Migrácia v Európe  

Aktualizované: 
 
Vytvorené:   
 

Zdieľať túto stránku: 

Migrácia pre Európu prináša príležitosti aj výzvy. Prečítajte si, ako EÚ rieši prílev utečencov a žiadosti o azyl.

Títo Afganci sa z Turecka doplavili na grécky ostrov Lesbos ©UNHCR/Achilleas Zavallis  

Doteraz nevídaný nával žiadateľov o azyl a migrantov, ktorý vyvrcholil v roku 2015, donútil EÚ konať vo viacerých oblastiach. Únia dnes prehodnocuje svoje pravidlá ohľadne legálnej a nelegálnej imigrácie ako aj spoločný azylový systém. Nával migrantov si vyžiadal aj viaceré praktické opatrenia, ako je napríklad posilnenie hraničných kontrol alebo spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity medzi jednotlivými krajinami EÚ.


Migrácia v EÚ


Ľudia do Európy prichádzajú z viacerých dôvodov. Existujú takzvané push a pull faktory migrácie - ľudia buď utekajú pred zlými podmienkami, ako sú napríklad vojny, prenasledovanie, nerešpektovanie ľudských práv či klimatické zmany, alebo prichádzajú za vidinou a práce a lepšieho života. Často ide o kombináciu oboch faktorov.


Migračné vlny, ktoré zasiahli EÚ v posledných rokoch, sú najhoršie od čias druhej svetovej vojny. V roku 2015 bolo v EÚ zaregistrovaných 1,25 milióna nových žiadostí o azyl, v roku 2019 ich počet klesol na 612 700 žiadostí. V roku 2015 sa do EÚ cez more dostalo viac ako milióna osôb, v roku 2019 ich bolo niečo cez 120 000. Počet nelegálnych prekročení hraníc klesol v roku 2019 na 141 700, ide o najnižšie číslo za posledných šesť rokov a oproti vrcholu krízy z roku 2015 to predstavuje pokles o 92 percent.

Aj keď sa prúdy migrantov zmiernili, kríza poukázala na nedostatky európskeho azylového systému. Európsky parlament v roku 2017 žiadal reformu týchto pravidiel. Poslanci požadovali aj posilniť kontroly na vonkajších hraniciach EÚ.

Keďže reforma spoločnej azylovej politiky sa nepodarila, v septembri 2020 Komisia navrhla nový pakt o migrácii a azyle. Ten zavádza rýchlejšie postupy v celom azylovom a migračnom systéme EÚ a pre členské štáty poskytuje nové možnosti, ako môžu preukázať solidaritu. Nový pakt predstavuje revíziu dublinského nariadenia, ktoré určuje krajinu zodpovednú za vybavenie každej žiadosti o azyl. (Normálne je to krajina prvého vstupu do EÚ.)

Na týchto nových návrhoch sa budú musieť dohodnúť Parlament a členské štáty v Rade EÚ.

Prečítajte si viac o migračnej kríze v Európe a opatreniach EÚ na riadenie migrácie.


Európska imigračná politika


Európska imigračná politika sa týka legálnej aj nelegálnej migrácie. Pokiaľ ide o legálnu migráciu, podmienky na vstup a pobyt stanovuje EÚ. Členské štáty potom samy rozhodujú o tom, koľkým ľuďom z tretích krajín dovolia, aby si na ich území hľadali zamestnanie.


Európska únia rieši aj nelegálnu migráciu a to tak, že ľudí vracia tam, odkiaľ prišli, pričom rešpektuje ich základné práva. Národné legislatívy ohľadne integrácie imigrantov nie sú harmonizované. EÚ tu však môže zohrávať pomocnú úlohu a to najmä finančne. 

 

Európsky parlament sa aktívne zapája do prijímania nových právnych predpisov vo sfére legálnej aj nelegálnej imigrácie. Od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 je v tejto oblasti riadnym spoluzákonodarcom spoločne s Radou EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty.


Prečítajte si viac o prisťahovaleckej politike EÚ.


Európska azylová politika


EÚ už od roku 1999 pracuje na vytvorení spoločného európskeho azylového systému. Na to, aby skutočne fundoval, musí obsahovať:


  • jednotné pravidlá na priznanie postavenia utečenca vo všetkých členských štátoch,
  • mechanizmus na stanovenie toho, ktorý členský štát je zodpovedný za vybavovanie konkrétnej žiadosti o azyl,
  • spoločné štandardy prijímania utečencov a
  • partnerstvá a spoluprácu s krajinami mimo EÚ.

O legislatíve týkajúcej sa azylu rozhoduje Európsky parlament spoločne s Radou EÚ. Od prijatia Lisabonskej zmluvy tu majú obe inštitúcie rovnaké postavenie.


Prečítajte si viac o azylovej politike EÚ.