Juhovýchodná Ázia
Indicko-tichomorský región prechádza rýchlymi zmenami a ako domov viac ako 50 % svetovej populácie sa stáva kľúčovým geostrategickým regiónom. Dve tretiny svetového obchodu s tovarom prepravovaným v kontajneroch prechádzajú cez Indicko-tichomorský región a jeho námorné cesty sú dôležitými trasami pre obchod a dodávky energie. V septembri 2021 bola prijatá stratégia EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne, ktorej cieľom je zvýšiť angažovanosť EÚ a budovať partnerstvá s cieľom posilniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách a riešiť globálne výzvy. Únia prispôsobuje svoje súčasné nástroje na podporu strategickej autonómie EÚ. V jej Strategickom kompase pre bezpečnosť a obranu, ktorý Rada formálne schválila v marci 2022, sa podporuje otvorená a na pravidlách založená regionálna bezpečnostná architektúra vrátane bezpečných námorných trás, budovania kapacít a posilnenej námornej prítomnosti v indicko-tichomorskom regióne.
EÚ nadväzuje užšie vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie a podporuje regionálnu integráciu so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN). EÚ má v tomto regióne geostrategické záujmy, napríklad v súvislosti so sporom o Juhočínske more a taiwanskou otázkou najmä v subregióne Mekong. V juhovýchodnej Ázii je EÚ silným hospodárskym aktérom a poskytuje nezanedbateľnú rozvojovú pomoc na podporu budovania inštitúcií, demokracie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv. Na riešenie pandémie COVID-19 v regióne a na zmiernenie jej sociálno-hospodárskeho vplyvu zmobilizovala EÚ balík vo výške viac ako 800 miliónov EUR.
Tento informačný list poskytuje opis juhovýchodnej Ázie ako regiónu. Pozri aj informačný list o južnej Ázii (5.6.7) a východnej Ázii (5.6.8).
Právny základ
- Hlava V (vonkajšia činnosť EÚ) Zmluvy o Európskej únii.
- Články 206 a 207 (obchod) a 216 až 219 (medzinárodné dohody) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
- Dohody o partnerstve a spolupráci (dvojstranné vzťahy).
A. Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN)
Na prvom samite ASEAN-u, ktorý sa konal vo februári 1976 na Bali, sa zišli zástupcovia Indonézie, Malajzie, Filipín, Singapuru a Thajska. Brunej, Vietnam, Laos, Kambodža a Mjanmarsko sa k združeniu pripojili neskôr. ASEAN sa riadi prísnou politikou nezasahovania do vnútroštátnych záležitostí svojich členov.
EÚ a ASEAN sú podobne zmýšľajúcimi partnermi v náročnom geopolitickom kontexte, ktorí veria v multilateralizmus založený na pravidlách. Počas 45 rokov spolupráce si ASEAN a EÚ vybudovali silné vzťahy, najmä obchodné a hospodárske, a v súčasnosti sú strategickí partneri. EÚ je druhým najväčším partnerom združenia ASEAN s 13 % podielom na jeho celkovom obchode so zvyškom sveta. ASEAN je po Spojených štátoch a Číne tretím najväčším mimoeurópskym partnerom. Konečným cieľom je naďalej uzavretie medziregionálnej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a združením ASEAN.
Na poslednom zasadnutí ministrov EÚ a ASEAN-u v júli 2021 sa uzavrela dohoda o rozvíjaní strategického partnerstva dohodnutého v decembri 2020. Obe strany sa zaviazali k pravidelným samitom na úrovni vedúcich predstaviteľov s cieľom posilňovať svoju hospodársku a bezpečnostnú spoluprácu a zlepšovať vzťahy v oblastiach, ako je prepojenosť a rozvoj. EÚ a ASEAN sa zaviazali, že zintenzívnia úsilie o vytvorenie praktického rámca pre medziregionálnu dohodu o voľnom obchode. Obe strany rokujú o potenciálnom partnerstve v oblasti prepojenosti s ohľadom na stratégiu EÚ na prepájanie Európy a Ázie, ako aj na hlavný plán pre prepojenosť ASEAN-u do roku 2025. Okrem toho sa dohodli na vytvorení spoločnej pracovnej skupiny, ktorá sa bude venovať výzvam súvisiacim s dosahovaním cieľov udržateľného rozvoja v sektore rastlinných olejov, najmä palmového oleja. Vo februári 2022 sa konalo 29. zasadnutie Spoločného výboru pre spoluprácu EÚ – ASEAN. Obe strany zdôraznili významnú úlohu, ktorú ASEAN a EÚ zohrávajú v regionálnych a svetových záležitostiach, zhodnotili štvrtý rok vykonávania akčného plánu EÚ – ASEAN na roky 2018 – 2022, pričom viac ako 88 % línií činnosti bolo buď dosiahnutých, alebo sa v súčasnosti riešia, a s potešením očakávali včasné uzavretie ďalšieho akčného plánu (2023 – 2027).
17. konzultácie medzi ministrami hospodárstva ASEAN-u a komisárom EÚ pre obchod sa konali 14. septembra 2021. Obe strany schválili program pre obchod a investície medzi ASEAN-om a EÚ na roky 2021 – 2022, opätovne potvrdili svoj záväzok posilňovať hospodársku spoluprácu a sformulovali parametre budúcej dohody o voľnom obchode medzi ASEAN-om a EÚ.
V rámci nového strategického partnerstva EÚ – ASEAN je cieľom EÚ aj naďalej presadzovať parlamentný rozmer vzťahov, napríklad aj podporou štruktúrovanejších výmen a podporou spoločného parlamentného zhromaždenia medzi Európskym parlamentom a Medziparlamentným zhromaždením združenia ASEAN (AIPA) na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti a fóra pre viacstranné výmeny pri riešení globálnych otázok. Delegácia ASEAN 14. júna 2021 usporiadala stretnutie v záujme výmeny názorov medzi krajinami ASEAN-u a ESVČ o strategickom partnerstve medzi EÚ a ASEAN-om a o stratégii EÚ pre indicko-tichomorskú oblasť. Dňa 22. júna 2021 sa uskutočnil inauguračný medziregionálny parlamentný dialóg EP – AIPA, počas ktorého strany rokovali o budúcnosti obchodných vzťahov medzi EÚ a ASEAN-om a účinkoch pandémie COVID-19.
Regionálne komplexné hospodárske partnerstvo (RCEP), podpísané v novembri 2020, nadobudlo platnosť v januári 2022. Dohoda o regionálnom komplexnom hospodárskom partnerstve, ktorá zahŕňa 10 štátov ASEAN-u a päť ázijsko-tichomorských partnerov tohto združenia, je najväčšou dohodou o voľnom obchode na svete, ktorá zahŕňa viac ako polovicu svetového vývozu a takmer tretinu svetového hrubého domáceho produktu (HDP). Dohoda o voľnom obchode sa vzťahuje na väčšinu hospodárskych odvetví, pričom sa očakáva, že s približne 90 % tovaru sa bude obchodovať bez cla. Na väčšinu týchto tovarov sa už táto výhoda vzťahuje v rámci existujúcich dohôd medzi členmi. Mohlo by trvať až 20 rokov, kým sa očakávané zníženia ciel začnú uplatňovať. Kambodža, Laos a Mjanmarsko majú dlhšie prechodné obdobia. Citlivé odvetvia, napríklad poľnohospodárstvo, sú zo zníženia ciel väčšinou vylúčené. Členovia regionálneho komplexného hospodárskeho partnerstva by mali profitovať zo spoločných pravidiel pôvodu, zrušenia vývozných kvót, zjednodušených colných postupov a ľahšieho cezhraničného prístupu do obchodných zón. Kľúčovými oblasťami rastu budú pravdepodobne suroviny, strojové zariadenia, motorové vozidlá a spotrebné výrobky.
B. Zasadnutie Ázia – Európa (ASEM) a zasadnutie ázijsko-európskeho parlamentného partnerstva (ASEP)
Cieľom ASEM je posilniť hospodársku spoluprácu, politický dialóg a podporovať medziľudské vzťahy medzi EÚ a Áziou. Partneri nedávno zdôraznili potrebu účinných a rýchlych opatrení v oblasti zmeny klímy, bezpečnostnej spolupráce, obchodu a ľudských práv.
V novembri 2021 usporiadala Kambodža 13. samit ASEM (ASEM13) a 11. stretnutie ázijsko-európskeho parlamentného partnerstva (ASEP-11). Cieľom ASEM13 bolo posilniť multilateralizmus s cieľom spoločného rastu a s dôrazom na riešenie globálnych výziev, ako je zmena klímy, udržateľný rozvoj a terorizmus, ako aj zlepšiť systém viacstranného obchodu. V súlade s touto celkovou témou sa ASEP-11 konalo ako jedno zo sprievodných podujatí ASEM13 s témou posilňovania parlamentného partnerstva pre mier a udržateľný rozvoj v období po COVID-19.
C. Indonézia
Indonézia sa ako člen G20, tretia najväčšia demokracia na svete a najväčšia krajina s moslimskou väčšinou stáva čoraz dôležitejším partnerom EÚ. Vzťahy medzi EÚ a Indonéziou sú založené na dohode o partnerstve a spolupráci z roku 2014. Zasadnutie spoločného výboru EÚ – Indonézia v júni 2021 bolo krokom vpred v prebiehajúcej dvojstrannej spolupráci v rámci dohody o partnerstve a spolupráci. Vedúci predstavitelia zdôraznili význam posilňovania a vykonávania globálnych programov medzinárodného spoločenstva v rámci spolupráce indicko-tichomorských krajín, pričom zdôraznili svoj záväzok bojovať proti zmene klímy a pracovať na spoločnom ekologickom programe.
Šieste zasadnutie spoločného výboru EÚ – Indonézia v júli 2022 sa konalo na Bali s cieľom preskúmať dvojstranné vzťahy. Účastníci uvítali vzájomné uznávanie svojich potvrdení o očkovaní proti COVID-19 od mája 2022. Predtým sa konal šiesty dialóg o bezpečnostnej politike v novembri 2021 a šiesty politický dialóg v marci 2022. Indonézia vyjadrila záujem o zlepšenie mobility pri vstupe do EÚ prostredníctvom liberalizácie schengenských víz pre návštevy z Indonézie na účely obchodu a cestovného ruchu. Indonézia a EÚ opätovne potvrdili svoj záväzok podporovať zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny a odsúdili agresiu Ruska. Obidve strany ocenili návštevu prezidenta Joka Widoda v Kyjeve a Moskve a podporili iniciatívu týkajúcu sa bezpečnej prepravy obilia a potravín z ukrajinských prístavov, na ktorej sa v júli 2022 dohodli Rusko, Ukrajina, Turecko a OSN. Potvrdili svoj záväzok posilniť ducha multilateralizmu a dodržiavanie medzinárodného práva s cieľom podporiť mier a stabilitu. Obidve strany sa dohodli, že budú pokračovať v obojstranne výhodnom partnerstve v oblasti bezpečnostnej spolupráce vrátane námornej bezpečnosti, mierových operácií, kybernetickej bezpečnosti a boja proti terorizmu.
Indonézia podporila ďalšiu výmenu poznatkov a konzultácie o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany prostredníctvom programov EÚ Posilnenie bezpečnostnej spolupráce v Ázii a s Áziou (ESIWA) a Kľúčové námorné trasy v Indickom oceáne (CRIMARIO). Obidve strany uvítali plánovanie budúceho spoločného námorného cvičenia a skutočnosť, že Indonézska obranná univerzita sa stala pridruženým členom siete vysokých škôl EÚ zameraných na obranu a bezpečnosť. Spoločný výbor v júli 2022 vzal na vedomie aj zasadnutie pracovnej skupiny pre obchod a investície z apríla 2022, na ktorom sa riešil dvojstranný obchod a investície, a potvrdil záväzok urýchliť prácu na prebiehajúcich rokovaniach o komplexnej dohode o hospodárskom partnerstve medzi Indonéziou a EÚ.
V júni 2021 Svetová obchodná organizácia (WTO) vydala dokument o spore týkajúcom sa biopalív z palmového oleja medzi EÚ a Indonéziou. Indonézia v decembri 2019 začala proti EÚ konanie v rámci WTO v súvislosti s niektorými opatreniami týkajúcimi sa palmového oleja a biopalív vyrábaných z palmy olejnej, pričom tvrdila, že obmedzenia EÚ týkajúce sa biopalív z palmového oleja sú nespravodlivé a diskriminačné, a požiadala o konzultácie v rámci WTO. Konzultácie o opatreniach sa uskutočnili 19. februára 2020, ale keďže sa v nich nepodarilo spor urovnať, Indonézia v marci 2020 požiadala orgán WTO na urovnávanie sporov, aby zriadil porotu na preskúmanie tejto záležitosti. Rozhodnutie WTO sa ešte len očakáva a uvažuje sa, že sa k nemu dospeje do konca roka 2022. Ruská invázia na Ukrajinu však spôsobila celosvetový nedostatok jedlého oleja, čo by mohlo Indonézii pomôcť opätovne získať podiel na trhu s palmovým olejom EÚ. Bez ohľadu na rozhodnutie WTO sa EÚ usiluje zlepšiť svoju povesť a podpísať nové dohody, a to aj v dôsledku energetickej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine, a špekuluje sa, že v nasledujúcich rokoch by mohlo dôjsť k nárastu dovozu palmového oleja do EÚ.
EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom Indonézie s celkovým objemom obchodu s tovarom v hodnote 20,6 mld. EUR v roku 2020 a prebytkom vo výške 6,2 mld. EUR v prospech Indonézie. Objem PZI EÚ v Indonézii dosiahol výšku 25,8 mld. EUR.
V apríli 2020 sa v Indonézii súbežne konali prezidentské, parlamentné aj regionálne voľby. Prezident Joko Widodo (Jokowi, Indonézska demokratická strana) bol zvolený aj na druhé funkčné obdobie, jeho vedenie a širokú popularitu však spochybnila kríza COVID-19. Prioritou vlády je rozvoj infraštruktúry s pomocou zahraničných a súkromných investícií. Tvorba politiky sa však zameriava na obnovu po pandémii COVID-19.
Ďalšie prezidentské voľby sa uskutočnia v roku 2024. Je veľmi pravdepodobné, že prezident Jokowi bude kandidovať na tretie funkčné obdobie. Za posledný rok došlo k niekoľkým zmenám vo vláde.
Keď prezident Joko Widodo oznámil svoje plány vybudovať nové hlavné mesto, sľuboval žiarivú, zelenú a technologicky vyspelú metropolu. Budúcnosť projektu v hodnote 30 miliárd EUR bude závisieť od volieb vo februári 2024. Očakáva sa, že výstavba mesta Nusantara bude pokračovať až do roku 2045, teda do stého výročia nezávislosti Indonézie. Nachádza sa na Borneu a v regióne známom rozsiahlym dažďovým pralesom a voľne žijúcimi živočíchmi vrátane orangutanov a kahau nosatých má značné environmentálne náklady. Vláda prisľúbila, že prerozdelí bohatstvo a podporí rozvoj v ostatných častiach Indonézie.
Indonézia tento rok predsedá skupine G20. Veľká pozornosť sa venuje rozkolu medzi krajinami G20 v otázke práva Ruska na miesto pri stole G20. Rusko bolo pozvané na samit na Bali v novembri 2022, rovnako ako Ukrajina. Prezident Putin sa však nezúčastnil a prezident Zelenskyj sa zúčastnil prostredníctvom videospojenia.
V októbri 2019 prijal Parlament uznesenie o návrhu nového indonézskeho trestného zákona, v ktorom vyjadril obavy z jeho ustanovení o rúhaní a cudzoložstve, ako aj obavy, že nový zákon bude použitý proti menšinám a umožní diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva a sexuálnej orientácie. Navrhovaný nový zákon vyvolal v krajine demonštrácie. Parlament uvítal rozhodnutie prezidenta Widoda odložiť jeho prijatie po rozsiahlych protestoch, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí po celej Indonézii.
D. Mjanmarsko
EÚ je aktívnym partnerom Mjanmarska pri jeho prechode na demokraciu a stojí na čele obnoveného úsilia medzinárodného spoločenstva na podporu krajiny, odkedy sa krajina v roku 2015 začala venovať návratu k demokracii a znovu sa otvárať svetu. Desaťročia trvajúca medzinárodná izolácia a sankcie spôsobili, že žiadna formálna rámcová dohoda neexistuje.
Ústavou Mjanmarska, ktorú vypracovala vojenská vláda a ktorá bola prijatá v referende v roku 2008, sa obmedzuje činnosť civilnej vlády a armáde sa udeľujú výnimočné právomoci vrátane 25 % kresiel v parlamente a kontroly nad hlavnými ministerstvami zodpovednými za bezpečnosť a územnú správu. V Mjanmarsku stále prebieha občianska vojna, ktorá sa začala v roku 1948. V októbri 2015 bolo dohodnuté prímerie, viaceré etnické povstalecké skupiny ho však zatiaľ nepodpísali. Demokratické reformy napredovali po voľbách v roku 2015, keď Aun Schan Su Ťij prevzala funkcie štátnej radkyne, ministerky zahraničných vecí a ministerky pre úrad predsedníctva. Posledné parlamentné voľby sa uskutočnili 8. novembra 2020. Vládnuca Národná liga za demokraciu (NLD) pod vedením Aun Schan Su Ťijovej získala dostatok kresiel v parlamente na vytvorenie vlády.
Vo februári 2021 však v reakcii na údajný volebný podvod uskutočnila armáda štátny prevrat, prevzala moc a zadržala Aun Schan Su Ťijovú, prezidenta U Wina Myinta a ďalších vysokých predstaviteľov NLD. Za vodcu bol ako líder vojenskej junty vymenovaný hlavný veliteľ armády generál Min Aung Hlaing. Voči Aun Schan Su Ťijovej a ďalším vedúcim predstaviteľom NLD boli vznesené obvinenia. Tieto udalosti vyvolali protesty za demokraciu, pričom strety s armádou mali za následok vážne zranenia a úmrtia.
EÚ spolu s ďalšími medzinárodnými aktérmi vydala množstvo vyhlásení o Mjanmarsku a na juntu, ako aj subjekty vo vlastníctve armády uvalila sankcie. Vo februári 2021 prijala Rada závery, v ktorých odsúdila vojenský prevrat a vyzvala na deeskaláciu krízy, ukončenie výnimočného stavu, obnovu legitímnej vlády a okamžité prepustenie zadržiavaných alebo zatknutých v súvislosti s prevratom. V marci, apríli a júni 2021 uložila Rada sankcie jednotlivcom zodpovedným za vojenský prevrat a sankcie rozšírila na podniky a subjekty pod kontrolou armády.
V apríli 2021 podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) vydal vyhlásenie o päťbodovom konsenzedosiahnutom na stretnutí vedúcich predstaviteľov ASEAN-u, ktoré sa konalo v Indonézii, v ktorom podporil osobitného vyslanca ASEAN-u. V októbri 2021 VP/PK vyzval Mjanmarsko na konštruktívnu spoluprácu so združením ASEAN. Mjanmarsko všakvydalo tlačovú správu, v ktorej žiadosť osobitného vyslanca ASEAN-u o stretnutie s Aun Schan Su Ťijovou zamietlo. Vo februári 2022 Rada schválila štvrtý balík sankcií zameraných na vysokopostavených členov Tatmadaw (armáda) a subjekty vrátane spoločnosti Myanma Oil and Gas Enterprise.
V roku 2020 predstavoval celkový vzájomný obchod týchto dvoch partnerov 3,1 mld. EUR. Mjanmarsko ako najmenej rozvinutá krajina požíva výhody obchodnej iniciatívy Všetko okrem zbraní (EBA) v rámci všeobecného systému preferencií EÚ (VSP). V súčasnosti sa naň vzťahuje postup s názvom Posilnená angažovanosť, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie základných požiadaviek nariadenia o VSP. Na roky 2014 – 2020 vyčlenila EÚ pre Mjanmarsko prostriedky vo výške 688 mil. EUR. Napriek nedávnemu prevratu Komisia zatiaľ váha so zavedením obchodných obmedzení pre ich dôsledky pre mjanmarské obyvateľstvo a obmedzený vplyv na armádu. Viacročný orientačný program EÚ na roky 2021 – 2027 vychádza z konkrétnych priorít pre Mjanmarsko: správa vecí verejných, právny štát, udržateľný rast, pomoc vysídleným osobám, Zelená dohoda a digitálna agenda.
Od vojenského prevratu vo februári 2021 bol v krajine zaznamenaný alarmujúci nárastpočtu rozsudkov smrti, ale predpokladá sa, že až do júla 2022, keď mjanmarská vojenská junta oznámila popravu štyroch mužov obvinených na základe mjanmarského protiteroristického zákona z roku 2014, neboli vykonané žiadne popravy.
Podľa údajov OSN dosiahol od mája 2022 počet vnútorne vysídlených osôb v Mjanmarsku jeden milión. Podľa najnovších údajov armáda od vojenského prevratu zabila viac ako 1 900 ľudí.
Napätie medzi komunitami v Mjanmarsku narastá. V auguste 2020 sa obnovilo štvrté zasadnutie mierovej konferencie Únie alebo tzv. Panglong 21. storočia. Cieľom konferencie bolo riešenie konfliktov medzi armádou a skupinami etnických povstalcov premenou celonárodnej dohody o prímerí na trvalé riešenie.
V indexe demokracie za rok 2021 sa Mjanmarsko umiestnilo na 166. mieste zo 167 krajín. Jednou z problematických oblastí sú aj ľudské práva, predovšetkým prenasledovanie Rohingov v Jakchainskom štáte. Od augusta 2017 utieklo do Bangladéša pred prenasledovaním v Mjanmarsku viac ako 800 000 rohinských utečencov. V auguste 2019 odmietli tisícky utečencov pokusy Bangladéša, Mjanmarska a OSN o ich repatriáciu z dôvodu obáv o bezpečnosť. Parlament odsúdil porušovanie ľudských práv Rohingov vo svojom uznesení zo septembra 2019. Vo februári 2021 Parlament prijal uznesenie, v ktorom dôrazne odsúdil vojenský prevrat a porušovanie ľudských práv, a vyzval juntu, aby obnovila civilnú vládu a okamžite prepustila všetky zadržiavané osoby.
V októbri 2021 Parlament prijal uznesenie, v ktorom odsúdil porušovanie ľudských práv, pokračujúcu diskrimináciu etnických menšín a používanie násilia juntou voči občanom, ako aj vojenský útok na zdravotníckych pracovníkov a zdravotnícke zariadenia. Parlament tiež vyzval Mjanmarsko, aby spolupracovalo s osobitným vyslancom ASEAN-u, a vyzval Radu, aby pokračovala v cielených sankciách voči osobám zodpovedným za vojenský prevrat z februára 2021.
V marci 2022 prijal Parlament rok po prevrate uznesenie o Mjanmarsku, v ktorom potvrdil svoj postoj k Mjanmarsku. EÚ poskytla ďalší 1 milión EUR nezávislému vyšetrovaciemu mechanizmu OSN pre Mjanmarsko, skupine, ktorú v roku 2018 zriadila Rada OSN pre ľudské práva s cieľom zhromažďovať dôkazy o porušovaní ľudských práv.
E. Filipíny
V roku 2011 bola podpísaná dohoda o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Filipínami a EÚ, ktorá nadobudla platnosť v marci 2018. Dňa 28. januára 2020 sa v Bruseli zišiel prvý spoločný výbor a ustanovil osobitné podvýbory, čím Filipínam a EÚ umožnil naplno rozvinúť potenciál spolupráce s cieľom zvýšiť úroveň dvojstranného vzťahu a posilniť vzájomné väzby. V auguste 2021 Filipíny okrem toho prevzali úlohu koordinátora ASEAN-u pre vzťahy v rámci dialógu s EÚ do roku 2024.
Druhé zasadnutie spoločného výboru sa konalo v apríli 2022 s cieľom preskúmať prebiehajúcu dvojstrannú spoluprácu v rámci DPS. V otázke vývoja v oblasti regionálnej bezpečnosti, ako je spor o Juhočínske more, sa EÚ a Filipíny zhodli na potrebe nájsť mierové a inkluzívne riešenia konfliktov pri súčasnom dodržiavaní zásad medzinárodného práva a Charty OSN. Obidve delegácie diskutovali o prijatí príslušných rezolúcií na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN o Ukrajine a v Rade pre ľudské práva, v ktorých sa odsúdila ruská agresia voči Ukrajine.
EÚ je významným poskytovateľom pomoci Filipínam a na obdobie 2014 – 2020 poskytla 325 mil. EUR. Kľúčovými oblasťami záujmu sú právny štát a inkluzívny rast. V rámci viacročného orientačného programu EÚ na roky 2021 – 2027 sa bude pokračovať v celkovej spolupráci EÚ. Dvojstranný obchod s tovarom medzi EÚ a Filipínami dosiahol v roku 2020 hodnotu 12,3 mld. EUR a EÚ je celkovo štvrtým najväčším obchodným partnerom Filipín, pričom jej podiel na celkovom objeme obchodu krajiny v roku 2020 predstavoval 8,4 %. Rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Filipínami sa začali v decembri 2015 a ich prvé kolo sa konalo v máji 2016. Rokovania sa venovali širokej škále otázok vrátane ciel, necolných prekážok obchodu, obchodu so službami a investíciám, ako aj obchodným aspektom verejného obstarávania, duševného vlastníctva, hospodárskej súťaže a udržateľného rozvoja.
V máji 2016 vyhral prezidentské voľby Rodrigo Duterte a prijal sporné opatrenia proti obchodovaniu s drogami a rozkaz strieľať a zabiť, ktoré viedli k porušovaniu ľudských práv. Duterte zmenil smerovanie zahraničnej politiky Filipín a nadviazal nové spojenectvo s Ruskom a Čínou i napriek sporom v súvislosti s Juhočínskym morom a tomu, že Filipíny sú v tomto spore jedným zo štátov, ktoré si robia nárok. EÚ podporovala mierový proces v Mindanau a uvítala pokojný priebeh referenda začiatkom roka 2019.
EÚ je čoraz znepokojenejšia porušovaním ľudských práv, najmä popravami bez riadneho konania v súvislosti s tzv. vojnou proti drogám a na základe zákona o boji proti terorizmu, ktorý bol prijatý v júli 2020. Keďže od decembra 2014 Filipíny využívajú systém obchodných preferencií EÚ VSP+, EÚ pripomenula Filipínam ich záväzok ratifikovať a vykonávať 27 základných medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, ako sa uvádza v dohode o VSP+.
Parlament vo svojom uznesení zo septembra 2020 naliehavo vyzval EÚ a členské štáty, aby bezodkladne začali procesné kroky, čo by mohlo viesť k dočasnému odňatiu preferencií VSP+. V súvislosti s touto žiadosťou zatiaľ neboli prijaté žiadne ďalšie opatrenia.
V máji 2022 sa uskutočnili prezidentské voľby. Novým filipínskym prezidentom je Ferdinand „Bongbong“ Marcos a jeho viceprezidentka Sara Duterte je dcéra odchádzajúceho vodcu. Prezident Ferdinand Marcos vo svojom inauguračnom prejave 30. júna 2022 prisľúbil, že prioritami krátkodobých politických cieľov budú poľnohospodárstvo, infraštruktúra a investície. Zároveň sa pravdepodobne zintenzívni súťaž medzi Japonskom a Čínou o podporu ambicióznych plánov na výstavbu nových železníc. Na rozdiel od Duterteho má Marcos v úmysle presadzovať vyváženejšiu diplomaciu medzi Pekingom a Washingtonom. Očakáva sa, že prezident Ferdinand Marcos sa v decembri 2022 zúčastní na samite EÚ – ASEAN v Bruseli.
Parlament prijal vo februári 2022 uznesenie, v ktorom dôrazne odsúdil tisíce mimosúdnych popráv a ďalšie závažné porušenia ľudských práv v súvislosti s vojnou prezidenta Rodriga Duterteho proti drogám. Poslanci tiež odsúdili každé zastrašovanie a násilie proti tým, ktorí sa snažia odhaľovať obvinenia z takéhoto zneužívania v krajine. Orgán Poslanci krajín ASEAN za ľudské práva (APHR) tiež vyzval na okamžité a bezpodmienečné prepustenie filipínskej senátorky Leily De Limovej, jednej z najtvrdších kritičiek bývalého prezidenta Duterteho.
F. Vietnam
Vzťahy medzi EÚ a Vietnamom sú založené na dohode o partnerstve a spolupráci prijatej v roku 2016. Na obdobie 2014 – 2020 bolo vyčlenených celkovo 400 mil. EUR so zameraním na dobrú správu vecí verejných, energetiku a zmenu klímy, najmä v delte Mekongu. Viacročný orientačný program EÚ pre Vietnam na roky 2021 – 2027 sa zaoberá zásadnými otázkami a kľúčovými oblasťami pre túto krajinu.
EÚ a Vietnam v júni 2019 podpísali dohodu o voľnom obchode a dohodu o ochrane investícií. Parlament následne vo februári 2020 schválil obe dohody a dohoda o voľnom obchode nadobudla platnosť v auguste 2020. Dohoda o voľnom obchode zahŕňa okamžité zrušenie 65 % ciel na vývoz z EÚ do Vietnamu a 71 % takýchto ciel na dovoz z Vietnamu. Vykonávanie dohody o voľnom obchode sleduje Výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod. Dohoda o ochrane investícií nadobudne platnosť, keď ju ratifikujú všetky členské štáty EÚ.
Obchod s tovarom medzi EÚ a Vietnamom dosiahol v roku 2020 hodnotu 43,2 mld. EUR a stav PZI EÚ vo Vietname v roku 2019 predstavoval 6,1 mld. EUR.
V októbri 2019 podpísali EÚ a Vietnam rámcovú dohodu o účasti, v ktorej sa stanovuje právny základ pre účasť Vietnamu na operáciách EÚ v oblasti krízového riadenia.
Celková situácia v oblasti ľudských práv sa vo Vietname zhoršuje a v dôsledku pandémie COVID-19 sa trend ešte zhoršil. To isté platí aj pre slobodu prejavu v krajine s tvrdými zásahmi proti silnejúcemu disentu a nárastom počtu zatknutí za tzv. protištátnu činnosť. V roku 2020 boli desiatky ľudí stíhané za aktivizmus, boli zatýkaní novinári a podľa zákonov o národnej bezpečnosti sa sprísnili tresty odňatia slobody. Vietnam je komunistickým štátom jednej strany bez politickej slobody. Uprostred pandémie COVID-19 sa v máji 2021 v krajine konali parlamentné voľby do 15. národného zhromaždenia a miestnych ľudových rád. Voľby vyhrala Komunistická strana Vietnamu (VCP), ktorá si zachovala plnú kontrolu nad médiami a volebným procesom bez toho, aby na voľby dohliadala nezávislá agentúra. Z volebného procesu pod plnou kontrolou štátu bolo vylúčených 64 zo 75 kandidátov, ktorí sa nominovali sami, a dvaja nezávislí kandidáti boli zatknutí.
Vietnam je jedným z najúspešnejších príkladov krajiny, ktorá z neúspešného komunistického hospodárskeho systému prešla na otvorené trhové hospodárstvo. Je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich regiónov ASEAN-u, pričom v rokoch 2010 až 2020 zaznamenal priemerný rast HDP na úrovni takmer 7 %.
V januári 2021 prijal Parlament uznesenie o Vietname, v ktorom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv a novinárov a odsudzuje zneužívanie represívnych ustanovení právnych predpisov obmedzujúcich základné práva a slobody. Okrem toho vyzval vládu, aby umožnila fungovanie nezávislých médií, a požadoval vytvorenie nezávislého mechanizmu na monitorovanie ľudských práv. V roku 2021 sa Vietnam umiestnil na 175. mieste zo 180 krajín vo svetovom rebríčku slobody tlače.
Vodca vietnamskej komunistickej strany Nguyễn Phú Trọng, ktorý je vo funkcii už viac ako desať rokov, vypracoval prísnu protikorupčnú politiku. V júni 2022 bol odvolaný a zatknutý minister zdravotníctva krajiny Nguyễn Thanh Long, ako aj starosta Hanoja Chu Ngọc Anh na základe obvinení z podvodu vo výške 169 miliónov EUR, ktorý sa týkal testovacích súprav COVID-19. Zatknutí boli aj ďalší vysokopostavení úradníci. Vietnam si v indexe vnímania korupcie Transparency International za rok 2021 polepšil o viac ako 30 miest, keď sa umiestnil na 87. mieste zo 180 krajín.
G. Thajsko
Partnerstvo medzi EÚ a Thajskom je založené na rámcovej dohode z roku 1980 a spolupráca medzi EÚ a Thajskom je založená na dohode o spolupráci medzi EÚ a ASEAN-om z roku 1980. Obe strany ukončili rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci (DPS) v marci 2013. Proces bol však pozastavený po vojenskom prevrate v roku 2014.
EÚ a Thajsko 2. septembra 2022 dokončili znenie dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Thajskom, čím sa ukončil proces rokovaní. DPS sa posilní politický dialóg a spolupráca v mnohých oblastiach politiky vrátane životného prostredia, energetiky, zmeny klímy, dopravy, vedy a techniky, obchodu, zamestnanosti a sociálnych vecí, ľudských práv, vzdelávania, poľnohospodárstva, nešírenia jadrových zbraní, boja proti terorizmu, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ako aj migrácie a kultúry.
Prijímajú sa tiež kroky, ktoré smerujú k obnove rokovaní o ambicióznej komplexnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Thajskom. Rokovania boli obnovené v auguste 2021 po tom, ako v roku 2014 po vojenskom prevrate stroskotali. EÚ je pre Thajsko jedným z najväčších vývozných trhov a v rámci regiónu ASEAN je Thajsko jedným z hlavných obchodných partnerov EÚ. V roku 2020 dosiahol dvojstranný obchod hodnotu 29 mld. EUR. V júni 2021 sa obnovilo rokovanie o obchode medzi thajským ministrom obchodu a jeho partnermi z EÚ.
Vojenské zložky od roku 2014 potláčajú opozíciu vyhlásením stanného práva a hlásené boli prípady porušovania ľudských práv. Kráľ Maha Vajiralongkorn bol korunovaný v máji 2019. Všeobecné voľby v marci 2019 vyhrala proarmádna strana údajne vďaka manipuláciám. V júni 2019 bol za predsedu vlády vymenovaný Prajutch Čan-Oča, ktorý túto funkciu zastával už v rokoch 2014 až 2019 v rámci Národnej rady pre mier a poriadok (NCPO). Hoci sa vládnutie junty oficiálne skončilo v júli 2019, armáda má na vládu aj naďalej vplyv.
Thajský ústavný súd už predtým rozhodol o pozastavení výkonu funkcie premiéra Prajutha Čan-Oču, pretože údajne prekročil maximálne trvanie svojho funkčného obdobia osem rokov po tom, ako sa v roku 2014 dostal k moci počas prevratu. V konečnom rozhodnutí ústavného súdu z 30. septembra 2022sa však rozhodlo, že premiér Prajutch Čan-Oča neprekročil hranicu osemročného funkčného obdobia.
Protesty thajského obyvateľstva proti vojenskej vláde sa týkajú aj požiadaviek na reformu monarchie v Thajsku. Prvú vlnu protestov vo februári 2020 vyvolalo rozhodnutie ústavného súdu o rozpustení opozičnej strany Future Forward obľúbenej medzi mladými, ktorá po voľbách v marci 2019 získala tretí najväčší počet kresiel v poslaneckej snemovni. V októbri 2020 vyhlásila thajská vláda výnimočný stav, pričom si vyhradila právo uložiť zákaz vychádzania a stanné právo. V septembri 2021 predĺžila výnimočný stav po štrnásty raz až do konca novembra 2021. Napriek vysokému počtu chorých na COVID-19 thajský premiér 11. októbra 2021 oznámil plán znovuotvorenia krajiny pre očkovaných návštevníkov z konkrétnych krajín v novembri 2021. Hoci predlžovaním výnimočného stavu a nárastom počtu trestných stíhaní lèse-majesté (za urážku panovníka) demonštrantov protesty stratili na intenzite, hnutie pod vedením študentov sa naďalej pravidelne mobilizuje.
V januári 2020 Thajsko v Kuala Lumpur oficiálne začalo mierový proces s povstaleckými skupinami v južných, prevažne moslimských provinciách. Úlohy sprostredkovateľa pri rokovaniach sa ujala Malajzia. Aj napriek vyhláseniu prímeria v apríli 2020 ešte v rokoch 2021 a 2022 došlo k niekoľkým bombovým útokom.
V septembri 2021 thajský parlament prvýkrát schválil zákon o ochrane a zákaze mučenia a nedobrovoľného zmiznutia,pričom predloženie zákona odkladal 14 rokov po tom, ako Thajsko v roku 2007 podpísalo Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Parlament prijal niekoľko uznesení o ľudských právach, migrujúcich pracovníkoch a pracovných právach v Thajsku.
H. Kambodža
Vzťahy EÚ s Kambodžou sa začali rozvíjať vďaka dohode o spolupráci z roku 1977. EÚ je najväčším poskytovateľom pomoci tejto krajine, pričom na obdobie 2014 – 2020 vyčlenila pre Kambodžu 410 mil. EUR na zlepšenia v oblasti správy, právneho štátu, ako aj na tzv. tribunál Červených Kmérov. Vo viacročnom orientačnom programe EÚ pre Kambodžu na roky 2021 – 2027sa poskytuje pomoc vo výške 510 miliónov USD pre Kambodžu, ktorá má krajine pomôcť posilniť jej hospodársky rozvoj. V roku 2020 dosiahol celkový objem obchodu s tovarom medzi týmito dvoma partnermi 4,3 mld. EUR. EÚ je po Číne a USA tretím najväčším obchodným partnerom Kambodže, pričom jej podiel na celkovom obchode krajiny predstavuje 10,6 %.
Roky občianskej vojny spôsobili, že Kambodža je jedným z najchudobnejších štátov v juhovýchodnej Ázii. Po prijatí parížskej mierovej dohody v roku 1991 prijala Kambodža v roku 1993 ústavu, ktorá sa stala základom slobodného demokratického štátu s pluralitným systémom strán. Vzhľadom na politický vývoj a neustále zhoršovanie situácie v oblasti demokracie vo februári 2018 prijala Rada závery o Kambodži .
V júli 2018 vyhral parlamentné voľby predseda vlády Hun Sen a jeho vládnuca Kambodžská ľudová strana, ale podľa opozície nebol volebný proces ani slobodný, ani spravodlivý. V septembri 2017 bol zatknutý vodca opozičnej Kambodžskej strany národnej záchrany (CNRP) Kem Sokha a bývalý vodca CNRP Sam Rainsy je od roku 2015 v dobrovoľnom exile. CNRP bola v novembri 2017 rozpustená. V marci 2021 mestský súd mesta Phnom Pénh odsúdil Sama Rainsyho na 25 rokov odňatia slobody za údajný pokus o zvrhnutie vlády premiéra Hun Sena. Preto sa tiež nemohol zúčastniť volieb ako volič a kandidát. Osem ďalších politikov bývalej CNRP bolo v neprítomnosti odsúdených na dlhé tresty odňatia slobody.
Vo februári 2020 sa Komisia rozhodla zrušiť časť colných preferencií, ktoré Kambodža získala v rámci obchodného systému EBA, pre závažné a systematické porušovanie zásad ľudských práv zakotvených v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach. Príslušné právne predpisy nadobudli účinnosť v auguste 2020. Kambodžské hospodárstvo je závislé od medzinárodnej pomoci a vývozu odevov a jeho výraznou slabinou sú mzdové náklady. Zrušenie colných preferencií a ich nahradenie štandardnými colnými sadzbami EÚ sa týka najmä odevných a obuvníckych výrobkov. Tie predstavujú približne pätinu ročného vývozu Kambodže do EÚ alebo 1 miliardu EUR.
V septembri 2017 prijal Parlament uznesenie, v ktorom vyzval kambodžskú vládu na ukončenie politicky motivovaného trestného stíhania Kema Sokhu. V septembri 2018 prijal druhé uznesenie, v ktorom vyzval na zrušenie všetkých obvinení voči Kemovi Sokhovi a na jeho okamžité prepustenie.
V marci 2021 prijal Parlament uznesenie, v ktorom odsúdil eskaláciu porušovania ľudských práv v Kambodži a represívne opatrenia v rámci ochrany pred COVID-19. Vyzval bezpečnostné sily, aby sa zdržali použitia zbytočnej a neprimeranej sily voči pokojným demonštrantom a zastavili všetky formy obťažovania vrátane súdneho.
Vo februári 2022 vláda odložila nadobudnutie účinnosti kontroverznej „národnej internetovej brány“, ktorá by presmerovala všetky internetové prenosy v krajine cez firewall čínskeho typu. Vláda odôvodnila odklad oneskoreniami súvisiacimi s pandémiou a poprela, že by ju ovplyvnila ostrá kritika zástancov slobody prejavu.
Kambodžský súd odsúdil 20 opozičných politikov a aktivistov v procese, ktorý organizácia Human Rights Watch opísala ako „hon na čarodejnice“. Medzi odsúdenými v rozsudku z marca 2022 sú aj opoziční lídri v exile Sam Rainsy, Eng Chai Eang, Mu Sochua a ďalší. Európsky parlament vyzval na bezpodmienečné zrušenie obvinení. Parlament prijal v máji 2022 uznesenie o neustálych zásahoch proti politickej opozícii v Kambodži.
I. Singapur
EÚ a Singapur veľmi úzko spolupracujú v oblasti obchodu, vedy a techniky. Vo februári 2019 ratifikovala EÚ a Singapur tri dohody „novej generácie“: dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Singapurom (EUSPCA), dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom (EUSFTA) a dohodu o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom (EUSIPA). Dohoda o voľnom obchode so Singapurom nadobudla platnosť v novembri 2019. Tieto dohody sú koncipované tak, aby sa posilnili politické, hospodárske a obchodné väzby a výrazne znížili clá. Odstraňujú sa technické a necolné prekážky obchodu s tovarom v širokej škále odvetví.
V roku 2021 dosiahol obchod s tovarom medzi EÚ a Singapurom 42,9 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 4,5 % oproti roku 2020. Vývoz z EÚ do Singapuru dosiahol 27,3 miliardy EUR, zatiaľ čo dovoz zo Singapuru predstavoval spolu 15,6 miliardy EUR. Singapur sa v roku 2021 zaradil na celosvetovo 20. miesto medzi obchodnými partnermi EÚ. Obchod so službami medzi EÚ a Singapurom dosiahol v roku 2020 hodnotu 50,3 miliardy EUR, čím sa Singapur zaradil na piate miesto medzi najväčšími partnermi EÚ v oblasti obchodu so službami. Celkový obchod medzi EÚ a Singapurom vrátane tovaru a služieb dosiahol v roku 2020 hodnotu 91 miliárd EUR, čím sa Singapur stal najväčším obchodným partnerom EÚ v ASEAN-e a 11. najväčším obchodným partnerom na svete.
Singapur zostáva dôležitou destináciou pre priame zahraničné investície z EÚ. Na konci roka 2020 dosiahol stav PZI EÚ v Singapure 255,6 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 15,4 % oproti roku 2019. Singapur je celosvetovo siedmou najväčšou destináciou pre PZI EÚ a najväčšou destináciou investícií v ASEAN-e. Naopak, stav PZI Singapuru v EÚ dosiahol v roku 2020 výšku 150 miliárd EUR, čo predstavuje výrazný nárast o 26,6 % v porovnaní s rokom 2019. Začiatkom decembra 2021 EÚ a Singapur rokovali o posilnení dvojstranného digitálneho obchodu vrátane pokroku v komplexnom digitálnom partnerstve medzi EÚ a Singapurom a posilnenia spolupráce v oblasti umelej inteligencie a správy údajov.
V júli 2020 sa v Singapure konali všeobecné voľby. Lee Hsien Loong a jeho Ľudová akčná strana (PAP) získali v parlamente 83 z 93 kresiel, zatiaľ čo najväčšia opozičná Strana pracujúcich dosiahla doteraz najlepší výsledok a získala 10 kresiel. PAP ešte nikdy neprehrala voľby a na čele tohto mestského štátu je od roku 1959. Predseda Lee Hsien Loong už dávno povedal, že odovzdá moc predtým, ako v roku 2022 dosiahne vek 70 rokov. Podpredseda vlády Heng Swee Keat označovaný za jeho nástupcu v apríli 2021 oznámil, že o tento post sa nebude uchádzať. Novým predsedom vládnucej strany PAP a následne aj podpredsedom vlády sa stal Lawrence Wong a v nasledujúcich parlamentných voľbách naplánovaných na rok 2025 by mal nahradiť premiéra Leea Hsiena Loonga.
Prioritou predsedu vlády Leea Hsiena Loonga bolo riešenie pandémie COVID-19, súvisiacich hospodárskych výziev a obnovy krajiny. V októbri 2021 vláda oznámila, že Singapur bude od uvedeného mesiaca otvorený bez karantény pre plne zaočkovaných z ôsmich krajín vrátane niektorých krajín EÚ.
V októbri 2021 tiež singapurský parlament schválil zákon o cudzom zasahovaní (protiopatreniach) ako prostriedku boja proti zasahovaniu iných krajín do domácej politiky. Európsky parlament podporuje činnosť občianskej spoločnosti a vyzval na zrušenie trestu smrti.
V júni 2022 minister financií a podpredseda vlády Lawrence Wong oznámil balík podpory vo výške 1,1 miliardy USD na zmiernenie tlakov na životné náklady. Wong uviedol, že tento krok bol navrhnutý najmä na pomoc nízkopríjmovým skupinám, keďže Singapur trpí vysokou infláciou. Medzi hlavné faktory prudkého nárastu cien patrí narušenie globálnych dodávateľských reťazcov, vysoké ceny komodít a invázia Ruska na Ukrajinu. Singapur od októbra 2021 trikrát sprísnil svoju menovú politiku.
J. Brunej
Na čele krajiny stojí sultán Hassanal Bolkiah, pričom právomoci postupne preberá princ Billah Bolkiah. K liberalizácii politiky nedochádza. V roku 2014 bol reformovaný trestný zákonník, ktorého základom je teraz šaría. V apríli 2019 bol prijatý trestný zákonník, ktorým sa zavádzajú nové formy trestu, ako je smrť ukameňovaním za homosexualitu a cudzoložstvo, ako aj amputácia končatín za krádež. V dôsledku medzinárodných protestov predĺžil Brunej moratórium na trest smrti.
EÚ aktívne prehlbuje svoje vzťahy s Brunejom, neexistuje však žiadna rámcová dohoda. O dohode o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi EÚ a Brunejom sa rokuje a bude sa vzťahovať na celý rad politických a hospodárskych oblastí. V roku 2020 dosiahol celkový obchod s tovarom medzi Brunejom a EÚ hodnotu 153 mil. EUR s prebytkom 142 mil. EUR v prospech EÚ. Obchod medzi EÚ a Brunejom sa týka najmä strojov, motorových vozidiel a chemických látok.
Vzťahy medzi EÚ a Brunejom sa riešia najmä na pôde združenia ASEAN, v ktorom Brunej v roku 2021 prevzal predsednícku úlohu s leitmotívom We Care, We Prepare, We Prosper. V auguste 2021 bol štátny tajomník ministra zahraničných vecí Bruneja Erywan Yusof vymenovaný za osobitného vyslanca ASEAN-u pre Mjanmarsko, aby pôsobil ako sprostredkovateľ s mjanmarskou juntou.
Parlament prijal v apríli 2019 uznesenie, v ktorom dôrazne odsúdil nadobudnutie účinnosti trestného zákonníka na základe práva šaría. Zopakoval, že odsudzuje trest smrti, a zdôraznil, že ustanovenia trestného zákonníka na základe šaríe sú porušením povinností Bruneja vyplývajúcich z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.
Napätie medzi Čínou a štátmi juhovýchodnej Ázie, ktoré si uplatňujú nároky v rámci územných sporov v Juhočínskom mori, sa v roku 2022 zvýšilo. Hoci Brunej doteraz mlčal, v júli 2022 vydal svoje vôbec prvé jednostranné vyhlásenie o Juhočínskom mori ako krajina s konkurenčnými nárokmi. Brunej sa však vyhýba konfrontačnému prístupu k Číne v súvislosti so sporom o Juhočínske more, pretože sa obáva poškodenia dvojstranných hospodárskych vzťahov.
Brunejský sultán oznámil skorú výmenu ministrov v júni 2022. Sultán si ponecháva post predsedu vlády, ako aj rezorty obrany, zahraničných vecí, financií a hospodárstva. Za ministerku (školstva) bola po prvý raz vymenovaná žena.
K. Laos
Vzťahy medzi EÚ a Laosom sú založené na dohode o spolupráci z roku 1997. Na obdobie 2016 – 2020 vyčlenila EÚ viac než 500 mil. EUR na podporu ôsmeho plánu spoločenského a hospodárskeho rozvoja Laosu, ktorý bol zameraný na vysoký hospodársky rast s celkovým cieľom zbaviť sa do roku 2020 postavenia najmenej rozvinutej krajiny. V marci 2021 EÚ v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou poskytla Laosu 2,8 mil. EUR pre jeho systém zdravotnej starostlivosti s cieľom posilniť jeho pripravenosť a reakciu na COVID-19 a iné pandémie.
V októbri 2021 spustila krajina svoju prvú vnútroštátnu platformu digitálneho vyučovania a učenia sa vďaka podpore EÚ, UNICEF-u a Globálneho partnerstva pre vzdelávanie s cieľom umožniť študentom a učiteľom počas pandémie COVID-19 vzdelávanie na diaľku. Vo viacročnom orientačnom programe EÚ pre Laos na roky 2021 – 2027 sa stanovujú celkové orientačne pridelené prostriedky na prvú fázu na roky 2021 – 2024 vo výške 83 miliónov EUR.
Po Thajsku, Číne a Vietname je EÚ štvrtým najväčším obchodným partnerom Laosu s 3,6 % podielom na celkovom obchode krajiny. Vývoz EÚ do Laosu v roku 2020 predstavoval 436 mil. EUR. Napriek hospodárskym reformám ostáva Laos chudobnou krajinou závislou od medzinárodnej pomoci. Laos ako najmenej rozvinutá krajina požíva výhody režimu obchodovania EÚ Všetko okrem zbraní (EBA).
Laos je štátom s vládou jednej strany. Laoská ľudová revolučná strana (LPRP), ktorá je pri moci od konca občianskej vojny v roku 1975, vládne krajine železnou rukou a neumožňuje žiadnu opozíciu. Vo februári 2021 sa v Laose konali parlamentné voľby do deviateho Národného zhromaždenia, ktoré sa skladá 164 kresiel. Z nich 158 získala vládnuca LPRP a šesť nezávislí kandidáti. V marci 2021 si Laos na úvodnom zasadnutí Národného zhromaždenia za svojho prezidenta zvolil Thonglouna Sisoulitha, generálneho tajomníka vládnucej LPRP, ktorý od apríla 2016 zastával funkciu predsedu vlády.
V snahe prilákať viac investícií prehlbuje Laos svoje vzťahy s Čínou a ASEAN-om. Výsledkom hospodárskych reforiem je udržateľný hospodársky rast viac ako 7 % od roku 2014. Pandémia COVID-19 znamená pre tento program nové výzvy a má závažný vplyv na hospodársky rast, ktorý sa roku 2020 podľa predpokladov má znížiť na –0,6 % až –2,4 %.
EÚ venuje osobitnú pozornosť situácii v oblasti ľudských práv vrátane ťažkej situácie osôb vysídlených v dôsledku výstavby obrovských priehrad na rieke Mekong. Nová 414-kilometrová železnica spájajúca Čínu s hlavným mestom Vientiane, ktorá stála takmer tretinu ročného HDP Laosu, bola otvorená začiatkom decembra 2021 ako súčasť pekinskej iniciatívy Pásmo a cesta.
EÚ na konferenciách Svetovej organizácie práce v Ženeve vyzvala Laos, aby sa venoval pozornosť problematike sexuálneho vykorisťovania detí. V júli 2022 EÚ vyjadrila znepokojenie nad nedostatočným pokrokom pri riešení dlhodobého porušovania ľudských práv v Laose a vyzvala orgány, aby dodržiavali záväzky krajiny v oblasti ľudských práv v rámci Medzinárodnej federácie pre ľudské práva (FIDH) a jej členskej organizácie Laoské hnutie. Obidve organizácie vydali informačný dokument, ktorý obsahuje zhrnutie vývoja v oblasti ľudských práv v Laose. Posledný dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Laosom sa uskutočnil v júli 2022.
L. Malajzia
EÚ a Malajzia ukončili rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci (DPS) v decembri 2015. Rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Malajziou boli v apríli 2012 po siedmich kolách na žiadosť Malajzie pozastavené. V marci 2017 Rada požiadala Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby revidovali navrhovanú dohodu a zmenili ju na tzv. zmiešanú dohodu. EÚ a Malajzia rokovali o vložení nových ustanovení a v zásade sa na nich dohodli, takže podpis dohody sa očakáva čoskoro. V súčasnosti sa rokuje o dvoch dohodách, a to o dohode o voľnom obchode a dohode o dobrovoľnom partnerstve v oblasti vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve. V máji 2022 Komisia zverejnila záverečnú správu o posúdení vplyvu na udržateľnosť, ktorá podporuje rokovania o dohode o voľnom obchode.
EÚ je dôležitým obchodným partnerom a veľkým investorom v Malajzii, ktorej rozvíjajúce sa hospodárstvo ponúka EÚ príťažlivé obchodné príležitosti. Obchod medzi EÚ a Malajziou sa rozširuje a od roku 2010 vzrástol o viac ako 50 %. V roku 2020 bola Malajzia 20. najväčším obchodným partnerom EÚ, zatiaľ čo EÚ bola piatym najväčším obchodným partnerom Malajzie. Malajzia je po Singapure a Vietname tretím najväčším trhom EÚ v rámci ASEAN-u.
EÚ v roku 2021 predstavovala 8,1 % celkového obchodu Malajzie. Dovoz EÚ z Malajzie sa postupne zvyšoval a v roku 2021 dosiahol 29,2 miliardy EUR, zatiaľ čo vývoz EÚ do Malajzie predstavoval 11,8 miliardy EUR. Celkový obchodný prebytok Malajzie s EÚ v priebehu rokov neustále rastie a v roku 2021 dosiahol 17,4 miliardy EUR. V dôsledku politík Malajzie v oblasti liberalizácie a vyhliadok na dohodu o voľnom obchode sa PZI EÚ v Malajzii v roku 2020 zvýšili na 27,8 miliardy EUR. V dvojstrannom obchode medzi EÚ a Malajziou prevládajú priemyselné výrobky, ktoré tvoria viac ako 90 % obchodu. V marci 2019 Komisia oznámila, že by sa malo postupne ukončiť používanie palmového oleja v palivách pre dopravu na základe smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, v ktorej sa stanovuje cieľ v oblasti udržateľnej bioenergie na úrovni 32 %. Indonézia aj Malajzia protestovali a podali sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii (WTO). V januári 2021 Malajzia ako druhý najväčší výrobca palmového oleja na svete nasledovala príklad Indonézie a podala WTO sťažnosť na pravidlá EÚ pre biopalivá. V januári 2021 malajzijská vláda oznámila, že podniká právne kroky proti členským štátom EÚ Francúzsku a Litve pre obmedzovanie biopalív na báze palmového oleja. Napriek tomu, že EÚ v apríli 2021 zamietla žiadosť Malajzie vytvoriť porotu v spore o biopalivá, WTO napokon v máji 2021 schválila žiadosť Malajzie o vytvorenie poroty na preskúmanie práva EÚ. V októbri 2021 Rada prijala závery o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Po prvý raz sa Malajzia ocitla na zozname v prílohe II. Hoci sa palmový olej považuje za hlavnú otázku v rokovaniach o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Malajziou, palmový olej v skutočnosti predstavuje menej ako 5 % dovozu z Malajzie do EÚ a štatistiky Malajzijskej rady pre palmový olej z roku 2019 tiež naznačujú, že obmedzenie, ktoré EÚ uložila na palmový olej, bude mať vplyv len na 0,04 % ročnej produkcie Malajzie. Ruská invázia na Ukrajinu však spôsobila celosvetový nedostatok jedlého oleja, čo by mohlo pomôcť Malajzii získať späť podiel na trhu EÚ s palmovým olejom. Ako v máji 2022 upozornil malajzijský minister pre plantážny priemysel a komodity, v blízkej budúcnosti sa očakáva zvýšenie dopytu EÚ po jedlom oleji z celého sveta v dôsledku obmedzených dodávok slnečnicového a sójového oleja.
Malajzijská národná koalícia Barisan Nasional (BN), do ktorej patrí Národná organizácia zjednotených Malajzijčanov (UMNO), bola prvýkrát v histórii krajiny porazená vo všeobecných voľbách v máji 2018. Premiér a predseda Aliancie nádeje Mahathir Mohamad nahradil Najiba Razaka, ktorému hrozilo 12 rokov odňatia slobody, ak by sa neodvolal. V doplňujúcich voľbách v novembri 2019 zvíťazila opozičná koalícia BN a vláda premiéra Mahathira Mohamada padla. S podporou UMNO kráľ Abdullah v marci 2020 vymenoval za predsedu vlády Muhyiddina Yassina, predsedu Zjednotenej strany pôvodného obyvateľstva (PPBM), ktorý vedie novú koalíciu Perikatan Nasional (PN). V októbri 2020 sa však vodca opozície Anwar Ibrahim stretol s kráľom a snažil sa dokázať, že má presvedčivú parlamentnú väčšinu. Premiéra Muhyiddina Yassina vyzval na odstúpenie.
Kráľ návrh Anwara Ibrahima zamietol, ale v čase hlbokej politickej krízy sa predseda vlády Muhyiddin Yassin po strate väčšinovej podpory v parlamente v auguste 2021 rozhodol odstúpiť z funkcie. Kráľ znova uplatnil svoju ústavnú právomoc a zasiahol, aby tak zabezpečil nástupcu na funkciu predsedu vlády. V auguste 2021 za deviateho predsedu vlády vymenoval Ismaila Sabrijzijča, ktorý je tretím predsedom vlády v tomto päťročnom volebnom období. Nasledujúce parlamentné voľby sa v Malajzii uskutočnia v roku 2023.
Parlament vo svojich uzneseniach odsúdil trest smrti, nedodržiavanie práv LGBTI osôb a umlčovanie nesúhlasných prejavov verejnosti, ako aj nesúhlasných prejavov verejnosti vrátane verejnej diskusie.
V júni 2022 malajzijská vláda oznámila, že zruší povinný trest smrti. Je to krok vpred a príkladné rozhodnutie v regióne. EÚ vyzvala orgány krajiny, aby prijali konkrétne kroky na urýchlené prijatie dohody do právneho poriadku.
Jorge Soutullo / Samuel Cantell / Cristina Stanculescu / Airis Meier