Aké sú hlavné príčiny a dôsledky straty biodiverzity
Mnohým rastlinným a živočíšnym druhom čoraz viac hrozí vyhynutie. Môžu za to predovšetkým ľudia. Prečítajte si, prečo je biodiverzita taká dôležitá a ako ju môžeme zachovať.
Biodiverzita, alebo rozmanitosť všetkých žijúcich organizmov na našej plenéte, sa za posledné roky alarmujúco znižuje. Môžu za to predovšetkým ľudia a ich aktivity, ako je napríklad využívanie pôdy, znečisťovanie alebo klimatické zmeny.
V októbri tohto roku sa bude v Číne konať svetová konferencia OSN o biodiverzite COP15. Európsky parlament prijal 16. januára k tejto konferencii uznesenie, kde žiada, aby sa zúčastnené strany dohodli na záväzných cieľoch na ochranu biodiverzity. Konferencie sa zúčastnia signatári Dohovoru OSN o biodiverzite z roku 1993, ich cieľom bude dohodnúť sa na stratégii po roku 2020. Tento dohovor podpísalo a ratifikovalo aj Slovensko. Parlement v tejto súvislosti žiada, aby tu EÚ zaujala vedúce postavenie a to tak, že sa postará o to, aby do roku 2030 30 percent jej územia tvorili prírodné oblasti. Okrem toho poslanci žiadajú, aby mala EÚ biodiverzitu na zreteli pri vytváraní všetkých svojich politík.
Čo je to biodiverzita
Biodiverzita sa tradične definuje ako rozmanitosť života na Zemi. Charakterizuje sa počtom jednotlivých druhov, ich genetických variácií a interakciou týchto foriem života v rámci komplexných ekosystémov.
OSN publikovala minulý rok správu, kde vedci varujú, že až jednému miliónu druhov z odhadovaných ôsmich hrozí vyhynutie, pričom u mnohých z nich v priebehu niekoľkých desaťročí. Niektorí vedci dokonca zastávajú presvedčenie, že sa nachádzame uprostred šiesteho masového vymieranie druhov v histórii našej planéty. Počas predošlých z nich zmizlo z povrchu Zeme 60 až 95 percent všetkých živočíšnych alebo rastlinných druhov. Po takomto masovom vymieraní potrebujú ekosystémy na svoju obnovu milióny rokov.
Prečo je biodiverzita taká dôležitá?
Zdravé ekosystémy nám poskytujú mnohé veci, na ktoré sme zvyknutí a ktoré považujeme za samozrejmé. Rastliny premieňajú energiu zo slnka a poskytujú ju pre iné formy života. Baktérie a iné drobné organizmy rozkladajú organický materiál na živiny, ktoré potrebujú rastliny na svoj vývoj. Opeľujúci hmyz je nesmierne dôležitý pre rozmnožovanie rastlín, aj tých, z ktorých sa vyrábajú potraviny pre ľudí. Rastliny aj oceány pohlcujú z atmosféry oxid uhličitý. Aj obeh vody do veľkej miery závisí na živých organizmoch.
Vďaka tejto rozmanitosti života na Zemi máme čistý vzduch, pitnú vodu, kvalitnú pôdu a opeľovanie plodín. Pomáha nám bojovať proti klimatickým zmenám, adaptovať sa na ne a znižuje dopady prírodných rizík.
Keďže živé organizmy sú na seba veľmi úzko naviazané v dynamických ekosystémoch, vyhynutie jedného druhu môže mať ďalekosiahle následky na potravinový reťazec. Je takmer nemožné vedieť dopredu, aké následky by mohlo mať masové vymretie druhov pre ľudí, no dnes isto vieme, že vďaka tejto rozmanitosti života môžeme existovať aj my.
Hlavné príčiny straty biodiverzity
- Zmeny vo využívaní pôdy (napríklad odlesňovanie, intenzívne poľnohospodárstvo, urbanizácia)
- Nadmerné poľovanie alebo rybolov
- Klimatické zmeny
- Znečisťovanie
- Invazívne cudzorodé druhy
Aké opatrenia na ochranu biodiverzity navrhuje Európsky parlament?
Poslanci žiadajú záväzné lokálne aj globálne ciele a vyššie ambície na zachovanie alebo obnovu biodiverzity. Do roku 2030 by mali 30 percent rozlohy EÚ tvoriť prírodné oblasti a zničené ekosystémy by mali byť obnovené. Na financovanie týchto aktivít parlament navrhuje vyčleniť 10 percent dlhodobého rozpočtu EÚ.
Prečítajte si si viac o platnej legislatíve EÚ na ochranu zvierat.
Ďalšie informácie (anglicky)
- Pripravovanie rámca pre biodiverzitu po roku 2020
-
(otvoriť na novej karte)
Horizon magazine: Strata biodiverzity
-
(otvoriť na novej karte)
Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020
