Ako po koronakríze znovu naštartovať európsku ekonomiku

EÚ pripravuje masívne investície na pomoc firmám, občanom a ekonomike, ktorá počas pandémie koronavírusu utrpela obrovské šoky.

robotníci zvárajúci v továrni
©Photocreo Bednarek/AdobeStock

Európska komisia predstavila 27. mája 2020 masívny hospodársky plán vo výške 750 miliárd eur. Spoločne s novým dlhodobým rozpočtom EÚ by sa mal zamerať na zmienenie šokov, ktoré utrpela naša ekonomika počas pandémie COVID-19. Tento plán by mal okrem hospodárskej obnovy brať ohľad aj na životné prostredie.

Parlament a členské štáty sa 10. novembra dohodli na novom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021-2027. Rozpočet obsahuje aj právne záväzný kalendár na zavádzanie nových zdrojov príjmov pre EÚ. Parlament ho prijal počas svojho plenárneho zasadnutia 16. decembra.

Balík obnovy zameraný na budúce generácie

Ozdravný hospodársky balík v hodnote 750 miliárd eur prišla do Parlamentu 27. mája predstaviť predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen. Z týchto peňazí by sa mala financovať pomoc po koronakríze vrátane ekologických, digitálnych a sociálnych projektov.


Komisia si chce tieto peniaze požičať na finančných trhoch, kde má vďaka svojmu úverovému ratingu nízku úrokovú sadzbu. Veľká väčšina z nich, až 500 miliárd, mala byť podľa návrhu Komisie prerozdelená prostredníctvom grantov, no lídri členských krajín počas svojho summitu 17. - 21. júla znížili sumu grantov na 390 miliárd.


Tieto nové financie by mohli EÚ pomôcť dosiahnuť je ciele v oblasti klimatickej neutrality a digitalizácie, pomôcť pri vytváraní pracovných miest, v sociálnej sfére a posilniť postavenie EÚ v celosvetovom meradle. Peniaze budú poskytované prostredníctvom existujúcich a nových európskych nástrojov. Najväčší z nich bude nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Prostredníctvom grantov a pôžičiek sa z neho poskytne až 672,5 miliardy eur na podporu reforiem a investícií v členských štátoch.

Parlament a ministri členských štátov sa musia ešte spoločne dohodnúť na pravidlách ohľadne rozličných nástrojov na implementáciu tohto plánu.

Dohoda o dlhodobom rozpočte obsahuje ustanovenie o rozpočtovom dohľade nad vypožičanými prostriedkami v rámci plánu obnovy. Parlament, Rada a Komisia sa budú pravidelne stretávať, aby vyhodnotili čerpanie finančných prostriedkov. Parlament spolu s Radou bude kontrolovať akékoľvek odchýlky od predtým dohodnutých plánov.

Postaví silnejší rozpočet Európu opäť na nohy?

Dlhodobý rozpočet EÚ a právny štát


Spoločne s týmto balíkom Komisia poslancom v máji predstavila zrevidovaný návrh dlhodobého rozpočtu na roky 2021-2027 vo výške 1,1 bilióna eur. Lídri členských krajín počas svojho summitu 17. - 21. júla zoškrtali navrhovaný rozpočet na 1,074 miliardy eur.

Počas rokovaní s Radou zabezpečili poslanci zvýšenie celkového rozpočtového stropu o 11 miliárd eur. Spoločne s ďalšími 4 miliardami sprístupnenými prostredníctvom prerozdelenia a využitia rozpočtových rezerv to predstavuje ďalších 15 miliárd eur pre kľúčové programy EÚ pre zdravie, výskum a mladých ľudí.


Parlament sa obával, že pôžičky v rámci plánu obnovy by mohli zvýšiť dlhovú záťaž budúcich generácií, preto požaduje nové zdroje príjmov. V rámci rokovaní o rozpočte sa Parlament a Rada dohodli na harmonograme zavedenia nových zdrojov príjmu na splácanie dlhu. Ide napríklad o dane z finančných transakcií, dane pre digitálnych gigantov alebo veľkých znečisťovateľov.


Rozhodnutie o pôžičkách si vyžaduje jednomyseľnosť v Rade a ratifikáciu v každom členskom štáte. Parlament, ktorý má v tomto postupe konzultačnú úlohu, to odobril 16. septembra.


V novom rozpočte sa ráta aj s vytvorením podmienky, že členské štáty musia rešpektovať hodnoty Únie a zásady právneho štátu, inak im môžu byť platby z EÚ pozastavené. Parlament a Rada sa na tomto dohodli 5. novembra, parlamentné plénum to schválilo 16. decembra.


Prečítajte si, čo všetko robí EÚ na oživenie európskeho hospodárstva po koronakríze.

Ako plánuje EÚ pomôcť Európe so zotavením sa po pandémii COVID-19?

Negatívne hospodárske prognózy


Ekonomické prognózy Európskej komisie z novembra ukazujú, že európska ekonomika počas pandémie výrazne utrpela. Zatváranie celých odvetví bude mať podľa ekonómov v roku 2020 za následok prepad ekonomiky o viac ako 7 percent, čo je viac ako počas finančnej krízy v roku 2009.


Kríza sa dotkla všetkých: ľudia sa boja, že prídu o prácu a preto si teraz veľmi strážia svoje výdavky, firmy bojujú s výpadkami v dodávateľských reťazcoch. Daňové príjmy štátov klesajú a stúpajú výdavky na pomoc občanom a firmám. Toto bude mať za následok vyššie rozpočtové deficity, zadlženie a tým aj vyššie ceny úrokov.

Prečítajte si, čo robí EÚ proti koronavírusu a pozrite si našu časovú os so všetkými opatreniami.