Informačné listy o Európskej únii
Európsky parlament
Vyplňte toto políčko

Rovnosť medzi mužmi a ženami

Rovnosť medzi ženami a mužmi je jedným z cieľov Európskej únie. Právne predpisy, judikatúra a zmeny zmlúv postupne pomohli upevniť túto zásadu a jej uplatňovanie v EÚ. Európsky parlament vždy horlivo zastával zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi.

Právny základ

Od roku 1957 je súčasťou európskych zmlúv zásada, že muži a ženy by za rovnakú prácu mali dostávať rovnakú odmenu (v súčasnosti: článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – ZFEÚ). Článok 153 ZFEÚ umožňuje EÚ prijímať opatrenia v širšej oblasti rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania v otázkach zamestnania a v tomto rámci sa prostredníctvom článku 157 ZFEÚ povoľujú pozitívne opatrenia na posilnenie postavenia žien. Okrem toho sa v článku 19 ZFEÚ stanovuje prijatie právnych predpisov na boj proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie na základe pohlavia. Právne predpisy proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi, boli prijaté v zmysle článkov 79 a 83 ZFEÚ. Z programu Práva, rovnosť a občianstvo sa financujú na základe článku 168 ZFEÚ okrem iného aj opatrenia prispievajúce k odstraňovaniu násilia páchaného na ženách.

Ciele

EÚ je založená na súbore hodnôt, medzi ktoré patrí rovnosť, a preto presadzuje rovnosť medzi mužmi a ženami (článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii). Tieto ciele sú zakotvené aj v článku 21 Charty základných práv Európskej únie. Okrem toho má Únia na základe článku 8 ZFEÚ odstraňovať nerovnosti a podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach (táto koncepcia je tiež známa ako „uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti“). Vo vyhlásení č. 19 pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva, sa EÚ a členské štáty zaviazali, že sa budú zameriavať na „boj proti všetkým formám domáceho násilia“ a na „predchádzanie a odstránenie týchto trestných činov, ako aj na podporu a ochranu obetí“.

Dosiahnuté výsledky

A. Hlavné právne predpisy

Niektoré z právnych predpisov EÚ, ktoré boli zväčša prijaté v rámci riadneho legislatívneho postupu:

  • smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,
  • smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok,
  • smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC,
  • smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (smernica o rasovej rovnosti). Táto smernica zakazuje diskrimináciu na základe rasového alebo etnického pôvodu v širokej škále oblastí vrátane zamestnania, sociálnej ochrany a sociálnych výhod, vzdelávania a tovaru a služieb, ktoré sú k dispozícii verejnosti, ako je bývanie,
  • smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,
  • smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania,
  • smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke a zrušuje smernica 96/34/ES,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2381 z 23. novembra 2022 o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností a súvisiacich opatreniach,
  • smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania,

B. Pokrok vďaka judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ)

SDEÚ zohráva významnú úlohu v podpore rovnosti medzi mužmi a ženami. V tejto súvislosti bolo vynesených niekoľko významných rozsudkov.

  • Rozsudok Defrenne II z 8. apríla 1976 (vec 43/75): SDEÚ uznal priamy účinok zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy a rozhodol, že táto zásada sa nevzťahuje iba na postup verejných orgánov, ale jej platnosť sa rozširuje aj na všetky dohody, ktoré sa zameriavajú na kolektívnu reguláciu platenej práce,
  • rozsudok Bilka z 13. mája 1986 (vec C-170/84): SDEÚ rozhodol, že opatrenie na vylúčenie zamestnancov s čiastočným pracovným úväzkom zo zamestnaneckého dôchodkového systému predstavovalo „nepriamu diskrimináciu“, keďže sa týkalo oveľa väčšieho počtu žien než mužov, a bolo preto v rozpore s článkom 119 Zmluvy o Európskom hospodárskom spoločenstve. Výnimku tvorili prípady, keby sa dokázalo, že vylúčenie sa zakladalo na objektívne odôvodnených faktoroch, ktoré nijako nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia,
  • rozsudok Barber zo 17. mája 1990 (vec C-262/88): SDEÚ rozhodol, že všetky formy zamestnaneckého dôchodkového systému predstavujú odmenu na účely pôvodného článku 119, a preto sa na ne vzťahuje zásada rovnakého zaobchádzania. SDEÚ rozhodol, že muži by mali mať možnosť uplatniť svoje dôchodkové práva alebo práva na pozostalostný dôchodok po dosiahnutí rovnakého veku ako ich kolegyne,
  • rozsudok Marschall z 11. novembra 1997 (vec C-409/95): SDEÚ vyhlásil, že vnútroštátny predpis, ktorý v prípade, keď je v určitom odvetví menej žien ako mužov, vyžaduje, aby pri postupe v zamestnaní dostávali prednosť ženské kandidátky („pozitívna diskriminácia“), nie je v rozpore s legislatívou Spoločenstva, ak táto výhoda nie je automatická a mužskí uchádzači nie sú z výberu vopred vylúčení,
  • rozsudok Test Achats z 1. marca 2011 (vec C-236/09): SDEÚ vyhlásil článok 5 ods. 2 smernice Rady 2004/113/ES za neplatný, pretože je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu. Na mužov a ženy sa musí uplatňovať rovnaký systém poistno-matematického výpočtu pri určovaní výšky poistného a poistného plnenia na účely poistenia,
  • rozsudok Korwin-Mikke z 31. mája 2018 (veci T-770/16 a T-352/17): SDEÚ rozhodol v prospech zrušenia sankcií uložených Európskym parlamentom krajne pravicovému poľskému poslancovi Európskeho parlamentu Januszovi Korwinovi-Mikkemu,
  • rozsudok Violeta Villar Láiz z 8. mája 2019 (C-161/18): SDEÚ konštatoval, že španielske právne predpisy týkajúce sa výpočtu starobných dôchodkov zamestnancov na čiastočný úväzok sú v rozpore s právom EÚ, ak sa zistí, že sú obzvlášť nevýhodné pre zamestnankyne,
  • rozsudok Praxair z 8. mája 2019 (vec C-486/18): SDEÚ vyhlásil, že výpočet odstupného a príspevku na rekvalifikáciu zamestnanca, ktorý čerpá čiastočnú rodičovskú dovolenku, sa musí vykonať na základe odmeny za prácu vykonávanú pri plnom pracovnom úväzku. Protichodné vnútroštátne právne predpisy vedú k nepriamej diskriminácii na základe pohlavia,
  • rozsudok Safeway zo 7. októbra 2019 (vec C-171/18): SDEÚ rozhodol o vyrovnaní dôchodkových dávok v rámci zamestnaneckého dôchodkového systému,
  • rozsudok Ortiz Mesonero z 18. septembra 2019 (vec C-366/18): otcovi je odopreté povolenie vykonávať prácu v pevnom pracovnom čase, aby sa mohol lepšie starať o svoje deti. SDEÚ rozhodol, že smernice sa v tomto prípade neuplatňujú a že neobsahujú ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné členským štátom uložiť pri žiadosti o rodičovskú dovolenku povinnosť priznať zamestnankyni, resp. zamestnancovi právo pracovať na pevný pracovný čas, ak jeho obvyklý pracovný režim spočíva v práci na zmeny s pružným pracovným časom,
  • rozsudok Hakelbracht z 20. júna 2019 (vec C-404/18): SDEÚ rozhodol, že ak osoba, ktorá tvrdí, že je diskriminovaná na základe pohlavia, podá sťažnosť, ostatní zamestnanci by mali byť chránení, pretože ich zamestnávateľ môže znevýhodniť z dôvodu podpory, ktorú poskytli, formálne alebo neformálne, osobe, ktorá bola predmetom údajnej diskriminácie,
  • rozsudok Tesco Stores z 3. júna 2021 (vec C-624/19): SDEÚ v rozsudku najprv pripomenul svoj rozsudok vo veci Praxair MRC (C-486/18), v ktorom sa zákaz diskriminácie medzi pracovníkmi mužského a ženského pohlavia vzťahuje aj na kolektívne a individuálne zmluvy zamerané na úpravu odmeňovania, ako aj na ďalšiu ustálenú judikatúru, ktorá súdom umožňuje posúdiť iné rodové rozdiely v zaobchádzaní súvisiace s odmeňovaním na základe sporného pravidla. SDEÚ dospel k záveru, že článok 157 ZFEÚ sa musí vykladať v tom zmysle, že má priamy horizontálny účinok v sporoch medzi jednotlivcami, v ktorých došlo k porušeniu zásady rovnosti odmeňovania pracovníkov mužského a ženského pohlavia za „prácu rovnakej hodnoty“,
  • stanovisko SDEÚ 1/19 zo 6. októbra 2021 týkajúce sa pristúpenia EÚ k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). V stanovisku SDEÚ sa objasňujú podmienky pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru a jeho právny základ.

C. Najnovší vývoj

Ďalej sa uvádza prehľad najnovších opatrení EÚ v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi.

Členovia Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť sa 21. marca 2023 stretli s komisárkou pre rovnosť Helenou Dalliovou v rámci štruktúrovaného dialógu medzi Parlamentom a Komisiou. Hovorili o témach súvisiacich s rodovou rovnosťou, ktoré patria do pôsobnosti komisárky, okrem iného aj o aktuálnych informáciách o legislatívnych iniciatívach, ktoré nedávno prijala Komisia, a o tých, ktoré sa ešte len majú prijať.

Počas druhej hodiny schôdze sa komisárka Dalliová zamerala na návrh smernice o posilnení úlohy a nezávislosti subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, ktorý Komisia prijala v decembri 2022.

Komisia zároveň predložila 12. apríla 2023 správu o pokroku vo vykonávaní stratégie pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025. Komisia vykonala v rámci tejto stratégie viac ako 90 opatrení, počnúc komunikačnými kampaňami až po začlenenie hľadiska rovnosti LGBTIQ osôb do právnych predpisov a vyčlenenie finančných prostriedkov. Okrem toho sa v správe píše o nedávnom postupe v prípade nesplnenia povinnosti proti Maďarsku za zákon namierený proti LGBT osobám, ktorý bol prijatý v roku 2021. Zákon zakazuje „propagovanie“ homosexuality a transrodovej identity medzi neplnoletými.

Komisárka Dalliová vyzdvihla tri legislatívne návrhy, ktoré majú kľúčový význam pre ochranu práv LGBTIQ osôb v EÚ.

  • Prvým sa zaviedli záväzné normy pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie a stanovilo sa rozšírenie ich mandátu na diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, zvlášť v oblasti zamestnanosti.
  • V druhom sa od členských štátov vyžaduje, aby sa usilovali o dosiahnutie jednomyseľnosti potrebnej na rozšírenie zoznamu trestných činov na úrovni EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti (článok 83 ZFEÚ). To by Komisii umožnilo navrhnúť právne predpisy, ktoré by okrem iného kriminalizovali trestné činy motivované sexuálnou orientáciou obete.
  • Tretím sa navrhuje európske osvedčenie o rodičovstve, v súvislosti s ktorým komisárka Dalliová zdôraznila význam pripraviť potrebné podmienky. Uznanie rodičovstva je obzvlášť dôležité pre rodiny s rodičmi rovnakého pohlavia. Médiá upozornili na prípad malej Sáry. Bulharské orgány odmietli vydať dieťaťu rodný list, pretože Bulharsko neuznáva rodičovstvo dvoch matiek na rozdiel od Španielska. V roku 2021 SDEÚ rozhodol, že Bulharsko musí dieťaťu pas vydať. 

Istanbulský dohovor

Istanbulský dohovor je prvým nástrojom v Európe, ktorým sa stanovili právne záväzné normy osobitne určené na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu, ochranu obetí násilia a potrestanie páchateľov. Po tom, ako EÚ dohovor podpísala v júni 2017, je na jej pristúpenie k dohovoru potrebný súhlas Parlamentu.

Rada požiadala 21. februára 2023 Parlament o súhlas s prijatím dvoch rozhodnutí o ratifikácii dohovoru (ďalšie informácie sú uvedené ďalej v texte).

Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie

Komisia predložila 8. decembra 2022 návrh smernice o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie.

Navrhuje v ňom súbor záväzných pravidiel na posilnenie úlohy a nezávislosti subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Cieľom návrhu je stanoviť normy pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v oblasti rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, rovnakého zaobchádzania s osobami v zamestnaní a povolaniach bez ohľadu na ich náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu a rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi v otázkach sociálneho zabezpečenia, ako aj pri prístupe k tovaru a službám a pri dodávaní tovaru a poskytovaní služieb.

Smernica o transparentnosti odmeňovania

Návrhom Komisie na smernicu o transparentnosti odmeňovania, ktorý bol prijatý 4. marca 2021, sa zavádzajú opatrenia na zabezpečenie toho, aby ženy a muži v EÚ dostávali rovnakú odmenu za rovnakú prácu.

Parlament schválil smernicu o transparentnosti odmeňovania 30. marca 2023. Nové pravidlá zabezpečia väčšiu transparentnosť a účinné presadzovanie zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov a zlepšia prístup obetí diskriminácie v odmeňovaní k spravodlivosti.

Podľa týchto pravidiel budú musieť byť oznámenia o voľných pracovných miestach a názvy pracovných miest rodovo neutrálne a postupy prijímania zamestnancov budú musieť prebiehať nediskriminačným spôsobom.

Ako sa okrem iného stanovuje v smernici, ak zo správ o odmeňovaní vyplynie rozdiel v odmeňovaní žien a mužov vo výške aspoň 5 %, zamestnávatelia budú musieť v spolupráci so zástupcami zamestnancov vykonať spoločné posúdenie odmeňovania. Členské štáty budú musieť zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, napríklad pokuty, pre zamestnávateľov, ktorí uvedené pravidlá porušujú. Pracovníci, ktorí utrpia škodu v dôsledku porušenia týchto pravidiel, majú právo požadovať náhradu škody. Po prvýkrát sa do rozsahu pôsobnosti nových pravidiel zahrnula prierezová diskriminácia a práva nebinárnych osôb.

Viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021 – 2027

Rada po tom, ako Parlament 17. decembra 2020 udelil súhlas, prijala nariadenie, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec (VFR) EÚ na roky 2021 – 2027. Nový VFR dáva väčšiu prioritu uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ.

Spolu s nástrojom obnovy NextGenerationEU s rozpočtom 750 miliárd EUR sa tak počas nasledujúcich rokov poskytne financovanie vo výške bezprecedentných 1,8 bilióna EUR v snahe podporiť obnovu po pandémii COVID-19 a financovať dlhodobé priority EÚ v rozličných oblastiach politiky. Budúci dlhodobý rozpočet pokryje sedem oblastí výdavkov. V nasledujúcom sedemročnom období poskytne rámec na financovanie takmer štyridsiatky výdavkových programov EÚ. NextGenerationEU venuje osobitnú pozornosť aj rodovej rovnosti. Národné plány obnovy a odolnosti by mali predovšetkým stanoviť, ako by investície a reformy financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti mohli prispieť k podpore rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí pre všetkých.

Rada a Parlament prijali v apríli 2021 ako súčasť VFR na roky 2021 – 2027 dva programy, ktoré tvoria Fond EÚ pre spravodlivosť, práva a hodnoty. Programy pomôžu ďalej podporovať, posilňovať a chrániť spravodlivosť, práva a hodnoty EÚ. Program Občania, rovnosť, práva a hodnoty na roky 2021 – 2027 sa konkrétne zameriava na prideľovanie finančných prostriedkov organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa venujú presadzovaniu rodovej rovnosti a boja proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách v EÚ. Tento program bude mať celkový rozpočet maximálne 1,55 miliardy EUR (rozpočet 641,7 milióna EUR s dodatočnou alokáciou najviac 912 miliónov EUR). Rozpočet na program Spravodlivosť bude 305 miliónov EUR.

Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru

Istanbulský dohovor, ktorý nadobudol platnosť v roku 2014, je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom zameraným na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách na medzinárodnej úrovni. Ustanovuje sa ním komplexný rámec právnych a politických opatrení na predchádzanie takémuto násiliu, podporu obetí a trestanie páchateľov.

Rada rozhodla, že návrh rozhodnutia o podpise dohovoru by sa mal rozdeliť na dve samostatné rozhodnutia, jedno o justičnej spolupráci v trestných veciach a druhé o azyle a zákaze vyhostenia alebo vrátenia. Tieto dve rozhodnutia Rady boli prijaté v máji 2017 a komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť následne 13. júna 2017 Istanbulský dohovor podpísala v mene EÚ.

Podpísanie je prvým krokom v procese pristúpenia EÚ k dohovoru a na jeho dokončenie musí teraz Rada prijať potrebné rozhodnutia. V Rade sa o legislatívnych návrhoch v tejto oblasti rokuje v pracovnej skupine pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb. Jej rokovania sa zameriavali na kódex správania, v ktorom sa vymedzuje spôsob, akým EÚ a jej členské štáty budú spolupracovať pri vykonávaní dohovoru.

Parlament v uznesení zo 4. apríla 2019 požiadal SDEÚ o stanovisko k zlučiteľnosti návrhov na pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru so zmluvami a k postupu tohto pristúpenia. SDEÚ rozhodol, že „zmluvy nezakazujú Rade vyčkať pred prijatím rozhodnutia o uzavretí Istanbulského dohovoru Úniou na ‚spoločnú dohodu‘ členských štátov“. Dospel tiež k záveru, že „akt o uzavretí možno rozdeliť na dve rôzne rozhodnutia, ak sa konštatuje objektívna potreba“.

Rada 21. februára 2023 rozhodla, že predloží žiadosť Parlamentu o súhlas s pristúpením EÚ k Istanbulskému dohovoru. Rada žiada Parlament, aby udelil súhlas s uvedenými dvoma návrhmi rozhodnutí Rady o uzavretí uvedeného dohovoru:

  1. rozhodnutie Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie, v mene Európskej únie,
  2. rozhodnutie Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, v mene Európskej únie.

Nedávne činnosti Parlamentu a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

Legislatívne správy

V júli 2023 sa Parlament dohodol na spoločnom stanovisku k správe, ktorú vypracovali Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) o návrhusmernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Spoločné stanovisko Parlamentu zahŕňalo definíciu znásilnenia založenú na súhlase, prísnejšie pravidlá týkajúce sa kybernetického násilia a lepšiu podporu obetí. Rada však vstúpila do právnej bitky o právomoci, ktorá oddialila všetky pokusy o dosiahnutie dohody o smernici. Poslanci EP 23. novembra 2023 v rozprave pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanému na ženách dôrazne vyzvali členské štáty, aby spolupracovali s Parlamentom na dosiahnutí dohody o prísnych pravidlách boja proti násiliu na ženách, ktoré by zahŕňali definíciu znásilnenia založenú na chýbajúcom súhlase.

Výbor FEMM uverejnil aj správu o návrhusmernice, ktorou sa mení smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom posilniť pravidlá EÚ v oblasti prevencie obchodovania s ľuďmi a boja proti nemu a ochrany obetí obchodovania. Správa sa zameriava na posilnenie podpory a ochrany obetí.

Výbor FEMM uverejnil správu o návrhusmernice na posilnenie uplatňovania zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty medzi mužmi a ženami zavedením transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania. Výbor uverejnil aj správu o návrhusmernice o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v oblasti rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi a rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v otázkach zamestnania a povolania. V oboch správach sa zdôrazňuje potreba prierezovej perspektívy na riešenie viacerých rozmerov diskriminácie.

Nelegislatívne správy

Nelegislatívne správy zahŕňajú správy o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente (výročná správa za rok 2020), o chudobe žien v Európe, o akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť III, o spoločných európskych opatreniach v oblasti starostlivosti, o zabezpečení európskej dopravy zodpovedajúcej potrebám žien, o sexuálnom obťažovaní v EÚ a o hodnotení hnutia MeToo, o dosiahnutí ekonomickej nezávislosti žienprostredníctvom podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti, správu o regulácii prostitúcie v EÚ a správu o prierezovej diskriminácii v EÚ.

Legislatívne stanoviská

Výbor FEMM poskytol výboru LIBE svoje stanovisko k návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a nariadenie (EÚ) č. 537/2014, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov. Výbor FEMM zdôraznil potrebu adekvátneho začlenenia sociálnej udržateľnosti a rodovej rovnosti do znenia smernice.

Výbor FEMM poskytol Výboru pre priemysel, výskum a energetiku svoje stanovisko k návrhu smernice o energetickej efektívnosti a zdôraznil, že je dôležité zohľadniť nerovnosti a rodovo podmienené účinky zmeny klímy a politík súvisiacich s klímou.

Výbor FEMM poskytol výboru LIBE svoje stanovisko k návrhunariadenia, ktorým sa stanovujú pravidlá predchádzania sexuálnemu zneužívaniu detí a boja proti nemu. Spravodajkyňa zdôraznila, že sexuálne zneužívanie detí je do veľkej miery prejavom rodovo motivovaného násilia. V boji proti online aspektom tejto trestnej činnosti sa preto musia zohľadňovať rodovo špecifické prístupy. Spravodajkyňa navrhla osvetové kampane osobitne prispôsobené veku a rodu. Zdôraznila tiež, že obetiam a osobám, ktoré unikli smrteľným následkom takéhoto správania, treba poskytovať špecializovanú pomoc a podporu so zahrnutím rodového hľadiska. Spravodajkyňa by okrem toho chcela zlepšiť celkový zber údajov rozčlenených podľa veku a rodu a v oblasti výskumu a štatistiky navrhuje úzku spoluprácu medzi centrom EÚ a Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť.

Výbor FEMM poskytol Výboru pre právne veci svoje stanovisko k návrhunariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní rozhodnutí a prijímaní verejných listín vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve. Výbor FEMM zdôraznil, že nariadenie sa musí uplatňovať bez predsudkov a že pojem „verejný poriadok“ sa musí vykladať reštriktívne, ak má odôvodňovať výnimku zo základnej slobody.

Výbor FEMM poskytol výboru LIBE svoje stanovisko k rozšíreniu zoznamu trestných činov EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti. Ústrednou obavou výboru je prevaha násilia založeného na nenávisti a rodovej príslušnosti, ktoré sa považuje za prekážku dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti v EÚ. Rodovo motivované nenávistné prejavy a trestné činy neúmerne postihujú ženy, dievčatá a komunitu LGBTIQ+ a prehlbujú rodové rozdiely v spoločnosti. V stanovisku sa zdôrazňuje potreba jednotnej reakcie EÚ v boji proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, ako aj potreba jasného vymedzenia, spoľahlivých právnych predpisov, lepšieho zberu údajov a stratégií na riešenie online a offline násilia.

Nelegislatívne stanoviská

Okrem viacerých stanovísk k rozpočtovým záležitostiam vydal výbor FEMM svoje stanovisko aj v mnohých ďalších oblastiach:

  • stanovisko k vykonávaniu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa za rok 2022,
  • stanovisko k dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040,
  • stanovisko k stratégii EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií,
  • stanovisko poskytnuté Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci k znižovaniu nerovností a podpore sociálneho začlenenia detí a ich rodín v čase krízy,
  • stanovisko poskytnuté Výboru pre zahraničné veci o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2023.

Služobné cesty

Od začiatku roka 2022 sa uskutočnilo osem služobných ciest výboru FEMM, k dispozícii sú správy zo šiestich z nich. V roku 2022 vyslal výbor FEMM poslancov EP na virtuálnu služobnú cestu na 66. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien v New Yorku (USA) od 14. do 25. marca 2022 (správa zo služobnej cesty, 30.5.2022). V máji bola vyslaná delegácia do Haagu (Holandsko), konkrétne od 23. do 25. mája 2022 (správa zo služobnej cesty, 20.6.2022). Od 20. do 22. septembra 2022 navštívila delegácia Etiópiu (správa zo služobnej cesty, 21.4.2023). V novembri 2022 navštívili poslanci EP v rámci služobnej cesty Varšavu (Poľsko), kde zorganizovali stretnutia o právach žien, ako aj o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach (správa zo služobnej cesty, 16.11.2022).

V roku 2023 vyslal výbor FEMM poslancov EP do New Yorku a Washingtonu, aby sa zúčastnili na 67. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien od 6. do 10. marca (správa zo služobnej cesty, 22.5.2023). Od 15. do 17. mája 2022 bola vyslaná delegácia do Kodane (Dánsko), aby sa „zúčastnila diskusií o podnikaní žien a stretnutí so zástupcami verejného a súkromného sektora a mimovládnych organizácií“ (správa zo služobnej cesty, 12.9.2023).

 

Martina Schonard