Sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby
Sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby sú kľúčové pre mobilitu podnikov a odborníkov v rámci EÚ. Služby sú ústredným prvkom hospodárstva EÚ a predstavujú tri štvrtiny jej HDP a celkovej zamestnanosti. Úplné vykonávanie smernice o službách má zásadný význam pre upevnenie vnútorného trhu, ale prekážky pretrvávajú. Cieľom stratégie jednotného trhu z roku 2025 je podporiť cezhraničné poskytovanie služieb odstránením prekážok a zlepšením súčasných právnych predpisov.
Právny základ
Články 26 (vnútorný trh), 49 až 55 (právo usadiť sa) a 56 až 62 (služby) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Ciele
Samostatne zárobkovo činné osoby a odborníci či právnické osoby v zmysle článku 54 ZFEÚ, ktoré zákonne vykonávajú činnosť v jednom členskom štáte, môžu: i) vykonávať hospodársku činnosť trvalo a nepretržite v inom členskom štáte (sloboda usadiť sa: článok 49 ZFEÚ), alebo ii) dočasne ponúkať a poskytovať svoje služby v iných členských štátoch, zatiaľ čo zotrvávajú v krajine svojho pôvodu (sloboda poskytovať služby: článok 56 ZFEÚ). Znamená to odstránenie diskriminácie na základe štátnej príslušnosti a – ak sa majú tieto slobody využívať efektívne – prijatie opatrení na zjednodušenie ich uplatňovania, čo zahŕňa harmonizáciu vnútroštátnych predpisov o prístupe k povolaniu či ich vzájomné uznávanie (2.1.6).
Výsledky
A. Liberalizácia podľa zmluvy
1. Základné slobody
Súčasťou práva usadiť sa je právo začať a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a právo založiť a riadiť podnik na vykonávanie trvalej činnosti stálej a nepretržitej povahy za rovnakých podmienok, ako stanovuje právo členského štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pre vlastných občanov.
Sloboda poskytovať služby sa vzťahuje na všetky služby, ktoré sa bežne poskytujú za odmenu, ak ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb. Poskytovateľ služieb môže dočasne vykonávať činnosť v členskom štáte, v ktorom sa služba poskytuje, za rovnakých podmienok, aké tento členský štát ukladá vlastným občanom.
2. Výnimky
Podľa ZFEÚ sa sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby nevzťahujú na činnosti spojené s výkonom verejnej moci (článok 51 ZFEÚ). Túto výnimku však obmedzuje jej úzky výklad: výnimky sa môžu vzťahovať len na tie konkrétne činnosti a funkcie, ktoré súvisia s výkonom verejnej moci. Celé povolanie možno vylúčiť len vtedy, ak je celá jeho činnosť vyhradená výkonu úradnej moci alebo ak jeho časť vyhradenú výkonu verejnej moci nemožno oddeliť od jeho zvyšku. Výnimky umožňujú, aby členské štáty z týchto slobôd vylúčili výrobu vojenského materiálu alebo obchodovanie s ním (článok 346 ods. 1 písm. b) ZFEÚ) a ponechali v platnosti pravidlá verejného poriadku, verejnej bezpečnosti či verejného zdravia pre cudzích štátnych príslušníkov (článok 52 ods. 1).
B. Smernica o službách – smerom k dokončeniu vnútorného trhu
Smernicou o službách (smernica 2006/123/ES) sa posilňuje sloboda poskytovať služby v rámci EÚ. Táto smernica je rozhodujúca pre dokončenie vnútorného trhu, pretože má obrovský potenciál výhod pre spotrebiteľov a MSP. Zámerom je vytvoriť otvorený jednotný trh so službami v rámci EÚ a súčasne zabezpečiť kvalitu služieb pre spotrebiteľov. Podľa oznámenia Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by sa plným vykonávaním smernice o službách mohol zvýšiť obchod s komerčnými službami o 45 % a priame zahraničné investície o 25 %, čo by prinieslo rast HDP o 0,5 % až 1,5 %. Táto smernica prispeje k administratívnemu a regulačnému zjednodušeniu a modernizácii. To sa deje nielen preverovaním súčasných právnych predpisov a prijímaním a zmenou relevantných právnych predpisov, ale aj realizáciou dlhodobých projektov (ako je vytváranie jednotných kontaktných miest a zabezpečovanie administratívnej spolupráce).
Vykonávanie smernice o službách sa výrazne oneskorilo. Zatiaľ čo počiatočné reformy viedli k odstráneniu mnohých prekážok na jednotnom trhu so službami, dynamika od roku 2012 klesá. Reformné úsilie sa spomalilo, pričom významný pokrok sa zaznamenal najmä v členských štátoch, ktoré dostávajú finančnú pomoc, alebo v tých, ktoré majú komplexné národné reformné programy. Hoci Komisia uznala oneskorenia, nepovažovala za potrebné zmeniť smernicu. Zamerala sa na podporu vnútroštátnych orgánov pri vykonávaní smernice, pričom v roku 2022 uverejnila Príručku o vykonávaní smernice o službách, a na zabezpečenie toho, aby smernica prostredníctvom rozhodnutí o presadzovaní dosiahla svoj plný prínos.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament zohrával kľúčovú úlohu pri liberalizácii samostatnej zárobkovej činnosti, pričom zabezpečil, aby sa určité obmedzené činnosti vyhradili pre štátnych príslušníkov. V súvislosti s nečinnosťou Rady, pokiaľ ide o dopravnú politiku, sa obrátil aj na Súdny dvor Európskej únie. V rozsudku z roku 1985 (vec č. 13/83 z 22. mája 1985) sa Rada dopustila pochybenia, pretože nezabezpečila bezplatné medzinárodné dopravné služby, čo je v rozpore s Rímskou zmluvou. V dôsledku toho musela Rada prijať príslušné právne predpisy. Úloha Parlamentu sa rozšírila uplatňovaním spolurozhodovacích a riadnych legislatívnych postupov týkajúcich sa slobody usadiť sa a slobody poskytovania služieb.
Parlament bol tiež neoddeliteľnou súčasťou prijímania a monitorovania smernice o službách a naliehal na členské štáty, aby dodržiavali a riadne vykonávali jej ustanovenia. Prijal uznesenie o vykonávaní smernice (15. februára 2011) a uznesenie procese vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici (25. októbra 2011). Po oznámení Komisie z júna 2012 Parlament prijal uznesenie o stave a budúcnosti vnútorného trhu so službami (11. septembra 2013).
Parlament 7. februára 2013 prijal aj uznesenie s odporúčaniami o správe jednotného trhu, v ktorom zdôraznil dôležitosť odvetvia služieb ako jednej z kľúčových oblastí pre rast, základný charakter slobody poskytovať služby a výhody uplatňovania smernice o službách v plnom rozsahu.
Parlament sa ako plnohodnotný spoluzákonodarca aktívne zapájal do prijímania nových právnych predpisov týkajúcich sa poskytovania služieb, najmä pokiaľ ide o úverové a retailové finančné služby, poisťovacie služby a dopravné služby. Uznesenie Parlamentu o prístupe k základným bankovým službám (júl 2012) sa zaoberalo finančnými službami vrátane základných platobných služieb a hypotekárnych úverov, pričom poskytlo odporúčania pre smernicu o hypotekárnych úveroch (smernica 2014/17/EÚ). Smernica o hypotekárnych úveroch presadzuje ochranu spotrebiteľa a zabezpečuje informovanú finančnú spôsobilosť. Smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (smernica 2014/65/EÚ) podporuje transparentnosť. Nedávna revízia smernice o spotrebiteľských úveroch (smernica (EÚ) 2023/2225) sa zaoberá významnými zmenami, ktoré trh so spotrebiteľskými úvermi zaznamenal po digitálnej transformácii. Parlament sa venoval aj balíku cestovných služieb, a to v uznesení o navrhovanej smernici o balíku cestovných služieb (marec 2014). V roku 2019 Parlament a Rada prijali smernicu o požiadavkách na prístupnosť (smernica (EÚ) 2019/882) s cieľom podporiť občanov so zdravotným postihnutím.
Zo štúdie o jednotnom trhu so službami[1] z roku 2019 vyplynulo, že právne predpisy EÚ o voľnom pohybe služieb, a to aj v oblasti odborných kvalifikácií a maloobchodu, prinášajú značné hospodárske výhody: 284 miliárd EUR ročne v rámci smernice o službách, 80 miliárd EUR z odborných služieb a 20 miliárd EUR zo služieb verejného obstarávania. Podobne aj štúdia o právnych prekážkach pre pravidlá jednotného trhu[2] ukázala, že sektor služieb, ktorý predstavuje 24 % obchodu v rámci EÚ (nárast z 20 % od začiatku 21. storočia) a prispieva 78 % k hrubej pridanej hodnote EÚ, má pre rast kľúčový význam. Štúdia však identifikovala aj regulačnú rôznorodosť a informačné problémy ako faktory, ktoré zvyšujú obchodné náklady a bránia voľnému pohybu služieb a slobode usadiť sa v rámci EÚ.
Dňa 25. novembra 2020 prijal Parlament uznesenie s názvom Smerom k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov zamerané na rôzne oblasti politiky, najmä ochranu spotrebiteľa a účasť podnikov na zelenej transformácii (čo je rozhodujúce pre zvýšenie udržateľnosti jednotného trhu). Tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života na generálnom riaditeľstve Parlamentu pre vnútorné politiky na žiadosť výboru IMCO zverejnila brífing s názvom Európsky sektor služieb a zelená transformácia, ktorý prispel k tomuto uzneseniu.
Dňa 20. januára 2021 prijal Parlament uznesenie o posilnení jednotného trhu. V uznesení poukazuje na nutnosť zabezpečiť uplatňovanie pravidiel jednotného trhu so službami a zlepšiť opatrenia Komisie na ich presadzovanie. Parlament zdôrazňuje potrebu vyhodnotiť úroveň vykonávania právneho rámca EÚ pre služby a posilniť postavenie podnikov prostredníctvom lepšieho prístupu k informáciám.
Pandémie COVID-19 viedla k opätovnému zavedeniu obmedzení voľného pohybu na jednotnom trhu EÚ vrátane odvetvia služieb. Webinár o vplyve pandémie COVID-19[3], ktorý 9. novembra 2020 usporiadala tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, predpovedal významné budúce zmeny v dopyte po službách a ich ponuke v dôsledku technologického pokroku a zmenených spotrebiteľských návykov. V štúdii o vplyve pandémie COVID-19[4] predloženej výboru IMCO sa zdôraznilo, že hoci počiatočné uzavretie hraníc narušilo cezhraničné odborné služby, prijatie digitálnych nástrojov uľahčilo návrat na určitú úroveň normálneho stavu.
Parlament sa v uznesení o riešení necolných a nedaňových prekážok na jednotnom trhu (17. februára 2022) zaoberal všeobecne pretrvávajúcimi prekážkami pre voľný pohyb tovaru a slobodu poskytovať služby. Výbor IMCO usporiadal 24. septembra 2025 verejné vypočutie na tému Posilnenie jednotného trhu so službami, na ktorom sa zišli zainteresované strany s cieľom posúdiť súčasné prekážky a preskúmať opatrenia na zlepšenie výsledkov pre spotrebiteľov a podniky v celej EÚ vzhľadom na nedávnu stratégiu Komisie pre jednotný trh.
Viac informácií na túto tému nájdete na webovom sídle Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.
Barbara Martinello