Európska iniciatíva občanov
Európska iniciatíva občanov je dôležitý nástroj participatívnej demokracie v EÚ, prostredníctvom ktorého môže jeden milión občanov EÚ z najmenej jednej štvrtiny členských štátov vyzvať Európsku komisiu, aby predložila návrh právneho aktu na účely uplatňovania zmlúv EÚ. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia z roku 2011, ktorým sa stanovujú podrobné postupy v súvislosti s európskou iniciatívou občanov, bolo Komisii úspešne predložených desať iniciatív. Od januára 2020 sa uplatňujú nové pravidlá, vďaka ktorým je európska iniciatíva občanov prístupnejšia.
Právny základ
- Článok 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).
- Článok 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
- Nariadenie (EÚ) č. 211/2011 a nariadenie (EÚ) 2019/788.
- Články 222 a 230 rokovacieho poriadku Parlamentu.
Základné informácie
Iniciatívy občanov sú nástroje dostupné občanom vo väčšine členských štátov, či už na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, no z hľadiska rozsahu a postupov sú veľmi odlišné. Koncept občianstva EÚ, od ktorého je európska iniciatíva občanov odvodená, bol prvýkrát spomenutý v Maastrichtskej zmluve (1.1.3). Už v roku 1996 ministri zahraničných vecí Rakúska a Talianska v rámci príprav na amsterdamskú medzivládnu konferenciu navrhli, aby sa okrem petičného práva v Európskom parlamente vytvorilo aj právo podávať iniciatívy, ale konferencia tento návrh neprijala. Ustanovenia pre iniciatívu občanov, veľmi podobné súčasnému režimu, boli pôvodne zahrnuté v návrhu Ústavnej zmluvy. Aj keď Predsedníctvo konventu začlenenie týchto ustanovení do konečného znenia textu odmietlo, vďaka organizovanému úsiliu zo strany občianskych združení v ňom ostali. Po nevydarenom ratifikačnom procese Ústavnej zmluvy boli podobné ustanovenia znovu zahrnuté do textu Lisabonskej zmluvy.
Právo občanov predložiť iniciatívu je dnes súčasťou hlavy II ZEÚ (ustanovenia o demokratických zásadách). Článok 11 ods. 4 ZEÚ určuje základný rámec pre toto právo a článok 24 ods. 1 ZFEÚ stanovuje všeobecné zásady nariadenia, ktorým sa definujú konkrétne postupy a podrobné podmienky. Návrh nariadenia bol výsledkom rozsiahlej konzultácie. Rokovania a príprava konečného znenia textu trvali niekoľko mesiacov. Návrh bol predložený Parlamentu a Rade 31. marca 2010 a 15. decembra 2010 sa dosiahla politická dohoda, ktorá umožnila formálne prijatie textu Parlamentom a Radou 16. februára 2011. Text, na ktorom sa dohodli Parlament a Rada, nadobudol účinnosť 1. apríla 2011 podľa nariadenia (EÚ) č. 211/2011 (nariadenie o európskej iniciatíve občanov). Keďže členské štáty potrebovali vykonať viacero technických úprav s cieľom vytvoriť racionálny proces overovania, nariadenie o európskej iniciatíve občanov sa začalo uplatňovať až o rok neskôr. Do 1. apríla 2015 a potom každé tri roky k tomuto dátumu je Komisia povinná predložiť správu o uplatňovaní tohto nariadenia s cieľom možnej revízie. Komisia prijala takéto správy 31. marca 2015 (COM(2015)0145) a 28. marca 2018 (COM(2018)0157). Týmito oznámeniami informovala o aktuálnom stave a hodnotení vykonávania európskej iniciatívy občanov a vymenovala výzvy, ktoré sa objavili počas prvých šiestich rokov vykonávania tohto nového legislatívneho a inštitucionálneho rámca. Poukázala v nich na niekoľko nedostatkov a zohľadnila množstvo návrhov, ktoré Parlament uviedol vo svojich správach, ako aj časť základného výskumu vykonaného na jeho podnet.
Keď sa nariadenie o európskej iniciatíve občanov začalo uplatňovať, vyvstali značné pochybnosti v súvislosti s fungovaním nástroja. Parlament opakovane požadoval reformu nariadenia o európskej iniciatíve občanov s cieľom zjednodušiť a zefektívniť postupy. Komisia napokon 13. septembra 2017 predložila legislatívny návrh na revíziu európskej iniciatívy občanov. Po medziinštitucionálnych rokovaniach, ktoré sa uskutočnili od septembra do decembra 2018, Parlament a Rada dosiahli 12. decembra 2018 politickú dohodu. Dohodnutý text Parlament prijal 12. marca 2019 a Rada 9. apríla 2019. Konečný akt bol podpísaný 17. apríla a 17. mája 2019 bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie.
Novými pravidlami európskej iniciatívy občanov (nariadenie (EÚ) 2019/788) sa ruší nariadenie (EÚ) č. 211/2011. Tieto pravidlá sa uplatňujú od 1. januára 2020. Právo predložiť európsku iniciatívu občanov by sa malo jednoznačne oddeliť od práva podať petíciu, ktoré je odlišné z viacerých podstatných hľadísk. Petície môžu predložiť občania EÚ, ako aj fyzické alebo právnické osoby s bydliskom v Únii (4.1.4). Musia sa v nich riešiť otázky, ktoré patria do pôsobnosti EÚ a ktoré sa predkladateľa petície priamo týkajú. Petície sa adresujú Parlamentu ako inštitúcii priamo zastupujúcej občanov na úrovni EÚ. Európska iniciatíva občanov je priamou požiadavkou na konkrétny právny nástroj EÚ a na to, aby mohla byť relevantná, sa musí riadiť osobitnými pravidlami. Navyše je v konečnom dôsledku adresovaná Komisii, ktorá je jedinou inštitúciou, ktorá má právo predkladať legislatívne návrhy. V tomto zmysle sa európska iniciatíva občanov podobá na právo iniciatívy Parlamentu (článok 225 ZFEÚ) a Rady (článok 241 ZFEÚ).
Postup
A. Občiansky výbor
Iniciatíva takého rozsahu musí mať aspoň základnú organizačnú štruktúru. Prvým krokom pri vzniku európskej iniciatívy občanov je vytvorenie organizačného výboru s názvom „občiansky výbor“. Výbor sa musí skladať aspoň zo siedmich osôb s bydliskom v najmenej siedmich rôznych členských štátoch (nemusia mať však bezpodmienečne sedem štátnych príslušností), ktorí musia byť vo veku, keď sú oprávnení voliť v európskych voľbách. Výbor musí vymenovať zástupcu a náhradníka, ktorí budú vystupovať ako kontaktné osoby pre konkrétnu európsku iniciatívu občanov.
Na rozdiel od návrhov Komisie a Parlamentu sa v novom nariadení o európskej iniciatíve občanov neznižuje minimálny vek na podporu európskej iniciatívy občanov na 16 rokov, ale členské štáty môžu stanoviť minimálny vek 16 rokov, ak sa tak rozhodnú.
B. Registrácia
Pred začiatkom zbierania vyhlásení o podpore od občanov sa musí výbor obrátiť na Komisiu so žiadosťou o registráciu iniciatívy. Výbor predloží dokument s názvom, predmetom a krátkym opisom iniciatívy spolu s navrhovaným právnym základom pre právne kroky a informáciami o členoch výboru, ako aj o všetkých zdrojoch podpory a financovania navrhovanej iniciatívy. Organizátori môžu poskytnúť podrobnejšie informácie a ďalšie materiály, ako napríklad návrh predmetného legislatívneho dokumentu, v prílohe.
Komisia do dvoch mesiacov rozhodne, či navrhovanú iniciatívu zaregistruje. Iniciatíva sa nezaregistruje v prípade nesplnenia procedurálnych požiadaviek alebo ak je mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu na účely uplatňovania zmlúv. Ďalším dôvodom zamietnutia európskej iniciatívy občanov môže byť jej jednoznačne neseriózny, znevažujúci alebo urážlivý charakter, prípadne skutočnosť, že je v rozpore s hodnotami EÚ stanovenými v článku 2 ZEÚ. Na rozhodnutie Komisie sa vzťahujú prostriedky súdnej alebo mimosúdnej nápravy. Zaregistrované iniciatívy sa zverejnia na internetovej stránke Komisie.
S cieľom zlepšiť prístupnosť európskej iniciatívy občanov a zabezpečiť, aby sa čo najviac iniciatív zaregistrovalo zahŕňa nové nariadenie aj možnosť čiastočnej registrácie iniciatív.
C. Zbieranie vyhlásení o podpore
Po zaregistrovaní iniciatívy môžu organizátori začať zbierať vyhlásenia o podpore. Majú na to 12 mesiacov od registrácie. Vyhlásenia o podpore sa môžu zbierať papierovou formou alebo elektronicky. Ak sa vyhlásenia o podpore zbierajú elektronicky, elektronický systém zberu musí najprv získať osvedčenie od príslušných vnútroštátnych orgánov. Podrobné pravidlá technických špecifikácií pre elektronické systémy zberu sú stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (nariadenie (EÚ) 2019/1799). Bez ohľadu na to, či sa vyhlásenia o podpore zbierajú papierovou formou alebo elektronicky, uplatňujú sa tie isté požiadavky na účely overovania údajov. Aby sa Komisia európskou iniciatívou občanov zaoberala, musí sa za 12 mesiacov vyzbierať jeden milión vyhlásení o podpore.
Nové nariadenie o európskej iniciatíve občanov umožňuje občanom EÚ podporiť európsku iniciatívu občanov bez ohľadu na to, kde žijú. Zároveň sa ním zavádza väčšia flexibilita pri výbere dátumu začiatku zbierania podpisov do šiestich mesiacov po registrácii. Okrem toho sa ním ďalej zjednodušujú požiadavky na osobné údaje signatárov iniciatívy. Členské štáty však majú naďalej možnosť vyžadovať od signatárov, aby poskytli svoje úplné identifikačné čísla.
Okrem toho sa v novom nariadení stanovuje povinnosť Komisie zriadiť a prevádzkovať centrálny online systém zberu a zrušiť po roku 2022 jednotlivé systémy zberu.
Na naliehanie Parlamentu sa v novom nariadení ustanovuje posilnená podpora pre organizátorov európskej iniciatívy občanov prostredníctvom kontaktných miest v každom členskom štáte a online platformy spolupráce, ktorá ponúka informácie a pomoc, praktickú podporu a právne poradenstvo týkajúce sa európskej iniciatívy občanov.
D. Overovanie a osvedčovanie
Po zozbieraní potrebného počtu vyhlásení o podpore od dostatočného počtu členských štátov ich organizátori musia predložiť príslušným vnútroštátnym orgánom, ktorých úlohou je osvedčiť vyhlásenia o podpore, ktoré Komisia zhrnie na základe informácií poskytnutých členskými štátmi. Tieto orgány sú zvyčajne ministerstvá vnútra, volebné komisie alebo úrady na registráciu obyvateľstva. Vnútroštátne orgány majú na osvedčenie vyhlásení o podpore tri mesiace, nie sú však povinné overovať podpisy.
E. Predloženie a posudzovanie
V tejto fáze sú organizátori požiadaní, aby predložili príslušné osvedčenia od vnútroštátnych orgánov týkajúce sa počtu vyhlásení o podpore, a musia poskytnúť informácie o finančných prostriedkoch získaných z akéhokoľvek zdroja. V zásade je nutné uviesť všetky príspevky presahujúce 500 EUR.
Po prijatí iniciatívy je Komisia povinná bezodkladne ju uverejniť v registri a stretnúť sa s organizátormi na náležitej úrovni, aby im umožnila vysvetliť podrobnosti ich žiadosti. Po výmene názorov s Komisiou dostanú organizátori príležitosť prezentovať iniciatívu na verejnom vypočutí v Európskom parlamente. Vypočutie zorganizuje výbor zodpovedný za problematiku príslušnej iniciatívy občanov (článok 222 rokovacieho poriadku Parlamentu).
V novom nariadení o európskej iniciatíve občanov sa predlžuje obdobie, počas ktorého sa od Komisie vyžaduje, aby na platnú iniciatívu odpovedala, a to z troch na šesť mesiacov. V oznámení, v ktorom Komisia uvedie právne a politické závery o každej iniciatíve, musí predložiť formálny zoznam opatrení, ktoré má v úmysle prijať, a jasný harmonogram ich vykonávania. Okrem toho sa v snahe zabezpečiť úplnú transparentnosť v nariadení požaduje, aby organizátori pravidelne podávali správy o zdrojoch financovania a inej získanej podpore. Zároveň sa v ňom stanovuje požiadavka, aby Komisia sprístupnila v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov kontaktný formulár, pomocou ktorého by občania mohli podať sťažnosť týkajúcu sa úplnosti a správnosti takýchto informácií.
Úloha Parlamentu sa posilnila aj prostredníctvom nového nariadenia o európskej iniciatíve občanov a zmien jeho rokovacieho poriadku. S cieľom posilniť politický vplyv úspešných iniciatív môže Parlament po verejnom vypočutí uskutočniť rozpravu v pléne a prijať uznesenie na posúdenie politickej podpory iniciatívy. V reakcii na iniciatívu Parlament napokon preskúma opatrenia, ktoré Komisia prijala a ktoré sú uvedené aj v osobitných oznámeniach Komisie.
Súčasné iniciatívy
Požadovaný počet podpisov doteraz dosiahlo desať iniciatív (Right2Water, Jeden z nás, Stop vivisekcii, Zákaz glyfozátu, Menšinový balíček, Skoncujme s klietkovým chovom, Zachráňme včely a poľnohospodárov!, Zastavte odstraňovanie plutiev – zastavte obchod, Za kozmetické výrobky netestované na zvieratách a Európa bez kožušín), ktoré boli predložené Komisii. Parlament usporiadal vypočutia so zástupcami iniciatív. Komisia predložila odpoveď, v ktorej uviedla svoje právne a politické závery. Od zavedenia európskej iniciatívy občanov Komisia zaregistrovala celkovo 111 iniciatív.
Úloha Európskeho parlamentu
Európska iniciatíva občanov patrí k hlavným záujmom Parlamentu. Pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy prijal Parlament uznesenie, v ktorom podrobne opísal návrh presadzovania európskej iniciatívy občanov. Od začiatku platnosti Lisabonskej zmluvy sa Parlament aktívne zapájal do rokovaní o nariadení o európskej iniciatíve občanov. Parlament úspešne prispel k zlepšeniu prístupnosti a zrozumiteľnosti európskej iniciatívy občanov ako nástroja participatívnej demokracie. Okrem iného dosiahol, aby sa minimálny počet členských štátov, z ktorých musia pochádzať vyhlásenia o podpore, znížil na jednu štvrtinu, naliehal, aby sa overovanie prípustnosti vykonávalo v predregistračnom období, a nástojil na ustanoveniach, ktoré by zaistili všetkým občanom a obyvateľom EÚ bez ohľadu na ich národnosť právo podpísať európsku iniciatívu občanov.
Parlament predložil viacero politických výziev na zjednodušenie a zefektívnenie postupov týkajúcich sa európskej iniciatívy občanov, ako aj na posilnenie jej vplyvu. Parlament prijal 28. októbra 2015 uznesenie o postupe preskúmania európskej iniciatívy občanov, v ktorom medziiným žiadal o revíziu nariadenia s cieľom zjednodušiť požiadavky na osobné údaje a zabezpečiť financovanie na podporu organizovania európskych iniciatív občanov. Výbor pre ústavné veci inicioval v roku 2017 vypracovanie iniciatívnej správy s cieľom uskutočniť skutočnú revíziu nariadenia o európskej iniciatíve občanov. Na základe žiadostí Parlamentu a verejnej konzultácie Komisia v septembri 2017 nakoniec predložila návrh nového nariadenia o európskej iniciatíve občanov. Výbor pre ústavné veci prijal 20. júna 2018 o tomto návrhu Komisie správu, po ktorej nasledovalo 5. júla 2018 hlasovanie v pléne s cieľom začať medziinštitucionálne rokovania o novom nariadení o európskej iniciatíve občanov.
Európsky parlament a Rada dosiahli 12. decembra 2018 politickú dohodu. V nadväznosti na uznesenie Parlamentu z 12. marca a schválenie zo strany Rady 9. apríla bol záverečný akt podpísaný 17. apríla 2019 a uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie 17. mája 2019. Novými pravidlami európskej iniciatívy občanov (nariadenie (EÚ) 2019/788) sa ruší nariadenie (EÚ) č. 211/2011. Tieto pravidlá sa uplatňujú od 1. januára 2020.
Vďaka novému nariadeniu o európskej iniciatíve občanov je európska iniciatíva občanov prístupnejšia, menej byrokratická a ľahšie použiteľná pre organizátorov a podporovateľov, pričom sa zároveň posilňujú nadväzujúce opatrenia.
Parlament a Rada prijali 15. júla 2020 dočasné opatrenia s cieľom riešiť vplyv pandémie COVID-19 na vykonávanie európskej iniciatívy občanov. Nové pravidlá umožňujú predĺženie lehôt na zber vyhlásení v rámci iniciatív občanov, ktoré boli postihnuté pandémiou.
Komisia 3. júna 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie s cieľom predĺžiť lehotu na zber vyhlásení o podpore európskych iniciatív občanov. Maximálne trvanie obdobia zberu sa predĺžilo do 31. decembra 2022.
Parlament prijal 13. júna 2023 uznesenie o vykonávaní nariadení o európskej iniciatíve občanov.
Komisia uverejnila 6. decembra 2023 správu o uplatňovaní nariadenia o európskej iniciatíve občanov. Dňa 20. marca 2024 predložila správu Výboru Európskeho parlamentu pre ústavné veci.
Alessandro Davoli