Dovozné clo na uhlík: Ako zabrániť výrobným podnikom, aby obchádzali pravidlá ohľadne emisií uhlíka  

 
 

Zdieľať túto stránku: 

Parlament žiada zaviesť nové poplatky za uhlík pri dovoze tovarov v záujme kompenzovať, že niektoré podniky presúvajú výrobu do tretích krajín s menej prísnymi limitmi na emisie.

©AFP/INTERPRESS  

Európsky priemysel sa snaží zotaviť sa z koronakrízy a čeliť ekonomickému tlaku, ktorý spôsobuje lacný dovoz. EÚ sa však popri tom snaží dodržať aj svoje záväzky v oblasti klímy a zachovať domáce pracovné miesta a výrobné reťazce.

Prečítajte si viac: Pri obnove hospodárstva sa musí brať ohľad na životné prostredie.

Dovozné clo na uhlík

Menej ambiciózne krajiny by mohli oslabiť úsilie EÚ o zníženie uhlíkovej stopy v rámci európskej zelenej dohody a jej cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Na zmiernenie tohto problému by mohla EÚ zaviesť mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach. Ide o akúsi uhlíkovú daň na dovoz určitého tovaru z krajín mimo EÚ. Poslanci k tomu vyzvali počas marcového plenárneho zasadnutia.

Ako budú fungovať dovozné poplatky za uhlík?  
  • Poplatky sa budú vyberať za výrobky z krajín, ktoré majú menej prísne pravidlá ako EÚ, čo by malo zabezpečiť, aby tovar z dovozu nebol lacnejší ako ekvivalentný výrobok vyrobený v EÚ. 

Existuje riziko, že viac znečisťujúce odvetvia presunú výrobu do krajín s voľnejšími obmedzeniami emisií skleníkových plynov. Poplatky za uhlík by mohli byť zásadným doplnkom k existujúcemu systému emisných kvót EÚ (ETS).

Čo je to únik uhlíka?  
  • Ide presun priemyselných odvetví emitujúcich skleníkové plyny mimo EÚ, kde existujú menej prísne normy. Týmto sa problém len presúva inam, poslanci to chcú riešiť zavedením mechanizmu na kompenzáciu uhlíka na hraniciach.  

Existujúce opatrenia a poplatky v EÚ

 

V rámci systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý poskytuje finančné stimuly na znižovanie emisií, musia mať elektrárne a priemyselné odvetvia povolenku na každú tonu CO2, ktorú vypustia. Cena týchto povoleniek je ovplyvňovaná dopytom a ponukou. V dôsledku hospodárskej krízy dopyt po nich poklesol a tým aj ich cena, ktorá je teraz taká nízka, že firmy nie sú motivované investovať do zelených technológií.

Prečítajte si viac o reforme systému na obchodovanie s emisiami.

Čo požaduje Európsky parlament


Nový mechanizmus by sa mal zosúladiť s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a mal by podporovať dekarbonizáciu priemyselných odvetví EÚ a krajín mimo EÚ. Takisto by mal byť súčasťou budúcej priemyselnej stratégie EÚ.

Do roku 2023 by sa mal tento mechanizmus vzťahovať na energetiku a energeticky náročné priemyselné odvetvia, ktoré sú zodpovedné až za 94% priemyselných emisií EÚ. Podľa poslancov stále dostávajú značné množstvo bezplatných kvót.

Poslanci zdôrazňujú, že systém by mal mať za cieľ len znižovanie emisií a stanovaní rovnakých podmienok na celkom svete a nemal by sa používať na protekcionizmus.

Podporujú návrh Komisie, aby sa príjmy z mechanizmu použili ako nové vlastné zdroje pre rozpočet EÚ a žiadajú Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť pri ich využívaní.

Komisia by mala návrh nového mechanizmu preložiť v druhom štvrťroku 2021.

Prečítajte si viac o tom, čo robí EÚ na zmierňovanie klimatických zmien.