Energia z obnoviteľných zdrojov
Obnoviteľné zdroje energie (veterná energia, slnečná energia, vodná energia, energia oceánov, geotermálna energia, biomasa a biopalivá) sú alternatívou k fosílnym palivám, ktorá prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, diverzifikácii dodávok energie a obmedzovaniu závislosti od nespoľahlivých a nestálych trhov s fosílnymi palivami, najmä s ropou a plynom. Právne predpisy EÚ na podporu obnoviteľných zdrojov energie zaznamenali v posledných 15 rokoch významný vývoj. V roku 2021 predstavoval podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v EÚ 21,8 %. V roku 2023 spoluzákonodarcovia zvýšili cieľovú hodnotu EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na 42,5 %, pričom cieľom je dosiahnuť 45 %.
Právny základ a ciele
Článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Dosiahnuté výsledky
A. Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov
1. Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie: smerom k roku 2020
V pôvodnej smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá bola prijatá 23. apríla 2009, sa stanovilo, že do roku 2020 musí 20 % hrubej konečnej spotreby energie v EÚ a 10 % spotreby energie každého členského štátu v doprave pochádzať z obnoviteľných zdrojov energie. V smernici sa stanovili a potvrdili záväzné vnútroštátne ciele, ktoré sú v súlade s celkovým cieľom EÚ, a uviedla požiadavka, aby členské štáty vypracovali orientačné trajektórie na dosiahnutie svojich cieľov, predložili národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a každé dva roky uverejňovali národné správy o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. V smernici sa navrhli rozličné mechanizmy, ktoré by členské štáty mohli využiť na podporu investícií do obnoviteľných zdrojov energie, ako sú systémy podpory, potvrdenia o pôvode, spoločné projekty, spolupráca s tretími krajinami, ako aj kritériá udržateľnosti pre biopalivá.
V decembri 2018 nadobudla ako súčasť balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov účinnosť prepracovaná smernica o obnoviteľných zdrojoch energie. Táto smernica, ktorá sa mala transponovať do vnútroštátneho práva krajín EÚ do júna 2021, stanovila nový záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, t. j. dosiahnuť aspoň 32 % hrubej konečnej spotreby energie do roku 2030, ako aj zvýšenú cieľovú hodnotu 14 % pre podiel obnoviteľných palív v doprave, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2030. V súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999 majú krajiny EÚ navrhnúť národné energetické ciele a do marca 2023 vypracovať 10-ročné národné energetické a klimatické plány (NEKP) na obdobie 2021 – 2030. NEKP sa monitorujú každé dva roky prostredníctvom správ o pokroku a posudzuje ich Komisia, ktorá môže prijať opatrenia na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť ich súlad s celkovými cieľmi EÚ.
2. Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie: smerom k roku 2030
Prepracovaná smernica o obnoviteľných zdrojoch energie aktualizovaná smernicou (EÚ) 2023/2413 bola výsledkom troch významných zmien. Prvá zmena z júla 2021 v rámci balíka Fit for 55 bola zameraná na zosúladenie cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s jej novými ambíciami v oblasti klímy, zvýšenie záväzného cieľa EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na 40 % do roku 2030 a podporu zavádzania palív z obnoviteľných zdrojov, ako je vodík, v priemysle a doprave s dodatočnými čiastkovými cieľmi. V máji 2022 prišla druhá zmena v rámci plánu REPowerEU v nadväznosti na ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine, ktorou sa mal urýchliť prechod na čistú energiu v súlade s rozhodnutím postupne ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív, zvýšiť záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na 45 % inštaláciou tepelných čerpadiel, zvýšením solárnej fotovoltickej kapacity a dovozom vodíka a biometánu z obnoviteľných zdrojov. Cieľom tretej zmeny (vydanej ako nariadenie Rady) v novembri 2022 bolo urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov tým, že zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov sa budú považovať za prevažujúci verejný záujem, čo by umožnilo rýchlejšie vydávanie povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a osobitné výnimky z právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.
V októbri 2023 sa aktualizáciou smernice o energii z obnoviteľných zdrojov zvýšil cieľ týkajúci sa podielu obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 na 42,5 %, pričom členské štáty sa majú usilovať dosiahnuť 45 %. Novou smernicou sa urýchľujú postupy udeľovania povolení pre nové zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú solárne panely alebo veterné turbíny, a stanovila sa maximálna lehota na schválenie nových zariadení na 12 mesiacov v oblastiach vhodných na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a na 24 mesiacov inde. V odvetví dopravy sa v nej stanovuje cieľ buď: 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, alebo 14,5 % zníženie emisií skleníkových plynov väčším využívaním moderných biopalív a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ako je vodík. V prípade priemyslu sa v smernici zavádza záväzný cieľový podiel vodíka z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe vodíka na úrovni 42 % do roku 2030 a 60 % do roku 2035 a orientačný cieľ priemerného ročného nárastu obnoviteľných zdrojov energie o 1,6 percentuálneho bodu. Podľa smernice majú navyše členské štáty stanoviť orientačný cieľ, aby inovačné technológie predstavovali do roku 2030 aspoň 5 % nových inštalovaných kapacít energie z obnoviteľných zdrojov.
B. Európska zelená dohoda
Európska zelená dohoda sa 11. decembra 2019 zaviazala riešiť energetické, klimatické a environmentálne výzvy a dosiahnuť v súlade s Parížskou dohodou do roku 2050 klimatickú neutralitu. Transformácia energetického systému zohráva zásadnú úlohu, keďže výroba a využívanie energie zodpovedajú za viac ako 75 % emisií skleníkových plynov v EÚ.
V júli a decembri 2021 sa prostredníctvom balíka Fit for 55, súboru návrhov na revíziu a aktualizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky, klímy a biodiverzity, premietla Zelená dohoda EÚ do praxe. Balík obsahoval návrhy týkajúce sa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, smernice o energetickej efektívnosti, smernice o zdaňovaní energie, smernice o energetickej hospodárnosti budov, balíka opatrení pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom, nariadenia o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, Sociálno-klimatického fondu a niekoľko ďalších návrhov.
V marci a máji 2022 sa v nadväznosti na útok Ruska na Ukrajinu plánom REPowerEU zmenil balík Fit for 55 s cieľom postupne ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív. EÚ prijala na základe plánu REPowerEU niekoľko opatrení, medzi nimi aj nariadenie o udeľovaní povolení, ktorým sa zjednodušili a urýchlili postupy udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a to zameraním sa na konkrétne technológie a projekty, ako sú solárna fotovoltická energia, veterné a tepelné čerpadlá, ako aj na modernizáciu.
Rokovania o týchto dôležitých spisoch značne pokročili a v roku 2023 boli z veľkej časti už ukončené.
1. Mechanizmus financovania energie z obnoviteľných zdrojov
Nariadením 2020/1294 sa zriadil mechanizmus financovania EÚ, ktorý má pomáhať krajinám pri dosahovaní ich individuálnych a kolektívnych cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Tento mechanizmus spája krajiny, ktoré prispievajú k financovaniu projektov (prispievajúce krajiny), s krajinami, ktoré súhlasia s vybudovaním nových projektov na svojom území (hostiteľské krajiny). Komisia navrhla vykonávací rámec a prostriedky na financovanie mechanizmu, pričom stanovuje, že členské štáty, fondy EÚ alebo príspevky súkromného sektora môžu financovať akcie v rámci tohto mechanizmu. Energia získaná prostredníctvom tohto mechanizmu sa započíta do cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov všetkých zúčastnených krajín.
C. Ďalšie kroky
1. Transeurópska energetická sieť
Transeurópska energetická sieť (TEN-E) je politika, ktorá sa zameriava na prepojenie energetickej infraštruktúry krajín EÚ. V nariadení o TEN-E sa v súlade s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050 stanovujú pravidlá EÚ pre cezhraničnú energetickú infraštruktúru. Je v ňom určených 11 prioritných koridorov a tri prioritné tematické oblasti a vymedzené nové projekty spoločného záujmu medzi členskými štátmi EÚ. Nariadením sa zavádzajú projekty spoločného záujmu medzi EÚ a tretími krajinami, zdôrazňuje úloha projektov v oblasti veternej energie na mori a vylučuje financovanie budúcich projektov týkajúcich sa zemného plynu z prostriedkov EÚ. Nariadenie okrem toho podporuje integráciu obnoviteľných zdrojov energie a nových technológií čistej energie do energetického systému, spája regióny, ktoré sú v súčasnosti izolované od európskych trhov s energiou, posilňuje existujúce cezhraničné prepojenia, podporuje spoluprácu s partnerskými krajinami a navrhuje spôsoby zjednodušenia a urýchlenia postupov udeľovania povolení a schválení.
2. Revízia smernice o zdaňovaní energie
V júli 2021 Komisia uverejnila návrh na revíziu smernice 2003/96 o zdaňovaní energie, v ktorom navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy, pričom sa budú podporovať čisté technológie a odstránia sa zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú využívanie fosílnych palív.
D. Otázky týkajúce sa zdrojov energie
1. Slnečná energia
V pláne REPowerEU sa zaviedla stratégia na zdvojnásobenie fotovoltickej kapacity solárnych zariadení na 320 GW do roku 2025 a inštalácia 600 GW do roku 2030. Plán zahŕňal aj postupné zavedenie právnej povinnosti nainštalovať solárne panely na nové verejné, komerčné a obytné budovy a stratégiu na zdvojnásobenie miery zavádzania tepelných čerpadiel v systémoch diaľkového a komunálneho vykurovania. V rámci plánu sa od členských štátov takisto vyžaduje, aby určili a prijali plány pre vyhradené oblasti pre obnoviteľné zdroje energie, a to so skrátenými a zjednodušenými povoľovacími postupmi.
2. Biomasa, biopalivá a vodík
Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie ((EÚ) 2018/2001)) zahŕňa cieľ 1 % do roku 2025 a 5,5 % do roku 2030 pre moderné biopalivá, bioplyn a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO) v odvetví dopravy.
V júli 2020 sa v stratégii EÚ pre integráciu energetického systému a vodíkovej stratégii zaviedli tri ciele: nainštalovať v EÚ do roku 2024 elektrolyzéry na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov s výkonom minimálne 6 GW a dosiahnuť objem výroby až 1 milión ton vodíka z obnoviteľných zdrojov; nainštalovať do roku 2030 elektrolyzéry s výkonom minimálne 40 GW a dosiahnuť objem výroby až 10 miliónov ton vodíka z obnoviteľných zdrojov v EÚ, a zavádzať vodík z obnoviteľných zdrojov vo veľkom rozsahu od roku 2030. V máji 2022 sa v pláne REPowerEU stanovil dvojnásobný cieľ, a to do roku 2010 vyrobiť 10 miliónov ton domáceho obnoviteľného vodíka a doviezť 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka. V októbri 2023 sa v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie stanovil orientačný cieľ 42 % podielu vodíka z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotreby vodíka do roku 2030 a 60 % do roku 2035 v prípade priemyslu.
3. Veterná energia na mori
V novembri 2020 Komisia uverejnila stratégiu EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori, ktorou sa má zvýšiť výroba elektriny v EÚ z obnoviteľných zdrojov energie na mori z 12 GW v roku 2020 na viac ako 60 GW do roku 2030 a 300 GW do roku 2050. V nariadení o TEN-E, ktoré nadobudlo účinnosť v júni 2022, sa zaviedli nezáväzné regionálne dohody o zavádzaní obnoviteľných zdrojov energie na mori. V januári 2023 sa členské štáty dohodli na vyšších nezáväzných cieľoch pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori: 111 GW do roku 2030 a 317 GW do 2050.
4. Energia z oceánov
V januári 2040 Komisia uverejnila svoj akčný plán pre modrú energiu, ktorý má slúžiť na podporu rozvoja energie z oceánov vrátane energie generovanej vlnami, prílivovej energie, premeny tepelnej energie a energie z rozdielu v slanosti. V stratégii zameranej na energiu z obnoviteľných zdrojov na mori sa takisto zdôraznilo, že odvetvie obnoviteľných zdrojov energie z morských zdrojov by sa malo do roku 2030 rozšíriť päťnásobne a do roku 2050 až 25-násobne.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament je vytrvalým zástancom využívania obnoviteľných zdrojov energie a vyzdvihuje význam záväzných cieľov na rok 2020 a najnovšie aj na rok 2030.
V januári 2018 Parlament so zreteľom na revíziu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov v tom istom roku podporil záväzný cieľ, aby Únia do roku 2030 dosiahla aspoň 35 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov, a posilnil právo na vlastnú spotrebu. Po rokovaniach s Radou sa tento záväzný cieľ Únie znížil na minimálne 32 %.
V januári 2020 Parlament prijal uznesenie o európskom ekologickom dohovore, v ktorom vyzval na revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a na stanovenie záväzných národných cieľov pre každý členský štát a odporučil, aby sa zásada prvoradosti energetickej efektívnosti uplatňovala vo všetkých sektoroch a politikách.
V máji 2021 Parlament prijal uznesenie o európskej stratégii pre integráciu energetických systémov a uznesenie o európskej stratégii pre vodík. V obidvoch podporil dekarbonizáciu a využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a vodíka a vyzval Komisiu, aby udeľovala záruku pôvodu pre vodík z obnoviteľných zdrojov a podporovala rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Vo februári 2022 Parlament prijal uznesenie o európskej stratégii pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori. V uznesení sa uvádza, že inštalovaná kapacita veternej energie na mori by mala byť 70 – 79 GW, aby sa zabezpečil nákladovo konkurencieschopný prechod na zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030, a vyzýva, aby sa cieľ zníženia emisií o 55 % do roku 2030 prekročil.
V septembri 2022 Parlament vo svojej pozícii v prvom čítaní k revízii smernice o energii z obnoviteľných zdrojov podporil návrh Komisie zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie v EÚ do roku 2030 na 45 %.
V októbri 2023 Parlament a Rada zvýšili cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na 42,5 %, pričom sa má vyvíjať úsilie o 45 %, čím by sa existujúci podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ takmer zdvojnásobil.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE).
Navštívte domovskú stránku Európskeho parlamentu o energii z obnoviteľných zdrojov.
Matteo Ciucci