Parlament si posvietil na nové trendy v poľnohospodárstve

Do roku 2050 by mala svetová populácia vzrásť na 9,6 miliardy ľudí. No bude pre nich dosť jedla? Dopyt po potravinách sa mal zvýšiť o 70%. Touto otázkou sa minulý týždeň zaoberalo i parlamentné plénum. Podľa poslancov je kľúčové investovať do nových poľnohospodárskych technológií, od genetiky až po big data a to nielen v záujme nárastu produktivity ale i preto, aby sme limitovali náš dopad na planétu.

Dron prelietavajúci nad poľom s mladými výhonkami.
Drony: Aj takto sa dnes dá kontrolovať, či úrodu nežerie hmyz alebo choroby. ©AP Images/ Európska únia - EP

Podľa OSN až 795 miliónov ľudí nemá dostatok potravy na to, aby mohli viesť zdravý a aktívny život. Veľká väčšina z nich žije v rozvojových krajinách. Napríklad v subsaharskej Afrike trpí podvýživou každý štvrtý človek.


Ako znížiť ekologické dopady farmárčenia?

 

Podľa Eurostatu malo v roku 2012 poľnohospodárstvo na svedomí 10% emisií CO2 v celej EÚ. No ak zoberieme do úvahy využívanie pôdy, odlesňovanie, spracovanie potravín, ich dopravu, balenie, predaj a odpad, toto číslo môže byť oveľa vyššie. Konferencia OSN pre obchod a rozvoj odhaduje, že v celosvetovom meradle sa to pohybuje medzi 43 a 57%.


Minulý týždeň plénum prijalo správu o inováciách v poľnohospodárstve, ktorú vypracoval holandský poslanec zo skupiny ALDE Jan Huitema. "Farmári majú pre inovácie kapacity i vedomosti, no limituje ich zastaraná legislatíva a pravidlá," vysvetľuje.


V správe sa uvádza, že pri pestovaní plodín môžeme znížiť množstvo pesticídov, hnojív i vody. Musíme sa ich len naučiť presnejšie dávkovať. Negatívne dopady na životné prostredie možno limitovať aj pomocou informačných technológií, ktoré využívajú informácie zaznamenávané robotmi.


V správe sa uvádza, že pri pestovaní plodín môžeme znížiť množstvo pesticídov, hnojív i vody. Musíme sa ich len naučiť presnejšie dávkovať. Negatívne dopady na životné prostredie možno limitovať aj pomocou informačných technológií, ktoré využívajú informácie zaznamenávané robotmi.



Zachovanie genetickej rozmanitosti

 

British ECR MEP Anthea McIntyre points out in her report, adopted during last week's plenary, that genetic diversity and the quality of plant genetic resources play a crucial role in agricultural resilience and productivity.


“The large corporations know that as well as we do, so I am sure they will bear diversity in mind right across their development programme,” she said in a statement. “We should not lose sight of the benefits of smart farming provides, as it is ultimately designed to lower pesticide, fertiliser and water-use while optimising yields."

Podpora poľnohospodárstva v Afrike


The New Alliance for Food Security and Nutrition was created in 2012 to invest in African agriculture and help resolve problems. The initiative involves African governments, G8 countries as well as agricultural company Syngenta and fertiliser company Yara International.


German Green MEP Maria Heubuch wrote a report on it, which was adopted during last week's plenary. She criticised the focus on monoculture and the dependence on fertilisers in Africa, saying:  "Too much land is used to produce cash crops for export rather than food crops for local consumption. This makes African countries highly dependent on imported food and vulnerable to fluctuating prices on the world market." Heubuch did not consider GMOs a solution: Genetic engineering is not leading to higher yields. Instead, GM crops have led to the use of more, not less pesticides."

Ďalšie informácie

Zdieľajte tento článok na tému: