Dlhodobý rozpočet EÚ: potrebujeme dostatočné financie, aby sme sa mohli popasovať k budúcimi krízami, pripomínaj poslanci

Počas plenárnej debaty o dlhodobom rozpočte poslanci pripomenuli, že EÚ potrebuje dostatočné financie, aby mohla adekvátne reagovať na krízy, ako je epidémia koronavírusu alebo migrácia.

 Charles Michel rozpráva za rečníckym pultom
Predseda Európskej rady Charles Michel uznáva zlyhanie nedávneho samitu EÚ o rozpočte EÚ

Utorková debata sa zamerala na návrh dlhodobého rozpočtu od predsedu Európskej rady Charlesa Michela. Jeho odporúčania ohľadne veľkosti a štruktúry dlhodobého rozpočtu EÚ si totiž nevyslúžili súhlas zo strany najvyšších štátnych predstaviteľov.


Michel už avizoval, že bude pokračovať v konzultáciách s členskými štátmi a posúdi, kedy bude možné zorganizovať ďalší summit. Zároveň sa zaviazal, že parlament bude pravidelne informovať o najnovšom vývoji.


Väčšina poslancov kritizovala Michelov návrh ako nedostatočne ambiciózny. Diskutujúci poslanci spomenuli, že výzvy, pred ktorými stojíme, ukazujú, že Európa potrebuje taký rozpočet, aby mohla splniť očakávania svojich občanov.


José Manuel Fernandes (EPP, PT), ktorý je členom rokovacieho tímu EP o dlhodobom rozpočte, si myslí, že „možno je dobré, že rada nedosiahla dohodu. Európsky parlament by aj tak nemohol schváliť dohodu, ktorá by bola v rozpore so záujmami európskych občanov. Vedúci predstavitelia EÚ majú pekné slová a prichádzajú s dobrými cieľmi, no keď treba tieto ciele financovať, nerobia to.“


Podľa šéfky socialistov Iratxe García Pérez (ES) je „lepšie nemať dohodu, ako mať zlú dohodu.“


EÚ potrebuje zdroje, aby mohla konať


Poslanci počas debaty hovorili o súčasných výzvach, ktoré musíme riešiť. Podľa ich slov musí mať EÚ v budúcnosti finančnú kapacitu, aby sa vedela popasovať s podobnými problémami, ktoré určite prídu.


Predseda skupiny Revew Dacian Cioloș (RO) uviedol, že dlhodobý rozpočet môže zmierniť dopady koronavírusu na ekonomiku: „Európsky rozpočet musí zohrávať úlohu investičnej páky na oživenie hospodárstva,“ povedal. Poukázal tiež na krízu na grécko-tureckej hranici. „Naša politika pohraničnej bezpečnosť a solidarity si vyžaduje, aby mal Frontex primerané zdroje a rozpočet, ktorý mu umožní skutočnú solidaritu v teréne“.


Predseda rozpočtového výboru Johan Van Overtveldt (ECR, BE) argumentoval proti škrtom v obranných a výskumných programoch: „Ak existuje jedna oblasť, do ktorej musí EÚ investovať, je to v našej spoločnej budúcnosti. Naozaj sa musíme zamerať na inovácie,“ vyhlásil.


Ďalšia členka vyjednávacieho tímu Margarida Marques (S&D, PT) hovorila v súvislosti s rozpočtom o výzvach, pred ktorými Európa stojí. „Našou odpoveďou na výzvy v oblasti klímy, demografické výzvy, digitálne výzvy a medzinárodné výzvy musí byť viac Európy: Európy, ktorá dokáže vyriešiť krízu na našich hraniciach, ktorá môže nájsť riešenie pre koronavírus,“ povedala.


Podľa Maques by mala byť EÚ pripravená aj na krízové situácie, ktoré sa nedajú predvídať. „Musíme si uvedomiť, že počas nasledujúcich siedmych rokov prídu neočakávané výzvy a Európa nemôže povedať ako v rokoch 2007-2008, že nebola pripravená,“ varovala.


Rasmus Andresen (Zelení/ESA, DE), ďalší člen rokovacieho tímu EP, poznamenal, že situácia je vážna a členské štáty by sa mali usilovať o dosiahnutie dohody: „Čelíme novej ekonomickej kríze a tieto nacionalistické bitky nikto nevyhrá,“ povedal.

Nesplnené sľuby


Siegfried Mureșan (EPP, RO) pripomenul, že Európska rada v júni 2019 prijala strategický program, kde sa zaväzuje účinne kontrolovať vonkajšie hranice, zaručovať bezpečnosť občanov, posilňovať jednotný trh a usilovať sa o dosiahnutie digitálnej suverenity. Návrh predsedu rady Michela však predpokladá dvojciferné percentuálne škrty pre agentúry pohraničnej stráže EÚ, vnútornú bezpečnosť, jednotný trh a programy digitálnej Európy. „Návrh Charlesa Michela nerešpektuje sľuby Európskej rady. Naša odpoveď by mala byť nie, “ vyhlásil.


Jens Geier (S&D) poukázal aj na nezrovnalosti v tom, ako o rozpočte hovoria vedúci predstavitelia štátov. „Po celé roky sme svedkami rovnakej situácie. V nedeľu vo svojich prejavoch žiadajú väčšiu ochranu hraníc a viac výdavkov na klímu, spoločnú obrannú politiku atď. V pondelok nie sú členské štáty pripravené navýšiť tieto peniaze. V utorok je to všetko o tom, že veci sú zlé a EÚ ich nedokáže vyriešiť, “ povedal.