Duševné, priemyselné a obchodné vlastníctvo

K právam duševného vlastníctva patria všetky výlučné práva priznané výsledkom tvorivej duševnej činnosti. Tie tvoria dve kategórie: práva priemyselného vlastníctva, ktoré zahŕňajú vynálezy (patenty), ochranné známky, priemyselné dizajny a vzory a zemepisné označenia, a autorské práva, ktoré zahŕňajú umelecké a literárne diela. Od nadobudnutia platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v roku 2009 má v oblasti práv duševného vlastníctva (článok 118) výslovnú právomoc EÚ.

Právny základ

Článok 114 a článok 118 ZFEÚ.

Ciele

Hoci práva duševného vlastníctva upravujú rôzne vnútroštátne právne predpisy, zároveň sú predmetom právnych predpisov EÚ. V článku 118 ZFEÚ sa stanovuje, že v rámci vytvárania a fungovania vnútorného trhu Parlament a Rada v riadnom legislatívnom postupe zavádzajú opatrenia pre tvorbu právnych predpisov EÚ v oblasti duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu týchto práv v celej EÚ a zaviesť pravidlá centrálneho povoľovania, koordinácie a dohľadu pre celú EÚ. Legislatívna činnosť Európskej únie sa zameriava najmä na harmonizáciu niektorých osobitných aspektov práv duševného vlastníctva prostredníctvom jednotného európskeho systému, ako je to v prípade ochrannej známky a dizajnu EÚ a ako to čoskoro bude aj v prípade patentov. Za správu ochranných známok a dizajnu EÚ zodpovedá Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo EUIPO.

Výsledky

A. Harmonizácia právnych predpisov

1. Ochranné známky, dizajny a vzory

Právny rámec EÚ pre ochranné známky tvorí štvorstupňový systém ich registrácie, ktorý existuje zároveň s národnými systémami ochranných známok harmonizovaných smernicou o obchodných známkach (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2015/2436/ES zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok). Ochranná známka EÚ musí mať jednotný charakter a musí mať rovnaké účinky v celej EÚ. Ochrana známky je v EÚ možná nielen na úrovni členského štátu, ale aj na úrovni Beneluxu, od roku 1994 na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie je kodifikáciou náhrady za všetky predchádzajúce nariadenia ES o ochrannej známke EÚ. Keďže systém ochranných známok EÚ sa niekoľkokrát podstatne zmenil, kodifikáciou z roku 2017 získal viac jednoznačnosti a transparentnosti. Nariadenie o ochrannej známke EÚ nahrádza jednotlivé akty, ktoré sú jeho súčasťou, a kodifikuje ich tým, že v plnej miere zachováva ich obsah. V jeho prílohe sa tiež stanovuje výška poplatkov pre úrad EUIPO. Uvedené poplatky boli stanovené v takej výške, aby z nich plynúce príjmy pokrývali náklady úradu EUIPO a aby boli doplnením pre súčasné vnútroštátne systémy ochranných známok.

Smernicou 98/71/ES z 13. októbra 1998 sa aproximujú právne predpisy členských štátov o právnej ochrane dizajnov a vzorov. V nariadení Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 (v znení zmien) sa ustanovuje systém Spoločenstva na ochranu vzorov a modelov. V rozhodnutí Rady 2006/954/ESnariadení Rady (ES) č. 1891/2006 rovnako z 18. decembra 2006 sa stanovuje prepojenie systému zápisu vzorov a modelov EÚ s medzinárodným systémom zápisu priemyselných vzorov a modelov Svetovej organizácie duševného vlastníctva WIPO.

2. Autorské práva a s ním súvisiace práva

Autorskými právami sa zabezpečuje, aby autori, skladatelia, umelci, tvorcovia filmov a ďalší dostali za svoju prácu odmenu a aby bolo ich dielo chránené. Digitálne technológie podstatne zmenili spôsob, akým sa kreatívny obsah vyrába, distribuuje a využíva.

a. Autorské práva

Smernicou 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa právne predpisy v oblasti autorských práv a súvisiacich práv prispôsobili vývoju technológií, ale smernica je zastaraná z dôvodu mimoriadne rýchleho vývoja v digitálnom svete, ako je distribúcia a prístup k televíznym a rozhlasovým programom, pričom 49 % európskych používateľov internetu v EÚ využíva online prístup k hudbe, audiovizuálnemu obsahu a hrám (odhad Eurostatu). Preto treba pre spotrebiteľov, tvorcov a podniky v celej EÚ prijať harmonizované právne predpisy v oblasti autorských práv.

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu sa stanovujú doplňujúce autorské práva pre vydavateľov tlače a primeraná odmena za obsah chránený autorským právom. Online platformy zatiaľ nemali právnu zodpovednosť za používanie obsahu chráneného autorským právom na svojich lokalitách a jeho nahrávanie. Nové požiadavky nebudú mať vplyv na nekomerčné nahrávanie diel chránených autorským právom do online encyklopédií ako Wikipédia.

Cieľom smernice (EÚ) 2019/789 (smernica o vysielaní a retransmisii online) zo 17. apríla 2019 je zvýšiť počet televíznych a rozhlasových programov dostupných európskym spotrebiteľom po internete. Používatelia stále viac očakávajú, že k obsahu televízneho a rozhlasového vysielania budú mať prístup vždy a všade. Vysielatelia preto okrem vlastného tradičného vysielania čoraz častejšie ponúkajú aj online služby. Touto smernicou sa zavádza zásada krajiny pôvodu, aby sa zjednodušilo udeľovanie licencií na práva k určitým programom, ktoré vysielatelia ponúkajú na svojich online platformách (napr. služby súbežného vysielania a služby opakovaného prehrávania). Na to, aby vysielatelia vo všetkých členských štátoch mohli sprístupňovať online rozhlasové programy, televízne spravodajské a publicistické programy a vlastnú produkciu, ktorú sami plne financujú, budú musieť získať súhlas ich autora v krajine svojho sídla v EÚ (t. j. v krajine pôvodu).

Smernica 2017/1564 z 13. septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech nevidiacich, slabozrakých alebo postihnutých inou poruchou čítania uľahčuje prístup ku knihám a k inému tlačenému materiálu vo vhodnom formáte a jeho šírenie na vnútornom trhu.

Cieľom nariadenia (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu je zaistiť, aby spotrebitelia, ktorí si zakúpili alebo predplatili filmy, športové vysielania, hudbu, elektronické knihy a hry, mali k nim prístup aj počas ciest do iných členských štátov EÚ.

b. Lehota ochrany autorských práv a súvisiacich práv

Tieto práva sú chránené počas celého života autora/tvorcu a 70 rokov po jeho smrti. Smernicou 2011/77/EÚ, ktorou sa mení smernica 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv, sa lehota ochrany autorských práv k zvukovým nahrávkam predĺžila pre výkonných umelcov z 50 na 70 rokov po vyhotovení záznamu a pre autorov hudby, ako napríklad skladateľov a textárov, na 70 rokov od smrti autora. Lehota 70 rokov sa stala medzinárodnou normou na ochranu zvukových záznamov. V súčasnosti sú zvukové záznamy chránené 70 rokov a viac v 64 krajinách sveta.

c. Počítačové programy a databázy

Smernicou 91/250/EHS sa členským štátom uložila povinnosť chrániť autorským právom počítačové programy rovnako ako literárne diela v zmysle Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel. Tento zámer kodifikuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES. Smernica 96/9/ES sa vzťahuje na právnu ochranu databáz, pričom databázou sa rozumie „zbierka nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a individuálne prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami“. V smernici sa ustanovuje, že databázy sú chránené autorským právom, ktoré sa vzťahuje sa na duševné dielo, a zároveň právom sui generis, ktoré chráni investície (finančné a ľudské zdroje, vynaloženú prácu a energiu) potrebné na získavanie, overovanie alebo predvádzanie ich obsahu.

d. Organizácie kolektívnej správy

Šíriť obsah chránený autorským právom a s ním súvisiacimi právami a službami možno až po získaní licencie od jednotlivých držiteľov týchto práv. Držiteľ práv zverí svoje práva organizácii kolektívnej správy, ktorá v jeho mene tieto práva spravuje. Ak organizácia kolektívnej správy nemá objektívne dôvody správu odmietnuť, je povinná tieto práva spravovať. Držiteľ práv môže poveriť správou svojich práv nezávislého správcu. Nezávislý správca je komerčný subjekt, ktorý sa líši od organizácií kolektívnej správy napríklad aj tým, že držitelia práv ho nevlastnia ani neriadia. Európsky parlament a Rada 26. februára 2014 prijali smernicu 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu, ktorými sa ustanovujú požiadavky na organizácie kolektívnej správy s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň správy, finančného hospodárenia, transparentnosti a vykazovania. Cieľom tejto smernice je zaistiť, aby držitelia práv mali vplyv na správu svojich práv a aby organizácie kolektívnej správy lepšie fungovali podľa celoeurópskych noriem.

Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby organizácie kolektívnej správy konali v záujme držiteľov práv, ktorých práva zastupujú, a neukladať im povinnosti, ktoré nie sú objektívne nevyhnutné na ochranu práv a záujmov ich držiteľov alebo na účinnú správu uvedených práv.

3. Patenty

Patent je právny nárok, ktorý možno udeliť na akýkoľvek vynález technickej povahy, ak je nový, obsahuje tvorivý prvok a je priemyselne využiteľný. Patent dáva svojmu držiteľovi právo brániť ostatným, aby vynález bez jeho súhlasu vyhotovovali, využívali alebo predávali. Patenty motivujú podniky na nevyhnutné investície do inovácií a sú stimulom pre jednotlivcov a podniky, aby venovali prostriedky na výskum a vývoj. V Európe možno technické vynálezy chrániť buď vnútroštátnymi patentmi, ktoré udeľujú príslušné vnútroštátne orgány, alebo európskymi patentmi, ktoré centrálne vydáva Európsky patentový úrad (EPÚ). EPÚ je výkonnou pobočkou Európskej patentovej organizácie, ktorej členmi je v súčasnosti 38 zmluvných štátov. Samotná EÚ nie je členom tejto organizácie.

Po rokoch diskusií medzi členskými štátmi schválil Parlament s Radou v roku 2012 právny základ európskeho patentu s jednotným účinkom (jednotný patent). Medzinárodnou dohodou medzi členskými štátmi sa tak ustanovuje jednotná špecializovaná súdna právomoc v oblasti patentov.

Potvrdením „patentového balíka“ v rozsudku z 5. mája 2015 vo veciach C-146/13 a C-147/13 uvoľnil Súdny dvor cestu pre skutočne európsky patent. Predchádzajúci režim bude existovať paralelne s novým systémom až do vzniku Jednotného patentového súdu UPC.

Po udelení zo strany EPÚ bude jednotný patent poskytovať jednotnú ochranu s rovnakým účinkom vo všetkých účastníckych krajinách. Podniky budú mať možnosť chrániť svoje vynálezy vo všetkých členských štátoch EÚ jediným jednotným patentom. Takisto budú môcť jedinou žalobou na Jednotnom patentovom súde brániť jednotné patenty a žalovať ich porušenie. Podľa návrhu by mal EPÚ sídliť v Londýne, Mníchove a Paríži. Tak zjednoduší systém a ušetria sa náklady na preklad. Sú vážne pochybnosti o tom, či po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ môže byť krajina, ktorá nie je členským štátom EÚ, zmluvným štátom Dohody o jednotnom patentovom súde UPCA. Okrem toho sa v texte Dohody o jednotnom patentovom súde v jeho súčasnom znení jasne stanovuje, že musí byť zachovaná nadradenosť práva EÚ (článok 20 dohody UPCA) a že rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie budú záväzné pre jednotný patentový súd, a teda aj pre Spojené kráľovstvo.

4. Obchodné tajomstvo

Zachovávanie dôvernosti informácií je prax stará niekoľko storočí. Mnohé krajiny majú právne nástroje na ochranu obchodného tajomstva bez ohľadu na to, či je alebo nie je definované ako súčasť práv duševného vlastníctva. Úroveň ochrany dôverných informácií nemožno porovnávať s inými oblasťami práva duševného vlastníctva, ako sú patenty, autorské právo a ochranné známky. Ochrana obchodného tajomstva sa v jednotlivých krajinách líši viac ako iné oblasti práva duševného vlastníctva a rovnako sa líši aj prístup k nej. Právne rámce tvoria v tejto oblasti veľmi pestrú mozaiku, ale od roku 2016 existuje právny rámec EÚ, a to smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením.

5. Odrody rastlín ako práva duševného vlastníctva

Ochrana odrôd rastlín nazývaná aj právo šľachtiteľa rastlín je formou práv duševného vlastníctva, ktoré sa udeľuje šľachtiteľom nových odrôd rastlín. Systém ochrany odrôd rastlín EÚ založený na zásadách aktu z roku 1991 Medzinárodného dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín prispieva k rozvoju poľnohospodárstva a záhradníctva. Systém ochrany práv k odrodám rastlín bol zavedený právnymi predpismi EÚ. Systém umožňuje udeľovať práva duševného vlastníctva k odrodám rastlín. Tento systém realizuje a uplatňuje Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín.

6. Zemepisné označenia

V systéme EÚ v oblasti práv duševného vlastníctva sú názvy výrobkov registrovaných ako zemepisné označenia právne chránené pred napodobňovaním a zneužívaním v rámci EÚ i v krajinách mimo EÚ, s ktorými bola podpísaná osobitná dohoda o ochrane. Výrobok môže niesť názov, ktorý zodpovedá zemepisnému označeniu, ak má špecifickú súvislosť s miestom, kde sa vyrába. Toto označenie oprávňuje spotrebiteľov, aby dôverovali kvalitným výrobkom a aby medzi nimi rozlišovali. Zároveň pomáha výrobcom pri ľahšom uvádzaní ich výrobkov na trh. Zemepisné označenia uznávané ako duševné vlastníctvo majú čoraz dôležitejšiu úlohu v obchodných rokovaniach medzi EÚ a inými krajinami.

7. Boj proti falšovaniu

Podľa odhadov predstavuje dovoz falšovaného a pirátskeho tovaru do EÚ približne 85 miliárd EUR (až 5 % celkového dovozu). Vo svete zodpovedá obchod s pirátskym tovarom až 2,5 % obratu (až do 338 miliárd EUR), čo držiteľom práv, vládam a hospodárstvu spôsobuje značné škody.

Keďže rozdiely v systémoch členských štátov na postih falšovania a pirátstva sťažovali členským štátom účinne bojovať proti týmto trestným činom, Parlament a Rada ako prvý krok prijali smernicu 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Jej cieľom je posilniť boj proti falšovaniu a pirátstvu aproximáciou vnútroštátnych právnych predpisov, a tak zabezpečiť vysokú rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany duševného vlastníctva na vnútornom trhu. Stanovujú sa v nej opatrenia, postupy a náhrady v rámci občianskeho a správneho práva. V nariadení (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi sa stanovili procesné pravidlá na presadzovanie práv duševného vlastníctva colnými orgánmi s ohľadom na tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu alebo colným kontrolám.

B. Teória „vyčerpania“ práv

1. Vymedzenie

Podľa tejto teórie sa majiteľ práva priemyselného alebo obchodného vlastníctva chráneného právnymi predpismi jedného členského štátu nemôže dovolávať uvedených právnych predpisov s cieľom zamedziť „dovozu výrobkov, ktoré boli uvedené do obehu v inom členskom štáte“. Vzťahuje sa na všetky oblasti priemyselného vlastníctva.

2. Obmedzenia

Teória vyčerpania práv na úrovni EÚ sa neuplatňuje v prípade obchodu s falšovanými výrobkami alebo s výrobkami uvádzanými na trh mimo európskeho hospodárskeho priestoru (článok 6 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva – Dohoda TRIPS). V roku 1999 Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci Sebago Inc. a Ancienne Maison Dubois & Fils SA/GB-Unic SA (C-173/98) rozhodol, že členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch nemôžu stanoviť vyčerpanie práv priznaných ochrannou známkou pre výrobky uvádzané na trh v nečlenských štátoch.

3. Najdôležitejšie právne akty v tejto oblasti

C. Najnovšia judikatúra Súdneho dvora EÚ

Súdny dvor v roku 2012 vo veci SAS (C-406/10) potvrdil, že podľa smernice 91/250 je autorským právom chránené iba vyjadrenie počítačového programu a že myšlienky a zásady, ktoré sú základom jeho logiky, algoritmov a programovacieho jazyka, nie sú podľa tejto smernice chránené (ods. 32 rozsudku). Zdôraznil, že ani funkcie počítačového programu, programovací jazyk ani formát dátových súborov používaných v rámci počítačového programu na využívanie niektorých jeho funkcií nepredstavujú formu vyjadrenia tohto programu v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 91/250 (ods. 39).

Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-160/15 (GS Media BV/Sanoma Media Netherlands BV) vyhlásil, že uvedenie hypertextového odkazu na internetovej stránke na diela chránené autorským právom a uverejnené bez súhlasu autora na inej internetovej stránke nepredstavuje „verejný prenos“, ak cieľom osoby, ktorá tento odkaz uvedie, nie je finančný zisk a koná bez vedomosti, že uvedené diela boli uverejnené nezákonne.

Súdny dvor vo svojom rozsudku z 15. septembra 2016 vo veci C-484/14 skonštatoval, že bezplatným poskytnutím wifi siete verejnosti s cieľom upriamiť pozornosť prípadných zákazníkov na výrobky a služby obchodu predstavuje „službu informačnej spoločnosti“ v zmysle smernice, a potvrdil, že za určitých podmienok poskytovateľ služieb, ktorý poskytuje prístup ku komunikačnej sieti, nemôže byť braný na zodpovednosť. Z toho vyplýva, že držiteľ autorského práva nemá nárok na náhradu škody z dôvodu, že táto sieť bola tretími osobami použitá na porušenie jeho práv. Zabezpečenie internetového pripojenia heslom vytvára rovnováhu medzi právami držiteľov práv duševného vlastníctva na jednej strane a slobodou podnikania pre poskytovateľov prístupu a slobodou informácií pre používateľov siete na strane druhej.

Úloha Európskeho parlamentu

Duševné vlastníctvo vytvára pridanú hodnotu pre európske podniky a hospodárstvo. Jeho jednotná ochrana a presadzovanie prispievajú k podpore inovácií a hospodárskeho rastu. Parlament preto usiluje o harmonizáciu práv duševného vlastníctva vytvorením jednotného európskeho systému, ktorý by fungoval popri národných systémoch, ako je to už v prípade ochrannej známky a dizajnov Európskej únie a jednotného európskeho patentu.

Vo svojich jednotlivých uzneseniach o právach duševného vlastníctva, najmä o právnej ochrane databáz, biotechnologických vynálezov a autorského práva, obhajuje Parlament postupnú harmonizáciu takýchto práv. Zároveň vyjadril záporné stanovisko k patentovaniu častí ľudského tela. 27. februára 2014 prijal Parlament iniciatívne uznesenie o poplatkoch za súkromné kopírovanie (právo na vytváranie súkromných kópií zákonne získaného obsahu), pretože v dôsledku technologického pokroku nadobudlo súkromné digitálne kopírovanie zásadný hospodársky význam. Parlament taktiež zohral veľmi aktívnu úlohu pri príprave návrhu zmluvy WIPO o výnimkách z autorských práv pre zrakovo postihnuté osoby (Marrákešská zmluva).

V rámci prípravných prác na prepracovaní pravidiel EÚ v oblasti autorského práva (pozri A.2.a) v septembri 2018 Parlament prijal správu s množstvom dôležitých odporúčaní k všetkým aktuálne riešeným otázkam. Počas celého legislatívneho postupu prebiehala živá verejná diskusia zameraná na články 11 a 13 návrhu smernice o autorskom práve na jednotnom trhu s digitálnym obsahom. Túto diskusiu zavŕšilo hlasovanie Parlamentu na podporu zavedenia nového práva vydavateľov médií na speňažovanie obsahu na určitých veľkých spravodajských platformách a nového práva na ľahšie sledovanie porušovania autorských práv na internete. Zatiaľ čo kreatívny priemysel s tým vyjadril spokojnosť, zástupcovia technologických spoločností návrhy kritizovali. Hlasovanie Parlamentu napokon vyústilo do prijatia smernice (EÚ) 2019/790 o autorských právach a s nimi súvisiacich právach na jednotnom digitálnom trhu.

 

Udo Bux