Reforma európskych volieb: poslanci žiadajú spoločné pravidlá a nadnárodné kandidátky

Európsky parlament bude hlasovať o návrhu týkajúcom sa posilnených spoločných pravidiel pre európske voľby a posilnenie ich európskeho rozmeru.

Muž vychádza z volebnej miestnosti po hlasovaní vo voľbách do Európskeho parlamentu 25. mája 2014 vo volebnej miestnosti v Bukurešti.
Muž vychádza z volebnej miestnosti po hlasovaní vo voľbách do Európskeho parlamentu 25. mája 2014 vo volebnej miestnosti v Bukurešti.

Európske voľby určujú zástupcov Európanov na úrovni EÚ, avšak o ich organizácii sa rozhoduje najmä na národnej úrovni. To znamená, že voľby prebiehajú v rôzne dni, na volebných lístkoch sa objavujú len národné politické strany a minimálny vek voličov sa líši.

Návrh, ktorý pripravil ústavnoprávny výbor Európskeho parlamentu, sa snaží reformovať Európsky volebný akt, ktorý stanovuje niektoré spoločné črty pre organizáciu európskych volieb.

V správe sa uvádza, že je potrebné premeniť voľby do EÚ "na jedny európske voľby [...] na rozdiel od 27 samostatných národných volieb, ktoré sa organizujú v súčasnosti".


Nadnárodné volebné zoznamy a hlavní kandidáti

Poslanci EP navrhujú vytvoriť celoeurópsky volebný obvod, v ktorom by sa okrem poslancov zvolených v národných alebo regionálnych volebných obvodoch dodatočne volilo 28 poslancov EP.

Európske politické strany alebo koalície národných strán by mohli navrhovať nadnárodné kandidátne listiny na čele s preferovaným kandidátom na predsedu Európskej komisie. Nadnárodné zoznamy by mali byť geograficky vyvážené, a to tak, že by sa na nich striedali kandidáti z veľkých, stredne veľkých a menších krajín.

V návrhu sa tiež uvádza, že hlavní kandidáti by mali mať možnosť kandidovať vo všetkých členských štátoch na celoeurópskych zoznamoch, čo by voličom umožnilo hlasovať za svojho preferovaného kandidáta na predsedu Komisie.

Návrh nadnárodných zoznamov pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 nezískal podporu hláv štátov a predsedov vlád EÚ. Na zasadnutí vo februári 2018 uviedli, že sa k tejto otázke vrátia "v budúcnosti v súvislosti s voľbami v roku 2024".

V roku 2014 Európska rada nominovala na post predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera, hlavného kandidáta Európskej ľudovej strany (EPP), európskej politickej skupiny, ktorá získala najviac hlasov. V roku 2019 však lídri EÚ už nepostupovali rovnakým spôsobom.

Poslanci tvrdia, že vytvorenie celoeurópskeho volebného obvodu, v ktorom by na čele zoznamov stál kandidát každej politickej skupiny na predsedu Komisie, by posilnilo európsku demokraciu a poskytlo väčšiu legitimitu voľbe predsedu Komisie.

Odporúčanie pre volebné zoznamy z viacerých členských štátov predložil aj panel európskych občanov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.


Spoločné ustanovenia pre voľby

Poslanci EP navrhujú, aby bol deň volieb v EÚ rovnaký pre všetky krajiny EÚ a aby sa konali vždy 9. mája, v Deň Európy.

V súčasnosti sa voľby konajú od štvrtka do nedele, pričom každá krajina sa riadi svojimi národnými volebnými tradíciami.

Cieľom návrhu je zjednotiť vek, od ktorého majú občania EÚ právo voliť alebo kandidovať vo voľbách do EÚ. Poslanci EP odporúčajú, aby všetci Európania mali právo voliť od 16 rokov a aby každý občan EÚ starší ako 18 rokov mal právo v európskych voľbách kandidovať.

Návrh predpokladá, že všetky krajiny EÚ by mali zabezpečiť hlasovanie v európskych voľbách aj poštou. V návrhu sa tiež uvádza, že rovnosť medzi mužmi a ženami na volebných zoznamoch by mala byť zabezpečená buď prostredníctvom tzv. zipsových zoznamov, na ktorých sa striedajú kandidáti a kandidátky, alebo prostredníctvom kvót.


Osobitný postup na zmenu volebných pravidiel

Aktualizácie Európskeho volebného aktu podliehajú osobitnému rozhodovaciemu postupu. Návrh pripravuje Európsky parlament. Rada ho môže zmeniť a doplniť a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu musí znenie jednomyseľne prijať. Predtým, ako ustanovenia nadobudnú platnosť, musia byť schválené všetkými krajinami EÚ.

Zistite viac