Kohézny fond

Kohézny fond bol zriadený v roku 1994 a poskytuje finančné prostriedky na realizáciu projektov v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v členských štátoch, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ.

Právny základ

Článok 177 (najmä jeho druhý odsek) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Ciele

Kohézny fond sa zriadil s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Európskej únie v záujme podpory trvalo udržateľného rozvoja. V programovom období 2021 – 2027 poskytuje podporu vyčlenenú na:

• investície do životného prostredia vrátane oblastí súvisiacich s udržateľným rozvojom a energetikou, ktoré predstavujú prínos pre životné prostredie,
• transeurópske siete týkajúce sa dopravnej infraštruktúry (TEN-T) a
• technickú pomoc.

V prípade projektov, ktoré slúžia cieľom EÚ v oblasti životného prostredia, možno Kohézny fond využívať aj v oblastiach súvisiacich s udržateľným rozvojom, ako je energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov, a v oblasti dopravy okrem transeurópskych sietí – železničná doprava, vnútrozemská vodná doprava, námorná doprava, intermodálne dopravné systémy a ich vzájomná interoperabilita, riadenie cestnej, námornej a leteckej premávky, čistá mestská doprava a verejná doprava.

Krajiny oprávnené na čerpanie pomoci

Kohézny fond EÚ je určený pre členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. V programovom období 2021 – 2027 sa z Kohézneho fondu poskytuje podpora pre týchto 15 členských štátov: Bulharsko, Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Rozpočet a finančné pravidlá

Pravidlá pre Kohézny fond na obdobie 2021 – 2027 sú stanovené v nariadení o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o Kohéznom fonde. Fond bude poskytovať podporu projektom v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, najmä pokiaľ ide o projekty v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry vrátane transeurópskych sietí (TEN-T).

Nariadenie zachováva tematickú koncentráciu politiky súdržnosti EÚ. Kohézny fond bude podporovať dva špecifické ciele: ekologickejšie, nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo (cieľ politiky (CP 2)) a prepojenejšia Európa (CP 3).

V rámci politiky súdržnosti sa uvádza zoznam činností, ktoré v období 2021 – 2027 nemožno podporovať z Kohézneho fondu. Zahŕňa vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky alebo ich výstavbu, letiskovú infraštruktúru (s výnimkou najvzdialenejších regiónov) a niektoré činnosti v oblasti nakladania s odpadom (napr. skládky). Okrem toho Kohézny fond nesmie podporovať investície do bývania, pokiaľ nesúvisia s podporou energetickej efektívnosti alebo využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

V období 2021 – 2027 Európska únia vyčlení pre Kohézny fond 42,6 mld. EUR (v cenách z roku 2018), z ktorých 10 mld. EUR bude predstavovať príspevok pre Nástroj na prepájanie Európy. Miera spolufinancovania môže dosiahnuť až 85 % hodnoty projektov.

Očakáva sa, že 37 % celkových pridelených finančných prostriedkov z Kohézneho fondu prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy.

Prostriedky z Kohézneho fondu v období 2021 – 2027 podľa členských štátov

* Vrátane technickej pomoci (114 miliónov EUR).

Zdroj: Európska komisia, v cenách z roku 2018.

Úloha Európskeho parlamentu

Nariadenia ustanovujúce novú politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027 podliehali riadnemu legislatívnemu postupu, takže Parlament mal plné právo predkladať pozmeňujúce návrhy. To mu umožnilo zabezpečiť, aby navrhované pravidlá boli pružnejšie a lepšie prispôsobené potrebám členských štátov.

 

Marek Kołodziejski

04-2023