Produkcia akvakultúry v Európskej únii

Produkcia akvakultúry v Európskej únii relatívne stagnuje v porovnaní s rastúcou mierou produkcie morských plodov z farmového chovu na svetovej úrovni. Počas uplynulých 20 rokov sa Komisia snažila zvýšiť potenciál produkcie EÚ vydávaním rôznych strategických a usmerňujúcich dokumentov a v roku 2016 bola na tento účel zriadená Poradná rada pre akvakultúru. Tento orgán je zložený zo zástupcov priemyslu a iných príslušných organizácií zainteresovaných strán a poskytuje poradenstvo inštitúciám EÚ a členským štátom. Komisia uverejnila 12. mája 2021 nové strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ.

Kontext

Zatiaľ čo v celosvetovom meradle došlo v rokoch 1990 až 2017 k štvornásobnému zvýšeniu produkcie akvakultúry, celková produkcia morských plodov z farmového chovu vo všetkých členských štátoch EÚ zostala dlhodobo stabilná na úrovni približne 1,2 milióna ton. Údaje o produkcii v EÚ sa však nedávno zvýšili približne o 24 % a hodnota produkcie akvakultúry EÚ v roku 2017 dosiahla 5,6 miliardy EUR, z čoho 76 % pochádzalo z rybích produktov a 24 % z kôrovcov a mäkkýšov. Výrobcovia v oblasti akvakultúry v EÚ sa zameriavajú najmä na štyri druhy – mušle (35 % celkového objemu), losos (15 %), pstruh (14 %) a ustrice (7 %). K ďalším významný druhom chovaným v EÚ patria pagel bledý, kapor, morský okúň a venušky.

Z členských štátov EÚ boli v roku 2017 hlavnými výrobcami v oblasti akvakultúry Španielsko (21 %), Francúzsko (15 %), Spojené kráľovstvo (14 %), Taliansko (14 %) a Grécko (10 %), ktorých podiel spolu predstavoval 74 % celkovej produkcie akvakultúry. Z hľadiska hodnoty produkcie však bolo najväčším producentom Spojené kráľovstvo (21 %), po ktorom nasledovalo Francúzsko (16 %), Španielsko (13 %), Grécko (12 %) a Taliansko (11 %). V Španielsku, Francúzsku a Taliansku dominovali lastúrniky (slávky, ustrice a venušky). V Spojenom kráľovstve bola produkcia zameraná na lososa, pričom v Grécku mali prevahu morské okúne a pagele bledé.

Stratégia pre udržateľný rozvoj európskej akvakultúry

Ako prvý pokus prekonať stagnáciu produkcie akvakultúry v EÚ Komisia vydala v roku 2002 oznámenie s názvom Stratégia pre udržateľný rozvoj európskej akvakultúry (COM(2002)0511). Cieľom tejto stratégie bolo:

  • vytvoriť dlhodobé a bezpečné pracovné miesta najmä v oblastiach závislých od rybolovu a zvýšiť zamestnanosť v oblasti akvakultúry vytvorením 8 000 – 10 000 pracovných miest zodpovedajúcich ekvivalentu plného pracovného času v priebehu rokov 2003 – 2008,
  • zabezpečiť dostupnosť zdravých, bezpečných a kvalitných výrobkov pre spotrebiteľov a presadzovať vysoké štandardy v oblasti zdravia a životných podmienok zvierat,
  • zabezpečiť priemysel šetrný k životnému prostrediu.

Ciele stratégie však neboli splnené, najmä čo sa týka zvýšenia výroby a zamestnanosti: nepodarilo sa dosiahnuť 4 % ročný rast ani vytvoriť 8 000 – 10 000 nových pracovných miest.

Hlavným problémom odvetvia akvakultúry je nedostatočný rast produkcie na rozdiel od vysokej miery rastu zaznamenanej v celosvetovom meradle. Výrazný pokrok sa však zaznamenal v oblastiach týkajúcich sa zabezpečenia dostupnosti kvalitných výrobkov pre spotrebiteľov a udržateľnosti životného prostredia.

Akvakultúra EÚ čelí od roku 2002 okrem tradičných prekážok a obmedzení aj väčšej konkurencii produkcie z tretích krajín a po roku 2007 ju zasiahli krízy riadenia a dôsledky hospodárskej krízy.

Vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre akvakultúru – Nový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry

O sedem rokov neskôr Komisia zverejnila 8. apríla 2009 druhé oznámenie o akvakultúre (COM(2009)0162) s cieľom identifikovať a riešiť príčiny stagnácie produkcie akvakultúry v EÚ. Nové oznámenie malo názov Vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre akvakultúru: Nový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry. Malo zabezpečiť, aby EÚ zostala kľúčovým hráčom v tomto strategickom odvetví a zvýšila produkciu a zamestnanosť realizáciou týchto činností:

A. podpora konkurencieschopnosti produkcie akvakultúry v EÚ prostredníctvom týchto opatrení:

  • podpora výskumu a technologického rozvoja,
  • podpora priestorového plánovania v oblasti akvakultúry s cieľom vyriešiť otázku hospodárskej súťaže týkajúcej sa priestoru,
  • umožnenie podnikom pôsobiacim v oblasti akvakultúry uspokojiť požiadavky trhu,
  • podpora rozvoja akvakultúry v jej medzinárodnom rozmere,

B. stanovenie podmienok pre udržateľný rast akvakultúry prostredníctvom týchto opatrení:

  • zabezpečenie zlučiteľnosti medzi akvakultúrou a životným prostredím,
  • budovanie vysokoúčinného priemyselného odvetvia chovu vodných živočíchov,
  • zabezpečenie ochrany zdravia spotrebiteľov a uznanie prínosu potravín z vodných živočíchov na zdravie,

C. zlepšenie imidžu a riadenia odvetvia prostredníctvom týchto opatrení:

  • lepšie vykonávanie právnych predpisov EÚ,
  • zníženie administratívnej záťaže,
  • zabezpečenie primeranej účasti zúčastnených strán a poskytovanie náležitých informácií verejnosti,
  • zabezpečenie primeraného monitorovania odvetvia akvakultúry.

Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ

Strategické usmernenia (COM(2013)0229), ktoré Komisia uverejnila 29. apríla 2013, mali napokon pomôcť členským štátom pri určovaní vlastných národných cieľov s ohľadom na ich príslušnú východiskovú situáciu, vnútroštátne okolnosti a inštitucionálne mechanizmy. Tieto usmernenia sa týkali štyroch prioritných oblastí:

  • zjednodušenie administratívnych postupov a skrátenie času potrebného na udelenie licencie akvakultúrnym farmám,
  • koordinované priestorové plánovanie na prekonanie dôsledkov nedostatku priestoru,
  • posilnenie konkurencieschopnosti akvakultúry EÚ,
  • presadzovanie rovnakých podmienok.

Viacročné vnútroštátne strategické plány

Podľa článku 34 základného nariadenia o spoločnej rybárskej politike (SRP) (nariadenie (EÚ) č. 1380/2013) mali členské štáty predložiť viacročné vnútroštátne strategické plány rozvoja akvakultúrnych činností na svojom území na obdobie 2014 – 2020. Komisia podporovala výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi prostredníctvom rôznych seminárov a stretnutí. Následne uľahčila koordináciu vnútroštátnych opatrení obsiahnutých vo viacročných vnútroštátnych strategických plánoch.

Strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030

Komisia uverejnila 12. mája 2021 nové strategické usmernenia (COM(2021)0236 vrátane prílohy) pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ. Predstavuje víziu ďalšieho rozvoja akvakultúry spôsobom, ktorý prispeje k realizácii Európskej zelenej dohody i k oživeniu hospodárstva po pandémii COVID-19. Nové usmernenia vychádzajú zo skúseností na strategickej úrovni EÚ a členských štátov a zohľadňujú najnovší vývoj vrátane výskumu, inovácií a využívania finančných prostriedkov EÚ. Reagujú aj na výzvy v rámci stratégie z farmy na stôl, aby sa urýchlil prechod na udržateľný potravinový systém EÚ, pričom uznávajú potenciál udržateľnej akvakultúry poskytovať potraviny a krmivá s nízkou uhlíkovou stopou.

Naplnenie tejto vízie si bude vyžadovať prekonanie rôznych výziev a využitie príležitostí v odvetví akvakultúry EÚ, aby sa dosiahli tieto vzájomne prepojené ciele:

  • vybudovať odolnosť a konkurencieschopnosť,
  • zúčastňovať sa na zelenej transformácii,
  • zabezpečiť spoločenskú akceptáciu a informovanie spotrebiteľov a
  • zvýšiť poznatky a mieru inovácie.

Strategické usmernenia vymedzujú 13 oblastí, na ktorých je potrebné ďalej pracovať, aby sa zabezpečila udržateľnosť, konkurencieschopnosť a odolnosť akvakultúry EÚ. Usmernenia poskytujú osobitné odporúčania a navrhujú konkrétne opatrenia, ktoré má prijať Komisia, členské štáty EÚ a Poradná rada pre akvakultúru.

Krajiny EÚ preskúmali svoje národné stratégie v oblasti akvakultúry na základe týchto usmernení, ktoré budú zároveň štruktúrovať využívanie príslušných finančných prostriedkov EÚ, najmä z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu.

EÚ tiež podporuje výskum a inovácie, pokiaľ ide o kľúčové aspekty akvakultúry EÚ: od jej interakcie so životným prostredím, cez zdravie a výživu rýb z farmového chovu až po reprodukciu a chov. Výskum a inovácie v oblasti udržateľnej akvakultúry sú prioritou programu Horizont Európa, čo je rámcový program EÚ pre výskum a inovácie.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament prijal viaceré uznesenia s cieľom posilniť odvetvie akvakultúry v EÚ:

  • uznesenie zo 16. januára 2003 s názvom Akvakultúra v Európskej únii: súčasnosť a budúcnosť,
  • stanovisko z 27. apríla 2006 k návrhu smernice Rady o veterinárnych požiadavkách pre živočíchy akvakultúry a produkty z nich a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov,
  • stanovisko zo 14. novembra 2006 k návrhu nariadenia Rady o využívaní cudzích a oblastne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre,
  • stanovisko zo 14. novembra 2006 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry,
  • uznesenie zo 4. decembra 2008 o vypracovaní európskeho plánu regulácie populácie kormoránov s cieľom zníženia škôd, ktoré kormorány spôsobujú populáciám rýb, rybnému hospodárstvu a akvakultúre,
  • uznesenie zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry,
  • uznesenie z 8. júla 2010 o režime dovozu produktov rybolovu a akvakultúry do EÚ z hľadiska reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva,
  • pozícia z 23. novembra 2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre,
  • pozícia z 12. septembra 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry,
  • stanovisko z 10. decembra 2013 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000,
  • uznesenie z 8. septembra 2015 o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest,
  • uznesenie z 12. mája 2016 o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu,
  • uznesenie z 12. júna 2018 s názvom Vytváranie udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry: súčasný stav a budúce výzvy,
  • pozícia zo 17. apríla 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 508/2014 a (EÚ) č. 1379/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na zmiernenie následkov výskytu ochorenia COVID-19 v odvetví rybolovu a akvakultúry, ktoré bolo prijaté ako nariadenie (EÚ) 2020/560,
  • pozícia zo 6. júla 2022 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na zmiernenie dôsledkov útočnej vojny Ruska proti Ukrajine na rybolovné činnosti a zmiernenie vplyvov narušenia trhu spôsobeného touto útočnou vojnou na dodávateľský reťazec produktov rybolovu a akvakultúry, ktoré bolo prijaté ako nariadenie (EÚ) 2022/1278.

 

Marcus Ernst Gerhard Breuer