Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

Európska únia v záujme podpory svojho celkového harmonického rozvoja posilňuje svoju hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. EÚ sa zameriava najmä na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov. Osobitná pozornosť sa venuje vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny.

Právny základ

Články 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Súvislosti

Politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou Európskej únie. Prináša osoh všetkým regiónom a mestám v EÚ a podporuje hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia.

V Európskom spoločenstve (dnešnej Európskej únii) existovali od počiatku veľké územné a demografické rozdiely, ktoré by mohli predstavovať prekážky pre integráciu a rozvoj v Európe. V Rímskej zmluve (1957) sa stanovili mechanizmy solidarity vo forme dvoch fondov: Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF, usmerňovacia sekcia). V roku 1975 sa zaviedli regionálne aspekty vytvorením Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V roku 1994 bol zriadený aj Kohézny fond.

V dôsledku Jednotného európskeho aktu z roku 1986 sa z hospodárskej a sociálnej súdržnosti stala právomoc Európskeho spoločenstva. V roku 2008 sa Lisabonskou zmluvou zaviedol tretí rozmer súdržnosti v EÚ: územná súdržnosť. Tieto tri aspekty súdržnosti sú podporované prostredníctvom politiky súdržnosti a štrukturálnych fondov.

Ciele

Posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je jedným z hlavných cieľov EÚ. Významnú časť svojich činností a rozpočtu venuje znižovaniu rozdielov medzi regiónmi s osobitným dôrazom na vidiecke regióny, regióny zasiahnuté zmenami v priemysle a regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami.

EÚ podporuje dosahovanie uvedených cieľov využívaním európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESF, EFRR, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond (ENRF)) a Fondu na spravodlivú transformáciu (FST).

Európsky sociálny fond, od roku 2021 nazývaný Európsky sociálny fond plus (EFS+), je hlavným nástrojom Únie podporujúcim opatrenia, ktorých cieľom je predchádzanie a boj proti nezamestnanosti, rozvoj ľudských zdrojov a podpora sociálnej integrácie na trhu práce. Financuje iniciatívy, ktoré podporujú vysokú úroveň zamestnanosti, rovnaké príležitosti pre mužov a ženy, udržateľný rozvoj a hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Európsky fond regionálneho rozvoja pomáha pri odstraňovaní najväčších regionálnych rozdielov v EÚ. Podporuje zaostávajúce regióny, ako aj premenu upadajúcich priemyselných regiónov.

Kohézny fond poskytuje finančné príspevky na projekty v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry. Tento fond môžu využívať iba tie členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ.

Fond na spravodlivú transformáciu je kľúčovým nástrojom na podporu území, ktoré sú najviac postihnuté prechodom ku klimatickej neutralite, a na zabránenie nárastu regionálnych rozdielov. V záujme dosiahnutia svojho cieľa podporuje investície do oblastí, ako je digitálna pripojiteľnosť, technológie čistej energie, znižovanie emisií, obnova priemyselných lokalít, rekvalifikácia pracovníkov a technická pomoc.

Na zabezpečenie efektívneho využívania štrukturálnych fondov treba dodržiavať tieto zásady:

  • organizácia fondov podľa cieľov a regiónov,
  • partnerstvo medzi Komisiou, členskými štátmi a regionálnymi orgánmi pri plánovaní, vykonávaní a monitorovaní využívania fondov,
  • plánovanie pomoci,
  • doplnkovosť príspevkov EÚ a vnútroštátnych príspevkov.

Prideľovanie finančných prostriedkov Únie určených na politiku súdržnosti sa zameriava na dva hlavné ciele:

  • Investovanie do rastu a zamestnanosti – so zámerom posilniť pracovný trh a regionálne hospodárstva,
  • Európska územná spolupráca – podpora súdržnosti EÚ prostredníctvom spolupráce na cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej úrovni.

Politika súdržnosti EÚ v období 2021 – 2027

V období 2021 – 2027 pochádza financovanie EÚ z dvoch zdrojov: z „klasického“ viacročného finančného rámca (VFR), v ktorom sa stanovujú ročné výdavkové limity EÚ, a plánu obnovy NextGenerationEU (NGEU), čo je mimoriadna iniciatíva zameraná na pomoc členským štátom pri ich obnove po pandémii COVID-19. Politika súdržnosti sa bude financovať prostredníctvom VFR a v niektorých prípadoch z NGEU.

Zdroje na cieľ politiky súdržnosti „Investovanie do zamestnanosti a rastu“ budú predstavovať spolu 322,3 miliardy EUR (v cenách z roku 2018, t. j. v hodnote meny v roku 2018) a pridelia sa takto:

  1. 202,3 miliardy EUR pre menej rozvinuté regióny;
  2. 47,8 miliardy EUR pre prechodné regióny;
  3. 27,2 miliardy EUR pre rozvinutejšie regióny;
  4. 42,6 miliardy EUR pre členské štáty ako podpora z Kohézneho fondu (z toho 10 miliárd EUR sa použije na Nástroj na prepájanie Európy);
  5. 1 928 miliónov EUR ako dodatočné finančné prostriedky pre najvzdialenejšie regióny;
  6. 500 miliónov EUR na medziregionálne inovačné investície.

Prostriedky z EFRR na cieľ „Európska územná spolupráca“ (Interreg) budú predstavovať spolu 8 050 miliónov EUR a rozdelia sa takto:

  1. 5 812 miliónov EUR na námornú a pozemnú cezhraničnú spoluprácu;
  2. 1 466 miliónov EUR na nadnárodnú spoluprácu;
  3. 490 miliónov EUR na medziregionálnu spoluprácu;
  4. 281 miliónov EUR na spoluprácu najvzdialenejších regiónov.

Nový Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý podporuje územia najviac postihnuté prechodom ku klimatickej neutralite a má za cieľ zabrániť narastaniu regionálnych rozdielov, bude disponovať rozpočtom vo výške 17,5 miliardy EUR. Suma 7,5 miliardy EUR bude pochádzať z VFR a ďalších 10 miliárd EUR z NGEU.

V decembri 2020 bol vytvorený ďalší nový nástroj – ReactEU. Bude slúžiť ako doplnok programov súdržnosti na roky 2014 – 2020 a doplní aj prostriedky pridelené na politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027. ReactEU bude podporovať najdôležitejšie odvetvia pri zabezpečovaní riadnej obnovy po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Na tento nástroj je pridelených 47,5 miliardy EUR (do roku 2023).

Na obdobie 2021 – 2027 má politika súdržnosti päť cieľov politiky pre EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF:

  • inteligentnejšia Európa – inovatívna a inteligentná transformácia hospodárstva,
  • ekologickejšia, nízkouhlíková Európa,
  • prepojenejšia Európa – mobilita a regionálna prepojiteľnosť IKT,
  • sociálnejšia Európa – vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv,
  • Európa bližšie k občanom – udržateľný a integrovaný rozvoj mestských, vidieckych a pobrežných oblastí prostredníctvom miestnych iniciatív.

Pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať pri využívaní týchto finančných prostriedkov, sú stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach. V októbri 2022 bolo toto nariadenie zmenené s cieľom uľahčiť členským štátom a regiónom využívanie zdrojov politiky súdržnosti a zvýšiť ich flexibilitu, aby mohli podporiť opatrenia na riešenie migračných výziev vyplývajúcich z vojenskej agresie Ruska, ktoré sa zaviedli v rámci programov na roky 2014 – 2020 a 2021 – 2027.

Úloha Európskeho parlamentu

Európsky parlament zohráva veľmi aktívnu úlohu v podpore posilňovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ. Právne predpisy týkajúce sa politiky súdržnosti a štrukturálnych fondov sa pripravujú v rámci riadneho legislatívneho postupu, v ktorom má Parlament rovnaké slovo ako Rada.

Parlament sa aktívne zapája do rokovaní o reforme politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027. Táto reforma definuje priority a nástroje budúcich opatrení EÚ zameraných na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Parlament rozhodne podporil návrhy na rozsiahlu a efektívnu politiku súdržnosti, ktorá si tiež vyžaduje dostatočné finančné zdroje.

Parlament tiež vyzdvihol potrebu využívať politiku súdržnosti na boj proti zmene klímy, napríklad vo svojom uznesení z 25. marca 2021 o politike súdržnosti a regionálnych stratégiách v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy. Parlament žiadal, aby sa v rámci politiky súdržnosti viac využívali zelené a modré investície, ako aj väčšiu súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni EÚ a vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Parlament 9. mája 2023 okrem toho prijal uznesenie o úlohe politiky súdržnosti pri riešení viacrozmerných environmentálnych výziev v oblasti Stredozemného mor. V tomto uznesení navrhuje využívať fondy súdržnosti na investície do technológií a infraštruktúry, ktoré sú osobitne určené na zhodnocovanie materiálov zo zvyškového odpadu s cieľom podporiť obehové hospodárstvo a obmedziť a riadiť rastúce znečistenie plastmi a množstvo odpadu z domácností.

Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre regionálny rozvoj.

 

Kelly Schwarz