Európska únia sa vo svojich vonkajších vzťahoch usiluje o podporu demokracie a ľudských práv v súlade so svojimi základnými zásadami, ktorými sú sloboda, demokracia, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd a právny štát. EÚ sa snaží začleňovať problematiku ľudských práv do všetkých svojich politík a programov a k dispozícii má viaceré nástroje politiky v oblasti ľudských práv, ktoré sa zameriavajú na konkrétne činnosti vrátane financovania špecifických projektov prostredníctvom jej finančných nástrojov.

Právny základ

  • Článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ): hodnoty EÚ. Základné hodnoty EÚ sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.
  • Článok 3 ZEÚ: ciele EÚ. EÚ vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta prispieva k „odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov“.
  • Článok 6 ZEÚ: Charta základných práv a Európsky dohovor o ľudských právach. Hoci sa v Charte základných práv Európskej únie (v článku 6 ods. 1) výslovne odkazuje len na vykonávanie právnych predpisov Únie, inštitúcie a orgány a členské štáty EÚ musia dodržiavať chartu aj vo vonkajších vzťahoch EÚ. Chartu musia dodržiavať aj krajiny pristupujúce k EÚ. V článku 6 ods. 2 sa vyžaduje, aby EÚ pristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach (viac informácií možno nájsť v informačnom liste 4.1.2 o Charte základných práv).
  • Článok 21 ZEÚ: zásady, z ktorých vychádza vonkajšia činnosť Únie. Týmito zásadami sú demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov z roku 1945 a medzinárodného práva. V článku 21 EÚ potvrdzuje zásadu nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, čím sa zaväzuje k tomu, že hospodárskym a sociálnym právam bude prisudzovať rovnaký význam ako občianskym a politickým právam.
  • Článok 205 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ): všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie. V tomto článku sa stanovuje, že činnosť EÚ na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami uvedenými v článku 21 ZEÚ.

Politika EÚ v oblasti ľudských práv

Rada prijala v roku 2012 strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu spolu s akčným plánom na vykonávanie tohto rámca. V rámci sú vymedzené zásady, ciele a priority na zlepšenie účinnosti a jednotnosti politiky EÚ v najbližších 10 rokoch. Medzi tieto zásady patrí začleňovanie ľudských práv (ako červenej nite) do všetkých politík EÚ vrátane prípadov prekrývania vnútornej a vonkajšej politiky, ako aj zaujatie lepšie prispôsobeného prístupu. Na základe návrhu Európskej komisie a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Rada v novembri 2020 prijala tretí akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu. Stanovujú sa v ňom ambície a priority EÚ na obdobie 2020 – 2024, ktoré sú členené podľa piatich hlavných oblastí činnosti:

  • ochrana a posilnenie postavenia jednotlivcov,
  • budovanie odolných, inkluzívnych a demokratických spoločností,
  • podporovanie globálneho systému pre ľudské práva a demokraciu,
  • nové technológie: využívanie príležitostí a riešenie výziev,
  • plnenie cieľov prostredníctvom spolupráce

Usmernenia EÚ pre oblasť ľudských práv, ktoré prijala Rada EÚ, nie sú síce právne záväzné, obsahujú však praktické pokyny pre zastúpenia EÚ na svete v týchto oblastiach:

  • opatrenia proti trestu smrti,
  • dialógy o ľudských právach,
  • práva dieťaťa,
  • opatrenia proti mučeniu a inému krutému zaobchádzaniu,
  • ochrana detí počas ozbrojených konfliktov,
  • ochrana obhajcov ľudských práv,
  • dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva,
  • boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách,
  • presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery,
  • ochrana práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb,
  • presadzovanie slobody prejavu na internete aj mimo neho,
  • nediskriminácia vo vonkajšej činnosti,
  • bezpečná pitná voda a sanitácia.

EÚ pravidelne začleňuje otázku ľudských práv do politických dialógov s tretími krajinami alebo regionálnymi organizáciami. Taktiež vedie dialógy a konzultácie osobitne zamerané na ľudské práva s približne 40 krajinami.

Dôležitým prostriedkom na vyvíjanie diplomatického nátlaku v rámci medzinárodných vzťahov sú aj diplomatické demarše (ktoré sú dôverné) a vyhlásenia (ktoré sú verejné) týkajúce sa politík v oblasti ľudských práv a konkrétnych prípadov porušenia práv v tretích krajinách.

Súčasťou dvojstranných obchodných dohôd, ako aj rôznych dohôd o pridružení a spolupráci medzi EÚ a tretími krajinami alebo regionálnymi organizáciami je doložka o ľudských právach, v ktorej sa rešpektovanie ľudských práv vymedzuje ako zásadný prvok. Pre prípad jej nedodržiavania možno uplatniť rôzne opatrenia, napríklad obmedzenie alebo prerušenie spolupráce. Pre krajiny zapojené do procesu rozširovania bol vytvorený mechanizmus prísnej podmienenosti. Prístup založený na zásade „viac za viac“ (intenzívnejšia integrácia a viac peňazí za viac reforiem) bol začlenený do obnovenej európskej susedskej politiky. V dohodách o preferenčnom obchodnom režime, ktorý EÚ poskytuje rozvojovým krajinám (VSP+), sú zahrnuté podnety k reformám.

Stratégie EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie pre jednotlivé krajiny sú založené na prístupe zdola nahor s cieľom zoskupiť usmernenia alebo priority EÚ v oblasti ľudských práv do jedného a jednotného politického dokumentu, ktorý je prispôsobený určitej krajine a v ktorom sú stanovené konkrétne ciele na obdobie troch rokov. Zámerom volebných pozorovateľských misií EÚ je tiež zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv tým, že odrádzajú od zastrašovania a násilia počas volieb a upevňujú demokratické inštitúcie.

EÚ podporuje ľudské práva svojou účasťou vo viacstranných fórach, ako sú Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN, Rada OSN pre ľudské práva, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rada Európy. Únia aktívne podporuje aj medzinárodnú spravodlivosť, napríklad prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu.

Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), pre ktorý sa na roky 2014 až 2020 vyčlenili rozpočtové prostriedky vo výške 1,3 mld. EUR, podporuje a chráni najmä aktérov občianskej spoločnosti zasadzujúcich sa o ľudské práva a demokraciu. Významnou črtou tohto nástroja je, že sa nevyžaduje súhlas príslušnej vlády. Okrem toho sa EÚ zaviazala, že do všetkých svojich rozvojových programov postupne začlení prístup založený na právach, ktorý vychádza zo súboru nástrojov, ktorý v roku 2014 vytvorila Komisia.

V decembri 2020 Parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o novom právnom základe pre nástroje EÚ na financovanie vonkajšej činnosti. Nový nástroj s názvom Globálna Európa pokrýva roky 2021 – 2027, pričom spája EIDHR a ďalšie súčasné nástroje financovania v oblasti ľudských práv, rozvojovej spolupráce, stability a mieru a podpory susedných krajín. Osobitné črty EIDHR sú v tomto nástroji zachované v rámci tematického piliera Ľudské práva a demokracia. Globálna Európa, pre ktorú boli vyčlenené finančné prostriedky vo výške 1,362 miliardy EUR, nadobudne účinnosť po formálnom schválení Parlamentom a Radou.

Európska nadácia na podporu demokracie je súkromná nadácia, ktorú podporujú EÚ a jej členské štáty. Dopĺňa finančné nástroje EÚ a možno ju pružne využívať na podporu demokratických aktivistov a hnutí, nezávislých novinárov alebo mediálnych platforiem, ktoré by inak nemali prístup k financovaniu.

Rada v decembri 2020 prijala nariadenie, ktorým sa vytvára globálny sankčný režim v oblasti ľudských práv. Umožňuje EÚ zamerať sa na fyzické osoby, subjekty a orgány vrátane štátnych aj neštátnych subjektov, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv, podieľajú sa na ňom alebo sú s ním spojené, a to kdekoľvek na svete. Od marca 2021 Rada uložila reštriktívne opatrenia voči 11 osobám a štyrom subjektom, ktorých aktíva v EÚ boli zmrazené a na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje zákaz cestovania do EÚ.

Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete, ktorú vypracúva PK/VP a schvaľuje Rada, poskytuje prehľad o situácii v oblasti ľudských práv na celom svete, ako aj o opatreniach, ktoré EÚ podnikla v danom roku.

Aktéri

Európska rada vymedzuje strategické záujmy EÚ a všeobecné usmernenia v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

Rada pre zahraničné veci, ktorá zasadá každý mesiac, sa spravidla zaoberá otázkami ľudských práv súvisiacimi so SZBP alebo s obchodnými či rozvojovými politikami EÚ. Pracovná skupina pre ľudské práva (COHOM) Rady, ktorá vykonáva prípravné práce pre diskusie a rozhodnutia o otázkach ľudských práv na vysokej úrovni, je zložená z odborníkov na oblasť ľudských práv z členských štátov a zo zástupcov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisie.

Rade pre zahraničné veci predsedá PK/VP, ktorý prispieva k rozvíjaniu SZBP a zabezpečuje vykonávanie rozhodnutí. PK/VP zastupuje EÚ aj v otázkach SZBP a riadi ESVČ a delegácie EÚ v tretích krajinách. V rámci ESVČ existuje oddelenie pre ľudské práva, globálne a viacstranné otázky a každá delegácia EÚ má kontaktné miesto pre ľudské práva. Delegácie EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji a vykonávaní stratégií pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv a demokracie, príprave dialógov o ľudských právach, spolupráci s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou a určovaní priorít finančnej pomoci EÚ.

Komisia rokuje o medzinárodných dohodách, dohliada na proces rozširovania a susedskú politiku a riadi rozvojové programy a finančné nástroje (v úzkej spolupráci s ESVČ).

Úlohou osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva je zvyšovať účinnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a zviditeľňovať ju. Osobitný zástupca má rozsiahly a flexibilný mandát a úzko spolupracuje s ESVČ. Túto pozíciu v súčasnosti zastáva Eamon Gilmore, ktorý sa svojich úloh ujal 1. marca 2019.

Parlament prispieva k rozvíjaniu politík EÚ a sleduje činnosť ostatných inštitúcií EÚ.

Podľa článkov 207 a 218 ZFEÚ je v prípade väčšiny medzinárodných dohôd potrebný súhlas Parlamentu, aby tieto dohody mohli nadobudnúť účinnosť. Napríklad v roku 2011 Parlament zablokoval uzavretie protokolu o textilnej výrobe k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom, a to najmä z dôvodu problémov týkajúcich sa detskej práce. Svoj súhlas s protokolom udelil až v roku 2016 po značnom zlepšení situácie v oblasti detskej a nútenej práce.

Článok 36 ZEÚ ukladá PK/VP povinnosť radiť sa s Parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach SZBP a informovať ho o vývoji v týchto politikách. Parlament môže Rade alebo PK/VP klásť otázky alebo predkladať odporúčania.

Cieľom uznesení Parlamentu je zvyšovať informovanosť o porušovaní ľudských práv, podporovať obhajcov ľudských práv a formovať politiku EÚ v oblasti ľudských práv prostredníctvom konkrétnych politických návrhov. Parlament napríklad presadzoval zavedenie sankčného režimu, ktorý by EÚ umožnil zamerať sa na jednotlivých páchateľov porušovania ľudských práv a ktorý bol napokon prijatý v decembri 2020. Uznesenia môžu byť súčasťou legislatívneho postupu, výsledkom iniciatívnych správ parlamentných výborov alebo rozpráv o naliehavých témach, ktoré sa konajú spravidla vo štvrtok doobeda počas každej štrasburskej plenárnej schôdze a ktorých cieľom je poukázať na očividné porušovanie ľudských práv vo svete (článok 144 rokovacieho poriadku Parlamentu).

Za otázky týkajúce sa demokracie, právneho štátu, ľudských práv (vrátane práv menšín) v tretích krajinách a zásad medzinárodného práva a za zabezpečovanie súdržnosti medzi všetkými vonkajšími politikami Únie a jej politikou v oblasti ľudských práv je zodpovedný Podvýbor Parlamentu pre ľudské práva (DROI), ktorý je pripojený k Výboru pre zahraničné veci (AFET). Organizuje vypočutia na celý rad tém súvisiacich s ľudskými právami, na ktorých sa zúčastňujú zainteresované strany a ktorých cieľom je poskytnúť podnety na uznesenia a ďalšie parlamentné iniciatívy. Úlohou podvýboru je aj každodenné spracúvanie spisov týkajúcich sa ľudských práv, pričom jeho delegácie pravidelne navštevujú príslušné krajiny. Podvýbor monitoruje opatrenia nadväzujúce na naliehavé uznesenia Parlamentu prijaté podľa článku 144 a často si vymieňa názory s ESVČ o dialógoch EÚ o ľudských právach.

Ďalšími výbormi, ktoré sa zaoberajú otázkami ľudských práv v rámci vonkajších vzťahov EÚ, sú: Výbor pre zahraničné veci (AFET), Výbor pre medzinárodný obchod (INTA), Výbor pre rozvoj (DEVE) a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM). Ľudské práva sú tiež základným prvkom práce stálych delegácií Parlamentu, ktoré spolupracujú s parlamentmi tretích krajín na dvojstrannej úrovni a v rámci parlamentných zhromaždení.

Vďaka svojim rozpočtovým právomociam (podľa článku 14 ZEÚ a článku 310 ods. 1 ZFEÚ) má Parlament dosah na prideľovanie prostriedkov pre EIDHR a pre iné finančné nástroje, ktoré sa používajú na presadzovanie ľudských práv. Okrem toho je Parlament spoluzákonodarcom pre nástroje na financovanie vonkajšej činnosti.

Parlament každý rok udeľuje Sacharovovu cenu za slobodu myslenia aktivistom zasadzujúcim sa za ľudské práva na celom svete. Medzi jej nositeľov patria Nelson Mandela, Malala Júsafzaj a Rá´if Badawí. Laureátom Sacharovovej ceny za rok 2019 bol Ilham Tohti, známy ujgurský obhajca ľudských práv, profesor ekonómie a obhajca práv ujgurskej menšiny v Číne. Tohti bol v septembri 2014 pre svoje angažovanie odsúdený na doživotie po dvojdňovom zinscenovanom súdnom procese. Laureátkou Sacharovovej ceny za rok 2020 bola demokratická opozícia v Bielorusku zastúpená koordinačnou radou, iniciatívou odvážnych žien (Sviatlanou Cichanovskou, Svetlanou Alexijevičovou, Maryjou Kalesnikavou, Voľhou Kavaľkovou a Veranikou Capkalovou) a osobností politického života a občianskej spoločnosti (Sergejom Cichanovským, Alesom Bialiackým, Sergejom Dylevským, Sciapanom Pucilom a Mikolom Statkevičom). Bielorusko sa zmieta v politickej kríze od sporných prezidentských volieb 9. augusta 2020, ktoré vyústili do povstania proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a následného brutálneho zásahu režimu proti demonštrantom.

Parlament tiež vytvoril sieť laureátov Sacharovovej ceny s cieľom podporovať jej nositeľov, rozvíjať kontakty medzi nimi a podnecovať spoločné aktivity. Táto sieť začala v roku 2013 Sacharovov štipendijný program pre obhajcov ľudských práv z tretích krajín, ktorého cieľom je rozšíriť vedomosti stážistov o činnostiach Parlamentu v oblasti ľudských práv, pomôcť im rozvíjať ich schopnosti a zlepšiť ich prácu a zároveň zvýšiť informovanosť o Sacharovovej cene a hodnotách, ktoré presadzuje.

Parlament presadzuje ľudské práva aj v rámci svojich širších činností na podporu demokracie, ktoré zahŕňajú pozorovanie volieb, predvolebné a povolebné aktivity, budovanie parlamentných kapacít, mediáciu a dialóg (viac informácií nájdete v informačnom liste o podpore demokracie a pozorovaní volieb). Vedúcim volebnej pozorovateľskej misie EÚ je zvyčajne poslanec EP. Volebné pozorovateľské delegácie Parlamentu sú súčasťou misií EÚ alebo medzinárodných misií a využívajú ich vybavenie a infraštruktúru.

Predseda Parlamentu aktívne podporuje ľudské práva prostredníctvom vyhlásení, listov a diskusií o otázkach týkajúcich sa ľudských práv pri stretnutiach s významnými aktérmi.

Výročná iniciatívna správa Parlamentu o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti analyzuje úspechy politiky EÚ a výzvy, ktorým čelí. Vyhodnocuje tiež vlastnú činnosť Parlamentu a stanovuje priority do budúcnosti.

 

Marika Lerch