Pri oživovaní hospodárstva bude prioritou aj životné prostredie

Európsky plán na oživenie ekonomiky po koronakríze by mal položiť základy pre klimaticky neutrálnu a udržateľnú Európu.

Riešenie koronakrízy a jej hospodárskych dopadov zostáva pre EÚ jej najvyššou prioritou.

Na riešenie okamžitých dopadov pandémie navrhla Komisia v roku 2020 plán obnovy vo výške 750 miliárd EUR spolu s revidovaným návrhom rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027. Reagovala tak na výzvy Európskeho parlamentu, ktorý žiadal vytvoriť balík opatrení na obnovu a rekonštrukciu, ktorého jadrom je zelená dohoda s cieľom stimulovať hospodárstvo a bojovať proti zmene klímy.

V novembri 2020 sa Parlament a Rada dospeli ku kompromisu ohľadne dlhodobého rozpočtu EÚ aj hospodárskej obnovy. Dohodli na tom, že aspoň 30% výdavkov by malo ísť na klimatické opatrenia a zároveň 7,5 % ročných výdavkov v rokoch 2024 a 2025 na biodiverzitu. Od roku 2026 by sa mal tento podiel zvýšiť na 10%. Parlament prijal dlhodobý rozpočet EÚ v decembri 2020. 

Cieľom plánu na oživenie hodpodárstva, ktorý nesie názov Next Generation EU je zmierenie dopadu pandémie a dosiahnutie udržateľnej budúcnosti prostredníctvom vyčlenenia 25% rozpočtu EÚ na klimatické opatrenia.

Ekologickú transformáciu, udržateľný a inkluzívny rast by mal podporiť nový Nástroj pre obnovu a odolnosť. Tento nástroj by mal aj zabezpečiť, aby sa národných plánoch obnovy vyčlenilo aspoň 37% rozpočtu na ochranu klímy a biodiverzity.

V rámci svojho dlhodobého rozpočtu na roky 2021-2027 a v súlade s úsilím na obnovu ekonomiky, EÚ zabezpečí financovanie poľnohospodárstva, výskumného programu Horizont Európa, programu LIFE na ochranu životného prostredia, Fondu spravodlivej transformácie, regionálnych a kohéznych fondov, ktoré budú financovať projekty na ochranu klímy.

Prečítajte si, ako EÚ postupuje pri dosahovaní svojich klimatických cieľov.

Dosahovanie klimatickej neutrality musí byť právne záväzné

V novembri 2019 Európsky parlament symbolicky vyhlásil v EÚ klimatickú pohotovosť a vyzval, aby všetky budúce návrhy zo strany Európskej komisie smerovali k tomu, aby globálne otepľovanie neprekročilo 1,5 °C.


Komisia v decembri 2019 predstavila ekologický dohovor a v marci 2020 prišla s návrhom klimatického právneho predpisu, ktorý obsahuje plány na to, aby sme do roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu. Parlament ho už podporil, no vyzval k zavedeniu ambicióznejších krokov na dosiahnutie klimatickej neutrality.

V októbri 2020 Parlament prijal svoj vyjednávací mandát. Súhlasí s tým, aby sme do roku 2050 dosiahli klimatickú neutralitu, no navrhuje, aby sme do roku 2030 znížili emisie o 60% (v porovnaní s rokom 1990), nie 55% ako navrhuje Komisia. V súčasnosti je dočasný cieľ 40%.

Parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu znížiť emisie do roku 2030 na najmenej 55% (predtým bol cieľ 40%). Parlament prijal klimatický predpis EÚ 24. júna 2021. Cieľ do roku 2030 a cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu budú právne záväzné. EÚ tak bude pripravená dosiahnuť po roku 2050 negatívne emisie. Tento krok je dáva pred konferenciou COP26 v novembri 2021 vedúce postavenie v globálnom boji proti zmene podnebia.

Prečítajte si viac: Časová os rokovaní o klimatických zmenách.

Súvislosti

Európsky ekologický dohovor, predstavený v novembri 2019, má za cieľ spraviť európske hospodárstvo udržateľným. Zahŕňa širokú škálu sektorov od klímy, poľnohospodárstva a mobility až po ochranu biodiverzity a neznečisťovanie. Medzi konkrétne návrhy, ktoré už Komisia predložila, patria:

Prečítajte si, čo robí EÚ na oživenie hospodárstva po koronakríze a našu časovú os s opatreniami EÚ proti koronavírusu vo viacerých oblastiach.