Kohézny fond bol zriadený v roku 1994 a poskytuje finančné prostriedky na realizáciu projektov v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v členských štátoch, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ.
Článok 177 (najmä jeho druhý odsek) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Kohézny fond sa zriadil s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Európskej únie v záujme podpory trvalo udržateľného rozvoja. Na programové obdobia 2014 – 2020 a 2021 – 2027 poskytuje podporu vyčlenenú na:
V prípade projektov, ktoré slúžia cieľom EÚ v oblasti životného prostredia, možno Kohézny fond využívať aj v oblastiach súvisiacich s udržateľným rozvojom, ako je energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov, a v oblasti dopravy okrem transeurópskych sietí – železničná doprava, vnútrozemská vodná doprava, námorná doprava, intermodálne dopravné systémy a ich vzájomná interoperabilita, riadenie cestnej, námornej a leteckej premávky, čistá mestská doprava a verejná doprava.
V období 2014 – 2020 sa z Kohézneho fondu sumou 11,3 miliardy EUR podporovali projekty dopravnej infraštruktúry s európskou pridanou hodnotou v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE).
Kohézny fond EÚ je určený pre členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. V programovom období 2014 – 2020 sa z Kohézneho fondu poskytujú finančné prostriedky pre týchto 15 členských štátov: Bulharsko, Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
V programovom období 2014 – 2020 vyčlenila EÚ na Kohézny fond približne 63,4 mld. EUR (s výnimkou prevodov na Nástroj na prepájanie Európy) a úroveň spolufinancovania projektov z Kohézneho fondu môže predstavovať až 85 % nákladov na projekt.
Prostriedky z Kohézneho fondu v období 2014 – 2020 podľa členských štátov
| Členský štát | Rozpočet (v miliónoch EUR) |
|---|---|
| Bulharsko | 2 278,3 |
| Česko | 6 258,9 |
| Estónsko | 1 073,3 |
| Grécko | 3 240,5 |
| Chorvátsko | 2 559,5 |
| Cyprus | 288,9* |
| Lotyšsko | 1 349,4 |
| Litva | 2 048,9 |
| Maďarsko | 6 025,4 |
| Malta | 217,7 |
| Poľsko | 23 207,9 |
| Portugalsko | 2 861,7 |
| Rumunsko | 6 934,9 |
| Slovinsko | 895,3 |
| Slovensko | 4 168,2 |
| Celkom | 63 390 |
* Vrátane dodatočnej sumy 19,4 milióna EUR pridelenej Cypru, ktorá je výsledkom revízie oprávnenosti na čerpanie Kohézneho fondu na roky 2017 – 2020.
Zdroj: Portál otvorených dát Európskej komisie o EŠIF, apríl 2017.
V roku 2021 EÚ začala nové viacročné programové obdobie. Pravidlá pre Kohézny fond na obdobie 2021 – 2027 sú stanovené v novom nariadení o EFRR a o Kohéznom fonde. Fond bude naďalej poskytovať podporu projektom v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, najmä pokiaľ ide o projekty v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry vrátane transeurópskych sietí (TEN-T).
Nové nariadenie zachováva tematickú koncentráciu. Kohézny fond bude podporovať dva špecifické ciele novej politiky súdržnosti: ekologickejšie, nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo (cieľ politiky (CP 2)) a prepojenejšia Európa (CP 3). V rámci novej politiky súdržnosti sa tiež zaviedol zoznam činností, ktoré nie sú predmetom podpory z Kohézneho fondu. Zahŕňa vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky alebo ich výstavbu, letiskovú infraštruktúru (s výnimkou najvzdialenejších regiónov) a niektoré činnosti v oblasti nakladania s odpadom (napr. skládky). Okrem toho Kohézny fond nesmie podporovať investície do bývania, pokiaľ nesúvisia s podporou energetickej efektívnosti alebo využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
V období 2021 – 2027 Európska únia vyčlení pre Kohézny fond 42,6 mld. EUR (v cenách z roku 2018), z ktorých 10 mld. EUR bude predstavovať príspevok pre Nástroj na prepájanie Európy. Kohézny fond po roku 2020 bude financovať projekty v tých istých 15 členských štátoch ako v programovom období 2014 – 2020. Miera spolufinancovania môže stále dosiahnuť až 85 % hodnoty projektov.
Nariadenia ustanovujúce novú politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027 podliehali riadnemu legislatívnemu postupu, takže Parlament mal plné právo predkladať pozmeňujúce návrhy. To mu umožnilo zabezpečiť, aby navrhované pravidlá boli pružnejšie a lepšie prispôsobené potrebám členských štátov.
Marek Kołodziejski