Európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS)

Európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) boli zriadené na uľahčenie cezhraničnej, medzinárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi členskými štátmi a ich regionálnymi a miestnymi orgánmi. EZÚS umožňujú týmto partnerom realizovať spoločné projekty, vymieňať si odborné poznatky a zlepšovať koordináciu priestorového plánovania.

Právny základ

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení.

Súvislosti

Cieľom EZÚS je uľahčovať a podporovať územnú spoluprácu najmä medzi svojimi členmi, vrátane jednej alebo viacerých oblastí cezhraničnej, medzinárodnej a medziregionálnej spolupráce, a to s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v EÚ.

Všeobecne platí, že úlohy EZÚS sú v súlade s cieľmi uvedenými vyššie. Úlohy môžu zahŕňať osobitné činnosti v oblasti územnej spolupráce medzi členmi s finančnou podporou alebo bez finančnej podpory Európskej únie. EZÚS môžu byť poverené vykonávaním programov spolufinancovaných EÚ z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a/alebo Kohézneho fondu, alebo iných projektov cezhraničnej spolupráce, ktoré môžu, ale nemusia byť finančne podporované EÚ. Medzi príklady takýchto činností patrí prevádzka cezhraničnej dopravy a nemocníc, vykonávanie alebo správa cezhraničných rozvojových projektov a výmena odborných poznatkov a osvedčených postupov.

Štruktúra

EZÚS môžu založiť partneri, ktorí sú usadení najmenej v dvoch členských štátoch (alebo jeden členský štát a jedna alebo viac krajín mimo EÚ) a patria do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:

  • členské štáty alebo štátne orgány,
  • regionálne orgány,
  • miestne orgány,
  • verejné podniky alebo verejnoprávne inštitúcie,
  • podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu,
  • štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo subjekty alebo podniky z tretích krajín (s výhradou osobitných podmienok),
  • združenia subjektov z jednej alebo viacerých uvedených kategórií.

EZÚS majú právnu subjektivitu a riadia sa dohovorom, na ktorom sa jednomyseľne dohodli ich členovia. EZÚS konajú v mene svojich členov, ktorí prijímajú ich stanovy prostredníctvom osobitných dohovorov, ktoré popisujú organizáciu a činnosti EZÚS. Minimálna požiadavka je, že EZÚS musí mať dva orgány: zhromaždenie, ktoré pozostáva zo zástupcov členov, a riaditeľa, ktorý zastupuje EZÚS a koná v jeho mene.

Okrem toho sú právomoci EZÚS obmedzené príslušnými právomocami ich členov. Právomoci orgánov verejnej moci, ako napr. právomoci týkajúce sa prijímania politík a regulácie, sa na EZÚS preniesť nemôžu.

Zhromaždenie schvaľuje ročné rozpočtové plány EZÚS, na základe ktorých sa vypracúvajú výročné správy o činnosti, ktoré overujú nezávislí experti. V prípade dlhov sú členovia finančne zodpovední pomerným dielom podľa svojho príspevku.

Dosiahnuté výsledky

Register EZÚS spravuje Výbor regiónov. Zoznam v súčasnosti obsahuje 88 EZÚS, z ktorých tri sú uzavreté.

Členovia jedného EZÚS, ktorým je Európska sieť informácií o urbanistických otázkach (European Urban Knowledge Network), nemajú spoločné zemepisné hranice. Toto EZÚS je platforma na výmenu myšlienok a odborných poznatkov z oblasti rozvoja miest.

Komisia vo svojej správe z apríla 2018 o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1082/2006 (nariadenie o EZÚS) potvrdila európsku pridanú hodnotu tohto nástroja: spolupráca medzi členmi EZÚS z rôznych členských štátov a tretích krajín uľahčuje prijímanie rozhodnutí a prispieva k spoločnému rozvoju cieľov a stratégií presahujúcich štátne hranice. Počet týchto združení v EÚ a členstvo v nich neustále rastie a ich využívanie sa rozširuje. V dôsledku zmien nariadenia o EZÚS v roku 2013 sú EZÚS teraz zapojené do rôznych programov a projektov Európskej územnej spolupráce (INTERREG) a tiež do realizácie ďalších programov politiky súdržnosti, napríklad v oblasti rozvoja vidieka.

Úloha Európskeho parlamentu

Na nariadenie o EZÚS sa vzťahuje riadny legislatívny postup. Parlament preto vystupuje ako spoluzákonodarca za rovnakých podmienok ako Rada. V nariadení o EZÚS sa zohľadnili požiadavky Parlamentu týkajúce sa jasného vymedzenia územnej spolupráce, potreby určiť finančnú zodpovednosť členských štátov, ako aj súdnej právomoci a pravidiel upravujúcich zverejňovanie a/alebo registrovanie stanov EZÚS. Okrem toho Rada prijala návrh Parlamentu, podľa ktorého by sa EZÚS mali riadiť právom členského štátu, v ktorom majú úradné sídlo.

Na konci roku 2013 bolo nariadenie o EZÚS zmenené. Cieľom tejto zmeny bolo objasniť existujúce pravidlá a zjednodušiť vytváranie a fungovanie EZÚS a spresniť zapojenie tretích krajín. Zrevidované nariadenie o EZÚS sa uplatňuje od 22. júna 2014.

S cieľom uľahčiť používanie tohto nástroja kladie Európsky parlament dôraz na vytváranie prepojení s EZÚS v rôznych nástrojoch politiky, ako je napríklad politika súdržnosti. Parlamentu sa takisto podarilo zabezpečiť, aby sa v legislatívnom rámci upravujúcom programové obdobie 2014 – 2020 zástupcovia EZÚS mohli zúčastňovať na monitorovacích výboroch jednotlivých programov.

Napriek pozitívnemu vývoju v používaní týchto nástrojov sa Parlament domnieva, že existuje priestor na zlepšenie: vo svojom uznesení z 11. septembra 2018 o podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ Parlament vyjadril poľutovanie, že potenciál EZÚS sa nevyužíva v plnej miere. Mohlo by to byť čiastočne spôsobené výhradami regionálnych a miestnych orgánov a čiastočne ich obavami z prenosu právomocí a nedostatočnej informovanosti o príslušných právomociach. Okrem toho Parlament vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na prekonanie prekážok účinnejšieho uplatňovania nástroja EZÚS.

Parlament 15. septembra 2022 prijal uznesenie o pohraničných regiónoch EÚ: živé laboratóriá európskej integrácie. V uznesení sa navrhuje riešiť štrukturálne nevýhody, ktorým čelia všetky pohraničné regióny, použitím osobitnej schémy regionálnej pomoci. Zároveň sa v ňom požaduje, aby sa z rozpočtu EÚ na politiku súdržnosti vyčlenilo 0,26 % na riešenie štrukturálnych výziev v pohraničných oblastiach. Uvádza sa v ňom, že suma by sa mala poskytnúť na začiatku nového rozpočtového programového obdobia (2028 – 2034) a mala by sa prideliť EZÚS alebo podobným štruktúram v pohraničných regiónoch.

 

Frédéric Gouardères