálnych prevádzkovateľov.

(19)  V niektorých prípadoch je vhodné uvedenie určitých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie z určitých tretích krajín, a to prostredníctvom výnimky z príslušného zákazu stanoveného podľa článku 40 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031 alebo osobitných a rovnocenných požiadaviek stanovených vykonávacím aktom, ktorý sa prijal v súlade s článkom 41 ods. 2. Zoznamy príslušných rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov sú v súčasnosti uvedené v prílohách VI a VII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/2072(7). Ide o prípady, keď Komisia získa dôkazy odôvodňujúce prijatie dočasných výnimiek s rovnocennými alebo prísnejšími požiadavkami, ako sú požiadavky uvedené v článku 41 nariadenia (EÚ) 2016/2031 alebo keď tretia krajina požiada o výnimku a predloží písomné záruky, že opatrenia, ktoré uplatňuje na svojom území, sú účinné na zmiernenie príslušných rizík spojených s týmito rastlinami, rastlinnými produktmi alebo inými predmetmi a z predbežného vyhodnotenia rizika vyplýva, že riziká pre územie Únie možno znížiť na prijateľnú úroveň uplatňovaním určitých dočasných opatrení stanovených v oddiele 1 bodoch 2 a 3 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2016/2031.

(20)  Komisia by mala byť na účely zrozumiteľnosti, konzistentnosti a transparentnosti splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú takéto výnimky. Z dôvodov úplnosti by sa v týchto aktoch mali stanoviť aj dočasné a primerané opatrenia, ktoré sú potrebné na zníženie príslušného rastlinolekárskeho rizika na prijateľnú úroveň ▌.

(21)  Aby sa zabezpečilo ich včasné preskúmanie, nemalo by obdobie uplatňovania všetkých uvedených vykonávacích aktov trvať dlhšie ako päť rokov. Vo výnimočných prípadoch, ak je to odôvodnené v aktualizovanom vyhodnotení, by malo byť možné toto obdobie predĺžiť maximálne o päť rokov a na predmetnú výnimku by sa vzťahovali zmenené podmienky s cieľom riešiť akékoľvek fytosanitárne riziko.

(22)  Okrem toho by Komisia mala mať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorými sa nariadenie (EÚ) 2016/2031 doplní o prvky týkajúce sa postupu, ktorý je potrebné dodržiavať pri udeľovaní dočasných výnimiek z článku 40 ods. 2 a článku 41 ods. 2. Je to potrebné, keďže zo skúseností nadobudnutých od prijatia nariadenia (EÚ) 2016/2031 vyplýva, že normalizovaný postup v súvislosti s udeľovaním takýchto dočasných výnimiek je nevyhnutný na zabezpečenie transparentnosti a konzistentnosti pre dotknuté členské štáty, tretie krajiny a profesionálnych prevádzkovateľov.

(23)  Podľa článku 42 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa rastlina, rastlinný produkt alebo iný predmet má vypustiť zo zoznamu vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, ak sa na základe vyhodnotenia rizika dospeje k záveru, že ich uvedenie na územie Únie podlieha zákazu, osobitným požiadavkám alebo nepodlieha žiadnym požiadavkám. Zo skúseností pri uplatňovaní tohto článku však vyplýva, že v niektorých prípadoch by sa na uvedenie týchto komodít na územie Únie mohli vzťahovať osobitné opatrenia na zníženie príslušného rastlinolekárskeho rizika na prijateľnú úroveň, zatiaľ čo v prípade niektorých relevantných škodcov sa ešte nevykonalo úplné vyhodnotenie. Komisia by preto mala mať vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vypustenie rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov zo zoznamu vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov prijatého podľa článku 42 ods. 3, ak predstavujú rastlinolekárske riziko, ktoré ešte nebolo úplne vyhodnotené, a ak sa v súvislosti s nimi ešte neprijal vykonávací akt v zmysle článku 42 ods. 4. V týchto aktoch sa na zníženie akéhokoľvek rastlinolekárskeho rizika na prijateľnú úroveň stanovia dočasné opatrenia týkajúce sa uvedenia týchto rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie, ktoré sa obmedzia na vhodné a primerané obdobie potrebné na vykonanie úplného vyhodnotenia. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(8).

(24)  V súlade s článkom 44 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/2031 má Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov na žiadosť konkrétnej tretej krajiny stanoviť rovnocenné požiadavky, ak dotknutá tretia krajina prostredníctvom uplatnenia jedného alebo viacerých opatrení, ktoré sú stanovené v rámci jej úradných kontrol, zabezpečí úroveň rastlinolekárskej ochrany, ktorá je rovnocenná s osobitnými požiadavkami, pokiaľ ide o premiestňovanie dotknutých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na území Únie.

(25)  Zo skúseností pri vykonávaní tohto ustanovenia vyplýva, že stanovenie požiadaviek rovnocenných len s osobitnými požiadavkami v súvislosti s premiestňovaním rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov v rámci územia Únie nie je primerané ani možné v prípade, keď takého požiadavky na premiestňovanie neexistujú. V praxi ide o častý prípad vtedy, ak sa pravidlá Únie vzťahujú na škodcov, ktorí sa vyskytujú len v tretích krajinách a nie na území Únie, a ak sa prijali len požiadavky na uvedenie komodít na územie Únie.

(26)  Z tohto dôvodu by mala byť požadovaná úroveň rastlinolekárskej ochrany príslušnej tretej krajiny takisto rovnocenná s uplatniteľnými osobitnými požiadavkami týkajúcimi sa uvedenia dotknutých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie zo všetkých alebo z určitých tretích krajín.

(27)  V súlade s článkom 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa má v rastlinolekárskom osvedčení v časti s názvom „Dodatkové vyhlásenie“ uviesť, ktorá osobitná požiadavka je splnená, keď sa podľa príslušného vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 28 ods. 1 a 2, článku 30 ods. 1 a 3, článku 37 ods. 2, článku 41 ods. 2 a 3 a článku 54 ods. 2 a 3 stanovuje niekoľko možností pre takéto požiadavky. Uviesť sa musí aj plné znenie príslušnej požiadavky.

(28)  Z vykonávania nariadenia (EÚ) 2016/2031 v praxi vyplýva, že v rastlinolekárskych osvedčeniach by sa mal uvádzať aj odkaz na požiadavky prijaté podľa článku 37 ods. 4 nariadenia, konkrétne opatrenia na zabránenie výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov na príslušných rastlinách na výsadbu, ako sa uvádza v článku 36 písm. f) toho nariadenia, v prípade, ak sa v príslušné ustanovenie obsahuje viacero rôznych možností pre takéto požiadavky. Je to v súlade s prístupom týkajúcim sa karanténnych škodcov Únie, keďže článok 71 ods. 2 uvedeného nariadenia obsahuje odkaz na vykonávací akt prijatý podľa článku 41 ods. 2 a 3. Zároveň sa tým prinesie väčšia zrozumiteľnosť a istota pre príslušné orgány, profesionálnych prevádzkovateľov a tretie krajiny, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa regulovaných nekaranténnych škodcov a príslušné rastliny na výsadbu.

(29)  Z tohto dôvodu by mal byť súčasťou článku 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 odkaz na vykonávacie akty prijaté podľa článku 37 ods. 4. Okrem toho by sa mal odstrániť odkaz na článok 37 ods. 2, keďže nie je relevantný pre obsah dodatkového vyhlásenia rastlinolekárskeho osvedčenia. Komisia by mala zabezpečiť, aby boli do dátumu začatia uplatňovania daného ustanovenia aktualizované pravidlá týkajúce sa výskytu regulovaných nekaranténnych škodcov na rastlinách určených na výsadbu, a to prispôsobením príslušných požiadaviek stanovených vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2019/2072.

(30)   V článku 81 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa stanovuje, že rastlinný pas sa nevyžaduje na premiestňovanie rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov dodávaných priamo konečnému používateľovi vrátane záhradkárov. Táto výnimka sa však nevzťahuje na konečných používateľov, ktorí tieto rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety nadobudnú z predaja cez zmluvy uzavreté na diaľku.

(31)   Ako ukázali skúsenosti od prijatia nariadenia (EÚ) 2016/2031, v niektorých prípadoch je vhodné, aby určité rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety neboli sprevádzané rastlinným pasom, aj keď sa distribuujú prostredníctvom predaja na diaľku. Komisia by preto mala mať vykonávacie právomoci, ktoré jej umožnia stanoviť, že článok 81 ods. 1 písm. a) sa za určitých podmienok nemá uplatňovať na konkrétne rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety distribuované prostredníctvom predaja na diaľku. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(32)  V súlade s článkom 88 nariadenia (EÚ) 2016/2031 majú dotknutí profesionálni prevádzkovatelia pripojiť rastlinné pasy k obchodnej jednotke dotknutých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov pred ich premiestnením v rámci územia Únie v súlade s článkom 79 alebo pred ich uvedením do chránenej zóny alebo premiestnením v rámci nej v súlade s článkom 80 nariadenia (EÚ) 2016/2031. Ak sú takéto rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety premiestňované v balení, vo zväzku alebo v nádobe, rastlinný pas sa má pripojiť na takéto balenie, zväzok alebo nádobu.

(33)  Z obchodných praktík na základe nariadenia (EÚ) 2016/2031 vyplýva, že v niektorých prípadoch nie je pripájanie rastlinných pasov k obchodným jednotkám konkrétnych rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov uskutočniteľné z dôvodu ich veľkosti, tvaru alebo iných osobitných vlastností ▌. Namiesto toho by sa malo umožniť premiestňovanie obchodných jednotiek týchto rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov v rámci územia Únie s rastlinným pasom, ktorý ich sprevádza inak ako fyzickým pripájaním. Požiadavky nariadenia (EÚ) 2016/2031 na vydávanie rastlinných pasov príslušných rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov sa majú uplatňovať naďalej.

(34)  Komisia by preto mala mať vykonávacie právomoci, ktoré jej umožnia povoliť premiestňovanie určitých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov bez pripojenia rastlinného pasu k ich obchodným jednotkám, a to z dôvodu ich veľkosti, tvaru, spôsobu balenia alebo iných osobitných vlastností, pre ktoré je takéto pripojenie nepraktické. V tejto súvislosti je potrebné stanoviť postupy zabezpečujúce, aby sa rastlinný pas aj napriek tomu, že nie je pripojený, naďalej využíval a aby odkazoval na príslušné rastliny, rastlinné produkty a iné predmety ▌. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(35)   V článku 94 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa stanovuje, že rastlinné pasy sa majú vydávať na hraničných kontrolných staniciach, aby nahradili rastlinolekárske osvedčenia pre rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety uvedené na územie Únie. Namiesto vydávania rastlinných pasov na hraničných kontrolných staniciach môžu členské štáty nahradiť rastlinolekárske osvedčenie overenou kópiou originálu rastlinolekárskeho osvedčenia, ktorá bude sprevádzať rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety počas ich premiestňovania až do miesta vydania rastlinného pasu. V snahe podporiť proces digitalizácie, znížiť administratívnu záťaž a častejšie využívať elektronický informačný systém podľa článku 103 uvedeného nariadenia by členské štáty mali mať možnosť v takýchto prípadoch používať informácie uložené v tomto systéme za predpokladu, že elektronické rastlinolekárske osvedčenie alebo digitálna kópia rastlinolekárskeho osvedčenia sú v uvedenom systéme prístupné a na žiadosť príslušných orgánov sa sprístupnia. Vzhľadom na záruky týkajúce sa bezpečného prístupu k dokumentom, ktoré elektronický informačný systém poskytuje, by sa zavedenie uvedenej možnosti nemalo viac obmedzovať iba na územie členského štátu, v ktorom boli rastlinolekárske dovozné kontroly vykonané. Z podobných dôvodov by sa obmedzenie iba na územie členského štátu už nemalo vzťahovať ani na používanie overených kópií.

(36)  V súlade s článkom 99 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031 je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa uvedené nariadenie dopĺňa tým, že sa v nich stanoví, ktoré prvky vyžadované na základe uplatniteľných medzinárodných noriem majú byť uvedené v úradných osvedčeniach určených pre rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety okrem dreveného obalového materiálu. Od prijatia nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa neprijali žiadne takéto medzinárodné normy, pričom v súčasnosti žiadna medzinárodná organizácia nevykonáva prípravné práce na vypracovanie takýchto noriem. V dôsledku toho nie je bez takýchto medzinárodných noriem možné podľa článku 99 nariadenia (EÚ) 2016/2031 prijať delegovaný akt, v ktorom sa stanovia prvky nevyhnutné pre príslušné úradné osvedčenia. Bez takéhoto delegovaného aktu sa nemôže uskutočniť uvedenie na územie Únie rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov s týmito úradnými osvedčeniami ako alternatívami k rastlinolekárskym osvedčeniam.

(37)  V súlade s určitými vykonávacími aktmi prijatými podľa smernice Rady 77/93/EHS(9) a smernice Rady 2000/29/ES(10) sa okrem toho rastliny, rastlinné produkty a iné predmety naďalej uvádzajú na územie Únie so sprievodnými úradnými osvedčeniami inými než rastlinolekárske osvedčenia vydanými vo viacerých tretích krajinách. Týmito aktmi sú najmä rozhodnutia Komisie 93/365/EHS(11), 93/422/EHS(12) a 93/423/EHS(13), ako aj vykonávacie rozhodnutie 2013/780/EÚ(14). Uvedené rozhodnutia sa prijali, keďže neexistovali žiadne príslušné medzinárodné normy.

(38)  Zo skúseností získaných pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2016/2031 a z uvedených rozhodnutí, ktoré sú stále účinné, vyplýva, že uvedené úradné osvedčenia poskytujú primerané záruky rastlinolekárskej ochrany územia Únie, a to napriek skutočnosti, že nikdy neexistovali príslušné medzinárodné normy. Z tohto dôvodu a na zabezpečenie toho, aby sa ďalej používali úradné osvedčenia podľa nariadenia (EÚ) 2016/2031, by sa mala z článku 99 ods. 1 vypustiť podmienka, že prvky uvedeného delegovaného aktu sa vyžadujú na základe uplatniteľných medzinárodných noriem.

(39)  Komisia má v súlade s článkom 103 nariadenia (EÚ) 2016/2031 zaviesť elektronický systém na podávanie oznámení členskými štátmi. S cieľom zabezpečiť, aby sa takýto elektronický systém mohol uplatňovať aj na podávanie správ, ako sú správy o prieskumoch na zisťovanie karanténnych škodcov Únie, prioritných škodcov, škodcov, na ktorých sa vzťahujú opatrenia prijaté v zmysle článkov 29 a 30 nariadenia (EÚ) 2016/2031, a karanténnych škodcov v chránených zónach, by sa prvá veta uvedeného článku mala zmeniť tak, aby zahŕňala aj podávanie správ členskými štátmi. Je to nevyhnutné na racionalizáciu systému podávania správ a posilnenie procesu digitalizácie rastlinolekárskych opatrení.

(40)  Nariadenie (EÚ) 2016/2031 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(41)   Zo skúseností z uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/2031 a nariadenia (EÚ) 2017/625(15) vyplýva, že oznamovanie chýbajúcich rastlinolekárskych osvedčení alebo iných úradných potvrdení v prípade rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov uvádzaných na územie Únie ako súčasť osobnej batožiny cestujúcich, alebo cestou poštových služieb na účely vlastnej spotreby alebo vlastného použitia zvyšuje administratívne zaťaženie príslušných orgánov v prípade daného rastlinolekárskeho rizika. Na oznamovanie týchto zásielok za predpokladu, že podliehajú opatreniam uvedeným v článku 1 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) 2017/625, by sa preto mala vzťahovať výnimka z uplatňovania článku 66 ods. 5 uvedeného nariadenia, ak ide o porušenie, ktoré sa týka rastlinolekárskeho osvedčenia alebo iných úradných potvrdení v zmysle článku 99 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031. V záujme získania efektívneho prehľadu o pôvode a povahe porušení v jednotlivých členských štátoch by si však príslušné orgány mali viesť záznamy o týchto prípadoch porušenia predpisov a mali by každoročne podávať Komisii a príslušným orgánom ostatných členských štátov súhrnnú správu o týchto záznamoch. S cieľom zlepšiť racionalizáciu a digitalizáciu povinností predkladania správ by sa tieto správy mali predkladať prostredníctvom systému riadenia informácií pre úradné kontroly (IMSOC), tak ako sa uvádza v článku 131 nariadenia (EÚ) 2017/625.

(42)  Aby sa tretím krajinám a ich profesionálnym prevádzkovateľom umožnilo prijímať nové pravidlá týkajúce sa vydávania rastlinolekárskych osvedčení v súvislosti s dodržiavaním pravidiel týkajúcich sa regulovaných nekaranténnych škodcov, zmena článku 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031 by sa mala uplatňovať od … [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/2031

Nariadenie (EÚ) 2016/2031 sa mení takto:

1.  V článku 18 ods. 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„6. Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom vymedzené oblasti ihneď po ich stanovení, a to spolu s danými škodcami a príslušnými prijatými opatreniami. Tieto oznámenia sa vykonávajú prostredníctvom elektronického oznamovacieho systému, ktorý je uvedený v článku 103. “;

"

2.  V článku 19 sa dopĺňa tento odsek:"

„8. Oznámenia uvedené v odseku 2 a zrušenie vymedzených oblastí uvedených v odseku 4 prebiehajú prostredníctvom elektronického oznamovacieho systému uvedeného v článku 103.“;

"

3.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 19a

Pohotovostný tím Únie pre zdravie rastlín

1.  Vytvorí sa pohotovostný tím Únie pre zdravie rastlín (ďalej len „tím“) zložený z odborníkov, tak aby členským štátom na požiadanie poskytoval naliehavú pomoc pri opatreniach, ktoré sa majú prijať podľa článkov 10 až 19, 27 a 28 nariadenia (EÚ) 2016/2031 v súvislosti s výskytom nových ohnísk karanténnych škodcov Únie a škodcov, na ktorých sa vzťahujú opatrenia prijaté podľa článku 30 tohto nariadenia. V náležite odôvodnených prípadoch môže tím poskytnúť naliehavú pomoc aj tretím krajinám hraničiacim s územím Únie alebo predstavujúcim bezprostredné rastlinolekárske riziko pre dané územie, a to na žiadosť jedného či viacerých členských štátov a dotknutej tretej krajiny v prípade výskytu ohnísk karanténnych škodcov Únie a škodcov, na ktorých sa vzťahujú opatrenia prijaté podľa článku 30 uvedeného nariadenia, na ich územiach.

Pri každom z prípadov pomoci Komisia vymenuje osobitných členov tímu na základe ich odborných znalostí a po porade s daným členským štátom alebo s dotknutou treťou krajinou.

Táto pomoc môže zahŕňať predovšetkým:

   a) vedeckú, odbornú a riadiacu pomoc na mieste alebo na diaľku, pokiaľ ide o eradikáciu daných škodcov, zabránenie ich šíreniu a iné opatrenia, a to v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi daného členského štátu alebo tretej krajiny, kde sa vyskytlo ohnisko nákazy alebo kde existuje podozrenie na jeho vznik;
   b) osobitné vedecké poradenstvo týkajúce sa vhodných diagnostických metód v koordinácii s príslušným referenčným laboratóriom Európskej únie uvedeným v článku 94 nariadenia (EÚ) 2017/625, prípadne aj s inými referenčnými laboratóriami;
   c) osobitnú pomoc na podporu koordinácie medzi príslušnými orgánmi členských štátov alebo tretích krajín, prípadne aj s týmito laboratóriami.

Obsah, podmienky a načasovanie tejto pomoci určí Komisia po dohode s daným členským štátom alebo s dotknutou treťou krajinou a príslušným členským štátom, resp. štátmi, ktoré odborníkov poskytujú.

2.   Členské štáty môžu Komisii predložiť zoznam odborníkov, ktorých navrhujú na vymenovanie za členov tímu, a priebežne tento zoznam aktualizujú. Zároveň poskytnú všetky relevantné informácie o každom navrhnutom odborníkovi týkajúce sa jeho profesijného profilu a oblasti, v ktorej disponuje odbornými poznatkami.

3.   Členovia tímu majú nárok na náhradu za účasť na činnostiach tímu na mieste a v uplatniteľných prípadoch aj za to, že pôsobia ako vedúci tímu alebo spravodajcovia ku špecifickým otázkam týkajúcim sa misie.

Náhradu za účasť, úhrady cestovných výdavkov a diéty vypláca Komisia v súlade s pravidlami o náhrade cestovných výdavkov, diét a iných výdavkov na odborníkov.“;

"

4.  V článku 22 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„3. Každý rok do 30. apríla členské štáty predložia Komisii a ostatným členským štátom správu o výsledkoch prieskumov uvedených v odseku 1, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Uvedené správy obsahujú informácie o tom, kde sa prieskumy vykonali, o ich načasovaní, o škodcoch, rastlinách a rastlinných produktoch alebo iných predmetoch, ktorých sa týkali, o počte kontrol a odobratých vzoriek, ako aj zistenia v súvislosti s každým daným škodcom. Tieto správy sa podávajú v rámci elektronického systému na podávanie oznámení a správ uvedeného v článku 103, ktorý na tento účel zaviedla Komisia.“

"

5.  Článok 23 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Viacročné programy prieskumov sa vytvoria na obdobie piatich až desiatich rokov. Tieto programy sa preskúmajú a aktualizujú na základe uplatniteľných pravidiel a fytosanitárnej situácie na danom území.“;

"

b)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Členské štáty na požiadanie oznámia Komisii a ostatným členským štátom svoje viacročné programy prieskumov. Tieto oznámenia sa podávajú v rámci elektronického systému na podávanie oznámení a správ uvedeného v článku 103.“

"

6.  V článku 24 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Každý rok do 30. apríla členské štáty podajú Komisii a ostatným členským štátom správu o výsledkoch prieskumov uvedených v odseku 1, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Tieto správy sa podávajú v rámci elektronického systému na podávanie oznámení a správ uvedeného v článku 103.“

"

7.  V článku 25 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Pohotovostné plány je možné vypracovať spoločne pre viacerých prioritných škodcov s podobným vývojovým cyklom a podobnou škálou hostiteľských druhov. Pohotovostný plán musí v týchto prípadoch obsahovať všeobecnú časť spoločnú pre všetkých prioritných škodcov, na ktorých sa vzťahuje, ako aj osobitné časti pre každého z daných prioritných škodcov. Podobne môžu členské štáty spolupracovať na synchronizácii plánov pre určité druhy, prípadne pre prioritné druhy škodcov s podobnou biológiou a prekrývajúcimi sa alebo susediacimi oblasťami výskytu.“

"

8.  V článku 30 ods. 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„V náležitom prípade sa prostredníctvom týchto opatrení vykonáva osobitne v súvislosti s každým daným škodcom jedno alebo viaceré z ustanovení uvedených v článku 28 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až g). Môžu zahŕňať zákaz týkajúci sa zavlečenia škodcu na územie Únie, jeho premiestňovania, držania, rozmnožovania alebo uvoľňovania na tomto území a/alebo požiadavky týkajúce sa uvádzania rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie a ich premiestňovania v rámci neho.

"

9.  V článku 34 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Každý rok do 30. apríla členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom výsledky prieskumov uvedených v odseku 1, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Tieto oznámenia sa podávajú v rámci elektronického systému na podávanie oznámení a správ uvedeného v článku 103.“

"

10.  V článku 37 sa dopĺňa tento odsek:"

„10. V prípade, že rastliny na výsadbu boli uvedené na územie Únie alebo sa v rámci územia Únie premiestňujú tak, že sa poruší odsek 1 tohto článku, členské štáty prijmú potrebné opatrenia ▌a prostredníctvom elektronického systému na podávanie oznámení a správ uvedeného v článku 103 oznámia toto porušenie a uvedené opatrenia Komisii a ostatným členským štátom.

Členské štáty tieto opatrenia zároveň oznámia aj tretej krajine, z ktorej boli rastliny na výsadbu uvedené na územie Únie.“

"

11.  V článku 42 ods. 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:"

„Komisia je splnomocnená prijať v súlade článkom 105 delegovaný akt, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie stanovením postupu na zostavovanie zoznamov vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov.

V rámci tohto postupu sa musia stanoviť všetky tieto prvky:

   a) zhromaždenie príslušných dôkazov na vyhodnotenie vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov;
   b) opatrenia, ktoré sa majú prijať po získaní týchto dôkazov;
   c) postupy príslušného vyhodnotenia;
   d) zaobchádzanie so spismi v súvislosti s dôvernosťou a ochranou údajov.“

"

12.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 42a

Dočasné výnimky zo zákazov stanovených v článkoch 40 a 42 a z požiadaviek uvedených v článku 41

1.  Odchylne od článku 40 ods. 1 a článku 41 ods. 1 môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijať dočasné výnimky zo zákazu stanoveného v článku 40 ods. 1 a z osobitných a rovnocenných požiadaviek uvedených v článku 41 ods. 2, pokiaľ ide o uvedenie špecifických rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie, ktoré majú pôvod v jednej alebo vo viacerých tretích krajinách a ktoré predstavujú rastlinolekárske riziko, ktoré ešte nebolo úplne vyhodnotené.

Týmito vykonávacími aktmi:

   a) sa stanovia dočasné opatrenia týkajúce sa uvedenia týchto rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov na územie Únie, a to v súlade so zásadami uvedenými v oddiele 2 prílohy II a
   b) zmenia sa príslušné časti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 40 ods. 2 a článku 41 ods. 2, a to vložením odkazu na výnimku týkajúcu sa dotknutej rastliny, rastlinného produktu alebo iného predmetu.

2.  Dočasné výnimky uvedené v odseku 1 sa môžu prijať len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

   a) i) Komisia získa dôkazy odôvodňujúce prijatie dočasných výnimiek s rovnocennými alebo prísnejšími požiadavkami, ako sú požiadavky uvedené v článku 41 nariadenia (EÚ) 2016/2031, alebo ii) dotknutá tretia krajina podala Komisii žiadosť obsahujúcu úradné písomné záruky o tom, že sa na jej území pred podaním žiadosti a v čase jej podania uplatňujú opatrenia, ktoré sú potrebné na riešenie príslušného rastlinolekárskeho rizika a
   b) predbežným vyhodnotením sa preukázalo, že tieto rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety predstavujú riziko, ktoré možno znížiť na prijateľnú úroveň uplatnením ▌nevyhnutných opatrení v súvislosti s daným rastlinolekárskym rizikom.

3.  Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 105, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie, pokiaľ ide o postup, ktorý sa má dodržiavať na účely udeľovania dočasných výnimiek uvedených v odseku 1. V tomto delegovanom akte sa stanovia tieto prvky postupu:

   a) príprava, obsah a predloženie príslušnej žiadosti a spisov dotknutými tretími krajinami;
   b) opatrenia, ktoré sa majú prijať po doručení týchto žiadostí a spisov, v prípade potreby aj vrátane konzultácií s vedeckými orgánmi alebo zváženia vedeckých stanovísk alebo štúdií;
   c) zaobchádzanie so žiadosťami a spismi v súvislosti s dôvernosťou a ochranou údajov.

4.  Odchylne od článku 42 ods. 2 môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijať dočasné výnimky z aktov uvedených v článku 42 ods. 3, ak boli splnené všetky tieto podmienky:

   a) príslušné rastlinolekárske riziko vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov ešte nebolo úplne vyhodnotené;
   b) predbežným vyhodnotením sa preukázalo, že tieto rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety predstavujú riziko, ktoré možno znížiť na prijateľnú úroveň uplatnením nevyhnutných opatrení v súvislosti s daným rastlinolekárskym rizikom;
   c) pokiaľ ide o dotknuté rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety, ešte sa neprijal žiaden vykonávací akt podľa článku 42 ods. 4.

Uvedenými vykonávacími aktmi sa stanovia dočasné opatrenia, ktoré sú potrebné na zníženie príslušného rastlinolekárskeho rizika na prijateľnú úroveň a ktoré sa týkajú uvedenia týchto rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov do Únie.

5.  Vo vykonávacích aktoch uvedených v odsekoch 1 ▌a 4 sa stanoví každoročné podávanie správ dotknutej tretej krajiny v súvislosti s uplatňovaním príslušných dočasných opatrení. Ak príslušná správa vedie k záveru, že príslušné riziko sa oznámenými opatreniami náležite nerieši, akt, ktorým sa tieto opatrenia stanovujú, sa podľa potreby hneď zruší alebo zmení.

6.  Obdobie uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v odseku 1 nesmie byť dlhšie ako päť rokov. Toto obdobie sa však môže predĺžiť a na príslušnú výnimku sa môžu vzťahovať zmenené podmienky, ak sa to odôvodní v aktualizovanom vyhodnotení.

7.  Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 1 ▌a 4 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 2.“

"

13.  V článku 44 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) dotknutá tretia krajina prostredníctvom uplatnenia jedného alebo viacerých opatrení, ktoré sú stanovené v rámci jej úradných kontrol, zabezpečí úroveň rastlinolekárskej ochrany, ktorá je rovnocenná s osobitnými požiadavkami, pokiaľ ide o uvedenie dotknutých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov z iných tretích krajín na územie Únie a/alebo ich premiestňovanie v rámci neho;“

"

14.  V článku 71 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. V rastlinolekárskom osvedčení sa v časti s názvom „Dodatkové vyhlásenie“ uvedie, ktorá osobitná požiadavka je splnená, keď sa podľa príslušného vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 28 ods. 1 a 2, článku 30 ods. 1 a 3, článku 37 ods. 4, článku 41 ods. 2 a 3 a článku 54 ods. 2 a 3 umožňuje niekoľko rôznych možností pre takéto požiadavky. Uvedie sa aj plné znenie danej požiadavky. Ak ide o jednu alebo viaceré kategórie rastlín určených na výsadbu podľa článku 37 ods. 7 v prípade regulovaných nekaranténnych škodcov Únie, musí táto špecifikácia obsahovať úplné znenie príslušnej možnosti pre danú kategóriu.“

"

15.   V článku 81 sa dopĺňa tento odsek:"

„3. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť prípady, v ktorých sa ustanovenie uvedené v odseku 1 písm. a) tohto článku nevzťahuje na niektoré rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety distribuované prostredníctvom predaja na diaľku. V týchto vykonávacích aktoch sa môžu stanoviť určité podmienky na jeho uplatňovanie. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 2.“

"

16.  V článku 88 sa dopĺňajú tieto odseky:"

„Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť, že sa:

   a) určia rastliny, rastlinné produkty a iné predmety, ktoré možno odchylne od prvého odseku premiestňovať v rámci Únie s rastlinným pasom, ktorý ich sprevádza inak ako fyzickým pripojením, a to z dôvodov ich veľkosti, tvaru alebo spôsobu balenia, pre ktoré je takéto pripojenie nemožné alebo mimoriadne ťažké a
   b) zavedú pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby daný rastlinný pas napriek tomu, že nie je pripojený, naďalej odkazoval na príslušné rastliny, rastlinné produkty a iné predmety.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 2.“

"

17.   V článku 94 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Odchylne od prvého pododseku odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť o nahradení rastlinolekárskeho osvedčenia na mieste vstupu dotknutej rastliny, rastlinného produktu alebo iného predmetu na územie Únie, a to i) overenou kópiou pôvodného rastlinolekárskeho osvedčenia. Overenú kópiu pôvodného rastlinolekárskeho osvedčenia vydá príslušným orgánom a musí sprevádzať premiestňovanie dotknutej rastliny, rastlinného produktu alebo iného predmetu až do miesta vydania rastlinného pasu; alebo ii) informáciami uloženými v elektronickom informačnom systéme uvedenom v článku 103 pod podmienkou, že elektronické rastlinolekárske osvedčenie alebo digitálna kópia rastlinolekárskeho osvedčenia sú v tomto systéme prístupné a na žiadosť príslušných orgánov budú k dispozícii počas premiestňovania dotknutej rastliny, rastlinného produktu alebo iného predmetu až do vydania rastlinného pasu.“

"

18.  V článku 99 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 105, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie tým, že sa v ňom stanovia prvky, ktoré budú obsiahnuté v úradných osvedčeniach určených pre rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety okrem dreveného obalového materiálu, ako forma dôkazu o vykonaní opatrení prijatých v súlade s článkom 28 ods. 1 alebo 2, článkom 30 ods. 1 alebo 3, článkom 41 ods. 2 alebo 3, článkom 44 alebo s článkom 54 ods. 2 alebo 3.“

"

19.  V článku 103 sa prvá veta nahrádza takto:"

„Komisia zavedie elektronický systém na podávanie oznámení a správ členskými štátmi.“

"

20.  V článku 104 prvom odseku sa prvá veta nahrádza takto:"

„Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa podávania oznámení uvedených v článku 9 ods. 1 a 2, článku 11, článku 17 ods. 3, článku 18 ods. 6, článku 19 ods. 2, článku 19 ods. 8, článku 28 ods. 7, článku 29 ods. 3 prvom pododseku, článku 30 ods. 8, článku 33 ods. 1, článku 37 ods. 10, článku 40 ods. 4, článku 41 ods. 4, článku 46 ods. 4, článku 49 ods. 6, článku 53 ods. 4, článku 54 ods. 4, článku 62 ods. 1, článku 77 ods. 2 a v článku 95 ods. 5.“.

"

Článok 2

Zmena nariadenia (EÚ) 2017/625

V článku 66 nariadenia (EÚ) 2017/625 sa vkladá tento odsek:"

„5a. Rastliny, rastlinné produkty alebo iné predmety, na ktoré sa vzťahujú opatrenia uvedené v článku 1 ods. 2 písm. g), a ktoré vstupujú do Únie ako súčasť osobnej batožiny cestujúcich alebo cestou poštových služieb na účely vlastnej spotreby alebo vlastného použitia, sú oslobodené od oznamovacej povinnosti stanovenej v odseku 5, ak ide o prípad porušenia predpisov z dôvodu absencie rastlinolekárskeho osvedčenia alebo iného úradného potvrdenia, ako sa uvádza v článku 99 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

Príslušné orgány si vedú záznamy o týchto prípadoch porušenia a každoročne podávajú Komisii a príslušným orgánom ostatných členských štátov súhrnnú správu o týchto záznamoch.

Táto správa sa predkladá prostredníctvom systému riadenia informácií pre úradné kontroly IMSOC.“.

"

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 bod 14 sa uplatňuje od … [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

(1) Ú. v. EÚ C, C/2024/1588, 5.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1588/oj.
(2)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(3)Ú. v. EÚ C, C/2024/1588, 5.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1588/oj.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(5)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4).
(6)Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1715 z 30. septembra 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá fungovania systému riadenia informácií pre úradné kontroly a jeho zložiek (nariadenie o IMSOC) (Ú. v. EÚ L 261, 14.10.2019, s. 37).
(7)Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2072 z 28. novembra 2019, ktorým sa stanovujú jednotné podmienky vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031, pokiaľ ide o ochranné opatrenia proti škodcom rastlín, a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 690/2008 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2019 (Ú. v. EÚ L 319, 10.12.2019, s. 1).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2011/182/oj).
(9)Smernica Rady 77/93/EHS z 21. decembra 1976 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do členských štátov (Ú. v. ES L 26, 31.1.1977, s. 20).
(10)Smernica Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1).
(11)Rozhodnutie Komisie 93/365/EHS z 2. júna 1993, ktoré oprávňuje členské štáty poskytovať výnimky z určitých ustanovení smernice Rady 77/93/EHS v súvislosti s tepelne ošetreným drevom ihličnatých drevín pôvodom z Kanady a ktoré uvádza podrobnosti systému značenia, ktorý sa vyžaduje pre tepelne ošetrené drevo (Ú. v. ES L 151, 23.6.1993, s. 38).
(12)Rozhodnutie Komisie 93/422/EHS z 22. júna 1993, ktoré oprávňuje členské štáty poskytovať výnimky z určitých ustanovení smernice Rady 77/93/EHS v súvislosti so sušeným drevom ihličnatých drevín pôvodom z Kanady a ktoré uvádza podrobnosti systému značenia, ktorý sa vyžaduje pre sušené drevo (Ú. v. ES L 195, 4.8.1993, s. 51).
(13)Rozhodnutie Komisie 93/423/EHS z 22. júna 1993, ktoré oprávňuje členské štáty na derogácie z niektorých ustanovení smernice Rady 77/93/EHS, pokiaľ ide o drevo ihličnatých stromov pochádzajúce zo Spojených štátov amerických, vysušené v sušiarni, a ktorým sa stanovujú podrobnosti požadovaného systému značenia na drevo vysušené v sušiarni (Ú. v. ES L 195, 4.8.1993, s. 55).
(14)Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/780/EÚ z 18. decembra 2013, ktorým sa stanovuje výnimka z článku 13 ods. 1 bodu ii) smernice Rady 2000/29/ES, pokiaľ ide o odkôrnené rezivo zo stromov Quercus L., Platanus L. a Acer saccharum Marsh. s pôvodom v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 61).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).


Transparentnosť a integrita činností v oblasti environmentálneho, sociálneho a správneho (ESG) hodnotenia
PDF 131kWORD 53k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a integrite činností poskytovania environmentálnych, sociálnych a správnych ratingov (ratingov ESG) (COM(2023)0314 – C9-0203/2023 – 2023/0177(COD))
P9_TA(2024)0347A9-0417/2023
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0314),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0203/2023),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 4. októbra 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. októbra 2023(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0417/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o transparentnosti a integrite činností poskytovania environmentálnych, sociálnych a správnych ratingov (ratingov ESG) a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088(3)

P9_TC1-COD(2023)0177


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 nový globálny rámec udržateľného rozvoja: Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj(6), pričom jej jadrom sú ciele udržateľného rozvoja. Oznámenie Komisie z roku 2016 o ďalších krokoch smerom k udržateľnej budúcnosti Európy(7) spája ciele udržateľného rozvoja s rámcom príslušných politík Únie, aby sa od počiatku zohľadňovali všetky opatrenia a politické iniciatívy Únie, a to tak v rámci Únie, ako aj v globálnom kontexte. V záveroch Európskej rady z 20. júna 2017(8) sa potvrdil záväzok Únie a členských štátov vykonávať Agendu 2030 naplno koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom a v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami. Zásady zodpovedného investovania OSN navyše podpísalo viac ako 3000 signatárov, ktorí spravujú aktíva v súhrnnej hodnote viac ako 100 biliónov EUR. Komisia uverejnila 11. decembra 2019 oznámenie o Európskej zelenej dohode(9). Európsky parlament a Rada podpísali 30. júna 2021 európsky právny predpis v oblasti klímy, ktorým sa do práva Únie zakotvuje cieľ stanovený v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (ďalej len „Európska zelená dohoda“), aby sa hospodárstvo a spoločnosť Únie stali do roku 2050 klimaticky neutrálnymi.

(2)  Prechod na udržateľné hospodárstvo je kľúčový na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti a udržateľnosti hospodárstva Únie a kvality života občanov v Únii a na udržanie globálneho otepľovania výrazne pod prahovou hodnotou 1,5 °C. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Únie a v zmluvách Únie sa uznávajú jej sociálne a environmentálne rozmery.

(3)  Dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja v Únii si vyžaduje nasmerovanie kapitálových tokov k udržateľným investíciám. Na dosiahnutie uvedených cieľov je potrebné plne využiť potenciál vnútorného trhu. V tejto súvislosti je podstatné odstrániť prekážky pre účinný pohyb kapitálu smerom k udržateľným investíciám na vnútornom trhu, zabrániť výskytu takýchto prekážok a stanoviť pravidlá a normy s cieľom na jednej strane presadzovať udržateľné financovanie a na druhej strane odrádzať od investícií, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja.

(4)  Prístup EÚ k udržateľnému a inkluzívnemu rastu je zakotvený v 20 zásadách Európskeho piliera sociálnych práv v záujme zabezpečenia spravodlivého prechodu k tomuto cieľu a politikám tak, aby sa na nikoho nezabudlo. V sociálnom acquis EÚ vrátane stratégií týkajúcich sa Únie rovnosti(10) sa navyše stanovujú normy v oblasti pracovného práva, rovnosti, prístupnosti, zdravia a bezpečnosti pri práci a nediskriminácie.

(5)  Finančné trhy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska smerovania kapitálu do investícií potrebných na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia. V marci 2018 Komisia uverejnila svoj akčný plán o financovaní udržateľného rastu(11), v ktorom stanovila svoju stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Zámerom tohto akčného plánu je začleniť faktory udržateľnosti do riadenia rizík a preorientovať kapitálové toky na udržateľné investície s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast.

(6)  V rámci akčného plánu Komisia zadala vypracovanie štúdie s názvom Study on Sustainability Related Ratings, Data and Research (Štúdia o ratingoch, údajoch a výskume súvisiacich s udržateľnosťou)(12) s cieľom zhodnotiť vývoj na trhu s produktmi a službami súvisiacimi s udržateľnosťou, identifikovať hlavných účastníkov trhu a upozorniť na potenciálne nedostatky. V rámci tejto štúdie sa poskytol súpis a klasifikácia účastníkov trhu, produktov a služieb udržateľnosti dostupných na trhu a analýza využívania a vnímanej kvality produktov a služieb súvisiacich s udržateľnosťou zo strany účastníkov trhu. V štúdii sa poukázalo na existenciu konfliktov záujmov, nedostatočnú transparentnosť a presnosť metodík environmentálnych, sociálnych a správnych ratingov (ratingov ESG) a nejasnosť v oblasti terminológie a činností poskytovateľov ratingov ESG.

(7)  V rámci Európskej zelenej dohody Komisia predložila obnovenú stratégiu v oblasti udržateľnosti. Obnovená stratégia v oblasti udržateľného financovania bola prijatá 6. júla 2021(13).

(8)  Následne Komisia v rámci obnovenej stratégie v oblasti udržateľného financovania oznámila verejnú konzultáciu o ratingoch ESG, ktorá sa zahrnie do posúdenia vplyvu. V rámci verejnej konzultácie, ktorá sa konala v roku 2022, zainteresované strany potvrdili obavy týkajúce sa nedostatočnej transparentnosti metodík a cieľov ratingov ESG a nedostatočnej jasnosti v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa ratingov ESG. Keďže dôvera je pre fungovanie finančných trhov kľúčová, takýto nedostatok transparentnosti a spoľahlivosti ratingov ESG by sa mal urýchlene riešiť.

(9)  Na medzinárodnej úrovni Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (ďalej len „IOSCO“) vydala v novembri 2021 správu, ktorá obsahovala súbor odporúčaní pre poskytovateľov ratingov ESG a dátových produktov ESG(14). Komisia a orgán ESMA by mali zvážiť uplatňovanie odporúčaní organizácie IOSCO na ratingy ESG uverejnené v novembri 2021 pri posudzovaní súladu jurisdikcie tretej krajiny alebo poskytovateľa ratingov ESG z tretej krajiny s požiadavkami tohto nariadenia na účely rovnocennosti, schválenia alebo uznania.

(10)  Ratingy ESG zohrávajú dôležitú úlohu na globálnych kapitálových trhoch, keďže investori, dlžníci a emitenti čoraz viac využívajú tieto ratingy ESG v rámci procesu prijímania informovaných, udržateľných investičných a finančných rozhodnutí. Úverové inštitúcie, investičné spoločnosti, poisťovne, životné poisťovne a zaisťovne okrem iného často používajú tieto ratingy ESG pri svojej investičnej činnosti ako referenciu pre výkonnosť v oblasti udržateľnosti alebo pre riziká a príležitosti v oblasti udržateľnosti. Ratingy ESG majú následne výrazný vplyv na fungovanie trhov a na presvedčenie a dôveru investorov a spotrebiteľov. V záujme zabezpečenia toho, aby ratingy ESG používané v Únii boli nezávislé, podľa možnosti porovnateľné, nestranné, systematické a primeranej kvality, je dôležité, aby sa činnosti poskytovania ratingov ESG vykonávali v súlade so zásadami integrity, transparentnosti, zodpovednosti a dobrej správy a aby zároveň prispievali k programu udržateľného financovania Únie. Dosiahnutím lepšej porovnateľnosti a zvýšenej spoľahlivosti ratingov ESG by sa zvýšila efektívnosť tohto rýchlo rastúceho trhu, a tým by sa uľahčil pokrok pri dosahovaní cieľov Zelenej dohody.

(11)  Ratingy ESG zohrávajú podpornú úlohu pri riadnom fungovaní trhu Únie s udržateľným financovaním, keďže prinášajú dôležité informácie pre investičné stratégie, riadenie rizík a povinnosti investorov a finančných inštitúcií zverejňovať informácie. Preto je potrebné zabezpečiť, aby ratingy ESG poskytovali používateľom podstatné informácie, ktoré sú užitočné pri rozhodovaní, a aby používatelia ratingov ESG lepšie pochopili ciele, ktoré ratingy ESG sledujú, a aké konkrétne otázky a ukazovatele tieto ratingy merajú.

(12)  Je potrebné uznať rôzne obchodné modely trhu s ratingmi ESG. Prvým obchodným modelom je model platený používateľom, v ktorom sú používatelia predovšetkým investormi nakupujúcimi ratingy ESG na účely investičných rozhodnutí. Druhým obchodným modelom je model platený emitentom, v ktorom podniky nakupujú ratingy ESG na posúdenie rizík a príležitostí v rámci svojich prevádzok. S cieľom zabezpečiť väčšiu spoľahlivosť ratingov poskytovaných v EÚ by mali mať položky s ratingovým hodnotením alebo emitenti položky s ratingovým hodnotením možnosť overiť údaje, ktoré používa poskytovateľ ratingov ESG. Na tento účel môže položka s ratingovým hodnotením alebo emitent položky s ratingovým hodnotením na požiadanie získať prístup k súboru údajov, ktoré sa použili na vydanie ich ratingu. Tým by sa položke s ratingovým hodnotením alebo emitentovi položky s ratingovým hodnotením poskytla príležitosť poukázať na akékoľvek faktické chyby v použitom súbore údajov, ktoré by mohli mať vplyv na kvalitu budúcich ratingov. Malo by ísť len o nástroj na overovanie faktov a položky s ratingovým hodnotením alebo emitenti položky s ratingovým hodnotením by v žiadnom prípade nemali mať možnosť ovplyvniť akýmkoľvek spôsobom ratingové metodiky alebo výsledok ratingu. Oznámenie emitentovi by sa malo uplatňovať len pred prvým vydaním ratingu, nie pri žiadnych následných aktualizáciách. Toto ustanovenie slúži ako prostriedok na informovanie hodnoteného subjektu o tom, že poskytovateľ ratingov ESG bude hodnotený.

(13)  Členské štáty činnosti poskytovateľov ratingov ESG ani podmienky, za ktorých ratingy ESG poskytujú, neregulujú a nevykonávajú nad nimi dohľad. Je pravdepodobné, že pri zabezpečovaní súladu s cieľmi udržateľného rozvoja a Európskej zelenej dohody a vzhľadom na existujúce odlišnosti, nedostatok transparentnosti a absenciu spoločných pravidiel by členské štáty prijali odlišné opatrenia a prístupy, ktoré by mali priamy negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu a vytvárali by prekážky pre tento trh a ktoré by boli škodlivé pre trh s ratingmi ESG. Pre poskytovateľov ratingov ESG, ktorí vydávajú ratingy ESG využívané finančnými inštitúciami a podnikmi v Únii, by tak v jednotlivých členských štátoch platili rôzne pravidlá. Rozdielne normy a trhové postupy by sťažili dosahovanie jasnosti pri zostavovaní ratingov ESG a možnosti ich porovnávania, čím by sa vytvorili nerovnaké trhové podmienky pre používateľov, vznikli by ďalšie prekážky na vnútornom trhu a hrozilo by riziko narušenia investičných rozhodnutí.

(14)  Toto nariadenie dopĺňa existujúci rámec EÚ pre udržateľné financovanie. Ratingy ESG by v konečnom dôsledku mali zjednodušiť informačné toky s cieľom uľahčiť investičné rozhodnutia.

(15)   S cieľom primerane vymedziť územnú pôsobnosť by toto nariadenie malo vychádzať z pojmu „pôsobiaci v Únii“, pričom by sa malo rozlišovať medzi prípadmi, keď sú poskytovatelia ratingov ESG usadení v Únii alebo mimo nej. V prvom prípade by sa poskytovatelia usadení v Únii mali považovať za poskytovateľov pôsobiacich v Únii, keď vydávajú a uverejňujú svoje ratingy ESG na svojej webovej stránke alebo inými prostriedkami, alebo keď vydávajú a distribuujú svoje ratingy ESG na základe predplatného alebo iných zmluvných vzťahov regulovaným finančným podnikom v Únii, podnikom, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ(15), podnikom patriacim do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES(16), najmä pokiaľ ide o emitentov z tretích krajín, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch EÚ, alebo verejným orgánom Únie alebo členských štátov. V druhom prípade by sa poskytovatelia usadení mimo Únie mali považovať za poskytovateľov pôsobiacich v Únii len vtedy, keď vydávajú a distribuujú svoje ratingy na základe predplatného alebo iných zmluvných vzťahov tým istým subjektom ako v prípade poskytovateľov ratingov ESG usadených v Únii.

(16)   Toto nariadenie má za cieľ upravovať vydávanie a distribúciu ratingov ESC a v relevantných prípadoch ich uverejňovanie, a nie je určené na reguláciu ich používania. Vzhľadom na územnú pôsobnosť tohto nariadenia, ktorá je spojená s koncepciou pôsobenia v Únii, by používatelia ratingov ESG mali spolupracovať s poskytovateľmi ratingov ESG, ktorí majú povolenie alebo sú registrovaní podľa ustanovení tohto nariadenia. V obmedzených prípadoch sa však používateľ v Únii môže rozhodnúť spolupracovať s poskytovateľom ratingov ESG, ktorý je usadený mimo Únie a nemá povolenie alebo nebol uznaný podľa tohto nariadenia. V takýchto prípadoch by sa mali prísne dodržiavať osobitné podmienky, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku obchádzania.

(17)   S cieľom primerane vymedziť škálu produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa vymedzenie ratingov ESG obmedzuje na stanoviská alebo bodovanie, ktoré sú založené na zavedenej metodike aj na vymedzenom klasifikačnom systéme. Napríklad za klasifikačný systém podľa tohto nariadenia by sa malo považovať zaradenie položky do kategórie alebo stupnice, ktorá je kladná alebo záporná, na základe zavedenej metodiky, pokiaľ ide o environmentálne, sociálne a ľudské práva alebo faktory správy, alebo vystavenie rizikám.

(18)  Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na uverejňovanie alebo distribúciu údajov o environmentálnych, sociálnych a ľudských právach a faktoroch správy, ktoré nevedú k vypracovaniu ratingu ESG. Okrem toho by sa takéto pravidlá nemali vzťahovať na produkty alebo služby, ktoré obsahujú prvok ratingu ESG vrátane investičného prieskumu, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ(17). Z rozsahu pôsobnosti týchto pravidiel by takisto mali byť vyňaté externé preskúmania európskych zelených dlhopisov a stanoviská druhej strany týkajúce sa zelených dlhopisov, dlhopisov uvádzaných na trh ako environmentálne udržateľné, dlhopisov viazaných na udržateľnosť, úverov a iných druhov dlhových nástrojov, pokiaľ takéto externé preskúmania a stanoviská druhej strany neobsahujú ratingy ESG vypracované posudzovateľom alebo poskytovateľom stanoviska druhej strany. Externé preskúmania zahŕňajú správy pred emisiou, ako sú správy o finančných rámcoch, preskúmania po emisii, ako sú správy o alokácii a správy o vplyve. Okrem toho by sa tieto pravidlá nemali vzťahovať na ratingy vypracované výlučne pre procesy akreditácie alebo certifikácie, ktoré nie sú zamerané na investičné a finančné analýzy alebo rozhodovanie. Tieto pravidlá by sa nemali vzťahovať ani na činnosti označovania ESG, keď sa označovanie udeľuje subjektom, finančným nástrojom alebo produktom. Táto výnimka je podmienená tým, že označenia ESG nezahŕňajú zverejňovanie ratingov ESG.

(19)   Toto nariadenie by sa v zásade nemalo vzťahovať na ratingy vypracované členmi Európskeho systému centrálnych bánk(ESCB). Tým sa má zabezpečiť, aby toto nariadenie nemalo neplánovaný vplyv na opatrenia ESCB, ktorých cieľom je prihliadať na klimatické alebo iné environmentálne a sociálne a správne aspekty v kontexte kolaterálového rámca menovej politiky ESCB pri sledovaní primárneho cieľa ESCB, ktorým je udržiavanie cenovej stability a podpora všeobecných hospodárskych politík v Únii.

(20)   Ak podnik alebo finančná inštitúcia zverejňuje informácie o svojich vlastných vplyvoch na udržateľnosť, rizikách a príležitostiach alebo o vplyvoch svojho hodnotového reťazca na udržateľnosť, takéto informácie by sa nemali považovať za rating ESG podľa tohto nariadenia.

(21)   Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na súkromné ratingy ESG vypracované na základe individuálnej objednávky a poskytnuté výlučne osobe, ktorá si ich objednala a ktoré nie sú určené na zverejnenie alebo distribúciu na základe predplatného alebo iným spôsobom. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať ani na ratingy ESG vydávané regulovanými finančnými podnikmi, ktoré sa používajú výlučne na vnútorné účely alebo sa poskytujú v rámci skupiny.

(22)   S cieľom ďalej zlepšiť fungovanie jednotného trhu a úroveň ochrany investorov je dôležité zabezpečiť dostatočnú a konzistentnú transparentnosť ratingov ESG vydávaných regulovanými finančnými podnikmi a začlenenými do ich finančných produktov alebo služieb, keď sa takéto ratingy zverejňujú, a preto sú viditeľné pre tretie strany. Investori by mali dostať primerané informácie o metodikách, z ktorých ratingy ESG vychádzajú a ktoré by sa mali zverejniť v marketingových oznámeniach. Týmto nariadením by sa preto mali doplniť aj povinnosti zverejňovania informácií týkajúce sa marketingových oznámení stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088(18). Podobné zverejňovanie by sa malo vyžadovať aj od akýchkoľvek iných regulovaných finančných podnikov v Únii, ktoré zverejňujú rating ESG v rámci svojich marketingových oznámení bez toho, aby sa na ne vzťahovalo nariadenie (EÚ) 2019/2088. Investori by mali prostredníctvom odkazu na príslušné webové sídlo dostať rovnaké informácie, aké sa vyžadujú od poskytovateľov ratingov ESG podľa bodu 1 prílohy III k tomuto nariadeniu, pričom by sa mal zohľadniť obsah informácií, ktoré už účastníci finančného trhu a finanční poradcovia zverejnili podľa nariadenia (EÚ) 2019/2088. Iné regulované finančné podniky by mali zverejňovať rovnaké informácie, pričom by mali zohľadniť rôzne druhy finančných produktov, ich charakteristiky a rozdiely medzi nimi, ako aj potrebu zabrániť duplicite s informáciami, ktoré už boli uverejnené v súlade s inými uplatniteľnými regulačnými požiadavkami. Vo všeobecnosti by sa malo zabrániť akejkoľvek duplicite uplatniteľných požiadaviek na zverejňovanie informácií. S rovnakým cieľom zabrániť duplicite pravidiel by regulované finančné podniky, ktoré vydávajú ratingy ESG a začleňujú tieto ratingy do finančných produktov alebo služieb, ktoré ponúkajú tretím stranám, mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(23)   Neziskové organizácie, ktoré vydávajú ratingy ESG na nekomerčné účely a ktoré uverejňujú tieto ratingy bezplatne, by sa nemali považovať za organizácie, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Mali by sa však v náležitých prípadoch usilovať o začlenenie požiadaviek na transparentnosť stanovených v tomto nariadení. Ak neziskové organizácie účtujú položkám s ratingovým hodnotením poplatok za nahlásenie údajov alebo získanie ratingu prostredníctvom svojej platformy, alebo ak účtujú používateľom prístup k akýmkoľvek informáciám o ratingoch ESG, mali by sa na ne vzťahovať požiadavky tohto nariadenia.

(24)   Fyzické osoby vrátane akademických pracovníkov a novinárov, ktoré uverejňujú a distribuujú ratingy ESG na nekomerčné účely, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(25)   Úverové inštitúcie, investičné spoločnosti, poisťovne a zaisťovne sa pri posudzovaní ESG profilu spoločností a pri prijímaní finančných rozhodnutí a rozhodnutí o udržateľných investíciách spoliehajú okrem iného na externé ratingy ESG, ako aj na externé dátové produkty ESG. Finančné inštitúcie by mali niesť zodpovednosť v prípade obvinení z environmentálne klamlivých vyhlásení týkajúcich sa ich finančných produktov, pričom toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na samotné šírenie informácií o ESG týkajúcich sa subjektov alebo finančných produktov na základe vlastnej alebo zavedenej metodiky, ktorá okrem iného zahŕňa súbory údajov o emisiách a údaje o kontroverzných otázkach. Komisia by mala vykonať preskúmanie tohto nariadenia, v rámci ktorého by posúdila, či je určený rozsah pôsobnosti dostatočný na zabezpečenie dôvery investorov a spotrebiteľov v udržateľnosť finančných produktov a služieb, a v prípade potreby navrhla rozšírenie súboru dátových produktov ESG a poskytovateľov dátových produktov ESG, na ktorých sa toto nariadenie vzťahuje.

(26)  Je dôležité stanoviť pravidlá, ktoré zabezpečia, aby ratingy ESG, ktoré poskytujú poskytovatelia ratingov ESG s povolením v Únii, mali primeranú kvalitu, podliehali príslušným požiadavkám s ohľadom na existenciu rôznych obchodných modelov a zabezpečovali integritu trhu. Tieto pravidlá by sa vzťahovali na celkové ratingy ESG týkajúce sa environmentálnych, sociálnych a správnych faktorov, a na ratingy, ktoré sa zameriavajú len na jeden environmentálny, sociálny alebo správny faktor alebo na jeho čiastkovú zložku. Namiesto súhrnnej metriky ESG zahŕňajúcej faktory E, S a G by sa mali poskytovať samostatné environmentálne (E), sociálne (S) a správne (G) ratingy. Ak sa poskytovatelia ratingov ESG napriek tomu rozhodnú poskytovať súhrnné ratingy, mali by zverejniť mieru a váhu priznanú každej zložke E, S a G, ktoré by mali byť prezentované spôsobom, ktorý zaisťuje porovnateľnosť, aby sa zaistila možnosť porovnania každej kategórie E, S a G s ostatnými.

(27)  Vzhľadom na využívanie ratingov ESG od poskytovateľov usadených mimo Únie je potrebné zaviesť požiadavky, na základe ktorých môžu poskytovatelia ratingov ESG usadení mimo Únie ponúkať svoje služby v Únii. Je to potrebné na zabezpečenie integrity trhu, ochrany investorov a riadneho presadzovania pravidiel. Preto sa pre týchto poskytovateľov ratingov ESG ▌ usadených mimo Únie navrhujú tri možné režimy: rovnocennosť, schválenie a uznanie. Zastrešujúcou zásadou je, že dohľad a regulácia v tretej krajine by mali byť rovnocenné s reguláciou ratingov ESG a dohľadom nad nimi v Únii. Preto sa ratingy ESG, ktoré poskytuje poskytovateľ týchto ratingov, ktorý je usadený alebo získal povolenie alebo registráciu v tretej krajine, môžu v Únii ponúkať len vtedy, ak Komisia prijala kladné rozhodnutie o rovnocennosti režimu tretej krajiny. Aby sa však predišlo akémukoľvek nepriaznivému vplyvu vyplývajúcemu z možného náhleho ukončenia ponuky ratingov ESG, ktoré na území Únie poskytoval poskytovateľ takýchto ratingov usadený mimo Únie, je potrebné stanoviť aj určité ďalšie mechanizmy, t. j. schválenie a uznanie. Každý poskytovateľ ratingov ESG so skupinovou štruktúrou by mal mať možnosť využívať mechanizmus schvaľovania ratingov ESG vypracovaných mimo Únie. Na tento účel by mal v rámci skupiny zriadiť poskytovateľa ratingov ESG s povolením v Únii. Tento poskytovateľ ratingov ESG, ktorému bolo udelené povolenie, by mal zabezpečiť, aby vydávanie a distribúcia schválených ratingov ESG spĺňali požiadavky, ktoré sú aspoň také prísne ako požiadavky tohto nariadenia. Okrem toho poskytovateľ usadený v Únii musí mať potrebné odborné znalosti na monitorovanie vydávania a distribúcie ratingov ESG poskytovateľa usadeného mimo Únie. Mal by existovať objektívny dôvod, prečo schválené ratingy vydáva poskytovateľ usadený mimo Únie. Požiadavka na preukázanie súladu, ako sa uvádza v tomto nariadení, by sa nemala preukazovať pre každý jednotlivý rating, ale skôr pre celkové metodiky a postupy zavedené poskytovateľom. Menší poskytovatelia ratingov ESG, ktorých konsolidovaný ročný čistý obrat všetkých ich činností je nižší ako kvantitatívna prahová hodnota stanovená odkazom na maximálnu sumu stanovenú v smernici o účtovníctve na vymedzenie malých skupín, by mali mať možnosť využívať režim uznávania. V prípade, že poskytovateľ ratingov ESG usadený mimo Únie podlieha dohľadu v tretej krajine, mali by sa zaviesť vhodné dojednania o spolupráci, aby sa zabezpečila riadna výmena informácií s dotknutým príslušným orgánom tretej krajiny.

(28)   Pojem usadenie zahŕňa všetky skutočné činnosti vykonávané prostredníctvom stálych dojednaní. Pri určovaní toho, či má subjekt so sídlom mimo EÚ miesto podnikania v členskom štáte, je vhodné zvážiť stupeň stability dojednaní, skutočné vykonávanie činností v Únii a osobitnú povahu poskytovaných hospodárskych činností a služieb.

(29)   Európska únia predstavuje jeden z hlavných trhov pre ratingy ESG. Je tiež jednou z prvých jurisdikcií, ktoré vypracovali nariadenie o transparentnosti a integrite činností poskytovania ratingov ESG. Komisia by mala pokračovať v spolupráci s medzinárodnými partnermi, aby podporila zbližovanie pravidiel, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov ratingov ESG.

(30)  S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dôvery investorov a spotrebiteľov vo vnútorný trh by poskytovatelia ratingov ESG, ktorí poskytujú tieto ratingy v Únii, mali mať povolenie. Preto je potrebné stanoviť harmonizované podmienky týkajúce sa takéhoto povolenia a postupy na udeľovanie, pozastavovanie a odňatie takéhoto povolenia. Poskytovatelia ratingov ESG, ktorým bolo udelené povolenie, by mali bez zbytočného odkladu oznámiť orgánu ESMA všetky podstatné zmeny podmienok pre udelenie počiatočného povolenia. Medzi podstatné zmeny patrí akékoľvek otvorenie alebo zatvorenie pobočky v rámci Únie. S cieľom zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť pre poskytovateľov ratingov ESG by orgán ESMA mal špecifikovať, čo predstavuje podstatnú zmenu, a to vydaním usmernení na tento účel.

(31)  S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň informovanosti investorov a iných používateľov ratingov ESG by sa informácie o týchto ratingoch a ich poskytovateľoch mali sprístupniť na jednotnom európskom mieste prístupu(19). ESAP by mal verejnosti poskytnúť jednoduchý centralizovaný prístup k takýmto informáciám.

(32)  Na zabezpečenie kvality a spoľahlivosti ratingov ESG by ich poskytovatelia mali používať ratingové metodiky, ktoré sú prísne, systematické, nezávislé, kontinuálne a ktoré možno odôvodniť. Poskytovatelia ratingov ESG by sa mali nabádať, aby sa zaoberali oboma aspektmi zásady dvojitej významnosti. Poskytovatelia ratingov ESG by mali metodiky ratingov ESG priebežne a aspoň raz ročne prehodnocovať, a to s ohľadom na európsky a medzinárodný vývoj vplývajúci na faktory E, S alebo G. Kľúčové je však ponechať na samotných poskytovateľoch ratingov ESG, aby si určili vlastné metodiky v súlade s vyššie uvedenými zásadami.

(33)  Poskytovatelia ratingov ESG by mali zverejňovať informácie o metodikách, modeloch a kľúčových ratingových predpokladoch, ktoré títo poskytovatelia používajú vo všetkých svojich činnostiach a produktoch týkajúcich sa ratingov ESG. Vzhľadom na to, že ratingy ESG využívajú investori, v ratingových produktoch by sa malo výslovne zverejňovať, ktorým rozmerom zásady dvojitej významnosti sa rating zaoberá, či ide o významné finančné riziko pre položku s ratingovým hodnotením alebo emitenta položky s ratingovým hodnotením, ako aj o významný vplyv položky s ratingovým hodnotením alebo emitenta položky s ratingovým hodnotením na životné prostredie a spoločnosť vo všeobecnosti, alebo či sa zohľadňuje len jeden z týchto rozmerov. Malo by sa takisto výslovne uviesť, či sa rating týka aj iných rozmerov. Z rovnakého dôvodu by poskytovatelia ratingov ESG mali používateľom týchto ratingov poskytovať podrobnejšie informácie o metodikách, modeloch a kľúčových predpokladoch ratingov ESG. Tieto informácie by mali používateľom ratingov ESG umožniť vykonať vlastnú hĺbkovú analýzu pri posudzovaní toho, či sa na tieto ratingy spoľahnúť alebo nie. Sprístupňovanie informácií týkajúcich sa metodík, modelov a kľúčových ratingových predpokladov by však nemalo odhaľovať citlivé obchodné informácie ani brániť inováciám. Poskytovatelia ratingov ESG by mali tiež zverejniť, či zohľadnili faktory E, S alebo G alebo ich súhrn, rating pridelený každému príslušnému faktoru a váhu priradenú každému z týchto faktorov v súhrne. Poskytovatelia ratingov ESG by mali tiež zverejniť obmedzenia informácií, ktoré majú k dispozícii, vrátane informácií o možnej spolupráci so zainteresovanými stranami položky s ratingovým hodnotením alebo emitenta položky s ratingovým hodnotením. Poskytovatelia ratingov ESG by mali zverejniť aj informácie o obmedzeniach použitej metodiky, napríklad keď posudzujú len jeden z dvoch rozmerov zásady dvojitej významnosti alebo keď je rating ESG vyjadrený v relatívnej alebo absolútnej hodnote.

(34)   V záujme zabezpečenia dostatočnej úrovne kvality ratingov ESG sa odporúča zohľadniť ciele Únie a medzinárodné normy v prípade každého faktora. Poskytovatelia ratingov ESG by preto mali poskytovať informácie o tom, či rating zohľadňuje okrem ďalších príslušných medzinárodných dohôd súlad s cieľmi stanovenými v Parížskej dohode prijatej 12. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“), pokiaľ ide o faktor E, súlad so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, pokiaľ ide o faktor S, a súlad s medzinárodnými normami týkajúcimi sa daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, pokiaľ ide o faktor G.

(35)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852(20) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464(21) sú významnými legislatívnymi iniciatívami na zlepšenie dostupnosti, kvality a konzistentnosti požiadaviek ESG v celom hodnotovom reťazci účastníkov finančného trhu, čo by malo prispieť k neustálemu zlepšovaniu kvality ratingov ESG.

(36)   Toto nariadenie by nemalo zasahovať do metodík ani obsahu ratingov ESG. Rôznorodosť metodík poskytovateľov ratingov ESG zaisťuje uspokojenie širokých požiadaviek používateľov a podporuje hospodársku súťaž na trhu.

(37)   Aj keď poskytovateľ ratingov ESG môže vo svojej ratingovej metodike použiť zosúladenie s taxonómiou stanovenou v nariadení (EÚ) 2020/852 ako relevantný faktor alebo kľúčový ukazovateľ výkonnosti (KPI), ratingy v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa nemali považovať za ESG označenia, ktoré naznačujú súlad s nariadením (EÚ) 2020/852 alebo s akýmikoľvek inými normami alebo poskytujú uistenie o takomto súlade.

(38)  Poskytovatelia ratingov ESG by mali zabezpečiť poskytovanie ratingov ESG, ktoré sú nezávislé, nestranné, systematické a dostatočne kvalitné. Je dôležité zaviesť organizačné požiadavky zabezpečujúce prevenciu a zmierňovanie potenciálnych konfliktov záujmov. Poskytovatelia ratingov ESG by sa mali v záujme zabezpečenia svojej nezávislosti vyhýbať situáciám, v ktorých hrozí konflikt záujmov, a ak sa im nedá predísť, mali by tieto konflikty primerane riešiť. Poskytovatelia ratingov ESG by mali včas zverejňovať konflikty záujmov. Mali by takisto uchovávať záznamy o všetkých významných ohrozeniach nezávislosti poskytovateľa ratingov ESG a jeho zamestnancov a iných osôb zapojených do procesu udeľovania ratingov a o ochranných opatreniach uplatňovaných na zmiernenie týchto ohrození. Aby sa predišlo potenciálnym konfliktom záujmov, poskytovatelia ratingov ESG by okrem toho nemali mať možnosť ponúkať v rámci toho istého subjektu množstvo iných služieb vrátane poradenských služieb, úverových ratingov, referenčných hodnôt, investičných činností, auditu alebo bankových, poisťovacích a zaisťovacích činností. Napokon by poskytovatelia ratingov ESG mali zaviesť vhodné vnútorné politiky a postupy vo vzťahu k zamestnancom a iným osobám zapojeným do procesu poskytovania ratingov s cieľom identifikovať, odstrániť alebo riadiť a zverejňovať akékoľvek konflikty záujmov a predchádzať im, ako aj za každých okolností zabezpečiť kvalitu, integritu a dôkladnosť procesu udeľovania a preskúmania ratingov ESG. Medzi takéto politiky a postupy by mal patriť najmä mechanizmus vnútornej kontroly a funkcia dohľadu.

(39)   Aby sa predišlo rizikám konfliktu záujmov, niektoré činnosti by mali ponúkať samostatné právne subjekty. Niektoré z týchto činností by sa však mohli ponúkať v rámci toho istého právneho subjektu, ak majú poskytovatelia zavedené dostatočné opatrenia a postupy na zabezpečenie toho, aby sa každá činnosť vykonávala samostatne, a na zabránenie vzniku potenciálnych rizík konfliktu záujmov pri rozhodovaní v rámci jeho činností týkajúcich sa ratingov ESG. Takáto výnimka by nemala byť možná v prípade činností poskytovania úverových ratingov a audítorských a konzultačných činností. Konzultačné činnosti zahŕňajú vypracovanie stratégií udržateľnosti a stratégií na riadenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť alebo vplyvov na udržateľnosť. Pokiaľ ide o činnosť vypracúvania referenčných hodnôt, orgán ESMA by mal posúdiť, či sú opatrenia navrhnuté poskytovateľom ratingov ESG primerané alebo dostatočné, pokiaľ ide o potenciálne riziká konfliktu záujmov, pričom by mal zohľadniť, či správca referenčnej hodnoty ponúka referenčné hodnoty, ktoré sledujú ciele udržateľnosti, a najmä referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ zosúladené s Parížskou dohodou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011(22).

(40)   Zamestnanci poskytovateľov ratingov ESG a ďalšie osoby zapojené do procesu poskytovania ratingov by sa nemali zúčastňovať na určovaní ratingu ESG žiadneho hodnoteného subjektu a ani by určovanie tohto ratingu nemali nijako ovplyvňovať, ak existuje dôkaz o previerke po sebe samom, presadzovaní vlastných záujmov, lobizme, blízkom vzťahu vyplývajúcom z finančných, osobných, obchodných, zamestnaneckých alebo iných vzťahov medzi týmito osobami a hodnoteným subjektom, v dôsledku čoho by objektívna, rozumná a informovaná tretia strana s prihliadnutím na uplatnené záruky dospela k záveru, že nezávislosť týchto osôb je ohrozená. Ak sa počas obdobia, v ktorom sú zamestnanci poskytovateľov ratingov ESG alebo iné osoby zapojené do procesu poskytovania ratingov, hodnotený subjekt zlúči s iným subjektom alebo ho nadobudne, tieto osoby by mali identifikovať a vyhodnotiť všetky súčasné alebo nedávne záujmy alebo vzťahy, ktoré by po zohľadnení dostupných záruk mohli ohroziť nezávislosť a schopnosť týchto osôb naďalej sa zapájať do činností posudzovania po dátume nadobudnutia účinnosti fúzie alebo akvizície.

(41)  V záujme väčšej zrozumiteľnosti a zvýšenia dôvery v činnosti poskytovateľov ratingov ESG je potrebné stanoviť požiadavky na priebežný dohľad nad poskytovateľmi ratingov ESG v Únii. Vzhľadom na významné podobnosti medzi činnosťami ratingových agentúr a poskytovateľov ratingov ESG a súvisiace úzke zosúladenie ústredných aspektov regulačného rámca pre poskytovateľov ratingov ESG s regulačným rámcom uplatniteľným na ratingové agentúry podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) ) č. 1060/2009(23) a s cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie navrhovaných pravidiel, ako aj jednotný dohľad, sa vzhľadom na rozhodnutie zveriť dohľad orgánu ESMA, ktoré bolo prijaté podľa nariadenia (ES) č. 1060/2009, považuje za pochopiteľné, že dohľad nad poskytovateľmi ratingov ESG sa taktiež zverí orgánu ESMA. Toto nepredstavuje precedens a nemalo by sa to vykladať ako zavedenie praxe alebo politiky týkajúcej sa rozdelenia zodpovedností v oblasti dohľadu vo finančnom sektore.

(42)   Okrem sektora finančných služieb sa hodnotenia ratingov ESG používajú aj v súvislosti s obstarávaním a dodávateľským reťazcom. Orgán ESMA by mal preto pri dohľade nad poskytovateľmi ratingov ESG rozlišovať medzi poskytovateľmi ratingov ESG vo finančných a v nefinančných sektoroch.

(43)  Orgán ESMA by mal mať možnosť vyžadovať všetky informácie potrebné na účinné vykonávanie svojich úloh v oblasti dohľadu. Orgán by mal byť preto schopný požadovať takéto informácie od poskytovateľov ratingov ESG, osôb zapojených do činností týkajúcich sa ratingov ESG, právnych zástupcov určených podľa režimu uznávania, položiek s ratingovým hodnotením a emitentov položiek s ratingovým hodnotením a tretích strán, ktorých poskytovatelia ratingov ESG poverili vykonávaním prevádzkových funkcií, a osôb inak úzko a podstatne spriaznených alebo prepojených s poskytovateľmi ratingov ESG alebo s činnosťami týkajúcimi sa ratingov ESG.

(44)  Orgán ESMA by mal mať možnosť vykonávať svoje úlohy v oblasti dohľadu, a najmä prinútiť poskytovateľov ratingov ESG, aby ukončili porušovanie predpisov, poskytovali úplné a správne informácie alebo aby plnili požiadavky vyšetrovania alebo kontroly na mieste. Aby bol orgán ESMA schopný vykonávať tieto úlohy dohľadu, mal by mať možnosť ukladať sankcie alebo pravidelné platby penále.

(45)  Vzhľadom na svoju úlohu udeľovať poskytovateľom ratingov ESG povolenia a vykonávať nad nimi dohľad by mal orgán ESMA vypracovať návrh regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia, a predložiť ho Komisii. Orgán ESMA by mal bližšie špecifikovať informácie potrebné na udelenie povolenia poskytovateľom ratingov ESG. Komisia by mala byť splnomocnená prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(24).

(46)  V rámci svojej úlohy udeľovať povolenia poskytovateľom ratingov ESG a vykonávať nad nimi dohľad by orgán ESMA mal mať možnosť účtovať dohliadaným subjektom poplatky za dohľad. Takéto poplatky by mali byť primerané a úmerné veľkosti poskytovateľov ratingov ESG a rozsahu dohľadu nad nimi.

(47)  S cieľom spresniť ďalšie technické prvky tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o špecifikácie postupu ukladania pokút alebo pravidelných platieb penále vrátane ustanovení o práve na obhajobu, časových ustanovení, ustanovení o výbere pokút alebo pravidelných platieb penále a podrobných pravidiel o premlčacích lehotách na uloženie a vymáhanie sankcií a o druhu poplatkov, prípadoch, v ktorých sa majú poplatky platiť, výške poplatkov a spôsobe, akým sa majú tieto poplatky platiť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(25). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(48)  Je potrebné prijať niekoľko opatrení na podporu menších poskytovateľov ratingov ESG, aby mohli pokračovať vo svojej činnosti alebo vstúpiť na trh po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia. V tejto súvislosti by sa mal zaviesť dočasný režim s cieľom uľahčiť vstup menších poskytovateľov ratingov ESG na trh a podporiť rozvoj existujúcich menších poskytovateľov ratingov ESG , ktorí už pôsobili v Únii pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Podľa tohto dočasného a voliteľného rámca by sa poskytovatelia ratingov ESG klasifikovaní ako malé podniky alebo malé skupiny mali zaregistrovať u orgánu ESMA bez toho, aby potrebovali povolenie, a mali by podliehať len osobitným ustanoveniam o organizačných požiadavkách a ustanoveniam o požiadavkách na transparentnosť. Orgán ESMA by mal byť oprávnený požadovať informácie a vykonávať všeobecné vyšetrovania, kontroly na mieste a prijímať administratívne opatrenia. Orgán ESMA by mal takisto zabezpečiť, aby sa zabránilo rizikám obchádzania, a to najmä tým, že sa malým podnikom v rámci stredných alebo veľkých skupín zabráni využívať ustanovenia tohto režimu. Po skončení tohto dočasného režimu by títo malí poskytovatelia ratingov ESG mali požiadať o povolenie a využívať primeraný režim, pokiaľ ide o požiadavky na správu a riadenie, s poplatkami za dohľad úmernými čistému ročnému obratu dotknutého poskytovateľa ratingov ESG .

(49)   Ak subjekt alebo investor žiada rating ESG od najmenej dvoch poskytovateľov ratingov ESG, môže zvážiť vymenovanie aspoň jedného poskytovateľa ratingov ESG s najviac 10 % podielom na trhu v Únii.

(50)  Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne stanoviť konzistentný a účinný režim na riešenie nedostatkov a zraniteľností, ktoré predstavujú ratingy ESG, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(51)  Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(52)   Európska centrálna banka vydala stanovisko z vlastnej iniciatívy 4. októbra 2023,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Hlava I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zavádza spoločný regulačný prístup s cieľom posilniť integritu, transparentnosť, porovnateľnosť v prípadoch, keď je to možné, zodpovednosť, spoľahlivosť, dobrú správu a nezávislosť činností týkajúcich sa ratingov ESG, a prispieť tým k transparentnosti a kvalite týchto ratingov a k programu udržateľného financovania Únie. Jeho cieľom je prispieť k hladkému fungovaniu vnútorného trhu a zároveň dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov a zabrániť environmentálne klamlivým vyhláseniam alebo iným typom dezinformácií, a to vrátane dojmu sociálnej angažovanosti, zavedením požiadaviek na transparentnosť týkajúcich sa ratingov ESG a pravidiel organizácie a činnosti poskytovateľov ratingov ESG.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na ratingy ESG vydané poskytovateľmi ratingov ESG pôsobiacimi v Únii. Poskytovatelia ratingov ESG sa považujú za poskytovateľov pôsobiacich v Únii v týchto prípadoch:

a)   v prípade poskytovateľov ratingov ESG usadených v Únii, keď vydávajú a uverejňujú svoje ratingy ESG na svojom webovom sídle alebo inými prostriedkami, alebo keď vydávajú a distribuujú svoje ratingy ESG na základe predplatného alebo iných zmluvných vzťahov regulovaným finančným podnikom v Únii, podnikom, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ, podnikom, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/109/ES, alebo inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie alebo verejným orgánom členských štátov;

b)   v prípade poskytovateľov ratingov ESG usadených mimo Únie, keď vydávajú a distribuujú svoje ratingy na základe predplatného alebo iných zmluvných vzťahov regulovaným finančným podnikom v Únii, podnikom, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ, podnikom, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/109/ES, alebo inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie alebo verejným orgánom členských štátov.

2.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)  súkromné ratingy ESG, ktoré nie sú určené na zverejnenie alebo distribúciu;

b)  ratingy ESG vydané regulovanými finančnými podnikmi, ktoré sa používajú výlučne na interné účely alebo na poskytovanie interných finančných služieb alebo produktov alebo finančných služieb a produktov v rámci skupiny;

c)   ratingy ESG vydané regulovanými finančnými podnikmi v Únii, ktoré:

i)  sú začlenené do produktu alebo služby, ak sú takéto produkty alebo služby už regulované právom Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(26), 2014/65/EÚ, 2009/138/ES(27), 2009/65/ES(28), 2011/61/EÚ(29) a 2016/2341 (EÚ)(30) , vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 883/2014(31), nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503(32), (EÚ) 2023/1114(33) a (EÚ) 2016/1011 , a

ii)  sa zverejňujú tretej strane.

V situáciách, na ktoré sa vzťahuje prvý pododsek tohto bodu, ak regulovaný finančný podnik v Únii zverejňuje tretím stranám rating ESG v rámci svojich marketingových oznámení, uvedie na svojom webovom sídle rovnaké informácie, aké sa vyžadujú v bode 1 prílohy III k tomuto nariadeniu, a v týchto marketingových oznámeniach zverejní odkaz na tieto zverejnenia na webovom sídle, s výnimkou prípadov, keď sa na ne vzťahuje článok 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/2088.

Príslušné vnútroštátne orgány určené v súlade s odvetvovými právnymi predpismi uvedenými v prvom pododseku monitorujú v súlade s právomocami udelenými týmito odvetvovými právnymi predpismi dodržiavanie požiadaviek tohto článku regulovanými finančnými podnikmi;

d)   ratingy ESG vydané poskytovateľmi usadenými mimo Únie, ktorí nezískali povolenie ani uznanie podľa hlavy II a ktorí spĺňajú všetky tieto podmienky:

i)   rating ESG sa distribuuje z vlastnej výhradnej iniciatívy používateľa usadeného v Únii bez akéhokoľvek predchádzajúceho kontaktu, vyžiadania, propagácie, reklamy alebo akejkoľvek inej iniciatívy zo strany poskytovateľa ratingov ESG alebo akejkoľvek tretej strany v mene poskytovateľa; rating ESG distribuovaný v Únii poskytovateľom usadeným mimo Únie, ktorého trhový podiel v Únii na jeho činnostiach týkajúcich sa ratingov ESG sa stáva podstatným alebo ktorý má webové sídlo aspoň v jednom z úradných jazykov Únie a ktorý nie je bežný v oblasti medzinárodných financií, sa nepovažuje za distribuovaný z vlastného výlučného podnetu používateľa;

ii)   neexistuje žiadna náhrada za ratingy ponúkané ktorýmkoľvek poskytovateľom ratingov ESG, ktorému bolo udelené povolenie podľa tohto nariadenia.

Iniciatíva používateľa uvedená v prvom pododseku tohto bodu neoprávňuje poskytovateľa ratingov ESG usadeného mimo Únie opakovane distribuovať ratingy ESG tomuto používateľovi ani distribuovať ratingy ESG žiadnemu inému používateľovi v Únii;

e)  uverejňovanie alebo distribúciu údajov o environmentálnych, sociálnych a ľudských právach a správnych faktoroch;

f)  úverové ratingy vydané podľa nariadenia (ES) č. 1060/2009, všetky bodové hodnotenia alebo posúdenia súvisiace s ESG, ktoré sa vypracúvajú alebo uverejňujú ako súčasť metodík úverových ratingov alebo ako vstup alebo výstup posúdenia úverovej bonity;

g)  produkty alebo služby, ktoré obsahujú prvok ratingu ESG vrátane investičného prieskumu, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2014/65;

h)  externé preskúmania európskych zelených dlhopisov a stanoviská druhej strany k zeleným dlhopisom, dlhopisom uvádzaným na trh ako environmentálne udržateľné dlhopisy, dlhopisom viazaným na udržateľnosť, úverom a iným typom dlhových nástrojov, pokiaľ takéto externé preskúmania a stanoviská druhej strany neobsahujú ratingy ESG vypracované posudzovateľom alebo poskytovateľom stanoviska druhej strany;

i)  ratingy ESG vypracované verejnými orgánmi Únie alebo členských štátov, ak nie sú uverejnené alebo distribuované na komerčné účely;

j)  ratingy ESG vypracované poskytovateľom ratingu ESG s povolením, ak sú uverejnené alebo distribuované treťou osobou;

k)  ratingy ESG vypracované členmi Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ak nie sú uverejnené alebo distribuované na komerčné účely;

l)   povinné zverejňovanie informácií podľa článkov 6, 8, 9, 10, 11 a 13 nariadenia (EÚ) 2019/2088;

m)   zverejňovanie informácií podľa článkov 5, 6 a 8 nariadenia (EÚ) 2020/852;

n)   ratingy ESG vypracované výlučne pre procesy akreditácie alebo certifikácie, ktoré sa nezameriavajú na investičnú a finančnú analýzu alebo rozhodovanie;

o)   činnosti označovania za predpokladu, že označenia udelené príslušným subjektom, finančným nástrojom alebo finančným produktom nezahŕňajú zverejňovanie ratingu ESG;

p)  ratingy ESG uverejnené alebo distribuované neziskovými organizáciami na nekomerčné účely.

Odchylne od prvého pododseku tohto písmena p), ak neziskové organizácie účtujú položkám s ratingovým hodnotením poplatok za nahlásenie údajov alebo získanie ratingu prostredníctvom svojej platformy, alebo ak účtujú používateľom prístup k akýmkoľvek informáciám o ratingoch ESG, mali by sa na ne vzťahovať požiadavky tohto nariadenia.

3.  Európske orgány dohľadu vypracujú prostredníctvom spoločného výboru návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť podrobnosti prezentácie a obsahu informácií, ktoré sa majú zverejniť podľa odseku 2 písm. c), pričom zohľadnia rôzne druhy finančných produktov, ich charakteristiky a rozdiely medzi nimi, ako aj potrebu zabrániť zdvojovaniu informácií, ktoré už boli uverejnené v súlade s uplatniteľnými regulačnými požiadavkami.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(34), (EÚ) č. 1094/2010(35) a (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „rating ESG“ je stanovisko, bodovanie alebo kombinácia oboch, pokiaľ ide o profil alebo charakteristiky položky s ratingovým hodnotením s ohľadom na environmentálne, sociálne a ľudské práva alebo faktory správy alebo vystavenie sa rizikám alebo vplyvu na environmentálne, sociálne a ľudské práva alebo faktory správy, ktoré sú založené na zavedenej metodike a definovanom systéme klasifikácie ratingových kategórií bez ohľadu na to, či je takýto rating ESG výslovne označený ako „rating ESG“, „stanovisko ESG“ alebo „bodovanie ESG“;

2.  „stanovisko ESG“ je posúdenie ESG, ktoré vychádza z metodiky založenej na pravidlách a vymedzeného klasifikačného systému ratingových kategórií, pričom do ratingového procesu alebo systému sa priamo zapája ratingový analytik;

3.  „bodovanie ESG“ je kritérium ESG odvodené z údajov, ktoré používa metodiku založenú na pravidlách a je založené len na vopred stanovenom štatistickom alebo algoritmickom systéme alebo modeli bez akéhokoľvek ďalšieho podstatného analytického vstupu od analytika;

4.  „poskytovateľ ratingov ESG“ je právnická osoba, ktorej predmet činnosti zahŕňa:

a)  vydávanie a

b)  uverejňovanie alebo distribúciu ratingov ESG na profesionálnom základe;

5.  „regulovaný finančný podnik v Únii“ je podnik bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý je:

a)  úverovou inštitúciou v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(36);

b)   investičnou spoločnosťou v zmysle článku 4 ods. 1 bodu (1) smernice (EÚ) 2014/65;

c)  správcom alternatívnych investičných fondov (správca AIF) v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, a to vrátane správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu v zmysle článku 3 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013(37), správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania v zmysle článku 3 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013(38) a správcu ELTIF v zmysle článku 2 bodu 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760(39);

d)  správcovskou spoločnosťou podniku kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) v zmysle článku 2 bodu 1 písm. b) smernice 2009/65/ES;

e)  poisťovňou v zmysle článku 13 bodu 1 smernice 2009/138/ES;

f)  zaisťovňou v zmysle článku 13 bodu 4 smernice 2009/138/ES;

g)  inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 6 smernice (EÚ) 2016/2341,

h)  inštitúciou dôchodkového poistenia, ktorá prevádzkuje dôchodkové systémy považované za systémy sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009(40), a akýmkoľvek právnym subjektom zriadeným na účely investovania do takýchto systémov sociálneho zabezpečenia;

i)  alternatívnym investičným fondom (AIF) spravovaným správcom AIF v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2011/61/EÚ alebo AIF, nad ktorým sa vykonáva dohľad podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva,

j)  PKIPCP v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES;

k)  centrálnou protistranou v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012(41);

l)  centrálnym depozitárom cenných papierov v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014(42);

m)  poisťovacím alebo zaisťovacím účelovo vytvoreným subjektom oprávneným v súlade s článkom 211 smernice 2009/138/ES;

n)  účelovým subjektom zaoberajúcim sa sekuritizáciou v zmysle článku 2 bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402(43);

o)  holdingovou poisťovňou v zmysle článku 212 ods. 1 písm. f) smernice 2009/138/ES alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle článku 212 ods. 1 písm. h) smernice 2009/138/ES, ktorá je súčasťou poisťovacej skupiny, na ktorú sa vzťahuje dohľad na úrovni skupiny podľa článku 213 uvedenej smernice a ktorá nie je oslobodená od dohľadu nad skupinou podľa článku 214 ods. 2 uvedenej smernice;

p)  finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013,

q)  platobnou inštitúciou v zmysle článku 1 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366(44);

r)  inštitúciou elektronického peňažníctva v zmysle článku 2 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES(45);

s)  poskytovateľom služieb hromadného financovania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 2020/1503;

t)  poskytovateľom služieb kryptoaktív v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 bode 8 nariadenia (EÚ) 2023/1114, ak vykonáva jednu alebo viac služieb kryptoaktív v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 bode 9 nariadenia (EÚ) 2023/1114;

u)  archívom obchodných údajov v zmysle článku 2 bodu 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

v)  archívom sekuritizačných údajov v zmysle článku 2 bodu 23 nariadenia (EÚ) 2017/2402;

w)  správcom referenčných hodnôt v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011;.

x)  ratingovou agentúrou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1060/2009;

6.  „ratingový analytik“ je osoba, ktorá vykonáva analytické funkcie na účely vydávania ratingov ESG;

7.  „položka s ratingovým hodnotením“ je právnická osoba, finančný nástroj, finančný produkt alebo subjekt verejného sektora či verejnoprávny subjekt, ktorý sa hodnotí v rámci ratingov ESG, či už explicitne alebo implicitne, bez ohľadu na to, či bol tento rating vyžiadaný a či právnická osoba poskytla pre tento rating ESG informácie;

8.   „finančný nástroj“ znamená ktorýkoľvek z nástrojov uvedených v prílohe I oddiele C smernice (EÚ) 2014/65;

9.  „používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba vrátane subjektu verejného sektora alebo verejnoprávneho subjektu, ktorej sa distribuuje rating ESG na základe predplatného alebo iných zmluvných vzťahov;

10.  „príslušné orgány“ sú orgány určené každým členským štátom v súlade s článkom 30 a na účely tohto nariadenia;

11.   „riadiaci orgán“ je orgán alebo orgány poskytovateľa ratingov ESG vymenované v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré sú oprávnené stanovovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie poskytovateľa ratingov ESG a ktoré vykonávajú dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitorujú ho, pričom zahŕňajú osoby, ktoré skutočne riadia obchodnú činnosť poskytovateľa ratingov ESG;

12.  „vrcholový manažment“ je osoba alebo osoby, ktoré skutočne riadia obchodnú činnosť poskytovateľa ratingov ESG, a člen alebo členovia jeho správnej alebo dozornej rady;

13.  „skupina poskytovateľov ratingov ESG“ je skupina podnikov so sídlom v Únii, ktorá pozostáva z materského podniku a jeho dcérskych spoločností v zmysle článku 2 smernice 2013/34/EÚ, a podnikov, ktoré sú navzájom prepojené a ktorých predmetom činnosti je poskytovanie ratingov ESG.

Hlava II

Poskytovanie ratingov ESG v Únii

Článok 4

Požiadavky na pôsobenie v Únii

Každá právnická osoba, ktorá chce pôsobiť ako poskytovateľ ratingov ESG v Únii, musí získať ktorékoľvek z uvedeného:

a)  povolenie vydané orgánom ESMA, ako sa uvádza v článku 6;

b)  vykonávacie rozhodnutie uvedené v článku 10;

c)  povolenie na schvaľovanie uvedené v článku 11;

d)  uznanie uvedené v článku 12.

Článok 5

Dočasný režim pre malých poskytovateľov ratingov ESG

1.   Poskytovateľ ratingov ESG usadený v Únii klasifikovaný ako malý podnik alebo malá skupina podľa kritérií stanovených v článku 3 smernice 2013/34/EÚ, ktorý chce pôsobiť v Únii, bude podliehať len všeobecným zásadám uvedeným v článku 15 ods. 1, 5 a 7, ustanoveniam článkov 23 a 24, právomociam uvedeným v článkoch 32 až 37 za predpokladu, že:

a)   oznámi orgánu ESMA svoj zámer pôsobiť v Únii;

b)   bol zaregistrovaný orgánom ESMA pred tým, ako začal svoju činnosť v Únii.

2.   Ak poskytovateľ ratingov ESG uvedený v odseku 1 prestane byť klasifikovaný ako malý podnik alebo malá skupina podľa kritérií stanovených v článku 3 smernice 2013/34/EÚ alebo tri roky po svojej registrácii v súlade s odsekom 1, podľa toho, čo nastane skôr, poskytovateľ ratingov ESG začne podliehať všetkým ustanoveniam tohto nariadenia a do šiestich mesiacov požiada o povolenie podľa hlavy II kapitoly 1.

3.   Poskytovatelia ratingov ESG uvedení v odseku 1 sa môžu rozhodnúť, že budú podliehať režimu tohto nariadenia. Ak sa poskytovatelia ratingov ESG tak rozhodnú, toto nariadenie sa na nich uplatňuje v celom rozsahu.

Kapitola 1

Udelenie povolenia poskytovateľom ratingov ESG usadeným mimo Únie pôsobiť v Únii

Článok 6

Žiadosť o povolenie na pôsobenie v Únii

1.  Právnické osoby usadené v Únii, ktoré chcú pôsobiť v Únii podľa článku 2 ods. 1 písm. a), požiadajú o udelenie povolenia orgán ESMA.

2.  Žiadosť o povolenie obsahuje všetky informácie uvedené v prílohe I a predkladá sa v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie. Nariadenie Rady č. 1(46) sa uplatňuje mutatis mutandis na akúkoľvek inú komunikáciu medzi orgánom ESMA a poskytovateľmi ratingov ESG a ich zamestnancami.

3.  Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť informácie uvedené v prílohe I.

Orgán ESMA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.  Poskytovateľ ratingov ESG, ktorému bolo udelené povolenie, musí vždy spĺňať podmienky pre udelenie počiatočného povolenia.

5.  Poskytovatelia ratingov ESG bezodkladne oznamujú orgánu ESMA všetky podstatné zmeny podmienok pre udelenie počiatočného povolenia vrátane akéhokoľvek otvorenia alebo zatvorenia pobočky v Únii.

Článok 7

Preskúmanie žiadosti o povolenie pre poskytovateľov ratingov ESG zo strany orgánu ESMA

1.  Orgán ESMA do 25 pracovných dní od prijatia žiadosti v zmysle článku 6 ods. 2 posúdi, či je žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, orgán ESMA stanoví lehotu, do ktorej má žiadateľ poskytnúť ďalšie informácie.

2.  Po posúdení, či je žiadosť úplná, orgán ESMA oznámi žiadateľovi výsledok tohto posúdenia.

3.  Do 90 pracovných dní od oznámenia uvedeného v odseku 2 prijme orgán ESMA plne odôvodnené rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia.

4.  Orgán ESMA môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 3 na 120 pracovných dní, najmä ak žiadateľ:

a)  predpokladá schválenie ratingov ESG v zmysle článku 11;

b)  predpokladá využitie externého zabezpečovania činností; alebo

c)  požaduje výnimku z dodržiavania článku 22.

5.  Rozhodnutie, ktoré orgán ESMA prijme podľa odseku 3, nadobúda účinnosť piatym pracovným dňom po jeho prijatí.

6.   Ak žiadateľ neposkytne dodatočné informácie v lehote uvedenej v odseku 1 alebo ak orgán ESMA neprijme žiadne rozhodnutie v lehote uvedenej v odseku 3 alebo 4, žiadosť sa považuje za zamietnutú.

Článok 8

Rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia na pôsobenie v Únii a oznámenie tohto rozhodnutia

1.  Orgán ESMA udelí žiadateľovi povolenie na poskytovanie ratingov ESG, ak na základe preskúmania žiadosti uvedenej v článku 7 dospeje k záveru, že žiadateľ spĺňa podmienky poskytovania ratingov stanovené v tomto nariadení.

2.  Orgán ESMA do piatich pracovných dní informuje žiadateľa o danom rozhodnutí uvedenom v odseku 1.

3.  Orgán ESMA informuje Komisiu, EBA a EIOPA o každom rozhodnutí prijatom podľa odseku 2.

4.  Povolenie je platné na celom území Únie.

Článok 9

Odobratie alebo pozastavenie povolenia

1.  Orgán ESMA odníme alebo pozastaví poskytovateľovi ratingov ESG povolenie v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)  poskytovateľ ratingov ESG sa výslovne vzdal povolenia alebo neposkytol žiadne ratingy ESG počas 12 mesiacov predchádzajúcich tomuto odňatiu alebo pozastaveniu;

b)  poskytovateľ ratingov ESG získal povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmkoľvek iným neregulárnym spôsobom;

c)  poskytovateľ ratingov ESG už nespĺňa podmienky, za ktorých mu bolo povolenie udelené;

d)  poskytovateľ ratingov ESG závažne alebo opakovane porušil toto nariadenie.

2.  Rozhodnutie o odňatí alebo pozastavení platnosti povolenia nadobúda okamžitú účinnosť v celej Únii. Orgán ESMA informuje príslušné vnútroštátne orgány, Komisiu, EBA a EIOPA o každom rozhodnutí prijatom podľa odseku 1. O rozhodnutí prijatom podľa odseku 1 musí byť informovaný aj poskytovateľ ratingov ESG.

Kapitola 2

Pôsobenie v Únii poskytovateľmi ratingu ESG usadenými mimo Únie

Článok 10

Rozhodnutie o rovnocennosti

1.  Poskytovateľ ratingov ESG usadený mimo Únie, ktorý chce pôsobiť v Únii podľa článku 2 ods. 1 písm. b), tak môže urobiť len vtedy, ak je zapísaný v registri uvedenom v článku 14 a za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  poskytovateľ ratingov ESG usadený mimo Únie je právnickou osobou, má povolenie alebo je registrovaný ako poskytovateľ ratingov ESG v danej tretej krajine a podlieha dohľadu v tejto tretej krajine;

b)  poskytovateľ ratingov ESG usadený mimo Únie oznámil orgánu ESMA, že chce pôsobiť v Únii, a predložil orgánu ESMA dôkaz o povolení alebo registrácii, príslušné dokumenty požadované na udelenie povolenia alebo registráciu v tretej krajine, ako aj názov príslušného orgánu zodpovedného za dohľad nad ním v tretej krajine a dostal od orgánu ESMA potvrdenie o úplnosti poskytnutých informácií;

c)  Komisia prijala rozhodnutie o rovnocennosti podľa odseku 2;

d)  dohovory o spolupráci uvedené v odseku 4 sú funkčné.

2.  Komisia môže prijať vykonávacie rozhodnutie, v ktorom uvedie, že právny rámec a prax tretej krajiny v oblasti dohľadu zabezpečuje, že:

a)  poskytovatelia ratingov ESG, ktorým bolo v danej tretej krajine udelené povolenie alebo ktorí sú v nej registrovaní, spĺňajú záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení;

b)  dodržiavanie záväzných požiadaviek uvedených v písmene a) podlieha v danej tretej krajine priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu.

Takéto vykonávacie rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48.

3.  Komisia môže prijať delegovaný akt v súlade s článkom 47 s cieľom určiť podmienky uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. a) a b) tohto článku. Komisia môže uplatňovanie vykonávacieho rozhodnutia uvedeného v odseku 2 tohto článku podmieniť:

a)  účinným nepretržitým plnením akýchkoľvek podmienok stanovených v uvedenom vykonávacom rozhodnutí, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnocenné normy v oblasti dohľadu a regulácie, danou treťou krajinou;

b)  schopnosťou orgánu ESMA účinne vykonávať svoje monitorovacie povinnosti uvedené v článku 33 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.  Orgán ESMA uzatvorí dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a prax v oblasti dohľadu boli uznané za rovnocenné v súlade s odsekom 2. V takýchto dohodách sa stanovia aspoň tieto prvky:

a)  mechanizmus pravidelnej a ad hoc výmeny informácií medzi orgánom ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu ku všetkým relevantným informáciám požadovaným zo strany orgánu ESMA, ktoré sa týkajú poskytovateľa ratingov ESG s povolením alebo registráciou v danej tretej krajine;

b)  mechanizmus rýchleho oznámenia orgánu ESMA, ak sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že poskytovateľ ratingov ESG, ktorému bolo udelené povolenie alebo je registrovaný v danej tretej krajine a ktorý je pod dohľadom príslušného orgánu danej tretej krajiny, porušuje podmienky svojho povolenia alebo registrácie či iné vnútroštátne právne predpisy v danej tretej krajine;

c)  postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane kontrol na mieste;

d)   mechanizmus rýchleho oznámenia orgánu ESMA, ak príslušný orgán tretej krajiny prijme akékoľvek regulačné opatrenia alebo opatrenia v oblasti dohľadu vo vzťahu k poskytovateľovi ratingov ESG vrátane akejkoľvek zmeny, ktorá môže mať vplyv na to, či poskytovateľ ratingov ESG naďalej dodržiava platné zákony a iné právne predpisy;

e)   mechanizmus rýchleho oznámenia príslušnému orgánu tretej krajiny, ak orgán ESMA vydá poskytovateľovi ratingov ESG usadenému mimo Únie verejné oznámenie v súlade s článkom 35.

Na účely prvého pododseku, ak je orgán ESMA informovaný o tom, že poskytovateľ ratingov ESG usadený mimo Únie už nespĺňa podmienky na udelenie povolenia vo svojej krajine pôvodu, orgán ESMA ho vymaže z registra uvedeného v článku 14.

5.   Na účely odseku 1 písm. b) orgán ESMA posúdi, či sú informácie úplné, a to do 20 pracovných dní od ich doručenia. Ak orgán ESMA usúdi, že informácie nie sú úplné, stanoví lehotu, v ktorej má poskytovateľ ratingov ESG poskytnúť dodatočné informácie. Po posúdení úplnosti predložených informácií orgán ESMA informuje poskytovateľa ratingov ESG o výsledku procesu najneskôr do 60 pracovných dní od dátumu pôvodného oznámenia.

Článok 11

Schvaľovanie ratingov ESG ▌poskytovateľom ratingov ESG usadeným mimo Únie

1.  Poskytovateľ ratingov ESG usadený v Únii, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 8, môže schvaľovať ratingy ESG poskytované poskytovateľom ratingov usadeným mimo Únie, ktorý patrí do tej istej skupiny, za predpokladu, že boli splnené všetky tieto podmienky:

a)  poskytovateľ ratingov ESG usadený v Únii požiadal orgán ESMA o udelenie povolenia na takéto schvaľovanie;

b)   poskytovateľ ratingov ESG usadený v Únii spĺňa tieto ukazovatele minimálnej ekonomickej podstaty:

i)  má vlastné priestory alebo priestory na výlučné používanie ním v členskom štáte;

ii)  má aspoň jeden vlastný aktívny bankový účet v Únii; a

iii)  má primeranú analytickú a rozhodovaciu prítomnosť v Únii vzhľadom na povahu, rozsah alebo zložitosť svojich činností v Únii;

c)   schválenie ratingu ESG nezhoršuje kvalitu posudzovania hodnoteného subjektu ani postup preskúmania alebo kontroly na mieste, ak sa tak stanovuje v metodike ratingu ESG, ktorú používa poskytovateľ ratingov ESG;

d)  poskytovateľ ratingov ESG usadený v Únii overil a dokáže priebežne orgánu ESMA preukazovať, že vydávanie a distribúcia schválených ratingov ESG spĺňa požiadavky, ktoré sú aspoň také prísne ako požiadavky tohto nariadenia; poskytovateľ ratingov ESG usadený v Únii preukáže súlad s týmito požiadavkami bez toho, aby sa musel odvolávať na konkrétny postup uplatnený v prípade každého jednotlivého ratingu;

e)  poskytovateľ ratingov ESG usadený v Únii má potrebné odborné znalosti na účinné monitorovanie ▌ratingov ESG poskytovateľa ratingov ESG ▌usadeného mimo Únie a na riadenie všetkých súvisiacich rizík;

f)  existuje objektívny dôvod, prečo sa ratingy ESG musia schváliť na používanie v Únii, čo môže zahŕňať faktory, ako sú špecifiká ratingov ESG, potreba vypracúvať ratingy ESG v blízkosti emitenta alebo konkrétnej hospodárskej reality, konkrétne odvetvie, centrá excelentnosti pre podzložky faktorov ESG, dostupnosť osobitných zručností potrebných na tvorbu ratingov ESG, materiálna dostupnosť vstupných údajov a vývoj ratingov ESG prostredníctvom spolupráce globálnych tímov;

g)  poskytovateľ ratingov ESG usadený v Únii poskytne orgánu ESMA na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na to, aby orgán ESMA mohol priebežne vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia zo strany poskytovateľa ratingov ESG usadeného mimo Únie, ak je to relevantné pre schválený rating;

h)  ak poskytovateľ ratingov ESG usadený mimo Únie podlieha dohľadu, medzi orgánom ESMA a príslušným orgánom tretej krajiny, v ktorej je poskytovateľ ratingov ESG usadený, je uzatvorená vhodná dohoda o spolupráci s cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií.

2.  Poskytovateľ ratingov ESG, ktorý žiada o schválenie uvedené v odseku 1 písm. a), poskytuje orgánu ESMA všetky informácie potrebné na to, aby sa orgán ESMA presvedčil, že v čase podania žiadosti boli splnené všetky podmienky uvedené v danom odseku.

3.  Orgán ESMA do 45 pracovných dní od prijatia úplnej žiadosti o schválenie uvedenej v odseku 1 písm. a), ale najneskôr do 85 pracovných dní od prijatia pôvodnej žiadosti, preskúma žiadosť a rozhodne, či schválenie povolí alebo zamietne. Orgán ESMA oznámi toto rozhodnutie žiadateľovi do piatich pracovných dní.

4.  Za schválený sa považuje rating ESG poskytnutý schvaľujúcim poskytovateľom ratingov ESG. Schvaľujúci poskytovateľ nesmie využívať schválenie na to, aby sa vyhol požiadavkám tohto nariadenia alebo ich obišiel.

5.  Poskytovateľ ratingu ESG, ktorý schválil ratingy ESG vydané poskytovateľom ratingu ESG usadeným mimo Únie , zostáva plne zodpovedný za takéto ratingy ESG a za dodržiavanie povinností podľa tohto nariadenia.

6.  Ak má orgán ESMA opodstatnené dôvody domnievať sa, že podmienky stanovené v tomto článku už nie sú splnené, má právomoc požiadať schvaľujúceho poskytovateľa ratingov ESG, aby ukončil schvaľovanie bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné opatrenia, pokuty a sankcie v súlade s článkami 35 až 37.

Článok 12

Uznanie poskytovateľa ratingov ESG usadeného mimo Únie

1.  Kým Komisia neprijme rozhodnutie o rovnocennosti v zmysle článku 10 alebo ak sa prijaté rozhodnutie o rovnocennosti zruší, poskytovatelia ratingov ESG usadení mimo Únie, ktorých konsolidovaný ročný čistý obrat zo všetkých ich činností bol nižší ako maximálna suma stanovená v článku 3 ods. 5 druhom pododseku smernice 2013/34/EÚ, počas posledných troch po sebe nasledujúcich rokov môžu ▌ pôsobiť v Únii za predpokladu, že orgán ESMA uznal takéhoto poskytovateľa ratingov ESG v súlade s týmto článkom . Ak poskytovateľ ratingov ESG usadený mimo Únie patrí do skupiny v zmysle článku 2 bodu 11 smernice 2013/34/EÚ, konsolidovaný čistý obrat by sa mal posudzovať na konsolidovanom základe. Na tento účel môže orgán ESMA zohľadniť buď posúdenie nezávislým externým audítorom, alebo osvedčenie príslušného orgánu tretej krajiny, v ktorej je poskytovateľ ratingov ESG usadený.

2.  Poskytovatelia ratingov ESG usadení mimo Únie, ktorí chcú byť uznaní podľa odseku 1, musia spĺňať požiadavky stanovené v tomto nariadení a požiadať orgán ESMA o uznanie.

3.  Poskytovatelia ratingov ESG usadení mimo Únie, ktorí chcú byť uznaní podľa odseku 1, musia mať právneho zástupcu. Tento právny zástupca musí byť právnickou osobou so sídlom v Únii, ktorú daný poskytovateľ ratingov ESG výslovne vymenoval, aby konala v jeho mene, pričom orgánu ESMA preukazuje a zodpovedá sa za to, že poskytovateľ ratingu ESG neustále plní povinnosti stanovené v tomto nariadení. Právny zástupca na požiadanie poskytne orgánu ESMA všetky informácie potrebné na to, aby sa orgán ESMA presvedčil, že poskytovateľ ratingov ESG spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení.

4.  Poskytovateľ ratingov ESG z usadený mimo Únie poskytne orgánu ESMA pred uznaním, ako sa uvádza v odseku 1, tieto informácie:

a)   všetky informácie potrebné na preukázanie toho, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 vrátane informácií uvedených v prílohe I;

b)  všetky informácie potrebné na to, aby sa orgán ESMA presvedčil, že poskytovateľ ratingov ESG usadený mimo Únie zaviedol všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 2 a 3;

c)  zoznam svojich súčasných alebo budúcich ratingov ESG, ktoré sú určené na distribúciu na území Únie;

d)  v prípade potreby názov a kontaktné údaje príslušného orgánu tretej krajiny zodpovedného za dohľad nad ním.

Orgán ESMA do 90 pracovných dní od prijatia žiadosti o uznanie uvedenej v odseku 2 preskúma žiadosť a  rozhodne o uznaní. Orgán ESMA informuje žiadateľa o svojom rozhodnutí do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia.

5.  Orgán ESMA uzná poskytovateľa ratingov ESG usadeného mimo Únie, ako sa uvádza v odseku 1, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  poskytovateľ ratingov ESG usadený mimo Únie splnil všetky podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4;

b)  ak poskytovateľ ratingov ESG usadený mimo Únie podlieha dohľadu, orgán ESMA sa snaží zaviesť vhodnú dohodu o spolupráci s príslušným orgánom tretej krajiny, v ktorej má poskytovateľ ratingov ESG sídlo, s cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií.

6.  Uznanie sa neudelí, ak účinnému výkonu funkcií dohľadu orgánom ESMA v súlade s týmto nariadením bránia zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, v ktorej má poskytovateľ ratingov ESG sídlo, alebo v náležitých prípadoch obmedzenia právomocí príslušného orgánu uvedenej tretej krajiny v oblasti dohľadu a vyšetrovania.

7.  Orgán ESMA v súlade s článkom 36 uloží pokuty, pozastaví platnosť uznania alebo, v náležitých prípadoch, odoberie uznanie uvedené v odseku 1, ak má na základe zdokumentovaných dôkazov opodstatnené dôvody domnievať sa, že poskytovateľ ratingov ESG:

a)  koná alebo konal spôsobom, ktorý jasne poškodzuje záujmy používateľov jeho ratingov ESG alebo riadne fungovanie trhov;

b)  vážne porušil uplatniteľné požiadavky stanovené v tomto nariadení;

c)  vydal nepravdivé vyhlásenia alebo použil akýkoľvek iný neregulárny spôsob, aby získal uznanie.

8.   Ak poskytovateľ ratingov ESG, ktorého uznal orgán ESMA podľa ustanovení tohto článku, už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 1, bez zbytočného odkladu to oznámi orgánu ESMA.

Ak chce poskytovateľ ratingov ESG naďalej ponúkať svoje služby v Únii, do troch mesiacov to oznámi orgánu ESMA a do 12 mesiacov požiada o povolenie. Ak sa takéto oznámenie nepredloží, poskytovateľ ratingov ESG ukončí svoju činnosť v Únii.

9.  Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť formu a obsah žiadosti uvedenej v odseku 2, a najmä prezentáciu informácií požadovaných v odseku 4. Orgán ESMA ho následne predloží Komisii do ... [deväť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 13

Dohody o spolupráci

1.  Každá dohoda o spolupráci uvedená v článku 10 ods. 4, článku 11 ods. 1 písm. h) a článku 12 ods. 5 písm. b) podlieha zárukám služobného tajomstva, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné so zárukami stanovenými v článku 46. Výmena informácií v rámci takýchto dohôd o spolupráci je určená na plnenie úloh orgánu ESMA alebo príslušných orgánov.

2.  Pokiaľ ide o prenos osobných údajov do tretej krajiny, orgán ESMA uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(47).

Kapitola 3

Register a dostupnosť informácií

Kapitola 3

Register poskytovateľov ratingov ESG a dostupnosť informácií o jednotnom európskom mieste prístupu

1.  Orgán ESMA zriadi a vedie register, ktorý obsahuje informácie o všetkých týchto údajoch:

a)  totožnosti poskytovateľov ratingov ESG, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 5 alebo ktorí boli zaregistrovaní podľa článku 5;

b)  totožnosti poskytovateľov ratingov ESG usadených mimo Únie, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 10, a príslušných orgánov tretích krajín zodpovedných za dohľad nad týmito poskytovateľmi ratingov ESG;

c)  totožnosti schvaľujúceho poskytovateľa ratingov ESG a schvaľovaných poskytovateľov ratingov ESG usadených mimo Únie uvedených článku 11­ a prípadne príslušných orgánov tretej krajiny, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad schvaľovaným poskytovateľom ratingov ESG ;

d)  totožnosti poskytovateľov ratingov ESG usadených mimo Únie, ktorí boli uznaní v súlade s článkom 12, právneho zástupcu so sídlom v Únii tohto poskytovateľa ratingu ESG a prípadne príslušných orgánov tretích krajín zodpovedných za dohľad nad týmito poskytovateľmi ratingov ESG.

2.  Register uvedený v odseku 1 je verejne dostupný na webovom sídle orgánu ESMA a v prípade potreby sa bezodkladne aktualizuje.

3.  Od 1. januára 2028 poskytovateľ ratingov ESG pri zverejňovaní akýchkoľvek informácií podľa článku 19 ods. 1 a článku 23 ods. 1 súčasne predloží uvedené informácie príslušnému orgánu zberu údajov uvedenému v odseku 6 tohto článku na účely sprístupnenia na jednotnom európskom mieste prístupu zriadenom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2859.

4.  Uvedené informácie musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)  informácie sa pripravujú vo formáte umožňujúcom extrahovanie údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 nariadenia (EÚ) 2023/2859 alebo, ak sa to vyžaduje podľa práva Únie, v strojovo čitateľnom formáte v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 4 nariadenia (EÚ) 2023/2859;

b)  k informáciám sú priložené tieto metaúdaje:

i)  úplný obchodný názov a prípadne názov používaný na marketingové účely a skratka názvu poskytovateľa ratingov ESG predkladajúceho informácie;

ii)  identifikátor právnickej osoby pridelený poskytovateľovi ESG, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2023/2859;

iii)  veľkosť poskytovateľa ratingov ESG, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2023/2859;

iv)  druh informácie podľa klasifikácie z článku 7 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2023/2859;

v)  metaúdaje určujúce, či tieto informácie obsahujú osobné údaje.

5.  Na účely odseku 4 písm. b) bodu ii) získa poskytovateľ ratingov ESG identifikátor právnickej osoby, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2023/2859.

6.  Na účely sprístupňovania informácií uvedených v odseku 1 na jednotnom európskom mieste prístupu je orgánom zberu údajov vymedzeným v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2023/2859 orgán ESMA.

7.  Od 1. januára 2028 budú informácie uvedené v odseku 1 a v článku 11 ods. 3, článku 35 ods. 6 a článku 38 ods. 1, sprístupnené na jednotnom európskom mieste prístupu. Na tento účel je orgánom zberu údajov vymedzeným v článku 2 bode 2 uvedeného nariadenia orgán ESMA. Uvedené informácie sa zostavujú vo formáte umožňujúcom extrahovanie údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 nariadenia (EÚ) 2023/2859 a zahŕňajú metaúdaje, ako sú názvy, prípadne identifikátor právnickej osoby poskytovateľa ratingov ESG, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 uvedeného nariadenia, ako aj druh informácií podľa klasifikácie uvedenej v článku 7 ods. 4 uvedeného nariadenia, a to, či informácie obsahujú osobné údaje.

8.  Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a správy údajov predkladaných v súlade s odsekom 3 vypracuje orgán ESMA vykonávacie technické predpisy s cieľom presne stanoviť:

a)  všetky ostatné metaúdaje, ktoré majú byť priložené k informáciám;

b)  štruktúrovanie údajov v informáciách;

c)  pre ktoré informácie sa vyžaduje strojovo čitateľný formát a ktorý strojovo čitateľný formát sa má použiť.

Pred vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov orgán ESMA vykoná analýzu nákladov a prínosov. Na účely prvého pododseku písm. c) orgán ESMA posúdi výhody a nevýhody rôznych strojovo čitateľných formátov a vykoná príslušné skúšky v teréne po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

Orgán ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9.  V prípade potreby prijme orgán ESMA usmernenia pre subjekty s cieľom zabezpečiť, aby boli metaúdaje predložené v súlade s odsekom 8 prvým pododsekom písm. a) správne.

Hlava

Integrita a spoľahlivosť činností týkajúcich sa ratingov ESG

Kapitola 1

Organizačné požiadavky, postupy a dokumenty týkajúce sa správy a riadenia

Článok 15

Všeobecné zásady

1.  Poskytovatelia ratingov ESG zabezpečia nezávislosť svojich ratingových činností, a to aj od všetkých politických a hospodárskych vplyvov alebo obmedzení.

2.  Poskytovatelia ratingov ESG zavedú pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečí, aby sa ich ratingy ESG vydávali, uverejňovali a distribuovali v súlade s týmto nariadením.

3.  Poskytovatelia ratingov ESG používajú primerané a účinné systémy, zdroje a postupy na plnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia.

4.  Poskytovatelia ratingov ESG prijímajú a vykonávajú písomne podložené politiky a postupy, ktorými sa zabezpečí, že ich ratingy ESG sú založené na dôkladnej analýze všetkých relevantných informácií, ktoré majú k dispozícii a ktoré sú v súlade s ich ratingovými metodikami relevantné pre ich analýzu.

5.  Poskytovatelia ratingov ESG prijímajú a vykonávajú vnútorné politiky a postupy náležitej starostlivosti, ktorými sa zabezpečuje, aby ich obchodné záujmy nenarúšali nezávislosť alebo presnosť činností posudzovania.

6.  Poskytovatelia ratingov ESG prijímajú a vykonávajú spoľahlivé administratívne a účtovné postupy, mechanizmy vnútornej kontroly a účinné kontrolné a ochranné opatrenia, pokiaľ ide o systémy spracovania informácií.

7.  Poskytovatelia ratingov ESG používajú ratingové metodiky pre nimi poskytované ratingy ESG, ktoré sú prísne, systematické, nezávislé a odôvodniteľné, pričom tieto ratingové metodiky nepretržite uplatňujú transparentným spôsobom.

8.  Poskytovatelia ratingov ESG priebežne a najmenej raz ročne revidujú ratingové metodiky uvedené v odseku 7.

9.  Poskytovatelia ratingov ESG aspoň raz ročne monitorujú a hodnotia vhodnosť a účinnosť systémov, zdrojov a postupov uvedených v odseku 3 a prijímajú primerané opatrenia na riešenie všetkých nedostatkov.

10.  Poskytovatelia ratingov ESG zriadia a udržujú trvalú, nezávislú a účinnú funkciu dohľadu s cieľom zabezpečiť dohľad nad celkovými aspektmi poskytovania ich ratingov ESG.

Funkcia dohľadu je vybavená potrebnými zdrojmi a odbornými znalosťami a má prístup ku všetkým informáciám potrebným na to, aby sa mohla vykonávať. Má priamy prístup k riadiacemu orgánu poskytovateľa ratingov ESG.

Poskytovatelia ratingov ESG vypracujú a udržiavajú spoľahlivé postupy týkajúce sa ich funkcie dohľadu.

11.  Poskytovatelia ratingov ESG prijmú všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby informácie, ktoré používajú pri prideľovaní ratingov ESG, boli dostatočne kvalitné a zo spoľahlivých zdrojov. Poskytovatelia ratingov ESG jasne a výslovne uvedú, že ich ratingy ESG sú ich vlastným stanoviskom.

12.   Poskytovatelia ratingov ESG informujú položku s ratingovým hodnotením alebo emitenta položky s ratingovým hodnotením v ich pracovnom čase a aspoň dva celé pracovné dni pred prvým vydaním ratingu ESG, aby položke s ratingovým hodnotením alebo emitentovi položky s ratingovým hodnotením poskytli príležitosť informovať poskytovateľa ratingov ESG o akýchkoľvek faktických chybách. Na tento účel poskytovatelia ratingov ESG na žiadosť položky s ratingovým hodnotením alebo emitenta položky s ratingovým hodnotením bezplatne a na nekomerčnom základe sprístupnia informácie uvedené v prílohe III bode 1 písm. b) a c) a v bode 2 písm. b) bode ii) a dátum poslednej aktualizácie údajov, ako aj v relevantných prípadoch akékoľvek iné údaje, ktoré sa v súvislosti s nimi zozbierali, odhadli alebo vypočítali.

13.  Poskytovatelia ratingov ESG nezverejňujú informácie o svojom duševnom kapitále, duševnom vlastníctve, know-how ani o výsledkoch inovácií, ktoré by sa považovali za obchodné tajomstvo podľa článku 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943(48).

14.  Poskytovatelia ratingov ESG vykonajú zmeny vo svojich ratingoch ESG len v súlade so svojimi ratingovými metodikami uverejnenými podľa článku 23.

Článok 16

Oddelenie od iných podnikateľských činností

1.  Poskytovatelia ratingov ESG neposkytujú žiadne z týchto činností:

a)  poradenské činnosti pre investorov alebo podniky;

b)  vydávanie a distribúcia úverových ratingov vymedzených v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1060/2009;

c)  vypracovanie referenčných hodnôt v zmysle nariadenia (EÚ) č. 2016/1011;

d)  investičné služby a činnosti, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 2 smernice (EÚ) 2014/65;

e)  štatutárny audit účtovných závierok a zákaziek na uisťovacie služby v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti v zmysle smernice 2013/34/EÚ;

f)  činnosti úverových inštitúcií v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a poisťovacie alebo zaisťovacie činnosti v zmysle smernice 2009/138/ES.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu poskytovatelia ratingov ESG zabezpečovať činnosti uvedené v odseku 1 písm. d) a f) za predpokladu, že zavedú osobitné opatrenia vrátane opatrení uvedených v článkoch 25 a 26:

a)  zabezpečiť, aby sa každá činnosť vykonávala samostatne, a zabrániť vzniku potenciálnych rizík konfliktu záujmov pri rozhodovaní v rámci svojich činností týkajúcich sa ratingov ESG;

b)  zabezpečiť, aby zamestnanci poskytovateľov ratingov ESG priamo zapojení do procesu posudzovania položky s ratingovým hodnotením neposkytovali žiadnu z činností uvedených v odseku 1.

Pri vykonávaní takýchto opatrení poskytovateľ ratingov ESG v náležitých prípadoch zohľadní aj činnosti skupiny, do ktorej patrí.

3.   Odchylne od odseku 1 písm. c) môže poskytovateľ ratingov ESG podať orgánu ESMA žiadosť o povolenie na vypracovanie referenčných hodnôt za predpokladu, že zavedie osobitné opatrenia vrátane opatrení uvedených v odseku 2. Orgán ESMA posúdi, či sú opatrenia navrhnuté poskytovateľom ratingov ESG primerané a dostatočné, pokiaľ ide o potenciálne riziká konfliktu záujmov. Ak sa orgán ESMA domnieva, že opatrenia nie sú primerané alebo dostatočné, pokiaľ ide o potenciálne riziká konfliktu záujmov, uplatňuje sa odsek 1 písm. c).

Každú podstatnú zmenu v opatreniach prijatých poskytovateľom ratingov ESG alebo pri ich vykonávaní oznámi poskytovateľ ratingov ESG orgánu ESMA pred ich vykonaním. Orgán ESMA posúdi, či sú opatrenia naďalej primerané a dostatočné, pokiaľ ide o potenciálne riziká konfliktu záujmov. Ak nie sú, uplatňuje sa odsek 1 písm. c).

Orgán ESMA prijme rozhodnutie uvedené v prvom a druhom pododseku do 30 pracovných dní od doručenia úplných informácií o opatreniach navrhnutých poskytovateľom ratingov ESG v súvislosti s ich podstatnými zmenami alebo v lehotách stanovených v článku 7, ak je posúdenie súčasťou jeho hodnotenia žiadosti o povolenie.

4.   Poskytovateľ ratingov ESG zabezpečí, aby jeho zamestnanci, ktorí sú priamo zapojení do procesu posudzovania položky s ratingovým hodnotením, nevykonávali žiadnu z činností uvedených v odseku 1 písm. a), b) a e).

5.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť informácie o opatreniach a zárukách, ktoré sa majú uplatňovať podľa odsekov 2, 3 a 4.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [deväť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.  Poskytovatelia ratingov ESG zabezpečia, že poskytovanie iných služieb, ako sú služby uvedené v odseku 1, nevytvára riziko konfliktu záujmov v rámci ich činností týkajúcich sa ratingov ESG. V prípade rizika konfliktu záujmov poskytovatelia ratingov ESG nesmú ponúkať ďalšie takéto služby.

Článok 17

Ratingoví analytici, zamestnanci a iné osoby zapojené do poskytovania ratingov ESG

1.  Poskytovatelia ratingov ESG zabezpečia, aby ratingoví analytici, zamestnanci a akékoľvek iné fyzické osoby, ktorých kontrolujú alebo ktorých služby sú im k dispozícii, napríklad formou zmluvného dojednania, a ktorí sa priamo zúčastňujú na poskytovaní ratingov ESG, vrátane analytikov, ktorí sa priamo podieľajú na ratingových procesoch, a osôb zapojených do poskytovania bodovaní ESG, boli primerane vyškolení a mali potrebné vedomosti a skúsenosti na vykonávanie pridelených povinností a úloh, vrátane, v náležitých prípadoch, dostatočného chápania významných finančných rizík, ktoré môže hodnotený subjekt znášať, a možného významného vplyvu hodnoteného subjektu na životné prostredie a na spoločnosť vo všeobecnosti.

2.  Poskytovatelia ratingov ESG zabezpečia, aby osoby uvedené v odseku 1 nemohli iniciovať rokovania o honorároch alebo platbách so žiadnou položkou s ratingovým hodnotením alebo emitentom položky s ratingovým hodnotením ani so žiadnou osobou priamo alebo nepriamo prepojenou s položkou s ratingovým hodnotením prostredníctvom kontroly ani sa zúčastňovať na týchto rokovaniach.

3.  Osoby uvedené v odseku 1, ktoré sa priamo podieľajú na určovaní individuálneho ratingu položky s ratingovým hodnotením, ako aj osoby, ktoré u poskytovateľa ratingu ESG zastávajú pozíciu vo vrcholovom manažmente, nesmú kupovať ani predávať žiadne finančné nástroje, ktoré vydal, zaručil alebo inak podporil ktorýkoľvek hodnotený subjekt alebo subjekt v rámci skupiny hodnoteného subjektu, iné ako podiely v systémoch diverzifikovaného kolektívneho investovania, a to vrátane spravovaných fondov alebo investícií uskutočnených v rámci správy portfólia podľa vlastného uváženia, ani sa nesmú podieľať na žiadnej transakcii s akýmkoľvek takým finančným nástrojom.

4.  Osoby uvedené v odseku 1 sa priamo nesmú podieľať na určovaní ratingu ESG príslušnej položky s ratingovým hodnotením ani inak ovplyvňovať určovanie jej ratingu ESG, ak tieto osoby:

a)  vlastnia finančné nástroje položky s ratingovým hodnotením iné ako podiely v systémoch diverzifikovaného kolektívneho investovania vrátane spravovaných fondov a investícií uskutočnených v rámci diskrečnej správy portfólia;

b)  vlastnia finančné nástroje akejkoľvek položky s ratingovým hodnotením spriaznenej s hodnoteným subjektom, ktorých vlastníctvo môže spôsobiť konflikt záujmov alebo sa môže všeobecne vnímať ako príčina konfliktu záujmov, okrem podielov v systémoch diverzifikovaného kolektívneho investovania vrátane spravovaných fondov a investícií uskutočnených v rámci diskrečnej správy portfólia;

c)  boli za posledný rok u hodnoteného subjektu alebo akéhokoľvek subjektu v rámci skupiny položky s ratingovým hodnotením zamestnané alebo s ním mali obchodný alebo akýkoľvek iný vzťah, ktorý môže spôsobiť konflikt záujmov alebo sa môže všeobecne vnímať ako príčina konfliktu záujmov.

5.  Poskytovatelia ratingov ESG zabezpečia, aby osoby uvedené v odseku 1, ako aj osoby vo vrcholovom manažmente u poskytovateľa ratingov ESG:

a)  prijali všetky primerané opatrenia na ochranu majetku a záznamov, ktoré sú v držbe poskytovateľa ratingov ESG, pred spreneverením, odcudzením alebo zneužitím, pričom zohľadňujú povahu, rozsah a komplexnosť obchodnej činnosti poskytovateľa ratingov ESG a povahu a rozsah činností týkajúcich sa ratingov ESG;

b)  nezdieľali dôverné informácie zverené poskytovateľovi ratingov ESG s nikým, kto sa priamo nezúčastňuje na zabezpečovaní činností týkajúcich sa ratingov ESG, vrátane ratingových analytikov a zamestnancov akejkoľvek osoby, ktorá je prostredníctvom kontroly priamo alebo nepriamo prepojená s poskytovateľom ratingov ESG, ani s nijakou inou fyzickou osobou, ktorej služby využíva alebo kontroluje akákoľvek osoba, ktorá je prostredníctvom kontroly priamo alebo nepriamo prepojená s poskytovateľom ratingov ESG;

c)  nevyužívali ani nezdieľali dôverné informácie na žiadne iné účely, ako je zabezpečovanie činností týkajúcich sa ratingov ESG, vrátane obchodovania s finančnými nástrojmi;

d)   nežiadali ani neprijímali peniaze, dary ani výhody od nikoho, s ktorým poskytovateľ ratingov ESG obchoduje.

6.  Ak sa osoby uvedené v odseku 1 domnievajú, že akákoľvek iná osoba uvedená v odseku 1 konala spôsobom, ktorý je podľa ich názoru nezákonný, túto informáciu bezodkladne oznámia útvaru dohľadu. Poskytovateľ ratingov ESG zabezpečí, aby takéto oznámenia nemali žiadne negatívne následky pre oznamujúcu osobu.

7.  Ak ratingový analytik ukončí svoj pracovný pomer s poskytovateľom ratingov ESG a do jedného roka sa zamestná u položky s ratingovým hodnotením alebo emitenta položky s ratingovým hodnotením, do ktorých ratingu bol priamo zapojený, poskytovateľ ratingov ESG preskúma prácu ratingového analytika za obdobie jedného roka pred jeho odchodom.

8.  Osoby uvedené v odseku 1a ani osoby zastávajúce pozíciu vo vrcholovom manažmente poskytovateľa ratingov ESG nesmú prijať funkciu vo vrcholovom manažmente v rámci položky s ratingovým hodnotením alebo emitenta položky s ratingovým hodnotením, do ktorého ratingu boli zapojené, pred uplynutím deviatich mesiacov od udelenia takého ratingu.

Článok 18

Požiadavky na uchovávanie záznamov

1.  Poskytovatelia ratingov ESG zaznamenajú svoje činnosti týkajúce sa ratingov ESG. Tieto záznamy obsahujú informácie uvedené v prílohách I a II.

2.  Poskytovatelia ratingov ESG uchovajú informácie uvedené v odseku 1 najmenej päť rokov a v takej forme, aby bolo možné zreprodukovať a plne pochopiť určovanie ratingov ESG.

Článok 19

Postup pri vybavovaní sťažností

1.  Poskytovatelia ratingov ESG zavedú a na svojom webovom sídle uverejnia postupy na prijímanie, vyšetrovanie a uchovávanie záznamov o sťažnostiach podaných používateľmi ratingov ESG, položkami s ratingovým hodnotením alebo emitentmi položiek s ratingovým hodnotením. Poskytovatelia ratingov ESG takisto jasne poskytujú na svojom webovom sídle informácie o svojom mechanizme vybavovania sťažností a kontaktné údaje.

2.  Postupmi uvedenými v odseku 1 sa zabezpečí, aby:

a)  poskytovateľ ratingov ESG zverejnil politiku riešenia sťažností;

b)  sa sťažnosti vyšetrili včas a spravodlivo, pričom výsledok vyšetrovania sa oznámi sťažovateľovi v primeranej lehote s výnimkou prípadu, ak by takéto oznámenie bolo v rozpore s cieľmi verejnej politiky alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014(49);

c)  sa vyšetrovanie uskutočnilo nezávisle od akýchkoľvek pracovníkov, ktorých sa predmet sťažnosti týka.

3.   Sťažnosti sa môžu predložiť v súvislosti so:

a)   zdrojmi údajov použitými na udelenie konkrétneho ratingu ESG, s faktickými chybami a omylmi;

b)   spôsobom, akým sa uplatnila metodika ratingu v súvislosti s konkrétnym ratingom ESG;

c)   skutočnosťou, či je konkrétny rating ESG reprezentatívny pre položku s ratingovým hodnotením alebo emitenta položky s ratingovým hodnotením.

Článok 20

Odôvodnené obavy

1.  Poskytovatelia ratingov ESG musia mať zavedené postupy na prijímanie odôvodnených obáv zainteresovaných strán a uvádzať svoje mená a pozíciu.

2.  Poskytovatelia ratingov ESG s výnimkou menších poskytovateľov ratingov ESG v zmysle limitu hodnoty čistého obratu na vymedzenie malých podnikov v smernici 2013/34/EÚ sa usilujú reagovať na odôvodnené obavy do 30 pracovných dní.

Článok 21

Externé zabezpečovanie činností

1.  Externým zabezpečovaním dôležitých prevádzkových úloh sa nesmie podstatne narušiť kvalita vnútornej kontroly poskytovateľa ratingov ESG a schopnosť Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) dohliadať na plnenie povinností podľa tohto nariadenia poskytovateľom ratingov ESG.

2.  Poskytovatelia ratingov ESG, ktorí externe zabezpečujú úlohy alebo akékoľvek služby alebo činnosti relevantné pre poskytovanie ratingov ESG, zostávajú plne zodpovední za plnenie všetkých povinností podľa tohto nariadenia.

3.  Poskytovatelia ratingov ESG, ktorí externe zabezpečujú úlohy alebo akékoľvek služby alebo činnosti relevantné pre poskytovanie ratingov ESG, zostávajú plne zodpovední za zverejnenie informácií uvedených v prílohe II.

Článok 22

Výnimky z požiadaviek na správu a riadenie

1.  Poskytovateľ ratingov ESG môže orgánu ESMA predložiť žiadosť o oslobodenie od povinnosti dodržiavať požiadavky uvedené v článku 15 ods. 6, 8 a 10.

2.   Pri posudzovaní takejto žiadosti orgán ESMA overí, či sú splnené tieto podmienky:

a)  poskytovateľ ratingov ESG je malým podnikom alebo malou skupinou podľa kritérií stanovených v článku 3 smernice 2013/34/EÚ;

b)  poskytovateľ ratingov ESG zaviedol opatrenia a postupy, najmä mechanizmy vnútornej kontroly, mechanizmy vykazovania a opatrenia na zabezpečenie nezávislosti ratingových analytikov a osôb schvaľujúcich ratingy ESG a zaistenie účinného dodržiavania tohto nariadenia;

c)  poskytovateľ ratingov ESG preukázal, že veľkosť poskytovateľa ratingov ESG nie je určená takým spôsobom, aby sa zabránilo dodržiavaniu tohto nariadenia;

d)   poskytovateľ ESG dostatočne jasne preukázal, že požiadavky uvedené v odseku 1 nie sú primerané povahe, rozsahu alebo zložitosti činnosti daného poskytovateľa ratingov ESG alebo vzhľadom na povahu alebo rozsah vydávania jeho ratingov ESG.

Na základe týchto úvah môže orgán ESMA tohto poskytovateľa ratingov ESG oslobodiť od všetkých požiadaviek uvedených v odseku 1 alebo v riadne odôvodnených prípadoch a na základe prvkov, ktoré poskytol poskytovateľ ratingov ESG podľa prvého pododseku písm. d), len od niektorých z týchto požiadaviek.

Kapitola 2

Požiadavky na transparentnosť

Článok 23

Zverejňovanie metodík, modelov a kľúčových ratingových východísk používaných v činnostiach týkajúcich sa ratingov ESG verejnosti

1.  Poskytovatelia ratingov ESG zverejnia na svojom webovom sídle prinajmenšom metodiky, modely a kľúčové ratingové východiská, ktoré používajú vo svojich činnostiach týkajúcich sa ratingov ESG, vrátane informácií uvedených v prílohe I písm. d) a v prílohy III bode 1. Tieto informácie by sa mali zverejňovať jasným a transparentným spôsobom a mali by sa identifikovať v samostatnej časti webového sídla poskytovateľa ratingov ESG.

2.   Namiesto jednej metriky ESG, v ktorej sú zhrnuté faktory E, S a G, sa poskytujú samostatné ratingy E, S a G. Poskytovatelia ratingov ESG poskytujú informácie uvedené v tomto článku a v článku 24 samostatne pre každý faktor.

3.   Odchylne od odseku 2 tohto článku môžu poskytovatelia ratingov ESG poskytnúť jednotný rating ESG, v ktorom sú zhrnuté faktory E, S a G, ak bez toho, aby boli dotknuté ďalšie povinnosti zverejňovania podľa tohto nariadenia, poskytujú informácie uvedené v prílohe III bode 1 písm. h).

4.  Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť prvky, ktoré sa majú zverejniť v súlade s odsekom 1. Tieto prvky nesmú zahŕňať žiadne dodatočné požiadavky na zverejňovanie, než sú požiadavky uvedené v prílohe III bode 1.

5.  Orgán ESMA predloží Komisii návrh regulačných technických predpisov uvedený v odseku 4 do ... [deväť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   Poskytovateľ ratingov ESG poskytne informácie uvedené v bode 1 prílohy III najneskôr pri začatí vydávania ratingov ESG.

7.   Orgán ESMA môže vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť normy, formáty a vzory pre údaje, ktoré majú poskytovatelia ratingov ESG použiť na zverejnenie informácií podľa odseku 1.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 24

Sprístupňovanie informácií používateľom ratingov ESG a hodnoteným subjektom

1.  Poskytovatelia ratingov ESG priebežne sprístupňujú používateľom ratingov ESG a hodnoteným subjektom minimálne informácie uvedené v bode 2 prílohy III.

2.   Poskytovateľ ratingov ESG zabezpečí, aby sa pri udelení povolenia predplatiteľovi na zverejnenie ratingu ESG pripojil k ratingu ESG odkaz na informácie uvedené v bode 1 prílohy III.

3.  Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť prvky, ktoré sa majú zverejniť v súlade s odsekom 1. Uvedené prvky nesmú zahŕňať žiadne dodatočné požiadavky na zverejňovanie, než sú požiadavky uvedené v bode 2 prílohy III.

4.  Orgán ESMA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [deväť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.   Orgán ESMA môže vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť normy, formáty a vzory pre údaje, ktoré majú poskytovatelia ratingov ESG použiť na prezentáciu informácií podľa odseku 1.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Kapitola 3

Nezávislosť a konflikty záujmov

Článok 25

Nezávislosť a vyhýbanie sa konfliktom záujmov

1.  Poskytovatelia ratingov ESG musia mať zavedený spoľahlivý systém správy a riadenia vrátane jasnej organizačnej štruktúry s jasne vymedzenými, transparentnými a konzistentnými úlohami a zodpovednosťami pre všetky osoby zapojené do poskytovania ratingov ESG.

2.  Poskytovatelia ratingov ESG prijímajú všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby žiadny z poskytovaných ratingov ESG neovplyvňoval žiadny existujúci alebo potenciálny konflikt záujmov alebo obchodný či iný vzťah, ktorého účastníkom je samotný poskytovateľ ratingov ESG alebo jeho akcionári, manažéri, ratingoví analytici, zamestnanci alebo akákoľvek iná fyzická osoba, ktorej služby poskytovateľ ratingov ESG využíva alebo ktoré sú pod jeho kontrolou, alebo akákoľvek osoba, ktorá je s ním priamo alebo nepriamo prepojená prostredníctvom kontroly, alebo akýkoľvek poskytovateľ tretej strany poverený externým zabezpečovaním funkcií alebo akýchkoľvek služieb alebo činností.

3.  V prípade, že na strane poskytovateľa ratingov ESG existuje riziko konfliktu záujmov z dôvodu vlastníckej štruktúry, kontrolných podielov alebo činností vykonávaných daným poskytovateľom ratingov ESG, akýmkoľvek subjektom vlastniacim alebo kontrolujúcim poskytovateľa ratingov ESG či subjektom, ktorý je vlastnený alebo kontrolovaný poskytovateľom ratingov ESG alebo ktoroukoľvek pobočkou poskytovateľa ratingov ESG alebo poskytovateľom tretej strany, orgán ESMA prijme opatrenia. Orgán ESMA môže požiadať poskytovateľa ratingov ESG, aby prijal opatrenia na zmiernenie daného rizika.

Ak sa konflikt záujmov uvedený v prvom pododseku primerane neriadi osobitnými opatreniami na zmiernenie rizika, orgán ESMA požiada poskytovateľa ratingov ESG, aby s takýmto porušovaním skoncoval. Ak je to potrebné, môže poskytovateľa ratingov ESG požiadať, aby buď ukončil činnosti alebo vzťahy, ktoré vedú ku konfliktu záujmov, alebo aby prestal poskytovať ratingy ESG.

4.   Akcionárovi alebo spoločníkovi poskytovateľa ratingov ESG, ktorý má podstatný vplyv podľa vymedzenia v článku 2 bode 13 smernice 2013/34/EÚ v danom poskytovateľovi ratingov ESG alebo v spoločnosti, ktorá má právomoc vykonávať kontrolu alebo dominantný vplyv nad týmto poskytovateľom ratingov ESG, sa zakazuje ktorákoľvek z týchto činností:

a)   mať podstatný vplyv u ktoréhokoľvek iného poskytovateľa ratingov ESG;

c)   mať právo či právomoc vymenúvať alebo odvolávať členov správnej alebo dozornej rady iného poskytovateľa ratingov ESG;

d)   byť členom správnej alebo dozornej rady iného poskytovateľa ratingov ESG.

Tento odsek sa nevzťahuje na investície do iných poskytovateľov ratingov ESG, ktorí patria do rovnakej skupiny poskytovateľov ratingov ESG, ani na investície do poskytovateľov ratingov ESG, ktorí sú mikropodnikmi alebo malými podnikmi podľa kritérií stanovených v článku 3 smernice 2013/34/EÚ.

5.  Poskytovatelia ratingov ESG oznámia orgánu ESMA všetky existujúce alebo potenciálne konflikty záujmov vrátane konfliktu záujmov vyplývajúceho z vlastníctva alebo kontroly poskytovateľov ratingov ESG.

6.  Poskytovatelia ratingov ESG zavedú a vykonajú politiky, postupy, ako aj účinné organizačné mechanizmy na identifikáciu, zverejňovanie, prevenciu, riadenie a zmierňovanie konfliktov záujmov. Poskytovatelia ratingov ESG pravidelne tieto politiky, postupy a mechanizmy preskúmavajú a aktualizujú. Danými politikami, postupmi a mechanizmami sa osobitne riadia a zmierňujú konflikty záujmov a predchádza sa konfliktom záujmov, ktoré vzniknú z dôvodu vlastníctva alebo kontroly poskytovateľa ratingov ESG alebo z dôvodu iných záujmov v skupine poskytovateľa ratingov ESG, alebo konfliktom záujmov spôsobených inými osobami, ktoré majú vplyv na poskytovateľa ratingov ESG alebo kontrolu nad ním, pokiaľ ide o určovanie ratingov ESG.

7.  Poskytovatelia ratingov ESG aspoň raz ročne preskúmajú svoje činnosti s cieľom identifikovať potenciálne konflikty záujmov.

Článok 26

Riadenie potenciálnych konfliktov záujmov zo strany zamestnancov

1.  Poskytovatelia ratingov ESG zabezpečia, aby ich zamestnanci a všetky ostatné fyzické osoby, ktorých služby majú k dispozícii alebo pod kontrolou a ktorí sa priamo zúčastňujú na poskytovaní ratingov ESG:

a)  mali potrebné zručnosti na výkon svojich úloh a povinností a podliehali účinnému riadeniu a dohľadu;

b)  nepodliehali neprimeranému vplyvu alebo konfliktom záujmov;

c)  neboli odmeňovaní a ich výkon nebol hodnotený spôsobom, ktorý by vytváral konflikt záujmov alebo inak zasahoval do integrity procesu určovania ESG ratingu;

d)  nemali žiadne záujmy alebo obchodné styky, ktoré by ohrozovali činnosti poskytovateľa ratingov ESG;

e)  mali zákaz prispievať k určovania ratingu ESG svojou účasťou na ponukách, návrhoch a obchodoch, a to buď osobne, alebo v mene účastníkov trhu, s výnimkou prípadov, keď sa takýto spôsob prispievania výslovne vyžaduje ako súčasť metodiky ratingu ESG a podlieha jej osobitným pravidlám;

f)  podliehali účinným postupom kontroly výmeny informácií s ostatnými zamestnancami vykonávajúcimi činnosti, ktoré môžu predstavovať riziko konfliktov záujmov, alebo s tretími stranami v prípadoch, keď uvedené informácie môžu mať vplyv na rating ESG.

2.  Poskytovatelia ratingov ESG zavedú konkrétne postupy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca alebo osoby určujúcej rating ESG vrátane interného schválenia manažmentom pred šírením daného ratingu ESG.

Článok 27

Spravodlivé, primerané, transparentné a nediskriminačné zaobchádzanie s používateľmi ratingov ESG

1.  Poskytovatelia ratingov ESG prijmú primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli poplatky účtované klientom spravodlivé, primerané, transparentné a nediskriminačné.

2.  Na účely odseku 1 môže orgán ESMA požadovať od poskytovateľov ratingov ESG, aby mu poskytli zdokumentované dôkazy o svojej cenovej politike vrátane štruktúry poplatkov a cenových kritérií. Orgán ESMA môže v súlade s článkom 35 prijať opatrenia v oblasti dohľadu a v súlade s článkom 36 môže rozhodnúť uložiť pokuty, ak zistí, že poplatky poskytovateľov ratingov ESG nie sú spravodlivé, primerané, transparentné a nediskriminačné.

Kapitola 4

Dohľad vykonávaný orgánom ESMA

Oddiel 1

Všeobecné zásady

Článok 28

Nezasahovanie do obsahu ratingov ani do metodík

Pri vykonávaní svojich povinností podľa tohto nariadenia orgán ESMA, Komisia ani verejné orgány členského štátu nezasahujú do obsahu ratingov ESG ani do metodík.

Článok 29

Orgán ESMA

1.  Orgán ESMA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vydá a aktualizuje usmernenia o spolupráci medzi orgánom ESMA a príslušnými orgánmi na účely tohto nariadenia vrátane postupov a podrobných podmienok súvisiacich s delegovaním úloh.

2.  Orgán ESMA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v spolupráci s orgánmi EBA a EIOPA vydá a aktualizuje usmernenia o uplatňovaní režimu schvaľovania uvedeného v článku 10 tohto nariadenia do ... [deväť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti].

3.  Orgán ESMA uverejní výročnú správu o uplatňovaní tohto nariadenia, ako aj o prijatých opatreniach v oblasti dohľadu a uložených sankciách zo strany orgánu ESMA podľa tohto nariadenia vrátane pokút a pravidelných platieb penále. Daná správa musí obsahovať predovšetkým informácie o vývoji na trhu s ratingmi ESG a posúdenie uplatňovania režimov tretích krajín uvedených v článkoch 10, 11 a 12.

Orgán ESMA predloží výročnú správu uvedenú v prvom pododseku Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

4.   Orgán ESMA každoročne zverejní na svojom webovom sídle zoznam poskytovateľov ratingov ESG uvedených v registri podľa článku 14 ods. 1, v ktorom uvedie ich celkový podiel na trhu v Únii. Pri tomto zverejnení sa zhodnotí štruktúra trhu vrátane úrovní koncentrácie a rozmanitosti poskytovateľov ratingov ESG.

5.   Na účely odseku 4 sa podiel na trhu meria na základe ročného obratu dosiahnutého z činností týkajúcich sa ratingov ESG na skupinovej úrovni v Únii.

6.  Orgán ESMA spolupracuje pri vykonávaní svojich úloh s orgánmi EBA a EIOPA a pred vydaním a aktualizáciou usmernení a predložením návrhu regulačných technických predpisov s nimi konzultuje.

Článok 30

Príslušné orgány

1.  Do ... [15 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] každý členský štát určí príslušný orgán na účely tohto nariadenia.

2.  Príslušné orgány disponujú na uplatňovanie tohto nariadenia dostatočným počtom zamestnancov a dostatočnými odbornými znalosťami.

Článok 31

Výkon právomocí uvedených v článkoch 32 až 34

Právomoci udelené orgánu ESMA alebo ktorémukoľvek úradníkovi orgánu ESMA, alebo iným osobám povereným orgánom ESMA na základe článkov 32, 33 až 34 sa nepoužijú na vyžiadanie si sprístupnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom právnej ochrany.

Článok 32

Žiadosti o informácie

1.  Orgán ESMA môže jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím požiadať poskytovateľov ratingov ESG, osoby zapojené do činností týkajúcich sa ratingov ESG, položky s ratingovým hodnotením a emitentov položky s ratingovým hodnotením, tretie strany, ktorých poskytovatelia ratingov ESG poverili vykonávaním prevádzkových funkcií alebo činností, a osoby inak úzko a významne súvisiace alebo prepojené s poskytovateľmi ratingov ESG alebo s činnosťami týkajúcimi sa ratingov ESG, aby poskytli všetky informácie, ktoré potrebuje na vykonanie svojich povinností podľa tohto nariadenia.

2.  Orgán ESMA pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podľa odseku 1:

a)  uvedie odkaz na tento článok ako právny základ žiadosti;

b)  uvedie dôvod žiadosti;

c)  uvedie, aké informácie žiada;

d)  stanoví primeranú lehotu na poskytnutie informácií a formát, v ktorom sa informácie majú poskytnúť;

e)  informuje osobu, od ktorej požaduje informácie, že nie je povinná tieto informácie poskytnúť, ale že odpoveď na žiadosť o informácie nesmie byť nesprávna ani zavádzajúca;

f)  upozorní na pokutu stanovenú na základe článku 36, ak sú odpovede na položené otázky nesprávne alebo zavádzajúce.

3.  Orgán ESMA pri žiadosti o poskytnutie informácií podľa odseku 1 na základe rozhodnutia:

a)  uvedie odkaz na tento článok ako právny základ žiadosti;

b)  uvedie dôvod žiadosti;

c)  uvedie, aké informácie žiada;

d)  stanoví primeranú lehotu na poskytnutie informácií a formát, v ktorom sa informácie majú poskytnúť;

e)  upozorní na pravidelné platby penále stanovené v článku 37 za poskytnutie neúplných požadovaných informácií;

f)  upozorní na pokutu stanovenú na základe článku 36, ak sú odpovede na položené otázky nesprávne alebo zavádzajúce;

g)  upozorní na právo odvolať sa voči rozhodnutiu pred odvolacou radou a požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie v súlade s článkami 60 a 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.  Požadované informácie poskytujú osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie podľa zákona alebo ich zakladajúcich listín. V mene svojich klientov môžu poskytovať informácie riadne splnomocnení právnici. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií právnikmi však ostávajú plne zodpovední daní klienti.

5.  Orgán ESMA bezodkladne zašle kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, kde majú osoby uvedené v odseku 1, ktorých sa žiadosť o informácie týka, bydlisko alebo kde sú usadené.

Článok 33

Všeobecné vyšetrovania

1.  Orgán ESMA môže s cieľom plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné vyšetrovania osôb uvedených v článku 32 ods. 1. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA sú na tento účel oprávnení:

a)  preskúmať všetky záznamy, údaje, postupy a akékoľvek iné materiály vzťahujúce sa na plnenie ich úloh bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

b)  robiť alebo získavať overené kópie alebo výpisy z týchto záznamov, údajov, postupov a iných materiálov;

c)  predvolať a požiadať ktorúkoľvek z osôb uvedených v článku 32 ods. 1 alebo jej zástupcov alebo zamestnancov, aby podali ústne alebo písomné vysvetlenie skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a účelu vyšetrovania, a zaznamenať odpovede;

d)  vypočuť akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

e)  žiadať záznamy o telefonickej a dátovej prevádzke.

2.  Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na účely vyšetrovaní uvedených v odseku 1 vykonávajú svoje právomoci na základe písomného splnomocnenia, v ktorom je vymedzený predmet a účel vyšetrovania. V uvedenom poverení sa tiež upozorňuje na pravidelné platby penále stanovené v článku 37 ods. 1 v prípade, že osoby uvedené v článku 32 ods. 1 neposkytnú alebo poskytnú len neúplné požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály alebo odpovede na otázky, ktoré sa im položili, a na pokuty stanovené v článku 36 v prípade, že osoby uvedené v článku 32 ods. 1 poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky.

3.  Osoby uvedené v článku 32 ods. 1 sa podrobujú vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia orgánu ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a účel vyšetrovania, pravidelné platby penále stanovené v článku 3, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie.

4.  Orgán ESMA informuje príslušný orgán členského štátu, kde sa má vyšetrovanie vykonať, o vyšetrovaní a o totožnosti poverených osôb, a to v primeranom čase pred jeho vykonaním. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť orgánu ESMA týmto povereným osobám pri plnení ich povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na vyšetrovaní.

5.  Ak si žiadosť o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

6.  Ak sa požiada o povolenie uvedené v odseku 5, vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie orgánu ESMA pravé a či predpokladané donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet vyšetrovania svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať orgán ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán ESMA podozrenie, že nastalo porušenie tohto nariadenia, ako aj závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu ESMA podlieha iba preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 34

Kontroly na mieste

1.  Orgán ESMA môže pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v prevádzkových priestoroch právnických osôb uvedených v článku 32 ods. 1. Ak je to pre riadne a účinné vykonanie kontroly nevyhnutné, orgán ESMA môže tieto kontroly na mieste vykonať bez predchádzajúceho ohlásenia.

2.  Úradníci orgánu ESMA a iné osoby, ktoré orgán ESMA poveril vykonaním kontroly na mieste, môžu vstúpiť do všetkých prevádzkových priestorov a na pozemky právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní prijaté orgánom ESMA, a majú všetky právomoci stanovené v článku 33 ods. 1. Majú takisto právomoc zapečatiť akékoľvek podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

3.  Ak sa dotknuté osoby nepodrobia kontrole, úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA vykonaním kontroly na mieste vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a účel kontroly a pravidelné platby penále stanovené v článku 33. Orgán ESMA informuje o kontrole v primeranom čase pred jej vykonaním príslušný orgán členského štátu, kde sa má kontrola vykonať.

4.  Osoby uvedené v článku 32 ods. 1 sa podrobia kontrolám na mieste nariadeným rozhodnutím orgánu ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a účel kontroly, stanovuje sa v ňom dátum jej začatia a upozorňuje sa na pravidelné platby penále stanovené v článku 33, právne prostriedky nápravy dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj na právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie. Orgán ESMA prijíma takéto rozhodnutia po konzultácii s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať.

5.  Na žiadosť orgánu ESMA úradníci príslušného orgánu členského štátu, kde sa má kontrola vykonať, ako aj osoby poverené alebo vymenované týmto orgánom aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným osobám povereným orgánom ESMA. Na tento účel majú právomoci stanovené v odseku 2. Úradníci príslušného orgánu dotknutého členského štátu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na kontrolách na mieste.

6.  Orgán ESMA môže takisto požiadať príslušné orgány, aby vykonali v jeho mene konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa stanovuje v tomto článku a článku 33 ods. 1. Príslušné orgány majú na tento účel rovnaké právomoci, ako má orgán ESMA podľa tohto článku a článku 33 ods. 1.

7.  Keď úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené orgánom ESMA zistia, že sa osoba bráni vykonaniu kontroly nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu im poskytne potrebnú pomoc a prípadne požiada o asistenciu políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť vykonať kontrolu na mieste.

8.  Ak si kontrola na mieste stanovená v odseku 1 alebo asistencia stanovená v odseku 7 vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

9.  Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 8, vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie orgánu ESMA pravé a či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať orgán ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán ESMA podozrenie, že nastalo porušenie tohto nariadenia, ako aj závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu kontroly ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii orgánu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu ESMA podlieha iba preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Oddiel 2

Správne sankcie a iné správne opatrenia

Článok 35

Opatrenia dohľadu orgánu ESMA

1.  Ak orgán ESMA zistí, že poskytovateľ ratingov ESG nedodržal povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia, prijme jedno alebo viac týchto opatrení v oblasti dohľadu:

a)  odňatie povolenia alebo uznania poskytovateľa ratingov ESG alebo pozastavenie ich platnosti;

b)  dočasný zákaz pre poskytovateľa ratingov ESG zverejňovať alebo distribuovať ratingy ESG až do ukončenia porušovania;

c)  požiadanie poskytovateľa ratingov ESG o ukončenie porušovania;

d)  uloženie pokút podľa článku 36;

e)  vydanie verejných oznamov.

2.   Orgán ESMA môže takisto prijať jedno alebo viacero opatrení dohľadu uvedených v odseku 1 písm. b) až e) voči akejkoľvek osobe pôsobiacej v Únii podľa článku 2 ods. 1:

i)  bez splnenia podmienok stanovených v článku 4 alebo v prípade, že orgán ESMA odňal takéto povolenie alebo uznanie alebo pozastavil ich platnosť,

ii)  bez splnenia podmienok na uplatnenie akéhokoľvek vylúčenia stanoveného v článku 2 ods. 2.

3.   Orgán ESMA môže takisto prijať opatrenie v oblasti dohľadu uvedené v odseku 1 písm. e) v prípade, že činnosť poskytovateľa ratingov ESG pôsobiaceho v Únii týkajúca sa ratingov ESG predstavuje vážnu hrozbu pre integritu trhu alebo ochranu investorov v Únii.

S cieľom overiť, či osoba pôsobí v Únii podľa článku 2 ods. 1, môže orgán ESMA využiť svoje právomoci udelené v článkoch 32 až 34 voči dotknutej osobe alebo akýmkoľvek tretím stranám, ktoré jej umožňujú vykonávať činnosť týkajúcu sa ratingov ESG.

4.  Opatrenia v oblasti dohľadu uvedené v odseku 1 musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

5.  Pri prijímaní opatrení v oblasti dohľadu uvedených v odseku 1 orgán ESMA zohľadňuje povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na tieto kritériá:

a)  trvanie a frekvencia výskytu porušenia;

b)  či porušenie spôsobilo finančnú trestnú činnosť, uľahčilo ju alebo k nej inak prispelo;

c)  či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

d)  stupeň zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

e)  finančná sila poskytovateľa ratingov ESG na základe jeho celkového ročného čistého obratu;

f)  vplyv porušenia na záujmy investorov a na iných používateľov;

g)  význam ziskov, ktoré poskytovateľ ratingov ESG dosiahol, alebo strát, ktorým zabránil, alebo strát tretích strán vyplývajúcich z porušenia, pokiaľ takéto zisky a straty možno určiť;

h)  úroveň spolupráce poskytovateľa ratingov ESG s orgánom ESMA bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť navrátenie ziskov, ktoré tento poskytovateľ ratingov ESG dosiahol, alebo strát, ktorým sa vyhol;

i)  predchádzajúce porušenia zo strany poskytovateľa ratingov ESG;

j)  opatrenia prijaté po porušení zo strany poskytovateľa ratingov ESG, aby sa zabránilo jeho opakovaniu.

6.  Orgán ESMA bez zbytočného odkladu oznamuje akékoľvek opatrenie prijaté podľa odseku 1 osobe zodpovednej za porušenie. Orgán ESMA každé takéto opatrenie zverejní na svojom webovom sídle do 10 pracovných dní odo dňa jeho prijatia.

Zverejnenie uvedené v prvom pododseku obsahuje všetky tieto body:

a)  vyhlásenie, v ktorom sa potvrdzuje právo poskytovateľa ratingov ESG odvolať sa proti rozhodnutiu;

b)  v náležitých prípadoch vyhlásenie, v ktorom sa potvrdzuje podanie odvolania a v ktorom sa uvádza, že takéto odvolanie nemá pozastavujúci účinok;

c)  vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že orgán ESMA má možnosť pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Orgán ESMA môže takisto požiadať poskytovateľa ratingov ESG, ktorý porušil ustanovenia, , aby informoval používateľov svojich ratingov ESG o opatrení dohľadu, ktoré prijal orgán ESMA podľa odseku 1.

Článok 36

Pokuty

1.  Ak orgán ESMA zistí, že poskytovateľ ratingov ESG alebo prípadne jeho právny zástupca úmyselne alebo z nedbanlivosti porušil toto nariadenie, prijme rozhodnutie o uložení pokuty. Maximálna výška pokuty je 10 % celkového ročného čistého obratu poskytovateľa ratingov ESG vypočítaného na základe najaktuálnejšieho dostupného finančného výkazu schváleného riadiacim orgánom poskytovateľa ratingov ESG. Porušenie sa považuje za úmyselné, ak orgán ESMA zistí objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú, že osoba konala úmyselne s cieľom dopustiť sa porušenia.

2.  Ak je poskytovateľ ratingov ESG materským podnikom alebo dcérskou spoločnosťou materského podniku, od ktorého sa vyžaduje vypracovanie konsolidovanej účtovnej závierky podľa smernice 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný čistý obrat je buď celkový ročný čistý obrat, alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s príslušným právom Únie v oblasti účtovníctva podľa najaktuálnejšej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku.

3.  Pri stanovovaní výšky pokuty podľa odseku 1 orgán ESMA zohľadňuje kritériá stanovené v článku 35 ods. 5.

4.  Bez ohľadu na odsek 3, ak mal poskytovateľ ratingov ESG priamo alebo nepriamo finančný prospech z porušenia, výška pokuty sa rovná prinajmenšom tomuto prospechu.

5.  Ak konanie alebo opomenutie konania zo strany poskytovateľa ratingov ESG predstavuje viac ako jedno porušenie tohto nariadenia, uplatňuje sa len vyššia pokuta vypočítaná v súlade s odsekom 2, ktorá sa vzťahuje na jedno z týchto porušení.

Článok 37

Pravidelné platby penále

1.  Orgán ESMA ukladá rozhodnutím pravidelné platby penále s cieľom prinútiť:

a)  poskytovateľa ratingov ESG, aby v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 35 ukončil porušovanie;

b)  osoby uvedené v článku 32 ods. 1, aby:

i)  poskytli úplné informácie, ktoré boli vyžiadané rozhodnutím prijatým podľa článku 32;

ii)  sa podrobili vyšetrovaniu, a najmä aby poskytli úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné požadované materiály a aby doplnili a opravili ostatné informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia prijatého podľa článku 32;

iii)  sa podrobila kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 34.

2.  Pravidelné platby penále musia byť účinné a primerané. Orgán ESMA ukladá pravidelnú platbu penále za každý deň, až kým dotknutý poskytovateľ ratingov ESG alebo dotknutá osoba nesplní príslušné rozhodnutie uvedené v odseku 1.

3.  Bez ohľadu na odsek 2 predstavuje výška pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom účtovnom období alebo v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Počíta sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

4.  Pravidelná platba penále sa ukladá na obdobie najviac šiestich mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu ESMA. Po skončení uvedeného obdobia orgán ESMA opatrenie preskúma.

Článok 38

Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a pravidelných platieb penále

1.  Orgán ESMA zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré uložil podľa článkov 36 a 37, pokiaľ by ich zverejnenie vážne neohrozilo finančné trhy Únie alebo nespôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám. Takéto zverejnenie nesmie obsahovať osobné údaje v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725.

2.  Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 36 a 37 majú správnu povahu.

3.  Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 34 a 37 sú vymáhateľné.

Vymáhanie pokút a pravidelných platieb penále sa riadi predpismi procesného práva platnými v tom členskom štáte alebo v tej tretej krajine, na ktorých území sa vykonáva.

4.  Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Oddiel 3

Postupy a preskúmanie

Článok 39

Procesné pravidlá pre prijatie opatrení dohľadu a ukladanie pokút

1.  Ak orgán ESMA zistí závažné náznaky možného porušenia tohto nariadenia, vymenuje nezávislého vyšetrujúceho úradníka v rámci orgánu ESMA na vyšetrenie veci. Vymenovaný úradník sa nepodieľa ani sa v minulosti priamo či nepriamo nepodieľal na dohľade nad ratingmi ESG, ktorých sa porušenie týka, a vykonáva svoju funkciu nezávisle od rady orgánov dohľadu ESMA.

2.  Vyšetrujúci úradník uvedený v odseku 1 vyšetruje údajné porušenia, pričom prihliada na pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, a úplný spis so svojimi zisteniami predkladá rade orgánov dohľadu ESMA.

3.  Vyšetrujúci úradník má právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 32 a uskutočňovať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 33 a 34.

4.  Vyšetrujúci úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokladom a informáciám, ktoré pri výkone dohľadu zhromaždil orgán ESMA.

5.  Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie.

6.  Vyšetrujúci úradník pri predkladaní spisu so svojimi zisteniami rade orgánov dohľadu ESMA informuje osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie.

7.  Na základe spisu, ktorý obsahuje zistenia vyšetrujúceho úradníka, a po vypočutí dotknutých osôb v súlade s článkom 40, ak o to tieto osoby požiadali, rada orgánov dohľadu ESMA posúdi, či sa jedna alebo viac osôb, voči ktorým sa viedlo vyšetrovanie, dopustili dotknutých porušení a v prípade, že sa dospeje k záveru, že k takýmto porušeniam došlo, prijme opatrenie v oblasti dohľadu podľa článku 35 a uloží pokutu v súlade s článkom 36.

8.  Vyšetrujúci úradník sa nezúčastňuje na rokovaniach rady orgánov dohľadu ESMA ani inak nezasahuje do jej rozhodovacieho procesu.

9.  Komisia doplní toto nariadenie prijatím ďalších procesných pravidiel na účely výkonu právomoci orgánu ESMA ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále, ktoré budú obsahovať aj ustanovenia o práve na obhajobu, časové ustanovenia a ustanovenia o výbere pokút alebo pravidelných platieb penále, a prijatím podrobných pravidiel o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie sankcií.

Pravidlá uvedené v prvom pododseku sa prijmú prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 47.

10.  Ak orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi túto vec dotknutým vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Orgán ESMA neuloží pokuty ani pravidelné platby penále vtedy, ak predchádzajúce oslobodenie spod obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, už nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v rámci trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

Článok 40

Vypočutie osôb, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie

1.  Pred prijatím každého rozhodnutia podľa článkov 35, 36 a 37 poskytne orgán ESMA osobám, voči ktorým sa vedie konanie, príležitosť na vypočutie v súvislosti so svojimi zisteniami. Orgán ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali možnosť vyjadriť.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak treba prijať naliehavé opatrenie podľa článku 35 s cieľom zabrániť značnému a hroziacemu poškodeniu finančného systému. V takomto prípade môže orgán ESMA prijať predbežné rozhodnutie a poskytne dotknutým osobám príležitosť, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jeho rozhodnutia.

2.  Počas vyšetrovania sa plne rešpektuje právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie konanie. Majú právo na prístup k spisu orgánu ESMA s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie alebo interné prípravné dokumenty orgánu ESMA.

Článok 41

Preskúmanie Súdnym dvorom

Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými orgán ESMA uložil pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelnú platbu penále.

Oddiel 4

Poplatky a delegovanie

Článok 42

Poplatky za dohľad

1.  Orgán ESMA účtuje primerané poplatky poskytovateľom ratingov ESG v súlade s delegovaným aktom prijatým podľa odseku 2. Uvedené poplatky v plnom rozsahu pokrývajú výdavky orgánu ESMA potrebné na dohľad nad poskytovateľmi ratingov ESG a na úhradu všetkých nákladov, ktoré môžu príslušným orgánom vzniknúť pri výkone ich práce podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku delegovania úloh v súlade s článkom 43.

2.  Výška individuálneho poplatku je primeraná čistému ročnému obratu dotknutého poskytovateľa ratingov ESG.

Komisia do ▌... [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti] prijme delegované akty v súlade s článkom 47 s cieľom doplniť toto nariadenie určením druhov poplatkov, predmetu poplatkov, výšky poplatkov a príslušného odôvodnenia, spôsobu ich úhrady a v prípade potreby spôsobu, akým orgán ESMA uhradí príslušným orgánom všetky náklady, ktoré im mohli vzniknúť pri výkone práce podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku delegovania úloh uvedeného v článku 43. V uvedených delegovaných aktoch sa stanovia poplatky, ktoré sú primerané a zodpovedajú veľkosti poskytovateľov ratingov ESG a rozsahu dohľadu nad nimi, najmä ak sú klasifikovaní ako malé podniky alebo malé skupiny podľa kritérií stanovených v článku 3 smernice 2013/34/EÚ.

Kapitola 5

Spolupráca medzi orgánom ESMA a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi

Článok 43

Delegovanie úloh orgánom ESMA na príslušné orgány

1.  Ak je to potrebné na riadny výkon úloh v oblasti dohľadu, orgán ESMA môže na príslušný orgán členského štátu delegovať v súlade s usmerneniami, ktoré orgán ESMA vydal podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 ▌, tieto úlohy v oblasti dohľadu:

a)  právomoc podávať žiadosti o informácie v súlade s článkom 32;

b)  právomoc vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 33 a 34;

2.  Pred tým, ako orgán ESMA deleguje úlohu v súlade s odsekom 1, konzultuje s dotknutým príslušným orgánom o:

a)  rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať;

b)  časovom pláne na vykonanie úlohy;

c)  zasielaní potrebných informácií orgánu ESMA a zasielaní potrebných informácií orgánom ESMA.

3.  Orgán ESMA uhradí príslušnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku výkonu delegovaných úloh. Do nákladov, ktoré treba uhradiť, sa zahrnú všetky pevné náklady, ako aj variabilné náklady týkajúce sa výkonu delegovaných úloh alebo pomoci poskytovanej orgánu ESMA.

4.  Každé delegovanie v súlade s odsekom 1 orgán ESMA v primeraných intervaloch preskúma. Orgán ESMA môže delegovanie kedykoľvek odvolať.

5.  Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť orgánu ESMA ani neobmedzuje jeho schopnosť vykonávať delegovanú činnosť a dohliadať na ňu. Orgán ESMA nesmie delegovať povinnosti týkajúce sa dohľadu vrátane rozhodnutí o udelení povolení, záverečných posúdení a rozhodnutí o následných opatreniach v súvislosti s porušovaním.

Článok 44

Výmena informácií

Orgán ESMA a príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie požadované v záujme plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia alebo svojich príslušných povinností a mandátov v oblasti dohľadu.

Článok 45

Oznámenia a žiadosti príslušných orgánov o pozastavenie

1.  Príslušný orgán členského štátu, ktorý zistí, že sa na jeho území alebo na území iného členského štátu vykonávajú alebo vykonávali skutky, ktoré porušujú toto nariadenie, oznámi túto skutočnosť orgánu ESMA. Príslušný orgán, ktorý sa domnieva, že je to vhodné na účely vyšetrovania, môže navrhnúť orgánu ESMA, aby zvážil potrebu využiť právomoci podľa článku 32 vo vzťahu k poskytovateľovi ratingov ESG, ktorý sa na týchto skutkoch podieľa.

2.  Orgán ESMA prijme náležité opatrenie. Orgán ESMA informuje oznamujúci príslušný orgán o výsledku a, pokiaľ je to možné, aj o každom podstatnom priebežnom vývoji.

3.  Oznamujúci príslušný orgán členského štátu, ktorý sa domnieva, že poskytovateľ ratingov ESG, ktorý je zapísaný v registri uvedenom v článku 14 a ktorého ratingy ESG sa používajú na území tohto členského štátu, porušil toto nariadenie spôsobom, ktorý výrazne ovplyvňuje ochranu investorov alebo stabilitu finančného systému v tomto členskom štáte, môže požiadať orgán ESMA, aby pozastavil poskytovanie ratingov ESG dotknutým poskytovateľom ratingov ESG. Oznamujúci príslušný orgán predloží orgánu ESMA úplné zdôvodnenie svojej žiadosti.

4.  Ak sa orgán ESMA domnieva, že žiadosť uvedená v odseku 3 je neopodstatnená, písomne o tom informuje oznamujúci príslušný orgán, pričom uvedie dôvody pre svoje stanovisko. Ak orgán ESMA považuje žiadosť za opodstatnenú, prijme primerané opatrenia na vyriešenie tohto problému a písomne o tom informuje oznamujúci príslušný orgán.

Článok 46

Služobné tajomstvo

1.  Na orgán ESMA, príslušné orgány a všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre orgán ESMA, pre príslušné orgány alebo akúkoľvek inú osobu, na ktorú orgán ESMA delegoval úlohy, vrátane zmluvných audítorov a expertov ESMA, sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo. Informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, sa nesmú sprístupniť žiadnej inej osobe ani orgánu s výnimkou sprístupnenia na základe ustanovení práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2.  Všetky informácie, ktoré si podľa tohto nariadenia medzi sebou vymieňajú orgán ESMA, príslušné orgány, EBA, EIOPA a ESRB, ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných hospodárskych alebo osobných záležitostí, sa považujú za dôverné s výnimkou prípadov:

a)  v ktorých orgán ESMA, príslušný orgán alebo iný orgán alebo dotknutý subjekt v čase oznámenia uvedie, že takáto informácia môže byť sprístupnená;

b)  v ktorých je takéto sprístupnenie informácie potrebné na účely právnych úkonov;

c)  v ktorých sa sprístupnené informácie používajú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, v ktorej nie je možné identifikovať jednotlivých účastníkov finančného trhu.

Kapitola IV

Delegované akty a vykonávacie akty

Článok 47

Vykonávanie a odvolanie delegovania a námietky voči delegovaným aktom

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 ods. 3, článku 39 ods. 9 a článku 42 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 ods. 3, článku 39 ods. 9 a článku 42 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 ods. 3, článku 39 ods. 9 a článku 42 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

7.  Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 6 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený. Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím tejto lehoty, ak Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom úmysle nevzniesť námietky.

8.  Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. V súlade s článkom 296 ZFEÚ inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 48

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere zriadený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES(50). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(51).

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Hlava V

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 49

Prechodné ustanovenia

1.  Poskytovatelia ratingov ESG, ktorí pôsobili v Únii k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, oznámia orgánu ESMA do... [19 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], ak chcú pokračovať v pôsobení v Únii a požiadať o povolenie alebo uznanie v súlade s postupmi podľa hlavy II. V takom prípade požiadajú o povolenie alebo uznanie do štyroch mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia. Ak orgán ESMA nepodá takúto žiadosť do uvedených štyroch mesiacov, ukončia svoju činnosť.

2.   Po oznámení orgánu ESMA podľa odseku 1 je poskytovateľ ratingov ESG dočasne zaregistrovaný v registri uvedenom v článku 14 a má povolenie až do schválenia alebo zamietnutia jeho žiadosti pokračovať v pôsobení v Únii a môže schváliť rating ESG poskytnutý poskytovateľom ratingov ESG usadeným mimo Únie, ktorý patrí do tej istej skupiny podľa článku 11.

3.  Odchylne od odseku 1 poskytovatelia ratingov ESG klasifikovaní ako malé podniky alebo malé skupiny podľa kritérií stanovených v článku 3 smernice 2013/34/EÚ, ktorí pôsobili v Únii k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, zašlú orgánu ESMA oznámenie podľa ustanovení článku 5 do 22 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ak takéto oznámenie nezašlú do 22 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, svoju činnosť ukončia.

Článok 50

Zmeny nariadenia (EÚ) 2019/2088

Nariadenie (EÚ) 2019/2088 sa mení takto:

V článku 13 sa dopĺňa odsek 3:"

„3. Ak účastník finančného trhu alebo finančný poradca zverejní rating ESG tretím stranám v rámci svojich marketingových oznámení, uvedie na svojom webovom sídle rovnaké informácie, ako sú informácie požadované v bode 1 prílohy III k nariadeniu X (nariadenie o ratingoch ESG), a v týchto marketingových oznámeniach zverejní odkaz na tieto zverejnené webové sídla.

Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať informácie uvedené v prvom pododseku, pričom zohľadnia informácie, ktoré už boli zverejnené podľa článku 10 tohto nariadenia.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v druhom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.“.

"

Článok 51

Preskúmanie

1.  Komisia vyhodnotí uplatňovanie tohto nariadenia do ... [štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o hlavných zisteniach vyplývajúcich z hodnotenia. Komisia pri vykonávaní hodnotenia zohľadní vývoj trhu a príslušné dôkazy, ktoré má k dispozícii. V správe sa posúdi najmä:

a)   vplyv tohto nariadenia na prechod na udržateľné hospodárstvo, na nedostatok investícií potrebných na splnenie cieľov Únie v oblasti klímy stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119(52) a na presmerovanie tokov súkromného kapitálu na udržateľné investície;

b)   vplyv tohto nariadenia na štruktúru trhu vrátane vývoja počtu a rozmanitosti poskytovateľov ratingov ESG;

c)   či je rozsah pôsobnosti tohto nariadenia vhodný na dosiahnutie jeho cieľov v súlade s článkom 1 vrátane toho, či by sa do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mali zahrnúť poskytovatelia dátových produktov o environmentálnych, sociálnych a ľudských právach a faktoroch správy;

d)   primeranosť požiadaviek na poskytovateľov ratingov ESG usadených mimo Únie, aby mohli pôsobiť v Únii;

e)   fungovanie trhu poskytovateľov ratingov ESG v EÚ vrátane potenciálnych konfliktov záujmov a dohľad nad ním zo strany orgánu ESMA;

f)   či toto nariadenie vrátane zásady nezasahovania uvedenej v článku 28 prispelo k zlepšeniu kvality a spoľahlivosti ratingov ESG a obmedzilo používanie zavádzajúcich ratingov ESG.

3.  Ak to Komisia považuje za vhodné, k správe sa pripojí legislatívny návrh na zmenu príslušných ustanovení tohto nariadenia.

Článok 52

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V … dňa …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

PRÍLOHA I

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V ŽIADOSTI O POVOLENIE

Žiadosť o povolenie obsahuje všetky tieto informácie:

a)  celý názov žiadateľa, adresu sídla v Únii, webové sídlo žiadateľa a prípadne identifikátor právnickej osoby (LEI);

b)  meno a kontaktné údaje kontaktnej osoby:

c)  právnu formu žiadateľa;

d)  vlastnícku štruktúru žiadateľa;

e)   totožnosť subjektov v rámci vlastníckej štruktúry, ktoré budú poskytovať ratingy ESG alebo zabezpečovať ktorúkoľvek z činností uvedených v článku 16 ods. 1;

f)  totožnosť členov vrcholového manažmentu žiadateľa a ich úroveň kvalifikácie, skúseností a odbornej prípravy;

g)  počet analytikov, zamestnancov a iných osôb priamo zapojených do činností týkajúcich sa ratingov ESG a úroveň ich skúseností a odbornej prípravy v rámci práce pre žiadateľa, ako aj všeobecná úroveň ich skúseností a odbornej prípravy;

h)   očakávané pokrytie trhu s ratingmi ESG;

i)  opis postupov a metodík používaných na vydávanie a preskúmanie ratingov ESG, ktoré žiadateľ používa, a toho, či poskytovateľ ratingov ESG očakáva, že použije informácie zverejnené podľa nariadenia (EÚ) 2019/2088 a smernice 2013/34/EÚ, a či očakáva použitie metodík, ktoré sú založené na vedeckých dôkazoch a zohľadňujú zámery a ciele Parížskej dohody alebo akýchkoľvek iných relevantných medzinárodných dohôd;

j)  politiky alebo postupy používané žiadateľom s cieľom identifikovať, riadiť a zverejňovať všetky konflikty záujmov, ako sa uvádza v článku 15 nariadenia;

k)  v prípade potreby dokumenty a informácie týkajúce sa akýchkoľvek existujúcich alebo plánovaných dohôd o externom zabezpečovaní činností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

l)  v prípade potreby informácie o iných činnostiach vrátane očakávaného schválenia, ktoré žiadateľ vykonáva alebo ktoré má v úmysle zabezpečovať;

m)   prípadne informácie o konkrétnych opatreniach, ktoré vykonali poskytovatelia ratingov ESG, ako sa uvádza v článku 16 ods. 2 a 3;

n)   v náležitých prípadoch informácie o predchádzajúcich činnostiach týkajúcich sa ratingov ESG.

PRÍLOHA II

ORGANIZAČNÉ POŽIADAVKY

1.  Uchovávanie záznamov

Poskytovatelia ratingov ESG uchovávajú záznamy o všetkých týchto skutočnostiach:

a)  za každý rating ESG v náležitých prípadoch:

i)   totožnosť ratingových analytikov zúčastňujúcich sa na určovaní ratingu ESG, totožnosť osôb, ktoré rating ESG schválili, informácie o tom, či rating ESG bol vyžiadaný alebo nie, a dátum uskutočnenia ratingu ESG;

ii)   totožnosť osôb zodpovedných za vypracovanie metodiky založenej na pravidlách a totožnosť osôb, ktoré schválili ratingovú metodiku;

b)  účtovné záznamy týkajúce sa poplatkov prijatých od akejkoľvek položky s ratingovým hodnotením alebo emitenta položky s ratingovým hodnotením, spriaznenej tretej strany či akékoľvek používateľa ratingov;

c)  účtovné záznamy za každého upisovateľa ratingov ESG;

d)  záznamy dokumentujúce zavedené postupy a ratingové metodiky, ktoré používa poskytovateľ ratingov ESG na určenie ratingov ESG;

e)  interné záznamy, externá komunikácia a súbory vrátane neverejných informácií a pracovných dokumentov, ktoré sa používajú ako základ každého prijatého rozhodnutia o ratingu ESG;

f)  záznamy postupov a opatrení, ktoré uplatnil poskytovateľ ratingu ESG na účely dodržania tohto nariadenia;

g)  metodika použitá na určenie ratingu ESG;

h)  zmeny v štandardných postupoch a metodikách alebo odchýlky od nich;

i)  všetky dokumenty týkajúce sa akejkoľvek sťažnosti vrátane tých, ktoré predložil sťažovateľ.

2.  Externé zabezpečovanie činností

Ak poskytovatelia ratingov ESG externe zabezpečujú prostredníctvom poskytovateľa služieb funkcie či akékoľvek relevantné služby alebo činnosti pri poskytovaní ratingu ESG, poskytovateľ ratingu ESG zabezpečí, aby boli splnené tieto podmienky:

a)  poskytovateľ služby má schopnosť, kapacitu a príslušné zákonom predpísané povolenie na spoľahlivé a profesionálne vykonávanie externe zabezpečovaných funkcií, služieb alebo činností;

b)  ak sa ukáže, že poskytovateľ služieb zrejme nevykonáva tieto externe zabezpečované úlohy účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami, poskytovateľ ratingu ESG prijme náležité opatrenia;

c)  poskytovateľ ratingu ESG zachováva potrebnú odbornosť na účinný dohľad nad externe zabezpečovanými funkciami a na riadenie rizík spojených s týmto externým zabezpečovaním činností;

d)  poskytovateľ služieb informuje poskytovateľa ratingu ESG o akomkoľvek vývoji, ktorý môže mať podstatný vplyv na jeho schopnosť vykonávať externe zabezpečované funkcie účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami;

e)  poskytovateľ ratingu ESG môže v prípade potreby vypovedať dohody o externom zabezpečovaní činností;

f)  poskytovateľ ratingu ESG podniká náležité opatrenia vrátane pohotovostných plánov s cieľom predísť neprimeranému operačnému riziku súvisiacemu s účasťou poskytovateľa služieb na postupe určovania ratingu ESG.

PRÍLOHA III

POŽIADAVKY NA ZVEREJNENIE INFORMÁCIÍ

1.  Minimálne zverejňovanie informácií

V súlade s článkom 23 nariadenia poskytovatelia ratingov ESG zverejňujú na svojom webovom sídle a prostredníctvom jednotného európskeho miesta prístupu (ESAP) aspoň tieto informácie:

a)   použité ratingové metodiky (a ich zmeny) vrátane informácie o tom, či je analýza spätne orientovaná alebo výhľadovo orientovaná a aký časový rámec pokrýva;

b)   použitá klasifikácia odvetvia;

c)  prehľad zdrojov údajov vrátane toho, či údaje pochádzajú z vyhlásení o udržateľnosti podľa smernice 2013/2464 alebo z informácií zverejnených podľa nariadenia (EÚ) 2019/2088 a či sú zdroje verejné alebo neverejné, a prehľad dátových procesov▌, odhad vstupných údajov v prípade nedostupnosti a frekvenciu aktualizácií údajov;

d)   vlastnícka štruktúra poskytovateľa ratingov ESG;

e)  informácie o tom, či a ako sú metodiky založené na vedeckých dôkazoch;

f)  informácie o jasne vymedzenom cieli ratingov a označenie toho, či rating posudzuje riziká, vplyvy alebo oboje, podľa zásady dvojitej významnosti alebo akýchkoľvek iných rozmerov, a v prípade dvojitej významnosti podiel závažnosti rizika a vplyvu;

g)  rozsah ratingu, t. j. či sa vzťahuje na individuálny faktor E, S alebo G alebo či ide o súhrnný rating s agregáciou faktorov E, S a G, alebo či sa vzťahuje na špecifické otázky, ako sú riziká prechodu;

h)  v prípade súhrnného ratingu ESG váha troch zastrešujúcich kategórií faktorov ESG (napríklad 33 % – environmentálne riziká, 33 % – sociálne riziká, 33 % – riziká v oblasti správy a riadenia) a vysvetlenie metódy váženia vrátane váhy pre jednotlivé faktory E, S a G;

i)  v rámci faktorov E, S alebo G špecifikácia tém, na ktoré sa vzťahuje rating/bodovanie ESG, a informácie o tom, či zodpovedajú témam zo štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti vypracovaných podľa článku 29b smernice 2013/34/EÚ;

j)  informácie o tom, či je rating vyjadrený v absolútnych alebo relatívnych hodnotách;

k)  v náležitých prípadoch odkaz na používanie umelej inteligencie pri zbere údajov alebo ratingovom procese/procese bodového hodnotenia vrátane informácií o aktuálnych obmedzeniach alebo rizikách používania umelej inteligencie;

l)  všeobecné informácie o kritériách použitých na stanovenie poplatkov pre klientov, pričom sa uvádzajú rôzne zohľadnené prvky, a všeobecné informácie o obchodnom/platobnom modeli;

m)  akékoľvek obmedzenie zdrojov údajov a metodík používaných pri zostavovaní ratingov ESG;

n)   hlavné riziká konfliktov záujmov a kroky prijaté na ich zmiernenie;

o)   ak sa rating ESG položky s ratingovým hodnotením vzťahuje na faktor E, informácie o tom, či tento rating zohľadňuje zámery a ciele Parížskej dohody alebo akýchkoľvek iných príslušných medzinárodných dohôd;

p)   ak sa rating ESG subjektu vzťahuje na faktory S a G, informácie o tom, či tento rating zohľadňuje akékoľvek príslušné medzinárodné dohody;

q)   akékoľvek obmedzenie informácií, ktoré majú poskytovatelia ratingov ESG k dispozícii.

2.  Dodatočné zverejňovanie informácií pre používateľov ratingov ESG a hodnotené podniky v rozsahu pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ

V súlade s článkom 24 a okrem minimálneho zverejnenia informácií uvedeného v bode 1 tejto prílohy poskytovatelia ratingov ESG sprístupnia používateľom, položke s ratingovým hodnotením a v náležitých prípadoch emitentom položky s ratingovým hodnotením, ktorí sú predmetom takéhoto ratingu, tieto informácie:

a)  podrobnejší prehľad použitých ratingových metodík (a ich zmien), a to aj:

i)  v prípade potreby vedecké dôkazy a predpoklady, na ktorých sa zakladajú ratingy,

ii)  príslušné kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) pre faktory E, S a G a metóda váženia,

iii)  v prípade súhrnného ratingu ESG výsledok posúdenia každej kategórie faktorov ESG prezentovaný spôsobom, ktorý zabezpečuje porovnateľnosť kategórií E, S a G,

iv)  akékoľvek potenciálne nedostatky v metodikách a opatrenia prijaté na riešenie týchto nedostatkov;

v)  politiky revízie metodík,

vi)  ak bol rating ESG zvýšený alebo znížený z dôvodu akýchkoľvek podstatných zmien ratingových metodík, modelov, kľúčových ratingových predpokladov alebo zdrojov údajov (vrátane odhadov), dôvody týchto zmien a ich vplyv na dané ratingy;

vii)  posledný dátum revízie;

viii)   ak sa rating ESG vzťahuje na faktor E, či a v akom rozsahu rating ESG koreluje s percentuálnym podielom súladu s taxonómiou podľa nariadenia (EÚ) 2020/852 alebo je v súlade s inými medzinárodnými dohodami, spolu s vysvetlením všetkých významných odchýlok;

b)  podrobnejší prehľad dátových procesov, a to aj:

i)  podrobnejšie vysvetlenie použitých zdrojov údajov – vrátane toho, či sú verejné alebo neverejné, či už sú predmetom zákazky na uisťovacie služby, s uvedením toho, či sú odvodené od štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti vypracovaných podľa článkov 19 a 29b smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o udržateľné hospodárske činnosti a zverejňovanie informácií podľa nariadenia (EÚ) 2020/852 a nariadenia (EÚ) 2019/2088, vrátane toho, či a ako sa používajú informácie o plánoch transformácie spoločností odvodených z takýchto štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti;

ii)  v prípade potreby použitie odhadu a priemerných údajov daného odvetvia a vysvetlenie východiskovej metodiky,

iii)  politiky aktualizácie údajov a revízie historických údajov, dátum poslednej aktualizácie údajov,

iv)  kontroly kvality údajov, ich frekvencia a proces nápravy v prípade problémov;

v)  prípadné kroky prijaté na riešenie obmedzení zdrojov údajov;

c)  v náležitých prípadoch informácie o spolupráci s hodnotenými subjektmi vrátane toho, či poskytovateľ ratingu ESG vykonal preskúmania alebo návštevy na mieste a ako často;

d)  keď poskytovateľ ratingov ESG vydá nevyžiadaný rating, v ratingu túto skutočnosť zreteľne uvedie a zahrnie informáciu o tom, či hodnotený subjekt alebo spriaznená tretia strana boli informovaní o tom, že budú hodnotení, či sa zúčastnili na procese ratingu a či mal poskytovateľ ratingov ESG prístup k dokumentom vedenia a ďalším príslušným interným dokumentom hodnoteného subjektu alebo spriaznenej tretej strany;

e)  v prípade potreby vysvetlenie akejkoľvek metodiky umelej inteligencie použitej pri zbere údajov alebo ratingovom procese;

f)  v prípade významných nových informácií o položke s ratingovým hodnotením, ktoré môžu ovplyvniť výsledok ratingu ESG, poskytovatelia ratingov ESG oznámia, ako tieto informácie zohľadnili a či zmenili zodpovedajúci rating ESG;

g)   v náležitých prípadoch informácie uvedené v bode 2 tejto prílohy sú špecifické pre každý distribuovaný rating ESG.

(1) Ú. v. EÚ C, C/2023/1354, 1.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1354/oj.
(2) Ú. v. EÚ C, C/2024/883, 6.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/883/oj.
(3)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(4) Ú. v. EÚ C, C/2024/883, 6.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/883/oj
(5) Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024.
(6) Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (OSN 2015).
(7) COM(2016)0739.
(8) CO EUR 17, ZÁVERY 5.
(9) Oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode, (COM(2019)0640).
(10) Stratégia pre rodovú rovnosť; stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb; strategický rámec pre Rómov; stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím.
(11) Európska komisia, Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu, COM(2018)0097.
(12) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, Study on sustainability-related ratings, data and research (Štúdia o ratingoch, údajoch a výskume súvisiacich s udržateľnosťou), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021, https://data.europa.eu/doi/10.2874/14850.
(13) Oznámenie Komisie o stratégii financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo, COM(2021)0390.
(14) Správa organizácie IOSCO o ratingoch ESG a poskytovateľoch dátových produktov, dostupná na adrese: https://www.iosco.org/library/pubdocs/pdf/IOSCOPD690.pdf.
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie ) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2859 z 13. decembra 2023, ktorým sa zriaďuje jednotné európske miesto prístupu, ktoré poskytuje centralizovaný prístup k verejne dostupným informáciám týkajúcim sa finančných služieb, kapitálových trhov a udržateľnosti (Ú. v. EÚ L, 2023/2859, 20.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2859/oj).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Ú. v. EÚ L 322, 16.12.2022, s. 15).
(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1).
(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).
(25) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).
(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).
(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37).
(31) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 883/2014 zo 5. augusta 2014, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Jamón de Serón (CHZO)] (Ú. v. EÚ L 242, 14.3.2014, s. 3).
(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2020, s. 1).
(33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40).
(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).
(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1).
(38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18).
(39) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98).
(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1).
(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).
(42) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).
(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35).
(44) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).
(45) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).
(46) Nariadenie Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).
(47) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(48) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).
(49) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).
(50) Rozhodnutie Komisie zo 6. júna 2001, ktorým sa zriaďuje Európsky výbor pre cenné papiere (Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45).
(51) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(52) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).


Opatrenia na zmiernenie nadmerných expozícií voči centrálnym protistranám z tretích krajín a na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích trhov Únie
PDF 131kWORD 55k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2017/1131, pokiaľ ide o opatrenia na zmiernenie nadmerných expozícií voči centrálnym protistranám z tretích krajín a na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích trhov Únie (COM(2022)0697 – C9-0412/2022 – 2022/0403(COD))
P9_TA(2024)0348A9-0398/2023
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0697),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0412/2022),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 26. apríla 2023(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. marca 2023(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0398/2023),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2017/1131, pokiaľ ide o opatrenia na zmiernenie nadmerných expozícií voči centrálnym protistranám z tretích krajín a na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích trhov Únie(3)

P9_TC1-COD(2022)0403


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(4),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012(7) prispieva k znižovaniu systémového rizika zvýšením transparentnosti trhu s mimoburzovými (OTC) derivátmi a znížením kreditného a operačného rizika protistrany spojeného s mimoburzovými derivátmi.

(2)  Poobchodné infraštruktúry predstavujú základný aspekt únie kapitálových trhov a sú zodpovedné za celú škálu poobchodných procesov vrátane zúčtovania. Efektívny a konkurencieschopný zúčtovací systém v Únii má pre fungovanie kapitálových trhov Únie zásadný význam a tvorí základný stavebný kameň finančnej stability Únie. Preto treba stanoviť ďalšie pravidlá na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích služieb v Únii vo všeobecnosti, a najmä centrálnych protistrán, a to zjednodušením postupov, predovšetkým v oblasti poskytovania dodatočných služieb alebo činností a v oblasti zmeny modelov rizika centrálnych protistrán, zvýšením likvidity, podporou zúčtovania v centrálnych protistranách z Únie, modernizáciou rámca, v medziach ktorého centrálne protistrany pôsobia, a poskytovaním potrebnej flexibility centrálnym protistranám a iným účastníkom finančných operácií, aby mohli byť konkurencieschopné na vnútornom trhu.

(3)  Účastníci trhu Únie musia mať viac možností, pokiaľ ide o prístup k bezpečným a efektívnym zúčtovacím službám. Na to, aby centrálne protistrany prilákali podniky, musia byť bezpečné a odolné. V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú opatrenia na zvýšenie transparentnosti trhov s derivátmi a zmierňovanie rizík prostredníctvom zúčtovania a výmeny marže. Centrálne protistrany zohrávajú v tejto súvislosti pri zmierňovaní finančných rizík dôležitú úlohu. Preto by sa mali stanoviť pravidlá s cieľom ešte viac posilniť stabilitu centrálnych protistrán z Únie, a to najmä zmenou určitých aspektov regulačného rámca. Okrem toho a so zreteľom na úlohu centrálnych protistrán z Únie pri zachovávaní finančnej stability Únie treba ďalej posilňovať dohľad nad centrálnymi protistranami z Únie s osobitným dôrazom na ich úlohu v širšom finančnom systéme a na skutočnosť, že poskytujú cezhraničné služby.

(4)  Centrálne zúčtovanie má celosvetovú pôsobnosť a účastníci trhu Únie pôsobia na medzinárodnej úrovni. Odkedy sa však prijali zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy a orgány zapojené do povoľovania centrálnych protistrán a požiadavky na uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín▌, okrem iných orgánov aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA)▌, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1095/2010(8), opakovane vyjadril obavy týkajúce sa pretrvávajúcich rizík pre finančnú stabilitu Únie vyplývajúcich z nadmernej koncentrácie zúčtovania v niektorých centrálnych protistranách z tretích krajín, a to najmä z dôvodu potenciálnych rizík, ktoré môžu vzniknúť v stresových trhových podmienkach. Z krátkodobého hľadiska Komisia v snahe zmierniť riziko kaskádových efektov súvisiacich s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie a následného náhleho narušenia prístupu účastníkov trhu Únie k centrálnym protistranám zo Spojeného kráľovstva prijala súbor rozhodnutí o rovnocennosti s cieľom zachovať prístup k centrálnym protistranám zo Spojeného kráľovstva. Komisia však vyzvala účastníkov trhu Únie, aby v strednodobom horizonte znížili svoje nadmerné expozície voči systémovým centrálnym protistranám z tretích krajín. Komisia túto výzvu zopakovala vo svojom oznámení z 19. januára 2021 s názvom „Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti“▌. Riziká a účinky nadmerných expozícií voči systémovým centrálnym protistranám z tretích krajín boli zohľadnené v správe, ktorú orgán ESMA uverejnil v decembri 2021▌ po posúdení vykonanom v súlade s článkom 25 ods. 2c nariadenia (EÚ) č. 648/2012. V uvedenej správe sa dospelo k záveru, že niektoré služby poskytované systémovo dôležitými centrálnymi protistranami zo Spojeného kráľovstva majú taký podstatný systémový význam, že súčasné opatrenia podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 nestačia na riadenie rizík pre finančnú stabilitu Únie. S cieľom zmierniť potenciálne riziká pre finančnú stabilitu Únie v dôsledku pokračujúcej nadmernej závislosti od systémových centrálnych protistrán z tretích krajín, ale aj s cieľom posilniť proporcionalitu opatrení pre centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré predstavujú menej rizík pre finančnú stabilitu Únie, treba ďalej prispôsobiť rámec zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2099(9) rizikám, ktoré predstavujú rôzne centrálne protistrany z tretích krajín.

(5)  Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 oslobodzuje transakcie v rámci skupiny od zúčtovacej povinnosti a maržových požiadaviek. V záujme zabezpečenia väčšej právnej istoty a predvídateľnosti, pokiaľ ide o rámec pre transakcie v rámci skupiny, by sa režim rozhodnutí o rovnocennosti podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 mal nahradiť jednoduchším rámcom. Článok 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by sa preto mal zmeniť tak, aby nahradil potrebu rozhodnutia o rovnocennosti zoznamom tretích krajín, ktorým by sa výnimka nemala udeliť. Okrem toho by sa mal zmeniť článok 13 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s cieľom stanoviť rozhodnutia o rovnocennosti len v súvislosti s článkom 11 uvedeného nariadenia. Keďže článok 382 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(10) odkazuje na transakcie v rámci skupiny v zmysle článku 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, článok 382 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mal takisto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)  Vzhľadom na skutočnosť, že na subjekty usadené v krajinách, ktorých režimy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú strategické nedostatky (ďalej len „vysokorizikové tretie krajiny“), ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(11), alebo v tretích krajinách uvedených v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely▌, sa vzťahuje menej prísne regulačné prostredie, ich operácie môžu zvýšiť riziko pre finančnú stabilitu Únie, a to aj v dôsledku zvýšeného kreditného rizika protistrany a právneho rizika. V dôsledku toho by takéto subjekty nemali byť oprávnené na posúdenie v medziach transakcií v rámci skupiny.

(7)  Strategické nedostatky v národných režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo nedostatočná spolupráca na daňové účely nie sú nevyhnutne jedinými faktormi, ktoré môžu ovplyvniť riziká vrátane kreditného rizika protistrany a právneho rizika spojeného so zmluvami o derivátoch. Určitú úlohu zohrávajú aj ďalšie faktory, ako napríklad rámec dohľadu. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom identifikovať tretie krajiny, ktorých subjekty nemôžu využívať oslobodenia v rámci skupiny napriek tomu, že tieto tretie krajiny nie sú identifikované ako vysokorizikové tretie krajiny alebo uvedené v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Vzhľadom na skutočnosť, že transakcie v rámci skupiny profitujú zo znížených regulačných požiadaviek, regulačné orgány a orgány dohľadu by mali starostlivo monitorovať a posudzovať riziká spojené s transakciami zahŕňajúcimi subjekty z tretích krajín.

(8)  V snahe zabezpečiť rovnaké podmienky pre úverové inštitúcie Únie a úverové inštitúcie z tretích krajín, ktoré ponúkajú zúčtovacie služby pre systémy dôchodkového zabezpečenia, by sa malo zaviesť oslobodenie od zúčtovacej povinnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ak finančná protistrana z Únie alebo nefinančná protistrana, ktorá podlieha zúčtovacej povinnosti, uzavrie transakciu so systémom dôchodkového zabezpečenia usadeným v tretej krajine, ktorý je oslobodený od zúčtovacej povinnosti podľa vnútroštátneho práva danej tretej krajiny.

(9)  V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa podporuje používanie centrálneho zúčtovania ako hlavnej techniky zmierňovania rizika pre mimoburzové deriváty. Riziká spojené so zmluvou o mimoburzových derivátoch sa preto najlepšie zmierňujú, keď zmluvu o mimoburzových derivátoch zúčtováva centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie alebo ktorá bola uznaná podľa uvedeného nariadenia (ďalej len „povolená alebo uznaná centrálna protistrana“). Z toho možno vyvodiť, že do výpočtu pozície, ktorá sa porovnáva s prahovými hodnotami zúčtovania stanovenými podľa článku 10 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, by sa mali zahrnúť len tie zmluvy o derivátoch, ktoré nezúčtováva povolená alebo uznaná centrálna protistrana. S cieľom zabezpečiť, aby súčasné obozretné pokrytie zúčtovacej povinnosti nebolo ovplyvnené novou metodikou, je vhodné splnomocniť orgán ESMA, aby v prípade potreby stanovil aj súhrnnú zúčtovaciu prahovú hodnotu.

(10)   Služby znižovania poobchodných rizík (služby PTRR) znižujú riziká, ako sú kreditné a prevádzkové riziká portfólií derivátov, a preto sú hodnotným nástrojom na zvyšovanie odolnosti trhu s mimoburzovými derivátmi. Zahŕňajú služby, ako je kompresia portfólií, optimalizácia portfólií a rebalansovanie. Poskytovatelia služieb PTRR často používajú zložité finančné nástroje na zabezpečenie toho, aby transakcie vyplývajúce z vykonávania postupu PTRR nepodliehali zúčtovacej povinnosti. Tým sa obmedzuje použiteľnosť a dostupnosť služieb PTRR pre pokročilých účastníkov finančných trhov a znižujú sa prínosy vyplývajúce z využívania služieb PTRR, keďže používanie komplexných produktov, na ktoré sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť, zvyšuje riziko vo finančnom systéme. Vzhľadom na výhody služieb PTRR by sa ich využívanie malo uľahčiť a sprístupniť širšej skupine účastníkov trhu. Transakcie vyplývajúce zo služieb PTRR by preto mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti. Zároveň s cieľom zaistiť bezpečné a efektívne využívanie služieb PTRR by toto oslobodenie malo podliehať primeraným podmienkam, ktoré orgán ESMA bližšie určí a doplní.

(11)  Je nevyhnutné zaoberať sa rizikami pre finančnú stabilitu spojenými s nadmernými expozíciami zúčtovacích členov a klientov z Únie voči systémovo dôležitým centrálnym protistranám z tretích krajín (centrálne protistrany Tier 2), ktoré poskytujú zúčtovacie služby, ktoré orgán ESMA označil za zúčtovacie služby podstatného systémového významu podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. V decembri 2021 orgán ESMA dospel k záveru, že poskytovanie určitých zúčtovacích služieb poskytovaných dvoma centrálnymi protistranami Tier 2, a to konkrétne pri úrokových derivátoch denominovaných v eurách a poľských zlotých, swapoch na kreditné zlyhanie denominovaných v eurách a krátkodobých úrokových derivátoch denominovaných v eurách, má pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty podstatný systémový význam. Ako uviedol orgán ESMA vo svojej hodnotiacej správe z decembra 2021, ak by centrálne protistrany Tier 2 čelili finančným ťažkostiam, zmeny prípustného kolaterálu, marží alebo znížení hodnoty týchto centrálnych protistrán môžu mať negatívny vplyv na trhy so štátnymi dlhopismi jedného alebo viacerých členských štátov a všeobecnejšie na finančnú stabilitu Únie. Narušovanie na trhoch relevantných pre vykonávanie menovej politiky môže navyše brzdiť transmisný mechanizmus kritický pre emisné centrálne banky. Je preto vhodné vyžadovať od všetkých finančných protistrán a nefinančných protistrán, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti, aby priamo alebo nepriamo v centrálnej protistrane z Únie viedli účet a zúčtovávali reprezentatívny počet transakcií. Táto požiadavka by mala prispieť k zníženiu poskytovania zúčtovacích služieb podstatného systémového významu takýmito centrálnymi protistranami Tier 2. Vzhľadom na nedávny vývoj na trhu, najmä pokiaľ ide o swapy na kreditné zlyhanie denominované v eurách, je vhodné, aby sa táto požiadavka uplatňovala len na mimoburzové úrokové deriváty denominované v eurách a poľských zlotých a krátkodobé úrokové deriváty denominované v eurách, a to navyše k akejkoľvek inej zúčtovacej službe, ktorá sa v budúcich posúdeniach podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 bude považovať za službu podstatného systémového významu.

(12)   Požiadavka na aktívny účet by sa mala vzťahovať na finančné a nefinančné protistrany, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti a ktoré prekračujú zúčtovacie prahové hodnoty v ktorejkoľvek z kategórií zmlúv o derivátoch, ktoré orgán ESMA označil za zmluvy s podstatným systémovým významom. Protistrany, ktoré sú súčasťou skupín so sídlom v Únii, by pri overovaní toho, či sa na ne vzťahuje požiadavka na aktívny účet, mali zohľadniť zmluvy o derivátoch patriace k zúčtovacím službám podstatného systémového významu, ktoré zúčtováva ktorýkoľvek subjekt v rámci skupiny vrátane subjektov usadených v tretích krajinách, keďže tieto zmluvy by mohli prispieť k nadmernému stupňu expozície skupiny ako celku. Mali by zahŕňať aj derivátové zmluvy dcérskych spoločností z tretích krajín, ktoré patria do skupín z Únie, s cieľom zabrániť týmto skupinám v presune ich zúčtovacích činností mimo Úniu, aby sa vyhli požiadavke na aktívny účet. Od protistrany, ktorá podlieha požiadavke na aktívny účet a ktorá patrí do skupiny, by sa malo vyžadovať, aby splnila povinnosť reprezentatívnosti na základe vlastných transakcií. Na subjekty z tretích krajín, ktoré nepodliehajú zúčtovacej povinnosti podľa práva Únie, sa nevzťahuje povinnosť viesť aktívny účet.

(13)   Požiadavka na aktívny účet je novou požiadavkou. Malo by sa riadne prihliadnuť na to, že ide o novú požiadavky a že je potrebné, aby sa jej účastníci trhu postupne prispôsobili. Preto je vhodné, aby účastníci trhu mohli splniť požiadavku na aktívny účet zriadením trvalo funkčných účtov v centrálnych protistranách z Únie. Požiadavka na aktívny účet by mala zahŕňať prevádzkové prvky. Účet by mal byť vhodný na rýchle zúčtovanie značného počtu obchodov presunutých z centrálnej protistrany Tier 2 a na zúčtovanie všetkých nových obchodov v kategóriách zmlúv o derivátoch určených ako zmluvy s podstatným systémovým významom. Tieto prevádzkové prvky by mali takisto prispieť k stimulovaniu protistrán k tomu, aby obchody presúvali do Únie. V tejto súvislosti je vhodné zohľadniť situáciu protistrán, ktoré už zúčtovávajú značnú časť svojich transakcií s úrokovými derivátmi denominovanými v eurách a poľských zlotých a s krátkodobými úrokovými derivátmi denominovanými v eurách v centrálnych protistranách z Únie. Na tieto protistrany by sa nemali vzťahovať prevádzkové požiadavky spojené s požiadavkou na aktívny účet.

(14)   S cieľom zabezpečiť, aby požiadavka na aktívny účet prispievala k všeobecnému cieľu zníženia nadmerných expozícií voči zúčtovacím službám podstatného systémového významu, ktoré poskytujú centrálne protistrany z tretích krajín, a aby účet nebol neaktívny, by sa mal na aktívnych účtoch zúčtovávať minimálny počet zmlúv o derivátoch. Tieto zmluvy by mali byť reprezentatívne pre rôzne podkategórie zmlúv o derivátoch patriacich k zúčtovacím službám podstatného systémového významu (ďalej len „povinnosť reprezentatívnosti“). Povinnosť reprezentatívnosti by mala odrážať rozmanitosť portfólií finančných a nefinančných protistrán, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na aktívny účet. Zmluvy s rôznymi splatnosťami a rôznymi veľkosťami by sa mali zúčtovávať prostredníctvom aktívnych účtov, ako aj zmlúv rôznej ekonomickej povahy vrátane všetkých tried úrokových derivátov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť podľa delegovaných nariadení Komisie (EÚ) 2015/2205(12) a (EÚ) 2016/1178(13), pokiaľ ide o deriváty, ktoré sú denominované v poľských zlotých. S cieľom vymedziť minimálny počet zmlúv o derivátoch, ktoré by sa mali zúčtovávať prostredníctvom aktívnych účtov, by mal orgán ESMA spomedzi zmlúv o derivátoch patriacich do zúčtovacích služieb podstatného systémového významu určiť najviac tri triedy derivátov. Orgán ESMA by mal ďalej určiť najviac päť nejrelevantnejších podkategórií obchodov podľa triedy derivátov na základe kombinácie veľkosti a splatnosti. Od protistrán by sa potom malo vyžadovať, aby zúčtovali aspoň päť obchodov v referenčnom období v každej príslušnej podkategórii. V referenčnom období by mal počet zúčtovaných zmlúv o derivátoch predstavovať aspoň päť obchodov na základe ročného priemeru, čo znamená, že pri posudzovaní toho, či protistrany plnia povinnosť reprezentatívnosti, by príslušné orgány mali zvážiť celkový počet obchodov za rok. S cieľom zabezpečiť primeraný prístup a zabrániť nadmernému zaťaženiu protistrán, ktoré vykazujú obmedzenú činnosť v jednotlivých podkategóriách zmlúv o derivátoch určených orgánom ESMA, by sa na povinnosť reprezentatívnosti mala uplatňovať prahová hodnota de minimis. Okrem toho treba náležite zohľadniť osobitný obchodný model systémov dôchodkového zabezpečenia Únie. V niekoľkých prípadoch majú takéto systémy obmedzený počet obchodov s úrokovými derivátmi, ktoré sú koncentrované, dlhodobé a majú vysokú pomyselnú hodnotu. Preto je vhodné stanoviť povinnosť obmedzenej reprezentatívnosti, ktorá by mala vyžadovať, aby sa jeden obchod zúčtoval namiesto piatich v najrelevantnejších podkategóriách za referenčné obdobie. Členské štáty by mali zaviesť primerané pravidelné platby penále v prípadoch, keď protistrana, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na aktívny účet, neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o prevádzkové kritériá alebo povinnosť reprezentatívnosti.

(15)   Orgán ESMA zohráva dôležitú úlohu pri posudzovaní podstatného systémového významu centrálnych protistrán z tretích krajín a ich zúčtovacích služieb. Do 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo kedykoľvek v prípade rizika pre finančnú stabilitu by mal orgán ESMA posúdiť účinky tohto nariadenia na zníženie expozícií voči systémovo dôležitým centrálnym protistranám Tier 2 a podať o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Orgán ESMA by mal navrhnúť akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné, ako aj kvantitatívne prahové hodnoty, a pripojiť k nim posúdenie vplyvu a analýzu nákladov a prínosov. Orgán ESMA by mal pri vypracúvaní svojho posúdenia a správy spolupracovať s Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB), Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) a spoločným monitorovacím mechanizmom zriadeným týmto nariadením. Do šiestich mesiacov od doručenia správy orgánu ESMA by Komisia mala vypracovať vlastnú správu, ku ktorej môže v prípade potreby pripojiť legislatívny návrh.

(16)  V snahe nabádať na zúčtovanie a zabezpečiť finančnú stabilitu Únie a aby si klienti boli vedomí svojich možností a mohli prijímať informované rozhodnutia o tom, kde budú zúčtovávať zmluvy o derivátoch, by zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby v povolených alebo uznaných centrálnych protistranách, mali informovať svojich klientov o možnosti zúčtovať zmluvu o derivátoch v centrálnej protistrane z Únie. Poskytnuté informácie by mali zahŕňať informácie o všetkých nákladoch, ktoré budú klientom účtovať zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby. Informácie o nákladoch, ktoré by zúčtovací členovia a klienti poskytujúci zúčtovacie služby mali zverejňovať, by sa mali obmedziť na centrálne protistrany z Únie, vo vzťahu ku ktorým poskytujú zúčtovacie služby. Povinnosť informovať klientov o možnosti zúčtovať zmluvu o derivátoch prostredníctvom centrálnej protistrany z Únie sa líši od požiadavky na aktívny účet a má sa uplatňovať všeobecnejšie s cieľom zabezpečiť informovanosť o ponuke zúčtovania centrálnych protistrán z Únie.

(17)  S cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali potrebné informácie o zúčtovacích činnostiach vykonávaných zúčtovacími členmi alebo klientmi v uznaných centrálnych protistranách z tretích krajín, by sa pre takýchto zúčtovacích členov alebo klientov mala zaviesť ohlasovacia povinnosť. Pri informáciách, ktoré sa majú ohlasovať, by sa malo rozlišovať medzi transakciami s cennými papiermi, transakciami s derivátmi obchodovanými na regulovanom trhu a transakciami s mimoburzovými (OTC) derivátmi. Orgán ESMA by mal poskytnúť podrobnosti o obsahu a formáte informácií, ktoré sa majú ohlasovať, a pritom zabezpečiť, aby touto povinnosťou nevznikali dodatočné požiadavky na ohlasovanie, pokiaľ nie sú potrebné, aby sa administratívne zaťaženie zúčtovacích členov alebo klientov obmedzilo na minimum.

(18)   Podľa súčasného rámca dostáva orgán ESMA údaje o transakciách podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365(14), ktoré poskytujú celoúnijný pohľad na trhy, ale nie na riadenie rizík centrálnymi protistranami. Orgán ESMA by preto mal okrem týchto údajov vyžadovať včasné a spoľahlivé informácie o činnostiach a postupoch centrálnych protistrán na plnenie svojho mandátu v oblasti finančnej stability. Preto by sa mala zaviesť formálna požiadavka, aby centrálne protistrany z Únie nahlasovali orgánu ESMA údaje o riadení rizík centrálnou protistranou. Zavedenie takejto požiadavky by tiež pomohlo ďalej posilniť štandardizáciu a porovnateľnosť údajov a zabezpečiť pravidelné poskytovanie údajov.

(19)  Nedávne stresové situácie na komoditných trhoch poukázali na to, že je dôležité, aby orgány mali komplexný obraz o činnostiach spojených s derivátmi a o expozíciách nefinančných protistrán, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. V prípade nefinančných protistrán, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť a ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej transakcie v rámci skupiny sú oslobodené od ohlasovacej povinnosti, by mal ich derivátové pozície súhrnne ohlasovať ich materský podnik v Únii. Informácie by sa mali ohlasovať každý týždeň na úrovni subjektu a mali by byť rozčlenené podľa druhu derivátov. Tieto informácie by sa mali poskytnúť orgánu ESMA a relevantnému príslušnému orgánu jednotlivých subjektov v skupine. Je takisto vhodné zohľadniť obavy, ktoré vyjadrila komunita orgánov dohľadu, pokiaľ ide o kvalitu údajov ohlasovaných finančnými a nefinančnými protistranami podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Od subjektov, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa uvedeného nariadenia, by sa preto malo vyžadovať, aby pred predložením údajov uplatňovali povinnú starostlivosť stanovením vhodných postupov a mechanizmov na zabezpečenie kvality údajov. Orgán ESMA by mal vydať usmernenia na ďalšie spresnenie takýchto postupov a mechanizmov, pričom by mal zohľadniť možnosť uplatňovať požiadavky primeraným spôsobom. S cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek na kvalitu údajov by členské štáty mali prijať primerané sankcie v prípade, že nahlásené údaje obsahujú zjavné chyby. Orgán ESMA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo predstavuje zjavnú chybu na účely ukladania takýchto sankcií. Hoci subjekty majú možnosť delegovať svoje ohlasovanie, zostávajú zodpovedné v prípade, že údaje ohlasované subjektom, na ktorý ohlasovanie delegovali, sú nepresné alebo duplicitné.

(20)  V snahe zabezpečiť, aby príslušné orgány boli vždy informované o expozíciách na úrovni subjektu a skupiny a aby dokázali monitorovať takéto expozície, by príslušné orgány mali zaviesť účinné postupy spolupráce na výpočet pozícií v zmluvách, ktoré sa nezúčtovávajú v centrálnej protistrane, ktorá má povolenie alebo je uznaná, a aktívne hodnotiť a posudzovať úroveň expozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch na úrovni subjektu a skupiny. Aby mal orgán ESMA celkový obraz o činnosti v oblasti mimoburzových derivátov nefinančných protistrán usadených v Únii, ako aj ich materských podnikov, orgány zodpovedné za tieto nefinančné protistrany a materské podniky by mali pravidelne podávať správy orgánu ESMA. Takéto podávanie správ by nemalo kopírovať informácie, ktoré už boli predložené na základe iných požiadaviek na podávanie správ stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012, ale namiesto toho by malo poskytovať informácie o vývoji portfólií týchto nefinančných protistrán medzi dvoma dátumami podávania správ, ako aj posúdenie rizík, ktorým by takéto protistrany mohli byť vystavené. Orgány zodpovedné za nefinančné protistrany, ktoré sú súčasťou skupiny, by mali spolupracovať s cieľom minimalizovať záťaž súvisiacu s podávaním správ a posúdiť intenzitu a druh činnosti týchto nefinančných protistrán v oblasti mimoburzových derivátov.

(21)  Treba zabezpečiť, aby delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 149/2013(15) týkajúce sa kritérií na stanovenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká, bolo naďalej primerané vzhľadom na vývoj na trhu. Takisto treba zabezpečiť, aby zúčtovacie prahové hodnoty stanovené v uvedenom delegovanom nariadení týkajúce sa hodnôt týchto prahových hodnôt riadne a presne odrážali rôzne riziká a charakteristiky derivátov iných než úrokových, devízových, kreditných a akciových derivátov. Orgán ESMA by preto mal takisto preskúmať, prípadne objasniť uvedené delegované nariadenie a v prípade potreby navrhnúť jeho zmenu. Orgán ESMA sa vyzýva, aby okrem iného zvážil a poskytol podrobnejšie rozčlenenie pri komoditných derivátoch. Takéto podrobnejšie rozčlenenie by sa mohlo dosiahnuť oddelením zúčtovacích prahových hodnôt podľa odvetvia a typu, ako je rozlišovanie medzi poľnohospodárskymi komoditami, energetickými komoditami alebo kovovými komoditami alebo rozlišovanie týchto komodít na základe iných prvkov, ako sú kritériá environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu, environmentálne udržateľné investície alebo znaky súvisiace s kryptoaktívami. Počas preskúmania by sa mal orgán ESMA usilovať o konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami, ktoré majú osobitné znalosti o konkrétnych komoditách.

(22)  Nefinančné protistrany, ktoré si ▌vymieňajú kolaterál za zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtovávané centrálnou protistranou, by mali mať dostatok času na rokovanie o podmienkach výmeny takéhoto kolaterálu a ich testovanie.

(23)   S cieľom zabrániť fragmentácii trhu a zabezpečiť rovnaké podmienky, a berúc do úvahy skutočnosť, že v niektorých jurisdikciách tretích krajín výmena variačnej a počiatočnej marže pre opcie na jednotlivé akcie a opcie na akciový index nepodlieha rovnocenným maržovým požiadavkám, by zaobchádzanie s týmito produktmi malo byť oslobodené od požiadavky na zavedenie postupov riadenia rizika, pokiaľ ide o včasne, presne a vhodne oddelenú výmenu kolaterálu, ak neexistuje dostatočná medzinárodná konvergencia v otázke zaobchádzania s týmito produktmi. Orgán ESMA by mal v spolupráci s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) (EBA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(16) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010(17) (ďalej spoločne len „európske orgány dohľadu“) monitorovať vývoj v oblasti regulácie v jurisdikciách tretích krajín a vývoj expozícií protistrán, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o opcie na jednotlivé akcie a opcie na akciový index nezúčtovaváné centrálnou protistranou, a mal by o výsledkoch takéhoto monitorovania podať správu Komisii aspoň každé tri roky. Ak Komisia dostane takúto správu, mala by posúdiť, či medzinárodný vývoj viedol k väčšej konvergencii pri zaobchádzaní s opciami na jednotlivé akcie a opciami na akciový index a či výnimka ohrozuje finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov. V takom prípade by Komisia mala byť splnomocnená ukončiť výnimku týkajúcu sa zaobchádzania s opciami na jednotlivé akcie a opciami na akciový index. Takto možno zabezpečiť, aby sa v Únii zaviedli primerané požiadavky na zmiernenie kreditného rizika protistrany v súvislosti s takýmito zmluvami, pričom sa zabráni akémukoľvek priestoru na regulačnú arbitráž.

(24)   S cieľom splniť požiadavky na počiatočnú maržu stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012 veľký počet účastníkov trhu Únie používa pro forma modely počiatočnej marže používané v celom odvetví. Keďže tieto modely sa používajú v celom odvetví, je nepravdepodobné, že ich výrazne zmenia preferencie jednotlivých používateľov alebo rozdielne posúdenia jednotlivých príslušných orgánov, ktoré povoľujú používanie týchto modelov subjektmi, nad ktorými vykonávajú dohľad. Keďže rovnaký model používa veľký počet protistrán z Únie, z toho vyplývajúca potreba, aby tento model potvrdzovalo veľké množstvo príslušných orgánov, vytvára v praxi problém koordinácie. S cieľom riešiť tento problém by orgán EBA mal byť poverený úlohou pôsobiť ako centrálny potvrdzovateľ takýchto pro forma modelov. Orgán EBA v rámci svojej úlohy centrálneho potvrdzovateľa potvrdzuje prvky a všeobecné aspekty týchto pro forma modelov vrátane ich kalibrácie, návrhu a pokrytia nástrojov, tried aktív a rizikových faktorov. Orgán EBA by mal v záujme podpory tejto svojej činnosti zhromažďovať spätnú väzbu od príslušných orgánov, orgánu ESMA a EIOPA a koordinovať ich kolektívne stanoviská. Keďže príslušné orgány by boli aj naďalej zodpovedné za povoľovanie používania týchto pro forma modelov a za monitorovanie ich vykonávania na úrovni dohliadaného subjektu, orgán EBA by im mal poskytovať pomoc v procese schvaľovania, pokiaľ ide o všeobecné aspekty uplatňovania týchto pro forma modelov. Orgán EBA by mal okrem toho slúžiť ako jednotné miesto pre diskusie so zástupcami odvetvia s cieľom pomôcť zabezpečiť účinnejšiu koordináciu Únie pri navrhovaní týchto modelov. Príslušné orgány budú aj naďalej zodpovedné za povoľovanie používania takýchto modelov a za monitorovanie vykonávania týchto modelov na úrovni dohliadaného subjektu.

(25)   Centrálne banky, verejné orgány poverené riadením alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu a subjekty verejného sektora sa môžu slobodne rozhodnúť, či na zúčtovanie svojich zmlúv o derivátoch využijú zúčtovacie služby centrálnych protistrán. Ak sa rozhodnú využívať takéto služby, nabádajú sa k tomu, aby v zásade zúčtovávali prostredníctvom centrálnych protistrán z Únie, kde sú požadované produkty k dispozícii. Keďže formy účasti týchto subjektov v centrálnych protistranách sa v jednotlivých členských štátoch líšia, a vzhľadom na rozdielne postupy, pokiaľ ide o výpočet expozícií týchto subjektov voči centrálnym protistranám z Únie a ich príspevok k finančným zdrojom týchto centrálnych protistrán, bola by žiadúca ďalšia harmonizácia týchto aspektov prostredníctvom usmernení ESMA.

(26)   Európske orgány dohľadu by mali navrhnúť regulačné technické predpisy s cieľom stanoviť postupy dohľadu, ktorými sa zabezpečí počiatočné a priebežné potvrdzovanie postupov riadenia rizík. S cieľom zabezpečiť proporcionalitu by sa postupy stanovené v týchto regulačných technických predpisoch mali vzťahovať len na finančné protistrany, ktoré sú najaktívnejšie v oblasti mimoburzových derivátov, ktoré nie sú zúčtované centrálnou protistranou.

(27)  Na zabezpečenie konzistentného a konvergentného prístupu medzi príslušnými orgánmi v celej Únii by centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie, alebo právnické osoby usadené v Únii, ktoré chcú získať povolenie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na poskytovanie zúčtovacích služieb a činností v oblasti finančných nástrojov, mali mať možnosť získať aj povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb a iných činností v súvislosti s nefinančnými nástrojmi. Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa uplatňuje na centrálne protistrany ako subjekty, a nie na konkrétne služby. Keď centrálna protistrana zúčtováva popri finančných nástrojoch aj nefinančné nástroje, príslušný orgán centrálnej protistrany by mal dokázať zabezpečiť, aby centrálna protistrana spĺňala požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pre všetky služby, ktoré ponúka.

(28)  Centrálne protistrany z Únie čelia výzvam pri rozširovaní svojej ponuky produktov zúčtovacích služieb a majú ťažkosti s uvádzaním zúčtovacích služieb pre nové produkty na trh. So zreteľom na tieto výzvy a ťažkosti a v súlade s cieľom zvýšiť atraktívnosť zúčtovacieho systému Únie by sa preto mal postup udeľovania povolení centrálnym protistranám v Únii alebo rozširovania ich povolenia zjednodušiť a mal by zahŕňať konkrétne lehoty, pričom by sa malo zabezpečiť primerané zapojenie orgánu ESMA a kolégia ▌dotknutej centrálnej protistrany z Únie. Po prvé, aby sa predišlo značným oneskoreniam a prípadne odkladu na neurčito, keď príslušné orgány posudzujú úplnosť žiadosti o povolenie, mali by urýchlene potvrdiť prijatie tejto žiadosti ▌. V snahe zabezpečiť, aby právnické osoby usadené v Únii, ktoré chcú byť povolené ako centrálne protistrany, spolu so svojimi žiadosťami predkladali všetky požadované dokumenty a informácie, by mal orgán ESMA vypracovať návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví, ktoré dokumenty sa majú poskytovať, aké informácie majú tieto dokumenty obsahovať a v akom formáte sa majú predkladať. Orgán ESMA by mal pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov zohľadniť existujúce požiadavky na dokumentáciu a postupy podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a podľa možnosti zjednodušiť ich predkladanie, aby sa zabránilo nadmernému času na uvedenie na trh a zabezpečilo, aby informácie, ktoré má poskytovať centrálna protistrana žiadajúca o rozšírenie povolenia, boli úmerné závažnosti zmeny, o ktorú centrálna protistrana žiada, a to bez toho, aby bol celkový postup nenáležite zložitý, náročný a neprimeraný. Po druhé, s cieľom zabezpečiť efektívne a súbežné posudzovanie žiadostí by právnické osoby usadené v Únii, ktoré chcú získať povolenie ako centrálne protistrany, mali mať možnosť predkladať všetky dokumenty prostredníctvom centrálnej databázy ▌. Po tretie, príslušný orgán centrálnej protistrany ▌by mal počas lehoty na posúdenie koordinovať a predkladať otázky tohto príslušného orgánu, orgánu ESMA alebo kolégia právnickej osobe usadenej v Únii, ktorá chce byť povolená ako centrálna protistrana, s cieľom zabezpečiť rýchly, flexibilný a kooperatívny proces komplexného preskúmania. V záujme predídenia duplicite a zbytočným oneskoreniam by všetky otázky a následné objasnenia mali zároveň navzájom zdieľať aj príslušný orgán centrálnej protistrany, orgán ESMA a kolégium.

(29)  V súčasnosti sa prejavuje určitá neistota, pokiaľ ide o to, kedy sa na dodatočnú službu alebo činnosť vzťahuje platné povolenie centrálnej protistrany. Ak navrhovaná dodatočná služba alebo činnosť, ktoré nie sú pokryté platným povolením centrálnej protistrany, výrazne nezvyšuje riziká pre centrálnu protistranu, túto neistotu treba riešiť a takisto treba zabezpečiť proporcionalitu. V takom prípade by sa dodatočná služba alebo činnosť nemala podrobiť úplnému posúdeniu, ale namiesto toho by sa na ňu mal vzťahovať zrýchlený postup. Zrýchlený postup by si nemal vyžadovať samostatné stanovisko orgánu ESMA a kolégia, keďže takáto požiadavka by bola neprimeraná, ale orgán ESMA a členovia kolégia by mali príslušnému orgánu centrálnej protistrany poskytnúť vstupy na posúdenie toho, či sa na rozšírenie vzťahuje zrýchlený postup. S cieľom zabezpečiť konvergenciu dohľadu by mal orgán ESMA vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť podmienky uplatňovania zrýchleného postupu, ako aj postup poskytovania jeho vstupov a vstupov kolégia.

(30)  S cieľom zmierniť administratívne zaťaženie centrálnych protistrán a príslušných orgánov bez toho, aby sa zmenil celkový rizikový profil centrálnej protistrany, by centrálne protistrany ▌mali mať možnosť požiadať svoje príslušné orgány, aby vykonali rozšírenie služieb pre bežné zmeny bez povolenia, ak sa centrálna protistrana domnieva, že navrhovaná dodatočná služba alebo činnosť by nemala významný vplyv na jej rizikový profil, najmä ak je nová zúčtovacia služba alebo činnosť veľmi podobná službám, na poskytovanie ktorých už centrálna protistrana získala povolenie. S cieľom umožniť centrálnym protistranám rýchlo uskutočniť takéto bežné zmeny by centrálne protistrany mali byť oslobodené od postupov udeľovania povolení na rozšírenie činností a služieb v súvislosti s takýmito zmenami. Centrálne protistrany by mali informovať príslušný orgán a orgán ESMA, ak sa takéto oslobodenie rozhodnú využiť. Príslušný orgán by mal vykonané zmeny preskúmať v kontexte svojho každoročného preskúmania a hodnotenia.

(31)  V snahe zabezpečiť konzistentné fungovanie všetkých kolégií a ešte viac posilniť konvergenciu dohľadu by kolégiu mal spolupredsedať príslušný vnútroštátny orgán a ktorýkoľvek z nezávislých členov výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami. Na podporu spolupráce medzi orgánom ESMA a príslušnými orgánmi by spolupredsedovia mali spoločne rozhodovať o dátumoch zasadnutí kolégia a stanoviť program takýchto zasadnutí. Aby sa však zabezpečilo konzistentné rozhodovanie a aby príslušný orgán centrálnej protistrany zostal v konečnom dôsledku zodpovedný, by v prípade nezhody medzi spolupredsedami mal konečné rozhodnutie v každom prípade prijať príslušný orgán, ktorý by mal orgánu ESMA poskytnúť odôvodnené vysvetlenie svojho rozhodnutia.

(32)  Orgán ESMA by mal dokázať účinnejšie prispievať k zabezpečeniu toho, aby centrálne protistrany z Únie boli bezpečné, spoľahlivé a konkurencieschopné pri poskytovaní svojich služieb v celej Únii. Preto by mal okrem právomocí v oblasti dohľadu, ktoré sú v súčasnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012, vydávať ▌ stanovisko pre príslušný orgán centrálnej protistrany o odobratí povolenia centrálnej protistrany okrem prípadov, keď je rozhodnutie naliehavo potrebné, t. j. v lehote kratšej, ako je lehota stanovená pre orgán ESMA na poskytnutie jeho stanovísk. Orgán ESMA by mal vydávať aj stanoviská k postupu preskúmania a hodnotenia, maržovým požiadavkám a požiadavkám na účasť. Príslušné orgány by mali poskytnúť vysvetlenia všetkých významných odchýlok od stanovísk orgánu ESMA a orgán ESMA by mal informovať svoju radu orgánov dohľadu, ak príslušný orgán nedodržiava alebo nemá v úmysle dodržať stanovisko orgánu ESMA a akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré sú v ňom uvedené. Tieto informácie by mali obsahovať aj dôvody, ktoré príslušný orgán uviedol pre nedodržanie stanoviska orgánu ESMA alebo akýchkoľvek podmienok či odporúčaní, ktoré sú v ňom uvedené.

(33)  S cieľom zabezpečiť rýchlu a efektívnu výmenu informácií a dokumentácie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, podporiť väčšiu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi zapojenými do dohľadu nad subjektmi, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, a zjednodušiť komunikáciu medzi príslušnými orgánmi a ich dohliadanými subjektmi v súvislosti s postupmi podľa uvedeného nariadenia by mal orgán ESMA zriadiť a viesť elektronickú centrálnu databázu. Všetky relevantné príslušné orgány a subjekty by mali mať prístup k tejto centrálnej databáze, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa ich úloh a povinností. Podobne by subjekty, na ktoré sa vzťahujú požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012, mali mať prístup k informáciám a dokumentácii, ktoré predložili, a ku každej dokumentácii, ktorá im je adresovaná. Centrálna databáza by sa mala používať na výmenu čo najväčšieho množstva informácií a dokumentácie vrátane aspoň informácií a dokumentácie týkajúcich sa povolení, rozšírení služieb a potvrdenia modelov.

(34)  Treba zabezpečiť, aby centrálne protistrany priebežne dodržiavali nariadenie (EÚ) č. 648/2012, najmä pokiaľ ide o poskytovanie dodatočných zúčtovacích služieb alebo činností, na ktoré im bolo udelené povolenie prostredníctvom zrýchleného postupu alebo ktoré sú oslobodené od povolenia v dôsledku vykonania bežných zmien, ako aj vykonania zmien modelov po zrýchlenom postupe potvrdenia takejto zmeny modelov, keďže v takýchto prípadoch orgán ESMA a kolégium nevydávajú ▌ samostatné stanoviská. V preskúmaní, ktoré vykonáva príslušný orgán centrálnej protistrany aspoň raz ročne, by sa preto mali zvážiť najmä tieto dodatočné zúčtovacie služby alebo činnosti a ▌zmeny modelov. ▌S cieľom zabezpečiť konvergenciu a koordináciu dohľadu medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA a zabezpečiť, aby centrálne protistrany Únie boli bezpečné, spoľahlivé a konkurencieschopné pri poskytovaní svojich služieb v celej Únii, by príslušný orgán mal aspoň raz ročne predkladať správu týkajúcu sa svojho preskúmania a hodnotenia centrálnej protistrany orgánu ESMA a kolégiu pre ich stanoviská. V stanovisku orgánu ESMA by sa mali posúdiť aspekty, na ktoré sa vzťahuje správa príslušného orgánu a ktoré zahŕňajú následné opatrenia v súvislosti s poskytovaním služieb alebo činností centrálnou protistranou, s osobitným dôrazom na zrýchlené postupy a bežné zmeny, ako aj na cezhraničné riziká, ktorým by centrálna protistrana mohla byť vystavená, a mala by sa zohľadniť celková pozícia centrálnej protistrany ako poskytovateľa zúčtovacích služieb v Únii. Kontroly na mieste zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní úloh dohľadu a príslušným orgánom ponúkajú neoceniteľné informácie. Ako také by sa mali vykonávať aspoň raz ročne a s cieľom zabezpečiť rýchlu výmenu informácií, výmenu poznatkov a účinnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA by mal byť orgán ESMA informovaný o plánovaných aj naliehavých kontrolách na mieste, mal by mať možnosť požiadať o účasť na takýchto kontrolách a dostať všetky relevantné informácie v súvislosti s takýmito kontrolami, ako aj odôvodnené vysvetlenie odmietnutia účasti, ak sa na nich nezúčastní. Okrem toho môže orgán ESMA v záujme ďalšieho posilnenia koordinácie medzi ním a príslušnými orgánmi za osobitných okolností a v kontexte preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu požiadať o ad hoc stretnutie s centrálnou protistranou a dotknutým príslušným orgánom. Kolégium by malo byť informované o výsledku takéhoto stretnutia. S cieľom posilniť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA by orgán ESMA mal mať takisto možnosť požiadať príslušné orgány o informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich úloh v kontexte preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu.

(35)  Orgán ESMA by mal mať prostriedky na identifikáciu potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu Únie. Orgán ESMA by mal preto v spolupráci okrem iných s ESRB, EBA, EIOPA a Európskou centrálnou bankou (ECB) v rámci úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v medziach jednotného mechanizmu dohľadu, ktorými bol poverený v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013(18), identifikovať prepojenia a vzájomné závislosti medzi rôznymi centrálnymi protistranami a právnickými osobami, pokiaľ možno vrátane spoločných zúčtovacích členov, klientov a nepriamych klientov, zdieľaných významných poskytovateľov služieb, zdieľaných významných poskytovateľov likvidity, krížových kolaterálnych úprav, ustanovení o krížovom zlyhaní a vzájomného započítavania centrálnych protistrán, dohôd o krížovej záruke a prevodov rizík a dohôd o nadväznom obchodovaní.

(36)  Emisné centrálne banky mien Únie používaných finančnými nástrojmi, ktoré zúčtovávajú povolené centrálne protistrany, ktoré požiadali o členstvo vo výbore pre dohľad nad centrálnymi protistranami, sú členmi tohto výboru bez hlasovacieho práva. Zúčastňujú sa len na jeho zasadnutiach pre centrálne protistrany z Únie v kontexte diskusií o celoúnijných posúdeniach odolnosti týchto centrálnych protistrán voči nepriaznivému vývoju na trhu a relevantnému vývoju na trhu. Na rozdiel od ich zapojenia do dohľadu nad centrálnymi protistranami z tretích krajín teda emisné centrálne banky nie sú dostatočne zapojené do záležitostí v oblasti dohľadu nad centrálnymi protistranami z Únie, ktoré majú priamy význam pre vykonávanie menovej politiky a hladké fungovanie platobných systémov, čo vedie k nedostatočnému zohľadňovaniu cezhraničných rizík. Je preto vhodné, aby sa tieto emisné centrálne banky mohli ako členovia bez hlasovacieho práva zúčastňovať na všetkých zasadnutiach výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, keď zasadá kvôli centrálnym protistranám z Únie.

(37)  V záujme zlepšovania schopnosti orgánov Únie komplexne sledovať vývoj na trhu, ktorý je relevantný pre zúčtovávanie v Únii, monitorovať vykonávanie určitých požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 648/2012 súvisiacich so zúčtovaním a spoločne diskutovať o potenciálnych rizikách vyplývajúcich zo vzájomného prepojenia rôznych účastníkov finančných operácií a iných otázkach týkajúcich sa finančnej stability treba zriadiť medzisektorový monitorovací mechanizmus, ktorý by spájal príslušné orgány Únie zapojené do dohľadu nad centrálnymi protistranami Únie, zúčtovacích členov a klientov (spoločný monitorovací mechanizmus). Tento spoločný monitorovací mechanizmus by mal riadiť a predsedať mu orgán ESMA ako orgán, ktorý sa podieľa na dohľade nad centrálnymi protistranami z Únie a vykonáva dohľad nad systémovo dôležitými centrálnymi protistranami z tretích krajín. Medzi ďalších účastníkov by mali patriť zástupcovia Komisie, ▌EBA, EIOPA, ESRB, emisných centrálnych bánk mien, v ktorých sú denominované zmluvy patriace k zúčtovacím službám podstatného systémového významu, príslušných vnútroštátnych orgánov a ECB v rámci úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v medziach jednotného mechanizmu dohľadu, ktorými bola poverená v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013.

(38)  V snahe poskytovať informácie pre budúce rozhodnutia v príslušnej oblasti politiky by mal orgán ESMA v spolupráci s ostatnými účastníkmi, ktorí sa zúčastňujú na spoločnom mechanizme monitorovania, predkladať Európskemu parlamentu, Rade a Komisii výročnú správu o výsledkoch svojich činností. Orgán ESMA môže začať konanie o porušení práva Únie podľa nariadenia ▌ (EÚ) č. 1095/2010, ak sa na základe informácií získaných v rámci spoločného monitorovacieho mechanizmu a v nadväznosti na diskusie, ktoré sa v ňom uskutočnili, domnieva, že príslušné orgány nedokážu zabezpečiť, aby zúčtovací členovia a klienti dodržiavali požiadavku zúčtovávať aspoň časť identifikovaných zmlúv na účtoch v centrálnych protistranách z Únie, alebo ak orgán ESMA zistí riziko pre finančnú stabilitu Únie v dôsledku údajného porušenia alebo neuplatňovania práva Únie. Pred začatím takéhoto konania o porušení práva Únie môže orgán ESMA vydať usmernenia a odporúčania podľa článku 16 uvedeného nariadenia.▌ Ak sa orgán ESMA na základe informácií získaných v rámci spoločného monitorovacieho mechanizmu a v nadväznosti na diskusie, ktoré sa v ňom uskutočnili, domnieva, že dodržiavanie požiadavky zúčtovávať aspoň časť identifikovaných zmlúv na účtoch v centrálnych protistranách z Únie účinne nezabezpečuje zníženie nadmernej expozície zúčtovacích členov a klientov voči centrálnym protistranám Tier 2, mal by preskúmať príslušný delegovaný akt Komisie a navrhnúť jeho zmenu, ktorou sa spresní uvedená požiadavka a v prípade potreby navrhne stanovenie primeraného adaptačného obdobia.

(39)  Z turbulencií na trhu v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 a vysokých cien na veľkoobchodných trhoch s energiou v roku 2022 po nevyprovokovanej a neodôvodnenej vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine vyplýva, že hoci je nevyhnutné, aby príslušné orgány spolupracovali a vymieňali si informácie s cieľom riešiť súvisiace riziká, keď sa vyskytnú udalosti s cezhraničným vplyvom, orgánu ESMA stále chýbajú potrebné nástroje na zabezpečenie takejto koordinácie a konvergentného prístupu na úrovni Únie. Orgán ESMA by preto mal byť splnomocnený konať v mimoriadnej situácii v jednej alebo viacerých centrálnych protistranách, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať destabilizačné účinky na cezhraničné trhy. V takýchto mimoriadnych situáciách by mal byť orgán ESMA poverený úlohou koordinovať príslušné orgány, kolégiá a orgány pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú reakciu. Orgán ESMA by mal mať možnosť zvolávať zasadnutia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, a to buď z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie, prípadne s rozšíreným zložením, s cieľom účinne koordinovať reakcie príslušných orgánov v mimoriadnych situáciách. Orgán ESMA by mal mať tiež možnosť ▌požiadať relevantné príslušné orgány o informácie, ak ich potrebuje na to, aby mohol v týchto situáciách vykonávať svoju koordinačnú funkciu a aby mohol vydávať odporúčania pre príslušný orgán, a mal by mať možnosť požadovať takéto informácie priamo od centrálnej protistrany alebo účastníkov trhu, ak príslušný orgán neposkytne odpovede v primeranej lehote. Úlohou orgánu ESMA v mimoriadnych situáciách by nemala byť dotknutá konečná zodpovednosť príslušného orgánu centrálnej protistrany za prijímanie rozhodnutí v oblasti dohľadu vo vzťahu k centrálnej protistrane, nad ktorou vykonáva dohľad, vrátane mimoriadnych opatrení. Je tiež dôležité, aby členovia kolégia mohli postúpiť informácie, ktoré dostanú v mimoriadnej situácii, verejným orgánom zodpovedným za finančnú stabilitu ich trhov vrátane ministerstiev.

(40)  V snahe znížiť zaťaženie centrálnych protistrán a orgánu ESMA by sa malo objasniť, že ak orgán ESMA vykoná preskúmanie uznania centrálnej protistrany z tretej krajiny, táto centrálna protistrana z tretej krajiny by nemala byť povinná predložiť novú žiadosť o uznanie. Mala by však orgánu ESMA poskytnúť všetky informácie potrebné na takéto preskúmanie. Preskúmanie uznania centrálnej protistrany z tretej krajiny orgánom ESMA by sa preto nemalo považovať za nové uznanie tejto centrálnej protistrany z tretej krajiny.

(41)  Komisia by mala pri prijímaní rozhodnutia o rovnocennosti mať možnosť upustiť od požiadavky, aby uvedená tretia krajina mala účinný rovnocenný systém na uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín. Pri zvažovaní toho, či by bol takýto prístup primeraný, by Komisia mohla zohľadniť celý súbor rôznych faktorov vrátane dodržiavania zásad pre infraštruktúry finančného trhu, ktoré uverejnili Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere, veľkosti centrálnych protistrán z tretích krajín usadených v danej jurisdikcii a očakávanej činnosti zúčtovacích členov a miest obchodovania usadených v Únii v týchto centrálnych protistranách z tretích krajín (ak je známa).

(42)  S cieľom zabezpečiť, aby dohody o spolupráci medzi orgánom ESMA a relevantnými príslušnými orgánmi tretích krajín boli primerané, by sa v takýchto dohodách mala zohľadniť škála rôznych aspektov vrátane kategorizácie centrálnych protistrán z tretích krajín ako centrálnych protistrán Tier 1 alebo Tier 2, osobitné vlastnosti rozsahu poskytovaných služieb alebo služieb, ktoré sa plánujú poskytovať, v rámci Únie ▌, či tieto služby predstavujú osobitné riziká pre Úniu alebo pre jeden či viacero jej členských štátov, ako aj dodržiavanie medzinárodných noriem centrálnymi protistranami z tretích krajín. Dohody o spolupráci medzi orgánom ESMA a relevantnými príslušnými orgánmi z tretích krajín by preto mali odrážať stupeň rizika, ktoré centrálne protistrany usadené v tretej krajine potenciálne predstavujú pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov.

(43)  Orgán ESMA by preto mal prispôsobiť svoje dohody o spolupráci rôznym jurisdikciám tretích krajín na základe centrálnych protistrán usadených v danej jurisdikcii. Centrálne protistrany Tier 1 pokrývajú predovšetkým širokú škálu profilov centrálnych protistrán, a preto by mal orgán ESMA zabezpečiť, aby dohoda o spolupráci bola primeraná centrálnym protistranám usadeným v každej jurisdikcii tretej krajiny. Konkrétne to znamená, že orgán ESMA by mal okrem iného zvážiť likviditu dotknutých trhov, mieru, do akej sú zúčtovacie činnosti centrálnych protistrán denominované v eurách alebo iných menách Únie, a rozsah, v akom subjekty Únie využívajú služby takýchto centrálnych protistrán. Keďže prevažná väčšina centrálnych protistrán Tier 1 poskytuje zúčtovacie služby v obmedzenom rozsahu zúčtovacím členom a miestam obchodovania usadeným v Únii a môže zúčtovávať produkty, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 648/2012, rozsah posudzovania orgánu ESMA a informácie, ktoré sa majú požadovať, by sa mali obmedziť aj vo všetkých týchto jurisdikciách. V záujme obmedzenia žiadostí o informácie pre centrálne protistrany Tier 1 by mal orgán ESMA v zásade každoročne požadovať vopred vymedzený rozsah informácií. Ak by boli riziká centrálnej protistrany alebo jurisdikcie Tier 1 potenciálne väčšie, boli by odôvodnené dodatočné žiadosti, aspoň štvrťročná frekvencia žiadostí a širší rozsah požadovaných informácií. Dohody o spolupráci by mali byť prispôsobené tak, aby zodpovedali takejto diferenciácii v rizikovom profile rôznych centrálnych protistrán Tier 1, a mali by obsahovať ustanovenia o organizácii vhodného rámca na výmenu informácií. Akékoľvek dohody o spolupráci platné v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by sa však nemali upravovať, pokiaľ o to nepožiadajú relevantné orgány tretích krajín.

(44)  Ak je centrálna protistrana uznaná za centrálnu protistranu Tier 2 podľa článku 25 ods. 2b nariadenia (EÚ) č. 648/2012, keďže tieto centrálne protistrany majú systémový význam pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty, dohody o spolupráci medzi orgánom ESMA a relevantnými orgánmi tretích krajín by sa mali vzťahovať na výmenu informácií v širšom rozsahu a so zvýšenou frekvenciou. V takom prípade by dohody o spolupráci mali zahŕňať aj postupy na zabezpečenie dohľadu nad takouto centrálnou protistranou Tier 2 podľa článku 25 uvedeného nariadenia. Orgán ESMA by mal zabezpečiť, že môže získavať všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vrátane informácií potrebných na zabezpečenie súladu s článkom 25 ods. 2b uvedeného nariadenia a na zabezpečenie toho, aby sa informácie vymieňali, ak bolo centrálnej protistrane priznané porovnateľné dodržiavanie požiadaviek čiastočne alebo v plnej miere. V snahe umožniť orgánu ESMA vykonávať úplný a účinný dohľad nad centrálnymi protistranami Tier 2 by sa malo objasniť, že tieto centrálne protistrany majú orgánu ESMA pravidelne poskytovať informácie.

(45)  Orgán ESMA by mal v prípade, že sa prizná porovnateľné dodržiavanie požiadaviek, takisto pravidelne posudzovať, či centrálne protistrany Tier 2 naďalej dodržiavajú podmienky na ich uznanie na základe porovnateľného dodržiavania požiadaviek, a to monitorovaním dodržiavania požiadaviek stanovených v článku 16 a hlavách IV a V delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1304 centrálnymi protistranami(19). Pri vykonávaní tohto posúdenia by mal orgán ESMA okrem prijímania relevantných informácií a potvrdení od centrálnych protistrán Tier 2 tiež spolupracovať a dohodnúť sa na administratívnych postupoch s orgánom tretej krajiny s cieľom zabezpečiť, aby orgán ESMA mal relevantné informácie na sledovanie toho, či sa plnia podmienky porovnateľného dodržiavania požiadaviek, a pokiaľ je to možné, znížiť administratívne a regulačné zaťaženie týchto centrálnych protistrán Tier 2.

(46)  S cieľom zabezpečiť, aby bol orgán ESMA informovaný aj o tom, ako je centrálna protistrana Tier 2 pripravená na finančné ťažkosti, ako je schopná ich zmierňovať a ako sa dokáže z ich následkov ozdraviť, by dohody o spolupráci mali zahŕňať právo orgánu ESMA byť konzultovaný pri príprave a posudzovaní plánov ozdravenia, ako aj jeho právo byť informovaný, ak centrálna protistrana Tier 2 vypracuje plán ozdravenia alebo ak orgán tretej krajiny vypracuje plány riešenia krízových situácií. Orgán ESMA by mal byť informovaný aj o aspektoch relevantných pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov a o tom, ako by vykonávanie takýchto plánov ozdravenia alebo plánov riešenia krízovej situácie mohlo významne ovplyvniť jednotlivých zúčtovacích členov a klientov a nepriamych klientov v rozsahu, v akom sú známi. Dohody o spolupráci by mali tiež stanoviť, že orgán ESMA treba informovať, ak má centrálna protistrana Tier 2 v úmysle aktivovať svoj plán ozdravenia alebo ak orgány tretej krajiny dospeli k záveru, že existujú náznaky vznikajúcej krízovej situácie, ktoré by mohli ovplyvniť činnosti tejto centrálnej protistrany, jej schopnosť poskytovať zúčtovacie služby, alebo ak orgány tretej krajiny plánujú v blízkej budúcnosti prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie.

(47)  Orgán ESMA by mal mať možnosť odňať uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny, ak táto centrálna protistrana vážne a systematicky porušovala ktorúkoľvek z uplatniteľných požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012 vrátane predloženia informácií orgánu ESMA týkajúcich sa uznania tejto centrálnej protistrany z tretej krajiny, platby poplatkov orgánu ESMA alebo odpovede na jeho žiadosti o informácie potrebné na to, aby mohol plniť svoje povinnosti vo vzťahu k centrálnym protistranám z tretích krajín, a neprijala nápravné opatrenia, ktoré orgán ESMA požaduje, a to v primeranej lehote, ktorú stanovil.

(48)  V záujme zmierňovania potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu Únie ▌by centrálne protistrany a klíringové ústavy nemali mať možnosť byť zúčtovacími členmi iných centrálnych protistrán a centrálne protistrany by nemali mať možnosť akceptovať iné centrálne protistrany ani klíringové ústavy ako zúčtovacích členov alebo nepriamych zúčtovacích členov. Od účastníkov trhu, ktorí v súčasnosti fungujú v rámci takýchto podmienok, by sa malo vyžadovať, aby našli iné spôsoby centrálneho zúčtovania. Takýto zákaz by nemal mať vplyv na dohody o interoperabilite, ktoré sú upravené v hlave V nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a na dohody uzavreté na účely centrálnej protistrany, ktorá vykonáva svoju investičnú politiku v súlade s uvedeným nariadením, ako sú sponzorované členstvo alebo priamy prístup k trhom s repo transakciami podliehajúcim zúčtovaniu medzi centrálnymi protistranami. S cieľom poskytnúť dostatočný čas na prispôsobenie by sa platné dohody mali postupne zrušiť do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Účastníci trhu a orgány by mali preskúmať rôzne riešenia vrátane prijatia dohôd o interoperabilite.

(49)   Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa okrem nástrojov peňažného trhu a prevoditeľných cenných papierov v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ malo uplatňovať na dohody o interoperabilite pre všetky druhy finančných a nefinančných nástrojov, ako sú zmluvy o derivátoch(20). Orgán ESMA by preto mal po konzultácii s členmi ESCB a ESRB vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom zabezpečiť konzistentné, efektívne a účinné posúdenia dohôd o interoperabilite.

(50)   S cieľom zabezpečiť, aby rámec dohľadu nad centrálnymi protistranami z Únie viedol k bezpečným a odolným centrálnym protistranám a aby bol založený na spolupráci medzi príslušným orgánom centrálnej protistrany a orgánom ESMA, by sa výsledky nezávislých auditov mali oznámiť rade centrálnej protistrany a mali by sa sprístupniť aj orgánu ESMA a príslušnému orgánu centrálnej protistrany. Okrem toho orgán ESMA a príslušný orgán centrálnej protistrany by mali mať možnosť požiadať o účasť na zasadnutiach výboru pre riziká centrálnej protistrany bez hlasovacieho práva a o riadne informácie o činnostiach a rozhodnutiach výboru pre riziká. Orgán ESMA by mal tiež urýchlene dostať každé rozhodnutie výboru pre riziká, v ktorých sa rada centrálnej protistrany rozhodne nepostupovať podľa odporúčania výboru pre riziká, a toto rozhodnutie vysvetlí.

(51)  Nedávne prípady mimoriadnej volatility na komoditných trhoch poukazujú na skutočnosť, že nefinančné protistrany nemajú rovnaký prístup k likvidite ako finančné protistrany. Nefinančným protistranám by sa preto malo umožniť ponúkať zúčtovacie služby klientov len nefinančným protistranám patriacim do tej istej skupiny. Keď centrálna protistrana má alebo zamýšľa prijať nefinančné protistrany ako zúčtovacích členov, táto centrálna protistrana by mala zabezpečiť▌, aby nefinančné protistrany mohli preukázať, že dokážu spĺňať maržové požiadavky a príspevky do fondov pre prípad zlyhania, a to aj v stresových podmienkach. Keďže nefinančné protistrany nepodliehajú rovnakým prudenciálnym požiadavkám a likviditným zárukám ako finančné protistrany, priamy prístup nefinančných protistrán k centrálnym protistranám by mali monitorovať príslušné orgány centrálnych protistrán, ktoré ich akceptujú ako zúčtovacích členov. Príslušný orgán centrálnej protistrany by mal orgánu ESMA a kolégiu pravidelne podávať správy o produktoch zúčtovaných nefinančnými protistranami, celkovej expozícii a zistených rizikách. Cieľom tohto nariadenia nie je obmedziť schopnosť nefinančných protistrán prudenciálne sa stať priamymi zúčtovacími členmi centrálnej protistrany.

(52)  V záujme zabezpečenia lepšej viditeľnosti a predvídateľnosti požiadaviek na doplnenie marže klientov a nepriamych klientov, a teda ďalšieho rozvíjania svojich stratégií riadenia likvidity, by zúčtovací členovia a klienti poskytujúci zúčtovacie služby mali zabezpečiť transparentnosť voči svojim klientom. Zúčtovací členovia majú vzhľadom na svoje poskytovanie zúčtovacích služieb a odborné skúsenosti s centrálnym zúčtovaním a riadením likvidity najlepšie predpoklady na to, aby klientom jasne a transparentne oznamovali, ako fungujú modely marží, a to aj v prípade stresových udalostí, a informovali ich o dôsledkoch, ktoré takéto udalosti môžu mať na marže, ktoré sú klienti povinní zložiť, vrátane akýchkoľvek dodatočných marží, ktoré zúčtovací členovia môžu požadovať od svojich klientov. Lepšie pochopenie modelov marží ▌môže zlepšiť schopnosť klientov primerane predvídať požiadavky na doplnenie marže a pripraviť sa na žiadosti o kolaterál, a to najmä v prípade stresových udalostí. S cieľom zabezpečiť, aby zúčtovací členovia boli schopní svojim klientom účinne poskytnúť požadované úrovne transparentnosti v prípade požiadaviek na doplnenie marží a modelov marží centrálnych protistrán, centrálne protistrany by im tiež mali poskytovať potrebné informácie. Orgán ESMA by mal po konzultácii s EBA a ESCB ďalej spresniť rozsah a formát výmeny informácií medzi centrálnymi protistranami a zúčtovacími členmi a medzi zúčtovacími členmi a ich klientmi.

(53)  S cieľom zabezpečiť, aby modely marží odrážali súčasné trhové podmienky, by centrálne protistrany ▌mali pravidelne, ale aj priebežne revidovať úroveň svojich marží s prihliadnutím na akékoľvek potenciálne procyklické účinky takýchto revízií. Pri výzvach na úhradu marží a ich vyberaní počas dňa by centrálne protistrany mali ďalej zvážiť potenciálny vplyv ich výberov a platieb marží počas dňa na likviditné pozície ich účastníkov.

(54)  S cieľom zabezpečiť presné vymedzenie rizika likvidity by sa subjekty, ktorých zlyhanie by centrálna protistrana mala zohľadniť pri určovaní takéhoto rizika, mali rozšíriť tak, aby zahŕňali nielen riziko likvidity spôsobené zlyhaním zúčtovacích členov, ale aj poskytovateľov ▌likvidity s výnimkou centrálnych bánk.

(55)  V snahe uľahčiť prístup k zúčtovaniu nefinančným subjektom, ktoré nemajú v držbe dostatočné množstvo vysoko likvidných aktív, najmä energetickým spoločnostiam, za podmienok, ktoré bližšie určí orgán ESMA, a v snahe zabezpečiť, aby centrálna protistrana zohľadnila tieto podmienky pri výpočte svojej celkovej expozície voči banke, ktorá je zároveň aj zúčtovacím členom, by sa komerčné a verejné bankové záruky mali považovať za prípustný kolaterál. Pri určovaní podmienok, za ktorých sa môžu ako kolaterál akceptovať záruky komerčných bánk, by orgán ESMA mal umožniť centrálnej protistrane rozhodnúť o úrovni kolateralizácie takýchto záruk komerčných bánk na základe jej posúdenia rizika vrátane možnosti záruk komerčných bánk bez kolaterálu, s výhradou primeraných limitov koncentrácie, požiadaviek na úverovú kvalitu a prísnych požiadaviek na riziko nesprávnej voľby. Okrem toho by sa vzhľadom na ich nízky kreditný rizikový profil malo uviesť, že verejné záruky sú tiež prípustné ako kolaterál. A napokon možno konštatovať, centrálna protistrana by mala pri revízii úrovne znížení hodnoty, ktoré uplatňuje na aktíva, ktoré prijíma ako kolaterál, zohľadniť všetky potenciálne procyklické účinky takýchto revízií.

(56)  S cieľom uľahčiť prevod pozícií klienta v prípade zlyhania zúčtovacieho člena by sa zúčtovaciemu členovi, ktorý prijme takéto pozície, mal poskytnúť čas na splnenie určitých požiadaviek, ktoré súvisia s poskytovaním klientských zúčtovacích služieb. Najmä vzhľadom na to, že prevod pozícií klienta sa uskutočňuje za mimoriadnych okolností a počas krátkeho obdobia, prijímajúci zúčtovací člen by mal mať tri mesiace na vykonanie a dokončenie svojich postupov povinnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami boja proti praniu špinavých peňazí podľa práva Únie. Okrem toho by prijímajúci zúčtovací člen podľa potreby mal mať aj tri mesiace na splnenie kapitálových požiadaviek na expozície zúčtovacích členov voči klientom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(21), pokiaľ sa s príslušným orgánom nedohodne na kratšej lehote. Východiskovým bodom uvedenej trojmesačnej lehoty by mal byť dátum prevodu pozícií klienta zo zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, na prijímajúceho zúčtovacieho člena.

(57)  V súvislosti s potvrdením zmien modelov a parametrov centrálnych protistrán by sa mali zaviesť zmeny s cieľom zjednodušiť tento postup a umožniť centrálnym protistranám rýchlo reagovať na vývoj na trhu, ktorý si môže vyžadovať zmeny ich modelov a parametrov rizika. S cieľom zabezpečiť konvergenciu dohľadu by sa v nariadení (EÚ) č. 648/2012 mali stanoviť podmienky, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní toho, či je daná zmena významná, a od orgánu ESMA sa požaduje, aby v úzkej spolupráci s ESCB tieto podmienky ďalej spresnil vymedzením kvantitatívnych prahových hodnôt a konkrétnych prvkov, ktoré sa majú zohľadniť. Orgán ESMA by mal najmä stanoviť kritériá pre zmeny, ktoré by sa mali považovať za významné, vrátane toho, ktoré štrukturálne prvky modelov rizika by sa mali zahrnúť do rozsahu zmien, ktoré sa vždy považujú za významné. Tieto štrukturálne prvky modelov rizika by mali zahŕňať napríklad nástroje proti procyklickosti zavedené centrálnymi protistranami. Všetky významné zmeny by mali podliehať úplnému potvrdeniu pred ich prijatím. Ak centrálna protistrana uplatňuje a používa už potvrdený model alebo v ňom urobí menšie zmeny, ako napríklad úpravu parametrov v rámci schváleného rozsahu, ktorý je súčasťou potvrdeného modelu z dôvodu externých faktorov, ako sú zmeny cien na trhu, nemalo by sa to považovať za zmenu modelu, a preto sa nemusí potvrdiť.

(58)   Nevýznamné zmeny modelov a parametrov, ktoré nezvyšujú riziká pre centrálnu protistranu z Únie, by sa mali dať rýchlo schváliť. Preto by sa v súlade s cieľom mať bezpečné a odolné centrálne protistrany z Únie pri budovaní moderného a konkurencieschopného zúčtovacieho ekosystému Únie schopného prilákať podnikanie mal zaviesť zrýchlený postup pre nevýznamné zmeny modelov a parametrov s cieľom obmedziť problémy a neistotu, ktoré v súčasnosti existujú v postupe potvrdzovania takýchto zmien orgánom dohľadu. Ak zmena nie je významná, mal by sa uplatniť zrýchlený postup potvrdenia. Cieľom takéhoto postupu je umožniť centrálnym protistranám rýchlo reagovať na vývoj na trhu, ktorý si môže vyžadovať zmeny ich modelov a parametrov rizika. Preto by sa mal postup potvrdzovania takýchto zmien modelov a parametrov rizika zjednodušiť.

(59)  Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa malo preskúmať najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia s cieľom poskytnúť dostatočný čas na uplatnenie zmien zavedených týmto pozmeňujúcim nariadením. Hoci by sa malo vykonať preskúmanie nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v celom rozsahu, toto preskúmanie by sa malo zamerať na účinnosť a efektívnosť uvedeného nariadenia pri plnení jeho cieľov, zlepšovaní efektívnosti a bezpečnosti zúčtovacích trhov Únie a zachovaní finančnej stability Únie. Pri preskúmaní by sa mala zvážiť aj atraktívnosť centrálnych protistrán z Únie, vplyv tohto pozmeňujúceho nariadenia na podporu zúčtovania v Únii a rozsah, v akom posilnené posudzovanie a riadenie cezhraničných rizík prinieslo prospech Únii.

(60)  V záujme zabezpečenia súladu medzi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131(22) a nariadením (EÚ) č. 648/2012 a zachovania integrity a stability vnútorného trhu treba v nariadení (EÚ) 2017/1131 stanoviť jednotný súbor pravidiel na riešenie rizika protistrany pri transakciách s finančnými derivátmi vykonávaných fondmi peňažného trhu, keď transakcie zúčtováva centrálna protistrana, ktorá má povolenie alebo ktorá bola uznaná. Keďže centrálne zúčtovacie mechanizmy zmierňujú riziko protistrany, ktoré je obsiahnuté v zmluvách o finančných derivátoch, pri určovaní uplatniteľných limitov rizika protistrany treba zohľadniť, či derivát centrálne zúčtovala centrálna protistrana, ktorá má povolenie alebo je uznaná. Na účely regulácie a harmonizácie treba tiež zrušiť limity rizika protistrany len vtedy, keď protistrany využívajú centrálne protistrany, ktoré majú povolenie alebo ktoré sú uznané na poskytovanie zúčtovacích služieb zúčtovacím členom a ich klientom.

(61)  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu pravidiel zavedených týmto nariadením by sa mali vypracovať technické predpisy. Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánom ESMA s cieľom bližšie určiť: hodnotu zúčtovacích prahových hodnôt uplatniteľných na kumulované pozície; prvky a podmienky postupu PTRR a pre poskytovateľa služieb PTRR; prevádzkové kritériá a kritériá reprezentatívnosti pre požiadavku na aktívny účet; podrobnosti príslušného ohlasovania; druh poplatkov a iné náklady, ktoré by mali byť oznámené klientom pri poskytovaní zúčtovacích služieb; obsah informácií, ktoré sa majú ohlasovať, a úroveň podrobnosti týchto informácií v prípade centrálnych protistrán z tretích krajín uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012; podrobnosti a obsah informácií, ktoré majú poskytovať centrálne protistrany usadené v Únii; rozsah a podrobnosti podávania správ zúčtovacími členmi a klientmi z Únie ich príslušným orgánom o svojej zúčtovacej činnosti v centrálnych protistranách z tretích krajín a zároveň poskytovanie mechanizmov na začatie preskúmania zúčtovacích prahových hodnôt v nadväznosti na významné cenové výkyvy v podkladovej triede mimoburzových derivátov s cieľom preskúmať aj rozsah hedžingovej výnimky a prahové hodnoty na uplatňovanie zúčtovacej povinnosti; zjavné systematické chyby vo vykazovaní; dokumenty a informácie, ktoré sú centrálne protistrany povinné predložiť, keď žiadajú o povolenie alebo rozšírenie povolenia; typ rozšírenia, ktoré by nemalo významný vplyv na rizikový profil centrálnej protistrany, a frekvenciu oznamovania využívania výnimky; podmienky na určenie toho, či sa uplatňuje zrýchlený postup na rozšírenie povolenia, a postup na získanie vstupov od orgánu ESMA a kolégia; prvky, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovovaní kritérií na prijatie centrálnej protistrany a pri posudzovaní schopnosti nefinančných protistrán plniť príslušné požiadavky; požiadavky na transparentnosť; požiadavky na kolaterál; aspekty potvrdzovania modelu a požiadavky na centrálne protistrany týkajúce sa primeraného riadenia rizík vyplývajúcich z dohôd o interoperabilite. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(62)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by Komisia mala byť tiež splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom ESMA, pokiaľ ide o formát, v ktorom zúčtovací členovia a klienti z Únie podávajú svojim príslušným orgánom správu o svojej zúčtovacej činnosti v centrálnych protistranách z tretích krajín uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, normy týkajúce sa údajov a formáty na ohlasovanie informácií centrálnych protistrán z Únie orgánu ESMA, formát požadovaných dokumentov na žiadosti o povolenie, rozšírenie povolenia a potvrdenie zmien modelov. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(63)  Na zabezpečenie plnenia cieľov tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(23). Predovšetkým sa v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(64)  Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne zvýšenie bezpečnosti a efektívnosti centrálnych protistrán z Únie zvýšením ich atraktivity, podporou zúčtovania v Únii a posilnením cezhraničného zvažovania rizík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(65)  Nariadenia (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2017/1131 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:

1.   V článku 1 sa vypúšťa odsek 3.

2.  Článok 3 sa nahrádza takto:"

Článok 3

Transakcie v rámci skupiny

1.  Vo vzťahu k nefinančnej protistrane je transakciou v rámci skupiny zmluva o mimoburzových derivátoch uzatvorená s inou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, ak sú splnené tieto podmienky:

   a) obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do tej istej konsolidácie a podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu a meraniu rizika a postupom kontroly; a
   b) druhá protistrana je usadená v Únii alebo, ak je usadená v tretej krajine, daná tretia krajina nie je určená podľa odseku 4 alebo delegovaných aktov prijatých podľa odseku 5.

2.  Vo vzťahu k finančnej protistrane je transakciou v rámci skupiny ktorákoľvek z týchto zmlúv:

   a) zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s inou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
   i) finančná protistrana je usadená v Únii alebo, ak je usadená v tretej krajine, daná tretia krajina nie je určená podľa odseku 4 alebo delegovaných aktov prijatých podľa odseku 5.
   ii) iná protistrana je finančná protistrana, finančná holdingová spoločnosť, finančná inštitúcia alebo podnik doplnkových služieb, ktoré podliehajú primeraným požiadavkám na obozretné podnikanie;
   iii) obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do rovnakej konsolidácie; a
   iv) obe protistrany podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu a meraniu rizika a postupom kontroly;
   b) zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s inou protistranou, pričom obe protistrany sú súčasťou toho istého systému inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v písmene a) bode ii) tohto odseku;
   c) zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá medzi úverovými inštitúciami pridruženými k tomu istému ústrednému orgánu alebo medzi takouto úverovou inštitúciou a ústredným orgánom, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
   d) zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s nefinančnou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, ak sú splnené tieto podmienky:
   i) obe protistrany zmluvy o derivátoch sú v plnom rozsahu zahrnuté do tej istej konsolidácie a podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu a meraniu rizika a ▌postupom kontroly; a
   ii) nefinančná protistrana je usadená v Únii alebo, ak je usadená v tretej krajine, daná tretia krajina nie je určená podľa odseku 4 alebo delegovaných aktov prijatých podľa odseku 5.

3.  Na účely tohto článku sa protistrany považujú za zahrnuté do tej istej konsolidácie, ak obe protistrany spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

   a) sú zahrnuté do konsolidácie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ* alebo s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS) prijatými v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002 alebo, pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami tretej krajiny, ktoré sú určené ako rovnocenné s IFRS v súlade s nariadením (ES) č. 1569/2007 (alebo s účtovnými štandardmi tretej krajiny, ktorých použitie je povolené v súlade s článkom 4 uvedeného nariadenia); alebo
   b) sú zahrnuté do toho istého konsolidovaného dohľadu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ** alebo, pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, do toho istého konsolidovaného dohľadu vykonávaného príslušným orgánom tretej krajiny, ktorý bol overený ako rovnocenný s dohľadom, ktorý sa riadi zásadami stanovenými v článku 127 uvedenej smernice ▌.

4.  Na účely tohto článku sa na transakcie s protistranami usadenými v ktorejkoľvek z nasledujúcich tretích krajín nevzťahuje žiadna z výnimiek pre transakcie v rámci skupiny:

   a) ak je daná tretia krajina vysokorizikovou treťou krajinou, ako sa uvádza v článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...(24);
   b) ak je daná tretia krajina uvedená v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, v jeho najaktuálnejšom znení ▌.

5.  Ak je to vhodné z dôvodu zistenia problémov v právnych mechanizmoch, mechanizmoch dohľadu a presadzovania tretej krajiny, a ak tieto problémy vedú k zvýšeným rizikám vrátane kreditného rizika protistrany a právneho rizika, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 na doplnenie tohto nariadenia identifikovaním tretích krajín, ktorých subjekty nemajú povolenie využívať žiadnu z výnimiek pre transakcie v rámci skupiny napriek tomu, že tieto tretie krajiny nie sú zaradené medzi krajiny, na ktoré sa odkazuje v odseku 4.

___________________________________________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ... o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L ..., ELI:...).“.

"

3.  V článku 4 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Povinnosť zúčtovávať všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch sa nevzťahuje na zmluvy uzavreté v situáciách uvedených v prvom pododseku písm. a) bode iv) medzi finančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku, alebo nefinančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, na jednej strane, a systémom dôchodkového zabezpečenia zriadeným v tretej krajine a fungujúcim na vnútroštátnom základe na strane druhej, a to za predpokladu, že takýto subjekt alebo systém má povolenie, podlieha dohľadu a je uznaný podľa vnútroštátneho práva a jeho primárnym účelom je poskytovať dôchodkové dávky, a je oslobodený od zúčtovacej povinnosti podľa svojho vnútroštátneho práva.“.

"

4.  ▌Článok 4a sa nahrádza takto: "

„Článok 4a

Finančné protistrany podliehajúce zúčtovacej povinnosti

1.   Finančná protistrana, ktorá nadobúda pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, môže každých 12 mesiacov vypočítať tieto pozície:

   a) svoje nezúčtované pozície v súlade s prvým pododsekom odseku 3;
   b) svoje kumulované priemerné pozície ku koncu mesiaca v zúčtovaných a nezúčtovaných zmluvách o derivátoch za predchádzajúcich 12 mesiacov (ďalej len „kumulované pozície“) v súlade druhým pododsekom odseku 3.

Ak finančná protistrana:

   a) nevypočíta svoje nezúčtované pozície, alebo ak výsledok výpočtu týchto nezúčtovaných pozícií podľa prvého pododseku písm. a) tohto odseku prekročí ktorúkoľvek zo zúčtovacích prahových hodnôt stanovených podľa článku 10 ods. 4 prvého pododseku písm. b); alebo
   b) nevypočíta svoje kumulované pozície, alebo ak výsledok výpočtu týchto kumulovaných pozícií prekročí ktorúkoľvek zo zúčtovacích prahových hodnôt stanovených podľa odseku 4 tohto článku;

táto finančná protistrana:

   i) bezodkladne oznámi túto skutočnosť orgánu ESMA a relevantnému príslušnému orgánu;
   ii) do štyroch mesiacov od oznámenia uvedeného v bode i) tohto pododseku zriadi zúčtovací mechanizmus; a
   iii) začne podliehať zúčtovacej povinnosti podľa článku 4 v súvislosti so všetkými zmluvami o mimoburzových derivátoch patriacich do ktorejkoľvek triedy mimoburzových derivátov so stanovenou zúčtovacou povinnosťou, ktoré boli uzavreté alebo obnovené po viac ako štyroch mesiacoch po oznámení uvedenom v bode i) tohto pododseku.

Finančná protistrana môže delegovať úlohu oznámiť tieto informácie orgánu ESMA podľa druhého pododseku bodu. i) na ktorýkoľvek iný subjekt v rámci skupiny, do ktorej táto finančná protistrana patrí. Finančná protistrana je aj naďalej právne zodpovedná za zabezpečenie toho, aby sa takéto oznámenie zaslalo orgánu ESMA.

2.  Finančná protistrana, na ktorú sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť uvedená v článku 4 alebo ktorá začne podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom tohto článku, naďalej podlieha tejto zúčtovacej povinnosti a pokračuje v zúčtovaní dovtedy, kým relevantnému príslušnému orgánu nepreukáže, že jej kumulované pozície alebo nezúčtovaná pozícia neprekračujú zúčtovaciu prahovú hodnotu stanovenú podľa odseku 4 tohto článku alebo článku 10 ods. 4 prvého pododseku písm. b).

Finančná protistrana musí byť schopná preukázať relevantnému príslušnému orgánu, že výpočet kumulovanej pozície alebo, podľa potreby, nezúčtovanej pozície nevedie k systematickému podhodnocovaniu tejto kumulovanej alebo nezúčtovanej pozície.

3.  Finančná protistrana zahrnie do výpočtu nezúčtovaných pozícií uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) tohto článku všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtované v centrálnej protistrane povolenej podľa článku 14 alebo uznanej podľa článku 25, ktoré uzavrela táto finančná protistrana alebo iné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto finančná protistrana patrí.

Finančná protistrana zahrnie do výpočtu kumulovaných pozícií všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavrela alebo ktoré uzavreli iné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto finančná protistrana patrí.

Nezúčtované pozície a kumulované pozície sa v prípade PKIPCP a AIF bez ohľadu na prvý pododsek vypočítavajú na úrovni fondu.

Správcovské spoločnosti PKIPCP, ktoré spravujú viac ako jeden PKIPCP, a správcovia AIF, ktorí spravujú viac ako jeden AIF, musia byť schopní preukázať relevantnému príslušnému orgánu, že výpočet pozícií na úrovni fondu nevedie k:

   a) systematickému podhodnocovaniu pozícií ktoréhokoľvek z fondov, ktoré spravujú, alebo pozícií správcu; a
   b) obchádzaniu zúčtovacej povinnosti.

Relevantné príslušné orgány finančnej protistrany a iných subjektov v rámci skupiny zavedú postupy spolupráce s cieľom zabezpečiť efektívny výpočet pozícií na úrovni skupiny.

4.  Orgán ESMA po konzultácii s ESRB a inými relevantnými orgánmi vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť výšku zúčtovacích prahových hodnôt uplatniteľných na kumulované pozície, ak je to potrebné na zabezpečenie obozretného krytia finančných protistrán v rámci zúčtovacej povinnosti.

Ak orgán ESMA v súlade s článkom 10 ods. 4a preskúma zúčtovacie prahové hodnoty stanovené podľa článku 10 ods. 4 prvého pododseku písm. b), preskúma aj zúčtovaciu prahovú hodnotu stanovenú podľa prvého pododseku tohto odseku.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.  Na účely tohto článku a článku 10 je „nezúčtovaná pozícia“ kumulovaná priemerná pozícia ku koncu mesiaca za predchádzajúcich 12 mesiacov v zmluvách o derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14, alebo ktorá bola uznaná podľa článku 25.“

"

5.   Vkladá sa tento článok: "

„Článok 4b

Služby znižovania poobchodných rizík

1.   Bez toho, aby boli dotknuté postupy zmierňovania rizika podľa článku 11, sa zúčtovacia povinnosť podľa článku 4 ods. 1 nevzťahuje na zmluvu o mimoburzových derivátoch, ktorá sa iniciovala a uzavrela v dôsledku oprávneného postupu na zníženie poobchodného rizika („PTRR“) („transakcia PTRR“) vykonaného podľa odsekov 2 až 4 tohto článku.

2.   Transakcia PTRR je oslobodená od zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1, len ak:

   a) subjekt, ktorý vykonáva postup PTRR („poskytovateľ služieb PTRR“), spĺňa požiadavky stanovené v odsekoch 3 a 4 tohto článku; a
   b) každý účastník postupu PTRR spĺňa požiadavky podľa odseku 3 tohto článku.

3.   Oprávnený postup PTRR:

   a) vykonáva subjekt, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 7 smernice 2014/65/EÚ, ktorý je nezávislý od protistrán zmlúv o mimoburzových derivátoch zahrnutých do postupu PTRR;
   b) vedie k zníženiu rizika v každom portfóliu, na ktoré sa postup PTRR uplatňuje;
   c) sa prijíma v plnom rozsahu, takže jeho účastníci si nemôžu vyberať, ktoré obchody sa v rámci tohto postupu majú vykonať;
   d) je otvorený len pre subjekty, ktoré pôvodne predložili portfólio do postupu PTRR;
   e) je neutrálny z hľadiska trhových rizík;
   f) neprispieva k tvorbe cien;
   g) má formu postupu kompresie, rebalansovania alebo optimalizácie alebo ich kombinácie;
   h) sa vykonáva na dvojstrannom alebo viacstrannom základe.

4.   Poskytovateľ služby PTRR:

   a) dodržiava vopred dohodnuté pravidlá postupu PTRR vrátane metód a algoritmov vo vopred naplánovaných cykloch a koná primerane, transparentne a nediskriminačne;
   b) zabezpečuje, aby subjekty, ktoré sa zúčastňujú na postupe PTRR, nemali vplyv na výsledok postupu;
   c) vykonáva pravidelné postupy kompresie, ak postupy PTRR vedú k novým transakciám PTRR;
   d) vedie úplné a presné záznamy o všetkých transakciách vykonaných na základe postupu PTRR vrátane:
   i) informácií o transakciách uzavretých v rámci postupu PTRR;
   ii) transakcií vyplývajúcich z postupu PTRR buď vo forme zmenených transakcií alebo nových transakcií a
   iii) celkovej zmeny rizika jednotlivých portfólií zaradených do postupu PTRR;
   e) na požiadanie bez zbytočného odkladu sprístupní záznamy uvedené v písmene d) relevantnému príslušnému orgánu a orgánu ESMA; a
   f) monitoruje transakcie, ktoré sú výsledkom postupu PTRR, s cieľom v čo najväčšej miere zabezpečiť, aby postup PTRR neviedol k zneužívaniu alebo obchádzaniu zúčtovacej povinnosti.

5.   Príslušný orgán, ktorý poskytovateľovi služieb PTRR udelil povolenie v súlade s článkom 7 smernice 2014/65/EÚ, pred tým, ako môže byť transakcia PTRR vyplývajúca z vykonávania postupu PTRR týmto poskytovateľom služieb PTRR oslobodená od zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1, bez zbytočného odkladu vykoná oba tieto kroky:

   a) oznámi orgánu ESMA názov poskytovateľa služieb PTRR;
   b) poskytne orgánu ESMA svoje posúdenie toho, ako poskytovateľ služieb PTRR dodržiava podmienky uvedené v odsekoch 3 a 4.

Príslušný orgán uvedený v prvom pododseku aspoň raz ročne potvrdí orgánu ESMA, že poskytovateľ služieb PTRR naďalej spĺňa podmienky uvedené v odsekoch 3 a 4 alebo prípadne že poskytovateľ služieb PTRR už služby PTRR neposkytuje.

Orgán ESMA postúpi informácie prijaté podľa prvého a druhého pododseku tohto odseku orgánom každého členského štátu s právomocami v oblasti dohľadu v súvislosti so zúčtovacou povinnosťou uvedenou v článku 4 ods. 1.

Príslušný orgán uvedený v prvom pododseku tohto odseku bez zbytočného odkladu informuje orgán ESMA, ak poskytovateľ služieb PTRR už nespĺňa podmienky uvedené v odsekoch 3 a 4. Po tomto informovaní orgán ESMA vyradí poskytovateľa služieb PTRR zo zoznamu uvedeného v piatom pododseku tohto odseku. Od dátumu vyradenia poskytovateľa služieb PTRR z uvedeného zoznamu transakcie PTRR vyplývajúce z postupu PTRR, ktorý vykonával tento poskytovateľ služieb PTRR, už nie sú oslobodené od zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1.

Orgán ESMA každoročne uverejňuje zoznam poskytovateľov služieb PTRR oznámených orgánu ESMA podľa prvého pododseku písm. a).

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť prvky a podmienky stanovené v odsekoch 3 a 4 a tieto ďalšie podmienky alebo charakteristiky postupov PTRR:

   a) čo predstavuje neutralitu trhového rizika pri postupe PTRR;
   b) požadované zníženie rizika v predložených portfóliách;
   c) možné zahrnutie zmiešaných portfólií obsahujúcich zúčtované aj nezúčtované transakcie do jedného postupu PTRR a podmienky, za ktorých by takéto zahrnutie bolo povolené;
   d) požiadavky na riadenie postupu PTRR;
   e) požiadavky na rôzne typy služieb PTRR;
   f) postup monitorovania uplatňovania udelenej výnimky; a
   g) kritériá, ktoré sa majú uplatňovať pri posudzovaní toho, či sa obchádza zúčtovacia povinnosť.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“.

"

6.   V článku 6 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:"

„g) podiel zmlúv o derivátoch zúčtovaných v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14, ku koncu kalendárneho roka v porovnaní so zmluvami o derivátoch zúčtovanými v centrálnych protistranách z tretích krajín uznaných v súlade s článkom 25, ktorý sa uvádza na súhrnnom základe a podľa triedy aktív.“.

"

7.  Vkladajú sa tieto články ▌:"

„Článok 7a

Aktívny účet

1.  Finančné protistrany a nefinančné protistrany, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti v súlade s článkami 4a a 10 k... [deň nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] alebo ktoré začnú podliehať zúčtovacej povinnosti po uvedenom dátume a ktoré prekračujú zúčtovaciu prahovú hodnotu v ktorejkoľvek z kategórií zmlúv o derivátoch uvedených v odseku 6 tohto článku, v jednotlivej kategórii uvedenej v tom odseku alebo kumulatívne naprieč všetkými kategóriami uvedenými v tom odseku, musia mať pre tieto kategórie zmlúv o derivátoch aspoň jeden aktívny účet v centrálnej protistrane povolenej podľa článku 14, ak zúčtovacie služby v prípade dotknutých derivátov poskytuje táto centrálna protistrana, a na tomto aktívnom účte zúčtovávajú aspoň reprezentatívny počet obchodov .

Ak finančná protistrana alebo nefinančná protistrana začne podliehať povinnosti viesť aktívny účet v súlade s prvým pododsekom, táto finančná protistrana alebo nefinančná protistrana to oznámi orgánu ESMA a svojmu relevantnému príslušnému orgánu a zriadi takýto aktívny účet do šiestich mesiacov od začiatku uplatňovania tejto povinnosti.

2.   Pri stanovovaní svojich povinností v súvislosti s odsekom 1 protistrana patriaca do skupiny, ktorá podlieha konsolidovanému dohľadu v Únii, zohľadňuje všetky zmluvy o derivátoch uvedené v odseku 6, ktoré zúčtováva táto protistrana alebo iné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto protistrana patrí, s výnimkou transakcií v rámci skupiny.

3.   Protistrany, na ktoré sa začne vzťahovať povinnosť stanovená v odseku 1 prvom pododseku, zabezpečia, aby boli splnené všetky tieto požiadavky:

   a) účet je trvalo funkčný, je k dispozícii právna dokumentácia, je zabezpečená pripojiteľnosť IT a sú zavedené interné postupy súvisiace s účtom;
   b) protistrana má k dispozícii systémy a zdroje, aby mohla účet nepretržite používať, a to aj v krátkom čase, na veľké objemy zmlúv o derivátoch uvedených v odseku 6 tohto článku a aby mohla v krátkom čase prijímať veľký tok transakcií z pozícií držaných v zúčtovacej službe podstatného systémového významu podľa článku 25 ods. 2c;
   c) všetky nové obchody príslušnej protistrany v zmluvách o derivátoch uvedených v odseku 6 môžu byť na účte vždy zúčtované;
   d) protistrana na aktívnom účte zúčtováva obchody, ktoré sú reprezentatívne pre zmluvy o derivátoch uvedené v odseku 6 tohto článku, ktoré sa počas referenčného obdobia zúčtovávajú v zúčtovacej službe podstatného systémového významu podľa článku 25 ods. 2c.

4.  Povinnosť reprezentatívnosti uvedená v odseku 3 písm. d) sa posudzuje podľa týchto kritérií:

   a) rôzne triedy zmlúv o derivátoch;
   b) splatnosť obchodov;
   c) objemy obchodov.

Povinnosť reprezentatívnosti uvedená v odseku 3 písm. d) sa nevzťahuje na protistrany s nesplatenou pomyselnou hodnotou zúčtovania v zmluvách o derivátoch uvedených v odseku 6 nižšou ako 6 miliárd EUR.

Povinnosť reprezentatívnosti uvedená v odseku 3 písm. d) sa posudzuje podľa podkategórií. Pre každú triedu zmlúv o derivátoch je počet podkategórií výsledkom kombinácie rôznych rozsahov splatnosti a rôznych objemov obchodov.

Požiadavky uvedené v odseku 3 písm. a), b) a c) musí protistrana splniť do šiestich mesiacov od začatia uplatňovania povinnosti stanovenej v odseku 1 tohto článku a táto protistrana pravidelne podáva správy svojmu príslušnému orgánu a orgánu ESMA v súlade s článkom 7b. Tieto požiadavky podliehajú pravidelnému stresovému testovaniu, a to aspoň raz ročne.

Na splnenie povinnosti reprezentatívnosti uvedenej v odseku 3 písm. d) protistrany zúčtovávajú na ročnom priemernom základe najmenej päť obchodov v každej z najrelevantnejších podkategórií podľa triedy zmlúv o derivátoch a za referenčné obdobie vymedzené v súlade s odsekom 8 tretím pododsekom tohto článku. Ak výsledný počet obchodov presahuje polovicu celkových obchodov tejto protistrany za predchádzajúcich 12 mesiacov, povinnosť reprezentatívnosti uvedená v odseku 3 písm. d) sa považuje za splnenú, ak táto protistrana zúčtováva aspoň jeden obchod v každej z najrelevantnejších podkategórií za každú triedu zmlúv o derivátoch za referenčné obdobie.

Povinnosť reprezentatívnosti uvedená v odseku 3 písm. d) sa neuplatňuje na poskytovanie klientskych zúčtovacích služieb. Výpočet nesplatenej pomyselnej hodnoty zúčtovania protistrany uvedenej v odseku 8 štvrtom pododseku nezahŕňa jej činnosti zúčtovania klienta.

5.  Finančné protistrany a nefinančné protistrany, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uvedená v odseku 1 tohto článku a ktoré zúčtovávajú aspoň 85 % svojich zmlúv o derivátoch patriacich do kategórií uvedených v odseku 6 tohto článku v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14, sú oslobodené od požiadaviek uvedených v odseku 3 písm. a), b) a c) tohto článku, požiadavky uvedenej v odseku 4 štvrtom pododseku tohto článku a dodatočnej požiadavky na ohlasovanie uvedenej v článku 7b ods. 2.

6.  Kategóriami zmlúv o derivátoch, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uvedená v odseku 1, sú:

   a) úrokové deriváty denominované v eurách a poľských zlotých;
   b) krátkodobé úrokové deriváty denominované v eurách.

7.   Ak orgán ESMA vykoná posúdenie podľa článku 25 ods. 2c a dospeje k záveru, že určité služby alebo činnosti poskytované centrálnymi protistranami Tier 2 majú podstatný systémový význam pre Úniu alebo jeden, prípadne viaceré jej členské štáty, alebo že služby alebo činnosti, ktoré orgán ESMA predtým identifikoval ako služby alebo činnosti s podstatným systémovým významom pre Úniu alebo jeden, prípadne viaceré jej členské štáty, už takými nie sú, zoznam zmlúv, na ktoré sa vzťahuje povinnosť viesť aktívny účet, možno zmeniť.

S cieľom zmeniť zoznam zmlúv, na ktoré sa vzťahujú povinnosti viesť aktívny účet, orgán ESMA po konzultácii s ESRB a po dohode s emisnými centrálnymi bankami predloží Komisii dôkladnú a komplexnú analýzu nákladov a prínosov v súlade s kvantitatívnym technickým posúdením uvedeným v článku 25 ods. 2c prvom pododseku písm. c), podľa potreby vrátane účinkov na iné meny Únie, a posúdi možné účinky rozšírenia povinností viesť aktívny účet na nové typy zmlúv, ako aj stanovisko v súvislosti s týmto posúdením. Súhlas emisných centrálnych bánk sa týka len zmlúv denominovaných v mene, ktorú emitujú.

Ak orgán ESMA vykoná posúdenie a vydá stanovisko, v ktorom dospeje k záveru, že treba zmeniť zoznam zmlúv, Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom zmeniť zoznam zmlúv o derivátoch podľa prvého pododseku tohto odseku.

8.  Orgán ESMA v spolupráci s EBA, EIOPA a ESRB a po konzultácii s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť požiadavky podľa odseku 3 písm. a), b) a c), podmienky ich stresového testovania a podrobnosti podávania správ v súlade s článkom 7b. Pri vypracúvaní týchto regulačných technických predpisov orgán ESMA zohľadní veľkosť portfólií rôznych protistrán podľa tretieho pododseku tohto odseku tak, aby protistrany s väčším objemom obchodov v portfóliách podliehali prísnejším prevádzkovým podmienkam a požiadavkám na podávanie správ ako protistrany s menším objemom obchodov.

Pokiaľ ide o povinnosť reprezentatívnosti uvedenú v odseku 3 písm. d), orgán ESMA spresní rôzne triedy zmlúv o derivátoch s obmedzením na tri triedy, rôzne rozsahy splatnosti s obmedzením na štyri rozsahy splatnosti a rôzne rozsahy objemu obchodov s obmedzením na tri rozsahy objemu obchodov s cieľom zabezpečiť reprezentatívnosť zmlúv o derivátoch, ktoré sa majú zúčtovávať prostredníctvom aktívnych účtov.

Orgán ESMA stanoví počet najrelevantnejších podkategórií podľa triedy zmlúv o derivátoch, ktoré majú byť zastúpené na aktívnom účte, ktorý nesmie byť vyšší ako päť Najrelevantnejšími podkategóriami sú tie, ktoré obsahujú najvyšší počet obchodov počas referenčného obdobia.

Orgán ESMA takisto stanoví trvanie referenčného obdobia, ktoré nesmie byť kratšie ako šesť mesiacov pre protistrany s nesplatenou pomyselnou hodnotou zúčtovania menšou ako 100 miliárd EUR v zmluvách o derivátoch uvedených v odseku 6 a kratšie ako jeden mesiac pre protistrany s nesplatenou pomyselnou hodnotou zúčtovania vyššou ako 100 miliárd EUR v zmluvách o derivátoch uvedených v odseku 6.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9.  Príslušné orgány monitorujú a vypočítavajú na úrovni subjektu, skupiny a na súhrnnom priemernom základe úroveň činnosti v zmluvách o derivátoch uvedených v odseku 6 tohto článku a tieto informácie ▌postupujú ▌spoločnému monitorovaciemu mechanizmu.

Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a ukladať trestné sankcie, ak sa zistí, že finančná alebo nefinančná protistrana porušuje svoje povinnosti podľa tohto článku, jej príslušný orgán rozhodnutím uloží správne sankcie alebo pravidelné platby penále alebo požiada príslušné súdne orgány, aby uložili sankcie alebo pravidelné platby penále s cieľom prinútiť túto protistranu, aby povinnosti prestala porušovať.

Pravidelné platby penále uvedené v druhom pododseku musia byť účinné a primerané a nesmú presiahnuť maximum 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Ukladajú sa za každý deň omeškania a počítajú sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladajú pravidelné platby penále.

Pravidelné platby penále uvedené v druhom pododseku sa ukladajú na obdobie najviac šiestich mesiacov od oznámenia rozhodnutia príslušného orgánu. Po skončení tohto obdobia príslušný orgán opatrenie preskúma a v prípade potreby ho predĺži.

10.  Do ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] orgán ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a ESRB a po konzultácii so spoločným monitorovacím mechanizmom posúdi účinnosť ustanovení podľa tohto článku pri zmierňovaní rizík pre finančnú stabilitu pre Úniu, ktoré predstavujú expozície protistrán z Únie voči centrálnym protistranám Tier 2 ponúkajúcim služby podstatného systémového významu podľa článku 25 ods. 2c.

Orgán ESMA pripojí k posúdeniu uvedenému v prvom pododseku správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii vrátane riadne odôvodneného posúdenia vplyvu doplňujúcich opatrení vrátane kvantitatívnych prahových hodnôt.

Bez ohľadu na prvý pododsek orgán ESMA predloží svoje posúdenie a odporúčania kedykoľvek po doručení formálneho oznámenia od spoločného monitorovacieho mechanizmu, v ktorom uvedie pravdepodobné naplnenie rizík pre finančnú stabilitu v Únii v dôsledku osobitných okolností, ktoré vyvolali udalosť so systémovými dôsledkami.

Do šiestich mesiacov od doručenia správy orgánu ESMA uvedenej v druhom pododseku Komisia vypracuje vlastnú správu, ku ktorej môže v prípade potreby pripojiť legislatívny návrh.

Článok 7b

Monitorovanie povinnosti viesť aktívny účet

1.   Finančná protistrana alebo nefinančná protistrana, ktorá podlieha povinnosti uvedenej v článku 7a, vypočítava svoje činnosti a rizikové expozície v kategóriách zmlúv o derivátoch uvedených v odseku 6 uvedeného článku a každých šesť mesiacov oznamuje svojmu príslušnému orgánu informácie potrebné na posúdenie dodržiavania uvedenej povinnosti. Príslušný orgán tieto informácie bez zbytočného odkladu zašle orgánu ESMA.

Protistrany uvedené v prvom pododseku tohto odseku používajú informácie oznámené v súlade s článkom 9 podľa potreby. Oznámenia zahŕňajú aj informácie určené príslušnému orgánu o tom, že právna dokumentácia, pripojiteľnosť IT a vnútorné postupy súvisiace s aktívnymi účtami sú zavedené.

2.   Finančné protistrany a nefinančné protistrany, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uvedená v odseku 1 tohto článku a ktoré majú v prípade zmlúv o derivátoch uvedených v článku 7a ods. 6 okrem aktívnych účtov aj účty v centrálnej protistrane Tier 2, takisto každých šesť mesiacov oznamujú svojmu príslušnému orgánu informácie o zdrojoch a systémoch, ktoré majú zavedené na zabezpečenie splnenia podmienky uvedenej v článku 7a ods. 3 písm. b). Príslušný orgán tieto informácie bez zbytočného odkladu zašle orgánu ESMA.

3.   Príslušné orgány uvedené v prvom odseku zabezpečia, aby finančné protistrany a nefinančné protistrany, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uvedená v článku 7a, prijali primerané opatrenia na splnenie tejto povinnosti vrátane prípadného využitia svojich právomocí v oblasti dohľadu podľa odvetvových právnych predpisov alebo uloženia sankcií uvedených v článku 12. Príslušné orgány môžu vyžadovať častejšie podávanie správ, najmä ak sa na základe oznámených informácií nepodnikli dostatočné kroky na splnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení týkajúcich sa aktívnych účtov.

Článok 7c

Informácie o poskytovaní zúčtovacích služieb

1.  Zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14, ako aj v centrálnej protistrane uznanej podľa článku 25, informujú svojich klientov, ak je táto možnosť k dispozícii, o možnosti zúčtovávať ich zmluvy v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14.

2.  Bez ohľadu na článok 4 ods. 3a zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby klientom, takisto jasne a zrozumiteľne zverejňujú za každú centrálnu protistranu, v ktorej poskytujú zúčtovacie služby, poplatky, ktoré sa majú účtovať takýmto klientom za poskytovanie zúčtovacej služby, a akékoľvek iné účtované poplatky vrátane poplatkov účtovaných klientovi, ktorými sa prenášajú náklady, a iné súvisiace náklady súvisiace s poskytovaním zúčtovacích služieb.

3.  Zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby, poskytujú informácie uvedené v odseku 1:

   a) keď s klientom vytvoria zúčtovací vzťah; a
   b) najmenej štvrťročne.

4.  Orgán ESMA vypracuje po konzultácii s orgánom EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť druh informácií ▌uvedených v odseku 2.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [▌12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 7d

Informácie o zúčtovacej činnosti centrálnych protistrán uznaných podľa článku 25

1.  Zúčtovací členovia a klienti, ktorí zúčtovávajú zmluvy prostredníctvom centrálnej protistrany uznanej podľa článku 25, ohlasujú túto zúčtovaciu činnosť takto:

   a) ak sú usadení v Únii, ale nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii, ohlasujú zúčtovaciu činnosť svojim príslušným orgánom;
   b) ak sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii, materská spoločnosť tejto skupiny v Únii ohlasuje túto zúčtovaciu činnosť na konsolidovanom základe svojmu príslušnému orgánu.

Ohlasovanie uvedené v prvom pododseku zahŕňa rozsah zúčtovacej činnosti v uznanej centrálnej protistrane na ročnom základe a tieto údaje:

   a) druh zúčtovaných finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov;
   b) priemerné zúčtované hodnoty za rok podľa meny Únie a triedy aktív;
   c) výšku vybraných marží;
   d) príspevky do fondu pre prípad zlyhania; a
   e) najväčšiu platobnú povinnosť.

Príslušné orgány bezodkladne postúpia tieto informácie orgánu ESMA a spoločnému monitorovaciemu mechanizmu.

2.  Orgán ESMA v spolupráci s EBA, EIOPA a ESRB a po konzultácii s členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí obsah informácií, ktoré sa majú ohlasovať, a úroveň podrobnosti informácií, ktoré sa majú poskytovať v súlade s odsekom 1 tohto článku, pričom zohľadní existujúce kanály ohlasovania a informácie, ktoré už orgán ESMA má k dispozícii podľa platného rámca pre ohlasovanie, vrátane ohlasovacej povinnosti podľa článku 9.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.  Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví formát informácií, ktoré sa majú predložiť príslušnému orgánu uvedenému v odseku 1, pričom sa zohľadnia existujúce kanály ohlasovania.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 7e

Informácie o centrálnych protistranách z Únie

1.   Centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 14, každý mesiac ohlasujú orgánu ESMA prostredníctvom centrálnej databázy, ktorú orgán ESMA zriadil podľa článku 17c (ďalej len „centrálna databáza“), aspoň tieto informácie:

   a) zúčtované hodnoty a objemy podľa jednotlivých mien a tried aktív vrátane hodnoty pozícií, ktoré držali účastníci zúčtovania;
   b) investície centrálnej protistrany;
   c) základné imanie centrálnej protistrany vrátane účelových vlastných zdrojov použitých v postupnosti pri zlyhaní podľa článku 45 ods. 4 tohto nariadenia a článku 9 ods. 14 nariadenia (EÚ) 2021/23;
   d) maržové požiadavky zúčtovacích členov, príspevky do fondu pre prípad zlyhania a zmluvne viazané zdroje v rámci riadenia zlyhania alebo v plánoch ozdravenia podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2021/23;
   e) primeranosť marže a príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, ako aj zdrojov pri uplatnení postupnosti pri zlyhaní so zreteľom na články 41, 42 a 45;
   f) dostupné likvidné zdroje centrálnej protistrany a výsledky stresového testovania likvidity;
   g) údaje o zúčtovacích členoch, klientoch, ktorí majú individuálne oddelené účty, tretích stranách poskytujúcich hlavné činnosti spojené s riadením rizika centrálnej protistrany, významných poskytovateľoch likvidity pripojených k centrálnej protistrane, ako aj interoperabilných a prepojených centrálnych protistranách;
   h) každú zmenu, ktorú centrálna protistrana vykonala priamo v súlade s článkom 15a.

Členovia kolégia centrálnej protistrany podľa článku 18 majú prístup k informáciám poskytovaným v súlade s týmto článkom prostredníctvom centrálnej databázy.

2.   Orgán ESMA v úzkej spolupráci s EBA a ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia údaje a obsah informácií, ktoré sa majú poskytovať podľa odseku 1.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom špecifikovať dátové štandardy a formáty pre informácie, ktoré sa majú ohlasovať v súlade s odsekom 1.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“.

"

8.  Článok 9 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa za prvý pododsek vkladajú tieto pododseky: "

„Finančné protistrany, nefinančné protistrany a centrálne protistrany, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť, zavedú vhodné postupy a mechanizmy na zabezpečenie kvality údajov, ktoré ohlasujú v súlade s týmto článkom.

Ak nefinančná protistrana, ktorá je súčasťou skupiny, spĺňa podmienky stanovené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku a využíva výnimku stanovenú v piatom pododseku tohto odseku, materský podnik tejto nefinančnej protistrany v Únii každý týždeň ohlasuje čisté kumulované pozície podľa tried derivátov tejto nefinančnej protistrany svojmu príslušnému orgánu. V prípade protistrany usadenej v Únii si príslušný orgán materského podniku vymieňa informácie s orgánom ESMA a s príslušným orgánom tejto protistrany.“;

"

b)  v odseku 1a sa štvrtý pododsek mení takto:

i)  písmeno a) sa nahrádza takto:"

„a) uvedený subjekt z tretej krajiny by bol považovaný za finančnú protistranu, ak by bol usadený v Únii; a“;

"

ii)  písmeno b) sa vypúšťa;

c)   odsek 1e sa nahrádza takto: "

„1e. Protistrany a centrálne protistrany, od ktorých sa vyžaduje ohlasovanie údajov o zmluvách o derivátoch, zabezpečia, aby boli takéto údaje ohlasované správne a bez duplicity, a to aj v prípade, že ohlasovacia povinnosť bola delegovaná v súlade s odsekom 1f.“;

"

d)  vkladá sa tento odsek:"

„4a. Do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] orgán ESMA v spolupráci s EBA a EIOPA navrhne usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom bližšie určiť postupy a mechanizmy uvedené v odseku 1 druhom pododseku.“.

"

9.  Článok 10 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  prvý pododsek sa nahrádza takto:"

„1. Nefinančná protistrana, ktorá nadobúda pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, môže každých 12 mesiacov vypočítať svoje nezúčtované pozície v súlade s odsekom 3.“;

"

ii)  v druhom pododseku sa úvodné slová nahrádzajú takto:"

„Ak nefinančná protistrana nevypočíta svoje nezúčtované pozície alebo ak výsledok výpočtu týchto nezúčtovaných pozícií v prípade jednej alebo viacerých tried mimoburzových derivátov prekročí zúčtovacie prahové hodnoty stanovené podľa odseku 4 prvého pododseku písm. b), táto nefinančná protistrana:“;

"

b)  odseky 2 až 5 sa nahrádzajú takto:"

„2. Nefinančná protistrana, ktorá podlieha zúčtovacej povinnosti podľa článku 4 alebo ktorá začne podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom, naďalej podlieha tejto povinnosti a pokračuje v zúčtovaní dovtedy, kým relevantnému príslušnému orgánu nepreukáže, že jej nezúčtovaná pozícia neprekračuje zúčtovaciu prahovú hodnotu stanovenú podľa odseku 4 písm. b).

Nefinančná protistrana musí byť schopná preukázať relevantnému príslušnému orgánu, že výpočet nezúčtovanej pozície nevedie k systematickému podhodnocovaniu tejto pozície.

3.  Do výpočtu nezúčtovaných pozícií uvedených v odseku 1 tohto článku nefinančná protistrana zahŕňa všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtované v centrálnej protistrane povolenej podľa článku 14 alebo uznanej podľa článku 25, ktoré uzatvorila táto nefinančná protistrana a ktoré nie sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním nefinančnej protistrany alebo skupiny, do ktorej táto nefinančná protistrana patrí.

4.  Orgán ESMA po konzultácii s ESRB a inými relevantnými orgánmi vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí:

   a) kritériá na určenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, ako je uvedené v odseku 3;
   b) zúčtovacie prahové hodnoty pre nezúčtované pozície, ktoré sa určia s ohľadom na metodiku výpočtu stanovenú v odseku 3 tohto článku a článku 4a ods. 3, systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a za jednotlivé triedy mimoburzových derivátov; a
   c) mechanizmy, ktoré spúšťajú preskúmanie zúčtovacích prahových hodnôt po významných cenových výkyvoch v podkladovej triede mimoburzových derivátov alebo významnom zvýšení rizík pre finančnú stabilitu.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [▌12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4a.  Orgán ESMA po konzultácii s ESRB preskúma zúčtovacie prahové hodnoty uvedené v odseku 4 prvom pododseku písm. b) tohto článku a v článku 4a ods. 4, pričom zohľadní najmä vzájomnú prepojenosť finančných protistrán a potrebu zabezpečiť obozretné krytie finančných protistrán v rámci zúčtovacej povinnosti. Toto preskúmanie sa vykonáva aspoň každé dva roky alebo skôr, ak je to nevyhnutné, alebo ak sa to vyžaduje v rámci mechanizmu zriadeného podľa prvého pododseku písm. c) odseku 4. Na základe tohto preskúmania môže orgán ESMA v regulačných technických predpisoch prijatých podľa odseku 4 navrhnúť zmeny prahových hodnôt uvedených v prvom pododseku písm. b) uvedeného odseku. Pri preskúmaní zúčtovacích prahových hodnôt orgán ESMA posúdi, či triedy mimoburzových derivátov, pre ktoré bola stanovená zúčtovacia prahová hodnota, sú stále relevantnými triedami mimoburzových derivátov, alebo či by sa mali zaviesť nové triedy.

K tomuto pravidelnému preskúmaniu sa prikladá správa, ktorú orgán ESMA vypracoval o tejto záležitosti.

4b.  Relevantné príslušné orgány nefinančnej protistrany a iných subjektov v rámci skupiny zavedú postupy spolupráce s cieľom zabezpečiť efektívny výpočet pozícií a zhodnotiť a posúdiť úroveň expozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch na úrovni skupiny.

5.  Každý členský štát určí orgán zodpovedný za zabezpečenie plnenia povinností nefinančných protistrán vyplývajúcich z tohto nariadenia. Tento orgán v spolupráci s orgánmi zodpovednými za ostatné subjekty skupiny podáva orgánu ESMA najmenej každé dva roky a častejšie v prípade zistenia mimoriadnej situácie podľa článku 24 správu o výsledku posúdenia úrovne expozície pri mimoburzovch derivátoch nefinančných protistrán, za ktoré je zodpovedný. Orgán zodpovedný za materský podnik skupiny v Únii, do ktorej nefinančná protistrana patrí, podáva orgánu ESMA najmenej každé dva roky správu o výsledku posúdenia úrovne expozície pri mimoburzových derivátoch skupiny.

Orgán ESMA najmenej každé dva roky od ... [deň nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o činnostiach nefinančných protistrán Únie v oblasti mimoburzových derivátov, v ktorej uvedie oblasti s nedostatočnou konvergenciou a súdržnosťou pri uplatňovaní tohto nariadenia, ako aj potenciálne riziká pre finančnú stabilitu Únie.“.

"

10.  Článok 11 sa mení takto:

a)  v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

Nefinančná protistrana, ktorá začne podliehať povinnostiam stanoveným v prvom pododseku tohto odseku, zavedie potrebné opatrenia na splnenie týchto povinností do štyroch mesiacov od oznámenia uvedeného v článku 10 ods. 1 druhom pododseku písm. a). Nefinančná protistrana je oslobodená od týchto povinností v prípade zmlúv uzavretých počas štyroch mesiacov od uvedeného oznámenia.;

"

b)  v odseku 3 sa dopĺňajú tieto pododseky:"

“Nefinančná protistrana, ktorá začne podliehať povinnostiam stanoveným v prvom pododseku tohto odseku, zavedie potrebné opatrenia na splnenie týchto povinností do štyroch mesiacov od oznámenia uvedeného v článku 10 ods. 1 druhom pododseku písm. a). Nefinančná protistrana je oslobodená od týchto povinností v prípade zmlúv uzavretých počas štyroch mesiacov od uvedeného oznámenia.

Finančné protistrany a nefinančné protistrany uvedené v článku 10 ods. 1 požiadajú svoje príslušné orgány o povolenie pred tým, ako použijú model výpočtu počiatočnej marže, alebo prijmú jeho zmenu, pokiaľ ide o postupy riadenia rizík stanovené v prvom pododseku tohto odseku. Pri podávaní žiadosti o povolenie tieto protistrany poskytnú svojim príslušným orgánom prostredníctvom centrálnej databázy všetky relevantné informácie týkajúce sa týchto postupov riadenia rizík. Tieto príslušné orgány udelia alebo zamietnu takéto povolenie do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti o nový model alebo do troch mesiacov od prijatia žiadosti o zmenu už schváleného modelu.

Ak je model uvedený v treťom pododseku tohto odseku založený na pro forma modeli, protistrana požiada orgán EBA o potvrdenie tohto modelu a prostredníctvom centrálnej databázy mu poskytne všetky relevantné informácie uvedené v danom pododseku. Protistrana okrem toho poskytne EBA prostredníctvom centrálnej databázy informácie o nesplatenej pomyselnej hodnote podľa odseku 12a tohto článku.

Ak je model uvedený v treťom pododseku tohto odseku založený na pro forma modeli, príslušné orgány môžu udeliť povolenie len vtedy, ak tento pro forma model potvrdil orgán EBA.

Orgán EBA môže v spolupráci s orgánom ESMA a EIOPA vydať usmernenia alebo odporúčania na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania a postupu povoľovania postupov riadenia rizík uvedených v prvom pododseku tohto odseku ▌v súlade s postupom stanoveným v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

"

c)   vkladá sa tento odsek:"

„3a. Odchylne od odseku 3 opcie na jednotlivé akcie a opcie na akciový index, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, nepodliehajú postupom riadenia rizík vyžadujúcich včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu.

Na účely prvého pododseku tohto odseku orgán ESMA v spolupráci s EBA a EIOPA monitoruje:

   a) regulačný vývoj v jurisdikciách tretích krajín v súvislosti so zaobchádzaním s opciami na jednotlivé akcie a opciami na akciový index;
   b) vplyv odchýlky stanovenej v prvom pododseku na finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov; a
   c) vývoj expozícií v opciách na jednotlivé akcie a opciách na akciový index nezúčtovaných centrálnou protistranou.

Orgán ESMA v spolupráci s EBA a EIOPA najmenej každé tri roky od ... [deň nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] podá správu Komisii o zisteniach vyplývajúcich z jeho monitorovania podľa druhého pododseku.

Do jedného roka odo dňa prijatia správy uvedenej v treťom pododseku Komisia posúdi, či:

   a) medzinárodný vývoj viedol k väčšej konvergencii v zaobchádzaní s opciami na jednotlivé akcie a opciami na akciový index; a
   b) odchýlka stanovená v prvom pododseku ohrozuje finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov.

Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom zmeniť toto nariadenie zrušením odchýlky stanovenej v prvom pododseku po uplynutí adaptačného obdobia. Adaptačné obdobie nesmie presiahnuť dva roky.“;

"

d)   vkladá sa tento odsek:"

„12a. Orgán EBA zriadi funkciu centrálneho potvrdenia prvkov a všeobecných aspektov pro forma modelov a ich zmien, ktoré používajú alebo majú používať finančné protistrany a nefinančné protistrany uvedené v článku 10 na účely splnenia požiadaviek stanovených v odseku 3 tohto článku. Orgán EBA zhromažďuje spätnú väzbu od orgánu ESMA, EIOPA a príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad protistranami, ktoré používajú pro forma modely podliehajúce potvrdeniu, a to aj pokiaľ ide o výkonnosť týchto pro forma modelov, a koordinuje ich stanoviská s cieľom dosiahnuť konsenzus o všeobecných prvkoch a aspektoch pro forma modelov. Orgán EBA plní úlohu hlavného kontaktného bodu pre diskusie s účastníkmi trhu a tvorcami týchto pro forma modelov.

Orgán EBA ako centrálny potvrdzovateľ potvrdzuje všeobecné prvky a aspekty týchto pro forma modelov vrátane ich kalibrácie, navrhovania a pokrytia nástrojov, tried aktív a rizikových faktorov. Orgán EBA udelí alebo odmietne toto potvrdenie do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti o potvrdenie podľa odseku 3 štvrtého pododseku, pokiaľ ide o nový pro forma model a do troch mesiacov od prijatia žiadosti o zmenu už potvrdeného modelu. S cieľom uľahčiť potvrdzovanie orgánom EBA mu tvorcovia pro forma modelov na jeho žiadosť predkladajú všetky potrebné informácie a dokumentáciu.

Orgán EBA pomáha príslušným orgánom pri ich povoľovacích postupoch, pokiaľ ide o všeobecné aspekty vykonávania týchto modelov podľa odseku 3. Na tento účel orgán EBA vypracuje výročnú správu o relevantných aspektoch svojho potvrdzovania vrátane overenia kalibrácie modelov podľa druhého pododseku tohto odseku a analýzy nahlásených problémov. Ak to EBA považuje za potrebné, vydá v spolupráci s orgánmi ESMA a EIOPA odporúčania v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 určené týmto príslušným orgánom. S cieľom pomôcť orgánu EBA pri vypracúvaní správ a odporúčaní mu príslušné orgány na jeho žiadosť poskytnú informácie zozbierané počas ich počiatočného a prebiehajúceho postupu udeľovania povolení pre modely podľa odseku 3 alebo ich zmeny na úrovni subjektu.

Príslušné orgány sú výlučne zodpovedné za povolenie používania týchto modelov podľa odseku 3 alebo ich zmien na úrovni dohliadaného subjektu.

Orgán EBA účtuje finančným protistranám a nefinančným protistranám uvedeným v článku 10 ods. 1, ktoré používajú ním potvrdené pro forma modely podľa druhého pododseku tohto odseku, ročný poplatok za každý pro forma model. Príslušné orgány podávajú EBA správy o finančných protistranách a nefinančných protistranách, ktoré implementujú modely podliehajúce postupu potvrdzovania podľa prvého pododseku. Poplatok musí byť úmerný mesačnej priemernej nesplatenej pomyselnej sume centrálne nezúčtovaných mimoburzových derivátov dotknutých protistrán, ktoré používajú pro forma modely potvrdené orgánom EBA, za posledných 12 mesiacov, a stanovuje sa tak, aby pokryl všetky náklady, ktoré EBA vznikli pri plnení jeho úloh v súlade s prvým pododsekom.

Na účely tohto článku je „pro forma model“ model počiatočnej marže stanovený, uverejnený a revidovaný prostredníctvom trhových iniciatív.

Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 82, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie a v ktorom sa stanovuje:

   a) metóda stanovenia výšky poplatkov; a
   b) spôsoby úhrady poplatkov.“;

"

e)  ▌odsek 15 sa mení takto:

i)   v prvom pododseku sa písmeno aa) nahrádza takto:"

„aa) postupy dohľadu s cieľom zabezpečiť počiatočné a priebežné potvrdenie postupov riadenia rizík uvedených v odseku 3, ktoré uplatňujú úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, a investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2014/65/EÚ, ktoré majú, alebo patria do skupiny, ktorá má mesačnú priemernú nesplatenú pomyselnú sumu mimoburzových derivátov nezúčtovaných centrálne vo výške najmenej 750 miliárd EUR, vypočítanú v súlade s regulačnými technickými predpismi, ktoré vypracujú európske orgány dohľadu v súlade s týmto odsekom.“;

"

ii)   štvrtý pododsek sa nahrádza takto:"

„Orgán EBA v spolupráci s orgánom ESMA predloží Komisii návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku písm. aa) do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].“

"

11.  Článok 12 sa mení takto:

a)  vkladá sa tento odsek:"

„1a. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku a právo členských štátov stanoviť a ukladať trestné sankcie, príslušný orgán rozhodnutím uloží správne sankcie alebo pravidelné platby penále alebo požiada príslušné súdne orgány, aby uložili sankcie alebo pravidelné platby penále subjektom, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa článku 9, ak nahlásené údaje opakovane obsahujú systematické zjavné chyby.

Pravidelná platba penále uvedená v prvom pododseku nepresiahne maximálne 1 % priemerného denného obratu za predchádzajúci obchodný rok, ktoré je subjekt v prípade pokračujúceho porušovania povinný zaplatiť za každý deň, počas ktorého porušovanie pokračuje, až kým si nezačne znovu plniť povinnosti. Pravidelná platba penále sa môže uložiť na obdobie najviac šiestich mesiacov od dátumu stanoveného v rozhodnutí príslušného orgánu, v ktorom sa vyžaduje ukončenie porušovania povinností a ukladá pravidelná platba penále.“;

"

b)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

„4. Odchylne od odseku 1 a 1a, ak sa v právnom systéme členského štátu nestanovujú správne sankcie, tento článok sa môže uplatňovať tak, že sankciu navrhne príslušný orgán a uloží ju súdny orgán, pričom sa zabezpečí, aby tieto právne prostriedky nápravy boli účinné a mali rovnocenný účinok ako správne sankcie uložené príslušnými orgánmi. Ukladané sankcie musia byť v každom prípade účinné, primerané a odrádzajúce. Uvedené členské štáty oznámia Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijmú podľa tohto odseku, do … [deň nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] a bezodkladne jej oznámia všetky následné pozmeňujúce právne predpisy alebo zmeny, ktoré sa ich týkajú.

Orgán ESMA do... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] predloží Komisii správu o tom, či zmeny článku 9 zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/...*(25) viedli k dostatočne jasnému zlepšeniu vykonávania úloh orgánu ESMA a či mali nadmerný negatívny vplyv na účastníkov trhu. K správe sa priloží analýza nákladov a prínosov.

5.  Orgán ESMA v spolupráci s EBA, EIOPA a ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť, čo predstavuje systematické zjavné chyby uvedené v odseku 1a.

Orgán ESMA predloží Komisii návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“.

____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... z ..., ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2017/1131, pokiaľ ide o opatrenia na zmiernenie nadmerných expozícií voči centrálnym protistranám z tretích krajín a na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích trhov Únie.“.

"

12.  Článok 13 sa nahrádza takto:"

„Článok 13

Mechanizmus na zabránenie duplicitným alebo protichodným pravidlám, pokiaľ ide o zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtovávané centrálnou protistranou

1.   Komisii pri monitorovaní medzinárodného uplatňovania zásad stanovených v článku 11, najmä pokiaľ ide o prípadné duplicitné alebo protichodné požiadavky na účastníkov trhu, pomáhajú európske orgány dohľadu a odporúčajú jej možné opatrenia.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých vyhlási, že právne opatrenia, opatrenia dohľadu a presadzovania tretej krajiny:

   a) sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 11;
   b) zaručujú ochranu služobného tajomstva, ktorá je rovnocenná s ochranou stanovenou v článku 83; a
   c) sa účinne uplatňujú a presadzujú spôsobom, ktorý je rovnocenný a nenarúša zabezpečovanie účinného dohľadu a presadzovania v príslušnej tretej krajine.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2.

3.   Z vykonávacieho aktu o rovnocennosti, ako sa uvádza v odseku 2, vyplýva, že protistrany, ktoré uzatvárajú zmluvu o mimoburzovom deriváte, ktorú nezúčtováva centrálna protistrana podľa tohto nariadenia, spĺňajú povinnosti uvedené v článku 11, ak aspoň jedna z protistrán podlieha požiadavkám, ktoré sa považujú za rovnocenné podľa vykonávacieho aktu o rovnocennosti.“.

"

13.  Článok 14 sa mení takto:

a)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje na služby a činnosti súvisiace so zúčtovaním a stanovujú sa v ňom služby alebo činnosti, vo vzťahu ku ktorým má centrálna protistrana povolenie poskytovať alebo vykonávať zúčtovacie služby, vrátane tried derivátov, cenných papierov, iných finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov, na ktoré sa toto povolenie vzťahuje.

Subjekt, ktorý žiada o povolenie zúčtovávať finančné nástroje ako centrálna protistrana, zahŕňa do svojej žiadosti ▌ triedy nefinančných nástrojov vhodných na zúčtovanie, ktoré takáto centrálna protistrana zamýšľa zúčtovávať.“;

"

b)  dopĺňajú sa tieto odseky ▌:"

„6. Orgán ESMA v úzkej spolupráci s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví zoznam požadovaných dokumentov, ktoré sa majú priložiť k žiadosti o povolenie, ako sa uvádza v odseku 1, a v ktorých sa spresnia informácie, ktoré takéto dokumenty majú obsahovať, aby sa preukázalo, že žiadajúca centrálna protistrana spĺňa všetky príslušné požiadavky tohto nariadenia.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [▌12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.  Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví elektronický formát žiadosti o povolenie podľa odseku 1 tohto článku, ktorá sa má predložiť prostredníctvom centrálnej databázy.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [▌12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“.

"

14.  Článok 15 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Centrálna protistrana, ktorá zamýšľa rozšíriť svoju obchodnú činnosť o ďalšie služby alebo činnosti, a to aj o nefinančné nástroje vhodné na centrálne zúčtovanie v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie, na ktoré sa nevzťahuje existujúce povolenie, predloží žiadosť o rozšírenie tohto povolenia na ďalšie zúčtovacie služby alebo činnosti v jednej alebo viacerých triedach derivátov, cenných papierov, iných finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov príslušnému orgánu centrálnej protistrany, pokiaľ takéto rozšírenie činností alebo služieb nie je oslobodené od povolenia podľa článku 15a.

Rozšírenie povolenia sa uskutočňuje buď v súlade s postupom stanoveným v článku 17, alebo s postupom stanoveným v článku 17a podľa toho, ktorý sa uplatňuje.“;

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Orgán ESMA v úzkej spolupráci s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia zoznamy požadovaných dokumentov, ktoré sa priložia k žiadosti o rozšírenie povolenia podľa odseku 1, a v ktorých sa spresnia informácie, ktoré takéto dokumenty musia obsahovať. Zoznamy požadovaných dokumentov a informácií musia byť relevantné a primerané povahe rozšírenia postupov udeľovania povolení uvedených v odseku 1, aby sa preukázalo, že centrálna protistrana spĺňa všetky príslušné požiadavky tohto nariadenia.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [▌12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

"

c)  dopĺňa sa tento odsek ▌:"

„4. Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví elektronický formát žiadosti o rozšírenie povolenia uvedenej v odseku 1 tohto článku, ktorá sa má predložiť prostredníctvom centrálnej databázy.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [▌12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“.

"

15.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 15a

Oslobodenie rozšírenia činností a služieb

1.  Bez ohľadu na článok 15 sa nevyžaduje, aby centrálnej protistrane, ktorá zamýšľa rozšíriť svoju obchodnú činnosť o ďalšiu službu alebo činnosť, na ktorú sa nevzťahuje jej existujúce povolenie, bolo udelené povolenie na takéto rozšírenie, ak by táto ďalšia služba alebo činnosť nemali významný vplyv na rizikový profil centrálnej protistrany.

Ak sa centrálna protistrana rozhodne využiť oslobodenie stanovené v prvom pododseku tohto odseku, informuje o tom registrovaných príjemcov prostredníctvom centrálnej databázy, ako aj o službe alebo činnosti, ktoré zamýšľa poskytovať.

Zmeny vykonané centrálnou protistranou v súlade s týmto článkom podliehajú preskúmaniu a hodnoteniu v súlade s článkom 21.

Orgán ESMA môže preskúmať poskytovanie zúčtovacích služieb a činností a kolégiu uvedenému v článku 18 a Komisii podať správu o rizikách vyplývajúcich z poskytovania služieb a činností centrálnych protistrán podľa tohto článku a o ich vhodnosti.

2.  Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť:

   a) druh rozšírenia zúčtovacích služieb alebo činností, ktoré by nemali významný vplyv na rizikový profil centrálnej protistrany; a
   b) frekvenciu, s akou centrálna protistrana oznamuje využitie oslobodenia uvedeného v odseku 1, pričom to nesmie byť častejšie ako raz za tri mesiace.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

"

16.  Článok 17 sa mení takto:

a)  odseky 1 až 4 sa nahrádzajú takto:"

„1. Žiadajúca centrálna protistrana predkladá žiadosť o povolenie podľa článku 14 ods. 1 alebo žiadosť o rozšírenie existujúceho povolenia podľa článku 15 ods. 1 v elektronickom formáte prostredníctvom centrálnej databázy. Žiadosť sa bezodkladne zdieľa prostredníctvom uvedenej centrálnej databázy s príslušným orgánom centrálnej protistrany, ESMA a kolégiom uvedeným v článku 18.

Žiadajúca centrálna protistrana poskytne všetky informácie potrebné na preukázanie toho, že v čase udelenia pôvodného povolenia zaviedla všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení. Ak centrálna protistrana žiada o rozšírenie povolenia podľa článku 15, poskytne všetky informácie potrebné na preukázanie toho, že v čase udelenia tohto rozšírenia zavedie všetky dodatočné opatrenia na splnenie všetkých požiadaviek stanovených v tomto nariadení v súvislosti s týmto rozšírením.

V súlade s článkom 17c sa potvrdenie o prijatí žiadosti zasiela prostredníctvom centrálnej databázy do dvoch pracovných dní od podania žiadosti podľa prvého pododseku tohto odseku.

2.  Príslušný orgán centrálnej protistrany po potvrdení prijatia uvedenom v odseku 1 treťom pododseku oznámi žiadajúcej centrálnej protistrane, či žiadosť obsahuje požadované dokumenty a informácie.

Oznámenie sa zasiela do:

   a) 20 pracovných dní od potvrdenia prijatia, ak žiadajúca centrálna protistrana požiadala o povolenie podľa článku 14 ods. 1; alebo
   b) 10 pracovných dní od potvrdenia prijatia, ak žiadajúca centrálna protistrana požiadala o rozšírenie existujúceho povolenia podľa článku 15 ods. 1.

Ak počas príslušnej lehoty stanovenej v druhom pododseku tohto odseku príslušný orgán centrálnej protistrany rozhodne, že neboli predložené všetky dokumenty alebo informácie požadované podľa článku 14 ods. 6 a 7 alebo článku 15 ods. 3 a 4, požiada žiadajúcu centrálnu protistranu o predloženie týchto dodatočných dokumentov alebo informácií prostredníctvom centrálnej databázy. Žiadosť o povolenie alebo žiadosť o rozšírenie povolenia sa zamietne, ak príslušný orgán centrálnej protistrany rozhodne, že žiadajúca centrálna protistrana takejto požiadavke nevyhovela. Príslušný orgán centrálnej protistrany o tom informuje centrálnu protistranu prostredníctvom centrálnej databázy.

3.  Príslušný orgán centrálnej protistrany ▌vykoná posúdenie rizika v súvislosti s tým, či centrálna protistrana spĺňa príslušné požiadavky stanovené v tomto nariadení, v lehote stanovenej v druhom pododseku (ďalej len „lehota na posúdenie rizika“).

Posúdenie rizika sa vykoná do:

   a) 80 pracovných dní od potvrdenia uvedeného v odseku 2 druhom pododseku písm. a), ak bola žiadosť podaná podľa článku 14 ods. 1; alebo
   b) 40 pracovných dní od potvrdenia uvedeného v odseku 2 druhom pododseku písm. b), ak bola žiadosť podaná podľa článku 15 ods. 1.

Do konca lehoty na posúdenie rizika predloží príslušný orgán centrálnej protistrany orgánu ESMA a kolégiu uvedenému v článku 18 svoj návrh rozhodnutia a správu prostredníctvom centrálnej databázy.

Po doručení návrhu rozhodnutia a správy uvedených v treťom pododseku tohto odseku a na základe zistení, ktoré sú v nich uvedené, kolégium uvedené v článku 18 do 15 pracovných dní prijme stanovisko podľa článku 19, v ktorom uvedie, či žiadajúca centrálna protistrana spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, a zašle ho príslušnému orgánu centrálnej protistrany a orgánu ESMA v elektronickom formáte prostredníctvom centrálnej databázy.

Kolégium uvedené v článku 18 môže do svojho stanoviska zahrnúť akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré považuje za potrebné na zmiernenie akýchkoľvek nedostatkov v riadení rizika centrálnej protistrany.

Po doručení návrhu rozhodnutia a správy uvedených v treťom pododseku tohto odseku orgán ESMA do 15 pracovných dní prijme stanovisko, v ktorom uvedie, či žiadajúca centrálna protistrana spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení v súlade s článkom 23a ods. 1 písm. e), článkom 23a ods. 2 a článkom 24a ods. 7 prvým pododsekom písm. bc), a zašle ho príslušnému orgánu centrálnej protistrany a kolégiu uvedenému v článku 18.

Orgán ESMA môže do svojho stanoviska zahrnúť akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré považuje za potrebné na zmiernenie akýchkoľvek nedostatkov v riadení rizika centrálnej protistrany vo vzťahu k identifikovaným cezhraničným rizikám alebo rizikám ohrozujúcim finančnú stabilitu Únie.

3a.  Bez toho, aby bolo dotknuté stanovisko uvedené v odseku 3 šiestom pododseku, môže orgán ESMA po doručení návrhu rozhodnutia a správy uvedených v odseku 3 treťom pododseku poskytnúť príslušnému orgánu aj stanovisko v súlade s článkom 23a a článkom 24a ods. 7 k uvedenému návrhu rozhodnutia, ak je to potrebné na podporu jednotného a súdržného uplatňovania príslušného článku, a to do 15 pracovných dní od doručenia návrhu rozhodnutia.

Ak sa v návrhu rozhodnutia predloženého orgánu ESMA v súlade s odsekom 3 tohto článku ukáže nedostatočná konvergencia alebo súdržnosť pri uplatňovaní tohto nariadenia, orgán ESMA s cieľom podporiť potrebnú konzistentnosť alebo súdržnosť pri uplatňovaní tohto nariadenia vydá usmernenia alebo odporúčania podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Prijaté stanoviská orgánu ESMA a kolégia uvedeného v článku 18 sa predkladajú v elektronickom formáte prostredníctvom centrálnej databázy príslušným príjemcom.

3b.  Počas lehoty na posúdenie rizika príslušný orgán centrálnej protistrany prostredníctvom centrálnej databázy:

   a) môže predložiť otázky žiadajúcej centrálnej protistrane a žiadať od nej doplňujúce informácie;
   b) koordinuje otázky od orgánu ESMA alebo ktoréhokoľvek člena kolégia uvedeného v článku 18 a predkladá ich žiadajúcej centrálnej protistrane; a
   c) poskytuje orgánu ESMA a členom kolégia uvedeného v článku 18 všetky odpovede, ktoré poskytla žiadajúca centrálna protistrana.

Ak príslušný orgán centrálnej protistrany neposkytne orgánu ESMA alebo ktorémukoľvek členovi kolégia uvedeného v článku 18 požadované informácie do 10 pracovných dní od podania žiadosti, orgán ESMA alebo ktorýkoľvek člen kolégia uvedeného v článku 18 môže predložiť svoju žiadosť prostredníctvom centrálnej databázy priamo centrálnej protistrane.

Ak žiadajúca centrálna protistrana neodpovie na otázky uvedené v prvom pododseku v lehote stanovenej orgánom žiadajúcim informácie, príslušný orgán centrálnej protistrany môže po konzultácii so žiadajúcim orgánom rozhodnúť o jednom predĺžení príslušnej lehoty na posúdenie rizika, a to najviac o 10 pracovných dní, ak je podľa jeho názoru alebo podľa názoru žiadajúceho orgánu ktorákoľvek z otázok pre posúdenie podstatná. Príslušný orgán informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o udelenom rozšírení prostredníctvom centrálnej databázy. Príslušný orgán môže prijať rozhodnutie o žiadosti aj v prípade, keď centrálna protistrana neposkytne odpoveď.

3c.  Príslušný orgán centrálnej protistrany do 10 pracovných dní od doručenia stanovísk, ktoré vypracovali orgán ESMA a kolégium uvedené v článku 18, a v prípade, keď sa vyžaduje, stanoviska orgánu ESMA prijatého podľa odseku 3a prvého pododseku, prijme svoje rozhodnutie a postúpi ho orgánu ESMA a kolégiu uvedenému v článku 18 prostredníctvom centrálnej databázy.

Ak rozhodnutie príslušného orgánu centrálnej protistrany neodráža stanovisko kolégia uvedeného v článku 18 vrátane akýchkoľvek podmienok alebo odporúčaní, ktoré sú v ňom uvedené, musí obsahovať riadne odôvodnené vysvetlenie všetkých významných odchýlok od daného stanoviska alebo podmienok alebo odporúčaní.

Ak sa príslušný orgán centrálnej protistrany neriadi alebo nemá v úmysle riadiť sa stanoviskom orgánu ESMA alebo akýmikoľvek podmienkami alebo odporúčaniami, ktoré sú v ňom uvedené, orgán ESMA informuje radu orgánov dohľadu v súlade s článkom 24a. Tieto informácie zahŕňajú aj dôvody príslušného orgánu centrálnej protistrany, prečo sa nimi neriadi alebo nemá v úmysle sa nimi riadiť.

4.  Príslušný orgán centrálnej protistrany po náležitom zvážení stanovísk orgánu ESMA a kolégia uvedených v odsekoch 3 a 3a tohto článku vrátane všetkých podmienok alebo odporúčaní, ktoré sú v nich obsiahnuté, rozhodne o udelení povolenia podľa článku 14 a článku 15 ods. 1 druhého pododseku ▌, len ak je úplne presvedčený, že žiadajúca centrálna protistrana:

   a) spĺňa ▌požiadavky stanovené v tomto nariadení, v náležitých prípadoch aj požiadavky na poskytovanie zúčtovacích služieb alebo činností v oblasti nefinančných nástrojov; a
   b) je oznámená ako systém podľa smernice 98/26/ES.

Ak centrálna protistrana požiada o rozšírenie povolenia podľa článku 15, orgán ESMA, kolégium uvedené v článku 18 a príslušný orgán centrálnej protistrany môžu vychádzať z časti posúdenia, ktoré sa predtým vykonalo podľa tohto článku, pokiaľ žiadosť o rozšírenie nebude mať za následok zmenu uvedenej časti ani inak neovplyvní predchádzajúce posúdenie uvedenej časti. Centrálna protistrana potvrdí príslušnému orgánu centrálnej protistrany, že nedošlo k zmene základných skutočností danej časti posúdenia.

Žiadajúcej centrálnej protistrane sa povolenie neudelí, ak:

   a) príslušný orgán centrálnej protistrany rozhodne, že povolenie neudelí; alebo
   b) všetci členovia kolégia uvedeného v článku 18 okrem orgánov členského štátu, v ktorom je žiadajúca centrálna protistrana usadená, dosiahnu vzájomnou dohodou spoločné stanovisko podľa článku 19 ods. 1, že žiadajúcej centrálnej protistrane sa povolenie nemá udeliť.

V spoločnom stanovisku uvedenom v treťom pododseku písm. b) sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo sa kolégium uvedené v článku 18 domnieva, že nie sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo v iných právnych predpisoch Únie.

Ak sa vzájomnou dohodou nedosiahne toto spoločné stanovisko a dvojtretinová väčšina členov kolégia uvedeného v článku 18 vyjadrí záporné stanovisko, ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov sa môže na základe tejto väčšiny do 30 kalendárnych dní od prijatia tohto záporného stanoviska v tejto veci obrátiť na orgán ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

V rozhodnutí o postúpení veci orgánu ESMA sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, na základe ktorých sa príslušní členovia kolégia uvedeného v článku 18 domnievajú, že nie sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo v iných právnych predpisoch Únie. V takomto prípade príslušný orgán centrálnej protistrany odloží svoje rozhodnutie týkajúce sa udelenia povolenia a počká na rozhodnutie o udelení povolenia, ktoré môže prijať orgán ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Príslušný orgán centrálnej protistrany prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu ESMA. Vec sa nesmie postúpiť orgánu ESMA po uplynutí 30-dňovej lehoty uvedenej v piatom pododseku tohto odseku.

Ak všetci členovia kolégia uvedeného v článku 18 okrem orgánov členského štátu, v ktorom je žiadajúca centrálna protistrana usadená, dosiahnu vzájomnou dohodou spoločné stanovisko podľa článku 19 ods. 1, že žiadajúcej centrálnej protistrane sa nemá udeliť povolenie, príslušný orgán centrálnej protistrany môže vec postúpiť orgánu ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, postúpi rozhodnutie ostatným dotknutým príslušným orgánom.

Príslušný orgán po prijatí rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí povolenia podľa odseku 3c bez zbytočného odkladu písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o svojom rozhodnutí prostredníctvom centrálnej databázy spolu s plne odôvodneným vysvetlením.“;

"

b)   odsek 7 sa vypúšťa.

17.  Vkladajú sa tieto články ▌:"

Článok 17a

Zrýchlený postup pre povolenie rozšírenia povolenia

1.  Zrýchlený postup pre povolenie rozšírenia povolenia sa uplatňuje, ak centrálna protistrana zamýšľa rozšíriť poskytovanie zúčtovacích služieb alebo činností, ako sa uvádza v článku 15, a ak takéto rozšírenie spĺňa všetky tieto podmienky:

   a) nevedie k tomu, že centrálna protistrana musí v ktorejkoľvek fáze zmluvného cyklu výrazne prispôsobiť svoju prevádzkovú štruktúru;
   b) nezahŕňa zúčtovacie zmluvy, ktoré nemožno zlikvidovať rovnakým spôsobom, ako v prípade zmlúv, ktoré už centrálna protistrana zúčtovala, alebo spolu so zmluvami, ktoré už centrálna protistrana zúčtovala ▌;
   c) nevedie k tomu, že centrálna protistrana musí zohľadniť nové významné zmluvné špecifikácie;
   d) nevedie k zavedeniu nových významných rizík ani k výraznému zvýšeniu rizikového profilu centrálnej protistrany;
   e) nezahŕňa ponuku nového mechanizmu vyrovnania alebo dodania, prípadne služby, ktorá zahŕňa vytvorenie prepojení s iným systémom vyrovnania transakcií s cennými papiermi, centrálnym depozitárom cenných papierov alebo platobným systémom, ktorý centrálna protistrana predtým nepoužívala.

2.  Centrálna protistrana, ktorá predloží žiadosť o rozšírenie svojho existujúceho povolenia na ďalšie zúčtovacie služby alebo činnosti podľa zrýchleného postupu stanoveného v tomto článku, musí preukázať, že navrhované rozšírenie jej obchodnej činnosti o ďalšie zúčtovacie služby alebo činnosti spĺňa podmienky na posúdenie v rámci takéhoto postupu.

Centrálna protistrana predkladá svoju žiadosť o rozšírenie v elektronickom formáte prostredníctvom centrálnej databázy a poskytuje všetky informácie podľa článku 15 ods. 3 a 4 potrebné na preukázanie toho, že má v čase udelenia povolenia zavedené všetky potrebné opatrenia na splnenie príslušných požiadaviek stanovených v tomto nariadení. V súlade s článkom 17c sa potvrdenie o prijatí žiadosti zasiela prostredníctvom centrálnej databázy do dvoch pracovných dní od podania žiadosti.

3.  Príslušný orgán centrálnej protistrany do 15 pracovných dní od prijatia žiadosti podľa odseku 2 po zohľadnení podnetov orgánu ESMA a kolégia uvedeného v článku 18 rozhodne:

   a) či žiadosť spĺňa podmienky na posúdenie v rámci zrýchleného postupu stanoveného v tomto článku; a
   b) či:
   i) udelí rozšírenie povolenia, ak centrálna protistrana spĺňa požiadavky tohto nariadenia; alebo
   ii) zamietne rozšírenie povolenia, ak centrálna protistrana nespĺňa požiadavky tohto nariadenia.

Ak centrálna protistrana požiada o rozšírenie ▌povolenia podľa článku 15, príslušný orgán centrálnej protistrany môže vychádzať z časti posúdenia, ktoré sa predtým vykonalo podľa tohto článku, pokiaľ žiadosť o rozšírenie nebude mať za následok zmenu uvedenej časti súčasného povolenia ani inak neovplyvní predchádzajúce posúdenie uvedenej časti súčasného povolenia. Centrálna protistrana potvrdí príslušnému orgánu centrálnej protistrany, že nedošlo k zmene základných skutočností danej časti posúdenia.

Ak príslušný orgán rozhodne, že rozšírenie povolenia nespĺňa podmienky na posúdenie v rámci zrýchleného postupu, žiadosť centrálnej protistrany sa zamietne.

Ak sa príslušný orgán rozhodne neudeliť rozšírenie povolenia, rozšírenie povolenia sa zamietne.

4.  Príslušný orgán centrálnej protistrany v lehote uvedenej v odseku 3 písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu prostredníctvom centrálnej databázy o svojom rozhodnutí podľa uvedeného odseku.

5.  Orgán ESMA v úzkej spolupráci s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a stanoviť postup konzultácie s orgánom ESMA a kolégiom uvedeným v článku 18 podľa odseku 3 pokiaľ ide o to, či sú uvedené podmienky splnené alebo nie.

Orgán ESMA pri bližšom určovaní podmienok podľa prvého pododseku stanoví metodiku a parametre, ktoré sa majú použiť pri rozhodovaní o tom, kedy sa podmienka považuje za splnenú. Orgán ESMA takisto uvedie a spresní, či existujú typické rozšírenia služieb a činností, ktoré by sa v zásade mohli považovať za také, na ktoré sa vzťahuje zrýchlený postup stanovený v tomto článku.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 17b

Postup prijímania rozhodnutí, správ alebo iných opatrení

1.  Príslušný orgán centrálnej protistrany predkladá v elektronickom formáte prostredníctvom centrálnej databázy žiadosť o stanovisko:

   a) zo strany orgánu ESMA podľa článku 23a ods. 2, ak má príslušný orgán centrálnej protistrany v úmysle prijať rozhodnutie, správu alebo iné opatrenie v súvislosti s článkami 7, 8, 20, 21, 29 až 33, 35, 36, 37, 41 a 54;
   b) zo strany kolégia uvedeného v článku 18 podľa článku 19, ak má príslušný orgán centrálnej protistrany v úmysle prijať rozhodnutie, správu alebo iné opatrenie v súvislosti s článkami 20, 21, 30, 31, 32, 35, 37, 41, 49, 51 a 54.

Žiadosť o stanovisko uvedená v prvom pododseku sa spolu so všetkými príslušnými dokumentmi bezodkladne zdieľa s príslušným orgánom centrálnej protistrany a orgánom ESMA („registrovaní príjemcovia“) a kolégiom uvedeným v článku 18.

2.  Pokiaľ nie je v príslušnom článku stanovené inak, príslušný orgán centrálnej protistrany do 30 pracovných dní od podania žiadosti uvedenej v odseku 1 posúdi, či centrálna protistrana dodržiava príslušné požiadavky. Do konca lehoty na posúdenie rizika zašle príslušný orgán centrálnej protistrany orgánu ESMA a kolégiu uvedenému v článku 18 svoj príslušný návrh rozhodnutia, správu alebo iné opatrenie.

3.   Pokiaľ nie je v príslušnom článku stanovené inak, po doručení žiadosti o stanovisko uvedenej v odseku 1, ako aj návrhov rozhodnutí, správ alebo iných opatrení uvedených v odseku 2:

   a) orgán ESMA prijme s ohľadom na článok 20 stanovisko, v ktorom posúdi, či centrálna protistrana spĺňa príslušné požiadavky v súlade s článkom 23a ods. 1 písm. e) a článkom 23a ods. 2 a článkom 24a ods. 7 prvým pododsekom písm. bc); Orgán ESMA zašle svoje stanovisko príslušnému orgánu centrálnej protistrany a kolégiu uvedenému v článku 18; Orgán ESMA môže do svojho stanoviska zahrnúť akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré považuje za potrebné na zmiernenie akýchkoľvek nedostatkov v riadení rizika centrálnej protistrany, a to vo vzťahu k identifikovaným cezhraničným rizikám alebo rizikám ohrozujúcim finančnú stabilitu Únie; Orgán ESMA prijme s ohľadom na články 21 a 37 stanovisko v súlade s uvedenými článkami a článkom 23a ods. 2 a článkom 24a ods. 7 prvým pododsekom písm. bc) a môže do svojho stanoviska zahrnúť akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré považuje za potrebné;
   b) orgán ESMA môže s ohľadom na články 7, 8, 29 až 33, 35, 36, 41 a 54 prijať stanovisko v súlade s článkom 23a a článkom 24a ods. 7 prvým pododsekom písm. bc) k uvedenému návrhu rozhodnutia, správe alebo inému opatreniu, ak je to potrebné na podporu jednotného a súdržného uplatňovania príslušného článku; a
   c) kolégium uvedené v článku 18 prijme stanovisko podľa článku 19, v ktorom posúdi dodržiavanie príslušných požiadaviek centrálnou protistranou, a postúpi ho príslušnému orgánu centrálnej protistrany a orgánu ESMA; stanovisko uvedeného kolégia môže obsahovať podmienky alebo odporúčania, ktoré považuje za potrebné na zmiernenie akýchkoľvek nedostatkov v riadení rizika centrálnej protistrany.

Na účely písmena b), ak sa v návrhu rozhodnutia, správe alebo inom opatrení predložených orgánu ESMA v súlade s uvedeným písmenom ukáže nedostatočná konvergencia alebo súdržnosť pri uplatňovaní tohto nariadenia, orgán ESMA s cieľom podporiť potrebnú konzistentnosť alebo súdržnosť pri uplatňovaní tohto nariadenia vydá usmernenia alebo odporúčania podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Ak orgán ESMA prijme stanovisko v súlade s písmenom b), príslušný orgán ho náležite zváži a informuje orgán ESMA o každom následnom konaní alebo nekonaní v tejto súvislosti.

Orgán ESMA aj kolégium uvedené v článku 18 prijmú svoje stanoviská v lehote stanovenej príslušným orgánom centrálnej protistrany, ktorá musí byť najmenej 15 pracovných dní od doručenia príslušných dokumentov podľa odseku 2.

4.  Do 10 pracovných dní od prijatia stanovísk orgánu ESMA a kolégia uvedeného v článku 18 a, ▌ak sa vyžaduje, stanoviska orgánu ESMA prijatého podľa odseku 3 prvého pododseku písm. b) alebo v príslušnej lehote, ak sa v tomto nariadení stanovuje inak, príslušný orgán centrálnej protistrany po náležitom zvážení stanovísk orgánu ESMA a kolégia vrátane všetkých podmienok alebo odporúčaní, ktoré sú v nich uvedené, prijme svoje rozhodnutie, správu alebo iné opatrenie, ako sa vyžaduje v príslušnom článku, a postúpi ho ▌orgánu ESMA a kolégiu.

Ak rozhodnutie, správa alebo iné opatrenie neodráža stanovisko orgánu ESMA alebo kolégia uvedeného v článku 18 vrátane akýchkoľvek podmienok alebo odporúčaní, ktoré sú v ňom uvedené, musí obsahovať úplné odôvodnenie a vysvetlenie všetkých významných odchýlok od uvedeného stanoviska alebo od uvedených podmienok alebo odporúčaní.

Na účely odseku 3 prvého pododseku písm. a) a b), ak sa príslušný orgán centrálnej protistrany neriadi alebo nemá v úmysle riadiť sa stanoviskom orgánu ESMA alebo akýmikoľvek podmienkami alebo odporúčaniami, ktoré sú v ňom uvedené, orgán ESMA informuje radu orgánov dohľadu v súlade s článkom 24a. Tieto informácie zahŕňajú aj dôvody príslušného orgánu centrálnej protistrany, prečo sa nimi neriadi alebo nemá v úmysle sa nimi riadiť.

Príslušný orgán centrálnej protistrany prijme svoje rozhodnutia, správy alebo iné opatrenia v súlade s príslušnými článkami uvedenými v odseku 1.

Článok 17c

Centrálna databáza

1.   Orgán ESMA zriadi a vedie centrálnu databázu, ktorá poskytuje registrovaným príjemcom, ako aj členom kolégia uvedeného v článku 18 pre príslušnú centrálnu protistranu, ak sa to vyžaduje v príslušnom článku, prístup ku všetkým dokumentom registrovaným v databáze pre centrálnu protistranu. Orgán ESMA zabezpečí, aby centrálna databáza plnila funkcie podľa tohto článku.

Orgán ESMA oznámi zriadenie centrálnej databázy na svojom webovom sídle.

2.   Centrálna protistrana podáva žiadosti uvedené v článku 14, článku 15 ods. 1 druhom pododseku, článku 49 a článku 49a prostredníctvom centrálnej databázy. Potvrdenie o prijatí sa zasiela prostredníctvom centrálnej databázy do dvoch pracovných dní od podania týchto žiadostí.

Centrálna protistrana bezodkladne nahrá do centrálnej databázy všetky dokumenty, ktoré je povinná poskytnúť v rámci postupov udeľovania povolení uvedených v článkoch 14 a 15 alebo postupov validácie uvedených v článkoch 49 a 49a podľa toho, ktoré sa uplatňujú. Registrovaní príjemcovia bezodkladne nahrajú všetky dokumenty, ktoré dostanú od centrálnej protistrany v súvislosti so žiadosťou uvedenou v prvom pododseku tohto odseku, pokiaľ centrálna protistrana tieto dokumenty už nenahrala.

Centrálna protistrana má prístup do centrálnej databázy, pokiaľ ide o dokumenty, ktoré do centrálnej databázy predložila, alebo dokumenty, ktoré centrálnej protistrane prostredníctvom tejto centrálnej databázy postúpil ktorýkoľvek z registrovaných príjemcov.

Príslušný orgán predloží svoju žiadosť o stanovisko uvedenú v článku 17b prostredníctvom centrálnej databázy.

4.  Otázky, ktoré centrálnej protistrane počas lehôt na posúdenie podľa článkov 17, 17a, 17b, 49 a 49a predloží orgán ESMA, príslušný orgán centrálnej protistrany alebo členovia kolégia uvedeného v článku 18, alebo informácie, ktoré si vyžiadali, centrálna protistrana predkladá prostredníctvom centrálnej databázy a prostredníctvom centrálnej databázy na ne aj odpovedá.

5.  Príslušný orgán centrálnej protistrany informuje centrálnu protistranu prostredníctvom centrálnej databázy o prípadnom prijatí rozhodnutia, správy alebo iného opatrenia podľa článkov 14, 15, 15a, 17, 17a, 17b, 20, 21, 30, 31, 32, 33, 35, 37, 41, 49, 49a, 51 a 54 a o každom rozhodnutí, ktoré sa príslušný orgán centrálnej protistrany dobrovoľne rozhodne zdieľať s centrálnou protistranou prostredníctvom centrálnej databázy.

6.  Centrálna databáza musí byť navrhnutá tak, aby registrovaní príjemcovia boli automaticky informovaní v prípade, keď boli vykonané zmeny jej obsahu vrátane nahratia, vymazania alebo nahradenia dokumentov a predloženia otázok a žiadostí o informácie.

7.  Členovia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami majú prístup do centrálnej databázy na účely plnenia svojich úloh podľa článku 24a ods. 7. Predseda výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami môže členom výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami uvedeným v článku 24a ods. 2 písm. c) a písm. d) bode ii) obmedziť prístup k niektorým dokumentom, ak je to odôvodnené obavami o dôvernosť.“.

"

18.  Článok 18 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Príslušný orgán centrálnej protistrany do 30 kalendárnych dní od predloženia oznámenia uvedeného v článku 17 ods. 2 prvom pododseku písm. a) zriadi kolégium s cieľom uľahčiť plnenie úloh uvedených v článkoch 15, 17, 17a, 20, 21, 30, 31, 32, 35, 37, 41, 49, 51 a 54. Tomuto kolégiu spolupredsedajú a riadia ho príslušný orgán a ktorýkoľvek z nezávislých členov výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami uvedených v článku 24a ods. 2 písm. b) (ďalej len „spolupredsedovia“).“;

"

b)   v odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Spolupredsedovia rozhodujú o dátumoch zasadnutí kolégia a stanovujú ich program.

S cieľom uľahčiť vykonávanie úloh pridelených kolégiám podľa prvého pododseku tohto odseku sú členovia kolégia uvedení v odseku 2 oprávnení prispievať k stanovovaniu programu zasadnutí kolégia, a to najmä zaraďovaním bodov do programu zasadnutia, pričom zohľadnia výsledok práce spoločného monitorovacieho mechanizmu.“;

"

c)   v odseku 5 sa tretí pododsek nahrádza takto: "

„V dohode sa môžu tiež určiť úlohy, ktorými sa poverí príslušný orgán centrálnej protistrany, orgán ESMA alebo iný člen kolégia. V prípade nezhody medzi spolupredsedami prijme konečné rozhodnutie príslušný orgán, ktorý orgánu ESMA poskytne odôvodnené vysvetlenie svojho rozhodnutia.“.

"

19.  Článok 19 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Ak sa od kolégia uvedeného v článku 18 vyžaduje, aby vydalo stanovisko podľa tohto nariadenia, dospeje k spoločnému stanovisku, v ktorom určí, či centrálna protistrana spĺňa ▌požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 4 tretí pododsek, ▌ak sa nedosiahne spoločné stanovisko v súlade s prvým pododsekom tohto odseku, kolégium uvedené v článku 18 prijme v tej istej lehote väčšinové stanovisko.“;

"

b)  odsek 4 sa vypúšťa.

20.  ▌ Článok 20 sa nahrádza takto:"

„Článok 20

Odňatie povolenia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 22 ods. 3, príslušný orgán centrálnej protistrany úplne alebo čiastočne odníme povolenie, ak centrálna protistrana:

   a) nevyužije povolenie do 12 mesiacov;
   b) nevyužije povolenie udelené na zúčtovaciu službu alebo činnosť v triede derivátov, cenných papierov, iných finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov do 12 mesiacov od dátumu udelenia povolenia alebo od dátumu, keď centrálna protistrana naposledy ponúkla túto zúčtovaciu službu alebo činnosť;
   c) sa výslovne vzdá povolenia;
   d) počas predchádzajúcich 12 mesiacov neposkytla žiadne služby ani nevykonávala žiadnu činnosť v triede derivátov, cenných papierov, iných finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov, na ktoré sa vzťahuje povolenie;
   e) získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom;
   f) prestala spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené, a neprijala v stanovenom časovom rámci nápravné opatrenie; alebo
   g) závažne a systematicky porušuje ktorúkoľvek z požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

2.   Ak príslušný orgán centrálnej protistrany odníme povolenie centrálnej protistrane podľa odseku 1, môže toto odňatie povolenia obmedziť na konkrétnu zúčtovaciu službu alebo činnosť v jednej alebo viacerých triedach derivátov, cenných papierov, iných finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov.

3.  Predtým, ako príslušný orgán centrálnej protistrany prijme rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom odňatí povolenia centrálnej protistrane vrátane povolenia na jednu alebo viaceré zúčtovacie služby alebo činnosti v jednej alebo viacerých triedach derivátov, cenných papierov, iných finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov podľa odseku 1, požiada orgán ESMA a kolégium uvedené v článku 18 v súlade s článkom 17b o stanovisko k potrebe úplného alebo čiastočného odňatia povolenia centrálnej protistrane, s výnimkou prípadov, keď je toto rozhodnutie naliehavo potrebné.

4.  Orgán ESMA alebo ktorýkoľvek člen kolégia uvedeného v článku 18 môže kedykoľvek požiadať, aby príslušný orgán centrálnej protistrany preskúmal, či centrálna protistrana aj naďalej spĺňa podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené.

5.  Ak príslušný orgán centrálnej protistrany prijme rozhodnutie úplne alebo čiastočne odňať povolenie centrálnej protistrane vrátane povolenia na jednu alebo viaceré zúčtovacie služby alebo činnosti v jednej alebo viacerých triedach derivátov, cenných papierov, iných finančných nástrojov alebo nefinančných nástrojov, toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v celej Únii a príslušný orgán centrálnej protistrany o tom bezodkladne informuje centrálnu protistranu prostredníctvom centrálnej databázy.“.

"

21.  V článku 21 sa odseky 1 až 4 nahrádzajú takto:"

„1. Príslušné orgány uvedené v článku 22 vykonávajú vo vzťahu k centrálnej protistrane minimálne všetky tieto činnosti:

   a) preskúmavajú opatrenia, stratégie, procesy a mechanizmy zavedené centrálnou protistranou na dosiahnutie súladu s týmto nariadením;
   b) preskúmavajú služby alebo činnosti, ktoré centrálna protistrana poskytuje, najmä služby alebo činnosti poskytované na základe uplatňovania zrýchleného postupu podľa článku 17a alebo 49a;
   c) vyhodnocujú riziká vrátane finančných a operačných rizík, ktorým centrálna protistrana je alebo môže byť vystavená;
   d) preskúmavajú zmeny vykonané centrálnou protistranou v súlade s článkom 15a.

2.  Preskúmanie a hodnotenie uvedené v odseku 1 sa vzťahuje na všetky požiadavky na centrálne protistrany stanovené v tomto nariadení. Príslušný orgán centrálnej protistrany môže požiadať orgán ESMA o pomoc v rámci ktorejkoľvek zo svojich činností dohľadu vrátane činností uvedených v odseku 1.

3.  Príslušné orgány po zvážení vstupov od orgánu ESMA a kolégia uvedeného v článku 18 stanovia frekvenciu a rozsah preskúmania a hodnotenia uvedených v odseku 1 tohto článku, a to s osobitným prihliadnutím na veľkosť, systémový význam, povahu, rozsah, zložitosť činností dotknutých centrálnych protistrán a ich vzájomnú prepojenosť s inými infraštruktúrami finančného trhu, ako aj na priority v oblasti dohľadu stanovené orgánom ESMA v súlade s článkom 24a ods. 7 prvým pododsekom písm. ba). Príslušné orgány aktualizujú preskúmanie a hodnotenie aspoň raz ročne.

Centrálne protistrany podliehajú kontrolám na mieste, ktoré vykonáva príslušný orgán centrálnej protistrany aspoň raz ročne. Príslušný orgán centrálnej protistrany informuje orgán ESMA o každej plánovanej kontrole na mieste jeden mesiac pred tým, ako sa táto kontrola má uskutočniť, s výnimkou prípadu, keď sa rozhodnutie o vykonaní kontroly na mieste prijme v mimoriadnej situácii, pričom v takom prípade príslušný orgán centrálnej protistrany o tom informuje orgán ESMA hneď po prijatí tohto rozhodnutia. Orgán ESMA môže požiadať, aby bol prizvaný na kontroly na mieste.

Ak na základe žiadosti orgánu ESMA podľa druhého pododseku príslušný orgán centrálnej protistrany odmietne prizvať orgán ESMA na kontrolu na mieste, poskytne odôvodnené vysvetlenie takéhoto odmietnutia.

Bez toho, aby bol dotknutý druhý a tretí pododsek, príslušný orgán centrálnej protistrany postúpi orgánu ESMA a členom kolégia uvedeného v článku 18 všetky relevantné informácie získané od centrálnej protistrany v súvislosti so všetkými kontrolami na mieste, ktoré vykonáva.

4.  Príslušný orgán centrálnej protistrany pravidelne, najmenej však raz za rok, predkladá orgánu ESMA a kolégiu uvedenému v článku 18 posúdenie a výsledky preskúmania a hodnotenia uvedených v odseku 1 vrátane informácie o tom, či príslušný orgán požiadal o nápravné opatrenie alebo uložil sankcie. ▌

Správa sa vzťahuje na kalendárny rok a predkladá sa orgánu ESMA a kolégiu uvedenému v článku 18 do 30. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Táto správa podlieha stanovisku kolégia uvedeného v článku 18 podľa článku 19 a stanovisku orgánu ESMA podľa článku 24a ods. 7 prvého pododseku písm. bc) vydaným v súlade s postupom stanoveným v článku 17b.

Orgán ESMA môže požiadať o usporiadanie ad hoc zasadnutia s centrálnou protistranou a jej príslušným orgánom. Orgán ESMA môže požiadať o takéto zasadnutie v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

   a) v prípade mimoriadnej situácie podľa článku 24;
   b) ak orgán ESMA zistil závažné obavy týkajúce sa dodržiavania požiadaviek tohto nariadenia centrálnou protistranou;
   c) ak sa orgán ESMA domnieva, že činnosť centrálnej protistrany by mohla mať nepriaznivý cezhraničný vplyv na jej zúčtovacích členov alebo na ich klientov.

Kolégium uvedené v článku 18 musí byť informované o uskutočnení zasadnutia a dostať zhrnutie hlavných výsledkov tohto zasadnutia.

4a.   Orgán ESMA môže požiadať príslušné orgány, aby mu poskytli informácie potrebné na plnenie jeho úloh podľa tohto článku v súlade s postupom stanoveným v článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“.

"

22.  Článok 23a sa nahrádza takto:"

„1. Orgán ESMA plní koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi a rôznymi kolégiami s cieľom:

   a) vytvoriť spoločnú kultúru dohľadu a konzistentné postupy dohľadu;
   b) zabezpečiť používanie rovnakých postupov a konzistentného prístupu;
   c) posilniť konzistentnosť výsledkov v oblasti dohľadu, a to najmä pokiaľ ide o oblasti dohľadu, ktoré majú cezhraničný rozmer alebo možný cezhraničný vplyv;
   d) posilniť koordináciu v mimoriadnych situáciách v súlade s článkom 24;
   e) posúdiť riziká pri poskytovaní stanovísk príslušným orgánom podľa odseku 2 k dodržiavaniu požiadaviek tohto nariadenia centrálnymi protistranami, ▌pokiaľ ide o identifikované cezhraničné riziká alebo riziká pre finančnú stabilitu Únie, a pri poskytovaní odporúčaní, ako má centrálna protistrana zmierňovať tieto riziká.

2.  Príslušné orgány pred tým, ako prijmú akýkoľvek akt alebo opatrenie podľa článkov 7, 8 a 14, článku 15 ods. 1 druhého pododseku, článku 21, článkov 29 až 33 a článkov 35, 36, 37, 41, 54 a v prípade, keď je potrebné naliehavo prijať rozhodnutie, článku 20, predložia svoje návrhy rozhodnutí, správy alebo iné opatrenia orgánu ESMA, aby k nim zaujal stanovisko.

Príslušné orgány môžu tiež pred tým, ako prijmú akýkoľvek iný akt alebo opatrenie v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 22 ods. 1, predložiť orgánu ESMA návrhy rozhodnutí, aby k nim zaujal stanovisko.“.

"

23.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 23b

Spoločný monitorovací mechanizmus

1.  Orgán ESMA zriadi spoločný monitorovací mechanizmus na vykonávanie úloh uvedených v odseku 2.

Spoločný monitorovací mechanizmus pozostáva zo:

   a) zástupcov orgánu ESMA;
   b) zástupcov EBA a EIOPA;
   c) zástupcov ▌ESRB, ECB a ECB v rámci úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v medziach jednotného mechanizmu dohľadu, ktorými bola poverená v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013; a
   d) zástupcov emisných centrálnych bánk mien iných ako euro, v ktorých sú denominované zmluvy o derivátoch uvedené v článku 7a ods. 6.

Okrem subjektov uvedených v druhom pododseku tohto odseku sa na spoločnom monitorovacom mechanizmu môžu zúčastňovať ako pozorovatelia aj emisné centrálne banky mien, v ktorých sú denominované zmluvy o derivátoch uvedené v článku 7a ods. 6, iných ako tie, ktoré sú uvedené v písmene d) uvedeného druhého pododseku, vnútroštátne príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad povinnosťou podľa článku 7a, najviac však jeden za každý členský štát, a Komisia.

Orgán ESMA riadi zasadnutia spoločného monitorovacieho mechanizmu a predsedá im. Predseda spoločného monitorovacieho mechanizmu môže na žiadosť ostatných členov spoločného monitorovacieho mechanizmu alebo z vlastnej iniciatívy pozvať na zasadnutia iné orgány, ak je to relevantné pre témy, o ktorých sa má rokovať.

2.  Spoločný monitorovací mechanizmus:

   a) monitoruje na súhrnnej únijnej úrovni vykonávanie požiadaviek stanovených v článkoch 7a a 7c vrátane všetkých týchto skutočností:
   i) celkové expozície a znižovanie expozícií voči zúčtovacím službám podstatného systémového významu identifikovaným podľa článku 25 ods. 2c;
   ii) vývoj týkajúci sa zúčtovania v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 14, a prístup klientov takýchto centrálnych protistrán k zúčtovaniu vrátane poplatkov, ktoré takéto centrálne protistrany účtujú za zriadenie účtov podľa článku 7a, a všetkých poplatkov, ktoré zúčtovací členovia účtujú svojim klientom za zriadenie účtov a vykonávanie zúčtovania podľa článku 7a;
   iii) ďalší významný vývoj v zúčtovacích postupoch, ktorý má vplyv na úroveň zúčtovania v centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 14;
   b) monitoruje cezhraničné dôsledky zúčtovacích vzťahov klientov vrátane prenosnosti a vzájomných závislostí zúčtovacích členov a klientov a interakcií s inými infraštruktúrami finančného trhu;
   c) prispieva k vypracovaniu celoúnijných posúdení odolnosti centrálnych protistrán so zameraním na riziká likvidity a kreditné a prevádzkové riziká, ktoré sa týkajú centrálnych protistrán, zúčtovacích členov a klientov;
   d) identifikuje riziká koncentrácie, najmä pri zúčtovaní klientov, v dôsledku integrácie finančných trhov Únie vrátane prípadov, keď viaceré centrálne protistrany, zúčtovací členovia alebo klienti využívajú tých istých poskytovateľov služieb;
   e) monitoruje účinnosť opatrení zameraných na zvýšenie atraktívnosti centrálnych protistrán z Únie, podporu zúčtovania v centrálnych protistranách z Únie a posilnenie monitorovania cezhraničných rizík.

Subjekty zúčastňujúce sa na spoločnom monitorovacom mechanizme, kolégium uvedené v článku 18 a vnútroštátne príslušné orgány spolupracujú a vymieňajú si informácie potrebné na účely vykonávania úloh uvedených v prvom pododseku tohto odseku.

Ak tieto informácie nemá spoločný monitorovací mechanizmus k dispozícii vrátane informácií uvedených v článku 7a ods. 9, relevantný príslušný orgán centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie, ich zúčtovacích členov a ich klientov poskytne potrebné informácie, ktoré orgánu ESMA a ostatným subjektom zúčastňujúcim sa na spoločnom monitorovacom mechanizme umožnia plniť úlohy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

3.   Ak relevantný príslušný orgán nemá požadované informácie, požiada centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie, ich zúčtovacích členov alebo ich klientov, aby tieto informácie poskytli. Relevantný príslušný orgán postúpi tieto informácie bez zbytočného odkladu orgánu ESMA.

4.   S výhradou súhlasu relevantného príslušného orgánu môže orgán ESMA požiadať o informácie aj priamo príslušný subjekt. Orgán ESMA bez zbytočného odkladu postúpi všetky informácie prijaté od tohto subjektu relevantnému príslušnému orgánu.

5.   Žiadosti o informácie určené centrálnym protistranám sa vymieňajú prostredníctvom centrálnej databázy.

6.  Orgán ESMA v spolupráci s ostatnými subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na spoločnom monitorovacom mechanizme, predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii výročnú správu o výsledkoch svojich činností podľa odseku 2.

Správa uvedená v prvom pododseku môže zahŕňať odporúčania možných opatrení na úrovni Únie na riešenie zistených horizontálnych rizík.

7.  Orgán ESMA koná v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v prípade, že na základe informácií získaných v medziach spoločného monitorovacieho mechanizmu a po diskusiách, ktoré sa v rámci neho uskutočnili, orgán ESMA:

   a) sa domnieva, že príslušné orgány nezabezpečujú, aby zúčtovací členovia a klienti dodržiavali požiadavky stanovené v článku 7a; alebo
   b) identifikuje riziko pre finančnú stabilitu Únie v dôsledku údajného porušenia alebo neuplatňovania práva Únie.

Orgán ESMA môže pred tým, ako začne konať v súlade s prvým pododsekom tohto odseku, vydať usmernenia alebo odporúčania podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

8.  Ak sa orgán ESMA na základe informácií získaných v medziach spoločného monitorovacieho mechanizmu a po diskusiách, ktoré sa v rámci neho uskutočnili, domnieva, že dodržiavaním požiadaviek stanovených v článku 7a sa účinne nezabezpečuje znižovanie nadmernej expozície zúčtovacích členov a klientov z Únie voči centrálnym protistranám Tier 2, preskúma regulačné technické predpisy uvedené v článku 7a ods. 8, a v prípade potreby stanoví primerané adaptačné obdobie, ktoré nepresiahne 12 mesiacov.“.

"

24.  Článok 24 sa nahrádza takto:"

Článok 24

Mimoriadne situácie

1.  Príslušný orgán centrálnej protistrany alebo akýkoľvek iný relevantný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgán ESMA, kolégium uvedené v článku 18, príslušných členov ESCB, Komisiu a ostatné relevantné orgány o každej mimoriadnej situácii týkajúcej sa centrálnej protistrany vrátane ▌:

   a) situácií alebo udalostí, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať vplyv na prudenciálnu alebo finančnú spoľahlivosť alebo odolnosť centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14, ich zúčtovacích členov alebo ich klientov;
   b) ak má centrálna protistrana v úmysle aktivovať svoj plán ozdravenia podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2021/23, príslušný orgán prijal opatrenie včasnej intervencie podľa článku 18 uvedeného nariadenia alebo príslušný orgán požadoval úplné alebo čiastočné odvolanie vrcholového manažmentu alebo rady centrálnej protistrany podľa článku 19 uvedeného nariadenia;
   c) ak na finančných trhoch alebo na iných trhoch, na ktorých centrálna protistrana poskytuje zúčtovacie služby, dochádza k vývoju, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na likviditu trhu, transmisiu menovej politiky, plynulé fungovanie platobných systémov alebo stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom je usadená centrálna protistrana alebo jeden z jej zúčtovacích členov.

2.   V mimoriadnej situácii sa informácie poskytujú a aktualizujú bez zbytočného odkladu, aby členovia kolégia uvedeného v článku 18 mohli analyzovať vplyv tejto mimoriadnej situácie najmä na zúčtovacích členov a ich klientov. Členovia kolégia uvedeného v článku 18 môžu postúpiť tieto informácie verejným orgánom zodpovedným za finančnú stabilitu ich trhov s výhradou povinnosti zachovávať služobné tajomstvo uvedenej v článku 83. Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo v súlade s článkom 83 sa vzťahuje na orgány, ktoré tieto informácie dostanú.

3.  V prípade mimoriadnej situácie v jednej alebo viacerých centrálnych protistranách, ktorá má alebo pravdepodobne bude mať destabilizačné účinky na cezhraničné trhy, orgán ESMA koordinuje príslušné orgány, orgán pre riešenie krízových situácií určený podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/23 a kolégiá s cieľom vytvoriť koordinovanú reakciu na mimoriadne situácie týkajúce sa centrálnej protistrany a zabezpečiť účinnú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, kolégiami a orgánmi pre riešenie krízových situácií.

4.  V mimoriadnej situácii s výnimkou prípadov, keď orgán pre riešenie krízových situácií prijíma alebo prijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane podľa článku 21 nariadenia (EÚ) 2021/23, s cieľom koordinovať reakcie príslušných orgánov ad hoc zasadnutia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami:

   a) môže zvolať predseda výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami;
   b) zvolá predseda výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami na žiadosť dvoch členov výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami.

5.  Na ad hoc zasadnutie uvedené v odseku 4 sa v relevantných prípadoch pozve aj ktorýkoľvek z nasledujúcich orgánov, a to so zreteľom na otázky, o ktorých sa má na tomto zasadnutí rokovať:

   a) príslušné emisné centrálne banky;
   b) relevantné príslušné orgány pre dohľad nad zúčtovacími členmi, v relevantných prípadoch aj ECB v rámci úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, ktorými bola poverená v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013;
   c) relevantné príslušné orgány pre dohľad nad miestami obchodovania;
   d) relevantné príslušné orgány pre dohľad nad klientmi, ak sú známe;
   e) relevantné orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/23;
   f) ktorýkoľvek člen kolégia uvedeného v článku 18, na ktorého sa ešte nevzťahujú písmená a) až d) tohto pododseku.

6.  Ak sa zvolá ad hoc zasadnutie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami podľa odseku 4, predseda tohto výboru o tom informuje EBA, EIOPA, ESRB, Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií zriadenú podľa nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a Komisiu, ktorí sú na vlastnú žiadosť tiež prizvaní na účasť na tomto zasadnutí.

Ak sa zasadnutie koná v nadväznosti na mimoriadnu situáciu uvedenú v odseku 1 písm. c), predseda výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami prizve na účasť na tomto zasadnutí príslušné emisné centrálne banky.

7.  Orgán ESMA môže ▌požiadať všetky relevantné príslušné orgány, aby mu poskytli informácie potrebné na vykonávanie jeho koordinačnej funkcie podľa tohto článku.

Ak má relevantný príslušný orgán požadované informácie k dispozícii, bez zbytočného odkladu ich postúpi orgánu ESMA.

Ak relevantný príslušný orgán nemá k dispozícii požadované informácie, požiada centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14, ich zúčtovacích členov alebo ich klientov, prepojené infraštruktúry finančného trhu alebo súvisiace tretie strany, prostredníctvom ktorých tieto centrálne protistrany externe zabezpečujú prevádzkové funkcie alebo činnosti, ak je to relevantné a uplatniteľné, aby mu tieto informácie poskytli, a informuje o tom orgán ESMA. Keď relevantný príslušný orgán dostane požadované informácie, bez zbytočného odkladu ich postúpi orgánu ESMA.

Relevantný príslušný orgán namiesto toho, aby požadoval informácie uvedené v treťom pododseku, môže povoliť, aby si tieto informácie od príslušného subjektu vyžiadal priamo orgán ESMA. Orgán ESMA bez zbytočného odkladu postúpi všetky informácie prijaté od tohto subjektu relevantnému príslušnému orgánu.

Ak orgán ESMA nedostane informácie požadované v súlade s prvým pododsekom do 48 hodín, môže na základe jednoduchej žiadosti požiadať centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie, ich zúčtovacích členov a ich klientov, prepojené infraštruktúry finančného trhu a súvisiace tretie strany, prostredníctvom ktorých tieto centrálne protistrany externe zabezpečujú prevádzkové funkcie alebo činnosti, aby mu tieto informácie poskytli bez zbytočného odkladu. Orgán ESMA bez zbytočného odkladu postúpi všetky informácie prijaté od týchto subjektov relevantnému príslušnému orgánu.

8.  Orgán ESMA môže na návrh výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami vydať ▌odporúčania podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 určené jednému alebo viacerým príslušným orgánom, v ktorých im odporučí, aby prijali dočasné alebo trvalé rozhodnutia v oblasti dohľadu v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 16 a hlavách IV a V tohto nariadenia s cieľom zabrániť významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu Únie alebo ich zmierniť. Orgán ESMA môže vydať tieto odporúčania len vtedy, ak je ovplyvnená viac ako jedna centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14, alebo ak udalosti v celej Únii destabilizujú cezhranične zúčtovávané trhy.“.

"

25.  Článok 24a sa mení takto:

a)  v odseku 2 písm. d) sa bod ii) nahrádza takto:"

„ii) ak sa zasadnutie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami zvolá vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14, v kontexte rokovaní týkajúcich sa odseku 7 tohto článku: z emisných centrálnych bánk mien Únie, v ktorých sú denominované finančné nástroje zúčtovávané povolenými centrálnymi protistranami, ktoré požiadali o členstvo vo výbore pre dohľad nad centrálnymi protistranami, pričom nemajú hlasovacie právo.“;

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Ak je to vhodné ▌, predseda môže na zasadnutia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami prizvať ako pozorovateľov členov kolégia uvedeného v článku 18, zástupcov relevantných orgánov klientov, ak sú známi, a zástupcov príslušných inštitúcií a orgánov Únie.“;

"

c)  odsek 7 sa mení takto:

i)  úvodné slová sa nahrádzajú takto:"

„Pokiaľ ide o centrálne protistrany, ktorým bolo v súlade s článkom 14 udelené povolenie alebo oň žiadajú, výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami vypracúva na účely článku 23a rozhodnutia a vykonáva úlohy, ktorými je poverený orgán ESMA v článku 23a a v týchto písmenách:“;

"

ii)  vkladajú sa tieto písmená ▌:"

„ba) aspoň raz ročne prediskutuje a určuje priority v oblasti dohľadu týkajúce sa centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14, s cieľom prispieť k vypracovaniu strategických priorít pre celú Úniu v oblasti dohľadu zo strany orgánu ESMA v súlade s článkom 29a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

   bb) v spolupráci s EBA, EIOPA a ECB pri vykonávaní svojich úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 zvažuje všetky cezhraničné riziká vyplývajúce z činností centrálnych protistrán, a to aj z dôvodu vzájomného prepojenia, vzájomných previazaní a rizík koncentrácie centrálnych protistrán v dôsledku takýchto cezhraničných prepojení;
   bc) vypracúva návrhy stanovísk na prijatie radou orgánov dohľadu v súlade s článkami 17 a 17b, návrhy potvrdení na prijatie radou orgánov dohľadu v súlade s článkom 49 a návrhy rozhodnutí na prijatie radou orgánov dohľadu v súlade s článkom 49a;
   bd) poskytuje vstupy príslušným orgánom podľa článku 17a;
   be) informuje radu orgánov dohľadu, ak sa príslušný orgán neriadi alebo nemá v úmysle riadiť sa stanoviskami orgánu ESMA alebo akýmikoľvek podmienkami alebo odporúčaniami, ktoré sú v nich uvedené, vrátane odôvodnenia príslušného orgánu, v súlade s článkom 17 ods. 3c a článkom 17b ods. 4.“;

"

iii)  dopĺňa sa tento pododsek:"

„Orgán ESMA každoročne podáva Komisii správu o cezhraničných rizikách vyplývajúcich z činností centrálnych protistrán uvedených v prvom pododseku písm. bb).“.

"

26.   V článku 24b sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"

„1. Pokiaľ ide o posúdenia v oblasti dohľadu vykonávané v súvislosti s centrálnymi protistranami Tier 2 a rozhodnutia, ktoré sa majú prijať podľa článkov 41, 44, 46, 50 a 54 vo vzťahu k centrálnym protistranám Tier 2, výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami konzultuje s emisnými centrálnymi bankami uvedenými v článku 25 ods. 3 písm. f). Odpovedať môže každá emisná centrálna banka. Ak sa emisná centrálna banka rozhodne odpovedať, urobí tak do 10 pracovných dní od doručenia návrhu rozhodnutia. V prípade mimoriadnych situácií nesmie uvedená lehota prekročiť 24 hodín. Ak emisná centrálna banka navrhne zmeny posúdení súvisiacich s návrhmi rozhodnutí podľa článkov 41, 44, 46, 50 a 54 alebo proti týmto návrhom posúdení namieta, písomne uvedie úplné a podrobné dôvody. Po uplynutí lehoty na konzultáciu výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami náležite zváži odpovede a prípadné zmeny navrhnuté emisnými centrálnymi bankami a poskytne svoje posúdenie emisnej centrálnej banke.

2.   Ak výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami vo svojom návrhu rozhodnutia nezohľadní zmeny navrhované emisnou centrálnou bankou, písomne o tom túto emisnú centrálnu banku informuje, pričom uvedie úplné dôvody nezohľadnenia zmien, ktoré uvedená emisná centrálna banka navrhla, a vysvetlí prípadné odchýlky od týchto zmien. Výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami predloží rade orgánov dohľadu spolu so svojím návrhom rozhodnutia odpovede doručené od emisných centrálnych bánk a zmeny navrhnuté emisnými centrálnymi bankami a vysvetlenie, prečo ich nezohľadnil.“.

"

27.  Článok 25 sa mení takto:

a)  v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Rozhodnutie o uznaní vychádza z podmienok stanovených v odseku 2 pre centrálne protistrany Tier 1 a v odseku 2 písm. a) až d) a odseku 2b pre centrálne protistrany Tier 2. Orgán ESMA do 180 pracovných dní od toho, ako v súlade s druhým pododsekom rozhodne, že žiadosť je úplná, písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o tom, či bolo uznanie udelené alebo zamietnuté, a poskytne úplné odôvodnenie.“;

"

b)  v odseku 5 sa za druhý pododsek vkladá tento pododsek:"

„▌ Ak sa preskúmanie vykonáva v súlade s písmenom b) prvým pododsekom tohto odseku, centrálna protistrana nie je povinná predložiť novú žiadosť o uznanie, ale poskytne orgánu ESMA všetky informácie, ktoré tento orgán potrebuje na preskúmanie jej uznania. Ak orgán ESMA vykoná preskúmanie uznania centrálnej protistrany usadenej v tretej krajine v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, orgán ESMA nepovažuje takéto preskúmanie za žiadosť o uznanie príslušnej uznanej centrálnej protistrany.“;

"

c)  v odseku 6 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Ak je to v záujme Únie a vzhľadom na potenciálne riziká pre finančnú stabilitu Únie v dôsledku očakávanej účasti zúčtovacích členov a miest obchodovania usadených v Únii v centrálnych protistranách usadených v tretej krajine, Komisia môže prijať vykonávací akt uvedený v prvom pododseku bez ohľadu na to, či je splnené písmeno c) uvedeného pododseku.“;

"

d)  odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. Orgán ESMA uzavrie účinné dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu boli v súlade s odsekom 6 uznané ako rovnocenné s týmto nariadením.

7a.  Ak orgán ESMA ešte nezaradil centrálnu protistranu do príslušnej úrovne Tier alebo ak orgán ESMA určil, že všetky alebo niektoré centrálne protistrany v príslušnej tretej krajine sú centrálnymi protistranami Tier 1, v dohodách o spolupráci uvedených v odseku 7 sa zohľadní riziko, ktoré poskytovanie zúčtovacích služieb týmito centrálnymi protistranami predstavuje, a uvedie (resp. uvedú) sa v nich:

   a) mechanizmus každoročnej výmeny informácií medzi orgánom ESMA, emisnými centrálnymi bankami uvedenými v odseku 3 písm. f) a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín, aby orgán ESMA mohol:
   i) zabezpečiť, aby centrálna protistrana spĺňala podmienky uznania podľa odseku 2;
   ii) identifikovať akýkoľvek potenciálny významný vplyv na likviditu trhu alebo na finančnú stabilitu Únie alebo na jeden či viacero jej členských štátov; a
   iii) monitorovať zúčtovacie činnosti zúčtovacích členov, ktorí sú usadení v Únii alebo sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii, v jednej alebo viacerých centrálnych protistranách usadených v takejto tretej krajine;
   b) výnimočne aj mechanizmus štvrťročnej výmeny informácií, ktorý si vyžaduje podrobné informácie týkajúce sa aspektov uvedených v odseku 2a, a najmä informácie o významných zmenách modelov a parametrov rizík, rozšírení činností a služieb centrálnej protistrany a zmenách v štruktúre účtov klienta, s cieľom zistiť, či sa centrálna protistrana potenciálne blíži k tomu, že sa stane (alebo je potenciálne pravdepodobné, že sa stane) systémovo dôležitou pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, ako aj mechanizmus výmeny informácií o vývoji na trhu, ktorý by mohol mať dôsledky na finančnú stabilitu Únie;
   c) mechanizmus pohotového informovania orgánu ESMA v prípade, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že centrálna protistrana, nad ktorou vykonáva dohľad, porušuje podmienky svojho povolenia alebo iných právnych predpisov, ktorým podlieha;
   d) mechanizmus pohotového informovania orgánu ESMA príslušným orgánom tretej krajiny, ak centrálna protistrana z tretej krajiny, nad ktorou tento príslušný orgán vykonáva dohľad, zamýšľa rozšíriť alebo obmedziť svoje zúčtovacie služby alebo činnosti;
   e) postupy potrebné na účinné monitorovanie regulačného vývoja a vývoja v oblasti dohľadu v tretej krajine;
   f) postupy pre orgány tretích krajín na informovanie orgánu ESMA, kolégia pre centrálne protistrany z tretích krajín uvedeného v článku 25c a emisných centrálnych bánk uvedených v odseku 3 písm. f) bez zbytočného odkladu o akejkoľvek mimoriadnej situácii súvisiacej s uznanou centrálnou protistranou vrátane vývoja na finančných trhoch, ktorá môže mať nepriaznivý účinok na likviditu trhu a stabilitu finančného systému v Únii alebo v niektorom z jej členských štátov, ako aj postupy a pohotovostné plány na riešenie takýchto situácií;
   g) postupy pre orgány tretích krajín, aby mohli zabezpečiť účinné presadzovanie rozhodnutí, ktoré prijal orgán ESMA v súlade s článkami 25f, 25j, 25k ods. 1 písm. b) a článkami 25l, 25m a 25p;
   h) súhlas orgánov tretej krajiny s ďalším zdieľaním akýchkoľvek informácií, ktoré poskytli orgánu ESMA na základe dohôd o spolupráci, s orgánmi uvedenými v odseku 3 a členmi kolégia pre centrálne protistrany z tretích krajín, v súlade s požiadavkami na služobné tajomstvo stanovenými v článku 83.

7b.  Ak orgán ESMA určil, že aspoň jedna centrálna protistrana v príslušnej tretej krajine je centrálnou protistranou Tier 2, v dohodách o spolupráci uvedených v odseku 7 sa vo vzťahu k týmto centrálnym protistranám Tier 2 stanovia aspoň:

   a) prvky uvedené v odseku 7a písm. a), c), e), g) a h), v prípade, že ešte nie sú uzavreté dohody o spolupráci s príslušnou treťou krajinou podľa uvedeného odseku;
   b) mechanizmus výmeny informácií podľa potreby aspoň raz za mesiac medzi orgánom ESMA, emisnými centrálnymi bankami uvedenými v odseku 3 písm. f) a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu ku všetkým informáciám, ktoré požaduje orgán ESMA s cieľom zabezpečiť, aby centrálna protistrana dodržiavala požiadavky uvedené v odseku 2b;
   c) postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane súhlasu orgánov tretích krajín s umožnením vyšetrovaní v súlade s článkom 25g a kontrol na mieste v súlade s článkom 25h;
   d) postupy pre orgány tretích krajín, aby mohli zabezpečiť účinné presadzovanie rozhodnutí, ktoré prijal orgán ESMA v súlade s článkami 25b, 25f až 25m, 25p a 25q;
   e) postupy pre orgány tretích krajín na: ▌
   i) konzultovanie s orgánom ESMA o príprave a posúdení plánov ozdravenia a o príprave plánov riešenia krízových situácií v súvislosti s aspektmi relevantnými pre Úniu alebo jeden alebo viacero jej členských štátov;
   ii) informovanie orgánu ESMA bez zbytočného odkladu o vypracúvaní plánov ozdravenia a plánov riešenia krízových situácií a o všetkých následných podstatných zmenách týchto plánov v súvislosti s aspektmi relevantnými pre Úniu alebo jeden alebo viacero jej členských štátov;
   iii) informovanie orgánu ESMA bez zbytočného odkladu, ak má centrálna protistrana Tier 2 v úmysle aktivovať svoj plán ozdravenia alebo ak orgány tretej krajiny dospeli k záveru, že existujú náznaky vznikajúcej krízovej situácie, ktorá by mohla ovplyvniť činnosti tejto centrálnej protistrany Tier 2, najmä jej schopnosť poskytovať zúčtovacie služby, alebo ak orgány tretej krajiny plánujú v blízkej budúcnosti prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie.

7c.  Ak sa orgán ESMA domnieva, že príslušný orgán tretej krajiny neuplatňuje niektoré z ustanovení dohody o spolupráci stanovených v súlade s odsekmi 7, 7a a 7b, dôverne a bezodkladne o tom informuje Komisiu. V tom prípade môže Komisia rozhodnúť, že sa prehodnotí vykonávací akt prijatý v súlade s odsekom 6.“.

"

28.   V článku 25a sa odsek 2 nahrádza takto: "

„2. Žiadosťou uvedenou v odseku 1 sa poskytuje faktický základ na zistenie porovnateľnosti a dôvodov, prečo sa dodržiavaním požiadaviek platných v tretej krajine vyhovie požiadavkám stanoveným v článku 16 a hlavách IV a V. Centrálna protistrana Tier 2 predloží odôvodnenú žiadosť uvedenú v odseku 1 v elektronickom formáte prostredníctvom centrálnej databázy.

Orgán ESMA prizná porovnateľné dodržiavanie požiadaviek čiastočne alebo v plnom rozsahu, ak na základe odôvodnenej žiadosti uvedenej v odseku 1 rozhodne, že centrálna protistrana Tier 2 spĺňajúca príslušné požiadavky uplatniteľné v tretej krajine sa považuje za spĺňajúcu požiadavky stanovené v článku 16 a hlavách IV a V, a tým spĺňa požiadavku na uznanie podľa článku 25 ods. 2b písm. a).

Orgán ESMA odníme porovnateľné dodržiavanie požiadaviek v plnom rozsahu alebo v súvislosti s konkrétnou požiadavkou, ak centrálna protistrana Tier 2 už nespĺňa podmienky na porovnateľného dodržiavanie požiadaviek a ak táto centrálna protistrana neprijala v stanovenej lehote nápravné opatrenie požadované orgánom ESMA. Pri určovaní dátumu účinnosti rozhodnutia o odňatí porovnateľného dodržiavania požiadaviek sa orgán ESMA snaží stanoviť primerané adaptačné obdobie nepresahujúce šesť mesiacov.

Ak orgán ESMA prizná porovnateľné dodržiavanie požiadaviek, je naďalej zodpovedný za plnenie svojich povinností a úloh podľa tohto nariadenia, najmä podľa článkov 25 a 25b, a naďalej vykonáva svoje právomoci uvedené v článkoch 25c až 25d, 25f až 25m a 25p až 25q.

Bez toho, aby bola dotknutá schopnosť orgánu ESMA plniť svoje úlohy podľa tohto nariadenia, ak orgán ESMA prizná porovnateľné dodržiavanie požiadaviek, sa s orgánom tretej krajiny dohodne na administratívnych opatreniach s cieľom zabezpečiť primeranú výmenu informácií a spoluprácu na to, aby orgán ESMA monitoroval, či sa porovnateľné dodržiavanie požiadaviek priebežne dodržiava.“.

"

29.  V článku 25b ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Orgán ESMA požaduje od každej centrálnej protistrany Tier 2 všetky tieto údaje:

   a) aspoň raz ročne potvrdenie toho, že požiadavky uvedené v článku 25 ods. 2b písm. a), c) a d) sa naďalej plnia;
   b) informácie a údaje na pravidelnom základe s cieľom zabezpečiť, aby orgán ESMA mohol vykonávať dohľad nad dodržiavaním požiadaviek uvedených v článku 25 ods. 2b písm. a) zo strany centrálnej protistrany.“.

"

30.   V článku 25f sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Orgán ESMA môže na základe jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutia požadovať od uznaných centrálnych protistrán a súvisiacich tretích strán, prostredníctvom ktorých tieto centrálne protistrany externe zabezpečujú prevádzkové funkcie alebo činnosti, poskytnutie všetkých potrebných informácií, ktoré orgánu ESMA umožnia monitorovať poskytovanie zúčtovacích služieb a činností v Únii týmito centrálnymi protistranami a plniť si svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

Informácie uvedené v prvom pododseku, ktoré boli vyžiadané na základe jednoduchej žiadosti, môžu byť pravidelnej alebo jednorazovej povahy.“.

"

31.   Článok 25o sa nahrádza takto:"

„Článok 25o

Zmeny príloh III a IV

S cieľom zohľadniť zmeny článku 16 a hláv IV a V je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 82 s cieľom zabezpečiť, aby porušenia podľa prílohy III zodpovedali požiadavkám podľa článku 16 a hláv IV a V.

S cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 82 týkajúce sa opatrení na zmenu prílohy IV.“.

"

32.  ▌Článok 25p sa mení takto:

a)   v odseku 1 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) dotknutá centrálna protistrana závažne a systematicky porušovala niektorú z uplatniteľných požiadaviek stanovených v tomto nariadení alebo už nespĺňa niektorú z podmienok uznania stanovených v článku 25 a neprijala v náležite stanovenom časovom rámci nepresahujúcom jeden rok nápravné opatrenia, o ktoré žiadal orgán ESMA.“;

"

b)   odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Pred zrušením uznania v súlade s odsekom 1 písm. c) orgán ESMA zohľadní možnosť uplatnenia opatrení podľa článku 25q ods. 1 písm. a), b) a c).

Ak orgán ESMA zistí, že nápravné opatrenie sa neprijalo v časovom rámci stanovenom v súlade s odsekom 1 písm. c) alebo že prijaté opatrenie nie je primerané, rozhodnutie o uznaní po konzultácii orgánov uvedených v článku 25 ods. 3 zruší.“.

"

33.  Článok 26 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„1. Bez toho, aby boli dotknuté dohody o interoperabilite podľa hlavy V alebo vykonávanie investičnej politiky centrálnej protistrany v súlade s článkom 47, centrálna protistrana nesmie byť ani sa nesmie stať zúčtovacím členom, klientom, ani nesmie zriadiť nepriamy zúčtovací mechanizmus so zúčtovacím členom s cieľom vykonávať zúčtovacie činnosti v centrálnej protistrane.“;

"

b)   odsek 8 sa nahrádza takto:"

„8. Centrálna protistrana podlieha častým a nezávislým auditom. Výsledky týchto auditov sa oznamujú rade centrálnej protistrany a sprístupňujú orgánu ESMA a príslušnému orgánu centrálnej protistrany.“.

"

34.   V článku 27 sa vkladá tento odsek:"

„2a. Zloženie rady centrálnej protistrany náležite zohľadňuje zásadu vyváženého zastúpenia žien a mužov.“.

"

35.   Článok 28 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Centrálna protistrana ustanoví výbor pre riziká, ktorý pozostáva zo zástupcov jej zúčtovacích členov, nezávislých členov rady a zástupcov jej klientov. Výbor pre riziká môže pozvať zamestnancov centrálnej protistrany a nezávislých externých odborníkov k účasti na zasadnutiach výboru pre riziká bez práva hlasovať. Orgán ESMA a príslušné orgány môžu požiadať o účasť na zasadnutiach výboru pre riziká bez práva hlasovať a o riadne informovanie o činnostiach a rozhodnutiach výboru pre riziká. Poradenstvo zo strany výboru pre riziká je nezávislé od akéhokoľvek priameho vplyvu manažmentu centrálnej protistrany. Žiadna zo skupín zástupcov nesmie mať vo výbore pre riziká väčšinu.“;

"

b)  odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:"

„4. Bez toho, aby bolo dotknuté právo orgánu ESMA a príslušných orgánov byť riadne informované, sú členovia výboru pre riziká viazaní mlčanlivosťou. Ak predseda výboru pre riziká určí, že niektorý člen má v konkrétnej veci skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov, nesmie tento člen hlasovať o danej veci.

5.   Centrálna protistrana okamžite informuje orgán ESMA, príslušný orgán a výbor pre riziká o akomkoľvek rozhodnutí, v ktorom sa rada rozhodne nepostupovať podľa poradenstva výboru pre riziká, a toto rozhodnutie vysvetlí. Výbor pre riziká alebo ktorýkoľvek člen výboru pre riziká môže informovať príslušný orgán o akýchkoľvek oblastiach, v ktorých sa podľa jeho názoru poradenstvo výboru pre riziká nezohľadnilo.“.

"

36.   Článok 30 sa nahrádza takto:"

„Článok 30

Akcionári a členovia s kvalifikovaným podielom

1.   Príslušný orgán neudelí centrálnej protistrane povolenie, kým nie je informovaný o totožnosti akcionárov alebo členov, priamych alebo nepriamych, fyzických alebo právnických osôb, ktorí majú kvalifikované podiely, a o výškach týchto podielov.

2.   Príslušný orgán neudelí povolenie centrálnej protistrane, ak nie je presvedčený o vhodnosti akcionárov alebo členov, ktorí majú kvalifikované podiely v centrálnej protistrane, pričom zohľadňuje potrebu zaistiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany. Ak bolo zriadené kolégium uvedené v článku 18, toto kolégium vydá stanovisko k vhodnosti akcionárov alebo členov, ktorí majú kvalifikované podiely v centrálnej protistrane, podľa článku 19 a v súlade s postupom podľa článku 17b.

3.   Ak medzi centrálnou protistranou a inými fyzickými alebo právnickými osobami existuje úzke prepojenie, príslušný orgán udelí povolenie, len ak tieto prepojenia nebránia účinnému výkonu funkcií dohľadu.

4.   Ak osoby uvedené v odseku 1 uplatňujú vplyv, ktorý by mohol byť škodlivý pre spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia na ukončenie tejto situácie, ku ktorým môže patriť odňatie povolenia centrálnej protistrane. Kolégium uvedené v článku 18 vydá stanovisko k tomu, či by tento vplyv mohol byť škodlivý pre spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany, a k opatreniam plánovaným na ukončenie tejto situácie podľa článku 19 a v súlade s postupom podľa článku 17b.

5.   Príslušný orgán neudelí povolenie centrálnej protistrane, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, ktorými sa riadi jedna alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, s ktorými má táto centrálna protistrana úzke prepojenie, alebo ťažkosti spojené s ich presadzovaním bránia účinnému uplatňovaniu funkcií dohľadu.“.

"

37.  Článok 31 sa mení takto:

a)  v odseku 2 sa tretí a štvrtý pododsek nahrádzajú takto:"

„Príslušný orgán čo najskôr, a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia uvedeného v tomto odseku a od prijatia informácií uvedených v odseku 3 písomne potvrdí ich prijatie navrhovanému nadobúdateľovi alebo predávajúcemu a poskytne uvedené informácie orgánu ESMA a kolégiu uvedenému v článku 18.

V priebehu 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o prijatí oznámenia a všetkých dokumentov, ktorých pripojenie k oznámeniu sa vyžaduje na základe zoznamu uvedeného v článku 32 ods. 4, a pokiaľ v súlade s týmto článkom nedôjde k predĺženiu tejto lehoty (ďalej len „lehota na posúdenie“), príslušný orgán vykoná posúdenie podľa článku 32 ods. 1 (ďalej len „posúdenie“). Kolégium uvedené v článku 18 vydá počas lehoty na posúdenie stanovisko podľa článku 19 a orgán ESMA stanovisko podľa článku 24a ods. 7 prvého pododseku písm. bc) a v súlade s postupom podľa článku 17b.“;

"

b)  v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

Príslušný orgán si vo vlastnom mene alebo na žiadosť orgánu ESMA alebo kolégia uvedeného v článku 18 bez zbytočného odkladu počas lehoty na posúdenie podľa potreby, ale najneskôr v 50. pracovný deň lehoty na posúdenie vyžiada takéto ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresnia sa v nej ďalšie potrebné informácie..

"

38.  V článku 32 ods. 1 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:"

„Posúdenie príslušného orgánu týkajúce sa oznámenia stanoveného v článku 31 ods. 2 a informácií uvedených v článku 31 ods. 3 je predmetom stanoviska kolégia uvedeného v článku 18 podľa článku 19 a stanoviska orgánu ESMA podľa článku 24a ods. 7 prvého pododseku písm. bc) vydaného v súlade s postupom stanoveným v článku 17b.“.

"

39.  Článok 35 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Centrálna protistrana nesmie zabezpečovať externe hlavné činnosti súvisiace s riadením rizika, pokiaľ toto externé zabezpečenie neschváli príslušný orgán. Rozhodnutie príslušného orgánu podlieha stanovisku kolégia uvedeného v článku 18 podľa článku 19 a stanovisku orgánu ESMA podľa článku 24a ods. 7 prvého pododseku písm. bc) vydanému v súlade s postupom stanoveným v článku 17b.“;

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Centrálna protistrana sprístupní na požiadanie všetky informácie potrebné na to, aby príslušný orgán, orgán ESMA a kolégium uvedené v článku 18 mohli posúdiť súlad výkonu externe zabezpečovaných činností s týmto nariadením ▌.“.

"

40.  Článok 37 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Centrálna protistrana po porade s výborom pre riziká podľa článku 28 ods. 3 stanoví kategórie prijateľných zúčtovacích členov a kritériá prijatia, a to v relevantných prípadoch podľa druhu zúčtovaného produktu. Tieto kritériá musia byť nediskriminačné, transparentné a objektívne, aby sa zaistil spravodlivý a otvorený prístup k centrálnej protistrane, a zaistia, aby zúčtovací členovia mali dostatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na splnenie povinností vyplývajúcich z účasti v centrálnej protistrane. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú prípustné, len ak je ich cieľom kontrolovať riziko pre centrálnu protistranu. Bez toho, aby boli dotknuté dohody o interoperabilite podľa hlavy V alebo výkon investičnej politiky centrálnej protistrany v súlade s článkom 47, kritériami sa zabezpečí, aby centrálne protistrany alebo klíringové ústavy nemohli byť priamo ani nepriamo zúčtovacími členmi centrálnej protistrany.

1a.  Centrálna protistrana akceptuje nefinančné protistrany ako zúčtovacích členov len vtedy, ak tieto nefinančné protistrany dokážu preukázať, ako zamýšľajú plniť maržové požiadavky a príspevky do fondu pre prípad zlyhania, a to aj v stresových trhových podmienkach.

Príslušný orgán centrálnej protistrany, ktorá akceptuje nefinančné protistrany ako zúčtovacích členov, pravidelne preskúmava dohody uzavreté centrálnou protistranou s cieľom monitorovať, či je splnená podmienka podľa prvého pododseku. Príslušný orgán centrálnej protistrany každoročne podáva kolégiu uvedenému v článku 18 správu o produktoch zúčtovaných týmito nefinančnými protistranami, celkovej expozícii a všetkých identifikovaných rizikách.

Nefinančná protistrana konajúca ako zúčtovací člen centrálnej protistrany môže poskytovať klientske zúčtovacie služby len nefinančným protistranám patriacim do tej istej skupiny ako táto nefinančná protistrana a môže viesť účty v centrálnej protistrane len pre aktíva a pozície vedené na svoj vlastný účet alebo na účet týchto nefinančných protistrán.

Orgán ESMA môže vydať stanovisko alebo odporúčanie k vhodnosti takýchto opatrení na základe partnerského preskúmania ad hoc.“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek ▌:"

„7. Orgán ESMA po konzultácií s EBA a ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia prvky, ktoré sa majú zohľadniť, keď centrálna protistrana:

   a) stanovuje svoje kritériá prijatia uvedené v odseku 1;
   b) posudzuje schopnosť nefinančných protistrán pôsobiacich ako zúčtovací členovia plniť maržové požiadavky a príspevky do fondu pre prípad zlyhania podľa odseku 1a.

Pri vypracúvaní týchto návrhov regulačných technických predpisov orgán ESMA zohľadní:

   a) spôsoby a špecifiká, prostredníctvom ktorých môžu nefinančné protistrany uplatňovať alebo už uplatňujú prístup k zúčtovacím službám, a to aj ako priami zúčtovací členovia v sponzorovaných modeloch;
   b) potrebu uľahčiť prudenciálne spoľahlivý priamy prístup nefinančných protistrán k zúčtovacím službám a činnostiam centrálnej protistrany;
   c) potrebu zabezpečiť proporcionalitu;
   d) potrebu zabezpečiť účinné riadenie rizík.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do ... [▌12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“.

"

41.  Článok 38 sa nahrádza takto:"

„Článok 38

Transparentnosť

1.  Centrálna protistrana a jej zúčtovací členovia zverejňujú ceny a poplatky spojené s poskytovanými službami. Zverejňujú ceny a poplatky za každú službu poskytovanú samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Centrálna protistrana umožní svojim zúčtovacím členom a podľa potreby ich klientom samostatný prístup ku konkrétnym poskytovaným službám.

Centrálna protistrana účtuje samostatne náklady na poskytované služby a príjmy z nich a oznamuje tieto informácie orgánu ESMA a príslušnému orgánu.

2.   Centrálna protistrana oznamuje zúčtovacím členom a klientom informácie o rizikách súvisiacich s poskytovanými službami.

3.  Centrálna protistrana oznamuje orgánu ESMA, svojim zúčtovacím členom a svojmu príslušnému orgánu cenové informácie používané na výpočet svojich expozícií voči svojim zúčtovacím členom ku koncu dňa.

Centrálna protistrana zverejňuje objemy zúčtovaných transakcií za každú triedu nástrojov, ktoré centrálna protistrana zúčtovala, na kumulovanom základe.

4.   Centrálna protistrana zverejňuje prevádzkové a technické požiadavky na komunikačné protokoly týkajúce sa obsahu a formátu správ, ktoré využíva na interakciu s tretími stranami, vrátane prevádzkových a technických požiadaviek uvedených v článku 7.

5.   Centrálna protistrana zverejňuje každé porušenie kritérií uvedených v článku 37 ods. 1 a požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku zo strany zúčtovacích členov okrem prípadu, keď sa príslušný orgán domnieva, že takéto zverejnenie by predstavovalo ohrozenie finančnej stability alebo dôvery trhu, alebo by vážne ohrozilo finančné trhy alebo spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

6.   Centrálna protistrana poskytne svojim zúčtovacím členom simulačný nástroj, ktorý im umožní určiť výšku dodatočnej počiatočnej marže na úrovni portfólia, ktorú môže centrálna protistrana požadovať pri zúčtovaní novej transakcie, vrátane simulácie maržových požiadaviek, ktorým by mohli podliehať podľa rôznych scenárov. Tento nástroj je prístupný len na základe zabezpečeného prístupu a výsledky simulácie nie sú záväzné.

7.   Centrálna protistrana poskytne svojim zúčtovacím členom jasným a transparentným spôsobom informácie o modeloch počiatočnej marže, ktoré používa, vrátane metodík pre prípadné navýšenia. Tieto informácie musia:

   a) jasne vysvetľovať koncepciu modelu počiatočnej marže a spôsob jeho fungovania, a to aj v stresových trhových podmienkach;
   b) jasne opisovať kľúčové predpoklady a obmedzenia modelu počiatočnej marže a okolnosti, za ktorých tieto predpoklady už neplatia;
   c) byť zdokumentované.

8.   Zúčtovací členovia poskytujúci zúčtovacie služby a klienti poskytujúci zúčtovacie služby poskytnú svojim klientom aspoň:

   a)