Európska únia a lesy

V zmluvách sa výslovne neuvádza odkaz na lesy a Európska únia nemá spoločnú politiku v oblasti lesného hospodárstva. Táto oblasť preto zostáva v prvom rade v právomoci členských štátov. EÚ však vypracovala európsku stratégiu lesného hospodárstva a podporuje množstvo opatrení, ktoré majú značný vplyv na lesy v EÚ a v krajinách, ktoré členmi EÚ nie sú.

Čo je to vlastne les? Zdá sa, že ide o jednoduchú otázku, no neexistuje odpoveď, ktorá by bola jednotná pre všetky členské štáty. Na účely medzinárodných lesníckych štatistík Eurostat prijal klasifikačný systém, ktorý zriadila Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (FAO), a uplatňuje toto vymedzenie pojmov: les je pôda s korunovým zápojom (alebo ekvivalentným stupňom zakmenenia), ktorý dosahuje hodnotu viac ako 10 %, a s plochou viac ako 0,5 hektára. Stromy by mali byť schopné na danom mieste v dospelosti dosiahnuť minimálnu výšku 5 metrov.

Európska lesná krajina: mozaiku, ktorú do veľkej miery formujú ľudia

Podľa tohto vymedzenia lesy v EÚ zaberajú plochu 160 miliónov hektárov (4 % svetovej zalesnenej plochy). Celkovo pokrývajú 39 % povrchu EÚ a dve tretiny zalesnenej plochy EÚ sa nachádzajú v šiestich členských štátoch (Švédsko, Fínsko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko). Na úrovni jednotlivých štátov sa rozsah zalesnených plôch výrazne líši: zatiaľ čo Fínsko, Švédsko a Slovinsko sú z takmer 60 % pokryté lesmi, v Holandsku predstavuje podiel lesov len 9,9 %. Okrem toho, na rozdiel od mnohých častí sveta, kde je odlesňovanie stále veľkým problémom, sa v EÚ rozrastá plocha pokrytá lesmi – do roku 2010 sa zalesňovanie od roku 1990 zvýšilo približne o 11 miliónov hektárov v dôsledku prirodzeného rastu aj zalesňovania.

Mnoho druhov lesov v EÚ svedčí o jej geoklimatickej diverzite (boreálne lesy, alpínske ihličnaté lesy atď.). Miesto, kde sa nachádzajú, závisí od podnebia, pôdy, nadmorskej výšky a topografie danej oblasti. Pritom iba 4 % predstavujú lesy nezmenené zásahom človeka; 8 % lesov bolo umelo vysadených a zvyšok patrí do kategórie tzv. poloprírodných lesov, teda lesov, do ktorých človek zasahuje. Treba poznamenať, že väčšinu európskych lesov vlastnia súkromní majitelia (približne 60 % plochy, zatiaľ čo 40 % tvoria lesy vo verejnom vlastníctve).

Tabuľka: Základné údaje o lesoch EÚ (EÚ27, 2020)

Zdroj: Eurostat a Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Komisie

Politiky a iniciatívy v oblasti lesného hospodárstva v rámci Európskej únie: problém súdržnosti

V zmluvách sa výslovne neuvádza odkaz na lesy a Európska únia nemá spoločnú politiku v oblasti lesného hospodárstva. Preto táto oblasť aj naďalej zostáva predovšetkým vnútroštátnou záležitosťou. Mnohé z opatrení EÚ však majú na vplyv na lesy v EÚ, ale aj na lesy v tretích krajinách.

A. Nová stratégia EÚ pre lesy do roku 2030

V roku 2021 Komisia prijala novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ do roku 2030, ktorá je jednou z hlavných iniciatív Európskej zelenej dohody a vychádza zo stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Stratégia v oblasti lesného hospodárstva prispeje k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti biodiverzity, zníženiu emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Uznáva sa v nej ústredná a multifunkčná úloha lesov, ako aj prínos všetkých aktérov odvetvia lesníctva a celého jeho hodnotového reťazca pri dosahovaní udržateľného a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050 a zachovávaní životaschopných a prosperujúcich vidieckych oblastí.

B. Opatrenia Európskej únie zamerané na lesy

1. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP): hlavný zdroj európskych finančných prostriedkov v oblasti lesného hospodárstva

Približne 90 % finančných prostriedkov EÚ na podporu lesov pochádza z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

Na spolufinancovanie opatrení v oblasti lesného hospodárstva v programovacom období 2007 až 2013 sa vyčlenilo približne 5,4 miliardy EUR. Na programové obdobie SPP na roky 2014 – 2020 boli naplánované verejné výdavky vo výške 8,2 miliardy EUR (27 % na zalesňovanie, 18 % na zlepšenie odolnosti lesov a 18 % na prevenciu škôd). Jedno konkrétne opatrenie zahŕňalo všetky druhy podpory investícií do lesov (investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenie životaschopnosti lesov). Ďalšie opatrenie malo odmeňovať služby v oblasti lesného hospodárstva, životného prostredia a klímy a zachovania lesov a plánované boli aj iné opatrenia, ktoré neboli osobitne zamerané na lesy (napr. platby v rámci sústavy Natura 2000 a rámcová smernica o vode).

V súčasnom programovom období SPP (2023 – 2027) sú opatrenia v oblasti lesov zahrnuté do strategických plánov, ktoré členské štáty predložili podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021.

2. Iné opatrenia Európskej únie, ktoré majú pozitívny vplyv na lesy

Na európskej úrovni je uvádzanie množiteľského materiálu lesných kultúr na trh upravené smernicou Rady 1999/105/ES. Cieľom európskeho systému fytosanitárnej starostlivosti je bojovať proti rozširovaniu organizmov, ktoré sú pre lesy škodlivé (smernica Rady 2000/29/ES). EÚ tiež pomáha financovať výskum v oblasti lesného hospodárstva, najmä v rámci programu Horizont Európa. V oblasti energetickej politiky si EÚ stanovila právne záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2030 32 % celkovej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov energie, čo zvyšuje význam lesnej biomasy (smernica 2018/2001/ES). Parlament a Rada dosiahli 30. marca 2023 predbežnú dohodu o záväznom cieli aspoň 42,5 % do roku 2030, , ale cieľom je dosiahnuť 45 %. Projekty v oblasti lesníctva môžu byť tiež spolufinancované v rámci politiky súdržnosti EÚ, a to z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (najmä prevencia požiarov, výroba energie z obnoviteľných zdrojov, príprava na zmenu klímy). Fond solidarity (nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002) má pomáhať členským štátom riešiť následky veľkých prírodných katastrof, ako sú víchrice a lesné požiare. Pokiaľ ide o mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany (rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ), možno ho aktivovať, ak dôjde ku krízam, ktoré presahujú možnosti členských štátov, napríklad v prípade niektorých lesných požiarov (v Grécku v rokoch 2007 a 2012) a búrok.

Zalesnená plocha s rozlohou približne 37,5 milióna ha (t. j. 23 % európskych lesov) navyše patrí do siete pre ochranu prírody Natura 2000, ktorá bola zavedená v rámci environmentálnej politiky EÚ, a predstavuje 30 % oblastí, ktoré sú súčasťou siete. Rozumné využívanie lesov je súčasťou tematických priorít Programu pre životné prostredie a ochranu klímy Európskej únie (LIFE 2021 – 2027, nariadenie (EÚ) č. 2021/783). V nadväznosti na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity (COM(2011)0244), v ktorej sa stanovilo zavedenie plánov udržateľného obhospodarovania lesov, pokiaľ ide o lesy vo verejnom vlastníctve, do roku 2020, sa v oznámení Komisie o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (COM(2020)0380) stanovuje najmä rozšírenie chránených oblastí (30 % všetkých pevninských a morských oblastí v EÚ, 10 % má byť prísne chránených), čím by sa mala zvýšiť ochrana európskych lesov a zabezpečiť výsadba 3 miliárd stromov.

Európsky systém informácií o lesných požiaroch (EFFIS) je určený na monitorovanie lesných požiarov. EÚ podporuje aj zelené verejné obstarávanie (COM(2008)0400), ktoré môže zvýšiť dopyt po dreve vyrobenom udržateľným spôsobom. Treba tiež poznamenať, že environmentálna značka EÚ sa udeľuje parketám, nábytku a papieru. Okrem toho akčný plán pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) zavádza dohody o dobrovoľnom partnerstve s krajinami produkujúcimi drevo a nariadenie (EÚ) č. 995/2010, ktoré nadobudlo účinnosť v marci 2013, zakazuje uvádzať na trh nezákonne vyťažené drevo.

EÚ sa tiež zapája do mnohých medzinárodných činností, ktoré sa týkajú lesov (najmä Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy). Hlavnú politickú iniciatívu v oblasti lesníctva na celoeurópskej úrovni predstavuje program Forest Europe. V jeho rámci prebiehajú diskusie o právne záväznej dohode týkajúcej sa správy lesov a udržateľného využívania lesov. V rámci politiky v oblasti klímy podnikla EÚ – okrem účasti na celosvetových rokovaniach o znižovaní emisií skleníkových plynov – prvé kroky smerom k integrácii poľnohospodárstva a lesného hospodárstva do politiky v oblasti klímy (pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na roku 2030). Okrem toho si EÚ stanovila cieľ najneskôr do roku 2030 zastaviť celosvetový úbytok lesov a znížiť úbytok tropických lesov do roku 2020 najmenej o 50 % (COM(2008)0645). Nariadenie o výrobkoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, nadobudlo účinnosť 23. júna 2023 (nariadenie (EÚ) 2023/1115). Cieľom tohto nariadenia je zaručiť, aby výrobky, ktoré občania EÚ spotrebúvajú, neprispievali k odlesňovaniu alebo degradácii lesov na celom svete.

Úloha Európskeho parlamentu

Európsky parlament sa rovnakou mierou ako Rada podieľa v rámci riadneho legislatívneho postupu na tvorbe právnych predpisov v mnohých oblastiach, ktoré majú vplyv na problematiku lesov, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárstvo alebo životné prostredie. Parlament navyše spolu s Radou schvaľuje rozpočet EÚ.

Ovplyvnila mnohé právne predpisy, ktoré mali vplyv na lesy. Parlament sa vo svojich uzneseniach dlhodobo zasadzuje o väčšiu koordináciu a súdržnosť rôznych nástrojov, ktoré ovplyvňujú európske lesy. Prvá stratégia lesného hospodárstva EÚ bola prijatá 15. decembra 1998 vďaka uzneseniu z 31. januára 1997, v ktorom Parlament vyzval Komisiu, aby predložila návrhy európskej stratégie lesného hospodárstva.

Vo svojom uznesení z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode Parlament uvítal zámer Komisie bojovať proti celosvetovému odlesňovaniu a požiadal ju, aby zintenzívnila svoje opatrenia a predložila novú ambicióznu stratégiu lesného hospodárstva EÚ s cieľom náležite uznať dôležitú, multifunkčnú a prierezovú úlohu, ktorú európske lesy, celé odvetvie a udržateľné obhospodarovanie lesov zohrávajú v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity. V tejto súvislosti sa Parlament rozhodol vypracovať dve nelegislatívne iniciatívne správy: jednu o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2020 o úlohe EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov)[1], druhú o novej európskej stratégii v oblasti lesného hospodárstva (uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2020 o európskej stratégii lesného hospodárstva – ďalší postup). V súvislosti s prvou správou Parlament prijal aj legislatívnu iniciatívnu správu o globálnom odlesňovaní (uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2020 s odporúčaniami Komisii o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ). Napokon Parlament prijal 13. septembra 2022 uznesenie o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 – udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe, ktoré je reakciou na novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ do roku 2030, ktorú Komisia prijala v roku 2021.

 

Vera Milicevic

10-2023