Postupné zavádzanie databázy Eudamed, informačná povinnosť v prípade prerušenia dodávok a prechodné ustanovenia pre určité diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2017/745 a (EÚ) 2017/746, pokiaľ ide o postupné zavádzanie databázy Eudamed, informačnú povinnosť v prípade prerušenia dodávok a prechodné ustanovenia pre určité diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro (COM(2024)0043 – C9-0010/2024 – 2024/0021(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2024)0043),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 a článok 168 ods. 4 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0010/2024),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. marca 2024(1),
– po porade s Výborom regiónov,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 a článok 163 rokovacieho poriadku,
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/..., ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2017/745 a (EÚ) 2017/746, pokiaľ ide o postupné zavádzanie databázy Eudamed, povinnosť informovať vade prerušenia alebo ukončeniadodávok a prechodné ustanovenia pre určité diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/1860.)
Azerbajdžan, najmä útlak občianskej spoločnosti a prípady Dr. Gubada Ibadoghlua a Ilhamiza Gulijeva
127k
44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o Azerbajdžane, najmä útlaku občianskej spoločnosti a prípadoch Dr. Gubada Ibadoghlua a Ilhamiza Gulijeva (2024/2698(RSP))
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Azerbajdžane,
– so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Azerbajdžan zintenzívnil represie voči občianskej spoločnosti, aktivistom a zostávajúcim nezávislým médiám, ako je Abzas Media, čo sa prejavuje zatýkaním a súdnym prenasledovaním; keďže podľa organizácií občianskej spoločnosti je v súčasnosti v Azerbajdžane takmer 300 politických väzňov; keďže podľa indexu organizácie Freedom House Sloboda vo svete 2024 je Azerbajdžan jednou z najmenej slobodných krajín na svete, pričom sa umiestnil až za Ruskom a Bieloruskom;
B. keďže politického ekonóma a predstaviteľa opozície Gubada Ibadoghlua v júli 2023 zatkli azerbajdžanské orgány a zostal vo väzbe do 22. apríla 2024, keď bol premiestnený do domáceho väzenia; keďže jeho zdravie sa od jeho zatknutia výrazne zhoršilo v dôsledku mučenia, neľudských podmienok zadržiavania a odmietnutia primeranej zdravotnej starostlivosti, čo ohrozuje jeho život;
C. keďže obhajca ľudských práv Ilhamiz Guliyev bol 4. decembra 2023 svojvoľne zatknutý na základe pochybného obvinenia z obchodovania s drogami po tom, ako svedčil ako oznamovateľ o tom, že polícia manipuluje s dôkazmi proti kritikom vlády; keďže mu hrozí až 12 rokov väzenia;
1. naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby okamžite a bezpodmienečne prepustil Ilhamiza Gulijeva; berie na vedomie, že Gubad Ibadoghlu bol prepustený a umiestnený do domáceho väzenia, a vyzýva orgány, aby zrušili jeho zákaz cestovania a stiahli všetky obvinenia proti nemu; vyzýva Azerbajdžan, aby urýchlene zabezpečil, aby mohol absolvovať nezávislú lekársku prehliadku u lekára podľa vlastného výberu a aby mu umožnil liečbu v zahraničí;
2. naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby okamžite a bezpodmienečne prepustil všetkých ostatných politických väzňov, ako sú okrem iných Tofig Yagublu, Akif Gurbanov, Bakhtiyar Hajiyev, obhajcovia ľudských práv a novinári Ulvi Hasanli, Sevinj Vagifgizi, Nargiz Absalamova, Hafiz Babali, Elnara Gasimova, Aziz Orujov, Rufat Muradli, Avaz Zeynalli, Elnur Shukurov, Alasgar Mammadli, Farid Ismayilov, ako aj štátnych príslušníkov EÚ a iných štátnych príslušníkov;
3. pripomína azerbajdžanským orgánom ich povinnosti rešpektovať ľudskú dôstojnosť a základné slobody a vyzýva ich, aby zrušili represívne právne predpisy, ktoré privádzajú nezávislé mimovládne organizácie a médiá na okraj zákona;
4. domnieva sa, že pokračujúce porušovanie ľudských práv v Azerbajdžane je nezlučiteľné s prípravami krajiny na usporiadanie konferencie COP29; žiada organizátorov, aby zabezpečili, že ľudské práva, základné slobody a skutočná účasť občianskej spoločnosti budú v plnej miere zakotvené a zaručené v dohode s hostiteľskou krajinou;
5. vyzýva Komisiu, aby zvážila pozastavenie strategického partnerstva s Azerbajdžanom v oblasti energetiky; trvá na tom, aby sa akákoľvek budúca dohoda o partnerstve podmienila prepustením všetkých politických väzňov a zlepšením celkovej situácie v oblasti ľudských práv v krajine;
6. vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby požiadal o stretnutia s politickými väzňami v Azerbajdžane;
7. opakuje svoju výzvu, aby sa sankcie EÚ v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv uvalili na azerbajdžanských úradníkov, ktorí sa dopustili závažného porušovania ľudských práv;
8. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom a prezidentovi, vláde a parlamentu Azerbajdžanu.
Navrhované zrušenie zákona zakazujúceho mrzačenie ženských pohlavných orgánov v Gambii
124k
42k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o navrhovanom zrušení zákona zakazujúceho mrzačenie ženských pohlavných orgánov v Gambii (2024/2699(RSP))
– so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, Maputský protokol a Africkú chartu o právach a blahu dieťaťa,
– so zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 5 zameraný na celosvetové odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov do roku 2030,
– so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže prelomový zákon o zmene a doplnení zákona o ženách z roku 2015 v Gambii zakazuje FMG, v dôsledku čoho sa trestá odňatím slobody až na tri roky;
B. keďže 18. marca 2024 bol predložený návrh zákona na zrušenie zákazu v druhom čítaní v gambijskom parlamente a teraz bol postúpený parlamentnému výboru, ktorý ho bude skúmať najmenej tri mesiace, kým sa vráti do parlamentu na tretie a záverečné preskúmanie;
C. keďže hrozí, že Gambia bude prvou krajinou na svete, ktorá zvráti právnu ochranu proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; keďže to môže viesť k podobnému oslabeniu práv žien a dievčat v regióne;
D. keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je vážnym porušením ľudských práv a diskrimináciou dievčat a žien; keďže nie je odôvodnená žiadnym náboženstvom ani kultúrou, je zneužívajúcou, vykorisťujúcou a škodlivou praktikou s vážnymi následkami vrátane nenapraviteľnej fyzickej, psychickej, reprodukčnej a sexuálnej ujmy a môže viesť k smrti; keďže bráni ženám a dievčatám v tom, aby dosiahli svoj plný potenciál a zúčastňovali sa na živote spoločnosti;
E. keďže Gambia patrí medzi najvyššie výskyty mrzačenia ženských pohlavných orgánov na svete a podľa UNICEF 76 % gambijských žien vo veku 15 – 49 rokov bolo ohrozených; keďže viac ako 230 miliónov dievčat a žien na celom svete je postihnutých ženských pohlavných orgánov;
1. naliehavo vyzýva gambijský parlament, aby preukázal svoj záväzok dodržiavať medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a viaceré medzinárodné a regionálne dohody, ktorých je Gambia signatárom, chrániť práva žien a dievčat, a preto zamietol návrh a presadzoval kriminalizáciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov;
2. naliehavo vyzýva gambijskú vládu, aby posilnila svoje úsilie o predchádzanie mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a jeho odstránenie prostredníctvom spoľahlivých opatrení na presadzovanie práva a úsilia v oblasti informovanosti a vzdelávania s cieľom riešiť jeho základné príčiny; vyzýva gambijskú vládu, aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi, najmä so spoločným programom UNFPA a UNICEF na odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov;
3. je pripravený podporovať vládu a organizácie občianskej spoločnosti v komunitnej angažovanosti, a to aj s náboženskými, tradičnými a komunitnými lídrami, v boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, a podporovať osoby, ktoré prežili mrzačenie ženských práv, a podporovať ochrancov práv žien;
4. vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby v koordinácii s medzinárodnými partnermi urýchlene a systematicky riešili otázku mrzačenia ženských pohlavných orgánov s gambijskými orgánmi;
5. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, gambijským orgánom a Africkej únii.
Nový bezpečnostný zákon v Hongkongu a prípady Andyho Li a Josepha Johna
125k
44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o novom bezpečnostnom zákone v Hongkongu a prípadoch Andyho Liho a Josepha Johna (2024/2700(RSP))
– so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže 19. marca 2024 legislatívna rada Hongkongu prijala nariadenie o ochrane národnej bezpečnosti (SNSO) na základe článku 23 základného zákona Hongkongu; keďže nariadenie o ochrane národnej bezpečnosti rozširuje zákon o národnej bezpečnosti (NSL) uložený Čínskou ľudovou republikou (ČĽR) a povoľuje ešte prísnejšie porušovanie základných slobôd v rozpore s čínsko-britskou a čínsko-portugalskou deklaráciou, zásadou jednej krajiny a dvoch systémov a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv;
B. keďže Andy Li, prodemokratický aktivista a kľúčový svedok v súdnom procese s Jimmym Laiom, sa údajne pod mučením priznal k sprisahaniu a kolúzii so zahraničnými subjektmi; keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre mučenie vyjadrila obavy;
C. keďže prípad Josepha Johna, hongkonského a portugalského dvojitého štátneho príslušníka, je prvým extrateritoriálnym uplatnením zákona o národnej bezpečnosti na občana EÚ; keďže Joseph John bol zatknutý za údajné zverejnenie protičínskeho obsahu v sociálnych médiách a podnecovania, z Európy, k „odtrhnutiu“ a 11. apríla 2024 bol odsúdený na päť rokov odňatia slobody;
D. keďže poľská štátna príslušníčka Aleksandra Bielakowska, ktorá sa mala zúčastniť na súdnom konaní s pánom Laiom, bola po príchode do Hongkongu zadržaná, vypočúvaná a deportovaná;
1. dôrazne odsudzuje prijatie nariadenia o ochrane národnej bezpečnosti, ktorým sa odstraňujú posledné stopy základných slobôd v Hongkongu; je zhrozený rušením prodemokratických politických síl, občianskej spoločnosti a spravodajských médií a zatknutím viac ako 200 osôb od prijatia zákona o národnej bezpečnosti; naliehavo vyzýva Čínsku ľudovú republiku a Hongkong, aby zrušili zákon o národnej bezpečnosti a nariadenie o ochrane národnej bezpečnosti;
2. naliehavo vyzýva hongkonskú vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila Andyho Liho, Josepha Johna, Jimmyho Laia, Koka Csz-luna a všetkých ostatných prodemokratických zástupcov a aktivistov zadržiavaných za uplatňovanie svojich slobôd a demokratických práv a aby stiahla všetky obvinenia proti nim;
3. upozorňuje na to, že nariadenie o ochrane národnej bezpečnosti oslabuje slobodu tlače; vyzýva orgány, aby prestali obťažovať a stíhať novinárov;
4. je znepokojený tým, že nariadenie o ochrane národnej bezpečnosti má výrazný vplyv na prácu kancelárie EÚ a generálnych konzulátov členských štátov a občanov, organizácií a spoločností EÚ v Hongkongu;
5. naliehavo vyzýva Radu, aby zrevidovala svoje závery z roku 2020 o Hongkongu a prijala sankcie v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv voči najvyššiemu predstaviteľovi Johnovi Leeovi a všetkým úradníkom Hongkongu a Čínskej ľudovej republiky zodpovedným za potláčanie slobôd v Hongkongu;
6. odsudzuje obštrukcie monitorovania súdnych procesov a zdôrazňuje, že prioritou je primeraná podpora príslušného pozorovania súdnych procesov a monitorovania ľudských práv a podávanie správ o nich vrátane zriadenia kontaktných miest pre obhajcov ľudských práv v koordinácii s podobne zmýšľajúcimi partnermi;
7. vyjadruje znepokojenie nad extrateritorialitou a retroaktivitou nariadenia o ochrane národnej bezpečnosti, ktoré sa uplatňuje na celom svete; odsudzuje útoky na hongkonskú diaspóru v EÚ a na politikov a verejných činiteľov kritických voči Pekingu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pozastavili zmluvy o vydávaní osôb s Čínskou ľudovou republikou a Hongkongom a aby zaviedli systémy záchrany pre ohrozených hongkonských aktivistov a novinárov;
8. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie inštitúciám EÚ, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky a najvyššiemu predstaviteľovi a legislatívnej rade Hongkongu, ako aj kancelárii EÚ v Hongkongu.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o uzavretí dohody medzi Európskym parlamentom, Radou, Európskou komisiou, Súdnym dvorom Európskej únie, Európskou centrálnou bankou, Európskym dvorom audítorov, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Európskym výborom regiónov, ktorou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy týkajúce sa členov inštitúcií a poradných orgánov uvedených v článku 13 Zmluvy o Európskej únii (2024/2008(ACI))
– so zreteľom na rozhodnutia Konferencie predsedov zo 14. a 19. marca 2024, ktorými sa schvaľuje návrh medziinštitucionálnej dohody, ktorou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy týkajúce sa členov inštitúcií a poradných orgánov uvedených v článku 13 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na návrh dohody medzi Európskym parlamentom, Radou, Európskou komisiou, Súdnym dvorom Európskej únie, Európskou centrálnou bankou, Európskym dvorom audítorov, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Európskym výborom regiónov, ktorou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy týkajúce sa členov inštitúcií a poradných orgánov uvedených v článku 13 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „dohoda“),
– so zreteľom na článok 13 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na článok 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2023 o návrhu na zriadenie medziinštitucionálneho etického orgánu a jeho prílohy (COM(2023)0311),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 o posilnení transparentnosti a integrity v inštitúciách EÚ zriadením nezávislého etického orgánu EÚ(1),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2022 o podozreniach z korupcie zo strany Kataru a širšej potrebe transparentnosti a zodpovednosti v európskych inštitúciách(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2023 o zriadení nezávislého etického orgánu EÚ(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2023 o nadviazaní na opatrenia požadované Európskym parlamentom s cieľom posilniť integritu európskych inštitúcií(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2023 o zriadení nezávislého etického orgánu EÚ(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júla 2023 o odporúčaniach na reformu pravidiel Európskeho parlamentu týkajúcich sa transparentnosti, integrity, vyvodzovania zodpovednosti a boja proti korupcii(6),
– so zreteľom na článok 148 ods. 1 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0181/2024),
A. keďže nezávislosť, transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií EÚ sú mimoriadne dôležité pre ich demokratickú legitimitu a pre posilnenie dôvery občanov; keďže Európsky parlament dnes patrí medzi najtransparentnejšie zákonodarné orgány na svete;
B. keďže treba riešiť nedostatky vyplývajúce zo súčasného etického rámca, ktorý je v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ nekonzistentný, s rôznymi pravidlami, postupmi a úrovňami presadzovania;
C. keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. septembra 2021(7) a vo svojich následných uzneseniach zo 16. februára 2023(8) a 12. júla 2023(9) navrhol zriadiť ambiciózny, skutočný a nezávislý etický orgán;
D. keďže Komisia 8. júna 2023 predložila svoj návrh na zriadenie medziinštitucionálneho etického orgánu, pričom navrhla normalizačný orgán; keďže uvedený návrh Komisie zďaleka nedosahuje ambície uvedené v uzneseniach Európskeho parlamentu, pričom chýba najmä kapacita na preskúmanie jednotlivých prípadov a možných porušení etických pravidiel a na odporučenie sankcií;
E. keďže uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2023(10) a z 12. júla 2023(11) slúžili ako mandát Európskeho parlamentu na rokovania;
F. keďže medziinštitucionálny etický orgán prispeje k posilneniu dôvery v inštitúcie EÚ a ich demokratickej legitimity, ako aj k budovaniu inštitucionálnej kultúry založenej na najvyšších etických normách;
G. keďže súčasné etické pravidlá Európskeho parlamentu v jeho rokovacom poriadku stanovujú mnoho štandardizovaných písomných vyhlásení vrátane vyhlásení o súkromných záujmoch, majetkových priznaní, vyhlásení o vedomí o konflikte záujmov pre funkcionárov, spravodajcov, tieňových spravodajcov a účastníkov oficiálnej delegácie alebo medziinštitucionálnych rokovaní, vyhlásení o plánovaných stretnutiach so zástupcami záujmových skupín, a to aj v prípadoch, keď sú delegované na ich asistentov, vyhlásení o príspevkoch spravodajcov k ich spisom, vyhlásení o účasti na podujatiach organizovaných tretími stranami, vyhlásení o daroch a vyhlásení medziskupín alebo neoficiálnych zoskupení o vonkajšej finančnej podpore;
1. víta dohodu, ktorá umožňuje vypracovanie prísnych spoločných etických noriem a výmenu najlepších postupov, ako aj preskúmanie jednotlivých prípadov nezávislými expertmi na žiadosť inštitúcie alebo poradného orgánu, ktorý je zmluvnou stranou dohody v súvislosti s akýmkoľvek vyhlásením ich členov;
2. zdôrazňuje skutočnosť, že konečnú rozhodovaciu právomoc v oblasti vykonávania majú aj naďalej príslušné orgány inštitúcií alebo orgánov; konštatuje, že každá konzultácia s nezávislými expertmi o konkrétnom prípade sa v súvislosti s jej vlastnými členmi začína žiadosťou zmluvnej strany dohody v súlade s jej vnútornými pravidlami; zdôrazňuje, že vyhlásenia o finančných záujmoch dezignovaných komisárov by sa ako prípady na vysokej úrovni presahujúce záujmy dotknutej inštitúcie mali spravidla podrobiť skúmaniu nezávislých expertov;
3. opätovne však pripomína, že Európsky parlament je aj naďalej plne odhodlaný vytvoriť nezávislý etický orgán, ktorý by bol schopný vykonávať vyšetrovania z vlastnej iniciatívy a vydávať odporúčania týkajúce sa sankcií pre zodpovedné orgány zúčastnených inštitúcií alebo orgánov, zložený z nezávislých odborníkov ako riadnych členov, ktorý by sa vzťahoval na členov inštitúcií a orgánov EÚ pred, počas a po skončení ich funkčného obdobia alebo služby, ako aj na zamestnancov, ako sa predpokladá v uznesení Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2021(12) a ako sa opakuje v jeho uzneseniach zo 16. februára 2023(13) a z 12. júla 2023(14);
4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada sa rozhodla nepristúpiť k dohode;
5. vyjadruje poľutovanie nad neochotou Rady rozšíriť rozsah pôsobnosti dohody aspoň na zástupcov na ministerskej úrovni členského štátu, ktorý predsedá Rade, čo zdôvodňuje tým, že v zmluvách neexistuje právny základ na prijatie spoločných minimálnych noriem vzťahujúcich sa na zástupcov členských štátov; zaväzuje sa využiť prvé preskúmanie dohody na odstránenie tejto právnej medzery a medzitým vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady, aby dobrovoľne uplatňovali jej ustanovenia; zastáva názor, že členovia Rady, podobne ako poslanci Európskeho parlamentu, by mohli byť viazaní pravidlami stanovenými Radou na základe jej právomoci samoorganizácie, ktoré by boli v prípade rozporu s vnútroštátnymi pravidlami rozhodujúce; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zástupcovia členských štátov zhromaždení v Rade konajú pri prijímaní právnych aktov EÚ ako členovia Rady; zaväzuje sa požiadať o právne vysvetlenie, či by Rada mohla zaväzovať svojich členov na základe spoločných minimálnych noriem;
6. zastáva názor, že poskytnuté zdroje musia umožniť riadne fungovanie samotného medziinštitucionálneho orgánu pre etické normy (ďalej len „orgán pre etické normy“) zloženého z jedného zástupcu každej zmluvnej strany dohody a piatich nezávislých expertov, ktorí pomáhajú inštitucionálnym zástupcom a pripájajú sa k orgánu pre etické normy ako pozorovatelia a musia im zabezpečiť všetku potrebnú podporu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa článku 17 dohody má všetky náklady vyplývajúce z konzultácií s nezávislými expertmi hradiť žiadajúca strana, keďže by to mohlo viesť k obmedzeniu počtu takýchto konzultácií;
7. domnieva sa, že nezávislí experti, ktorí majú byť menovaní na základe konsenzu zmluvných strán dohody, musia mať odborné skúsenosti najmä v oblasti etiky, integrity a transparentnosti a musia spĺňať požiadavky uvedené v článku 5 ods. 2 dohody, pokiaľ ide o bezchybné profesionálne správanie a odborné skúsenosti vo vysokých funkciách v európskych, vnútroštátnych alebo medzinárodných verejných organizáciách;
8. zdôrazňuje, že nezávislí experti plnia zásadnú úlohu pri skúmaní jednotlivých prípadov na žiadosť zmluvnej strany dohody; domnieva sa, že na účely vypracovania alebo aktualizácie etických noriem by bolo veľmi prospešné, keby každá strana zaslala nezávislým expertom malú náhodnú vzorku prípadov;
9. domnieva sa, že orgán pre etické normy by sa mal opierať o existujúce právomoci inštitúcií žiadať svojich členov o informácie alebo o súhlas vnútroštátnych orgánov s poskytovaním informácií; domnieva sa, že nezávislí experti by mali mať možnosť vymieňať si informácie s vnútroštátnymi orgánmi, ak to potrebujú na plnenie svojich úloh, pričom by mali s týmito informáciami zaobchádzať rovnako dôverne ako orgán, ktorý ich poskytol; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nezávislí experti by mali mať prístup k administratívnym dokumentom zúčastnených strán, najmä strany, ktorá s nimi prípad konzultuje, aby mohli vykonať riadne odôvodnené a zdokumentované posúdenie;
10. poznamenáva, že nezávislí experti by mali zo svojich radov vymenovať predsedu; zastáva názor, že nezávislí experti by mali mať pri organizovaní svojej práce, ako aj pri zvolávaní svojich vlastných schôdzí úplnú autonómnosť;
11. domnieva sa, že inštitúcia alebo poradný orgán by mali zverejniť odôvodnené odporúčanie nezávislých expertov bez toho, aby boli dotknuté všeobecné nariadenie o ochrane údajov a osobné práva, spolu s rozhodnutím príslušného orgánu, ktorý by mal poskytnúť vysvetlenie, ak sa odporúčania nedodržia v plnom rozsahu;
12. vyzýva orgán pre etické normy, aby išiel príkladom v oblasti transparentnosti tým, že bude zverejňovať všetky odporúčania, výročné správy, rozhodnutia a záznamy o výdavkoch v strojovo čitateľnom otvorenom formáte, aby boli k dispozícii všetkým občanom, a to v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov, a to vrátane písomného stanoviska nezávislých expertov k vlastnému posúdeniu inštitúcií v súlade s článkom 10 dohody a anonymizovaného a súhrnného ročného vyúčtovania za každý rok, v ktorom v súhrnnej a anonymizovanej forme zhrnie konzultácie a otázky predložené stranami a opatrenia prijaté v nadväznosti na ne v súlade s článkom 7 ods. 4 dohody; zdôrazňuje význam primeranej ochrany súkromia dotknutých osôb a prezumpcie neviny; vyzýva zmluvné strany dohody, aby vypracovali spoločné usmernenia pre konzultácie s nezávislými expertmi a zverejňovanie ich odporúčaní;
13. domnieva sa, že na to, aby bol orgán pre etické normy plne efektívny, by mal spájať funkcie existujúcich orgánov zodpovedných za etiku, a preto by sa v prípadoch, ktoré si vyžadujú osobitné posúdenie, alebo na účely vypracovania či aktualizácie etickej normy mala každá zúčastnená strana poradiť s nezávislými expertmi;
14. zdôrazňuje, že je potrebné vymedziť, ako sa určí mandát podpredsedu zastupujúceho Európsky parlament v orgáne pre etické normy, a zaviesť príslušné mechanizmy zodpovednosti;
15. považuje za potrebné objasniť, kto bude náhradníkom Európskeho parlamentu v orgáne pre etické normy;
16. domnieva sa, že Výbor pre ústavné veci by mal zohrávať úlohu pri určovaní mandátu podpredsedu zastupujúceho Európsky parlament v orgáne pre etické normy, ako aj pri braní na zodpovednosť podpredsedu a náhradníka; považuje za mimoriadne dôležité, aby poslanci Európskeho parlamentu mali možnosť vyjadriť sa k vypracovaniu noriem, ktoré budú pre nich záväzné;
17. je naďalej odhodlaný konštruktívne sa zapájať do preskúmania dohody, ktoré sa má vykonať tri roky po nadobudnutí jej platnosti s cieľom zlepšiť a posilniť orgán pre etické normy, ako sa stanovuje v článku 21 dohody;
18. pripomína svoje stanovisko, že orgán pre etické normy by mal mať možnosť z vlastnej iniciatívy vyšetrovať údajné porušenia etických pravidiel úradníkmi a zamestnancami inštitúcií EÚ a vykonávať vyšetrovania na mieste a na základe záznamov s využitím informácií, ktoré zhromaždil alebo ktoré získal od tretích strán;
19. schvaľuje uzavretie dohody uvedenej v prílohe;
20. poveruje svoju predsedníčku, aby podpísala dohodu spolu s predsedom Rady, predsedom Komisie, predsedom Súdneho dvora Európskej únie, prezidentom Európskej centrálnej banky, predsedom Dvora audítorov, predsedom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a predsedom Výboru regiónov a aby zabezpečila jej uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;
21. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto rozhodnutie vrátane jeho prílohy všetkým zmluvným stranám dohody pre informáciu.
PRÍLOHA
DOHODA MEDZI EURÓPSKYM PARLAMENTOM, RADOU EURÓPSKEJ ÚNIE, EURÓPSKOU KOMISIOU, SÚDNYM DVOROM EURÓPSKEJ ÚNIE, EURÓPSKOU CENTRÁLNOU BANKOU, EURÓPSKYM DVOROM AUDÍTOROV, EURÓPSKYM HOSPODÁRSKYM A SOCIÁLNYM VÝBOROM A EURÓPSKYM VÝBOROM REGIÓNOV, KTOROU SA ZRIAĎUJE MEDZIINŠTITUCIONÁLNY ORGÁN PRE ETICKÉ NORMY TÝKAJÚCE SA ČLENOV INŠTITÚCIÍ A PORADNÝCH ORGÁNOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 13 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII
(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá medziinštitucionálnej dohode uverejnenej v Ú. v. EÚ L 2024/1365, 17.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_interinstit/2024/1365/oj.)
– so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(2), a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa v tejto súvislosti dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia(3), ako aj na súvisiace jednostranné vyhlásenia(4),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(5),
– so zreteľom na predbežnú správu z 3. októbra 2023 o návrhu revízie viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 v polovici trvania(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2022 o zvýšení viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027: odolný rozpočet EÚ pripravený na nové výzvy(7),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2024/765 z 29. februára 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(8) (revízia VFR),
– so zreteľom na návrh Komisie zo 16. mája 2022 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(9),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie(10),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2023 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2024(11),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. októbra 2023 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2024(12),
– so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2024(13) a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodol Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,
– so zreteľom na správu generálneho tajomníka v súvislosti s vypracovaním predbežného návrhu odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2025, ktorú odovzdal Predsedníctvu,
– so zreteľom na predbežný návrh odhadu rozpočtu, ktorý vypracovalo Predsedníctvo 11. marca 2024 v súlade s článkom 25 ods. 7 a článkom 102 ods. 1 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na návrh odhadu rozpočtu, ktorý vypracoval Výbor pre rozpočet v súlade s článkom 102 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– zo zreteľom na článok 102 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0180/2024),
A. keďže rozpočet, ktorý 26. februára 2024 navrhol generálny tajomník na účely predbežného návrhu odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2025, predstavuje 2 507 233 329 EUR a zvýšenie o 5,21 % alebo 124 132 017 EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2024;
B. keďže Komisia vo svojej (predbežnej) prognóze zo zimy 2024 predpokladá, že miera inflácie v EÚ dosiahne 3 % v roku 2024 a 2,5 % v roku 2025; keďže úroveň výdavkov v okruhu 7 VFR na roky 2021 – 2027 vychádza z ročného zvýšenia o 2 %;
C. keďže dôveryhodnosť Európskeho parlamentu závisí od jeho schopnosti plniť svoju hlavnú rozpočtovú, legislatívnu a kontrolnú prácu na najvyššej úrovni a zároveň slúžiť ako príklad pre ostatné inštitúcie EÚ, aby plánovali a vynakladali svoje výdavky obozretne a efektívne a aby zohľadňovali aktuálnu hospodársku realitu;
D. keďže rok 2025 bude prvým celým rokom po voľbách, a preto sa obnoví bežné tempo hlavných politických a podporných činností;
E. keďže Európsky parlament dokončil svoj hĺbkový reformný proces, ktorý sa začal minulý rok s cieľom na jednej strane preskúmať svoje vnútorné pracovné metódy, čím sa zefektívni parlamentná práca, a na druhej strane posilniť svoju inštitucionálnu úlohu vedúcu k lepšiemu fungovaniu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu, ako zložky rozpočtového orgánu a ako orgánu udeľujúceho absolutórium a k zvýšeniu jeho schopnosti vykonávať demokratický dohľad;
Všeobecný rámec
1. vyjadruje znepokojenie nad situáciou týkajúcou sa okruhu 7 v súčasnom VFR; pripomína, že dané obmedzenia sú výsledkom škrtov, ktoré Rada uplatnila na už aj tak veľmi nízky pôvodný návrh Komisie pri schvaľovaní súčasného VFR na roky 2021 – 2027; vyjadruje poľutovanie nad nesúhlasom Rady s návrhom Komisie zvýšiť strop okruhu 7 v revízii VFR od roku 2024; upozorňuje, že v revízii VFR sa nevyriešila otázka stropu okruhu 7; zdôrazňuje, že predpokladaná záporná rezerva na rok 2025 znamená, že sa na tento účel použijú osobitné nástroje v okruhu 7;
2. pripomína, že takmer dve tretiny rozpočtu tvoria štatutárne záväzky; pripomína, že Komisia v súlade so služobným poriadkom a so štatútom poslancov Európskeho parlamentu v súčasnosti odhaduje indexáciu platov na júl 2024 na úrovni 5,3 %, na apríl 2025 na úrovni 0,6 % a na júl 2025 na úrovni 3,7 %; konštatuje, že rozpočet na rok 2024 zahŕňa indexáciu platov vo výške 3,4 % od júla 2024; konštatuje, že Výbor pre rozpočet bude monitorovať oficiálne predpokladaný vývoj indexácie platov;
3. schvaľuje dohodu dosiahnutú v zmierovacom postupe medzi Predsedníctvom a Výborom pre rozpočet 9. apríla 2024 o stanovení zvýšenia oproti rozpočtu na rok 2024 o 4,87 %, čo zodpovedá celkovej úrovni odhadu rozpočtu vo výške 2 499 233 329 EUR na rok 2025, a o zodpovedajúcom znížení navrhovaných rozpočtových prostriedkov o celkovú sumu 11 000 000 EUR v týchto rozpočtových riadkoch:
2 0 0 0 – Nájom, 2 0 0 7 – Výstavba budov a úprava priestorov, 2 3 9 0 – EMAS a činnosti v oblasti udržateľnosti vrátane propagácie a systém kompenzácie emisií CO2 Európskeho parlamentu, 3 2 4 2 – Výdavky na publikovanie, informovanie verejnosti a účasť na verejných podujatiach, 3 2 4 3 – Návštevnícke centrá Európskeho parlamentu, 10 1 – Rezerva na nepredvídané výdavky;
okrem toho sa rozhodol zvýšiť úroveň výdavkov z predbežného návrhu odhadu rozpočtu, ktorý schválilo Predsedníctvo 11. marca 2024, o 3 000 000 EUR a zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť navrhované rozpočtové prostriedky v týchto rozpočtových riadkoch:
3 2 4 4 — Organizovanie a prijímanie skupín návštevníkov, program Euroscola a pozývanie mienkotvorcov z tretích krajín; 4 0 3 — Financovanie európskych politických nadácií;
4. konštatuje, že zo zvýšenia o 116 miliónov EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2024 predstavujú 98 miliónov EUR štatutárne záväzky, najmä na indexáciu platov zamestnancov (54,7 milióna EUR) a výdavky súvisiace s asistentskou výpomocou (33,2 milióna EUR); konštatuje, že zvýšenie iných ako štatutárnych výdavkov medzi rokmi 2024 a 2025 nepresahuje 2 %;
5. konštatuje, že Európsky parlament nepožaduje žiadne dodatočné pracovné miesta na rok 2025;
6. konštatuje, že 98 stálych pracovných miest vytvorených v rozpočte na rok 2023 s cieľom uľahčiť uplatňovanie článku 29 ods. 4 služobného poriadku bolo v pláne pracovných miest na rok 2025 zrušených;
Skupiny návštevníkov a centrá Europa Experience
7. pripomína, že skupiny návštevníkov na všetkých pracoviskách Európskeho parlamentu predstavujú pre poslancov dôležitý nástroj na nadväzovanie kontaktov s voličmi a na ukážku ich parlamentnej práce voličom; zdôrazňuje, že skupiny návštevníkov prispievajú k propagácii úlohy Európskeho parlamentu medzi voličmi v celej EÚ;
8. so znepokojením berie na vedomie rastúce ťažkosti pri organizovaní takýchto návštev z dôvodu finančných obmedzení súčasného rozpočtu, najmä pre poslancov z členských štátov, ktoré sú geograficky vzdialené od Bruselu a Štrasburgu; požaduje dostatočné finančné prostriedky na pokrytie výdavkov spojených s cestovaním a ubytovaním, pričom sa zohľadní miera inflácie a ceny, a to v krajinách pôvodu skupín návštevníkov, ako aj v Bruseli a Štrasburgu; domnieva sa, že na riešenie bežných podmienok je potrebné zvýšenie prostriedkov pridelených na osobu o 10 %; vyzýva generálneho tajomníka, aby kvestorom čo najskôr navrhol zvýšenie stropov na pokryté náklady s cieľom aj ďalej poskytovať a zvyšovať podporu poslancom pri umožňovaní skupinových návštev v Európskom parlamente;
9. so znepokojením berie na vedomie vnútorné pravidlá upravujúce skupiny návštevníkov poslancov Európskeho parlamentu, z ktorých vyplýva, že za určitých okolností musia akreditovaní asistenti poslancov vynaložiť 30 % počiatočných nákladov; zdôrazňuje nerealizovateľnosť týchto pravidiel a finančnú záťaž, ktorú to predstavuje pre akreditovaných asistentov poslancov; vyzýva Predsedníctvo, aby preskúmalo a aktualizovalo svoje existujúce pravidlá upravujúce návštevy s cieľom prekonať ťažkosti pri plánovaní a organizovaní návštev;
10. pripomína rozhodnutie Predsedníctva z 25. novembra 2019 zriadiť centrá Europa Experience vo všetkých členských štátoch do konca roka 2024; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami v zriadení centier Europa Experience vo všetkých členských štátoch pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 a konštatuje, že v súčasnosti ich funguje len 12; uznáva, že k týmto oneskoreniam prispeli viaceré vonkajšie faktory vrátane nestálosti trhov s nehnuteľnosťami;
11. berie na vedomie, že v roku 2025 sa plánuje otvorenie piatich centier (v Aténach, Záhrebe, Haagu, Sofii a Budapešti); vyzýva na čo najskoršie zriadenie centier Europa Experience vo všetkých členských štátoch; pripomína, že centrá Europa Experience by mali všetkým občanom umožniť lepšie pochopiť fungovanie inštitúcií EÚ;
Infraštruktúra
12. berie na vedomie, že Výbor pre rozpočet schválil rozhodnutie Predsedníctva vykonať rozsiahlu renováciu budovy SPAAK v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 19. októbra 2022 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2023(14); zdôrazňuje, že súčasná budova má veľmi nízku energetickú hospodárnosť a chýba jej potrebná flexibilita, aby bola vhodná na daný účel; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal riadiť svoje portfólio budov z hľadiska energetickej účinnosti a udržateľnosti tak, aby dosiahol súlad s cieľmi Zelenej dohody; konštatuje, že renovácia povedie k výrazným každoročným úsporám a zníženiu emisií CO2 a pomôže splniť požiadavky revidovanej smernice o energetickej efektívnosti a smernice o energetickej hospodárnosti budov; pripomína Predsedníctvu, že pred prijatím každého významného rozhodnutia o otázkach súvisiacich s budovami a ich financovaním je vzhľadom na ich podstatný vplyv na rozpočet potrebná transparentnosť, riadne informovanie Výboru pre rozpočet a konzultácia s týmto výborom, čo zahŕňa prístup k vyčerpávajúcim podrobnostiam;
13. berie na vedomie, že v roku 2025 treba začať renovačné práce na budove TREVES II s cieľom zabezpečiť dočasné priestory pre zamestnancov, ktorí budú vysťahovaní počas renovácie budovy SPAAK;
14. víta politiku Európskeho parlamentu zameranú na zabezpečenie plne nezávislého využívania budov Európskeho parlamentu osobami so zdravotným postihnutím a podporuje ďalšie opatrenia a úpravy, ktoré budú v tejto súvislosti potrebné; uznáva potrebu zlepšiť prístup osôb so zdravotným postihnutím do rokovacej sály v Štrasburgu;
15. pripomína, že administratíva Európskeho parlamentu v súčasnosti pracuje na komplexnom prístupe k vymedzeniu dlhodobej politiky Európskeho parlamentu v oblasti budov, pričom zohľadňuje najmä environmentálne záväzky, náklady a rozpočtové obmedzenia, energetickú efektívnosť a nakladanie s odpadom v súlade s balíkom Fit for 55, a očakáva zverejnenie výsledkov; vyzýva na zohľadnenie pružných spôsobov práce, ktoré vznikli v dôsledku pandémie, pričom uznáva, že fyzická prítomnosť na politických rokovaniach, diskusiách alebo výmene názorov je pre tvorbu verejnej politiky aj naďalej účinnejšia;
16. berie na vedomie prax tzv. zberného presunu na konci roka s cieľom prispieť na stavebné projekty; berie na vedomie, že tento zberný presun sa uskutočňuje systematicky z tých istých kapitol, hláv a často presne tých istých rozpočtových riadkov; poznamenáva, že ročný zberný presun môže slúžiť aj na iné účely ako na financovanie stavebných projektov;
17. víta pokračujúce úsilie a opatrenia, ktoré Európsky parlament zaviedol s cieľom znížiť svoju environmentálnu stopu; opakuje svoju plnú podporu cieľom Európskeho parlamentu v rámci systému environmentálneho manažérstva (ďalej len „EMAS“) na rok 2024; očakáva, že Európsky parlament dosiahne všetky ciele týkajúce sa kľúčových ukazovateľov výkonnosti EMAS do konca roka 2024 a pristúpi k prijatiu nových ambicióznych cieľov na nadchádzajúce roky; berie na vedomie najmä niekoľko úspechov v tejto súvislosti vrátane zníženia emisií uhlíka od roku 2006 o 44 %, zníženia používania papiera v porovnaní s rokom 2014 o 66 %, vysokej miery dochádzania zamestnancov do práce peši alebo na bicykli, výrazného zníženia používania plastov a úspešného zavádzania infraštruktúry na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, v dôsledku čoho Európsky parlament v roku 2023 vyprodukoval 458 MWh slnečnej energie;
18. berie na vedomie zvýšenie cien uhlíkových kreditov; poukazuje na to, že investície do energetickej efektívnosti sú dobrým spôsobom na získanie hodnoty za vynaložené peniaze; víta a podporuje investície do energie z obnoviteľných zdrojov a do postupného ukončenia používania fosílnych palív, najmä vzhľadom na energetickú krízu a geopolitický kontext, ako aj to, aby sa to odrazilo v ďalšej viacročnej stratégii v oblasti budov; konštatuje, že Európsky parlament inštaloval a naďalej inštaluje fotovoltické solárne panely s cieľom ďalej zvyšovať podiel energie z obnoviteľných zdrojov vyrábanej na mieste, aby dosiahol cieľ 25 %; pripomína, že takmer dve tretiny uhlíkovej stopy Európskeho parlamentu pochádzajú z prepravy ľudí; víta úsilie Európskeho parlamentu o zníženie emisií CO2 prostredníctvom prenajatých vlakov a vyzýva na zvýšenie ich dostupnosti s cieľom presunúť cestovanie medzi tromi pracoviskami do vlakov;
Iné otázky
19. pripomína prebiehajúci zápas, do ktorého sa EÚ zapája s cieľom chrániť európske hodnoty a zachovať integritu našich demokratických procesov; víta opatrenia prijaté Európskym parlamentom v záujme presadzovania týchto cieľov bojom proti dezinformáciám a manipulácii s informáciami; vyzýva GR COMM a styčné kancelárie Európskeho parlamentu, aby naďalej rozvíjali a vykonávali účinné stratégie na boj proti dezinformáciám a manipulácii s informáciami; zdôrazňuje, že jednou z najsilnejších zbraní proti dezinformáciám je pozitívna komunikácia o činnostiach Európskeho parlamentu založená na faktoch;
20. pripomína, že Európsky parlament dôrazne podporuje viacjazyčnosť a presadzuje práva národnostných, regionálnych a jazykových menšín; domnieva sa, že Európsky parlament môže aktívne prispievať k boju proti dezinformáciám rozšírením svojej komunikácie aj v jazykoch jazykových menšín a komunít, ak je to náležité; žiada Predsedníctvo, aby rozšírilo rozsah tvorby a šírenia komunikačných materiálov Európskeho parlamentu, ktoré sú v súlade s potrebami národnostných, regionálnych a jazykových menšín v členských štátoch, napríklad pre styčné kancelárie Európskeho parlamentu a centrá Europa Experience, a to ako spôsob boja proti akýmkoľvek pokusom využiť jazykové rozdiely na zabránenie súdržnosti; pripomína v tejto súvislosti úsilie, ktoré od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine vynaložili styčné kancelárie Európskeho parlamentu v pobaltských krajinách s cieľom poskytovať občanom informácie v ukrajinskom a ruskom jazyku s osobitným zameraním na boj proti ruským dezinformáciám a propagande, a nabáda na pokračovanie podpory a propagácie takýchto aktivít v ukrajinčine a ruštine; zdôrazňuje význam aktívnej účasti styčných kancelárií Európskeho parlamentu na vykonávaní práce Európskeho parlamentu týkajúcej sa občianskeho vzdelávania prostredníctvom viacerých programov zahŕňajúcich miestne komunity, školy a univerzity;
21. zdôrazňuje potenciál umelej inteligencie, pokiaľ ide o podporu poslancov pri výkone ich mandátu a pri rôznych činnostiach administratívy Európskeho parlamentu; víta, že projekty v oblasti umelej inteligencie sú už v štádiu prípravy na rok 2025;
22. podporuje oznámenie generálneho tajomníka vo Výbore pre rozpočet o znížení administratívnej záťaže a byrokracie pre poslancov a ich kancelárie a zároveň urýchlení digitalizácie procesov v rámci administratívy; zdôrazňuje, že investície do digitalizácie prinášajú návratnosť investícií v strednodobom horizonte a nemali by sa odkladať z dôvodu krátkodobých úspor nákladov;
23. vyzýva Európsky parlament, aby pokračoval v pravidelnom posudzovaní organizácie svojich personálnych potrieb s cieľom optimalizovať rozdelenie zamestnancov v rámci sekretariátu Európskeho parlamentu, a to najmä prerozdelením neobsadených pracovných miest medzi útvary s cieľom čo najviac zachovať stály počet zamestnancov; vyzýva generálneho tajomníka, aby posúdil riziká spojené s využívaním čoraz väčšieho počtu zmluvných zamestnancov vrátane nebezpečenstva vytvorenia dvojúrovňovej štruktúry zamestnancov v Európskom parlamente; trvá na tom, že kľúčové trvalé pracovné pozície a úlohy by mali vykonávať stáli zamestnanci;
24. zdôrazňuje, že zabezpečenie spravodlivej geografickej rovnováhy je dôležitou súčasťou vytvorenia skutočne európskej verejnej služby; poznamenáva, že Európsky parlament v priebehu rokov prijal v tejto súvislosti niekoľko opatrení; poznamenáva, že stále je čo zlepšovať; konštatuje, že Predsedníctvo vytvorilo právny rámec pre organizovanie výberových konaní podľa štátnej príslušnosti a rozhodlo sa zorganizovať prvé z týchto výberových konaní; zdôrazňuje, že výberové konania by mali byť vždy založené na kvalitách uchádzačov;
25. berie na vedomie už zavedený postup pre žiadosti používateľov z parlamentných orgánov o tlmočenie do medzinárodného posunkového jazyka na schôdzi; žiada generálneho tajomníka, aby pokračoval v skúmaní ďalších možností, ako sú nástroje prevodu reči na text a strojový preklad, pokiaľ ide o zásadu rovnakého prístupu pre všetkých občanov;
26. opakuje svoju žiadosť prijatú na plenárnej úrovni pri viacerých príležitostiach, aby Predsedníctvo začalo pracovať na revízii rokovacieho poriadku, ktorá poslancom umožní uplatňovať ich právo hlasovať na diaľku počas materskej alebo otcovskej dovolenky, počas dlhodobej choroby alebo v prípadoch vyššej moci, a to s využitím skúseností získaných počas pandémie, pokiaľ ide o technické aspekty tohto spôsobu hlasovania;
27. opakuje svoju výzvu Predsedníctvu, aby zaručilo, že všetky reštaurácie v Európskom parlamente budú dodržiavať normy kvality, efektívnosti a cenovej dostupnosti, a aby opätovne zaviedlo kontrolu prístupu pri vchodoch do samoobslužnej reštaurácie počas špičky; víta vykonávanie kontrol prístupu pri vchode do samoobslužnej reštaurácie v budove WEISS v Štrasburgu počas plenárnych schôdzí;
28. požaduje, aby sa prijal skutočný záväzok k uplatňovaniu zásady viacjazyčnosti;
29. opätovne vyzýva Konferenciu predsedov a Predsedníctvo, aby zrevidovali vykonávacie ustanovenia upravujúce činnosť delegácií a služobné cesty mimo EÚ; zdôrazňuje, že pri takejto revízii by sa mala zvážiť možnosť, aby akreditovaní asistenti poslancov mohli za určitých podmienok sprevádzať poslancov v oficiálnych delegáciách Európskeho parlamentu a na služobných cestách; zdôrazňuje, že táto zmena by neviedla k žiadnej zmene finančného krytia a bola by rozpočtovo neutrálna;
30. očakáva, že požiadavky, ktoré odhlasovalo plénum, sa budú vykonávať ako vysoká priorita;
o o o
31. schvaľuje odhad rozpočtu na rozpočtový rok 2025;
32. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie a odhad rozpočtu Rade a Komisii.
Návrh opravného rozpočtu č. 1/2024: Zmeny rozpočtu na rok 2024, ktoré je potrebné vykonať z dôvodu revízie VFR
144k
50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2024 na rozpočtový rok 2024: Zmeny rozpočtu na rok 2024, ktoré je potrebné vykonať z dôvodu revízie VFR (07432/2024 – C9-0048/2024 – 2024/0056(BUD))
– so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1), a najmä na jeho článok 44,
– so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2024 prijatý s konečnou platnosťou 22. novembra 2023(2),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2024/765 z 29. februára 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(3),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 z 29. februára 2024, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu(4),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/795 z 29. februára 2024, ktorým sa zriaďuje Platforma strategických technológií pre Európu („platforma STEP“) a mení sa smernica 2003/87/ES a nariadenia (EÚ) 2021/1058, (EÚ) 2021/1056, (EÚ) 2021/1057, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) 2021/1060, (EÚ) 2021/523, (EÚ) 2021/695, (EÚ) 2021/697 a (EÚ) 2021/241(5),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (ďalej len „nariadenie o VFR“)(6),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(7),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(8),
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 8. novembra 2023, ktorým sa zriaďuje nástroj na podporu reforiem a rastu na západnom Balkáne (COM(2023)0692),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2024 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027(9),
– so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 1/2024, ktorý Komisia prijala 29. februára 2024 (COM(2024)0080),
– so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2024, ktorú prijala Rada 19. marca 2024 a postúpila Európskemu parlamentu 21. marca 2024 (07432/2024 – C9-0048/2024),
– so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0174/2024),
A. keďže v spoločnom vyhlásení pripojenom k dohode o všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2024 Európsky parlament a Rada vyzvali Komisiu, aby hneď po schválení revízie nariadenia o VFR navrhla opravný rozpočet s cieľom zosúladiť rozpočet na rok 2024 so zrevidovaným nariadením o VFR, a zaviazali sa, že návrh opravného rozpočtu zvážia bez zbytočného odkladu so zreteľom na naliehavosť tejto záležitosti;
B. keďže návrh opravného rozpočtu č. 1/2024 sa preto zameriava na zahrnutie potrebných zmien, ktoré vyplývajú z nedávno dohodnutej revízie VFR, do rozpočtu na rok 2024; keďže v návrhu opravného rozpočtu č. 1/2024 sa zvyšujú výdavky o 5 833,7 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a o 4 143,6 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch;
C. keďže návrh opravného rozpočtu č. 1/2024 obsahuje okrem zmien vyplývajúcich z revízie VFR aj zmeny rozpočtových poznámok k podporným výdavkom v rámci programu Digitálna Európa, aby bolo možné pokryť náklady na externých zamestnancov potrebných pre Úrad pre umelú inteligenciu, ktorý sa má zriadiť v súlade s nedávno schváleným aktom o umelej inteligencii;
1. víta návrh opravného rozpočtu č. 1/2024, ktorý obsahuje významné zvýšenia navrhnuté Európskym parlamentom v jeho čítaní rozpočtu, ktoré nebolo možné zahrnúť do rozpočtu na rok 2024 z dôvodu oneskorení pri prijímaní revidovaného nariadenia o VFR;
2. zdôrazňuje, že rozpočet Únie na rok 2024 bude po prijatí návrhu opravného rozpočtu č. 1/2024 vhodnejší na daný účel, flexibilnejší a lepšie pripravený na riešenie výziev, ktorým čelí Únia;
3. víta návrh mobilizovať 4,8 miliardy EUR z novovytvorenej rezervy pre Ukrajinu, aby bolo možné vyplácať Ukrajine granty; pripomína, že vyplácanie úverov si nevyžaduje opravný rozpočet, a preto Únia už poskytuje podporu ukrajinskej vláde, aby mohla zachovať základné služby; zdôrazňuje, že finančná podpora založená na grantoch a úveroch, ktoré sa poskytujú z Nástroja pre Ukrajinu, pomôže udržať fungovanie štátu a základných služieb a zároveň Ukrajinu podporí na jej ceste k rekonštrukcii, obnove, reformám a členstvu v Únii;
4. zdôrazňuje, že rozpočtová nomenklatúra Nástroja pre Ukrajinu, ktorá sa zaviedla návrhom opravného rozpočtu č. 1/2024, pomôže zabezpečiť, aby rozpočtový orgán mohol vykonávať riadnu kontrolu výdavkov; víta, že do nástroja sa začleňujú platby vo forme bonifikácie úrokov v súvislosti s makrofinančnou pomocou poskytnutou Ukrajine v roku 2022, čím sa zníži tlak v okruhu 6 (Susedstvo a svet), najmä v rezerve Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa;
5. pripomína, že bonifikáciu úrokov v prípade úverov poskytovaných v rámci makrofinančnej pomoci+ Ukrajine majú pokryť členské štáty; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ešte stále nie sú uzavreté tri dohody o národnom príspevku; zdôrazňuje, že zahrnutie 5 miliónov EUR do rozpočtu na rok 2024 bolo predbežné pod podmienkou, že sa nájde alternatívne riešenie financovania v súlade s jednostrannými vyhláseniami Komisie a Európskeho parlamentu, ktoré sú pripojené k dohode o rozpočte na rok 2024; očakáva preto, že týchto 5 miliónov EUR sa odpočíta z príslušného riadku v nadchádzajúcom návrhu opravného rozpočtu na rok 2024;
6. víta zvýšenie prostriedkov pre Európsky obranný fond o 376 miliónov EUR v roku 2024 v dôsledku nariadenia o Platforme strategických technológií pre Európu (ďalej len „STEP“)(10); konštatuje, že na rozdiel od legislatívneho finančného výkazu pripojeného k návrhu na zriadenie platformy STEP sa Komisia teraz domnieva, že v roku 2024 nebudú potrebné žiadne dodatočné platobné rozpočtové prostriedky; vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala platobné potreby;
7. konštatuje, že Komisia predložila 5. marca 2024 návrh na zriadenie nového obranného programu – európskeho programu investícií do obrany – na obdobie rokov 2025 – 2027, pričom z Európskeho obranného fondu sa má presunúť 1,5 miliardy EUR, čo presne zodpovedá sume zvýšenia prostriedkov Európskeho obranného fondu dohodnutej v rámci platformy STEP; opakuje svoju dlhodobú pozíciu, že nové priority politiky si vyžadujú nové finančné prostriedky; trvá na tom, aby sa dodatočné zdroje pridelené na Európsky obranný fond na zvyšok obdobia VFR použili na plnenie cieľov platformy STEP podľa dohody spoluzákonodarcov;
8. víta dodatočnú sumu 500 miliónov EUR pre západný Balkán, ktorá je zapísaná v rezerve, kým sa neprijme navrhované nariadenie o zriadení Nástroja na podporu reforiem a rastu na západnom Balkáne; poukazuje na to, že nomenklatúru uvedenú v návrhu opravného rozpočtu č. 1/2024 nepovažuje za vhodnú na daný účel a má v úmysle spolu s Radou preskúmať nomenklatúru v rámci rozpočtového postupu na rok 2025 s cieľom zabezpečiť primeranú politickú a rozpočtovú kontrolu;
9. konštatuje, že z celkovej sumy 3,1 miliardy EUR na zvýšenie prostriedkov v okruhu 6 v rokoch 2024 až 2027, ktorá bolo schválená v rámci revízie VFR, sa do návrhu opravného rozpočtu č. 1/2024 zahrnulo len 500 miliónov EUR; ďalej poukazuje na to, že sa nezahrnuli plánované presuny finančných prostriedkov v rámci tohto okruhu; opakuje svoju žiadosť Komisii, aby rozpočtovému orgánu poskytla podrobné informácie o tom, ako plánuje riadiť všetky zmeny v programoch a osobitných nástrojoch, ktoré vyplývajú z revízie VFR;
10. víta skutočnosť, že Únia bude schopná lepšie reagovať na krízy v dôsledku zvýšeného financovania v prípade prírodných katastrof a iných núdzových situácií, ktoré je stanovené v návrhu opravného rozpočtu č. 1/2024; konštatuje, že návrh opravného rozpočtu č. 1/2024 vytvára nové riadky v súlade s rozhodnutím rozdeliť rezervu na solidaritu a núdzovú pomoc na dve časti – európsku rezervu na solidaritu určenú na prírodné katastrofy a núdzové situácie v oblasti verejného zdravia v rámci Únie a v pristupujúcich krajinách a rezervu na núdzovú pomoc určenú na rýchlu reakciu na núdzové situácie v Únii aj mimo nej; domnieva sa, že nová štruktúra uľahčí riadenie finančných prostriedkov, a pripomína význam rýchleho spracovania žiadostí v rámci Fondu solidarity Európskej únie a včasnej mobilizácie dvoch rezerv s cieľom zabezpečiť rýchle vyplatenie finančných prostriedkov;
11. pripomína, že humanitárna pomoc Ukrajine nie je krytá Nástrojom pre Ukrajinu, a s istotou očakáva, že potreby na celom svete zostanú vysoké a pravdepodobne sa budú v roku 2024 ďalej zvyšovať v situácii, keď je humanitárna pomoc nedostatočne financovaná; vzhľadom na plnenie rozpočtu v minulých rokoch vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala potreby v oblasti humanitárnej pomoci a rozpočtovému orgánu včas navrhla potrebné opatrenia; v tejto súvislosti pripomína, že prostriedky nástroja flexibility na rok 2024 sa v rámci revízie VFR zvýšili približne o 500 miliónov EUR;
12. konštatuje, že prostriedky pridelené pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), na rok 2024 sa v súlade s revidovaným nariadením o VFR znižujú na 33,8 milióna EUR; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie EGF, a vyzýva všetky inštitúcie, aby prijali nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že bude možné vyhovieť všetkým odôvodneným žiadostiam o podporu z EGF ako prejav solidarity Únie;
13. berie na vedomie zmeny rozpočtových poznámok, ktoré majú umožniť, aby sa v rámci programu Digitálna Európa financovali náklady na prijímanie zmluvných zamestnancov na Úrad pre umelú inteligenciu zriadený podľa nedávno dohodnutého aktu o umelej inteligencii; zdôrazňuje, že takéto riešenie je potrebné len z dôvodu nedostatočných zdrojov v okruhu 7 (Administratíva), politiky Komisie zameranej na stabilný počet zamestnancov, ktorú zaviedla sama Komisia, a odmietnutia Rady riešiť otázku administratívnych výdavkov v rámci revízie VFR; trvá na tom, že pokrytie nákladov na zamestnancov nového úradu týmto spôsobom je prijateľné iba ako dočasné riešenie a nepredstavuje precedens, že v rámci okruhu 7 treba nájsť dlhodobé štrukturálne riešenie nad rámec súčasného VFR a že výdavky v rámci okruhu 7 sa musia stanoviť na úrovni, ktorá zaručí, že Únia bude mať účinnú a efektívnu administratívu;
14. pripomína, že Komisia v liste o vykonateľnosti, v ktorom sa posudzujú príslušné čítania rozpočtu na rok 2024 v Európskom parlamente a Rade, uviedla, že rozpočtové poznámky by mali „vo všeobecnosti [...] odrážať právny základ a preskúmať sa len v prípade potreby, aby sa zohľadnili zmeny v uplatniteľných právnych základoch,“ a že „by [sa v nich] nemali navrhovať žiadne zmeny a úpravy všeobecných a špecifických cieľov alebo akcií programu, ktoré nie sú výslovne uvedené v základných aktoch“; očakáva, že vzhľadom na zjavnú flexibilitu, s akou Komisia pristupuje k zmenám poznámok k programu Digitálna Európa s cieľom zohľadniť prijímanie externých zamestnancov, ktoré nesúvisí s vykonávaním programu, bude Komisia uplatňovať rovnakú mieru flexibility aj pri posudzovaní akýchkoľvek zmien rozpočtových poznámok, ktoré by navrhli Európsky parlament alebo Rada v rozpočtovom postupe na rok 2025;
15. schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2024;
16. poveruje svoju predsedníčku, aby vyhlásila opravný rozpočet č. 1/2024 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečila jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;
17. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.
Návrh opravného rozpočtu č. 3/2024: Posilnenie Európskej prokuratúry v nadväznosti na pristúpenie Poľska k účasti a očakávanú účasť Švédska
132k
45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3 k všeobecnému rozpočtu na rok 2024: Posilnenie Európskej prokuratúry v nadväznosti na pristúpenie Poľska k účasti a očakávanú účasť Švédska (08805/2024 – C9-0147/2024 – 2024/0090(BUD))
– so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1), a najmä na jeho článok 44,
– so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2024 prijatý s konečnou platnosťou 22. novembra 2023(2),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027(3) (ďalej len „nariadenie o VFR“),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov(4),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom(5),
– so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 3/2024, ktorý Komisia prijala 9. apríla 2024 (COM(2024)0090),
– so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2024, ktorú prijala Rada 22. apríla 2024 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (08805/2024 – C9-0147/2024),
– so zreteľom na články 94 a 96 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na list Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0179/2024),
A. keďže v nadväznosti na oznámenie Poľska z 5. januára 2024 o jeho zámere zúčastniť sa na posilnenej spolupráci v rámci Európskej prokuratúry Komisia 29. februára 2024 prijala zodpovedajúce vykonávacie rozhodnutie, ktorým potvrdila účasť Poľska;
B. keďže 26. januára 2024 švédska vláda predložila návrh právnych predpisov, ktoré by pripravili pôdu pre účasť Švédska v Európskej prokuratúre, čo by sa malo potvrdiť neskôr v roku 2024;
C. keďže návrh opravného rozpočtu č. 3/2024 preto zvyšuje rozpočet Európskej prokuratúry na rok 2024 o ďalších 3,6 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch a počet pracovných miest v pláne pracovných miest o dodatočných 20;
D. keďže v okruhu 2b (Odolnosť a hodnoty) nie je k dispozícii žiadna rezerva, Komisia navrhuje pokryť dodatočné náklady mobilizáciou nástroja flexibility;
1. víta s potešením pristúpenie Poľska k Európskej prokuratúre a očakávanú účasť Švédska, čím by sa počet zúčastnených členských štátov zvýšil na 24; konštatuje, že vďaka tomuto rozšíreniu bude môcť Európska prokuratúra vyšetrovať a stíhať aj trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie spáchané v týchto členských štátoch, a tým lepšie chrániť záujmy a rozpočet Únie a pomáhať dodržiavať zásady právneho štátu;
2. zdôrazňuje, že Európskej prokuratúre treba poskytnúť dodatočné finančné a ľudské zdroje, a to aj na pokrytie náboru európskych prokurátorov, potrebných podporných funkcií a súvisiacich prevádzkových a mzdových výdavkov; víta preto, že Komisia zohľadnila výzvu Európskeho parlamentu, aby s náležitou naliehavosťou predložila príslušný návrh opravného rozpočtu;
3. berie na vedomie, že Komisia od roku 2025 už nebude poskytovať Európskej prokuratúre služby digitálneho pracoviska; konštatuje, že Európska prokuratúra opakovane požadovala dodatočné finančné a ľudské zdroje, aby sa stala plne nezávislou v oblasti informačných technológií a zaistila bezpečnosť svojho informačného systému;
4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh opravného rozpočtu č. 3/2024 neposkytuje potrebné zdroje, aby bola Európska prokuratúra plne vybavená a mohla účinne vykonávať svoje vyšetrovania, zvládala narastajúci objem práce a mala dostatočné zdroje na prechod k plnej a bezpečnej autonómii informačných systémov od roku 2025; vyzýva Komisiu, aby do budúceho návrhu opravného rozpočtu zahrnula potrebné dodatočné zdroje, ako sa stanovuje v rozhodnutí kolégia Európskej prokuratúry 016/2024 z 21. februára 2024, a aby poskytovala služby v oblasti IT dovtedy, kým Európska prokuratúra nezíska potrebné zdroje, aby sa stala v tejto oblasti nezávislou;
5. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť Európskej prokuratúre plnú nezávislosť, čo závisí od rozpočtovej autonómie, a teda od primeraných zdrojov; konštatuje, že možnosť, aby Európska prokuratúra využila administratívnu podporu Eurojustu podľa článku 100 svojho zakladajúceho nariadenia, sa nezrealizovala; pripomína, že v opravnom liste č. 1/2022 sa Komisia zaviazala posúdiť stav zamestnancov Európskej prokuratúry do konca roka 2023; vyzýva Komisiu, aby výsledky tohto posúdenia stavu zamestnancov bezodkladne postúpila rozpočtovému orgánu, aby ich mohol zahrnúť do svojej práce v súvislosti s rozpočtom na rok 2025;
6. schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2024;
7. poveruje svoju predsedníčku, aby vyhlásila opravný rozpočet č. 2/2024 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečila jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;
8. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zhromažďovaní a prenose vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API) na účely posilnenia a uľahčenia kontrol na vonkajších hraniciach, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/817 a nariadenia (EÚ) 2018/1726 a o zrušení smernice Rady 2004/82/ES (COM(2022)0729 – C9-0428/2022 – 2022/0424(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0729),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0428/2022),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2023(1),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0409/2023),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/... o zhromažďovaní a prenose vopred poskytovaných informácií o cestujúcich na účely posilnenia a uľahčenia kontrol na vonkajších hraniciach, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2018/1726 a (EÚ) 2019/817 a zrušuje smernica Rady 2004/82/ES
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2025/12.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zhromažďovaní a prenose vopred poskytovaných informácií o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov terorizmu a závažnej trestnej činnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/818 (COM(2022)0731 – C9-0427/2022 – 2022/0425(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2022)0731),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 82 ods. 1 písm. d) a článok 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0427/2022),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2023(1),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. marca 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0411/2023),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/... o zhromažďovaní a prenose vopred poskytovaných informácií o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov terorizmu a závažnej trestnej činnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/818
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2025/13.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby výrobkov emisne neutrálnych technológií (akt o emisne neutrálnom priemysle) (COM(2023)0161 – C9-0062/2023 – 2023/0081(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0161),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0062/2023),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2023(1),
– zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. júla 2023(2),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0343/2023),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. apríla 2024 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/... o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2024/1735.)
Ú. v. EÚ C, C/2023/254, 26.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/254/oj.
Nedemokratické prezidentské voľby v Rusku a ich nezákonné rozšírenie na okupované územia
145k
50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o nedemokratických prezidentských voľbách v Rusku a ich nezákonnom rozšírení na okupované územia (2024/2665(RSP))
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a o Ukrajine,
– so zreteľom na ústavu Ruskej federácie a na medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré sa Rusko zaviazalo plniť ako člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len “OBSE“),
– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na Kodanský dokument OBSE z roku 1990,
– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN ES-11/4 z 12. októbra 2022 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny: obrana princípov Charty Organizácie Spojených národov a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/262 z 27. marca 2014 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 17. júna 2023 o zámeroch uskutočniť „voľby“ na okupovaných územiach Ukrajiny,
– so zreteľom na vyhlásenie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ďalej len “ODIHR“) z 29. januára 2024 o rozhodnutí Ruskej federácie nepozvať OBSE na pozorovanie prezidentských volieb v Rusku,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 18. marca 2024 o ruských prezidentských voľbách a ich neuplatniteľnosti na ukrajinskom území,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Theodorosa Rousopoulosa z 18. marca 2024 týkajúce sa prezidentských „volieb“ v Rusku,
– so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Ruskej federácii Mariany Kacarovovej z 15. septembra 2023 s názvom Situácia v oblasti ľudských práv v Ruskej federácii,
– so zreteľom na stanovisko Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) č. 992/2020 z 23. marca 2021 k ústavným zmenám a postupu ich prijatia v Ruskej federácii,
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2519 (2023) z 13. októbra 2023 s názvom Preskúmanie legitímnosti a zákonnosti výnimky z obmedzenia funkčného obdobia ad hominem pre úradujúceho prezidenta Ruskej federácie a na jeho správu č. 15827 z 22. septembra 2023 s rovnakým názvom, z ktorej vychádzala,
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2540 (2024) zo 17. apríla 2024 s názvom Smrť Alexeja Navaľného a potreba bojovať proti totalitnému režimu Vladimíra Putina a jeho vojne proti demokracii,
– so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z 11. júla 2023 s názvom Ochrana obhajcov ľudských práv v ohrození: vstup, pobyt a podpora EÚ,
– so zreteľom na článok 28 Dohovoru OSN o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže všetky účastnícke štáty OBSE vrátane Ruskej federácie sa zhodli na tom, že základom autority a legitimity vlády je vôľa ľudu vyjadrená slobodne a spravodlivo prostredníctvom skutočných a pravidelných volieb;
B. keďže účastnícke štáty OBSE sa zaviazali, že budú rešpektovať celý rad zásad, ako sú napríklad zásady vymedzené v Kodanskom dokumente z roku 1990, s cieľom zabezpečiť okrem iného to, aby predvolebné kampane prebiehali v otvorenej a spravodlivej atmosfére bez toho, aby kandidáti, politické strany alebo voliči boli vystavení násiliu alebo zastrašovaniu alebo sa museli obávať odvetných opatrení, a s cieľom zabezpečiť, aby hlasovanie bolo tajné a hlasy sa počítali a nahlasovali čestne;
C. keďže tzv. prezidentské voľby, ktoré v Rusku prebiehali od 15. do 17. marca 2024, sa uskutočnili bez akejkoľvek politickej súťaže, vo veľmi obmedzenom prostredí systémových a vážnych represií a počas nezákonnej útočnej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine; keďže sa objavili správy o zastrašovaní voličov, odopieraní práva voliť, vhadzovaní nelegálnych lístkov, falšovaní protokolov z okrskov vo veľkom rozsahu a zadržiavaní nezávislých domácich volebných pozorovateľov; keďže Rusko nezákonne zorganizovalo hlasovanie na okupovaných ukrajinských územiach Krymu a Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti, niekedy za prítomnosti násilia a hrozieb zo strany ozbrojených ruských vojakov; keďže Rusko už organizovalo nezákonné hlasovanie aj v Abcházsku a Južnom Osetsku a v Podnestersku, a to proti vôli gruzínskych a moldavských orgánov;
D. keďže ruské orgány nepozvali OBSE/ODIHR na pozorovanie volieb, čo je v rozpore so záväzkami a povinnosťami Ruska ako účastníckeho štátu OBSE; keďže išlo o druhé ruské voľby po sebe, ktoré sa konali bez prítomnosti nestranných a nezávislých medzinárodných volebných pozorovateľov v krajine;
E. keďže Ústredná volebná komisia Ruskej federácie bezdôvodne odmietla zaregistrovať ako kandidátov všetkých politikov, ktorí kritizujú režim alebo útočnú vojnu, vrátane niekoľkých, ktorí údajne zozbierali viac ako 100 000 podpisov, ako sa vyžaduje vo vnútroštátnych právnych predpisoch;
F. keďže Alexej Navaľný, najvplyvnejšia osobnosť demokratickej opozície a laureát Sacharovovej ceny za slobodu myslenia v roku 2021, bol 16. februára 2024 zavraždený v sibírskom trestaneckom tábore iba niekoľko týždňov pred tzv. prezidentskými voľbami; keďže Navaľný si odpykával neodôvodnený, politicky motivovaný trest odňatia slobody; keďže plnú zodpovednosť za jeho vraždu nesie ruský štát, a najmä jeho prezident Vladimír Putin;
G. keďže ruská ústava z roku 1993 obmedzila výkon funkcie prezidenta na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia, no Vladimír Putin je pri moci nepretržite od roku 2000 a nachádza rôzne spôsoby, ako toto obmedzenie obísť; keďže zinscenované referendum v roku 2020 nemožno vnímať ako platné a prebehlo v rozpore so zákonmi a medzinárodnými záväzkami Ruskej federácie; keďže obnovený prezidentský mandát Vladimíra Putina vnímajú mnohí odborníci ako protiústavný; keďže od roku 2022 kremeľský režim zaviedol rôzne reštriktívne zákony o monitorovaní volieb, pričom podporovatelia opozičných strán sú bežne prenasledovaní, zadržiavaní a často obvinení, a to najmä na základe nového zákona prijatého vo februári 2024, ktorý umožňuje konfiškáciu majetku a aktív každej osobe kritizujúcej vojnu na Ukrajine;
H. keďže autoritársky režim v Rusku už desaťročia využíva takéto čoraz podvodnejšie a fraškovité voľby na vytvorenie zdania demokracie s cieľom naďalej sústreďovať všetku moc v rukách Vladimíra Putina; keďže vláda potláča akýkoľvek nesúhlas s podporou lojálnych bezpečnostných síl, poslušného súdnictva, štátom kontrolovaného mediálneho prostredia zabezpečujúceho nepretržitý prúd propagandy a dezinformácií a zákonodarného zboru zloženého z vládnucej strany a jednoducho ovplyvniteľných opozičných frakcií;
I. keďže ostatnými kandidátmi v týchto zinscenovaných voľbách boli zástupcovia Komunistickej strany Ruskej federácie, strany Nový ľud a Liberálnej demokratickej strany Ruska, na ktorých sa vzťahujú sankcie USA a EÚ, pretože podporujú vojnu proti Ukrajine;
J. keďže Putinove „volebné víťazstvo“ s 87 % hlasov, čo je jasne nemysliteľný výsledok slobodných a spravodlivých volieb, vyplýva z jasne zmanipulovaných výsledkov z volebných miestností v celom Rusku od Adygejskej republiky po Jamalskonenecký autonómny okruh; keďže to svedčí o povýšeneckom a očividnom zneužívaní volieb Putinovým režimom na to, aby mohol pokračovať vo svojom 24. roku vládnutia;
K. keďže od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 ruské orgány zintenzívnili útlak politickej opozície, médií, občianskej spoločnosti a LGBTIQ komunity ešte väčším obmedzením práv a individuálnych slobôd v snahe umlčať domáci odpor;
L. keďže mnohí ruskí voliči odvážne vyjadrili svoj hnev a nesúhlas s Putinovým režimom a fraškou, ktorú prezentoval ako voľby, keď sa zúčastnili na činoch odporu vo volebných miestnostiach; keďže napoludnie v posledný deň tzv. volieb sa vo volebných miestnostiach zhromaždilo veľké množstvo ľudí na podporu demonštrácie „poludnie proti Putinovi“, na ktorú vyzval aj Alexej Navaľný pred svojím zavraždením vo väzení po tom, ako bol vystavený mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu;
M. keďže kremeľský režim zdecimoval celú generáciu ruských organizácií občianskej spoločnosti, demokratickej politickej opozície a organizácií pre ľudské práva vrátane Memorialu a Moskovskej helsinskej skupiny; keďže počet politických väzňov v Rusku, ktorý sa odhaduje na najmenej 1 000, presahuje aj úrovne zaznamenané počas neskorého sovietskeho obdobia, pričom došlo k výraznému nárastu počtu osôb zadržiavaných za kritiku Putinových politík, najmä pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine; keďže podľa Výboru na ochranu novinárov Rusko zadržiava vo väzení najmenej 22 novinárov;
N. keďže EÚ často vyjadruje jasnú solidaritu so všetkými týmito disidentmi a ruskými občanmi, ktorí napriek ohrozeniu svojej slobody a životov a tlaku zo strany Kremľa a ruských orgánov naďalej bojujú za slobodu, ľudské práva a demokraciu; keďže v EÚ našlo domov množstvo ruských disidentov a zástupcov médií a občianskej spoločnosti, ktorí boli nútení opustiť Rusko, pretože boli pre kritiku vlády vystavení značnému riziku odvetných opatrení zo strany úradov;
O. keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Ruskej federácii dospela k záveru, že v Rusku už neexistuje bezpečný priestor pre občiansku činnosť ani politickú opozíciu;
P. keďže Benátska komisia vo svojom stanovisku č. 992/2020 konštatovala, že rýchlosť prípravy ústavných zmien v roku 2020 bola evidentne neadekvátna a že rýchlo prijatými zmenami ruskej ústavy v roku 2020 sa neprimerane posilnilo postavenie prezidenta a že výnimka z obmedzenia funkčného obdobia ad hominem, ktorá platí pre súčasných a predchádzajúcich prezidentov, je v príkrom rozpore s logikou prijatej zmeny obmedzujúcej mandát prezidenta na dve funkčné obdobia;
Q. keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojich rezolúciách č. 2519 (2023) a 2540 (2024) vyzvalo európske vlády, aby po uplynutí jeho terajšieho funkčného obdobia prestali uznávať Vladimíra Putina za legitímneho prezidenta a prerušili s ním všetky kontakty s výnimkou humanitárnych účelov a mierového úsilia;
R. keďže Európsky parlament vo svojom odporúčaní z roku 2021 o smerovaní politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom(1) dospel k záveru, že ústavné zmeny zavedené v júni 2020 boli nezákonné, rovnako ako Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojej rezolúcii č. 2519 (2023);
S. keďže Ruská federácia od 24. februára 2022 vedie voči Ukrajine nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu; keďže táto útočná vojna predstavuje očividné a zjavné porušenie Charty OSN a základných zásad medzinárodného práva;
T. keďže Medzinárodný trestný súd vydal 17. marca 2023 zatýkací rozkaz na Vladimíra Putina pre jeho zodpovednosť za vojnové zločiny nezákonnej deportácie a presunu ukrajinských detí počas ruskej útočnej vojny voči Ukrajine;
1. rozhodne odsudzuje všetky porušenia volebného procesu, ktorých sa dopustil režim Vladimíra Putina počas tzv. prezidentských volieb v Rusku od 15. do 17. marca 2024, ako aj predchádzajúce dlhodobé a systémové potláčanie a porušovanie občianskych a politických práv; zdôrazňuje, že tzv. prezidentské voľby v Rusku sa konali v atmosfére strachu a represií a na pozadí nezákonnej, nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny proti Ukrajine; konštatuje, že v týchto tzv. prezidentských voľbách nekandidovali skutoční alternatívni kandidáti, neboli pri nich prítomné slobodné médiá ani vierohodní pozorovatelia a neuplatňovali sa v nich politické slobody; konštatuje, že tzv. prezidentské voľby v Rusku boli nelegitímne a nedemokratické;
2. konštatuje, že toto fraškovité predstavenie zinscenované ruskými orgánmi malo jediný cieľ, a to vytvoriť na základe volieb zdanie legitímnosti Vladimíra Putina, jeho politiky neprestávajúcich domácich represií, a najmä útočnej vojny proti Ukrajine;
3. jednoznačne odsudzuje nezákonné tzv. voľby uskutočnené na územiach Ukrajiny, ktoré Rusko dočasne okupuje, konkrétne v Krymskej autonómnej republike, meste Sevastopol a častiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti; zdôrazňuje, že konanie volieb na týchto územiach predstavuje jasné porušenie ukrajinskej zvrchovanosti a zjavné porušenie medzinárodného práva, najmä Charty OSN; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ruské orgány využívali hrozbu násilia, keď ľudí nútili voliť za prítomnosti ozbrojených ruských vojakov; pripomína vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene EÚ, že EÚ neuzná usporiadanie týchto tzv. volieb na územiach Ukrajiny ani ich výsledok; požaduje reštriktívne opatrenia EÚ voči osobám zapojeným do organizácie a vykonávania nezákonných volieb;
4. zdôrazňuje, že odmietnutie umožniť nezávislé medzinárodné pozorovanie prezidentských volieb v Rusku v súlade s medzinárodným záväzkom Ruska ako účastníckeho štátu OBSE svedčí o bezprecedentnej miere úpadku demokracie a kritickom nedostatku vôle dodržiavať medzinárodné záväzky a ustálené zásady spolupráce v rámci medzinárodných inštitúcií; zdôrazňuje, že rozhodnutie ruských orgánov nepozvať volebnú pozorovateľskú misiu OBSE/ODIHR na pozorovanie volieb ukazuje, že chcú voličom odoprieť nestranné a nezávislé posúdenie volieb;
5. naliehavo vyzýva členské štáty Európskej únie a medzinárodné spoločenstvo, aby neuznali výsledok ruských prezidentských volieb za legitímny, keďže sa konali na nezákonne okupovaných územiach Ukrajiny a dokonca ani v rámci Ruska neboli slobodné a spravodlivé a nespĺňali základné medzinárodné volebné normy, a preto im chýbala demokratická legitimita, a naliehavo žiada, aby sa vzťahy s Putinom obmedzili na záležitosti potrebné pre regionálny mier, ako aj na humanitárne účely a účely ľudských práv, napríklad na výmeny väzňov, návrat deportovaných detí na Ukrajinu alebo výzvu na prepustenie politických väzňov;
6. vzdáva poctu odvahe tisícov ľudí v Rusku, ktorí protestujú proti Putinovmu režimu a snažia sa premeniť svoju krajinu na demokratický štát, a to aj prejavmi odporu počas tzv. volieb, napríklad protestmi, v rámci ktorých sa v nedeľu 17. marca 2024 napoludnie nahrnuli do volebných miestností v Rusku aj v zahraničí;
7. opakuje, že kremeľský režim a Vladimír Putin osobne nesú trestnú a politickú zodpovednosť za smrť svojho najvýznamnejšieho oponenta Alexeja Navaľného; vyzýva na medzinárodné vyšetrovanie okolností jeho smrti s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči zodpovedným osobám;
8. naďalej vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie a rehabilitáciu všetkých politických väzňov vrátane Vladimíra Karu-Murzu, Olega Orlova, Alexeja Gorinova, Alexandry Skočilenkovej, Dmitrija Ivanova, Ioanna Kurmojarova, Viktórie Petrovovej, Márie Ponomarenkovej, Dmitrija Talantova, Jurija Dmitrijeva, Lilie Čanyševovej, Xénie Fadejevovej, Ivana Safronova a Iľju Jašina, nespravodlivo uväznených novinárov vrátane Alsy Kurmaševovej a Evana Gerškoviča, a ich rodinných príslušníkov, ako aj na obnovenie slobody prejavu a zhromažďovania v Rusku a na prísnejšiu medzinárodnú kontrolu a monitorovanie porušovania ľudských práv v Rusku;
9. naliehavo vyzýva ruské orgány, aby politickým väzňom vo vážnom zdravotnom stave, zvlášť Vladimírovi Karovi-Murzovi, poskytli okamžitý prístup ku komplexnej zdravotnej starostlivosti; pripomína Rusku, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky v oblasti práv väzňov;
10. vyzýva ruské orgány, aby konzulárnym úradníkom umožnili prístup k väzňom s dvojitým občianstvom;
11. opakuje, že EÚ by mala byť plne solidárna s ruskou občianskou spoločnosťou, ktorá sa hlási k univerzálnym demokratickým hodnotám a odmieta imperializmus, a mala by využívať európsky režim sankcií za porušovanie ľudských práv na trestanie páchateľov porušovania ľudských práv; odsudzuje eskaláciu porušovania ľudských práv kremeľským režimom, ako aj pokračujúce zásahy proti kritikom vlády, obhajcom ľudských práv, protivojnovým aktivistom, nezávislým novinárom, právnikom a historikom skúmajúcim sovietske zločiny, ako aj stále častejšie potláčanie LGBTIQ aktivistov;
12. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v spolupráci s medzinárodnými partnermi a organizáciami poskytovali podporu politickým väzňom, najmä lekársku a právnu pomoc, ku ktorým majú obmedzený alebo žiadny prístup, a aby hľadali spôsoby, ako zabezpečiť ich prepustenie; opakuje svoju výzvu diplomatickým zastúpeniam EÚ a jej členských štátov, aby naďalej pozorne monitorovali súdne konania proti členom ruskej politickej opozície a podmienky, v ktorých sú väznení; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej zvyšovali povedomie verejnosti o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv v Rusku a tlačili na ruskú vládu, aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky;
13. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej aktívne podporovali nezávislé ruské organizácie občianskej spoločnosti, nezávislé médiá a obhajcov ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne nadväzovali kontakty s ruskou demokratickou opozíciou, ktorá je proti ruskej útočnej vojne na Ukrajine, a ponúkli jej podporu;
14. naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytovali humanitárne víza a inú podporu ruským disidentom vrátane právnikov, ktorým hrozí politické prenasledovanie; opakuje svoju výzvu na zavedenie programu víz na viac vstupov do celej EÚ pre obhajcov ľudských práv a politicky prenasledované osoby a na využívanie existujúcej flexibility na riešenie medzier v právnych predpisoch, ako to navrhuje Agentúra Európskej únie pre základné práva vo svojej správe z roku 2023 s názvom Ochrana obhajcov ľudských práv v ohrození: vstup, pobyt a podpora EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takéto programy sa môžu rozšíriť aj na opozičných lídrov, aktivistov občianskej spoločnosti a inak politicky prenasledované osoby;
15. naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa pripravili na situáciu, že Rusko, tak ako Bielorusko, prestane vydávať pasy na svojich konzulátoch a môže tak byť potrebné, aby EÚ a všetky jej členské štáty uznali de facto stav bez štátnej príslušnosti a vydávali cestovné doklady, ako sa stanovuje v článku 28 Dohovoru OSN o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti;
16. vyzýva na zjednodušenie postupov pre ruských disidentov v EÚ, pokiaľ ide o registrovanie organizácií a subjektov, otváranie bankových účtov a vykonávanie ďalších administratívnych úloh, s cieľom umožniť im pokračovať v ich práci v exile;
17. vyjadruje poľutovanie nad tým, že predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa rozhodol verejne narušiť jednotný postoj EÚ a zablahoželať Vladimírovi Putinovi k jeho zinscenovanému znovuzvoleniu za prezidenta;
18. vyjadruje podporu práci osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Ruskej federácii Mariany Kacarovovej a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že Rada OSN pre ľudské práva jej mandát v roku 2024 opäť predĺži;
19. opätovne potvrdzuje svoju neochvejnú solidaritu s ukrajinským ľudom a svoju podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; preto opätovne dôrazne odsudzuje útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a žiada, aby Rusko a jeho zástupné sily ukončili všetky vojenské akcie, zastavili útoky na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru, stiahli všetky vojenské sily z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, ukončili násilné deportácie ukrajinských civilistov, prepustili všetkých zadržiavaných Ukrajincov, najmä deti, a natrvalo prestali porušovať alebo ohrozovať zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny;
20. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a ruským orgánom.
Odporúčanie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2021 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o smerovaní politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom (Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 170).
Nové obvinenia z ruského zasahovania do činnosti Európskeho parlamentu a nadchádzajúcich európskych volieb a dôsledky pre Európsku úniu
169k
59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o nových obvineniach z ruského zasahovania do činnosti Európskeho parlamentu a nadchádzajúcich európskych volieb a o dôsledkoch pre Európsku úniu (2024/2696(RSP))
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. februára 2024 s názvom Russiagate: obvinenia z ruského zasahovania do demokratických procesov Európskej únie(1),
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júla 2023 o odporúčaniach na reformu pravidiel Európskeho parlamentu týkajúcich sa transparentnosti, integrity, vyvodzovania zodpovednosti a boja proti korupcii(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2023 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2022 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií(4),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, najmä na svoje uznesenie z 23. novembra 2022 o uznaní Ruskej federácie ako štátu podporujúceho terorizmus(5),
– so zreteľom na správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 23. januára 2024 s názvom Druhá správa ESVČ o hrozbách zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania – rámec pre sieťovú obranu,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. decembra 2023 o obrane demokracie (COM(2023)0630) a na návrhy balíka na obranu demokracie, ktoré sú v ňom uvedené,
– so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. apríla 2024,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2022 o ruskej agresii voči Ukrajine(6),
– so zreteľom na svoj rokovací poriadok a kódex správania poslancov Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže sú hlásené čoraz častejšie pokusy štátnych a neštátnych subjektov z tretích krajín priamo alebo nepriamo zasahovať do demokratického rozhodovania a volebných procesov v Únii a jej členských štátoch; keďže existujú jasné dôkazy o takýchto pokusoch Ruska zasahovať do volebných procesov a tvorby politík na celom svete, a najmä proti EÚ a jej členským štátom, prostredníctvom širokej škály rôznych hybridných vojnových metód zakotvených v širšej stratégii na oslabenie riadneho fungovania európskych demokratických procesov a legislatívnych postupov; keďže tieto metódy zahŕňajú okrem iného kybernetické útoky vrátane útokov na Európsky parlament, získavanie elít z radov európskych činiteľov s rozhodovacou právomocou, zasahovanie do volieb, a to aj financovaním hnutí a lobistov;
B. keďže z nových štúdií a správ vyplýva, že v posledných mesiacoch známe dezinformačné siete zintenzívnili svoje operácie zamerané na šírenie prokremeľských naratívov v sociálnych médiách, najmä na platformách ako X (predtým Twitter) a TikTok; keďže existujú dôkazy o tom, že ruské siete vplyvu používali umelú inteligenciu a boty v sociálnych médiách a rozsiahle uverejňovanie politických reklamných oznámení zakúpených prostredníctvom falošných účtov; keďže na presadzovanie ich záujmov v politickom programe sa využívali aj tradičné médiá; keďže táto hybridná vojna bola predzvesťou protiprávnej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a naďalej ju podporuje; keďže toto zahraničné zasahovanie je formou vonkajšieho tlaku, ktorý môže reálne ohroziť výkon zvrchovanosti EÚ a členských štátov;
C. keďže Rusko systematicky udržiava kontakty s krajne pravicovými a krajne ľavicovými stranami a ďalšími osobnosťami a hnutiami, aby získalo podporu inštitucionálnych aktérov v rámci Únie s cieľom legitimizovať svoje nezákonné a trestné činy; keďže analýza vzorcov hlasovania a prejavov v Európskom parlamente ukázala, že tieto strany boli Rusku najviac naklonené, vrátane takých extrémnych výziev, aké v januári 2024 verejne predniesol poslanec Európskeho parlamentu Miroslav Radačovský – ktorého tiež platili ruské zdroje za pozorovanie parlamentných volieb v Rusku v roku 2021 –, keď vyzval na zničenie Európy; keďže maďarská strana Fidesz šíri prokremeľské myšlienky a propagandu;
D. keďže v rámci hlavných politických strán existujú aj Russlandversteher, politici, ktorí „chápu Rusko“; keďže niekoľko verejných činiteľov z členských štátov EÚ vrátane bývalých predsedov vlád a členov kabinetu, okrem iných najmä Gerhard Schröder, zastáva dobre platené pozície v energetických spoločnostiach kontrolovaných Kremľom; keďže aj po komplexnej agresii Ruska voči Ukrajine sa niektorí z nich rozhodli neodstúpiť a naďalej dostávajú krvavé peniaze Kremľa za tichej spoluúčasti svojich politických strán; keďže naďalej využívajú svoj proruský vplyv na domácej aj na európskej politickej scéne;
E. keďže Rusko pod vedením prezidenta Putina považuje demokraciu, ľudské práva a európsky spôsob života za hrozbu pre svoju diktátorskú vládu, a preto už roky uplatňuje stratégiu systematického úsilia o oslabenie a v konečnom dôsledku zničenie demokracií v EÚ i v kandidátskych krajinách, ako sú Ukrajina, Gruzínsko, Moldavsko, krajiny Západného Balkánu a iné susedné krajiny, ako je Arménsko;
F. keďže podľa správ z médií potvrdených poľskými, českými a belgickými bezpečnostnými službami, ako aj predsedami vlád Belgicka a Česka niektorí poslanci Európskeho parlamentu a kandidáti v nadchádzajúcich európskych voľbách prijali platby od ruskej vlády alebo jej zástupcov za šírenie propagandy a dezinformácií a za ovplyvňovanie volieb do Európskeho parlamentu v rôznych európskych krajinách;
G. keďže 27. marca 2024 české ministerstvo zahraničných vecí po odhalení proruskej siete, ktorá sa prostredníctvom spravodajského webového sídla Voice of Europe so sídlom v Prahe pokúša vykonávať operácie ovplyvňovania s dôsledkami pre Česko a EÚ, oznámilo, že uvalilo sankcie na ukrajinského oligarchu Viktora Medvedčuka, spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina, za operáciu ruského ovplyvňovania uskutočňovanú z českého územia prostredníctvom tohto spravodajského webového sídla, ako aj na sprostredkovateľa Arťoma Marchevského za jeho činnosti vykonávané s cieľom oslabiť európsku podporu Ukrajiny a ovplyvniť voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 vykresľovaním EÚ ako agresívneho aktéra a Ukrajiny ako nenapraviteľne skorumpovanej krajiny; keďže krátko po tomto odhalení orgány odpojili webové sídlo od internetu, ale 11. apríla 2024 bolo opäť online, a to prevádzkované z webového sídla, ktorému hosting zabezpečili cloudové služby a poskytovateľ webových služieb so sídlom v Kazachstane;
H. keďže 28. marca 2024 belgický premiér Alexander De Croo počas rozpravy v belgickom parlamente uviedol, že na základe vyšetrovaní vedených belgickými spravodajskými službami v spolupráci s českými partnermi je zrejmé, že Rusko kontaktovalo poslancov Európskeho parlamentu a niektorým z nich platilo za šírenie ruskej propagandy; keďže 12. apríla 2024 predseda vlády Alexander De Croo ďalej oznámil začatie trestného stíhania a požiadal o naliehavé stretnutie Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a vyzval na rozšírenie mandátu Európskeho úradu pre boj proti podvodom a Európskej prokuratúry;
I. keďže 28. marca 2024 poľská agentúra pre vnútornú bezpečnosť oznámila, že v rámci vyšetrovania v spolupráci s inými európskymi bezpečnostnými službami vykonala domové prehliadky v súvislosti s údajnou ruskou špionážou spojenou s webovým sídlom Voice of Europe, čo viedlo k zaisteniu veľkých súm hotovosti a k obvineniam proti poľskému občanovi podozrivému z ruskej špionáže; keďže podľa agentúry pre vnútornú bezpečnosť sa táto osoba pravdepodobne pohybovala v poľských parlamentných kruhoch a parlamentných kruhoch EÚ, pričom vykonávala úlohy, ktoré zadali a financovali partneri ruskej spravodajskej služby;
J. keďže 29. marca 2024 rakúske orgány zatkli bývalého rakúskeho spravodajského dôstojníka na základe viacerých obvinení vrátane údajného poskytovania údajov z mobilných telefónov bývalých vysokopostavených rakúskych úradníkov ruskej spravodajskej službe, účasti na plánovaní vlámania do bytu významného novinára a vypracovania návrhov na zlepšenie situácie po vražde v Nemecku, ktorú nariadilo Rusko; keďže zatknutý bývalý rakúsky spravodajský dôstojník bol v úzkom kontakte s krajne pravicovými politikmi zo Strany slobody Rakúska (FPÖ) v rakúskom parlamente a vláde;
K. keďže 16. apríla 2024 sa v médiách objavili správy o tom, že Federálny vyšetrovací úrad USA (FBI) v decembri minulého roka v New Yorku vypočul nemeckého poslanca Európskeho parlamentu Maximiliana Kraha, hlavného kandidáta Alternatívy pre Nemecko (AfD) vo voľbách do Európskeho parlamentu a člena parlamentného Výboru pre medzinárodný obchod a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu, pre podozrenie, že dostáva peniaze od kremeľských agentov; keďže 23. apríla 2024 sa v tlačových správach uvádzalo, že asistent poslanca Európskeho parlamentu Maximiliana Kraha bol zatknutý pre podozrenie zo špionáže pre Čínu, čo poukazuje na vzorec spolupráce so škodlivými zahraničnými aktérmi, ktorí sa snažia oslabiť európske demokratické hodnoty a procesy;
L. keďže 18. apríla 2024 nemecké orgány zatkli dvoch podozrivých sabotérov v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko, ktorí údajne špehovali vojenské zariadenia ako možné ciele bombových alebo podpaľačských útokov v mene ruskej spravodajskej služby, ktorých cieľom bolo údajne oslabenie nemeckej podpory Ukrajiny vo vojne proti Rusku; keďže z týchto zatknutí vyplýva, že ruské tajné služby zjavne rozšírili pole pôsobnosti, ktoré okrem dezinformačných kampaní a kybernetických útokov zahŕňa aj útoky na vojenské zariadenia;
M. keďže české médiá tvrdia, že české tajné služby majú zvukové záznamy potvrdzujúce platbu peňazí ruského pôvodu Petrovi Bystronovi, kandidátovi vo voľbách do Európskeho parlamentu, poslancovi nemeckého Spolkového snemu a referentovi pre zahraničnú politiku v strane (AfD); keďže podľa nemeckého magazínu Der Spiegel boli peniaze odovzdané buď v hotovosti na tajných stretnutiach v Prahe, alebo prostredníctvom kryptomeny; keďže renomované nemecké médiá tiež nedávno odhalili, že zamestnanec poslanca AfD v nemeckom Spolkovom sneme bol identifikovaný ako kontaktná osoba pre Federálnu bezpečnostnú službu Ruskej federácie (FSB); keďže podľa správ médií bola tá istá osoba dvakrát kontrolovaná nemeckými orgánmi, keď z Ruska pricestovala do Nemecka a prepravovala peňažnú hotovosť vo výške 9 000 EUR;
N. keďže 12. februára 2024 uverejnila francúzska vládna agentúra VIGINUM zodpovedná za zisťovanie zahraničného digitálneho zasahovania správu, v ktorej podrobne opisuje rozsiahlu ruskú dezinformačnú kampaň pod názvom Portal Kombat pozostávajúcu zo 193 webových stránok, ktorých úlohou je šíriť proruské naratívy medzi rusky hovoriacim a európskym obyvateľstvom v celej Európe a v Spojených štátoch; keďže koncom roka 2023 francúzske orgány uviedli, že vyobrazenia Dávidovej hviezdy, ktoré sa objavili na niekoľkých miestach v Paríži, boli súčasťou destabilizačnej operácie spojenej s proruským podnikateľom z Moldavska;
O. keďže podľa mediálnych analýz od augusta 2023 sa 16 krajne pravicových poslancov Európskeho parlamentu z Nemecka, Francúzska, Holandska, Talianska, Slovenska, Estónska, Španielska, Chorvátska, Dánska a Belgicka zúčastnilo na diskusiách a rozhovoroch organizovaných webovým sídlom Voice of Europe; keďže veľká väčšina týchto politikov má tendenciu normalizovať prejavy nenávisti a neznášanlivosti na základe rasy, národnostného pôvodu alebo sexuálnej orientácie a prezentovať víziu Ruska ako pravého držiteľa tradičných rodinných hodnôt; keďže verejné prejavy týchto politikov vedú k nebezpečnému rozdeleniu spoločnosti ako celku a predstavujú hrozbu pre demokraciu;
P. keďže investigatívni žurnalisti zverejnili utajovaný dodatok k oficiálnej „koncepcii zahraničnej politiky Ruskej federácie“, v ktorom ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzýva na „ofenzívnu informačnú kampaň“ a ďalšie opatrenia, a to aj vo „vojensko-politickej, hospodárskej, obchodnej a informačno-psychologickej sfére“, proti „koalícii nepriateľských krajín“, ktorú vedú USA, pričom poznamenáva, že „je dôležité vytvoriť mechanizmus odhaľovania zraniteľných miest vo vonkajších a vnútorných politikách týchto krajín s cieľom podniknúť praktické kroky na oslabenie oponentov Ruska“ a že výsledok ruskej vojny na Ukrajine „do veľkej miery určí obrysy budúceho svetového poriadku“;
Q. keďže sa v nedávnej štúdii Komisie(7) zistilo, že online platformy umožnili Kremľu v prvom roku ruskej vojny proti Ukrajine „viesť rozsiahlu dezinformačnú kampaň zameranú proti Európskej únii a jej spojencom, ktorá mala dosah najmenej na 165 miliónov ľudí a zaznamenala minimálne 16 miliárd zobrazení“; keďže ruské financovanie politických činností a politikov v Európskej únii takisto prispieva k zvýšeniu dosahu prokremeľskej propagandy, čo prispieva k neúmerne negatívnemu vplyvu na občiansku diskusiu na internete;
R. keďže cieľom Ruska je budovaním kontaktov a vzťahov vytvárať politický a hospodársky vplyv na destabilizáciu demokracie v Európskej únii; keďže správy z tlače poukazujú na kontakty medzi niektorými separatistami v Katalánsku, ktoré siahajú až tak ďaleko, že v predvečer nezákonného referenda Katalánska sa v Barcelone v októbri 2017 uskutočnilo stretnutie medzi bývalým ruským diplomatom Nikolajom Sadovnikovom a vtedajším separatistickým vodcom a bývalým prezidentom Katalánska Carlesom Puigdemontom, ktorý je v súčasnosti poslancom Európskeho parlamentu ; keďže niektorí poslanci Európskeho parlamentu a poslanci národných a regionálnych parlamentov neustále vyjadrujú názory, ktoré možno považovať za proruské, napríklad tým, že pripisujú začiatok konfliktu Ukrajine, zúčastnili sa ako neoficiálni volební pozorovatelia na Kryme a vyjadrujú želanie, aby bola Ukrajina vo vojne porazená, odmietajú možnosť pristúpenia Ukrajiny k EÚ, namietajú proti ďalším dodávkam zbraní Ukrajine a navrhujú, aby vláda v Kyjeve urobila územné ústupky; keďže v marci bola delegácia poslancov bavorského regionálneho parlamentu za stranu AfD pozvaná, aby pozorovala tzv. prezidentské voľby v Rusku a následne vo verejných vyhláseniach vyhodnotila voľby ako otvorené, demokratické a slobodné;
S. keďže Kremeľ tiež sponzoroval a podporoval viaceré krajne pravicové strany v Európe, a to aj tým, že v roku 2013 poskytol strane Marine Le Penovej úver vo výške 9,4 milióna EUR; keďže odvtedy Marine Le Pen a členovia jej strany ešte viac posilnili svoj prokremeľský postoj účasťou na politických podujatiach v Rusku vrátane účasti na fingovaných pozorovateľských misiách počas regionálnych alebo celoštátnych volieb;
T. keďže viaceré vyšetrovania odhalili, že v dôsledku ruského zasahovania sa porušovali a obchádzali volebné pravidlá, najmä platné ustanovenia o transparentnosti financovania volebnej kampane, keďže sa objavili tvrdenia o skrytom financovaní zo zdrojov mimo EÚ, najmä z Ruska;
U. keďže existujú dôveryhodné dôkazy o tom, že v roku 2020 požiadal Peter Pellegrini, vtedajší slovenský premiér, o pomoc maďarského predsedu vlády Viktora Orbána s cieľom získať podporu od Kremľa pred parlamentnými voľbami na Slovensku v roku 2020; keďže výsledkom bola návšteva premiéra Pellegriniho v Rusku vo februári 2020, a to tri dni pred voľbami; keďže parlamentné voľby v roku 2023 boli terčom ďalšieho ruského zasahovania a dezinformačných kampaní; keďže Peter Pellegrini bol teraz zvolený za prezidenta Slovenska a v júni 2024 sa ujme funkcie;
V. keďže v nadväznosti na správy o lotyšskej poslankyni Európskeho parlamentu , ktorá poskytovala rozsiahlu podporu ruským spravodajským službám, Európsky parlament vykonal vlastné administratívne preskúmanie, ktoré viedlo k tomu, že predsedníčka Metsola uložila poslankyni Európskeho parlamentu sankcie vrátane pokuty predstavujúcej päť dní denného príspevku vo výške 1 750 EUR a vrátane zákazu vykonávania určitých funkcií zastupujúcich Európsky parlament do konca tohto volebného obdobia v júli;
W. keďže Osobitný výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE a ING2) odhalil podrobnosti úsilia a operácií pod vedením Ruska zameraných na infiltráciu, ovplyvňovanie a zasahovanie do európskych demokracií a európskych inštitúcií;
X. keďže niektoré politické skupiny sa neúspešne pokúšali znemožniť posledné predĺženie mandátu ING2 na riešenie všetkých foriem korupcie a zahraničného zasahovania v Európskom parlamente, pričom namiesto toho sa zasadzovali za vyšetrovací výbor zameraný len na Katargate;
Y. keďže hoci sú poslanci Európskeho parlamentu pravidelne terčom špionážneho softvéru, ako vyplýva z nedávnych odhalení o útokoch na dvoch poslancov Európskeho parlamentu a jedného zamestnanca Podvýboru Európskeho parlamentu pre bezpečnosť a obranu, dochádza pred voľbami do Európskeho parlamentu k prudkému nárastu kybernetických útokov a zahraničného zasahovania zameraného na prácu Európskeho parlamentu;
Z. keďže po odhaleniach Katargate Európsky parlament v septembri 2023 aktualizoval a výrazne sprísnil svoj rámec vnútornej integrity, okrem iného prostredníctvom hĺbkovej revízie rokovacieho poriadku, kódexu správania poslancov Európskeho parlamentu a príslušných rozhodnutí Predsedníctva; keďže v revidovanom kódexe správania sa stanovuje, že každému zvolenému poslancovi Európskeho parlamentu , o ktorom sa zistí, že porušuje pravidlá transparentnosti, môže predseda Európskeho parlamentu uložiť sankciu;
AA. keďže je mimoriadne dôležité bojovať proti šíreniu dezinformácií a zahraničnému zasahovaniu do európskej demokracie a prijať ďalšie opatrenia na ochranu práva európskych občanov na presné a dôveryhodné spravodajské zdroje, ako aj na ochranu európskeho informačného prostredia pred manipuláciou zo strany autoritárskych režimov; keďže organizácia Reportéri bez hraníc nedávno predložila 12 návrhov na novú dohodu o práve na informácie;
AB. keďže Európska rada na svojom zasadnutí 17. apríla 2024 uviedla: „V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu Európska rada zdôrazňuje odhodlanie Únie a jej členských štátov pozorne monitorovať a obmedzovať všetky riziká vyplývajúce z dezinformácií, ktoré vznikajú aj pomocou umelej inteligencie, ako aj z manipulácie s informáciami a zo zasahovania do volebných procesov zo zahraničia. Európska rada vyzýva inštitúcie EÚ a vnútroštátne orgány, aby v týchto záležitostiach spolupracovali.“;
AC. keďže poslanci Európskeho parlamentu vyzvali predsedníčku Metsolovú, aby požiadala o urýchlené vyšetrenie ruských pokusov o zasahovanie pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu; keďže doteraz nedostali žiadnu odpoveď;
1. je zdesený uveriteľnými obvineniami, že poslanci Európskeho parlamentu boli platení za šírenie ruskej propagandy, ako aj za podporu snáh Ruska systematicky vytvárať sieť závislostí prostredníctvom európskych politických strán, ktoré potom pôsobia ako šíritelia kremeľskej propagandy;
2. vyjadruje rozhorčenie nad vystúpeniami poslancov Európskeho parlamentu na proruskej mediálnej platforme Voice of Europe, zatiaľ čo Rusko vedie svoju nezákonnú útočnú vojnu proti Ukrajine. Zdôrazňuje, že väčšina názorov poslancov Európskeho parlamentu na platforme Voice of Europe neodrážajú postoj veľkej väčšiny poslancov Európskeho parlamentu , ktorí v prevažnej väčšine odsudzujú nezákonnú inváziu Ruska na Ukrajinu, jeho používanie taktiky hybridnej vojny proti európskej demokracii a ďalšie agresívne a protidemokratické politické rozhodnutia v posledných rokoch;
3. dôrazne odsudzuje všetky pokusy, najmä Ruskej federácie o oslabenie fungovania európskych demokratických procesov a zdôrazňuje, že voči tejto taktike treba prijať dôsledné opatrenia; vyzýva politické vedenie EÚ a jej členských štátov, aby sa týmito snahami Ruska konečne zaoberali s potrebnou naliehavosťou a odhodlaním; opakuje svoju výzvu členským štátom, aby ďalej rozvíjali a doladili balíky sankcií prijatých proti Ruskej federácii tak, aby účinnejšie obmedzovali jej schopnosť viesť agresívnu vojnu a odstránili medzery v presadzovaní v súčasnosti platných reštriktívnych opatrení; opakuje svoju výzvu na zavedenie sankčného režimu proti páchateľom zapojeným do škodlivej zahraničnej manipulácie s informáciami a škodlivého zahraničného zasahovania;
4. je zhrozený nedávnymi vierohodnými správami, že Petr Bystroň, popredný člen AfD (skupina ID) a poslanec nemeckého Bundestagu, prijal platby až do výšky 25 000 EUR na šírenie proruskej propagandy;
5. okrem toho vyjadruje znepokojenie nad nedávnym výsluchom poslanca Európskeho parlamentu za stranu AfD Maximiliana Kraha zo strany FBI a vyzýva AfD, aby bezodkladne zverejnila svoje finančné väzby s Kremľom, ako aj účel a presnú sumu všetkých platieb pochádzajúcich zo zdrojov spojených s Kremľom; ďalej vyjadruje hlboké znepokojenie nad zatknutím asistenta poslanca Európskeho parlamentu Kraha 23. apríla 2024 po závažných obvineniach zo špionáže pre Čínu;
6. je mimoriadne znepokojený nedávnymi správami zo 17. apríla 2024 o dvoch údajných ruských špiónoch s dvojitou nemecko-ruskou štátnou príslušnosťou, ktorých zatkli v Bavorsku po obvinení z vyhľadávania cieľov potenciálnych útokov a sabotážnych operácií vrátane útokov na vojenské zariadenia; opakuje svoje veľké znepokojenie nad rozsahom ruských špionážnych činností v Nemecku a iných krajinách, ako je Poľsko, kde boli podobné aktivity odhalené v marci 2023, a opätovne dôrazne vyzýva na rozhodnú reakciu na hrozbu, ktorú predstavujú ruskí agenti pôsobiaci v Nemecku a inde;
7. dôrazne odsudzuje praktiky Ruska spočívajúce v zneužívaní nelegálnych imigrantov na destabilizáciu susedných členských štátov, najmä Poľska, Litvy, Lotyšska a Fínska, tým, že ich núti prejsť na územie EÚ;
8. je rovnako znepokojený tým, že 22. apríla 2024 boli zadržaní traja Nemci pre podozrenie zo spolupráce s čínskym ministerstvom štátnej bezpečnosti zameranej na odovzdanie technológie, ktorá by sa mohla použiť na vojenské účely; opakuje svoje predchádzajúce výzvy členským štátom, aby účinnejšie bojovali proti všetkým prvkom špionáže v EÚ, čo musí zahŕňať aj lepšiu ochranu kritickej infraštruktúry a otvorenú a jasnú konfrontáciu štátov, ktoré špionáž vykonávajú; zdôrazňuje, že tieto špionážne odhalenia sú pravdepodobne len špičkou ľadovca a predstavujú vážnu hrozbu pre našu bezpečnosť a demokraciu;
9. dôrazne odsudzuje alarmujúcu odhalenie, ktoré vo februári priniesli renomované nemecké médiá, že zamestnanec spojený so stranou AfD a s členom nemeckého Spolkového snemu bol identifikovaný ako kontaktná osoba ruskej FSB, čo vyvoláva vážne obavy v súvislosti s možným zahraničným vplyvom v nemeckom politickom prostredí; okrem toho dôrazne odsudzuje skutočnosť, že nemecké orgány u tejto osoby opakovane našli peňažnú hotovosť vo výške 9 000 EUR pri vstupe do Nemecka z Ruska;
10. vyzýva EÚ a členské štáty, aby uplatnili podobné sankcie ako tie, ktoré prijala česká vláda voči platforme Voice of Europe, ako aj Viktorovi Medvedčukovi a Arťomovi Marchevskému; vyjadruje poľutovanie nad tým, že platforme Voice of Europe sa 11. apríla 2024 podarilo obnoviť svoju činnosť z Kazachstanu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že platforma Voice of Europe nebude prístupná v celej Európskej únii; okrem toho konštatuje, že platnosť preukazov oprávňujúcich na vstup do priestorov Európskeho parlamentu Voice of Europe bola pozastavené;
11. zaväzuje sa poskytovať plnú podporu a spoluprácu vnútroštátnym orgánom pri ich vyšetrovaní správania dotknutej poslankyne Európskeho parlamentu ; víta začatie vyšetrovania prípadov podozrenia zo zasahovania Ruska do európskych volieb belgickými orgánmi a vyzýva príslušné členské štáty, aby určili, či možno podľa ich príslušného trestného práva zúčastnených poslancov Európskeho parlamentu trestne stíhať; vyzýva na posilnenie justičnej spolupráce a spolupráce v oblasti presadzovania práva s medzinárodnými partnermi, a tak uľahčiť odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie nadnárodnej trestnej činnosti a sietí škodlivých zahraničných aktérov podporujúcich korupčné praktiky zamerané na zasahovanie do európskych volieb a oslabovanie demokracie v EÚ; zaväzuje sa poskytovať v tejto súvislosti plnú podporu a spoluprácu; vyzýva príslušné orgány Európskeho parlamentu, aby vyvinuli maximálne úsilie na zabezpečenie včasného rozhodnutia o žiadosti na zbavenie imunity poslancov Európskeho parlamentu vždy, keď dostanú takúto žiadosť od príslušných orgánov; vyzýva tieto orgány, aby čo najskôr po svojich ustanovujúcich schôdzach po nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu zasadli s cieľom okamžite začať konanie v prípade, že takéto žiadosti dostanú; je naďalej pripravený zlepšovať fungovanie vnútorných etických pravidiel na najvyššej úrovni a jeho rámec v oblasti dohľadu a zodpovednosti, ako aj sankčných mechanizmov, ktoré možno použiť, ak sa zistí porušenie rámca integrity Európskeho parlamentu; žiada, aby sa odporúčaniam na reformu pravidiel Európskeho parlamentu v oblasti transparentnosti, integrity, zodpovednosti a boja proti korupcii, ktoré boli prijaté 13. júla 2023, úplnému vykonávaniu nových pravidiel transparentnosti a integrity prijatých v septembri 2023, ako aj monitorovaniu všetkých vnútorných kódexov správania a rozhodnutí schválených jeho Predsedníctvom, najmä pokiaľ ide o interakciu s tretími krajinami, venovala pozornosť na najvyššej úrovni;
12. víta postúpenie prípadov dotknutých poslancov Európskeho parlamentu poradnému výboru pre správanie poslancov; zaväzuje sa plne presadzovať svoj platný vnútorný sankčný rámec a žiada, aby boli odhalení všetci poslanci Európskeho parlamentu alebo kandidáti v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, ktorí prijímali peniaze od ruskej vlády alebo jej zástupcov alebo ktorých korumpovala; konštatuje, že tieto údajné skutočnosti pochádzajú z obdobia pred nedávnym prijatím reformy rámca integrity Európskeho parlamentu; domnieva sa, že samotné pravidlá by nezabránili údajnému odsúdeniahodnému správaniu poslancov Európskeho parlamentu ; je však naďalej pripravený ďalej hodnotiť a doladiť fungovanie a sankcionovanie rámca integrity Európskeho parlamentu, ktorý bol posilnený v dôsledku Katargate;
13. víta výzvu na urýchlené stretnutie Eurojustu na žiadosť belgického predsedu vlády Alexandra De Croa; ďalej víta žiadosť o preskúmanie a v prípade potreby rozšírenie mandátu Európskeho úradu pre boj proti podvodom a Európskej prokuratúry, aby mohli takéto prípady stíhať; víta tiež dohodu, ktorú oznámilo belgické predsedníctvo, o zriadení dočasnej krízovej pracovnej skupiny na boj proti pokusom Ruska zasahovať do nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu a zdôrazňuje, že v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu musia všetky vnútroštátne orgány a orgány EÚ zintenzívniť svoje úsilie v boji proti zahraničnému zasahovaniu s cieľom zabezpečiť úplnú integritu týchto dôležitých volieb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rovnako dôležité sú vo všetkých demokratických procesoch aj sloboda slova, sloboda médií a dodržiavanie zákona a že nemôžu byť nevhodne obmedzované;
14. opätovne odsudzuje predchádzajúce prípady politických partnerstiev medzi krajne pravicovými stranami v Európe a ruským vedením, ako napríklad bankový úver pre stranu Marine Le Penovej vo Francúzsku, dohodu o partnerstve medzi Rakúskou stranou FPÖ a Putinovou stranou Jednotné Rusko, ako aj početné stretnutia a kontakty medzi rôznymi zvolenými poslancami Európskeho parlamentu vrátane vedenia nemeckej strany AfD;
15. vyjadruje znepokojenie nad prípadom rakúskej špionáže, v rámci ktorého je bývalý rakúsky spravodajský dôstojník Egisto Ott, ktorý má údajne úzke väzby na politika FPÖ Hansa-Jörga Jeneweina, obvinený zo špionáže pre Rusko a z nezákonného získavania osobných údajov z policajných databáz vrátane odovzdania údajov z mobilných telefónov bývalých vysokopostavených rakúskych úradníkov ruskej spravodajskej službe;
16. vyjadruje znepokojenie nad vierohodnými správami o náraste pokusov Ruska zasahovať do nadchádzajúcich volieb do bulharského národného parlamentu 9. júna 2024; vyjadruje hlboké znepokojenie nad existenciou a ruskou kontrolou siete dezinformačných agentov pôsobiacich na platformách sociálnych médií, v tradičných médiách, v rámci akademickej obce, mimovládnych organizácií a politických strán; je mimoriadne znepokojený množstvom nehnuteľností, ktoré že ruské orgány vlastnia v Bulharsku, vrátane nehnuteľností strategického významu, ktoré slúžia ako centrá ruského vplyvu a zasahovania do demokratických procesov v krajine;
17. vyjadruje vážne znepokojenie nad viacerými politikami a pozíciami maďarskej vlády, ktorá pod vedením predsedu vlády Orbana pri mnohých kritických príležitostiach zaujala proruský, ako aj pročínsky postoj;
18. odsudzuje účasť Ruska na dezinformačných kampaniach, ako aj údajné intenzívne kontakty a počet stretnutí agentov zodpovedných za zasahovanie Ruska s katalánskou separatistickou skupinou; navrhuje, aby Európske centrum excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách vypracovalo štúdiu; vyzýva príslušné justičné orgány, aby účinne vyšetrili prepojenia poslancov Európskeho parlamentu údajne spojených s Kremľom a pokusy Ruska o destabilizáciu a zasahovanie v EÚ a jej členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad všetkými útokmi na sudcov, ktorí vyšetrujú akékoľvek zasahovanie;
19. domnieva sa, že nedávne obvinenia by podľa jeho kódexu správania mohli predstavovať sankcionovateľné správanie a v prípade jeho potvrdenia si vyžadujú ráznu reakciu; vyzdvihuje význam okamžitého dôkladného vnútorného vyšetrovania s cieľom preskúmať všetky možné prípady zahraničného zasahovania zo strany Ruska a iných krajín v Európskom parlamente; zdôrazňuje, že tieto odhalenia sú súčasťou širšieho modelu zasahovania Ruska, ako sa zdôrazňuje v záverečných správach INGE a ING2;
20. domnieva sa, že obvinenia dotknutých poslancov Európskeho parlamentu zdôrazňujú potrebu posilnenej bezpečnostnej kultúry v Európskom parlamente; opakuje preto svoju výzvu na úplné vykonávanie odporúčaní uvedených vo svojom uznesení z 13. júla 2023 o odporúčaniach na reformu pravidiel Európskeho parlamentu týkajúcich sa transparentnosti, integrity, zodpovednosti a boja proti korupcii vrátane povinnej bezpečnostnej odbornej prípravy pre poslancov Európskeho parlamentu a zamestnancov, primeranej bezpečnostnej previerky a posilnenej kontroly zamestnancov, najmä tých, ktorí sa zúčastňujú na schôdzach za zatvorenými dverami; zdôrazňuje, že mnohé národné parlamenty a medzinárodné organizácie majú v tejto oblasti legitímne a funkčné systémy, a žiada, aby sa posúdili odporúčané postupy;
21. vyzýva Európsky parlament, aby poskytoval povinnú, efektívnu a pravidelnú odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti, zasahovania, etických noriem, dodržiavania predpisov a bezúhonnosti pre všetkých poslancov Európskeho parlamentu a ich kancelárie a pre všetkých zamestnancov Európskeho parlamentu, aby si uvedomili, že sú potenciálnymi cieľmi zahraničných štátnych a neštátnych aktérov; vyzýva útvary Európskeho parlamentu, aby zaviedli účinné systémy monitorovania a sledovania s cieľom odhaliť zahraničné zasahovanie a zároveň rešpektovať slobodu mandátu poslancov Európskeho parlamentu ;
22. pripomína, že zahraničné zasahovanie je systémovou hrozbou, proti ktorej treba dôrazne bojovať; ďalej pripomína, že hoci Rusko zostáva hlavným pôvodom zahraničného zasahovania a dezinformácií v Európskej únii, takéto kampane uskutočnili aj iné krajiny; zdôrazňuje, že reakcia EÚ na tieto hrozby môže byť účinná len vtedy, ak je založená na prierezovom, holistickom a dlhodobom politickom prístupe, ktorý spolu vykonávajú EÚ a jej členské štáty; je naďalej odhodlaný pokračovať vo svojom úsilí a bojovať proti zahraničnému zasahovaniu v EÚ v nadchádzajúcich rokoch okrem iného aj prostredníctvom špecializovaného parlamentného orgánu; zdôrazňuje, že ostražitosť a ochrana pred zahraničným zasahovaním sú obzvlášť potrebné pred voľbami do Európskeho parlamentu v tomto roku;
23. zdôrazňuje kľúčové právne predpisy o slobode médií a digitálnych právach, ktoré Európska únia prijala v posledných rokoch, ako je akt o slobode médií, akt o umelej inteligencii alebo akt o digitálnych službách; zdôrazňuje však, že sú potrebné ďalšie opatrenia na zastavenie šírenia škodlivých dezinformácií na internete a na ochranu práva európskych občanov na spoľahlivé správy;
24. víta prijatie legislatívneho balíka o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý zahŕňa nové pravidlá na úrovni EÚ zamerané na riešenie rizík prania špinavých peňazí súvisiacich s politicky exponovanými osobami;
25. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby do nadchádzajúceho 14. balíka sankcií pridali nové médiá s podporou Kremľa a iné vysielacie a mediálne organizácie a jednotlivcov zodpovedných za propagandu a dezinformačné kampane v EÚ;
26. zdôrazňuje kľúčovú úlohu investigatívnej žurnalistiky pri odhaľovaní pokusov o zahraničné zasahovanie a tajné činnosti; opakuje svoju výzvu adresovanú inštitúciám EÚ a členským štátom, aby zabezpečili dostatočné a udržateľné financovanie investigatívnej žurnalistiky; dôrazne odsudzuje rozsiahlu dezinformačnú kampaň, ktorú v januári odhalilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí a ktorú údajne zorganizovalo Rusko na platforme X (predtým Twitter) s úmyslom manipulovať verejnú mienku;
27. dôrazne odsudzuje pokračujúce úsilie Ruska o zneužívanie a falšovanie historickej pamäte týkajúcej sa najtragickejších období Európy, ako je teror nacistického režimu, s cieľom ospravedlniť svoju súčasnú brutálnu, nezákonnú a neľudskú agresiu a svoju expanzívnu politiku, ako aj jeho pokusy o systematické šírenie falošných historických naratívov;
28. trvá na tom, že treba urobiť viac pre ochranu európskeho informačného prostredia a práva občanov EÚ na prístup k spoľahlivým informáciám; pripomína, že ako sa uvádza v predchádzajúcich správach Európskeho parlamentu, treba zaviesť „zrkadlové doložky“, podľa ktorých by otvorenosť európskeho informačného priestoru tretím krajinám bola primeraná prístupu európskych médií do informačného priestoru v týchto krajinách; zdôrazňuje, že médiá pracujúce pre nepriateľské a autoritárske režimy by nemali mať prístup do priestorov Európskeho parlamentu; trvá na tom, že označovanie na platformách by malo ísť nad rámec identifikácie vysoko falošného obsahu (deepfake) a malo by sa zaviesť aj pozitívne označovanie pomocou nástrojov vytvorených mediálnym sektorom, ako je iniciatíva Journalism Trust; v tejto súvislosti vyjadruje všeobecnú podporu novej dohode o práve na informácie, ktorú navrhla organizácia Reportéri bez hraníc;
29. domnieva sa, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na riadnu ochranu európskej demokracie, a dôrazne vyzýva vnútroštátne orgány, aby v prípade Voice of Europe v plnej miere informovali občanov dotknutých členských štátov;
30. konštatuje, že konečným cieľom ruského zasahovania je oslabiť, rozdeliť a oslabiť EÚ a narušiť podporu Ukrajiny; zdôrazňuje, že hybridná taktika Ruskej federácie ani v najmenšom neprispieva k pokroku v politickom programe Ruska v rámci EÚ, ale naopak vytvára ďalší impulz pre neochvejnú podporu EÚ Ukrajine pri jej obrane proti nezákonnému okupantovi;
31. zdôrazňuje, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine odhalila rozsiahlu zahraničnú manipuláciu s informáciami v EÚ a jej bezprostredné susedstvo, konkrétne pre krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva; vyzýva EÚ a jej susedné krajiny, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti v boji proti dezinformáciám a hybridným hrozbám;
32. vyzýva Európsku úniu, aby bola ostražitá voči pokusom akejkoľvek tretej krajiny vrátane Ruska neprimerane ovplyvňovať jej demokratické procesy; varuje Ruskú federáciu, že už hybridné dezinformačné kampane, kybernetické útoky a operácie ovplyvňovania predstavujú závažné útoky proti európskej demokracii a akékoľvek fyzické kroky na európskej pôde by predstavovali dramatickú eskaláciu; vyzýva členské štáty, aby odkryli a vyšetrili pokusy Ruska o sabotáž kritickej infraštruktúry; zdôrazňuje potrebu posilniť záruky na ochranu volebnej infraštruktúry, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči fyzickým a kybernetickým útokom pred voľbami a počas nich;
33. pripomína, že aj v prípadoch, keď zákon obmedzuje zdroje politického financovania, ruskí aktéri našli spôsoby, ako ho obísť, a ponúkli podporu svojim spojencom; pripomína najmä dôkazy o úveroch od zahraničných bánk (ako napríklad v prípade francúzskej strany Národný front v roku 2016), kúpnych a obchodných zmlúv (ako napríklad informovali noviny Der Spiegel a Süddeutsche Zeitung 17. mája 2019 v súvislosti s rakúskou stranou FPÖ a informačný portál Buzzfeed a denník L’Espresso 10. júla 2019 v súvislosti s talianskou stranou Lega per Salvini Premier) a o sprostredkovaní finančných aktivít (ako uviedla britská tlač v súvislosti s kampaňou Leave.eu);
34. odsudzuje skutočnosť, že kampane zahraničného zasahovania sú často namierené proti konkrétnym menšinám a zraniteľným skupinám, a poznamenáva, že zameranie na tieto menšiny slúži vyššiemu cieľu, ktorým je oslabenie príťažlivosti demokratických a rovnoprávnych spoločností;
35. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie, Akt o digitálnych službách: – uplatňovanie rámca riadenia rizík na ruské dezinformačné kampane, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023, https://data.europa.eu/doi/10.2759/764631.
Pokusy o opätovné zavedenie zákona o zahraničných agentoch v Gruzínsku a obmedzenia vyplývajúce z tohto zákona pre občiansku spoločnosť
135k
47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2024 o pokusoch o opätovné zavedenie zákona o zahraničných agentoch v Gruzínsku a obmedzeniach vyplývajúcich z tohto zákona pre občiansku spoločnosť (2024/2703(RSP))
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gruzínsku,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa a komisára pre susedstvo a rozšírenie zo 17. apríla 2024 o prijatí zákona o „transparentnosti zahraničného vplyvu“,
– so zreteľom na vyhlásenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 4. apríla 2024 o návrhu zákona o „transparentnosti zahraničného vplyvu“,
– so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. a 15. decembra 2023,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. novembra 2023 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2023 [COM(2023)0690],
– so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej(1),
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Výboru pre zahraničné veci, predsedníčky Delegácie pre vzťahy so Zakaukazskom a stáleho spravodajcu Európskeho parlamentu pre Gruzínsko z 18. apríla 2024 týkajúce sa opätovného zavedenia návrhu zákona o „transparentnosti zahraničného vplyvu“ v Gruzínsku,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže uplatňovanie slobody presvedčenia, prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania je základným právom zakotveným v gruzínskej ústave;
B. keďže Gruzínsko sa ako signatár Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach a ako člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zaviazalo obhajovať zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovať základné slobody a ľudské práva;
C. keďže Európska únia očakáva, že Gruzínsko ako kandidátska krajina na pristúpenie k EÚ bude v plnej miere dodržiavať dohodu o pridružení a ďalšie medzinárodné záväzky, ktoré prijalo, a najmä že splní podmienky a prijme kroky stanovené v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023; keďže Európska rada sa rozhodla udeliť Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny výlučne za predpokladu, že sa podniknú tieto kroky; keďže v tomto odporúčaní sa Gruzínsko vyzvalo, aby zabezpečilo slobodné fungovanie občianskej spoločnosti (krok 9) a bojovalo proti dezinformáciám namiereným proti EÚ a jej hodnotám (krok 1), a keďže tento návrh zákona porušuje oba tieto ciele;
D. keďže 17. apríla 2024 gruzínsky parlament schválil tzv. zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu v prvom čítaní 83 hlasmi, pričom nikto nebol proti napriek masovým protestom gruzínskych občanov, kritike zo strany gruzínskej prezidentky, ktorá návrh zákona označila za „sabotáž európskej cesty krajiny“, vnútroštátnemu a medzinárodnému odsúdeniu tohto zákona a opakovaným výzvam európskych partnerov Gruzínska, aby návrh zákona stiahli; keďže tento zákon by vyžadoval, aby sa organizácie, ktoré dostávajú viac ako 20 % finančných prostriedkov zo zahraničia, do dvoch mesiacov zaregistrovali ako „organizácie presadzujúce záujmy zahraničnej mocnosti“, a takto sa aj označovali; keďže tieto organizácie by podliehali dodatočnej kontrole, pričom by sa na ne vzťahovali požiadavky na podávanie správ a prípadne sankcie vrátane správnych sankcií až do výšky 25 000 GEL; keďže týmto zákonom by sa vážne obmedzila schopnosť médií a organizácií občianskej spoločnosti slobodne pôsobiť;
E. keďže legitímny cieľ zabezpečiť transparentnosť mimovládnych organizácií, ktoré prijímajú zahraničné finančné prostriedky, v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na opatrenia, ktoré obmedzujú ich činnosti, najmä nie v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu;
F. keďže tento návrh zákona sa predkladá v čase rastúcich útokov proti občianskej spoločnosti a nezávislým médiám v Gruzínsku, ako aj proti podpore demokracie zo strany medzinárodných darcov v zjavnom úsilí o zúženie občianskeho priestoru a umlčanie kritických hlasov vo verejnom priestore, okrem iného obmedzením prístupu k zahraničnému financovaniu; keďže tento návrh zákona je len posledným zo série predvolebných legislatívnych a ďalších iniciatív gruzínskej vlády, kde patrí aj oznámenie ústavných zmien na boj proti „propagande LGBT“ a zrušenie politiky, ktorou sa stanovujú rodové kvóty pre ženy v parlamente, čím sa ohrozujú demokratické reformy a prispieva sa tým k šíreniu dezinformácií o EÚ, jej hodnotách a politikách; keďže Európsky parlament už v predchádzajúcich uzneseniach vyzval na prijatie opatrení na obmedzenie deštruktívnej úlohy, ktorú v gruzínskej politike a ekonomike zohrávajú záujmy oligarchov, vrátane politicky motivovaného prenasledovania novinárov a politických oponentov, ako je bývalý prezident Michail Saakašvili, v prípade ktorého Európsky parlament vyzval na jeho prepustenie z humanitárnych dôvodov, aby mohol vyhľadať lekársku starostlivosť v zahraničí;
1. dôrazne odsudzuje opätovné zavedenie kontroverzného návrhu zákona o „transparentnosti zahraničného vplyvu“, ktorým by sa zaviedli obmedzenia oslabujúce občiansku spoločnosť a nezávislé médiá, a tým by sa narušila ich možnosť slobodného pôsobenia, a preto vyvolal masové protesty gruzínskej verejnosti, organizácií občianskej spoločnosti, nezávislých médií, významných verejných činiteľov a európskych a medzinárodných partnerov krajiny;
2. zdôrazňuje, že tento návrh zákona je nezlučiteľný s hodnotami a demokratickými zásadami EÚ, je v rozpore s ambíciami Gruzínska na členstvo v EÚ, poškodzuje medzinárodnú povesť Gruzínska a ohrozuje euroatlantickú integráciu krajiny;
3. zdôrazňuje, že prístupové rokovania s EÚ by sa nemali začať, pokiaľ bude tento zákon súčasťou právneho poriadku Gruzínska;
4. preto naliehavo vyzýva gruzínsky parlament, aby zastavil parlamentné konania vedúce k prijatiu tohto zákona, a gruzínsku vládu, aby splnila záväzky, ktoré prijala v marci 2023, keď oznámila, že bezpodmienečne stiahne svoj návrh zákona o uložení obmedzení občianskej spoločnosti a nezávislým médiám a že takýto zákon znova nenavrhne; vyzýva gruzínsku vládu, aby sa tiež zdržala predkladania akýchkoľvek ďalších legislatívnych návrhov, ktoré sú v rozpore so zásadami demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, ktoré by tak boli v rozpore s kodanskými kritériami pre členstvo v EÚ;
5. zdôrazňuje, že tento návrh zákona je v rozpore s túžbou veľkej väčšiny gruzínskeho ľudu žiť v demokratickej spoločnosti, pokračovať v demokratických reformách a reformách v oblasti právneho štátu, rozvíjať úzku spoluprácu s euroatlantickými partnermi a odhodlane napredovať k členstvu v EÚ;
6. zdôrazňuje, že právo na slobodu prejavu a zhromažďovanie a právo na pokojný protest sú základnými právami a musia sa rešpektovať za každých okolností, a to najmä v krajine, ktorá sa usiluje vstúpiť do EÚ;
7. naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby rešpektovala ústavné práva gruzínskych občanov, a preto vyjadruje znepokojenie nad správami o poriadkovej polícii, ktorá používa neprimeranú silu na rozohnanie demonštrantov protestujúcich proti kontroverznému návrhu zákona; vyzýva gruzínske orgány, aby vyšetrili a brali na zodpovednosť osoby zodpovedné za nezákonné a neprimerané použitie sily;
8. zdôrazňuje, že úloha verejného strážcu, ktorú vykonávajú občianska spoločnosť a nezávislé médiá, je nevyhnutná pre demokratickú spoločnosť a má zásadný význam pri presadzovaní reforiem súvisiacich s pristúpením k EÚ, a preto vyzýva gruzínske orgány, aby urobili všetko pre to, aby zaručili priaznivé prostredie, v ktorom môžu občianska spoločnosť a nezávislé médiá prosperovať;
9. odsudzuje to, že gruzínska vláda sa inšpiruje podobnými veľmi kontroverznými ruskými právnymi predpismi, ako je ruský „zákon o zahraničných agentoch“, ktorý zámerne označuje a diskriminuje organizácie občianskej spoločnosti a aktivistov a využíva sa aj na potláčanie nesúhlasu s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine a na umlčiavanie akýchkoľvek zostávajúcich kritických hlasov v krajine;
10. pripomína, že Európska rada na svojom zasadnutí 14. a 15. decembra 2023 udelila Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že sa podniknú príslušné kroky stanovené v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023; zdôrazňuje, že v tomto odporúčaní sa Gruzínsko vyzvalo, aby zabezpečilo slobodné fungovanie občianskej spoločnosti a bojovalo proti dezinformáciám namiereným proti EÚ a jej hodnotám, a že tento návrh zákona porušuje oba tieto ciele;
11. pripomína gruzínskej vláde záväzky, ktoré prijala, a hodnoty a zásady, ku ktorým sa zaviazala pri podávaní žiadosti o členstvo v EÚ, a vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, komisára pre susedstvo a rozšírenie a predsedníčku Komisie, aby urobili to isté;
12. vyzýva Komisiu, aby predložila priebežné posúdenie pokroku Gruzínska v súvislosti s vykonávaním deviatich krokov uvedených v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023;
13. vyzýva Komisiu, aby urýchlene posúdila vplyv plánovaného zákona o „zahraničných agentoch“ Gruzínska na jeho nepretržité plnenie kritérií liberalizácie vízového režimu, najmä kritéria základných práv, ktoré je kľúčovou zložkou politiky EÚ v oblasti liberalizácie vízového režimu;
14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili vplyv tohto návrhu zákona na úlohu EÚ ako darcu v Gruzínsku a aby gruzínsku vládu a parlament jasne informovali o tomto možnom vplyve a jeho dôsledkoch pre financovanie z EÚ vo všeobecnosti;
15. naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby sa vrátila na európsku cestu, dodržiavala svoj záväzok rešpektovať, posilňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a základné slobody a skutočne a v plnej miere začala vykonávať kroky potrebné na splnenie podmienok na udelenie štatútu kandidátskej krajiny a členstva v EÚ v duchu angažovanosti a spolupráce s občianskou spoločnosťou a politickou opozíciou Gruzínska;
16. vyjadruje poľutovanie nad osobnou úlohou, ktorú jediný gruzínsky oligarcha Bidzina Ivanišvili, ktorý sa vrátil do aktívnej politiky 30. decembra 2023, keď sa stal „čestným predsedom“ strany Gruzínsky sen, zohráva v súčasnej politickej kríze a pri ďalšom pokuse oslabiť západné smerovanie krajiny v prospech orientácie na Rusko; opakovane vyzýva Radu a demokratických partnerov EÚ, aby zvážili uloženie osobných sankcií Ivanišvilimu za jeho úlohu pri zhoršovaní politického procesu v Gruzínsku a práci proti záujmom jeho ľudu;
17. opakuje svoju neochvejnú podporu legitímnym európskym ambíciám gruzínskeho ľudu a jeho želaniu žiť v prosperujúcej krajine bez korupcie, ktorá plne rešpektuje základné slobody, chráni ľudské práva a zaručuje otvorenú spoločnosť a nezávislé médiá; zdôrazňuje, že rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskej krajiny EÚ Gruzínsku bolo motivované želaním uznať úspechy a demokratické úsilie gruzínskej občianskej spoločnosti, ako aj obrovskú podporu jeho občanov v prospech pristúpenia k EÚ;
18. naliehavo vyzýva väčšinovú stranu Gruzínsky sen, aby stiahla svoj návrh ústavného právneho predpisu obmedzujúceho práva LGBTIQ osôb, ktorý predstavuje útok nielen na komunitu LGBTIQ, ale aj na slobodu prejavu a slobodnú občiansku spoločnosť;
19. opakuje svoju výzvu gruzínskym orgánom, aby z humanitárnych dôvodov prepustili bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho a umožnili mu riadne lekárske ošetrenie v zahraničí; zdôrazňuje, že jeho prípad ďalej zdôrazňuje význam skutočnej reformy justičného systému;
20. požaduje vyslanie nestrannej a nezávislej dlhodobej medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe s cieľom monitorovať nadchádzajúce parlamentné voľby v krajine v októbri 2024;
21. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentke, vláde a parlamentu Gruzínska.
– so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN z 13. apríla 2024 o útokoch Iránskej islamskej republiky na Izrael,
– so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov skupiny G7 zo 14. apríla 2024 o útoku Iránu na Izrael,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ zo 14. apríla 2024 o Iráne,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 3. apríla 2024 o útoku v Damasku,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1532 z 20. júla 2023 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na iránsku vojenskú podporu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine(1),
– so zreteľom na zoznam teroristov EÚ a spoločnú pozíciu Rady 2001/931/SZBP, ktorou sa stanovujú kritériá zaradenia osôb, skupín a subjektov na zoznam(2),
– so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. apríla 2024,
– so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a Valného zhromaždenia OSN,
– so zreteľom na medzinárodné humanitárne právo, najmä Haagske dohovory z rokov 1899 a 1907 a Ženevské dohovory z roku 1949 a ich dodatkové protokoly,
– so zreteľom na Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z roku 1961,
– so zreteľom na vyhlásenie EÚ pre Radu guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) z 12. septembra 2023 o overovaní a monitorovaní v Iráne so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2231 (2015),
– so zreteľom na Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT) z roku 1970,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže 13. apríla 2024 Irán po prvý raz zaútočil na izraelské územie, kam odpálil vyše 300 dronov a riadených striel; keďže väčšinu z nich sa podarilo zachytiť Izraelu, USA, Spojenému kráľovstvu a Francúzsku, pričom tieto krajiny vykonávali aj letecký prieskum a obranu z územia Jordánska; keďže päť striel napriek tomu doletelo na izraelské územie, kde zasiahli izraelskú leteckú základňu Nevatim a vážne zranili sedemročné dievča z arabskej beduínskej komunity z Izraela; keďže všetkých 170 dronov a 30 riadených striel s plochou dráhou letu sa podarilo zachytiť pred tým, ako prileteli na izraelské územie, zatiaľ čo 105 zo 110 balistických striel bolo zachytených izraelskými systémami protiraketovej obrany; keďže Hizballáh pred útokom a počas neho vystrelil aj rakety na Golanské výšiny a húthíovia zaútočili na izraelské územie;
B. keďže 1. apríla 2024 bol na iránsky konzulát v sýrskom Damasku vykonaný letecký útok, ktorý sa vo veľkej miere pripisuje Izraelu, pri ktorom zahynulo sedem dôstojníkov vrátane dvoch vysokopostavených iránskych generálov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) a 13 ďalších osôb bolo zranených; keďže z iránskeho konzulátu v Damasku bolo údajne zorganizovaných 150 útokov proti americkým a izraelským cieľom v regióne; keďže po útoku na jeho konzulát vyzval Irán na „trest a pomstu“; keďže Viedenské dohovory o diplomatických a konzulárnych stykoch poskytujú diplomatickým priestorom ochranu; keďže všetci členovia Bezpečnostnej rady OSN vyjadrili znepokojenie a vyzvali na zmiernenie napätia; keďže predstavitelia USA potvrdili, že v noci 19. apríla 2024 Izrael vykonal niektoré odvetné vojenské operácie útokmi dronov v centrálnej provincii Isfahán;
C. keďže EÚ, Spojené kráľovstvo, USA a ďalší útoky jednomyseľne odsúdili a vyzvali obe strany na zmiernenie napätia;
D. keďže odsúdeniahodné teroristické útoky Hamasu v Izraeli 7. októbra 2023, počas ktorých jeho príslušníci brutálne zabíjali najmä civilistov, 253 osôb uniesli ako rukojemníkov do Pásma Gazy, z ktorých 112 odvtedy prepustili, majú závažný a škodlivý vplyv na stabilitu celého Blízkeho východu; keďže následná vojna Izraela proti teroristom Hamasu v Pásme Gazy viedla k neprimeranej vojenskej reakcii, pri ktorej zahynuli desaťtisíce civilistov vrátane mnohých humanitárnych pracovníkov a novinárov a ktorá spôsobila katastrofálnu humanitárnu situáciu vrátane bezprecedentnej úrovne hladomoru v dôsledku nedostatku bezpečného a neobmedzeného prístupu obyvateľstva k humanitárnej pomoci; keďže udalosti od 7. októbra 2023 majú hlboký a škodlivý vplyv na stabilitu celého Blízkeho východu;
E. keďže na okupovaných palestínskych územiach poskytuje Irán teroristickej organizácii Hamas finančnú a logistickú podporu;
F. keďže stovky rakiet a leteckých útokov, ktoré vystrelil Hizballáh a jeho spojenci, ako aj Izrael, zasiahli od 7. októbra 2023 južný Libanon a severný Izrael, pričom bolo vysídlených 60 000 Izraelčanov a 30 000 Libanoncov; keďže izraelské letecké útoky v Libanone boli zamerané proti členom Hizballáhu a Hamasu;
G. keďže Irán presunul milície z Libanonu, Iraku, Iránu a Afganistanu do Sýrie s cieľom potláčať disent a kontrolovať územie sýrskeho režimu; keďže od 7. októbra 2023 Iránom podporované milície v Sýrii zvýšili počet dronov a rakiet, ktorými ostreľujú Izrael;
H. keďže spojenec Iránu v Sýrii, Asadov režim, v rokoch 2011 až 2015 obliehal, ostreľoval a nechal vyhladovať najväčší palestínsky utečenecký tábor v Sýrii Jarmúk, pričom zahynuli stovky civilistov a viac ako 200 000 palestínskych utečencov bolo vysídlených;
I. keďže milície podporované Iránom vyvíjajú v Iraku negatívny politický a vojenský vplyv a iracké bezpečnostné orgány nemajú nad nimi žiadnu kontrolu; keďže sa osobitne zameriavajú na vojenské základne USA, ako aj na oblasť irackého Kurdistanu; keďže proiránske milície v Iraku sa prihlásili k zodpovednosti za útoky na základňu izraelského námorníctva v Eilate 1. apríla 2024;
J. keďže v Jemene poskytuje Irán značnú podporu hnutiu húthíov, s ktorými je úzko spojený; keďže útoky húthíov sa od októbra 2023 zameriavajú na medzinárodnú obchodnú lodnú dopravu v prielive Báb al-Mandab, čo výrazne narúša premávku v Červenom mori a ohrozuje globálnu hospodársku stabilitu; keďže od 19. novembra 2023 zadržiavajú ako rukojemníkov japonskú loď Galaxy Leader a jej posádku vrátane troch štátnych príslušníkov EÚ; keďže USA a ich európski spojenci odrazili dronové útoky húthíov; keďže operácia námorných síl EÚ ASPIDES bola vytvorená vo februári 2024 s cieľom chrániť medzinárodnú námornú plavbu; keďže mierový proces v Jemene pod vedením OSN je od októbra 2023 zastavený; keďže predchádzajúce iránske útoky, ako napríklad zabavenie kontajnerovej lode MSC Aries pod vlajkou Portugalska s estónskou posádkou na palube v Hormuzskom prielive, predstavujú nebezpečenstvo pre medzinárodnú námornú bezpečnosť;
K. keďže iránsky jadrový program sústavne porušuje podmienky spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), a to prekračovaním limitu zásob uránu, zvyšovaním obohacovania uránu na 60 %, obnovením operácií v jadrových zariadeniach, ktoré boli obmedzené JCPOA, a tým, že bráni MAAE vo vykonávaní dohľadu; keďže 13. septembra 2023 Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a USA vyjadrili Rade guvernérov MAAE vážne znepokojenie nad týmto vývojom; keďže Irán varoval Izrael, že by mohol prehodnotiť svoju jadrovú doktrínu po špekuláciách, že cieľom Izraela by sa stali iránske jadrové zariadenia;
L. keďže Irán poskytuje významnú vojenskú pomoc Rusku v jeho útočnej vojne proti Ukrajine, a to aj výstavbou továrne na drony v Rusku a dodávkami niekoľkých tisícov dronov (bezpilotných vzdušných prostriedkov), (delostreleckej) munície a pozemných balistických rakiet; keďže tieto zbrane sa bezohľadne používajú proti ukrajinskému obyvateľstvu a civilnej infraštruktúre; keďže 20. júla 2023 prijala Európska rada nový rámec pre reštriktívne opatrenia voči iránskej vojenskej pomoci Rusku;
M. keďže obhajcovia ľudských práv, pokojní demonštranti, novinári, umelci, komunita LGBTIQ osôb, odborári, ako aj športoví majstri trpia následkom brutálnych domácich aj nadnárodných represií Iránu, a to aj na pôde EÚ, najmä odporcovia iránskeho režimu, ako je bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Alejo Vidal-Quadras, ktorého postrelil pravdepodobne IRGC; keďže tisíce politických väzňov sú v súčasnosti zadržiavané v hrozných väzenských podmienkach, pričom mnohí čakajú na vykonanie trestu smrti; keďže Irán je jedným z najväčších vykonávateľov trestu smrti na svete, pričom podľa Amnesty International popravil v roku 2023 najmenej 853 osôb; keďže etnické, náboženské a sexuálne menšiny v Iráne naďalej čelia násilným represiám;
N. keďže osobitní spravodajcovia OSN upozornili na otázku rodového apartheidu v Iráne; keďže od septembra 2022 a zabitia Žíny Mahsy Amíníovej prebiehali v Iráne historické protesty za práva žien; keďže Sacharovova cena za slobodu myslenia za rok 2023 bola udelená Žíne Mahse Amíníovej a iránskemu hnutiu Ženy, život, sloboda; keďže iránsky režim na to zareagoval zavedením ešte prísnejšieho právneho prostredia a ešte viac sprísnil oblečenie žien a rozšíril rodovú segregáciu;
O. keďže USA označili IRGC v apríli 2019 za zahraničnú teroristickú organizáciu; keďže Európsky parlament žiada o zaradenie IRGC do zoznamu teroristov EÚ od začiatku roka 2023; keďže IRGC bol za posledných 30 rokov zapojený do plánovania a/alebo vykonania desiatok operácií, vrážd a teroristických útokov na pôde EÚ vrátane útoku na reštauráciu Mykonos v Berlíne v roku 1992, bombového útoku na autobus v Bulharsku v roku 2012, pri ktorom zahynulo päť izraelských občanov a jeden občan Bulharska, vrážd iránskych disidentov v Holandsku v rokoch 2015 a 2017, plánovaného bombového útoku voči iránskym disidentom v Paríži v roku 2018, plánovaného atentátu na troch iránskych disidentov v Dánsku v roku 2018 a pokusu o atentát proti synagóge v nemeckom Bochume v roku 2022; keďže niektorí ministri zahraničných vecí EÚ požiadali na zasadnutí Rady pre zahraničné veci 16. apríla 2024 o sankcie voči IRGC;
P. keďže približne dva desiatky nevinných štátnych príslušníkov EÚ sú svojvoľne zadržiavané ako súčasť iránskej rukojemníckej diplomacie s cieľom získať z toho politický kapitál; keďže Irán uniesol disidentov z územia iných krajín, aby ich mohol zadržiavať alebo popraviť v Iráne;
Q. keďže v reakcii na sankcie, ktoré voči Iránu uložila EÚ, prijal Irán odvetné opatrenia proti poslancom Európskeho parlamentu; keďže v reakcii na ne Parlament v novembri 2022 rozhodol, že jeho delegácie a výbory už nebudú spolupracovať s iránskymi orgánmi;
R. keďže 17. apríla 2024 sa Rada rozhodla rozšíriť sankčný režim voči Iránu a zahrnúť doň aj výrobu riadených striel a dronov v krajine; keďže vláda USA uvalila nové sankcie na iránske programy pre balistické rakety a drony;
S. keďže napriek podpore časti iránskeho obyvateľstva, ktorú ukazujú štátne médiá, mnohí Iránci v krajine aj mimo nej dôrazne kritizujú útoky iránskeho režimu; keďže boli údajne prijaté opatrenia na potlačenie nesúhlasných hlasov, ktoré vyjadrovali kritiku po útoku; keďže iránsky režim legitímne nezastupuje iránsky ľudu;
1. čo najdôraznejšie odsudzuje bezprecedentný útok dronov a riadených striel zo strany Iránu na Izrael v noci z 13. na 14. apríla 2024, ako aj vážnu eskaláciu a hrozbu pre regionálnu bezpečnosť, čo tento útok predstavuje; opäť vyjadruje plnú podporu bezpečnosti Izraelského štátu a jeho občanov; vyjadruje sústrasť rodine arabských beduínov z Izraela, ktorých sedemročné dievča bolo vážne zranené šrapnelom; odsudzuje simultánne útoky, ktoré spáchali zástupcovia Iránu, konkrétne Hizballáh v Golanských výšinách a hnutie húthíov pri pobreží Jemenu;
2. vyjadruje poľutovanie nad útokom na iránsky konzulát v Damasku 1. apríla 2024, ktorý viedol k niekoľkým obetiam; pripomína význam zásady nedotknuteľnosti diplomatických a konzulárnych priestorov, ktorá sa podľa medzinárodného práva musí dodržiavať vo všetkých prípadoch;
3. vyzýva všetky strany, aby sa vyhli akejkoľvek ďalšej eskalácii a vyzýva na maximálnu zdržanlivosť a zmierňovanie napätia;
4. víta rozhodnutie EÚ rozvinúť a rozšíriť súčasný sankčný režim zavedený v júli 2023, a to aj uložením sankcií za dodávky a výrobu bezpilotných dronov a riadených striel Iránu do Ruska a širšieho regiónu Blízkeho východu; žiada, aby sa tieto sankcie urýchlene zaviedli; žiada, aby sa sankcionovalo viac osôb a subjektov, ako sú Baithe Rahbari (kancelária najvyššieho vodcu Iránu), generálny štáb iránskych ozbrojených síl, centrálne veliteľstvo Chátam-al Anbijá a jeho veliteľ Gholámálí Alí Rašíd, námorníctvo IRGC, iránsky minister obrany brigádny generál Mohammad Réza Áštián a riaditeľ iránskej organizácie leteckého priemyslu Sejjed Núšín; konštatuje, že súčasné sankcie EÚ sa týkajú len šiestich osôb a piatich subjektov zodpovedných za iránsky jadrový program; zdôrazňuje, že tieto sankcie bude potrebné predĺžiť po júli 2024; vyzýva Radu, aby vypracovala návrh dodatočných sankcií v bankovom, ropnom a leteckom sektore, ktoré sa uvalia v prípade, ak bude iránsky režim situáciu ďalej neprijateľne eskalovať, a aby tieto prípravné opatrenia vopred oznámila iránskym orgánom; naliehavo vyzýva Radu, aby vyhodnotila najnovšie sankcie USA voči Iránu, a aby zvážila pridanú hodnotu synchronizácie sankčných režimov EÚ a USA, ak je to relevantné a možné; zdôrazňuje, že tieto sankcie by sa mali čo najviac koordinovať s USA, Spojeným kráľovstvom, G7 a ďalšími spojencami;
5. opakuje svoju dlhodobú výzvu Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby doplnili IRGC do zoznamu EÚ obsahujúceho teroristické organizácie, a zdôrazňuje, že toto rozhodnutie sa očakáva už dávno; zdôrazňuje, že v posledných rokoch došlo na európskej pôde k desiatkam vrážd a pokusov o vraždy spáchaných IRGC;
6. upozorňuje na pevné väzby medzi Iránom/IRGC, ich spojencami, ako sú húthíovia, iracké a sýrske milície a organizácie na zozname teroristov EÚ, konkrétne Hamas a vojenské krídlo Hizballáhu; vyzýva Radu a PK/VP, aby celé hnutie Hizballáh pridala na zoznam teroristických organizácií EÚ; odsudzuje vývoz dronov a munície z Iránu na podporu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine;
7. je veľmi znepokojený prudkou eskaláciou v regióne a destabilizujúcou úlohou, ktorú iránsky režim a jeho sieť neštátnych subjektov zohrávajú na Blízkom východe; je znepokojený vážnym rizikom prehlbovania regionálnej eskalácie; odsudzuje všetky činy štátnych a neštátnych subjektov, ktoré vyvolávajú alebo prispievajú k zintenzívneniu eskalačného cyklu; naliehavo vyzýva všetky strany, aby zmiernili napätie a zdržali sa hrozby alebo použitia sily v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami, najmä podľa článku 2 ods. 4 Charty OSN, a aby uplatňovali maximálnu zdržanlivosť; naliehavo vyzýva všetkých aktérov, aby vždy plne rešpektovali a dodržiavali medzinárodné právo a medzinárodné humanitárne právo;
8. vyzýva PK/VP a členské štáty, aby pokračovali vo svojom diplomatickom úsilí s medzinárodnými partnermi vrátane krajín Perzského zálivu a zintenzívnili ho, a to na základe nedávnych iniciatív, a najmä na prvom fóre na vysokej úrovni EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive na ministerskej úrovni, ktoré sa konalo 22. apríla 2024, a aby podporili urýchlené zmiernenie napätia a zmysluplný dialóg;
9. upozorňuje na zásadný vplyv vojny v Pásme Gazy na stabilitu regiónu; odsudzuje terorizmus a vojnové zločiny, ktoré Hamás a ďalšie palestínske teroristické skupiny spáchali proti Izraelu a proti izraelskému a palestínskemu ľudu; žiada, aby všetci izraelskí rukojemníci zadržiavaní v Pásme Gazy boli okamžite a bezpodmienečne prepustení a aby sa Medzinárodnému výboru Červeného kríža umožnil okamžitý prístup ku všetkým izraelským rukojemníkom zadržiavaným v Pásme Gazy, aby im mohol poskytnúť lekársku starostlivosť; podčiarkuje povinnosť Izraela dodržiavať medzinárodné právo pri uplatňovaní svojho práva na sebaobranu, ako je zakotvené v Charte OSN; odsudzuje neprimeranú izraelskú vojenskú reakciu, v dôsledku ktorej prišiel o život bezprecedentný počet civilistov; naliehavo vyzýva Izrael, aby hladujúcemu obyvateľstvu Pásma Gazy poskytol úplný, neobmedzený a bezpečný prístup k humanitárnej pomoci a aby dodržiaval uznesenia Medzinárodného súdneho dvora; zdôrazňuje, že, ak by sa našlo dlhodobé politické riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, výrazne by to zvýšilo stabilitu a zlepšilo vyhliadky tohto regiónu; opätovne vyjadruje neochvejnú podporu riešeniu dosiahnutému prostredníctvom rokovaní a založenému na existencii dvoch štátov, ktorého základom sú hranice z roku 1967 a podľa ktorého dva suverénne, demokratické štáty žijú vedľa seba v mieri a majú zaručenú bezpečnosť, Jeruzalem je hlavným mestom oboch štátov a plne sa rešpektuje medzinárodné právo;
10. konštatuje, že Irán, Rusko a Čína si čoraz viac vymieňajú kritické spravodajské informácie a spolupracujú využívaním schránkových spoločností, úsilím o prepojenie svojich bankových systémov a transfermi ropy na mori s vypnutými zariadeniami na určovanie polohy, čím sa sankcie EÚ stávajú menej účinnými; požaduje lepšie vynucovanie sankcií EÚ, urýchlenú modernizáciu automatických identifikačných systémov na boj proti obchádzaniu sankcií a embarga a prísnejšie sledovanie a inšpekcie podozrivých iránskych lodí;
11. odsudzuje Irán za to, že trvale nedodržiava právne záväzky v oblasti ochranných opatrení vyplývajúce zo spoločného komplexného akčného plánu a že pokračuje v jadrovom programe, pre ktorý neexistuje žiadne dôveryhodné civilné opodstatnenie; podčiarkuje zistenia z viacerých dôveryhodných zdrojov, že aktuálny „breakout time“, t. j. čas, ktorý Irán potrebuje na výrobu dostatočného množstva plutónia použiteľného v jadrových zbraniach, sa počíta v týždňoch; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby bezodkladne dodržiavali svoje záväzky a zamerali sa na všetky súvisiace nevyriešené otázky; naliehavo vyzýva skupinu E3 (Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo) a jej partnerov, aby zvážili uloženie lehoty Iránu na splnenie jeho záväzkov vyplývajúcich zo spoločného komplexného akčného plánu a aby v prípade nedodržania tejto lehoty spoločne využili sankčný mechanizmus („snapback“) podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2231;
12. keďže USA sú mimoriadne znepokojené vojenskou spoluprácou medzi Iránom a Severnou Kóreou, najmä v oblasti jadrových zbraní a balistických rakiet; keďže existujú aj oprávnené obavy týkajúce sa vojenskej spolupráce Iránu s Ruskom a Pakistanom a jeho posilnenej spolupráce s Čínou v oblasti vojenských technológií; keďže Bezpečnostná rada OSN informovala o výmene raketových technológií a zbraní dlhého doletu medzi Severnou Kóreou a Iránom, ktoré boli dodané aj zástupným aktérom Iránu na Blízkom východe; keďže Severná Kórea dodáva Iránu kritické raketové komponenty, ktoré umožňujú vývoj balistických rakiet, ktoré sú schopné zasiahnuť oveľa vzdialenejšie ciele, čím Iránu pomohla stať sa raketovou veľmocou;
13. pripomína, že Hizballáh sa musí odzbrojiť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1701; odsudzuje jeho aktívnu úlohu pri potláčaní hlasov opozície v Libanone a Sýrii, a to aj prostredníctvom vrážd viacerých oznamovateľov, ktorí informovali o výbuchu prístavu v Bejrúte v auguste 2020; odsudzuje útoky Hizballáhu na Izrael a izraelské letecké útoky v Libanone; naliehavo vyzýva obe strany, aby preukázali zdržanlivosť a zastavili nepriateľské akcie, aby sa neprehlbovalo napätie; vyzýva Radu, aby celé hnutie Hizballáh označila za teroristickú organizáciu;
14. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby skonsolidovali a zintenzívnili celkové úsilie o zaistenie bezpečného a okamžitého prepustenia všetkých rukojemníkov unesených z lode Galaxy Leader vrátane dvoch bulharských, jedného rumunského a troch ukrajinských občanov, ktorých zadržiavajú húthíovia od 19. novembra 2023; naliehavo vyzýva PK/VP a členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili diplomatické úsilie a nadviazali spoluprácu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom urýchlene zaručiť bezpečný návrat zajatých Európanov; dôrazne odsudzuje nezákonné odpočúvanie, vstup na palubu a zadržanie lode MSC Aries pod vlajkou Portugalska spolu s jej posádkou subjektmi pôsobiacimi pod priamou alebo nepriamou kontrolou iránskej vlády, naliehavo žiada jej okamžité prepustenie; víta rozhodnutie Rady EÚ začať v úzkej spolupráci s regionálnymi aktérmi operáciu námorných síl EÚ ASPIDES na ochranu slobody plavby pri pobreží Jemenu;
15. odsudzuje rukojemnícku diplomaciu Iránu; žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie švédskeho občana a úradníka EÚ Johana Floderusa, ktorý bol svojvoľne zadržaný v Teheráne a ktorý je naďalej väznený v Iráne v neľudských podmienkach; naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala stratégiu na boj proti nej využitím osobitnej pracovnej skupiny, ktorá bude viac pomáhať rodinám zadržiavaných osôb a účinne brániť ďalším únosom rukojemníkov; žiada, aby sa odrádzalo od všetkých ciest občanov EÚ do Iránu, ak nie sú nevyhnutné; vyzýva Irán, aby okamžite a bezpodmienečne prepustil všetkých štátnych príslušníkov EÚ vrátane úradníka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Johana Floderusa, ako aj ďalších politických väzňov;
16. odsudzuje sankcie, ktoré iránske orgány uvalili na poslancov EP, opätovne potvrdzuje, že pokiaľ tieto sankcie voči poslancom Európskeho parlamentu pretrvávajú, medziparlamentný dialóg musí zostať pozastavený,
17. vyzýva Komisiu, aby začala rozsiahlu stratégiu na riešenie nadnárodných represií zo strany iránskeho režimu v EÚ, a domnieva sa, že táto stratégia by mala podporovať technické nástroje na predchádzanie takýmto represiám; požaduje sankcie voči rodinným príslušníkom popredných členov IRGC, ktorí študujú alebo pracujú v EÚ, a opatrenia na zabránenie akémukoľvek obťažovaniu alebo zastrašovaniu iránskej diaspóry v EÚ, a to aj na univerzitách; vyzýva európske spravodajské služby, jednotky CSIRT, Spravodajské a situačné centrum EÚ, Agentúru EÚ pre kybernetickú bezpečnosť a pracovnú skupinu East StratCom, aby aktívne spolupracovali v boji proti dezinformáciám Iránu, IRGC/iránskeho ministerstva spravodajských informácií a kybernetickým a zastrašovacím operáciám zameraným proti iránskej diaspóre a odrádzaní od nich; vyzýva členské štáty EÚ, aby aktívne bojovali proti pokusom Iránu šíriť svoju revolučnú ideológiu na pôde EÚ;
18. vyzýva EÚ a členské štáty, aby občianskej spoločnosti a opozícii v Iráne poskytovali podporu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a bezplatné a prístupné virtuálne súkromné siete (VPN) alebo iné nástroje obchádzania obmedzení;
19. odsudzuje rozsiahle celoštátne zásahy iránskych orgánov proti ženám, ktoré porušujú poburujúci zákon o hidžábe; s vážnym znepokojením berie na vedomie nedávnu eskaláciu uplatňovania trestu smrti v Iráne a opakuje svoju výzvu na jeho zrušenie;
20. vyjadruje plnú podporu občianskej spoločnosti a demokratickým silám v Iráne a solidaritu s nimi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili podporu obhajcom ľudských práv, ktorí musia opustiť Irán, a to aj prostredníctvom rýchleho prístupu k vízam a azylu, a aby poskytovali technickú podporu tým, ktorí pomáhajú iránskej občianskej spoločnosti, a zároveň zabezpečili iránsku zodpovednosť za tieto činnosti;
21. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, vláde a parlamentu Iránu a vláde a parlamentu Izraela.