Schengenský priestor: súčasný stav a výzvy
Schengenský priestor čelí v súčasnosti výzvam, ktoré by mohli ohroziť jeho samotnú existenciu. Zistite viac o týchto výzvach a ich dopade na voľný pohyb.
Schengenský priestor bol v uplynulom desaťročí vystavený tlaku v dôsledku viacerých kríz. Podľa schengenských pravidiel by obnovenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach malo byť dočasným a výnimočným opatrením. Niekoľko krajín EÚ zaviedlo kontroly na vnútorných hraniciach v reakcii na teroristické útoky a prílev utečencov do EÚ v roku 2015. Prílev migrantov a žiadateľov o azyl sa považoval za hrozbu pre vnútornú bezpečnosť a dotknuté členské štáty využili ustanovenia Kódexu schengenských hraníc na zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach.
Vypuknutie pandémie Covid-19 v roku 2020 tiež prinútilo niektoré krajiny EÚ k obnoveniu hraničných kontrol v snahe spomaliť šírenie vírusu.
Kontroly na hraniciach - náklady a dopad na ľudí
Vnútorné hraničné kontroly v rámci EÚ majú negatívny dopad na voľný pohyb osôb, tovarov a služieb v rámci celej EÚ. Majú priamy vplyv na turizmus, prevoz tovarov a ľudí, ktorí denne dochádzajú do práce cez hranice - v EÚ ich je až 1.7 milióna. Okrem toho sa zvyšujú náklady na administratívu a infraštruktúru verejného sektoru. Za viac ako dva roky sprísnených hraničných kontrol sa odhadujú jednorazové náklady na 25 až 50 miliárd euro a ročné prevádzkové náklady na 2 miliardy EUR. Viac podrobností v tejto štúdii od výskumného strediska EP.
Posilnenie Schengenu
EÚ nedávno prijala opatrenia na posilenie integrity Schengenu:
- v apríli 2017 sa sprísnili kontroly na jeho vonkajších hraniciach - pasovou kontrolou musí prejsť každý, aj občania EÚ.
- zaviedol sa nový systém registrácie pohybu občanov z krajín mimo EÚ, čo urýchlilo aj kontroly.
- stráženie vonkajšieho hraničného priestoru sa poslinilo aj vďaka zriadeniu Európskej hraničnej a pobrežnej stráže.
- Europol zíslal nové právomoci na boj proti terorizmu.
Obnovenie Schengenu
V decembri 2021 Európska komisia navrhla aktualizáciu pravidiel, ktorými sa riadi schengenský priestor, s cieľom zabezpečiť, aby opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach zostalo krajným opatrením, a podporiť využívanie alternatívnych opatrení, ako sú cielené policajné kontroly a posilnená policajná spolupráca.
Poslanci Európskeho parlamentu sa pri viacerých príležitostiach vyslovili proti častému obnovovaniu kontrol, ktoré bráni voľnému pohybu osôb v rámci EÚ.
V hlasovaní 18. októbra 2022 poslanci EP zopakovali svoju výzvu na čo najrýchlejšie prijatie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru a zdôraznili, že voľný pohyb je základom projektu EÚ.
Parlament 10. novembra 2022 hlasoval za pristúpenie Chorvátska k priestoru voľného pohybu a 1. januára 2023 sa Chorvátsko stáva členom Schengenu.
Fakty a čísla o Schengene
- 27 krajín je súčasťou Schengenského priestoru
- 4 z nich nie sú súčasťou EÚ: Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko
- 4 členské krajiny nie sú súčasťou Schengenu: Bulharsko, Cyprus, Írsko a Rumunsko
- Viac ako 50 000 km tvorí vonkajšiu hranicu Schengenu
Ďalšie informácie
Tento článok bol pôvodne uverejnený v máji 2018 a naposledy aktualizovaný v januári 2023.
