Schengen: európsky priestor bez hraníc
Cestovanie po Európe bez pasov a hraničných kontrol je jedným z najhmatateľnejších úspechov európskej integrácie. Prečítajte si viac o schengenskom priestore.
Čo je to Schengen?
Schengenský priestor je jedným z pilierov európskeho projektu. V roku 1995 boli medzi jeho členmi prakticky zrušené hraničné kontroly a zábrany. Tým dostalo právo občanov EÚ na slobodu pohybu konkrétnu podobu. Znamená to, že môžu žiť, študovať, pracovať alebo si užívať dôchodok kdekoľvek v Únii. Tieto práva využívajú nielen turisti, ale aj podniky,
Názov dostal podľa dediny Schengen, ktorá sa nachádza na juhu Luxemburska pri hraniciach s Nemeckom a Francúzskom. Prvými signatármi schengenskej dohody boli práve okolité krajiny: Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko.
Štáty Schengenu
Členmi schengenského priestoru je dnes 26 krajín, z toho 22 sú členovia EÚ a štyri, ktoré nie sú jej členmi.
Päť krajín EÚ zatiaľ nie je členmi Schengenu. Írsko, ktoré si uplatňuje výnimku a udržuje spoločný cestovný priestor so Spojeným kráľovstvom. Zúčastňujúe sa však na policajnej a súdnej spolupráci, boji proti drogám a sú napojené do Schengenského informačného systému.
Cyprus, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko majú k Schengenu pristúpiť v budúcnosti. Od roku 1999 je to jedna z podmienok členstva v EÚ.
Do schengenského priestoru vstúpili aj štyri krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ - Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.
Slovensko do schengenského priestoru oficiálne vstúpilo 21. decembra 2007 spoločne s Českom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom.
Prečítajte si viac o rozširovaní schengenského priestoru.
Aké výhody prináša Schengen
Každý deň prekračuje vnútorné hranice EÚ až tri a pol milióna ľudí. Voľný pohyb so sebou prináša rôzne práva pre rozličné kategórie ľudí, od turistov až po rodiny.
Všetci občania EÚ môžu žiť tri mesiace v inom členskom štáte EÚ ako turista s platným cestovným pasom alebo preukazom totožnosti. Ak chcú v inom členskom štáte pracovať, musia sa nahlásiť tamojším úradom. Majú tu právo na také isté zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny. Aj firmy sa môžu usadiť v inej krajine a študenti môžu tiež študovať v ktoromkoľvek členskom štáte.
Ekonomický výhody bezhraničného priestoru sú neodškriepiteľné. Odhaduje sa, že obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach by nás za desať rokov vyšlo na 100 až 230 miliárd eur. Prinieslo by to aj významné komplikácie 1,7 miliónom ľudí, ktorí každý deň dochádzajú cez hranice za prácou.
Ako zaistiť bezpečnosť schengenského priestoru
Schengenské pravidlá rušia kontroly na vnútorných hraniciach a harmonizujú a posilňujú ochranu vonkajších hraníc. Keď sa ľudia nachádzajú vnútri schengenského priestoru, môžu cestovať z jedného členského štátu do druhého bez toho, aby boli podrobení hraničným kontrolám. Štáty však môžu a do určitej miery musia aj naďalej vykonávať policajné opatrenia na kontrolu osôb na svojom území a to i na vnútorných hraniciach alebo v ich blízosti, pokiaľ je to nutné pre zaistenie bezpečnosti a verejného poriadku.
Súčasťou schengenského acquis je aj spoločná vízová politika pre krátkodobé pobyty občanov tretích krajín. Prostredníctvom policajnej a súdnej spolupráce pomáha členským štátom spojiť sily v boji proti trestnej činnosti.
Na pátranie po osobách a veciach slúži Schengenský informačný systém (SIS). Pozrite si infografiku, kde sa dozviete, ako presne tento systém na zdieľanie informácií funguje a ako by mal byť vylepšený.
Prečítajte si viac o tom, ako je Europol lepšie pripravený na boj proti zložinu a terorizmu.
Schengen v ohrození?
Migračné vlny z roku 2015, teroristické útoky a obavy o bezpečnosť priviedli niektoré členské štáty Schengenu k tomu, že opätovne zaviedli kontroly na vnútorných hraniciach.
Európsky parlament toto konanie opakovane odsúdil. Poslanci žiadajú jasnejšie pravidlá, aby sa členské štáty ku konrolám uchyľovali len v jasne stanovených výnimočných prípadoch.
Kontroly na vonkajších hraniciach
Kontrola migrácie a bezpečnosť vonkajších hraníc sú pre Európu veľkou výzvou. V kritickom roku 2015 bolo zaznamenaných okolo 1,83 milióna prípadov nelegálneho prekročenia hraníc. V roku 2019 ich bolo len 141 846. Tento pokles je výsledkom snahy EÚ o posilnenie kontroly na vonkajších hraniciach a účinnejšie nastavenie azylovej politiky.
Nástroje na správu a ochranu vonkajších hraníc Schengenu sa v poslednej dobe výrazne posilnili. Či už je to spomínaný Schengenský informačný systém, ďalej vízový informačný systém, vytvorenie nového systému na registráciu vstupu a výstupu na vonkajších hraniciach a posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Pohraničná stráž má mať do roku 2027 stály zbor 10 000 príslušníkov. Parlament to schválil v apríli 2019.
Podobne sa zvýšia aj kontroly cestujúcich, ktorí na vstup do EÚ nepotrebujú víza. Ešte pred ich cestou budú predbežne preverovaní prostredníctvom európskeho systému pre cestovné povolenia (ETIAS).
