Obrana: vytvára EÚ európsku armádu?  

 
 

Zdieľať túto stránku: 

Hoci neexistuje žiadna armáda EÚ a obrana zostáva výlučne záležitosťou členských štátov, EÚ nedávno podnikla dôležité kroky na posilnenie spolupráce v oblasti obrany.

Foto: Európska obranná agentúra  

Od roku 2016 sa dosiahol výrazný pokrok v oblasti bezpečnosti a obrany EÚ s niekoľkými konkrétnymi iniciatívami EÚ na podporu spolupráce a posilnenie schopnosti Európy brániť sa. Prečítajte si prehľad najnovšieho vývoja.

Veľké očakávania v súvislosti s obranou EÚ

Európania očakávajú, že EÚ zaručí bezpečnosť a mier. Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra o bezpečnosti a obrane z roku 2017 sú tri štvrtiny občanov (75 %) za spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku EÚ a väčšina (55 %) je za vytvorenie armády EÚ.Nedávno 68 % Európanov uviedlo, že EÚ by sa mala viac angažovať v oblasti obrany (prieskum Eurobarometra z marca 2018).

Vedúci predstavitelia EÚ si uvedomujú, že žiadna krajina EÚ nemôže riešiť súčasné bezpečnostné hrozby samostatne. Napríklad francúzsky prezident Macron v roku 2017 vyzval na vytvorenie spoločného európskeho vojenského projektu, zatiaľ čo nemecká kancelárka Merkelová vo svojom prejave v Európskom parlamente v novembri 2018 uviedla, „že by sme pracovať na vízii, že jedného dňa sa vytvorí skutočná európska armáda“. Smerovanie k bezpečnostnej a obrannej únii bolo jednou z priorít Junckerovej Komisie.

Väčšina Európanov si želá, aby EÚ robila viac na podporu bezpečnosti a obrany  

Nedávne opatrenia EÚ na posilnenie spolupráce v oblasti obrany

Lisabonskou zmluvou sa ustanovuje spoločná obranná politika EÚ (článok 42 ods. 2 ZEÚ). V zmluve sa však jasne uvádza aj význam národnej obrannej politiky vrátane členstva v NATO alebo neutrality.

V posledných rokoch EÚ začala vykonávať ambiciózne iniciatívy s cieľom zabezpečiť viac zdrojov, podporiť efektívnosť, uľahčiť spoluprácu a podporiť rozvoj spôsobilostí:

  • Stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) sa začala v decembri 2017 a od júna 2019 sa na nej zúčastňuje 25 členských štátov EÚ. V súčasnosti prebieha na základe 34 konkrétnych projektov s platnými záväzkami vrátane európskeho zdravotníckeho velenia, systému námorného dozoru, tímov rýchlej kybernetickej reakcie a vzájomnej pomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj spoločnej spravodajskej školy EÚ.
  • Európsky obranný fond (EOF) začal fungovať v júni 2017. Po prvýkrát sa tak európsky rozpočet používa na spolufinancovanie spolupráce v oblasti obrany a tento fond by sa mal stať súčasťou budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (2021-2027). Európsky obranný fond bude dopĺňať vnútroštátne investície a poskytovať praktické aj finančné stimuly pre spoločný výskum, spoločný vývoj a nadobúdanie obranných zariadení a technológií.
  • EÚ posilnila spoluprácu s NATO v 74 oblastiach vrátane kybernetickej bezpečnosti, spoločných cvičení a boja proti terorizmu.
  • Plán na uľahčenie vojenskej mobility v rámci celej EÚ s cieľom umožniť vojenskému personálu a vybaveniu konať rýchlejšie v reakcii na krízy.
  • Zefektívnenie financovania civilných a vojenských misií a operácií. EÚ má v súčasnosti 16 takýchto misií na troch kontinentoch so širokou škálou mandátov, v ktorých je nasadených viac ako 6 000 civilných a vojenských pracovníkov.
  • Od júna 2017 existuje v záujme zlepšenia krízového riadenia EÚ nová štruktúra velenia a kontroly (MPCC).

Vyššie, lepšie a spoločné výdavky

Na samite NATO vo Walese v roku 2014 sa krajiny EÚ, ktoré sú členmi NATO, zaviazali vynakladať do roku 2024 dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu. Európsky parlament vyzýva členské štáty, aby tento záväzok dodržiavali.


odhadov NATO 2019 vyplýva, že iba šesť krajín (Grécko, Estónsko, Spojené kráľovstvo, Lotyšsko, Poľsko a Rumunsko) vynaložilo 2 % svojho HDP na obranu.

Budovanie obrany EÚ však neznamená len vyššie, ale aj efektívnejšie výdavky. Členské štáty EÚ spoločne predstavujú druhé najväčšie výdavky na obranu na svete po USA, ale podľa odhadov sa každoročne premrhá 26,4 miliardy EUR z dôvodov duplicity, nadmerných kapacít a prekážok obstarávania. V dôsledku toho sa v Európe používa viac ako šesťkrát viac obranných systémov ako v Spojených štátoch. Práve v tejto veci môže EÚ vytvoriť podmienky na to, aby krajiny viac spolupracovali.

Ak má byť Európa schopná konkurovať v celosvetovom meradle, bude musieť združiť a integrovať svoje najlepšie spôsobilosti, keďže sa odhaduje, že do roku 2025 dosiahne Čína druhé najvyššie výdavky na obranu na svete po USA.

Výhody užšej spolupráce v oblasti obrany  

Pozícia Európskeho parlamentu

Európsky parlament opakovane žiadal, aby sa na vybudovanie európskej obrannej únie v plnej miere využil potenciál ustanovení Lisabonskej zmluvy. Dôsledne podporuje širšiu spoluprácu, vyššie investície a združovanie zdrojov s cieľom dosiahnuť synergie na úrovni EÚ v záujme lepšej ochrany Európanov.

Súvisiace výzvy

Okrem praktických problémov musí EÚ zosúladiť rôzne tradície a odlišné kultúry stratégie. Parlament sa domnieva, že biela kniha EÚ o obrane môže byť užitočným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa a na podporu rozvoja budúcej obrannej politiky EÚ.