Financovanie SPP: fakty a čísla
V tomto informačnom liste sa objasňuje, ako sa financuje spoločná poľnohospodárska politika (SPP) od jej založenia v roku 1962. Od roku 2007 sa finančné prostriedky SPP prideľujú v rámci dvoch pilierov, Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (pilier I) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (pilier II). Niektoré podporné opatrenia spolufinancujú aj členské štáty. V nariadeniach prijatých v roku 2021 sa stanovil nový model pre všetky výdavky SPP, ktorý súvisí so strategickými plánmi SPP vypracovanými členskými štátmi. Tento informačný list obsahuje prehľad nedávnych a plánovaných výdavkov SPP podľa roku, krajiny a typu podporného opatrenia.
Právny základ
- Článok 40 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ustanovuje zriadenie jedného alebo viacerých poľnohospodárskych usmerňovacích a záručných fondov.
- Nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, známe ako nariadenie o viacročnom finančnom rámci, stanovuje dlhodobý plán výdavkov EÚ na obdobie 2021 až 2027.
- Nariadenie (EÚ) 2021/2115, známe ako nariadenie o strategických plánoch SPP, stanovuje pravidlá podpory strategických plánov SPP, ktoré majú zostaviť členské štáty a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).
- Nariadenie (EÚ) 2021/2116 stanovuje pravidlá financovania, riadenia a monitorovania SPP.
- Nariadenie (EÚ) 2021/2117 aktualizuje niekoľko ďalších nariadení týkajúcich sa jednotného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, systémov kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ochrany zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a osobitných opatrení v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch EÚ.
Vývoj rámca financovania poľnohospodárstva
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bola vytvorená v januári 1962 a v tom čase sa realizovala prostredníctvom jedného fondu – Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF). V roku 1964 bol tento fond rozdelený na dve sekcie – záručnú sekciu a usmerňovaciu sekciu.
- Zo záručnej sekcie sa financovali opatrenia na poľnohospodárskych trhoch na podporu výrobných cien, ako napríklad verejné nákupy a vývozné dotácie na zabezpečenie predaja poľnohospodárskych výrobkov.
- Z usmerňovacej sekcie sa financovali opatrenia na zlepšenie a modernizáciu štruktúr poľnohospodárskych podnikov.
V priebehu rokov došlo k postupnému rozšíreniu úloh, na ktoré sa vzťahujú tieto dve sekcie. Spočiatku bola usmerňovacia sekcia rozšírená s cieľom pomôcť poľnohospodárskym podnikom prispôsobiť sa novým výzvam a zlepšiť ich postupy a podporiť rozvoj vidieckych oblastí. Záručná sekcia sa potom vyvinula s následnými reformami SPP a bola viac zameraná na priame platby poľnohospodárom a menej na podporu trhových cien. Prepojenie medzi platbami a objemom produkcie sa postupne odstránilo. Toto „oddelenie“ priamych platieb bolo v súlade s novými cieľmi poľnohospodárskej politiky (3.2.3) a medzinárodnými záväzkami (3.2.10).
V roku 2007 bol EPUZF nahradený dvoma novými fondmi, ktoré sa bežne označujú ako dva piliere SPP.
- Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) (pilier I) financuje všetky výdavky súvisiace s priamymi platbami poľnohospodárom (3.2.7) a všetky výdavky súvisiace s trhom (3.2.6).
- Z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (pilier II) sa financuje rozvoj vidieka v partnerstve s vnútroštátnymi orgánmi prostredníctvom investícií, agroenvironmentálnych opatrení a opatrení na zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach, podporu diverzifikácie vidieckeho hospodárstva a budovanie miestnych kapacít.
Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (3.2.1) Európsky parlament a Rada EÚ, ktoré tvoria rozpočtový orgán EÚ, prijímajú spoločné rozhodnutia o všetkých poľnohospodárskych výdavkoch.
Výdavky na SPP
A. Ročné výdavky
Približne 25 % rozpočtu EÚ je vyčlenených na SPP. Jej podiel na rozpočte sa v priebehu rokov neustále znižoval z viac ako 70 % v roku 1980 v dôsledku politických reforiem a meniacich sa politických priorít. Výdavky na SPP sú stanovené v nariadení o viacročnom finančnom rámci v rámci stropu stanoveného pre okruh 3 – Prírodné zdroje a životné prostredie. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené sumy, ktoré boli v rámci tohto okruhu každoročne sprístupnené od roku 2021 do roku 2027. V týchto údajoch sa zohľadňujú povolené presuny medzi oboma piliermi a zníženie rozpočtu po revízii viacročného finančného rámca v polovici trvania.
Na obdobie 2021 – 2027 je na výdavky súvisiace so SPP v rámci prírodných zdrojov a životného prostredia k dispozícii celkovo viac ako 378 miliárd EUR. Túto sumu tvorí približne:
- 283 miliárd EUR na priame platby a trhové opatrenia v rámci piliera I (EPZF),
- 94 miliárd EUR na opatrenia na rozvoj vidieka v rámci piliera II (EPFRV).
Okrem toho bolo z programu NextGenerationEU vyčlenených viac ako 8 miliárd EUR na opatrenia na rozvoj vidieka na financovanie hospodárskej a sociálnej obnovy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Celkové finančné prostriedky SPP, ktoré sú k dispozícii na obdobie 2021 – 2027, tak predstavujú viac ako 386 miliárd EUR.
SUMY SPP ZAHRNUTÉ DO OKRUHU 3 VIACROČNÉHO FINANČNÉHO RÁMCA(2021 – 2027, v mil. EUR)
| Okruh 3 | 2021 | 2022 | 2023 | 2024 | 2025 | 2026 | 2027 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Spolu | 55 713 | 53 366 | 53 627 | 53 758 | 53 891 | 54 022 | 54 156 |
| z toho: | |||||||
| – výdavky súvisiace s trhom a priame platby (EPZF) | 40 368 | 40 638 | 40 692 | 40 602 | 40 529 | 40 541 | 40 496 |
| – rozvoj vidieka (EPFRV) | 15 345 | 12 728 | 12 935 | 13 156 | 13 226 | 13 332 | 13 505 |
| Vonkajšie pripísané príjmy | 2021 | 2022 | 2023 | 2024 | 2025 | 2026 | 2027 |
| Nástroj NextGenerationEU | 2 388 | 5 683 |
Zdroj: Európska komisia, Finančná správa o EPZF a EPFRV za rok 2023.
B. Výdavky podľa krajiny
V nasledujúcej tabuľke je uvedené rozdelenie týchto finančných prostriedkov podľa členských štátov v roku 2023. Najväčším príjemcom finančných prostriedkov z EPZF (pilier I) je Francúzsko (18 % z celkovej sumy), za ktorým nasleduje Španielsko, Nemecko a Taliansko. Najväčšie podiely z EPFRV (pilier II) dostávajú Francúzsko a Taliansko, za ktorými nasleduje Nemecko a Poľsko.
VÝDAVKY SPP PODĽA JEDNOTLIVÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOV (EÚ27, 2023)
| Členský štát | EPZF (výdavky súvisiace s trhom a priame platby) (v mil. EUR) |
EPZF ako podiel na EÚ spolu |
EPFRV (rozvoj vidieka) (v mil. EUR) |
|---|---|---|---|
| Belgicko | 561,7 | 1,4 % | 126,9 |
| Bulharsko | 838,3 | 2,0 % | 291,5 |
| Chorvátsko | 413,7 | 1,0 % | 355,3 |
| Česká republika | 874,1 | 2,1 % | 387,6 |
| Dánsko | 812,1 | 2,0 % | 126,4 |
| Nemecko | 4 674,0 | 11,4 % | 1 766,3 |
| Estónsko | 196,4 | 0,5 % | 129,6 |
| Grécko | 2 044,3 | 5,0 % | 941,3 |
| Španielsko | 5 676,6 | 13,8 % | 1 438,4 |
| Francúzsko | 7 457,3 | 18,1 % | 2 091,4 |
| Írsko | 1 192,2 | 2,9 % | 324,3 |
| Taliansko | 4 333,6 | 10,5 % | 1 813,2 |
| Cyprus | 53,5 | 0,1 % | 22,2 |
| Lotyšsko | 323,7 | 0,8 % | 159,6 |
| Litva | 595,8 | 1,4 % | 247,6 |
| Luxembursko | 33,4 | 0,1 % | 9,7 |
| Maďarsko | 1 324,3 | 3,2 % | 882,3 |
| Malta | 5,1 | 0,0 % | 14,6 |
| Holandsko | 693,2 | 1,7 % | 175,3 |
| Rakúsko | 711,0 | 1,7 % | 665,8 |
| Poľsko | 3 490,4 | 8,5 % | 1 595,3 |
| Portugalsko | 885,3 | 2,2 % | 640,3 |
| Rumunsko | 2 002,6 | 4,9 % | 1 276,9 |
| Slovinsko | 138,5 | 0,3 % | 151,7 |
| Slovensko | 405,1 | 1,0 % | 171,6 |
| Fínsko | 532,6 | 1,3 % | 226,4 |
| Švédsko | 700,7 | 1,7 % | 293,3 |
| EÚ* | 164,1 | 0,4 % | – |
| EÚ27 | 41 133,6 | 100,0 % | 16 324,8 |
Zdroj: Európska komisia, Finančné správy o EPZF a EPFRV za rok 2023.
* Priame výdavky Európskej komisie.
C. Výdavky podľa druhu podporného opatrenia
Európsky parlament a Rada EÚ prijali v decembri 2021 tri nové nariadenia o SPP. Nariadením o strategických plánoch SPP – nariadenie (EÚ) 2021/2115) – sa zaviedol nový model financovania SPP na základe národných strategických plánov, ktoré má vypracovať každý členský štát. V tomto nariadení a dvoch ďalších (nariadenia (EÚ) 2021/2116 a (EÚ) 2021/2117) sa stanovujú rozpočtové pravidlá SPP a rozdelenie finančných prostriedkov medzi rôzne politické ciele a príslušné podporné opatrenia.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené sumy finančných prostriedkov, ktoré boli pridelené na osobitné opatrenia v rámci každého z dvoch pilierov SPP. Niektoré opatrenia sú financované len z fondov EÚ, zatiaľ čo iné sú spolufinancované EÚ a národnými vládami. V tabuľke sú zahrnuté aj celkové výdavky, v ktorých sa kombinujú finančné prostriedky EÚ a vnútroštátne finančné prostriedky.
Priame platby poľnohospodárom v rámci prvého piliera SPP predstavujú 62 % výdavkov SPP. Hlavné druhy opatrení financovaných ako priame platby, ako sa stanovuje v nariadení o strategických plánoch SPP, sú financované z prostriedkov EÚ v celom rozsahu, bez vnútroštátneho spolufinancovania.
- Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti vo výške viac ako 96 miliárd EUR predstavuje takmer jednu tretinu celkových plánovaných výdavkov.
- Viazaná podpora príjmu je podpora spojená s výrobou konkrétnych výrobkov. Dosahuje približne 23 miliárd EUR a predstavuje 7 % celkovej podpory.
- Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov predstavuje približne 3,5 miliardy EUR alebo 1 %.
- Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti znamená, že priame platby sa prerozdeľujú z väčších poľnohospodárskych podnikov na malé alebo stredné poľnohospodárske podniky a predstavujú 7 % celkovej sumy.
- V rámci režimov v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat sa poskytujú finančné prostriedky (15 % z celkovej sumy) poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu k poľnohospodárskym postupom, ktoré sú prospešné pre životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat.
- Z osobitných platieb na bavlnu (0,4 % celkovej sumy) sa financujú poľnohospodári pestujúci bavlnu v Bulharsku, Grécku, Španielsku a Portugalsku.
- Podporné opatrenia pre konkrétne sektory v rámci prvého piliera nie sú spolufinancované s výnimkou včelárstva, pre ktoré môžu členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP stanoviť špecifické ciele. Táto odvetvová podpora spolu predstavuje 3 % celkových plánovaných výdavkov SPP a pokrýva:
- Opatrenia na rozvoj vidieka podporované z druhého piliera SPP spolufinancujú členské štáty. Celkové plánované výdavky na tieto opatrenia predstavujú viac ako 109 miliárd EUR, pričom približne 60 % pokrýva EÚ a 40 % vnútroštátne orgány. Ako sa stanovuje v nariadení o strategických plánoch SPP, opatrenia sa týkajú týchto oblastí:
PLÁNOVANÉ VEREJNÉ VÝDAVKY (2023 – 2027) NA EPZF A EPFRV
| DRUH OPATRENIA | Príspevok EÚ (EUR) | Vnútroštátne spolufinancovanie* | Celkové verejné výdavky (EÚ financovanie a národné spolufinancovanie) (v EUR) | Podiel celkových verejných výdavkov na SPP |
|---|---|---|---|---|
| Podpora prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) | ||||
| Podpora prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) | ||||
| BISS – Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (články 21 – 28 nariadenia (EÚ) 2021/2115) | 96 697 483 142 | neuplatňuje sa | 96 697 483 142 | 31 % |
| CIS – Viazaná podpora príjmu (články 32 – 35) | 23 030 903 969 | 23 030 903 969 | 7 % | |
| CIS-YF – Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov (článok 30) | 3 407 403 394 | 3 407 403 394 | 1 % | |
| CRISS – Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti (článok 29) | 20 094 247 101 | 20 094 247 101 | 7 % | |
| Ekoschéma – Schémy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat (článok 31) | 44 712 639 715 | 44 712 639 715 | 15 % | |
| Bavlna – Osobitná platba na bavlnu (články 36 – 41) | 1 232 110 245 | 1 232 110 245 | 0,4 % | |
| Priame platby z EPZF spolu** | 189 109 706 310 | neuplatňuje sa | 189 109 706 310 | 62 % |
| Včelárstvo (články 54 – 56) | 285 607 172 | 324 387 287 | 609 994 458 | 0,2 % |
| Olivy (články 63 – 65) | 218 729 300 | neuplatňuje sa | 218 729 300 | 0,07 % |
| Víno (články 57 – 60) | 4 142 887 347 | 4 142 887 347 | 1 % | |
| Chmeľ (články 61 – 62) | 10 940 000 | 10 940 000 | 0,004 % | |
| Ovocie a zelenina (články 49 – 53) | 4 142 887 347 | 4 142 887 347 | 1 % | |
| Ostatné sektory (články 66 – 68) | 110 171 983 | 110 171 983 | 0,04 % | |
| Celková odvetvová podpora – EPZF (články 42 – 48) | 8 915 271 473 | 324 387 287 | 9 239 658 760 | 3 % |
| AECC – súvisiaca so životným prostredím/klímou/dobrými životnými podmienkami zvierat (článok 70) | 20 289 987 423 | 12 922 384 337 | 33 212 371 761 | 11 % |
| ANC – Oblasti s prírodnými prekážkami (článok 71) | 10 598 347 767 | 8 117 856 724 | 18 716 204 491 | 6 % |
| ASD – Oblasti s osobitnými znevýhodneniami (článok 72) | 501 286 959 | 329 170 180 | 830 457 139 | 0,3 % |
| INV – Investície (články 73 a 74) | 18 433 062 578 | 12 945 827 188 | 31 378 889 766 | 10 % |
| INSTAL– Založenie poľnohospodárskych podnikov a začínajúcich podnikov (článok 75) | 3 411 775 402 | 1 763 146 568 | 5 174 921 970 | 2 % |
| RISK– Nástroje riadenia rizika (článok 76) | 2 731 774 898 | 1 859 749 688 | 4 591 524 586 | 1 % |
| COOP – Spolupráca (článok 77) | 7 033 768 843 | 4 125 997 116 | 11 159 765 960 | 4 % |
| KNOW – Znalosti a informácie (článok 78) | 1 134 104 929 | 939 153 317 | 2 073 258 246 | 0,7 % |
| Technická pomoc*** | 1 864 585 916 | neuplatňuje sa | 1 864 585 916 | 0,6 % |
| Celková podpora prostredníctvom EPFRV – rozvoj vidieka | 65 998 694 714 | 43 003 285 120 | 109 001 979 834 | 35 % |
| Celkové plánované výdavky SPP | 264 023 672 497 | 43 327 672 407 | 307 351 344 904 | |
Zdroj: Európska komisia, Schválených 28 strategických plánov SPP (2023 – 2027), jún 2023
* Národný príspevok alebo spolufinancovanie nezahŕňa dodatočné vnútroštátne financovanie uvedené v článku 146 nariadenia o strategických plánoch SPP. Platby na podporu podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 nie sú zahrnuté v strategických plánoch SPP. Zahrnuté sú aj prevody medzi fondmi.
** Priame platby: pokiaľ ide o upravenú prílohu V k nariadeniu o strategických plánoch SPP (spolu zahŕňa odhadovaný výsledok zníženia), ak sa členské štáty rozhodli, celková suma zahŕňa odhadovanú sumu vyplývajúcu z obmedzenia súm poskytnutých poľnohospodárom, takže plánovaná celková suma všetkých podporných opatrení v rámci priamych platieb je vyššia ako suma stanovená v prílohe V k nariadeniu o strategických plánoch SPP, takže rozdiel zodpovedá obmedzeniu; platby na bavlnu sa neplánujú ako podporné opatrenia a ich alokácie sú stanovené v prílohe VIII k nariadeniu o strategických plánoch SPP.
*** Rozvoj vidieka: technická pomoc financovaná z vnútroštátnych fondov nie je zahrnutá; platby pri predčasnom odchode do dôchodku, ktoré sú opatrením od obdobia 2007 – 2013 s maximálnymi platbami na 15 rokov (spolu približne 5 miliónov EUR vrátane 2 miliónov EUR financovaných z EPFRV), nie sú zahrnuté.
Úloha Európskeho parlamentu
Európsky parlament postupne získal väčší vplyv na výdavky EÚ prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd podpísaných v rokoch 1988, 1993, 1999 a 2006. Lisabonská zmluva z roku 2009 ďalej rozšírila právomoc Európskeho parlamentu a udelila mu právomoc, na rovnakom základe ako Rada EÚ, schvaľovať, meniť alebo zamietať celý ročný rozpočet EÚ.
Európsky parlament mohol ovplyvniť nariadenie o finančnom rámci na roky 2014 – 2020, ktoré bolo prijaté v decembri 2013. Zabezpečil tak väčšiu flexibilitu v riadení rozpočtových okruhov, posilnil jednotnosť rozpočtu, zabezpečil okamžité použitie nesplatených rozpočtových prostriedkov z rozpočtu na rok 2013 členskými štátmi a zaistil aj zvýšenie rozpočtových prostriedkov pridelených v okruhu 1 (inteligentný a inkluzívny rast).
Prvý návrh dlhodobého plánu výdavkov na roky 2021 až 2027 bol predložený v máji 2018. V máji 2020 bol však nahradený druhým návrhom, ktorý zahŕňal ustanovenie o financovaní EÚ. Jeho účelom bolo pomôcť napraviť hospodárske a sociálne škody spôsobené pandémiou COVID-19. Európsky parlament prijal svoju pozíciu k tomuto návrhu vo svojich uzneseniach zo 14. novembra 2018, 23. júla 2020 a 17. decembra 2020. Po zdĺhavých rokovaniach medzi Parlamentom a Radou EÚ bolo 17. decembra 2020 prijaté nariadenie o viacročnom finančnom rámci, ktorým sa stanovuje plán výdavkov EÚ na roky 2021 – 2027.
V júni 2018 Európska komisia uverejnila návrhy nových nariadení o SPP po roku 2020. Európsky parlament zohrával dôležitú úlohu počas rokovaní o otázkach, ako je podpora lepšej environmentálnej výkonnosti poľnohospodárskych podnikov EÚ, poskytnutie väčšieho množstva finančných prostriedkov malým poľnohospodárskym podnikom a mladým poľnohospodárom, silnejšia ochrana práv poľnohospodárskych pracovníkov, pomoc poľnohospodárom pri riešení rizík a kríz a zabezpečenie väčšej transparentnosti na ochranu finančných prostriedkov EÚ a vyšších sankcií za opakované porušovanie pravidiel. Nové pravidlá týkajúce sa SPP boli prijaté v decembri 2021 a nadobudli účinnosť 1. januára 2023.
Rachele Rossi