Odpadové hospodárstvo v EÚ: fakty a čísla 

Aktualizované: 
 
Vytvorené:   
 

Zdieľať túto stránku: 

Pozrite si našu infografiku a prečítajte si o tom, ako sa jednotlivých krajinách EÚ nakladá s komunálnym odpadom, ktorý pochádza predovšetkým z domácností.

Hoci komunálny odpad predstavuje len menej ako desatinu z celkového objemu 2,5 miliardy ton odpadu vyprodukovaného v EÚ ročne, je veľmi viditeľný. Keďže pozostáva z rozličných látok, v prírode sa rozkladá len veľmi ťažko a pomaly alebo vôbec.

V roku 2018 si EÚ stanovila nové a ambicióznejšia ciele ohľadne recyklácie, redukcie odpadu z obalov a skládok. Ide o jeden z krokov pri budovaní obehového hospodárstva, v ktorom sa veci nevyhadzujú po prvom použití, ale opätovne využívajú, opravujú a recyklujú. V marci 2020 Európska komisia predstavila akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorého cieľom je lepšie využívať zdroje a zredukovať tak množstvo odpadu. Týmto akčným plánom sa zaoberá aj Parlament a pracuje na správe z vlastnej iniciatívy, o ktorej by mal hlasovať začiatkom roka 2021.


Najviac odpadu sa vytvára v stavebníctve  

Odpad v Európe

V rokoch 2005 až 2018 produkcia komunálneho odpadu v EÚ na obyvateľa klesla. Napriek tomu môžeme v rôznych členských krajinách sledovať rôzne trendy: produkcia odpadu sa zvýšila napríklad v Dánsku, Nemecku, Grécku, na Malte a v Česku, zatiaľ čo v Bulharsku, Španielsku, Maďarsku, Rumunsku a Holandsku sa znížila. V absolútnych číslach na osobu sa najviac odpadu vyprodukuje v Dánsku, na Malte, Cypre a v Nemecku. Najmenej v Maďarsku, Česku, Poľsku a Rumunsku. Bohatšie štáty majú tendenciu produkovať viac odpadu v priemere na obyvateľa, ku vyšším číslam ale prispieva aj turizmus napríklad na Cypre či Malte.

Podľa Eurostatu sa produkcia odpadu na Slovensku od roku 2005 (273 kg na obyvateľa) zvýšila v roku 2018 o viac ako 140 kg (414 kg na obyvateľa).

Na Slovensku sa recykluje len 30% odpadu.  

Ako sa s odpadom nakladá v jednotlivých krajinách EÚ

 

Najlepším riešením pre životné prostredie je zabrániť samotnému vzniku odpadu. Každý produkt, ktorý spotrebujeme, sa skôr či neskôr stane odpadom, ktorý treba zlikvidovať. Najlepšími možnými riešeniami sú prevencia a opätovné použitie, nasleduje recyklácia (vrátane kompostovania) a ďalšie zhodnocovanie na výrobu energie (spaľovanie). Najhoršie riešenie je ukladanie na skládky. To je síce najjednoduchším a najlacnejším riešením, pre životné prostredie aj zdravie človeka však najviac škodlivým.

 

Podľa štatistík z roku 2017 sa v EÚ kompostuje alebo recykluje 46% odpadu. Napriek tomu sa však postupy likvidácie odpadu v jednotlivých členských krajinách od seba líšia a niektoré krajiny stále ukladajú na skládky veľké množstvo komunálneho odpadu. Na Slovensku je to až 61%.

 

V severozápadných krajinách skládky dnes už takmer neexistujú, Ide najmä o Belgicko, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko alebo Fínsko. Odpad sa tu buď spaľuje alebo recykluje, pričom najviac v EÚ recyklujú Nemci a Rakúšania.

 

Skládky komunálneho odpadu sú stále rozšírené najmä v krajinách východnej a južnej Európy, desať krajín takto nakladá s najmenej polovicou svojich smetí. Na Malte, Cypre a v Grécku je to viac ako 80%; v Chorvátsku, Rumunsku, Bulharsku a na Slovensku viac ako 60%. V Španielsku a Portugalsku viac ako 50%.


Ďalšie krajiny využívajú aj spaľovanie na smetiská posielajú tretinu alebo menej odpadu: Litva, Lotyšsko, Írsko, Taliansko, Francúzsko, Estónsko, Slovinsko a Luxembursko. Okrem Lotyšska a Estónska tieto krajiny tiež recyklovali viac ako 40% domového odpadu.


V rokoch 2006 až 2017 sa skládkovanie výrazne znížilo v Slovinsku (69 percentuálnych bodov), Litve (65 percentuálnych bodov), Lotyšsku (64 percentuálnych bodov), Estónsku (60 percentuálnych bodov) a Fínsku (57 percentuálnych bodov),.

61%  ; odpadu na Slovensku putuje na skládky.

Zdieľať tento citát: