Ľudské práva
Zásadami, na ktorých je Európska únia založená, sú sloboda, demokracia, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd a právny štát. EÚ sa usiluje začleniť otázky ľudských práv do všetkých svojich politík a programov. V tomto informačnom liste sa objasňuje:
– právny rámec, ktorým sa riadi politika EÚ v oblasti ľudských práv,
– nástroje a finančné prostriedky, ktoré EÚ využíva na podporu demokracie a ľudských práv vo vzťahoch s krajinami a organizáciami mimo EÚ.
Právny základ
- V článku 2 Zmluvy o Európskej Únii (ZEÚ) sa uvádza, že EÚ je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.
- V článku 3 ZEÚ sa stanovujú ciele pre vzťahy EÚ „so zvyškom sveta“ – jej vonkajšie vzťahy. Medzi tieto ciele patrí prispievanie k „odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa“. V tomto článku sa taktiež uvádza, že cieľom EÚ je pomôcť zabezpečiť, aby sa medzinárodné právo rozvíjalo a prísne dodržiavalo a aby sa rešpektovali zásady Charty OSN z roku 1945.
- V článku 6 ZEÚ sa EÚ zaväzuje uznávať ustanovenia Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). V charte sa výslovne odkazuje len na vykonávanie práva EÚ, ale inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ a jej členské štáty musia chartu dodržiavať aj v rámci vonkajších vzťahov EÚ. Chartu musia dodržiavať aj krajiny pristupujúce k EÚ. V článku 6 ods. 2 sa vyžaduje, aby EÚ pristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach (4.1.2).
- V článku 21 ZEÚ sa stanovujú zásady, ktorými sa riadi činnosť EÚ na medzinárodnej úrovni – jej vonkajšia činnosť. Týmito zásadami sú demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad charty OSN a medzinárodného práva. Univerzálnosť znamená, že ľudské práva a slobody sa vzťahujú na každého jednotlivca, a nedeliteľnosť značí, že všetky tieto práva a slobody majú rovnakú dôležitosť. EÚ má preto na základe tohto článku záväzok, aby hospodárskym a sociálnym právam prisudzovala rovnaký význam ako občianskym a politickým právam.
- V článku 205 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uvádza, že činnosť EÚ na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami stanovenými v článku 21 ZEÚ.
Ako EÚ uplatňuje svoju politiku v oblasti ľudských práv?
EÚ prijíma a uplatňuje svoju politiku v oblasti ľudských práv tým, že vypracúva akčné plány, usmernenia a stratégie, spolupracuje s krajinami a organizáciami mimo EÚ a financuje osobitné programy. Tieto opatrenia sú objasnené v tomto oddiele.
A. Akčné plány
V roku 2012 prijala Rada strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu a akčný plán na vykonávanie tohto rámca. V tomto rámci sa stanovujú zásady, ciele a priority na zvýšenie súdržnosti a účinnosti politiky EÚ. Tieto zásady zahŕňajú presadzovanie a ochranu ľudských práv v rámci celej politiky EÚ, zabezpečenie konzistentnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami a prispôsobenie prístupu konkrétnym situáciám. V novembri 2020 prijala Rada najnovší akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý sa pôvodne uplatňoval do roku 2024, ale bol predĺžený do roku 2027, aby zodpovedal časovému rámcu dlhodobého plánu výdavkov EÚ. V tomto akčnom pláne sa stanovujú ambície a priority EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie rozdelené do piatich oblastí činnosti:
- ochrana a posilnenie postavenia jednotlivcov,
- budovanie odolných, inkluzívnych a demokratických spoločností,
- podporovanie globálneho systému pre ľudské práva a demokraciu,
- nové technológie: využívanie príležitostí a riešenie výziev,
- plnenie cieľov prostredníctvom spolupráce.
B. Usmernenia pre oblasť ľudských práv
Rada prijala súbor tematických usmernení pre oblasť ľudských práv. Poskytujú praktické usmernenia pre zastúpenia EÚ na celom svete, pokiaľ ide o:
- opatrenia proti trestu smrti,
- dialógy o ľudských právach,
- práva dieťaťa,
- opatrenia proti mučeniu a inému krutému zaobchádzaniu,
- ochranu detí počas ozbrojených konfliktov,
- ochranu obhajcov ľudských práv,
- dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva,
- boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách,
- presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery,
- ochranu práv LGBTI osôb,
- presadzovanie slobody prejavu na internete aj mimo neho,
- nediskrimináciu vo vonkajšej činnosti EÚ,
- bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu.
C. Stratégie pre jednotlivé krajiny
EÚ vypracúva pre jednotlivé krajiny stratégie v oblasti ľudských práv a demokracie. Na tento účel konzultuje s verejnými činiteľmi a organizáciami občianskej spoločnosti v danej krajine s cieľom začleniť usmernenia a priority EÚ v oblasti ľudských práv do jasného a logického súboru politických cieľov pre túto krajinu, ktoré sa potom budú uplatňovať počas nasledujúcich troch rokov.
D. Dialóg a medzinárodné dohody
EÚ pravidelne začleňuje otázku ľudských práv do politických dialógov s tretími krajinami alebo regionálnymi organizáciami. S približne 60 tretími krajinami a regionálnymi zoskupeniami taktiež vedie dialóg a konzultácie osobitne zamerané na ľudské práva.
Dvojstranné obchodné dohody a rôzne dohody o pridružení a spolupráci medzi EÚ a tretími krajinami alebo regionálnymi organizáciami zahŕňajú doložku o ľudských právach. Zahrnutie doložky o dodržiavaní ľudských práv ako „základného prvku“ dohody otvára priestor na dialóg a diskusiu o ľudských právach a takisto umožňuje, aby EÚ uložila vhodné opatrenia, ako napr. obmedzenie alebo zastavenie spolupráce, ak dochádza k vážnemu porušovaniu ľudských práv a demokratických zásad. EÚ tiež môže ponúknuť stimuly na podpísanie a vykonávanie dohovorov o ľudských právach a pracovných právach, ktoré môžu zahŕňať osobitné podmienky obchodovania s EÚ v prípade tých rozvojových krajín, ktoré takýto dohovor podpíšu (5.2.3).
Krajiny, ktoré sa uchádzajú o vstup do EÚ, musia spĺňať prísne podmienky (5.5.1). Pred prípadným pristúpením musia tieto krajiny vybudovať stabilné inštitúcie zaručujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín. EÚ tento proces aktívne podporuje.
Na spoločných hodnotách demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv je založená aj európska susedská politika (5.5.5). EÚ podporuje partnerské krajiny pri vykonávaní reforiem a rozvíja silnejšie partnerstvá s krajinami, ktoré v oblasti demokratických reforiem dosahujú najväčší pokrok.
E. Pozorovanie volieb
Zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv je tiež zámerom volebných pozorovateľských misií EÚ pôsobiacich na celom svete, ktoré odrádzajú od zastrašovania a násilia počas volieb a upevňujú demokratické inštitúcie.
F. Spolupráca s multilaterálnymi organizáciami
EÚ podporuje ľudské práva svojou účasťou na multilaterálnych fórach, ako sú Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN, Rada OSN pre ľudské práva, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rada Európy. EÚ aktívne podporuje aj medzinárodnú spravodlivosť, napríklad prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu.
G. Tematické programy financovania
Program EÚ pre ľudské práva a demokraciu nazvaný Globálna Európa, ktorý je súčasťou Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, podporuje a chráni najmä organizácie občianskej spoločnosti zasadzujúce sa o ľudské práva a demokraciu. Významnou črtou tohto programu je, že finančné prostriedky naň možno vyčleniť bez ohľadu na to, či s tým súhlasila vláda partnerskej krajiny. Rozpočet programu na roky 2021 – 2027 je 1,511 mld. EUR.
Okrem toho sa EÚ zaviazala, že do všetkých svojich rozvojových programov postupne začlení prístup založený na právach, ktorý vychádza zo súboru nástrojov vytvoreného Komisiou v roku 2014 a aktualizovaného v roku 2021.
H. Opatrenia na boj proti porušovaniu ľudských práv
Rada v decembri 2020 prijala nariadenie, ktorým sa vytvára globálny sankčný režim v oblasti ľudských práv. Umožňuje EÚ zamerať sa na fyzické osoby, subjekty a orgány vrátane štátnych aj neštátnych subjektov, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv, podieľajú sa na ňom alebo sú s ním spojené, a to kdekoľvek na svete. Dňa 22. marca 2024 Rada vzhľadom na prebiehajúcu útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a smrť ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného vo februári 2024 uložila reštriktívne opatrenia voči ďalším 33 osobám a 2 subjektom. Od novembra 2025 Rada uložila v rámci globálneho sankčného režimu v oblasti ľudských práv reštriktívne opatrenia (zmrazenie aktív a v relevantných prípadoch zákaz cestovania) celkovo voči 131 osobám a 37 subjektom.
Existuje čoraz viac dôkazov o porušovaní ľudských práv, ku ktorému dochádza v rámci celej škály činností, ktoré vedú k uvedeniu výrobku na trh, a povedomie verejnosti o tomto probléme sa zvyšuje. V tejto súvislosti Parlament a Rada prijali smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, ktorá nadobudla účinnosť v júli 2024. Na základe smernice majú spoločnosti právnu povinnosť identifikovať nepriaznivé vplyvy svojich činností na ľudské práva a životné prostredie a v prípade potreby predchádzať takýmto vplyvom, odstrániť ich alebo ich zmierniť.
V decembri 2024 nadobudlo účinnosť doplňujúce nariadenie o zákaze výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu EÚ.
I. Výročné správy
Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete, ktorú vypracúva vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a schvaľuje Rada, poskytuje prehľad o situácii v oblasti ľudských práv na celom svete, ako aj o opatreniach, ktoré EÚ v priebehu daného roka prijala.
Kto robí čo?
V tomto oddiele sa objasňujú rozličné povinnosti inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ pri presadzovaní a ochrane ľudských práv.
Európska rada vymedzuje strategické záujmy EÚ a všeobecné usmernenia v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (5.1.1).
Rada pre zahraničné veci pôsobiaca v rámci Rady EÚ sa spravidla zaoberá otázkami ľudských práv súvisiacimi so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou alebo s obchodnými či rozvojovými politikami EÚ. Pracovná skupina Rady pre ľudské práva, ktorá vykonáva prípravné práce pre diskusie a rozhodnutia o otázkach ľudských práv na vysokej úrovni, je zložená z odborníkov na oblasť ľudských práv z členských štátov a zo zástupcov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a Komisie.
Každá delegácia EÚ má kontaktné miesto pre ľudské práva. Delegácie EÚ zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji a vykonávaní stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie pre jednotlivé krajiny, resp. organizácie, v ktorých pôsobia. Podieľajú sa aj na príprave dialógov o ľudských právach, na spolupráci s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou a na určovaní priorít finančnej pomoci EÚ.
Komisia rokuje o medzinárodných dohodách, dohliada na proces rozširovania a susedskú politiku EÚ a riadi rozvojové programy a financovanie (v úzkej spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť).
Úlohou osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva je zvyšovať účinnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a zviditeľňovať ju. Osobitný zástupca má širokú a flexibilnú škálu povinností a úzko spolupracuje s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť.
Parlament prispieva k rozvíjaniu politík EÚ a sleduje činnosť ostatných inštitúcií EÚ, ako sa bližšie objasňuje v ďalšom oddiele.
Úloha Európskeho parlamentu
Podľa článkov 207 a 218 ZFEÚ je na nadobudnutie platnosti väčšiny medzinárodných dohôd potrebný súhlas Parlamentu a Parlament môže udelenie súhlasu odmietnuť, ak v oblasti ľudských práv existujú obavy. Napríklad v roku 2011 Parlament zablokoval uzavretie protokolu o textilnej výrobe k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom, a to hlavne z dôvodu správ o využívaní detskej práce v tejto krajine. Svoj súhlas udelil až v roku 2016 po tom, čo Uzbekistan podnikol značné kroky na ukončenie využívania detskej a nútenej práce.
V článku 36 ZEÚ sa podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ukladá povinnosť pravidelne konzultovať s Parlamentom o „hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach“ spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a informovať ho o vývoji v týchto politikách. Parlament môže Rade alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi klásť otázky alebo predkladať odporúčania.
Cieľom uznesení Parlamentu o ľudských právach je zvyšovať informovanosť o porušovaní ľudských práv, podporovať obhajcov ľudských práv a formovať politiku EÚ v oblasti ľudských práv prostredníctvom konkrétnych politických návrhov. Parlament vypracúva uznesenia buď v rámci prebiehajúcich legislatívnych postupov, alebo z vlastnej iniciatívy, keď požiada Komisiu, aby navrhla právny predpis na tému, ktorú pripravili jeho výbory. Uznesenia môžu byť aj výsledkom každomesačných rozpráv na plenárnych schôdzach Parlamentu, ktoré sa konajú s cieľom poukázať na zjavné porušovanie ľudských práv na celom svete. Výročné uznesenie Parlamentu o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti analyzuje úspechy tejto politiky EÚ a výzvy, ktorým čelí.
Za otázky týkajúce sa demokracie, právneho štátu, ľudských práv (vrátane práv menšín) v tretích krajinách a zásad medzinárodného práva a za zabezpečovanie súladu všetkých vonkajších politík EÚ s jej politikou v oblasti ľudských práv je zodpovedný Podvýbor Parlamentu pre ľudské práva, ktorý je pripojený k Výboru pre zahraničné veci. Podvýbor sa vo svojej každodennej práci zaoberá aj otázkami ľudských práv a jeho delegácie pravidelne navštevujú príslušné krajiny a inštitúcie. Podvýbor monitoruje opatrenia nadväzujúce na naliehavé uznesenia Parlamentu a pravidelne uskutočňuje výmenu názorov s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť o dialógoch EÚ o ľudských právach.
Ďalšími výbormi, ktoré sa zaoberajú otázkami ľudských práv v rámci vonkajších vzťahov EÚ, sú: Výbor pre zahraničné veci, Výbor pre medzinárodný obchod, Výbor pre rozvoj a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť. Ľudské práva sú tiež základným prvkom práce stálych delegácií Parlamentu, ktoré spolupracujú s parlamentmi tretích krajín na dvojstrannej úrovni a v rámci parlamentných zhromaždení.
Vďaka svojim rozpočtovým právomociam (podľa článku 14 ZEÚ a článku 310 ods. 1 ZFEÚ) má Parlament dosah na prideľovanie prostriedkov na nástroj Globálna Európa a iné nástroje financovania, ktoré sa používajú na presadzovanie ľudských práv. Okrem toho musí Parlament spolu s Radou schvaľovať systémy financovania týkajúce sa vonkajších politík EÚ.
Parlament každý rok udeľuje Sacharovovu cenu za slobodu myslenia aktivistom zasadzujúcim sa za ľudské práva na celom svete. V októbri 2025 získali Sacharovovu cenu dvaja uväznení novinári – Andrzej Poczobut z Bieloruska a Mzia Amaglobeli z Gruzínska, ako uznanie za ich prácu pri ochrane ľudských práv, slobody prejavu a demokratických hodnôt.
Medzi ďalších laureátov patria:
- v roku 2024: María Corina Machado a zvolený venezuelský prezident Edmundo González Urrutia za ich úsilie na čele venezuelskej opozície,
- v roku 2023: Žína Mahsa Amíní a hnutie Žena, život, sloboda v Iráne,
- v roku 2022: statočný ľud Ukrajiny, zastúpený prezidentom, zvolenými lídrami a občianskou spoločnosťou,
- v roku 2021: Alexej Navaľnyj, známy svojim bojom proti korupcii a porušovaniu ľudských práv v Rusku,
- v predchádzajúcich rokoch: Nelson Mandela, Malala Júsafzaj, Rá´if Badawí a demokratická opozícia v Bielorusku.
Parlament vytvoril sieť laureátov Sacharovovej ceny s cieľom podporovať jej nositeľov, rozvíjať kontakty medzi nimi a podnecovať spoločné aktivity.
Parlament presadzuje ľudské práva v rámci svojich širších činností na podporu demokracie, ktoré zahŕňajú pozorovanie volieb, predvolebné a povolebné aktivity, budovanie parlamentných kapacít, mediáciu a dialóg o podpore demokracie (5.4.2).
Predseda Európskeho parlamentu aktívne podporuje ľudské práva prostredníctvom vyhlásení, listov a diskusií o otázkach týkajúcich sa ľudských práv pri stretnutiach s významnými osobnosťami a organizáciami.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Podvýboru Parlamentu pre ľudské práva.
Adrián ROMERO AVELLO