Informačné listy o Európskej únii
Európsky parlament
Vyplňte toto políčko

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

EÚ v záujme podpory svojho celkového harmonického rozvoja posilňuje svoju hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. EÚ sa zameriava najmä na znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja jednotlivých regiónov. Osobitná pozornosť sa venuje vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny.

Právny základ

Články 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Súvislosti

Politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou Európskej únie. Prináša osoh všetkým regiónom a mestám v EÚ a podporuje hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia.

V Európskom spoločenstve (dnešnej Európskej únii) existovali od jeho vzniku veľké územné a demografické rozdiely, ktoré by mohli predstavovať prekážky pre integráciu a rozvoj v Európe. V Rímskej zmluve (1957) sa stanovili mechanizmy solidarity vo forme dvoch fondov:

  • Európskeho sociálneho fondu (ESF),
  • Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF, usmerňovacia sekcia).

V roku 1975 sa zaviedli regionálne aspekty vytvorením Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V roku 1994 bol zriadený aj Kohézny fond.

Jednotným európskym aktom z roku 1986 sa z hospodárskej a sociálnej súdržnosti stala právomoc Európskeho spoločenstva. V roku 2008 sa Lisabonskou zmluvou zaviedol tretí rozmer súdržnosti v EÚ – územná súdržnosť. Tieto tri aspekty súdržnosti sú podporované politikou súdržnosti a štrukturálnymi fondmi.

Ciele

Posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je jedným z hlavných cieľov EÚ. Významnú časť svojich činností a rozpočtu venuje znižovaniu rozdielov medzi regiónmi s osobitným dôrazom na vidiecke oblasti, oblasti poznačené priemyselnou transformáciou a regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami.

EÚ podporuje dosahovanie týchto cieľov využívaním európskych štrukturálnych a investičných fondov:

  • ESF,
  • EFRR,
  • Kohézny fond,
  • Európsky námorný a rybársky fond (ENRF),
  • Fond na spravodlivú transformáciu (FST).

ESF, od roku 2021 ESF+, je hlavným nástrojom EÚ podporujúcim opatrenia, ktorých cieľom je predchádzanie a boj proti nezamestnanosti, rozvoj ľudských zdrojov a podpora sociálnej integrácie na trhu práce. Financuje iniciatívy, ktoré podporujú vysokú úroveň zamestnanosti, rovnaké príležitosti pre mužov a ženy, udržateľný rozvoj a hospodársku a sociálnu súdržnosť. Podrobnejšie informácie sú uvedené v informačnom liste (3.6.2).

EFRR pomáha pri odstraňovaní najväčších regionálnych rozdielov v EÚ. Podporuje zaostávajúce regióny, ako aj premenu upadajúcich priemyselných regiónov. Podrobnejšie informácie sú uvedené v informačnom liste (3.1.2).

Kohézny fond poskytuje finančné príspevky na projekty v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry. Tento fond môžu využívať iba členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Podrobnejšie informácie sú uvedené v informačnom liste (3.1.3).

FST je kľúčovým nástrojom na podporu území, ktoré sú najviac postihnuté prechodom ku klimatickej neutralite, a na zabránenie nárastu regionálnych rozdielov. V záujme dosiahnutia svojho cieľa podporuje investície do oblastí, ako je digitálna pripojiteľnosť, technológie čistej energie, znižovanie emisií, obnova priemyselných lokalít, rekvalifikácia pracovníkov a technická pomoc. Podrobnejšie informácie sú uvedené v informačnom liste (3.1.10).

Na zabezpečenie efektívneho využívania štrukturálnych fondov treba dodržiavať tieto zásady:

  • organizácia fondov podľa cieľov a regiónov,
  • partnerstvo medzi Komisiou, členskými štátmi a regionálnymi orgánmi pri plánovaní, vykonávaní a monitorovaní využívania fondov,
  • plánovanie pomoci,
  • doplnkovosť príspevkov EÚ a vnútroštátnych príspevkov.

Prideľovanie finančných prostriedkov EÚ určených na politiku súdržnosti sa zameriava na dva hlavné ciele:

  • investovanie do rastu a zamestnanosti – so zámerom posilniť pracovný trh a regionálne hospodárstva,
  • Európska územná spolupráca – podpora súdržnosti EÚ prostredníctvom spolupráce na cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej úrovni.

Politika súdržnosti EÚ v období 2021 – 2027

A. Všeobecné informácie a pridelené rozpočtové prostriedky

V období 2021 – 2027 pochádza financovanie EÚ z dvoch zdrojov: z „klasického“ viacročného finančného rámca (VFR), v ktorom sa stanovujú ročné výdavkové limity EÚ, a z nástroja obnovy NextGenerationEU (NGEU), čo je mimoriadna iniciatíva zameraná na pomoc členským štátom pri ich obnove po pandémii COVID-19. Politika súdržnosti sa financuje z VFR a v niektorých prípadoch z nástroja obnovy.

Zdroje na cieľ politiky súdržnosti „Investovanie do rastu a zamestnanosti“ dosahujú celkovo 322,3 miliardy EUR (v cenách z roku 2018, t. j. v hodnote meny v roku 2018) a sú pridelené takto:

  • 202,3 miliardy EUR na menej rozvinuté regióny,
  • 47,8 miliardy EUR na prechodné regióny,
  • 27,2 miliardy EUR na rozvinutejšie regióny,
  • 42,6 miliardy EUR na členské štáty s podporou z Kohézneho fondu (z toho 10 miliárd EUR sa použije na Nástroj na prepájanie Európy),
  • 1 928 miliónov EUR ako dodatočné finančné prostriedky na najvzdialenejšie regióny,
  • 500 miliónov EUR na medziregionálne inovačné investície.

Prostriedky z EFRR na cieľ „Európska územná spolupráca“ (Interreg) spolu predstavujú 8 050 miliónov EUR a rozdelia sa takto:

  • 5 812 miliónov EUR na námornú a pozemnú cezhraničnú spoluprácu,
  • 1 466 miliónov EUR na nadnárodnú spoluprácu,
  • 490 miliónov EUR na medziregionálnu spoluprácu,
  • 281 miliónov EUR na spoluprácu najvzdialenejších regiónov.

Nový Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý podporuje územia najviac postihnuté prechodom ku klimatickej neutralite a má za cieľ zabrániť narastaniu regionálnych rozdielov, disponuje rozpočtom vo výške 17,5 miliardy EUR (v cenách z roku 2018). 19,7 miliardy EUR v cenách roku z 2024). 7,5 miliardy EUR pochádza z VFR a ďalších 10 miliárd EUR z nástroja obnovy.

V decembri 2020 bol vytvorený ďalší nový nástroj – ReactEU. Bol doplnkom k programom súdržnosti na roky 2014 – 2020 a dopĺňal prostriedky pridelené na politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027. ReactEU podporoval najdôležitejšie odvetvia, aby sa pozviechali po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Mal pridelené prostriedky vo výške 47,5 miliardy EUR (do roku 2023). Podrobnejšie informácie sú uvedené v informačnom liste (3.1.11).

Na obdobie 2021 – 2027 má politika súdržnosti päť cieľov politiky pre EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF:

  • inteligentnejšia Európa – inovatívna a inteligentná transformácia hospodárstva,
  • ekologickejšia, nízkouhlíková Európa,
  • prepojenejšia Európa – mobilita a regionálna prepojiteľnosť IKT,
  • sociálnejšia Európa – vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv,
  • Európa bližšie k občanom – udržateľný a integrovaný rozvoj mestských, vidieckych a pobrežných oblastí prostredníctvom miestnych iniciatív.

Pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať pri využívaní týchto finančných prostriedkov, sú stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach.

B. Zmeny v oblasti politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027

V októbri 2022 bolo nariadenie o spoločných ustanoveniach zmenené s cieľom uľahčiť členským štátom a regiónom využívanie zdrojov politiky súdržnosti a zvýšiť ich flexibilitu, aby mohli podporiť opatrenia na riešenie migračných výziev vyplývajúcich z vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine, ktoré sa zaviedli v rámci programov na roky 2014 – 2020 a 2021 – 2027.

V roku 2024 bolo prijaté nariadenie o Platforme strategických technológií pre Európu (STEP), ktorého cieľom je dosiahnuť pokrok v oblasti kritických technológií, a tým posilniť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Platforma STEP podporuje investície do projektov vo fáze vývoja a výroby v troch odvetviach, ktoré sú kľúčové pre zelenú a digitálnu transformáciu: inovácie v digitálnych a špičkových technológiách; čisté technológie efektívne využívajúce zdroje a biotechnológie. V tejto súvislosti môžu vnútroštátne orgány presmerovať časti svojich fondov politiky súdržnosti vrátane Kohézneho fondu, EFRR, ESF+ a FST na činnosti podporujúce ciele platformy STEP.

V decembri 2024 bolo prijaté nariadenie o regionálnej núdzovej podpore obnovy (RESTORE) s cieľom poskytovať dodatočnú pomoc členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami v rokoch 2024 a 2025. Umožňuje členským štátom preprogramovať finančné prostriedky z EFRR, Kohézneho fondu a ESF+ tak, aby zahŕňali „opatrenia, ako je obnova poškodenej infraštruktúry a vybavenia, poskytovanie potravinovej a základnej materiálnej pomoci a podpora zdravotnej starostlivosti“. 

V septembri 2025 Parlament a Rada v nadväznosti na preskúmanie politiky súdržnosti v polovici trvania prijali nariadenie (EÚ) 2025/1914, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/1058 (EFRR/Kohézny fond) a (EÚ) 2021/1056 (FST). Zmeny umožňujú členským štátom prerozdeliť prostriedky politiky súdržnosti na rok 2025 na nové strategické priority EÚ od začiatku roka 2026. Tieto priority odrážajú vyvíjajúci sa geopolitický a hospodársky kontext a zameriavajú sa na konkurencieschopnosť, obranu a bezpečnosť, cenovo dostupné bývanie, odolnosť v oblasti vody, energetickú transformáciu a podporu východných pohraničných regiónov.

Prijaté zmeny konkrétne zahŕňajú:

  • nové ciele EFRR a Kohézneho fondu týkajúce sa kapacít obranného priemyslu a infraštruktúry s dvojakým použitím na účely vojenskej mobility a civilnej pripravenosti,
  • podporu z EFRR pre veľké podniky v menej rozvinutých a prechodných regiónoch, ktoré prispievajú k dekarbonizácii alebo dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu (t. j. projektom, ktoré podporujú napríklad vodíkovú infraštruktúru),
  • zvýšenie finančných prostriedkov na cenovo dostupné bývanie s vyšším spolufinancovaním (až do 100 %) a jednorazovým predbežným financovaním vo výške 20 %,
  • väčšie investície do odolnosti v oblasti vody, digitálnej infraštruktúry a predchádzania suchu,
  • podporu spojovacích vedení, ako aj infraštruktúry na skladovanie a nabíjanie,
  • preferenčné podmienky pre východné pohraničné regióny vrátane dodatočného predbežného financovania až do výšky 9,5 % a vyššieho spolufinancovania,
  • flexibilitu pri prevode finančných prostriedkov z EFRR a Kohézneho fondu do Európskej mestskej iniciatívy, Nástroja na medziregionálne inovačné investície alebo zložiek InvestEU.

Uvedené nariadenie nadobudlo účinnosť 19. septembra 2025.

Úloha Európskeho parlamentu

Európsky parlament zohráva veľmi aktívnu úlohu v podpore posilňovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ. Právne predpisy týkajúce sa politiky súdržnosti a štrukturálnych fondov sa pripravujú riadnym legislatívnym postupom, v ktorom má Parlament rovnaké slovo ako Rada.

Parlament sa aktívne zapája do rokovaní o reforme politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027. Táto reforma definuje priority a nástroje budúcich opatrení EÚ zameraných na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Parlament rozhodne podporil návrhy na rozsiahlu a efektívnu politiku súdržnosti, ktorá si tiež vyžaduje dostatočné finančné zdroje.

Parlament tiež vyzdvihol potrebu využívať politiku súdržnosti na boj proti zmene klímy, napríklad vo svojom uznesení z 25. marca 2021 o politike súdržnosti a regionálnych stratégiách v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy. Parlament žiadal, aby sa v rámci politiky súdržnosti viac využívali zelené a modré investície, ako aj väčšiu súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni EÚ a vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Parlament 9. mája 2023 okrem toho prijal uznesenie o úlohe politiky súdržnosti pri riešení viacrozmerných environmentálnych výziev v oblasti Stredozemného mora. V tomto uznesení navrhuje využívať fondy súdržnosti na investície do technológií a infraštruktúry, ktoré sú osobitne určené na zhodnocovanie materiálov zo zvyškového odpadu s cieľom podporiť obehové hospodárstvo a obmedziť a riadiť rastúce znečistenie plastmi a množstvo odpadu z domácností.

V septembri 2025 Parlament prijal uznesenie o úlohe investícií v rámci politiky súdržnosti pri riešení súčasnej krízy v oblasti bývania. Vyzval v ňom Komisiu, aby považovala súčasnú cenovú nedostupnosť bývania za dlhodobý jav a zabezpečila, že investície v rámci politiky súdržnosti do bývania budú zahŕňať cielené opatrenia pre zraniteľné skupiny spoločnosti.

Počas preskúmania v polovici trvania v roku 2025 Parlament presadzoval zabezpečenie toho, aby politika súdržnosti zostala zakotvená v demokratickej a regionálnej účasti, čím sa posilní zásada partnerstva. Takisto sa zasadzoval za rozšírenie zamerania nad rámec obrany tak, aby zahŕňalo sociálne priority, najmä cenovo dostupné bývanie, a zároveň podporovalo vyššie miery spolufinancovania a predbežného financovania s cieľom urýchliť investície.

Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre regionálny rozvoj.

 

Kelly Schwarz / Rubin Johann HAGELS