Digitálna agenda pre Európu
Široko rozšírený, rýchly a rozsiahly rozvoj platforiem digitálnych služieb spolu s diskusiami o verejných dátových priestoroch a nových technológiách, ako je umelá inteligencia, ovplyvňujú všetky oblasti našej spoločnosti. Mnohé nové spôsoby komunikácie, nakupovania alebo prístupu k informáciám online boli začlenené do nášho každodenného života a neustále sa vyvíjajú. Európska digitálna agenda na desaťročie 2020 – 2030 rieši tieto otázky tým, že sa zameriava na vytváranie bezpečných digitálnych priestorov a služieb, tvorbu rovnakých podmienok na digitálnych trhoch s veľkými platformami a na posilnenie európskej digitálnej suverenity, pričom prispieva k dosiahnutiu európskeho cieľa klimatickej neutrality do roku 2050.
Právny základ
Hoci zmluvy neobsahujú žiadne osobitné ustanovenia týkajúce sa informačných a komunikačných technológií (IKT), EÚ môže prijímať primerané opatrenia v rámci odvetvových a horizontálnych politík, ako je: priemyselná politika (článok 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)); politika hospodárskej súťaže (články 101, 109 ZFEÚ); obchodná politika (články 206, 207 ZFEÚ); transeurópske siete (TEN) (články 170, 172 ZFEÚ); výskum a technologický rozvoj a vesmír (články 179 a 190 ZFEÚ); energetická politika (článok 194 ZFEÚ); aproximácia práva na účely vytvorenia a fungovania vnútorného trhu (článok 114 ZFEÚ), voľný pohyb tovaru (článok 26 a články 28 – 37 ZFEÚ); voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu (články 45 a 66 ZFEÚ); vzdelávanie, odborná príprava, mládež a šport (články 165 a 166 ZFEÚ); a kultúra (článok 167 ZFEÚ).
Ciele
V nadväznosti na Lisabonskú stratégiu sa v desaťročnej Digitálnej agende pre Európu, ktorá bola uverejnená v roku 2010, po prvýkrát definovala kľúčová úloha IKT pri dosahovaní cieľov EÚ. V roku 2015 stratégia jednotného digitálneho trhu ďalej rozvinula digitálnu agendu a stanovila konkrétne ustanovenia založené na troch pilieroch, ktorých cieľom bolo zabezpečiť spravodlivé, otvorené a bezpečné digitálne prostredie: 1) zabezpečenie lepšieho prístupu pre spotrebiteľov a podniky k digitálnemu tovaru a službám v celej Európe; 2) vytvorenie vhodných podmienok pre rozvoj digitálnych sietí a služieb; a 3) maximalizácia rastového potenciálu digitálneho hospodárstva.
V roku 2020 sa druhá päťročná digitálna stratégia s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy zamerala na tri kľúčové ciele v digitálnej oblasti: technológie, ktoré fungujú pre ľudí, spravodlivé a konkurencieschopné hospodárstvo a otvorenú, demokratickú a udržateľnú spoločnosť. V roku 2021 na ňu nadviazala desaťročná stratégia Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob v ktorej sa digitálne ambície EÚ do roku 2030 premietajú do konkrétnych podmienok.
Dosiahnuté výsledky
Prvá digitálna agenda pre Európu: 2010 – 2020
Prvá digitálna agenda sa zamerala na zabezpečenie lepšieho prístupu spotrebiteľov a podnikov k digitálnemu tovaru a službám v celej Európe tým, že zabezpečuje pre EÚ pokročilý systém práv používateľov a ochrany spotrebiteľov a podnikov vrátane:
- nižších cien v oblasti elektronických komunikácií (nariadenie (EÚ) č. 531/2012) a zrušenia poplatkov za roaming od 14. júna 2017 („roaming za vnútroštátne ceny“),
- lepšieho internetového pripojenia pre všetkých s komplexným základným širokopásmovým pokrytím, najmä vďaka rozvoju mobilného a satelitného širokopásmového pripojenia s cieľom rozvíjať gigabitové pripojenie pre všetky hlavné sociálno-ekonomické subjekty,
- lepšej ochrany spotrebiteľov v oblasti telekomunikácií na základe právnych predpisov o ochrane súkromia (smernica 2009/136/ES) a ochrane údajov (smernica 95/46/ES), ktorá sa ďalej zdokonalila novým regulačným rámcom pre ochranu údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679 a smernica (EÚ) 2016/680).
S cieľom vytvoriť vhodné podmienky na rozvoj digitálnych sietí a služieb Európsky parlament posilnil Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), ktorý zabezpečuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a Komisiou, podporuje najlepšie postupy a spoločné prístupy a harmonizuje nariadenie o komunikácii na jednotnom trhu (nariadenie (EÚ) 2018/1971).
Stratégia bola zameraná na maximalizáciu rastového potenciálu digitálneho hospodárstva prostredníctvom podpory digitálnych zručností a vysokovýkonnej výpočtovej techniky, digitalizácie priemyslu a služieb, rozvoja umelej inteligencie (UI) a modernizácie verejných služieb. Boli prijaté nové pravidlá v oblasti geografického blokovania (nariadenie (EÚ) 2018/302) a prenosnosti digitálnych služieb (nariadenie (EÚ) 2017/1128) s cieľom umožniť spotrebiteľom prístup aj k službám poskytujúcim obsah online zakúpeným v jednom členskom štáte EÚ aj pri návšteve iných štátov EÚ.
Okrem uvedených nových regulačných rámcov o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679 a smernica (EÚ) 2016/680) prijala EÚ niekoľko krokov na uľahčenie rozvoja dátovo agilného hospodárstva, ako napríklad:
- nariadenie o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov (nariadenie (EÚ) 2018/1807), ktoré spoločnostiam a orgánom verejnej správy umožňuje uchovávať a spracúvať iné ako osobné údaje kdekoľvek sa rozhodnú,
- akt o kybernetickej bezpečnosti (nariadenie (EÚ) 2019/881), ktorým sa posilňuje Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a zriaďuje sa rámec certifikácie kybernetickej bezpečnosti produktov a služieb,
- smernica o otvorených dátach (smernica (EÚ) 2019/1024), ktorou sa stanovujú spoločné pravidlá pre európsky trh s údajmi uchovávanými vládou.
Druhá digitálna agenda pre Európu: 2020 – 2030
Druhá digitálna agenda sa zamerala na hlboké zmeny, ktoré prinášajú digitálne technológie, zásadnú úlohu digitálnych služieb a trhov a nové technologické a geopolitické ambície EÚ. Na základe dvoch strategických oznámení, konkrétne Formovanie digitálnej budúcnosti Európy a Európske digitálne desaťročie, Komisia stanovila konkrétne opatrenia, ktoré podnikne na podporu vytvorenia bezpečných a chránených digitálnych služieb a trhov. Okrem toho sú prioritami súčasného desaťročia rozvoj kvantovej výpočtovej techniky, stratégia pre technológiu blockchainu a obchodná politika založená na technológii blockchainu, dôveryhodná UI zameraná na človeka, polovodiče (európsky akt o čipoch), digitálna suverenita, kybernetická bezpečnosť, gigabitové pripojenie, 5G a 6G, európske dátové priestory a infraštruktúra, ako aj stanovenie globálnych technologických noriem. EÚ 9. marca 2021 navrhla Digitálny kompas (COM(2021)0118) so štyrmi digitálnymi cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030:
- Zručnosti: aspoň 80 % všetkých dospelých by malo mať základné digitálne zručnosti a v EÚ by malo byť zamestnaných 20 miliónov špecialistov v oblasti IKT, pričom tieto pracovné miesta by malo zastávať viac žien,
- Podniky: 75 % spoločností by malo využívať služby cloud computingu, veľké dáta a umelú inteligenciu; viac ako 90 % malých a stredných podnikov v EÚ by malo dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity; a počet tzv. jednorožcov v EÚ by sa mal zdvojnásobiť,
- Infraštruktúra: všetky domácnosti v EÚ by mali mať gigabitové pripojenie a všetky obývané oblasti by mali byť pokryté 5G; výroba špičkových a udržateľných polovodičov v Európe by mala tvoriť 20 % celosvetovej výroby; v EÚ by sa malo rozmiestniť 10 000 klimaticky neutrálnych vysoko bezpečných okrajových uzlov a Európa by mala mať svoj prvý kvantový počítač,
- Verejné služby: všetky kľúčové verejné služby by mali byť dostupné online; všetci občania budú mať prístup k svojim elektronickým zdravotným záznamom a 80 % občanov by malo využívať riešenie elektronickej identifikácie.
Program Digitálna Európa, nový program financovania digitálnych technológií EÚ s plánovaným celkovým rozpočtom 7,5 miliardy EUR na obdobie 2021 – 2027, poskytne strategické financovanie na podporu projektov v piatich oblastiach: superpočítače, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, pokročilé digitálne zručnosti a zabezpečenie širokého využívania digitálnych technológií v celom hospodárstve a spoločnosti, a to aj prostredníctvom centier digitálnych inovácií. Fond budú dopĺňať ďalšie programy EÚ, ako napríklad Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy pre digitálnu infraštruktúru, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Nástroj štrukturálnych fondov. V kontexte oživenia hospodárstva po pandémii COVID-19 musia členské štáty vyčleniť aspoň 20 % svojich finančných prostriedkov určených na obnovu na projekty, ktorými sa digitalizujú ich hospodárstva a spoločnosti (nariadenie (EÚ) 2021/694).
Ako sa uvádza v bielej knihe o umelej inteligencii uverejnenej vo februári 2020, umelá inteligencia má kľúčovú úlohu a očakáva sa, že prinesie viaceré spoločenské a hospodárske výhody širokému spektru odvetví. V októbri 2020 Európsky parlament prijal tri právne predpisy o umelej inteligencii týkajúce sa etiky, občianskoprávnej zodpovednosti a duševného vlastníctva, a požiadal Komisiu, aby vytvorila komplexný a perspektívny európsky právny rámec etických zásad pre vývoj, zavádzanie a používanie umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií. Európska komisia zverejnila 21. apríla 2021 svoj návrh nového aktu o umelej inteligencii (COM(2021)0206), ktorým sa do práva EÚ zakotvuje technologicky neutrálne vymedzenie systémov umelej inteligencie a prijíma sa iný súbor pravidiel prispôsobený prístupu založenému na riziku. Návrh správy o návrhu, ktorý spoločne vypracovali Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), bol uverejnený 20. apríla 2022.
Zdieľanie údajov je druhou hlavnou osou, na ktorej je založená nová európska digitálna agenda. Pri presadzovaní inovácií založených na údajoch chce EÚ zabezpečiť rovnováhu medzi voľným tokom údajov a zachovaním súkromia, bezpečnosti, ochrany a etických noriem. To zahŕňa preskúmanie spôsobov používania a zdieľania iných ako osobných údajov s cieľom vyvinúť nové ziskové technológie a obchodné modely. V tejto súvislosti bola vo februári 2020 spolu s bielou knihou o umelej inteligencii zverejnená Európska dátová stratégia. Pilierom Európskej dátovej stratégie je európsky akt o správe údajov (nariadenie (EÚ) 2022/868). Akt bol uverejnený v Úradnom vestníku EÚ 3. júna 2022, nadobudol účinnosť 23. júna 2022 a bude sa uplatňovať od septembra 2023. Cieľom európskeho aktu o správe údajov je zvýšiť dostupnosť údajov, ich opätovnú použiteľnosť a dôveru v spoločné využívanie údajov. Komisia okrem toho 23. februára 2022 uverejnila návrh zameraný na harmonizované pravidlá týkajúce sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (akt o údajoch). Dňa 26. januára 2022 navrhla vyhlásenie o európskych digitálnych právach a zásadách, ktorého cieľom je podporiť digitálnu transformáciu sústredenú na človeka a založenú na európskych hodnotách. Údaje sa považujú za základný zdroj pre spoločenský pokrok vo všeobecnosti, a najmä pre hospodársky rast, konkurencieschopnosť, inovácie a tvorbu pracovných miest. Vytvorenie európskeho dátového priestoru je jednou z priorít Komisie na roky 2019 – 2025 a bude zahŕňať deväť sektorov, ako je zdravotníctvo, životné prostredie, energetika, poľnohospodárstvo, mobilita, financie, výroba, verejná správa a zručnosti. EÚ umožní vytvorenie európskeho cloudu v rámci nástroja NextGenerationEU založeného na Gaia-X, otvorenom, transparentnom a bezpečnom digitálnom ekosystéme, v ktorom bude možné voľne sprístupňovať, zhromažďovať a zdieľať údaje a služby v prostredí dôvery. Ďalším kľúčovým prvkom digitálnej stratégie je vytvorenie bezpečnejšieho a otvorenejšieho jednotného digitálneho trhu, ktorý chráni základné práva používateľov a vytvára rovnaké podmienky pre podniky. Komisia preto 15. decembra 2020 predložila v rámci spolurozhodovacieho postupu Parlamentu a Rade navrhovaný balík aktu o digitálnych službách. Balík pozostáva z dvoch legislatívnych iniciatív: aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch, ktorých cieľom bolo aktualizovať pravidlá upravujúce digitálne služby v EÚ. Keď nadobudnú účinnosť, skompletizujú jednotný digitálny trh prostredníctvom uceleného súboru nových pravidiel platných v celej EÚ. V akte o digitálnych službách sa vymedzujú jasné povinnosti a zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, a najmä online platforiem, ako sú sociálne médiá a trhy. Na veľmi veľké online platformy sa budú z dôvodu výrazného rizika v oblasti šírenia nezákonného a škodlivého obsahu vzťahovať osobitné povinnosti. Akt stanovuje pravidlá, ktoré určia, čo budú môcť spoločnosti so štatútom strážcu prístupu v EÚ robiť. Nariadenie sa bude vzťahovať na popredných poskytovateľov takzvaných základných služieb platforiem, pri ktorých je riziko nekalých obchodných praktík najvyššie. Patria sem napríklad online sprostredkovateľské služby, sociálne siete, vyhľadávače, operačné systémy, online reklamné služby, služby cloud computingu a služby zdieľania videí, ktoré spĺňajú relevantné kritériá vzťahujúce sa na strážcov prístupu (gatekeepers).
Budovanie dôvery v online prostredie je kľúčom k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju, a preto je ďalšou prioritou. Nariadenie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (nariadenie (EÚ) č. 910/2014) je míľnikom na ceste k vytvoreniu predvídateľného regulačného prostredia, ktoré pomáha občanom, podnikom a verejným orgánom vykonávať bezpečné a plynulé elektronické interakcie. V rámci novej agendy sa preskúma balík o digitálnych službách s cieľom zlepšiť jeho účinnosť, rozšíriť jeho uplatňovanie na súkromný sektor a podporiť jeho využívanie.
Okrem jednotnej regulácie v rámci jednotného trhu sa EÚ zameriava aj na vzdelávanie svojich občanov v oblasti využívania digitálnych technológií. Akčný plán digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) je obnovená politická iniciatíva EÚ na podporu udržateľného a účinného prispôsobenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov EÚ digitálnemu veku. Na dosiahnutie týchto cieľov sa v akčnom pláne stanovujú dve prioritné oblasti: podpora rozvoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania a zlepšovanie digitálnych zručností a kompetencií pre digitálnu transformáciu.
V oznámení (COM(2020)0784) z decembra 2020 Komisia sformulovala svoj akčný plán na podporu obnovy a transformácie európskeho mediálneho a audiovizuálneho sektora, ktorý rieši dlhodobé otázky, ako je fragmentácia trhu. V akčnom pláne sa tiež zdôrazňuje potreba, aby EÚ a členské štáty zvýšili vnútroštátnu podporu finančných prostriedkov sprístupnených prostredníctvom schválených národných plánov obnovy. V akčnom pláne sa uvádza rušivý vplyv globálnych online platforiem na mediálny sektor a potreba riešiť hegemóniu týchto platforiem na dátové a reklamné trhy.
Akčný plán pre európsku demokraciu ide ruka v ruke s akčným plánom pre mediálny a audiovizuálny sektor, ktorého cieľom je pomôcť tomuto sektoru zotaviť sa a čo najlepšie využiť digitálnu transformáciu. Zaoberá sa aj zhoršovaním slobody médií, keďže vo viacerých členských štátoch narastá počet fyzických a online hrozieb voči novinárom. Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) je súbor ukazovateľov, ktoré sledujú digitálny pokrok krajín EÚ pri realizácii jednotného európskeho digitálneho trhu. Profily krajín DESI každoročne podporujú členské štáty pri určovaní oblastí, ktoré si vyžadujú prioritné opatrenia. Nové ukazovatele boli upravené tak, aby zahŕňali Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Digitálny kompas.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament podporuje rozhodné a pokročilé uznesenia o digitálnych politikách a je veľmi aktívny pri prijímaní legislatívnych aktov v tejto oblasti. Takisto pomáha neustále sa zameriavať na digitálne témy prostredníctvom správ z vlastnej iniciatívy, ústnych a písomných otázok adresovaných Komisii, štúdií, seminárov, stanovísk a uznesení, ako aj prostredníctvom výziev na lepšiu koordináciu vnútroštátneho úsilia v oblasti rozvoja celoeurópskych služieb a podpory digitálneho výskumu a vývoja zo strany EÚ.
Parlament tieto záruky systematicky upevňuje prostredníctvom právnych predpisov. Je na čele odstraňovania prekážok v rámci jednotného digitálneho trhu a modernizácie politík EÚ pre dnešné digitálne a dátové produkty a služby s cieľom maximalizovať digitalizáciu európskych odvetví služieb, čo vedie k pracovným príležitostiam. Zameriava sa na posilnenie cezhraničného obchodu, harmonizáciu pravidiel pre digitálne zmluvy, zabezpečenie cenovo prijateľných služieb cezhraničného doručovania balíkov, podporu voľného toku iných ako osobných údajov a zavedenie jednoduchších postupov priznávania DPH. Parlament sa zameriava najmä na zabezpečenie digitálneho súkromia pre občanov EÚ a na zachovanie a prispôsobenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.
Vo svojom uznesení z 12. marca 2019 Parlament vyzval Komisiu, aby „posúdila potrebu ďalšieho rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS) na ďalšie kritické odvetvia a služby, na ktoré sa nevzťahujú osobitné odvetvové právne predpisy“, a aby reagovala na rastúce hrozby, ktoré predstavuje digitalizácia. Toto úsilie by mala dopĺňať posilnená spoločná politika v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá zahŕňa spoločnú európsku platformu a posilnenú úlohu agentúry ENISA. Smernica NIS2 nahradí predchádzajúcu smernicu (EÚ 2016/1148) tým, že účinne zaviaže viac subjektov a odvetví prijať opatrenia na zvýšenie úrovne kybernetickej bezpečnosti v Európe. V rámci Parlamentu bol spis pridelený Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ktorý 28. októbra 2021 prijal správu. Spoluzákonodarcovia dosiahli politickú dohodu o návrhu 13. mája 2022. V nadväznosti na to musí dohodu prijať Parlament a Rada.
Pokiaľ ide o akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch, záverečné hlasovanie v pléne o oboch aktoch sa uskutočnilo 5. júla 2022. Akt o digitálnych trhoch bol prijatý 18. júla 2022 po tom, ako Rada schválila pozíciu Parlamentu. Po podpísaní predsedníčkou Parlamentu a predsedom Rady bude uverejnený v Úradnom vestníku EÚ a začne sa uplatňovať o šesť mesiacov neskôr. Očakáva sa, že Rada schváli pozíciu Parlamentu k aktu o digitálnych službách v septembri 2022. Prácu Parlamentu v oblasti digitálnej transformácie priebežne podporovala jeho tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života prostredníctvom série štúdií a seminára[1] zameraného na existujúce výzvy a príležitosti. Štúdia[2], ktorá je relevantná pre návrhy aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch, sa osobitne zaoberala účinkami cielenej reklamy na spotrebiteľov a trh s reklamou. Ďalšími akademickými a trhovými postrehmi prispel seminár[3], na ktorom sa skúmali dôsledky a nedostatky návrhov v ich súčasnej podobe, ako aj vypočutie s oznamovateľkou zo spoločnosti Facebook Frances Haugenovou (ktorá objasnila niektoré nekalé praktiky veľkej technologickej spoločnosti). Tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života tiež vo februári 2022 uverejnila štúdiu[4] o vplyve influencerov na reklamu a ochranu spotrebiteľa na jednotnom trhu, ktorá skúma, do akej miery sú influenceri zodpovední za šírenie zavádzajúcich informácií a propagáciu nebezpečných výrobkov. Ďalšia pripravovaná štúdia sa bude zaoberať tým, ako možno využiť nové technológie na zvýšenie bezpečnosti výrobkov, a tým aj na zvýšenie ochrany spotrebiteľa. Poznatky z týchto štúdií pravdepodobne ovplyvnia budúce právne predpisy v tejto oblasti v druhej polovici volebného obdobia.
Najmä v súvislosti s umelou inteligenciou zorganizovali výbory IMCO a LIBE v marci 2022 spoločné verejné vypočutie. Cieľom vypočutia bolo riešiť hlavné otázky týkajúce sa návrhu Komisie na akt o umelej inteligencii (COM(2021)0206).
Christina Ratcliff / Barbara Martinello / Vasileios Litos