Najvzdialenejšie regióny
Európska únia podporuje rozvoj svojich najodľahlejších regiónov, známych ako najvzdialenejšie regióny: Guadeloupe, Francúzska Guyana, Réunion, Martinik, Mayotte a Saint Martin (Francúzsko), Azory a Madeira (Portugalsko) a Kanárske ostrovy (Španielsko). Cieľom tejto podpory je zmierniť obmedzenia vyplývajúce z odľahlej zemepisnej polohy týchto regiónov.
Právny základ
Články 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Základné informácie
Územie niektorých členských štátov EÚ zahŕňa aj oblasti v takých častiach sveta, ktoré sú od Európy vzdialené. Tieto regióny, nazývané tiež najvzdialenejšie regióny, čelia mnohým problémom vyplývajúcim z ich geografických podmienok, najmä odľahlosti, ostrovného charakteru, malej rozlohy, zložitej topografie a klímy. Z hospodárskeho hľadiska bývajú závislé od malého počtu produktov (často ide o poľnohospodárske výrobky alebo suroviny). Tieto skutočnosti sú prekážkami, ktoré obmedzujú ich potenciál budúceho rozvoja.
V súčasnosti má EÚ deväť najvzdialenejších regiónov:
- päť francúzskych zámorských departmánov – Martinik, Mayotte, Guadeloupe, Francúzska Guyana a Réunion,
- jedno francúzske zámorské spoločenstvo – Svätý Martin,
- dva portugalské autonómne regióny – Madeira a Azory,
- jedno španielske autonómne spoločenstvo – Kanárske ostrovy.
Treba zdôrazniť, že najvzdialenejšie regióny nie sú to isté ako zámorské krajiny a územia (ZKÚ) EÚ. Existuje 13 ZKÚ, ktoré majú ústavné väzby na Dánsko, Francúzsko a Holandsko. ZKÚ nie sú súčasťou jednotného trhu a musia dodržiavať povinnosti uložené krajinám, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, pokiaľ ide o obchod, najmä pravidlá pôvodu, sanitárne a fytosanitárne normy a ochranné opatrenia. Článok 355 ZFEÚ umožňuje, aby Európska rada na podnet príslušného členského štátu zmenila status francúzskych, dánskych alebo holandských zámorských krajín alebo území (t. j. najvzdialenejších regiónov alebo ZKÚ) bez toho, aby sa musela meniť ZFEÚ. Do konca roka 2011 bol napríklad Svätý Bartolomej najvzdialenejším regiónom EÚ, ale v roku 2012 sa stal ZKÚ. Naopak, Mayotte sa v roku 2014 v dôsledku rozhodnutia Európskej Rady zmenil zo ZKÚ na najvzdialenejší región.
V najvzdialenejších regiónoch žije približne päť miliónov ľudí a niektoré zaznamenali výrazný nárast počtu obyvateľov v dôsledku prílevu migrantov. Miera prirodzeného rastu populácie je tiež relatívne vysoká, keďže obyvateľstvo je vo väčšine týchto regiónov omnoho mladšie ako na pevnine EÚ. V roku 2020 bola miera zamestnanosti vo všetkých najvzdialenejších regiónoch pod priemerom EÚ a pohybovala sa od 43 % na Mayotte do 71 % na Azorách. Len na Azorách bola miera nezamestnanosti nižšia ako priemer EÚ (6,1 %), miera nezamestnanosti na Kanárskych ostrovoch a Mayotte bola viac ako trikrát vyššia ako priemer. Napriek vysokej miere nezamestnanosti sú Kanárske ostrovy jediným z najvzdialenejších regiónov, v ktorom je podiel osôb vo veku 25 – 64 rokov s terciárnym vzdelaním nad priemerom EÚ (34,4 % v roku 2020).
Tabuľka: Údaje o najvzdialenejších regiónoch
| Vzdialenosť od hlavného mesta v kontinentálnej Európe (km) | Rozloha (km2) | Obyvateľstvo (*) | HDP na obyvateľa ako percento priemeru EÚ (EÚ = 100) (**) | |
|---|---|---|---|---|
| EÚ27 | - | 4 225 127 | 446 828 803 | 100 |
| Francúzsko | - | 638 475 | 67 842 582 | 104 |
| Portugalsko | - | 92 227 | 10 352 042 |
76 |
| Španielsko | - | 505 983 | 47 432 805 |
83 |
| Azory | 1 548 | 2 322 | 236 488 |
67 |
| Kanárske ostrovy | 1 850 (priemer za všetky ostrovy) | 7 447 | 2 252 237 |
62 |
| Guadelupe | 7 578 | 1 685 | 407 810 |
69 |
| Francúzska Guyana | 7 841 | 83 751 | 296 058 |
46 |
| Madeira | 1 041 | 802 | 251 182 |
69 |
| Martinik | 7 641 | 1 108 | 352 205 |
76 |
| Réunion | 9 921 | 2 504 | 869 993 |
68 |
| Svätý Martin (***) | 6 700 | 86 (francúzska strana 53) | 32 358 |
- |
| Mayotte | 8 444 | 367 | 299 022 |
30 |
| (*) Predbežné údaje za rok 2022, zdroj: Eurostat. (**) Zdroj: Eurostat regional yearbook 2022. (***) Údaje za rok 2020, zdroj: Institut national de la statistique et des études économiques (Národný inštitút štatistiky a ekonomických štúdií), Francúzsko, a „Ministère des Outre-Mer“ (Ministerstvo pre zámorské územia); aktuálne údaje o HDP nie sú dostupné. |
||||
Najvzdialenejšie regióny sú napriek veľkej vzdialenosti, ktorá ich oddeľuje od európskeho kontinentu, integrálnou súčasťou Európskej únie a na ich území sa v plnej miere uplatňujú právne predpisy EÚ. Vzhľadom na ich osobitú zemepisnú polohu a s tým súvisiace ťažkosti však bolo potrebné, aby sa politiky EÚ prispôsobili ich osobitnej situácii.
Príslušné opatrenia sa týkajú predovšetkým oblastí, ako sú colná a obchodná politika, fiškálna politika, slobodné pásma, poľnohospodárska a rybárska politika a podmienky dodávky surovín a základného spotrebného tovaru. Potrebám týchto regiónov možno takisto prispôsobiť pravidlá štátnej pomoci a podmienky prístupu k horizontálnym programom Únie a štrukturálnym fondom (napr. osobitné prostriedky Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) pre najvzdialenejšie regióny).
Okrem osobitných príspevkov z EFRR môžu najvzdialenejšie regióny čerpať v oblasti poľnohospodárstva aj prostriedky z programov osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter financovaných z európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF). Tento program sa sústreďuje na dva hlavné typy opatrení:
- špecifické dohody o dodávkach, ktorých účelom je zmierniť dodatočné náklady na dodávku základných výrobkov určených na ľudskú spotrebu, spracovanie alebo využitie ako poľnohospodárske vstupy a
- opatrenia v prospech miestnej poľnohospodárskej výroby.
Európska únia naďalej podporuje najvzdialenejšie regióny prostredníctvom vybraných osobitných ustanovení. V období 2021 – 2027 vyčlení pre najvzdialenejšie regióny dodatočné finančné prostriedky vo výške 1 928 mil. EUR v rámci EFRR. Európska územná spolupráca sa bude zaoberať aj novým cieľom (vetvou) s názvom „spolupráca najvzdialenejších regiónov“ (Interreg D), ktorý má uľahčiť integráciu najvzdialenejších regiónov a ich harmonický rozvoj. Rozpočet na túto vetvu je 281 miliónov EUR. Okrem toho je miera spolufinancovania pre najvzdialenejšie regióny stanovená na maximálne 85 %, pričom zvyčajná miera spolufinancovania pre programy Interreg je 80 %.
Stratégia EÚ pre najvzdialenejšie regióny
V októbri 2017 uverejnila Európska komisia oznámenie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ. V tejto stratégii sa navrhol nový prístup s cieľom lepšie riešiť osobitné potreby každého z deviatich najvzdialenejších regiónov EÚ. Pomohol im vytvárať nové príležitosti pre svojich obyvateľov, posilňovať konkurencieschopnosť a inovácie v odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, rybárstvo a cestovný ruch, a posilňovať spoluprácu so susednými krajinami.
Komisia 3. mája 2022 prijala obnovenú stratégiu pre najvzdialenejšie regióny, ktorej cieľom je uvoľniť ich potenciál prostredníctvom vhodných investícií a reforiem. Vychádza z verejných konzultácií, ako aj z cielených konzultácií a dvojstranných stretnutí s členskými štátmi a nadväzuje na príspevky Parlamentu, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a samotných najvzdialenejších regiónov. Na základe piatich kľúčových pilierov sa v stratégii predkladajú návrhy vo viacerých oblastiach vrátane sociálnej politiky, zdravia, štátnej pomoci, energetiky a administratívnych kapacít.
Úloha Európskeho parlamentu
Hoci všetky rozhodnutia o tom, ktorým regiónom sa prizná status najvzdialenejšieho regiónu, prijíma Európska rada, Európsky parlament zohráva pri podpore najvzdialenejších regiónov veľmi aktívnu úlohu.
Pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa najvýznamnejších politík EÚ, ako sú regionálna, poľnohospodárska a rybárska politika a politika v oblasti vzdelávania, Parlament má rovnaké právomoci ako Rada Európskej únie. Pri svojej práci Európsky parlament zohľadňuje osobitnú situáciu najvzdialenejších regiónov a podporuje iniciatívy zamerané na posilnenie ich rozvoja.
Počas rokovaní o regulačnom rámci Európsky parlament podporil zásadu, že k najvzdialenejším regiónom by sa malo pristupovať inak, pokiaľ ide o miery spolufinancovania, osobitné ustanovenia EFRR pre produktívne investície v podnikoch a osobitné pravidlá, čo sa týka programov Interreg. Okrem toho Európsky parlament v roku 2014 prijal uznesenie o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie. V tomto uznesení pripomenul osobitnú povahu najvzdialenejších regiónov a zdôraznil potrebu vytvárania súčinnosti medzi podporou najvzdialenejších regiónov zo štrukturálnych fondov a programami na úrovni EÚ, ako sú programy Horizont 2020[1], LIFE+[2] a COSME[3].
V roku 2017 prijal Európsky parlament uznesenie o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ. Zameriava sa na vykonávanie článku 349 ZFEÚ, ktorá sa týka oblastí ako obchodná politika EÚ, námorná politika, rybárstvo a modrý rast, politika súdržnosti, životné prostredie a energetika.
Európsky parlament prijal 14. septembra 2021 uznesenie o posilnení partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi Únie. Správa zdôrazňuje veľký pokrok dosiahnutý vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a poukazuje na to, že je dôležité zachovať opatrenia pre najvzdialenejšie regióny na základe článku 349 ZFEÚ a zosúladiť dvojakú požiadavku ochrany ich miestnej výroby a boja proti vysokým životným nákladom.
Európsky parlament prijal 7. júna 2022 uznesenie o ostrovoch EÚ a politike súdržnosti: súčasná situácia a budúce výzvy. V uznesení vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom vízie EÚ pre európske ostrovy a požaduje prijatie súboru opatrení na riešenie rozdielov medzi najvzdialenejšími regiónmi a najrozvinutejšími regiónmi so zameraním na poľnohospodárstvo a modré hospodárstvo.
Frédéric Gouardères