Ako EÚ posilňuje práva pracujúcich a zlepšuje pracovné podmienky
Otcovská dovolenka, ochrana zdravia a bezpečnosti, spravodlivejšie pracovné zmluvy a odmeňovanie. Prinášame vám prehľad opatrení, ktorými chce EU zlepšiť životy pracujúcich ľudí.
V EÚ dnes platia viaceré pravidlá, ktoré majú lepšie chrániť pracujúcich. Patrí sem napríklad ohraničenie pracovnej doby, pravidlá ohľadne čiastočných úväzkov, práva pracovníkov byť informovaní o dôležitých aspektoch ich zamestnania a vysielanie pracovníkov do zahraničia. Všetky tieto minimálne štandardy sú základnými kameňmi európskej sociálnej politiky.
Na ich tvorbe sa podieľajú oj odbory a zamestnanecké organizácia v rámci takzvaného sociálneho dialógu, kde majú možnosť prezentovať svoj pohľad na konkrétnu problematiku.
Pracovné pomienky
Dĺžka pracovnej doby
Právne predpisy EÚ o pracovnej dobe stanovujú, že pracovný týždeň nemôže trvať viac ako 48 hodín a pracujúci má nárok na najmenej štyri týždne platenej dovolenky ročne. Tieto predpisy upravujú aj prácu v noci a prácu na smeny.
Ochrana nových foriem zamestnania
Európsky pracovný trh v posledných rokoch prekonal niekoľko zmien a to najmä kvôli digitalizácii, rozvoji nových technológií a rastúcej flexibilite. Tento vývoj priniesol i nové formy zamestnania - rôzne dočasné pozície a neštandardné pracovné miesta sú dnes čoraz častejšie.
S cieľom chrániť všetkých pracovníkov v EÚ a zlepšiť práva najzraniteľnejších zamestnancov s netypickými zmluvami prijali poslanci v roku 2019 nové pravidlá, ktorými sa zavádzajú minimálne práva na pracovné podmienky.
V právnych predpisoch sa stanovujú ochranné opatrenia:
- obmedzenie dĺžky skúšobnej doby na šesť mesiacov
- zavedenie bezplatnej povinnej odbornej prípravy a
- zákaz reštriktívnych zmlúv
Poslanci EP v súčasnosti pracujú na smernici, ktorá má zlepšiť podmienky pre pracovníkov digitálnych platforiem, ako sú Uber a Volt. Cieľom navrhovaných pravidiel je správne určiť zamestnanecký status pracovníkov platforiem, aby boli chránené ich pracovné práva.
Práca na diaľku / teleworking
Hoci práca z domu zvýšila efektívnosť a flexibilitu pre zamestnávateľov a zamestnancov, zároveň zmazala rozdiely medzi pracovným a súkromným životom. S cieľom zabezpečiť, aby rozšírené používanie digitálnych nástrojov neobmedzovalo práva zamestnancov, požaduje Parlament prijatie celoeurópskeho zákona, ktorý umožní zamestnancom odpojiť sa od práce mimo pracovného času bez následkov. Poslanci chcú tiež zaviesť minimálne štandardy pre prácu na diaľku.
Prečítajte si viac o tom, ako chce Parlament zabezpečiť, aby mali zamestnanci právo odpojiť sa od práce.
Minimálna mzda
V roku 2017 EÚ potvrdila svoj záväzok zabezpečiť spravodlivý príjem pre všetkých pracovníkov. V septembri 2022 europoslanci prijali prvé právne predpisy EÚ o primeranej minimálnej mzde.
Krajiny môžu na posúdenie primeranosti miezd používať rôzne metodiky - môžu napríklad porovnávať mzdy s národným spotrebiteľským košom tovarov a služieb alebo so široko používanými referenčnými hodnotami, ako je 60 % hrubej mediánovej mzdy alebo 50 % hrubej priemernej mzdy. Cieľom pravidiel je aj podpora kolektívneho vyjednávania a presadzovanie práv pracovníkov.
Bezpečnosť a ochrana zdravia na pracovisku
Európske právne predpisy stanovujú minimálne normy ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Členské štáty však môžu uplatňovať aj prísnejšie opatrenia.
Základom ochrany pracovníkov je európska rámcová smernica, ktorá sa vzťahuje na takmer všetky odvetvia a definuje povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov.
Európska legislatíva v tejto oblasti je pravidelne aktualizovaná v nadväznosti na nové výzvy. Príkladom sú napríklad pravidlá ochrany pred karcinogénmi a mutagénmi, kde sa pravidelne pridávajú nové látky, ktoré EÚ zakazuje alebo obmedzuje. V roku 2022 sa poslancom Európskeho parlamentu podarilo do najnovšej aktualizácie smernice zahrnúť látky, ktoré sú škodlivé pre reprodukčné zdravie. Parlament v októbri 2023 prijal aj osobitné pravidlá obmedzujúce vystavenie azbestu pri práci.
V kontexte starnúcej populácie je potrebné pomáhať ľuďom s chronickými ochoreniami alebo postihnutím, aby sa mohli vracať do práce. Parlament v roku 2018 prijal uznesenie, kde navrhuje opatrenia, ktoré by mali návrat do práce po dlhodobej práceneschopnosti uľahčiť.
V júli 2022, po zaznamenanom náraste problémov s duševným zdravím v EÚ, Parlament vyzval inštitúcie a krajiny EÚ, aby uznali vysokú mieru problémov s duševným zdravím súvisiacich s prácou a našli spôsoby, ako pomôcť predchádzať týmto problémom.
Práca verzus rodina a spravodlivé odmeňovanie
Jedným z cieľov Európskej únie je rovnosť mužov a žien. V roku 2019 parlament prijal súbor opatrení na spravodlivejšie delenie starostlivosti o deti. Tieto pravidlá umožnia rodičom a ľuďom, ktorí sa starajú o chorých príbuzných lepšie zladiť svoj pracovný a súkromný život.
Legislatíva zavádza právo na aspoň desať dní otcovskej dovolenky či právo pre každého z rodičov vybrať si do desiatich rokov dieťaťa minimálne štyri mesiace rodičovskej dovolenky. Dva mesiace z toho sú neprenosné a platené.
Minimálne dĺžka materskej dovolenky v EÚ je 14 týždňov, s povinnou dĺžkou dvoch týždňov pred a/alebo po pôrode.
Parlament opakovane volá po rovnosti v odmeňovaní a znižovaní rozdielov v dôchodkoch mužov a žien.. Poslanci vyzvali EÚ, aby bojovala proti tzv. mobbingu a sexuálnemu obťažovaniu.
Nové pravidlá, na ktorých sa Parlament a Rada dohodli v decembri 2022, prinútia spoločnosti zverejňovať informácie o odmeňovaní, čo by malo pracovníkom uľahčiť porovnávanie platov a odhaliť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.
Mobilita pracujúcich v rámci EÚ
Ľudia, ktorí sa presťahujú za prácou do inej krajiny EÚ, neprichádzajú o svoje sociálne výhody. Umožňuje im to koordinácia sociálneho zabezpečenia.
Od roku 2023 začne naplno fungovať Spoločný orgán práce (European Labour Authority) so sídlom v Bratislave. Jeho úlohou bude podporovať členské štáty pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti pracovnej mobility a koordinovať systémy sociálneho zabezpečenia.
Zamestnanci môžu byť svojimi spoločnosťami dočasne vyslaní do inej krajiny EÚ na vykonávanie konkrétnych úloh. V roku 2018 boli pravidlá EÚ o vysielaní pracovníkov prepracované s cieľom zabezpečiť zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom mieste.
S cieľom znížiť nezamestnanosť a pružnejšie reagovať na potreby pracovného trhu parlament v roku 2016 schválil reformu siete EURES. Ide o celeúnijnú databázu uchádzačov o prácu a voľných pracovných miest. Novela umožní ľahšie spárovanie ponúk s uchádzačmi.
Sociálny dialóg
Sociálni partneri, ktorými sú odbory a organizácie zamestnávateľov, sa podieľajú na tvorbe európskej sociálnej politiky a politiky zamestnanosti prostredníctvom tzv. sociálneho dialógu, konzultácií a stanovísk a môžu tiež vyjednávať rámcové dohody o konkrétnych otázkach.
EÚ si tiež želá, aby sa zamestnanci podieľali na rozhodovaní svojich podnikov, a vytvorila všeobecný rámec pre práva zamestnancov na informácie a konzultácie.
Pravidlá EÚ vyžadujú, aby v prípade hromadného prepúšťania zamestnávatelia rokovali so zástupcami zamestnancov.
Na nadnárodnej úrovni zamestnancov zastupujú európske zamestnanecké rady. Prostredníctvom týchto orgánov sú zamestnanci informovaní o každom významnom rozhodnutí na úrovni EÚ, ktoré by mohlo ovplyvniť zamestnanosť alebo pracovné podmienky, a vedenie s nimi konzultuje. Poslanci EP chcú aktualizovať pravidlá s cieľom posilniť úlohu európskych zamestnaneckých rád.
Viac o sociálnych politikách EÚ
Ďalšie informácie
-
Opens in a new window
Brífing: zdravotné a sociálne zabezpečenie
