Aké sú právomoci a legislatívne postupy Európskeho parlamentu? 

Parlament je spoluzákonodarca - má právomoc prijímať a meniť právne predpisy a rozhoduje o ročnom rozpočte EÚ rovnocenne s Radou EÚ. Parlament dohliada na prácu Komisie a iných orgánov EÚ a spolupracuje s národnými parlamentmi krajín EÚ, aby sa dozvedel ich názor.


Prevažná väčšina zákonov EÚ prechádza riadnym legislatívnym postupom, ktorý sa často označuje aj predchádzajúcim názvom „spolurozhodovanie“. Ide o štandardný legislatívny rozhodovací postup EÚ, pri ktorom má rovnaké slovo Európsky parlament aj Rada Európskej únie. Vzťahuje sa na širokú škálu oblastí, ako je prisťahovalectvo, energetika, doprava, zmena klímy, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa a správa hospodárskych záležitostí.


Existuje niekoľko oblastí, v ktorých sa používajú iné rozhodovacie postupy. V oblastiach, ako je zdaňovanie, právo hospodárskej súťaže a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, sa s Európskym parlamentom „konzultuje“. V takýchto prípadoch môže Parlament schváliť alebo zamietnuť legislatívny návrh alebo navrhnúť jeho zmeny, ale Rada EÚ nie je právne povinná postupovať podľa stanoviska Parlamentu, aj keď musí pred prijatím rozhodnutia naň čakať. Postup „súhlasu“, ak sa vyžaduje schválenie Parlamentu, sa vzťahuje na pristúpenie nových členských štátov EÚ a na medzinárodné obchodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami alebo skupinami krajín. Postup súhlasu sa používa aj pri konečnom rozhodnutí o vymenovaní Európskej komisie.

A ako to je v prípade legislatívnej iniciatívy? Kto iniciuje právo EÚ?


Hoci navrhovať nové právne predpisy EÚ je úlohou Komisie, Parlament sa môže chopiť iniciatívy tým, že vyzve Komisiu, aby predložila legislatívny návrh. Pri využívaní „legislatívnej iniciatívy“ môžu poslanci EP stanoviť lehotu na predloženie návrhu. Ak to Komisia odmieta, musí vysvetliť prečo.


Delegované/vykonávacie akty


Pri prijímaní nového predpisu môžu poslanci EP a Rada EÚ poveriť Komisiu, aby prostredníctvom delegovaných aktov (ktorými sa dopĺňajú alebo menia časti predpisu) alebo vykonávacích aktov (s podrobnosťami, ako predpis vykonávať) upravila predpis menšími doplneniami alebo zmenami (technické prílohy alebo aktualizácie). Týmto spôsobom môžu právne predpisy zostať jednoduché a v prípade potreby sa môžu doplniť a aktualizovať bez nových rokovaní na legislatívnej úrovni.


V závislosti od druhu aktu, ktorý Komisia prijme, majú poslanci EP rôzne možnosti, ak nesúhlasia s opatreniami navrhnutými Komisiou. Poslanci EP majú pri delegovaných aktoch právo veta. Pokiaľ ide o vykonávacie akty, poslanci EP môžu požiadať Komisiu, aby akt zmenila alebo zrušila, Komisia však nemá právnu povinnosť urobiť to.