Priame platby

Európska únia podporuje príjmy poľnohospodárov tzv. priamymi platbami, ktoré sú pre nich niečím ako záchrannou sieťou, zvyšujú ziskovosť poľnohospodárstva, zaisťujú potravinovú bezpečnosť v Európe, pomáhajú farmárom pri výrobe bezpečných, zdravých a cenovo dostupných potravín a odmeňujú ich za poskytovanie verejných statkov, za ktoré trhy bežne neplatia. Priame platby riadi Komisia spoločne s členskými štátmi využitím viacerých režimov.

Právny základ

Právny základ spoločnej poľnohospodárskej politiky je stanovený v Zmluve o fungovaní Európskej únie (články 38 až 44) (3.2.1).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (nariadenie o strategických plánoch SPP) (3.2.4).

Na SPP na roky 2023 – 2027 sa okrem toho vzťahujú dve ďalšie nariadenia:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (3.2.5).
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2117 z 2. decembra 2021, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (nariadenie o spoločnej organizácii trhov) (3.2.6).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1468 zo 14. mája 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/2115 a (EÚ) 2021/2116, pokiaľ ide o normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, zmeny strategických plánov SPP, preskúmanie strategických plánov SPP a výnimky z kontrol a zo sankcií.

Úvod

SPP podporuje poľnohospodárov rôznymi politickými opatreniami:

• Priame platby financované z EPZF a stanovené v nariadení o strategických plánoch SPP sú záchrannou sieťou pre poľnohospodárov, ktorí bojujú s nižšími než priemernými príjmami v porovnaní so zvyškom hospodárstva a tiež s neistými trhmi, extrémami počasia, škodcami a chorobami a majú slabú vyjednávaciu silu v potravinovom reťazci.
• Cieľom trhových opatrení, ktoré sú tiež financované z EPZF a stanovené v nariadení o spoločnej organizácii trhov, je podporovať a stabilizovať poľnohospodárske trhy. Niektoré podporujú poľnohospodárov EÚ priamo, napríklad uľahčením ich účasti v skupinách výrobcov alebo systémoch kvality, čím sa posilňuje ich úloha v dodávateľskom reťazci.
• Cieľom opatrení na rozvoj vidieka financovaných z EPFRV a z vnútroštátnych fondov a stanovených v nariadení o strategických plánoch SPP je prispievať k hospodárskej, sociálnej a environmentálnej výkonnosti vidieckych oblastí. Ich súčasťou sú aj podporné opatrenia pre poľnohospodárov, napríklad agroenvironmentálne opatrenia, financovanie poľnohospodárskych investícií, nástroje na riadenie rizík a finančné nástroje.

Prehľad

Režimy priamych platieb sa riadia článkami 20 až 41 nariadenia o strategických plánoch SPP. Niektoré systémy sú povinné, zatiaľ čo iné môžu členské štáty dobrovoľne zahrnúť do svojich národných strategických plánov SPP.

• Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (články 21 – 28 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je ročná platba na hektár, na ktorú je vyčlenená polovica rozpočtu na priame platby. Členské štáty sa môžu rozhodnúť vyplácať jednotnú sumu na hektár, platbu podmieniť rôznymi sociálno-ekonomickými alebo agronomickými podmienkami alebo vyplácať sumu na základe platobných nárokov uplatnených v rámci predchádzajúcej SPP. Pri využívaní platobných nárokov musia členské štáty postupne znižovať rozdiel medzi svojimi hodnotami v nadchádzajúcich rokoch, čo je proces známy ako „konvergencia“. Platba pre malých poľnohospodárov nepresahujúca 1 250 EUR ročne sa môže vyplatiť ako jednorazová platba alebo platba na hektár. Takéto platby, ktoré si poľnohospodári môžu nepovinne zvoliť, nahrádzajú všetky ostatné formy priamych platieb.
• Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti (článok 29 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je ročná dodatočná platba na prvé hektáre poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodárov, ktorí majú nárok na základnú podporu príjmu. Sumu na hektár a počet hektárov na poľnohospodára, pre ktoré je k dispozícii redistributívna podpora príjmu, vymedzujú členské štáty. Cieľom tohto režimu je prerozdeliť priame platby z väčších poľnohospodárskych podnikov na menšie alebo stredné poľnohospodárske podniky. Aby sa podporili malé farmy, musí aspoň 10 % rozpočtu na priame platby každého členského štátu smerovať do tohto režimu, pokiaľ sa prerozdelenie nedosiahne inými prostriedkami.
• Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov (článok 30 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je ročná dodatočná platba pre nových poľnohospodárov, ktorí majú nárok na základnú podporu príjmu. Paušálnu sumu alebo sumu na hektár a počet hektárov na poľnohospodára, pre ktoré je k dispozícii podpora, vymedzujú členské štáty. Stanovujú aj požadovanú hornú vekovú hranicu – od 35 do 40 rokov – a odbornú prípravu a zručnosti potenciálnych príjemcov.
• Režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat (ekoschémy) (článok 31 nariadenia (EÚ) 2021/2115) pomáhajú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu dodržiavať poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu, životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat alebo v boji proti antimikrobiálnej rezistencii. Takéto postupy, ktoré musia presahovať rámec legislatívnych požiadaviek, sú uvedené v strategických plánoch SPP. Ročná platba na hektár poskytnutá na ekoschémy môže byť platbou nad rámec základnej podpory príjmu alebo platbou na kompenzáciu vzniknutých nákladov alebo straty príjmu v dôsledku prijatých záväzkov. Najmenej 25 % vnútroštátneho rozpočtu na priame platby sa musí použiť na tieto režimy, ktoré sú pre poľnohospodárov dobrovoľné.
• Viazaná podpora príjmu (články 32 – 35 nariadenia (EÚ) 2021/2115), zatiaľ čo v minulosti bola podpora príjmu v rámci SPP prepojená s konkrétnymi produktmi (alebo na ne viazaná), sledom reforiem sa toto prepojenie postupne odstránilo, a v súčasnosti je táto podpora obmedzená na malý podiel priamych platieb. Cieľom viazanej podpory je riešiť problémy v sektoroch, typoch výroby alebo osobitných typoch poľnohospodárstva, ktoré sú dôležité zo sociálno-ekonomických alebo environmentálnych dôvodov. Podpora pozostáva z ročnej platby na hektár alebo zviera s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, udržateľnosť alebo kvalitu. Pokiaľ ide o odvetvia, na ktoré sa môžu zamerať strategické plány SPP, bielkovinové plodiny sa môžu zahrnúť bez akéhokoľvek osobitného odôvodnenia, pretože by to prispelo k zníženiu závislosti EÚ od dovozu do tohto odvetvia a používania dusíkatých hnojív.
• Osobitná platba na bavlnu (články 36 – 41 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je režim viazaných priamych platieb, ktorým sa poskytujú platby na hektár bavlny v oblastiach Bulharska, Grécka, Španielska a Portugalska, v ktorých je produkcia bavlny povolená.

Ako fungujú priame platby v praxi?

Každý rok prijme priame platby viac ako 6 miliónov príjemcov. Vyplácajú sa aktívnym poľnohospodárom, či už jednotlivcom alebo spoločnostiam, ktorí vykonávajú aspoň minimálnu úroveň poľnohospodárskej činnosti (t. j. poľnohospodársku výrobu alebo udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na poľnohospodársku činnosť). V strategických plánoch SPP sa vymedzujú aktívni poľnohospodári na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, a to aj prostredníctvom negatívneho zoznamu, ktorý vylučuje, aby sa určité subjekty považovali za aktívnych poľnohospodárov.

Podpora na základe strategických plánov SPP sa väčšinou poskytuje vo forme platieb na plochu. V prípade niektorých režimov sa vychádza z počtu podporených zvierat. Vymedzenia týkajúce sa oprávnenosti poľnohospodárov a oblastí oprávnených na podporu SPP sú stanovené na úrovni EÚ, aby sa zabezpečila jednotnosť politiky. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím SPP nie sú tieto vymedzenia pojmov v právnych predpisoch EÚ veľmi podrobné a členským štátom poskytujú flexibilitu bližšie špecifikovať pravidlá na vnútroštátnej úrovni, aby sa mohli prispôsobiť ich potrebám a lepšie zacieliť svoju podporu.

Všetky členské štáty stanovili minimálne požiadavky na prijímanie priamych platieb, pričom väčšina z nich si stanovila plochu a finančný prah od 0,3 do štyroch hektárov a od 100 EUR do 500 EUR. Väčšina členských štátov si ponechala prahy minimálnych požiadaviek nezmenené v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Poľnohospodári, ktorí majú záujem o priame platby, o ne musia požiadať každý rok a dodržiavať niekoľko pravidiel. Okrem povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia, ktoré sú pri vykonávaní poľnohospodárskych činností povinné, podliehajú poľnohospodári, ktorí dostávajú platby v rámci SPP, tzv. kondicionalite, t. j. musia udržiavať pôdu v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Na SPP na roky 2023 – 2027 sa uplatňuje posilnená kondicionalita s „ekologickejšími“ požiadavkami v porovnaní s predchádzajúcim obdobím; vďaka zmenám zavedeným nariadením (EÚ) 2024/1468, ktorých cieľom je zjednodušiť pravidlá SPP, sa však niektoré z posilnených požiadaviek kondicionality stali flexibilnejšími (3.2.4). SPP na roky 2023 – 2027 po prvýkrát zavádza aj sociálnu podmienenosť, pričom priame platby sa prepájajú s určitými základnými sociálnymi zásadami a zásadami týkajúcimi sa práce.

Komisia a vnútroštátne orgány riadia priame platby tzv. zdieľaným systémom. Pod dohľadom Komisie sú vnútroštátne platobné agentúry zodpovedné za správu priamych platieb a plnenie úloh, ako je spracovanie žiadostí o pomoc, uhrádzanie platieb a vykonávanie určitých kontrol.

Kľúčové finančné informácie

Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (BISS), ročná oddelená platba na plochu financovaná výlučne z rozpočtu EÚ, je naďalej najdôležitejším nástrojom SPP na podporu príjmov poľnohospodárov EÚ. Plánované výdavky tohto nástroja v rámci strategických plánov SPP predstavujú v priemere 51 % celkového rozpočtu EPZF alebo 31 % celkových verejných výdavkov SPP (3.2.2).

Rozdelenie celkových verejných plánovaných výdavkov na priame platby, z ktorých vychádza vykonávanie všetkých 28 strategických plánov SPP (2023 – 2027)

Zdroj: Európska komisia, Schválených 28 strategických plánov SPP (2023 – 2027), súhrnný prehľad, jún 2023.

Úloha Európskeho parlamentu

Komisia 1. júna 2018 uverejnila svoje návrhy, ktorými sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov v rámci SPP. V Parlamente bol tento spis pridelený Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI). Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) získal štatút pridruženého výboru podľa článku 54 rokovacieho poriadku. Parlament prijal 23. októbra 2020 pozíciu v prvom čítaní k legislatívnym návrhom Komisie k novej SPP.

Prijaté znenie predstavovalo základ pre následné rokovania s Radou o všetkých troch spisoch týkajúcich sa SPP, ktoré sa začali 10. novembra 2020 a pokračovali sériou „trialógových“ zasadnutí. Koncom júna 2021 dosiahli rokujúce strany dohodu o troch návrhoch balíka reforiem SPP. Túto dohodu schválili ministri poľnohospodárstva EÚ 28. júna 2021 a členovia výboru AGRI 9. septembra 2021. Dohodu o nariadení o strategických plánoch SPP schválili členovia výboru AGRI 38 hlasmi za a 8 hlasmi proti, pričom dvaja poslanci sa zdržali hlasovania. Parlament hlasoval o troch návrhoch balíka reforiem SPP na druhej novembrovej plenárnej schôdzi a nariadenie o strategických plánoch SPP, teraz nariadenie (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, bolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ L 435 zo 6. decembra 2021.

Počas rokovaní sa Parlament snažil poňať svoju úlohu čo najširšie a pokryť celé spektrum otázok, o ktorých sa rokovalo počas procesu reformy SPP. V štúdii o procese reformy SPP po roku 2020 z medziinštitucionálneho hľadiska, ktorej vypracovanie zadal Parlament, sa poukazuje na to, že prijatím úlohy strážcu zásad EÚ a rozpočtu SPP sa Parlament snažil zachovať európsky charakter a jednotnosť rôznych častí navrhovaných právnych predpisov, aby sa zabránilo „opätovnému znárodneniu“ SPP. Okrem toho sa v niektorých prípadoch ujal vedenia ako iniciátor opatrení, čoho dôkazom je jeho úsilie o vyčlenenie značného podielu rozpočtu na priame platby na nové ekoschémy alebo úspešné zavedenie sociálnej podmienenosti do nového nariadenia o strategických plánoch SPP.

 

Rachele Rossi

03-2025