Európska únia a Svetová obchodná organizácia

Svetová obchodná organizácia (WTO) sa usiluje zabezpečiť medzinárodný obchodný systém založený na pravidlách. Napriek bezvýchodiskovej situácii v obchodných rokovaniach sa skúmajú spôsoby modernizácie pravidiel WTO a riešenia globálnych výziev. Podľa Lisabonskej zmluvy je Parlament zákonodarcom spoločne s Radou, musí schváliť všetky zmeny alebo nové dohody WTO a má významnú kontrolnú úlohu v oblasti medzinárodnej obchodnej politiky.

V prvých desaťročiach 20. storočia viedli otázky obchodu krajiny k tomu, aby nadväzovali čoraz zložitejšie vzájomné styky, čo si vyžiadalo vznik platformy na uľahčenie a reguláciu obchodných vzťahov. Výsledná Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT) z roku 1947 zaviedla nielen fórum na diskusiu za okrúhlym stolom, ktorým sa vytvoril multilaterálny prístup k obchodu, ale zároveň stanovila aj systém medzinárodne uznávaných pravidiel obchodu. Základnou myšlienkou bolo vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých členov prostredníctvom „podstatného zníženia colných sadzieb a ostatných prekážok v obchode a odstránenia diskriminačného zaobchádzania v medzinárodných obchodných vzťahoch“[1].

V dôsledku vývoja medzinárodného obchodu, ktorý sa rozšíril nad rámec výmeny hmotného tovaru a zahrnul služby a myšlienky, sa GATT transformovala na inštitúciu s názvom Svetová obchodná organizácia (WTO). Vznikla v roku 1995 po uruguajskom kole rokovaní a zlúčila v sebe predchádzajúce dohody o obchode – samotnú GATT, Dohodu o poľnohospodárstve a Dohodu o textilných a odevných výrobkoch, ako aj ďalšie všeobecné dohody. Najvýznamnejšími novými dohodami boli Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) a Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). Vo februári 2017 nadobudla platnosť Dohoda o uľahčení obchodu, ktorá je prvou dosiahnutou viacstrannou dohodou od založenia WTO. V roku 2022 sa na 12. ministerskej konferencii v Ženeve, ktorá bola dvakrát odložená z dôvodu obmedzení vyplývajúcich z pandémie COVID-19, dosiahla dohoda o dotáciách na rybolov a zmena dohody TRIPS v súvislosti s vakcínami proti ochoreniu COVID-19. Na udržanie kroku s aktuálnym vývojom v rýchlo sa meniacom obchodnom prostredí je však stále potrebná zásadná reforma WTO, napríklad v oblasti obchodu a zdravia, energetiky, elektronického obchodu, uľahčovania investícií a priemyselných dotácií.

WTO sa snaží podporovať voľný obchod, a to tým, že zabezpečuje, aby krajiny zachovali dynamiku v odstraňovaní prekážok obchodu v obchodných rokovaniach. V súčasnosti tvoria dve tretiny jej členov rozvojové krajiny, čo poskytuje krajinám s transformujúcim sa hospodárstvom a najmenej rozvinutým krajinám aj možnosť využívať obchod na posilnenie svojho rozvojového úsilia.

Mechanizmus urovnávania obchodných sporov

Jedným z hlavných úspechov WTO je konsolidácia jej orgánu na urovnávanie sporov, ktorý má právomoc rozhodovať o obchodných sporoch a presadzovať plnenie svojich rozhodnutí. Mechanizmus urovnávania obchodných sporov funguje na báze vopred stanovených pravidiel, ktoré členom WTO umožňujú podávať žaloby proti údajným porušeniam pravidiel WTO a domáhať sa nápravy, a to bez ohľadu na ich politický vplyv či ekonomickú váhu. Tento mechanizmus viedol k zníženiu počtu jednostranných ochranných opatrení, ku ktorým sa krajiny predtým uchyľovali a ktoré často viedli k odvete dotknutých krajín, čo niekedy vyústilo do riadnych obchodných vojen.

Systém urovnávania sporov WTO doteraz zaručoval, aby silnejší členovia nemali prevahu nad slabšími členmi, a stanovoval jasné pravidlá odvetných opatrení. V súčasnosti je však odvolací orgán v podstate nefunkčný, pretože jeho členom sa skončilo funkčné obdobie a voľné miesta sa neobsadili. V záujme vyriešenia tejto situácie začala EÚ spolu s 22 členmi WTO iniciatívu na vytvorenie alternatívneho mechanizmu nazvaného viacstranná dočasná dohoda o odvolacom konaní, ktorý pozostáva z 10 rozhodcov, ktorí budú prejednávať odvolania týkajúce sa správ poroty WTO v rámci tohto mechanizmu.

Európska únia bola od vzniku WTO jedným z najväčších využívateľov systému urovnávania sporov WTO. V rokoch 1995 až 2022 bola Únia zapojená v 201 prípadoch riešenia sporov, pričom v 110 vystupovala ako navrhovateľ a v 91 ako odporca[2]. V ďalších 216 prípadoch požiadala o štatút tretej strany, ktorý členom WTO umožňuje monitorovať spory týkajúce sa iných strán. Európska únia, zastupovaná Európskou komisiou, sa často usiluje o zlepšenie kvality dohôd WTO a ich objasnenie tým, že požaduje rozhodnutia jej jednotlivých panelov a odvolacieho orgánu.

Európsky parlament pozorne sleduje vývoj sporov, ktoré sa týkajú EÚ. Výbor Parlamentu pre medzinárodný obchod predkladá stanoviská k obchodným sporom prostredníctvom správ, verejných vypočutí a otázok na ústne zodpovedanie položených Komisii a Rade. Bolo to tak napríklad aj v prípade sporu medzi EÚ a USA týkajúceho sa spoločností Airbus a Boeing.

Dauhaské kolo rokovaní a obdobie po ňom

Od roku 2001 sa členovia WTO zúčastňujú na širokom kole multilaterálnych obchodných rokovaní známom ako dauhaské kolo alebo rozvojový program z Dauhy (DDA), ktorého hlavným cieľom je postaviť rozvoj do stredobodu systému svetového obchodu. V dauhaskom kole rokovaní je cieľom priznať rozvojovým krajinám čoraz významnejšiu úlohu, zvýšiť ich schopnosť ťažiť z medzinárodného obchodu a pomôcť im v boji s chudobou.

DDA bol od začiatku založený na zásade „jediného záväzku“[3] a je stále otvorený.

Rozhovory však uviazli na významných otázkach, najmä v súvislosti s prístupom na trh. Najvýznamnejšie rozdiely sú v postojoch významných rozvíjajúcich sa krajín a postojoch priemyselných krajín alebo blokov, čo sa týka spôsobu, akým by sa mal systém medzinárodného obchodu pretvoriť.

EÚ podporovala začatie širokého a ambiciózneho kola. Považovala to za najlepšiu cestu, ako zaručiť hospodársky rast a prínosy v oblasti rozvoja pre všetkých účastníkov a umožniť nevyhnutné kompromisy. Úspešné ukončenie rokovaní sa však nezdá na dosah, a to ani napriek značnému úsiliu mnohých účastníkov, predovšetkým EÚ.

Po viac ako 20 rokoch rokovaní sa na 12. ministerskej konferencii WTO 17. júna 2022 dosiahla historická dohoda o ukončení neudržateľných dotácií na rybolov. Ide o vôbec prvú mnohostrannú dohodu zameranú na udržateľnosť a prvú novú dohodu WTO od roku 2013. Dohoda je kľúčovým krokom pri zabezpečovaní toho, aby hlavným cieľom dotácií na rybolov bola udržateľnosť a aby sa zabránilo poškodeniu oceánov a populácií rýb, pretože sú nevyhnutné pre živobytie pobrežných komunít na celom svete.

Okrem toho boli dohodnuté konkrétne ďalšie kroky smerom k reforme WTO vrátane obnovenia plne funkčnej úlohy organizácie pri urovnávaní sporov. Prijalo sa aj ministerské vyhlásenie o reakcii WTO na pandémiu a o pripravenosti na budúce pandémie spolu s oslobodením od určitých povinností v oblasti duševného vlastníctva v súvislosti s vakcínami proti ochoreniu COVID-19. V rámci spoločnej reakcie na súčasnú dramatickú potravinovú situáciu, ktorá je dôsledkom ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, sa členovia WTO dohodli na obmedzení vývozných reštrikcií a na oslobodení humanitárnych nákupov v rámci Svetového potravinového programu od týchto reštrikcií. Napokon sa dosiahla dohoda o predĺžení moratória na clá z elektronického obchodu až do nasledujúcej ministerskej konferencie WTO.

Na základe iniciatívy EÚ niektorí členovia zopakovali svoju solidaritu s Ukrajinou. EÚ tiež podporila ďalšiu spoluprácu pri riešení problému zmeny klímy. Parlamentná konferencia o WTO, ktorú spoločne organizujú Európsky parlament a Medziparlamentná únia, pravidelne poskytuje príležitosť na konštruktívnu účasť (viac informácií o tejto konferencii je uvedených ďalej). Parlament niekoľkokrát vyzval na obnovenie rokovaní, pričom zdôraznil význam dauhaského kola pre svetový obchod a hospodársky rozvoj.

Parlament bol úzko zapojený aj do rokovaní o obmedzenejších dohodách, ako sú napríklad prebiehajúce rokovania o elektronickom obchode. Zúčastňuje sa na ministerských konferenciách WTO ako súčasť delegácie EÚ. Parlament naďalej sleduje vývoj v rámci WTO, najmä opatrenia v nadväznosti na posledné 12. zasadnutie ministrov WTO, ktoré sa konalo 12. – 17. júna 2022.

EÚ a WTO

EÚ hrá od druhej svetovej vojny ústrednú úlohu v rozvíjaní systému medzinárodného obchodu. V súčasnosti EÚ skúma možnosti modernizácie WTO[4].

Rovnako ako GATT (a neskôr WTO) bola aj samotná EÚ pôvodne koncipovaná s cieľom odstrániť colné bariéry a podporovať obchod medzi jej členskými štátmi. Jednotný trh EÚ bol čiastočne inšpirovaný zásadami a postupmi GATT. Únia bola vždy medzi hlavnými podporovateľmi účinného medzinárodného obchodu založeného na právnych normách. Takýto systém pomáha zabezpečiť, aby jej podniky mali spravodlivý prístup na zahraničné trhy, čím podporuje hospodársky rast tak v domácom meradle, ako aj v tretích krajinách, a to najmä v tých menej rozvinutých.

Spoločná obchodná politika EÚ je jednou z oblastí, v ktorých má Únia ako taká plnú a výlučnú právomoc. Inými slovami, EÚ vystupuje vo WTO ako jeden subjekt a je zastúpená Komisiou, nie členskými štátmi. Komisia rokuje o obchodných dohodách a pred orgánom WTO na urovnávanie sporov háji záujmy EÚ v mene všetkých 27 členských štátov. Komisia pravidelne konzultuje s Radou a Parlamentom o obsahu a stratégii mnohostranných rozhovorov a podáva im správy. Podľa Lisabonskej zmluvy sú Rada a Európsky parlament spoluzákonodarcovia s rovnakou váhou pri riešení medzinárodných obchodných záležitostí.

EÚ sa prostredníctvom WTO snaží aj o podporu mnohostranného rámca pre obchodné rokovania, ktorý má doplniť dvojstranné rokovania. Patová situácia v súčasnom kole rokovaní a skutočnosť, že ostatní obchodní partneri sa uchýlili k bilaterálnym dohodám, prinútili EÚ, aby čiastočne prehodnotila svoju dlhodobú stratégiu a vrátila sa k regionálnym a dvojstranným rokovaniam.

Súčasná slepá ulička, do ktorej sa WTO dostala, je ďalším dôkazom toho, že systém medzinárodného obchodu sa za posledných 20 rokov výrazne zmenil. Systém sa vyvíja, pričom ústrednú úlohu zohrávajú noví aktéri, najmä krajiny v procese transformácie a rozvojové krajiny. Liberalizácia systému medzinárodného obchodu prospieva niektorým rozvojovým krajinám, ktoré zažívajú doteraz nevídané obdobie silného hospodárskeho rastu. Európska únia si je dobre vedomá tejto novej dynamiky. Poukázala na nutnosť prekonať prístup k vyjednávania v posledných rokoch a vyskúšať inovatívne prístupy s cieľom riešiť rastúci význam regulačných otázok v porovnaní s tarifami.

Parlamentná konferencia o WTO

Parlamentnú konferenciu o WTO spoločne organizujú Európsky parlament a Medziparlamentná únia (IPU) a jej cieľom je medzinárodná podpora demokracie tým, že sa do mnohostrannej obchodnej spolupráce vnáša parlamentný rozmer.

Prvé oficiálne stretnutie poslancov parlamentov vo WTO sa uskutočnilo v decembri 1999 na ministerskej konferencii WTO v Seattli. V roku 2001 sa Parlament a IPU dohodli, že spoja svoje snahy a zastrešia parlamentné zasadnutie počas konferencie WTO v Dauhe. Toto zasadnutie položilo základy budúcej Parlamentnej konferencie o WTO.

Táto konferencia je fórom, na ktorom si poslanci parlamentov z celého sveta vymieňajú názory, informácie a skúsenosti týkajúce sa otázok medzinárodného obchodu. Účastníci sledujú činnosti WTO, podporujú účinnosť a spravodlivosť WTO, zasadzujú sa o transparentnosť v postupoch WTO, usilujú sa o zlepšenie dialógu medzi vládami, parlamentmi a občianskou spoločnosťou, ovplyvňujú smerovanie diskusií v rámci WTO a budujú kapacity národných parlamentov v otázkach medzinárodného obchodu.

Parlamentná konferencia o WTO sa schádza počas ministerských konferencií WTO. V dôsledku pandémie však nebolo možné stretnúť sa v obmedzenom rámci 12. ministerskej konferencie.

 

[1]Všeobecná dohoda o clách a obchode (1947), preambula.
[2]Údaje z 1. septembra 2022.
[3]Zásada „jediného záväzku“ v podstate znamená, že „nič nie je dohodnuté, pokiaľ nie je dohodnuté všetko“.

Wolfgang Igler