Právny štát: Nový mechanizmus na ochranu rozpočtu a hodnôt EÚ 

Aktualizované: 
 
Vytvorené:   
 

Zdieľať túto stránku: 

EÚ prijala nové pravidlá, v zmysle ktorých bude môcť EÚ pozastaviť svoje platby pre svoje členské krajiny, ktoré porušujú jej hodnoty a zásady právneho štátu.

©Helmutvogler /Adobe Stock  

Európsky parlament odobril 16. decembra 2020 dohodu s Radou ohľadne nového mechanizmu, ktorý EÚ umožní pozastaviť platby zo svojho rozpočtu pre členské krajiny, ktoré porušujú zásady právneho štátu.

Rozhodnutie o pozastavení týchto platieb bude na návrh Komisie prijímať Rada kvalifikovanou väčšinou. Nové pravidlá začnú platiť už od 1. januára 2021

Poslanci Európskeho parlamentu už varovali, že európske hodnoty sú ohrozené a prostriedky z dlhodobého rozpočtu a plánu hospodárskej obnovy by sa nemali dostať do rúk tým, ktorí stoja proti demokracii a základným právam v Európe.


V správe prijatej 7. októbra členovia Parlamentu vyzvali k posilneniu právneho štátu všade v Európe a to prostredníctvom nového mechanizmu a efektívnych sankcií voči členským krajinám, ktoré porušujú jeho zásady. Parlament dlhodobo požaduje jasné pravidlá, ktoré by prepojili prístup k eurofondom s podmienkou dodržiavania zásad právneho štátu.


Čo je to právny štát


Právny štát sa v článku 2 Zmluvy o Európskej únii spomína ako jedna z hodnôt, na ktorých je EÚ založená. Znamená to, že vlády by mali byť viazané zákonom, nemali by prijímať svojvoľné rozhodnutia a občania by mali mať možnosť spochybniť ich kroky pred nezávislými súdmi.


Tento pojem zahŕňa aj boj proti korupcii, ktorá môže niekoho nespravodlivo zvýhodňovať na úkor ostatných, a chráni slobodu médií, čím zabezpečuje informovanosť verejnosti o činnosti vlády.


Právny štát je spoločným záujmom Európanov. V prieskume Eurobarometer z roku 2019 označilo 85% respondentov z celej EÚ každý z aspektov právneho štátu ako zásadný alebo dôležitý. V ďalšom prieskume z októbra 2020 sa 77% Európanov vyjadrilo za to, že EÚ by mala poskytovať finančné prostriedky členským štátom iba vtedy, ak rešpektujú právny štát a demokratické zásady.


Aké mechanizmy má EÚ na ochranu právneho štátu


EÚ má v súčasnosti viacero nástrojov na ochranu právneho štátu. Európska komisia zverejnila 30. septembra prvú výročnú správu o právnom štáte, kde sleduje pozitívny i negatívny vývoj vo všetkých členských krajinách. Rumunsko a Bulharsko takto monitoruje už od ich vstupu do EÚ v roku 2007.


Určitý dialóg o právnom štáte prebieha aj v Rade. Nemecké predsedníctvo začalo v novembri po prvýkrát diskusie o piatich konkrétnych krajinách.


Ak sa Komisia domnieva, že členský štát porušuje právo EÚ, môže začať konanie o nesplnení povinnosti. Toto môže viesť až k finančným sankciám, ktoré určuje Európsky súdny dvor. Ďalší postup stanovuje článok 7 Zmluvy o Európskej únii. Rade umožňuje vydávať odporúčania alebo jednomyseľne rozhodovať o sankciách voči konkrétnemu členskému štátu vrátane pozastavenia členských práv.


Prečo sú potrebné ďalšie opatrenia


Podľa poslancov sú tieto nástroje nedostatočné. V Rade prebiehajú vypočutia podľa článku 7 ohľadne Poľska a Maďarska, ale Parlament už na začiatku tohto roka vyjadril poľutovanie nad tým, že Varšava a Budapešť nedosiahli významný pokrok a že tieto vypočutia nie sú pravidelné, štruktúrované ani otvorené.


Počas plenárnej rozpravy 5. októbra poslanci uvítali výročnú správu Komisie o právnom štáte, ale chceli by vidieť ďalšie opatrenia na presadzovanie právnych predpisov. "Samotné monitorovanie nevráti súdnictvu v Poľsku nezávislosť ani nezachráni nezávislé médiá ako Index media Maďarsku," upozornil slovenský poslanec Michal Šimečka. Člen skupiny Renew je autorom správy o vytvorení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva.


Jeho správu odhlasovalo plénum v stredu 7. októbra. Šimečka v nej vyzýva na vytvorenie mechanizmu, ktorý by konsolidoval existujúce nástroje a stanovil ročný monitorovací cyklus. Mal by obsahovať odporúčania pre jednotlivé krajiny, harmonogramy a konkrétne ciele. Tento cyklus by mal slúžiť ako základ na začatie konania podľa článku 7 alebo pozastavenie rozpočtových prostriedkov pre členský štát.

Ochrana finančných záujmov Únie


Bez nezávislých súdov alebo v prípade korupcie neexistuje ochrana pred zneužitím finančných prostriedkov EÚ, ktoré sú pridelené danému členskému štátu. Komisia preto v roku 2018 predložila legislatívny návrh, ktorého cieľom je chrániť finančné záujmy EÚ, ak krajina nerešpektuje zásady právneho štátu.


Parlament prijal svoje stanovisko k tomuto návrhu na začiatku roka 2019. Návrh bol spojený dlhodobým rozpočtom EÚ na roky 2021-2027. Parlament trval na tom, že dohoda o rozpočte bude možná len vtedy, ak bude jasne stanovený mechanizmus na to, aby bolo čerpanie prostriedkov EÚ naviazané na dodržiavanie zásad právneho štátu.


Lídri členských krajín sa na svojom júlovom summite dohodli na zavedení podmienky, aby čerpanie eurofondov záviselo na dodržiavaní zásad právneho štátu. Nemecké predsedníctvo Rady predložilo kompromisný návrh začiatkom jesene, ktorý europoslanci v spomínanej rozprave 5. októbra kritizovali ako nepostačujúci.


"Mechanizmus, ktorý nemožno nikdy v praxi aktivovať, pretože má zadné vrátka alebo neurčité postupy, slúži len záujmom tých, ktorí si neželajú, aby boli prijaté nejaké opatrenia," komentoval fínsky poslanec zo skupiny ľudovcov Petri Sarvamaa.

Dohoda s Radou ministrov

Poslanci začali rokovania s Radou v októbri. Spravodajcami k tejto legislatíve boli poslanci Petri Sarvamaa and Eider Gardiazabal Rubial (S&D, Španielsko).

Dňa 5.novembra sa dospelo k dohode. Vyjednávačom Parlamentu sa podarilo zabezpečiť, aby mala nová legislatíva široký záber. Nebude sa vzťahovať len na prípady korupcie a podvodov, ale aj na systémové porušenia základných hodnôt, ako sú demokracia alebo nezávislosť súdnictva, keď ovplyvnia, alebo môžu mať vplyv na správu fondov EÚ.

Nový mechanizmus by ma tiež chrániť konečných príjemcov finančných prostriedkov, ako sú študenti, poľnohospodári alebo mimovládne organizácie. Prostredníctvom webovej platformy budú môcť podať sťažnosť  Európskej komisii a tá im potom pomôže dostať sa k financiám, ktoré im boli určené. „Pre nás bolo dôležité, aby koneční príjemcovia neboli potrestaní za pochybenie svojich vlád a aby naďalej dostávali prostriedky, ktoré im boli sľúbené,“ uviedla Eider Gardiazabal Rubial.