Kohézny fond

Kohézny fond bol zriadený v roku 1994 a poskytuje finančné prostriedky na realizáciu projektov v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v členských štátoch, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ.

Právny základ

Článok 177 (najmä jeho druhý odsek) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Ciele

Kohézny fond sa zriadil s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Európskej únie v záujme podpory trvalo udržateľného rozvoja. V programovom období 2021 – 2027 poskytuje podporu vyčlenenú na:

• investície do životného prostredia vrátane oblastí súvisiacich s udržateľným rozvojom a energetikou, ktoré predstavujú prínos pre životné prostredie,
• transeurópske siete týkajúce sa dopravnej infraštruktúry (TEN-T),
• technickú pomoc.

V prípade projektov, ktoré prispievajú k cieľom EÚ v oblasti životného prostredia, možno Kohézny fond využívať aj v oblastiach súvisiacich s udržateľným rozvojom, ako je energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov a – v oblasti dopravy okrem transeurópskych sietí – železničná doprava, vnútrozemská vodná doprava, námorná doprava, intermodálne dopravné systémy a ich vzájomná interoperabilita, riadenie cestnej, námornej a leteckej premávky, čistá mestská doprava a verejná doprava.

Z Kohézneho fondu sa financujú programy so spoločnou zodpovednosťou Európskej komisie a celoštátnych a regionálnych orgánov v členských štátoch. Členské štáty si vyberajú, ktoré projekty budú financovať a nesú zodpovednosť za každodenné riadenie. Pravidlá využívania finančných prostriedkov sú stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach.

Krajiny oprávnené na čerpanie pomoci

Kohézny fond EÚ je vyhradený pre členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. V programovom období 2021 – 2027 sa z Kohézneho fondu poskytuje podpora týmto 15 členským štátom: Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Rozpočet a finančné pravidlá

Pravidlá uplatniteľné na Kohézny fond na obdobie 2021 – 2027 sú stanovené v nariadení o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o Kohéznom fonde. Z fondu sa podporujú projekty v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, najmä pokiaľ ide o projekty v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry vrátane transeurópskych sietí (TEN-T).

Nariadenie zachováva tematickú koncentráciu politiky súdržnosti EÚ. Kohézny fond podporuje dva špecifické ciele: ekologickejšie, nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo (cieľ politiky – CP 2) a prepojenejšia Európa (CP 3).

V rámci politiky súdržnosti sa uvádza zoznam činností, ktoré v období 2021 – 2027 nemožno podporovať z Kohézneho fondu. Zahŕňa vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky alebo ich výstavbu, letiskovú infraštruktúru (s výnimkou najvzdialenejších regiónov) a niektoré činnosti v oblasti nakladania s odpadom (napr. skládky). Okrem toho Kohézny fond nesmie podporovať investície do bývania, pokiaľ nesúvisia s podporou energetickej efektívnosti alebo využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

Rozpočet EÚ pre Kohézny fond na obdobie 2021 – 2027 je stanovený na 42,6 miliardy EUR (v cenách z roku 2018, t. j. z hľadiska hodnoty meny v roku 2018) vrátane 10 miliárd EUR na Nástroj na prepájanie Európy, ktorý je programom financovania EÚ na podporu rozvoja transeurópskej infraštruktúry v oblastiach ako doprava, energetika a digitálne služby. Miera spolufinancovania môže dosiahnuť až 85 % hodnoty projektov.

Očakáva sa, že 37 % celkových pridelených finančných prostriedkov z Kohézneho fondu prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy.

Prostriedky z Kohézneho fondu v období 2021 – 2027 podľa členských štátov

* Vrátane technickej pomoci (114 miliónov EUR).

Zdroj: Európska komisia, v cenách z roku 2018.

Úloha Európskeho parlamentu

Nariadenia ustanovujúce novú politiku súdržnosti na obdobie 2021 – 2027 podliehali riadnemu legislatívnemu postupu, takže Parlament mal plné právo predkladať pozmeňujúce návrhy. To mu umožnilo zabezpečiť, aby navrhované pravidlá boli pružnejšie a lepšie prispôsobené potrebám členských štátov.

Parlament vo svojom uznesení zo 6. apríla 2022 o začatí vykonávania politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 uviedol pandémiu ochorenia COVID-19 ako hlavnú príčinu oneskorení pri rokovaniach o politike súdržnosti, čo viedlo k následnému zdržaniu pri prijímaní legislatívneho rámca pre financovanie na obdobie 2021 – 2027. Parlament naliehavo vyzval Komisiu, aby predložila pohotovostný plán na riešenie možných problémov s nedostatočným čerpaním prostriedkov kvôli neskorému začatiu programu, pretože sa obáva rozpočtových škrtov v nadchádzajúcom programovom období. V uznesení sa zdôrazňuje, že oneskorenia pri vykonávaní politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027 bránia členským štátom reagovať na krízy vrátane agresie Ruska voči Ukrajine.

Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre regionálny rozvoj.

 

Kelly Schwarz

04-2025