Európska únia sa vo svojich vonkajších vzťahoch usiluje o podporu demokracie a ľudských práv v súlade so svojimi základnými zásadami, ktorými sú sloboda, demokracia, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd a právny štát. EÚ sa snaží začleňovať problematiku ľudských práv do všetkých svojich politík a programov a k dispozícii má viaceré nástroje politiky v oblasti ľudských práv, ktoré sa zameriavajú na konkrétne činnosti vrátane financovania špecifických projektov prostredníctvom jej finančných nástrojov.

Právny základ

  • Článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ): hodnoty EÚ. Základné hodnoty EÚ sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.
  • Článok 3 ZEÚ: ciele EÚ. EÚ vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta prispieva k „odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov“.
  • Článok 6 ZEÚ: Charta základných práv a Európsky dohovor o ľudských právach. Hoci sa v Charte základných práv Európskej únie (v článku 6 ods. 1) výslovne odkazuje len na vykonávanie právnych predpisov Únie, inštitúcie a orgány a členské štáty EÚ musia dodržiavať chartu aj vo vonkajších vzťahoch EÚ. Chartu musia dodržiavať aj krajiny pristupujúce k EÚ. V článku 6 ods. 2 sa vyžaduje, aby EÚ pristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach (4.1.2).
  • Článok 21 ZEÚ: zásady, z ktorých vychádza vonkajšia činnosť Únie. Týmito zásadami sú demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov z roku 1945 a medzinárodného práva. V článku 21 EÚ potvrdzuje zásadu nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, čím sa zaväzuje k tomu, že hospodárskym a sociálnym právam bude prisudzovať rovnaký význam ako občianskym a politickým právam.
  • Článok 205 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ): všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie. V tomto článku sa stanovuje, že činnosť EÚ na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami uvedenými v článku 21 ZEÚ.

Politika EÚ v oblasti ľudských práv

Rada prijala v roku 2012 strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu spolu s akčným plánom na vykonávanie tohto rámca. V rámci sú vymedzené zásady, ciele a priority na zlepšenie účinnosti a jednotnosti politiky EÚ v najbližších 10 rokoch. Medzi tieto zásady patrí začleňovanie ľudských práv (ako červenej nite) do všetkých politík EÚ vrátane prípadov prekrývania vnútornej a vonkajšej politiky, ako aj zaujatie lepšie prispôsobeného prístupu. Na základe návrhu Komisie a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Rada v novembri 2020 prijala tretí akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu. Stanovujú sa v ňom ambície a priority EÚ na obdobie 2020 – 2024, ktoré sú členené podľa piatich hlavných oblastí činnosti:

  • ochrana a posilnenie postavenia jednotlivcov,
  • budovanie odolných, inkluzívnych a demokratických spoločností,
  • podporovanie globálneho systému pre ľudské práva a demokraciu,
  • nové technológie: využívanie príležitostí a riešenie výziev,
  • plnenie cieľov prostredníctvom spolupráce.

Rada prijala súbor tematických usmernení pre oblasť ľudských práv. Poskytujú praktické pokyny pre zastúpenia EÚ na celom svete, pokiaľ ide o:

  • opatrenia proti trestu smrti,
  • dialógy o ľudských právach,
  • práva dieťaťa,
  • opatrenia proti mučeniu a inému krutému zaobchádzaniu,
  • ochranu detí počas ozbrojených konfliktov,
  • ochranu obhajcov ľudských práv,
  • dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva,
  • boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách,
  • presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery,
  • ochranu práv LGBTI osôb,
  • presadzovanie slobody prejavu na internete aj mimo neho,
  • nediskrimináciu vo vonkajšej činnosti,
  • bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu.

Stratégie EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie pre jednotlivé krajiny sa riadia prístupom zdola nahor zameraným na začlenenie usmernení a priorít EÚ v oblasti ľudských práv do jednotného, koherentného politického dokumentu. Sú prispôsobené každej krajine a stanovujú ciele na obdobie troch rokov.

EÚ pravidelne začleňuje otázku ľudských práv do politických dialógov s tretími krajinami alebo regionálnymi organizáciami. Taktiež vedie dialógy a konzultácie osobitne zamerané na ľudské práva s približne 60 krajinami.

Dvojstranné obchodné dohody a rôzne dohody o pridružení a spolupráci medzi EÚ a tretími krajinami alebo regionálnymi organizáciami zahŕňajú doložku o ľudských právach, v ktorej sa rešpektovanie ľudských práv vymedzuje ako zásadný prvok. Táto doložka slúži ako prístupový bod pre angažovanosť a dialóg, ale aj ako základ pre uloženie vhodných opatrení, napríklad obmedzenie alebo pozastavenie spolupráce v prípade závažného porušovania ľudských práv a demokratických zásad. V dohodách o preferenčnom obchodnom režime EÚ pre rozvojové krajiny (5.2.3) sú stanovené stimuly na ratifikáciu a vykonávanie dohovorov o ľudských právach a pracovných právach.

Pre krajiny zapojené do procesu rozširovania (5.5.1) bol vytvorený mechanizmus prísnej podmienenosti. Pred vstupom do EÚ musia tieto krajiny vytvoriť stabilné inštitúcie zaručujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, pričom EÚ tento proces aktívne podporuje. Aj európska susedská politika (5.5.5) je založená na spoločných hodnotách demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv. EÚ podporuje partnerské krajiny pri vykonávaní reforiem a uplatňuje prístup „viac za viac“ (viac integrácie a finančných prostriedkov na odmeňovanie pokroku).

Zámerom volebných pozorovateľských misií EÚ je tiež zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv tým, že odrádzajú od zastrašovania a násilia počas volieb a upevňujú demokratické inštitúcie.

EÚ podporuje ľudské práva svojou účasťou vo viacstranných fórach, ako sú Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN, Rada OSN pre ľudské práva, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rada Európy. EÚ aktívne podporuje aj medzinárodnú spravodlivosť, napríklad prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu.

Tematický program pre ľudské práva a demokraciu s rozpočtom vo výške 1,511 miliardy EUR vyčleneným na obdobie 2021 – 2027, ktorý je súčasťou Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, podporuje a chráni najmä aktérov občianskej spoločnosti zasadzujúcich sa o ľudské práva a demokraciu. Významnou črtou tohto nástroja je, že sa nevyžaduje súhlas vlády partnerskej krajiny. Okrem toho sa EÚ zaviazala, že do všetkých svojich rozvojových programov postupne začlení prístup založený na právach, ktorý vychádza zo súboru nástrojov vytvoreného Komisiou v roku 2014 a aktualizovaného v roku 2021.

Rada v decembri 2020 prijala nariadenie, ktorým sa vytvára globálny sankčný režim v oblasti ľudských práv. Umožňuje EÚ zamerať sa na fyzické osoby, subjekty a orgány vrátane štátnych aj neštátnych subjektov, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv, podieľajú sa na ňom alebo sú s ním spojené, a to kdekoľvek na svete. Vzhľadom na prebiehajúcu ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine a smrť Alexeja Navaľného Rada 22. marca 2024 uložila reštriktívne opatrenia voči ďalším 33 osobám a 2 subjektom. Od apríla 2024 Rada uložila reštriktívne opatrenia (zmrazenie aktív a prípadne zákaz cestovania) celkovo voči 104 osobám a 26 subjektom.

Vzhľadom na čoraz viac dôkazov a rozsiahlejšiu informovanosť o porušovaní ľudských práv v globálnych hodnotových reťazcoch spoluzákonodarcovia EÚ od februára 2022 pracujú na smernici o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti. Na základe smernice budú mať spoločnosti zákonnú povinnosť identifikovať nepriaznivé vplyvy a v prípade potreby predchádzať takýmto vplyvom svojich činností na ľudské práva a životné prostredie, odstrániť ich alebo zmierniť. Parlament a Rada smernicu formálne prijali.

Doplňujúci návrh nariadenia o zákaze výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu EÚschválili parlamentný Výbor pre medzinárodný obchod a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a očakáva sa jeho formálne prijatie spoluzákonodarcami EÚ.

Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete, ktorú vypracúva PK/VP a schvaľuje Rada, poskytuje prehľad o situácii v oblasti ľudských práv na celom svete, ako aj o opatreniach, ktoré EÚ podnikla v danom roku.

Aktéri

Európska rada vymedzuje strategické záujmy EÚ a všeobecné usmernenia v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) (5.1.1).

Rada pre zahraničné veci sa spravidla zaoberá otázkami ľudských práv súvisiacimi so SZBP alebo s obchodnými či rozvojovými politikami EÚ. Pracovná skupina Rady pre ľudské práva, ktorá vykonáva prípravné práce pre diskusie a rozhodnutia o otázkach ľudských práv na vysokej úrovni, je zložená z odborníkov na oblasť ľudských práv z členských štátov a zo zástupcov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisie.

Každá delegácia EÚ má kontaktné miesto pre ľudské práva. Delegácie EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji a vykonávaní stratégií pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv a demokracie, príprave dialógov o ľudských právach, spolupráci s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou a určovaní priorít finančnej pomoci EÚ.

Komisia rokuje o medzinárodných dohodách, dohliada na proces rozširovania a susedskú politiku a riadi rozvojové programy a finančné nástroje (v úzkej spolupráci s ESVČ).

Úlohou osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva je zvyšovať účinnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a zviditeľňovať ju. Osobitný zástupca má rozsiahly a flexibilný mandát a úzko spolupracuje s ESVČ. Túto pozíciu v súčasnosti zastáva Olof Skoog, ktorý sa svojich úloh ujal 1. marca 2024.

Parlament prispieva k rozvíjaniu politík EÚ a sleduje činnosť ostatných inštitúcií EÚ.

Podľa článkov 207 a 218 ZFEÚ je v prípade väčšiny medzinárodných dohôd potrebný súhlas Parlamentu, aby mohli nadobudnúť platnosť. Napríklad v roku 2011 Parlament zablokoval uzavretie protokolu o textilnej výrobe k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom, a to najmä z dôvodu problémov týkajúcich sa detskej práce. Svoj súhlas s protokolom udelil až v roku 2016 po značnom zlepšení situácie v oblasti detskej a nútenej práce.

Článok 36 ZEÚ ukladá PK/VP povinnosť radiť sa s Parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach SZBP a informovať ho o vývoji v týchto politikách. Parlament môže Rade alebo PK/VP klásť otázky alebo predkladať odporúčania.

Cieľom uznesení Parlamentu je zvyšovať informovanosť o porušovaní ľudských práv, podporovať obhajcov ľudských práv a formovať politiku EÚ v oblasti ľudských práv prostredníctvom konkrétnych politických návrhov. Uznesenia môžu byť súčasťou legislatívneho postupu, výsledkom iniciatívnych správ parlamentných výborov alebo rozpráv o naliehavých témach, ktoré sa konajú spravidla v stredu počas každej štrasburskej plenárnej schôdze s cieľom poukázať na očividné porušovanie ľudských práv vo svete. Výročné uznesenie Parlamentu o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti analyzuje úspechy politiky EÚ a výzvy, ktorým čelí.

Za otázky týkajúce sa demokracie, právneho štátu, ľudských práv (vrátane práv menšín) v tretích krajinách a zásad medzinárodného práva a za zabezpečovanie súdržnosti medzi všetkými vonkajšími politikami EÚ a jej politikou v oblasti ľudských práv je zodpovedný Podvýbor Parlamentu pre ľudské práva (DROI), ktorý je pripojený k Výboru pre zahraničné veci (AFET). Úlohou podvýboru je aj každodenné spracúvanie spisov týkajúcich sa ľudských práv, pričom jeho delegácie pravidelne navštevujú príslušné krajiny a inštitúcie. Podvýbor monitoruje opatrenia nadväzujúce na naliehavé uznesenia Parlamentu a často si vymieňa názory s ESVČ o dialógoch EÚ o ľudských právach.

Ďalšími výbormi, ktoré sa zaoberajú otázkami ľudských práv v rámci vonkajších vzťahov EÚ, sú: Výbor pre zahraničné veci (AFET), Výbor pre medzinárodný obchod (INTA), Výbor pre rozvoj (DEVE) a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM). Ľudské práva sú tiež základným prvkom práce stálych delegácií Parlamentu, ktoré spolupracujú s parlamentmi tretích krajín na dvojstrannej úrovni a v rámci parlamentných zhromaždení.

Vďaka svojim rozpočtovým právomociam (podľa článku 14 ZEÚ a článku 310 ods. 1 ZFEÚ) má Parlament dosah na prideľovanie prostriedkov pre Globálnu Európu a iné finančné nástroje, ktoré sa používajú na presadzovanie ľudských práv. Okrem toho je Parlament spoluzákonodarcom pre nástroje na financovanie vonkajšej činnosti.

Parlament každý rok udeľuje Sacharovovu cenu za slobodu myslenia aktivistom zasadzujúcim sa za ľudské práva na celom svete. Sacharovovu cenu za rok 2023 získali 19. októbra 2023 Žína Mahsa Amíní a iránske hnutie Žena, život, sloboda. Laureátom za rok 2022 sa stal statočný ľud Ukrajiny zastúpený prezidentom, zvolenými lídrami a občianskou spoločnosťou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil na slávnostnom odovzdávaní cien 14. decembra 2022 v Štrasburgu prostredníctvom videohovoru. V roku 2021 udelili Sacharovovu cenu Alexejovi Navaľnému, najvýznamnejšiemu predstaviteľovi ruskej opozície, ktorý je známy svojím bojom proti korupcii a porušovaniu ľudských práv. Navaľný zomrel 16. februára 2024 a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola mu vzdala poctu ako bojovníkovi, ktorého odvaha bude rezonovať celé generácie. Medzi predchádzajúcich nositeľov ceny patria Nelson Mandela, Malala Júsafzaj, Rá´if Badawí a demokratická opozícia v Bielorusku. Parlament vytvoril sieť laureátov Sacharovovej ceny s cieľom podporovať jej nositeľov, rozvíjať kontakty medzi nimi a podnecovať spoločné aktivity.

Parlament presadzuje ľudské práva v rámci svojich širších činností na podporu demokracie, ktoré zahŕňajú pozorovanie volieb, predvolebné a povolebné aktivity, budovanie parlamentných kapacít, mediáciu a dialóg o podpore demokracie (5.4.2).

Predseda Parlamentu aktívne podporuje ľudské práva prostredníctvom vyhlásení, listov a diskusií o otázkach týkajúcich sa ľudských práv pri stretnutiach s významnými aktérmi.

 

RASMA KASKINA