Justičná spolupráca v trestných veciach

Justičná spolupráca v trestných veciach spočíva na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a justičných rozhodnutí a zahŕňa opatrenia na aproximáciu práva členských štátov vo viacerých oblastiach. Lisabonskou zmluvou vznikol pevnejší základ pre rozvoj trestného súdnictva a Európsky parlament zároveň získal nové právomoci.

Právny základ

Články 82 až 86 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Ciele

Postupné zrušenie hraničných kontrol v EÚ značne zjednodušilo voľný pohyb občanov EÚ, ale zároveň uľahčilo medzinárodné pôsobenie páchateľov trestných činov. V záujme riešenia problému cezhraničnej trestnej činnosti zahŕňa priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti opatrenia na podporu vzájomnej justičnej spolupráce medzi členskými štátmi v trestných veciach. Na začiatku stojí zásada vzájomného uznávania. Na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu a zaručenie ochrany práv obetí, podozrivých a väzňov v celej EÚ boli prijaté osobitné opatrenia.

Výsledky

A. Hlavné legislatívne akty EÚ týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach

1. Postupy prijímania

V súlade so ZFEÚ sa väčšina opatrení v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach prijíma riadnym legislatívnym postupom a podlieha súdnemu preskúmaniu zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Ak aj odhliadneme od špecifík priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (výnimky pre Írsko a Dánsko – protokoly 21 a 22, ktoré sú prílohou k ZFEÚ – a výsadné postavenie národných parlamentov – protokoly 1 a 2), justičná spolupráca v trestných veciach a policajná spolupráca neboli plne integrované do rámca EÚ a zachovávajú si niektoré pôvodné črty z čias pred Lisabonskou zmluvou:

  • právo iniciatívy má nielen Komisia, ale aj členské štáty, ak zastupujú štvrtinu členov Rady (článok 76 ZFEÚ),
  • s Parlamentom sa len konzultuje o osobitných opatreniach v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, ktoré následne jednomyseľne prijíma Rada. Ak sa v Rade nedosiahne jednomyseľnosť, ešte stále je možná posilnená spolupráca medzi aspoň deviatimi členskými štátmi.

2. Hlavné legislatívne akty prijímané riadnym legislatívnym postupom

a. Spoločné minimálne normy pre trestné konanie:

b. Boj proti terorizmu:

c. Boj proti korupcii, počítačovej kriminalite, podvodom a praniu špinavých peňazí:

d. Výmena informácií medzi členskými štátmi a agentúrami EÚ:

  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach,
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA),
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach,
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 zo 17. apríla 2019, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726. Toto nariadenie súvisí so smernicou (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS),
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/818 z 20. mája 2019 o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/977 z 10. mája 2023 o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV,
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskom príkaze na predloženie elektronických dôkazov a európskom príkaze na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1544 z 12. júla 2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania elektronických dôkazov v trestnom konaní.

e. Ochrana obetí:

B. Agentúry justičnej spolupráce v trestných veciach a iné príslušné orgány

1. Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust)

Eurojust podporuje a skvalitňuje koordináciu vyšetrovania a trestného stíhania, ako aj spoluprácu medzi orgánmi členských štátov. Uľahčuje najmä spracúvanie žiadostí o medzinárodnú vzájomnú právnu pomoc a vykonávanie žiadostí o vydanie. Eurojust v rámci svojich možností podporuje orgány členských štátov s cieľom zefektívniť ich vyšetrovanie a stíhanie cezhraničnej trestnej činnosti.

Eurojust môže pomáhať členskému štátu na jeho žiadosť pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní týkajúcom sa tohto členského štátu a nečlenského štátu, ak Eurojust a nečlenský štát majú uzavretú dohodu o spolupráci alebo ak bol preukázaný zásadný záujem.

Rieši tie isté druhy trestných činov a prečinov, v ktorých má právomoc Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ako je terorizmus, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, falšovanie, pranie špinavých peňazí, počítačová kriminalita, trestné činy proti majetku alebo verejným statkom vrátane podvodov a korupcie, trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ, trestné činy proti životnému prostrediu a účasť v zločineckej organizácii. Eurojust tiež môže na žiadosť členského štátu pomáhať pri vyšetrovaní a stíhaní iných druhov trestných činov.

V súvislosti s vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022, pôsobí na Ukrajine od marca 2022 spoločný vyšetrovací tím (SVT) EÚ podporovaný Eurojustom. Sedem členov SVT sa 14. apríla 2023 dohodlo na vyšetrovaní nielen údajných vojnových zločinov, ale aj zločinov genocídy spáchaných na Ukrajine. Uvítali aj prísľub ministerstva spravodlivosti USA vyslať prokurátora do Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine. Eurojust takisto spravuje databázu dôkazov najzávažnejších medzinárodných trestných činov (CICED) na podporu práce SVT a iných vyšetrovaní medzinárodných trestných činov. 

V apríli 2022 Komisia uverejnila návrh na rozšírenie mandátu Eurojustu. Parlament a Rada dosiahli o niekoľko týždňov neskôr dohodu o revidovanom mandáte, ktorá Eurojustu umožňuje uchovať, analyzovať, ukladať a vymieňať si dôkazy o vojnových zločinoch, genocíde a zločinoch proti ľudskosti s príslušnými justičnými orgánmi členských štátov a s Medzinárodným trestným súdom. Nové nariadenie o Eurojuste bolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ 31. mája 2022 a nadobudlo účinnosť nasledujúci deň.

Predchádzajúci právny rámec pre Eurojust (rozhodnutie Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu) nadobudol účinnosť 4. júna 2009. Dňa 12. decembra 2019 sa začalo uplatňovať nariadenie (EÚ) 2018/1727. Súčasným právnym základom Eurojustu je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/838 z 30. mája 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1727, pokiaľ ide o uchovanie, analýzu a ukladanie dôkazov v Eurojuste v súvislosti s genocídou, trestnými činmi proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a súvisiacimi trestnými činmi.

Eurojust každý rok zverejňuje výročnú správu. Dňa 24. mája2023 uverejnil svoju výročnú správu za rok 2022. Tromi najčastejšími druhmi trestnej činnosti, ktorými sa agentúra zaoberala v roku 2022, boli podvody, obchodovanie s drogami a pranie špinavých peňazí.

Eurojust sídli v holandskom Haagu.

2. Európska prokuratúra (EPPO)

Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO), je účinné od 20. novembra 2017. Parlament udelil súhlas s návrhom nariadenia Rady v legislatívnom uznesení z 5. októbra 2017.

EPPO je nezávislým úradom zodpovedným za vyšetrovanie, trestné stíhanie a vykonávanie spravodlivosti za trestné činy proti rozpočtu EÚ, ako sú podvody, korupcia alebo cezhraničné podvody v oblasti DPH v hodnote viac ako 10 miliónov EUR. Zoznam trestných činov by sa v budúcnosti mohol rozšíriť tak, aby zahŕňal napríklad terorizmus.

Na základe vzájomnej dohody Parlament a Rada vymenovali prvú hlavnú európsku prokurátorku Lauru Codruțu Kövesiovú na sedemročné funkčné obdobie, ktoré nie je obnoviteľné.

Doteraz sa k EPPO pripojilo 22 členských štátov. Pre tých pár členských štátov, ktoré sa v súčasnosti nezúčastňujú, ostáva táto možnosť otvorená. Ústredie EPPO sídli v Luxemburgu spolu s kanceláriami generálneho prokurátora a kolégia prokurátorov zastupujúcich všetky zúčastnené členské štáty. Dohliadajú na každodenné vyšetrovanie trestných činov delegovanými prokurátormi.

EPPO začala svoju činnosť 1. júna 2021 a už vedie mnohé vyšetrovania. Práca pokračuje aj v niekoľkých ďalších oblastiach vrátane prispôsobenia vnútroštátnych justičných systémov nariadeniam o EPPO, vymenovania európskych delegovaných prokurátorov a náboru zamestnancov.

Európska prokuratúra predložila 23. marca 2023 svoju výročnú správu za rok 2022Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. V roku 2022 EPPO prijala a spracovala 3 318 oznámení o trestných činoch a začala 865 vyšetrovaní. Okrem toho sudcovia vydali v súvislosti s vyšetrovaniami EPPO príkazy na zaistenie vo výške 359,1 milióna EUR (v porovnaní so 147,3 milióna EUR v roku 2021), čo zodpovedá viac ako sedemnásobku rozpočtu organizácie na rok 2022.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament zohráva kľúčovú úlohu v koncipovaní právnych predpisov EÚ v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a boj proti trestnej činnosti a korupcii považuje za politickú prioritu. V oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach má rovnaké postavenie ako Rada. Riadny legislatívny postup sa uplatňuje v takmer všetkých oblastiach trestného práva EÚ okrem niekoľkých výnimiek, ku ktorým patrí najmä postup súhlasu so zriadením EPPO.

Hlavným nástrojom na dosiahnutie justičnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi je Eurojust. V rámci reformy Eurojustu Parlament aktívne obhajoval väčšiu parlamentnú kontrolu a posilnenie pravidiel ochrany údajov.

Parlament 1. decembra 2020 zorganizoval (prostredníctvom účasti na diaľku z dôvodu pandémie COVID-19) prvú medziparlamentnú schôdzu výborov na tému Hodnotenie činností Eurojustu. Účelom tejto schôdze bolo prvé posúdenie činností Eurojustu Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v súlade s článkom 85 ZFEÚ a nariadením (EÚ) 2018/1727. Druhá medziparlamentná schôdza výborov zameraná na hodnotenie činností Eurojustu sa konala 1. februára 2022 a tretia sa uskutočnila 30. novembra 2022. Štvrtá schôdza sa konala 7. novembra 2023 v Bruseli.

Parlament prijal 20. januára 2021 uznesenie o vykonávaní európskeho zatykača a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (a schválil tiež správu o vykonávaní rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 prijatého pred Lisabonskou zmluvou). V tomto uznesení Parlament posúdil výsledky zjednodušeného cezhraničného súdneho postupu odovzdávania, ktorým sa v roku 2004 nahradili zdĺhavé postupy vydávania osôb v EÚ, na základe zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí.

Parlament 6. októbra 2021 prijal uznesenie o umelej inteligencii v trestnom práve a jej využívaní policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach.

Parlament v súčasnosti pripravuje správy (a uznesenia) o týchto otázkach: predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu a boj proti nemu, boj proti korupcii, predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nemu a ochrana obetí, odovzdávanie trestného konania, práva obetí, pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, konfiškácia a vymáhanie majetku, nenávistné prejavy na internete a kybernetické násilie, odhaľovanie a odstraňovanie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí.

Parlament bude tiež sledovať nedávne a nadchádzajúce iniciatívy Komisie v oblasti organizovanej trestnej činnosti, obchodovania s drogami, počítačovej kriminality, digitalizácie justície, spolupráce v oblasti presadzovania práva, terorizmu a násilnej radikalizácie, rušivého špionážneho softvéru, dezinformácií a nezákonného obsahu online, odbornej justičnej prípravy, vývoja právneho štátu v oblasti spravodlivosti a umelej inteligencie.

V máji 2022 Komisia navrhla s ohľadom na ruskú agresiu na Ukrajine nové posilnené pravidlá vymáhania a konfiškácie majetku, ktoré by prispeli k vykonávaniu reštriktívnych opatrení EÚ. Porušovanie týchto opatrení by sa doplnilo do zoznamu trestných činov EÚ. Parlament je zapojený do procesu schvaľovania týchto návrhov, ktoré boli predložené v rámci osobitnej skupiny Freeze and Seize.

Politiky v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa stále vyvíjajú a zameriavajú sa najmä na účinnejší boj proti celoúnijným hrozbám a trestnej činnosti. Parlament prijal osobitné opatrenia na boj proti terorizmu, nadnárodnej trestnej činnosti, korupcii, podvodom a praniu špinavých peňazí a na ochranu práv obetí, podozrivých a väzňov v celej EÚ. Prijalo sa aj niekoľko opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi.

 

Alessandro Davoli