Porušovanie hodnôt EÚ. Ako na ne reaguje EÚ? (infografika)
EÚ má nástroje na ochranu svojich hodnôt a rozpočtu v prípade rizika porušenia zo strany členského štátu. Zistite, ako tieto mechanizmy fungujú.
Európska únia je založená na spoločných hodnotách, ktoré spájajú krajiny a ľudí. Tieto hodnoty sú uvedené hneď na začiatku Zmluvy o Európskej únii, v článku 2. Patrí medzi ne úcta k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv. Porušenie hodnôt EÚ členským štátom je dôvodom na reakciu na úrovni EÚ.
Čo je to právny štát
Právny štát je jednou z hodnôt EÚ a kľúčovou zásadou v demokratických štátoch, pretože okrem iného pomáha zabezpečiť spravodlivosť a transparentnosť.
Zásada právneho štátu znamená, že vlády by mali byť viazané zákonom, že by nemali prijímať svojvoľné rozhodnutia a že občania by mali mať možnosť napadnúť ich konanie na nezávislých súdoch.
Zakotvuje tiež boj proti korupcii, ktorá nespravodlivo zvýhodňuje jedných na úkor druhých, a ochranu slobody médií, čím sa zabezpečuje riadne informovanie verejnosti o práci vlády.
Európsky parlament v posledných rokoch bije na poplach v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou v oblasti právneho štátu v niektorých členských krajinách. Poslanci Európskeho parlamentu prijímali opatrenia a opakovane vyzývali Komisiu a členské štáty, aby chránili hodnoty a rozpočet EÚ.
Ako sa postupuje pri uplatňovaní článku 7
Procedúra v rámci článku 7 Zmluvy o EÚ bola zavedená v roku 1997 pri prijatí Amsterdamskej zmluvy. Článok zahŕňa dva mechanizmy na ochranu hodnôt EÚ: preventívne opatrenia v prípade rizika porušenia hodnôt EÚ a sankcie, ak k takémuto porušeniu skutočne došlo. Tieto sankcie nie sú v zmluvách o EÚ presne definované, ale môžu viesť ak pozastaveniu hlasovacích práv dotknutého štátu v Rade (ministrov) alebo Európskej rade (hlavy štátov).
V oboch prípadoch, či už ide o riziko porušenie hodnôt alebo naozajstné porušenie, pripadá rozhodnutie na predstaviteľov členských štátov v Rade. Počet potrebných hlasov je však odlišný:
- v prípade preventívneho mechanizmu sú na prijatie rozhodnutia potrebné minimálne štyri pätiny členských štátov
- v prípade určenia existencie porušenia je potrebná jednomyseľnosť hláv štátov a predsedov vlád EÚ.
Dotknutá krajina EÚ sa nezúčastňuje na žiadnom z týchto hlasovaní.
Celý postup sme graficky znázornili v našej infografike.
Pravidlá na ochranu rozpočtu EÚ
V roku 2020 poslanci EP schválili nariadenie, ktorého cieľom je chrániť fondy EÚ pred zneužívaním zo strany členských štátov - ide o tzv. mechanizmus kondicionality právneho štátu. Parlament presadil, aby sa uplatňoval nielen v prípade priameho zneužitia finančných prostriedkov EÚ, ako sú prípady korupcie alebo podvodov, ale aj v prípade systémového porušenia základných hodnôt, ktoré môže ovplyvniť hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ.
To znamená, že dodržiavanie zásad právneho štátu a iných hodnôt je podmienkou pre členské štáty, aby mohli získať finančné prostriedky EÚ, keďže peniaze môžu byť zadržané krajinám, v ktorých zistené porušenia zásad právneho štátu ohrozujú riadenie finančných prostriedkov EÚ.
Ďalšie opatrenia
Ak sa Komisia domnieva, že členský štát porušuje právo EÚ, čo znamená, že neuplatňuje pravidlá dohodnuté na úrovni EÚ, môže začať konanie o porušení práva (tzv. infringement proceedings) pred Európskym súdnym dvorom, ktoré môže viesť k finančným sankciám voči krajine.
Parlament venuje veľkú pozornosť situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch a pripravuje správy, v ktorých poukazuje na problémy a vyzýva na prijatie opatrení, vrátane správy o základných právach v rokoch 2020 a 2021.
Od roku 2020 Európska komisia každoročne zverejňuje správu o právnom štáte, v ktorej monitoruje pozitívny aj negatívny vývoj týkajúci sa právneho štátu vo všetkých členských štátoch.
Opatrenia Parlamentu týkajúce sa právneho štátu v Maďarsku
Európsky parlament je znepokojený tým, že maďarská vláda sa opakovane a systematicky snaží podkopať základné hodnoty EÚ.
V uznesení, o ktorom sa hlasovalo v januári 2024, poslanci vyjadrili svoje obavy z erózie demokracie, právneho štátu a základných práv v Maďarsku. Hlasovanie bolo bezprostrednou reakciou na nedávno prijatý zákon o "ochrane národnej suverenity" maďarským parlamentom a po najnovších krokoch maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý zablokoval kľúčové rozhodnutie pri revízii dlhodobého rozpočtu EÚ vrátane pomoci EÚ Ukrajine.
Parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že Rada neuplatnila postup podľa článku 7, a nad rozhodnutím Komisie uvoľniť až 10,2 miliardy EUR z predtým zmrazených finančných prostriedkov napriek tomu, že Maďarsko nesplnilo požadované reformy v oblasti nezávislosti súdnictva.
Poslanci Európskeho parlamentu prvýkrát spustili postup podľa článku 7 v roku 2018, keď požiadali Radu, aby určila, či Maďarsku hrozí porušenie základných hodnôt EÚ.
Vyjadrili viaceré obavy týkajúce sa fungovania inštitúcií krajiny vrátane problémov s volebným systémom, nezávislosťou súdnictva a dodržiavaním práv a slobôd občanov.
Parlament 1. júna 2023, v súvislosti s nadchádzajúcim maďarským predsedníctvom v Rade EÚ, ktoré sa začne v júli 2024, opäť kritizoval vývoj v Maďarsku. Poslanci upozornili na vládnutie prostredníctvom dekrétov, útoky na práva LGBTIQ+ a učiteľov a systémovú korupciu. Odsúdili kampane maďarskej vlády proti EÚ a spochybnili spôsobilosť Maďarska prevziať predsedníctvo v Rade EÚ. Zopakovali tiež obavy zo zneužívania finančných prostriedkov EÚ.
Obavy v súvislosti so situáciou v Poľsku
V júli 2023 poslanci prijali uznesenie k situácii v oblasti právneho štátu v Poľsku. Uznesenie sa zameralo na nedávnu revíziu poľských volebných pravidiel, na nový správny orgán s právomocou zakázať jednotlivcom vykonávať verejné funkcie, ktorý sa podľa kritikov zameriava na predstaviteľov opozície, a na ďalšie obavy týkajúce sa nezávislosti súdnictva.
Tento článok bol prvýkrát uverejnený v roku 2018 a niekoľkokrát aktualizovaný, posledná aktualizácia bola v januári 2024.
