Cestná doprava: dopravné a bezpečnostné normy
Vytvorenie európskeho priestoru bezpečnosti cestnej premávky je od roku 2010 jedným z dlhodobých cieľov EÚ. Kým každý členský štát má právomoc prijímať vlastné rozhodnutia týkajúce sa určitých aspektov dopravných a bezpečnostných predpisov, aj EÚ je v tejto oblasti aktívna a zameriava svoje opatrenia na technický stav vozidiel, prepravu nebezpečného tovaru a bezpečnosť cestnej premávky.
Právny základ a ciele
Hlava VI Lisabonskej zmluvy, a najmä článok 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), predstavujú právny základ pre vytvorenie tohto priestoru bezpečnosti cestnej premávky, ktorého cieľom je zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky a prispieť k trvalo udržateľnej mobilite. V máji 2018 vydala Komisia strategický akčný plán pre bezpečnosť cestnej premávky, v ktorom požadovala nový prístup k zvráteniu stagnujúcich ukazovateľov bezpečnosti cestnej premávky v EÚ a k priblíženiu sa k dlhodobému cieľu nulovej úmrtnosti na cestách (tzv. vízia nulovej úmrtnosti) do roku 2050.
Dosiahnuté výsledky
A. Všeobecne
Výsledkom úsilia EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky bolo zníženie počtu smrteľných nehôd na cestách z 51 400 v roku 2001 na 19 800 v roku 2021, čím sa takmer dosiahol cieľ EÚ znížiť takéto nehody o 75 % v rokoch 2001 až 2020. Sľubný trend poklesu úmrtí na cestách o polovicu, ktorý trval počas prvého desaťročia, sa však neskôr ustálil. V roku 2021 sa okrem toho počet ľudí, ktorí zahynuli pri dopravných nehodách v EÚ, zvýšil o 6 % v porovnaní s rokom 2020. Situácia si vyžiadala nový podnet v úsilí o bezpečnosť cestnej premávky. Vo vyhlásení z Valletty z roku 2017 vyzvala Rada Európskej únie (ďalej len „Rada“) Komisiu, aby prijala politické iniciatívy na desaťročie 2020 – 2030. To najmä s cieľom znížiť počet smrteľných nehôd a zlepšiť ochranu účastníkov cestnej premávky, najmä tých najzraniteľnejších (cyklisti, chodci), ktorí sú najpočetnejšími a najčastejšie usmrtenými na cestách. Komisia vo svojej stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu z roku 2020 potvrdila cieľ nulovej úmrtnosti do roku 2050 (tzv. vízia nulovej úmrtnosti).
V máji 2018 Komisia v rámci tretieho balíka opatrení v oblasti mobility uverejnila návrh rámca politiky pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 až 2030 (SWD(2019)0283).
Okrem toho Komisia v rámci stratégie pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu z roku 2020 oznámila niekoľko iniciatív na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky. Medzi niektoré ďalšie iniciatívy patria prípadné nové usmernenia týkajúce sa otázok, ako sú maximálny povolený obsah alkoholu v krvi vodičov motorových vozidiel a používanie alkoholových imobilizérov; posúdenie potreby navrhnúť pravidlá auditu, kontroly a podávania správ o kvalite infraštruktúry pre mosty alebo ďalšiu citlivú infraštruktúru (2023); prispôsobenie právneho rámca systému eCall novým telekomunikačným technológiám a možné rozšírenie systému eCall na dvojkolesové motorové vozidlá, nákladné vozidlá, autobusy a poľnohospodárske traktory. V marci 2023 Komisia prijala balík opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktorý zahŕňal tri vzájomne závislé právne predpisy: smernicu o vodičských preukazoch (2023/0053(COD)), celoúnijnú platnosť zákazov vedenia vozidla (2023/0055(COD)) a cezhraničnú výmenu informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (2023/0052(COD)). Celkovým cieľom tohto balíka je uľahčiť voľný pohyb osôb, zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky pre všetkých jej účastníkov, pripraviť sa na vozidlá s nulovými emisiami a do roku 2050 dosiahnuť víziu nulovej úmrtnosti na cestách v EÚ.
B. Technický stav vozidiel
V roku 2014 prijala EÚ súbor legislatívnych opatrení, tzv. balík opatrení o technickom stave vozidiel. Tri smernice, ktoré tento balík tvoria, sú smernica 2014/45/EÚ o pravidelnej kontrole technického stavu, smernica 2014/47/EÚ o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel a smernica 2014/46/EÚ o evidenčných dokladoch vozidiel. Balík opatrení o technickom stave vozidiel sa v blízkej budúcnosti zreviduje, aby sa aktualizoval s ohľadom na vývoj technologických a regulačných aspektov.
Pokiaľ ide o povinné používanie bezpečnostných pásov vo vozidlách pod 3,5 tony, smernica 2003/20/ES z 8. apríla 2003 stanovuje povinné používanie detských zadržiavacích systémov a bezpečnostných pásov pre všetkých sediacich cestujúcich v autobusoch a autokaroch, ktoré sú nimi vybavené (s výnimkami miestnej dopravy v mestských zónach).
Smernicou 2002/85/ES z 5. novembra 2002 sa rozšírila požiadavka používať zariadenia na obmedzenie rýchlosti na všetky vozidlá s viac ako ôsmimi sedadlami (okrem sedadla vodiča) určené na prepravu cestujúcich alebo tovaru, ktorých hmotnosť je v rozmedzí od 3,5 do 12 ton.
Príslušné nariadenie o aktívnych bezpečnostných systémoch je nariadenie (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky (ďalej len „nariadenie o všeobecnej bezpečnosti vozidiel“). Týmto nariadením sa stanovujú určité požiadavky na typové schvaľovanie vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek navrhnutých a skonštruovaných pre vozidlá, pneumatiky a systémy monitorovania tlaku v pneumatikách, a na ich všeobecné charakteristiky, bezpečnosť a účinnosť.
Napokon, bezpečnosť účastníkov cestnej premávky sa zlepšila zmenšením tzv. mŕtveho uhla. V nariadení o všeobecnej bezpečnosti vozidiel sa takisto stanovili požiadavky na zmenšenie mŕtveho uhla v spätných zrkadlách v nových ťažkých nákladných vozidlách prevádzkovaných v EÚ vrátane vozidiel evidovaných mimo EÚ. V smernici 2007/38/ES z 11. júla 2007 sa stanovuje, aby sa nákladné vozidlá vybavili spätnými zrkadlami, ktoré ešte viac zmenšia mŕtvy uhol.
C. Preprava nebezpečného tovaru
Smernicou 2008/68/ES z 24. septembra 2008 sa zavádza spoločný systém pre všetky druhy vnútrozemskej prepravy nebezpečného tovaru v rámci Únie, a to nielen pre cestnú dopravu, ale aj železničnú a vodnú dopravu. Komisia smernicou 2012/45/EÚ z 3. decembra 2012 zosúladila jej obsah s poslednou verziou Dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), ktorá sa aktualizuje každé dva roky. ADR bola zmenená rozhodnutím Rady (EÚ) 2018/1485.
D. Inteligentné dopravné systémy (IDS) a iniciatíva „e-bezpečnosť“
Smernica 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave je rovnako zameraná na koordinované a jednotné zavedenie interoperabilných IDS v EÚ. V decembri 2021 prijala Komisia návrh na revíziu smernice 2010/40/EÚ s cieľom urýchliť a koordinovať zavádzanie IDS okrem iného v záujme zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky zabezpečením súdržnejšieho nasadzovania ITS v celej EÚ. Medziinštitucionálne rokovania sa skončili a Parlament čaká na pozíciu Rady v prvom čítaní.
Na základe rozhodnutia 585/2014/EÚ z 15. mája 2014 o zavedení interoperabilnej služby eCall v celej EÚ boli členské štáty povinné zriadiť najneskôr do 1. októbra 2017 strediská tiesňového volania (PSAP) potrebné na spracúvanie volaní eCall. Komisia prijala v júni 2021 delegovanú smernicu (EÚ) 2021/1716 s cieľom pravidelne kontrolovať systém eCall v určitých vozidlách.
Komisia plánuje prijať delegované nariadenie s cieľom prispôsobiť požiadavky na centrá tiesňového volania, aby mohli prijímať a spracúvať volania eCall v sieťach 4G/5G.
V máji 2018 Komisia prijala stratégiu s názvom „Na ceste k automatizovanej mobilite: stratégia EÚ pre mobilitu budúcnosti“. S rastúcou automatizáciou a prepojiteľnosťou, ktorá umožňuje vozidlám navzájom komunikovať, mobilita prekračuje novú, digitálnu hranicu, a vyvoláva obavy o bezpečnosť.
Nariadením o všeobecnej bezpečnosti vozidiel sa stanovuje regulačný rámec pre povinné pokročilé asistenčné systémy riadenia s cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky a vytvoriť právny rámec pre akceptovanie plne automatizovaných vozidiel a vozidiel bez vodiča.
E. Bezpečnosť cestnej infraštruktúry
Smernica 2004/54/ES z 29. apríla 2004 stanovuje minimálne bezpečnostné požiadavky na tunely v transeurópskej cestnej sieti. Ustanovuje sa v nej, že na všetky funkčné tunely, tunely vo výstavbe alebo v štádiu prieskumu s dĺžkou nad 500 metrov by sa mali vzťahovať harmonizované bezpečnostné ustanovenia. Cieľom smernice 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry je zaručiť, aby bola bezpečnosť cestnej premávky prítomná vo všetkých etapách budovania, využívania alebo podstatnej zmeny ciest, a to formou posúdení vplyvu. V roku 2018 Komisia predložila svoj návrh na zmenu smernice s cieľom znížiť počet smrteľných nehôd a ťažkých zranení na cestných sieťach EÚ prostredníctvom zlepšenia bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Záverečný akt bol uverejnený v úradnom vestníku 26. novembra 2019 (smernica (EÚ) 2019/1936).
V januári 2023 Komisia vypracovala usmernenia k metodike posudzovania bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Tieto usmernenia nie sú záväzné, ale podporujú členské štáty pri vykonávaní posúdení, ako sa vyžaduje podľa smernice (EÚ) 2019/1936.
F. Štatistika a prevencia nehôd spôsobených alkoholom za volantom
V rámci politiky EÚ zameranej na zlepšenie správania za volantom Komisia vyžaduje, aby členské štáty vykonávali náhodné testy analýzou dychu, a predpisuje dodržiavanie maximálnych hodnôt alkoholu v krvi. V záujme posilnenia bezpečnosti cestnej premávky Komisia zaviedla harmonizovaný kódex alkoholových imobilizérov zapaľovania, ktoré sa používajú vo viacerých členských štátoch (pozri smernicu (EÚ) 2015/653 z 24. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 2006/126/ES o vodičských preukazoch).
V roku 2023 Komisia prijala návrh smernice o vodičských preukazoch, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2022/2561 a nariadenie (EÚ) 2018/1724 a zrušuje smernica 2006/126/ES s hlavným cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky. Medzi najdôležitejšie opatrenia návrhu patrí skúšobná lehota v trvaní najmenej dvoch rokov pre začínajúcich vodičov a pravidlo nulovej tolerancie pri jazde pod vplyvom alkoholu. Spoluzákonodarcovia v súčasnosti pracujú na návrhu.
G. Cezhraničné presadzovanie práva pri porušení bezpečnosti cestnej premávky
Smernica (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky bola prijatá podľa článku 91 ods. 1 písm. c) ZFEÚ (hlava VI, Doprava). Jej cieľom je ukončiť anonymitu vodičov nerezidentov a stíhať dopravné priestupky spáchané v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom je predmetné vozidlo evidované. V marci 2023 Komisia prijala revíziusmernice (EÚ) 2015/413 s cieľom riešiť jej nedostatky. Revízia sa zameriava na to, aby sa orgánom presadzovania práva umožnil prístup k vnútroštátnym registrom vodičských preukazov a posilnila sa úloha zriadených vnútroštátnych kontaktných miest s cieľom zlepšiť spoluprácu orgánov presadzovania práva pri vyšetrovaní páchateľov.
V rámci balíka opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a spolu s návrhom na revíziu smernice 2006/126/ES o vodičských preukazoch Komisia tiež v marci 2023 prijala návrh na účinné vykonávanie určitých zákazov vedenia vozidla v celej EÚ. Návrhmi sa zavádza rámec, ktorý umožňuje zákaz vedenia motorového vozidla v celej EÚ v prípadoch, keď členský štát udelil zákaz vodičovi z dôvodu dopravného priestupku spáchaného na jeho území.
V smernici 2006/22/ES sa stanovuje rámec pre vnútroštátny systém hodnotenia rizikovosti. Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/695 s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty používali spoločný vzorec na výpočet rizikovosti podnikov cestnej dopravy v EÚ.
Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/403 stanovuje závažné porušenia predpisov, ktoré môžu viesť k strate bezúhonnosti prevádzkovateľov cestnej dopravy. Komisia v máji 2022 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/694 s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty posudzovali tieto porušenia harmonizovaným spôsobom.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament ako jeden zo spoluzákonodarcov sa neustále podieľa na prijímaní všetkých uvedených legislatívnych aktov. Výbor pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) v súčasnosti pracuje na navrhovanej revízii smernice 2006/126/ES o vodičských preukazoch, na návrhu smernice o celoúnijnej platnosti niektorých zákazov vedenia vozidla a na revíziismernice (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky. Parlament plánuje hlasovať o všetkých troch spisoch počas tohto volebného obdobia.
Parlament poukázal v mnohých prijatých uzneseniach na význam bezpečnosti cestnej premávky. Propagoval tiež jednotné vymedzenie základných pojmov v oblasti bezpečnosti cestnej dopravy s cieľom zlepšiť prieskum nehôd a zaručiť porovnateľnosť výsledkov. Výbor TRAN spolu s Výborom pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa predložil iniciatívnu správu s názvom „Záchrana životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ“, ktorá bola 14. novembra 2017 prijatá ako uznesenie Parlamentu. Uznesenie vychádzalo zo správy Komisie (COM(2016)0787).
Výbor TRAN podrobil Komisiu 27. februára 2017 kontrole uplatňovania smernice o technickom stave vozidiel (smernica 2014/45/EÚ) a technického stavu motorových vozidiel. Dňa 20. júna 2017 prerokoval správu Komisie (COM(2017)0099) o uplatňovaní smernice 2000/30/ES o cestnej technickej kontrole spôsobilosti úžitkových automobilov prevádzkovaných v EÚ (vykazované obdobie 2013 – 2014). Rokovania výboru TRAN boli zamerané na zabránenie podvodu s tachografmi a manipulácii s počítadlom najazdených kilometrov, pretože predstavujú veľmi veľké riziko pre bezpečnosť a ochranu práv spotrebiteľov. Komisia uviedla, že posudzuje možnosti registrácie počítadiel, trestného práva a cezhraničnej výmeny informácií. Medzitým prijal Európsky parlament 31. mája 2018 legislatívnu iniciatívnu správu s názvom „Manipulácia s počítadlom najazdených kilometrov v motorových vozidlách: revízia právneho rámca EÚ“. Príslušná tematická sekcia Parlamentu okrem toho zadala vypracovanie štúdie na rovnakú tému s názvom „Neoprávnené zasahovanie do počítadla kilometrov: opatrenia na predchádzanie neoprávnenému zasahovaniu“, ktorá bola uverejnená v novembri 2017. Komisia v rámci svojho legislatívneho programu „Európa v pohybe“ predložila návrh nariadenia z 31. mája 2017 (COM(2017)0277) na zmenu nariadenia (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a časy denného a týždenného odpočinku, a nariadenia (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov. Parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní v apríli 2019 a Rada schválila akt v druhom čítaní v júli 2020 (nariadenie (EÚ) 2020/1054). Návrh o balíku opatrení o technickom stave vozidiel sa ešte musí uverejniť.
V uznesení z 15. januára 2019 o autonómnom riadení vozidiel v európskej doprave Parlament poskytol odporúčania k otázke prepojených a automatizovaných vozidiel. Zdôraznil najmä potrebu príslušných regulačných rámcov, ktorými sa zaistí ich bezpečné fungovanie a poskytne jasný režim upravujúci zodpovednosť.
V marci 2021 bol uverejnený návrh správy výboru TRAN s názvom „Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Odporúčania na ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero)“, ktorý Parlament 6. októbra 2021 prijal ako uznesenie.
V apríli 2021 Parlament prijal uznesenie o vykonávaní aspektov bezpečnosti cestnej premávky v rámci balíka opatrení o technickom stave vozidiel. Parlament konštatuje, že balík prispel k zlepšeniu kvality pravidelných technických kontrol, úrovne kvalifikácie kontrolných technikov a koordinácie a noriem členských štátov týkajúcich sa cestnej technickej kontroly vozidiel v záujme zlepšenia bezpečnosti cestnej premávky. Na druhej strane poslanci EP vyjadrujú poľutovanie nad tým, že balík obsahuje isté nepovinné ustanovenia, a zdôrazňujú, že je potrebná revízia s cieľom napraviť nedostatky vo vykonávaní a reagovať na budúce výzvy.
Vo svojom uznesení o novom rámci EÚ pre mestskú mobilitu vyzval Parlament 9. mája 2023 na posilnenie rámca s cieľom zlepšiť bezpečnosť, prístupnosť a ochranu cestnej premávky v EÚ, podporiť aktívnu mobilitu a zdôrazniť význam mestských uzlov transeurópskej dopravnej siete a zelenej a digitálnej transformácie mestskej dopravy.
Davide Pernice