Dovozné clo na uhlík: zabránenie výrobným podnikom, aby obchádzali pravidlá ohľadne emisií uhlíka
EÚ predstavila ambiciózne clo na uhlík pri dovoze tovarov v záujme kompenzovať, že niektoré podniky presúvajú výrobu do tretích krajín s menej prísnymi limitmi na emisie.

Európsky priemysel sa snaží zotaviť z koronakrízy a a dopadov vojny na Ukrajine. EÚ sa však popri tom snaží dodržať aj svoje záväzky v oblasti klímy a zachovať domáce pracovné miesta a výrobné reťazce.
Približne 27 % celosvetových emisií CO2 zo spaľovania palív pochádza z medzinárodne obchodovaného tovaru a emisie z dovozu do EÚ sa zvýšili, čo podkopáva jej úsilie v oblasti klímy.
Prečítajte si viac: Pri obnove hospodárstva sa musí brať ohľad na životné prostredie.
Čo je únik uhlíka?
Únik uhlíka je presun priemyselných odvetví produkujúcich skleníkové plyny mimo EÚ, aby sa vyhli prísnejším normám.
Ako môže EÚ zabrániť úniku uhlíka?
Úsilie EÚ znížiť svoju uhlíkovú stopu v rámci Európskej zelenej dohody a stať sa udržateľne odolnou a klimaticky neutrálnou do roku 2050 by mohli ohroziť menej ambiciózne krajiny. Na zmiernenie tohto problému Európska komisia v júli 2021 navrhla mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM), ktorý by uplatňoval uhlíkový poplatok na dovoz určitého tovaru z krajín mimo EÚ.
Tento mechanizmus je tiež súčasťou série zákonov upravovaných v rámci balíka Fit for 55 v roku 2030 s cieľom dosiahnuť európsky zákon o klíme prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Viac o politike EÚ na zníženie emisií uhlíka.
Ako bude fungovať clo za uhlík?
Ak výrobky pochádzajú z krajín s menej ambicióznymi pravidlami ako EÚ, uplatní sa poplatok, ktorý zabezpečí, že dovoz nebude lacnejší ako ekvivalentný výrobok z EÚ.
Vzhľadom na riziko, že odvetvia, ktoré viac znečisťujú životné prostredie, presunú výrobu do krajín s voľnejšími obmedzeniami emisií skleníkových plynov, sa stanovenie ceny uhlíka považuje za nevyhnutný doplnok existujúceho systému EÚ pre emisné kvóty, systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS).
Existujúce opatrenia na stanovenie cien uhlíka v EÚ: ETS
V rámci súčasného systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý poskytuje finančné stimuly na zníženie emisií, musia mať elektrárne a priemyselné podniky povolenie na každú tonu CO2, ktorú vyprodukujú. Cena týchto povolení sa riadi dopytom a ponukou. V dôsledku poslednej hospodárskej krízy klesol dopyt po povolenkách a tým aj ich cena, čo odrádza podniky od investovania do ekologických technológií. S cieľom vyriešiť tento problém EÚ reformuje systém obchodovania s emisiami tak, ako sa predpokladá v rámci balíka Fit for 55.
Pravidlá mechanizmu úpravy hraníc emisií uhlíka
Po predbežnej dohode s krajinami EÚ v decembri 2022 prijal Parlament v apríli 2023 pravidlá mechanizmu úpravy hraníc emisií oxidu uhličitého. Rada schválila legislatívu v apríli 2023 a nariadenie následne vstúpilo do platnosti v máji 2023.
Pravidlá sa vzťahujú na tovary z energeticky náročných odvetví, ako sú železo, oceľ, cement, hliník, hnojivá a vodík. CBAM by sa spočiatku uplatňuje na priame emisie - skleníkové plyny vypúšťané od výroby tovaru až po dovoz tohto tovaru do EÚ. V budúcnosti sa však bude vzťahovať aj na nepriame emisie - vznikajúce pri výrobe elektrickej energie, ktorá sa používa na výrobu tovaru, na ktorý sa vzťahujú právne predpisy.
Kto bude platiť poplatok?
Dovozcovia budú platiť vzniknutý rozdiel medzi cenou uhlíka platenou v krajine výroby a cenou emisných kvót EÚ ETS. Budú musieť štvrťročne nahlasovať priame a nepriame emisie z tovaru dovezeného počas predchádzajúceho štvrťroka, ako aj všetky ceny uhlíka zaplatené v zahraničí.
Kedy sa bude uplatňovať nový poplatok za emisie uhlíka?
Dĺžka prechodného obdobia a úplné zavedenie CBAM bude súvisieť s postupným rušením bezplatných kvót v rámci ETS, takže sa bude postupne zavádzať v rokoch 2026 až 2034.
Na čo sa použijú peniaze získané z dane EÚ z emisií oxidu uhličitého?
Získané príjmy sa použijú ako nové vlastné zdroje v rozpočte EÚ.
Okrem toho bude ekvivalent finančnej hodnoty nasmerovaný do najmenej rozvinutých krajín na pomoc pri dekarbonizácii ich výrobných odvetví.