Obehové hospodárstvo: Viac recyklácie a menej skládkovania 

Tlačová správa 
Plenárne zasadnutie 
 
 

Zdieľať túto stránku: 

  • Recyklácia komunálneho odpadu: 44% dnes, 55% do roku 2025, 65% do roku 2035
  • Od roku 2035 by nemalo skončiť na skládkach viac ako 10% odpadu
  • Separovaný zber textilu a nebezpečného odpadu
Skládkovanie je z ekonomického a environmentálneho hľadiska najhoršou možnosťou, ako naložiť s odpadom © AP Images/European Union-EP  

Európsky parlament v stredu schválil ambiciózne recyklačné ciele, ktoré sú súčasťou novej legislatívy o spracúvaní odpadov zameranej na prechod k obehovému hospodárstvu.

Zlepšenie odpadového hospodárstva môže podľa poslancov priniesť pozitíva okrem iného v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ako aj verejného zdravia. Štyri schválené legislatívne návrhy sú súčasťou reformného balíka zameraného na prechod Únie k obehovému hospodárstvu, v rámci ktorého by mala byť hodnota produktov, materiálov a zdrojov zachovávaná čo najdlhšie. Na texte smerníc sa už poslanci dohodli s ministrami členských štátov EÚ.

 

Do roku 2025 by sa malo recyklovať aspoň 55% komunálneho odpadu, čiže odpadu produkovaného domácnosťami a malými podnikmi. Do roku 2030 by podiel recyklovaného odpadu mal dosiahnuť 60% a do roku 2035 aspoň 65%. Recyklovať by sa v roku 2025 malo aj minimálne 65% odpadu z obalov, pričom tento podiel by mal do roku 2030 vzrásť na 70%. Nová legislatíva stanovuje aj samostatné ciele pre jednotlivé obalové materiály, napríklad pre papier, kartón, plast, sklo, kov a drevo.

 

Na Slovensku sa podľa údajov Eurostatu v roku 2016 vyprodukovalo 348 kg odpadu na osobu. Približne 66% komunálneho odpadu skončilo na skládkach, 23% sa recyklovalo alebo kompostovalo a 11% sa spálilo.

 

Skládkovanie

 

Nová právna úprava tiež zavádza strop na množstvo odpadu, ktorý môže skončiť na skládkach. V roku 2035 by to malo byť maximálne 10% komunálneho odpadu.

 

V roku 2014 neskončila temer žiadna časť komunálneho odpadu z Belgicka, Dánska, Holandska, Nemecka, Rakúska a Švédska na skládkach. V tom istom roku skládkovali Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko a Malta viac ako tri štvrtiny svojho komunálneho odpadu.

 

Slovensko patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23% v roku 2016). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje alebo spaľuje (v roku 2016 cca 77%).

 

Textilný a nebezpečný odpad, ktorý vyprodukujú domácnosti, by sa mal od roku 2025 separovať. Biologicky rozložiteľný odpad by mal byť taktiež zbieraný oddelene alebo priamo domácnosťami kompostovaný.

 

Zníženie odpadu o polovicu

 

Členské štáty by sa v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja mali zamerať na zníženie objemu potravinového odpadu, a to o 30% do roku 2025 a o 50% do roku 2030. V snahe predchádzať samotnej tvorbe potravinového odpadu by členské štáty mali stimulovať zber nepredaných potravín a ich bezpečnú redistribúciu. Podľa poslancov je tiež potrebné dôsledne spotrebiteľom vysvetľovať rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby potravín.

 

„Týmto balíkom sa Európa prihlásila k udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, ktorého súčasťou sa konečne stanú priemyselné politiky a ochrana životného prostredia,‟ uviedla spravodajkyňa Simona Bonafè (S&D, IT). „Obehové hospodárstvo nie je v skutočnosti len politikou v oblasti spracúvania odpadov, je to spôsob regenerácie surovín a nepreťaženia už aj tak značne obmedzených cenných zdrojov našej planéty, okrem iného aj výrazným inovovaním našich systémov výroby,‟ poznamenala.

 

„Tento balík obsahuje dôležité opatrenia v oblasti odpadového hospodárstva, zároveň však ide ďalej, a to prostredníctvom zadefinovania pravidiel, ktoré berú do úvahy celý životný cyklus výrobku a usilujú sa o zmenu podnikateľského a spotrebiteľského správania. Členské štáty budú po prvý raz nútené riadiť sa jednotným spoločným legislatívnym rámcom,‟ dodala.

 

Ďalší postup

 

Parlamentom schválené texty štyroch smerníc musí pred ich publikovaním v Úradnom vestníku Únie formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. 

 

Súvislosti: obehové hospodárstvo

 

Obehové hospodárstvo je založené na minimalizácii tvorby odpadu a na oprave, renovácii či recyklácii existujúcich produktov a materiálov za účelom ich opätovného využitia. Posun smerom k obehovému hospodárstvu znamená zníženie negatívnych dopadov na životné prostredie, zvýšenie bezpečnosti dodávok surovín, posilnenie konkurencieschopnosti a inovácií, a teda aj vyšší rast a tvorbu nových pracovných miest.

 

 

Postup: Riadny legislatívny postup (spolurozhodovanie), dohoda v 1. čítaní

Typ dokumentov: Smernice (4x)

Twitter: #waste #circulareconomy