Anna Fotyga o ruskej propagande: Pripomína mi to studenú vojnu 

 
 

Zdieľať túto stránku: 

Anna Fotyga pochádza z Poľska a je členkou skupiny ECR.  

Teroristické organizácie a krajiny ako Rusko sa prostredníkovmu internetovej propagandy snažia podnecovať strach a rozdeľovať Európu. Téma propagandy a to ako proti nej bojovať sa dostala aj na program novembrového plenárneho zasadnutia. Ešte pred debatou a hlasovaním sme sa porozprávali s poslankyňou Annou Fotygou, autorkou správy, ktorá vyžaduje silné protiopatrenia a spoluprácu medzi krajinami EÚ. Okrem toho pripomína, že „do kampaní na boj proti radikalizácii musíme investovať oveľa viac.“

Aký dopad môže mať propaganda? Dokáže ovplyvniť výsledky volieb? Existuje viacero teórií o tom, ako tomu bolo v USA.

 

Veľa sa toho udialo po ruskej agresii na Ukrajine a potom, ako si Rusi pripojili Krym. Bol to varovný signál.


Sme presvedčení, že v strednej a východnej Európe začalo Rusko skresľovať informácie a ovplyvňovať médiá už oveľa skorej. Používa tie isté metódy a nástroje ako počas studenej vojny.


Propaganda má samozrejme dopad na spoločnosť v EÚ aj iných krajinách. Aj občania Spojených štátov amerických sú terčom ruskej propagandy, ktorá využíva nástroje ako napríklad server Russia today.

 

Prečo sa Islamskému štátu darí verbovať cez internet malých moslimov z Európy? Ako sa tomu môžeme brániť?

 

Bohužiaľ, nie sú to len mladí moslimovia. Využívaním rozličných nástrojov sa im poradilo pritiahnuť ľudí z viacerých generácií aj iného vierovyznania, ktorí konvertovali a zradikalizovali sa.


Stretla som sa mnohými predstaviteľmi ministerstiev krajín EÚ. Pre politikov je veľmi traumatické vedieť, že ich mládež sa raz obráti voči vlastnému národu. Je nesmierne náročné popasovať sa s tým, no sme na to pripravení a začíname mať podporu aj na európskej úrovni.


Existujú skutočne sofistikované nástroje na zmapovanie situácie. Moja správa spomína nástroje na označovanie falošných informácií a hovorí aj o potrebe opísať prípady a modely radikalizácie, ktorá sa pre mnohé mladé rodiny stáva tragédiou.


Každý členský štát má k dispozícii nástroje na monitorovanie sociálnych sietí a radikalizácie. Vyžaduje to samozrejme obrovské úsilie, no vďaka otvorenej spolupráci a informáciám plynúcim z jednotlivých krajín sme si dnes vedomí viacerých vecí.  


Otázkou však stále zostáva financovanie. Do týchto kampaní na boj proti radikalizácii musíme investovať oveľa viac.