Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť
Európska únia v záujme podpory svojho celkového harmonického rozvoja posilňuje svoju hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. EÚ sa zameriava najmä na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov. Osobitná pozornosť sa venuje vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny.
Právny základ
Články 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Súvislosti
Politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou Európskej únie. Prináša osoh všetkým regiónom a mestám v EÚ a podporuje hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia.
V Európskom spoločenstve (dnešnej Európskej únii) existovali od počiatku veľké územné a demografické rozdiely, ktoré by mohli predstavovať prekážky pre integráciu a rozvoj v Európe. V Rímskej zmluve (1957) sa stanovili mechanizmy solidarity vo forme dvoch fondov: Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF, usmerňovacia sekcia). V roku 1975 sa zaviedli regionálne aspekty vytvorením Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V roku 1994 bol zriadený aj Kohézny fond.
V dôsledku Jednotného európskeho aktu z roku 1986 sa z hospodárskej a sociálnej súdržnosti stala právomoc Európskeho spoločenstva. V roku 2008 sa Lisabonskou zmluvou zaviedol tretí rozmer súdržnosti v EÚ: územná súdržnosť. Tieto tri aspekty súdržnosti sú podporované prostredníctvom politiky súdržnosti a štrukturálnych fondov.
Ciele
Posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je jedným z hlavných cieľov EÚ. Významnú časť svojich činností a rozpočtu venuje znižovaniu rozdielov medzi regiónmi s osobitným dôrazom na vidiecke regióny, regióny zasiahnuté zmenami v priemysle a regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami.
EÚ podporuje dosahovanie uvedených cieľov využívaním európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESF, EFRR, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond (ENRF)) a Fondu na spravodlivú transformáciu (FST).
Európsky sociálny fond, od roku 2021 nazývaný Európsky sociálny fond plus (EFS+), je hlavným nástrojom Únie podporujúcim opatrenia, ktorých cieľom je predchádzanie a boj proti nezamestnanosti, rozvoj ľudských zdrojov a podpora sociálnej integrácie na trhu práce. Financuje iniciatívy, ktoré podporujú vysokú úroveň zamestnanosti, rovnaké príležitosti pre mužov a ženy, udržateľný rozvoj a hospodársku a sociálnu súdržnosť.
Európsky fond regionálneho rozvoja pomáha pri odstraňovaní najväčších regionálnych rozdielov v EÚ. Podporuje zaostávajúce regióny, ako aj premenu upadajúcich priemyselných regiónov.
Kohézny fond poskytuje finančné príspevky na projekty v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry. Tento fond môžu využívať iba tie členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ.
Fond na spravodlivú transformáciu je kľúčovým nástrojom na podporu území, ktoré sú najviac postihnuté prechodom ku klimatickej neutralite, a na zabránenie nárastu regionálnych rozdielov. V záujme dosiahnutia svojho cieľa podporuje investície do oblastí, ako je digitálna pripojiteľnosť, technológie čistej energie, znižovanie emisií, obnova priemyselných lokalít, rekvalifikácia pracovníkov a technická pomoc.
Na zabezpečenie efektívneho využívania štrukturálnych fondov treba dodržiavať tieto zásady:
- organizácia fondov podľa cieľov a regiónov,
- partnerstvo medzi Komisiou, členskými štátmi a regionálnymi orgánmi pri plánovaní, vykonávaní a monitorovaní využívania fondov,
- plánovanie pomoci,
- doplnkovosť príspevkov EÚ a vnútroštátnych príspevkov.
Prideľovanie finančných prostriedkov Únie určených na politiku súdržnosti sa zameriava na dva hlavné ciele:
- Investovanie do rastu a zamestnanosti – so zámerom posilniť pracovný trh a regionálne hospodárstva,
- Európska územná spolupráca – podpora súdržnosti EÚ prostredníctvom spolupráce na cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej úrovni.
Politika súdržnosti EÚ v období 2021 – 2027
V období 2021 – 2027 pochádza financovanie EÚ z dvoch zdrojov: z „klasického“ viacročného finančného rámca (VFR), v ktorom sa stanovujú ročné výdavkové limity EÚ, a plánu obnovy NextGenerationEU (NGEU), čo je mimoriadna iniciatíva zameraná na pomoc členským štátom pri ich obnove po pandémii COVID-19. Politika súdržnosti sa bude financovať prostredníctvom VFR a v niektorých prípadoch z NGEU.
Zdroje na cieľ politiky súdržnosti „Investovanie do zamestnanosti a rastu“ budú predstavovať spolu 322,3 miliardy EUR (v cenách z roku 2018, t. j. v hodnote meny v roku 2018) a pridelia sa takto:
- 202,3 miliardy EUR pre menej rozvinuté regióny;
- 47,8 miliardy EUR pre prechodné regióny;
- 27,2 miliardy EUR pre rozvinutejšie regióny;
- 42,6 miliardy EUR pre členské štáty ako podpora z Kohézneho fondu (z toho 10 miliárd EUR sa použije na Nástroj na prepájanie Európy);
- 1 928 miliónov EUR ako dodatočné finančné prostriedky pre najvzdialenejšie regióny;
- 500 miliónov EUR na medziregionálne inovačné investície.
Prostriedky z EFRR na cieľ „Európska územná spolupráca“ (Interreg) budú predstavovať spolu 8 050 miliónov EUR a rozdelia sa takto:
- 5 812 miliónov EUR na námornú a pozemnú cezhraničnú spoluprácu;
- 1 466 miliónov EUR na nadnárodnú spoluprácu;
- 490 miliónov EUR na medziregionálnu spoluprácu;
- 281 miliónov EUR na spoluprácu najvzdialenejších regiónov.
Nový Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý podporuje územia najviac postihnuté prechodom ku klimatickej neutralite a má za cieľ zabrániť narastaniu regionálnych rozdielov, bude disponovať rozpočtom vo výške 17,5 miliardy EUR. Suma 7,5 miliardy EUR bude pochádzať z VFR a ďalších 10 miliárd EUR z NGEU.
V decembri 2020 bol vytvorený ďalší nový nástroj – ReactEU. Bude slúžiť ako doplnok programov súdržnosti na roky 2014 – 2020 a doplní aj prostriedky pridelené na politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027. ReactEU bude podporovať najdôležitejšie odvetvia pri zabezpečovaní riadnej obnovy po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Na tento nástroj je pridelených 47,5 miliardy EUR (do roku 2023).
Na obdobie 2021 – 2027 má politika súdržnosti päť cieľov politiky pre EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF:
- inteligentnejšia Európa – inovatívna a inteligentná transformácia hospodárstva,
- ekologickejšia, nízkouhlíková Európa,
- prepojenejšia Európa – mobilita a regionálna prepojiteľnosť IKT,
- sociálnejšia Európa – vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv,
- Európa bližšie k občanom – udržateľný a integrovaný rozvoj mestských, vidieckych a pobrežných oblastí prostredníctvom miestnych iniciatív.
Pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať pri využívaní týchto finančných prostriedkov, sú stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach. V októbri 2022 bolo toto nariadenie zmenené s cieľom uľahčiť členským štátom a regiónom využívanie zdrojov politiky súdržnosti a zvýšiť ich flexibilitu, aby mohli podporiť opatrenia na riešenie migračných výziev vyplývajúcich z vojenskej agresie Ruska, ktoré sa zaviedli v rámci programov na roky 2014 – 2020 a 2021 – 2027.
Úloha Európskeho parlamentu
Európsky parlament zohráva veľmi aktívnu úlohu v podpore posilňovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ. Právne predpisy týkajúce sa politiky súdržnosti a štrukturálnych fondov sa pripravujú v rámci riadneho legislatívneho postupu, v ktorom má Parlament rovnaké slovo ako Rada.
Parlament sa aktívne zapája do rokovaní o reforme politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027. Táto reforma definuje priority a nástroje budúcich opatrení EÚ zameraných na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Parlament rozhodne podporil návrhy na rozsiahlu a efektívnu politiku súdržnosti, ktorá si tiež vyžaduje dostatočné finančné zdroje.
Parlament tiež vyzdvihol potrebu využívať politiku súdržnosti na boj proti zmene klímy, napríklad vo svojom uznesení z 25. marca 2021 o politike súdržnosti a regionálnych stratégiách v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy. Parlament žiadal, aby sa v rámci politiky súdržnosti viac využívali zelené a modré investície, ako aj väčšiu súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni EÚ a vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Parlament 9. mája 2023 okrem toho prijal uznesenie o úlohe politiky súdržnosti pri riešení viacrozmerných environmentálnych výziev v oblasti Stredozemného mor. V tomto uznesení navrhuje využívať fondy súdržnosti na investície do technológií a infraštruktúry, ktoré sú osobitne určené na zhodnocovanie materiálov zo zvyškového odpadu s cieľom podporiť obehové hospodárstvo a obmedziť a riadiť rastúce znečistenie plastmi a množstvo odpadu z domácností.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre regionálny rozvoj.
Kelly Schwarz