Indicko-tichomorský región sa rýchlo vyvíja a stáva sa ťažiskom obchodu a hospodárskej interakcie a centrom demografických i bezpečnostných výziev. Pre EÚ, ktorá upravuje svoje súčasné nástroje v rámci stratégie EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne, strategickej autonómie EÚ pre indicko-tichomorský región a strategického kompasu EÚ, má obrovský politický, hospodársky a geostrategický význam. EÚ nadväzuje užšie vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie a podporuje regionálnu integráciu so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN). EÚ má v tomto regióne geostrategické záujmy, napríklad v súvislosti so sporom o Juhočínske more a taiwanskou otázkou najmä v subregióne Mekong. V juhovýchodnej Ázii je EÚ silným hospodárskym aktérom a poskytuje nezanedbateľnú rozvojovú pomoc na podporu budovania inštitúcií, demokracie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv. Na riešenie pandémie COVID-19 v regióne a na zmiernenie jej sociálno-ekonomického vplyvu zmobilizovala EÚ balík vo výške viac ako 800 miliónov EUR.

Tento informačný list poskytuje opis juhovýchodnej Ázie ako regiónu. Pozri tiež informačný list o južnej Ázii (5.6.7) a východnej Ázii (5.6.8).

Právny základ

  • Hlava V (vonkajšia činnosť EÚ) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),
  • Články 206 a 207 (obchod) a 216 až 219 (medzinárodné dohody) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
  • Dohody o partnerstve a spolupráci (dvojstranné vzťahy).

A. Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN)

Na prvom samite združenia ASEAN, ktoré sa konalo vo februári 1976 na Bali, sa zišli zástupcovia Indonézie, Malajzie, Filipín, Singapuru a Thajska, ako aj Bruneja, Vietnamu, Laosu, Kambodže a Mjanmarska. ASEAN sa riadi prísnou politikou nezasahovania do vnútroštátnych záležitostí svojich členov.

EÚ a ASEAN sú partnermi podobného zmýšľania v náročnom geopolitickom kontexte, ktorí veria v multilateralizmus založený na pravidlách. Počas štyroch desaťročí si ASEAN a EÚ vytvorili silné vzťahy, najmä obchodné a hospodárske. EÚ je druhým najväčším partnerom združenia ASEAN s 13 %-ným podielom na jeho celkovom zahraničnom obchode. ASEAN je po USA a Číne tretím najväčším mimoeurópskym partnerom. Ich konečným cieľom je uzavretie medziregionálnej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN-om (FTA).

Na 23. zasadnutí ministrov EÚ a ASEAN-u v decembri 2020 sa dospelo k dohode o vyššej úrovni vzájomného vzťahu na úroveň strategického partnerstva. Obe strany sa zaviazali k pravidelným samitom na úrovni vedúcich predstaviteľov s cieľom posilňovať svoju hospodársku a bezpečnostnú spoluprácu a zlepšovať vzťahy v oblastiach, ako je prepojenosť a rozvoj. EÚ a ASEAN sa zaviazali, že zintenzívnia úsilie o vytvorenie praktického rámca pre medziregionálnu dohodu o voľnom obchode. Obe strany rokujú o potenciálnom partnerstve v oblasti prepojenosti s náležitým zreteľom na stratégiu EÚ na prepájanie Európy a Ázie, ako aj na hlavný plán pre prepojenosť ASEAN-u (MPAC) do roku 2025. Okrem toho sa dohodli na vytvorení spoločnej pracovnej skupiny, ktorá sa bude venovať výzvam súvisiacim s dosahovaním cieľov udržateľného rozvoja v sektore rastlinných olejov.

V novembri 2020 sa v Hanoji konal v poradí 37. samit ASEAN-u zameraný na reakciu na COVID-19, obnovu po pandémii a ďalšiu spoluprácu. Lídri schválili komplexný rámec obnovy ASEAN-u a jeho plán vykonávania, ktoré budú slúžiť ako stratégia komunity ako celku pre obnovu a rozvoj po odznení pandémie COVID-19. V júli 2020 zmobilizovala EÚ balík Team Europe v hodnote viac ako 800 mil. EUR na podporu opatrení na úrovni krajín a regiónov na riešenie aktuálnej zdravotnej krízy COVID-19. 26. – 28. októbra 2021 na samite vedúcich predstaviteľov ASEAN-u, ktorý sa konal za neprítomnosti vedenia Mjanmarska, sa zdôraznil nedostatočný pokrok v Mjanmarsku v plnení plánu päťbodového konsenzu, na ktorom sa mjanmarská vojenská junta dohodla so združením ASEAN s cieľom vrátiť krajinu späť na cestu demokracie.

26. marca 2021 sa konalo zasadnutie spoločného výboru pre spoluprácu ASEAN – EÚ. Obe strany revidovali akčný plán ASEAN – EÚ na obdobie 2018 – 2022. Na svojom zasadnutí 6. augusta 2021 ministri ASEAN – EÚ zdôraznili potrebu posilnenia spolupráce v oblasti verejného zdravia a spoločných opatrení v boji proti COVID-19 a vyjadrili potešenie z konania pamätného samitu v roku 2022 v Bruseli pri príležitosti 45. výročia vzťahov ASEAN – EÚ.

14. septembra 2021 na 17. zasadnutí ministrov hospodárstva ASEAN-u sa uskutočnili konzultácie s komisárom EÚ pre obchod. Obe strany schválili pracovný program pre obchod a investície medzi ASEAN a EÚ na roky 2021 – 2022, opätovne potvrdili svoj záväzok posilňovať hospodársku spoluprácu a sformulovali parametre budúcej dohody o voľnom obchode medzi ASEAN-om a EÚ.

V rámci nového strategického partnerstva EÚ – ASEAN by EÚ mala aj naďalej presadzovať parlamentný rozmer vzťahov, a to aj podporou štruktúrovanejších výmen a podporou spoločného parlamentného zhromaždenia EP – AIPA[1] na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti, a vytvoriť fórum pre viacstranné výmeny pri riešení globálnych otázok. 14. júna 2021 delegácia ASEAN (DASE) usporiadala stretnutie s cieľom výmeny názorov medzi krajinami ASEAN-u a ESVČ o strategickom partnerstve medzi EÚ a ASEAN-om a o stratégii EÚ pre Tichomorie. 22. júna 2021 sa uskutočnil inauguračný medziregionálny parlamentný dialóg EP – AIPA, počas ktorého strany rokovali o budúcnosti obchodných vzťahov medzi EÚ a ASEAN-om a účinkoch pandémie COVID-19.

B. Zasadnutie Ázia – Európa (ASEM) a zasadnutie ázijsko-európskeho parlamentného partnerstva (ASEP)

V decembri 2019 sa v Madride konalo v poradí 14. stretnutie Ázia – Európa (ASEM) s cieľom posilniť hospodársku spoluprácu, politický dialóg a podporiť medziľudské kontakty medzi EÚ a Áziou. V septembri 2018 sa v Bruseli uskutočnilo 10. stretnutie ázijsko-európskeho parlamentného partnerstva (ASEP-10), na ktorom partneri zdôraznili potrebu účinných a rýchlych opatrení v oblasti zmeny klímy, bezpečnostnej spolupráce, obchodných vzťahov a ľudských práv.

V novembri 2021 usporiada Kambodža 13. samit ASEM (ASEM13) a 11. stretnutie ázijsko-európskeho parlamentného partnerstva (ASEP-11). Cieľom ASEM13 je posilniť multilateralizmus s cieľom spoločného rastu a s dôrazom na riešenie globálnych výziev, ako je zmena klímy, udržateľný rozvoj a terorizmus, ako aj zlepšenie systému viacstranného obchodu. V súlade s touto celkovou témou sa ASEP-11 koná ako jedno zo sprievodných podujatí ASEM13 v rámci témy posilňovania parlamentného partnerstva pre mier a udržateľný rozvoj v období po COVID-19.

C. Indonézia

Indonézia je členom G20, treťou najväčšou demokraciou na svete a najväčšou krajinou s moslimskou väčšinou. Táto krajina usporiada v roku 2022 stretnutie skupiny G20 na tému Spoločná obnova, silnejšia obnova. V apríli 2020 sa v Indonézii súbežne konali prezidentské, parlamentné aj regionálne voľby. Prezident Joko Widodo (Indonézska demokratická strana) bol zvolený aj na druhé funkčné obdobie, jeho vedenie a širokú popularitu však spochybnila kríza COVID-19. Prioritou vlády je rozvoj infraštruktúry s pomocou zahraničných a súkromných investícií. Tvorba politiky sa však z krátkodobého hľadiska zameriava na obmedzenie pandémie COVID-19. Hospodárstvo Indonézie sa opiera o silný súkromný sektor. V rokoch 2018 – 2022 sa v Indonézii predpokladá približne 5 % ročný rast HDP. V dôsledku pandémie COVID-19 však vláda svoju prognózu zrevidovala smerom nadol na rast v rozmedzí 1,1 % až 0,2 %.

Indonézia je čoraz významnejším partnerom EÚ. Spolupráca vychádza z DPS z roku 2014. Napriek pandémii COVID-19 sa v rokoch 2020 a 2021 uskutočnilo niekoľko kľúčových stretnutí EÚ a Indonézie. Zasadnutie spoločného výboru EÚ – Indonézia v novembri 2020 sa zaoberalo bilaterálnymi a medzinárodnými otázkami, spoluprácou pri riešení dosahu pandémie COVID-19 a vývojom globálnej zahraničnej politiky. Lídri zdôraznili význam multilateralizmu a zaviazali sa posilňovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Zasadnutie spoločného výboru EÚ – Indonézia 22. júna 2021 bolo krokom vpred v prebiehajúcej dvojstrannej spolupráci v rámci DPS. Vedúci predstavitelia zdôraznili význam posilňovania a vykonávania globálnych programov medzinárodného spoločenstva v rámci spolupráce tichomorských krajín, pričom zdôraznili svoj záväzok bojovať proti zmene klímy a pracovať na spoločnom ekologickom programe.

27. mája 2021 usporiadala Indonézia 9. stretnutie v rámci dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Indonéziou. Indonézia zaviedla verejnú politiku na zabezpečenie občianskych, politických a hospodárskych práv, EÚ však vyjadrila znepokojenie v súvislosti so slobodou prejavu, obhajcami ľudských práv, rodovou nerovnosťou a právami lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, ako aj s trestom smrti. V októbri 2020 sa uskutočnil 5. dialóg o bezpečnostnej politike medzi EÚ a Indonéziou, ktorého témou bol boj proti terorizmu a násilnému extrémizmu, boj proti narkotikám, udržiavanie mieru, námorná bezpečnosť, kybernetická bezpečnosť, nešírenie zbraní a zvládanie katastrof.

V marci 2021 sa konalo desiate kolo rokovaní o komplexnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indonéziou. Hoci vo viacerých kapitolách nastal pokrok, v zložitejších nedoriešených otázkach, ktoré by si vyžadovali zmenu politiky alebo právnych predpisov, k zásadným zmenám nedošlo. 10. júna 2021 Svetová obchodná organizácia (WTO) vydala dokument týkajúci sa sporu o biopalivá medzi EÚ a Indonéziou, v ktorom uviedla, že príslušná porota predloží záverečnú správu najskôr v druhom štvrťroku 2022.

EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom Indonézie s celkovým objemom obchodu s tovarom v hodnote 20,6 mld. EUR v roku 2020 a prebytkom vo výške 6,2 mld. EUR v prospech Indonézie. Objem priamych zahraničných investícií (PZI) EÚ v Indonézii dosiahol v roku 2019 výšku 25,8 mld. EUR.

Parlament prijal 24. októbra 2019 uznesenie o navrhovanom trestnom zákonníku v Indonézii, ktorý umožňuje diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva a sexuálnej orientácie, ako aj diskrimináciu menšín. Uvítal rozhodnutie prezidenta Widoda odložiť jeho prijatie po rozsiahlych protestoch, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí v celej krajine.

D. Mjanmarsko

EÚ je aktívnym partnerom Mjanmarska pri jeho prechode na demokraciu a stojí na čele obnoveného úsilia medzinárodného spoločenstva na podporu krajiny, ktorá sa vracia k demokracii a znovu sa otvára svetu. Desaťročia trvajúca medzinárodná izolácia a sankcie spôsobili, že žiadna formálna rámcová dohoda neexistuje.

Mjanmarská ústava, ktorú vypracovala vojenská vláda a ktorá bola prijatá v referende v roku 2008, obmedzuje činnosť civilnej vlády a armáde udeľuje výnimočné právomoci vrátane 25 % kresiel v parlamente a na príslušných ministerstvách súvisiacich s bezpečnosťou a územnou správou. V Mjanmarsku stále prebieha občianska vojna, ktorá sa začala ešte v roku 1948. V októbri 2015 bolo dohodnuté prímerie, viaceré etnické povstalecké skupiny ho však zatiaľ nepodpísali. Demokratické reformy napredujú od volieb v roku 2015, keď Aun Schan Su Ťij prevzala funkcie štátnej radkyne, ministerky zahraničných vecí a ministerky pre úrad predsedníctva. Ostatné parlamentné voľby sa uskutočnili 8. novembra 2020. Vládnuca Národná liga za demokraciu (NLD) pod vedením Aun Schan Su Ťijovej získala dostatok kresiel v parlamente na vytvorenie vlády.

1. februára 2021 v reakcii na údajný volebný podvod uskutočnila armáda štátny prevrat, prevzala moc a zadržala Aun Schan Su Ťijovú, prezidenta U Wina Myinta a ďalších vysokých predstaviteľov NLD. Za vodcu bol ako líder vojenskej junty vymenovaný hlavný veliteľ armády generál Min Aung Hlaing. Voči Su Ťijovej a ďalším vedúcim predstaviteľom NLD boli vznesené obvinenia. Tieto udalosti vyvolali protesty za demokraciu, pričom strety s armádou mali za následok vážne zranenia a úmrtia.

EÚ spolu s ďalšími medzinárodnými aktérmi vydala množstvo vyhlásení o Mjanmarsku a na juntu, ako aj subjekty vo vlastníctve armády uvalila sankcie. 22. februára 2021 prijala Rada závery, v ktorých odsúdila vojenský prevrat a vyzvala na zmiernenie krízy, ukončenie výnimočného stavu, obnovu legitímnej vlády a okamžité prepustenie zadržiavaných alebo zatknutých v súvislosti s prevratom. 22. marca, 19. apríla a 21. júna 2021 uložila Rada sankcie jednotlivcom zodpovedným za vojenský prevrat a sankcie rozšírila na podniky a subjekty pod kontrolou armády.

30. apríla 2021 podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) vydal vyhláseniepäťbodovom konsenze dosiahnutom na stretnutí vedúcich predstaviteľov ASEAN-u, ktoré sa konalo 24. apríla 2021 v Indonézii, v ktorom podporil osobitného vyslanca ASEAN-u. 13. októbra 2021 VP/PK vyzval Mjanmarsko na konštruktívnu spoluprácu so združením ASEAN. Mjanmarsko však 14. októbra 2021 vydalo tlačovú správu, v ktorej žiadosť osobitného vyslanca ASEAN-u o stretnutie s Aun Schan Su Ťijovou zamietlo.

Na roky 2014 – 2020 vyčlenila EÚ pre Mjanmarsko prostriedky vo výške 688 mil. EUR. V roku 2020 predstavoval celkový vzájomný obchod týchto dvoch partnerov 3,1 mld. EUR. Mjanmarsko ako najmenej rozvinutá krajina požíva výhody obchodnej iniciatívy Všetko okrem zbraní (EBA) v rámci všeobecného systému preferencií EÚ (VSP). V súčasnosti sa naň vzťahuje postup s názvom Posilnená angažovanosť, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie základných požiadaviek nariadenia o VSP. Napriek nedávnemu prevratu Komisia zatiaľ váha so zavedením obchodných obmedzení pre ich dôsledky pre mjanmarské obyvateľstvo a obmedzený vplyv na armádu.

Napätie medzi komunitami v Mjanmarsku narastá. 21. augusta 2020 sa obnovilo štvrté zasadnutie mierovej konferencie Únie alebo tzv. Panglong 21. storočia. Cieľom konferencie riešenie konfliktov medzi armádou a skupinami etnických povstalcov premenou celonárodnej dohody o prímerí na trvalé riešenie.

Jednou z problematických oblastí sú aj ľudské práva, predovšetkým prenasledovanie Rohingov v Jakchainskom štáte. Od augusta 2017 utieklo do Bangladéša pred prenasledovaním v Mjanmarsku viac ako 800 000 rohinských utečencov. V auguste 2019 odmietli tisícky utečencov pokusy Bangladéša, Mjanmarska a OSN o ich repatriáciu z obáv o bezpečnosť. Parlament odsúdil porušovanie ľudských práv Rohingov vo svojom uznesení z 19. septembra 2019.

9. februára 2021 prijal Parlament uznesenie, v ktorom dôrazne odsúdil vojenský prevrat a porušovanie ľudských práv, a vyzval juntu, aby obnovila civilnú vládu a okamžite prepustila všetky osoby zadržiavané pod falošnými zámienkami.

7. októbra 2021 prijal Parlament uznesenie, v ktorom odsúdil porušovanie ľudských práv, pokračujúcu diskrimináciu etnických menšín a používanie násilia juntou voči občanom, ako aj vojenský útok na zdravotnícky personál a zdravotnícke zariadenia. Parlament tiež vyzval Mjanmarsko, aby spolupracovalo s osobitným vyslancom ASEAN-u, a vyzval Radu, aby pokračovala v cielených sankciách voči osobám zodpovedným za vojenský prevrat z februára 2021.

E. Filipíny

V máji 2016 vyhral prezidentské voľby Rodrigo Duterte, ktorý získal 39 % hlasov. Prijal sporné opatrenia proti obchodu s drogami a rozkaz strieľať a zabiť, ktoré viedli k flagrantnému porušovaniu ľudských práv. Duterte zmenil zahraničnú politiku Filipín a nadviazal nové spojenectvo s Ruskom a Čínou i napriek sporom v súvislosti s Juhočínskym morom a tomu, že Filipíny sú v tomto spore jedným z navrhovateľov. Duterte oznámil, že v ďalších všeobecných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2022, nebude kandidovať.

V roku 2011 EÚ a Filipíny podpísali DPS, ktorá nadobudla účinnosť v marci 2018. 28. januára 2020 sa v Bruseli zišiel prvý spoločný výbor a ustanovil osobitné výbory, čím Filipínam a EÚ umožnil naplno rozvinúť potenciál spolupráce s cieľom zvýšiť úroveň dvojstranného vzťahu a posilniť vzájomné väzby. V auguste 2021 Filipíny okrem toho prevzali úlohu koordinátora ASEAN-u pre vzťahy v rámci dialógu s EÚ do roku 2024.

EÚ poskytuje Filipínam významnú pomoc: v období 2014 – 2020 to bolo 325 mil. EUR. Kľúčovými oblasťami záujmu sú právny štát a inkluzívny rast. Dvojstranný obchod s tovarom medzi EÚ a Filipínami dosiahol v roku 2020 hodnotu 12,3 mld. EUR a EÚ je celkovo štvrtým najväčším obchodným partnerom Filipín, pričom jej podiel na celkovom objeme obchodu krajiny v roku 2020 predstavoval 8,4 %. Rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Filipínami sa začali v decembri 2015 a ich prvé kolo sa konalo v máji 2016. Rokovania sa venujú sa širokej škále otázok vrátane ciel, necolných prekážok obchodu, obchodu so službami a investíciami, ako aj obchodným aspektom verejného obstarávania, duševného vlastníctva, hospodárskej súťaže a udržateľného rozvoja.

EÚ podporuje mierový proces v Mindanau a uvítala pokojný priebeh referenda začiatkom roka 2019. EÚ je čoraz viac znepokojená porušovaním ľudských práv, najmä popravami bez riadneho konania v súvislosti s tzv. vojnou proti drogám a na základe zákona o boji proti terorizmu, ktorý bol prijatý v júli 2020. Keďže od decembra 2014 Filipíny využívajú systém obchodných preferencií EÚ VSP+, na 108. zasadnutí konferencie MOP v Ženeve v júni 2019 pripomenula EÚ Filipínam ich záväzok ratifikovať a vykonávať medzinárodné dohovory o ľudských a pracovných právach, ako sa uvádza v dohode o VSP+.

Parlament vo svojom uznesení zo 17. septembra 2020 naliehavo vyzval EÚ a členské štáty, aby bezodkladne začali procesné kroky, ktoré by mohli viesť k dočasnému odňatiu preferencií GSP+. V súvislosti s touto žiadosťou zatiaľ neboli prijaté žiadne ďalšie opatrenia.

F. Vietnam

Vzťahy medzi EÚ a Vietnamom sú založené na dohode o partnerstve a spolupráci prijatej v roku 2016. Na obdobie 2014 – 2020 bolo vyčlenených celkovo 400 mil. EUR so zameraním na dobrú správu, energetiku a zmenu klímy, najmä v delte Mekongu.

Vietnam je naďalej komunistickým štátom jednej strany bez politickej slobody. V reakcii na pandémiu COVID-19 sa 23. mája 2021 v krajine konali parlamentné voľby do 15. národného zhromaždenia a miestnych ľudových rád. Voľby vyhrala Komunistická strana Vietnamu (VCP), ktorá si zachovala plnú kontrolu nad médiami a volebným procesom bez toho, aby na voľby dohliadala nezávislá agentúra. Z volebného procesu pod plnou kontrolou štátu bolo vylúčených 64 zo 75 kandidátov, ktorí sa nominovali sami, a dvaja nezávislí kandidáti boli zatknutí.

Vietnam je jedným z najúspešnejších príkladov krajiny, ktorá od neúspešného komunizmu prešla na otvorené trhové hospodárstvo. Je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich regiónov ASEAN-u, pričom v rokoch 2010 až 2020 zaznamenal priemerný rast HDP na úrovni takmer 7 %.

Obchod s tovarom medzi EÚ a Vietnamom dosiahol v roku 2020 hodnotu 43,2 mld. EUR a objem priamych zahraničných investícií EÚ vo Vietname v roku 2019 predstavoval 6,1 mld. EUR. 12. februára 2020 udelil Parlament súhlas s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom a s dohodou o ochrane investícií (IPA), ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2020. Súčasťou dohody o voľnom obchode je okamžité odstránenie 65 % ciel na dovoz z EÚ do Vietnamu a 71 % takýchto ciel na dovoz z Vietnamu. Vykonávanie dohody o voľnom obchode sleduje Výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod (INTA) .

4. marca 2019 sa v Bruseli uskutočnil 8. dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom. 17. októbra 2019 podpísali EÚ a Vietnam rámcovú dohodu o účasti, v ktorej sa stanovuje právny základ pre účasť Vietnamu na operáciách EÚ v oblasti krízového riadenia. Celková situácia v oblasti ľudských práv sa vo Vietname zhoršuje a v dôsledku pandémie COVID-19 sa trend ešte zhoršil. To isté platí aj pre slobodu prejavu v krajine s tvrdými zásahmi proti silnejúcemu disentu a nárastom počtu zatknutí za tzv. protištátnu činnosť. V roku 2020 boli desiatky ľudí stíhané za aktivizmus, boli zatýkaní novinári a podľa zákonov o národnej bezpečnosti sa sprísnili tresty odňatia slobody.

21. januára 2021 prijal Parlament uznesenie o Vietname, v ktorom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv a novinárov a odsudzuje zneužívanie represívnych ustanovení právnych predpisov obmedzujúcich základné práva a slobody. Okrem toho vyzval vládu, aby umožnila fungovanie nezávislých médií, a požadoval vytvorenie nezávislého mechanizmu na monitorovanie ľudských práv.

G. Thajsko

Partnerstvo medzi EÚ a Thajskom je založené na rámcovej dohode z roku 1980. Strany ukončili rokovania o DPS v marci 2013. Proces sa však po vojenskom prevrate v roku 2014 zastavil. 14. októbra 2019 prijala Rada závery s cieľom začať postupnú obnovu politického zbližovania. 28. októbra 2020 sa uskutočnilo 15. zasadnutie vyšších úradníkov EÚ – Thajsko, na ktorom sa rokovalo o spôsobe uzavretia dohody o partnerstve a spolupráci. Prijímajú sa tiež kroky, ktoré smerujú k obnove rokovaní o ambicióznej komplexnej dohode o voľnom obchode. EÚ je pre Thajsko jedným z najväčších vývozných trhov a v rámci regiónu ASEAN je Thajsko jedným z hlavných obchodných partnerov EÚ. V roku 2020 dosiahol dvojstranný obchod hodnotu 29 mld. EUR. V júni 2021 sa obnovila komunikácia o obchode medzi thajským ministrom obchodu a jeho partnermi a predpokladá sa, že rokovania sa obnovia v roku 2022.

Thajsko je konštitučnou monarchiou, od mája 2014 však v krajine vládne vojenská junta. Vojenské zložky potlačili opozíciu vyhlásením stanného práva a hlásené boli prípady porušovania ľudských práv. Kráľ Maha Vajiralongkorn bol korunovaný v máji 2019. Všeobecné voľby z 24. marca 2019 vyhrala proarmádna strana údajne vďaka manipuláciám. V júni 2019 bol za predsedu vlády vymenovaný Prajutch Čan-Oča, ktorý túto funkciu zastával už v rokoch 2014 až 2019 v rámci Národnej rady pre mier a poriadok (NCPO). Hoci sa vláda junty oficiálne skončila v júli 2019, vplyv armády na vládu pokračuje.

Pokračujúce protesty thajského obyvateľstva proti vláde Prajutcha Čan-Oču sa týkajú aj požiadaviek na reformu monarchie v Thajsku. Prvú vlnu protestov vo februári 2020 vyvolalo rozhodnutie ústavného súdu o rozpustení opozičnej strany Future Forward obľúbenej mladých, ktorá po voľbách v marci 2019 získala tretí najväčší počet kresiel v poslaneckej snemovni. V októbri 2020 vyhlásila thajská vláda výnimočný stav, pričom si vyhradila právo uložiť zákaz vychádzania a stanné právo. V septembri 2021 predĺžila výnimočný stav po štrnásty raz až do konca novembra 2021. Napriek vysokému počtu chorých na COVID-19 thajský premiér 11. októbra 2021 oznámil plán znovuotvorenia krajiny pre očkovaných z konkrétnych krajín od novembra 2021. Hoci predlžovaním výnimočného stavu a nárastom počtu trestných stíhaní lèse-majesté (za urážku panovníka) demonštrantov protesty stratili na intenzite, no hnutie pod vedením študentov sa naďalej pravidelne mobilizuje.

21. januára 2020 Thajsko v Kuala Lumpur oficiálne začalo mierový proces s povstaleckými skupinami v južných, prevažne moslimských provinciách. Úlohy sprostredkovateľa pri rokovaniach sa ujala Malajzia. Aj napriek vyhláseniu prímeria 4. apríla 2020 ešte došlo k niekoľkým bombovým útokom, ktoré pokračovali v druhom polroku 2021.

16. septembra 2021 thajský parlament prvýkrát schválil zákon o ochrane a zákaze mučenia a nedobrovoľného zmiznutia, pričom predloženie zákona odkladal 14 rokov po tom, čo Thajsko v roku 2007 podpísalo Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Parlament prijal uznesenia o ľudských právach, migrujúcich pracovníkoch a pracovných právach v Thajsku.

H. Kambodža

Vzťahy EÚ s Kambodžou sa začali rozvíjať vďaka dohode o spolupráci z roku 1977. EÚ je najväčším poskytovateľom pomoci tejto krajine, pričom na obdobie 2014 – 2020 vyčlenila pre Kambodžu 410 mil. EUR na zlepšenia v oblasti správy, právneho štátu, ako aj na tzv. tribunál Červených Kmérov. V roku 2020 dosiahol celkový objem obchodu s tovarom medzi týmito dvoma partnermi 4,3 mld. EUR. EÚ je po Číne a USA tretím najväčším obchodným partnerom Kambodže, pričom jej podiel na celkovom obchode krajiny predstavuje 10,6 %.

Roky občianskej vojny spôsobili, že Kambodža je jedným z najchudobnejších štátov v juhovýchodnej Ázii. Po prijatí parížskej mierovej dohody v roku 1991 prijala Kambodža v roku 1993 ústavu, ktorá sa stala základom slobodného demokratického štátu s pluralitným systémom strán. Vzhľadom na politický vývoj a neustále zhoršovanie situácie v oblasti demokracie 26. februára 2018 prijala Rada závery o Kambodži .

29. júla 2018 vyhral parlamentné voľby predseda vlády Hun Sen a jeho vládnuca Kambodžská ľudová strana, ale podľa opozície nebol volebný proces ani slobodný, ani spravodlivý. V septembri 2017 bol zatknutý vodca opozičnej Kambodžskej strany národnej záchrany (CNRP) Kem Sokha a bývalý vodca CNRP Sam Rainsy je od roku 2015 v dobrovoľnom exile. CNRP bola v novembri 2017 rozpustená. Hoci pre Kema Sokhu bolo domáce väzenie zrušené v novembri 2019, zostáva pod súdnym dohľadom. 1. marca 2021 mestský súd mesta Phnom Pénh odsúdil Sama Rainsyho na 25 rokov odňatia slobody za údajný pokus o zvrhnutie vlády premiéra Hun Sena. Preto tiež sa nemohol zúčastniť volieb ako volič a kandidát. Osem ďalších politikov bývalej CNRP bolo v neprítomnosti odsúdených na dlhé tresty odňatia slobody.

Vo februári 2020 sa Komisia rozhodla zrušiť časť colných preferencií, ktoré Kambodža získala v rámci obchodného systému EBA, pre závažné a systematické porušovanie zásad ľudských práv zakotvených v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach. Príslušné nariadenie nadobudlo platnosť 25. apríla 2020 a účinnosť 12. augusta 2020. Kambodžská ekonomika je závislá od medzinárodnej pomoci a vývozu odevov a jej výraznou slabinou sú mzdové náklady. Zrušenie colných preferencií a ich nahradenie štandardnými colnými sadzbami EÚ sa týka najmä odevných a obuvníckych výrobkov. Tie predstavujú približne pätinu ročného vývozu Kambodže do EÚ alebo 1 miliardu EUR.

V septembri 2017 prijal Parlament uznesenie, v ktorom vyzval kambodžskú vládu na ukončenie politicky motivovaného trestného stíhania Kema Sokhu. V septembri 2018 znova prijal uznesenie, v ktorom vyzval na zrušenie všetkých obvinení voči Kemovi Sokhovi a na jeho okamžité prepustenie.

11. marca 2021 prijal Parlament uznesenie, v ktorom odsúdil eskaláciu porušovania ľudských práv v Kambodži a represívne opatrenia v rámci ochrany pred COVID-19. Vyzval bezpečnostné sily, aby sa zdržali použitia zbytočnej a neprimeranej sily voči pokojným demonštrantom a zastavili všetky formy obťažovania vrátane súdneho.

I. Singapur

EÚ a Singapur veľmi úzko spolupracujú v oblasti obchodu, vedy a techniky. 13. februára 2019 ratifikovala EÚ a Singapur tri dohody „novej generácie“: dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Singapurom (EUSPCA), dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom (EUSFTA) a dohodu o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom (EUSIPA). Dohoda o voľnom obchode so Singapurom nadobudla účinnosť 21. novembra 2019. Tieto dohody sú koncipované tak, aby sa posilnili politické, hospodárske a obchodné väzby a výrazne znížili clá. Odstrániť by sa mali technické a necolné prekážky obchodu s tovarom v širokej škále odvetví.

V roku 2020 bol Singapur druhým najväčším obchodným partnerom EÚ v rámci ASEAN-u. Obojstranný obchod s tovarom medzi EÚ a Singapurom dosiahol v roku 2020 hodnotu 41 mld. EUR, s pozitívnou obchodnou bilanciou 7 mld. EUR v prospech EÚ. Singapur je hlavným príjemcom európskych investícií v Ázii, pričom priame zahraničné investície dosiahli v roku 2019 celkom 222 mld. EUR. Singapur je tretím najväčším ázijským investorom v EÚ.

Ostatné parlamentné voľby sa v Singapure uskutočnili 10. júla 2020. Lee Hsien Loong a jeho Ľudová akčná strana (PAP) získali v parlamente 83 z 93 kresiel, zatiaľ čo najväčšia opozičná Strana pracujúcich dosiahla doteraz najlepší výsledok a získala 10 kresiel. PAP ešte nikdy neprehrala voľby a na čele tohto mestského štátu je od roku 1959. Predseda Lee Hsien Loong už dávno vyhlasoval, že moc odovzdá ešte pred svojou sedemdesiatkou, ktorú dosiahne v roku 2022. Podpredseda vlády Heng Swee Keat označovaný za jeho nástupcu 8. apríla 2021 oznámil, že o tento post sa nebude uchádzať. Po Hengovom rozhodnutí neprišlo žiadne oznámenie o možnom novom nástupcovi. Prioritou predsedu vlády Lee Hsien Loonga bolo riešenie pandémie COVID-19 a jej hospodárskych výziev. 9. októbra 2021 vláda oznámila, že krajina bude od októbra 2021 otvorená bez karantény pre plne zaočkovaných z ôsmich krajín vrátane niektorých krajín EÚ.

4. októbra 2021 schválil singapurský parlament zákon o cudzom zasahovaní (protiopatreniach) ako prostriedku boja proti zasahovaniu iných krajín do domácej politiky. Európsky parlament podporuje činnosť občianskej spoločnosti, no jednomyseľne sa dovoláva zrušenia trestu smrti.

J. Brunej

Na čele krajiny stojí sultán Hassanal Bolkiah, pričom právomoci postupne preberá princ Billah Bolkiah. K liberalizácii politiky nedochádza. V roku 2014 bol reformovaný trestný zákonník, ktorého základom je teraz šaría. V apríli 2019 bol prijatý trestný zákonník, ktorým zavádza nové formy trestu, ako je smrť ukameňovaním za homosexualitu a cudzoložstvo, ako aj amputácia končatín za krádež. V dôsledku medzinárodných protestov predĺžil Brunej moratórium na trest smrti.

EÚ aktívne prehlbuje svoje vzťahy s Brunejom, neexistuje však žiadna rámcová dohoda. Rokovania o DPS medzi EÚ a Brunejom, ktorá sa bude vzťahovať na celý rad politických a hospodárskych oblastí, prebiehajú. V roku 2020 dosiahol celkový obchod s tovarom medzi Brunejom a EÚ hodnotu 153 mil. EUR s prebytkom 142 mil. EUR v prospech EÚ. Obchod medzi EÚ a Brunejom sa týka najmä strojov, motorových vozidiel a chemických látok.

Vzťahy medzi EÚ a Brunejom sa riešia najmä na pôde združenia ASEAN, v ktorom Brunej v roku 2021 prevzal predsednícku úlohu s leitmotívom We Care, We Prepare, We Prosper. 4. augusta 2021 bol námestník ministra zahraničných vecí Bruneja Erywan Yusof vymenovaný za osobitného vyslanca ASEAN-u pre Mjanmarsko a jeho úlohou je sprostredkovanie komunikácie s mjanmarskou juntou.

Parlament vo svojom uznesení z 18. apríla 2019 dôrazne odsúdil nadobudnutie účinnosti trestného zákonníka na základe šaríe. Zopakoval, že odsudzuje trest smrti, a zdôraznil, že ustanovenia trestného zákonníka na základe šaríe sú porušením povinností Bruneja vyplývajúcich z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.

K. Laos

Vzťahy medzi EÚ a Laosom sú založené na dohode o spolupráci z roku 1997. Na obdobie 2016 – 2020 vyčlenila EÚ viac než 500 mil. EUR na podporu ôsmeho plánu spoločenského a hospodárskeho rozvoja Laosu, ktorý je zameraný na vysoký hospodársky rast s celkovým cieľom zbaviť sa do roku 2020 súčasného postavenia najmenej rozvinutej krajiny. V septembri 2019 navštívil Laos komisár pre rozvoj Mimica s cieľom posilniť vzájomné vzťahy. 17. marca 2021 EÚ v spolupráci s WHO poskytla Laosu 2,8 mil. EUR pre jeho systém zdravotnej starostlivosti s cieľom posilniť jeho pripravenosť a reakciu na COVID-19 a iné pandémie.

5. októbra 2021 spustila krajina svoju prvú vnútroštátnu platformu digitálneho vyučovania a učenia sa vďaka podpore EÚ, UNICEF-u a Globálneho partnerstva pre vzdelávanie (GPE) s cieľom umožniť študentom a učiteľom počas pandémie COVID-19 vzdelávanie na diaľku.

Laos je štátom s vládou jednej strany. Laoská ľudová revolučná strana (LPRP), ktorá je pri moci od konca občianskej vojny v roku 1975, vládne krajine železnou rukou bez akejkoľvek kontroly opozície. 21. februára 2021 sa v Laose konali parlamentné voľby do deviateho Národného zhromaždenia, ktoré má 164 kresiel. Z nich 158 získala vládnuca Laoská ľudová revolučná strana (LPRP) a šesť nezávislí kandidáti. 22. marca 2021 si Laos na úvodnom zasadnutí Národného zhromaždenia za svojho prezidenta zvolil Thonglouna Sisoulitha, generálneho tajomníka vládnucej LPRP, ktorý od apríla 2016 zastával funkciu predsedu vlády.

V snahe prilákať viac investícií prehlbuje Laos svoje vzťahy s Čínou a ASEAN-om. Výsledkom hospodárskych reforiem je udržateľný hospodársky rast viac ako 7 % už od roku 2014. Pandémia COVID-19 znamená pre tento program nové výzvy a má závažný vplyv na hospodársky rast, ktorý sa roku 2020 podľa predpokladov má znížiť na -0,6 % až -2,4 %.

Po Thajsku, Číne a Vietname je EÚ štvrtým najväčším obchodným partnerom Laosu s 3,6 % podielom na celkovom obchode krajiny. Vývoz EÚ do Laosu v roku 2020 predstavoval 436 mil. EUR. Napriek hospodárskym reformám ostáva Laos chudobnou krajinou závislou od medzinárodnej pomoci. Laos ako najmenej rozvinutá krajina požíva výhody režimu obchodovania EÚ Všetko okrem zbraní.

EÚ venuje osobitnú pozornosť situácii v oblasti ľudských práv vrátane situácie osôb vysídlených v dôsledku výstavby obrovských priehrad na rieke Mekong. V marci 2019 sa vo Vientiane uskutočnil deviaty výročný dialóg medzi EÚ a Laoskou ĽDR o ľudských právach a správe vecí verejných. EÚ na 108. zasadnutí konferencie MOP v júni 2019 v Ženeve vyzvala Laos, aby sa venoval pozornosť problematike sexuálneho vykorisťovania detí.

L. Malajzia

EÚ a Malajzia zakončili rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci v decembri 2015. Rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Malajziou boli v apríli 2012 po siedmich kolách na žiadosť Malajzie pozastavené.

EÚ je tretím najdôležitejším obchodným partnerom Malajzie a jedným z najväčších zahraničných investorov. V roku 2019 dosiahol objem investícií v krajine 24,3 mld. EUR. V roku 2020 dosiahol objem obojstranného obchodu s tovarom medzi EÚ a Malajziou 35,2 mld. EUR. HDP Malajzie zaznamenal v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 pokles o 5,6 %. Malajzia má tiež záujem obnoviť rokovania o pozastavenej dohode o voľnom obchode po tom, ako v apríli 2021 dve hlavné priemyselné zoskupenia oznámili, že chcú lobovať na oboch stranách. Európska obchodná komora v Malajzii a Federácia malajzijských výrobcov sa tiež dohodli na vytvorení spoločnej pracovnej skupiny, ktorá sa bude zasadzovať za obnovenie rozhovorov.

V marci 2019 Komisia oznámila, že by sa malo postupne ukončiť používanie palmového oleja v palivách pre dopravu na základe smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, v ktorej sa stanovuje cieľ v oblasti udržateľnej bioenergie na úrovni 32 %. Indonézia aj Malajzia protestovali a podali sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Podľa tvrdenia EÚ má pestovanie palmy olejovej za následok nadmerné odlesňovanie. Malajzia však trvá na tom, že usiluje o zvýšenie udržateľnosti výroby palmového oleja. V januári 2021 Malajzia ako druhý najväčší výrobca palmového oleja na svete nasledovala príklad Indonézie a podala WTO sťažnosť na pravidlá EÚ pre biopalivá. V januári 2021 malajzijská vláda oznámila, že podniká právne kroky proti členským štátom EÚ Francúzsku a Litve pre obmedzovanie biopalív na báze palmového oleja. Napriek tomu, že EÚ v apríli 2021 zamietla žiadosť Malajzie vytvoriť porotu v spore o biopalivá, WTO napokon 31. mája 2021 schválila žiadosť Malajzie o vytvorenie poroty na preskúmanie práva EÚ. Rada EÚ 5. októbra 2021 prijala závery o revidovanom zozname EÚ tých jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Po prvý raz bola sa Malajzia ocitla na zozname v prílohe II.

Malajzijská národná koalícia Barisan Nasional (BN), do ktorej patrí Národná organizácia zjednotených Malajzijčanov (UNMO), bola prvýkrát v histórii krajiny porazená vo všeobecných voľbách v máji 2018. Premiér a predseda Aliancie nádeje Mahathir Mohamad nahradil Najiba Razaka, ktorému hrozilo dvanásť rokov odňatia slobody, ak by sa neodvolal. V doplňujúcich voľbách v novembri 2019 zvíťazila opozičná koalícia Barisan Nasional (BN) a vláda premiéra Mahathira Mohamada padla. S podporou UMNO kráľ Abdullah v marci 2020 vymenoval za predseda vlády Muhyiddina Yassina, predsedu Zjednotenej strany pôvodného obyvateľstva (PPBM), ktorý vedie novú koalíciu Perikatan Nasional (PN). 13. októbra 2020 sa však vodca opozície Anwar Ibrahim stretol s kráľom a snažil sa dokázať, že má presvedčivú parlamentnú väčšinu. Premiéra Muhyiddina Yassina vyzval na odstúpenie.

Kráľ návrh Anwara Ibrahima zamietol, ale v čase hlbokej politickej krízy sa predseda vlády Muhyiddin Yassin po strate väčšinovej podpory v parlamente 16. augusta 2021 rozhodol odstúpiť z funkcie. Kráľ znova uplatnil svoju ústavnú právomoc a zasiahol, aby tak zabezpečil nástupcu na funkciu predsedu vlády. 21. augusta 2021 za deviateho predsedu vlády vymenoval Ismaila Sabrijzijča, ktorý je tretím predsedom vlády v tomto päťročnom volebnom období. Nasledujúce parlamentné voľby sa v Malajzii uskutočnia v roku 2023.

Parlament odmietol trest smrti, nedodržiavanie práv LGBTI osôb a umlčovanie nesúhlasných prejavov verejnosti, ako aj nesúhlasných prejavov verejnosti vrátane verejnej diskusie.

 

[1]Medziparlamentné zhromaždenie Európskeho parlamentu a združenia ASEAN

Jorge Soutullo / Andreas Striegnitz