Opatrenia EÚ proti klimatickým zmenám
Boj proti zmenám klímy je jednou z priorít Európskeho parlamentu. Prinášame vám prehľad o riešeniach, na ktorých pracuje EÚ a Parlament.
Zmiernenie globálneho otepľovania: otázka nárastu o 2 °C
Priemerná teplota na svete sa od čias priemyselnej revolúcie výrazne zvýšila. Obdobie od roku 2010 do roku 2020 bolo najteplejším desaťročím v dejinách. Spomedzi 20 najteplejších rokov bolo 17 po roku 2000.
Podľa údajov z monitorovania zmeny klímy v rámci programu Copernicus vyplýva, že rok 2022 bol pre Európu najteplejším rokom v histórii. Z väčšiny dôkazov vyplýva, že to spôsobil nárast emisií skleníkových plynov v dôsledku ľudskej činnosti.
Priemerná svetová teplota je dnes o 0,944 až 1,20 °C vyššia ako na konci 19. storočia. Vedci považujú zvýšenie o 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou za prahovú hodnotu s nebezpečnými a katastrofickými následkami pre klímu a životné prostredie.
Preto sa medzinárodné spoločenstvo zhoduje na tom, že globálne otepľovanie sa musí udržať na hodnote podstatne nižšej ako 2 °C.
Prečo klimatické opatrenia EÚ dôležité?
Klimatická zmena má dopad na Európu
Klimatické zmeny už ovplyvňujú Európu v rôznych formách v závislosti od regiónu. Môžu viesť k strate biodiverzity, lesným požiarom, poklesu výnosov plodín a vyšším teplotám. Môžu tiež ovplyvniť zdravie ľudí.
EÚ patrí medzi veľkých producentov emisií skleníkových plynov
EÚ je po Číne, USA a Indii štvrtým najväčším producentom skleníkových plynov na svete podľa údajov z roku 2019. Podiel EÚ na svetových emisiách skleníkových plynov klesol z 15,2 % v roku 1990 na 7,3 % v roku 2019.
Viac informácií a faktov o klimatických zmenách v Európe.
EÚ sa angažuje v rokovaniach OSN o klíme
EÚ je kľúčovým aktérom rokovaní OSN o zmene klímy a podpísala Parížsku dohodu. Jej signatármi sú aj všetky krajiny EÚ, ktoré koordinujú svoje postoje a stanovujú spoločné ciele v oblasti znižovania emisií na úrovni EÚ.
V rámci Parížskej dohody sa EÚ v roku 2015 zaviazala znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v EÚ aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V roku 2021 sa tento cieľ zmenil na zníženie o najmenej 55 % do roku 2030 a klimatickú neutralitu do roku 2050.
Zistite viac: Časová os rokovaní o klimatických zmenách
Úsilie EÚ sa vypláca
V roku 2008 si EÚ dala za cieľ znížiť do roku 2020 emisie o 20 % oproti roku 1990. Emisie klesli do roku 2019 o viac ako 24 % a do roku 2020 o 31 %, čiastočne v dôsledku pandémie Covid-10. Nové ciele boli stanovené v roku 2021.
Pozrite si našu infografiku o pokroku EÚ pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy do roku 2020.
Európska zelená dohoda: dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050
V roku 2021 EÚ stanovila klimatickú neutralitu, teda cieľ nulových čistých emisií do roku 2050, ako právne záväzný v EÚ. Stanovila predbežný cieľ znížiť emisie o 55 % do roku 2030.
Tento cieľ nulových čistých emisií je zakotvený v zákone o klíme. Európska zelená dohoda je plánom pre EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.
Konkrétne právne predpisy, ktoré umožnia Európe dosiahnuť ciele Zelenej dohody, sú stanovené v balíku Fit for 55, ktorý Komisia predložila v júli 2021. Jeho súčasťou je revízia existujúcich právnych predpisov v oblasti znižovania emisií a energetiky, ktoré sú bližšie vysvetlené nižšie.
EÚ tiež pracuje na dosiahnutí obehového hospodárstva do roku 2050, vytvorení udržateľného potravinového systému a ochrane biodiverzity a opeľovačov.
S cieľom financovať Zelenú dohodu predstavila Európska komisia v januári 2020 Investičný plán pre udržateľnú Európu, ktorého cieľom je v nasledujúcom desaťročí prilákať verejné a súkromné investície vo výške najmenej 1 bilióna EUR.
V rámci investičného plánu je Fond spravodlivého prechodu určený na podporu regiónov a komunít, ktoré sú najviac postihnuté zeleným prechodom, napríklad regiónov silne závislých od uhlia.
Prečítajte si viac o Európskej zelenej dohode.
Znižovanie emisií skleníkových plynov pomocou klimatických politík EÚ
EÚ zaviedla rôzne mechanizmy podľa jednotlivých odvetví.
Elektrárne a priemysel
Na zníženie emisií z elektrární a priemyselných závodov zaviedla prvý veľký trh s uhlíkom. V rámci systému obchodovania s emisiami ETS musia podniky kupovať povolenia na vypúšťanie CO2, takže čím menej znečisťujú ovzdušie, tým menej platia. Do tohto systému spadá 40 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ.
S cieľom zosúladiť ETS s ambicióznejšími cieľmi Zelenej dohody bol systém aktualizovaný tak, aby do roku 2030 znížil priemyselné emisie o 62 %. Revidovaný systém obchodovania s emisiami (ETS II) bude od roku 2027 zahŕňať znečisťujúce odvetvia, ako sú budovy a cestná doprava, a námornú dopravu.
Výstavba, poľnohospodárstvo a odpadové hodpodárstvo
Odvetvia, ktoré ešte nie sú zahrnuté do ETS, ako napríklad stavebníctvo, poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo, tiež znížia svoje emisie prostredníctvom spoločného úsilia medzi krajinami EÚ. Aby sa dodržal ambiciózny balík Fit for 55, ciele zníženia emisií v týchto sektoroch sa majú do roku 2030 zvýšiť z 29 % na 40 %.
Doprava
Pokiaľ ide o cestnú dopravu, v júni 2022 Európsky parlament podporil návrh na dosiahnutie nulových emisií CO2 z nových osobných áut a dodávaok v EÚ v roku 2035..
V júni 2022 Parlament hlasoval v prospech revízie ETS pre leteckú dopravu, vrátane rozšírenia na lety z Európskeho hospodárskeho priestoru smerujúce mimo tento priestor. V apríli 2023 Parlament prijal revidovaný návrh na postupné zrušenie bezplatných kvót pre leteckú dopravu do roku 2026 a podporu používania udržateľných leteckých palív.
Odlesňovanie a využívanie pôdy
Na boj proti zmene klímy chce EÚ využiť aj schopnosť lesov absorbovať CO2. Na jar 2023 poslanci EP hlasovali za aktualizáciu pravidiel, ktorými sa riadi odlesňovanie a zmena využívania pôdy (LULUCF). Vďaka novým pravidlám sa do roku 2030 zvýšia záchyty uhlíka v EÚ o 15 %.
Dovoz z krajín s menej abmicióznymi klimatickými cieľmi
Parlament prijal pravidlá pre mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc v apríli 2023. Týmto mechanizmom sa zavedie cena uhlíka na dovoz z priemyselných odvetví s vysokou uhlíkovou náročnosťou mimo EÚ, aby sa zabránilo premiestňovaniu do krajín s menej ambicióznymi klimatickými cieľmi.
Zistite viac o opatreniach EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov.
Podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti
Energia je najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov v EÚ. Zlepšenie energetickej účinnosti a výroba čistejšej energie pomáhajú dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a znížiť jej závislosť od dovozu.
V septembri 2023 Parlament podporil dohodu o podpore energie z obnoviteľných zdrojov. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie v EÚ by sa mal do roku 2030 zvýšiť na 42,5 %, pričom jednotlivé krajiny by sa mali usilovať o 45 %.
Okrem toho chce EÚ zlepšiť energetickú účinnosť prostredníctvom nových cieľov, ktoré Parlament podporil v júli 2023, a to znížiť spotrebu energie na úrovni EÚ do roku 2030 o najmenej 11,7 % (v porovnaní s prognózami spotreby energie v roku 2020).
Zistite viac o opatreniach EÚ na podporu čistej energie.
Vytvorenie udržateľného a obehového hospodárstva do roku 2050
Prechod na uhlíkovo neutrálnu EÚ do roku 2050 v rámci Zelenej dohody znamená prehodnotenie celého životného cyklu výrobkov vrátane podpory udržateľnej spotreby a obehového hospodárstva. To by malo viesť k zníženiu spotreby zdrojov, menšiemu množstvu odpadu a nižším emisiám skleníkových plynov.
Akčný plán obehového hospodárstva EÚ zahŕňa opatrenia týkajúce sa:
- obaly a plasty
- udržateľné textílie
- elektroniky a IKT
- stavebníctvo a budovy
- batérií a vozidiel
- potravinový reťazec
- kritické suroviny
- oprava a opätovné použitie tovaru
Prečítajte si viac o tom, čo EÚ robí pre dosiahnutie obehového hospodárstva.
Boj proti zmene klímy prostredníctvom zachovania biodiverzity a obnovy prírody
Obnova prírodných ekosystémov a zachovanie biodiverzity sú dôležité pre zmiernenie zmeny klímy, zvýšenie schopnosti prírody ukladať uhlík a väčšiu odolnosť voči zmene klímy.
Lesy zohrávajú dôležitú úlohu pri pohlcovaní a kompenzácii emisií uhlíka, V apríli 2023 Parlament prijal pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby tovar dovážaný do EÚ neprispel k odlesňovaniu alebo degradácii lesov kdekoľvek na svete.
Prečítajte si viac o tom, ako EÚ chráni biodiverzitu.
Ďalšie informácie
-
(otvoriť na novej karte)
Web stránky Európskej komisie o opatreniach v oblasti klímy
-
(otvoriť na novej karte)
Web stránky Rady o zmene klímy
-
(otvoriť na novej karte)
Európska environmentálna agentúra
