Európsky parlament: Riadny legislatívny postup  

1. Ak sa nazdávate, že EÚ by mala iniciovať právne predpisy, máte niekoľko možností:

   1. začať občiansku iniciatívu – ak do roka zozbierate aspoň milión podpisov od občanov EÚ v najmenej siedmich členských štátoch, môžete požiadať Európsku komisiu, aby konala v oblasti spadajúcej do jej pôsobnosti. Viac o iniciatíve občanov
   2. ovplyvnite Vášho poslanca EP, ktorý môže

      1. iniciovať proces, pri ktorom Parlament požiada Komisiu o návrh právneho predpisu. Je to možné iba v prípadoch, keď sa Parlament nazdáva, že sú potrebné nové právne predpisy EÚ na vykonávanie zmlúv. Ak Komisia odmietne predložiť návrh, musí to zdôvodniť.
      2. požiadať výbor Parlamentu, aby navrhol iniciatívnu správu, ktorá, hoci má iba nezáväzný charakter, môže po schválení Parlamentom vyvíjať tlak na Komisiu, aby predložila nové návrhy.
      3. položiť Komisii otázku, na základe ktorej môže Komisia zvážiť predloženie právneho predpisu. Viac sa o otázkach dozviete na adrese
      4. vypracovať písomné vyhlásenie, ktoré, ak ho podpíše nadpolovičná väčšina poslancov EP, sa zašle Komisii so žiadosťou o konanie. Viac sa o písomných vyhláseniach dozviete na adrese
   3. predložte Európskemu parlamentu petíciu. Viac sa o petíciách dozviete na adrese
2. Potom, ako Komisia začne s prípravou alebo revíziou právneho prepisu, spravidla otvorí verejnú konzultáciu, ktorá zúčastneným stranám a odborníkom umožní predložiť stanovisko. Viac sa o verejných konzultáciách dozviete na adrese

Po zaslaní návrhu Parlamentu spravodajca a „tieňoví spravodajcovia“ (poslanci, ktorí sú zvyčajne vymenovaní každou politickou skupinou, aby postup sledovali) spravidla začnú zbierať stanoviská príslušných strán. Vaše stanovisko môžete predložiť im, ktorémukoľvek inému poslancovi výboru alebo poslancovi EP.

V štádiu výborov môže pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložiť ktorýkoľvek poslanec EP, ale pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v pléne musí predkladať gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 40 poslancov EP.

Výbory niekeďy organizujú verejné vypočutia, na ktorých sa môžete zúčastniť.

Schôdze výborov a plenárne schôdze možno sledovať prostredníctvom živého vysielania na internete EPTV

Môžete svojmu poslancovi EP odporučiť, ktorý predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh považujete za výhodný a naopak.

1. Riadny postup začína predložením legislatívneho návrhu Európskemu parlamentu a Rade.
2. Riadny legislatívny postup sa v súčasnosti uplatňuje v 85 stanovených politických oblastiach pokrývajúcich väčšinu oblastí právomoci EÚ.
3. „Iniciatívnu právomoc“ má Európska komisia. Je zodpovedná za predkladanie väčšiny legislatívnych návrhov. Parlament a Rada však môžu požiadať Komisiu, aby predložila návrh a v niekoľkých jasne vymedzených prípadoch môžu návrhy predložiť aj iné inštitúcie.
4. Parlament môže (väčšinou svojich poslancov) požiadať Komisiu, aby predložila návrh v prípade, keď sa domnieva, že sú potrebné právne predpisy EÚ na vykonávanie zmlúv. Ak Komisia odmietne predložiť návrh, musí to zdôvodniť.
5. Rada (uznášajúca sa jednoduchou väčšinou) môže požiadať Komisiu, aby vykonala štúdie, ktoré ministri pokladajú za potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov a aby jej predložila vhodné návrhy.
6. Zmluvy umožňujú začatie riadneho legislatívneho postupu v týchto veľmi špecifických oblastiach:

   • na podnet štvrtiny členských štátov (justičná spolupráca v trestných veciach, policajná spolupráca)
   • na odporúčanie Európskej centrálnej banky (niektoré články štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky)
   • na žiadosť Súdneho dvora Európskej únie (zriadenie osobitných súdov pri Všeobecnom súde na rozhodovanie v určitých veciach v osobitných oblastiach v prvom stupni, niektoré ustanovenia štatútu Súdneho dvora Európskej únie)
   • na žiadosť Európskej investičnej banky
7. Návrh Komisie môže podnietiť aj európska iniciatíva občanov.
8. Návrh Komisie je výsledkom rozsiahleho procesu konzultácií, ktorý môže prebiehať viacerými spôsobmi (povinné hodnotenie vplyvu, správy expertov, konzultácia s národnými expertmi, medzinárodnými organizáciami a/alebo mimovládnymi organizáciami, konzultácia prostredníctvom zelených a bielych kníh atď.).
9. Konzultačný proces sa tiež začína medzi rôznymi oddeleniami Komisie, aby sa zaručilo, že sa zohľadnia všetky hľadiská predmetnej témy (konzultácia medzi útvarmi).
10. Návrh Komisie zvyčajne schvaľuje kolégium komisárov na základe buď písomného postupu (bez diskusie medzi komisármi) alebo ústneho postupu (o téme sa diskutuje na kolégiu komisárov) a je zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie.
11. Komisia svoj legislatívny návrh (spravidla nariadenie, smernicu alebo rozhodnutie) predloží Európskemu parlamentu a Rade, ale aj všetkým národným parlamentom EÚ a prípadne Výboru regiónov a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Úloha národných parlamentov

12. Podľa protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov a protokolu č. 2 o zásadách subsidiarity a proporcionality v Zmluve o Európskej únii majú národné parlamenty osem týždňov na vydanie odôvodneného stanoviska, ak sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Každý národný parlament má dva hlasy. V prípade dvojkomorového parlamentného systému majú obidve komory po jednom hlase.
13. Ak sa aspoň 1/3 národných parlamentov domnieva, že legislatívny návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, návrh sa musí preskúmať („žltá karta“). Ak je legislatívny návrh predložený na základe článku 76 ZFEÚ (justičná spolupráca v trestných veciach a policajná spolupráca), tento prah sa znižuje na 1/4. Po preskúmaní na základe „žltej karty“ sa inštitúcia, ktorá návrh pripravila (zvyčajne Komisia), môže rozhodnúť, či návrh právneho predpisu ponechá, zmení a doplní alebo stiahne.
14. Okrem toho, ak sa v rámci riadneho legislatívneho postupu jednoduchá väčšina národných parlamentov domnieva, že legislatívny návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, Komisia musí návrh opätovne preskúmať („oranžová karta“). Po takomto preskúmaní Komisia môže rozhodnúť, či návrh ponechá, zmení a doplní alebo stiahne. Ak sa Komisia rozhodne návrh ponechať, musí svoje stanovisko zdôvodniť. Európsky parlament a Rada musia potom pred ukončením prvého čítania zvážiť, či je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. Ak Parlament jednoduchou väčšinou hlasov svojich poslancov alebo Rada väčšinou 55 % svojich členov usúdia, že návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, návrh prepadá.

Stanoviská Výboru regiónov a Hospodárskeho a sociálneho výboru.

15. Komisia a Rada musia konzultovať s Hospodárskym a sociálnym výborom (HSV) a Výborom regiónov (VR) o niektorých otázkach alebo ak to Rada uzná za vhodné. Napríklad HSV musí vydať stanovisko k hospodárskej a sociálnej politike a s VR sa musí konzultovať o životnom prostredí, vzdelávaní a doprave. Rada alebo Komisia môžu na predkladanie stanovísk stanoviť lehotu. Konzultovať s oboma výbormi môže aj Európsky parlament. Okrem toho môžu výbory vydávať stanoviská z vlastnej iniciatívy.

1. Po doručení legislatívneho návrhu Európskej komisie Európskemu parlamentu predseda po konzultácii s príslušnými technickými oddeleniami pridelí návrh gestorskému výboru.
2. Voľba výboru závisí od predmetu návrhu.
3. Ak sa predmet návrhu týka aj ostatných výborov, môže sa im poskytnúť možnosť vyjadriť stanovisko.
4. Ak dôjde ku konfliktu pôsobnosti, napríklad ak vec spadá takmer rovnako do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, o postupe rozhoduje Konferencia predsedov na základe odporúčania konferencie predsedov výborov.
5. Polemiku o pôsobnosti možno vyriešiť pomocou postupov pridružných výborov alebo spoločnými schôdzami výborov a hlasovaním.
6. Súčasne s gestorským výborom pracuje na návrhu aj pridružený výbor, a to na základe spoločne schváleného harmonogramu. Spravodajcovia oboch výborov stanovia oblasti textu, ktoré spadajú do ich výhradnej alebo spoločnej pôsobnosti, a presne sa dohodnú na spolupráci. Spravodajcovia sa vzájomne informujú a mali by si vzájomne schváliť texty, ktoré predkladajú výborom, a ich stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Gestorský výbor by mal bez hlasovania prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pridruženého výboru vo veciach, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti pridruženého výboru.
7. Ak je medzi gestorským a pridruženým výborom nezhoda, čo sa týka pôsobnosti, Konferencia predsedov môže rozhodnúť, ktorý výbor má akú pôsobnosť, alebo sa môže rozhodnúť pre spoločné schôdze výborov, ak majú oba výbory rovnakú pôsobnosť.
8. V prípade postupu spoločných schôdzí výborov príslušní spravodajcovia pripravia jediný návrh správy, ktorý sa preskúma a o ktorom budú zúčastnené výbory hlasovať na spoločných schôdzach, ktorým spoločne predsedajú.
9. Gestorský výbor Parlamentu najprv overí právny základ návrhu. Môže si vyžiadať stanovisko výboru zodpovedného za právne veci, ktorý sa tiež môže z vlastnej iniciatívy rozhodnúť skontrolovať právny základ.
10. Ak má návrh finančné dôsledky, gestorský výbor musí tiež overiť, či je zlučiteľný s viacročným finančným rámcom, t. j. či je k dispozícii dostatok finančných zdrojov. Takúto kontrolu môže z vlastnej iniciatívy vykonať aj výbor zodpovedný za rozpočet.
11. Gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 40 poslancov EP môžu vzniesť námietku, ak sa nazdávajú, že návrh alebo jeho časť nie je v súlade s právami zakotvenými v Charte základných práv EÚ.
12. Po pridelení návrhu gestorskému výboru vymenuje výbor spomedzi svojich členov spravodajcu. V praxi rozhodujú o tom, ktorá politická skupina sa bude správou zaoberať, koordinátori zastupujúci politické skupiny. Táto skupina navrhne spravodajcu spomedzi svojich členov výboru alebo stálych náhradníkov.
13. Spravodajcovia môžu byť vybraní vopred na základe ročného pracovného programu Komisie, čo im umožní sledovať návrh počas jeho prípravnej fázy predtým, ako je predložený Parlamentu.
14. Ostatné politické skupiny môžu vymenovať tieňového spravodajcu, ktorý je zodpovedný za prípravu stanoviska skupiny a monitorovanie práce spravodajcu.
15. Spravodajca sprevádza návrh počas rôznych fáz postupu, radí výboru (počas posudzovania vo fáze výborov) a Parlamentu celkovo (v plenárnej fáze), čo sa týka všeobecného prístupu.
16. Spravodajca je zodpovedný za predloženie návrhu správy výboru vrátane svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie.
17. Parlamentný výbor sa spravidla schádza niekoľkokrát, aby preskúmal návrh správy.
18. V prípade kontroverzných alebo „technických“ spisov nie je neobvyklé, ak sa zorganizujú vypočutia s odborníkmi alebo sa zadá vypracovanie štúdií alebo posúdení vplyvu.
19. Počas rozpravy vo výbore Komisia môže obhajovať svoj návrh a odpovedať na otázky členov výboru.
20. Potom, ako je Rade predložený návrh Komisie a Rada na ňom začne pracovať súčasne s Parlamentom, výbor zvyčajne požiada Komisiu a Radu, aby ho informovali o postupe návrhu v Rade a v jej pracovných skupinách.
21. Pridružený výbor a výbory predkladajúce stanovisko predložia svoje stanoviská gestorskému výboru.
22. Do termínu, ktorý stanoví gestorský výbor, môže predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ktorýkoľvek poslanec EP. Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podliehajú hlasovaniu gestorského výboru, ktorý hlasuje jednoduchou väčšinou.
23. Predtým, ako gestorský výbor prikročí k záverečnému hlasovaniu o návrhu legislatívneho aktu, požiada Komisiu, aby predložila svoje stanovisko ku všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom prijatým výborom a požiada Radu o reakciu. Ak Komisia nemôže predložiť vyhlásenie alebo nemá v úmysle schváliť všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté vo výbore, výbor môže záverečné hlasovanie odložiť.
24. Správa je po schválení výborom zaradená na program plenárnej schôdze.
25. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k správe môže predložiť politická skupina alebo aspoň 40 poslancov a môže ich predložiť na hlasovanie v pléne. Vo všeobecnosti je pravidlom, že termínom na predkladanie nových pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v pléne je streda na poludnie v týždni, ktorý predchádza zasadnutiu.
26. Plénum rokuje o legislatívnom návrhu na základe správy, ktorú vypracoval gestorský výbor, vrátane všetkých predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, návrhu legislatívneho uznesenia a prípadne dôvodovej správy spravodajcu.
27. V priebehu rozpravy v pléne pred hlasovaním prítomný komisár prednesie a vysvetlí stanovisko Komisie ku všetkým predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom EP pripraví generálne riaditeľstvo zodpovedné za spis a schváli ho kolégium komisárov. V praxi ho pripravuje skupina pre medziinštitucionálne vzťahy, ktorú tvoria členovia kabinetov Komisie zodpovedných za medziinštitucionálne vzťahy, a potom ho ratifikuje kolégium.
28. Parlament najprv hlasuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu Komisie. Potom hlasuje o návrhu, či už v pozmenenej a doplnenej forme alebo v nezmenenom znení, po čom nasleduje hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia. Napokon Parlament hlasuje o návrhu legislatívneho uznesenia ako celku. Legislatívne uznesenie obsahuje iba vyhlásenie, ktoré vyjadruje, či Parlament schvaľuje alebo zamieta návrh alebo ho mení a dopĺňa.
29. Všetky uvedené hlasovania prebiehajú jednoduchou väčšinou, t. j. väčšinou odovzdaných hlasov.
30. Ak Parlament neprijme legislatívne uznesenie, návrh sa vráti späť gestorskému výboru.
31. Parlament môže:

    • zamietnuť návrh ako celok
    • schváliť návrh bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov
    • schváliť ho s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi
32. Ak si zmenený a doplnený návrh Komisie nezabezpečí väčšinu odovzdaných hlasov alebo ak je prijatý návrh na jeho zamietnutie predložený gestorským výborom alebo aspoň 40 poslancami, predseda Parlamentu preruší hlasovanie o legislatívnom uznesení (ktoré spravidla nasleduje po záverečnom hlasovaní o zmenenom a doplnenom návrhu) a požiada Komisiu o stiahnutie jej návrhu. Ak tak Komisia učiní, legislatívny postup sa končí. Ak Komisia odmietne, vec sa postúpi späť parlamentnému výboru.
33. Ak je návrh Komisie ako celok schválený iba na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, hlasovanie o návrhu legislatívneho uznesenia sa odloží, pokým Komisia nepredloží svoje stanovisko ku každému z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ak Komisia nie je schopná prijať takéto vyhlásenie do konca hlasovania Parlamentu o jej návrhu, informuje predsedu alebo gestorský výbor o tom, kedy očakáva, že bude môcť prijať vyhlásenie, a návrh sa zaradzuje na návrh programu schôdze prvej plenárnej schôdze, ktorá nasleduje po tomto dátume.
34. Ak sa Komisia vyjadrí, že nemá v úmysle schváliť všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, spravodajca alebo predseda gestorského výboru predloží formálny návrh Parlamentu, či by sa malo pokračovať v hlasovaní o návrhu legislatívneho uznesenia. Pred predložením tohto návrhu môžu požiadať predsedu Parlamentu, aby prerušil rokovanie o tomto bode. Ak sa Parlament rozhodne odložiť hlasovanie, spis sa vráti späť gestorskému výboru na opätovné posúdenie. Po tomto kroku budú prípustné iba pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené gestorským výborom, ktoré majú za cieľ dosiahnutie kompromisu s Komisiou.
35. Návrh v znení schválenom Parlamentom spolu so sprievodným uznesením predseda Parlamentu doručí Rade a Komisii ako pozíciu Parlamentu.
36. Keď Parlament dokončí svoje prvé čítanie, Komisia môže prijať „upravený návrh“, do ktorého zapracuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu.
37. Na prvé čítanie Parlamentu nie je v zmluve stanovená žiadna lehota.

Poznámka: Od Amsterdamskej zmluvy je možné uzavrieť riadny legislatívny postup v prvom čítaní. Za uplynulé roky bol zaznamenaný rastúci trend, pokiaľ ide o počet dohôd dosiahnutých v prvom čítaní.

1. Návrh Komisie je zaslaný Rade súčasne s jeho zaslaním Európskemu parlamentu.
2. Prípravné práce v Rade tak prebiehajú súbežne s Európskym parlamentom, ale Rada môže prijať svoju pozíciu až po konaní Parlamentu.
3. Inštitúcie sú nabádané k výmene informácií o postupe a harmonograme rokovaní v rámci riadneho legislatívneho postupu.
4. Ako v prípade Parlamentu, nie je na prvé čítanie Rady stanovená lehota.
5. Rozhodnutia Rady sú pripravované v rámci osobitných pracovných skupín tvorených zástupcami členských štátov, ktorým predsedá zástupca krajiny vykonávajúcej šesťmesačné rotačné predsedníctvo, ktorému pomáha sekretariát Rady. Pracovné skupiny predkladajú správu Výboru stálych predstaviteľov (Coreper, časť I alebo II), ktorý pripravuje každé rozhodnutie Rady na úrovni ministrov.
6. Pred vydaním pozície v prvom čítaní môže Rada prijať dva medzikroky:

   1. Rada môže dosiahnuť principiálnu dohodu – bežne označovanú ako všeobecný postup – predtým, ako Európsky parlament predloží svoju pozíciu. Je to zriedkavé a stáva sa to predovšetkým v prípadoch, keď je vyvíjaný silný tlak na dosiahnutie dohody v prvom čítaní.
   2. Častejšie Rada dosiahne „politickú dohodu“, v ktorej stanoví hrubé črty svojej navrhovanej pozície v prvom čítaní. Podrobnosti tejto dohody potom dopracuje pracovná skupina, overia ich právnici lingvisti (právni experti pre každý jazyk, ktorý dohliadajú nad právnou a jazykovou správnosťou textov) a na nasledujúcej schôdzi je dohoda formálne schválená ako pozícia Rady v prvom čítaní.

   V oboch prípadoch Rada dopracuje svoju pozíciu až po doručení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu z prvého čítania a výsledného zmeneného a doplneného návrhu Komisie.
7. Pozícia v prvom čítaní môže byť schválená bez rozpravy, ak je dohoda dosiahnutá v prípravnej fáze (bod „A“ programu), alebo s rozpravou (bod „B“) alebo vo výnimočných prípadoch písomným postupom. V oboch prvých prípadoch sú rokovania verejné.
8. Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou okrem tém týkajúcich sa daní, sociálneho zabezpečenia, zahraničnej politiky, obrany a operačnej policajnej spolupráce, pri ktorých sa požaduje jednomyseľnosť.
9. V prvom čítaní Rady môžu nastať štyri možné scenáre:

   1. Ak parlament neschválil žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a Rada nemá v úmysle zmeniť návrh Komisie, môže schváliť akt kvalifikovanou väčšinou. Akt je tak schválený.
   2. Ak Parlament predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, schválenie aktu záleží od toho, či Rada schváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy kvalifikovanou väčšinou, ak ich Komisia začlenila do svojho zmeneného a doplneného návrhu, alebo jednomyseľne, ak tak Komisia neučinila. Ak Rada schváli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, akt je schválený.

   Po schválení je akt postúpený na podpis predsedom a generálnym tajomníkom Parlamentu i Rady a je zverejnený v úradnom vestníku.

   1. Hoci to nie je výslovne stanovené v zmluve, všeobecne sa akceptuje, že Rada môže kvalifikovanou väčšinou zamietnuť návrh Komisie ako celok.
      
      Komisia sa hocikedy počas prvého čítania môže rozhodnúť stiahnuť alebo pozmeniť svoj návrh.
   2. Ak Rada neschváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu alebo má v úmysle predložiť vlastné zmeny, prijme pozíciu v prvom čítaní.
10. Text pozície z prvého čítania je zaslaný Parlamentu spolu s odôvodneným stanoviskom a všetkými stanoviskami Rady a/alebo Komisie k zápisnici Rady. Komisia o svojej pozícii informuje Parlament.
11. Parlament je o pozícii Rady z prvého čítania spravidla informovaný na plenárnej schôdzi, ktorá nasleduje po formálnom schválení pozície. Lehoty stanovené v zmluve pre ďalšie fázy postupu sa začínajú potom, ako Parlament oznámi doručenie pozície Rady z prvého čítania v pléne (deň po ohlásení, čo je spravidla vo štvrtok).
12. S cieľom uľahčiť (skorú) dohodu v druhom čítaní (známu aj ako „prerokovaná pozícia z prvého čítania“) sa vždy, keď je to možné, nadväzujú neformálne kontakty v období medzi dosiahnutím politickej dohody a formálnym oznámením pozícii Rady z prvého čítania.

Poznámka: Ak je zámerom spoluzákonodarcov dosiahnutie dohody v prvom čítaní, často organizujú neformálne schôdze, na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia Parlamentu (spravodajca a prípadne tieňoví spravodajcovia), Rady (predseda pracovnej skupiny a/alebo Coreperu) a Komisie (oddelenie zodpovedné za tému a generálny sekretariát Komisie), tzv. „trialógy“.

Cieľom je zabezpečiť, aby boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu schválené v pléne prijateľné pre Radu. Komisia často zohráva sprostredkujúcu a redakčnú úlohu, pokiaľ ide o tieto kompromisné znenia.

1. Ak Rada nesúhlasí s pozíciou Parlamentu z prvého čítania, schváli pozíciu Rady v prvom čítaní, ktorú zašle Parlamentu. Parlament tiež dostane oznámenie Komisie, v ktorom sa vysvetľuje jej stanovisko k pozícii Rady, a prečo ho podporuje alebo je proti nemu.
2. Parlament dostane tieto dokumenty:

   • pozíciu Rady z prvého čítania
   • všetky vyhlásenia zo zápisnice Rady pri schvaľovaní pozície
   • dôvody, ktoré Radu viedli k schváleniu jej pozície
   • stanovisko Komisie
3. Po doručení a overení dokumentov predseda Parlamentu prednesie v pléne oznámenie, v ktorom potvrdí doručenie pozície Rady z prvého čítania a oznámenie Komisie o nej. Dokumenty sú automaticky postúpené gestorskému výboru, ktorý je rovnaký, ako v prvom čítaní. Dokumenty sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch.
4. Na rozdiel od prvého čítania podlieha druhé čítanie prísnym lehotám. Parlament musí konať do troch mesiacov (ktoré na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady môžu byť predĺžené na štyri). Zatiaľ čo pre Parlament lehota začína dňom oznámeniaoznámenia pozície Rady z prvého čítania v pléne, pre Radu harmonogram začína dátumom doručenia pozície Rady z prvého čítania, v zásade v pondelok plenárneho týždňa.
5. Druhé čítanie vo výbore je vo všeobecnosti podobné ako postup prvého čítania, ale textom, ku ktorému sa predkladajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nie je návrh Komisie, ale pozícia Rady z prvého čítania. Správu pripravuje iba gestorský výbor, ostatné výbory stanoviská nepredkladajú.
6. Na prvú schôdzu gestorského výboru môže byť prizvaná Rada, aby predstavila svoju pozíciu.
7. Spravodajca (zvyčajne ten istý poslanec EP, ktorý vypracúval správu v prvom čítaní) vypracuje návrh „odporúčania“, t. j. správu v druhom čítaní.
8. Návrh odporúčania obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy navrhnuté spravodajcom. Predkladať ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môžu iba riadni alebo zastupujúci poslanci gestorského výboru.
9. Pre pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní vo výbore a v pléne sú stanovené obmedzenia. Sú prípustné iba ak ich cieľom je:

   1. úplne obnoviť pozíciu Parlamentu z prvého čítania
   2. dosiahnuť kompromis medzi Parlamentom a Radou
   3. zmeniť alebo doplniť text Rady, ktorý nebol zahrnutý v pôvodnom návrhu Komisie alebo sa od neho obsahovo odlišuje
   4. zohľadniť nový skutkový alebo právny stav, ktorý nastal od prvého čítania.
10. Predseda gestorského výboru rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
11. Ak sa od prvého čítania konali voľby do EP, predseda Parlamentu môže rozhodnúť, že sa obmedzenia nebudú uplatňovať.
12. Pred hlasovaním výbor môže požiadať predsedu Parlamentu a spravodajcu, aby sa rokovalo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vo výbore za prítomnosti zástupcu Rady a zodpovedného komisára. Po rozprave spravodajca môže predložiť kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
13. Výbor rozhoduje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a odporúčaní pre druhé čítanie jednoduchou väčšinou .
14. Po hlasovaní vo výbore sa odporúčanie postúpi do pléna.
15. V odporúčaní sa navrhuje schválenie, zmena a doplnenie alebo zamietnutie pozície Rady z prvého čítania a zahŕňa stručné odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia.
16. Pozícia Rady a odporúčanie výboru do druhého čítania sú automaticky zahrnuté do návrhu programu plenárnej schôdze na stredu pred termínom pre druhé čítanie Parlamentu, ale môžu sa dostať aj na program skoršej plenárnej schôdze.
17. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môžu v pléne predkladať gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 40 jednotlivých poslancov.
18. Na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v pléne sa vzťahujú rovnaké obmedzenia ako vo fáze výborov. O prípustnosti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch predložených v pléne rozhoduje predseda Parlamentu. Rozhodnutie predsedu je konečné.
19. Pred hlasovaním o akýchkoľvek pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch môže predseda Parlamentu požiadať Komisiu, aby naznačila, či by ich prijala.
20. V takýchto prípadoch zodpovedný komisár vysvetlí stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom počas plenárnej rozpravy pred hlasovaním. Ako v prvom čítaní, stanovisko Komisie pripravuje skupina pre medziinštitucionálne vzťahy a neskôr ho ratifikujú komisári.
21. Tiež je možné vyzvať Radu, aby uviedla pripomienky.
22. Možnými výsledkami druhého čítania sú:

    1. zamietnutie pozície Rady z prvého čítania
    2. žiadne hlasovanie Parlamentu v rámci lehoty
    3. schválenie pozície Rady z prvého čítania bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (skorá dohoda v druhom čítaní)
    4. Parlament navrhne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii Rady z prvého čítania
23. Navrhnút zamietnutie pozície Rady z prvého čítania môže gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 40 poslancov. Návrh musí byť schválený väčšinou poslancov Európskeho parlamentu, t. j. absolútnou väčšinou. O každom takomto návrhu sa hlasuje pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
24. Zamietnutím pozície Rady z prvého čítania sa končí legislatívny postup: tento postup sa môže opäť začať iba predložením nového návrhu Komisie. Do záveru roka 2012 sa to stalo iba raz – v júli 2005 v súvislosti so smernicou o softvérových patentoch (smernica o patentovateľnosti vynálezov realizovaných počítačom). Pozícia Rady bola zamietnutá drvivou väčšinou poslancov Európskeho parlamentu (648 ku 14, 18 poslancov sa zdržalo hlasovania), čím bol návrh zmietnutý zo stola. Tento prípad vyvolal otázku, či Komisia môže stiahnuť návrh, ktorý prešiel prvým čítaním. Zatiaľ čo Komisia trvá na svojom práve stiahnuť návrh v ktorejkoľvek fáze, Parlament a Rada argumentujú, že potom, ako Rada schváli svoju pozíciu v prvom čítaní, základom pre zostávajúcu časť postupu je tento text, a nie návrh Komisie. V dôsledku toho Komisia nemôže stiahnuť text, ktorého už nie je „autorom“.
25. Ak Parlament neprijme rozhodnutie do stanovenej lehoty, akt sa považuje za schválený v súlade s pozíciou Rady z prvého cítania.
26. Ak Parlament schváli pozíciu Rady z prvého čítania bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, požaduje sa jednoduchá väčšina hlasujúcich poslancov.
27. Po schválení je legislatívny akt postúpený na podpis predsedom a generálnym tajomníkom Parlamentu i Rady a je zverejnený v úradnom vestníku.
28. Napokon Parlament môže navrhnúť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii Rady z prvého čítania. Musia spĺňať kritériá pre druhé čítanie a každý z nich musí byť schválený absolútnou väčšinou všetkých poslancov Parlamentu.
29. Výsledok hlasovania je oznámený Rade a Komisii.
30. V zmluve sa osobitne požaduje, aby Komisia doručila písomné stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu, a tým sa určuje druh hlasovania potrebný v Rade: ak má napríklad Rada v úmysle schváliť pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu, ku ktorému Komisia vydala záporné stanovisko, musí rozhodnúť jednomyseľne.

1. Po oficiálnom doručení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu z druhého čítania vo všetkých úradných jazykoch začína plynúť čas pre Radu na druhé čítanie.
2. Rada má odteraz tri mesiace (alebo v niektorých prípadoch štyri) na to, aby konala.
3. Rada môže schváliť alebo zamietnuť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu. Pred rozhodnutím jej Komisia doručí svoje stanovisko k nim.
4. Postup je podobný ako pri príprave pozície Rady v prvom čítaní: príslušná pracovná skupina pripraví pozíciu, ktorá je postúpená výboru Coreper a schválená Radou.
5. V záujme úspešného ukončenia rokovaní Parlament a Rada začínajú rokovania druhého čítania, keď je návrh v Parlamente, najmä v prípadoch, keď sa zdá byť možné dosiahnutie dohody v druhom čítaní.
6. Tieto neformálne kontakty môžu mať formu dvojstranných rokovaní medzi zástupcami Parlamentu a predsedníctva Rady alebo, čo je častejšie, neformálnych trojstranných schôdzí za účasti Komisie. Z dôvodu ad-hoc povahy týchto kontaktov nie je písomne stanovený štandardný formát zastúpenia, ale vo všeobecnosti sa zúčastňuje spravodajca Parlamentu (prípadne v sprievode tieňových spravodajcov z ostatných politických skupín) a predseda príslušnej pracovnej skupiny Rady za asistencie administratívy Rady. Komisia je zvyčajne zastúpená úradníkmi zodpovednými za daný spis, ktorým asistujú generálny sekretariát a Právny servis Komisie.
7. Účelom týchto kontaktov je dosiahnuť dohodu o balíku pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijateľných pre Radu i Parlament. Stanovisko Komisie je tiež dôležité, pretože určuje druh hlasovania Rady potrebný pre pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu.
8. Ak sú rokovania úspešné, predseda výboru Coreper zašle list predsedovi gestorského výboru Parlamentu, v ktorom sa Rada zaväzuje schváliť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, ak sú v súlade s kompromisom, na ktorom sa spoločne dohodli Rada a Parlament.
9. Kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú potom predložené buď vo výbore alebo častejšie až pred plenárnou schôdzou. Vo všeobecnosti ich spolupodpisujú v mene svojich skupín spravodajca a všetci tieňoví spravodajcovia, ktorí sa zúčastnili na dohode, aby sa v čo najväčšej miere zaručilo dosiahnutie potrebnej väčšiny. Dotknuté politické skupiny v Parlamente koordinujú svoje hlasovanie v prospech pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prerokovaných s Radou.
10. Počet hlasov potrebných v druhom čítaní Rady závisí od stanoviska Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ku ktorým Komisia vydá kladné stanovisko, môžu byť v Rade schválené kvalifikovanou väčšinou. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ku ktorým Komisia vydá záporné stanovisko, si na schválenie v Rade vyžadujú jednomyseľnosť.
11. Ak Rada schváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania, legislatívny akt sa považuje za schválený. Legislatívny akt je podpísaný predsedom a generálnym tajomníkom Európskeho parlamentu i Rady a je zverejnený v úradnom vestníku.
12. Ak Rada neschváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, predseda Rady po dohode s predsedom Európskeho parlamentu do šiestich týždňov (s možnosťou predĺženia o dva týždne) od zamietnutia Radou zvolá schôdzu zmierovacieho výboru.

1. Ak Rada neschváli v druhom čítaní všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, je zvolaný zmierovací výbor.
2. V rámci zmierovacieho výboru dva spoluzákonodarné orgány – Európsky parlament a Rada – rokujú priamo s cieľom dosiahnuť dohodu vo forme spoločného textu.
3. Zmierovací výbor musí byť zvolaný do šiestich týždňov (alebo ôsmych, ak bolo dohodnuté predĺženie lehoty) potom, ako Rada ukončí druhé čítanie a oficiálne oznámi Parlamentu, že nebude akceptovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania.
4. O každom legislatívnom návrhu, ktorý si vyžaduje zmierovací postup, sa rokuje oddelene v rámci osobitného zmierovacieho výboru.
5. Zmierovací výbor zvoláva predseda Rady po dohode s predsedom Parlamentu. Považuje sa za zvolaný, keď sa koná jeho prvá schôdza.
6. Odo dňa prvej schôdze má zmierovací výbor šesť týždňov (s možnosťou maximálneho predĺženia o dva týždne na podnet Parlamentu alebo Rady a po vzájomnej dohode medzi nimi) na prerokovanie a schválenie spoločného textu.
7. Predtým, ako výbor oficiálne začne svoju činnosť, sa konajú prípravné trialógy a zasadnutia o technických otázkach, keď je zrejmé, že Rada nebude môcť prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania. Schôdze zmierovacieho výboru môžu byť tiež prerušené rokovaniami v rámci trialógu.
8. Na trialógoch a zasadnutiach o technických otázkach sa schádzajú malé tímy vyjednávačov z Parlamentu, Rady a Komisie, z ktorých každý podáva správy svojej delegácii v zmierovacom výbore.
9. V rámci trialógu zastupuje Parlament predseda delegácie v zmierovacom výbore, predseda gestorského parlamentného výboru a spravodajca, ktorým pomáhajú členovia sekretariátu Parlamentu pre zmierovací postup a v prípade potreby aj člen Právnej služby.
10. Radu zastupuje zástupca alebo stály zástupca (predseda Coreperu I alebo II v uvedenom poradí) z členského štátu vykonávajúceho funkciu predsedníctva, ktorému poskytujú pomoc členovia sekretariátu Rady vrátane jej právneho servisu.
11. Európsku komisiu zastupuje generálny riaditeľ oddelenia, ktoré má na starosti daný spis. Poskytujú mu pomoc odborníci, Právny servis a administratíva Komisie.
12. Na neformálnych trialógoch o technických otázkach sa spravidla zúčastňujú experti a štátni úradníci z troch inštitúcií.
13. Rokovania v rámci trialógu sa vedú na základe pracovného dokumentu so štyrmi stĺpcami, v ktorom sa uvádzajú pozície Parlamentu a Rady:

    1. pozícia Rady z prvého čítania
    2. pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania
    3. pozícia Rady k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu (prijatie, zamietnutie alebo možné kompromisné znenie)
    4. pozícia delegácie Parlamentu k návrhom Rady.
14. V priebehu rokovaní sa obe delegácie snažia o dosiahnutie kompromisov v otázke pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, v ktorých prípade existujú významné rozdiely. Na tento účel môžu byť malé pracovné skupiny na politickej či technickej úrovni požiadané o vykonanie dodatočných podrobných úprav znenia.
15. Príslušné rokujúce strany predkladajú výsledky každého trialógu delegáciám Parlamentu a Rady na schválenie: v prípade potreby sa zorganizujú ďalšie trialógy alebo neformálne stretnutia.
16. Zmierovací výbor pozostáva z dvoch rovnako veľkých delegácií: z delegácie Európskeho parlamentu a z delegácie Rady.

    1. Delegácia Rady pozostáva z jedného zástupcu z každého členského štátu (ministri alebo častejšie členovia Výboru stálych predstaviteľov vlád členských štátov Coreper). Delegácii Rady predsedá minister predsedajúci Rade, ktorá je poverená spisom. Uznáša sa kvalifikovanou väčšinou (s výnimkou spisov, v ktorých prípade zmluva požaduje jednomyseľnosť).
    2. Delegácia Parlamentu pozostáva z rovnakého počtu poslancov Parlamentu – 28 – a z 28 náhradníkov (ktorí môžu hlasovať iba vtedy, ak nie je prítomný člen ich politickej skupiny). Traja podpredsedovia Európskeho parlamentu sú stálymi členmi zmierovacieho výboru a striedajú sa vo funkcii spolupredsedu. Ďalších 25 poslancov v delegácii menujú politické skupiny v pomernom zastúpení k veľkosti jednotlivých skupín v Parlamente. Väčšina z nich je obvykle vybraná z parlamentného výboru zodpovedného za spis. Vo väčšine prípadov sa delegácia pri svojej činnosti snaží dosiahnuť konsenzus. Pri hlasovaní delegácia prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov všetkých svojich členov (t. j. v súčasnosti 15 hlasov). Viac informácií o parlamentnej delegácii v zmierovacom výbore možno nájsť nižšie.
    3. Komisia, ktorú v zásade zastupuje komisár zodpovedný za spis, sa takisto podieľa na konaní zmierovacieho výboru s cieľom uviesť do súladu pozície Európskeho parlamentu a Rady.
17. Rovnako ako v prípade trialógov je hlavným pracovným nástrojom spoločný pracovný dokument so štyrmi stĺpcami (pozri bod 13), preložený do všetkých úradných jazykov. Výbor má k dispozícii aj návrh Komisie a jej stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu z druhého čítania.
18. Zmierovaciemu výboru predsedá spoločne podpredseda Parlamentu a minister členského štátu, ktorý vykonáva funkciu predsedníctva. Zasadá striedavo v priestoroch Parlamentu a Rady, väčšinou v Bruseli.
19. Väčšina zasadnutí zmierovacieho výboru začína trialógom, v rámci ktorého dva zákonodarné orgány objasňujú svoje postoje, a to na základe mandátov svojich príslušných inštitúcií. Komisia pôsobí ako sprostredkovateľ.
20. Inštitúcia, ktorá usporadúva prvú schôdzu zmierovacieho výboru, je zodpovedná za úpravu spoločného textu a sprievodný list, a po konečnom prijatí legislatívneho aktu Európskym parlamentom a Radou, za podpísanie aktu predsedami oboch inštitúcií a jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.
21. Ak delegácie Parlamentu a Rady nedosiahnu dohodu v zmierovacom výbore, celý návrh sa stáva bezpredmetný. Nový postup možno začať len na základe nového návrhu Komisie.Do januára 2015 sa vyskytli len štyri prípady, keď sa v zmierovacom výbore nedosiahla dohoda o spoločnom texte (išlo o hlasové volania, výbor pre cenné papiere, smernicu o pracovnom čase a nariadenie o nových potravinách).
22. Ak delegácie Parlamentu a Rady dosiahnu kompromis, zmierovací výbor musí schváliť spoločný text. Delegácia Rady ho schváli kvalifikovanou väčšinou (alebo jednomyseľnosťou v prípadoch stanovených v zmluve), zatiaľ čo delegácia Parlamentu hlasuje jednoduchou väčšinou všetkých svojich členov.
23. Hneď, ako sa v zmierovacom výbore dosiahne dohoda o spoločnom texte (alebo neskôr výmenou listov medzi spolupredsedami výboru), generálny sekretariát inštitúcie, v ktorej sa konala prvá schôdza, pripraví návrh legislatívneho textu, a to vo všeobecnosti v jazyku, ktorý bol používaný počas rokovaní. Dočasná verzia je zverejnená čo najskôr po skončení rokovaní na webovej stránke Parlamentu: https://www.europarl.europa.eu/code/default_en.htm.
24. Po právno-lingvistickej revízii je dokument k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ.
25. Spolupredsedovia zmierovacieho výboru zašlú spoločný text spolu so sprievodným listom predsedovi Parlamentu a úradujúcemu predsedovi Rady. K tomuto listu sú priložené všetky vyhlásenia inštitúcií. List je tiež zaslaný pre informáciu zástupcovi Komisie, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach v zmierovacom výbore.
26. Dohodu dosiahnutú v zmierovacom výbore musí potvrdiť celý Parlament aj Rada. Obe inštitúcie hlasujú o spoločnom texte v jeho aktuálnom znení samostatne a bez akejkoľvek možnosti ďalších zmien a doplnení.

Delegácia Parlamentu v zmierovacom postupe

1. Parlament je v zmierovacom postupe zastúpený delegáciou tvorenou počtom poslancov, ktorý je zhodný s počtom členov Rady. Delegácia je vymenúvaná samostatne pre každý zmierovací postup. Jej úlohou je zastupovať celý Parlament pri rokovaniach s Radou.
2. Na začiatku každého volebného obdobia alebo v prípade zásadných zmien v celkovom politickom zložení Európskeho parlamentu počas volebného obdobia Konferencia predsedov určí politické zloženie delegácií v zmierovacom výbore v súlade so zodpovedajúcou silou politických skupín.
3. Na základe súčasného politického zloženia Parlamentu po voľbách v máji 2014 delegácie Parlamentu v zmierovacom výbore pozostávajú z týchto skupín v uvedenom počte členov:

   • EĽS: 9 členov
   • S&D: 8 členov
   • ECR: 3 členovia
   • ALDE: 2 členovia
   • GUE/NGL: 1 členovia
   • Zelení: 2 členovia
   • ESPD: 2 členovia
4. Traja podpredsedovia s osobitnou zodpovednosťou za zmierovací postup sú zahrnutí v každej delegácii do kvóty členov z každej politickej skupiny. Každej delegácii predsedá jeden z týchto troch podpredsedov: rozhodujú spoločne o tom, kto bude zodpovedný za jednotlivé zmierovacie postupy, a teda kto bude predsedať jednotlivým delegáciám. Spravodajca (spravodajcovia) a predseda gestorského parlamentného výboru sú tiež ex officio členovia delegácie, ktorá je súčasťou kvóty ich politickej skupiny.
5. Zostávajúcich členov delegácie vymenúva každá politická skupina pre konkrétny zmierovací postup. Väčšina z nich je z gestorského výboru alebo výborov poskytujúcich stanovisko. Ak sa uplatňuje postup pridružených výborov, delegácia Parlamentu musí zahŕňať spravodajcu každého pridruženého výboru. Politické skupiny musia tiež vymenovať rovnaký počet náhradných členov, ktorí sa môžu aktívne zúčastňovať na rokovaniach delegácie, ale hlasovať môžu iba v prípade, že nahrádzajú riadneho člena.

Organizácia delegácie

6. Delegácia Parlamentu zvolá ustanovujúcu schôdzu, na ktorej sa udelí mandát rokovaciemu tímu – spravidla podpredsedovi delegácie, predsedovi gestorského výboru a spravodajcovi (spravodajcom), aby sa mohli začať schôdze trialógu.
7. Na tejto schôdzi a na všetkých nasledujúcich schôdzach delegácie Parlamentu sa zúčastňuje Komisia. Od jej zástupcov sa očakáva predkladanie a vysvetľovanie stanoviska Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu z druhého čítania a možno aj poskytovanie informácií o prebiehajúcom vývoji v Rade, ktorý im je známy.
8. Členovia delegácie na nadväzujúcich schôdzach nepretržite sledujú priebeh zmierovacieho postupu.
9. Hlavným cieľom schôdzí delegácie je aktualizovať mandát rokovacieho tímu a prerokúvať prípadné kompromisné texty. Dohoda o určitých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch alebo kompromisných návrhoch sa dosiahne len na základe celkovej dohody. Ak zostávajú nevyriešené otázky, delegácia dá pokyny rokovaciemu tímu, ako má viesť rokovania s Radou. Delegácia Parlamentu tiež skúma procedurálne otázky napríklad o tom, či by sa mal zorganizovať ďalší trialóg, alebo či sa môže zvolať zmierovací výbor, a ak áno, kedy.
10. Na konci konania delegácia formálne schváli alebo zamietne dohodu dosiahnutú v zmierovacom postupe. Cieľom delegácie je konať na základe konsenzu. Ak je však potrebné hlasovanie, schválenie si vyžaduje podporu absolútnej väčšiny členov (aspoň 15 z možných 28).
11. Delegácii pomáhajú špecializované oddelenia administratívy Parlamentu, sekretariát pre zmierovací postup a spolurozhodovanie a osobitné oddelenia: napr. právna služba, právnici lingvisti a tlačové oddelenie.

1. Ak je v zmierovacom postupe schválený spoločný text, musí ho v úplnosti schváliť Európsky parlament a Rada v tretích čítaniach. Obe inštitúcie hlasujú oddelene o spoločnom texte, nie je možnosť ďalších zmien.
2. Po úspešnom uzatvorení zmierovacieho postupu sa pripraví návrh spoločného textu, a to na základe spoločného pracovného dokumentu a všetkých úprav dohodnutých v zmierovacom postupe. Najskôr sa vypracuje v jednom jazyku a následne sa preloží do ostatných úradných jazykov. Pôvodná jazyková verzia návrhu spoločného textu sa zašle členom delegácie.
3. Konečná verzia spoločného textu, ktorá prešla právno-lingvistickou kontrolou v Parlamente i v Rade, je spolupredsedami zmierovacieho výboru formálne postúpená predsedovi Parlamentu a úradujúcemu predsedovi Rady. K tomuto listu sú priložené všetky vyhlásenia inštitúcií.
4. Tretie čítanie prebehne do 6 týždňov od dátumu odoslania tohto listu. Lehota môže by predĺžená najviac o 2 týždne na iniciatívu Parlamentu alebo Rady a na základe spoločnej dohody medzi nimi.