Aké opatrenia prijíma EÚ proti klimatickým zmenám  

Aktualizované: 
 
Vytvorené:   
 

Zdieľať túto stránku: 

Boj proti zmenám klímy je jednou z priorít Európskeho parlamentu. Prinášame vám prehľad o riešeniach, na ktorých pracuje EÚ a Parlament.

Zmeny klímy budú mať dopady na všetkých. Photo: Ezra Comeau-Jeffrey / Unsplash  

Obmedzenie globálneho otepľovania: otázka nárastu o 2 °C


Priemerná teplota na svete sa od čias priemyselnej revolúcie výrazne zvýšila. Obdobie od roku 2010 do roku 2020 bolo najteplejším desaťročím v dejinách. Spomedzi 20 najteplejších rokov bolo 17 po roku 2000.

Podľa údajov z monitorovania zmeny klímy v rámci programu Copernicus vyplýva, že rok 2019 bol pre Európu najteplejším rokom v histórii. Z väčšiny dôkazov vyplýva, že to spôsobil nárast emisií skleníkových plynov v dôsledku ľudskej činnosti.

Priemerná svetová teplota je dnes o 0,944 až 1,20 °C vyššia ako na konci 19. storočia. Vedci považujú zvýšenie o 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou za prahovú hodnotu s nebezpečnými a katastrofickými následkami pre klímu a životné prostredie.

Preto sa medzinárodné spoločenstvo zhoduje na tom, že globálne otepľovanie sa musí udržať na hodnote podstatne nižšej ako 2 °C.


Prečo je reakcia EÚ dôležitá?


EÚ je ovplyvnená klimatickými zmenami

Klimatické zmeny už ovplyvňujú Európu v rôznych formách v závislosti od regiónu. Môžu viesť k strate biodiverzity, lesným požiarom, poklesu výnosov plodín a vyšším teplotám. Môžu tiež ovplyvniť zdravie ľudí.


EÚ patrí medzi veľkých producentov emisií

Podľa Európskej environmentálnej agentúry je EÚ po Číne a USA tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete podľa údajov z roku 2015.

Zistite viac v našej inforgrafike o klimatických zmenách v Európe.

EÚ sa angažuje v medzinárodných rokovaniach o klíme 

EÚ je kľúčovým aktérom rokovaní OSN o zmene klímy a podpísala Parížsku dohodu. Jej signatármi sú aj všetky krajiny EÚ, ktoré koordinujú svoje postoje a stanovujú spoločné ciele v oblasti znižovania emisií na úrovni EÚ.

V rámci Parížskej dohody sa EÚ v roku 2015 zaviazala znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v EÚ aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V roku 2021 sa tento cieľ zmenil na zníženie o najmenej 55 % do roku 2030 a klimatickú neutralitu do roku 2050.

Zistite viac: Časová os rokovaní o klimatických zmenách


Úsilie EÚ sa vypláca

V roku 2008 si EÚ dala za cieľ znížiť do roku 2020 emisie o 20 % oproti roku 1990. Emisie klesli do roku 2019 o viac ako 24 % a do roku 2020 o 31 %, čiastočne v dôsledku pandémie Covid-10. Nové ciele boli stanovené v roku 2021.


Pozrite si našu infografiku o pokroku EÚ pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy do roku 2020.


Európska zelená dohoda: dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050


V roku 2021 EÚ stanovila klimatickú neutralitu, teda cieľ nulových čistých emisií do roku 2050, ako právne záväzný v EÚ. Stanovila predbežný cieľ znížiť emisie o 55 % do roku 2030.
Tento cieľ nulových čistých emisií je zakotvený v zákone o klíme. Európska zelená dohoda je plánom pre EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.

Konkrétne právne predpisy, ktoré umožnia Európe dosiahnuť ciele Zelenej dohody, sú stanovené v balíku Fit for 55, ktorý Komisia predložila v júli 2021. Jeho súčasťou je revízia existujúcich právnych predpisov v oblasti znižovania emisií a energetiky, ktoré sú bližšie vysvetlené nižšie.

EÚ tiež pracuje na dosiahnutí obehového hospodárstva do roku 2050, vytvorení udržateľného potravinového systému a ochrane biodiverzity a opeľovačov.
S cieľom financovať Zelenú dohodu predstavila Európska komisia v januári 2020 Investičný plán pre udržateľnú Európu, ktorého cieľom je v nasledujúcom desaťročí prilákať verejné a súkromné investície vo výške najmenej 1 bilióna EUR.
V rámci investičného plánu je Fond spravodlivého prechodu určený na podporu regiónov a komunít, ktoré sú najviac postihnuté zeleným prechodom, napríklad regiónov silne závislých od uhlia.

Prečítajte si viac o Európskom ekologickom dohovore.

Emisie skleníkových plynov podľa odvetví v 2019  

Znižovanie emisií skleníkových plynov


EÚ zaviedla rôzne mechanizmy podľa jednotlivých odvetví.


Elektrárne a priemysel

Na zníženie emisií z elektrární a priemyselných závodov zaviedla prvý veľký trh s uhlíkom. V rámci systému obchodovania s emisiami ETS musia podniky kupovať povolenia na vypúšťanie CO2, takže čím menej znečisťujú ovzdušie, tým menej platia. Do tohto systému spadá 40 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ.

Parlament v súčasnosti zvažuje revíziu tohto systému s cieľom zosúladiť ho s vyššími cieľmi znižovania emisií v rámci Zelenej dohody.


Výstavba a poľnohospodárstvo

V iných odvetviach, ako je stavebníctvo alebo poľnohospodárstvo, sa zníženie dosahuje prostredníctvom dohodnutých národných emisných cieľov, ktoré sa vypočítajú z hrubého domáceho produktu krajiny na jedného obyvateľa.

V rámci balíka "Fit for 55" poslanci podporili zvýšenie cieľa zníženia emisií v týchto odvetviach z 29 % na 40 % do roku 2030.


Doprava

Pokiaľ ide o cestnú dopravu, v júni 2022 Európsky parlament podporil návrh na dosiahnutie nulových emisií z nových osobných áut a dodávaok v EÚ v roku 2035..

EÚ doteraz nestanovila pre lode žiadne požiadavky na zníženie emisií skleníkových plynov. Lodná doprava by mala byť zahrnutá v rámci revízie európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), ako je to navrhované v balíku "Fit for 55".

V júni 2022 Parlament hlasoval v prospech revízie ETS pre leteckú dopravu, vrátane rozšírenia na lety z Európskeho hospodárskeho priestoru smerujúce mimo tento priestor.


Odlesňovanie a využívanie pôdy

Na boj proti zmene klímy chce EÚ využiť aj schopnosť lesov absorbovať CO2. V júni 2022 poslanci EP schválili revíziu pravidiel spojených s odlesňovaním a so zmenou využívania pôdy. Cieľom je posilniť zachytávanie uhlíka v EÚ, aby sa do roku 2030 dosiahlo ešte väčšie zníženie emisií, ako je súčasný cieľ 55 %.

Dovoz z krajín s menej abmicióznymi klimatickými cieľmi

V júli 2021 Európska komisia navrhla mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc, ktorý by motivoval spoločnosti v EÚ a mimo nej k dekarbonizácii tým, že by sa na dovoz určitého tovaru, ktorý pochádza z menej ambicióznych krajín v oblasti klímy, uvalila tzv. uhlíková cena. Cieľom je zabrániť úniku uhlíka, ku ktorému dochádza, keď priemyselné odvetvia presúvajú výrobu do krajín s menej prísnymi pravidlami pre emisie skleníkových plynov.

Zistite viac o opatreniach EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov.

Riešenie problémov energetiky


EÚ bojuje proti klimatickým zmenám aj prostredníctvom novej politiky čistej energie, ktorú Parlament prijal v roku 2018. Zameriava sa na zvýšenie podielu spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov na 32 % do roku 2030 a na vytvorenie možnosti pre ľudí vyrábať si vlastnú zelenú energiu.

Okrem toho chce EÚ do roku 2030 zvýšiť energetickú účinnosť o 32,5 % a prijala právne predpisy týkajúce sa budov a domácich spotrebičov.Ciele týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov aj energetickej účinnosti sa budú revidovať v súvislosti so zelenou dohodou.

Zistite viac o opatreniach EÚ na podporu čistej energie.