Tichomorie
Vzťahy EÚ s Tichomorím majú politický, hospodársky a rozvojový rozmer. EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom tohto regiónu.
EÚ má v Austrálii a Novom Zélande podobne zmýšľajúcich partnerov, ktorí čelia podobným geostrategickým výzvam a podporujú multilateralizmus a globálny poriadok založený na pravidlách. V júni 2018 sa začali rokovania o komplexnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Austráliou a v apríli 2023 sa uskutočnilo 15. kolo rokovaní. EÚ podpísala dohodu o voľnom obchode s Novým Zélandom v júli 2023.
EÚ nadviazala s 15 nezávislými tichomorskými ostrovnými krajinami partnerstvo, v centre ktorého stojí rozvoj, rybolov a zmena klímy. Okrem toho uzavrela partnerstvo s troma tichomorskými zámorskými krajinami a územiami a s Fórom tichomorských ostrovov.
Právny základ
- Hlava V (vonkajšia činnosť EÚ) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).
- Hlavy I – III a V (spoločná obchodná politika, rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc, medzinárodné dohody) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
- Rámcová dohoda medzi Európskou úniou a Austráliou.
- Partnerská dohoda o vzťahoch a spolupráci medzi Európskou úniou a Novým Zélandom (PARC).
- Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi.
EÚ a tichomorský región
EÚ a tichomorský región udržiavajú dlhodobé vzťahy, zastávajú spoločné hodnoty a majú silné hospodárske a obchodné väzby. EÚ rozvíja v tomto regióne partnerstvo s Austráliou, Novým Zélandom, 15 nezávislými tichomorskými ostrovnými krajinami, s troma zámorskými krajinami a územiami a s Fórom tichomorských ostrovov.
EÚ, Austrália a Nový Zéland sú partneri s podobným zmýšľaním, so spoločnými hodnotami a spoločnými záujmami. EÚ nadviazala s oboma krajinami úzke kontakty aj na úrovni vlád a v súkromnom sektore, a to v širokej škále oblastí, ako sú zmena klímy, znižovanie rizika katastrof, svetový obchod založený na pravidlách, bezpečnosť a rozvoj, technologický výskum a ľudské práva.
Vzťahy EÚ s tichomorskými ostrovmi sú odjakživa založené na rozvojovej spolupráci v rámci partnerstva medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (AKT). V posledných rokoch sa tieto vzťahy rozšírili aj na ďalšie oblasti, ako sú životné prostredie, dobrá správa vecí verejných, energetika, zmena klímy, rybné hospodárstvo a ľudské práva.
A. Austrália a Nový Zéland
1. Austrália
Medzi EÚ a Austráliou už dávno existuje partnerstvo, ktoré vzniklo v 60. rokoch minulého storočia. Základom súčasného vzťahu je rámcová dohoda medzi EÚ a Austráliou z roku 2017, ktorá sa zameriava na politický dialóg, bezpečnostné otázky, medzinárodnú spoluprácu, hospodárstvo a obchod, spravodlivosť, kultúru a vzdelávanie, energetiku a životné prostredie. Dohoda nadobudla platnosť v októbri 2022.
Pre EÚ je Austrália dôležitý hospodársky a obchodný partner. V roku 2022 bola EÚ tretím najväčším partnerom Austrálie v obojstrannom obchode s tovarom, ktorého celkový objem predstavoval 56,4 mld. EUR. Austrália je osemnástym najväčším obchodným partnerom EÚ a medzi hlavnými kategóriami vývozu z EÚ sú stroje a chemické látky. Austrália vyváža do EÚ najmä nerasty, suroviny a priemyselný tovar.
Od roku 2018 prebiehajú medzi EÚ a Austráliou rokovania o komplexnej dohode o voľnom obchode, ktorá by uľahčila ich obchodné výmeny. Zatiaľ posledné, pätnáste kolo rokovaní sa uskutočnilo v apríli 2023 v Bruseli. V novembri 2022 sa uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov Austrálie a EÚ zamerané na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, meniace sa strategické vyhliadky v indicko-tichomorskom regióne, podporu demokracie, právneho štátu, ľudských práv a multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách, zmenu klímy, životné prostredie a biodiverzitu, dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, ľudské a pracovné práva, energetiku, digitálnu transformáciu a ďalšie obojstranné otázky.
2. Nový Zéland
V súčasnosti sú vzťahy medzi EÚ a Novým Zélandom upravené v partnerskej dohode o vzťahoch a spolupráci (PARC), ktorá bola podpísaná v októbri 2016 a nadobudla účinnosť v júli 2022. Táto dohoda umožňuje účinnejšiu bilaterálnu spoluprácu, a to tým, že posilňuje politický dialóg a zlepšuje spoluprácu v hospodárskych a obchodných záležitostiach, ako aj v celej škále ďalších oblastí: od inovácií cez vzdelávanie a kultúru po migráciu, boj proti terorizmu, organizovanému zločinu a počítačovej kriminalite po justičnú spoluprácu. Prvé zasadnutie spoločného výboru po nadobudnutí účinnosti PARC sa uskutočnilo vo februári 2023 a bolo zamerané na zahraničnú politiku, najmä v súvislosti s útokom Ruska proti Ukrajine a expanziou Číny, bezpečnosťou, obchodom, výskumom a inováciami, udržateľným rozvojom, ľudskými právami a otázkami spravodlivosti. Vedúci predstavitelia uvítali ukončenie rokovaní o dohode o voľnom obchode a pridruženie Nového Zélandu k výskumnému programu Horizont Európa a podpísanie dohody o výmene osobných údajov. Nový Zéland a EÚ sa dohodli na prehĺbení spolupráce v oblasti zmeny klímy, a to aj prostredníctvom dialógu na vysokej úrovni o klíme a poľnohospodárstve v rámci medzinárodného strategického dialógu o poľnohospodárstve.
EÚ je po Číne a Austrálii tretím najväčším obchodným partnerom Nového Zélandu. V roku 2022 predstavoval obojstranný obchod s tovarom medzi EÚ a Novým Zélandom 9,1 mld. EUR. Hlavnou komoditou vývozu Nového Zélandu do EÚ boli potraviny a suroviny, zatiaľ čo EÚ vyvážala na Nový Zéland najmä stroje a dopravné zariadenia.
Po 12 kolách rokovacieho procesu, ktorý sa začal v roku 2018, EÚ podpísala ambicióznu dohodu o voľnom obchode s Novým Zélandom v júli 2023.. Dohoda, ktorej cieľom je vytvoriť hospodárske príležitosti a presadzovať klimatické a pracovné normy, čaká na schválenie Parlamentom. Výbor pre medzinárodný obchod (INTA) schválil súhlas Parlamentu v októbri 2023 a konečné rozhodnutie bude prijaté na plenárnej schôdzi Parlamentu v novembri 2023 v Štrasburgu.
B. Ostatné tichomorské krajiny
15 nezávislých tichomorských ostrovných krajín[1] sa rozprestiera na celkovej ploche 528 000 km². Tieto krajiny patria do skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT). Vzťahy EÚ s nezávislými tichomorskými ostrovnými krajinami sú zamerané na rozvojovú spoluprácu, rybolov a zmenu klímy.
Stratégia EÚ týkajúca sa nezávislých tichomorských ostrovných krajín je stanovená v spoločnom oznámení z roku 2012 s názvom Smerom k obnovenému rozvojovému partnerstvu medzi EÚ a Tichomorím a bola aktualizovaná stratégiou EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne v roku 2021. Jej základom je rámec Dohody z Cotonou s krajinami AKT. V decembri 2020 dosiahli EÚ a Organizácia afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ) – nástupca skupiny štátov AKT – politickú dohodu o znení novej dohody o partnerstve, ktorá nahradí Dohodu z Cotonou. Kľúčovými aspektmi novej dohody budú spolupráca v oblasti obchodu a investícií, rozvoj a regionalizácia. Dohoda bude pokrývať mnoho oblastí, napríklad udržateľný rozvoj a rast, ľudské práva a mier a bezpečnosť s cieľom podporiť regionálnu integráciu. Po ratifikácii všetkými dotknutými stranami bude dohoda slúžiť ako nový právny rámec a bude upravovať politické a hospodárske vzťahy a spoluprácu medzi EÚ a 79 členmi OAKTŠ na nasledujúcich 20 rokov.
Očakáva sa, že sa podpíše 15. novembra 2023 v Samoe za prítomnosti komisárky Jutty Urpilainenovej.
Nová dohoda o partnerstve je postavená na spoločnom základe, ktorý stanovuje hodnoty a zásady spájajúce obe strany. Okrem toho zavádza tri osobitné regionálne protokoly pre Afriku, Karibik a Tichomorie s cieľom podporiť regionálnu integráciu. Regionálne protokoly umožňujú vytvorenie autonómnych štruktúr, ktoré budú nezávisle udržiavať vzťahy s EÚ a troma rôznymi zapojenými regiónmi. Dohoda tiež počíta so silným parlamentným rozmerom v podobe stáleho Spoločného parlamentného zhromaždenia, ktoré bude mať jasnú poradnú úlohu. Okrem toho – s cieľom odrážať silný regionálny rozmer novej dohody – zahŕňa aj tri regionálne parlamentné zhromaždenia, ktoré budú fungovať samostatne a plniť jasnú poradnú úlohu. Európsky parlament vyjadril svoju pozíciu v troch uzneseniach (4. októbra 2016, 14. júna 2018 a 28. novembra 2019). Ocenil v nich navrhnutú celkovú štruktúru budúcej spolupráce medzi AKT a EÚ a opätovne zdôraznil, že je dôležité posilniť parlamentný rozmer partnerstva. EÚ27 je piaty najväčší obchodný partner tichomorského regiónu AKT s objemom obchodu vo výške 4 mld. EUR v roku 2022. Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Tichomorím ratifikoval Parlament v januári 2011 a Papua-Nová Guinea v máji 2011. Fidžijská vláda začala uplatňovať dohodu v júli 2014. Samoa pristúpila k dohode v decembri 2018 a odvtedy ju aj uplatňuje. Šalamúnove ostrovy tiež pristúpili k dohode a začali ju uplatňovať v máji 2020. Tonga vyjadrila zámer pristúpiť k DHP v roku 2018. Rokovania stále prebiehajú.
EÚ je po Austrálii a Japonsku tretím najväčším darcom rozvojovej pomoci, ktorá sa poskytuje tichomorským krajinám AKT. Rozvojová pomoc EÚ pre Tichomorie na roky 2021 až 2027 predstavuje približne 750 miliónov EUR (vrátane ZKÚ).
Nový Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Globálna Európa) sa stal hlavným nástrojom financovania spolupráce a rozvoja EÚ s partnerskými krajinami v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 až 2027. Zahŕňa okrem iného ERF, ktorý predtým nebol súčasťou rozpočtu EÚ. Začlenenie ERF do rozpočtu Únie posilňuje kontrolné právomoci Parlamentu a prispieva k zvýšeniu legitimity a politickej viditeľnosti vonkajšej pomoci EÚ ako celku.
Nezávislé tichomorské ostrovné krajiny stoja pred vážnymi rozvojovými a klimatickými problémami. Pokiaľ ide o zmenu klímy, EÚ a malé ostrovné rozvojové štáty Tichomoria podporili uzavretie Parížskej dohody, o ktorej sa rokovalo na 21. konferencii OSN o zmene klímy (COP 21) v roku 2015. 23. zasadnutie (COP 23), ktorému predsedalo Fidži, sa konalo od 6. do 17. novembra 2017 v nemeckom Bonne.
Fórum tichomorských ostrovov – politické zoskupenie 18 členských štátov – je pre EÚ partnerom pri rokovaniach o obchode a financovaní rozvoja. Členmi zoskupenia sú: Austrália, Cookove ostrovy, Mikronézia, Fidži, Kiribati, Nauru, Nový Zéland, Niue, Palau, Papua-Nová Guinea, Marshallove ostrovy, Samoa, Šalamúnove ostrovy, Tonga, Tuvalu, Vanuatu, Nová Kaledónia a Francúzska Polynézia. Posledné dve krajiny, ako aj Wallis a Futuna tvoria tri zámorské krajiny a územia EÚ (ZKÚ) v regióne.
Úloha Európskeho parlamentu
Vzťahy Parlamentu s parlamentmi Austrálie a Nového Zélandu sa začali rozvíjať v roku 1979, keď bola zriadená Delegácia pre vzťahy s Austráliou a Novým Zélandom (DANZ). Odvtedy sa DANZ zapája do pravidelných medziparlamentných schôdzí s austrálskym a novozélandským parlamentom s cieľom posilňovať vzťahy s oboma krajinami a diskutovať o otázkach spoločného záujmu, ako je poľnohospodárstvo, energetika, životné prostredie a zmena klímy, rozvojová a hospodárska spolupráca, veda a technika, obchod, podpora celosvetovej a regionálnej bezpečnosti v ázijsko-tichomorskom regióne, boj proti terorizmu a ľudské práva. Posledná, 42. medziparlamentná schôdza EÚ – Austrália sa uskutočnila v decembri 2022 v Bruseli. V Bruseli sa okrem toho vo februári 2023 konala 27. medziparlamentná schôdza EÚ – Nový Zéland.
Parlament v otázkach, ktoré sa týkajú jeho vzťahov s ostatnými tichomorskými krajinami, zastupuje Delegácia pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ (DACP). DACP sa so svojimi partnerskými krajinami AKT stretáva v rámci parlamentného zhromaždenia (SPZ AKT – EÚ), ktoré sa skladá z rovnakého počtu zástupcov EÚ a AKT. Hlavnou úlohou delegácie je pripravovať zasadnutia SPZ AKT – EÚ, vyhodnocovať činnosť Parlamentu a prijímať nadväzné opatrenia, organizovať stretnutia popredných zástupcov AKT na vysokej úrovni a diskutovať o aktuálnych otázkach týkajúcich sa vykonávania Dohody z Cotonou, do budúcna Samojskej dohody. 42. zasadnutie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ sa konalo od 29. októbra do 2. novembra 2022 v mozambickom Mapute a po ňom 43. zasadnutie v júni 2023 v Bruseli. Prvé Spoločné parlamentné zhromaždenie podľa Samojskej dohody sa má uskutočniť vo februári 2024 v Luande v Angole.
Jonas Kraft