Európsky hospodársky priestor (EHP), Švajčiarsko a sever
Európsky hospodársky priestor (EHP) bol vytvorený v roku 1994 s cieľom rozšíriť ustanovenia EÚ týkajúce sa jej vnútorného trhu na krajiny patriace do Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). Zmluvnými stranami EHP sú Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Švajčiarsko je členom EZVO, ale nie EHP. EÚ a jej severských partnerov z EHP/EZVO – Nórsko a Island – spájajú aj rôzne „severné politiky“ a fóra zamerané na rýchlo sa rozvíjajúce severné oblasti Európy a arktickú oblasť ako celok.
Právny základ
Pre EHP: článok 217 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (dohody o pridružení).
Pre Švajčiarsko: poistná zmluva z roku 1989, bilaterálne dohody I z roku 1999, bilaterálne dohody II z roku 2004.
EHP
A. Ciele
Účelom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) je rozšíriť vnútorný trh EÚ o štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). Súčasné krajiny EZVO si neželajú vstúpiť do EÚ. Právne predpisy EÚ týkajúce sa jej vnútorného trhu sa stávajú súčasťou právnych predpisov štátov EHP/EZVO, keď odsúhlasia ich zahrnutie do svojho práva. Správa a riadenie EHP sa delí medzi EÚ a krajiny EHP/EZVO v rámci dvojpilierovej štruktúry. Rozhodnutia prijímajú spoločné orgány EHP (Rada EHP, Spoločný výbor EHP, Spoločný parlamentný výbor Európskeho hospodárskeho priestoru a poradný výbor Európsky hospodársky priestor).
B. Kontext
V roku 1992 dosiahlo vtedajších sedem členov EZVO dohodu, ktorá im umožnila zúčastňovať sa na ambicióznom projekte vnútorného trhu Európskeho spoločenstva, ktorý sa začal v roku 1985 a dokončil koncom roka 1992. Dohoda o EHP bola podpísaná 2. mája 1992 a nadobudla platnosť 1. januára 1994.
Počet členov EHP/EZVO sa však čoskoro znížil: Švajčiarsko sa po zamietavom referende o tejto otázke rozhodlo dohodu neratifikovať a Rakúsko, Fínsko a Švédsko vstúpili v roku 1995 do EÚ. V EHP zostali len Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. Desať nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004, sa automaticky stalo súčasťou EHP, rovnako ako Bulharsko a Rumunsko, keď pristúpili k Únii v roku 2007. To isté platilo pre Chorvátsko v roku 2013, hoci v tomto prípade sa dohoda o jeho účasti v EHP predbežne vykonáva od apríla 2014. Formálne nadobudne platnosť po dokončení ratifikácie všetkými členskými štátmi.
V júni 2009 sa o členstvo v EÚ uchádzal Island, ktorý tým chcel prekonať globálnu finančnú krízu v rokoch 2007 – 2008. Rada prijala žiadosť Islandu 17. júna 2010 a rokovania sa začali v júni 2011. V marci 2015 však islandská vláda listom oznámila Rade EÚ, že Island by sa nemal považovať za kandidátsku krajinu na členstvo v EÚ. Hoci vláda žiadosť oficiálne nestiahla, EÚ v súčasnosti nepovažuje Island za kandidátsku krajinu.
C. Rozsah pôsobnosti EHP
Európsky hospodársky priestor prekračuje rámec tradičných dohôd o voľnom obchode v tom, že na krajiny EHP/EZVO (s výnimkou Švajčiarska) rozširuje všetky práva a povinnosti vyplývajúce z vnútorného trhu EÚ. EHP zahŕňa štyri slobody vnútorného trhu (voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu) a súvisiace politiky (hospodárska súťaž, doprava, energetika a spolupráca v hospodárskej a menovej oblasti). Dohoda obsahuje horizontálne politiky úzko spojené s týmito štyrmi slobodami: sociálne politiky (vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, pracovného práva a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami); politiky v oblasti ochrany spotrebiteľov, životného prostredia, štatistiky a práva obchodných spoločností; ako aj viacero sprievodných politík, ktoré sa týkajú napríklad výskumu a technologického rozvoja a ktoré nie sú založené na acquis EÚ alebo právne záväzných aktoch, ale vykonávajú sa prostredníctvom činností spolupráce.
D. Obmedzenia EHP
Dohoda o EHP neobsahuje záväzné ustanovenia pre všetky odvetvia vnútorného trhu alebo iné politiky podľa zmlúv EÚ. Jej záväzné ustanovenia sa konkrétne netýkajú:
- spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky (hoci dohoda obsahuje ustanovenia o obchode s produktmi poľnohospodárstva a rybárstva),
- colnej únie,
- spoločnej obchodnej politiky,
- spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,
- oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (hoci všetky štáty EZVO sú súčasťou schengenskej oblasti),
- hospodárskej a menovej únie.
E. Inštitúcie a mechanizmy EHP
1. Začlenenie právnych predpisov EÚ
Nové texty týkajúce sa vnútorného trhu EÚ skúma Spoločný výbor EHP zložený zo zástupcov EÚ a troch štátov EHP/EZVO. Tento orgán sa stretáva raz za mesiac a rozhoduje o tom, ktoré právne predpisy, a akty EÚ (opatrenia, programy atď.) by sa mali začleniť do EHP. Právne predpisy sa formálne začlenia zahrnutím príslušných aktov do zoznamov v protokoloch a prílohách k dohode o EHP. Týmto spôsobom bolo do Dohody o EHP začlenených už niekoľko tisíc aktov. Rada EHP, ktorej členmi sú zástupcovia Rady EÚ a ministri zahraničných vecí štátov EHP/EZVO, sa schádza najmenej dvakrát za rok, aby poskytla spoločnému výboru politické usmernenia. Dohoda o EHP obsahuje ustanovenia na uľahčenie vstupov z krajín EHP/EZVO v rôznych fázach legislatívneho postupu EÚ pred prijatím nových právnych predpisov (formovanie rozhodnutí).
2. Transpozícia
Po začlenení aktu EÚ do Dohody o EHP sa tento akt musí transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov krajín EHP/EZVO (ak sa podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov transpozícia vyžaduje). To si môže vyžadovať buď jednoduché rozhodnutie vlády, alebo súhlas parlamentu. Transpozícia je formálna úloha a akty možno z technického hľadiska upravovať len v tomto štádiu.
3. Monitorovanie
Keď sa právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu rozšíria na krajiny EHP/EZVO, ich transpozíciu a uplatňovanie sleduje Dozorný úrad EZVO a Súd EZVO. Dozorný úrad EZVO vypracúva prehľad výsledkov v oblasti vnútorného trhu, ktorým sa sleduje vykonávanie právnych predpisov v krajinách EHP.
4. Úloha parlamentov
Európsky parlament a národné parlamenty štátov EHP/EZVO sú úzko zapojené do monitorovania Dohody o EHP. V článku 95 dohody sa ustanovuje spoločný parlamentný výbor (SPV) EHP, ktorý sa stretáva dvakrát do roka. Európsky parlament a národné parlamenty štátov EHP/EZVO sa striedajú v organizovaní stretnutí tohto výboru, ktorého predsedníctvo sa každoročne strieda medzi poslancom Európskeho parlamentu a poslancom jedného z národných parlamentov EHP/EZVO. Každá delegácia je zložená z 12 členov. Poslanci švajčiarskeho Federálneho zhromaždenia sa na zasadnutiach zúčastňujú ako pozorovatelia. Všetky právne predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú na EHP, kontroluje SPV EHP, ktorého členovia majú právo klásť otázky na ústne a písomné zodpovedanie zástupcom Rady EHP a Spoločného výboru EHP a vyjadriť svoj názor prostredníctvom správ alebo uznesení. Rovnaký postup platí aj pre kontrolu vykonávania právnych predpisov. Spoločný parlamentný výbor každoročne prijíma uznesenie o výročnej správe spoločného výboru o fungovaní Dohody o EHP, v ktorom uvádza svoje názory na pokrok dosiahnutý pri začleňovaní právnych predpisov EÚ a existujúcich nedoriešených prípadov a predkladá odporúčania pre riadne fungovanie vnútorného trhu.
Švajčiarsko
Ako člen EZVO sa Švajčiarsko zúčastnilo na rokovaniach o Dohode o EHP a 2. mája 1992 ju aj podpísalo. Bezprostredne na to, 22. mája 1992, švajčiarska vláda predložila žiadosť o vstup do EÚ. Po tom, čo sa v referende zo 6. decembra 1992 hlasovalo proti účasti Švajčiarska v EHP, však švajčiarska Spolková rada zastavila úsilie krajiny o členstvo v EÚ a EHP. Švajčiarsko odvtedy rozvíjalo vzťahy s EÚ prostredníctvom bilaterálnych dohôd s cieľom zabezpečiť hospodársku integráciu s EÚ. Bilaterálne vzťahy sa narušili po protiimigračnej iniciatíve vo Švajčiarsku z februára 2014, ktorej výsledok spochybnil zásady voľného pohybu a jednotného trhu, ktoré sú základom týchto vzťahov. V decembri 2016 prijal švajčiarsky parlament federálny zákon o cudzincoch a integrácii, čím sa výsledok referenda z roku 2014 implementoval spôsobom, ktorý obmedzil jeho účinok a pripravil cestu pre začiatok normalizácie vzťahov medzi EÚ a Švajčiarskom.
EÚ a Švajčiarsko podpísali viac ako 120 bilaterálnych dohôd vrátane dohody o voľnom obchode v roku 1972 a dve hlavné série sektorových dvojstranných dohôd, ktoré v čase podpisu zosúladili veľkú časť švajčiarskeho práva s právnymi predpismi EÚ. Prvý súbor odvetvových dohôd (známy ako dvojstranné dohody I) bol podpísaný v roku 1999 a nadobudol platnosť v roku 2002. Týchto sedem dohôd (o voľnom pohybe osôb, leteckej doprave, pozemnej doprave, obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, technických prekážkach obchodu, verejnom obstarávaní a spolupráci v oblasti výskumu) sa týka otázok voľného pohybu a vzájomného otvorenia trhu. V roku 2004 bol podpísaný ďalší súbor odvetvových dohôd (dvojstranné dohody II) a v období rokov 2005 – 2009 postupne vstúpil do platnosti. Tieto dohody sú v podstate spojené s posilnením hospodárskej spolupráce a rozšírením spolupráce v oblasti azylu a slobodného cestovania na schengenských hraniciach. Vzťahujú sa aj na účasť Švajčiarska na dublinskom systéme, programe EÚ MEDIA a v Európskej environmentálnej agentúre, ako aj na zdaňovanie úspor, spracované poľnohospodárske výrobky, štatistiku, boj proti podvodom a finančné príspevky Švajčiarska na hospodársku a sociálnu súdržnosť v nových členských štátoch EÚ.
Dohodami sa síce prehĺbili hospodárske vzťahy, ale vytvoril sa aj komplexný a niekedy nekonzistentný súbor záväzkov. Dvojstranné dohody sa musia pravidelne aktualizovať a nemajú dynamický charakter Dohody o EHP. Takisto im chýbajú mechanizmy monitorovania alebo efektívne mechanizmy urovnávania sporov. V záujme vyriešenia týchto problémov sa 22. mája 2014 začali medzi EÚ a Švajčiarskom rokovania v súvislosti s dohodou o inštitucionálnom rámci (IFA). Cieľom rokovaní bolo vyriešiť niekoľko zložitých otázok od podmienok pre poskytovateľov služieb z EÚ vo Švajčiarsku až po úlohu Súdneho dvora pri riešení sporov. Rokovania o IFA sa na politickej úrovni skončili 23. novembra 2018. Švajčiarska Spolková rada sa však nemohla dohodnúť na konečnom znení z dôvodu obáv Švajčiarska, že „sprievodné opatrenia“[1] a prevzatie acquis EÚ v oblasti voľného pohybu osôb neboli primerane zohľadnené. Následne začala rozsiahlu internú konzultáciu s príslušnými výbormi švajčiarskeho Federálneho zhromaždenia, stranami, kantónmi, sociálnymi partnermi a akademickou obcou/výskumnou obcou, ktorá mala slúžiť ako základ pre rozhodovanie o tom, či dohodu predložiť na schválenie švajčiarskemu Federálnemu zhromaždeniu. Počas konzultácie, ktorá sa skončila v apríli 2019, sa nastolilo niekoľko otázok, v súvislosti s ktorými si Švajčiarska strana vyžiadala ďalšie objasnenie.
Počas konzultácií boli vyjadrené obavy v súvislosti s voľným pohybom osôb medzi Švajčiarskom a EÚ. Švajčiarsko 27. septembra 2020 uskutočnilo z iniciatívy Švajčiarskej ľudovej strany (SVP) referendum o ukončení dohody s EÚ o voľnom pohybe osôb. Iniciatívu SVP zamietlo takmer 62 % voličov.
Po referende a keď to umožnili podmienky súvisiace s pandémiou COVID-19, sa v januári 2021 obnovili rokovania o objasnení IFA. Švajčiarska Spolková rada však 26. mája 2021 informovala Európsku komisiu o svojom rozhodnutí ukončiť rokovania. Komisia vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím švajčiarskej Spolkovej rady, pričom upozornila na to, že bez tejto dohody nebude možné modernizovať dvojstranné vzťahy a že súčasné dvojstranné dohody časom zastarajú.
Švajčiarska Spolková rada prijala 23. februára 2022 súbor usmernení pre svoj rokovací balík s EÚ. Hlavní vyjednávači Európskej komisie a švajčiarskej Spolkovej rady sa od marca 2022 niekoľkokrát stretli s cieľom objasniť rozsah pôsobnosti nových návrhov. Odvtedy sa uskutočnilo niekoľko stretnutí na politickej a technickej úrovni s cieľom objasniť rozsah pôsobnosti nových návrhov.
Švajčiarska Spolková rada schválila 21. júna 2023 parametre mandátu na rokovanie s EÚ. Na tomto základe budú pokračovať rokovania na politickej a technickej úrovni s cieľom doriešiť otvorené otázky.
Severné politiky
EÚ sa aktívne zapája do viacerých politík a fór, ktoré sa zameriavajú na rýchlo sa rozvíjajúce severné oblasti Európy a na arktickú oblasť ako celok. Predovšetkým po invázii Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022 sa v tejto súvislosti zastavila všetka spolupráca s Ruskom. EÚ pôsobí na týchto fórach:
- Tzv. severná dimenzia, ktorá od roku 2007 slúži ako spoločná politika pre EÚ, Rusko, Nórsko a Island. Táto politika viedla k účinným odvetvovým partnerstvám pre spoluprácu v oblasti Baltského a Barentsovho mora. Severná dimenzia zahŕňa aj parlamentný orgán – Parlamentné fórum Severnej dimenzie, ktorého zakladajúcim členom je Európsky parlament.
- Rada krajín Baltského mora (CBSS) založená v roku 1992 EÚ a pobrežnými štátmi po rozpade ZSSR. Všetky členské štáty CBSS sa zúčastňujú na Parlamentnej konferencii pre Baltské more, ktorej členom je aj Európsky parlament.
- Spolupráca v oblasti Barentsovho mora združuje severné oblasti Fínska, Nórska a Švédska a severozápadné časti Ruska. Táto spolupráca sa vykonáva prostredníctvom subštátnej Regionálnej rady Barentsovho mora, medzištátnej Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora (ktorej členom je aj EÚ) a parlamentnej konferencie (ktorej členom je aj Európsky parlament).
- Arktické záležitosti: politika EÚ pre arktickú oblasť je založená na oznámeniach Komisie/Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) (2008, 2012, 2016 a 2021), záveroch Rady (2009, 2014, 2016 a 2019) a uzneseniach Európskeho parlamentu (2011, 2014, 2017 a 2021). Európsky parlament prijal 16. marca 2017 uznesenie o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu a na plenárnej schôdzi 7. októbra 2021 bolo prijaté najnovšie uznesenie v tejto oblasti s názvom Arktída: príležitosti, obavy a bezpečnostné výzvy.
- Európska komisia a ESVČ 13. októbra 2021 predstavili novú politiku EÚ pre Arktídu. Od roku 2013 sa EÚ zúčastňuje na zasadnutiach Arktickej rady, ktorá však stále nerozhodla o žiadosti EÚ o formálny štatút pozorovateľa z roku 2008. Európsky parlament je členom Konferencie zástupcov parlamentov arktických krajín.
- Európsky parlament je pravidelne pozývaný na každoročné zasadnutia Severskej rady a zúčastňuje sa na nich. Konferencia predsedov Parlamentu 6. októbra 2020 schválila žiadosť Severskej rady o nadviazanie formálnejších vzťahov medzi týmito dvoma inštitúciami. Medziparlamentné stretnutia EÚ a Severskej rady sa konajú každý rok. Okrem toho sa raz ročne stretávajú delegácie Európskeho parlamentu a Západoseverskej rady (tvorenej poslancami z Faerských ostrovov, Grónska a Islandu).
María Álvarez López / Algirdas Razauskas