Poslanci sú za to, aby sa Christine Lagarde stala prezidentkou Európskej centrálnej banky

Kandidátka na post prezidentky ECB Christine Lagarde dostala v utorok 17. septembra podporu od Európskeho parlamentu.

Christine Lagarde pri mikrofóne
Christine Lagarde

O tom, či naozaj zasadne na prezidentské kreslo, rozhodnú lídri členských krajín počas svojho októbrového summitu.

Dnešnému hlasovaniu predchádzalo verejné vypočutie kandidátky v hospodárskom a menovom výbore, ktoré sa konalo 4. septembra. Lagarde okrem toho poskytla písomné odpovede na otázky poslancov.

Predsedníčka výboru Irene Tinagli (S&D, Taliansko) pred hlasovaním v pléne podčiarkla úlohu, ktoré zohráva Európska centrálna banka. „Záväzok ECB a jej prezidentov zachovať jednotnú menu konkrétnymi opatreniami zásadne prispel k ochrane eura a zlepšeniu života všetkých európskych občanov,“ povedala. Písomné odpovede, ktoré Lagarde poskytla, svedčia podľa nej o tom, že si je vedomá výziev a úloh, ktoré ju čakajú a je schopná ujať sa ich.

Kandidatúra Christine Lagarde

Na nominácii Christine Lagarde sa zhodli hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ začiatkom júla 2019. Ak ju Európska rada znova potvrdí, stane sa prvou ženou na čele Európskej centrálnej banky. Poslanci si každopádne želajú, aby v hospodárskej a menovej oblasti bolo na vedúcich pozíciách viac žien.

Christine Lagarde je od roku 2011 výkonnou riaditeľkou Medzinárodného menového fondu. Predtým zastávala niekoľko ministerských funkcií vo Francúzsku. Od roku 2007 do roku 2011 bola ministerkou hospodárstva, financií a priemyslu.


Konzultácia Európskeho parlamentu

Prezidentov ECB menujú hlavy štátov a vlád (Európska rada) na osem rokov bez možnosti obnovenia mandátu. K nominácii sa vyjadruje Európsky parlament a Rada guvernérov ECB. Stanovisko parlamentu nie je pre Euróspku radu záväzné, nesie však určitú váhu pre legitimitu kandidáta, pretože vychádza z demokraticky zvoleného orgánu EÚ.

Kľúčovým princípom v činnosti Európskej centrálnej banky je jej politická nezávislosť. Musí mať možnosť udržovať cenovú stabilitu bez toho, aby bola vystavená politickému tlaku.

Zároveň má ECB určitú politickú zodpovednosť. Jej prezident sa preto každý štvrťrok zúčastňuje vypočutia v Európskom parlamente, ktoré je známe ako „menový dialóg“. Počas týchto stretnutí poslancom predstavuje menovú politiku a rozhodnutia banky.


Prezident ECB takisto poslancom v pléne predkladá výročnú správu banky a odpovedá na ich písomné otázky.

Ďalšie informácie