Európska územná spolupráca
Európska územná spolupráca je jedným z cieľov politiky súdržnosti a zameriava sa na riešenie cezhraničných problémov a spoločný rozvoj potenciálu rôznych území. Činnosti spolupráce podporuje Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) prostredníctvom troch kľúčových zložiek: cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce a medziregionálnej spolupráce.
Právny základ
Článok 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadenie (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013.
Všeobecné ustanovenia
Európska územná spolupráca je súčasťou politiky súdržnosti od roku 1990. Na programové obdobie 2014 – 2020 bolo prvýkrát v histórii európskej politiky súdržnosti prijaté osobitné nariadenie pokrývajúce činnosti tejto územnej spolupráce s podporou EFRR. Táto prax pokračuje aj v období 2021 – 2027.
Európska územná spolupráca je cieľ politiky súdržnosti a zameriava sa na riešenie problémov, ktoré prekračujú národné hranice a vyžadujú si spoločné riešenie, a na spoločný rozvoj potenciálu rôznych území.
Obdobie 2021 – 2027 predstavuje ďalší rozvoj medziregionálnej spolupráce (Interreg). Spolupráca s partnerskými krajinami sa posilnila prostredníctvom nástroja Interreg pre predvstupovú pomoc (IPA) a programu Interreg NEXT, ako aj pomocou začlenenia špecializovanej vetvy pre spoluprácu medzi najvzdialenejšími regiónmi EÚ a ich susednými krajinami.
Európska územná spolupráca v období 2021 – 2027
V roku 2021 EÚ vstúpila do nového viacročného programového obdobia. Pravidlá pre Európsku územnú spoluprácu na obdobie 2021 – 2027 boli stanovené v nariadení o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (nariadenie o Interreg). Hlavnými cieľmi podpory územnej spolupráce počas tohto obdobia sú posilnenie spoločného riadenia a zaistenie bezpečnosti a ochrany Európy. V období 2021 – 2027 má Európska územná spolupráca štyri zložky (vetvy):
- Cezhraničná spolupráca (vetva A programu Interreg) podporuje spoluprácu medzi nomenklatúrou územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS 3), ktorá zahŕňa regióny z najmenej dvoch rôznych členských štátov nachádzajúce sa priamo na hraniciach alebo priľahlé k nim. Jej cieľom je riešiť spoločné výzvy identifikované spoločne v pohraničných regiónoch a využiť nerealizovaný potenciál rastu v pohraničných oblastiach a zároveň posilniť proces spolupráce na účely harmonického rozvoja Únie.
- Nadnárodná spolupráca (vetva B programu Interreg) umožňuje spoluprácu na väčších nadnárodných územiach alebo v okolí morských oblastí a zapája národných, regionálnych a miestnych programových partnerov v členských štátoch. Niektoré programy však zahŕňajú tretie krajiny, ako sú Island a Lichtenštajnsko, partnerské krajiny zapojené do procesu rozširovania a susedné krajiny a zámorské krajiny a územia (ZKÚ) s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň územnej integrácie. Nadnárodná spolupráca vykonávaná najvzdialenejšími regiónmi patrí do samostatnej vetvy. Vetva B programu Interreg podporuje širokú škálu projektových investícií súvisiacich s inováciami a so zelenou a digitálnou transformáciou.
- Medziregionálna spolupráca (vetva C programu Interreg) funguje na celoeurópskej úrovni a zahŕňa všetky členské štáty EÚ a partnerské štáty. Buduje siete s cieľom rozvíjať osvedčené postupy a uľahčovať výmenu a prenos skúseností úspešných regiónov. Je to nástroj na posilnenie súdržnosti a prekonanie súčasných a budúcich výziev.
- Cieľom spolupráce v najvzdialenejších regiónoch (vetva D programu Interreg) je umožniť najvzdialenejším regiónom čo najefektívnejšiu a najjednoduchšiu spoluprácu so susednými krajinami a územiami. Na tento účel ponúka nariadenie o Interreg možnosť spravovať vonkajšie fondy aj EFRR podľa rovnakého súboru pravidiel. V rámci vetvy D sa teda môžu vyhlasovať výzvy na predkladanie návrhov na kombinované financovanie prostredníctvom EFRR a Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, ktorý je hlavným nástrojom EÚ pre medzinárodné partnerstvá v oblasti udržateľného rozvoja, zmeny klímy, demokracie, riadenia, ľudských práv, mieru a bezpečnosti v EÚ a susedných krajinách.
Nariadením sa ustanovuje aj spolupráca mimo EÚ, ktorá podporuje udržateľný rozvoj a dobré susedské vzťahy medzi členskými štátmi EÚ a krajinami zapojenými do procesu rozširovania a krajinami európskeho susedstva a medzi najvzdialenejšími regiónmi EÚ a ich susedmi. Programy vonkajšej spolupráce EÚ sa vzťahujú na EÚ a jej susedné krajiny a prispievajú k cieľom troch politík EÚ: politiky súdržnosti, politiky rozširovania (rozšírenie EÚ o nových členov) a susedskej politiky. Nariadenie zahŕňa spoluprácu so západným Balkánom a Tureckom prostredníctvom IPA, stanovuje prípravu na budúce členstvo v Únii a podporuje prístupový proces. Po invázii Ruska na Ukrajinu a v súlade s reštriktívnymi opatreniami EÚ Komisia pozastavila spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom v programoch cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva a účasť týchto krajín na programoch Interreg NEXT na roky 2021 – 2027.
V programovom období 2021 – 2027 je na Európsku územnú spoluprácu vyčlenených približne 8 miliárd EUR (v cenách z roku 2018, t. j. na základe hodnoty meny v roku 2018). Tieto zdroje sú rozdelené takto:
- 72,2 % (t. j. spolu 5 812 790 000 EUR) na pozemnú a námornú cezhraničnú spoluprácu;
- 18,2 % (t. j. spolu 1 466 000 000 EUR) na nadnárodnú spoluprácu;
- 6,1 % (t. j. spolu 490 000 000 EUR) na medziregionálnu spoluprácu;
- 3,5 % (t. j. spolu 281 210 000 EUR) na spoluprácu najvzdialenejších regiónov.
Úloha Európskeho parlamentu
Keďže na nariadenie o Interreg sa vzťahuje riadny legislatívny postup, Parlamentu sa podarilo dosiahnuť dohodu za rovnakých podmienok ako Rade. Pri rokovaniach o politike súdržnosti na obdobie 2021 – 2027 sa Parlament zasadzoval za väčší rozpočet na programy Európskej územnej spolupráce a za jednoduchšie pravidlá a postupy. Aktívne presadzoval silnejšiu podporu malých projektov a projektov „ľudia ľuďom“, ako aj väčší dôraz na klimatické a sociálne otázky. Venoval tiež osobitnú pozornosť špecifickým výzvam najvzdialenejších regiónov.
Komisia v roku 2018 predložila nariadenie o európskom cezhraničnom mechanizme s cieľom riešiť právne a administratívne prekážky v cezhraničných situáciách. Navrhla dobrovoľný mechanizmus pre pozemné hranice s krajinami susediacimi s EÚ s cieľom uľahčiť spoločné projekty tým, že sa umožní, aby sa v prípade potreby uplatňovali právne predpisy susedných členských štátov. Parlament návrh Komisie prijal, Rada nie. Vzhľadom na obavy, ktoré vyjadrili členské štáty v súvislosti s jeho dobrovoľnou povahou, administratívnym zaťažením, uznaním existujúcich mechanizmov a dôsledkami pre ústavné právo, sa Rada nakoniec rozhodla prácu na návrhu prerušiť.
Počas nasledujúcich dvoch rokov Výbor pre regionálny rozvoj vynaložil intenzívne úsilie, aby buď priviedol Radu k rokovaciemu stolu, alebo motivoval Komisiu k zmene návrhu. Parlament napokon v septembri 2023 prijal uznesenie vyzývajúce Komisiu na predloženie zmeneného návrhu s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi oboma spoluzákonodarcami. Vzhľadom na nedávne trendy v pracovnej mobilite v rámci EÚ a potrebu riešiť demografické, sociálne, hospodárske a environmentálne výzvy sa Parlament domnieva, že Únia by mala zintenzívniť úsilie o odstraňovanie cezhraničných prekážok. V uznesení sa vyzýva na zefektívnenie koordinačného rámca s cieľom účinne odstrániť právne a administratívne prekážky, duplicitu a zbytočnú administratívnu záťaž.
V nadväznosti na uznesenie Parlamentu Komisia v decembri 2023 uverejnila zmenený návrh. Zohľadňujú sa v ňom obavy a odporúčania oboch spoluzákonodarcov, pričom sa zachováva jeho pôvodné zameranie na riešenie prekážok, ktoré majú vplyv na cezhraničné komunity. Po medziinštitucionálnych rokovaniach boli dosiahnuté kompromisy. Tie odrážajú hlavné priority Parlamentu a zavádzajú nový názov nariadenia – Nástroj pre rozvoj a rast pohraničných regiónov (BRIDGEforEU). V máji 2025 Parlament prijal v druhom čítaní nariadenie (EÚ) 2025/925, čím úspešne ukončil dlhý legislatívny proces.
Konečné nariadenie stanovuje rámec na uľahčenie identifikácie a riešenia právnych a administratívnych prekážok, ktoré sťažujú zabezpečovanie cezhraničných verejných služieb, infraštruktúry a spolupráce v pohraničných regiónoch s pozemnou a námornou hranicou. Účasť členských štátov je dobrovoľná a tie, ktoré sa rozhodnú pripojiť, môžu zriadiť cezhraničné koordinačné miesta alebo určiť príslušný orgán, pričom Komisia bude viesť jednotný register na úrovni EÚ.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre regionálny rozvoj.
Kelly Schwarz / Rubin Johann HAGELS